Podcasts about spasite

„Ježiš Nazaretský, kráľ židovský.“ Evanjelium podľa Jána 19:19 Tento nápis umiestnil Pilát na kríži nad Ježiša. Nik nemal pochybovať o tom, kto to je, preto bol nápis v hebrejčine, latinčine a gréčtine. Židia sa snažili tieto slová zmeniť, ale neuspeli. Pilát napísal pravdu bez toho, aby o tom vedel. Ježiš je Kráľom každého jedného človeka. Nie je Kráľom len tých, ktorí si Ho vyberú. Vo večnosti bude znieť toto obvinenie nad mnohými. Odmietol si Toho, ktorý mal byť Kráľom tvojho života. To je ten najväčší hriech, aký môže človek spáchať. Odmietnuť Ježiša znamená odmietnuť Boha. Nik to nemôže urobiť beztrestne. Ľudia, ktorí Ho odmietli, strávia večnosť bez Neho, pod Jeho hnevom a súdom. Ak patríš Ježišovi, uznal si Ho za svojho Kráľa. Je nesprávne myslieť si, že človek má prijať Ježiša ako Spasiteľa a až potom ako Pána. Nie, Ježiš je Kráľom kresťana. Preto priprav Kráľovi miesto. Nepatríš sám sebe, ale svojmu Kráľovi, ktorý žije v tebe. Ak sa spojíš s Ním, tvoj život sa zmení. To On má moc a byť v Jeho službe je požehnaním tvojho života. Učeník zakúsi to, čo jeho pán. Ježiša mnohí potupujú. Každý kresťan to pocíti. Je však cťou mať s Ním na tom podiel. S údivom premýšľaš nad tým, že tvoj Kráľ skončil na kríži. Ježiš sa ponížil a stal sa Služobníkom. Áno, vo svojej smrti sa stal tvojím Zástupcom. Mal by som Ho milovať menej, keď sa tak veľmi ponížil? Nemali by sme Ho namiesto toho oslavovať a vyvyšovať Jeho meno? Robíme to, keď Ho korunujeme za Kráľa svojho života. Musí byť Majstrom. Musí byť Pánom. Budeme Ho nasledovať. Hans Erik Nissen

Ozeáš 4,1-14 1 Počúvajte slovo Hospodina, Izraeliti! Hospodin vedie spor s obyvateľmi krajiny, lebo niet vernosti, milosrdenstva ani poznania Boha v krajine. 2 Preklínanie, podvody, vraždy, krádeže a cudzoložstvo prelomili svoje hrádze: všade je samá krv. 3 Preto smúti krajina, lebo ochabuje všetko, čo v nej prebýva: divá zver aj nebeské vtáctvo, dokonca aj morské ryby hynú. 4 Nech nikto nevedie s nikým spor a nech nikto nikoho neodsudzuje! „To s tebou mám spor, kňaz! 5 Ty sa potkýnaš vo dne a v noci sa aj prorok s tebou potkýna. Zničím tvoju matku. 6 Môj ľud je zničený pre nevedomosť. Keďže ty si odmietol poznanie, odmietam ťa ako svojho kňaza. Zabudol si na zákon svojho Boha, ja tiež zabudnem na tvojich potomkov — 7 o čo viac sa množia, o to viac hrešia proti mne. Ich dôstojnosť zmením na potupu! 8 Kŕmia sa hriechom môjho ľudu a túžia po jeho vine. 9 Ako bude s ľudom, tak bude aj s kňazom. Potrestám ho za jeho cesty a odplatím mu jeho skutky. 10 Budú jesť, ale nenasýtia sa, budú smilniť, ale nerozmnožia sa, lebo opustili Hospodina 11 v prospech smilstva. Víno a mušt odoberajú rozum môjmu ľudu, 12 dopytuje sa svojho dreva a jeho palica mu dáva rady, lebo duch smilstva ich zvádza z cesty a oni sa smilnením odvracajú od svojho Boha. 13 Na temene vrchov prinášajú obety, na výšinách pália kadidlo — pod dubom, topoľom a cerom, lebo ich tieň je príjemný; preto vaše dcéry smilnia a vaše snúbenice páchajú cudzoložstvo. 14 Nepotrestám však za to ani vaše dcéry, ani vaše snúbenice, lebo muži chodia do ústrania s neviestkami a so zasvätenými smilnicami prinášajú obety. Ľud, ktorý to nechápe, bude zničený.“ „Počujte slovo Hospodinovo…“ Nezaznieva to ako rozsudok Sudcu, ale ako bolestné volanie zraneného Otca. Nejde len o porušenie zákona, ale o narušený vzťah – o smútok nad tým, ako sa ľud vzdialil od pravdy a života. Hospodin hovorí: „…niet vernosti, lásky ani poznania Boha v krajine.“ Práve tieto tri hodnoty sú základom každého vzťahu – s Bohom, aj medzi nami. Keď chýbajú, upadá duchovný život i spoločnosť. Sú duchovným teplomerom, ktorý odhaľuje stav nášho srdca – ako národa, tak aj jednotlivca. Ako vyzerá moja vernosť Bohu? Zostávam Mu verný aj bez okamžitých odpovedí? Som stály vo viere, vo vzťahoch, v prioritách? A čo láska? Mám v srdci súcit, alebo som k druhým tvrdý? Poznám Boha osobne, alebo o Ňom len z diaľky počúvam? Trávim s Ním čas v modlitbe, alebo je len kulisou môjho života? Aj dnešný svet je plný klamstva, rozdelenia, povrchnosti. Máme prebytok informácií, ale chýba nám poznanie, ktoré mení srdce. Nespoliehame sa viac na „palicu a drevo“ – na moderné idoly: peniaze, úspech, imidž – než na vzťah k Bohu? Modlitba: Pane, odpusť, že som sa od Teba odvrátil! Daj mi verné srdce, ktoré by túžilo len po Tebe! Obnov môj vzťah s Tebou, aby som žil z Tvojej pravdy! Amen. Pieseň: ES 284 Autor: Radoslav Naď Ja som Hospodin, tvoj spasiteľ, tvoj vykupiteľ. Izaiáš 60,16 Máme nádej v živého Boha, ktorý je Spasiteľom všetkých ľudí, najmä veriacich. 1.Timoteovi 4,10 Marek 1,40-45 •  Modlíme sa za: Sobotište (MyS) Otázky na rozjímanie: Ako vyzerá moja vernosť Bohu — zostávam Mu verný aj bez okamžitých odpovedí, alebo som/stály vo viere, vo vzťahoch, v prioritách len kým mám viditeľné výsledky? Kde v mojom srdci chýba láska — mám v srdci súcit s druhými, alebo som k nim tvrdý, preklínaný, podvodný, ako je opisované v Ozeášovi 4,2? Poznám Boha osobne, alebo o Ňom len z diaľky počúvam — trávim s Ním čas v modlitbe, čítaní Bibliu, alebo je Boh len kulisou môjho života, ako je opisované v Ozeášovi 4,6–7? Aplikácia do života: Dnes si spomeňte na jednu situáciu, kde ste boli tvrdý/á k druhým, alebo kde ste sa odvrátili od Boha. Napíšte si modlitbu: „Pane, odpusť, že som sa od Teba odvrátil! Daj mi verné srdce, ktoré by túžilo len po Tebe!“ Potom urobte jeden krok obnovy vzťahu: čítanie Bibliu, modlitba, alebo vyznanie hriechu pred niekým. Dnes som vďačný za tieto 3 veci: _________________________________ _________________________________ _________________________________ Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

„… máme dôveru v Boha“ (1J 3:21) Biblia učí, že viera sa prejavuje troma spôsobmi. V doktríne – teda v tom, čomu veríš. V uctievaní − tvojom spojení s Bohom a spoločenstvom kresťanov. A prejavuje sa aj v morálke − v spôsobe, akým žiješ a ako sa správaš. Biblia tiež učí, že viera nekončí pri vďačnosti Kristovi za spasenie. Viera pokračuje, rozvíja sa a rastie. Na začiatku môže byť slabá, ale postupne sa rozvíja a stáva sa silnejšou čítaním Biblie, modlitbou, zapojením sa do zboru. Takto môžeme stále viac vnímať vo svojom živote Božiu vernosť. Stále viac sa potom učíme spoliehať na Krista v každej potrebe, okolnosti a skúške. Modlitba dňa Tvoje Slovo učí ako veľmi túžiš, aby som sa spoliehal na Tvoju lásku a silu. Chválim Tvoje meno, môj Pán a Spasiteľ. Billy Graham

„Moje ovce čujú môj hlas, a ja ich znám, a nasledujú ma.“ (J 10:27) Cestujúci po Sýrii pozoroval, ako pastieri napájajú svoje stáda pri studni. Ovce sa spolu miešali, takže vyzerali ako jedno stádo. Potom sa jeden z pastierov postavil k studni a zavolal: „Men-ah, men-ah!,“ čo arabsky znamená: Nasledujte ma! Medzi ovcami nastal pohyb. Oddelilo sa asi tridsať oviec a išlo hore vrchom za pastierom. Aj druhý pastier tak zavolal a druhé stádo sa oddelilo. Cestujúci sa pýtal tretieho, keby on zavolal men-ah!, či by ovce išli za ním. Pastier povedal, že nie, ale cudzinec si napriek tomu vypýtal jeho plášť, turban a palicu. Pastier sa usmieval, keď cudzinec volal: „Men- ah, men-ah!“ Ovce sa dívali na neho, ale sa nepohli. Keď sa pýtal pastiera, či jeho ovce nikdy nejdú za cudzím, odpovedal: „Nikdy, len keď je ovca chorá, potom to hlúpe stvorenie ide za druhým.“ Poznáš dnes hlas svojho Spasiteľa spomedzi tisícich hlasov, ktoré budú aj teba volať? Pôjdeš za Ním? Ó, Jezu, kebys´ Ty mňa nebol hľadal, Tvojej milosti nebol by som žiadal! Ty práve preto vyhľadals´ biedneho zablúdeného. PS 156, 5 MUDr. Viera Roháčková

1. nedeľa po Svätej Trojici Kto vás počúva, Mňa počúva. Kto vami pohŕda, Mnou pohŕda. Lukáš 10,16a Skutky apoštolov 4,32-37 32 A všetci, čo uverili, boli jedno srdce a duša, a bolo ich mnoho. A nikto nepokladal za svoje nič z toho, čo mu patrilo, ale všetko mali spoločné. 33 Apoštoli s veľkou mocou vydávali svedectvo o zmŕtvychvstaní Pána Ježiša a na všetkých spočívala veľká milosť. 34 Nikto totiž medzi nimi nebol núdzny, pretože všetci, čo mali polia a domy, ich predávali a čo za ne utŕžili, prinášali 35 a kládli k nohám apoštolov a každému pridelili toľko, koľko potreboval. 36 Aj Jozef, ktorému apoštoli dali prímenie Barnabáš, čo v preklade znamená Syn útechy, levita, pôvodom Cyperčan, 37 mal pole, predal ho, priniesol peniaze a položil ich k nohám apoštolov. Spolu. Prví kresťania v Jeruzaleme žili krátko po zoslaní Ducha Svätého v spoločenstve viery, lásky a praktického spolunažívania, vo vzájomnej pomoci. Všetko zdieľali spolu, nikto nemal v ničom núdzu. A, samozrejme, apoštoli pritom hlásali Kristovo vzkriesenie. Cirkev v tomto prostredí rástla a mocnela. Nikto to však nerobil preto, že musel, alebo že by mu to niekto nariadil. Všetko to bolo ovocím lásky a milosti, ktorá premohla sebectvo. – – Dnes žijeme v individualizovanej spoločnosti, kde sa často hodnotí úspech podľa toho, koľko vlastníme. Dnešné biblické slová nás však pozývajú myslieť inak: nie ako tí, ktorí sa hrajú na vlastnom piesočku, ale máme byť spolupútnikmi, ktorí zdieľajú, čo majú, a ktorí vidia, čo potrebuje človek vedľa. Viera v to, že Kristus vstal z hrobu, nie je len duchovnou istotou, ale aj výzvou k praktickej láske, aby sa na nikoho nezabudlo. – – Barnabáš, syn potešenia, ukazuje, že darovanie môže byť radosťou. Buďme aj my ľuďmi, ktorí druhým prinášajú úľavu, lásku a konkrétnu pomoc! Modlitba: Pane Ježišu, vzkriesený Spasiteľ, nauč nás vidieť bratov a sestry v núdzi! Daj nám s odvahou sa deliť, s láskou pomáhať a s pokorou slúžiť! Urob nás nástrojom Svojej milosti! Amen. Pieseň: ES 554 Autor: Karmen Želinská Aj keď som v súžení, Ty ma zachováš pri živote, Tvoja pravica ma zachráni. Žalm 138,7 Ježiš povedal: „Na svete máte súženie, ale dúfajte, Ja som premohol svet!“ Ján 16,33 Lukáš 16,19-31 • 1.Jána 4,(13-16a)16b-21 • Jeremiáš 23,16-29 • Žalm 76 •  Modlíme sa za: Západný dištrikt Otázky na rozjímanie: Ako dnes vnímam výzvu byť „jedno srdce a duša“ s inými veriacimi — kde v mojom živote potrebujem prekonať individualizmus a začať zdieľať s tými, ktorí majú núdzu? Kde som dnes pred výberom ako Barnabáš — či si ponechám svoje vlastníctvo pre seba, alebo ho ochotne obetujem pre blížneho, s radosťou a bez nútenia? Ako dokážem v praxi preukázať, že moja viera vo vzkriesenie Krista nie je len duchovná istota, ale východisko pre praktickú lásku a pomoc tomu, kto trpí? Aplikácia do života: Dnes si všimnite jednu osobu vo vašom okolí, ktorá má potrebu (materiálnu, emocionálnu, duchovnú). Urobte jeden konkrétny krok pomoci: ponúknite pomoc, zdieľajte, čo máte, alebo sa modlite za túto osobu. Nechajte lásku konať bez ohľadu na to, či to bude „vyhodnotené“ ako úspech. Dnes som vďačný za tieto 3 veci: _________________________________ _________________________________ _________________________________ Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

Hebrejom 12,25-29 25 Dajte si pozor, aby ste neodmietli toho, kto hovorí. Veď ak neunikli oni, keď odmietli toho, kto ich poučoval na zemi, o čo skôr neunikneme my, keď sa odvrátime od toho, kto hovorí z neba. 26 Jeho hlas vtedy otriasol zemou, teraz však sľubuje: Ja ešte raz zatrasiem nielen zemou, ale aj nebom. 27 A toto „ešte raz“ naznačuje premenu toho, čo je otrasiteľné, lebo je stvorené, aby ostalo to, čo je neotrasiteľné. 28 A tak keďže prijímame neotrasiteľné kráľovstvo, zachovávajme si milosť a pomocou nej slúžme Bohu s úctou a bázňou, aby sme sa mu páčili. 29 Veď náš Boh je stravujúci oheň. Obstojíš? V Biblii sa viackrát opakuje model akejsi selekcie. Ježišovo podobenstvo v Matúšovom evanjeliu opisuje triedenie kúkoľa od pšenice; v Prvom liste Korinťanom vidíme stavanie domu z rôznych materiálov na pevnom základe, ktorým je Kristus; či oddelenie oviec od kozlov opäť v Matúšovom evanjeliu. A v našom dnešnom texte čítame o tom, ako Pán Boh zatrasie zemou i nebom a vytriedi otrasiteľné od neotrasiteľného. Čo majú všetky tieto biblické pasáže spoločné? Sú to dve charakteristické skupiny obilnín, zvierat, stavebných materiálov a nakoniec (ne)schopnosti obstáť pri Božom „zemetrasení“. Ich význam je zrejmý: na konci vekov sa každý z nás postaví pred Božiu tvár, aby vydal počet zo svojho pozemského života. Tí, ktorí nasledujú Krista, vydržia otrasy, oddeľovanie aj oheň. Čokoľvek sa stane, naša budúcnosť stojí na pevných základoch, ktoré sa nedajú zničiť. Nevkladajme svoju dôveru do toho, čo bude zničené, ale budujme svoj život na Kristovi a Jeho neotrasiteľnom kráľovstve! Modlitba: Bože, ďakujeme Ti, že chceš mať nebo čisté a dokonale dobré! Odpusť, že ešte preň nie som úplne pripravený! Premieňaj ma Svojím Duchom, nech vo mne odumiera to, čo sa Ti nepáči, a ožíva to, čo Ti je milé! Amen. Pieseň: ES 454 Autor: Branislav Sadloň Dávid sa modlí: „Teraz však, Hospodin, Bože, splň vždy slovo, ktoré si povedal o Svojom služobníkovi a jeho dome. Urob, ako si sľúbil.“ 2.Samuel 7,25 Z jeho (Dávidovho) potomstva dal Boh Izraelu podľa prisľúbenia Spasiteľa, Ježiša. Skutky apoštolov 13,23 Efežanom 4,1-6 •  Modlíme sa za: Sirk (GeS) Otázky na rozjímanie: Ako dnes vnímam výzvu „nedodiť toho, kto hovorí“ — či sa môže stať, že odpovedám Bohu odolne, keď ma vo svojom Slove, modlitbe alebo skrze druhých poučuje? Kde v mojom živote budujem na otrasiteľnom (materiálne istoty, ľudskej uznanie, vlastné síly) a kde potrebujem budovať na neotrasiteľnom — na Kristovi a Jeho kráľovstve? Ako dnes žijem s uvedomením, že „náš Boh je stravujúci oheň“ — či žijem s úctou a bázňou, ktorá sa páči Bohu, alebo si dovolujem hriech a neposlušnosť? Aplikácia do života: Dnes sa v 1–2 konkrétnych situáciách zastavte a povedzte: „Pán, chcem Ťa počuť.“ Zapíšte si jednu vec, ktorá je otrasiteľná (napr. strach, hnev, pýcha), a jednu neotrasiteľnú (napr. modlitba, čítanie Slova, vyznanie hriechu, služba). Urobte jeden malý krok k neotrasiteľnému ešte dnes. Dnes som vďačný za tieto 3 veci: _________________________________ _________________________________ _________________________________ Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

„Preto nechajme teraz začiatočnícke učenie o Kristovi a povznesme sa k dospelosti. Neklaďme zase znova základy, hovoriac o pokání z mŕtvych skutkov, o viere v Boha,“. List Židom 6:1 Ako otec a starý otec viem z osobnej skúsenosti, že starostlivosť o bábätká dá poriadne zabrať. Napríklad naučiť dieťa jesť si vyžaduje veľa úsilia. Začína sa detskou výživou, čo prináša svoje vlastné jedinečné výzvy. Potom prichádza tuhá strava, ktorú treba nakrájať na malé kúsky vhodné pre dieťa. Samozrejme, dieťa nechce vždy jesť, takže musíš vymýšľať kreatívne spôsoby, ako ho povzbudiť, aby jedlo prijalo. Deti sa musia naučiť jesť, krájať si jedlo a napokon si ho aj pripravovať. To všetko je súčasťou dospievania. Autor Listu Židom túto myšlienku dospievania prenáša do duchovnej roviny. Mnoho ľudí nikdy duchovne nedospelo. Na začiatku sa síce zaviazali Kristovi, no nikdy skutočne nepochopili, čo znamená byť úplne oddaným nasledovníkom Ježiša. Stručne povedané, nereagovali na to, čo Biblia nazýva učeníctvom. Nie je to len otázka ignorovania biblických výziev, ako napríklad: „ale vzrastajte v milosti a poznaní nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista.“ (2Pt 3:18) Ide aj o premárnenie dôležitých príležitostí a životných skúseností. Spomeň si na všetky kulinárske lahôdky, ktoré si si vychutnal odvtedy, čo si prešiel od detskej výživy k tuhej strave. Ten istý princíp platí aj pre duchovný rast kresťana. Prechod od duchovného mlieka k duchovnému pokrmu, ako ho opisuje List Židom 5:11–14, si vyžaduje úsilie a ochotu prekonať samého seba a vystúpiť zo svojej komfortnej zóny. Odmena však za tú námahu rozhodne stojí. Kresťanský život je viac než len vyslovenie modlitby odovzdania sa Kristovi. Znamená nasledovať Ježiša nielen ako svojho Spasiteľa, ale aj ako svojho Pána. Ak je tvojím jediným zdrojom duchovnej výživy počúvanie kázní iných ľudí, budeš sa duchovne nachádzať v relatívne oslabenom stave. Učenie a kázanie majú svoje miesto, no musíš sa naučiť, ako si, obrazne povedané, nakrájať vlastné jedlo. Musíš sa naučiť duchovne sa nasýtiť. List Židom 6:1 hovorí: „Preto nechajme teraz začiatočnícke učenie o Kristovi a povznesme sa k dospelosti. Neklaďme zase znova základy, hovoriac o pokání z mŕtvych skutkov, o viere v Boha,“. Musíme ako veriaci dospievať a odmietnuť zostať navždy duchovnými bábätkami. Musíme vyrásť a stať sa Božími mužmi a ženami. Otázka na zamyslenie: V ktorých oblastiach potrebuješ duchovne rásť? Greg Laurie

„Ježiš im však riekol: Nikde nie je prorok bezo cti, iba ak vo svojej otčine medzi pokrvnými a vo svojom dome.“ Evanjelium podľa Marka 6:4 Predstav si, že si nevlastný brat Ježiša. Nikdy by si mu nemohol nič vyčítať. Zamysli sa nad tým. Komu by Mária a Jozef uverili – tebe alebo jedinému bezhriešnemu človeku, aký kedy žil? Predstav si, že sa snažíš súťažiť o pozornosť svojich rodičov s dlho očakávaným Mesiášom, Synom Božím, Spasiteľom tvojho národa. Taký bol osud Jakuba, autora knihy Novej  zmluvy, ktorá nesie jeho meno. Je pozoruhodné, že ani Jakub, ani žiadny z ostatných Ježišových nevlastných bratov neverili v Ježiša pred Jeho zmŕtvychvstaním. V skutočnosti v jednom momente prišla Ježišova rodina, aby Ho vzala domov, pričom sa domnievala, že prišiel o rozum. Evanjelium podľa Jána 7:5 jasne hovorí: „Lebo ani len Jeho bratia neverili v Neho.“ Napriek tomu Jakub začína svoj list tým, že sa predstavuje ako „služobník Boha a Pána Ježiša Krista“ (Jk 1:1). Nepredstavuje sa ako „Jakub, brat Pána“ ani ako „Jakub, nevlastný brat Ježiša“. Namiesto toho píše: „Jakub, služobník Boha a Pána Ježiša Krista.“ Napriek tomu sa zdá ťažké uveriť, že Jakub spoznal pravdu o Ježišovi až tak neskoro v živote. Veď Ježiš žil bezchybný život. Nikdy neklamal, nekradol ani nestrácal trpezlivosť. Nikdy ani vnútorne nezhrešil. A predsa, ako povedal sám Ježiš: „Nikde nie je prorok bezo cti, iba ak vo svojej otčine medzi pokrvnými a vo svojom dome.“ To len dokazuje, že ani dokonalý život nemusí stačiť na to, aby sme niekoho presvedčili o pravde o Ježišovi. A pre veriacich, ktorí sa snažia túto pravdu šíriť, je to ešte ťažšie, pretože všetci sme občas zlyhali v tom, aby sme žili tak, ako by sme mali. Pre mnohých kresťanov je najťažšie osloviť práve tých, ktorí sú nám najbližší, najmä v našich vlastných rodinách. Mnohí z nás vyrastali v nekresťanských rodinách. Vieme, aké ťažké a nepriateľské prostredie to môže byť. Bolo potrebné vzkriesenie Ježiša Krista z mŕtvych, aby sa konečne podarilo jeho bratov osloviť. Vtedy všetci uverili. Bolo potrebné pôsobenie sily evanjelia. Osloviť rodinu posolstvom evanjelia je stále výzvou. Ale je to výzva, ktorej sa musíme postaviť. Otázky, ktoré kladie apoštol Pavol v Liste Rímskym 10:14 – 15, stále platia. „Ale ako budú vzývať Toho, v koho neuverili? A ako uveria v Toho, koho nepočuli? A ako počujú bez kazateľa? A ako budú kázať, ak nie sú poslaní? Ako je napísané: Aké vzácne sú kroky tých, čo ako evanjelium zvestujú pokoj a dobré veci!“. Otázka na zamyslenie: Ako môžeš pomôcť ľuďom, ktorí sú ti najbližší, pochopiť dobrú zvesť o Kristovi? Greg Laurie

„Ježiš jej riekol: Či som ti nepovedal: Ak budeš veriť, uvidíš slávu Božiu?“ (J 11:40) Ak si mladý muž alebo žena, ktorý s niečím nesúhlasí, alebo sa nachádzaš v zúfalstve hotový pohádať sa, venuj mi svoju pozornosť. Moja odpoveď sa týka tvojich snov a časti tvojho make-upu, ktorý sa volá „viera“. Všetko, čo Boh od kohokoľvek vyžaduje pri podniknutí prvého kroku voči Nemu a voči úplnému sebanaplneniu, je viera − viera, ktorá v Jeho Slove učí, že Boh ťa miluje, že si od Neho bol kvôli hriechu odcudzený, že Ježiš Kristus zomrel na kríži pre teba, že keď sa osobne pred Bohom vzdáš a prijmeš Ho za svojho Pána a Spasiteľa, môže ťa zvnútra navonok zmeniť. Modlitba dňa Tvoje Slovo, Nebeský Otče, mi prináša skrze Ježiša Krista nádej a spásu − preráža mi cestu cez malomyseľnosť života a pripomína mi, že ma miluješ! Billy Graham

Hebrejom 3,7-19 7 Preto, ako hovorí Duch Svätý: Dnes, keď počujete jeho hlas, 8 nezatvrdzujte svoje srdcia ako pri vzbure v deň pokúšania na púšti, 9 kde ma skúšali vaši otcovia, hoci videli moje skutky 10 štyridsať rokov. Preto som sa rozhneval na toto pokolenie a povedal som: Ustavične blúdia v srdci, tí veru nepoznali moje cesty. 11 A tak som vo svojom hneve prisahal: Nevojdú do môjho odpočinku. 12 Bratia, dávajte si pozor, aby nikto z vás nemal zlé a neverné srdce a neodpadol od živého Boha, 13 ale denne sa vzájomne povzbudzujte, kým trvá to „dnes“, aby nikoho z vás nezatvrdilo mámenie hriechu. 14 Veď máme účasť na Kristovi, pravda, len ak si zachováme až do konca také pevné rozhodnutie, aké sme mali na začiatku. 15 Je povedané: Dnes, keď počujete jeho hlas, nezatvrdzujte svoje srdcia ako pri vzbure. 16 Kto sú to tí, čo počuli a búrili sa? Vari to neboli všetci, čo vyšli z Egypta pod Mojžišovým vedením? 17 A na koho som sa rozhneval na štyridsať rokov? Či nie na tých, čo zhrešili a ich mŕtvoly popadali na púšti? 18 A komu prisahal, že nevojdú do jeho odpočinku, ak nie tým, čo neuverili? 19 Vidíme teda, že nemohli vojsť pre nevieru. Nezatvrdzuj si srdce! „Ak počujete Jeho hlas, nezatvrdzujte si srdcia!“, ako Izraelci, ktorí putovali 40 rokov púšťou. Autor Listu Hebrejom chce, aby sme sa poučili z dejín Izraela, keď nám pripomína, ako ľudia Pánu Bohu v rôznych situáciách a problémoch nedôverovali, ako sa stále sťažovali, pochybovali, zatvrdzovali si svoje srdcia. Kvôli tejto neviere nemohli vojsť do Božieho odpočinku – do zasľúbenej krajiny. Duch Svätý aj teraz naliehavo volá: „Dnes, ak počujete Jeho hlas, nezatvrdzujte si srdcia!“ Dajme si pozor sami na seba, „aby nikto z nás nemal zlé a neveriace srdce, aby sme neodpadli od živého Boha“. Každý deň stojíme pred rozhodnutím: budeme veriť a spoliehať sa na Pána, alebo len sami na seba, alebo na ľudí, alebo na veci? Veríme tomu, že Pán Boh chce pre nás len to najlepšie, preto nám dal Svojho Syna – Ježiša? Ak sa spoľahneme sami na seba, zahynieme v hriechoch. No ak sa spoľahneme na Neho, budeme zachránení. Duch Svätý hovorí aj dnes, rôznymi spôsobmi. Počúvajme, dôverujme Mu a nezatvrdzujme si srdcia, aby sme aj my vchádzali do Jeho odpočinku, do večného života! Modlitba: Duchu Svätý, konaj mocne v našich srdciach a pomôž nám veriť v Pána Ježiša, v nášho Spasiteľa! Nech naše srdcia nie sú tvrdé, ale plné lásky, nádeje a viery! Priveď nás do Svojho odpočinku! Amen. Pieseň: ES 649 Autor: Zuzana Lipovská Tak vás vyslobodím a budete požehnaním. Zachariáš 8,13 Boh, ktorý nás potešuje v každom našom súžení, aby sme aj my mohli potešovať tých, čo sú v akomkoľvek súžení, a to útechou, ktorou aj nás Boh potešil. 2.Korinťanom 1,4 Ján 6,(60-62)63-69 •  Modlíme sa za: Púchov (TuS) Otázky na rozjímanie: Ako dnes reagujem na hlas Ducha Svätého, aby som nezatvrdil srdce ako pri pokúšaní na púšti? Čo pre mňa znamená denne povzbudzovať sa navzájom proti mámeniu hriechu, zachovávajúc pevné rozhodnutie v Kristovi? Ako môžem dnes veriť a dôverovať, aby som vošiel do Božieho odpočinku namiesto neviery Izraelcov na púšti? Dnes som vďačný za tieto 3 veci: _________________________________ _________________________________ _________________________________ Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

„Lebo veď ak niekto z vás chce vystaviť vežu, či nesadne prv a nespočíta nákladu, či má toľko, aby mohol dostaviť?“ (L14:28) Mladá dáma, ktorá nedávno poznala Pána Ježiša ako svojho Spasiteľa, uvažovala o istom skutku poslušnosti voči Nemu, ktorý jej mal priniesť prenasledovanie, odriekanie a stratu. Všetko to vedela. Niekto sa jej spýtal, či spočítala náklad. Odpovedala ticho: „Áno, ale som počítala aj to, keby som Ho neposlúchla.“ Uvážil si dnes, čo ťa to bude stáť, keď sa rozhodne postavíš na stranu Pána Ježiša? Po ktorej ty ceste putuješ? Akou bránou k cieľu smeruješ? Obrátil si kroky k Sionu, k Božiemu trónu? PS 1, 3 MUDr. Viera Roháčková

Prečítaj si najprv Evanjelium podľa Marka 9,14-29. Slová Verím! Pomôž mojej nevere! hovorí otec syna, ktorý bol posadnutý nemým duchom. Otec opisuje Ježišovi, ako tento nečistý duch hádzal chlapca do ohňa, do vody, aby ho zahubil. Potom sa obráti k Ježišovi a hovorí: „Ale ak môžeš, pomôž nám, zľutuj sa nad nami!“ (Mk 9,22) Ježiš odpovedá: „Ak môžeš? Veriacemu je všetko možné!“ (Mk 9,23) Otec tohto ťažko trápeného chlapca počas rokov určite spravil všetko, čo bolo v jeho silách, aby chlapcovi pomohol. Čím viac sa o to pokúšal, tým viac hasla jeho nádej. Očakávania sa stratili. Nič neosoží. Pri stretnutí s Ježišom zrazu zisťuje, že už vo svojom vnútri nemá žiadnu vieru. Konečne je tu Niekto, kto má moc pomôcť. Môj syn môže byť uzdravený a zrazu som prekážkou ja. Nedokážem veriť. Nedokážem vyprodukovať silnú vieru, ktorú človek potrebuje, aby dostal pomoc. Vtedy mu Ježiš upriami pohľad z jeho bezmocnosti na Spasiteľa. Prišiel si správne. Ja som ten jediný, ktorý dokáže pomôcť. A ja verím, preto môžem, a ja ti pomôžem. Je dôležité naučiť sa rozlišovať medzi falošnou a pravdivou nádejou. Keď chlapcov otec hľadá potešenie a nádej vo viere, ktorú sám dokáže vyprodukovať, napĺňa ho vina, beznádej, pocit, že je nehodný Božej pomoci. Paralyzuje to myšlienky, pocity a vôľu. Skutočná duchovnosť ťa ale nenapĺňa sebanenávisťou a strachom. Pamätaj, že Boh ťa stvoril, aby si mohol životom kráčať vzpriamene. Treba len prísť k Bohu taký, aký si a vyznať svoj hriech a potrebu Boha. Veď Pán je Duch, a kde Duch Pánov, tam sloboda. (2Kor 2,17) Istým znakom blízkosti Svätého Ducha a Jeho diela je, že vnímame, že sa nám dýcha ľahšie, nie ťažšie. Vo svojej nedokonalosti a pochybnostiach otec kričal: „Verím! Pomôž mojej nevere!“ Viete si predstaviť zmenu u chlapcovho otca, ktorý poznal len pochybnosti, bolesť a takú veľkú beznádej, že sotva dýchal, a keď zrazu chápe, že Ježiš im môže pomôcť? Veriacemu je všetko možné a Ježiš verí! Podobne ako chorý nemá rád svoju chorobu, ale chce sa jej zbaviť, podobne ten, kto sa trápi nad svojou slabou a pošliapanou vierou nemá tento stav rád, ale modlí sa k Bohu, aby mu s tým pomohol. H. Muller. Verím! Pomôž mojej nevere! Drahý priateľ, ak si v hlbokej núdzi a si tam už tak dlho, že si myslíš, že už nič nemá zmysel a cítiš sa, akoby neexistovala pomoc pre človeka ako ty a nedokážeš veriť, aj keď veľmi chceš, pozri, Ježiš stojí pred tebou a hovorí: „Poď ku mne so svojou núdzou. Poď ku mne so svojou neverou. Všetko povedz. Aj to najtemnejšie a najhoršie. Lebo všetko je možné veriacemu. A Ja verím, Ja ti môžem pomôcť. Prijmi pomoc.“ Nech Pán skrze svojho Ducha tvojmu srdcu zjaví Krista. Nech ťa oslobodí, aby si viac videl Ježišovu pravú tvár. V tom sa prejavila Božia láska k nám, že svojho jednorodeného Syna poslal Boh na svet, aby sme žili skrze Neho. V tom je láska, že nie my sme milovali Boha, ale že On miloval nás a poslal svojho Syna ako obeť zmierenia za naše hriechy. (1J 4,9-10) Curt Westman

Hebrejom 1,1-4 1 Mnoho ráz a rozličným spôsobom hovoril kedysi Boh otcom ústami prorokov. 2 V týchto posledných dňoch prehovoril k nám v Synovi, ktorého ustanovil za dediča všetkého a cez ktorého stvoril aj svet. 3 On je odblesk jeho slávy a obraz jeho podstaty a všetko udržuje svojím mocným slovom. Keď vykonal očistenie od hriechov, posadil sa po pravici Velebnosti na výsostiach. 4 Stal sa o toľko dôstojnejším od anjelov, o koľko vznešenejšie meno zdedil než oni. Čo hovorí Pán Boh nám? A vôbec: Vnímaš, že Pán, Tvorca celého vesmíru, má slovo aj pre teba? A ako môžem vedieť, že Pán Boh hovorí aj so mnou? Čítaním a počúvaním Jeho slova. On nám aj dnes hovorí o našom Spasiteľovi, našej záchrane. Hľadajme v Božom Slove a „skúmajme ho každý deň“ (Sk 17,11)! Ďalej môže hovoriť aj cez bratov a sestry. Alebo cez krásu v prírode, životné situácie (napr. smrť niekoho blízkeho, narodenie dieťatka), katastrofy, vojny… Ba dokonca môže hovoriť aj cez neveriacich ľudí. A čo tak naše svedomie? O grófovi Petrovi Burgosskom sa hovorí, že sa raz vrátil z poľovačky veľmi vyčerpaný. Išiel si odpočinúť a prikázal sluhom, aby ho nikto v žiadnom prípade nerušil. V ten deň práve zomrel kráľ Alfonz Aragonský. Keďže nemal potomka, šľachta rozhodla ponúknuť korunu práve grófovi Petrovi a poslala k nemu poslov. Grófovi sluhovia však odmietli poslov slovami, že ich pán do budúceho rána nikoho neprijme. Nahnevaní poslovia sa vrátili domov, a tak šľachta ponúkla kráľovskú korunu inému. Gróf Peter si nevypočul dôležité posolstvo a doslova „prespal“ svoju korunu. Modlitba: Drahý nebeský Pane! Viem, že aj dnes mi chceš niečo povedať. Uč ma byť vnímavým na všetko, čo sa okolo mňa deje, aby som raz neľutoval, že keď si ku mne hovoril, nepočul som Ťa! Amen. Pieseň: ES 287 Autor: Vladimír Peter Nech je velebený Pán deň čo deň, On nesie naše bremená. Žalm 68,20 Ježiš hovorí: Poďte ku Mne všetci, ktorí ste obtiažení, Ja vás občerstvím. Matúš 11,28 Príslovia 8,22-32(33-36) •  Modlíme sa za: Príbelce (NoS) Otázky na rozjímanie: Ako dnes počúvam Boha, ktorý hovoril prorokmi a teraz v Synovi, dedičovi všetkého, stvoriteľovi sveta? Čo pre mňa znamená Syn ako odblesk slávy, obraz Božej podstaty, udržujúci všetko mocným slovom? Ako môžem dnes hľadať Božie slovo v Písme, bratoch, prírode, svedomí, aby som neprespal Jeho posolstvo? Dnes som vďačný za tieto 3 veci: _________________________________ _________________________________ _________________________________ Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

„… jasajú celý deň v Tvojom mene a Tvojou spravodlivosťou sú uveličení.“ Žalm 89:16 Jasať celý deň neznamená byť stále úspešný. Z času na čas Boh svoje deti vedie cez údolie sĺz. Kráčať touto cestou je náročné. Boh ti ale dal spôsob, ako prejsť skúškou. Je to pieseň chvály. Nemôžeš chváliť seba, keď sa ti v živote dobre darí, ale môžeš chváliť Hospodina. Môžeš tak robiť vo dne, v noci. Boh je vždy ten istý. Stojí ako nemenná večná skala uprostred búrlivého mora času. Môžeš tiež jasať celý deň. Je tu niečo, čo sa ťa týka a čo sa nedá zmeniť, ak veríš v Pána Ježiša. Je to spravodlivosť, ktorú si dostal nezaslúžene, jedine z milosti. Boh ju v tvojom živote nevytvoril. Nie. Ježiš ju vydobyl, keď žil pod zákonom. Ježišove vzkriesenie dokazuje, že Boh akceptoval Jeho nespochybniteľné právo na život. Toto právo udeľuje každému, kto verí. Nik a nič ním nemôže otriasť, ak svoje útočisko hľadáš v Ježišovi. Nie si vyvýšený vlastnou spravodlivosťou. Ak by to tak bolo, bol by si naveky vylúčený zo života pred tvárou Hospodinovou. Si vyvýšený Ježišovou spravodlivosťou. Boh ju schválil raz a navždy. Preto každý, kto má oblečenú Božiu spravodlivosť, je vyvýšený. Život na zemi prechádza úzkymi a tmavými cestami. Spôsobujeme ich sami a tiež mnohé okolnosti, ktoré nevieme ovplyvniť. Boh na teba často kladie svoju vychovávajúcu ruku. Vtedy si ľahko môžeme myslieť, že Boh už nie je ako predtým. Tomu pokušeniu sa však nesmieš poddať. Namiesto toho utekaj do toho, čo pretrvá — do Ježišovej spravodlivosti. Vtedy je myseľ nastavená k chvále. Len si predstav, máš Spasiteľa, ktorý ťa úplne zachraňuje! Jeho srdce sa nezmenilo. Nevzal si svoj dar späť. Stále sa raduje, keď vidí, že Jeho spasenie sa stáva bohatstvom tvojho života. Preto jasá tvoje srdce celý deň. Hans Erik Nissen

Efežanom 5,21-33 21 Navzájom sa podriaďujte v bázni pred Kristom. 22 Ženy svojim mužom ako Pánovi, 23 pretože muž je hlavou ženy, ako aj Kristus, Spasiteľ tela, je hlavou Cirkvi. 24 Ako je Cirkev podriadená Kristovi, tak vo všetkom aj ženy mužom. 25 Muži, milujte svoje ženy tak, ako aj Kristus miloval Cirkev a vydal za ňu samého seba, 26 aby ju posvätil očistným kúpeľom vody a slovom; 27 aby si pripravil Cirkev slávnu, na ktorej niet poškvrny ani vrásky, ani nič podobné, aby bola svätá a bez poškvrny. 28 Tak aj muži majú milovať svoje ženy ako vlastné telá. Kto miluje svoju ženu, miluje samého seba. 29 Veď nikdy nikto nemal svoje telo v nenávisti, ale živí ho a opatruje, ako aj Kristus Cirkev, 30 pretože sme údmi jeho tela. 31 Preto opustí človek otca i matku a priľne k svojej žene a budú dvaja jedno telo. 32 Toto tajomstvo je veľké, no hovorím to vzhľadom na Krista a Cirkev. 33 A tak i každý z vás bez výnimky nech tak miluje svoju ženu ako seba. A žena nech prejavuje mužovi úctu. Boží poriadok a my. Daniel Hevier napísal knihu s názvom: Chcete byť šťastní? Opýtajte sa ma, ako na to… Vždy, keď je reč o Božích pravdách, si na ňu spomeniem. Boh miluje každého z nás, preto nám dal rámce fungovania, vďaka ktorým môžeme byť v živote šťastní. Urobil to aj u prvých ľudí. A čo oni na to? Chvíľu ich akceptovali a nič im nechýbalo. A potom prišiel pokušiteľ, ktorý vniesol do ich sveta pochybnosť: Máte sa dobre, ale nemohlo by to byť lepšie? Takto mnohokrát uvažujeme aj my. Žijeme v Božej blízkosti a život nám dáva zmysel. No hlas pokušiteľa sa občas zavŕta do našej mysle a hovorí: „Vernosť je fajn. Ale jednorazový flirt s kolegyňou môže pomôcť oživiť tvoj vzťah s manželkou.“ Ak uveríš, budeš oklamaný rovnako ako Adam a Eva. Dnešný text prináša vzťahom pravidlá. Fungujú tisícročia a vďaka nim prežili desaťtisíce ľudí šťastný a harmonický život. No aj tu hlas „hada“ predhadzuje pochybnosti: „Nie je to zastarané? Veď je tu rovnoprávnosť! A prečo len jedna žena? A načo ti je oficiálny papier?“ Áno, rôznych modelov vzťahov je okolo nás viacero, ale Boh tým, že nás dokonale pozná, ponúka taký, ktorý funguje. No vždy máme na výber. Biblia ponúka návody pre mnohé dôležité aspekty života. Diabol ponúka „alternatívy“, ktoré vyzerajú trendovo, ale v realite prinášajú kompromisy, hriech a nakoniec – osamelosť. Pre čo sa rozhodneš ty? Modlitba: Bože, ďakujem Ti, že nás učíš, aby sme sa podriaďovali jedni druhým! Odpusť, že Tvoje slová prevraciame a snažíme sa podriadiť si toho druhého! Veď nás Duchom lásky, aby sme nasledovali Tvoje slovo tak, ako si ho zamýšľal! Amen. Pieseň: ES 539 Autor: Laco Ontko Ó, Pane, veľký a mocný Bože, ktorý verne zachovávaš zmluvu s tými, čo Ťa milujú a dodržiavajú Tvoje prikázania! Zhrešili sme a bezbožne konali zlo. Daniel 9,4-5 Ježiš hovorí: „Všetci, ktorých Mi dáva Otec, prídu ku Mne, a toho, kto prichádza ku Mne, neodoženiem.“ Ján 6,37 1.Timoteovi 4,(1-3)4.5 •  Modlíme sa za: Pozdišovce (ŠZS) Otázky na rozjímanie: Ako dnes podriaďujem sa navzájom v bázni pred Kristom, ženy mužom ako Pánovi a muži milujú ženy ako Kristus Cirkev? Čo pre mňa znamená milovať ženu ako vlastné telo, opatrovať ako Kristus Cirkev, aby bola svätá bez škvrny? Ako môžem dnes žiť veľké tajomstvo Krista a Cirkvi v manželstve, kde muž miluje ako seba a žena ctí muža? Dnes som vďačný za tieto 3 veci: _________________________________ _________________________________ _________________________________ Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

V novej časti Godzone podcastu Flešbeky sa rozprávame o momente, kedy sa hranica medzi nebom a zemou stala pre jedného človeka skutočnou realitou. Hosť Zdenko Nemec zo spoločenstva Maranata otvorene zdieľa svoj silný príbeh – od drsných skúseností z vojny v Bosne až po moment, kedy mu v kamióne doslova prasklo srdce. Dozviete sa, aké to je ocitnúť sa mimo vlastného tela, sledovať lekárov pri operácii vlastného srdca a prejsť z hustej temnoty do náručia Božej lásky. Zdenko opisuje svoje osobné stretnutie s Ježišom, vyjednávanie o návrate na zem a bolestivý proces učenia sa základných vecí – ako znova udržať lyžicu alebo urobiť prvý krok. Tento rozhovor vám pripomenie, že Ježiš pri nás stojí so zlatým podnosom plným milostí, aj keď my sa práve držíme niečoho úplne iného.#viera #nebo #svedectvo #klinickasmrt #godzone #jezis #zazrakV tomto podcaste sa dozviete:Vojna v Bosne: Ako kilo cukru za plnú hrsť peňazí Zdenkovi ukázalo skutočnú (ne)hodnotu materiálneho sveta.Diagnóza smrť: Príbeh o prasknutom srdci, antibiotikách na „chrípku“ a zázračnej operácii vo Francúzsku.Mimo tela: Čo Zdenko videl, keď vystúpil zo seba a prečo ho vlastný rozum hnal do zatratenia.Stretnutie s Ježišom: Opis Božej katedrály, prebitých nôh Spasiteľa a pocitu, ktorý sa nedá opísať pozemskými slovami.Návrat do reality: O boji so špenátovou polievkou, hneve na Boha a objavení najväčšieho dobrodružstva života.Súťaž o knihu: Napíš komentár pod video a vyhraj knihu od Petra Liptáka „Cesta bojovníka“00:00 – Úvod01:30 - Miska otázok: Na čo najčastešjei nadávaš? Ako rád tráviš čas? Akú radu by si dal svojmu mladšiemu ja?6:58 - Súťaž o knihu: Cesta bojovníka8:40 - Podpora Godzone: https://godzone.sk/podpora/9:50 - Ako žil predtým ako osobne spoznal Pána18:35 - Ako mu vojna otvorila oči26:56 - Práca v kamiónovej doprave31:00 - Začiatok zlyhania srdca49:04 - Klinická smrť1:03:10 - Zážitok neba1:11:41 - Stretnutie s Ježišom1:19:25 - Návrat do tela - ochromená motorika a slabosť1:41:00 - Návrat domov1:42:49 - Učenie kráčania s Bohom1:45:55 - Žiť s Ježišom naplno

„Ale my máme jediného Boha − Otca,… a jediného Pána, Ježiša Krista,…“ (1K 8:6) Nakoniec každý nejakým spôsobom v istom čase bude čeliť nasledovnej otázke: Čo si myslíš o Kristovi? Koho Synom je? Ak Ježiš Kristus nie je tým, kým hovoril, že je, potom je podvodník alebo egomaniak. Túto otázku si musíme zodpovedať rovnako vierou, ako aj skutkom. Nesmieme o Ježišovi len niečomu veriť, ale v súvislosti s Ním musíme niečo aj urobiť. Musíme Ho prijať alebo odmietnuť. Ježiš sa jasne vyjadril, kto je a prečo prišiel na svet. „Spýtal sa svojich učeníkov: Za koho pokladajú ľudia Syna človeka?“ Vymenovali Mu škálu pomenovaní za koho Ho ľudia považujú. „Opýtal sa ich: A vy za koho ma pokladáte? Odvetil Šimon Peter: Ty si Kristus, Syn Boha živého.“ (Mt 16:13-16) To je vrchol viery. Predstavuje to najvyššiu mieru dôvery. Viera každého, kto dúfa v spásu, musí spočívať na tomto mieste. Kristovi sa nevyhneš! Aj ty sa musíš rozhodnúť: „Čo urobím s Kristom?“ Modlitba dňa Ty si Kristus, Pane Ježiši, Syn živého Boha! V hlbokom obdive Ťa vzývam − môj Spasiteľ. Billy Graham

Efežanom 4,1-6 1 Preto vás napomínam ja, väzeň v Pánovi, aby ste žili, ako je hodné povolania, ktorým ste boli povolaní, 2 so všetkou pokorou, miernosťou a trpezlivosťou, znášajte sa navzájom v láske. 3 Usilujte sa zachovávať jednotu ducha vo zväzku pokoja. 4 Jedno je telo a jeden Duch, ako ste aj boli povolaní k jednej nádeji svojho povolania. 5 Jeden je Pán, jedna viera, jeden krst, 6 jeden Boh a Otec všetkých, ktorý je nad všetkými, skrze všetkých a vo všetkých. Jedno telo, jeden duch?… Ako to, veď ja som originálna, jedinečná, nado mňa niet. Ja mám s druhými zachovávať jednotu, byť pokorná, nežná a trpezlivá? A čo oni? Veď oni sú takí a takí. Nesiahajú mi ani po päty. – Aj keď nie priamo v slovách a skutkoch, ale určite je takýto postoj občas súčasťou našich myšlienok a životného nastavenia. Apoštol Pavel je však neúprosný. On NAPOMÍNA efezských kresťanov, lebo vie, že individualizmus je ľudská prirodzenosť. Zároveň však im (aj nám) ponúka návod, akou optikou sa na jednotu treba pozerať. Optikou Otca, ktorý „je nad všetkými, skrze všetkých a vo všetkých“. Ak si uvedomíme a prijmeme, že s ostatnými ľuďmi okolo nás nesieme titul „milované Božie deti“, bude pre nás jednoduchšie napĺňať povolanie jednoty v našej každodennosti. S radosťou budeme vyznávať, že tak, ako je Trojjediný Boh, tak aj my túžime žiť so svojimi bratmi a sestrami v jednote a pokoji. Modlitba: Otče nebeský! Ty nás pozývaš prijať jednotu a myšlienku, že v Tebe a cez Teba sme si rovní a povolaní žiť v pokoji a láske. Pomáhaj nám k tomu, drahý Pane Ježišu! Amen. Pieseň: ES 461 Autor: Jana Nunvářová Bože, Ty si však Ten istý a Tvoje roky sú bez konca. Žalm 102,28 Jedinému Bohu, nášmu Spasiteľovi skrze Ježiša Krista, nášho Pána, sláva, veleba, moc a vláda pred všetkými vekmi teraz i na všetky veky. Amen. Júdu 25 Matúš 9,35-10,1 •  Modlíme sa za: Pondelok – Hrnčiarska Ves (NoS) Otázky na rozjímanie: Ako dnes žijem dôstojne povolania ako väzeň v Pánovi, s pokorou, miernosťou a trpezlivosťou v láske k bratov a sestrám? Čo pre mňa znamená jedna viera, jeden Pán, jeden Duch, jedna nádej, keď Otec je nad všetkými a vo všetkých? Ako môžem dnes usilovať o jednotu Ducha vo zväzku pokoja, prekonávajúc individualizmus Božou optikou? Dnes som vďačný za tieto 3 veci: _________________________________ _________________________________ _________________________________ Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

„býval totiž v hroboch, a nikto ho nemohol sputnať ani reťazami. Často ho síce sputnali a zviazali, ale roztrhal reťaze a polámal putá a nikto ho nevládal skrotiť.“ (Marek 5:3–4) Piata kapitola Evanjelia podľa Marka rozpráva príbeh o stretnutí Ježiša s mužom posadnutým démonom v kraji Gerazénov. V nedávnom zamyslení sme sa pozreli na ducha strachu, ktorý tento muž vyvolával. Dnes budeme hovoriť o probléme, ktorý predstavoval, a konkrétne o tom, čo robiť, keď je problém väčší, ako je naša schopnosť ho vyriešiť. Je zrejmé, že muž posadnutý démonom bol naliehavým problémom pre ľudí v kraji Gerazénov. V danej dobe predstavoval spoločenský problém. A ak čítaš medzi riadkami Marka 5:3–4, získaš predstavu o tom, ako spoločnosť tento problém riešila. „Bol spútaný reťazami a okovami“ (verš 4). Riešením spoločnosti bolo obmedziť jeho slobodu, zneschopniť ho, aby nebol hrozbou pre ostatných. Pretrhnuté reťaze a rozbité okovy nám hovoria, ako dobre fungovalo riešenie spoločnosti. Je zrejmé, že zásah komunity môže byť cenným zdrojom pre ľudí, ktorých trápia ťažkosti. Avšak v prípade tohto muža išlo o duchovné ťažkosti. Komunita mu nemohla nijako pomôcť, pretože problém presahoval jej možnosti. Nie je zaujímavé, že napriek všetkým úžasným úspechom dnešnej doby spoločnosť stále nedokáže riešiť problémy spôsobené satanom a hriechom? Našou vlastnou silou nedokážeme satana premôcť. Nevieme, čo robiť. Spoločnosť nemá odpovede. Podobne ako posadnutý muž potrebujeme Spasiteľa, ktorý nám pomôže. Pozri sa, čo sa stalo, keď Spasiteľ vstúpil do života tohto muža. Ježiš šiel na malý strašidelný cintorín, kde muž žil. Ježiš sa pozrel za mužov strašný fyzický vzhľad a uvidel jeho zranenú, mučenú dušu. A Ježiš mu ponúkol to, čo mohol dať iba on: nádej. To, čo spoločnosť nedokázala urobiť, aby oslobodila muža od satana a hriechu, Ježiš urobil jedným jednoduchým príkazom. „Duch nečistý, vyjdi z toho človeka!“ (Mk 5:8) Po Ježišovom príkaze démoni okamžite vyšli z muža. Ježiš premenil život muža tým, že ho oslobodil. To je to, čo robí. Ján hovorí v 8:36: „Keď vás teda Syn vyslobodí, budete skutočne slobodní.“ Ježiš robí to, čo nikto iný nedokáže. Dostáva sa k tým, ku ktorým sa nikto iný nedokáže dostať. Ak nás tento príbeh o mužovi posadnutom démonmi niečo učí, tak je to to, že pre Pána nie je nikto príliš vzdialený. Nikto nie je nikdy stratený prípad. Vždy existuje dôvod na nádej. Ježiš Kristus môže premeniť aj tvoj život a oslobodiť ťa. Boží ľud vie, že je to pravda, pretože on to už pre nás urobil. Príď k nemu; nech ťa oslobodí. Nech je tvojím Spasiteľom. Otázka na zamyslenie: Čo pre teba znamená, že pre Pána nie je nikto príliš vzdialený? Greg Laurie

Biela sobota – Nocturna paschalis Ján 19,31-42 31 Pretože bol prípravný deň, Židia požiadali Piláta, aby dal ukrižovaným polámať nohy a sňať ich, aby ich telá nezostali na kríži v sobotu, lebo na tú sobotu pripadal veľký sviatok. 32 Prišli teda vojaci a polámali nohy prvému i druhému, čo boli s ním ukrižovaní. 33 Keď však prišli k Ježišovi a videli, že je už mŕtvy, nepolámali mu nohy, 34 ale jeden z vojakov mu prebodol kopijou bok, odkiaľ hneď vyšla krv a voda. 35 Ten, čo to videl, vydal o tom svedectvo a jeho svedectvo je pravdivé. On vie, že hovorí pravdu — aby ste aj vy verili. 36 Stalo sa to preto, aby sa splnilo Písmo: Kosť mu nebude zlomená. 37 A zasa inde Písmo hovorí: Uvidia, koho prebodli. 38 Potom Jozef z Arimatie, ktorý bol Ježišovým učeníkom — ale tajným zo strachu pred Židmi —, požiadal Piláta, aby mu dovolil sňať Ježišovo telo. Pilát dovolil. Šiel teda a sňal jeho telo. 39 Prišiel aj Nikodém, ten, čo prvý raz navštívil Ježiša v noci, a priniesol asi sto libier myrhy zmiešanej s aloou. 40 Vzali Ježišovo telo a zavinuli ho aj s voňavými látkami do plachiet, ako je u Židov zvykom pochovávať. 41 Na mieste, kde ho ukrižovali, bola záhrada a v záhrade nový hrob, v ktorom ešte nikto neležal. 42 Tam teda uložili Ježiša, lebo bol prípravný deň Židov a hrob bol blízko. Nádej nemôže zomrieť. Dnešný deň – Biela sobota – nám evokuje stav, keď máme dojem, že sa všetko proti nám spolčilo. Naše plány, sny, rozhodnutia… Ako málo stačí, a sú z nich ruiny. Nevidíme východisko. Žiadna nádej. Preto sme nútení konať pragmaticky a racionálne. Pochovať sny a plány a dúfať, že niekde a nejako začneme odznova. – – Veď čo už mohol urobiť Jozef? Nabral odvahu a požiadal Piláta o Ježišovo telo. Z kríža sňal toto zničené, zbičované, skrvavené a dobodané telo, spolu s Nikodémom ho s úctou „zavinuli aj s voňavými látkami do plachiet“ a uložili do hrobu. Viac už urobiť nemohli. Zvyšok mali dokončiť ženy hneď ráno po sobotnom dni. Ako ľahko sa prepočujú kľúčové slová, ktoré Ježiš nie raz zdôraznil: „…ale na tretí deň vstane z mŕtvych.“ – – Ako často máme v ťažkých časoch v mysli slová: „Tu už ani Boh nepomôže!“ Dávame bodku tam, kde má náš živý Pán pripravené pokračovanie, nádej, život, vzkriesenie. Náš dobrotivý Pán občas v našich životoch dovolí a spôsobí, aby sa naše plány, očakávania a náš pohľad na život stali ruinami a troskami. Aby sme sa ako deti plné obáv a strachu s absolútnou dôverou chytili ruky Spasiteľa, pozreli sa Mu do očí a s pokojom šepli: Modlitba: „Pane Ježišu, Ty si moja jediná nádej! Ďakujem, že bez Teba nič nemôžem a ani nič nechcem robiť. Amen.“ Pieseň: ES 600 Autor: Stanislav Kocka Aké milé sú Tvoje príbytky, Hospodin zástupov! Žalm 84,2 V dome Môjho Otca je mnoho príbytkov. Keby to tak nebolo,bol by som vám azda povedal, že vám idem pripraviť miesto? Ján 14,2 1.Petra 3,18-22 •  Modlíme sa za: Ožďany (RiS) Otázky na rozjímanie: Ako dnes nachádzam nádej v Bielu sobotu, keď Jozef a Nikodém s úctou balzamujú Ježišovo telo v novom hrobe? Čo pre mňa znamená veriť svedectvu o krvi a vode z prebodnutého boku, splňujúc Písmo bez zlomených kostí? Ako môžem dnes čakať v tichu na vzkriesenie, keď plány padajú, no Ježiš sľubuje nový život za tri dni? Dnes som vďačný za tieto 3 veci: _________________________________ _________________________________ _________________________________ Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

„Tu zjavil sa oblak, zastrel ich a z oblaku zaznel hlas: Toto je môj milovaný Syn: Jeho poslúchajte“ Marek 9:7 Pred dvetisíc rokmi položil Ježiš farizejom túto otázku: „Čo si myslíte o Kristovi? Čí je syn?“ (Mt 22:42). Niektoré z najväčších myslí histórie sa odvtedy zaoberajú touto otázkou. Zmätenosť, pochybnosti a skepticizmus tu boli už dávno. Stojí za zmienku, že počas Ježišovho pozemského pôsobenia bolo mnoho ľudí zmätených tým, kto vlastne bol. Ježiš sa nikdy nestal Bohom, ani nikdy neprestal byť Bohom. Jeho božstvo, čo znamená jeho božské panstvo – skutočnosť, že je Bohom – existovalo pred ľudstvom, pred zemským životom a pred Betlehemom. Pri vtelení, v okamihu, keď Ježiš prišiel na zem a narodil sa z panny Márie, nezanechal svoje božstvo. Bol Bohom predtým, ako sa narodil, a zostal Bohom aj potom, ako sa stal človekom. Náhľad do Ježišovej božskej podstaty nám poskytuje príbeh o jeho premenení, ako je zaznamenaný v Markovi 9:2–13. „Po šiestich dňoch vzal Ježiš so sebou Petra, Jakuba a Jána a vyviedol ich na vysoký vrch do samoty. Tam sa premenil pred nimi; rúcho sa Mu zaskvelo bielobou snehu, ako by ho nevybielil nijaký bielič na zemi. I ukázal sa im Eliáš s Mojžišom a zhovárali sa s Ježišom.“ (verše 2–4) Podľa Matúšovho opisu tejto udalosti „tvár Mu žiarila sťa slnko a rúcho jeho zbelelo ako svetlo.“ (Mt 17:2) Počas väčšiny pobytu na zemi Ježiš skrýval svoju slávu. Ale na jeden krátky žiarivý okamih Boh dovolil Ježišovým učeníkom, aby videli, kto skutočne je. Boh tento moment zdôraznil slovným uznaním a jasným pokynom: „Toto je môj milovaný Syn: Jeho poslúchajte“ (Mk 9:7). Ježišova identita potvrdzuje platnosť jeho slov. Jeho učeniu je potrebné venovať pozornosť, pretože pochádza od Božieho Syna a samotného Boha. Ignorovať ho je nielen krátkozraké, ale aj duchovne nebezpečné. V Matúšovi 16:13–20 nachádzame hlbokú interakciu medzi Ježišom a jeho učeníkmi, ktorá začína Ježišovou otázkou: „Za koho pokladajú ľudia Syna človeka?“ (verš 13) Odpovedali: Jedni za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša, zase iní za Jeremiáša alebo za jedného z prorokov.“ (verš 14) A potom Ježiš prejde k osobnej otázke. „A vy za koho ma pokladáte?“ (verš 15) „Odvetil Šimon Peter: Ty si Kristus, Syn Boha živého.“ (verš 16) Toto bol možno Petrov najkrajší moment. „Za koho ma pokladáš?“ To je otázka, na ktorú musí odpovedať každý – a je to otázka, na ktorú každý aj odpovedá, či si to uvedomuje, alebo nie. Nemôžeš jednoducho povedať: „Ty si Kristus, Syn Boha živého,“ a nechať to tak. Ak je Ježiš tým, za koho sa vydáva, musíš ho prijať ako Spasiteľa a Pána. Musíš poslúchať jeho prikázania, nasledovať jeho učenie a hľadať jeho vôľu pre svoj život. Otázka na zamyslenie: Kto je podľa teba Ježiš? Greg Laurie

„Ale pevný základ Boží predsa stojí…“ (2Tim 2:19) V areáli univerzity je najrýchlejšia cesta do bezpečia cez dav ľudí. Práve tam, kde študenti hovoria o tom, ako byť nezávislý a samostatný, ich nájdete, ako praktizujú najskostnatenejší súlad v obliekaní, prejave, morálnych postojoch a zmýšľaní. Niekedy sa riadia módou na úkor morálnej zásadovosti. Desí ich byť osamote. Nechcú vytŕčať z davu alebo sa odlišovať. Chcú sa prispôsobiť. Potom čo ukončia svoje štúdium na vysokej škole, mnoho z týchto mladých ľudí nechce nič viac ako dobrú prácu vo veľkej firme a dom niekde na predmestí. Ani tam však nenájdu bezpečie. Jedine Ježiš Kristus ti môže dať bezpečie, ktoré hľadáš. Modlitba dňa Po zdĺhavom hľadaní bezpečia som ho našiel jedine v Tvojej trvalej láske, môj Spasiteľ, Ježiš Kristus. Billy Graham

Ján 15,18-16,4 18 Ak vás svet nenávidí, vedzte, že mňa nenávidel skôr ako vás. 19 Keby ste boli zo sveta, svet by miloval, čo je jeho; keďže však nie ste zo sveta, ale ja som si vás vyvolil zo sveta, preto vás svet nenávidí. 20 Spomeňte si na slová, ktoré som vám povedal: ‚Sluha nie je väčší ako jeho pán.‘ Ak mňa prenasledovali, budú prenasledovať aj vás. Ak zachovávali moje slovo, budú zachovávať aj vaše. 21 No to všetko budú konať proti vám pre moje meno, pretože nepoznajú toho, čo ma poslal. 22 Keby som nebol prišiel a nebol im hovoril, nemali by hriech, ale teraz nemajú výhovorku pre svoj hriech. 23 Kto mňa nenávidí, nenávidí aj môjho Otca. 24 Keby som medzi nimi nebol konal skutky, aké nikto iný nekonal, nemali by hriech. Teraz však videli, a predsa znenávideli aj mňa, aj môjho Otca. 25 Ale to preto, aby sa naplnilo slovo, napísané v ich Zákone: Nenávideli ma bez príčiny. 26 Keď príde Tešiteľ, ktorého vám ja pošlem od Otca, Duch pravdy, ktorý vychádza od Otca, ten bude vydávať o mne svedectvo. 27 Aj vy budete svedčiť, pretože ste od začiatku so mnou.“ 16, 1 „Toto som vám povedal, aby ste sa nepohoršovali. 2 Vylúčia vás zo synagóg, ba prichádza hodina, keď sa každý, kto vás zabije, bude nazdávať, že tým koná službu Bohu. 3 A budú to robiť preto, lebo nepoznali Otca ani mňa. 4 Ale povedal som vám to preto, aby ste si spomenuli, keď príde tá hodina, že som vám to hovoril. Spočiatku som vám to nehovoril, lebo som bol s vami. Lepšie je trpieť pre dobro, ako pre svoju hlúposť. Z mnohých strán okolo seba počujem, že sa svet zbláznil. Vnímam to rovnako: Ľudia sa hádajú „o pravdu“, o ktorej máločo vedia a neriešia to, čo riešiť môžu a majú; – tí, čo majú moc a peniaze, sú čoraz viac arogantní a chudák sa nevie domôcť svojho práva… Ako reagujeme na toto bláznovstvo sveta okolo nás? Pán Ježiš má s učeníkmi posledné rozhovory a pripravuje ich na tienistú stránku života, ktorý príde: nenávisť, prenasledovanie, striehnutie na to, kedy urobia chybu, násilie, zabitie… Hovorí to (im aj nám – dnešným kresťanom) preto, aby sme zachovali pokoj a nepohoršovali sa (Ján 16,1) – doslova to grécke slovo znamená nerobiť škandál. Keď Ježiš hovoril o Svojej smrti prvýkrát, Peter Ho napomenul, že sa to nesmie stať. Teraz sa Peter dozvedá, že podobný koniec bude mať aj jeho život. Neskôr Peter píše veriacim: „Lepšie je totiž, aby ste trpeli, ak je to vôľa Božia, konajúc dobro, a nie zlo“ (1Pt 3,13-17). Aj v našich životoch sa môže naplniť slovenské príslovie: „Za dobrotu, na žobrotu.“ Nech nás to však nepohoršuje, nerozčuľujme sa, nereptajme, ale s pokojom nasledujme nášho Pána v konaní dobra a v obetavom živote lásky pre iných! Sme na dobrej ceste, aj keď to tak niekedy nevyzerá. Modlitba: Bože, ďakujeme Ti, že si láska a môžeme v Tebe žiť, nech sa deje čokoľvek! Odpusť, že sa dávam strhnúť svetom do jeho zápasov! Pestuj vo mne ovocie Svojho Ducha, nech žijem Duchom! (Galaťanom 5,23-25). Amen. Pieseň: ES 642 Autor: Daniel Kobyľan Ja som Hospodin a okrem Mňa niet Spasiteľa. Izaiáš 43,11 Ježiš hovorí: „Ja a Otec sme jedno.“ Ján 10,30 Ján 1,29-34 •  Modlíme sa za: Nitrianska Streda (PoS) Otázky na rozjímanie: Ako dnes znášam svetovú nenávisť ako Ježišovi vyvolení, keď On varuje pred prenasledovaním a vylúčením zo synagóg? Čo pre mňa znamená vydávať svedectvo s Duchom pravdy, ktorý príde od Otca, aby som nepadol do škandálu trýznenia? Ako môžem dnes prosiť o pokoj v mene Ježiša, keď svet nenávidí bez príčiny, aby som konal dobro v láske? Dnes som vďačný za tieto 3 veci: _________________________________ _________________________________ _________________________________ Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

„… sám sebou sa však nebudem chváliť, ak len nie slabosťami.“ (2K 12:5) Dr. Edward Judson vo svojej reči venovanej svojmu otcovi Adoniramovi Judsonovi, pri príležitosti pomenovania cirkvi v New Yorku po ňom − Judson Memorial Church –, povedal: „Utrpenie a úspech patria k sebe. Ak si úspešný bez utrpenia, je to preto, lebo iní trpeli predtým, než si začal trpieť ty; ak trpíš bez úspechu, je to preto, aby ďalší po tebe mohli uspieť.“ Blahoslavení plačúci. Môžu byť šťastní, pretože vedia, že ich bolesť, utrpenie a núdza sú námahou nového stvorenia, sú to pôrodné bolesti lepšieho sveta. Môžu byť šťastní, ak sú si vedomí, že Boh, skúsený umelec, používa oboje − svetlo a tieň, aby vytvoril majstrovské dielo hodné dokonalého umenia. Takisto sa dokážu tešiť v chorobe, usmievať sa cez svoje slzy a spievať uprostred svojho smútku, pretože si uvedomujú, že v Božej ekonómii „ak s Ním znášame utrpenie, s Ním budeme aj kraľovať.“ (2Tim 2:12) Modlitba dňa V utrpení sa budem učiť chváliť Ťa, Spasiteľ. Billy Graham

Ján 13,31-38 31 Keď Judáš vyšiel, Ježiš povedal: „Teraz je oslávený Syn človeka a Boh je oslávený v ňom. 32 A keď je v ňom oslávený, aj Boh ho oslávi v sebe a oslávi ho čoskoro. 33 Deti, už len krátko budem s vami. Budete ma hľadať, ale ako som povedal Židom, aj vám teraz hovorím: Kam ja idem, tam vy nemôžete ísť. 34 Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa navzájom milovali; ako som ja miloval vás, aby ste sa aj vy navzájom milovali. 35 Podľa toho všetci spoznajú, že ste moji učeníci, ak budete mať lásku jeden k druhému.“ 36 Šimon Peter sa ho opýtal: „Pane, kam ideš?“ Ježiš mu odpovedal: „Kam ja idem, tam teraz so mnou ísť nemôžeš. No pôjdeš za mnou neskôr!“ 37 Peter mu povedal: „Pane, prečo nemôžem ísť za tebou teraz? Aj život za teba položím!“ 38 Ježiš mu odpovedal: „Život za mňa položíš? Amen, amen, hovorím ti, kohút ešte ani nezaspieva, a ty ma tri razy zaprieš!“ To najdôležitejšie nakoniec. Pán Ježiš po Poslednej večeri umyl Svojim učeníkom nohy. Judáš sa už vydal na cestu zapredať svojho Majstra. A tu, v hornej sieni, na mieste, kde sa pradávne proroctvá chýlia k svojmu naplneniu, Pán dáva Svojim učeníkom významnú lekciu. Je jednoduchá svojím posolstvom a zároveň v praxi jedna z najťažších: „Nové prikázanie vám dávam: Aby ste sa navzájom milovali, ako som vás Ja miloval, aby ste sa aj vy navzájom milovali. Podľa toho. Všetci. Spoznajú. Že ste Moji. Učeníci.“ Po Mojej láske vás spoznajú. Čo nás odlíši od ľudí tohto sveta? Láska nášho Spasiteľa. Láska, ktorá napriek tomu, že vie, že bude zradená, neprestáva milovať. Láska, ktorá kladie život za svojich priateľov. Láska, ktorá sa nebojí konfrontovať Petra s pravdou, no nepočíta krivdy. Láska, ktorá umýva nohy aj zradcom. Na istej konferencii zaznelo, že Pán Ježiš tak veľmi miloval všetkých Svojich učeníkov, že oni až do poslednej chvíle z Jeho prístupu nevedeli určiť toho, ktorý Ho mal zradiť. Poznávajme tiež túto Lásku! Nechajme sa Ňou milovať! A milujme Ňou potom ďalších, podľa vzoru nášho Učiteľa, ktorý dal na oltár všetko! Bude to Kristova vôňa v tomto svete, obeť príjemná Bohu. Vôňa, ktorá zbystrí pozornosť nášho okolia, vôňa, ktorá zmení všetko. Modlitba: Pane Ježišu, nauč ma milovať! Amen. Pieseň: ES 233 Autor: Lenka Liptáková Bože, učil si ma od mladosti a ja dosiaľ hlásam Tvoje obdivuhodné skutky. Žalm 71,17 Pavol píše Timotejovi: „Od detstva poznáš sväté Písma, ktoré ti môžu dať múdrosť na spásu, a to vierou v Ježiša Krista.“ 2.Timoteovi 3,15 Ján 6,26-29 •  Modlíme sa za: Nandraž (GeS) Otázky na rozjímanie: Ako dnes milujem navzájom ako Ježiš miloval nás, aby svet spoznal, že sme Jeho učeníci v oslávení Otca? Čo pre mňa znamená nové prikázanie lásky, keď Peter sľubuje život, no Ježiš vie o jeho zapretí? Ako môžem dnes žiť Ježišovou láskou, ktorá umýva nohy aj zradcom a kladie život za priateľov? Dnes som vďačný za tieto 3 veci: _________________________________ _________________________________ _________________________________ Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

A my vieme, že milujúcim Boha, povolaným podľa rady (Božej), všetky veci slúžia na dobro. (R 8,28) Aj keď som Božie dieťa, verím v Ježiša Krista ako svojho Spasiteľa a verím, že Biblii môžem dôverovať, a predsa veriť tomu, že všetky veci mi slúžia na dobro, nie je vždy ľahké. Keď mraky zakrývajú slnko na nebi života, keď zažívame búrky a zdá sa, že všetko je proti nám, keď sa cítime, akoby naša modlitba nedošla k Bohu, je takmer nemožné veriť, že nám všetky veci slúžia na dobro. Srdce mám chladné, pocity mi hovoria, že Boh na mňa zabudol. Nedokážem sa vo viere modliť. Zaoberám sa vonkajšími súvislosťami a keď v nich nevidím nádej alebo svetlo, medzi mňa a Boha sa postavia mraky beznádeje. Práve vtedy je dôležité, čo si zvolím robiť a čo nie. Keď je núdza naozaj veľká, východisko, ktoré moje pochybnosti vidia, je zriedka východiskom. Uprostred beznádeje mám zodpovednosť, aby pochybnosti a tma neviedli moje rozhodnutia a kroky. Musím pamätať, že Ježiš nikdy nesľúbil, že život s Ním bude ľahký a bezproblémový. On ale sľúbil, že so mnou bude aj v dobrých a zlých dňoch. Zlodej prichádza, len aby kradol, zabíjal a hubil; a ja som prišiel, aby mali život, a to v hojnej miere! Ja som dobrý pastier. Dobrý pastier život kladie za ovce. ( J 10,10-11) A kto neberie svoj kríž a nenasleduje ma, nie je ma hoden. Kto nájde svoj život, stratí ho, a kto stratí život pre mňa, nájde ho. (Mat 10,38-39) Život viery a cesta s Bohom sú o tom, že si stále vyberáme úzku cestu namiesto pohodlia, sebectva a pôžitku. Preto, keď je život ťažký, nesmieme sa zamestnávať svojimi pocitmi alebo ich nedostatkom. Musím pamätať, že najväčšie nebezpečenstvo spočíva vo mne samom, nie v ťažkostiach a bolestiach, ktoré zažívam. V búrkach života preto kričme k Bohu, aby nám dal milosť dôverovať Mu aj keď je život ťažký a my nevidíme riešenie. Boh je naším útočiskom. On nielen hovorí pravdu, On je Pravda. On hovorí: „… milujúcim Boha, povolaným podľa rady (Božej), všetky veci slúžia na dobro.“ Ježiš hovorí: Vchádzajte tesnou bránou, lebo priestranná brána a široká cesta vedie do zahynutia, a mnohí ňou vchádzajú; ale do života vedie tesná brána a úzka cesta, a málo je tých, ktorí ju nachádzajú. (Mat 7,13-14) Vo svojej vernej, večnej láske Ježiš hovorí, že aj pre teba existujú dve cesty. Široká a úzka. Hovorí, že široká končí v zahynutí a vo večnej temnote. Hovorí aj, že sú mnohí, ktorí si ju volia. Zároveň hovorí, že cesta do života je úzka a je málo tých, ktorí ju nachádzajú. Keď prichádzajú ťažkosti života, som v pokušení vybrať si rýchly únik z núdze ešte pred tým, než sa spýtam Boha, či ma chce skrze toto všetko niečomu naučiť. Ježiš o dvoch cestách nerozpráva preto, aby ma vystrašil. Ani preto, aby ma prinútil žiť v Jeho požehnanej blízkosti. On iba jednoducho hovorí pravdu, aby som premýšľal kým nebude neskoro. Kým je ešte čas milosti. Ježiš nehovorí: „Nasleduj ma a budeš mať ľahký život.“ On povedal: „Drž sa ma, utiekaj sa ku mne a zažiješ, že milujúcim Boha, povolaným podľa rady (Božej), všetky veci slúžia na dobro.“ Po dlhom čase prežitom s Ježišom chcem osobne dosvedčiť, že Ježiš vie, čo hovorí. Zistil som, že sa na Neho dá spoľahnúť bez ohľadu na vonkajšie okolnosti života. Zistil som, že sa dá spoľahnúť aj na Bibliu, kým sám na seba, na svoje pocity a myšlienky sa spoľahnúť nemôžem. Biblia hovorí, že aj keď Boh vstúpi do môjho života, ešte to neznamená, že už nebudem mať problémy. Pokiaľ žijem, vždy budú nové problémy, ťažkosti a bolesti. Prídu nové otázky, boje, sklamania, ale aj nové skúsenosti s tým, že Boh je verný a dokáže zasiahnuť do môjho života. Biblia nás učí, že stále máme Pastiera, ktorý sa o svoje ovce stará bez ohľadu na vonkajšie okolnosti. Preto, drahé Božie dieťa, zaži aj ty skúsenosť, o ktorej píše Pavol: …milujúcim Boha, povolaným podľa rady (Božej), všetky veci slúžia na dobro. Keď všemohúci hovorí, že všetky veci… Ide naozaj o všetky veci… Curt Westman

„Vskutku, Ty si Boh, ktorý sa skrýva, Spasiteľ, Boh Izraela.“ Izaiáš 45:15 Keď ťa Boh vedie do ťažkostí a trápenia, nedokážeš pochopiť Jeho cesty. V temnote výčitiek svedomia sa môže zdať, že ťa Boh opustil. Môžeš plakať a modliť sa, ale odpoveď neprichádza. Počuj, čo hovorí Božie slovo: Boh sa pred tebou skryl, ale to neznamená, že ťa opustil. Nevidíš Ho, ale je stále s tebou. Nepočuješ Ho, ale On počuje každý tvoj vzdych. Boh sa skrýva. Robí to, aby ťa zachránil. Boh vedie svoje deti na cesty, kde to môže vyzerať, že odišiel. Robí to, aby im v srdci vzbudil hlbokú túžbu po Ňom. Boh ťa chce objať. Ale ty si zvláštne dieťa. Dovolíš Mu, aby ťa zachránil, iba keď si v tiesni. Preto sa Boh pred tebou načas skrýva. Ak sa Boh v tvojom živote stáva skrytým Bohom, si v Božej škole. Je ťažké tam byť, no zároveň je to požehnaním. Boh ťa vychováva, aby ťa pritiahol k sebe. Nechá okolo teba padnúť tmu, aby ťa mohol viesť do svojho nádherného svetla. Neskôr to uvidíš. Tým, že sa Boh pred tebou skryl, znovu ťa požehnal, keď sa ti opäť zjavil. Nemal si nič. Bol si nesmierne chudobný. Potom ale prišiel Boh ako Spasiteľ. Vtedy sa ti otvorili oči a videl si, že aj keď bol Boh skrytý, obkľučoval ťa zôkol-vôkol. Ježiša Boh opustil. Bol opustený namiesto teba. Ak si bezmocný hriešnik, ktorý vo svojej biede priľne k Nemu, nikdy nebudeš musieť volať: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ Ježiš tak volal namiesto teba. Mal by si vedieť, že keď sa Boh pred tebou načas skryje, je to preto, aby ťa zachránil. Boh prichádza k tebe s celým bohatstvom svojej milosti. Môže sa stať, že pritom stratíš niečo tu na zemi, ale nie vo vnútri. Tvoj Spasiteľ používa ťažké dni života, aby ťa priviedol do neba. Ten deň je pred tebou — deň, keď stretneš Hospodina so slovami: „Pán môj a Boh môj!“ Hans Erik Nissen

Ján 12,37-50 37 Hoci pred nimi Ježiš urobil toľké znamenia, neuverili v neho, 38 aby sa naplnilo slovo, ktoré povedal prorok Izaiáš: Pane, kto uveril nášmu kázaniu a komu bolo zjavené Pánovo rameno? 39 Preto nemohli uveriť, lebo Izaiáš inde povedal: 40 Oslepil im oči a zatvrdil im srdce, aby očami nevideli a srdcom nespoznali a neobrátili sa, a aby som ich neuzdravil. 41 Toto povedal Izaiáš, lebo videl jeho slávu a hovoril o ňom. 42 Predsa však aj mnohí z poprednejších mužov uverili v neho, ale nepriznali sa k tomu pre farizejov, aby ich nevylúčili zo synagógy; 43 lebo mali radšej ľudskú slávu ako Božiu. 44 Ježiš zvolal: „Kto verí vo mňa, nie vo mňa verí, ale v toho, ktorý ma poslal. 45 A kto vidí mňa, vidí toho, ktorý ma poslal. 46 Ja som prišiel na svet ako svetlo, aby nik, kto vo mňa verí, neostal v tme. 47 Ak niekto počúva moje slová a nezachováva ich, ja ho nesúdim, lebo som neprišiel svet odsúdiť, ale spasiť. 48 Kto mnou pohŕda a neprijíma moje slová, má svojho sudcu. Slovo, ktoré som hovoril, bude ho súdiť v posledný deň. 49 Veď ja som nehovoril sám zo seba, ale Otec, ktorý ma poslal, mi prikázal, ako mám hovoriť a čo mám povedať. 50 A ja viem, že jeho prikázanie je večný život. Čo teda hovorím, hovorím tak, ako mi to povedal Otec.“ Pozrite sa na Otca! Mnoho kresťanov považuje Pána Ježiša za absolútny stredobod svojho duchovného života, a to až do takej miery, že sa modlí len k Pánovi Ježišovi, hovorí len o Pánovi Ježišovi a oslavuje len Pána Ježiša. To, prirodzene, nie je zlé, veď Pán Ježiš je naším Spasiteľom. No mnohí akoby zabudli na to, Kto nám Pána Ježiša daroval a Kto nám pre zásluhy Pána Ježiša odpúšťa. Určite je správne Pána Ježiša milovať a oslavovať, no naším Stvoriteľom i Sudcom je stále Pán Boh – Hospodin, na Ktorého ukazuje aj sám Boží Syn. V dnešných slovách to vidíme mimoriadne jasne. Ježiš hovorí, že kto verí v Neho, verí v Toho, Ktorý Ho poslal. On neprišiel súdiť, ale spasiť. Nehovorí sám zo Seba, ale Otec Mu prikázal, čo hovoriť. Aj na iných miestach Pán Ježiš poukazuje na Otca: „Proste Otca“ alebo „zaľúbilo sa vášmu Otcovi dať vám kráľovstvo“. Rovnako apoštol Pavel oslavuje Boha, modlí sa k Bohu a ďakuje Bohu, Otcovi nášho Pána Ježiša Krista. Pri všetkej úcte k Pánovi Ježišovi teda vnímajme, na Koho On sám ukazuje, a Toho si nadovšetko ctime a za dar nášho Spasiteľa Ho oslavujme! Modlitba: Nebeský Bože, ďakujeme Ti, že si nás tak veľmi miloval, že si poslal Svojho Syna, aby umrel za nás. Vieme, že pre Jeho obeť a zásluhy nám odpúšťaš naše previnenia a otvoríš nám brány Svojho kráľovstva, aby sme tam s Tebou žili na veky. Amen. Pieseň: ES 354 Autor: Štefan Kiss Duša mi prahne po Tvojej spáse, čakám na Tvoje slovo. Žalm 119,81 Keď sa zvečerilo, priniesli Mu mnohých posadnutých démonmi. On slovom vyhnal duchov a uzdravil všetkých trpiacich. Matúš 8,16 Matúš 19,16-26 •  Modlíme sa za: Mošovce (TuS) Otázky na rozjímanie: Ako dnes verím v Ježiša, aby som videl Otca, Ktorý Ho poslal, namiesto ľudskej slávy farizejov? Čo pre mňa znamená žiť ako dieťa svetla, ktoré neostáva v tme, lebo prijíma Ježišove slová od Otca? Ako môžem dnes oslavovať Otca, Ktorý dal Syna na spásu, aby Jeho slovo bolo mojím sudcom večného života? Dnes som vďačný za tieto 3 veci: _________________________________ _________________________________ _________________________________ Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

„Neboj sa! Ja som prvý a posledný a ten Živý. A bol som mŕtvy, ale hľa, som živý na veky vekov. Ameň. A mám kľúče pekla i smrti.“ (Zjav 1:17-18) William Carr navštívil Georga Müllera a potom bol na jeho kázni. Po kázni ho vzal za ruku a povedal: „Vaša kázeň ma veľmi povzbudila. Možno, že vás tu dolu už nikdy neuvidím, ale stretneme sa hore.“ Starý muž zdvihol hlavu, ktorá žiarila svetlom z neba a povedal: „Uvidím Ho a bozkám Jeho nohu.“ Je aj pre teba tvoj Spasiteľ všetkým a tým najžiaducejším? Až príde hodina, v nejž strasú sa hroby, oznámi trúby hlas príchod slávnej doby, zavíta Ježiš Kráľ: ó, kto Ho miloval, kto vďačne i život Jemu obetoval: ach, ten rád vstávať bude! PS 110, 3 MUDr. Viera Roháčková

Ján 12,12-19 12 Na druhý deň sa veľký zástup, ktorý prišiel na sviatky, dopočul, že Ježiš prichádza do Jeruzalema. 13 Vzali palmové ratolesti, vyšli mu v ústrety a volali: „Hosanna, Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom, kráľ Izraela!“ 14 Ježiš si našiel osliatko, posadil sa naň, ako je napísané: 15 Neboj sa, dcéra Siona, hľa, tvoj kráľ prichádza, sediac na osliatku! 16 Jeho učeníci tomu spočiatku nerozumeli, ale keď bol Ježiš oslávený, rozpamätali sa, že to bolo napísané o ňom a že sa tak stalo. 17 Zástup, ktorý bol s ním vtedy, keď vyvolal Lazára z hrobu a keď ho vzkriesil z mŕtvych, vydával o tom svedectvo. 18 Preto mu vyšiel v ústrety veľký zástup, lebo počuli, že urobil toto znamenie. 19 Vtedy si farizeji hovorili medzi sebou: „Vidíte, že nič nezmôžete. Hľa, svet odišiel za ním!“ Ježiš prichádza ako Kráľ. Pán Ježiš vchádza do Jeruzalema ako zasľúbený dedič Dávidovho trónu. Ten, ktorý tak dlho odmietal kráľovské pocty, vchádza do mesta sediac na osliatku ťažnej oslice. Riadil sa pritom židovským zvykom pre kráľovský príchod. Izraelskí králi sa nosievali na osliatku a Mesiáš sa mal podľa proroctva proroka Zachariáša takto ujať Svojho kráľovstva (Zach 9,9). Izraelský národ v tom období tak intenzívne očakával príchod Mesiáša, že pred Veľkou nocou v každej dedinke okolo Jeruzalema bola priviazaná oslica a s ňou aj mladé osliatko. Pán Ježiš vchádza do Jeruzalema a s Ním veľký zástup ľudí naplnených radosťou. Bol to síce triumfálny vstup, a predsa bol úplne iný než vstup iných slávnych dobyvateľov. Spasiteľa sprevádzali trofeje Jeho ohromujúcej lásky k hriešnemu človeku. Boli tu zajatci, ktorých vytrhol zo satanovej moci a ktorí za to oslavovali Boha. V čele bol slepec, ktorému vrátil zrak. Najhlasnejšie „Hosanna!“ volali tí, ktorým vrátil reč. Ľudia, kedysi chromí, lámali palmové ratolesti a mávaním pozdravovali Svojho Spasiteľa. Vdovy a siroty velebili Ježišovo meno za skutky milosrdenstva, ktorými im pomohol. Malomocní, ktorých vyliečil, prestierali svoje čisté rúcha na cestu a pozdravovali Ho ako Kráľa slávy. V zástupe boli aj tí, ktorých Jeho hlas prebudil zo spánku smrti. Toto všetko Pán ponúka aj nám, ak Ho prijmeme do svojho života volajúc: „Hosanna! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom.“ Modlitba: Bože, ďakujem, že si neprišiel s hnevom a súdom, ale v Božom Synovi – pokorne a s milosťou. Odpusť, že si to príliš málo pripomínam a príliš málo ma to ovplyvňuje. Obživ Tvojím Duchom môj duchovný zrak, nech vnímam v plnosti Tvoju lásku, a daj mi srdce, ktoré Ťa miluje. Amen. Pieseň: ES 349 Autor: Peter Kevický Prečo majú hovoriť pohania: „Kde je ich Boh?“ Náš Boh je na nebesiach, všetko robí podľa Svojej vôle. Žalm 115,2-3 Ježiš mu povedal: „Kto videl Mňa, videl aj Otca.“ Ján 14,9 Galaťanom 2,16-21 •  Modlíme sa za: Modra – Kráľová (BaS) Otázky na rozjímanie: Ako dnes vychádzam Ježišovi v ústrety s palmovou ratolesťou, volajúc „Hosanna!“, keď prichádza ako Kráľ na osliatku do môjho Jeruzalema? Čo pre mňa znamená triumfálny vstup Spasiteľa sprevádzaného zajatcami zotročenými láskou, slepcami s novým zrakom a mŕtvymi vzkriesenými? Ako môžem dnes lámať palmové ratolesti svojho života a pozdravovať Ježiša ako Kráľa slávy, ktorý prichádza v mene Pánovom? Dnes som vďačný za tieto 3 veci: _________________________________ _________________________________ _________________________________ Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

Ján 12,1-11 1 Šesť dní pred Veľkou nocou prišiel Ježiš do Betánie, kde býval Lazár, ktorého vzkriesil z mŕtvych. 2 Pripravili mu tam hostinu. Marta obsluhovala a Lazár bol medzi tými, ktorí s ním stolovali. 3 Mária vzala libru vzácnej voňavej masti z pravého nardu, natrela Ježišovi nohy a poutierala mu ich svojimi vlasmi. A dom sa naplnil vôňou myrhy. 4 Tu jeden z jeho učeníkov, Judáš Iškariotský, ktorý ho mal zradiť, povedal: 5 „Prečo nepredali túto masť za tristo denárov a nedali ich chudobným?“ 6 Ale to nepovedal preto, že mu šlo o chudobných, ale preto, že bol zlodej, a pretože mal pokladničku a brával z toho, čo do nej vkladali. 7 Ježiš však povedal: „Nechaj ju, urobila to na deň môjho pohrebu! 8 Veď chudobných máte vždy so sebou, ale mňa nemáte vždy.“ 9 Medzitým sa veľký zástup Židov dozvedel, že Ježiš je tam, a prišli nielen kvôli nemu, ale aj preto, aby videli Lazára, ktorého vzkriesil z mŕtvych. 10 Veľkňazi sa teda dohodli zabiť aj Lazára, 11 pretože pre neho mnohí Židia odchádzali a uverili v Ježiša. Kristus – vôňa večného života. Šesť dní pred Veľkou nocou prišiel Ježiš do Betánie. V dome Šimona, ktorého Ježiš uzdravil z malomocenstva, sa konala veľká hostina. Šimon na ňu pozval Ježiša aj Jeho priateľov. Bol tam Lazár, ktorého Pán vzkriesil z mŕtvych, Marta, ktorá posluhovala, aj Mária, ktorej Ježiš odpustil hriechy a ona dychtivo počúvala každé Jeho slovo. Počula, ako Ježiš hovoril o Jeho blížiacej sa smrti a vo svojej veľkej láske Mu chcela prejaviť úctu. Zobrala preto alabastrovú nádobu plnú vzácnej masti, ktorá mala hodnotu ročného príjmu vtedajšej domácnosti, pomazala Ježišovi nohy aj hlavu, potom Mu slzami zmáčala nohy a utierala ich svojimi dlhými vlasmi (v. 3). Voňavý dar, ktorým by Mária pomazala mŕtve telo Spasiteľa, vyliala naňho ešte kým žil. Pri pohrebe by vôňa naplnila len hrob, ale teraz vôňa tejto masti z rozbitej nádoby naplnila celý dom. Aj toto je predobraz Kristovho vykupiteľského diela. On musel zomrieť. Jeho telo sa malo „rozbiť“ na kríži, no nezostal v hrobe, ale vôňa Jeho života po vzkriesení naplnila celú zem (Ef 5,2). – – Každému z nás dal Boh možnosť rozhodnúť sa. Buď budeme nepriateľmi Kristovho kríža, ako veľkňazi a farizeji, alebo budeme tými, pre ktorých obetovať niečo Bohu a cirkvi znamená škodu, ako pre Judáša (v. 4-6). Je tu však aj tretia možnosť: Vyznať, že Ježiš je Kristus, odovzdať Mu celý svoj život, obetovať Mu svoje srdce – uvedomujúc si, že On zachránil aj mňa osobne a z plných pľúc vdychovať vôňu večného života. Modlitba: Bože, ďakujem Ti, že si taký vzácny, že si zaslúžiš akýkoľvek dar! Odpusť, že na Teba tak málo myslím! Posilňuj moju vieru, nech Ťa uctievam správnym spôsobom a horlivo! Amen. Pieseň: ES 46 Autor: Peter Kevický Spravodlivý pozná právo bedárov. Príslovia 29,7 Keď to Ježiš počul, povedal mu: „Ešte jedno ti chýba. Predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj Ma!“ Lukáš 18,22 Hebrejom 9,11-15 •  Modlíme sa za: Modra (BaS) Otázky na rozjímanie: Ako dnes prinášam Ježišovi svoju „libru vzácnej masti“ – obetu lásky, ktorá naplní vôňou celý môj dom? Čo pre mňa znamená risknúť ako Mária „rok príjmu“ v úcte k Ježišovi, namiesto Judášovho srdca zlodeja? Ako môžem dnes vdychovať vôňu večného života z Kristovho „rozbitého tela“ na kríži, aby som žil pre Jeho slávu? Dnes som vďačný za tieto 3 veci: _________________________________ _________________________________ _________________________________ Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

Ján 11,46-57 46 Niektorí z nich však odišli k farizejom a porozprávali im, čo Ježiš urobil. 47 Nato zvolali veľkňazi a farizeji veľradu a povedali: „Čo robiť? Veď tento človek robí mnoho znamení! 48 Ak ho necháme tak, všetci v neho uveria, prídu Rimania a zničia nám toto miesto i národ.“ 49 Ale jeden z nich, Kajfáš, ktorý bol v tom roku veľkňazom, im povedal: „Vy nič neviete 50 a ani nechápete, že je pre vás lepšie, aby zomrel jeden človek za ľud a aby nezahynul celý národ.“ 51 To však nepovedal sám od seba, ale ako veľkňaz v tom roku prorokoval, že Ježiš má zomrieť za národ. 52 A nielen za národ, ale aj preto, aby zhromaždil dovedna rozptýlené Božie deti. 53 A od toho dňa boli rozhodnutí, že ho zabijú. 54 Preto sa Ježiš už nepohyboval verejne medzi Židmi, ale odišiel odtiaľ do kraja blízko púšte, do mesta nazývaného Efrajim, a tam sa zdržiaval aj s učeníkmi. 55 Blízko bola židovská Veľká noc a mnohí z toho kraja pred Veľkou nocou vystupovali do Jeruzalema očistiť sa. 56 Hľadali teda Ježiša, a keď postávali v chráme, medzi sebou si hovorili: „Čo myslíte? Príde vôbec na sviatky?“ 57 No veľkňazi a farizeji vydali nariadenie, že ak sa niekto dozvie, kde je, má to oznámiť, aby ho mohli chytiť. Ježiš zomrel, aby sme my mohli žiť. Pán Boh má Svoj plán záchrany pre teba, pre mňa, pre tento svet. Uskutočnil ho skrze Svojho jednorodeného Syna, nášho Pána, Ježiša Krista. V Ňom nám ponúka samého Seba. Túži nás k Sebe privinúť. Vie, že my by sme sa k Nemu sami nikdy nedostali, preto prichádza On k nám. Pán si použil Kaifáša, aby nám to vysvetlil: „Lepšie bude pre vás, keď jeden človek umrie za ľud a nezahynie celý národ… a nielen za národ, ale aj aby zhromaždil rozptýlené deti Božie“ (J 11,50-52). Od pádu Adama a Evy je medzi nami a Pánom Bohom priepasť. Pán Ježiš dobrovoľne zomrel, aby túto priepasť preklenul a aby sme mohli žiť v Božej prítomnosti. Preto sa narodil a dostal meno Ježiš – Vysloboditeľ, Spasiteľ, Záchranca, doslovne – Hospodin je spása. Prijmime to, čo nám ponúka! Odovzdajme Mu svoj hriešny život a prijmime od Neho nový! Modlitba: Pane Ježišu, chválime Ťa, že si si s nami dobrovoľne vymenil miesto na kríži! Prijal si náš trest a zobral si ho na Seba, aby nám boli odpustené hriechy a mohli sme mať život v plnosti. Ďakujeme, že si nám vrátil náš vzťah s naším nebeským Otcom! Prosíme, veď nás Svojím Duchom Svätým, aby sme mohli svojím životom vydávať svedectvo o Tvojej láske k nám! Amen. Pieseň: ES 92 Autor: Oľga Kaňuchová Moja ruka založila zem a Moja pravica roztiahla nebesia. Ja som na ne zavolal a povstali spolu. Izaiáš 48,13 Hoden si, Pane a Bože náš, prijať slávu, česť i moc, lebo Ty si stvoril všetky veci a z Tvojej vôle boli a sú stvorené. Zjavenie 4,11 1.Jána 1,8 – 2,2 •  Modlíme sa za: Mníšek nad Hnilcom (KoS) Otázky na rozjímanie: Ako dnes uznávam, že Ježiš zomrel nie len za národ, ale aby zhromaždil rozptýlené Božie deti – aj mňa? Čo pre mňa znamená Kaifášovo prorocké slová, že lepšie je, keď jeden zomrie za ľud, namiesto môjho večného zahynutia? Ako môžem dnes prijať Ježiša ako Vysloboditeľa, ktorý preklenul priepasť medzi mnou a Otcom svojou smrťou? Dnes som vďačný za tieto 3 veci: _________________________________ _________________________________ _________________________________ Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

Ján 11,17-31 17 Keď ta Ježiš prišiel, dozvedel sa, že Lazár je už štvrtý deň v hrobe. 18 Betánia bola blízko Jeruzalema, vzdialená asi na pätnásť stadií. 19 Mnohí Židia prišli k Marte a Márii potešiť ich v žiali nad bratom. 20 Keď Marta počula, že prichádza Ježiš, vyšla mu naproti. Mária však ostala doma. 21 Marta povedala Ježišovi: „Pane, keby si bol býval tu, nebol by mi brat zomrel. 22 Ale aj teraz viem, že o čokoľvek by si prosil Boha, Boh ti to dá.“ 23 Ježiš jej povedal: „Tvoj brat vstane z mŕtvych!“ 24 Marta mu povedala: „Viem, že vstane pri vzkriesení v posledný deň.“ 25 Ježiš jej povedal: „Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, aj keď zomrie, bude žiť. 26 Nik neumrie naveky, kto žije a verí vo mňa. Veríš tomu?“ 27 Povedala mu: „Áno, Pane, ja som uverila, že ty si Kristus, Boží Syn, ktorý mal prísť na svet.“ 28 A len čo to povedala, zavolala sestru Máriu a potajomky jej povedala: „Učiteľ je tu a volá ťa.“ 29 Ako to Mária počula, rýchlo vstala a šla k nemu. 30 Ježiš totiž ešte nevošiel do dediny, ale bol stále na mieste, kde mu vyšla Marta naproti. 31 Keď Židia, ktorí boli s ňou v dome a potešovali ju, videli, že Mária rýchlo vstala a vyšla von, pobrali sa za ňou, lebo si mysleli, že odchádza k hrobu plakať. „Ja som vzkriesenie i život“. Príbeh o Lazárovi nám ukazuje veľkú dôveru Marty a Márie Ježišovi. Martu poznáme ako ženu, ktorá je priveľmi zamestnaná, než aby sa posadila a hovorila s Ježišom. Tu ju však vidíme ako ženu s hlbokou vierou. Máme sa od nej veľa čo učiť. Ježiš má moc nad životom aj smrťou i moc odpúšťať hriechy. V 27. verši čítame vyznanie Marty, keď hovorí: „Áno, Pane, ja som uverila, že Ty si Kristus, Syn Boží“. Marta už vie, že On je Mesiáš a Boží Syn. Mária vie, že mohol zachrániť Lazára pred smrťou. Ani jedna z nich si však nevedela predstaviť, čoho budú svedkami. Ježiš miloval Lazára, Martu i Máriu. Skutočnosť, že nás Ježiš miluje, nie je zárukou, že sa nám nikdy nič zlé nestane a že nebudeme trpieť. Keby nebolo utrpenia a bolesti, mali by sme len málo sily pre mnohé veľké cnosti kresťanského života. Kde by bola naša viera bez skúšok, ktoré ju testujú, a naša trpezlivosť bez toho, čo musíme vydržať, a bez súženia, ktoré ju buduje? Pán Ježiš preukázal aj súcit. Keď začul plač a nárek, tiež sa rozplakal. Pán Ježiš ukázal, že je ochotný s nami aj plakať. Často dával najavo Svoje city a aj nám prikazuje plakať s plačúcimi a radovať sa s radujúcimi. Preto sa ani my nemáme báť, ale dať Mu najavo svoje city. On nám rozumie. Buď čestný a nesnaž sa niečo skryť pred svojím Spasiteľom! Tak, ako pomohol a oslávil sa pri vzkriesení Lazára, tak je pripravený pomôcť aj nám a vie, kedy je pre vypočutie našich modlitieb ten správny čas. Naučme sa Mu dôverovať! Modlitba: Drahý Pane, vyznávame s Martou a Máriou, že Ty si Syn Boží, náš Spasiteľ. Ďakujeme za Tvoj záujem o nás, aj keď si to často nezaslúžime. Posilňuj nás, keď prežívame súženie, aby sme nepadli, ale ešte viac sa s vierou upli na Teba, lebo my vieme, že len od Teba nám môže prísť pomoc. Amen. Pieseň: ES 696 Autor: Július Lalík Izraeliti znova volali k Hospodinovi: „Zhrešili sme proti Tebe, lebo sme opustili svojho Boha.“ Sudcov 10,10 Ján Krstiteľ povedal: „Kajajte sa, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo.“ Matúš 3,2 Jób 2,1-10 •  Modlíme sa za: Merník (ŠZS) Otázky na rozjímanie: Ako dnes vyznávam s Martou: „Ja som uverila, že Ty si Kristus, Syn Boží!“, keď čelím štvrtému dňu v hrobe? Čo pre mňa znamená veriť Ježišovým slovám: „Ja som vzkriesenie a život“, aj keď moja situácia vyzerá beznádejne? Ako môžem dnes s Máriou rýchlo vstať a ísť k Ježišovi, keď ma volá naproti utrpeniu a smrti? Dnes som vďačný za tieto 3 veci: _________________________________ _________________________________ _________________________________ Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

Predpôstna nedeľa – ESTOMIHI (Buď mi opevnenou skalou. Žalm 31,3) Vtedy si vzal so Sebou Dvanástich a povedal im: „Hľa, vystupujeme do Jeruzalema a vyplní sa o Synovi človeka všetko, čo napísali proroci.“ Lukáš 18,31 Lukáš 18,31-43 31 Vtedy si vzal so sebou Dvanástich a povedal im: „Hľa, vystupujeme do Jeruzalema a vyplní sa o Synovi človeka všetko, čo napísali proroci. 32 Vydajú ho pohanom, vysmejú ho, potupia a opľujú. 33 Zbičujú ho a zabijú, ale on na tretí deň vstane z mŕtvych.“ 34 Lenže oni ničomu z toho nerozumeli a zmysel týchto slov im zostal skrytý a nechápali, čo povedal. 35 Keď sa Ježiš blížil k Jerichu, pri ceste sedel akýsi slepec a žobral. 36 Keď počul, že tadiaľ prechádza zástup, vypytoval sa, čo je to. 37 Povedali mu, že prichádza Ježiš Nazaretský. 38 Tu vykríkol: „Ježiš, Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“ 39 Tí, čo šli vpredu, mu dohovárali, aby mlčal, ale on kričal ešte hlasnejšie: „Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“ 40 Vtom Ježiš zastal a rozkázal, aby ho priviedli. Keď sa priblížil, opýtal sa ho: 41 „Čo chceš, aby som ti urobil?“ On odpovedal: „Pane, aby som videl!“ 42 A Ježiš mu povedal: „Pozeraj! Tvoja viera ťa zachránila.“ 43 Hneď začal vidieť, nasledoval ho a oslavoval Boha. Všetok ľud, ktorý to videl, vzdával Bohu chválu. Sú slepí a „slepí“. Jedni majú oči, no nevidia, druhí majú nevidiace oči. Aj my sme „slepí“. Sami nedokážeme vidieť a pochopiť, že Pán Ježiš kráčal na kríž, nechal sa odsúdiť, potupiť, vysmiať, dovolil, aby na Neho dopadli sliny zlých ľudí. My sa všemožne usilujeme vyhnúť všetkému, čo nás zraňuje, bolí, uráža a potupuje, ale On išiel v ústrety potupnej smrti s istotou, že na tretí deň vstane z mŕtvych a urobí ten najväčší zázrak lásky – zachráni hriešnych ľudí z večnej smrti. Sami od seba to nechápali ani učeníci, sám od seba to nemôže vidieť nikto z ľudí. Ani my. Je to hriech, ktorý nám v tom bráni a ktorý spôsobuje túto „slepotu“. Môžeme a máme volať, ako volal slepec pri Jerichu: „Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“ Pane Ježišu Kriste, zmiluj sa nad nami! Otvor naše oči, naše srdcia, aby sme videli, rozumeli a prijali Tvoju lásku! Pán Ježiš na volanie odpovedá. Svojím slovom otvára oči „slepých“. Duch Svätý Kristovým slovom ako kľúčom otvára rozum aj srdce. Toto slovo aj dnes znie v našich chrámoch. Znie pre teba, pre mňa, pre každého, kto chce vidieť očami viery. Ono dáva pravú radosť zo života. Potrebujeme Ježišovo slovo, lebo iba ono nám dovolí vidieť Ho raz tvárou v tvár a večne Ho oslavovať. Modlitba: Pane Ježišu, aj dnes ku mne mocne prehovor! Tvoje slovo je vzácne, otvára moje oči, aby som Ťa poznal/a ako Spasiteľa a Darcu večného života. Dotýkaj sa môjho srdca, nech vidím Tvoju lásku. Napĺňaj ma ňou, nech ju rozdávam a Ťa ňou oslavujem. Amen. Pieseň: ES 119 Autor: Katarína Hudáková Bratia Jozefovi povedali: „Odpusť teda, prosím, služobníkom Boha tvojho otca to prestúpenie.“ 1.Možišova 50,17 Buďte k sebe dobrí, milosrdní, odpúšťajte si navzájom, ako aj vám Boh odpustil v Kristovi. Efežanom 4,32 Marek 8,31-38 • 1.Korinťanom 13,1-13 • Amos 5,21-24 • Žalm 31 •  Modlíme sa za: Rómsku misiu Otázky na rozjímanie: Ako dnes volám „Ježiš, Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“, aby som videl Pánovu cestu na kríž? Čo pre mňa znamená viera Bartimea, ktorá kričí hlasnejšie napriek dohováraniu okolnosti? Ako môžem dnes nasledovať uzdraveného Ježiša a oslavovať Boha pred celým ľudom? Dnes som vďačný za tieto 3 veci: _________________________________ _________________________________ _________________________________ Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

Ján 1,19-28 19 Toto je Jánovo svedectvo: Keď Židia z Jeruzalema poslali k nemu kňazov a levitov, aby sa ho opýtali: „Kto si ty?“, 20 on vyznal a nezaprel. Vyznal: „Ja nie som Mesiáš.“ 21 Pýtali sa ho: „Čo teda? Si Eliáš?“ Povedal: „Nie som.“ — „Si azda ten prorok?“ Odpovedal: „Nie.“ 22 Povedali mu teda: „Tak kto si? Aby sme dali odpoveď tým, čo nás poslali. Čo hovoríš sám o sebe?“ 23 Povedal: „Ja som hlas volajúceho na púšti: Vyrovnajte Pánovu cestu, ako povedal prorok Izaiáš.“ 24 Tí vyslaní boli spomedzi farizejov. 25 Opýtali sa ho: „Prečo teda krstíš, keď nie si Mesiáš ani Eliáš, ani prorok?“ 26 Ján im odpovedal: „Ja krstím vodou, ale medzi vami stojí ten, ktorého vy nepoznáte, 27 ten, čo prichádza po mne; ja nie som hoden rozviazať mu remienok na sandáli.“ 28 Toto sa stalo v Betánii za Jordánom, kde Ján krstil. Kto som? Kedy ste si naposledy položili túto otázku? Nepýtam sa vás na vaše meno a priezvisko. Ján Krstiteľ jasne porozumel tomu, kto je, lebo vedel, prečo sa narodil. Poznal svoju úlohu, ktorú prijal od svätého Boha. Jeho život možno vyzeral zvláštne, ale aj jeho poslanie bolo zvláštne a výnimočné. Načo sme sa narodili my? Prečo sme na tomto svete? Veľa ľudí by možno odpovedalo: Aby som niečo dosiahol. Alebo: Aby po mne niečo zostalo. Alebo: Aby som si užil. Alebo tiež: Neviem. Odpovedí môže byť veľa. A čo tak pomyslieť na to, že sme sa narodili kvôli osláveniu Boha? Preto, aby sme Ho celým svojím životom, všetkým, čím sme a čo máme, ctili? Ján Ho vyznal a nezaprel. Vedel, že je svedok Ježiša, Božieho Syna. Je Jeho sluhom a je tu plne pre Neho. O nás, Svojich nasledovníkoch, Ježiš povedal: „Vy ste soľou zeme! Vy ste svetlom sveta!“ Si aj ty svedkom svojho Pána a Spasiteľa? Zvestuj a dosvedčuj, že Ježiš je náš Pán! Povzbudzuj ľudí slovom aj skutkom k nasledovaniu Ježiša! On sám nás k tomu nabáda, keď hovorí: „Tak svieť vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a velebili vášho Otca, ktorý je v nebesiach“ (Mt 5,16). Modlitba: Ďakujem Ti, Pane Ježišu, že aj vďaka ľuďom, ktorí Ťa nezapreli, ale jasne vyznali, môžem Ťa aj ja poznať a dôverovať Ti. Amen. Pieseň: ES 345 Autor: Marián Grega Žehná tých, čo ctia Hospodina, malých i veľkých. Žalm 115,13 Neodplácajte sa zlým za zlé ani zlorečením za zlorečenie, naopak, vy žehnajte, lebo ste boli povolaní, aby ste sa stali dedičmi požehnania. 1.Petra 3,9 Jozue 24,1-2a.13-18.25.26 •  Modlíme sa za: Koceľovce (GeS) Otázky na rozjímanie: Ako dnes jasne vyznávam svoju identitu ako svedka Ježiša, nie niekoho iného? Čo pre mňa znamená byť hlasom volajúcim „Vyrovnajte Pánovu cestu“ v mojom okolí? Ako môžem svietiť dobrými skutkami, aby ľudia velebia môjho Otca v nebesiach? Dnes som vďačný za tieto 3 veci: _________________________________ _________________________________ _________________________________ Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

„Ale naša otčina je v nebesiach; odtiaľ očakávame aj Spasiteľa, Pána Ježiša Krista:“ (F 3:20) Ak sa sťahuješ do nového domu, chceš vedieť všetko o komunite, do ktorej sa sťahuješ. A keďže na nejakom mieste strávime večnosť, mali by sme o ňom niečo vedieť. Informácie o nebi nachádzame v Biblii. Keď rozprávame o nebi, zem […] Billy Graham

Ján 1,9-13 9 Bolo tu pravé svetlo, čo osvecuje každého človeka, to prichádzalo do sveta. 10 Bol vo svete a svet ním vznikol, ale svet ho nespoznal. 11 Do svojho vlastného prišiel, ale jeho vlastní ho neprijali. 12 Tým však, čo ho prijali a veria v jeho meno, dal moc stať sa Božími deťmi; 13 tí, čo sa nenarodili ani z krvi, ani z telesnej žiadosti, ani z vôle muža, ale z Boha. Boh je naším večným svetlom. Na začiatku stvorenia sveta čítame, že zem bola beztvárna a pustá; tma bola nad prahlbinou a Duch Boží sa vznášal nad vodami. A vtedy Boh povedal: „Buď svetlo! A bolo svetlo“ (1M 1,1-3). Boh do tmy prahlbín poslal svetlo, aby Božou slávou osvietil zrodenie nového života, rodiaceho sa vo svete. Po vyše 4000 rokoch Boh poslal na svet iné – pravé svetlo – Ježiša Krista, aby Duchom Božím osvietil každého človeka, prichádzajúceho na svet. Jeho moc a jas nám osvetľujú cestu k nebeskému Otcovi. On sám je nám svetlom života, aby sme nezostali na ceste hriešnosti a večného zatratenia. Chce, aby sme Ježiša spoznali a prijali do svojho života ako osobného Spasiteľa. Ale človek prestal túžiť po Bohu! Ruky, ktoré máme skladať k modlitbe, zamestnávajú mobily a počítače. Nohy, ktoré máme skláňať pred Bohom, sú v neustálom pohybe. Ústa, ktorými máme chváliť Boha, klamú a ohovárajú. A srdce, ktoré má túžiť po večnom živote, sa napĺňa márnosťami sveta. Pán Ježiš prišiel na svet, aby sme život a hojnosť mali, aby sa stal večným svetlom tým, ktorí Ho milujú, nasledujú a cele sa Mu odovzdajú. Modlitba: Nebeský Otče, ďakujeme Ti za Tvojho Syna Ježiša Krista, ktorý nám Svojím Duchom Svätým odhaľuje hriešny život. Prišiel na svet, aby nás zachránil a daroval nám dar spásy. Odpusť, že Ťa zrádzame, zapierame a nemáme na Teba čas. Pomôž nám, aby sme v Teba uverili a otvorili Ti svoje srdcia aj príbytky. Prosíme Ťa, vstúp do nášho života a svieť nám Svojím večným svetlom viery a spásy, na ceste do večnosti. Amen. Pieseň: ES 315 Autor: Ľubica Kopincová Ty sa však nevzďaľuj, Hospodin, Sila moja, ponáhľaj sa mi na pomoc! Žalm 22,20 Pánova moc bola s Ním, aby uzdravoval. Lukáš 5,17 1.Jána 4,12-16a • Modlíme sa za: Chyžné (GeS) Otázky na rozjímanie: Ako dnes prijímam Ježiša ako pravé svetlo, ktoré osvecuje moju cestu k Otcovi? Čo v mojom živote bráni spoznať a prijať Krista ako svojho osobného Spasiteľa? Ako môžem žiť ako Božie dieťa zrodené z Boha, nie z ľudských síl? Dnes som vďačný za tieto 3 veci: _________________________________ _________________________________ _________________________________ Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

1. slávnosť vianočná –   Narodenie Krista – Nativitas Christi To Slovo sa stalo telom a prebývalo medzi nami a my sme videli Jeho slávu. Ján 1,14a Títovi 3,4-7 4 Ale keď sa zjavila dobrotivosť nášho Spasiteľa, Boha, a jeho láska k ľuďom, 5 zachránil nás nie pre skutky spravodlivosti, ktoré sme urobili my, ale podľa svojho milosrdenstva, kúpeľom znovuzrodenia a obnovy v Duchu Svätom, 6 ktorého na nás štedro vylial skrze Ježiša Krista, nášho Spasiteľa, 7 aby sme sa ospravedlnení jeho milosťou stali dedičmi podľa nádeje večného života. Zjavená milosť Božia – prameň sily k novému životu. Dnešný sviatočný deň sa začína čítaním z listu, ktorý je plný pracovných povinností. Pavol Títovi kladie na srdce, aby v mestách Kréty organizačne zriadil cirkevné zbory a zároveň s tým má bez prestania motivovať kresťanov k príkladnému životu, ktorý by bol svedectvom pre iných. V dnešnom čítaní sa dozvedáme, odkiaľ čerpať silu k tejto príkladnosti, čistote a dobrotivosti, ktorá by oslovovala iných. Určite to nie je v mobilizácii vlastných „najlepších síl“. Pavol je skeptický, keď píše o tom, aký dokáže byť človek z vlastných síl a túžob. Pár veršíkov pred dnešným úryvkom píše, akú podobu dokáže nabrať život, keď ho človek žije sám zo seba: „boli sme nenávidení a navzájom sme nenávideli.“ Tým, čo dokáže človeka vyslobodiť z bludného kruhu egoizmu, sebapresadzovania, pýchy a sebauctievania, je skúsenosť s „dobrotou a láskou Spasiteľa Boha k ľuďom“, ktorá sa zjavila – odkryla v príchode Ježiša Krista na svet a v Jeho diele spasenia. To, čo Boh urobil v Kristovi „podľa Svojho milosrdenstva“ voči „blúdiacim a slúžiacim žiadostiam a rozkošiam“, to je impulz, ktorý premieňa človeka. To je moc, ktorá vedie k novému, svedeckému životu. Je sviatok Narodenia Pána. Nechajme svoj život premieňať realitou „dobroty a lásky Spasiteľa Boha“ k tebe aj ku mne. Modlitba: Ďakujeme Ti, Pane Bože, že nám dávaš silu pre konanie dobra. Odpusť, že ju často zanedbávame. Veď nás Svojím Duchom, nech vykonáme všetko, čo si nám dal za úlohu. Amen. Pieseň: ES 230 Autor: Ivan Eľko Priveď nás opäť k Sebe, Hospodin, a my sa vrátime. Obnov naše dni, ako boli oddávna. Žalospevy 5,21 V Dávidovom meste sa vám dnes narodil Spasiteľ, Kristus Pán. Lukáš 2,11 Ján 1,1-5.9-14(16-18) • Izaiáš 52,7-10 • Žalm 2 • Modlíme sa za: Hybe (LOS) Otázky na rozjímanie: Ako dnes zjavuje Božia dobrotivosť a láska v Kristovi silu premeny v mojom každodennom živote? Čo pre mňa znamená spoliehať sa na milosrdenstvo kúpeľa znovuzrodenia namiesto vlastných skutkov? Ako môžem nechať Duch Svätý obnoviť môj život k svedectvu, ktoré oslovuje iných okolo mňa? Dnes som vďačný za tieto 3 veci: _________________________________ _________________________________ _________________________________ Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

  Štedrý večer – Nocturna natalis Nebojte sa! Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude radosťou pre všetkých ľudí, lebo v Dávidovom meste sa vám dnes narodil Spasiteľ, Kristus Pán. Lukáš 2,10b.11 Malachiáš 3,13-24 13 „Príliš opovážlivé sú vaše slová proti mne,“ vraví Hospodin. „Pýtate sa: ‚Čo hovoríme proti tebe?‘ 14 Vravíte: ‚Daromné je slúžiť Bohu. Čo máme z toho, že sme zachovávali jeho nariadenia a že sme chodili v smútku pred Hospodinom zástupov?! 15 Blahoslavíme teda spupných. Darí sa im, hoci konajú svojvoľne, pokúšajú Boha, a predsa uniknú.‘“ 16 Vtedy sa zhovárali medzi sebou tí, čo sa boja Hospodina. Hospodin to pozoroval a počul. Pred ním bola písaná pamätná kniha o tých, čo sa boja Hospodina a ctia si jeho meno. 17 „Budú mi,“ hovorí Hospodin zástupov, „v deň, ktorý chystám, zvláštnym vlastníctvom. Budem k nim zhovievavý, ako je zhovievavý otec k synovi, ktorý mu slúžil. 18 Potom uvidíte rozdiel medzi spravodlivým a svojvoľníkom, medzi tým, kto Bohu slúži, a tým, kto mu neslúži. 19 Pozri, prichádza deň, horiaci ako pec, keď sa všetci spupní a všetci svojvoľníci stanú strniskom. Prichádzajúci deň ich spáli,“ vraví Hospodin zástupov. „Nenechá po nich ani koreň, ani vetvu. 20 Vám však, ktorí sa bojíte môjho mena, vyjde slnko spravodlivosti a zdravie bude v jeho lúčoch, potom vyjdete a budete poskakovať ako teľce vypustené zo stajne. 21 Pošliapete svojvoľníkov, lebo v ten deň, ktorý chystám, budú popolom pod vašimi nohami,“ vraví Hospodin zástupov. 22 „Pamätajte na zákon môjho služobníka Mojžiša, ktorému som na Horebe pre celý Izrael vydal ustanovenia a právne predpisy. 23 Ja vám pošlem proroka Eliáša, prv ako príde veľký a hrozný deň Hospodina. 24 On obráti srdce otcov k synom a srdce synov k otcom, aby som pri svojom príchode neuvalil na zem kliatbu.“ Boh vidí veci jasne a správne. Človek tie isté veci spochybňuje. Robí z nich témy na duchaplné dišputy, vyjadruje skepsu, hrá nechápavého. Malachiášovo proroctvo je plné zmienok o takýchto prejavoch „kritického myslenia“. Prvou sa kniha začína – „Čím nám vlastne Boh dokázal lásku?“. Poslednou sa kniha končí – „A čo také sme hovorili proti Tebe?“. Je zaujímavé, že práve touto knihou, plnou kritických reakcií voči Bohu, sa Stará zmluva končí. A zaujímavé sú aj ďalšie dve veci: Prvá – na každý z týchto kritických príspevkov Boh trpezlivo odpovedá. Aj na ten z dnešného čítania, v ktorom „tých, čo sa boja Hospodina“ ubezpečuje, že určite uvidia rozdiel medzi údelom skeptikov, ktorí rezignovali na poslušnosť Bohu, a údelom uctievajúcich, ktorí žijú v bázni. A tá druhá: hneď nasledujúcou knihou – Evanjeliom podľa Matúša – sa začína radostná zvesť o Božom príchode na svet v Ježišovi Kristovi. Malachiášova zvesť siaha po zasľúbenie príchodu Eliáša – Mesiášovho posla. Matúš nás uvádza rovno do najhorúcejšieho evanjeliového deja – do príchodu Mesiáša na svet. Toto je klasická Božia odpoveď na človekovu skepsu a odmeranosť – dokonalá porcia lásky, ponúknutá skeptickým a pyšným. Veľkosť Božej lásky nám vždy vyráža dych! Modlitba: Ďakujeme Ti, Pane Bože, že Ty nám dávaš jasné poučenia. Odpusť, že ich príliš premieľame a pretvárame. Daj nám srdcia pokorné a poslušné. Amen. Pieseň: ES 229 Autor: Ivan Eľko Spravodlivosť a právo sú základom Tvojho trónu, milosrdenstvo a vernosť predchádzajú Tvoju tvár. Žalm 89,15 To Slovo sa stalo telom a prebývalo medzi nami a my sme videli Jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy. Ján 1,14 Lukáš 2,1-20 • Galaťanom 4,4-7 • Ezechiel 37,24-28 • Modlíme sa za: Hrušovo (RiS) Otázky na rozjímanie: Ako dnes spochybňujem hodnotu služby Bohu svojimi slovami alebo postojmi v ťažkých chvíľach? Čo pre mňa znamená byť zapísaný v Božej pamätnej knihe ako ten, čo sa Ho bojí a ctí Jeho meno? Ako ma príchod slnka spravodlivosti a Mesiáša vedie k radosti a poskakovaniu ako teľa z stajne? Dnes som vďačný za tieto 3 veci: _________________________________ _________________________________ _________________________________ Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

Ranná kázeň: L(1, 46-47) „Vtedy povedala Mária: Velebí moja duša Pána a môj duch sa rozveselil v Bohu, v mojom Spasiteľovi“ Káže: Olinka Kaňuchová Príspevok Tvoja radosť v Ňom zobrazený najskôr Evanjelický a.v. cirkevný zbor v Žiline.

4. adventná nedeľa Ustavične sa radujte v Pánovi. Opakujem: Radujte sa! Pán je blízko! Filipanom 4,4.5b Filipanom 4,4-7 4 Ustavične sa radujte v Pánovi. Opakujem: Radujte sa! 5 Vaša miernosť nech je známa všetkým ľuďom. Pán je blízko! 6 Pre nič nebuďte ustarostení, ale vo všetkom s vďakou predkladajte Bohu svoje žiadosti vo svojich modlitbách a prosbách. 7 A pokoj Boží, ktorý prevyšuje každý rozum, uchráni vaše srdcia a vaše mysle v Kristovi Ježišovi. Nie je radosť ako radosť. Asi neexistuje detské srdce, ktoré by sa netešilo na Vianoce. U dospelých je to s prežívaním radosti oveľa ťažšie. Možno keby sme vyhrali veľa peňazí, možno keby sme boli lepšie materiálne zabezpečení, možno vtedy by sa nás zmocnila radosť. Možno. Ale čo by stalo, keby sa to, po čom túžime, stalo skutočnosťou? Asi by sme prežili veľkú radosť. Ale ako dlho by takáto radosť trvala? Deň, týždeň, mesiac? Potom by prišli nové túžby a sny a tiež nové sklamania. Radosť, ktorá vychádza z hĺbky srdca, nie je závislá od vonkajších okolností, od životných podmienok, ona závisí od toho, čo sa skrýva v našom vnútri. Apoštol Pavol, keď písal tieto slová, sa nachádzal vo väzení. Odtiaľ adresuje výzvu o neustálej radosti v Pánovi. Vo väzení asi človek nemá veľa dôvodov na radosť, skôr by sme očakávali slová plné smútku, sklamania, či reptania. Vidíme, že Pavla ťažké okolnosti nezlomili. Práve naopak, on sa raduje a k radosti vyzýva aj ostatných. Z akej hĺbky sa rodila táto radosť? Jeho radosť pramenila zo skutočnosti, že Pán je blízko. Radosť v Pánovi, ktorého som spoznal ako svojho Záchrancu, to je to, čo oživuje aj tú najsmutnejšiu celu života. Nech táto radosť vstúpi aj do našich sŕdc, lebo Pán je blízko. Modlitba: Pane Bože, ďakujeme Ti, že nás pozývaš do radosti. Odpusť, že si skôr vyberám radosť, ktorá nie je Tvoja a netrvá večne. Oživuj ma duchovne, nech si vždy volím Teba a žijem v Tvojej tichej, no neustálej radosti. Amen. Pieseň: ES 22 Autor: Martin Chalupka „Veď všetky tieto veci urobila Moja ruka a všetky sú Moje,“ znie výrok Hospodina. „Na toho zhliadnem, kto je pokorný, má skrúšeného ducha a trasie sa pred Mojím slovom.“ Izaiáš 66,2 Keď sa zjavila dobrotivosť nášho Spasiteľa, Boha, a Jeho láska k ľuďom, zachránil nás nie pre skutky spravodlivosti, ktoré sme urobili my, ale podľa Svojho milosrdenstva. Títovi 3,4-5 Lukáš 1,26-38(39-56) • Izaiáš 62,1-5 • 2.Korinťanom 1,18-22 • Modlíme sa za: Kompas – tréningové centrum Otázky na rozjímanie: Ako dnes volím neustálu radosť v Pánovi namiesto ustarostenosti v mojich aktuálnych okolnostiach? Čo skrýva môj vnútorný svet, čo bráni radosti z Božej blízkosti, ako ju mal Pavol vo väzení? Ako môžem praktizovať modlitbu s vďakou, aby Boží pokoj strážil moje srdce a myseľ? Dnes som vďačný za tieto 3 veci: _________________________________ _________________________________ _________________________________ Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

Malachiáš 2,1-9 1 Teraz teda vám, kňazom, znie toto rozhodnutie: 2 „Ak neposlúchnete a nevezmete si k srdcu, že máte vzdávať česť môjmu menu,“ vraví Hospodin zástupov, „tak zošlem na vás kliatbu a vaše požehnanie prekľajem. Veď som ho už aj preklial, lebo nikto z vás si to neberie k srdcu. 3 Ja pokarhám vaše potomstvo a vrhnem vám kal do tváre, kal vašich sviatočných obiet. Vynesú vás aj s nimi. 4 Potom spoznáte, že toto rozhodnutie som vám poslal ja, aby sa zachovala moja zmluva s Lévim,“ vraví Hospodin zástupov. 5 „Moja zmluva s ním znamenala život a pokoj. Dal som mu toto: bázeň, aby sa ma bál a mal úctu pred mojím menom. 6 Z jeho úst vychádzalo pravdivé naučenie, neprávosť nemal na perách, v pokoji a úprimnosti chodil so mnou a mnohých odvrátil od neprávostí. 7 Veď pery kňaza majú strážiť poznanie; z jeho úst sa očakáva naučenie, lebo on je poslom Hospodina zástupov. 8 Vy ste však odbočili z cesty, svojím učením ste mnohých doviedli k pádu; porušili ste levitskú zmluvu,“ vraví Hospodin zástupov. 9 „Preto som vás vydal na opovrhnutie a ponížení ste pred celým ľudom, lebo nezachovávate moje cesty a vo veciach zákona niektorým ľuďom nadržiavate.“ Ak požehnanie nie je požehnaním, je to naša vina. – Nás, farárov a každého, kto vedie, v prvom rade rodičov, ale aj všetkých vedúcich, až po biskupa či prezidenta a premiéra… Ak naše žehnanie nevedie ku vzrastu a šíreniu Božieho diela v cirkvi, ani v spoločnosti, a ani vo svete, tak niečo je zlé. Požehnanie sa stáva kliatbou, keď chýba skutočná a pravdivá úcta a odovzdaný život, ktorý so všetkým patrí Pánovi. Prízvukujem: so všetkým! Vziať si to Božie k srdcu znamená, že si nič nenechám pre seba, a ani nerobím podľa seba. Ale naopak: verím slovám Pána Ježiša, keď hovorí: …bezo Mňa nič nemôžete činiť. Vrcholiaci advent nám pripomína, že Pán prichádza. Prichádza ako mocný Boh a Sudca. Obstojíme? Ak sa držíme Spasiteľa, tak áno. „Vy budete Mojím ľudom a Ja budem vaším Bohom.“ Tak znela zmluva z čias proroka: Milovať Boha a milovať človeka. Ja patrím vám a vy patríte Mne. Bázeň a úcta pre Hospodina a život a pokoj pre človeka. Nič sa nemení ani v Novej zmluve. „…aby večný život mal každý, kto verí v Neho.“ Len ak patrím môjmu Bohu, je všetko v mojom živote v bezpečí. Len toto máme učiť a takto viesť tých, ktorých nám Boh zveril. Lebo ten, kto vedie, má viesť k Bohu a k Jeho Synovi Ježišovi Kristovi. Inak nepomáhame, ale škodíme. A nie sme požehnaním, ale prekliatím pre tých, o ktorých sa staráme. Buďme použiteľnými na požehnanie. Modlitba: Ďakujeme Ti, Pane Bože, že si nás stvoril pre žehnanie. Odpusť, že sme niekedy neposlušní a premieňaš to na kliatbu. Veď nás Svojím Duchom, nech sme skutočným požehnaním. Amen. Pieseň: ES 644 Autor: Ján Kolesár Tak ich Jozef utešoval a vľúdne sa im prihováral. 1.Mojžišova 50,21 Buďte k sebe dobrí, milosrdní, odpúšťajte si navzájom, ako aj vám Boh odpustil v Kristovi. Efežanom 4,32 Jeremiáš 30,8-11a • Modlíme sa za: Hrachovo (RiS)

Malachiáš 1,6-14 6 „Syn si ctí otca, sluha svojho pána. Ak som teda otec, kde je úcta voči mne? Ak som pán, kde je bázeň predo mnou? Hospodin zástupov sa pýta vás, kňazov, ktorí znevažujete moje meno a ešte sa pýtate: ‚Čím znevažujeme tvoje meno?‘ 7 Na môj oltár prinášate poškvrnený chlieb a pýtate sa: ‚Čím sme ťa poškvrnili?‘ Tým, že vravíte: ‚Hospodinov stôl nie je taký dôležitý.‘ 8 Keď na obetu prinášate slepé zviera, nie je to nič zlé? Keď prinášate chromé a choré, nie je to nič zlé? Zanes to svojmu miestodržiteľovi, či sa mu zapáčiš a či ťa prijme?!“ vraví Hospodin zástupov. 9 „Proste teda Boha, aby sa zmiloval nad nami. Vaše ruky to robievali. Ako sa mu to má páčiť?“ pýta sa Hospodin zástupov. 10 „Kiežby niekto z vás zavrel dvere, aby ste nadarmo nezapaľovali oheň na mojom oltári. Nemám záľubu vo vás,“ vraví Hospodin zástupov, „ani obetný dar neprijmem z vašich rúk. 11 Od východu slnka po jeho západ moje meno bude veľké medzi národmi. Na každom mieste budú prinášať môjmu menu kadidlo a čistý obetný dar. Veľké bude totiž moje meno medzi národmi,“ vraví Hospodin zástupov. 12 „Vy ho však znesväcujete, keď vravíte, že Pánov stôl možno poškvrňovať a pokrm, čo je na ňom, nie je taký dôležitý. 13 Hovoríte: ‚Aké trápenie?‘ A všetko zľahčujete,“ vraví Hospodin zástupov. „Prinášate ulúpené, chromé a choré zvieratá ako obetné dary. Mohol by som to s potešením prijať z vašej ruky?“ vraví Hospodin. 14 „Zlorečený je podliak, ktorý má v stáde samca, sľúbi ho, ale Pánovi obetuje chybné. Veď ja som veľký Kráľ,“ vraví Hospodin zástupov, „moje meno budí bázeň medzi národmi.“ Bohu má patriť to najlepšie. – Všetko najlepšie z môjho života. Ak je to inak, je to neúctivé a je to znesvätenie Božieho mena. Toho, ktorý ma stvoril, dal mi život a v krste prijal za Svoje dieťa. Patrí môjmu Pánovi všetko to najlepšie zo mňa? Ak to tak nie je, Pán za to u Malachiáša vinil duchovný stav. Kňaz bol ten, kto obetoval pre Hospodina, no malo to byť bezchybné a najlepšie. No obetované bolo hocijaké. Bola to neúcta k Hospodinovi. V cirkvi Ježiša Krista je to inak. Podľa 1Pt 2,5.9 sú kňazmi všetci veriaci, teda aj ja. Ja obetujem seba samého podľa vzoru Pána Ježiša (Žid 7,11-12). Hovoriť si kňazi a obetovať hocičo je trestuhodné, ako keď kňazi za Malachiáša obetovali slepé, choré, chromé alebo ukradnuté obetné zvieratá. Apoštol nás vyzýva, aby sme žili v láske a seba samých obetovali ako dar a obeť Bohu príjemnej vône, teda to najlepšie zo seba. Bohu má patriť bezchybné, ktoré sa rodí z pokánia – obrátenia sa k Pánovi. Tak, ako obetovaný Spasiteľ priniesol dokonalú obeť. A mojou odpoveďou nie je dať Mu to, čo zvýši, ale to najcennejšie v mojom živote – ako obeť Bohu príjemnej vône. Veď aj tak dávame len z toho, čo nám On dal, dáva a požehnáva. Modlitba: Ďakujeme Ti, Pane Bože, že si taký dokonalý a dobrý, preto si zaslúžiš to najlepšie. Odpusť, že Ti dávame často len niečo nedôležité. Posilňuj našu vieru, nech Ťa lepšie vnímame a máme preto viac ochoty. Amen. Pieseň: ES 325 Autor: Ján Kolesár Nikto nie je skalou ako náš Boh. 1.Samuelova 2,2 Napokon posilňujte sa v Pánovi a v sile Jeho moci. Efežanom 6,10 Izaiáš 11,10-13 • Modlíme sa za: Horný Tisovník (NoS)

Zachariáš 12,9 – 13,1 9 „V ten deň vyhľadám a vyhladím všetky národy, ktoré pôjdu proti Jeruzalemu. 10 No na Dávidov dom a na obyvateľov Jeruzalema vylejem ducha milosti a úpenlivých prosieb. Potom budú hľadieť na mňa, ktorého prebodli. Budú nad ním nariekať, ako sa narieka nad jedináčikom, a bedákať, ako sa bedáka nad prvorodeným. 11 V ten deň nastane veľký nárek v Jeruzaleme ako nárek nad Hadad-Rimónom v údolí pri Megidde. 12 Krajina bude nariekať, každý rod osobitne. Rod Dávidovho domu osobitne a jeho ženy zvlášť; rod Nátanovho domu osobitne a jeho ženy zvlášť; 13 rod Léviho domu osobitne a jeho ženy zvlášť; rod Šimeiho osobitne a jeho ženy zvlášť. 14 Všetky ostatné rody osobitne a ich ženy zvlášť.“ 13, 1 „V ten deň bude otvorený prameň pre Dávidov dom a pre obyvateľov Jeruzalema na očistu z hriechu a nečistoty. Otvorený Prameň. Potom budú hľadieť na Mňa, ktorého prebodli. Pozrime aj my dnes na toho Prvorodeného, ktorého prebodli, nad ktorým nariekali ako nad jedináčikom. Už v Abrahámovom príbehu čítame, že otec vzal svojho vlastného syna, toho svojho jediného, ktorého miloval, aby ho daroval Bohu ako zápalnú obeť. Jeho syn však ešte nebol ten vyhliadnutý Baránok. O niekoľko tisíc rokov neskôr si iný Otec nechal zlomiť srdce a tiež položil na oltár Svojho Milovaného. Tohto však už prebodli. Z Jeho boku vytiekla voda a krv a skropila kríž, ktorý mal byť náš. Z Jeho rán vytryskli živé pramene, ktoré uzdravia mnohých. Jeho telom Boh uvoľnil prístup po novej živej ceste a uhasil večný smäd. Cez Jeho krv môžeme mať smelú dôveru a vchádzať do svätyne, po novej a živej ceste, ktorú nám otvoril cez Oponu, cez Svoje telo (Žid 10,20). Jeho krv nás obmýva od každej nečistoty. Jeho srdce je otvorené, Jeho láska dostupná. Haleluja. Modlitba: Pane Ježišu, len Ty uhasíš môj smäd. Daj sa mi napiť aj dnes. Amen. Pieseň: ES 86 Autor: Lenka Liptáková Len v Bohu sa moja duša upokojí, lebo od Neho je moja nádej. Žalm 62,6 My očakávame blahoslavené splnenie nádeje a príchod slávy veľkého Boha a nášho Spasiteľa Ježiša Krista. Títovi 2,13 Matúš 3,7-12 • Modlíme sa za: Horné Rykynčice (HoS)

Zachariáš 7,1-14 1 Vo štvrtom roku kráľa Dária, na štvrtý deň deviateho mesiaca kislév, zaznelo slovo Hospodina Zachariášovi. 2 Vtedy Bét-El poslal Sarecera, Regem-Melecha a jeho mužov uzmieriť Hospodina 3 a spýtať sa kňazov, ktorí sú pri dome Hospodina zástupov, a prorokov: „Mám plakať a postiť sa v piatom mesiaci, ako som to robil už toľké roky?“ 4 Nato mi zaznelo slovo Hospodina zástupov: 5 „Povedz všetkému ľudu krajiny i kňazom: ‚Keď sa postíte a nariekate v piatom a siedmom mesiaci — a je to už sedemdesiat rokov —, naozaj sa postíte kvôli mne? 6 A keď jete a pijete, či nie kvôli sebe jete a pijete? 7 Či to nie sú slová, ktoré ohlasoval Hospodin prostredníctvom dávnych prorokov, keď bol Jeruzalem obývaný a žil v pokoji, aj s okolitými mestami, a keď bol obývaný Negev aj Nížina?‘“ 8 Potom slovo Hospodina zaznelo Zachariášovi: 9 „Takto hovorí Hospodin zástupov: ‚Na súde spravodlivo súďte a preukazujte si navzájom milosrdenstvo a láskavosť! 10 Vdovy, siroty, cudzincov a chudobných neutláčajte a vo svojich srdciach nezmýšľajte zle jeden o druhom!‘“ 11 Nevenovali mu však pozornosť, obrátili sa chrbtom a zapchali si uši, aby nepočuli. 12 Srdce si zatvrdili ako diamant a nepočúvali zákon ani slová, ktoré im Hospodin zástupov poslal prostredníctvom svojho ducha cez dávnych prorokov. Preto ich postihol veľký hnev Hospodina zástupov. 13 Keď volal, nepočúvali. „Tak nech si len volajú, nebudem ich počúvať,“ hovorí Hospodin zástupov. 14 „A rozptýlil som ich medzi všetky národy, ktoré nepoznali. Krajina po nich spustla tak, že už nechodili sem a tam. Takto urobili nádhernú zem pustatinou.“ Pravé uctievanie. Ako si čo najlepšie uctiť Boha? To je otázka, ktorú si kládli ľudia v minulosti a kladú si ju ľudia aj dnes. V minulosti to boli rôzne rituály a obrady, dnes sú to cirkevné či duchovné aktivity, ktoré človeku dávajú pocit, že ak sa ich zúčastňuje, je dobrým kresťanom. Ono to však tak nemusí byť. Zachariáš tlmočí ľudu slová Hospodina, ktorý sa pohoršuje: ak si odopierate jedlo či nápoj, nerobíte to pre seba? Čo má Boh z toho, ak si my dáme ľahší obed alebo si prečítame náboženskú knihu, no naše skutky sú bez lásky? Dokazovať lásku, nikoho neodsudzovať a o nikom nezmýšľať zle, to je to, čo Pán Boh od nás chce. Zdá sa to byť jednoduché, no ostatné roky ukazujú, že je to oveľa ťažšie, než si odoprieť sýty obed či prečítať knihu. Ak však milujeme Boha a chceme žiť tak, ako by to On od nás chcel, cvičme sa v láske, nesúďme, neupierajme nikomu právo a nezmýšľajme, ani nehovorme o nikom zle. Len vtedy vytvoríme spoločenstvo lásky, aké Boh, ktorý sám je láska – chce okolo Seba mať. Modlitba: Pane a Bože náš, Ty nám dokazuješ lásku, keď nám dávaš Svojho Syna za Spasiteľa. My v tomto adventnom čase očakávame Jeho príchod, a stávame sa tak svedkami Tvojej veľkej lásky. Kiež sme sami schopní viac milovať, o každom dobre zmýšľať, právo zachovávať, a tak Ťa skutkom a životom oslavovať. Amen. Pieseň: ES 20 Autor: Štefan Kiss Miloval som ťa večnou láskou, preto som ti zachoval priazeň. Jeremiáš 31,3 Boh tak miloval svet, že dal Svojho jednorodeného Syna, aby nik, kto verí v Neho, nezahynul, ale mal večný život. Ján 3,16 Jeremiáš 31,1-7 • Modlíme sa za: Hontianske Tesáre – Dvorníky (HoS)

Zachariáš 6,9-15 9 Potom mi zaznelo slovo Hospodina: 10 „Vezmi od zajatcov, z pokolenia Cheldaja, Tobiju a Jedaju, čo prišli z Babylonu, a choď v ten istý deň do domu Jošiju, syna Cefanju, 11 a vezmi striebro a zlato. Urob korunu a polož ju na hlavu veľkňaza Jošuu, syna Jocadáka. 12 Povedz mu: ‚Takto hovorí Hospodin zástupov: Pozri, muž, ktorého meno je Výhonok, vyrastie na svojom mieste a vybuduje Hospodinov chrám. 13 On vybuduje Hospodinov chrám, poctia ho slávou a bude sedieť a panovať na svojom tróne; kňaz bude pri jeho tróne a medzi oboma bude zhoda. 14 Koruna bude v Hospodinovom chráme pamiatkou na Chelema, Tobiju, Jedaju a Chéna, synov Cefanju. 15 Aj tí, čo sú vzdialení, prídu a budú budovať Hospodinov chrám.‘ A tak spoznáte, že ma k vám poslal Hospodin zástupov. Stane sa to, ak budete pozorne počúvať hlas Hospodina, svojho Boha.“ Chrám Boží. Tak ako pre Izrael bol jeruzalemský chrám stredobodom ich náboženského života, tak je aj dnes pre veriaci ľud chrám dôležitým miestom, kde žije cirkev. Dnes, uprostred adventu, čítame o videní Zachariáša, ktorý bol svedkom korunovácie veľkňaza Józuu. Tento Józua postaví chrám a bude poctený kráľovskou hodnosťou. Kto to je? Významný vodca, ktorý vojde do dejín ako staviteľ výnimočnej budovy? Stačí nám vedieť, že meno Józua je hebrejská podoba mena Ježiš. Stačí nám spomenúť si na slová Listu Židom, ktorý označuje Ježiša Krista za jediného dokonalého veľkňaza. A stačí nám spomenúť si na slová Pána Ježiša, ktorý o jeruzalemskom chráme povedal: „Zborte tento chrám a za tri dni ho vystavím.“ Ako však svedčí evanjelista Ján (2,21), On hovoril o chráme Svojho tela. Áno, Pán Ježiš je tým veľkňazom, ktorý (položiac Svoj život za ľudí) vystaví nový chrám Svojho vzkrieseného tela, zhromaždí národy v cirkvi a bude Pastierom i Kráľom, vyvýšeným nad všetky kniežatá sveta. O čo viac si Jeho veľkosť a dôstojnosť uvedomujeme, o to viac Ho i v tomto advente čakajme a vítajme. Modlitba: Pane a Spasiteľu náš, oslavujeme Tvoje meno a už teraz sa tešíme z Tvojho príchodu, uvedomujúc si, aká je to česť pre nás, keď k nám prichádzaš, ku nám sa skláňaš a nás k Sebe pozývaš, aby sme boli súčasťou Tvojho ľudu. Amen. Pieseň: ES 28 Autor: Štefan Kiss Preto si veľký, Pán, Hospodin. Nikto sa Ti nevyrovná a nieto Boha okrem Teba podľa všetkého toho, čo sme na vlastné uši počuli. 2.Samuelova 7,22 Ja som Alfa i Omega, prvý a posledný, počiatok i koniec. Zjavenie 22,13 2.Korinťanom 5,1-10 • Modlíme sa za: Hontianske Moravce (HoS)

Zachariáš 3,1-10 1 Potom mi ukázal veľkňaza Jošuu, ktorý stál pred Hospodinovým anjelom. Po jeho pravici stál satan, aby na neho žaloval. 2 Hospodin povedal satanovi: „Nech ťa Hospodin pokarhá, satan! Nech ťa pokarhá Hospodin, ktorý si vyvolil Jeruzalem! Či on nie je obhorok, vytrhnutý z ohňa?“ 3 Jošua bol oblečený v špinavom odeve a stál pred anjelom. 4 Tým, čo stáli pred ním, odvetil: „Vyzlečte mu špinavý odev!“ Jemu povedal: „Pozri, sňal som z teba tvoju vinu, aby som ťa obliekol do slávnostného rúcha!“ 5 Potom povedal: „Položte mu na hlavu čistý turban!“ Vtedy mu položili na hlavu čistý turban a obliekli ho do šiat; Hospodinov anjel pritom stál. 6 Hospodinov anjel prisvedčil Jošuovi: 7 „Takto hovorí Hospodin zástupov: ‚Ak budeš kráčať po mojich cestách a budeš zachovávať, čím som ťa poveril, aj ty budeš obhajovať môj dom a strážiť moje nádvoria, umožním ti prístup medzi tých, čo tu stoja. 8 Počúvaj teda, veľkňaz Jošua, ty aj tvoji druhovia, čo sedia pred tebou, lebo títo muži sú znamením. Pozri, privádzam svojho sluhu, zvaného Výhonok. 9 Hľa, tu je kameň, ktorý som položil pred Jošuu: jeden kameň a na ňom sedem očí. Ja vyryjem naň znak,‘ znie výrok Hospodina zástupov, ‚a odstránim vinu tejto krajiny za jediný deň. 10 V ten deň,‘ znie výrok Hospodina zástupov, ‚navzájom sa budú pozývať pod vinič a figovník.‘“ Boh zachraňuje Svojich verných. Prorok Zachariáš vidí veľkňaza Józuu, oblečeného v špinavých šatách (v.1-3), ako stojí pred Hospodinom a prosí o milosť pre vyvolený národ. Tento národ bol povolaný k tomu, aby na zemi zachoval poznanie o Bohu. Preto sa satan všemožne pokúšal tento ľud zničiť tým, že ich zvedie na hriech. To sa mu neraz aj úspešne podarilo – o čom svedčí aj skutočnosť, že sa národ nachádzal v babylonskom zajatí. Špinavé rúcho symbolizuje ľudskú hriešnosť a Józua vie, že pred satanom nemôže obhájiť ani seba, ani svoj ľud. On vyznáva vinu človeka, ale snaží sa poukázať aj na ľudskú pokoru, pokánie a spolieha sa na Božiu dobrotu a milosť. Vtedy anjel, ktorým je tu sám Boží Syn, náš Spasiteľ, umlčal žalobcu slovami v 2. verši. Józuova prosba bola vypočutá a zaznel rozkaz, aby ho obliekli do čistých šiat (v.3-4). Týmto boli odpustené jeho hriechy, aj hriechy jeho ľudu. Józua a jeho národ dostali odpustenie na základe viery v Spasiteľa, ktorý mal prísť na svet a je tu predstavený ako „výhonok“, ktorý prichádza (v.8). Ak budú verne nasledovať Boha, budú zachránení. My sme tiež Boží ľud, ktorý má svojím životom poukazovať na slávu Hospodinovu. Preto aj pre nás platí, že ak Mu zostaneme verní, Boh nás vytrhne z ruky satanovej, oblečie nás do čistého rúcha a zo Svojej milosti nás prevedie do večnej radosti. Modlitba: Pane Bože, ďakujeme, že nás očisťuješ. Odpusť, že to niekedy zneužívam. Veď ma Svojím Duchom, nech Tvoju milosť prežívam v plnosti, ale správne a vhodne. Amen. Pieseň: ES 333 Autor: Peter Kevický Ukáž nám, Hospodin, Svoje milosrdenstvo a daj nám Svoju spásu! Žalm 85,8 Pretože spása je zo Židov. Ján 4,22 Ezechiel 37,24-28 • Modlíme sa za: Hnúšťa − Brádno (RiS)

2. Petrov 2:1-10 - Martin Kaščák

Prinášame inšpiratívny rozhovor s Danielom Pechom, otcom, manželom a Božím služobníkom, ktorého príbeh svedčí o radikálnej premene vďaka Božej láske. Daniel sa podelil o svoju cestu viery, ktorá zahŕňala obdobie úzkosti a depresie, vedenie k svedkom Jehovovým a nakoniec nájdenie slobody v osobnom vzťahu s Ježišom Kristom. Hovoril o svojom detstve, hľadaní Boha, skúsenostiach so svedkami Jehovovými, duchovnom boji na Tenerife a zlomovom momente, kedy zažil Božiu odpoveď na modlitbu a osobné stretnutie s ním.Opísal svoj postupný odchod od svedkov Jehovových, zjavenie pravdy Duchom Svätým a prijatie Ježiša Krista ako svojho Spasiteľa. Podelil sa aj o nadprirodzené zážitky, prorocké slová, počutie Božieho hlasu a povolanie do služby evanjelistu.

„Nemusíme hneď cestovať na Mars, stačí, ak by sme viac investovali do charakterov, do zmýšľania. Výsledkom bude, že by to vyzeralo inak medzi ľuďmi, národmi i náboženstvami“, tvrdí teológ a farár Marián Prachár. Opäť tu máme Vianoce. Sviatky, ktoré počas stáročí nadobudli mnoho obsahových vrstiev: ten náboženský hovorí o narodení Spasiteľa; kultúrno-tradičný o hodnote rodiny, blízkosti a lásky; historický o oslavách zimného slnovratu ako znovuzrodenia slnka, ktorý kresťanstvo zaodialo rovno Ježišom ako prameňom svetla. A z toho potom pramení aj symbolický obsah Vianoc ako sviatkov svetla a nádeje do tmavých a chladných dní bežného roka. Tie tohtoročné sú v hemisfére kresťanského západu špeciálne aj otváraním tzv. svätých brán na rímskych bazilikách, ktorými katolíci vstupujú do jubilejného roka. Židovský predobraz jubilea hovoril o odpočinku pre pôdu i jej pánov, zmazávaní dlhov a návrate majetku do pôvodného vlastníctva. O čom je ten kresťanský s jeho sociálno-spoločenskými presahmi? Na to sa pozrieme s katolíckym kňazom a teológom Mariánom Prachárom. „Židia vedeli, že ak by nik neošetril otvárajúce sa ekonomické nožnice, môže to skončiť jedine vojnou. Môže to byť pre nás výzvou, či by sme s tým nevedeli niečo urobiť aj my. Aby veľmi bohatí nebohatli ešte viac, lebo to nepotrebujú. Mohlo by sa to použiť k dobru všetkých. Aj tí bohatí sa budú lepšie cítiť v spoločnosti, ktorá je spokojná a láskavá k najbohatším“, reflektuje Marián Prachár odkaz jubilejných rokov, ktorými sa katolícka cirkev inšpiruje ešte v židovskej biblickej tradícii. Šlo by podľa neho o „nápravu ekonomického neporiadku a krívd“. V podcaste hovorí aj o samote, ktorú však odlišuje od osamotenosti. Reflektuje tému celibátu. Je pritom otvorený jeho uvoľneniu. „Mali by byť kňazi, ktorí si celibát dobrovoľne vyberú a potom ženatí. Mali sme s nimi skúsenosť už v tajnej cirkvi a fungovalo to“, tvrdí Prachár. Rovnako nevidí zatvorenú pre budúcnosť otázku užšieho zapojenia žien do služieb v cirkvi.„Jeden chromozóm nemôže byť tým najrozhodujúcejším faktorom, okolo ktorého sa budeme točiť donekonečna. Že niekomu je niečo dovolené a niekomu naopak zakázané. V biblii to nikde nemáme“, hovorí. Nevyrušuje ho ani pokles veriacich, ktorí sa hlásia k niektorej z cirkví na Slovensku, ako ho zachytilo ostatné sčítanie obyvateľov z roku 2021. Napríklad len katolíkov je za desať rokov o 300 tisíc menej. Cirkvi podľa neho musia vystúpiť z chrámov a ísť za ľuďmi do ich prostredí. V Rusovciach napríklad prestaval nevyužívaný kostol svätého Víta na kaviareň. „Psychiatri a psychológovia majú dnes niekedy viac práce ako ostatní lekári, lebo veľa ľudia nemá choré telo, ale svoju dušu. Prečo by som teda ja dnes nehovoril otvorene aj o tom, čo robí dušu zdravou. A to môžem nielen v kostole, aj v priestore, kde sa podáva káva“, rozpráva Marián Prachár. Hovorí pritom, že v hľadaní šťastia môžu veriacich ľudí predbehnúť tí bez viery. „Lebo sa budú pýtať, čo majú robiť, aby boli v živote šťastní. Budú siahať po duchovných sférach, lebo to materiálne a plné brucho už im stačiť nebude“, dopĺňa. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.