Podcasts about slovensku ak

Na Slovensku sa zhruba za mesiac stali tri vlakové nešťastia s desiatkami zranených a jednou obeťou. Podľa dopravného analytika Iva Drahotského z Dopravnej fakulty Univerzity Pardubice nie je takáto frekvencia obvyklá. Pred niekoľkými rokmi zaznamenali aj v Česku sériu vlakových nešťastí, ktorá však odštartovala rýchlejšiu inštaláciu bezpečnostného systému ETCS do koľajníc i vlakov, ktorá pomáha podobným nehodám predchádzať. Na Slovensku tento proces mešká a v kombinácii s vysokým investičným dlhom výrazne znižuje bezpečnosť železničnej dopravy. Ivo Drahotský potvrdzuje, že českí dopravcovia sa sťažujú na stav slovenských koľajníc a musia tomu prispôsobovať svoju jazdu. „Slovenské železnice nespĺňajú ich technické a bezpečnostné parametre a české vlaky tak musia jazdiť pomalšie ako je obvyklé.“ Minister dopravy Jozef Ráž teraz sľubuje rýchle opatrenia na zvýšenie bezpečnosti, napríklad v podobe kamier inštalovaných v kabínach rušňovodičov. Podľa Drahotského to môže pomôcť eliminovať výskyt ľudských zlyhaní, ale Slovensko musí nevyhnutne pridať v investíciách do železničnej infraštruktúry. „Rýchle riešenia na zlepšenie bezpečnosti na železnici neexistujú,“ upozorňuje analytik. Okolité krajiny V4 už dlhšie investujú do železničnej infraštruktúry. Napríklad v Česku je aj vďaka dotáciám zavedený systém ETCS na dĺžke 1200 km tratí (12,5% siete), zatiaľ čo na Slovensku je to len na 204 kilometroch (7% siete). Rovnakým štandardom je vybavených aj 1803 vlakov Českých dráh, čo je realita len pre 89 rušňov slovenského dopravcu ZSSK. Napriek podfinancovaniu slovenských železníc štát uvoľnil dotáciu 5,2 milióna eur na leteckú linku Bratislava - Košice a naďalej platí zhruba 50 miliónov eur ročne dotáciu na vlaky zadarmo pre študentov a dôchodcov. Vlaky zadarmo zvažovali v minulosti aj v Česku, ale túto myšlienku zavrhli. „Ak je niečo zadarmo, ľudia si to nevážia a ak je to pre všetkých zadarmo, tak riskujete, že sa ľudia budú prevážať aj zbytočne,“ hovorí Ivo Drahotský. V rozhovore približuje aj nové trendy vo vlakovej doprave, napríklad v podobe autonómnych vlakov, ktoré už v Česku jazdia, alebo vysokorýchlostnej železnice, o ktorej česká vláda uvažuje. Moderuje Eva Mihočková. V článku sa dozviete: Aký zlý je technický stav slovenských železníc Ako funguje systém ETCS v Česku a na Slovensku Aký zmysel má dotovaná letecká linka Bratislava - Košice Prečo vlaky zadarmo nie sú dobrý nápad Kam smeruje budúcnosť železničnej dopravy a kde je Slovensko See omnystudio.com/listener for privacy information.

Zlepšenie pripravenosti a reakcie krajín na budúce pandémie. To je cieľ pandemickej dohody, na ktorej znení sa členské štáty Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) zhodli v apríli tohto roka. Dokument vznikol v reakcii na skúsenosti z pandémie covidu, keď sa ukázalo, že bez efektívnej medzinárodnej spolupráce môžu byť dosahy krízy výrazne horšie. Slovensko sa napriek tvrdej kritike zo strany opozičných politikov a odborníkov rozhodlo zmluvu neprijať, čím sa zaradilo medzi menšinu krajín s týmto postojom.Dôvod je prostý. Premiér Robert Fico tvrdí, že pandemická dohoda ohrozuje suverenitu Slovenska. Tento naratív šíri napriek tomu, že dohoda výslovne zachováva suverenitu štátov a nezasahuje do vnútroštátnych kompetencií v oblasti verejného zdravia. „Neviem, aký úmysel má pán premiér, keď takéto informácie zdieľa s verejnosťou, ale nie je to vysvetlenie obsahu pandemickej dohody tak, ako ju vnímame my odborníci,“ hovorí zástupca Slovenska v rade Svetovej zdravotníckej organizácie Jozef Šuvada. Voči premiérovmu postoju sa vyhranil aj minister zdravotníctva Kamil Šaško, ktorý ho považuje skôr za politický marketing než snahu o ochranu zdravia Slovákov. V pondelok sa v podobnom duchu vyjadril aj prezident Peter Pellegrini, ktorý považuje za nezodpovedné dobrovoľne si obmedziť prístup k najnovším vedeckým informáciám. Tvrdí, že Slovensko si odmietnutím dohody zatvára cestu k lepšej ochrane zdravia slovenských občanov. Jozef Šuvada s jeho slovami súhlasí. „Slovensko, ktoré má dlhodobý problém s nezvládaním zdravotného systému v čase kríz, môže iba s pomocou siete medzinárodných organizácií prežiť a zachrániť čo najviac ľudí,“ hovorí odborník.

Zlepšenie pripravenosti a reakcie krajín na budúce pandémie. To je cieľ pandemickej dohody, na ktorej znení sa členské štáty Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) zhodli v apríli tohto roka. Dokument vznikol v reakcii na skúsenosti z pandémie covidu, keď sa ukázalo, že bez efektívnej medzinárodnej spolupráce môžu byť dosahy krízy výrazne horšie. Slovensko sa napriek tvrdej kritike zo strany opozičných politikov a odborníkov rozhodlo zmluvu neprijať, čím sa zaradilo medzi menšinu krajín s týmto postojom.Dôvod je prostý. Premiér Robert Fico tvrdí, že pandemická dohoda ohrozuje suverenitu Slovenska. Tento naratív šíri napriek tomu, že dohoda výslovne zachováva suverenitu štátov a nezasahuje do vnútroštátnych kompetencií v oblasti verejného zdravia. „Neviem, aký úmysel má pán premiér, keď takéto informácie zdieľa s verejnosťou, ale nie je to vysvetlenie obsahu pandemickej dohody tak, ako ju vnímame my odborníci,“ hovorí zástupca Slovenska v rade Svetovej zdravotníckej organizácie Jozef Šuvada. Voči premiérovmu postoju sa vyhranil aj minister zdravotníctva Kamil Šaško, ktorý ho považuje skôr za politický marketing než snahu o ochranu zdravia Slovákov. V pondelok sa v podobnom duchu vyjadril aj prezident Peter Pellegrini, ktorý považuje za nezodpovedné dobrovoľne si obmedziť prístup k najnovším vedeckým informáciám. Tvrdí, že Slovensko si odmietnutím dohody zatvára cestu k lepšej ochrane zdravia slovenských občanov. Jozef Šuvada s jeho slovami súhlasí. „Slovensko, ktoré má dlhodobý problém s nezvládaním zdravotného systému v čase kríz, môže iba s pomocou siete medzinárodných organizácií prežiť a zachrániť čo najviac ľudí,“ hovorí odborník.

Bezpečnostná situácia po útoku v Moskve. | Hostia: Martin Královič (bezpečnostný expert a bývalý štátny tajomník Ministerstva vnútra SR) a Josef Kraus (vedúci oboru Bezpečnostné a strategické štúdiá na Masarykovej univerzite v Brne). | Okruhy tém: Piatkový teroristický útok v Moskve: Kto boli útočníci a ako prebiehal samotný útok? Bola reakcia ruských bezpečnostných zložiek adekvátna? Je Rusko pre zameranie na vojnu ľahším cieľom útokov? Čo bolo primárnou motiváciou? Bezpečnostná situácia v Európe a vo svete – zmenila sa bezpečnostná situácia? Ktoré krajiny sú v hľadáčiku teroristických organizácií? Aká je súčasná štruktúra pozostatkov ISIS a spriaznených organizácií? V ktorých krajinách sa sústreďujú? Je možné očakávať v kontexte konfliktov v Sýrii či Palestíne nárast islamského terorizmu? Dianie na Slovensku: Aké sú závery a odkaz zasadania bezpečnostnej rady? Je bezpečnosť Slovenska v kontexte útokov zhoršená? Má slovenská tajná služba v kontexte jej stavu plnohodnotný prístup k informáciám od zahraničných partnerov? Mali by byť ľudia na Slovensku počas Veľkonočných sviatkov opatrnejší? | Moderuje: Matej Baránek. | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Európska regulácia MiCA (Markets in Crypto Assets) sa inšpirovala reguláciou cenných papierov. Licenčný proces a dohľad bude veľmi podobný ako v iných sektoroch finančného trhu, hovorí v rozhovore pre TREND fintech expert Národnej banky Slovenska(NBS) Daniel Ďuriač. Potvrdzuje, že na Slovensku pribúdajú ľudia s praktickou skúsenosťou s kryptoaktívami. Ako pri každej regulácii však existuje obava, kde nájsť jej správnu mieru. V rozhovore s Veronikou Vaňkovou vysvetľuje, ako sa na dohľad pripravuje NBS. V podcaste sa dozviete: - Ako sa na európsku reguláciu MiCA pripravujú banky na Slovensku - Aké sú jej výhody a nevýhody - Ako sa na dohľad pripravuje NBS - V akom časovom horizonte sa bude regulácia aplikovať do praxe - Či regulácia prináša riziká pre technologické spoločnosti - Aké sú v SR legislatívne novinky v oblasti krypta Viac aj vo videorozhovore a v článku v Trende: https://www.trend.sk/ekonomika/jasne-nastavene-pravidla-oblasti-kryptoaktiv-mozu-krajiny-prilakat-kapital?itm_brand=trend&itm_template=listing&itm_modul=articles-rubric-list&itm_position=2

Viktor Vincze je známy moderátor, ktorý si vybral udržateľnejší spôsob života a zaujíma sa o prírodu a ekológiu. V rámci nášho podcastového rozhovoru nám prezradil viac o svojich aktivitách a možno aj teba presvedčí, že začať treba od seba. Čo sa v EKOcaste dozvieš? Ako vníma skládky, na ktorých bol?  Aké mýty a hoaxy ho najviac trápia?  Prečo sú podľa neho ešte sekáče stigmatizované?  Ako zvláda cesty MHD a čo hovorí na dopravnú sieť na Slovensku? Akú tému plánuje rozobrať v najbližšom čase?

Vít Hanuš je biznisman a podnikateľ, ktorý prišiel na Slovensko z Čiech. Je odborník na škálovanie biznisu, nastavenie biznis modelu, vyjednávanie s investormi či exit stratégie. Je vecný a priamy, vie dať skvelú spätnú väzbu na biznis a jeho potenciál. Sám pomohol otvoriť dvere do zahraničia lokálnemu startupu. Aktuálne pôsobí v rámci fondu Zero Gravity Capital, ktorý patrí medzi troch správcov, ktorým štát v roku 2019 odklepol finančnú injekciu 33 miliónov eur pre začínajúce firmy a začínajúcich podnikateľov. Peniaze prerozdeľuje National Development Fund II., ktorý je v správe Slovak Investment Holdingu (SIH). Bolo nám cťou rozprávať sa s ním v ďalšom diely Business Talks. V rozhovore sa dozvieš: Ako vyzerá firma pripravená na prijatie investorských peňazí Aké biznisy a odvetvia budú trendy v najbližšom období Rozdiel medzi českými a slovenskými podnikateľmi Prečo sa founders nemajú báť pustiť podiel vo svojej firme Do akých biznisov investujú investori zo Zero Gravity Capital Minúta po minúte: 2:25 Kto sa môže uchádzať o peniaze v rámci Zero Gravity Capital 4:45 Koľko talentu, nádejných firiem a podnikateľov reálne žije na Slovensku? Aké je u nás podnikateľské prostredie? 6:25 Čo je najväčší limit lokálnych startupov pri medzinárodnej expanzii 9:55 Aká firma je podľa Víteka pripravená na prijatie investorských peňazí 13:10 Čo podľa Víteka funguje pri medzinárodnej obchodnej stratégii 17:20 Čo je najťažšie na dnešnom biznise a obchode 19:00 Ako bude vyzerať medzinárodná expanzívna stratégia v post COVID ére 22:20 Ako sa uchádzať o peniaze v rámci Zero Gravity Capital 27:00 Aké odvetvia sú zaujímavé pre investície v rámci Zero Gravity Capital 30:25 Aká je návratnosť investorských peňazí 32:40 V čom sú odlišní českí a slovenskí podnikatelia 37:00 Dáva zmysel pozerať sa na %-ný podiel vo firme, ktorá má hodnotu 10k € vs. 1 mil. € 41:30 Ako podporujú Zero Gravity Capital „svoje“ investované firmy? 46:50 Ako sa investori chránia voči potenciálnej strate peňazí a zlým investíciám 51:30 Aké odvetvia sú aktuálne (máj 2020) podľa Víteka „hot“ a majú potenciál na rýchly rast 57:25 Rapid fire questions ako biznis snov, biznis rada alebo uvedomenie si, čo funguje v biznise, kniha vs. audio, životná energia a jeho vášeň Víteka nájdeš na LinkedIn

Zamyslel si sa už niekedy nad tým, aká dlhá bola cesta k jazyku, ktorým rozprávame v dnešnej dobe na Slovensku? Ak nie, možno ti to náš dnešný podcast na tému kodifikácie slovenčiny trošku ozrejmí. Tak poďme na to. Kľúčové slová: Anton Bernolák, Ľudovít Štúr, slovenčina, kodifikácia Podcast Maturita s Hashtagom ti prináša kníhkupectvo Martinus. Viac k podcastom nájdeš na Hashtag.sk. Naše podcasty nájdeš tiež na Youtube, Spotify, Apple Podcasts alebo v každej podcastovej aplikácii.

Dá sa pracovať v ázijskom startupe a potom celý koncept úspešne otvoriť v Bratislave? Marekovi sa to podarilo s jeho konferenčným tímom 0100 conferences. Vďaka nemu je neustále obklopený investormi európskeho či svetového kalibru. Okrem toho je partnerom v rastúcom coworking centre Campus v Bratislave a vedie svoj vlastný startup Vestberry, kde pracuje opäť s investormi. Takže investorský podcast ako má byť. S Marekom sme sa bavili, ako rozmýšľajú investori v Európe či Amerika, čo hľadajú na tímoch pri investíciách, aká je návratnosť ich investícií a aké bývajú vyjednávanie s investormi tvrdé. Počúvaš Business Talks. Čo sa dozvieš, o čom sme sa bavili? Ako sa vyjednáva s investormi Čo si investor všíma na biznise, do ktorého chce investovať Prečo majú "na papieri" firmy ako Uber či Tesla obrovskú hodnotu Rozdiel medzi americkým a európskym investorom Prečo investori "pumpujú" veľké peniaze do, na prvý pohľad, nerentabilných biznisov Minúta po minúte: 2:31 Marekov vzťah k investorom. Prečo sa medzi nimi pohybuje? Čo mu to dáva? Čo ho to naučilo? 4:05 Ako sa vyjednáva s investormi? Čo vyžadujú od zakladateľa firmy? Čo treba splniť? 5:50 Ako sa dá investovať do firiem? Aké sú prístupy? 6:50 Ako prebieha proces od zistenia potreby "potrebujem peniaze do frimy" až po získanie peňazí na účet. Čo garantujem investorom? Sú tam nejaké KPIs, nastavené ciele? Aká je očakávaná návratnosť? 11:00 Načo slúžia venture capital (VC) peniaze, alebo peniaze od angel investorov? Aké je ich využitie? 12:28 Ako funguje "mozog" investora? Ako vyhodnocujú riziko? Prečo investujú obrovské peniaze do firiem ako UBER alebo WeWork? 15:36 Komu predá Private equity fond, obrovské investičné fondy, ktoré majú peniaze vo firmách ako UBER, Facebook či Tesla, svoj investičný podiel ďalej? Aká je ich exit stratégia? 17:12 Aký je prístup európskych investorov k startupom? 18:50 Na čo si dať pozor pri vyjednávaní s investorom? Čo je kľúčové mať zabezpečené? 24:08 Mal by mať zakladateľ startupu výplatu z investorských peňazí? 24:52 Ako funguje biznis coworkingov na Slovensku? Aké sú špecifiká tohto biznisu, prenajímať kancelárie a stoly? 29:50 Prečo investori často "pumpujú" nové a nové investície do, na prvý pohľad stratených, projektov, ktoré negnerujú zisky a "nafukujú" ich valuáciu, hodnotu? 32:50 Ako Marek našiel šesť rôznych zahraničných investorov do jedného projektu, Vestberry? Aké je to manažovať šesť rôznych angel investorov? 36:45 Ako sa robí svetový sales z Marekovho pohľadu? 43:08 Základ úspešného sales je identifikovať sales kanál správne. Online, konferencie, emaily, záleží od biznisu k biznisu 47:45 V čom sú unikátne 0100 conferences v Európe? 50:08 Rapid fire questions ako biznis snov, biznis rada alebo skúsenosť, kniha vs. podcast S Marekom sa spojíte cez: LinkedIn Osobne v Campus City, budova Uniq, 3. poschodie ;)

Viac ako jeden milión vozidiel ročne, takmer dvesto áut na sto obyvateľov. To všetko vyrobia tri automobilové závody na Slovensku. Na konci tohto roka k nim pribudol štvrtý - britský Jaguar Land Rover. Aká budúcnosť čaká automobilový priemysel na Slovensku? Akú životnosť majú jednotlivé závody a čaká nás osud prepadu alebo stagnácie? Aj o tom sa dnes budeme rozprávať s Martinom Jesným, analytikom Revue priemyslu. Viac info: https://auto.sme.sk/c/22002030/za-volantom-ako-sa-bude-darit-autopriemyslu-na-slovensku.html

Pravidelná diskusná relácia so zaujímavými hostkami a hosťami o zahraničnopolitických témach, ktoré trápia svet i Slovensko v ňom. *** Hostia: Michal Hvorecký, spisovateľ, publicista a prekladateľ, Goethe-Institut Bratislava Jozef Bátora, profesor politológie, Univerzita Komenského v Bratislave *** Líderka slobodného sveta sa pomaly lúči. „Mutti“ Angela Merkel odchádza z čela nemeckých kresťanských demokratov. Po roku 2021 už nechce byť v politike. Čo dala svetu, Európe a Slovensku? Aký je jej odkaz pre súčasné Nemecko? A môže sa s odchodom vplyvnej kancelárky zmeniť smerovanie Európskej únie?