Slovak politician
POPULARITY
Máme tu čas Vianoc a koniec roka. Obdobie bilancovania, pohody, ale aj čas, keď sa internetom šíria tie najbizarnejšie dezinformácie. Ktoré z nich nás tento rok najviac prekvapili – a ako je to vlastne so sobom Rudolfom a jeho svietiacim nosom? Aj týmto témam sa venoval vianočno-silvestrovský špeciál fact-checkerov. Veronika Jursová Prachárová v ňom diskutovala so šéfkou Demagóg.sk Veronikou Frankovskou a s analytikmi Demagóg.sk Palom Lackom a Palom Valíkom.Veronika Frankovská pri bilancovaní roka pripomenula, že na Slovensku prebehli masové protesty, ktoré premiér Robert Fico spájal s údajnou organizáciou zo strany Gruzínskej národnej légie na čele s Mamukom Mamulašvilim. „Neskôr sa však ukázalo, že tieto obavy neboli ničím podložené. Neexistovali žiadne vyšetrovania, ktoré by ich potvrdzovali, a pán Mamulašvili nemal ani žiadne sankcie, napríklad zákaz vstupu do schengenského priestoru,“ doplnila Frankovská.Analytika Pala Lacka znovu prekvapilo, že sa Demagóg.sk musí venovať témam, ktoré sú z hľadiska vedeckého poznania dávno vyriešené. „Napríklad otázkam, či žijeme klimatickú krízu – čo je dnes úplne zrejmé – alebo či je očkovanie bezpečné a účinné. Vieme, že nespôsobuje autizmus a pomohlo odstrániť alebo výrazne obmedziť množstvo civilizačných chorôb. Aj tak si niekedy kladiem otázku, prečo sa stále vraciame k týmto témam, namiesto toho, aby sme sa venovali niečomu inému,“ uviedol.Analytik Palo Valík zas za najbizarnejšie považuje dezinformácie, ktoré sa pravidelne týkajú Európskej únie a hovoria o vymyslených zákazoch či príkazoch. „Objavila sa napríklad dezinformácia, že Európska únia chce zakázať toaletný papier alebo prinútiť deti piť takzvané švábie mlieko. Tento rok sme sa stretli aj s tvrdením, že EÚ chce v rámci Zelenej agendy obmedziť veľkosť tanierov na 21 centimetrov – aj toto sa nám podarilo vyvrátiť,“ dodal Valík.
Rok 2025 bol rokom ďalšej vládnej koalície. Bol to rok transakčnej dane, zvýšenej dépéháčky a slabého ekonomického rastu s dlžobami takmer 80 miliárd eur. A rok, keď chudobe a sociálnemu vylúčeniu čelilo na Slovensku takmer milión ľudí. Bol to aj rok protestov a rok kedy vládne strany strácali svojich voličov a opozičné zas v prieskumoch silneli.Bol to aj rok, v ktorom sa Robert Fico stretával s Putinom, rečnil o nutnosti zmeny politického systému na Slovensku a Európskej únii odkazoval, že ak má skapať, tak nech skape. Popritom stihla vláda spolu s KDH a Hnutie Slovensko dostať do našej ústave dve pohlavia a národnú identitu. Nie všetko sa vláde podarilo. Na konci roka jej ústavný súd zrušil novelu o mimovládkach a k tomu pozastavil účinnosť zákona, ktorým bleskovo rušila Úrad na ochranu oznamovateľov.Čo nám rok 2025 dal a čo nám zobral? A aký bude rok 2026? Braňo Závodský sa rozprával s bývalou premiérkou a sociologičkou profesorkou Ivetou Radičovou.
Hlas sa nevenuje reálnym problémom ľudí, ale dva roky rieši zástupné témy, ako napríklad čurillovcov. Hovorí to Ján Ferenčák, ktorý je stále členom strany, no myslí si, že ho vylúčia. Pripomína, že pred voľbami sľubovali slušnosť, no bijú sa, sľubovali zlepšenie života bežných ľudí, ktoré sa nekoná. O čom hovoril s Robertom Ficom, aká je situácia v Hlase a akým problém čelí ako primátor v Kežmarku?V podcaste s poslancom Jánom Ferenčákom sa dozviete:– od 1. minúty – ako vníma roztržku v parlamente;– od 2:00 – či boli jeho kolegovia z Hlasu opití a či sa obvykle v NRSR pije;– po 4:30 – prečo bolo na schôdzi napätie;– po 6:00 – čo sú problémy v koalícii;– od 8:30 – že komunikuje len Robert Fico;– po 9:00 – či je stále koaličným poslancom;– od 13:00 – čo bude chcieť presadiť na oplátku, ak bude koalícia potrebovať jeho hlas;– po 14:30 – o čom sa rozprával a o čom sa ešte len bude rozprávať s Robertom Ficom;– od 16:30 – že keby chcel byť ministrom, už je, ale nechcel byť pod Smerom;– po 18:30 – ako sa Hlas veľmi rýchlo vzdal svojej údajnej priority o európskom ukotvení;– od 19:30 – že Petra Kmeca nezvolili do funkcie, lebo je okolo jeho dotácii priveľa otáznikov;– od 21:30 – že koalícia hovorí o rešpekte voči inému názoru a pritom všetky iné názory postihujú;– od 23:00 – či sa ide pokúsil zmeniť v Hlase predsedu;– po 24:00 – čo bude robiť, keď ho vylúčia zo strany;– od 25:00 – či Pellegriniho veto bol zdvihnutý prst predsedovi Šutajovi Eštokovi;– po 25:35 – že Hlas rieši zástupné témy, nepomáha ľuďom a nemá výsledky;– od 27:00 – že predseda Matúš Šutaj Eštok by sa mal obhájiť pred radovými členmi strany;– po 28:30 – či sa vie Šutaj Eštok zmeniť, či je herec a či je čestný chlap;– od 30:00 – že žiada demokratizáciu Hlasu, kde rozhoduje len úzka skupina;– po 31:00 – či má predseda vyzývateľa a prečo ho netreba vymeniť až pred voľbami;– od 33:00 – či niektorí Hlasáci skončia naspäť v Smere;– po 36:00 – do akej miery nám pre zrušenie úradu hrozí strata európskych peňazí;– od 37:00 – prečo ako primátor Kežmarku chce stavať domov dôchodcov proti vôli zastupiteľstva;– po 41:00 – prečo v Kežmarku vyhráva zákazky firma Milanko, ktorej výstavba sa pravidelne nakoniec predraží;– od 45:00 – či to neskončí tak, že domov dôchodcov sa nepostaví, lebo mu chýbajú peniaze, ktoré mu zastupiteľstvo neschválilo.
Hlas sa nevenuje reálnym problémom ľudí, ale dva roky rieši zástupné témy, ako napríklad čurillovcov. Hovorí to Ján Ferenčák, ktorý je stále členom strany, no myslí si, že ho vylúčia. Pripomína, že pred voľbami sľubovali slušnosť, no bijú sa, sľubovali zlepšenie života bežných ľudí, ktoré sa nekoná. O čom hovoril s Robertom Ficom, aká je situácia v Hlase a akým problém čelí ako primátor v Kežmarku?V podcaste s poslancom Jánom Ferenčákom sa dozviete:– od 1. minúty – ako vníma roztržku v parlamente;– od 2:00 – či boli jeho kolegovia z Hlasu opití a či sa obvykle v NRSR pije;– po 4:30 – prečo bolo na schôdzi napätie;– po 6:00 – čo sú problémy v koalícii;– od 8:30 – že komunikuje len Robert Fico;– po 9:00 – či je stále koaličným poslancom;– od 13:00 – čo bude chcieť presadiť na oplátku, ak bude koalícia potrebovať jeho hlas;– po 14:30 – o čom sa rozprával a o čom sa ešte len bude rozprávať s Robertom Ficom;– od 16:30 – že keby chcel byť ministrom, už je, ale nechcel byť pod Smerom;– po 18:30 – ako sa Hlas veľmi rýchlo vzdal svojej údajnej priority o európskom ukotvení;– od 19:30 – že Petra Kmeca nezvolili do funkcie, lebo je okolo jeho dotácii priveľa otáznikov;– od 21:30 – že koalícia hovorí o rešpekte voči inému názoru a pritom všetky iné názory postihujú;– od 23:00 – či sa ide pokúsil zmeniť v Hlase predsedu;– po 24:00 – čo bude robiť, keď ho vylúčia zo strany;– od 25:00 – či Pellegriniho veto bol zdvihnutý prst predsedovi Šutajovi Eštokovi;– po 25:35 – že Hlas rieši zástupné témy, nepomáha ľuďom a nemá výsledky;– od 27:00 – že predseda Matúš Šutaj Eštok by sa mal obhájiť pred radovými členmi strany;– po 28:30 – či sa vie Šutaj Eštok zmeniť, či je herec a či je čestný chlap;– od 30:00 – že žiada demokratizáciu Hlasu, kde rozhoduje len úzka skupina;– po 31:00 – či má predseda vyzývateľa a prečo ho netreba vymeniť až pred voľbami;– od 33:00 – či niektorí Hlasáci skončia naspäť v Smere;– po 36:00 – do akej miery nám pre zrušenie úradu hrozí strata európskych peňazí;– od 37:00 – prečo ako primátor Kežmarku chce stavať domov dôchodcov proti vôli zastupiteľstva;– po 41:00 – prečo v Kežmarku vyhráva zákazky firma Milanko, ktorej výstavba sa pravidelne nakoniec predraží;– od 45:00 – či to neskončí tak, že domov dôchodcov sa nepostaví, lebo mu chýbajú peniaze, ktoré mu zastupiteľstvo neschválilo.
La guerre idéologique du président américain et de ses amis contre les valeurs progressistes de l'Union européenne passe par l'éducation : au nom de la dénonciation d'une «idéologie de genre», l'éducation sexuelle et affective des jeunes est remise en cause. Essentielle dans la lutte contre les violences et pour une bonne santé reproductive, l'éducation sexuelle est attaquée. En Slovaquie, le Premier ministre Robert Fico avait déjà fait inscrire dans la Constitution que le mariage ne devait être célébré qu'entre un homme et une femme, cet automne, il a fait adopter un amendement constitutionnel qui, entre autres choses, soumet l'éducation sexuelle des élèves au bon vouloir des parents. La mesure inquiète une partie de ces derniers. Reportage à Bratislava, de Frédérique Lebel. En Italie, le gouvernement Meloni défend un projet de loi pour interdire l'éducation sexuelle. Les intervenants extérieurs n'auront pas le droit d'aborder des sujets liés à la sexualité dans les écoles. Quant aux lycées, les cours y seraient soumis là aussi à l'accord parental, reportage de Cécile Debarge. Mais en Allemagne, en revanche l'éducation sexuelle figure dans les cursus scolaires depuis la fin des années 1960. Elle est même obligatoire depuis près de 20 ans. À Berlin, Delphine Nerbollier. En Ukraine, la démocratie usée par la guerre La destitution du maire d'Odessa par le président ukrainien a suscité de nombreuses critiques. Volodymyr Zelensky a remplacé Gennadiy Troukhanov, accusé d'avoir un passeport russe à son nom, par un général à ses ordres, ravivant la crainte d'une mise au pas de l'ensemble des municipalités du pays en guerre. Depuis le début du conflit, les décisions présidentielles ne sont quasiment jamais contestées dans le pays, alors que certaines comme celle-ci font polémique. À Odessa, c'est surtout la forme de l'affaire qui émeut la population et la classe politique locale. L'ancien maire, lui, nie en bloc. Reportage de Théo Renaudon. La revue de presse de Franceline Beretti Les négociations de sortie de guerre en Ukraine ; les divisions européennes sur le Mercosur ; la vente de deux titres emblématiques de la presse italienne.
La guerre idéologique du président américain et de ses amis contre les valeurs progressistes de l'Union européenne passe par l'éducation : au nom de la dénonciation d'une «idéologie de genre», l'éducation sexuelle et affective des jeunes est remise en cause. Essentielle dans la lutte contre les violences et pour une bonne santé reproductive, l'éducation sexuelle est attaquée. En Slovaquie, le Premier ministre Robert Fico avait déjà fait inscrire dans la Constitution que le mariage ne devait être célébré qu'entre un homme et une femme, cet automne, il a fait adopter un amendement constitutionnel qui, entre autres choses, soumet l'éducation sexuelle des élèves au bon vouloir des parents. La mesure inquiète une partie de ces derniers. Reportage à Bratislava, de Frédérique Lebel. En Italie, le gouvernement Meloni défend un projet de loi pour interdire l'éducation sexuelle. Les intervenants extérieurs n'auront pas le droit d'aborder des sujets liés à la sexualité dans les écoles. Quant aux lycées, les cours y seraient soumis là aussi à l'accord parental, reportage de Cécile Debarge. Mais en Allemagne, en revanche l'éducation sexuelle figure dans les cursus scolaires depuis la fin des années 1960. Elle est même obligatoire depuis près de 20 ans. À Berlin, Delphine Nerbollier. En Ukraine, la démocratie usée par la guerre La destitution du maire d'Odessa par le président ukrainien a suscité de nombreuses critiques. Volodymyr Zelensky a remplacé Gennadiy Troukhanov, accusé d'avoir un passeport russe à son nom, par un général à ses ordres, ravivant la crainte d'une mise au pas de l'ensemble des municipalités du pays en guerre. Depuis le début du conflit, les décisions présidentielles ne sont quasiment jamais contestées dans le pays, alors que certaines comme celle-ci font polémique. À Odessa, c'est surtout la forme de l'affaire qui émeut la population et la classe politique locale. L'ancien maire, lui, nie en bloc. Reportage de Théo Renaudon. La revue de presse de Franceline Beretti Les négociations de sortie de guerre en Ukraine ; les divisions européennes sur le Mercosur ; la vente de deux titres emblématiques de la presse italienne.
Igor Matovič a Robert Fico sa dopĺňajú i potrebujú. V každom prípade si pomáhajú a pokiaľ bude šéf Hnutia Slovensko na politickej scéne, tak bude večným problémom stabilnej opozičnej alternatívy, tvrdí politológ Radoslav Štefančík. Vládna koalícia podľa neho urobila z parlamentu impotentnú inštitúciu. Kde sa zastaví valcovanie nezávislých inštitúcií a právneho štátu?Úrad na ochranu oznamovateľov, predtým verejnoprávna RTVS, Špeciálna prokuratúra, NAKA, ale aj Slovenská národná galéria, Bibiana či Slovenský hydrometeorologický ústav. Vládna koalícia rozoberá štát - a jeho inštitúcie - kocku po kocke ako z akejsi veľkej stavebnice autokracie.Rozoberanie štátu inštitúcia po inštitúcií. Snaha vládnej moci o čoraz väčšiu kontrolu celej spoločnosti. Zároveň štát, ktorý sa mení na čoraz viac kolabujúceho Potemkina. Neustále vlakové havárie, zbierky na životne dôležité lieky po internetoch, mládež utekajúca z krajiny a k tomu mnoho miliardové konsolidačné balíčky míňajúce sa akýmkoľvek zmysluplným výsledkom. Žiadna „Slayáda“ to veru nie je. Je to Slovensko na konci roka 2025.No a ponuka akejkoľvek stabilnej alternatívy je stále veľmi krehká, nejednotná a bez hlbšej vízie, pričom ju zásadne komplikuje faktor zvaný Igor Matovič. Téma dnešného podcastu s politológom Radoslavom Štefančíkom.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Igor Matovič a Robert Fico sa dopĺňajú i potrebujú. V každom prípade si pomáhajú a pokiaľ bude šéf Hnutia Slovensko na politickej scéne, tak bude večným problémom stabilnej opozičnej alternatívy, tvrdí politológ Radoslav Štefančík. Vládna koalícia podľa neho urobila z parlamentu impotentnú inštitúciu. Kde sa zastaví valcovanie nezávislých inštitúcií a právneho štátu?Úrad na ochranu oznamovateľov, predtým verejnoprávna RTVS, Špeciálna prokuratúra, NAKA, ale aj Slovenská národná galéria, Bibiana či Slovenský hydrometeorologický ústav. Vládna koalícia rozoberá štát - a jeho inštitúcie - kocku po kocke ako z akejsi veľkej stavebnice autokracie.Rozoberanie štátu inštitúcia po inštitúcií. Snaha vládnej moci o čoraz väčšiu kontrolu celej spoločnosti. Zároveň štát, ktorý sa mení na čoraz viac kolabujúceho Potemkina. Neustále vlakové havárie, zbierky na životne dôležité lieky po internetoch, mládež utekajúca z krajiny a k tomu mnoho miliardové konsolidačné balíčky míňajúce sa akýmkoľvek zmysluplným výsledkom. Žiadna „Slayáda“ to veru nie je. Je to Slovensko na konci roka 2025.No a ponuka akejkoľvek stabilnej alternatívy je stále veľmi krehká, nejednotná a bez hlbšej vízie, pričom ju zásadne komplikuje faktor zvaný Igor Matovič. Téma dnešného podcastu s politológom Radoslavom Štefančíkom.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Už sme asi videli a zažili všeličo, no minulý týždeň v parlamente pripomínal mečiarovský valec – a ak to len mierne preženieme, deväťdesiate roky zrejme aj násilím či alkoholom. Čo teda vládna koalícia v národnej rade stvárala, prečo stratili zábrany, ako sa to prejavuje na jej vzťahoch a čo to robí s krajinou? Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno pýta Petra Tkačenka. Zdroj zvukov: TA3, TASR, TV Markíza Odporúčanie: Kolegovia z podcastu Piatoček už rozbehli 5. ročník ankety Tragéd roka, takže môžete vyberať svojho politického antihrdinu. Piatoček vyhodnotí anketu naživo v stredu 21. januára o 19:00 v bratislavskom klube Neptún, kde vás moderátor Adam Blaško spolu s hosťami prevedie všetkým, čo nominanti na tragéda za uplynulý rok urobili. Hlasovať v ankete ale aj kupovať môžete na piatocek.com. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
L'émission 28 minutes du 15/12/2025 Vincent Munier nous invite à contempler le spectacle de la nature dans nos forêtsAprès sa quête de “La Panthère des neiges” dans un film où il entraînait l'écrivain Sylvain Tesson à la recherche de cet animal fascinant, le photographe Vincent Munier signe un nouvel opus cinématographique sur la beauté du vivant non-humain. “Le Chant des forêts” plonge le spectateur dans la brume et le silence des forêts vosgiennes, dont il est originaire. Avec son père, Michel, botaniste, et Simon, son fils, ce sont trois générations qui arpentent la forêt à l'affût des piverts, des chouettes ou encore du célèbre lynx. Le Grand Tétras, un oiseau qui peuplait les Vosges depuis 10 000 ans, a, lui, disparu à cause du réchauffement climatique. Dermatose nodulaire : l'épidémie qui fait vaciller l'élevage français ?Trois lettres ébranlent le monde agricole français : DNC, pour Dermatose nodulaire contagieuse. Cette maladie qui touche les bovins et n'est pas transmissible à l'homme, a été détectée pour la première fois sur le territoire hexagonal le 29 juin dernier, en Savoie. Pour l'endiguer, il existe un protocole mis en place par l'État français : l'abattage systématique des cheptels touchés, la vaccination ciblée des bovins et des restrictions de circulation des troupeaux. Mais ce dispositif provoque la colère de certains éleveurs de l'Ariège. La Coordination rurale et la Confédération paysanne s'opposent à l'abattage de troupeaux entiers. La ministre de l'Agriculture, Annie Genevard, est ce lundi en déplacement en Haute-Garonne "afin de lancer la campagne de vaccination" d'un million de bêtes, et tenter de trouver une issue à cette crise sanitaire et politique. On en débat avec Jeanne Brugère-Picoux, professeure honoraire de l'École nationale vétérinaire d'Alfort, Christian Convers, éleveur laitier, président de la Coordination Rurale de Savoie et Aurélie Catallo, directrice du programme Agriculture et Alimentation France à l'IDDRI.À l'occasion de l'entrée en service du premier téléphérique urbain d'Île-de-France, Xavier Mauduit revient sur l'histoire de plusieurs funiculaires dans le monde. Marie Bonnisseau s'intéresse à la “révolution des craies” en Slovaquie, symbole de la contestation contre Robert Fico. 28 minutes est le magazine d'actualité d'ARTE, présenté par Élisabeth Quin du lundi au jeudi à 20h05. Renaud Dély est aux commandes de l'émission le vendredi et le samedi. Ce podcast est coproduit par KM et ARTE Radio. Enregistrement 15 décembre 2025 Présentation Élisabeth Quin Production KM, ARTE Radio
Témy: Aktuálne vnútropolitické otázky, Európa podľa Donalda Trumpa, Samit EÚ a Ukrajina, a iné. | Hosť: Robert Fico (predseda vlády SR; predseda strany SMER-SD). | Moderuje: Matej Baránek. | Diskusiu Sobotné dialógy pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 12:10.
1. Konsolidáciu bez daní alebo škrtov si analytici nevedia predstaviť 2. Autobusy namiesto vlakov? Pozrite sa do Sniny 3. O slovenských vedcoch je často počuť vtedy, keď emigrujú 4. Stručne o Babišovom Istrocheme a sociálnych podnikoch
Hosťom relácie Dírerov filter bol slovenský podnikateľ a politik Boris Kollár. Vyštudoval Stredoeurópsku vysokú školu v Skalici. Podnikať začal ešte pred rokom 1989, k peniazom prišiel najprv vďaka obchodu s počítačmi. Od roku 1999 je vlastníkom Fun rádia, od roku 2021 aj vlastníkom rádia Vlna. Jeho podnikateľské aktivity sú zamerané najmä na prevádzku lyžiarskych hotelov a vlekov. Z minulosti sú známe aj jeho kontakty s bývalým bossom bratislavského podsvetia či viaceré kauzy vrátane kauzy diplomovej práce, sexuálnej komunikácie či obvinenia z násilia na partnerke.Od roku 2015 je Boris Kollár predsedom hnutia Sme rodina, v minulom volebnom období bol predsedom parlamentu. V relácii Dírerov filter hovoril aj o tom:- či za neúspech Sme rodina vo voľbách môže Zoroslav Kollár,- či by radšej vládol so Šimečkom alebo Ficom,- či táto koalícia zostaví aj budúcu vládu,- či Robert Fico patrí do basy,- či generálny prokurátor zbieral naňho kompromateriál
Dlh Slovenska je príliš vysoký. Vláda preto čelí sankciám, ktoré zatiaľ Robert Fico ignoruje.Ak by sme chceli byť k vláde Roberta Fica štedrí, mohli by sme jej dopriať štandardnú lehotu 30 dní, kým podá do parlamentu doručí žiadosť o vyslovenie dôvery, myslí si odborník na finančné právo Matej Kačaljak. O tejto povinnosti však vedela od svojho nástupu. Práve preto existuje dvojročná výnimka z uplatňovania najprísnejších sankcií dlhovej brzdy.V podcaste prinášame aj krátke ukážky z čias, keď parlament ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti schvaľoval. V tom čase bola dlhová brzda chlebovou témou. Napokon za zákon zahlasovali takmer všetci poslanci parlamentu, vrátane Roberta Fica.Čo vtedy o dlhovej brzde hovoril jeden z Ficových najbližších spolupracovníkov, Pavol Paška? Dozviete sa v dnešnom vydaní podcastu Aktuality Nahlas.Nahrával Vladimír Amrich.
Dlh Slovenska je príliš vysoký. Vláda preto čelí sankciám, ktoré zatiaľ Robert Fico ignoruje.Ak by sme chceli byť k vláde Roberta Fica štedrí, mohli by sme jej dopriať štandardnú lehotu 30 dní, kým podá do parlamentu doručí žiadosť o vyslovenie dôvery, myslí si odborník na finančné právo Matej Kačaljak. O tejto povinnosti však vedela od svojho nástupu. Práve preto existuje dvojročná výnimka z uplatňovania najprísnejších sankcií dlhovej brzdy.V podcaste prinášame aj krátke ukážky z čias, keď parlament ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti schvaľoval. V tom čase bola dlhová brzda chlebovou témou. Napokon za zákon zahlasovali takmer všetci poslanci parlamentu, vrátane Roberta Fica.Čo vtedy o dlhovej brzde hovoril jeden z Ficových najbližších spolupracovníkov, Pavol Paška? Dozviete sa v dnešnom vydaní podcastu Aktuality Nahlas.Nahrával Vladimír Amrich.
Naša zahraničná politika je paškvilom štátu, ktorý vie, kde je jeho strategicky sever. My nemáme už ani žiadnych spojencov. Čo z takejto politiky máme? Pýta sa Peter Weiss. Podľa neho sa zahraničná politika Ficovej vlády úplne rozpadla. Dôvodom je cynizmus samotného premiéra. A o čo ide v kauze Benešových dekrétov?Dekréty prezidenta Beneša sú späť. Po rokoch hibernácie sa do slovenského politického diskurzu opäť vrátili tzv. Benešove dekréty. Postaralo sa o to Progresívne Slovensko, ktoré sa síce menu Beneš úzkostlivo vyhýbalo, zároveň však verejne žiada aby sa citujem: "Pri posudzovaní žalôb na určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam spojeným s konfiškačnými rozhodnutiami, dodržiaval princíp, že dekréty prezidenta Československej republiky sú ako súčasť slovenského práva vyhasnuté a na ich základe nie je možné robiť rozhodnutia zakladajúce nové právne skutočnosti." Benešove dekréty, ktoré sú na jednej strane kostrou povojnového usporiadania Československa a na strane druhej, sú symbolom uplatňovania kolektívnej viny voči vlastným občanom, totiž i naďalej majú na Slovensku právnu váhu. Svedčí o tom aj aktivita Slovenského pozemkového fondu, kde sa čoraz viac obnovujú konfiškácie pôdy so spätnou - a povojnovou, platnosťou.Náš južný sused - na čele s Ficovým spojencom Orbánom, pritom opakovane, cielene a vedome oživuje myšlienky Veľkého Maďarska ako i trianonskej krivdy a snahy o jej revíziu.Ako Orbán, tak i Fico sa pritom stávajú páriami Európskej únie vo vzťahu k Rusku a jeho brutálnej a krvavej agresií na Ukrajine no a zmeniť to zrejme nedokáže ani snaha o resuscitáciu vyhasnutej Vyšehrádskej spolupráce. O čo vlastne ide v zahraničnej politike Roberta Fica, ktorá síce verbálne deklaruje suverenitu na všetky štyri svetové strany, no fakticky sa s politikou našich kľúčových spojencov čoraz viac a principiálne rozchádza? Kde sú limity toho, čo nás v zahraničnej politike tejto vlády ešte dokáže prekvapiť a prečo sa nijako nedá uchopiť jej strategický "Sever"? No a napokon, koho je Robert Fico vlastne premiérom a je to skutočne Slovenská republika - ako člen EÚ a NATO - ktorej Robert Fico premiéruje a premiérovať v budúcnosti aj chce?Toto je absolútne nezodpovedná, avanturistická politika. Je protištátna, protinárodná a je absolútne proti budúcnosti tohto národa. A je to i mravná degradácia národa. Hovorí pre Ráno Nahlas exdiplomat Peter Weiss. Ráno Nahlas s bývalým veľvyslancom v Maďarsku i Česku Petrom Weissom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Naša zahraničná politika je paškvilom štátu, ktorý vie, kde je jeho strategicky sever. My nemáme už ani žiadnych spojencov. Čo z takejto politiky máme? Pýta sa Peter Weiss. Podľa neho sa zahraničná politika Ficovej vlády úplne rozpadla. Dôvodom je cynizmus samotného premiéra. A o čo ide v kauze Benešových dekrétov?Dekréty prezidenta Beneša sú späť. Po rokoch hibernácie sa do slovenského politického diskurzu opäť vrátili tzv. Benešove dekréty. Postaralo sa o to Progresívne Slovensko, ktoré sa síce menu Beneš úzkostlivo vyhýbalo, zároveň však verejne žiada aby sa citujem: "Pri posudzovaní žalôb na určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam spojeným s konfiškačnými rozhodnutiami, dodržiaval princíp, že dekréty prezidenta Československej republiky sú ako súčasť slovenského práva vyhasnuté a na ich základe nie je možné robiť rozhodnutia zakladajúce nové právne skutočnosti." Benešove dekréty, ktoré sú na jednej strane kostrou povojnového usporiadania Československa a na strane druhej, sú symbolom uplatňovania kolektívnej viny voči vlastným občanom, totiž i naďalej majú na Slovensku právnu váhu. Svedčí o tom aj aktivita Slovenského pozemkového fondu, kde sa čoraz viac obnovujú konfiškácie pôdy so spätnou - a povojnovou, platnosťou.Náš južný sused - na čele s Ficovým spojencom Orbánom, pritom opakovane, cielene a vedome oživuje myšlienky Veľkého Maďarska ako i trianonskej krivdy a snahy o jej revíziu.Ako Orbán, tak i Fico sa pritom stávajú páriami Európskej únie vo vzťahu k Rusku a jeho brutálnej a krvavej agresií na Ukrajine no a zmeniť to zrejme nedokáže ani snaha o resuscitáciu vyhasnutej Vyšehrádskej spolupráce. O čo vlastne ide v zahraničnej politike Roberta Fica, ktorá síce verbálne deklaruje suverenitu na všetky štyri svetové strany, no fakticky sa s politikou našich kľúčových spojencov čoraz viac a principiálne rozchádza? Kde sú limity toho, čo nás v zahraničnej politike tejto vlády ešte dokáže prekvapiť a prečo sa nijako nedá uchopiť jej strategický "Sever"? No a napokon, koho je Robert Fico vlastne premiérom a je to skutočne Slovenská republika - ako člen EÚ a NATO - ktorej Robert Fico premiéruje a premiérovať v budúcnosti aj chce?Toto je absolútne nezodpovedná, avanturistická politika. Je protištátna, protinárodná a je absolútne proti budúcnosti tohto národa. A je to i mravná degradácia národa. Hovorí pre Ráno Nahlas exdiplomat Peter Weiss. Ráno Nahlas s bývalým veľvyslancom v Maďarsku i Česku Petrom Weissom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Jak chce pravděpodobná příští vládní koalice vedená hnutím ANO zajistit výrazné navýšení platů v bezpečnostních sborech? Získá slovenský premiér Robert Fico s nástupem nové české vlády významného spojence v rámci EU? A jakou odezvu má v Česku akce Giving Tuesday – dárcovské úterý, celosvětová kampaň štědrosti a dobrých skutků?Všechny díly podcastu Hlavní zprávy - rozhovory a komentáře můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.
V súvislosti so študentmi sa dlhé roky hovorilo najmä o ich úteku do zahraničia. Dnes však čoraz viac vidíme aj tých, ktorí nechcú odísť, ale chcú meniť Slovensko. Niektorí vyjadrujú svoj názor prostredníctvom kriedovej revolúcie, iní odchodom z diskusie so slovenským premiérom. Aká je nálada medzi mladými a aké dezinformácie sa o nich šíria? Aj o tom diskutovala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou projektu Demagóg.sk Veronikou Frankovskou a šéfom platformy Chcem tu zostať Erikom Klimentom.V úvode Veronika Frankovská priblížila, že na dezinformačnej scéne bolo posledné dni najpopulárnejšie video Ľuboša Blahu zo strany Smer, v ktorom tvrdil, že Američania naplánovali pád vlády Roberta Fica v roku 2018. Ako dôkaz mala slúžiť e-mailová komunikácia Jeffreyho Epsteina. „Tento e-mail však posielal v deň, keď už Robert Fico oznámil demisiu, o ktorej sa hovorilo týždeň vopred,“ uviedla Frankovská.O diskusii medzi premiérom Robertom Ficom a popradskými študentmi sa šíri viacero nepravdivých alebo nepodložených informácií. „Takým leitmotívom bolo, že niekto tých študentov riadil, že si to nevymysleli sami od seba,“ to sa ale podľa Frankovskej nepotvrdilo.V druhej časti diskusie sa šéf platformy Chcem tu zostať Erik Kliment k sporu medzi premiérom a popradskými študentmi vyjadril, že „celý konflikt sa láme na základných hodnotách – na rešpekte voči študentom a na pochopení toho, že keď niekto vyjadrí svoj názor, nemôže byť za tento slušný názor, ako to urobili študenti na tom popradskom gymnáziu, verejne pranierovaný. Podľa mňa to neprospelo vôbec nikomu.“Kliment pokračuje: „Keď sa pozrieme na to, že 85 % mladých ľudí si myslí, že politici a političky sa o nich absolútne nezaujímajú, a človek, ktorý za nimi príde, nepríde diskutovať, ale iba presadzovať svoj názor a nepríde si ich vypočuť, je to neprijateľné.“Medzi mladými podľa neho panuje obrovská frustrácia.
Od chvíle, co se Robert Fico vrátil k moci, je slovenská opozice v těžké situaci. Za dva roky jeho vládnutí zatím nedokázala najít vhodný způsob, aby byla dostatečnou protiváhou. Neuměla dosud využít rozhádanosti Ficovy koalice a zastavit v parlamentu klíčové změny v zákonech, třeba u trestních kodexů.
Od chvíle, co se Robert Fico vrátil k moci, je slovenská opozice v těžké situaci. Za dva roky jeho vládnutí zatím nedokázala najít vhodný způsob, aby byla dostatečnou protiváhou. Neuměla dosud využít rozhádanosti Ficovy koalice a zastavit v parlamentu klíčové změny v zákonech, třeba u trestních kodexů.Všechny díly podcastu Názory a argumenty můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.
1. Robert Fico robí chyby, nevyrušujte ho pri tom 2. Maďarská aliancia bude snemovať, po výzve PS má o tému viac 3. Systém sa bráni – aj ministrovi Suskovi
Na Slovensku se rozjíždí třetí kolo konsolidace, tedy další úsporná opatření. Zvyšují se některé daně i odvody pro živnostníky. Státní aparát se na druhou stranu utěšeně rozrůstá a jeho provoz se prodražuje. Jak dopadá další vlna konsolidace na životy Slováků? Jak vypadají slovenské silnice, železnice nebo veřejné zdravotnictví? Zahraniční reportér Seznam Zpráv Filip Harzer vyrazil v posledním dílu série Směr Fico na východ, do Košic.Článek a další informace najdete na webu Seznam Zprávy.Další čtení a poslechPoslechněte si první díl série Směr Fico: Návrat o cestě zpět z politického vyhnanstvíJak se do slovenské politiky dostali největší konspirátoři? Směr Fico: DezinfosvětKam míří kompas slovenské zahraniční politiky popisuje Směr Fico: AzimutyPřečtěte si, jak se na Slovensku vrací podnikatelé k platbě v hotovostiCo se ví o snaze Roberta Fica posunout datum volebSledujte nás na sociálních sítích X, Instagram, Threads nebo Bluesky. Náměty a připomínky nám můžete psát na e-mail zaminutusest@sz.cz
Vojna či mier? Svet stojí pred dilemou – na jednej strane sme svedkami mierových rokovaní, svetoví lídri a generality sa zaoberajú návrhmi nejasnej rusko-americkej proveniencie, Ukrajina však na dennej báze ráta obete raketových či dronových útokov. Naviac – zaznievajú znepokojivé scenáre o poslednom pokojnom lete, ktoré je pred nami a o prípravách Moskvy na útok proti niektorému z malých štátov Únie.A u nás vláda ústami premiéra odobruje už prvý nástrel mierovej dohody, ktorá počíta síce so suverénnou Ukrajinou, no bez Krymu a Donbasu, s červenou pre NATO i pre jeho ďalšie rozširovanie, s vyriešením akýchsi „nejasností posledných 30-ich rokov“ či výraznú redukciu ukrajinskej armády. Zoznam, ktorý sa za pár dní výrazne zmenil, no z našich končín zarezonovala aj preferencia Ukrajiny „kompletne pod ruským vplyvom“, ako ju predstavil druhý muž rezortu obrany Igor Melicher zo Smeru.Z toho Smeru, ktorý dostal do programového vyhlásenia volanie tejto vlády po presadzovaní „v prvom rade záujmov Slovenska“. Paradoxne v čase, keď je náš východný sused pod krvavou agresiou Moskvy.Aký je pohľad Tomáša Valáška, poslanca opozičného PS, ktorý je aj „tieňovým“ ministrom obrany?Sú prvoradé záujmy Slovenska, či hľadanie priesečníkov so záujmami partnerov, zvlášť v čase vojny?„Chceme, aby Ukrajina bola v pozícii naďalej klásť efektívny odpor. Najväčšou pomocou zo strany Slovenska bola práve vojenská pomoc. Je hanebné, že ju Robert Fico odoprel,“ tvrdí Tomáš Valášek, tieňový minister obrany opozičnej strany PS. „Naopak, tým, že rétoricky podporil Vladimíra Putina a vyzýva Ukrajinu na de facto kapituláciu, len predlžuje vojnu, lebo dáva Vladimírovi Putinovi dôvod myslieť si, že on bude vedieť zlomiť Západ politicky,“ dodáva.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Premiér Robert Fico tvrdí, že chce krajinu riadiť strategicky smerom k lepšiemu životu pre všetkých občanov. Preto si od vedcov zo Slovenskej akadémie vied objednal dokument Vízia a stratégie rozvoja Slovenska do roku 2040. Má definovať hlavné spoločenské výzvy a ciele, aby sa zo Slovenska stala moderná, prosperujúca a konkurencieschopná krajina. „Reči o vízii sú posledné útočisko politika, ktorý už nemá čo ponúknuť,“ reaguje v rozhovore ekonóm a bývalý politik Miroslav Beblavý. Pripomína, že premiér Fico to skúša opakovane a vždy zostane len pri slovách. „Už v minulosti si jeho vláda objednala takúto víziu ďalšieho rozvoja Slovenska od SAV v roku 2008. Je to len snaha dať ľuďom pocit, že niečo rieši, ale od roku 2010 už nič nové nevymyslel.“ Upozorňuje, že vládna koalícia namiesto budovania prosperity krajiny míňa verejné zdroje na dôchodcov a úradníkov. „Preto sme dnes úplne najbližšie k scenáru Grécka a to hlavne kvôli modelu štátu, ktorý nevie investovať do svojej budúcnosti. Ak sa z toho nevysekáme, tak budeme dlhodobo viac pripomínať južné Taliansko, či Grécko ako Rakúsko alebo Česko.“ Vízia Slovenska do roku 2040 chce dosiahnuť komplexnú transformáciu hospodárstva, posun k vyššej pridanej hodnote priemyslu, či zásadné zvýšenie inovačnej výkonnosti. V realite však Slovensko v týchto kategóriách dosahuje najhoršie výsledky v medzinárodných porovnaniach. V tohtoročnom svetovom rebríčku konkurencieschopnosti od Inštitútu pre rozvoj manažmentu (IMD) sa Slovensko prepadlo o štyri priečky na 63. miesto zo 69 hodnotených krajín. Aj v inovačnom indexe EU skončilo Slovensko na 24. mieste z 27 štátov. Prečo je to tak? Dajú sa tieto trendy zvrátiť? Odpovedá ekonóm, investor, startupista, vedec a bývalý politik Miroslav Beblavý. Moderuje Eva Mihočková. V článku sa dozviete V čom spočíva kríza elít na Slovensku Prečo nemáme na Slovensku viac inovatívnych firiem Či nás čaká vláda samovrahov alebo vláda s odvahou Prečo Slovensko skôr prepadne vláde šaša ako autokrata See omnystudio.com/listener for privacy information.
Vojna či mier? Svet stojí pred dilemou – na jednej strane sme svedkami mierových rokovaní, svetoví lídri a generality sa zaoberajú návrhmi nejasnej rusko-americkej proveniencie, Ukrajina však na dennej báze ráta obete raketových či dronových útokov. Naviac – zaznievajú znepokojivé scenáre o poslednom pokojnom lete, ktoré je pred nami a o prípravách Moskvy na útok proti niektorému z malých štátov Únie.A u nás vláda ústami premiéra odobruje už prvý nástrel mierovej dohody, ktorá počíta síce so suverénnou Ukrajinou, no bez Krymu a Donbasu, s červenou pre NATO i pre jeho ďalšie rozširovanie, s vyriešením akýchsi „nejasností posledných 30-ich rokov“ či výraznú redukciu ukrajinskej armády. Zoznam, ktorý sa za pár dní výrazne zmenil, no z našich končín zarezonovala aj preferencia Ukrajiny „kompletne pod ruským vplyvom“, ako ju predstavil druhý muž rezortu obrany Igor Melicher zo Smeru.Z toho Smeru, ktorý dostal do programového vyhlásenia volanie tejto vlády po presadzovaní „v prvom rade záujmov Slovenska“. Paradoxne v čase, keď je náš východný sused pod krvavou agresiou Moskvy.Aký je pohľad Tomáša Valáška, poslanca opozičného PS, ktorý je aj „tieňovým“ ministrom obrany?Sú prvoradé záujmy Slovenska, či hľadanie priesečníkov so záujmami partnerov, zvlášť v čase vojny?„Chceme, aby Ukrajina bola v pozícii naďalej klásť efektívny odpor. Najväčšou pomocou zo strany Slovenska bola práve vojenská pomoc. Je hanebné, že ju Robert Fico odoprel,“ tvrdí Tomáš Valášek, tieňový minister obrany opozičnej strany PS. „Naopak, tým, že rétoricky podporil Vladimíra Putina a vyzýva Ukrajinu na de facto kapituláciu, len predlžuje vojnu, lebo dáva Vladimírovi Putinovi dôvod myslieť si, že on bude vedieť zlomiť Západ politicky,“ dodáva.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Údajný plán na ukončenie vojny na Ukrajine v Ženeve prepracovali od základov. Robert Fico sa už neskrývane teší z porážky Ukrajiny.
VŠECHNY EPIZODY V CELÉ DÉLCE NAJDETE NA HEROHERO.CO/STUDION I když takzvaná „křídová revoluce“ na Slovensku není revolucí ve smyslu politického převratu, premiér Robert Fico je z ní podle šéfredaktora Denníku N Matúše Kostolného nervózní. „Nápisy křídami vypadají na první pohled absolutně neškodně a banálně – jako by ničím nemohly pohnout. A přitom to vládě a lidem, kteří stále zůstávají jejími voliči, extrémně vadí. Je to totiž projev svobody: barevný, veselý, nenásilný a politický,“ říká ve Studiu N. Křídové nápisy se začaly šířit po celé zemi jako podpora studentovi gymnázia z Popradu, který touto formou kritizoval Roberta Fica a jejž policie následně odvedla na výslech. „To si umí představit všichni, že vašeho syna, vnuka nebo synovce přijde sebrat policie jen proto, že napsal politický nápis na chodník,“ vysvětluje Kostolný, proč se studentský protest přenesl na chodníky po celé zemi. „Podle mě si ani voliči Roberta Fica nepřejí, abychom žili ve státě, kde policisté buzerují studenty pro vyjádření názoru,“ říká šéfredaktor Denníku N. V rozhovoru se dostáváme také k jeho pohledu na výsledky českých sněmovních voleb. „Nepříjemným způsobem nás kopírujete. Myslím, že bychom vám uměli hodně pomoct, protože vás čekají těžké roky a my už jsme si tím částečně prošli. Zdá se mi, že v české debatě chybí velké části společnosti představivost, co všechno lidé jako pan Turek, Okamura nebo Babiš dokážou udělat. Ta představa, že se v Česku nemůže stát něco takového jako u nás na Slovensku, je podle mě velmi blízko tomu, aby se rozplynula,“ míní. Změna se podle něj v české politice děje v nejhorší možné chvíli. „To, co dělá Putin a Rusko v těchto týdnech na Ukrajině, ale i v Polsku nebo pobaltských zemích, je obrovské varování, že nekráčíme do dobrých časů. A být rozkývaný v takovém období je ještě větší riziko než běžně,“ říká v rozhovoru. Podívejte se na celou epizodu na herohero.co/studion
Americké médiá minulý týždeň postupne zverejňovali uniknuté informácie o takzvanom mierovom pláne, ktorého hlavným cieľom má byť ukončenie vojenského konfliktu na Ukrajine. Tento 28-bodový plán potajme pripravovala administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa v spolupráci s Moskvou. Nebolo preto prekvapením, že dokument bol výrazne naklonený Rusku a nevýhodný pre Ukrajinu. Slovenský premiér Robert Fico plán v pôvodnom znení vítal a otvorene sa hlásil k jeho podpore. Naopak, ďalší európski lídri vyjadrili znepokojenie a vyhliadky na jeho prijatie označili za veľmi nebezpečné. Tri európske krajiny preto spojili sily a vypracovali protinávrh so zmenami, ktoré Ukrajinu stavajú do výhodnejšej pozície. O procese tvorby mierového plánu, ale aj o ďalšom vývoji v tejto veci, sa v dnešnom podcaste porozprávame s našou reportérkou Stanislavou Harkotovou, ktorá tému rusko-ukrajinskej vojny pokrýva už desať rokov a od roku 2023 pôsobí ako korešpondentka Aktuality.sk v Kyjeve.Nahrávala Katarína Runnová
Americké médiá minulý týždeň postupne zverejňovali uniknuté informácie o takzvanom mierovom pláne, ktorého hlavným cieľom má byť ukončenie vojenského konfliktu na Ukrajine. Tento 28-bodový plán potajme pripravovala administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa v spolupráci s Moskvou. Nebolo preto prekvapením, že dokument bol výrazne naklonený Rusku a nevýhodný pre Ukrajinu. Slovenský premiér Robert Fico plán v pôvodnom znení vítal a otvorene sa hlásil k jeho podpore. Naopak, ďalší európski lídri vyjadrili znepokojenie a vyhliadky na jeho prijatie označili za veľmi nebezpečné. Tri európske krajiny preto spojili sily a vypracovali protinávrh so zmenami, ktoré Ukrajinu stavajú do výhodnejšej pozície. O procese tvorby mierového plánu, ale aj o ďalšom vývoji v tejto veci, sa v dnešnom podcaste porozprávame s našou reportérkou Stanislavou Harkotovou, ktorá tému rusko-ukrajinskej vojny pokrýva už desať rokov a od roku 2023 pôsobí ako korešpondentka Aktuality.sk v Kyjeve.Nahrávala Katarína Runnová
Reč bude aj o ministrovi, ktorý prehral súdny spor.Ako sa Robert Fico vybral „školiť“ študentov a ako to dopadlo, zhrnul Ťažký týždeň.Epizóda je sponzorovaná.
Poznáte jeho texty – teraz ich budete môcť aj počuť. Každú nedeľu vo svojej podcastovej aplikácii nájdete trochu iný formát Dobrého rána – Roth číta Marca. Eseje a komentáre publicistu Sama Marca v podaní herca Roberta Rotha. Načítaný text: https://www.sme.sk/komentare/c/posadnuty-muz-bucha-pastou-vola-sa-robert-fico-pise-samo-marec – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
1. KDH a Smer sú znova spojencami. Tentoraz z donútenia. 2. Danko si to užíva, Danko sa cíti dobre. 3 Kaliňákov štátny tajomník s plechovou hlavou.
Robert Fico tvrdí, že Slovensko má suverénní zahraniční politiku na všechny světové strany. Kritici ale namítají, že z Ficova kompasu zmizel západ. Reportér Seznam Zpráv Filip Harzer se na slovenskou zahraniční politiku zaměřuje ve třetím díle série Směr Fico, kde zjišťuje, jak velkou roli hraje v ní hraje Rusko a kam premiér Fico jezdí na jednání a proč.Článek a další informace najdete na webu Seznam ZprávyDalší čtení a poslechPoslechněte si první díl série Směr Fico o premiérově návratu k mociVe druhém díle Filip Harzer rozebírá dezinformátory, ze kterých se stali politiciPřečtěte si víc o Ficových cestách do RuskaJak to vypadá ve vesnici Smilno, kde starosta pořádal sbírku na ruskou oblast KurskSledujte nás na sociálních sítích Instagram, Threads nebo Bluesky. Náměty a připomínky nám můžete psát na e-mail zaminutusest@sz.cz
v dnešnom podcaste si vypočujete aj: - Dozvieme sa celú pravdu o Lajčákovi a o jeho stykoch? - Ministri Ficovej vlády sa venujú hlavne svojim peňaženkám - Prečo Robert Fico nevidí, že ten kto nechce mier ja Vladimir Putin
Ako sme si v Klube pod lampou pripomenuli 17. november. Prečo Robert Fico opäť konšpiruje v prípade vraždy Jána Kuciaka a jeho snúbenice?
Protivládne kriedové nápisy na chodníkoch, študenti kritizujúci Roberta Fica, on s odpoveďou – choďte bojovať na Ukrajinu. A na pozadí spoločenských udalostí aj boje vo vnútri koalície o padajúce hlavy. Ako sa má krajina a ako sa má vláda? Je Robert Fico schopný vnímať nálady v krajine a potreby ľudí, ktorí z novembrových námestí odkazujú premiérovi, čo si myslia? V podcaste Dobré ráno diskutovala Jana Krescanko Dibáková s politológom Radoslavom Štefančíkom. Zdroje zvukov: Youtube/SME, Youtube/SMER - Sociálna Demokracia, Youtube/Markíza Odporúčanie Dnes mám pre vás odporúčanie z domácej dielne. Denník SME pre vás pripravil tri veľmi zaujímavé diskusie k novembrovým udalostiam. Nájdete ich na youtubovom kanáli denníka SME a počas týždňa aj v podcastoch, volajú sa Nežná. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
Správy Jeffreyho Epsteina len minulý týždeň uzreli svetlo sveta a už ich zneužívajú domáci politici na vlastnú kampaň. Premiér Robert Fico sa k nim vrátil aj na pondelkovom mítingu Smeru, keď vďaka Epstein files oživil svoju skoršiu konšpiračnú teóriu. Tvrdil, že za pádom jeho tretej vlády stáli sily z Ameriky.Vo zverejnenej dokumentácii komunikácie sexuálneho predátora Jeffreyho Epsteina väčšina sveta hľadala zmienku o súčasnom americkom prezidentovi Donaldovi Trumpovi. Slovenské médiá však prišli s informáciou o komunikácii s akýmsi Mirom. Ukázalo sa, že ide o úspešného diplomata a bývalého ministra zahraničia Miroslava Lajčáka, ktorý dnes pôsobí ako poradca premiéra Fica. Čo všetko vieme o vzťahu Jeffreyho Epsteina s Miroslavom Lajčákom? A ako sa ku škandálnym zisteniam stavia vládna koalícia na čele s Robertom Ficom? Aj o týchto témach sa v dnešnom podcaste Aktuality Nahlas rozprávala Kristína Braxatorová so šéfom zahraničného oddelenia Paľom Štrbom a so šéfom domácej redakcie Martinom Slizom.
Le 17 novembre, jour anniversaire de la Révolution de velours de 1989, ne sera plus férié. Au delà des arguments économiques, les opposants voient dans cette décision une nouvelle provocation du gouvernement autoritaire. Les Tchèques et les Slovaques manifestent Ils commémorent ce lundi la Révolution de Velours, et protestent contre leurs dirigeants. Le 17 novembre 1989 marque, en effet, le début du soulèvement de la Tchécoslovaquie contre la dictature communiste. Mais en Slovaquie, cette date ne sera plus un jour férié. Une provocation de plus pour les opposants au Premier ministre populiste Robert Fico, qui descendent dans la rue depuis des mois pour protester contre les dérives autoritaristes du gouvernement. Frédérique Lebel était parmi eux, la semaine dernière, à Bratislava. «Sous la terre», quand l'archéologie d'Auschwitz Birkenau raconte la Pologne En 1967, dans la Pologne communiste, des fouilles archéologiques ont eu lieu à Auschwitz Birkenau. Elles sont l'objet d'un petit film de 14 minutes, longtemps resté dans l'oubli, Archeologia. Réalisé par Andrzej Brzozowski, ce documentaire à vocation pédagogique est le point de départ de la découverte et de la conservation de plus de 16.000 objets enfouis près des chambres à gaz. Pour Ania Szczepanska, maîtresse de conférence en Histoire du cinéma à l'Université Paris 1, la découverte de ce film, à l'occasion d'un colloque organisé par l'historienne Annette Wieviorka, est un choc. Dans son film Sous la terre, (coproduit par Bachibouzouk & les Poissons Volants et Histoire TV), elle se transforme à son tour en archéologue pour redonner vie à ces images et retracer leur histoire qui parle, également, du rapport de la Pologne à la Shoah. Entretien. À lire également : - Sous la terre, un moment d'archéologie à Auschwitz (RFI Connaissances) - Objets. Nouvelles perspectives sur l'histoire matérielle de la Shoah. Sous la direction d'Ania Szczepanska. (Revue d'histoire de la Shoah, n°222, éd Mémorial de la Shoah, octobre 2025). Climat Tandis que les négociations sur les moyens de sauver la planète entament leur deuxième semaine à la COP 30 au Brésil, nous poursuivons notre tour des forêts d'Europe. En Suède, la forêt couvre près de 70% du territoire. Elle est une fierté écologique, mais également aussi un enjeu économique et la foresterie est de plus en plus critiquée. Notamment par la Commission européenne qui reproche au pays une exploitation forestière trop intensive, nuisible à la biodiversité et aux objectifs climatiques. Reportage Ottilia Férey. Des pétales de rose pour lutter contre les effets du réchauffement ? Oui, cela se passe en Turquie, où plus de la moitié des lacs recensés il y a 50 ans ont disparu. Dans le sud-ouest de l'Anatolie, c'est en encourageant la culture de cette fleur que des habitants de Burdur tentent de sauver leur lac. À Ankara, les explications d'Anne Andlauer.
Když slovenský premiér Robert Fico ohlásil návštěvu města Poprad, měla být součástí programu i diskuse se studenty místního bilingválního gymnázia. Po protestech rodičů i žáků nakonec slovenský premiér na školu nepřišel. Na chodníku před gymnáziem se totiž objevil křídou napsaný nevinný text Dost bylo Fica s dalším poněkud vulgárnějším dovětkem, který na tomto místě nemůžeme citovat.
1. Posielať študentov zomierať do vojny môže len zúfalý človek
Strana Smer a Robert Fico bývali vždy dobrí v tom, že sa vedeli aspoň naoko postaviť za – aj svojich – ľudí. Vyzerali, že sa starajú. No v poslednom čase tvrdia, že sa tu vlastne nekradne, že štát je v pohode, že všetko funguje... možno aj tie vlaky. Akurát že tento rozpor s realitou sa už dá len ťažko uhájiť, dokonca aj pred voličmi Smeru. Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno o aktuálnej komunikačnej stratégii Smeru rozpráva s komentátorom denníka SME Petrom Tkačenkom. Zdroj zvukov: HN, SME, Facebook/Robert Fico, SMER-SD Odporúčanie Dnes odporúčam čítanie, konkrétne text od BBC, ktorý píše, ako spoznať, že sledujete AI video. Text sa volá Najdôležitejší náznak, že pozeráte AI video a skúste. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
Desiatky zranených, záchranné zložky v pozore a na stole otázka, ako to, že počas jedného mesiaca sa odohralo už druhé veľké železničné nešťastie. Tentoraz budú padať hlavy – je ale otázkou či tie správne. Robert Fico vyzval ministra dopravy na odvolanie vedenia Železničnej spoločnosti Slovensko Petera Helexu. Riaditeľ Železníc SR Ivan Bednárik ale premiérovi pripomína, že ani jeho vlády k bezpečnosti na železniciach veľmi neprispeli. O situácii po nehode a politických dôsledkoch sa moderátorka Jana Krescanko Dibáková v Dobrom ráne rozprávala s reportérmi SME Michalom Katuškom a Jozefom Ryníkom. Zdroje zvukov: TA3, TV Markíza, TASR Odporúčanie Na záver drobné čitateľské odporúčanie. Pre všetkých milovníkov literatúry sme pripravili niečo mimoriadne. Víťazné diela literárnej súťaže Poviedka vyjdú spolu s denníkom SME. Prečítajte si tie najlepšie od domácich autorov. Knihu Poviedka 2025 nájdete už dnes v špeciálnom vydaní denníka SME. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing See omnystudio.com/listener for privacy information.
Slovenský premiér Robert Fico doufá, že s budoucí českou vládní koalici obnoví mezivládní konzultace a vzkřísí spolupráci zemí Visegrádské skupiny. „Byla to právě politika současné slovenské vlády, která naše národy rozdělovala. Je nutné, aby naše země měly dobré vztahy,“ zdůrazňuje v Interview Plus Veronika Cifrová Ostrihoňová, europoslankyně za opoziční Progresivní Slovensko.
Dokonce ani budoucí český premiér a hlavní osoba v zahraniční politice Andrej Babiš (ANO) se nemůže postavit po bok slovenského premiéra Roberta Fica příliš blízko. Tedy pokud míní hájit co nejlépe české národní zájmy a ekonomické priority, jak se píše v návrhu programového prohlášení budoucí vlády.
Proč je Robert Fico je hlavním rizikem při obnově vztahů se Slovenskem? Co bude znamenat pád Pokrovsku? Řekneme si taky pár slov k rozpočtu, probereme Kazachstán a abrahámovské dohody a na závěr si poslechněte glosu Ondřeje Neffa. Moderuje Ondřej Konrád.
Často se nás ptáte, jak se bude politická situace dál vyvíjet. Vyjděme ze slovenského modelu, kde vládne Robert Fico, jehož postupy Andrej Babiš systematicky už léta opisuje. Před dvěma lety zaútočil Fico na speciální prokuraturu, změnil trestní zákoník a prostřednictvím generální prokuratury „omilostňoval“ řadu svých trestně stíhaných stoupenců. Následně si podrobil Slovenskou televizi a rozhlas a neziskové organizace. Platí totiž zásada – forma financování určuje míru nezávislosti. Napojení na státní rozpočet tuto nezávislost vylučuje.V Česku hlavní čistky v policii Andrej Babiš provedl už v době své menšinové vlády bez důvěry v roce 2018. Hlavním smyslem bylo získat kontrolu nad svým trestním stíháním ve věci Čapího hnízda. Od toho se odvíjí řada věcí, které ve státní správě nyní probíhají.A jak se nová vládní většina bude chovat k Ukrajině? Co je v pozadí sporu o státní rozpočet? A jak se zachová prezident Petr Pavel ve věci Babišova střetu zájmů?
Poznáte jeho texty – teraz ich budete môcť aj počuť. Každú nedeľu vo svojej podcastovej aplikácii nájdete trochu iný formát Dobrého rána – Roth číta Marca. Eseje a komentáre publicistu Sama Marca v podaní herca Roberta Rotha. Načítaný text: https://komentare.sme.sk/c/23565374/robert-fico-uraza-vlastnych-obcanov-pise-samo-marec.html – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
1. Spoločný obed. 2. Študent s kriedou v ruke. 3. Premiér dostal upozornenie, že škodí Slovensku.
On today's show: Controversial figure Tomio Okamura, the leader of the Freedom and Direct Democracy party, has been elected Speaker of the Chamber of Deputies; Czech-Slovak relations under Andrej Babiš and Robert Fico; Pardubice will host the Canicross World Championships for dog racing for the first time; and lastly, we cover former president of Ukraine Viktor Yushchenko's perspective on the War in Ukraine and what the future may hold. Enjoy!