POPULARITY
Je jen málo témat, které by v poslední době zástupci všech tří vládních stran skloňovaly častěji. Proti větrným elektrárnám se nejdříve začal stavět poslanec Libor Vondráček (za SPD) a později třeba také vládní zmocněnec pro klima Filip Turek (za Motoristé sobě) nebo premiér Andrej Babiš (ANO). Politici varují před zaplavením české krajiny větrnými monstry. Hrozí skutečně českým obcím podobné nebezpečí?Host: Petr Vidomus - publicista, analytik Asociace pro mezinárodní otázky a sociolog z Filozofické fakulty Univerzity KarlovyČlánek a další informace najdete na webu Seznam Zprávy.Sledujte nás na sociálních sítích X, Instagram, Threads nebo Bluesky. Náměty a připomínky nám můžete psát na e-mail zaminutusest@sz.cz
Šlágr kola mezi FC Viktoria Plzeň a AC Sparta Praha skončil 0:0, emocí bylo víc než gólů! ⚔️ Sparta bez odvahy? Plzeň silnější v pressinku? VYDRÝSEK spálil penaltu
Projekt prečerpávacej vodnej elektrárne Málinec dostal od vlády zelenú ako strategická investícia. Bez dokončenej štúdie realizovateľnosti, bez riadneho vypočutia miestnych, sa projekt blíži k spusteniu geologického prieskumu. Minister životného prostredia Tomáš Taraba miestnym sľuboval, že z nich budú milionári, vládny materiál nakoniec počíta so zaplatením 80-tisíc eur za vyvlastnený pozemok. Počet vyvlastnených pozemkov sa môže vyšplhať na 275. Je o osude podpoľania rozhodnuté?„Uvedomujeme si, že verejný záujem je nadradený individuálnemu, no kľúčový je faktor zdroja pitnej vody a zároveň precedens, ktorý by tým mohol vzniknúť. Projekt podporili obce, ktoré s tým reálne nemajú nič spoločné. Spôsob, akým je memorandum napísané, vyvoláva vážne pochybnosti, či nejde skutočne len o podporu projektu. Napríklad niektoré obce ho podpísali výmenou za vytvorenie solidárneho fondu, ale naša legislatíva pojem solidárneho fondu nepozná," hovorí v podcaste Aktuality Nahlas predseda združenia Čechánky Tomáš Endrödy.Podcast pripravila Kristína Braxatorová.Na podcaste spolupracoval Adam Obšitník.
Projekt prečerpávacej vodnej elektrárne Málinec dostal od vlády zelenú ako strategická investícia. Bez dokončenej štúdie realizovateľnosti, bez riadneho vypočutia miestnych, sa projekt blíži k spusteniu geologického prieskumu. Minister životného prostredia Tomáš Taraba miestnym sľuboval, že z nich budú milionári, vládny materiál nakoniec počíta so zaplatením 80-tisíc eur za vyvlastnený pozemok. Počet vyvlastnených pozemkov sa môže vyšplhať na 275. Je o osude podpoľania rozhodnuté?„Uvedomujeme si, že verejný záujem je nadradený individuálnemu, no kľúčový je faktor zdroja pitnej vody a zároveň precedens, ktorý by tým mohol vzniknúť. Projekt podporili obce, ktoré s tým reálne nemajú nič spoločné. Spôsob, akým je memorandum napísané, vyvoláva vážne pochybnosti, či nejde skutočne len o podporu projektu. Napríklad niektoré obce ho podpísali výmenou za vytvorenie solidárneho fondu, ale naša legislatíva pojem solidárneho fondu nepozná," hovorí v podcaste Aktuality Nahlas predseda združenia Čechánky Tomáš Endrödy.Podcast pripravila Kristína Braxatorová.Na podcaste spolupracoval Adam Obšitník.
Celý podcast sledujte na http://www.Echoprime.czPřestřelka ministra Petra Macinky na mnichovské bezpečnostní konferenci vyvolala ohlas. „Jeden z nejrozšířenějších komentářů na straně polského ministra zahraničí Sikorskiho to formuloval tak, že Macinku vyškolil. Pro tuhle polovinu spektra je typické, že mají tu zálibu ve školních metaforách – zpátky do lavic, chtěli bychom být v EU premianti, ale bohužel jsme žáci v poslední lavici. A neumějí si představit, že ostatní ze školy už dávno vyrostli,“ říká Martin Weiss.Zároveň připomíná, že v Americe je korunním princem viceprezident J. D. Vance, ale nestraničtí komentátoři naznačují, že Marco Rubio, který byl v Mnichově za svůj projev odměněný potleskem ve stoje, je mnohem chytřejší a byl by mnohem lepší kandidát na prezidenta. Kdo přijde o práci kvůli umělé inteligenci? První nejspíš půjdou překladatelé či novináři. Česku hrozí nezaměstnanost i kvůli aplikaci dreen dealu.Na Echo Poradě diskutují Tereza Matějčková, Jiří Peňás, Martin Weiss a Dalibor Balšínek.X: http://twitter.com/echo24czFacebook: http://twitter.com/echo24cz
Vláda Andreje Babiše vyčlenila ve státním rozpočtu na životní prostředí o 900 milionů méně než loni. Hrozí kvůli tomu v Česku likvidace ochrany přírody, jak varuje opozice? Mohou se národní parky vydat slovenskou cestou a propad příjmů od státu saturovat třeba vyšší těžbou dřeva? „Tato cesta je při správné správě toho území nemožná,“ říká geochemik Jakub Hruška, člen Rady národního parku Podyjí a Rady Krkonošského národního parku a místopředseda Rady národního parku Šumava.
Vláda Andreje Babiše vyčlenila ve státním rozpočtu na životní prostředí o 900 milionů méně než loni. Hrozí kvůli tomu v Česku likvidace ochrany přírody, jak varuje opozice? Mohou se národní parky vydat slovenskou cestou a propad příjmů od státu saturovat třeba vyšší těžbou dřeva? „Tato cesta je při správné správě toho území nemožná,“ říká geochemik Jakub Hruška, člen Rady národního parku Podyjí a Rady Krkonošského národního parku a místopředseda Rady národního parku Šumava.
Vláda Andreje Babiše vyčlenila ve státním rozpočtu na životní prostředí o 900 milionů méně než loni. Hrozí kvůli tomu v Česku likvidace ochrany přírody, jak varuje opozice? Mohou se národní parky vydat slovenskou cestou a propad příjmů od státu saturovat třeba vyšší těžbou dřeva? „Tato cesta je při správné správě toho území nemožná,“ říká geochemik Jakub Hruška, člen Rady národního parku Podyjí a Rady Krkonošského národního parku a místopředseda Rady národního parku Šumava.Všechny díly podcastu Dvacet minut Radiožurnálu můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.
Dlho očakávaný štart misie Artemis 2, ktorá má po 50 rokoch vrátiť ľudí k Mesiacu, sa posúva. Pôvodný februárový termín padol kvôli technickým problémom s únikom paliva. Tento odklad nám však dáva priestor pozrieť sa na to, čo astronautov čaká tam, kam sa ISS nikdy nedostala – v hlbokom vesmíre.Pobyt mimo ochranného obalu Zeme prináša riziká, o ktorých sa často nehovorí. Vedeli ste, že astronauti môžu vo vesmíre oslepnúť kvôli tlaku tekutín v lebke? Alebo že bežné lieky sa vplyvom radiácie môžu stať toxickými?O tom, prečo sa Artemis 2 odkladá, ako dopadla slávna štúdia dvojičiek (Scott a Mark Kellyovci) a prečo posádka stanice Skylab v minulosti vyhlásila vzburu a vypla rádio, sa v podcaste SHARE rozpráva moderátor Maroš Žofčin s astrofyzikom a redaktorom Živé.sk Marekom Jurčíkom.Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz ju máme aj v elektronickej verzii. Nájdete ju na obchod.aktuality.sk.TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Zdravotné riziká dlhodobého pobytu vo vesmíre.Štúdia dvojičiek: Astronaut Scott Kelly vo vesmíre omladol.Lieky vo vesmíre, vplyv radiácie či beztiažového stavu.Psychika a vzbura: Prípad stanice Skylab, kedy posádka kvôli frustrácii a prepracovaniu prerušila kontakt so Zemou.Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.
Celou epizodu najdete na: https://herohero.co/dobrovskysidloMaďarský premiér Viktor Orbán čelí po šestnácti letech neobvyklé situaci. Hrozí mu, že prohraje parlamentní volby. Je to ale vůbec možné? A co se stane pak? Odpovídá další epizoda podcastu Dobrovský&Šídlo s exkluzivním hostem: bývalým slovenským velvyslancem v Budapešti Rastislavem KáčeremČlánek k této epizodě
Ficove vlády zanedbávali našu obranu a Rusku platili za neodvedenú prácu na migoch, ktoré vlastne nelietali. Hrozí svetu atómový Armagedon, alebo sa veľmoci dohodnú? Hamas sa nechce odzbrojiť, trvalé riešenie Gazy je v nedohľadne.
Členské štáty Európskej únie definitívne schválili zákaz dovozu ruského plynu najneskôr do konca roka 2027. Nie všetky krajiny sa ale na tomto bode zhodli. Proti hlasovalo Slovensko a Maďarsko. Obidva štáty podávajú žalobu na Súdny dvor EÚ.Bude teraz plyn naozaj drahší? Hrozí, že budú mať Slováci a Slovenky doma zimu? A čo je pravdy na slovnom spojení „lacný ruský plyn”?Na tieto otázky nám odpovedal analytik webu Energie-portal.sk Radovan Potočár.„Na ruskom plyne nie sme závislí”Prečo by toto rozhodnutie únie malo vôbec zaujímať obyvateľov Slovenska? Naše domácnosti najčastejšie kúria plynovým kotlom a viac ako polovica tepla v bytových domoch zase pochádza z plynu, vysvetľuje dôležitosť témy odborník.„Ak by lacný ruský plyn existoval, tak sa o dotovaní plynu nemusíme vôbec rozprávať. A vlády by neminuli miliardy eur na jeho dotovanie,” opisuje Potočár často opakovanú tézu o lacnej komodite z Ruskej federácie.Potvrdzuje ale, že koniec dodávok ruského plynu v roku 2027 naozaj ovplyvní trhové ceny. Upozorňuje však, že zmena cien je už aj teraz turbulentná — v januári ceny plynu výrazne stúpli a koncom januára naopak išli dole.Slovenský premiér Robert Fico proti nariadeniu EÚ protestuje a chystá sa podať žalobu na Súdny dvor. Potočár ale vysvetľuje, že krajina už teraz nie je závislá na ruskom plyne a až taká zmena nenastane. Ruská federácia zabezpečuje v súčanosti už len tretinu dovážaného plynu.„Individuálne európske štátiky, obzvlášť také ako Slovensko, nemajú žiadnu vyjednávaciu silu voči Rusku. Ale spoločne ako Európa vyjednávaciu silu máme,” myslí si analytik o žalobe, ktorú chystá slovenská vláda.Počúvate podcast Európa, ktorý vzniká v spolupráci s Európskym parlamentom.Moderuje Frederika Lodová.
Zábery z amerického Minneapolisu pripomínali až vojnovú zónu: špeciálne po tom, ako federálne antiimigračné komando zabilo ďalšieho človeka. Do toho americká administratíva, ktorá situáciu ďalej vyhrocovala – aj keď v posledných hodinách sa zdá, že Trump sa trochu stiahol. Smerujú teda USA k násiliu či nebodaj k občianskej vojne a diktatúre, čo sa v krajine slobody deje a ako to celé dopadne? Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno pýta Branislava Ondrášika. Zdroj zvukov: ČT, New York Post Odporúčanie Prednedávnom som na tomto mieste odporúčal Uspávanky od Koščovej a Husovských a pýtal som sa na vaše tipy: nuž tak jeden ďalší mám hneď – nádherné inštrumentálne Uspávanky od Jožka Luptáka a jeho priateľov. A v tomto prípade naozaj odporúčam kúpiť si fyzický nosič aj s obrázkami Daniely Olejníkovej. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
V dnešním díle se podíváme na čerstvé dění kolem GTA 6, které v Rusku čelí hrozbě zákazu kvůli „nemorálním“ nočním klubům. Nechybí ani silný lidský příběh, kdy Rockstar umožnil těžce nemocnému fanouškovi nahlédnout do světa hry ještě před vydáním. Probereme také další velká herní témata, od mazání shovelwaru na PlayStation Store až po budoucnost Assassin's Creed Hexe.
Hostia: Erik Tomáš (minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR), Monika Uhlerová (prezidentka Konfederácie odborových zväzov) a Rastislav Machunka (prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení). | Index trhu práce dosahuje podľa ManpowerGroup najhoršiu hodnotu za posledných päť rokov – takmer tretina zamestnávateľov očakáva v najbližšom období prepúšťanie. Miera dosahuje nezamestnanosti v decembri stúpla na 6,08 %. Pribúdajú nezamestnaní najmä zo stavebníctva, obchodu, služieb a dopravy. Na druhej strane, stagnácia odtokov z evidencie naznačuje, že schopnosť trhu práce absorbovať nezamestnaných sa oslabuje, konštatuje NBS. Čo sú hlavné dôvody avizovaného prepúšťania? Sú zamestnávatelia pod zvýšeným tlakom? Sú súčasné nástroje štátu (aktívna politika trhu práce, rekvalifikácie) dostatočne flexibilné a rýchle na to, aby pomohli prepusteným ľuďom? Je súčasné prepúšťanie len dočasným reakčným krokom na ekonomické spomalenie, alebo sme svedkami trvalejších štrukturálnych zmien (napr. automatizácia, AI)? Ktoré regióny Slovenska sú najviac ohrozené? Hrozí prehlbovanie regionálnych rozdielov, keďže stavebníctvo a priemysel sú kľúčové práve v regiónoch s vyššou nezamestnanosťou? Aké sú predikcie, ako sa bude vyvíjať trh práce v tomto roku? Nakoľko prudký bude nárast nezamestnanosti? Dokáže pracovný trh uvoľnených zamestnancov absorbovať – spĺňajú nároky a požiadavky? V akej pozícii sa ocitajú prepustení zamestnanci – napríklad aj vzhľadom na skrátenie obdobia vyplácania dávok v nezamestnanosti? | Trh práce čelí prepúšťaniu. | Moderuje: Marta Jančkárová; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.
Sedmatřicetiletá Rene Nicol Good, matka tří dětí a občanka USA zemřela 7. ledna při zátahu agentů úřadu na imigranty v Minnesotě. Poté co odmítla vystoupit z auta byla chladnokrevně zastřelena imigračním úředníkem. Děsivý incident je ale jen vrcholem ledovce organizovaného násilí amerického federální úřadu pro imigraci a cla známého jako ICE. Ten pod dohledem Donalda Trumpa vyrostl v dobře financovanou a vyzbrojenou sílu, která vzbuzuje strach. Jaké reakce incident vyvolal v USA a jak by se daly srovnat s protesty po policejní vraždě George Floyda z roku 2020? Hrozí ze střetů ICE a lokálních policejních složek občanská válka? A co na to trumpovi alt-right roztleskávači v Evropě? O tom všem debatuje v novém díle Studia Alarm Jan Bělíček, David Scharf a Karel Veselý. Oligarchii se nepřizpůsobíme: https://komunita.denikalarm.cz/
Hostia: Mariana Čengel Solčanská (režisérka a scenáristka) a Peter Macho (historik a člen Historického ústavu SAV). | Čím môžu byť tak samotný film, ako aj osobnosť Štúra inšpiratívni pre našu rozdelenú spoločnosť? Hrozí nám idealizácia Štúrovej osobnosti? V čom spočíva a o čom svedčí častá mýtizácia či „prikrášľovanie“ slovenských dejín a osobností vo filmovom, či literárnom stvárnení? Nebýva častá idealizácia osobností a udalostí histórie prejavom „malosti“ či nezrelosti krajiny a jej tvorcov? Je na Slovensku dopyt o životopisné a historické filmy a literatúru – keďže je známe, že Slováci majú veľmi krátku historickú pamäť? Kedy je prospešné a naopak - kedy škodlivé - vytváranie fenoménu národného hrdinu – a čím? Je dôležité si pripomínať aj naše rozporuplné historické udalosti, osobnosti a ich život, alebo nie a prečo? | Štúr a jeho vnímanie v súčasnosti. | Moderuje: Matej Baránek; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.
Zeitgeist #1 S Tomášem Lindnerem a Dominikou Perlínovou o Trumpově bourání světových pořádků, situaci Evropské unie na geopolitickém kolbišti i receptu finského prezidenta. Moderuje Štěpán Sedláček. Diskutovaná esej Alexandra Stubba: The West's Last ChanceHow to Build a New Global Order Before It's Too Latehttps://www.foreignaffairs.com/united-states/wests-last-chanceDalší čtení a poslech k tématu na Respekt.czRozhovor s iberoamerikanistou Radkem Bubnem: Venezuelská vláda nemá celou zemi pod kontrolou. Na americkém zásahu však každopádně může vydělat https://www.respekt.cz/zahranici/venezuelska-vlada-nema-celou-zemi-pod-kontrolou-na-americkem-zasahu-vsak-kazdopadne-muze-vydelatDavid French, NYT: Trump rozpoutal síly, které nemá pod kontrolouhttps://www.respekt.cz/zahranici/david-french-nyt-trump-rozpoutal-sily-ktere-nema-pod-kontrolou Výtah Respektu: Venezuelané dál žijí v obavách. Režim se v zemi drží i bez Madurahttps://www.respekt.cz/podcasty/venezuelane-dal-ziji-v-obavach-rezim-se-v-zemi-drzi-i-bez-madura
Nový rok je tradične spojený s novými plánmi, predsavzatiami a očakávaniami. V Startitup sme preto politikom položili otázky v rámci novoročnej ankety, v ktorej hodnotia uplynulé obdobie a naznačujú, akým smerom by sa podľa nich malo Slovensko uberať v nasledujúcom rokuV parlamente sme zisťovali, čo politici prajú Slovákom do nového roku, ktoré rozhodnutie z uplynulého roka by dnes urobili inak, ale aj čo by si želali, aby sa v slovenskej spoločnosti v novom roku zlepšilo najviac.
Hostia: Samuel Spáč (politológ z Univerzity Komenského v Bratislave) a Daniel Kerekes (volebný a dátový analytik Denníka N). | Posledná parlamentná schôdza a pozastavenie zrušenia ÚOO (Úradu na ochranu znamovateľov): O čom svedčí vyhrotená atmosféra poslednej parlamentnej schôdze? Svedčí vôľa poslancov podporovať zmeny zákonov napriek odbornej a verejnej kritike o pevnosti koalície? Ako vnímať, že prezident vrátil parlamentu zrušenie ÚOO, ktorú podporoval predseda jeho vlastnej strany? Sú výmeny názorov a vymieňaná kritika iba hrou pre voliča alebo majú jednotliví aktéri naozaj vážne spory? Vývoj politických preferencií: Aké trendy vo vývoji preferencií ukázal uplynulý rok a ktoré udalosti rezonovali vo vnímaní voličov najviac? Ak hovoríme o poklese preferencií koaličných strán, kam sa ich voliči presúvajú? Dosiahla už opozícia v prieskumoch vrchol svojho potenciálu? Na aké témy bude počúvať nerozhodnutý volič? Politický výhľad na rok 2026: Bude vláda čeliť hlasovaniu o dôvere v parlamente? Prečo sa tak už neudialo? Kedy budeme hovoriť o začiatku predvolebnej kampane? Bude sa koalícia snažiť prijímať v druhom polčase vládnutia populárne opatrenia? Populárne pre akého voliča? Ovplyvní výhľad volieb podobu ďalšej konsolidácie? Hrozí scenár predčasných volieb? Nakoľko dôležité pre jednotlivé subjekty budú komunálne voľby? | Politický rok 2025. | Moderuje: Nina Belicová Alžbetkinová; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.
Jen co se nová vláda Andreje Babiše z ANO, ve které jsou kromě jeho hnutí i SPD a Motoristé, v pondělí ujala moci, hned druhý den na prvním řádném zasedání prosadila celou řadu změn. Přišlo avizované odmítnutí unijního systému emisních povolenek ETS 2 či odmítnutí migračního paktu, ale také schválení nového stavebního zákonu nebo odvolání dozorčí rady České pošty a předsedy Národní sportovní agentury Ondřeje Šebka. Kromě toho stát na základě rozhodnutí vlády od příštího roku zcela převezme financování podporovaných zdrojů energie. Kde na to ale vláda vezme peníze? Skutečně je možné jen tak odmítnout unijní směrnice a legislativu? A jaké kroky chystá kabinet hned zkraje příštího roku? Nejen o tom mluví ve středeční epizodě Výtahu Respektu Filip Zelenka.
V tomto díle si povídám s Lukášem Benzlem, ředitelem České asociace umělé inteligence. A upřímně – je to jedna z nejotevřenějších konverzací o tom, co se v českém AI světě opravdu děje.Co v epizodě zazní?Co dělá Česká asociace umělé inteligence a proč rychle roste [04:10]Jak funguje lobbying v AI a proč je důležitý [6:30]Význam komunity a networking v AI světě [10:06]Nejzajímavější AI akce roku – Zážeh, Senát, Měsíc AI, zdravotnictví [11:27]Upřímnost studentů o používání AI ve školách [15:12]Příběhy z praxe: Ministerstvo financí a první AI iniciativa [18:28]AI ve zdravotnictví: Carebot, triáž a záchrana životů [20:34]Jak velké firmy adoptují AI – Škodovka a její mailbot [25:20]Kdo v AI selhává a proč – firemní výmluvy vs. realita [34:29]Dopad AI na zaměstnance a rostoucí rozdíly mezi lidmi [36:40] AI intuice a nový tlak na dodavatele a freelancery [39:34] Hrozící protesty proti AI a sociální rozměr změn [44:06] Budoucnost juniorů a proč se každá firma musí stát školou [47:44] Kurátor výstupů: klíčová dovednost budoucnosti [50:07]Mluvíme taky o tom, proč potřebujeme přestat řešit jen technologii a víc se zaměřit na lidi – na jejich dovednosti, intuici, budoucnost a to, jak je firmy dokážou rozvíjet.Pokud vás zajímá, jak AI mění české firmy, nemocnice, vzdělávání i celý trh práce, tohle je epizoda, kterou nechcete minout.Slovník pojmů z epizody najdete na tomto odkaze.
V závěrečném díle podzimu DRUHÉ LIGY řešíme největší kauzu sezóny - zásah cizinecké policie v Dynamu, vyhoštění tří hráčů a možný odečet bodů. Co přesně policie zjistila? Proč hráči měli turistická víza? Kdo za to může?
Ruští vojáci opět postoupili hlouběji do východoukrajinského Pokrovsku. Hrozí dobytí strategického města i obklíčení širší oblasti, píše server Kyiv Independent. Podle ukrajinských vojáků ve městě probíhají pouliční boje.
Ruští vojáci opět postoupili hlouběji do východoukrajinského Pokrovsku. Hrozí dobytí strategického města i obklíčení širší oblasti, píše server Kyiv Independent. Podle ukrajinských vojáků ve městě probíhají pouliční boje.Všechny díly podcastu Názory a argumenty můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.
Zatiaľ, čo sa svet uprene pozerá, čo sa deje na Ukrajine a Blízkom východe, pozornosti sveta aj nás unikajú správy, že Al Kájdá sa chystá dobyť hlavné mesto Mali Bamako a získať kontrolu nad celým Mali. Update Ukrajina, Pokrovsk, Blízky východ - Gaza či prvé nasadenie Kaliňákových žandárov v Šuranoch Citát: „Vytrvalosť spojená s nadšením je zbraňou, s ktorou človečenstvo postupuje víťazne na ceste pokroku.“ Epizóda 137, účinkujú: gen. Pavel Macko Rado Macko Podcast vychádza každý piatok.
Vítěz sněmovních voleb v Česku, tedy hnutí ANO, jedná o vládní koalici s SPD a Motoristy. Otazník momentálně visí nad resortem zahraničních věcí, do jehož čela by měl jít Filip Turek z Motoristů, u něhož se policie v současnosti zabývá příspěvky na sociálních sítích a výroky, které byly rasistické, misogynní a s nacistickou tématikou. Kritika se ale vzedmula i u ministerstva životního prostředí, kterého se má ujmout Petr Macinka, také z Motoristů, který se dříve nechal slyšet, že pokud se tak stane, poteče zelená krev. Jak přitom v nové epizodě Československého podcastu upozorňuje šéfredaktor Respektu Erik Tabery, všechny tyto případy odvádějí pozornost od možného budoucího premiéra Andreje Babiše, který je středobodem jiných kauz, a zůstává tedy neznámou, jak se zachová. Novinář a spisovatel Martin M. Šimečka má za to, že by u šéfa ANO mohlo dojít ke stejnému scénáři jako u slovenského premiéra Roberta Fica, který ze sebe v minulosti udělal politickou oběť a zradikalizoval se. Hrozí to i u Babiše? Co by to v praxi znamenalo pro česko-slovenské vztahy? A jaké časy Česko po volbách čekají? Moderuje Zuzana Machálková.
Slovenský štatistický úrad predkladá Európskej komisii oficiálne výsledky o hospodárení štátu pravidelne dvakrát do roka – na jar a na jeseň. Aktuálne zverejnil spresnené údaje o hospodárení Slovenska za rok 2024. Táto revízia ukázala, že naše verejné financie sú ešte v horšom stave, než sme si mysleli. Deficit verejnej správy dosiahol vlani skoro 7,2 miliardy eur, čo je o 600 miliónov eur viac než pred rokom. Nafúkol sa aj náš celkový dlh, a to o takmer 8,8 miliardy. Priblížil sa tak k hodnote 60 percent HDP. Inými slovami, stúpame do najvyššieho pásma dlhovej brzdy.Ako máme chápať najnovšie dáta? Čo znamenajú pre ekonomické smerovanie Slovenska? Majú sa Slováci pripraviť na ďalšie uťahovanie opaskov? O tom sme sa rozprávali s analytikom ČSOB banky Marekom Gábrišom a členom Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martinom Šustrom.Nahrávala Katarína Runnová
Slovenský štatistický úrad predkladá Európskej komisii oficiálne výsledky o hospodárení štátu pravidelne dvakrát do roka – na jar a na jeseň. Aktuálne zverejnil spresnené údaje o hospodárení Slovenska za rok 2024. Táto revízia ukázala, že naše verejné financie sú ešte v horšom stave, než sme si mysleli. Deficit verejnej správy dosiahol vlani skoro 7,2 miliardy eur, čo je o 600 miliónov eur viac než pred rokom. Nafúkol sa aj náš celkový dlh, a to o takmer 8,8 miliardy. Priblížil sa tak k hodnote 60 percent HDP. Inými slovami, stúpame do najvyššieho pásma dlhovej brzdy.Ako máme chápať najnovšie dáta? Čo znamenajú pre ekonomické smerovanie Slovenska? Majú sa Slováci pripraviť na ďalšie uťahovanie opaskov? O tom sme sa rozprávali s analytikom ČSOB banky Marekom Gábrišom a členom Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martinom Šustrom.Nahrávala Katarína Runnová
Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu
Keď zmluva nestačí – ak živnostník pracuje ako zamestnanec, môže ísť o švarc systém, ktorý je jednou z najpálčivejších tém slovenského trhu práce. Odborníci upozorňujú na riziká a vysvetľujú, ako sa mu vyhnúť a nastaviť spoluprácu v súlade so zákonom. Švarc systém nastáva, keď osoba formálne vystupuje ako živnostník alebo konateľ jednoosobovej spoločnosti s ručením obmedzeným, no v skutočnosti vykonáva závislú prácu — teda prácu s prvkami nadriadenosti, osobného výkonu, pokynov zamestnávateľa a konania v jeho mene. „Primárnym znakom závislej práce je existencia nadriadenosti a podriadenosti. Ak práca napĺňa znaky závislej práce, musí byť vykonávaná v pracovnoprávnom vzťahu — nejde o otázku voľby,“ upozorňuje Radoslava Lichnovská z Taylor Wessing, advokátka, špecializujúca sa na pracovné právo. Kontroly inšpektorátov práce a daňových úradov sú orientované na realitu, nie len na zmluvy. „Obsah preváži nad formou — dobre napísaná zmluva vás nezachráni, ak je vzťah v skutočnosti závislý,“ varuje R. Lichnovská. Kontrolóri sa pýtajú na každodennú prax: či kontraktor chodí na interné porady či má firemnú e‑mailovú hlavičku - všetko to indikuje integráciu do organizačnej štruktúry. Tomáš Alaxin, daňový poradca z TPA Slovakia upozorňuje na prísne sankcie: od spätnej platby DPH a odvodov až po pokuty a zaradenie zamestnávateľa do zoznamu nelegálnych zamestnávateľov s vylúčením z eurofondov a verejných zákaziek. Pre kontraktorov hrozí doplatenie daní a stratené sociálne zabezpečenie — teda riziká, ktoré často podceňujú. Švarc systém nie je len slovenským fenoménom, ale jeho rozsah koreluje s daňovo‑odvodovým zaťažením. „Kým štát zvyšuje dohľad, podniky by mali preferovať dlhodobú istotu zamestnania pred krátkodobou úsporou — inak sa riziko môže vrátiť mnohonásobne,“ varuje T. Alaxin. Hostia podcastu zároveň ponúkajú viacero praktických odporúčaní, ako sa vyhnúť švarc systému a nastaviť legálnu spoluprácu. Podrobnosti si vypočujete v podcaste.
Podcastová koalícia Dobrovský & Šídlo (ČR) a Bárdy & Káčer (SR) rozoberá scenáre pred blížiacimi sa voľby v Českej republike.
Štvrtá vláda Roberta Fica bude mať o chvíľu dva roky. Za sebou má tri konsolidácie, novelu trestných kódexov a teraz aj národnú identitu a dve pohlavia v ústave. Okrem toho, že Smer rozhádal opozíciu a do ulíc dostal už aj odborárov, premiér hovorí o národnej identite v súvislosti s ruskou ropou.Je teda premiér a vládna koalícia po dvoch rokoch vlády vnútorne posilnená? Stojí opozícia pred krízou vzťahov? Čo hovoria ľudia v prieskumoch? A skutočne dnes Slovensko potrebovalo takéto ústavné zmeny, ak si pre vládne príjmy musíme uťahovať opasky a za našimi hranicami stále zúri krvavá ruská vojna? Ako môže vláda takéto zmeny využiť? Hrozí, že pôjdeme proti Európskej únii?Braňo Závodský sa rozprával s politológom a prezidentom Inštitútu pre verejné otázky Grigorijom Mesežnikovom.
Celý díl si můžete poslechnout na našem Patreonu nebo HeroHero.Mladá ODS si tak trochu natruc udělala vlastní program, nás zaujala část věnovaná zdravotnictví, protože je reformní, odvážná a pravicová. Stejně jako její spoluautoři Štěpán Slovák a Klára Menšíková.Díl vznikl také jako reakce na Insider #256 s Adamem Vojtěchem a Václavem Jirků. Hrozí, že se české zdravotnictví během pár let zhroutí? Proč musíme zavést nadstandardy, poplatky za pohotovost nebo nemocniční stravu? Kolik nemocnic má Česko zrušit a jak zapojit soukromé peníze? A proč ODS potřebuje „zlé muže”, kteří řeknou věci tak jak jsou?Partnerem podcastu je advokátní kancelář ROWAN LEGAL a mezinárodní poradenská společnost RSM.
Evropské ocelářství prochází neutěšeným obdobím, kdy poptávka po oceli z evropského průmyslu napříč obory padá, hutě jsou zatíženy emisními povolenkami, stojí před nimi miliardové investice do dekarbonizace a do toho trh zaplavuje levná ocel z asijských zemí. „Objednávky z průmyslu napříč obory spadly o desítky procent,“ říká k tomu v dalším Forbes Byznys podcastu šéf jediného producenta oceli v Česku, Třineckých železáren, Roman Heide. Třinecké železárny letos oznámily odložení investice do nové elektrické obloukové pece, symbolu dekarbonizace, která má nahradit klasické vysoké pece. Hlavním problémem je, že od vlády nedostaly tak vysokou podporu jako jejich zahraniční konkurenti. Jak vysoká podpora byla přislíbena Třineckým železárnám a jakou dostali jejich evropští konkurenti? Proč je kromě asijských zemí pro evropské ocelářství problémem i Ukrajina? A v čem se Evropa nepoučila? To vše si poslechněte v podcastu.
Vláda koalícia chce expresne rýchlo schváliť svoju tretiu konsolidáciu za takmer tri miliardy eur. Najviac sa dotkne pracujúcich, zamestnancov a živnostníkov. Namiesto nákupu lekváru si ho môžeme robiť doma, odkazuje minister financií. Koalícia už mesiace blokuje opozičné odvolávanie svojich ministrov a premiéra. Prioritou premiéra nie je analýza SAV o vakcínach a tragédiou vraj nebude ani ak parlamente neprijme dve pohlavia do ústavy.Ako novú konsolidáciu zvládnu občania našej krajiny? Ako vlastne budú na sebe šetriť ministerstvá napriek vládou schválenej konsolidácii stále nič neprezradili? Hrozí, že sa naša ekonomika ešte viac prepadne? Ako to Smer vysvetlí občanom a aké sú aktuálne priority najsilnejšej vládnej strany? Čo hovorí na nákupy ministra vnútra a prečo odsúva prerokovanie správy SAV o vakcínach? A čo bude s dvomi pohlaviami v ústave?Braňo Závodský sa rozprával s predsedom poslaneckého klubu strany Smer – Sociálna demokracia Jánom Richterom.
Zatiaľ čo minister školstva hovorí o najväčšej reforme za posledných dvadsať rokov, súkromné a cirkevné školy založili iniciatívu Tak toto nie!, sťažujú sa na štátny nátlak a obávajú sa zatvárania. Spustili petíciu a v hre je aj ostrý štrajk.Prečo je okolo balíka školských zákonov tak horúco? Čo presne sa mení pre deti a ich rodičov na súkromných a cirkevných školách? Aké nové podmienky sa chystajú pre ich učiteľov a zamestnancov a čo čaká špeciálne školy? Budú môcť učiť aj študenti? Prečo sa školy obávajú zmien v školských obvodov? A skutočne zmeny pomôžu deťom z generačnej chudoby?Splnomocnenec vlády pre pandémiu a ďalší vládni politici medzi tým útočia na Slovenskú akadémiu vied pre analýzu mRNA vakcín. Za akadémiu sa postavil prezident, no premiér vyhlasuje, že splnomocnenec odíde len cez jeho mŕtvolu. Ako školstvo môže napraviť nedôveru k vede a odborníkom?Braňo Závodský sa rozprával s prezidentkou Asociácie súkromných škôl a školských zariadení Evou Ohraďanovou a bývalým ministrom školstva, poslancom KDH Jánom Horeckým.
„Rozdíl mezi účinnou a smrtelnou dávkou je velmi malý, to je velmi nebezpečné,“ říká ve Vlně adiktolog a ředitel společnosti Progressive Vojtěch Janouškovec. Fentanylová epidemie zasáhla americká města, ale už i německý Frankfurt. Hrozí krize i u nás?
Evropská komise navrhuje pro období let 2028 až 2034 změnit nejen základní pilíře rozpočtu, ale také způsob, jakým se bude rozpočet plnit. Rozdělovat se přitom mají rekordní dva biliony eur (téměř 50 bilionů korun). „Hrozí, že členské státy můžou větší část prostředků věnovat na posilování zaostávajících regionů a méně prostředků doputuje k zemědělcům,“ upozorňuje v pořadu Řečí peněz ekonom Lubor Lacina, profesor na Provozně ekonomické fakultě Mendelovy univerzity.
Clá, obchodná vojna, inflácia, neochota Fedu znížiť úrokové sadzby a neistota vyvolaná politikou Donalda Trumpa viedli makroanalytikov v druhom štvrťroku k predpokladaniu recesie a trvalejšieho poklesu akciových indexov. Realita je však zatiaľ opačná. Hospodárstvo naďalej expanduje a akcie siahajú na nové rekordy. Situácia vyvoláva u mnohých investorov pochybnosti o ocenení akcií a ich budúcnosti. Za rastom indexov primárne stojí technologická revolúcia v podobe umelej inteligencie (AI). Do akej miery sú úrovne trhov opodstatnené a začína sa už AI pozitívne prejavovať aj v hospodárení firiem? Investujte s Finaxom jednoducho a online do obľúbených indexových fondov ETF už od 10 €. Začnite
Stovky obyvatel Prachatic podepsaly petici proti uzavření porodnice v tamní nemocnici. Mohou ještě rozhodnutí zvrátit? Hrozí podobný osud dalším českým a moravským porodnicím? A čeká regionální nemocnice omezování dalších oborů? „V okamžiku, kdy nemáte dostatečný počet výkonů, mladí k vám nepůjdou, protože se tam nemají možnost vzdělávat. To je alfa omega všech oborů,“ poukazuje Michal Čarvaš, předseda Asociace českých a moravských nemocnic a ředitel Nemocnice Prachatice.
1. DPH by mohli zvýšiť až na 25 percent.
Politický redaktor Tomáš Kyseľ v podcaste Aktuality Nahlas opísal, ako sa mu podarilo zistiť, že prezidentskú kampaň Petra Pellegriniho zafinancovala firma jeho sestry, aký signál je to pre voličov Hlasu, ale aj či strane hrozí pokuta za porušenie zákona.Peter Pellegrini je prezidentom viac ako rok, no až doteraz nebolo jasné, kto financoval jeho prezidentskú kampaň. Špekulovalo sa, že pol milióna eur získal iba z darov od strany Hlas.Oficiálnej odpovede sa verejnosť dočkala až teraz. Politický redaktor Aktuality.sk Tomáš Kyseľ zistil, že Hlas si minulý rok požičal 300-tisíc eur od firmy Element Business, ktorá patrí prezidentovej sestre Eve Pellegrini. O takejto pôžičke až doposiaľ neinformoval, aj keď túto povinnosť politickým stranám ukladá zákon.„To, že to až doteraz tak neurobili, vrhá tieň podozrenia na celú kampaň Petra Pellegriniho,“ hovorí v podcaste Aktuality Nahlas Tomáš Kyseľ. Zároveň upozorňuje, že koaličnej strane Hlas za takéto konanie hrozí sankcia vo výške do 5-tisíc eur.„Háčik je v tom, že štátna komisia, do ktorej kompetencie spadá riešenie takýchto situácií, patrí pod ministerstvo vnútra. Tomu šéfuje predseda Hlasu Matúš Šutaj Eštok, takže je otázne, ako to celé dopadne,“ dodáva redaktor.Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk.
Atentátnik na premiéra Roberta Fica sa po vyše roku postavil pred súd. Dôchodca Juraj Cintula čelí obžalobe pre obzvlášť závažný zločin teroristického útoku proti chránenej osobe. Hrozí mu doživotie. Dnes vypovedať odmietol, na súde tak jeho výpovede čítali. Pojednávanie sleduje Ivana Zigová.„Znalkyňa z oblasti psychológie nevylúčila, že by [Juraj Cintula] mohol pokračovať v trestnej činnosti. Nedošlo podľa nej k naplneniu cieľa. Neodstavil premiéra Fica z funkcie,“ tvrdí reportérka Aktualít.A čo spravil samotný pokus o atentát s Robertom Ficom? Pozreli sme na to s Petrom Bárdym, autorom pokračovania jeho politického životopisu.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Atentátnik na premiéra Roberta Fica sa po vyše roku postavil pred súd. Dôchodca Juraj Cintula čelí obžalobe pre obzvlášť závažný zločin teroristického útoku proti chránenej osobe. Hrozí mu doživotie. Dnes vypovedať odmietol, na súde tak jeho výpovede čítali. Pojednávanie sleduje Ivana Zigová.„Znalkyňa z oblasti psychológie nevylúčila, že by [Juraj Cintula] mohol pokračovať v trestnej činnosti. Nedošlo podľa nej k naplneniu cieľa. Neodstavil premiéra Fica z funkcie,“ tvrdí reportérka Aktualít.A čo spravil samotný pokus o atentát s Robertom Ficom? Pozreli sme na to s Petrom Bárdym, autorom pokračovania jeho politického životopisu.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Zatiaľ čo Putinove Rusko masakruje civilistov vrátane detí na Ukrajine, ďalšia vojna sa rozhorela na strednom východe. Teherán aj Tel Aviv sú pod paľbou rakiet. Ešte pred piatimi dňami udrel Izrael na Irán a ten vzápätí odpovedal masívnym útokom. Izrael sa snaží zničiť Iránsky jadrový program, cieľom Teheránu je dlhodobo vymazať celý Izrael a jeho občanov z mapy. Krajiny, medzi ktorými leží Jordánsko, Saudská Arábia či Irak na seba vypaľujú balistické rakety a drony na vzdialenosť viac ako tisíc kilometrov.Prečo sa to všetko deje práve teraz? Darí sa Tel Avivu ochromiť plány Teheránu na vlastnú jadrovú bombu? Pomohlo by to svetu? Na aké ciele a akými prostriedkami útočia? Ako a čím útočí iránsky režim ajatolláhov? Ako to celé môže dopadnúť? Krajiny G7 na summite v Kanade vyzvali na deeskaláciu, pridal sa aj Donald Trump. Hrozí na Strednom Východe skôr eskalácia, prípadne aj jadrová vojna?Braňo Závodský sa rozprával so zahraničnopolitickým komentátorom a bývalým šéfom zahraničného výboru NR SR Františkom Šebejom.
Robert Fico lieta za agresorom Putinom do Moskvy a našich spojencov považuje za vojnových štváčov. Hrozí zablokovaním európskych sankcií proti Moskve. Chváli autoritatívne a komunistické režimy, a napriek tomu, že jeho vláda má len tesnú väčšinu v parlamente a za sebou polročnú vládnu krízu, chcel by meniť politický systém na Slovensku. Prekáža mu, že máme veľa politických strán a že v takej Číne či Vietname si tamojšie režimy veci môžu plánovať, no u nás musia byť každé štyri roky slobodné voľby, ktoré vraj prerušia kontinuitu.Čo chce premiér povedať ak hovorí, že liberálna demokracia zlyhala? Znamená jeho politika na všetky štyri svetové strany hlavne inšpiráciu totalitným východom? Čo sú to vlastne za režimy v Číne, Vietname či Uzbekistane, kam rád cestuje a ako fungujú? Ako môže Robert Fico zmeniť Slovensko a aké na to má nástroje? A čo na to Európska únia, ktorej sa teraz vyhráža, že nepodporí protiruské sankcie? A čo znamenali odkazy šéfky európskej diplomacie Kallas či nemeckého kancelára Merza pre premiéra a pre Slovensko?Braňo Závodský sa rozprával s politológom Filozofickej fakulty UK profesorom Jozefom Bátorom.
Robert Fico by chcel mať zo Slovenska Vietnam alebo Čínu, páči sa mu aj režim v Uzbekistane, kde rečnil o zmene politického systému na Slovensku. A rád by sa dostal aj do Afganistanu. Robert Fico chce v parlamente meniť našu ústavu a zrušiť sviatok 17. novembra, boja za slobodu a demokraciu ako deň pracovného pokoja. A chce menej politických strán.Skutočne chcú občania a občianky Slovenska žiť ako v Uzbekistane a naším vzorom majú byť nedemokratické režimy ako v Číne či Vietname? A čo vlastne znamená, že chce Robert Fico v ústave nadradenosť nášho práva nad naše medzinárodné záväzky? Čo je podľa Roberta Fica národná identita? Prečo hovoria ústavný právnici a sudcovia o bezprecedentnom zásahu do fungovania právneho štátu a mimovládky zas, že ide o pokus zmeniť charakter nášho krajiny? Kto na to dal premiérovi mandát a ako ešte môže meniť našu Ústavu? Hrozí nám návrat k totalite? A prečo si to doteraz nevšimlo KDH, ktoré chce Fica a jeho ústavné zmeniť podporiť?Braňo Závodský sa rozprával s ústavným právnikom z Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Vincentom Bujňákom.