Podcasts about hroz

Zatiaľ čo Putinove Rusko masakruje civilistov vrátane detí na Ukrajine, ďalšia vojna sa rozhorela na strednom východe. Teherán aj Tel Aviv sú pod paľbou rakiet. Ešte pred piatimi dňami udrel Izrael na Irán a ten vzápätí odpovedal masívnym útokom. Izrael sa snaží zničiť Iránsky jadrový program, cieľom Teheránu je dlhodobo vymazať celý Izrael a jeho občanov z mapy. Krajiny, medzi ktorými leží Jordánsko, Saudská Arábia či Irak na seba vypaľujú balistické rakety a drony na vzdialenosť viac ako tisíc kilometrov.Prečo sa to všetko deje práve teraz? Darí sa Tel Avivu ochromiť plány Teheránu na vlastnú jadrovú bombu? Pomohlo by to svetu? Na aké ciele a akými prostriedkami útočia? Ako a čím útočí iránsky režim ajatolláhov? Ako to celé môže dopadnúť? Krajiny G7 na summite v Kanade vyzvali na deeskaláciu, pridal sa aj Donald Trump. Hrozí na Strednom Východe skôr eskalácia, prípadne aj jadrová vojna?Braňo Závodský sa rozprával so zahraničnopolitickým komentátorom a bývalým šéfom zahraničného výboru NR SR Františkom Šebejom.

Robert Fico lieta za agresorom Putinom do Moskvy a našich spojencov považuje za vojnových štváčov. Hrozí zablokovaním európskych sankcií proti Moskve. Chváli autoritatívne a komunistické režimy, a napriek tomu, že jeho vláda má len tesnú väčšinu v parlamente a za sebou polročnú vládnu krízu, chcel by meniť politický systém na Slovensku. Prekáža mu, že máme veľa politických strán a že v takej Číne či Vietname si tamojšie režimy veci môžu plánovať, no u nás musia byť každé štyri roky slobodné voľby, ktoré vraj prerušia kontinuitu.Čo chce premiér povedať ak hovorí, že liberálna demokracia zlyhala? Znamená jeho politika na všetky štyri svetové strany hlavne inšpiráciu totalitným východom? Čo sú to vlastne za režimy v Číne, Vietname či Uzbekistane, kam rád cestuje a ako fungujú? Ako môže Robert Fico zmeniť Slovensko a aké na to má nástroje? A čo na to Európska únia, ktorej sa teraz vyhráža, že nepodporí protiruské sankcie? A čo znamenali odkazy šéfky európskej diplomacie Kallas či nemeckého kancelára Merza pre premiéra a pre Slovensko?Braňo Závodský sa rozprával s politológom Filozofickej fakulty UK profesorom Jozefom Bátorom.

Takzvaná bitcoinová kauza, která zatím vedla k odstoupení bývalého ministra spravedlnosti Pavla Blažka (ODS), přinesla celou řadu otázek. Jak fungují tržiště na darknetu a co je vlastně možné si tam pořídit? Hrozí momentálně Tomáši Jiřikovskému nebezpečí? A jakou roli mohl v celé kauze hrát právě bývalý ministr? Hostem podcastu PoliTalk je Roman Týc, výtvarník, spoluzakladatel skupiny Ztohoven a sociálního experimentu Paralelní Polis, který vznikl mimo jiné proto, aby lidem ukázal, co jsou bitcoiny.

Hostia: Dušan Šveda (podpredseda Slovenskej matematickej spoločnosti) a Viliam Dominik Ďuraš (predseda Študentskej rady stredných škôl). | V školskom roku 2030/2031 by mali študenti prvýkrát povinne maturovať z matematiky. Základná úroveň maturity z matematiky by mala byť povinná na gymnáziách, stredných priemyselných školách a mnohých stredných školách odborného zamerania. Je súčasná forma výučby matematiky vyhovujúca? Do akej miery reflektuje reálne potreby vysokých škôl a pracovného trhu? Je možné zvýšiť záujem o predmet atraktívnejšou formou výučby? Aké benefity môže priniesť zvýšenie dôrazu na rozvoj matematického myslenia vo vzdelávacom procese? Je takáto povinnosť férová voči študentom, ktorí nemajú záujem o technické kariérne smerovanie? Hrozí zhoršenie výkonu týchto študentov v profilových predmetoch? Budú musieť z matematiky maturovať na úkor iného, pre budúce štúdiu možno dôležitejšieho predmetu? Dokážu stredné školy študentov adekvátne pripraviť vzhľadom na výrazný nedostatok učiteľov matematiky v niektorých regiónoch? | Povinná maturita z matematiky. | Moderuje: Juraj Jedinák; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Robert Fico by chcel mať zo Slovenska Vietnam alebo Čínu, páči sa mu aj režim v Uzbekistane, kde rečnil o zmene politického systému na Slovensku. A rád by sa dostal aj do Afganistanu. Robert Fico chce v parlamente meniť našu ústavu a zrušiť sviatok 17. novembra, boja za slobodu a demokraciu ako deň pracovného pokoja. A chce menej politických strán.Skutočne chcú občania a občianky Slovenska žiť ako v Uzbekistane a naším vzorom majú byť nedemokratické režimy ako v Číne či Vietname? A čo vlastne znamená, že chce Robert Fico v ústave nadradenosť nášho práva nad naše medzinárodné záväzky? Čo je podľa Roberta Fica národná identita? Prečo hovoria ústavný právnici a sudcovia o bezprecedentnom zásahu do fungovania právneho štátu a mimovládky zas, že ide o pokus zmeniť charakter nášho krajiny? Kto na to dal premiérovi mandát a ako ešte môže meniť našu Ústavu? Hrozí nám návrat k totalite? A prečo si to doteraz nevšimlo KDH, ktoré chce Fica a jeho ústavné zmeniť podporiť?Braňo Závodský sa rozprával s ústavným právnikom z Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Vincentom Bujňákom.

Vláda reálne začala konsolidovať až v tomto roku. Doterajšie zvyšovanie daní sa minulo na nové výdavky. Hlavný cieľ vlády, teda stabilizovať dlh už v tomto volebnom období sa naplniť nepodarí. Naopak, vláda si zrejme pripravuje pôdu na ďalšie výdavky v predvolebnom roku.Vláda predpokladá, že sa naplnia najhorší scenáre obchodnej vojny, ktoré by znamenali výrazné spomalenie aj slovenskej ekonomiky. Preto sa rozhodla ozdravovanie verejných financií natiahnuť o jeden rok. So stabilizáciou verejného dlhu preto už nepočíta v tomto volebnom období.Predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ján Tóth v podcaste približuje podrobnosti o strednodobom vývoji verejných financií.„Podľa nás mala vláda počkať na novú ekonomickú prognózu, ktorá by presnejšie odhadla aký vplyv by mal hroší ekonomický vplyv na deficit, až potom mali byť ciele uvoľnené,“ hovorí Tóth.Nahrával Vladimír Amrich.

Vláda reálne začala konsolidovať až v tomto roku. Doterajšie zvyšovanie daní sa minulo na nové výdavky. Hlavný cieľ vlády, teda stabilizovať dlh už v tomto volebnom období sa naplniť nepodarí. Naopak, vláda si zrejme pripravuje pôdu na ďalšie výdavky v predvolebnom roku.Vláda predpokladá, že sa naplnia najhorší scenáre obchodnej vojny, ktoré by znamenali výrazné spomalenie aj slovenskej ekonomiky. Preto sa rozhodla ozdravovanie verejných financií natiahnuť o jeden rok. So stabilizáciou verejného dlhu preto už nepočíta v tomto volebnom období.Predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ján Tóth v podcaste približuje podrobnosti o strednodobom vývoji verejných financií.„Podľa nás mala vláda počkať na novú ekonomickú prognózu, ktorá by presnejšie odhadla aký vplyv by mal hroší ekonomický vplyv na deficit, až potom mali byť ciele uvoľnené,“ hovorí Tóth.Nahrával Vladimír Amrich.

Fotovoltické systémy, najmä meniče a batérie, sa stávajú čoraz bežnejšou súčasťou našich domácností aj kritickej infraštruktúry. Veľká časť týchto zariadení pochádza z Číny a s tým sú spojené potenciálne kyberbezpečnostné hrozby – od neúmyselných zraniteľností až po možné skryté komunikačné moduly. Aké sú riziká a čo s tým môžeme robiť?V novom dieli podcastu SHARE sa Maroš Žofčín rozpráva s redaktorom Živé.sk Lukášom Koškárom o tom, prečo by sme sa mali zaujímať o pôvod a bezpečnosť našich solárnych systémov, aké konkrétne hrozby boli objavené a aké dôsledky by mohla mať naša technologická závislosť od Číny v tejto oblasti.Redaktori Živé.sk vydávajú knihu: Zo série rozhovorov sa dozviete, ako umelá inteligencia čoskoro zásadne zmení svet okolo nás:TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Aké bezpečnostné hrozby skrývajú solárne panely a meniče z Číny.Môže vaša fotovoltika posielať dáta do Číny bez vášho vedomia?Hrozí destabilizácia elektrickej siete cez hacknuté solárne elektrárne?Prečo Európa stráca kontrolu nad kľúčovou "zelenou" technológiou.Čo môžu robiť bežní používatelia a štáty na zníženie rizík.Téme sa venujeme aj tu:Američania našli v čínskych meničoch pre solárne elektrárne neznáme komunikačné modulyVyrábate si elektrinu zo slnka? Dáta môžu putovať do Číny, no je tu ešte väčší problém (rozhovor)Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Hrozí rozpad NATO? Zvládne EÚ svoju obranu? Vyzve Putin článok 5? Ubráni Slovensko svoju zvrchovanosť? Hosť: Róbert Vass, šéf Globsecu

Hrozí, že uprostřed národních parků začnou růst obchodní centra a rezidenční projekty? Umožnily by to poslanecké návrhy, o kterých bude v červnu rozhodovat sněmovna? A proč se starostové dvaceti obcí sveřepě brání vzniku národního parku na Křivoklátsku? „Ekonomický profit z těch lesů nebude smyslem péče o lesy. To je základní rozdíl, o který jde a který má svůj význam,“ říká Jakub Kašpar, náměstek ředitele Krkonošského národního parku a koordinátor Asociace národních parků.

Hrozí, že uprostřed národních parků začnou růst obchodní centra a rezidenční projekty? Umožnily by to poslanecké návrhy, o kterých bude v červnu rozhodovat sněmovna? A proč se starostové dvaceti obcí sveřepě brání vzniku národního parku na Křivoklátsku? „Ekonomický profit z těch lesů nebude smyslem péče o lesy. To je základní rozdíl, o který jde a který má svůj význam,“ říká Jakub Kašpar, náměstek ředitele Krkonošského národního parku a koordinátor Asociace národních parků.Všechny díly podcastu Dvacet minut Radiožurnálu můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Městský soud v Praze se v týdnu vrátil k případu takzvané Kutnohorské sekty, v níž byl usmrcen mimo jiné i její vůdce Richard Šifer. Obviněné jsou kvůli tomu dvě ženy - kutnohorská zubařka Magdaléna a důchodkyně Irena S., které nyní státní zástupkyně navrhla trest šestnáct let za mřížemi ve věznici se zvýšenou ostrahou. „Kdyby dostaly velmi nízký trest, může se stát, že podobně budou u soudu následně argumentovat i další pachatelé. Ze strany státní zástupkyně ani soudkyně to tedy není jednoduché. Výše trestu, kterou státní zástupkyně navrhuje, mě nicméně překvapila," říká ve Výtahu Respektu Martin Štorkán. „Poté, co jsme si za poslední dva roky u soudu vyslechli, tak minimálně to, jak Šifer na ženy působil, by měla být polehčující okolnost. Ony uvěřily, že kontroluje každou jejich myšlenku a krok. Bály se trestu, který může přijít a který v případě některých členů sekty také přišel," dodává. Jak státní zástupkyně svůj návrh odůvodnila? Jak se brání obhájci penzistky Ireny? A v jaké fázi je momentálně kutnohorská kauza?

Slnečné žiarenie môže očiam spôsobiť mnoho nepríjemností. Nosenie slnečných okuliarov by preto malo byť pre každého samozrejmosťou. V relácii TASR TV Zdravie to uviedla primárka Očnej kliniky Univerzitnej nemocnice v Bratislave Nora Majtánová.

Zlepšenie pripravenosti a reakcie krajín na budúce pandémie. To je cieľ pandemickej dohody, na ktorej znení sa členské štáty Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) zhodli v apríli tohto roka. Dokument vznikol v reakcii na skúsenosti z pandémie covidu, keď sa ukázalo, že bez efektívnej medzinárodnej spolupráce môžu byť dosahy krízy výrazne horšie. Slovensko sa napriek tvrdej kritike zo strany opozičných politikov a odborníkov rozhodlo zmluvu neprijať, čím sa zaradilo medzi menšinu krajín s týmto postojom.Dôvod je prostý. Premiér Robert Fico tvrdí, že pandemická dohoda ohrozuje suverenitu Slovenska. Tento naratív šíri napriek tomu, že dohoda výslovne zachováva suverenitu štátov a nezasahuje do vnútroštátnych kompetencií v oblasti verejného zdravia. „Neviem, aký úmysel má pán premiér, keď takéto informácie zdieľa s verejnosťou, ale nie je to vysvetlenie obsahu pandemickej dohody tak, ako ju vnímame my odborníci,“ hovorí zástupca Slovenska v rade Svetovej zdravotníckej organizácie Jozef Šuvada. Voči premiérovmu postoju sa vyhranil aj minister zdravotníctva Kamil Šaško, ktorý ho považuje skôr za politický marketing než snahu o ochranu zdravia Slovákov. V pondelok sa v podobnom duchu vyjadril aj prezident Peter Pellegrini, ktorý považuje za nezodpovedné dobrovoľne si obmedziť prístup k najnovším vedeckým informáciám. Tvrdí, že Slovensko si odmietnutím dohody zatvára cestu k lepšej ochrane zdravia slovenských občanov. Jozef Šuvada s jeho slovami súhlasí. „Slovensko, ktoré má dlhodobý problém s nezvládaním zdravotného systému v čase kríz, môže iba s pomocou siete medzinárodných organizácií prežiť a zachrániť čo najviac ľudí,“ hovorí odborník.

Zlepšenie pripravenosti a reakcie krajín na budúce pandémie. To je cieľ pandemickej dohody, na ktorej znení sa členské štáty Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) zhodli v apríli tohto roka. Dokument vznikol v reakcii na skúsenosti z pandémie covidu, keď sa ukázalo, že bez efektívnej medzinárodnej spolupráce môžu byť dosahy krízy výrazne horšie. Slovensko sa napriek tvrdej kritike zo strany opozičných politikov a odborníkov rozhodlo zmluvu neprijať, čím sa zaradilo medzi menšinu krajín s týmto postojom.Dôvod je prostý. Premiér Robert Fico tvrdí, že pandemická dohoda ohrozuje suverenitu Slovenska. Tento naratív šíri napriek tomu, že dohoda výslovne zachováva suverenitu štátov a nezasahuje do vnútroštátnych kompetencií v oblasti verejného zdravia. „Neviem, aký úmysel má pán premiér, keď takéto informácie zdieľa s verejnosťou, ale nie je to vysvetlenie obsahu pandemickej dohody tak, ako ju vnímame my odborníci,“ hovorí zástupca Slovenska v rade Svetovej zdravotníckej organizácie Jozef Šuvada. Voči premiérovmu postoju sa vyhranil aj minister zdravotníctva Kamil Šaško, ktorý ho považuje skôr za politický marketing než snahu o ochranu zdravia Slovákov. V pondelok sa v podobnom duchu vyjadril aj prezident Peter Pellegrini, ktorý považuje za nezodpovedné dobrovoľne si obmedziť prístup k najnovším vedeckým informáciám. Tvrdí, že Slovensko si odmietnutím dohody zatvára cestu k lepšej ochrane zdravia slovenských občanov. Jozef Šuvada s jeho slovami súhlasí. „Slovensko, ktoré má dlhodobý problém s nezvládaním zdravotného systému v čase kríz, môže iba s pomocou siete medzinárodných organizácií prežiť a zachrániť čo najviac ľudí,“ hovorí odborník.

CELÝ ROZHOVOR V DÉLCE 70 MIN. JEN NA ⁠HTTPS://HEROHERO.CO/CESTMIR⁠⁠⁠⁠ A ⁠HTTPS://FORENDORS.CZ/CESTMIR „Ruská strana nemá zásadní motivaci mír uzavřít. Má před sebou léto – a to je doba, kdy může Rusko dosáhnout územních zisků,“ říká bezpečnostní analytik Vlastislav Bříza. Podle něj to zatím fyzicky na mír nevypadá, ale mentálně do této fáze vstupujeme. Kyvadlo se navíc dle experta v posledních týdnech začalo vychylovat na opačnou stranu – Donald Trump „nebaští“ vše, co mu Vladimir Putin naservíruje, a nechválí ho jako svého kamaráda. Stejně tak se změnil povýšenecký přístup Trumpa k Ukrajině od doby, kdy proti němu ukrajinský prezident Zelenskyj seděl jako oukropek v Oválné pracovně. Podle Břízy Ukrajina konečně našla společnou řeč s americkou administrativou – a to je podle něj dobře. Díky tomu věří, že se Spojené státy z vojenské pomoci válkou zasažené zemi nestáhnou. Rusko podle něj na druhé straně rozhodně krvácí – ekonomicky i lidsky – a drtivá většina západních států by v takovém případě válku za určitých podmínek ukončila. Na to ale nelze u Ruska spoléhat, protože je ochotno obětovat hodně. Může být uzavřen mír tak, jak si ho přejeme? Jakou roli hraje Turecko? Co by se stalo, kdyby na Moskvu dopadla jaderná zbraň? A jak vnímá současnou situaci v Pásmu Gazy? Také o tom mluvil Vlastislav Bříza.

Hostia: Jaroslav Kubinec (výkonný riaditeľ sekcie prevádzky obchodu, SEPS) a Miloš Nagy (riaditeľ Asset manažmentu zo Západoslovenskej distribučnej). | Nedávny výpadok elektrickej energie v Španielsku a Portugalsku vyvolal veľkú pozornosť a aj obavy. Hrozí niečo podobné aj nám? Slovensko potrebuje čoraz viac elektriny - pribúdajú klimatizácie, elektromobily, fotovoltika a tepelné čerpadlá. Ako je na tom naša prenosová sústava? Koľko vedení, či trafostaníc je po svojej životnosti? Sme s obnoviteľnými zdrojmi zraniteľnejší? Ako sa „presúva“ elektrina v rámci Európy? Téma Kontaktov s Michalom Čabákom v tomto vydaní Kontaktov. | Elektrická sieť na Slovensku dnes a v budúcnosti. | Moderuje: Michal Čabák; | Kontakty pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. V premiére v pondelok až štvrtok po 20. hodine v Rádiu Slovensko.

Sparta prohrála v Edenu 1:2 a derby znovu nezvládla. Kde byly problémy? A jak se připravit na finále MOL Cupu? V nové 2hodinové epizodě s Jakubem Dvořákem z Livesportu / Kudy Běží Zajíc rozebíráme výkon v derby, VAR, výkony Olatunjiho a Rrahmaniho. Pojmenováváme problémy kádru, pozici Larse Friise i otázku Tomáše Rosického. A přemýšlíme, co bude po sezoně?Hlavní témata:

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pred niekoľkými dňami vyhlásil, že nemôže garantovať bezpečnosť politikov, ktorí sa zúčastnia na oslavách v Moskve. Tam sa chystá vojenská prehliadka, na ktorú letí aj náš premiér Robert Fico. Je predseda vlády v ohrození a môže byť Červené námestie bezpečnostnou hrozbou? V Téme diskutovali exriaditeľ Úradu pre ochranu ústavných činiteľov Peter Krajčírovič a politológ a publicista Jiří Just.

Umelá inteligencia (AI) sa stala nielen kľúčovou technologickou témou, ale aj zásadným geopolitickým faktorom, ktorého prejavy začnú byť čoskoro veľmi zjavné. Jej rýchly vývoj a čoraz hlbšia integrácia do každodenného života prináša nielen nové možnosti, ale aj vážne výzvy a riziká pre jednotlivcov, spoločnosť aj demokratické usporiadanie.V novom dieli podcastu SHARE sa Maroš Žofčin rozpráva s Vladimírom Šuchom, hosťujúcim profesorom Európskeho univerzitného inštitútu vo Florencii a bývalým riaditeľom Európskej komisie na Slovensku, o tom, prečo je umelá inteligencia prelomová, aké konkrétne dopady má už dnes na psychiku ľudí a spoločenskú polarizáciu, a ako prispieva k znepokojujúcemu presunu moci a kontroly nad dátami z verejného sektora k súkromným korporáciám.Redaktori Živé.sk vydávajú knihu: Zo série rozhovorov sa dozviete, ako umelá inteligencia čoskoro zásadne zmení svet okolo nás:TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/ V podcaste hovoríme aj o týchto témach:● Prečo je AI najväčšou revolučnou zmenou v ľudskej histórii.● Ako AI presúva moc od štátov ku korporáciám a ohrozuje demokraciu.● Hrozba nového bipolárneho sveta (USA vs. Čína) poháňaného AI.● Čo znamená príchod všeobecnej umelej inteligencie (AGI) a superinteligencie.● Akú úlohu môže a mala by zohrať Európa v ére AI.Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Co to vlastně náhražky masa jsou? Jsou zdravější než maso? Podle čeho bychom je měli vybírat? Na co si dávat pozor? Je nějaká nevhodná náhražka masa? Hrozí při nahrazování masa nedostatek některých živin? Spousta náhražek obsahuje různá aditiva, není to špatně? Tereza Bebarová se ptá nutriční terapeutky Andrey Jakešové.

Hrozí nečitelným Pirátům osud Zelených a Věcí veřejných? Trumpova obchodní válka tlačí EU, aby uzavírala dohody se zbytkem světa. Příliš dlouhý smutek. O nové negramotnosti a kultuře.

Hrozí nečitelným Pirátům osud Zelených a Věcí veřejných? Trumpova obchodní válka tlačí EU, aby uzavírala dohody se zbytkem světa. Příliš dlouhý smutek. O nové negramotnosti a kultuře.Všechny díly podcastu Názory a argumenty můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Hoci si väčšina ľudí myslí, že pri práci za počítačom majú ruku ohrozenú syndrómom karpálneho tunela, pravda to nie je. Najrizikovejšou skupinou sú ženy prechádzajúce hormonálnymi zmenami napríklad prvorodičky alebo ženy v menopauze. V relácii TASR TV Zdravie to uviedla fyzioterapeutka Martina Skaličan Bellanová. . „Pokiaľ žena pred pôrodom nemala manuálnu prácu a zrazu po pôrode musí manipulovať s bábätkom, ktoré má často 4-5 kg, má zvýšené riziko vzniku karpálneho tunela. Ide o kombináciu hormonálnych zmien a zvýšenej záťaže na zápästie,“ spresnila.

Ešte sme nerozdýchali vyššiu DPH či transakčnú daň a už sa na nás valí ďalšie kolo konsolidácie. Navyše, svet čelí colnej vojne rozpútanej prezidentom USA. „Toto nie je obdobie, keď by sme mali mať 13., 14., 15. dôchodky. Skôr by sme mali uvažovať o tom, ako zlepšiť situáciu pre tých, ktorí tvoria hodnoty," tvrdí šéf Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ján Tóth. Prečo zostávajú verejné financie v kritickom stave, a kde by mala vláda hľadať financie na ďalšiu konsolidáciu?Americký prezident rozpútal bezprecedentnú globálnu colnú vojnu. Malá a mimoriadne otvorená ekonomika Slovenska sa tak ocitla v priamom ohrození. Navyše, stav našich verejných financií zostáva napriek konsolidačnému balíčku veľmi kritický. Slovensko stále patrí medzi krajiny s najvyšším rizikom dlhodobej udržateľnosti verejných financií v EÚ. Prvý vládny konsolidačný balíček nezafungoval, vláda si to sťažila i 13. dôchodkami, hovorí pre podcast Aktuality Nahlas šéf Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ján Tóth.Rastúca nestabilita globálneho sveta tak ešte viac zvyšuje potrebu zásadného ozdravenia verejných financií. Štruktúra pripravovaného konsolidačného balíčka by však mala čo najmenej brzdiť náš ekonomický rast. Šéf rozpočtovej rady vidí priestor najmä v škrtoch vo vládnych výdavkoch. A ak zvyšovať príjmy, tak v oblasti spotrebných daní – napríklad zjednocovanie jej sadzby, či v daniach z majetku, nehnuteľností alebo hazardu.Kde by vláda mala hľadať ďalšie dve miliardy, a čo s experimentom v podobe transakčnej dane? Hrozí nám kombinácia recesie a rastúcej inflácie? Ako sa nás dotknú colné vojny, a ako by mala EÚ na nepredvídateľné kroky administratívy Donalda Trumpa zareagovať? A napokon, prečo dnes už naozaj nie je žiadny priestor pre populistickú politiku štedrého rozdávania?Počúvate Aktuality Nahlas, dnes so šéfom Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Jánom Tóthom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Ešte sme nerozdýchali vyššiu DPH či transakčnú daň a už sa na nás valí ďalšie kolo konsolidácie. Navyše, svet čelí colnej vojne rozpútanej prezidentom USA. „Toto nie je obdobie, keď by sme mali mať 13., 14., 15. dôchodky. Skôr by sme mali uvažovať o tom, ako zlepšiť situáciu pre tých, ktorí tvoria hodnoty," tvrdí šéf Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ján Tóth. Prečo zostávajú verejné financie v kritickom stave, a kde by mala vláda hľadať financie na ďalšiu konsolidáciu?Americký prezident rozpútal bezprecedentnú globálnu colnú vojnu. Malá a mimoriadne otvorená ekonomika Slovenska sa tak ocitla v priamom ohrození. Navyše, stav našich verejných financií zostáva napriek konsolidačnému balíčku veľmi kritický. Slovensko stále patrí medzi krajiny s najvyšším rizikom dlhodobej udržateľnosti verejných financií v EÚ. Prvý vládny konsolidačný balíček nezafungoval, vláda si to sťažila i 13. dôchodkami, hovorí pre podcast Aktuality Nahlas šéf Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ján Tóth.Rastúca nestabilita globálneho sveta tak ešte viac zvyšuje potrebu zásadného ozdravenia verejných financií. Štruktúra pripravovaného konsolidačného balíčka by však mala čo najmenej brzdiť náš ekonomický rast. Šéf rozpočtovej rady vidí priestor najmä v škrtoch vo vládnych výdavkoch. A ak zvyšovať príjmy, tak v oblasti spotrebných daní – napríklad zjednocovanie jej sadzby, či v daniach z majetku, nehnuteľností alebo hazardu.Kde by vláda mala hľadať ďalšie dve miliardy, a čo s experimentom v podobe transakčnej dane? Hrozí nám kombinácia recesie a rastúcej inflácie? Ako sa nás dotknú colné vojny, a ako by mala EÚ na nepredvídateľné kroky administratívy Donalda Trumpa zareagovať? A napokon, prečo dnes už naozaj nie je žiadny priestor pre populistickú politiku štedrého rozdávania?Počúvate Aktuality Nahlas, dnes so šéfom Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Jánom Tóthom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Personálny stav v Hasičskom a záchrannom zbore je dnes tak napätý, že napríklad v prípade viacerých teroristických útokov na infraštruktúru, by už možno ani nemal kto zasiahnuť, tvrdí bývalý hasič a dnes politik SaS Ľuboslav Farkaš. Napriek tomu, že hasiči tvoria pilier kritickej infraštruktúry, pilierom záujmu štátu, ktorý chránia sa nestali. Práve naopak, ocitli sa na samom chvoste záujmu rezortu vnútra. Odkiaľ iní utekajú, tam tomu oni bežia priamo v ústrety. Vrhajú sa do náručia smrtiacim plameňom, veľkej vode, závalom či zmaru pri živelných katastrofách alebo dopravných nehodách. Zachraňujú nám doslova naše holé životy, ale i to posledné, čo vôbec máme - strechy nad hlavou. Hasiči.Hasiči v každej spoločnosti patria medzi tie najrešpektovanejšie povolania, detské a spoločenské vzory, ale i piliere celej komunity. U nás sú však prakticky na samom chvoste záujmov tohoto štátu. Bojujú tak nielen zoči voči neskrotným silám prírody, ale aj so spoločenským uznaním, nepriaznivými a diskriminačnými pracovnoprávnymi podmienkami, zastaralou a absentujúcou technikou i životnou úrovňou. Výsledkom tak môže byť zásadné oslabenie hasičského zboru. Vďaka ním môžeme prežiť i tie najhoršie chvíle nášho života, no oni nezáujem štátu - a kompetentných, napokon prežiť nemusia no a tým pádom sa riziko, že už tú najbližšiu katastrofu prežiť nemusíme ani my, zásadne zvyšuje. Hrozí paralýza profesionálneho hasičského zboru a v čom vlastne musia dnes na Slovensku žiť tí, ktorí nás zachraňujú z plameňov, bránia pred veľkou vodou či nás a ťahajú z nabúraných vrakov pri hromadných haváriách?Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Personálny stav v Hasičskom a záchrannom zbore je dnes tak napätý, že napríklad v prípade viacerých teroristických útokov na infraštruktúru, by už možno ani nemal kto zasiahnuť, tvrdí bývalý hasič a dnes politik SaS Ľuboslav Farkaš. Napriek tomu, že hasiči tvoria pilier kritickej infraštruktúry, pilierom záujmu štátu, ktorý chránia sa nestali. Práve naopak, ocitli sa na samom chvoste záujmu rezortu vnútra. Odkiaľ iní utekajú, tam tomu oni bežia priamo v ústrety. Vrhajú sa do náručia smrtiacim plameňom, veľkej vode, závalom či zmaru pri živelných katastrofách alebo dopravných nehodách. Zachraňujú nám doslova naše holé životy, ale i to posledné, čo vôbec máme - strechy nad hlavou. Hasiči.Hasiči v každej spoločnosti patria medzi tie najrešpektovanejšie povolania, detské a spoločenské vzory, ale i piliere celej komunity. U nás sú však prakticky na samom chvoste záujmov tohoto štátu. Bojujú tak nielen zoči voči neskrotným silám prírody, ale aj so spoločenským uznaním, nepriaznivými a diskriminačnými pracovnoprávnymi podmienkami, zastaralou a absentujúcou technikou i životnou úrovňou. Výsledkom tak môže byť zásadné oslabenie hasičského zboru. .Vďaka ním môžeme prežiť i tie najhoršie chvíle nášho života, no oni nezáujem štátu - a kompetentných, napokon prežiť nemusia no a tým pádom sa riziko, že už tú najbližšiu katastrofu prežiť nemusíme ani my, zásadne zvyšuje. Hrozí paralýza profesionálneho hasičského zboru a v čom vlastne musia dnes na Slovensku žiť tí, ktorí nás zachraňujú z plameňov, bránia pred veľkou vodou či nás a ťahajú z nabúraných vrakov pri hromadných haváriách?Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

ODS a Piráti se na pražském magistrátu navzájem pomlouvají zcela veřejně a natolik bez zábran, že je těžké pochopit, jak vůbec mohou společně sedět v radě a už dva roky vládnout hlavnímu městu. Výsledek pociťuje každý obyvatel hlavního města. Praha zamrzla. Bohaté město sice má na svých účtech rekordních 140 miliard korun, ale obří úspory nemá do čeho investovat. Stojí velké dopravní stavby jako třeba druhá část metra D - kvůli rozhodnutí antimonopolního úřadu. Zaseknutá je také slibovaná dostavba vnitřního městského okruhu, takzvaná Blanka II. Nestaví se ani byty, z nichž se stal v Praze nedostupný luxus. O reformě parkovacích zón nebo stavbě nových P+R parkovišť pro dojíždějící se jen mluví. Aby problémů nebylo málo, na schůzi zastupitelstva demonstrují popeláři z  Pražských služeb. Hrozí, že půjdou do stávky a přestanou vyvážet odpadky.Důvody, proč paralyzovaná Praha přešlapuje na místě, rozebírá aktuální epizoda podcastu Vlevo dole. Hlavní příčinou jsou ústřední postavy - primátor Bohuslav Svoboda z ODS a jeho první náměstek, šéf Pirátů Zdeněk Hřib. Neshodnou se dokonce ani na tom, která firma a za kolik má vyvážet pražské odpadky.„První si potrpí na ceremonie, druhý je tak suverénní, že pro cokoliv těžko hledá spojence. Dohromady šílené kombo. Nedůvěřují si oni dva a především ani jejich strany, jejichž pražští zastupitelé se ani nesnaží skrývat, jak moc sebou navzájem pohrdají,“ říká v podcastu reportér Václav Dolejší.Kvůli „ideologickým“ sporům stojí i malé projekty jako třeba rozšíření tramvajového ostrůvku na Staroměstské nebo lávka pro pěší a cyklisty v Braníku.„Situace je o to komplikovanější, že ani jeden z nich nemá stoprocentní podporu ani ve své vlastní straně. Pražská ODS by byla nejraději, aby jedenaosmdesátiletý Svoboda odstoupil a předal funkci někomu mladšímu a energičtějšímu. No a Hřib zase má v Praze natolik rozhádané Piráty, že dokonce jeho vlastní lidé nepodporují jeho projekty,“ vysvětluje reportérka Lucie Stuchlíková.Chtělo by se zařvat: Pískej konec! Ale zdá se, že pražská radniční sestava - koalice Spolu plus Piráti za přihlížení Starostů - je připravena společně trpět až do konce volebního období. Jakékoliv jiné uspořádání, třeba s účasti opozičního hnutí ANO, není v Praze už jen čistě početně možné. Cítí se primátor Bohuslav Svoboda jako stařec? Má jeho náměstek Hřib rád popeláře? A kde návštěvník dostane stravenku na svačinku i oběd? Poslechněte si reportáž Vlevo dole z pražského magistrátu!----Vlevo dole řeší politické kauzy, boje o vliv i šeptandu z kuloárů Sněmovny. Vychází každou středu v poledne.Podcast pro vás připravují Lucie Stuchlíková (@StuchlikovLucie) a Václav Dolejší (@VacDol), reportéři Seznam Zpráv.Další podcasty, ale taky články, komentáře a videa najdete na zpravodajském serveru Seznam Zprávy. Poslouchejte nás na webu Seznam Zpráv, na Podcasty.cz nebo ve své oblíbené podcastové aplikaci.Své názory, návrhy, otázky, stížnosti nebo pochvaly nám můžete posílat na adresu audio@sz.cz.Sledujte @SeznamZpravy na sociálních sítích: Twitter // Facebook // Instagram.Seznam Zprávy jsou zdrojem původních informací, nezávislé investigace, originální publicistiky.

Veronika Remišová ako predsedníčka výboru pre nezlučiteľnosť funkcií informovala, že v neverejnej časti majetkového priznania Roberta Kaliňáka chýba chorvátska vila jeho manželky. Smer preto navrhol odvolať ju z funkcie za údajné porušenie zákona. Hrozí jej aj obrovská pokuta. Ak ju dostane, bude sa súdiť na Ústavnom súde SR a možno aj v Štrasburgu. Podľa nej by to bola pomsta a odkaz vlády ľuďom, aby neupozorňovali na prešľapy koaličných politikov. Bude verná Matovičovmu hnutiu Slovensko, alebo sa jej malá strana Za ľudí do budúcna chystá do nejakej inej koalície?V podcaste s Veronikou Remišovou sa dozviete:– od 1. minúty – aká bola genéza Kaliňákovej vily v Chorvátsku;– po 2:00 – či porušila zákon, keď zverejnila, že Kaliňák nepriznal manželkinu vilu;– od 4:30 – či by výbor zastavil konanie voči Kaliňákovi, ak by ju odvolali;– po 5:30 – že ak dostane pokutu, bude sa súdiť na Ústavnom súde SR a aj v Štrasburgu;– od 11:00 – že ak sa na Ústavný súd SR obráti Robert Kaliňák, neuspeje;– po 12:40 – o čom vypovedá, že minister obrany je hrdý na porušenie zákona;– od 14:00 – čo nám hovorí účasť nitrianskeho oligarchu na rokovaní na úrade vlády;– po 17:00 – či Igor Matovič hovoril pravdu o tzv. Ficovej vile, ktorá na papieri nie je Ficova;– od 18:30 – ako sa v parlamente kupčí s funkciami pri voľbe Richarda Rašiho a ako na to môže doplatiť TV Markíza;– po 20:00 – aký bol Richard Raši minister a čo hovorí na kauzu štátnej zákazky pre jeho švagra;– od 23:00 – či Richard Raši neurobí menej škody v parlamente;– po 25:00 – že Samuel Migaľ a jeho ľudia budú potrebovať možno aj 4 mesiace, aby sa zorientovali na rezorte;– po 23:30 – že nám preto môžu prepadnúť eurofondy;– od 26:00 – že Samuel Migaľ teraz spravuje najviac peňazí zo všetkých rezortov;– po 28:00 – ako bude mať Ficova vláda ťažké rokovania s Bruselom o kompenzáciách za slintačku a krívačku;– od 30:00 – že minister Takáč doteraz do Bruselu veľmi nechodil a môže sa mu to vypomstiť;– po 33:00 – čo dobré urobil Igor Matovič;– od 35:00 – že PS by sa malo spojiť s SaS;– po 35:30 – že preferuje predvolebnú koalícu Slovensko - Demokrati - Za ľudí;– od 38:00 – či by slovenská politika nebola lepšia bez Igora Matoviča.

V České televizi roste nejistota. Vedle vypjatého jednání o navýšení koncesionářských poplatků a plánů opozice na změnu veřejnoprávních médií udělila Rada ČT výtku generálnímu řediteli Součkovi a otevřela si tak cestu pro jeho odvolání. Hrozí jeho konec v čele televize? Hostem Ptám se já byl předseda Rady České televize (ČT) Karel Novák. Kvůli posunu účinnosti novely, která zvyšuje televizní poplatek, oznámil generální ředitel ČT Jan Souček 12. března, že z obrazovek dočasně zmizí sedm zpravodajských pořadů (mezi nimi například Interview ČT24 Speciál, Týden v politice, Regiony ČT24 nebo Fokus Václava Moravce). Zdůvodnil to úsporou 6,5 milionu korun do konce roku. Později televize doplnila, že zavedla dodatečná úsporná opatření za 50 milionů korun. Ředitel uvedl, že je to nezbytný krok pro případ, že by mediální novela neprošla Senátem nebo jí nepodepsal prezident. Kromě úspor a rušení pořadů vyvolal v březnu v televizi další nejistotu i krok Rady ČT, která vyjádřila se Součkem nespokojenost a udělila mu výtku. Ta se týkala nestandardního přiznávání odstupného, nadbytečného znepřístupňování částí smluv i komunikace s veřejností formou, která poškozuje dobré jméno ČT. Při trvající nespokojenosti přitom může ředitele rada po udělení výtky během 12 měsíců odvolat. Souček se v reakci na postup radních ohradil, že rezignovat nehodlá a v e-mailu adresovaném vedení televize označil jednání Rady za „předem připravený proces s Miladou Horákovou“.„Myslím, že to byla bezprostřední, velmi emotivní reakce. Kdyby s ní počkal třeba o jeden den, tak by už tohle vyjádření s tou Miladou Horákovou…, to je prostě hrozné. Jak to může soudný člověk říct?“ komentoval to předseda Rady ČT Karel Novák s tím, že situace mezi radními a generálním ředitelem je aktuálně trochu klidnější. „Dnes (ve středu 26. března, kdy byl rozhovor pro Ptám se já natáčen, pozn. red.) byl Jan Souček na radě. Komunikovali jsme s ním normálně. Neříkám, že se to vrátí úplně do normálu jako předtím, ale vrátí se to na nějakou racionální rovinu. A nebudeme užívat srovnávání s padesátými lety.“Souček už také radním oznámil, že pokud Senát zhruba do půlky dubna schválí navýšení televizního poplatku, ČT obnoví pořady, které od dubna ruší. Jak současný generální ředitel televizi vede? Poškozuje svou komunikací dobré jméno ČT, jak mu vyčítají radní? A měl by se vrátit pořad Fokus Václava Moravce?--Podcast Ptám se já. Rozhovory s lidmi, kteří mají vliv, odpovědnost, informace.Sledujte na Seznam Zprávách, poslouchejte na Podcasty.cz a ve všech podcastových aplikacích.Archiv všech dílů najdete tady. Své postřehy, připomínky nebo tipy nám pište prostřednictvím sociálních sítí pod hashtagem #ptamseja nebo na e-mail: audio@sz.cz.

Veronika Remišová ako predsedníčka výboru pre nezlučiteľnosť funkcií informovala, že v neverejnej časti majetkového priznania Roberta Kaliňáka chýba chorvátska vila jeho manželky. Smer preto navrhol odvolať ju z funkcie za údajné porušenie zákona. Hrozí jej aj obrovská pokuta. Ak ju dostane, bude sa súdiť na Ústavnom súde SR a možno aj v Štrasburgu. Podľa nej by to bola pomsta a odkaz vlády ľuďom, aby neupozorňovali na prešľapy koaličných politikov. Bude verná Matovičovmu hnutiu Slovensko, alebo sa jej malá strana Za ľudí do budúcna chystá do nejakej inej koalície?V podcaste s Veronikou Remišovou sa dozviete:– od 1. minúty – aká bola genéza Kaliňákovej vily v Chorvátsku;– po 2:00 – či porušila zákon, keď zverejnila, že Kaliňák nepriznal manželkinu vilu;– od 4:30 – či by výbor zastavil konanie voči Kaliňákovi, ak by ju odvolali;– po 5:30 – že ak dostane pokutu, bude sa súdiť na Ústavnom súde SR a aj v Štrasburgu;– od 11:00 – že ak sa na Ústavný súd SR obráti Robert Kaliňák, neuspeje;– po 12:40 – o čom vypovedá, že minister obrany je hrdý na porušenie zákona;– od 14:00 – čo nám hovorí účasť nitrianskeho oligarchu na rokovaní na úrade vlády;– po 17:00 – či Igor Matovič hovoril pravdu o tzv. Ficovej vile, ktorá na papieri nie je Ficova;– od 18:30 – ako sa v parlamente kupčí s funkciami pri voľbe Richarda Rašiho a ako na to môže doplatiť TV Markíza;– po 20:00 – aký bol Richard Raši minister a čo hovorí na kauzu štátnej zákazky pre jeho švagra;– od 23:00 – či Richard Raši neurobí menej škody v parlamente;– po 25:00 – že Samuel Migaľ a jeho ľudia budú potrebovať možno aj 4 mesiace, aby sa zorientovali na rezorte;– po 23:30 – že nám preto môžu prepadnúť eurofondy;– od 26:00 – že Samuel Migaľ teraz spravuje najviac peňazí zo všetkých rezortov;– po 28:00 – ako bude mať Ficova vláda ťažké rokovania s Bruselom o kompenzáciách za slintačku a krívačku;– od 30:00 – že minister Takáč doteraz do Bruselu veľmi nechodil a môže sa mu to vypomstiť;– po 33:00 – čo dobré urobil Igor Matovič;– od 35:00 – že PS by sa malo spojiť s SaS;– po 35:30 – že preferuje predvolebnú koalícu Slovensko - Demokrati - Za ľudí;– od 38:00 – či by slovenská politika nebola lepšia bez Igora Matoviča.

Washington chce ukrajinskú energetiku a Bratislava brojí proti nižším poplatkom za elektrinu. TREND prináša nový týždenný sumár toho najzaujímavejšieho v ekonomike, politike či na finančných trhoch

❌ Partnerem epizody je investiční platforma XTB:⁠https://geolink.xtb.com/0fX7O⁠

Väčšina Slovákov má prozápadnú orientáciu, výnimkou sú najmä voliči SMERu, ktorí sa klonia viac na východ. Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus. Prieskum však ukazuje aj našu geopolitickú nekonzistentnosť. Chceme byť neutrálni, ale aj sa viac angažovať v spoločnej euroobrane, deklarujeme členstvo v NATO, no nechceme sa v nej angažovať vojensky. Kto sme a kam smerujeme?Výrazná väčšina obyvateľov Slovenska má prozápadnú orientáciu. Vyplýva to z aktuálneho prieskumu agentúry Focus pre think-tank Fórum Budúcnosti Slovenska. Naopak, väčšinová orientácia voličov najväčšej vládnej strany SMER SSD preferuje príklon na východ. Väčšinovo si to však zo Slovákov želá iba necelá pätina respondentov. Takmer polovica oslovených si zároveň želá našu neutralitu a pritom viac ako 50 percent opýtaných podporuje aktívnejšiu účasť Slovenska v rámci spoločnej európskej obrany v takzvanej "koalícií ochotných." Prieskum ukazuje aj rozkol v geopolitickej orientácií voličov vládnej koalície. Kto sme a kam smerujeme, vieme to vôbec? Kde, ako spoločnosť, vidíme svoje miesto na geopolitickej šachovnici a akú veľkú úlohu dnes hrajú tieto témy pri našom politickom rozhodovaní? Trápia nás vôbec otázky zahraničnej politiky a bude ich váha so stúpajúcou nestabilitou sveta rásť? A prečo je premiér v týchto témach radikálnejší než voliči Republiky? No a napokon, čo ukazujú dlhodobejšie trendy preferencií politických strán a prečo z nich opakovane vyplývajú scenáre možného povolebného patu a riziko tzv. bulharských či talianskych krátkych a nestabilných vlád? Je kľúčovou témou volieb hrozba prepadu hlasov a teda potreba integrácie strán oscilujúcich na hrane zvoliteľnosti?Ráno Nahlas so šéfom agentúry Focus Martinom Slosiarikom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Väčšina Slovákov má prozápadnú orientáciu, výnimkou sú najmä voliči SMERu, ktorí sa klonia viac na východ. Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus. Prieskum však ukazuje aj našu geopolitickú nekonzistentnosť. Chceme byť neutrálni, ale aj sa viac angažovať v spoločnej euroobrane, deklarujeme členstvo v NATO, no nechceme sa v nej angažovať vojensky. Kto sme a kam smerujeme?Výrazná väčšina obyvateľov Slovenska má prozápadnú orientáciu. Vyplýva to z aktuálneho prieskumu agentúry Focus pre think-tank Fórum Budúcnosti Slovenska. Naopak, väčšinová orientácia voličov najväčšej vládnej strany SMER SSD preferuje príklon na východ. Väčšinovo si to však zo Slovákov želá iba necelá pätina respondentov. Takmer polovica oslovených si zároveň želá našu neutralitu a pritom viac ako 50 percent opýtaných podporuje aktívnejšiu účasť Slovenska v rámci spoločnej európskej obrany v takzvanej "koalícií ochotných." Prieskum ukazuje aj rozkol v geopolitickej orientácií voličov vládnej koalície. Kto sme a kam smerujeme, vieme to vôbec? Kde, ako spoločnosť, vidíme svoje miesto na geopolitickej šachovnici a akú veľkú úlohu dnes hrajú tieto témy pri našom politickom rozhodovaní? Trápia nás vôbec otázky zahraničnej politiky a bude ich váha so stúpajúcou nestabilitou sveta rásť? A prečo je premiér v týchto témach radikálnejší než voliči Republiky? No a napokon, čo ukazujú dlhodobejšie trendy preferencií politických strán a prečo z nich opakovane vyplývajú scénáre možného povolebného patu a riziko tzv. bulharských či talianskych krátkych a nestabilných vlád? Je kľúčovou témou volieb hrozba prepadu hlasov a teda potreba integrácie strán oscilujúcich na hrane zvoliteľnosti?Ráno Nahlas so šéfom agentúry Focus Martinom Slosiarikom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Francie má plán. Nabízí své jaderné zbraně Evropě. To kdyby náhodou Spojené státy začaly svůj jaderný deštník stahovat. Hrozí to? A kolik atomovek v Evropě vlastně máme? Téma pro další bonusový díl série ATOM s Vlastislavem Břízou, expertem na jaderné soupeření z Fakulty sociálních věd Univerzity Karlovy. Ptá se Matěj Skalický.

Francie má plán. Nabízí své jaderné zbraně Evropě. To kdyby náhodou Spojené státy začaly svůj jaderný deštník stahovat. Hrozí to? A kolik atomovek v Evropě vlastně máme? Téma pro další bonusový díl série ATOM s Vlastislavem Břízou, expertem na jaderné soupeření z Fakulty sociálních věd Univerzity Karlovy. Ptá se Matěj Skalický.Všechny díly podcastu Vinohradská 12 můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Svet sa ešte stále spamätáva z hádky medzi Trumpom a Zelenským, ktorú sme bohužiaľ videli v priamom prenose. Reportéri Denníka N, Tomáš Čorej a Tomáš Hrivňák boli na Ukrajine, v čase tretieho výročia ruskej invázie, potom ako Trump nazval Zelenského diktátorom a cielene sa šli stretnúť aj s Ukrajincami a Ukrajinkami, ktorí nemajú Zelenského až tak v láske. S Tomášom Čorejom a Tomášom Hrivňákom sa rozprával nimi Braňo Bezák.

Hrozí Česku epidemie fentanylu? Fentanyl je droga stokrát silnější než heroin. Víme o ní obvykle jen to, že zachvátila Spojené státy a šíří se do Evropy. Svoje oběti už má i v Česku. Na černém trhu u nás se nejdřív prodávaly jen fentanylové náplasti z nemocnic, nabídka se ale rozšiřuje. Fentanylu se taky říká zombie droga.Všechny díly podcastu Názory a argumenty můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Trump a Zelenskyj v Bílém domě. Prezident USA dal přednost nechutnému tyjátru. Rakouský model není jen hrozba, ale i cesta pro demokracii. I v Česku. Hrozí Česku epidemie fentanylu, zombie drogy? Trump je nevypočitatelný, potřebujeme nutně evropskou obranu. Konformita, nerovnost a exkluze, aneb koho chleba jíš, toho píseň zpívej. Rodiče, děti i firmy chtějí kvalitní vzdělávání. Stát zatím selhává. Německé volby ukázaly, jaké důsledky může mít úspěch či neúspěch menších stranVšechny díly podcastu Názory a argumenty můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Lekári zo štátnych nemocníc sú vybavení. Čo bude teraz s našimi ambulanciami? Tie už minulý rok varovali pred kolapsom o ohrozením zdravia občanov. Pohrozili aj, že podpisovať zmluvy so zdravotkami nie je ich povinnosť. Čo to všetko znamená pre pacientov? Čakajú nás nové poplatky a platby u našich lekárov? Hrozí aj ďalšie zatváranie ambulancií, ak ich je už teraz málo? Ktorých lekárov chýba najviac a ako to chce štát riešiť? Cítia sa ambulancie diskriminované?Slovensko si dnes pripomína 7 rokov od vraždy Jána a Martiny. Nikdy na nich nezabudneme. Otvorený list psychiatrov premiérovi podporili aj lekári z ambulancií. Čo hovoria na to, že ministerka kultúry posiela z práce ľudí, ktorý chodia k psychiatrom alebo že policajti berú ako podozrivého lekára pre očkovanie počas pandémie Covidu? Ako sa v takejto atmosfére cítia odborníci a pracujú?Braňo Závodský sa rozprával s prezidentkou Zväzu ambulantných poskytovateľov Jaroslavou Orosovou.

Európa v úzadí: Hrozí nám nová geopolitická realita?

Poslechněte si:01:00 Používali lovci mamutů křišťál?11:32 Může delfín trpět samomluvou?20:38 Lze provést operaci na sobě?26:38 První sonda k ledovému oceánu ve vesmíru37:26 Hrozí vypnutí Golfského proudu?44:23 Dokáže sova vidět zvuky?Hovoří geolog Antonín Přichystal, inženýr Tomáš Přibyl nebo hydrogeolog Zbyněk Hrkal. Rubriku Stalo se tento den připravil Ing. František Houdek. Z knihy Co sova ví? Jennifer Ackermanové nakladateství Kazda čte Dana Černá.Všechny díly podcastu Meteor můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Donald Trump telefonoval s Vladimírom Putinom o ukončení vojny na Ukrajine. Telefonoval aj s prezidentom Zelenským. Telefonáty označil za produktívne a dobré. Náš premiér medzitým na sociálnej sieti hovorí o konci svetového poriadku. Európska únia a Ukrajina podľa neho prehrali 0:3 na sety.Aký koniec ruskej vojny na Ukrajine plánuje Trump s Putinom? Dostane pri tom slovo aj EÚ a najmä samotná Ukrajina? Ak Robert Fico hovorí o konci svetového poriadku, kde je tam miesto pre malé krajiny ako Slovensko, aj po jeho návšteve Kremľa či prítomnosti ruského veľvyslanca na našom úrade vlády? Hrozí nám prepad do ruskej sféry vplyvu a čo by to znamenalo pre našu suverenitu a prežitie? Dokážeme si ako Európania garantovať bezpečnosť aj sami? A bude toho stále súčasťou aj Slovensko?Braňo Závodský sa rozprával so slovenským diplomatom a exministrom zahraničných vecí Miroslavom Wlachovským.

1. Fico sa vyhráža občanom, ktorí chcú protestovať proti jeho vláde 2. Ľahšie kúpiť poslancov než vyháňať davy z ulíc 3. Kultúrno-etická udička zabrala

1. Predčasné voľby nie sú chiméra, premiér nimi vážne pohrozil 2. Danko nám z Moskvy nesie návody k ľudskosti, dialógu a ako obsadiť cudzí vinohrad 3. Fico píše list voličom a oslovuje ich vážený pán prezident Zelenskyj

Najväčší hackerský útok v dejinách Slovenskej republiky? Informačný systém Úradu geodézie, kartografie a katastra – známy aj ako katasterportál – bol zasiahnutý rozsiahlym kybernetickým útokom zo zahraničia. Hackeri údajne za obnovenie prístupu k dátam požadujú sedemmiestnu sumu v dolároch.Problém však nespočíva iba vo výkupnom. Omnoho dôležitejšou otázkou je, kedy a či vôbec bude štát schopný obnoviť dáta zo svojich záloh. Hrozí, že časť údajov sa stratí úplne a služby katastra zostanú nefunkčné ešte niekoľko týždňov alebo dokonca mesiacov.V podcaste budete počuť šéfredaktora portálu Živé.sk Filipa Hankera a Filipa Domovca z portálu Nehnuteľnosti.sk. Moderuje Zorislav Poljak.

Veľmi ma prekvapilo, aké rôzne sú ich príbytky. Nie sú to len lavičky v parku či miesta pod mostom. Môže to byť stará kotolňa v lese, vlastnoručne postavená chatka, garáž. Pred stanom majú záhradku, v ktorej pestujú plodiny. opisujú prácu v teréne s ľuďmi bez domova pracovníčky občianskeho združenia Vagus. Upozorňujú, že zdražovanie a rast cien energií môže priviesť na ulicu ďalších ľudí.Občianske združenie Vagus denne pomáha stovkám ľudí bez domova v Bratislave. Ich denné centrum Domec navštívi každý deň 120 ľudí - medzi nimi osamelí seniori či seniorky, týrané ženy alebo ľudia so zdravotným znevýhodnením. Vagus takmer každý deň, ráno aj večer, vysiela do terénu terénnych pracovníkov, ktorí vyhľadávajú ľudí bez domova na miestach, kde žijú. „Veľmi ma prekvapilo, aké rôzne sú ich príbytky. Nie sú to len lavičky v parku či miesta pod mostom. Môže to byť stará kotolňa v lese, vlastnoručne postavená chatka, garáž," opisuje terénna pracovníčka Alena Pitlová. „Pred stanom majú záhradku, v ktorej pestujú plodiny. Máme ľudí, ktorí si postavia plot, dajú si na naň hrnčeky a chcú to mať pekne vyčačkané so všetkým, čo k tomu patrí. Z toho čo majú, chcú vyťažiť maximum," dopĺňa programová riaditeľka Petra Červená, ktorá tiež v minulosti pracovala v teréne.Pri tejto práci si uvedomujú význam podporného zázemia. „Uvedomujem, že v niektorých životných situáciách, keby som možno nemala také okolie, nemala takú podporu, tak by mi môj život mohol vyzerať úplne inak,” opisuje červená," hovorí Červená.„Je to uvedomenie si, že v niečom mám privilégium. Že som mala tú štartovaciu čiaru, akú som mala,”dopĺňa ju Alena Pitlová.Chýbajú nám systémové riešeniaNa Slovensku je približne 71-tisíc ľudí bez domova, z toho v Bratislave okolo 6800. Systémové riešenie chýba, opisujú pracovníčky Vagus. Napríklad program Housing First sa ukazuje ako najefektívnejší spôsob pomoci, no jeho implementácia zaostáva za severskými krajinam.„Ten dialóg je veľmi frustrujúci v tom, že veľa vecí sa nedá urobiť - napríklad už len definovať, kto je človek bez domova,” vysvetľuje programová riaditeľka.Situáciu ďalej zhoršuje zdražovanie a rast cien energií, ktoré môžu priviesť na ulicu ďalších ľudí. „Nevidím nič, čo by to nejakým spôsobom menilo a zlepšovalo. Prognóza je, že sa to bude zhoršovať a nemáme týchto ľudí ako zachytávať a naše služby ako ďalej nafukovať. Obávam sa, že sa to bude diať.”Moderuje Denisa Hopková.