Podcasts about neviem

Luisa nám porozprávala, ako ju podporovali jej kolegovia rapperi, prečo išla do šou bojovať o muža a ako to má teraz s Rasťom. Bude Luisa viac influencerka, alebo zostane pri rappovaní? Vyjadrila sa aj k tomu, ako vnímala Timeu a ako spätne hodnotí jej vyjadrenia v šou k Azre. Aký má názor na Aničku a ako sa pozerá na ich „spicy“ randíčka?

„Cti svojho otca i svoju mať, aby sa predĺžili tvoje dni na zemi, ktorú ti dá Hospodin, tvoj Bôh!“ (2M 20:12) Na palube lode bolo stredobodom pozornosti pekné dievča. Bokom sedela žena s tvárou znetvorenou po popálení. Rozpustilec sa pýtal tak hlasne, že to žena počula: „Kto je tá hrozne škaredá žena?“ Dievča odpovedalo: „Neviem.“ […] MUDr. Viera Roháčková

Richard Lintner je bývalý úspešný slovenský hokejista, majster sveta, ktorý má aj svoju televíznu show Citronáda. Richarda jednoducho poznajú nielen fanúšikovia hokeja. Sám o sebe tvrdí, že nie je extra veľkým fanúšikom áut, ale napriek tomu nám v každej odpovedi v rozhovore vyrozprával krásny príbeh. Moderátor Ďuro Sabo preto začal otázkou, na čo všetko má Richard svoj vodičský preukaz.Na čo všetko? Ja mám na motorku do 50 kubických centimetrov a na auto. Nemám na traktor alebo na nákladné auto.(pozn. editora: v súčasnosti možno na vodičské oprávnenie na vozidlá skupiny B šoférovať aj motocykle s automatickou prevodovkou s max. objemom motora 125 cm³ a s max. výkonom 11 kW)Nikdy si nechcel šoférovať autobus alebo niečo podobne veľké?Raz som na parkovisku jazdil na autobuse. To bolo v Rige na majstrovstvách sveta, keď sme čakali na chalanov.Ty ako aktívny hokejista si povedal vodičovi autobusu “Požičaj mi to tu na parkovisku?”Presne tak. Zopár chalanov už bolo v autobuse, tak som ich povozil okolo štadióna. Je to náročnejšie ako sa zdá, ale bavilo ma to. Len to malo jednu chybu. Vždy ma na vodičoch autobusov fascinovalo, ako sa za jazdy pozdravia, keď sa míňajú, ale na tom parkovisku som nemal koho pozdraviť. O túto príležitosť som prišiel.Neviem koľko si mal rokov, keď si odišiel hrať hokej do USA. Kde si si vlastne robil vodičský preukaz? Ja som si robil vodičák v Trenčíne, ale ešte raz som si ho robil aj v Amerike. Boli sme štyria chalani z Európy, robili sme si papiere ako bežní americkí občania, ale musím povedať, že tá pani policajtka nám pri tých testoch pomáhala. Niektoré predpisy sú tam iné ako u nás a boli zhovievaví.V NHL je starosť o hráčov na vysokej úrovni, hráč sa venuje len hokeju a o všetko ostatné sa stará klub. Je to aj pri kúpe auta?Za tie roky sa to už asi zmenilo, ale klub sa o také veci nestará. Je to na hráčoch, že idú do nejakého showroomu. V rámci tímu sú chalani, ktorí sa o autá zaujímajú a tí svojim spoluhráčom pomôžu. Ale mne moje prvé "americké" auto pomohol kúpiť môj agent.Kúpil si si nejaké “žihadlo” alebo bežné auto? Prvé auto, ktoré som mal v Amerike, bol Volkswagen Golf. Kúpil som si takého čierneho a príliš veľa ľudí tam na Golfoch nejazdilo. Zaujímavé je, že Ľubo Bartečko, ktorý bol na farme neďaleko, si kúpil tiež Golfa. Tak sme po Massachusetts jazdili my dvaja na golfíkoch.Ty si spomenul prvé auto, koľko áut si za morom vystriedal?Človek keď postupne mení tímy aj geograficky sa presúva, tak mení aj autá. Potom som mal Jeep, to sme boli v Milwaukee, tam bola zima. A ďalšie auto som mal zas Volkswagen, kúpil som si Passat kombi. Na mojich autách bolo evidentné, že som bol z Európy.V čom si ako mladý šofér mal najväčšiu neistotu pri šoférovaní?Ja som mal neistotu hlavne v tom, že keď som mal prvé auto, tak to auto dobre nebrzdilo. Ono malo taký problém, že keď som prvýkrát stlačil brzdu, tak ona prepadla a chytila sa až na druhýkrát. Keď som prišiel do servisu, tak ten chlapec v servise mi hovorí: „Akoby som vám to povedal pán Lintner. Vy ste neprišli do servisu o päť minút dvanásť, ale vy ste prišli o štvrť na jednu." Čudoval sa, že som bol ešte živý. Odvtedy si dávam pozor na to, aby auto, ktoré mám, bolo v čo najlepšom technickom stave.V minulosti si bol určite manuál a teraz si manuál alebo automat?Na toto mám výbornú príhodu. V Amerike po Passate som kupoval ďalšie auto, znova to bol VW, v New Yorku som si kúpil Volkswagen Jetta a kúpil som si ho ako manuál. To bolo asi jediné auto v celom New York City, ktoré jazdilo na manuál, hlavne v tých zápchach, ktoré tam boli. A myslím si, že toho predajcu, ktorý mi to auto predal, určite vyhlásili ako predajcu mesiaca,...

Zákaz krížového vlastníctva medzi zdravotnými poisťovňami a nemocnicami, ale aj zrušenie odvodov a ich prerod na dane, čo by vyšachovalo súkromné poisťovne z biznisu s našimi odvodmi. I to sú témy, ktoré by mohli zásadne posunúť naše zlyhávajúce zdravotníctvo. Tvrdí to poslanec PS Oskar Dvořák. Nie je však politická scéna až príliš prepletená so záujmami tzv. Pentagelu? Zdravotníctvo nebolo nikdy prioritou tohto štátu. Priznáva to dnes otvorene už aj premiér Fico, keď zdravotníctvo ako premiérsku tému opakovane odmieta, tvrdí v rozhovore pre Aktuality poslanec PS Oskar Dvořák.Privatizáciou zdravotných odvodov sme si v zdravotníctve vyrobili peklo, hovorí na margo zajacovej reformy, ktorou sa umožnilo vytváranie zisku z verejných zdrojov, bývalá šéfka Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Renáta Bláhová. Dnes, po vyše 20tich rokov vidíme výsledky:Štát na verejný záujem v zdravotníctve rezignoval, pacienti ho nezaujímajú a ministerstvo zdravotníctva ovládli lobisti, hovorí v až šokujúco otvorenej kritike pre Ráno Nahlas šéf Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomír Andrassy.Napriek tomu, že zdravotníctvo patrí medzi kľúčové oblasti, ktoré nás ako občanov trápia a napriek tomu, že do zdravotníctva neliavame každoročne čoraz viac miliárd, efektivita, kvalita i dostupnosť zdravotných služieb sa pre pacientov nelepšia, ba práve naopak. Navyše, systém, ktorý nás čoraz častejšie núti zháňať peniaze na inovatívne lieky či modernú liečbu po všakovakých zbierkach, stále umožňuje súkrormných finančným žralokom generovať z našich verejných zdrojov ich súkromné zisky.Je toto naozaj v poriadku alebo už dozrel čas na skutočne zásadnú zmenu slovenského zdravotníctva? Bolo by krokom vpred zrušenie zdravotných odvodov či zákaz krížového vlastníctva? Naozaj podľahol štát - i politici naprieč stranami, lobistom z finančných skupín a ako vlastne osedlať a zregulovať záujmy predátorského kapitálu v tejto tak citlivej sfére?"Máme už analýzy Útvaru hodnoty za peniaze, ako i Úradu pre Dohľad nad zdravotnou starostlivosťou no a teraz to hovorí už aj NKÚ, že skutočne sú tu niektorí hráči, ktorí zo zdravotníckeho systému dokážu vyťažiť viac. No a kto má dnes prísť a riešiť to? Má prísť štát - ako regulátor, a využiť napríklad programovú vyhlášku, má si pohnúť so zavádzaním DRG a má opraviť všetky tieto nedostatky. Ak doteraz nekonal, ja by som to nazval spolupáchateľstvo. Neviem či vedome alebo nevedome, ale je to spolupáchateľstvo," tvrdí poslanec Progresívneho Slovenska Oskar Dvořák.Ráno Nahlas s expertom na zdravotníctvo a poslancom Progresívneho Slovenska Oskarom Dvořákom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinký. P.S.Spomínanú liekovú vyhlášku minister zdravotníctva napokon nepodpísal. Kamil Šaško vyhlásil, že vyhláška nevstúpi do platnosti, kým - jeho slovami, nedosiahne "odbornú zhodu."

Zákaz krížového vlastníctva medzi zdravotnými poisťovňami a nemocnicami, ale aj zrušenie odvodov a ich prerod na dane, čo by vyšachovalo súkromné poisťovne z biznisu s našimi odvodmi. I to sú témy, ktoré by mohli zásadne posunúť naše zlyhávajúce zdravotníctvo. Tvrdí to poslanec PS Oskar Dvořák. Nie je však politická scéna až mocš prepletená so záujmami tzv. Pentagelu? Zdravotníctvo nebolo nikdy prioritou tohto štátu. Priznáva to dnes otvorene už aj premiér Fico, keď zdravotníctvo ako premiérsku tému opakovane odmieta, tvrdí v rozhovore pre Aktuality poslanec PS Oskar Dvořák.Privatizáciou zdravotných odvodov sme si v zdravotníctve vyrobili peklo, hovorí na margo zajacovej reformy, ktorou sa umožnilo vytváranie zisku z verejných zdrojov, bývalá šéfka Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Renáta Bláhová. Dnes, po vyše 20tich rokov vidíme výsledky:Štát na verejný záujem v zdravotníctve rezignoval, pacienti ho nezaujímajú a ministerstvo zdravotníctva ovládli lobisti, hovorí v až šokujúco otvorenej kritike pre Ráno Nahlas šéf Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomír Andrassy.Napriek tomu, že zdravotníctvo patrí medzi kľúčové oblasti, ktoré nás ako občanov trápia a napriek tomu, že do zdravotníctva nelievame každoročne čoraz viac miliárd, efektivita, kvalita i dostupnosť zdravotných služieb sa pre pacientov nelepšia, ba práve naopak. Navyše, systém, ktorý nás čoraz častejšie núti zháňať peniaze na inovatívne lieky či modernú liečbu po všakovakých zbierkach, stále umožňuje súkromných finančným žralokom generovať z našich verejných zdrojov ich súkromné zisky.Je toto naozaj v poriadku alebo už dozrel čas na skutočne zásadnú zmenu slovenského zdravotníctva? Bolo by krokom vpred zrušenie zdravotných odvodov či zákaz krížového vlastníctva? Naozaj podľahol štát - i politici naprieč stranami, lobistom z finančných skupín a ako vlastne osedlať a zregulovať záujmy predátorského kapitálu v tejto tak citlivej sfére?"Máme už analýzy Útvaru hodnoty za peniaze, ako i Úradu pre Dohľad nad zdravotnou starostlivosťou no a teraz to hovorí už aj NKÚ, že skutočne sú tu niektorí hráči, ktorí zo zdravotníckeho systému dokážu vyťažiť viac. No a kto má dnes prísť a riešiť to? Má prísť štát - ako regulátor, a využiť napríklad programovú vyhlášku, má si pohnúť so zavádzaním DRG a má opraviť všetky tieto nedostatky. Ak doteraz nekonal, ja by som to nazval spolupáchateľstvo. Neviem či vedome alebo nevedome, ale je to spolupáchateľstvo," tvrdí poslanec Progresívneho Slovenska Oskar Dvořák.Ráno Nahlas s expertom na zdravotníctvo a poslancom Progresívneho Slovenska Oskarom Dvořákom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinký. P.S.Spomínanú liekovú vyhlášku minister zdravotníctva napokon nepodpísal. Kamil Šaško vyhlásil, že vyhláška nevstúpi do platnosti, kým - jeho slovami, nedosiahne "odbornú zhodu."

Zlepšenie pripravenosti a reakcie krajín na budúce pandémie. To je cieľ pandemickej dohody, na ktorej znení sa členské štáty Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) zhodli v apríli tohto roka. Dokument vznikol v reakcii na skúsenosti z pandémie covidu, keď sa ukázalo, že bez efektívnej medzinárodnej spolupráce môžu byť dosahy krízy výrazne horšie. Slovensko sa napriek tvrdej kritike zo strany opozičných politikov a odborníkov rozhodlo zmluvu neprijať, čím sa zaradilo medzi menšinu krajín s týmto postojom.Dôvod je prostý. Premiér Robert Fico tvrdí, že pandemická dohoda ohrozuje suverenitu Slovenska. Tento naratív šíri napriek tomu, že dohoda výslovne zachováva suverenitu štátov a nezasahuje do vnútroštátnych kompetencií v oblasti verejného zdravia. „Neviem, aký úmysel má pán premiér, keď takéto informácie zdieľa s verejnosťou, ale nie je to vysvetlenie obsahu pandemickej dohody tak, ako ju vnímame my odborníci,“ hovorí zástupca Slovenska v rade Svetovej zdravotníckej organizácie Jozef Šuvada. Voči premiérovmu postoju sa vyhranil aj minister zdravotníctva Kamil Šaško, ktorý ho považuje skôr za politický marketing než snahu o ochranu zdravia Slovákov. V pondelok sa v podobnom duchu vyjadril aj prezident Peter Pellegrini, ktorý považuje za nezodpovedné dobrovoľne si obmedziť prístup k najnovším vedeckým informáciám. Tvrdí, že Slovensko si odmietnutím dohody zatvára cestu k lepšej ochrane zdravia slovenských občanov. Jozef Šuvada s jeho slovami súhlasí. „Slovensko, ktoré má dlhodobý problém s nezvládaním zdravotného systému v čase kríz, môže iba s pomocou siete medzinárodných organizácií prežiť a zachrániť čo najviac ľudí,“ hovorí odborník.

Zlepšenie pripravenosti a reakcie krajín na budúce pandémie. To je cieľ pandemickej dohody, na ktorej znení sa členské štáty Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) zhodli v apríli tohto roka. Dokument vznikol v reakcii na skúsenosti z pandémie covidu, keď sa ukázalo, že bez efektívnej medzinárodnej spolupráce môžu byť dosahy krízy výrazne horšie. Slovensko sa napriek tvrdej kritike zo strany opozičných politikov a odborníkov rozhodlo zmluvu neprijať, čím sa zaradilo medzi menšinu krajín s týmto postojom.Dôvod je prostý. Premiér Robert Fico tvrdí, že pandemická dohoda ohrozuje suverenitu Slovenska. Tento naratív šíri napriek tomu, že dohoda výslovne zachováva suverenitu štátov a nezasahuje do vnútroštátnych kompetencií v oblasti verejného zdravia. „Neviem, aký úmysel má pán premiér, keď takéto informácie zdieľa s verejnosťou, ale nie je to vysvetlenie obsahu pandemickej dohody tak, ako ju vnímame my odborníci,“ hovorí zástupca Slovenska v rade Svetovej zdravotníckej organizácie Jozef Šuvada. Voči premiérovmu postoju sa vyhranil aj minister zdravotníctva Kamil Šaško, ktorý ho považuje skôr za politický marketing než snahu o ochranu zdravia Slovákov. V pondelok sa v podobnom duchu vyjadril aj prezident Peter Pellegrini, ktorý považuje za nezodpovedné dobrovoľne si obmedziť prístup k najnovším vedeckým informáciám. Tvrdí, že Slovensko si odmietnutím dohody zatvára cestu k lepšej ochrane zdravia slovenských občanov. Jozef Šuvada s jeho slovami súhlasí. „Slovensko, ktoré má dlhodobý problém s nezvládaním zdravotného systému v čase kríz, môže iba s pomocou siete medzinárodných organizácií prežiť a zachrániť čo najviac ľudí,“ hovorí odborník.

Separ, jeden z najväčších a dlhoročne najúspešnejších slovenských rapperov, vydal nový album „NEVIEM“. Má na ňom aj spoluprácu so slávnym americkým rapperom French Montanom „Body to Body“ a v momente s celým albumom ovládol rebríčky streamovacích služieb aj mnohých našich playlistov. Na september chystá najväčší koncert v doterajšej kariére, ktorý bude v Bratislave na Tehelnom poli.

Samuel Miškov známy aj pod prezývkou Samo Zvaný je slovenský tvorca obsahu, influencer, moderátor Fight Night Challenge a Európy 2. Prečo sa rozhodol vystupovať pod prezývkou Samo Zvaný a prečo ho vystihuje aj pomenovanie COURA KING? Prečo nie je spokojný s videom, ktoré má dosah 32 miliónov zhliadnutí? Prečo je vo svojich videách tak vulgárny? Aké spolupráce odmietol, aj keď by za ne možno dostal veľa peňazí? Prečo zmenil svoje pôsobenie v rádiu VIVA a prešiel do rádia Európa 2 a dokázali by ho sociálne siete uživiť aj bez tejto práce? Ako sa spoznal so svojou snúbenicou a ako sa mu zmenil život po tom, čo sa mu narodila dcéra? Mal skúsenosti s boxom už predtým a chcel by ísť aj do ďalšieho zápasu?

Koalícia terorizuje celé Slovensko, najlepším riešením by boli predčasné voľby, povedal v relácii ide o pravdu predseda SaS Branislav Gröhling.

Donald Trump pred pár dňami urobil vyhlásenie, na ktoré čakali, a ktorého sa obávali mnohí. Do jeho nepredvídateľnej colnej politiky pribudla novinka v podobe 25-percentných ciel na všetky automobily a automobilové súčiastky dovážané do Spojených štátov. Kým to na automobily začalo platiť od apríla, clo na automobilové súčiastky sa má vstúpiť do platnosti najneskôr v máji. To, že Slovenska sa takéto clo dotkne zásadne, potvrdzuje aj finančný analytik spoločnosti XTB Marek Nemky. „Dopad cla môže byť v našom prípade až vo výške dva a pol percenta HDP. Máme totiž veľmi rozšírený priemyselný sektor výroby automobilov a taktiež vyrábame modely žiadané práve v Spojených štátoch,“ vysvetľuje analytik. Ide pritom hlavne o drahšie a väčšie autá, kde citlivosť na zmenu ceny nie je u zákazníkov až taká výrazná. Podľa Nemkyho si však treba uveodmiť, že clá by ju mohli zvdihnúť až o štvrtinu. „Spotrebiteľ sa veľmi ľahko popozerá po iných alternatívach. Možno z toho nakoniec budú benefitovať aj čínske značky, čo by bol tak trochu aj paradox vzhľadom na to, že práve Čína je hlavný obchodný nepriateľ Donalda Trumpa,“ dodáva. Tvrdenia ministery hospodárstva Denisy Sakovej o tom, že sa naše automobilky možno preorientujú na iné modely, ktoré sa do USA neexportujú, vníma skôr skepticky. „Získanie nového modelu sprevádza vždy obrovské ohlásenie. Ide o dlhodobé investície. Neviem si predstaviť, že len tak prepneme vypínač a preorientujeme sa na výrobu iných modelov, to naozaj nehrozí,“ približuje. Čo presne teda 25-percentné clo znamená, aké krajiny sa na exporte áut do USA podieľajú a čo to prinesie Slovensku, prípadne, ako nás ovplyvní zavádzanie aj ďalších ciel mimo automobilového priemyslu? V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá finančný analytik spoločnosti XTB Marek Nemky. ​V rozhovore sa dozviete: 3:03 Čo znamená clo na automobily. 4:39 Ktoré krajiny exportujú automobily do USA. 5:45 Automobilový export do USA zo Slovenska. 7:41 Ktorých automobiliek sa clo dotkne najviac. 9:54 Citlivosť amerických kupujúcich na zvýšenie ceny. 11:28 Pretoria americký predajcovia clo do ceny? 12:33 Ako na Trumpove clá reagujú akcie automobilek. 14:51 Ako na Trumpove clá zareagujú automobilky. 17:02 Čo robia iné krajiny voči Trumpovmu clu. 20:10 Je správne reagovať odvetnými clami? 23:58 Recipročné clá a dopad na ekonomiky. 28:02 Zraniteľnosť slovenského automobilového priemyslu. 32:59 Čo si o Trumpových clách myslia investori. 35:11 Izolácia USA. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na ⁠sme.sk/indexodber⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Index.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Odkud se vzala slova císař, cpáti či čepice? Etymologický slovník staré češtiny odhaluje původ slov a jejich fascinující příběhy. Více prozradí náš bohemista.

Odkud se vzala slova císař, cpáti či čepice? Etymologický slovník staré češtiny odhaluje původ slov a jejich fascinující příběhy. Více prozradí náš bohemista.Všechny díly podcastu Okolo češtiny můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

O menej než mesiac začne platiť transakčná daň. Fenomén, ktorý okrem Maďarska a Slovenska nezaviedla vláda žiadnej inej krajiny Európskej únie. A ak sa pozrieme na celý svet, má ju možno ešte Venezuela. Vláda si od nej sľubuje veľa, už tento rok chce cez ňu vybrať vyše pol miliardy eur a o rok na to ešte o pár stoviek miliónov viac. Odborníci sú však skeptickí, poukazujú na chyby v dani a na potrebu ďalšej novelizácie, prípadne na chýbajúce informácie týkajúce sa rôznych špecifických situácií. Podľa daňového odborníka a konzultanta Petra Furmaníka je jednou z takých situácií aj to, keď živnostník okrem toho, že podniká, prenajíma aj nehnuteľnosť. „Kombinácie týchto režimov v texte zákona nie sú. Môžeme ale napríklad vychádzať z výkladu samotných autorov zákona. Tí hovoria, že aj platby súvisiace s prenájom by mali podliehať dani. Ja sa ale s takýmto výkladom veľmi nestotožňujem,“ objasňuje Furmaník. Podobných nejasností je podľa neho viac a nechýbajú ani časti, ktoré zákon síce upravuje, v praxi sa však budú realizovať ťažko. Napríklad oznámenie podnikateľa, ktoré transakcie na jeho účte nesúvisia s podnikaním a preto z nich nemá stŕhať daň. „Neviem si predstaviť, ako to robí nejaká stredne veľká firma s päťdesiatimi zamestnancami a množstvom dodávateľov, ktorá denne realizuje desiatky platieb. Bude mať nejakého dispečera špeciálne na účely transakčnej dane a komunikáciu s bankou? Neviem,“ pýta sa daňový expert. Kto teda vlastne bude transakčnú daň platiť, čo sa zmenilo, odkedy zákon schválila vláda, na čo si prípadne dať pozor a ako postupovať v niektorých konkrétnych komplikovaných prípadoch? V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá Peter Furmaník, odborník v oblasti daňového poradenstva, konzultant a tiež zakladateľ portálu ĽudskouRečou.sk, kde tieto a podobné témy vysvetľuje. ​V rozhovore sa dozviete: 0:00 Úvod 1:16 Čo je transakčná daň. 1:50 Kto ju platí a v akej výške. 3:45 Kto má z platenia dane výnimku. 7:55 Prenájom nehnuteľnosti a transakčná daň. 11:12 Právnická osoba a transakčný účet.​​​ 12:52 Čo, ak banka omylom odvedie daň. 14:17 Povinnosť platiť daň pri neziskovke. 15:20 Pozastavená živnosť a transakčná daň. 17:03 Čo sú preúčtované náklady? 27:35 Zdaňovanie zahraničných firiem so zahraničným účtom. 29:59 S čím rátať od 1. apríla. 33:44 Ako si znížiť výdavky súvisiace s daňou. 37:20 Kto daň najviac pocíti. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na ⁠sme.sk/indexodber⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Index.See omnystudio.com/listener for privacy information.

V posledných dňoch sa opäť rieši plyn a opäť jeho tranzit cez ukrajinské územie na Slovensko, ktorý sa zastavil začiatkom januára. Najnovšie sa rokuje o tom, že by rovnakou trasou mal prúdiť ten z Azerbajdžanu. Pozitívne sa k celej veci stavia ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý hovorí o vôli nechať zarobiť Azerbajdžan a pomôcť Slovensku, no vyňať z celej veci Rusov. Otázkou ostáva, či by išlo priamo o azerbajdžanský plyn, alebo o plyn, ktorý by stále pochádzal z Ruska, swapovými obchodnými operáciami by však zmenil svoj pôvod a neplatili by sme zaň Rusku. Podľa energo analytika Radovana Potočára mal Zelenskyj na mysli skôr prvú z dvoch alternatív. Faktom však ostáva, že Azerbajdžan nevie ani zďaleka vyprodukovať rovnaké množstvo plynu, aké prichádzalo z Ruska. „Množstvá, ktoré by sa dostali na Ukrajinu a následne na Slovensko, by nedokázali zmeniť pravidlá hry a vykryť výpadok niekdajších ruských dodávok,“ vysvetľuje Potočár. Na druhej strane však dodáva, že aj menej azerbajdžanského plynu prúdiaceho cez Ukrajinu ďalej do Európy môže napríklad zmeniť postoj maďarského premiéra Viktora Orbána, ktorý kvôli zastavenému tranzitu hrozí vetovaním predĺženia sankcií voči Rusku. Takejto alternatíve je naklonená aj slovenská vláda. Tá ma pritom s ruským Gazpromom platnú zmluvu o dodávke plynu bez ohľadu na to, či tranzit cez Ukrajinu prebieha alebo nie. Mohla by sa teda s ruskou spoločnosťou súdiť. Urobili to aj iné energetické firmy v rátane rakúskeho OMV, českého ČEZ a aj slovenskej Západoslovenskej energetiky. Vláda však k podobnému kroku doteraz nepristúpila. „Neviem ô dôvodoch. Asi by som za tým hľadal politiku alebo snahu nezahatať prípadné obnovenie tranzitu žalobami,“ tvrdí Potočár. Ako to teda s tranzitom plynu s Azerbajdžanu je, do akej miery je možné, že by nahradil všetok plyn z Ruska, že by nebol iným plynom len obchodne a aké máme ďalšie možnosti? V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá energo analytik Radovan Potočár. ​V rozhovore sa dozviete: 0:00 Úvod 3:11 Prečo skončil tranzit plynu cez Ukrajinu. 6:57 Zelenskyj a azerbajdžanský plyn. 10:54 Ukrajina a jej nedostatok plynu. 14:14 Orbánove argumenty o drahých energiách a odstávke ropy. 16:12 Vplyv cien energií na ceny nafty a benzínu.​​​ 17:50 Čo sa deje s cenou plynu na burze. 19:19 Trasa azerbajdžanského plynu. 20:57 Ako funguje obchodný swap plynu. 23:19 Arbitráž proti Gazpromu. 26:26 Nakupuje OMV stále ruský plyn? 31:22 Cena tranzitu mimo Rusko. See omnystudio.com/listener for privacy information.

Týždeň v politike 01/25 Celý článok nájdete TU: https://www.teraz.sk/publicistika . Úradnícka vláda v aktuálnom čase vôbec nehrozí, omnoho pravdepodobnejšie sú iné politické riešenia problému so zabezpečením koaličnej väčšiny v parlamente. V TASR TV to povedal Juraj Hrabko. . Variant úradníckej vlády začína byť podľa Hrabka reálny až v čase, keď štandardný kabinet alebo jeho predseda podá demisiu, vláde je parlamentom vyslovená nedôvera, alebo jej pri hlasovaní spojenom s hlasovaním o dôvere vláde poslanci dôveru nevyslovia. . Aj v takom prípade podľa neho prezident môže, ale aj nemusí v čase pred konaním predčasných volieb úradnícky kabinet vymenovať. „Ja ani neviem, kde to presne vzniklo, že by prezident mal alebo chcel vymenovať úradnícku vládu,“ reagoval Hrabko na vyhlásenie prezidenta Pellegriniho, ktorý jednoznačne poprel, že by jeho politickým cieľom bol úradnícky kabinet...

Today's episode is about the Slovak modal verb  “vedieť". We'll conjugate it and then you will practice it in short sentences.Episode notesLast week we practiced the Slovak modal verb “smieť” in the present tense. Today we are going to look at the verb “vedieť". This verb means "to know”, “to be aware of”, or” to have some ability”, usually after mastering some skills. Then we will practice it in short sentences.1. Conjugation of “vedieť” – Present TenseSingular: viem (I know)                     Plural: vieme (we know)                 vieš (you know)                             viete (you know)                 vie (he, she, it knows)                  vedia (they know)2. Negation of the modal verb “vedieť” in the Present TenseSingular:  neviem (I don't know)                   Plural: nevieme (we don't know)                  nevieš (you don't know)                           neviete (you don't know)                  nevie (he, she, it doesn't know)              nevedia (they don't know)Sentences1. Vieš, kde je tvoj otec? (Do you know where your father is?)   Myslím, že išiel na futbal. (I think he went to the football game.)2. Vie Karla rozprávať po slovensky? (Can Karla speak Slovak? / Is she able to?    Ešte nie, ale už rozumie jednoduchú konverzáciu. (Not yet, but she can understand a simple conversation.)3. Vedia vaše dvojčatá už chodiť? (Can your twins walk yet?)    Nie, nevedia, sú ešte maličké. (No, they can't, they're still tiny.)4. Viete opraviť poistky v našom byte? (Can you fix the fuses in our apartment?)    Neviem, ale môj brat ich vie opraviť. (I don't know, but my brother can fix them.)5. Vedeli ste, že náš sused vie hrať na klavír? (Did you know that our neighbor can play the piano?)   Áno, počula som ho hrať na večierku. (Yes, I heard him play at the party.)6. Viete / Vieš rozprávať po slovensky? (Can you speak Slovak?)Timestamps00:36 Introduction to the episode02:19 The end of the season03:02 Slovak lesson12:40 Final thoughtsIf you have any questions, send it to my email hello@bozenasslovak.com. Check my Instagram https://www.instagram.com/bozenasslovak/ where I am posting the pictures of what I am talking about on my podcast. Also, check my website https://www.bozenasslovak.com © All copywrites reserved to Bozena O Hilko LLC

Od malička chcela byť speváčkou, čo sa jej splnilo. Roky spievala v rôznych kapelách, ale až teraz prišla so svojim prvým sólovým albumom. Saša Okálová okrem toho napísala texty pesničiek pre Tinu, ktorej robila aj vokalistku. Alexandra Okálová, speváčka, vokalistka, textárka v Nedeľnej talkshow u Šarkana

Napriek tomu, že koalícia Roberta Fica chce v parlamente schôdzu o údajnom opozičnom extrémizme, zatiaľ čo jej členovia pravidelne diskutujú s extrémistom a dokonca ho obhajuje ako advokát poradca premiéra z advokátskej kancelárie ministra obrany, cez 3300 lekárov z nemocníc stále trvá na svojich výpovediach. Na vládu majú 19 požiadaviek vrátane vyšších platov.Minister zdravotníctva dal pred časom poslednú ponuku a koalícia teraz síce s problémami, ale odklepla na lekárov nový bič. Ak výpovede nestiahnu, tam kde to bude najhoršie, vyhlási mimoriadnu situáciu, lekárom preruší výpovede a pod hrozbou väzenia ich vráti do nemocníc. Opozícia to nazvala rukojemnícky zákon a prezidenta žiada aby ho nepodpísal.Naozaj je to dobrý plán? Myslí si vláda, že zaberie, alebo je pripravená spustiť aj plán B s nútenou prácou pod hrozbou väzenia? Čo sa teraz deje na ministerstve a čo robí minister? A prečo minister hovorí, že je splnených, alebo sa plní už 90% lekárskych požiadaviek a je to vraj už len o platoch, ak to odborári odmietajú? Ako to dopadne, dostaneme sa na operáciu, bude nás mať kto v nemocniciach liečiť?Braňo Závodský sa rozprával s ministrom zdravotníctva a nominantom strany Hlas – Sociálna demokracia Kamilom Šaškom.

Neviem, či by som si vybrala slovo paraziti, ale keby som mala povedať či Zdravotné poisťovne preukázali svoju opodstatnosť, tak jednoznačne poviem, že nie, nepreukázali. Hovorí bývalá štátna tajomníčka rezortu zdravotníctva Jana Ježíková. Podľa nej je však ešte horšie to, že štát - ako regulátor poisťovní a ich zisku, zlyhal a naše záujmy neháji.Zdravotné poisťovne si nerobia robotu, ktorá sa od nich pri nastavení systému očakávala, nesmerujú zdravotníctvo k efektivite. My máme v zdravotníctve "free style", je tam obrovská sloboda a prakticky nikto tam nič nekontroluje. Štát má ale z Ústavy povinnosť splniť záväzok zabezpečiť zdravotnú starostlivosť pre svojich občanov a má preto právo, ale i povinnosť, do toho systému vstupovať reguláciami no a regulovať sa dá prakticky čokoľvek. Hovorí bývalá štátna tajomníčka rezortu a dlhodobá analytička zdravotníctva Jana Ježíková.Slovenské zdravotníctvo je opäť na hrane kolapsu. Ťažko skúšanú dostupnosť zdravotnej starostlivosti tentoraz otestuje staronový spor medzi nemocničnými lekármi a vládou. A aktuálna pointa? Vláda odmietla naplniť všetky záväzky vyplývajúcich z Memoranda uzavretého s Lekárskym odborovým združením, no a namiesto ďalšieho vyjednávania siahla aktuálna vláda až k hrozbe represií. Ochotu lekárov ísť až na hranu to však prakticky vôbec neoslabilo. Krajine tak hrozí mimoriadna situácia, kde sa môžeme domáhať nášho ústavného práva na ochranu životov i zdravia až pod bičom vládnej represie. Memorandum, ktoré je predmetom sporu pritom hovorí nielen o lekárskych platoch, ale je aj o systémových riešeniach, ktoré by mali zabrániť ďalšiemu plytvaniu - a pravdepodobne i rozkrádaniu, našich zdravotných odvodov. Samotní lekári totiž upozorňujú na dlhodobo nesystémové financovanie nemocníc no a na nedostatočné financovanie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti roky upozorňuje aj Najvyšší kontrolný úrad.V systéme, ktorý vykazuje nadmerné úmrtia, príliš dlhé čakacie lehoty alebo i nedostatok moderných liekov - a na ktorý sa donekonečna skladáme v stámiliónových oddlžovaniach, pritom súkromné zdravotné poisťovne dokážu i tak dodnes generovať zisk.Viac ako 20 rokov nášho zdravotníctva ukázalo, že trhové prostredie, ktoré nie je dostatočne regulované, neprináša žiadnu pridanú hodnotu. Naša skúsenosť ukázala, že zdravotné poisťovne neprinášajú efektivitu, ktorú by sme ako pacienti pocítili a štát - ako ich regulátor, zlyhal. Tvrdí bývalá štátna tajomníčka rezortu zdravotníctva Jana Ježíková Netransparentné a nespravodlivé "odmeňovanie" nemocníc je len čerešnička na torte systému, ktorý po vyše dvadsiatich rokoch preukázal, že súkromné poisťovne neprinášajú do zdravotníctva nič pozitívne, tvrdí Jana Ježíková. Ako je to vôbec možné a kde sa stala chyba, že štát rezignoval na úlohu strážcu životov a zdravia svojich vlastných občanov? Majú v tomto systéme súkromné zdravotné poisťovne ešte nejaký verejne preukazateľný zmysel a ak nie, kto je vlastne obhajcom ich záujmov a i ziskov? A napokon, ako celý tento systém funguje a dal by sa ešte nejako zmeniť ku prospechu nás - teda pacientov?"Už som počula i také, že ministerstvo reálne neexistuje pretože tie záujmy v zdravotníctve sú tak silné - a je to o príliš veľkých peniazoch, že snaha to spravodlivejšie upratať, tam už nie je."Počúvate Ráno Nahlas, s bývalou štátnou tajomníčkou rezortu zdravotníctva a aktuálne zdravotnou analytičkou Janou Ježíkovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Neviem, či by som si vybrala slovo paraziti, ale keby som mala povedať či Zdravotné poisťovne preukázali svoju opodstatnenosť, tak jednoznačne poviem, že nie, nepreukázali. Hovorí bývalá štátna tajomníčka rezortu zdravotníctva Jana Ježíková. Podľa nej je však ešte horšie to, že štát - ako regulátor poisťovní a ich zisku, zlyhal a naše záujmy neháji.Zdravotné poisťovne si nerobia robotu, ktorá sa od nich pri nastavení systému očakávala, nesmerujú zdravotníctvo k efektivite. My máme v zdravotníctve "free style", je tam obrovská sloboda a prakticky nikto nič tam nekontroluje. Štát má ale z Ústavy povinnosť splniť si svoj záväzok zabezpečiť zdravotnú starostlivosť pre svojich občanov a má preto právo i povinnosť do toho systému vstupovať reguláciami no a regulovať sa dá prakticky čokoľvek. Hovorí bývalá štátna tajomníčka rezortu a dlhodobá analytička zdravotníctva Jana Ježíková.Slovenské zdravotníctvo je opäť na hrane kolapsu. Ťažko skúšanú dostupnosť zdravotnej starostlivosti tentoraz otestuje staronový spor medzi nemocničnými lekármi a vládou. A aktuálna pointa? Vláda odmietla naplniť všetky záväzky vyplývajúcich z Memoranda uzavretého s Lekárskym odborovým združením, no a namiesto ďalšieho vyjednávania siahla aktuálna vláda až k hrozbe represií. Ochotu lekárov ísť až na hranu to však prakticky vôbec neoslabilo. Krajine tak hrozí mimoriadna situácia, kde sa môžeme domáhať nášho ústavného práva na ochranu životov i zdravia až pod bičom vládnej represie. Memorandum, ktoré je predmetom sporu pritom hovorí nielen o lekárskych platoch, ale je aj o systémových riešeniach, ktoré by mali zabrániť ďalšiemu plytvaniu - a pravedopodobne i rozkrádaniu, našich zdravotných odvodov. Samotní lekári totiž upozorňujú na dlhodobo nesystémové financovanie nemocníc no a na nedostatočné financovanie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti roky upozorňuje aj Najvyšší kontrolný úrad.V systéme, ktorý vykazuje nadmerné úmrtia, príliš dlhé čakacie lehoty alebo i nedostatok moderných liekov - a na ktorý sa donekonečna skladáme v strámiliónových oddlžovaniach, pritom súkromné zdravotné poisťovne dokážu i tak dodnes generovať zisk.Viac ako 20 rokov nášho zdravotníctva ukázalo, že trhové prostredie, ktoré nie je dostatočne regulované, neprináša žiadnu pridanú hodnotu. Naša skúsenosť ukázala, že zdravotné poisťovne neprinášajú efektivitu, ktorú by sme ako pacienti pocítili a štát - ako ich regulátor, zlyhal. Tvrdí bývalá štátna tajomníčka rezortu zdravotníctva Jana Ježíková Netransparentné a nespravodlivé "odmeňovanie" nemocníc je len čerešnička na torte systému, ktorý po vyše dvadsiatich rokoch preukázal, že súkromné poisťovne neprinášajú do zdravotníctva nič pozitívne, tvrdí Jana Ježíková. Ako je to vôbec možné a kde sa stala chyba, že štát rezignoval na úlohu strážcu životov a zdravia svojich vlastných občanov? Majú v tomto systéme súkromné zdravotné poisťovne ešte nejaký verejne preukazateľný zmysel a ak nie, kto je vlastne obhajcom ich záujmov a i ziskov? A napokon, ako celý tento systém funguje a dal by sa ešte nejako zmeniť ku prospechu nás - teda pacientov?"Už som počula i také, že ministerstvo reálne neexistuje pretože tie záujmy v zdravotníctve sú tak silné - a je to o príliš veľkých peniazoch, že snaha to spravodlivejšie upratať, tam už nie je."Počúvate Ráno Nahlas, s bývalou štátnou tajomníčkou rezortu zdravotníctva a aktuálne zdravotnou analytičkou Janou Ježíkovou. Pekný deń a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.ovanej pracovnej sily na trhu práce. Dnes už viac ako 113

„Nevidím žiaden zmysel poskytovať legitimitu agresorovi, ktorý napadol nášho najväčšieho suseda a spôsobil rozklad bezpečnostných štruktúr v Európe, čím ohrozil dlhodobé záujmy Slovenskej republiky. Putin naozaj pre nás nie je partner“. Miroslav Wlachovský hovorí, aká radu by dal premiérovi Ficovi, ak by bol vo funkcii šéfa diplomacie, pre jeho zámer vycestovať do Moskvy za Vladimírom Putinom. Destinácia Moskva – máj 2025 premiér Robert Fico. Január 2025 podpredseda parlamentu Andrej Danko. Ten istý január budúceho roka s rovnakou Kremeľskou destináciou ďalší z podpredsedov národnej rady Tibor Gašpar a malá poslanecká suita. Bez opozičných farieb. Október 2024 europoslanec Smeru Ľuboš Blaha.Destinácia Peking – prelom októbra a novembra 2024 – početná vládna delegácia na čele s ministerským predsedom Robertom Ficom. V odchádzajúcom roku premiér stihol ešte Budapešť, srbský Belehrad, Užhorod a Berlín. Chystá sa aj do Brazílie a Vietnamu. Na zozname ale nefiguruje Washington, Paríž či Londýn. Ak od začiatku svojho štvrtého mandátu deklaruje diplomaciu na štyri svetové strany, o čom by svedčil zoznam jeho prijatí? A čo sú to za signály z útrob rezortu diplomacie, ktorý sa masívne zbavuje personálu, aby zas iných naberal? Téma pre bývalého šéfa diplomacie Miroslava Wlachovského. „Nevidím žiaden zmysel poskytovať legitimitu agresorovi, ktorý napadol nášho najväčšieho suseda a spôsobil rozklad bezpečnostných štruktúr v Európe, čím ohrozil dlhodobé záujmy Slovenskej republiky. Putin naozaj pre nás nie je partner“, hovorí Wlachovský. V podcaste reaguje aj na najnovšie rokovania šéfa diplomacie Juraja Blanára so svojim ruským náprotivkom Sergejom Lavrovom. „Tá štatistika stretnutí je taká, že sa človek pýta, s kým iným sa bilaterálne stretol toľkokrát ako so Sergejom Lavrovom. Lebo dnes sa stretli na Malte na podujatí OBSE“. Keby ste boli na Malte vy dnes v pozícii šéfa diplomacie, s Lavrovom by ste sa nestretli? Vyhli by ste sa mu? To nie je tak, že si podajú ruku na chodbe. Mali bilaterálne stretnutie, kde boli dve delegácie. To muselo byť zorganizované. To nie je o tom, či by som pozdravil Sergeja Lavrova, hoci o tom pochybujem. Za týchto okolností pre mňa reprezentuje Putinov režim všetkých mŕtvych Ukrajincov a Ukrajinky, ktorí padli počas týchto už takmer troch rokov vojny. Ja by som sa do takejto situácie jednoducho nedostal. Nedovolilo by mi to moje nastavenie. Čo hovorí dnešné rokovanie s Lavrovom o nastavení Juraja Blanára? Že veria v normalizáciu vzťahov s Ruskom po tom, ako sa ukončí konflikt na Ukrajine. Neviem, čo si pod tým predstavujú. Neviem, ako sa vedia preniesť cez tie státisíce obetí na Ukrajine, cez obrovskú deštrukciu, ktorá tam nastala. Robiť s Putinom a jeho partiou biznis. Nahrával Jaroslav Barborák.

„Nevidím žiaden zmysel poskytovať legitimitu agresorovi, ktorý napadol nášho najväčšieho suseda a spôsobil rozklad bezpečnostných štruktúr v Európe, čím ohrozil dlhodobé záujmy Slovenskej republiky. Putin naozaj pre nás nie je partner“. Miroslav Wlachovský hovorí, aká radu by dal premiérovi Ficovi, ak by bol vo funkcii šéfa diplomacie, pre jeho zámer vycestovať do Moskvy za Vladimírom Putinom. Destinácia Moskva – máj 2025 premiér Robert Fico. Január 2025 podpredseda parlamentu Andrej Danko. Ten istý január budúceho roka s rovnakou Kremeľskou destináciou ďalší z podpredsedov národnej rady Tibor Gašpar a malá poslanecká suita. Bez opozičných farieb. Október 2024 europoslanec Smeru Ľuboš Blaha.Destinácia Peking – prelom októbra a novembra 2024 – početná vládna delegácia na čele s ministerským predsedom Robertom Ficom. V odchádzajúcom roku premiér stihol ešte Budapešť, srbský Belehrad, Užhorod a Berlín. Chystá sa aj do Brazílie a Vietnamu. Na zozname ale nefiguruje Washington, Paríž či Londýn. Ak od začiatku svojho štvrtého mandátu deklaruje diplomaciu na štyri svetové strany, o čom by svedčil zoznam jeho prijatí? A čo sú to za signály z útrob rezortu diplomacie, ktorý sa masívne zbavuje personálu, aby zas iných naberal? Téma pre bývalého šéfa diplomacie Miroslava Wlachovského. „Nevidím žiaden zmysel poskytovať legitimitu agresorovi, ktorý napadol nášho najväčšieho suseda a spôsobil rozklad bezpečnostných štruktúr v Európe, čím ohrozil dlhodobé záujmy Slovenskej republiky. Putin naozaj pre nás nie je partner“, hovorí Wlachovský. V podcaste reaguje aj na najnovšie rokovania šéfa diplomacie Juraja Blanára so svojim ruským náprotivkom Sergejom Lavrovom. „Tá štatistika stretnutí je taká, že sa človek pýta, s kým iným sa bilaterálne stretol toľkokrát ako so Sergejom Lavrovom. Lebo dnes sa stretli na Malte na podujatí OBSE“. Keby ste boli na Malte vy dnes v pozícii šéfa diplomacie, s Lavrovom by ste sa nestretli? Vyhli by ste sa mu? To nie je tak, že si podajú ruku na chodbe. Mali bilaterálne stretnutie, kde boli dve delegácie. To muselo byť zorganizované. To nie je o tom, či by som pozdravil Sergeja Lavrova, hoci o tom pochybujem. Za týchto okolností pre mňa reprezentuje Putinov režim všetkých mŕtvych Ukrajincov a Ukrajinky, ktorí padli počas týchto už takmer troch rokov vojny. Ja by som sa do takejto situácie jednoducho nedostal. Nedovolilo by mi to moje nastavenie. Čo hovorí dnešné rokovanie s Lavrovom o nastavení Juraja Blanára? Že veria v normalizáciu vzťahov s Ruskom po tom, ako sa ukončí konflikt na Ukrajine. Neviem, čo si pod tým predstavujú. Neviem, ako sa vedia preniesť cez tie státisíce obetí na Ukrajine, cez obrovskú deštrukciu, ktorá tam nastala. Robiť s Putinom a jeho partiou biznis. Nahrával Jaroslav Barborák.

V dnešnej epizóde podcastu ksebe privítame content creatora Miroslava Baču, ktorého môžeš poznať zo sociálnych sietí a YouTube, kde sa venuje rôznorodým aktivitám – od cestovania, kutilovania až po opravy áut. Tentoraz ho však spoznáš v inom svetle – spoločne sa ponoríme do filozofovania o duševnom zdraví mužov, podelí sa o svoju cestu k prvej terapii a prezradí, v čom mu už pomohla. Čo ťa v tomto rozhovore najviac zaujalo? Napíš nám do komentára! So psychológom Martinom Takáčom a Magdalénou Mihálovou z platformy ksebe.sk sme sa pozreli na to:

Aleš je potápač, spisovateľ a sociálny inžinier, a voľnočasový rýchlocestovateľ, ktorý navštívil Černobyľ a Severnú Kóreu. Užívajte Ak sa vám epizóda páčila a chcete vidieť viac, za jedno eurko si môžete pozrieť necenzurovanú, takmer o 33 minút dlhšiu verziu s otázkami od našich patreonov na ⁠https://www.patreon.com/luzifcak⁠ Video môžete sledovať aj na našom Youtube https://youtu.be/RsUzp-JM0O8 Ak sa vám epizóda páčila a chcete vidieť viac, za jedno eurko si môžete pozrieť necenzurovanú, verziu na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://www.patreon.com/luzifcak⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ Alebo sa pripojte na Toldo ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://luzifcak.tol.do⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ Prípadne nás môžete pozvať na kávu na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://www.buymeacoffee.com/luzifcak⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ Môžete nás podporiť aj kúpou Merchu ►►► ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://Luzifcak.com⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ Všetky dôležité odkazy nájdete aj na linku ►►► ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://luzifcak.bio.link⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ UPOZORNENIE: Toto je komediálny podcast dvoch komikov, ktorí sa niekedy viac a niekedy menej úspešne snažia každú situáciu premeniť na vtip a nenavádzajú nikoho na nič nesprávne. Všetko, čo je v ňom povedané, je humor a nemalo by byť brané doslova alebo nebodaj vážne. Obsahuje vulgarizmy, satiru a zvieratá chované v zajatí. Akákoľvek podobnosť postáv z našich príbehov so živými je čisto náhodná. Sledujte len po dovŕšení dospelosti alebo so súhlasom rodičov. V prípade výpadku celkovej kamery môže fotosenzitívnym ľuďom spôsobovať epileptický záchvat, vegánom zvracanie, mäsožravcom hlad a národovcom svrbenie. Kubov hlas môže vyvolať rezonovanie stredného ucha. Vlastne by to nemal pozerať nikto.

„Moja najväčšia obava je o demokratické inštitúcie v Spojených štátoch. Viacerí sa obávajú revanšu voči ministerstvu spravodlivosti, voči tým, ktorí sa snažili vyšetriť kauzy Donalda Trumpa“. Pohľad na výsledky prezidentských volieb optikou Miroslava Wlachovského, niekdajšieho šéfa slovenskej diplomacie.Zemetrasenie na politickej scéne, historický návrat ale i šok či pochmúrne vyhliadky – niektoré z komentárov na výsledok supervolebného utorka v Spojených štátoch. A je ním Donald Trump ako staronový obyvateľ Bieleho domu a teda prezident; A senát a snemovňa reprezentantov v rukách jeho republikánov. Čo bude znamenať to jeho „opravím“, s ktorým vyhral voľby, v ktorých pôvodne „na tesno“ súperil s demokratkou Kamalou Harrrisovou, ktorá bola v záskoku za Joea Bidena.Čo je jeho voľba za správu pre svet a Slovensko v ňom? Téma pre Miroslava Wlachovského, niekdajšieho prvého muža našej diplomacie, ktorý si prešiel aj ambásadou vo Washingtone v pozícii šéfa politickej sekcie, či zástupcu misie. „Moja najväčšia obava je o demokratické inštitúcie v Spojených štátoch. Viacerí sa obávajú revanšu voči ministerstvu spravodlivosti, voči tým, ktorí sa snažili vyšetriť kauzy Donalda Trumpa“, tvrdí. Na otázku prečo vyhral, Wlachovský upriamuje pozornosť na jeho akcent na ekonomiku a domácu politiku. „To jeho Amerika first v novom šate bolo zaodeté do toho, že zníži infláciu, ako vytvorí lepšie podnikateľské prostredie“. Za najväčšiu chybu jeho rivalky Kamaly Harrisovej Wlachovský označil fakt, že „viac rozprávala o Trumpovi ako o tom, čo bude robiť sama. To nestačilo“. „Neprestane ma udivovať, že krajina s takmer 350 miliónmi obyvateľov, ktorá je lídrom slobodného sveta a jediná superveľmoc, vygeneruje do volieb na najvyššiu exekutívnu funkciu dvoch ľudí, ktorí sú pred osemdesiatkou“, konštatuje exminister. Poukazuje pritom na fakt, že s Donaldom Trumpom, ktorý má 78 rokov, pôvodne súperil Joe Biden, ktorý bude mať o pár dní 82 rokov. Keby svoje sily odhadol skôr, z demokratických primáriek mohol podľa Wlachovského vzísť silnejší protikandidát Donalda Trumpa. „Tomu mal pomôcť aj „mobilizačný poteciál“ pokusu o atentát, pri ktorom mu zranili ucho“, dodáva Wlachovský. Očakáva, že Trump bude „protekcionisticky“ pristupovať k domácemu trhu, k americkým pracovným miestam. „Zavedie clá na mnohé produkty či už z Číny alebo z Európy. Neviem, či toto je dobrá správa pre Európu a pre Slovensko v nej, ktoré sa orientuje najmä na vývoz automobilov“, vyjadruje svoje obavy Wlachovský. XxxxZnížim dane, využijem ropu, uzavriem hranice. To sú slová z Trumpovho prvého príhovoru, keď už bolo jasné, že voľby vyhral...... a nastane zlatý vek Ameriky...Nakoľko - ako poznáme Donalda Trumpa s jeho nevyspytateľnosťou - nakoľko to môže byť program pre jeho domácu politiku?Takto, Donald Trump je šouman. Je television personality, ako to o ňom hovoria. Má dar zaujať. A rozprávať. A niekedy až bezbreho. Ale základné presvedčenia, ktoré sa týkajú podnikania a bazálnej ekonomiky, on má v sebe.Je známy milionár a podnikateľ.Niektorí tvrdia, že keby peniaze, čo mu zveril otec, dal do banky, tak je možno bohatší, ako je dnes, lebo zase až tak úplne úspešný vždy nebol. Bolo tam aj niekoľko bankrotov. Chcem ale povedať, že on sa naozaj zameriava na tú ekonomickú a biznisovú stránku. Napísal aj knihu s titulom Art of deal, umenie zjednať alebo vyjednať. V nej sa dá veľa pochopiť z jeho videnia, pretože on je jeden z mála amerických prezidentov, ktorí nemali predcházajúcu politickú či vojenskú skúsenosť. Prišiel s backgroundom podnikateľa a veľa z tých reakcií, ktoré vidíme, sú vyslovene...

„Moja najväčšia obava je o demokratické inštitúcie v Spojených štátoch. Viacerí sa obávajú revanšu voči ministerstvu spravodlivosti, voči tým, ktorí sa snažili vyšetriť kauzy Donalda Trumpa“. Pohľad na výsledky prezidentských volieb optikou Miroslava Wlachovského, niekdajšieho šéfa slovenskej diplomacie.Zemetrasenie na politickej scéne, historický návrat ale i šok či pochmúrne vyhliadky – niektoré z komentárov na výsledok supervolebného utorka v Spojených štátoch. A je ním Donald Trump ako staronový obyvateľ Bieleho domu a teda prezident; A senát a snemovňa reprezentantov v rukách jeho republikánov. Čo bude znamenať to jeho „opravím“, s ktorým vyhral voľby, v ktorých pôvodne „na tesno“ súperil s demokratkou Kamalou Harrrisovou, ktorá bola v záskoku za Joea Bidena.Čo je jeho voľba za správu pre svet a Slovensko v ňom? Téma pre Miroslava Wlachovského, niekdajšieho prvého muža našej diplomacie, ktorý si prešiel aj ambásadou vo Washingtone v pozícii šéfa politickej sekcie, či zástupcu misie. „Moja najväčšia obava je o demokratické inštitúcie v Spojených štátoch. Viacerí sa obávajú revanšu voči ministerstvu spravodlivosti, voči tým, ktorí sa snažili vyšetriť kauzy Donalda Trumpa“, tvrdí. Na otázku prečo vyhral, Wlachovský upriamuje pozornosť na jeho akcent na ekonomiku a domácu politiku. „To jeho Amerika first v novom šate bolo zaodeté do toho, že zníži infláciu, ako vytvorí lepšie podnikateľské prostredie“. Za najväčšiu chybu jeho rivalky Kamaly Harrisovej Wlachovský označil fakt, že „viac rozprávala o Trumpovi ako o tom, čo bude robiť sama. To nestačilo“. „Neprestane ma udivovať, že krajina s takmer 350 miliónmi obyvateľov, ktorá je lídrom slobodného sveta a jediná superveľmoc, vygeneruje do volieb na najvyššiu exekutívnu funkciu dvoch ľudí, ktorí sú pred osemdesiatkou“, konštatuje exminister. Poukazuje pritom na fakt, že s Donaldom Trumpom, ktorý má 78 rokov, pôvodne súperil Joe Biden, ktorý bude mať o pár dní 82 rokov. Keby svoje sily odhadol skôr, z demokratických primáriek mohol podľa Wlachovského vzísť silnejší protikandidát Donalda Trumpa. „Tomu mal pomôcť aj „mobilizačný poteciál“ pokusu o atentát, pri ktorom mu zranili ucho“, dodáva Wlachovský. Očakáva, že Trump bude „protekcionisticky“ pristupovať k domácemu trhu, k americkým pracovným miestam. „Zavedie clá na mnohé produkty či už z Číny alebo z Európy. Neviem, či toto je dobrá správa pre Európu a pre Slovensko v nej, ktoré sa orientuje najmä na vývoz automobilov“, vyjadruje svoje obavy Wlachovský.

Najvyššia slovenská futbalová súťaž má svoju prvú tretinu za sebou a každý jeden zápas nesie svoj vlastný príbeh či momenty, ktoré sa podpíšu pod výsledok samotného stretnutia alebo doznievajú ešte aj niekoľko dní po ňom. Výrazné rezonancie ostali aj po najslávnejšom slovenskom futbalovom derby, o ktorom porozprával v podcaste Striedame! futbalový redaktor ŠPORT.sk Ján Jasenka.Súčasťou redakcie ŠPORT.sk je už od roku 2007 a jeho zameraním je práve futbal, v ktorom sa venuje najvyššej slovenskej futbalovej súťaži, ako aj dianiu v našej reprezentácii. Ján Jasenka prispieva k slovenskému futbalovému dianiu aj komentármi či názormi a tým posledným vzbudil veľký rozruch. Najmä na fanúšikovskej scéne, keď poukázal na antisemitizmus či rasizmus, ktorý podľa jeho názoru prehliadame či vedome zľahčujeme.„Veľmi sa mi nepáčilo, že slovo ‚žid‘ bolo používané ako niečo zlé alebo nadávka. Niečo, čo znamená urážku a hanbu. Pobúrilo ma to a možno ešte viac fakt, že ako keby si to nikto nevšímal a bolo to každému úplne jedno. Neviem, v akej dobe to dnes žijeme, keď zlý je ten, ktorý na to poukáže a nie to, že sa to dnes stále deje,“ upozornil Jasenka po derby medzi Spartakom Trnava a ŠK Slovan Bratislava (0:1).Nielen o tom sa s naším redaktorom porozprávali Muťo a Julo v najnovšej časti podcastu Striedame! na ŠPORT.sk, keďže sme nahliadli aj do práce futbalového novinára na Slovensku, porozprávali sa o jeho skúsenostiach z tohto fachu a dozvedeli sa, že aj futbalový novinár môže fandiť niekomu konkrétnemu.

Neviem ako, ale mali sme to vyriešiť, vraví v bilančnom rozhovore o páde vlády Eduarda Hegera čestný predseda SaS Richard Sulík. S reportérom Dušanom Mikušovičom sa rozpráva o pätnástich rokoch v politike, svojom novom kulinárskom projekte a vysvetľuje, prečo sa rozhodol odísť z parlamentu a či sa doňho ešte vráti.

Today's episode is about the European Day of Languages. In the Slovak lesson, you will learn some classroom phrases for students. You will also learn how to ask “Could you explain that again?” in Slovak. At the end of this episode is my dialogue about celebrating European Day of Languages.Episode notesIn today's episode, I'm talking about the European Day of languages. In the Slovak lesson, you will learn some classroom phrases for students. You will also learn how to ask “Could you explain that again?” in Slovak. At the end of this episode, you can find my dialogue about celebrating European Day of languages.Slovak lesson1.    Prepáčte. (I'm sorry. / Sorry.)2.    Ospravedlňujem sa. (I apologize.)3.    Prepáčte, že meškám. (Sorry I'm late.)4.    Nerozumiem. (I don't understand.)5.    Prepáčte, nepočul som dobre. (Sorry, I didn't hear well.)6.    Prosím, hovorte pomalšie. (Please speak more slowly.)7.    Môžete to zopakovať? (Can you repeat that?)8.    Prepáčte, nie som si istý. (Sorry, I'm not sure.)9.    Môžem ísť na toaletu / záchod? (Can I / May I go to the bathroom?)10. Necítim sa dobre. (I don't feel well.)11. Môžem otvoriť/zatvoriť okno? (May / Can I open/close the window?)12. Na akej stránke sme? (What page are we on?)13. Aká je domáca úloha? (What is the homework?)14. Zabudol / Zabudla som domácu úlohu doma. (I forgot my homework at home.)15. Mohli by ste to ešte raz vysvetliť? (Could you explain that again?)DialogueAnna: Tak teda, šťastný Európsky deň cudzích jazykov, všetci! Koľko jazykov si myslíte, že budeme hovoriť do konca dnešného dňa?Luca: Toľko koľko potrebujeme na objednanie pizze v každej krajine!Sophie: Luca, myslím, že ty už dávno vieš, ako sa povie "pizza" v každom jazyku.David: Viete, mali by sme Lucu otestovať. Ako sa po slovensky povie „pizza“, Luca?L: Uh... "Pizza"?D: To je pravda! Už si to zvládol.A: Dobre, dosť o pizzi. Urobme si jazykovú výzvu. Každý povieme frázu vo svojom rodnom jazyku a ostatní musia uhádnuť, čo to znamená.S: Skvelý nápad! Idem prvá. "Je ne sais pas pourquoi je suis toujours fatiguée."L: Hmm... nechaj ma hádať. "Neviem, prečo som taká unavená."S: Hej, uhádol si!D: Sophie, nebolo to také ťažké. Hovoríš to každý deň!A: Dobre, som na rade! "Mam ochotę na coś słodkiego."L: Myslím, že to znamená: "Chcem niečo sladké!" správne?A: Áno! Si si istý, že nevieš po poľsky?L: Nie, ale viem, že máš rada sladkosti.D: Dobre, teraz ja. "Neviem, prečo mám rád bryndzové halušky."S: To je príliš dlhé! neviem!A: Myslím, že to znamená: "Neviem, prečo mám rád bryndzové halušky." je to tak?D: Správne! A mám ich rád, lebo sú chutné.L: Čo sú to tie bryndzové halušky?D: Je to slovenské jedlo, ako zemiakové halušky s bryndzou.L: To musím vyskúšať!S: Luca, myslíš niekedy na niečo iné ako na jedlo?L: Len niekedy. Ale jedlo je najlepší spôsob, ako porozumieť jazyku!A: Je to jeden zo spôsobov, ako sa ho naučiť!D: Pravda, jedlo a jazyk idú ruka v ruke.L: Na jazyky, jedlo a priateľstvo!Timestamps02:32 Intro02:27 About the Day of languages03:23 Fun fact 105:05 Fun fact 207:29 Slovak lesson16:42 Dialogue20:33 Dialogue with the English translation25:55 Final thoughtsIf you have any questions, send it to my email hello@bozenasslovak.com. Check my Instagram https://www.instagram.com/bozenasslovak/ where I am posting the pictures of what I am talking about on my podcast. Also, check my website https://www.bozenasslovak.com © All copywrites reserved to Bozena O Hilko LLC

Neviem či sa o dvoch dňoch mimo domu dá hovoriť ako o dovolenke, ale precestovali sme 1500 km v aute, tak asi áno. Podarilo sa nám navštíviť Bosnu a Hercegovinu s oboma našimi pokladmi. Aká je cesta v aute s deťmi? Čo sme stihli vidieť a či to stálo za to, si môžete vypočuť v tejto epizóde. Instagram: https://www.instagram.com/triezvamama_podcast/

*Podporte podcast Index v aplikácii Toldo na ⁠⁠sme.sk/extraindex⁠⁠. Šesť miliárd z únie Slovensko dostane, netreba sa vôbec obávať, všetko ide podľa plánu. Aj takéto ubezpečenia počúvame mesiace zo strany vládnych politikov na čele s vicepremiérom pre plán obnovy Petrom Kmecom. Najnovšie zistenia však dokazujú, že nie všetko je úplne tak, ako sa nám vláda Roberta Fica snaží nahovoriť. Práve naopak, hrozí nám, že prídeme o miliardy eur. Miliardy, ktoré mali slúžiť aj na výstavbu nových záchranných služieb a dlhodobo zanedbávanú paliatívnu starostlivosť. Najväčšie problémy pritom hlási rezort životného prostredia na čele s Tomášom Tarabom. „Zdá sa mi, že on ideologicky nesúhlasí s celým plánom obnovy. Medzi iným totiž povedal aj to, že na Slovensku nevidí akýkoľvek potenciál pre obnoviteľné zdroje a chce dodržať lesnícko-agrárnu štruktúru našej krajiny. V jednoduchosti, ďalej rúbať lesy,“ hovorí analytička Euractiv Slovensko Barbara Zmušková. Veľké meškanie, s ktorým je spojená aj pokuta vo výške 144 miliónov eur, má však aj projekt online maturít, ku ktorému sa Slovensko v dokumente takisto zaviazalo. Podľa Zmuškovej bolo v júni zrušené obstarávanie na systém, cez ktorý mali maturity prebiehať. Deadline je pritom rok 2026. „Neviem si predstaviť, čo sa v najbližších dvoch rokoch musí stať, aby bolo reálne možné termín dodržať,“ dodáva. Ako to teda s miliardami od únie naozaj je, ktorí ministri si neplnia svoje povinnosti a rozpustili celé tímy pracujúce na reformách a akú úlohu v tom celom zohráva obava o právny štát na Slovensku? V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá analytička Euractiv Slovensko Barbara Zmušková. _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na ⁠sme.sk/indexodber⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Index.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Šokovalo ma, keď sa Martina Šimkovičová stala ministerkou kultúry, hovorí jej bývalý spolumoderátor z Telerána Pavel Bruchala. V rozhovore s reportérkou Luciou Osvaldovou vysvetľuje, prečo sa rozhodol Šimkovičovú a jej kroky v kultúre verejne skritizovať a hovorí aj o tom, či sám neplánuje vstup do politiky.

Aj návštevníci festivalu sú zodpovední za svoju bezpečnosť. Hovorí to pre podcast Aktuality Nahlas Richard Tóth, lovec búrok, ktorý sa stará aj o bezpečnosť na festivaloch. Plachtové stany ako ten z Pohody sú podľa neho riziko, treba ich minimalizovať a určite sa tam neskrývať. Radšej zmoknite. Plachtové stany sú bezpečné len do nejakej sily vetra, a záleží aj na kvalite a opotrebovaní materiálu. Keď zrazu zafúka silnejšie, môže sa roztrhnúť tak ako sa to stalo tento víkend na Pohode. “Neviem si predstaviť, keď búrky budú častejšie a takéto intenzívne, ako by vedeli z tohto stanu rýchlo dať dole plachtu, čo sa napríklad na stagei dá. Tam vediea dať dole postranné plachty, stiahnuť obrazovky a minimalizovať plochu, o ktorú sa vie oprieť vietor. Pri týchto stanoch sa to nedá,” vysvetľuje profesionálny lovec búrok Richard Tóth. Nahrával Peter Hanák.

Aj návštevníci festivalu sú zodpovední za svoju bezpečnosť. Hovorí to pre podcast Aktuality Nahlas Richard Tóth, lovec búrok, ktorý sa stará aj o bezpečnosť na festivaloch. Plachtové stany ako ten z Pohody sú podľa neho riziko, treba ich minimalizovať a určite sa tam neskrývať. Radšej zmoknite. Plachtové stany sú bezpečné len do nejakej sily vetra, a záleží aj na kvalite a opotrebovaní materiálu. Keď zrazu zafúka silnejšie, môže sa roztrhnúť tak ako sa to stalo tento víkend na Pohode. “Neviem si predstaviť, keď búrky budú častejšie a takéto intenzívne, ako by vedeli z tohto stanu rýchlo dať dole plachtu, čo sa napríklad na stagei dá. Tam vediea dať dole postranné plachty, stiahnuť obrazovky a minimalizovať plochu, o ktorú sa vie oprieť vietor. Pri týchto stanoch sa to nedá,” vysvetľuje profesionálny lovec búrok Richard Tóth. Nahrával Peter Hanák.

„Keď prídem do roboty a vidím Trestný zákon, ani jedno ustanovenie v ňom nechýba, ani jedno nebolo nahradené iným. Nemám preto dôvod trestné stíhanie prerušiť,“ odpovedá predseda trestnoprávneho kolégia Krajského súdu v Bratislave sudca PETER ŠAMKO na otázku, či zmenil názor na prerušovanie trestných stíhaní pre pozastavenie účinnosti novely Trestného zákona. „Z rozsudku ESĽP vyplýva najmä to, že sudcovia by nemali pomáhať prokurátorom. Aj do vlastných radov musím povedať, že často skĺzavame k tomu, že ich argumentácia nie je správna, že právna kvalifikácia je absolútne zlá, ale vidíme inú, tak ju napíšeme do rozhodnutia, lebo nám to nedá. Alebo dôvod väzby založíme na niečom inom. Mali by sme sa vrátiť k staršej rozhodovacej činnosti, že nie sme predĺžená ruka prokuratúry a nie sme tu na to, aby sme ich vodili za ruku,“ komentuje rozsudok Cviková proti Slovenskej republike. Vyjadruje sa aj k dopadom znižovania trestov a výšky škôd, ak prejdú cez Ústavný súd. „S priestupkovým zákonom by sa malo niečo urobiť. Je z roku 1990, nikoho neodrádza, priestupkové orgány sú preťažené a teraz im posunieme obrovské množstvo vecí,“ naráža na skutočnosť, že z mnohých trestných káuz sa po prípadnom nadobudnutí účinnosti novely Trestného zákona stanú priestupky a niekto ich bude musieť prejednať.  P. Šamko tiež vysvetlil, prečo považuje znižovanie trestných sadzieb za zmysluplné: „Neviem kto ešte verí tomu, že vysoké tresty sú odradzujúce. Stačí ísť do USA, kde majú vysoké tresty aj vysokú kriminalitu, pretože nikoho neodrádzajú a porovnať si to s Fínskom, kde majú tresty mierne a majú nízku kriminalitu.“  Ešte vo februári napísal na Právne listy príspevok, že vysoké tresty sú podľa neho dobré nanajvýš na to, aby sa ľudia skôr priznali a spolupracovali s orgánmi činnými v trestnom konaní. Čo však hovorí na najčastejší protiargument, že takzvaní kajúcnici nemajú dôvod klamať, pretože sa tým sami priznávajú k trestnej činnosti? „Je to hlúposť,“ reagoval bezprostredne. „Svet nás učí, že to nie je pravda. Najväčšiu časť justičných omylov tvoria falošné priznania,“ dodal.  Ako jeden z príkladov spomína IT škandál britskej pošty, ktorý tento rok tamojší premiér Rishi Sunak označil za jeden z najväčších justičných omylov v histórii krajiny. V rokoch 1999 až 2015 bolo za údajnú spreneveru a ďalšie trestné činy stíhaných niekoľko stoviek zamestnancov britskej pošty, desiatky z nich uzatvorili dohodu o vine a treste, pretože sa obávali väzby, ďalší dobrovoľne splácali manká, ktoré nespôsobili. Spätne sa prišlo na to, že zamestnanci nič protiprávne neurobili, nezrovnalosti spôsobil chybný informačný systém. Majú okrem novinárov, politikov a prokurátorov predsudok slepo veriť priznaniam obvinených aj samotní sudcovia? „Je pohodlnejšie, ak sa vám niekto prizná, lebo máte ľahšie skončenú vec,“ odpovedá P. Šamko. Video k rozhovoru ⁠⁠⁠nájdete na YouTube⁠⁠. ⁠Týždenný newsletter Adama Valčeka Bez názvu si môžete predplatiť ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠na TOMTO odkaze⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠.

Do štúdia Startitupu tentokrát prijala pozvanie nová europoslankyňa za PS Veronika Cifrová Ostrihoňová. Bývalá moderátorka vstúpila do politiky len pred pár mesiacmi, no voliči ju prekrúžkovali na druhé miesto na kandidátke. V rozhovore hovorí, že sťahovanie do Bruselu s manželom, populárnym moderátorom Sajfom, ešte nevyriešili. "Chce to  trošku času, riešia sa procesnejšie veci, ale zatiaľ sme sa nedopracovali k výsledku. Cieľom je, aby rodina bola čo najviac spolu, prispôsobíme tomu naše fungovanie," hovorí Cifrová Ostrihoňová. Jej manžel Matej Cifra má viacero spoluprác aj s finančnými skupinami. Bude to obmedzovať, aby nevznikali fámy o prepojení na europoslankyňu? "Budeme oveľa citlivejšie pristupovať aj k tomu, čo robí on, s kým spolupracuje on, pretože stále je slobodný človek, ale ani jeden nechceme, aby zbytočne vznikali nejaké dohady, ktoré by neboli pravdivé, ale môžu zakladať na niečo, čo sa neskôr ukáže, že tak nie je," hovorí Veronika Cifrová Ostrihoňová. "Je to rozhodnutie manžela, nediktujem mu s kým má robiť alebo nemá robiť, tak ako on mne nediktuje s kým sa mám ja rozprávať v politike," dopĺňa. Výsledky volieb ju potešili, keďže podľa nej ukázali, že väčšina ľudí, ktorí prišli voliť ukázali, že si neprajú tvrdú protieurópsku politiku. V Bruseli sa však bude stretávať aj s poslancami Smeru, s ktorými má radikálne odlišné názory. Ako k nim bude pristupovať? "Som v prvom rade slušne vychovaný a empatický človek, takže sa vždy pozdravím. Neviem si predstaviť, že niekoho nevidím. Ale, zároveň, naše svety sú veľmi rozdielne, takže hĺbavé debaty, veľké diskusie pri večeri si predstaviť neviem. Nielen pre obsahovo rozdielne hodnoty, ale aj pre tú formu vyjadrovania sa, ktorá mne nesedí," hovorí politička. Tvrdí, že v kampani zistila, že ľudia chcú väčši pokoj, nie šou alebo to, kto kto má nenávistnejší status, lebo sú z toho unavení. Je možné, že ju uvidíme aj na kandidátke do slovenských parlamentných volieb? "To je pre mňa strašne predčasná otázka. Čokoľvek vám poviem, by bolo irelevantné. Za tri roky sa toho môže veľa stať." V rozhovore hovorí aj to, čo očakáva od nového prezidenta Petra Pellegriniho, ako vníma zrušenie RTVS, kde pracovala, ale rozoberáme aj situáciu v televízii Markíza. Pozri si exkluzívny rozhovor, kde opisuje svoje plány v Bruseli, budúcnosť v politike aj spoluprácu s koaličnými europoslancami.

Keď Ľudovít Ódor pred pár mesiacmi ohlásil, že bude jednotkou na kandidátke Progresívneho Slovenska do eurovolieb, mnohých prekvapil. Priamemu výkonu politiky sa totiž až do vymenovania za úradníckeho premiéra nevenoval. V eurovoľbách napokon získal takmer 300-tisíc preferenčných hlasov a PS vyhralo s náskokom 3 % pred Smerom. Ódor v rozhovore pre Startitup hovorí, že v kampani sa nestretával s tým, že by mu nadávali do „liberálnych fašistov“. „Nie, asi je to aj tým, že som nebol v straníckej politike. Stretával som sa s kritikou, krajnými názormi, ale slušne sme sa nezhodli, čo je podľa mňa dobré,“ tvrdí. Momentálne sa rozhoduje, či vstúpi do strany a vyhodnocujú si, čo mohli v kampani spraviť inak. Prelomovým bodom sa počas posledných týždňov stal atentát na Roberta Fica. Hodnotí správne, že v PS na chvíľu zastavili kampaň? „Mne sa zdá, že aj keď nám to mohlo ubrať niekoľko hlasov, tak to beriem za dobré rozhodnutie. Neviem si predstaviť ísť tvrdo do kampane, keď premiér bojuje o život na operačnej sále. Možno sme stratili pár hlasov, ale beriem to tak, že sme všetci ľudia,“ opisuje Ódor.

Today's episode is about an old tradition called “Opening of the springs” in Slovakia. In the Slovak lesson, you will learn Locative case of Slovak feminine nouns in singular. You will also learn how to say “I don't know anything“ in Slovak. At the end of this episode, you can find a short story about the opening of the springs.Episode notesIn today's episode, I'm talking about an old tradition called “Opening of the springs” in Slovakia. In the Slovak lesson, you will learn Locative case of Slovak feminine nouns in singular. You will also learn how to say “I don't know anything“ in Slovak. At the end of this episode, you can find a short story about the opening of the springs.Slovak lessona) The locative case of feminine nouns ending in a hard consonant:1. matka / o matke (about the mother)2. sestra / pri sestre (at my sister's)3. chodba / na chodbe (in the hallway)4. dedina / po dedine (across the village)5. kniha / v knihe (in the book)6. kačka / o kačke (about a duck)b) The locative case of feminine nouns ending in a soft consonant:7. sesternica / o sesternici (about the cousin)8. stanica / na stanici (at the station)9. ulica / po ulici (on the street)10. nemocnica / v nemocnici (in the hospital)11. kuchyňa / pri kuchyni (by the kitchen)12. kúpeľňa / v kúpelni (in the bathroom)13. loď / na lodi (on boat)14. miestnosť / v miestnosti (in the room)15. dlaň / na dlani (on the palm – hand palm)16. jedáleň / pri jedálni (by the dining room)17. kaviareň / o kaviarni (about coffee house)18. kancelária / v kancelárii (in office)19. Mária / o Márii (about Mary) Short sentences:1. Kde je telefón? Telefón je na chodbe. (Where is the phone The phone is in the hallway.)2. Kade ide sprievod? Sprievod ide po dedine. (What way is the procession going?)3. O kom rozprávate? Rozprávame o mojej sesternici. (Who are you talking about? We are talking about my cousin.)4. Kde ma budeš čakať? Budem ťa čakať na stanici. (Where will you wait for me? I will wait for you at the station.)5. Kto ide po ulici? Môj priateľ ide po ulici. (Who is walking down the street? My friend is walking down the street.)6. Kde je Daniel? Daniel je v kúpeľni. (Where is Daniel? Daniel is in the bathroom.)7. Ako bolo na lodi? Na lodi bolo fajn. (How was the ship? It was fine on the boat.)8. Kde sú oznamy? Oznamy sú pri jedálni. (Where are the announcements? Announcements are by the dining room.)9. Je šéf v kancelárii? Áno, je v kancelárii. (Is the boss in the office? Yes, he is in the office.)10. O kom je ten príbeh? Je o Márii. (Who is the story about? It's about Mary.)11. Neviem nič o tej kaviarni. (I don't know anything about that coffee house.)12. Neviem nič. (I don't know anything.)Timestamps00:33 Introduction to the episode02:31 About the tradition  “Opening of the springs”08:26 Slovak lesson19:45 Short sentences22:55 Story about  “Opening of the springs” (in Slovak)24:35 Translation of the story (in English)25:43 Final thoughtsIf you have any questions, send it to my email hello@bozenasslovak.com. Check my Instagram https://www.instagram.com/bozenasslovak/ where I am posting the pictures of what I am talking about on my podcast. Also, check my website https://www.bozenasslovak.com © All copywrites reserved to Bozena O Hilko LLC

Neviem či nastane sadnutie si za spoločný okrúhly stôl, ale teraz ide o to, netlačiť na emócie a vzájomné obviňovanie sa, ale skúšať vecnú debatu o tom aké Slovensko chceme, hovorí po atentáte na premiéra sociologička Zuzana Fialová. "Poďme sa naozaj vecne baviť o tom, čo chceme pre túto krajinu. Aké Slovensko chceme - pre nás a pre naše deti. To je dnes téma," dodáva sociologička, ktorá sa dlhodobo venuje riešenieu konfliktov. „Aj mne občas napadalo, že mám právo nenávidieť. Ale to je strašný omyl. Nenávisť a pomsta sú nenásytné. Nenávisť je ako žravý netvor, ktorý má stále hlad. Nenávisť poškodzuje hlavne toho, kto nenávidí, a nie toho proti komu je namierená," píše v závere svojej knihy "Premohla som hnev a nenávisť“ preživšia Holokaustu Rachel Hanan. Napriek všetkým hrôzam, ktoré prežila však pred nenávisťou varuje. Podobne pred nenávisťou varuje aj známy nemecký filozof Friedrich Nietzche: "Ten, kto bojuje s monštrami, by si mal dávať pozor, aby sa jedným z nich napokon i on sám nestal. Keď dlho hľadíte do priepasti, raz sa aj priepasť pozrie späť do vás,“ jasnozrivo prorokuje tento klasik filozofie. Slovensko je pár dní po atentáte na predsedu vlády Roberta Fica - a aj keď je ešte priskoro na vynášanie jednoznačných záverov, z dostupných informácií je zrejmé, že atentátnika v jeho šialenom čine poháňala nenávisť, nenávisť z politických dôvodov. Slová, a ich moc. Majú moc tvoriť, no majú i moc ničiť. Napokon: "Na počiatku bolo slovo a to slovo bolo Boh," píše sa už v samotnej biblii, No aký je to Boh - či je to boh obetovania Izáka, zničenia Sodomy a krvnej klanovej pomsty alebo je to boh kázania na hore, univerzálnej lásky k blížnemu a odpustenia, to je už na voľbe každého z nás. "Poukazovanie na to, že voliči tej druhej strany sú tí zlí a sprostí, tak presne toto nikam nevedie. Treba sa pozrieť do vlastného hniezda. My totiž neponúkame žiadny obraz hrdosti alebo žiadne pozitívne príbehy, ku ktorým by sme sa - ako národ žijúci na tomto území, vedeli upnúť. To aké témy, aký príbeh a aké hodnoty nastoľujeme, to je ale naozaj na nás. Pretože, ak to neurobia vzdelaní ľudia v tejto spoločnosti, tak to nemáme od koho čakať," tvrdí sociologička Zuzana Fialová.Atentát na premiéra a Slovensko pred výbuchom nazhromaždenej frustrácie a polarizácie. Ako z toho von a ako sa vlastne deeskalujú hlboké spoločenské konflikty? Téma dnešného Rána Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Tisícka škôl, banky i predajne elektroniky, naposledy univerzita – Slovensko čelilo vyhrážkam bombovými útokmi. Po nich však prišla - nie hrozba, rovno v našich končinách bezprecedentný pokus o atentát na najsilnejšieho muža krajiny – premiéra. Robert Fico čelil piatim výstrelom, po ktorých podstúpil náročnú operáciu. Robert Kaliňák, jeden z premiérových najbližších mužov. „Zažili sme jeden tragický deň, ktorý znamená boj o život predsedu vlády. Utrpel vážnu polytraumu po strelných poraneniach a jeho zdravotný stav je mimoriadne vážny“. To bolo krátko pred deviatou večer po vyše troj a polhodinovej operácii, ktorá ešte nebola vo svojom závere. Minister vnútra už vtedy hovoril o jasnom „politicky motivovanom“ pokuse o atentát. Matúš Šutaj Eštok.„Páchateľ vystrelil päť výstrelov a predseda vlády je v kritickom stave. Prvé informácie, ktoré máme, hovoria o jasnej politickej motivácii a že rozhodnutie padlo krátko po prezidentských voľbách“. Bezprostredne po útoku policajti zadržali 71-ročného útočníka Juraja Cintulu. „Nesúhlasím s politikou vlády. Sú likvidované masmédiá. Prečo je RTVS napádaná? Mazák je prečo vyhodený z funkcie?“, uviedol krátko pred výsluchom v zázname pre Ta3. Ak v prípade útoku na premiéra polícia páchateľa zadržala, stojcov útokov na školy zatiaľ nemá, hrozby však vyšetruje ako terorizmus s najprísnejšími trestami. Aký potenciál v sebe skrývajú takéto opakované hrozby, keď zasievajú strach? Svoje by o tom vedeli povedať tisíce rodičov aj ich detí.Čo o nich prezrádza ich „rukopis“? Napĺňajú klasifikáciu hybridných hrozieb a čo môžu sledovať ich strojcovia? Téma pre bezpečnostného experta so špecializáciou na hybridné hrozby či terorizmus Victora Breinera. Nie je v ohrození taká krehká hodnota, ako súdržnosť jednej krajiny? „Sme zvyknutí, že teroristické hrozby sa dejú kdesi ďaleko od nás a terorizmus je islamský, pričom sa spája s neštátnymi aktérmi. To sa aj Putinovou agresiou na Ukrajine zmenilo“, tvrdí bezpečnostný expert Victor Breiner. Poukazuje na nevídanú aktivitu ruských tajných služieb. A to aj u nás. Nehovorí, že za aktuálnymi hrozbami boli práve oni, no bezpečnostné zložky podľa neho nemôžu pri vyšetrovaní prípadu vynechať žiadnu z alternatív. Rovnako aktivitu nejakého technologicky schopného jedinca. Strach ako želaný efekt„Terorizmus je komunikačná stratégia, pri ktorej sú obete len prostriekom. Cieľom je strach publika, ktorý odradí od aktivít proti strojcom takýchto útokov“, tvrdí Breiner. Bezpečnostná slepota vládnych politikov alias prospechárstvo„Pokiaľ považujeme za blízkeho partnera krajinu, ktorá vyprovokovala vojnu voči svojmu susedovi, pokiaľ sa vládni predstavitelia úplne otvorene ukazujú so zástupcami Ruska ako so svojimi legitímnymi partnermi, to je presne tá strana, ktorá preukázateľne stojí už desaťročie za plejádou projektov, ktoré manipulujú verejnou mienkou. Nazval by som to politickým prospechárstvom. Vládna premena RTVS na vládnu STVR – rovnako „bombová“ hrozbaAkousi „bombovou hrozbou“ pre demokraciu a právny štát je podľa Breinera aj vládne zmočňovanie sa verejnoprávnej RTVS, o formálnom zrušení ktorej sa aktuálne rokuje v parlamente. „Potrebujú nad ňou kontrolu, aby dosiahli tzv. interpretačnú suverenitu“, vysvetľuje. „Potrebujú, aby im vo verejnom priestore čím menej informačných kanálov robilo konkurenciu a spochybňovali kroky, ktoré politicky robia. Na druhej strane získavajú kanály, ktorými môžu propagovať seba, svoje politiky. To, čo sa bude nazývať štátnou propagandou“, hovorí expert na hybridné hrozby. Cieľom je udržať sa pri moci aj ďaľšie volebné obdobie. „Mať kontrolu nad verejnoprávnym médiom im v tom rozhodne môže pomôcť“,...

„Dúfam, že sa neprebudíme do krajiny, kde sa bude pre administratívne chyby rozpúšťať mimovládny sektor“, vyjadruje obavy Simona Stískalová zo Slovenskej katolíckej charity.Viac transparentnosti vo financovaní pre vyššiu dôveru verejnosti, versus stigmatizácia a nepotrebný až podozrivý štátny dohľad nad tretím sektorom, ktorý Brusel - analogicky s maďarským modelom - označuje za rozporný s pravidlami.Vládna SNS navrhuje, aby každá mimovládka s darom zo zahraničia na úrovni aspoň päťtisíc eur dostala označenie „organizácie so zahraničnou pomocou“. Ak vládna moc operuje transparentnými finančnými tokmi, ktoré majú vnášať svetlo na donorov, opozícia hovorí o stigmatizácii a nepatričnej kontrole. Hovorí o tlaku na mimovládny sektor, ktorému hrozí aj možnosť rozpustenia v prípade porušenia pravidiel. Mimovládky reagujú, že o pôvode darov a darcoch už teraz transparentne a pravidelne informujú. A finančná pomoc zo zahraničia podľa nich „nie je ohrozením suverenity či nezávislosti krajiny“, ale „prejavom solidarity medzi národmi a podpora demokratických hodnôt“. To sú formulácie zo stanoviska Slovenskej katolíckej charity, ktorá pomoc zo zahraničia nielen prijíma, ale za hranice Slovenska ju aj obrazne povedané vyváža. Je vôbec potrebná „maďarská“ či „ruská“ úprava slovenských mimovládiek? Na čo niekomu opäť pripínať na hruď žlté hviezdy? A čo to s mimovládnym sektorom a demokraciou u nás môže urobiť? Otázky pre Simonu Stískalovú z charity.„Už dnes môžeme konštatovať, že mimovládne organizácie sú veľmi transparentné vo vykazovaní pôvodu darov“, konštatuje Stískalová. „Len za posledné dva roky sme zo zahraničia získali od darcov 5,2 milióna eur. Boli to prostriedky pochádzajúce z dvanástich krajín. Vďaka ním sme dokázali vybudovať ďalších 24 podporných centier a urobiť 290 tisíc intervencií. Poskytli sme pritom konečnú podporu za 45 tisíc eur“, ilustruje situáciu s prijímanou i poskytovanou pomocou Slovenskej katolíckej charity Simona Stískalová. Ak politici od určitého momentu hovoria aj o možnosti, že by spod týchto zákonných zmien vyňali cirkevné organizácie, zástupkyňa najväčšie charitatívnej organizácie na Slovensku – katolíckej charity – reaguje, že „cítime povinnosť stáť na strane mimovládnych organizácií“. Vládnu taktiku označuje za hru na mačku a myš. „Na jednej strane sa tu hovorí o novelizácii zákona, ktorá má priamo ovplyvniť fungovanie a činnosť mimovládnych organizácií, na druhej chcú z toho vyňať cirkevné charity. Teda tých najväčších hráčov akosi upokojiť, no tým menším až znemožniť činnosť“, tvrdí Stískalová, ktorá pred katolíckou charitou roky pôsobila aj Človeku v ohrození. Upozorňuje tiež na fakt, že nové navrhované povinnosti môžu darcov rovno odháňať. „Neviem si predstaviť, keby som ja bola darcom a chceli by odo mňa nielen meno aj priezvisko, ale aj štátnu príslušnoť, či národnosť… Ako donora ma to len odradí“, upozorňuje Simona Stískalová. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Ak nepostavíme novú jadrovú elektráreň, o dvadsať rokov nebudeme mať dostatok elektriny, hovorí generálny riaditeľ Jadrovej energetickej spoločnosti Slovenska Roman Sporina. Podľa neho nárast spotreby nepokryje ani to, ak zatlačíme na rozvoj doteraz na Slovensku nevyužitého potenciálu obnoviteľných zdrojov energie, teda elektriny z vody, vetra a slnka. Podľa Romana Sporinu nie je pravdivý dojem, že projekt výstavby novej jadrovej elektrárne spí a oživil ho až svojimi nedávnymi vyhláseniami premiér Robert Fico. Otázka teda podľa šéfa Jadrovej energetickej spoločnosti nestojí tak, či nový atómový reaktor stavať, ale skôr akú technológiu a ktorého dodávateľa vybrať a ako nastaviť financovanie výstavby, aby bola zaujímavá pre potenciálnych investorov. Rozhodnutie o type a spôsobe financovania má padnúť o tri roky. #pocuvajtepravdu

Keď premiér Fico národu nahováral, že v Kyjeve žiadna vojna nie je, on sa tam vybral a život v tieni a strachu z vojny preniesol na obrazovky verejnoprávnej RTVS. Na vyjadrenia Roberta Fica, o tom, že slová o vojne sú skôr žartom nechal defilovať samotných Kyjevčanov, ktorí sa prizerali tomu, ako im horia zasiahnuté byty, ako sa boja rakiet, ako pred nimi napríklad so starými rodičmi ani nemôžu utiecť do krytov. Alebo – keď uveril prípadu sexuálneho obťažovania, ktorého sa mal ešte na maloletej dopustiť cirkevný hodnostár, zorganizoval všetko tak, aby ho mohol s prípadom konfrontovať priamo pred kamerou. Alebo – s kamerou sa napozeral toľko na dôsledky ničivých zemetrasení, že keď o nich rozpráva, nabiehajú pritom zimomriavky. Juraj Mravec, novinár, televízny reportér, autor knižných rozhovorov s legendami svetovej fotografie. A aktuálne jeden zo signatárov vyhlásenia zamestnancov a spolupracovníkov verejnoprávnej RTVS za zachovanie slobodnej tvorby v nej. Ako vidí jedno verejnoprávne médium, jeho jedinečnosť i limity? I zápas zaň. Je to boj za záchranu pilierov demokracie? „Neviem si predstaviť, o čom by bola relácia Reportéri, keď tam budú takéto nariadenia a kontrolné mechanizmy. To mi niekto odrazu povie, že túto tému robiť nebudem? No tak v takom prípade nebudem robiť v televízii“, rozpráva Juraj Mravec, ktorý je už dve desaťročia pevnou súčasťou redakcie Reportéri. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Slovensko nie je Fico, hovoria opozičné strany Progresívne Slovensko a Sloboda a solidarita. Po krátkej prestávke sa vrátili k protivládnym protestom v hlavnom meste, ale aj v Košiciach. Počas predchádzajúcich protestov žiadali stiahnutie novely trestného zákona, čo požadujú teraz? Budete počuť predsedu progresívcov Michala Šimečku a poslankyňu SaS Máriu Kolíkovú.„Neviem, ako bude zápas o verejnoprávne média vyzerať v najbližších týždňoch, ale to čo vieme sľúbiť, tak rovnako ako pri novele trestného zákona vyvinieme maximálne úsilie, aby sme uchránili slobodu médií," hovorí Michal Šimečka. „Budeme skúmať, či je to v súlade s ústavou," dodáva tiež.„Neočakávam, že si Robert Fico vypočuje, čo bude na proteste alebo že na základe protestov bude konať inak, ale protesty, a to v akom počte budú, môžu zasiahnuť voličskú základňu súčasnej koalície. Ak vyjadria protest, tak je možné, že sa nespokojnosť rozšíri," myslí si poslankyňa Mária Kolíková.Pred protivládnym protestom sa bude v Bratislave konať aj protestné zhromaždenie študentov žurnalistiky z UCM, UK a UKF. Študenti nesúhlasia s predstavou súčasnej vlády o tom, ako by mali fungovať verejnoprávne média. Budete počuť organizátorku Ninu Kališovú.Moderuje Denisa Hopková.Mentioned in this episode:ZSE Fotovoltika

„Je možné, že v jednom okamihu si nie Fico a jeho popletení priaznivci, povedia, že však my nemusíme byť v NATO, ale že niekto v NATO Slovensku povie, že keď teda nechcete byť súčasťou našej spoločnej obrany, našich spoločných zámerov a hodnôt, tak čo tu vlastne ešte robíte? To sa nám môže veľmi ľahko stať,“ varuje pred aktuálnou zahraničnou politikou ficovej vlády bývalý poslanec NR SR František Šebej. Vlastizrada, aj takto lakonicky hodnotí najnovšiu otočka v zahraničnej politike Ficovej vlády bývalý dlhoročný poslanec František Šebej. Ficovu interpretáciu vojny na Ukrajine, verbálne výpady voči západným spojencom ako i stretnutie nášho ministra zahraničia so Sergejom Lavrovom považuje za vážny problém - ako i ohrozovanie našich bezpečnostných záujmov aj exminister zahraničných vecí Miroslav Wlachovský. Ten upozorňuje, že spojenci môžu začať strácať k Slovensku i tú najnákladnejšiu vzájomnú dôveru. "Neviem ako by mohla dostať väčšiu ranu ako tým, že sa minister Juraj Blanár stretol s ministrom zahraničných vecí Ruska Lavrovom. Už asi iba tak, že by sa premiér Fico stretol s prezidentom Putinom," hovorí bývalý minister Miroslav Wlachovský. "Do normálu sa vrátime ihneď ako si stanovíme, čo je vlastne normálne,“ Tak znie slávny citát autora Stopárovho sprievodcu galaxiou Douglasa Adamsa. No a celkom v duchu tohoto citátu o hľadaní akéhosi nového normálu je dnes aj Slovensko a jeho zahraničná politika. Zásluhou štvrtej vlády Roberta Fica sme totiž dnes v procese predefinovania nového normálu našej zahraničnej politiky ako i celkového geopolitického ukotvenia Slovenska. Kým doteraz sme dlhodobo vystupovali ako stabilný, spoľahlivý a najmä predvídateľný spojenec našich euroatlantických partnerov - a to vrátane predchádzajúcich Ficových vlád, dnes ten istý Robert Fico vo svojom štvrtom pontifikáte začína naše geopolitické ukotvenie - a z neho vyplývajúcu zahraničnú politiku, otáčať ku kurzu, ako tomu on sám hovorí, "všetkých štyroch svetových strán." Od Fica - a ani od ľudí, ktorí sú okolo neho, nemožno čakať nejakú statočnosť. Oni sú voči potenciálnemu agresorovi apriórne v poddanskom postavení. Toto nie je politika na štyri svetové strany lebo tie strany sú fakticky iba dve. Je tu demokratický Západ, ku ktorému patrí aj brániaca sa Ukrajina no a potom je tu totalitný, fašistický východ, teda Rusko, hodnotí túto politiku František Šebej. Aké sú teda dôvody zmeny nášho zahraničnopolitického kurzu a aké následky to pre Slovensko môže mať? Je v stávke naša bezpečnosť? Neohrozuje nová Ficova politika naše kľúčové bezpečnostné spojenectvá a ak áno, v mene čoho a koho vlastne? To sú témy dnešného podcastu s exministrom zahraničných vecí Miroslavom Wlachovským a bývalým predsedom parlamentného zahraničného výboru Františkom Šebejom. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Prezidentka Zuzana Čaputová dnes podpísala kontroverznú novelu trestného zákona, hoci s obsahom nesúhlasí. Ústavnému súdu chce poskytnúť čas na rozhodnutie, keďže novela má nadobudnúť účinnosť už 15. marca.Na jej rozhodnutie reagoval aj predseda vlády Robert Fico. Znepokouje ho, s akou istotou Zuzana Čaputová očakáva rozhodnutie Ústavného súdu v jej prospech. A pýtal sa, či je či je to výsledok intenzívnej komunikácie medzi prezidentskou kanceláriou a Ústavným súdom, o ktorom „čvirikajú vrabce“. Uviedol tiež, že urobia všetko preto, aby novela nadobudla účinnosť aj platnosť.Bola Zuzana Čaputová rozhodnutá podpísať novelu trestného zákona už minulý týždeň po tom, ako ju schválili poslanci alebo zvažovala aj zákon vetovať? O rozhodnutí prezidentky sa rozprávame s jej poradcom a vedúcim katedry ústavného práva na Právnickej fakulte Univerzity Komenského Mariánom Gibom.„Nebolo to jednoznačné. Zvažovala na laboratórných váhach, akou cestou ísť. A rozhodla sa ísť cestou, ktorú vyhodnotila ako najlepšiu, aby sa čo najskôr celá žáležitosť nestranného apolitického orgánu, ktorý by ju mohol rozhodnúť," hovorí v podcaste Marián Giba.Pýtali sme sa ho aj na tvrdenia premiéra Roberta Fica. Komunikoval úrad prezidenta s Ústavným súdom a je si hlava štátu istá, že rozhodne v jej prospech? „Neviem o žiadnej komunikácii. Bolo by to nenáležité. Nie je mi známe, že by prezidentka predikovala rozhodnutie Ústavného súdu alebo by si bola istá, že jej návrhom vyhodie. Nevie, ako s tým Ústavný súd naloží," hovorí tiež jej poradca Giba.V podcaste tiež budete počuť, prečo si palác myslí, že Ústavný súd môže zasiahnuť aj v prípade, že by došlo k prípadnému zdržovaniu publikovania novely v zbierke zákonov. Podľa Gibu má súd široké možnosti ako konať - ak bude chcieť.„Aj na obštrukcie bude môcť Ústavný súd reagovať. Nestojí ako štatista, ktorý čaká či mu iná je zložka moci dovolí rozhodnúť alebo ho vyšachuje z hry. Je to v rukách Ústavného súdu. Má možnosti a to ako s nimi naloži netušíme," uviedol Giba. Podľa neho je ústavný súd je jeden z najmocnejších orgánov v štáte a vie veci autonómne vyhodnotiť.Čo bude nasledovať? O možných scenároch sa v podcaste tiež rozprávame s politológom Erikom Lášticom. Prezidentkine pôsobenie je z hľadiska toho čo mala možnosť zažiť politicky a ľudsky unikátne. Jedinú paralelu z minulosti môžeme hľadať u prvého prezidenta Michala Kováča," hovorí v podcaste politológ.Podcast nahrala Denisa Hopková a Zorislav Poljak.Mentioned in this episode:Vražda Jána a Martiny – Vyšetrovanie

Koaliční poslanci dali jednoznačne najavo to, že tému znásilnenia podceňujú, až dehonestujú. Na druhý deň za mnou prišiel poslanec s výsmechom, opisuje v podcaste šéfka poslaneckého klubu KDH Martina Holečková.„Žiaľ, aj medzi poslankyňami koalície sa objavili úsmevy," opisuje parlamentú debatu o novele trestného zákona, ktorej záver ovládla diskusia o skrátení premlčacích lehôt pri znásilnení. „Ale musím povedať, že videla som aj poslankyne, ktorým to bolo naozaj veľmi ťažko a naozaj sa priznám, že som rozmýšľala nad tým, ako zaspávali v tú noc," dodáva.Témou rozhovoru je aj vzťah KDH a vládnej koalície. Holečková je vicežupanka Nitrianskeho kraja, kde je županom Branislav Becík z Hlasu.„Žiaľ, po týchto prvých mesiacoch sa ukázalo, že práve Peter Pellegrini je otrokom v rukách Roberta Fica. Vyjadrenia Hlasu pred voľbami boli úplne iné, ako sa v súčasnosti správajú. Ja si neviem predstaviť, že by sme nejakým spôsobom mohli podporovať to, čo dnes strana Hlas v podstate mlčaním odsúhlasuje pre Smer."Napriek tomu šéfka poslaneckého klubu hovorí, že budú podporovať aj niektoré vládne návrhy.Podporí KDH Ivana Korčoka?KDH sa stretlo s kandidátom Ivanom Korčokom a pýtali sa ho aj na registrované partnerstvá. „My sme mu dali najavo náš postoj, ako túto tému vidíme a je dôležité, akým spôsobom sa k nej postaví," približuje Holečková v podcaste s tým, že neprídu s vlastným kandidátom, pretože prioritou strany bolo dostať sa do Národnej rady.Poslankyňa tiež v podcaste približuje, ako vnímala doterajšiu politiku konzervatívnych politikov. Podľa nej dochádzalo k zbytočnej polarizácii. „Išlo mi o to presne, že pokiaľ aj pani Záborská bola súčasťou koalície alebo vládnej väčšiny, tak si myslím, že to malo prichádzať ako vládne návrhy. Potom by sme sa práve vyhli verejnému boju, ktorý nikomu neprospieva."Rozhovor nahrala Denisa Hopková.

Zdá sa, že im je už všetko jedno. Kým v parlamente poslanci hlasujú o stovkách návrhov pri novele Trestného zákona, Fico a jeho ministri si zvýšili plat o tisíce eur. A keďže sa to nedá urobiť normálne, spravili to cez paušálne náhrady. Prečo si to Fico trúfol a aké to môže mať dôsledky? Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno pýta politického komentátora Petra Tkačenka. Zdroj zvukov: SME, Aktuality, FB/Robert Fico, YouTube/SMER SD Odporúčanie: A dnes odporúčam krátky výlet za kultúrou. Neviem, aký vzťah mávate k hudbe a k modernému baletu, no v Slovenskom národnom divadle hrajú Carminu Buranu ako balet a opisujú ju ako vizuálnu choreografickú fresku veľkolepej kantáty. A je to strhujúce, skvelé a nádherné... choďte. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte mesačný podcastový newsletter nielen o novinkách SME na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcastovenovinky⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠  – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Exministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná sa vracia. Konkrétne ako štátna tajomníčka ministerstva životného prostredia. Jej meno sa spája s kauzou Dobytkár - trestná činnosť mala byť páchaná práve v čase, keď rezort pôdohospodárstva viedla.Budete počuť reakciu šéfa envirezortu Tomáša Tarabu, ale aj Matečnej bývalých kolegov z vlády - Denisy Sakovej a Richarda Rašiho. Podľa nich je to z hľadiska odbornosti dobrá nominácia.Podľa opozičnej poslankyne Tamary Stohlovej Tomáš Taraba nomináciou Matečnej dokonáva premenu rezortu na všetko iné, len nie ministerstvo životného prostredia. „Strana SNS toutou nomináciou potvrdzuje, že štátne funkcie vníma ako priestor na upratanie svojich ľudí, nech sú akokoľvek nekvalifikovaní alebo prichádzajú s akýmikoľvek pochybnosťami o svojej minulosti," hovorí v podcase.Aktuality.sk sa spojili aj so samotnou Gabrielou Matečnou. Pozíciu štátnej tajomníčky vníma ako zavŕšenie svojej kariéry. Pýtali sme sa jej aj na kritiku opozície. „Myslím si, že v tomto štáte platí prezumpcia neviny. Neviem, či by som mala odpovedať na takéto otázky. Pán minister aj moji bývalí kolegovia to povedali správne, nemám k tomu čo veľmi dodať,” reagovala Matečná na otázku, či je správne politické rozhodnutie nominovať ju na stoličku štátnej tajomníčky po kauze Dobytkár, ktorá sa diala za čias, keď šéfovala rezortu pôdohospodárstva.Ako presne sa spája Gabriela Matečná s kauzou Dobytkár v podcaste vysvetľuje Xénia Makarová z nadácie Zastavme korupciu. Podľa nej je tieňov minulosti okolo Gabriely Matečnej viacero - a nielen pri kauze Dobytkár. „Vrhá to morálny tieň a či sa v SNS nenašla lepšia nominácia. Skôr to svedčí viac o straníckom, než profesionálnom výbere."Na podcaste spolupracoval Adam Obšitník. Moderuje Denisa Hopková.