Podcasts about tvrd

Predseda PS cez prázdniny zásobuje slovenskú verejnosť videami spred víl a luxusných nehnuteľností ľudí spojených so Smerom. Najnovšie ukazuje luxusný apartmán Počiatkovcov v Dubaji a upozorňuje na kauzy niekdajšieho ministra financií za Smer. Politológ Grigorij Mesežnikov rozumie, prečo to Šimečka robí. Stačiť to však podľa neho nebude. Od opozičného lídra očakáva riešenia, ako napraviť deformácie v štáte spôsobené vládou Roberta Fica, a spájanie opozície. Opozícia dlho čelila kritike a výzvam, aby sa zobudila. PS preto teraz zmenilo komunikačný štýl. Podľa politológa Grigorija Mesežnikova progresívci prešli do protiútoku po tom, čo na nich dlho útočil Smer. Tvrdí však, že opozícia by sa okrem videí mala zhodnúť na tom, čo budú ich spoločné riešenie do budúcna a spoločne to prezentovať. Tiež by mali zabezpečiť, aby neprepadli hlasy vo voľbách. Až tam sa ukáže reálne líderstvo Michala Šimečku. Podcast Aktuality Nahlas nahrával Peter Hanák.

Predseda PS cez prázdniny zásobuje slovenskú verejnosť videami spred víl a luxusných nehnuteľností ľudí spojených so Smerom. Najnovšie ukazuje luxusný apartmán Počiatkovcov v Dubaji a upozorňuje na kauzy niekdajšieho ministra financií za Smer. Politológ Grigorij Mesežnikov rozumie, prečo to Šimečka robí. Stačiť to však podľa neho nebude. Od opozičného lídra očakáva riešenia, ako napraviť deformácie v štáte spôsobené vládou Roberta Fica, a spájanie opozície. Opozícia dlho čelila kritike a výzvam, aby sa zobudila. PS preto teraz zmenilo komunikačný štýl. Podľa politológa Grigorija Mesežnikova progresívci prešli do protiútoku po tom, čo na nich dlho útočil Smer. Tvrdí však, že opozícia by sa okrem videí mala zhodnúť na tom, čo budú ich spoločné riešenie do budúcna a spoločne to prezentovať. Tiež by mali zabezpečiť, aby neprepadli hlasy vo voľbách. Až tam sa ukáže reálne líderstvo Michala Šimečku. Podcast Aktuality Nahlas nahrával Peter Hanák.

Jiří Dědeček je autorem mnoha písničkových textů, televizních pořadů, rozhlasových scénářů, překladů a knih. Nikdy si ale nezačal psát vlastní deník, což dnes považuje za nenapravitelnou chybu.

Hmyzácký speciál vysílaný ze silou vůle držícího voru zmítaného mořem má jasný cíl plavby – podrobit očekávaný spektákl Christophera Nolana tvrdé analýze. Trojice Argonautů ve složení Aleš, Tomák, Martin však megalomanskému tvůrci a řeckému smrádku plně podlehla. Antická relace s trubadúrským nádechem se tak na čas změnila ve střídání systematických chvalozpěvů. Rotuje Homer v hrobě? A co na to Marge?

Hmyzácký speciál vysílaný ze silou vůle držícího voru zmítaného mořem má jasný cíl plavby – podrobit očekávaný spektákl Christophera Nolana tvrdé analýze. Trojice Argonautů ve složení Aleš, Tomák, Martin však megalomanskému tvůrci a řeckému smrádku plně podlehla. Antická relace s trubadúrským nádechem se tak na čas změnila ve střídání systematických chvalozpěvů. Rotuje Homer v hrobě? A co na to Marge?Všechny díly podcastu Čelisti můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Slovensko sa ocitlo na prahu zásadnej zmeny v systéme zdravotného poistenia, keďže sa očakáva fúzia súkromnej zdravotnej poisťovne Union s Dôverou. Ak transakciu schváli Protimonopolný úrad, na trhu zostanú len dve poisťovne – štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa a súkromná Dôvera. O tejto, ale aj ďalších témach zo zdravotníctva sa v relácii Analýzy 24 rozprávala moderátorka Lucia Stráňavová s poslancami NR SR Petrom Stachurom (KDH) a Vladimírom Balážom (Smer-SD).

Slyšet od divadelníků pojmy jako EBITDA, cashflow nebo dluhopisy je sice neobvyklé, ale pro zakladatele ostravského Divadla Mír Alberta Čubu a výkonnou ředitelku Veroniku Kusou je to denní chleba. Jejich unikátní divadelní projekt, který proslavily i populární skeče Štěpána Kozuba, má totiž obří byznysové plány – stavbu nové multifunkční arény za stovky milionů korun. V nové epizodě podcastu Money Maker odkrývají, jak dělají z umění výdělečný byznys a jak pro své smělé plány shánějí investory.V rozhovoru se dále dozvíte:

Slovensko čelí ekonomickému úpadku, rozpadajúcemu sa štátu ako i nebývalému papalášizmu vládnych elít, opozícia však namiesto spoločného tlaku a predloženia alternatívy predkladá verejnosti viac rozhádané egá svojich vlastných lídrov.Prieskumy preferencií už dlho ukazujú, že ak by sa v týchto dňoch konali voľby, mohli by skončiť patom a takzvaným bulharských scenárom, v ktorom by ani jeden z dvoch znesvárených táborov nemusel zostaviť funkčnú a stabilnú vládu.„Opoziční lídri by mali podpísať dohodu alebo memorandum, v ktorom sa zhodnú na troch základných prioritách – obnove právneho štátu, zahraničnej politike a reštarte ekonomiky,“ navrhuje ako riešenie k zjednotenejšej opozícií predsedníčka Za ľudí Veronika Remišová.Dokáže papierové memorandum vymazať hlbokú osobnú nevraživosť opozičných lídrov a prekonať nedôveru sklamaných voličov? No a ako to, že napriek viditeľnému úpadku krajiny a faktu, že občania na vlastnej koži pociťujú dôsledky neschopnosti vlády, opozícia nedokáže presvedčiť jasnú a stabilnú väčšinu voličov, že by bola zmysluplnou alternatívou?Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Slovensko čelí ekonomickému úpadku, rozpadajúcemu sa štátu ako i nebývalému papalášizmu vládnych elít, opozícia však namiesto spoločného tlaku a predloženia alternatívy predkladá verejnosti viac rozhádané egá svojich vlastných lídrov.Prieskumy preferencií už dlho ukazujú, že ak by sa v týchto dňoch konali voľby, mohli by skončiť patom a takzvaným bulharských scenárom, v ktorom by ani jeden z dvoch znesvárených táborov nemusel zostaviť funkčnú a stabilnú vládu.„Opoziční lídri by mali podpísať dohodu alebo memorandum, v ktorom sa zhodnú na troch základných prioritách – obnove právneho štátu, zahraničnej politike a reštarte ekonomiky,“ navrhuje ako riešenie k zjednotenejšej opozícií predsedníčka Za ľudí Veronika Remišová.Dokáže papierové memorandum vymazať hlbokú osobnú nevraživosť opozičných lídrov a prekonať nedôveru sklamaných voličov? No a ako to, že napriek viditeľnému úpadku krajiny a faktu, že občania na vlastnej koži pociťujú dôsledky neschopnosti vlády, opozícia nedokáže presvedčiť jasnú a stabilnú väčšinu voličov, že by bola zmysluplnou alternatívou?Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

CELÝ ROZHOVOR V DÉLCE 79 MIN. JEN NA ⁠HTTPS://HEROHERO.CO/CESTMIR⁠⁠⁠⁠ A ⁠HTTPS://FORENDORS.CZ/CESTMIR „Je urážka a je nadsázka,“ říká ministr kultury Oto Klempíř, když hájí slovník svých politických kolegů. Zatímco Petr Macinka mluví o „lehkoživkovství kulturních vyžírek“, Klempíř dodává, že je podle něj jedním z nejvtipnějších lidí a jeho slovník ho „strašně baví“. Výroky Filipa Turka pak vysvětluje kontextem, tlakem i nedostatkem politických zkušeností. „Když jsi dlouhodobě vystavený urážkám, tak jsi buď robot a nereaguješ, nebo velezkušený politik,“ dodává a vrací se i k vlastnímu pohledu na situaci ve Strážnici, kde po vypískání veřejně psal o publiku ovlivněném „alkoholem, vedrem, buranstvím a záští“ a připomněl, že „koho chleba jíš, toho píseň zpívej“. V rozhovoru svá slova Klempíř ale hájí a tvrdí, že jeho manželku cestou k autu slovně napadali lidé, kteří ji předtím viděli s ním. Když se to druhý den dozvěděl, dostal podle svých slov „amok“, „viděl rudo“ a v tu chvíli „přestal být politikem“, protože se jí chtěl zastat. V rozhovoru před volbami Klempíř mluvil o tom, že chce přispět k utišení „vzteklého řvaní v úlu sršňů“ a Motoristy zevnitř nasměrovat. Dnes připouští, že to bylo spíš naopak: „Oni spíš nasměrovali mě.“ Proměnu spojuje s 1. srpnem 2025, kdy oznámil svou kandidaturu. Reakce lidí vůči němu byla podle něj natolik „prasácká“, že ho během jediného dne přešly „veškeré myšlenky o svobodné tvorbě a o úžasném tvůrčím prostoru a intelektu“. Zároveň odmítá, že by na kulturu zanevřel. Tvrdí, že úkolem ministerstva je chránit příspěvkové organizace a že experimentální divadla, knihy, filmy ani další nezávislou kulturu padnout nenechá. Výrazný obrat je vidět také u financování České televize a Českého rozhlasu. Motoristé ve svém volebním programu odmítali jejich placení přímo ze státního rozpočtu s argumentem, že by se tím z veřejnoprávních médií stala média vládní. Jako ministr za Motoristy nyní Klempíř prosazuje právě tento model. Vysvětluje ho koaličním kompromisem a zdůrazňuje, že po volbách je určující programové prohlášení vlády. „Představ si, že ten program už není. Tohle je naše bible,“ hájí se dokumentem. Když je konfrontován s původní formulací vlastní strany a jejím varováním před vládními médii, odpovídá: „Já jsem ten program nepsal.“ Klempíř přitom ujišťuje, že vláda nebude České televizi ani Českému rozhlasu mluvit do obsahu. Jako záruku uvádí, že se nemění zákony o obou institucích a zůstávají jejich rady i ředitelé. Když koaliční poslanci jako Josef Nerušil mluví o tom, že po změně financování může následovat kontrola obsahu, Klempíř odpovídá: „To můžou říkat, to se nestane.“ Veřejnoprávní média podle něj dostanou stabilní financování, zároveň však mají šetřit. „Všichni hledáme úspory, všichni propouštíme, všichni škrtáme,“ říká ministr o částkách, které by Českou televizi a Český rozhlas vrátily na úroveň financování před posledním zvýšením poplatků - de facto však na úroveň roku 2008. Méně peněz má také samotná kultura. Klempíř říká, že dostal rozpočet přibližně o miliardu nižší, než měl jeho předchůdce, a musí s ním vyjít. Ministr odmítá, že by kvůli tomu měli lidé v kultuře živořit a tvrdí, že pro příští rok vyjednává vyšší rozpočet. Vláda už podle něj předběžnou částku dohodnutou má, zveřejnit ji ale nechce. Kritice demonstrantů, kteří ho označují za „řezníka živé kultury“, se diví a jejich pohled považuje za zkreslený emocemi demonstrace. Své působení neposuzuje podle hodnocení kulturní obce nebo veřejnosti. „Ten, kdo posuzuje, jak jsem úspěšný a dobrý, je pan premiér a vicepremiéři, kterým já skládám účty,“ říká. Nasměroval Oto Klempíř Motoristy, nebo Motoristé proměnili jeho? Co zůstalo z jeho předvolebního slibu chránit veřejnoprávní média a lidi z nezávislé kultury? Mohou být Česká televize a Český rozhlas nezávislé, když jejich rozpočet určuje vláda a jaké konkrétní pojistky jim ministr nabízí? A proč považuje ostrá slova svých kolegů za nadsázku? Pusťte si celý rozhovor.

„Musíme postaviť obrovskú hrádzu nezmyselným, progresívnym a liberálnym ideológiám, ktoré sa šíria ako rakovina,“ nie tak dávno to vyhlásil premiér Robert Fico vo svojom prejave na Devíne. Bývalý člen komunistickej strany, ktorý odhalil pred prezidentskými voľbami svoju birmovku, opätovne unáša kresťanský slovník a moralizuje svojich mocenských odporcov ideológiou, ku ktorej sa on sám osobne nepriznával v časoch, keď sa pre cirkvi takpovediac “lámal chlieb.” Kresťanský tábor a cirkevné elity pritom všetkom mlčia alebo s mocou priamo spolupracujú. Posolstvo Ježiša sa čoraz viac redukuje na akési sexuologické okienka vkladané do Ústavy a z 10. božích prikázaní si mocní vedie spomenúť iba na niektoré - a aj to im ide najlepšie pred kamerami či mikrofónmi. Skutočný odkaz európskych otcov zakladateľov ako De Gasperi či Adenauer pritom nikdy nestál na výlučnosti, exkluzivite či pestovaní nenávisti voči iným, ale predovšetkým na ochrane ľudskej dôstojnosti, férovosti a univerzalistickom posolstve práv i povinností. Aké je teda miesto kresťanských strán na dnešnom Slovensku a v akom stave sa ocitol konzervatívny tábor, ktorý sa utieka k prakticky komukoľvek, kto spomenie Ježiša, kríž si vierozvestcov? A čo by malo byť odkazom kresťanstva v aktuálnej politike? Téma pre dnešného hosťa Aktualít Nahlas, jedného zo zakladateľov Kresťansko demokratického hnutia Ivana Šimka. „Nedávame odpovede na problémy, ktoré svete dnes prináša,” tvrdí Šimko, podľa ktorého v tom vedenie KDH nemá vôbec jasno. Počúvate Aktuality Nahlas, dnes s Ivanom Šimkom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Musíme postaviť obrovskú hrádzu nezmyselným, progresívnym a liberálnym ideológiám, ktoré sa šíria ako rakovina,“ nie tak dávno to vyhlásil premiér Robert Fico vo svojom prejave na Devíne. Bývalý člen komunistickej strany, ktorý odhalil pred prezidentskými voľbami svoju birmovku, opätovne unáša kresťanský slovník a moralizuje svojich mocenských odporcov ideológiou, ku ktorej sa on sám osobne nepriznával v časoch, keď sa pre cirkvi takpovediac “lámal chlieb.” Kresťanský tábor a cirkevné elity pritom všetkom mlčia alebo s mocou priamo spolupracujú. Posolstvo Ježiša sa čoraz viac redukuje na akési sexuologické okienka vkladané do Ústavy a z 10. božích prikázaní si mocní vedie spomenúť iba na niektoré - a aj to im ide najlepšie pred kamerami či mikrofónmi. Skutočný odkaz európskych otcov zakladateľov ako De Gasperi či Adenauer pritom nikdy nestál na výlučnosti, exkluzivite či pestovaní nenávisti voči iným, ale predovšetkým na ochrane ľudskej dôstojnosti, férovosti a univerzalistickom posolstve práv i povinností. Aké je teda miesto kresťanských strán na dnešnom Slovensku a v akom stave sa ocitol konzervatívny tábor, ktorý sa utieka k prakticky komukoľvek, kto spomenie Ježiša, kríž si vierozvestcov? A čo by malo byť odkazom kresťanstva v aktuálnej politike? Téma pre dnešného hosťa Aktualít Nahlas, jedného zo zakladateľov Kresťansko demokratického hnutia Ivana Šimka. „Nedávame odpovede na problémy, ktoré svete dnes prináša,” tvrdí Šimko, podľa ktorého v tom vedenie KDH nemá vôbec jasno. Počúvate Aktuality Nahlas, dnes s Ivanom Šimkom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Ak by chceli šetriť na tých najzraniteľnejších, neurobili by to inak. Tlačia ľudí k odkázanosti na sociálny systém no drasticky krátia peniaze pre odkázaných. Sú úplne odtrhnutí od reality, hovorí o reforme integrovanej posudkovej činnosti exposlankyňa Jana Žitňanská. Pre koho je tento štát, ak nemá byť pre tých najzraniteľnejších a ako to, že nám to ešte stále nedochádza?Integrované posudky sa mali stať výkladnou skriňou reformy sociálneho systému, v realite sú však zmenili na symbol necitlivého prístupu vládnych elít k tým najbezbrannejším členom našej spoločnosti. Namiesto posunu k modernému prístupu, kde štát nie je balvanom na nohe ľudskej dôstojnosti, ale naopak tým najslabším slúži tak, aby čo najviac rozvinul ich potenciál, sme dnes svedkami vysokej miery chybovosti, strachu tých najslabších z ich vlastného štátu a snahy vládnych elít konsolidovať verejné financie práve na úkor tých najslabších a ich rodín. No a napokon, máme tu i ministra, ktorý sa tvári, že vládne PR je viac ako realita a napriek zúfalému kriku mnohých dotknutých tvrdí, že systém beží presne tak, ako bežať má a ak sa Vám to nepáči, máte sa so štátom súdiť.Ak teda tento štát nie je pre slabých, chorých či zdravotne znevýhodnených, pre koho vôbec je a na čom nám vlastne je, ak sa naň nebudeme môcť spoľahnúť v tých našich najťažších životných situáciách? No a prečo sa tieto témy, ktoré sa týkajú nás samých, nestali predmetom širšej verejnej diskusie a nakoľko v tom hrá úlohu neschopnosť empatie, laxnosť opozície či závisť kde “žiarlime” ešte i na rakovinu? A máme sa báť v tejto krajine zostarnúť či mať dieťa s nejakým typom zdravotného problému či znevýhodnenia?“Z diaľky to možno vyzerá dobre, v realite je to však horšie než Potemkin, tvrdí ŽitňanskáTémy pre bývalú poslankyňu a dlhodobú odborníčku na tieto témy Janu Žitňanskú. Sledujete Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Ak by chceli šetriť na tých najzraniteľnejších, neurobili by to inak. Tlačia ľudí k odkázanosti na sociálny systém no drasticky krátia peniaze pre odkázaných. Sú úplne odtrhnutí od reality, hovorí o reforme integrovanej posudkovej činnosti exposlankyňa Jana Žitňanská. Pre koho je tento štát, ak nemá byť pre tých najzraniteľnejších a ako to, že nám to ešte stále nedochádza?Integrované posudky sa mali stať výkladnou skriňou reformy sociálneho systému, v realite sú však zmenili na symbol necitlivého prístupu vládnych elít k tým najbezbrannejším členom našej spoločnosti. Namiesto posunu k modernému prístupu, kde štát nie je balvanom na nohe ľudskej dôstojnosti, ale naopak tým najslabším slúži tak, aby čo najviac rozvinul ich potenciál, sme dnes svedkami vysokej miery chybovosti, strachu tých najslabších z ich vlastného štátu a snahy vládnych elít konsolidovať verejné financie práve na úkor tých najslabších a ich rodín. No a napokon, máme tu i ministra, ktorý sa tvári, že vládne PR je viac ako realita a napriek zúfalému kriku mnohých dotknutých tvrdí, že systém beží presne tak, ako bežať má a ak sa Vám to nepáči, máte sa so štátom súdiť.Ak teda tento štát nie je pre slabých, chorých či zdravotne znevýhodnených, pre koho vôbec je a na čom nám vlastne je, ak sa naň nebudeme môcť spoľahnúť v tých našich najťažších životných situáciách? No a prečo sa tieto témy, ktoré sa týkajú nás samých, nestali predmetom širšej verejnej diskusie a nakoľko v tom hrá úlohu neschopnosť empatie, laxnosť opozície či závisť kde “žiarlime” ešte i na rakovinu? A máme sa báť v tejto krajine zostarnúť či mať dieťa s nejakým typom zdravotného problému či znevýhodnenia?“Z diaľky to možno vyzerá dobre, v realite je to však horšie než Potemkin, tvrdí ŽitňanskáTémy pre bývalú poslankyňu a dlhodobú odborníčku na tieto témy Janu Žitňanskú. Sledujete Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Čo je manifestácia a prečo okolo nej vzniká toľko kontroverzií? Je to len pozitívne myslenie, alebo môže spôsob, akým premýšľame, skutočne ovplyvniť naše rozhodnutia a smerovanie života?V tejto epizóde Na zdravie sa s Mišom Drienikom rozprávame o manifestácii bez ezoteriky, sile návykov, neurovede, práci s emóciami aj o tom, prečo väčšina ľudí podľa neho tento koncept chápe nesprávne. Dozviete sa, prečo samotná vizualizácia nestačí, akú úlohu zohráva identita človeka, ako si vytvárame nové mentálne návyky a prečo úspech podľa neho nezačína vonkajšími okolnosťami, ale zmenou vlastného myslenia.Rozhovor prináša množstvo praktických príkladov zo života, pohľad na zvládanie stresu, negatívnych emócií aj diskusiu o tom, kde sa stretáva osobný rozvoj s vedeckými poznatkami.

Hrozba, že Rusko bude eskalovať konflikt s niektorou z členských krajín NATO, aby otestovalo jednotu i akcieschopnosť Aliancie je síce malá, ale nie je to vylúčené. Tvrdí to profesor politológie Jozef Bátora. Slovensko sa podľa neho správa veľmi nezodpovedne a zahraničná politika Roberta Fica predstavuje pre našu krajinu vážnu bezpečnostnú hrozbu. Čo ukázal summit NATO a kam nás vedie premiér Fico? Viac ako päťdesiat miliárd do nových zbraní ako aj záväzok poskytnúť Ukrajine vojenskú pomoc v hodnote 70 miliárd, to je odpoveď NATO na “dlhodobú hrozbu, ktorú podľa Aliancie pre euroatlantickú bezpečnosť a stabilitu predstavuje Rusko.“ Summit v Turecku tak potvrdil, že éra takzvanej mierovej dividendy je definitívne pochovaná a Aliancia prepína na vojnové hospodárstvo s cieľom dosiahnuť päťpercentné výdavky HDP na obranu. Kým generálny tajomník Mark Rutte hovorí o jednote a akcieschopnosti, pod povrchom buble zásadný spor medzi Spojenými štátmi a európskymi členmi aliancie. Náš kontinent tak stojí pred kľúčovou až existenčnou otázkou: Dokáže Európa premeniť miliardové prísľuby na reálnu bojaschopnosť skôr, než sa americký jadrový dáždnik definitívne zavrie a unesieme hrozby z Kremľa úplne sami? No a kde v tom všetkom sa ocitlo Slovensko, ktoré sa pod vedením Roberta Fica správa ako čierny pasažier kolektívnej bezpečnosti? Téma dnešného podcastu s profesorom politológie Jozefom Bátorom. Sledujete Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Hrozba, že Rusko bude eskalovať konflikt s niektorou z členských krajín NATO, aby otestovalo jednotu i akcieschopnosť Aliancie je síce malá, ale nie je to vylúčené. Tvrdí to profesor politológie Jozef Bátora. Slovensko sa podľa neho správa veľmi nezodpovedne a zahraničná politika Roberta Fica predstavuje pre našu krajinu vážnu bezpečnostnú hrozbu. Čo ukázal summit NATO a kam nás vedie premiér Fico? Viac ako päťdesiat miliárd do nových zbraní ako aj záväzok poskytnúť Ukrajine vojenskú pomoc v hodnote 70 miliárd, to je odpoveď NATO na “dlhodobú hrozbu, ktorú podľa Aliancie pre euroatlantickú bezpečnosť a stabilitu predstavuje Rusko.“ Summit v Turecku tak potvrdil, že éra takzvanej mierovej dividendy je definitívne pochovaná a Aliancia prepína na vojnové hospodárstvo s cieľom dosiahnuť päťpercentné výdavky HDP na obranu. Kým generálny tajomník Mark Rutte hovorí o jednote a akcieschopnosti, pod povrchom buble zásadný spor medzi Spojenými štátmi a európskymi členmi aliancie. Náš kontinent tak stojí pred kľúčovou až existenčnou otázkou: Dokáže Európa premeniť miliardové prísľuby na reálnu bojaschopnosť skôr, než sa americký jadrový dáždnik definitívne zavrie a unesieme hrozby z Kremľa úplne sami? No a kde v tom všetkom sa ocitlo Slovensko, ktoré sa pod vedením Roberta Fica správa ako čierny pasažier kolektívnej bezpečnosti? Téma dnešného podcastu s profesorom politológie Jozefom Bátorom. Sledujete Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

CELÝ ROZHOVOR V DÉLCE 58 MIN. JEN NA ⁠HTTPS://HEROHERO.CO/CESTMIR⁠⁠⁠⁠ A ⁠HTTPS://FORENDORS.CZ/CESTMIR „Komedie nepotřebuje kritika,“ říká herec, producent a majitel Divadla Mír Albert Čuba. U vážného filmu nebo divadla podle něj může kritik vysvětlovat, jestli se povedl záměr, ale u komedie je verdikt jednodušší: „Když se nikdo nesměje, tak jste to udělali blbě.“ Přesto nepatří k tvůrcům, kteří tvrdí, že recenze nečtou. „Já si je přečtu,“ přiznává a dodává, že ho mrzí, když kritici v jeho filmech nevidí to, co v nich vidí on sám. Tři Tygři ve filmu: JACKPOT podle něj vznikli jako pocta akčním bláznivým komediím, automobilovým honičkám, kaskadérským bitkám a humoru, na kterém sám vyrůstal. „My jsme vlastně natočili film pro děti, ale nikdo to neocenil,“ přiznává. U Srnek zase narazil na očekávání, že film Divadla Mír bude hlavně komedie. Čuba mluví o tom, že Divadlo Mír je podle něj „v pasti předsudku“. „To jsou ti kluci, co dělají ty skeče a teď se o něco pokouší,” interpretuje očekávání. Zároveň ale odmítá, že by komerční úspěch automaticky znamenal menší ambici. Naopak říká, že právě díky němu mohou vznikat věci, které by se jinak k divákům vůbec nedostaly. „Já dělám showbyznys. A v něm ten byznys prostě je,“ říká. Divadlo podle něj není startup, ale „druhý nejstarší byznys“, který má jasná pravidla a v Česku je pořád totálně neobsazený. Teď proto Čuba shání peníze na další velké projekty Divadla Mír: novou scénu za stovky milionů korun i ostravské kino Odeon, které chce proměnit v divadelní prostor. Při oslovování investorů ale zjistil, že pro řadu z nich je slovo divadlo skoro synonymem charity. „Nejčastější věta byla: charitu nedělám,“ popisuje. Postupně proto změnil způsob, jak o projektu mluví. Nevysvětluje ho jen jako investici do budovy, ale jako možnost zanechat odkaz a vlastnit něco, co se v Česku neobjevuje každý den. „Já prodávám možnost, jak můžete své kámoše fakt ohromit,“ říká o tom, jak oslovuje miliardáře. V rozhovoru se řeší i český film, veřejná podpora, fond kinematografie, hranice mezi uměním a byznysem i otázka, proč podle Čuby vzniká tolik filmů, „které lidi vůbec nezajímají“. Může být komedie stejně hodnotná jako vážné drama? Proč je podle něj český divadelní showbyznys pořád téměř neobsazený prostor? A co se stane, až se jednou motor Divadla Mír rozběhne natolik, že se Čuba bude moct víc vrátit k herectví a režii? I to se dozvíte v rozhovoru.

Stali sme sa Klondajkom pre lobistov a záujmové skupiny parazitujúce na eurofondoch. Sú tu eurofondové mafie, ktoré sa usadili v okolí ústredných štátnych orgánov, hovorí predseda Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý sa hĺbkovo pozrel na využitie eorofondov. Lojalitu zodpovedných úradníkov si kupujú za tisícové platy a vytvárajú prostredie, ktoré nedokáže byť kritické k “odlievaniu” eurofondov. Nedialo by sa to, keby vláda nerezignovala, dodáva Ľubomír Andrassy.Tvrdo konsolidujeme no i tak produkujeme deficitné rozpočty a dlh Slovenska stále rastie, no peniaze, ktoré nám Brusel ponúka doslova na striebornom podnose, nevieme legálne ani včas vyčerpať. Najnovšie závery NKÚ podčiarkujú mrazivú realitu: vzorce zlyhávania v eurofondoch sa cyklicky opakujú bez ohľadu na to, kto práve sedí na ministerstvách. Financovanie projektov bez akejkoľvek pridanej hodnoty, na poslednú chvíľu a v zámerne vytváranom časovom strese. Čerpanie pre čerpanie bez naviazania na merateľné výsledky a k tomu ešte i veľké množstvo podozrení z korupcie.Za 21 rokov nášho členstva pritom prišlo na Slovensko takmer 29 miliárd eur. Kam sa všetky tieto peniaze podeli a čo sme za ne získali? Najvyšší kontrolný úrad vystavil slovenskému manažmentu európskych peňazí veľmi nelichotivé vysvedčenie, ktoré potvrdzuje systémový rozklad riadiacich eurofondových štruktúr. Dokonalým symbolom tohto rozvratu zostáva paralyzovaná Pôdohospodárska platobná agentúra a absurdné haciendové kauzy.Stali sa eurofondy pre Slovensko historickou - no premárnenou šancou, alebo sú už len nástrojom na systémovú korupciu a ukážkou manažérskej impotencie vládnych garnitúr? No a kto tu v skutočnosti vládne - je to ešte vláda alebo i jej vládnurôzne eurofondové mafie? Téma dnešného podcastu s predsedom NKÚ Ľubomírom Andrassym.Sledujete Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Stali sme sa Klondajkom pre lobistov a záujmové skupiny parazitujúce na eurofondoch. Sú tu eurofondové mafie, ktoré sa usadili v okolí ústredných štátnych orgánov, hovorí predseda Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý sa hĺbkovo pozrel na využitie eorofondov. Lojalitu zodpovedných úradníkov si kupujú za tisícové platy a vytvárajú prostredie, ktoré nedokáže byť kritické k “odlievaniu” eurofondov. Nedialo by sa to, keby vláda nerezignovala, dodáva Ľubomír Andrassy.Tvrdo konsolidujeme no i tak produkujeme deficitné rozpočty a dlh Slovenska stále rastie, no peniaze, ktoré nám Brusel ponúka doslova na striebornom podnose, nevieme legálne ani včas vyčerpať. Najnovšie závery NKÚ podčiarkujú mrazivú realitu: vzorce zlyhávania v eurofondoch sa cyklicky opakujú bez ohľadu na to, kto práve sedí na ministerstvách. Financovanie projektov bez akejkoľvek pridanej hodnoty, na poslednú chvíľu a v zámerne vytváranom časovom strese. Čerpanie pre čerpanie bez naviazania na merateľné výsledky a k tomu ešte i veľké množstvo podozrení z korupcie.Za 21 rokov nášho členstva pritom prišlo na Slovensko takmer 29 miliárd eur. Kam sa všetky tieto peniaze podeli a čo sme za ne získali? Najvyšší kontrolný úrad vystavil slovenskému manažmentu európskych peňazí veľmi nelichotivé vysvedčenie, ktoré potvrdzuje systémový rozklad riadiacich eurofondových štruktúr. Dokonalým symbolom tohto rozvratu zostáva paralyzovaná Pôdohospodárska platobná agentúra a absurdné haciendové kauzy.Stali sa eurofondy pre Slovensko historickou - no premárnenou šancou, alebo sú už len nástrojom na systémovú korupciu a ukážkou manažérskej impotencie vládnych garnitúr? No a kto tu v skutočnosti vládne - je to ešte vláda alebo i jej vládnurôzne eurofondové mafie? Téma dnešného podcastu s predsedom NKÚ Ľubomírom Andrassym.Sledujete Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Česko je z evropské sedmadvacítky poslední ve využívání obnovitelných zdrojů energie. Dokonce i Polsko s tradičním těžkým průmyslem a těžbou uhlí buduje zdroje větrné a sluneční energie daleko rychleji. „Do budoucna to může znamenat velký problém pro českou ekonomiku. Nedostatek zdrojů, které pomáhají snižovat cenu silové elektřiny na trhu, může snížit konkurenceschopnost firem. Ty mohou odcházet do zahraničí,“ říká v Interview Plus Martin Sedlák ze Svazu moderní energetiky.Všechny díly podcastu Interview Plus můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Približne 16 percent, teda 700 tisíc voličov. To je výsledok neplatného referenda z dielne Demokratov. Tí to však za svoje zlyhanie vôbec nepovažujú a opozičným kolegom odkazujú, že referendum sa stalo opozičným budíčkom. Ak toto dokázali mimoparlamentní Demokrati, tak spojená opozícia musí Roberta Fica vo voľbách poraziť. Ak sa nespojíme, budú opäť vládnuť títo tragédi, tvrdí podpredseda Demokratov Juraj Šeliga. Vyhodené milióny za stranícku kampaň mimoparlamentného subjektu verzus dôležitý prejav mobilizujúceho sa občianskeho nesúhlasu. I tak by sa dal rámcovať spor o výsledky referenda Demokratov, ktoré sa stalo - po zmarenom hlasovaní z čias Vladimíra Mečiara, druhým najneúspešnejším referendom v slovenských dejinách.Renta pre premiéra Fica sa tak rušiť nebude a neobnoví sa ani špeciálna prokuratúra či NAKA. Stáli však vôbec tieto otázky za všeľudové hlasovanie alebo sa referendá definitívne zmenili na vyprázdnený marketing straníckych centrál? A aký politický odkaz toto referendum, ktoré zmobilizovalo vyše 700 tisíc voličov, vlastne vyslalo a čo povedalo o sile ako aj jednote opozičnej alternatívy? No a ako sa z kritika skracovania volebných období prostredníctvom referenda stal odrazu jeho veľký obhajca?Aktuality Nahlas s podpredsedom Demokratov Jurajom Šeligom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Približne 16 percent, teda 700 tisíc voličov. To je výsledok neplatného referenda z dielne Demokratov. Tí to však za svoje zlyhanie vôbec nepovažujú a opozičným kolegom odkazujú, že referendum sa stalo opozičným budíčkom. Ak toto dokázali mimoparlamentní Demokrati, tak spojená opozícia musí Roberta Fica vo voľbách poraziť. Ak sa nespojíme, budú opäť vládnuť títo tragédi, tvrdí podpredseda Demokratov Juraj Šeliga. Vyhodené milióny za stranícku kampaň mimoparlamentného subjektu verzus dôležitý prejav mobilizujúceho sa občianskeho nesúhlasu. I tak by sa dal rámcovať spor o výsledky referenda Demokratov, ktoré sa stalo - po zmarenom hlasovaní z čias Vladimíra Mečiara, druhým najneúspešnejším referendom v slovenských dejinách.Renta pre premiéra Fica sa tak rušiť nebude a neobnoví sa ani špeciálna prokuratúra či NAKA. Stáli však vôbec tieto otázky za všeľudové hlasovanie alebo sa referendá definitívne zmenili na vyprázdnený marketing straníckych centrál? A aký politický odkaz toto referendum, ktoré zmobilizovalo vyše 700 tisíc voličov, vlastne vyslalo a čo povedalo o sile ako aj jednote opozičnej alternatívy? No a ako sa z kritika skracovania volebných období prostredníctvom referenda stal odrazu jeho veľký obhajca?Aktuality Nahlas s podpredsedom Demokratov Jurajom Šeligom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Jakmile se z koníčku stala práce, změnil se i způsob, jakým ji lidé na sociálních sítích hodnotí. V pořadu Blízká setkání influencerka a komička Natálie Schejbalová alias Tali přiznává, že dnes čelí mnohem většímu tlaku než na začátku. „Sítě se pořád mění a určitě jsem pod větším drobnohledem. Když je vtip moc kontroverzní, lidi se hned ozvou. Jsem vystavena většímu počtu očí a lidé se nebojí mít názor,“ popisuje v rozhovoru s Vasilem Fridrichem pro Blízká setkání na Dvojce.Všechny díly podcastu Blízká setkání můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

“Gramatika Donalda Trumpa je zhruba na úrovni piataka na základnej škole a slovná zásoba na úrovni siedmaka“. Tlmočník Marek Trávníček hovorí o záveroch štúdie Carnegie Mellon Univesity, ktorá skúmala prejavy a verejné vystúpenia amerického prezidenta Trumpa. Hoci sa ako tlmočník stáva aj “hlasom mocných”, úspechom je “byť neviditeľný”, ako hovorí. „Tlmočník nie je hviezda, len poskytuje servis politikom a osobnostiam, aby zabezpečil ich vzájomnú komunikáciu. Svoju prácu si urobíme najlepšie vtedy, keď všetko prebehne hladko a my zostaneme v podstate neviditeľní“.Prezidenti, pápeži i králi. Dáva im svoj hlas, aby sme im na Slovensku porozumeli. A hoci sa pri svojej práci tlmočníka pohybuje medzi mocnými a moc vidí i zblízka, zostáva väčšinou skrytý v pozadí, ponorený do toho, čo mocní hovoria.Tlmočenie nepovažuje len za suchý preklad, hovorí pri ňom o umení a výsostne tvorivej činnosti. Naviac – predpokladá pohotovosť. V zlomku sekundy musí preniesť význam, emóciu aj osobnosť rečníka.Marek Trávníček.Bol pri svetových lídroch aj historických okamihoch.Ako sa tlmočí moc, diplomacia a veľké emócie? Akou výzvou je preňho Donald Trump či pápež Lev? Mimochodom obaja Američania.Pripravil Jaroslav Barborák.

“Gramatika Donalda Trumpa je zhruba na úrovni piataka na základnej škole a slovná zásoba na úrovni siedmaka“. Tlmočník Marek Trávníček hovorí o záveroch štúdie Carnegie Mellon Univesity, ktorá skúmala prejavy a verejné vystúpenia amerického prezidenta Trumpa. Hoci sa ako tlmočník stáva aj “hlasom mocných”, úspechom je “byť neviditeľný”, ako hovorí. „Tlmočník nie je hviezda, len poskytuje servis politikom a osobnostiam, aby zabezpečil ich vzájomnú komunikáciu. Svoju prácu si urobíme najlepšie vtedy, keď všetko prebehne hladko a my zostaneme v podstate neviditeľní“.Prezidenti, pápeži i králi. Dáva im svoj hlas, aby sme im na Slovensku porozumeli. A hoci sa pri svojej práci tlmočníka pohybuje medzi mocnými a moc vidí i zblízka, zostáva väčšinou skrytý v pozadí, ponorený do toho, čo mocní hovoria.Tlmočenie nepovažuje len za suchý preklad, hovorí pri ňom o umení a výsostne tvorivej činnosti. Naviac – predpokladá pohotovosť. V zlomku sekundy musí preniesť význam, emóciu aj osobnosť rečníka.Marek Trávníček.Bol pri svetových lídroch aj historických okamihoch.Ako sa tlmočí moc, diplomacia a veľké emócie? Akou výzvou je preňho Donald Trump či pápež Lev? Mimochodom obaja Američania.Pripravil Jaroslav Barborák.

Pavel Nedvěd, konec Miroslava Koubka, hledání nového trenéra reprezentace, jména jako Luboš Kozel, Michal Bílek, Elias Charalambous nebo Jindřich Trpišovský a hlavně otázka, jestli FAČR vůbec ví, kam chce český nároďák posunout.Do toho přichází další domácí výbuchy: Jan Bořil a jeho ostrý konec ve Slavii, válka Jaroslava Tvrdíka s Tribunou Sever, Tomáš Chorý, Karviná, Dukla, Táborsko a děravé řády LFA, neposily Sparty, výroky Tomáše Rosického, cizinci v lize, české talenty a velkou debatu, jestli si kluby samy nepodřezávají reprezentaci

Krajinu zaplavila pandémia neodbornosti, tvrdí politológ Radoslav Štefančík. Je to tak, keď rozhodujú kritéria ako “povolanie syn”. Slovensko mu pripomína klanový systém na Sicílii.Keď sa z obyčajných promócií stane udalosť. Zažila ju Ekonomická univerzita. Prejavom jedného zo svojich dekanov.„Považujem za dôležité, aby akademici nemlčali“.„Aby hovorili o tom, čo sa okolo nás deje, pretože udalosti a rozhodnutia našich verejných reprezentantov ovplyvňujú aj to, ako sa bude vyvíjať život každého z nás“.„Či o kariérnom postupe budú rozhodovať schopnosti, znalosti, kompetencie, alebo rodinné väzby či stranícka príslušnosť“.A ak v minulosti hovoril o korupcii, chaotickom pandemickom manažmente či o vojnových zločinoch, teraz identifikoval „vážny aktuálny problém“ v „pandémii neodbornosti“.Jej prejavom sú podľa neho „rôzni šarlatáni, pytliaci, plochozemci či okresní funkcionári vo verejných funkciách“. Povolanie syn, či dcéra podľa neho kvári túto krajinu. A následkom je exodus mladých. „Lebo vo svojej vlasti nevidia žiadnu perspektívu pre vlastný profesionálny či osobný rozvoj“.Autorom tejto diagnózy krajiny je dekan a politológ v jednej osobe Radoslav Stefančík, s ktorým sa na ňu pozrieme.

Krajinu zaplavila pandémia neodbornosti, tvrdí politológ Radoslav Štefančík. Je to tak, keď rozhodujú kritéria ako “povolanie syn”. Slovensko mu pripomína klanový systém na Sicílii.Keď sa z obyčajných promócií stane udalosť. Zažila ju Ekonomická univerzita. Prejavom jedného zo svojich dekanov.„Považujem za dôležité, aby akademici nemlčali“.„Aby hovorili o tom, čo sa okolo nás deje, pretože udalosti a rozhodnutia našich verejných reprezentantov ovplyvňujú aj to, ako sa bude vyvíjať život každého z nás“.„Či o kariérnom postupe budú rozhodovať schopnosti, znalosti, kompetencie, alebo rodinné väzby či stranícka príslušnosť“.A ak v minulosti hovoril o korupcii, chaotickom pandemickom manažmente či o vojnových zločinoch, teraz identifikoval „vážny aktuálny problém“ v „pandémii neodbornosti“.Jej prejavom sú podľa neho „rôzni šarlatáni, pytliaci, plochozemci či okresní funkcionári vo verejných funkciách“. Povolanie syn, či dcéra podľa neho kvári túto krajinu. A následkom je exodus mladých. „Lebo vo svojej vlasti nevidia žiadnu perspektívu pre vlastný profesionálny či osobný rozvoj“.Autorom tejto diagnózy krajiny je dekan a politológ v jednej osobe Radoslav Stefančík, s ktorým sa na ňu pozrieme.

Adrián je z FK Kozmos, futbalovej komunity, ktorá hrá amatérsku ligu, ale okolo futbalu si vybudovala oveľa viac než len tím. Rozprávame sa o tom, ako funguje šiestoligový futbal, čo všetko musí riešiť amatérsky klub, ako vyzerajú zápasy proti dedinským tímom, prečo aj hobby futbal bolí, a čo znamená mať klub postavený na komunite, nie len na výsledkoch.V epizóde sa dozviete, ako sa dá dostať do FK Kozmos, koľko papierovačiek je okolo amatérskeho futbalu, prečo sa aj v nízkych ligách riešia prestupy, rozhodcovia, súpisky, registračky a peniaze, ale aj to, prečo má dedinský futbal zvláštnu krásu, agresiu, humor a občas úplne absurdné príbehy.Ak sa vám epizóda páči, necenzurovaná verzia je na:

Ak by sme mali dlh ako Taliansko, hrozba bankrotu štátu by bola až 80-percentná. Slovensko sa vo výške dlhu nemôže porovnávať s Talianskom, hovorí Martin Šuster z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Udržateľnosť gréckych verejných financií je lepšia než tých našich, naša ekonomika by taliansky dlh nezvládla, dodáva. No a prečo nám napriek tomu nehrozí zrútenie penzijného systému a bude na 12 penzií?Hovorí sa, že v živote človeka sú iba dve istoty: Smrť a dane. V prípade Slovenska však platí ešte jedna istota – istota, že Slovensko si na nohe vlečie neustále sa nabaľujúci štátny dlh. Od vzniku tohto štátu totiž žiadna vláda nedokázala hospodáriť s vyrovnaným, tobôž prebytkovým rozpočtom. Okrem deficitov sa tak nabaľoval i štátny dlh, ktorý dnes prekročil maastrichtskú hranicu 60tich percent a atakuje závratných 84 miliárd eur. Premiér ale tvrdí, že náš aktuálny štátny dlh vlastne nie je žiadny problém pretože je nižšíí než je priemer EÚ. Slovensko nemá absolútne žiadny problém s verejnými financiami, vyhlásil Robert Fico. Podľa expertov sa však premiér zásadne mýli.V čom tkvie premiérov omyl, prečo je porovnávanie sa s Talianskom či Gréckom chybné a ako fatálne môže byť ďalšie zadlžovanie tejto krajiny? V dnešných Aktualitách Nahlas na to odpovie Martin Šuster z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. A čo ďalej s penzijným systémom i sociálnym štátom, je dlhodobo udržateľný priebežný pilier štátnych dôchodkov zo Sociálnej poisťovne?Sledujete Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Ak by sme mali dlh ako Taliansko, hrozba bankrotu štátu by bola až 80-percentná. Slovensko sa vo výške dlhu nemôže porovnávať s Talianskom, hovorí Martin Šuster z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Udržateľnosť gréckych verejných financií je lepšia než tých našich, naša ekonomika by taliansky dlh nezvládla, dodáva. No a prečo nám napriek tomu nehrozí zrútenie penzijného systému a bude na 12 penzií?Hovorí sa, že v živote človeka sú iba dve istoty: Smrť a dane. V prípade Slovenska však platí ešte jedna istota – istota, že Slovensko si na nohe vlečie neustále sa nabaľujúci štátny dlh. Od vzniku tohto štátu totiž žiadna vláda nedokázala hospodáriť s vyrovnaným, tobôž prebytkovým rozpočtom. Okrem deficitov sa tak nabaľoval i štátny dlh, ktorý dnes prekročil maastrichtskú hranicu 60tich percent a atakuje závratných 84 miliárd eur. Premiér ale tvrdí, že náš aktuálny štátny dlh vlastne nie je žiadny problém pretože je nižšíí než je priemer EÚ. Slovensko nemá absolútne žiadny problém s verejnými financiami, vyhlásil Robert Fico. Podľa expertov sa však premiér zásadne mýli.V čom tkvie premiérov omyl, prečo je porovnávanie sa s Talianskom či Gréckom chybné a ako fatálne môže byť ďalšie zadlžovanie tejto krajiny? V dnešných Aktualitách Nahlas na to odpovie Martin Šuster z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. A čo ďalej s penzijným systémom i sociálnym štátom, je dlhodobo udržateľný priebežný pilier štátnych dôchodkov zo Sociálnej poisťovne?Sledujete Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Zastavit lavinu je vždy těžší než ji spustit. Vláda Andreje Babiše (ANO) si zrušení koncesionářských poplatků vybrala za svůj symbol. Tvrdí, že jí jde především o peněženky občanů, ve kterých zůstane víc.

Slovensko sa tejto vlády musí zbaviť čo najskôr. Vedenie SMERu zrástlo s oligarchiou a vstúpil do toho i Robert Fico. Premiéra pravidlá demokracie vyrušujú, ministri sú údržbári a budúcnosť štátu je im úplne ukradnutá. Takto to hodnotí po 20. rokoch od prvého vládnutia SMERU jeden zo zakladateľov Boris Zala. Ako sa z tejto “tretej cesty” stal stroj obsluhujúci záujmy vlastných ľudí či oligarchie?Práve pred 20 rokmi po prvá raz zasadol do premiérskeho kresla Robert Fico. Z kedysi ambiciózneho politika tzv. Tretej cesty sa však postupom času stal unavený patrón klientelistického štátu no a Slovensko sa pod jeho vedením mení na čoraz viac sa rozpadajúci Potemkin. Ako sa zo strany protestu voči Mečiarovi i Dzurindovi stal už len unavený stroj obsluhujúci výlučne záujmy “našich ľudí,” ktorý úplne rezignoval na moderný sociálny štát? A je Robert Fico dnes už iba bábkou v rukách oligarchie a straníckej partokracie? Vo veľmi otvorenom rozhovore pre Ráno Nahlas na to odpovie jeden zo zakladateľov SMERu a bývalý predseda Sociálnych demokratov Boris Zala.V týchto dňoch, práve pred dvadsiatimi rokmi po prvý raz triumfoval Smer vo voľbách a jeho predseda Robert Fico po prvý raz zasadol do kresla premiéra. Vtedy ešte s víziou modernej tretej cesty, kde novopečený premiér deklaroval ambíciu vytvoriť zo Slovenska silný sociálny štát, ktorý bude garantovať dôstojný život pre každého občana.Dnes však médiá - namiesto dôstojnosti nás všetkých, riešia dôstojnosť života príbuzných či blízkych Roberta Fica - ako i ďalších vplyvných straníkov, pričom na Slovensku žije podľa oficiálnych štatistík takmer milión ľudí pod hranicou príjmovej chudoby a sociálnej vylúčenosti.Po dvoch dekádach jeho takmer nepretržitého vládnutia sa tak pôvodný sen o slovenskej sociálnej demokracii rozplynul v realite nacionálneho populizmu, systémového klientelizmu ako i čoraz viac upadajúceho štátu. Dve desaťročia dominancie jednej strany zanechali na Slovensku hlbokú stopu, no namiesto skutočného sociálneho štátu dnes čelíme rekordnému zadlžovaniu, sociálne necitlivej konsolidácií a prejedaniu vlastnej budúcnosti. Vládna moc si cez plošné rozdávačské balíčky už celé roky opakovane kupuje voličské hlasy, zatiaľ čo kľúčové systémy štátu ako zdravotníctvo či školstvo zlyhávajú a pomoc ľudia namiesto štátu hľadajú v internetovej charite.Od “SMERom k ľuďom,” ako znelo prvé predvolebné heslo Smeru sa tak táto strana prepracovala k realite smerovania k "našim ľuďom". Hanákove Papierové hlavy sa vrátili.Je toto ešte stále autentická ľavica, alebo sa slovami Roberta Kaliňáka “transformovala” do sofistikovaného klientského štátu, ktorý namiesto pravidiel a výkonu odmieňa slepú stranícku lojalitu? Kam sa za tých 20 rokov posunul samotný Robert Fico a prečo namiesto moderného európskeho štátu vybudoval systém politických trafík, hľadania nepriateľov, vyvolávania konfliktov a koketovania s extremizmom?Ráno Nahlas s bývalým poslancom, europoslancom a jedným zo zakladateľov SMERu Borisom Zalom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Slovensko sa tejto vlády musí zbaviť čo najskôr. Vedenie SMERu zrástlo s oligarchiou a vstúpil do toho i Robert Fico. Premiéra pravidlá demokracie vyrušujú, ministri sú údržbári a budúcnosť štátu je im úplne ukradnutá. Takto to hodnotí po 20. rokoch od prvého vládnutia SMERU jeden zo zakladateľov Boris Zala. Ako sa z tejto “tretej cesty” stal stroj obsluhujúci záujmy vlastných ľudí či oligarchie?Práve pred 20 rokmi po prvá raz zasadol do premiérskeho kresla Robert Fico. Z kedysi ambiciózneho politika tzv. Tretej cesty sa však postupom času stal unavený patrón klientelistického štátu no a Slovensko sa pod jeho vedením mení na čoraz viac sa rozpadajúci Potemkin. Ako sa zo strany protestu voči Mečiarovi i Dzurindovi stal už len unavený stroj obsluhujúci výlučne záujmy “našich ľudí,” ktorý úplne rezignoval na moderný sociálny štát? A je Robert Fico dnes už iba bábkou v rukách oligarchie a straníckej partokracie? Vo veľmi otvorenom rozhovore pre Ráno Nahlas na to odpovie jeden zo zakladateľov SMERu a bývalý predseda Sociálnych demokratov Boris Zala.V týchto dňoch, práve pred dvadsiatimi rokmi po prvý raz triumfoval Smer vo voľbách a jeho predseda Robert Fico po prvý raz zasadol do kresla premiéra. Vtedy ešte s víziou modernej tretej cesty, kde novopečený premiér deklaroval ambíciu vytvoriť zo Slovenska silný sociálny štát, ktorý bude garantovať dôstojný život pre každého občana.Dnes však médiá - namiesto dôstojnosti nás všetkých, riešia dôstojnosť života príbuzných či blízkych Roberta Fica - ako i ďalších vplyvných straníkov, pričom na Slovensku žije podľa oficiálnych štatistík takmer milión ľudí pod hranicou príjmovej chudoby a sociálnej vylúčenosti.Po dvoch dekádach jeho takmer nepretržitého vládnutia sa tak pôvodný sen o slovenskej sociálnej demokracii rozplynul v realite nacionálneho populizmu, systémového klientelizmu ako i čoraz viac upadajúceho štátu. Dve desaťročia dominancie jednej strany zanechali na Slovensku hlbokú stopu, no namiesto skutočného sociálneho štátu dnes čelíme rekordnému zadlžovaniu, sociálne necitlivej konsolidácií a prejedaniu vlastnej budúcnosti. Vládna moc si cez plošné rozdávačské balíčky už celé roky opakovane kupuje voličské hlasy, zatiaľ čo kľúčové systémy štátu ako zdravotníctvo či školstvo zlyhávajú a pomoc ľudia namiesto štátu hľadajú v internetovej charite.Od “SMERom k ľuďom,” ako znelo prvé predvolebné heslo Smeru sa tak táto strana prepracovala k realite smerovania k našim ľuďom. Hanákove Papierové hlavy sa vrátili.Je toto ešte stále autentická ľavica, alebo sa slovami Roberta Kaliňáka “transformovala” do sofistikovaného klientského štátu, ktorý namiesto pravidiel a výkonu odmieňa slepú stranícku lojalitu? Kam sa za tých 20 rokov posunul samotný Robert Fico a prečo namiesto moderného európskeho štátu vybudoval systém politických trafík, hľadania nepriateľov, vyvolávania konfliktov a koketovania s extremizmom?Ráno Nahlas s bývalým poslancom, europoslancom a jedným zo zakladateľov SMERu Borisom Zalom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Každý máme spoustu masek. V gay sauně jsem jiný člověk než před studenty,“ říká v hotcastu Pot spisovatel Vratislav Maňák. V nové knize S Wittgensteinem v gay sauně čtenáře zavádí do vídeňské opery, berlínských klubů i na pražské cruising spoty. „Je to erotický cestopis, sociologická reportáž i esej. Mým cílem bylo, aby byl čtenář lehce vzrušený, a to i heterosexuální muž.“

Pokračovanie tejto epizódy nájdeš tu: https://herohero.co/sexualnavychova   Dnes tu mám pre mňa veľmi špeciálneho hosťa, pretože do štúdia konečne zavítal môj manžel Puneet!   V tejto epizóde odpovedáme na všetky vaše otázky, ohľadom nášho spoločného života: - Pokazené zásnuby: Prečo to pre mňa bolo jedno veľké sklamanie a čo na to hovorí Puneet? - Žiarlivosť a ex: Ako vníma môjho ex-priateľa Lukáša a býva občas žiarlivý? - Tvrdá realita na Slovensku: Úprimne o finančných stratách v podnikaní, kríze v gastre a o tom, prečo si Puneet hľadá full-time prácu. - Peniaze a deti: Kedy plánujeme rodinu a prečo sú financie momentálne stopkou? - Sexuálna Výchova vs. India: Čo hovorí na moju prácu a je sex v Indii tabu?   Ak sa ti táto epizóda páčila a chceš počuť pikantné pokračovanie (kde rozoberáme otvorený vzťah, OnlyFans a ďalšie spicy témy), nájdeš ho na našom https://herohero.co/sexualnavychova . Práve teraz môžeš využiť 2-týždňový FREE TRIAL (skúšobnú verziu zadarmo).   Miesta v Sexuálnej Akedémii sa rýchlo plnia. Ak chceš patriť k zakladajúcemu ročníku, prihlás sa tu: https://sexualna-akademia-3e246b.circle.so/checkout/sexualna-akademia   Byť súčasťou Sexuálnej výchovy nie je len o počúvaní podcastu, je to o búraní tabu, ktoré sme spolu načali. VĎAKA VAŠEJ PODPORE tu môžeme byť úprimní, suroví a autentickí. Ste naším bezpečným priestorom, vďaka ktorému ho môžeme tvoriť aj my pre vás. Ďakujeme, že s nami zostávate aj v roku 2026. Máme vás radi! ❤️   Followuj nás na IG: ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ / https://www.instagram.com/sexualnavychova/   Alebo na osobných profiloch: Miška: ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ / https://www.instagram.com/michellegraphy/

Na štátne penzie sa v žiadnom prípade nespoliehajte, odkazuje mladým dátový analytik Ivan Bošňák. Dôchodkové prognózy, ktoré nedávno posielala Sociálna poisťovňa totiž v horizonte desaťročí nemôžu zaručiť vôbec nič. Jedno je však podľa neho isté, éra štedrých penzií je definitívne preč. Dôchodcovia si nemôžu cucnúť z daní viac, než súkromný sektor tých daní vyprodukuje, dodáva Bošňák.Sociálna poisťovňa poslala miliónom Slovákov prognózy ich budúcich dôchodkov. Pre mnohých z nás to bol šok, pre iných zasa hrozba zaspatia na vavrínoch - či skôr holuboch na strechách neistej budúcnosti. Reč čísiel totiž potvrdzuje, že prvý penzijný pilier sa - pod váhou negatívnych demografických trendov, ako aj veľmi zlého stavu verejných financií, ocitá na samej hrane udržateľnosti. Len na 13. Dôchodky štát vydáva takmer miliardu ročne, na dlh.Táto rozšafnosť pritom naráža na katastrofálny stav verejných financií, ktoré sa dostali na trajektóriu gréckej cesty. Navyše, rodí sa čoraz menej detí, slovenská populácia veľmi rýchlo starne a tak systém, kde sa na penziu jedného seniora skladá stále menej pracujúcich, mieri k bodu zlomu.Z akými penziami tak môžu počítať dnešní tridsiatnici a budú ešte vôbec poznať niečo také, ako je štátny dôchodok? No a nie je teda najvyšší čas zatiahnuť za ručnú brzdu a dôchodkový systém zásadne upratať? Téma dnešných Aktualít Nahlas s dátovým analytikom Ivanom Bošňákom.Sledujete Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Politici vnímajú, že nejdeme dobrým smerom, ale sledujú už iba svoje stranícke záujmy. Ich horizontom je opätovné zvolenie a voličov naučili na nárokovú mentalitu, tvrdí šéf AZZZ Rastislav Machunka. Zrušenie 13. dôchodku i energopomoci. Redukcia sociálneho štátu, ale aj zníženie daňového bremena pre podnikateľov. To sú riešenia zamestnávateľov, ktoré by mali priniesť reštart ekonomiky a bez ktorých nás čaká neslávne známa “grécka cesta.”Slovenská ekonomika prešľapuje na mieste a namiesto reálnych reforiem čelí toxickému kokteilu zvyšujúcich sa daní či odvodov. Vláda napriek rastúcemu štátnemu dlhu vôbec na sebe nešetrí a namiesto reálnych riešení ponúka pompézne zabalené nič. Súčasné prorastové opatrenia vlády sú totiž tak podľa odborárov, ako aj zamestnávateľských zväzov len slabou náplasťou na dlhodobo chradnúce podnikateľské prostredie.Hoci ministerstvo financií hlási mierne lepšie čísla za vlaňajší deficit, prvé mesiace tohto roka ukazujú, že prepad výberu daní ako aj rastúce vládne výdavky pokračujú. Zamestnávatelia preto prichádzajú s vlastným zoznamom riešení kde dominuje zrušenie transakčnej dane, ale témou sa stáva i zlý demografický vývoj, nízka produktivita práce ako i odchod mladých mozgov, kapitálu i firiem do zahraničia.Podľa AZZZ sa politici napriek zlej situácií nedokážu vzdať svojho populizmu, štát rezignoval na efektivitu verejnej správy a bremeno prenáša výhradne na plecia pracujúcich a firiem. V hre o Slovenska sa tak podľa národnej banky reálne ocitá už aj negatívne povestná “grécka cesta.”Ráno Nahlas s prezidentom Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislav Machunka. Pekný deň a pokoj v duši želá Braňo Dobšinský.

„Minister Kaliňák to volá transformácia alebo transformovanie peňazí. No ja si pamätám, že svojho času sa to volalo napríklad tunelovanie“, hovorí politológ Radoslav Štefančík. „Uvažujem, či náhodou nie sme v období transformácie režimu z liberálnej demokracie na iliberálnu, respektíve defektnú demokraciu. Tá síce predpokladá voľby, ale chýba im prívlastok slobodné a férové“, dopĺňa.Perióda transformácie. Krajina sa v nej ocitla po tom, ako sa vládny Smer snaží vyviniť z kauzy štedrých odmien pre premiérovho syna z peňazí, ktoré do straníckej centrály natiekli aj zo štátnej kasy. Slovníkom ministra Kaliňáka prešli tak „transformáciou“.A ak bol doteraz pod premiérovým tlakom opozičný líder, kauzou „transformácie“ dostáva Michal Šimečka a jeho strana pod tlak premiéra a jeho ľudí. Transformoval ich tak do obrannej polohy. A na premiéra neváhal vytiahnuť ešte aj ženy jeho doterajšieho života.Krajina je tak už týždne konfrontovaná témami papalášizmu na trovy štátu, ktorými sa častujú najsilnejšie strany. Témami „premiérovho syna“ vs „grantovej aristokracie“.Medzitým sa z auly špecializovaného trestného súdu, kde zaznieva obžaloba v kauze Očistec – a teda policajnej hydry v područí oligarchu podľa vyšetrovacej verzie - ozývajú vety typu „nevinný“, či v parlamente pokusy o odvolávanie ministrov alebo parlamentných podpredsedov. A čaká sa na osud veľvyslaneckého postu na Cypre pre poslanca Radačovského.A za obzorom sú už aj jesenné komunálne a krajské voľby.Mení sa slovenská politika na permanentnú kampaň káuz?Na Slovensko týchto hodín sa pozrieme s politológom Radoslavom Štefančíkom.Pripravil Jaroslav Barborák.

Nechtěli ho, ale teď jsme na něj prý připravení. Migrační pakt. Vládní otočka, nebo příprava na spor s Evropskou komisí? A jak to bude s povinnými platbami? Ustoupíme, nebo ne? Hostem Vinohradské 12 je Viktor Daněk, analytik Českého rozhlasu pro evropské záležitosti. Ptá se Matěj Skalický.

Nechtěli ho, ale teď jsme na něj prý připravení. Migrační pakt. Vládní otočka, nebo příprava na spor s Evropskou komisí? A jak to bude s povinnými platbami? Ustoupíme, nebo ne? Hostem Vinohradské 12 je Viktor Daněk, analytik Českého rozhlasu pro evropské záležitosti. Ptá se Matěj Skalický. Všechny díly podcastu Vinohradská 12 můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Masívne tunelovanie bánk či divoká Mečiarovská privatizácia. A najmä, absencia práva. I tak vyzerali 90. roky na Slovensku. To boli detské roky kapitalizmu. To, čo tu dialo, sa dialo všade vo svete - neraz v oveľa horšej podobe, tvrdí Igor Rattaj. Museli sme si tým prejsť, dodáva. Prečo je vládna Zonácia Tatier podľa neho prospešná a v čom Slovensko trápi závisť? Odpovie šéf TMR Igor Rattaj.Zonácia Tatier je dobrým kompromisom medzi cestovným ruchom a ochranou prírody. Predaj do Číny je haluz. TMR sa nič predávať nechystá, tvrdí v Ráno Nahlas šéf Tatry mountain resorts Igor Rattaj. Podľa neho je našim kľúčovým problémom Závisť. Voči úspešným a bohatým a i preto sme sa ocitli v slepej uličke. S tými starými to už nepostavime nikam. To bude len boj o voliča-dôchodcu - a skanzen. Problém bude, keď nám budú mladí ľudia odchádzať do zahraničia. Závisť je najmä u starších, mladí ju takmer necítia, tvrdí šéf TMR.Dlho očakávaná zonácia Tatier opäť narazila, tentoraz nohu do dverí vložila koaličná SNS. Tá obvinila vlastného ministra zo svojvôle a presadzovaniu záujmov oligarchov, ktorí by mohli mať zo schválenej podoby zonácie majetkový či podnikateľský prospech.Faktom je, že spor o budúcu podobu Tatier naplno obnažil zásadný konflikt medzi ochranou prírody a národného dedičstva na strane jednej a masovým turizmom a developerským biznisom na strane druhej.Proces je pritom sprevádzaný množstvom netransparentnosti a naráža i na masívnu kritiku mnohých vedcov, ochranárov, ale aj miestnych obyvateľov.Kto bude napokon zo schválených pravidiel profitovať a podarí sa udržať pri živote náš národné prírodný klenot ako aj jeho vzácne biotopy? Alebo naopak, otvoria sa dvere ďalším zjazdovkám, masívnemu umelému zasnežovaniu a presadzovania záujmov developerov? Kde presne končí legitímny zisk a kde začína skutočná zodpovednosti voči národnému dedičstvu?Ako to vidí jeden z kľúčových tatranských developerov, ktorí pred rokmi chcel Rakušanov učiť ako sa robí turistický biznis?No a o čom boli divoké 90. roky plné skrachovaných podnikateľských plánov postavených na vode, vytunelovaných fondov i bánk, hladových dolín, v ktorých prácu strácali celé generácie, ale aj úplnej straty vlády práva, absentujúcich zákonov a rozrastajúcej sa moci mafie prerastenej so štátom?V Ráne Nahlas na to odpovie šéf TMR - teda Tatry Mountain Resorts, Igor Rattaj. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Vládní poslanci nečekaně předložili novelu zákona o střetu zájmů. Podle některých právníků a ekonomů je šita na míru holdingu Agrofert a Andreji Babišovi. Jak a proč novela vznikla? Je, nebo není šéf hnutí ANO a předseda vlády ve střetu zájmů? A jak je to s vymáháním dříve neoprávněně vyplacených dotací? Vladimír Kroc se zeptal spolupředkladatelky návrhu, předsedkyně dozorčí rady Státního zemědělského a intervenčního fondu, poslankyně Marie Pošarové z SPD.

Vládní poslanci nečekaně předložili novelu zákona o střetu zájmů. Podle některých právníků a ekonomů je šita na míru holdingu Agrofert a Andreji Babišovi. Jak a proč novela vznikla? Je, nebo není šéf hnutí ANO a předseda vlády ve střetu zájmů? A jak je to s vymáháním dříve neoprávněně vyplacených dotací? Vladimír Kroc se zeptal spolupředkladatelky návrhu, předsedkyně dozorčí rady Státního zemědělského a intervenčního fondu, poslankyně Marie Pošarové z SPD.

Titanic sa nepotopil, ľudia neboli na Mesiaci, Zem je plochá no a krv zaočkovaných je Mor. To fakt? Kam sme sa to dostali a prečo? Kde zmizli časy vedy, racionality a preukázateľných faktov? Ako zlomiť moc konšpirácií a akú víziu pre Slovensko ponúka Slovenská akadémia vied? Nemyslím si, že naše deti sa musia mať horšie. Chce to odvahu, nie zotrvačnosť. Hovorí šéf SAVŠpičkoví vedci zo Slovenskej akadémie vied dokázali bezpečnosť vakcín, ich štúdia prešla najprísnejším medzinárodným sitom, no zo sociálnych sietí sa na nás valia bludy o nebezpečnej krvi zaočkovaných, neoverených experimentálnych vakcínach meniacich našu DNA či o údajnej hrozbe chemtrails a plochej zemi. V susednom Česku pritom už zaznamenali fatálny následok antivaxerských konšpirácií, keď na záškrt zomrelo trojročné neočkované dieťa.Spoločenskí vedci hovoria o dobe postpravdy, v ktorej už fakty prestávajú hrať prakticky akúkoľvek rolu a varujú pred anómiou, teda rozkladom spoločnosti, ktorá sa nebude vedieť dohodnúť nielen na tom, kam ideme a čo chceme, ale nedokáže sa už zhodnúť ani na realite, v ktorej tu my všetci spolu žijeme.Nový šéf SAV upozorňuje, že ak štát neprestane tolerovať stredoveké bludy a nezačne vedu brať ako strategickú prioritu Slovenska, odchod mozgov z krajiny sa zmení na nezvratný exodus. Veda nemôže byť apolitická, hlas vedcov tu musí zaznieť oveľa silnejšie, tvrdí Martin Venhart. Akadémia momentálne pracuje i na komplexnej vízii pre Slovensko, otázkou však zostáva, či jej bude mať ešte kto načúvať.Sledujete Ráno Nahlas, dnes s predsedom SAV Martinom Venhartom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Vládny návrh prorastových opatrení narazil na búrku kritiky - tak zamestnávateľov, ako aj odborárov. Napriek tomu, že chradnúca slovenská ekonomika uviazla na plytčine, vláda ponúka namiesto zásadných riešení liečbu leukoplastom. Verejné financie sa napriek trom konsolidačným kolám prakticky vôbec nepodarilo ozdraviť no vláda už hádže konsolidačný uterák do ringu. Rating Slovenska je najhorší za posledné dve dekády, krajina potrebuje pridať v konsolidácií i konkurencieschopnosti, odkazuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Aký ozdravný plán ponúka opozičná SaS a budeme si musieť zásadne a systémovo utiahnuť opasky - inak nás čaká osud Grécka? Téma dnešného podcastu s poslancom SaS Mariánom Viskupičom. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Diplomatický post nemá byť odmena za zlyhanie v politickej sfére. Slovenská diplomacia prežíva obdobie úpadku, neprihliada sa na dlhodobý záujem štátu a na to, aby nás reprezentovali kvalifikovaní ľudia”, tvrdí Miroslav Wlachovský, bývalý šéf diplomacie. “Berie sa to ako politické trafiky a riešenia koaličných problémov a nedbá sa na to, ako vyznieme vo vzťahu k našim partnerom“, dodáva.Vojna na Ukrajine vstupuje do ďalšej z rozhodujúcich fáz. Prezident Volodymyr Zelenskyj priznal zákulisné kontakty s ruským oligarchom Romanom Abramovičom, európski lídri predstavili Putinovi nový mierový plán a Brusel zároveň pripravuje už 21. balík sankcií proti Rusku. Európa tvrdí, že cesta k mieru vedie cez tlak na Moskvu. Otázkou však zostáva, či sa skutočne približujeme k ukončeniu vojny, alebo len k jej ďalšej fáze.Aj slovenská diplomacia čelí ostrým sporom. Nominácie Petra Kmeca a Miroslava Radačovského na veľvyslanecké posty vyvolali kritiku opozície, ktorá hovorí o politických trafikách a poškodzovaní mena Slovenska v zahraničí. Namiesto deklarovanej diplomacie na štyri svetové strany tu máme mať „hanbu na všetky strany“.Rodí sa šanca na mier na Ukrajine? A v akej kondícii je dnes slovenská zahraničná politika? - témy pre bývalého šéfa slovenskej diplomacie Miroslava Wlachovského.Pripravil Jaroslav Barborák.

Integrované posudky sa mali stať výkladnou skriňou reformy sociálneho systému, v realite sú ťažko choré deti papierovo preraďované do nižších stupňov odkázanosti, čím prichádzajú o akúkoľvek pomoc. Preposudzovanie vykazuje vysokú mieru chybovosti, obete zostávajú bez pomoci, minister práce ale tvrdí, že všetko beží tak, ako má. Ako keby žil v paralelnej realite, tvrdí poslankyňa KDH Andrea Turčanová. Je nová reforma bičom Ficovej vlády na tých najbezbrannejších? Reforma posudkového systému mala priniesť odbúranie byrokracie a zaviesť princíp „jedenkrát a dosť“. Kým vláda hovorí o modernizácii a urýchlení procesov, realita v regiónoch ukazuje takmer tretinovú chybovosť nových posudkov a zúfalých rodičov, ktorí sa ocitli v právnom i finančnom vákuu. Nový systém integrovaného posudzovania mal spojiť lekárov a sociálnych pracovníkov, no podľa kritikov pre nedostatok personálu kolabuje.Podľa opozičných Kresťanských demokratov sa totiž z integrovaných posudkov stal nástroj skrytej konsolidácie, ktorý oberá rodiny s ŤZP deťmi o opatrovateľské príspevky pričom KDH upozorňuje na stovky podnetov od rodičov, ktorých deti s autizmom či mentálnym postihnutím nový integrovaný systém zo dňa na deň vyhlásil za odrazu „menej odkázané“. A pre koho je vlastne tento štát, ak nie je pre choré deti, zdravotne znevýhodnených seniorov či sociálne slabé rodiny, ktoré sú odkázané na našu pomoc a solidaritu? Kde sú v tomto všetkom tie – tak často a hlasno deklarované, hodnoty údajne sociálne orientovanej vlády? No a prečo toto nie je spoločenská téma, ktorá by si zaslúžila oveľa viac nášho záujmu a pozornosti? Téma pre poslankyňu KDH Andreu Turčanovú.Sledujete Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši želá Braňo Dobšinský.

Predsednik režira program na RTS-u, u Kini postaje "tvrd mačo muškarac", a u Srbiji misteriozni Romi kradu vozove!