Podcasts about tvrd

Dohoda na predčasných voľbách najneskôr v septembrovom termíne a profesionálny výkon správy vecí verejných – rozšírené ultimátum prezidentky Zuzany Čaputovej. V prípade zlyhaní už teraz hovorí, že sa uchýli k vláde úradníkov.   Premiér Eduard Heger medzitým moderuje hľadanie konsenzu na termíne predčasných volieb. Na úrad si pozval lídrov niekdajšej vládnej väčšiny. „Hovoríme o 30. septembri ako o termíne predčasných volieb.“   Sulíkovci, tvrdia, že skrátenie volebného obdobia podporia.   Boris Kollár a jeho Sme rodina je na rozdiel od Oľano a SaS za júnový termín volieb. Tvrdí však, že pre konsenzus väčšiny je ochotný podporiť aj neskorší – septembrový termín.   Bývalé koaličné strany sa stretnú ešte raz a to v nedeľu večer. Ak potvrdia zhodu na septembrovom termíne, budúci týždeň sú pripravené na parlamentnú schvaľovaciu procedúru formálneho súhlasu so skrátením volebného obdobia.   Situáciu rozoberieme s politológom Radoslavom Štefančíkom. Tvrdí, že v dnešnej zložitej situácii nie je čas na experimenty.   Podcast pripravili Jaroslav Barborák a Denisa Žilová.

Žijeme v zahlcující době. Spousta z nás zažívá pocity vyčerpání nebo vyhoření. Hodně práce, starost o domácnost, rodinu, na koníčky a relax nezbývá čas. „Je potřeba si seskládat strukturu týdne z aktivit, které jsou pro nás důležité,“ radí psycholog Dalibor Špok. Proč je důležité hledat rovnováhu, kdy k ní dojdeme a co nás to bude stát? Poslechněte si celý rozhovor.Všechny díly podcastu Host Lucie Výborné můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

V sobotu vyhrál první kolo prezidentských voleb a ještě ten samý den si od Andreje Babiše vyslechl přirovnání k Vladimiru Putinovi. „Na špínu jsem připravený, bude potřeba být mnohem tvrdší,“ říká v rozhovoru s Filipem Titlbachem ve Studiu N Petr Pavel.

V Českej republike sa dnes otvorili volebné miestnosti a ľudia si v prvom kole volia novú hlavu štátu. Medzi najväčších favoritov patria expremiér Andrej Babiš, bývalá rektorka Danuše Nerudová a generál vo výslužbe Petr Pavel. Ako vníma posledné dni kampane a výkony v televíznych debatách? A kto má najväčšia šancu nahradiť Miloša Zemana? Otázky, na ktoré v podcaste odpoveda český komentátor Jindřich Šídlo. Šídlo očakáva, že počas druhého kola sa rozpúta špinavá kampaň. „Je jasné, že v druhom kole to bude špinavé, pretože aj dáta ukazujú, že Andrej Babiš- pokiaľ by postúpil do druhého kola - musí splniť dve úlohy. A to je zmobilizovať voličov, ktorí nedávno tvrdili, že Babiša z rôznych dôvodov, či už pre covid alebo jeho umiernený vzťah k Ukrajine, nebudú voliť. A tiež zneistiť a otráviť čo najviac voličov druhého tábora, a to Petra Pavla a Danuše Nerudovej, aby v druhom kole nešli voliť," hovorí tiež v podcaste. Očakáva tesný súboj, nech bude Babišov protikandidát ktokoľvek. „Viem si predstaviť sklamaných voličov, ktorí nepôjdu v druhom kole voliť. Nie je isté koľko ich bude, ale myslím, že je to aj úloha pre Babiša, aby sa snažil takýchto ľudí odradiť. Pokiaľ to Babiš nedokáže, tak prehrá, ale myslím, že preto urobí všetko," hovorí tiež Šídlo. Na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku pokračuje pojednávanie v kauze vraždy novinára Jána Kuciaka. Konanie sa obnovilo po tom, čo najvyšší súd v roku 2021 zrušil pôvodný oslobodzujúci rozsudok Marianovi Kočnerovi a Alene Zsuzsovej. Obžalovaní navyše čelia aj novým dôkazom, ktorými sa súd doposiaľ nezaoberal. Akým smerom môžu celú kauzu posunúť? Kam môžu celú kauzu posunúť. Odpovie investigatívna reportérka Aktualít Laura Kelloová. Podcast pripravili Denisa Hopková a Denisa Žilová.

Hynek Medřický je podnikatel, světelný expert a bojovník proti nadužívání bílého světla i svícení obecně. Inspirovat bychom se podle něj měli životem našich předků, kteří se více řídili rytmem střídání dne a noci. „Normy vytváří světelný průmysl, který chce vyrábět více a více svítidel,“ kritizuje Medřický. Proč je důležité pracovat jen za světla a na spánek se 90 minut připravovat? Poslechněte si celý rozhovor.Všechny díly podcastu Host Lucie Výborné můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Hostem byl scenárista, herec a spisovatel Matěj Dadák. Představil nám svou knížku Lovci švábů. Jaká je jeho nejhorší vlastnost? Je opravdu takový kutil, jak se o něm říká? Opravdu se chvíli živil parkováním aut? Můžeme se těšit na pokračování seriálu Policie Modrava? Poslechněte si rozhovor.

Pochází ze slavné kovářské rodiny, tatínek Alfréd stál u zrodu mezinárodních setkání uměleckých kovářů Hefaiston. Christine do jeho dílny běhala už jako malá holka. „Nechával mi ale vždycky volnou ruku. Vedl mě k vnímání umění a k řemeslu jako takovému,“ vzpomíná.

Výhoda domáceho ihriska. Asi ste o tom už počuli, špeciálne, ak sledujete šport. Nuž, zdá sa, že to nie je iba mýtus: domáce prostredie je naozaj výhodou, má totiž dopad na rozhodovanie prinajmenšom futbalových rozhodcov. Vedci teraz zistili, ako tento fenomén funguje. Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, ako v športe funguje fenomén domáceho publika, dozvieme sa, čo je to vianočný syndróm dovolenkového srdca a pozrieme sa do dávnej minulosti za najstaršou DNA. Krátke správy z vedy Vedci prehodnotili, aké podmienky panujú na neďalekej exoplanéte pri Proxime Centauri. Proximu b krúžiacu v obývateľnej zóne bombarduje hviezda vysokoenergetickými časticami a tento hviezdny vietor je tisícnásobne horší ako ten, ktorý zasahuje Zem. Pre planétu to znamená, že je takmer nemožné, aby si udržala atmosféru, nieto vodu v kvapalnom skupenstve. Za úspešným príbehom dinosaurov sa ukrýva klimatická zmena. Tá síce spôsobila masové vymieranie na prelome triasu a jury, no z neho najviac vyťažili prví dinosaury. Vedci teraz porovnali počítačové modely s nálezmi a zistili, že víťazmi boli jaštery s malými hlavami a dlhými chvostami a krkmi. Čas najrýchlejšie vnímajú tvory, ktoré sú malé, dokáž lietať alebo sú morskými predátormi. Naznačuje to nový výskum, ktorý preskúmal, ako stovka rôznych druhov vníma zmeny v prostredí okolo seba, takzvanú temporálnu percepciu. Ukázal, že tvory s rýchlym životným štýlom dokážu registrovať zmeny najrýchlejšie. Ak tmavá hmota jestvuje, mohli by ju tvoriť takzvané tmavé fotóny. Tvrdí to nová hypotéza, ktorá opisuje správanie ultraľahkých tmavých fotónov, ktoré mali rozohriať vesmír. To by súhlasilo s pozorovaniami medzigalaktických filamentov, ktoré sa zdajú teplejšie, než naznačujú naše predpoklady. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

„Dokud mi bude sloužit zdraví, budu cestovat,“ říká s úsměvem Jan Papež, místopředseda Asociace cestovních kanceláří. „Mám rád profesi průvodce. Rád země představuju lidem z trochu jiného úhlu. Snažím se, aby pochopili mentalitu národa, popřípadě našli i nějakou českou stopu. Taky mě to nutí neustále studovat. To vás nechává trošku mladším, než ve skutečnosti jste,“ usmívá se. Jak cestovní ruch ovlivnila inflace? A jaké jsou v turistice trendy?Všechny díly podcastu Host Lucie Výborné můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Před 30 lety se Československo rozpadlo na dvě samostatné republiky Čechů a Slováků. Měla federace šance na pokračování, kdyby o ní nerozhodl zákon, ale referendum? Bývalý pozdější premiér Vladimír Špidla věří, že referendum by společný stát obou národů zajistilo, tehdejší místopředseda vlády Jan Kalvoda ale považuje rozpad Československa z mnoha důvodů za nevyhnutelný.

Před 30 lety se Československo rozpadlo na dvě samostatné republiky Čechů a Slováků. Měla federace šance na pokračování, kdyby o ní nerozhodl zákon, ale referendum? Bývalý pozdější premiér Vladimír Špidla věří, že referendum by společný stát obou národů zajistilo, tehdejší místopředseda vlády Jan Kalvoda ale považuje rozpad Československa z mnoha důvodů za nevyhnutelný.Všechny díly podcastu Pro a proti můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Vianoce a vianočné sviatky si už každý automaticky spája so snehom. Aj keď posledné roky pripomína vianočné počasie skôr príchod jari. Podľa klimatológa Pavla Faška zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) je sneh na Vianoce vzácnosť a nie všade je predstava bielych Vianoc splniťeľná.

Vianoce a vianočné sviatky si už každý automaticky spája so snehom. Aj keď posledné roky pripomína vianočné počasie skôr príchod jari. Podľa klimatológa Pavla Faška zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) je sneh na Vianoce vzácnosť a nie všade je predstava bielych Vianoc splniťeľná.

Vianoce a vianočné sviatky si už každý automaticky spája so snehom. Aj keď posledné roky pripomína vianočné počasie skôr príchod jari. Podľa klimatológa Pavla Faška zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) je sneh na Vianoce vzácnosť a nie všade je predstava bielych Vianoc splniťeľná.

Vojna na Ukrajine vstúpila do svojho tristo druhého dňa. Na oboch stranách si doteraz vyžiadala desiatky tisíc obetí a zranených, zostávajú po nej zničené mestá, viac miliónový exodus tých, čo boli krajinu schopní opustiť.   Na jednej strane pritom stojí až nepochopiteľný Putin, na druhej Volodymir Zelenskyj, ktorý mobilizuje a posilňuje svojich.   Aktuálne sa vydal prvýkrát za hranice svojej okupovanej krajiny – a rovno do Spojených štátov. Čo môže priniesť táto jeho misia a ako ovplyvní tiahnúci sa konflikt za našimi hranicami?   Téma pre Pavla Havlíčka z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Vojna na Ukrajine vstúpila do svojho 302hého dňa. Na oboch stranách si doteraz vyžiadala desiatky tisíc obetí a zranených, zostávajú po nej zničené mestá, viac miliónový exodus tých, čo boli krajinu schopní opustiť. Na jednej strane pritom stojí až nepochopiteľný Putin, na druhej Volodymir Zelenskyj, ktorý mobilizuje a posilňuje svojich. Aktuálne sa vydal prvýkrát za hranice svojej okupovanej krajiny – a rovno do Spojených štátov. Čo môže priniesť táto jeho misia a ako ovplyvní tiahnúci sa konflikt za našimi hranicami? Téma pre Pavla Havlíčka z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Najsledovanejšia športová udalosť je za nami. Lionel Messi to dokázal, argentínski futbalisti sú je majstrami sveta. Čo 22. svetový šampionát ukázal sme v relácii Fair Play rozoberali so Stanislavom Angelovičom.

Flašinetář a prezident Spolku mechanické hudby Jan Bondra hraje na flašinet celý rok, pořádá festivaly a rád by flašinet dostal zpátky do společnosti, do ulic. Je těžší zahrát Tichou noc na varhany, nebo na flašinet? Jaký je rozdíl mezi dřevěným válcem a papírovým pásem? „Většinou si flašinetáři nemohli flašinet pořídit sami, brali si na to dlouhodobé půjčky. Válečným invalidům je stát věnoval nebo zapůjčil‚“ popisuje Jan Bondra. Poslechněte si celý rozhovor.Všechny díly podcastu Host Lucie Výborné můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Zaměstnavatelé budou podle chystané unijní směrnice muset poskytovat údaje o rozdílu v platech žen a mužů na stejné pozici. Pomůže to k větší rovnosti v odměňování? „Jde o velmi správný krok. Pokud směrnice začne platit, zpřehlední odměňování těm, kteří teď trpí tím, že není transparentní,“ říká socioložka Lenka Simerská. „Směrnice nemá potenciál zásadním způsobem ten problém řešit. Jde o další byrokratické zatížení,“ míní viceprezident Svazu průmyslu a dopravy Jan Rafaj. Všechny díly podcastu Pro a proti můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Obchodování s emisními povolenkami se podle předběžné dohody států Evropské unie zpřísní a rozšíří také na silniční dopravu. Co bude tato povinnost znamenat pro české silniční dopravce? O kolik mohou povolenky zdražit dopravu po silnicích? Hostem Tomáše Pancíře je Vojtěch Hromíř, generální tajemník největšího českého sdružení dopravců ČESMAD Bohemia.Všechny díly podcastu Dvacet minut Radiožurnálu můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Obchodování s emisními povolenkami se podle předběžné dohody států Evropské unie zpřísní a rozšíří také na silniční dopravu. Co bude tato povinnost znamenat pro české silniční dopravce? O kolik mohou povolenky zdražit dopravu po silnicích? Hostem Tomáše Pancíře je Vojtěch Hromíř, generální tajemník největšího českého sdružení dopravců ČESMAD Bohemia.

Zaměstnavatelé budou podle chystané unijní směrnice muset poskytovat údaje o rozdílu v platech žen a mužů na stejné pozici. Pomůže to k větší rovnosti v odměňování? „Jde o velmi správný krok. Pokud směrnice začne platit, zpřehlední odměňování těm, kteří teď trpí tím, že není transparentní,“ říká socioložka Lenka Simerská. „Směrnice nemá potenciál zásadním způsobem ten problém řešit. Jde o další byrokratické zatížení,“ míní viceprezident Svazu průmyslu a dopravy Jan Rafaj.

Jaké jsou výhledy na ukončení ukrajinsko-ruského konfliktu? Jan Moláček, redaktor Deníku N a bývalý stálý zpravodaj České televize v Berlíně, Vídni a Moskvě věří, že dokud bude u moci Vladimir Putin, tak cesta ven není.

„Historická chvíľa nielen pre galériu, ale pre celú krajinu.“ Pohľad Alexandry Kusej, ktorá stojí na čele Slovenskej národnej galérie už od roku 2010.   V týchto dňoch je prvá zo slovenských galérií v zásadne novom šate. Je po rekonštrukcii a zo všetkých strán zaznieva, že krásnej. Vyšla na takmer 80 miliónov eur. Od otvorenia z polovice decembra zažila aj moment, keď návštevníkov prišlo viac ako bolo k dispozícii samotných lístkov. „Ešte stále mi to príde neuveriteľné“, tvrdí generálna riaditeľka.   Komplex SNG prešiel zásadnou rekonštrukciou. Premostenie Viktora Dedečka, ktoré bolo od roku 2001 pre havarijný stav mimo prevádzku, tak privítalo prvých návštevníkov po dvoch dekádach.   Podľa Alexandry Kusej ide o historický moment, lebo v prípade erbových kultúrnych inštitúcií ide len o druhý takýto počin. Pred vynovenou SNG prešla zásadnou rekonštrukciou aj budova Slovenskej filharmónie.   „Táto krajina už potrebovala dobrú správu a som rada, že prišla práve z oblasti kultúry“, tvrdí Kusá. „Umenie má tú vlastnosť, že nielen kultivuje, ale vystavuje otázkam, premýšľaniu. Výsledkom tak býva aj úplne nový pohľad na skutočnosť okolo nás“, dopĺňa.   V podcaste sa dozviete o pozadí dlhoročnej rekonštrukcie a tiež o zámeroch. Alexandra Kusá hovorí, že chce z tejto erbovej kultúrnej inštitúcie spraviť „obývačku“, kam by ľudia chodili za odpočinkom a inšpiráciou, „kde by sa vystavovali aj dobrodružstvu myslenia“.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.  

„Historická chvíľa nielen pre galériu, ale pre celú krajinu.“ Pohľad Alexandry Kusej, ktorá stojí na čele Slovenskej národnej galérie už od roku 2010.   V týchto dňoch je prvá zo slovenských galérií v zásadne novom šate. Je po rekonštrukcii a zo všetkých strán zaznieva, že krásnej. Vyšla na takmer 80 miliónov eur. Od otvorenia z polovice decembra zažila aj moment, keď návštevníkov prišlo viac ako bolo k dispozícii samotných lístkov. „Ešte stále mi to príde neuveriteľné“, tvrdí generálna riaditeľka.   Komplex SNG prešiel zásadnou rekonštrukciou. Premostenie Viktora Dedečka, ktoré bolo od roku 2001 pre havarijný stav mimo prevádzku, tak privítalo prvých návštevníkov po dvoch dekádach.   Podľa Alexandry Kusej ide o historický moment, lebo v prípade erbových kultúrnych inštitúcií ide len o druhý takýto počin. Pred vynovenou SNG prešla zásadnou rekonštrukciou aj budova Slovenskej filharmónie.   „Táto krajina už potrebovala dobrú správu a som rada, že prišla práve z oblasti kultúry“, tvrdí Kusá. „Umenie má tú vlastnosť, že nielen kultivuje, ale vystavuje otázkam, premýšľaniu. Výsledkom tak býva aj úplne nový pohľad na skutočnosť okolo nás“, dopĺňa.   V podcaste sa dozviete o pozadí dlhoročnej rekonštrukcie a tiež o zámeroch. Alexandra Kusá hovorí, že chce z tejto erbovej kultúrnej inštitúcie spraviť „obývačku“, kam by ľudia chodili za odpočinkom a inšpiráciou, „kde by sa vystavovali aj dobrodružstvu myslenia“.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Jaké jsou výhledy na ukončení ukrajinsko-ruského konfliktu? Jan Moláček, redaktor Deníku N a bývalý stálý zpravodaj České televize v Berlíně, Vídni a Moskvě věří, že dokud bude u moci Vladimir Putin, tak cesta ven není.Všechny díly podcastu Osobnost Plus můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Stále víc lidí v Česku šetří a měnit to nehodlá ani o Vánocích. Někteří prostě nemají na výběr. Podle průzkumu si víc než čtvrtina může dovolit kupovat pouze základní potraviny. Jak hluboko do kapsy ještě budeme mít?Hostem Ptám se já je ekonom Štěpán Křeček.Letošní Vánoce budou v Česku jiné, převážně skromnější než v minulých letech. Lidé začínají kvůli vysokým cenám šetřit a za dárky nebo sváteční tabuli nechtějí nebo nemůžou utrácet tolik jako dřív.Podle průzkumu společnosti KRUK, která spravuje pohledávky na tuzemském a slovenském trhu, si 28 % českých domácností může dovolit nakupovat jen základní potraviny. Víc než polovina pak vyhledává cíleně pouze zlevněné zboží.To všechno vede nevyhnutelně k tomu, že se tenčí zisky obchodníků, pro které je předvánoční období zásadní. V sezóně od listopadu do Štědrého dne běžně zaznamenali až třetinu ročních tržeb. Letos to zřejmě bude jinak.Vyřeší výrobci poptávku po levnějším zboží tím, že nabídnou horší kvalitu? A je možné zlehčovat problém chudnutí české společnosti odkazem na plné košíky v pražských supermarketech?---Ptám se já. Podcast Seznam Zpráv. Rozhovory s lidmi, kteří mají vliv, odpovědnost, informace.Sledujte na Seznam Zprávách, poslouchejte na Spotify, v Apple Podcasts a dalších podcastových aplikacích nebo na Podcasty.cz.Archiv všech dílů najdete tady, ostatní podcasty Seznam Zpráv tady. Své postřehy, připomínky nebo tipy nám pište prostřednictvím sociálních sítí pod hashtagem #ptamseja nebo na e-mail audio@sz.cz.

Kým minulý týždeň prezidentka ako riešenie krízy ponúkla len dve možnosti – predčasné voľby alebo úradnícku vládu, politici SaS a OĽaNO sa pokúšajú o tretiu možnosť – rekonštrukciu vlády a novú väčšinu v parlamente. Zloží Eduard Heger staronovú vládu s podporou SaS? Podpredsedníčka liberálov v dnešnom podcaste hovorí, že sa premiér o to snaží. Politológ Jozef Lenč si myslí, že to nebude fungovať. Desiati poslanci pod vedením Jána Budaja opustili klub OĽaNO – a pri prípadných nových koaličných rokovaniach sa s nimi zrejme bude musieť počítať ako s osobitnou stranou. Braňo Dobšinský sa rozprával s poslancom Kristiánom Čekovským. Moderuje Peter Hanák.

Kým minulý týždeň prezidentka ako riešenie krízy ponúkla len dve možnosti – predčasné voľby alebo úradnícku vládu, politici SaS a OĽaNO sa pokúšajú o tretiu možnosť – rekonštrukciu vlády a novú väčšinu v parlamente. Zloží Eduard Heger staronovú vládu s podporou SaS? Podpredsedníčka liberálov v dnešnom podcaste hovorí, že sa premiér o to snaží. Politológ Jozef Lenč si myslí, že to nebude fungovať. Desiati poslanci pod vedením Jána Budaja opustili klub OĽaNO – a pri prípadných nových koaličných rokovaniach sa s nimi zrejme bude musieť počítať ako s osobitnou stranou. Braňo Dobšinský sa rozprával s poslancom Kristiánom Čekovským. Moderuje Peter Hanák.

Lékařka a manažerka zahraničních projektů Charity Česká republika Lenka Pipková tvrdí, že jejím životním krédem je odvaha. Nebát se neznámého a dělat věci jinak, než očekává společnost. Smysluplné je jít za tím, co člověk cítí. Jinak než lidé ve městě prožívá i advent. „Hodně pomohlo, když jsme před několika lety odešli z Prahy. Život na vesnici je jiný, všechno je pomalejší, každý den jsme v přírodě, takže nás úplně shon města, když lidé pořád někam spěchají, míjí.“

Posúvame hranice menšieho zla a tým posúvaním, je to menšie zlo, stále väčšie, no a dnes je už dávno neúnosné, hovorí dlhoročný novinár a jeden z organizátorov Novembra '89 na strednom Slovensku Boris Kršnák. Politici podľa neho opakovane stavajú ľudí pred falošné dilemy, voľby akéhosi menšieho zla a podobne nepravdivej dileme čelíme aj dnes. Kam sa dostala slovenská spoločnosť 33 rokov od Novembra a kam smerujeme? Od Novembra '89 uplynulo už 33 rokov, čas, za ktorý Tesár z Nazaretu vydal odpočet, ktorý oslovil doslova celý svet. Aký odpočet môže ponúknuť slovenská spoločnosť za rovnaký „kristovský“ čas 33 rokov? Kto ako spoločnosť sme a kam smerujeme? „Sme krajinou hrubých čiar, my ako spoločnosť fungujeme od tridsiatich rokov minulého storočia na hrubých čiarach a to sa musí prejaviť na charaktere národa. Ako spoločnosť sme ešte v plienkach a neustále si púšťame žilou," hovorí novinár a zakladateľ VPN vo Zvolene Boris Kršnák. Prečo si volíme hrubé čiary namiesto odpočtu činov i zločinov? A prečo sa neustále necháme klamať politikmi a ich falošnými a nepoctivými dilemami? Prečo sa tak roztvárajú nožnice medzi našou a českou spoločnosťou, a prečo nám uteká 21. storočie? Ako to zmeniť a prečo voľba politických spasiteľov nie je riešenie? Témy a otázky pre Borisa Kršnáka. Dodám, že o tom, kam táto spoločnosť speje, možno svedčí aj fakt, že počas rozhovoru sme boli verbálne atakovaní a to aj s výzvou na takú tu našu typickú „férovku“. Iba tak, kvôli vyslovenému názoru.  

Posúvame hranice menšieho zla a tým posúvaním, je to menšie zlo, stále väčšie, no a dnes je už dávno neúnosné, hovorí dlhoročný novinár a jeden z organizátorov Novembra '89 na strednom Slovensku Boris Kršnák. Politici podľa neho opakovane stavajú ľudí pred falošné dilemy, voľby akéhosi menšieho zla a podobne nepravdivej dileme čelíme aj dnes. Kam sa dostala slovenská spoločnosť 33 rokov od Novembra a kam smerujeme? Od Novembra '89 uplynulo už 33 rokov, čas, za ktorý Tesár z Nazaretu vydal odpočet, ktorý oslovil doslova celý svet. Aký odpočet môže ponúknuť slovenská spoločnosť za rovnaký „kristovský“ čas 33 rokov? Kto ako spoločnosť sme a kam smerujeme? „Sme krajinou hrubých čiar, my ako spoločnosť fungujeme od tridsiatich rokov minulého storočia na hrubých čiarach a to sa musí prejaviť na charaktere národa. Ako spoločnosť sme ešte v plienkach a neustále si púšťame žilou," hovorí novinár a zakladateľ VPN vo Zvolene Boris Kršnák. Prečo si volíme hrubé čiary namiesto odpočtu činov i zločinov? A prečo sa neustále necháme klamať politikmi a ich falošnými a nepoctivými dilemami? Prečo sa tak roztvárajú nožnice medzi našou a českou spoločnosťou, a prečo nám uteká 21. storočie? Ako to zmeniť a prečo voľba politických spasiteľov nie je riešenie? Témy a otázky pre Borisa Kršnáka. Dodám, že o tom, kam táto spoločnosť speje, možno svedčí aj fakt, že počas rozhovoru sme boli verbálne atakovaní a to aj s výzvou na takú tu našu typickú „férovku“. Iba tak, kvôli vyslovenému názoru.

Plastový límec, který zabraňuje, aby si zvíře lízalo a kousalo hojící se jizvu nebo místo postižené kožním onemocněním, je podle veterinářů skvělá věc. Ne tak podle vašeho psa nebo kočky. Ti vám budou vděční za měkký límec.

Plastový límec, který zabraňuje, aby si zvíře lízalo a kousalo hojící se jizvu nebo místo postižené kožním onemocněním, je podle veterinářů skvělá věc. Ne tak podle vašeho psa nebo kočky. Ti vám budou vděční za měkký límec.

Matematik a miliardář Karel Janeček se nechce smířit s tím, že Nejvyšší správní soud potvrdil jeho vyřazení z prezidentských voleb, a hodlá se obrátit na Ústavní soud, po kterém chce žádat dokonce odklad přímé volby.Hostem Ptám se já byl podnikatel Karel Janeček.V prezidentském souboji zůstává i po zásahu Nejvyššího správního soudu devět kandidátů. Některá jména se ale proměnila. Do boje může zasáhnout původně vyřazený Karel Diviš, naopak o registraci přišla Denisa Rohanová. Kvůli tomu, že svou kandidaturu opřela o zákonodárce z minulého volebního období.Denisa Rohanová se s tímhle rozhodnutím ale nechce smířit a plánuje se obrátit na Ústavní soud. Stejně jako Karel Janeček, který zůstává i po vynesení verdiktu mimo hru. Podle něj zvítězil formalismus a lpění na údajně nelogických pravidlech. Chce proto přesvědčit Ústavní soud, aby uznal, že jsou pravidla protiústavní, nebo dokonce odložil termín prezidentských voleb.K tomu ještě podotkl, že kvalitu příslušného zákona kritizuje i samotný Nejvyšší správní soud. Vyzval proto Parlament ke změně pravidel pro sběr podpisů. Podle soudce Ivo Pospíšila Ministerstvo vnitra zřejmě nedokáže ověřit údaje na peticích a garantovat, že je tohle ověření správné.Měl by do přímé volby zasáhnout také Ústavní soud? A změnilo by to reálný poměr sil v prezidentské kampani?---Ptám se já. Podcast Seznam Zpráv. Rozhovory s lidmi, kteří mají vliv, odpovědnost, informace.Sledujte na Seznam Zprávách, poslouchejte na Spotify, v Apple Podcasts a dalších podcastových aplikacích nebo na Podcasty.cz.Archiv všech dílů najdete tady, ostatní podcasty Seznam Zpráv tady. Své postřehy, připomínky nebo tipy nám pište prostřednictvím sociálních sítí pod hashtagem #ptamseja nebo na e-mail audio@sz.cz.

Ľudovítovi Makoóvi sa podarilo ako kajúcnikovi odhaliť veľa trestnej činnosti, ale to neznamená, že mu treba veriť každé slovo a je veľmi pravdepodobné, že ešte skrýva veľa temných tajomstiev, hovorí o hlavnej postave svojej knihy “Kajúcnik” investigatívny reportér Aktualít Martin Turček. Kto je Ľudovít Makó a akým je človekom, kajúcnikom či hriešnikom? No a čomu dnes čelia Ukrajinci a ako prepojiť ich potreby a naše možnosti? Kajúcnik, tak sa volá najnovšia kniha môjho kolegu, investigatívneho reportéra Aktualít Martina Tučeka. Kniha opisuje osud asi najznámejšieho kajúcnika na Slovensku. Pripomeňme, že Ľudovít Makó bol za Roberta Fica roky riaditeľom Kriminálneho úradu finančnej správa a z funkcie ho odvolal až minister financií Eduard Heger. Následne ho pre závažne podozrenia zatkla polície a tak sa z neho stal jeden z najdôležitejších a najznámejších spolupracujúcich svedkov, takzvaných kajúcnikoch. A práve o ňom s Martinom Turčekom bude nasledujúce minúty Rána Nahlas. V druhej časti nášho dnešného podcastu sa pozrieme na Ukrajinu. Kde, ešte aj po vyše deviatich mesiacoch krvavej a brutálnej ruskej agresie berú Ukrajinci odvahu a silu sa brániť? Čomu veria, čo potrebujú a aký má zmysel im materiálne i finančne pomáhať? Téma pre Martina Poliačika, tentoraz v úlohe zástupcu riaditeľky ukrajinskej kancelárie Globsecu. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

V Praze na Letné dotikaly obří klimatické hodiny, které dva týdny ukazovaly, kolik času zbývá na zastavení nezvratných změn klimatu. Praha tak stejně jako New York, Soul, Berlín nebo Glasgow upozorňovala na závažnost tématu klimatické krize. „Je dobře, že byly tyto hodiny v Praze. V Česku se to nebere moc vážně,“ míní europoslanec Mikuláš Peksa (Piráti). „Ničemu to nepomůže. Lidi to zbytečně děsí,“ nesouhlasí komentátor serveru Info.cz Martin Schmarcz. Všechny díly podcastu Pro a proti můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Najprv pomoc na hranici, aktuálne takmer na frontovej línii, desiatky hodín za volantom starej dodávky, ktorú len čo na Slovensku naplní, zamieri na východ Ukrajiny. Aktívna na sociálnych sieťach, lebo jej pomáhajú zabezpečovať pomoc postihnutej Ukrajine. Eliška Horsáková.   Hovorí, že Ukrajine len vracia to, čo tam už pred desaťročím našla. Pochopenie a ľudskosť. Najprv tam cestovala ako skautka cez prázdniny robiť program deťom. Neskôr sa dostala aj na Majdan, kde rozdávala čaj.   Po vypuknutí vojny šla bez váhania pomáhať na hranicu. A už pár mesiacov zásobuje frontový východ Ukrajiny „všetkým, čo tamojší potrebujú“. Aktuálne je podľa nej potrebná obuv a generátory, ktoré môžu pomôcť s teplom a svetlom v postihnutých oblastiach.   Vďaka tomu, že sa naučila ukrajinčinu, sa jej už podarilo vytvoriť sieť pomoci priamo v postihnutých oblastiach.   „Na Ukrajine nakupujem to, čo je tam výhodnejšie ako u nás. Najmä potraviny a hygienické potreby. Tiež sa mi tam podarilo zafinancovať miestneho výrobcu piecok“, tvrdí.   Na Slovensku nakupuje generátory, ktoré následne smerujú jej „dvadsaťtri ročnou“ dodávkou do takmer dve tisíc kilomentrov vzdialených oblastí v okolí Charkova, či Dnipru. Sama ju pritom riadi.   Vianoce chce spríjemniť najmä starším ľuďom, ktorí nemohli opustiť svoje domovy „vianočnými pohľadnicami“ slovenských detí. Sú výsledkom akcie „maľuje celé Slovensko“.   V podcaste vyrozprávala svoj príbeh s Ukrajinou   „Okrem tepla a potravín Ukrajinci potrebujú najmä naše pochopenie“, tvrdí.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Najprv pomoc na hranici, aktuálne takmer na frontovej línii, desiatky hodín za volantom starej dodávky, ktorú len čo na Slovensku naplní, zamieri na východ Ukrajiny. Aktívna na sociálnych sieťach, lebo jej pomáhajú zabezpečovať pomoc postihnutej Ukrajine. Eliška Horsáková.   Hovorí, že Ukrajine len vracia to, čo tam už pred desaťročím našla. Pochopenie a ľudskosť. Najprv tam cestovala ako skautka cez prázdniny robiť program deťom. Neskôr sa dostala aj na Majdan, kde rozdávala čaj.   Po vypuknutí vojny šla bez váhania pomáhať na hranicu. A už pár mesiacov zásobuje frontový východ Ukrajiny „všetkým, čo tamojší potrebujú“. Aktuálne je podľa nej potrebná obuv a generátory, ktoré môžu pomôcť s teplom a svetlom v postihnutých oblastiach.   Vďaka tomu, že sa naučila ukrajinčinu, sa jej už podarilo vytvoriť sieť pomoci priamo v postihnutých oblastiach.   „Na Ukrajine nakupujem to, čo je tam výhodnejšie ako u nás. Najmä potraviny a hygienické potreby. Tiež sa mi tam podarilo zafinancovať miestneho výrobcu piecok“, tvrdí.   Na Slovensku nakupuje generátory, ktoré následne smerujú jej „dvadsaťtri ročnou“ dodávkou do takmer dve tisíc kilomentrov vzdialených oblastí v okolí Charkova, či Dnipru. Sama ju pritom riadi.   Vianoce chce spríjemniť najmä starším ľuďom, ktorí nemohli opustiť svoje domovy „vianočnými pohľadnicami“ slovenských detí. Sú výsledkom akcie „maľuje celé Slovensko“.   V podcaste vyrozprávala svoj príbeh s Ukrajinou   „Okrem tepla a potravín Ukrajinci potrebujú najmä naše pochopenie“, tvrdí.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.  

Ľudovítovi Makoóvi sa podarilo ako kajúcnikovi odhaliť veľa trestnej činnosti, ale to neznamená, že mu treba veriť každé slovo a je veľmi pravdepodobné, že ešte skrýva veľa temných tajomstiev, hovorí o hlavnej postave svojej knihy “Kajúcnik” investigatívny reportér Aktualít Martin Turček. Kto je Ľudovít Makó a akým je človekom, kajúcnikom či hriešnikom? No a čomu dnes čelia Ukrajinci a ako prepojiť ich potreby a naše možnosti? Kajúcnik, tak sa volá najnovšia kniha môjho kolegu, investigatívneho reportéra Aktualít Martina Tučeka. Kniha opisuje osud asi najznámejšieho kajúcnika na Slovensku. Pripomeňme, že Ľudovít Makó bol za Roberta Fica roky riaditeľom Kriminálneho úradu finančnej správa a z funkcie ho odvolal až minister financií Eduard Heger. Následne ho pre závažne podozrenia zatkla polície a tak sa z neho stal jeden z najdôležitejších a najznámejších spolupracujúcich svedkov, takzvaných kajúcnikoch. A práve o ňom s Martinom Turčekom bude nasledujúce minúty Rána Nahlas. V druhej časti nášho dnešného podcastu sa pozrieme na Ukrajinu. Kde, ešte aj po vyše deviatich mesiacoch krvavej a brutálnej ruskej agresie berú Ukrajinci odvahu a silu sa brániť? Čomu veria, čo potrebujú a aký má zmysel im materiálne i finančne pomáhať? Téma pre Martina Poliačika, tentoraz v úlohe zástupcu riaditeľky ukrajinskej kancelárie Globsecu. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Ženské panenstvo bolo kedysi u nás veľmi cenenou komoditou, ale  Slovensko pozná aj tradíciu akýchsi dedinských gruppensexov. Vydaj bol v minulosti pre ženy de facto jedinou možnou kariérou, nevydať sa znamenalo mať veľké existenčné problémy. Hovorí etnologička Katarína Nadaská. Ako sa žilo ženám na Slovensku v minulosti a aké mali práva a možnosti? Slovenské ženy boli v minulosti bytostne a až existenčne závislé na mužoch, najprv otcoch a potom zasa na svojich manželoch. Snom väčšiny dievčat preto bola svatba, ktorá však bola neraz dohodnutá a bez lásky. Manželstvo tak bolo pre mnoho žien "vysnívanou kariérou", aj ked sa neraz jednalo skôr o majetky a splodenie dedičov, než o city a vztahy. Hovorí pre Ráno Nahlas etnologička Katarína Nádaská.  Slobodné - a navyše s dieťatom, čelili silnej spoločenskej ostrakizácii a deti mimo manželstva neboli rozhodne rovné tým, ktoré pochádzali s cirkvou posväteného vzťahu. Aj na Slovensku fungovalo "právo prvej noci", no sú doložené svedectvá, že si toto právo takpovediac "konzumovať" nevestu, uplatnil i jej svokor. Na lesbické vzťahy panoval zásadne iný, a pozitívnejší,  pohľad než na vztahy dvoch mužov a veľkej sexuálnej slobode sa mohli tešit hmotne zabezpečené vdovy. Ako sa rodili ženské práva a ako trnistá bola emancipačná cesta slovenských žien? Ako vyzerala rodina a kú cenu museli ženy platiť za manželstvo? V čom bola veľkosť autorky Ťapákovcov Timravy a nebol Ľudevít Štúr nahodou homosexuál? Témy a otázky pre etnologičku Katarínu Nádaskú. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Keby mu učiteľka zo základnej školy nevybavila protekciu, nedostal by sa ani na strednú. Teraz učí na jednej z najlepších univerzít sveta. Jeho učebnice sú nesmierne populárne. Učí sa z nich v nemecky hovoriacich krajinách, ale preložili ich aj do angličtiny, japončiny či ruštiny. Profesor Juraj Hromkovič je uznávaný vysokoškolský pedagóg na Fakulte informatiky Švajčiarskeho federálneho technologického inštitútu v Zürichu (ETH). * Prečo odišiel zo Slovenska do Nemecka a potom do Švajčiarska? * Prečo si myslí, že z cudziny pomôže rodnej krajine viac, ako keby sa vrátil domov? * Čím to je, že vysoká škola, kde učí, patrí medzi najlepšie na svete? * Čo to znamená učiť ľudí myslieť a prečo sa o absolventov ETH všetci trhajú? * Prečo napriek tomu jeho deti odmietli ísť na ETH študovať? * Tvrdí, že učiť matematické zákony a vzorce je tragické. Prečo? * Čo radí tým, ktorí sa chcú vyznať v počítačoch a informatike? * Ako učiť komplikované veci tak, aby ich pochopil každý a ľahko?

Odchádzam zo Slovenska, dávam si od neho sabatikal – pred rokom takto oznámila svoje rozhodnutie opustiť krajinu verejnosti známa, medzi politológmi etablovaná, s obzorom skúsenosti vzdelávania v Oxforde - Viera Žúborová. Prekážala jej najmä „degradácia vzdelaných“. Odišla do Berlína. Čo tam našla? A ako vidí „malú krajinku“ – ako píše o Slovensku – z perspektívy svetovej metropoly a zažitej demokracie?   „Berlín nie je Nemecko, Nemecko nie je Berlín. Je to metropola, ktorá je takou ‚špongiou‘ multikultúrnosti, inakosti. Našla som tu rôznorodosť, rôznych ľudí, spoločenstvá a komunity a zároveň jeden celok, ktorý otvára témy, po ktorých sa mi cnelo už v Bratislave“, opisuje svoj rok v dobrovoľnom exile za hranicami Slovenska.   Klimatické výzvy, rovnosť príležitostí, postavenie LGBTI+ ľudí, ďalšie smerovanie cirkvi v Nemecku a jej otváranie sa modernej spoločnosti. To sú podľa Viery Žúborovej témy, ktoré hýbu nemeckou spoločnosťou.   „Ak máte profesné pozadie spoločenského vedca, nachádzate ich v každom bare, v každom diskusnom fóre“, vysvetľuje.   V Berlíne pomáha v neziskovke, ktorá sa stará o špecifickú skupinu prisťahovalcov – pomáhajú utečencom z queer komunity. „Rozdiel medzi nami vidím už v tom, že téma LGBTI+ ľudí neabsentuje vo veľkých štátnych médiách a v rôznych polohách, od satiry až k vážnym diskusiám“, opisuje.   Nemci nám môžu byť podľa Viery Žúborovej príkladom v prístupe k separovaniu odpadu.   Negatívom je podľa nej ale prístup k cudzincom. „Stereotipizácia pohľadu na Ausländer sa vás dotkne už pri priezvisku, keď si hľadáte bývanie. Ak znie slovansky, automaticky sa dostávate na predposledné miesto v rebríčku žiadaných. Za vami sú už len Arabi“, tvrdí. Ukazuje sa však podľa nej paradox, že Nemecko dnes bez cudzincov nemôže fungovať.   Na druhej strane je však nemecká spoločnosť spoločnosťou, v ktorej platia pravidlá. „V tomto nachádzam bezpečie.“   Sociálny vedec v službách startupov   „Sedím momentálna na troch stoličkách. V Bratislava policy Institut som stále výskumníčka, v Berlíne som vhupla do úplne novej sféry globálnej spoločnosti, ktorá sa zaoberá témou kryptomien. Svoje rozmer sociálnej vedkyne tak prepájam s témou ich sociálnych dosahov, čo je pre túto oblasť a pre kolegov úplnou novotou“, rozpráva Žúborová.   Treťou stoličkou je už spomínané dobrovoľníctvo v neziskovke, ktorá sa venuje queer prisťahovalcom.   Sulík „politický živočích“ Podľa politologičky Viery Žúborovej aktuálne snahy Richarda Sulíka položiť vládu, v ktorej ešte pred pár mesiacmi bol, by sa dali klasifikovať ako klasická stratégia „politického živočícha“ prežiť a vyťažiť z danej situácie maximum. „Bola by to klasická politická stratégia prežitia. Bolo by to v poriadku, keby...A to keby je dôležité: keby dáta neukazovali, že slovenská spoločnosť sa láme, či sa vydať na cestu demokracie, alebo si zvoliť modely Poľska, Maďarska, nedajbože Ruska.“   Podľa Žúborovej ide o príklady politických riešení postavených na silnom lídrovi a odklone od demokratických hodnôt. „Aktuálna politická reprezentácia hazarduje s našou demokratickou budúcnosťou“, vystríha politologička.   Podľa Viery Žúborovej demokracia potrebuje, aby sa jej spoločnosť učila a vzdelávala sa v nej.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Evropská unie uvaluje na Rusko další sankce, nově zastropovala ceny ruské ropy na 60 dolarech za barel. Vyvíjí se sankční válka s Ruskem tak, jak si ji Západ po únorovém útoku ruské armády na Ukrajinu naplánoval?

Stoja na rohoch ulíc, na zaprášených výpadovkách či parkviskách veľkých púmp, ale nie sú to ženy z iného sveta. Sú to neraz matky samoživoteľky, či ženy z domácností, ktoré môžete stretnúť aj pri bežnom nákupe. Len občas,a niekedy veľmi  často, sa živia vlastným telom. Aby prežili a prežila aj ich rodina. Pouličné sexpracovníčky. Kto sú a aký je ich život? Sex je u nás mimoriadne tabuizovaná téma a téma sexu za peniaze je tabuizovaná ešte oveľa viac. Ale kde je dopyt, tam je i ponuka. Vždy to tak bolo, a tak sa sex za peniaze deje. No a tak ich môžeme stretávať i dnes a u nás, na rohoch ulíc, na výpadovkách diaľnic, na parkoviskách veľkých púmp či dokonca dnes už aj na privátoch podľa ľubovôle internetu: Ženy, či muži, poskytujúci sexuálne služby za peniaze. Kto sú, prečo to robia a ako a čím vlastne žijú? Aký je ich život na ulici, ako to zmenila Korona a prečo ich máme vnímať ako našich spoluobčanov? A ako s tým súvisia drogy a v čom spočíva streework, teda takpovediac prvá pomoc? Témy a otázky pre šéfku združenia Odyseus Dominiku Jašekovú. Počúvate Rano Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Strana SaS podala minulý týždeň návrh na vyslovenie nedôvery vláde Eduarda Hegera. Podľa politológa Jozefa Lenča robí strana posledné mesiace nerozumné rozhodnutia, ktorým by sa mala začať vyvarovať, ak nechcú ďalej klesať v preferenciách. V druhej téme podcastu sa s analytičkou Barbarou Zmuškovou pozrieme na možné pozastavenie eurofondov Maďarsku. Európska komisia navrhla Budapešti zmraziť 7,5 miliardy eur, čo predstavuje pätinu eurofondov na roky 2021 - 2027. Otázne je, či to odobria členské štáty Únie. Rozhodnúť majú do 19. decembra. Podľa analytičky rozhodujúce krajiny ako Francúzsko, Nemecko, Taliansko sa pridávajú na stranu Viktora Orbána a pravdepodobne budú tlačiť na to, aby to zmrazenie bolo aspoň nižšie.

„Nikdy si nepriznali, že robia zlo“ - operný spevák František Balún hovorí o predstaviteľoch režimu spred Novembra'89, ktorí si aj po Nežnej revolúcii dokázali „prezliecť kabáty“ a profitovať aj v novom režime. Pre všetkých, ktorí sa im podobajú aj po troch desaťročiach, upriamuje pozornosť na stále platný odkaz príbehu operného Nabucca. „Našiel v sebe toľko sily, že si priznal, že páchal zlo.“ Podľa Balúna ide o predpoklad zvratu, ktorým je náprava. „Vážna kríza demokracie“. Vystríha pred ňou hlava štátu. V najnovšej správe o stave spoločnosti vystríha pred „ničením zvyškov dôvery a súdržnosti spoločnosti“. Zuzana Čaputová ich pripisuje manažovaniu politickej krízy zo strany vládnych politikov. Len v horizonte dní sme si pripomenuli tridsať tri rokov od Novembra'89 – od Havlovského „zázraku“, keď sa do našich končín demokracia po dlhých štyridsiatich rokoch vrátila. A aby sme precítili jej hodnotu a to, čo nás stála, v dnešnom RánoNahlas ponúkame príbeh Františka Balúna. Dnes už emeritného sólistu košickej opernej scény, neskôr aj poslanca prvého ponovembrového parlamentu. Nedemokratický režim ho postihoval už za prejavený názor. Kriticky hovorí o „prezliekaní kabátov“ bývalých komunistických kádrov v nových demokratických pomeroch.  „Bolo pre mňa sklamaním, že tí, čo gniavili túto spoločnosť po ideovej a morálnej stránke, odrazu sa hlásili ako veľkí demokrati, ľudskoprávni aktivisti a národ im v mnohých prípadoch naletel“, spomína František Balún. „Odpustiť áno, ale znova ich dostať na výslnie, to bola naša zbabelosť a veľká slabosť“, konštatuje.  Podcast pripravil Jaroslav Barborák. Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes, Google Podcasts alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk alebo na Instagrame

„Kde je komunita, tam sú vzťahy. A kde sú vzťahy, tam si ľudia chcú pomáhať“, hovorí Ján Košta. Napriek tomu, že je „charitatívny profesionál“ – pracuje v Slovenskej katolíckej charite - pomoc organizuje aj vo svojom voľnom čase.   So skupinou dobrovoľníkov založil farskú charitu pri najstaršej farnosti Petržalky, ktorá pracuje pri kostole sv. Kríža. „Všimli sme si, že máme medzi sebou ľudí, ktorí strádajú. Rodiny s jedným rodičom, osamelí dôchodcovia a viacpočetné rodiny“, opisuje.   Chudoba aj v bohatých regiónoch?   Problém chudoby povýšila na „prezidentskú tému“ aj Zuzana Čaputová vo svojej najnovšej správe o stave kraji.   „Chudoba tu ohrozuje 660tisíc ľudí. Pociťuje ju každá tretia domácnosť s jedným rodičom či osamelým seniorom, či každá tretia s tromi a viac deťmi. V riziku chudoby je takmer každé šieste dieťa“, upozornila v parlamente.   Šíriace pazúry chudoby paradoxne badať aj v hlavnom meste, ktoré patrí k najbohatším regiónom krajiny.   Chudoba potrebuje všímavosť   V petržalskej farnosti sv. Kríža pôsobí už dlhšie aj skupina mladých ľudí z Komunity sv. Egídia. Venujú sa bezdomovcom z blízkeho okolia. Dobrovoľníci z farnosti tak rozšírili aktivity aj o tzv. farskú charitu.   „Už teraz máme okolo 50 rodín, ktorým pomáhame s chlebom a pečivom. V rámci našej novej aktivity sme už dostali ďalších 20 adries“, dodáva Košta.   „Sú medzi nimi páry dôchodcov, osamelí ľudia, bezdomovec z podjazdu, onkologicky chorý človek a tiež rodiny“, opisuje.   Už teraz na nich čakajú pripravené trvanlivé potraviny a hygienické potreby, ktoré vyzbierali od obyvateľov Petržalky.   Nie sociálne siete, ale osobný kontakt   „Pomoc v núdzi je výsostne osobná záležitosť, aj preto šírime informácie o tejto našej aktivite nie cez sociálne siete, ale klasickými oznamami po bohoslužbách, ktoré si potom ľudia odovzdajú medzi sebou“, hovorí Košta.   „Charita nie je iba pomoc, je o vzťahu“, vysvetľuje. „Bez vzťahu je to sploštené, my chceme v rámci našej farskej charity tieto vzťahy budovať“, dopĺňa.   „Dobročinnosť mení už darcov samotných, pomáha nielen obdarovaným“, vysvetľuje Ján Košta.   V podcaste sa dozviete aj nových formách podpory núdznych a o charitatívnej pomoci, z ktorej majú za slovenské peniaze napríklad pitnú vodu v Iraku, či zdravotnú starostlivosť pre deti v africkej Ugande.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Magnetický vítr Gabriely Vránové. To je kniha, kterou napsal její syn, herec a moderátor Ondřej Kepka. „Je to scénář jejího života a na začátku je fejeton o našem posledním setkání. Byla to síla,“ vzpomíná. Kdy a proč začal s fotografováním? Baví ho to? Na které fotky je pyšný? Jak se dostal k moderování Nočního Mikrofóra na Dvojce? Mluvila mu do toho maminka? Co ho spojuje s Kopřivnicí?Všechny díly podcastu Blízká setkání můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Vládnemu rozpočtu slabne parlamentná podpora. Proti aktuálnemu zneniu rozpočtu z dielne Igora Matoviča sa postavili už aj samotní poslanci OĽANO. Občianska a demokratická platforma hnutia si postavila dve podmienky a bez ich splnenia, rozpočet podporiť odmieta. A potvrdí parlament vládnu dohodu s lekárskymi odbormi? Parlament začal rokovať o zákone roka, štátnom rozpočte na budúci rok. Rozpočet so schodkom zhruba 8 miliard však nemá istú podporu a krajine tak hrozí rozpočtové provizórium. Odchodom SaS do opozície stratila vláda väčšinu a šance prijať Zákon roka aktuálne ohrozuje už aj rozpočtová rebélia občiansko demokratickej platformy vo vnútri najsilnejšej vládnej strany, hnutia OĽANO. Platforma si postavila dve podmienky, výdavkové limity a financovanie samospráv, no a bez nich, odmieta súčasné znenie rozpočtu podporiť. Viac prezradí v rozhovore pre Aktuality Nahlas poslanec OLANO a člen platformy Kristián Čekovský. Reč bude aj o tom, či parlamentnému klubu OLANO hrozí štiepenie. V druhej téme podcastu sa pozrieme na zvýšenie platov lekárom. Vláda včera ich požiadavky, teda aj navýšenie platov, pretavila do zákonnej podoby. Dnes o tom poslanci v parlamente rokujú, no a večer musia dať za zákonom poslednú bodku. Viacerí koaliční poslanci síce návrh na dnešnom hlasovaní podporia, no s takýmto platovým navýšením nesúhlasia. V podcaste budete počuť ministra financií Igora Matoviča a poslancov Moniku Kozelovú, Juraja Šeligu a Tomáša Valáška. Je 30teho novembra, počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši prajú Denisa Žilová a Braňo Dobšinský