POPULARITY
Categories
Christy Kinahan si v Dubaji více než deset let budoval impérium postavené na obchodu s kokainem, praní peněz a vazbách na Hizballáh. Nyní mu tamní úřady zrušily pobytové povolení a musí Spojené arabské emiráty opustit do konce září – jen několik týdnů poté, co byl do Irska vydán jeho syn Daniel. Text Barbory Šturmové čte Renata Klusáková. Najdete ho na webu investigace.cz (https://www.investigace.cz/dubaj-uz-pro-zlocince-neni-bezpecna-zakladatel-irskeho-drogoveho-kartelu-musi-opustit-zemi/).
K tragickému útoku na základnej škole v Staškove sa pre našu reláciu vyjadril bývalý minister vnútra Roman Mikulec. Pri útoku 13-ročného žiaka nožom zomrela učiteľka, ďalší ľudia utrpeli zranenia. Mikulec vyjadril sústrasť pozostalým a zraneným poprial skoré uzdravenie.Podľa Mikulca nejde o prvý podobný prípad na Slovensku. Pripomenul útok v Spišskej Starej Vsi, pri ktorom bola zavraždená učiteľka, ale aj predchádzajúci incident v Martine. Zároveň upozornil, že opatrenia avizované po predchádzajúcich tragédiách podľa jeho slov nie sú v plnej miere zavedené alebo dotiahnuté.Jedno opatrenie nestačí Mikulec zdôraznil, že podobným útokom sa podľa neho nedá zabrániť jediným opatrením. Bezpečnosť škôl si podľa neho vyžaduje kombináciu viacerých krokov a širšiu spoločenskú spoluprácu. „Takýmto útokom sa ťažko zamedzí nejakým jedným opatrením. Musí to byť súbor opatrení,“ uviedol Mikulec. Za dôležité považuje aj riešenie prostredia, v ktorom deti vyrastajú, a vplyv rodiny, školy či sociálnych sietí. Samotné kamery podľa Mikulca nestačiaReagoval aj na kamerové systémy na školách, ktoré v minulosti avizoval minister vnútra Matúš Šutaj Eštok. Mikulec uviedol, že kamerový systém môže byť jednou zo súčastí bezpečnostných opatrení, nepovažuje ho však za systémové riešenie.„Samotný kamerový systém nezabráni tomu útočníkovi, aby ten útok urobil,“ povedal. Podľa neho môžu kamery v určitých prípadoch pôsobiť preventívne, no ak sa človek rozhodne útok uskutočniť, samotná prítomnosť kamier ho nemusí zastaviť.
Bezpečnostná situácia v Európe sa mení a diskusia o pripravenosti na krízové scenáre je dnes aktuálnejšia než kedykoľvek predtým. Vojnový reportér a spisovateľ Tomáš Forró v rozhovore vysvetľuje, prečo napísal knihu Príručka prežitia a spoločenskej odolnosti, v čom zlyháva štátna komunikácia a prečo je budovanie komunity dôležitejšie než protiatómové kryty. Podporte vznik slobodného rádia Denníka N. Prispieť môžete na www.donio.sk/denniknradio. Ďakujeme!
V tomto díle se podrobně podíváme na to, jaká je ideální příprava na financování bydlení v horizontu 6 až 12 měsíců předem. Vysvětlíme si, proč se vyplatí znát své finanční mantinely dříve, než začnete reálně hledat nemovitost, a jak se vyhnout zbytečnému stresu a drahým chybám těsně před podpisem rezervační smlouvy. Probereme vliv kreditních karet, spotřebitelských úvěrů, změny zaměstnání i specifika pro OSVČ tak, aby vás při schvalování v bance nic nepřekvapilo.00:00 Obsah epizody:00:33 Včasná příprava a časový rámec01:37 Zjištění finančních mantinelů a bonity05:47 Kreditní karty a kontokorentní limity08:37 Konsolidace spotřebitelských úvěrů09:23 Tvorba vlastních zdrojů a rezerv19:27 Rizika změny zaměstnání a zkušební doby13:20 Specifika a příprava pro OSVČ14:40 Testování měsíčního rozpočtu nanečisto15:49 Bezpečný postup při podpisu rezervační smlouvy16:48 Význam včasné konzultace se specialistou
1. Dlhopisy začínajú byť opäť zaujímavé pre investorov 2. Dotácie na tepelné čerpadlá a solárne panely štartujú s novými pravidlami 3. Na Expe v Osake sa prehajdákalo viac peňazí ako v Dubaji 4. Slovenské domácnosti nie sú chudobnejšie ako maďarské a bulharské
Rusko stupňuje útoky na ukrajinskú energetiku a obranný priemysel, zatiaľ čo Ukrajina prenáša údery hlbšie na ruské územie. Na Blízkom východe zostáva situácia výbušná a OSN zápasí s čoraz hlbšou krízou. Čo znamená nová fáza hybridnej vojny pre Európu, ako reagujú spojenci a kde sa nachádzajú najväčšie bezpečnostné riziká? Generál Pavel Macko rozoberá najdôležitejšie udalosti týždňa.
Kriminalisté se zabývají velice častými podvody, kdy vám přijde z neznámého čísla zpráva, že vaše dítě má rozbitý telefon, a tady to je jeho nové telefonní číslo a potřebuje rychle zaplatit nějakou fakturu, která spěchá. A vy tomu uvěříte a zaplatíte a vůbec vás nenapadne, že je to podvod. A my vám dnes poradíme, jak takového zločince odhalit a vypálit mu rybník.
Kominík a jednatel společnosti AHA komín Marek Hauer. Se začátkem topné sezony mají kominíci plné ruce práce. V průběhu září a října si je totiž majitelé kotlů objednávají na čištění komínů a spalinových cest před zahájením topné sezóny. Na co bychom měli před návštěvou kominíka myslet, jak bychom měli postupovat při prvním zatápění, to vše probereme hodinu před polednem.Všechny díly podcastu Host Dopoledne pod Ještědem můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.
Jak řešit nedostatek policistů a lékařů v příhraničních regionech a proč se situaci na Chebsku a Tachovsku dlouhodobě nedaří výrazně zlepšit? Bezpečnost a dostupnost zdravotní péče patřily mezi hlavní témata debaty stávajícího senátora Miroslava Plevného za koalici STAN a kandidáta hnutí Naše Česko Vladimíra Keblúška. Kandidáti diskutovali v podcastu PoliTalk.
Vysoké ceny benzínu a nafty opäť nútia vládu hľadať riešenia. Od októbra chce regulovať marže čerpacích staníc a zlacniť cestovanie vlakmi, rokuje sa aj o lacnejšej autobusovej doprave či MHD. Pomôžu tieto opatrenia ľuďom reálne ušetriť? Zároveň sa svet stretáva na pôde OSN a čelí rastúcemu napätiu, konfliktom a otázkam o budúcnosti medzinárodného poriadku. O týchto témach sme hovorili s energo-analytikom Andrejom Lednárom z Prvej energetickej a politológom Branislavom Kováčikom, dekanom Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov UMB v Banskej Bystrici.
Policisté s nimi procházeli nebezpečné křižovatky a ukazovali jim, jak se mají v pořádku dostat na vyučování a zpět domů.
Opozícii sa pre neochotu koalície nedarí rokovať o jej návrhoch na odvolanie ministrov. Do parlamentu sa ale vracia Tomáš Taraba a koalíciu varuje, že príde o väčšinu. Ohlasuje prvého spojenca, poslanca Slyška, ktorý má odísť od Hlasu.Dokáže sa premiér Fico s Hlasom SNS a parlamentom dohodnúť na novom rozpočte? Dokáže ešte vládna koalícia spolu dovládnuť? A ako to chce využiť opozícia? Aký rozpočet by pripravila a kde by šetrila, ak vláde hovorí že peniaze rozhadzuje? A vedeli by vôbec opozičné strany spolupracovať, ak na seba teraz útočia?Braňo Závodský sa rozprával s predsedom hnutia Progresívne Slovensko a poslancom Národnej Rady Michalom Šimečkom.
Musíme zpomalit tempo, kterým vylepšujeme schopnosti AI modelů, napsal na svém blogu spoluzakladatel firmy Anthropic Dario Amodei. Zatažení za brzdu zdůvodnil tím, že se AI modely zlepšují dosud nevídanou rychlostí. Hrozí prý, že lidé nebudou pokročilým novým systémům rozumět a nebudou schopni je řídit. „Bezpečnostní rizika spojená s AI jsou zřetelná. Myslím ale, že varování je motivované burzovními plány,“ říká pro Online Plus vědecký redaktor Deníku N Petr Koubský.
Ukrajina začína na fronte preberať iniciatívu, Rusko čelí novým útokom a vojna sa zároveň odohráva aj v zákulisí. Čo znamenajú ruské voľby, operácia Vivaldi a vývoj na Blízkom východe? A kam smeruje Slovensko po vyjadreniach Roberta Fica o NATO a článku 5? Generál Pavel Macko prináša aj pohľad na technologické novinky ukrajinskej armády a konflikt v Sudáne.
Musíme zpomalit tempo, kterým vylepšujeme schopnosti AI modelů, napsal na svém blogu spoluzakladatel firmy Anthropic Dario Amodei. Zatažení za brzdu zdůvodnil tím, že se AI modely zlepšují dosud nevídanou rychlostí. Hrozí prý, že lidé nebudou pokročilým novým systémům rozumět a nebudou schopni je řídit. „Bezpečnostní rizika spojená s AI jsou zřetelná. Myslím ale, že varování je motivované burzovními plány,“ říká pro Online Plus vědecký redaktor Deníku N Petr Koubský.Všechny díly podcastu Online Plus můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.
V případě, že se člověk v lese ztratí, preventisté doporučují hledat orientační body a zkusit se vrátit zpět po stejné trase nebo kontaktovat blízkou osobu a v případě nouze i policii na lince 158.
Proč vzít do ruky činky, i když už jste třeba v seniorském věku? Jak bezpečně a funkčně cvičit se závažím a mít z toho prospěch? To jsou otázky, na které nám dá odpověď motivační trenér Tomáš Nezhoda.Všechny díly podcastu Poradna můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.
Dnes se společně podíváme na nejčastější dotazy a mýty kolem vyřizování úvěrů na bydlení formou praktického FAQ. Probereme správné pořadí kroků před samotnou koupí nemovitosti, nebezpečí bezhlavého obcházení bank, tvorbu finančních rezerv i reálný pohled na vývoj úrokových sazeb a refinancování. Naším hlavním cílem je ukázat vám, jak o hypotéce přemýšlet jako o užitečném nástroji a jak celý proces projít bezpečně a bez zbytečného stresu.Obsah epizody:
„Visegrádská čtyřka opět žije,“ prohlásil Robert Fico, jehož země tento rok předsedá seskupení V4. Příčinou jejího znovuzrození není obratná diplomacie předsedy strany SMER, ale politická změna v sousedním Maďarsku.Skupina čtyř středoevropských zemí, reprezentující 65 milionů obyvatel, vždycky byla více či méně účinným regionálním blokem, který koordinoval společný postup před zasedáními Evropské rady. Po roce 2022 přestala V4 fungovat po ruské invazi na Ukrajinu kvůli nepřekonatelným rozporům Polska a Česka na jedné straně a proruského Maďarska na straně druhé. Po výměně ve funkci maďarského premiéra tedy přichází oživení.Během setkání v Bratislavě se polský premiér vrátil k nedávné vlivové operaci, která měla rozeštvat Polsko a Českou republiku. Celá polská politická scéna tuto dezinformační akci, nejspíš ruské rozvědky, odmítla a česká strana se k tomu potichu přidala. Přitom Andrej Babiš ještě minulý týden obviňoval novináře ze Seznam Zpráv, že celou věc zveličili.Jeho snaha celou věc vymlčet má původ v tom, že český premiér se bojí postavit reálným hrozbám, aby nepřišel o extrémní voliče. Kdyby se choval jako premiér sebevědomé země, musel by říct, že proti České republice se už dlouho vede hybridní válka, zahrnující také dezinformační akce. Kdyby si tuto otázku takto položil, musel by také ukázat prstem, odkud tato hrozba přichází. To by musel ustoupit od své zahraniční politiky „ani oblečená, ani nahá“.Co by mu ovšem mělo vadit, je působení náměstka ministra obrany Víchy (SPD) v tomto resortu. Tento skutečný ministr obrany celou armádu demoralizuje a umenšuje naši spojeneckou pomoc ve vztahu k Ukrajině. I proto je tak důležité, aby premiér znovu obnovil jednání vysokých ústavních činitelů o zahraniční politice.Veřejnost by se měla dozvědět, proč SPD podrývá akceschopnost Armády České republiky a z jakého důvodu jel Tomio Okamura v červenci do Číny a proč doteď nebyla veřejnost zpravena o výsledcích jeho cesty.
Od útokov z 11. septembra 2001 uplynulo 25 rokov. Ako sa za štvrťstoročie zmenil svet, americká bezpečnostná politika a NATO? Bola globálna vojna proti terorizmu úspešná, alebo len otvorila cestu k novým konfliktom? Generál Pavel Macko bilancuje vojny v Afganistane a Iraku a vysvetľuje, prečo sa svet dnes opäť ocitá v ére veľmocenského súperenia.
✔️Rozdíl mezi povinnostmi výrobce nového stroje a povinnostmi provozovatele již používaného zařízení✔️Množství starších strojů v ČR funguje bez kompletní dokumentace, se schématy obkreslenými ručně nebo bez původních návodů✔️Jak špatná pověst ohledně bezpečnosti práce zvyšuje fluktuaci, odrazuje uchazeče a prodražuje nábor nových zaměstnanců✔️Změny spojené s novou evropskou regulací nahrazující strojírenskou směrnici, specifikace podstatných změn na stroji a vstup kyberbezpečnosti do oboru✔️Realizace rekonstrukcí během odstávek či víkendů bez paralyzování výrobyEduard Pidra je CEO a majitel společnosti EK Industry. Ta na trhu působí od roku 2010 jako dodavatel elektro komponentů a služeb pro bezpečnost strojů a zařízení. Rozsah služeb je komplexní - od analýzy rizik a legislativního posouzení až po návrh a realizaci konkrétních úprav či modernizaci výrobních linek.
„Studenti sedící pod plnospektrálním a prokognitivním světlem, které je vyrovnané od 480 do 670 nanometrů, měli lepší výsledky než studenti, kteří byli pod původním světlem,“ říká ke světlům odborník.
Více než dvě dekády se z Evropské unie vyhání takzvaná špinavá výroba a výsledkem je, že jsme nyní z více než 90 procent naprosto závislí na dodávkách surovin ze zahraničí. Z hlediska životního prostředí je to možná dobrá zpráva, ale z hlediska bezpečnosti je to totální průšvih, říká prezident Asociace obranného a bezpečnostního průmyslu České republiky Jiří Hynek. V rozhovoru, který je součástí speciální série podcastů Na vlně podnikání s podtitulem Ekonom Defence Industry, jsme probrali, v jakém stavu je český obranný průmysl, jak se v posledních letech proměnil postoj bank k tomuto sektoru, a třeba i to, jestli je reálné, aby se firmy z autoprůmyslu přeorientovaly na dodávky pro zbrojaře.Tento díl podcastu Na vlně podnikání moderuje Petr Kain, šéfredaktor týdeníku Ekonom.
Dronové a hybridné hrozby nie sú pre nás už len správy zo sveta, ale Slovensko už môže byť reálne ich bezprostredným cieľom. Sme pripravení na tieto hrozby a ako sa im dokážeme brániť? Viac si už v Analýzach 24 povedala moderátorka JOJ 24 Lenka Ježová s bývalým ministrom obrany a analytikom mimovládnej organizácie Globsec Martinom Sklenárom a bezpečnostným analytikom a odborníkom na hybridné hrozby Victorom Breinerom.
Naozaj sú mladí vodiči problémoví? Prečo elektrické kolobežky nepatria ani na chodníky, ani na cesty? Prečo naše autoškoly generujú slabo pripravených vodičov a ako účinne znížiť počet smrteľných nehôd? Odpovedá dopravný analytik Ján Bazovský.Hosťom najnovšej epizódy podcastu s motoristickým novinárom Erikom Strížom z portálu Autobazar.EU je známy dopravný analytik Ján Bazovský.Ján Bazovský je známy ako ostrý kritik našich dopravných predpisov. Má za sebou bohatú minulosť v policajnom zbore ako vyšetrovateľ a kriminalista a svoje absurdné zážitky z vyšetrovania dokonca pretavil do úspešných kníh ako Hlava 23 či sérií o zbraniach a podsvetí. V novom takmer hodinovom rozhovore potvrdzuje známu pravdu: „Tam, kde končí ľudská sprostosť, nastupuje žandárska logika.“ A práve túto logiku teraz aplikuje na najnovšie zmeny na slovenských cestách.Elektrokolobežky na cestách: Zákaz chodníkov prinesie vážne kolízieJednou z najdiskutovanejších tém je nová regulácia elektrokolobežiek. Tie po novom nesmú jazdiť po chodníkoch (s výnimkou rýchlosti chôdze do 6 km/h) a presúvajú sa na cesty a cyklotrasy. Bazovský však toto rozhodnutie považuje za mimoriadne nešťastné. Podľa neho elektrokolobežka z konštrukčného hľadiska vôbec nespĺňa elementárne podmienky na to, aby bola dopravným prostriedkom.„Elektrokolobežka nedokáže účinne zastať pred kolíziou. Samotný stroj síce zabrzdí, ale kvôli vysokému ťažisku a krátkemu rázvoru kolies poženie zotrvačnosť jazdca vpred. Práve osoby letiace z kolobežiek spôsobujú tie najvážnejšie, niekedy až tragické zranenia.“Presunutie kolobežkárov na cesty navyše vytvorí nový typ nebezpečenstva. Pravý okraj slovenských ciest je totiž plný výmoľov, prepadnutých kanálov a nečistôt. Kolobežkári s malými kolieskami budú musieť tieto prekážky obchádzať, čím budú nečakane vchádzať do dráhy autám. Ako analytik trefne poznamenáva: „Na chodníkoch boli kolobežkári nebezpečenstvom pre všetkých a na cestách sú zase všetci nebezpečenstvom pre kolobežkárov.“Môže opitý cyklista prísť o vodičský preukaz?Medzi slovenskými motoristami koluje dlhoročný strašiak – ak vás policajti chytia opitých na bicykli, prídete o vodičský preukaz na auto. Ján Bazovský v podcaste tento mýtus definitívne a jednoznačne vyvracia.Vodičský preukaz je úradný dokument, v ktorom máte zapísané oprávnenie na vedenie motorových vozidiel (napríklad skupiny B). Bicykel je však nemotorové vozidlo. Policajt vám preto nemôže odobrať oprávnenie na auto za priestupok, ktorý ste spáchali na bicykli, keďže ste žiadne motorové vozidlo neviedli. Podobné vyhrážky policajtov v minulosti boli podľa neho len pokusom o psychologické a preventívne pôsobenie.Skrytá pasca záchranárskej uličky: V meste vám hrozí pokuta aj nehodaĎalším obrovským prekvapením pre mnohých vodičov budú pravidlá vytvárania záchranárskej uličky. Väčšina Slovákov žije v tom, že uličku pre sanitku či hasičov musia urobiť vždy a všade. Zákon však hovorí niečo iné.Povinnosť vytvoriť záchranársku uličku platí výhradne na smerovo oddelených cestách mimo obce (teda na diaľniciach a rýchlostných cestách).V mestách, ako je Bratislava či Košice, na viacprúdových cestách oddelených len súvislou čiarou, táto zákonná povinnosť neplatí.Ak sa v meste v snahe uvoľniť cestu sanitke natlačíte cez plnú čiaru do protismeru a niekto do vás narazí, podľa zákona ste vinníkom nehody vy! Chýba nám totiž domyslená legislatíva a namiesto reálnej profesionality sa snažíme všetko chaoticky zošnurovať do neúplných paragrafov.Mladí vs. čerství vodiči: V škole šmyku excelujú ženy, frajeri majú strachČasto počúvame, že najväčším problémom našich ciest sú mladí vodiči. Bazovský však spresňuje, že problémom nie sú mladí, ale čerství vodiči bez ohľadu na vek. Štatistiky smrteľných nehôd neukazujú, že by mladí do 5 rokov praxe mali na svedomí najviac tragédií. Majú však špecifické správanie – chýba im pocit zodpovednosti (nemajú rodiny či hypotéky) a často sú ovplyvnení virtuálnym svetom videohier, kde sa dá po havárii jednoducho stlačiť „reštart“.Analytik prináša aj mimoriadne zaujímavý postreh zo škôl šmyku pre stredoškolákov. Kým mladí chlapci často preceňujú svoje sily, letia do zákruty ako „majstri sveta“ a okamžite dostávajú hodiny, dievčatá zvládajú krízové situácie oveľa lepšie. Majú totiž vyvinutejší pud sebazáchovy, pristupujú k tréningu zodpovednejšie a paradoxne aj v topánkach na opätkoch dokážu reagovať presnejšie ako sebavedomí mladíci, ktorí sa obávajú reputačnej traumy, ak by v šmyku zlyhali.Učenie sa na trenažéroch doma a zbytočné otázky o sviečkachNovela od 1. septembra mení aj fungovanie autoškôl – vyžaduje sa minimálne nižšie stredné vzdelanie a striktné oddelenie teórie od praxe (žiak nesmie ísť jazdiť, kým nespraví teóriu). Bazovský to považuje za kozmetické a neúčinné zmeny. Neexistujú totiž žiadne dáta, ktoré by spájali nižšie vzdelanie s vyššou nehodovosťou.Kritizuje tiež prebytok teórie na úkor praxe. Prečo musia žiaci sedieť desiatky hodín v triedach, keď sa teóriu môžu naučiť doma, podobne ako pri zbrojnom preukaze? Moderné digitálne testy navyše podľa neho zaťažujú budúcich vodičov zbytočnými technickými detailmi (napríklad o fungovaní motorov či sviečok). V dnešnej dobe, kedy pri poruche vodič len zavrie kapotu a zavolá odťahovku, je takáto teória úplne zbytočná. Radšej by sme mali pridať hodiny reálneho praktického výcviku.Skutočným riešením sú kvalitné cesty, nie policajné akcieNa záver Ján Bazovský pripomína, že bezpečnosť na cestách nezvýšia policajné razie ani neustále pokuty. Jediným objektívnym a overeným dôkazom sú kvalitne navrhnuté cesty.Ako príklad uvádza neslávne známu „cestu smrti“ pri Zlatých Moravciach, kde pred rokmi dochádzalo k tragickým čelným zrážkam takmer každý mesiac. Po vybudovaní rýchlostnej cesty R1 Pribina klesla nehodovosť na absolútne minimum – za 10 rokov tu zaznamenali len dve smrteľné nehody. Bezpečná infraštruktúra je skrátka tou najlepšou prevenciou.Chcete vedieť viac o tom, prečo by mal štát podporovať motoristický šport pre mladých a aké ďalšie absurdity skrýva náš zákon o cestnej premávke? Nenechajte si ujsť celú epizódu tohto mimoriadne otvoreného rozhovoru.
Vojna na Ukrajine sa mení. Do bojov nastupujú autonómne drony a umelá inteligencia, zatiaľ čo Rusko a Ukrajina pokračujú v strategických úderoch. Európa medzitým čelí sabotáži, teroru a migračnému tlaku. Generál Pavel Macko vysvetľuje, čo nové trendy znamenajú pre bezpečnosť Európy a kam smeruje situácia na Blízkom východe.
Společnost OpenAI zavádí přísné kontroly a nová omezení. Důvodem je nedávný útok AI modelů firmy na vlastní divizi Hugging Face. „Ukázalo to, že AI může obejít technická omezení, která se jim nastavila,“ připouští ředitel pro technologii a bezpečnost české a slovenské pobočky Microsoftu Dalibor Kačmář. „AI modely se zachovaly jako hacker,“ popisuje v pořadu Pro a proti odborník na AI a spoluautor projektu Kanárci v síti Josef Holý.Všechny díly podcastu Pro a proti můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.
S policejním preventistou Jaroslavem Krpcem se budeme zabývat lodním provozem na přehradách, Plavební sezóna totiž vůbec nekončí a u nás se na vodách přestává jezdit až koncem října. To ale neplatí pro rekreační plavbu, na člunech nebo plachetnicích můžete brázdit vody, pokud vám to počasí dovolí.
Evropské země řeší sérii hybridních útoků. Naposledy dnes dánské úřady informovaly, že zmařily přípravy na ruskou sabotáž v tamních zbrojařských firmách. Jak vážná situace je? A jak je na tyto hrozby připravené Česko? Hostem Ptám se já byl bezpečnostní expert a bývalý vysoký představitel české zahraniční rozvědky Jan Paďourek. Hlavním cílem aktuálně odhalené ruské sabotáže v Dánsku bylo podle tamní kontrarozvědky zastavit dodávky pro ukrajinskou obranu a zastrašit zemi, aby dále nepodporovala Ukrajinu. Zpravodajské služby obvykle o podobných věcech mlčí. V tomto případě byl však podle nich výběr cílů a přípravy tak konkrétní, že považovaly za nutné zveřejnit informaci, že „se jedná o hrozbu, kterou je třeba brát vážně“. Chystaný útok je dalším z řady incidentů, na které v posledních týdnech upozorňují média v různých evropských zemích, včetně těch sousedících s Českem. V Německu naposledy včera vybuchl u hlavního vlakového nádraží v Augsburgu neznámý předmět a zranil dva lidi. Podle německého ministerstva vnitra jsou za špionážní a sabotážní akce po celé Evropě zodpovědní Rusové. Do „známého vzorce ruských hybridních operací“ zapadá i útok na letiště Lipsko/Halle, kde zaměstnanec objevil v noci na 5. srpna dron s výbušninou poblíž ukrajinského letadla Antonov. Jiné nákladní letadlo, které se chystalo přistát, muselo přistávací manévr přerušit a srazilo se s „neznámým letícím objektem“. Podle německých úřadů útok provedli naverbovaní agenti najatí ruskými státními orgány. Moskva obvinění odmítla. Na dění v Německu už reagoval i premiér Andrej Babiš (ANO). Tyto incidenty jsou podle něj velmi vážné a musí být důkladně vyšetřeny. Česko je také připraveno spolupracovat s Německem a dalšími evropskými a transatlantickými partnery a podpořit veškerá nezbytná opatření k posílení společné bezpečnosti. Na zhoršující se bezpečnostní situaci upozorňuje i nová zpráva Bezpečnostní informační služby (BIS) za rok 2025, podle které počet odhalených sabotážních útoků v Evropě koordinovaných z Ruska od druhé poloviny loňského roku opět vzrostl. V Česku se loni podle BIS nepodařilo u žádného incidentu spolehlivě potvrdit, že by šlo o útok řízený z Moskvy. Zareagoval kabinet na poslední incident v Německu přesvědčivě? A jak budou ruské útoky na Evropu postupovat dále? -- Podcast Ptám se já. Rozhovory s lidmi, kteří mají vliv, odpovědnost, informace. Sledujte na Seznam Zprávách, poslouchejte na Podcasty.cz a ve všech podcastových aplikacích. Archiv všech dílů najdete tady. Své postřehy, připomínky nebo tipy nám pište prostřednictvím sociálních sítí pod hashtagem #ptamseja nebo na e-mail: audio@sz.cz.
Ako veľmi sa za posledné roky zmenilo slovenské pôrodníctvo? A čo ešte stále potrebujeme zmeniť, aby sa ženy v pôrodniciach cítili nielen bezpečne, ale aj rešpektovane?Do novej epizódy Mama Gang prijal pozvanie MUDr. Peter Kaščák, PhD., gynekológ, pôrodník prednosta Gynekologicko-pôrodníckej kliniky Univerzitnej nemocnice Bratislava na Kramároch, ktorý sa dlhodobo venuje aj modernizácii slovenského pôrodníctva.Bezpečnosť by mala byť absolútnym základom každej pôrodnice, no sama nestačí. V epizóde otvárame témy prostredia pôrodníc, komunikácie personálu, pôrodných plánov, prítomnosti partnera či duly, pôrodov do vody aj toho, prečo pri fyziologickom pôrode môže byť niekedy najlepším prístupom práve čo najmenej zasahovať.Dostali sme sa aj k vyvolávaniu pôrodov, cisárskych rezov, tlmenia bolesti, starostlivosti počas tehotenstva či toho, prečo podľa doktora Kaščáka Slovensko potrebuje menej pôrodníc, ale kvalitnejšie vybavených a s dostatočne skúseným personálom.A ak sa na pôrod práve pripravujete, možno je najdôležitejšia jeho myšlienka na záver: neexistuje jeden správny pôrod. Každý pôrod je iný a individuálny prístup by mal byť jeho samozrejmou súčasťou.
„Rok 2025 byl v bezpečnostní oblasti jeden z nejvážnějších od skončení druhé světové války,“ napsal ředitel BIS Koudelka v úvodu veřejné zprávy BIS o činnosti za rok 2025. Dodal, že Bezpečnostní informační služba, tedy česká kontrarozvědka, se nejvíc zabývala případy, které se týkaly rozsáhlého hybridního působení Ruska na našem území.S tímto tvrzením a dalšími stranami textu ostře kontrastují postoje české vlády. Příklad: v programovém prohlášení Babišovy vlády není zmínka o rizicích ze strany Ruska. Náměstkem ministra obrany je exposlanec Vícha (SPD), který by svými postoji mohl dělat spíš zástupce ruského náčelníka generálního štábu Gerasimova. No a nejlépe placenou poradkyní premiéra Babiše je paní Vachatová, která dlouhodobě veřejně vyjadřuje sympatie k Rusku v jeho konfliktu s Ukrajinou.Co z tohoto rozporu vyplývá? Je, nebo není česká vláda proruská?O české alternativní mediální scéně zpráva BIS říká, že většina této scény je domácí fenomén. To nevylučuje, že část z nich podléhá ruské dezinformační kampani, aniž by za to brala peníze. Jak tento mechanismus funguje, jsme si mohli udělat obrázek docela nedávno. Někdo zvenčí inspiroval českou dezinformační scénu sdělením, že hrozí vojenský konflikt mezi Českem a Polskem kvůli nevypořádaným nárokům Polska na 368 hektarů území.Zatímco polská strana v čele s premiérem Tuskem zarazila tyto fámy hned v počátku, český premiér a ministr zahraničí celé dny mlčeli. V některých alternativních médiích přitom zuřil zápas „o českou hroudu“, někteří lidé na česko-polském území byli vyzýváni, aby prodali své domy atd.A zase: není hřích, že Andrej Babiš vyhodil na Úřadu vlády lidi z odboru strategické komunikace. Je politická chyba, že zrušil odbor jako celek, takže nebyl o celé události s provokací vůči Polsku a Česku dostatečně informován.V další části podcastu probíráme špionáž Číny na českém území a klientelismus ve státních firmách, o čemž se také zmiňuje ve své zprávě o činnosti BIS.
Kazatel: Daniel AdamovskýUdálost: Nedělní shromážděníDatum: 30.8.2026Text: Žalm 54
Ukrajinské sily prelomili ruské línie pri Lymane, Krym čelí výpadkom elektriny a strategická vojna proti ruskej infraštruktúre pokračuje. Na Blízkom východe sa dostáva na hranu kolapsu Trumpov plán pre Gazu a Washington chystá voči Iránu ekonomický „Deň D“. Medzitým v Európe pribúdajú podpaľačské útoky a ďalšie prejavy hybridnej vojny. Čo tieto udalosti znamenajú a kam smeruje bezpečnostná situácia? Generál Pavel Macko ponúka svoj pohľad na najdôležitejšie udalosti uplynulého týždňa.
Najintenzívnejšie ruské vzdušné útoky od začiatku invázie, situácia na ukrajinskom fronte, napätie okolo Hormuzského prielivu a rastúce riziko eskalácie medzi Iránom, USA a krajinami Perzského zálivu. Generál Pavel Macko v 176. epizóde Bezpečnostného radaru hodnotí aj politickú situáciu na Ukrajine, kauzu ruských kamier na Slovensku a odkaz invázie vojsk Varšavskej zmluvy do Československa.
Ruské kamery mali monitorovať slovenské cesty, no namiesto odpovedí na otázky o bezpečnostnom riziku sa premiér Robert Fico smial. Prečo Národný bezpečnostný úrad varuje pred zariadeniami, ktoré môžu predstavovať vážnu hrozbu pre slovenskú infraštruktúru, a prečo vláda problém zľahčuje? V podcaste Týždeň s .týždňom sa Marína Gálisová, Martin Mojžiš, Štefan Hríb a Juraj Petrovič pozrú aj na to, prečo sa na liečbu rakoviny stále skladajú občania. Moderuje Eugen Korda.
1. Kazisvet Žilinka 2. Pozor, skrytá kamera!
Vojna na Ukrajine sa ďalej komplikuje, rastie intenzita útokov aj ekonomického tlaku a do konfliktu môže výraznejšie vstúpiť Severná Kórea. Na Blízkom východe sa zároveň nedarí presadiť americký mierový plán pre Gazu, pokračuje konflikt medzi USA a Iránom a vzniká nová obranná aliancia. Generál Pavel Macko sa pozrie aj na bezpečnostné riziká spojené s používaním ruských kamier na Slovensku a na možnosti posilnenia protivzdušnej obrany Ukrajiny.
Ukrajina čelí stále silnějším ruským vzdušným útokům, při nichž Moskva používá stále častěji balistických raket, vylepšených střel s plochou dráhou letu a proudových dronů. Bezpečnostní analytik Milan Mikulecký a expert na mezinárodní vztahy Vlastislav Bříza v podcastu Zbytečná válka upozornili, jaké je to pro Ukrajinu riziko.
Režisérka Ivana Vogrinc Vidali společně se scenáristkou, režisérkou a dramaturgyní Darjou Mikovou připravují film o dívce, která postupně přichází o zrak. Její největší oporou se stane vodicí fenka Nera. Jenže právě vztah, který jí vrací svobodu, ji začne nutit klást si nepohodlné otázky o závislosti, poslušnosti a ceně bezpečí.O projektu mluví autorky v dalším díle speciální podcastové série Forbes Life KVIFF Talents, která letos vznikla přímo v Císařských lázních v Karlových Varech. Zapojené projekty se tam představují filmovým profesionálům, producentům, partnerům i investorům.
Rusko stupňuje raketové útoky, Európa čelí čoraz odvážnejším hybridným operáciám a Blízky východ balansuje medzi diplomaciou a ďalšou eskaláciou. Generál Pavel Macko v najnovšom Bezpečnostnom radare vysvetľuje, čo tieto udalosti znamenajú pre bezpečnosť Európy, NATO aj Slovenska.
Diskuze vznikla v rámci Meltingpot forum na Colours of Ostrava. Děkujeme za příležitost.Žijeme v době, kdy algoritmy přesně vědí, jak útočit na naše nejzákladnější pudy. Lov na levný dopamin, polarizace společnosti a plíživá toxicita sítí už nejsou jen abstraktní hrozbou, ale každodenní realitou.Hostem nové epizody je Josef Holý. Probrali jsme kognitivní bezpečnost, teorie mrtvého internetu, digitální manipulaci i to, co pro sebe můžeme udělat jako jednotlivci. Jak si udržet vlastní myšlení ve světě nastaveném na kradení pozornosti? Pusťte si celý rozhovor!Minutáž:00:00 Úvod01:41 Sociální sítě jako odraz našich pudů05:31 Gamifikace a kradení pozornosti07:49 Tlak na naši kognici: Žijeme v bezprecedentní době?11:38 Ztrácíme kontrolu nad algoritmy?15:07 Plíživá toxicita sítí a levný dopamin19:21 Co můžeme dělat pro lepší kognitivní bezpečnost22:37 Emoční manipulace a útěk do králičích nor26:15 Externí flow: Jak nás algoritmy uvězní30:16 Digitální demokracie a hledání systémového řešení32:10 Zákaz mobilů ve školách a monetizace dětí38:14 Polarizace společnosti a informační bubliny42:40 Co pro sebe mohu udělat jako jedinec?45:53 Experiment krysího ráje a budování reálných koníčků50:08 Teorie mrtvého internetu a ztráta vlastního myšlení55:08 AI a jazykové modely jako nový level manipulace
Ve španělské exklávě Ceuta stále zůstávají stovky migrantů z Maroka. Vláda v Rabatu viní šíření dezinformací i pašerácké gangy. „Ceuta leží v Africe. Je trochu symbolické, že se dramaticky bojíme lidí, kteří k nám přichází, ale přitom jsou na svém území, pokud se na to díváme geografickým pohledem,“ poukazuje v Interview Plus ředitelka Sdružení pro integraci a migraci Magda Faltová.Všechny díly podcastu Interview Plus můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.
Ukrajina čelí pokračujúcim ruským útokom, no zásoby rakiet protivzdušnej obrany zostávajú kritickým problémom. V novej epizóde Bezpečnostného radaru generál Pavel Macko analyzuje vývoj na fronte, diplomatické rokovania prezidenta Zelenského, situáciu na Blízkom východe aj konflikt v Mjanmarsku, ktorý sa zatiaľ odohráva mimo hlavnej pozornosti svetových médií.
Ve speciálu Kecy a politika se tentokrát zabýváme fungováním evropských institucí, hlavně Evropského parlamentu. S europoslancem Ondřejem Krutílkem probíráme řadu norem z poslední doby, včetně okolností přijetí šmírovací výjimky známé jako Chat Control 1, formálně zavedené jako obrana před dětskou pornografií.Na toto téma říká: „Skutečné pachatele mají hledat policisté a stíhat soudy. Ne algoritmy, které preventivně kontrolují komunikaci všech občanů. Bezpečnost nesmí znamenat, že se každý z nás automaticky stane podezřelým.“Probíráme i další témata: Proč jsou před zimou evropské zásobníky plynu téměř prázdné? Jak daleko je Andrej Babiš se svým slibem zastropování povolenek ve výši 36 eur? Předežene ekonomicky Evropa svět svými certifikáty a regulacemi? Jak došlo k tomu, že Krutílek a další poslanci zmírnili normu Euro 7, a tím oddálili zánik aut se spalovacími motory? A proč pan europoslanec tak miluje undergroundovou skupinu DG 307?
Už 12. augusta sa nad Slovenskom odohrá výnimočné nebeské divadlo. Čiastočné zatmenie Slnka u nás zakryje až 90 % slnečného disku.Kým sa Európa chystá na sledovanie vesmírneho úkazu, v raketovom priemysle sa dejú nečakané zvraty. Čína šokovala svet, keď úspešne otestovala a zachytila prvý stupeň svojej rakety Dlhý pochod 10B na morskej plošine. Naopak, spoločnosť SpaceX síce úspešne vypustila prvé satelity Starlink z lode Starship, no opäť bojuje so zlyhaním motorov pri pristávaní nosiča Super Heavy. NASA dokonca potvrdila, že posádka misie Artemis 3 do Starshipu vôbec neprestúpi.O vesmírnych novinkách a hlavne o tom kedy, kde a hlavne ako bezpečne pozorovať blížiace sa zatmenie sa v podcaste SHARE rozprávajú redaktor Maroš Žofčin a astrofyzik Marek Jurčík.Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz ju máme aj v elektronickej verzii. Nájdete ju na obchod.aktuality.sk.TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste sa dozviete aj o týchto témach:Kedy presne uvidíme 12. augusta zatmenie Slnka, prečo bude večerné pozorovanie výhodné a kde vo svete bude úplné.Prečo môže aj krátky pohľad do Slnka natrvalo vypáliť sietnicu bez toho, aby ste cítili akúkoľvek bolesť.Prečo nepozorovať cez diskety či začmudené sklíčka a prečo zváračské okuliare musia mať stmavnutie aspoň na úrovni DIN 13.Ako Čína potichu otestovala raketu Dlhý pochod 10B a zachytila ju inovatívnym spôsobom pomocou lán.Prečo nosič Super Heavy opäť havaroval a prečo astronauti pri prvej misii Artemis do Starshipu neprestúpia.Ako zatmenie Slnka v roku 1919 pomohlo dokázať Einsteinovu teóriu relativity a prečo to malo po prvej svetovej vojne obrovský politický význam.Ďalšie informácie k téme nájdete aj v tomto článku: https://zive.aktuality.sk/clanok/0qjhoWC/blizi-sa-zatmenie-slnka-dajte-si-pozor-na-oci-ako-ho-pozorovat-bezpecne-a-pohodlne/ Podcast pripravuje magazín Živé.sk.
Provoz přírodního koupaliště loni zadala obec soukromému podnikateli. „Cílem bylo z toho znovu udělat krásné místo, které bude sloužit lidem pro relaxaci a odpočinek,“ říká starostka Kateřina Jandová.
Ukrajina mení vojenské vedenie, strategické útoky na oboch stranách naberajú rekordnú intenzitu a konflikt na Blízkom východe sa ďalej rozširuje. Generál Pavel Macko analyzuje najnovší vývoj na fronte, situáciu v Červenom mori, návštevu Volodymyra Zelenského v USA aj chaos okolo slovenskej účasti v koalícii ochotných.
Ukrajina bez klasického námorníctva úspešne oslabuje ruskú logistiku v Azovskom mori, zatiaľ čo ruské útoky devastujú prístavy pri Odese. Generál Pavel Macko analyzuje aj novú eskaláciu medzi USA a Iránom, vznik európskej protibalistickej koalície a politické otrasy v Kyjeve, ktoré môžu ovplyvniť ďalší priebeh vojny. V 171. epizóde Bezpečnostného radaru generála Pavla Macka rozoberáme najdôležitejšie bezpečnostné udalosti uplynulého týždňa. Pozrieme sa na vývoj bojov na Ukrajine, ukrajinské údery na ruskú logistiku v Azovskom mori aj ničivé útoky na prístavy v okolí Odesy. Venujeme sa eskalácii konfliktu medzi USA a Iránom, rizikám pre svetové energetické trhy, vzniku európskej protibalistickej koalície, rekonštrukcii ukrajinskej vlády aj ambícii Slovenska stať sa nestálym členom Bezpečnostnej rady OSN.
Policejní potápěč Marek Jošt má za sebou stovky zásahů pod hladinou – od pátrání po utopených předmětech až po nejnáročnější záchranné a vyprošťovací akce. Jak se člověk připravuje na práci ve tmě, chladu a pod extrémním tlakem? Co všechno dokáže voda skrýt? A jak si udržet klid ve chvílích, kdy rozhodují vteřiny?Všechny díly podcastu Host Radiožurnálu můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.
Hrozba, že Rusko bude eskalovať konflikt s niektorou z členských krajín NATO, aby otestovalo jednotu i akcieschopnosť Aliancie je síce malá, ale nie je to vylúčené. Tvrdí to profesor politológie Jozef Bátora. Slovensko sa podľa neho správa veľmi nezodpovedne a zahraničná politika Roberta Fica predstavuje pre našu krajinu vážnu bezpečnostnú hrozbu. Čo ukázal summit NATO a kam nás vedie premiér Fico? Viac ako päťdesiat miliárd do nových zbraní ako aj záväzok poskytnúť Ukrajine vojenskú pomoc v hodnote 70 miliárd, to je odpoveď NATO na “dlhodobú hrozbu, ktorú podľa Aliancie pre euroatlantickú bezpečnosť a stabilitu predstavuje Rusko.“ Summit v Turecku tak potvrdil, že éra takzvanej mierovej dividendy je definitívne pochovaná a Aliancia prepína na vojnové hospodárstvo s cieľom dosiahnuť päťpercentné výdavky HDP na obranu. Kým generálny tajomník Mark Rutte hovorí o jednote a akcieschopnosti, pod povrchom buble zásadný spor medzi Spojenými štátmi a európskymi členmi aliancie. Náš kontinent tak stojí pred kľúčovou až existenčnou otázkou: Dokáže Európa premeniť miliardové prísľuby na reálnu bojaschopnosť skôr, než sa americký jadrový dáždnik definitívne zavrie a unesieme hrozby z Kremľa úplne sami? No a kde v tom všetkom sa ocitlo Slovensko, ktoré sa pod vedením Roberta Fica správa ako čierny pasažier kolektívnej bezpečnosti? Téma dnešného podcastu s profesorom politológie Jozefom Bátorom. Sledujete Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.