Podcasty Aktuality.sk

Jeden z najlepších slovenských atlétov nemá na Slovensku podmienky na trénovanie. Trošku nadnesene sa dá povedať, že podmienkami je na tom ako slovenské bobistky. Ján Volko prijal pozvanie do Olympijského videocastu a otvorene hovoril o (ne)podmienkach, či sa nechcel presťahovať a priznal aj, že mal ponuky reprezentovať iné krajiny. Na záver sme s ním prebrali napríklad aj Assassin's Creed.Olympijský videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.Čo sa v rozhovore dozviete?ako je na tom atletika v Bratislave a na Slovenskuprečo slovenský atlét už na štarte stráca dva metrečo znamená, že nemá kde trénovať?či sa nechcel presťahovaťže mal ponuky reprezentovať iné krajinyprečo je zlé, že Matej Beňuš získal medailu v Parížiako bizarne prišiel o olympiáduže už nemá komu čo dokazovaťčo hráva na playstationeprečo videohry nepatria na olympiádu

Vysoké tržby, problémy s daňovými úradmi a po novinárskych otázkach vyhrážky. Podnikateľské aktivity bývalej playmate Stanislavy Gálovej vzbudzujú pochybnosti. Spoločnosť Glortex je výrobcom bionafty, ktorá patrí medzi najpoužívanejšie biopalivá v Európe. Pomerne neznáma firma s pár zamestnancami za posledné roky prebehla tržbami aj výraznejšie firmy ako napríklad DM Drogerie či štátny Tipos. Glortex má fabriku v Šenkviciach, prevzal ju po skupine Slavia Capital, ktorá sa spája s Martinom Kvietikom, stíhaným podnikateľom v kauze Dobytkár.Za spoločnosťou stojí bývalá playmate Stanislava Gálová a verejnosti neznámy Juraj Farkaš. Gálová v posledných mesiacoch zarábala aj na ďalšej zákazke, jej firma SG Business Consulting pred vianocami získala zákazku na upratovanie od rezortu obrany Roberta Kaliňáka.„Tržby tejto firmy sú extrémne vysoké, nachádza sa na 66. mieste spomedzi všetkých firiem na Slovensku a nevieme, ako sa tam dostala. Je to podozrivé, nevidíme dovnútra jej biznisu natoľko, aby sme mohli povedať, či prebieha niečo nelegálne. K tomu smerovali aj otázky adresované majiteľke firmy, no odpovede sme zatiaľ nedostali,“ hovorí Peter Sabo.Moderuje Kristína Braxatorová.

Komentátor, ktorého hlas si spájame s najväčšími momentmi slovenského športu. Hosťom v najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk bol Marcel Merčiak, ktorý sa za takmer tri dekády objavil pri mikrofóne na pätnástich olympiádach či piatich finále futbalových MS. Rozprávali sme sa o jeho televíznej ceste, ale aj o tom, kam by sa mohol slovenský futbal posunúť.Reč bola o rôznych témach, od osobných zážitkov z olympiád cez aktuálne športové vysielanie verejnoprávnej televízie až po to, čo znamená pre komentátora príprava na menej tradičné športy.Hovoril o budúcnosti futbalu na obrazovkách aj o tom, čo pre neho znamená návrat Prešova do najvyššej súťaže. Spomenul aj svoje komentátorské vrcholy a ako vznikajú jeho ikonické úvody k prenosom.„Ja mám stále taký veľký sen o lige, v ktorej sa trblietajú dva bratislavské kluby, jeden košický, ale musia tam byť aj tímy z Nitry, Prešova, Trenčína, Trnavy, Dunajskej Stredy. Tie bašty slovenského futbalu. Samozrejme, tým nechcem odpisovať kluby ako Spartak Myjava, Skalica či Podbrezová. Ak robia futbal dobre, ak majú finančné zázemie, tak prosím,” vyhlásil Marcel Merčiak v najnovšej epizóde podcastu Striedame!

Ak bude Kresťanská únia hlasovať za zmeny ústavy s Robertom Ficom, z poslaneckého klubu hnutia Slovensko ich nevylúčia. Matúšovi Šutajovi-Eštokovi sa pod rukami rozpadá rezort vnútra – máme nedostatok policajtov a ministrove kliky ďalších neprilákali, hovorí jeho predchodca Roman Mikulec. Podľa neho majú problémy už aj hasiči a horskí záchranári. Peniaze z eurofondov na súkromné vily považuje za obrovskú hanbu pre Slovensko. Či europoslanca Zdechovského naozaj sledovala naša SIS, sa zrejme nikdy nedozvieme. Ak áno, praktiky SIS podľa Mikulca pripomínajú 90. roky.V podcaste s poslancom za hnutie Slovensko Romanom Mikulcom sa dozviete:–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 1. minúty –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako mal prezident Pellegrini postupovať v prípade referenda o protiruských sankciách;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 2:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či stačí výnimka z transakčnej dane do obratu 100-tisíc eur;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 4:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako číta výmenu dane za voľno 17. novembra;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 6:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že k 17. novembru by čakal väčšiu aktivitu lídra opozície Michala Šimečku;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 9:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či hnutiu Slovensko neprekáža, že ich členovia poslaneckého klubu z KÚ chcú podporiť Ficovu zmenu ústavy;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 11:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ kto je liberálna časť hnutia Slovensko;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 11:40 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že KDH skočilo na hru Roberta Fica;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 13:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či je celá zmena ústavy nábožensko-ideologický prevrat, ako tvrdia autori petície proti tejto zmene;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 18:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že vily z eurofondov sú obrovská hanba pre Slovensko a mali byť budíčkom pre voličov;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 20:50 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že parlament bude už len ťažko odvolávať Ľubomíra Jahnátka, ktorý nesie zodpovednosť za dotácie na vily;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 23:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či sa niekedy dozvieme, či SIS naozaj sledovala europoslanca Zdechovského;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 24:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že SIS sa vracia na úroveň 90. rokov;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 27:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako sa ministrovi Šutajovi-Eštokovi pod rukami rozpadá rezort;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 28:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ aký problém sú nákupy na ministerstve vnútra;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 29:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že ak by Robert Fico zrušil Šutajovi-Eštokovi tendre, nepotrebovali by sme transakčnú daň;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 32:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že riešením počtu policajtov nie sú kliky ministra;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 35:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či by sme mali radikálne zvýšiť výdavky na obranu a do čoho by tie peniaze mali a nemali ísť.

Stav cestných mostov je alarmujúci, ich kolapsy sa môžu kedykoľvek zopakovať. Počet mostov, ktoré sa prepadajú do havaríjneho stavu ustavične rastie a hrozí, že kedykoľvek môže prísť aj k ľudským obetiam. Tvrdí to šéf Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo Ondrej Matej. Náklady na opravy sa pritom šplhajú k miliarde eur. Zlyhal minister dopravy?Pri Brodskom v okrese Skalica sa koncom mája zrútila časť cestného mosta, ktorá padla na hlavnú železničnú trať Kúty-Břeclav. Na opravovanom moste v Poprade zasa nedávno praskol nosník ponad železničnú trať medzi Popradom a Košicami. Havária spôsobila ochromenie vlakovej dopravy. Na jeseň minulého roka museli náhle uzavrieť dôležitý most pred Banskou Bystricou. A dôvod? Opäť, havaríjny stav ohrozujúci bezpečnosť dopravy. Experti pritom hovoria, že takýchto havárií bude len a len pribúdať a je len otázkou času, kým si možno vyžiadajú už aj ľudské obete. Z 1 800 mostov je v zlom alebo až havarijnom stave viac ako 30 percent - teda, ide o stovky mostov. Ako je možné, že sa takáto doslova kritická infraštruktúra štátu ocitla v takto havarijnom stave a prečo štát - i ďalšie orgány verejnej moci, zanedbali údržbu tejto kľúčovej chrbtice Slovenska? Kto za toto môže, ako to napraviť a čo nás to bude stáť? No a kam sa podeli všetky tie vzletné a plamenné reči o našej suverenite, keď ich v žitej realite zjavne nedokážeme napĺňať?Aká je vlastne budúcnosť našej cestnej či železničnej infraštruktúry pod vedením štvrtej vlády Roberta Fica a ako sa v kresle ministra dopravy - nie slovami, ale skutkami, osvedčil Jozef Ráž mladší? Témy pre šéfa Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo a bývalého riaditeľa ZSSK Jozefa Mateja. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Vláda reálne začala konsolidovať až v tomto roku. Doterajšie zvyšovanie daní sa minulo na nové výdavky. Hlavný cieľ vlády, teda stabilizovať dlh už v tomto volebnom období sa naplniť nepodarí. Naopak, vláda si zrejme pripravuje pôdu na ďalšie výdavky v predvolebnom roku.Vláda predpokladá, že sa naplnia najhorší scenáre obchodnej vojny, ktoré by znamenali výrazné spomalenie aj slovenskej ekonomiky. Preto sa rozhodla ozdravovanie verejných financií natiahnuť o jeden rok. So stabilizáciou verejného dlhu preto už nepočíta v tomto volebnom období.Predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ján Tóth v podcaste približuje podrobnosti o strednodobom vývoji verejných financií.„Podľa nás mala vláda počkať na novú ekonomickú prognózu, ktorá by presnejšie odhadla aký vplyv by mal hroší ekonomický vplyv na deficit, až potom mali byť ciele uvoľnené,“ hovorí Tóth.Nahrával Vladimír Amrich.

Pápež Lev XIV. je v úrade prvý mesiac. Nový muž v bielom; ten, čo sa otvorene zastal napadnutej Ukrajiny; rovnako nešetrí Izrael pre jeho zverstvá na civilnom obyvateľstve Pásma Gazy a neváha hovoriť o „zázraku mieru“, ktorý vyprosuje od „Kráľovnej pokoja“. Ako inak ako duchovný líder, ktorý odvodzuje svoju misiu od iného lídra – Ježiša z Nazareta. Jeho prvý mesiac sme ho však mohli vidieť aj medzi cyklistami slávnej „giro d'Italia“, s futbalovými šampiónmi Neapola či so svetovou tenisovou jednotkou Jannikom Sinnerom. A ostatnú nedeľu na narodeninách priateľa z jeho rehole augustiniánov. Aký je Robert Francis Prevost po prvom mesiaci v úrade Petrovho nástupcu? Pozrieme sa na to s jeho rehoľným spolubratom Jurajom Pigulom, odborníkom na ranokresťanskú literatúru a Augustína, po ktorom je pomenovaná samotná rehoľa augustiniánov. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Výnimku z transakčnej dane budú mať len podnikatelia s obratom do 100 tisíc eur ročne. Podnikatelia upozorňujú, že do tohto spadnú len mikroprevádzky, a napríklad väčšina reštaurácií či dopravcov bude musieť transakčnú daň naďalej platiť. Napríklad v prípade reštaurácií sa do výnimky zmestí len taká, ktorá má najviac jedného až dvoch zamestnancov. V praxi tak zrejme väčšina gastropodnikov bude naďalej musieť transakčnú daň odvádzať. Naopak, výnimka oslobodí živnostníkov, ktorí sú napríklad stavebnými robotníkmi a mali by byť zamestnaní, avšak sú nútení pracovať na živnosť. V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas túto problematiku podrobne vysvetlia Martin Novotný z Asociácie hotelov a reštaurácii Slovenska, výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska Martin Lidaj a Stanislav Skala z Únie autodopravcov Slovenska. Moderuje Peter Hanák.

Fotovoltické systémy, najmä meniče a batérie, sa stávajú čoraz bežnejšou súčasťou našich domácností aj kritickej infraštruktúry. Veľká časť týchto zariadení pochádza z Číny a s tým sú spojené potenciálne kyberbezpečnostné hrozby – od neúmyselných zraniteľností až po možné skryté komunikačné moduly. Aké sú riziká a čo s tým môžeme robiť?V novom dieli podcastu SHARE sa Maroš Žofčín rozpráva s redaktorom Živé.sk Lukášom Koškárom o tom, prečo by sme sa mali zaujímať o pôvod a bezpečnosť našich solárnych systémov, aké konkrétne hrozby boli objavené a aké dôsledky by mohla mať naša technologická závislosť od Číny v tejto oblasti.Redaktori Živé.sk vydávajú knihu: Zo série rozhovorov sa dozviete, ako umelá inteligencia čoskoro zásadne zmení svet okolo nás:TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Aké bezpečnostné hrozby skrývajú solárne panely a meniče z Číny.Môže vaša fotovoltika posielať dáta do Číny bez vášho vedomia?Hrozí destabilizácia elektrickej siete cez hacknuté solárne elektrárne?Prečo Európa stráca kontrolu nad kľúčovou "zelenou" technológiou.Čo môžu robiť bežní používatelia a štáty na zníženie rizík.Téme sa venujeme aj tu:Američania našli v čínskych meničoch pre solárne elektrárne neznáme komunikačné modulyVyrábate si elektrinu zo slnka? Dáta môžu putovať do Číny, no je tu ešte väčší problém (rozhovor)Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Únia autodopravcov Slovenska sa pokúsila zablokovať hraničný prechod s Českom. Jej predseda Stanislav Skala tvrdí, že ich tam čakalo 30 policajných áut, kukláči, SIS a šikana. Protestovali proti transakčnej dani a faktu, že veľká časť z peňazí za mýto ide súkromníkovi. Budúca výnimka z transakčnej dane do obratu 100-tisíc eur im nestačí, je diskriminačná a pomôže len tým najmenším podnikateľom. Sedemnásteho novembra by sa pridali aj k ostrému štrajku.V podcaste sa dozviete:–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 1. minúty –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako ich protestná blokáda hraníc skončila podľa Skalu policajnou šikanou;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 3:40 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že podľa neho silové zložky na proteste konflikty skôr rozdúchavali, ako by im bránili;–⁠⁠⁠⁠⁠ od 7:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že transakčná daň je dvojité zdanenie;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 8:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ prečo dnes prijaté riešenie transakčnej dane nestačí;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 10:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že 100-tisícový obrat nie je žiadny peniaz a stredným podnikateľom to nepomôže;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 10:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že transakčná daň je podľa neho zlodejina, ktorá nás robí menej konkurencieschopnými;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 12:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ čo hovorí na to, že 17. novembra budeme musieť pracovať;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ do 14:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ prečo sa nestavajú diaľnice z eurofondov, ale z PPP projektov;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 15:45 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že aj v Rumunsku a Poľsku majú lepšie cesty ako my a nie je to náhoda;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 18:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ prečo štát predlžuje nevýhodnú zmluvu o mýte;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 20:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ prečo nemáme čakať, že po Ficovi príde niečo lepšie;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 21:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že je zvedavý, kam presne pôjdu peniaze zo zvýšeného mýta;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 22:20 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že miliardu na mosty sme už mali, ale sme ju prehajdákali;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 25:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že Kažimír je ako mlynár zaprášený od múky, ktorý sa tvári, že nie je od múky;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 27:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že podľa neho policajti bránia kriminálnikov;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ okolo 30:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako zahraničné kamióny plnia naše cesty preto, že naše mýto je lacnejšie ako v Rakúsku;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 31:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že mýto by sa malo zvýšiť, ak by sa peniaze nerozkradli.

Pre väčšinu Slovákov je rodina ešte stále hlavným zdrojom bezpečia, blízkosti i dôvery. Tento základný pocit však dnes ohrozujú obavy z nedostatku peňazí, ale aj politika, ktorá dokáže rodiny generačne štiepiť. Zásadnou obavou je i strach, že sa nedokážeme postarať o nemohúceho príbuzného. Pre väčšinu Slovákov je doteraz rodina hlavným zdrojom bezpečia, blízkosti i dôvery. Aktuálne však existujú minimálne dva, presnejšie tri kľúčové faktory, ktorý tento pocit silne nahlodávajú. Okrem už tradičného problému nedostatku financií, je to aktuálne tak silná polarizácia na našej politickej scéne, že svojou intenzitou zasahuje už aj do úzkych rodinných väzieb. Nemenej prekvapivé môžu byť aj naše obavy o to, ako sa dokážeme postarať o rodinných príslušníkov, ktorí majú nejaký vážny zdravotný problém či trpia nejakým zdravotným znevýhodnením. To toľko proklamované bezpečie rodinného krbu - kam sa však väčšina z nás tradične utieka, tak môže byť dnes oveľa krehkejšie, než ako by sme chceli. To všetko vyplýva z prieskumu realizovaného agentúrou NMS pre finančný dom Uniqa.Väčšia časť našej populácie dokáže mať (i v rámci rodiny) nejaký zhodný názor, to čo to štiepi a polarizuje sú vyjadrenia a činy politikov, ktorí sa medzi sebou radi vymedzujú, hovorí Michal Mislovič z agentúry NMS.A ešte jedna zaujímavosť. Slováci vidia rodinu hlavne tam, kde sú deti Každé spolužitie s deťmi je väčšinovo označované za rodinu a to bez ohľadu na to, akí dospelí sa o deti starajú.O čom tieto naše obavy vypovedajú a sú i dôsledkom zlyhávajúceho štátu v jeho sociálnych záväzkoch či nedostatku empatie a sebastrednosti našich politických elít? Čo s tým vieme urobiť a aký dosah to má na súdržnosť celej našej spoločnosti?No a napokon, nakoľko sme ešte stále tradičnou spoločnosťou koreniacou vo vzorcoch z minulého či dokonca predminulého storočia?Ráno Nahlas, dnes s analytikom Michalom Mislovičom z výskumnej agentúry NMS. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Na Ukrajine je to dnes "Kto z koho". Rusko sa vydalo cestou opotrebovávajúcej vojny. V nej zvíťazí ten, kto bude schopný v tomto konflikte vydržať dlhšie. Tá vojnová línia sa dnes vedie medzi imperiálnym Ruskom a Ukrajinou podporovanou našou euroatlantickou civilizáciou. Tvrdí bývalý diplomat Peter Weiss. Podľa neho Rusku ide aj o rozloženie EÚ a NATO a preto je postoj Ficovej vlády iracionálnym hazardom s našimi národnoštátnymi záujmami.Ani druhé kolo priamych Rusko Ukrajinských rokovaní, ktoré sa včera uskutočnilo v Istanbule neprinieslo žiadny posun k ukončeniu ruskej agresie na Ukrajine. Návrhy, ktoré Rusko predložilo sú zjavne pre Ukrajinu neprijateľné a navyše, krátko predtým podnikli Ukrajinci bezprecedentný a úspešný dronový útok na strategické ruské letectvo hlboko v tyle nepriateľa. Táto vojna bude nadlho a bude to - kto z koho, teda či dlhšie vydrží Rusko alebo Ukrajina podporená našou euroatlantickou civilizáciou, hovorí pre Aktuality Nahlas exdiplomat Peter Weiss Zatiaľ čo vojna na Ukrajine nemá konca, slovenská zahraničná politika čoraz viac zapadá do pasce dvojtvárnosti a populistického alibizmu. Na jednej strane sa náš premiér ostentatívne chodí klaňať do Kremľa a vedie prázdne reči o mieri, na strane druhej sa zo Slovenska stáva zbrojárska veľmoc a naša vláda nemá pre našich kľúčových západných spojencov pekného slova. Do sporu sme sa dostali už aj s novým nemeckým kancelárom, ktorý nám pohrozil stopnutím eurofondov. Odpoveďou sú mu reči o fírerovi či volanie po vystúpení z EÚ. Kritika sa skrátka vo vládnej koalícií akosi nenosí. Počúvate Aktuality Nahlas, dnes o aktuálnom vývoji v mierových rokovaniach medzi Ruskom a Ukrajinou, ale aj o čudnej suverenite Ficovej zahraničnej politiky, ktorá podľa kritikov začína zásadne ohrozovať strategické záujmy krajiny. O čo teda Robertovi Ficovi vlastne ide a má ešte pod kontrolou nielen to, čo sa mu v tejto krajine deje, ale i to, aký obraz Slovensko dnes vysiela do sveta? A je niekde v pozadí "hra patriotov" o vyviazaní Slovenska zo zväzku Európskej únie? Témy pre bývalého diplomata a expredsedu SDĽ Petra Weissa.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Neúspech slovenských hokejistov na MS 2025 doznieva aj týždeň po konci šampionátu. Minister športu a cestovného ruchu Rudolf Huliak vyzýva vedenie hokejového zväzu na čele s prezidentom Miroslavom Šatanom k vyvodeniu zodpovednosti a hovorí o zlom hospodárení s finančnými príspevkami od štátu. V akom stave je slovenský hokej, kam smeruje a aké problémy ho trápia? Nielen o tom hovorí v podcaste Z redakcie novinár ŠPORT.sk Martin Toth-Vaňo.Čo sa dozviete v rozhovore?Boli MS 2025 neúspechom alebo reálnym obrazom?Čo je príčinou, že Slovensku chýbalo až 26 hráčov?Kto by mal viesť reprezentáciu a prečo už nie Ramsay?Za čo si Miroslav Šatan zaslúži kritiku a za čo už nie?Mal by pokračovať ako prezident alebo nastal čas na zmenu?Ubližuje minister Huliak slovenskému športu?

Ako hodnotia Peter Bárdy, Rastislav Káčer a Michal Vašečka správu o stave krajiny, ako ju predniesol prezident Peter Pellegrini?Dá sa od neho čakať niečio iné? Niečo viac?Kde sa nabralo to, že obdivujeme barbarské správanie a hrubosť? A je to len slovenský problém?Aj toto sú témy ďalšieho dielu podcastu Bárdy & Káčer so sociológom Michalom Vašečkom.

Obyčajný Matovič: Homo vulgaris; Fico: Posadnutý mocou; Zuzana Čaputová: Odvaha k ľudskosti; A opäť Fico, no tento raz Posadnutý pomstou. Kvarteto knižných publikácií, ktoré spája analýza politických osobností a na ich pozadí vlastne analýza krajiny. Knižné kvarteto, za ktorým stojí – chcelo by sa povedať, že skladateľ – no pri knižnom kvartete to bude niečo iné: novinár, komentátor, podcaster a šéfredaktor v jednej osobe Peter Bárdy. Čerstvý spisovateľ roka 2024. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Drony v spojení s umelou inteligenciou prestávajú byť len technologickou kuriozitou. Stávajú sa transformačnou silou v rôznych odvetviach – od logistiky a priemyselných inšpekcií až po bezpečnostné aplikácie a služby budúcnosti.O súčasnom stave, budúcich víziách a prekvapivo silnom slovenskom príspevku k tejto dynamicky sa rozvíjajúcej oblasti sa v novom dieli podcastu SHARE Maroš Žofčin rozprával s Jozefom Rodinom, spoluzakladateľom Národného centra robotiky a riaditeľom firmy Airvolute. Táto slovenská spoločnosť stojí za vývojom unikátneho operačného systému pre autonómne drony DroneCore, ktorý sa zvykne prirovnávať aj k „Androidu pre drony“.Podcast si môžete prečítať aj v textovej podobe tu: https://zive.aktuality.sk/clanok/T17KSje/mozog-pre-svetove-drony-sa-vyvija-na-slovensku-o-com-vsetkom-sa-bezne-nevie-rozhovor/ Redaktori Živé.sk vydávajú knihu: Zo série rozhovorov sa dozviete, ako umelá inteligencia čoskoro zásadne zmení svet okolo nás:TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Slovenský „Android pre drony“: Ako Airvolute vyvíja OS pre autonómne drony.Úloha AI v autonómii dronov: Od navigácie v skladoch po bezpečnú donášku.Prečo je európska suverenita vo výrobe dronov kľúčová voči čínskym technológiám.Budúcnosť dronov: Donáška tovaru, roje dronov a využitie v armáde.Legislatíva a spoločenský dopyt: Prekážky a príležitosti pre rozvoj dronových technológií.Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Poľsko má nového „zvoleného“ prezidenta. Po Andrzejovi Dudovi prichádza Karol Nawrocki, rovnako ako Duda zástupca opozičnej strany Právo a spravodlivosť. Kandidát konzervatívnej časti politického spektra vyhral nad tým z liberálneho tábora, hodnotia pozorovatelia. Pri rekordnej vyše 71 percentnej účasti rozhodli voliči kandidátov krajnej pravice – hovoria analýzy. Rafal Trzaskowski – ako neúspešný vyzývateľ – už druhýkrát urobil chybu a za víťaza volieb sa označil v čase, keď to definitívne ešte nebolo. Čo bude nový prezident Nawrocki znamenať pre Poľsko, Európsku úniu a Slovensko v nej a ako môže ovplyvniť postoj svojej krajiny k vojne na Ukrajine? Rozoberieme s Pavlom Štrbom a Samuelom Škultétym zo zahraničnej redakcie Aktualít. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Všetko alebo nič. Slovenský MMA zápasník Ronald Paradeiser koncom minulého roka bojoval o triumf v miliónovej pyramíde Oktagonu Tipsport Gamechanger. V stávke bola unikátna trofej, odmena 300-tisíc eur pre víťaza i možný prestup do UFC.Ronald Paradeiser ako úradujúci šampión dobrovoľne vložil do hry aj titul Oktagonu v ľahkej váhe, hoci nemusel. Belgičanovi Loseneovi Keitovi podľahol po technickom knokaute v 2. kole.V podcaste Staredown na ŠPORT.sk hovoril o decembrovej prehre, novej výzve po prestupe do vyššej váhy, súboji so Srbom Bojanom Veličkovičom, ďalších cieľoch či zápase Slováka Ľudovíta Kleina so sedmičkou UFC v ľahkej váhe Poliakom Mateuszom Gamrotom.

Richard Lintner je bývalý úspešný slovenský hokejista, majster sveta, ktorý má aj svoju televíznu show Citronáda. Richarda jednoducho poznajú nielen fanúšikovia hokeja. Sám o sebe tvrdí, že nie je extra veľkým fanúšikom áut, ale napriek tomu nám v každej odpovedi v rozhovore vyrozprával krásny príbeh. Moderátor Ďuro Sabo preto začal otázkou, na čo všetko má Richard svoj vodičský preukaz.Na čo všetko? Ja mám na motorku do 50 kubických centimetrov a na auto. Nemám na traktor alebo na nákladné auto.(pozn. editora: v súčasnosti možno na vodičské oprávnenie na vozidlá skupiny B šoférovať aj motocykle s automatickou prevodovkou s max. objemom motora 125 cm³ a s max. výkonom 11 kW)Nikdy si nechcel šoférovať autobus alebo niečo podobne veľké?Raz som na parkovisku jazdil na autobuse. To bolo v Rige na majstrovstvách sveta, keď sme čakali na chalanov.Ty ako aktívny hokejista si povedal vodičovi autobusu “Požičaj mi to tu na parkovisku?”Presne tak. Zopár chalanov už bolo v autobuse, tak som ich povozil okolo štadióna. Je to náročnejšie ako sa zdá, ale bavilo ma to. Len to malo jednu chybu. Vždy ma na vodičoch autobusov fascinovalo, ako sa za jazdy pozdravia, keď sa míňajú, ale na tom parkovisku som nemal koho pozdraviť. O túto príležitosť som prišiel.Neviem koľko si mal rokov, keď si odišiel hrať hokej do USA. Kde si si vlastne robil vodičský preukaz? Ja som si robil vodičák v Trenčíne, ale ešte raz som si ho robil aj v Amerike. Boli sme štyria chalani z Európy, robili sme si papiere ako bežní americkí občania, ale musím povedať, že tá pani policajtka nám pri tých testoch pomáhala. Niektoré predpisy sú tam iné ako u nás a boli zhovievaví.V NHL je starosť o hráčov na vysokej úrovni, hráč sa venuje len hokeju a o všetko ostatné sa stará klub. Je to aj pri kúpe auta?Za tie roky sa to už asi zmenilo, ale klub sa o také veci nestará. Je to na hráčoch, že idú do nejakého showroomu. V rámci tímu sú chalani, ktorí sa o autá zaujímajú a tí svojim spoluhráčom pomôžu. Ale mne moje prvé "americké" auto pomohol kúpiť môj agent.Kúpil si si nejaké “žihadlo” alebo bežné auto? Prvé auto, ktoré som mal v Amerike, bol Volkswagen Golf. Kúpil som si takého čierneho a príliš veľa ľudí tam na Golfoch nejazdilo. Zaujímavé je, že Ľubo Bartečko, ktorý bol na farme neďaleko, si kúpil tiež Golfa. Tak sme po Massachusetts jazdili my dvaja na golfíkoch.Ty si spomenul prvé auto, koľko áut si za morom vystriedal?Človek keď postupne mení tímy aj geograficky sa presúva, tak mení aj autá. Potom som mal Jeep, to sme boli v Milwaukee, tam bola zima. A ďalšie auto som mal zas Volkswagen, kúpil som si Passat kombi. Na mojich autách bolo evidentné, že som bol z Európy.V čom si ako mladý šofér mal najväčšiu neistotu pri šoférovaní?Ja som mal neistotu hlavne v tom, že keď som mal prvé auto, tak to auto dobre nebrzdilo. Ono malo taký problém, že keď som prvýkrát stlačil brzdu, tak ona prepadla a chytila sa až na druhýkrát. Keď som prišiel do servisu, tak ten chlapec v servise mi hovorí: „Akoby som vám to povedal pán Lintner. Vy ste neprišli do servisu o päť minút dvanásť, ale vy ste prišli o štvrť na jednu." Čudoval sa, že som bol ešte živý. Odvtedy si dávam pozor na to, aby auto, ktoré mám, bolo v čo najlepšom technickom stave.V minulosti si bol určite manuál a teraz si manuál alebo automat?Na toto mám výbornú príhodu. V Amerike po Passate som kupoval ďalšie auto, znova to bol VW, v New Yorku som si kúpil Volkswagen Jetta a kúpil som si ho ako manuál. To bolo asi jediné auto v celom New York City, ktoré jazdilo na manuál, hlavne v tých zápchach, ktoré tam boli. A myslím si, že toho predajcu, ktorý mi to auto predal, určite vyhlásili ako predajcu mesiaca,...

Podľa správy Štátnej školskej inšpekcie z roku 2024 je memorovanie v školách dlhodobo najčastejšie rozvíjanou kognitívnou schopnosťou u žiakov. Dajú sa však napríklad cudzie jazyky učiť inak? Odpoveď aj na túto otázku nám prezradila Mária Verébová, ktorá je absolventkou postgraduálneho štúdia Európskeho a medzinárodného práva v Budapešti a držiteľkou certifikácie TESOL. V Sydney učila angličtinu a mentorovala študentov na University of Technology. V súčasnosti je HR manažérkou Jazykovej školy Vista a má na starosti pobočku Vista Praha. Učí sa čínštinu a so svojimi deťmi hovorí po anglicky. Ako to zvládajú nielen ony, ale aj ona sama, a ako sa možno učiť jazyky efektívne, nám povedala v podcaste.

Zákaz krížového vlastníctva ani zrušenie odvodov nič v zdravotníctve nevyriešia, tvrdí šéf poisťovne Dôvera Martin Kultan. Zisk súkromných poisťovní je podľa neho úplne legitímny a dokonca ho prirovnáva k platom lekárov, sestričiek či ziskom lekárnikov. A jeho riešenie? Prakticky úplná privatizácia zdravotníctva.Zdravie je dnes na Slovensku predmetom obchodovania a kšeftovania medzi veľmi úzkymi ekonomickými záujmovými skupinami, vyhlásil v až šokujúco otvorenej kritike pre Ráno Nahlas predseda Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomír Andrassy. Podľa neho rezort zdravotníctva podlieha lobistickým tlakom, štát na verejný záujem rezignoval a pacient ho vôbec nezaujíma. Privatizáciou zdravotných odvodov sme si v zdravotníctve vyrobili peklo, potvrdzuje kritiku šéfa NKÚ bývalá šéfka Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Renáta Bláhová.Napriek tomu, že zdravotníctvo patrí medzi kľúčové oblasti, ktoré nás trápia a hoci do zdravotníctva každoročne dávame čoraz viac miliárd, efektivita, kvalita i dostupnosť zdravotných služieb sa pre pacientov nelepšia. Navyše, systém nás núti k všakovakým poplatkom a dokonca i verejným zbierkam na modernú liečbu či inovatívne lieky. No a to všetko v systéme, ktorý umožňuje finančný skupinám generovať zisky z našich odvodov. Pacient dopláca na neférové financovanie a záujmové skupiny v zdravotníctve. Štát zlyháva, hovorí po opakovaných a hĺbkových kontrolách šéf NKÚ.Šéf poisťovne Dôvera Martin Kultan považuje kritiku predsedu NKÚ za spolitizovanú, hovorí o všeobecných floskulách a pýta sa, kto sú teda tí Ľubomírom Andrassym spomínaní lobisti. Spomínané témy bagatelizuje a hovorí, že cestou je ďalšia privatizácia zdravotníctva - ako VšZP, tak i štátnych nemocníc.Dozrel čas na zásadnú zmenu ako je napríklad transformácia zdravotných odvodov na dane či zákaz krížového vlastníctva v zdravotníctve? Sú zdravotné poisťovne vôbec poisťovňami, načo ich máme a čo robí zisk v systéme štátom vynucovaného zdravotného poistenia kde nie každý pacient dostane to, čo by dostať mal i mohol? No a napokon, aké sú vlastne prepojenia medzi Pentou a štátom a kto v skutočnosti ovláda naše zdravotníctvo?Ráno Nahlas s generálnym riaditeľom a šéfom predstavenstva zdravotnej poisťovne Dôvera Martinom Kultanom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Ladislav Martoník sa narodil 5. októbra 1968 v Košiciach – dva mesiace po tom, ako okupanti rozstrieľali jeho otca na ulici. Bolo to iba dva dni po jeho návrate zo štúdií v Gratzi, kam sa dostal vďaka jeho hudobnému nadaniu.

Herec Kristián Baran sa do povedomia Slovákov dostal veľmi rýchlo. Dopomohla k tomu seriálová postava učiteľa telesnej výchovy a hneď na to sa ukázal aj v tanečnej show. Aj keď tvrdí, že netancoval ani na diskotékach, na televíznych obrazovkách ukázal spolu s tanečnou partnerkou Dominikou Roškovou svoje kvality a nakoniec aj vyhral.V Mimóze sa (ne)dozviete:1:00 – ako sa učil spisovnú slovenčinu;3:30 – prečo chodil po strednej škole ešte na konzervatórium;7:15 – čo mu dalo konzervatórium;9:50 – ako vyzerali jeho štátnice;11:20 – či herectvo splnilo jeho očakávania;13:30 – ako sa dostal do Divadla Petra Mankoveckého;21:15 – akou postavou z minulosti by chcel byť;24:50 – či bol pripravený na slovenský showbiznis;28:45 – ako sa cítil po prvom večery v tanečnej show.

Trojnásobný držiteľ Zlatej korčule Samuel Buček v suSPEAKu otvorene prehovoril o zlomovom období kariéry. Po vážnom zranení kolena zostáva hokejový útočník v známom prostredí HK Nitra, kde sa sústreďuje na rehabilitáciu a návrat na ľad. Prezradil aj, ako blízko bol k odchodu z Nitry, prečo vníma súčasnú éru ako odlišnú od tej, keď ako tínedžer prerazil do A-tímu, čo mu dnes dodáva motiváciu a o čom sníva. Vypočujte si novú epizódu podcastu na ŠPORT.sk s Rastislavom Konečným a Marekom Marušiakom.

Kým naši predkovia lozili po skalách, pracovali na poli a celkovo sa nepretržite hýbali, moderní ľudia robia presný opak. O tom, ako nás ničí sedenie a práca s počítačom a sa už popísalo veľa. Čo však robiť okrem cvičenia? A prečo sú najhoršie notebooky? Rozprávali sme sa s rehabilitačnou lekárkou Helenou Šingliarovou. Podcast TELO môžete počúvať len na Aktualitách po prihlásení do služby Aktuality Navyše.Ramená bolia najčastejšie ľudí, ktorí sedia celý deň za počítačom. Prečo to tak je a ako tomu predchádzať?V rozhovore sa dozviete:- Mali by sme sa vrátiť k lezeniu po skalách a stromoch?- Aké typy cvikov sú efektívne a treba ich striedať?- Stačí sa raz deň prejsť či zacvičiť si?- Aké signály nám vysiela naše telo? Nahrávali Henrieta Hanáková a Peter Hanák.

Ministerstvo vnútra pripravuje zákon o boji proti nenávisti na internete, ktorý má zabrániť šíreniu nenávisti, vyhrážkam a kyberšikane na internete. Otázne je, či nás ochráni aj pred nenávisťou z úst vládnych politikov.Veronika Frankovská upozorňuje, že niektoré výroky Roberta Fica, ktoré sa v poslednom období šíria zostrihané, mali širší kontext, v ktorom výzvu na násilie najprv zmieni a následne zdôrazní, že je proti takýmto spôsobom. Týka sa to napríklad výroku „Zoberme palice, lopaty a poďme do národnej rady. Zoberme palice, lopaty a poďme na úrad vlády“. Množstvo iných Ficových výrokov ale vyznieva rovnako agresívne aj v pôvodnom kontexte.Advokát a odborník na mediálne právo Tomáš Kamenec komentoval výrok aktivistu Petra Laťáka “Opozícia sa spojila, posledná kvapka odkvapla a posledný klinec do Ficovej rakvy je zabitý. Je to už len otázka času, nie je to či, ale kedy pôjde Fico dolu.”“Nie je to šťastný výrok, ale nie je ani trestný. Volil by som iné slová, ale tváriť sa, že je to podnecovanie k vražde, je prehnané, lebo je jasné, kde a v akom kontexte to hovoril.”, hovorí Kamenec.Všíma si tiež zmenu v citlivosti na nenávistné prejavy u niektorých politikov “Zdá sa mi pokrytecké, keď niektorí politici dnes hovoria, že bojujú proti nenávisti. Z nedávnej minulosti by sme vedeli nájsť príklady, kedy z nenávisti ťažili, nenávisť využívali a hojne podporovali.”Právna úprava nenávistných prejavov je podľa Tomáša Kamenca dostatočná. “V našej spoločnosti chýba rešpekt a politikom zodpovednosť. Vymenil by som akýkoľvek nový paragraf za zodpovednosť politikov.”

Pavel Macko je predseda malej strany, ktorá spolu s SaS tvorí Pravicový blok. Tvrdí, že spolu pôjdu aj do volieb.V podcaste s Pavlom Mackom sa dozviete:– od 1. minúty – čo hovorí na neprávoplatné odsúdenie guvernéra NBS Kažimíra;– do 3:00 – že Peter Kažimír mal odstúpiť už pri podozrení;– po 5:00 – či ide do volieb na kandidátke SaS, aj keď je predsedom strany DS - ODS;– od 6:00 – či by sa mali do predvolebnej koalície s SaS pridať aj Demokrati;– po 7:00 – čo hovorí na Friedricha Merza a jeho slová o zastavení eurofondov pre Slovensko;– od 8:00 – že vďaka Robertovi Ficovi sme ako Slovensko úplne nedôveryhodní;– po 10:00 – že Fico sa topí a nás ťahá spolu s ním do povodne;– od 11:00 – že hádzanie sa o zem ako malé dieťa nie je suverénna politika;– od 14:30 – že Fico nás dostáva do pozície, keď z členstva v EÚ prestaneme mať výhody;– po 15:20 – či sa budeme vedieť spoľahnúť na našu bezpečnosť, keď stojíme na okraji;– od 16:20 – že Nemci sa môžu suverénne rozhodnúť, že takéto Slovensko nebudú sponzorovať;– po 18:30 – prečo nemôžeme ignorovať Andreja Danka a jeho slová o odchode z EÚ;– od 20:00 – že Danko šíri len nihilizmus a zúfalstvo, a jeho slová o otrokoch v nemeckých firmách sú škandalózne;– po 23:00 – že keby Robert Fico zavolal Orbánovi, aby nám odblokoval peniaze, našiel by peniaze na transakčnú daň;– od 26:00 – že Rusi aktuálne cítia šancu;– po 29:00 – ako môže Donald Trump nakoniec pomôcť Ukrajine viac než Joe Biden;– po 30:00 – že Putin si vyhodnotil Trumpa ako slabého;– od 31:30 – ako Ukrajina chcela ustúpiť v záujme mieru;– po 33:50 – že Ukrajina nám kupuje čas, ale my ho nevyužívame;– od 34:30 – že Putin sa nebude vedieť prestaviť na mierovú ekonomiku;– po 35:00 – že príčinou vojny je podľa Ruska samotná existencia nezávislej Ukrajiny;– po 38:00 – ako ruské podvratné aktivity majú aj druhé kolo a to sú napríklad vraždy;– od 39:30 – že bolo zaznamenaných viac ako 500 incidentov v Európe, v ktorých mali prsty Rusi;– po 40:00 – že ruské sabotáže sú napríklad aj zakladanie požiarov;– do 43:00 – či si vieme vybrať, či byť ruským nepriateľom, alebo ním jednoducho sme.

Slovenskí hokejoví reprezentanti obsadili na MS v hokeji 2025 až 11. miesto, čo bol ich najhorší výsledok od roku 2017. S len deviatimi strelenými gólmi sme si pripísali nelichotivý rekord v ére samostatnosti. Šampionát však priniesol viac než len nepriaznivé štatistiky. Hráči bojovali so sebadôverou, absenciou skúsených lídrov aj očakávaniami fanúšikov, ktoré nedokázali naplniť.V podcaste Góly z bufetu na ŠPORT.sk sa o celkovom priebehu turnaja, výkonoch Slovákov, ale aj o širších súvislostiach rozprávali moderátori s bývalým hokejistom a reprezentantom Slovenska, dnes odborníkom JOJ Šport Michalom Hudecom. Vysvetlil, prečo podľa neho nestačí len mladý tím, ak chýba sebavedomie a skúsenosť, prečo sa Slováci trápili v zakončení, ale aj čím si ho získali Američania, ktorí vo finále porazili Švajčiarov. Okrem iného sa pozrel aj na stav slovenského hokeja, vývoj v zahraničí a otázky smerovania reprezentácie.Poukázal aj na to, že Slovákom často chýbala vnútorná istota v rozhodujúcich momentoch „To je podľa mňa ten rozdiel. Na veľa zápasoch to bolo veľakrát o tom, že chalani mali strach, taký ten náš slovenský, že sa nevedeli presadiť. Keď mali šancu, tak zlyhali,” skonštatoval Michal Hudec v najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu.

Končí sa týždeň, ktorý sme v Aktualitách začínali kauzou „Nemam ništa“ o vile na Jadrane, pôvodne spájanú s Robertom Ficom; týždeň, v ktorom Slovensku prischla nálepka „banánová republika“. To pre kauzu haciend a falošných penziónov, ktoré tu prišla preverovať misia europarlamentu pod vedením Tomáša Zdechovského, ktorý si od Andreja Danka vypočul, že je „vúl“. Týždeň, keď sa verejnosť práve vďaka Aktualitám dozvedela, že apartmánový luxus Jadranu si čerstvo dopriala aj sestra prezidenta Pellegriniho. Naviac v dome, kde má apartmán aj prezidentov známy a spolustraník Peter Náhlik. Týždeň, keď ste si v Aktualitách mohli urobiť prehľad o jadranských vilách a apartmánoch, ktorým neodolali muži ako Robert Kaliňák, jeho ostrovný sused Jaroslav Haščák z Penty, oligarcha Jozef Brhel či Michal Gučík, známy svojimi kontaktmi na politikov. A to sú len niektorí. Na tému sa pozrieme s Petrom Sabom z investigatívneho tímu Aktualít. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Ste developer, stavebná firma, realitná kancelária, dizajnéri či advokáti? Aj vy môžete odprezentovať svoje služby na Veľtrhu bývania a nehnuteľností v bratislavskej Inchebe 16. až 18. októbra 2025. Aké príležitosti a benefity vám to prinesie a kde sa dá zaregistrovať? O veľtrhu sme sa rozprávali s organizátorkou Ivetou Peťovskou v podcaste portálu Nehnuteľnosti.sk.V podcaste sa dozviete:čo je cieľom a prečo vznikol Veľtrhu bývania a nehnuteľností,prečo sa oplatí vystavovať na Veľtrhu bývania a nehnuteľností 2025 v bratislavskej Inchebe,čo všetko má vystavovateľ k dispozícii v rámci svojho stánku na Veľtrhu,ako sa dá stať partnerom podujatia a byť súčasťou programu prednášok na Veľtrhu, ako sa cenovo pohybujú jednotlivé stánky pre vystavovateľov.Unikátne podujatie o bývaní pre širokú verejnosťNa Slovensku dlho neexistovala konferencia alebo veľtrh s témou bývania pre širokú verejnosť. Väčšinou boli tieto podujatia určené pre profesionálov. Inšpiráciou boli pre organizátorku Ivetu Peťovskú zahraničné veľtrhy, ktorých atmosféru a príležitosti chcela priniesť na Slovensko, čo sa jej podarilo a tento rok organizuje už druhý ročník tohto Veľtrhu. „Cieľom je spájať a podporiť networking medzi profesionálmi a klientmi. Čiže spojiť developerov, realitných maklérov, finančných poradcov, architektov, dizajnérov s klientmi, ktorí hľadajú odpovede na svoje otázky ohľadom bývania. Či chcú kúpiť, predať, rekonštruovať alebo investovať. Vytvoriť priestor na nadviazanie obchodných kontaktov, budovať komunitu, kde v takej ľudskej príjemnej atmosfére si klienti môžu nájsť odpovede priamo zo zdroja, nie na internetových fórach.” Návštevníci sa tak priamo môžu pýtať odborníkov na rady ohľadom bývania či investovania.Kto môže na Veľtrhu bývania a nehnuteľností 2025 vystavovať?Prvý ročník Veľtrhu bývania a nehnuteľností navštívilo počas troch dní takmer 5 tisíc návštevníkov. „Samotní vystavovatelia ocenili príjemnú atmosféru, dobrú organizáciu, zmysluplných návštevníkov aj reálne dopyty. Odišli s množstvom nových kontaktov, z ktorých vznikli aj reálne obchody a mnohí z nich sú prihlásení aj do aktuálneho ročníka,” povedala o pozitívnych referenciách v podcaste Iveta Peťovská. Svoje služby a produkty na Veľtrhu môže odprezentovať ktokoľvek v súvislosti s nehnuteľnosťami a bývaním. „Sú to realitné kancelárie, developeri, architekti, nábytkárske firmy, osvetlenie, investičné spoločnosti. Ďalej firmy s ponukou alternatívneho bývania, právnici, odborníci na legislatívu či banky a poisťovne. Čiže v skratke každý, kto sa akýmkoľvek spôsobom vie zapojiť do procesu hľadania bývania alebo investičnej príležitosti.” Stánok na Veľtrh bývania a nehnuteľností 2025 si môžete zarezervovať do konca augusta na www.veltrhnehnutelnosti.skCelý rozhovor o Veľtrhu bývania a nehnuteľností s organizátorkou podujatia Ivetou Peťovskou si môžete pozrieť na Youtube alebo vypočuť na Spotify a ostatných podcastových aplikáciách.PR článok

Stali sa veci, z ktorých by mali byť v pozore aj naši populisti.Neraz to býva tak, že musí byť už veľmi zle, aby sa ľudia začali správať aspoň trochu rozumne. Nuž a vystrájanie Donalda Trumpa je už možno natoľko zlé, že časť ľudstva inšpirovalo k správnemu kroku. Viac v novom Ťažkom týždni.(Epizóda je sponzorovaná.)

Miroslav Radačovský je nezaradený poslanec, zvolený za SNS. Za Ficove ústavné zmeny nebude hlasovať, ak umožnia zmenu volebného systému bez ústavnej väčšiny. Za svoj výrok, že si nepamätá ani 5 minút, sa ospravedlnil. Za Kotlebu kandidoval preto, že ho oslovil a tvrdí, že keby ho oslovili z PS alebo Smeru, kandidoval by aj za nich. Ako jediný Slovák bol na vojenskej prehliadke v Moskve. Rusko nevníma ako agresora a ako dôkaz o hybridnej vojne nevníma ani prípad Vrbětice.V podcaste s poslancom Miroslavom Radačovským sa dozviete:– od 1. minúty – ako reaguje na správu prezidenta o stave republiky;– po 4:30 – čo hovorí na slová Friedricha Merza o možnom zastavení fondov na Slovensko;– od 5:00 – že by nám naozaj mohli byť pozastavené eurofondy;– od 5:30 – ako v zahraničí vyzerá Ficova orientácia na východ;– po 8:30 – že by mohol zablokovať parlament, ale nechce;– od 10:00 – že hlasuje tak, aby neuškodil vládnej koalícii;– po 12:00 – čo robí v parlamente, ak nepredkladá návrhy;– od 13:00 – či bude za alebo proti zrušeniu transakčnej dane;– po 16:30 – že nebude hlasovať za zmenu ústavy, ktorá by povolila zmenu volebného systému bez ústavnej väčšiny;– od 19:00 – prečo jeho stranu Slovenský patriot nikto nepodporuje;– od 20:30 – či si naozaj nepamätá posledných 5 minút;– po 23:00 – že je proti tomu, aby politici zasahovali do občianskych združení;– od 26:00 – ako pred voľbami boli všetci na kandidátke SNS priatelia a dnes to tak už nie je;– po 26:30 – že má dobrý vzťah aj k Dankovi aj k Huliakovi;– po 28:30 – že keby ho miesto Kotlebu oslovilo PS alebo Smer, šiel by s nimi;– od 29:30 – prečo ho nezaujímalo odsúdenie kotlebovcov za extrémizmus;– po 31:00 – ako to bolo s jeho výrokmi o prezidentovi Kiskovi a o Izraeli;– od 36:00 – prečo bol ako jediný Slovák na vojenskej prehliadke v Moskve;– po 36:30 – či mu neprekáža, že Rusko je dnes centrom svetového fašizmu;– od 37:30 – či mu neprekážajú vyhrážky Ruska voči Európe vrátane nás;– po 39:33 – prečo nevníma Rusko ako agresora;– od 40:00 – že si ide prevziať vyznamenanie od ruského veľvyslanca pre svojho nebohého otca;– po 41:00 – čo hovorí na to, že nás Rusko označuje za nepriateľa a operuje na územiach EÚ;– od 42:50 – ako pozerá ruskú televíziu a vidí v nej aj propagandu;– po 44:20 – či sa netreba pozerať na politiku aj pragmaticky, cez to, kto nás ohrozuje;– okolo 48:00 – či mu ako dôkaz ruskej hybridnej vojny nestačí ani prípad Vrbětice;– po 49:00 – ako mu ruská vojna nestačí na vyvrátenie argumentov o slovanskej vzájomnosti;– od 53:00 – prečo Rusko ako „dubisko“ podľa neho automaticky neznamená ruský imperializmus a snahu o nadvládu nad inými slovanskými národmi;– po 56:00 – že Krym sa určite nevráti Ukrajine;– od 57:00 – že vojnu vidí ako konflikt sveta s Ruskom, ale súhlasí aj s opakom;– po 60. minúte – ako podľa neho revolúciu nepriniesli Kňažko s Budajom a Rusko raz bude demokracia.

Dnešní škôlkari sú oveľa viac informovanejšie, vedia viac a sú aj aktívnejšie i smelšie. Deti preto kladú vyššie nároky na aktívne trávený čas u nás, hovorí učiteľka a riaditeľka Materskej školy Michaela Vargová. A ako vidí realitu ministerských plánov zaviesť povinné škôlky pre deti od troch rokov?Povinné škôlky pre deti od troch rokov, tak znie aktuálny návrh ministra školstva, ktorým chce rozšíriť nutnosť predprimárneho vzdelávania už od roku 2028. A cieľ? Zabezpečiť deťom rovnosť šancí a to už v čo najútlejšom veku. Po kritike verejnosti však šéf rezortu školstva zaradil spiatočku a ubezpečuje, že vzdelávanie trojročných detí si môžu zabezpečiť aj u seba doma aj samotní rodičia, podmienkou však bude ich stredoškolské vzdelanie.Ministerstvo školstva tvrdí, že rozšírenie povinného predprimárneho vzdelávania deťom zlepší ich jazykové schopnosti, posilní im emocionálnu inteligenciu a už v čo najútlejšom veku napomôže odhaliť ich prípadné špeciálne potreby alebo ich talenty.Sú to najcennejšie čo máme, naše deti. Napriek tomu ich už v útlom veku troch rokov neraz zverujeme do opatery i výchovy štátu. Čo je cieľom predprimárneho vzdelávania, komu naše poklady vlastne zverujeme, čo dnes v realite trápi naše škôlky a sú na tieto ambiciózne plány ministra školstva vôbec pripravené?No a napokon, platí veta" Všetko, čo naozaj potrebujem vedieť, som sa naučil v materskej škole" od svetovo známeho Roberta Fulghuma a ak áno, prečo sú škôlky v našom živote tak dôležité? Ráno Nahlas s dlhoročnou učiteľkou ako aj riaditeľkou Materskej školy v Banskej Bystrici Michaelou Vargovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Štyri opozičné strany žiadajú Ústavný súd aby preveril zákon o strategických investíciách. Ten chce vláda použiť na urýchlenie výstavby projektov ako je prečerpávacia elektráreň Málinec.Zákon o strategických investíciách ohrozuje majetkové práva ľudí na Slovensku. Opozícia sa ho rozhodla napadnúť na Ústavnom súde. Zákon chce využiť napríklad minister životného prostredia Tomáš Taraba pri výstavbe vodného diela Málinec. Vďaka označeniu „strategická investícia“ by sa pozemky, ktoré budú v okolí prečerpávacej elektrárne dali ľahšie vyvlastniť.Nahrával Vladimír Amrich.

„Slovensko sa za túto správu nemusí hanbiť. No mám potrebu povedať, že Peter Pellegrini síce zahryzkal, no jemnúčko“ – pohľad Radoslava Štefančíka, politológa Ekonomickej univerzity, na správu o stave republiky z pera prezidenta. „Mnohé nepovedal, nepoukázal na nedostatky“, dopĺňa. No hovorí, že prezidenta Pellegriniho je za čo aj pochváliť.Prezident Peter Pellegrini vystúpil so svojou prvou správou o stave republiky. Chcel sa programovo pozerať do budúcnosti, aby sa vyhol kritike minulosti a teda práci politikov. Napriek tomu za „frustráciu a zúfalstvo“, ktoré nachádza v regiónoch môžu podľa neho politici. Od nich sa podľa prezident spoločnosť rovnako nedočká ani prepotrebného zmierenia. A kriticky si všimol si aj ministrov, ktorí sú „viac zdrojom kontroverzie ako uznania“.Vládu Roberta Fica pochválil, i vyzval. Pochválil za stavebný ruch a vyzval, aby nezabúdala na západných spojencov či aby sa pre pandemickú amnestiu dokázala pozrieť do očí pozostalým obetí pandémie. Opozícii zas neváhal pripomenúť, že medzi jej prívržencami je veľká časť tých, ktorí spochybňujú atentát na premiéra. Len chvíľu predtým z jeho úst zaznelo, že prezidentský palác nie je ani ďalším koaličným partnerom, no ani hniezdo m opozičného odporu. A čo sme v jeho príhovore nepočuli? Nenašlo si tam napríklad miesto kritizované rozkrádanie európskych peňazí na luxusné vily boháčov, ktoré už našlo svoj výraz v „banánovej republike“ pre Slovensko. Zmenené trestné kódexy či zrušená špeciálna prokuratúra, na ktoré sa pýta Brusel. Rovnako zrušená verejnoprávna Rtvs. Zástupy nespokojných pracovníkov kultúry vo výhražnom štrajku.Ako sa pozerá na prezidentskú správu o stave krajiny politológ Radoslav Štefančík?„Peter Pellegrini zostal ten tipický človek-kandidát vládnej koalície, ktorý sa stal prezidentom aj vďaka Robertovi Ficovi. Ak ho jeho politický otec vychoval a prakticky aj ustanovil do funkcie hlavy štátu, tak Peter Pellegrini nebol nejakým ostrým kritikom Ficovej vlády“, tvrdí politológ. Oceňuje, že prezident otvoril tému „vízie“ ponad volebné obdobia. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Slovensko v tridsiatich ôsmich minútach. Slovensko podľa Petra Pellegriniho. Prezident má za sebou svoju prvú správu o stave krajiny. Nechcel sa obzerať do minulosti, aby nemusel komentovať politikov, napriek tomu to robil. Nechcel kádrovať ministrov, napriek tomu sme počuli aj to. A hoci nechce mať z prezidentského paláca ani ďalšiu koaličnú centrálu či hniezdo opozičného odporu, vládna väčšina si vypočula aj pochvalu. Pripomenul jej však, že nesmie pri svojej diplomacii na všetky štyri svetové strany na jednu zabúdať. Aké reakcie vyvolala prezidentova správa o stave republiky? Okrem Roberta Fica budete počuť analytika portálu Euraktiv Radovana Geista, riaditeľku Via Iuris Katarínu Batkovú, šéfku nadácie Zastavmu korupciu Zuzanu Petkovú a politológa Radoslava Štefančíka. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Aké zaujímavé udalosti sa stali vo svete ekológie a environmentalizmu za ostatný mesiac? Čo by ste si z tejto problematiky nemali nechať ujsť?Vypočujte si 5 správ z ekológie, ktorým sme sa venovali:medvedie mäso v reštauráciách je podľa Kuffu v poriadkusvet prišiel o viac dažďových pralesov ako kedykoľvek predtým v históriiodborníci žiadajú stiahnutie novely zákona o životnom prostredíkomáre a diviaky decimujú poľnohospodárstvo, invázne druhy ohrozujú ekonomikupožičovňa oblečenia ukazuje nový spôsob využitia módy

Nedávny prieskum Inštitútu pre verejné otázky ukázal, že až 36 % slovenských stredoškolákov sa stretlo s využívaním umelej inteligencie na šikanovanie na ich škole. Ako konkrétne sa AI zneužíva na ubližovanie, aký to má dopad na psychiku mladých ľudí, ako sú na tieto nové fenomény pripravené školy a čo môžu robiť rodičia a pedagógovia?V novom dieli podcastu SHARE sa moderátor Živé.sk Ján Trangel rozpráva s expertkou z linky pomoci pre mladých (IPčko) Zuzanou Juránekovou o aktuálnych výzvach spojených s AI kyberšikanou, o tom, prečo mladí ľudia niekedy hľadajú útechu u chatbotov a ako im môžeme pomôcť bezpečne fungovať v digitálnom svete.Redaktori Živé.sk vydávajú knihu: Zo série rozhovorov sa dozviete, ako umelá inteligencia čoskoro zásadne zmení svet okolo nás:TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Ako AI (deepfakes, hlasové klony) zneužívajú mladí na kyberšikanu.Dopad AI na psychiku mládeže: Vnímanie reality a nárast osamelosti.Sú školy pripravené na nové formy AI kyberšikany a jej riešenie?Keď sa chatbot stane najlepším priateľom: Riziká vzťahov s AI.Ako môžu rodičia a učitelia pomôcť deťom v ére AI a kyberšikany.Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Sáru Smusiatu Juricovú na Instagrame sleduje bezmála stotisíc ľudí a patrí k slovenským influencerom s mienkotvorným profilom. Autobazar.EU na Facebooku sleduje viac ako 170-tisíc ľudí. Dobrá kombinácia pre testy a hodnotenie áut, ktoré sa medzičasom stali na slovenskom internete zvlášť lukratívnou témou. Stríž sa v rozhovore so Sárou pýta na jej názor na moderné hybridné a elektrické autá a poznatky z ich týždňového testovania, ale aj na jej osobný príbeh. Tvrdí, že ako žene niekedy internetová verejnosť vyčíta, keď sa vo svojich videách venuje technickým detailom áut. Napriek tomu vo svojom podcaste sa venuje histórii automobiliek a na sociálnych sieťach dokumentuje svoj život s „analógovou“ Mazdou Miata či pretekárske úspechy.V rozhovore sa Sára a Erik postupne venujú vozidlám Mazda Miata, MG3 Hybrid+, Mini Aceman a Volkswagen ID.7 Pro S Limited a zmieňujú aj Škodu Elroq, BMW i5 či umelecké vozidlá z kolekcie BMW Art Cars. Najnovšie modely z tejto kolekcie mníchovská automobilka odhalila 27. mája 2025 v bratislavskej Danubiane. Odkazy zmienené v rozhovore: Instagram Sáry Smusiaty Juricovej Podcast HaHaHa Auto Instagram Autobazar.EU Magazín portálu Autobazar.EU

Historička Hana Kubátová skúmala listy bežných Slovákov z vidieka, ktorí počas vojnového štátu písali politikom alebo ich manželkám. Obsah je často šokujúci. Písali, aby Židov odviezli čím skôr a pýtali si ich dom či napríklad kabát. Stávali sa aj situácie, že Židov ešte len odvážali, a miestni sa ešte pred ich zrakmi hádali o ich veci.Historička Kubátová narúša tradičný obraz nevinne sa prizerajúcich Slovákov, bez hlbších vedomostí o deportáciách. Podľa nej išlo o udavačský štát, kde sa udaní nazbieralo toľko, že na to štátne orgány nestíhali reagovať. Udali aj kňaza, ktorý veriacim vyčítal udavačstvo.Oficiálnou ideológiou režimu bol kresťanský nacionalizmus. Ten však pokrivil kresťanské učenie, lebo príkaz viery v blížneho zmenil na sebalásku v ľuďoch prebúdzal najhoršie. Režim prebúdzal v ľuďoch to najhoršie, keď Slovákom sľúbil, že sa budú mať lepšie na úkor všetkých ostatných. Štátna moc však vytvorila ohavný obraz o množstve židovského majetku, ktorý bol v rozpore s realitou a nikdy nemohla doručiť to, čo sľúbila.Hana Kubátová upozorňuje, že historické paralely s prítomnosťou sú často nepresné. Priznáva však, že niektorí slovenskí politici dnes používajú podobnú rétoriku, akou sa vyznačovali ľudácki predstavitelia. Podobnosti badá najmä v naratíve ohľadom regiónov, v neustálom hľadaní nepriateľa, v stavaní Slovenska do pozície obete či v snahe meniť konštruktívnu kritiku na prejav nenávisti.Rozhovor nahrával Peter Hanák.

V súvislosti s umelou inteligenciou sa často hovorí o jej potenciáli posilniť kybernetické hrozby. AI však môže zohrávať kľúčovú úlohu aj na opačnej strane – ako efektívny nástroj v boji proti útokom a pri ochrane systémov. Aké riešenia založené na AI už dnes existujú a aké sú perspektívy do budúcnosti? V novom dieli podcastu SHARE sa Maroš Žofčin rozpráva s Tomášom Vobrubom, vedúcim bezpečnostným inžinierom spoločnosti Checkpoint Technologies, o praktickom využití umelej inteligencie a strojového učenia v kybernetickej bezpečnosti, proaktívnom vyhľadávaní hrozieb, ale aj o dôležitosti pevných základov bezpečnosti pred nasadením pokročilých AI nástrojov.V podcaste hovoríme o týchto témach:Ako AI a strojové učenie pomáhajú odhaľovať známe aj nové kyberhrozby.Proaktívne hľadanie útokov: Sledovanie dark webu a aktivít hackerov.Kde sú limity AI v kyberbezpečnosti a prečo je ľudský faktor stále dôležitý.Prečo sú základy bezpečnosti dôležitejšie ako naháňanie AI nástrojov.Aká je budúcnosť AI v obrane proti stále sofistikovanejším útokom.Podcast prinášame v spolupráci so spoločnosťou Checkpoint Technologies.Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Súhrn Niké ligy v ďalšej časti podcastu Kam si to kopol? Viaceré kluby mimo veľkej štvorky zaujali. Komárno zvládlo prvú sezónu v Niké lige aj napriek hraniu „vonku” a finančným problémom. Košice pod vedením Romana Skuhravého prekvapili postupom do top 6. Skalica sa po zlej jeseni vzchopila a na jar bodovala naplno.Aj to sú témy, o ktorých sme sa bavili s Norbertom Hrnčárom a Petrom Ďurišom.

Namiesto riešenia kanalizácie alebo vodovodov v rómskych osadách, kde ľudia žijú na hline, sa u vás postaví úplne nezmyselný Rómsky mediálny dom za 60 miliónov. To sa nedá prehliadať, tvrdí v rozhovore pre Aktuality.sk Tomáš Zdechovský, ktorý vedie kontrolu europarlamentu na Slovensku.Na Slovensku je kontrola z europarlamentu. Prišla si posvietiť na to, ako čerpáme európske peniaze, a chce vedieť, prečo nás dotácie neposúvajú dopredu, ale končia tam, kde nemajú.Europoslancov zaujíma, aké následky má zmena trestných kódexov, ktorú pripravila vláda Roberta Fica, zánik Národnej kriminálnej agentúry aj Špeciálnej prokuratúry. Pod drobnohľadom budú aj haciendy, na ktoré ich majitelia dostali peniaze z Pôdohospodárskej platobnej agentúry. Europoslanec Tomáš Zdechovský, ktorý skupinu vedie, nevylučuje, že môže prísť aj k zastaveniu eurofondov.„My by sme sa dnes mali rozprávať o tom, ako sa Slovensko pripravuje na výstavbu vysokorýchlostných tratí, ako modernizuje a investuje do dátových infraštruktúr. Pozerali sme sa na projekty cezhraničnej spolupráce. A namiesto toho tu riešime, či niekto neukradol peniaze na opravu svojich luxusných víl a či niekto možno nezaložil vlastnú nákladnú dopravu za peniaze daňových poplatníkov a dôchodcov z Českej republiky alebo Nemecka,“ hovorí v rozhovore pre Aktuality.sk.

„Pre väčšinu voličov je menej bolestná konsolidácia cez druhý pilier ako cez vyššiu DPH či transakčnú daň. Pre politikov je to pokušenie“, hovorí Miroslav Kotov, predseda Asociácie dôchodkových správcovských spoločností. Nazýva to „nízkym ovocím“, pri ktorom sa politici neunavia. Reaguje tak na tému opätovného otvárania druhého piliera. Ten podľa neho potrebuje najmä stabilitu.Vláda a jej premiér nezakryte hovoria o potrebe opätovne otvoriť druhý dôchodkový pilier. Operujú takmer 60-tisíc sporiteľmi, pre ktorých je nevýhodný. A robia to v kontexte konsolidácie – a teda hľadania peňazí na znižovanie kritickej štátnej zadlženosti. Z opozície zaznieva kritika, že súkromné dôchodkové úspory nemôžu slúžiť ako záplata na dieru v štátnych financiách. Hovorí o účelovosti.Minister práce Erik Tomáš hovorí o rokovaniach so správcami dôchodkových úspor, pričom odkazuje, že sporitelia sa nemusia obávať. Môžeme byť spokojní? Téma pre Miroslava Kotova, ktorý stojí na čele Asociácie dôchodkových správcovských spoločností.

Napätie medzi koaličnými stranami Smer a Hlas narastá. Ich spory sa týkajú nielen pandémie, ale aj členstva Slovenska v Európskej únii či cesty Roberta Fica do Moskvy.Rozbroje sa stupňujú aj vo vnútri druhej najsilnejšej vládnej strany. Hlasu v uplynulých mesiacoch sústavne klesajú preferencie. Kým niektorí ministri sa otvorene vyhraňujú voči Smeru, predseda Hlasu Matúš Šutaj Eštok sa drží v úzadí. Aj preto sa aktuálne špekuluje o tom, či ho strana neplánuje vymeniť.„Nemyslím si, že prípadná zmena predsedu dokáže zmeniť názor ľudí. Dôvera sa buduje veľmi ťažko a nedôvera veľmi ľahko. Matúš Šutaj Eštok urobil všetko pre to, aby mu sociálnodemokratickí a ľavicoví voliči neverili,“ hovorí šéfredaktor Aktuality.sk Peter Bárdy. Akákoľvek zmena na stoličke predsedu Hlasu by podľa Bárdyho bola iba maskovacím manévrom.O tom, ako máme čítať situáciu v koalícii, či nám hrozia predčasné voľby a akú úlohu zohráva v pretrvávajúcich koaličných sporoch vládny splnomocnenec Peter Kotlár, sme sa rozprávali s Petrom Bárdym a redaktorom politického oddelenie Marekom Biróom.

Koľko peňazí treba na pocit šťastia? Pomáhajú si ľudia viac ako zvieratá? Samuel Kováčik vie zodpovedať aj takéto otázky. Fyzik, zakladateľ projektu Vedátor a influencer popularizuje vedu a podporuje vzdelávanie. Vypočujte si podcast Impact Talks, v ktorom prinášame inšpiratívne filantropické príbehy a búrame tabu spojené so slovom filantropia.Podľa Samuela je príkladov pomáhania v prírode veľa. Stromy si v náročných podmienkach dokážu vďaka hubám vzájomne posúvať živiny. Vlci aj netopiere sa o korisť podelia s tými, čo nešli na lov alebo nemali toľko šťastia. Lasicovité šelmy mungovia sa starajú o slabé, choré a staré jedince. Paralely s pomáhaním vidí aj vo fyzike. „Teória chaosu znamená, že niekedy aj malá zmena môže vo výsledku znamenať obrovský efekt. Zjednodušene je to efekt motýlích krídel. Pomáhanie je vlastne prenesenie tohto motívu,“ vysvetľuje.V podcaste sa dozviete:čo je pravdy na tom, že pomáhanie máme v génoch;ako peniaze súvisia s krivkou šťastia;prečo konšpiračné teórie často démonizujú práve filantropov;ako vedecké poznanie vysvetľuje naše správanie;čo ho priviedlo z Dublinského výskumného inštitútu späť na Slovensko.Kto je Samuel Kováčik?Teoretický fyzik je známy ako zakladateľ a hlavná tvár projektu Vedátor. Jeho cieľom je nielen popularizovať vedu, ale aj vyvracať hoaxy a podporovať kritické myslenie. Okrem toho nahráva podcasty, organizuje verejné prednášky a diskusie na vedecké témy.Pôsobí na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave a na Masarykovej univerzite v Brne. Pracoval v Dublinskom inštitúte pokročilých štúdií, kde získal výskumný grant od Írskej výskumnej nadácie.V roku 2020 ho slovenský Forbes zaradil medzi Osobnosti roka. Impact Talks V podcaste Impact Talks predstavujeme osobnosti z biznisu, kultúry a športu, ktoré búrajú zaužívané predstavy o filantropii. Srdciarov, ktorí pomáhajú intuitívne, aj tých, ktorí sa snažia o čo najväčší spoločenský dopad. Lebo filantropia je pestrá a zďaleka nie je iba o rozdávaní peňazí.Impact Talks vám prináša Nadácia Pontis, ktorá sa dlhodobo venuje rozvíjaniu filantropie, sociálnych inovácií a zodpovedného podnikania.Podcast vzniká v spolupráci s portálom Aktuality.sk a moderuje ho Martin Staňo.

Zákaz krížového vlastníctva medzi zdravotnými poisťovňami a nemocnicami, ale aj zrušenie odvodov a ich prerod na dane, čo by vyšachovalo súkromné poisťovne z biznisu s našimi odvodmi. I to sú témy, ktoré by mohli zásadne posunúť naše zlyhávajúce zdravotníctvo. Tvrdí to poslanec PS Oskar Dvořák. Nie je však politická scéna až mocš prepletená so záujmami tzv. Pentagelu? Zdravotníctvo nebolo nikdy prioritou tohto štátu. Priznáva to dnes otvorene už aj premiér Fico, keď zdravotníctvo ako premiérsku tému opakovane odmieta, tvrdí v rozhovore pre Aktuality poslanec PS Oskar Dvořák.Privatizáciou zdravotných odvodov sme si v zdravotníctve vyrobili peklo, hovorí na margo zajacovej reformy, ktorou sa umožnilo vytváranie zisku z verejných zdrojov, bývalá šéfka Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Renáta Bláhová. Dnes, po vyše 20tich rokov vidíme výsledky:Štát na verejný záujem v zdravotníctve rezignoval, pacienti ho nezaujímajú a ministerstvo zdravotníctva ovládli lobisti, hovorí v až šokujúco otvorenej kritike pre Ráno Nahlas šéf Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomír Andrassy.Napriek tomu, že zdravotníctvo patrí medzi kľúčové oblasti, ktoré nás ako občanov trápia a napriek tomu, že do zdravotníctva nelievame každoročne čoraz viac miliárd, efektivita, kvalita i dostupnosť zdravotných služieb sa pre pacientov nelepšia, ba práve naopak. Navyše, systém, ktorý nás čoraz častejšie núti zháňať peniaze na inovatívne lieky či modernú liečbu po všakovakých zbierkach, stále umožňuje súkromných finančným žralokom generovať z našich verejných zdrojov ich súkromné zisky.Je toto naozaj v poriadku alebo už dozrel čas na skutočne zásadnú zmenu slovenského zdravotníctva? Bolo by krokom vpred zrušenie zdravotných odvodov či zákaz krížového vlastníctva? Naozaj podľahol štát - i politici naprieč stranami, lobistom z finančných skupín a ako vlastne osedlať a zregulovať záujmy predátorského kapitálu v tejto tak citlivej sfére?"Máme už analýzy Útvaru hodnoty za peniaze, ako i Úradu pre Dohľad nad zdravotnou starostlivosťou no a teraz to hovorí už aj NKÚ, že skutočne sú tu niektorí hráči, ktorí zo zdravotníckeho systému dokážu vyťažiť viac. No a kto má dnes prísť a riešiť to? Má prísť štát - ako regulátor, a využiť napríklad programovú vyhlášku, má si pohnúť so zavádzaním DRG a má opraviť všetky tieto nedostatky. Ak doteraz nekonal, ja by som to nazval spolupáchateľstvo. Neviem či vedome alebo nevedome, ale je to spolupáchateľstvo," tvrdí poslanec Progresívneho Slovenska Oskar Dvořák.Ráno Nahlas s expertom na zdravotníctvo a poslancom Progresívneho Slovenska Oskarom Dvořákom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinký. P.S.Spomínanú liekovú vyhlášku minister zdravotníctva napokon nepodpísal. Kamil Šaško vyhlásil, že vyhláška nevstúpi do platnosti, kým - jeho slovami, nedosiahne "odbornú zhodu."

Jozef Olajoš (1944) bol hudobníkom od základnej školy. Priatelil sa s Ladislavom Martoníkom, ktorého zastrelili ruskí okupanti v roku 1968 na ulici. Počas normalizácie cestoval s kapelou po svete – bol členom Orchestra Juraja Szabadoša i Orchestra Gustáva Offermanna. V roku 1993 spoluzakladal klub Jazz Košice.

Podľa odhadov Svetovej zdravotníckej organizácie postihuje schizofrénia približne 1 % svetovej populácie. Na Slovensku sa prevalencia schizofrénie pohybuje okolo 0,7 – 1 % dospelej populácie, čo znamená, že s týmto ochorením žijú desiatky tisíc ľudí. Schizofrénia pritom skracuje priemernú dĺžku života ľudí približne o 15 až 20 rokov.Pri príležitosti Svetového dňa povedomia o schizofrénii (24.5.) sme sa s Michalom Patarákom, Prezidentom Slovenskej psychiatrickej spoločnosti a prednostom II. Psychiatrickej kliniky Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Banskej Bystrici pozreli na to, ako táto diagnóza ovplyvňuje život slovenských pacientov a aké povedomie o nej prevláda v našej spoločnosti a lekárskom prostredí.

Tancovala na hudbu, ktorú nepoznala, proti súperom, ktorých nečakala - a aj tak zvíťazila. Michaela „Mishena” Stašová si svojou autenticitou a energiou podmanila celé publikum. V podcaste sa dozviete, ako sa pripravuje, čo pre ňu tanec znamená a prečo je dôležité ísť si za svojím.Olympijský videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.Čo sa v rozhovore dozviete?ako prebieha tanečný „battle“ako jej úspech zmenil životako vníma energiu publika počas tancaako si spomína na momenty počas „battlu“aké to bolo postúpiť do fináleči rieši tanečník stravu a mentálnu prípravu