Podcasty Aktuality.sk

Fact-checking býva zvyčajne reaktívny – vyvracia dezinformácie, ktoré sa už šíria. Preto sa k ľuďom často dostáva až ako druhý v poradí. Ako sa však dá s dezinformáciami bojovať ešte predtým, než sa vôbec začnú šíriť? Aj o tom diskutovala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou projektu Demagóg.sk Veronikou Frankovskou a analytikom Demagóg.sk Pavlom Valíkom.V úvode Veronika Frankovská priblížila, že na dezinformačnej scéne opäť rezonovali témy zdravia, vakcín a ruskej invázie na Ukrajinu. Najnovšie sa veľa pozornosti sústreďuje na boje o Pokrovsk, odkiaľ sa šíria videá vytvorené umelou inteligenciou, na ktorých sa údajne vzdáva veľký počet ukrajinských vojakov. „Nevieme presne, aká je tam situácia, keďže z oblasti prichádza málo nezávislých informácií. Musíme si však dávať pozor, aby sme nešírili nepravdivé videá vytvorené pomocou AI,“ dodáva Frankovská.Ďalšou veľkou témou je podľa Frankovskej digitálne euro, o ktorom sa v súčasnosti rokuje na európskej pôde. „Ľudia šíria obavy, že v budúcnosti nahradí hotovosť, alebo že hotovosť bude zakázaná, prípadne že niekto bude sledovať ich nákupy či uhlíkovú stopu. V skutočnosti je však digitálne euro len koncept, na základe ktorého by Európska centrálna banka vydávala digitálnu formu peňazí. Na rozdiel od súčasného systému, kde digitálne peniaze vytvárajú najmä komerčné banky, by tak išlo o oficiálnejšiu a nezávislejšiu formu,“ vysvetľuje Frankovská.Samotnou podstatou fact-checkingu je podľa Veroniky Frankovskej sledovanie, aké dezinformácie sa objavujú, a následná reakcia na ne. „Máme množstvo dát a výskumov, ktoré ukazujú, že k ľuďom sa často dostane len tá prvá správa. V kombinácii s tým, že nepravdivé – a najmä negatívne – správy sa šíria rýchlejšie a častejšie, to vedie k tomu, že veľa ľudí zachytí práve tú nepravdivú informáciu, ale už sa k nim neskôr nedostane jej oprava,“ vysvetľuje Frankovská.Dodáva, že čoraz viac sa presadzuje prístup, podľa ktorého je dôležité, aby sa k ľuďom ako prvé dostali pravdivé informácie. „V témach, kde sa očakáva, že sa budú šíriť dezinformácie, by si mali factcheckeri aj oficiálne inštitúcie dať pozor na to, aby v zrozumiteľnej forme komunikovali, aké nepravdivé tvrdenia sa môžu objaviť, ale predovšetkým poskytovali overené informácie, ktoré majú k dispozícii. Tento prístup sa nazýva prebunking,“ uzatvára.V druhej časti diskusie analytik Demagóg.sk Pavol Valík priblížil prebunkingový materiál o údajných nákupoch Volodymyra Zelenského. „Snažili sme sa zistiť, či sa niektoré dezinformácie šíria častejšie alebo s väčšou intenzitou. Jeden z výsledkov nášho výskumu ukázal, že sa naozaj objavujú pravidelne a veľmi často sa opakujú. Najviac sa vracajú v obdobiach, keď sa rozhoduje o pomoci Ukrajine,“ vysvetlil Valík.Valík zdôraznil, že nejde o náhodné dezinformácie, ktoré by boli vypustené bez cieľa, ale o systémovú operáciu, zameranú najmä na európskych a amerických občanov.

Žilinský brankár Roman Rychlík prišiel do podcastu suSPEAK s Marekom Marušiakom a Rasťom Konečným s príbehom, ktorý by mal poznať každý slovenský športový fanúšik.V podcaste na ŠPORT.sk sa 24-ročný gólman otvorene rozhovoril o boji s diabetom 1. typu, ktorý mu diagnostikovali v 13 rokoch. „Prvá veta doktorky bola, že nemôžem hrať hokej, že s tým sa mám rozlúčiť,” spomína Roman Rychlík na moment, ktorý mohol ukončiť jeho kariéru skôr, než sa poriadne rozbehla.Namiesto toho sa však začala cesta plná sebadisciplíny a sebapoznávania. Trebišovský rodák, ktorý začínal na zamrznutom rybníku v mestskom parku, sa prepracoval až do extraligy a dnes patrí medzi najstabilnejších slovenských brankárov. V otvorenom rozhovore vysvetlil, ako vyzerá jeho každodenný režim s podávaním inzulínu štyrikrát denne a prečo sú zápasové dni pre diabetického športovca extrémnou výzvou.Roman Rychlík podrobne opísal, ako stres a adrenalín pred zápasom robí jeho telo inzulínovo rezistentným a ako sa snaží udržať psychickú pohodu, pretože práve tá zásadne ovplyvňuje hladinu cukru. Hovoril aj o tom, ktorí hokejisti z NHL s rovnakým ochorením sú pre neho vzorom a inšpiráciou, že sa dá fungovať aj na najvyššej úrovni.V podcaste si spomenul aj na kurióznu situáciu zo začiatku kariéry, keď mal za jednotku a zároveň svojho agenta Tomáša Vošvrdu. Roman Rychlík vysvetlil, prečo v tom nevidel problém a ako táto netradičná situácia vyzerala zvnútra šatne. Zaujímavosťou je aj fakt, že chytá s lapačkou v pravej ruke, čo v rozhovore vtipne rozobral spolu s moderátormi.Dnes je súčasťou jednej z najsilnejších brankárskych trojíc v extralige po boku Connora LaCouveea a Andreja Košarišťana. Roman Rychlík ponúkol v suSPEAKu úprimný rozhovor o tom, že limity sú často len v našej hlave a stačí ich neprijať.

Mesto, opozícia a nakoniec občianska iniciatíva. Zostavy, ktoré sa v hlavnom meste ujali organizácie verejných zhromaždení k 17. novembru. Všetky na jednom mieste – na Námestí slobody, ktoré ešte v historickom Novembri nieslo meno iného uzurpátora moci Klementa Gottwalda. Na jednom mieste, no s tromi rozličnými časmi začiatku. Prečo? Aj na to sa pozrieme s Luciou Štasselovou z iniciatívy Mier Ukrajine, ktorá stojí za organizáciou tretieho zhromaždenia – v réžii občianskej iniciatívy.„Z princípu sú občianske združenia a aktivisti oponentom či už vládnym alebo opozičným stranám. Zatiaľ sme stále slobodná krajina, hoci nám z toho ukrajujú. Keď nejde o život, mali by sme byť vyvažujúcim prvkom, kontrolou moci,“ vysvetľuje Lucia Štasselová. Už najbližší 17. november, ktorý nebude prvýkrát po 25-rokoch dňom pracovného pokoja, sa tak Námestia slobody organizačne a dramaturgicky zmocnia tri zostavy. Ako na to zareaguje námestie a krajina?„Tú rôznorodosť vítam. Približujeme sa tým napríklad Prahe. Tam idete od jedného podujatia k druhému. Slávi sa to na každom kroku,“ hovorí Štasselová.Pripomína tiež, že boj za slobodu a demokraciu nemôže nikdy skončiť. „Keď sa prestanete o slobodu a demokraciu starať, ona vám zdegraduje,“ hovorí.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Súčasná garnitúra sa dokáže neuveriteľne dovolávať výhod demokracie a zároveň spochybňovať, ako diametrálne lepšia je oproti diktatúre.Čo pripomína sviatok 17. novembra po koaličných zásahoch, načrtáva Ťažký týždeň.Epizóda je sponzorovaná.

Jeseň mení krajinu, no bzukot opeľovačov sa v nej nekončí. Mnohé druhy, od čmeliakov s termoregulačnými schopnosťami až po špeciálne druhy včiel, hľadajú potravu na neskoro kvitnúcich rastlinách a pripravujú si úkryty na prezimovanie. WWF Slovensko sa zameriava na ich ochranu prostredníctvom biopásov a ekologického kosenia, čím poukazuje na kľúčový význam týchto malých hrdinov pre celú našu krajinu.Štefan Jančo nám v podcaste Ekokast prezradil, ako im môžeme pomôcť v meste aj v záhrade a prečo je ich prežitie našou spoločnou zodpovednosťou.Čo sa v podcaste Ekocaste dozviete? Ako dokáže čmeľ premenlivý hľadať potravu pri nižších teplotách? Aké biologické mechanizmy mu to umožňujú? Bolo vedecky dokázané, že aj včely spia. Ako a kde presne odpočívajú voľne žijúce druhy včiel? Hodvábnice a iné samotárky si hniezda budujú v zemi alebo v dreve. Zaujímavé je hniezdo vlnárky balotovej. Ako sa teda od seba možno líšia a čo ich charakterizuje? V rámci projektu WWF Slovensko sa zameriavajú aj na vzácne druhy. Prečo sú napríklad modráčik krvavcový a ohniváčik veľký zraniteľné?

Aký zmysel majú protesty, ak po nich zrejme nepadne vláda? Frustrovaní voliči od vládnej koalície odchádzajú k hnutiu Republika. Podľa politológa Pavla Hardoša už ale vládu krajnej pravice máme. O čo horšia by teda bola vláda Milana Uhríka? Sledujeme po celom svete veľkú konzervatívnu alebo dokonca krajne pravicovú revolúciu? Smerujeme teda opäť do nedemokracie, alebo tam už sme? Podľa Pavla Hardoša sa treba pozrieť na to, aké knihy pálili nacisti – napríklad prvé výskumy o transrodovosti.V podcaste s politológom Pavlom Hardošom sa dozviete:od 0:30 – Či majú zmysel protesty a prípadný generálny štrajk na 17. novembra.po 1:00 – Na čo v skutočnosti slúžia protesty, ak nie na pád vlády.od 4:00 – Či sa podarí presvedčiť tetu Helenu a uja Štefana, ktorí rozhodujú voľby.po 5:00 – Prečo voliči Smeru prechádzajú k Republike (o spojených nádobách).od 9:00 – Čo si myslí o tzv. kriedovej revolte študentov v Poprade.po 11:30 – Čo sú skutočné zdroje frustrácie ľudí.od 16:00 – Prečo potom vláda rieši trestný zákon a tranzície.od 20:00 – Že nacisti pálili knihy o transrodovosti.od 22:00 – Že ľudia ako Lukáš Machala sa pretrollovali do funkcií.po 26:30 – Či zažívame konzervatívnu, alebo skôr krajne pravicovú revolúciu.od 27:30 – Čo definuje krajnú pravicu.od 30:00 – Čo je normalizácia krajnej pravice a ako sa má demokracia brániť.od 33:00 – Čo by bolo horšie, ak by vládla Republika namiesto Smeru.od 35:20 – Či smerujeme k nedemokracii alebo tam už sme.po 39:20 – Prečo sa politikom oplatí správať sa na sociálnych sieťach primitívne.od 40:30 – Prečo idú do politiky ľudia ako odsúdený Zorosláv Kollár a či je to znak úpadku.od 43:00 – O fenoméne Donalda Trumpa a úlohe médií pri jeho vzostupe.od 44:30 – Že existujú konzervatívni „sorosovia“ a platili aj Charlieho Kirka.od 46:30 – Aký je teda rozdiel medzi Sorosom a pochybnými webmi na Slovensku.po 49:00 – Či sa dá pred týmto globálnym trendom krajnej pravice a autokratizácie ešte niekam utiecť, ak sa to deje aj v Prahe či USA.od 50:00 – Prečo nie je riešením útek, ale hľadanie príčin frustrácie a štrukturálnych problémov.

Kradnúť už nechodia len hladní ľudia, ale všetci, ktorí majú problémy s dlhmi alebo drogami, a aj organizované skupiny, lebo ich k tomu motivovala vládna koalícia. Tvrdí to Zuzana Števulová, právnička a poslankyňa parlamentu za Progresívne Slovensko. Policajti podľa nej nemajú kapacity ani na veľké daňové zločiny, nie ešte na drobné krádeže.Majú protesty význam? Proti čomu a s akými požiadavkami sa vlastne opozičné strany chystajú na námestia? A budú naozaj niekde dva protesty v tom istom čase, alebo to majú opozičné strany s aktivistami dohodnuté?Rozhovor vo videopodcaste Ráno Nahlas viedol Peter Hanák.

Verejnoprávna STVR tento týždeň neodvysielala reportáž o podnikateľovi, ktorý kvôli seychelským schránkovým firmám prišiel o peniaze. Deň po tom dostala na zvyšok tohto roka stopku celá investigatívna relácia Reportéri. Kým vedenie televízie tento krok zdôvodňuje pochybnosťami o právnych či etických aspektoch obsahu, autor akékoľvek právne následky vylúčil.Neodvysielanie reportáže však nie je jedinou indíciou, ktorá naznačuje, že verejnoprávna STVR sa pod súčasným vedením od základov mení. Dôkazom je analýza, s ktorou pred pár dňami prišla organizácia Transparency International Slovensko. Vyplýva z nej, že spravodajstvo STVR ovládli koaliční politici, pričom najväčší priestor dostali ministri strany Hlas.O súčasnom dianí a ďalšom smerovaní verejnoprávnej televízie sme sa v podcaste Aktuality Nahlas rozprávali s politickou reportérkou Aktuality.sk Frederikou Lodovou a senior analytikom Transparency International Slovensko Ľubošom Kostelanským. Nahrávala Katarína Runnová

Do podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk prijal pozvanie Dávid Romaňák, slovenský hokejový reprezentant a opora HK Spišská Nová Ves. Pred štyrmi rokmi pomohol klubu k návratu medzi slovenskú elitu a dnes patrí medzi jeho najspoľahlivejších obrancov. Na MS v hokeji odohral zatiaľ jeden duel, no aj táto skúsenosť mu pomohla posunúť sa ďalej v kariére.Úvod sezóny na Spiši sa však nevyvíjal podľa predstáv. Tím sa po slabšom štarte snažil nájsť správny rytmus a nadviazať na výkony z minulého ročníka. Dávid Romaňák priznáva, že mužstvo prešlo zmenami, no verí, že z reprezentačnej prestávky sa vráti silnejšie: „Úvod sme mali asi najhorší odkedy sme postúpili do extraligy. Prišlo k výmenám hráčov a zmenil sa aj tréner, ale už v posledných zápasoch bolo vidieť progres.”V tíme Spišskej Novej Vsi si vybudoval pevné miesto najmä spoľahlivou a poctivou hrou. Jeho úloha nespočíva v strieľaní gólov, ale v práci, ktorú fanúšik často nevidí – v defenzíve, pri oslabeniach a v detailoch, ktoré taktiež rozhodujú o výsledku zápasu. Aj vďaka tejto zodpovednosti patrí medzi najvyťaženejších hráčov mužstva.Reprezentačný dres si váži o to viac, že jeho cesta medzi najlepších nebola jednoduchá. Ako mladší nepatril medzi najväčšie talenty a dokonca prežil obdobie, keď nedostával príležitosť ani v kategórii o rok mladších hráčov. „Bol som hráč, ktorý nehral v mládeži skoro vôbec, dokonca som bol preradený k o rok mladším chlapcom a ani tam som niekedy nehrával,” spomína. Práve vtedy sa v ňom zlomilo odhodlanie niečo zmeniť a začal hľadať spôsoby, ako sa zlepšiť, trénoval navyše a nastavoval si ciele, ktoré si každý deň plnil.Okrem hokeja sa zaujíma aj o technológie a analytiku. V minulosti študoval informatiku a dodnes ho fascinuje dátová stránka športu. Po kariére by si vedel predstaviť práve prácu pri analýze výkonov a moderných hokejových dát.

Umelá inteligencia má byť náš kolega, lekár aj minister. Zatiaľ je to však skôr digitálny chaos plný predsudkov, pochybných experimentov a strachu o prácu. Pomáha nám AI skutočne napredovať, alebo len zosilňuje naše najhoršie predsudky? Nové štúdie potvrdzujú, že ospevovaná AI v medicíne je v skutočnosti digitálny sexista, ktorý ženám systematicky radí horšiu liečbu. Otestovali sme na vlastnej koži, ako moderátorke s bolesťami ChatGPT poradil, aby „zostala doma“.Zatiaľ čo sa bežní ľudia začínajú spoliehať na nespoľahlivé rady, inde sa experimentuje ešte divokejšie. V Albánsku je AI ministerka „tehotná“ a má „porodiť“ 83 AI asistentov, ktorí budú dohliadať na poslancov.A aké to má celé dopady na prácu? Dozviete sa, prečo šéf Fordu varuje pred zánikom polovice kancelárskych miest, ktoré pozície sú už dnes reálne ohrozené a prečo by ste mali byť na chatbota drzí, ak od neho chcete lepšie výsledky.V novej epizóde podcastu SHARE sa redaktori Živé.sk Lucia Kobzová a Maroš Žofčin rozprávajú o najdôležitejších AI novinkách za posledné týždne a o tom, čo znamenajú pre našu budúcnosť.Tip na čítanie: Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“.TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste sa dozviete:Prečo je AI v medicíne nebezpečný digitálny sexista a ženám radí horšiu liečbu.Ako sa chatbot naučil, že má žene s vážnymi príznakmi poradiť, aby zostala doma.Prečo je AI ministerka v Albánsku „tehotná“ a ako jej 83 „detí“ zmení parlament.Ktoré pracovné miesta sú naozaj ohrozené a prečo AI najviac zasiahne absolventov.Prečo by ste mali byť na chatbota drzí, ak od neho chcete presnejšiu odpoveď.Odkazy na témy, o ktorých hovoríme v podcaste:AI ministerka je „tehotná”Ak budete k AI drzí, dá vám lepšie výsledkyAI v medicíne diskriminuje ženy a menšinyAI nahradí biele goliereAI teta pre obete zneužívaniaEsej: V čom dnešné AI pripomína dial-up éruPodcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Má minister vnútra Matúš Šutaj Eštok na účte dosť peňazí na vyplatenie čurillovcov po prehratom súdnom spore? A čo mu hrozí, ak sa policajtom neospravedlní? „Nemôžeme mu to rozkázať, ani exekútor ho fyzicky nedonúti napísať ospravedlňujúci status," hovorí advokát Peter Kubina v relácii Na rovinu.V podcaste s Petrom Kubinom sa dozviete:00:35 – či po prehre ministra prežíva škodoradosť;01:25 – prečo zažalovali práve status o čurillovcoch a Černákovi;04:45 – prečo si každý policajt žiadal od M. Šutaja Eštoka 15-tisíc eur;06:25 – že minister žiada privilégiá;08:00 – či by mali súdy zavolať tomu, kto si neprebral poštu;10:03 – že každý, kto má elektronickú schránku, má aj zodpovednosť;11:20 – či existuje výnimka používania e-pošty pre politikov;12:25 – že výhovorky o nefunkčnej schránke neobstoja;13:25 – ako je možné, že Šutajovi Eštokovi celé mesiace nikto nedal echo o spore;15:30 – či štát dokáže prinútiť predsedu Hlasu ospravedlniť sa;18:17 – koľko peňazí má minister na bežnom účte;19:16 – či čurillovcov nemrzí výhra sporu bez boja;21:15 – prečo o žalobe na ministra celé mesiace neprehovorili;23:02 – či má M. Šutaj Eštok ešte šancu zvrátiť rozsudok;24:40 – o útokoch na sudcu;26:20 – koho ďalšieho žalujú čurillovci;29:40 – prečo je predseda Hlasu zaujatý voči policajtom;30:45 – či neznevažuje prácu inšpekcie;34:15 – ako dopadlo trestné oznámenie inšpekcie;35:35 – či plánuje zmierniť svoj slovník.

Máme za sebou prvú reprezentačnú prestávku a tri z piatich prípravných zápasov slovenských hokejistov pred olympiádou v Miláne. Ako Slováci obstáli na Nemeckom pohári? Kto si vybojoval olympijskú miestenku a nad kým visí otáznik? V novej časti Trefného strieľania Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie), Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) a hokejista Juraj Mikúš vyskladali aj nomináciu brankárov a obrancov.

Prvostupňový súd Mikuláša Černáka neprepustil, lebo mu neuveril. Bývalý bystrický boss je totiž usvedčený klamár a manipulátor. Niektorí znalci tvrdili, že je nenapraviteľný psychopat. Aké argumenty o tom svedčia? Vypočujte si ďalšiu epizódu podcastu Mafiánsky štát.Prečo iní mafiáni sú už na slobode, alebo sa niekedy dostanú z výkonu trestu von, ale Mikulášovi Černákovi sa to zatiaľ nepodarilo? A vedeli ste, že Černák si už spoza mreží objednal minimálne jednu, a možno až dve vraždy?Podľa najnovších informácií so žiadosťou o podmienečné prepustenie dlhodobo kalkuloval. Priznal sa a oľutoval teda len preto, aby mal šancu dostať sa na slobodu? A ako pri posudzovaní na súde zavážilo, že žiadosť o prepustenie nepodal sám, ale iba sa pridal k žiadosti pochybného občianskeho združenia?V tejto epizóde Mafiánskeho štátu budete počuť experta na mafiu Jána Petroviča a Petra Suržina mladšieho, pozostalého po zavraždenom, ktorému jeden z černákovcov odrezal hlavu.Autorom scenára a moderátorom je Peter Hanák.

„Vtedy sme hovorili, že zoberme ako občania svoju budúcnosť do vlastných rúk. Dnes to nestačí, musíme ju zobrať aj do vlastných nôh,“ hovorí Martin Bútora, dramaturg novembrových námestí z roku 1989. „Chodiť všade, kde je to potrebné, vysvetľovať a pomáhať odhaľovať pravdu. A musíme to zobrať aj do vlastného srdca. Aby sa odkaz Novembra rozšíril na celého človeka,“ dodáva. November, aký tu dlho nebol. Paradoxne – za mobilizáciou jeho osláv na tisíc spôsobov je snaha vlády Roberta Fica premeniť ho na jeden zo zdrojov štátnej konsolidácie. Zo symbolu slobody a demokracie urobiť jeden zo zdrojov štátneho šetrenia.A ak sme si 17. november pripomínali už tri dekády vždy v kategóriách intenzívnej slávnostnosti, tento rok to bude zásahom vládneho aparátu ešte intenzívnejšie. November, aký tu dlho nebol, sa tak na Slovensku oblúkom priblíži tomu spred 36 rokov. Vtedy to bol November, ktorý mocných zaskočil, až sa z toho nespamätali. Aktuálne otriasa štátom krieda a jej revolúcia.Na tento dejinný oblúk sa pozrieme s mužom, ktorý v tie historické novembrové dni spred troch dekád „dramaturgoval“ energiu námestí. Stál pri zrode Verejnosti proti násiliu a z terapeuta v protialkoholickej poradne - čo mal byť trest za odsúdenie Anticharty - putoval na hrad rovno ako poradca symbolu Novembra Václava Havla.Sociológ a čestný prezident Inštitútu pre verejné otázky a rovnako niekdajší veľvyslanec v Spojených štátoch Martin Bútora.Čo spája November vtedy a dnes?„Dnešné prieskumy verejnej mienky hovoria, že nemalá časť demosu - teda voličov - by ešte stále bola pripravená a ochotná voliť nedemokratické, nekompetentné, antisystémové strany. No, aby sa to nestalo, tak vlastne treba robiť všetko to, o čom sa toľko hovorí. Rešpektovať vládu zákona, ľudské práva... Veď premiér otvorene hovorí o tom, že liberálna demokracia je už minulosť. Má svoj vzor vo Viktorovi Orbánovi. Je dôležité, aby sa politici opozície zrozumiteľne prihovorili aj tým, čo majú pocit, že z tých všetkých zmien vlastne nezískali skoro nič, alebo veľmi málo, aby im zrozumiteľne a presvedčivo vysvetlili, že je možné aj iné Slovensko,“ hovorí Bútora.Upozorňuje, že komunistický režim sa v Novembri'89 podarilo povaliť za desať dní. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Opozičné PS predstavilo tím, ktorý má byť alternatívou voči vláde Roberta Fica. V ich tieňovom kabinete svietia mená ako expremiér Ľudovít Ódor, exminister Ivan Korčok či bývalý policajný prezident Jaroslav Spišiak. Michal Šimečka sa týmto krokom oficiálne prihlásil o post premiéra. Otvorene ale hovorí, že bez SaS, KDH a Demokratov to nepôjde. V minulosti pritom tieňové kabinety neboli vždy zárukou stability. V roku 2017 z 13 mien OĽaNO skončili vo vláde reálne iba štyria. Aktuality sa pozreli na to, čo tento krok v skutočnosti znamená. Je to teda len marketing, alebo začiatok reálnej programovej spolupráce? A kto sú vlastne tímlídri v ostatných stranách? Viac vám v dnešnom podcaste vysvetlí vedúci politického oddelenia Aktuality.sk Martin Sliz.

Finančná gramotnosť Slovákov patrí podľa prieskumov Európskej centrálnej banky k najnižším v Európe – dosahuje len 48 percent. Najviac zaostávajú mladí ľudia, ženy a ľudia s nižším vzdelaním.Zároveň však práve ženy často preukazujú väčšiu finančnú disciplínu a zodpovednosť pri spravovaní peňazí.O rozdieloch medzi ženami a mužmi v sporení, investovaní a finančnom plánovaní, ale aj o tom, ako sa postupne znižuje mzdová priepasť, tzv. paygap porozprávala Darina Kmeťová, finančná riaditeľka VÚB banky.

Slovensko je nedokončený štát. Žiadna kontinuita, ani vízia, hovorí analytik Ján Košč. Medzi nami žije takmer milión chudobných, teda ľudí s príjmom pod 509 eur mesačne. Štát tento problém vyriešiť nevie no a vláda? Tá sa masu chudobných rozhodla odignorovať. Táto vláda nie je hlasom chudoby, tému riešiť nevie a zjavne ani nechce, tvrdí Košč.Na Slovensku čelilo chudobe alebo sociálnemu vylúčeniu v minulom roku viac ako 980-tisíc osôb, teda patrí tam približne každý šiesty obyvateľ. Najviac ohrozené sú domácnosti s deťmi a to predovšetkým neúplné rodiny či mnohopočetné rodiny - s tromi či viac deťmi. Najväčším problémom je takzvaná príjmová chudoba, teda ide o obyvateľov, ktorí žijú v domácnostiach s príjmami pod 509 eur na mesiac.Sú tu, medzi nami, je ich takmer milión a ich počet neustále narastá: Slovenská chudoba.No a ani zďaleka nejde iba o problém osád či marginalizovanej komunity. Sú medzi nimi mnohopočetné rodiny či rodičia samoživitelia ako aj ich deti. No a my tento problém nielenže nedokážeme riešiť, ale ho aj veľmi výrazne prehliadame či dokonca vytesňujeme z našej pozornosti i záujmu. Kto teda sú tí naši chudobní a ako sa im žije v tejto našej spoločnosti? Čo pre vyriešenie tohto hrozivého problému robí štát a ako to, že napriek všetkým tým veľkoústym deklaráciám o silnom sociálnom štáte - ako i údajne sociálnodemokratickým stranám vo vláde, tento štát na masu svojich chudobných spoluobčanov v realite úplne kašle? Ako zreformovať skostnatelý, prebujnelý a pritom tak žalostne neefektívny sociálny systém? Prečo v pasci generačnej chudoby uviazlo toľko našich detí a ako ich z tohto bludného kruhu vytiahnuť a dať im perspektívu či aspoň šancu na dôstojný život?No a napokon, máme na Slovensku dôstojné príjmy a kam vlastne dnes mizne stredná trieda? Veď, priznajme si, koľko z nás - a možno práve v týchto chvíľach, stojí na samej hrane útesu skĺznutia do chudoby? Hodili sme cez palubu nielen najchudobnejších, ale dnes tam hádžeme už aj strednú triedu. Táto vláda nemá so Sociálnou demokraciou vôbec nič spoločné, tvrdí Košč.Ráno Nahlas so sociálno-ekonomickým analytikom a konzultantom Konfederácie odborových zväzov Jánom Koščom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Pôdohospodárska platobná agentúra známa ako z Penziónovej kauzy, tak i z kauzy Dobytkár systémovo, opakovane a masívne zlyháva. Kontroly ani audity tam nefungujú, korupčné kauzy pribúdajú. PPA treba zrušiť, tvrdí šéfka Pirátov Zuzana Šubová. A prečo podľa nej opozícia na poslaneckom prieskume v PPA zlyhala?Ak nechcem mať špinavé ruky za niečo, čo som nezapríčinil, tak by som Pôdohospodársku agentúru otvoril trestnoprávnemu vyšetrovaniu. Do agentúry by mali nabehnúť vyšetrovatelia i prokurátori a mali by začať konať. Povedal nedávno v podcaste Ráno Nahlas predseda Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomír Andrassy.Polícia i prokuratúra kauzy spojené s PPA už rieši, no a aktuálne do PPA nabehli aj poslanci. Poslanecký prieskum, ktorý sa týkal preskúmania projektov na vidiecky turizmus - teda tú takzvanú penziónovú kauzu - však dopadol neslávne. Zatiaľ čo Pôdohospodárska platobná agentúra na svojej strane žiadne pochybenia nevidí a minister Takáč je s kontrolou spokojný, opozícia hovorí o nedostatku informácií, formálnej kontrole a alibizme ako PPAčky, tak i samotného ministra pôdohospodárstva.Faktom zostáva, že z vyše 50 skontrolovaných penziónov sa našli pochybenia v deviatich prípadoch, pričom šesť z nich už vyšetrujú aj orgány činné v trestnom konaní.Penzióny, ktoré fakticky nie sú žiadnymi penziónmi, no pritom zjavný luxus na pohľadanie. A to všetko z peňazí EÚ. Deje sa to pritom v agentúre, ktorá je spojená i so známou kauzou Dobytkár. Navyše, PPA je predmetom opakovaných kontrol Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý však stále nie je schopný agentúre udeliť certifikát spoľahlivej a dôveryhodnej inštitúcie.Ako je toto vôbec možné a o čom to vypovedá? Akú budúcnosť PPA pri tomto všetkom ešte môže mať, kto stojí v pozadí týchto káuz a prečo ich moc vlastne kryje? No a čo odhalil aktuálny poslanecký prieskum, prečo v ňom opozícia údajne zlyhala a ako sa budú vyvíjať kauzy sporných - a dnes už aj vyšetrovaných - penziónov?V Aktualitách Nahlas na to odpovie bývalá šéfka protikorupčnej sekcie PPA a dnes predsedníčka Pirátov Zuzana Šubová. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Najvyššia slovenská futbalová súťaž si teraz dáva prestávku, pretože k slovu sa tentoraz dostane reprezentácia, no víkendové 14. kolo Niké ligy nám prinieslo viac než dosť. O tom najpodstatnejšom sme v 59. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk debatovali s Petrom Ďurišom.Na čele ostáva naďalej vo výbornej forme hrajúci MŠK Žilina, ktorému skvelo sekunduje majstrovský ŠK Slovan Bratislava, pričom „belasí” majú stále zápas k dobru. Najlepšej dvojičky sa pevne drží DAC 1904 Dunajská Streda, nuž a na opačnom konci ligového pelotónu sa naďalej nachádza FC Košice. V tomto mužstve tento víkend prvýkrát zazneli slová o hrozbe zostupu z ligy!V poradí 14. kolo Niké ligy prinieslo naozaj veľké množstvo zaujímavostí, o ktorých sa futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali v 59. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk so známym futbalovým odborníkom Petrom Ďurišom.

Začalo sa predvianočné obdobie a s ním aj marketingová masáž v podobe Black Friday výpredajov. Sú však tieto zľavy naozaj také výhodné, ako sa tvária? Ako sa zmenila legislatíva a prečo už predajcovia nemôžu tak ľahko zavádzať pri porovnávaní cien? A ako si dať pozor na psychologické triky, falošné odpočítavanie a pochybné e-shopy?V novom dieli podcastu SHARE sa moderátor Maroš Žofčin rozpráva s redaktorom Živé.sk Lukášom Koškárom o tom, aký je rozdiel medzi americkým a slovenským Black Friday, ako fungujú cenové porovnávače, prečo je dobierka pri podvodných e-shopoch pasca a aké sú najlepšie stratégie na nákup vianočných darčekov.Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz aj ako ebook! TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Aký je rozdiel medzi Black Friday v USA a na Slovensku.Nová legislatíva: Ako musia e-shopy správne uvádzať zľavy.Triky obchodníkov: Falošné odpočítavanie a zľavy „až do 80 %“.Ako odhaliť podvodný e-shop a prečo je dobierka niekedy rizikom.Praktické tipy: Kedy sa oplatí nakupovať a ako naozaj ušetriť. Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk

Zimné olympijské hry v Taliansku 2026 sa nezadržateľne blížia, otvárací ceremoniál sa uskutoční už 6. februára a bude poriadne nezvyčajný. Prečo? Aj o tom hovoril športový riaditeľ SOŠV a vedúci výpravy na ZOH Roman Buček v Olympijskom videocaste. Pýtali sme sa ho na viacero špecifík tejto olympiády, ktorá je mimoriadne roztiahnutá po celom severnom Taliansku. Dozviete sa tiež, ako mešká hokejová hala a dokedy má Petra Vlhová čas rozhodnúť sa, či sa predstaví pod piatimi kruhmi.Olympijský videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.Čo sa v rozhovore dozviete?za čo všetko je zodpovedný vedúci výpravy olympiádyči je olympiáda v Miláne náročnejšia ako covidováo špecifickom otváracom ceremoniáliako sa vyberajú vlajkonosičiaká náročná bude logistikaprečo nebudú mať športovci až takú olympijskú atmosféruako je na tom hokejová halakoľko športovcov by sme mohli maťaké náročné je riešiť povolené počty ľudídokedy má Petra Vlhová čas dať vedieť, či pôjde na olympiádu

„(V liste R. Ficovi) som porovnával rok 1977 (podpis Charty'77) – normalizáciu – a dnešnú dobu. Našiel som tie isté charakteristiky: rozklad demokracie, pohŕdanie parlamentnou demokraciou, úsilie o vládu jednej strany – vtedy upevnenie, dnes úsilie opäť získať vládu jednej strany. To je to isté,“ rozpráva Miroslav Lehký, niekdajší vyšetrovateľ zločinov komunizmu.Ocenený za prínos k poznaniu obdobia neslobody a šírenie myšlienok slobody a demokracie. Miroslav Lehký. Niekdajši signatár a hovorca Charty77, ktorému komunistický režim zahatal štúdium teológie. Organizátor tzv. podzemnej univerzity v Bratislave. Po Novembri'89 tajomník Československého resp. Českého helskinského výboru. Neskôr bádateľ komunistických zločinov na Úrade pre dokumentáciu a vyšetrovanie zločinov komunizmu. Spolu s Jánom Langošom zakladal Ústav pamäti národa, z ktorého neskôr na protest proti novému smerovaniu odišiel. A plne sa zaradil do českého Ústavu pre štúdium totalitných režimov. Dnes laureát ceny Ústavu pamäti národa. Ako vidí Slovensko v roku 2025, v čase, keď mu vládna garnitúra siaha na symbol prechodu z neslobody do slobody – na 17. november? A nenachádza paralely s dobou normalizácie zo začiatku sedemdesiatych rokov?„Ak niekto povie, že November vlastne nič nebol, tak buď to bol hlupák bez očí a uší, alebo pokrytec bez morálnych základov a mantinelov, ktorý sa chce mať len dobre,“ hovorí Miroslav Lehký. „A v každom režime sa môžete mať dobre, keď vstúpite do jeho služieb,“ dopĺňa.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Slovenskom otriasla ďalšia vážna nehoda vlakov. V nedeľu večer sa pri Pezinku zrazili rýchlik Tatran smerujúci z Košíc a vlak REX z Nitry, pričom jeden z nich išiel rýchlosťou vyše 100 kilometrov za hodinu. V nemocniciach skončilo celkovo 79 ľudí, dvaja z nich utrpeli ťažké zranenia.Nehoda sa stala na jednej z najmodernejších a najvyťaženejších tratí na Slovensku. Príčinou bol pravdepodobne vlak REX, ktorý prešiel návestidlo na „červenú“. Okamžite sa tak vynorila otázka, prečo moderný európsky systém riadenia (ETCS), ktorým je trať vybavená, zrážke nezabránil – hoci rýchlik idúci zozadu ho mal, vlak, ktorý pochybil, zrejme nie.Bol na vine ľudský faktor, zlyhanie techniky alebo paradox, že na moderné trate púšťame súpravy, ktoré s nimi nedokážu „hovoriť“? A prečo premiér Robert Fico okamžite vyzval na odvolanie vedenia ZSSK, hoci vyšetrovanie sa ešte len začalo?V dnešnom podcaste budete počuť výkonného riaditeľa Asociácie železničných dopravcov Slovenska Patrika Benku a tiež reakcie premiéra Roberta Fica a ministra zdravotníctva Kamila Šaška.

Hosťom podcastu bol realitný expert a CEO spoločnosti Equilibrio Syntra a spoluzakladateľ projektu Môjkaštieľ.sk Richard Gál.V podcaste sa dozviete:• ako sa stať akcionárom historického kaštieľa Dezasse,• čím je výnimočný kaštieľ Dezasse,• prečo bude kaštieľ psychologicko - pobytové zariadenie,• ako sa budú v kaštieli prepájať biznisové komunity,• aký výnos z investovania do kaštieľa Dezasse môžete očakávať,• koľko investorov sa môže zapojiť a aké benefity ich čakajú.Môj kaštieľ je unikátna forma investovania na Slovensku. Ako sa môžem stať investorom? Investorom sa môžeš stať veľmi jednoducho. Ideš na stránku Môjkaštieľ.sk. Tam si vyplníš registračné údaje, môžeš podpísať na diaľku zmluvu, odošleš túto zmluvu, no a potom urobíš investičný vklad. Takže procesne je to veľmi jednoduché. Tá cesta je naozaj veľmi jednoduchá. Až neuveriteľná, že takto jednoducho sa dá prísť ku kaštieľu. Aká je minimálna suma, ktorú musím zainvestovať?Minimálna suma, od ktorej už môžeš rozmýšľať o investícii, je suma 4800 eur. To je 40 akcií, z ktorých každá akcia stojí 120 eur. Takže od tejto sumy už potom v násobku 120 eur môžeš investovať. No a môžeš sa stať spoluvlastníčkou alebo parciálnou vlastníčkou tohto kaštieľa.Čím je výnimočný historický kaštieľ Dezasse?Je to kaštieľ, ktorý bol postavený v 18. storočí. Našťastie nie je národnou kultúrnou pamiatkou. Hovorím to preto, pretože tam nie sú nejaké obštrukcie zo strany Pamiatkového úradu. Tento kaštieľ bol zrekonštruovaný naposledy na prelome okolo roku 2000, kedy tam bola pristavaná aj wellness zóna, a pred štyrmi rokmi takisto prešiel celkovou rekonštrukciou. Úplne sa obnovill interiér a dostal sa tam aj najväčší garden partystan na Slovensku.Tento kaštieľ sa má stať psychologicko - pobytovým zariadením. Prečo ste sa rozhodli ísť týmto smerom?Veríme tomu, že je potrebné, aby sme vytvorili udržateľné projekty. A všimli sme si aj z rozhovorov s viacerými psychológmi, aj takisto je to spoločenský trend, že je tu množstvo ľudí, ktorí potrebujú takúto pomoc, nakoľko možno trpia nejakými ľahkými závislosťami. Sú to napríklad alkoholici alebo sa stávajú závislými od mobilu. A je to už niečo, kde už im nestačí klasická ambulantná liečba, ale je treba, aby títo klienti boli v špeciálnom zariadení. Aby tam boli niekoľko týždňov, dokonca možno niekoľko mesiacov, aby nakoniec po tejto liečebnej kúre sa mohli znova stať plnohodnotnými členmi spoločnosti.Tak preto sme si povedali, že tento kaštieľ vzhľadom aj na jeho lokalitu, aj na to, ako je koncepčne usporiadaný, tak bude ideálnym miestom, aby klienti dostali takúto pomoc. Je tam veľmi pekné prostredie. Kaštieľ nádherne zrekoštruovali a môžu si tam naplno užívať pobyt.Historický kaštieľ Dezasse má slúžiť aj na prepájanie ľudí z biznisu na tzv. networking. Zapojené sú tam aj viaceré komunity, ako napríklad Forbes Grow Club alebo Bez cyklenia. Prečo sa tieto komunity zapojili do tohto projektu?Na pozemku sa nachádza najväčší garden párty stan na Slovensku. My sme tam napríklad mali jeden event, na ktorom bolo 270 investorov. Tento stan má kapacitu až okolo 500 až 600 ľudí. Tak vznikla myšlienka, aby sme priamo v rámci tohto konceptu realizovali dva podnikateľské zámery.A jeden z týchto zámerov by práve bolo vytváranie takýchto networkingových stretnutí, kde by nešlo o prepájanie ľudí v rámci komunity, ale dokonca o prepájanie komunít. Takže preto aj Forbes

"Rovný rovného si hľadá," takto objasňuje šírenie všetkých tých mačistických, vulgárnych či až násilných vzorcov správania sa časti našich politických elít, psychiater Michal Patarák. Podľa neho máme- ako spoločnosť, primalé ambície. Načo by som sa o niečo snažil, keď sa môžem správať aj takto a ani ma to nič nestojí, vysvetľuje. Vymierame, nielen demograficky ale tentoraz aspoň v chápaní vládnej koalície aj občiansky a ľudsko-právne. Tých z nás, ktorí si zaslúžia plné občianske práva, ale aj bazálny rešpekt a úctu štátu - ako i jeho mocných, totiž akosi čoraz viac ubúda. Od transľudí, cez ľudí z LGBTI plus komunity či ľudí s psychickými problémami alebo duševnými chorobami až po tých, čo sú proste iba nejako iní. Nehodia sa sem, nezapadajú do zidealizovaných predstáv o tom, kto je to ten správny Slovák a kto by si mal "zaslúžiť" právo byť našim spoluobčanom. Navyše, to všetko sa deje pod pláštikom kresťanských hodnôt či tradícií, ktoré sa pritom už v samotnom centrálnom pojme našej najpočetnejšej kresťanskej denominácie odvolávajú na slovo "katholikos," teda všeobecný a univerzálny.Kto teda je ešte v tejto krajine tým "správnym Slovákom" či "pravým kresťanom" hodným úcty a rešpektu a kto by tam už azda patriť radšej ani nemal proste iba preto, lebo tak nejak nám do tých našich exkluzívnych predstáv a mýtov nezapadá? Čo má toto všetko spoločné s Ježišom a jeho evanjeliovým posolstvom a prečo sa práve takéto exkluzívne kresťanstvo tak veľmi bojí inakosti? V čom pramení táto permanentná snaha prekresľovať naše dejiny a vytesňovať všetky tie biblické brvná z našich vlastných očí a ako čítať to farizejské vymetanie smietok z očí blížnych? A vôbec, ako sa tento stupňujúci tlak ustavičného kádrovania, rozdeľovania a polarizácie odráža na našom psychickom zdraví? No a napokon, čo to znamená byť duševne zdravým človekom a ako - a kde, v tejto dobe hľadať pramene psychickej pohody a pokoja v duši?Ráno Nahlas s prezidentom Slovenskej psychiatrickej spoločnosti a psychiatrom Michalom Patarákom. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deń a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

V posledných mesiacoch sa aj na nás a aj na odborníkov obracajú ženy o niečo častejšie, pretože sa nevedia zorientovať v zmenách v prevencii rakoviny prsníka. Pýtajú sa, ako je to teraz s ultrazvukom, s mamografiou alebo čo majú robiť, ak si niečo nahmatajú - potvrdila to aj výkonná riaditeľka Ligy proti rakovine. Preto sme sa spolu s ňou ako aj s hlavnou odborníčkou MZ SR pre rádiológiu rozprávali o všetkom dôležitom, čo o tejto téme musí každá z nás vedieť. Budeme sa rozprávať o téme, ktorá sa týka každej ženy. Možno ste zachytili, že mesiac október je každý rok symbolicky venovaný boju proti rakovine prsníka. A hoci je Pinktober, alebo Ružový október, už za nami, my ženy by sme mali na zdravie svojich prsníkov myslieť po celý rok.Rakovina prsníka na Slovenku. Mamografia je celosvetovo zvolená za základné a nenahraditeľné vyšetrenie na skoré odhalenie ochoreniaNa Slovensku totiž neustále pribúdajú prípady rakoviny prsníka. Hoci pravidelné preventívne prehliadky u gynekológa a včasná diagnostika dokážu zachrániť život, veľká časť žien ich podceňuje, alebo na ne zabúda, prípadne ich odkladá. Skríningovú mamografiu podstúpi menej než 35 % žien, ktoré na ňu majú nárok, čo je výrazne pod priemerom Európskej únie.Dnes si preto v relácii Pre mamy s Babsy, priblížime, ako sa správne starať o zdravie prsníkov, aké zmeny v prevencii rakoviny prsníka nastali na Slovensku a ako sa v nich zorientovať. Hostkami Babsy Jagušák je lekárka, profesorka Viera Lehotská – hlavná odborníčka MZ SR pre rádiológiu, ktorá sa venuje diagnostike a včasnému záchytu onkologických ochorení a patrí medzi popredné slovenské odborníčky v oblasti skríningu rakoviny. A spolu s ňou diskutuje na túto tému aj Eva Kováčová – výkonná riaditeľka neziskovej organizácie Liga proti rakovine, ktorá už viac ako tridsaťpäť rokov pomáha onkologickým pacientom a ich rodinám, šíri povedomie o dôležitosti prevencie a včasnej diagnostiky.Dozviete sa:- viac o benefitoch aj prípadných rizikách mamografie, ktorá je celosvetovo zvolená za základné a nenahraditeľné vyšetrenie skorého zachytenia ochorenia rakoviny prsníka;- informácie o presných zmenách, ktoré na Slovensku v rámci prevencie nastali a prečo sa tak stalo;- aké vyšetrenia do prevencie naopak boli pridané a na čo máte u lekárov nárok, a v ktorom veku;- aj to, ako by malo prebiehať samovyšerenie a aké príznaky hľadať či si všímať, a tiež konkrétne príklady a príbehy z praxe;- kde hľadať pomoc a prečo a tiež si povieme viac aj o preventívnej hysterektómii;- a že nie každá hrčka znamená ihneď rakovinu. V našom podcaste dnes nájdete naozaj kompletne všetko dôležité, čo o zdraví prsníkov a prevencii rakoviny prsníka treba vedieť

Príbeh Štefana Maďara ukazuje mimoriadnu surovosť komunistického režimu v päťdesiatych rokoch. Štefan ešte ako mladistvý musel na vlastnej koži okúsiť drastické praktiky vyšetrovateľov Štátnej bezpečnosti, aby si neskôr odsedel viac ako päť rokov z pôvodných desiatich za vykonštruovanú špionáž a vlastizradu. Väčšinu času potom strávil v jáchymovských uránových baniach.

Jadrová energia je často nepochopená a kontroverzná téma, no zároveň tvorí viac ako 60 % energetického mixu Slovenska. Je jadro skutočne zelená energia? Ako je to s rádioaktívnym odpadom a našou závislosťou od ruského paliva? A aká je budúcnosť v podobe malých modulárnych reaktorov či reaktorov 4. generácie, ktoré dokážu spaľovať vyhoreté palivo?V novom dieli podcastu SHARE sa moderátor Maroš Žofčin rozpráva s redaktorom Živé.sk a astrofyzikom Marekom Jurčíkom o všetkých dôležitých aspektoch jadrovej energetiky, od jej ekologickej stopy až po najmodernejšie technológie, na ktorých vývoji sa podieľa aj Slovensko.Podcast bol podporený zo Science Plus.Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz aj ako ebook! TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Prečo je jadrová energia podľa emisií CO2 ekologickejšia ako solárna.Ako je to so závislosťou Slovenska od ruského jadrového paliva a aké sú alternatívy.Čo sa deje s jadrovým odpadom na Slovensku a kde sa skladuje.Budúcnosť jadra: Reaktory 4. generácie, ktoré dokážu opakovane využiť vyhoreté palivo.Malé modulárne reaktory (SMR) a ich potenciál nahradiť uhoľné elektrárne.Téme sa venujeme aj v týchto článkoch:https://zive.aktuality.sk/clanok/rKUzf8u/jadrova-pasca-preco-aj-s-americkym-palivom-budeme-velmi-dlhy-cas-zavisli-od-moskvy/https://zive.aktuality.sk/clanok/NF5LcbR/oblubena-loz-o-jadrovej-energii-nie-je-spinava-pre-klimu-je-cistejsia-ako-solarne-panely/https://zive.aktuality.sk/clanok/OKOHhZ2/kviz-jadro-nie-je-retro-otestujte-sa-ci-rozumiete-najviac-nepochopenej-energii-sveta/Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Mnohí mladí muži majú extrémne skreslené predstavy o tom, ako v praxi vyzerá zoznamovanie. Pornografia, incelské fóra, konšpirácie, podcasty predávajúce mizogýniu, alebo influenceri ako obvinený Andrew Tate deformujú mysle – čo v praxi spôsobuje, že muži a ženy sa niekedy nedokážu rozprávať medzi sebou. Dokumentuje to poslucháčka nášho podcastu, ktorá sa zúčastnila ôsmych rande, a všetci muži ju šokovali svojimi názormi. Tento príbeh si môžete vypočuť v podcaste TELO.Niektorí boli rasisti, iní tvrdili, že žena patrí len do kuchyne. Všetci boli vyšportovaní, ale nikomu z nich to nepomohlo. Takzvaní gymceli sú muži, ktorí cvičia, aby boli atraktívni, ale u žien sa im napriek tomu nedarí. V dnešnom podcaste TELO vysvetľujeme, čím to je. Ak sa totiž na človeka pozerajú len cez jeho telo, vytvára to ďalšie problémy. Influenceri z manosféry totiž priamo hovoria, že ženy sú statusový symbol porovnateľný s autom. Niečo takéto vás na rande spoľahlivo diskvalifikuje.Dáta pritom hovoria, že muži a ženy sa ideologicky vzďaľujú.Nahrávali Henrieta Hanáková a Martina Beňová. Scenáristom podcastu TELO je Peter Hanák.

Intoxikovaní pacienti blokujú 5 z 8 lôžok na urgentnom príjme. Takto opisuje bežnú realitu zdravotná sestra v bratislavskej nemocnici v Ružinove. Zdravotníci denne prijímajú opitých či zdrogovaných pacientov, ktorí blokujú miesta — a ostatní ľudia s bolesťami preto musia čakať v čakárni.Nemocnice namiesto záchrany životov slúžia ako záchytky, ktoré na Slovensku už 20 rokov neexistujú.Veľakrát je intoxikovaný pacient navyše po vytriezvení agresívny. Slovne i fyzicky. Zdravotníci opisujú, že týchto ľudí je náročné v nemocnici udržať. Mnohí sa tiež po vytriezvení hnevajú, že im okoloidúci zavolali záchranku.Je riešením návrat záchytiek, po ktorých volajú nemocnice i mestá? Podporí tento nápad ministerstvo zdravotníctva?V dnešnom podcaste budete počuť redaktorku Aktualít Michaelu Paulovič.Moderovala Frederika Lodová

Riešiť krádeže iba alternatívnymi trestami nestačí, hovorí profesor trestného práva, odborník na kriminológiu a restoratívnu justíciu Tomáš Strémy v relácii Na rovinu. Iba peňažné sankcie pre chudobných, ani verejnoprospešné práce pre cudzincov podľa neho fungovať nebudú. Keď akademikom v zahraničí hovoril o slovenských trestoch za krádež, nestačili sa čudovať. V susednom Rakúsku pritom sudcovia riešia aj centové škody, nepoučiteľným zlodejom hrozí riadne väzenie.V podcaste s Tomášom Strémym sa dozviete:0:35 – či sa oplatí kradnúť;1:05 – či sa cíti v Bratislave bezpečne;2:45 – prečo páchatelia nenahrádzajú škodu;4:30 – o zmenách trestnej politiky bez vedeckých podkladov;7:00 – že na Slovensku nemáme skutočnú restoratívnu justíciu;9:10 – ako na Slovensku umelo znižujeme kriminalitu;10:10 – ako vznikol problém s tzv. horalkovými krádežami;11:00 – prečo policajti nemajú zlodejov v prepojenej databáze;12:20 – či stačia sankcie alebo verejnoprospešné práce pre kriminálnikov;13:30 – že 700 eur je príliš vysoká suma na priestupok;14:50 – prečo je v Rakúsku aj krádež 1-centovej veci trestná;16:40 – ako sa šéf zlodejského gangu vyhrážal obchodníkovi;18:20 – či za množiace sa krádeže môžu médiá a opozícia;18:55 – že ak človek spácha škodu 350-tisíc, nemusí vrátiť peniaze a aj tak dostane podmienku;19:45 – prečo v Taliansku nevyšiel systém verejnoprospešných prác;21:40 – čo motivuje zlodejov kradnúť;22:20 – koľko krádeží by mohol zlodej oľutovať bez hroziaceho väzenia;22:45 – ako by sme mohli zaviesť účinnú ľútosť pri krádežiach;24:00 – či Tibor Gašpar hovorí pravdu, ak tvrdí, že v niektorých štátoch sa drobné krádeže vôbec neriešia;28:50 – prečo by mali krádeže posudzovať súdy individuálne;30:50 – čo hovorí na nápad Richarda Glücka o bundách pre páchateľov;32:30 – či by koalícia mala zrušiť Špecializovaný trestný súd;33:45 – v roku 2029 by Slovensko mohlo hostiť Eurocrim, tzv. majstrovstvá Európy v trestnom práve;38:00 – či sa na Slovensku dočkáme odomknutých bicyklov ako v Rakúsku.

Podľa koaličnej logiky krádeže nepribudli, ale ak predsa len pribudli, môže za to opozícia a médiá.Chodníky, ktoré spomínal Robert Fico a ten, ktorý má pred vlastným domom, porovnáva najnovší Ťažký týždeň.Epizóda je sponzorovaná.

Policajtov by poslal riešiť krádeže, a nie merať rýchlosť na výjadze z diaľnice. Bývalý policajný prezident a dnes poslanec za PS Jaroslav Spišiak tvrdí, že rastú aj vlámačky a lúpeže. Keď sa vykrádajú autá, je to podľa neho zárodok organizovaného zločinu. Vraciame sa teda do 90. rokov mafie? Poslanec Spišiak nedokáže pochopiť, ako mohlo 160-tisíc ľudí krúžkovať obžalovaného Tibora Gašpara, a ako môže do politiky vstupovať právoplatne odsúdený Zoroslav Kollár, ktorý sa sám priznal ku korupcii.V podcaste s Jaroslavom Spišiakom sa dozviete:0:34 – prečo verí viac primátorom a občanom ako vláde, že kriminalita rastie;1:17 – čo je hlavný dôvod nárastu: zrušenie priestupkovej recidívy (amnestie);2:44 – že v skutočnosti stúpa takmer každá kriminalita, vrátane vlámaní a lúpeží;3:34 – o štatistikách priestupkov: Stúpli o 10 % za pol roka platnosti novely;4:47 – že vo veste „Kradol som“ môžu ísť ľudia znovu kradnúť a nič sa im nestane;5:40 – prečo je nebezpečné tvrdiť, že reťazce majú veľké zisky a krádeže im neublížia;7:27 – ako sa štartuje reťaz: od drobnej krádeže cez záložne až k organizovanému zločinu;8:30 – aký je rozdiel medzi 90. rokmi a dneškom ak vtedy chýbali zákony a dnes sa rušia;9:10 – že novela trestného zákona vychýlila váhy v prospech páchateľov na úkor polície;10:20 – ako vláda znížila tresty za daňové úniky, hoci chce vybrať viac daní;11:39 – či má polícia dosť ľudí na zvládnutie zmien;13:35 – či treba dopravných policajtov poslať strážiť horalky;20:30 – že niektorí policajti namiesto terénu len čakajú na zmeny vlády a funkcie;21:05 – či majú protesty proti Pavlovi Gašparovi zmysel;22:20 – ako môže obžalovaný Tibor Gašpar riadiť parlament;25:15 – o protestoch 17. novembra a či sa PS spojí s Igorom Matovičom;26:30 – ako zažil prechod z komunizmu do demokracie ako hliadkový policajt;29:15 – o zmiznutí novinára Rýpala: prečo si nemyslí, že to boli šátorovci;31:00 – o čurillovcoch: „Policajti, ktorí riešia vážne veci, vždy čelia obrovskej lavíne.“31:48 – o troch skupinách v polícii: čestní, zaplatení zločinom a masa, ktorej je to jedno;33:20 – ako by bolo treba povolať čurillovcov v boji proti kriminalite;36:00 – o Zoroslavovi Kollárovi v politike: „Preto som povedal, že sme mafiánsky štát."36:46 – prečo voličom Smeru vyhovuje systém „vybavovania“ a korupcie.

„Veľa komikov dnes hovorí, že sa toho nedá moc vymyslieť, lebo to, čo je reálne, je komickejšie, než by oni sami vedeli vymyslieť, keď to berieme ako satiru,“ tvrdí Fero Jablonovský. Majster kresleného humoru, ilustrátor, grafik a karikaturista.Zo samoty horárne na Holinde v strede Malých Karpát až ku karikatúram jednej spoločnosti, krajiny, štátu a postavičiek v ňom. Posledný potomok lesných ľudí s tajuplným názvom huncokári, ako si kedysi hovorili. Dnes majster karikatúry, ilustrátor, ktorý zablúdi aj do sveta publicistiky. Dramaturg karikatúry Kremnických gagov. Fero Jablonovský.Svoj tvorivý oblúk napĺňa trilógiou spomienok na miesta, kde začínal. Do Malých Karpát, „ako ich nepoznáme“ – ako to zaznačila Alžbeta Mihalovičová-Sagmeister zo združenia potomkov Huncokárov.„Jeho talent zachytiť letmú spomienku a majstrovsky ju zilustrovať je vskutku mimoriadny,“ dodáva.S týmto Ferom Jablonovským sa dnes vydáme na podcastovú púť „zo samoty horárne na Holinde“ až k reflexii toho spoločného, čo tu žijeme dnes.Ministerku kultúry Martinu Šimkovičovú karikoval ako „star“. „Urobil som ju ako takú zlatovlásku, ako hviezdu,“ hovorí.Ako by karikoval Roberta Fica? „Birmovaný komunista, neviem, čo k tomu dodať,“ reaguje.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Líder Hnutia Slovensko Igor Matovič ohlásil novú politickú stratégiu s názvom "Prevrat 2027". Jedným z jej cieľov je údajne obrať o voličov Smer a Republiku, aby sa v ďalších voľbách dala zložiť vláda bez Roberta Fica. Svoju snahu odštartoval návštevou provládnej youtuberky Miriam Šrámovej.Portál Aktuality.sk však v analýze zistil, že realita je presne opačná. Je táto stratégia len marketing, alebo sa Matovič naozaj snaží znova zblížiť s voličmi Smeru? A neodrádza si útokmi na Šimečku presne tých voličov, ktorí k nemu reálne prichádzajú?Aj o tomto paradoxe sa v dnešnom podcaste rozprávame so šéfom politického oddelenia Aktuality.sk, Martinom Slizom.

Počas prvej reprezentačnej prestávky prijal pozvanie do podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk slovenský hokejista Miloš Roman, hráč HC Oceláři Třinec, trojnásobný účastník majstrovstiev sveta, štvornásobný český šampión a bronzový medailista z olympiády v Pekingu.V rozhovore porozprával o úspešnom vstupe do sezóny, o tom, ako sa mužstvo po menej vydarenej sezóne znovu naštartovalo, a aj o tom, prečo si váži prácu v tieni hviezd.V Třinci patrí medzi útočníkov, ktorí robia poctivú robotu v defenzíve, často v tieni ofenzívnych hviezd. Vie, že práve takíto hokejisti sú pre úspech mužstva kľúčoví: „Tím musí byť dobre poskladaný, je to ako puzzle. Keď tréner žiada odo mňa čiernu robotu, prijmem ju a snažím sa byť užitočný pre tím.”S trénerom Václavom Varaďom ho spája dlhoročná spolupráca. Práve on ho počas pandémie COVID-19 priviedol do Třinca, keď Miloš Roman čakal na rozhodnutie Calgary Flames. Tréner mu dal dôveru a šancu medzi mužmi: „Aj keď som spravil chybu, veril mi ďalej. On ma vlastne vtiahol do mužského hokeja a odštartoval moje kroky k reprezentácii aj olympiáde.”Na medzinárodnej scéne si vybudoval stabilné miesto aj vďaka zodpovednosti. V slovenskej reprezentácii nastupuje najmä v úlohách, kde sa od neho očakáva spoľahlivá defenzíva, dôslednosť v detailoch a aktívne korčuľovanie. Práve to podľa neho často rozhoduje o úspechu tímu.V podcaste hovoril aj o spomienkach na zimné olympijské hry v Pekingu 2022, kde Slovensko získalo bronz. Hoci začínali s Jurajom Slafkovským a Pavlom Regendom ako štvrtá formácia, postupne sa stali dôležitou súčasťou zostavy. „S Paľom a Jurom sme boli najmä vďační za šancu, ktorú sme dostali. Hrali sme naplno, získavali puky, tlačili sa do útoku a Jurovi to tam začalo padať,” opísal slovenský reprezentant.

Po vstupe do EÚ Slovensko stratilo príbeh. Vákuum, ktoré začali vypĺňať falošní proroci, tak to je zlyhanie našich elít. Chýba nám zjednocujúci sen, v ktorom by sme videli spoločnú budúcnosť. Nikto iný to za nás neurobí, hovorí ekonóm Martin Kahanec. Máme na Slovensku dôstojné mzdy a prečo sa už nezaobídeme bez ekonomických migrantov?„Za slovenský príjem vieme zabezpečiť dôstojný život v kruhu blízkych," to sú slová profesora ekonómie Martina Kahanca, ktorý sa venuje problematike pracovného trhu ako i dôstojných miezd. Máme na Slovensku dôstojné mzdy a čo to vlastne tá dôstojná mzda znamená? Ako dnes vyzerá náš pracovný trh, kde sú jeho achilovky a kto z nás patrí medzi zraniteľné skupiny, ktoré majú problém si nájsť prácu? Prečo prakticky všetky ponovembrové vlády rezignovali na tému dostupného bývania a čo to robí s nízkou sociálnou mobilitou ako i značnými regionálnymi rozdielmi?Čo s naozaj veľkým problémom depopulácie Slovenska a prečo napokon budeme odkázaní na pracovných migrantov? Ako zastaviť únik mladých mozgov a prečo to nezvrátia finančné stimuly? No a napokon, ako ubližuje vládna konsolidácia prakticky celému Slovensku a prečo je tak dôležité - napriek tomu všetkému - nestrácať nádej a snažiť sa nájsť náš nový úspešný príbeh?Slovensko žije extrémne úspešný príbeh, ale toto čo teraz žijeme nie je cesta. Máme celkom dobré karty, ale hráme s nimi veľmi zle. No, nikto iný to za nás neurobí, hovorí Martin Kahanec a dodáva, že úlohou úlohou elít je dnes naštartovať pozitívnu špirálu dôvery, tvrdí Martin Kahanec.Ráno Nahlas s profesorom ekonómie, ktorý pôsobí na Stredoeurópskej univerzite vo Viedni Martinom Kahancom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Snaha ministra Huliaka vyliečiť chorľavý štátny rozpočet príjmami zo štátneho hazardu sa stretol s veľkou kritikou samospráv i odborníkov. Slovensko totiž už dnes zápasí s epidémiou závislostí, medzi ktoré nepochybne patrí aj gambling. Je teda naozaj dobrý nápad vyrábať z Detvy akési slovenské Las Vegas a ako na tom vlastne Slovensko je v oblasti závislostí?Riziká hazardu, teda patologickej závislosti na hraní, sú obrovské a dnes už aj veľmi dobre známe. Ide o chorobnú závislosť, ktorá patrí medzi duševné poruchy, svoje obete dokáže finančne úplne zruinovať, dohnať ich k nesplatiteľným dlhom, kriminálnej činnosti, ťažkým psychickým problémom, ako i rozvratu ich sociálnych väzieb. Okrem gamblerov tak môžu trpieť aj ich rodiny či dokonca i vlastné deti.Stoja teda potenciálne zisky zo štátneho hazardu za všetky tieto ľudské obete i nemalé ekonomické straty? Ako na tom vlastne táto spoločnosť je v oblasti závislostí - od tabaku, cez alkohol, gambling až po nelátkové závislosti ako sú internet, sociálne siete či dokonca porno? Je poctivé na jednej strane horovať za tradičné kresťanské hodnoty a na strane druhej bohatnúť na hazarde a utrpení rodín patologických gamblerov? Čomu aktuálne v tejto oblasti čelia deti a majú to dnes ťažšie, než sme to mali my - ich rodičia? No a napokon, nakoľko sme v tomto - ako spoločnosť - sami voči sebe úprimní a poctiví a naozaj chceme tieto problémy riešiť a nie pred nimi utekať alebo ich dokonca spoločensky normalizovať?To sú témy dnešného podcastu s adiktológom - teda odborníkom na závislosti - Rastislavom Žemličkom. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

V spoločnosti Putina, Orbána, izraelskej armády či čínskej komunistickej strany. Práve do nej sa dostal slovenský premiér Robert Fico podľa kritérií medzinárodnej novinárskej organizácie Reportéri bez hraníc. Zaradila ho do spoločnosti „predátorov“ slobody tlače, ktorí podľa nej v tomto roku útočili na novinárov a na právo na informácie. Tri desiatky predátorov podľa Reportérov bez hraníc spája nenávisť k slobode tlače. A hoci rozdielnymi metódami cieľom je „umlčať nezávislé médiá a pošliapať právo verejnosti na informácie“.Vraždy, väznenie, očierňovacie kampane, propaganda, armády trollov – to všetko sú podľa reportérov prostriedky, ktorými chcú predátori vynucovať mlčanie.Premiérov úrad vlády označil zoznam za „pseudorebríček“ a Reportérom bez hraníc vyčíta ich ticho z rokov 2020 až 2023.Čo je za zaradením Roberta Fica do zoznamu? Pozrieme sa na to s Pavlom Szalaiom, riaditeľom novej pobočky Reportérov bez hraníc, ktorú organizácia pred pár dňami otvorila v Prahe.„Všetci - nejde len o politických lídrov – cítia nenávisť voči novinárom, voči slobode tlače a systematicky ju podrývajú,“ hovorí o zozname predátorov z dielne Reportérov bez hraníc. „Napriek tomu, že Robert Fico samozrejme nie je iránsky ajatolláh alebo šéf Talibanu, tak jednoducho systematicky oslabuje slobodu tlače, každý deň z nej kúsok odkrajuje ako z takej klobásy.“ Slovenský premiér nemá podľa Szalaia v európskom priestore obdobu.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Novela ústavy, ktorá uzákoňuje existenciu iba dvoch pohlaví - muža a ženu - je perfídnosť a zlá správa ako pre našu demokraciu, tak i pre medicínu, povedal pre Aktuality psychiater Michal Patarák. Snaha zapísať veľké myšlienky Nového zákona do zákonov chápem ako antiježišovský krok, dodáva Patarák.Hrádza proti progresivizmu či návrat k tradičným hodnotám, kresťanským koreňom alebo dokonca manifestácia normality. Takto všelijako ospravedlňovali zakotvenie dvoch legálne možných pohlaví do základného zákona tohto štátu jeho proponenti. Fakticky však táto zmena nielenže uzákoňuje možný počet legálnych pohlaví, ale tým pádom legálne pochováva celú jednu skupinu našich občanov a robí z transľudí na Slovensku neviditeľnú menšinu, ktorá sa ocitla v akomsi právnom vákuu.Čo to pre týchto ľudí bude znamenať, prečo si z nich časť spoločnosti a politických elít urobila terč a kde sa začínajú - i končia - všetky tie mýty a predsudky o akýchsi vrtuľníkoch, zmenách pohlavia na počkanie a podľa momentálnej nálady či údajne hrôzostrašnom nebezpečenstve číhajúcom na naše deti? No a čo toto vyčleňovanie časti našich spoluobčanov má vôbec spoločné s kresťanstvom a evanjeliovým posolstvom tesára z Nazaretu?Témy pre prezidenta Slovenskej psychiatrickej spoločnosti, psychiatra Michala Pataráka. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Adam Obšitník a Braňo Dobšinský.

V tretej epizóde basketbalového podcastu Pod košom zavítala do štúdia skutočná legenda slovenského basketbalu. Zuzana Žirková, trojnásobná víťazka Euroligy a osemnásobná slovenská basketbalistka roka, otvorene porozprávala o svojej bohatej kariére aj súčasnej trénerskej misii v Banskej Bystrici.Zuzana Žirková, ktorá sa prekvapivo najskôr venovala futbalu, v rozhovore spomínala na svoje začiatky, cestu k basketbalu a prelomové momenty kariéry. Exkluzívne odhalila zákulisie pôsobenia v prestížnych kluboch - od Ružomberka cez Brno, Šoproň až po ruský angažmán a americkú WNBA.„Bolo to neuveriteľné obdobie,” spomína Zuzana Žirková na euroligové tituly s Ružomberkom, kde ju pod svoje krídla zobrala Natália Hejková. Fanúšikov určite zaujme jej otvorený pohľad na život profesionálnej športovkyne v Rusku, kde ju vozili súkromnými lietadlami a mala vlastného šoféra aj prekladateľku.V podcaste nezostanú nepovšimnuté ani jej skúsenosti z olympiády v Sydney 2000, kde ako členka jediného slovenského basketbalového tímu v histórii olympijských hier zažila niečo „neskutočné”.Dnes Zuzana Žirková úspešne vedie Sláviu Banská Bystrica, s ktorou trikrát po sebe postúpila do finále slovenskej ligy. V rozhovore odkryla svoju trénerskú filozofiu, porozprávala o rozdieloch medzi súčasnými mladými hráčkami a svojou generáciou, aj o tom, ako jej dcéra Dorotka kráča v maminých šľapajach.Nechýbal ani pohľad na súčasný stav slovenského ženského basketbalu, blížiacu sa kvalifikáciu na ME 2027 a príchod naturalizovanej Američanky Kyry Lambertovej do reprezentácie.Zuzana Žirková, ktorá sa v minulosti objavila aj na lavičke mužského Lučenca ako asistentka, úprimne hodnotí stav slovenského basketbalu a prichádza s nápadmi, ako systém zlepšiť. „Každý vie najlepšie, ako sa robí, ale nakoniec nikto pre to nič neurobí,” hovorí otvorene.

Čoskoro je tu koniec roka a operátori predstavili svoje vianočné ponuky. Sú štedrejšie ako po minulé roky, alebo ide skôr o udržiavacie akcie? Čo presne ponúka Telekom, Orange, O2 a môžeme ešte čakať prekvapenie od 4ky? A skončila sa éra, kedy sa na Vianoce dali získať dáta zadarmo na celý rok?V novom dieli podcastu SHARE sa moderátor Maroš Žofčin rozpráva s redaktorom Živé.sk Filipom Maxom o detailoch vianočných kampaní. Analyzujú ponuky jednotlivých operátorov, porovnávajú ich a hľadajú tie najzaujímavejšie benefity pre zákazníkov.Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz aj ako ebook! TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Orange: Disney+ na pol roka zadarmo, nový TV box so soundbarom a 100 GB dát za starý mobil.O2: Zľava 50 € za odporučenie, nové dvojičky zariadení a lepšie 5G pokrytie.Telekom: Vianočný kalendár s výhrami, filmy zadarmo a nový balíček „Easy Kids“ s 10 GB dát.4ka: Čo sa očakáva od štvrtého operátora, ktorý zatiaľ ponuku nepredstavil.Zhodnotenie: Oplatia sa tohtoročné ponuky, alebo boli minulé roky štedrejšie?Téme sa venujeme aj v týchto článkoch:https://zive.aktuality.sk/clanok/Nc39Myv/vianocne-akcie-spusta-aj-telekom-mnozstvo-zariadeni-kinohity-a-sluzby-zadarmo/https://zive.aktuality.sk/clanok/TfxrxvJ/o2-na-vianoce-zlava-na-pausal-ak-ziskate-noveho-klienta-nechybaju-netradicne-zariadenia/https://zive.aktuality.sk/clanok/E0oflTs/orange-spusta-vianocne-akcie-disney-nadlho-zadarmo-k-tv-ci-netradicny-box/ Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Týždeň plný Niké ligy priniesol viacero zaujímavostí, ale poniektoré skutočnosti ostali po starom a nezmenené. Okrem víkendového 13. kola sa v strede týždňa dohral ešte odložený zápas 3., resp. 4. kola, po ktorom sa skvelo naladili najmä majstrovský ŠK Slovan a FC Spartak Trnava. O tom najpodstatnejšom sme sa porozprávali v 58. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk.KFC Komárno si v stredu dohral odložené 4. kolo Niké ligy so Slovanom Bratislava a Spartak Trnava 3. kolo s FC Košice. Až potom prišiel na rad kompletný program 13. kola Niké ligy, ktorý priniesol viacero veľmi zaujímavých výsledkov.Napríklad výprask Tatrana Prešov na domácej pôde s lídrom súťaže MŠK Žilina (0:4) alebo rovnaký výsledok v podaní Trnavy proti AS Trenčín. Nováčik z metropoly Šariša ešte stále nepozná chuť víťazstva pred domácimi fanúšikmi a Košice naďalej ostávajú s jednociferným počtom bodov a sú prikované k dnu tabuľky.O tom najpodstatnejšom sa porozprávali futbalový redaktor ŠPORT.sk Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš v 58. epizóde podcastu Kam si to kopol? s trénerom a odborníkom Norbertom Hrnčárom.

Do najnovšej epizódy hokejového podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk s Marekom Marušiakom a Rastislavom Konečným prijal pozvanie skúsený útočník HK Nitra a bývalý reprezentant Miloš Bubela.Ako si spomína na štúdium v USA, kde získal titul z biznis manažmentu? Čo mu dala skúsenosť z NCAA a ako sa po návrate na Slovensko dostal až na olympiádu? A ako vníma ambície Nitry v aktuálnej sezóne?Miloš Bubela v podcaste priblížil svoju cestu z Považskej Bystrice cez Trnavu až do zámoria. Spomínal, ako ho počas juniorského turnaja v Kanade oslovila americká univerzita, ktorá mu ponúkla plné štipendium. Počas štyroch rokov v NCAA popri hokeji dokončil štúdium a neskôr sa pozrel aj do AHL. Napokon sa rozhodol pre návrat do Európy.V rozhovore sa dotkli aj olympijskej skúsenosti z Pjongčangu, kam sa dostal po výbornej sezóne v Banskej Bystrici. „Celý rok bol úžasný. Po piatich rokoch som prišiel na Slovensko, bol som veľmi rád,” opísal svoje pocity. Olympiádu vníma ako výnimočnú skúsenosť, ktorá ho posunula herne aj ľudsky.V diskusii sa vrátil aj k titulom s Banskou Bystricou a Nitrou. Priznal, že finálové série, ktoré sa lámali v siedmom zápase, ho naučili vnímať prehry ako súčasť rastu. S odstupom času ich považuje za dôležité momenty, ktoré mu ukázali, že úspech vo veľkom finále tvoria detaily a súhra okolností.Na záver sa rozhovor preniesol aj k jeho súčasnému pôsobeniu v Nitre. Tretí rok v klube berie ako novú výzvu a motiváciu zlepšovať sa. „Cieľ je zlepšovať sa rok od roka. Už sa nechystám do NHL, ale chcem mať potešenie z hokeja,” priznal. Miloš Bubela zároveň dodal, že tlak médií a sociálnych sietí sa snaží nevnímať, sústredí sa len na hru a radosť z hokeja.

Chceme riešiť vzdelávanie deti so sociálne znevýhodneného prostredia? Tak im musíme dať dôvod aby nám uverili, nie ich nútiť, hovorí o vynútenej desegregácií Martin Kahanec z Materskej školy v Prešove. Podľa neho druckerova reforma ublíži všetkým rodičom a deťom z marginalizovaných komunít vôbec nepomôže.Je dokonané, i touto biblickou formulou by sa dal popísať stav, v ktorom minister školstva pretlačil súbor siedmych zákonov, ktorými chce zásadne zmeniť tvár nášho školstva. Medzi jeho najkontroverznejšie nápady patrí zmena spôsobu financovania súkromných a cirkevných škôl. Pod heslom snahy o inklúziu a desegregáciu bude po novom teraz bude štát na tieto inštitúcie (neraz zrodené v pote, obetiach a nekonečnej snahe doslova proti systému) finančne tlačiť, tak aby sa viac otvorili verejnosti a ak nie, príde pokuta. Faktom je, že silne segregačné školstvo - ktoré napriek všeobecnému vzdelávaniu, až príliš často udržuje deti v pasci socioekonomických pomerov ich rodičov, je naozaj našim veľkým problémom. Zásadnou otázkou však je, či si desegregáciu môže štát doslova vynútiť a či takáto násilne pretláčaná inklúzia bude vôbec fungovať.Škôlky pre detí zo sociálne znevýhodneného prostredia nie je dnes dostupné, pripomína Kahanec Tie bariéry sú napríklad už len v cene lístkov na MHD, čo ako nízke školné alebo dokonca aj chýbajúce oblečenie pre deti v zime, dodáva. Dôvera, trpezlivosť, participácia a napokon, pocit, že su prijatí a milovaní. To je recept Martina Kahanca, ktorý dodáva, že štát v tejto téme ani len nedisponuje relevantnými dátami.Do sporu sa tu dostali dva kľúčové princípy, na jednej strane stojí verejný záujem poskytnúť kvalitné ako i dostupné vzdelanie naozaj všetkým deťom - bez ohľadu na ich pôvod či majetkové pomery ich rodičov no a na strane druhej je zasa právo rodičov na slobodnú voľbu čo najlepšej budúcnosti pre ich deti. Alebo to povedzme ešte inak. Vie o potrebách - ale aj o objektívnych obmedzeniach našich detí viac akýsi múdry a dobrý "ujo štát" alebo potreby či hendikepy svojich detí poznajú najlepšie ich vlastní rodičia? No a napokon, čo na tieto ministerské nápady hovoria skutoční odborníci, ktorí s deťmi z naozaj mimoriadne chudobného ako i segregovaného prostredia pracujú už celé dlhé roky a prečo si myslia, že takto násilne pretláčaná desegregácia fungovať nebude a práve naopak, tým, o ktorých tu ide to skôr ublíži?No a ako vlastne rozlúsknuť tento problém, ktorý si ako spoločnosť pestujeme už desaťročia a pritom, ide tu predsa o deti! Lebo, áno - aj tieto deti z mimoriadne chudobného či segregovaného prostredia sú predsa tiež naše deti, hoci sa k ním tak neraz ako spoločnosť vôbec nesprávame.Všetci tu už desaťročia vieme, že nám vadia vši, blchy, svrab a nečistota. Všetkým nám to vadí a čo s tým urobil štát? Všetci to vieme a štát s tým nič nerobí a namiesto toho aby riešil veci, ktoré všetci vieme pomenovať ako problém, tak príde s povinným predprimárnym vzdelávaním, pripomína Kahanec. Témy pre Martina Kahanca zo súkromnej materskej školy Tobiáš v Prešove, ktorú navštevujú prevažne deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, respektíve marginalizovaných rómskych komunít. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Ministerstvo vnútra priznalo, že priestupky proti majetku vinou zmien v trestnom zákone narástli o 10 percent - a to už minulý rok, tesne po schválení zmien v trestnom práve. Ak takýto nárast spôsobil zákon platný až od augusta, aký bude nárast počtu krádeží za celý tento rok? Kradnúť sa naučili najmä tí, na ktorých pokuty nezaberajú, naznačujú primátori miest.Kým vládni politici problém popierajú, primátori sa generálnym prokurátorom aj opozíciou zhodujú, že krádeže treba riešiť zmenou trestného zákona. Kriminológ Květoň Holcr pre náš podcast hovorí, že opätovné zvýšenie trestov nepomôže. Podľa neho musí zabrať polícia a zvýšiť objasnenosť trestných činov. Vieme pritom, že policajtov je nedostatok a pri zvýšenom počte krádeží sa im kopia prípady. Květoň Holcr upozorňuje, že niektoré majetkové trestné činy majú alarmujúco nízku objasnenosť.V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas budete okrem kriminológa počuť primátorov Trenčína, Nitry aj Bratislavy, hlasy z koalície aj opozície.Nahrával Peter Hanák.

Na sociálnych sieťach sa opäť šíria príspevky, ktoré vyzdvihujú zázračné vlastnosti ivermektínu a dokonca prinášajú aj údajné recepty na jeho domácu prípravu. Čo o ivermektíne naozaj vieme? A existuje jednoduchý recept? Aj o tom diskutovala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou projektu Demagog.sk Veronikou Frankovskou a následne s biochemikom Petrom Holubom.V úvode Veronika Frankovská priblížila, že na dezinformačnej scéne opäť rezonovala téma údajných nákupov nehnuteľností prezidentom Volodymyrom Zelenským. Rovnako sa rozšírilo tvrdenie, že novelou zákona sa na Slovensku schválilo povinné očkovanie.„V skutočnosti povinné očkovanie platí už dlho a táto novela len zjednodušila spôsob, akým sa škola dostane k informácii o očkovaní,“ vysvetlila Frankovská.V druhej časti diskusie biochemik Holub hneď v úvode vysvetlil, že ivermektín je liek určený na liečbu parazitárnych infekcií.„Pôsobí tak, že u parazitických červov paralyzuje nervy a svaly, čím sa červ prestane hýbať, postupne uhynie a telo ho následne vypudí,“ priblížil. Dodal, že za objav spôsobu prípravy ivermektínu bola udelená aj Nobelova cena.Podľa Holuba si skutočný ivermektín doma nikto nevyrobí.„V zásade nie je dobrý nápad pokúšať sa vyrábať lieky doma – jednak je veľmi ťažké zachovať čistotu v neprofesionálnych podmienkach, a predovšetkým je pre bežného človeka nemožné určiť, akú dávku si vlastne podáva. Ľahko by tak mohlo dôjsť k predávkovaniu, ktoré má aj v prípade ivermektínu vážne nežiaduce účinky,“ upozornil biochemik.Diskusiu moderovala Veronika Jursová Prachárová.

„Kyjevu je potrebné stále pomáhať, musí zvíťaziť. Ak Ukrajina nezvíťazí, tá vojna sa bude týkať každého jedného z nás,“ tvrdí Marián Kulich z iniciatívy Mier Ukrajine.Po miliónoch pre Ukrajinu napadnutú Putinovou ozbrojenou mašinériou a po protestných zhromaždeniach proti premiérovej návšteve Moskvy a jeho podávaniu si rúk s agresorom sa iniciatíva Mier Ukrajine ozýva opäť. Volá po preverení najnovších aktivít prokremeľskej skupiny Brat za brata, ktorá avizovala budovanie akejsi paralelnej informačnej služby. S cieľom: „zbierať informácie na všetkých, ktorí poškodzujú Slovensko“. Mier Ukrajine sa obrátila na štátne orgány.Naďalej však pokračuje v pomoci napadnutej Ukrajine – zvlášť teraz pred zimou, ktorá sa aj vzhľadom na pokračujúce ruské útoky na energetickú infraštruktúru ukazuje ako riziková. Naviac v čase, keď náš južný sused Viktor Orbán avizuje akúsi protiukrajinskú alianciu, v ktorej vidí aj Slovensko.Na Ukrajinu a jej potreby a tiež na možné stopy Kremľa u nás sa pozrieme s Mariánom Kulichom práve z iniciatívy Mier Ukrajine.„Tvária sa (Brat za brata), že presadzujú národné záujmy, no keď sa na ne pozrieme bližšie, vidíme, že nie sú v súlade so záujmami Slovenska, ale sú v súlade so záujmami ruskej vojny a Ruska na Slovensku,“ hovorí Kulich.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Oliver Oswald sa v hereckej brandži pohybuje už od detstva, dnes sa venuje aj moderovaniu a sociálnym sieťam. V podcaste Mimóza prezradil, ako si ďalej predstavuje svoju kariéru, či by sám seba zadefinoval ako influencera a čo stojí za jeho zdravým pohľadom na svet. Oliver otvorene rozprával aj o svojom vzťahu k peniazom a o tom, ako sa v mladom veku dopracoval k viacerým nehnuteľnostiam.V Mimóze s Oliverom Oswaldom sa (ne)dozviete:3:40 – v čom ho obohatila umelecká škola Ludus;8:00 – akým smerom sa vyvíja jeho kariéra a čo ho motivuje;11:10 – či sa venuje aj sociálnym sieťam;13:20 – ako to má teraz s herectvom;16:30 – čo si myslí o influenceroch;19:00 – či bude v blízkom období upadať reklama v televízii a rádiách;23:00 – čo najviac formuje jeho osobnosť;26:45 – aký má vzťah k prírode;27:50 – v ktorej krajine si dokáže najviac oddýchnuť a prečo;33:50 – či si myslí, že peniaze prinášajú šťastie;37:50 – aký má vzťah k zvieratám;39:30 – na čo sa v tomto roku ešte teší;42:20 – čo by odkázal poslucháčom.

Mobily sú už bežnou súčasťou našich životov viac než 20 rokov. Majú nesporné benefity, no prinášajú aj rôzne riziká. Hlavne, čo sa týka duševného zdravia našich detí. Pozrite si najnovší diel relácie Pre mamy s Babsy, ktorý sa venuje nielen tejto téme, ale aj tomu, prečo si treba nastaviť pravidlá a tiež, prečo recyklovať staré zariadenia.Dnešné deti sa učia pracovať s mobilmi už od naozaj útleho veku. A kým sú mobilné zariadenia nesporne výbornými pomocníkmi so skvelými benefitmi, čoraz viac si uvedomujeme, že majú aj odvrátenú stránku. Súvisí s ňou téma duševného zdravia, kyberšikany alebo závislostí. Ako si s deťmi nastaviť hranice používania smartfónov? A prečo môže byť nebezpečné, ak sa dieťa dostane k mobilu priveľmi skoro?Všetky tieto témy zaznejú v dnešnej relácii Pre mamy s Babsy, kde o nich rozpráva Andrea Ungvölgyi CSR Leader, Orange Slovensko, a.s.Zároveň hovorí, že pri rozhodnutí dať dieťaťu prvý mobil zohráva dôležitú úlohu nielen jeho vek, ale aj vyzretosť. Ďalšie užitočné informácie a rady odborníkov, ako chrániť deti na internete nájdete na špecializovanej webstránke www.beznastrah.online.V neposlednom rade je tu aj téma recyklácie starých, nepotrebných mobilov. Veľmi často totiž končia v zásuvkách našich domácností. "Dôležité je, aby si ľudia uvedomili, že ak tieto zariadenia doma skladujú a nepoužívajú, môžu byť rizikom, a ak sa dostanú do bežného odpadu, uvoľňujú sa z nich toxické látky, ktoré môžu kontaminovať pôdu,“ hovorí Andrea Ungvölgyi a pozýva zapojiť sa do správneho zberu starých mobilov a ich následnej ekologickej recyklácii.V relácii sa dozviete: Ako si Andrea Ungvölgyi spomína na svoj prvý mobil? Ako vychováva svojho syna, aby neprepadával ošiaľu videohier? Ako sa zmenil trh s mobilnými telefónmi? Kde dnes končia staré, nepotrebné mobily? Prečo v spoločnosti Orange Slovensko zbierajú staré mobily a posúvajú na recykláciu? Prečo nie je bezpečné tieto zariadenia držať doma v zásuvke? Prečo nevyhadzovať do smetných košov ale radšej priniesť do predajne? Čo je to repasovaný mobilný telefón? Aká je najlepšia motivácia na zber mobilov pre deti? Povieme viac o tzv. recyklohrách na školách? Ako Andrea hodnotí štatistiky a to, že deti trávia na smartfónoch a mobilných zariadeniach aj štyri hodiny denne? Aké sú najväčšie riziká v online priestore? Viac o online predátoroch aj o nebezpečných závislostiach Viac o filme Neboj sa, ktorý sa týka kyberšikany a samotnej tejto témy S čím sa boria deti, ktoré jej čelia? Čo si ako rodičia máme všímať v súvislosti s touto témou? Čo robiť, keď už dieťa má niečo do činenia s kybešikanou? Konkrétne tipy pre rodičov. Kedy je správny čas na kúpu prvého mobilného telefónu? Ako je to s obrazovkami a malými deťmi, ktoré ešte nemali tri roky? Akú úlohu v tomto celom hrá dopamín? Prečo je lepšie ako prvý mobil zvoliť zariadenie bez prístupu na internet? O situáciách, v ktorých by mal byť mobil tabu? Aké pravidlá používania by mali byť? Podľa čoho poznáme, že naše dieťa je závislé na mobile? Ako si Andrea sama nastavila pravidlá u seba doma? Ako sa pozerá na budúcnosť, hlavne čo sa týka umelej inteligencie?

Popri znižovaní trestov za korupciu koalícia zmiernila aj postihy za krádeže.Šéfka nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková v rozhovore s Jurajom Kemkom pripomenula popieračom zvýšenej kriminality štatistiku „vlámačiek“.