Podcasty Aktuality.sk

V paralyžovaní nie je základom vášho úspechu len dobrý výkon na svahoch, ale aj rozhodnutie lekárov. Alexandra Rexová je 20-ročná slovenská paralyžiarka so zrakovým znevýhodnením, ktorej lekári pri posudzovaní jej stavu na preteky tvrdia, že vidí lepšie ako vidí. V Olympijskom videocaste hovorí o bizarnostiach, ktoré zažila pri kontrole a celkovo o nespravodlivosti v parašporte. Dozviete sa však aj, prečo je jej vzor Milada Horáková a prečo si založila vlastný podcast.Olympijský videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.Čo sa v rozhovore dozviete?prečo si založila vlastný podcast a kto jej vysnívaný hosťprečo je jej vzor Milada Horákováže ju viac posúva kritika ako pochvalači vie samú seba pochváliťprečo sa vyjadruje aj k celospoločenským témamo nespravodlivosti v parašporteako bizarne jej určili, že vidí lepšie ako naozaj vidíako sa jej lekár pýtal, ako sa píše jej diagnózaprečo študentov nezaujíma naša história

Kvalifikácia o postup na MS vo futbale 2026 je na konci. Slovensko ju ukončilo výhrou so Severným Írskom a debaklom v Nemecku. Postúpilo tak do baráže, v ktorej sa stretne doma s Kosovom a ak postúpi, tak taktiež doma s lepším z dvojice Turecko - Rumunsko. Ako hodnotiť kvalifikáciu? Mali by sme hodiť prehru s Nemeckom za hlavu? Prečo v závere striedal Pekarík? Ako robí Calzona nomináciu? Aj to sa dozviete v podcaste Z redakcie od futbalových redaktorov ŠPORT.sk Erika Farkaša a Jána Jasenku.Čo sa dozviete v rozhovore?ako sme (ne)zvládli zápasy so Severným Írskom a Nemeckomako by sme mali zobrať debakel z Nemeckaprečo v závere nastúpil Pekarík?prečo máme problém odohrať dva výborné zápasy za sebouako sa pozerať na Calzonove nominácie a čo by mohol robiť inakako dopadol žreb barážeako sa pozerať na Kosovoaká veľká výhoda bude domáce prostredie

Nemecký minister obrany Boris Pistorius zaujal výrokom o možno poslednom mierovom lete. Spravodajské služby a silové zložky viacerých západných spojencov totiž zhodne varujú, že Rusko sa pripravuje na vojenskú konfrontáciu s členskou krajinou NATO. Ako by to vyzeralo a ako by vyzerala naša odpoveď?Vojenský analytik Vladimír Bednár v dnešnom podcaste Aktuality Nahlas vysvetľuje, že ruský plán predpokladá útok na jednu z menších krajín, ktorú by rýchlo obsadili, a politici krajín NATO by potom stáli pred ťažkou dilemou, či pošlú vojakov zomierať pri náročnom oslobodzovaní napríklad Estónska alebo Litvy. Alebo v prípade pádu Ukrajiny aj Slovenska.Rozhovor nahrával Peter Hanák. Na tomto podcaste sa podieľali aj Sára Smatanová a Adam Obšitník.

Slovenský futbalový tréner Adrián Guľa otvorene prehovoril o svojej prvej sezóne v lotyšskom tíme FC Riga, kde hneď v úvodnom ročníku doviedol klub po štyroch rokoch k vytúženému majstrovskému titulu. V exkluzívnom rozhovore v podcaste Striedame! na ŠPORT.sk odhalil nielen detaily zo zákulisia úspešnej sezóny, ale aj momenty, keď musel zvažovať svoj odchod.Adrián Guľa neskrýva, že úvod v Rige bol dramatický. Po prvých štyroch zápasoch mal bilanciu 1 výhra, 2 remízy, 1 prehra. „Ešte som nebol ani vybalený. Býval som na akadémii,” priznáva otvorene tréner, ktorý do projektu išiel s jasným poslaním - vyhrať titul alebo odísť.Situácia bola natoľko vyhrotená, že s manažmentom klubu si museli nanovo nastaviť pravidlá spolupráce. „Dostali sme to na hranu a z nej sme sa potom odrazili do pozitívna, ale naozaj to bolo na hrane,” vysvetľuje 50-ročný kouč, ktorý v kluboch ako Plzeň či Dunajská Streda nebol zvyknutý na takýto typ riadenia.Po zvládnutí úvodnej krízy prišla nevídaná dominancia. Riga zaznamenala 15 víťazstiev po sebe a celkovo 31 zápasov bez prehry. Ako sa to podarilo? Adrián Guľa odhalil svoju filozofiu budovania tímu: „Vnímam hráčov ako ľudí, ako partnerov. Disciplína, charakter a dobrá mentalita plus silný team spirit.”Zaujímavou súčasťou rozhovoru je pohľad do fungovania klubu s hráčmi z 10 rôznych národností - od Peru cez Ghanu až po Ukrajinu. „Medzi hráčmi sa rozpráva minimálne tromi jazykmi,” opisuje Adrián Guľa prostredie, kde angličtina, španielčina aj francúzština tvoria každodenný komunikačný mix.Šokujúcim odhalením je finančné nastavenie klubu: „Pätnásť víťazstiev za sebou a jednoducho nula. Čistá nula.” Prémie boli viazané výlučne na konečný výsledok - zisk majstrovského titulu.Tréner sa venoval aj neúspešnému pokusu prebojovať sa do skupinovej fázy európskych pohárov, kde Rigu vyradila pražská Sparta. Zároveň načrtol víziu klubu do budúcnosti a hovoril aj o tom, čo by ho presvedčilo na odchod z Lotyšska.V rozhovore Adrián Guľa neskrýval ani emócie po nedávnom vysokom debakli slovenskej reprezentácie, v ktorej s hráčmi má osobné vzťahy z predchádzajúcich pôsobení.Celý rozhovor prináša úprimný pohľad na život trénera v zahraničí, fungovanie moderného futbalového klubu pod vedením ruského investora Sergeja Lomakina a detaily z prostredia lotyšskej ligy, o ktorej sa na Slovensku vie len málo.

„Okrem toho, že je proti totalitným ambíciám, ktoré predstavuje táto garnitúra, tohtoročný November je aj proti hlúposti a babráctvu,“ hovorí Ladislav Snopko, osobnosť Novembra'89.Dážď, chlad a vietor novembrových námestí a napriek tomu desaťtisíce naprieč vekovým spektrom. Teplo a pohodlné sedenie nitrianskej haly a podľa experta poldruha tisíca zväčša starších dôchodcov. A ak prví šli do nepohody slovenských miest po vlastných, tých druhých si do Nitry zviezol Ficov Smer. Naviac, niektorých v domnení, že idú za kultúrou.A ak desaťtisíce zmrznutých po celej krajine kričali „dosť bolo Fica“, v Nitra – on premiér – pozýval na hity Karola Duchoňa. A že Slovensko normálne žilo a tvorilo aj pred Novembrom'89, že tu máme priveľa politických strán alebo že je potrebné otvoriť vyšetrovanie Kuciakovej vraždy - pre Epsteinovu komunikáciu s „Mirom“.A Ficova stranícka dvojka – Tibor Gašpar – sa z Nitry virtuálne pýtal námestí, proti čomu protestujú, ak aktuálna vládna väčšina vzišla z demokratických volieb.Z mrazu a dažďa bratislavského Námestia slobody však prišla virtuálna odpoveď: „proti ficovskej lúzokracii“, ktorá chcela ešte aj sviatok - symbol - obrať o jeho sviatočnosť. Jej autorom je jeden z mužov Novembra spred 36-ich rokov Ladislav Snopko. Tohtoročný 17. november označuje za tretí najdôležitejší v dejinách. Budem sa pýtať, prečo?„To, čo sa začína diať na Slovensku, smeruje k tomu, voči čomu bojovali sedemnáste novembre rokov 1939 a 1989,“ hovorí Snopko. „Okrem toho, že je proti totalitným ambíciám, ktoré predstavuje táto garnitúra, tohtoročný November je aj proti hlúposti a babráctvu. Žiaden fašista nespochybňoval guľatosť Zeme. Ja ho deklarujem ako boj proti úpadku vzdelanosti,“ dopĺňa.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Stropkov, Svidník, Revúca, Rožňava ale aj Skalica či Púchov. Aj to sú oblasti, kde odborníci z Protimonopolného úradu odhalili vyššiu koncentráciu na trhu práce. Keď je konkurencia slabá a zamestnávateľov málo, trpi aj zamestnanci.Situácia sa síce zlepšuje, no stále nie sme pomerom miezd k výkonu ekonomiky ani na európskom priemere, hovorí hlavný ekonóm úradu Vladimír Peciar.

Miroslav Lajčák musí pre komunikáciu s Epsteinom skončiť, a po Petrovi Kmecovi by mal odísť aj minister Migaľ, hovorí opozičná poslankyňa Veronika Remišová. Ako predsedníčka parlamentného výboru pre nezlučiteľnosť funkcií tvrdí, že Robert Kaliňák si kúpil vilu zo svojich peňazí, nie z manželkiných. Ako hodnotí Kaliňákove priznané 700-tisícové príjmy?V podcaste s Veronikou Remišovou sa dozviete:1:00 – Čo je reálny problém a čo prekrývanie – od kriedovej revolty po konsolidáciu.1:40 – Ako vníma kriedovú revoltu.2:30 – Ako Fico klame a zvoláva dôchodcov, kým slušní ľudia (študenti) sa sami a bez peňazí schádzajú v daždi vyjadriť názor.3:50 – Kauza Lajčák/Epstein: Či by mal Miroslav Lajčák odísť z funkcií.4:30 – Aký problém predstavuje komunikácia s Epsteinom a do akej miery by mal Lajčák vysvetliť svoje styky s ním.8:40 – Či nemohla byť náhoda, že najlepšie projekty pod Petrom Kmecom mali firmy blízke Hlasu.10:00 – Že Peter Kmec urobil to isté ako exminister Plavčan, iba horšie.11:30 – Že Veronike Remišovej sa vyhráža poslanec Bartek, ktorého asistent mal dostať dotácie.12:10 – Či by mal odísť aj minister Migaľ za netransparentný tender na IT projekty v hodnote 140 miliónov eur.14:30 – Či je Tomáš Drucker vhodný kandidát na vedenie rezortu eurofondov.17:20 – Či vieme, odkiaľ má Robert Kaliňák 700-tisícové príjmy.20:00 – Že koalícia chráni Pavla Gašpara pred kontrolou jeho majetku.23:00 – Že zákony sa nemenia pre ľudí, ale pre ministra Šutaja Eštoka.20:40 – Že kontrolu majetkových priznaní by nemal riešiť politicky zložený parlamentný výbor, kde má koalícia väčšinu, ale nezávislý úrad.

Premiér sa dožaduje úcty, ktorú on sám občanom nepreukazuje. Rešpekt k funkcií premiéra ale neznamená rešpekt k osobe premiéra, hovorí expremiérka Iveta Radičová. "Môžete mať niekoho v úcte, kto na vás nemá jediné pekné slovo? To nejde," dodáva. Vládna garnitúra podľa nej gumuje hodnoty Novembra 89 i hodnoty demokracie. A krajina? Tá pod ich vedením upadá.Od pádu socializmu uplynulo už takmer toľko rokov, koľko celý tento zločinný režim vôbec trval. Je 36 rokov po Novembri 89 a jeho plných námestí žiadajúcich pád normalizačného režimu, no časy "Papierových hláv" a normalizačných praktík sa akoby plazivo vracali späť. Premiér vyháňa odbojných študentov bojovať na Ukrajinu, verejnoprávny Telerozhlas sa vracia k vládnej propagande, vládna moc útočí na kritické médiá i mimovládky, škandalizuje rodiny oponentov a priazeň voličov si kupuje doslova na miliardové dlhy.A naša krajina? Tá upadá priamo pred našimi očami. Havarujúce vlaky, padajúce mosty, nedostavané diaľnice, zdravotníctvo, pri ktorom sa na smrteľne choré deti skladáme na charitatívnych portáloch no na zisky poisťovní nám nejaký ten miliónik predsa len vždy ostane. No a mládež - ktorá vtedy "Nežnú" odštartovala, dnes z krajiny v čoraz masovejších počtoch uteká. K tomu treba ešte pripočítať aj hlboko polarizovanú, silne zakonšpirovanú spoločnosť, v ktorej už nedôvera voči všetkému - a všetkým, presahuje akúkoľvek únosnú mieru.Je toto naozaj ten sen, za ktorý sme v zime a snehu novembrových námestí štrngali a kam sa vytratili hodnoty Novembra 89? Ako to, že nám dnes vládnu i takí, ktorí Novembru 89 nevedia prísť na meno no normalizačné praktiky a móresy papierových hláv spred Novembra im vôbec nie sú cudzie? No a prečo rastie nostalgia za bývalým režimom s totalitnými praktikami a ako to, že našej spoločnosti chýba nielen akákoľvek kontinuita, ale aj vízia toho, kto sme a kam smerujeme? Ráno Nahlas v bývalou premiérkou, sociologičkou Ivetou Radičovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Nové majetkové priznania ukázali kráľov štátnych výplatných pások. Na vrchole rebríčka príjmov sa nachádza minister obrany Robert Kaliňák. Hneď za ním nie sú jeho kolegovia z vlády, ale menej známi štátni manažéri. Verejnosť o nich často ani netuší.Dozvieme sa z majetkových priznaní naozaj celú pravdu o bohatstve našich politikov? A prečo minister Kaliňák čelí opäť problémom pre svoju vilu v Chorvátsku? Aktuality.sk pripravili rozsiahlu analýzu. V podcaste budete počuť vedúceho politického oddelenia Martina Sliza a investigatívneho novinára Martina Turčeka. Moderovala Frederika Lodová

Slovenskí futbalisti obsadili v kvalifikácii na MS 2026 druhé miesto a o postup na svetový šampionát zabojujú v marcovej baráži. Uplynulú kvalifikáciu i ostatné aktuálne témy okolo reprezentácie hodnotí v podcaste Okom odborníka na ŠPORT.sk dlhoročný futbalový expert a bývalý prezident Únie futbalových trénerov Slovenska Ladislav Borbély.Témy rozhovorudebakel 0:6 od Nemeckazhodnotenie kvalifikácie z hľadiska výsledkov i herného prejavunapreduje reprezentácia pod trénerom Calzonom?čo sú momentálne najväčšie problémy národného tímu?čo s problematickým postom pravého obrancu?spravil David Strelec zlý prestup?aký je potenciál Lea Sauera?čo by odkázal nespokojným fanúšikom?

Veda dobrodružstvom, experiment závanom života, alebo keď sa mení predstava o tom, ako sa dá učiť chémia.„Z nás obyčajných žiakov robí ľudí, ktorí môžu snívať a robiť veľké veci“ – tak o nej hovoria študenti. A ona sama na ich otázku, či sa jej o chémii niekedy aj sníva, reaguje, že „ona si chémiu žije“.Ivana Beličková. Učiteľka chémie na bratislavskej Spojenej škole Novohradská. Do širšieho povedomia ju dostali práve jej študenti, ktorí ju nominovali na cenu Dionýza Ilkoviča. A skončila hneď v najužšom výbere finalistov.A ak má svetová komunita napríklad Mendelejeva a jeho tabuľku chemických prvkov, na Novohradskej majú inú – komunitu #BeličkovejChémie. S výsledkami, ktoré presahujú aj do komunity svetovej: jej žiaci sa už pravidelne umiestňujú na medajlových miestach medzinárodných chemických olympiád.Čo je za tajomstvom jej úspechu, alebo ako na zmenu predstáv o učení?„Mám pocit, že keď majú žiaci šťastného učiteľa, tak aj oni budú šťastní a budú sa môcť rozvíjať. Ale keď nemajú šťastného učiteľa a keď ten učiteľ je znudený z toho, čo robí, tak ako to podá tým deťom? Proste ako nudu,“ hovorí o svojej práci ocenená učiteľka Ivana Beličková.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Správy Jeffreyho Epsteina len minulý týždeň uzreli svetlo sveta a už ich zneužívajú domáci politici na vlastnú kampaň. Premiér Robert Fico sa k nim vrátil aj na pondelkovom mítingu Smeru, keď vďaka Epstein files oživil svoju skoršiu konšpiračnú teóriu. Tvrdil, že za pádom jeho tretej vlády stáli sily z Ameriky.Vo zverejnenej dokumentácii komunikácie sexuálneho predátora Jeffreyho Epsteina väčšina sveta hľadala zmienku o súčasnom americkom prezidentovi Donaldovi Trumpovi. Slovenské médiá však prišli s informáciou o komunikácii s akýmsi Mirom. Ukázalo sa, že ide o úspešného diplomata a bývalého ministra zahraničia Miroslava Lajčáka, ktorý dnes pôsobí ako poradca premiéra Fica. Čo všetko vieme o vzťahu Jeffreyho Epsteina s Miroslavom Lajčákom? A ako sa ku škandálnym zisteniam stavia vládna koalícia na čele s Robertom Ficom? Aj o týchto témach sa v dnešnom podcaste Aktuality Nahlas rozprávala Kristína Braxatorová so šéfom zahraničného oddelenia Paľom Štrbom a so šéfom domácej redakcie Martinom Slizom.

Cez našu slnečnú sústavu práve letí neznámy objekt označený ako 3I/ATLAS. Je to len tretí známy návštevník z medzihviezdneho priestoru, no už stihol vyvolať búrlivé diskusie. Kým väčšina vedcov ho považuje za kométu, sú aj takí, podľa ktorých by mohlo ísť o mimozemskú sondu.Čo na tomto objekte nesedí? Prečo ho sledujeme nielen zo Zeme, ale aj z Marsu a prečo sa oň zaujíma aj sonda smerujúca k Jupiteru?V novom dieli podcastu SHARE sa Maroš Žofčin rozpráva s astrofyzikom a redaktorom Živé.sk Marekom Jurčíkom o najnovších zisteniach týkajúcich sa 3I/ATLAS, o jeho zvláštnych „tryskách“, nezvyčajnej dráhe a o tom, či sa nám podarí definitívne určiť jeho pôvod.Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz aj ako ebook! TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Čo je 3I/ATLAS a prečo je jeho objav taký zaujímavý.Anomálie objektu: Nezvyčajná dráha, „anti-chvost“ a chemické zloženie.Mohlo by ísť o mimozemskú sondu využívajúcu gravitačné manévre?Prečo objekt sledujú sondy pri Marse aj Jupiteri.Aké nové dáta očakávame a či sa vôbec niekedy podarí vyriešiť záhadu jeho pôvodu.Články, podcasty a odkazy spomínané v článku:Náš predošlý podcast o 3I/ATLASPri Marse fotia záhadný objekt, o čo môže ísť?Krásna nová fotografia 3I/ATLASFotografia gejzírov či trysiek na 3I/ATLASPodcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk

O čom bol November, ktorým nám všetkým zmenil životy a kde sme sa to dnes dostali? Má zmysel diskutovať ozaj s každým? Vypočujte si diskusiu Aktualít o Novembri 89 a jeho paralelách s dneškom. Pozreli sa ľudia ako Fico niekedy do zrkadla a zamysleli sa, aká stopa tu po nich ostane?" pýta sa líder Novembra 89 Fedor Gál. Dá sa ale nájsť pravda bez diskusie, kontruje Marek Janiga."Pravda a láska musí zvíťaziť nad lžou a nenávisťou," Tak znelo jedno z kľúčových hesiel Novembra 1989. Uplynulo 36 rokov, zvíťazila teda pravda a láska alebo naopak, víťazí dnes skôr lož a nenávisť? No a kde, v čom hľadať na dnešnom Slovensku odkaz Novembra a jeho hodnôt? Keď už bolo jasné, že sa režim definitívne zmenil a je vyhrané, začali sa hlásiť hajzli. Prví mutanti komunizmu po Novembri boli nacionalisti. To bola vstupenka medzi nové elity. Tam sme dostali na frak. A desí ma, že sa dnes všetci z nich naučili čítať a písať, jediné, čo chýba je obsah, pripomína Gál.Počúvate Ráno Nahlas, v dnešnom podcaste Vám prinášame záznam diskusie Aktualít k novembrovým udalostiam - a to tak novembra roku 1989, ako aj novembra 2025. Diskusiu sme poňali ako medzigeneračný dialóg - medzi tým, kto November 89 spoluvytváral a zástupcom generácie dnešných študentov - teda tých, ktorí pred 36. rokmi pád totalitného režimu odštartovali. Ráno Nahlas s Fedorom Gálom a Marekom Janigom. Pravda a láska bol sen a my máme dnes poslanie za tým snom kráčať, hovorí Fedor Gál. A ako dodáva: Za komunizmu sme sa naučili žiť v zoologickej záhrade a obľúbili sme si to. Nie sme deti slobody a ochoty riskovať. Sme deti socialistickej zoologickej záhrady.Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský..

Súčasťou II. najvyššej futbalovej ligy sú po dlhých šiestich rokoch čakania a aj keď sa im podarilo dostať späť „administratívne”, rozhodne nie sú len do počtu. Práve naopak, FK Inter Bratislava plní v spomínanej súťaži dôstojnú úlohu.Aká je však spokojnosť po jesennej časti, v ktorej sa „žlto-čiernym” podarilo prepracovať až do 4. kola Slovnaft Cupu? Čo by mohla priniesť zimná prestávka a čo bude pre staronového účastníka II. ligy uspokojujúcim cieľom? Aj o tom sa futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali v 60. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk s trénerom bratislavského Interu Mariánom Šarmírom.S niekdajším kormidelníkom ŠKF Sereď a FC Spartak Trnava, teda klubov, ktoré viedol aj v najvyššej súťaži, sme takisto v stručnosti podebatovali aj o dianí v Niké lige, ako vníma aktuálne trnavské rozpoloženie a či sa konečne nájde niekto, kto to dokáže majstrovskému Slovanu Bratislava strpčiť v boji o titul.

Keď Červená armáda oslobodila Soblahov, obec v okrese Trenčín, Karol Mrázik sa už ako pätnásťročný pridal k nim a bojoval až do konca druhej svetovej vojny.

Jeden sa bál, že ho zavrú a slobodu pocítil až na konci roka 1989. Druhý bol zamestnancom Ústavu marxizmu-leninizmu Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska a chcel meniť režim zvnútra. Prečo bol František Mikloško robotníkom? Ľudia si myslia, že pre tlak režimu, no v skutočnosti to bolo inak. Vedel Peter Weiss o uránových baniach a ďalších represiách a čo mohol robiť proti prenasledovaniu? A je podľa nich demokracia ohrozená aj dnes a to nielen u nás, ale všade? A čo hovorí František Mikloško na to, že silou antidemokracie sú väčšinou konzervatívci?V podcaste s Petrom Weissom a Františkom Mikloškom sa dozviete:od 1:30 – Ako sa žilo v režime spred roka 1989.po 2:50 – Ako bol Mikloško na zozname 76 ľudí, ktorých mala ŠTB zatknúť.po 3:40 – Peter Weiss o tom, ako vstúpil do komunistickej strany.od 4:40 – Ako sa na Ústave marxizmu-leninizmu dozvedel o zločinoch 50. rokov.po 5:20 – O nádeji, ktorú priniesla perestrojka Michaila Gorbačova.od 7:50 – Weiss o bežnom živote a zháňaní riflí v Tuzexe.po 9:20 – Ako sa Mikloško dostal na vysokú školu, keď nebol z komunistickej rodiny.od 10:20 – Mikloško vysvetľuje, že ho z SAV nevyhodili, ale odišiel dobrovoľne robiť kuriča.od 12:10 – Či komunista Weiss vnímal tajnú cirkev a jej prenasledovanie.po 12:50 – Weiss o 500-tisíc vylúčených členoch KSČ po roku 1968.od 16:00 – Weiss o tom, že Lenin bol terorista a vrah;po 18:00 – Mikloško o tom, prečo Sovietsky zväz nechal satelity padnúť.od 18:30 – Weiss: Gorbačov zrušil Brežnevovu doktrínu, čo umožnilo zmeny.po 19:30 – Ako 17. november oslobodil Slovensko aj od sovietskeho vplyvu a obnovil suverenitu.od 20:00 – Či sme si slobodu vybojovali sami, alebo bola revolúcia len dôsledkom diania v zahraničí.od 22:00 – Či bol Dubček autoritár, ktorý si nevedel predstaviť pluralitnú demokraciu.od 23:20 – Weiss: Režim by padol aj bez „kauzy Šmíd“, prognostici vedeli o ekonomickej neudržateľnosti.po 24:50 – Weiss: Revolúcia bola masová, ľudová, ale nie protisocialistická, bola proti „komunistickej šľachte“.od 25:15 – Mikloško: Komunisti vedeli o ekonomickom kolapse, ale nikto nečakal úplný pád režimu a pluralitu.po 27:00 – Že byty sa stavali aj inde, akurát u nás nekvalitné.od 29:30 – Či je demokracia ohrozená aj dnes.po 31:30 – Že 17. november má byť najväčší sviatok po SNP.od 30:20 – Weiss: Kritika novely ústavy – je nehumánna a vyväzuje nás z legislatívy EÚ.po 33:30 – Či nesmerujeme opäť do totality, keď vláda vyhadzuje ľudí za názor.od 37:00 – Či za dnešný vývoj môžu voliči, ktorí dali hlas Ficovi a Matovičovi.po 39:00 – Ako sme sa v roku 1998 zmobilizovali proti Mečiarovi, môžeme sa aj teraz.od 42:00 – Či sa konzervatívci nechali uniesť do antidemokracie.po 46:30 – Weiss: Obdiv niektorých konzervatívcov k autoritárskemu režimu Putina.od 47:20 – Že obviňovať EÚ z liberalizmu je nezmysel, lebo najväčšiu silu majú kresťanskí demokrati (Von der Leyenová).od 50:00 – Že ľudia nevedia, čo je to liberalizmus.po 51:00 – Weiss: Liberálna demokracia je systém bŕzd a protiváh; súčasná vláda ho dusí.od 50:00 – Ako Orbánov...

Hostka novej epizódy podcastu Mimóza, herečka Petra Dubayová, otvorene hovorila o záťažovom období, v ktorom musela skĺbiť rôzne pracovné projekty, vysokoškolské štúdium a neskôr aj tehotenstvo. V rozhovore taktiež opísala, ako sa jej život zmenil pod vplyvom materstva, a či si stále nájde čas na dobrú knihu. Petra priznáva, že ju niekedy prenasledujú temné myšlienky spojené s dianím na Slovensku, pričom sa zamýšľa nad tým, ako môže prispieť k svetlejšej budúcnosti svojej dcéry. V závere hovorí aj o súčasnom stave kultúry a o tom, ako vníma občiansku iniciatívu v podobe „kriedovej revolúcie“.V Mimóze s Petrou Dubayovou sa (ne)dozviete:2:30 – aké pocity prežívala tesne po pôrode;3:40 – či pôrod prebiehal tak, ako si predstavovala, a či sa naň môže žena stopercentne pripraviť;9:45 – ako zvládal celý pôrod jej partner Jakub Jablonský;11:50 – v čom boli posledné roky, keď musela skĺbiť štúdium aj pracovné projekty, najnáročnejšie;14:00 – ako sa jej pracovný aj súkromný život zmenil pod vplyvom materstva;17:30 – ako reaguje na otázky týkajúce sa jej opätovného nástupu do práce;21:00 – čo si myslí o používaní anglicizmov a výrazov ako „šesť sedem“ alebo „skibidi“;24:40 – či má stále čas na čítanie;26:25 – ako vníma tzv. „kriedovú revolúciu“ a či majú ľudia na Slovensku nadhľad;28:05 – čo by odporučila poslucháčom v rámci čítania;30:00 – ktoré knihy práve čítajú Janka a Lenka;36:20 – čo Janku rozosmutnelo;39:20 – či sa jej pohľad na Slovensko a jeho budúcnosť po príchode dcéry Vesny zmenil.

Fact-checking býva zvyčajne reaktívny – vyvracia dezinformácie, ktoré sa už šíria. Preto sa k ľuďom často dostáva až ako druhý v poradí. Ako sa však dá s dezinformáciami bojovať ešte predtým, než sa vôbec začnú šíriť? Aj o tom diskutovala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou projektu Demagóg.sk Veronikou Frankovskou a analytikom Demagóg.sk Pavlom Valíkom.V úvode Veronika Frankovská priblížila, že na dezinformačnej scéne opäť rezonovali témy zdravia, vakcín a ruskej invázie na Ukrajinu. Najnovšie sa veľa pozornosti sústreďuje na boje o Pokrovsk, odkiaľ sa šíria videá vytvorené umelou inteligenciou, na ktorých sa údajne vzdáva veľký počet ukrajinských vojakov. „Nevieme presne, aká je tam situácia, keďže z oblasti prichádza málo nezávislých informácií. Musíme si však dávať pozor, aby sme nešírili nepravdivé videá vytvorené pomocou AI,“ dodáva Frankovská.Ďalšou veľkou témou je podľa Frankovskej digitálne euro, o ktorom sa v súčasnosti rokuje na európskej pôde. „Ľudia šíria obavy, že v budúcnosti nahradí hotovosť, alebo že hotovosť bude zakázaná, prípadne že niekto bude sledovať ich nákupy či uhlíkovú stopu. V skutočnosti je však digitálne euro len koncept, na základe ktorého by Európska centrálna banka vydávala digitálnu formu peňazí. Na rozdiel od súčasného systému, kde digitálne peniaze vytvárajú najmä komerčné banky, by tak išlo o oficiálnejšiu a nezávislejšiu formu,“ vysvetľuje Frankovská.Samotnou podstatou fact-checkingu je podľa Veroniky Frankovskej sledovanie, aké dezinformácie sa objavujú, a následná reakcia na ne. „Máme množstvo dát a výskumov, ktoré ukazujú, že k ľuďom sa často dostane len tá prvá správa. V kombinácii s tým, že nepravdivé – a najmä negatívne – správy sa šíria rýchlejšie a častejšie, to vedie k tomu, že veľa ľudí zachytí práve tú nepravdivú informáciu, ale už sa k nim neskôr nedostane jej oprava,“ vysvetľuje Frankovská.Dodáva, že čoraz viac sa presadzuje prístup, podľa ktorého je dôležité, aby sa k ľuďom ako prvé dostali pravdivé informácie. „V témach, kde sa očakáva, že sa budú šíriť dezinformácie, by si mali factcheckeri aj oficiálne inštitúcie dať pozor na to, aby v zrozumiteľnej forme komunikovali, aké nepravdivé tvrdenia sa môžu objaviť, ale predovšetkým poskytovali overené informácie, ktoré majú k dispozícii. Tento prístup sa nazýva prebunking,“ uzatvára.V druhej časti diskusie analytik Demagóg.sk Pavol Valík priblížil prebunkingový materiál o údajných nákupoch Volodymyra Zelenského. „Snažili sme sa zistiť, či sa niektoré dezinformácie šíria častejšie alebo s väčšou intenzitou. Jeden z výsledkov nášho výskumu ukázal, že sa naozaj objavujú pravidelne a veľmi často sa opakujú. Najviac sa vracajú v obdobiach, keď sa rozhoduje o pomoci Ukrajine,“ vysvetlil Valík.Valík zdôraznil, že nejde o náhodné dezinformácie, ktoré by boli vypustené bez cieľa, ale o systémovú operáciu, zameranú najmä na európskych a amerických občanov.

Žilinský brankár Roman Rychlík prišiel do podcastu suSPEAK s Marekom Marušiakom a Rasťom Konečným s príbehom, ktorý by mal poznať každý slovenský športový fanúšik.V podcaste na ŠPORT.sk sa 24-ročný gólman otvorene rozhovoril o boji s diabetom 1. typu, ktorý mu diagnostikovali v 13 rokoch. „Prvá veta doktorky bola, že nemôžem hrať hokej, že s tým sa mám rozlúčiť,” spomína Roman Rychlík na moment, ktorý mohol ukončiť jeho kariéru skôr, než sa poriadne rozbehla.Namiesto toho sa však začala cesta plná sebadisciplíny a sebapoznávania. Trebišovský rodák, ktorý začínal na zamrznutom rybníku v mestskom parku, sa prepracoval až do extraligy a dnes patrí medzi najstabilnejších slovenských brankárov. V otvorenom rozhovore vysvetlil, ako vyzerá jeho každodenný režim s podávaním inzulínu štyrikrát denne a prečo sú zápasové dni pre diabetického športovca extrémnou výzvou.Roman Rychlík podrobne opísal, ako stres a adrenalín pred zápasom robí jeho telo inzulínovo rezistentným a ako sa snaží udržať psychickú pohodu, pretože práve tá zásadne ovplyvňuje hladinu cukru. Hovoril aj o tom, ktorí hokejisti z NHL s rovnakým ochorením sú pre neho vzorom a inšpiráciou, že sa dá fungovať aj na najvyššej úrovni.V podcaste si spomenul aj na kurióznu situáciu zo začiatku kariéry, keď mal za jednotku a zároveň svojho agenta Tomáša Vošvrdu. Roman Rychlík vysvetlil, prečo v tom nevidel problém a ako táto netradičná situácia vyzerala zvnútra šatne. Zaujímavosťou je aj fakt, že chytá s lapačkou v pravej ruke, čo v rozhovore vtipne rozobral spolu s moderátormi.Dnes je súčasťou jednej z najsilnejších brankárskych trojíc v extralige po boku Connora LaCouveea a Andreja Košarišťana. Roman Rychlík ponúkol v suSPEAKu úprimný rozhovor o tom, že limity sú často len v našej hlave a stačí ich neprijať.

Mesto, opozícia a nakoniec občianska iniciatíva. Zostavy, ktoré sa v hlavnom meste ujali organizácie verejných zhromaždení k 17. novembru. Všetky na jednom mieste – na Námestí slobody, ktoré ešte v historickom Novembri nieslo meno iného uzurpátora moci Klementa Gottwalda. Na jednom mieste, no s tromi rozličnými časmi začiatku. Prečo? Aj na to sa pozrieme s Luciou Štasselovou z iniciatívy Mier Ukrajine, ktorá stojí za organizáciou tretieho zhromaždenia – v réžii občianskej iniciatívy.„Z princípu sú občianske združenia a aktivisti oponentom či už vládnym alebo opozičným stranám. Zatiaľ sme stále slobodná krajina, hoci nám z toho ukrajujú. Keď nejde o život, mali by sme byť vyvažujúcim prvkom, kontrolou moci,“ vysvetľuje Lucia Štasselová. Už najbližší 17. november, ktorý nebude prvýkrát po 25-rokoch dňom pracovného pokoja, sa tak Námestia slobody organizačne a dramaturgicky zmocnia tri zostavy. Ako na to zareaguje námestie a krajina?„Tú rôznorodosť vítam. Približujeme sa tým napríklad Prahe. Tam idete od jedného podujatia k druhému. Slávi sa to na každom kroku,“ hovorí Štasselová.Pripomína tiež, že boj za slobodu a demokraciu nemôže nikdy skončiť. „Keď sa prestanete o slobodu a demokraciu starať, ona vám zdegraduje,“ hovorí.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Súčasná garnitúra sa dokáže neuveriteľne dovolávať výhod demokracie a zároveň spochybňovať, ako diametrálne lepšia je oproti diktatúre.Čo pripomína sviatok 17. novembra po koaličných zásahoch, načrtáva Ťažký týždeň.Epizóda je sponzorovaná.

Jeseň mení krajinu, no bzukot opeľovačov sa v nej nekončí. Mnohé druhy, od čmeliakov s termoregulačnými schopnosťami až po špeciálne druhy včiel, hľadajú potravu na neskoro kvitnúcich rastlinách a pripravujú si úkryty na prezimovanie. WWF Slovensko sa zameriava na ich ochranu prostredníctvom biopásov a ekologického kosenia, čím poukazuje na kľúčový význam týchto malých hrdinov pre celú našu krajinu.Štefan Jančo nám v podcaste Ekokast prezradil, ako im môžeme pomôcť v meste aj v záhrade a prečo je ich prežitie našou spoločnou zodpovednosťou.Čo sa v podcaste Ekocaste dozviete? Ako dokáže čmeľ premenlivý hľadať potravu pri nižších teplotách? Aké biologické mechanizmy mu to umožňujú? Bolo vedecky dokázané, že aj včely spia. Ako a kde presne odpočívajú voľne žijúce druhy včiel? Hodvábnice a iné samotárky si hniezda budujú v zemi alebo v dreve. Zaujímavé je hniezdo vlnárky balotovej. Ako sa teda od seba možno líšia a čo ich charakterizuje? V rámci projektu WWF Slovensko sa zameriavajú aj na vzácne druhy. Prečo sú napríklad modráčik krvavcový a ohniváčik veľký zraniteľné?

Aký zmysel majú protesty, ak po nich zrejme nepadne vláda? Frustrovaní voliči od vládnej koalície odchádzajú k hnutiu Republika. Podľa politológa Pavla Hardoša už ale vládu krajnej pravice máme. O čo horšia by teda bola vláda Milana Uhríka? Sledujeme po celom svete veľkú konzervatívnu alebo dokonca krajne pravicovú revolúciu? Smerujeme teda opäť do nedemokracie, alebo tam už sme? Podľa Pavla Hardoša sa treba pozrieť na to, aké knihy pálili nacisti – napríklad prvé výskumy o transrodovosti.V podcaste s politológom Pavlom Hardošom sa dozviete:od 0:30 – Či majú zmysel protesty a prípadný generálny štrajk na 17. novembra.po 1:00 – Na čo v skutočnosti slúžia protesty, ak nie na pád vlády.od 4:00 – Či sa podarí presvedčiť tetu Helenu a uja Štefana, ktorí rozhodujú voľby.po 5:00 – Prečo voliči Smeru prechádzajú k Republike (o spojených nádobách).od 9:00 – Čo si myslí o tzv. kriedovej revolte študentov v Poprade.po 11:30 – Čo sú skutočné zdroje frustrácie ľudí.od 16:00 – Prečo potom vláda rieši trestný zákon a tranzície.od 20:00 – Že nacisti pálili knihy o transrodovosti.od 22:00 – Že ľudia ako Lukáš Machala sa pretrollovali do funkcií.po 26:30 – Či zažívame konzervatívnu, alebo skôr krajne pravicovú revolúciu.od 27:30 – Čo definuje krajnú pravicu.od 30:00 – Čo je normalizácia krajnej pravice a ako sa má demokracia brániť.od 33:00 – Čo by bolo horšie, ak by vládla Republika namiesto Smeru.od 35:20 – Či smerujeme k nedemokracii alebo tam už sme.po 39:20 – Prečo sa politikom oplatí správať sa na sociálnych sieťach primitívne.od 40:30 – Prečo idú do politiky ľudia ako odsúdený Zorosláv Kollár a či je to znak úpadku.od 43:00 – O fenoméne Donalda Trumpa a úlohe médií pri jeho vzostupe.od 44:30 – Že existujú konzervatívni „sorosovia“ a platili aj Charlieho Kirka.od 46:30 – Aký je teda rozdiel medzi Sorosom a pochybnými webmi na Slovensku.po 49:00 – Či sa dá pred týmto globálnym trendom krajnej pravice a autokratizácie ešte niekam utiecť, ak sa to deje aj v Prahe či USA.od 50:00 – Prečo nie je riešením útek, ale hľadanie príčin frustrácie a štrukturálnych problémov.

Kradnúť už nechodia len hladní ľudia, ale všetci, ktorí majú problémy s dlhmi alebo drogami, a aj organizované skupiny, lebo ich k tomu motivovala vládna koalícia. Tvrdí to Zuzana Števulová, právnička a poslankyňa parlamentu za Progresívne Slovensko. Policajti podľa nej nemajú kapacity ani na veľké daňové zločiny, nie ešte na drobné krádeže.Majú protesty význam? Proti čomu a s akými požiadavkami sa vlastne opozičné strany chystajú na námestia? A budú naozaj niekde dva protesty v tom istom čase, alebo to majú opozičné strany s aktivistami dohodnuté?Rozhovor vo videopodcaste Ráno Nahlas viedol Peter Hanák.

Verejnoprávna STVR tento týždeň neodvysielala reportáž o podnikateľovi, ktorý kvôli seychelským schránkovým firmám prišiel o peniaze. Deň po tom dostala na zvyšok tohto roka stopku celá investigatívna relácia Reportéri. Kým vedenie televízie tento krok zdôvodňuje pochybnosťami o právnych či etických aspektoch obsahu, autor akékoľvek právne následky vylúčil.Neodvysielanie reportáže však nie je jedinou indíciou, ktorá naznačuje, že verejnoprávna STVR sa pod súčasným vedením od základov mení. Dôkazom je analýza, s ktorou pred pár dňami prišla organizácia Transparency International Slovensko. Vyplýva z nej, že spravodajstvo STVR ovládli koaliční politici, pričom najväčší priestor dostali ministri strany Hlas.O súčasnom dianí a ďalšom smerovaní verejnoprávnej televízie sme sa v podcaste Aktuality Nahlas rozprávali s politickou reportérkou Aktuality.sk Frederikou Lodovou a senior analytikom Transparency International Slovensko Ľubošom Kostelanským. Nahrávala Katarína Runnová

Do podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk prijal pozvanie Dávid Romaňák, slovenský hokejový reprezentant a opora HK Spišská Nová Ves. Pred štyrmi rokmi pomohol klubu k návratu medzi slovenskú elitu a dnes patrí medzi jeho najspoľahlivejších obrancov. Na MS v hokeji odohral zatiaľ jeden duel, no aj táto skúsenosť mu pomohla posunúť sa ďalej v kariére.Úvod sezóny na Spiši sa však nevyvíjal podľa predstáv. Tím sa po slabšom štarte snažil nájsť správny rytmus a nadviazať na výkony z minulého ročníka. Dávid Romaňák priznáva, že mužstvo prešlo zmenami, no verí, že z reprezentačnej prestávky sa vráti silnejšie: „Úvod sme mali asi najhorší odkedy sme postúpili do extraligy. Prišlo k výmenám hráčov a zmenil sa aj tréner, ale už v posledných zápasoch bolo vidieť progres.”V tíme Spišskej Novej Vsi si vybudoval pevné miesto najmä spoľahlivou a poctivou hrou. Jeho úloha nespočíva v strieľaní gólov, ale v práci, ktorú fanúšik často nevidí – v defenzíve, pri oslabeniach a v detailoch, ktoré taktiež rozhodujú o výsledku zápasu. Aj vďaka tejto zodpovednosti patrí medzi najvyťaženejších hráčov mužstva.Reprezentačný dres si váži o to viac, že jeho cesta medzi najlepších nebola jednoduchá. Ako mladší nepatril medzi najväčšie talenty a dokonca prežil obdobie, keď nedostával príležitosť ani v kategórii o rok mladších hráčov. „Bol som hráč, ktorý nehral v mládeži skoro vôbec, dokonca som bol preradený k o rok mladším chlapcom a ani tam som niekedy nehrával,” spomína. Práve vtedy sa v ňom zlomilo odhodlanie niečo zmeniť a začal hľadať spôsoby, ako sa zlepšiť, trénoval navyše a nastavoval si ciele, ktoré si každý deň plnil.Okrem hokeja sa zaujíma aj o technológie a analytiku. V minulosti študoval informatiku a dodnes ho fascinuje dátová stránka športu. Po kariére by si vedel predstaviť práve prácu pri analýze výkonov a moderných hokejových dát.

Umelá inteligencia má byť náš kolega, lekár aj minister. Zatiaľ je to však skôr digitálny chaos plný predsudkov, pochybných experimentov a strachu o prácu. Pomáha nám AI skutočne napredovať, alebo len zosilňuje naše najhoršie predsudky? Nové štúdie potvrdzujú, že ospevovaná AI v medicíne je v skutočnosti digitálny sexista, ktorý ženám systematicky radí horšiu liečbu. Otestovali sme na vlastnej koži, ako moderátorke s bolesťami ChatGPT poradil, aby „zostala doma“.Zatiaľ čo sa bežní ľudia začínajú spoliehať na nespoľahlivé rady, inde sa experimentuje ešte divokejšie. V Albánsku je AI ministerka „tehotná“ a má „porodiť“ 83 AI asistentov, ktorí budú dohliadať na poslancov.A aké to má celé dopady na prácu? Dozviete sa, prečo šéf Fordu varuje pred zánikom polovice kancelárskych miest, ktoré pozície sú už dnes reálne ohrozené a prečo by ste mali byť na chatbota drzí, ak od neho chcete lepšie výsledky.V novej epizóde podcastu SHARE sa redaktori Živé.sk Lucia Kobzová a Maroš Žofčin rozprávajú o najdôležitejších AI novinkách za posledné týždne a o tom, čo znamenajú pre našu budúcnosť.Tip na čítanie: Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“.TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste sa dozviete:Prečo je AI v medicíne nebezpečný digitálny sexista a ženám radí horšiu liečbu.Ako sa chatbot naučil, že má žene s vážnymi príznakmi poradiť, aby zostala doma.Prečo je AI ministerka v Albánsku „tehotná“ a ako jej 83 „detí“ zmení parlament.Ktoré pracovné miesta sú naozaj ohrozené a prečo AI najviac zasiahne absolventov.Prečo by ste mali byť na chatbota drzí, ak od neho chcete presnejšiu odpoveď.Odkazy na témy, o ktorých hovoríme v podcaste:AI ministerka je „tehotná”Ak budete k AI drzí, dá vám lepšie výsledkyAI v medicíne diskriminuje ženy a menšinyAI nahradí biele goliereAI teta pre obete zneužívaniaEsej: V čom dnešné AI pripomína dial-up éruPodcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Má minister vnútra Matúš Šutaj Eštok na účte dosť peňazí na vyplatenie čurillovcov po prehratom súdnom spore? A čo mu hrozí, ak sa policajtom neospravedlní? „Nemôžeme mu to rozkázať, ani exekútor ho fyzicky nedonúti napísať ospravedlňujúci status," hovorí advokát Peter Kubina v relácii Na rovinu.V podcaste s Petrom Kubinom sa dozviete:00:35 – či po prehre ministra prežíva škodoradosť;01:25 – prečo zažalovali práve status o čurillovcoch a Černákovi;04:45 – prečo si každý policajt žiadal od M. Šutaja Eštoka 15-tisíc eur;06:25 – že minister žiada privilégiá;08:00 – či by mali súdy zavolať tomu, kto si neprebral poštu;10:03 – že každý, kto má elektronickú schránku, má aj zodpovednosť;11:20 – či existuje výnimka používania e-pošty pre politikov;12:25 – že výhovorky o nefunkčnej schránke neobstoja;13:25 – ako je možné, že Šutajovi Eštokovi celé mesiace nikto nedal echo o spore;15:30 – či štát dokáže prinútiť predsedu Hlasu ospravedlniť sa;18:17 – koľko peňazí má minister na bežnom účte;19:16 – či čurillovcov nemrzí výhra sporu bez boja;21:15 – prečo o žalobe na ministra celé mesiace neprehovorili;23:02 – či má M. Šutaj Eštok ešte šancu zvrátiť rozsudok;24:40 – o útokoch na sudcu;26:20 – koho ďalšieho žalujú čurillovci;29:40 – prečo je predseda Hlasu zaujatý voči policajtom;30:45 – či neznevažuje prácu inšpekcie;34:15 – ako dopadlo trestné oznámenie inšpekcie;35:35 – či plánuje zmierniť svoj slovník.

Máme za sebou prvú reprezentačnú prestávku a tri z piatich prípravných zápasov slovenských hokejistov pred olympiádou v Miláne. Ako Slováci obstáli na Nemeckom pohári? Kto si vybojoval olympijskú miestenku a nad kým visí otáznik? V novej časti Trefného strieľania Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie), Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) a hokejista Juraj Mikúš vyskladali aj nomináciu brankárov a obrancov.

Prvostupňový súd Mikuláša Černáka neprepustil, lebo mu neuveril. Bývalý bystrický boss je totiž usvedčený klamár a manipulátor. Niektorí znalci tvrdili, že je nenapraviteľný psychopat. Aké argumenty o tom svedčia? Vypočujte si ďalšiu epizódu podcastu Mafiánsky štát.Prečo iní mafiáni sú už na slobode, alebo sa niekedy dostanú z výkonu trestu von, ale Mikulášovi Černákovi sa to zatiaľ nepodarilo? A vedeli ste, že Černák si už spoza mreží objednal minimálne jednu, a možno až dve vraždy?Podľa najnovších informácií so žiadosťou o podmienečné prepustenie dlhodobo kalkuloval. Priznal sa a oľutoval teda len preto, aby mal šancu dostať sa na slobodu? A ako pri posudzovaní na súde zavážilo, že žiadosť o prepustenie nepodal sám, ale iba sa pridal k žiadosti pochybného občianskeho združenia?V tejto epizóde Mafiánskeho štátu budete počuť experta na mafiu Jána Petroviča a Petra Suržina mladšieho, pozostalého po zavraždenom, ktorému jeden z černákovcov odrezal hlavu.Autorom scenára a moderátorom je Peter Hanák.

„Vtedy sme hovorili, že zoberme ako občania svoju budúcnosť do vlastných rúk. Dnes to nestačí, musíme ju zobrať aj do vlastných nôh,“ hovorí Martin Bútora, dramaturg novembrových námestí z roku 1989. „Chodiť všade, kde je to potrebné, vysvetľovať a pomáhať odhaľovať pravdu. A musíme to zobrať aj do vlastného srdca. Aby sa odkaz Novembra rozšíril na celého človeka,“ dodáva. November, aký tu dlho nebol. Paradoxne – za mobilizáciou jeho osláv na tisíc spôsobov je snaha vlády Roberta Fica premeniť ho na jeden zo zdrojov štátnej konsolidácie. Zo symbolu slobody a demokracie urobiť jeden zo zdrojov štátneho šetrenia.A ak sme si 17. november pripomínali už tri dekády vždy v kategóriách intenzívnej slávnostnosti, tento rok to bude zásahom vládneho aparátu ešte intenzívnejšie. November, aký tu dlho nebol, sa tak na Slovensku oblúkom priblíži tomu spred 36 rokov. Vtedy to bol November, ktorý mocných zaskočil, až sa z toho nespamätali. Aktuálne otriasa štátom krieda a jej revolúcia.Na tento dejinný oblúk sa pozrieme s mužom, ktorý v tie historické novembrové dni spred troch dekád „dramaturgoval“ energiu námestí. Stál pri zrode Verejnosti proti násiliu a z terapeuta v protialkoholickej poradne - čo mal byť trest za odsúdenie Anticharty - putoval na hrad rovno ako poradca symbolu Novembra Václava Havla.Sociológ a čestný prezident Inštitútu pre verejné otázky a rovnako niekdajší veľvyslanec v Spojených štátoch Martin Bútora.Čo spája November vtedy a dnes?„Dnešné prieskumy verejnej mienky hovoria, že nemalá časť demosu - teda voličov - by ešte stále bola pripravená a ochotná voliť nedemokratické, nekompetentné, antisystémové strany. No, aby sa to nestalo, tak vlastne treba robiť všetko to, o čom sa toľko hovorí. Rešpektovať vládu zákona, ľudské práva... Veď premiér otvorene hovorí o tom, že liberálna demokracia je už minulosť. Má svoj vzor vo Viktorovi Orbánovi. Je dôležité, aby sa politici opozície zrozumiteľne prihovorili aj tým, čo majú pocit, že z tých všetkých zmien vlastne nezískali skoro nič, alebo veľmi málo, aby im zrozumiteľne a presvedčivo vysvetlili, že je možné aj iné Slovensko,“ hovorí Bútora.Upozorňuje, že komunistický režim sa v Novembri'89 podarilo povaliť za desať dní. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Opozičné PS predstavilo tím, ktorý má byť alternatívou voči vláde Roberta Fica. V ich tieňovom kabinete svietia mená ako expremiér Ľudovít Ódor, exminister Ivan Korčok či bývalý policajný prezident Jaroslav Spišiak. Michal Šimečka sa týmto krokom oficiálne prihlásil o post premiéra. Otvorene ale hovorí, že bez SaS, KDH a Demokratov to nepôjde. V minulosti pritom tieňové kabinety neboli vždy zárukou stability. V roku 2017 z 13 mien OĽaNO skončili vo vláde reálne iba štyria. Aktuality sa pozreli na to, čo tento krok v skutočnosti znamená. Je to teda len marketing, alebo začiatok reálnej programovej spolupráce? A kto sú vlastne tímlídri v ostatných stranách? Viac vám v dnešnom podcaste vysvetlí vedúci politického oddelenia Aktuality.sk Martin Sliz.

Finančná gramotnosť Slovákov patrí podľa prieskumov Európskej centrálnej banky k najnižším v Európe – dosahuje len 48 percent. Najviac zaostávajú mladí ľudia, ženy a ľudia s nižším vzdelaním.Zároveň však práve ženy často preukazujú väčšiu finančnú disciplínu a zodpovednosť pri spravovaní peňazí.O rozdieloch medzi ženami a mužmi v sporení, investovaní a finančnom plánovaní, ale aj o tom, ako sa postupne znižuje mzdová priepasť, tzv. paygap porozprávala Darina Kmeťová, finančná riaditeľka VÚB banky.

Slovensko je nedokončený štát. Žiadna kontinuita, ani vízia, hovorí analytik Ján Košč. Medzi nami žije takmer milión chudobných, teda ľudí s príjmom pod 509 eur mesačne. Štát tento problém vyriešiť nevie no a vláda? Tá sa masu chudobných rozhodla odignorovať. Táto vláda nie je hlasom chudoby, tému riešiť nevie a zjavne ani nechce, tvrdí Košč.Na Slovensku čelilo chudobe alebo sociálnemu vylúčeniu v minulom roku viac ako 980-tisíc osôb, teda patrí tam približne každý šiesty obyvateľ. Najviac ohrozené sú domácnosti s deťmi a to predovšetkým neúplné rodiny či mnohopočetné rodiny - s tromi či viac deťmi. Najväčším problémom je takzvaná príjmová chudoba, teda ide o obyvateľov, ktorí žijú v domácnostiach s príjmami pod 509 eur na mesiac.Sú tu, medzi nami, je ich takmer milión a ich počet neustále narastá: Slovenská chudoba.No a ani zďaleka nejde iba o problém osád či marginalizovanej komunity. Sú medzi nimi mnohopočetné rodiny či rodičia samoživitelia ako aj ich deti. No a my tento problém nielenže nedokážeme riešiť, ale ho aj veľmi výrazne prehliadame či dokonca vytesňujeme z našej pozornosti i záujmu. Kto teda sú tí naši chudobní a ako sa im žije v tejto našej spoločnosti? Čo pre vyriešenie tohto hrozivého problému robí štát a ako to, že napriek všetkým tým veľkoústym deklaráciám o silnom sociálnom štáte - ako i údajne sociálnodemokratickým stranám vo vláde, tento štát na masu svojich chudobných spoluobčanov v realite úplne kašle? Ako zreformovať skostnatelý, prebujnelý a pritom tak žalostne neefektívny sociálny systém? Prečo v pasci generačnej chudoby uviazlo toľko našich detí a ako ich z tohto bludného kruhu vytiahnuť a dať im perspektívu či aspoň šancu na dôstojný život?No a napokon, máme na Slovensku dôstojné príjmy a kam vlastne dnes mizne stredná trieda? Veď, priznajme si, koľko z nás - a možno práve v týchto chvíľach, stojí na samej hrane útesu skĺznutia do chudoby? Hodili sme cez palubu nielen najchudobnejších, ale dnes tam hádžeme už aj strednú triedu. Táto vláda nemá so Sociálnou demokraciou vôbec nič spoločné, tvrdí Košč.Ráno Nahlas so sociálno-ekonomickým analytikom a konzultantom Konfederácie odborových zväzov Jánom Koščom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Pôdohospodárska platobná agentúra známa ako z Penziónovej kauzy, tak i z kauzy Dobytkár systémovo, opakovane a masívne zlyháva. Kontroly ani audity tam nefungujú, korupčné kauzy pribúdajú. PPA treba zrušiť, tvrdí šéfka Pirátov Zuzana Šubová. A prečo podľa nej opozícia na poslaneckom prieskume v PPA zlyhala?Ak nechcem mať špinavé ruky za niečo, čo som nezapríčinil, tak by som Pôdohospodársku agentúru otvoril trestnoprávnemu vyšetrovaniu. Do agentúry by mali nabehnúť vyšetrovatelia i prokurátori a mali by začať konať. Povedal nedávno v podcaste Ráno Nahlas predseda Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomír Andrassy.Polícia i prokuratúra kauzy spojené s PPA už rieši, no a aktuálne do PPA nabehli aj poslanci. Poslanecký prieskum, ktorý sa týkal preskúmania projektov na vidiecky turizmus - teda tú takzvanú penziónovú kauzu - však dopadol neslávne. Zatiaľ čo Pôdohospodárska platobná agentúra na svojej strane žiadne pochybenia nevidí a minister Takáč je s kontrolou spokojný, opozícia hovorí o nedostatku informácií, formálnej kontrole a alibizme ako PPAčky, tak i samotného ministra pôdohospodárstva.Faktom zostáva, že z vyše 50 skontrolovaných penziónov sa našli pochybenia v deviatich prípadoch, pričom šesť z nich už vyšetrujú aj orgány činné v trestnom konaní.Penzióny, ktoré fakticky nie sú žiadnymi penziónmi, no pritom zjavný luxus na pohľadanie. A to všetko z peňazí EÚ. Deje sa to pritom v agentúre, ktorá je spojená i so známou kauzou Dobytkár. Navyše, PPA je predmetom opakovaných kontrol Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý však stále nie je schopný agentúre udeliť certifikát spoľahlivej a dôveryhodnej inštitúcie.Ako je toto vôbec možné a o čom to vypovedá? Akú budúcnosť PPA pri tomto všetkom ešte môže mať, kto stojí v pozadí týchto káuz a prečo ich moc vlastne kryje? No a čo odhalil aktuálny poslanecký prieskum, prečo v ňom opozícia údajne zlyhala a ako sa budú vyvíjať kauzy sporných - a dnes už aj vyšetrovaných - penziónov?V Aktualitách Nahlas na to odpovie bývalá šéfka protikorupčnej sekcie PPA a dnes predsedníčka Pirátov Zuzana Šubová. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Najvyššia slovenská futbalová súťaž si teraz dáva prestávku, pretože k slovu sa tentoraz dostane reprezentácia, no víkendové 14. kolo Niké ligy nám prinieslo viac než dosť. O tom najpodstatnejšom sme v 59. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk debatovali s Petrom Ďurišom.Na čele ostáva naďalej vo výbornej forme hrajúci MŠK Žilina, ktorému skvelo sekunduje majstrovský ŠK Slovan Bratislava, pričom „belasí” majú stále zápas k dobru. Najlepšej dvojičky sa pevne drží DAC 1904 Dunajská Streda, nuž a na opačnom konci ligového pelotónu sa naďalej nachádza FC Košice. V tomto mužstve tento víkend prvýkrát zazneli slová o hrozbe zostupu z ligy!V poradí 14. kolo Niké ligy prinieslo naozaj veľké množstvo zaujímavostí, o ktorých sa futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali v 59. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk so známym futbalovým odborníkom Petrom Ďurišom.

Začalo sa predvianočné obdobie a s ním aj marketingová masáž v podobe Black Friday výpredajov. Sú však tieto zľavy naozaj také výhodné, ako sa tvária? Ako sa zmenila legislatíva a prečo už predajcovia nemôžu tak ľahko zavádzať pri porovnávaní cien? A ako si dať pozor na psychologické triky, falošné odpočítavanie a pochybné e-shopy?V novom dieli podcastu SHARE sa moderátor Maroš Žofčin rozpráva s redaktorom Živé.sk Lukášom Koškárom o tom, aký je rozdiel medzi americkým a slovenským Black Friday, ako fungujú cenové porovnávače, prečo je dobierka pri podvodných e-shopoch pasca a aké sú najlepšie stratégie na nákup vianočných darčekov.Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz aj ako ebook! TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Aký je rozdiel medzi Black Friday v USA a na Slovensku.Nová legislatíva: Ako musia e-shopy správne uvádzať zľavy.Triky obchodníkov: Falošné odpočítavanie a zľavy „až do 80 %“.Ako odhaliť podvodný e-shop a prečo je dobierka niekedy rizikom.Praktické tipy: Kedy sa oplatí nakupovať a ako naozaj ušetriť. Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk

Zimné olympijské hry v Taliansku 2026 sa nezadržateľne blížia, otvárací ceremoniál sa uskutoční už 6. februára a bude poriadne nezvyčajný. Prečo? Aj o tom hovoril športový riaditeľ SOŠV a vedúci výpravy na ZOH Roman Buček v Olympijskom videocaste. Pýtali sme sa ho na viacero špecifík tejto olympiády, ktorá je mimoriadne roztiahnutá po celom severnom Taliansku. Dozviete sa tiež, ako mešká hokejová hala a dokedy má Petra Vlhová čas rozhodnúť sa, či sa predstaví pod piatimi kruhmi.Olympijský videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.Čo sa v rozhovore dozviete?za čo všetko je zodpovedný vedúci výpravy olympiádyči je olympiáda v Miláne náročnejšia ako covidováo špecifickom otváracom ceremoniáliako sa vyberajú vlajkonosičiaká náročná bude logistikaprečo nebudú mať športovci až takú olympijskú atmosféruako je na tom hokejová halakoľko športovcov by sme mohli maťaké náročné je riešiť povolené počty ľudídokedy má Petra Vlhová čas dať vedieť, či pôjde na olympiádu

„(V liste R. Ficovi) som porovnával rok 1977 (podpis Charty'77) – normalizáciu – a dnešnú dobu. Našiel som tie isté charakteristiky: rozklad demokracie, pohŕdanie parlamentnou demokraciou, úsilie o vládu jednej strany – vtedy upevnenie, dnes úsilie opäť získať vládu jednej strany. To je to isté,“ rozpráva Miroslav Lehký, niekdajší vyšetrovateľ zločinov komunizmu.Ocenený za prínos k poznaniu obdobia neslobody a šírenie myšlienok slobody a demokracie. Miroslav Lehký. Niekdajši signatár a hovorca Charty77, ktorému komunistický režim zahatal štúdium teológie. Organizátor tzv. podzemnej univerzity v Bratislave. Po Novembri'89 tajomník Československého resp. Českého helskinského výboru. Neskôr bádateľ komunistických zločinov na Úrade pre dokumentáciu a vyšetrovanie zločinov komunizmu. Spolu s Jánom Langošom zakladal Ústav pamäti národa, z ktorého neskôr na protest proti novému smerovaniu odišiel. A plne sa zaradil do českého Ústavu pre štúdium totalitných režimov. Dnes laureát ceny Ústavu pamäti národa. Ako vidí Slovensko v roku 2025, v čase, keď mu vládna garnitúra siaha na symbol prechodu z neslobody do slobody – na 17. november? A nenachádza paralely s dobou normalizácie zo začiatku sedemdesiatych rokov?„Ak niekto povie, že November vlastne nič nebol, tak buď to bol hlupák bez očí a uší, alebo pokrytec bez morálnych základov a mantinelov, ktorý sa chce mať len dobre,“ hovorí Miroslav Lehký. „A v každom režime sa môžete mať dobre, keď vstúpite do jeho služieb,“ dopĺňa.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Slovenskom otriasla ďalšia vážna nehoda vlakov. V nedeľu večer sa pri Pezinku zrazili rýchlik Tatran smerujúci z Košíc a vlak REX z Nitry, pričom jeden z nich išiel rýchlosťou vyše 100 kilometrov za hodinu. V nemocniciach skončilo celkovo 79 ľudí, dvaja z nich utrpeli ťažké zranenia.Nehoda sa stala na jednej z najmodernejších a najvyťaženejších tratí na Slovensku. Príčinou bol pravdepodobne vlak REX, ktorý prešiel návestidlo na „červenú“. Okamžite sa tak vynorila otázka, prečo moderný európsky systém riadenia (ETCS), ktorým je trať vybavená, zrážke nezabránil – hoci rýchlik idúci zozadu ho mal, vlak, ktorý pochybil, zrejme nie.Bol na vine ľudský faktor, zlyhanie techniky alebo paradox, že na moderné trate púšťame súpravy, ktoré s nimi nedokážu „hovoriť“? A prečo premiér Robert Fico okamžite vyzval na odvolanie vedenia ZSSK, hoci vyšetrovanie sa ešte len začalo?V dnešnom podcaste budete počuť výkonného riaditeľa Asociácie železničných dopravcov Slovenska Patrika Benku a tiež reakcie premiéra Roberta Fica a ministra zdravotníctva Kamila Šaška.

Hosťom podcastu bol realitný expert a CEO spoločnosti Equilibrio Syntra a spoluzakladateľ projektu Môjkaštieľ.sk Richard Gál.V podcaste sa dozviete:• ako sa stať akcionárom historického kaštieľa Dezasse,• čím je výnimočný kaštieľ Dezasse,• prečo bude kaštieľ psychologicko - pobytové zariadenie,• ako sa budú v kaštieli prepájať biznisové komunity,• aký výnos z investovania do kaštieľa Dezasse môžete očakávať,• koľko investorov sa môže zapojiť a aké benefity ich čakajú.Môj kaštieľ je unikátna forma investovania na Slovensku. Ako sa môžem stať investorom? Investorom sa môžeš stať veľmi jednoducho. Ideš na stránku Môjkaštieľ.sk. Tam si vyplníš registračné údaje, môžeš podpísať na diaľku zmluvu, odošleš túto zmluvu, no a potom urobíš investičný vklad. Takže procesne je to veľmi jednoduché. Tá cesta je naozaj veľmi jednoduchá. Až neuveriteľná, že takto jednoducho sa dá prísť ku kaštieľu. Aká je minimálna suma, ktorú musím zainvestovať?Minimálna suma, od ktorej už môžeš rozmýšľať o investícii, je suma 4800 eur. To je 40 akcií, z ktorých každá akcia stojí 120 eur. Takže od tejto sumy už potom v násobku 120 eur môžeš investovať. No a môžeš sa stať spoluvlastníčkou alebo parciálnou vlastníčkou tohto kaštieľa.Čím je výnimočný historický kaštieľ Dezasse?Je to kaštieľ, ktorý bol postavený v 18. storočí. Našťastie nie je národnou kultúrnou pamiatkou. Hovorím to preto, pretože tam nie sú nejaké obštrukcie zo strany Pamiatkového úradu. Tento kaštieľ bol zrekonštruovaný naposledy na prelome okolo roku 2000, kedy tam bola pristavaná aj wellness zóna, a pred štyrmi rokmi takisto prešiel celkovou rekonštrukciou. Úplne sa obnovill interiér a dostal sa tam aj najväčší garden partystan na Slovensku.Tento kaštieľ sa má stať psychologicko - pobytovým zariadením. Prečo ste sa rozhodli ísť týmto smerom?Veríme tomu, že je potrebné, aby sme vytvorili udržateľné projekty. A všimli sme si aj z rozhovorov s viacerými psychológmi, aj takisto je to spoločenský trend, že je tu množstvo ľudí, ktorí potrebujú takúto pomoc, nakoľko možno trpia nejakými ľahkými závislosťami. Sú to napríklad alkoholici alebo sa stávajú závislými od mobilu. A je to už niečo, kde už im nestačí klasická ambulantná liečba, ale je treba, aby títo klienti boli v špeciálnom zariadení. Aby tam boli niekoľko týždňov, dokonca možno niekoľko mesiacov, aby nakoniec po tejto liečebnej kúre sa mohli znova stať plnohodnotnými členmi spoločnosti.Tak preto sme si povedali, že tento kaštieľ vzhľadom aj na jeho lokalitu, aj na to, ako je koncepčne usporiadaný, tak bude ideálnym miestom, aby klienti dostali takúto pomoc. Je tam veľmi pekné prostredie. Kaštieľ nádherne zrekoštruovali a môžu si tam naplno užívať pobyt.Historický kaštieľ Dezasse má slúžiť aj na prepájanie ľudí z biznisu na tzv. networking. Zapojené sú tam aj viaceré komunity, ako napríklad Forbes Grow Club alebo Bez cyklenia. Prečo sa tieto komunity zapojili do tohto projektu?Na pozemku sa nachádza najväčší garden párty stan na Slovensku. My sme tam napríklad mali jeden event, na ktorom bolo 270 investorov. Tento stan má kapacitu až okolo 500 až 600 ľudí. Tak vznikla myšlienka, aby sme priamo v rámci tohto konceptu realizovali dva podnikateľské zámery.A jeden z týchto zámerov by práve bolo vytváranie takýchto networkingových stretnutí, kde by nešlo o prepájanie ľudí v rámci komunity, ale dokonca o prepájanie komunít. Takže preto aj Forbes

"Rovný rovného si hľadá," takto objasňuje šírenie všetkých tých mačistických, vulgárnych či až násilných vzorcov správania sa časti našich politických elít, psychiater Michal Patarák. Podľa neho máme- ako spoločnosť, primalé ambície. Načo by som sa o niečo snažil, keď sa môžem správať aj takto a ani ma to nič nestojí, vysvetľuje. Vymierame, nielen demograficky ale tentoraz aspoň v chápaní vládnej koalície aj občiansky a ľudsko-právne. Tých z nás, ktorí si zaslúžia plné občianske práva, ale aj bazálny rešpekt a úctu štátu - ako i jeho mocných, totiž akosi čoraz viac ubúda. Od transľudí, cez ľudí z LGBTI plus komunity či ľudí s psychickými problémami alebo duševnými chorobami až po tých, čo sú proste iba nejako iní. Nehodia sa sem, nezapadajú do zidealizovaných predstáv o tom, kto je to ten správny Slovák a kto by si mal "zaslúžiť" právo byť našim spoluobčanom. Navyše, to všetko sa deje pod pláštikom kresťanských hodnôt či tradícií, ktoré sa pritom už v samotnom centrálnom pojme našej najpočetnejšej kresťanskej denominácie odvolávajú na slovo "katholikos," teda všeobecný a univerzálny.Kto teda je ešte v tejto krajine tým "správnym Slovákom" či "pravým kresťanom" hodným úcty a rešpektu a kto by tam už azda patriť radšej ani nemal proste iba preto, lebo tak nejak nám do tých našich exkluzívnych predstáv a mýtov nezapadá? Čo má toto všetko spoločné s Ježišom a jeho evanjeliovým posolstvom a prečo sa práve takéto exkluzívne kresťanstvo tak veľmi bojí inakosti? V čom pramení táto permanentná snaha prekresľovať naše dejiny a vytesňovať všetky tie biblické brvná z našich vlastných očí a ako čítať to farizejské vymetanie smietok z očí blížnych? A vôbec, ako sa tento stupňujúci tlak ustavičného kádrovania, rozdeľovania a polarizácie odráža na našom psychickom zdraví? No a napokon, čo to znamená byť duševne zdravým človekom a ako - a kde, v tejto dobe hľadať pramene psychickej pohody a pokoja v duši?Ráno Nahlas s prezidentom Slovenskej psychiatrickej spoločnosti a psychiatrom Michalom Patarákom. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deń a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

V posledných mesiacoch sa aj na nás a aj na odborníkov obracajú ženy o niečo častejšie, pretože sa nevedia zorientovať v zmenách v prevencii rakoviny prsníka. Pýtajú sa, ako je to teraz s ultrazvukom, s mamografiou alebo čo majú robiť, ak si niečo nahmatajú - potvrdila to aj výkonná riaditeľka Ligy proti rakovine. Preto sme sa spolu s ňou ako aj s hlavnou odborníčkou MZ SR pre rádiológiu rozprávali o všetkom dôležitom, čo o tejto téme musí každá z nás vedieť. Budeme sa rozprávať o téme, ktorá sa týka každej ženy. Možno ste zachytili, že mesiac október je každý rok symbolicky venovaný boju proti rakovine prsníka. A hoci je Pinktober, alebo Ružový október, už za nami, my ženy by sme mali na zdravie svojich prsníkov myslieť po celý rok.Rakovina prsníka na Slovenku. Mamografia je celosvetovo zvolená za základné a nenahraditeľné vyšetrenie na skoré odhalenie ochoreniaNa Slovensku totiž neustále pribúdajú prípady rakoviny prsníka. Hoci pravidelné preventívne prehliadky u gynekológa a včasná diagnostika dokážu zachrániť život, veľká časť žien ich podceňuje, alebo na ne zabúda, prípadne ich odkladá. Skríningovú mamografiu podstúpi menej než 35 % žien, ktoré na ňu majú nárok, čo je výrazne pod priemerom Európskej únie.Dnes si preto v relácii Pre mamy s Babsy, priblížime, ako sa správne starať o zdravie prsníkov, aké zmeny v prevencii rakoviny prsníka nastali na Slovensku a ako sa v nich zorientovať. Hostkami Babsy Jagušák je lekárka, profesorka Viera Lehotská – hlavná odborníčka MZ SR pre rádiológiu, ktorá sa venuje diagnostike a včasnému záchytu onkologických ochorení a patrí medzi popredné slovenské odborníčky v oblasti skríningu rakoviny. A spolu s ňou diskutuje na túto tému aj Eva Kováčová – výkonná riaditeľka neziskovej organizácie Liga proti rakovine, ktorá už viac ako tridsaťpäť rokov pomáha onkologickým pacientom a ich rodinám, šíri povedomie o dôležitosti prevencie a včasnej diagnostiky.Dozviete sa:- viac o benefitoch aj prípadných rizikách mamografie, ktorá je celosvetovo zvolená za základné a nenahraditeľné vyšetrenie skorého zachytenia ochorenia rakoviny prsníka;- informácie o presných zmenách, ktoré na Slovensku v rámci prevencie nastali a prečo sa tak stalo;- aké vyšetrenia do prevencie naopak boli pridané a na čo máte u lekárov nárok, a v ktorom veku;- aj to, ako by malo prebiehať samovyšerenie a aké príznaky hľadať či si všímať, a tiež konkrétne príklady a príbehy z praxe;- kde hľadať pomoc a prečo a tiež si povieme viac aj o preventívnej hysterektómii;- a že nie každá hrčka znamená ihneď rakovinu. V našom podcaste dnes nájdete naozaj kompletne všetko dôležité, čo o zdraví prsníkov a prevencii rakoviny prsníka treba vedieť

Príbeh Štefana Maďara ukazuje mimoriadnu surovosť komunistického režimu v päťdesiatych rokoch. Štefan ešte ako mladistvý musel na vlastnej koži okúsiť drastické praktiky vyšetrovateľov Štátnej bezpečnosti, aby si neskôr odsedel viac ako päť rokov z pôvodných desiatich za vykonštruovanú špionáž a vlastizradu. Väčšinu času potom strávil v jáchymovských uránových baniach.

Jadrová energia je často nepochopená a kontroverzná téma, no zároveň tvorí viac ako 60 % energetického mixu Slovenska. Je jadro skutočne zelená energia? Ako je to s rádioaktívnym odpadom a našou závislosťou od ruského paliva? A aká je budúcnosť v podobe malých modulárnych reaktorov či reaktorov 4. generácie, ktoré dokážu spaľovať vyhoreté palivo?V novom dieli podcastu SHARE sa moderátor Maroš Žofčin rozpráva s redaktorom Živé.sk a astrofyzikom Marekom Jurčíkom o všetkých dôležitých aspektoch jadrovej energetiky, od jej ekologickej stopy až po najmodernejšie technológie, na ktorých vývoji sa podieľa aj Slovensko.Podcast bol podporený zo Science Plus.Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz aj ako ebook! TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Prečo je jadrová energia podľa emisií CO2 ekologickejšia ako solárna.Ako je to so závislosťou Slovenska od ruského jadrového paliva a aké sú alternatívy.Čo sa deje s jadrovým odpadom na Slovensku a kde sa skladuje.Budúcnosť jadra: Reaktory 4. generácie, ktoré dokážu opakovane využiť vyhoreté palivo.Malé modulárne reaktory (SMR) a ich potenciál nahradiť uhoľné elektrárne.Téme sa venujeme aj v týchto článkoch:https://zive.aktuality.sk/clanok/rKUzf8u/jadrova-pasca-preco-aj-s-americkym-palivom-budeme-velmi-dlhy-cas-zavisli-od-moskvy/https://zive.aktuality.sk/clanok/NF5LcbR/oblubena-loz-o-jadrovej-energii-nie-je-spinava-pre-klimu-je-cistejsia-ako-solarne-panely/https://zive.aktuality.sk/clanok/OKOHhZ2/kviz-jadro-nie-je-retro-otestujte-sa-ci-rozumiete-najviac-nepochopenej-energii-sveta/Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Mnohí mladí muži majú extrémne skreslené predstavy o tom, ako v praxi vyzerá zoznamovanie. Pornografia, incelské fóra, konšpirácie, podcasty predávajúce mizogýniu, alebo influenceri ako obvinený Andrew Tate deformujú mysle – čo v praxi spôsobuje, že muži a ženy sa niekedy nedokážu rozprávať medzi sebou. Dokumentuje to poslucháčka nášho podcastu, ktorá sa zúčastnila ôsmych rande, a všetci muži ju šokovali svojimi názormi. Tento príbeh si môžete vypočuť v podcaste TELO.Niektorí boli rasisti, iní tvrdili, že žena patrí len do kuchyne. Všetci boli vyšportovaní, ale nikomu z nich to nepomohlo. Takzvaní gymceli sú muži, ktorí cvičia, aby boli atraktívni, ale u žien sa im napriek tomu nedarí. V dnešnom podcaste TELO vysvetľujeme, čím to je. Ak sa totiž na človeka pozerajú len cez jeho telo, vytvára to ďalšie problémy. Influenceri z manosféry totiž priamo hovoria, že ženy sú statusový symbol porovnateľný s autom. Niečo takéto vás na rande spoľahlivo diskvalifikuje.Dáta pritom hovoria, že muži a ženy sa ideologicky vzďaľujú.Nahrávali Henrieta Hanáková a Martina Beňová. Scenáristom podcastu TELO je Peter Hanák.

Intoxikovaní pacienti blokujú 5 z 8 lôžok na urgentnom príjme. Takto opisuje bežnú realitu zdravotná sestra v bratislavskej nemocnici v Ružinove. Zdravotníci denne prijímajú opitých či zdrogovaných pacientov, ktorí blokujú miesta — a ostatní ľudia s bolesťami preto musia čakať v čakárni.Nemocnice namiesto záchrany životov slúžia ako záchytky, ktoré na Slovensku už 20 rokov neexistujú.Veľakrát je intoxikovaný pacient navyše po vytriezvení agresívny. Slovne i fyzicky. Zdravotníci opisujú, že týchto ľudí je náročné v nemocnici udržať. Mnohí sa tiež po vytriezvení hnevajú, že im okoloidúci zavolali záchranku.Je riešením návrat záchytiek, po ktorých volajú nemocnice i mestá? Podporí tento nápad ministerstvo zdravotníctva?V dnešnom podcaste budete počuť redaktorku Aktualít Michaelu Paulovič.Moderovala Frederika Lodová

Riešiť krádeže iba alternatívnymi trestami nestačí, hovorí profesor trestného práva, odborník na kriminológiu a restoratívnu justíciu Tomáš Strémy v relácii Na rovinu. Iba peňažné sankcie pre chudobných, ani verejnoprospešné práce pre cudzincov podľa neho fungovať nebudú. Keď akademikom v zahraničí hovoril o slovenských trestoch za krádež, nestačili sa čudovať. V susednom Rakúsku pritom sudcovia riešia aj centové škody, nepoučiteľným zlodejom hrozí riadne väzenie.V podcaste s Tomášom Strémym sa dozviete:0:35 – či sa oplatí kradnúť;1:05 – či sa cíti v Bratislave bezpečne;2:45 – prečo páchatelia nenahrádzajú škodu;4:30 – o zmenách trestnej politiky bez vedeckých podkladov;7:00 – že na Slovensku nemáme skutočnú restoratívnu justíciu;9:10 – ako na Slovensku umelo znižujeme kriminalitu;10:10 – ako vznikol problém s tzv. horalkovými krádežami;11:00 – prečo policajti nemajú zlodejov v prepojenej databáze;12:20 – či stačia sankcie alebo verejnoprospešné práce pre kriminálnikov;13:30 – že 700 eur je príliš vysoká suma na priestupok;14:50 – prečo je v Rakúsku aj krádež 1-centovej veci trestná;16:40 – ako sa šéf zlodejského gangu vyhrážal obchodníkovi;18:20 – či za množiace sa krádeže môžu médiá a opozícia;18:55 – že ak človek spácha škodu 350-tisíc, nemusí vrátiť peniaze a aj tak dostane podmienku;19:45 – prečo v Taliansku nevyšiel systém verejnoprospešných prác;21:40 – čo motivuje zlodejov kradnúť;22:20 – koľko krádeží by mohol zlodej oľutovať bez hroziaceho väzenia;22:45 – ako by sme mohli zaviesť účinnú ľútosť pri krádežiach;24:00 – či Tibor Gašpar hovorí pravdu, ak tvrdí, že v niektorých štátoch sa drobné krádeže vôbec neriešia;28:50 – prečo by mali krádeže posudzovať súdy individuálne;30:50 – čo hovorí na nápad Richarda Glücka o bundách pre páchateľov;32:30 – či by koalícia mala zrušiť Špecializovaný trestný súd;33:45 – v roku 2029 by Slovensko mohlo hostiť Eurocrim, tzv. majstrovstvá Európy v trestnom práve;38:00 – či sa na Slovensku dočkáme odomknutých bicyklov ako v Rakúsku.

Podľa koaličnej logiky krádeže nepribudli, ale ak predsa len pribudli, môže za to opozícia a médiá.Chodníky, ktoré spomínal Robert Fico a ten, ktorý má pred vlastným domom, porovnáva najnovší Ťažký týždeň.Epizóda je sponzorovaná.

Policajtov by poslal riešiť krádeže, a nie merať rýchlosť na výjadze z diaľnice. Bývalý policajný prezident a dnes poslanec za PS Jaroslav Spišiak tvrdí, že rastú aj vlámačky a lúpeže. Keď sa vykrádajú autá, je to podľa neho zárodok organizovaného zločinu. Vraciame sa teda do 90. rokov mafie? Poslanec Spišiak nedokáže pochopiť, ako mohlo 160-tisíc ľudí krúžkovať obžalovaného Tibora Gašpara, a ako môže do politiky vstupovať právoplatne odsúdený Zoroslav Kollár, ktorý sa sám priznal ku korupcii.V podcaste s Jaroslavom Spišiakom sa dozviete:0:34 – prečo verí viac primátorom a občanom ako vláde, že kriminalita rastie;1:17 – čo je hlavný dôvod nárastu: zrušenie priestupkovej recidívy (amnestie);2:44 – že v skutočnosti stúpa takmer každá kriminalita, vrátane vlámaní a lúpeží;3:34 – o štatistikách priestupkov: Stúpli o 10 % za pol roka platnosti novely;4:47 – že vo veste „Kradol som“ môžu ísť ľudia znovu kradnúť a nič sa im nestane;5:40 – prečo je nebezpečné tvrdiť, že reťazce majú veľké zisky a krádeže im neublížia;7:27 – ako sa štartuje reťaz: od drobnej krádeže cez záložne až k organizovanému zločinu;8:30 – aký je rozdiel medzi 90. rokmi a dneškom ak vtedy chýbali zákony a dnes sa rušia;9:10 – že novela trestného zákona vychýlila váhy v prospech páchateľov na úkor polície;10:20 – ako vláda znížila tresty za daňové úniky, hoci chce vybrať viac daní;11:39 – či má polícia dosť ľudí na zvládnutie zmien;13:35 – či treba dopravných policajtov poslať strážiť horalky;20:30 – že niektorí policajti namiesto terénu len čakajú na zmeny vlády a funkcie;21:05 – či majú protesty proti Pavlovi Gašparovi zmysel;22:20 – ako môže obžalovaný Tibor Gašpar riadiť parlament;25:15 – o protestoch 17. novembra a či sa PS spojí s Igorom Matovičom;26:30 – ako zažil prechod z komunizmu do demokracie ako hliadkový policajt;29:15 – o zmiznutí novinára Rýpala: prečo si nemyslí, že to boli šátorovci;31:00 – o čurillovcoch: „Policajti, ktorí riešia vážne veci, vždy čelia obrovskej lavíne.“31:48 – o troch skupinách v polícii: čestní, zaplatení zločinom a masa, ktorej je to jedno;33:20 – ako by bolo treba povolať čurillovcov v boji proti kriminalite;36:00 – o Zoroslavovi Kollárovi v politike: „Preto som povedal, že sme mafiánsky štát."36:46 – prečo voličom Smeru vyhovuje systém „vybavovania“ a korupcie.