Podcasty Aktuality.sk

Predseda PS cez prázdniny zásobuje slovenskú verejnosť videami spred víl a luxusných nehnuteľností ľudí spojených so Smerom. Najnovšie ukazuje luxusný apartmán Počiatkovcov v Dubaji a upozorňuje na kauzy niekdajšieho ministra financií za Smer. Politológ Grigorij Mesežnikov rozumie, prečo to Šimečka robí. Stačiť to však podľa neho nebude. Od opozičného lídra očakáva riešenia, ako napraviť deformácie v štáte spôsobené vládou Roberta Fica, a spájanie opozície. Opozícia dlho čelila kritike a výzvam, aby sa zobudila. PS preto teraz zmenilo komunikačný štýl. Podľa politológa Grigorija Mesežnikova progresívci prešli do protiútoku po tom, čo na nich dlho útočil Smer. Tvrdí však, že opozícia by sa okrem videí mala zhodnúť na tom, čo budú ich spoločné riešenie do budúcna a spoločne to prezentovať. Tiež by mali zabezpečiť, aby neprepadli hlasy vo voľbách. Až tam sa ukáže reálne líderstvo Michala Šimečku. Podcast Aktuality Nahlas nahrával Peter Hanák.

Nekompromisný obranca počas svojej bohatej kariéry prešiel desiatkami klubov, jeho životný príbeh je však ešte pestrejší. Lukáš Kozák je nielen skúseným hokejistom s blížiacou sa métou 700 zápasov v extralige, ale aj mládežníckym majstrom Slovenska v džude a úspešným podnikateľom. Teraz prijal pozvanie do podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk, kde moderátorom Rasťovi Konečnému a Marekovi Marušiakovi úprimne porozprával o realite domáceho hokeja či budovaní biznisu na Jadrane.Málokto o rodákovi z Martina vie, že kým sa definitívne zasvätil najrýchlejšej kolektívnej hre na svete, patril medzi obrovské talenty na tatami. Džudu sa venoval do 15 rokov a z tohto obdobia si odniesol nielen majstrovské tituly, ale predovšetkým výbornú obratnosť a flexibilitu, z ktorých fyzicky čerpal počas celej hokejovej kariéry. V uvoľnenej debate priznáva, že na ľad ho pôvodne vôbec neťahalo a prvé tréningy absolvoval len vďaka susedovi, no napokon mu vôňa kabíny prirástla k srdcu.Diskusia sa prirodzene preklopila aj k náročným témam a fungovaniu profesionálneho hokeja na Slovensku. Skúsený obranca, ktorý pôsobil v Slovane Bratislava, Skalici, Prešove či naposledy v Liptovskom Mikuláši, kriticky zhodnotil najmä prístup vedenia a trénerov k mladým hráčom, pričom poukázal na absurdné vyhrážky v šatniach a chýbajúci elementárny rešpekt.„Vždy sa pri problémoch vrátime iba k financiám, ale to najmenej, čo by sa mohlo ihneď zlepšiť a nestojí to vôbec nič, sú medziľudské vzťahy v kluboch,“ zamýšľa sa nad toxickým prostredím, ktoré často dehonestuje začínajúcich hokejistov.Keďže v minulosti tvoril pár so známou influencerkou Nelou Slovákovou, nevyhol sa ani enormnému tlaku bulvárnych médií, ktoré pravidelne rozoberali jeho súkromie. Túto životnú kapitolu dnes vníma ako cennú, no veľmi nepríjemnú lekciu. Otvorene opisuje, že neustále vysvetľovanie skreslených titulkov ho naučilo prísne si chrániť svoj osobný život, pričom sociálne siete už vníma vyslovene len ako nutný pracovný nástroj, od ktorého si rád drží zdravý odstup.Dôležitý presah mimo športu ponúka jeho podnikateľský príbeh z chorvátskej Rogoznice, kde vybudoval a spravuje úspešný komplex apartmánov. K nehnuteľnostiam prišiel počas pandemickej krízy a vďaka skúsenostiam z rodinnej stavebnej firmy sa sám pustil do rozsiahlej rekonštrukcie bezprostredne po vypadnutí z play-off. „Urobili sme to od piky, že tam pomaly ostali stáť len oporné múry, no pri prácach som sa toho neskutočne veľa naučil,“ približuje moderátorom zrod svojho letného biznisu, ktorý dnes funguje už celoročne.Hoci má hokejovú kariéru stále aktívne rozbehnutú, život po jej definitívnom ukončení si vie predstaviť práve na slnečnom pobreží Jadranu, ktoré vníma ako mimoriadne bezpečné a ideálne miesto pre výchovu detí. Divákom detailne opisuje aj to, ako do apartmánového biznisu reálne zasiahlo prijatie eura či nové dane, no zároveň vyvracia mýty o extrémnej drahote, pokiaľ človek pozná lokálne pomery a vyhne sa najexponovanejším turistickým pasciam.Najnovšia epizóda podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk prináša mimoriadne pútavý, humorný a inšpiratívny pohľad do sveta športu, o ktorom ste možno doteraz vedeli len málo. Pustite si celú epizódu a spoznajte osobnosť, ktorá dokazuje, že slovenský hokejista vie nielen tvrdo pracovať na ľade, ale dokáže aj úspešne a s prehľadom riadiť vlastný biznis.

Na slovenskom online autobazáre Autobazar.EU sa aktuálne nachádza 250 inzerátov osobných vozidiel s nájazdom nad 400-tisíc kilometrov – teda áut, ktoré prešli vzdialenosť rovnajúcu sa viac než desiatim cestám okolo Zeme. Analýza tejto ponuky ukazuje jasný vzorec: v lukratívnom klube suverénne dominuje diesel a spomedzi značiek najčastejšie Škoda, konkrétne model Octavia. Analýzu vypracoval motoristický novinár Erik Stríž.Diesel má drvivú prevahuZo skúmaných 250 inzerátov má až 227 vozidiel, teda 90,8 %, naftový motor. Benzínových áut je len 18 (7,2 %) a zvyšných päť jazdí na LPG v kombinácii s benzínom.Tento pomer len potvrdzuje dlhodobo známy fakt, že naftové motory – najmä osvedčené jednotky typu 1.9 TDI, 2.0 TDI, TDCi či CDI – boli po desaťročia konštruované s dôrazom na vysoké ročné nájazdy a dlhú životnosť motora, čo z nich robilo prirodzenú voľbu pre firemné vozové parky, taxislužby aj vodičov s dennou dochádzkou na veľké vzdialenosti.Benzínové motory sa medzi autami s vysokým nájazdom objavujú výrazne zriedkavejšie, hoci analýza ukazuje, že pokiaľ sa už na takom vysokom kilometrovníku objavia, ich priemerný nájazd v tejto skupine nie je nižší než pri dieseloch.Škoda a Volkswagen spolu tvoria tretinu ponukyZastúpenie značiek jednoznačne kopíruje ich dlhodobú obľubu na slovenskom trhu. Najviac inzerátov patrí Volkswagenu (42) a Škode (41), spolu teda takmer tretina (33 %) všetkých vozidiel s nájazdom nad 400-tisíc km. Nasleduje Mercedes-Benz (32 áut, 12,8 %), Audi (22), BMW (18), Ford a Volvo (po 12) a Renault (10). Zvyšok ponuky je rozdelený medzi desiatky ďalších značiek.Pri pohľade na konkrétne modely jednoznačne vyniká Škoda Octavia – tvorí až 68 % všetkých inzerátov tejto značky (28 zo 41) a s veľkým náskokom je najčastejším modelom na trhu vysokých nájazdov vôbec.Druhá je Škoda Superb (11 kusov). Medzi ďalšie najfrekventovanejšie modelové rady patria Volkswagen Passat, Mercedes-Benz Triedy E, Audi A6, BMW radu 5, Volkswagen Golf a Volkswagen Sharan.Ide prevažne o modely strednej a vyššej strednej triedy, ktoré boli po dlhé roky obľúbenou voľbou firemných flotíl a nemeckého aj domáceho dovozu.Priemerný vek 15 rokov, no výnimky idú aj proti prúduPriemerný rok výroby skúmaných vozidiel je 2011, čo zodpovedá priemernému veku približne 15 rokov. Najstarším zastúpeným vozidlom je BMW radu 3 z roku 1987, no zaujímavosťou je, že hranicu 400-tisíc kilometrov v ponuke prekonalo aj niekoľko výrazne mladších vozidiel z rokov 2020 až 2023 – typicky ide o bývalé firemné, lízingové alebo dovozové vozidlá s intenzívnym ročným nájazdom.Priemerný nájazd v celej skupine dosahuje 456-tisíc kilometrov, medián je 437-tisíc km. Podľa značiek dosahuje najvyšší priemerný nájazd Mercedes-Benz (takmer 500-tisíc km), nasledovaný Volvom a Škodou. Tento údaj je však potrebné čítať opatrne – nejde o dôkaz vyššej technickej odolnosti konkrétnej značky, keďže vzorka odráža len aktuálnu ponuku inzerátov, nie štatistiku skutočnej životnosti vozového parku.Kombi je kráľom vysokých nájazdovZ hľadiska karosérie jednoznačne prevažujú kombi vozidlá (31 % ponuky) – logicky, keďže ide o karosériu tradične spájanú s vyšším ročným nájazdom, firemným využitím aj rodinami s deťmi. Nasledujú sedan (19 %) a SUV (15 %), pričom zvyšok ponuky tvoria dodávky, MPV, hatchbacky a iné typy karosérií.Manuálna prevodovka mierne prevažuje nad automatickou (57 % oproti 41 %), pričom zvyšné 2 % tvoria iné alebo neuvedené typy, čo opäť súvisí s vekom vozidiel – automatické prevodovky sa v nižších a stredných triedach masovo presadili až v poslednej dekáde.Čo z toho vyplýva pre kupujúcichAnalýza potvrdzuje, že diesel spojený s osvedčenými modelmi ako Škoda Octavia, Volkswagen Passat či Mercedes Triedy E si dodnes drží povesť „nezničiteľného" auta schopného zvládnuť aj státisíce kilometrov.Zároveň treba pripomenúť, že vysoký nájazd sám osebe nehovorí nič o technickom stave konkrétneho kusu – rozhodujúca je história servisu, kvalita údržby a doklady o priebehu najazdených kilometrov. Pri kúpe vozidla s nájazdom nad 400-tisíc kilometrov preto odborníci odporúčajú dôkladnú kontrolu histórie vozidla a vykonanie komplexného preverenia vozidla nezávislým technikom.K metodike analýzyAnalýza vychádza z ponuky portálu Autobazar.EU k 8. júlu 2026 – z filtra osobných vozidiel s nájazdom od 400 000 km (250 inzerátov). Zastúpenie značiek, paliva, karosérie a prevodovky vychádza z celej množiny 250 inzerátov, podrobnejšie štatistiky nájazdu podľa modelov zo vzorky 236 z nich. Zvyšné inzeráty boli z hodnotenia vylúčené, keďže išlo o evidentné chybne uvedené údaje alebo mali iné vážne dôvody na nezaradenie do výberu.

Robert Kaliňák pozval novinárov do nového sídla ministerstva obrany, aby im ukázal, že kritika drahej rekonštrukcie takzvanej Kukurice bola podľa neho neoprávnená. Počas mediálneho dňa vysvetľoval ceny kuchyniek, sedačiek, machovej steny aj ďalšieho vybavenia budovy.Kožené sedačky za približne 14-tisíc eur napokon ministerstvo nekúpilo. Minister tvrdí, že sa do priestorov nezmestili, podľa dostupnej dokumentácie však boli niektoré menšie než sedačky, ktoré ich nakoniec nahradili. Kuchynky za takmer osemtisíc eur bez spotrebičov minister obhajuje drahšími materiálmi a životnosťou. Machová stena za viac ako 130-tisíc eur má odolať aj horúčavám, pred vtákmi ju však museli chrániť ultrazvukovými plašičmi.Pôvodne mala rekonštrukcia stáť necelých 35 miliónov eur a v budove mali byť okrem kancelárií aj ubytovacie priestory pre vojakov. Po nástupe Roberta Kaliňáka sa z nej stalo čisto administratívne sídlo a rozpočet výrazne narástol. Minister dnes hovorí o stavebných nákladoch 49,6 milióna eur, konečnú cenu však stále nepoznáme.Čo teda mediálny deň v Kukurici skutočne ukázal, ktoré ministerské vysvetlenia neobstoja a koľko môže nové sídlo obrany napokon stáť? Aj o tom sme sa rozprávali s reportérom Petrom Sabom.

Leto v slovenskom klubovom futbale prinieslo poriadny prievan, ktorý sa výrazne prehnal aj úradujúcim majstrom z Tehelného poľa. Kým trénerský štáb prešiel radikálnou obmenou a káder opustilo niekoľko kľúčových postáv, pozícia trénera brankárov zostala pevná. Do najnovšej epizódy podcastu Striedame! preto prijal pozvanie Ján Mucha, bývalý reprezentačný brankár a súčasný odborník na brankárov v ŠK Slovan Bratislava.V pútavom rozhovore s moderátormi Julom a Muťom poodhalil reálne fungovanie klubu počas mimoriadne turbulentného leta, priblížil zákulisie voľby nového kapitána v kabíne, no predovšetkým odborne a bez servítky zhodnotil výkony svojich kolegov na najvyššom medzinárodnom fóre.Zostať v realizačnom tíme po príchode nového hlavného trénera a kompletne nového realizačného štábu býva vo futbalovom prostredí skôr raritou. Ján Mucha si však svoju pozíciu udržal a spoločne s kondičným trénerom zostali dôležitým spojivom v klube. Hoci príchod nového kouča znamenal aj okamžitý prechod komunikácie do anglického jazyka, rozdelenie úloh a vzájomná spolupráca si sadli nad očakávania.„Nemyslel som si, že dostanem toľko voľnosti a toľko dôvery. Každý máme zodpovednosť za svoju sekciu a v tomto nám dal tréner voľnú ruku, hoci nás predtým nepoznal a nevidel našu prácu,“ opísal fungovanie v novom trénerskom zložení „belasých”.Výraznou témou diskusie bola aj samotná obmena na brankárskom poste úradujúceho majstra. Po odchode Martina Trnovského, ktorý hľadal priestor pre pravidelné chytanie, muselo vedenie rýchlo reagovať a priviedlo Aleksandara Popoviča. Ten vytvoril silnú dvojicu s Dominikom Takáčom, pričom podľa Jána Muchu je v dnešnom modernom futbale národnosť hráča nepodstatná a rozhoduje výlučne kvalita, zdravá konkurencia a prínos pre tím na ceste pohárovou Európou.Diskusia sa prirodzene preklopila aj k analýze výkonov brankárov na MS vo futbale 2026. Slovo padlo na prekvapivé ťahy marockého strážcu troch žrdí Yassinea Bounoua, nevšednú chybu Thibauta Courtoisa, ale aj na osobné spomienky Jána Muchu z majstrovstiev sveta v Juhoafrickej republike.Práve pri téme oficiálnych lôpt sa inak analytický a pokojný tréner neubránil poriadnej dávke emócií. „Odvtedy som takú zlú loptu nevidel,“ zaspomínal si s úsmevom na neslávne známu loptu Jabulani, ktorá pred 16 rokmi menila smer letu absolútne nepredvídateľne.Ján Mucha v najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk odpovedal aj na to, aký je jeho názor na pôsobenie Martina Dúbravku v anglickej Premier League, ako vníma brankárske prešľapy, ktoré dokážu ukončiť sľubne rozbehnutú kariéru, prečo mladí chlapci v špičkových akadémiách už nechcú chytať, a aké šance dáva slovenskému majstrovi v ťažkých európskych predkolách.

Ako sa vymýšľajú vtipy v dobe, kedy najlepší humoristi sedia v poslaneckých laviciach? Prečo podľa neho sledujeme mentálny zánik Roberta Fica? A ako vidí budúcnosť politickej satiry na Slovensku? Dozviete sa v živom rozhovore s Adamom Blaškom z podcastu Piatoček.

Karlos Vémola či Ondřej Novotný predpovedali slovenskej organizácii RFA krach do jedného roka. Na scéne je už štyri a podľa jej promotéra Borisa Marhanského zaznamenáva momentálne najväčší rast. V najnovšej epizóde podcastu Staredown na ŠPORT.sk bilancoval doterajšie pôsobenie, nechal nahliadnuť do zákulisia organizácie a hovoril aj o unikátnom turnaji na Bratislavskom hrade.Čo sa dozviete v rozhovore?Aké chyby spravila organizácia RFA?V čom Oktagon nezvládol konkurenčný boj?Aký silný súper je Ondřej Novotný a mali fyzický konflikt?Čo vraví na obvinenia, že RFA rozdáva vstupenky na turnaje?Vníma RFA už ako slovenskú jednotku?Ako sa ekonomicky darí organizácii?Ako podpis Piráta zmenil a ešte zmení RFA?Neobáva sa, že po prvom zápase ukončí kariéru?Nakoľko reálny je jeho zápas s Machom Muradovom?Má Martin Kozák potenciál prepracovať sa z RFA k titulu UFC?Aké náročné bolo dostať MMA turnaj na Bratislavský hrad?Kam chce organizáciu posunúť za ďalšie štyri roky?

Štát alebo Penta. V zdravotnom poistení vám zostanú len tieto dve možnosti. Poisťovňa Dôvera totiž kupuje zdravotnú poisťovňu Union, a tak sa v penťáckej poisťovni ocitnú aj tí, ktorí tam nikdy nechceli byť. Jedinou alternatívou je prestup do štátnej VšZP.Analytik INEKO Dušan Zachar v dnešnom videopodcaste vysvetľuje, aké riziká hrozia po takomto oslabení konkurencie na trhu. Poisťovne síce tvrdia, že benefity a zmluvy s lekármi zostávajú zachované, ale to nemusí platiť dlhodobo.Rizík je však viacero. Medzi nimi aj ešte väčšia politizácia zdravotníctva a posilnenie moci skupiny Penta.Nahrával Peter Hanák.

Roman Kvasnica zastupuje Kuciakovcov aj Zlaticu Kušnírovú ako poškodených v prípade vraždy ich detí. Je tretie kolo súdu na vyššej úrovni a bude rozsudok konečne nespochybniteľný? Sú svedkovia Peter Tóth a Zoltán Andruskó dôveryhodní? Roman Kvasnica očakáva od opozície návrh novej trestnej politiky štátu aj reštartu Slovenska.V podcaste s advokátom Romanom Kvasnicom sa dozviete:– od 1. minúty – čo je nové vo veci vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej;– po 3:00 – či sú rodiny obetí pripravené na akékoľvek rozhodnutie;– od 5:00 – ako skúmali, či sa Peter Tóth vedome podieľal na vražde alebo nie;– po 8:00 – čo presvedčilo Tótha, že Kočner je namočený vo vražde;– od 14:00 – že Kočner písal, že Kuciak dostane;– po 18:00 – ako polícia v tomto prípade odviedla výbornú prácu;– od 19:00 – ako premiér Fico spochybňuje zákonné výsledky OČTK;– po 21:00 – že Fico by si mal pozrieť paragraf trestného činu nadržovania;– od 22:00 – že Threemu nikto nemanipuloval a sú na to dôkazy;– po 27:00 – či príbeh o vyhrážkach od Gašpara kompromituje Andruskóa alebo nie;– od 28:30 – či je Andruskó konzistentný;– po 31:30 – že Slovensko treba reštartovať;– od 34:00 – že musíme obnoviť spoluprácu s Europolom;– po 35:00 – či treba do trestného zákona definovať spoluprácu s ruskou rozviedkou;– od 37:00 – že opozícia musí povedať, ako má vyzerať trestná politika SR;– po 40:00 – či potrebujeme novú ústavu a ako sa o nej dá diskutovať s voličmi Smeru;– po 42:00 – na čom sa dá zhodnúť s voličmi Smeru.

Veronika Remenárová patrí medzi najskúsenejšie slovenské basketbalistky, no v podcaste Pod košom ukazuje, že jej príbeh ďaleko presahuje hranice palubovky. V úprimnom rozhovore s Tomášom Kotlárikom rozpráva o profesionálnom živote v jednej z najsilnejších európskych súťaží, o tom, prečo sa rozhodla pokračovať v Španielsku, ale aj o chvíľach, keď basketbal nebol zdrojom radosti, ale najväčšou životnou skúškou.Aký je rozdiel medzi pokojným španielskym životným štýlom a nekompromisným profesionálnym športom? Čím si ju získal klub, v ktorom cíti podporu aj po prehrách? A aké náročné je obstáť proti euroligovým hráčkam? „V tom živote sú naozaj takí spomalení a pokojní, ale v basketbale sú extrémne profesionálni a vyžadujú od nás veľa. Je to fakt veľký kontrast,“ opisuje Veronika Remenárová prostredie, v ktorom dnes pôsobí.Rozhovor však nie je len o basketbale. Slovenská reprezentantka prezradí, prečo voľný čas trávi radšej na horách ako na gauči, ako organizovala svadbu priateľom na pobreží v Peru, čo jej dali cesty po Indii či Gruzínsku a prečo ju fascinuje objavovanie nových krajín. „Tie miesta ti neskutočne otvoria oči, dajú ti perspektívu do života a naučia ťa vážiť si to, čo máš,“ hovorí o svojich cestovateľských zážitkoch.Silnou témou podcastu sú aj zranenia a psychické zdravie športovcov. Veronika Remenárová otvorene opisuje obdobie, keď sa po komplikovaných zdravotných problémoch prestala tešiť zo života, a vysvetľuje, čo jej pomohlo postaviť sa opäť na nohy. Jej odkaz môže osloviť nielen športovcov, ale každého, kto si prechádza náročným obdobím. „Najdôležitejšie je nebyť na to sám. Podpora od blízkych je podľa mňa číslo jeden,“ priznáva bez prikrášľovania.Reč príde aj na začiatky v Ružomberku, trénera Juraja Suju, nastupujúcu generáciu slovenských basketbalistiek, ale aj na netradičné hobby, ktorým prekvapila nejednu reprezentačnú spoluhráčku. V podcaste prezradí, ako sa dostala k tetovaniu, aké motívy najčastejšie vytvára a prečo si z reprezentačných zrazov spoluhráčky neodnášajú len basketbalové zážitky.V závere sa zamýšľa nad tým, čo ju čaká po skončení kariéry. Eventový manažment, práca pri basketbale alebo úplne iná cesta? Jedno je isté – Veronika Remenárová sa neženie za rekordmi ani štatistikami. „Moja méta je cítiť sa dobre, byť zdravá a užívať si basketbalový život. To je pre mňa viac ako akékoľvek čísla,“ uzatvára rozhovor, ktorý ponúka pohľad na športovkyňu nielen ako reprezentantku Slovenska, ale predovšetkým ako inšpiratívnu osobnosť s nadhľadom, humorom a životnou filozofiou, ktorá stojí za vypočutie.

Na sociálnych sieťach sa šíria lži o akceleračných zónach pre veterné parky. Štát podcenil komunikáciu o tomto strategickom dokumente. Vyjadrenia niektorých politikov sú až nenávistné, hovorí v podcaste Aktuality Nahlas koordinátorka Klimatickej koalície Dana Mareková.Tento strategický dokument zmapoval Slovensko z pohľadu veternosti a vytipoval oblasti, kde by veterné parky predstavovali najmenšie riziko pre iné ľudské aktivity či prírodu, vysvetľuje odborníčka.V týchto oblastiach sa môžu povoľovacie procesy urýchliť práve preto, že už sme ich preskúmali.V konečnom dôsledku sú veterné elektrárne a obnoviteľné zdroje energií ako také cestou k energetickej bezpečnosti. Na tom by malo našich voleným zástupcom záležať najviac, zdôrazňuje odborníčka.Na podcaste spolupracovali Anna Kurucová a Adam Obšitník.

V podcaste Trefné strieľanie pokračujeme v predsezónnych rozhovoroch so zástupcami extraligových klubov. Naše pozvanie do štúdia ŠPORT.sk prijal staronový generálny manažér Banskej Bystrice Július Koval. Prezradil, v akom zlom stave našiel zmluvy s hráčmi a prečo kvôli tomu viacerí lídri opustili klub za smiešne peniaze. V spojení s tým hovoril o zlom fungovaní svojho predchodcu Ľuboša Pisára či o víziách a budúcnosti klubu, ktorá bude úzko spojená aj s akadémiou Michala Handzuša.

Návraty Conora McGregora či Karlosa Vémolu i hromadná bitka na turnaji Oktagon 91. Aj to boli témy najnovšej epizódy podcastu Staredown na ŠPORT.sk. Aktuálne témy sme rozobrali s bývalým šampiónom Oktagonu v ľahkej váhe Ronaldom Paradeiserom.Témy rozhovoruNastúpil McGregor zranený?Bol to jeho definitívny koniec v MMA?Bude Vémola v návratovom zápase outsider?Aký dopad bude mať hromadná bitka na Oktagone 91?Má Buchinger šancu na titul proti Legierskému?Má Peňáz na špičku Oktagonu?Kedy, kde a proti komu sa vráti Paradeiser?Škondrič má ďalší zápas, neukrojil si priveľké sústo?

Slovensko čelí ekonomickému úpadku, rozpadajúcemu sa štátu ako i nebývalému papalášizmu vládnych elít, opozícia však namiesto spoločného tlaku a predloženia alternatívy predkladá verejnosti viac rozhádané egá svojich vlastných lídrov.Prieskumy preferencií už dlho ukazujú, že ak by sa v týchto dňoch konali voľby, mohli by skončiť patom a takzvaným bulharských scenárom, v ktorom by ani jeden z dvoch znesvárených táborov nemusel zostaviť funkčnú a stabilnú vládu.„Opoziční lídri by mali podpísať dohodu alebo memorandum, v ktorom sa zhodnú na troch základných prioritách – obnove právneho štátu, zahraničnej politike a reštarte ekonomiky,“ navrhuje ako riešenie k zjednotenejšej opozícií predsedníčka Za ľudí Veronika Remišová.Dokáže papierové memorandum vymazať hlbokú osobnú nevraživosť opozičných lídrov a prekonať nedôveru sklamaných voličov? No a ako to, že napriek viditeľnému úpadku krajiny a faktu, že občania na vlastnej koži pociťujú dôsledky neschopnosti vlády, opozícia nedokáže presvedčiť jasnú a stabilnú väčšinu voličov, že by bola zmysluplnou alternatívou?Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Kým bežní používatelia doteraz vnímali umelú inteligenciu najmä cez četbotov a softvérové aplikácie, v pozadí sa odohráva masívna hardvérová bitka, ktorá od základov prepisuje globálny technologický trh. Výrobcovia elektroniky čelia extrémnemu zdražovaniu a hroziacej nedostupnosti kľúčových komponentov.Nedostatok polovodičov a pamätí sa už začína priamo premietať do cien pre koncových zákazníkov. Apple avizuje plošné zdražovanie o 20 % a ceny bežných operačných pamätí stúpli v priebehu pár mesiacov troj- až štvornásobne. Dôvodom pritom nie sú len chýbajúce výrobné kapacity, ale najmä neukojiteľný hlad obrovských AI dátových centier po pamäťových moduloch a energii.Ako hlboko táto kríza siaha, kedy môžeme očakávať zlepšenie a prečo môžu za prázdne sklady práve gigantické dátové centrá? O tom sa v prvom diele špeciálnej čipovej série podcastu SHARE rozprávajú redaktori Živé.sk Maroš Žofčin a Lukáš Koškár. V podcaste zaznie aj komentár experta na polovodiče, profesora Martina Weisa zo Slovenskej technickej univerzity.Partnerom podcastu je Slovenské čipové kompetenčné centrum.V podcaste sa dozviete aj o týchto témach:Prečo ceny operačných pamätí stúpli až štvornásobne.Ako AI dátové centrá „kanibalizujú“ trh pre bežných spotrebiteľov. V čom spočíva absolútna dominancia taiwanského giganta vo výrobe najmodernejších technológií a prečo ide opäť plošne dvíhať ceny.Prečo sa čoraz viac hovorí o tom, že si výkon budeme v budúcnosti už len prenajímať ako filmy na Netflixe.Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Neplánovaná zmena loga, výraznejšie pohyby v kádri, presah až do slovenskej futbalovej reprezentácie, ale aj možný presun do inej destinácie či otázka ambícií pred novou sezónou. V 92. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk sme debatovali s Miroslavom Poliačekom z FK Železiarne Podbrezová.Krátko pred štartom nadstavbovej časti predošlého ročníka Niké ligy patrili medzi tie tímy, s ktorými nebolo rozumné sa len tak zahrávať. Železiari z Podbrezovej boli totiž v takej forme, ktorá vzbudzovala nielen rešpekt, ale možnože aj hrôzu. Futbalisti Spartaka Trnava vedia o tom svoje.Ako však prišla na rad nadstavbová časť sezóny, akoby uťalo a mužstvo z Pohronia bolo na dlhší čas zaseknuté. Zo zaujímavých vyhliadok a ambícií ostali nakoniec len vrásky na čele a zamyslenie sa, čo sa to vlastne stalo.Je FK Železiarne Podbrezová pripravený na novú sezónu? Čo všetko si môže vziať z tej predošlej? S kým môže tréner Štefan Markulík rátať do 34. ročníka najvyššej slovenskej futbalovej ligy a prečo prišlo k zmene loga klubu?V 92. epizóde podcatu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk sa futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali s generálnym manažérom Podbrezovej Miroslavom Poliačekom, ktorý sa takisto vyjadril aj k plánovanému presunu klubu do inej destinácie.

„Musíme postaviť obrovskú hrádzu nezmyselným, progresívnym a liberálnym ideológiám, ktoré sa šíria ako rakovina,“ nie tak dávno to vyhlásil premiér Robert Fico vo svojom prejave na Devíne. Bývalý člen komunistickej strany, ktorý odhalil pred prezidentskými voľbami svoju birmovku, opätovne unáša kresťanský slovník a moralizuje svojich mocenských odporcov ideológiou, ku ktorej sa on sám osobne nepriznával v časoch, keď sa pre cirkvi takpovediac “lámal chlieb.” Kresťanský tábor a cirkevné elity pritom všetkom mlčia alebo s mocou priamo spolupracujú. Posolstvo Ježiša sa čoraz viac redukuje na akési sexuologické okienka vkladané do Ústavy a z 10. božích prikázaní si mocní vedie spomenúť iba na niektoré - a aj to im ide najlepšie pred kamerami či mikrofónmi. Skutočný odkaz európskych otcov zakladateľov ako De Gasperi či Adenauer pritom nikdy nestál na výlučnosti, exkluzivite či pestovaní nenávisti voči iným, ale predovšetkým na ochrane ľudskej dôstojnosti, férovosti a univerzalistickom posolstve práv i povinností. Aké je teda miesto kresťanských strán na dnešnom Slovensku a v akom stave sa ocitol konzervatívny tábor, ktorý sa utieka k prakticky komukoľvek, kto spomenie Ježiša, kríž si vierozvestcov? A čo by malo byť odkazom kresťanstva v aktuálnej politike? Téma pre dnešného hosťa Aktualít Nahlas, jedného zo zakladateľov Kresťansko demokratického hnutia Ivana Šimka. „Nedávame odpovede na problémy, ktoré svete dnes prináša,” tvrdí Šimko, podľa ktorého v tom vedenie KDH nemá vôbec jasno. Počúvate Aktuality Nahlas, dnes s Ivanom Šimkom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Rudolf Sikora, ktorý tento rok pri plnej sile oslávil 80. narodeniny, patrí medzi výtvarníkov, ktorí nielenže formovali estetiku slovenského moderného umenia, ale zasahoval aj do politického diania – patrí medzi najvýznamnejších ľudí Nežnej revolúcie. Jeho obľúbenými témami sú aj environmentálne hrozby, ktorým je zasvätených mnoho jeho diel.

Profesionálne športuje a má obrovskú zbierku medailí. Ivana Horná je majsterka aj vicemajsterka sveta a štvornásobná majsterka Európy v silovom trojboji. To všetko sa jej podarilo napriek tomu, že so životom profesionálneho športovca začala v neskoršom veku a prešla doň z toho muzikantského. Môže sa však pochváliť aj striebornou a bronzovou Jánskeho plaketou, keďže napriek obrovskej časovej vyťaženosti bola už 29-krát darovať krv.Olympijský videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.Čo sa dozviete v rozhovore?aké úspechy dosiahlaaké to bolo začať až v 23 rokochaké bolo prejsť z muzikantského do športového životaaké mala najvážnejšie zranenie, ktoré ju vyradilo na deväť mesiacovže 29-krát darovala krvčo ju do toho motivovalo a prečo by ste mali začať aj vy

Olej je potrebné meniť aj na elektromobile, univerzálne autoservisy sa nikdy nerovnajú tým autorizovaným a áno, každá automobilka má vlastné špeciálne náradie. O mýtoch, predsudkoch a realite slovenských autoservisov s riaditeľom Hedin Automotive Slovakia, Milanom Klacikom.Zabudnite na mýty o predražených službách. Rozdiel medzi autorizovaným a neautorizovaným servisom nie je len v cene, ale najmä v diagnostike, špeciálnom náradí a v tom, či po oprave nestratí vaše auto na hodnote. A ak ste si mysleli, že pri elektromobile stačí len dolievať vodu do ostrekovačov, čaká vás prekvapenie.Mnoho vodičov vníma autorizovaný servis ako drahšiu alternatívu, ktorú navštevujú len z donútenia, kým im platí záruka na nové vozidlo. Akonáhle táto doba uplynie, ich kroky často smerujú k univerzálnym garážovým mechanikom v snahe ušetriť stovky eur. Podľa Milana Klacíka, riaditeľa popredajných služieb spoločnosti Hedin Automotive Slovakia, to však môže byť z dlhodobého hľadiska chyba.Prečo je obyčajné ložisko nočnou morou univerzálnych mechanikov?Aj keď v neautorizovaných servisoch pracuje množstvo šikovných ľudí, problémom býva chýbajúce špecifické vybavenie. Klacik ako príklad uvádza bežnú výmenu ložiska v kolese. Kým garážový mechanik ho často vylisuje a nalisuje "kusom železa", čím môže zatlačiť na nesprávny krúžok a poškodiť klietku ložiska, autorizovaný servis má na tento úkon špeciálny prípravok vyrobený s desatinovou presnosťou. „Vy to ložisko tam nalisujete... Zase auto vám bude fungovať ďalších x tisíc kilometrov, ale životnosť toho ložiska sa extrémne zníži,“ upozorňuje Klacík.Veľké autorizované siete disponujú technológiami za státisíce eur, ktoré bežná dielňa jednoducho nezaplatí. Ide napríklad o špeciálne plničky, ktoré dokážu vyvinúť vysoký tlak potrebný na odvzdušnenie bŕzd elektromobilov, obrovské lakovacie boxy, zdviháky s nosnosťou 700 kg pre ťažké batérie, či špeciálne bodové zváračky zaručujúce bezpečnú tuhosť karosérie aj po vážnej nehode.Elektromobily rozhodne nie sú bezúdržbovéV spoločnosti sa udomácnil mýtus, že elektromobil má len batériu a elektromotor, a preto servis už vôbec nepotrebuje. Odborník to však rázne vyvracia. Elektromobily sú ťažšie, čo znamená vyššie riziko rozladenia podvozku a nutnosť pravidelnej kontroly geometrie, inak hrozí nadmerné opotrebenie pneumatík. Taktiež disponujú takzvaným reduktorom (planétovou prevodovkou), v ktorom je nevyhnutné pravidelne meniť olej. Počas prehliadky technici dokonca prísne kontrolujú správny uťahovací moment na svorkovniciach vysokonapäťových káblov, aby sa predišlo skratom či dokonca požiaru.Dôvera, ktorá zvyšuje hodnotu autaAutorizovaný servis prináša aj niečo, čo bežne nevidíte – istotu a transparentnosť. Každé auto prechádza prísnymi kontrolnými listami (často aj 50 až 60 položiek) a procesy podliehajú "pravidlu štyroch očí", kde prácu mechanika preveruje ešte majster alebo servisný poradca. Táto dôkladne zdokumentovaná servisná história priamo zvyšuje hodnotu vozidla a jeho atraktivitu pri následnom predaji.Ak navyše plánujete kúpiť jazdené auto, autorizované servisy ponúkajú takzvané bazárové prehliadky. Za zhruba hodinu mechanici preveria 42 bodov, napoja auto na originálnu diagnostiku, skontrolujú stav batérie a urobia prejazdovú geometriu. Zákazník tak nekupuje povestnú "mačku vo vreci".Boja sa staršie autá autorizáku?Automobilky veľmi dobre vedia, že pri starších autách majitelia citlivejšie zvažujú náklady. Preto napríklad Mercedes-Benz ponúka program Service Select pre vozidlá staršie ako šesť rokov. Zákazník tak získa atraktívnejšiu cenu za prácu a môže využiť tzv. StarParts – originálne diely s mierne kratšou životnosťou, no za výrazne výhodnejšiu cenu.A ak ste doteraz navštevovali iný servis a chcete sa vrátiť k oficiálnej značke? Nemusíte sa báť odsudzovania. „Určite nie... Ak niekto prejaví dôveru a zastaví sa u nás, na to máme servisných poradcov, aby mu buď poradili, alebo poskytli služby, o ktoré bude mať záujem,“ uzatvára Milan Klacík s tým, že dvere autorizovaného servisu sú otvorené pre každého.

Skončil šichtu v nočnej, do igelitky zbalil paštétu, jablká a odletel do Dublinu na životný zápas proti najväčšej hviezde v dejinách MMA Conorovi McGregorovi. Rodák z Gabčíkova a bývalý šampión Oktagonu, M-1 či Cage Warriors Ivan Buchinger v podcaste Staredown na ŠPORT.sk spomína na súboj s legendárnym Írom a predpovedá, ako dopadne jeho očakávaný návrat na UFC 329 proti Maxovi Hollowayovi (v nedeľu okolo 5.00, vysiela Nova Sport 6).Čo sa dozviete v rozhovore?Ako vyzerala príprava na McGregora popri práci?V ktorom momente dostal z neho strach?Mohol McGregora poraziť s lepším prístupom?Čo mu povedal po zápase v šatni?Ako na neho zapôsobil po ľudskej stránke?Koľko zarobil za zápas s McGregorom?Čo očakáva od jeho návratu po 5 rokoch?Bude Buchingerov najbližší zápas o titul Oktagonu?Ukončí v prípade zisku titulu kariéru?

Ak by chceli šetriť na tých najzraniteľnejších, neurobili by to inak. Tlačia ľudí k odkázanosti na sociálny systém no drasticky krátia peniaze pre odkázaných. Sú úplne odtrhnutí od reality, hovorí o reforme integrovanej posudkovej činnosti exposlankyňa Jana Žitňanská. Pre koho je tento štát, ak nemá byť pre tých najzraniteľnejších a ako to, že nám to ešte stále nedochádza?Integrované posudky sa mali stať výkladnou skriňou reformy sociálneho systému, v realite sú však zmenili na symbol necitlivého prístupu vládnych elít k tým najbezbrannejším členom našej spoločnosti. Namiesto posunu k modernému prístupu, kde štát nie je balvanom na nohe ľudskej dôstojnosti, ale naopak tým najslabším slúži tak, aby čo najviac rozvinul ich potenciál, sme dnes svedkami vysokej miery chybovosti, strachu tých najslabších z ich vlastného štátu a snahy vládnych elít konsolidovať verejné financie práve na úkor tých najslabších a ich rodín. No a napokon, máme tu i ministra, ktorý sa tvári, že vládne PR je viac ako realita a napriek zúfalému kriku mnohých dotknutých tvrdí, že systém beží presne tak, ako bežať má a ak sa Vám to nepáči, máte sa so štátom súdiť.Ak teda tento štát nie je pre slabých, chorých či zdravotne znevýhodnených, pre koho vôbec je a na čom nám vlastne je, ak sa naň nebudeme môcť spoľahnúť v tých našich najťažších životných situáciách? No a prečo sa tieto témy, ktoré sa týkajú nás samých, nestali predmetom širšej verejnej diskusie a nakoľko v tom hrá úlohu neschopnosť empatie, laxnosť opozície či závisť kde “žiarlime” ešte i na rakovinu? A máme sa báť v tejto krajine zostarnúť či mať dieťa s nejakým typom zdravotného problému či znevýhodnenia?“Z diaľky to možno vyzerá dobre, v realite je to však horšie než Potemkin, tvrdí ŽitňanskáTémy pre bývalú poslankyňu a dlhodobú odborníčku na tieto témy Janu Žitňanskú. Sledujete Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Má len 18 rokov, no už teraz píše príbeh, aký by mu mohli závidieť mnohí hokejoví rovesníci. Slovenský brankár s dominikánskymi koreňmi, Roberto Leonardo Henriquez, ktorého si v tohtoročnom drafte vybral zo 170. miesta slávny Boston Bruins, prijal pozvanie do najnovšej epizódy podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk. S moderátorskou dvojicou Marekom Marušiakom a Tomášom Prokopom sa podelil o zážitky, ktoré z neho robia jeden z najzaujímavejších prospektov nášho hokeja.Už len samotný pôvod mladého gólmana púta okamžitú pozornosť. Ako divákom prezradil, jeho otec pochádza z Dominikánskej republiky, odkiaľ odišiel za prácou do USA, kde sa zoznámil s jeho slovenskou mamou.Láska k hokeju však u neho zvíťazila nad bejzbalom či basketbalom, ktoré sú v karibskej oblasti omnoho populárnejšie. Ak by ste si však mysleli, že ho exotické korene predurčujú k južanskej ležérnosti na ľade, ste na omyle. Za jeho obrovskou súťaživosťou a dravosťou stojí práve prísna výchova.„Otec ma nikdy nenechal vyhrať a kvôli tomu som taký súťaživý človek. Vždy chcem byť lepší, vždy chcem byť jednoducho ja ten najlepší, a keď nie som, tak ma to tak serie.“Týmito slovami priznáva talentovaný mladík, ktorého v kabíne nikto neosloví inak ako Leo, svoju nezdolnú mentalitu. Práve tá ho ženie vpred a pomáha mu prekonávať aj prekážky, akými sú napríklad predsudky o ideálnej výške moderného brankára. Svoj hendikep nahrádza extrémnou atletickosťou a nasadením, vďaka čomu patrí k top brankárom vo svojej kategórii.Brankár, ktorý strieľa góly a robí anjelov na ľadeV rozhovore sa nevyhol ani spomienkam na svoje doterajšie pôsobenie v zámorí. Prechod do náročnej americkej súťaže nebol pre neho vôbec jednoduchý. Hneď v prvom zápase čelil krajanovi Alexovi Mišiakovi a americký štýl hokeja mu dal poriadne zabrať.Rýchlosť, s akou sa hra prelievala zo strany na stranu, ho spočiatku šokovala a sám priznal, že mal chuť vrátiť sa domov. Všetko si však rýchlo sadlo a Roberto Henriquez sa postaral o moment, na ktorý do konca života nezabudne. Ako jeden z mála brankárov si totiž pripísal na konto strelený gól cez celé klzisko.„Vystrelil som a mal som pocit, že to bolo asi 20-minútové ticho. Ja som nechápal. Puk padol na ľad, videl som, že ide do bránky a všetci len že ‚ó môj bože!' Potom som dal gól a 8-tisíc ľudí len kričalo. Všetci na mňa skočili, ja som spadol a začal som robiť anjela na zemi.“Aj takéto historky dokazujú, že Roberto Henriquez nie je len tuctovým strážcom svätyne, ale obrovským šoumenom, ktorý si hokej užíva plnými dúškami a dokáže strhnúť tribúny na svoju stranu.Kľudná sila s inštinktom zabijakaDraftový deň priniesol mladému Slovákovi množstvo nervozity. Hoci ho niektoré rebríčky pasovali do druhého kola, nakoniec si musel počkať až na záverečné fázy. Voľba Bostonu Bruins je však pre neho splneným snom, najmä s ohľadom na to, že jeho kroky budú smerovať do prestížnej univerzitnej ligy NCAA práve v tomto meste.Roberto Henriquez v podcaste podrobne rozoberá, prečo je pre brankárov univerzitná cesta často lepšou voľbou než kanadská juniorka, a vysvetľuje, ako mu defenzívnejší systém amerických univerzít pomáha v jeho brankárskom rozvoji.Na ľade pôsobí vyrovnane, no vo vnútri horí. Svoj štýl prirovnáva k menším, no o to výbušnejším brankárom. Inšpiráciu hľadá u Dustina Wolfa či Juuseho Sarosa, no obdivuje aj chladnokrvnosť a auru slávneho Careyho Pricea.„V bránke som taký pohodičkový. Na striedačke srandujeme s chalanmi, ale keď je čas ísť, tak idem na sto percent.“Zaujíma vás, prečo sa Roberto Henriquez nikdy nevzdáva, ako vníma brankársku konkurenciu na Slovensku, alebo prečo by si najradšej obliekol dres proti najväčším rivalom? Vypočujte si celú epizódu podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk.

Hrozba, že Rusko bude eskalovať konflikt s niektorou z členských krajín NATO, aby otestovalo jednotu i akcieschopnosť Aliancie je síce malá, ale nie je to vylúčené. Tvrdí to profesor politológie Jozef Bátora. Slovensko sa podľa neho správa veľmi nezodpovedne a zahraničná politika Roberta Fica predstavuje pre našu krajinu vážnu bezpečnostnú hrozbu. Čo ukázal summit NATO a kam nás vedie premiér Fico? Viac ako päťdesiat miliárd do nových zbraní ako aj záväzok poskytnúť Ukrajine vojenskú pomoc v hodnote 70 miliárd, to je odpoveď NATO na “dlhodobú hrozbu, ktorú podľa Aliancie pre euroatlantickú bezpečnosť a stabilitu predstavuje Rusko.“ Summit v Turecku tak potvrdil, že éra takzvanej mierovej dividendy je definitívne pochovaná a Aliancia prepína na vojnové hospodárstvo s cieľom dosiahnuť päťpercentné výdavky HDP na obranu. Kým generálny tajomník Mark Rutte hovorí o jednote a akcieschopnosti, pod povrchom buble zásadný spor medzi Spojenými štátmi a európskymi členmi aliancie. Náš kontinent tak stojí pred kľúčovou až existenčnou otázkou: Dokáže Európa premeniť miliardové prísľuby na reálnu bojaschopnosť skôr, než sa americký jadrový dáždnik definitívne zavrie a unesieme hrozby z Kremľa úplne sami? No a kde v tom všetkom sa ocitlo Slovensko, ktoré sa pod vedením Roberta Fica správa ako čierny pasažier kolektívnej bezpečnosti? Téma dnešného podcastu s profesorom politológie Jozefom Bátorom. Sledujete Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Stali sme sa Klondajkom pre lobistov a záujmové skupiny parazitujúce na eurofondoch. Sú tu eurofondové mafie, ktoré sa usadili v okolí ústredných štátnych orgánov, hovorí predseda Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý sa hĺbkovo pozrel na využitie eorofondov. Lojalitu zodpovedných úradníkov si kupujú za tisícové platy a vytvárajú prostredie, ktoré nedokáže byť kritické k “odlievaniu” eurofondov. Nedialo by sa to, keby vláda nerezignovala, dodáva Ľubomír Andrassy.Tvrdo konsolidujeme no i tak produkujeme deficitné rozpočty a dlh Slovenska stále rastie, no peniaze, ktoré nám Brusel ponúka doslova na striebornom podnose, nevieme legálne ani včas vyčerpať. Najnovšie závery NKÚ podčiarkujú mrazivú realitu: vzorce zlyhávania v eurofondoch sa cyklicky opakujú bez ohľadu na to, kto práve sedí na ministerstvách. Financovanie projektov bez akejkoľvek pridanej hodnoty, na poslednú chvíľu a v zámerne vytváranom časovom strese. Čerpanie pre čerpanie bez naviazania na merateľné výsledky a k tomu ešte i veľké množstvo podozrení z korupcie.Za 21 rokov nášho členstva pritom prišlo na Slovensko takmer 29 miliárd eur. Kam sa všetky tieto peniaze podeli a čo sme za ne získali? Najvyšší kontrolný úrad vystavil slovenskému manažmentu európskych peňazí veľmi nelichotivé vysvedčenie, ktoré potvrdzuje systémový rozklad riadiacich eurofondových štruktúr. Dokonalým symbolom tohto rozvratu zostáva paralyzovaná Pôdohospodárska platobná agentúra a absurdné haciendové kauzy.Stali sa eurofondy pre Slovensko historickou - no premárnenou šancou, alebo sú už len nástrojom na systémovú korupciu a ukážkou manažérskej impotencie vládnych garnitúr? No a kto tu v skutočnosti vládne - je to ešte vláda alebo i jej vládnurôzne eurofondové mafie? Téma dnešného podcastu s predsedom NKÚ Ľubomírom Andrassym.Sledujete Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Kedy začať s behom? Väčšina ľudí začína behať s príchodom prvých letných horúčav, no to je obrovská chyba! Teploty nad 30 stupňov človeka extrémne rýchlo demotivujú, pretože vyčerpávajú organizmus aj pri dobrej kondícii. Najlepší čas obuť si tenisky je podľa odborníčky koniec zimy, jar alebo neskoršie leto. Ak prekonáte počiatočný strach z chladného vzduchu, do leta vstúpite už s vybudovanou základnou kondíciou. Zistite viac o tom, ako začať, v novej Predtréningovke s Angelikou Kutišovou.

Vnímajú dianie okolo seba, v tímoch najväčšej konkurencie, preto cítia svoju šancu niečo s tým spraviť. Zároveň má majiteľ klubu jubileum, čo doteraz prinášalo tejto značke majstrovské tituly. Trápi ich aj otázka fanúšikov, na ktorú sa usilovne snažia nájsť odpoveď a riešenie. V 91. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk to uviedol generálny riaditeľ MŠK Žilina Jaroslav Bačík.V poslednom ročníku skončili celkovo na 4. mieste Niké ligy, ale sezónu 2025/26 môžu považovať za úspešnú, keďže dokázali priamo na štadióne pod Dubňom vybojovať svoj historicky druhý triumf v Slovenskom pohári. „Šošoni“ však rozhodne vidia priestor na zlepšenie, a preto si od nasledujúcej sezóny sľubujú možno ešte viac.V 91. epizóde tradičného futbalového podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk to v rozhovore s redaktorom Jánom Jasenkom a moderátorom Mariánom Lontošom priznal generálny riaditeľ MŠK Žilina Jaroslav Bačík, ktorý sa, okrem iného, vyjadril aj k cieľom na novú sezónu, ako aj k pálčivej fanúšikovskej otázke či ďalším zaujímavostiam.

Značka verejnoprávnej RTVS bola mocensky a účelovo vymazaná, reštart v podobe STVR však namiesto sľubovanej obnovy verejnoprávnosti priniesol len personálne čistky, rušenie relácií a hlboko paralyzovanú Radu v gescií ministerského úradníka.Progresívne Slovensko tvrdí, že Ficova vláda STVR fakticky zoštátnila a premenila ho na vládne PR oddelenie. Najsilnejšia opozičná strana preto prichádza s plánom ako verejnoprávnemu Telerozhlasu vrátiť nezávislosť a to ako prostredníctvom mediálnej rady s garantovanou pluralitou, tak i cez zavedenie transparentného verejnoprávneho odvodu.Má však v dnešnej ére hlbokej nedôvery, toxickej polarizácie ako aj široko dostupných sociálnych sietí i moderných informačných technológií ešte vôbec zmysel obnovovať a financovať klasické verejnoprávne médium? A aká by vlastne mala byť jeho objednávka v 21. storočí?No a kým v STVR vládni nominanti diktujú zloženie diskusných relácií, nezávislosť Fondu na podporu umenia sa úplne zrútila. Dá sa kultúrna infraštruktúra tohto štátu ešte nejako zachrániť a ako vôbec vyzerá opozičný plán na „de-politizáciu“ podpory umenia?Sledujete Aktuality Nahlas, dnes s poslankyňou Progresívneho Slovenska Zorou Jaurovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Koľkokrát ste sa tento týždeň urazili kvôli niečomu, čo vám vlastne nikto nepovedal? Koľkokrát ste si domysleli, čo si o vás niekto myslí? A koľkokrát ste na základe tejto domnienky konali?Domnienky sú prirodzenou súčasťou nášho myslenia. Každý deň si vysvetľujeme správanie druhých, hľadáme súvislosti a dopĺňame informácie, ktoré nám chýbajú.Lenže medzi tým, čo sa skutočne stalo, a tým, čo sme si vytvorili vo svojej hlave, býva neraz veľký rozdiel. A práve v tomto priestore vzniká veľká časť nedorozumení, konfliktov, zbytočných obáv aj napätia vo vzťahoch.O tom, prečo si vytvárame domnienky, ako funguje náš mozog a prečo je pre nás neistota taká nepríjemná, sme sa rozprávali s exekutívnou koučkou, promovanou psychologičkou a konzultantkou Branislavou Očvárovou.

Približne 16 percent, teda 700 tisíc voličov. To je výsledok neplatného referenda z dielne Demokratov. Tí to však za svoje zlyhanie vôbec nepovažujú a opozičným kolegom odkazujú, že referendum sa stalo opozičným budíčkom. Ak toto dokázali mimoparlamentní Demokrati, tak spojená opozícia musí Roberta Fica vo voľbách poraziť. Ak sa nespojíme, budú opäť vládnuť títo tragédi, tvrdí podpredseda Demokratov Juraj Šeliga. Vyhodené milióny za stranícku kampaň mimoparlamentného subjektu verzus dôležitý prejav mobilizujúceho sa občianskeho nesúhlasu. I tak by sa dal rámcovať spor o výsledky referenda Demokratov, ktoré sa stalo - po zmarenom hlasovaní z čias Vladimíra Mečiara, druhým najneúspešnejším referendom v slovenských dejinách.Renta pre premiéra Fica sa tak rušiť nebude a neobnoví sa ani špeciálna prokuratúra či NAKA. Stáli však vôbec tieto otázky za všeľudové hlasovanie alebo sa referendá definitívne zmenili na vyprázdnený marketing straníckych centrál? A aký politický odkaz toto referendum, ktoré zmobilizovalo vyše 700 tisíc voličov, vlastne vyslalo a čo povedalo o sile ako aj jednote opozičnej alternatívy? No a ako sa z kritika skracovania volebných období prostredníctvom referenda stal odrazu jeho veľký obhajca?Aktuality Nahlas s podpredsedom Demokratov Jurajom Šeligom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Peter Pecze je marketingový riaditeľ pretekárskeho okruhu Slovakia Ring, ktorý okrem organizácie veľkých i menších pretekov vo veľkej miere dbá aj na edukáciu verejnosti o bezpečnosti. Práve bezpečnosť v cestnej premávke je jednou z troch tém novej epizódy podcastu portálu Autobazar.EU.Každý rok na slovenské cesty prichádza 60-tisíc nových vodičov, ktorí nemajú skúsenosti, im nové asistenčné funkcie v moderných autách rozhodne pomáhajú, hovorí Pecze v rozhovore, ktorý sme zrealizovali koncom júna.Túto epizódu podcastu som rozdelil na tri tematické časti, ktoré považujem za veľmi aktuálne: práve prebiehajúca letná sezóna Slovakia Ringu, bezpečnosť v cestnej premávke a manažérsky vhľad do prevádzky motoristického okruhu na Slovensku. Zaujímala ma finančná aj personálna stránka manažmentu tohto veľkolepého multifunkčného areálu, ďalej či dostáva podporu od štátu, keďže prevádzka podobných okruhov je aj v záujme verejnosti.Okruh sa napríklad v záujme popularizácie rozhodol sprístupniť trať pre peších a kolobežkárov, môžu si prejsť celý šesťkilometrový okruh zadarmo. Aký má tento program v čase vyťaženej letnej sezóny zmysel?A ako s týmto všetkým súvisí edukácia verejnosti o bezpečnosti? Vôbec sa to nevylučuje, tvrdí Pecze. Svojím spôsobom v Orechovej Potôni ukazujú štátu, ako má vyzerať správne koncipovaná autoškola. Je to model prebratý z Rakúska, spomína Pecze, pričom práve v zahraničí vidí pozitívny vzor pre efektívnejšiu prípravu mladých vodičov na krízové situácie na cestách.Bezpečnosť na cestách je priestor, v ktorom majú Slovakia Ring ako značka a Pecze ako osoba vybudovanú silnú autoritu pre početné vyjadrenia predstaviteľov okruhu v médiách, ale aj pre prevádzku školy bezpečnej jazdy. Od júna sa do metodiky tréningov zvládania krízových situácií pridal aj workshop správnej manipulácie s detskými sedačkami - Slovakia Ring vytvoril partnerstvo s výrobcom Cybex.V rozhovore mi Peter Pecze povedal aj o tom, čo je problémom mladých vodičov a prečo sa vlastne o nich hovorí ako o probléme. Táto epizóda je dlhšia ako obyčajne, pretože som sa rozhodol nevystrihnúť žiadnu z preberaných častí, všetky som považoval za dôležité. Zvlášť odporúčam vypočuť si časť o bezpečnosti, ktorej sme venovali najviac pozornosti - tento okruh začína od 27. minúty.Erik Stríž

Kope futbalovou loptou do golfových jamiek, na svetových šampionátoch necháva za sebou absolútnu elitu a cez týždeň zapisuje známky do EduPage. Lucia Čermáková je unikátnym zjavom slovenského športu. Dvojnásobná majsterka sveta vo footgolfe prijala pozvanie do podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk, kde moderátorom Rasťovi Konečnému a Marekovi Marušiakovi porozprávala nielen o svojej ceste na svetový trón, ale aj o úsmevných paradoxoch, ktoré tento dynamicky sa rozvíjajúci šport prináša.Obhájiť najcennejší kov je v športe vždy ťažšie ako ho získať prvýkrát. Lucii Čermákovej sa to však podarilo v mimoriadne extrémnych podmienkach na šampionáte v Mexiku, kde hráči bojovali s horúčavami okolo 40 stupňov a takmer stopercentnou vlhkosťou vzduchu. O fyzickej náročnosti svedčí aj fakt, že počas dvanástich dní turnaja nachodila neuveriteľných 300-tisíc krokov.V rozhovore otvorene opisuje, ako vyzerá psychická a fyzická príprava na šport, ktorý je v prvom rade hrou v hlave. „Mám šťastie, že si viem zachovať chladnú hlavu počas celej hry. Aj keď sa mi niečo nepodarí, poviem si: ‚dobre, máš ďalšiu jamku na to, aby si to napravila',” prezrádza v podcaste recept na úspech, ktorý z nej spravil nočnú moru pre súperky z celého sveta.Poslucháčov určite zaujme detailný pohľad na footgolfové vybavenie a prísnu golfovú etiketu. Hráči musia dodržiavať dress code s golierikmi a miesto kopačiek obúvajú len turfy.Najväčším pokladom každej hviezdy je však správna lopta. Lucia Čermáková prezrádza, že jej tajnou zbraňou sú legendárne lopty Jabulani z majstrovstiev sveta vo futbale v roku 2010, ktoré majú špecifickú váhu a letovú trajektóriu, no dnes sú na trhu doslova podpultovým tovarom s obrovskou hodnotou.O to kontrastnejšie pôsobí finančná realita tohto športu. Keď sa moderátori pýtali na odmenu za svetový titul z Orlanda, odpoveď ich šokovala. „Bola to finančná odmena 700 eur, ktorú sme dostali ako kredit na ďalšie štartovné,” hovorí s úsmevom sympatická slovenská reprezentantka, čím dokazuje, že footgolf sa na Slovensku hrá predovšetkým z čistej lásky k športu.V bežnom živote je Lucia Čermáková obľúbenou učiteľkou telesnej výchovy a informatiky na základnej škole, kde medzi žiakmi po zisku medailí požíva status doslovnej športovej bohyne. V podcaste sa dozviete, ako dopadol jej experiment, keď si na jeden deň vyskúšala rolu riaditeľky školy a zistila, čo všetko zahŕňa riadenie pedagogického zboru.Keďže v štúdiu sedela oproti hokejistom, došlo aj na prekvapivé športové priznanie z jej detstva, kedy sama hrávala hokej s chlapcami. Dnes si síce zápasy pozrie, no najviac ju priťahuje tvrdá hra. „Mám rada hokej, ale najviac mám rada, keď sa bijú. Keď sa rozkrikujú a čakajú len na to, tak hneď pozerám,” smeje sa Lucia Čermáková v uvoľnenej debate.Najnovšia epizóda podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk prináša mimoriadne pútavý, vtipný a inšpiratívny pohľad do sveta športu, o ktorom ste možno doteraz vedeli len málo, no po vypočutí tohto rozhovoru dostanete okamžitú chuť vybehnúť na „grín”. Pustite si celú epizódu a spoznajte osobnosť, ktorá robí Slovensku to najlepšie meno na svetovej mape.

Futbalový sviatok sledujú milióny fanúšikov pri televíznych obrazovkách a neopísateľné emócie prežívajú na diaľku. Úplne iný rozmer však turnaj naberá vo chvíli, keď do tohto kolotoča naskočíte priamo na mieste a zažijete ho na vlastnej koži. Do najnovšej epizódy podcastu Striedame! preto prijal pozvanie Matej Očenáš, spoluzakladateľ slovenskej športovej cestovnej kancelárie FutbalTour.V pútavom rozhovore s moderátormi Julom a Muťom poodhalil reálne fungovanie zámorského turnaja, priblížil astronomické ceny, no predovšetkým opísal nefalšovanú futbalovú eufóriu, ktorá na štadiónoch aj mimo nich momentálne spája národy z celého sveta.Vyraziť na futbal do USA, Mexika či Kanady znamená pre európskeho fanúšika mierny kultúrny šok. Moderné a obrovské arény síce neponúkajú tradičný európsky futbalový romantizmus starých štadiónov v zastavaných štvrtiach, no všetko plne kompenzujú dokonalým komfortom a neutíchajúcou šou.Obavy z bezpečnosti či konfliktov medzi tábormi sa podľa Mateja Očenáša na turnaji vôbec nenaplnili. Fanúšikovia jednotlivých krajín sú na tribúnach absolútne premiešaní a spoločne vytvárajú priateľskú atmosféru.Samotný výlet do dejiska turnaja však predstavuje obrovskú finančnú záťaž, ktorú ešte umocňujú ceny priamo na mieste. Pivo za takmer 20 dolárov či enormne drahé vstupenky, z ktorých oficiálneho ďalšieho predaja výrazne profituje samotná FIFA, však priaznivcov neodrádzajú.„Na zápas išla partia troch obyčajných škótskych chalanov, ktorých to stálo 15-tisíc libier na dva týždne. Jeden Škót predal auto a doma mal problémy,“ opísal s úžasom oddanosť niektorých návštevníkov MS.Úplne samostatnou kapitolou je vnímanie futbalu v Mexiku. Kým v kozmopolitnom New Yorku sa turnaj v bežnom ruchu veľkomesta trochu stráca, ulice mexickej metropoly ním dýchajú na každom kroku a dresy nosia prakticky všetci od detí až po čašníkov. Absolútnym vrcholom sú spontánne živelné oslavy po zápasoch, ktoré nemajú obdobu.„Po zápase prišla letná búrka, naozaj obrovský lejak. Napriek tomu išlo do mesta na nejaké námestie oslavovať 800-tisíc ľudí a boli tam do piatej do rána. Ľudia robili šmýkačky, kotrmelce, vyhadzovali sa do vzduchu,“ zhrnul šéf FutbalTouru svoje silné dojmy z mexického ošiaľu.Matej Očenáš v najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk odpovedal aj na to, aký plynulý bol v skutočnosti príchod a vízový proces do USA, ako vníma neustále rozširovanie a komercionalizáciu svetového šampionátu, ako jednoducho môžete na ulici stretnúť najväčšie futbalové hviezdy na bicykli, prečo by sa podľa neho mohlo vo finále zopakovať zloženie z posledných majstrovstiev sveta v Katare či kto má momentálne najväčšiu šancu odniesť si z turnaja korunu kráľa strelcov.

„Ak sa ešte viac rozšíri naratív, že hlasovanie aj tak nič nezmení a bude neúspešné, môže od referenda odpadnúť ďalšie množstvo ľudí. V kombinácii s ďalšími faktormi, akým je napríklad počasie ideálne na kúpanie a výlety, môže reálna účasť nakoniec klesnúť aj k 15 %,“ odhaduje možný scenár sociológ agentúry Ipsos Roman Pudmarčík.Slovensko čaká už desiate referendum od vzniku samostatnej republiky, no história ukazuje, že uspieť sa podarilo iba jedinému. Najnovší prieskum agentúry Ipsos naznačuje, že ani tentoraz nemusí prísť dostatok voličov na to, aby bolo referendum platné. Prečo je na Slovensku také ťažké zmobilizovať ľudí k referendu a čo vlastne hovoria čísla o náladách v spoločnosti? Ako sa meria ochota ľudí prísť hlasovať a prečo býva skutočná účasť často iná než tá deklarovaná?Aj o tom sa budem rozprávať so sociológom agentúry Ipsos Romanom Pudmarčíkom.Pripravil Jaroslav Barborák.

“Už v minulosti sme si zvykli na to, že vyjadrenia pána premiéra nie vždy úplne korešpondujú s realitou, ktorá potom nastáva” - analytik Tomáš Strážay takto reaguje na postoj k Ukrajine, ktorý je na pôdoryse Vyšehradskej štvorky nie celkom jednotný.Vyšehradská štvorka. Svojho času považovaná za jeden z najúspešnejších regionálnych projektov v Európe. Štyri krajiny spoločne smerovali do NATO aj Európskej únie a neskôr dokázali v Bruseli presadzovať spoločné záujmy, napríklad počas migračnej krízy. Ruská invázia na Ukrajinu však ukázala hlboké rozdiely v zahraničnej politike jej členov a mnohí začali hovoriť o úpadku, či dokonca konci V4.Teraz Slovensko na rok preberá predsedníctvo skupiny s ambíciou obnoviť jej význam a posilniť regionálnu spoluprácu.Má ešte Vyšehradská štvorka potenciál byť dôležitým hráčom, alebo sa jej úloha definitívne zmenila? Téma pre Tomáša Strážaya zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.Pripravil Jaroslav Barborák.

Po teple prídu búrky, ochladenie a ešte horšia vlna horúčav, varuje klimatológ Jozef Pecho zo spoločnosti Gospace Labs. Na Česko už udreli aj desaťcentimetrové krúpy, príde zrejme aj prudký vietor. Zostať doma treba aj po búrke, nielen počas nej, čo dokazuje aj prípad úmrtia mladej olympioničky. Kedy sa máme pripraviť až na 45 stupňov? V teple sú podľa neho ľudia agresívnejší, spôsobujú viac autonehôd a vyššie teploty urýchľujú aj zomieranie starších a chorých ľudí. Prečo majú Apple zariadenia menej presnú predpoveď počasia ako Androidy?V podcaste s Jozefom Pechom sa dozviete:– od 1. minúty – kedy sa ochladí až o 15 stupňov;– po 1:20 – že nás čaká ďalšia vlna horúčav, ktorá možno prekoná aj čerstvé rekordy;– od 4:00 – že teplo k nám prišlo z Afriky a čím to je, že sa vzduch nestihol cestou ochladiť;– po 6:00 – kedy bude u nás 45 stupňov;– od 6:30 – že na dovolenky budeme chodiť namiesto Talianska k poľskému moru;– po 10:00 – prečo nás nečaká nová doba ľadová a či sa niekde naozaj ochladí;– od 11:00 – že teplo urýchľuje umieranie;– po 13:00 – ako sa v teple znižuje výkonnosť a prečo je viac nehôd;– od 14:00 – či sú ľudia v teple naozaj agresívnejší;– po 16:00 – prečo sa cez víkend toľko ľudí utopilo;– od 17:00 – aký alkohol vás v teple zabije;– po 18:00 – aké nebezpečné búrky nás čakajú;– od 20:00 – že ani po búrke by ste nemali vychádzať z domu;– po 23:00 – či sa búrka dá presne predpovedať;– od 25:00 – prečo AI predpovedá počasie nepresne;– po 27:00 – prečo je predpoveď počasia v Apple zariadeniach nepresnejšia ako v Androidoch.

Slovensko čelí historicky nízkej pôrodnosti a na sociálnych sieťach sa zároveň šíria rôzne vysvetlenia tohto trendu – od tvrdení o vplyve očkovania proti covidu až po konšpiračné teórie o depopulácii. Čo hovoria dáta, prečo sa dnes rodí menej detí a je Slovensko skutočne takou prorodinnou krajinou, ako sa často prezentuje? Aj o tom diskutovala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou Demagóg.sk Veronikou Frankovskou a s Janou Tuhou z Únie materských centier.V úvodnej rubrike Dezinformačný radar Veronika Frankovská upozornila na manipulovanú fotografiu maďarského premiéra Pétra Magyara. Na sociálnych sieťach sa šírila fotografia, na ktorej mal Magyar z balkóna pri svojej kancelárii ukazovať ľuďom prostredník. Podľa Frankovskej však išlo o upravený obrázok vytvorený pomocou umelej inteligencie.Na sociálnych sieťach sa zároveň objavujú aj grafy ukazujúce pokles pôrodnosti po roku 2021, ku ktorým sa pridávajú rôzne dezinformačné vysvetlenia. Časť príspevkov tento vývoj spája s očkovaním proti covidu-19.„Oni to jednoznačne spájajú s očkovaním, ani nie tak s covidom ako takým – nemajú pritom žiaden relevantný dôkaz,“ vysvetlila Frankovská.V druhej časti podcastu Jana Tuhá z Únie materských centier upozornila, že na Slovensku sa podľa údajov Štatistického úradu skutočne rodí menej detí. Tento vývoj však nemožno vysvetľovať jedným jednoduchým dôvodom. Súvisí aj s tým, že deti dnes rodí menšia skupina žien.„Nedá sa povedať, že by bol jeden faktor, ktorý spôsobuje pokles pôrodnosti. Pôrodnosť klesá celosvetovo, nie je to nejaká špecialita Slovenska alebo Európy. Ani demografi nevedia určiť presný dôvod, prečo sa to deje,“ uviedla Tuhá.Podľa nej je dôležité hovoriť nielen o počte narodených detí, ale aj o podmienkach, v ktorých sa ľudia rozhodujú, či a kedy budú mať rodinu. Slovensko sa síce často označuje za prorodinnú krajinu, no v praxi podľa Tuhej mnohým rodičom chýba dostupná a kvalitná podpora.Týka sa to napríklad dostupnosti jaslí a škôlok, možností zosúladiť prácu a rodinný život či podpory rodičov po narodení dieťaťa. Rodičia podľa nej často narážajú na systémové prekážky, ktoré im komplikujú každodenný život.Tuhá zdôraznila, že debata o pôrodnosti by sa nemala zúžiť len na finančné dávky. Tie môžu rodinám pomôcť, no samy osebe nestačia. Dôležité je aj to, či majú rodičia stabilné bývanie, dostupné služby, podporu komunity a istotu, že po narodení dieťaťa nezostanú na všetko sami.

Tímy hokejovej extraligy už pomaly finalizujú svoje súpisky, predstavujú posledné posily a chystajú sa na začiatok prípravy pred novou sezónou. V podcaste Trefné strieľanie na ŠPORT.sk využívame toto letné obdobie na rozhovory so zástupcami extraligových tímov o ich klube. Začíname generálnym manažérom HC Slovan Bratislava, naše pozvanie prijal Lukáš Havlíček. Hovoril o najnovšej posile Samuelovi Bučekovi, skladbe tímu na novú sezónu a prezradil aj zaujímavé veci z hokejového zákulisia.

“Gramatika Donalda Trumpa je zhruba na úrovni piataka na základnej škole a slovná zásoba na úrovni siedmaka“. Tlmočník Marek Trávníček hovorí o záveroch štúdie Carnegie Mellon Univesity, ktorá skúmala prejavy a verejné vystúpenia amerického prezidenta Trumpa. Hoci sa ako tlmočník stáva aj “hlasom mocných”, úspechom je “byť neviditeľný”, ako hovorí. „Tlmočník nie je hviezda, len poskytuje servis politikom a osobnostiam, aby zabezpečil ich vzájomnú komunikáciu. Svoju prácu si urobíme najlepšie vtedy, keď všetko prebehne hladko a my zostaneme v podstate neviditeľní“.Prezidenti, pápeži i králi. Dáva im svoj hlas, aby sme im na Slovensku porozumeli. A hoci sa pri svojej práci tlmočníka pohybuje medzi mocnými a moc vidí i zblízka, zostáva väčšinou skrytý v pozadí, ponorený do toho, čo mocní hovoria.Tlmočenie nepovažuje len za suchý preklad, hovorí pri ňom o umení a výsostne tvorivej činnosti. Naviac – predpokladá pohotovosť. V zlomku sekundy musí preniesť význam, emóciu aj osobnosť rečníka.Marek Trávníček.Bol pri svetových lídroch aj historických okamihoch.Ako sa tlmočí moc, diplomacia a veľké emócie? Akou výzvou je preňho Donald Trump či pápež Lev? Mimochodom obaja Američania.Pripravil Jaroslav Barborák.

Autentická líderka v tvrdom svete financií? Darina Kmeťová vysvetľuje, prečo je kľúčom k lojálnemu tímu empatia, káva s kolegami aj úprimná diskusia namiesto tabuľkových ilúzií.Žijeme v ére algoritmov a umelej inteligencie, kde sa zdá, že úspech definujú výhradne tvrdé dáta a neúprosná efektivita. Skutočná hodnota biznisu sa však často skrýva práve tam, kde sa končia hranice excelu – v dôvere, integrite a v odvahe zostať človekom.Svet financií možno na emócie neverí, no DARINA KMEŤOVÁ, finančná riaditeľka VÚB banky, tento mýtus búra priamo z prvej línie.V rozhovore sa dozviete:- Či sa dá sa v korporátnom svete udržať autentický a ľudský prístup, alebo je to niečo, čo si občas treba „vybojovať“;- v ktorých oblastiach biznisu a bankovníctva je ľudskosť najdôležitejšia;- či je v dobe digitálnej efektivity osobný kontakt a „káva s kolegom“ skutočne luxusom.

Slovenský basketbal zažíva nevídané oživenie a pozornosť fanúšikov sa právom upriamuje na nastupujúcu generáciu. V najnovšej epizóde obľúbeného podcastu Pod košom sme privítali dvoch hostí, ktorí sú priamym stelesnením tejto nádejnej budúcnosti. Za mikrofón si sadol talentovaný mládežnícky reprezentant Thomas Stanko a ambiciózny tréner Miroslav Szabados, ktorý sa dlhodobo venuje formovaniu našich najmladších nádejí a cenné skúsenosti zbieral aj v kolíske basketbalu za veľkou mlákou.Tento rozhovor vám poodhalí, čo sa skrýva za oponou príprav na jeden z najväčších basketbalových sviatkov na našom území a aké výzvy čakajú slovenské talenty na ceste do profesionálneho športu.Hneď v úvode podcastu sa ponoríme do emotívnych spomienok na seniorský reprezentačný debut Thomasa Stanka, ktorý prišiel v mimoriadne mladom veku. Tento moment zanechal v iba 17-ročnom mladíkovi hlbokú stopu.„Živo si spomínam na prvý telefonát... Skoro som tomu neveril, bol to pre mňa v podstate splnený sen,“ zdôveril sa Thomas Stanko a poslucháčom exkluzívne priblížil obrovský skok medzi mládežníckym a mužským basketbalom, ktorý je podľa jeho priamej skúsenosti oveľa rýchlejší, silnejší a fyzickejší.Z jeho rozprávania je cítiť obrovskú cieľavedomosť, pričom sám tvrdí, že chce naplniť svoj potenciál a rozhodne sa neuspokojí s tým, čo dosiahol doteraz.Nemenej fascinujúci je analytický pohľad trénera Miroslava Szabadosa na súčasnú mentálnu pripravenosť slovenskej mládeže. Miroslav Szabados si pri svojej práci všíma klesajúcu vášeň medzi mladými hráčmi, ktorí sú už v tínedžerskom veku vystavovaní obrovskému tlaku na výsledky.„Čoraz viac si všímam, že u mladých sa vytráca prirodzená radosť a láska k športu. Práve to je oblasť, na ktorej musíme zapracovať,“ upozorňuje mladý kouč.Ten sa v rozhovore netají tým, že čerpá inšpiráciu od amerických či európskych legiend, no zároveň zdôrazňuje kľúčovú dôležitosť vlastnej trénerskej identity. Ako prízvukuje priamo v epizóde: „Každý tréner by si mal budovať vlastnú filozofiu. Nie je dobré nikoho slepo kopírovať. V prvom rade musíte správne vyhodnotiť, s akým tímom pracujete.”Prirodzeným vrcholom epizódy je detailný pohľad na blížiace sa majstrovstvá Európy hráčov do 20 rokov B-divízie, ktoré bude hostiť Bratislava v dňoch od 10. do 19. júla. Pre slovenský basketbal ide o fantastickú reklamu, keďže sa v našom hlavnom meste predstaví viac ako 20 európskych výberov.Hoci náš tím tesne pred turnajom zasiahla nepríjemná strata v podobe zranenia kapitána Maroša Goliana, chlapci sú odhodlaní nepredať kožu lacno a nechať na palubovke maximum. Slováci v základnej skupine narazia na Severné Macedónsko, Švédsko, Azerbajdžan a Írsko.Prečo je práve mentálna dravosť, tvrdá obrana a tímová chémia kľúčom k úspechu proti silným európskym súperom? A aká je podľa oboch hostí najlepšia cesta, ako motivovať talenty, aby pri náročnom pro-športe vydržali a nestratili pôvodné nadšenie?To všetko a oveľa viac sa dozviete, ak si pustíte kompletnú najnovšiu epizódu podcastu Pod košom.

Občas ich človek ani nevidí, inokedy až príliš. Niekedy čelia hnevu jednej strany, v inom prípade tej opačnej. Celý čas si však musia udržať pevné nervy a poriadne chladnú myseľ. Hovoríme o futbalových rozhodcoch, ktorí sú mimoriadne dôležití v každom jednom zápase, no aj oni sú len ľudia z mäsa a kostí a môžu sa dopustiť chyby. V 90. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk to priznal rozhodca Peter Kráľovič.Je popredným slovenským futbalovým rozhodcom, ktorý sa môže popýšiť bohatými skúsenosťami nielen z domácej scény, ale aj tej spoza hraníc. Na Slovensku viedol trikrát finále Slovenského pohára (dnes Slovnaft Cupu, pozn. red.) a v sezóne 2020/21 sa tešil z ocenenia pre najlepšieho futbalového rozhodcu na Slovensku.Peter Kráľovič, ktorý má v slovenskej lige odpískaných už 237 zápasov, prijal pozvanie do podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk a v 90. epizóde sa s futbalovým redaktorom Jánom Jasenkom a moderátorom Mariánom Lontošom pozhováral nielen o diskutabilných situáciách, ale aj o nových pravidlách, systéme VAR, ako aj o kontroverzných verdiktoch z prebiehajúcich MS vo futbale 2026 v Kanade, USA a Mexiku.

„My ako organizácia, ktorá rešpektuje a uznáva medzinárodné právo, (Putinovu agresiu voči Ukrajine) odsudzujeme. Preto sme nespravili rozhovor s ruským veľvyslancom a kým sa vojna neukončí, tak to ani neplánujeme“, hovorí 17-ročný Adam Dacho. Pre desaťtisíce žiakov a študentov sa končí školský rok a začínajú sa letné prázdniny. V našom školstve sa pritom vedú nekončiace diskusie o tom, čo mladým ľuďom dáva, čo im naopak berie a prečo mnohí svoju budúcnosť spájajú skôr so zahraničím. My sa dnes na slovenské školy pozrieme cez príbeh 17-ročného študenta, ktorý založil vlastnú organizáciu, vedie podcasty s veľvyslancami, reprezentoval Slovensko na medzinárodných konferenciách a popritom píše aj knihu. Je jeho príbeh skôr výnimkou alebo dôkazom, že dorastá generácia, ktorá nechce svet len komentovať, ale ho aj meniť? Témou nás prevedie stredoškolák Adam Dacho.

Európska únia nečakane uvoľňuje svoje prísne technologické pravidlá, aby v globálnom inovačnom súboji nezaostala za USA a Čínou. Čo to znamená pre našu digitálnu suverenitu?Zároveň sa čoraz hlasnejšie hovorí o dopadoch autonómnych modelov na trh práce. Ak firmy v honbe za efektivitou masívne nahradia mladých a začínajúcich zamestnancov umelou inteligenciou, kto si bude kupovať ich produkty a z čoho štát zaplatí dôchodky?O ústupkoch v európskej legislatíve, nebezpečných i úsmevných experimentoch s autonómnymi AI agentmi a nečakanom úspechu slovenského školstva sa v novom diele podcastu PočúvAI rozpráva Maroš Žofčin s Luciou Kobzovou. Lucia je bývalá redaktorka a pôvodná moderátorka podcastu PočúvAI. Zároveň nedávno získala ocenenie ASAI AI Osobnosť roka 2026 v kategórii AI líderka roka.Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz ju máme aj v elektronickej verzii. Nájdete ju na obchod.aktuality.sk.TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste sa dozviete aj o týchto témach:Prečo Európska únia zrazu uvoľňuje prísne technologické pravidlá.Prečo nie je problémom samotná európska legislatíva, ale spôsob, akým si ju členské štáty na lokálnej úrovni ešte viac sťažujú.Ak AI agenti vo firmách nahradia ľudských zamestnancov, z čoho bude štát vyberať dane a ako to ohrozí kúpnu silu obyvateľstva.Ako si vlastného AI agenta môže sprevádzkovať aj úplný laik za 7 eur mesačne s pomocou „hlúpych“ otázok na ChatGPT.Prečo by ste autonómnej umelej inteligencii nikdy nemali plne dôverovať.Prečo je lepšie mať viacero úzko špecializovaných agentov a aké bezpečnostné limity im musíte nastaviť.Že je Slovensko v zavádzaní umelej inteligencie do škôl vnímané ako jeden zo svetových lídrov.Podcast pripravuje magazín Živé.sk.

Krajinu zaplavila pandémia neodbornosti, tvrdí politológ Radoslav Štefančík. Je to tak, keď rozhodujú kritéria ako “povolanie syn”. Slovensko mu pripomína klanový systém na Sicílii.Keď sa z obyčajných promócií stane udalosť. Zažila ju Ekonomická univerzita. Prejavom jedného zo svojich dekanov.„Považujem za dôležité, aby akademici nemlčali“.„Aby hovorili o tom, čo sa okolo nás deje, pretože udalosti a rozhodnutia našich verejných reprezentantov ovplyvňujú aj to, ako sa bude vyvíjať život každého z nás“.„Či o kariérnom postupe budú rozhodovať schopnosti, znalosti, kompetencie, alebo rodinné väzby či stranícka príslušnosť“.A ak v minulosti hovoril o korupcii, chaotickom pandemickom manažmente či o vojnových zločinoch, teraz identifikoval „vážny aktuálny problém“ v „pandémii neodbornosti“.Jej prejavom sú podľa neho „rôzni šarlatáni, pytliaci, plochozemci či okresní funkcionári vo verejných funkciách“. Povolanie syn, či dcéra podľa neho kvári túto krajinu. A následkom je exodus mladých. „Lebo vo svojej vlasti nevidia žiadnu perspektívu pre vlastný profesionálny či osobný rozvoj“.Autorom tejto diagnózy krajiny je dekan a politológ v jednej osobe Radoslav Stefančík, s ktorým sa na ňu pozrieme.

Na začiatku bola Zlatá rybka a plnenie snov chorým deťom. Potom Katarína a Ondřej Vlčkovci vložili do svojej rodinnej nadácie 1,5 miliardy českých korún, aby mohli pomáhať úplne inak. Vypočujte si podcast Bod k dobru, v ktorom prinášame príbehy filantropov a filantropiek a búrame tabu spojené so slovom filantropia.Katarína pochádza zo Slovenska, dnes pracuje ako primárka v mobilnom hospici. Majetok ich rodinnej nadácie pochádza z Ondřejovho podnikania v antivírusovej spoločnosti. Cieľom Vlčkovcov je dostať starostlivosť o nevyliečiteľne choré deti na svetovú úroveň. Nadáciu nastavili ako perpetuum mobile. „Máme obnos peňazí, na ktoré sa nesiaha, no investujú sa. Vďaka výnosom môžeme podporovať všetky naše programy a iniciatívy,“ hovorí Ondřej. Okrem výstavby paliatívneho centra financujú existujúce hospice, zahraničné stáže medikov či vzdelávanie odborníkov. V podcaste sa dozviete:aké najkurióznejšie prianie plnili Vlčkovci v Zlatej rybke,prečo si pre svoje plány vybrali chátrajúcu šľachtickú usadlosť,ako hovoria o pomáhaní so svojimi tromi synmi,prečo si v nadácii nastavili poistku,a čo si Katarína myslí o filantropii u nás.Kto sú manželia Vlčkovci?Katarína vyštudovala medicínu na Univerzite Karlovej v Prahe. Je primárkou v mobilnom hospici Cesta domů. Ondrěj je bývalý šéf antivírusovej spoločnosti Avast, v súčasnosti sa venuje svojmu startupu Aisle.Manželský pár začal plniť želania chorým deťom cez organizáciu Zlatá rybka v roku 2015. Od roku 2021 prevádzkuje Nadaci rodiny Vlčkových, do ktorej vložil aktíva v hodnote 1,5 miliardy českých korún, čo v tom čase predstavovalo 40 % ich majetku. V tom istom roku Vlčkovci obsadili prvú priečku vo filantropickom rebríčku českého Forbesu.Bod k dobruV podcaste Bod k dobru už štvrtým rokom predstavujeme inšpiratívne osobnosti z biznisu, kultúry a športu. Príbehy pomáhania sú pestré, od spontánnych činov až po premyslené projekty s veľkým spoločenským dopadom.Bod k dobru vám prináša Nadácia Pontis, ktorá sa dlhodobo venuje rozvíjaniu filantropie, sociálnych inovácií a zodpovedného podnikania.Podcast vzniká v spolupráci s portálom Aktuality.sk a moderuje ho Martin Staňo.

Nevoľnosti, pálenie záhy aj bolesť chrbta... Tehotenstvo nemusí byť len o príjemných pocitoch, občas prídu aj problémové symptómy či únava. Odborníčky vám dnes preto v podcaste Pre mamy s Babsy poradia, ako si s pomocou vhodného jedálnička aj pohybu zachovať energiu i dobrú náladu.Tehotenstvo býva často označované za najkrajšie obdobie v živote ženy. Okrem obrovskej radosti so sebou prináša aj situácie, keď sa vo svojom tele nemusíme cítiť úplne komfortne. Môžu sa objaviť celodenné nevoľnosti, bolesti chrbta, pálenie záhy, zvýšená únava a ďalšie nepríjemné symptómy.V najnovšej časti Pre mamy s Babsy sa dnes preto budeme rozprávať o tom, ako sa o seba počas tehotenstva starať komplexne a ako si užiť toto obdobie v zdraví, vďaka strave a bezpečnému pohybu.Moderátorka Babsy Jagušák v štúdiu Najmama.sk privítala gynekologičku MUDr. Petru Strakovú a trénerku a influencerku v oblasti zdravej výživy a pohybu Naďu Mezeiovú a v diskusii s nimi sa v dnešnom podcaste dozviete: o hlavných fyzických zmenách v tehotenstve v jednotlivých trimestroch; s čím pacientky najčastejšie prichádzajú do ambulancie a v ktorých prípadoch s návštevou lekára naozaj nečakať; kde je hranica medzi bežným diskomfortom a kedy už ide o vážnejší problém; aké sú najčastejšie mýty o pohybe a cvičení v tehotenstve z pohľadu odborníčky; do akej miery je fyzický pohyb prevenciou proti najčastejším problémom, a ktorý typ cvičenia je pre konkrétnu ženu najvhodnejší; aké zastarané názory na tehotenstvo pretrvávajú z pohľadu lekárky; prečo sú u žien v tehotenstve, napriek šťastnému obdobiu, bežné úzkosti a depresie, a aké sú ich príznaky či možnosti pomoci; akú dôležitú úlohu zohráva výživa nielen pri zdraví vyvíjajúceho sa bábätka, ale aj pri fyzickej pohode budúcej mamičky; ktorým potravinám sa v tomto období radšej vyhnúť a čo si, naopak, dopriať; aký prírastok na váhe je v jednotlivých trimestroch v norme a kedy je to už príliš; tipy na režimové opatrenia, vďaka ktorým sa budete cítiť dobre a prejdete tehotenstvom zdravo pre seba aj dieťatko; kedy je už potrebné vyhľadať lekára a pomôcť si užívaním odporúčaných liekov; rady pre ženy, ktoré dieťa ešte len plánujú a chcú otehotnieť; ako dlho maximálne čakať, ak sa žene nedarí otehotnieť; a v závere si povieme aj to, prečo sa neporovnávať s inými ženami a prečo by to nemalo robiť ani naše okolie.

Predchádzajúci zápas Ľudovíta Kleina (24-5-1) obletel svet. Dokázal zvíťaziť napriek tomu, že si v úvode 3. kola zlomil nohu a zvyšné štyri minúty strávil na chrbte. Už 1. augusta na UFC v Belehrade sa vráti do akcie po deväťmesačnej pauze. V akej je forme, čo hovorí na súpera a ako si spomína na šialené víťazstvo so zlomeninou nohy? Aj o tom hovorí v najnovšej epizóde podcastu Staredown na ŠPORT.sk.Čo sa dozviete v rozhovore?Vedel ihneď, že si v zápase zlomil nohu?Uvedomoval si, že ak súper vstane, automaticky vyhrá?Aký bol rozsah zranenia a bál sa o kariéru?V akej je forme pred očakávaným návratom?Čo očakáva od zápasu s Tofiqom Musajevom?Bol v hre zápas so známym trashtalkerom Bobbym Greenom?Čo očakáva od krajana Vlasta Čepa v UFC?Čo vraví na návrat Conora McGregora?Prekvapil ho Budayov koniec v UFC i nevydarený návrat do Oktagonu?

Hex je už 36 sezón na cestách a stále prináša optimizmus aj silné melódie. Yxo odhaľuje humor v kapele, pracovnú disciplínu aj to, prečo ich fanúšikovia nikdy nesklamali.Legendárne hity a energia, ktorú im môže závidieť ktorákoľvek iná kapela. Hex zvládol divoké 90. roky, obrovské úspechy, ale aj ťažkú stratu. Napriek tomu hrá s obrovskou radosťou a ich pesničky pozná snáď každý.Ako sa dá takto dlho udržať na vrchole a nestratiť humor? Aj o tom porozprával Yxo z kapely Hex (vlastným menom Tomáš Dohňanský, pozn. red), ktorý je zároveň spoluzakladateľom festivalu Žákovic Open.V rozhovore sa dozviete:- Čo drží kapelu celé roky pokope a ako vznikajú nové hity ako Pomaranče z Kuby;- ako sa pozerá na rýchlu dobu, tlaky na ľudí, na výkon jednotlivca a mužov v spoločnosti;- kedy sa kapele začalo koncertné leto a ako vyzerá logistika presunov po celom Slovensku;- ako vníma, že v dobe, v ktorej žijeme, naša kultúra nie je až taká slobodná, voľná a podporovaná.

Organizátor Pohody a hudobník Michal Kaščák stojí pred jubilejným 30. ročníkom najväčšieho slovenského festivalu. Okrem radosti ho sprevádza aj neistota, keďže čelia rokovaniam o zmluve na ďalšie ročníky, v ktorej sa aj objavili požiadavky, ktoré zasahujú do slobody umenia. V rozhovore priblížil, ako sa mu darí prepájať rolu hlavného organizátora s pozíciou vystupujúceho interpreta. „Vždy je to ťažké. Som rád, keď mám prehľad o tom, čo sa v každom okamihu deje,“ priznáva. Prezradil, o čom je nový album kapely VBPS, ktorý budú na festivale krstiť a prečo by sa Pohoda nemala sťahovať z Trenčína.V Mimóze s Michalom Kaščákom sa (ne)dozviete:01:20 – aká kuriózna situácia spôsobila jeho meškanie na rozhovor;02:15 – či sa mu darí plniť jeho tohtoročný osobný záväzok chodiť všade načas;03:40 – aký príbeh stojí za vznikom kapely VBPS a čo ich čaká na Pohode;06:10 – prečo nahrali dvojalbum Zem je plocha a čo majú proti hokejistom;08:00 – vtipnú výmenu názorov o tom, kedy končí noc a začína ráno;10:50 – ako sa dá skĺbiť zodpovednosť šéfa festivalu s vystupovaním na hlavnom pódiu;11:40 – prečo sa na festivale nedokáže úplne uvoľniť a kedy ho predsa len aspoň trochu púšťa z rúk;14:15 – aká je budúcnosť Pohody a prečo uvažovanie o sťahovaní do iného mesta zatiaľ rázne odmieta;16:10 – ako vníma aktuálne dianie a rokovanie a prečo si napriek tomu odmieta nechať vziať radosť z tohto ročníka;19:40 – čo je kameňom úrazu v rokovaniach a ktorý bod označil, že je v rozpore s ústavou;[XX:XX] – čo ho spája s trenčianskym vojenským letiskom;21:30 – aké novinky čakajú návštevníkov 30. ročníka Pohody;22:30 – cez akú overenú platformu sa ešte dajú bezpečne zohnať lístky;22:45 – prečo mali jeho kamaráti tričká s nápisom Hrochoť;25:00 – ktorých interpretov odporúča určite vidieť (vrátane japonského rapera či divadla z bombardovaného Chersonu);29:40 – aké známe slovenské kapely a nováčikovia si na festivale zahrajú;32:30 – kto stojí za harmonogramom debát, aké budú témy a hostia;34:00 – v akom divadelnom predstavení sa na Pohode predvedú moderátorky Janka a Lenka;39:20 – úsmevnú spomienku na britský festival a rady pre festivalových nováčikov;41:35 – prečo by návštevníci nemali ignorovať malé pódiá;44:10 – aký úderný odkaz poslal divákom a poslucháčom na záver.

Aké je to rútiť sa v takmer 200-kilometrovej rýchlosti vo vodnej formule po rieke, keď neviete, čomu všetkému sa budete musieť vyhýbať? Tomáš Čermák je mimoriadne úspešný slovenský pretekár v rýchlostných motorových člnoch. V Olympijskom videocaste rozprával mnohé zaujímavosti o tomto pre niekoho netradičnom športe, v ktorom vyhral množstvo prestížnych pretekov a dostal sa aj do F1.Olympijský videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.Čo sa dozviete v rozhovore?aké je to pretekať vo vodnej formuleako je to s bezpečnosťouako vyhral najdlhšie vnútrozemské preteky, ktoré sú ako Dakarže vyhral aj 24-hodinové pretekyako sa predbiehaako sa dostal do F1, hoci je to pre Slováka nemožné