Podcasty Aktuality.sk

„Sme študenti, ktorí nechcú, aby bolo odchádzanie zo Slovenska našou jedinou možnosťou. Vidíme, že korupcia oslabuje dôveru v štát a berie nádej ľuďom, ktorí tu chcú žiť. Spoločne nasmerujme Slovensko na správny kurz, aby mladí mali dôvod zostať.“Tri silné vety z iniciatívy mladých študentov Lýcea C.S.Lewisa, ktorí zorganizovali crowdfundingovú kampaň na podporu protikorupčných aktivít.Korupcia podľa nich berie krajinu tým, ktorí tu chcú ostať. Oni chcú prispieť svojou troškou, aby im tú krajinu vrátili.Cestou je podpora protikorupčných aktivít a rovnako podpora vzdelávania o nich. Lebo – ako hovoria – „nenecháme si ukradnúť krajinu“.Kampaň a jej príprava, ktorá bola v prvom rade školským projektom, vystúpila do verejného priestoru. A získava podporu.Mladí proti korupcii budú hosťami RánoNahlas. David Grznár a Teodor Macko A rovnako ich profesorka Zuzana Šumská.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Hovorí sa, že napísať knihu je len polovica úspechu. Tá druhá, často náročnejšia, spočíva v tom, ako ju dostať k čitateľom a presadiť v konkurencii tisícov titulov.Ivica Ďuricová, autorka, marketérka a v súčasnosti jediná literárna agentka na Slovensku, sa rozhodla byť tou, ktorá autorom svieti na cestu.V rozhovore sa dozviete:- Čo znamená byť literárnou agentkou a čo je jej hlavnou úlohou;- aké témy sú populárne a čo sa k nám zo zahraničia pomaly dostáva;- podľa čoho si vyberá autorov do portfólia;- kto všetko musí na knihe pracovať, aby sa z rukopisu stal bestseller.

Michal Ferenc je slovenský podnikateľ a influencer, ktorý ako prvý pred rokmi prepojil komunity športovcov a autičkárov. Vybudoval si imidž self-made-mana, muža, ktorý si svojou šikovnosťou vybudoval úspešné podnikanie a dosiahol životnú úroveň, ktorá býva pre iných len snom. Dnes, po rokoch úspechu na internete paradoxne prerušenom pandémiou covidu, sa na svoje alterego pozerá s nadhľadom.Značka Don Boss Bossov pomáha Ferencovi predávať prevažne drahé luxusné autá cez Instagram, zatiaľ čo na internetovom portáli Autobazar.EU vystupuje so svojím spoločníkom Jurajom Rybárskym ako predajca RF Motors z Rovinky pri Bratislave.Moderátor podcastu Erik Stríž sa Ferenca pýta nielen na jeho začiatky, ale aj vplyv influcerskej postavy na reálne podnikanie, či je práve podnikanie s automobilmi tým ideálnym priestorom na zbohatnutie, aké problémy obnáša táto činnosť a kam smeruje budúcnosť slovenského influencera. Ten podľa vlastných slov tvrdí, že aj keď to navonok vyzerá ako dosiahnutie „slovenského sna“, realita je často odlišná a ľudia by nemali podľahnúť nálepkovaniu ľudí len preto, ako pôsobia na internete.Okrem obchodu s autami sa v rozhovore zmieňuje aj organizácia podujatia Boss Race a nové podnikateľské aktivity v oblasti poľnohospodárskej techniky.V rozhovore Michal Ferenc povedal viac aj tom, ako kupoval starý VW Passat od Albáncov za peniaze, ktoré si priniesol z Írska v ponožke, prečo je pre predaj dôležité ukazovať luxusný životný štýl, aký má názor na moderné elektromobily a či je v poriadku, keď si mladí dospelí kupujú ako prvé auto staré luxusné vozidlá namiesto nudných, ale novších a ekonomicky bezpečnejších.

Do najnovšej epizódy podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk prijal pozvanie bývalý slovenský reprezentant Andrej Šťastný. V diskusii s Marekom Marušiakom a Tomášom Prokopom sa venoval najmä olympijskému hokejovému turnaju, jeho kvalite, tempu moderného hokeja, ale aj detailom, ktoré rozhodujú veľké zápasy.Úvod rozhovoru patril samotnému finále medzi Kanadou a Spojenými štátmi americkými, ktoré spoločne označujú za jeden z najlepších hokejových zápasov posledného desaťročia.Andrej Šťastný priznal, že duel ho mimoriadne bavil, no zároveň ho mrzelo, akým spôsobom sa rozhodol. „Ešte teraz mi chlpy stoja z toho, ako je možné, že takýto zápas sa môže rozhodnúť formátom troch na troch. To je pre mňa úplne mimo,“ priznal frustrovane bývalý útočník.Veľká pozornosť v diskusii sa venovala aj tempu moderného hokeja. Andrej Šťastný s uznaním zdôraznil, že keď človek sleduje najlepších hráčov sveta naživo, rozdiel oproti bežným ligovým zápasom je výrazný.Bývalý reprezentant sa počas podcastu vyjadril aj k téme veľkosti klzísk. Dlhodobo patrí medzi zástancov menších ihrísk, ktoré podľa neho robia hokej dynamickejším a atraktívnejším pre divákov. „Prezentujem sa ako bojovník za malé klziská všade, kde sa dá. Chalanom dohováram, aby si zúžili ihriská,“ vyhlásil.Ako príklad spomenul aj slovenskú najvyššiu súťaž, kde je podľa neho rozdiel medzi jednotlivými halami veľmi citeľný. Podľa neho by moderný hokej mal smerovať k rýchlosti, intenzite a väčšiemu tlaku na hráčov.Diskusia sa posunula aj k bezpečnosti hráčov. Pri prípadnom zmenšovaní klzísk by podľa neho mali byť samozrejmosťou moderné flexibilné mantinely, ktoré dokážu zmierniť nárazy.Reč prišla aj na výkony slovenskej reprezentácie, ktorá na olympijskom turnaji obsadila štvrté miesto. Podľa Andreja Šťastného predviedol tím viacero kvalitných zápasov a ukázal, že dokáže držať krok s najlepšími.V najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk Andrej Šťastný ponúkol aj zaujímavý pohľad na MS v roku 2026. V podcaste naznačil, že formát turnaja nemusí slovenskému tímu vždy vyhovovať. Dlhá skupinová fáza so siedmimi zápasmi podľa neho zvyšuje pravdepodobnosť zaváhania proti papierovo slabším súperom, čo môže rozhodnúť o postupe.

„Od začiatku tejto vládnej koalície je toto pre nich téma číslo jeden. Nie je ňou konsolidácia, dane či životná úroveň“, hovorí politológ Radoslav Štefančík, keď komentuje akciu Kajúcnik. „Im prioritne ide o to, aby sa vysporiadali s ľuďmi, ktorí im pozerali na prsty“, dopĺňa.Po vojne na Ukrajine sa začala ďalšia – tá v Iráne. A ak pre ňu uviazli tisíce Slovákov v neistote síce dovolenkových destinácií, no nebezpečne blízko konfliktu; ak rozkolísala cenovú istotu ropy či plynu, či naháňa strach útokmi na spojencov z Európskej únie či Nato, Slovensko a jeho premiér má iné starosti. Len deň od jej začiatku sa na špeciálnej tlačovej konferencii – v nedeľu ráno - zaoberá kajúcnikmi či prokurátorom Šúrekom. O dva dni na to si toho istého Šúreka odviedla armáda kukláčov najatých policajnou inšpekciou. Podobne to urobili s časťou čurillovcov. Neskôr sa ukázalo, že aj pre údajné „lámanie“ kajúcnikov vo väzbe. Kajúcnikov, ktorí nedávajú spávať obžalovanému policajnému exprezidentovi Tiborovi Gašparovi.Odchádza týždeň, keď na policajnom prezídiu odhalili bustu inému exprezidentovi policajtov Milanovi Lúčanskému, obvinenému zo závažnej trestnej činnosti.Či týždeň, keď prezident rozhodol o osude šéfa SIS Pavla Gašpara za dopravnú nehodu na nepriznanom aute. Obišiel s mesačnou zrážkou platu.A vláda tiež rozhodla, že zruší pôvodne rušenie Úradu na ochranu oznamovateľov korupcie. Stálo by ju to stovky miliónov z Plánu obnovy.A aby to nebolo len o koaličných vodách, pozrieme sa aj na Michala Šimečku, ktorý obchádza slovenské krčmy.S politológom Radoslavom Štefančíkom.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Americký prezident sa dopustil zločinu vojnovej agresie, hovorí Michal Lipták, odborník na medzinárodné právo. Svet podľa neho po oslabení Iránu nebude lepšie miesto, lebo vojna má už teraz viac ako tisíc civilných obetí. V Iráne podľa neho nechce demokraciu ani Donald Trump, ani Benjamin Netanjahu, a Európska únia by mala zatlačiť na Izrael pre Gazu.V podcaste s Michalom Liptákom sa dozviete:–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 1. minúty –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ kedy by bolo možné legálne zaútočiť na inú krajinu;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 2:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či ide o rovnakú situáciu ako útok Ruska na Ukrajinu;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 6:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či je Donald Trump vojnový zločinec a či ho čaká súd;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 7:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ prečo sa mu zrejme nič nestane;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 9:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či je legálne podporovať ozbrojený odpor vnútri Iránu;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 11:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ v čom je rozdiel, keď Irán podporoval ozbrojené zložky po celom regióne;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 16:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či je legálna invázia Izraela do Libanonu, keď odtiaľ strieľa Hizballáh;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 17:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či libanonská armáda odzbrojí Hizballáh;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 20:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či nebude lepší svet bez silného Iránu, ktorý financuje vraždenie po celom regióne;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 21:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ prečo sa nepodarí transformácia Iránu na demokraciu;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 24:45 – či môžeme zabudnúť na medzinárodné právo;– po 28:00 – prečo si nemyslí, že medzinárodné právo je len na papieri;– od 33:00 – ako to teraz vyzerá v Gaze, čo by sme tam mali sledovať a čo tam Izrael chce dosiahnuť;– po 35:00 – prečo sa v Gaze nestavajú Trumpove rezorty;– od 36:00 – aká je perspektíva obyvateľov Gazy;– po 38:00 – čo môže robiť Európska únia.

Strašné veci sa dejú tam, kde ich premiér nesľubuje.Ťažký týždeň tentoraz ponúka mimoriadne užitočnú lekciu matematiky.

Strata 16 miliónov za dva roky. To je výsledok vládnej stratégie namierenej voči mimovládnemu sektoru. Nepodarilo sa to cez snahy stigmatizovať mimovládky ako cudzích agentov, tak to vláda skúša cez úradnú šikanu a finančné púšťanie žilou. Bude to bolieť, ale bude to bolieť občanov - a to aj ich voličov, odkazujú zástupcovia Tretieho sektora Lucia Szabová a Filip Vagač. Slovenský neziskový sektor čelil v rokoch 2024 a 2025 bezprecedentnému finančnému tlaku, ktorý odborníci nazývajú cieleným ‚defundingom‘. Analýza Platformy pre demokraciu ako i Nadácie otvorenej spoločnosti preukázala, že kritické organizácie mimovládneho sektora prišli o viac ako 16 miliónov eur a to v dôsledku rušenia výziev, neochote spolufinancovať eurofondové projekty či politizácie odborných komisií. Celý tento proces pritom prebieha na pozadí otvorene kritickej rétoriky Roberta Fica, ktorý o mimovládkach vyhlásil: ‚Éra, kedy v tejto krajine vládli mimovládne organizácie, sa skončila.‘ Dá sa v tom celom ešte nevidieť jasný boj štátu - a najmä jeho aktuálnej vlády, voči občianskej spoločnosti a fakticky celému mimovládnemu sektoru a aktívnym občanom?Je toto koniec partnerstva štátu s občianskym sektorom? Aké konkrétne podoby má vládna snaha obmedziť Tretí sektor a aké preukazateľné dosahy bude mať táto snaha finančne vyhladovať neziskový sektor na nás, bežných občanov - či už v segmente sociálnych služieb alebo v oblasti vzdelávania detí či životného prostredia?Škodia nám, ale škodia najmä Slovensku, jeho občanom a v konečnom dôsledku škodia i sami sebe. Ich voliči ten úpadok služieb štátu pocítia, hovorí programový riaditeľ Platformy pre demokraciu Filip Vagač. Podľa neho chce Robert Fico občiansku spoločnosť rozložiť a umŕtviť. Toto sa nepodarilo ani komunistom, ale bude to na nás - občanoch, aby sme si zvolili, v akej spoločnosti chceme ďalej žiť, dodáva Vagač.Ráno Nahlas, dnes so zástupcami Tretieho sektora Luciou Szabovou a Filipom Vagačom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Iránsky režim aj po takmer týždni od vypuknutia vojny vzdoruje americko-izraelskému útoku. To ukazuje, že americký prezident Donald Trump a jeho vláda podcenili stratégiu.„Moderné dejiny nám ukazujú, že bez nasadenia pozemných jednotiek sa zmena režimu nedá dosiahnuť. K tomu však zrejme nedôjde.“ Doterajší vývoj ofenzívy v Iráne hodnotí odborník na bezpečnostné otázky a Blízky východ Josef Kraus z Masarykovej univerzity.Pred desiatimi rokmi panoval v otázke iránskeho jadrového programu veľký optimizmus. Vtedajšiemu prezidentovi Barackovi Obamovi sa podarilo dosiahnuť funkčnú dohodu, ktorú sa darilo vymáhať. Tú však zrušil jeho nástupca a súčasný šéf Bieleho domu Trump.Má teraz Teherán vôbec dôvod sadnúť si za rokovací stôl a dosiahnuť novú dohodu? Kto krajinu teraz vedie? Ako sa krajina môže vyvíjať po skončení vojny?Kraus si myslí, že intenzita konfliktu bude v najbližšom čase pravdepodobne klesať s tým, ako sa budú bojujúcim stranám míňať zásoby munície a vojenského materiálu. Odborník tiež dodáva, že Európa by mohla zohrať dôležitú úlohu pri ukončovaní konfliktu.Na podcaste spolupracovali Anna Kurucová, Adam Obšitník, Štefan Kurrila a Norbert Marci.

Za sledovanie obľúbených televíznych staníc si diváci čoskoro opäť priplatia. Jarné mesiace prinášajú na slovenský trh už tradične zlú správu – ďalšiu vlnu zdražovania. Obdobie, kedy sme za základné televízne balíčky platili euro či dve, je definitívne preč.Slovenskí televízni operátori opäť plošne zvyšujú ceny svojich služieb a viacerí už ohlásili veľké zmeny v cenníkoch. Napríklad operátor DSI Data zvyšuje od apríla cenu základného balíčka z 2,60 eura na 5,20 eura, čo predstavuje nárast o 100 %. Platforma Lepšia.TV plošne zvýšila poplatky o štyridsať centov už v priebehu februára.Za týmto prudkým rastom cien stojí tlak veľkých komerčných televízií, predovšetkým skupín Markíza a JOJ, ktoré každoročne žiadajú čoraz vyššie platby za šírenie svojho obsahu. Do hry navyše vstúpil aj Slovenský ochranný zväz autorský (SOZA), ktorý od poskytovateľov požaduje vyššie poplatky za hudobné diela. O tom, prečo operátori nemôžu komerčné stanice jednoducho vyradiť a aké má divák v tejto situácii možnosti, sa v novej časti podcastu SHARE rozprávajú redaktori Živé.sk Maroš Žofčin a Filip Maxa.Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz ju máme aj v elektronickej verzii. Nájdete ju na obchod.aktuality.sk.TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Veľké zdražovanie: Ktorí operátori prepisujú cenníky a prečo základné balíčky zdražejú aj o 100 %.Tlak televízií: Prečo sú Markíza a Joj na Slovensku skutočnými pánmi situácie a prečo ich operátori nemôžu vyradiť z ponuky.Vyššie poplatky pre autorov: Aké požiadavky má zväz SOZA a čo hovoria TV operátori.Koniec klasickej TV: Ako káblovka a satelit ustupujú sledovaniu cez internet a prečo sa operátori menia na poskytovateľov aplikácií.Sila streamingu: Ako služby Voyo, JOJ Play, Netflix či HBO Max menia trh a konkurujú tradičným poskytovateľom.Možnosti diváka: Ako sa brániť zdražovaniu a prečo je najlepšou obranou revízia vlastných výdavkov a osekávanie zbytočností.Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Izrael sa musel brániť sústavným útokom iránskych proxy aktérov, Irán má na svedomí životy tisícov Izraelčanov, a preto Izrael nemohol ďalej čakať a zaútočil, tvrdí politológ Grigorij Mesežnikov. Preventívny zásah podľa neho síce nie je formálne v súlade s medzinárodným právom, ale je legitímny a je to niečo úplne iné ako útok na Ukrajinu. O zatknutí čurillovcov a prokurátora Šúreka si myslí, že z toho trčí politická objednávka. Zároveň naznačuje, že policjaná inšpekcia sa vo svojich metódach inšpirovala v Rusku.V podcaste s Grigorijom Mesežnikovom sa dozviete:–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 1. minúty –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že pre Roberta Fica je top agendou ujsť pred následkami vlastného vládnutia;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 4:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ kde vidí pri čurillovcoch ruskú stopu;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 6:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že ani za Mečiara si nedovolili vyradiť obvineným advokáta tak, že z neho urobia svedka;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 7:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ čo si myslí o rozhodnutiach Maroša Žilinku;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 9:50 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ prečo padá Progresívne Slovensko a že je to možno aj dobre;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 14:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že rozhodnutie odstaviť Ukrajinu od núdzových dodávok elektriny ukázalo neschopnosť Roberta Fica vyhodnotiť situáciu;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 16:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že Robert Fico musí mať osobne niečo proti Ukrajine, keď nezmešká príležitosť si do nej kopnúť;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 19:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či považuje útok na Irán za legitímny;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 22:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ v čom je to iné ako útok Ruska na Ukrajinu;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 29:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že formálne síce útok nebol v súlade s medzinárodným právom, ale...;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 32:00 v či by sme na západe nemali dodržiavať medzinárodné právo, aj keď ho iní porušujú;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 35:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že vývoj v Iráne považuje za pozitívny.

„Očakával by som, že takémuto kroku bude predchádzať analýza. Od roku 2006, kedy sa voľba poštou použila prvýkrát, som nezaznamenal jediné podanie na Ústavný súd SR“, pripomínan Rasťo Kužel z Memo'98, mimovládnej organizácie, ktorá monitoruje voľby doma i v zahraničí. „Ak chceme niečo meniť, musíme mať dôvody. Ak tvrdia, že systém nefunguje kvôli obavám o tajnosť hlasovania či manipuláciu, musíme sa pozrieť, či sa niečo také v minulosti udialo. Vieme si odpovedať, že nie“, dodáva.Vládny Smer chce pre najbližšie parlamentné voľby zrušiť ich korešpondenčnú formu. Hovorí, že mu pri nej chýba tajnosť hlasovania ako jedna z podmienok ich demokratickosti. Opozícia bije na poplach a tvrdí, že tým chce Smer len skomplikovať voľby pre tých, ktorí ho tradične nevolia. Pri posledných parlamentných voľbách volilo zo zahraničia poštou takmer 60-tisíc ľudí, vyše 70 percent pritom dalo hlasy dnešnej opozícii. Ficov Smer získal len šesť percent.Ak dnes hovorí o rušení voľby poštou, musí ešte presvedčiť Hlas a SNS, ktoré vysielajú nejednoznačné signály.Pre obavy z manipulácie voľby poštou zrušilo ešte v 70tych rokoch napríklad Francúzsko, naopak v Nemecku, Rakúsku či Spojenom kráľovstve je táto forma dostupná.Ako sa pozerá na zámer vládneho Smeru Rasťo Kužel z Memo98? Vyše dve dekády monitoruje voľby doma i v zahraničí.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Aká je najdôležitejšia forma regenerácie? Zabudnite na drahé doplnky, podľa docenta Milana Sedliaka je absolútnou jednotkou kvalitný spánok. Športovci by si mali dopriať osem a viac hodín. Práve vtedy sa v tele uvoľňuje rastový hormón, ktorý je kľúčový pre obnovu tkanív, svalov aj kolagénu. Ak dlhodobo zanedbávate spánok, riskujete rýchle vyhorenie. Vypočujte si ďalšiu časť podcastu Predtréningovka s Milanom Sedliakom a zistite, prečo sa kvalitný odpočinok nedá ničím nahradiť.

„Nedá sa vylúčiť, že sa vrátime aj ku „covidovým“ cenám palív, ktoré atakovali dve eura“, hovorí o možných dopadoch vojny v Iráne Radovan Potočár z energie-portálu. „Úroveň 1,50 eura za liter sa už zdá neudržateľná a budeme sa hýbať vyššie. Podstatné je, že pohonné hmoty sú významný cenotvorný prvok vstupujúci do cien takmer všetkých tovarov a služieb cez dopravu či poľnohospodárstvo. Zdraženie pocítia Slováci v peňaženkách celkovo cez infláciu“, vysvetľuje.Trumpov vojenský úder na režim v Iráne už stihol zasiahnuť celý svet – nárastom cien plynu a ropy. Zdvihol ich okamžite, pričom cena plynu pre európsky trh vzrástla po útokoch o vyše 40 percent. Zdražela okamžite i ropa. Trhy hovoria o šoku. Obavy obchodníkov vyvoláva aj situácia v neuralgickom Hormuzskom prielive. Námornými tankermi sa cezeň do sveta dostáva pätina celosvetovej produkcie strategických surovín ropy a plynu.Ako sa to dotkne našich končín a Slovenska v nich?Téma pre energo-experta Radovana Potočára.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Prečo sa Iránci tešia, že je u nich vojna? Čo musí žena urobiť, aby mohla z Iránu vycestovať?Je lepší iránsky alebo turecký kebab? Zistite v novom Ťažkom rozhovore s iránskou komičkou žijúcou na Slovensku, Nastaran „Nasi“ Alaghmandan Motlagh.

Najprv to bol vzťah ako koza k nožu, potom sa z toho stalo partnerstvo, vďak a rešpekt. Ako sa Robertovi Ficovi darí oprať oligarchickú Gorilu a naozaj sme v zdravotníctve rezignovali na verejný záujem? No a prečo sú tu smrteľne chorí odkázaní na charitu a nie štát?O údajnej kvalite slovenského zdravotníctva má vraj hovoriť fakt, že štát nalieva do tohto rezortu čoraz viac a viac miliárd. Aspoň tak to aktuálne hovorí premiér Fico. Naopak, šéf NKÚ hovorí o tom, že napriek rastúcemu prílevu peňazí sa kvalita, ale najmä dostupnosť, zdravotníckych služieb nijako nelepší. V čom je teda ten zásadný problém a kde všetky tie financie z našich daní a odvodov vlastne miznú?O zlom stave nášho zdravotného systému svedčí i neustále rastúci počet zbierok na internetových portáloch, v ktorých pacienti doslova žobrú o vlastný život, či aspoň o svoje holé zdravie. No a presne v tom istom čase si súkromné zdravotné poisťovne dokážu pokojne zaknihovať miliónové zisky z našich odvodov. Je to fér a v poriadku?Komu – kde, ako a kedy, v tom ešte niekto vidí solidárne zdravotné poistenie a verejný záujem štátu na zdraví a životoch pacientov, občanov? Prečo sa naši veľmi vážne - až smrteľne chorí spoluobčania, ocitli v pozíciií žobrákov a kde v tom celom zlyhal štát, ktorému platíme nemalé dane a zdravotné odvody?No a napokon, prečo sa ten náš verejne známy politický bojovník voči oligarchií a moci finančných skupín napokon rozhodol “oprať” už aj tú povestnú Gorilu a ospravedlniť moc a vplyv finančných žralokov v rezorte zdravotníctva? Pokoj, stabilita a spolupráca s tými, ktorí v sektore zdravotníctva rozdávajú prakticky všetky karty? Čo sa teda skrýva za týmto ideovo/mentálnym obratom Roberta Fica, je ešte slovenský premiér slobodný v téme zdravotníctva a kam povedie takéto pranie oligarchických “Goríl”?Klika SMERo – HlASu, spolu s finančnými skupinami, už dlho hrá skrytú hru o participáciu ziskov v zdravotníctve. Fico sa to dnes len rozhodol otvorene priznať. Faktom však je, že práve on - a jeho nominanti, slovenské zdravotníctvo zásadne zdevastoval,i, dodáva Stachura.Počúvate Ráno Nahlas. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Blízky východ zachvátili vojnové plamene. Aký plán má prezident Spojených štátov, ktoré spolu s Izraelom udreli na Irán a má Donald Trump vôbec nejaký plán? Masívne údery zatiaľ k pádu brutálneho teokratického režimu nevedú no a Trump už pripúšťa aj nasadenie pozemných síl pričom americká verejnosť sa k opakovaniu scenárov z Iraku či Afganistanu stavia veľmi vlažne až nepriateľsky. Prerastie tento konflikt do dlhotrvajúcej regionálnej vojny a povedú bomby a rakety k zániku islamskej demokracie či skôr k občianskej vojne a destabilizácií celého regiónu? A čo my, tu v Európe? Budeme čeliť ďalšej masovej migračnej vlne a globálnej ekonomickej recesií? Témy pre experta na zbrane a dejiny Andreja Žiarovského. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Najvyššia slovenská futbalová liga dospela do konca základnej časti, keďže počas uplynulého víkendu sme boli svedkami 22. kola Niké ligy, čiže posledného pred tzv. „prelínačkou“ do nadstavbovej súťaže. Po poslednom kole sa môže najviac usmievať ŠK Slovan Bratislava a Tatran Prešov, naopak, potrebuje teraz nájsť nového trénera. Aj o tom sme sa porozprávali v 73. epizóde Kam si to kopol? na ŠPORT.sk.Aj toto všetko prinieslo víkendové 22. kolo slovenskej futbalovej Niké ligy, po ktorom si majstrovský Slovan dokázal znovu vybudovať náskok pred druhým FC 1904 DAC Dunajská Streda, no a naopak, MFK Skalica sa dostal do ešte nepríjemnejšej situácie.Nepríjemné starosti zasiahli aj nováčika FC Tatran Prešov, ktorý si po víkende musí nájsť nového kormidelníka, keďže tréner Vladimír Cifranič po 19 zápasoch skončil na vlastnú žiadosť.Posledné kolo pred rozdelením ligy na prvú a spodnú šestku prinieslo viacero zaujímavostí, o ktorých sa futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali v 73. epizóde Kam si to kopol? na ŠPORT.sk s trénerom Otom Brunegrafom.

Premiér asi nadobudol pocit, že ši môže dovoliť čokoľvek.Ako Smer pomohol Jozefovi Brhelovi a akú nečakanú otočku urobil Robert Fico pri Jaroslavovi Haščákovi, porozprávala šéfka nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková Jurajovi Kemkovi.

„Musíme si dať dole klapky z očí a začať reálne riešiť otázku vlastnej obrany. V Európe to mnohé krajiny riešia, my na Slovensku sme sa ešte ani nezačali báť – v zmysle reálneho pohľadu do zrkadla“, hovorí Marek Janiga, študent medzinárodného práva a riešenia konfliktov na Univerzite Mieru OSN.„Máme tu vojnu, ktorá má štyri roky a dnes sa začala ďalšia“ – v sobotu si takéto slová vypočuli mladí rodičia, ktorí prišli do jedného z kostolov Bratislavy pokrstiť svoje dieťa. Kňaz ich adresoval na jednej strane s obavou z budúcnosti, na druhej s uznaním, že aj do takýchto čias rodičia privádzajú deti.Len pred pár dňami sa z vojny, ktorá už má štyri roky – a teda z Ukrajiny vrátil Marek Janiga. Humanitárny pracovník, študent práva, ktorého si pred časom všimol aj premiér – pre jeho kritiku rušenia Špeciálnej prokuratúry. Bol tam odviezť ďalšiu pomoc, paradoxne v čase, keď tá štátna a núdzová je z rozhodnutia premiéra zastavená.Marek však má za sebou aj ročný program v Mládežníckej poradnej komisii Nato. Naviac v štúdiu pokračuje na Univerzite pre mier, ktorá má mandát OSN. Jeho focusom je medzinárodné právo a riešenie sporov. Opäť - v čase, keď je mier atakovaný sériou vojen a na riešenie čaká nespočet sporov.Ako vidí ich riešenie a čomu ho učí skúsenosť s Ukrajinou?Hosťom RánoNahlas je Marek Janiga.

Izrael spoločne so Spojenými štátmi cez víkend napadol Irán. Spôsobilo to reťazovú reakciu, Irán teraz útočí na Saudskú Arábiu, Katar či metropoly ako je Dubaj alebo Abú Zabí.Izrael medzitým spustil masívne nálety na Libanon a hrozí pozemnou inváziou.Sme na začiatku tretej svetovej vojny? Budeme ešte môcť navštevovať krajiny na Blízkom východe?Situáciu nám priblíži šéf zahraničného oddelenia Aktuality.sk Pavol Štrba.

Ekonomický rast padá, nezamestnanosť začala rásť. Na ľudí tvrdo dopadli dôsledky tretieho kola vládnej konsolidácie, podnikatelia hovoria o potrebe zásadného obratu a volajú po širokej dohode na reformách. Zabíjame motor krajiny a ako z toho von? Ráno Nahlas s prezidentom Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislavom Machunkom.Tvrdá vládna konsolidácia, neustále rastúce daňovo-odvodové zaťaženie a nová transakčná daň vytvorili koktail, ktorý podnikateľom prináša namiesto stability skôr záťaž, neistotu a úvahy ako ďalej. Výsledkom je stagnácia ekonomického rastu, nárast nezamestnanosti ako i vlny prepúšťania, ktorá zasahuje regióny od Martina až po aktuálne Galantu.Čo dnes trápi slovenských podnikateľov a dokážeme v dnešnej Európe ešte vôbec konkurovať s modelom lacnej pracovnej sily, s ktorého sa pritom už stala verzia príliš drahého zamestnanca? Prečo sa z nárastu daní a odvodov stala pasca? Ako by mala vláda zmysluplne konsolidovať verejné financie, prečo štát nevie šetriť sám na sebe a o čom hovoria problémy slovenského pracovného trhu? Sledujete Ráno Nahlas, dnes s prezidentom Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislavom Machunkom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Zdieľali postrehy z materskej, zožali úspech. Tieto naše známe mamy influencerky nás často rozosmievajú a aj podporujú v dňoch, kedy potrebujeme cítiť, že v tom nie sme samé. Aké sú však, keď kamera nebeží a ony sú len bežné ženy, bežné mamy a nie obľúbené, mamy influencerky? Počúvajte spolu s nami najnovšiu časť Pre mamy s Babsy.Na začiatku to bola "len" materská dovolenka a krásne i náročné chvíle, ktoré pozná azda každá z nás. Postupne s tým potom prišla nejaká tá prvá vnútorná túžba "vypustiť paru" a s poriadnou dávkou humoru sa podeliť o svoje pocity ešte s niekým iným. No a keď k tomu všetkému máte aj talent a originálny nápad, úspech sa zaručene dostaví. A s ním aj lajky, sledovatelia a sláva. A aj šťastie, aj sloboda a peniaze. Alebo, žeby nie?O tom, aké to je byť mamou influencerkou na Slovensku a či je to všetko naozaj tak jednoduché a skvelé pozlátko, za aké to mnohí považujú, sme sa rozprávali v najnovšej časti relácie Pre mamy s Babsy.Naša moderátorka Babsy Jagušák v diskusii privítala tie najpovolanejšie - mamy, influencerky a hlavne majsterky sebairónie Dianu Kleštincovú a Veroniku Lieskovskú. Okrem humoru sa spolu všetky tri rozprávali aj o tom, ako pretaviť čas na materskej do úspešného podnikania, či je to niečo, čím sa u nás dá uživiť na full time a zároveň v tom nájsť aj osobné naplnenie.Dozviete sa:- čo študovali a robili pred tým, než sa z nich stali známe mamy influencerky- ako sa postupne vyprofilovali až k tomu, že dnes tvoria taký digitálny obsah, aký tvoria- aké sú podľa nich najväčšie rozdiely v ich práci v porovnaní so zamestnaním matiek v iných úväzkoch- zákulisie influencerstva, ktoré na sociálnych sieťach nevidieť- výhody, ale aj nevýhody influencerstva priamo s príkladmi z praxe- ako naozaj úprimne s odstupom času vnímajú aj tú temnú stránku tohto biznisu, ktorá má dopady nielen na duševné zdravie influencerov, ale svojím spôsobom aj na dušu samotných detí matiek - influenceriek. Je to jeden z hlavných dôvodov, prečo sa obe rozhodli svoje deti držať mimo svojich úspešných videí.Počúvajte s nami reláciu Pre mamy s Babsy s Dianou Kleštincovou a Veronikou Lieskovskou.

Hovorí sa, že deti s Downovým syndrómom sú učiteľmi bezpodmienečnej lásky. Pre Veroniku Sedláčkovú sa jej syn stal symbolom veľkej životnej misie.Dnes ako riaditeľka pre medzinárodné vzťahy stojí spolu s ďalšími odhodlanými ženami na čele Špeciálnych olympiád Slovensko a búra bariéry, ktoré v našej spoločnosti často stoja vyššie než tie športové.Poukazuje na nedostatky v inklúzii u nás a zdôrazňuje význam rodinnej podpory. Svojim pôsobením mení pohľad na ľudí s intelektuálnym znevýhodnením nielen doma, ale v celej krajine.V rozhovore sa dozviete:- Akú prvú myšlienku mala, keď sa dozvedela, že jej syn bude iný;- či vníma v niečom svoje potreby ako matky inak;- aké je Slovensko v roku 2026 pre rodičov detí s Downovým syndrómom;- v čom tkvie filozofia Špeciálnych olympiád Slovensko, ktoré nie sú len o výkonoch.

Slovenský hokej má za sebou mimoriadne náročný olympijský turnaj v Miláne, ktorý naši reprezentanti zakončili v nabitej konkurencii hviezd z NHL na fantastickom, no zároveň trochu nepopulárnom 4. mieste.Zatiaľ čo fanúšikovia vidia predovšetkým výkony hráčov na ľade a taktické pokyny trénerov na striedačke, o celkový obraz národného tímu a jeho bezproblémové fungovanie sa stará tím profesionálov v úzadí. Práve do tohto fascinujúceho a pre verejnosť často skrytého sveta vás zoberie najnovšia epizóda podcastu suSPEAK.Marek Marušiak a Rasťo Konečný v nej vyspovedali mediálneho manažéra slovenskej reprezentácie Tomáša Kyselicu, ktorý poodhalil nielen náročnú operatívu pri kádri počas ostro sledovaného turnaja, ale najmä tvrdú realitu tzv. mixzóny. Práve tam sa totiž bezprostredne po záverečnej siréne stretávajú vyčerpaní hráči s novinármi, ktorí okamžite bažia po atraktívnych vyjadreniach.V týchto kritických momentoch musí ísť občas tradičná diplomacia bokom a mediálny manažér sa mení na ochrancu samotnej kabíny. Tomáš Kyselica v otvorenom rozhovore priznáva, že často musí fungovať ako „mixzónový ťahač“, čo zástupcovia médií prirodzene neradi vidia. Z pohľadu zdravého fungovania tímu je to však absolútna nevyhnutnosť.„My tam nie sme na to, aby sme boli za chrumkavých a dobrých... Sme tam na to, aby sme v prvom rade trochu chránili tých chalanov,“ vysvetľuje Tomáš Kyselica a zdôrazňuje, že najmä po vypätých dueloch platí v tíme dôležitá zásada krízovej komunikácie. „Zlaté pravidlo je v emočnom vypätí po zápase lepšie nepovedať nič, ako povedať nejakú blbosť,“ dodáva s tým, že mediálny tím musí prísne strážiť čas a vyťaženosť najväčších hviezd.Ako sám podotkol na margo obrovského záujmu o draftovú jednotku: „Keď ide Juraj Slafkovský na dvadsať stanovíšť, tak ho nemôžete tam nechať po päť minút na každom.“Výborný rozhovor však ani zďaleka nie je len o tlaku a mediálnych povinnostiach po ťažkých zápasoch. Poslucháči sa dozvedia úsmevné detaily o tom, ako si kabína jednohlasne odhlasovala za gólovú pieseň virálny hit „Cingi ľingi bom“, aj to, aké je stať sa z ničoho nič spisovateľom a spolupracovať s trénerskou legendou Craigom Ramsaym na tvorbe jeho knižnej biografie.Chýbať nebude ani pohľad na prácu s juniormi a očakávania smerom k blížiacim sa MS v hokeji do 18 rokov na domácom ľade v Trenčíne a Bratislave.Ak chcete skutočne pochopiť, ako funguje národný tím po tom, čo zhasnú hlavné reflektory nad ľadovou plochou, tento priamy a miestami poriadne vtipný rozhovor by ste si rozhodne nemali nechať ujsť.

Čo s manželom, ktorý zapína smerovky aj na kruhovom objazde, ako zistiť majiteľa auta podľa evidenčného čísla a ako zabrániť vodičom, aby sa v zápche zipsovali cez druhý jazdný pruh. Aj toto sú vaše otázky, na ktoré odpovedáme v novej epizóde podcastu Autobazar.EU.Môj muž zapína smerovku v kruháči doprava, aj keď neodbočuje. Trvá na svojom a nechce si nechať poradiť. Čo s ním?Kruhové objazdy sú večnou témou slovenských motoristov aj napriek tomu, že mali dostatok času osvojiť si dopravné predpisy, ktoré sa v tomto kontexte nemenia.Váš pán manžel sa dopúšťa veľkej chyby, keď používa smerové svetlo aj v prípade, že pokračuje v jazde rovno. Dopravné predpisy definujú, že na okruhovom objazde sa smerové svetlo môže použiť iba pri výjazde z kruhového objazdu. Tým, že váš manžel ponecháva zapnuté pravé smerovky, dáva všetkým vodičom čakajúcim pred kruhovým objazdom zreteľný signál, že môžu do objazdu vojsť.Na okruhom objazde platia nasledovné dopravné predpisy podľa § 20, § 25 a § 30 a Zákona o cestnej premávke č. 8/2009: Ak je kruhový objazd označený dopravnou značkou „Kruhový objazd“ spolu s dopravnou značkou „Daj prednosť v jazde!“ alebo „Stoj, daj prednosť v jazde!“, vodič v kruhovom objazde má prednosť (§ 20 ods. 5) Vodič nesmie zastaviť a stáť na kruhovom objazde (§ 25 ods. 1 písm. r) Znamenie o zmene smeru jazdy vodič nedáva pri vjazde do kruhového objazdu. Pri jazde po kruhovom objazde vodič dáva znamenie o zmene smeru jazdy, ak z takej križovatky vychádza (§ 30 ods. 5).Paradox: Kto bude vinníkom nehody?Kuriozitou je, že aj v prípade vzniku škodovej udalosti alebo dopravnej nehody nebude váš muž vinníkom, pretože bol na hlavnej ceste. A vodiči mieniaci vojsť do kruhového objazdu musia dávať vozidlám, ktoré sú už na kruhovom objazde. To, že tieto vozidlá mali alebo nemali zapnuté niektoré smerovky, prednosť v jazde nemení.Samozrejme, že nesprávnym použitím smerových svetiel sú ostatní vodiči účinne oklamaní, avšak ich povinnosť dať prednosť v jazde vozidlám na hlavnej ceste sa tým neruší.Slušne čakám v zápche a obiehajú ma cez ľavý pruh. Ako im v tom mám legálne zabrániť?„Dobrý deň. Chcem sa spýtať jednu vec. Každý deň idem v kolóne v hlavnom meste na vjazde alebo výjazde z obchvatu, kde sú 2 pruhy. Poobede je tu všade zápcha a všetci čakajú, kým sa na nich dostane rad, tak ako to má byť. Niektorí ale idú aj cez ľavý pruh, všetkých vodičov predbehnú a na konci sa potom tlačia do kolóny. Počítajú s tým, že vybabrú so systémom. Ako im v tom LEGÁLNE zabrániť?“ pýtal sa náš čitateľ s prezývkou Dodi na Facebooku.Spočiatku nás otázka čitateľa do našej dopravnej poradne prekvapila, pretože poukázala na skutočnosť, že ako vodič nepozná alebo ignoruje pravidlo zipsovania a rovnomerného využívania všetkých dostupných jazdných pruhov v jednom smere jazdy. Neodpovedali sme, k otázke sa vraciame teraz - považujeme za správne napraviť našu chybu a upozorniť ostatných vodičov, ako reagovať správne, eticky a v súlade s dopravnými predpismi.Jednoznačná odpoveď je nie, nemôžeme ostatným vodičom brániť v zipsovaní preto, že využívajú na jazdu aj druhý jazdný pruh a skracujú tak kolónu či zápchu.Snaha o ich vytrestanie môže byť dokonca považované za trestný čin, ak by ste v dôsledku takéhoto absurdného konania spôsobili na inom vozidle škody alebo niekoho zranili - čo by sa veľkou pravdepodobnosťou stalo.V zmysle § 10 platí nasledovné: Tam, kde sa dva jazdné pruhy zbiehajú do jedného jazdného pruhu tak, že nie je zrejmé, ktorý z nich je priebežný, vodič jazdiaci v ľavom jazdnom pruhu je povinný dať prednosť v jazde vodičovi v pravom jazdnom pruhu; to neplatí pri súbežnej jazde, keď vodič idúci v pravom jazdnom pruhu je povinný umožniť vodičovi prvého vozidla v ľavom jazdnom pruhu zaradenie sa do kolóny idúcich vozidiel, ak ten dáva znamenie o zmene smeru jazdy vpravo. Tam, kde sa jazdné pruhy v jednom smere jazdy zbiehajú, vodič idúci v priebežnom jazdnom pruhu je pri súbežnej jazde povinný umožniť vodičovi prvého vozidla nachádzajúceho sa v jazdnom pruhu, ktorý sa zaraďuje do priebežného jazdného pruhu, preradenie do priebežného jazdného pruhu.Ako zistiť majiteľa podľa evidenčného čísla?Predstavte si situáciu, že pred vašou príjazdovou cestou parkuje cudzie vozidlo a zavadzia vám, prípadne ste niekomu poškodili auto pri parkovaní a chcete ho kontaktovať. Lenže, v aute a na aute nie sú žiadne indície, ako majiteľa kontaktovať. Ja napríklad aj pri parkovaní v meste či nákupných centrách dávam za čelné sklo malý papierik s mojím telefónnym číslom, práve pre tieto prípady a viackrát sa mi to už osvedčilo.Sme ale v situácii, že majiteľa nepoznáme, a tak ho prirodzene chceme zistiť podľa evidenčného čísla. Napriek tomu, že samotné evidenčné číslo vozidla nie je osobný údaj, a preto ho fakticky môžeme fotiť a zverejňovať na internete napríklad pre nesprávne parkovanie, tak údaj o majiteľovi už osobným údajom je. Preto ani reporty o histórii vozidla, povedzme od Cebie, neobsahujú údaje o konkrétnych majiteľoch vozidiel.Z tohto dôvodu nie je nikde verejne dostupný register majiteľov vozidiel podľa ich EČV, po starom ŠPZ. Keď niekomu poškodíte vozidlo a chcete ho kontaktovať, najlepšie je jednoducho na mieste vyčkať niekoľko minút. Prípadne, ak ste napríklad v nákupnom centre, vyhlásiť jeho evidenčné číslo do rozhlasu s tým, nech príde k autu. Dobrým zvykom je zanechať na seba kontakt a vysvetlenie za stieračom, hoci podľa zákona by ste to robiť nemali. Ak sa ten lístok znehodnotí alebo stratí, alebo ak narazíte na konfliktnú protistranu, môže byť váš odchod považovaný za odídenie z miesta škodovej udalosti.Zistiť majiteľa podľa EČV teda takto priamo nejde, a to ani cez občas zmieňovaný register Slovenskej kancelárie poisťovateľov - ten vám len prezradí, v akej poisťovni má vlastník vozidla uzatvorené PZP. Môžete do poisťovne zavolať a vec objasniť, že by vám ale poskytli priamy kontakt na vlastníka vozidla, nie je isté.Zdanlivo najhorším, ale na druhej strane predpisovo správnym postupom, je zavolať na políciu. V takomto prípade ale počítajte s účasťou polície, a teda aj s blokovou pokutou, ktorú vám budú mať právo policajti uložiť za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky od 50 do 150 eur.Zmienené články z našej poradne:Môj muž zapína smerovku v kruháči doprava, aj keď neodbočuje. Trvá na svojom a nechce si nechať poradiť. Čo s ním?https://magazin.autobazar.eu/otazka-citatelky-moj-muz-zapina-smerovku-v-kruhaci-doprava-aj-ked-neodbocuje-trva-na-svojom-a-nechce-si-nechat-poradit-co-s-nim-clanok9063.htmlSlušne čakám v zápche a obiehajú ma cez ľavý pruh. Ako im v tom mám legálne zabrániť?https://magazin.autobazar.eu/otazka-od-vas-slusne-cakam-v-zapche-a-obiehaju-ma-cez-lavy-pruh-ako-im-v-tom-mam-legalne-zabranit-clanok9550.html

Slovenský ligový futbal sa dlhodobo snaží zbaviť nálepky problémového prostredia, no cesta k modernému rodinnému zážitku je často plná prekážok. O tom, aká je reálna prax pri budovaní značky jedného z najtradičnejších domácich klubov, prišiel do najnovšej epizódy podcastu Striedame! z redakcie ŠPORT.sk porozprávať Ivan Bobošík.Marketingový riaditeľ investičnej skupiny Generations Group, pod ktorú spadá aj FC Spartak Trnava, v otvorenom rozhovore s moderátormi Julom a Muťom poodhalil nevšedné zákulisie fungovania „Bílych Andelov“. Zatiaľ čo v zahraničí je návšteva štadióna atraktívnym celodenným eventom, na Slovensku kluby stále narážajú na zakorenené stereotypy, no i na reálne problémy s infraštruktúrou či správaním časti vlastných tribún.Spartak sa v posledných rokoch snaží svoj marketing výrazne posunúť na úroveň, ktorá je bežná vo vyspelých európskych ligách. Každý domáci zápas je trnavským manažmentom vnímaný ako samostatný event s vlastnou témou, platenými kampaňami a sprievodnými akciami, ktoré majú do hľadiska prilákať rodiny s deťmi či seniorov.Napriek masívnej snahe klubu a zapájaniu samotných hráčov do komunitných aktivít, akými sú napr. pravidelné návštevy detských domovov či pôrodníc, mediálnym priestorom často rezonujú úplne iné, podstatne temnejšie témy.„Stále sú to tie negatívne veci. Ako sú bitky, policajné manévre, ťažkoodenci alebo vodné delá,“ posťažoval sa v podcaste Ivan Bobošík na prístup k medializácii nášho futbalu.Šéf trnavského marketingu zdôrazňuje, že klub sa z minulosti poučil, má jasný fokus na rodiny, no zbaviť sa tieňa výtržností je stále mimoriadne náročné.Debata sa preto logicky nevyhla ani pálčivým a kontroverzným témam, ktoré v uplynulom období hýbali športovou verejnosťou. Reč prišla nielen na incidenty zo zápasov s najväčším rivalom, Slovanom Bratislava, ale aj na údajné poškodzovanie vozidla VAR vlastnými fanúšikmi, z čoho následne vznikla obrovská mediálna kauza.Vedenie klubu sa snaží s tvrdým jadrom priaznivcov transparentne komunikovať, no napriek tomu Trnava dopláca na ich prehrešky astronomickými čiastkami. „Tento posledný polrok je extrém. Bolo to okolo 30-tisíc, čo nie je málo,“ priznal Ivan Bobošík otvorenou rečou krutú výšku pokút, ktoré musel klub zaplatiť len za prvú polovicu sezóny.Pre manažment je to logicky frustrujúci fakt, keďže, ako sám hosť pripomína, ide o financie, ktoré by sa dali okamžite investovať do zlepšovania komfortu pre návštevníkov. Navyše, klub má často zviazané ruky aj v iných smeroch, keďže samotný štadión nevlastní, ale iba si ho prenajíma, čo mu výrazne komplikuje snahy o vylepšenie bufetov a ďalších služieb.Prečo hráči Spartaka nesmú odmietnuť účasť na marketingových aktivitách, ako sa klub stavia k udeľovaniu zákazov vstupu pre problémových divákov, a z akého dôvodu je také ťažké presadiť na slovenských štadiónoch európsky štandard občerstvenia? To všetko a ešte oveľa viac sa dozviete v najnovšej, mimoriadne úprimnej epizóde podcastu Striedame!

Zaznamenali pokles, no zostávajú v čele. Naopak posilnili – stále sú druhí. Progresívne Slovensko a Smer.Na čele predvolebných prieskumov sú dlhodobo, pričom garde si vymenili v októbri 2024, kedy PS prevzalo žezlo lídra prieskumov. Aktuálne však výrazne padá.Naopak už stabilne tretia je Republika Milana Uhríka. Opäť posilňuje Matovičovo Slovensko a posilňujúcu stabilitu zaznamenáva SaA.Demokrati sa usádzajú nad hranicou zvoliteľnosti. A podarilo sa mi už aj predbehnúť KDH, ktoré sa k hranici zvoliteľnosti po čase opäť blíži.Na klesajúci trend voličskej podpory si už zvykol Hlas a SNS zostáva už len parlamentná vstupenka z minulosti.Aj o tom hovorí najnovší volebný model agentúry IPSOS.Okrem výtlaku politických strán však zaznamenal aj zníženú ochotu ľudí ísť voliť. K voľbám by dnes šlo menej podporovateľov opozície, ukázal prieskum.Naštartuje ich najnovšia snaha Smeru zasiahnuť do volebných zvyklostí a zrušiť hlasovanie poštou pre voličov zo zahraničia?Témy pre sociológa agentúry IPSOS Romana Pudmarčíka.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Aké zaujímavé udalosti sa stali vo svete ekológie a environmentalizmu za ostatný mesiac? Čo by ste si z tejto problematiky nemali nechať ujsť?#Národná zoologická záhrada v Bojniciach sa stará o medvieďatá, ktoré sa do nej dostali po zastrelení mamy medvedice v lese pri Ružomberku#Zonácia je pre obyvateľov Vysokých Tatier neprijateľná. Obávajú sa stavebného boomu#Na Záhorí potvrdili vtáčiu chrípku u labutí aj v chove nosníc, uhynulo vyše 1300 hydiny#Francúzsko zavádza revolúciu v školách – predmet starostlivosť o zvieratá#Ryby zo Slanej obsahujú arzén aj ortuť

Do zdravotníctva prúdia miliardy, pacienti so vzácnymi diagnózami ale zostávajú uväznení v sieti byrokracie či lobingu. Lukáš Hrošovský je jednou z tvárí boja proti systému liekov na výnimky. Hoci čelí mašinérii, ktorá jeho prežitie vytlačila až do sféry charitatívnych zbierok, rolu obete odmieta. Prečo sú v tomto štáte vážne chorí ľudia odkázaní na charitu a pouličné zbierky? Do slovenského zdravotníctva smeruje ročne zhruba 10 miliárd eur. Napriek tomu sme krajinou, kde sa internet zmenil na akýsi veľtrh bolesti, utrpenia, strachu, ale aj nekonečnej nádeje a viery doslova v zázraky. Zbierka za zbierkou: O vlastné životy, či aspoň o svoje zdravie či ako tak dôstojný život. Matiek, otcov, ale dokonca aj detí.Raz je to zbierka pre mamy s deťmi, ktoré hľadajú peniaze na lieky, ktoré im zachránia holý život, po nich zasa nasledujú zbierky pre zdravotne veľmi vážne ohrozené deti alebo sú tu i zbierky pre ľudí, ktorí sa snažia pozviechať sa zo život ohrozujúcich ochorení, úrazov či aspoň - napriek zdravotným hendykepom, žiť život, ktorý by sa dal nazvať ako tak dôstojným a zmysluplným. A napokon, pre tento štát i ekonomicky prínosným.Je to priam nekonečná prehliadka bolesti, utrpenia, ale aj nádejí a nekonečnej viery v dobro ľudí. Otázka však znie. Kde je vlastne tých zhruba 10 miliárd, ktoré nám cez dane a odvody štát vezme do zdravotníctva a ako to, že toľkoto z nás musí - i napriek povinnému solidárnemu systému, až nedôstojne pýtať peniaze na to, aby sme vôbec prežili, či aspoň žili ako tak dôstojný a ľudsky udržateľný život? A je v poriadku, že i v tejto realite môžu mať zdravotné poisťovne zisky?Slovenský systém výnimkových liekov už celé roky zlyháva a pacientov so vzácnymi diagnózami stavia do úlohy rukojemníkov byrokracie, chladných rozpočtových škrtov, ale i nejasných a neraz diskriminačných kritérií. Kým inovatívna liečba dokáže zastaviť progresívne ochorenie, naše zdravotné poisťovne ju často odmietnu preplatiť, čím chorých vyháňajú na charitatívne portály žobrať o vlastné životy či zdravie. Je tento prenos zodpovednosti zo štátu na občana vôbec udržateľný a kto ponesie zodpovednosť za tých, ktorí na internete „nevyzbierajú“ dosť aby prežili?Jedným z prípadov tejto svojvôle a priam ambasádorom tých, ktorí sa v tomto súboji čísiel verzus ľudskosť bijú o vlastný život je Lukáš Hrošovský. Tomu tento štát už roky odkazuje, že jeho život je pre nás “príliš drahý,” do systému sa proste akosi nezmestí a ak chce prežiť, musí o svoj život prosiť nás všetkých.Ako sa s týmto bremenom dá žiť, kde v tom hľadať nádej a vieru v ľudské dobro a ako práve on vidí zlyhania systému našej zdravotnej starostlivosti? No a napokon, pre koho je vlastne tento štát, ak nie je pre nás - zvlášť, keď máme nejaký vážny zdravotný problém?Tento štát šetrí na výdavkoch na výnimkové lieky, tvrdí zdravotnícka analytička Jana Ježíková. Kategorizácia liekov sa prakticky stopla a financie na výnimkové lieky sa nenavýšili, ba práve naopak, tvrdí Jana Ježíková. Netreba sa ľutovať. Teba hľadať svetlo v tme. O to, čo máme, treba neustále bojovať, odkazuje Lukáš Hrošovský. Ráno Nahlas, s Lukášom Hrošovským a Janou Ježíkovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Slovenský basketbal prechádza nenápadnou, no o to dôležitejšou generačnou výmenou. Do najnovšej epizódy podcastu Pod košom s moderátorom Tomášom Kotlárikom prijali pozvanie vôbec po prvý raz dvaja hostia naraz, a to slovenskí reprezentanti Peter Kováčik a Maroš Golian. Dvaja mladíci, ktorí už dnes patria medzi výrazné tváre omladzujúceho sa národného tímu.Obaja mladí reprezentanti otvorene hovoria o tom, že nálepka „vychádzajúcich hviezdičiek“ im zatiaľ neprináleží. Skôr naopak. „Stále sme mladí chalani, musíme na sebe tvrdo pracovať ako doteraz. To nás vlastne dotiahlo do tej reprezentácie,“ zdôraznil Peter Kováčik. Maroš Golian ho doplnil s tým, že miesto v národnom drese nie je samozrejmosťou. „Musíme to potvrdzovať každý deň. Do reprezentácie sa nedostanete len tak,“ vyhlásil.Nosnou témou rozhovoru bola aj nová éra slovenskej reprezentácie pod vedením trénera Olivera Vidina. Práve on dal mladým hráčom výraznejší priestor, ktorý dokázali využiť aj v ostrých zápasoch. „Niekedy to asi prísť muselo. Ten tím sa musel omladiť a my sme tú šancu dostali,“ vyzdvihol Peter Kováčik. Podľa Maroša Goliana je však kľúčové, čo s dôverou hráč urobí: „Dôležité je tú šancu dostať, potom je to na každom hráčovi, či ju aj využije.“Reprezentačné debuty oboch mladíkov boli sebavedomé a bez zbytočného rešpektu. Zhodujú sa, že veľkú úlohu v tom zohrala dôvera realizačného tímu aj spoluhráčov. Práve psychická pohoda im pomohla zvládnuť aj tlak, ktorý so sebou prináša reprezentačný dres.V podcaste sa veľmi otvorene preberala aj téma tlaku fanúšikov či reakcií na sociálnych sieťach. Obaja basketbalisti priznávajú, že kritiku vnímajú, no nepripúšťajú si ju. „Ten tlak je na nás väčší. Je to vidno na komentároch typu: ‚Čo tam robí tento?‘ Ale my sme tú šancu dostali a využili sme ju,“ podotkol Maroš Golian. Podľa Petra Kováčika je najdôležitejšie sústrediť sa na veci, ktoré môže hráč ovplyvniť. „Vyjadriť svoj názor v komentároch je v pohode, ale my ako hráči by sme sa mali zaoberať tým, čo je na ihrisku,“ dodáva.Diskusia sa dotkla aj herného štýlu balkánskych súperov, fyzickej náročnosti zápasov a cieľov v prebiehajúcej predkvalifikácii majstrovstiev Európy. Obaja mladí reprezentanti sa zhodujú, že ak sa tím vyrovná súperom v tvrdosti a nasadení, basketbalová kvalita sa naplno prejaví.V závere rozhovoru sa pozornosť prirodzene presunula k budúcnosti, a to klubovej aj reprezentačnej. Reč bola o možnej ceste do Ameriky, o európskom basketbale, ale aj o tom, čo mladý hráč potrebuje, aby prerazil. Odpoveď bola v oboch prípadoch veľmi podobná – trpezlivosť, práca a pokora.Ak vás zaujíma, ako mladí reprezentanti vnímajú novú éru slovenského basketbalu, prečo je dôvera trénera kľúčová, ako sa vyrovnávajú s tlakom a aké majú kariérne sny, určite si nenechajte ujsť najnovšiu epizódu podcastu Pod košom na ŠPORT.sk.

Zamestnanci sú na nútených dovolenkách, výplaty dostávajú na splátky a mnohí musia siahať na úspory, aby zaplatili hypotéky.Najväčší slovenský výrobca nábytku s takmer 30-ročnou tradíciou je v obrovských problémoch. Kopia sa nespokojní zákazníci a aj zamestnanci. Je pre zákazníkov nebezpečné objednať si tovar z tejto firmy? A môžu za to konsolidačné opatrenia, ktoré na podnikateľov uvalila vláda?O tejto téme sa budeme rozprávať s ekonomickou redaktorkou Katkou Runnovou. Denný videopodcast moderuje Frederika Lodová.

Predstavte si, že sa jedného rána zobudíte a na internete kolujú vaše nahé fotografie, ktoré ste nikdy nenafotili. Alebo že sa s najväčšími bolesťami zdôveríte chatbotovi, ktorý vám namiesto odbornej pomoci začne potvrdzovať vaše najtemnejšie bludy. Umelá inteligencia priniesla nielen efektivitu, ale aj úplne nové formy psychologických pascí.Internetová poradňa IPčko zaznamenala v druhom polroku minulého roka extrémny, viac než 700-percentný nárast žiadostí o pomoc v súvislosti s umelou inteligenciou. Nástup takzvaných vyzliekacích (nudify) aplikácií priniesol novú vlnu šikany, pri ktorej obete musia vyčerpávajúco dokazovať, že na intímnych fotografiách v skutočnosti nie sú ony.Odvrátenou stranou AI je aj epidémia osamelosti. Chatboti sa pre mnohých mladých ľudí stávajú jedinými „priateľmi“ či dokonca terapeutmi. Hoci interakcia so strojom chemicky spúšťa v mozgu rovnaké hormóny ako pri ľudskom kontakte, chatbot nikdy nenahradí skutočný vzťah – neháda sa, nekladie hranice, iba neustále pritakáva.O negatívnych dopadoch umelej inteligencie na duševné zdravie, falošných AI psychológoch a dôležitosti skutočných ľudských komunít sa v podcaste SHARE rozpráva moderátorka Lucia Kobzová so Zuzanou Juránekovou, poradkyňou z občianskeho združenia IPčko.Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz ju máme aj v elektronickej verzii. Nájdete ju na obchod.aktuality.sk.TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Deepfake šikana: Ako rýchlo a jednoducho dokáže umelá inteligencia vygenerovať falošné intímne fotografie a aké devastačné to má následky na obete.Šokujúca štatistika: Prečo počet kontaktov na linke IPčko spojených s témou AI narástol o vyše 700 %.Umelá inteligencia ako záplata na osamelosť: Prečo si mladí ľudia budujú vzťahy s chatbotmi a prečo je absencia konfliktov v takomto „vzťahu“ nebezpečná.Falošní AI psychológovia: Prečo chatbot nedokáže rozpoznať varovné signály a prečo je jeho „empatia“ len dokonalou ilúziou.Potvrdzovanie bludov: Ako algoritmy fungujú ako ozvenové komory a prečo môžu zhoršiť stavy ľudí s psychózami či radikálnymi presvedčeniami.Kroky k záchrane: Ako byť oporou pre obete AI šikany a prečo je kľúčové vrátiť sa k budovaniu fyzických komunít.Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

V decembri vyšla analýza mRNA vakcín vypracovaná vedcami zo Slovenskej akadémie vied (SAV) v rešpektovanom vedeckom časopise. Štúdia prešla štandardným recenzným konaním a jej závery neboli zo strany oponentov spochybnené. Napriek tomu ju vládny splnomocnenec Peter Kotlár dlhodobo verejne kritizuje.Téme sa venuje najnovšia epizóda podcastu Nezablúdme v bludoch, v ktorom sa moderátorka Veronika Jursová Prachárová rozprávala so šéfkou portálu Demagóg.sk Veronikou Frankovskou a s biológom a virológom Borisom Klempom, spoluautorom štúdie SAV a vedcom pôsobiacim na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského.Podcast sa zameriava na to, čo presne vedci analyzovali, k akým záverom dospeli a prečo ani publikované vedecké dáta zatiaľ diskusiu o bezpečnosti mRNA vakcín na Slovensku neuzavreli.Dezinformačný radar: Grónsko aj „Epstein files“V úvode podcastu sa Veronika Frankovská venovala aktuálnym trendom v dezinformačnom priestore. Podľa nej sa počas uplynulého týždňa výrazne šírilo napríklad tvrdenie, že Rusko prevzalo kontrolu nad Grónskom. „Neinformovali o tom médiá, napriek tomu to získalo na slovenskom Facebooku veľkú pozornosť,“ upozornila.Demagóg.sk sa musel zaoberať aj tvrdeniami, že bývalá prezidentka Zuzana Čaputová figuruje v takzvaných Epstein files. Frankovská vysvetlila, že meno exprezidentky sa v dokumentoch objavuje len okrajovo – v dvoch či troch vetách v konverzáciách Jeffreyho Epsteina s Miroslavom Lajčákom a Stevom Bannonom, a to ešte v období pred prvým kolom prezidentských volieb. Spomínané boli len verejne známe informácie.Napriek tomu sa táto téma šírila na sociálnych sieťach v kontexte, ktorý naznačoval vážnejšie prepojenia a vyvolával otázky, prečo sa jej médiá nevenujú.„Téma umrela, no v dezinformáciách je stále živá“Pri téme mRNA vakcín Frankovská upozornila na paradox: hoci širšia verejnosť sa už otázke bezpečnosti vakcín proti ochoreniu covid-19 nevenuje tak intenzívne ako v minulosti, v dezinformačnom priestore je stále veľmi prítomná.„Táto téma v bežnej verejnej debate akoby umrela, ale v dezinformáciách je stále veľmi živá. Opakuje sa, že vakcíny nie sú dostatočne testované. Máme pocit, že to už bolo mnohokrát vysvetlené a vyvrátené, no zjavne to ľudí stále trápi,“ uviedla.Ako prebiehala analýza SAVV druhej časti podcastu vysvetľoval detaily štúdie Boris Klempa. Podľa jeho slov vedci použili postupy, ktoré bežne využívajú vo svojej práci, hoci kontext bol výnimočný.Ak si neboli stopercentne istí niektorými otázkami, vyžiadali si stanoviská ďalších expertov z príslušných oblastí. „Bolo to tak poistené z viacerých strán,“ zaznelo.Zároveň upozornil, že nie je bežné, aby štát zadával takúto analýzu formou priamej zákazky, hoci podobná situácia nastala aj v minulosti počas diskusií o vakcíne Sputnik.Klempu znepokojuje najmä to, že sú podľa neho obchádzané autority, ktoré sú na kontrolu vakcín určené. „Rutinne sú jednotlivé šarže analyzované v špecializovaných laboratóriách a ich výsledky sú súčasťou schvaľovacieho procesu. Za normálnych okolností nemáme dôvod robiť takúto analýzu, pretože na to existujú určené pracoviská,“ vysvetlil.Limity DNA a prísne recenzné konanieV diskusii sa dotkli aj otázky limitov pre zvyškovú DNA vo vakcínach. Klempa zdôraznil, že ide o historicky stanovené limity, ktoré sa netýkajú len mRNA vakcín, ale liečiv všeobecne.Pôvodne boli nastavené najmä s ohľadom na riziká eukaryotickej DNA, teda DNA z buniek človeka alebo živočíchov. V prípade analyzovaných vakcín však ide o bakteriálnu, plazmidovú DNA, pričom podľa Klempu je riziko ešte nižšie. Navyše sa pri výrobe mRNA vakcín DNA degraduje – štiepi sa, čo podľa neho potvrdila aj samotná analýza SAV.Samotné recenzné konanie označil za mimoriadne prísne. Štúdiu posudzovalo až päť recenzentov, pričom bežným štandardom sú dvaja alebo traja. Všetky pripomienky boli podľa Klempu takzvané minor revisions, teda menšie úpravy týkajúce sa terminológie a formulácií. Experimentálna časť práce spochybnená nebola.Pre koho majú vedci hovoriťKlempa je presvedčený, že vedci by mali reagovať na dezinformácie, ak im to časové možnosti dovolia.„Mojím poslaním nie je presviedčať zarytých odporcov. Ide mi o tú neistú väčšinu. Ak sa dezinformácie valia zo všetkých strán, dokonca aj z najvyšších poschodí politiky, ľudia si môžu začať hovoriť, že na tom niečo bude. Práve pre nich musí existovať bezpečné miesto, kde nájdu overené informácie a vedecké fakty,“ uzavrel.Podcast tak otvára širšiu otázku: prečo ani publikované a recenzované vedecké dáta nedokážu ukončiť verejnú diskusiu a akú úlohu v nej zohrávajú politika a sociálne siete.

Vladimir Putin nezmyselnou vojnou na Ukrajine zdecimoval celé Rusko, no keďže na životoch Rusov mu vôbec nezáleží, podľa expertov sa stále môže pokúsiť zaútočiť na Pobaltie.Prečo by sme sa mali pripraviť na výpadky elektriny a čo dohnalo Hitlera k samovražde, sa dozviete v Ťažkom rozhovore Jakuba Gulíka s Petrom Bárdym.

Olympijský hokejový turnaj je už za nami. Slováci na ňom obsadili štvrtú priečku, hoci prehrané semifinále a zápas o tretie miesto budú ešte dlho mrzieť. Aké výkony podávali Slováci a čo stojí za ich štvrtým miestom? Aké trendy svetového hokeja priniesla olympiáda? Aj to sme sa pýtali experta televízie JOJ ŠPORT a bývalého hokejového trénera Rostislava Čadu.

„Modlitba nie je útek pred realitou, ale snaha upokojiť srdcia a urobiť dialóg možným. Práve ľudia, ktorí sa o toto snažia, premieňajú realitu zvnútra“, hovorí Ján Macej, rehoľník z františkánskeho rádu kapucínov. Pápež Lev totiž vyhlásil špeciálny rok sv. Františka, ktorý je všeobecne označovaný za posla pokoja a mieru. „Ak bude zlo len eskalovať a ľudia sa budú len pridávať na stranu agresívneho stretu, hrozba bude rásť“, dodáva.Chodiaci príklad chudoby napriek tomu, že bol synom bohatého kupca.Posol pokoja a mieru, napriek tomu, že si v mladosti zvolil kariéru vojaka a zakúsil i strasti zajatia.A hoci si ľuboval v móde, nakoniec sa mu odevom stal hrubý habit opásaný povrazom.Lebo – tak to videl pri chudákoch a chorých, ktorým sa začal venovať, oslovený Kristom.Z biedy a chudoby si urobil spoločníčku. Jeho „Pani chudobu“ neskôr oslavovali Dante i Giotto.Slnko nazýval bratom a lunu sestrou. Paradoxne sestrou nazval ešte aj smrť! A pokoj považoval za najväčší dar.František z Assisi.Svet inšpiruje už osem storočí, hoc z neho zostali už len kosti.A najnovšie naň upriamil pozornosť pápež Lev XIV – s tým, že „jeho život ukazuje skutočný zdroj pokoja a mieru“. V dobe poznačenej nie jednou, ale mnohými vojnami. Pápež vyhlásil rovno ďalší jubilejný rok.Aký je ten Františkov zdroj pokoja a mieru? Pozrieme sa na to s bratom Jánom Macejom z rehole františkánov kapucínov, Františkovych nasledovníkov.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Vedeli ste, že aj stavanie snehuliaka môže byť súčasťou matematiky? Sedieť v lavici a hľadieť na svet cez okno triedy je len začiatok – skutočné poznanie nás čaká tam vonku.Platforma Hurá von! pod vedením Ivany Poláčkovej dokazuje, že slovenské školstvo môže byť moderné, hravé a prepojené s realitou – a to aj vtedy, keď je vonku zasnežené zima alebo slnečné leto. Veď niet zlého počasia, je len zle oblečený žiak či nepripravený učiteľ.V najnovšom EKOcaste sme sa pozreli na to, ako sa z matematiky stáva dobrodružstvo v snehu a prečo by sa deti mali učiť aj v sadoch či záhradách.Čo sa v Ekocaste dozviete? Aké aktivity sa dajú robiť počas celého roka? Centrom projektov je často Zaježová. Čím je táto lokalita a tamojšia škola dôležitá pre slovenské školstvo? Čo by malo byť tou prvou a najjednoduchšou vecou, ktorú by mal učiteľ alebo rodič urobiť hneď zajtra, ak chce vziať deti aspoň na jednu hodinu von?

Slovensko bude mať opäť jeden z najhorších deficitov spomedzi štátov Európskej únie. Môže za to aj chyba, ktorú spravili v Bruseli. Vláda ju mohla opraviť, no neurobila to.Predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ján Tóth v podcaste Aktuality Nahlas hovorí, prečo konsolidácia trvá tak dlho. Potrebujeme skonsolidovať aspoň ďalšie 2,7 miliardy, aby sme sa dostali na takú úroveň deficitu, akú vláda sľubuje. To je podobný balíček, aký pociťujeme v tomto roku. Avšak ani tento cieľ nebude stačiť na ozdravenie verejných financií. Čím viac vláda konsolidáciu naťahuje a odkladá dosiahnutie cieľov, tým viac to bude bolieť naše peňaženky.Tóth ďalej pripomína, že vláda stále nesplnila požiadavku, ktorá vyplýva z ústavného zákona, a nepožiadala Národnú radu o dôveru. Bude potrebné prekopať ústavné pravidlá o rozpočtovej zodpovednosti.

Robert Fico sa správa ako spolumajiteľ maďarskej rafinérie a nie ako premiér zastupujúci záujmy slovenských občanov. Kto si chce kúpiť lacnejší benzín a naftu, musí ísť do Česka, kde sa už dávno od ruských zdrojov odpojili, hovorí predseda opozičných Demokratov Jaroslav Naď. V župných a komunálnych voľbách bude spolupracovať s ostatnými opozičnými stranami a navzájom si podporovať kandidátov. V Bratislave nevidí nikoho lepšieho ako Matúša Valla. Kedy odovzdajú podpisy pod referendum?V podcaste s Jaroslavom Naďom sa dozviete:– od 1. minúty – že odpájať elektrinu ukrajinským civilom je sadizmus;– po 2:00 – čo hovorí na to, že Tibor Gašpar chce využiť ruské bombardovanie civilistov na posilnenie našej rokovacej pozície;– po 3:20 – že Robert Fico určite po stretnutí s Trumpom neprecitol;– od 5:00 – že Fico buď porušil zákon alebo klamal;– po 5:50 – ako Ukrajina chce opraviť ropovod, ale Rusi bombardujú technikov;– od 6:30 – že Robert Fico sa správa ako spolumajiteľ maďarskej rafinérie;– po 7:00 – prečo Slovnaft po stámiliónových investíciách do diverzifikácie stále potrebuje ruskú ropu;– od 7:30 – prečo sme neboli schopní sa odpojiť od ruskej ropy;– po 9:00 – či je vojna na Ukrajine zaseknutá a či má vojenské riešenie;– od 10:00 – ako je nepochopiteľné obviňovať napadnutú krajinu za vlastnú obranu;– po 11:30 – ako dlho ešte Rusko bude schopné viesť vojnu;– od 13:00 – kde spravili západné krajiny chybu pri Ukrajine;– po 14:00 – že Rusko sa nechce dohodnúť, Ukrajina áno;– od 15:45 – ako si treba preložiť prejav amerického ministra zahraničných vecí Rubia do ľudskej reči;– po 18:00 – či klamanie Roberta Fica svojim vlastným voličom nie je vlastne na pochvalu, keď v skutočnosti nezruší obrannú dohodu s USA;– od 20:00 – ako sa nedokázal ani pozerať na generálneho prokurátora Žilinku;– po 22:00 – v akom stave sú jeho trestné stíhania a či Žilinka zastavil politické objednávky;– od 24:00 – že od Ľuboša Blahu sa bude snažiť vysúdiť 100-tisíc eur;– po 25:00 – či nesľuboval politickú pomstu cez políciu;– od 26:30 – či mali Juraja Cintulu súdiť za terorizmus alebo za vraždu;– po 28:00 – akú stratégiu zvolia Demokrati v spolupráci s inými opozičnými stranami;– od 32:00 – či by sedel vo vláde s predsedom Maďarskej aliancie Gubíkom, s ktorým sa stretol;– po 33:30 – či budú Demokrati cieliť aj na maďarských voličov;– od 34:00 – že Štefan Hamran kedysi tvrdil, že ho skôr budú voliť v Žiline ako Maďari;– okolo 35:00 – kedy Demokrati odovzdajú petíciu pod referendum;– po 36:00 – aký postup čaká od prezidenta Pellegriniho pri vypísaní referenda.

Vládny audit bol politickým zadaním no preukázal veľmi dobré výsledky občianského sektora. Reputačné škody ale budú obrovské, pre Aktuality to povedal Juraj Rizman z organizácie Post Bellum. Štát a jeho inštitúcie by boli veľmi radi, keby miera pochybenia pri ich vlastných projektoch bola iba pol percenta, dodáva. Ustojí Tretí sektor vládnu šikanu a prečo Juraj Rizman zažaloval Luboša Blahu?Ústavný súd iba nedávno vystavil zásadnú stopku vládnemu zákonu o mimovládkach,. Po snahe onálepkovať Trestí sektor ako agentov cudzej moci, tak legislatívne zlyhal aj koaličný pokus spraviť z mimovládneho sektora výlučných lobistov. Napriek verdiktu ústavných sudcov však politická a administratívna vojna vládnej koalície voči tretiemu sektoru ani zďaleka nekončí. Napokon, svedčia o tom aj slová i činy premiéra Fica, ktorý sa svojim nepriateľským postojom k občianskej spoločnosti už dlhodobo nijako netají a svoju vládu už pri nástupe označil aj za koniec éry vlády mimovládok.Za pravdu mu mal dať aj vládny audit vybraných subjektov. Ten odhalil účtovné a finančné pochybenia vo viacerých renomovaných organizáciách, či už ide o Post Bellum alebo projekty spojené s disidentkou Martou Šimečkovou. Aké reálne výsledky teda tento audit v skutočnosti priniesol? Potvrdil vládnu propagandu cieliacu na občiansku spoločnosť a demaskoval zásadné finančné pochybenia Tretieho sektora alebo je to práve naopak?Preverovalo sa niečo cez 40 miliónov, nedostatky a pochybenia sa našli vo výške cez 230 tisíc, takže miera pochybenia je - i podľa samotného ministerstva financií, približne vo výške 0,5 percenta celkovej sumy. To je veľmi dobrý výsledok pre celý občiansky sektor a štátne inštitúcie by boli veľmi radi, keď by miera pochybenia pri ich vlastných projektoch bola iba pol percenta, tvrdí Juraj Rizman.Aktuálne - napriek auditu - však vláda nariadila ďalšie širokospektrálne kontroly mimovládnych organizácií a to aj v oblastiach ako je BOZP či GDPR. Dá sa teda už hovoriť o šikane občianskej spoločnosti a ustojí tretí sektor pokračujúcu šikanu vlády Roberta Fica? Vydržali sme Mečiara, vydržíme aj Fica. Zatiaľ všetci, ktorí sa snažili zakázať či obmedziť občiansku spoločnosť - či už to boli fašisti, komunisti alebo to bol V. Mečiar, tak vždy prehrali. Žiaľ, takto neustále plytváme potenciálom tých najaktívnejších ľudí tejto krajiny, hovorí Juraj Rizman. Vládna šikana podľa neho bude pokračovať a tretí sektor sa pokúsia rozdeliť metódou “cukru a biča”. Časť sektora si budú chcieť kúpiť a ostatných zastrašiť alebo aspoň odradiť, dodáva.Ráno Nahlas. Tentoraz s Jurajom Rizmanom z občianskeho združenia Post Bellum. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Ruská invázia, ktorá začala útokmi z viacerých smerov vrátane územia Bieloruska, narazila na nečakaný odpor hneď v prvých dňoch. Hoci sa okupantom podarilo rýchlo postúpiť na juhu a obsadiť Cherson či obkľúčiť Mariupoľ, bitka o Kyjev skončila ich stiahnutím. Dnes, po štyroch rokoch, sa front nachádza v patovej situácii, kedy ani jedna strana nedokáže urobiť zásadný prielom.Ukrajinská spoločnosť po 48 mesiacoch bojov čelí obrovskej únave. Termín „nezlomnosť“, ktorý sa stal medzinárodným symbolom odporu, domáci vnímajú čoraz citlivejšie. Sú to ľudia z mäsa a kostí, ktorí čelia každodennému stresu z nočných bombardovaní a existenčnej neistote. Budúcnosť zostáva nejasná – kým časť verí v prímerie do konca roka, iní upozorňujú na riziko zamrznutého konfliktu, ktorý by mohol opäť kedykoľvek vybuchnúť.O tom, ako sa krajina a jej obyvatelia za štyri roky zmenili, sme sa v dnešnom podcaste rozprávali s novinárkou Stanislavou Harkotovou, ktorá dianie sleduje priamo z Kyjeva.Podcast pripravil Marek Biró.

Najvyššia slovenská futbalová súťaž pokračovala predposledným 21. kolom hlavnej časti predtým, ako sa rozdelí na dve skupiny. Hornú šestku si zabezpečili Michalovce a v skvelej forme pokračuje Podbrezová, ktorá má po troch výhrach skóre 14:0. V 72. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk sme sa zhovárali s Tomášom Majtánom.Cez víkend sa odohralo predposledné jarné kolo základnej časti Niké lige a celkovo 21. kolo aktuálnej sezóny najvyššej súťaže. Z prvej štvorky naplno bodovala len Dunajská Streda.Nielen o tom sa moderátor Marián Lontoš porozprával v 72. epizóde Kam si to kopol? na ŠPORT.sk s Tomášom Majtánom, ktorý má o víťazovi aj zostupujúcom jasno.

Kým na jednej strane AI modely získavajú zlaté medaily na matematických olympiádach, na druhej čelíme novému fenoménu – takzvanej AI psychóze. Ľudia strácajú vlastnú vôľu, nechávajú si potvrdzovať nebezpečné bludy a dokonca oslovujú AI služby ako božstvá.Umelá inteligencia už nie je len tichým asistentom v pozadí. Stáva sa aktívnym hráčom, ktorý vyvoláva vážne etické konflikty nielen u bežných používateľov, ale aj na najvyšších úrovniach. Pentagón napríklad tlačí na technologické firmy, aby vypli bezpečnostné obmedzenia pre vojenské operácie. Model Claude mal údajne pomáhať pri dolapení venezuelského prezidenta Madura. A bežní používatelia si od AI služieb pýtajú niekedy povolenie aj na základné veci.O týchto a ďalších novinkách zo sveta umelej inteligencie sa v podcaste PočúvAI rozprávali redaktori Živé.sk Lucia Kobzová a Maroš Žofčin.Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz ju máme aj v elektronickej verzii. Nájdete ju na obchod.aktuality.sk. TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste hovoríme aj o týchto témach:AI psychóza a domáce násilie: Ako algoritmy fungujú ako „ozvenové komory“ pre stalkerov a násilníkov a potvrdzujú im ich bludy.Strata autonómie: Ľudia nechávajú AI riadiť svoj osobný život a žiadajú ju o povolenie na základné potreby ako jedlo či spánok.Ultimátum z Pentagónu: Armáda žiada vypnutie etických filtrov. Kto ustúpil a prečo tvorcovia modelu Claude vzdorujú?Bizarné zlyhania: Chatbot Grok na webe americkej vlády radil rektálne použitie zeleniny namiesto bežnej diéty.Nové trendy: Odhalenie podvodu so sieťou Moltbook, kde za AI stáli ľudia, a prečo Európsky parlament zakázal využívanie AI svojim zamestnancom.Podcast pripravuje magazín Živé.sk.

Ropa a plyn financujú ruské zabíjanie na Ukrajine a ich kúpa predlžuje vojnu. Rusko totiž bude viesť vojnu, kým na ňu bude mať peniaze, hovorí ukrajinský veľvyslanec na Slovensku Myroslav Kastran. Ukrajinská a slovenská bezpečnosť je podľa neho jeden celok, a Slováci tak pomocou Ukrajine investujú aj do seba. Na opravu ropovodu, poškodeného ruským bombardovaním, treba čas aj náhradné diely. Situácia sa zrejme bude musieť vyriešiť aj s pomocou Európskej únie.V podcaste s ukrajinským veľvyslancom na Slovensku Myroslavom Kastranom sa dozviete:–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 1:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že ruské útoky na civilnú infraštruktúru sú terorizmus a takto poškodili aj ropovod;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 1:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako Ukrajinci informovali o prebiehajúcich prácach a ponúkli Slovensku tranzit neruskej ropy;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 2:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že na opravu ropovodu sú potrebné náhradné diely a čas;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 3:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že ropa a plyn financujú ruské zabíjanie;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 4:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ kto musí rokovať, aby sa situácia vyriešila;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 4:45 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že dodávky elektriny Ukrajine zrejme prevezmú Poľsko a Rumunsko;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 5:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ v akej fáze je vojna a medzinárodná situácia okolo Ukrajiny;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 7:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že Rusko nemá záujem ukončiť vojnu a boje budú trvať, kým na ňu bude mať dosť peňazí;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 11:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od čoho Ukrajina pri rokovaniach určite neustúpi;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 13:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako by mali vyzerať bezpečnostné záruky pre Ukrajinu;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 14:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že ruská propaganda niekomu v Európe vyhovuje, ale je lživá;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 17:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že Ukrajinci nechcú len koniec vojny, ale aj to, aby sa nezopakovala;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 18:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako Ukrajina dnes vykonáva prácu, pre ktorú bolo založené NATO;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 18:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ prečo by NATO s Ukrajinou bolo silnejšie;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 21:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že Rusko chystá ďalšie rozširovanie armády, ktoré bude hrozbou aj pre Európu;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 22:40 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako Slovensko stále pomáha Ukrajine;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 24:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že investícia Slovenska do bezpečnosti Ukrajiny je win-win situácia, lebo naša bezpečnosť je jeden celok;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 27:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ prečo ukrajinskí utečenci viac pomáhajú, ako nás stoja;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 30:45 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či sa ukrajinskí utečenci chcú po vojne vrátiť na Ukrajinu;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 33:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako bude vyzerať spolupráca Slovenska s Ukrajinou po aktuálnom konflikte;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 34:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že ukrajinské rúry budú slúžiť aj Slovensku, ale už nie na transport ruskej ropy.

„Robert Fico otvorene hovorí o vydieraní Európskej únie – ak sa nepritlačí na Ukrajinu, on bude blokovať sankcie alebo pomoc. Tento rozkol nahráva Rusku. Je to hanebné“, hovorí generál Pavel Macko. „Je to hanebné najmä preto, že Slovensko profituje z ruskej ropy, ktorú spracúva rafinéria Slovnaft (vlastnená maďarským MOL-om). Fico hrozí vypnutím elektriny pre Ukrajincov v čase najväčších mrazov, čo je de facto napomáhanie agresii a konanie proti ženevským konvenciám, ktoré zakazujú zvyšovať utrpenie civilného obyvateľstva“, dopĺňa.Mal to byť Putinov „blitzkrieg“, namiesto toho má jeho agresia voči Ukrajine už 1461 dní, čo sú štyri roky od toho rána 24. februára 2022. Z plánovaného bleskového úderu na Kyjev sa stala vyčerpávajúca a opotrebovávacia vojna.Postupuje sa rádovo v stovkách metrov. K dronom a raketám sa po novom na zbraň premenil aj mráz, ktorý má demoralizovať Ukrajincov. Počty mŕtvych, zranených či zajatých sa podľa západných zdrojov na ruskej strane blížia k miliónu tristotisíc, na ukrajinskej sa zastavili na polovičných hodnotách.A ak sa Ukrajincom podarilo ubrániť Kyjev, Charkov či Cherson, približne pätina ich územia zostáva okupovaná Putinovými jednotkami. V čase, keď si Vladimír Putin robí z mierových rokovaní „stroj na čas“ a jeho blízki - premiéri Orbán či Fico – dávajú nohy do dverí pri sankciách Moskve, či posielajú ultimáta Kyjevu!Ako sa to skončí? Je čas začať sa zaoberať otázkami našej „odolnosti“ a na Ukrajinu sa pozerať ako na jej laboratórium?Témy pre generála Pavla Macka.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Vyhrážky Roberta Fica, že odpojí Ukrajinu od núdzovej elektriny v čase vojny majú morálnu rovinu, ale aj tú praktickú. Dá sa to vôbec zo dňa na deň? Neporušíme tým zmluvy a nespôsobí Fico týmto Slovensku škody? Prečo sme sa vlastne dávno neodpojili od ruskej ropy tak ako naši susedia? Pravdepodobne sú za tým zisky Slovnaftu, ktorý ako jediný vidí rozdiel v spracovaní ruskej a neruskej suroviny. Zákazník totiž platí rovnakú sumu, či je ropa ruská alebo nie. Ukrajina nám ponúka, že nám dodá neruskú ropu.Pre Slovnaft je lacnejšie spracovať ruskú surovinu a tak je rozdiel zrejme len vo vreckách vlastníkov rafinérie, vysvetľuje v dnešnom videopodcaste ekonomický reportér Aktualít Vladimír Amrich. Prečo potom Robert Fico bojuje za ruskú ropu, aj za cenu medzinárodnej habny pre Slovensko a odstavovania ukrajinských civilistov od elektriny?Nahrával Peter Hanák.

Život Ludmily a Viliama Sedlárovcov pripomína cestu okolo sveta. Po okupácii v auguste '68 emigrovali do Švajčiarska, na dôchodok sa presťahovali do Austrálie, po páde komunizmu sa vracali aj na Slovensko. Vtedy sa začal nevšedný filantropický príbeh, ktorý ich oboch prežil. Vypočujte si podcast Bod k dobru, v ktorom približujeme pestré a nevšedné podoby pomáhania. Všetko sa to točí okolo známeho mlyna Klepáč v bratislavskej rekreačnej oblasti Železná studnička. Ten pred znárodnením patril rodine Ludmily Sedlárovej-Rabanovej. Kedysi vychýrenú výletnú reštauráciu uprostred lesov získali manželia Sedlárovci v reštitúcii ako ruinu a rozhodli sa ju opraviť. Ich snom bolo vytvoriť uprostred prírody oázu pre mládež a deti, ktoré oni sami nemali. „Viliam sa pustil do rekonštrukcie, keď mal 70 rokov. Jeho devízou bolo, že dokázal ľudí nadchnúť a dlhodobo ich zapojiť do spolupráce,“ hovorí Peter Robl, správca fondu, ktorý dnes napĺňa filantropický odkaz manželov Sedlárovcov. V podcaste sa dozviete: ako sa Sedlárovci dostali do Švajčiarska, prečo si vybrali Austráliu za miesto svojho dôchodku, ako Viliam pomáhal rodnej obci Jasová, prečo po osemdesiatke chodil na súdya či sa naplní želanie venovať Klepáč deťom. Kto boli manželia Sedlárovci? Ludmila Sedlárová-Rabanová bola prvou vysokoškolskou pedagogičkou genetiky na Slovensku. Viliam vyštudoval Slovenskú technickú univerzitu v Bratislave. Po auguste 1968 emigrovali do Švajčiarska, ako šesťdesiatnici sa odsťahovali do Austrálie, kde žili až do Ludmilinej smrti. Viliam sa potom vrátil na Slovensko a venoval sa mlynu Klepáč. Vlani nás opustil vo veku 96 rokov. Kto je Peter Robl? Peter Robl je od júna 2013 správcom Neinvestičného fondu Mlyn Klepáč, ktorý zastrešuje filantropické aktivity Sedlárovcov. Vyše 20 rokov pracuje na manažérskych pozíciách v stavebníctve. Bod k dobru V podcaste Bod k dobru už tretí rok predstavujeme inšpiratívne osobnosti z biznisu, kultúry a verejného života. Bod k dobru vám prináša Nadácia Pontis, ktorá sa dlhodobo venuje rozvíjaniu filantropie, sociálnych inovácií a zodpovedného podnikania. Podcast vzniká v spolupráci s portálom Aktuality.sk a moderuje ho Martin Staňo.

Dnes je to o tom, kto v tejto vojne dlhšie vydrží a preto má podpora Ukrajiny zmysel. Pre Európu je najvýhodnejšie pomôcť Ukrajine a udržať tým ruského agresora čo najďalej od našich hraníc, hovorí pri príležitosti 4. výročia ruskej agresie analytik Andrej Žiarovský. Ako sa zmenila tvár vojny, ako zmenila nás samotných a máme sa báť i jadrového zúčtovania? „Nikto nie je ostrovom samým pre seba, každý je kusom pevniny, súčasťou celku. Smrť každého človeka umenšuje mňa, lebo som súčasťou ľudstva; a preto sa nikdy nepýtaj, komu zvonia do hrobu; zvonia tebe.“Tieto známe slová alžbetínskeho básnika Johna Donna v predvečer štvrtého výročia ruskej agresie na Ukrajine, nadobúdajú dnes desivo hmatateľný a až neuveriteľne krvavý rozmer.Od chvíle, kedy prvé ruské rakety dopadli na spiace ukrajinské mestá, uplynuli presne 4 roky. Je to 208 týždňov, 1 461 dní alebo viac ako 35 000 hodín. Počas každej jednej z nich sa náš svet postupne - kúsok po kúsku, život po živote, zmenšoval o obete, ktoré umreli v troskách Mariupola, v pivniciach Buče či v uliciach Irpiňa.Za každou jednou minútou tohto času je nejaká konkrétne ľudská tragédia - nevinných detí, bezbranných žien či nevládnych starcov ak stareniek, ktorých osudy - či dokonca i umieranie, sledujeme v až hrozivo chladne presnom HD rozlíšení. Deň čo deň, už po celé štyri roky. Sme svedkami konfliktu, ktorý sa nás bytostne dotýka - a to nielen jeho až bezprostrednou blízkosťou, ale aj tým, ako radikálne predefinoval samotné metódy i stratégie vojny.Tradičné mohutné tankové bitky či hrozivé roje bombardovacích zväzov - alebo zvuky delestreleckej bubnovej paľby vystriedali počítačové algoritmy, autonómne drony s umelou inteligenciou ako i neviditeľný elektronický boj, ktorý paralyzuje celé mestá či regióny. Vojna sa tak presunula zo zákopov priamo na naše obrazovky, kde sa krvavé a kruté zabíjanie stalo interaktívnym a všadeprítomným obsahom sociálnych sietí. Smrť, krv, krutosť, bolesť i zabíjanie tak môžeme sledovať priamo z pohodlia našich bezpečných obývačiek. Akoby to nebolo o nás.Na Ukrajine sme sa akoby vrátili k zákopom prvej svetovej vojny, vojna sa transformovala na opotrebovávací konflikt, kde rozhoduje ako ekonomika, tak i vôľa k víťazstvu. Na rozdiel od zákopov Verdunu však tento krvavý konflikt dnes môžeme sledovať doslova v priamom prenose. Ukrajinský konflikt sa zmenil na opotrebovávajúcu vojnu, zvíťazí silnejšia ekonomika, ale najmä to, kto bude mať silnejšiu vôľu, hovorí analytik Andrej Žiarovský.O tom, ako sa v celom tomto digitálnom pekle zmenila tvár moderného boja, čo to spravilo s našim vnímaním vojny, ale aj o tom, ako zásadne sa posunul vývoj moderných zbraní - ako aj taktík a stratégií vedenia vojny, budeme hovoriť s analytikom Andrejom Žiarovským. Stal sa dron kráľom bojiska a máme sa báť jadrovej “mŕtvej ruky”?Sledujete Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Už ste si zrušili členstvo vo fitku, alebo len chodíte menej často ako začiatkom januára? Ľudia po celom svete už desiatky rokov veľmi skoro opúšťajú novoročné predsavzatia. Veda sa týmto javom seriózne zaoberala a vie aj čo s tým. V dnešnom podcaste TELO tréner, psychológ aj lekár odporúčajú, čo urobiť, aby ste neprestali cvičiť a nezačali opäť nezdravo jesť a priberať. Dobrá správa je, že existuje hneď niekoľko ciest a rozhodne nemusíte čakať na ďalšie predsavzatia do januára.Existuje niekoľko psychologických trikov, ktoré nám uľahčia cestu za zdravým životným štýlom. Najdôležitejšie je budovať zdravé návyky. Aj tam existuje konkrétny návod, o ktorom hovorí psychológ s trénerskou licenciou a odborník na návyky Michal Plevka.Podcast TELO je súčasťou predplatného Aktuality Navyše.

Americký futbal na Slovensku naberá na sile. Hostia z tímu Nitra Knights nám v najnovšej epizóde Olympijského videocastu poodhalili zákulisie tohto tvrdého, no takticky brilantného športu. Rozobrali sme ich cestu k titulu v českej lige, prácu so sponzormi aj víziu pre budúcnosť. Keďže flag futbal bude olympijským športom v Los Angeles 2028, pýtali sme sa aj na to, či na Slovensku rastie generácia budúcich olympionikov.Olympijský videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.Čo sa dozviete v rozhovore?prečo majú vyššiu návštevnosť ako niektoré prvoligové futbalové klubyprečo hrajú českú ligurozdiel medzi klasickým americkým futbalom a bezkontaktným flag futbalomči je tento šport nákladnýaké sú ciele jediného slovenského klubu v Českuako robia športový marketing