Podcasty Aktuality.sk

Zabudnite na osamelých hackerov v tmavých pivniciach z akčných filmov. Dnešný kybernetický zločin funguje ako vysoko organizovaná IT korporácia s jasnou hierarchiou a prepracovaným marketingom. Ich najčastejším a najobľúbenejším terčom sa pritom prekvapivo stali malé a stredné podniky na Slovensku.Útočníci si z napádania menších firiem vytvorili lukratívny ekosystém. Prečo sú práve slovenské malé podniky dokonalým cieľom? Majú dostatok cenných dát aj peňazí, no chýbajú im špecializované oddelenia kyberbezpečnosti. Hackeri už nerosielajú zle preložené spamy, ale dokonale vizuálne napodobňujú reálne inštitúcie, ako je napríklad Západoslovenská energetika (ZSE). Stačí jediné kliknutie na zdanlivo nevinné tlačidlo v maily s faktúrou a útočníci získajú prístup do firemnej siete, ktorý môžu na čiernom trhu predať ransomvérovým gangom za tisíce eur.O tom, ako táto digitálna mafia funguje a kedy presne treba byť v práci najviac v strehu, sa v podcaste SHARE rozprával Maroš Žofčin so špecialistom na digitálnu bezpečnosť Ondrejom Kubovičom a výskumníkom malvéru Jakubom Kaločom zo spoločnosti Eset.Podcast vznikol v spolupráci so spoločnosťou Eset.Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz ju máme aj v elektronickej verzii. Nájdete ju na obchod.aktuality.sk.TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste sa dozviete aj o týchto témach:Prečo sú malé a stredné slovenské podniky zlatou baňou pre kyberzločincov.Prečo útočné e-maily prichádzajú najčastejšie presne medzi 9:00 a 10:00 alebo po druhej poobede.Ako rozoznať podvrhnutú faktúru, ktorá vizuálne do detailu kopíruje reálne slovenské firmy.Ako funguje biznis model, kde si „operátori“ prenajímajú škodlivý kód takzvaným „partnerom“.Odstrašujúci prípad firmy CloudEye, ktorá predávala malvér pod zámienkou ochranného programu.Prečo hackerom v skutočnosti nejde o zaplatenie falošného nedoplatku z faktúry, ale o prihlasovacie údaje.Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Robert Fico sa smeje Hlasu, necháva ho kúpať sa v problémoch a čaká, kedy padne, hovorí podpredseda KDH Viliam Karas. Súhlasí s Richardom Sulíkom v prípade rovnosti žien. haciendy sú podľa neho najmenší problém, aký Slovensko v oblasti eurofondov má. Konštatuje, že koalícia oslabila schopnosť štátu bojovať proti kriminalite, lebo rozpustila všetky elitné policajné tímy. Bude Slovensko platiť sankcie za zmenu ústavy, ktorú presadil spolu so Smerom?V podcaste s Viliamom Karasom z KDH sa dozviete:–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 1. minúty –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či má Slovensko naozaj problém s právnym štátom, tak ako hovorí rezolúcia Európskeho parlamentu;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 3:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ čo všetko u nás funguje správne a čo nie;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 6:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že haciendy sú náš najmenší problém;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 10:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako Slovensko rozpustilo všetky elitné policajné tímy a nefunguje KUFS;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 14:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že v PPA sú ľudia prepojení na žiadateľov;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 18:45 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či je možné podmieňovať eurofondy do budúcna;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 22:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či naozaj nedotiahol reformu trestného procesu a či je následkom toho zdržanie kauzy Očistec;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 26:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako si trestný poriadok vyžaduje zásadné prepracovanie;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 31:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či bude vôbec možné odsúdiť Gašpara s Bodorom;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 33:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že koaličná tresntá novela uberá súdom možnosť voľnej úvahy;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 39:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ akú má víziu pre KDH a či chce byť predsedom;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 45:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ čo podľa neho robila Angela Merkelová zle;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 48:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že politicky riešená rodová rovnosť je podľa neho des;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 57:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako mu chýba kolega Hajko, ktorý odišiel z parlamentu;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 59:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že Ficova vláda je slabá, nekompetentná a najviac to vidno pri neexistujúcich tzv. prorastových opatreniach;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 1:04:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že Fico sa smeje Hlasu, necháva ich kúpať sa v problémoch a čaká, kedy padnú;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 1:07:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či Slovensko príde o peniaze pre jeho zmenu ústavy v konaní o infringemente;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 1:10:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či chcel zmenou ústavy oslabiť vplyv Európskeho súdu pre ľudské práva na ochranu ľudských práv Slovákov.

Maďarsko po rokoch vlády Viktora Orbána možno stojí na najväčšom politickom zlome od pádu komunizmu. Mužom, ktorý prvýkrát reálne ohrozil systém Fideszu, je paradoxne bývalý insider režimu Péter Magyar. Tvrdí, že chce vrátiť Maďarsko späť k právnemu štátu, slobodným inštitúciám a klasickej demokracii — no zároveň používa tvrdý, centralizovaný a silne personalistický štýl politiky. Je teda demokratickým reformátorom, alebo iba novou verziou silného lídra pre unavenú krajinu? O tom, čo predstavoval „orbánovský systém“ a či sa dá demontovať bez použitia orbánovských metód, sa budeme rozprávať s Tomášom Strážayom zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.Pripravil Jaroslav Barborák.

Európsky parlament dnes schválil uznesenie, v ktorom vôbec znova žiada Európsku komisiu, aby Slovensku zostavila eurofondy. Dôvodom sú vážne obavy o ohrozenie právneho štátu a finančných záujmov Európskej únie. Za uznesenie nehlasoval žiaden slovenský europoslanec.O tom, čo presne sa dnes dialo sa rozprávame s redaktorom Samuelom Škultétym, ktorý situáciu sledoval priamo v Štrasburgu a situáciu zanalyzuje šéf zahraničného oddelenia portálu Aktuality.sk Pavol Štrba.

V slovenskom kolektívnom športe je trénerská dlhovekosť skôr raritou ako bežnou praxou. Juraj Suja je však v tomto smere absolútnou výnimkou a úkazom. Na lavičke basketbalistiek MBK Ružomberok pôsobí nepretržite od roku 2013 a v nedávno skončenej sezóne sa mu podaril husársky kúsok. So svojím tímom dokázal zosadiť z trónu dynastiu Piešťanských Čajok a do Liptova priniesol cenné double.O emóciách z tohto triumfu, ale aj o svojej nekompromisnej trénerskej filozofii a zákulisí ženského basketbalu, prišiel úspešný kormidelník porozprávať do najnovšej epizódy podcastu Pod košom, ktorým sprevádza Tomáš Kotlárik.Zisk majstrovského titulu chutil Ružomberčankám o to sladšie, že sa zrodil po mimoriadne kvalitnej finálovej sérii. Ako sám Juraj Suja v rozhovore otvorene priznáva, basketbalová úroveň, vyrovnanosť kádrov a fantastická divácka kulisa boli na slovenské pomery vysoko nadštandardné.„Toto bola jednoznačne najlepšia zo všetkých sérií za ten čas, čo som zažil asi 5 či 6 finálových sérií,“ zhodnotil skúsený tréner, pričom prejavil obrovský rešpekt aj voči zdolanému súperovi z Piešťan a ich férovej hre.Juraj Suja si za roky pôsobenia v lige vybudoval povesť extrémne náročného a tvrdého trénera, ktorý si potrpí na detaily, stopercentné nasadenie a disciplínu. Vo podcaste bez okolkov vysvetľuje, že práca pod jeho vedením skutočne nie je pre každého a vyžaduje si špecifické nastavenie.„Som prísny, možno zlý, vtedy, keď sa nedejú veci tak, ako sa majú diať,“ opisuje svoj prístup a dodáva, že ak vidí problém v prístupe a tímu chýba energia, má s tým obrovský problém. Jedným dychom však pripomína, že aj keď dokáže hráčky z pozície trénera nasmerovať, v prvom rade musia chcieť na sebe pracovať ony samé, inak celá snaha stráca zmysel.Pre basketbalových fajnšmekrov bude určite mimoriadne zaujímavá aj pasáž, v ktorej tréner Juraj Suja vysvetľuje svoj vzťah k zámorskej NBA. Kým pre drvivú väčšinu mladých hráčov a fanúšikov je profiliga absolútnou modlou, šéf ružomberskej lavičky ju prakticky ignoruje. Považuje ju len za šou, v ktorej sa poriadne nebráni, a svoju trénerskú inšpiráciu hľadá výlučne v taktickej zviazanosti a atletickosti európskeho basketbalu, predovšetkým v mužskej Eurolige.Okrem toho sa vo podcaste dozviete, ako vníma moderný trend pokročilých štatistík a prečo je presvedčený, že čísla na papieri niekedy klamú a nedokážu zachytiť skutočnú energiu na palubovke. Taktiež poodhalí dynamiku svojho profesionálneho vzťahu s Petrom Jankovičom – mužom, ktorý bol jeho asistentom pri slovenskej reprezentácii, no zároveň bol jeho hlavným rivalom vo finálovej sérii.A na úplný záver rozhovoru odhalí aj svoj najväčší a zatiaľ nesplnený trénerský sen. Ak chcete nazrieť do hlavy jedného z najúspešnejších slovenských basketbalových stratégov súčasnosti a pochopiť, čo stojí za jeho dlhoročným úspechom, neváhajte a pustite si celú, mimoriadne úprimnú epizódu podcastu Pod košom.

Svet technológií zažíva divoké obdobie plné tichých inštalácií a tvrdých finančných vytriezvení. Kým Google do svojho prehliadača Chrome nenápadne pridáva štvorgigabajtový lokálny model pre lepšiu ochranu súkromia, mnohé korporácie zisťujú, že umelá inteligencia im zatiaľ neprináša sľubované zisky a masívne prepúšťanie ľudí bolo unáhlenou chybou.Giganti ako Google a SpaceX snívajú o vesmírnych dátových centrách, no narážajú na nečakaný fyzikálny problém – vo voľnom kozme procesory jednoducho nie je ako chladiť, keďže tam chýba prenosové médium. V redakcii sme si na vlastnej koži vyskúšali aj kontroverzného autonómneho agenta „OpenClaw“, ktorý dokáže sám ovládať operačný systém, a pozreli sme sa na kuriózny prípad muža, ktorému po jedenástich rokoch umelá inteligencia od Anthropicu vrátila stratené prístupy k bitcoinom za státisíce dolárov. V novej časti podcastu PočúvAI sa o týchto témach rozprávajú redaktori Živé.sk Ján Trangel a Maroš Žofčin.Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz ju máme aj v elektronickej verzii. Nájdete ju na obchod.aktuality.sk.TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Prečo Chrome sťahuje používateľom obrovský 4GB súbor.Že väčšina amerických podnikov, ktoré kvôli AI prepúšťali, nezaznamenala žiadny rast ziskov.Aký problém bráni presunu serverov na obežnú dráhu a prečo sú lepšou voľbou chladné oceány.Ako prebiehal náš test AI agenta OpenClaw a aké bezpečnostné riziká prináša prináša.Ako umelá inteligencia pomohla zachrániť heslo k bitcoinovej peňaženke.Podcast pripravuje magazín Živé.sk.

Na výletnej lodi MV Hondius sa objavilo podozrenie na zriedkavý prenos hantavírusu z človeka na človeka, čo vyvolalo obavy aj množstvo dezinformácií na sociálnych sieťach. Aký nebezpečný je hantavírus v skutočnosti, čo o ňom vieme a prečo odborníci zatiaľ nehovoria o scenári podobnom covidu? Aj o tom diskutovala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou Demagóg.sk Veronikou Frankovskou a virológom Borisom Klempom, vedcom pôsobiacim v SAV a na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského.V úvodnej rubrike Dezinformačný radar Veronika Frankovská upozornila, že pri príležitosti druhého výročia atentátu na premiéra Roberta Fica sa opäť šíria obvinenia, že útočník bol nejakým spôsobom prepojený na stranu Demokrati. Objavujú sa aj autoritatívne formulované tvrdenia, že takéto prepojenie potvrdil súd. „To však nie je pravda. Naopak, rozsudok Špecializovaného trestného súdu aj rozsudok Najvyššieho súdu potvrdili, že Cintula konal sám, a nespomínali žiadne takéto prepojenia na žiadnych iných aktérov,“ uviedla Frankovská.V kontexte hantavírusu Frankovská upozornila, že na sociálnych sieťach sa objavujú tvrdenia, podľa ktorých hantavírus nie je taký nebezpečný a ide o nástroj, aby opäť vznikla svetová pandémia a niekto nás mohol znovu kontrolovať. „Táto obava, že môže opäť vzniknúť nejaká pandémia, je určite pochopiteľná. Čo už však nie je pravdivé, sú ďalšie spôsoby, akými sa to snažia dokazovať – napríklad tvrdenia, že vírus v skutočnosti unikol z laboratória, alebo že už existujú testovacie centrá vo Švajčiarsku na hantavírus,“ povedala Frankovská. Doplnila, že v Európe ani v Amerike nemáme schválené vakcíny na hantavírus ani takéto testovacie centrá.V druhej časti podcastu vedec Boris Klempa vysvetlil, že hantavírusy sú pomerne veľká skupina vírusov, v rámci ktorej rozlišujeme veľa konkrétnych vírusových druhov. Ide podľa neho typicky o vírusy prenášané hlodavcami. Len niektoré z týchto vírusov, ak sa náhodne dostanú do človeka, vedia spôsobiť závažné ľudské ochorenia.„Pravdepodobnosť, že by hantavírus spôsobil pandémiu, je veľmi nízka. Vo všeobecnosti sa hantavírusy považujú za také, že sa vôbec neprenášajú z človeka na človeka. To sa týka všetkých, ktoré sa nachádzajú v Európe a v Ázii. V podstate jediný hantavírus, pri ktorom bolo jednoznačne zdokumentované, že sa môže prenášať z človeka na človeka, je juhoamerický Andes vírus. A to je presne ten, čo sa zhodou nešťastných náhod ocitol práve na tej výletnej lodi,“ vysvetlil Klempa.Podľa Klempu je Andes vírus jediným hantavírusom, pri ktorom dochádza k šíreniu z človeka na človeka. Zdôraznil však, že aj v tomto prípade je šírenie veľmi málo účinné a vyžaduje si pomerne blízky a dlhodobý kontakt. „Riziko, že by došlo k nekontrolovateľnému šíreniu, je vlastne veľmi nízke,“ dodal.Z doteraz zdokumentovaných prípadov, ktoré boli doposiaľ len v Argentíne a Čile, podľa Klempu jednoznačne vyplýva, že najväčším rizikovým faktorom je zdieľanie spoločnej domácnosti alebo spoločného lôžka.

Do Pekingu nás pozvala čínska automobilka, aby nám demonštrovala jej strategický záujem osloviť náročného európskeho zákazníka. Veľkú časť času sme napokon venovali aj humanoidným robotom, v ktorých čínske firmy vidia lukratívnu obchodnú príležitosť.

Už piaty rok po sebe naša krajina čelila poklesu obyvateľov. Aktuálne sa pôrodnosť dostala na také historické minimum, ktorého úroveň bola ešte horšia ako počas Druhej svetovej vojny. Slovensko vymiera. Rodí sa stále menej a menej detí, žijeme dlhšie ako v minulosti a tak sa veková štruktúra našej spoločnosti zásadne mení - a zásadné budú i dôsledky. Napriek tak obľúbeným, neustále opakovaným a hlasným deklaráciám o dôležitosti rodiny, či o deťoch ako priorite spoločnosti, však žiadne vlády za ostatné 2-3 dekády nedokázali dať účinné a ani funkčné odpovede ako negatívny demografický trend zvrátiť a uistiť mladých ľudí, že byť rodičom a založiť si rodinu je nielen dobrým, ale aj bezpečným riešením vlastnej budúcnosti. Kočíkovné, krúžkovné či všakovaké rodičovské bonusy zjavne nezaberajú, otázkou preto je, či vôbec poznáme skutočné dôvody, prečo sa mladí ľudia obávajú zakladať rodiny, byť rodičmi a privádzať do tohto sveta svoje vlastné deti. Jednou z odpovedí môže byť aj Veľký prieskum rodín, ktorý pre finančný dom UNIQUA pripravila agentúra NMS Market Research. Podľa neho pocit bezpečia v našich rodinách opäť klesol pričom naše rodiny najviac trápia finančné starosti, ale aj obavy z budúcnosti či zdravotné problémy. Čoho sa mladí ľudia tak veľmi obávajú, ako sa s tým dá popasovať a čo skutočne trápi naše rodiny, sú to len obvyklé peniaze alebo je to i obava z budúcnosti či dokonca z členov vlastnej rodiny? Ráno Nahlas, s Michalom Mislovičom z agentúry NMS. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Zo Slovenska klimaticky aj talianske Toskánsko? No bez mora a hlavne bez vody. Podľa najnovších klimatických projekcií sa môžeme už o niekoľko desaťročí teplotne podobať dnešnému Stredomoriu. Letá budú výrazne teplejšie a suchšie. A extrémne suché roky sa stanú novým normálom.Vedci upozorňujú, že krajina môže do konca storočia čeliť dvojnásobnému vodnému deficitu oproti dnešku, čo zásadne zasiahne poľnohospodárstvo, lesy aj zásobovanie pitnou vodou. Dôsledky pritom nezažijú až vzdialené generácie, ale veľká časť dnešných dospelých a všetky dnešné deti.Čo nás čaká a vieme sa na takúto budúcnosť ešte pripraviť, alebo ju odvrátiť? Téma pre klimatológa Jozefa Pecha.Pripravil Jaroslav Barborák.

Úspešný tréner Vladimír Weiss st. po piatich rokoch skončil v ŠK Slovan Bratislava a vrátil sa na lavičku slovenskej futbalovej reprezentácie. Kto ho nahradí v najúspešnejšom slovenskom klube a akej chybe sa musia vyvarovať jeho funkcionári? Nielen o tom hovoril v najnovšej epizóde podcastu Okom odborníka na ŠPORT.sk dlhoročný futbalový expert a bývalý prezident Únie futbalových trénerov Slovenska Ladislav Borbély.Čo sme sa pýtali?Čo musí Weiss zmeniť v porovnaní s Calzonom?Je Weissov plat v reprezentácii adekvátny?Je chybou, ak budú asistentmi Hamšík a Weiss ml.?Ktoré nové tváre sa objavia v reprezentácii?Aký bolestivý bude pre Slovan koniec veľkej éry?Je v nasledujúcej sezóne odsúdený na neúspech?Akého trénera Slovan potrebuje?Akú chybu nesmie spraviť pri jeho výbere?Skončí sa osemročná nadvláda Slovana v lige?

Ročník 2025/26 je minulosťou a už zostáva odohrať len baráž o účasť v Niké lige pre budúcu sezónu, v ktorej si to rozdá KFC Komárno s druhým najlepším tímom II. ligy MFK Zvolen. Najzásadnejšie však je, že súťaž už po jednom roku opúšťa FC Tatran Prešov a baráž o miestenku v Konferenčnej lige sa nakoniec hrať nebude. Aj o tom sme sa zhovárali v 84. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk.Staronový majster najvyššej slovenskej futbalovej ligy, ktorým sa po ôsmy raz v rade stal ŠK Slovan Bratislava, je už korunovaný, pričom za jeho chrbtom tentoraz skončil DAC Dunajská Streda. FC Spartak Trnava, už tradične, obsadil bronzovú priečku. Čo však čaká „belasých” po konci éry Weissovcov?Nuž a to najzásadnejšie tohto víkendu? Konečne poznáme meno klubu, ktorý sa minimálne na rok posúva za hranicu Niké ligy. Táto smutná pozícia patrí Tatranu Prešov. „Koňare“ nezvládli svoj záverečný boj v Zlatých Moravciach s Komárnom, avšak záver stretnutia poznačila obrovská kontroverzia.Nielen o tom sa futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali v 84. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk s trénerom a niekdajším futbalistom Norbertom Hrnčárom.

Namiesto umeleckých nápadov, detského smiechu pri workshopoch či hudby rozširujúcej obzory - púťače herní, opustené priestory zívajúce až hlasným tichom a kultúrna púšť. Perspektíva krajiny, z ktorej vyženú kultúru. Perspektíva, o ktorej hovoria kultúrne centra, ktoré vďaka škrtom v štátnej podpore bojujú o prežitie.„Čelíme cielenému útoku. Pre odvahu byť slobodnými ostrovmi súčasného umenia, kritického myslenia a občianskej angažovanosti“. A ak ich od financií odstrihol štát v postave ministerky Šimkovičovej a jej ľudí, o peniaze sa teraz uchádzajú v zbierkach.Pripravil Jaroslav Barborák.Rok 2025: tridsiatka centier siete Aréna zorganizovalo 5600 podujatí, ktoré navštívilo viac ako 280-tisíc ľudí.Ani nie polovica roku 2026 – mnohé hovoria o existenčnom ohrození.Ak cieľom ich verejnej zbierky bolo 500-tisíc eur, na čo bude postačovať necelých 182-tisíc, ktoré im dalo 3600 darcov?Pozrieme sa na to s Lacom Oravcom z Novej Cvernovky, ktorý je podpredsedom siete pre nezávislú kultúru Anténa.

Ceny na benzínkach sa napriek oprave ropovodu Družba nepohli nadol. Čím dlhšie budú vysoko, tým viac sa prelejú do cien všetkého ostatného. Zdražovanie tak nielen pokračuje, ale aj zrýchľuje. Analytik v našom dnešnom videopodcaste hovorí, že nezdražie úplne všetko. Výnimkou budú napríklad sezónne potraviny. Domácnostiam odporúča šetriť, napríklad odložiť cesty, či vyskúšať carsharing.NBS predpovedá infláciu okolo štyroch percent, čo je nad priemerom eurozóny. Podľa guvernéra Petra Kažimíra by sa však inflácia v prípade pokračovania vojny mohla vyšplhať aj na sedem percent. A keďže vojna pokračuje, na hroziace zdražovanie sme sa pýtali analytika ČSOB Mareka Gábriša.Moderuje Peter Hanák.

Slováci sú po prvých dvoch zápasoch na MS v hokeji stopercentní, zdolali Nórsko aj Taliansko a majú 6 bodov. Čo stojí za plným počtom bodov a v čom tím Vladimíra Országha ukazuje svoje silné stránky? To prebrali v novej časti podcastu Trefné strieľanie Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie), Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) a hokejista Juraj Jurík.

Zdravie sa čoraz viac stáva otázkou peňazí a holé prežitie sa neraz mení na zápas o súcit a spolupatričnosť. Na portáli Donio tvorí téma zdravia takmer polovicu zbierok a v minulom roku sme takto vyzbierali 4,4 milióna eur, hovorí Zuzana Suchová. Pacient sa stal rukojemníkom systému, dopĺňa ju Simona Stískalová. Ak Slovensko nie je pre chorých a umierajúcich, tak pre koho je táto krajina? Napriek ústavnej garancií zdravotnej starostlivosti sa Slovensko čoraz viac mení na krajinu, kde je zdravie podmienené finančnými možnosťami či sociálnym statusom. O dvojkoľajnom zdravotníctve - teda zdravotníctve pre bohatých, no a potom pre tých ostatných, dokonca otvorene hovorí už aj Verejný ochranca práv. Najvyšší kontrolný úrad zasa po hĺbkovej kontrole liekovej politiky posúva jej závery na Generálnu prokuratúru a hovorí o fatálne zlyhávajúcom štáte ako i o spleti nekontrolovaných a neprehľadných lobistických záujmov dominujúcich zdravotnej politike slovenských vlád. Do zdravotníctva síce ročne prúdi už približne 10 miliárd a ďalšiu približne polmiliardu doň ako pacienti investujeme v džungli neprehľadných a nepredvídateľných poplatkov, no ak vám ide o život či zdravie, čoraz viac úlohy štátu preberajú charitatívne zbierky a platformy ako Donio. Prečo sa charita stala doslova povinnou jazdou pre rodiny s ťažkými diagnózami a kde končí hranica medzi solidaritou a neschopnosťou vládnej moci pri zabezpečovaní základných práv občanov? No a kedy sa konečne dočkáme zmysluplnej liekovej politiky, ktorú síce ministerstvo už dlho sľubuje, no jej výsledok stále vidieť nie je? Pre koho je tento štát, ak nie pre nás, občanov-pacientov a na čo nám je taký štát, ktorí nás nepodrží v našich najťažších okamihoch? Ráno Nahlas o liekovej politike, charitatívnych život zachraňujúcich zbierkach ako i absentujúcom či zlyhávajúco štáte. Zuzana Suchová z Donia a Simona Stískalova z Platformy pomáhajúcich organizácií. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Slovenská hokejová „osemnástka” vybojovala na MS v hokeji úžasné striebro. Tréner Martin Dendis v Olympijskom videocaste vysvetľuje, ako chlapcov naučil nepozerať sa na to, či hrajú proti Kanade alebo Švédom, ale sústrediť sa výlučne na seba a svoj výkon. Vďaka tejto mentalite sa im podarilo poraziť Čechov päťkrát po sebe a prvýkrát v histórii zdolať Kanadu. Pozrite si rozhovor o tom, ako sa na Slovensku rodí nová víťazná generácia!Olympijský videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.Čo sa dozviete v rozhovore?aké boli prvé emócie po zisku striebraako uchránili hráčov pred enormným tlakomprečo sa slovenskí hokejisti naučili sústrediť výhradne na sebaprečo sú slovenské deti často šikovnejšie ako nalinajkovaní Švédiako sa v mladých hráčoch buduje silná národná hrdosťkedy a ako tréner Dendis psychohygienicky vypína v Terchovej

František Mikloško v parlamente prirovnal škandalizáciu rodiny Šimečkovcov aj vo svetle pseudoinvestigatívnych odhalení k eštebáckym praktikám. Prečo sa Ferko Mikloško neteší tomu, čomu čelí líder PS a prečo je tento spôsob politického zápasu v rozpore s tým, k čomu sa hlási európska demokratická kultúra?Kde sú hranice korektného politického súboja a prečo sa konzervatívno-liberálny dialóg a polemika majú riadiť rešpektovaním kultúrnosti, slušnosti a fundamentálnej etiky?

Miro Kocúr s Františkom Mikloškom sa NA KRIŽOVATKE o tom, čomu aktuálne čelí Michal Šimečka.Z dejín k AKTUALITÁM: Miro Kocúr s Františkom Mikloškom sa NA KRIŽOVATKE zastavili pri tom, čomu aktuálne čelí Michal Šimečka. František Mikloško v parlamente prirovnal škandalizáciu rodiny Šimečkovcov aj vo svetle pseudoinvestigatívnych odhalení k ŠtBáckym praktikám. Prečo sa Ferko Mikloško neteší tomu čomu čelí líder PS a prečo je tento spôsob politického zápasu v rozpore s tým, čomu sa hlási európska demokratická kultúra? Kde sú hranice korektného politického súboja a prečo sa konzervatívno-liberálny dialóg a polemika má riadiť rešpektovaním kultúrnosti, slušnosti a fundamentálnej etiky. Svoje otázky a podnety môžete posielať na aomega@aomega.sk. Prečítame si ich NA KRIŽOVATKE. Budú cenným podnetom a rozšírením pokračovania našich tradično-liberálnych dialógov.

Komička Simona First sa v priebehu posledných rokov stihla vydať, prijať nové priezvisko a privítať na svet druhé dieťa – dcéru Amalu. Tieto udalosti vníma ako súčasť svojich životných päťročníc. V súčasnosti sa snaží nastaviť si zdravšiu hranicu medzi prácou a súkromím. V relácii Mimóza spomína napríklad relax pri natieraní plechoviek od umelého mlieka, ktoré využije ako kvetináče. S humorom sebe vlastným otvára aj vážnejšie témy týkajúce sa postavenia žien v spoločnosti a náboženskej výchovy. Rovnako hovorí o prekonávaní predsudkov voči menšinám a dodáva: „Snažím sa na to pozerať ľudsky a emocionálne, lebo už som si zažila, že som mala fakt nesprávny názor.“ Napriek tomu, že vo svojich stand-upoch často naráža na politiku, vníma, že Slováci sa dokážu smiať na rovnakých vtipoch v hlavnom meste i v regiónoch.V Mimóze so Simonou First sa (ne)dozviete:0:50 – odkiaľ pochádza jej priezvisko a ako sa správne vyslovuje;2:00 – prečo svoj život prirovnáva ku komunistickej republike;2:45 – čo robí každých päť rokov;4:10 – kto je zvyčajne problémom a prečo by vzťahom prospelo skúšobné obdobie;5:40 – či ženy musia byť viac v strehu ako muži;8:15 – ako vníma feminizmus a či muži stíhajú tempo ženskej emancipácie;9:30 – čo znamená, že sa rada hrabe v hline vzťahov;12:50 – či je viac poverčivá Simona alebo Teo;14:15 – čo znamenajú blikajúce žiarovky v kuchyni;15:00 – ako ju ovplyvnilo cirkevné gymnázium a pozeranie hororov;17:20 – čo jej povedal učiteľ na stretávke zo strednej školy;18:40 – aký má pohľad na vieru a čo považuje za škodlivé;19:35 – čo bol kľúčový moment pre zmenu názoru na homosexualitu;20:00 – kto zo Silných rečí s ňou viedol dlhé rozhovory;21:30 – v čom jej kniha Homo Deus otvorila oči;25:00 – či sa dajú humorom spájať aj rôzne názorové bubliny;29:45 – čomu sa aktuálne venuje a či sa jej darí oddeľovať prácu od osobného života;31:10 – kedy odštartuje vianočné turné Tichá noc;32:50 – čo by odkázala divákom.

Ako bude vyzerať môj/tvoj život na dôchodku? Že otázka z radu chymérnych – čiže nedosiahnuteľne vzdialených? Možno pre niektorých. Dôchodkové prognózy Sociálnej poisťovne, ktoré sa v týchto dňoch dostávajú k svojim adresátom, ich však premieňajú na predstaviteľnú realitu.Nejde pritom len o čísla na papieri, ale o reálnu prognózu resp. odhad toho, čo nás čaká: kedy prestaneme pracovať, s akými peniazmi môžeme počítať alebo či nám to vystačí na životný štandard, na aký sme zvyknutí.Pre niektorých úľava, pre iných aj šok. Mladšie ročníky totiž musia počítať s výrazne neskorším odchodom do dôchodku a rovnako musia počítať s výrazne väčšou zodpovednosťou za vlastné dôchodkové úspory.Ako teda čítať dôchodkovú prognózu, aby nám poslúžila dobre?Téma pre Michala Mešťana, dekana Ekonomickej fakulty Univezrity Mateja Bela v Banskej Bystrici, zároveň dôchodkového experta.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Bol populárnym bojovníkom Oktagonu, účastníkom Výzvy, za sebou má i ostro sledované zápasy s Robom Pukačom či Vaškom Mikuláškom. Kým v MMA sa nikdy neprebojoval medzi elitu, v boxe bez rukavíc tam rozhodne patrí. Celkovo má skóre 5-0, je šampiónom organizácie Králi ulice (3-0) a zálusk si robí aj na titul v najprestížnejšej lige sveta BKFC (2-0). Hosťom najnovšej epizódy podcastu Staredown na ŠPORT.sk bol Tomáš Meliš.Čo sa dozviete v rozhovore?Aké bizarné podmienky zažíval v začiatkoch s MMA?Prečo vymenil MMA za box bez rukavíc?Je box bez rukavíc nebezpečnejší šport než MMA?V čom spočíva krása boxu bez rukavíc?Čo mu povedal Conor McGregor a aký spravil dojem?Verí si na titul svetového šampióna BKFC?Je v hre zápas s legendárnym Vladom Moravčíkom?Aká je budúcnosť boxu bez rukavíc na Slovensku?

Najnovšia epizóda podcastu Góly z bufetu prináša skutočnú lahôdku pre všetkých fanúšikov slovenského hokeja. Moderátorská dvojica Marek Marušiak a Tomáš Prokop si do štúdia pozvala súrodenecké duo, ktoré v poslednom období rezonuje nielen pod Tatrami, ale aj v zámorskej NHL a českej extralige, Kristiána a Martina Pospíšilovcov.Hneď v úvode pútavého rozhovoru poodhalili svoje rodinné zázemie, ktoré je z hokejového hľadiska prinajmenšom netradičné. Pochádzajú totiž až z piatich bratov, pričom rodina sa neustále rozrastá. Konkurenčné prostredie v chlapčenskej komunite ich formovalo od útleho veku a formuje ich dodnes.Keď prišlo na porovnanie ich herných pováh a temperamentu, odpoveď poslucháčov zaručene prekvapí. „Príde mi, že sme rovnakí, ale takisto sme aj odlišní,“ zamyslel sa Kristián Pospíšil a jedným dychom s úsmevom dodal, že v skutočnosti je on tým impulzívnejším a výbušnejším z dvojice, kým tvrdý muž z Calgary si vie situácie zanalyzovať s oveľa chladnejšou hlavou.V rozsiahlej diskusii sa dozviete množstvo fascinujúcich detailov o ceste Martina Pospíšila do prvého tímu Calgary Flames a o jeho nekompromisnom fyzickom štýle hokeja. Reč padla aj na jeho mimoriadne špecifickú korčuliarsku kľučku, ktorú má pevne zaradenú v arzenáli a ktorou pravidelne deptá elitných obrancov na úzkych zámorských klziskách.V podcaste sa bratia nevyhli ani omnoho ťažším a vážnejším témam. Kariéra Martina Pospíšila bola totiž poznačená sériou nepríjemných zdravotných problémov spojených s otrasmi mozgu. Starší Kristián Pospíšil však neskrýval pred mikrofónom obrovský rešpekt k mentálnej sile a nezlomnosti svojho brata, vďaka ktorým sa po prekážkach zakaždým dokázal vrátiť na ľad ešte silnejší.Okrem zámoria a zábavných rodinných príhod rezonuje v podcaste veľmi silno aj téma slovenskej hokejovej reprezentácie. Spoločný štart v najcennejšom drese s dvojkrížom na hrudi bol pre oboch bratov celoživotným cieľom a splneným detským snom. „Je to niečo, čo som si nikdy ani len nevedel predstaviť. Až teraz si naplno uvedomujem, že ako bratia sme niečo také dokázali,“ priznal Kristián Pospíšil, ktorého slová dopĺňal Martin Pospíšil.Celý rozhovor sa nesie vo veľmi živej atmosfére, ktorú dokonale dopĺňajú žarty typické výhradne pre súrodencov. Ak chcete zistiť, z ktorého konkrétneho protihráča v NHL má Martin Pospíšil najväčší rešpekt, ako Kristián Pospíšil prežíva bratove drsné súboje a bitky s tvrdými zámorskými hokejistami, alebo prečo im občas zatajuje dych sledovanie zápasov toho druhého, najnovšiu epizódu podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk si rozhodne vychutnajte od prvej až po poslednú minútu.

Slovensko by malo mať niečo ako senát zložený zo zástupcov regiónov, ako majú v Česku, hovorí Mária Kolíková. Zabránilo by sa tak rýchlym a nikým nebrzdeným zmenám ako pri trestnom zákone. SaS to bude mať aj vo volebnom programe. Richard Sulík podľa nej prestal hovoriť fakty. Minulý týždeň mala incident s poslancom SNS Lučanským a pripisuje ho dezinformáciám. Chodia jej aj vyhrážky, že sa jej niečo stane.V podcaste s Máriou Kolíkovou sa dozviete:– od 1. minúty – ako funguje naša justícia, ak kauza Očistec trvá už tak dlho;– po 3:00 – prečo nezlepšila trestný proces, keď bola ministerkou;– od 5:00 – či je to celé chyba Viliama Karasa, ktorý nedotiahol zmenu trestného procesu;– po 8:00 – či poslanci v parlamente schvália amnestiu pre Gašpara cez novelu o kajúcnikoch;– od 9:00 – že Smer navrhuje systém, v ktorom nikto nebude spolupracovať s políciou a každý prípad sa bude dať rozbiť;– po 10:30 – či by nám EÚ mala zastavovať eurofondy, aby motivovala Roberta Fica prestať ničiť inštitúcie;– od 14:00 – že dáva logiku, aby európske pravidlá platili a vymáhali sa cez peniaze;– po 15:45 – že aj Maďarsko a Poľsko najprv na zastavovanie eurofondov upozorňoval europarlament;– od 17:30 – čo hovorí na návrh zmeny ústavy, aby sa parlament dal odvolať ľudovým hlasovaním;– po 18:45 – či by to prinieslo permanentnú predvolebnú kampaň;– od 19:30 – že cestou ako vypustiť politický tlak je zriadiť druhú komoru parlamentu;– po 21:00 – ako by senát pomohol právnemu štátu na Slovensku a zastúpeniu regiónov;– od 22:30 – či by to paradoxne perinieslo stálu volebnú kampaň, ktorú nechce;– po 24:00 – že treba spájať samosprávy a potom im dať viac peňazí;– od 25:30 – že reformou verejnej správy a druhou komorou parlamentu by sa dali podmieniť eurofondy;– po 28:00 – či návrh Borisa Suska o Súdnej rade SR pomôže právnemu štátu a vyhovie EÚ, alebo zabetónuje smeráckych nominantov;– po 30:00 – že v Súdnej rade sa premnožili advokáti;– od 34:00 – že Richard Sulík sa prestal riadiť faktami a uniká mu realita v oblasti rodovej rovnosti;– po 37:30 – že Sulík mal priestor v SaS aj bez toho, aby kandidoval, ale nemôžu byť dvaja kohúti;– od 40:00 – či nespojenie opozície neskončí opäť vládou Smeru;– po 44:00 – či sa poučila z nespojenia Za ľudí s PS-SPOLU, Demokratov s Dzurindom a podobne;– od 47:00 – že je queen dezinformačných médií;– po 48:30 – ako drží palce PS, aby zvládli boj okolo kauzy Šimečkovej mamy;– od 52:00 – že jej chodia vyhrážky, že sa jej niečo stane;– po 53:00 – o čom bol jej incident s poslancom Lučanským.

Gabriela Wascheková má štrnásťročnú dcéru Agátku, ktorá má komplexné zdravotné znevýhodnenie. Jej diagnóza zahŕňa osem rôznych ochorení, od detskej mozgovej obrny, ADHD až po ťažkú epilepsiu s rizikom zastavenia srdca.Gabriela sa o dcéru stará sama a robí všetko pre to, aby sa Agátka aspoň čiastočne začlenila do spoločnosti, hoci systém im pod nohy hádže viac polien než pomoci. Nájsť školu či denné zariadenie pre dieťa s takouto diagnózou je na Slovensku takmer nesplniteľná misia.„Na papieri je to krásne, ale prax je iná. Ako rodičovi mi chýbala informovanosť. Nevedela som o centrách včasnej intervencie, a keď začali fungovať, my sme už boli starší. O podporné opatrenia sa človek musí doslova domáhať. Na úradoch nás často odbijú vetou, že na niečo nemáme nárok, hoci to nemusí byť pravda,“ vysvetľuje matka samoživiteľka Gabriela Wascheková.Život rodiny Waschekovcov je neustálym strategickým plánovaním. Gabriela úprimne hovorí o dramatickom pôrode, rozpade manželstva aj o každodennej neistote a strachu z budúcnosti. Napriek vyčerpaniu sa však snaží pre svoju dcéru vybudovať aspoň kúsok inkluzívneho sveta, v ktorom by Agátka nebola vnímaná len cez prizmu svojich diagnóz.O tom, ako sa žije matke s dieťaťom so špeciálnymi potrebami, o bariérach v našej spoločnosti, ale aj o hľadaní vnútornej sily a radosti, sa dozviete v dnešnom Ráne Nahlas.Moderuje Monika Vatrálová.

Prístup štátu v Česku a Slovensku v čase krízy sa výrazne líšil. My sme sa snažili ochrániť spotrebu, Česi znížili spotrebu. Za našimi najbližšími susedmi dlhodobo zaostávame v investíciách. Do tých najviac produktívnych oblastí investujeme najmenej v Európe, upozorňuje v podcaste Aktuality Nahlas ekonóm Martin Hudcovský z Katedry hospodárskej politiky na Národohospodárskej fakulte Ekonomickej univerzity.Spolu s kolegom Karolom Morvayom publikovali provokatívnu analýzu, kde ukazujú, že na jedno investované euro na Slovensku pripadajú až štyri eurá spotreby. Aj toto je zdroj investičného dlhu.„Máme asi tisícku firiem, ktoré sú superhviezdami v produktivite. Menšie a stredne veľké podniky sú však menej produktívne. V Česku tento problém nie je taký vypuklý,“ hovorí Hudcovský. Dodáva, že tento trend sa za ostatných 20 rokov ešte zhoršil.Hudcovský s kolegami z univerzity pomáhal aj pri príprave niektorých prorastových opatrení, ktorými sa vláda bude pokúšať oživiť ekonomiku. „Tieto opatrenia nie sú zázračný liek,“ upozorňuje.Pripravil Vladimír Amrich a na podcaste spolupracovali aj Sára Smatanová a Štefan Kurilla.

Poplatky v bankách neustále rastú, no na trhu stále existujú účty, za ktoré nezaplatíte ani cent. A to bez nutnosti spĺňať prísne podmienky, ako je minimálny obrat, aktívne využívanie úverových produktov či desiatky platieb kartou.Fio banka, ČSOB, mBank či 365.bank lákajú klientov na bezplatné základné balíky. Každá z nich však volí iný prístup – od postupného spoplatnenia fyzických platobných kariet až po poplatky za výbery z bankomatov. Zaujímavou alternatívou sú aj plne digitálne banky ako Revolut či N26, ktoré mnohí Slováci využívajú ako sekundárne účty, no pre absenciu niektorých produktov u nás zatiaľ nahrádzajú hlavný účet len ťažko.Vďaka okamžitým platbám už navyše vôbec nemusíte riešiť, v akej inštitúcii majú účet vaši známi či rodina. O tom, ako si vybrať ten správny bezplatný účet a ako banky zarábajú na klientoch, ktorí im neplatia mesačné poplatky, sa v podcaste SHARE rozpráva Maroš Žofčin s redaktorom Živé.sk Filipom Maxom.Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz ju máme v elektronickej verzii. Nájdete ju na obchod.aktuality.sk.TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Ktoré štyri banky na Slovensku ponúkajú bežný účet úplne zadarmo.Kde si priplatíte za vydanie fyzickej platobnej karty.Kto si účtuje poplatky za výbery z bankomatu.Z čoho inštitúcie žijú, ak im klienti neplatia žiadne paušálne poplatky za vedenie účtu.Prečo sú služby ako Revolut a N26 ideálne na cestovanie, no ako hlavným účtom im stále niečo chýba.Prečo sa musíme pripraviť na to, že vydanie klasickej fyzickej karty bude čoskoro spoplatnené takmer všade.Či môžete získať bezplatný účet ako retenčnú ponuku, keď banke pohrozíte odchodom ku konkurencii.Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Myslíte si, že obezita je ten najväčší akútny problém? Podľa Michala Páleníka je z krátkodobého hľadiska oveľa nebezpečnejšia podvýživa a nedostatok živín. Obezita je tichý zabijak – spočiatku nebolí a jej devastačné účinky na srdce či cievy sa môžu prejaviť až o 20 rokov. Naopak, pri poruchách príjmu potravy, ako sú anorexia či bulímia, ide o bezprostredné ohrozenie života. Zistite viac o týchto nebezpečných extrémoch v najnovšej epizóde Predtréningovky!

Ľubomír Daňko bol vedúcim pracovnej skupiny Očistec a neskôr šéfom NAKA. Hovorí, že celý prípad má 60 svedkov, medzi ktorých patrí napríklad aj Ladislav Bašternák. Svedecké výpovede kajúcnikov ohrozuje návrh novely trestného poriadku, ktorá by mohla opäť pomôcť Tiborovi Gašparovi, no môže ju zastaviť Ústavný súd. Predpovedá komplikácie, pre ktoré sa kauzu nepodarí uzavrieť pred voľbami v roku 2027.V podcaste s Ľubomírom Daňkom sa dozviete:– od 1. minúty – či sa Očistec znova zdržiava, alebo je spojenie s prípadom R. Stahla logické;– po 3:20 – že obžalovaní budú chcieť zdržiavať proces;– od 5:00 – že v celom prípade je 60 svedkov;– po 6:00 – prečo po novom za takéto vážne skutky možno uložiť podmienku a naopak nesmie sa uložiť trest prepadnutia majetku;– od 8:00 – prečo pravdepodobne prípad nebude odsúdený pred septembrom 2027;– po 10:00 – ako bude prípad ovplyvnený ďalšou novelou trstného poriadku a či ju môže zastaviť Ústavný súd;– od 13:00 – ako sa obvylke rozkladajú zločinecké skupiny cez kajúcnikov;– po 17:00 – že polmiliónový úplatok potvrdzuje päť svedkov, no možno za to nikto nebude odsúdený;– od 24:00 – že v kauze vypovedali aj L. Bašternák a Ľ. Jahnátek a možno ich uvidíme aj na súde;– po 26:00 – ako v tomto prípade ide aj o sledovanie opozície;– od 29:00 – ako je na Roberta Krajmera a Petra Hraška viac dôkazov než na hlavy skupiny;– po 34:00 – ako mohol políciu riadiť nitriansky oligarcha, ktorý vôbec nebol policajtom;– od 35:00 – ako sa skutky zametali pod koberec za úplatky;– po 36:00 – či neprofesionálna komunikácia policajtov nepochová celú kauzu, lebo obžalovaní budú hovoriť o ich zaujatosti.

Prečo sú Slováci skutoční survivori, ktorí si zaslúžia vlastný ostrov? Kedy Orbána až zabolí, že prehral voľby? A prečo by sa mali záznamy z českej Poslaneckej snemovne predávať na Onlyfans? O Maďarsku, Česku, Slovensku a mnohom inom sa rozprával Jakub Gulík s českým politickým komentátorom z podcastu Kecy a politika, Petrosom Michopolusom.

Úplatky prijímané i rozdávané, ovplyvňovanie vyšetrovaní, vynášanie z polície… A to všetko pod ochranným dáždnikom najvyšších, ktorí čelia obžalobe, že takto postupovali organizovane – v zločineckej skupine. Kauza s biblickým názvom Očistec. Tento týždeň sa dostala pred súd, hoc len na okamih.Na lavici obžalovaných sedí niekdajšie najvyššie vedenie polície v postave vtedajšieho policajného prezidenta a aktuálne podpredsedu parlamentu za SMER Tibora Gašpara, jeho príbuzný a vplyvný podnikateľ Norbert Bodor, bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik, rovnako bývalý prezident Finančnej správy František Imrecze, či niekdajšie vedenie elitnej kriminálky Naka – Peter Hraško, Róbert Krajmer, Bernard Slobodník a ďalší.Prípad sa týka podozrení, že časť policajných špičiek, oligarchov a vplyvných ľudí z prostredia politiky vytvorila systém vzájomného krytia a manipulácie vyšetrovaní.Proces sprevádzajú výpovede kajúcnikov, spory o dôveryhodnosť dôkazov aj obvinenia z politického zneužívania trestných konaní. Kauza zároveň otvorila otázky fungovania polície, prokuratúry a vzťahu politiky k bezpečnostným zložkám.Pre časť verejnosti je symbolom boja proti korupcii, pre kritikov zasa príkladom problematických vyšetrovacích praktík.Na Očistec sa bližšie pozrieme s Laurou Kelloo-Kalinskou z investigatívneho tímu Akutalít.Je pred nami očista krajiny, či očista obžalovaných?Pripravil Jaroslav Barborák.

Deti v lokálnych krojoch so spevníkom piesní z danej oblasti Slovenska, pasportizácia všetkých umeleckých diel vo vlastníctve štátu a piesne v rádiu len také, aby ich slovám všetci rozumeli. To je plán ministerky Martiny Šimkovičovej na nasledujúce roky.Plán obnovy a odolnosti kultúry, nie z dielne rezortu kultúry, pripravuje aj viac než stovka odborníkov, vrátane odvolaných riaditeľov kultúrnych inštitúcií. Chcú, aby sa za prvých sto po odchode vlády Roberta Fica zaviedol krízový manažment v kultúrnom sektore, prestal obchádzať legislatívny proces a aby sa za prvý rok zvýšila ochrana pamiatok, obnovil dialóg medzi ministerstvom a podriadenými inštitúciami a otvorila debata aj valorizovaní miezd v kultúre, ktoré sú dlhodobo nízke.V Bratislave chystá Otvorená kultúra 19. mája konferenciu, kde chce svoj plán predstaviť. „Niektoré politické strany chcú spojiť ministerstvo kultúry s iným rezortom," hovorí v rozhovore bývalý šéf Slovenského národného divadla Matej Drlička.Kľúčovou témou odborníkov zostáva aj personálna stabilita inštitúcií. „Odvolanie politických nominantov navrhla takmer každá naša pracovná skupina. Je to problém, ktorý trápi veľkú časť kultúrnej obce," zdôrazňuje Július Barczi.Podcast pripravila Kristína Braxatorová.

Sľúbili sme im miesto pri európskom stole, no cesta k nemu vedie cez tisíce strán zákonov a tvrdé reformy. Medzi politikmi sa však čoraz viac spomína zrýchlený vstup Ukrajiny do Európskej únie. Volodymyr Zelenskyj by dokonca chcel byť súčasťou únie už v roku 2027.Dá sa do Únie vstúpiť „za zásluhy“ alebo sú pravidlá nepriestrelné? Dostane sa Ukrajina do európskej rodiny skratkou práve kvôli vojne?V treťom diele nášho európskeho podcastu sa o technických aj politických detailoch ukrajinskej cesty do Únie budeme rozprávať s analytikom portálu euBrief Radovanom Geistom.„Formálne už Ukrajina klope na dvere Bruselu,” hovorí odborník. Podľa jeho slov sa však nestane súčasťou Únie v horizonte niekoľkých mesiacov.Počúvate podcast Európa, ktorý vzniká v spolupráci s Európskym parlamentom. Víta vás Frederika Lodová.

Už v piatok 15. mája sa začínajú MS v hokeji 2026. Slovensko vedené Vladimírom Országhom má za sebou rozpačitú prípravu, ktorú sprevádzalo obrovské množstvo ospravedlneniek. Z olympijského tímu necestuje na šampionát až 19 hokejistov. Aké šance budú mať Slováci vo Švajčiarsku a čo čakať od tohto tímu? O tom debatovali Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie), Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) a hokejista Juraj Mikúš.

Ide o stovky miliónov eur ročne.Predstavitelia nadácie Zastavme korupciu vysvetlili Jurajovi Kemkovi, o čo ide v PPA a o čo v prípade matky Michala Šimečku.

Ako to, že minister pôdohospodárstva obhajuje Fafokany namiesto zápasu o agrodotácie a našich farmárov? Koho záujmy Richard Takáč vlastne obhajuje a kde v tom celom sú oligarchovia stojaci za PPA? Pýta sa exminister Zsolt Simon.Bruselské agrodotácie sú vo vážnom ohrození, hlavným problémom je dlhodobo nefunkčná Pôdohospodárska platobná agentúra. Inštitúcia, ktorú odborníci opisujú ako „štát v štáte“, ktorá čelí podozreniam z organizovaného rozkrádania a krytia oligarchických záujmov. A dnes sa na tieto pochybné praktiky pozrel už aj samotný Brusel.Od kauzy Dobytkár až po fiktívne penzióny sa v nej kontinuálne ťahá línia netransparentnosti, ktorú nedokázali zastaviť ani opakované kontroly NKÚ. Podľa exministra Zsolta Simona sa z PPA stal nástroj systémovej korupcie, kde takzvaná „penziónová kauza“ predstavuje iba špičku korupčného ľadovca. Systém, ktorý slúži oligarchom namiesto skutočných poľnohospodárov, pritom prerastá viacerými vládami a dnes opätovne ohrozuje samotnú akreditáciu agentúry.Minister pôdohospodárstva sa tvári, že nerozumie po anglicky a za výzvou Európskej komisie pozastaviť PPA akreditáciu vidí opozičný komplot a výzvy Bruselu spochybňuje a odmieta. Ak však Slovensko neuskutoční radikálne zmeny, naši farmári môžu prísť o stámilióny milióny eur určené na rozvoj vidieka i podporu poľnohospodárstva.O čo ide ministrovi pôdohospodárstva, koho záujmy vlastne chráni a prídu farmári o podporu z Bruselu? Ako to, že si dlhodobo nevieme poradiť s transparentnosťou a dôveryhodnosťou Pôdohospodárskej platobnej agentúry a koho táto inštitúcia naozaj reprezentuje?Ráno Nahlas s exministrom pôdohospodárstva Zsoltom Simonom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Minister spravodlivosti Boris Susko predložil novelu ústavy do medzirezortného pripomienkového konania. Chce ňou zaviesť nový inštitút - ľudové hlasovanie o predčasných voľbách. O vyvolaní predčasných volieb by tak mohol rozhodnúť nižší počet ľudí, než aký by bol potrebný na úspech prípadného referenda.Ľudové hlasovanie je inštitút, ktorým je už aj dnes v slovenskom právnom systéme možné odvolať prezidenta. V prípade neúspešného hlasovania by však prišiel o mandát parlament. Aj preto ho doteraz poslanci voči prezidentovi nepoužili. Obdobný vyvažovací mechanizmus však v novom návrhu Borisa Suska chýba.„Ľudové hlasovanie o odvolaní parlamentu má svoje výhody aj nevýhody. (...) Nie v každej demokracii podobný nástroj funguje. Keď ho ale chceme, musíme ho nastaviť tak, aby bol prítomný prvok zodpovednosti a zabránilo sa jeho nadmernému využívaniu. Míňať 12 miliónov eur v každom volebnom období je napokon nevýhodné,“ hovorí Bujňák v rozhovore.Návrh však počíta s niekoľkými inými obmedzeniami. Hlasovanie o vyvolaní predčasných volieb by sa nemohlo konať prvých, ani posledných šesť mesiacov volebného obdobia parlamentu, rovnako ani posledných šesť mesiacov mandátu prezidenta. Zavedenie ľudového hlasovania by však muselo odhlasovať 90 poslancov.Ostane tak zmena bez podpory opozície len na papieri? A prečo Boris Susko návrh predkladá spolu so zmenou, ktorá by znemožnila odvolávanie členov Súdnej rady bez udania dôvodu? Viac v Aktuality Nahlas.

Už ostáva len posledné kolo a je tu koniec ročníka 2025/26 v Niké lige. Poznáme majstra, účastníka Konferenčnej ligy, víťaza Slovnaft Cupu, ale stále nie je vylúštená tajnička, ktorá nám odhalí meno štvrtého slovenského klubu v pohárovej Európe, ale najmä, kto sa z najvyššej súťaže poberie a kto poputuje do baráže o udržanie sa. Nielen o tom sme debatovali v 83. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk.Čerstvý 16-násobný majster ŠK Slovan Bratislava nezastavuje v bodovej žatve ani po minulotýždňovom spečatení svojho ligového cieľa, bitka o 2., resp. 3. miesto Niké ligy ostáva naďalej otvorená, nuž a FC Tatran Prešov urobil veľmi dôležitý krok k záchrane medzi slovenskou futbalovou elitou.Najhlbšie je ponorený do zostupového bahna KFC Komárno, ktorému neostáva v poslednom kole sezóny nič iné ako víťazstvo. Počas 9. nadstavbového kola Niké ligy to nebolo len o futbale, ale aj o úcte majstrovi a našim mamám, o Dni Európy, ako aj o domácej rozlúčke s dvojicou futbalistov, keď dokonca prišlo aj na slzy.V 83. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk sme v krátkosti nahliadli aj k susedom do českej Chance ligy, kde bolo tamojšie veľké pražské derby medzi Slaviou a Spartou predčasne ukončené a môže mať ešte veľmi vážne následky. Futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš debatovali s expertom a bývalým futbalistom Petrom Ďurišom.

Jerevan, Mníchov, Moskva – cestovná mapa posledných dní, ktorou prešiel premiér Robert Fico. Ak bol v Jerevane jedným z lídrov Európskej únie, v Moskve bol jediným z lídrov Únie. Ak sa v Jerevane stretol aj s Volodymyrom Zelenským, v Moskve ho hostil Vladimír Putin. A ak s prvým dohodol spoločné rokovanie vlád, od druhého priniesol správu, že „Moskva je pripravená uspokojiť energetické potreby Slovenska“. Nemecký kancelár Merz mu zo Štokholmu poslal kritický odkaz s výrazmi „jeho účasť hlboko ľutujem“ a „o tomto dni v Moskve sa s ním budeme rozprávať“.A ak Merz v Štokholme po boku svojho švédskeho kolegu zdôraznil podporu Nato a európskej jednote voči Rusku, Robert Fico v Liptovskom Mikuláši v súvislosti s Nato hovoril, že sa nám „pred očami rozpadáva“, „Európska únia je slabá“ a kriticky zamieril aj na OSN, ktorá je podľa neho „bezvýznamná“.Mimochodom - Liptovský Mikuláš sa po nedávnych Bánovciach stal už druhou zastávkou v predvolebnej cestovnej mape vládnych strán. Ak Bánovce patrili Smeru, Mikuláš si podelili s Hlasom.Inak svoju súdnu „cestovnú mapu“ začal tento týždeň aj Tibor Gašpar. Čaká ho na nej maratón 37-ich pojednávacích dní v kauze Očistec, ktorá je o chápadlách moci, úplatkov a vynášania v polícii. Čo môže urobiť Gašparovi a jeho Smeru?Aj na to sa pozrieme s politológom Radoslavom Štefančíkom.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Súd s obžalovanými prominentnými nominantmi Smeru a ich hlavným oligarchom sa rozbehol aj nerozbehol. Špecializovaný trestný súd otvoril prípad Očistec, kde sa na lavici obžalovaných ocitli Tibor Gašpar, Norbert Bödor, Dušan Kováčik, Peter Hraško, Norbert Krajmer, Bernard Slobodník, Ladislav Makó, František Imrecze a ďalší.Niektorí sa priznávajú, iní sa bránia. Ku skupine, ktorá odmieta vinu, patrí aj Dušan Kováčik. Jeho obhajca navrhol, aby sa prípad spojil s kauzou policajta Romana Stahla, známeho aj z Kočnerovej Threemy, ktorému mal Bernard Slobodník dávať úplatky za to, že pomôže pozametať veľké kauzy.Dáva takýto postup logiku, ak činnosťou zločineckej skupiny v prípade Očistec boli práve takéto úplatky? Čo na to povedal prokurátor? Ako to vyzeralo na súde, prečo súd obmedzil činnosť novinárov, a čo sa bude teraz diať, sme sa pýtali Ivany Zigovej, reportérky Aktualít, ktorá sledovala dianie na súde.Nahrával Peter Hanák.Podstatu kauzy Očistec sme v minulosti do detailov rozobrali v podcaste Mafiánsky štát, konkrétne v štvrtej a piatej epizóde prvej série. Obe nájdete zadarmo prístupné v podcastových aplikáciách.

Korupčné kauzy, tvrdo presadené lobistické záujmy, chronicky systémové plytvanie či ignorovanie kontrol NKU – no a pacient na poslednom mieste. To je slovenské zdravotníctvo. Najťažším pacientom zdravotníctva je samotné zdravotníctvo, ale prečo je to tak? Zisk v zdravotníctve nevadí. Štát však v regulácií verejného záujmu zlyhal, nemá verejné politiky ani merateľné ciele, tvrdí Tomáš Szalay z SaS.Veľký audit štátnych nemocníc preukázal obrovskú a systémovú neefektivitu ich hospodárenia, rozchádzajú sa však interpretácie, čo je príčinou a kto je kľúčovým vinníkom neustále rastúcich dlhov. Premiér - po 15tich rokoch jeho vlastného vládnutia, hovorí o šoku.Faktom však je, že Najvyšší kontrolný úrad dlhodobo predkladá zistenia o tom, že najťažším pacientom nášho zdravotníctva je samotné zdravotníctvo. Systém jeho riadenia totiž predseda NKÚ označil za deravý ako ementál pretože ministerstvo rezignovalo na verejný záujem a podľahlo lobistickým tlakom. Dôkazom má byť aj lieková politika, kde štát - ako jej regulátor, systémovo zlyhal a protokoly o kontrole preto putujú na Generálnu prokuratúru. No a v rukách prokuratúry skončil aj neslávne známy sanitkový tender, nad ktorým si Kamil Šaško doslova umyl svoje ministerské ruky. No a predmetom ostrej kritiky ombudsmana sa stalo aj poplatkové eldorádo, v ktorom svojvoľne, netransparentne a nepredvídateľne miznú stovky miliónov od pacientov.My vôbec netušíme čo je to verejný záujem v zdravotníctve. Nemáme žiadne verejne politiky ani ich merateľné a exaktne kontrolovateľné parametre ani ciele, tvrdí Tomáš Szalay z SaS. Kto tomuto - čomu hovoríme zdravotníctvo, v skutočnosti velí a o koho záujmy vlastne ide? Pýta sa poslanec SaS Tomáš Szalay. O čom hovorí fakt, že na šéfa NKÚ si premiér čas nenašiel, ale na Jaroslava Haščáka z Penty už čas mal? Kto teda rozhoduje o našich životoch a zdraví a kto je skutočným generálom slovenského zdravotníctva?Ráno Nahlas s poslancom SaS Tomášom Szalayom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Zora Bútorová obdivovala prekladateľské umenie svojej mamy, ale zvolila si vlastnú cestu. Vyštudovala sociológiu, ktorú dovtedy nazývali „buržoázna paveda“, a svoj vedecký život zasvätila poznávaniu spoločnosti, najmä výskumu verejnej mienky, otázkam rodovej rovnosti a problémom aktívneho starnutia.

Oktagon sa popri organizovaní špičkových MMA eventov rozhodol ešte viac baviť so svojimi fanúšikmi a spustil unikátnu interaktívnu šou Cage Game. V najnovšej epizóde podcastu Staredown na ŠPORT.sk ju predstavil spoluzakladateľ a promotér Oktagonu Pavol Neruda.Čo sa dozviete v rozhovore?V čom je Cage Game pohľadom do budúcnosti MMA?Ako sa vyvíja krivka záujmu o MMA v Česku a na Slovensku?Ako sa zmenil fanúšik MMA?Prečo ľudia inklinujú k bizáru?Kto môže byť novou veľkou hviezdou Oktagonu?Prečo by druhý Karlos Vémola nefungoval?Zaujali by dnešné publikum Boráros či Mikulášek?Predáva sa promotérovi lepšie Procházka alebo Baba Jaga?

Slovenský hokej v ňom má klenot, ktorý si poctivo brúsi svoju vlastnú cestu. Stále len 19-ročný obranca Luka Radivojevič prijal pozvanie do najnovšej epizódy podcastu suSPEAK, kde ho vyspovedala moderátorská dvojica Marek Marušiak a Rasťo Konečný.Rozhovor odhaľuje zákulisie života jedného z najväčších defenzívnych talentov našej reprezentácie a poslucháčom ponúka nevšedný pohľad do hlavy mladého športovca, ktorý musí čeliť obrovským očakávaniam. Syn slávneho otca, bývalého hokejistu Branka Radivojeviča v ňom dokazuje, že už dávno nie je len nositeľom známeho priezviska a je pripravený pobiť sa o svoje miesto vo svetovom hokeji.Ústrednou témou pútavého rozhovoru bol vlaňajší draft do zámorskej NHL, v ktorom Lukovo meno prekvapivo nezaznelo. Hoci figuroval v preddraftových rebríčkoch, nakoniec si ho nevybral žiadny klub. Mladý obranca sa s touto situáciou vyrovnal s obdivuhodnou zrelosťou a moderátorom detailne opísal, aké pocity prežíval bezprostredne po drafte, pričom za hlavný dôvod nezáujmu klubov po debatách s trénerom označil svoju nižšiu výšku.Namiesto opúšťania sa však zvolil tvrdú drinu na ľade a do novej sezóny išiel s čistou hlavou. „Zobral som tú druhú možnosť. Hneď tá letná príprava bola veľmi dobrá a tá motivácia tam ma furt posúva dodnes. Chcem ukázať všetkým, že to tak nemalo byť,“ úprimne priznal odhodlaný obranca.Poslucháči sa detailne dozvedia aj o jeho presune zo Švédska do Ameriky, kde momentálne pôsobí v univerzitnej súťaži NCAA v drese Boston College. Luka Radivojevič vysvetľuje, prečo je pre neho táto cesta ideálna a aký obrovský rozdiel je medzi európskym prostredím a americkým školským systémom či samotným hokejom.„Hokej je opäť o level vyššie v každom aspekte. Väčšina hráčov pôjde buď do AHL alebo NHL, takže sa mi páči to konkurenčné prostredie,“ prezradil na margo americkej univerzitnej ligy.Okrem hokejových tém podcast prináša aj množstvo odľahčených a úsmevných momentov. Fanúšikovia sa napríklad dozvedia, akú kurióznu zdravotnú indispozíciu musel Luka Radivojevič nedávno riešiť. S úsmevom spomína na návštevu lekára, kde zistil mimoriadne prekvapivú a nepríjemnú diagnózu: „Zistili mi, že mám alergiu na zelené jablko.“Rozprávanie plynule prechádza aj k jeho spomienkam na detstvo strávené v hokejových šatniach po boku otca, pričom najviac mu v pamäti utkveli nezabudnuteľné chvíle pri zisku majstrovského titulu s Libercom.V záverečnej časti diskusie sa Luka Radivojevič vracia k svojim skúsenostiam z „osemnástok”. Zároveň opisuje obrovskú hrdosť a stres, ktoré prežíval pri prekvapivom povolaní do seniorského „áčka” po telefonáte od asistenta trénera Petra Frühaufa.Ak chcete zistiť, aký má vzťah k negatívnym komentárom na sociálnych sieťach, prečo mu vyhovuje hra v presilovkách a ako bojuje s angličtinou i školskými povinnosťami v Spojených štátoch, najnovšia epizóda podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk je pre vás absolútnou povinnosťou.

Vidieť vlastné dieťa behať po trávnikoch Ligy majstrov je snom každého rodiča, ktorý kedy svojmu potomkovi zaväzoval kopačky na blatistom ihrisku. Keď sa však z talentovaného chlapca stane jeden z najžiadanejších obrancov v Európe, prináša to so sebou úplne nový rozmer tlaku nielen na samotného hráča, ale aj na jeho najbližších.Presne o týchto pocitoch, nefalšovaných emóciách a zákulisí veľkého futbalu prišiel do najnovšej epizódy podcastu Striedame! porozprávať Ján Hancko, otec defenzívnej opory slovenskej reprezentácie a španielskeho Atlética Madrid Dávida Hancka.Moderátorská dvojica Julo a Muťo si do štúdia pozvala muža, ktorý pri kariére svojho syna stojí od úplných začiatkov a futbalové prostredie pozná z pozície rodiča lepšie ako ktokoľvek iný.Hneď v úvode rozhovoru sa moderátori dotkli témy, ktorá v súvislosti s Dávidom Hanckom výrazne rezonuje. Jeho vysokej trhovej hodnoty, ktorá sa dnes pohybuje na úrovni 35 miliónov eur. Na otázku, aký je to pocit pre otca, keď na papieri vidí pri mene svojho syna takúto cenovku, odpovedal Ján Hancko s obdivuhodnou pokorou a nohami pevne na zemi.Priamo v štúdiu ŠPORT.sk priznal, že z takejto sumy sa človek v prvom rade nesmie zblázniť. Poukázal na prirodzený jav, keď laická verejnosť a ľudia mimo športového diania často tieto futbalové peniaze kritizujú a porovnávajú ich s inými, pre spoločnosť kľúčovými profesiami.„Porovnávanie týchto hodnôt, napríklad s lekármi, ktorí zachraňujú životy, je dosť také ťažké,“ zamyslel sa v rozhovore Ján Hancko, no vzápätí jedným dychom a pragmaticky dodal, že takto je jednoducho nastavený futbalový trh. Ak príde klub, ktorý je ochotný túto sumu za hráča zaplatiť, je to odraz jeho tvrdej práce a reálnej trhovej sily.Podcast Striedame! však zďaleka nezostáva len pri chladných číslach. Poslucháči dostanú unikátnu možnosť nahliadnuť do prežívania otca, ktorý pravidelne cestuje na zápasy svojho syna a z tribúny sleduje jeho súboje s tými najlepšími tímami „starého kontinentu”.Ján Hancko opisuje husiu kožu a momenty obrovskej hrdosti, keď mohol sledovať Dávida v napínavých dueloch proti európskym gigantom, najmä pri semifinálových dueloch Ligy majstrov proti Arsenalu. Priznal, že pri sporných penaltových momentoch prežíval azda najväčší stres, aký pri Dávidových zápasoch zažil.Nechýbajú však ani úsmevné a mimoriadne úprimné pasáže, v ktorých hlava rodiny odhaľuje, že sledovanie vlastného syna v kľúčových momentoch zápasu dokáže byť extrémnym náporom na nervovú sústavu.V diskusii sa nevyhol spomienkam na chvíle, keď Dávid zahrával dôležité pokutové kopy. Priblížil, aké náročné je pre rodiča znášať tento obrovský tlak z hľadiska či spoza televíznej obrazovky.Okrem Dávidovej cesty na vrchol a emócií z Ligy majstrov sa rozhovor dotýka aj letného prestupového obdobia, počas ktorého bol slovenský reprezentant spájaný s viacerými zvučnými adresami. Ján Hancko poodhaľuje, ako vnímali záujem zo strany španielskeho Atlética Madrid a aké faktory nakoniec rozhodli o prestupe.Zároveň sa dozviete viac aj o futbalovom progrese na domácej pôde a aktivitách rodiny v prievidzskom futbale, kde sa snažia vrátiť tomuto športu to, čo im dal. Ak chcete zistiť, ako sa buduje kariéra špičkového obrancu z pohľadu jeho otca, prečo sú európske ambície viac ako čokoľvek iné a ako vyzerá futbalový život v rodine Hanckovcov, najnovšiu epizódu podcastu Striedame! na ŠPORT.sk by ste si rozhodne nemali nechať ujsť.

Ako ďaleko sme od reálneho zastavenia eurofondov pre Slovensko? Vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Peter Stano vysvetľuje, že na hlasovanie Európskeho parlamentu z minulého týždňa komisia bude reagovať, ale nijako to neovplyvní už prebiehajúce vyšetrovanie problematických eurofondov, napríklad na haciendy. Ešte väčší problém pre Slovensko môže nastať pri nedodržiavaní pravidiel právneho štátu, kde komisia opakovane konštatovala nedostatky. Podľa Petra Stana by sme všetci boli bohatší, keby sa zjednotili niektoré odlišné právne režimy členských štátov.Keby sa odstránili niektoré národné bariéry voľného obchodu medzi štátmi a zjednotili by sa právne režimy, Európa by bola výrazne bohatšia. Vyplýva to z už dávnejšie známej správy Maria Draghiho, bývalého prezidenta Európskej centrálnej banky. Prečo teda štáty EÚ nerobia to, čo im zaručí prosperitu?Vedúci zastúpenia EK na Slovensku Peter Stano vysvetľuje, čo sa bude diať po minulotýždňovom hlasovaní Európskeho parlamentu, ktorý vyzval komisiu na začatie procedúry zastavenia eurofondov Slovensku.V podcaste sa dozviete:– od 1. minúty – či hlasovanie Európskeho parlamentu má alebo nemá dôsledky;– po 3:00 – kto kontroluje haciendy, a čo sa dá na takej jasnej veci vyšetrovať tak dlho;– po 5:00 – že ak niekto spreneveril eurofondy, bude ich musieť vrátiť a čaká ho trest;– okolo 6:30 – čo sa stane, ak sa preukáže systematické rozkrádanie fondov skupinami blízkymi vláde;– po 7:30 – že zastavenie eurofondov Slovensku je možné, ale nestane sa to zajtra;– od 9:30 – či to nemôže byť Robrtovi Ficovi jedno, keď fondy zastavia neskoro;– po 11:00 – čo dobromyseľnosť EÚ nezneužívajú zlomyseľníci;– od 13:00 – že EK už vie, v akom stave máme právny štát;– po 15:00 – či sa u nás porušovali pravidlá právneho štátu aj v rokoch 2020 - 23, alebo až po príchode Fica;– po 16:00 – či platby z Plánu obnovy sa osvedčili ako tlak na vládu;– od 17:00 – ako Plán obnovy nie je univerzálny sankčný nástroj;– po 18:00 – že po skončení Plánu obnovy sa podobné pravidlá zastavovania uplatnia aj na eurofondy;– od 19:00 – ako EK interným tlakom na vládu už odstránila problémy;– po 20:00 – či majú problém nemocnice z Plánu obnovy;– od 22:00 – či EK slúži na brzdenie neprávostí štátu;– po 23:45 – že Slovensko má až 59 bežiacich infringementov a či je to veľa alebo málo;– od 26:40 – či Slovensku hrozí stíhanie aj za porušovanie európskeho práva pri STVR;– po 28:00 – či novinárom STVR pomôže, ak EK vyčkáva a nekoná;– od 32:00 – čo všetko robí Európska komisia namiesto európskej armády;– po 35:00 – čo sa stane, ak sa jedna krajina pridá na stranu nepriateľa;– od 36:00 – či právo veta nie je systematický problém, ktorý brzdí Európu;– okolo 39:00 – že od Draghiho správy všetci vieme, ako zvýšiť HDP a prečo to nikto nerobí;– od 40:00 – že by sme všetci boli bohatší, keby sa členské štáty rozhýbali k činom.

„Súťaž“ nájdi ďalšieho nepriateľa pokračuje.Ako sa zamotali Šimečkovci a potom smeráci.

Snaha politicky presadiť rovnosť v platoch podľa Richarda Sulíka ženám škodí. V budúcich voľbách bude konkurovať strane SaS, ktorú zakladal. Ak následkom toho prepadnú hlasy a vládnuť bude Robert Fico, podľa neho za to bude niesť vinu súčasné vedenie SaS. Okrem Borisa Kollára pripúšťa spoluprácu aj s Martinom Winklerom, protikandidátom Matúša Valla na post primátora Bratislavy. Nevylučuje ani kandidatúru so svojím synom. Sľuby PS a Borisa Kollára o nájomných bytoch považuje za blud. On sám sľubuje znižovanie daní a znovuzavedenie NAKA a ÚŠP. Referenda o nich sa ale nezúčastní.V podcaste s Richardom Sulíkom sa dozviete:– od 1. minúty – prečo sa vracia do politiky, keď z nej už odišiel;– po 3:00 – či tentoraz bude sedieť štyri roky v parlamente, alebo bude opäť hľadať cestičky von;– od 4:00 – či zalepil palicu, ktorú zlomil nad Slovenskom;– od 5:00 – že medzi jeho možnosti politickej spolupráce patrí aj nová strana Martina Winklera;– po 7:00 – kde všade sa zhoduje s krajnou pravicou a ako sa líši od Uhríka;– po 12:00 – prečo je proti zákonu, aby ženy zarábali rovnako;– od 15:00 – či je možné, že bude na jednej kandidátke so synom;– po 16:30 – že v žiadnom prípade nebude spolupracovať so Smerom ani Republikou;– od 17:45 – že štátne nájomné byty sú blud, či ich navrhuje PS alebo Boris Kollár;– po 21:00 – ako mohla SaS sprogresívnieť, keď si adoptovala politikov z KDH a zakázala tlačovky kritizujúce cirkev;– od 23:00 – že uprednostňovanie trhu je tiež ideológia;– po 26:00 – že chcel kandidovať za SaS, ale nesmie;– okolo 28:00 – že ak prepadnú hlasy a bude znovu vládnuť Robert Fico, na vine bude SaS;– po 32:00 – či jeho kandidatúra nie je len riešenie vlastnej krivdy bez ohľadu na následky;– od 33:00 – či nehádže vinu vždy na niekoho iného – od Radičovej, cez Matoviča až po Gröhlinga;– po 35:30 – či sa dá opraviť konsolidácia a zaviesť prorastové opatrenia;– od 37:00 – aké dane by zrušil a čím by to nahradil;– po 39:00 – ktoré výdavky štátu sa dajú ľahko škrtnúť;– od 40:00 – či by hlasoval za zastavenie eurofondov Slovensku a či to nie je jediný nástroj, ktorý kto má na Fica;– po 42:30 – prečo sa nezúčastní referenda, ak sľubuje obnovenie NAKA a ÚŠP.

Podnikateľom na Slovensku pomaly dochádza trpezlivosť. Od prvého mája majú novú povinnosť — každý z nich musí umožniť zákazníkom platiť kartou alebo QR kódom.Štát chce takto bojovať proti šedej ekonomike, no obchodníci to vidia inak – skôr ako ďalšiu pascu, ktorá ich má vyžmýkať z peňazí. Preto vymýšľajú kreatívne spôsoby, aby obišli novú povinnosť umožniť zákazníkom platiť bezhotovostne. Je legálne pýtať si extra príplatok za to, že chce zákazník platiť kartou? A prečo sa niektoré kaviarne rozhodli po nových pravidlách zdvojnásobiť ceny?Aj o týchto otázkach sa dnes budeme rozprávať s ekonomickou reportérkou Aktualít Katarínou Runnovou.

V najnovšej epizóde obľúbeného basketbalového videopodcastu Pod košom privítal moderátor Tomáš Kotlárik mimoriadne inšpiratívneho hosťa, bývalého slovenského basketbalového reprezentanta Pavla Lošonského. Rodák z Pezinka ponúkol hlboký a úprimný pohľad na to, ako sa dá úspešne zvládnuť náročný prechod z profesionálneho športu do civilného života.Pavol Lošonský zdôraznil, že po zavesení tenisiek na klinec sa nechcel stať človekom, ktorý bude s odstupom rokov pri pive len spomínať na zašlú slávu, ale chcel tvoriť nové úspechy. Poslucháči sa v pútavom rozhovore dozvedia, ako si svoju ďalšiu kariéru začal systematicky pripravovať už niekoľko rokov pred posledným súťažným zápasom a prečo takýto prístup odporúča každému aktívnemu športovcovi.Značná časť diskusie sa venuje jeho fascinujúcej ceste americkým univerzitným systémom NCAA, kam odišiel už ako osemnásťročný talentovaný mladík. Pavol Lošonský detailne opisuje nielen nutnosť trénovať angličtinu pre zvládnutie akademických testov, ale s odstupom času úprimne spomína aj na obrovskú facku, ktorú mu tamojší systém uštedril.Do zámoria letel s veľkým sebavedomím a presvedčením, ale rýchlo narazil. „Išiel som tam s nastavením, že budem tam dominovať, a potom človek príde na malú školu a zistí, že z dvanástich hráčov je tam trinásty,“ spomína na tvrdú realitu, ktorá ho však podľa jeho slov formovala nielen ako športovca, ale predovšetkým ako človeka. Smerom k mládeži zdôrazňuje nenahraditeľnosť univerzitného vzdelania a funkčnosť prepojenia štúdia so športom.Okrem amerického dobrodružstva bývalý pivot spomína aj na svoje európske klubové angažmány a mimoriadne rád sa vracia napríklad k zisku majstrovského titulu v anglickej lige s tímom Leicester Riders.V rozhovore sa však nevyhýba ani konštruktívnej kritike súčasného slovenského basketbalu. Upozorňuje na to, že domáca súťaž často neponúka mladým Slovákom dostatočný priestor na herný rozvoj, keďže 18-ťroční chlapci u nás mnohokrát len presedia kľúčové roky na lavičke pri zahraničných legionároch, kým ich americkí rovesníci zbierajú cenné skúsenosti na ihrisku.Mimoriadne inšpiratívnou pasážou diskusie bola aj transformácia 37-ročného Slováka do role „high-performance“ mentálneho kouča. Odkrýva, ako ho inšpirovala kniha o legendárnom koučovi Billovi Campbellovi a ako dnes prepája svet elitných športovcov so svetom úspešných podnikateľov.Svoje aktuálne poslanie pomáhať iným maximalizovať ich potenciál v podcaste vystihol úplne presne: „Pali, ty budeš ten jeden človek pre tých ľudí. Nielen pre športovcov, ale aj pre tých podnikateľov môžeš byť taký ten Robin za tou oponou a oni budú ten Batman.“Záver podcastu odhaľuje, že súťaživosť a posúvanie vlastných limitov v ňom po konci basketbalovej kariéry rozhodne nevyhasli. Pavol Lošonský dnes čelí novým extrémnym výzvam vo svete triatlonu a systematicky sa pripravuje na absolvovanie náročných pretekov Ironman, ku ktorým ho okrem iného priviedla aj inšpirácia legendárnym hokejistom Zdenom Chárom.Najnovšia epizóda podcastu Pod košom na ŠPORT.sk je tak nielen povinnou jazdou pre basketbalových fanúšikov, ale aj skvelým návodom pre všetkých, ktorí hľadajú inšpiráciu, ako si udržať víťazné nastavenie mysle pri dosahovaní nových životných cieľov.

Účty za mobil, internet a televíziu platí väčšina slovenských domácností automaticky. Často si však neuvedomujeme, že operátorom posielame desiatky eur navyše za služby, ktoré reálne nevyužívame. Niekedy pritom stačí aj malý audit faktúry a správne položená otázka na infolinke, aby ste získali zľavu, ktorú operátori na webe bežne neukazujú.Operátori radi tlačia zákazníkov do neobmedzených paušálov či extrémne rýchlych optických internetov. Pre bežného používateľa, ktorý trávi väčšinu dňa na domácej Wi-Fi alebo sleduje len pár TV staníc, sú však takéto programy neraz zbytočným luxusom. O tom, ako zistiť svoju reálnu spotrebu, kedy začať s prenosom čísla a kde hľadať skryté zľavy v aplikáciách, sa v podcaste SHARE rozprávajú redaktori Živé.sk Maroš Žofčin a Filip Maxa.Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz ju máme aj v elektronickej verzii. Nájdete ju na obchod.aktuality.sk.TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Pozrite sa na spotrebu a faktúru: Ako zistiť reálnu spotrebu dát a minút a prečo sa netreba rozhodovať podľa pocitu.Pasca neobmedzenosti: Komu sa reálne neoplatia neobmedzené dáta a kedy stačí lacnejší balík.Televízny minimalizmus: Ako kombinovať základný balík so streamovacími službami a ušetriť.Sila lokálnych hráčov: Prečo môžu byť malí operátori v obciach výhodnejší než tí veľkí.Umenie vyjednávať: Ako využiť koniec viazanosti a prenos čísla na získanie zliav až do 240 eur.Skryté ponuky: Ktoré zľavy nájdete len v mobilných aplikáciách alebo cez špeciálne online chaty.Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.