Podcasty Aktuality.sk

Po sporoch medzi premiérom Robertom Ficom a ministerkou hospodárstva Denisou Sakovou sa vládni predstavitelia odmlčali. Projekt novej jadrovej elektrárne pritom dostal nového šéfa. Uznesením vlády prevzal patronát nad Jaslovskými Bohunicami vládny splnomocnenec.Ten spolu s úradom vlády bude v najbližších týždňoch pracovať na odkúpení 49-percentného podielu od českej firmy ČEZ. „To, čo stále nemáme a stále to chýba, je dôkladná analýza, prečo má byť projekt stopercentne v rukách štátu, prečo vláda chce z projektu vytlačiť ČEZ, keď vláda na čele s tým istým premiérom túto firmu do projektu na začiatku vtiahla,“ hovorí analytik energie-portal.sk Radovan Potočár.Necelá polovica akcií by pritom mala mať hodnotu zhruba 190 miliónov eur. V tejto chvíli nevieme, odkiaľ štát vezme peniaze na odkúpenie tohto podielu. Premiér pritom hovoril, že chce túto záležitosť vybaviť do konca septembra. Celá výstavba nových Bohuníc by mala stáť minimálne 11 miliárd eur.Vo videopodcaste približujeme históriu projektu a hovoríme aj o výzvach na nadchádzajúce obdobie. Na Slovensku vlastne vzniknú dva veľké subjekty, ktoré budú podnikať v jadrovej energetike. Okrem Slovenských elektrární, v ktorých má štát tretinový podiel, to bude aj Jadrová energetická spoločnosť. Tá však nemá ľudí ani know-how, poukazuje Potočár.Z dokumentov, ktoré vláda sprístupnila, vieme vyčítať, že ministerstvo hospodárstva má odovzdať všetky potrebné dokumenty vládnemu splnomocnencovi. Vláda však musí zmeniť štatút splnomocnenca, aby mohol začať vykonávať nové povinnosti, vysvetľuje Potočár.Analytik ďalej približuje, ako budú rozdelené kompetencie medzi jednotlivé štátne orgány. „Ministerstvo prišlo o pomerne veľký balík kompetencií,“ hovorí. Čo znamená, že vláda udelila projektu status strategickej investície? Aké sú možnosti financovania takto nákladného projektu?Podcast pripravil Vladimír Amrich.

Systémy umelej inteligencie dokázali vyriešiť jeden z najznámejších otvorených problémov v matematike, na ktorom desaťročia pracovali špičkoví matematici. Tento úspech však prináša nielen odpovede, ale aj obrovskú kontroverziu ohľadom autorstva a budúcnosti celej disciplíny.O tom, čo presne znamená vyriešenie problému týkajúceho sa regularity riešení Navier-Stokesových rovníc, ako AI skonštruovala unikátny protipríklad a prečo táto udalosť predstavuje zásadnú zmenu paradigmy pre teoretickú matematiku, sa v podcaste SHARE rozprávali redaktori Živé.sk Maroš Žofčin a Ján Trangel s matematikom Richardom Kollárom.V podcaste sa dozviete aj o týchto témach:Ako umelá inteligencia skonštruovala protipríklad pre Navier-Stokesove rovnice a prečo nejde o úplne nový objav, ale o uzavretie desaťročia trvajúcej otázky.Prečo je takmer neriešiteľné určiť skutočného autora dôkazu, keďže na ňom nepriamo spolupracovali tisíce ľudí a anonymných darcov myšlienok prostredníctvom promptov.Ako rýchle riešenie problémov počítačmi ovplyvní vzdelávanie nových matematikov.Čo prinesú plánované hackathony, kde budú môcť účastníci s obrovskými výpočtovými kapacitami vyriešiť množstvo doteraz otvorených matematických úloh.Ďalšie informácie prinášame v článku: https://zive.aktuality.sk/clanok/a1YP276/slovensky-matematik-otvorene-kvoli-tejto-sprave-sa-prave-matematika-otriasa-v-zakladoch/Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Letné čakanie je na konci a už v utorok 15. septembra sa začala nová sezóna hokejovej Tipsport ligy. Udialo sa v nej množstvo zaujímavých až emócie vzbudzujúcich prestupov a pribudlo niekoľko silných až hviezdnych mien. Kto sa najviac posilnil a kto má najväčšie šance na titul? A komu sa naopak veľké šance nedávajú? Všetkých 12 tímov prebrali v podcaste Trefné strieľanie Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie), Martin Toth Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) a hokejový expert Juraj Mikúš.

„Na povrchu sa prezident snažil urobiť vyváženú správu a rozdávať rany na obidve strany. Keď si to však rozoberieme hlbšie, vládna koalícia z toho skrátka vyšla o čosi lepšie,“ hodnotí druhú správu o stave republiky Petra Pellegriniho šéf domácej politiky Aktualít Martin Sliz.

Najvyššia slovenská futbalová liga má za sebou gólovo mimoriadne bohaté 8. kolo, v ktorom padlo dohromady až 28 gólov. Najväčšiu pozornosť pútal strhujúci súboj na Tehelnom poli medzi ŠK Slovan Bratislava a MŠK Žilina (3:3), ako aj spomínaná 7-gólová prestrelka Trnavy s Košicami (5:2). Všetky kľúčové momenty a výkony sme rozobrali v 101. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk s futbalovým odborníkom a trénerom Petrom Ďurišom.Okrem divokého zápasu v hlavnom meste pútali pozornosť aj ďalšie duely Niké ligy. Prvého víťazstva v sezóne sa napokon dočkal MFK Ružomberok po výhre 3:0 nad Michalovcami. Naopak, KFC Komárno naďalej čaká na svoj prvý trojbodový zápis po remíze 1:1 v Podbrezovej. Na čele tabuľky sa upevňuje Dunajská Streda, ktorá ako jediný tím v lige ešte nepocítila chuť porážky.Po remízovom zápase Slovana so Žilinou zazneli otvorené slová o problémoch v obranných radoch úradujúceho šampióna, ktorý predtým utŕžil v Lige majstrov od PSG prehru 1:6. Doterajšie zakrývanie mikrochýb v defenzíve sa po víkende skončilo aj zo strany trénerského štábu. Peter Ďuriš v podcaste uviedol, že tréner Slovana už ďalej nedokázal prehliadať nedôslednosť svojich zverencov v zadných líniách.Bývalý ligový hráč zároveň zdôraznil obrovské pozitívum aktuálneho ročníka – kvalita domácej súťaže podľa neho výrazne rastie a zápasy ponúkajú skutočne hodnotný športový produkt, na ktorý sa fanúšikom oplatí chodiť priamo na štadióny.

13 dokonaných samovrážd , viac ako 160 pokusov a vyše 15-tisíc volaní o pomoc za jeden jediný rok. I to je realita v ktorej žijú naše deti. Štát pomoc nezvláda, systém záchrany je fragmentovaný, pomoc je prakticky nedostupná a dokonca nemáme ani reálne dáta. Absolútne podcenená téma, hľadáme vinníkov, nie riešenia, tvrdí šéf internetovej poradne pre mladých IPčko Marek Madro. Prečo si na život siahajú už aj deti a aké zrkadlo nám tým nastavujú?„Existuje len jeden naozaj závažný filozofický problém, a tým problémom je samovražda,“ napísal Albert Camus. Pre tisíce mladých vôkol nás však táto otázka nie je žiadnou abstraktnou úvahou, ale doslova žitou realitou s hrozbou prepadu cez útes samotného života.O tom, že vôbec nejde o teoretickú úvahy svedčia aj tvrdé dáta. Len za uplynulý rok stúpol na Slovensku počet dokonaných samovrážd na 509 a celkovo lekári evidovali viac ako 1 300 suicidálnych pokusov. Za každým z týchto čísel je pritom konkrétny osud a konkrétny človek s povestnou otázkou “Byť či nebyť?”Kým štátne kapacity pod náporom prípadov kolabujú, v prvej línii ich musia suplovať mimovládky. Opäť dáta. V internetovej poradni pre mladých IPčko len za prvý polrok tohto roka riešili viac ako 8 tisíc kontaktov s myšlienkami na ukončenie života a takmer 1300 pokusov o samovraždu. Za uplynulý rok to bolo až 15 000 takýchto kontaktov a vyše 2 300 pokusov o samovraždu. Desivé čísla - o našich vlastných deťoch, však? Tak, to je téma dnešného podcastu so šéfom IPčka a psychológom Marekom Madrom.Sledujete Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Boj s nadváhou a obezitou pozná mnoho žien. Zmeny na tele prichádzajú v rôznych životných obdobiach – či už počas dospievania, v tehotenstve, po pôrode alebo v menopauze. Často sa popri tom stretávame s mýtmi o chudnutí, pocitmi zlyhania, výčitkami a predsudkami okolia.Moderátorka Babsy Jagušák v štúdiu Najmama.sk privítala doc. MUDr. Adelu Penesovú, poprednú slovenskú lekárku a vedkyňu z Biomedicínskeho centra SAV a Petra Gylaníka, farmaceuta z lekárne Dr. Max, ktorý sa venuje vzdelávaniu a pacientskemu poradenstvu. V diskusii s nimi sa v dnešnom podcaste dozviete:čo presne spôsobuje obezitu a akú rolu zohráva genetika verzus naše prostredie a emócie;ako rozpoznať hranicu medzi bežnou nadváhou a obezitou a kedy je čas vyhľadať odbornú pomoc lekára či lekárnika;prečo u žien prichádza k priberaniu a zadržiavaniu hmotnosti v obdobiach ako sú tehotenstvo, po pôrode či počas menopauzy;aký hrozivý je nárast obezity u detí a mládeže a aké vážne následky to môže mať na ich zdravý vývoj do dospelosti;prečo nefungujú krátkodobé diéty ("jojo efekt") a prečo je dôležitá komplexná a trvalá zmena životného štýlu, dostatok spánku a psychická pohoda;aké možnosti modernej liečby obezity dnes existujú, ako fungujú inovatívne lieky a prečo ich užívanie musí byť pod dohľadom lekára;ako vám s chudnutím môžu pomôcť priamo v lekárni a aké služby (napríklad meranie zloženia tela, viscerálneho tuku a konzultácie) pacientom ponúkajú;prečo by ste sa mali vyvarovať "zázračným" doplnkom výživy a nebezpečným liekom na chudnutie z internetu;a v závere si povieme, aký je prvý a najdôležitejší krok, ak sa rozhodnete so svojou váhou a zdravím niečo urobiť.

Zakladateľ 365 Fitco Martin Gajňák vysvetľuje, že východ Slovenska má mimoriadne silnú a aktívnu komunitu bodybuildingu. Na poslucháčov čaká počas dvoch októbrových dní svetová kvalita vrátane kategórie Kulturistika Open, kde víťaz získa priamu nomináciu na prestížnu Olympiu. Svoju formu príde ukázať aj Oliver Procházka, ktorý v Predtréningovke otvorene priznáva, že samotné výhry zo súťaží nikoho neuživia, pokiaľ nie ste absolútna svetová špička. Viac sa dozviete v našom rozhovore.

„Smer a vládna koalícia sa dostali do časovej tiesne a sú v panike, pretože niektoré kauzy sa nevyvíjajú podľa ich predstáv. Jediná cesta, ak to nejde cez zmenu legislatívy, je zvoliť si generálneho prokurátora na svoj obraz“ – odchádzajúci týždeň hodnotí politológ Radoslav Štefančík.V tomto rozhovore sa dozviete: Prečo podľa politológa Radoslava Štefančíka vládny Smer spustil ostrý útok na generálneho prokurátora Maroša Žilinku. Aké sú hlavné príčiny volebného víťazstva pravicových extrémistov v Nemecku a prečo zlyhal koncept občianskeho vzdelávania. Prečo považuje nápad prezidenta Petra Pellegriniho na vznik širokej koalície za najmúdrejší, aký doteraz vyslovil. Čo sa v skutočnosti skrýva za náhlym koncom Lukáša Machalu na ministerstve kultúry. Ako politológ hodnotí nákupy miliónových nehnuteľností Ľuboša Blahu či Juraja Gedru a rozpor s ich politickou rétorikou.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Na ihrisku bol známy výbornou technikou a výnimočným prehľadom. Najvýraznejšiu stopu zanechal v najvyššej domácej súťaži, kde získal majstrovské tituly v dresoch oboch odvekých rivalov – Slovana Bratislava aj Spartaka Trnava. Po ukončení hráčskej kariéry sa vrhol na trénerskú dráhu. Bývalý slovenský stredopoliar Erik Grendel prijal pozvanie do najnovšej epizódy podcastu Striedame! na ŠPORT.sk.V mimoriadne pútavom rozhovore s moderátormi Julom a Muťom poodhalil zákulisie svojho aktuálneho pôsobenia pri rezerve bratislavského Slovana, prechod z hráčskej do trénerskej pozície, no nevyhýbal sa ani spomienkam na svoje hráčske časy u „belasých” či angažmán u odvekého rivala v Trnave.K trénerskému remeslu „pričuchol“ ako asistent v Pohroní, odkiaľ ho do juniorky bratislavského Slovana nečakane zlanáril bývalý tréner B-tímu Samuel Slovák. Ako sám Erik Grendel hovorí, táto ponuka ho milo prekvapila a prácu s mladými nádejami „belasých” si v druhej lige pochvaľuje, hoci pre mnohých chlapcov z akadémie je táto súťaž zatiaľ obrovským výkonnostným skokom.Súčasťou jeho práce je aj úzka spolupráca s A-tímom. Od príchodu nového hlavného trénera Yayu Tourého cíti Erik Grendel veľkú podporu a otvorenosť. „Predstavil mi svoju filozofiu, dali sme si hodinové sedenie a bol úžasne otvorený a priateľský. My tréneri na Slovensku sme občas uzatvorení a myslíme si, že sme vymysleli futbal, ale on má napriek obrovským úspechom obrovskú pokoru,“ pochvaľuje si kooperáciu so koučom Slovana.Diskutovanou témou bola aj účasť mladých slovanistov v mládežníckej Lige majstrov. Hoci tím povedie tréner „devätnástky” Michal Demeter, Erik Grendel s ním úzko spolupracuje na výbere hráčov z juniorky. Cieľom pre mladíkov podľa neho nie sú prioritne len výsledky v podobe vysokých výhier na úkor veľkoklubov, ale predovšetkým vzorná reprezentácia značky Slovana a získavanie neoceniteľných európskych skúseností.Erik Grendel otvorene prízvukuje, že najväčším úskalím pre mladíkov je udržať si pokoru, keď po pár dobrých zápasoch nadobudnú pocit, že už sú hotovými futbalistami. Ako sám spomína, v mladosti mal aj on obdobia, keď neudržal nervy na uzde a jeho impulzívnosť ho neraz mrzela.„Zopár červených kariet som dostal. Pamätám si jednu v Lige majstrov, keď som zbytočne fauloval zozadu pri rohovej zástavke. Ďalšiu som dostal, keď ma práve odnášali na nosidlách,“ zaspomínal si s úsmevom na kuriózny moment zo svojej hráčskej minulosti, ktorý mu dnes slúži ako výstraha pri výchove zverencov.Erik Grendel v najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk odpovedal aj na to, aké to bolo prísť ako 18-ročný chlapec do kabíny Slovana plnej skúsených legiend, ako ho takmer zhltli noviny po jednom z jeho prvých pozápasových rozhovorov, prečo dodnes neľutuje prestup do trnavského Spartaka, aký je jeho osobný trénerský cieľ do najbližších rokov a prečo občas musel chlapcom v kabíne rázne prehovoriť do duše ohľadom ich tréningovej morálky.

Prinášame najnovšiu dávku internetovej zábavy.

Kapitulácia štátu pred Pentou. Tak hodnotí kúpu Unionu poisťovňou Dôvera bývalá šéfka ÚDZS Renáta Bláhová. Podľa nej smerujeme k americkému modelu zdravotnictva.„My odovzdávame bezplatnú zdravotnú starostlivosť do rúk dravca, ktorý nemá ústavné povinnosti, ale iba právo podnikať. Článok 40 Ústavy sa tak stáva čoraz viac virtuálnym," tvrdí Bláhová. Podľa nej by tento obchod mal pozastaviť Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.Kauza Gorila mala byť koncom éry finančných skupín, stal sa však presný opak. Dôvera kupuje zdravotnú poisťovňu Union a Penta tak posilňuje svoju moc v rezorte zdravotníctva.Odkúpenie Unionu tak buduje monopoly finančných žralokov tam, kde ide o naše zdravie, životy i miliardy z verejných odvodov.Ako je možné, že štát nečinne prihliada na postupnú likvidáciu hospodárskej súťaže a akú rolu v tom hrá mentálna pirueta Roberta Fica? Hrozí nám dvojkoľajné zdravotníctvo - jedno pre tých, ktorí si ho môžu finančne dovoliť a druhé pre nás ostatných?No a budeme si platiť - z našich povinne vymáhaných zdravotných odvodov, aj mnohomiliónové daňové doruby a pokuty poisťovne Dôvera?Téma dnešných Aktualít Nahlas, s bývalou šéfkou Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a aktuálne daňovou poradkyňou Renátou Bláhovou.„Slovenský systém zdravotného poistenia je komiks, smerujeme k americkému modelu zdravotníctva pre bohatých. Štát sa správa na hrane Ústavy, je najvyšší čas na účinnú legislatívnu brzdu, napríklad na zákaz krížového vlastníctva,” tvrdí Bláhová.Podcast pripravil Braňo Dobšinský

Apple konečne vstúpil do segmentu skladacích zariadení a predstavil svoj vôbec ohybný smartfón s názvom iPhone Duo. Zariadenie sa otvára ako kniha a v priebehu okamihu spája kompaktný 5,4-palcový telefón s veľkou vnútornou obrazovkou.Kalifornský gigant prichádza s vlastným riešením hlavných neduhov skladačiek – sľubuje mimoriadne tenkú konštrukciu, odolnejší pánt a vnútorný displej, na ktorom je miesto ohybu podstatne menej viditeľné. V novej časti podcastu SHARE sa redaktori Maroš Žofčin a Lukáš Koškár delia o svoje bezprostredné dojmy z tejto dlho očakávanej novinky, jej konštrukcie, softvérových úprav a vysokej ceny.V podcaste sa dozviete aj o týchto témach:Ako hodnotíme prepojenie kompaktného vonkajšieho displeja a rozloženej 7,6-palcovej vnútornej obrazovky.Ako Apple prispôsobil rozhranie, multitasking so Split View a rozloženie aplikácií pre ohybnú konštrukciu.Prečo si tenké telo vyžiadalo dvojitý zadný fotoaparát a ako funguje predná kamera ukrytá priamo pod vnútorným displejom.Či nám bude chýbať FaceID, alebo je TouchID vlastne lepším riešením.Prečo nie je úplne fér tvrdiť, že Apple prináša niečo, čo bolo na trhu už 7 rokov.Kedy sa začnú predobjednávky a čo redaktori hovoria na štartovaciu cenu 2 369 eur.Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Prečo Ľuboš Blaha zverejnil Bárdyho adresu? Načo sú Rusom špionážne kamery v krajine plnej kolaborantov? A aký najodpornejší výrok zaznel z úst Tibora Gašpara? Dozviete sa v prvom Ťažkom rozhovore novej sezóny so šéfredaktorom Aktualít Petrom Bárdym.

Robert Fico musí zistiť, že nie je Kim Čong Un, aby diktoval generálnemu prokurátorovi, hovorí podpredsedníčka Progresívneho Slovenska Irena Bihariová. Aký má PS recept na extrémizmus, šíriaci sa nielen u nás, ale už aj v Nemecku? Problém dneška je podľa nej v tom, že mocní sa prispôsobujú hlúpym.V podcaste s Irenou Bihariovou sa dozviete:– od 1. minúty – ako číta koniec Lukáša Machalu na ministerstve kultúry;– po 4:00 – že pri údajnom porušovaní práv v rokoch 2020 až 2023 sú zase všetci čudáci, len Robert Fico lietadlo;– od 5:20 – ako si Robert Fico musí uvedomiť, že nie je Kim Čong Un a nemôže diktovať generálnemu prokurátorovi;– po 8:00 – či by nebola potrebná reforma prokuratúry, a či by nepriniesla jej politické podriadenie;– od 12:00 – že aj Žilinka konštatoval, že zmeny trestného práva sú v prospech páchateľov a preto nám chýbajú peniaze v rozpočte a musí byť transakčná daň;– po 15:00 – že účet za Fica zrejme zaplatia budúce vlády;– od 20:00 – čo robí PS zle;– po 22:00 – prečo nie je Ivan Korčok normálnym zamestnancom PS;– od 27:00 – či je výhra nemeckej AfD v jednom zo štátov ako keď sa u nás stal županom Kotleba;– po 30:00 – že AfD sľubuje niečo, čo nemôže dodržať;– od 33:00 – že ak sa politici prispôsobujú extrémistom, tí ich skôr či neskôr porazia;– po 34:00 – že demokracia je vám nanič, ak nemáte základné istoty;– od 38:00 – čo si myslí o obviňovaní elít;– po 43:00 – že to, čo sa kedysi šepkalo v neonacistických činkárňach, dnes hovorí premiér;– od 47:00 – ako do európskych extrémistických debát zapadajú slovenskí Rómovia;– po 52:00 – že mocní sa prispôsobujú hlúpym.

„Keby sme celá spoločnosť poznali nielen mená obetí holokaustu, ale aj ich konkrétne osudy, som hlboko presvedčená, že by sa antisemitizmus znovu nevracal. Chcem týmto ľuďom, ktorí neskutočne hrozne zahynuli v plynových komorách, vrátiť ich meno, osud a ľudskú dôstojnosť.“— Ľuba Lesná, novinárka a spoluorganizátorka podujatia Čítanie mien obetí holokaustu

Južná Kórea sprístupní generatívnu AI všetkým občanom zadarmo, kým slovenské školy zavádzajú opatrné lekcie a v Európe rastie odpor voči dátovým centrám.Kým sa slovenské školstvo snaží pripraviť učiteľov na výučbu základov umelej inteligencie a rodičia automatizujú školskú komunikáciu cez EduPage, ázijské štáty prechádzajú k priamemu masovému nasadeniu. Južná Kórea štátom financovaným projektom posilňuje svoju digitálnu suverenitu, no zároveň otvára otázky štátnej kontroly.Súbežne s tým narážajú technologickí giganti na nečakané bariéry pri budovaní infraštruktúry, keď sa vlna protestov proti ekologickej záťaži dátových centier presúva z Ameriky priamo do Česka a Európy. Modelové cykly sa pritom skracujú na týždne a neobvyklé experimenty testujú limity aj štatistické ilúzie modernej AI.O týchto, ale aj ďalších témach zo sveta umelej inteligencie, sa rozprávajú redaktori magazínu Živé.sk Ján Trangel a Maroš Žofčin v novom vydaní podcastu PočúvAI.V podcaste sa dozviete aj o týchto témach:Ako dopadol neobvyklý experiment s GPT-5.6 Sol a čo odhalil o štatistických trikoch a ilúziách jazykových modelov.Ako bude fungovať bezplatný štátny generatívny model pre občanov Južnej Kórey a aké riziká prináša pre digitálnu suverenitu.Ako vyzerá nová povinná výučba o AI pre slovenské deti a ako si môžu rodičia zautomatizovať neprehľadný EduPage cez AI agentov.Prečo v Európe a Česku vznikajú prvé fyzické protesty a blokády proti výstavbe ekologicky náročnej AI infraštruktúry.Prečo sa modelové cykly skrátili na dva mesiace a ako autorekurzívny vývoj mení plynulé aktualizácie softvéru.Podcast pripravuje magazín Živé.sk.

Za posledné roky sa Spišská Nová Ves prebojovala až do finále či vyhrala základnú časť, minulá sezóna však dopadla neslávne a vo vedení klubu si dokázali jasne pomenovať, prečo to tak bolo. Generálny manažér Richard Rapáč v novej časti Trefného strieľania nešetril kritikou aj na samého seba. Hovoril aj o akomsi uspokojení sa, finančnej stabilite, marketingu, Júliusovi Hudáčkovi či budúcej sezóne a trhu s hráčmi v extralige.

Slovenskí pätnásťroční žiaci vedia vyriešiť zložitú rovnicu a bez problémov sa orientujú v digitálnom svete. Keď si však majú prečítať jednoduchý text s porozumením, nastáva problém. Najnovšie výsledky medzinárodného testovania PISA 2025 ukázali, že v čítaní slovenskí žiaci výrazne zaostávajú, v matematike však prekročili priemer krajín OECD a v prírodných vedách sme si polepšili o 13 bodov. Aj keď hovorí minister školstva Tomáš Drucker o „malom povzbudení”, analytik Róbert Chovanculiak upozorňuje, že výsledky je nutné vnímať v kontexte.„Ak by som to mal zhrnúť do jednej vety, tak stagnujeme a nejde o žiadny veľký úspech, no keďže výsledky ostatných krajín sa naďalej zhoršujú a prepadávajú, je to taká radosť cez slzy,“ hodnotí výsledky Chovanculiak. Odborník vysvetľuje výsledky na princípe žiaka, ktorý ak dostane po päťke trojku, neznamená to, že sa začal viac učiť.Jedným z najviac skloňovaných „úspechov“ bolo historické vyrovnanie sa Fínsku v matematickej gramotnosti. Analytik však varuje pred ilúziou, že by slovenské deti teraz náhle dobehli svetovú špičku. Fínsko sa totiž dlhodobo prepadávalo v rebríčkoch: „Fínsko bolo pre nás vždy vzorom, ktorý sme chceli dobehnúť. V tomto meraní sme dosiahli zhodný výsledok, no je to spôsobené najmä tým, že fínske školstvo a výsledky fínskych žiakov už dvadsať rokov klesajú a prepadli sa až na našu úroveň.“ V dnešnom podcaste sa o výsledkoch PISA testoch budeme rozprávať s analytikom z inštitútu INESS Róbertom Chovanculiakom.

Najvyššia slovenská futbalová liga má za sebou kompletné 7. kolo, v ktorom najvýraznejšie pútal súboj úradujúceho vicemajstra so šampiónom, teda Dunajskej Stredy proti ŠK Slovan Bratislava, a víťazne z neho vzišiel domáci DAC. Aj toto stretnutie sme rozobrali v jubilejnej 100. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk.Okrem veľkej futbalovej bitky na Žitnom ostrove pútali, samozrejme, aj ďalšie zápasy 7. kola Niké ligy, v ktorých naďalej čakajú na svoje prvé víťazstvo v novej sezóne MFK Ružomberok, ako aj KFC Komárno. Do výbornej formy sa okrem Dunajskej Stredy dostáva aj MŠK Žilina, keďže „šošoni“ sú po víkende len o skóre za chrbtom vedúceho DAC, no „žlto-modrí“ majú ešte stretnutie k dobru.Po spomínanom stretnutí so Slovanom zazneli slová slovinského obrancu Klementa Nemaniča, ktorý po skalpe úradujúceho majstra vyhlásil, že cieľom hráčov Dunajskej Stredy je buď vybojovať Slovnaft Cup, alebo majstrovský titul!Futbalový tréner a bývalý hráč Norbert Hrnčár v jubilejnej 100. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk uviedol, že konečne počul vysloviť tieto slová aj od niekoho iného ako zo Slovana Bratislava.

Umelá inteligencia sa z pasívneho chatbota mení na aktívneho kolegu, ktorý dokáže samostatne programovať, pracovať so súbormi a konať v mene človeka. Práve táto autonómia však prináša úplne nové bezpečnostné výzvy, od takzvanej Shadow AI až po skryté útoky na systémy.Zatiaľ čo zamestnanci si bez vedomia firmy vytvárajú vlastné AI nástroje, moderní agenti občas trpia „zabúdaním“ pôvodných pokynov a v krajnom prípade môžu bez pýtania mazať e-maily. Ako by mali firmy nastaviť pravidlá, čo sú to nebezpečné moduly (skilly) a prečo zodpovednosť za chyby stroja vždy ponesie človek? O bezpečnostných rizikách v ére AI agentov sme sa v špeciálnom vydaní podcastu PočúvAI rozprávali s produktovým manažérom spoločnosti ESET Kamilom Pšenákom.Podcast vznikol v spolupráci so spoločnosťou ESET.V podcaste sa dozviete aj o týchto témach:Prečo je plošný zákaz umelej inteligencie vopred prehratý boj.Že si zamestnanci často potichu tvoria vlastné neoverené aplikácie.Ako autonónni AI agenti od základov zmenia našu prácu, v ktorej už nebudeme úlohy sami vykonávať, ale budeme ich iba zadávať a kontrolovať.Prečo agenti občas strácajú pôvodné inštrukcie a začínajú robiť nebezpečné kroky, ako napríklad mazanie e-mailov.Ako fungujú útoky, kedy útočníci schovávajú škodlivé príkazy priamo do bežného textu pre umelú inteligenciu.Prečo Európa nemusí stavať nový ChatGPT a kde ležia naše skutočné technologické príležitosti.Podcast pripravuje magazín Živé.sk.

V profesionálnom MMA debutoval až v 31 rokoch. Na druhý deň po zápase ako člen špecializovaného policajného útvaru dohliadal na bezpečnosť pápeža Františka na Slovensku. Uplynulo päť rokov a Štefan „Mutant“ Vojčák je so skóre 10-2 momentálne 46. najlepšou ťažkou váhou sveta. Už 19. septembra sa môže stať prvým Slovákom alebo Čechom, ktorý získa prestížny titul poľskej organizácie KSW. V podcaste Staredown na ŠPORT.sk prehovoril aj o tom, prečo sa nehrnie do slávneho UFC.

Dve desiatky zavraždených žien od začiatku roka, zastaraná definícia znásilnenia a vláda, ktorá v Bruseli hlasovala proti lepšej ochrane obetí. Europoslankyňa Lucia Yar presadila v Európskom parlamente prelomovú smernicu na ochranu obetí trestných činov, no Slovensko sa v Bruseli zaradilo k Malte a ako jediné dva štáty spolu hlasovali proti zmenám. Kým u nás od začiatku roka zomrelo rukou vlastných partnerov už 20 žien, vládna koalícia skracuje premlčacie doby pri znásilnení a o obete sa podľa europoslankyne nezaujíma. V rozhovore Lucia Yar vysvetľuje, ako bude fungovať novinka v podobe online nahlasovania násilia či krádeží, prečo sa v európskej legislatíve prvýkrát v histórii spomína interrupcia po znásilnení a prečo pri redefinícii znásilnenia platí jednoduché pravidlo: „Iba áno znamená áno. Bodka.“

Už zajtra sa začína najväčší slovenský filmový festival Cinematik v Piešťanoch. Otváracím filmom bude Generál Golian - o takmer zabudnutom hrdinovi našich dejín. O film je obrovský záujem, nestačí ani najväčšia kinosála na Slovensku a tak bude mať premiéru v dvoch kinách naraz. Je to slovenský film roka a zmení pohľad na naše dejiny? V ťažkých časoch pre slovenskú kultúru vznikli viaceré nové slovenské filmy. Na Cinematiku bude mať premiéru aj film Láska od známeho filmára Marka Škopa, v hlavnej úlohe s Janou Kovalčíkovou, ktorá si za túto postavu odnesie špeciálne ocenenie. Festival zároveň predstaví niekoľko noviniek od debutujúcich slovenských režisérov, ktoré bodovali napríklad na Karlových Varoch. Spoluorganizátor festivalu Peter Konečný v dnešnom podcaste Aktuality Nahlas hovorí, že ide o pestrý mix žánrov, tém a spôsobov spracovania. V Piešťanoch bude možné vidieť aj to najlepšie z najväčších svetových festivalov - filmy ocenené v Cannes, Berlíne alebo Sundance.Festival Cinematik každým rokom rastie a jeho organizátori majú veľké ambície stať sa veľkým festivalom, podobným tomu karlovarskému. Majú na to zabezpečené financovanie? A bude to vyzerať tak, ako na veľkých festivaloch, že bude ťažké dostať sa do kinosály? Nahrával Peter Hanák.

Zabudnite na klasické internetové podvody plné gramatických chýb. Dnešný svet kyberzločinu využíva pokročilú umelú inteligenciu na vytváranie dokonalých deepfakes a sofistikovanú manipuláciu. Najčastejším a najzraniteľnejším cieľom sa preto stávajú samotní klienti, ktorí pod vplyvom emócií sami odovzdávajú svoje úspory.Umelá inteligencia dnes predstavuje novú zbraň v rukách útočníkov, ktorí dokážu verne napodobniť hlasy blízkych ľudí či sfalšovať selfie fotografie pri zakladaní účtov. Banky však v tejto digitálnej vojne nezostávajú pozadu a proti zneužitiu AI bojujú vlastnými obrannými systémami.O tom, ako sa banky chránia pred novou vlnou podvodov, prečo európska regulácia umelej inteligencie nebrzdí domáce inovácie a aké prínosy riziká so sebou v bankovníctve prinášajú autonómni AI agenti, sa v podcaste SHARE rozprával Maroš Žofčin s expertom VÚB banky na podvody Jurajom Praženkom a expertom VÚB banky na umelú inteligenciu Martinom Podhajským.Podcast vznikol v spolupráci s VÚB bankou.V podcaste sa dozviete aj o týchto témach:Prečo podvodníci pomocou umelej inteligencie cielia priamo na klientov a nie na systémy banky.Ako funguje technológia deepfake a ako banky dokážu detegovať falošné selfie videá.V čom spočíva úspech slovenského AI projektu Sofia a ako pomáha osobným bankárom.Ako európsky AI Act rozdeľuje systémy umelej inteligencie a prečo chráni spotrebiteľov.Aké nebezpečenstvo hrozí, ak odovzdáte plnú kontrolu nad účtom autonómnym agentom.Prečo je v ére umelej inteligencie kritické myslenie človeka tou najdôležitejšou líniou obrany.Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Takto žila deväť mesiacov rodina Magdalény Konečnej (na fotografii s rodičmi). Ako 6-ročnej jej otca odvliekli do koncentračného tábora, našťastie prežil. Počas vojny spoločne s matkou a sestrou u seba doma ukrývali dve židovské rodiny. Jej mama brala toto nesmierne hrdinstvo ako úplnú samozrejmosť. Za svoju obetavosť získala titul Spravodlivý medzi národmi a bola zaradená do projektu Stevena Spielberga Survivors of the Shoah – Visual History Foundation.

Naozaj sú mladí vodiči problémoví? Prečo elektrické kolobežky nepatria ani na chodníky, ani na cesty? Prečo naše autoškoly generujú slabo pripravených vodičov a ako účinne znížiť počet smrteľných nehôd? Odpovedá dopravný analytik Ján Bazovský.Hosťom najnovšej epizódy podcastu s motoristickým novinárom Erikom Strížom z portálu Autobazar.EU je známy dopravný analytik Ján Bazovský.Ján Bazovský je známy ako ostrý kritik našich dopravných predpisov. Má za sebou bohatú minulosť v policajnom zbore ako vyšetrovateľ a kriminalista a svoje absurdné zážitky z vyšetrovania dokonca pretavil do úspešných kníh ako Hlava 23 či sérií o zbraniach a podsvetí. V novom takmer hodinovom rozhovore potvrdzuje známu pravdu: „Tam, kde končí ľudská sprostosť, nastupuje žandárska logika.“ A práve túto logiku teraz aplikuje na najnovšie zmeny na slovenských cestách.Elektrokolobežky na cestách: Zákaz chodníkov prinesie vážne kolízieJednou z najdiskutovanejších tém je nová regulácia elektrokolobežiek. Tie po novom nesmú jazdiť po chodníkoch (s výnimkou rýchlosti chôdze do 6 km/h) a presúvajú sa na cesty a cyklotrasy. Bazovský však toto rozhodnutie považuje za mimoriadne nešťastné. Podľa neho elektrokolobežka z konštrukčného hľadiska vôbec nespĺňa elementárne podmienky na to, aby bola dopravným prostriedkom.„Elektrokolobežka nedokáže účinne zastať pred kolíziou. Samotný stroj síce zabrzdí, ale kvôli vysokému ťažisku a krátkemu rázvoru kolies poženie zotrvačnosť jazdca vpred. Práve osoby letiace z kolobežiek spôsobujú tie najvážnejšie, niekedy až tragické zranenia.“Presunutie kolobežkárov na cesty navyše vytvorí nový typ nebezpečenstva. Pravý okraj slovenských ciest je totiž plný výmoľov, prepadnutých kanálov a nečistôt. Kolobežkári s malými kolieskami budú musieť tieto prekážky obchádzať, čím budú nečakane vchádzať do dráhy autám. Ako analytik trefne poznamenáva: „Na chodníkoch boli kolobežkári nebezpečenstvom pre všetkých a na cestách sú zase všetci nebezpečenstvom pre kolobežkárov.“Môže opitý cyklista prísť o vodičský preukaz?Medzi slovenskými motoristami koluje dlhoročný strašiak – ak vás policajti chytia opitých na bicykli, prídete o vodičský preukaz na auto. Ján Bazovský v podcaste tento mýtus definitívne a jednoznačne vyvracia.Vodičský preukaz je úradný dokument, v ktorom máte zapísané oprávnenie na vedenie motorových vozidiel (napríklad skupiny B). Bicykel je však nemotorové vozidlo. Policajt vám preto nemôže odobrať oprávnenie na auto za priestupok, ktorý ste spáchali na bicykli, keďže ste žiadne motorové vozidlo neviedli. Podobné vyhrážky policajtov v minulosti boli podľa neho len pokusom o psychologické a preventívne pôsobenie.Skrytá pasca záchranárskej uličky: V meste vám hrozí pokuta aj nehodaĎalším obrovským prekvapením pre mnohých vodičov budú pravidlá vytvárania záchranárskej uličky. Väčšina Slovákov žije v tom, že uličku pre sanitku či hasičov musia urobiť vždy a všade. Zákon však hovorí niečo iné.Povinnosť vytvoriť záchranársku uličku platí výhradne na smerovo oddelených cestách mimo obce (teda na diaľniciach a rýchlostných cestách).V mestách, ako je Bratislava či Košice, na viacprúdových cestách oddelených len súvislou čiarou, táto zákonná povinnosť neplatí.Ak sa v meste v snahe uvoľniť cestu sanitke natlačíte cez plnú čiaru do protismeru a niekto do vás narazí, podľa zákona ste vinníkom nehody vy! Chýba nám totiž domyslená legislatíva a namiesto reálnej profesionality sa snažíme všetko chaoticky zošnurovať do neúplných paragrafov.Mladí vs. čerství vodiči: V škole šmyku excelujú ženy, frajeri majú strachČasto počúvame, že najväčším problémom našich ciest sú mladí vodiči. Bazovský však spresňuje, že problémom nie sú mladí, ale čerství vodiči bez ohľadu na vek. Štatistiky smrteľných nehôd neukazujú, že by mladí do 5 rokov praxe mali na svedomí najviac tragédií. Majú však špecifické správanie – chýba im pocit zodpovednosti (nemajú rodiny či hypotéky) a často sú ovplyvnení virtuálnym svetom videohier, kde sa dá po havárii jednoducho stlačiť „reštart“.Analytik prináša aj mimoriadne zaujímavý postreh zo škôl šmyku pre stredoškolákov. Kým mladí chlapci často preceňujú svoje sily, letia do zákruty ako „majstri sveta“ a okamžite dostávajú hodiny, dievčatá zvládajú krízové situácie oveľa lepšie. Majú totiž vyvinutejší pud sebazáchovy, pristupujú k tréningu zodpovednejšie a paradoxne aj v topánkach na opätkoch dokážu reagovať presnejšie ako sebavedomí mladíci, ktorí sa obávajú reputačnej traumy, ak by v šmyku zlyhali.Učenie sa na trenažéroch doma a zbytočné otázky o sviečkachNovela od 1. septembra mení aj fungovanie autoškôl – vyžaduje sa minimálne nižšie stredné vzdelanie a striktné oddelenie teórie od praxe (žiak nesmie ísť jazdiť, kým nespraví teóriu). Bazovský to považuje za kozmetické a neúčinné zmeny. Neexistujú totiž žiadne dáta, ktoré by spájali nižšie vzdelanie s vyššou nehodovosťou.Kritizuje tiež prebytok teórie na úkor praxe. Prečo musia žiaci sedieť desiatky hodín v triedach, keď sa teóriu môžu naučiť doma, podobne ako pri zbrojnom preukaze? Moderné digitálne testy navyše podľa neho zaťažujú budúcich vodičov zbytočnými technickými detailmi (napríklad o fungovaní motorov či sviečok). V dnešnej dobe, kedy pri poruche vodič len zavrie kapotu a zavolá odťahovku, je takáto teória úplne zbytočná. Radšej by sme mali pridať hodiny reálneho praktického výcviku.Skutočným riešením sú kvalitné cesty, nie policajné akcieNa záver Ján Bazovský pripomína, že bezpečnosť na cestách nezvýšia policajné razie ani neustále pokuty. Jediným objektívnym a overeným dôkazom sú kvalitne navrhnuté cesty.Ako príklad uvádza neslávne známu „cestu smrti“ pri Zlatých Moravciach, kde pred rokmi dochádzalo k tragickým čelným zrážkam takmer každý mesiac. Po vybudovaní rýchlostnej cesty R1 Pribina klesla nehodovosť na absolútne minimum – za 10 rokov tu zaznamenali len dve smrteľné nehody. Bezpečná infraštruktúra je skrátka tou najlepšou prevenciou.Chcete vedieť viac o tom, prečo by mal štát podporovať motoristický šport pre mladých a aké ďalšie absurdity skrýva náš zákon o cestnej premávke? Nenechajte si ujsť celú epizódu tohto mimoriadne otvoreného rozhovoru.

Do najnovšej časti Olympijského videocastu prijala pozvanie čerstvá majsterka Európy v boxe do 19 rokov Karolína Kollárová. V otvorenom rozhovore vysvetľuje, ako zvláda tlak pred zápasom či aké to je, keď sa proti nej postaví súperka s provokatívnym správaním na sociálnych sieťach. Nebudú však chýbať ani odľahčené momenty o láske k rodnému mestu, predzápasovom repovom rituáli či o tom, ako dokáže drsný život v boxerských rukaviciach spojiť kaviarenským životom v Bratislave.Olympijský videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.Čo sa dozviete v rozhovore?kto je Karolína Kollárová a ako sa od volejbalu cez rôzne športy dostala až k boxuako získala jej druhý titul majsterky Európy v boxe do 60 kgprečo jej vyhovujú skôr individuálne športy než kolektívne a prečo sa jej lepšie boxuje proti vyšším súperkámako zvláda spojiť náročný športový režim so štúdiom na športovej školečo obnáša jej príprava na nadchádzajúce majstrovstvá sveta v Čiernej Hore a olympijské hry mládeže v Senegaleako reagovala na trash talk pred fináleprečo pri príprave na zápas radšej počúva poľský či slovenský rep a prečo zatiaľ nechce využívať služby mentálneho koučaako dokáže skĺbiť dve odlišné tváre svojho života, život v ringu a kaviarenský život v Bratislave

„Pribúdajú politické útoky, ktoré hrozby motivujú. Mnohí politici s autoritárskymi tendenciami prijímajú opatrenia, ktoré umlčujú médiá a ich slobodu. Dnes by som povedal, že skôr sa snažia títo nepriatelia novinárov zabiť médiá ako novinárov. Napriek tomu fyzické hrozby existujú a nie je, žiaľ, vylúčené, že by v Európe zabili opäť novinára alebo novinárku“ – Pavol Szalai z Reportérov bez hraníc.Studená sprcha pre slobodu slova a blízkych zavraždenej maltskej novinárky Daphne Caruany Galiziovej. Deväť rokov po bombovom útoku, pri ktorom prišla o život, odišiel muž obvinený z objednávky vraždy zo súdu ako slobodný človek. Magnát Yorgen Fenech. Daphne pritom odkrývala vzťahy medzi mafiou a maltskou politikou. Krátko pred atentátom sa chystala publikovať text o príbuznom tohto miliardára.Tento verdikt otvára aj starú ranu u nás na Slovensku, kde spravodlivosť v prípade vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej rovnako naráža na stenu pri otázke hlavného objednávateľa. Keď si k tomu prirátame čerstvý prípad europoslanca Ľuboša Blahu, ktorý v reakcii na investigatívny článok zverejnil súkromné adresy novinárov a spravil z nich terče, vynára sa mrazivá otázka: Stávajú sa z Európy opäť lovné revíry na novinárov?Pozrime sa na to s Pavolom Szalaiom z medzinárodnej organizácie Reportéri bez hraníc.

Slovenský hokejový obranca Marek Ďaloga patrí k najvýraznejším zjavom na našich klziskách, no po piatich úspešných sezónach v Českej republike sa definitívne vracia domov. Skúsený bek, ktorý si vybudoval výborné meno nielen v domácej extralige, ale aj v národnom tíme, prijal pozvanie do najnovšej epizódy obľúbeného podcastu Góly z bufetu.Moderátorská dvojica Marek Marušiak a Tomáš Prokop s ním rozobrala jeho bohatú kariéru, v ktorej nechýbajú úsmevné historky, tvrdá drina a spomienky na mimoriadne náročné chvíle na ľade. Pozrieť si tento diel znamená nahliadnuť do hlavy elitného športovca, ktorý si prešiel najťažšími ligami a napriek tomu si zachoval nadhľad a svojský humor.Rozhovor sa od úvodu nesie v uvoľnenej atmosfére, pričom Marek Ďaloga otvorene vysvetľuje svoje dôvody na návrat do materského klubu. Ako sám priznáva, koniec v Brne už vnútorne cítil a s rodinou sa zhodli na tom, že je čas ísť domov.Prestup do HKM Zvolen bol pre neho absolútnou prioritou, čo v rozhovore aj jasne potvrdil: „Zvolen bol suverénne číslo jedna... Nemohol som riešiť nič iné.“Diváci sa dozvedia aj o jeho hlbokom vzťahu ku Komete Brno, ktorú označil za svoj druhý domov a s ktorou sa mu podarilo získať vysnívaný majstrovský titul. Dnes je však pripravený prijať vo Zvolene novú rolu mentora, aby odovzdával skúsenosti a pomáhal mladším hokejistom rásť.Najväčším ťahákom epizódy sú však fascinujúce detaily o jeho extrémnej rýchlosti a netradičnom hernom štýle. Hoci je Marek Ďaloga primárne obranca, celú kariéru ho zdobí mimoriadne ofenzívne poňatie hry a jeho ikonický, vo vetre vejúci dres, ktorý s úsmevom glosoval aj reprezentačný tréner Craig Ramsay.Zaujímavosťou je, že tento ofenzívny bek strávil najviac rokov v českej extralige, ktorá je považovaná za vôbec najdefenzívnejšiu a najviac pretaktizovanú súťaž.Skutočnou lahôdkou pre hokejových fajnšmekrov je jeho spomienka na rýchlostné testy na klzisku s rozmermi NHL, kde dokonca prekonal čas famózneho Connora McDavida. S úsmevom na perách k tomu pridal priam neuveriteľnú historku: „A to som ešte trafil v druhej zákrute bránku, inak by som spravil kolo pod 13 sekúnd“.Okrem hokejových úspechov sa podcast ponára aj do intímnejších detailov jeho športového života, pričom odhaľuje špecifické rituály a náročný tréningový proces. Marek Ďaloga detailne opisuje svoju fyzickú prípravu, ktorá zahŕňa drepy so 150-kilovými činkami, bulharské drepy a neustálu prácu na nohách, z ktorých si jeho spoluhráči niekedy uťahujú, že sú krátke.Zveril sa aj so svojimi predzápasovými rituálmi, pri ktorých si úzkostlivo stráži presné poradie obliekania výstroja, pričom si vždy ako prvú obúva ľavú korčuľu, potom pravú a až následne si viaže šnúrky.Chýbať nebude ani vtipná spomienka na prípravný zápas proti Viedni Capitals, kde súper hral tak tvrdo a agresívne, že vtedajší tréner zúfalo žiadal svojho asistenta, aby zápas predčasne zrušil so slovami, že ich súperi „mastili ako žito“.

„Ľudovít Makó svojou spoluprácou s políciou iba naplnil vlastnú vyhrážku, že ak sa mu niečo stane, stiahne so sebou všetkých ostatných. Hoci v minulosti ako štátny funkcionár o svojich toxických väzbách preukázateľne klamal, dnes detailne rozkrýva pozadie systému, v ktorom si oligarchia kupovala jeho lojalitu desaťtisícovým mesačným doplatkom k platu.“ Martin Turček, autor knihy o Makóovi Kajúcnik.Kauza Očistec – kauza o prepojení oligarchie, politiky a polície. Či inak – prípad zneužívania polície v prospech mocných. Dostala sa až na Špecializovaný trestný súd v Banskej Bystrici. Tento týždeň pred jeho senát predstúpil jeden z kľúčových svedkov, ktorý kolotoč vyšetrovania a stíhania svojou výpoveďou pred šiestimi rokmi rozbehol.Ľudovít Makó.Zoči-voči obžalovaným opísal, ako sa zo 6. poschodia Transpetrolu riadilo nezákonné sledovanie Matoviča, Kisku či Kollára za desať eur na hodinu. Kým prokurátor neskrýval spokojnosť, advokáti Bödöra a Gašpara museli narýchlo prepisovať svoje otázky.S Ivou Zigovou rozoberieme najdôležitejšie momenty z pojednávania a s Martinom Turčekom, ktorý o kajúcnikovi Makóovi napísal knihu, sa pozrieme na profil človeka, bez ktorého sa v štáte nepohla žiadna väčšia vec.

Cez leto sa zapotili nielen pacienti v prehriatych nemocniciach.Investičné plány od XTB nájdete tu: https://link-pso.xtb.com/pso/wOGxs.Investovanie môže byť rizikové.Epizóda je sponzorovaná.

„Naša politická reprezentácia nám doslova ‚zbombicnieva‘ a namiesto vecnej argumentácie preberá agresívne správanie internetových extrémistov. Keď vládni činitelia namiesto vysvetľovania svojich miliónových majetkov útočia na novinárov a robia z nich terče prenasledovania, prekračujú akékoľvek hranice politickej kultúry“ – politológ Jozef Lenč o aktuálnej kauze Ľuboša Blahu.Kondícia vládnej koalície pred rozhodujúcim rokom, ktorý je „volebno-predvolebný“.Čím žije?Stámiliónovými projektmi jadra, vody a hliníka, na pozadí ktorých vychádzajú najavo personálne trenice až na pôdoryse koaličných lídrov.Štátnymi oslavami, na ktorých sa adorujú kontroverzné postavy minulosti ako Gustáv Husák či Vladimír Mečiar. Či vyzdvihuje Rusko agresora Vladimíra Putina.Medzi tým vychádzajú na povrch informácie o ďalšej miliónovej vile ďalšieho z rodiny sociálnych demokratov. Keď deklarovaný marxista a „hlas chudoby“ žije v luxuse, no sociálnych sieťach sa za zverejnenie tohto paradoxu vyhráža „vlastnou medicínou“, ak sa z textu nestratia adresa a fotky jeho luxusu.A na špecializovanom trestnom súde v Banskej Bystrici sa rozpletajú uzly kauzy Očistec, ktorá je o údajnej zločineckej skupine v polícii v rokoch Ficových vlád.Aká politická jeseň nás čaká? A črtá sa tejto vládnej zostave alternatíva? Téma pre politológa Jozefa Lenča.

Vojto Barborík mal 28 rokov, úctyhodnú bilanciu 13-1 a po Ľudovítovi Kleinovi sa mohol stať druhým Slovákom v UFC. Prehra v azda najlepšom zápase v histórii Oktagonu s legendárnym Ivanom Buchingerom jeho vzostup pribrzdila. V nasledujúcich piatich rokoch si prechádzal útrapami v športovom i osobnom živote, no teraz je späť v plnej forme a zdraví. Nielen o tom hovoril vo veľmi otvorenom a úprimnom rozhovore pre podcast Staredown na ŠPORT.sk.Čo sa dozviete v rozhovore?Ako v mladosti doplácal na krátku zápalnú šnúru?Začo mu ako tínedžerovi vzali vodičák?Prečo mal zákaz vstupu do USA?Aké bizarné situácie zažil v začiatkoch s MMA?Čo všetko ho pribrzdilo na ceste do UFC?Prečo vraví, že s Buchingerom prehral len kvôli svojej hlúposti?Čím uňho Buchinger ľudsky klesol a túži po odvete?Akými útrapami si prešiel v posledných 5 rokoch?Čo chce ešte v MMA dosiahnuť a verí si na titul?

Ak vás bolí chrbát, beh vám nemusí pomôcť. Vytrvalostný tréner a odborník na športovú diagnostiku Leo Lendvorský upozorňuje, že pre generáciu po 40. roku života je silový tréning oveľa dôležitejší než aeróbna aktivita. Pomáha totiž bojovať proti sarkopénii – prirodzenej strate svalovej hmoty, ktorá prichádza s vekom. Dvíhanie činiek a prekonávanie odporu je najlepšia investícia do sebestačnosti a kvalitného života v sedemdesiatke. Inšpirujte sa v najnovšej Predtréningovke!

Politici porušujú, ignorujú a menia ústavu, ktorá je u nás najslabšie chránená z celej EÚ, hovorí Vincent Bujňák z Katedry ústavného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského. Referendum podľa neho treba opraviť a kvórum odstupňovať podľa právnej sily zákona. Potrebujeme druhú komoru parlamentu zloženú zo zástupcov regiónov? Ak by sme mali novú ústavu, schvaľovali by ju aj tak súčasní politici, a tak si netreba robiť ilúzie o výsledku. V susednom Maďarsku vidí v ústavných zmenách veľký problém.V podcaste s ústavným právnikom Vincentom Bujňákom sa dozviete:– od 1. minúty – že napriek politickým oslavám dňa ústavy ju máme najslabšie chránenú v celej EÚ;– po 2:30 – ako viaceré doterajšie parlamenty ignorovali, porušovali a nerešpektovali ústavu;– od 5:30 – ako sa dá chrániť ústava pred častým zneužívaním politikmi a ako to funguje v zahraničí;– po 7:30 – či potrebujeme novú ústavu a či by to nebol rovnaký problém, ak by ju schvaľovali rovnakí politici;– od 11:30 – kde je najväčšia diera v slovenskej ústave;– po 13:30 – že prípadnú novú ústavu by mali schváliť občania v referende;– od 15:00 – či by prípadná nová ústava znamenala bod nula;– po 16:00 – že podpredseda parlamentu nahlas rozmýšľal o ovplyvňovaní ústavného súdu;– od 18:00 – či potrebujeme druhú komoru parlamentu, akýsi senát, aby ten, kto vyhrá voľby, nemohol všetko;– po 19:20 – že treba brzdiť legislatívny proces a v ústave obmedziť skrátené legislatívne konanie;– od 21:00 – aké diery treba zaplátať;– po 23:00 – že druhá komora parlamentu by sa dala obsadiť regionálnymi politikmi a mohla by aj ušetriť peniaze;– od 24:00 – či by mala bať STVR chránená v ústave;– po 26:30 – či by sme nemali posilniť veto prezidenta a či to nevyvolá pat a brzdenie reforiem;– od 29:00 – čo by sa malo urobiť s referendom;– po 31:00 – že referendum môže mať aj nezamýšľané dôsledky a vďaka nemu sa prezidentom stal Ivan Gašparovič;– od 33:00 – že kontrola referendových otázok je oveľa lepšia ako kontrola zmien ústavy v parlamente;– po 36:30 – ako by sa referendové kvórum dalo odstupňovať podľa sily zákona;– od 38:30 – že miestne referendum má nejasné pravidlá a teoreticky ho možno ignorovať;– po 40:00 – že bývalý maďarský prezident Sulyok sa zrejme nedosúdi návratu do funkcie;– od 41:00 – kde je problém s maďarskými ústavnými zmenami;– po 42:00 – či sa Peter Magyar zbavuje oponentov a betónuje sa pri moci;– od 43:00 – že u nás by maďarské zmeny boli protiústavné.

Simpsonovci predpovedajú budúcnosť, ľudia nepristáli na Mesiaci či pitie Sava prospieva zdraviu. Aj takýmto bizarným tvrdeniam niektorí ľudia veria. Prečo vznikajú a aké najzvláštnejšie hoaxy sa šíria? Aj o tom diskutovala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou Demagóg.sk Veronikou Frankovskou a analytikom Demagóg.sk Pavlom Valíkom.V úvodnej rubrike Dezinformačný radar Veronika Frankovská upozornila na deepfake video s novinárom Rastislavom Ilievom a predsedom Lekárskeho odborového združenia Petrom Visolajským, ktoré sa rozšírilo na sociálnych sieťach. Na upravených záberoch so zmeneným zvukom obaja údajne označujú vakcíny proti covidu-19 za nebezpečné. Iliev aj Visolajský sa od videa dištancovali a upozornili, že je neautentické.V druhej časti podcastu Pavol Valík z Demagóg.sk priblížil aj pôvod jednej z najznámejších konšpiračných teórií – predstavy, že svet tajne ovládajú ľudia-jaštery. Jej korene siahajú podľa Valíka do fikcie z roku 1929, keď americký autor Robert Howard vydal poviedku The Shadow Kingdom. „Pojednával v nej o hadích ľuďoch, ktorí žijú v podzemí a vedia meniť svoju podobu,“ vysvetlil Valík. O niekoľko desaťročí neskôr sa však z pôvodne fantastického motívu stala konšpiračná teória. Na konci 90. rokov ju spopularizoval bývalý futbalista, ktorý sa neskôr začal venovať aj liečiteľstvu.

„Nenazval by som to novou fázou vojny, ale adaptáciou na statickú situáciu na bojisku a prípravou na masívny úder na ukrajinskú infraštruktúru pred zimou. Rusi sa teraz snažia použiť maximum svojich kapacít, aby vytvorili zdanie beznádejnosti a vyvolali tlak na ústupky“ – generál Pavel Macko o aktuálnom vývoji Putinovej vojny na Ukrajine.Kyjev zažíva už šiesty deň po sebe vlny ruských útokov a Moskva pritom mení aj spôsob, akým vedie svoju vzdušnú vojnu. Do útokov nasadzuje čoraz viac nových prúdových dronov, ktoré sú výrazne rýchlejšie a pre ukrajinskú protivzdušnú obranu ťažšie zasiahnuteľné. Za posledné štyri dni ich podľa Volodymyra Zelenského Rusko vyslalo približne osemsto, spolu s ďalšími stovkami dronov a rakiet.Ukrajina už testuje nové stíhacie drony, ktoré majú na túto zmenu odpovedať, no zároveň sa hovorí o novej ruskej kampani proti ukrajinskej energetike.Je to teda nová fáza Putinovej vojny – a čo nám dnešné útoky hovoria o tom, kam sa môže konflikt posunúť?

Najvyššia slovenská futbalová liga má za sebou už 6. kolo, v ktorom majstrovský ŠK Slovan Bratislava spoznal svojho prvého premožiteľa v sezóne. Víkendové dianie nám však prinieslo množstvo ďalšieho, o čom sme sa porozprávali v 99. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk.Počas víkendového kola Niké ligy si znovu schuti zastrieľali futbalisti Dunajskej Stredy, ktorí sa nachádzajú vo veľmi dobrom rozpoložení, MŠK Žilina dobyl horúcu pôdu Štadióna Antona Malatinského v Trnave, Košice opäť neudržali dobre rozohratý zápas, AS Trenčín sa dočkal prvého víťazstva v sezóne a Ružomberok s KFC Komárno ešte stále tento sladký pocit nespoznali.O všetkom podstatnom zo 6. kola sa futbalový redaktor ŠPORT.sk Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali v 99. epizóde podcastu Kam si to kopol? so známym futbalovým expertom Petrom Ďurišom.

Slovenské školstvo prechádza v oblasti umelej inteligencie výrazným posunom. Základné školy začínajú od septembra povinne vzdelávať deti v oblasti AI už od tretieho ročníka a ministerstvo pripravuje aj centrálny nákup platených verzií najväčších AI nástrojov pre desiatky tisíc učiteľov.O tom, ako sa mení vzdelávací systém, prečo sa pri žiakoch volí opatrnejší prístup formou pilotných štúdií a aké nástroje dostanú pedagógovia k dispozícii, sme sa v podcaste SHARE rozprávali s poradcom ministra školstva a vedúcim Národného plánu integrácie umelej inteligencie do slovenského vzdelávacieho systému Radoslavom Baťom Vargom.V podcaste sa dozviete aj o týchto témach:Tretiaci sa povinne učia základy umelej inteligencie a digitálnu hygienu.Učitelia získajú na jeseň centrálny prístup k štyrom pokročilým nástrojom.Vplyv AI na vzdelávanie žiakov ministerstvo testuje cez pilotné štúdie.Zmluvy s dodávateľmi garantujú uloženie citlivých údajov v Európskej únii.Stredné školy prejdú na povinné využívanie pokročilých AI nástrojov o rok.Ďalšie detaily prinášame v článku: https://zive.aktuality.sk/clanok/3uWjlTO/do-nasich-skol-prichadza-povinna-ai-co-sa-deti-budu-ucit-a-ake-nastroje-dostanu-ucitelia/ Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

„V slušných štátoch je úplne normálne, že novinári preverujú majetkové pozadie politikov a pýtajú sa ich na vnútornú integritu. Ak si človek, ktorý iných osočuje zo snobizmu, sám kúpi miliónovú vilu, stráca právo nadávať komukoľvek do snobov.“ — Tomáš Kysel, reportér Aktuality.skRoky z poslaneckých lavíc vyhlasoval, že neznáša bohatých ľudí, a na oponentov útočil ako na „zbohatlíckych snobov“, no dnes sám kúpil luxusnú trojposchodovú vilu na bratislavských Kramároch za takmer milión eur.Europoslanec a marxista-teoretik Ľuboš Blaha. A jeho paradox.Kým voličom ponúka imidž skromného človeka z ľudu jazdiaceho na ojazdenom aute, hodnota jeho dvoch bratislavských nehnuteľností už presahuje poldruha milióna eur.So zistením prišiel reportér portálu Aktuality.sk Tomáš Kyseľ. Len v horizonte týždňov odhalil iné realitné portfólio za takmer tri milióny eur, ktoré chcel nechať pred svetom utajené Marián Kotleba.Mení politika majetkové štandardy? Alebo sa politik Blaha len prispôsobil tomu, čo vidí u najvyšších v Smere? Pozrieme sa na to práve s Tomášom Kyseľom.

Jana Kovalčiková si s manželom nekupujú vianočné darčeky, miesto toho obdarúvajú iných. Pomáha aj tancovaním, jej prvý DanceGiving Day priniesol peniaze pre tri výzvy zo známeho darcovského portálu. Vypočujte si podcast Bod k dobru, v ktorom prinášame príbehy filantropov a filantropiek a búrame tabu spojené so slovom filantropia.„S pomáhaním je to ako so športom. Keď začneš behať, tak na začiatku ten beh neznášaš, ale potom ti to chýba,“ hovorí obľúbená herečka. Svoj hlas aj priestor na sociálnej sieti dáva príbehom ľudí, ktorí sú odkázaní na pomoc. Priznáva, že dostáva veľké množstvo žiadostí. „Je to veľmi náročné čítanie. Človek si musí vybrať, čo vie ovplyvniť, čo mu je blízke, a uvedomiť si, že nemôže zachrániť všetko a všetkých.“V podcaste sa dozviete:prečo Jana stopla pravidelné mesačné príspevky na instagrame,čím ju inšpirovala česká influencerka a herečka Nikol Leitgeb,prečo za štedrovečerným stolom sedia s rodinou v kostýmoch,kto z jej známych v šoubiznise pomáha,prečo tvrdí, že Slovensko je plné dobrých ľudí.Kto je Jana Kovalčiková?Vyštudovala herectvo na VŠMU. Spolupracovala s Divadlom Aréna, ASTORKA Korzo '90 a Slovenským komorným divadlom. Pôsobila v Divadle Andreja Bagara v Nitre, od roku 2020 je členkou Činohry Slovenského národného divadla. Okrem divadla hrá v seriáloch a filmoch. V roku 2023 vyhrala tanečnú šou Let's Dance, posledné dva ročníky ju moderuje. Spolu s herečkou Lenkou Libjakovou tvoria podcast Mimóza aj rovnomenné dídžejské duo.Bod k dobru V podcaste Bod k dobru už tretí rok predstavujeme inšpiratívne osobnosti z biznisu, kultúry a športu. Príbehy pomáhania sú pestré, od spontánnych činov až po premyslené projekty s veľkým spoločenským dopadom.Bod k dobru vám prináša Nadácia Pontis, ktorá sa dlhodobo venuje rozvíjaniu filantropie, sociálnych inovácií a zodpovedného podnikania.Podcast vzniká v spolupráci s portálom Aktuality.sk a moderuje ho Martin Staňo.

Roky patrí k absolútnej špičke pod deravými košmi pod Tatrami. Vladimír Brodziansky si prešiel cestu, aká v našich končinách nemá obdobu. Od neskorých basketbalových začiatkov, cez prestížne európske ligy, až po exotickú Áziu. V najnovšej epizóde podcastu Pod košom, ktorou vás sprevádza moderátor Tomáš Kotlárik, sa elitný slovenský reprezentant otvára a ponúka fascinujúci pohľad do sveta vrcholového športu.Málokto možno tuší, že súčasná opora národného tímu začínala pôvodne s futbalom. Až zdravotné problémy ho v tínedžerskom veku definitívne nasmerovali do haly.V rozhovore detailne spomína na svoje formatívne roky v mládežníckych kategóriách a prácu trénera Jelačiča, no skutočný prelom prišiel až po presune za veľkú mláku. Zastávka na Kanárskych ostrovoch ho síce čiastočne zocelila, no americká univerzitná realita mu doslova vyrazila dych. Poslucháči sa dozvedia, aký priepastný rozdiel panuje v starostlivosti o hráčov.„Majú najnovšie technológie. Tam vám merajú každý jeden kôš, aký je uhol strely... Majú v tom senzory, takže všetko je tam tip-top,“ uvádza Vladimír Brodziansky.Balkánsky fanatizmus a ázijská izoláciaVladimír Brodziansky si počas svojej bohatej kariéry obliekal dresy v tej najvyššej európskej spoločnosti. V podcaste farbisto opisuje svoje pôsobenie v srbskom Partizane Belehrad, kde zažil nefalšované balkánske peklo počas slávnych derby zápasov proti Crvenej Zvezde.Vášeň až fanatizmus tamojších priaznivcov je podľa jeho slov niečo, čo si bežný našinec len ťažko dokáže predstaviť, pričom v hale bolo cítiť obrovskú energiu hraničiacu s nenávisťou. Nevynechal ani hodnotenie španielskej ligy, ktorú považuje za suverénne najkvalitnejšiu v Európe.Úplne odlišnú kapitolu jeho profesionálneho života predstavuje nedávne pôsobenie v Ázii. S úsmevom, no úprimne spomína na špecifiká angažmánov v Číne a na Taiwane. Poslucháčom priblíži, aké náročné je fungovať v prostredí, kde pretrváva obrovská jazyková bariéra.„Je problém dorozumieť sa aj na letiskách alebo hoteloch. V reštauráciách je väčšinou maximálne jedna osoba, ktorá rozpráva anglicky,” pokračuje Vladimír Brodziansky.Budúcnosť slovenského basketbaluSúčasťou pútavého rozprávania je aj pohľad na domáci basketbal. Skúsený pivot pozitívne vníma stúpajúcu úroveň slovenskej ligy, pričom vyzdvihol prácu viacerých tradičných klubov. Rovnako sa dotkol svojej pozície v národnom tíme, kde sa plynule presunul do roly mentora pre nastupujúcu generáciu mladých talentov.Ak chcete zistiť, ako si spomína na letnú ligu NBA, ako vníma prácu so zahraničnými trénermi a čo odkazuje mladým hráčom, neváhajte. Pustite si celú epizódu podcastu Pod košom na ŠPORT.sk a ponorte sa do inšpiratívneho príbehu muža, ktorý to dotiahol medzi elitu.

Povolanie hokejového arbitra patrí k tým najnevďačnejším, no on sa s ním popasoval svojím vlastným, nezameniteľným štýlom. Úspešný slovenský čiarový rozhodca Šimon Synek prijal pozvanie do podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk. Moderátorom Rasťovi Konečnému a Marekovi Marušiakovi s úsmevom i vážnosťou porozprával o svojich náročných začiatkoch, pádoch na ľade, ale aj o tvrdej kritike a zákulisnej politike na medzinárodnej scéne.Málokto o ňom vie, že k pruhovanému dresu sa dostal z pragmatických dôvodov. Ako sám otvorene priznáva, k dráhe arbitra ho priviedlo zistenie, že v hráčskej kariére to do vysnívanej zámorskej NHL nedotiahne, a tak hľadal spôsob, ako pri hokeji ostať a zarobiť si popri štúdiu. Jeho prvé kontakty s píšťalkou pri mládežníckych kategóriách boli sprevádzané obrovskou trémou, no postupne si vybudoval imidž extrovertného rozhodcu, ktorý dokázal napäté situácie na ľade vyriešiť prehnanou, no účinnou gestikuláciou.Namiesto toho, aby sa pred obrovským tlakom schovával, rozhodol sa pozornosť a emócie strhnúť priamo na seba. „Hráči len pozerali, či som sa zbláznil, no v ďalšom priebehu mi už dali pokoj, lebo si povedali, že som magor,“ usmieva sa pri spomienke na svoj netradičný prístup k zvládaniu vybičovaných emócií.Diskusia sa prirodzene preklopila aj k sporným momentom, ktoré mužom v pruhovanom neraz nedajú spávať. Šimon Synek detailne opísal vypäté finále juniorského šampionátu medzi Kanadou a Ruskom, kde puk zasiahol kameru na plexiskle, no vylúčenie napokon neprišlo. Ešte emotívnejšie však spomína na nešťastný neodpískaný ofsajd z majstrovstiev sveta v zápase Česka proti Kanade, ktorý sa s ním niesol veľmi dlho a výrazne ovplyvnil jeho ďalšie medzinárodné nasadzovanie.Práve tento inkriminovaný moment bol podľa jeho slov len vrcholom ľadovca a dôsledkom obrovského vyčerpania a dlhodobého tlaku, s ktorým sa musel u našich susedov vyrovnávať. „Prišiel som k novým inštruktorom, ktorí mi hneď dávali najavo, že mi ukážu, že nie som taký dobrý, ako si o sebe myslím. Celý rok som pískal v Česku a neustále mi dávali pocítiť, že som Slovák a do ich ligy vôbec nepatrím,“ opisuje trpkú skúsenosť a nehostinné podmienky.Presah mimo hokejového prostredia ponúka jeho úspešný podnikateľský príbeh vo svete fitnes. Využil svoju povahu, ktorá ho vždy hnala robiť veci úplne inak ako ostatní, a rozbehol modernú sieť fitnescentier. V nich dokonca sám pôsobí v úlohe dídžeja a prináša na náš trh americké koncepty či stroje, ktoré by ste v iných posilňovniach hľadali márne.Najnovšia epizóda podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk prináša mimoriadne pútavý, humorný a otvorený pohľad do sveta mužov s píšťalkou, o ktorom fanúšikovia na tribúnach tušia len málokedy. Pustite si celú epizódu a spoznajte osobnosť, ktorá si prešla od žiackych súťaží až na najvyšší vrchol, a dozviete sa aj to, prečo na ľade v Nitre nekontrolovane vletel priamo do klbka hráčov.

ŠK Slovan Bratislava je po dvoch rokoch opäť v Lige majstrov! Úspech klubu, celého slovenského futbalu i trénerského nováčika Yayu Tourého v najnovšej epizóde podcastu Okom odborníka na ŠPORT.sk analyzuje dlhoročný futbalový expert a bývalý prezident Únie futbalových trénerov Slovenska Ladislav Borbély.Čo sa dozviete v rozhovore?Čo rozhodlo o postupe Slovana cez Celje?Keby Kučys v závere skóroval do prázdnej brány, bol by postup Celje zaslúžený?Šporar ukázal kvalitu. Prečo mimo Slovana nebol taký gólový?Je Marcelli pripravený na veľký prestup alebo by mal ešte zotrvať v Slovane?Na ktorých dvoch postoch sa Slovan potrebuje posilniť?Ako Yaya Touré zmenil a naďalej mení Slovan?Začo si zaslúži pochvalu Kmotrík a vedenie Slovana?Je kritika voči Kmotríkovi a vedeniu niekedy neoprávnená?Čo očakáva od Slovana v Lige majstrov a akých súperov si želá?

Dlhé roky patril k najvýraznejším postavám a najobávanejším strelcom našej najvyššej domácej súťaže. Svoje najúspešnejšie obdobie zažil ako ofenzívny líder MFK Dukla Banská Bystrica a po legionárskej anabáze v maďarskom MTK Budapešť sa toto leto opäť vrátil domov pod Urpín. Do najnovšej epizódy podcastu Striedame! na ŠPORT.sk prijal pozvanie slovenský útočník Róbert Polievka.V otvorenom a mimoriadne pútavom rozhovore s moderátorom Muťom poodhalil nielen náročný vstup Banskej Bystrice do novej sezóny, ale aj svoje hlboké vnútorné prežívanie reprezentačných zápasov. Špeciálnou témou bol aj jeho neuskutočnený prestup do bratislavského Slovana či úsmevná príhoda o tom, ako sa z nevinnej kabínovej narážky stal virálny fenomén na celom Slovensku.Návrat domov si skúsený zakončovateľ predstavoval inak. Mužstvo v úvode ročníka doplácalo na rozbitú letnú prípravu plnú zranení, čo vyústilo do série prehier a predčasného konca hlavného trénera. Ako banskobystrický patriot a cenná posila cíti obrovskú zodpovednosť, no zároveň otvorene hovorí, že futbalový život na Slovensku je veľkou drinou. Fanúšikovia totiž na tribúnach často vidia len platy hráčov, no nevidia už celoživotné obety a neistoty, ktoré so sebou tento šport prináša.Atmosféru v tíme navyše nedávno zbytočne narušil únik internej komunikácie, keď kapitán adresoval obrancom uštipačnú, no vyslovene žartovnú poznámku. „Snažili sme sa len odľahčiť situáciu, tak som nášmu stopérovi Ľubovi povedal, že keby udržali vzadu nulu tak ako my vpredu, máme dva body a nikto nám nič nepovie,“ vysvetlil incident, na ktorý sa ho následne prekvapivo pýtali aj cudzí ľudia na čerpacej stanici.Značná časť debaty sa točila aj okolo jeho kariérnych krokov. Klenot domácej súťaže priznal, že ostro sledovaný a napokon neuskutočnený prestup do Slovana Bratislava s odstupom času neľutuje, pričom chápe, že banskobystrický majiteľ potreboval z transferu peniaze ihneď a nie v dlhoročných splátkach. Témou, ktorá ho však vnútorne stále najviac hryzie, je pôsobenie v národnom tíme. Napriek obrovskej drine a dôležitej čiernej práci na hrote útoku totiž nedokázal v najcennejšom drese streliť vytúžený gól.Hoci za Slovensko nastupoval v dôležitých dueloch a čelil aj hviezdam na čele s Cristianom Ronaldom, strelecká smola ho napokon pripravila o účasť na majstrovstvách Európy v Nemecku. „Pred každým jedným zrazom som si hovoril, že to už musím konečne zlomiť, lebo ak to nezlomím, pôjde to so mnou ďalej. Úprimne ma to stále veľmi mrzí, pretože hoci som tam odrobil penzum práce, na hrotového útočníka sa bude vždy pozerať len cez góly,“ priznal úprimne čerstvý tridsiatnik.Róbert Polievka v najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk odpovedal okrem iného aj na to, aké to bolo vymeniť si dres s hviezdnym Joaom Cancelom po ťažkom zápase proti Portugalsku, prečo by v prípade lukratívnej ponuky z exotiky neváhal ani sekundu, ako sa vyrovnával so zahodenou stopercentnou šancou proti Žiline, či z akého dôvodu ho momentálne neteší dianie v jeho obľúbenom anglickom Liverpoole.

Podľa najnovšieho modelu agentúry IPSOS pre Denník N drží Progresívne Slovensko tesný náskok so ziskom 18,1 % pred druhým Smerom, ktorý má 17,9 %. Agentúra NMS zasa namerala PS 19,2 % a Smeru 16,5 %. Štátny Infostat však poradie otočil a víťazom by sa podľa neho stal Smer s 20,3 % pred PS s 18,7 %.Nejde pritom len o štatistický šum. Vážený Volebný barometer Aktuality.sk ukazuje, že PS postupne stratilo svoje maximá a ich skalné jadro sa zmenšilo z 13 na 9 percent. Naopak, Igor Matovič chytá druhý dych s 26-percentnou dôverou u najmladších voličov a Hlas v meraniach NMS padá na dno k 5,9 percenta.V najnovšom vydaní podcastu Aktuality.sk sa s analytikom a sociológom agentúry IPSOS Romanom Pudmarčíkom pozrieme na to, kam sa strácajú voliči lídrov, čo robí s náladami spájanie strán a či nás po ďalších voľbách čaká pat.

Kríza s nedostatkom a extrémnymi cenami hardvéru nepoľavuje, práve naopak. Masívne zdražovanie pamäťových čipov vymazalo dve dekády zlacňovania, technologickí giganti vstupujú na nové trhy a Čína napriek západným embargám hlási veľké úspechy.Svetové ceny pamäťových čipov používaných v počítačoch a ďalšej technike, DRAM a NAND flash, stúpli od začiatku roka 2024 o neuveriteľných 400 %. To sa priamo premieta do cien konzol a grafických kariet. Kým Nvidia chystá vlastný procesor RTX Spark pre počítače, Elon Musk ohlásil výstavbu gigantickej továrne Terafab. Čína navyše obchádza embargá vlastnými litografickými strojmi a Slovensko buduje vzdelávanie v oblasti polovodičov.O tom, čo všetko to znamená pre bežného zákazníka a akú rolu v tom zohráva Slovensko, sa v novom diele podcastu SHARE Chipcast rozprávajú redaktori Živé.sk Maroš Žofčin a Lukáš Koškár. K vybraným témam sa tiež vyjadrí garant výskumu Slovenského čipového kompetenčného centra, profesor Martin Weis zo Slovenskej technickej univerzity. Slovenské čipové kompetenčné centrum je partnerom tohto podcastu.V podcaste sa dozviete aj o týchto témach:Prečo ceny pamäťových čipov stúpli o 400 % a ako to vymazalo 20 rokov pokroku.Prečo aj konzoly ako Xbox či grafické karty výrazne zdraželi.S akými plánmi prichádza Elon Musk v Texase, prečo má investícia dosiahnuť 119 miliárd dolárov a akú úlohu v tom zohráva Intel.Ako nový 18- až 20-jadrový procesor postavený na ARM architektúre útočí na dominanciu Intelu a AMD.Prečo je podľa profesora Weisa kľúčové investovať do vzdelania.Podcast SHARE Chipcast pripravuje magazín Živé.sk.

Digitálne euro už nie je len teoretický koncept na papieri. Prichádza aj na Slovensko. Do testovania sa zapojí Národná banka Slovenska a Tatra banka cez pilotný projekt. Euro, aké poznáme dnes, prejde v nasledujúcich rokoch zrejme najväčšou zmenou od jeho zavedenia. Prečo vlastne potrebujeme nejaké iné, digitálne peniaze, keď dnes všetci pohodlne platíme mobilmi či hodinkami? Realita je taká, že ak by sa dnes len dve americké firmy Visa a Mastercard nahnevali a vypli svoje systémy, v Európe by vôbec nefungovala bezhotovostná platba. Aby sme lepšie pochopili, čo nás čaká, pozvala som si do nášho európskeho videopodcastu šéfa ekonomického oddelenia Aktuality.sk Martina Odkladala.Počúvate videopodcast Európa, ktorý vzniká v spolupráci s Európskym parlamentom. Víta vás Frederika Lodová.

Ako vyzerá každodenný život v ukrajinských mestách pod neustálou hrozbou útokov a ako sa nálada v krajine zmenila od začiatku ruskej agresie? V novej epizóde podcastu Aktuality nahlas sa moderátor Jaroslav Barborák rozpráva s aktivistom z iniciatívy Mier Ukrajine Davidom Selyemom, ktorý na Ukrajine osobne pomáha priamo v ohrozených oblastiach. Dozviete sa, ako konkrétne pomáha slovenská občianska spoločnosť prostredníctvom zbierok na život zachraňujúce turnikety či iniciatívy Miska solidarity v ostreľovanom Charkove. Vypočujte si otvorený rozhovor o únave z vojny, limitoch diplomacie, ale aj o neobyčajnej osobnej ceste úspešného hráča pokru k nezištnej pomoci na fronte.

Tradičné fóra kolabujú pod tlakom nových agentov, kým technologickí giganti zúfalo skupujú dáta.Kým sa programátori učia fungovať v ére po kolapse Stack Overflow a testujú nových AI agentov, technologické spoločnosti zvádzajú neúprosný boj o tréningové dáta. Google vykupuje stovky miliónov firemných Teams správ a Amazon v Las Vegas fyzicky likviduje vzácne papierové knihy pre tréning čistých modelov. Na druhej strane Anthropic zavádza neviditeľné vodoznaky kvôli novým európskym reguláciám a slovenskí vedci zo SAV dokazujú, že budovanie vlastných datasetov je pre našu krajinu kľúčovou šancou.O týchto, ale aj ďalších témach zo sveta umelej inteligencie, sa rozprávajú redaktori magazínu Živé.sk v novom vydaní podcastu PočúvAI.V podcaste sa dozviete aj o týchto témach: Prečo aktivita na legendárnom diskusnom fóre klesla o 99 % a ako sa mení vývoj softvéru pre agenty. Ako dopadol reálny záťažový test nového asistenta pri analýze neštruktúrovaných cenníkov a plánovaní výletu. Prečo Anthropic začína kvôli európskej legislatíve štatisticky označovať každý vygenerovaný text. Ako Google nakupuje milióny Teams správ za 10 miliónov dolárov a prečo Amazon v tajnosti ničí vzácne knihy. Ako vedci zo SAV učia pacientov po mozgovej príhode opäť rozprávať a prečo sú lokálne datasety kľúčové.Podcast pripravuje magazín Živé.sk .