Podcasty Aktuality.sk

Aj keď sa Štefan Zora narodil v roku 1949, jeho život bol poznačený holokaustom a tragickými rodinnými príbehmi. Mal však v sebe dostatok energie, aby sa stal hercom v detskej dramatickej skupine, absolvoval v Rakúsku medicínu a odišiel do Ameriky, kde sa stal psychológom. Tragédia holokaustu nebola len záležitosťou generácie, ktorá ho zažila ale aj tých, čo sa narodili po vojne. Potvrdzuje to aj príbeh Štefana Zoru.

Sviatočným hosťom Mimózy bol diplomat a bývalý minister zahraničných vecí Rastislav Káčer. V rozhovore sa podelil o to, ako prežíva vianočné sviatky, zaspomínal si na kúzlo Vianoc z detských čias a prezradil, že jeho posledným nesplneným životným snom bolo stať sa mužom v domácnosti. Hovoril aj o tom, aká dôležitá je podľa neho autenticita tradícií.V Mimóze s Rastislavom Káčerom sa (ne)dozviete:1:35 – ako prežíval Vianoce počas detstva;3:00 – ako sa cítil, keď zistil, že stromček a darčeky nenosí Ježiško;6:00 – v ktorom štáte bude tráviť tohtoročné Vianoce a prečo;11:35 – či má rád turistiku a hory;14:45 – ktorý sen si v nedávnom čase splnil;18:25 – aký najatypickejší vianočný pokrm jedol;22:40 – ktoré škótske jedlo je jeho obľúbené;26:00 – či si myslí, že na Slovensku dbáme o tradície;31:00 – v čom je pre neho koncept tradície problematický;35:00 – akú dišputu viedol s Karlom Schwarzenbergom;41:30 – či je „zvídavý“ človek a akými spôsobmi sa vzdeláva.

175. podcast Autobazar.EU - 1. januára 2026 nadobúda účinnosť novela Zákona o cestnej premávke, ktorá sa dotkne desiatok tisícov vodičov na Slovensku, ale aj cyklistov či kolobežkárov.Bez kontextu by sme povedali, že sa mení sa doba platnosti vodičských preukazov vydaných do roku 2013, cyklisti dostali rýchlostný limit a nasledujúca novela prináša aj zelené brzdové svetlo. Tieto zmeny si v tejto epizóde prejdeme podrobnejšie, a ako to už býva, nie je to vôbec tak negatívne, ako sa môže na prvé počutie zdať.Rýchlosť chôdze definovaná zákonom Asi všetci ste počuli o tom, že zákonodarcovia do legislatívy zahrnuli aj maximálnu rýchlosť chôdze, a to 6 km/h.Konkrétne ide o novelizovaný § 2, ods. 2 písm. s) so znením, že rýchlosťou chôdze sa rozumie rýchlosť neprevyšujúca 6 km/h. Ide o takzvané vymedzenie základných pojmov.Internetom kolovali vtipy, ale aj oprávnené obavy, že policajné hliadky budú merať rýchlosť chodcov a prípadne im ukladať blokové pokuty. Ako medzičasom potvrdil samotný Policajný zbor SR, rýchlosť chodcov sa merať nebude, a je na to dobrý dôvod.Norma 6 km/h doteraz v zákone chýbala, a predsa sa na ňu odvolávali niektoré paragrafy v rovnakom zákone - spravidla išlo o dovolenú rýchlosť kolobežiek, bicyklov, skateboardov a iných nemotorových dopravných prostriedkov na chodníkoch.V nadväznosti na túto novinku sa preto upravujú aj § 52 ods. 5) a odseky 1 a 6 paragrafu 55. Týkajú sa osôb, ktoré sa po chodníku pohybujú na lyžiach, korčuliach, kolobežke, skateboarde a na bicykli - tí po novom už zo zákona nesmú prekročiť rýchlosť 6 km/h.Svojím spôsobom tak skutočne dostali cyklisti maximálnu dovolenú rýchlosť, ale iba na chodníku. Na ceste platia pre cyklistov rovnaké predpisy ako pre autá.Naďalej pritom platí, že dospelý cyklista má využívať cestu, nie chodník. Bicykel na chodníku smú používať iba deti do 10 rokov a dospelí, ktorí jazdia na bicykli s dieťaťom alebo dieťa na bicykli sprevádzajú.Teraz si prejdime tie dôležitejšie zmeny, ktoré reálne zasiahnu desiatky tisíc slovenských motoristov.Lekárske prehliadky od vyššieho veku, počíta sa aj preventívka.Od 1.1.2026 platí, že na pravidelné lekárske prehliadky musia vodiči až od 70. roku života, a to raz za 5 rokov. Doteraz to bolo od 65. roku života.Novelizácia § 87 navyše zavádza aj novú výhodu, ktorá motoristom zjednoduší tento proces - za lekársku prehliadku sa môže považovať aj preventívna prehliadka u obvodného lekára. Táto preventívka však musí byť prevedená korektne, s ohľadom na potreby tohto zákona.Šoférom z povolania sa termíny kontrol nemenia Stríž v podcaste upozorňuje, že pre vodičov z povolania platia iné pravidlá. Tí musia absolvovať zodpovedajúce lekárske prehliadky každých 5 rokov bez ohľadu na vek, ale od 65. roku života už každé dva roky.Týka sa to ako vodičov z povolania, tak osoby vedúce vozidlá skupiny C1, C1E, C, CE, D1, D1E, D a DE.Znenie zákona od 1.1.2026:Pravidelným lekárskym prehliadkam každých päť rokov a po dosiahnutí veku 65 rokov každé dva roky sú povinní podrobiť saa) vodiči, ktorí sú držiteľmi vodičského preukazu Slovenskej republiky a ktorí vedú motorové vozidlo skupiny C1, C1E, C, CE, D1, D1E, D a DE,b vodiči, ktorí sú držiteľmi vodičského preukazu Slovenskej republiky a ktorí vedú vozidlo s právom prednostnej jazdy, motorové vozidlo využívané na zasielateľstvo a taxislužbu a na poskytovanie poštových služieb.Súvisiace zmeny vo vodičákoch (nielen) vydaných do roku 2013Spolu s lekárskymi prehliadkami od 70. roku života sa upravuje aj súvisiaci tretí a piaty odsek § 94.Platnosť bežných vodičákov na motocykle, osobné a ľahké úžitkové automobily a traktory je naďalej 15 rokov, najviac však do dovŕšenia veku 70 rokov (doteraz 65...

Do najnovšej epizódy podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk s Marekom Marušiakom a Rastislavom Konečným prijal pozvanie bývalý hokejista a mládežnícky reprezentant Michal Mrázik. Kariéru musel ukončiť už vo veku 23 rokov zo zdravotných dôvodov, no dnes o tomto období dokáže hovoriť s nadhľadom. Najnovšie vydal knihu, v ktorej otvorene opisuje svoj život.Čo ho priviedlo k písaniu knihy? Ako sa vyrovnával s predčasným koncom hokejového sna? A čomu sa venuje dnes, keď je zrazu slobodnejší než kedykoľvek predtým?„Kniha už bola napísaná. Začal som ju písať asi 5 rokov dozadu. Po tom, ako som ukončil kariéru, som sa ju rozhodol vydať. Chcel som vedieť, či som ako človek schopný vydať knihu,” prezradil v podcaste na ŠPORT.sk rodák z Liptovského Mikuláša, ktorý svoju knihu vyslal do sveta v slovenskej aj anglickej verzii.V rozhovore sa vrátil aj k rozhodnutiu ukončiť kariéru, ktoré síce neprišlo zo dňa na deň, no nieslo so sebou veľkú vnútornú ťarchu. Hovoril o bolestiach, zraneniach, psychickej neistote aj o tom, ako sa musel naučiť prijať fakt, že sen, ktorý si vysníval ako malé dieťa, sa nenaplní tradičnou cestou.Výraznou témou boli aj formujúce momenty jeho mladosti. Od odchodu do Švédska v mladom veku cez pôsobenie v zámorí až po tragickú smrť Borisa Sádeckého, pri ktorého kolapse bol priamo na ľade. Priznal, že práve tieto skúsenosti ho najviac posunuli po ľudskej stránke a dali mu nový pohľad na život.Na záver podcastu sa vrátil aj k samotnému posolstvu svojej knihy, ktorú nevníma cez čísla či predaje. Dôležitejší bol pre neho ľudský rozmer a osobná skúsenosť. „Pre mňa malo zmysel pomôcť aspoň jednému človeku. Keď sa mi jeden ozval, cítil som, že to celé malo význam,” priznal úprimne. Knihu vníma ako symbolické uzavretie jednej životnej kapitoly a dôstojnú bodku za kariérou.

Máme tu čas Vianoc a koniec roka. Obdobie bilancovania, pohody, ale aj čas, keď sa internetom šíria tie najbizarnejšie dezinformácie. Ktoré z nich nás tento rok najviac prekvapili – a ako je to vlastne so sobom Rudolfom a jeho svietiacim nosom? Aj týmto témam sa venoval vianočno-silvestrovský špeciál fact-checkerov. Veronika Jursová Prachárová v ňom diskutovala so šéfkou Demagóg.sk Veronikou Frankovskou a s analytikmi Demagóg.sk Palom Lackom a Palom Valíkom.Veronika Frankovská pri bilancovaní roka pripomenula, že na Slovensku prebehli masové protesty, ktoré premiér Robert Fico spájal s údajnou organizáciou zo strany Gruzínskej národnej légie na čele s Mamukom Mamulašvilim. „Neskôr sa však ukázalo, že tieto obavy neboli ničím podložené. Neexistovali žiadne vyšetrovania, ktoré by ich potvrdzovali, a pán Mamulašvili nemal ani žiadne sankcie, napríklad zákaz vstupu do schengenského priestoru,“ doplnila Frankovská.Analytika Pala Lacka znovu prekvapilo, že sa Demagóg.sk musí venovať témam, ktoré sú z hľadiska vedeckého poznania dávno vyriešené. „Napríklad otázkam, či žijeme klimatickú krízu – čo je dnes úplne zrejmé – alebo či je očkovanie bezpečné a účinné. Vieme, že nespôsobuje autizmus a pomohlo odstrániť alebo výrazne obmedziť množstvo civilizačných chorôb. Aj tak si niekedy kladiem otázku, prečo sa stále vraciame k týmto témam, namiesto toho, aby sme sa venovali niečomu inému,“ uviedol.Analytik Palo Valík zas za najbizarnejšie považuje dezinformácie, ktoré sa pravidelne týkajú Európskej únie a hovoria o vymyslených zákazoch či príkazoch. „Objavila sa napríklad dezinformácia, že Európska únia chce zakázať toaletný papier alebo prinútiť deti piť takzvané švábie mlieko. Tento rok sme sa stretli aj s tvrdením, že EÚ chce v rámci Zelenej agendy obmedziť veľkosť tanierov na 21 centimetrov – aj toto sa nám podarilo vyvrátiť,“ dodal Valík.

Slovenská hokejová extraliga má pred Vianocami odohraných 31 kôl. Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie) a Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) si tak pozvali do podcastu Trefné strieľanie bývalého hokejistu a experta JOJ Šport Martina Chovana a prebrali všetkých 12 tímov Tipsport ligy. Pozreli sa aj na to, ako to vyzeralo na každom štadióne na tribúnach.

Klinická psychologička Zuzana Kamendy vysvetľuje, ako spoznať moment, keď strácate kontrolu nad pitím, a prečo je veta „daj si aspoň jeden“ nebezpečnou manipuláciou.Vianoce a Silvester máme v našej kultúre neodmysliteľne spojené s hojnosťou, radosťou a oslavami. Pod pozlátkom kolied a svetielok však číha aj odvrátená strana reality.Pre tisíce Slovákov totiž Vianoce nie sú o darčekoch a pohode, ale o obrovskej sebakontrole a úzkosti z toho, aby nesklamali sami seba a dokázali odmietnuť tlak rodiny a známych, ktorí si myslia, že príležitostný sviatočný pohárik im predsa neuškodí.Prečo sa práve najkrajšie sviatky roka menia na rizikové obdobie z hľadiska závislostí? Ako prežiť Silvestra s čistou hlavou a ako pomôcť blízkym, ak vidíme, že to s alkoholom preháňajú? A ako si vytvoriť vlastné tradície, ktoré nemusia byť neodmysliteľne spojené s alkoholom?O spúšťačoch, recidíve či o vnucovaní alkoholu počas návštev sa v dnešnom podcaste Aktuality Nahlas budeme rozprávať s klinickou psychologičkou z Centra pre liečbu drogových závislostí Zuzanou Kamendy.Nahrávala Katarína Runnová.Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk.

Patrí medzi futbalistov, ktorí zanechali v najvyššej futbalovej súťaži na Slovensku svoj odkaz a rozhodne má na čo spomínať. V 65. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk sme sa pozhovárali s niekdajším ofenzívnym záložníkom Blažejom Vaščákom, s ktorým sme si pospomínali aj na slávne časy Petržalky z Ligy majstrov.Práve s mužstvom spoza Starého mosta totiž zažil jazdu, na ktorú sa spomína dodnes a Petržalka, v tom čase ešte FC Artmedia, ostáva aj naďalej jediným slovenským tímom, ktorému sa podarilo v hlavnej fáze Ligy majstrov vybojovať aspoň nejaké body.„Bielo-čierni” nielenže získali body, ale dokonca sa postarali o senzáciu, keď otočili zápas na pôde úradujúceho víťaza Ligy majstrov FC Porto zo stavu 0:2 a šokovali tým Európu. Nakoniec bola Artmedia len pár centimetrov od vyraďovacej fázy tejto prestížnej súťaže.Dnes 42-ročný bývalý futbalista si zaspomínal na svoje slávne časy, no vyjadril sa aj k súčasnému dianiu v Niké lige, k tomu, kto má podľa neho šancu obrať ŠK Slovan Bratislava o majstrovský titul, či má tréner Vladimír Weiss st. stále rovnaký „drive” ako za jeho čias v Petržalke a čo sa podľa neho slovenská futbalová reprezentácia má šancu prebojovať na MS 2026 v Kanade, USA a Mexiku.Viac sa už dozviete v poslednej tohtoročnej epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk, v ktorej sa futbalový redaktor Ján Jasenka porozprával s Blažejom Vaščákom.

Tvrdí, že Ježiš mu dal schopnosť liečiť a predáva kvapky proti zlým silám za desiatky eur. Samozvaný liečiteľ Ladislav Bango Radoský je fanúšikom alternatívnej medicíny. Najnovšie ponúka kapsule, ktoré vraj majú chrániť pred rakovinou. Tvárou produktu je liečiteľova partnerka Nadežda, ktorá tvrdí, že doplnok jej pomohol vyliečiť metastázy.Odborníci však pred týmto produktom varujú. Výživový doplnok môže rakovinu v určitých prípadoch dokonca vyvolať, tvrdí po analýze profesor Prírodoveckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a Univerzity Palackého v Olomouci Josef Jampílek.O tejto téme sme sa dnes rozprávali s redaktorkou Katarínou Runnovou, ktorá sa na pochybný výživový doplnok pozrela. Moderovala Frederika Lodová.Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk.

Nielen v decembri je pre obyvateľov Slovenska kľúčovou témou budúcnosť našej energetiky. Hovoríme o energetickej nezávislosti, úsporách a spravodlivej pomoci. S koncom štátnych dotácií na ceny energií stojí Slovensko pred otázkou: Ako zabezpečiť ľuďom lacné energie dlhodobo? Odpoveďou môže byť investícia do obnoviteľných zdrojov a systém, ktorý je pre mnohých stále neznámy – energetické spoločenstvá.Štúdia Greenpeace a Technickej univerzity v Košiciach ukázala, že obyvatelia panelákov môžu vďaka solárnym panelom a batériám ročne ušetriť tisícky eur a návratnosť investície je prekvapivo krátka. Prečo o tomto riešení nevie väčšina Slovákov a prečo napriek miliardám v eurofondoch nefunguje jeho podpora?Hostkou podcastu Ekocast, v ktorom sme sa o tejto téme porozprávali, bola Dorota Osvaldová, kampanierka z Greenpeace Slovensko.Čo sa v podcaste Ekocaste dozviete? Hoci sú eurofondy z Programu Slovensko k dispozícii, energetické spoločenstvá sú často vylúčené z dotačných programov, napríklad zo Zelenej domácnostiam. Ako je to možné a čo sa s tým dá robiť? V roku 2024 čelilo chudobe alebo sociálnemu vylúčeniu takmer milión Slovákov. Ako môže práve rozvoj energetických komunít prispieť k tlmeniu energetickej chudoby a stabilizácii nízkych príjmov? Sú energetické spoločenstvá cestou, ako spojiť požiadavku ľudí na nízku cenu a zároveň ich preferenciu pre zelený zdroj energie?

Dlhodobo upriamuje pozornosť na témy generačnej chudoby a bezdomovectva. Je v správnej rade neziskovky, na pomáhanie využíva aj svoj instagramový profil, kde má desaťtisíce fanúšikov. Človek nemusí byť megainfluencer, aby zmenil svoje okolie, tvrdí Zuzana Kovačič Hanzelová. Vypočujte si podcast Bod k dobru, v ktorom búrame tabu spojené so slovom filantropia. Vo svojej novinárskej práci si Zuzana Kovačič Hanzelová vybrala okrem politiky dve silné témy – ľudí bez domova a vylúčené komunity. V rovnakých oblastiach podporuje viaceré užitočné projekty, na pomáhanie a informovanie využíva aj sociálne siete. „Mám pocit, že dôležitejšie ako konkrétne zbierky je poľudšťovanie týchto tém. Každému z nás sa môže stať, že skončí na ulici. Tie príbehy sú často dosť bežné – rozvod, dlhy, žiadna záchytná sieť rodiny,“ upozorňuje známa slovenská novinárka. V podcaste sa dozviete:· s akými predsudkami prišla prvýkrát do osady,· v čom robila chyby ako televízna reportérka,· čo ju vyrušuje pri slovenských raperoch,· ako zmysluplne pomáhať cez sociálne siete,· prečo na Slovensku nemáme viac filantropov.Kto je Zuzana Kovačič Hanzelová?Študovala žurnalistiku, profesionálne sa venuje najmä politike a témam chudoby. Pracovala ako televízna reportérka, po odchode z verejnoprávnej televízie nastúpila do redakcie SME, kde moderuje reláciu Rozhovory ZKH a pripravuje podcast Dobré ráno, sobota. V roku 2017 bola nominovaná na ocenenie Roma Spirit.Bod k dobruV podcaste Bod k dobru už tretí rok predstavujeme inšpiratívne osobnosti z biznisu, kultúry a športu. Príbehy pomáhania sú pestré, od spontánnych činov až po premyslené projekty s veľkým spoločenským dopadom.Bod k dobru vám prináša Nadácia Pontis, ktorá sa dlhodobo venuje rozvíjaniu filantropie, sociálnych inovácií a zodpovedného podnikania.Podcast vzniká v spolupráci s portálom Aktuality.sk a moderuje ho Martin Staňo.

Po roku sú tu opäť. Vianoce. Ak by sme šli len po slovenskom výraze - „vianoce“, na prvú by sme v ňom nenašli nič. Pozornejším možno neunikne odkaz na noc. Viac v sebe nesie nemecký ekvivalent Weihnachten – Sväté noci. Či talianske Natale. Je v nich odkaz na tú biblickú noc, keď sa kdesi v júdskom Betleheme práve v noci narodilo dieťa Ježiš. Sväté dieťa, lebo malo byť synom Boha. Aj tá noc sa odvtedy volá svätou – Weihe nacht, v slovenčine akosi skomolene vianočnou. Delia nás od nej už len hodiny. No na rozdiel od pokoja, s ktorým sa zvykne spájať noc, tu máme hektiku predvianočného zhonu. Lebo veď je treba všetko pripraviť. Ako sa pripravuje na tú NOC kapucín, kňaz, misionár milosrdenstva….. a pesničkár Félix Ján Tkáč alias Felice? A aké je to byť rehoľníkom – a teda zasväteným dôsledkom príbehu tej Svätej noci – v spoločnosti, keď vychádzajú zásadné texty, ktoré konštatujú, že Boh nikomu nechýba a aj bez neho dokážu ľudia žiť šťastný život?Pozývam vás do predvianočnej spoločnosti brata Félixa.

O otvorených vzťahoch sa na Slovensku mlčí, to však ale neznamená, že tu nie sú. A hoci žiť v polyamornom vzťahu môže byť extrémne náročné, v kríze to pre niekoho môže byť naozaj jedným z možných riešení, myslí si odborníčka. O tom, aké tu ale platia pravidlá a tiež o tom, čo túto generáciu v manželstve dnes najviac trápi a s čím zápasia dvojice oproti generácii našich rodičov, sa rozprávame v Pre mamy s Babsy.Nie je žiadnym tajomstvom, že zhruba polovica manželstiev alebo partnerských vzťahov na Slovensku končí rozvodom a rozchodom. Aké dôvody by sme za rozpadom vzťahov mali hľadať? Neveru, odcudzenie, rôzne názory na výchovu detí alebo „únavu materiálu“?Dnes sa v relácii Pre mamy s Babsy budeme naozaj otvorene rozprávať práve na túto tému, v diskusii Babsy privítala dokumentaristku a režisérku Dianu Fabianovú a vzťahovú terapeutku a life koučku Inku Groholovú. Dozviete sa: že až polovica manželstiev na Slovensku sa rozpadá a podľa odborníčky sa aj polovica detí u nás rodí do vzťahov mimo manželstva prečo je to tak a prečo napríklad mali naši rodičia vo vzťahoch viac intimity, ako my dnes ako práve aj narodenie dieťaťa a zmena, ktorá s tým prichádza, môže byť tým, čo spustí krízu vo vťahu kedy a prečo muži odchádzajú čo o Slovákoch vypovedá to, že pôvodne film Hranice vernosti vôbec nemal byť o autorke ako funguje jej otvorené manželstvo či sa dá zmieriť a nebáť sa, ak do života jej partnera vstúpi niekto, kto naozaj môže ohroziť ich vzťah (mladšia a krajšia?) a samozrejme aj naopak - ako to môže vnímať jej manžel, keď sa ona stretáva s takým mužom kedy v polyamórnom vzťahu s manželom obaja využili právo veta na toho, s kým sa ich partner bude stretávať či je monogamia naozaj jediná správna cesta, alebo prečo si to aspoň väčšina z nás myslí a ešte omnoho viac

Eva mala iba 16 rokov, keď sa vrátila z koncentračného tábora. Doma našla iba otca, ktorý gestapu ušiel doslova zázrakom. Z koncentračného tábora, kde väzňov triedil doktor Mengele, sa však nikdy nevrátil ani jej starší brat, ani stará mama. Eva na krajinu, ktorá umožnila deportácie vlastných občanov, nezanevrela. Pre emigráciu sa rozhodla až po tom, keď jej manžela ŠtB nútila do spolupráce výmenou za víza. Jej dcére zase komunisti neumožnili študovať. V zahraničí sa neskôr stala významnou vedkyňou.

Na zimnej olympiáde v Taliansku 2026 nás budú reprezentovať aj traja skialpinisti. Miestenku si vybojovali Rebeka Cully, Jakub Šiarnik a Marianna Jagerčíková, pozvanie do nášho Olympijského videocastu prijali prví dvaja menovaní. Rebeka Cully a Jakub Šiarnik prišli do nášho štúdia hneď po prílete z USA na Slovensko a porozprávali o súťažnom skialpinizme a celej kvalifikácii. Marianna Jagerčíková žije vo Francúzsku a bohužiaľ sa tak na natáčaní nemohla zúčastniť.Olympijský videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.Čo sa dozviete v rozhovore?ako sa kvalifikovali na olympiáduže Jakub Šiarnik mal všetko vypočítanéako im pomohla česká smolaako funguje súťažný skialpinizmus?že sa ho snažia robiť atraktívny pre divákovže sa dá robiť aj na Pezinskej Babeaký je to finančne náročný šport a ako finančne fungujú

Nezdravé a sladké jedlo nesmie byť na mise a na očiach, lebo sa prejete. Naložte si jeden zákusok a choďte ho zjesť do inej miestnosti a potom sa nevráťte k zvyšku jedla. Hýbte sa každý deň a dodržte svoj plán jedla – raňajky, obed a večera. Nejedzte celý deň. To je len niekoľko rád, ktoré v podcaste TELO odporúča psychológ.Michal Plevka je psychológ a odborník na návyky. Obezita je podľa neho výsledkom opakovaných zlých rozhodnutí. Ľudia jedia, keď sú unavení, nervózni, neštastní a tak aj podvedome prijímajú obrovské množstvá kalórií. Dostanú sa tak do zvyku – a keď ho zopakujú tisíckrát, budú obézni. Cestou von je teda upraviť zvyky. Neznamená to len menej alebo inak jesť. Váš problém môže vyriešiť aj spánok, obľúbený seriál či prechádzky so psom.Ak chcete dodržať svoje predsavzatie, nesmie to byť vágne – teda napríklad viac cvičiť. Musíte ich konkretizovať do presného plánu – teda že pôjdete cvičiť v pondelok, stredu aj piatok. Zároveň si musíte naplánovať aj plán B a plán C, keď nebudete stíhať cvičiť. Michal Plevka odporúča zrešeršovať si aj reštaurácie v okolí a zistiť, kde si kúpite zdravé jedlo, ak si nebudete stíhať navariť. Majte vytiahnutú podložku na cvičenie, aby ste ju videli. Naopak, sladkosti by ste si mali skryť.Rozhovor nahrával Peter Hanák.

Lucia Szabová (27) je klenot slovenského MMA. Doposiaľ neporazená bojovníčka (10-0) je úradujúcou šampiónkou Oktagonu v bantamovej váhe (61,2 kg), vo svetovom rebríčku jej patrí 20. miesto. Môže sa stať prvou Slovenkou v UFC a po Ľudovítovi Kleinovi a Martinovi Budayovi treťou celkovo. Ešte predtým si však stanovila veľkú výzvu v Oktagone, túži sa stať šampiónkou aj v mušej váhe (56,7 kg). Nielen o tom hovorila v podcaste Staredown na ŠPORT.sk.Čo sa dozviete v rozhovore?Prečo ide o váhu nižšie a prečo sa toho zároveň obáva?Prečo nateraz odmieta UFC a kedy nastane správny čas?Ako vníma potenciálne zápasy s Pudilovou, Bledou a so Smolkovou?Uživí ju dnes MMA alebo potrebuje zadné dvierka?Prečo nemôže byť súčasťou Dukly, kým Attila Végh áno?Ako vyzerajú Vianoce Lucky Szabovej?

Jozef Golonka, jedna z najväčších legiend slovenského hokeja, sa v podcaste Góly z bufetu s Tomášom Prokopom a Marekom Marušiakom rozhovoril o neuveriteľných príbehoch zo svojej kariéry. Od ponúk z NHL cez stretnutia so svetovými lídrami až po takmer smrteľný úraz – rozhovor je plný momentov, o ktorých málokto vie.Jozef Golonka na úvod odhalil svoj vzťah k Nitre, kde strávil detstvo počas vojny a kde neskôr pomáhal budovať hokej. Spomína, ako s krompáčom v ruke stál pri stavbe prvej ľadovej plochy a ako neskôr vybojoval v Prahe 365 miliónov korún na postavenie krytej haly vo Zvolene. „Za to som dostal župan od Zvolena. To je pre mňa väčšia pocta ako niektoré iné veci,” povedal dojato.Najšokujúcejšie sú jeho spomienky na rok 1960, keď dostal ponuku z Toronta Maple Leafs. „Bol som prvý Európan, ktorý sa mal dostať do NHL, keď bolo len 6 klubov,” vysvetlil s tým, že v hokejovej Sieni slávy v Toronte má dodnes dres s číslom 19. Režim ho však nepustil a táto situácia sa opakovala každý rok. Jozef Golonka vtipne spomínal na kanadských „skautov”, ktorí mu dávali podpisovať prázdne papiere len preto, aby mali zaplatený výlet do Československa.Legendárny útočník otvorene hovoril aj o najtemnejšom momente kariéry – v roku 1962 sa po zákroku švédskeho hráča ocitol na pokraji smrti. „Mal som 34 kg, všetci ma odpísali,” spomína na 3,5 mesiaca v nemocnici, kde ho liečili na tuberkulózu, hoci išlo o zápal pohrudnice. Zachránilo ho až radikálne rozhodnutie lekárov. O rok neskôr už hral na olympiáde v Innsbrucku a Rusom dal 2 góly.Zaujímavé sú aj príbehy z medzinárodnej scény. Jozef Golonka rozprával, ako potriasol rukou anglickej kráľovnej, švédskeho kráľa aj prezidenta Richarda Nixona, ktorého musel opraviť, že nie je Slovinec, ale Slovák. „Tieto zážitky mi nikto nezoberie. Ľudia ponúkajú peniaze za tieto memorabílie, ale ja ich nepredám,” skonštatoval s hrdosťou.Kriticky sa vyjadril k aktuálnej situácii v slovenskom športe: „Protekcionizmus v športe neexistuje – buď vyhráš, alebo prehráš. A u nás sme sa naučili niečo iné.” Mrzí ho, že slovenské médiá nedostatočne pripomínajú velikánov hokeja a návštevnosť na zápasoch klesá.Jozef Golonka odhalil aj príbeh o neuznanom góle v Štokholme, ktorý mu neuznal legendárny rozhodca Josef Kompalla. „Ak by mi ten gól uznal, mal by som zlatú medailu,” povedal o stretnutí s Josefom Kompallom po rokoch v Garmisch-Partenkirchene.Dojemné sú spomienky na spoluhráčov – Jardu Holíka, Gusta Havla či Stana Mikitu, ktorý ho priamo na ľade prehovával, aby utiekol do Kanady. „Hovoril mi: ‚Budeme hrať spolu, budeme najlepší.' Ale ja som mal len pás na pančuchy a niečo k tomu,” spomína so smiechom na ich tajné stretnutie za zatvorenými dverami.„Žiletka”, ako znie prezývka Jozefa Golonka, chystá aj štvrtú knihu, v ktorej by chcel napísať veci, o ktorých doposiaľ mlčal. „Teraz už môžem povedať to, čo som predtým nemohol,” avizuje ďalšie šokujúce odhalenia.

Európska Únia poskytne Ukrajine pôžičku vo výške 90 miliárd eur na najbližšie dva roky. Dohodla sa na tom dvadsaťsedmička po pätnásťhodinovom rokovaní bruselského samitu. Slovensko, Maďarsko a Česká republika sa však nebudú podieľať na jej garanciách.Miliardy Ukrajine si pritom Únia požičia na trhoch v rámci svojho dlhového programu. Na avizovanom použití zmrazených ruských aktív vo výške 210 miliárd na tzv. reparačnú pôžičku ešte musí pracovať Európska komisia. Dostala na to mandát európskych lídrov.„Z Európy to Putinovi vysiela jasný signál: Táto vojna sa neoplatí. Ruské aktíva si ponecháme zmrazené, kým Rusku Ukrajine nezaplatí reparácie“ – takto reagoval nemecký kancelár Fridrich Merz. Naopak maďarský Viktor Orbán hovorí o „stratených peniazoch“, ktoré Únia od Ukrajiny neuvidí.Čo znamená pôžička európskej dvadsaťsedmičky Ukrajine? A akým spôsobom sa majú použiť zmrazené ruské aktíva vo výške 210 miliárd? Otázky pre Pavla Havlíčka z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Karol Wimmer, najúspešnejší mládežnícky tréner slovenského basketbalu posledných rokov, sa v podcaste Pod košom s Tomášom Kotlárikom rozhovoril o práci s talentmi, problémových rodičoch aj o tom, prečo projekt NextGen nedozrel. Rozhovor prináša otvorený pohľad do zákulisia výchovy basketbalových hviezd.Karol Wimmer, ktorý pravidelne od roku 2020 získava ocenenie najlepšieho mládežníckeho trénera v ankete Basketbalista roka, v úprimnom rozhovore vysvetlil, prečo je vzdelávanie trénerov jednou z najväčších výziev slovenského basketbalu. „Netreba veci preceňovať. Verím, že budú aj iní, ktorí preberú to žezlo,” hovorí skromne o svojich úspechoch.Zaujímavá je jeho analýza dnešných detí a rodičov. Karol Wimmer otvorene hovoril o fenoméne „helicopter parent” a „snowplow parent” – rodičov, ktorí neprimerane zasahujú do tréningového procesu. „Je to o nastavení pravidiel od začiatku. My ideme ‚old school' prístupom – aby to tie deti mali ťažké a museli sa niečím prehrýzť,” vysvetlil svoju filozofiu.Tréner Inter SB Akadémie odhalil aj zákulisie práce s talentmi. Priznáva, že nie každé dieťa má potenciál na profesionálnu kariéru, no všetci môžu byť v budúcnosti užitoční pre basketbal ako rodičia, sponzori, rozhodcovia či tréneri. „Talent je 5 %, všetko ostatné je o tom, kto ako chce pracovať,” skonštatoval pragmaticky.O Sebastiánovi Rančíkovi, ktorý dnes hrá v NCAA a má reálnu šancu dostať sa do NBA, hovoril Karol Wimmer s patričným nadhľadom: „Mal asi 14 rokov, keď povedal, že chce hrať v NBA. V lete mi už hovoril, že sa chce v nej udržať.” Tréner vysvetlil, prečo nechal Sebastiána Rančíka aj Timoteja Malovca dlho hrať na pozícii rozohrávača, hoci mohli kvôli výške hrať pod košom.Kriticky sa vyjadril k zrušeniu projektu NextGen, ktorý mal dať priestor najtalentovanejším slovenským tínedžerom v najvyššej súťaži. „Na Slovensko to nedozrelo. Pýtam sa, či je kvalita zahraničných hráčov v našej lige naozaj taká, že by im mladí Slováci nemohli konkurovať,” kladie otázku, ktorá rezonuje celým slovenským basketbalom.Karol Wimmer sa venoval aj problematike pozície rozohrávača, na ktorú muselo Slovensko naturalizovať hráčov zo zámoria. Vysvetľuje, že problém nie je len v technických zručnostiach, ale aj v charakterových črtách a líderskych schopnostiach, ktoré sa od mladých slovenských hráčov v nižších kategóriách dostatočne nevyžadujú.Zaujímavý je aj jeho pohľad na moderné trendy – od vplyvu sociálnych sietí na mladých hráčov cez obrovské finančné balíky v NCAA až po využívanie pokročilých technológií a dát v tréningovom procese. „Vymyslené je všetko, náš šport zaznamenal v silovej príprave a biomechanike obrovský pokrok,” vysvetľuje, ako sa sám vzdeláva.Na záver Karol Wimmer otvorene priznal, že minulý rok bol pre neho ťažký a uvažoval o konci. „Mal som dosť toho, čo sa dialo okolo, ale podarilo sa mi z toho vyhrabať,” hovorí o náročných momentoch v kariére.Rozhovor, ktorý moderuje Tomáš Kotlárik, poskytuje vzácny pohľad do práce človeka, ktorý formuje budúcnosť slovenského basketbalu a ktorého absolventi dnes hrajú aj na univerzitách v USA.

Poslanci prelomili prezidentovo veto a schválili zmenu úradu na ochranu oznamovateľov. Diskusia odhalila nedostatok podloženej argumentácie a šíriace sa dezinformácie.Poslanci Národnej rady SR prelomili veto prezidenta Petra Pellegriniho a opätovne schválili zákon týkajúci sa transformácie Úradu na ochranu oznamovateľov na nový úrad. Aké boli ich argumenty? Čo táto zmena znamená v praxi a aké dezinformácie sa v tejto súvislosti šírili?Aj týmto témam sa venoval nový podcast Nezablúďme v bludoch. Veronika Jursová Prachárová v ňom diskutovala so šéfkou Demagóg.sk Veronikou Frankovskou a následne s predsedníčkou Úradu na ochranu oznamovateľov Zuzanou Dlugošovou.V úvode Veronika Frankovská upozornila na viacero dezinformácií, ktoré sa v poslednom období objavili v informačnom priestore. Spomenula napríklad špekulácie, podľa ktorých mali byť zrážky či takmer zrážky vlakov údajne zosnované s cieľom vyvolať protesty proti vláde.„Po proteste proti progresivizmu v Košiciach sa navyše šírila fotografia, ktorú v skutočnosti vytvorila umelá inteligencia. Na snímke pritom neboli Košice ani len rozpoznateľné,“ upozornila Frankovská.V súvislosti s Úradom na ochranu oznamovateľov sa podľa nej medzi politikmi šírilo najmä nepravdivé tvrdenie, že ochranu okolo vyšetrovateľa Jána Čurillu udelil práve tento úrad. „To nesedí. Ochranu v takýchto prípadoch udeľuje prokurátor, konkrétne špeciálna prokuratúra,“ vysvetlila Frankovská.V druhej časti diskusie predsedníčka Úradu na ochranu oznamovateľov Zuzana Dlugošová uviedla, že o plánovanom zrušení úradu sa dozvedela zo SMS správ od novinárov. Na argument niektorých poslancov, že agenda sa má presunúť na nový úrad, reagovala otázkou: „Prečo je potrebné rušiť pôvodný úrad? Ak zužujete alebo rozširujete právomoci, prípadne meníte procesné pravidlá konaní, nepotrebujete na to novú inštitúciu. Tá existujúca je už etablovaná.“Dlugošová zároveň zdôraznila, že nevidí žiaden legitímny dôvod na zrušenie úradu. „Ja tu nevidím žiaden dôvod a podľa mňa ho nevideli ani odborníci,“ dodala.Predsedníčka úradu zároveň pripomenula, že Slovenská republika má medzinárodné záväzky v oblasti fungovania nezávislých inštitúcií a zabezpečenia autonómneho kanála na prijímanie oznámení. Tieto záväzky vyplývajú aj z Plánu obnovy, kde je Úrad na ochranu oznamovateľov uvedený ako súčasť míľnika v oblasti boja proti korupcii.„Niekoľko stoviek tisíc eur z Plánu obnovy bolo investovaných do propagácie úradu, aby sa dostal do povedomia verejnosti a aby bolo jasné, akú má úlohu a kompetencie,“ uzavrela Dlugošová.

Slovensko má za sebou ďalší „bohatý“ rok.Tvorcovia Ťažkého týždňa v predposlednej tohtoročnej epizóde našli rým na všetky koaličné „kúsky“.Epizóda je sponzorovaná.

Hlas sa nevenuje reálnym problémom ľudí, ale dva roky rieši zástupné témy, ako napríklad čurillovcov. Hovorí to Ján Ferenčák, ktorý je stále členom strany, no myslí si, že ho vylúčia. Pripomína, že pred voľbami sľubovali slušnosť, no bijú sa, sľubovali zlepšenie života bežných ľudí, ktoré sa nekoná. O čom hovoril s Robertom Ficom, aká je situácia v Hlase a akým problém čelí ako primátor v Kežmarku?V podcaste s poslancom Jánom Ferenčákom sa dozviete:– od 1. minúty – ako vníma roztržku v parlamente;– od 2:00 – či boli jeho kolegovia z Hlasu opití a či sa obvykle v NRSR pije;– po 4:30 – prečo bolo na schôdzi napätie;– po 6:00 – čo sú problémy v koalícii;– od 8:30 – že komunikuje len Robert Fico;– po 9:00 – či je stále koaličným poslancom;– od 13:00 – čo bude chcieť presadiť na oplátku, ak bude koalícia potrebovať jeho hlas;– po 14:30 – o čom sa rozprával a o čom sa ešte len bude rozprávať s Robertom Ficom;– od 16:30 – že keby chcel byť ministrom, už je, ale nechcel byť pod Smerom;– po 18:30 – ako sa Hlas veľmi rýchlo vzdal svojej údajnej priority o európskom ukotvení;– od 19:30 – že Petra Kmeca nezvolili do funkcie, lebo je okolo jeho dotácii priveľa otáznikov;– od 21:30 – že koalícia hovorí o rešpekte voči inému názoru a pritom všetky iné názory postihujú;– od 23:00 – či sa ide pokúsil zmeniť v Hlase predsedu;– po 24:00 – čo bude robiť, keď ho vylúčia zo strany;– od 25:00 – či Pellegriniho veto bol zdvihnutý prst predsedovi Šutajovi Eštokovi;– po 25:35 – že Hlas rieši zástupné témy, nepomáha ľuďom a nemá výsledky;– od 27:00 – že predseda Matúš Šutaj Eštok by sa mal obhájiť pred radovými členmi strany;– po 28:30 – či sa vie Šutaj Eštok zmeniť, či je herec a či je čestný chlap;– od 30:00 – že žiada demokratizáciu Hlasu, kde rozhoduje len úzka skupina;– po 31:00 – či má predseda vyzývateľa a prečo ho netreba vymeniť až pred voľbami;– od 33:00 – či niektorí Hlasáci skončia naspäť v Smere;– po 36:00 – do akej miery nám pre zrušenie úradu hrozí strata európskych peňazí;– od 37:00 – prečo ako primátor Kežmarku chce stavať domov dôchodcov proti vôli zastupiteľstva;– po 41:00 – prečo v Kežmarku vyhráva zákazky firma Milanko, ktorej výstavba sa pravidelne nakoniec predraží;– od 45:00 – či to neskončí tak, že domov dôchodcov sa nepostaví, lebo mu chýbajú peniaze, ktoré mu zastupiteľstvo neschválilo.

Pravými vlastencami a skutočnými konzervatívcami sú dnes liberáli. Práve liberáli sú teraz tí, ktorí obhajujú tradičné poriadky a liberáli tu bránia našu vlasť pre nás všetkých, hovorí antropológ Juraj Buzalka. A ktože sú to tí pornokresťania? Rozoberanie inštitúcií - od verejnoprávneho Telerozhlasu, cez NAKU či Špeciálnu prokuratúru až po aktuálne Úrad na ochranu oznamovateľov. Permanentné útoky na médiá, novinárov, občianskych aktivistov či mimovládny sektor - a to ako sa aktuálne ukázalo i protiústavnou legislatívou. Oslabovanie dôvery v štát, jeho inštitúcie, ale aj dôvery medzi občanmi samotnými. Neustála polarizácia, šírenie lží a demagógie a živenie strachu - dokonca i voči niečomu takému, ako je veda či progres. No a do toho postupný, no čoraz viditeľnejší úpadok štátu a všetkého toho, čo tento štát môže a aj má pre občanov robiť.Havarujúce vlaky, padajúce mosty, nedostavané diaľnice, charitatívne zbierky na život zachraňujúce lieky, zhoršujúce sa výsledky školákov, čoraz masovejší útek mladých mozgov do zahraničia, zdravotnícke služby za stále viac narastajúce poplatky, rozklad ochrany prírody i kultúrnej sféry.No a do toho všetkého čoraz vyššie dane, odvody a tri mnohomiliardové vládne konsolidácie bez prakticky akéhokoľvek zmysluplného výsledku ako i prepad našej krajiny prakticky vo všetkých merateľných parametroch na samých chvost Európskej únie.I tak vyzerá obraz Slovenska na sklonku roka 2025. Štátu postavenom na parlamentnej demokracií. Je však toto ešte demokracia alebo sa to už skôr blíži k tomu, čomu sa hovorí ochlokracia či dokonca kakistokracia, teda vláda toho najhoršieho? Vládne tu ešte rozum alebo nás už opanovali vášne, klanová mentalita a bezohľadné sebectvo na úkor spoločenstva, v ktorom žijeme?Aký príbeh si teda dnes Slovensko vlastne píše? Vieme si to vôbec zadefinovať a chceme aby tento malý kúsok zeme, ktorý voláme našim domovom, mal aj nejakú vyššiu ideu a zmysel?Sedliak je od slova sedieť, teda je to o tom, vysedieť problém, nevšímať si ho, prikrčiť sa a azda ho i nejako prežiť. V tom je základ našej DNA, hovorí autor kultovej knihy Postsedliaci Juraj Buzalka a ako dodáva" "Tak, ako vždy v minulosti závisí od agilnosti a schopností tej malej menšiny, ktorá to môže zmeniť. Nemôžeme čakať, že väčšina sa postaví a bude konať dobro a sama si vyberie tú správnu cestu. To je otázka, na tú elitu, ktorá tu na Slovensku vždy bola elitou, práve na nich sa dnes treba obracať."Témy pre sociálneho antropológa Juraja Buzalku. Počúvate Ráno Nahlas.

Sudcovia Ústavného súdu v Košiciach spravili dve významné rozhodnutia. Za protiústavný vyhlásil zákon, ktorý obmedzoval fungovanie mimovládnych organizácií. Verejný ochranca práv označil tento krok za „cenný vianočný dar demokracii“.Katarína Batková z organizácie Via Iuris v dnešnom podcaste hovorí, že sa sudcovia postavili na stranu občianskej spoločnosti. Zákon totiž obmedzoval právo občanov na združovanie.Parlament strávil prerokovávaním zákona, ktorý má zrušiť Úrad na ochranu oznamovateľov, strávil takmer celú poslednú tohtoročnú schôdzu. Úsilie koaličných poslancov bolo nateraz márne. Ústavný súd zastavil účinnosť zákona a povedal, že sa naň pozrie podrobnejšie.Nahrával Vladimír Amrich.Na podcaste spolupracovali Sophia Štefániková a Adam Obšitník.

„Putinova vojna akoby mi zobrala život, odvtedy žijem v zlom sne“, hovorí Oleksandra Sherhina, ktorú vojna vyhnala z domova na predmestí Kyjeva. Ráno 24. februára. Malo byť dňom narodenín jej syna. Stalo sa dňom vojny. Tiež dňom, keď prišla o prácu. A o pár dní prišla k bolestnému rozhodnutiu, že príde aj o domov. To všetko pre agresiu, za ktorou stál Vladimír Putin. Nemá preňho iné pomenovanie ako terorista. A s teroristom sa nerokuje. Je presvečená, že s takými ľuďmi sa ani neuzatvárajú dohody. Tobôž mierové. Oleksandra Sherhina. Ukrajinka, ktorá našla svoj druhý domov na Slovensku. „Keby som nemala syna, zostala by som tam a šla by som aj na front“, hovorí. Z Ukrajiny ju vyhnala zodpovednosť za jeho bezpečie, vysvetľuje.Na Slovensko ich vojna vyhnala podľa rôznych zdrojov do 400-tisíc. Tie oficiálne hovoria o približne 200-tisíc občanoch Ukrajiny, ktorí tu našli svoj domov v čase vojnového besnenia Putinovej mašinérie. Ide o tých, čo sú pod dočasnou ochranou, s dočasným pobytom či pobytom trvalým. Pre zvyšok bolo Slovensko prestupnou krajinou. Speváci, hudobníci, vedci, ale i ľudia s prozaickejšími povolaniami, ktorí denne nastupujú do prevádzok s pásovou výrobou, či vozia nás v taxíkoch našich miest. Spája ich osud vyhnancov vojnového besnenia. Jednou z nich je Oleksandra Sherhina. Z Kyjeva. S bytom z predmestia, ktoré je neďaleko smutne známej Irpine. Domov opustila už v prvé dni invázie, keďže ruské vojská sa dostali nebezpečne blízko. V okupovanej oblasti – v rodisku mamy – v Berďansku zostala zo zdravotných dôvodov časť príbuzenstva. A ona -Oleksandra – zakotvila v Bratislave. Fotografka Pohody, či Novej cvernovky. A najnovšie aj so skúsenosťou vlastnej kaviarne. Čo robí so životmi vojna? Ako ich premieňa rozpínavosť mocných? A aká perspektíva sa črtá v časoch, keď akoby rástlo porozumenie medzi Trumpom a Putinom, no na úkor záujmov Ukrajincov? Témy pre Oleksandru Sherhinu, Ukrajinku, ktorá našla útočisko v Bratislave. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Igor Matovič a Robert Fico sa dopĺňajú i potrebujú. V každom prípade si pomáhajú a pokiaľ bude šéf Hnutia Slovensko na politickej scéne, tak bude večným problémom stabilnej opozičnej alternatívy, tvrdí politológ Radoslav Štefančík. Vládna koalícia podľa neho urobila z parlamentu impotentnú inštitúciu. Kde sa zastaví valcovanie nezávislých inštitúcií a právneho štátu?Úrad na ochranu oznamovateľov, predtým verejnoprávna RTVS, Špeciálna prokuratúra, NAKA, ale aj Slovenská národná galéria, Bibiana či Slovenský hydrometeorologický ústav. Vládna koalícia rozoberá štát - a jeho inštitúcie - kocku po kocke ako z akejsi veľkej stavebnice autokracie.Rozoberanie štátu inštitúcia po inštitúcií. Snaha vládnej moci o čoraz väčšiu kontrolu celej spoločnosti. Zároveň štát, ktorý sa mení na čoraz viac kolabujúceho Potemkina. Neustále vlakové havárie, zbierky na životne dôležité lieky po internetoch, mládež utekajúca z krajiny a k tomu mnoho miliardové konsolidačné balíčky míňajúce sa akýmkoľvek zmysluplným výsledkom. Žiadna „Slayáda“ to veru nie je. Je to Slovensko na konci roka 2025.No a ponuka akejkoľvek stabilnej alternatívy je stále veľmi krehká, nejednotná a bez hlbšej vízie, pričom ju zásadne komplikuje faktor zvaný Igor Matovič. Téma dnešného podcastu s politológom Radoslavom Štefančíkom.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Slovenská hokejová reprezentácia má za sebou posledné prípravné zápasy pred olympiádou. Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie) a Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) si tak pozvali do podcastu Trefné strieľanie hokejistu Juraja Mikúša a spoločne predebatovali nielen skončený turnaj, no riešili najmä predpokladanú nomináciu a zostavu Slovenska na ZOH 2026. Spoločne si skúsili poskladať aj útoky.

Slovensko formuje svoju environmentálnu zodpovednosť a, veru, máme byť na čo hrdí. Zálohovanie nápojových obalov sa totiž pre väčšinu z nás stalo bežnou súčasťou života. Naša krajina sa v tejto oblasti zaradila medzi najúspešnejšie v Európe. Len nedávno sme dosiahli impozantný míľnik – prekročenie hranice štyroch miliárd vyzbieraných PET fliaš a plechoviek od spustenia systému. Tieto výsledky hovoria jasnou rečou o mimoriadnom zapojení našej spoločnosti.Aké sú kľúčové faktory tohto úspechu? Aký vplyv má zálohovanie na čistotu nášho životného prostredia a aké poznatky nám prináša najnovší rozsiahly prieskum?Na tieto a mnohé ďalšie otázky nám v podcaste Na tému odpovedal Marián Áč, generálny riaditeľ Správcu zálohového systému.

Zbierky na výzbroj, muníciu a dokonca i rakety pre ukrajinskú armádu. Iniciatíva Darček pre Putina vyzbierala na pomoc pre Ukrajincov už viac ako miliardu českých korún. Aktuálne sa zbiera na 50 sanitiek Oksana. Podporujeme tých, ktorí bojujú pretože sa chcú brániť agresií, hovorí Jozef Dobrík z tejto iniciatívy. A prečo v kognitívnej vojne s Ruskom prehrávame? Príbeh dnes už legendárnej sanitky Oksana sa začal písať v novembri 2024 kedy sa sedem žien zo Slovenska vydalo na Ukrajinu aby brániacej sa armáde priviezli evakuačné sanitky, medzi nimi aj Oksanu. Už o dva mesiace ju však ničivo zasiahol ruský dron. Potreba záchrany ranených priamo z miest bojov však týmto príbehom ani zďaleka nekončí, práve naopak.No a práve o tom je myšlienka aktuálnej zbierky "Operácia Oksana 50," teda nákup 50 poľných sanitiek pre Ukrajinu. Zbierku organizuje občianska iniciatíva Darček pre Putina, ktorá vznikla na podporu ukrajinskej armády po napadnutí nášho východného suseda Ruskom. Z vyzbieranej sumy viac ako miliarda českých korún, tak boli zákupené húfnice, drony, množstvo streliva, lekárničiek, dávok jedla pre vojakov, ale aj vrtuľník Čestmír či dokonca raketa Dana. Za iniciatívou stojí aj grafický dizajnér, ako i bývalý člen vedenia Stratkomu expremiéra Fialu, Jozef "Dodo" Dobrík.Je správne posielať na Ukrajinu zbrane a má to dnes ešte stále zmysel? Neskončí táto pomoc napokon v nejakej ukrajinskej korupčnej schéme a ako tomu táto iniciatíva vie zabrániť? Je toto naozaj naša vojna a čím presne sa nás týka?No a čom je strategická komunikácia štátu a prečo na ňu tento štát prakticky úplne rezignoval? Ako prebieha kognitívna vojna a prečo v nej dnes až zúfalo prehrávame? A vieme vôbec čo sú to tie hodnoty, ktoré tomuto štátu dávajú zmysel a ktoré by stálo za to brániť ich aj zo zbrańou v ruke?Ak mám z niečoho obavy, tak z toho, ako je táto vojna nevidená a ako sme na ňu zúfalo nepripravení. Odolnosť sa však dá budovať aj na úrovni komunity. Hodnoty, ktoré stojí za to brániť, sú všade okolo nás a ak to neurobíme my, zvíťazí tá strana, ktorá do toho investuje viac úsilia. Takže, "Preboha, budujme niečo a bráňme hodnoty, ktorým veríme," odkazuje Dodo Dobrík.Ráno Nahlas s Jozefom Dobríkom z iniciatívy Darček pre Putina. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Cestovanie vlakom na Slovensku je opäť lotéria. Vlani cestujúci mrzli v pokazených súpravách alebo čakali na trati pre horiace rušne. Tento rok Železničná spoločnosť Slovensko čelí inému problému. Vlaky má, ale nemá ich kto šoférovať. V novembri museli odrieknuť stovky spojov. A dôvodom už nie je stará technika, ale kritický nedostatok rušňovodičov.Prečo štátny dopravca vymenil jednu krízu za druhú? Ako je možné, že v jeden deň vypadnú takmer dve percentá všetkých vlakov?V dnešnom podcaste budete počuť najprv redaktorku Michaelu Paulovič, ktorá povie viac o celkovom stave vlakovej dopravy a najnovšie čísla nám neskôr predstaví šéf ekonomického oddelenia Aktuality.sk Martin Odkladal. Moderovala Frederika Lodová.Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk.

Martin Buday bol po Ľudovítovi Kleinovi iba druhým Slovákom v UFC. V najprestížnejšej MMA organizácii dosiahol impozantnú bilanciu 7 víťazstiev a 1 prehra. Odišiel ako dvanástka rebríčka v ťažkej váhe. UFC s ním nepredĺžilo zmluvu, pretože víťazil na body a chýbali mu ukončenia pred limitom.Rozhodnutie organizácie kritizovali popredné svetové médiá, experti i bojovníci. Ich oči budú teraz upriamené na prvý Budayov krok po konci v UFC. Už 28. decembra ho na turnaji Oktagon 81 v pražskej O2 Aréne čaká súboj o titul v ťažkej váhe proti úradujúcemu šampiónovi Írovi Willovi Fleurymu.Tridsaťštyriročný ťažkotonážnik z Nitry cieli na dominantné víťazstvo, ktorým potvrdí, že patrí medzi svetovú špičku. V podcaste Staredown na ŠPORT.sk hovoril aj o tom, za akých podmienok si vie a naopak nevie predstaviť návrat do UFC.Čo sa dozviete v rozhovore?Ako spracoval koniec v UFC?Čo všetko skúšal, aby dostal novú zmluvu?Sklamal ho prístup UFC?Ako vnímal kritiku od slovenských fanúšikov?Proti exšampiónovi UFC nastúpil pár dní po smrti otca...Čo ho motivuje a čo chce ešte dosiahnuť v MMA?Bude Will Fleury jeho doposiaľ najťažší súper?Ako sa stavia k prípadnému návratu do UFC?

Aký bude rok 2026 na Slovensku z pohľadu technológií? Čaká nás možné spojenie dvoch mobilných sietí, povinné bezhotovostné platby u obchodníkov aj novinky v roamingu.Telekom a O2 úspešne dokončili zdieľanie sietí takmer na celom území Slovenska. Pozornosť sa teraz obracia na zostávajúcich dvoch hráčov – 4ku a Orange. Prečo sú títo operátori na seba takpovediac odkázaní, aké prekážky stoja v ceste ich spojeniu a čo by takáto dohoda priniesla obom stranám?Druhou veľkou témou sú bezhotovostné platby, ktoré budú musieť obchodníci povinne prijímať. Znamená to definitívny koniec nutnosti nosiť hotovosť aj v malých prevádzkach a ohrozia napríklad platby cez QR kódy dominanciu platobných kariet?Na záver rozoberáme pozitívnu zmenu v roamingu – do zóny s domácimi cenami pribudnú dve krajiny mimo EÚ.O tom, čo nás čaká, sa rozpráva moderátor Maroš Žofčin s redaktorom Živé.sk Filipom Maxom.Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz ju máme aj v elektronickej verzii. Nájdete ju na obchod.aktuality.sk. TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Ako funguje zdieľaná sieť Telekomu a O2 a prečo z nej vynechali dve mestá.Prečo je možné spojenie sietí 4ky a Orangeu a čo tým obaja získajú.Problém s čínskym hardvérom v sieti 4ky.Povinné bezhotovostné platby a možný koniec výhovoriek obchodníkov.Môžu platby cez QR kódy v budúcnosti nahradiť platby kartou či mobilom?Nové krajiny v regulovanom roamingu: Ukrajina a Moldavsko.Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Hlavný rozhodca Peter Kráľovič pískol trikrát a jesenná časť Niké ligy sezóny 2025/26 je definitívne minulosťou. Aj pre tento rok máme na čele celkového pelotónu majstrovský ŠK Slovan Bratislava, a to napriek kríze, v ktorej sa aktuálne nachádza. Nielen o tom sme debatovali v 64. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk!Tretí adventný víkend nám zároveň uzavrel prvú časť sezóny 2025/26 v Niké lige a ani tento rok sme nemali núdzu o množstvo drámy, nečakaných prekvapení a veľa ďalšieho. Iný nebol ani tento víkend, počas ktorého sa na slovenských ligových štadiónoch odohralo 18. kolo našej najvyššej futbalovej súťaže.Po nej už vieme, že aj pre tento rok si môže najviac vychutnať zimný spánok ŠK Slovan Bratislava, aj keď konkurencia mu tento rok dýcha na chrbát oveľa viac ako po minulé sezóny. Nuž a na poslednom mieste nakoniec nebude tím FC Košice. Výberu Petra Černáka sa totiž na poslednú chvíľu podarilo odlepiť z dna a odsunúť tam Skalicu.Počas víkendového 18. kola Niké ligy sa toho udialo naozaj mnoho. O tých najdôležitejších veciach sa futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali v 64. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk s trénerom a bývalým skvelým ligovým futbalistom Tomášom Ďubekom.

„Premiér Fico je bezmocný. Najmocnejší vo vláde sú teraz ministri, ktorí keby sa vrátili do parlamentu, môžu vydierať“, hovorí o rozpoložení moci vrámci aktuálnej vládnej koalície opozičný poslanec František Mikloško. Poukazuje pritom na mená ako Rudolf Huliak, Martina Šimkovičová či Peter Kotlár. „To sú dnes mocnejší ľudia ako premiér“. „Už sa tejto noci táto vláda nezbaví“ – nestor slovenského parlamentu František Mikloško tak reagoval na prelomenie prezidentovho veta po štvrtkovom nočnom rokovaní. Noc, ktorá nebola vážna len pre obsah rokovania. Noc, ktorá opäť obnažila úroveň nositeľov moci. Alkohol, vulgarizmy, náznaky fyzických stretov. A to všetko ako kontext pre zákon, ktorý sa nielen existenčne dotkne tímu, ktorý vybudoval fungujúci úrad a poskytoval ochranu oznamovateľom korupcie, ale oslabí dôveru v inštitúcie a protikorupčné nastavenie, ako upozorňujú jeho kritici. Slovensko má za sebou jednu z ďalších kapitol z radu „noci dlhých nožov“ z čias Vladimíra Mečiara, ktorá vtedy prekreslila mocenské siločiary až do úrovne inštitúcií. V piatok predpoludním opäť zaznelo, že „včerajšia noc sa zapíše do dejín“ a „vláda sa jej nezbaví“ – František Mikloško teraz hovoril o vláde Roberta Fica. Čo nezmazateľné na nej vidí? A kam nás takéto škvrny ťahajú? Otázky na Františka Mikloška. „Premiér Fico je bezmocný. Najmocnejší vo vláde sú teraz ministri, ktorí keby sa vrátili do parlamentu, môžu vydierať“, hovorí o rozpoložení moci vrámci aktuálnej vládnej koalície opozičný poslanec František Mikloško. Poukazuje pritom na mená ako Rudolf Huliak, Martina Šimkovičová či Peter Kotlár. „To sú dnes mocnejší ľudia ako premiér“. „To je až neuveriteľné. Oni dostali zelenú kartu, majú voľné ruky. Samozrejme, že asi budú cítiť nejakú hranicu, ale sú neodvolateľní. Premiér je v tejto chvíli bezmocný. Jeho ústavné právomoci, že môže kedykoľvek odvoliť ministra, sa veľmi spochybnili“Čiže, vy hovoríte, že premiér ako najmocnejší muž tejto krajiny je bezmocný smerom k svojej vláde, ku koalícii?„Bezmocný. Najmocnejší ľudia sú teraz ministri v tej vláde. Keby sas vrátili do parlamentu, môžu vydierať a odísť do opozície. To sú dneska mocnejší ľudia ako premiér.“Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Tretia zima strávená na námestiach. Proti zásadným zmenám v trestných kódexoch zvolávajú protesty občianske združenia aj politická opozícia, a to len pár dní pred Vianocami.Protestujú proti zmene trestných kódexov, ktoré pomôžu obvinenému podpredsedovi parlamentu Tiborovi Gašparovi, či výrazne oslabia pozíciu spolupracujúcich svedkov. Svedectvá tzv. kajúcnikov boli pritom súčasťou viacerých celospoločenských káuz posledných rokov.Vyzerá to tak, že skandovanie na protestoch proti krokom štvrtej vlády Roberta Fica bude znelkou tohto volebného obdobia. O tom, do akého roka Slovensko po poslednej novele trestného zákona vstúpi sme sa pýtali Zuzany Petkovej, riaditeľky nadácie Zastavme korupciu, ktorá na dnešnom občianskom proteste vystúpi.Podcast pripravila Kristína Braxatorová. Na dnešnej epizóde spolupracovali Adam Obšitník a Sára Smatanová.

V posledných rokoch sa v manažérskom prostredí výrazne zvýšila potreba „byť stále k dispozícii“. Digitálne prostredie vytvorilo systém, v ktorom sa komunikácia nedeje už len v zadefinovanom čase, ale nepretržite a v paralelných kanáloch. Manažéri sa ocitajú v permanentnej reakčnej pohotovosti: emaily, správy, hybridné meetingy, globálne time zóny, interné informačné toky. Toto všetko vedie k chronickému kognitívnemu preťaženiu, poklesu výkonu, únave z rozhodovania a strate pracovného nadšenia.Slovo, ktoré sa v manažérskom prostredí zmenilo zo silnej stránky na permanentný zdroj stresu, je dostupnosť. Hlava je stále v „režime reakcie“, kreatívne myslenie sa stráca a radosť z práce nahrádza frustrácia. Ako vrátiť kontrolu nad svojím kalendárom, mysľou a komunikáciou? Ako nastaviť hranice bez toho, aby líder pôsobil „nedostupne“?Túto kľúčovú tému sme v podcaste Na tému otvorili s Branislavou Očvárovou, uznávanou odborníčkou v oblasti business koučingu.

Pri schvaľovaní konsolidačného balíčka vláda sľubovala úspory v rádoch stoviek miliónov. Ak by však vláda chcela takto masívne šetriť, potrebovala by k tomu audity, ktoré by identifikovali možné úspory. Šéf slovenských audítorov ale o takejto objednávke od štátu nič nevie. Zatiaľ nevidieť žiadnu snahu, že by táto vláda reálne chcela šetriť, hovorí šéf Slovenskej komory audítorov Milan Mozolák. "Tahle země nevzkvétá." Pamätné novoročné slová prezidenta Václava Havla, ktoré vyslovil krátko po páde komunistického režimu a desaťročiach nefunkčnej totality. Slová "Táto krajina nevzkvéta" však môžeme vysloviť aj dnes, 36 rokov po Novembri 89. Slovensko nerozkvitá.Slovensko sa v rebríčku časopisu The Economist porovnávajúcom ekonomiky členských štátov OECD ocitlo na samom dne. poviete si, jedna lastovička leto nerobí, no táto krajina sa prepadáva na samý chvost štátov EÚ už prakticky vo všetkých merateľných parametroch.Po troch kolách vládnej konsolidácie, v rádoch miliárd, je rozpočtový deficit prakticky rovnako vysoký. No a napriek neustále sa zvyšujúcim daniam či odvodom sa kvalita i rozsah služieb štátu neustále zhoršuje. Mladé mozgy z krajiny utekajú, investori s príchodom váhajú, podnikateľom sa rastúce dane platiť nechce a úpadok zdravotníctva, školstva aj infraštruktúry - pripomeňme si aktuálne vlakové nešťastia, sa už nedá nijako zamaskovať.No a vládna koalícia? Tá sa namiesto budovania Slovenska - ako lepšieho miesta na život, radšej zaoberá sama sebou, vykonštruovanými pseudotémami a najmä, svojim vlastným pohodlím.Táto krajina nerozkvitá. Je december 2025 - predvečer 33. výročia vzniku Slovenskej republiky, a Slovensko nerozkvitá.My nevieme povedať, či viac ako 99 percent informácií od ekonomicky aktívnych subjektov je naozaj spoľahlivých a potom sa nemôžeme čudovať, že keď sa príjme akékoľvek opatrenie, tak sa míňa účinkom. A dôvod? Je postavené na nedostatočných informáciách. Dáta sú, ale nie sú využívané alebo sa kompetentní nimi neriadia, tvrdí Milan MozolákPrečo je to tak a čo s tým ešte vieme a chceme urobiť? Témy pre šéfa Slovenskej komory audítorov Milana Mozoláka. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Väčšina ľudí si v mladosti vyberie profesiu či odbor, ktorému sa potom venujú takmer celý život. V spoločnosti nájdeme ale aj renesančné osobnosti, ktoré vystriedajú celú škálu rôznych zamestnaní a špecializácií, rozbehnú veľmi rozmanité projekty. Medzi takýchto kreatívnych jedincov patrí aj Fedor Gál, jeden z najdôležitejších ľudí Nežnej revolúcie a politiky bezprostredne po nej. Fedor Gál je aktuálny laureát Ceny Pamäti národa.

Katarína Balážiová, známa ako Becca, v Mimóze rozprávala o tom, aké je to žiť mimo svojej komfortnej zóny. Podelila sa o zážitky zo skoku s padákom, potápania v oceáne aj o svoju záľubu v objavovaní vrakov na dne mora. Prezradila, aké formáty moderovania ju bavia najviac, a vysvetlila, prečo dnes už s menšou radosťou moderuje politické diskusie. V Mimóze s Beccou sa (ne)dozviete:1:05 – ako prišla k prezývke Becca; 4:30 – prečo rada cestuje na Island; 6:40 – akú nebezpečnú situáciu zažila na Maldivách; 12:20 – čo ju najviac napĺňa; 14:30 – kedy prvýkrát skákala s padákom; 21:00 – či sú podľa nej delfíny nebezpečné a ako sa správať v prítomnosti žraloka; 28:20 – či vždy robí veci presne tak, ako chce, a či niekedy oľutovala svoje rozhodnutie; 29:45 – čo ju najviac baví na práci v rádiu; 32:55 – ako pristupuje k príprave na seriózne rozhovory; 36:20 – na ktorý zážitok z moderovania politickej diskusie spomína s úzkosťou; 44:10 – čo sa odohralo na spoločnej dovolenke Janky a Beccy.

Nová epizóda video podcastu je o teste novej Kie K4, ktorá nahradila populárny Ceed, a o tom, ako autopredajcovia zvyšujú ceny jazdeniek zatajovaním opráv. Poradíme, ako tieto poškodenia odhaliť.Kia K4. Ide o nástupcu modelu Ceed, ktorý prichádza s cieľom pozdvihnúť segment kompaktov na vyššiu úroveň. Podarilo sa?Nový rodinný štandard?Kia K4 jasne signalizuje evolučný prerod. Je väčšia, pôsobí sebavedomejšie a celou svojou koncepciou sa približuje k vozidlám vyššej triedy. Jej línia s decentnou zadnou časťou a LED pásom ju vizuálne posúva skôr k menším fastbackom než k tradičným hatchbackom.Na test sme mali k dispozícii verziu Gold s benzínovým motorom 1.6 T-GDi, ktorá je zameraná na vyvážený pomer výkonu a spotreby, presne tak, ako to väčšina vodičov na bežných cestách potrebuje.V interiéri je jasné, že K4 cieli vyššie. Kabína je moderná a uprataná. Dominantou sú dva displeje fakticky spojené jedného panela. Grafika je čistá, reakcie svižné a ovládanie je logické.K4 však prekvapuje najmä v priestore. Vzadu je miesta nielen pre nohy, ale aj nad hlavou, čo vytvára vzdušnejší pocit, než by ste čakali od vozidla tejto triedy. Praktickosť podčiarkuje aj kufor s objemom 438 litrov, ktorý patrí medzi silné stránky modelu.Jazda a pohonMotor 1.6 T-GDi predstavuje ideálny stred. Ponúva dostatok sily na svižné zrýchlenie, predbiehanie aj na dlhé presuny. Jeho prejav je plynulý.Čo si vyžaduje zvyk, je 7-stupňová dvojspojková prevodovka. Najmä v nižších rýchlostiach pôsobí občas trochu neisto. Paradoxne, najplynulejšie a najkultivovanejšie sa auto správalo v režime Eco, kde prevodovka nepôsobila tak nervózne.Na ceste sa v K4 cítime stabilne. V zákrutách sa nenakláňa a drží stopu s istotou. Je to auto stavané na bezstarostné diaľničné presuny, kde pôsobí pokojne a bezpečne.Výrobca udáva kombinovanú spotrebu okolo 6,8 až 6,9 litra. V našom zmiešanom teste, ktorý zahŕňal všetky typy ciest, sa spotreba ustálila na 8,0 litra na 100 km. Pri plynulej jazde sme sa dostali na 7,4 l/100 km, čo nie je zlá hodnota, ale radšej by sme videli ešte nižšie čísla.Náš názor na Kiu K4 a jej cenyKia K4 vyrástla správnym smerom. Je to auto, ktoré je mimoriadne vyvážené a praktické. Ponúka priestor, moderné technológie a kultivovanú jazdu.Základná cena tohto nového modelu začína od 20 790 €, pričom testované vozidlo vo výbave Gold stojí 26 580 €. Pre porovnanie, stále aktuálny a skvelý odchádzajúci Ceed sa predáva ako nový už od 18 490 €. Nový model K4 je teda len o približne dvetisíc eur drahší.V ponuke je aj verzia s manuálnou 6-stupňovou prevodovkou s motorom 1.0 T-GDi s výkonom 84 kW. Vrcholná výbava GT Line s motorom 1.6 T-GDi s výkonom 132 kW a 7-stupňovým automatom je v predaji za akciových 31 590 €, čo je stále veľmi prijateľná cena na dnešné pomery. Model K4 nájdete v ponuke nových áut na portáli Autobazar.EU s cenami od 22 270 € vo výbave Silver.Každé druhé mladé auto má za sebou poškodenieSpoločnosť Cebia, ktorá sa detailne zaoberá preverovaním histórie vozidiel, sa pozrela na viac ako 52-tisíc áut vyrobených v rokoch 2021 až 2025, ktoré sa predávali na európskom trhu. Výsledky sú znepokojujúce: Viac ako 50% analyzovaných mladých áut (presne 50,93%) má za sebou škodovú udalosť. To znamená, že približne každé druhé vozidlo v ponuke bolo v minulosti poškodené. Priemerný počet poškodení na jedno vozidlo sa pohyboval na úrovni 1,62 škody.Všeobecne platí, že menšie poškodenia sú bežné bez ohľadu na pôvod vozidla. Avšak...

Do novej epizódy hokejového podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk s Marekom Marušiakom a Rastislavom Konečným prijal pozvanie bývalý extraligový útočník, dnes 44-ročný veterán pôsobiaci v tretej najvyššej súťaži v drese HC Dukla Senica René Jarolín.Čo ho drží pri hokeji tak dlho? Ako zvláda kombináciu práce, rodiny, tréningov, zápasov a rekreačného futbalu? A prečo sa stal novým predsedom futbalového klubu v obci, kde trávi voľný čas?V podcaste na ŠPORT.sk rodák zo Skalice priblížil, že hoci už „päť rokov končí”, motivácia stále nehasne. V Senici pravidelne vtipkujú, či bude aj naďalej pokračovať, a kým dokáže strieľať góly či pomôcť prihrávkou, nevidí dôvod prestať. „Stále ma to baví. Je to síce amatérska liga, ale korčuľovať treba aj tam. Som rád, že sa popri práci aj hýbem,” hovorí s úsmevom.V rozhovore zároveň odkrýva aj svoj futbalový život. Popri hokeji hráva za TJ Družstevník Prietrž a od januára sa stal dokonca predsedom klubu. S manželkou pracujú na vynovení zázemia a snažia sa posunúť miestny futbal o krok vyššie.Reč prišla aj na syna, ktorý si síce príde pozrieť zápasy v Senici, no hokej ako divák veľmi neprežíva. Zato o to viac kritizuje. „On príde, pozrie a povie: ‚Mňa to nebaví.' On je takýto kritik. V sedemnástich rokoch už sa radšej bude túlať po meste,” smeje sa René Jarolín.V podcaste nechýbali ani úsmevné spomienky na roky v Skalici a na pamätné súboje s Popradom. Nezabudol ani na svoju pestrú hokejovú cestu po Európe. Zaspomínal si na pôsobenie v Edinburghu Capitals, kde zažil typický britský hokej s vášnivými fanúšikmi, ako aj na angažmány v ďalších kluboch na ostrovoch. Priblížil aj svoje obdobie v Marseille, ktorú dodnes označuje za jednu z najšpecifickejších zastávok kariéry.

Peter Bárdy a Rastislav Káčer hodnotia politiku, ktorá ukazuje tvár dnešného Slovenska#zlato #marošžilinka #bardyandkacer #peterpellegrini

Hlas - strana, ktorá ašpirovala na post premiéra a ktorá vygeneroval prezidenta. Dnes strana, ktorá politicky umiera. Zo snahy o modernú Sociálnu demokraciu sa stala kópia SMERu, ktorá namiesto oživovania ľavicových tém, roztlieskáva ultrakonzervatívne až neofašistické úlety, hovorí ľavičiar Peter Weiss. Skončí Hlas mimo politiky? Bola to strana, ktorá fakticky rozhodla o našom povolebnom vývoji. Z možností - progresívny Šimečka alebo dobre známy Fico sa rozhodla pre Fica a stala sa tak súčasťou vládnej koalície. Voliči však jej vládnutie akosi neodmeňujú no a Hlas, teda táto naširoko rozkročená všeľudová "Catch all party," s ambíciou oslovovať ako socialistov, tak i liberálov sa dnes rúti doslova do politického zabudnutia.Po tom, ako sa stala kostrou Ficovej vlády a doslova vystrela červený koberec pre svojho zakladateľa až do prezidentského paláca sa stala fackovacím panákom opozície, ale aj partnerov z koalície. Zároveň sa pritom stala i symbolom takpovediac hodnotového oportunizmu ako i politického alibizmu. Napokon, svedčí o tom i kontinuálne pokles voličských preferencií.Je za týmto pádom do politickej bezvýznamnosti a zabudnutia Hlasu zmena objednávky od voličov unavených stredovou, nekonfliktnou politikou alebo je to daň za zle manažované vládnutie spájané aj s kauzami ministrov Hlasu? A akú preferenčnú daň si vyžiadalo prepriahanie na poste lídra, kde široko akceptovaného Pellegríniho vystriedal doslova kontrapunkt k charizmatickosti, oblúbenosti - ako i neschopnosti, aktuálne sediaci v kresle ministra vnútra?Kam teda zmizol tón, sila i akékoľvek zafarbenie politického hlasu zvaného strana Hlas? Počúvate Aktuality Nahlas, dnes o politickom príbehu ako i možnej budúcnosti vládneho Hlasu. S expredsedom SDĽ ako i bývalým šéfom inštitútu Sociálnej demokracie Petrom Weissom a Romanom Pudmarčíkom z agentúry IPSOS. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Koalícia už takmer úplne prestala predstierať, že jej ide aj o bežných občanov.Hlas už v robení si hanby prekonáva aj Andreja Danka. Viac v novom Ťažkom týždni.Epizóda je sponzorovaná.

Po príjmovej, energetickej, zelenej či menštruačnej chudobe tu máme aj chudobu dopravnú. A ak je Slovensko paradoxne bohaté na chudobných, alebo tých na pokraji chudoby – máme ich viac ako 980 tisíc, čiže zasahuje každého šiesteho Slováka - rozširujú sa aj prejavy, kde nás chudoba zasahuje.Najnovšie to analytici Inštitútu 2050 mapujú v oblasti chudoby dopravnej. Dostupnosť verejnej dopravy, nadväznosť spojov či schopnosť bez väčších problémov sa dopraviť do školy, práce či k lekárovi. Práve toto sú oblasti, ktoré skúmali.Prieskum však zachytil aj iné vážne situácie: 43% slovenských domácností zažíva situáciu, že deň pred výplatou majú v peňaženke dvadsať eur. Štvrtina domácností to zažíva „skoro stále“, pätina „niekoľkokrát“ do roka.Aj to je Slovensko týchto dní.Pozrieme sa naň so sociológom a analytikom Inštitútu 2050 Tomášom Chabadom.„Dáta, ktoré máme k dispozícii, nám ukazujú, že ekonomická situácia slovenských domácností alebo časti slovenských domácností je naozaj veľmi zlá,“ tvrdí Chabada. „Majú k dispozícii málo finančných zdrojov a potrebujú pokryť rôzne potreby a bohužiaľ u niektorých domácností práve doprava je oblasť, kde sa potom snažia škrtať výdaje, čo môže do veľkej miery komplikovať ich život, ale aj rôzne ďalšie oblasti,“ dodáva analytik.Ako si máme predstaviť dopravnú chudobu? „Ako situáciu, keď doprava začne ľuďom vážne obmedzovať život. Napríklad nemajú sa ako dostať dôstojne do práce, do školy, k lekárovi alebo na nákup,“ vysvetľuje Chabada.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

V najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk privítali Julo a Muťo skúseného komentátora a dlhoročného televízneho novinára Miroslava Michalecha. Otvorene hovoril o svojich začiatkoch v televízii, fenoméne relácie Tango či o tom, ako sa za 3 dekády v médiách zmenil športový svet.Miroslav Michalech prezradil, že do televízie vstúpil ešte pred rokom 1989, keď sa venoval dokumentaristike. „Bol som tam pätnáste koleso na voze a keďže som vedel, že cez tie vtedajšie ikony sa nikam nedostanem, v podstate som robil dokumentaristiku,” spomína. Komentovať začal až po revolúcii a neskôr zakotvil v spravodajstve v TA3, kde pôsobí už dve desaťročia.Osobitne sa vrátil k reláciám Šport Extra a Tango, ktoré označil za vrchol svojej tvorivej kariéry. Na Tango spomína ako na fenomén, s ktorým „zaspával aj vstával”. Pripomenul obrovský záujem divákov, sponzorov aj tisíce korešpondenčných lístkov, ktoré v redakcii ručne spracúvali.Za najväčšie osobnosti slovenského futbalu 90. rokov označil trojicu Dušan Tittel, Ladislav Molnár a Marek Mintál, pričom vyzdvihol aj strelecké kvality Pavla Diňu. Podotkol, že hoci bolo toto obdobie často označované za „divoké deväťdesiatky”, realita podľa neho nebola až taká prehnaná, ako si ju dnes mnohí idealizujú.Silné spomienky má aj na cestovanie s reprezentáciou, najmä na unikátne turné v Južnej Amerike, ktoré by sa podľa neho dnes už nedalo logisticky zopakovať. S úsmevom vypichol, že v lietadlách sa vtedy ešte fajčilo.Osobnou srdcovkou zostávajú pre skúseného novinára majstrovstvá sveta 1994 v USA. V podcaste okrem iného opísal staré štadióny, improvizované podmienky aj nečakanú reakciu rádia Hlas Ameriky, ktoré ho pochválilo za jeho otvorenú kritiku. Pridal aj pár bizarných zážitkov, ako napr. stretnutie Slováka v Bostone, ktorý odkopíroval lístok na zápas až 6-krát.

„Aj domácnostiam pod energopomocou zdražie elektrina aj plyn, lenže to zdraženie bude miernejšie, oveľa miernejšie ako tam, kde energopomoc je priznaná,“ hovorí Radovan Potočár z Energieportálu. „Celá pointa adresnosti išla úplne do stratena. Už len tým, že na začiatku bolo stanovené, že chceme 90 percent domácností pokryť energopomocou,“ tvrdí analytik. „Naopak, systém mal fungovať tak, že si vopred povieme kritériá,“ dopĺňa.Energopomoc alias štátny vankúš na zmiernenie cien za elektrinu, plyn a teplo. Po novom nie pre všetkých plošne, ale programovo, adresne. Po prvých dňoch prevádzky aj s paradoxmi, ktoré už musela riešiť aj vláda. A hoci z programu vyradila poberateľov dividend – a teda nie odkázaných na štátne cenové intervencie - ustúpila naopak od domácností parlamentných poslancov a v systéme zostáva aj iná skupina solventných, ktorí zarábajú na prenájmoch.Pachuť z adresnosti však prichádza aj z chaosu, ktorý vyvolali nejednoznačné informácie informačného rozhrania energopomoc.sk. Opozícia to chce riešiť až na mimoriadnej schôdzi, ministerka reaguje nekvalitou vstupných dát.Aká bude nakoniec štátna energopomoc, aké sú jej základné rysy a zostane pomocou, vzhľadom na prvotné problémy?Téma pre Radovana Potočára z Energieportálu.„Celá pointa adresnosti išla úplne do stratena. Už len tým, že na začiatku bolo stanovené, že chceme 90 percent domácností pokryť energopomocou,“ tvrdí analytik. „Naopak, systém mal fungovať tak, že si vopred povieme kritériá, koho chceme podporiť, komu treba naozaj pomôcť, aké budú životné situácie a potom na základe vopred stanovených kritérií nám vyjde nejaké číslo. Tu bola logika alebo celý postup otočený úplne na hlavu,“ dodáva Potočár.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Sľubovali nám, že technológie prinesú slobodu. Realita? S dnešnou AI v rukách ŠtB by November '89 možno nikdy nenastal a totalitný režim by akýkoľvek odpor rozdrvil ešte v zárodku. Algoritmy totiž nie sú neutrálne – cielene polarizujú spoločnosť a podľa nových analýz nám dokonca nenápadne podsúvajú hodnoty.Technológie zasa začínajú oživovať mŕtvych. Je chatovanie s digitálnym klonom zosnulého pomocou, alebo len krutou psychologickou pascou, ktorá nám nedovolí uzavrieť smútok? A kam to celé speje na trhu práce? Dozviete sa, prečo má dnes remeslo namiesto zlatého „diamantové dno“, prečo sú najviac ohrození práve juniorní právnici a prečo firmy, ktoré dnes nahrádzajú nováčikov umelou inteligenciou, možno páchajú pomalú samovraždu.V novej epizóde podcastu SHARE sa redaktori Živé.sk Lucia Kobzová a Maroš Žofčin rozprávajú o AI trendoch s vedcom, pedagógom a bývalým šéfom Zastúpenia Európskej Komisie na Slovensku Vladimírom Šuchom.Tip na čítanie: Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“:https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii Odkazy na témy, o ktorých hovoríme v podcaste:Kniha Vladimíra ŠuchuPodcast o AI láskePredošlý diel relácie PočúvAIPodcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Kresťanský totalitarizmus. Tak sa volá systém, ktorý navrhol ideológ Slovenského štátu Štefan Polakovič. Chcel zakázať všetko, čo bolo podľa neho nemorálne, vrátane antikoncepcie, bezdetných a jednodetných rodín. Myšlienky, ktoré odporovali jeho svetonázoru, chcel „potláčať tak bezohľadne ako zločin“ a ich predstaviteľom chcel „vziať možnosť prejavenia mienky“. Historička Michaela Lenčéšová napísala knihu Ľudácky mozog – Štefan Polakovič a slovenský politický katolicizmus. Od ľudáctva sa v emigrácii v Argentíne dostal až k podpore Mečiara. Štefan Polakovič naformuloval aj tzv. slovenský národný socializmus. Nebol mix nacizmu a katolicizmu guláš? Podľa historičky z Ústavu pro soudobé dějiny Akademie věd ČR sa treba pozrieť do histórie. Antiliberalizmus a antiprogresivizmus, naratívy o morálnom úpadku spoločnosti a konšpiračné teórie, ktoré šírila sama cirkev, sú tu už viac ako 100 rokov. Kde pramenia a ako súvisia s tým, že fašisti obnovili Vatikánsky štát? Štefan Polakovič bol kňaz, ale vidíme ho aj v gardistickej uniforme. Neveril, že človek je prirodzene dobrý, a preto podľa neho nemôže fungovať demokracia, a preto potrebujeme totalitu. Držal sa hesla „Hlinkov duch, Hitlerove metódy“. Okrem Židov navrhoval deportovať zo Slovenska aj Maďarov. V jeho ideológii nájdeme aj tie isté myšlienky ako dnes tvrdí hnutie Dark Enlightenment: Že osvietenstvo a racionalita sú zlé. Michaela Lenčéšová naznačuje, že v Polakovičovi možno nájsť aj korene mnohých politík, ktoré dodnes presadzujú katolícku morálku, tzv. právo na život a podobne. Nahrával Peter Hanák.

Umrelo NATO? Ficova vláda beží voči smrteľným ohrozeniam Slovenska priamo v ústrety. Tvrdí exminister Káčer.Trump pochováva NATO. Článok 5 je v stave klinickej smrti. Európa sa ocitla medzi mlynskými kameňmi dvoch smrteľných hrozieb a zostali sme na to úplne sami. To sú slová byvalého ministra zahraničia Rastislava Káčera. Nedokážem pochopiť, že si živíme vládu, ktorá beží priamo v ústrety svetu, ktorý je pre nás smrteľne nebezpečný, hovorí Káčer.Počúvate špeciálne vydanie (dostupné aj vo video verzii) podcastu Aktuality Nahlas. Dnes o novej bezpečnostnej stratégii USA. Hrozí Európe a teda i Slovensku vojna?Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.