Podcasty Aktuality.sk

Nedávno ubehli dva roky od nástupu súčasnej koalície.Ako skvele sa nám vlastne na Slovensku žije a kto bude nosiť bundu s nápisom „som zlodej“, priblíži najnovší Ťažký týždeň.Epizóda je sponzorovaná.

Vyhadzov pre dramaturgičku Štátnej opery v Banskej Bystrici Alžbetu Lukáčovú je len vrchol ľadovca. Ľudia v kultúre prichádzajú o prácu a celé inštitúcie sú ohrozené, a to najmä v regiónoch. Na politickú objednávku vedenia rezortu kultúry doplácajú bežné knihovníčky a ľudia v malých mestách. Mal Separ nasprejovať v Himalájach radšej protest proti ministerke?Podľa Michaely Hučko Paštékovej ľudia už teraz šetria na kultúre – vplyvom konsolidácie nejdú na podujatie 3 až 4-krát do mesiaca, ale len raz. Vo Fonde na podporu umenia sa podľa nej odohráva pomsta, ktorá je neraz až osobná. Je to pritom inštitúcia, ktorú nám kedysi v zahraničí závideli a jej politické ovládnutie znamená, že ľudia prídu o kultúru.Nahrával Peter Hanák

V Centrálnom registri pribudla zmluva na finančnú podporu pre výstavu obrazov poslankyne Smeru Jany Vaľovej. Po ministerstve financií a kultúry združenie Sme ženy, ktoré výstavu organizovalo podporil aj premiér Robert Fico zo svojej finančnej rezervy.Peniaze z nej tento rok dostali aj dezinformačné weby, ktoré nekriticky informujú o činnosti vládnych strán a v minulosti z tohto fondu išli desiatky tisíc napríklad pre obec, kde vyrastal Robert Fico, na vybavenie ambulancie maséra Pavla Kostku či nechty fitnessky Evy Martinkovej a mercedes hudobného virtuóza orchestra Diabolské husle.V podcaste Aktuality Nahlas šéf organizácie Transparency International Slovensko Michal Piško vysvetľuje, kde posledných 13 rokov tieto peniaze končia.Nahrávala Kristína Braxatorová

Mali byť revolúciou, ktorá nám uľahčí život, no zatiaľ prinášajú len chaos. Sú AI agenti naozaj budúcnosť, alebo len slepá ulička plná chýb a rizík? Otestovali prehliadač ChatGPT Atlas, ktorý v našom teste zlyhal pri posielaní e-mailu a ukázal sa byť bolestivo pomalý.Zatiaľ čo sa potýkame s dnešnými nedostatkami, v pozadí sa odohráva oveľa vážnejšia diskusia: stovky vplyvných osobností žiadajú zákaz vývoja superinteligencie, kým nebude bezpečná. Prečo však kľúčoví AI lídri túto výzvu ignorujú? A aké riziká prinášajú AI agenti, ktorí hackerom otvárajú dvere k vašim kreditkám a súborom na cloude? Dozviete sa aj, ako Meta tlačí na zamestnancov, aby pracovali 5x rýchlejšie, a prečo z nej ľudia utekajú.V novej epizóde podcastu SHARE sa redaktori Živé.sk Lucia Kobzová a Maroš Žofčin rozprávajú o najdôležitejších AI novinkách za posledné týždne a o tom, čo znamenajú pre našu budúcnosť.Tip na čítanie: Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“.TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/ V podcaste sa dozviete:Ako dopadol náš redakčný test nového AI prehliadača ChatGPT Atlas.Prečo sú noví AI agenti bolestivo pomalí a predstavujú bezpečnostné riziko.Ako vám môže AI asistent odhaliť údaje o vašej kreditnej karte hackerom.Prečo stovky osobností žiadajú zákaz superinteligencie, ale kľúčoví AI lídri túto výzvu ignorujú.Ako Meta núti zamestnancov pracovať 5x rýchlejšie a zároveň sa im vyhráža prepustením.Prečo toto nie je rok agentov, ale skôr dekáda agentovOdkazy na témy, o ktorých hovoríme v podcaste:Nový prehliadač ChatGPT AtlasBezpečnostné riziká AI prehliadačovPoprední lídri žiadajú zastaviť vývoj superinteligencieMeta chce, aby zamestanci pracovali 5x rýchlejšieAndrej Karpathy o AI agentochEsej: spoluzakladateľ Anthropicu o tom, že AI sú „záhadné bytosti“Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk

Máme za sebou prvých 15 kôl slovenskej hokejovej extraligy. Videli sme 4 výmeny trénerov a množstvo zmien v kádroch. Priaznivým trendom je zasa produktivita hráčov spod Tatier. Pozitívni môžu byť aj v Bratislave, no mali by byť spokojní s brankárskou jednotkou? Aj to preberali v aktuálnej časti podcastu Trefné strieľanie Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie, Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) a hokejista Dávid Buc.

Najväčšou zbabelosťou je, keď si nedokážete priznať chybu a vinu zvaľujete na iných. Takto oni fungujú, hovorí o postoji vlády k rastúcej drobnej kriminalite primátor Trenčína Richard Rybníček. A prečo si myslí, že na východe Slovenska tiká vážna bezpečnostná hrozba, ktorá hrozí veľkými občianskymi nepokojmi? Šestnásťkrát trestaný recidivista len za dva mesiace spáchal 51 majetkových deliktov, vrátili sa zlodeji puklíc či bicyklov. I takto informujú Aktuality o odvrátenej tvári vládnej rekodifikácie Trestných kódexov. Pred radikálne rastúcou drobnou kriminalitou varujú ako obchodníci, tak i mestské polície po celom Slovensku. Vláda ale zodpovednosť odmieta, hlavu strká do piesku a prichádza aj s bizarnými pseudoriešeniami na úrovni detských komiksov.Do fungovania samospráv negatívne zasiahla aj úplne nečakaná zmena pravidiel pre hazard, s ktorou prišiel „enfant terrible“ vládnej koalície minister Huliak. Nepochybne najväčším bremenom pre samosprávy je však už tretie kolo vládnej konsolidácie. Uťahovanie opaskov núti mestá a obce šetriť prakticky na každom kroku, obmedzovať nielen prepotrebné investície, ale už aj základné služby.Vláda sa riadi filozofiou „štát som ja“, no o tom, ako štát funguje nevedia nič. Tento štát nemá žiadnu víziu ani kontinuitu, je to celé neustály pokus-omyl a preto sme tam, kde sme, tvrdí primátor Trenčína Richard Rybníček.Namiesto serióznej diskusie o týchto reálnych problémoch, ale prichádza premiér - či iní koaliční lídri - s vopred vôbec neprekonzultovanými apelmi na zásadnú zmenu územnosprávneho členenia či so snahou o odklad komunálnych volieb. Tak prepotrebná reforma verejnej správy pritom i naďalej zostáva opustenou sirotou, o ktorú už roky rokúce žiadna vláda seriózny záujem nejaví.Témy pre primátora Trenčína a prezidenta Únie miest Richarda Rybníčka. Pýtať sa budeme aj na to, prečo vidí na východe Slovenska vážnu bezpečnostnú hrozbu a prečo už neplánuje opätovnú kandidatúru.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Napriek tomu, že vláda má pripravený kvalitný plán ako zvládnuť zavádzanie nových emisných povoleniek ETS2, politici radšej vykrikujú hoaxy o tritisíc eurách, hovorí v podcaste sociologička Zuzana Fialová z Klimatickej koalície.Nastaviť systém spravodlivo je ťažké a nedá sa z toho rýchlo vyťažiť politiciký kapitál. Keby politici rozmýšľali dlhodobo, konali by inak, hovorí odborníčka.

Vláda sa tvári, že konsoliduje, ale nie je to realita, naznačuje v rozhovore poslanec a ekonomický expert KDH Jozef Hajko. Podľa neho štát každoročne vypláca úradníkom vysoké odmeny a šetrí nie v porovnaní s minulým rokom, ale len v porovnaní s umelo nafúknutými požiadavkami jednotlivých úradov. Čo hovorí na slová Andreja Danka, že ho v minulosti osobne schválil za moderátora v RTVS?V podcaste s Jozefom Hajkom sa dozviete:– od 1. minúty – prečo Robert Fico schválil balík protiruských sankcií výmenou za neurčité prísľuby;– po 1:30 – že ani predchádzajúce sľuby o cenách energií sa nesplnili;– od 2:00 – ako je Robert Fico príliš ústretový voči Gazpromu;– po 3:10 – či je v rozpočte naozaj miliardová diera, ako tvrdí rozpočtová rada;– od 4:00 – že na dlh by sme sa museli vyzbierať každý dvomi platmi;– po 5:30 – kam idú všetky tie peniaze, ktorá nám vláda vezme;– od 7:30 – ako si štátni zamestnanci rozdeľujú každý rok obrovské odmeny;– po 10:00 – že vláda šetrí nie oproti minulému roku, ale oproti fikcii;– od 12:20 – či bude Ficova vláda konsolidovať aj štvrtý raz;– po 13:50 – že ľudia prirodzene hľadajú ako ušetriť na daniach;– od 15:00 – či si vláda vyrobila finančný problém tým, ako znížila tresty pre daňových podvodníkov;– po 16:00 – že keď ľudia špekulujú s daňami, štát potrebuje viac úradníkov na kontrolu;– od 17:00 – že daňové úniky majú hodnotu takmer celej konsolidácie z tohto roka;– po 19:00 – ako by konsolidovalo KDH;– od 21:00 – že vyriešiť čerpanie eurofondov je podľa neho jednoduché;– po 22:00 – ako si Huliakovo ministerstvo zvyšuje výdavky aj rozpočet;– od 23:30 – že najväčší priestor šetriť je pri 13. dôchodkoch;– po 25:00 – či na Slovensku bude najbližšie roky len horšie;– od 28:00 – ako nevylúčil ďalšie zmeny ústavy KDH s Robertom Ficom;– po 29:00 – či sa doteraz KDH nezaoberalo bežným životom človeka;– od 29:30 – či po hlasovaní so Smerom čaká KDH rast alebo prepad;– po 31:00 – že KDH sa vie pozviechať aj po ranách;– od 31:30 – či sú v KDH dve skupiny a ku ktorej má bližšie;– po 32:00 – v čom sú rozdielne pohľady Viliama Karasa a predsedu Majerského;– od 34:00 – či vedel, že ho Andrej Danko osobne schválil ako moderátora politickej diskusie v RTVS;– po 38:30 – ako vo vysielaní STVR vidno stranícky vplyv.

Kybernetická bezpečnosť už dávno nie je len o antivíruse a heslách. Hoci sa firmy na Slovensku v základnej hygiene zlepšili, mnohé stále podceňujú sofistikovanejšie hrozby. Často investujú do pokročilých technológií, no nemajú kvalifikovaných ľudí, ktorí by ich vedeli správne vyhodnocovať a manažovať. Prečo je dôležité oddeliť IT od bezpečnosti a aké sú možnosti pre firmy, ktoré si vlastný bezpečnostný tím nemôžu dovoliť?V novom dieli podcastu SHARE sa moderátor Maroš Žofčin rozpráva s Júliusom Seleckým, Solution Architectom spoločnosti Eset, o reálnom stave kybernetickej bezpečnosti v slovenských firmách, o najčastejších chybách a o riešeniach, ako je manažovaná detekcia a reakcia (MDR). Podcast prinášame v spolupráci so spoločnosťou Eset.Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz aj ako ebook! TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste hovoríme aj o týchto témach:V čom sa slovenské firmy zlepšili (heslá, aktualizácie) a čo stále podceňujú.Prečo by IT oddelenie a bezpečnostné oddelenie mali byť striktne oddelené.Analýza rizík: Ako majú firmy identifikovať, čo je pre ich biznis kľúčové.Čo sú EDR a XDR systémy a prečo bežný antivírus už nestačí.Aké sú možnosti pre firmy, ktoré nemajú vlastných bezpečnostných expertov (MDR).Téme sa venujeme aj v článku: https://zive.aktuality.sk/clanok/nmdWnCW/firmy-maju-antivirusy-no-chyba-im-tato-klucova-vec-mnohe-na-to-doplatili/ Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Zákon, ktorý sa týka človeka od narodenia až za smrť, keďže reguluje aj dedenie. Tak sa dá popísať Občiansky zákonník, ktorý reguluje každodenné situácie ako kúpa a predaj takmer čohokoľvek. Tento zákon sa ide kompletne zmeniť po 63 rokoch. Ten súčasný je totiž zastaralý, vznikol za socializmu a menila ho každá vláda. Nový zákonník je už v pripomienkovom konaní a tak poznáme jeho obsah.Nový Občiansky zákonník kompletne zmení pravidlá dedenia alebo rozvodov. Súd sa už v prípade dohody rozvádzajúcich manželov nebude pýtať na ich intímny život. Čo ale bude súd naďalej posudzovať?O novom Občianskom zákonníku nám v dnešnom podcaste Ráno Nahlas porozprávajú jeho spoluautori Marek Števček a Tamara Čipková z rekodifikačnej komisie.Novinkou je aj (pred)manželská zmluva, koniec bezpodielového spoluvlastníctva manželov, automatický koniec manželstva po zmene pohlavia. Najväčšie zmeny sú v oblasti dedičstva. Posilňujú sa práva poručiteľov – teda ľudí, po ktorých sa dedí – napríklad vašich rodičov. Ich potomkovia doteraz mohli napadnúť závet na súde. To síce bude možné aj naďalej, ale dediči vysúdia menej.Nahrával Peter Hanák.

Víkendové 12. kolo najvyššej slovenskej futbalovej ligy prinieslo niečo, čo sa stalo naposledy pred 44 rokmi! Veľká vec! Tatran dobyl Tehelné pole. Bolo to však úplne zaslúžené a iba to zvýraznilo možnú nepohodu v klube sériového šampióna Niké ligy.Na čele súťaže ostáva aj po tucte kôl elitnej slovenskej futbalovej ligy MŠK Žilina, za ktorého chrbtom naďalej pozorne číha DAC Dunajská Streda. Úradujúci majster ŠK Slovan Bratislava prvýkrát v aktuálnom ročníku pocítil kyslú chuť z prehry, ba dokonca v súboji s nováčikom - Tatranom Prešov.Klubov, ktoré sa musia porátať s neľahkou situáciou, je v aktuálnej sezóne Niké ligy viac a patrí medzi ne napríklad FC Spartak Trnava, AS Trenčín, ale predovšetkým FC Košice. Potvrdilo sa to aj v 12. kole Niké ligy, o ktorom sa futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali v 57. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk. Hosťom bol uznávaný tréner a futbalový odborník Milan Lešický.

Vláda Roberta Fica je v polčase. Predčasným voľbám sa Slovensko, zdá sa, vyhne. Dôvodom však nebudú dobré vzťahy v koalícii alebo úspešné plnenie programu. „Najvýraznejšou postavou vlády je Robert Fico, pred ostatnými ministrami má náskok o konský krok," hovorí šéf politického oddelenia Martin Sliz. Spolu so šéfom ekonomickej sekcie Aktualít Martinom Odkladalom sa zhodli, že v negatívnom slovazmysle je výraznou ministerkou aj Martina Šimkovičová a prekvapil aj minister dopravy Jozef Ráž. Najmenej prekážok vo výkone svojej práce má dvojka Smeru Robert Kaliňák. Do popredia prvej polovice volebného sa dostala ekonomika. Krajinu v budúcom roku čaká tretie kolo konsolidácie, napriek tomu sa dlh zatiaľ viditeľne nezmenšil. Majú sa teda ľudia lepšie než na začiatku volebného obdobia? Mzdy rastú, no konsolidácia zlyháva a deficit neklesá, odpovedá Martin Odkladal.

O umelej inteligencii sa za posledné roky povedalo už veľmi veľa, avšak jednou z tém, o ktorej sa možno nehovorí toľko, sú psychické dopady chatovania s neživou entitou. Sú známe prípady, kedy sa do nástrojov ako ChatGPT ľudia zaľúbili, či v nich našli najlepších priateľov. Tento fenomén pritom prináša celý rad rizík, a to nielen pre jednotlivca, ale aj pre celú spoločnosť.V podcaste SHARE sa moderátor Maroš Žofčin rozpráva s klinickým psychológom a súdnym znalcom Dušanom Kešickým o tom, prečo je vzťah s chatbotom ako „porno pre dušu“ , ako nás AI robí kognitívne lenivšími , prečo nám chatboty lichotia a ako nás táto závislosť oberá o schopnosť žiť s druhými ľuďmi v reálnom svete.Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz aj ako ebook!https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Prečo nás umelá inteligencia robí kognitívne lenivšími a mozog bez nej ochabuje.V čom spočíva prirovnanie chatbotov k pornografii a ilúzii bez námahy.Prečo je AI trénovaná, aby nám lichotila a prečo je táto vlastnosť nebezpečná.Môže intenzívny rozhovor s chatbotom pôsobiť ako spúšťač duševnej poruchy?Prečo je terapia pomocou AI nezmysel a ako nás táto závislosť oberá o schopnosť spolupráce.Viac na: https://zive.aktuality.sk/clanok/kwtnyeS/psycholog-varuje-vztah-s-chatbotom-je-ako-zavislost-nici-nase-vztahy-aj-dusu-opisal-nam-ako/ Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Problémom slovenského kresťanstva je jeho infantilita ako i príklon ku kmeňovej identite. Dve pohlavia v Ústave sú len symbolom strachu, s posolstvom Ježiša, Evanjeliami a ani s hodnotami kresťanstva to nemá nič spoločné, tvrdí kazateľ Cirkvi bratskej Daniel Pastirčák. Najprv prišiel hlas Fica, až potom prišiel hlas Boha, vysvetľuje. Tri vlny masívnej konsolidácie - a napriek tomu zostáva deficit štátneho rozpočtu prakticky rovnako vysoký. Výrazný nárast štátu, ako aj jeho výdavkov - a napriek tomu zostáva diaľnica Bratislava Košice stále nezrealizovaným snom. Rekordné daňovo-odvodové zaťaženie - a napriek tomu rozpadajúce sa mosty, havarujúce vlaky a takmer milión ľudí pod hranicou chudoby. Zvyšovanie zdravotných odvodov a mnohomiliónové zisky súkromných poisťovní - a napriek tomu, neuveriteľne dlhé predoperačné termíny, bujnenie lekárskych poplatkov a masívny počet ľudových zbierok na onkologicky choré deti.Toto - ako i mnoho iného, by sa dalo nazvať tými skutočnými a naozaj reálnymi problémami Slovenska. No a riešenie ponúkané vládnou koalíciou?Hrádza proti progresivizmu, stigmatizácia liberálov či LGBTI komunity ako stelesnenie až metafyzického Zla - no a napokon: Novela Ústavy pojednávajúca o pohlaviach a o tom, kto a čo je to rodina a čo už tzv. "normálnou" rodinou" nie je a nikdy ňou byť ani právne nemôže. No a do diskusie o zmenách nášho základného zákona sa dostali už aj katolícki biskupi či dokonca nadprirodzené poslanecké "momentum." "Božie kráľovstvo nie je z tohto sveta a nie sú naň žiadne záruky. V okamihu keď niekde uvidíš "Božie kráľovstvo", ktoré je z tohto sveta, tak si môžeš byť istý, že to s Kristom nemá nič spoločné," myslí si Daniel Pastirčák.O čom vypovedá aktuálna novela Ústavy a patria vôbec definície muža či ženy do základného zákona štátu? Čo je to vôbec za vládu, ktorá chce stavať hrádze proti svojim vlastným občanom a kto sú vlastne ti, ktorí nám chcú - teraz už aj silou zákona, definovať kto je a kto už nie je normálny? No a napokon, chcel vôbec Ježiš Nazaretský svetskú moc a ak ju on odmietal, kde sa potom Kristus mení na Veľkého inkvizítora a reformátora ústavy? Patrí teda klerikalizmus do modernej politiky a kto sú to dnes tí biblickí farizeji - slepí vodcovia, ktorí "komárov preciedzajú a ťavy prehĺtajú"?"Neverím v Boha, ktorý by nás používal ako bábky a neverím v svet, ktorý by bol bábkovým divadlom. O existencií Boha ma presviedča dar slobody a tá neistota, do ktorej sme vrhnutí - aby sme vnútorne rástli a učili sa, čo je dobré a čo zlé, aby sme poznávali Pravdu a slobodne za ňou kráčali," tvrdí kazateľ Pastirčák.Ráno Nahlas s kazateľom Cirkvi bratskej a básnikom Danielom Pastirčákom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Slovenská politická scéna sa javí ako zaliata v betóne. Ani nedávna dramatická zmena ústavy, ktorú koalícia presadila s pomocou KDH a časti poslancov Hnutia Slovensko, výrazne nezamávala preferenciami. Vychádza to s prieskumu agentúry Ipsos pre Denník N.Agentúra však tentoraz urobila aj niečo navyše. Otestovala hypotetické predvolebné koalície. Čo by sa stalo, keby sa spojilo PS, SaS a Demokrati? A čo keby vznikol jeden veľký vládny blok Smeru, Hlasu a SNS?O najnovšom prieskume Ipsos sa budeme rozprávať s analytikom agentúry Romanom Pudmarčíkom.Podcast Aktuality Nahlas pre vás pripravil Marek Biró, Adam Obšitník a Michaela Jónová.

Moderné technológie prinášajú nové riešenia aj do oblasti verejnej dopravy. Od jednoduchého nákupu lístkov cez mobilnú aplikáciu, cez presné sledovanie polohy vozidiel a predikciu meškaní, až po komplexné systémy na riadenie dopravy a preferenciu na semaforoch. Digitalizácia je kľúčom k zefektívneniu dopravy a zníženiu nákladov.V novom dieli podcastu SHARE sa moderátor Maroš Žofčin rozpráva s predstaviteľmi spoločnosti TransData – konateľom Branislavom Jurčišinom a generálnym riaditeľom Stanislavom Pieckom – o tom, aké riešenia už dnes fungujú v slovenských mestách a čo všetko sa dá v tejto oblasti robiť do budúcna.Podcast prinášame v spolupráci so spoločnosťou TransData.Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz aj ako ebook!TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Ako digitalizácia zjednodušuje cestovanie pre pravidelných aj náhodných pasažierov.Slovenský dopravný pas: Ako funguje jedna karta pre rôznych dopravcov.Riadenie dopravy: Predikcia meškaní a systém garantovaných prestupov.Optimalizácia spotreby: Ako moderné systémy šetria dopravcom palivo.Či by s pomocou umelej inteligencie mohla mať bratislavská električka parametre metra.Viac na: https://zive.aktuality.sk/clanok/sguQR5z/jeden-listok-na-vlaky-aj-mhd-technologia-davno-existuje-experti-odhalili-ako-na-to/ Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk

Aké zaujímavé udalosti sa stali vo svete ekológie a environmentalizmu za ostatný mesiac? Čo by ste si z tejto problematiky nemali nechať ujsť?V podcaste si vypočujete:Ekologická budúcnosť cintorínov na Slovensku: Miesto posledného odpočinku mení tvárZásahový tím mal zastreliť medvedicu aj s mladýmiDesivý nález v Závadke nad Hronom: Tri žriebätá našli mŕtve, kone v zúboženom staveNárodné parky sú v ohrození kvôli nedostatkom v zonácii Sliepka do klietky nepatrí, rýchlokurčatá musia skončiť

Ako majitelia obchodu s hudobninami v historickom centre chodili každý deň okolo rozpadávajúceho sa domu, spätého so známou bratislavskou hudobníckou rodinou. Toto si Albrechtovci nezaslúžia, povedali si manželia Valentovičovci a dali dokopy milión eur na záchranu národnej kultúrnej pamiatky. Vypočujte si podcast Bod k dobru, v ktorom prinášame príbehy filantropov a filantropiek a búrame tabu spojené so slovom filantropia.Stredoveká budova v samotnom srdci Bratislavy ožila po druhej svetovej vojne domácim muzicírovaním. Komorná hudba a pravidelné stretnutia umelcov patrili k životu rodiny Albrechtovcov. Dom po smrti Jána Albrechta stíchol. Manželia Vlasta a Igor Valentovičovci sa s ním poznali osobne, spolupracovali pri vydávaní notových publikácií. V tom čase zrejme netušili, že okrem lásky k hudbe ich spojí aj na slovenské pomery nevídaný príbeh. Z ruín vybudovali kultúrne centrum, kde opäť znie klasická hudba.V podcaste sa dozviete: prečo Valentovičovci urobili prvý koncert ešte v ruinách, aké majú skúsenosti so zahraničnými hosťami, čím ich prekvapil syn, aké motto si požičali od Aristotela, čo plánujú otvoriť v Dome Albrechtovcov.Kto sú Vlasta a Igor Valentovičovci?Vlasta Valentovičová pôsobí v spoločnosti MUSIC FORUM, ktorá sa venuje vydavateľskej, obchodnej a agentúrnej činnosti v oblasti klasickej hudby. V občianskom združení Albrecht Forum má na starosti produkciu podujatí.Igor Valentovič bol redaktorom v časopise Slovenská hudba, pôsobil v Slovenskej filharmónii, stál pri založení medzinárodných festivalov Melos-Étos a Dni starej hudby. Je riaditeľom Hudobného centra a predsedom občianskeho združenia Albrecht Forum. Bod k dobru V podcaste Bod k dobru, ktorý ste doteraz poznali ako Impact Talks, už tretí rok predstavujeme inšpiratívne osobnosti z biznisu, kultúry a športu. Príbehy pomáhania sú pestré, od spontánnych činov až po premyslené projekty s veľkým spoločenským dopadom.Bod k dobru vám prináša Nadácia Pontis, ktorá sa dlhodobo venuje rozvíjaniu filantropie, sociálnych inovácií a zodpovedného podnikania.Podcast vzniká v spolupráci s portálom Aktuality.sk a moderuje ho Martin Staňo.

Podporujem, pretože „pomáha, aby nikto nezostal vynechaný“ či „pretože verím, že zmena vo vzdelávaní začína pri tých, ktorí deti (a cez ne aj celé rodiny) vedú ďalej, inšpirujú a dávajú im pocit, že na nich záleží, nech pochádzajú odkiaľkoľvek“. Len dve vyjadrenia na adresu programu, ktorý sme pôvodne poznali pod názvom Teach for Slovakia, dnes skrátene Teach.Na Slovensku je desať rokov. A dáva dokopy šikovných a ambicióznych ľudí, ktorým nie je jedno, ako to vyzerá so vzdelávaním u nás. Cestou je osobná skúsenosť s prácou učiteľa, neraz v náročných podmienkach aj vylúčených komunít. Bez nevyhnutnosti pedagogickej kvalifikácie. No v komunite, ktorá čerpá z tridsaťročných skúseností programu v celom svete. S ambíciou pripravovať lídrov, ktorí si realitu školstva zažili na vlastnej koži a boli hnacou silou a súčasťou pozitívnych zmien v školstve.Čo program Teach krajine priniesol? A ako sa vyrovnáva napríklad s exodom pätiny študentov, ktorí Slovensko kvôli ďalšiemu vzdelávaniu opúšťajú a svoju budúcnosť tu ani nevidia?Otázky pre tých, ktorí tu program Teach zakladali. Hosťami Ráno Nahlas sú Stanislav Boledovič a Anna Symington-Maar.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Poznáte Paretovo pravidlo 80:20? Influenceri v manosfére často dezinterpretujú tohto ekonóma fašistickej Mussoliniho vlády tak, že len 20 percent atraktívnych mužov má prístup k sexu s 80-timi percentami žien. Je to úplný nezmysel a v dnešnom podcaste TELO si vysvetlíme prečo.V toxickom prostredí manosféry sa objavujú aj ďalšie lži. Psychológovia sa v poradniach často stretávajú s mladými mužmi, ktorí sú frustrovaní z nezáujmu žien, identifikujú sa s incelmi (involuntary celibate = nedobrovoľný celibát) a často hovoria o tom, že na vine je ich genetická výbava. Napríklad nedostatočná výška, pričom za dostatočnú sa považuje až 190 cm. Takáto hlúposť sa dá pomerne ľahko vyvrátiť - vaša genetická výbava prešla miliónmi rokov evolúcie a každý z vašich predkov, ktorí vám odovzdali gény, sa dokázal rozmnožiť - a teda gény nikoho nepredurčujú na incelstvo.Čo teda môže za neúspech konkrétnych mužov u žien? Ženy tvrdia, že je to mužské správanie. Aké presne? Počúvajte podcast TELO.

Bronzová medaila z MS juniorov napriek bizarnej penalizácii a obrovský sen do ďalších rokov. Triatlonistka Diana Dunajská žila do 15 rokov v Kanade a venovala sa plávaniu, po príchode na Slovensko presedlala na triatlon a podľa výsledkov urobila zjavne dobre. Po senzačnom úspechu prijala pozvanie do Olympijského videocastu. Hovorila nielen o triatlone, ale aj o mentálnej príprave, prechode do inej krajiny a jej veľkej záľube - filozofii.Olympijský videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.Čo sa v rozhovore dozviete?prečo dostala 10-sekundovú penalizáciu ešte pred pretekmiako sa pracuje so stratégiou na triatloneako vníma 3. miesto a či mohla byť aj vyššieo jej prechode z Kanady na Slovensko a čo bolo najťažšieako fungovala na piatich hodinách spánku a ako sa to zlepšilo po školeako myslí tak, že chce niečo dokázaťako pracuje po mentálnej stránkeaké je prejsť z plávania na triatlonže keď je v šoku, začne sa smiaťo olympiáde 2028o filozofii

Rozvody budú jednoduchšie a súdy sa prestanú pýtať na váš intímny život. Zaniká bezdpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM) a zavádzajú sa (pred)manželské zmluvy. Ak si niekto zmení pohlavie, štát ho automaticky rozvedie.Pri dedičstve príde celá séria radikálnych zmien - rodičia budú môcť rozdeliť dedičstvo medzi svoje deti takmer ľubovoľne, uzatvárať s nimi zmluvy o doopatrovaní, a kto napadne závet na súde, vysúdi menej ako doteraz.Socialistický zákon z roku 1964 úplne zmizne a od roku 2027 ho v prípade schválenia nahradí nový zákonník, ktorý pohltí aj zákon o rodine alebo celý obchodný zákonník. Ide tak o najväčšiu zmenu zákona s najväčším praktickým dosahom na denný život obyčajných ľudí od vzniku modernej Slovenskej republiky.Budete počuť ministra spravodlivosti Borisa Suska (SMER), šéfa rekodifikačnej komisie Mareka Števčeka, opozičnú poslankyňu Irenu Bihariovú z PS a advokáta Milana Ficeka.Nahrával Peter Hanák.

Poslanec za SaS Marián Viskupič tvrdí, že neexistuje šanca, aby vláda dodržala schválený rozpočet. To znamená, že v rozpočte bude diera a vysoké deficity budeme musieť riešiť ešte aj v budúcnosti. Vláda podľa neho rozpočtom klame rovnako ako klamalo Grécko na svojej ceste k bankrotu. Ako bude šetriť SaS v prípadnej budúcej vláde?V podcaste s Mariánom Viskupičom sa dozviete:– od 0:00:28 – Prečo je rozpočet podľa Viskupiča nereálny a plný klamstiev.– od 0:01:20 – Prečo je plánovaný 1,3 % rast ekonomiky podľa neho nemožný.– od 0:02:10 – Či je minister Kamenický nekompetentný, alebo klame úmyselne.– od 0:03:00 – Ako vláda podľa SaS klame o výške deficitu, s ktorým krajinu preberala.– od 0:04:15 – Kam idú peniaze z vyšších daní, ak sa nemíňajú na konsolidáciu.– od 0:04:40 – Že na úrokoch z dlhu zaplatíme 2 miliardy eur.– od 0:06:03 – Či nie je strašenie gréckou cestou prehnané.– od 0:07:05 – Prečo kráčame po gréckej ceste, aj keď nemáme taký dlh.– od 0:07:20 – Že očakáva skoré zníženie ratingu Slovenska.– od 0:08:20 – Čo by robila SaS inak a kde by škrtala.– od 0:09:55 – Že SaS by prepustila 10 % zamestnancov verejného sektora.– od 11:30 – Ktoré dve ministerstvá by SaS okamžite zrušila.– od 15:45 – Či súhlasí s Ivanom Miklošom, že lepšie bude až v roku 2030.– od 19:00 – Prečo SaS ako pravicová strana vyzýva na generálny štrajk.– od 24:00 – Ako vláda nerobí reformy, a Slovensko zostane montovňou.– po 25:00 – Prečo je nízka nezamestnanosť zavádzajúca– od 27:30 – Ako vníma spor Jany Bittó Cigánikovej s vedením strany.– po 28:00 – Čo hovorí na odchod Richarda Sulíka z politiky.– od 29:00 – Či sa do SaS vrátia odídenci ako Lucia Ďuriš Nicholsonová.

Ľudia budú viac platiť na zdravotných odvodoch, ale zdravotníctvu to nepomôže. Práve naopak, bude sa dlhšie čakať u lekára, a doplatia na to vždy najviac tí chudobnejší. Vláda potrestá aj pracujúcich rodičov a nezamestnaných, tvrdí poslankyňa Irena Bihariová z PS. Podľa nej Smer už dávno nie je ani sociálna, ani ľavicová či socialistická strana. Konsolidovať by sa podľa nej dalo zmenou trestného zákona – ak by sa reálne trestali daňové podvody.V podcaste s Irenou Bihariovou sa dozviete:– od 1. minúty – či máme dobrú policajnú prezidentku;– po 3:00 – prečo má pochybnosti o jej schopnosti čeliť tlakom od politikov Smeru;– od 4:46 – ako hodnotí tvrdé slová policajného exprezidenta Hamrana na adresu Maškarovej;– po 6:06 – k nehode Pavla Gašpara: Problém nie je nehoda, ale jeho arogantné správanie po nej;– od 8:40 – prečo si myslí, že Gašpar chcel šéfovať SIS „silou mocou cez mŕtvoly“;– po 11:20 – či štát kryje extrémistov a ich ilegálnu činnosť namiesto toho, aby ich riešil;– po 14:36 – čo znamená návrh Tibora Gašpara na trestanie zasahovania do volieb zo zahraničia;– od 17:50 – či sa dá tento zákon použiť aj proti Robertovi Ficovi a Viktorovi Orbánovi;– po 19:16 – prečo zdieľala obrázok, ktorý sa jej nepáči a či je minister Susko nový Harabin;– od 21:51 – či aj najchudobnejší doplatia na konsolidačný rozpočet;– po 23:30 – prečo budú ľudia dlhšie čakať u lekára– po 24:00 – ako vláda trestá pracujúcich rodičov;– od 28:00 – či si ľudia teraz odpustia krabičku cigariet, pivo a poldeci;– po 30:00 – ako sa Progresívne Slovensko stavia k progresívnemu zdaneniu;– od 30:30 – že konsolidovať by sa dalo cez zmenu trestného zákona;– po 33:11 – čo sa zmení v novom Občianskom zákonníku;– od 34:20 – ako vníma predmanželské zmluvy– po 35:36 – že štát nemá čo ľuďom určovať reprodukciu;– od 37:25 – ako chce štát automaticky rušiť manželstvá transrodovým ľuďom proti ich vôli.

A niekto sa tu pokúša zachrániť tých, ktorí zarábajú na hazarde.Toto fakt nevymyslíš. To dokážu len nominanti Smeru.Epizóda je sponzorovaná. Akciu zadarmo získate, ak urobíte akýkoľvek vklad na svoj účet. Obchodovanie je spojené s rizikom. Investujte zodpovedne.

Keď nerobíme tendre na policajtov, prečo tendrujeme sanitky a záchranárov? To nemá žiadnu logiku, hovorí dlhoročný lekár - záchranár Juraj Čierny. Podľa neho treba Záchranný zdravotný systém zoštátniť pretože patrí k pilierom kritickej infraštruktúry štátu. A ako žijú lekári zo sanitiek?Netransparentný a doslova zbabraný sanitkový tender otvoril otázku zásadnej zmeny vo fungovaní Záchranného zdravotného systému. Ma sa stať - a to aj majetkovo, jedným z pilierov kľúčovej kritickej infraštruktúry štátu - tak, ako sú ňou hasiči či policajti, kde o tom, že by sme tieto zložky sprivatizovali nikto ani len nediskutuje? Mal by teda i celý Záchranný zdravotný systém (ľudovo povedané sanitky) prejsť do vlastníctva štátu? Alebo si i naďalej ponecháme zajacom zdedený systém, v ktorom jeden netransparentný tender strieda druhý a napriek tomu, že do systému zrejme nalievame viac peňazí než susedné Česko, jeho kvalita tomu nie vždy zodpovedá? Ovládla finančná oligarchia už aj záchranu našich životov - a ak áno, ako z toho von? No a ako to vyzerá medzi záchranármi po tendri-netendri, o ktorom vážne pochybnosti vyjadril ako Najvyšší kontrolný úrad, tak i Lekárske odborové združenie a dnes ho prešetruje dokonca Generálna prokuratúra?Ako sa v tomto systéme, kde ide doslova o naše životy a ich záchranu, žije samotným lekárom - záchranárom? Tí sú totiž chrbticou - i achilovkou, celého systému no neraz sú pritom odkázaní iba na neistotu niekoľkoročných pracovných zmlúv, čelia masívnemu nárastu zneužívania prvej pomoci zbytočnými telefonátmi, ale aj hrozbe vyhoretia či dokonca stúpajúcej agresivite pacientov. Ráno Nahlas s dlhoročným lekárom - záchranárom Jurajom Čiernym. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Stovky miliárd eur sa nachádzajú na účtoch vo finančných inštitúciách v Belgicku a ďalších krajinách. Formálne síce patria Rusku, no Moskva na ne nedosiahne.Vrcholní predstavitelia chcú peniaze požičiať Ukrajine. Na jednej strane by to odbremenilo európske rozpočty, na druhej strane by to pomohlo krajine, ktorá čelí vojenskej invázii. Podarí sa dnes lídrom dosiahnuť dohodu? Ako by takzvaný reparačný úver fungoval? Akému veľkému ekonomickému tlaku vlastne Rusko čelí?Na tieto otázky odpovieme v diskusii s ekonómom a analytikom Globsecu Vladimírom Vaňom.

Po desiatich sezónach v českej extralige a troch tituloch s Třincom sa Tomáš Marcinko rozhodol vrátiť domov. Skúsený slovenský útočník sa ihneď stal kapitánom Slovana Bratislava. V podcaste Góly z bufetu na ŠPORT.sk prezradil, čo ho priviedlo späť na Slovensko, ako vníma rolu lídra či prečo je spokojný s tým, ako mužstvo vstúpilo do sezóny.Po dlhom pôsobení za hranicami sa rozhodol pre návrat do rodnej krajiny. Hovorí, že rozhodnutie prísť do Slovana sa formovalo už dlhšie a okrem hokejových ambícií zohrali úlohu najmä rodinné dôvody. Po ôsmich sezónach mimo domova cítil, že potrebuje byť bližšie k rodine a prostrediu, v ktorom vyrastal.Hneď po príchode do Bratislavy sa stal kapitánom, čo vyvolalo rozporuplné reakcie niektorých fanúšikov. Tomáš Marcinko si to uvedomuje, no podľa vlastných slov sa sústredí len na veci, ktoré môže ovplyvniť. „Nie som prvý ani posledný hráč, ktorý to mal takto, ale tu sme doma,” povedal 37-ročný center, ktorý už v minulosti nosil kapitánske „céčko” aj v zámorskej juniorke Barrie Colts.Slovan pod vedením trénera Brada Tappera momentálne patrí medzi najlepšie tímy Tipsport ligy. Klub má 10 výhier v rade a ukazuje atraktívny ofenzívny hokej. Tomáš Marcinko však upozorňuje, že sezóna je dlhá a rozhodujúce obdobie ešte len príde: „Stále máme na čom pracovať. Príjemnejšie sa to hovorí, ak už máte určitý počet bodov, ale stále to vnímam ako úvod sezóny, keď to ešte až tak veľa neznamená.”Niekdajší reprezentant si taktiež váži, že v kabíne Slovana dostávajú priestor mladí obrancovia. Verí, že práve takýto prístup pomáha slovenskému hokeju napredovať. Zároveň si pochvaľuje pestrosť ligy, kde sa v popredí pravidelne striedajú viaceré tímy. Po skúsenostiach z Kanady či Česka berie návrat domov ako uzatvorenie jedného veľkého hokejového kruhu, s cieľom odovzdať skúsenosti a priviesť Slovan opäť na vrchol.

Až 8 z 10 Slovákov uprednostňuje digitálne platby, čo ovplyvňuje obchodné tržby. Program Slovensko platí kartou ponúka obchodníkom výhody v podobe bezplatných terminálov.Platobné návyky Slovákov sa menia závratnou rýchlosťou. Z najnovšieho prieskumu spoločnosti Visa a agentúry Ipsos vyplýva jasný trend: až 8 z 10 Slovákov preferuje platby kartou, mobilom či smart hodinkami v kamenných obchodoch aj na internete. Čoraz viac zákazníkov považuje nemožnosť zaplatiť digitálne za prekážku. 4 z 10 opýtaných to vnímajú ako problém.Spoločnosť Visa preto vylepšuje svoj program Slovensko platí kartou,vďaka ktorému môžu podnikatelia získať terminál bez paušálnych poplatkov až na 9 mesiacov.Martin Hainzl, senior account manažér spoločnosti Visa, v podcaste Na tému zodpovedal otázky a detaily tohto programu a vysvetlil, prečo je digitálna platba dnes už nielen výhodou, ale prejavom profesionality.

Hrozba ničivými Tomahawkami ako cesta k mierovej diplomacii po osi Putin-Trump-Orbán? V Budapešti ako „ostrove mieru“, ako o ňom hovorí maďarský premiér? A dostane sa k stolu Volodymyr Zelenskyj?Otázky a paradoxy v nich, ktoré zachytáva vývoj posledných dní a hodín. Na počiatku bola hrozba poskytnutia striel s plochou dráhou letu, ktoré si šiel rovno do oválnej pracovne pýtať prezident napadnutej Ukrajiny. Ešte cestou tam ho predstihol dlhým telefonátom s Trumpom agresor Vladimír Putin.Výsledok? Správy o stretnutí Trump-Putin. V Budapešti Viktora Orbána, „ktorého máme radi“, ako podotkol americký prezident. Bez prísľubu Tomahawkov. A so síce neoficiálnou, no požiadavkou ukrajinského Donbasu ako výmeny za Putinove „áno“ mieru.Sú to znaky mierovej diplomacie? A čo s volaním litovského šéfa diplomacie po mieste za rokovacím stolom pre Volodymyra Zelenského? „Rokovania o konci agresie Ruska proti Ukrajine sa nemôžu uskutočniť len s agresorom, Ukrajina musí byť ich súčasťou,“ volal Litovčan Kestutis Budrys.Kontrasty, ktoré viedli až k zrušeniu avizovanej schôdzky lídrov „v najbližšej budúcnosti“, ako to nakoniec oznámil Biely dom. Téma pre bývalého šéfa diplomacie slovenskej diplomacie Miroslava Wlachovského.„Som presvedčený, že ide opätovne o odďalovaciu taktitu Putina,“ hovorí Wlachovský. „Nemajú dohodu na substancii rokovaní, v takom prípade mi (stretnutie Trump-Putin) nedáva zmysel,“ dopĺňa.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Balík zmien, ktoré aktuálne v parlamente presadil minister školstva, nemajú reálnu šancu zlepšiť vzdelávanie našich detí. Ambicióznym plánom ministra Druckera vôbec nezodpovedá rozpočet jeho rezortu, no a bez toho nemožno hovoriť o vzdelávaní ako jednej z našich priorít. Tvrdí to vo veľkej analýze školskej reformy analytik Centra vzdelávacích analýz Michal Rehúš.Spočiatku to mal byt Veľký skok, potom zasa Nežná revolúcia. Napokon sa z toho stala taká tá typicky slovensky nedotiahnutá snaha o akési „zglajchšaltovanie“ slovenského školstva.Parlament schválil veľký balík siedmych zákonov z dielne ministra školstva. Množstvo nedotiahnutých i silne kontroverzných zmien. Veľa nášľapných mín i riešení prijímaných bez potrebných analýz či celospoločenskej diskusie, zásadné zlepšenie vzdelávania našich detí od toho nečakajme, hodnotí Druckerov balíček Michal Rehúš z Centra vzdelávacích analýz.„Staviame veci z nôh na hlavu, začať to malo od toho, aby sme si spočítali, koľko stojí tento štát kvalitné vzdelávanie pre všetky naše deti. Diskusia musí začať od výšky príspevku, ktorý štát dáva na zabezpečenie kvalitného vzdelania pre všetky naše deti,“ hovorí analytik Rehúš.Povinné predprimárne vzdelávanie už od troch rokov, napriek tomu, že štát nevie plne presadiť dochádzku do povinných škôlok už od aktuálne platných piatich rokov dieťaťa. Povinné maturity z matematiky, hoci práve tam, kde ich podľa odborníkov vlastne až tak veľmi netreba. Zákaz mobilov, ale predovšetkým zásadná zmena vo financovaní neverejných škôl. Po novom si budú musieť súkromné či cirkevné školy vybrať - buď svoje brány otvoria všetkým a podriadia sa tak štátu alebo prídu o časť peňazí, ktoré na deti v konečnom dôsledku platia ich rodičia zo svojich vlastných daní.Bude táto štátom vynucovaná inklúzia fungovať alebo si rodičia detí zo súkromných škôl budú musieť opäť siahnuť hlbšie do vrecka? Prečo je inklúzia u nás problémom, v čom je vlastne tak dôležitá a prečo si štát - ktorý už sám roky nedokáže zabezpečiť kvalitné vzdelávanie pre všetky naše deti - myslí, že to vie lepšie než súkromné či cirkevné školy?„Slovenská spoločnosť nevníma vzdelanie ako jednu z priorít. Potvrdzuje to i diskusia k balíku školských reforiem, ktoré aktuálne presadil minister Drucker. O žiadnu veľkú reformu určite nepôjde,“ tvrdí Michal Rehúš.Téma dnešného podcastu s analytikom Centra pre vzdelávacie analýzy Michalom Rehúšom. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Slovensko si už nemôže dovoliť tak rozsiahly systém sociálnej pomoci ako sú 13. dôchodky či plošná energopomoc, hovorí Prezident AZZZ Rastislav Machunka. Podľa neho je situácia príliš vážna na to, aby sme rešpektovali červené čiary politikov, ktorí sa riadia iba voličskými preferenciami a nemyslia za horizont volebného obdobia.Parlament schválil štátny rozpočet. Podľa neho má Slovensko v budúcom roku hospodáriť s príjmami 62 miliárd eur a výdavkami takmer 68 miliárd eur. Kľúčový parameter - teda rozpočtový deficit, plánuje vláda stlačiť na niečo cez 4 percentá HDP. Opozícia, ale ani Rada pre rozpočtovú zodpovednosť však vládnym plánom neveria a Rada rozpočet považuje za nerealistický.Hoci vláda označila ozdravenie verejných financií za svoju prioritu, zadlženosť Slovenska bude napriek tomu i naďalej rásť a a ani tri Kamenického konsolidačné balíčky naše choré verejné financie uzdraviť nedokázali. Politici majú priveľa červených čiar, ale dnes je to tak vážne, že ich treba prekračovať. Všetky tie skonsolidované miliardy miznú tam, kde si politici vedia kúpiť voličov, hovorí prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislav Machunka. Verejné výdavky tohto štátu sa pritom v budúcom roku zvýšia na takmer 50 % HDP no a zdaňovanie ekonomiky bude najvyššie v celej našej histórii.S vládnym rozpočtom nesúhlasia ani sociálny partneri pričom zamestnávatelia mu vyčítajú najmä nedostatok prorastových opatrení, privysoké zdaňovanie, ale aj neochotu štátu šetriť na sebe samom.Kam teda všetky tie skonsolidované miliardy, ktoré od nás táto vláda vyberá, vlastne miznú? Ako zasiahnu konsolidačné opatrenia našich podnikateľov a ako sa firmy vyrovnajú s vysokými daňami, chabými investičnými stimulmi a drahou cenou práce? No a napokon, prečo sa proti vláde postavili obaja sociálny partneri a kamže sa to vytratil ten - Robertom Ficom kedysi tak vzývaný, sociálny dialóg a zmier?Ráno Nahlas s prezidentom Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislavom Machunkom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

V najnovšej časti basketbalového podcastu Pod košom, ktorý vzniká v spolupráci ŠPORT.sk a SBA, privítal moderátor Tomáš Kotlárik jednu z najskúsenejších slovenských basketbalistiek súčasnosti - Alicu Moravčíkovú z Piešťanských Čajok.Táto 190 cm vysoká pivotka, ktorá je oporou slovenskej reprezentácie, v rozhovore otvorila nielen tému športových úspechov, ale aj osobných výziev. Alica Moravčíková pútavo rozprávala o svojej ceste za basketbalovým snom, ktorá nebola jednoduchá - začínala neskôr ako jej rovesníčky a musela prekonávať zdravotné prekážky.V rozhovore sa dozviete, ako vníma úspechy Piešťanských Čajok v európskych pohároch a aký je jej pohľad na výkonnostnú úroveň Euroligy v porovnaní so slovenskou ligou. Alica Moravčíková neskrýva nadšenie z úspechu Levických Patriotov v Lige majstrov a potvrdzuje, že slovenský basketbal naberá na kvalite.Emotívne okamihy prináša časť rozhovoru o strate otca a o tom, ako sa s tým vyrovnávala vďaka podpore klubu a spoluhráčok. Alica Moravčíková otvorene hovorila o svojej mentorke Anne Jurčenkovej a o tom, ako sa sama transformovala do pozície líderky a vzoru pre mladšie hráčky.Fanúšikovia sa môžu tešiť aj na odľahčené pasáže o jej záľube v pečení, tanečných schopnostiach či vtipnej anekdote o objednávaní pizze Hawaii, ktorá takmer priviedla manažéra tímu k zúfalstvu.Spoznáte aj jej plány po skončení kariéry, keďže vyštudovaná žurnalistika by ju mohla priviesť za mikrofón ako basketbalovú komentátorku či expertku. Nechýba ani pohľad na novembrové kvalifikačné zápasy reprezentácie a náročný program, ktorý čaká naše basketbalistky.Nedajte si ujsť úprimný rozhovor so športovkyňou, ktorá nielen vyniká svojimi výkonmi na palubovke, ale prináša do tímu aj dušu a obetavosť, za čo si vyslúžila prezývku „Mama tímu”.

Za pokus o atentát na premiéra 21 rokov. Špecializovaný trestný súd vyniesol verdikt v kauze Juraja Cintulu, ktorý strieľal pred rokom na Roberta Fica. Z možností terorizmus alebo útok na verejného činiteľa senát zvolil ten prvý. 72-ročný dôchodca tak napriek tomu, že nedostal doživotie, prakticky strávi zvyšok svojho života za mrežami. Samozrejme, ak verdikt potvrdí aj Najvyšší súd, odvolanie totiž avizuje samotný Cintula.Čo urobil tento pokus o atentát so Slovenskom a s jeho premiérom. A čo k nemu viedlo? Otázky pre Petra Bárdyho, ktorý má na konte aj dvojdielny politický životopis Roberta Fica – Posadnutý mocou, resp. pomstou.Na príbeh atentátnika a súdneho procesu sa pozrieme aj s Ivanou Zigovou, ktorá ho sleduje od začiatku.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Október je mesiac úcty k starším a digitálne hry môžu byť prekvapivým nástrojom na zlepšenie ich kognitívnych funkcií, socializáciu a medzigeneračné prepojenie.Digitálne hry už dávno nie sú len pre deti. Čoraz viac sa ukazuje ich potenciál aj pre staršiu generáciu. Ako sa seniori stavajú k novým technológiám, aké hry preferujú a aké benefity im môže hranie priniesť? Môžu hry pomôcť v boji proti osamelosti alebo pri tréningu kognitívnych schopností?V novom dieli podcastu SHARE sa moderátorka Mária Dolniaková rozpráva s doktorkou Magdalénou Švecovou, vedúcou katedry digitálnych hier FMK UCM v Trnave, o jej skúsenostiach z práce so seniormi, o prekonávaní digitálnych bariér, socializačnom aspekte hrania a o tom, prečo by sme seniorov nemali do technológií nútiť, ale ani na nich zabúdať.Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz aj ako ebook!https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/ V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Aké sú najčastejšie bariéry seniorov pri učení sa digitálnych zručností.Aké typy hier preferujú seniori a prečo sú casual hry menej prospešné.Socializačný aspekt hrania: Ako hry pomáhajú proti osamelosti.Učenie hrou (gamifikácia) a ako na ňu reagujú starší ľudia.Budúcnosť hrania: Ako sa bude meniť vzťah seniorov k hrám. Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Po októbrovej reprezentačnej prestávke sa znovu vrátila k slovu najvyššia slovenská futbalová súťaž a jej 11. kolo prinieslo toho viac, ako by človek očakával. O tom najpodstatnejšom sme sa v 56. epizóde podcastu Kam si to kopol? porozprávali s trénerom a bývalým futbalistom Tomášom Ďubekom.Dve diskutabilné situácie, po ktorých sa červenalo len raz, pričom okamih bez suspednácie bol ešte výraznejší ako ten červenou kartou. Pochybil rozhodca, ako aj ten za systémom VAR. V poradí 11. kolo Niké ligy prinieslo množstvo zaujímavého, ale aj, bohužiaľ, absolútne nešportové a odsúdeniahodné momenty.Počas víkendu sa totiž odohralo 177. najslávnejšie futbalové derby na Slovensku medzi Spartakom Trnava a Slovanom Bratislava (0:2), ako aj súboj vo forme hrajúcej Dunajskej Stredy so Žilinou (1:2) či východniarske derby medzi FC Košice a Zemplínom Michalovce (3:2). Nuž a diali sa teda veci.O všetkom najpodstatnejšom z 11. kola Niké ligy sa futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali v 56. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk s trénerom a niekdajším skvelým ligovým futbalistom Tomášom Ďubekom.

Filip Turek – muž, ktorý už vyše dva týždne ovládol verejný diskurz v povolebnej Českej republike. Na jednej strane „ikonický a dôstojný človek“, „skvelého vzhľadu“, „líder s veľkým L“ – optikou svojho sekundanta Petra Macinku z nádejnej koaličnej strany Motoristé.Na druhej je optika Erika Taberyho z Respektu. Hovorí o „probléme“, ktorý „za normálnych okolností riešia rodičia“. Tým problémom sú Turkove facebookové statusy, na prvom mieste ten o „poľahčujúcej okolnosti“, ktorou má byť „popálenie cigánčaťa“, či velebenie Hitlera alebo uznanie pre masového vraha Breivika.A ak sa Andrej Babiš snažil povolebný dohadovací rytmus dostávať do obrátok a vládu chcel mať hotovú do týždňa, na druhej strane je prezident Pavel, a ten akoby tlačil na brzdu a volal po demokratických princípoch.Kde sú Česi po vyše dvoch týždňoch od volieb a čo o nich hlasovanie vypovedalo?Téma pre Mariána Sekeráka, slovenského politológa pôsobiaceho práve na českých vysokých školách.„Chceli zmeniť smerovanie, ktoré reprezentovala vláda pod vedením Petra Fialu. Opäť chcú vyskúšať model Andreja Babiša, ktorý už premiérom bol. Zdá sa, že smer, ktorý Česká republika naberá, je dominantne národno-konzervatívny,“ hovorí Marián Sekerák.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Slovenský štatistický úrad predkladá Európskej komisii oficiálne výsledky o hospodárení štátu pravidelne dvakrát do roka – na jar a na jeseň. Aktuálne zverejnil spresnené údaje o hospodárení Slovenska za rok 2024. Táto revízia ukázala, že naše verejné financie sú ešte v horšom stave, než sme si mysleli. Deficit verejnej správy dosiahol vlani skoro 7,2 miliardy eur, čo je o 600 miliónov eur viac než pred rokom. Nafúkol sa aj náš celkový dlh, a to o takmer 8,8 miliardy. Priblížil sa tak k hodnote 60 percent HDP. Inými slovami, stúpame do najvyššieho pásma dlhovej brzdy.Ako máme chápať najnovšie dáta? Čo znamenajú pre ekonomické smerovanie Slovenska? Majú sa Slováci pripraviť na ďalšie uťahovanie opaskov? O tom sme sa rozprávali s analytikom ČSOB banky Marekom Gábrišom a členom Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martinom Šustrom.Nahrávala Katarína Runnová

"Otecko, mamička, detičky," takto si kreslia zástancovia ústavných zmien definíciu ideálnej rodiny. Problémy skutočných rodín, ktoré tejto definícií nezodpovedajú, však už riešiť zabúdajú. Medzi tieto "ústavou nedefinované," no skutočné rodiny patria aj tzv. Zošívané rodiny. Kto sú a čo ich trápi? Téma pre autorku knihy "Ako zošiť rodinu" Máriu Melkovú. Podľa nej je čas prehodnotiť Zákon o rodine.Najprv prišla ústavná definícia manželstva ako jedinečného zväzku medzi mužom a ženou, aktuálne k tomu - a to priamo v Ústave, pribudlo aj zadefinovanie štátom uznaných pohlaví, ako i faktický zákaz osvojenia dieťaťa nezosobášeným párom či takzvaného surogátneho materstva.Ak vám súčasná snaha poslancov pripomína stredoveké scholastické spory medzi realistami a nominalistami, teda spory o to, či realita exituje nezávisle na jazyku alebo je práve jazyk tým, čo realitu formuje a doslova jej určuje hranice, nie ste ďaleko od pravdy.Skutočnosť slovenských rodín je od úzkych - a ideologicky zošnurovaných, definícií napísaných v Ústave, na míle vzdialená. Realita slovenských rodín je oveľa plastickejšia, farebnejšia, ale i výrazne zložitejšia než sú všetky tie čítankové deklarácie o "ockovi, mamičke a detičkách." Medzi naše rodiny totiž patria ako rodiny jednorodičovské, dúhové, tak i rodiny "zošívané," - teda také, do ktorých jeden alebo i obaja partneri prinášajú deti z prechádzajúcich vzťahov. Na Slovensku funguje v týchto patchworkových rodinách takmer 50-tisíc domácností, teda približne až 100-tisíc detí. Ako sa žije v týchto zošívaných rodinách a akým výzvam čelia? Aké sú roly nevlastných rodičov v každodennej rodinnej dynamike a aká je v nich úloha a miesto expartnerov? Ako môže vyzerať súžitie rôznych foriem súrodeneckých vzťahov a nakoľko je to o biológií verzus zažité či roky budované vzorce správania sa?No a napokon: Čo je to vlastne rodina, kto do nej patrí a treba ju vôbec definovať a zväzovať vopred definovanými ideologickými vzorcami? Alebo je predsa len zmysluplnejšie, vydať sa cestou práce na vzájomnom rešpekte, prijatí a pocite bezpečia?Ráno Nahlas s autorkou knihy "Ako zošiť rodinu," Máriou Melkovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Keď uvidíte v posilňovni obézneho človeka, povzbuďte ho, veľmi to pomáha," dodáva k svojmu príbehu a posiela všetkým dôležitý odkaz z vlastnej skúsenosti.Na začiatku mala vyše sto kíl a samu ju prekvapilo, ako sa mohla dostať do takého stavu. Dodnes sa cíti hrozne, keď si spomenie, kam to až nechala zájsť. „Prekonala som rakovinu štítnej žľazy, neskôr mi zlyhalo srdce a musela som sa vzdať milovaného bicyklovania. Vtedy som sa uzavrela do seba a trikrát denne jedla chlieb vo vajci, riadne vysmažený v oleji. Keď ma totiž nemohol robiť šťastnou šport, chcela som, aby ma urobilo šťastnou aspoň jedlo.“V dnešnom podcaste Ženy ako my sme sa rozprávali s Vanesou Kupčovou, ktorá v markizáckych Extrémnych premenách schudla 50 kilogramov.mpulz na zmenu prišiel na vysokej škole, keď odpozorovala dievčatá, ktoré boli skutočne spokojné vo svojom tele. Uvedomila si, že doteraz samu seba klamala, že šťastná je. Pritom sa za seba tak hanbila, že ľuďom ani nedovolila, aby ju objali. Aby si nevšimli, aká je veľká, keď ju obopnú celými rukami. Prihlásila sa preto do reality šou a tá jej radikálne zmenila život.Raz som prišla na rande a chlap mi povedal, že biela ma rozširuje a nech sa prezlečiemV minulosti si prešla nielen vnútorným bojom, ale aj partnerskými boliestkami. „Keď ma partner poslal prezliecť sa počas večere na dovolenke, šokovalo ma to. Každý má vlastný vkus, ale keď som sa mu už vtedy nepáčila, nechápem, prečo ma pozval von.“Dnes nedá dopustiť na šaty a sukne, ktoré nosí, až kým vonku nezačne mrznúť. „Predtým sa mi totiž šúchali o seba stehná a to bolo bolestivé. Po schudnutí si užívam, že si môžem obliecť čo chcem.“Milovala pocit prázdneho brucha„Úmyselne som si uberala z kalórií a moje telo nemalo energiu. Začala som milovať pocit prázdneho brucha“, priznáva otvorene, aký návykový je pocit chudnutia a následná chvála okolia.„Dodnes sa však niekedy potrebujem ubezpečovať o tom, že chudnem. Výčitky mám aj z keksíka, ktorý si dám ku káve“, dodáva. V takýchto chvíľach jej najviac pomáhajú rozhovory s blízkymi.Z obezity má strach dodnes„Keď som v hektickom období života zdravotnej sestry na onkologickom oddelení pribrala štyri kilá, lebo veď sestričkám nosia čokolády, preplakala som štyri dni,“ priznáva dôvod, prečo zmenila systém svojej práce a prestala robiť nočné.„Dokonca mám teraz o kilo menej, ako na gala večere Extrémnych premien“, teší sa. V rozhovore prezradila aj to, ako sa udržiava vo forme aj čo by odkázala dievčatám, ktoré sa vysmievajú obéznym ľuďom vo fitness centrách.„Prídu tam dievčatá, ktoré majú viac mejkapu ako svalov a okato sa medzi sebou šťúchajú a vysmievajú sa obéznym ľuďom. Vtedy si hovorím, choďte preč, nevšímajte si ma.“Jedným dychom však dodáva, že naopak povzbudenie takému človeku dodá veľkú odvahu a motiváciu cvičiť a chudnúť.V podcaste sa okrem iného dozviete:-Ako dopadol vzťah s chlapom, ktorý ju po príchode na rande poslal sa prezliecť do niečoho, čo ju tak nerozširuje-Prečo milovala pocit prázdneho brucha-Či aj prejedanie sa je porucha príjmu potravy-Akú estetickú operáciu musela podstúpiť po rapídnom schudnutí-Ako jej telo odpovedalo na to, keď cvičila aj cez teploty a tlaku popri končení vysokej školy-Ako bojuje so svojimi vnútornými kritikmi, ktorí jej hovoria, že aj tak zasa priberie?-Darí sa jej udržiavať si svoju hmotnosť aj po premene?-Ako rieši výčitky po každej sladkosti, ktorú si dá-Čo podľa Vanesy znamená sebaláska a ako ju žije v praxi-Čo by poradila ženám, ktoré sa necítia vo svojom tele dobre-Aké má plány do budúcna

Krasokorčuliarka Agnesa Búřilová, rodená Wlachovská, reprezentovala Československo v krasokorčuľovaní na všetkých vrcholových podujatiach. V slovenskej olympijskej histórii má pozoruhodný primát. Sama súťažila na zimných olympijských hrách v krasokorčuľovaní v kategórii športových dvojíc. Potom na nich trénersky viedla bronzového medailistu Jozefa Sabovčíka a napokon na ZOH súťažil v ľadovom hokeji aj jej syn. V roku 2023 sa dostala do Siene slávy Slovenského krasokorčuliarskeho zväzu. Príbeh v roku 2024 zaznamenal Martin Rodák a spracovala ho Lucia Stankovičová Fričová.

Zakladateľka projektu Dejepis Inak Sandra Sviteková sa dlhodobo venuje tvorbe vzdelávacieho obsahu zameraného na rôzne historické témy. V podcaste Mimóza priznáva, že sa pri hlbšom štúdiu materiálov často konfrontuje s novými informáciami, ktoré ju privedú k zmene názoru. Kombinácia histórie a filozofie na vysokej škole ju totiž naučila pochybovať o vlastnom uvažovaní a mať intelektuálnu pokoru. V rozhovore spomenula aj to, aké dôležité sú pre ňu aktivity v komunite a čo všetko v jej živote zmenil crossfit.V Mimóze so Sandrou Svitekovou sa (ne)dozviete: 2:00 – čo ju v poslednom období teší a či pozná Kučišdorfskú dolinu;5:00 – ktoré počítačové hry hrávala najradšej;9:45 – kedy v sebe objavila lásku k turistike;15:00 – čo je jej aktuálnym turistickým snom;20:00 – ako sa jej život zmenil pod vplyvom crossfitu;26:45 – či je introvertný typ a ako zvláda vystupovať na verejnosti;28:30 – či sa jej pri hlbšom štúdiu tém stáva, že ju nové informácie prinútia zmeniť názor;31:10 – ako nazerá na ľudí, ktorí si myslia, že vedia všetko;33:00 – ktorý filmový dokument ju pred časom zanechal bez slov;38:10 – či bude raz vykonávať učiteľskú profesiu;39:00 – aké využitie majú jej edukačné videá v školskom prostredí;41:10 – čo by odkázala všetkým poslucháčom a poslucháčkam.

Do najnovšej epizódy hokejového podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk s Marekom Marušiakom a Rastislavom Konečným prijal pozvanie unikátny hosť - hokejista Nicolas Gašpar, ktorý aktuálne pôsobí v HK Žiar nad Hronom v Slovenskej hokejovej lige. Veľkú pozornosť verejnosti na seba pritiahla jeho nedávna účasť v reality šou Love Island.Ako sa dostal k populárnemu televíznemu projektu a čo všetko musel absolvovať počas niekoľkých castingov v Bratislave a Prahe? Ako reagovalo hokejové prostredie, keď sa rozhodol na mesiac odísť na Tenerife? A čo pre neho znamená, že napriek úspešným sezónam v druhej najvyššej súťaži stále nedostal väčšiu šancu v extralige?„Doslova som si to vymanifestoval. Keď sme pred sezónou natáčali videá gólových osláv na kocku, na papier som si napísal: ‚Love Island, ozvite sa,'” vysvetľuje s humorom počiatky rozhodnutia. Po desiatich dňoch v hotelovej izolácii sa konečne dostal do šou. Bral ju s nadhľadom, no podľa vlastných slov ho na obrazovke vykreslili v inom svetle, než aký naozaj je.Po návrate na Slovensko sa rýchlo zapojil do tréningového procesu a tréner Jerguš Bača mu dal dôveru už po dvoch dňoch na ľade. „Klobúk dole pred trénermi, že to rešpektovali. Chalani mi to dali vyžrať, samozrejme, v dobrom. Tešili sa zo mňa a sledovali úplne všetko,” prezradil s úsmevom.V rozhovore taktiež priznal, že ho trápi, že napriek produktívnym sezónam zatiaľ nedostal príležitosť v extralige. Patrí medzi najvyťažovanejších hráčov svojho tímu, pravidelne sa presadzuje strelecky a naďalej verí, že šanca v najvyššej súťaži ešte príde. Napriek sklamaniu si zachováva nadhľad a motiváciu hľadať nové výzvy. Okrem hokeja ho láka aj svet šoubiznisu či bojových športov. Od detstva obdivuje filmové príbehy o boxeroch a túži si raz vyskúšať zápas v ringu.

Európska únia a jej inštitúcie sú dlhodobo terčom dezinformátorov. S čím to súvisí a čo je najčastejším cieľom dezinformácií, o tom diskutovala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou projektu Demagog.sk Veronikou Frankovskou a následne s politologičkou Anetou Világi z Katedry politológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského.V úvode Veronika Frankovská priblížila, že naposledy v Demagóg.sk overovali pomerne kurióznu dezinformáciu – šírilo sa tvrdenie, že Európska únia v rámci agendy „Zelenejšia lyžica“ zakáže od roku 2026 polievkové taniere s priemerom väčším ako 21 centimetrov. Malo to byť údajne v záujme zníženia plytvania jedlom. Frankovská upozornila, že ide o úplne nepravdivé tvrdenie. „Táto správa vznikla na portáli Medium.cz, ktorý patrí pod Seznam, a publikovali ju v rámci sekcie Švejkoviny ako čistý vtip a satiru. Takúto agendu Európska únia vôbec nepresadzuje,“ vysvetlila.Podľa Frankovskej sa šíri veľké množstvo dezinformácií o EÚ, pričom mnohé z nich súvisia s klimatickou krízou a s politikami Únie, ktoré sa ju snažia zmierniť alebo jej predchádzať. „Tieto naratívy vyvolávajú nedôveru v to, že ľudia a emisie oxidu uhličitého spôsobujú globálne otepľovanie a klimatickú krízu,“ uviedla Frankovská. Dodala, že podobné tvrdenia šíria aj niektorí slovenskí politici, napríklad Rudolf Huliak.V druhej časti diskusie politologička Aneta Világi upozornila, že dnes máme v porovnaní s obdobím pred referendom o vstupe Slovenska do EÚ (v roku 2003) omnoho viac politických strán, ktoré sú voči Únii kritické. „Ak by v tom čase existovali strany, ktoré by vyzývali ľudí, aby sa referenda nezúčastnili, mohlo by to ohroziť jeho účasť a tým aj platnosť,“ vysvetlila.Podľa Világi názor Slovákov na Európsku úniu paradoxne najviac ovplyvňujú politické elity. „Je to paradox, pretože keď sa pýtate ľudí, ako dôverujú politickým inštitúciám a politikom na Slovensku, výsledky sú katastrofálne. V kvalitatívnych výskumoch sa často objavuje postoj: všetci sú rovnakí, skorumpovaní, zlí. No keď ide o názor na tak zložitú tému, ako je nadnárodné vládnutie a Európska únia, jednotlivci nemajú dostatok informácií, na ktorých by mohli svoj názor postaviť. Preto často preberajú postoje a interpretácie práve od politikov,“ vysvetlila Világi.Diskusiu moderovala Veronika Jursová Prachárová.

Po neúspechu augustovej Aljašky zmena v októbrovej Budapešti? Donald Trump avizuje nové stretnutie s Vladimírom Putinom. S cieľom ukončiť – ako podotýka - „neslávnu“ vojnu medzi Ruskom a Ukrajinou.Vo štvrtok absolvoval dvojhodinový telefonát s ruským prezidentom. Dnešný piatok prijíma v oválnej pracovni Volodymyra Zelenského. A v horizonte dvoch týždňov by sa mali opäť stretnúť z očí do očí s ruským prezidentom v maďarskej Budapešti. Je za tým tlak hrozby ničivých striel s plochou dráhou letu Tomahawk, o ktoré sa Ukrajina uchádza u Američanov?Téma pre generála vo výslužbe Pavla Macka.„Tomahawky pre Ukrajinu už len ako téma majú silu odstrašovať,“ hovorí generál Macko. Dôkazom je podľa neho aj krok Vladimíra Putina, ktorý inicioval telefonát s americkým prezidentom. Trumpovi podľa neho slúžia ako strategický nástroj pri vyjednávaniach. „Majú silu ultimáta,“ vysvetľuje. Premeniť by sa malo do podmienky prímeria pre Moskvu.Pavel Macko však hovorí aj o riziku: „Celý manéver s tomahawkami sa môže zaseknúť na tom, že sa nenájde európsky partner, ktorý by ich zaplatil.“V podcaste sa dozviete aj to, akým spôsobom Robert Fico chráni ruského prezidenta pred pádom z útesu, na ktorý ho zahnala medzinárodná koalícia s Ukrajinou.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Slovenský MMA bojovník Ivan Buchinger je fenomén a v mnohých ohľadoch unikát. Legenda, ktorá sa bráni tomuto označeniu. Na októbrovom turnaji Oktagon 77 v Bratislave však naplno ukázal, prečo si právom zaslúži tento honor.Rodák z Gabčíkova je bývalý šampión popredných európskych organizácií Cage Warriors, M-1, Oktagonu a niekdajší 18. najlepší bojovník sveta v perovej váhe. Zápasil aj s najväčšou hviezdou MMA Conorom McGregorom.V čoskoro 40 rokoch je na sklonku kariéry. Už viac ako dva roky robí MMA popri práci na plný úväzok. Avšak nesťažuje sa.„Toto je môj životný štýl, som veľmi spokojný. Mám peknú rodinku, prácu a MMA ako koníček,” vravel s úsmevom v podcaste Staredown na ŠPORT.sk.Predminulú sobotu čelil v Bratislave o 5 rokov mladšiemu Írovi Richiemu Smullenovi s dovtedy skvelým skóre 15-3-1 a so skúsenosťami z UFC (0-1) či Bellatoru (4-2).Ivan Buchinger utrpel v príprave zranenie už dvakrát operovaného ramena. Plakal a bál sa konca kariéry. Vo zvyšku prípravy nemohol zápasiť. McGregorovho tréningového partnera s čiernym opaskom v brazílskom džiu-džicu napriek tomu utiahol v 3. kole na ninja choke.Ivan Buchinger po Smullenovom skalpe zveľadil svoju úctyhodnú bilanciu na 46-10 a potvrdil pozíciu jednotky rebríčka Oktagonu v ľahkej váhe.Začiatkom budúceho roka sa chystá na posledný útok na titul. Podľa informácií ŠPORT.sk nastúpi proti víťazovi súboja o uvoľnený titul medzi Poliakom Mateuszom Legierským a Turkom Attilom Korkmazom.V podcaste Staredown vravel aj o tom, ako „gabčíkovské pachy” môžu za jeho dlhovekosť, čo sa dialo, keď to v mladosti na diskotéke prehnal s vínom, alebo ako blízko bol v Rusku k zápasu s jedným z najlepších bojovníkov sveta Islamom Machačevom.

Peniaze občanov miznú aj pod tlakom systému našich ľudí.Slovenskí politici dokážu ohnúť aj matematiku. Viac v novom Ťažkom týždni.Epizóda je sponzorovaná.

V najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk privítali Julo a Muťo bývalého futbalistu Slovana Bratislava a experta JOJ Šport Martina Dobrotku, strelca pamätného gólu proti AS Rím, ktorý dnes pôsobí v druholigovom Pohroní. Futbal však nie je jeho jediná oblasť záujmov, popri kariére získal aj titul PhD. a napísal niekoľko športových stĺpčekov.Ako hráč sa nikdy nepovažoval za výnimočný talent. Úspech pripisuje vytrvalosti a pracovitosti. Futbal ho bavil od detstva a práve vďaka tejto vášni zostal pri ňom aj po štyridsiatke. Postupne prešiel všetkými mládežníckymi kategóriami Slovana, hral v českej aj poľskej lige a napokon sa usadil v druholigovom Pohroní, kde patrí k lídrom kabíny.Významnú časť kariéry strávil v Poľsku, kde pôsobil sedem a pol roka. Na tamojšie zázemie veľmi rád spomína: „Zostal som milo prekvapený zo všetkého, nielen po futbalovej stránke, ale aj z toho, ako tam funguje život celkovo. Všetko bolo super. Mal som dokonca myšlienky zostať v Poľsku, a aj teraz niekedy premýšľam, či sa tam nevrátim.”Na súperov z európskych súťaží nezabudol dodnes. Najťažším protivníkom bol podľa neho mladý Luis Suárez, ktorý to ešte ako hráč Ajaxu Amsterdam potvrdzoval v zápase proti Slovanu, keď strelil štyri góly. „Mal dvadsať alebo dvadsaťjeden rokov a bol najlepším strelcom holandskej ligy. Nevedeli sme ho zastaviť, až takí dobrí sme neboli. Mali sme s ním taký člnkový beh,” zhodnotil úprimne.Popri futbale sa venoval aj štúdiu politológie, ku ktorému ho priviedla náhoda. Doktorát dokončil na tému prezidentských volieb na Slovensku a politika ho zaujíma dodnes. Občas sa objavoval aj v publicistike, keď písal stĺpčeky pre denník Šport, kde ponúkal svoj pohľad na dianie v slovenskom futbale.

Minister financií má v rozpočte viac než polmiliardovú dieru. To znamená, že aj v budúcnosti budú potrebné ďalšie konsolidácie - až kým to niektorá vláda neurobí poriadne. Vyplýva to z údajov štátneho orgánu, ktorý dohliada na rozpočet - Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Platíme teda všetci vyššiu DPH a budeme platiť aj vyššie odvody, celkom zbytočne? Kde končia všetky tieto peniaze? Robert Fico nehovorí pravdu, keď sľubuje odovzdanie ozdravených verejných financií. Deficit bude mať takmer rovnaký ako pred tromi kolami konsolidácií. Na čo presne sa teda všetci skladáme zvýšeným daňovým a odvodovým zaťažením? V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas budete počuť ministra financií Ladislava Kamenického zo Smeru, poslanca za PS Štefana Kišša, člena Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martina Šustera, a ekonomického redaktora Aktualít Vladimíra Amricha.Nahrával Peter Hanák.

Mali byť revolúciou, ktorá nám uľahčí život, no zatiaľ prinášajú len chaos. Sú AI agenti naozaj budúcnosť, alebo len slepá ulička plná chýb? V novej epizóde sme otestovali prehliadač Perplexity, ktorý nám bez opýtania objednal taxík a pri nákupe totálne zlyhal.Zatiaľ čo sa smejeme na dnešných omyloch, v pozadí sa odohráva oveľa vážnejšia diskusia: experti varujú pred vyhynutím ľudstva a technologickí lídri si stavajú atómové bunkre. Ako na tieto hrozby a príležitosti reaguje Európa, ktorá v pretekoch zaspala dobu? A čo sa stane s našou dôverou vo svete, kde už nerozoznáte realitu od AI videa?V novej epizóde podcastu SHARE sa redaktori Živé.sk Lucia Kobzová a Maroš Žofčin rozprávajú o najdôležitejších AI novinkách za posledné týždne a o tom, čo znamenajú pre našu budúcnosť.Tip na čítanie: Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Prečo nová generácia AI asistentov totálne zlyháva.Ako nám v teste bez opýtania objednala taxík na zlé meno a v nesprávny čas.Prečo si technologickí lídri stavajú apokalyptické bunkreČo znamená mrazivé varovanie, že superinteligencia môže zničiť celé ľudstvo.Ako nová Sora 2 mení realitu na nerozoznanie od fikcie.Prečo Európa v pretekoch v AI tak zaostáva, že jej musela OpenAI napísať manuál.Odkazy na témy, o ktorých hovoríme v podcaste:Nový prehliadač PerplexityČudné videá Sora 2Plán OpenAI pre EurópuChatGPT a odhadovanie vekuChatGPT rodičovská kontrolaAko si miliardári v Silicon Valley stavajú atómové bunkre.Kniha o vyhynutí ľudstvaE-kniha Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Tohtotýždňová zrážka rýchlikov priniesla desiatky zranených a miliónové škody. Peter Helexa ako riaditeľ Železničnej spoločnosti Slovensko pripúšťa viaceré verzie toho, čo sa stalo. Všetky skúmajú až štyri rôzne vyšetrovacie tímy. Pripúšťa, že máme málo rušňovodičov a tí súčasní majú vekový priemer cez 50 rokov a robia nadčasy. V prípade nehody však podľa neho obaja rušňovodiči odpočívali dostatočne. Kedy budú všade ETCS systémy proti zrážkam? Prečo vlaky meškajú a o koľko vo vlakovej doprave zaostávame za Českom?V podcaste s Petrom Helexom sa dozviete:– od 1. minúty – aké meškanie vlakov sa dá čakať s ohľadom na nehodu;– po 2:30 – čo sa vlastne stalo;– od 4:00 – či minister vnútra predčasne komentoval, že išlo o ľudskú chybu;– po 6:00 – ako to bežne funguje, keď jeden vlak púšťa iný pred tunelom;– od 8:30 – či rušňovodič nemohol byť na mobile;– po 11:00 – že rušňovodičov je málo a robia nadčasy;– od 11:30 – koľko zarába rušňovodič;– po 12:00 – aký je priemerný vek rušňovodiča a čo sa s týmto problémom robí;– od 18:00 – prečo na tejto trati ani v týchto vlakoch nie je zabezpečovací systém ETCS;– po 20:00 – či budú ETCS systémy všade až keď budeme všetci na dôchodku;– od 23:00 – či sa dá stopercentne spoliehať na bezpečnosť vlakov len na trati Bratislava - Žilina;– po 25:00 – že vlaky horia už menej ako doteraz;– od 26:00 – či sme s vlakovou dopravou 30 rokov za Českom;– po 31:00 – ako funguje financovanie železničnej dopravy;– od 39:00 – či za nehodu a stav vlakov môžu vlaky zadarmo;– po 42:00 – že zrušenie IC vlakov bolo dobré rozhodnutie;– od 45:00 – že vlaky už teraz meškajú menej a do budúcna budú ešte menej.