Podcasty Aktuality.sk

Jána Rampáka už ako dospelého človeka zlákalo divadelníctvo. Účinkoval v legendárnej trnavskej Kopánke, neskôr Disku, s ktorým spolupracoval Blaho Uhlár. Bol doslova spoluzakladateľom silnej trnavskej ochotníckej scény a k divadlu mal vždy profesionálny prístup.

V najnovšej epizóde podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk otvorili Marek Marušiak a Rastislav Konečný zaujímavý príbeh zo slovenského hokejového sveta. Ich hosťom bol Milan Bališ, bývalý talentovaný obranca a súčasný zakladateľ a CEO Health and Performance - tréningového centra, kde sa pripravujú najlepší slovenskí hokejisti.Rozhovor ponúka fascinujúci pohľad na cestu človeka, ktorému vážne zranenie kolena v mladom veku ukončilo sľubnú hokejovú kariéru. Milan Bališ v suSPEAKu detailne opísal osudový moment, keď pri bežnej hre futbalu počas letnej prípravy utrpel komplexné zranenie kolena, ktoré napriek operáciám a rehabilitáciám predčasne ukončilo jeho hokejovú dráhu.Dozviete sa, ako sa z bývalého talentovaného obrancu stal uznávaný kondičný tréner. Po konci kariéry pracoval Milan Bališ ako pumpár či predavač v hokejovom obchode, kým sa postupne dostal k trénovaniu. Dnes jeho služby vyhľadávajú najzvučnejšie mená slovenského hokeja vrátane Tomáša Tatara, Martina Fehérváryho či Pavla Regendu.

8 372 – číslo, ktoré je aj po tridsiatich rokoch výčitkou medzinárodnému spoločenstvu. Zachytáva počet obetí masakry v bosnianskej Srebrenici. 8 372 mužov, ktorí našli smrť guľkou do hlavy z rúk ozbrojencov generála Ratka Mladiča. Len preto, že boli moslimovia.V masových hroboch v neďalekom Potočari tak našli miesto chlapci od 12 rokov po 77 ročných starcov. 8 372 popravených obetí genocídy. Približne polovica z mužov, ktorým sa vtedy nepodarilo či nevládali utiecť zo Srebrenice. Aj po tridsiatich rokoch zostáva tento masaker - svetom uznaný za genocídu - mementom. Zvlášť dnes, keď sme svedkami nových krvavých konfliktov na Ukrajine či v Gaze.Aj preto si ani po troch dekádach genocídu zo Srebrenice nemôžeme dovoliť obísť. Sprievodcom nám bude kolega Pavol Štrba, ktorý ju pred časom navštívil. Zažil miesta, ktoré ju pripomínajú a oživil ich v rozhovoroch s pozostalými.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Je správne, aby modely trénovali na našich dátach bez nášho vedomia a aby ľudia v rozvojových krajinách pracovali v traumatizujúcich podmienkach za pár dolárov? Zároveň sa však ukazuje nesmierna sila AI v medicíne, kde už dnes prekonáva ľudských lekárov a rieši problémy, ktoré boli roky neriešiteľné. Do toho vstupuje Európska únia s prísnou reguláciou, ktorá vyvoláva paniku u technologických gigantov.V novej epizóde podcastu SHARE sa redaktorka a redaktor Živé.sk Maroš Žofčin a Lucia Kobzová rozprávajú o najdôležitejších AI novinkách za posledné dva týždne a o tom, čo znamenajú pre našu budúcnosť.Redaktori Živé.sk vydávajú knihu: Zo série rozhovorov sa dozviete, ako umelá inteligencia čoskoro zásadne zmení svet okolo nás. Aktuálne je s letnou 30-percentnou zľavou:TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Prečo praktiky OpenAI prirovnávajú ku kolonializmu.Ako OpenAI traumatizovala svojich zamestnancov v Keni.Je nový Grok 4 od Elona Muska len ďalším marketingovým trikom?Podarí sa Markovi Zuckerbergovi s novým laboratóriom vyvinúť superinteligenciu?Prečo sa technologickí giganti boja nových pravidiel z Bruselu.Ako dokázala AI pomôcť páru po 18 rokoch splodiť dieťa.Témam sa venujeme aj tu:https://zive.aktuality.sk/clanok/5oD71Bu/zatial-najpokrocilejsia-ai-od-elona-muska-je-realitou-tymto-chce-zaujat-novy-grok-4/https://zive.aktuality.sk/clanok/uS7CFeW/je-radovo-presnejsia-ako-skuseni-lekari-predstavili-revolucnu-ai-ako-to-funguje/https://zive.aktuality.sk/clanok/xEX9Kd1/18-rokov-sa-im-nedarilo-otehotniet-ai-za-par-minut-ich-problem-vyriesila/https://zive.aktuality.sk/clanok/wTIp0IR/onkolog-ai-moze-vytvarat-lieky-na-rakovinu-ktorych-vyvoj-je-dnes-nerentabilny-podcast/Ďalšie odkazy spomínané v podcaste:Esej od Karen Heo: Pred spustením AGI si určite postavíme bunkerTulene, ktoré pomáhajú ľuďom pri náročných chorobáchHumanoidný robot, ktorý nosí lieky a sprevádza deti na vyšetrenia v nemocniciachPodcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

V najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk privítali Julo a Muťo slovenského reprezentanta Davida Hrnčára, ktorý momentálne pôsobí v belgickom klube FCV Dender EH. Skúsený 27-ročný rodák z Bratislavy sa počas letnej prestávky vrátil domov a v otvorenom rozhovore prehovoril o svojej futbalovej kariére i osobnom živote.Odchovanec Slovana Bratislava, ktorý v minulosti hosťoval v Interi či Karlovke, sa rozrozprával o svojej ceste zo Zlatých Moraviec cez Slovan až do belgickej ligy. David Hrnčár vysvetlil okolnosti svojho odchodu z bratislavského klubu a vyvrátil mýty o údajne zlých vzťahoch s trénerom Vladimírom Weissom.„Fakt, že ja ho mám úplne rád... Dodnes mám s ním výborný vzťah. Neviem, prečo si ľudia myslia, že som nemal,” hovorí David Hrnčár o trénerovi Vladimírovi Weissovi.V rozhovore sa futbalista podelil aj o svoje dojmy z pôsobenia v belgickom Denderi, kde sa po postupe tímu do najvyššej súťaže dokázal presadiť. Podľa jeho slov je belgická liga vysoko kvalitná a slovenskými fanúšikmi často podceňovaná, hoci patrí medzi sedem najlepších v Európe.„Keby by som mal možnosť, išiel by som niekde preč. Dender je stále pre mňa len prestupová stanica. Určite nie konečná,” priznáva David Hrnčár, ktorý netají ambície posunúť sa do ešte lepšej ligy.V podcaste sa rozhovoril aj o svojich reprezentačných zážitkoch, o tom, ako trénuje pod vedením svojho otca počas letnej prípravy, ale aj o čerstvo oznámených zásnubách. Nechýbali ani vtipné historky z kabíny Slovana a porovnanie života v Belgicku s milovanou Bratislavou.

Na trenčianskom letisku sa začína tohtoročná Pohoda. Pred svojou tridsiatkou vlastne už kultový hudobný festival, ktorý však nekončí len pri hudbe. Vytvára priestor aj pre slobodnú diskusiu, kritické myslenie a stretnutia – a áno aj generácií. Veď jeho 29 ročníkov znamená, že účastníci tých prvých už vychovali ďalšiu generáciu návštevníkov.Ani tohtoročná Pohoda sa nezaobíde bez Aktualít a ich diskusií. Ponúkneme debaty o konfliktoch v Gaze, Ukrajine, o spravodlivosti na slovenský spôsob, sociálnych médiách a ich impakte na krajinu, o umelej inteligencii, ale i o tom, čo robí muža mužom. A tiež živé nahrávanie populárneho podcastu Bárdy & Káčer.Čo môžete vo festivalovom „pohodovom“ Trenčíne od Aktualít očakávať? Na to sa pozrieme s Petrom Bárdym, ktorý šéfredaktorsky zastrešuje nielen Aktuality, ale aj ich „Pohodový“ tím.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Malý či žiadny pokrok v oblasti právneho štátu. Pre Slovensko ho konštatuje Európska komisia vo svojej výročnej správe o stave právneho štátu, ktorú vydáva od roku 2020.Bez pokroku pri stíhaní vysokej korupcie, naďalej prisilné postavenie generálneho prokurátora, absentujúca regulácia lobingu, bezzubé majetkové priznania politikov.Rovnako bez pokroku pri posilňovaní nezávislosti verejnoprávnej STVR, právnej ochrany novinárov či naďalej pričasté využívanie expresne rýchleho prijímania legislatívy.Brusel nám tak opakovane odporúča prijať konkrétne legislatívne a systémové opatrenia, ktoré by posilnili dôveru v právny štát.Prečo Slovensko stagnuje? Kto za to zodpovedá a ako z toho von? Otázky pre Katarínu Batkovú z mimovládnej organizácie Via Iuris.„Dôležité je povedať, že správa Európskej komisie nie je robená len tak. Môže mať podstatný vplyv na to, ako komisia rozbehne tzv. konanie o kondicionalite. A teda ide o podmienenosť eurofondami,“ upozorňuje Batková.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Atentátnik na premiéra Roberta Fica sa po vyše roku postavil pred súd. Dôchodca Juraj Cintula čelí obžalobe pre obzvlášť závažný zločin teroristického útoku proti chránenej osobe. Hrozí mu doživotie. Dnes vypovedať odmietol, na súde tak jeho výpovede čítali. Pojednávanie sleduje Ivana Zigová.„Znalkyňa z oblasti psychológie nevylúčila, že by [Juraj Cintula] mohol pokračovať v trestnej činnosti. Nedošlo podľa nej k naplneniu cieľa. Neodstavil premiéra Fica z funkcie,“ tvrdí reportérka Aktualít.A čo spravil samotný pokus o atentát s Robertom Ficom? Pozreli sme na to s Petrom Bárdym, autorom pokračovania jeho politického životopisu.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Hokejová sezóna je momentálne vo svojej uhorkovej fáze. V podcaste Trefné strieľanie je tak priestor rozoberať dôležité témy, na ktoré počas sezóny nie je veľa priestoru. Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie) a Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) si zavolali hokejistu Tomáša Záborského a spoločne rozoberali, ako sa pristupuje k otrasom mozgu na Slovensku. Dozviete sa, ako to u nás (ne)funguje a ako sa táto dôležitá vec podceňuje.

Nová futbalová sezóna je za najbližším rohom a svoju formu ladí aj suverénny slovenský majster ŠK Slovan Bratislava. O všetkom podstatnom, čo čaká na úradujúceho šampióna na začiatku nového ročníka, sme sa porozprávali v podcaste Kam si to kopol? na ŠPORT.sk.Aj v tejto sezóne štartujú „belasí” v predkolách Ligy majstrov, no vďaka lepšiemu koeficientu nie v 1. predkole, ale v druhom. O priebehu prípravy a sezónnych plánoch sme sa v 42. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk porozprávali s asistentom trénera Vladimíra Weissa st. Ľubošom Benkovským.V rozhovore sa futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš dotkli prestavby mužstva Slovana, odchodov a príchodov, zotrvaniu Vladimíra Weissa ml. a stopéra Gurama Kašiu, trénerskej školy menom Vladimír Weiss st. či ďalšej veľkej výzve v Lige majstrov. Viac sa už dozviete v najnovšej epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk.Podcast bol nahratý v piatok 4. júla 2025.

Ak existuje život na iných planétach, ako by asi vyzeral? Tejto téme sa venuje celá vedná disciplína – astrobiológia. Tá síce zatiaľ nemá priamy predmet výskumu, no na základe fyzikálnych, chemických a evolučných zákonitostí dokáže dedukovať, čo by mohlo vo vesmíre existovať, kde by to mohlo byť a ako by to mohlo fungovať.V novom dieli podcastu SHARE sa Maroš Žofčin rozpráva s redaktorom Živé.sk Dušanom Valentom o tom, aké podmienky sú nevyhnutné pre vznik komplexného života, v čom by sa nám mimozemšťania mohli podobať a kde všade by sa mohli skrývať – od oceánov pod ľadom až po planéty s čiernymi rastlinami.Tip na čítanie na dovolenku: Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Počas leta ju navyše môžete získať v 30 % zľave:https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/Knihu vydáva aj spolumoderátor Dušan Valent. Humoristický sci-fi román Hlasy priepasti nájdete v každom lepšom kníhkupectve. V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Prečo je vznik komplexného života vo vesmíre taký vzácny.Čo by sme s mimozemšťanmi mali pravdepodobne spoločné (oči, kosti).Ako by vyzeral život na planétach s inou gravitáciou a atmosférou.Prečo je pre vznik technickej civilizácie kľúčové bombardovanie asteroidmi.Možné formy života v našej sústave: Podzemie Marsu a oceány Európy.Téme sa venujeme aj tu:https://zive.aktuality.sk/clanok/VBaJdeK/ako-mozu-vyzerat-mimozemstania-uplne-inak-ako-by-ste-cakali/ Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Aktivizmus je dobrá vec, ktorú chceme a potrebujeme na udržanie slobody, hovorí organizátor Pohody Michal Kaščák.V podcaste s organizátorom Pohody Michalom Kaščákom sa dozviete:– od 1. minúty – kto sú headlineri tohtoročnej Pohody;– po 2:30 – či budú tento rok vypredaní;– od 3:00 – prečo v roku 2023 bolo málo známych mien;– po 3:30 – ako je na tom festival ekonomicky;– od 5:30 – že kultúra má obrovský problém;– po 6:30 – prečo Pohoda nežiada o peniaze z Fondu na podporu umenia ako iné festivaly;– od 9:30 – prečo je Pohoda drahý festival;– po 14:00 – ako zlepšili bezpečnosť;– od 16:30 – či znova budú mať plachtové stany, ktoré po minulé roky padali;– po 18:30 – čo hovorí na prívlastok od Ľ. Blahu, že Pohoda je festival politickej piesne;– od 20:30 – že aktivizmus je dobrá vec, ktorú chceme a potrebujeme;– po 23:00 – či platí pravidlo, že na Pohode nerečnia politici, pokiaľ im to Michal Kaščák osobne nedovolí;– od 23:45 – či by na bráne neotočili Uhríka s Mazurekom, ak by mali lístok;– po 24:45 – prečo by uvažoval o tom, či by na Pohodu mohol prísť prezident Pellegrini;– od 26:00 – či vidí posun Petra Pellegriniho v pozícii prezidenta;– po 28:30 – čo je najdôležitejší boj dneška.

Sme po víkende, keď sa solúnski bratia svätí Cyril a Metod stali pozadím pre defilé politickej arény. Ak prezident Pellegrini volal po zastavení hádok a rozdelenia spoločnosti, premiér o svojich politických rivaloch hovoril ako o „duchovných a hodnotových bezdomovcoch“. Ak prezident hovoril o „neprivlastňovaní“ štátnych sviatkov, Devín sa zaobišiel bez exprezidentov Kisku a Čaputovej, či bez tvárí opozície. A z úst českého kardinála Duku si Slovensko v Nitre vypočulo ospravedlnenie za Čechov, ktorí ho v súčasnosti poučujú o demokracii a slobode – v čase, keď si tí Česi – najnovšie europoslanec Zdechovský – na Slovensku vypočuli iné výrazy. Napríklad obvinenia z „nájomných politických vrahov“.A Mekka folkloristov – Východná – vypískala ministerku kultúry Martinu Šimkovičovú.Aký víkend to má krajina za sebou? Pozrieme sa naň s politológom Radoslavom Štefančíkom.„Robert Fico už nejaký čas komunikuje, akoby mal pred sebou nejakých démonov. Možno ich má vo svojej hlave a bojuje proti nim. Celý jeho prejav bol založený na tom, akoby Slovensko bolo niekým ohrozované. Vracia ma to do čias Vladimíra Mečiara,“ tvrdí politológ.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Marta Červená sa v roku 1970 sa stala členkou tajnej rehole Školských sestier sv. Františka z Assisi. Dňa 27. mája 1983 zažila priebeh „Akcie Vír“, ktorá pripomenula brutalitu 50. rokov. Bola obvinená a zatknutá. Väzbu absolvovala v Ústave na výkon trestu v Žiline. 11. mája 1983 bola po všeobecnom nátlaku spoločnosti prepustená po 40 dňoch väzby na slobodu.

Lekár Roland Oravský spolu so spolužiakmi z medicíny založili portál Lovcisarlatanov.sk, pretože ich zaujímalo, prečo ľudia veria homeopatii a akupunktúre: „Keď človek študuje medicínu, musí odpovedať všetkým na všetky otázky ohľadne zdravia. My sme chceli reálne odpovede, nie názory. Najskôr sme si mysleli, že tomu verí len malá skupina ľudí. Pandémia však ukázala, že ich je omnoho viac. A navyše, zázrakom verili už v praveku“, dodáva, prečo ľudstvo priťahuje niečo, čo nemá vedecký základ a ako je možné, že toľko utrácame za voľno predajný tovar v lekárni, ktorého účinok nikto nikdy nedokázal.V podcaste Telo po prihlásení sa do služby predplatného Aktuality Navyše sa dozviete: Prečo je homeopatia hoax, hoci nám ju ponúknu aj niektorí farmaceuti v lekárni; Prečo väčšina voľno predajného tovaru v lekárni nemá dokázaný účinok; Ako funguje placebo a prečo ho používajú pri skúmaní liekov; Podľa čoho sa tvoria zoznamy nežiaducich účinkov liekov; S akými hoaxmi sa najčastejšie stretávajú lekári v praxi; Aké následky má odmietnutie konvenčnej liečby a liečba výlučne krištáľmi či homeopatikami; Či rakovina rovná sa smrť;Rozhovor viedla Henrieta Hanáková. Úvod a záver: Martina Beňová.

Slovenská atlétka Emma Zapletalová mala posledné roky mimoriadne ťažké. Štyri únavové zlomeniny ju pripravili aj o šancu predstaviť sa na olympiáde v Paríži, no znamenali pre ňu najmä mimoriadne náročné obdobie. Prekonala ho však, odhodlala sa k zmene trénera a vyplatilo sa. Aktuálne má životnú formu, tento rok hneď štyrikrát prekonala slovenské rekordy. A v priebehu dvoch týždňov dokázala svoj čas v behu na 400 metrov zlepšiť o 1,15 sekundy.Olympijský videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.Čo sa v rozhovore dozviete?ako za pár dní zabehla štyri rekordyako šokovala samu sebaako za dva týždne zlepšila svoj čas o 1,15 sako jej pomohla zmena trénera a príchod do medzinárodnej skupinyže sa na podmienky nesťažuježe sa po štvrtej únavovej zlomenine mentálne zosypalačo jej pomohlo a ako prekonala ťažké obdobieprečo neuvažovali, že skončíže najlepšia káva je u nej doma

Kauza Emisie - známa aj ako kauza Interblue - patrí medzi najikonickejšie kauzy prvej vlády Roberta Fica. Rezort životného prostredia vedený nominantmi Jána Slotu v nej nevýhodne predal naše emisné kvóty garážovej firme Interblue, teda firme s absolútne netransparentným vlastníckym pozadím. Obchod za niekoľko desiatok miliónov bol však tak škandalózny, že premiér Fico - a to po opakovaných výmenách slotových ministrov - rezort životného prostredia napokon Slovenskej národnej strane odobral.Prípad bol síce vyšetrovaný políciou, prokurátor však po ukončení vyšetrovania skonštatoval, že sa žiadny trestný čin nestal. Nové vyšetrovanie otvorené po roku 2021 však výsledky predsa len prinieslo, už v ďalšom roku pozadie emisného biznisu odkryli a prišli aj prvé obvinenia. Napokon ale kauza končí v koši. A dôvod? Premlčanie vyplývajúce z novely trestných kódexov prijatých vládou Roberta Fica.A záver? Skutok sa stal, bol trestným činom a vyšetrovanie preukázalo záujem poškodiť Slovenskú republiku. Štát si nárokoval škodu za takmer 50 miliónov, napokon však Slovensko žiadne peniaze nezíska a obvinení ministerskí úradníci do väzenia nepôjdu. Kauza sa teda stala, a aj keď podľa orgánov činných v trestnom konaní javí znaky trestného činu, trestnoprávne - a ani iné dôsledky, za ňu už nik neponesie. Rovnako tak mnohomiliónovú škodu, ktorú Slovensko utrpelo, nám nik nenahradí.Počúvate Aktuality Nahlas. Dnes o kauze emisie a zametaní takýchto veľkých prípadov siahajúcich do tých najvyšších poschodí moci. V druhej časti dnešného podcastu sa pozrieme na znepokojivý trend radikalizácie našej mládeže, predovšetkým mladých mužov a chlapcov, a tiež na to, ako sa narastajúcemu trendu toxickej maskulinity môžu jej obete brániť. O tejto téme budeme v Aktualitách diskutovať aj na budúcotýždňovej Pohode.Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Festival Pohoda získal prestížne ocenenie Best Medium-sized Festival. Ekologická stránka podujatia hrá zásadnú rolu a transportné riešenia prispievajú k jeho udržateľnosti.Na trenčianskom letisku už o pár dní opäť vyrastie „tridsaťtisícové mesto“ plné hudby a zážitkov, ktoré sa pýši nielen bohatým programom, ale aj prísnymi ekologickými štandardmi.Ondrej Poláček z produkcie festivalu Pohoda v podcaste Ekocaste prezradil, akú rolu zohrala ekologická stránka festivalu pri získaní prestížneho ocenenia Best Medium-sized Festival na European Festival Awards 2023, ako sa darí prepojiť víziu špičkových služieb s vysokými ekologickými štandardmi a kde vznikajú najväčšie synergie.Čo sa v podcaste Ekocaste dozviete?Ľudia Festival Pohoda získal ocenenie Best Medium-sized Festival na European Festival Awards 2023. Akú rolu zohrala práve ekologická stránka festivalu pri získaní tohto medzinárodného uznania? Aké sú najväčšie výzvy pri zabezpečovaní ekologických štandardov na festivale a ako plánujú napredovať v oblasti udržateľnosti v nasledujúcich ročníkoch? Existuje nejaký „svätý grál“ udržateľnosti, ktorý by pre Pohodu chcel dosiahnuť v najbližších rokoch a ktorý by mohol inšpirovať aj iné veľké podujatia?

Vlani sa postaral o najdiskutovanejší prestup leta. Ako prvý Slovák po 19 rokoch zamieril z Trnavy do Slovana Bratislava. Dominik Takáč (26) po úspešnej sezóne zavítal do štúdia ŠPORT.sk už ako majster Slovenska, účastník hlavnej fázy Ligy majstrov a stabilný člen reprezentácie.Čo sa dozviete v rozhovore?Ako sa vyrovnával s tlakom po prestupe z Trnavy do Slovana?Ako vnímal nešťastné vyjadrenia trénera Gašparíka?Odpustil mu už trnavský srdciar Martin Mikovič?Aký je tréner Weiss?Ako blízko bol v zime k odchodu zo Slovana?Nakoľko reálne je teraz jeho zotrvanie?

Fond na podporu umenia opäť úradoval, tentoraz sa obeťou rozhodnutí politických nominantov Rady Fondu stali vydavatelia pôvodnej slovenskej literatúry. Napriek kladným stanoviskám odborných komisií - po politickom zásahu Šimkovičovej nominantov a bez vecného odôvodnenia, s nulovou podporou odišli známe vydavateľstva BRAK či Artfórum. No a dlhoročný nestor v oblasti vydávania slovenskej literatúry a objaviteľ mnohých našich literárnych talentov Koloman Kertész Bagala odišiel s desatinou toho, čo žiadal. Paradoxom pritom je, že rezort vedený Martinou Šimkovičovou sa síce navonok riadi heslom „kultúra slovenského ľudu má byť slovenská a žiadna iná“, no v praxi sa Fond do podpory vydávania pôvodnej slovenskej literatúry - a žiadnej inej, už akosi veľmi nehrnie.Počúvate Aktuality Nahlas, dnes s dlhoročným vydavateľom pôvodnej slovenskej literatúry, ktorý má na konte už približne 500 kníh z našej domácej produkcie, a stojí aj za etablovanou súťažou Poviedka, Kolomanom Kertészom Bagalom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Útočník Oliver Okuliar, ktorý zažil najdlhšiu sezónu spomedzi všetkých slovenských hokejistov, zavítal do podcastu Góly z bufetu, kde v rozhovore s Tomášom Prokopom a Marekom Marušiakom otvorene prehovoril o svojich skúsenostiach z AHL.Stále len 25-ročný útočník sa v uplynulej sezóne dostal s tímom Charlotte Checkers (farmou Floridy Panthers) až do finále AHL, kde so spoluhráčmi podľahli Abbotsfordu Canucks 2:4 na zápasy. V rozhovore Oliver Okuliar úprimne priznáva, že prehru vo finále stále nestrávil.„Dvakrát som bol vo finále a dvakrát som mohol siahnuť na pohár. Keď sa človek obzrie späť, tak ho to štve,” hovorí Oliver Okuliar, ktorý zažil finále aj v českej extralige s Hradcom Králové.V podcaste sa dozviete aj detaily o jeho ceste v AHL, kde začínal na pozícii štvrtého centra, hoci prirodzene hráva na krídle, a postupne sa vypracoval až na pozíciu druhého útočníka. Zaujímavé je aj porovnanie AHL s európskymi súťažami, či jeho nečakané prirovnanie k Bradovi Marchandovi.Talentovaný Slovák sa otvorene vyjadril aj k svojmu aktuálnemu prestupu do švédskeho klubu Skelleftea AIK, olympijským ambíciám a tiež prehovoril o drafte NHL v súvislosti s mladými slovenskými hokejistami.V exkluzívnom rozhovore sa dozviete aj to, ako vnímal hokejové „dozrievanie” v Amerike, rozhovoril sa o náročnom cestovaní v AHL, a dokonca prezradil aj to, že by mu vôbec neprekážalo hrať hokej celý rok v štýle futbalovej Premier League.

Telekomunikačný operátor Orange reaguje na meniace sa potreby zákazníkov, najmä v biznis sfére. Predstavuje nové digitálne nástroje pre jednoduchšiu správu služieb, ako prvý na Slovensku spúšťa komerčnú prevádzku samostatnej 5G siete. Rozvíja tiež riešenia pre internet vecí (IoT).V novom dieli podcastu SHARE sa o týchto novinkách, ale aj o budúcich trendoch v telekomunikáciách rozpráva marketingový manažér spoločnosti Orange, Lukáš Urbanovský.V podcaste hovoríme o týchto témach:Nové online nástroje Orange pre firmy: Multisim e-shop a B2B portál.Internet vecí (IoT): Využitie, bezpečnosť a blížiaci sa koniec 2G.Samostatná 5G sieť (5G SA): Výhody a vytváranie sietí na mieru (network slicing).Praktické využitie 5G SA: Priemysel, zdravotníctvo a logistika.Zmeny v správaní zákazníkov: Dôraz na online, personalizáciu a cloud.Podcast vznikol v spolupráci so spoločnosťou Orange.Viac na: https://zive.aktuality.sk/clanok/jYz5Iga/orange-spusta-pre-firmy-samostatne-5g-osobitny-eshop-a-velku-novinku-podcast/Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Od rozhodujúceho tretieho zápasu medzi Attilom Véghom a Karlosom Vémolom uplynuli už viac ako dva týždne, no dozvuky ostro sledovanej trilógie budú rezonovať ešte dlho.Attila Végh po prehre vystúpil v podcaste u slovenského repera Patrika „Rytmusa” Vrbovského a spochybnil výsledok zápasu i športové kvality Karlosa Vémolu. Okrem iného ho označil za „extrémny antitalent” a „retardovaného v postoji”.„Veľmi ma prekvapilo, že sa do toho tak oprel. Bolo vidieť, že tam bol až úplne nabrúsený. Aj na Karlosa povedal, že je retardovaný atď. Attilu normálne nepočujeme takto rozprávať. Len to ukazuje, aké to musí byť preňho strašne ťažké.Attila má talent na verejné prešľapy, ale toto nie je jeho pravá tvár. Je strašne dobrý týpek, možno až prílišný dobrák. Často sa nechá aj ovplyvniť inými ľuďmi. Toto nebolo to, kým je vo vnútri. Za to dám ruku do ohňa,” vraví v podcaste Staredown na ŠPORT.sk promotér Oktagonu Pavol Neruda.Čo ešte sa dozviete v rozhovore?Ako vníma názor, že Végha okradli rozhodcovia?Zarobili Végh a Vémola rovnakú sumu?Čo by sa dialo v prípade remízy?Prečo im neodporúča návrat do klietky?Za akých okolností si vie predstaviť 4. zápas?Ako vníma potenciálny prestup Paradeisera do UFC?

Viliam Karas je podpredseda KDH a spoluautor návrhu novely ústavy o pohlaviach, surogátnom materstve a nadradenosti slovenského práva európskemu. Ako reaguje na to, že mnohí právnici, vrátane jeho bývalých kolegov, podpísali petíciu proti tomuto návrhu? Podľa neho treba ústavou obmedziť aktivizmus štrasburského súdu. KDH medzitým zaviazalo svojich poslancov hlasovať za novelu. Čo sa im stane, keď nezahlasujú? A chce byť predsedom KDH?V podcaste s Viliamom Karasom sa dozviete:– od 1. minúty – komu pomôže novela ústavy;– po 2:30 – či naozaj otázky rodu „ťahajú dole“ krajiny;– od 3:00 – prečo podľa neho nemôžeme tieto otázky nechať súdom tak, ako je to v iných krajinách;– okolo 4:00 – že ak novela ústava neprejde, neposunieme sa ďalej a budeme sa k tejto téme stále vracať;– po 6:00 – prečo iní právnici tvrdia, že novela ústavy smeruje k zníženiu štandardu ľudských práv;– od 7:00 – či ústava ide ubližovať ľuďom;– po 7:30 – prečo presadzuje niečo, o čom tvrdí, že to nič nemení;– od 10:00 – čo hovorí na to, že právnici, bývalí sudcovia ústavného a medzinárodných súdov podpísali petíciu proti touto návrhu;– po 12:50 – že chce obmedziť aktivizmus štrasburského súdu;– od 17:00 – či teda chce oslabiť ochranu slovenských občanov cez štrasburský súd;– po 19:00 – že inak hrozí rozpad systému a vystupovanie z neho;– do 21:20 – či posledné slovo bude mať Štrasburg alebo Ústavný súd SR;– po 23:00 – či mala alžírska boxerka bojovať so ženami, s mužmi, alebo by mala mať kategóriu pre intersexuálnych ľudí alebo tretí rod;– po 26:30 – prečo chcú zakázať surogátne materstvo, ak založenie rodiny a snaha mať dieťa je konzervatívna hodnota;– od 28:00 – či by ľudia nemali mať právo rozhodovať o svojom tele a adopcii;– po 31:00 – či vidí eróziu spoločnosti napríklad v Česku, kde sa surogátne materstvo praktizuje;– od 32:00 – v čom nesúhlasí s predsedom KDH Milanom Majerským;– po 34:00 – či skutočný problém nie je v tom, že v KDH veria tomu, čo presadzuje Robert Fico;– po 36:00 – či nie je KDH na strane Ficovho hejtu;– od 36:30 – či treba bojovať proti progresivizmu;– po 37:00 – či sa Ficovi podarilo rozdeliť opozíciu;– od 37:30 – že ide o to, aby extrémisti nebrali témy KDH;– po 40:00 – či bude KDH vždy v protismeráckom tábore;– od 44:00 – že s PS má KDH lepšie vzťahy ako s SaS;– po 47:00 – čo sa stane dom poslancom KDH, ak nezahlasujú za ústavu;– od 50:00 – či si ho v KDH vychovávajú za predsedu.

Vráti sa ešte niekedy do politiky? Žijeme podľa nej už v autokracii? Čo by dala do Ústavy, keby mohla? Pozrite si v novom Ťažkom rozhovore, ktorý vznikol na živom nakrúcaní v Trenčíne.

Nárast výdavkov na obranu, ku ktorému sme sa zaviazali na ostatnom summite Severoatlantickej aliancie, je z hľadiska našej bezpečnosti potrebný, je však samozrejmé, že to pôjde na úkor iných výdavkov štátu, tvrdí to člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster. A ako hodnotí čoraz viac stagnujúcu slovenskú ekonomiku, ktorá navyše čelí aj pomerne vysokej inflácií? No a dá sa zvládnuť ďalší približne dvojmiliardový konsolidačný balíček bez škrtov v sociálnom systéme, teda napríklad zavedením adresnosti do energopomoci, trinástych dôchodkov či v podpore rodín?Slovenská ekonomika zlenivela, dôvodom poklesu nášho ekonomického rastu je tak globálna nestabilita, ako aj vládna konsolidácia. Tá sa totiž primárne zamerala nie na redukciu prebujnelých výdavkov štátu, ale na čoraz vyššie zdaňovanie firiem či občanov. Už na budúci rok nás pritom čaká ďalšie kolo uťahovania opaskov, tentoraz za približne dve miliardy. No a za rohom už číha aj masívny nárast výdavkov na obranu. Kde na to všetko vziať a akej ekonomickej budúcnosti budeme čeliť? A viete že ročne Slovensko platí iba na úrokoch takmer 4 miliardy eur? Témy pre člena Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martina Šustera.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Penzióny sú len špičkou ľadovca. Vlády Smeru urobili z Pôdospodarskej agentúry nástroj systémovej korupcie. Tento systém presahuje jednotlivé vlády, zasahuje aj do orgánov policie či prokuratúry a slúži oligarchom. Skutoční farmári na to doplacajú, tvrdí exminister pôdohospodárstva Zsolt Simon. PPA, teda Pôdohospodárska platobná agentúra sa stala nástrojom systémovej korupcie ako i organizovaného rozkrádania európskych poľnodotácií. Takzvaná penziónová kauza je iba malá špička ľadovca, ktorá však jasne demonštruje dlhodobo a cieľavedomo organizovanú korupčnú chobotnicu vlád SMERu. Pre Aktuality to povedal exminister pôdohospodárstva Zsolt Simon.Počúvate Aktuality Nahlas, dnes o fungovaní - respektíve nefungovaní Pôdohospodárskej platobnej agentúry a dôsledkoch na našich poľnohospodárov ako i korupciíí na vysokých miestach. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Denník Wall Street Journal publikoval zásadnú správu, podľa ktorej mnohé z najznámejších pozorovaní UFO v skutočnosti zámerne podporovala americká armáda, aby tak zakryla svoje vlastné tajné technologické projekty a zraniteľnosti. Na základe čoho toto podozrenie vzniklo, o aké konkrétne prípady ide a čo to znamená pre celkový fenomén UFO?V novom dieli podcastu SHARE sa Maroš Žofčin rozpráva s redaktorom Živé.sk a astrofyzikom Marekom Jurčíkom o zisteniach Wall Street Journal, o pozadí incidentov v oblasti 51 či na základni Malmstrom a o tom, či tieto odhalenia vyriešili záhadu UFO, alebo len odhalili jej ďalšiu vrstvu.Tip na čítanie na dovolenku: Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Počas leta ju navyše môžete získať v 30 % zľave: TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Čo odhalil Wall Street Journal o UFO a dezinformačných kampaniach Pentagonu.Pravda o Area 51: Ako mýtus o UFO pomohol utajiť stíhačky F-117.Prečo UFO údajne vyplo jadrové rakety na základni Malmstrom.Fiktívni „muži v čiernom“: Ako armáda testovala lojalitu svojich dôstojníkov.Vysvetľujú tieto odhalenia celý fenomén UFO, alebo len jeho časť?Téme sa venujeme aj tu:https://zive.aktuality.sk/clanok/hcg9Ttd/pravda-o-ufo-pozorovania-vraj-boli-obrovskou-dezinfo-kampanou-usa/https://zive.aktuality.sk/clanok/3IRi7Ey/zatajuje-americka-vlada-fakty-byvali-americki-vojenski-dostojnici-svedcili-o-existencii-ufo/https://zive.aktuality.sk/clanok/W0LSrj8/konecne-pravda-o-ufo-pod-prisahou-o-nom-vypovedali-byvali-americki-dostojnici/https://zive.aktuality.sk/clanok/2e1wwNY/americky-pentagon-zverejnil-dlho-ocakavanu-spravu-o-ufo/Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Labubu — plyšová postavička, ktorá pobláznila svet a stojí stovky, niekedy až tisícky eur. Podobá sa na staré známe Mončiči. Kúpiť Labubu vôbec nie je jednoduché. Aktuality navštívili thajskú predajňu Pop Martu, kde ľudia na tento produkt čakajú aj niekoľko dní. V dnešnom podcaste budete počuť redaktorky Aktualít Michaelu Paulovič a Katarínu Runnovú, ktoré o tomto fenoméne pripravili rozsiahlu reportáž.

Nový ročník najvyššej slovenskej futbalovej ligy sa ešte nezačal, ale už sa nezadržateľne blíži. Jednotlivé kluby Niké ligy sa už pustili do tvrdej prípravy, čo platí aj pre futbalistov klubu FK Železiarne Podbrezová. V 41. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk sme privítali trénera Štefana Markulíka.Stále ešte iba 33-ročný perspektívny kormidelník, ktorý v našej najvyššej súťaži otvára dvere ďalším mladším trénerom, má za sebou poriadne hektické obdobie, keďže bol zároveň súčasťou realizačného tímu Jaroslava Kentoša na turnaji EURO 2025 do 21 rokov. Krátko po konci Slovenska na šampionáte sa okamžite pripojil k Podbrezovej a prepol na klubové povinnosti.Ako hodnotí svoje účinkovanie pri „sokolíkoch”, ako aj výkony Slovenska na turnaji a čo môžeme v ročníku 2025/26 Niké ligy očakávať od FK Železiarne Podbrezová? Aj o tom sa futbalový redaktor ŠPORT.sk Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali v 41. epizóde podcastu Kam si to kopol? so Štefanom Markulíkom.Podcast bol natočený v stredu, 25. júna 2025.

Rizikové predchádzanie, vyblikávanie či neprimeraná rýchlosť. S agresívnym správaním vodičov sa na slovenských cestách stretávame takmer denne. Hoci sa snažíme vyhnúť nervozite za volantom, niekedy je to náročné. Ako reagovať na "myšičkárov" a čo robiť, aby sme zvládli dlhé cesty s rodinou bez zbytočného stresu? Na tieto otázky odpovedala dopravná psychologička Romana Mrázová v podcaste Autobazar.EU.Pribúda na cestách nervóznych vodičov?Na úvod rozhovoru psychologička Mrázová poukazuje na to, že napätie na cestách stúpa. „Neviem vám na túto otázku odpovedať, neviem, aké sú štatistiky, ale z hľadiska toho, ako ľudia zvyknú reagovať na dopravnú situáciu, tak mám pocit, že sa na cestách atmosféra zhusťuje. Ten tlak je citeľnejší aj v tej dopravnej situácii,“ uviedla psychologička v rozhovore s moderátorom podcastu Ďurom Sabom.Ako reagovať na agresívnych vodičovJednou z najčastejších situácií, ktorú vodiči zažívajú, je vyblikávanie a takzvané „robenie myšiek“. V takej chvíli je podľa psychologičky najlepšie vyhnúť sa konfrontácii. „Určite nie je dobrá ani stratégia, že 'ja ti teraz ukážem a zostanem v tomto pruhu a naschvál pôjdem pomaly'. To robenie myšiek a vyblikovanie je pasívna agresia, ktorá sa prejavuje takýmto nátlakovým správaním. Úplne najlepšie je, aby sa ten dotyčný, kto je postihnutý týmto správaním, cítil komfortne, aby sa, ak je to možné, uhol, aby sa tá agresia u druhého vodiča nestupňovala,“ radí Mrázová.Snaha o „výchovu“ týchto vodičov nemá zmysel. „Ono to nemá žiadny zmysel. To je, ako keby sme sa púšťali do hádky s niekým, kde si každý tvrdíme to svoje a neustúpime. Ak ten vodič vyblikuje, tak sa pravdepodobne niekam ponáhľa, to znamená, že nie je nastavený na to, že by bol ochotný diskutovať, alebo hľadať iné možnosti a argumenty. Keď to situácia dovoľuje, vtedy je najlepšie sa upratať z cesty,“ dodala.Prečo agresívny vodič stojí o tristo metrov ďalej na červenej?Častou frustráciou býva, keď vodič, ktorý agresívne predbieha, o pár sto metrov zastaví na semafore. Podľa psychologičky ide o určitý typ myslenia. „On neočakáva, že ho stopne tá červená. On skôr očakáva, že stihne cez križovatku preletieť. Môže sa stať, že takýto vodič si to otočí smerom k vám: 'Tu ma niekto zdržoval a kvôli tomu som nestihol prejsť cez križovatku'. Ide o nastavenie, ktoré taký človek v hlave má. 'Ja mám nejaký cieľ, za ním si idem a nevnímam to, čo sa deje okolo mňa inak, ako to, čo si ja predstavujem',“ vysvetľuje Mrázová.Prázdninové cestovanie a nervozita v auteBlížiace sa prázdniny a dovolenky znamenajú dlhé cesty, často s celou rodinou. Ako zvládnuť horúčavy a napätie v aute? Kľúčové sú časté prestávky. „Ja si myslím, že je dobré dávať si častejšie prestávky. Aby každá tá veková kategória to zvládla po svojom. Je dobré si dať pauzu, akoby si oddýchnuť od toho auta a sedenia,“ odporúča psychologička.Dôležité je myslieť najmä na deti „Ak to je dlhá cesta, tak vieme, že hlavne pri deťoch je to náročnejšie. V rámci tých páuz je dobré vyhľadávať odpočívadlá, kde je aj ihrisko, alebo niečo podobné, kde to dieťa môže mať aktivity, ktoré ho zabavia. Ak sa dieťa môže aspoň na chvíľu prebehnúť, je to len dobre,“ hovorí Mrázová a dodáva: „Už keď tie deti za nami začnú v aute veľmi žiť, už to vplýva aj na rodičov. Všetci pauzu privítajú.“Keď sa napätie stáva neznesiteľnýmHoci filmové scény s hádkami v aute môžu byť zábavné, v reálnom živote je to inak. „Nie, vôbec nie,“ potvrdzuje psychologička. „Aj keď viem, že niekedy je taká stratégia, že už tam chcem byť čo najskôr a je mi úplne jedno, čo sa vzadu v aute deje, ale nie je to veľmi dobrá stratégia. Toto všetko vytvára pocit napätia a to nie je dobré. Človeka to prirodzene vyrušuje, preto je dobré urobiť si pauzu, ale treba rátať s tým, že cesta sa nám predĺži o...

Aké zaujímavé udalosti sa stali vo svete ekológie a environmentalizmu za ostatný mesiac? Čo by ste si z tejto problematiky nemali nechať ujsť?Oživenie Dunaja naprieč Európou? Spolupráca prináša zdravšie ekosystémyV Tatrách prichytili muža pri nelegálnom odchyte vzácnych motýľovNa Poľane zachraňujú vzácne borievkové porastyMinisterstvo tento rok povolilo odstreliť vyše 100 medveďovZáchrankyňa mačiek uverila falošným sľubom a teraz márne obieha úrady

V úvode sme sa so šéfkou Demagogu Veronikou Frankovskou rozprávali o výrokoch Andrew Tatea o ženách: “Tvrdil napríklad, že žena je majetkom muža, najprv patrí otcovi a potom svojmu mužovi. Je tiež obvinený v Rumunsku aj vo Veľkej Británii za znásilnenie a obchodovanie s ľuďmi.”Novinár Denníka N Vlado Šnídl dlhodobo chodí po slovenských školách a rozpráva sa so stovkami mladých ľudí o sociálnych sieťach: “Mám v podstate zmapované, že meno Andrew Tate alebo jeho napodobnovateľov poznajú už na všetkých školách, kde som bol. Od Sniny po Bratislavu v každej triede nachádzam minimálne polovicu chlapcov, ktorí ho poznajú.”Šokuje ho hulvátske správanie niektorých mladých chlapcov k dievčatám. “Názory, že ženy patria do kuchyne alebo že chcú byť iba na Onlyfans sú v niektorých triedach mainstream.” hovorí Šnídl. Vlado Šnídl pozoruje dieru na influencerskom trhu: “Veľmi by pomohlo, keby tu bol nejaký namakaný drsňák s drahým autom, ktorý by ale bol feminista.” Hovorí tiež o tom, že mladí ľudia trávia na Tiktoku enormné množstvo času. “Stretol som deti na školách, ktoré o 9 ráno už mali 4 hodiny odscrollované na Tiktoku. Bežne tam mladí ľudia trávia 7-8 hodín denne.”

Polarizáciu spoločnosti veľmi silne vnímajú aj deti, ktoré učím. Neraz nečakané otvárajú silné témy, o ktorých sa chcú rozprávať. Sú veľmi otvorené komunikácií, hovorí Učiteľská osobnosť 2024 Alena Rapčan Štrompová. Ťažšie než s deťmi je to však podľa nej s ich rodičmi. A prečo škola nie je len o známkach, ale i o výchove osobností? „Jediným učiteľom hodným toho mena je ten, ktorý vzbudzuje ducha slobodného premýšľania a rozvíja cit osobnej zodpovednosti,“ napísal už pred viac ako 400. rokmi učiteľ učiteľov Ján Ámos Komenský. Vzdelaný a kvalifikovaný, ale aj zapálený, empatický, spravodlivý a férový učiteľ. To je jedna z najkľúčovejších postáv zásadne utvárajúcich svet našich detí a formujúcich nielen ich vzdelanie, ale aj výchovu našich potomkov. Napokon, kto z nás si aj v zrelom veku nespomenie na nejakého toho svojho učiteľa, ktorý mu tak trochu zmenil svet, otvoril mu nové obzory, motivoval ho k zvedavosti či naučil ho hodnotám férovosti alebo poctivej práce.Napriek tomu, že toto všetci už dlho a veľmi dobre vieme a napriek tomu, že hodnotu vzdelanej spoločnosti nám opakovane potvrdzujú i všemožné štatistiky vyspelých krajín sveta, skutočná realita je na Slovensku neraz veľmi tristná. Hoci sa naša politická scéna už roky zaklína plamennými deklaráciami o priorite vzdelávania, faktom je čoraz viac upadajúce spoločenské postavenie učiteľov, ich žalostné platové ohodnotenie, neúmerne rastúca byrokracia, ustavične sa meniace plány čo a ako učiť, ale i vzrastajúci tlak rodičov, neraz nerešpektujúcich autoritu učiteľa. Napriek tomu i v takýchto podmienkach pôsobí v našich školách mnoho erudovaných, zapálených a inšpiratívnych učiteľov a učiteliek.Kto teda je dobrým učiteľom a čo robí z učiteľa dobrého učiteľa? Ako v dnešnej dobe preplnenej podnetmi zaujať deti a vzbudiť v nich zvedavosť? Prečo škola rozhodne nie je iba o vzdelávaní, testoch a známkach, ale aj o výchove a formovaní komplexných osobností? Ako dôležité je to tak často skloňované kritické myslenie a aká by mala byť v týchto audiovizuálnych časoch úloha mediálnej výchovy? V čom teda naši učitelia žijú a aké sú tie dnešné deti? No a napokon, s kým je vlastne ťažšia debata, s deťmi alebo ich rodičmi a kde je miesto rodiča vo vzdelávacom procese?Ráno Nahlas, dnes s Učiteľskou osobnosťou Slovenska 2024 Alenou Rapčan Štrompovou zo Základnej školy Ľudovíta Fullu v Košiciach. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Hosťom najnovšej epizódy bol šéfredaktor Peter Bárdy, ktorý sa prednedávnom stal spisovateľom roka, pričom získal aj ocenenie za podcast Bárdy & Káčer. V Mimóze okrem iného prezradil, ako vznikol koncept podcastu s Rastislavom Káčerom, aký má vzťah k záhradkárstvu a akým spôsobom stavať mosty medzi ľuďmi s absolútne odlišným politickým názorom. V závere rozhovoru sa dozviete, aký program chystajú Aktuality na leto a na nadchádzajúci festival Pohoda.V Mimóze sa (ne)dozviete:5:10 – akú veľkú novinku má moderátorka Lenka;8:25 – či sa Peter Bárdy tešil z ocenenia podcastu Bárdy & Káčer;10:10 – či žije od ocenenia k oceneniu a aké bolo jeho prvé ocenenie;11:50 – či prežíva aj prehry;12:10 – čo ho najviac baví na podcaste Bárdy & Káčer;20:30 – čo pestuje v záhradke;24:40 – ako hodnotí situáciu na Slovensku;27:20 – či je patriot;32:40 – ako stavať mosty medzi ľuďmi s iným politickým názorom;42:20 – aký program budú mať Aktuality na Pohode a čo chystajú na leto.

Aké nároky by sme mali klásť na politikov a verejne činných ľudí? Čo to má spoločné s učením Ježiša Krista? Kto sú skutoční vlastenci a kto sa na nich len hrá? Prečo Robert Fico bojuje proti demokratickým politikom, občianskej spoločnosti a slobodným médiám?Aj toto sú témy aktuálneho dielu podcastu Bárdy & Káčer ktorý sme nahrali v Nitre a ktorého hosťom bol Juraj Rizman.

V prípade figuruje nominant SNS vedenej Andrejom Dankom.Šéfka nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková vysvetlila Jurajovi Kemkovi, ako sa dalo na popradskom letisku zarábať na predaji alkoholu, keď ho účtovali ako nealkoholické nápoje. Otvorenou otázkou je, prečo sa aktéri do takého biznisu pustili. A úplne samostatnou kapitolou sú tresty, ktoré po zmene trestných kódexov (kritici ich označujú za účelové) za čin hrozia.

Vstupujeme do éry superinteligencie a možno sme si to ani nevšimli. Podľa šéfa OpenAI Sama Altmana je revolúcia už tu a odohráva sa potichu v našich počítačoch a telefónoch. Sme teda na prahu novej éry, v ktorej nám stroje pomôžu vyriešiť najväčšie problémy ľudstva, alebo sme stvorili nástroj, ktorého fungovaniu prestávame rozumieť a ktorého ciele sa môžu čoskoro rozísť s tými našimi?V podcaste odhalíme temnú stránku dnešných chatbotov, ktoré v snahe zapáčiť sa používateľovi poradia narkomanovi, aby si dal ďalšiu dávku. Rozoberieme prekvapivú štúdiu z MIT o tom, ako nás používanie AI robí hlúpejšími a prečo je riskantná stratégia Applu buď geniálna, alebo samovražedná.V novej epizóde podcastu SHARE sa redaktori Živé.sk Maroš Žofčin a Lucia Kobzová rozprávajú o najdôležitejších AI novinkách za posledné dva týždne a o tom, čo znamenajú pre našu budúcnosť.Redaktori Živé.sk vydávajú knihu: Zo série rozhovorov sa dozviete, ako umelá inteligencia čoskoro zásadne zmení svet okolo nás. Aktuálne je s letnou 30-percentnou zľavou:TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Prečo podľa šéfa OpenAI už niet cesty späť a kedy nás stroje definitívne predbehnú?Ako nám každodenné používanie umelej inteligencie potichu oslabuje mozog a ničí pamäť?Z akého dôvodu vám AI radšej poradí užiť drogy, než aby s vami nesúhlasila?Kedy umelá inteligencia prestane len opakovať dáta a začne robiť vlastné vedecké objavy?Prečo Apple v najväčších technologických pretekoch histórie riskuje všetko a stavia na úplne inú kartu ako konkurencia?Témam sa venujeme aj tu:Stroje prevezmú nadvládu nad ľuďmi v tichosti, myslí si popredný AI šéfApple sa ocitol v zajatí vlastných princípov. Boom umelej inteligencie mu to spočítaChatGPT zadarmo pre všetkých študentov? Ministerstvo školstva priblížilo plányĎalšie odkazy spomínané v podcaste:Chatboty nás robia hlúpejšímiAI “myslí” podobne ako ľudiaAI modely sa nikdy neprestávajú učiťStartup sa po pol roku preda za 80 miliónovMeta ponúkla 100 miliónove bonusy zamestnancom z OpenAIPodcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Brusel a európska dvadsaťsedmička zažili slovensko-maďarskú blokádu. Robert Fico dal nohy do dverí pri novom balíku protiruských sankcií, Viktor Orbán zas pri prijímaní Ukrajiny do Európskej únie.Únia čelí nejednote. A okrem sankcií voči Rusku či pri únijných ambíciách Ukrajiny aj pri postoji k Izraelu a jeho prípadnému trestaniu za prístup ku Gaze.Čo je za tým? A čo robí prístup Roberta Fica s reputáciou krajiny? Témy pre Pavla Štrbu, zahraničnopolitického redaktora Aktualít.„Je to reputačný problém a rozprávajú o tom lídri EÚ, aj v minulosti. Hovorí sa o modeli, ktorý nazývajú Európska únia mínus dva, pričom tou dvojkou sú Slovensko a Maďarsko“, vysvetľuje Štrba.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Dovolenková sezóna je opäť tu a s ňou aj tradičná otázka: ako sa v zahraničí čo najvýhodnejšie pripojiť na internet? Kým v rámci EÚ sa nemusíme obávať vysokých účtov, cesty do Turecka, Egypta či na Balkán boli donedávna spojené s drahou dátovou tarifou. Situácia sa však zásadne zmenila.V novom dieli podcastu SHARE sa Maroš Žofčin a Filip Maxa z redakcie Živé.sk pozreli na všetky dostupné možnosti. Porovnávajú nové, cenovo výhodné balíčky od slovenských operátorov, ponuky globálnych eSIM poskytovateľov aj výhody a nevýhody kúpy lokálnej SIM karty priamo v destinácii.Tip na čítanie na dovolenku: Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Počas leta ju navyše môžete získať v 30 % zľave: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Ako fungujú dáta v EÚ a na čo si dať pozor pri neobmedzených paušáloch.Tri hlavné možnosti pre dáta mimo EÚ: Lokálna SIM, eSIM a balíčky operátorov.Veľké porovnanie nových letných ponúk od Telekomu, O2, Orangeu a 4ky.Kedy sa oplatí eSIM a kedy je stále lepšia lokálna SIM karta?Finálne tipy: Akú možnosť si vybrať podľa typu dovolenky a zariadenia.Téme sa venujeme aj tu:Operátori výrazne zlepšujú roamingové balíčky: Aké sú nové ceny a podmienkyAj Orange výrazne zlacní dáta mimo EÚ. Prinesie tri balíčky pre mnoho krajínO2 a Radosť začali predávať nové dátové balíčky. Sú určené pre krajiny mimo EÚ4ka má nové roamingové balíčky. Dáta v zahraničí zlacníVýbery z bankomatov v zahraničí: Ako ušetriť na poplatkoch a nenaletieť (podcast)Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Peter Pellegrini znovu raz predviedol, prečo by mal vystupovať pod prezývkou Pinocchio.Doprajte si poriadnu dávku pokrytectva, zavádzania a demagógie od vládnych politikov v poslednom predprázdninovom Ťažkom týždni.Nakúp na tomto linku a získaš od Adama 10% zľavu: http://adamshop.sk/tazkytyzden

Ruský plyn, ktorým kúri Slovensko, je druhý najdrahší v Európe, hovorí poslanec za SaS Juraj Krúpa. Keby sme sa od neho odstrihli, zmizne polovica ruského vplyvu. Podľa neho to je presne to, o čo Robertovi Ficovi ide - aby tu ruský vplyv zostal. Rusko sa však pripravuje na ďalšiu voju, a vidno to už aj na ukrajinskom fronte. V roku 2035 by tak už mohlo byť na investície do obrany neskoro. Prečo už SaS Richarda Sulíka?V podcaste s poslancom za SaS Jurajom Krúpom sa dozviete:– od 1:30 – ako si vláda protirečí;– po 2:00 – či máme so zvyšovaním výdavkov na obranu čas do roku 2034;– od 5:00 – že už od roku 2004 aliancii sľubujeme jednu ťažkú mechanizovanú brigádu, ktorú nie sme schopní doručiť;– po 6:00 – ako Rusko posiela na Ukrajine žoldnierov do mlynčeka na mäso, kým v pozadí buduje armádu;– okolo 7:00 – že Rusko bude pripravené na vojnu s NATO o 5-7 rokov, preto termín 2035 môže byť neskoro;– po 8:40 – že Rusko vie vygenerovať viac vojakov ako NATO a pripravuje sa na ďalšiu vojnu;– od 9:00 – že sa môže stať, že Rusko obsadí časť krajiny NATO;– po 10:30 – či by sme bránili každý meter územia NATO;– od 12:30 – či Fico len zahmlieva, alebo reálne otáča kormidlo;– po 13:45 – že sme už čiastočne v autokratickom systéme;– od 16:45 – ako sa nás súčasný balík sankcií voči Rusku vôbec netýka;– po 18:10 – že ruský plyn je drahý, pre nás dokonca druhý najdrahší v Európe;– od 19:30 – ako zabránime tomu, aby sme tie isté ruské energie kupovali prebalené do iného obalu;– po 21:00 – že keď sa odstrihneme od ruských energií, ruský vplyv na Slovensku sa zníži o 50 percent;– od 22:00 – že po obmedzení ruských energií podľa neho nebudeme platiť viac;– po 23:00 – prečo vláda nič nerobí s obrannou zmluvou s USA;– od 24:30 – že Robert Fico by pokojne mohol vypovedať zmluvu s USA, ale neurobí to, lebo z nej idú peniaze;– po 26:30 – že sa s Andrejom Dankom zhodne na hodnotení ministra Blanára;– od 29:30 – čo si myslí o blízkovýchodnom konflikte;– po 30:30 – či je proizraelský politik;– od 33:00 – čo si myslí o stíhaní Jaroslava Naďa;– po 37:00 – prečo by sa Richard Sulík nemal vracať do politiky.

Slovensko má špičkových vedcov a nepochybne má špičkových vedcov i SAV. Nie to však vďaka systému, ale napriek nemu, hovorí pre Aktuality nový šéf Slovenskej akadémie vied Martin Venhart. Podľa neho má naša veda veľký potenciál, je však zásadne a systémovo podfinancovaná. A prečo si myslí, že má zmysel vedecky analyzovať Kotlárovu štúdiu?Niektoré z najchytrejších mozgov súčasnej spoločenskej vedy hovoria, že to, čo sa dnes deje nie je ničím iným, než vzburou davov voči dobe racionality, faktov a na vede založenom pokroku spoločnosti, teda inak povedané: Ide o otvorenú a jasnú kontrarevolúciu voči ideálom európskeho osvietenstva. Ak je to tak, ide o skutočne zásadný hodnotový - až civilizačný spor a je preto mimoriadne dôležité, kto bude stáť v prvej línií barikád inštitúcií, ktoré tieto hodnoty racionality i vedy postavenej na faktoch budú brániť. Jednou z týchto inštitúcií je tu u nás - na Slovensku, nepochybne aj Slovenská akadémia vied.SAV má dnes nové vedenie, na jej čelo sa postavil jadrový fyzik, ktorý už na samom začiatku svojho mandátu musí čeliť výzve od vládneho splnomocnenca Petra Kotlára. Prečo SAV túto výzvu vôbec prijala a ako šéf SAV vníma dobu, v ktorej až príiš často vo verejnosti - no i na politickej scéne, víťazia konšpirácie, pavedecké bludy a krik más nad vedou, faktami a na racionalite založenými rozhodnutiami? Kde vidí v týchto časoch miesto chrámu vedy - SAV? Ako je podľa neho možné posilniť hlas vedy vo verejných politikách a prečo nemôže byť veda z princípu apolitická? Ako vníma fakt, že Slovensko je na samom chvoste európskych krajín vo výdavkoch na vedu a výskum a ako zvrátiť "braindrain", teda odliv tých najšikovnejších a najchytrejších mozgov zo Slovenska? Čo sú tie najkľúčovejšie vedecké výzvy, ktorým Európska únia dnes čelí a čo k tomu môže povedať slovenská veda a naši vedci? No a napokon, dočkáme sa i slovenskej "nobelovky" a prečo ju na rozdiel od našich susedov doteraz nemáme?Ráno Nahlas, dnes so šéfom Slovenskej akadémie vied Martinom Venhartom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

V najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk sme privítali hlavného trénera slovenskej futbalovej reprezentácie do 21 rokov Jaroslava Kentoša, ktorý sa s nami podelil o svoje dojmy zo stále prebiehajúceho európskeho šampionátu na domácej pôde.Tréner slovenskej „dvadsaťjednotky” otvorene prehovoril o tom, ako prebiehala voľba kapitána pred turnajom, keď dal možnosť samotným hráčom, aby si zvolili svojho lídra. V rozhovore sa dozviete aj o komplikáciách pri skladaní tímu pred šampionátom, keď potreboval získať povolenie od Francesca Calzonu na uvoľnenie hráčov z reprezentačného A-tímu. Najväčším problémom bolo podľa trénera presvedčiť klub Hellas Verona na uvoľnenie Tomáša Suslova.Jaroslav Kentoš zhodnotil aj atmosféru v tíme a vyzdvihol profesionálny prístup hráčov. V emotívnej časti rozhovoru tréner vysvetlil príčiny prehier so Španielskom a s Talianskom, ktoré rozhodli o našom nepostupe zo skupiny. Špeciálne vyzdvihol reakciu Tomáša Suslova po vypadnutí: „Pre mňa bol už prvý dobrý signál, že ihneď po zápase prišiel Tomáš Suslov za mnou a povedal mi, že chce hrať aj posledný zápas. Vau. A to je silné.”Nenechajte si ujsť najnovšiu epizódu podcastu Striedame! na ŠPORT.sk, v ktorej tréner Jaroslav Kentoš hovorí aj o svojej budúcnosti na poste trénera U21 a klubových ponukách, ktoré možno zvažuje. Tiež naznačil, ako vyzerala komunikácia s hráčmi počas celej prípravy, ktorí futbalisti môžu v budúcnosti nakuknúť do A-tímu a odhalil aj zákulisie slovenského mládežníckeho futbalu.

Od príchodu ChatGPT ubehlo niekoľko rokov a umelá inteligencia sa postupne dostáva do praxe. Jednou z oblastí, kde prináša zásadné zmeny, je programovanie. Ako sa reálne a či vôbec zavádza umelá inteligencia do programovania na úrovni globálnych nadnárodných spoločností a čo to znamená pre budúcnosť programátorov?V novom dieli podcastu SHARE sa Maroš Žofčin rozpráva s riaditeľom SAP Labs Slovensko, Jánom Ružarovským, o tom, ako sa z AI stáva autonómny agent schopný sám vytvárať kód, aké riziká to prináša, a prečo budúcnosť nebude o memorovaní syntaxe, ale o kreatívnom myslení a kontrole.Podcast prinášame v spolupráci so SAP Slovensko.V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Ako sa vyvíjalo programovanie s AI: Od pomocníka po autonómneho agenta.Riziká AI v programovaní: Halucinácie, chyby a prečo je kontrola človekom kľúčová.Budúcnosť práce programátorov: Prečo sú ohrození juniori a dôležitá bude teória.Aké zručnosti budú potrebovať programátori novej generácie.Ako AI pomáha pri najnudnejších častiach práce, ako je písanie testov a dokumentácie.Viac na: https://zive.aktuality.sk/clanok/Iaq3kwv/nahradi-ai-programatorov-nie-ale-zasadne-zmeni-ich-pracu-hovori-expert-podcast/Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

„Dlho sa niesli na pleciach Spojených štátov“, či na nich dokonca „parazitovali“ – nie je to tak dávno, čo takto na adresu európskych spojencov hovorili Donald Trump a jeho vice J. D. Vance.Kritizovali tak európske výdavky na obranu. A ak sa tie mali po Putinovej agresii voči Ukrajine a samite vo Vilniuse navýšiť na tri a pol percenta výkonu ekonomík členských štátov Aliancie, staronový prvý muž Ameriky Donald Trump zatlačil na päť percent. A dostal ich, (hoci špekulatívne). A aj so súkromným odkazom šéfa Aliancie Marca Rutteho – ešte pred Haagskym samitom: „Európa zaplatí svoje a bude to tvoj úspech. Dosiahneš, čo sa žiadnemu americkému prezidentovi nepodarilo celé desaťročia.“A ak je Donald Trump spokojný, nohu do dverí nekladie ani Slovensko – v Haagu reprezentované prezidentom Pellegrinim. Robert Fico pritom opakuje, že na obranu nedá ani o cent viac. Napriek tomu je Peter Pellegrini na skupinovej fotografii Haagskeho samitu hneď v prvom rade. Úspech slovenskej diplomacie či naopak diplomacia Aliančná? Téma pre Miroslava Wlachovského, bývalého šéfa slovenskej diplomacie, dnes výskumníka Globscecu.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Lídri krajín NATO sa dnes na kľúčovom summite v holandskom Haagu dohodli na postupnom zvýšení obranných výdavkov Severoatlantickej aliancie - a to až na 5 % HDP do roku 2035. Všetci - vrátane amerického prezidenta Donalda Trumpa, sa zároveň zaviazali dodržiavať zásadný - piaty článok Washingtonskej zmluvy o kolektívnej obrane. Slovensko však išlo na tento dôležitý samit bez jasného a jednoznačného politického stanoviska. Navyše, iba nedávno premiér Fico verejne a opakovane hovoril o zbytočnosti zbrojenia či dokonca otvoril i otázku možnej neutrality Slovenska. No a líder vládnej SNS zasa volá po prípadnom referende o vystúpení z NATO.Aká je teda skutočná geopolitická orientácia Slovenska pod štvrtou vládou Roberta Fica? Nehrozí nám, že postupným preberaním naratívov o vystúpení z NATO a neutralite krajiny sa tieto marketingové - ako i politicky účelové motívy stanú aj možnou budúcou realitou? A ak áno, akú strategickú alternatívu nám táto vláda vlastne ponúka?Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Internetové podvody, ktoré zneužívajú tváre známych ľudí na lákanie na falošné investície, sú len vrcholom ľadovca. Útočníci neustále prichádzajú s novými, kreatívnymi metódami, ako oklamať používateľov. Jednou z najnovších a na Slovensku mimoriadne rozšírených hrozieb je podvodná CAPTCHA, ktorá zneužíva dôveru ľudí v známy bezpečnostný prvok.V novom dieli podcastu SHARE sa Maroš Žofčin rozpráva so špecialistom na digitálnu bezpečnosť spoločnosti Eset, Ondrejom Kubovičom, o tom, ako tieto útoky fungujú, prečo sú také úspešné a ako sa voči nim môžeme brániť. Tento diel prinášame v spolupráci so spoločnosťou Eset.Podcast prinášame v spolupráci so spoločnosťou Eset.V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Ako fungujú deepfake podvody so známymi osobnosťami na sociálnych sieťach.Nová hrozba číslo jedna: Čo je falošná CAPTCHA a prečo je tak nebezpečná.Poloautomatizované podvody na online bazároch ako Vinted či Bazoš.Prečo sú tieto útoky úspešné: Využívanie psychológie a sociálneho inžinierstva.Ako sa brániť a prečo je kritické myslenie najlepšou ochranou.Viac na: https://zive.aktuality.sk/clanok/fcYqW2u/falosny-sagan-aj-hacknute-profily-kapiel-expert-odhaluje-burlive-zakulisie-online-podvodov/Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Ochrana lesov, mokradí a ohrozených druhov patrí medzi priority WWF Rumunsko. Projekty na obnovu ekosystémov podporujú komunity a zmierňujú klimatické riziká.V najnovšej epizóde podcastu EKOcastu sme sa rozprávali priamo v teréne, v povodní rieky Dunaj v Rumunsku, s riaditeľkou WWF Rumunsko, Orietou Hulea.Zisťovali sme, aké sú najväčšie ekologické problémy, ktorým Rumunsko čelí a hovorili sme o témach, ktoré sú nám známe aj zo slovenských reálií, ako je napríklad fragmentácia biotopov či problémy s hospodárením s vodou počas sucha a povodní.Čo sa v podcaste Ekocaste dozviete? Čo hovorí na spoluprácu s veľkými firmami a ich záujem o prírodu? Vidí nejaké paralely medzi environmentálnymi problémami v Rumunsku a na Slovensku? Ako vníma úlohu masmédií a novinárov v témach ako životného prostredia, klimatických zmien? Čo si myslí o projektoch ako Living Danube, ktoré spájajú krajiny, kultúry a ľudí?

Aký je rozdiel medzi realitným trhom v Česku a na Slovensku? V čom sa líši prístup k realitným kanceláriám u našich českých susedov a prečo stále nemáme na Slovensku realitný zákon? Odpovede na tieto otázky sme hľadali s výkonným riaditeľom najväčšej realitnej siete na Slovensku a v Česku RE/MAX, ktorá oslavuje 20 rokov svojho pôsobenia, Janom Hrubým.V podcaste sa dozviete: aký je rozdiel medzi českým a slovenským realitným trhom, prečo na Slovensku potrebujeme realitný zákon alebo reguláciu pre maklérov, čo ovplyvňuje výstavbu nehnuteľností na Slovensku a v Česku, aká je dostupnosť bývania v Česku a na Slovensku, prečo Slováci a Česi potrebujú vlastniť nehnuteľnosti, v čom sú iní českí a slovenskí realitní makléri, prečo pre realitnú kanceláriu RE/MAX pracuje viac ako 1600 maklérov, ako sa dá otvoriť v rámci realitnej siete RE/MAX frančíza, čo by priniesol realitný zákon na Slovensko a ako by sa zvýšila prestíž realitným maklérov.Rozdiely medzi českým a slovenským realitným trhomMedzi slovenským a českým realitným trhom nie sú podľa Jana Hrubého dramatické rozdiely, ako by sa mohlo zdať. „V Česku sa predá ročne zhruba 100 tisíc nehnuteľností a na Slovensku sa predá ročne zhruba 30 tisíc nehnuteľností, čo samozrejme ukazuje, že sú tam určité rozdiely. Nehnuteľnosti v Českej republike sa predávajú trošku rýchlejším tempom. Otázka ale je, či sa dá nazvať tempo obrátkovosti nehnuteľnosti 40 – 50 rokov, čo je plus mínus doba, za ktorú sa predá jedna nehnuteľnosť. Na Slovensku to bude o niečo viac,“ hovorí v podcaste Nehnuteľnosti.sk Ján Hrubý.Čo je iné medzi Českom a Slovenskom je situácia s hlavnými mestami. „Na Slovensku sú väčšie rozdiely medzi Bratislavou a zvyškom republiky. V Česku síce máme Prahu, no mestá ako Hradec Králové, Plzeň či Olomouc nie sú v takom závese ako ostatné slovenské mestá za Bratislavou. Keď sa pozrieme na cenovú hladinu nehnuteľností, ktorá sa väčšinou berie ako taká berná minca, ak nebudem komentovať index dostupnosti bývania, tak sa hovorí, že väčšina nehnuteľností v mestách mimo Prahy, tak sú približne na polovici ceny v porovnaní s Prahou. Ak by sme porovnali Bratislavu a niektoré iné mestá, tak sa dostaneme na pomer 3:1. Takže Bratislava vyčnieva ešte viac a tým pádom z pohľadu nejakej potenciálnej migrácie obyvateľstva a mobility, tak je situácia na Slovensku zložitejšia,“ vysvetľuje Hrubý v podcaste Nehnuteľnosti.sk. Zároveň zdôraznil, že Praha je extrémne medzinárodným mestom. Kumuluje sa tam zahraničný kapitál, žijú tam ľudia z celej Európy, no nestavia sa tam tak, ako by bolo potrebné, čo rovnako platí ale aj pre Slovensko.Na Slovensku chýba realitný zákon, prispel by k prestíži maklérovNa Slovensku stále chýba realitný zákon, ktorý by určoval podmienky, ktoré musí realitný maklér spĺňať, aby mohol vykonávať svoju profesiu. Ján Hrubý v podcaste spomenul, že sa snažili o presadenie regulácie realitného trhu v Česku. Nie v zmysle nejakých zákazov, ale aby sa stanovili minimálne podmienky pre vstup do tejto profesie. „Historicky maklér potreboval k výkonu svojej práce voľnú živnosť, tak ako je tomu dnes na Slovensku. A nám sa podarilo docieliť, že došlo k zmene a človek, ktorý chce dnes pracovať ako maklér v Českej republike, tak musí splniť zákonom stanovené požiadavky – štátnu skúšku. A keď ju spraví, tak až vtedy získa viazanú živnosť. Takže toto je zásadný rozdiel pri vstupe do tohto odvetvia, ktoré je veľmi citlivé z pohľadu hodnoty, ktorú spravuje a predáva maklér.Veľmi často ľudia cez makléra riešia nehnuteľnosti, ktoré predstavujú ich celoživotné úspory. A v tomto prípade chcete mať istotu, že to robíte s niekým, kto tomu rozumie, má na to vzdelanie, adekvátnu poistku a kto zaistí, že peniaze skončia tam, kde majú. Prípadne sa vyhnete rizikám s...

Festival Pohoda získal ocenenie Best Medium-sized Festival na European Festival Awards 2023 a Michal Kaščák o ňom povedal, že sa na tie 4 dni stáva tridsaťtisícovým mestom s najlepšími službami na Slovensku…V podcastovom rozhovore Na tému sme sa ponorili do sveta, ktorý na pár dní v roku ožíva na trenčianskom letisku a mení sa na pulzujúce „mesto“ plné umenia, hudby a neopakovateľných zážitkov. Michal Kaščák, šéf festivalu Pohoda, nám priblížil viac.Čo sa v podcaste Ekocaste dozviete? Novinkou tohto ročníka bude AI riešenie na plánovanie sprchy. Ako vznikol tento nápad a ako technológie menia a vylepšujú festivalový zážitok návštevníkov, napríklad aj z hľadiska socializácie a komfortu? Pohoda je známa aj vďaka rozmanitej gastro ponuke, vrátane noviniek ako mexická kuchyňa alebo vegánske bagety. Aké kritériá sú dôležité pri výbere gastro partnerov? Myslíte aj na krásu, zdravie a hygienu – od samoobslužného kaderníka cez diskrétne poradne a hygienické skrinky pre menštruujúce ženy. Vnímate, že táto široká škála osobnejších služieb prispieva k celkovému pocitu pohody a bezpečia samotných návštevníkov? Festivalový vlak ZSSK, autobusy Slovak Lines a cyklopelotón YAZDA Pohoda sú populárne eko-alternatívy dopravy. Ako tieto iniciatívy podporujú komunitný rozmer festivalu a pomáhajú socializácii návštevníkov už pred príchodom na miesto? Novinkou ročníka je aj veterinárna ambulancia na festivale… Niektorí ľudia sú skeptickí voči prítomnosti psov, vy s tým problém nemáte. Vzišla táto služba od majiteľov domácich miláčikov?