Podcasty Aktuality.sk

Prvýkrát sme si ho všimli, keď sa stal terčom premiéra Fica. Pozornosť najsilnejšieho muža štátu si vyslúžil kritikou dekana právnickej fakulty Eduarda Burdu za jeho vyjadrenia o možnej zločineckej skupine na Špeciálnej prokuratúre, ktorá bola vtedy v oku vládnej koalície. Pre Roberta Fica to bol „nepodstatný študent s pubertálnymi vyrážkami... bez skúseností“.Po tom, ako aj napriek tomu zorganizoval verejnú diskusiu k téme, si ho všimli v susednom Česku, kde ho za príklad líderstva a pozitívny vplyv na spoločnosť vyznamenali cenou Madeleine Albrightovej, niekdajšej šéfky americkej diplomacie z čias Václava Havla.Všimli si nielen jeho hlas pri téme rušenia Špeciálnej prokuratúry, ale aj pomoc Ukrajine, za ktorou stojí.Študent práva, so skúsenosťou mládežníckej poradnej komisie NATO a najnovšie aj absolvent intenzívneho výcviku v rámci Národných obranných síl, čo je projekt Ficovho ministra obrany Roberta Kaliňáka.Čo motivuje mladých zapájať sa do programov na prípadnú obranu vlasti? Pozrieme sa na to s Marekom Janigom, ktorý je hosťom dnešného Ráno Nahlas.„Na čom sa už v tejto krajine zhodneme, ak nie na tom, že to, čo máme – demokraciu a akokoľvek pokulhávajúci právny štát – máme brániť,“ hovorí Janiga.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Jedna celá tri miliardy eur- to je suma, ktorú sľubuje vláda Roberta Fica ušetriť v budúcom roku na nákladoch na chod štátu. Peniaze majú prísť zo škrtov na ministerstvách aj v samospráve. Presné čísla musí trojkoalícia predstaviť v najbližších dvoch týždňoch. Zatiaľ kompletný zoznam nemá ani ministerstvo financií. Prvé čísla tak prichádzajú v úlomkoch. Napríklad od SNS, predseda poslaneckého klubu Roman Michelko hovorí, že na ministerstve kultúry ušetria 27 miliónov cez prepúšťanie 360 ľudí a zlučovanie podriadených organizácii. Robert Kaliňák na ministerstve obrany sľubuje ušetriť ďalších 200 miliónov. Jednotlivé ministerstvá mali presné čísla oznámiť už v polovici septembra, ako od nich žiadal minister financií Ladislav Kamenický.Aká je politická sila Ladislava Kamenického a dokáže vyskladať zvyšok konsolidačného balíka v sľubovanej výške? Pýtali sme sa redaktora Aktualít Vladimíra Amricha. Nahrávala Kristína Braxatorová

Tohtoročné iPhony sú už v predaji a redakcia Živé.sk posledný týždeň dôkladne testovala dva najočakávanejšie modely: revolučný iPhone Air a vlajkovú loď iPhone 17 Pro Max. Ako sa v praxi osvedčil najtenší iPhone v histórii, aké sú jeho najväčšie výhody a kde musel Apple urobiť najväčšie kompromisy?V novom dieli podcastu SHARE sa Maroš Žofčin a Lukáš Koškár rozprávajú o praktických skúsenostiach a pocitoch z testovania. Reč prišla na ergonómiu, výdrž batérie, kvalitu fotoaparátov a úvahy o tom, pre koho je ktorý model určený.Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“:https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/ V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Prvé dojmy z iPhone Air: Ako sa v ruke drží najtenší a najľahší iPhone.Brutálne kompromisy: Akú daň si pýta tenkosť v batérii, reproduktoroch a foťáku.Porovnanie s iPhone 17 Pro Max: Ktorý model je pre koho určený?Pre koho je vlastne iPhone Air a prečo je základný model možno najlepšou voľbou.Je iPhone Air len testom pre budúci skladací iPhone?Odkazy na témy, o ktorých sme v podcaste hovorili:https://zive.aktuality.sk/clanok/t4QjyyH/tyzden-sme-pouzivali-najtensi-iphone-v-historii-cim-si-vas-ziska-a-co-az-tak-nepotesi/ Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Slovenská futbalová Niké liga má za sebou 9. kolo, ktoré poriadne premiešalo hornou časťou tabuľky. Na prvé miesto sa po novom vyšvihol majstrovský ŠK Slovan Bratislava, ktorý si triumf nad Trenčínom zabezpečil aj zásluhou dvoch presných zásahov Nina Marcelliho.Prvá tretina sezóny tak začína dostávať jasnejšie kontúry - Slovan sa opäť tlačí na špicu, konkurencia sa snaží držať krok a Košice zatiaľ balansujú na hrane. Klub, ktorý sa pred sezónou netajil ambíciami na hornú polovicu, sa zatiaľ trápi a fanúšikovia na východe Slovenska nemajú dôvod na spokojnosť.O dianí v 9. kole slovenskej najvyššej súťaže sa v podcaste Kam si to kopol? na ŠPORT.sk podebatoval moderátor Marián Lontoš so svojím hosťom, futbalovým expertom a analytikom, Petrom Ďurišom.

Nová epizóda podcastu nie je o autách, ale o ľuďoch, ktorí o nich píšu. O motoristických tituloch na Slovensku, SEO, distribúcii obsahu a financovaní médií sme sa rozprávali Pavlom Galkom, ktorý má slovenské auto-moto médiá pod drobnohľadom aj vďaka umelej inteligencii.Slovenské motoristické médiá sa stali sa v uplynulom období výrazne zbulvarizovali. Je to prirodzený jav, ktorý reflektuje zmenu čitateľského správania pri spravodajstve, hovorí Erik Stríž z Autobazar.EU v novej epizóde auto-moto podcastu. Pri recenziách a poradňových článkoch už taká konkurencia nie je, tvrdí s tým, že pri nich médiá oslavujú iného čitateľa.S hosťom Pavlom Galkom z obsahového agregátora AutoOlymp.sk preberajú aj technickú stránku vydávania online motoristických médií na Slovensku, poukazujú na silné konkurenčné prostredie a nutnosť zaujať čitateľa už v prvej sekunde. Ak je obsah King, tak distribúcia je King Kong, cituje Galko známu frázu z online marketingu. Tvoriť dobrý kvalitný kontent už dnes nestačí.Stríž s Galkom venujú pozornosť tomu, ako prebieha tvorba obsahu motoristických médií, ako je to s ich financovaním a nezávislosťou, koľko zarobia na Google reklame, a prečo sa ako kľúčové ukazuje robiť spolu s textom aj videá, hoci len krátke.Odkazy zmienené v podcaste: • Magazín portálu Autobazar EU: magazin.autobazar.eu • Obsahový agregátor AutoOlymp.sk • Všetky podcasty od Autobazar.EU na Aktualitách: aktuality.sk/podcasty/autobazar-eu/

Na čele štátu máme absolútneho a totálne egocentrického nihilistu. Premiér vôbec nerieši výsledky svojho vládnutia pretože žiadne nemá. Rozpráva iba o sebe alebo o tých, ktorých nenávidí, hovorí publicista Michal Havran. Novela Ústavy je krokom k "farskému" štátu a sprisahaním voči modernému Slovensku, tvrdí. Ako z toho von?„Slovenská republika si zachováva zvrchovanosť predovšetkým vo veciach národnej identity tvorenej najmä základnými kultúrno-etickými otázkami, ktoré sa týkajú ochrany života a ľudskej dôstojnosti, súkromného a rodinného života, manželstva, rodičovstva a rodiny, verejnej morálky, osobného stavu, kultúry a jazyka, ako aj rozhodovania o veciach s tým súvisiacich v oblasti zdravotníctva, vedy, výchovy, vzdelávania, osobného stavu a dedenia.“To je aktuálne znenie tzv. dvojpohlavnej novelizácie Ústavy. Jej schválenie bolo prekvapením i pre samotného premiéra a okrem jeho triumfu, obnažilo aj roztrieštenosť opozičnej alternatívy.Slovensko má už takmer Kristove roky a tento štát je dávno vo veku dospelého človeka nesúceho zodpovednosť za svoj vlastný osud. Otázkou je, čo - okrem pohlaví v Ústave a ďalšieho kola bezuzdného uťahovania opaskov, ktoré nevedie k výsledkom - dokáže Slovensko svojim občanom ponúknuť? Diaľnica z Bratislavy do Košíc je stále nedostavaná. Počet ľudí žijúcich pod hranicou chudoby sa šplhá k miliónu. Na drahé lieky na smrteľné ochorenia sa až pričasto zbierame v internetových zbierkach pričom zdravotné poisťovne dokážu generovať miliónové zisky. Tendre na sanitky sa stali synonymom netransparentnosti, konfliktu záujmov a babráctva. Deti čelia epidémií duševných problémov, ale štát pre nich nevie zabezpečiť dostatok kvalifikovaných odborníkov. Slovenské lesy sa rabujú, výsledky školákov sa prepadajú, vedcom z SAV káže vládny splnomocnenec o okrúhlej pečiatke a vládna elita? Tá sa utápa v luxuse i škandáloch penziónov, ktoré žiadnymi penziónmi ani nie sú.No a kto môže za všetky tieto reálne problémy? Podľa vlády protištátne médiá, lenivé darebácke mimovládky a samozrejme - všemožné puče riadené zo zahraničia. Je toto to, čo sme v Novembri 89 alebo pri vzniku Slovenskej republiky chceli? Je toto to, čo nám má - ako občanom, stačiť? Načo sme - ako štát, vlastne tu a kam v tejto geopoliticky nebezpečnej dobe smerujeme? Tušíme to vôbec alebo je to skôr také ťapákovské: "Požijeme, uvidíme"? Kde je nejaká reálna a zmysluplná alternatíva? No a napokon, pre koho je vlastne tento štát, komu slúži a je to, v čom dnes žijeme, skutočne to maximum na čo máme?Vládnutie stratilo akúkoľvek úroveň. Sú v takej miere morálneho, ale i odborného rozkladu, že ono sa to musí časom zrútiť, tvrdí Michal Havran a dodáva, že sa nebojí, že by sa Slovensko neposunulo k lepšej alternatíve. Nechali sme si mylne nahovoriť, že na viac nemáme, ale to nie my - oni sú tí vykorenení ľudia, ktorí so Slovenskom nič nemajú. Oni ho iba ťažia, dodáva publicista. Témy a otázky pre publicistu Michala Havrana, ktorý aktuálne štartuje diskusie s názvom "Pochopiť Slovensko." Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Začiatkom septembra otriasla Spojenými štátmi streľba na vplyvného konzervatívneho aktivistu Charlieho Kirka. Krátko po útoku sa začali šíriť dezinformácie aj vášnivé diskusie o slobode slova a jej hraniciach. O tom, aké nepravdy a zavádzania sa v tejto súvislosti objavili, diskutovala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou portálu Demagog.sk Veronikou Frankovskou a politológom Erikom Lášticom.V úvodnej rubrike Dezinformačný radar o prevažujúcich trendoch na dezinformačnej scéne Veronika Frankovská upozornila na bizarný hoax, podľa ktorého mala Európska únia plánovať pandémiu COVID-19 už v roku 2019. V skutočnosti však išlo o nesprávnu interpretáciu zverejnených dokumentov.V súvislosti s atentátom na Charlieho Kirka Frankovská uviedla, že slovenská dezinformačná scéna sa podobne ako tá americká venovala najmä téme, „kto za to môže“. „Keď sa objavila identita strelca, okamžite sa začali šíriť rôzne druhy prepojení a konštrukcií jeho motivácií,“ vysvetlila.Ako príklad spomenula údajné napojenie útočníka na organizáciu Demokratickí socialisti Ameriky (DSA). „Mnohí sa týmto snažili naznačiť prepojenie na demokratov. Opieralo sa to však len o fotografiu muža v tričku tejto organizácie – pričom na snímke nebol atentátnik, ale úplne iný človek,“ dodala.V druhej časti diskusie politológ Erik Láštic priblížil, že Charlie Kirk bol 31-ročný americký konzervatívec, ktorý sa počas celého svojho dospelého života snažil aktivizovať mladých ľudí, najmä mladých mužov, a urobiť republikánsku značku „viac cool“. „Využíval na to nástroje, ktoré sú momentálne k dispozícii – silný online rozmer, pričom sa nebál ísť na hranu a byť provokatívny. A zároveň staval aj na fyzickej prítomnosti. Kirk bol veľký zástanca debatovania – môžeme diskutovať o tom, do akej miery tie debaty išli k podstate veci, ale chodil aj do prostredia, kde bolo veľa liberálov a demokratických voličov, a pokúšal sa s nimi viesť dialóg a provokovať ich,“ uviedol.Podľa Láštica sa Kirk postupne stal pre republikánov veľmi zaujímavý a úspešne získaval dary pre stranu aj jednotlivých kandidátov. Neskôr sa prepojil na Donalda Trumpa. „Je to príklad nového typu republikánskeho aktivistu, ktorý nie je zaťažený tradičným, konzervatívnym, trochu suchým štýlom, ale prinášal to, čo v úvodzovkách letí medzi mladými ľuďmi,“ vysvetlil.Politológ zároveň dodal, že jeden skeptický pohľad na udalosť je, že Trump, celé MAGA hnutie a jeho predstavitelia len čakali na takýto moment, aby mohli ospravedlniť systematickejší zásah voči skupinám, ktoré považujú za problematické. „Podľa informácií, ktoré však máme k dispozícii, išlo o individuálny čin niekoho, kto sa rozhodol spáchať vraždu. A keďže v USA je jednoduchý prístup k zbraniam, podobné skutky sa dejú ľahšie. Zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by bol útočník napojený na nejakú skupinu,“ dodal.Diskusiu moderovala Veronika Jursová Prachárová.

Živnostníci, umelci, herci, športovci. Tieto skupiny by od nového roka mali byť oslobodené od platenia kontroverznej transakčnej dane. Vyplýva to z pozmeňujúceho návrhu, ktorý v pondelok predstavil poslanec SNS Adam Lučanský, a ktorý sa v utorok chystá odklepnúť parlament. Národniari sa snažili zmeny v transakčnej dani presadiť už v apríli tohto roka. Jej šéf Andrej Danko sa niekoľkokrát verejne vyjadril, že ju považuje za hlúpu, neefektívnu a diskriminačnú. Volal dokonca po jej zrušení. Šéf rezortu financií Ladislav Kamenický však v tom čase tvrdil, že ak by vláda zrušila transakčnú daň, išlo by o štvrtinu celej konsolidácie a v roku 2026 by následne museli namiesto dvoch miliárd konsolidovať 2,6 miliardy eur. Bude pripravovaná zmena pre živnostníkov skutočne prínosná, alebo je pre nich vo svetle nových konsolidačných opatrení bezvýznamná? Máme očakávať jej negatívny vplyv na ozdravovanie verejných financií? Aj o tom sme diskutovali s generálnou sekretárkou Slovenského živnostenského zväzu Miriam Bellušovou a daňovou poradkyňou a prezidentkou Daňového fóra Slovenska Alicou Orda Oravcovou.

„Od začiatku som mala ambíciu ukončiť zmluvné prepojenie centrály so stranou Smer, profitovali len oni,“ tvrdí šéfka odborov Monika Uhlerová. Konfederácia odborových zväzov si podľa nej urobila aj analýzu, z ktorej vyšlo, že zo zmluvy z roku 2006 profitovala len strana Smer.Po občianskych a opozičných protestoch sa do ulíc už v utorok chystajú aj odbory. Pred parlament ľudí zvolávajú pre „nespravodlivú konsolidáciu“. Vláda a jej parlamentná väčšina podľa nich konsolidačne najviac zaťažujú zamestnancov – a teda skupinu, ktorú odbory zastupujú. Za protestom je rovno odborárska centrála. A v histórii doterajších štyroch vlád, ktorým predsedal líder Smeru Robert Fico, to bude prvýkrát, čo sa práve odborárska centrála postaví za organizáciu protestu proti jeho vláde.Len v horizonte hodín si pritom prezidentka Monika Uhlerová z premiérových úst vypočula, ako mala kdesi popíjať a dohadovať štrajk s opozičnými politikmi. Nato prišla jej reakcia v podobe „dôrazného ohradenia sa voči klamlivým slovám premiéra“ – a to citujem. Ako je to s protestom proti vládnym konsolidačným opatreniam? A ako s prípadným angažmánom v organizovaní štrajku a rovno generálneho?Otázky pre Moniku Uhlerovú, ktorá je už druhý rok na čele odborárskej centrály.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Fedor Gál pochádza zo skromných pomerov. Milionárom sa stal po predaji svojho podielu vo firme s lukratívnou televíznou licenciou. Založil viaceré nadácie a otvorene hovorí, že väčšinu peňazí porozdával. Vypočujte si podcast Impact Talks, v ktorom prinášame príbehy filantropov a filantropiek a búrame tabu spojené so slovom filantropia.Sociológ, publicista, jeden z lídrov Nežnej revolúcie Fedor Gál sa po odchode z politiky presťahoval do Prahy. Keď zbohatol, rýchlo zistil, ako ľahko sa dá minúť aj hromada peňazí. Vydával knihy o holokauste a detských traumách, financoval dokumenty a rozprávky, založil literárnu kaviareň. „Bola stratová od prvej minúty. Nevedel som manažovať vydavateľstvo ani literárnu kaviareň, nenaučil som sa to,“ hodnotí svoj podnikateľský neúspech.Veľa peňazí dal tým, ktorí potrebovali pomoc. „Bol som bohatý, už nie som bohatý. Viem, čo je podporovať ľudí, ale nikdy som to nemal odborne zmáknuté, iba intuitívne a na vlastnej životnej skúsenosti,“ vraví Fedor Gál.V podcaste sa dozviete:· kam dal naozaj veľké peniaze,· čo prezradil o kniežati Karlovi Schwarzenbergovi,· kedy môže byť pomoc škodlivá,· čo si cení viac ako múdrosť a vzdelanie· a čomu ho naučil mladý slovenský evanjelický farár.Kto je Fedor Gál?Narodil sa v koncentračnom tábore Terezín. Pracoval ako robotník vo fabrikách aj vedec. Má titul docenta sociológie z Karlovej univerzity v Prahe. Bol jednou z vedúcich osobností Nežnej revolúcie a neskôr predsedom Verejnosti proti násiliu. Po presťahovaní do Prahy učil na univerzite a podnikal. Spoluzakladal televíziu Nova, firmu na mobilné technológie, vlastnil knižné vydavateľstvo a literárnu kaviareň. Je autorom množstva kníh, článkov, nakrútil niekoľko dokumentárnych filmov. Stál pri zrode Vrba-Wetzler memoriálu.Impact Talks V podcaste Impact Talks vám už tretí rok predstavujeme osobnosti z biznisu, kultúry a športu, ktoré búrajú zaužívané predstavy o filantropii. Srdciarov, ktorí pomáhajú intuitívne, aj tých, ktorí sa snažia o čo najväčší spoločenský dopad. Lebo filantropia je pestrá a zďaleka nie je iba o rozdávaní peňazí. Impact Talks vám prináša Nadácia Pontis, ktorá sa dlhodobo venuje rozvíjaniu filantropie, sociálnych inovácií a zodpovedného podnikania.

Hýbať by sa mal každý a to každý deň. Začať behať alebo posilňovať ale nie je pre každého rovnako dobrý nápad. Mnohí ľudia sa krátko po začiatku športovania ocitnú u lekára – pretože sa preťažia, alebo si ublížia nesprávnym športovaním. V podcaste TELO sa o tom ako začať športovať správne, rozprávame s trénerom Majom Pitelom.Dnes už na pomoc so športovaním existujú rôzne aplikácie, videá, návody a odborníci. Má zmysel začať cvičiť podľa odporúčaní umelej inteligencie? Aké kvalitné výsledky to prináša? A môžete si takýmto spôsobom uškodiť?Rozhovor nahrával Peter Hanák. Moderuje Henrieta Hanáková.

Aké zaujímavé udalosti sa stali vo svete ekológie a environmentalizmu za ostatný mesiac? Čo by ste si z tejto problematiky nemali nechať ujsť?Ochrana ľudí pred medveďmi alebo trofejný lov? Aktivisti podávajú pre výnimku na Poľane žalobuRecyklácia fotovoltických panelov je rastúcim problémomOdstrel kormoránov za odmenu? Rybársky zväz chce obmedziť počet vtákov, ktoré ohrozujú rybyLos Emil je na Šumave, previezli ho vďaka uspaniuBiele Vianoce sú ohrozené, lyžiari si na sneh budú musieť počkať

Barbora Mokošová je meno, ktoré sa navždy zapíše do dejín slovenskej gymnastiky. Ako prvá Slovenka v ére samostatnosti získala medailu na majstrovstvách Európy - bronz v roku 2020 na bradlách v tureckom Mersine. No jej cesta k úspechu nebola jednoduchá. Barbora Mokošová je jednou z najvyšších gymnastiek na svete, čo pre ňu znamenalo väčšie nároky na koordináciu a stabilitu. V rozhovore úprimne priznala, že uvažovala o konci kariéry, no nakoniec v nej našla novú motiváciu.Olympijský videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.Čo sa v rozhovore dozviete?kedy je najlepšie začať s gymnastikoučo je na nej najkrajšie a najnáročnejšiečo je mentálny blok známy ako twistiesv čom je to extrémne náročnéprečo chcela skončiť s gymnastikoučo ju ženie vpredako chutí bronz z MEaký projekt rozbehli v Banskej Bystrici

Prekvapivá zmena ústavy, za ktorú môže Robert fico vďačiť časti opozície, prinesie podľa expertov niekoľko zásadných vecí. V politickej rovine rozbitie opozície, no občanov by mali viac zaujímať ich ľudské práva. Viacerí ústavní právnici sa totiž zhodujú, že novel ústavy prináša oslabenie ochrany ľudských práv. Ústavné zmeny zavádzajú nielen dve pohlavia, ale aj nadradenosť slovenského práva európskemu. Čo to v praxi znamená, odpovie ústavná právnička Lucia Berdisová. O politických dôsledkoch sme sa rozprávali s politológom Radoslavom Štefančíkom. Nahrával Peter Hanák.

Vyhral 2. sériu Oktagon Výzvy, bol dočasný šampión Oktagonu v strednej váhe a zdolal i Karlosa Vémolu či Roberta Pukača. Z posledných štyroch zápasov má tri prehry a 4. októbra na Oktagone 77 v Bratislave sa proti Nemcovi Jaimemu Corderovi túži vrátiť na víťaznú vlnu.Veterán scény Samuel Krištofič v podcaste Staredown na ŠPORT.sk zaspomínal, ako za prvý zápas zarobil dokopy 130 eur a viac ako polovicu prejedol v McDonald's, ako mohol ísť s bilanciou 9-0 do UFC a ako vznikla jeho ikonická prezývka „Pirát”. Dokedy chce zápasiť, po čom ešte túži a je v hre odveta s Vémolom?

Boris Balog je šéfom právnikov u prezidenta Petra Pellegriniho a vyučuje ústavné právo na Univerzite Komenského. Tvrdí, že ústavné zmeny, vrátane pohlaví či nadradenosti slovenského práva nad európskym, sú potrebné. Ak by zmeny v parlamente prešli, prezidentovi poradí neposlať ich na Ústavný súd SR. Boris Balog napísal knihu o materiálnom jadre ústavy a je aj autorom návrhu na ústavnú ochranu minerálnej vody v ústave, ktorú v minulosti presadil Smer.(Rozhovor sme nahrávali 24. septembra 2025, hlasovanie o ústave poslanci zrejme posunú.)V podcaste so šéfom právnikov v Kancelárii prezidenta SR Borisom Balogom sa dozviete:– od 1. minúty – či má ústava nedotknuteľné jadro;– po 2:30 – či by Ústavný súd SR musel zasiahnuť, keby sa mal Robert Fico stať diktátorom;– od 4:00 – že priestor na zásah súdu proti ústavnému zákonu je len v extrémnej situácii;– po 6:00 – či odporučí prezidentovi prípadné ústavné zmeny poslať na Ústavný súd SR;– od 6:30 – či aktuálny návrh novely ústavy odporuje materiálnemu jadru ústavy alebo nie;– od 8:00 – že nadradenosť európskeho práva slovenskému nie je v materiálnom jadre;– po 10:30 – ako ďalšia generácia si môže inak vyložiť, čo je národná identita;– od 12:00 – prečo podľa neho treba zmeniť ústavu a zaviesť do nej národnú identitu;– po 14:00 – či by takáto úprava ústavy znamenala oslabenie jedinej nezávislej inštitúcie, ktorá nás môže chrániť pred šikanou štátu;– od 18:00 – čo je to národná identita a kto ju určuje, keď sa nevieme zhodnúť na základných faktoch;– po 20:40 – či má národnú identitu určovať väčšina v parlamente alebo Ústavný súd SR;– od 23:00 – či je národnou identitou Jánošík, halušky a kresťanstvo;– po 24:00 – čo ak národnú identitu ovplyvňujú mýty;– od 25:30 – čo majú pohlavia s národom;– po 28:30 – či by malo byť ťažšie meniť ústavu;– od 30:00 – že ochranu minerálky a potrubí do ústavy napísal on;– po 33:00 – či máme na Slovensku najmenej chránenú ústavu v EÚ a či máme zvýšiť kvórum na 100 hlasov;– od 35:30 – ako dodnes chodí po súdoch preto, že sa o ňom hovorilo v Gorile pri privatizácii Slovenských elektrární;– po 37:00 – prečo Gorila stále nie je vyšetrená.

Poslanec za Hnutie Slovensko Július Jakab bol za vlády Igora Matoviča šéfom úradu vlády. Tvrdí, že Smer chcel už dávno kupovať vily pre najvyšších ústavných činiteľov, vrátane premiéra. Podľa neho Slovensko zadlžil Smer, a Igor Matovič hospodáril tak, že sme boli v top desiatke EÚ. Mohli sme sa konsolidácii vyhnúť, ak by nebol celoplošné testovanie, energopomoc a rodinné balíčky? Opozícia podľa neho spolupracuje všade inde okrem protestov. Ako sa zachová Igor Matovič, ak sa bez jeho strany nebude dať zložiť vláda?V podcaste s Júlisom Jakabom sa dozviete:– od 1. minúty – že opísaná diplomovka nie je najväčší problém šéfa SIS Pavla Gašpara;– po 4:00 – ako Smer plánoval kupovať vilu pre premiéra už pred rokmi, a zrušil to až Igor Matovič;– od 8:00 – že Slovensko platí desiatky tisíc eur za návštevu ministerky kultúry u jej rodiny v USA;– po 9:00 – ako sa vládna koalícia snaží zapáčiť sudcom, ktorí sami nechcú mimoriadny plat;– od 10:30 – že najviac sa verejné financie zhoršili za vlád Smeru;– po 12:00 – ako boli podľa neho verejné financie SR za Igora Matoviča v top 10 EÚ;– od 17:45 – že vládna koalícia vlastne nekonsoliduje;– po 20:00 – kde by konsolidovalo Hnutie Slovensko a koho by to zabolelo;– od 25:00 – že vláda sľubovala racionalizáciu v štátnej správe, ale prijala 10 tisíc nových úradníkov;– po 27:00 – ako necítime žiadnu lacnú ruskú ropu, lebo v krajinách bez ruských energií ľudia platia menej;– od 29:00 – či naozaj nikto z Hnutia Slovensko nezahlasuje za Ficov návrh ústavy;– po 33:00 – ako chodí na protesty, aj keď ho zvyšok opozície nepustí rečniť;– od 35:00 – že opozícia reálne spolupracuje a aj PS občas potrebuje hlasy Hnutia Slovensko;– po 37:00 – čo spraví Igor Matovič, ak jeho osoba bude prekážkou postavenia vlády.

Hovorí sa, že keď je somárovi dobre, ide sa na ľad šmýkat. Ako dobre sa majú Česi - možno vôbec najúspešnejší postkomunistický národ - ukazujú mnohé štatistiky.Českí bratia očividne zatúžili, aby si na vlastnej koži odskúšali slovenský marazmus a podľa toho aj vyzerá, koho zrejme pošlú do vlády.Tento diel Ťažkého týždňa je sponzorovaný.

Sme to, čo jeme. Táto stará múdrosť platí dvojnásobne v kontexte toho, o čom sa až tak často nehovorí. Súčasné poľnohospodárstvo čelí jednej z najväčších výziev – masovej produkcii kurčiat, ktorá je spojená s etickými a udržateľnými problémami.Hosťom pocastu EKOcastu bol Martin Smrek, riaditeľ organizácie Humánny pokrok a venovali sme sa aktuálnej a mimoriadne dôležitej kampani STOP rýchlokurčatám.Čo sa v podcaste Ekocaste dozviete? Aký postup by mala zvoliť naša krajina pri informovaní o takýchto chovoch a o tom, čo jeme? Malo by sa to všetko nachádzať na obale? Dôležité je vnímať aj zdravotné riziká, ako je riziko pandémie vtáčej chrípky a antibiotická rezistencia. Môžete tieto riziká bližšie popísať a vysvetliť? Prečo sa týkajú nás všetkých? Ako môže bežný spotrebiteľ ovplyvniť situáciu? Čo by poradil ľuďom, ktorí chcú podporiť humánnejší chov, ale nevedia, ako začať?

V najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk sa v štúdiu predstavil jeden z najspoľahlivejších slovenských brankárov 21. storočia Branislav Konrád. Tridsaťdvanásobný reprezentant so štyrmi účasťami na MS, bronzom z olympiády v Pekingu a titulom so Slovanom Bratislava z roku 2012 porozprával o kariére, ktorá ho zaviedla z rodnej Nitry až do českej extraligy.Branislav Konrád sa v rozhovore obzrel za dlhoročným pôsobením v HC Olomouc, kde si vybudoval výnimočné postavenie. Prezradil, prečo zostával verný jednému klubu napriek ponukám z iných líg a ako mu vyhovoval defenzívny štýl mužstva. Nevyhol sa ani téme hrozivého zranenia z prípravného zápasu, po ktorom mu zostali trvalé následky, no aj tak dokázal v sezóne odchytať 17 duelov s výbornou úspešnosťou.Reprezentačná kapitola zahŕňala aj pamätnú olympiádu v Pekingu, kde Slovensko vybojovalo historický bronz. „Hneď v prvom zápase ma dali do bránky, nevyšlo to podľa predstáv, ale asi to tak malo byť,” povedal s úsmevom. Spomenul aj majstrovstvá sveta, na ktoré sa dostal viackrát, hoci neraz mu v rozlete zabránili zranenia.Na Slovensku sa zapísal najmä majstrovskou sezónou so Slovanom Bratislava, kde ako jasná jednotka výrazne prispel k úspechu tímu. Po tejto sezóne klub pokračoval v KHL a Branislav Konrád sa musel zmieriť s pozíciou dvojky, čo bral realisticky: „Jaro Janus mal fantastickú sezónu. Keby som bol tréner ja, sám seba by som tam nedal.”Otázka ukončenia kariéry v rodnej Nitre zostávala otvorená až do poslednej chvíle. Branislav Konrád priznal, že plán sa neustále odkladal a nakoniec o tom ani neuvažoval. Hoci ho oslovili na pôsobenie vo výcvikovom tábore brankárov, momentálne sa sústredí na iné záležitosti a hokej si necháva ako cennú spomienku po bohatej kariére.

Mieril na líšku, trafil pritom Marišku, i tak hodnotí zámery ministra školstva šéfka školy AutistiPrešov Eva Turáková. V mene nanútenej inklúzie totiž Tomáš Drucker plánuje okresať financovanie súkromných i cirkevných škôl. Je absurdné, ak si minister myslí, že vie lepšie, čo má chcieť rodič pre vlastne dieťa, odkazuje mu šéfka úspešne fungujúcej súkromnej školy pre deti s autizmom.Nežná revolúcia vo vzdelávaní verzus návrat pred November 89. Minister školstva sa rozhodol rozpútať vo vzdelávaní hotovú revolúciu. Odborníci i časť verejnosti, ale hovoria, že ide skôr o kontrarevolúcií voči ideálom a hodnotám Novembra, ktorými sa minister zaštiťuje. Predmetom sporu je predovšetkým optimalizácia školskej siete, v ktorej v mene inklúzie pre deti zo zlých sociálnych pomerov plánuje ministerstvo zobrať rodičom právo na slobodnú voľbu cesty za vzdelaním ich vlastných detí. V prípade ak súkromné či cirkevné školy svoje brány plne neotvoria, budú štátom potrestané - a to rovno krátením financií. To pritom môže viesť k zhoršeniu ich kvality či nárastu ceny za ústavou garantované vzdelanie, čo nepomôže ani deťom zo segregovaného prostredia, tak ani tým, ktorých rodičia sa snažia nájsť kvalitnejšie či aspoň - pre potreby ich vlastných detí, adekvátnejšie vzdelávanie. Je to návrat do čias prednovembrového štátneho dirigizmu, minister školstva rieši problémy motorovou pílou a následky poškodia tak deti v súkromných školách, ako aj tie zo zlého socioekonomického prostredia, tvrdí Eva Turáková. Návrh už síce prešiel prvým parlamentným čítaním no voči týmto zámerom sa rozhorela ostrá verejná oponentúra a to i vo forme petície "TAKTO NIE! Žiadame zachovanie rovnakých podmienok financovania a vzdelávania pre všetky deti." Aké následky bude mať táto vojna, ktorú s cirkevnými a súkromnými školami rozpútal minister školstva? Dá sa inklúzia nanútiť štátom a je segregácia prakticky akejkoľvek inakosti skutočne vážnym problémom nášho školstva? Vie tento štát manažovať verejné školy tak dobre, že má právo určovať súkromníkom, ako by to mali robiť oni? Je ústavou garantované vzdelávanie bezplatné alebo ide o hrubý a dávno neplatný mýtus? No a napokon, aké sú deti s autizmom a je tento štát aj pre naše deti s akoukoľvek inakosťou? Ráno Nahlas s riaditeľkou súkromnej spojenej školy AutistiPrešov Evou Turákovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Na slovenskom ministerstve informatizácie prijali šéfa čínskeho úradu, ktorý vykonáva dohľad nad kyberpriestorom komunistickej Číny. Podľa oficiálnej správy nášho ministerstva hovorili najmä o riadení umelej inteligencie, jej etike a príprave memoranda v tejto oblasti. Z opozičných vôd však zaznieva kritika, že slovenské ministerstvo prijíma a rokuje s „hlavným cenzorom“ čínskeho režimu, ktorým má byť minister Zhuang Rongwen. Progresívne Slovensko ho označuje za „priamo zodpovedného za potláčanie slobody slova na čínskom internete“. Ministerstvo investícií reaguje, že je „krátkozraké robiť si nepriateľa tam, kde nie je a hľadať konšpirácie za bežnou diplomatickou praxou“. Ako sa na slovensko-čínske rokovanie pozerá expert na oblasť Matej Šimalčík zo Stredoeurópskeho inštitútu pre ázijské štúdia?„Tá návšteva je pomerne problematická. Jeden rozmer je otázka cenzúry, no to je menší problém stretnutia a celej spolupráce. Za väčší považujem otázku spolupráce v budovaní technologickej infraštruktúry. Otvorila ju minuloročná návšteva premiéra Fica v Číne a vidíme, že postupne naberá na obrátkach,“ hovorí expert Šimalčík. „Je to podľa mňa ešte väčšie ohrozenie, lebo tu hovoríme o tom, že v kritickej digitálnej infraštruktúre by sa mohli objavovať čínske technológie, ktoré z nášho pohľadu predstavujú bezpečnostné riziko,“ dopĺňa. Ilustráciou majú byť prípady úniku dát.„V oblasti technológií a umelej inteligencie Čína nemá záujem prijímať európsku či americkú reguláciu. Má záujem na šírení vlastných rámcov,“ poukazuje Šimalčík.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Je to dôležitý krok, no bez skutkov je to hoci symbolické no prázdne gesto“, hovorí o Attila Kovács, odborník na oblasť z Komenského univerzity v Bratislave. Naráža na rastúcu podporu pre palestínsku štátnosť zo strany medzinárodného spoločenstva. „Mali by učiniť kroky na obmedzenie dodávok zbraní pre Izrael, či blokovať prístavy s týmto cieľom“, dopĺňa. Žiadalo by sa podľa neho zbrojné embargo. Medzi prvými zo strany Spojených štátov, ako najväčšieho dodávateľa vojenskej techniky pre Izrael. „A to je kameň úrazu“, konštatuje arabista Kovács.Na jednej strane rastúca podpora pre uznanie nezávislej štátnosti pre Palestínu zo strany svetového spoločenstva, na druhej stret s realitou: Netanjahu a jeho vojenský aparát akoby rastúcu podporu pre Palestínu prehliadali a pokračujú vo svojej misii vyhladiť Hamas aj za cenu genocídy civilného obyvateľstva. Naviac – jeho spojenec Donald Trump označuje uznanie palestínskej štátnosti za „odmenu“ pre radikálny Hamas s jeho atrocitami zo 7. októbra spred dvoch rokov. Generálny sekretár OSN António Guterres ale pri riešení na pôdoryse dvoch štátov hovorí pri štátnosti ako o „práve“ Palestínčanov, nie o odmene teroristom Hamasu. A ak na jednej strane rastie volanie po mieri, na druhej chýbajú kroky, ktoré by boli jeho predpokladom – medzi nimi koniec vojenskej podpory pre Izrael, upozorňujú pozorovatelia. Čo bude s vojnou Izraela s radikálmi Hamasu po newyorskom Valnom zhromaždení OSN? Nenaplnia sa slová amerického prezidenta Trumpa, že „prázdne slová neriešia vojny?“Téma pre Attilu Kovácsa, odborníka na región z Univerzity Komenského v Bratislave. „Je to dôležitý krok, no bez skutkov je to hoci symbolické no prázdne gesto“, hovoríAttila Kovács, odborník na oblasť z Univerzity Komenského v Bratislave. Naráža na rastúcu podporu pre palestínsku štátnosť zo strany medzinárodného spoločenstva. „Mali by učiniť kroky na obmedzenie dodávok zbraní pre Izrael, či blokovať prístavy s týmto cieľom“, dopĺňa. Žiadalo by sa podľa neho zbrojné embargo. Medzi prvými zo strany Spojených štátov, ako najväčšieho dodávateľa vojenskej techniky pre Izrael. „A to je kameň úrazu“, konštatuje arabista Kovács. Za príklad dáva Nemecko, ktoré k obmedzeniu pristúpilo. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„My netvoríme jedno spoločenstvo a nie sme ani suverénne spoločenstvo. Ako spoločnosť sme natoľko rozbití, že nemáme schopnosť a ani potenciál napredovania, pretože sa navzájom likvidujeme,“ hovorí pre Aktuality expremiérka Iveta Radičová. Ako hodnotí vládnu konsolidáciu a prečo podľa nej tento štát už i v tých najkľúčovejších funkciách prestáva fungovať?Upadajúce školstvo, rozpadajúce sa zdravotníctvo, neschopnosť štátu konečne dostavať čo i len diaľnicu z Košíc do Bratislavy na strane jednej, na strane druhej ustavične bobtnajúci verejný sektor, prakticky takmer úplne plošná energopomoc - platená z eurofondov či neadresné trináste dôchodky - tie zasa na dlh a s nemalými úrokmi. I tak dnes vyzerá Slovensko v roku 2025.„Verejné výdavky sa budúci rok zvýšia na takmer 50 percent HDP a zdaňovanie ekonomiky bude najvyššie v histórii,“ odkazuje vláde Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Podľa Rady bude mať po schválení pripravovaného konsolidačného balíčka Slovensko najvyšší podiel príjmov na HDP v našej novodobej histórii.Tento život na dlh je jednoducho dlhodobo neudržateľný a preto vláda pristúpila k ďalšiemu kolu ozdravovania verejných financií. Tentoraz by mal konsolidačný balíček dosiahnuť sumu takmer troch miliárd. Vie však vláda čo robí - keďže ani predchádzajúce uťahovanie opaskov neprinieslo zásadnejšie zníženie rozpočtového deficitu? A ponúka opozícia nejakú ekonomicky zmysluplnú alternatívu ako z tejto dlhovej pasce von? Kam vlastne miznú všetky tie skonsolidované miliardy, keďže ich v lepšej kvalite služieb štátu nie je vôbec vidieť? No a smerujeme týmto vládnym šafárením už naozaj na „grécku cestu“?„Robia si z nás srandu? Zháňajú desiatky miliónov, a pritom stovky miliónov až miliardy - napríklad v zdravotníctve - neriešia?“ pýta sa bývalá premiérka. Podľa nej sú nevyhnutné minimálne tri zásadné reformy: životného minima a naň nadviazaných dávok, zásadná reforma dôchodkov, pretože poistný systém ich už dnes nedokáže zafinancovať, a napokon reforma právneho štátu s reálnou vymožiteľnosťou práva.Počúvate Aktuality Nahlas, dnes s bývalou predsedníčkou vlády Ivetou Radičovou. O vládnej konsolidácií a umení vládnuť, ale hovoriť budeme aj o tom, či sa ešte dokážeme zhodnúť na tom, kde skutočne sme a kam chceme smerovať.Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Realitný expert Trim Real Estate a zakladateľ portálu MrBestChoice.ae Milan Hnilica odpovedá na otázky o výhodách a rizikách kúpy nehnuteľnosti v Dubaji. V podcaste Nehnuteľnosti.sk sa dozviete:● či sa naozaj dajú kúpiť v Dubaji apartmány za 100 000 eur pri mori,● prečo je najväčšou chybou investorov emocionálny nákup nehnuteľností,● Prečo je vhodné investovať len do projektov, ktoré majú schválený tzv. escrow účet pod kontrolou dubajskej vlády● Že aj keď v Dubaji sú nulové dane, tak slovenskí investori bez rezidentského ID musia príjmy z nehnuteľností priznať a zdaniť na Slovensku● Do ktorých lokalít v Dubaji sa oplatí investovať z dlhodobého hľadiska● ako sa vyhnúť manipulácii s myšlienkou rýchleho predaja tzv. flipuNečakajte byt v Dubaji za 100 000 eur pri moriKto zo Slovákov si dnes môže dovoliť kúpiť nehnuteľnosť v Dubaji?S touto otázkou sa stretávam každý deň, pretože každý zvažuje, ako najlepšie investovať peniaze, a Dubaj sa dnes javí ako jedna z TOP destinácií na nákup a investovanie. Čo sa týka toho, pre koho je to vhodné, myslím si, že dnes v Dubaji môže vlastniť nehnuteľnosť ktokoľvek – každý Slovák. Závisí to len od toho, kde tá nehnuteľnosť bude a v akej bude hodnote. Je to skôr o jeho možnostiach, preferenciách a očakávaniach človeka. Každý by si mal pred investovaním zvážiť, kde je dnes, kde chce byť o 3 roky a kde o 10 rokov. A väčšina ľudí to robí. Problémom môže byť, keď uveria dezinformáciám alebo sa im ponúkajú informácie, ktoré nie sú úplne pravdivé. Ide skôr o reklamu a skutočnú realitu zistia až neskôr.Keď sa povie Dubaj, tak si asi človek na prvú predstaví miliónové ceny za byty. Ako to v skutočnosti je?Každý telefonát alebo kontakt s klientom začína otázkou, či si môže kúpiť apartmán za 130 000 eur alebo mám k dispozícii 100 000 eur a chcel by som byt pri mori. Apartmány v Dubaji sa dajú naozaj kúpiť rádovo okolo 100 - 120 000 eur, čo je v prepočte okolo 400 - 500 000 dirhamov. Len je otázka, že kde to bude. Nemôžete očakávať, že kúpite napríklad vilu v lukratívnej oblasti na Kolibe za 100 000 eur, takisto nekúpite ani apartmán v Dubaji za túto cenu pri mori. Ľudia sú dlhodobo zavádzaní a masírovaní informáciami, že v Dubaji kúpia čokoľvek a potom sú sklamaní. Zistia, že na to, aby boli pri mori, potrebujú doplatiť ďalšie státisíce eur. Napokon zistia, že apartmán, na ktorý ich nalákali s cenou 100 000 eur pri mori, stojí v skutočnosti 300-tisíc eur a to sa k moru len priblížite, nie ste priamo pri ňom. Ako sa vyhnúť chybám pri investovaní do nehnuteľností v DubajiAké sú také tie najväčšie chyby pri investovaní do nehnuteľnosti v Dubaji?Najväčšou chybou je, že ľudia nakupujú v emócii. Keď príde na rad emócia, tak akékoľvek objektívne a dátové analýzy, akékoľvek reálne čísla sa strácajú a nakupujete srdcom, hlavou. Proste sa zamilujete do projektu. V Dubaji sa zamilujete do každého projektu. Večer idete spať s pocitom, že daný projekt už nemôže byť lepší. Ráno zistíte, že developer spúšťa nový projekt, ktorý je ešte lepší ako ten, o ktorom ste si mysleli, že ho nemôže nič prekonať. Práve v tejto emócii ste schopní urobiť rozhodnutia, ktoré sa potom následne riešime my. Klienti, ktorí nakupovali pred 2-3 rokmi a teraz sa ich projekty dokončujú, začínajú mať problémy, pretože sa nepýtali na to, či je lokalita dobrá alebo či je developer spoľahlivý. Niektorí developeri dokážu meškať 2-3 roky a peniaze, ktoré ste investovali, sú zviazané...

Nevedia, čo činia. Ničia tých, čo ešte ako tak držia našu ekonomiku i celý tento štát. Je to strašná hanba, čo táto vláda pri konsolidácií predvádza. Opozícií to však do lona nespadne zadarmo, hovorí exminister práce, sociálnych vecí (SaS) Jozef Mihál.Takmer tri miliardy eur, i tak vyzerá aktuálny konsolidačný balíček z dielne vládnej koalície. Výraznú časť tohto opätovného uťahovania opaskov pritom zaplatia živnostníci - teda presne tí z nás, ktorí v pote svojej tváre denno denne riskujú svoje meno, tvár i akékoľvek úspory - na penziu, v chorobe alebo čo i len pre prežitie vlastnej rodiny.Odmenou za podnikateľskú samostatnosť - či snahu byť na štáte čo najviac nezávislý, je pritom neustále rastúce daňovo odvodové bremeno, ako i vŕšiace sa komplikácie od štátnej byrokracie hatiacej podnikateľské iniciatívy a - na oplátku žiadne lepšie či kvalitnejšie služby vidieť nie je. Ba práve naopak.Chradnúce zdravotníctvo, upadajúce školstvo, rozpadajúca sa cestná, ako i železničná infraštruktúra - no a nadôvažok, bobtnajúci štát či rastúce prebendy pre politikov. Nechuť k akýmkoľvek systémovým reformám, ktoré uberajú moc tým, ktorí by mali tento štát spravovať ku prospechu nás všetkých, neodvratne smerujú našu krajinu na grécku cestu, varujú ekonomický odborníci.I toto je dnešné Slovensko v roku 2025. Štát, ktorý bol ešte pred dvomi desaťročiami označovaný za ekonomického "Tigra Európy", sa tak pre neochotu čokoľvek a akokoľvek systémovo meniť, zmenil na akúsi pĺznucu domácu mačku, ktorá prestáva obsluhovať už i tie najzákladnejšie funkcie štátu. No a na stole je pritom mastný účet. Ten účet sa volá konsolidácia, teda uťahovanie opaskov - Nám: Zamestnancom, podnikateľom či živnostníkom.Ako ďalej živnostníci či podnikatelia? A kde sú všetky tie deklarované úspory štátu, ktoré si vopred platíme z našich daní, no o ktorých zatiaľ nikto nič konkrétne ani nechyroval?O konsolidačnom balíčku z pozície živnostníkov i drobných podnikateľov, ale aj o možných úsporách štátu i neschopnosti vlády šetriť samej na sebe či aspoň ponúknuť ekonomicky udržateľnú víziu.Ráno Nahlas s exministrom práce, sociálnych vecí a rodiny, ako aj bývalým poslancom SaS a dnes odborníkom na dane a odvody Jozefom Mihálom.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Zákon o fonde na podporu umenia ukladá povinnosť komunikovať so žiadateľmi, samosprávnymi krajmi aj kultúrnou obcou. Napriek tomu k výrazným zmenám dochádza bez varovania, za zatvorenými dverami a podľa umelcov aj v rozpore so zákonom.Neprešli ešte ani dva roky od nástupu ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej a Fond na podporu umenia sa podarilo spolitizovať. Moninanti rezortu zmenili rozdelenie peňazí, s ktorými fond disponuje. Na priority ministerstva kultúry pôjde v budúcom roku sedem a pol milióna eur. Teda štvrtina celkového rozpočtu FPU.Pocítia to knižnice, nezávislé divadlá, galérie aj regionálne kulturné centrá.„Od minulého roka, kedy došlo k zmene zákona o FPÚ, prichádza k postupnému ovládnutiu verejnoprávnej nezávislej inštitúcie priamo ministerstvom kultúry. Tento bod, kedy dokumenty fondu pripravuje zamestnankyňa ministerstva, je toho zavŕšením," hovorí o zmenách vo fungovaní FPÚ Ľudovít Nápoký, koordinátor organizácie Anténa - sieť pre nezávislú kultúru.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Kristína Braxatorová.

Od októbra 2025 prichádzajú na Slovensku do platnosti dve dôležité novinky, ktoré ovplyvnia každodenné posielanie peňazí. Všetky banky budú musieť povinne podporovať odosielanie okamžitých platieb a pri zadávaní prevodu cez IBAN pribudne nový overovací údaj – meno príjemcu. Čo presne to znamená pre bežných ľudí a firmy a ako to ovplyvní boj proti podvodom?V novom dieli podcastu SHARE sa moderátor Maroš Žofčin rozpráva s redaktorom Živé.sk Filipom Maxom o tom, prečo niektoré banky s okamžitými platbami stále meškajú, ako bude v praxi fungovať nová kontrola mena pri IBANe a či nás v budúcnosti čaká masívne rozšírenie platieb cez QR kódy.Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“:TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Povinné okamžité platby: Ktoré banky ich musia spustiť a prečo meškali.Novinka pri platbách: Ako bude fungovať kontrola mena príjemcu.Prečo môže nová kontrola spôsobovať nedorozumenia pri platbách firmám.Ako tieto zmeny ovplyvnia boj proti podvodom a chybným platbám.Budúcnosť platenia v obchodoch: Nahradia QR kódy platobné karty?Odkazy na témy, o ktorých sme v podcaste hovorili:https://zive.aktuality.sk/clanok/l68ude1/od-oktobra-pride-velka-zmena-v-bankach-pri-posielani-penazi-pribudne-novy-udaj/https://zive.aktuality.sk/clanok/FihowGp/velka-zmena-pride-uz-o-20-dni-platby-zacnu-fungovat-inak-vo-vsetkych-bankach/Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Už len majstrovský ŠK Slovan Bratislava ostal jediný neporazený z ligového pelotónu a veľký šok nastal v nedeľu v Trnave. Aj o týchto témach 8. kola Niké ligy sme debatovali v 52. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk.Prvá štvrtina najvyššej futbalovej súťaže na Slovensku sezóny 2025/26 je za nami a priebežná tabuľka Niké ligy už naznačuje, akým smerom by sa mala uberať. Na jej čele tróni až trojica klubov, ktoré rozdeľuje len rozdielne skóre a na opačnom konci sedí nateraz najväčšie negatívum ročníka - FC Košice.Aj 8. kolo slovenskej elitnej futbalovej súťaže ponúklo viacero odpovedí a predovšetkým dôležitých momentov. V poradí 52. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk o všetkom podstatnom podebatovali futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš s niekdajším skvelým zakončovateľom a dnes aj spolukomentátorom Tomášom Majtánom.

„Nevšimol si, že bol 17. november a teraz nás chce všetkých zatiahnuť do tohto nevšímania.“ Veta, ktorou otvoril svoj príhovor na minulotýždňovom bratislavskom proteste. A túto vetu predchádzala iná: „Aj 17. november nám už zobrali a preto dovoľte, aby som vám predstavila osobnosť Novembra'89.“ Moderátorka podujatia takto uviedla Františka Mikloška. A ten v spomínanej prvej vete hovoril o aktuálnom premiérovi Robertovi Ficovi, ktorý si November nevšimol a do nevšímania chce uviesť krajinu. A to až akousi „normalizáciou nevšímania“.Dá sa však prehliadnuť symbol, ktorý pre krajinu a jej obyvateľov znamenal prechod z neslobody do slobody, z totality do demokracie? Napriek dráme, ktorá je skrytá v tejto otázke, neplatí aj to, že 17. november nám už zobrali, lebo sme ten konsolidačný suchý oznam o jeho neslávení pracovným pokojom prijali bez akéhokoľvek prvotného odporu?A dá sa vyvážiť symbol úsporou 150-miliónov? Otázky pre Františka Mikloška, ktorý November'89 formoval, predtým naň krajinu pripravoval a dodnes hľadá formy napĺňania jeho odkazu.„Sviatky si vieme osláviť, keď máme voľno. Vtedy máme čas sa zastaviť. Povedzme si otvorene, vo chvíli, keď to bude pracovný deň, stane sa s ním to, čo s 28. októbrom. Deň, ktorý znamenal aj pre Slovensko rozbeh, nevšímame si ho, lebo ide o pracovný deň. A o toto ide Robertovi Ficovi,“ hovorí jedná z tvárí Novembra'89 František Mikloško. „Ide tu ešte o viac: To, že nám chcú zrušiť 17. november je vlastne kontrarevolúcia k Nežnej revolúcii,“ dodáva.Novela ústavy - Ficov podvod„Novela ústavy je podvod Roberta Fica,“ konštatuje František Mikloško. „Nerozumiem, že to dokáže niekto prehliadnuť,“ dodáva. Na poznámku, že tento podvod chce KDH Ficovi podporiť, Mikloško reaguje, že je to „na ich zodpovednosti“.„Smiešnou“ pritom nazýva iniciatívu KDH „vykostiť“ Smer svojou podporou novely ústavy s mužom a ženou.„Podvozok“ KDH – cesta k bezvýznamnostiKDH však podľa Františka Mikloška pripravuje alternatívu k podpore Ficovho návrhu. Ustanovenie o mužovi a žene chce podľa neho presadiť prílepkom v druhom čítaní o inej novele ústavy, ktorou chcú práve kresťanskí demokrati umožniť poslankyniam na materskej disponovať „spočívajúcim mandátom“. V praxi by to znamenalo, že počas ich materských povinností by ich zastupoval poslanecký náhradník a v prípade, že by sa poslankyňa rozhodla vrátiť do poslaneckých lavíc, mandát by si zobrala.„Je to naoko nevinný paragraf, aký majú aj škandinávskej krajiny. Ale pokiaľ by prešiel do druhého čítania, bude tam snaha zo strany konzervatívnych politikov dať tam opäť novelu ústavy o mužovi a žene,“ hovorí František Mikloško. „Tam by sa stratil argument OĽANO (hnutia Slovensko), že by za to nehlasovali. Budú hlasovať, keď to bude návrh KDH,“ vysvetľuje.„Môže sa ľahko stať, že v októbri bude táto novela vďaka návrhu KDH na stole opäť, no iným spôsobom,“ konštatuje poslanec. „A pokiaľ sa k tomu Robert Fico pridá, tak to prejde.“ V KDH o tomto návrhu hovoria ako o „podvozku“ pre novelu ústavy o dvoch pohlaviach.František Mikloško hovorí, že nepodporí nielen pôvodný návrh Smeru, ale ani návrh KDH pre tzv. novelu „podvozok“ v prvom čítaní, ktorý by mohol byť v druhom čítaní priestorom pre prílepok vo forme dvoch pohlaví.Pri tejto alternatíve ale hovorí, že pre KDH to bude „cesta do bezvýznamnosti“. „Bude otázkou, či KDH vôbec bude v budúcnosti na politickej scéne,“ dodáva.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Známy športovec a influencer Attila Végh sa opäť dočkal štátnych peňazí. Tipos patriaci pod ministerstvo Rudolfa Huliaka prispel na jeho zápasnícky kemp. Daroval mu 15-tisíc eur. Zápasník sa pritom len nedávno objavil na predvolebnom mítingu v Očovej po ministrovom boku. Huliak tvrdil, že to bolo zadarmo. Počas septembra sa v Šamoríne konal športový kemp s Attilom Véghom. Cena na osobu sa pohybovala nad 1000 eur. Organizátori sľubujú, že účastníci spoznajú v kempe tajný recept na úspech. A to priamo od Végha a jeho špeciálnych hostí.Nahrávala Frederika Lodová

Ďurica aj o tom, prečo bol v autoškole lajdák a prečo má v aute matrac. Ďalej sa dozviete, čo všetko za tri roky služby stihlo české policajné Ferrari 458 Italia, ako zvládnuť aquaplaning a určite vás prekvapí jedna z požiadaviek štrajkujúcich zamestnancov v známej automobilke. Vypočujte si ďalšiu časť auto-moto podcastu inzertného portálu Autobazar.EU s Ďurom Sabom.Tento rok Adam Ďurica oslávi 20 rokov na scéne. Hoci s pesničkou „Mandolína“ vstúpil do slovenskej pop music už pred dvadsiatimi rokmi a na koncertoch má stále plno, vek ho už posúva do kategórie veteránov. Adam je skvelý skladateľ, textár a hudobník, a vďaka svojej práci dôverne pozná aj slovenské cesty. Na úvod nášho rozhovoru ma zaujímalo, či skúšky na vodičský preukaz urobil na prvýkrát.„Myslím, že áno. Viem, že tie skúšobné testy mi veľmi nešli. Vyzeralo to, akoby som sa flákal, pretože som neustále chodil na koncerty. Keď sme písali test, často som prichádzal neskôr a skutočne som vyzeral ako jeden veľký lajdák. Skúšky som však zvládol bez zaváhania na plný počet bodov,“ odpovedal s úsmevom.Najväčší vodičský strašiak? Križovatka do kopcaČo ti ako vodičovi začiatočníkovi robilo najväčšie problémy?„Vtedy ešte nebola éra automatických prevodoviek. Najväčšou nočnou morou pre začiatočníkov je križovatka do kopca, keď chceš odbočiť doľava. To je aj dnes najhoršia kombinácia, hoci sa už nemusíš starať o ručnú brzdu a načasovanie spojky tak, aby nezasmradla a aby si sa v aute nezadusil.“Teraz už máš auto s automatom?„Už áno a veľmi to preferujem. Nie všetky autá máme s automatom, napríklad náš technický tím má dodávku s manuálnou prevodovkou. Ale aj to sa už zmenilo. Už to nie je tá stará doba, kde sa musíš o všetko starať. Dnes už máš napríklad ,hill holder´, funkciu, ktorá v kopci auto pribrzdí a odbrzdí. Už to nie je také ,predpotopné´.“Si manuálne zručný? Zvládneš výmenu kolesa alebo opravu defektu?„Možno by som to dokázal, keby to bolo treba, ale zatiaľ som nič podobné riešiť nemusel. Na túto otázku ti teda neviem odpovedať, pretože som v takej krízovej situácii ešte nebol.“Máš skúsenosti s nasadzovaním snehových reťazí?„To sme už dávali! Nás ako kapelu môžu zavolať hocikam. Hráme na suchom vybetónovanom areáli, v zablatenom lese aj v lyžiarskom stredisku. Máme za sebou rôzne cesty a všetky možné typy terénu. V našich dodávkach si reťaze vozíme so sebou.“S deťmi za volantomKeď vozíš deti v aute, dávaš si pozor na to, aby si v nejakej krízovej situácii nezahrešil?„Snažím sa na to dávať pozor. Ja už toho na cestách zažívam toľko, že ma len tak ľahko nič nevytočí. Muselo by sa stať niečo výnimočné. Keď som s deťmi v aute, väčšinou jazdím a šoférujem v Trnave, a to nie je Bratislava, ani New York, ani Dillí. U nás sa toho až toľko neudeje. Hoci sa vždy nájde niekto, kto ti na ceste ,zavarí´, ja som už zvyknutý. Máme krížom-krážom prejazdené Česko a Slovensko.“Keď už sme pri deťoch, si rodič-taxikár, alebo nie?„Väčšinu toho vozí manželka. Napríklad aj dnes som deti zaviezol do školy, ale už som hneď odišiel. Mám na starosti len zhruba polovicu týchto jázd. Ak sa stihnem vrátiť, samozrejme ich rád vezmem zo školy, ale inak je pripravená manželka. Ona deti vozí častejšie.“Akú hudbu počúva v aute Adam Ďurica?„Momentálne počúvam náš nový singel. Aj keď na ňom už nič nezmením, už je vonku, je to skvelá pesnička. Teším sa, že so Zuzanou Smatanovou sme urobili opäť niečo a neostali sme len pri jednom duete. Počúvam to, všade o tom rozprávam, všade to hráme, tak si to aj v aute užívam.“Ktorú cestu na Slovensku by konečne mali opraviť?„Mali by konečne prepojiť tie rozostavané diaľničné úseky. Je to nonsens, že stále nemáme dokončenú diaľnicu. Viem, že už...

Miro Jaroš je známy predovšetkým svojou tvorbou pre deti. Venuje sa však aj tvorbe pre dospelých, na ktorú často padá tieň, ako sám hovorí v podcaste. V poslednom „dospeláckom“ albume Milujem Život Svoj reflektuje svoju životnú cestu. „Život nie je o tom, že musím zarobiť veľa peňazí a dostať sa na vrchol. (...) Skutočné šťastie je v ľuďoch, s ktorými sa stretávaš a s ktorými ti je dobre,“ hovorí o svojom poznaní Jaroš. V rozhovore taktiež vysvetľuje, prečo mal v škole kvôli spievaniu štvorku zo správania a čo si pre fanúšikov pripravil v najbližšom období.V Mimóze s Mirom Jarošom sa (ne)dozviete:3:10 – či sa rád rozpráva o svojej účasti v speváckej súťaži SuperStar;6:12 – ako vznikla pesnička Pizza Dance;7:35 – čo ho viedlo k tvorbe hudby pre deti;11:15 – či sa stále venuje tvorbe pre dospelých;12:00 – čo je pre neho v živote vzácne a ako sa snaží žiť;17:55 – aký má postoj k ekológii;22:00 – aký je jeho vzťah k motýľom;24:40 – ako prežil svoje detstvo;27:50 – či je milovníkom živých koncertov;28:50 – aká bola jeho skúsenosť so životom v zahraničí;32:40 – čo ho čaká v najbližšom období;37:40 – aké posolstvo má pre divákov.

Zdravotné odvody by sa vôbec zvyšovať nemuseli, v rezorte zdravotníctva je takmer polmiliardová rezerva, ktorá tvorí zisky oligarchov. Tvrdí to šéf Lekárskeho odborové združenia Peter Visolajský. Stalo sa zdravotníctvo chobotnicou oligarchie a politiky no a dá sa po sanitkovom tendri ešte dôverovať ministrovi Šaškovi?Slovensko čaká ďalšie kolo uťahovania opaskov. Z vládneho balíčka za takmer 3 miliardy pritom jednu z finančne najväčších položiek tvorí zvyšovanie zdravotných odvodov, ktoré by podľa ministra financií malo priniesť vyše 350 miliónov eur. Do zdravotníctva pritom už dnes nalievame takmer 10 miliárd pričom podľa šéfa Najvyššieho kontrolného úradu pumpovanie ďalších miliárd nášmu zdravotníctvu nijako neuľaví a pacientom nepomôže. Zdravotníctvo sa stalo čiernou dierou na peniaze pretože tento rezort ovládli lobisti so súkromných finančných skupín no a ministerstvo na verejný záujem už dávno rezignovalo, tvrdí Ľubomír Andrassy.So zvyšovaním odvodov nesúhlasí ani Lekárske odborové združenie. Podľa LOZ naše odvody totiž vôbec nemusia skončiť v službe pacientom, ale naopak, môžu iba zvýšiť zisky oligarchov prisatých na systém. Navyše, celý sektor dnes pripomína potápajúcu sa loď plnú dier, z ktorých kvôli neefektivite, lobisticky pokriveným pravidlám - či dokonca korupcií, permanentne odtekajú milióny z našich ťažko vydretých odvodov."ÁNO aj v našom zdravotníctve sa dá ušetriť - na úkor biznisu a abnormálnych ziskov oligarchov, pričom by to nebolo na úkor pacientov," tvrdí šéf LOZ Peter Visolajský.Kde sú kľúčové rezervy nášho zdravotníctva a ako v ňom ušetriť tak, aby to nespôsobilo zhoršenie starostlivosti o pacientov? Prečo vyššie odvody neprinesú kvalitnejšie zdravotníctvo a je ešte udržateľný model súkromných poisťovní tvoriacich zisk z verejných odvodov? Je ministerstvo v područí finančných skupín a dá sa ešte veriť štátu, že mu ide o naše zdravie viac než o zisky oligarchov?Naše zdravotníctvo nie je dielom náhody, kde to iba akosi zle vypálilo či sme ho proste iba zanedbali. To je rokmi sofistikovane vybudovaný a perfektne šliapajúci systém pre finančné skupiny tak, aby z neho permanentne ťahali milióny, hovorí Peter Visolajský a dodáva: Toto sa dá vyriešiť iba tak, že si to začnú uvedomovať ľudia, bude im to prekážať a dajú to politikom najavo. Nečakajme, že príde osvietený politik, ktorý to šmahom ruky zmení, to musí byť spoločenská objednávka.Budú sa musieť v rámci konsolidácie uskromniť aj lekári, ktorí si iba nedávno vybojovali vyššie platy? No a aká bude ďalšia budúcnosť Záchrannej zdravotnej služby a mal by po zbabranom sanitkovom tendri minister zdravotníctva urýchlene zložiť vládnu funkciu? Ráno Nahlas so šéfom LOZ Petrom Visolajským. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Rovnosť v práci, rovnosť v podmienkach a možnostiach a rovnosť aj vo výplate za rovnakú prácu. Takisto rovnosť v rovnováhe medzi pracovným a osobným životom. Práve mamy riešia túto tému o niečo viac, ako iní a žiaľ, je to aj štatisticky podložené, že v tomto ťahajú za kratší koniec. Prečo? A čo s tým? Je to téma, ktorú pozná každý, no pre každého človeka to znamená niečo iné - ako zvládnuť prácu, rodinu aj čas len pre seba? Často máme pocit, že deň má na to priveľmi málo hodín. Aj preto sa dnes čoraz viac hovorí o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom, o férových podmienkach v práci a o tom, aké zručnosti nám môžu otvárať dvere k lepším pracovným príležitostiam. Čo v tomto smere robí Európska únia a ako sa tieto zmeny dotýkajú ľudí na Slovensku?Aj o tom sme sa rozprávali v najnovšej časti relácie Pre mamy s Babsy. Naša moderátorka Babsy Jagušák si pozvala tie najpovolanejšie hosťky, ktorými sú Katarína Touquet Jaremová, hovorkyňa za Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku a Monika Uhlerová, prezidentka Konfederácie odborových zväzov SR.Dozviete sa: či je u nás zhoda medzi zamestnankyňami, zamestnancami a zamestnávateľmi ohľadom work-life-balance prečo je zosúladenie rodinného a pracovného života pascou najmä pre ženy, a do akej miery až je štatisticky dokázané, že ťarcha starostlivosti o rodinu a domácnosť je najmä na matkách ako je na tom Slovensko s nočnou prácou a prácou v neštadandardných hodinách bez ohľadu na to, či ide o muža alebo ženu že každý má mať spravodlivo rozdelený deň tak, aby sa mohol venovať sám sebe, duševnému rozvoju, regenerácii - a nielen práci aký výzvam v tomto smere čelia najmä ženy u nás najčastejšie ako nám dokáže sťažiť zosúladenie práce, rodiny a súkromia napríklad aj nedostatok infraštruktúry, alebo nedostatok infraštruktúry predškolskej starostlivosti, alebo napríklad aj nedostatok spojov v rámci verejnej dopravy do akej miery je prospešná, alebo neprospešná naša trojročná materská a následne rodičovská dovolenka z pohľadu pracovného trhu a spoločnosti - aj na európskej úrovni na čo všetko majú matky právo pri svojom nástupe do práce po materskej a rodičovskej dovolenke na akom sme mieste v rámci EÚ v súvislosti s tým, že ženy u nás majú za rovnakú prácu stále nižší plat ako muži napriek tomu, že legislatívne máme podmienku rovnej mzdy podchytenú aj v Ústave SR aj v zákonoch aké majú u nás (nielen) ženy možnosti aktívne sa podieľať a navrhovať lepšie podmienky pre zosúladenie pracovného, rodinného a súkromného života – viac o tom, aké iniciatívy v tejto oblasti prináša Európska únia, nájdete na social-rights.campaign.europa.eu dozviete sa aj o tom, že sa pripravuje smernica EÚ o rovnom odmeňovaní žien i mužov a čo prinesie, ale aj mnohé ďalšie zaujímavé informácie a podnety

V najnovšej epizóde hokejového podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk sa za mikrofónom stretli Marek Marušiak, Rastislav Konečný a ich špeciálny hosť - jedna z najvýraznejších postáv slovenského hokejového komentátorstva Pavol Gašpar.Ako sa dostal charizmatický hlas z časopisu Vrútočan k športovému komentovaniu? Čím si prešiel na svojej ceste od mladého eléva až po ikonického komentátora RTVS? A aké sú jeho najintenzívnejšie spomienky z bronzových medailí Slovenska na MS v hokeji 2003 či ZOH 2022?Pavol Gašpar v rozhovore odhalil zákulisné momenty svojej kariéry, ktorá sa začala v roku 2003 komentovaním extraligových zápasov vo Zvolene. Zaspomínal si na nezabudnuteľné zážitky z olympiády vo Vancouveri 2010, kde sa Slovensko takmer postaralo o senzáciu v semifinále proti domácej Kanade.„Kanada doma a bála sa o výsledok, to je niečo, čo... Neviem si to teraz predstaviť,” spomína Pavol Gašpar na jeden z najemotívnejších momentov svojej kariéry.V odľahčenom tóne prezradil aj trápne chvíle za mikrofónom, vrátane toho, ako sa po MS v hokeji 2002 dostalo do živého vysielania niečo, čo tam určite nemalo byť.Najnovšia epizóda podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk ponúka fascinujúci pohľad do zákulisia športového komentátorstva, zmien, ktorými si táto profesia prešla v digitálnej ére a očakávaní pred blížiacou sa zimnou olympiádou v Miláne a Cortine d'Ampezzo.

Patrí k priekopníkom bojových umení na Slovensku. Vychoval Attilu Végha, Ivana Buchingera či Tomáša Deáka. V klietke alebo ringu čelil i bývalej jednotke UFC v ťažkej váhe Sergejovi Pavlovičovi či 150-kilovému zápasníkovi sumo. Pocítil dopady vojen v Juhoslávii, zažil divoké deväťdesiatky v Petržalke, ako pracovníka ochranky ho pobodali na diskotéke. V 45 rokoch sa po osemročnej pauze vracia do profesionálneho MMA. Hosťom podcastu Staredown na ŠPORT.sk bol Ilja Škondrič.

V najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk sa Julo a Muťo porozprávali s bývalým slovenským reprezentantom a súčasným generálnym manažérom FK Pohronie Róbertom Ježom. Tento futbalista s bilanciou troch gólov v deviatich reprezentačných štartoch ponúkol úprimný pohľad na svoju bohatú kariéru, ktorá ho zaviedla z Nitry cez Plzeň až do Žiliny, kde získal dva ligové tituly.Róbert Jež otvorene spomínal na najúspešnejšie obdobie kariéry v MŠK Žilina, kde odohral viac ako 5 rokov a získal niekoľko trofejí. S úsmevom opísal kontrast medzi hráčmi Žiliny a Chelsea počas Ligy majstrov: „Oni prišli v sakách, vestičkách a kravatách, ako vystrihnutí z katalógu. My sme tam prišli v teplákových súpravách ako chudobní príbuzní.”V rozhovore Róbert Jež prezradil aj pikošky zo zákulisia, napr. ako sa hráči Žiliny schovávali pred trénerom, keď si chceli zapáliť cigaretu. Neobišiel ani tému svojho pôsobenia v Poľsku, kde zažil ešte starý futbalový svet pred vybudovaním moderných štadiónov.Diváci sa tiež dozvedia detaily o zdravotných problémoch, ktoré ukončili jeho kariéru v Trnave, aj o súčasnej práci generálneho manažéra v Pohroní, ktoré úzko spolupracuje s Podbrezovou. Róbert Jež hovoril o výzvach slovenského futbalu, o financovaní klubov a o tom, ako funguje druholigový tím s rozpočtom okolo 700-800-tisíc eur ročne.Zaujímavý je aj jeho pohľad na aktuálne slovenské reprezentačné zápasy, keďže pôsobí aj ako spolukomentátor v televízii. Neváhal priznať, že stretnutie s Luxemburskom nebolo z našej strany dobré: „Jedinú emóciu, ktorú sme v tom zápase aj s Matúšom Lukáčom (komentátor, pozn. red.) mali, bol gól.”Róbert Jež poskytol aj pohľad bývalého hráča na prácu v médiách a podal zaujímavé svedectvo o stave súčasného slovenského futbalu.

Slovensko má za sebou turbulentný politický týždeň, ktorého hlavnou témou je konsolidácia verejných financií.Vládna koalícia v parlamente spravila prvý krok, keď konsolidačný balík posunula do druhého čítania. Stalo sa tak po tom, čo koalícia zastavila rozpravu v parlamente a skrátila ju na 12 hodín.Hoci konsolidácia prešla prvým čítaním, jej finálna podoba stále nie je známa. V podcaste s ekonomickým redaktorom Vladimírom Amrichom sa dozviete, že koalícia pripravuje viacero pozmeňujúcich návrhov, ktoré plánuje predstaviť až v druhom čítaní.Témou bude aj to, ako chce štát šetriť sám na sebe a či je v pláne aj prepúšťanie v štátnej správe. Moderuje Marek Biró.

Technologická konferencia Openslava sa bude konať 15. a 16. októbra v Bratislave a jej hlavnou témou bude, ako inak, umelá inteligencia. Zatiaľ čo pred dvoma rokmi bolo generovanie kódu pomocou AI len víziou, dnes je to pre mnohých programátorov realita. Ako presne sa mení ich práca, aké ďalšie témy rezonujú v IT svete a na čo sa môžu tešiť návštevníci?V novom dieli podcastu SHARE sa moderátor Maroš Žofčin rozpráva so spoluzakladateľom konferencie a technickým architektom spoločnosti Accenture, Tomášom Vankom, o programe, hlavných hviezdach a cieľoch tohtoročnej Openslavy. Podcast prinášame v spolupráci so spoločnosťou Accenture.Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“.TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Čo prinesie ročník 2025: Hlavné témy AI, bezpečnosť a digitálna identita.Ako AI radikálne mení prácu programátorov a technických architektov.Kedy a kde sa konferencia koná, pre koho je určená a ako sa registrovať (zadarmo).Na aké workshopy a prednášky od svetových expertov sa môžete tešiť.Prečo je cieľom konferencie skôr inšpirovať ako učiť konkrétne technológie.Viac na: https://zive.aktuality.sk/clanok/cvTfycP/umela-inteligencia-sa-stava-dolezitym-partnerom-programatorov-hovori-spoluzakladatel-it-konferencie-pozvanka/Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Na Slovensku sa našiel problém, za ktorý nemôže Iveta Radičová.Kamenického konsolidácia sa nedokne nikoho – nikoho, okrem živnostníkov, podnikateľov, zamestnancov a firiem.

Poslanec za Hlas Ján Ferenčák je rebelom vo vlastnej strane aj v koalícii, hlasuje podľa seba. Konsolidácia je podľa neho zle urobená a štát má šetriť na sebe: zlučovať ministerstvá, úrady aj obce. Ministrov nám podľa neho stačí 10 namiesto 15-tich. Tvrdí, že premiér by mal dať ministrom príkaz ušetriť aspoň 20 percent a kto to nedokáže, toho ministerstvo bude zlúčené s iným. Aj keď je primátorom, zlučoval by aj samosprávy. Navrhuje, aby sa ústava nedala tak ľahko meniť a hovorí, že by ju bolo potrebné vyčistiť od ideologických nezmyslov.V podcaste s poslancom za Hlas Jánom Ferenčákom sa dozviete:–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 1. minúty –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ čo si myslí o protestoch a v čom s nimi súhlasí;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 3:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ čo je problematické v navrhnutej konsolidácii;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 4:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že štát má viac šetriť na sebe a nie na ľuďoch;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 5:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ prečo Kamenického konsolidácia môže spôsobiť recesiu;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 6:45 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ktoré kontrolné úrady by zlúčil;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 7:45 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že skrátenie rozpravy podporil, aby mal ešte minister šancu konsolidáciu upraviť;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 8:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že vo verejnej správe sa teraz nemajú kupovať autá, opravovať kancelárie a vybavovať prenájmy;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 9:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že ministerstvá by mali ušetriť dvojnásobne viac ako im naplánoval Kamenický;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 10:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ koľko ministerstiev by sa dalo zrušiť a zlúčiť a ktoré konkrétne;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 12:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či sá podá pozmeňujúci návrh k šetreniu alebo to čaká od ministra;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 13:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ kde majú šetriť samosprávy;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 15:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či bude šetriť aj na sebe, keďže je primátorom Kežmarku;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 15:40 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že musíme zlučovať obce aj kraje, tak ako je to v zahraničí;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 18:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že v zahraničí sú mestá od 50 tisíc obyvateľov a my máme aj oveľa menšie;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 20:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako sa má šetriť v rezortoch Hlasu - zdravotníctvo a vnútro;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 22:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že toto šetrenie sa odohrá, len ak sa na tom zhodne opozícia s koalíciou;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 23:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či patrí k Huliakovej pätke, ktorá bude po odchode M. Radačovského tri a polkou;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 24:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či sa odpája od Hlasu a smeruje niekam inam;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 25:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že Hlas má podľa neho byť proeurópska a ľudská strana;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 26:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či je v Hlase so svojím názorom sám;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 27:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že ako jediný chcel, aby Slovensko neblokovalo protiruské sankcie a aby sme boli na strane spojencov;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 28:45 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že predseda Matúš Šutaj Eštok s ním nekomunikuje;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 29:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či je predseda Hlasu na odvolanie;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 31:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či sú iní kandidáti na predsedu Hlasu;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 32:50 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že v parlamente navrhuje aby sa ústava nemenila tak často;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 35:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že ústavu by sme si mali vážiť ako niečo, čo sa nemení;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 36:20 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či chce Robertovi Ficovi zobrať ⁠⁠z rúk nástroj na ideologický boj cez ústavu;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 37:25 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ koľko má hlasov na svoj návrh na zmenu ústavy a či by ho vyobchodoval na Ficove ústavné zmeny;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 39:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že ústavu treba vyčistiť od nezmyslov ako minerálna voda, ktoré sa do nej postupne dostali;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 41:20 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že o Ficových zmenách ústavy s ním nikto nerokoval;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ 42:10 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že pohlavia v ústave netreba, lebo sú už v Biblii;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 45:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či bude v Strane európskych socialistov (PES) hlasovať za vylúčenie Smeru.

Prelomový moment Nežnej revolúcie i triumf občianskych iniciatív proti komunistickému režimu. Hodnotenia, ktoré historici spájajú s generálnym štrajkom z Novembra'89. Po udalostiach zo 17. novembra z Pražskej národní třídy, kde sa ukázala neľudská tvár policajných obuškov proti študentom, tu bol 27. november. Vtedy vyšlo do ulíc 75 percent fabrík a závodov, a tiež škôl. Ďalší si zo solidarity krátili pracovný čas. Na dve hodiny vtedy stíchli stroje a výrobné pásy a život krajiny sa presunul do ulíc a námestí, aby dal vtedajším mocným signál, že nespokojnosť s režimom dokáže zastaviť aj ekonomiku. Už dva dni na to z Ústavy vypadol článok 4 o vedúcej úlohe komunistickej strany. A mesiac na to už na čele bývalej Československej socialistickej republiky stál niekdajší prísne strážený a internovaný disident Václav Havel.Téma generálneho štrajku tu ožíva opäť. Otvára ju opozícia. Mieri pritom na vládne snahy takmer trojmiliardovej konsolidácie, pričom vláda nekonsoliduje seba – ako zaznieva z opozičných vôd.Je krajina v stave, aby sa dokázala zmobilizovať podľa vzoru spred štvrťstoročia? A sú tu paralely, ktoré by téme dávali silu? Otázky pre Ladislava Snopka, dramaturga námestí Novembra'89, niekdajšieho disidenta a neskôr aj ministra kultúry.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Budúcoročné ceny energií pre domácnosti sú stále veľkou neznámou. Vláda síce schválila návrh ministerky hospodárstva, ktorý pripravuje pôdu pre energoomoc, no nový systém neponúka veľa adresnosti. Energopomoc sa má vyplácať na základe výšky príjmu. Vláda sa zrejme pripravuje na to, nastaviť hranicu veľmi štedro. S analytikom energie-portal.sk Radovanom Potočárom disktujeme o rizikách aj pozitívach novej legislatívy.„Oproti súčasnému stavu to bude určitý posun, ale naozaj iba o slepačí krok. Iba ťažko sa bude dať hovoriť o adresnosti,“ hovorí Potočár.

Máme za sebou prvé tri kolá novej extraligovej sezóny, v ktorej platia niektoré nové pravidlá. V aktuálnej časti podcastu Trefné strieľanie sa Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie) a Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) rozprávali s legendou extraligy a Slovana Michalom Sersenom o baráži, zníženom limite na legionárov a prvých zápasoch. Michal Sersen sa však vyjadril aj ku koncu svojej kariéry a vyvesení dresu.

Pred našimi očami sa odohral najväčší test bezpečnosti umelej inteligencie. Dvaja najsilnejší AI hráči OpenAI a Anthropic sa navzájom otestovali a zistili, že ich modely dokážu naviesť ľudí k samovraždám, vyrábať drogy a dať návod na bombové útoky. Namiesto sľubov o revolúcii tak prichádza vytriezvenie, ktoré otriasa základmi celého technologického trhu a spochybňuje miliardové investície.Zmení sa AI na spúšťač novej ekonomickej krízy? Prečo nám má pomáhať bojovať s korupciou v Albánsku, keď sama nevie garantovať našu bezpečnosť? A je to v poriadku, že náš súkromný rozhovor s chatbotom môže skončiť priamo v rukách polície?V novej epizóde podcastu SHARE sa redaktorka a redaktor Živé.sk Lucia Kobzová a Maroš Žofčin rozprávajú o najdôležitejších AI novinkách za posledné týždne a o tom, čo znamenajú pre našu budúcnosť.Tip na čítanie: Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“:https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/ V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Prečo je spolupráca dvoch hlavných AI rivalov OpenAI a Anthropic označená za katastrofu, a aké desivé zistenia odhalili ich testy.Aké sú skutočné riziká pre globálnu ekonomiku, a prečo sa hovorí o možnom spľasnutí AI bubliny podobnej dot-com kríze.Ako Slovensko a Albánsko využívajú umelú inteligenciu na boj s rakovinou a korupciou, a aké sú najväčšie výzvy, ktorým čelia.Čo je to „vibe coding“, ako ho AI vytvára a prečo sa z neho stala nová profesia.Prečo OpenAI začne monitorovať vaše konverzácie, a ako to súvisí s prípadmi samovrážd a iných škandálov.Odkazy na témy, o ktorých hovoríme v podcaste:ChatGPT si číta vaše správy a tie rizikové nahlasuje polícii.Albánsko má novú AI ministerkuPoprední AI hráči si otestovali svoje modelySlovenská AI na prevenciu rakovinyVzniká nová profesia na opravovanie vibe codinguAI bublina môže čoskoro prasknúťPrečo jazykové modely halucinujúRozhovor: Bret Taylor o tom, prečo AI pripomína dotcom bublinuPodcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Po reprezentačnej prestávke je tu znovu slovenská najvyššia futbalová súťaž, ktorá ponúkla počas uplynulého víkendu svoje 7. kolo. O tom, čo všetko prinieslo so sebou, sme sa porozprávali v 51. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk.Prvý triumf pre nováčika FC Tatran Prešov, ako aj MFK Ružomberok. Nečakaná domáca strata bodov pre FC Košice, skvelé futbalové divadlo pod Dubňom, výborná forma Dunajskej Stredy a návrat Spartaka Trnava na víťaznú vlnu po kanonáde na pôde Skalice.V poradí 7. kolo futbalovej Niké ligy prinieslo veľa zaujímavého, o čom sa redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali v 51. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk s bývalý trénerom slovenskej reprezentácie Jánom Kocianom.

Opozícia bude pokračovať v protestoch, ďalší bude päť v utorok. K čomu budú protesty smerovať a chystá sa aj štrajk. Drony by podľa neho mali krajiny NATO zostreľovať ešte nad územím Ukrajiny.V podcaste s Michalom Šimečkom sa dozviete:– od 1. minúty – ako je spokojný s počtom ľudí na protestoch;– po 3:30 – čo chce protestami dosiahnuť;– od 4:30 – či bude generálny štrajk 17. novembra;– po 6:00 – či na protesty chodia stále tí istí ľudia, alebo sa teraz pridávajú aj dôchodcovia;– od 8:00 – čo spraví inak, aby spolupráca s inými stranami nedopadla ako Truban, Kiska, Beblavý a Hlina;– po 9:40 – či bude PS spájať strany na jednu kandidátku alebo nie;– od 12:30 – či za konsolidáciu môže Igor Matovič a či práve preto nie je na protestoch;– po 13:20 – do akej miery si vie predstaviť spoluprácu s Igorom Matovičom do budúcnosti;– od 17:00 – či konsolidáciu spôsobil aj Eduard Heger, ktorý je dnes pre PS partnerom;– po 19:00 – čo treba urobiť s energodotáciami;– od 20:00 – ktorá vláda najviac ublížila rozpočtu;– po 21:30 – že konsolidácia, pri ktorej rastie dlh, nemá zmysel;– od 22:30 – či treba celú konsolidáciu zrušiť a či by to neoblo ešte horšie;– po 24:30 – ako bude konsolidovať Progresívne Slovensko v budúcich vládach;– od 26:00 – ktoré dane a odvody by znižovali a ktoré naopak zvyšovali;– po 28:00 – koľko štátnych tajomníkov bude mať vláda pod vedením PS;– od 29:00 – čo by PS urobilo s trinástymi dôchodkami;– po 30:00 – či boli drony útokom Ruska na Poľsko;– od 33:00 – kto bude musieť kúpiť systém protivzdušnej obrany;– po 35:00 – že Poľsko a Rumunsko zareagovalo streľbou, keď zostrelili drony;– od 36:00 – že drony by sme mali zostreliť ešte na ukrajinskom území;

Killer pack, teda zabijácky balíček, tak označil aktuálne kolo vládneho ozdravovania verejných financií poslanec SaS Marián Viskupič. Podľa neho ide o znôšku zlých a škodlivých opatrení, ktoré udusia ekonomiku a povedú k ožobráčeniu celých segmentov obyvateľstva. Keď pôjdeme tam, kam nás vedie táto vláda, čaká nás grécka cesta, tvrdí Viskupič.Zvýšenie zdravotných odvodov, nárast sociálnych odvodov pre živnostníkov, nárast progresivity zdanenia práce, ale aj škrty v oblasti sociálnej podpory či zrušenie niektorých štátnych sviatkov - vo finále tak budeme chodiť do práce viac no za menej na výplatných páskach.Tak vyzerá už tretie kolo vládnej konsolidácie v ktorom štát plánuje získať takmer 3 miliardy potrebné na ozdravenie verejných financií. Na potrebe konsolidácie sa síce zhoduje prakticky celá politická scéna, vládny spôsob však opozícia - ako i mnohí analytici - ostro kritizujú. Na jednej strane totiž vláda občanom uťahuje opasky, na strane druhej ona sama míňa - ako sa na Slovensku kedysi zvyklo hovoriť "ako po nebohom", No a najmä: Nie je vidieť prakticky žiadne výsledky. Konsolidujeme a konsolidujeme, ale cieľ v podobe nižších deficitov prakticky vôbec vidieť nie je. No a to povestné vládne šetrenie? Číselne a vecne nešpecifikované a preto hmlisté a tajomné ako povestná Columbova žena.Tak, ako sa im rozsypali predchádzajúce konsolidácie - keď šetrenie z hľadiska výšky deficitu nebolo žiadne a to, čo sa ľudia skladali sa prosto roztopilo vo vládnych výdavkoch - toto isté sa im stane aj teraz. Bude ešte horšie, hovorí pre aktuality poslanec SaS Marián Viskupič.. Čo nás teda v tomto kole konsolidácie reálne čaká a podarí sa vláde ustáť kamenického balíček alebo si ho poslanci v procese parlamentného lobingu rozoberú do podoby, ktorú nespozná ani sám autor? Kde sú najväčšie slabiny takejto konsolidácie a má opozícia dnes na stole reálnu a zmysluplnú alternatívu? No a napokon, ukonsolidujeme sa takýmto spôsobom nebodaj až k finančnej smrti alebo nás reálne čaká grécka cesta a teda drastická redukčná kúra pre všetkých? Prestalo byť slovo štátny bankrot Slovenska už tabu a stáva sa reálnou hrozbou? Už americký prezident Reagan hovoril, že problém socializmu je, že mu raz dôjdu peniaze iných no a Ficova vláda sa k tomuto populizmu nezadržateľne blíži. A áno, my po voľbách (ak budeme mať moc) budeme musieť ľuďom hovoriť aj ťažké a zlé veci. Základným pilierom musí byť rast ekonomiky spojené so šetrením. Sociálne štandardy, ktoré sú dnes nastavené sú neudržateľné, to je fakt. Vlaky zadarmo, obedy zadarmo, to sú veci, ktoré si dnes Slovensko dovoliť nemôže. My sa opäť musíme dostať na zmysluplnú ekonomickú realitu. Jediná cesta ako poraziť aktuálnu vládu je prísť s nejakou spoločnou a uveriteľnou alternatívou. S tým ako opozícia musíme prísť a som presvedčený, že aj prídeme, hovorí poslanec Viskupič.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

„Od opozície by som čakal konkrétnosti, napríklad dohodu o tieňovej vláde, nie nereálne témy tipu generálny štrajk,“ tvrdí politológ Radoslav Štefančík.„Slovensko potrebuje prevrátiť.“ Cestou má byť generálny štrajk. V symbolický 17. november ako deň slobody a demokracie. Pozvaní majú byť všetci – odbory, zamestnávatelia, veľkí i malí – akýsi národný front.Vládne bezmála trojmiliardové šetrenie spojilo opozíciu. Kričí, že nemožno na jednej strane vyberať peniaze od ľudí a na druhej rozhadzovať.A po dnešnom koaličnom skrátení parlamentnej rozpravy o konsolidácii opozícia avizuje protesty nové. Už v najbližší utorok.Je generálny štrajk reálny? Či stačí už to, že poslúži opozícii dať sa dokopy? Má sa vládna zostava obávať?Téma pre Radoslava Štefančíka, politológa bratislavskej Ekonomickej univerzity.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„To nestojí za to“ – právnik a diplomat Marek Šmíd takto reaguje na cenu za jeden zrušený deň pracovného pokoja, ktorý vláda vyčíslila na 150-miliónov eur. „Pre súkromnú osobu je to obrovská suma, no pre štát je to zlomok. Ten určite nestojí za narušenie konsenzu v spoločnosti“, dodáva, pričom hovorí aj o možnom porušení medzinárodnej zmluvy. Marek Šmíd je pritom spoluautorom textu zmluvy so Svätou stolicou z roku 2000. Konsolidačný ťah mocných verzus Vatikánske zmluvy. Či vládne snahy o stámiliónové úspory a vatikánske zmluvy ako pomyselné kladivo na čarodejnice, ktoré má byť hrádzou? Jedna z polemík posledných dní. Dvadsiatka konsolidačných opatrení počíta s rušením pracovného pokoja jedného štátneho a jedného cirkevného sviatku. V prvom prípade sa Ficova vláda chce rozlúčiť so symbolom slobody a demokracie - 17. novembrom; v druhom načrtla 6. január ako Sviatok Troch kráľov, inak Vianoce pravoslávnych. Vidina 150-miliónovej úspory sa jej však rozplýva po verejnom tlaku a právnej hrádzi zmluvy so Svätou stolicou. Tá vyníma z dosahu politikov desať cirkevných sviatkov silou medzinárodnej zmluvy. Tá by mala byť rovno z ústavy silnejšia, ako zákony domáce. Je cesta, ako to obísť bez porušenia základného zákona štátu a teda ústavy? Téma pre Marek Šmída, právnika a bývalého diplomata pri Vatikáne, ktorý vatikánske zmluvy formuloval. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.