Podcasts about slovensk

Jaký dopad má novela zákona o zábavní pyrotechnice na silvestrovské oslavy? Jak zdůvodňuje vedení Slovenského národního divadla rozhodnutí propustit několik známých herců a hereček? A horská střediska v Česku čekají na přívaly sněhu – jak se zatím vyrovnávají s přívaly lyžařů a turistů? I o tom budeme mluvit.

Sibyla Mislovičová je uznávaná jazkovedkyňa a aj keď to spočiatku nebolo jej vysnené povolanie, neskôr sa v ňom stopercentne našla. Slovenčinu má rada. Roky je súčasťou vysielania Rádia Slovensko, pravidelne pripravuje s Ivanou Ilgovou rubriku Slovenčina na slovíčko. Aktuálne sa stala súčasťou nového zábavneho programu Na minútu presne, ktorý bude mať premiéru na Silvestra po 20. hodine v Rádiu Slovensko. Hovoriť s Katou Martinkovou bude aj o jej vedeckej práci v Jazykovednom ústave Ľudovíta Štúra, o speve, ktorému sa venuje od malička, o knižkách, ktoré píše pre deti i o tom, ako sa vyvíja jazyková kultúra u nás. | Hostka: Sibyla Mislovičová (jazykovedkyňa). | Moderuje: Kata Martinková. | Tolkšou Hosť sobotného Dobrého rána pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 8. hodine.

Adrián Kokoš – popredný slovenský dirigent; už niekoľko rokov je súčasťou nášho rozhlasového života; je dirigent rozhlasového Symfonického orchestra a umelecký vedúci Detského speváckeho zboru Slovenského rozhlasu; hovorí o vianočných sviatkoch a vianočných piesńach, ktoré vznikli v spolupráci zboru a speváčky Veroniky Rabada a skupiny Peter Bič projekt; Slováci v Luxembursku: Adriana Boysová prežíva sviatky v hlavnom meste krajiny kde žije dvadsať rokov, vianočné oblátky sa naučila piecť až po odchode zo Slovenska; Slováci v Afrike: Páter Jozef Humeňanský, slovenský misionár pôsobiaci v Rwande, Kamerune a v súčasnosti sa venuje veriacim v Stredoafrickej republike; hovorí o vianočných sviatkou v africkom prostredí;

Bratislavská kalvária patrí k najstarším v strednej Európe. Prvé úvahy o jej výstavbe sa objavili už v 17. storočí. Pôvodne to bol rozsiahly komplex, ktorý dlhé roky slúžil svojmu účelu. V období socializmu ale doplatil na svoje náboženské zameranie a režim ho nechal úplne zdevastovať. Ďuro Šimko vám povie viac v tejto epizóde. | SNM: Múzeum kultúry karpatských Nemcov; Výstava: Bratislavská kalvária. | Náučnú reláciu V múzeu s Ďurom Šimkom pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý piatok po 20. hodine.

Hostkami boli finalistky pekárskej šou Pečie celé Slovensko: Viktória Kaniuk, Lenka Kaur a víťazka Jana Simová. Pečenie nie je len o múke, cukre a masle. Je to vášeň, trpezlivosť a umenie. Gabika sa pýta na účinkovanie v šou, obľúbené vianočné koláčiky, jedlá a Janky aj na to, aký je to pocit byť majsterkou pekárkou. Katka Kerekesová porozpráva o novom večerníčku Lesná päťka. Nový animovaný seriál ponúkne malým divákom zábavné príbehy plné objavovania. Herečka Chiara Mederová stvárnila jednu z hlavných postáv v rozprávke Slovenskej televízie Čáry-máry. Ako sa jej hralo s Martinom Klinčúchom a ktoré lokality pri nakrúcaniu sa jej páčili najviac? Prezradí v rozhovore s Richardom. | Hostia: Viktória Kaniuk, Lenka Kaur, Jana Simová, Katka Kerekesová, Chiara Mederová | Moderujú: Gabika Angibaud a Richard Dedek. | Počúvajte rozhovory s našimi hosťami v programe Dobré ráno, Slovensko! každý pracovný deň po 8:20. Hosť DRS pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Na Štefana prišla do Rádia Slovensko dáma, ktorej už ako dieťaťu učaroval organ. Je to virtuózna hráčka na tomto kráľovskom nástroji Anna Predmerská Zúriková. V tejto epizóde s Katou Martinkovou hovorí aj o Vianociach jej detstva na evanjelickej fare, v ktorej pôsobil jej otec, o Vianociach dnes, ktoré jej spestrujú jej vnúčatá, ale aj o Vianočných tajomstvách, rozprávkach a spomienkach. | Hostka: Anna Predmerská Zúriková (organistka). | Moderuje: Kata Martinková. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Slovenské Vánoce se od těch českých příliš neliší. Ozdobený stromeček, cukroví, kapr… Přesto se najde jedna věc, kterou Češi na své štědrovečerní tabuli nemají a Slováci na ni naopak nedají dopustit – vánoční oplatky s medem. Kulaté oplatky z křehkého těsta známe my Češi prakticky jen z lázní. Na Slovensku ale patří hlavně k Vánocům. Tenké křupavé placky se potírají medem a štědrovečerní večeři si bez nich umí představit jen málokdo.

Slovenské Vánoce se od těch českých příliš neliší. Ozdobený stromeček, cukroví, kapr… Přesto se najde jedna věc, kterou Češi na své štědrovečerní tabuli nemají a Slováci na ni naopak nedají dopustit – vánoční oplatky s medem. Kulaté oplatky z křehkého těsta známe my Češi prakticky jen z lázní. Na Slovensku ale patří hlavně k Vánocům. Tenké křupavé placky se potírají medem a štědrovečerní večeři si bez nich umí představit jen málokdo.Všechny díly podcastu Zápisník zahraničních zpravodajů můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Speváčka Veronika Rabada je známa tým, že vo svojej hudbe mieša rock, pop a folk. Ako trávi Vianoce a prečo je pre ňu spievanie dôležité? Vypočujte si sviatočné vydanie Hosťa DRS, rozprávanie s Gabikou Angibaud. | Moderuje: Gabika Angibaud. | Počúvajte rozhovory s našimi hosťami v programe Dobré ráno, Slovensko! každý pracovný deň po 8:20. Hosť DRS pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Duchovný a historický pohľad na prvý sviatok vianočný - rozhovor s kňazom Mariánom Červeným, farárom v Čunove o pôvode dátumu 25. december: Prečo sa Vianoce slávia práve v tento deň? O Betleheme a jeho posolstve: príbeh narodenia Ježiša, prečo je toto jadro sviatku a o symbolike farieb zelenej, červenej, zlatej a o význame v kresťanskej tradícii. Slovenské tradície a zvyky počas tohto dňa - etnologička K. Nádaská vysvetlí rozdiel medzi Štedrým dňom a 25. decembrom, vianočné jedlá, zákazy a povery. Vianočný večer s rímskokatolíckym kňazom a farárom Petrom Gombitom – o ľudskosti, konaní dobra.

S priamymi účastníkmi SNP nielen o Vianociach. Hosťami Katy Martinkovej v Nočnej pyramíde sú Vladimír Strmeň a Branislav Tvarožek. | Hostia: Vladimír Strmeň a Branislav Tvarožek (priami účastníci SNP). | Moderuje: Kata Martinková. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Slovenská hokejová extraliga má pred Vianocami odohraných 31 kôl. Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie) a Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) si tak pozvali do podcastu Trefné strieľanie bývalého hokejistu a experta JOJ Šport Martina Chovana a prebrali všetkých 12 tímov Tipsport ligy. Pozreli sa aj na to, ako to vyzeralo na každom štadióne na tribúnach.

Slovenská hokejová extraliga má pred Vianocami odohraných 31 kôl. Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie) a Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) si tak pozvali do podcastu Trefné strieľanie bývalého hokejistu a experta JOJ Šport Martina Chovana a prebrali všetkých 12 tímov Tipsport ligy. Pozreli sa aj na to, ako to vyzeralo na každom štadióne na tribúnach.

Magdalena Adamus pôsobí na Ústave experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV. Vo svojom výskume sa zaujíma o ľudské rozhodovanie a pohybuje sa na prieniku psychológie, filozofie a ekonómie. Učí v Brne na Masarykovej univerzite, kde získala aj ocenenie. | Hosť: Magdalena Adamus (psychologička a sociologička, pôvodom z Poľska). | Moderuje: Ľudovít Jakubove - Mravec. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Nielen v decembri je pre obyvateľov Slovenska kľúčovou témou budúcnosť našej energetiky. Hovoríme o energetickej nezávislosti, úsporách a spravodlivej pomoci. S koncom štátnych dotácií na ceny energií stojí Slovensko pred otázkou: Ako zabezpečiť ľuďom lacné energie dlhodobo? Odpoveďou môže byť investícia do obnoviteľných zdrojov a systém, ktorý je pre mnohých stále neznámy – energetické spoločenstvá.Štúdia Greenpeace a Technickej univerzity v Košiciach ukázala, že obyvatelia panelákov môžu vďaka solárnym panelom a batériám ročne ušetriť tisícky eur a návratnosť investície je prekvapivo krátka. Prečo o tomto riešení nevie väčšina Slovákov a prečo napriek miliardám v eurofondoch nefunguje jeho podpora?Hostkou podcastu Ekocast, v ktorom sme sa o tejto téme porozprávali, bola Dorota Osvaldová, kampanierka z Greenpeace Slovensko.Čo sa v podcaste Ekocaste dozviete? Hoci sú eurofondy z Programu Slovensko k dispozícii, energetické spoločenstvá sú často vylúčené z dotačných programov, napríklad zo Zelenej domácnostiam. Ako je to možné a čo sa s tým dá robiť? V roku 2024 čelilo chudobe alebo sociálnemu vylúčeniu takmer milión Slovákov. Ako môže práve rozvoj energetických komunít prispieť k tlmeniu energetickej chudoby a stabilizácii nízkych príjmov? Sú energetické spoločenstvá cestou, ako spojiť požiadavku ľudí na nízku cenu a zároveň ich preferenciu pre zelený zdroj energie?

Dlhé blond vlasy, nevädzové oči a život plný zmien a prekvapení. Herečka a producentka Beata Greneche študovala herectvo na VŠMU aj v Paríži, hrala vo filmoch Juraja Jakubiska, točí dokumenty a striedavo žije vo francúzskom Toulouse a v Prahe. Ako producentka stojí aj za veľkolepou výstavou o Márii Antoinette na Bratislavskom hrade. Čím ju očarilo Francúzsko a Francúzi, ako si užíva Vianoce s rodinou na Slovensku a aké filmové projekty ju čakajú v novom roku, prezradí Zuzane Šebestovej v tomto vydaní Nočnej pyramídy. | Beata Greneche (herečka, producentka, pôsobila v Prahe, hrala v Jakubiskových filmoch). | Moderuje: Zuzana Šebestová. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Slovenská ekonomika vstupuje do roka 2026 so slabým rastom a pretrvávajúcou neistotou. Inflácia síce ustupuje, no tlak na peňaženky ľudí nepoľavuje a verejné financie zostávajú napäté. O tom, aký bude budúci rok, sa v relácii Ekonomické Analýzy 24 rozprával moderátor Lukáš Dzivý s analytikom ČSOB Marekom Gábrišom a ekonómom Slovenskej akadémie vied Martinom Hudcovským.

Na zimnej olympiáde v Taliansku 2026 nás budú reprezentovať aj traja skialpinisti. Miestenku si vybojovali Rebeka Cully, Jakub Šiarnik a Marianna Jagerčíková, pozvanie do nášho Olympijského videocastu prijali prví dvaja menovaní. Rebeka Cully a Jakub Šiarnik prišli do nášho štúdia hneď po prílete z USA na Slovensko a porozprávali o súťažnom skialpinizme a celej kvalifikácii. Marianna Jagerčíková žije vo Francúzsku a bohužiaľ sa tak na natáčaní nemohla zúčastniť.Olympijský videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.Čo sa dozviete v rozhovore?ako sa kvalifikovali na olympiáduže Jakub Šiarnik mal všetko vypočítanéako im pomohla česká smolaako funguje súťažný skialpinizmus?že sa ho snažia robiť atraktívny pre divákovže sa dá robiť aj na Pezinskej Babeaký je to finančne náročný šport a ako finančne fungujú

Na zimnej olympiáde v Taliansku 2026 nás budú reprezentovať aj traja skialpinisti. Miestenku si vybojovali Rebeka Cully, Jakub Šiarnik a Marianna Jagerčíková, pozvanie do nášho Olympijského videocastu prijali prví dvaja menovaní. Rebeka Cully a Jakub Šiarnik prišli do nášho štúdia hneď po prílete z USA na Slovensko a porozprávali o súťažnom skialpinizme a celej kvalifikácii. Marianna Jagerčíková žije vo Francúzsku a bohužiaľ sa tak na natáčaní nemohla zúčastniť.Olympijský videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.Čo sa dozviete v rozhovore?ako sa kvalifikovali na olympiáduže Jakub Šiarnik mal všetko vypočítanéako im pomohla česká smolaako funguje súťažný skialpinizmus?že sa ho snažia robiť atraktívny pre divákovže sa dá robiť aj na Pezinskej Babeaký je to finančne náročný šport a ako finančne fungujú

Zdravotná sestra Peggy Pažitná, ktorá pracovala 21 rokov s ťažko chorými deťmi na detskej onkológii. O ich príbehoch a o nádeji napísala už tretiu knihu „Deti môjho srdca“. S potrebou pomáhať iným sa zrejme narodila a preto sa stala zdravotnou sestrou. Hovoriť s KAtou Martinkovou bude aj o jej adoptovaných deťoch v Keni, Indii a Tanzánii, o živote na vidieku i o jej veľkej rodine. | Hostka: Peggy Pažitná (zdravotná sestra). | Moderuje: Kata Martinková. | Tolkšou Hosť sobotného Dobrého rána pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 8. hodine.

1. Európski lídri sa rozhodujú, či pomôžu Ukrajine z ruských peňazí alebo si na to požičajú 2. Európske akcie tento rok narástli, darilo sa technologickým firmám 3. Vláda chce posilniť práva nájomcov na úkor prenajímateľov 4. Slovensko má víziu rozvoja umelej inteligencie, ktorej chýba vízia

Karol Wimmer, najúspešnejší mládežnícky tréner slovenského basketbalu posledných rokov, sa v podcaste Pod košom s Tomášom Kotlárikom rozhovoril o práci s talentmi, problémových rodičoch aj o tom, prečo projekt NextGen nedozrel. Rozhovor prináša otvorený pohľad do zákulisia výchovy basketbalových hviezd.Karol Wimmer, ktorý pravidelne od roku 2020 získava ocenenie najlepšieho mládežníckeho trénera v ankete Basketbalista roka, v úprimnom rozhovore vysvetlil, prečo je vzdelávanie trénerov jednou z najväčších výziev slovenského basketbalu. „Netreba veci preceňovať. Verím, že budú aj iní, ktorí preberú to žezlo,” hovorí skromne o svojich úspechoch.Zaujímavá je jeho analýza dnešných detí a rodičov. Karol Wimmer otvorene hovoril o fenoméne „helicopter parent” a „snowplow parent” – rodičov, ktorí neprimerane zasahujú do tréningového procesu. „Je to o nastavení pravidiel od začiatku. My ideme ‚old school' prístupom – aby to tie deti mali ťažké a museli sa niečím prehrýzť,” vysvetlil svoju filozofiu.Tréner Inter SB Akadémie odhalil aj zákulisie práce s talentmi. Priznáva, že nie každé dieťa má potenciál na profesionálnu kariéru, no všetci môžu byť v budúcnosti užitoční pre basketbal ako rodičia, sponzori, rozhodcovia či tréneri. „Talent je 5 %, všetko ostatné je o tom, kto ako chce pracovať,” skonštatoval pragmaticky.O Sebastiánovi Rančíkovi, ktorý dnes hrá v NCAA a má reálnu šancu dostať sa do NBA, hovoril Karol Wimmer s patričným nadhľadom: „Mal asi 14 rokov, keď povedal, že chce hrať v NBA. V lete mi už hovoril, že sa chce v nej udržať.” Tréner vysvetlil, prečo nechal Sebastiána Rančíka aj Timoteja Malovca dlho hrať na pozícii rozohrávača, hoci mohli kvôli výške hrať pod košom.Kriticky sa vyjadril k zrušeniu projektu NextGen, ktorý mal dať priestor najtalentovanejším slovenským tínedžerom v najvyššej súťaži. „Na Slovensko to nedozrelo. Pýtam sa, či je kvalita zahraničných hráčov v našej lige naozaj taká, že by im mladí Slováci nemohli konkurovať,” kladie otázku, ktorá rezonuje celým slovenským basketbalom.Karol Wimmer sa venoval aj problematike pozície rozohrávača, na ktorú muselo Slovensko naturalizovať hráčov zo zámoria. Vysvetľuje, že problém nie je len v technických zručnostiach, ale aj v charakterových črtách a líderskych schopnostiach, ktoré sa od mladých slovenských hráčov v nižších kategóriách dostatočne nevyžadujú.Zaujímavý je aj jeho pohľad na moderné trendy – od vplyvu sociálnych sietí na mladých hráčov cez obrovské finančné balíky v NCAA až po využívanie pokročilých technológií a dát v tréningovom procese. „Vymyslené je všetko, náš šport zaznamenal v silovej príprave a biomechanike obrovský pokrok,” vysvetľuje, ako sa sám vzdeláva.Na záver Karol Wimmer otvorene priznal, že minulý rok bol pre neho ťažký a uvažoval o konci. „Mal som dosť toho, čo sa dialo okolo, ale podarilo sa mi z toho vyhrabať,” hovorí o náročných momentoch v kariére.Rozhovor, ktorý moderuje Tomáš Kotlárik, poskytuje vzácny pohľad do práce človeka, ktorý formuje budúcnosť slovenského basketbalu a ktorého absolventi dnes hrajú aj na univerzitách v USA.

Poslanci prelomili prezidentovo veto a schválili zmenu úradu na ochranu oznamovateľov. Diskusia odhalila nedostatok podloženej argumentácie a šíriace sa dezinformácie.Poslanci Národnej rady SR prelomili veto prezidenta Petra Pellegriniho a opätovne schválili zákon týkajúci sa transformácie Úradu na ochranu oznamovateľov na nový úrad. Aké boli ich argumenty? Čo táto zmena znamená v praxi a aké dezinformácie sa v tejto súvislosti šírili?Aj týmto témam sa venoval nový podcast Nezablúďme v bludoch. Veronika Jursová Prachárová v ňom diskutovala so šéfkou Demagóg.sk Veronikou Frankovskou a následne s predsedníčkou Úradu na ochranu oznamovateľov Zuzanou Dlugošovou.V úvode Veronika Frankovská upozornila na viacero dezinformácií, ktoré sa v poslednom období objavili v informačnom priestore. Spomenula napríklad špekulácie, podľa ktorých mali byť zrážky či takmer zrážky vlakov údajne zosnované s cieľom vyvolať protesty proti vláde.„Po proteste proti progresivizmu v Košiciach sa navyše šírila fotografia, ktorú v skutočnosti vytvorila umelá inteligencia. Na snímke pritom neboli Košice ani len rozpoznateľné,“ upozornila Frankovská.V súvislosti s Úradom na ochranu oznamovateľov sa podľa nej medzi politikmi šírilo najmä nepravdivé tvrdenie, že ochranu okolo vyšetrovateľa Jána Čurillu udelil práve tento úrad. „To nesedí. Ochranu v takýchto prípadoch udeľuje prokurátor, konkrétne špeciálna prokuratúra,“ vysvetlila Frankovská.V druhej časti diskusie predsedníčka Úradu na ochranu oznamovateľov Zuzana Dlugošová uviedla, že o plánovanom zrušení úradu sa dozvedela zo SMS správ od novinárov. Na argument niektorých poslancov, že agenda sa má presunúť na nový úrad, reagovala otázkou: „Prečo je potrebné rušiť pôvodný úrad? Ak zužujete alebo rozširujete právomoci, prípadne meníte procesné pravidlá konaní, nepotrebujete na to novú inštitúciu. Tá existujúca je už etablovaná.“Dlugošová zároveň zdôraznila, že nevidí žiaden legitímny dôvod na zrušenie úradu. „Ja tu nevidím žiaden dôvod a podľa mňa ho nevideli ani odborníci,“ dodala.Predsedníčka úradu zároveň pripomenula, že Slovenská republika má medzinárodné záväzky v oblasti fungovania nezávislých inštitúcií a zabezpečenia autonómneho kanála na prijímanie oznámení. Tieto záväzky vyplývajú aj z Plánu obnovy, kde je Úrad na ochranu oznamovateľov uvedený ako súčasť míľnika v oblasti boja proti korupcii.„Niekoľko stoviek tisíc eur z Plánu obnovy bolo investovaných do propagácie úradu, aby sa dostal do povedomia verejnosti a aby bolo jasné, akú má úlohu a kompetencie,“ uzavrela Dlugošová.

Mal to byť jeden z najväčších projektov v modernej histórii Slovenska. Megalomanský zábavný park za 1,5 miliardy s kasínom na poliach na južnom okraji Bratislavy dokonca podporoval vtedajší minister financií Smeru Ján Počiatek. Projekt s názvom Metropolis zostal však iba na papieri. No a pozemky, na ktorých mal byť tento projekt vybudovaný, nedávno zmenili majiteľa. Stala sa nimi skupina Koruna Finance Gustáva Lacu, dnes na verejnosti známeho najmä vďaka predaju skrachovaného výpredajového centra vo Voderadoch štátu za nevýhodných podmienok. Aj preto sa Nikola Šuliková Bajánová pozrie s redaktorom magazínu Index Tomášom Vašutom na nákup pozemkov a pripomenú si, kto Gustáv Laca je. Zvuky: 360tky, TASR Odporúčanie Už niekoľko dní sa dá na Netflixe pozrieť slovenský film Otec. Verím, že ho netreba predstavovať. Mojím odporúčaním však nie je táto snímka, aj keď, áno, pozrite si ju, je ním text o tejto téme, ktorý vyšiel v roku 2009 vo Washington Post a jeho autor Gene Weingarten zaň získal Pulitzera. Skrátene Fatal Distraction preskúmava fenomén detí zabudnutých v aute milujúcimi rodičmi. Nie je to ani náhodou príjemné čítanie, ale je dôležité. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing See omnystudio.com/listener for privacy information.

Slovenský folklór je bohatý na tajomné bytosti, ktoré formovali predstavy našich predkov o svete. Medzi menej známe, no mimoriadne zaujímavé bytosti patrí rarašok. V slovenských poverách je často vykresľovaný ako malý domový duch, ktorý môže byť užitočný, no rovnako ľahko dokáže obrátiť všetko na neporiadok. V niektorých príbehoch má dokonca podobu iskričky pri peci, inokedy chlpatého škriatka s ohnivými očami. V ústnom podaní bol však viac než len postavička z rozprávok – predstavoval symbol narušeného poriadku, napätia či vnútorných rozporov v dome. Rarašok prichádza, iba keď ho zavolajú. Slúži na to zaklínadlo vyslovené o polnoci, na správnom mieste a so správnym úmyslom. Vtedy sa zjaví nie ako malé strašidielko, ale ako magická entita, ktorá dokáže splniť to, po čom človek túži najviac na svete… avšak za cenu, ktorú si málokto dopredu uvedomuje.PS: Báť sa je povolené!CREDITSScenár: Katarína PivarčiováNámet a dramaturgia: Diana KacarováHlas: Marek MajeskýZvuková produkcia:Juraj HrnčiríkPodcast produkcia: Simona Mičová

Nový šéf české diplomacie Petr Macinka zamířil na svou první zahraniční návštěvu do Bratislavy s ambicí „restartovat“ česko-slovenské vztahy, přerušené loni kvůli rozdílným postojům k zahraniční politice. Jsou ale vztahy mezi Prahou a Bratislavou skutečně v krizi? A co o kondici Slovenska vypovídají protesty proti vládě Roberta Fica? Komentuje šéfredaktor deníku Právo Petr Šabata.Všechny díly podcastu Jak to vidí... můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Nový šéf české diplomacie Petr Macinka zamířil na svou první zahraniční návštěvu do Bratislavy s ambicí „restartovat“ česko-slovenské vztahy, přerušené loni kvůli rozdílným postojům k zahraniční politice. Jsou ale vztahy mezi Prahou a Bratislavou skutečně v krizi? A co o kondici Slovenska vypovídají protesty proti vládě Roberta Fica? Komentuje šéfredaktor deníku Právo Petr Šabata.

Igor Matovič a Robert Fico sa dopĺňajú i potrebujú. V každom prípade si pomáhajú a pokiaľ bude šéf Hnutia Slovensko na politickej scéne, tak bude večným problémom stabilnej opozičnej alternatívy, tvrdí politológ Radoslav Štefančík. Vládna koalícia podľa neho urobila z parlamentu impotentnú inštitúciu. Kde sa zastaví valcovanie nezávislých inštitúcií a právneho štátu?Úrad na ochranu oznamovateľov, predtým verejnoprávna RTVS, Špeciálna prokuratúra, NAKA, ale aj Slovenská národná galéria, Bibiana či Slovenský hydrometeorologický ústav. Vládna koalícia rozoberá štát - a jeho inštitúcie - kocku po kocke ako z akejsi veľkej stavebnice autokracie.Rozoberanie štátu inštitúcia po inštitúcií. Snaha vládnej moci o čoraz väčšiu kontrolu celej spoločnosti. Zároveň štát, ktorý sa mení na čoraz viac kolabujúceho Potemkina. Neustále vlakové havárie, zbierky na životne dôležité lieky po internetoch, mládež utekajúca z krajiny a k tomu mnoho miliardové konsolidačné balíčky míňajúce sa akýmkoľvek zmysluplným výsledkom. Žiadna „Slayáda“ to veru nie je. Je to Slovensko na konci roka 2025.No a ponuka akejkoľvek stabilnej alternatívy je stále veľmi krehká, nejednotná a bez hlbšej vízie, pričom ju zásadne komplikuje faktor zvaný Igor Matovič. Téma dnešného podcastu s politológom Radoslavom Štefančíkom.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

V 79. epizóde som sa rozprával s Ivanom Miklošom, bývalým ministrom financií a jednou z kľúčových postáv ekonomickej transformácie Slovenska po roku 1989. V úvode otvorene hovorí o tom, prečo dnes žijeme v dobe veľkej paradigmatickej zmeny, ktorú prirovnáva k pádu komunizmu či nástupu internetu. Rozoberáme, čo s nami spraví AI, demografia a zmena svetového poriadku. Čo môže a nemôže ovplyvniť malá otvorená ekonomika, akú má Slovensko?Prešli sme aj k veľmi konkrétnej otázke – ako rozhýbať slovenskú ekonomiku? Ivan vysvetľuje, prečo sme len malou loďkou v oceáne globálnych trendov, ale zároveň tvrdí, že veľká časť nášho zaostávania je čisto „domáca úloha“. Porovnáva nás s Poľskom, Estónskom či Rakúskom. Hovorí tiež o tom, prečo sú efektívnejší, no pomenúva tiež štyri kľúčové oblasti, ktoré musíme riešiť. Otvorene kritizuje to, v čom sme zlyhali pri reformách, prečo nevieme poriadne míňať eurofondy a ako by mala vyzerať realistická stratégia Slovenska na najbližších 10 až 20 rokov.V rozhovore sa dotýkame aj praktických politických otázok. Čo by mala robiť vláda, ktorá chce krajinu posunúť dopredu? Ako sa rozprávať s voličmi v krajine s dlhodobým úpadkom? A prečo sú jednoduché populárne riešenia často cestou do pekla? Na ľahšej vlne preberieme aj to, ako Ivan pracoval so stresom počas rokov v politike, akú úlohu v jeho živote hrá šport a aké odporúčania má pre ľudí, ktorí chcú lepšie rozumieť ekonomike a svetu okolo seba.Tento diel je plný jasne pomenovaných problémov, ale aj veľmi konkrétnych návrhov, čo môžeme na Slovensku zmeniť. Či už ste podnikateľ, manažér, študent alebo vás jednoducho zaujíma budúcnosť tejto krajiny, tento diel je povinnou jazdou. Užívajte!---------------------------------------------------------------------------Kapitoly:00:00:00 – Predstavenie hosťa00:01:04 – Veľká svetová zmena00:13:00 – Ako rozhýbať slovenskú ekonomiku?00:17:18 – Positioning Slovenska00:22:56 – Prečo sme neefektívna krajina?00:30:16 – Poľsko rastie rýchlejšie ako my00:37:11 – Akú politiku potrebujeme?00:43:47 – Ivan Mikloš a šport00:47:06 – Čo odporúča Ivan Mikloš?00:50:49 – Zmysel života podľa Ivana Mikloša---------------------------------------------------------------------------Viac z podcastov nájdete na:https://www.truban.sk/podcast/---------------------------------------------------------------------------Všetky spomenuté knihy a podcasty nájdete v článku na blogu:https://wp.me/p5NJVg-UG---------------------------------------------------------------------------Podcast si môžete vypočuť aj na streamovacích platformách:● Spotify ▸ https://spoti.fi/31Nywax ● Apple podcast ▸ https://apple.co/3n0SO8F---------------------------------------------------------------------------● Najlepšie z podcastu na Instagrame ●https://www.instagram.com/truban.podcast/● Truban.sk ●https://bit.ly/3r1vYQJ ● Instagram ●https://www.instagram.com/truban/● Facebook ●https://www.facebook.com/miso.truban● LinkedIn ●https://sk.linkedin.com/in/truban

Igor Matovič a Robert Fico sa dopĺňajú i potrebujú. V každom prípade si pomáhajú a pokiaľ bude šéf Hnutia Slovensko na politickej scéne, tak bude večným problémom stabilnej opozičnej alternatívy, tvrdí politológ Radoslav Štefančík. Vládna koalícia podľa neho urobila z parlamentu impotentnú inštitúciu. Kde sa zastaví valcovanie nezávislých inštitúcií a právneho štátu?Úrad na ochranu oznamovateľov, predtým verejnoprávna RTVS, Špeciálna prokuratúra, NAKA, ale aj Slovenská národná galéria, Bibiana či Slovenský hydrometeorologický ústav. Vládna koalícia rozoberá štát - a jeho inštitúcie - kocku po kocke ako z akejsi veľkej stavebnice autokracie.Rozoberanie štátu inštitúcia po inštitúcií. Snaha vládnej moci o čoraz väčšiu kontrolu celej spoločnosti. Zároveň štát, ktorý sa mení na čoraz viac kolabujúceho Potemkina. Neustále vlakové havárie, zbierky na životne dôležité lieky po internetoch, mládež utekajúca z krajiny a k tomu mnoho miliardové konsolidačné balíčky míňajúce sa akýmkoľvek zmysluplným výsledkom. Žiadna „Slayáda“ to veru nie je. Je to Slovensko na konci roka 2025.No a ponuka akejkoľvek stabilnej alternatívy je stále veľmi krehká, nejednotná a bez hlbšej vízie, pričom ju zásadne komplikuje faktor zvaný Igor Matovič. Téma dnešného podcastu s politológom Radoslavom Štefančíkom.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Slovenská hokejová reprezentácia má za sebou posledné prípravné zápasy pred olympiádou. Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie) a Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) si tak pozvali do podcastu Trefné strieľanie hokejistu Juraja Mikúša a spoločne predebatovali nielen skončený turnaj, no riešili najmä predpokladanú nomináciu a zostavu Slovenska na ZOH 2026. Spoločne si skúsili poskladať aj útoky.

V tomto díle jsme si pozvali speciálního hosta, kterým je slovenský specialista na hybridní hrozby Victor Breiner z infosecurity.sk , se kterým probereme jak současný stav Slovenské autokracie, tak Národní Bezpečnostní Strategii USA, kterou minulý týden vydala Trumpova administrativa.V den natáčení našeho podcastu v Austrálii začal platit zákaz sociálních sítí pro děti do 16let , takže i na to v závěru této epizody dojde.Celé epizody na https://www.herohero.co/kanarcivsiti . A nebo si kupte naše trička na https://www.neverenough.shop/kanarci . Podcast pro Vás připravují @alexalvarova a @holyj . Hudba a sound engineering: PsyekTwitter Spaces moderuje @jiribulan .Najdete nás na www.kanarci.online

Slovenské pistole firmy Grand Power se v hlavním městě Jemenu objevily krátce poté, co je firma začala vyrábět. Spolu s dalšími evropskými zbraněmi se dostaly do země, kde už více než deset let probíhá ozbrojený konflikt a vážná humanitární krize. Redakce ARIJ, která mapuje dění v arabských zemích, zjistila, že slovenské pistole putovaly přes Česko. Podrobnosti jsme zjišťovali s kolegy ze slovenského ICJK.Text Zuzany Šotové čte Renata Klusáková (https://www.investigace.cz/slovenske-pistole-putovaly-do-rukou-jemenskych-teroristu-pres-cesko/).

Před Vánoci nadělili slovenští poslanci občanům své země několik dárků. Na poslední letošní schůzi schválili dlouho očekávanou novelu trestního zákona. Ta obsahuje změny, které se týkají drobných krádeží, tzv. horalkového paragrafu.

Naše bezpečnostní situace se zásadně mění. Rokování levice a co z toho. Slovenský parlament aneb Strkanice, alkohol a mafiánský zákon. Ti hoši si s námi jen pohrávají. Ve Francii vyšla kniha vězeňských zápisků odsouzeného prezidenta Sarkozyho. Nízké daně nelákají, ale ty vysoké odrazují

Pri schvaľovaní konsolidačného balíčka vláda sľubovala úspory v rádoch stoviek miliónov. Ak by však vláda chcela takto masívne šetriť, potrebovala by k tomu audity, ktoré by identifikovali možné úspory. Šéf slovenských auditorov ale o takejto objednávke od štátu nič nevie. Zatiaľ nevidieť žiadnu snahu, že by táto vláda reálne chcela šetriť, hovorí šéf Slovenskej komory auditorov Milan Mozolák. "Tahle země nevzkvétá." Pamätné novoročné slová prezidenta Václava Havla, ktoré vyslovil krátko po páde komunistického režimu a desaťročiach nefunkčnej totality. Slová "Táto krajina nevzkvéta" však môžeme vysloviť aj dnes, 36 rokov po Novembri 89. Slovensko nerozkvitá.Slovensko sa v rebríčku časopisu The Economist porovnávajúcom ekonomiky členských štátov OECD ocitlo na samom dne. poviete si, jedna lastovička leto nerobí, no táto krajina sa prepadáva na samý chvost štátov EÚ už prakticky vo všetkých merateľných parametroch.Po troch kolách vládnej konsolidácie, v rádoch miliárd, je rozpočtový deficit prakticky rovnako vysoký. No a napriek neustále sa zvyšujúcim daniam či odvodom sa kvalita i rozsah služieb štátu neustále zhoršuje. Mladé mozgy z krajiny utekajú, investori s príchodom váhajú, podnikateľom sa rastúce dane platiť nechce a úpadok zdravotníctva, školstva aj infraštruktúry - pripomeňme si aktuálne vlakové nešťastia, sa už nedá nijako zamaskovať.No a vládna koalícia? Tá sa namiesto budovania Slovenska - ako lepšieho miesta na život, radšej zaoberá sama sebou, vykonštruovanými pseudotémami a najmä, svojim vlastným pohodlím.Táto krajina nerozkvitá. Je december 2025 - predvečer 33. výročia vzniku Slovenskej republiky, a Slovensko nerozkvitá.My nevieme povedať, či viac ako 99 percent informácií od ekonomicky aktívnych subjektov je naozaj spoľahlivých a potom sa nemôžeme čudovať, že keď sa príjme akékoľvek opatrenie, tak sa míňa účinkom. A dôvod? Je postavené na nedostatočných informáciách. Dáta sú, ale nie sú využívané alebo sa kompetentní nimi neriadia, tvrdí Milan MozolákPrečo je to tak a čo s tým ešte vieme a chceme urobiť? Témy pre šéfa Slovenskej komory auditorov Milana Mozoláka. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Pri schvaľovaní konsolidačného balíčka vláda sľubovala úspory v rádoch stoviek miliónov. Ak by však vláda chcela takto masívne šetriť, potrebovala by k tomu audity, ktoré by identifikovali možné úspory. Šéf slovenských audítorov ale o takejto objednávke od štátu nič nevie. Zatiaľ nevidieť žiadnu snahu, že by táto vláda reálne chcela šetriť, hovorí šéf Slovenskej komory audítorov Milan Mozolák. "Tahle země nevzkvétá." Pamätné novoročné slová prezidenta Václava Havla, ktoré vyslovil krátko po páde komunistického režimu a desaťročiach nefunkčnej totality. Slová "Táto krajina nevzkvéta" však môžeme vysloviť aj dnes, 36 rokov po Novembri 89. Slovensko nerozkvitá.Slovensko sa v rebríčku časopisu The Economist porovnávajúcom ekonomiky členských štátov OECD ocitlo na samom dne. poviete si, jedna lastovička leto nerobí, no táto krajina sa prepadáva na samý chvost štátov EÚ už prakticky vo všetkých merateľných parametroch.Po troch kolách vládnej konsolidácie, v rádoch miliárd, je rozpočtový deficit prakticky rovnako vysoký. No a napriek neustále sa zvyšujúcim daniam či odvodom sa kvalita i rozsah služieb štátu neustále zhoršuje. Mladé mozgy z krajiny utekajú, investori s príchodom váhajú, podnikateľom sa rastúce dane platiť nechce a úpadok zdravotníctva, školstva aj infraštruktúry - pripomeňme si aktuálne vlakové nešťastia, sa už nedá nijako zamaskovať.No a vládna koalícia? Tá sa namiesto budovania Slovenska - ako lepšieho miesta na život, radšej zaoberá sama sebou, vykonštruovanými pseudotémami a najmä, svojim vlastným pohodlím.Táto krajina nerozkvitá. Je december 2025 - predvečer 33. výročia vzniku Slovenskej republiky, a Slovensko nerozkvitá.My nevieme povedať, či viac ako 99 percent informácií od ekonomicky aktívnych subjektov je naozaj spoľahlivých a potom sa nemôžeme čudovať, že keď sa príjme akékoľvek opatrenie, tak sa míňa účinkom. A dôvod? Je postavené na nedostatočných informáciách. Dáta sú, ale nie sú využívané alebo sa kompetentní nimi neriadia, tvrdí Milan MozolákPrečo je to tak a čo s tým ešte vieme a chceme urobiť? Témy pre šéfa Slovenskej komory audítorov Milana Mozoláka. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Tomáš Hudák je stand-up komik, glosátor aj spisovateľ. Je súčasťou Silných rečí, veľkej skvelej partie stand-up komikov na Slovensku. Takisto účinkuje v relácii SEDEM na Tv JOJ, najznámejšej relácii, kotrá glosuje udalosti uplynulých dní. Práve mu vyšla kniha Amerikánci, ktorá stavia príbeh na historických presných udalostiach slovenských migrantov v Pittsburghu.

Naše bezpečnostní situace se zásadně mění. Rokování levice a co z toho. Slovenský parlament aneb Strkanice, alkohol a mafiánský zákon. Ti hoši si s námi jen pohrávají. Ve Francii vyšla kniha vězeňských zápisků odsouzeného prezidenta Sarkozyho. Nízké daně nelákají, ale ty vysoké odrazujíVšechny díly podcastu Názory a argumenty můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Před Vánoci nadělili slovenští poslanci občanům své země několik dárků. Na poslední letošní schůzi schválili dlouho očekávanou novelu trestního zákona. Ta obsahuje změny, které se týkají drobných krádeží, tzv. horalkového paragrafu.Všechny díly podcastu Názory a argumenty můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Katarína Ráczová-Lokšová je mimoriadne úspešná šermiarka, vicemajsterka sveta a trojnásobná olympionička v šerme fleuretom. Pre úspech je podľa nej dôležité mať sny. Len pred pár dňami získala trofej Medzinárodného výboru fair play, za šírenie myšlienok Fair Play. Hrať fair play by mal športovec i obyčajný človek. S Katou Martinkovou hovorí aj o jej vzťahu s vnukmi, o trénovaní detí, o kvetoch, ktoré má rada i o neľahkých situáciách, ktoré prežila jej rodina v minulosti. | Hostka: Katarína Ráczová-Lokšová (šermiarka, šíriteľka myšlienky fair play). | Moderuje: Kata Martinková. | Tolkšou Hosť sobotného Dobrého rána pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 8. hodine.

Kresťanský totalitarizmus. Tak sa volá systém, ktorý navrhol ideológ Slovenského štátu Štefan Polakovič. Chcel zakázať všetko, čo bolo podľa neho nemorálne, vrátane antikoncepcie, bezdetných a jednodetných rodín. Myšlienky, ktoré odporovali jeho svetonázoru, chcel „potláčať tak bezohľadne ako zločin“ a ich predstaviteľom chcel „vziať možnosť prejavenia mienky“. Historička Michaela Lenčéšová napísala knihu Ľudácky mozog – Štefan Polakovič a slovenský politický katolicizmus. Od ľudáctva sa v emigrácii v Argentíne dostal až k podpore Mečiara. Štefan Polakovič naformuloval aj tzv. slovenský národný socializmus. Nebol mix nacizmu a katolicizmu guláš? Podľa historičky z Ústavu pro soudobé dějiny Akademie věd ČR sa treba pozrieť do histórie. Antiliberalizmus a antiprogresivizmus, naratívy o morálnom úpadku spoločnosti a konšpiračné teórie, ktoré šírila sama cirkev, sú tu už viac ako 100 rokov. Kde pramenia a ako súvisia s tým, že fašisti obnovili Vatikánsky štát? Štefan Polakovič bol kňaz, ale vidíme ho aj v gardistickej uniforme. Neveril, že človek je prirodzene dobrý, a preto podľa neho nemôže fungovať demokracia, a preto potrebujeme totalitu. Držal sa hesla „Hlinkov duch, Hitlerove metódy“. Okrem Židov navrhoval deportovať zo Slovenska aj Maďarov. V jeho ideológii nájdeme aj tie isté myšlienky ako dnes tvrdí hnutie Dark Enlightenment: Že osvietenstvo a racionalita sú zlé. Michaela Lenčéšová naznačuje, že v Polakovičovi možno nájsť aj korene mnohých politík, ktoré dodnes presadzujú katolícku morálku, tzv. právo na život a podobne. Nahrával Peter Hanák.

Kresťanský totalitarizmus. Tak sa volá systém, ktorý navrhol ideológ Slovenského štátu Štefan Polakovič. Chcel zakázať všetko, čo bolo podľa neho nemorálne, vrátane antikoncepcie, bezdetných a jednodetných rodín. Myšlienky, ktoré odporovali jeho svetonázoru, chcel „potláčať tak bezohľadne ako zločin“ a ich predstaviteľom chcel „vziať možnosť prejavenia mienky“. Historička Michaela Lenčéšová napísala knihu Ľudácky mozog – Štefan Polakovič a slovenský politický katolicizmus. Od ľudáctva sa v emigrácii v Argentíne dostal až k podpore Mečiara. Štefan Polakovič naformuloval aj tzv. slovenský národný socializmus. Nebol mix nacizmu a katolicizmu guláš? Podľa historičky z Ústavu pro soudobé dějiny Akademie věd ČR sa treba pozrieť do histórie. Antiliberalizmus a antiprogresivizmus, naratívy o morálnom úpadku spoločnosti a konšpiračné teórie, ktoré šírila sama cirkev, sú tu už viac ako 100 rokov. Kde pramenia a ako súvisia s tým, že fašisti obnovili Vatikánsky štát? Štefan Polakovič bol kňaz, ale vidíme ho aj v gardistickej uniforme. Neveril, že človek je prirodzene dobrý, a preto podľa neho nemôže fungovať demokracia, a preto potrebujeme totalitu. Držal sa hesla „Hlinkov duch, Hitlerove metódy“. Okrem Židov navrhoval deportovať zo Slovenska aj Maďarov. V jeho ideológii nájdeme aj tie isté myšlienky ako dnes tvrdí hnutie Dark Enlightenment: Že osvietenstvo a racionalita sú zlé. Michaela Lenčéšová naznačuje, že v Polakovičovi možno nájsť aj korene mnohých politík, ktoré dodnes presadzujú katolícku morálku, tzv. právo na život a podobne. Nahrával Peter Hanák.

Today's episode is about a few of the many attractions in the month of December in Slovakia. In the Slovak lesson, you will learn a few new words from today's topic. You will also learn how to say “That's something you can't forget“ in Slovak. At the end of this episode, you can find my short summary of today's topic.Episode notesIn today's episode, I'm talking about a few of the many attractions in the month of December in Slovakia. In the Slovak lesson, you will learn a few new words from today's topic. You will also learn how to say “That's something you can't forget“ in Slovak. At the end of this episode, you can find my short summary of today's topic.Slovak lesson1.    škorica (cinnamon), 2.    klinčeky (cloves)3.    sladká medovina (sweet mead)4.    teplý punč (warm punch)5.    varené víno (mulled wine)6.    obrátená pyramída (inverted pyramid)7.    sladké kráľovstvo (sweet kingdom)8.    perníkové pečenie (gingerbread baking)9.    bláznivé nápady (crazy ideas)10. To sa nedá zabudnúť. (That's something you can't forget.)Zhrnutie (Summary)December 2025 na Slovensku vyzerá ako mesiac, ktorý si povedal, že bude robiť všetko naraz – a ešte k tomu s úsmevom. Po celej krajine sa strieda zimná romantika s hudobnými koncertmi, vianočnými trhmi, ktoré voňajú medovinou, teplým punčom a vareným vínom. V Bojnickom zámku sa opäť prebúdzajú duchovia minulých Vianoc, zatiaľ čo v Nízkych Tatrách vzniká rozprávkový svet plný tisícok sviečok a vo Vysokých Tatrách na Hrebienku vyrástla katedrála z ľadu. Deti majú radosť zo Smejka a Tanculienky, dospelí objavujú jazz v obrátenej pyramíde Slovenského rozhlasu, a Košice sa menia na sladké kráľovstvo počas veľkého perníkového pečenia. Celý mesiac pôsobí ako veselý, lesklý kolotoč tradícií, hudby a trochu bláznivých nápadov, ktorý robí z decembra čas, na ktorý sa jednoducho nedá zabudnúť.Timestamps00:34 Introduction to the episode02:29 Pre-Christmas activities in Slovakia 202505:03 Fun fact 109:17 Fun fact 209:50 Fun fact 312:47 Slovak lesson17:01 Summary in Slovak18:27 Summary in English19:44 Final thoughtsIf you have any questions, send it to my email hello@bozenasslovak.com. Check my Instagram https://www.instagram.com/bozenasslovak/ where I am posting the pictures of what I am talking about on my podcast. Also, check my website https://www.bozenasslovak.com © All copywrites reserved to Bozena Ondova Hilko LLC

Vyhrala zlato na motošportovej olympiáde, má titul majsterky Slovenska či najrýchlejšej ženy zo svetového finále. Michaela Dorčíková začala s motoršportom netradične neskoro, no o to viac toho chce teraz dosiahnuť. Na natáčanie Olympijského videocastu cestovala 5 hodín autom a aj to brala ako tréning. Ako? Aj to sme sa jej okrem mnohého iného pýtali. Dozviete sa napr. aj to, prečo ženy vedia šoférovať a prečo patria do motoršportu.Olympijský videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.Čo sa v rozhovore dozviete?ako vie trénovať počas bežného šoférovaniaako ideálne prejsť zákrutučo všetko robí a prečo je slalom podceňovaná disciplínaako ju prekvapili preteky na elektrickom autev čom je olympijská víťazkaako vníma F1 a čomu pomáhav čom spočíva jej práca manažérky a prečo kvôli nej premenovali ocenenieprečo ženy patria do motoršportu a prečo vedia šoférovaťčo ju vie najviac vytočiťkedy vzniká najviac krízových situácií

Čo hovorí o Niké lige fakt, že Slovan je na čele tabuľky, aj keď v posledných dvoch zápasoch nezískal ani bod? Aj o tom sme sa rozprávali v 63. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk.Niké liga je po 17. kole prakticky v polovici sezóny a víkendové kolo uzavrie jej jesennú časť. Na čele tabuľky je stále Slovan Bratislava pred DAC, ktorý sa cez víkend dostal pred Žilinu. Na MŠK čaká v najbližšom kole práve úradujúci šampión Slovan.Cez víkend sa odohrá priamy boj o hornú šestku – Michalovce privítajú Prešov. Nováčik môže v prípade víťazstva preskočiť svojho súpera a dostať sa do top 6.Futbalisti Ružomberka uspeli aj na pôde MŠK Žilina. Po víťazstve v dohrávke na ihrisku Slovana zdolali aj dovtedy druhý tím tabuľky, pre ktorý išlo už o druhú prehru v rade.Víkend priniesol opäť poriadnu dávku futbalových tém a v 63. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk sme ich rozobrali s futbalovým trénerom Norbertom Hrnčárom.

V tejto časti Cashflow sme sa rozprávali s analytikom VÚB banky Michalom Lehutom, ktorý v rozhovore hovorí o tom, ako sa presadiť na pracovnom trhu, akých 5 vecí bude definovať slovenský trh práce a čo nás čaká v ekonomike v budúcom roku. Na tieto otázky nájdeš odpovede v novej časti Cashflow.

Slovenská politika sa čoraz viac radikalizuje, politický stred sa vyprázdňuje a napriek pomernému systému, ktorý na Slovensku máme, sa tu postupne vyformoval blok dvoch prakticky nepriestupných politických táborov. No a to celé je čoraz viac rámcované čírymi pocitmi, negatívnymi emóciami, ako i definovaním politického oponenta ako akéhosi bytostného nepriateľa. Aj tak vyzerá slovenská politika z pohľadu merania dlhodobých preferenčných trendov v podaní šéfa agentúry Focus Martina Slosiarika.Témou však bude aj to, či je dominancia Progresívcov už nezvratná, kam a prečo miznú voliči Ficovho Smeru, ale aj to, ako sa ešte dá zachrániť pád Hlasu. No a má z hľadiska preferenčných trendov - ale i slovenských politických skúseností - zmysel hovoriť o širokých predvolebných koalíciách viacerých preferenčne neduživých opozičných strán? No a napokon, z čoho pramení postoj nevoličov a čím si u voličov vyslúžil druhú šancu Igor Matovič?Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Naša zahraničná politika je paškvilom štátu, ktorý vie, kde je jeho strategicky sever. My nemáme už ani žiadnych spojencov. Čo z takejto politiky máme? Pýta sa Peter Weiss. Podľa neho sa zahraničná politika Ficovej vlády úplne rozpadla. Dôvodom je cynizmus samotného premiéra. A o čo ide v kauze Benešových dekrétov?Dekréty prezidenta Beneša sú späť. Po rokoch hibernácie sa do slovenského politického diskurzu opäť vrátili tzv. Benešove dekréty. Postaralo sa o to Progresívne Slovensko, ktoré sa síce menu Beneš úzkostlivo vyhýbalo, zároveň však verejne žiada aby sa citujem: "Pri posudzovaní žalôb na určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam spojeným s konfiškačnými rozhodnutiami, dodržiaval princíp, že dekréty prezidenta Československej republiky sú ako súčasť slovenského práva vyhasnuté a na ich základe nie je možné robiť rozhodnutia zakladajúce nové právne skutočnosti." Benešove dekréty, ktoré sú na jednej strane kostrou povojnového usporiadania Československa a na strane druhej, sú symbolom uplatňovania kolektívnej viny voči vlastným občanom, totiž i naďalej majú na Slovensku právnu váhu. Svedčí o tom aj aktivita Slovenského pozemkového fondu, kde sa čoraz viac obnovujú konfiškácie pôdy so spätnou - a povojnovou, platnosťou.Náš južný sused - na čele s Ficovým spojencom Orbánom, pritom opakovane, cielene a vedome oživuje myšlienky Veľkého Maďarska ako i trianonskej krivdy a snahy o jej revíziu.Ako Orbán, tak i Fico sa pritom stávajú páriami Európskej únie vo vzťahu k Rusku a jeho brutálnej a krvavej agresií na Ukrajine no a zmeniť to zrejme nedokáže ani snaha o resuscitáciu vyhasnutej Vyšehrádskej spolupráce. O čo vlastne ide v zahraničnej politike Roberta Fica, ktorá síce verbálne deklaruje suverenitu na všetky štyri svetové strany, no fakticky sa s politikou našich kľúčových spojencov čoraz viac a principiálne rozchádza? Kde sú limity toho, čo nás v zahraničnej politike tejto vlády ešte dokáže prekvapiť a prečo sa nijako nedá uchopiť jej strategický "Sever"? No a napokon, koho je Robert Fico vlastne premiérom a je to skutočne Slovenská republika - ako člen EÚ a NATO - ktorej Robert Fico premiéruje a premiérovať v budúcnosti aj chce?Toto je absolútne nezodpovedná, avanturistická politika. Je protištátna, protinárodná a je absolútne proti budúcnosti tohto národa. A je to i mravná degradácia národa. Hovorí pre Ráno Nahlas exdiplomat Peter Weiss. Ráno Nahlas s bývalým veľvyslancom v Maďarsku i Česku Petrom Weissom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Od chvíle, co se Robert Fico vrátil k moci, je slovenská opozice v těžké situaci. Za dva roky jeho vládnutí zatím nedokázala najít vhodný způsob, aby byla dostatečnou protiváhou. Neuměla dosud využít rozhádanosti Ficovy koalice a zastavit v parlamentu klíčové změny v zákonech, třeba u trestních kodexů.