Podcasts about slovensk

Brutálna vražda milionárovej dcéry, prepychový vlak, Francúzska riviéra a stratené vzácne rubíny. To je Záhada Modrého vlaku, ktorá práve vyšla v novom vydaní.  Viac vám o nej povie šéfredaktorka vydavateľstva Slovenský spisovateľ Anna Pokorná. 

Hosťom Štefaana Chrappu je bratislavský pomocný biskup monsignor Jozef Haľko. Témou sú tajomstvá Veľkej noci, zmŕtvychvstanie Pána Ježiša Krista a zmysel ľudských zápasov vo svetle viery. | Hosť: monsignor Jozef Haľko (bratislavský pomocný biskup). | Moderuje: Štefan Chrappa. | Tolkšou Hosť sobotného Dobrého rána pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 8. hodine.

Manželia Monika a Ľuboslav Beňovci sú evanjelickí farári z Rankoviec neďaleko Košíc. Našimi hosťami súna Bielu Sobotu. Veľkonočné sviatky sú podľa nich mimoriadne dôležitým sviatkom tak pre veriacich ako aj pre neveriacich. Okrem hlbokej viery ich spája aj chuť pomáhať. Systematicky a s láskou sa venujú rómskym spoluobčanom a od prvých hodín vypuknutia vojny na Ukrajine pomáhajú ako sa dá tamojším občanom a vojakom. Hovoriť s Katou Martinkovou budú aj o tom, aké je pre nich spoločne slúžiť pred oltárom, o každodennom živote s veriacimi, o krásnej prírode, ktorá obklopuje deväť obcí, v ktorých slúžia, či o centre Spletinia, ktoré pomáha ťažko skúšaným občanom na Ukrajine. | Hostia: Manželia Beňovci (evanjelickí farári). | Moderuje: Kata Martinková. | Tolkšou Hosť sobotného Dobrého rána pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 8. hodine.

Narodila sa síce v Maďarsku, ale jej život sa spája hlavne s Kežmarkom. Hedviga Mária Szirmay pochádzala zo starobylého rodu a dodnes je známa ako kežmarská barónka. Časť z jej pozostalosti môžu obdivovať návštevníci Múzea bytovej kultúry v Kežmarku. Ďuro Šimko vás pozýva na jeho návštevu v v tejto epizóde V múzeu. | Múzeum bytovej kultúry v Kežmarku. | Náučnú reláciu V múzeu s Ďurom Šimkom pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý piatok po 20. hodine.

Veľkonočné sviatky – ako sa na ne pripraviť a ako ich prežívajú Slováci, hovorí katolícky kńaz Mairán Gavenda; Krížová cesta v Ríme - Ivana Kvetánová, slovenská archeologička o veľkonočných zvykoch v Taliansku; Slovenský veľkonočný zajac v Anglicku - o slovenskej šibačke a polievačke v Birminghame hovorí Dana Klampárová; Veľkonočné sviatky u Slovákov v Srbsku a Rumunsku;

Rímsko-katolícky kňaz a spisovateľ Marián Červený. Aktuálne pôsobí vo farnosti Bratislava – Čunovo. Je členom Spolku slovenských spisovateľov. Napísal niekoľko kníh, napríklad Muž dialógu - kardinál König (o bývalom viedenskom arcibiskupovi, ktorý bol veľkým zanietencom ekumenizmu a spolupráce medzi východom a západom Európy), či Žena v spoločenskom živote a v živote Cirkvi. Spolkový prezident Rakúskej republiky Heinz Fischer mu udelil roku 2014 Zlaté čestné vyznamenanie za zásluhy o Rakúsku republiku. Má blízko k umelcom a umeniu, bol iniciátorom vzniku speváckeho Chrámového zboru J. Cikkera, Máriiných légií, Oratória sv. Damiana, Brestovanských hudobných slávností. Vyniká v schopnosti spájať ľudí. Pochádza z Topoľčian. | Hosť: Marián Červený, rímsko-katolícky kňaz a spisovateľ). | Moderuje: Kata Martinková. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Hostka: Magdaléna Pichlerová (ekologička z Technickej univerzity vo Zvolene). | Na Zelený štvrtok si doprajeme zadarmo a bez čakania - zelenú liečbu. Vedci z Technickej univerzity vo Zvolene nedávno systematicky zmapovali, čo všetko a ako ovplyvňuje pobyt v lese. My ich vedecké poznatky zverejníme a prenesieme do života, aj do nášho blízkeho životného prostredia... O zdravotných benefitoch pobytu v lese, aj o tom, čo je to lesný kúpeľ, bude Zuzana Botiková hovoriť v tejto epizóde Kontaktov. | Zelená liečba. | Moderuje: Zuzana Botiková; | Kontakty pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. V premiére v pondelok až štvrtok po 20. hodine v Rádiu Slovensko.

„Úsmev stojí menej ako elektrina, ale dáva viac svetla“ – desaťročia nás o tom presviedča výtvarník, karikaturista, humorista Milan Stano. Anekdoty z rôznych pracovných oblastí i kútov sveta zozbieral do kníh, ale nájdeme aj monografie o jeho živote a krajinnej tvorbe. Sandre Vychlopenovej porozpráva o detailoch tvorivého procesu, folklóre, ktorý nájdete v obrazoch i vtipoch a zistíme, či talent k umeniu i humoru zdedili i jeho nasledovníci. Vypočujte si túto epizódu NP. | Hosť: Milan Stano (výtvarník, humorista, karikaturista a vydavateľ; rekordér: zozbieral vyše 12.000 vtipov). | Moderuje: Sandra Vychlopenová. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Hostia: Ondrej Dostál (poslanec NR SR; SaS) a Miroslav Čellár (poslanec NR SR; Hlas- SD). | Aký bol proces pri zákon o mimovládkach v NR SR? Aký bol pôvodný zámer – najskôr zahraniční agenti v prípade finančnej podpory zo zahraničia, neskôr ustanovenia o lobingu, napokon vypadlo aj to, kde sme v súčasnosti? Aké sú stanoviská oboch táborov – koalície, opozície, dohoda v koalícii na pozmeňujúcom návrhu, rozdielne stanoviská SNS, Smeru-SD a Hlasu-SD, pohľad opozície...?). Aký bude dopad na mimovládne organizácie? Čo zásadné sa pre organizácie mení, koho všetkého sa dotkne, čo je cieľom úpravy? A aké sú vlastne súčasné pravidlá? Napr. zverejňovanie darov, sponzorov a podobne, nie je to na dostatočnej úrovni aj bez úpravy zákona? Ako je to v okolitých krajinách? Vieme o problémoch Maďarska s právom Európskej únie, nehrozí nám podobný scenár? | Zákon o mimovládkach. | Moderuje: Nina Belicová Alžbetkinová; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Štefan Štec je spevák, tanečník, choreograf a moderátor. A vraj počas Veľkej noci aj štetec chytí do ruky, alebo budeme mať možnosť vidieť ako vyzerá tvorba maľovaná Šte(t)com. Štefan je navyše našim kolegom z národnostného vysielania Slovenského rozhlasu v Košiciach. Hana Rapantová sa ho spýtala na vysielanie v rusínčine, jeho folklórne aktivity, hudobnú tvorbu a samozrejme Veľkonočné zvyky a obyčaje, ktoré sa u nich doma uchovávajú a praktizujú.

NP navštívil rodák z Prievidze, vedúci Ústavu dopravnej techniky a konštruovania docent Ľuboš Magdolen zo Strojníckej fakulty STU v Bratislave. Ako sa Slovenskí konštruktéri môžu uplatniť vo svete, čomu sa venuje automobilový výskum a vývoj u nás, a hovorí sa právom o Slovensku, ako o „montážnej dielni Európy“? Ľuboš Magdolen je nie len odborník na dopravnú techniku, ale špeciálne sa venuje elektromobilom, ich efektivite, využitiu, či podpore vývoja v akademickom prostredí študentských automobilových súťaží. V Nočnej pyramíde nám rozpráva o možnostiach, ktoré rozvoj, výskum a vývoj automobilových komponentov na Slovensku otvára, rôznorodosti uplatnenia na trhu, a tiež o vzťahu k horám, ktoré obdivuje a pravidelne navštevuje, o svojom živote, názoroch a skúsenostiach. Docenta Ľuboša Magdolena zo Strojníckej fakulty STU v Bratislave v Nočnej pyramíde Rádia Slovensko hostí Ľudovít Jakubove – Mravec. | Hosť: Ľuboš Magdolen (automobilový inžinier, Strojnícka fakulta STU). | Moderuje: Ľudovít Jakubove - Mravec. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Hostia: Šárka Šuvadová (psychologička) a Natália Babicová (lektorka). Obe hostky spolupracujú s organizáciou DiqiQ, ktorá podporuje digitálnu bezpečnosť a gramotnosť. | Keď na smartfóne píšeme správu môžeme text doplniť aj o „emojis“, teda malé obrázky: srdiečka, jedlá či rôzne gestá rúk. Hoci vyzerajú neškodne, pre tínedžerov majú aj iný – skrytý význam. Na prvý pohľad nevinná komunikácia tak môže obsahovať sexuálne obťažovanie, násilie či šikanovanie. Prečo mladí ľudia takto komunikujú? Ako sa môžu rodičia naučiť rozumieť digitálnemu jazyku svojich detí? Počúvajte kontakty s Michalom Čabákom. | Emojis – tajný jazyk tínedžerov. | Moderuje: Michal Čabák; | Kontakty pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. V premiére v pondelok až štvrtok po 20. hodine v Rádiu Slovensko.

Slováci v Nemecku: Slovensko nemecký kultúrny klub v Mníchove; Slováci v Maďarsku: Slovenská vzdelanosť – voliteľný maturitný predmet vďaka ktorému sa žiaci Slovenského gymnázia v Békešskej Čabe zoznamujú s históriou tamojšej slovenskej komunity a s históriou príchodu svojich predkov do tohto regiónu; Rozhovor s Editou Pečeńovou, riaditeľkou slovenského gymnázia v Békešskej Čabe; Redakčná súťaž: Mysteriózne Slovensko – 3. kolo – avízo

Hostia: Ján Ferenčák (poslanec NR SR; Hlas-SD) a Tomáš Valášek (poslanec NR SR Progresívne Slovensko). Okruhy tém: Súčasná situácia (Nedávny útok v meste Sumy, údery ruskej strany, dopad na civilné obyvateľstvo, reakcie vo svete, reakcie na Slovensku, stanovisko prezidenta, premiéra a podobne, vojenské ciele, vývoj na frontovej línii, odveta Ukrajiny, pokračovanie bojov, ako sa môžu vyvíjať v najbližších týždňoch či mesiacoch). Rokovania (Sú momentálne rozhovory o prípadnom dočasnom mieri zamrznuté? Požiadavky ruskej strany, americká administratíva, kontrola nad nerastným bohatstvom Ukrajiny, stanoviská D. Trumpa o plynovode, reakcia spojencov v Európe, vojenská či humanitárna pomoc zo strany Únie a Severoatlantickej aliancie, na pozadí vojenského konfliktu sa odohráva obchodná vojna, ako tá ovplyvní celkovú situáciu na Ukrajine?). | Dianie na Ukrajine. | Moderuje: Marta Jančkárová; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Slovenská ekonomika je na spodných priečkach medzi krajinami Európskej únie. Americké clá Donalda Trumpa ohrozujú tisíce pracovných miest a transakčná daň vyťahuje peniaze z peňaženiek firiem a živnostníkov. Zamestnanci žiadajú vyššie platy, naša kúpna sila je vysoko podpriemerná a naše domácnosti majú najnižší čistý príjem spomedzi všetkých krajín Európskej únie. A do toho vládnu koalíciu zmieta jedna kríza za druhou.Sú odborári pripravení zastať sa ľudí, ktorých postihujú vládne konsolidácie a aké riešenia navrhujú? Ako vidia diskusie o zrušení transakčnej dane a obávajú sa zákona proti mimovládkam?Prečo odbory vyzývajú vládu aj na reformu sociálneho poistenia, ako by podľa nich mal vyzerať tretí dôchodkový pilier a prečo by sa malo z druhého financovať nájomné bývanie, najmä ak štátnu agentúru nájomného bývania vedie niekdajšia realitná podvodníčka? A pomohli by našej ekonomike dane na roboty vo fabrikách?Braňo Závodský sa rozprával s prezidentkou Konfederácie odborových zväzov Monikou Uhlerovou.

Hostia: Martin Slosiarik (sociológ a riaditeľ agentúry FOCUS) a Grigorij Mesežnikov (politológ). | Okruhy tém: Pozície a taktiky jednotlivých strán po rozuzlení nedávnej koaličnej krízy (vrátane tém, ako je transakčná daň či zákon o neziskových organizáciách). Stabilita koalície. Postoj prezidenta SR. Dosahy aktuálnej situácie na verejnú mienku. Odhad ďalšieho vývoja. | Situácia na politickej scéne. | Moderuje: Soňa Mačor Otajovičová; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Spolupracovník Postoja Michal Novota a redaktor Lukáš Krivošík rozoberajú aktuálne udalosti i historické míľniky z dejín kozmonautiky. V tejto epizóde rozoberú misiu Fram2, prvú pilotovanú misiu na polárnej obežnej dráhe i vesmírny let kompletne ženskej posádky, ktorej súčasťou bola aj speváčka Katy Perry. V rámci dejín kozmonautiky rozoberú zvieratá, ktoré ľudstvo vystrelilo do vesmíru. Pes Lajka nebol jediný. Do kozmu smerovali opice, vínne mušky i pavúky. Slovenský kozmonaut Ivan Bella počas svojho pobytu vo vesmíre experimentoval s prepelicami. Osudy zvieracích priekopníkov pri skúmaní kozmu boli často smutné. Dnes by sme mnohé z minulosti hodnotili ako týranie zvierat.

Vnadiská - sú naozaj hlavnou príčinou častých stretov medveďa s človekom? Pýtame sa v tejtoepizóde Kontaktov. Čo je to vnadisko, kde sa dáva? Boli tu od nepamäti - potrebujeme ich aj dnes? Do akej miery ovplyvňujú poľovnícke návnady správanie medveďov? Aj za vás sa pýta Petra Strižková. | Vnadiská. Sú za stretmi medveďa s človekom? | Moderuje: Petra Strižková; | Kontakty pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. V premiére v pondelok až štvrtok po 20. hodine v Rádiu Slovensko.

Vo svojom živote spája vedeckú precíznosť a ľudskosť. Stal sa najmladším profesorom v odbore analytická chémia, získal množstvo ocenení už v pomerne skorom veku a je človekom, ktorý stále hľadá výzvy. Rodák zo Serede, ktorý má však rád svoj pokoj, ale aj disciplínu. V Nočnej pyramíde budeme hovoriť i o jeho výskume, v ktorom sa zameriava na analýzu rôznych látok, napríklad v potravinárstve či v medicíne. | Hosť: Ľubomír Švorc (vedec a pedagóg, medzinárodný odborník v analytickej chémii, Fakulta chemickej a potravinárskej technológie STU Bratislava, Ústav analytickej chémie ). | Moderuje: Gabika Angibaud. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Hostia: Elena Prokopová (hlavná odborníčka MZ pre všeobecnú starostlivosť o deti a dorast) a Henrieta Hudečková (epidemiologička). | Okruhy: Súčasný stav s vírusom osýpok na Slovensku a zhodnotenie uplynulých rokov (lokálne epidémie, kde sa najviac šíri, kto je ohrozený). Stav vo svete: 58 krajín so šírením vírusu (vrátane USA), úmrtia, možnosť šírenia a opatrenia proti šírením vírusu. Očkovanie: Účinnosť a bezpečnosť vakcinácie proti vírusu osýpok, očkovací kalendár, ochota očkovať sa (a očkovať deti, aj dôvody pre/proti), prípadné vedľajšie účinky a kontraindikácie. | Výstrahy pred osýpkami. | Moderuje: Nina Belicová Alžbetkinová; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Záujem o fotografovanie v detstve vystriedala neskôr vášeň pre kameru. Uznávaný kameraman Ivan Finta natočil rozprávky Tri zlaté dukáty, Zakliata jaskyňa, Láska na vlásku, ale aj politický thriller Sviňa. Za film Polčas rozpadu získal ocenenie Slnko v sieti. Svoje bohaté skúsenosti odovzdáva študentom na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU už tri dekády. Čo všetko má ako kameraman na starosti pri vzniku filmu, ale aj o svojej záľube v autách a športovej streľbe, porozpráva Zuzane Šebestovej v dnešnej NP. | Hosť: Ivan Finta (kameraman a profesor na VŠMU). | Moderuje: Zuzana Šebestová. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Veľa podnikateľov môže závidieť taký raketový štart nováčikov v biiznise. Vymysleli produkt, ktorý nie len pomáha v bežnom živote, ale má aj silný odkaz smerom k spoločnosti. Majú silný produktový a mediálny marketing, zloženie produktu je podložené odborníkmi. Síce oficiálne nie sú firma nakoľko sa jedná o študentský projekt, ale šikovní mladí ľudia zo strednej školy Poštová 9, Košice dosahujú vynikajúce výsledky.  Martin Rinčo v štúdiu vyspovedal koordinátorku projektu Evu Wolfovú a tiež dvoch šikovných ľudí, prezidentsa študentskej firmy Aima Jozefa Domonkoša a jeho zástupkyňu Dominiku Hakulinovú.  Započúvajte sa do novej časti podcastu Kapučíno. 

Hostia. Radovan Potočár (analytik, šéfredaktor webu Energie-portal.sk) a Peter Robl (predseda Správnej rady združenie Budovy pre budúcnosť). | Štát nám už niekoľko rokov plošne dotuje ceny energií - okolité krajiny s tým už dávno skončili - a prieskumy ukazujú, že aj naši občania sú proti. Stojí to totiž obrovské peniaze a najviac sa prispieva tým najbohatším. Tentoraz ohlasuje vláda zmenu, pomáhať sa má iba energeticky chudobným domácnostiam a štát sa preto chystá vo veľkom zbierať údaje o našich príjmoch. Je to tá najlepšia cesta? Ako to robia inde? Počúvajte Kontakty s Evou Sládkovou. | Ako má vyzerať energopomoc? | Moderuje: Eva Sládková; | Kontakty pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. V premiére v pondelok až štvrtok po 20. hodine v Rádiu Slovensko.

Rybolov bol bežnou súčasťou života už od strednej doby kamennej. A približne od 16. Storočia u nás začínajú vznikať aj rybárske cechy a na prelome 19. A 20. storočia rybárske spolky. Budúci rok si pripomenie presne sto rokov od založenia zväzu, ktorý dnes bude u nás reprezentovať Bohuš Cintula, tajomník Slovenského rybárskeho zväzu. A keďže ryby sú pokrmom, po ktorom počas Veľkého týždňa siahame viac ako inokedy, porozprávame sa o ich chove, kvalite, ale aj o živote rybárov a záujme mladých o takéto aktivity. Náš dnešný hosť má bohaté skúsenosti s chovom rýby, viedol najväčšie pstruhové stredisko na Slovnesku a vie čo trápi naše rybárstvo. Zhovára sa s ním Hana Rapantová.

Hosťom Štefana Chrappu je Samuel Brečka, zakladateľ hnutia Modlitby za kňazov. Reč je o tom, prečo je potrebné, aby sa laici modlili za kňazov a poskytovali im duchovnú oporu. | Hosť: Samuel Brečka (zakladateľ hnutia Modlitby za kňazov). | Moderuje: Štefan Chrappa. | Tolkšou Hosť sobotného Dobrého rána pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 8. hodine.

Mimoriadne úspešná paralyžiarka Alexandra Rexová si po medailu na svetových podujatiach na pódium vyšla už 37-krát. Slovensko reprezentuje v paralyžovaní a má na konte dvakrát veľký krištáľový glóbus, víťazstvo v slalome Svetového pohára, trikrát druhé miesto v obrovskom slalome a mnohé ďalšie. A nezabránil jej v tom ani zrakový hendikep – Stargardova choroba, ktorý jej diagnostikovali, keď mala sedem rokov. Hovoriť s Katou Martinkovou bude aj o tom, ako bojovala so šikanou, o jej sne stať sa novinárkou, prečo sa angažuje v pomoci deťom, ale aj o Záhorí, odkiaľ pochádza. | Hosť: Alexandra Rexová (paralyžiarka). | Moderuje: Kata Martinková. | Tolkšou Hosť sobotného Dobrého rána pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 8. hodine.

Okruhy tém: Domáca politika - Vzťahy a jednota koalície, ukončenie koaličnej krízy? Stav a jednota opozície. | Slavín: Absencia západných diplomatov, absencia prezidenta. | Cesta premiéra do Moskvy, orientácia Slovenska na partnerov v EÚ a NATO. | Bezpečnostná politika. | Americká zahraničná politika, colná politika – jej škodlivosť. | Hosť: Peter Pellegrini (prezident Slovenskej republiky). | Diskusiu Sobotné dialógy pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 12:10.

Mala len 19 rokov, keď bola vlajkonosičkou Slovenska a obsadila štvrté miesto vo vodnom slalome na olympiáde v Paríži. Zuzana Paňková však len začína, chce napísať príbeh plný úspechov. Ako sama povedala: „Mám v sebe veľa a chcem to ukázať. Chcem dosiahnuť úžasné výsledky.” Už v mladom veku k všetkému pristupovala profesionálne, za čo jej ľudia hovorili, že to berie príliš vážne. Veľmi dobre vie, že šport nie je iba o športe, ale robí z nej lepšieho človeka.Olympijský videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.Čo sa v rozhovore dozviete?aké bolo maturovať po olympiádeako sa dostala už v mladom veku k mentálnemu koučoviako to brala „príliš vážne”či mala väčší stres pred maturitou, alebo na olympiádeako oslovila Simone Bilesovúčo si priniesla z olympiádyaké je to byť 270 dní z roku na cestáchako musela hľadať balans v trénovaníže chce olympijskú medailu a má v sebe veľaže je viac ako športovec

Loď do spojených štátov pláva asi týždeň, za ten čas sa niekoľkokrát môžu zmeniť dovozné clá. To pre firmy predstavuje veľkú neistotu. Slovenské firmy sú pritom obchodnou vojnou ohrozené najviac spomedzi krajín Európskej únie.Zamestnávatelia počas mimoriadneho rokovania tripartity tlačili na ministra práce Erika Tomáša, aby vláda prehodnotila svoj prístup ku konsolidácii. Vláda zanedbala podporu ekonomiky a namiesto toho zvýšila dane. Poškodzuje to konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky. Je najvyšší čas zrušiť transakčnú daň, znížiť výdavky na sociálne opatrenia a začať investovať, hovorí prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislav Machunka.Nahrával Vladimír Amrich.

Slovenský hokejista a hráč Liberca Martin Faško-Rudáš sa v najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu podelil o svoje hokejové skúsenosti a ambície. Po troch sezónach v zámorskej WHL sa vrátil do Európy a zakotvil v českej extralige. Hoci má stále len 24 rokov, už teraz patrí medzi skúsených reprezentantov.Reč bola o vyrovnanosti českej Tipsport extraligy, ale aj o tom, ako hodnotí svoju poslednú sezónu v Liberci. Priznal, že sa stále borí s problémom pribrať váhu, čo je jeho dlhodobá výzva. Porozprával aj o svojich reprezentačných skúsenostiach, o tom, ako vníma šance dostať sa na blížiace sa MS a ako prebieha aktuálna príprava pod novým trénerom.Dotkol sa aj svojej úlohy v reprezentácii, ktorú nevníma cez konkrétnu pozíciu, ale skôr ako ochotu pomôcť kdekoľvek. „Som univerzál. Vedel by som doplniť útočníkov aj v prvých dvoch lajnách a myslím si, že viem to odmakať aj v tretej a štvrtej. Nemám nejakú konkrétnu rolu, moja najväčšia úloha je robiť dobrú náladu v kabíne a byť stále usmiaty,” priznal Martin Faško-Rudáš v najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk.

Loď do spojených štátov pláva asi týždeň, za ten čas sa niekoľkokrát môžu zmeniť dovozné clá. To pre firmy predstavuje veľkú neistotu. Slovenské firmy sú pritom obchodnou vojnou ohrozené najviac spomedzi krajín Európskej únie.Zamestnávatelia počas mimoriadneho rokovania tripartity tlačili na ministra práce Erika Tomáša, aby vláda prehodnotila svoj prístup ku konsolidácii. Vláda zanedbala podporu ekonomiky a namiesto toho zvýšila dane. Poškodzuje to konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky. Je najvyšší čas zrušiť transakčnú daň, znížiť výdavky na sociálne opatrenia a začať investovať, hovorí prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislav Machunka.Nahrával Vladimír Amrich.

Slovenské moderné dejiny sú preplnené príbehmi odboja a vzdoru, ktoré budovali česť našej krajiny. Myjavský príslušník odboja Pavol Haruštiak sabotoval výrobu v nemeckej fabrike, zachránil život osemnástim americkým pilotom. Po vojne ho zavraždili komunistické orgány, miesto kde ho po smrti ukryli, je dodnes neznáme.  V auguste 1968 chránilo niekoľko slovenských rozhlasových zamestnancov a zamestnankýň vysielač Slobodného československého rozhlasu. Cestovali s ním po Bratislave, Banskej Bystrici, ukrývali ho v bytoch a lesoch, aby sa k nemu nedostali ruskí okupační vojaci.  Slovenský odboj a odpor mal aj tragické konce, popravy, smrť, exekúcie, no dodnes ostáva príkladom hrdinského správania sa jednotlivcov.  Michal Havran diskutuje so svojimi hosťami v rozhlasovom štúdiu a na Myjavských kopaniciach. Hostia: Peter Jašek (historik), Soňa Gyarfášová (publicistka)

Vo verejnom živote nám tu o kultúre hovoria ľudia, ktorí mentálne zostali na úrovni predškolákov. Prichádzajú "ľudia - Nikto." To hovorí kurátorka expozície, ktorá pobúrila samotnú ministerku kultúry Lucia Gregorová Stach. Podľa nej je namieste sa vážne obávať i o ďalší osud cenných umeleckých zbierok SNG.Prišli, uvideli a ukončili. I takouto parafrázou starorímskeho" Veni, vidi, vici" by sa dalo charakterizovať pôsobenie aktuálneho vedenia rezortu kultúry. Tentoraz si rozhorčenie (či neznalosť) ministerky kultúry odnáša expozícia súčasného umenia v Slovenskej národnej galérií.Expozície Model: Múzeum súčasného umenia sa stala ďalším terčom ministerky kultúry a kvôli nej premiér prelomil svoju dlhodobú nechuť - či nezáujem, a Slovenskú národnú galériu dokonca poctil i osobnou návštevou. Expozícia však končí a premiér sľubuje, že "Urobí všetko pre to, aby moderné kúsky boli nahradené nádhernými slovenskými obrazmi, ktorých sú plné depozity. " "Slovenská kultúra to prežije, ale je to strašná hanba," tvrdí jej kurátorka. Čo je dôvodom tohto útoku moci na súčasné výtvarné umenie? Čo všetko do umenia patrí - i keď nás to môže vyrušovať či poburovať? Ako je umenie prepojené s mocou či snahou moci umenie ovládnuť alebo naopak, vymazať? Prečo je nezmyslom hovoriť o vkuse a diskutovať o tom, čo sa nám páči? Sme kultúrni barbari alebo sa vraciame v čase? No a nepripomína to nacistické praktiky zakazovanie takzvaného "Zdegenerovaného umenia"? "Samozrejme, že to má spoločné znaky. Myslím si, že neonacistický spôsob ako budeme diktovať to, kto môže byť reprezentovaný, kto môže hovoriť za seba a aj za iných, ako to hovorí a či je to pekné, kto to môže počúvať, pozerať a tak ďalej... To je znak nacizmu. Podnietiť nenávisť, nielen voči umelcom, ale aj voči tomu, čo reprezentujú čiže voči Židom, ženám, voči ľuďom, ktorí sú nejakým spôsobom na okraji toho, čo sa považuje za normálne - čiže normalizované," myslí si Lucia Gregorová Stach. Motívy však môžu byť aj oveľa prozaickejšie a prízemnejšie. SNG totiž disponuje obrovským fondom vzácnych umeleckých diel a zbierkových predmetov. Odborníci tak majú o tieto cenné predmety v depozitároch SNG vážne obavy."Tu nejde o snahu vymeniť jedného umelca za druhého, ani neprišli s nejakým výstavným plánom, kde by boli tí, ktorí neboli reprezentovaní. Nie, oni nemajú žiaden plán, podľa mňa je ich plánom rozbiť existujúce štruktúry a v tej tme a zmätku, ktoré nastanú sa môže stať všeličo," dodáva Lucia Gregorová Stach.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Vo verejnom živote nám tu o kultúre hovoria ľudia, ktorí mentálne zostali na úrovni predškolákov. Prichádzajú "ľudia - Nikto." To hovorí kurátorka expozície, ktorá pobúrila samotnú ministerku kultúry Lucia Gregorová Stach. Podľa nej je namieste sa vážne obávať i o ďalší osud cenných umeleckých zbierok SNG.Prišli, uvideli a ukončili. I takouto parafrázou starorímskeho" Veni, vidi, vici" by sa dalo charakterizovať pôsobenie aktuálneho vedenia rezortu kultúry. Tentoraz si rozhorčenie (či neznalosť) ministerky kultúry odnáša expozícia súčasného umenia v Slovenskej národnej galérií.Expozície Model: Múzeum súčasného umenia sa stala ďalším terčom ministerky kultúry a kvôli nej premiér prelomil svoju dlhodobú nechuť - či nezáujem, a Slovenskú národnú galériu dokonca poctil i osobnou návštevou. Expozícia však končí a premiér sľubuje, že "Urobí všetko pre to, aby moderné kúsky boli nahradené nádhernými slovenskými obrazmi, ktorých sú plné depozity. " "Slovenská kultúra to prežije, ale je to strašná hanba," tvrdí jej kurátorka. Čo je dôvodom tohoto útoku moci na súčasné výtvarné umenie? Čo všetko do umenia patrí - i keď nás to môže vyrušovať či poburovať? Ako je umenie prepojené s mocou či snahou moci umenie ovládnuť alebo naopak, vymazať? Prečo je nezmyslom hovoriť o vkuse a diskutovať o tom, čo sa nám páči? Sme kultúrni barbari alebo sa vraciame v čase? No a nepripomína to nacistické praktiky zakazovanie takzvaného "Zdegenerovaného umenia"? "Samozrejme, že to má spoločné znaky. Myslím si, že neonacistický spôsob ako budeme diktovať to, kto môže byť reprezentovaný, kto môže hovoriť za seba a aj za iných, ako to hovorí a či je to pekné, kto to môže počúvať, pozerať a tak ďalej... To je znak nacizmu. Podnietiť nenávisť, nielen voči umelcom, ale aj voči tomu, čo reprezentujú čiže voči Židom, ženám, voči ľuďom, ktorí sú nejakým spôsobom na okraji toho, čo sa považuje za normálne - čiže normalizované," myslí si Lucia Gregorová Stach. Motívy však môžu byť aj oveľa prozaickejšie a prízemnejšie. SNG totiž disponuje obrovským fondom vzácnych umeleckých diel a zbierkových predmetov. Odborníci tak majú o tieto predmety v depozitároch SNG vážne obavy."Tu nejde o snahu vymeniť jedného umelca za druhého, ani neprišli s nejakým výstavným plánom, kde by boli tí, ktorí neboli reprezentovaní. Nie, oni nemajú žiaden plán, podľa mňa je ich plánom rozbiť existujúce štruktúry a v tej tme a zmätku, ktoré nastanú sa môže stať všeličo," dodáva Lucia Gregorová Stach.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Slobodný obchod založil základy európskej prosperity. O clách by sme mali viac rokovať,“ hovorí Robert Spišák z Republikovej únie zamestnávateľov Európska únia stráca konkurencieschopnosť a Slovenská republika s ňou. Vysoké ceny energií, prehnaná regulácia a chybné stratégie oslabujú priemysel, varuje Robert Spišák, viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov. Upozorňuje, že európske zelené politiky nezohľadňujú realitu globálneho trhu a ak sa nezmení prístup, EÚ bude v technologickom a hospodárskom závese za Áziou aj Amerikou. Viac povedal v rozhovore s Veronikou Vaňkovou. Celý videopodcast nájdete tu:

Zuzana Šikulová sa na Slovensku preslávila vďaka účinkovaniu v úspešnej šou Uragán. Po rokoch života v Austrálii sa s týmto programom na Slovensko vrátila. Jej nový domov – Austrália jej učarovala. Hovoriť s katou martinkovou bude aj o slovenčine a angličtine, o austrálskych Slovákoch, ktorých príbehy ju zaujímajú, o jej návratoch na rodnú hrudu, o pôsobení v Slovenskom rozhlase, niekdajšom Rádiu Twist aj práci v austrálskom rádiu, ktoré vysielalo pre Slovákov, i o výchove jej dcéry, ktorá si k Slovensku buduje pekný vzťah. | Hosť: Zuzana Šikulová (moderátorka žijúca v Austrálii). | Moderuje: Kata Martinková. | Tolkšou Hosť sobotného Dobrého rána pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 8. hodine.

Slovensko trpí aj nadmerným formalizmom a legislatívnou neistotou, hovorí Ján Azud z advokátskej kancelárie RUŽIČKA AND PARTNERS. Expert na verejné obstarávanie vo videorozhovore približuje právne výzvy a príležitosti infraštruktúrnych projektov na Slovensku. Čo je v tejto oblasti kľúčové? S akým prekážkami sa stretávajú investori a štát pri realizácii strategických zámerov? Špecifiká veľkých infraštruktúrnych projektov sa líšia aj podľa toho, či ide o poradenstvo verejnému alebo súkromnému sektoru. Kľúčovou výzvou zostáva zosúladenie záujmov oboch strán. „Verejný sektor často vníma strategické projekty ako verejnú službu, pričom očakáva, že súkromní investori budú napĺňať politické ciele. Naopak, súkromný sektor primárne sleduje zisk a nepovažuje svoju účasť za „službu vlasti“,“ hovorí advokát a partner advokátskej kancelárie RUŽIČKA AND PARTNERS, Ján Azud. Potvrdzuje, že verejný sektor v praxi často nechápe motivácie súkromného sektora a naopak. „Mnohé rozhodnutia sú navyše ovplyvnené politickými cyklami. Kým v jednom období je prioritou budovanie diaľnic, v ďalšom sa presadzuje rozvoj železničnej infraštruktúry, IT projektov, či zdravotníctva. Často sa stáva, že príprava komplexného projektu trvá celé roky, no po zmene vlády je náhle zastavený alebo úplne zrušený,“ konštatuje advokát. Tento problém je vypuklejší pri projektoch s dlhým investičným horizontom, ako sú napríklad jadrové elektrárne. Ich realizácia trvá desiatky rokov a vyžaduje stabilnú strategickú víziu. Napriek tomu sa Slovenská republika pravidelne stretáva s tým, že štátna správa po voľbách funguje v režime „resetu“ a nová garnitúra si musí najskôr osvojovať predchádzajúce rozhodnutia. Chýbajúca historická pamäť v rámci štátnej správy spôsobuje, že mnohé projekty sa buď zbytočne predlžujú, alebo sa realizujú neefektívne. Slovensko okrem iného trpí aj obrovskou infláciou právnych predpisov a legislatívna nestabilita predstavuje výzvu pre podnikateľské prostredie aj realizáciu infraštruktúrnych projektov. Tento problém sa prejavuje najmä v oblasti verejného obstarávania, ktoré je kľúčovou súčasťou strategických investícií. „Zákon o verejnom obstarávaní sa mení veľmi často – za posledných desať rokov prešiel takmer 30 novelizáciami. Výsledkom je, že ani odborníci, ktorí sa mu venujú denne, si nemôžu byť istí, čo aktuálne platí. Podnikateľské prostredie tak čelí neustálym zmenám pravidiel, čo zvyšuje neistotu a brzdí realizáciu investícií,“ vysvetľuje J. Azud. Aké právne riziká najčastejšie sprevádzajú projekty financované z eurofondov a ako im predchádzať? Aké sú najčastejšie problémy pri riešení sporov v rámci infraštruktúrnych projektov a ako ich efektívne riešiť? Odpovede na tieto a ďalšie otázky sa dozviete vo videorozhovore: https://www.trend.sk/biznis/chybajuca-vizia-odlisny-pohlad-verejneho-sukromneho-sektora-brzdia-rozvoj-infrastruktury?itm_brand=trend&itm_template=listing&itm_modul=articles-rubric-list&itm_position=3 Advokátska kancelária RUŽIČKA AND PARTNERS je jednou z najväčších právnických firiem na Slovensku. Na trhu pôsobí od roku 1992. Ján Azud má za sebou 25-ročnú prax a orientuje sa na rôzne oblasti práva, predovšetkým so zameraním na strategické infraštruktúrne projekty, PPP, verejné obstarávanie, právo elektronických komunikácií a projektové financovanie, ale aj obchodné právo vrátane transakcií.

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Některá tradiční řemesla se daří udržovat, jiná jsou jen krok od úplného vymizení. Platí to i pro gubárství, tedy výrobu těžkých huňatých kabátů z ovčí vlny. Do nepříznivého počasí je nosívali pastýři, kočí nebo rybáři zejména na středním a východním Slovensku. Dnes guby vyrábí jediný mistr Ján Fotta v obci Klenovec a hledá někoho, kdo řemeslo pomůže zachovat.

Slovenskí tvorcovia zo štúdia Fatbot Games pracujú na novej hre Gravelord. Boomer shooter je aktuálne dostupný aj v predbežnom prístupe na Steame. Za niekoľko mesiacov zožal mnoho pozitívnych reakcií zo strany hráčov. Tvorcovia sľubujú rýchlu akciu plnú bizarného humoru.Titul využíva mechaniky starých FPS ako Doom, QUAKE či Duke Nukem, no prináša aj moderné prvky a silný príbeh s divokým hlavným hrdinom. Novinku nám v aktuálnej časti podcastu SHARE priblížil šéf štúdia Tibor Repta.V podcaste sa dozviete:Kedy bude vonku plná hra a ako sa odlišuje od iných konkurenčných titulov.Kto je hlavná postava hrobár Queedo a prečo si ju obľúbite.Že tupý humor je jedným zo základných pilierov hry.Aké zaujímavé herné mechaniky v titule objavíte.Ktorá zo zbraní v hre je Tiborova najobľúbenejšia.Ako sa hre zatiaľ darí z finančného hľadiska.Ako je na tom slovenský aj globálny digitálno-herný priemysel.Ako zvažovali spoluprácu so zahraničnými vydavateľmi.Súvisiace odkazy:Lopatou po hlave. V novej slovenskej hre servírujete pomstu v úlohe hrobára. Dostupné je demoNaživo sme hrali slovenskú hru Vaporum: Lockdown a rozdali kódy zadarmoVzniká nové české RPG. Prenesie nás do stredoveku, máme sa na čo tešiťDoom a Tetris sa dá hrať aj v PDF. Neveríte? Tu je dôkazVraciame sa do roku 1994. Toto sú hry, ktoré sme vtedy najviac „drtili“Doom sa dá hrať na čomkoľvek. Študentka z MIT ho dokonca spustila na displeji z črevných baktériíTo tu ešte nebolo. Nadšenec na Wi-Fi routeri spustil GTA. Ako sa mu to podarilo?Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Tento denný podcast, vytváraný s pomocou umelej inteligencie, ponúka unikátny a efektívny spôsob, ako sa dozvedieť o najzaujímavejších udalostiach a článkoch dňa. Umelej inteligencii sa darí analyzovať obrovské množstvo informácií z rôznych zdrojov, aby vybrala tie najrelevantnejšie a najpútavejšie obsahy pre širokú škálu poslucháčov. Každá epizóda je navrhnutá tak, aby poskytla hlboký ponor do vybraných tém, od politiky cez vedecké objavy, až po kultúrne udalosti, a to všetko podané informatívne, prístupne a bez emócií. Podcast je ideálnym spoločníkom pre zaneprázdnených ľudí, ktorí hľadajú pohodlný spôsob, aby zostali informovaní o svetovom dianí bez nutnosti tráviť hodiny čítaním rôznych zdrojov, čím poskytuje efektívny a príjemný spôsob, ako prijímať správy.  

Některá tradiční řemesla se daří udržovat, jiná jsou jen krok od úplného vymizení. Platí to i pro gubárství, tedy výrobu těžkých huňatých kabátů z ovčí vlny. Do nepříznivého počasí je nosívali pastýři, kočí nebo rybáři zejména na středním a východním Slovensku. Dnes guby vyrábí jediný mistr Ján Fotta v obci Klenovec a hledá někoho, kdo řemeslo pomůže zachovat.Všechny díly podcastu Zápisník zahraničních zpravodajů můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Vláda dlhodobo opakuje, že odborníci z Európskej komisie neodhalili pochybenia štátu pri zvládaní vírusového ochorenia slintačky a krívačky. Minister pôdohospodárstva zo Smeru Richard Takáč závery prezentoval inak, ako nakoniec zneli. V skutočnosti obsahovala oficiálna správa eurokomisie aj kritiku. Čo sa expertom nepáčilo? Pýtali sme sa redaktorky Aktuality.sk Kataríny Runnovej, ktorá tému dlhodobo sleduje. „Minister Takáč zabudol povedať druhú stranu. Boli tam zistené pochybenia. Skonštatovali, že našli oneskorenia v zhromažďovaní a v systematickosti spracúvania dôležitých informácií,” vysvetľuje reportérka. V podcaste sme sa venovali aj hoaxom, ktoré sa o nákaze šíria a tomu, či sa treba báť živočíšnych produktov. „Všetky mlieka a mliečne výrobky, ktoré si kupujeme zo slovenských mliekarní sú pasterizované. To znamená, že úplne bezpečné a zdravotne nezávadné,” vysvetľuje Runnová. Nepasterizované výrobky možno nájsť v mliečnych automatoch, tie sú však momentálne podľa Slovenského mliekarenského zväzu zakázané.

Česko obchází strašák slintavky a kulhavky, vysoce infekční choroby, která napadá hospodářská zvířata a momentálně decimuje chovy v Maďarsku a na Slovensku. Tam o víkendu přibylo už páté ohnisko “slintačky a krívačky”, jak Slováci nemoci říkají. Od českých hranic je vzdálené jen 50 km. Jaká je zatím slovenská zkušenost v boji s nákazou? A co se teď děje na česko-slovenské hranici? Hosté: Michaela Štalmachová - ekonomická reportérka deníku SME              Tomáš Svoboda, reportér Seznam ZprávČlánek a další informace najdete na webu Seznam ZprávySledujte nás na sociálních sítích X, Instagram, Threads nebo Bluesky. Náměty a připomínky nám můžete psát na e-mail zaminutusest@sz.cz

Vláda dlhodobo opakuje, že odborníci z Európskej komisie neodhalili pochybenia štátu pri zvládaní vírusového ochorenia slintačky a krívačky. Minister pôdohospodárstva zo Smeru Richard Takáč závery prezentoval inak, ako nakoniec zneli. V skutočnosti obsahovala oficiálna správa eurokomisie aj kritiku. Čo sa expertom nepáčilo? Pýtali sme sa redaktorky Aktuality.sk Kataríny Runnovej, ktorá tému dlhodobo sleduje. „Minister Takáč zabudol povedať druhú stranu. Boli tam zistené pochybenia. Skonštatovali, že našli oneskorenia v zhromažďovaní a v systematickosti spracúvania dôležitých informácií,” vysvetľuje reportérka. V podcaste sme sa venovali aj hoaxom, ktoré sa o nákaze šíria a tomu, či sa treba báť živočíšnych produktov. „Všetky mlieka a mliečne výrobky, ktoré si kupujeme zo slovenských mliekarní sú pasterizované. To znamená, že úplne bezpečné a zdravotne nezávadné,” vysvetľuje Runnová. Nepasterizované výrobky možno nájsť v mliečnych automatoch, tie sú však momentálne podľa Slovenského mliekarenského zväzu zakázané.

Slintačka a krívačka opäť udrela, počas víkendu sme sa dozvedeli, že zvieracia nákaza sa objavila už aj na Záhorí. Mimoriadna vláda vyčlenila peniaze aj vojakov. Čo trápi slovenských učiteľov, a prečo nie sú nízke platy ich jediným problémom?Nákaza slintačky a krívačky prekročila hranice južného Slovenska. Vláda opäť mimoriadne zasadla, vyčlenila pre ministerstvo vnútra 10 miliónov eur na nákupy tovarov a služieb, a zároveň vyčlenila i vojakov na zabezpečenie verejného poriadku na vnútorných hraniciach – ako i ochranu strážených objektov, v súvislosti s výskytom slintačky a krívačky.Opozičné PS však vládu obviňuje z absolútneho zlyhania krízového riadenia. „Dnes je to 24 dní od zverejnenia prvej informácie. Aká je realita? Krízový štáb je naplánovaný až tri týždne po. Bezpečnostná rada nezasadala vôbec. O krízovom pláne nikto ani nepočul. Dlažobné kocky a gruzínske légie, k tomu Bezpečnostnú radu zvolať vedia. Ale keď ide o dramatické škody pre celé Slovensko, tak na to kašlú," píše sa v reakcii Progresívneho Slovenska. Hoci ide o veľmi vážny problém a škody sa už dnes šplhajú k desiatkam miliónov, Slovensko nežije iba touto epidémiou. Slovenských učiteľov trápia nízke platy, vysoká miera pracovného stresu, ako aj nízke spoločenské uznanie a slabá podpora pri odpore ich duševného zdravia. Potvrdil to výskum Centra vzdelávacích analýz, ktorý sa zameral na bratislavských učiteľov. Šírenie slintačky a krívačky, ako i problémy učiteľov. To sú témy dnešného podcastu Aktuality Nahlas. Pekný deň a pokoj v duši želá Braňo Dobšinský.

Vitajte pri počúvaní série podcastu Dobré ráno - Čítanie na nedeľu. Každú nedeľu si môžete vypočuť vybraný text, ktorí napísali naši kolegovia a načítavame ho my moderátorky a moderátori Dobrého rána.Text načítala Eva Frantová.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

„Nedávno sme zažili útok šahídov asi tristo metrov od nás a prvýkrát som sa na Ukrajine reálne bál o život“, hovorí humanitárny procovník Anton Frič. „A prišlo ich šesť v priebehu niekoľkých minút. Bolo to strašidelné“, dopĺňa. Hovorí, že pred každou cestou na vojnou zasiahnutý východ absolvuje spoveď. „Nehovorím, že sa tak pripravujem na smrť, no som presvedčený, že by sme mali byť pripravený v každej chvíli odísť, s pocitom, že som prežil život najlepšie, ako som vedel. A spoveď je pre mňa súčasťou toho“, vysvetľuje. Ak z úst premiéra Fica opakovane počúvame, že na pomoc Ukrajine jeho vláda nedá „ani cent“, v doneckej oblasti v Slaviansku vzniklo rovno „slovenské a žiadne iné“ humanitárne centrum. Nie z vládnych centov, ale z darov jednotlivcov – občanov toho istého Slovenska, ktorého premiérom je Robert Fico, i zo susednej Českej republiky. Ak by sa Ukrajinci mali riadiť podľa toho „v núdzi poznáš priateľa“, mali by poriadnu dilemu: Slovensko je po premiérskej línii ich nepriateľom, no ľud, od ktorého pochádza aj moc jedného predsedu vlády, Ukrajincom pomocnú ruku podáva. Ako to vyzerá na tváre miesta – v spomínanom Slaviansku, kde je už od Vianoc pre miestnych postihnutých Putinovou vojnou aj „Slovenské a žiadne iné humanitárne centrum“? Téma pre jeho dušu Antona Friča, svojho času spravodajského reportéra, ktorý sa upísal charite. „Je to miesto, kde ktokoľvek v núdzi nájde pomoc. Či už humanitárnu, ale aj psychologicko-duchovnú“, rozpráva Anton. „Je to rovnako miesto stretnutí, kde sa môžu stretnúť väčšie rodiny, nakoľko sa im to v malých bytíkoch nedá“, približuje humanitárny pracovník Frič. „Rovnako u nás nájdu pomoc pri evakuáciách ľudia z okolitách dediniek“, dodáva. V slovianskom „Slovenskom a žiadnom inom humanitárnom centre“ je aj sklad humanitárnej pomoci. „Ľudia tam nájdu veci nevyhnutné pre život“, uvádza Anton Frič. „Vnímam to aj tak, že každá pomoc Ukrajine pomáha prezidentovi Zelenskému a vláde jeho krajiny šetriť zdroje na to, aby dokázali poraziť Putina a jeho Rusko“, rozpráva Frič. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Dirigent a klavirista Martin Majkút pôsobí už bezmála dvadsať rokov v Amerike. Po štúdiu na University of Arizona sa presadil ako hlavný dirigent orchestrov v Oregone a následne aj jedného v New Yorku. S hudbou sa však spájajú aj jeho návraty na Slovensko. Počas jedného z nich navštívil aj reláciu Ide o nás, kde sme hovorili o hudbe a profesii, ktorá je pre mnohých opradená tajomstvom, ale aj spojená s množstvom utkvelých predstáv a predsudkov. 

- Koľko v priemere zarábajú Slováci a môžeme v tomto roku čakať reálny rast príjmov? - Aká je naša kúpna sila a aký drahý je náš život v porovnaní s inými krajinami Európy? - Sú na tom najhoršie rodičia s deťmi alebo single jednotlivci? - Aká je štruktúra výdavkov rodín a v čom to majú samostatne žijúci jednotlivci iné? - Aký potrebuje jednotlivec príjem, aby si mohol kúpiť byt na hypotéku a v ktorých regiónoch je to najľahšie? - Čo robiť a ako sa chrániť, ak rodine či jednotlivcom vypadne príjem? Nielen na tieto otázky odpovedá finančný analytik spoločnosti XTB Marek Nemky.