Podcasts about slovensk

Před dvaceti lety vyhrál na Slovensku volby Robert Fico a stal se poprvé premiérem. Je to období velmi poučné i pro Česko. Dalo by se to nazvat: Jak populisté vyhrávají volby, jak vládnou a jak jim v tom výrazně pomáhají demokratické politické strany.

Na prekvapivé komplikácie v HoReCa segmente upozorňuje šéf hotelierov. Slovenský cestovný ruch sa po pandémii postupne vracia do formy. Hotely hlásia rast záujmu zahraničných návštevníkov, pripravujú sa na zavedenie jednotnej európskej klasifikácie a vítajú vznik registra krátkodobých prenájmov. Podľa hotelierov je však čoraz ťažšie nájsť kvalifikovaných zamestnancov, mladí ľudia prichádzajú na trh práce s horšou jazykovou vybavenosťou a zamestnávateľov zaťažujú vysoké odvody aj rastúce náklady na pracovnú silu. „Kuchárov hľadáme mesiace, problémom sú aj odvody,“ hovorí Marek Harbuľák, prezident Asociácie hotelov a reštaurácií Slovenska. v relácii Umenie biznisu s Veronikou Vaňkovou. Celý rozhovor si vypočujete v podcaste.

Před dvaceti lety vyhrál na Slovensku volby Robert Fico a stal se poprvé premiérem. Je to období velmi poučné i pro Česko. Dalo by se to nazvat: Jak populisté vyhrávají volby, jak vládnou a jak jim v tom výrazně pomáhají demokratické politické strany.Všechny díly podcastu Názory a argumenty můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Hosťom Štefana Chrappu je spisovateľ Rastislav Puchala. Reč je o jeho novom románe Eloi Eloi... , v ktorom mapuje osudy rodiny Munkovcov. | Hosť: Rastislav Puchala (spisovateľ). | Moderuje: Štefan Chrappa. | Tolkšou Hosť sobotného Dobrého rána pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 8. hodine.

Uznávaná vedkyňa z Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied profesorka Barbara Ukropcová skúma pohybovú aktivitu a jej vplyv na našu kondíciu a zdravie, vrátane metabolizmu, pamäti, motoriky a celkovej fyzickej zdatnosti. Tvrdí, že pohyb je liek. Skúma aj vplyv nečinnosti na vznik vážnych ochorení. Hovoriť budeme aj o jej práci na špičkovom vedeckom pracovisku v Spojených štátoch amerických, o centre manažmentu obezity, ktoré funguje na jej pracovisku, o jej láske k umeniu, o spolupráci s manželom, s ktorým tvorí vedecký tím a aj o tom, prečo by vedec mal vidieť „za roh“. | Hostka: prof. Barbara Ukropcová (vedkyňa z SAV). | Moderuje: Kata Martinková. | Tolkšou Hosť sobotného Dobrého rána pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 8. hodine.

Témy: Aktuálna vnútropolitická situácia, aktuálne zahraničnopolitické otázky, personálne otázky, štátny rozpočet a iné; | Hostia: Roman Michelko (predseda poslaneckého klubu SNS v NR SR) a Viliam Karas (podpredseda KDH; exminister spravodlivosti SR). | Moderuje: Matej Baránek. | Diskusiu Sobotné dialógy pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 12:10.

„Vždyť Slovenská národní rada dokonce do dvou, nebo tří týdnů po amnestii připravila přehled o tom, jak masivně stoupla kriminalita, a jak hrozné věci se děly. Dokonce tito propuštění vězni přišli do Levic, a tam vyvraždili celou rodinu. To byl velmi brutální vstup do demokracie, a první krok byl prezidenta Havla jakožto absolutního (absurdního?) dramatika,“ říká slovenský spisovatel Gustáv Murín. 1. díl, 19.06.2026, www.RadioUniversum.cz

Majstrovstvá Európy v malom futbale sú za nami, no vášne okolo nich zďaleka neutíchajú. Do najnovšej epizódy podcastu Striedame! zavítal prezident Slovenského zväzu malého futbalu Peter Králik, ktorý sa v horúcom kresle nevyhol ani tým najtvrdším otázkam od moderátorov Jula a Muťa.Rozhovor ide poriadne do hĺbky a bez príkras odhaľuje finančné i organizačné zákulisie európskeho šampionátu v Bratislave, na ktorý zväz získal od štátu z verejných financií sumu presahujúcu 887-tisíc eur.Prečo sa vôbec malý futbal porovnáva so svetovými podujatiami v zjazdovom lyžovaní či v atletike? Aj to bola jedna z tém, pri ktorej musel prvý muž tohto športu u nás rázne vysvetľovať oprávnenosť pridelenej dotácie. Ako v podcaste sám zdôraznil, celkový rozpočet podujatia bol neporovnateľne vyšší a zväz niesol obrovské finančné riziko. „Do podujatia sme investovali ešte viac... Ešte viac ako raz toľko,“ uviedol Peter Králik ako jasný dôkaz, že zväz sa nespoliehal výhradne len na štátnu pokladnicu.Ďalšou mimoriadne kontroverznou témou, ktorá silno rezonovala medzi športovými fanúšikmi, bola obsadenosť tribún na niektorých zápasoch. Prezident zväzu musel čeliť ostrej konfrontácii s faktom, že kým bežní diváci si lístky platili, iní mali prístup zadarmo, a napriek tomu ostali niektoré miesta na štadióne neobsadené.Peter Králik však proti kritike argumentuje jasnými a overiteľnými číslami. Odhaľuje napríklad, že divácka návštevnosť v Bratislave bola o 60 % vyššia ako na predošlom šampionáte v Košiciach, a podrobne vysvetľuje, ako sa zväz popasoval s nákladmi na televízne prenosy, ktoré sa vysielali do desiatok krajín.Tento diel podcastu Striedame! je povinnosťou pre každého športového nadšenca, ktorý chce reálne pochopiť, ako v praxi funguje financovanie a marketing športových podujatí na Slovensku.

Počas jeho vlády dosiahla Veľká Morava najväčší rozmach. Svätopluk bol ambicióznym a pragmatickým panovníkom, ktorý mal takisto slabosti pre niektoré svoje záľuby. Ako sa ale žilo ľuďom v jeho ríši? Spoznajte život bežného človeka v období raného stredoveku. Ďuro Šimko vás zoberie na prehliadku Archeoskanzenu Oravský Podzámok v tejto epizóde V múzeu. | Archeoskanzen Oravský Podzámok. | Náučnú reláciu V múzeu s Ďurom Šimkom pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý piatok po 20. hodine.

V ďalšej časti seriálu Okno do sveta o spolupráci slovenských miest a obcí s partnermi v zahraničí, ktorý pripravuje redakcia RSI v spolupráci s Rádiom Regina navštívime slovenské Semerovo a moravský Šatov.

Hostia: Martin Hudcovský (ekonóm zo Slovenskej akadémie vied) a Tomáš Majerčák (ústavný právnik z Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach). | Verejný dlh Slovenska prekročil hranicu, pri ktorej musela vláda po prvý raz v histórii požiadať parlament o vyslovenie dôvery. Spustil to posun v desatinách percenta — Eurostat vlani v októbri vykázal slovenský dlh na úrovni 59,7 % HDP a krajina sa tým ocitla v najtvrdšom sankčnom pásme dlhovej brzdy. Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, schválený pred štrnástimi rokmi naprieč politickým spektrom, však musel najskôr vykladať aj Ústavný súd. Je dlhová brzda skutočnou poistkou proti zadlžovaniu, alebo len ústavnou formalitou, keď tá istá koaličná väčšina hlasuje o dôvere sebe samej? Aké konsolidačné kroky by museli prísť, aby sa Slovensko vrátilo pod sankčný prah? A čo dnešné hlasovanie reálne mení na trajektórii verejných financií z pohľadu Bruselu, ratingových agentúr či voličov? | Vláda musela pre vysoký dlh žiadať o dôveru. | Moderuje: Soňa Mačor Otajovičová. | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Šiestykrát štartujeme projekt Rádio Slovensko Slovensku. Čo sa nám podarilo za uplynulých päť rokov? Odpovie Roland Kyška z nadácie Ľudia ľuďom, ktorá s Rádiom Slovensko na projekte participuje. Atlétka Emma Zapletalová sa s moderátormi Gabikou Angibaud a Richardom Dedekom rozpráva o športe, jej príprave, ako aj o ďalších témach zo svojho života. Blíži sa leto a s ním trávime viac času na slniečku. Ako sa môžeme chrániť pred slnečným žiarením? Čo je to spf a ako konkrétne číslo chráni kožu? Nielen o najčastejších prehreškoch v opaľovaní, o častých mýtoch či soláriách porozpráva dermatológ Juraj Hegyi. Svetoznáma slovenská tatérka Ivana Beláková, ktorá svojím spôsobom prepísala históriu umenia, je jedinou ženou na svete, ktorej tetovanie uznali umeleckí kritici v Ríme za súčasné výtvarné umenie a je zapísaná do tamojšieho múzejného katalógu. Najčastejším klientom pre cestovné kancelárie sú rodiny s deťmi. Ako aktuálne vyzerá rebríček najobľúbenejších destinácií? Odpovie Ľudmila Masariková, prvá žena na čele Slovenskej asociácie cestovných kancelárií a agentúr (SACKA). | Hostia: Roland Kyška, Emma Zapletalová, Juraj Hegyi, Ivana Beláková, Ľudmila Masariková. | Moderujú: Gabika Angibaud a Richard Dedek. | Počúvajte rozhovory s našimi hosťami v programe Dobré ráno, Slovensko! každý pracovný deň po 8:20. Hosť DRS pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Hudba je jeho životom... Marián Kittner vyrastal v muzikantskej rodine, no popri hudbe sa venuje aj civilnému povolaniu obchodného riaditeľa. Má tri maturity, dve vysoké školy a kompozíciu študoval i súkromne. Ako vzniká jeho hudba, čo ho inšpiruje a ako sa mu spolupracuje s Mucha Quartet alebo zborom Magnificat? Aj o tom povie viac v Nočnej pyramíde o 22:20 so Zuzanou Šebestovou. | Hosť: Marián Kittner (skladateľ, dirigent, aranžér, organista a zbormajster). | Moderuje: Zuzana Šebestová. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

S boxermi vyrastala odmalička a rodinná chovateľská tradícia sa napokon stala aj jej vlastnou cestou. Kristína Vaňochová je členkou dozornej rady Slovenského boxer klubu a národnou rozhodkyňou pre exteriér psov spomínaného plemena. V rozhovore nám ho predstavila bez stereotypov a prezradila, čo všetko obnáša zodpovedný chov aj rozhodovanie vo výstavnom kruhu. | Hosť: Kristína Vaňochová. | Moderuje: Miroslav Čief. | Talkshow Hosť Rádia Regina Západ pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Regina Západ, RRZ.

Epstein Files jsou podle slovenského nezávislého novináře Jakuba Pohle největší skandál, jaký svět zažil. Obchodování s lidmi, zneužívání nezletilých, finanční kriminalita, špionáž a to všechno sahá do nejvyšších kruhů světové politiky a veřejného života. Jakub Pohle strávil analýzou odtajněných dokumentů stovky hodiny. Hledal v nich slovenské stopy a společně s BBCnatočil rozhlasový dokument o roli Nadi Marcinkové, slovenské pilotky, která byla 7 let hlavní přítelkyní Jeffreyho Epsteina. Jakuba Pohle si do Odposlechu pozvala Zuzana Šotová.

Piate božie prikázanie hovorí: Nezabiješ! Rovnako sa volá aj ostatný román Ivany Havranovej - spisovateľky, scenáristky a novinárky, ktorá pozná bolesť aj nektár života. Počúvajte Nočnú pyramídu so Stanom Ščepánom. | Hostka: Ivana Havranová (spisovateľka a scenáristka). | Moderuje: Stano Ščepán. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Hostia: Samuel Spáč (politológ z Univerzity Komenského v Bratislave) a Václav Hřích (riaditeľ výskumnej agentúry AKO). | Prezident Peter Pellegrini má za sebou polčas svojho mandátu. Počas uplynulých dvoch rokov sa pomerne dynamicky vyvíjali jeho vzťahy nielen s koalíciou ale aj opozíciou. Hlava štátu vo svojej predvolebnej kampani avizovala nadstraníckosť a záujem o problémy občanov. Prezident tiež vrátil niekoľko zákonov a kritizuje aj takzvané „legislatívne prílepky“. Podarilo sa mu v uplynulých rokoch splniť svoje sľuby? Dá sa očakávať už teraz jeho prípadná opätovná kandidatúra a ktorý politický tábor je pri jeho podpore najdôležitejší? | Polčas mandátu prezidenta. | Moderuje: Juraj Jedinák. | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Hostia: Juraj Ferko (psí kouč a prevádzkovateľ hotela pre psy), Marián Jargaš (vedúci odboru ochrany spotrebiteľa SOI) a Michaela Matušková (hovorkyňa ŠPaVS ). | Čaká vás dovolenka na mieste, kde nie sú vítaní domáci miláčikovia? Ako vyzerá ideálna náhradná starostlivosť pre psov a mačky? Ako fungujú zvieracie hotely a aké pravidlá treba dodržať? Kto kontroluje ich kvalitu? Zistíme s Norou Gubkovou, v tejto epizóde Kontaktov. | Domáce zvieratá v lete. | Moderuje: Nora Gubková; | Kontakty pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. V premiére v pondelok až štvrtok po 20. hodine v Rádiu Slovensko.

Máte doma vlastnoručne vyrobenú vtáčiu búdku? Ešte stále ju môžete prihlásiť do súťaže Naj búdka Slovenska 2026 a tie najzaujímavejšie si môžu nájsť miesto na Búdkovom chodníku lásky, či pri Pamätníku búdkového stromu Slovenska. Jej autorom a manažérom je Ján Šranko. Kedysi chcel byť ornitológom, dnes vtáky fotografuje a pomáha pre ne budovať nové príbytky. Jeho vášeň k foteniu prerástla Slovensko a je aj organizátorom medzinárodných fotografických súťaží. Povedal nám o fotografovaní, vtáctve, búdkových kuriéroch, ale aj o tom, ako môže jedna vlastnoručne vyrobená búdka pomôcť prírode. | Hosť: Ján Šranko. | Moderuje: Michal Herceg. | Talkshow Hosť Rádia Regina Západ pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Regina Západ, RRZ.

Za sebou má roky štúdia, služby na záchranke, operácie mozgu a zahraničné stáže od Japonska po New York. Na konte má aj prestížny titul FEBNS – európsku atestáciu z neurochirurgie a to vôbec ako najmladší na Slovensku. Amerických kolegov učil metódu, ktorú zaviedli v Ružinove a pritom z neho, podľa predmetu štúdia, najskôr ani lekár nemusel byť. Prečo dal pred klavírom a športom prednosť medicíne? Povedal nám neurochirurg Kristián Varga. Keďže nežije iba medicínou, vo voľnom sa okrem rodiny venuje hudbe, reč bude aj o jazze a dokonca o triatlone, ktorý ho svojho času priviedol až do slovenskej reprezentácie a plávaní, ktoré trénoval. | Hosť: Kristián Varga. | Moderuje: Hana Rapantová. | Talkshow Hosť Rádia Regina Západ pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Regina Západ, RRZ.

Hostia: Ingrid Kosová (poslankyňa NR SR; Progresívne Slovensko) a Zdenko Svoboda (poslanec NR SR; Hlas-SD). | Rezort školstva predloží v najbližších dňoch do medzirezortného pripomienkového konania legislatívu, ktorá sprísni prístup detí na sociálne siete. Veková hranica má byť stanovená na 16 rokov, podobne ako v niektorých krajinách v zahraničí. Veľkou témou je aj samotný obsah na internete, ku ktorému majú deti momentálne prakticky neobmedzený prístup. Bude podobná legislatíva o niekoľko rokov vo svete bežnou praxou? Ako vieme deti efektívne chrániť pred nástrahami a kladieme dostatočný dôraz na prevenciu a vzdelávanie v oblasti moderných technológií? | Limity pre sociálne siete. | Moderuje: Soňa Mačor Otajovičová. | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

„Nebuďme pohltení samozrejmosťou, začnime oceňovať, čo všetko dobré a pozitívne sa deje v našom živote,“ hovorí klinický psychológ a teológ Radoslav Naď. Pracoval v Odbornom liečebnom ústave na Prednej Hore a vo svojej profesijnej praxi v Brezne dnes spája starostlivosť s ľudským prístupom, psychológiu s vierou a zaoberá sa viacerými druhmi terapií. Viac porozpráva Sandre Vychlopenovej v tejto epizóde Nočnej pyramídy. | Hosť: Radoslav Naď (klinický psychológ a teológ). | Moderuje: Ľudovít Jakubove - Mravec. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Hosť: Terézia Rosenbergerová (hlavná odborníčka Ministerstva zdravotníctva pre detskú psychiatriu). | Počas dlhých letných dní trávia deti a tínedžeri viac času vonku s kamarátmi. Pre rodičov to často znamená otázky, obavy aj neistotu. Koľko slobody deťom dopriať a kde nastaviť hranice? Ako budovať dôveru bez neustálej kontroly a čo robiť, keď sa dohody nedodržiavajú? Aj o tom sú Kontakty s Lukášom Manom. | Nastavené pravidlá - dieťa - rodič. | Moderuje: Lukáš Mano; | Kontakty pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. V premiére v pondelok až štvrtok po 20. hodine v Rádiu Slovensko.

Hosť podcastu: ANNA POKORNÁ, vydavateľstvo Slovenský spisovateľ Rozoberáme prvý zo šiestich psychologických románov Agathy Christie, ktoré napísala pod pseudonymom Mary Westmacottová – Nedokončený portrét. Prečo si zvolila tento pseudonym a kedy ho čitatelia, verejnosť odhalili? Aké boli ohlasy na romány pod pseudonymom? O čom je Nedokončený portrét a prečo sa považuje za autobiografickejší ako jej vlastný životopis? Super obálku už ocenili aj dediči Agathy Christie - kto je jej autorom? Bude sa pokračovať vo vydávaní jej ďalších psychologických románov? Podcast pripravil Milan Buno. 

Politici vnímajú, že nejdeme dobrým smerom, ale sledujú už iba svoje stranícke záujmy. Ich horizontom je opätovné zvolenie a voličov naučili na nárokovú mentalitu, tvrdí šéf AZZZ Rastislav Machunka. Zrušenie 13. dôchodku i energopomoci. Redukcia sociálneho štátu, ale aj zníženie daňového bremena pre podnikateľov. To sú riešenia zamestnávateľov, ktoré by mali priniesť reštart ekonomiky a bez ktorých nás čaká neslávne známa “grécka cesta.”Slovenská ekonomika prešľapuje na mieste a namiesto reálnych reforiem čelí toxickému kokteilu zvyšujúcich sa daní či odvodov. Vláda napriek rastúcemu štátnemu dlhu vôbec na sebe nešetrí a namiesto reálnych riešení ponúka pompézne zabalené nič. Súčasné prorastové opatrenia vlády sú totiž tak podľa odborárov, ako aj zamestnávateľských zväzov len slabou náplasťou na dlhodobo chradnúce podnikateľské prostredie.Hoci ministerstvo financií hlási mierne lepšie čísla za vlaňajší deficit, prvé mesiace tohto roka ukazujú, že prepad výberu daní ako aj rastúce vládne výdavky pokračujú. Zamestnávatelia preto prichádzajú s vlastným zoznamom riešení kde dominuje zrušenie transakčnej dane, ale témou sa stáva i zlý demografický vývoj, nízka produktivita práce ako i odchod mladých mozgov, kapitálu i firiem do zahraničia.Podľa AZZZ sa politici napriek zlej situácií nedokážu vzdať svojho populizmu, štát rezignoval na efektivitu verejnej správy a bremeno prenáša výhradne na plecia pracujúcich a firiem. V hre o Slovenska sa tak podľa národnej banky reálne ocitá už aj negatívne povestná “grécka cesta.”Ráno Nahlas s prezidentom Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislav Machunka. Pekný deň a pokoj v duši želá Braňo Dobšinský.

Jedna z prvých vecí, ktorá mi napadla, keď som videla tému najnovšej knihy Petra Gettinga Studne mútne, tému umeleckej kolaborácie počas slovenského štátu, bola: niekedy treba do stojatých vôd kolektívnej pamäti poriadne pankáčsky zrúknuť. Pankáč, spisovateľ a publicista Peter Getting, strávil roky v archívoch a napísal knihu o známych spisovateľoch, ktorí písali veľkú literatúru a zároveň legitimizovali režim, ktorý poslal tisíce ľudí do koncentračných táborov. V najnovšej epizóde vám prinášame záznam zo živého nahrávania podcastu Dejiny na knižnom festivale BRaK. Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s Petrom Gettingom o tom, kto a prečo kolaboroval, a kde sa začína a kde sa končí hranica medzi pasívnym prispôsobením sa a aktívnou kolaboráciou. Tento podcast vzniká vďaka podpore JUDr. Daga Vaškora, zberateľa, fanúšika histórie, fanúšika nášho podcastu. Ďakujeme za podporu. Na výrobe tejto relácie spolupracovali Tomáš Rybár a Michal Jurík. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

Polovica mája bola na dlhopisových trhoch nervózna. Japonské, britské aj americké štátne dlhopisy sa predávali tak rýchlo, že analytici hovoria o návrate „bond vigilantes" – investorov, ktorí v deväťdesiatych rokoch dokázali prinútiť vlády k disciplíne tým, že prestali kupovať ich dlh. Na vyspelých trhoch to investori vidia v reálnom čase. Na Slovensku nie. Slovenské domácnosti držia v dlhopisoch už vyše 5 miliárd eur – trojnásobok oproti roku 2015. Lenže 74 percent z päťsto aktívnych emisií sa neobchoduje na žiadnej burze. Žiadna cena, žiadny rating, často ani konsolidovaná závierka materskej skupiny. Investor si kúpi dlhopis a odteraz mu ostáva len veriť. Šéfredaktor TRENDU Ronald Ižip rozoberá, ako sa v tomto prostredí orientovať – a prečo prospekt emitenta často povie menej, než by ste čakali.

Martin Kaigl si svoje povolanie vysnil už ako chlapec, zrejme aj preto študoval žurnalistiku. Dnes je neodmysliteľnou súčasťou športovej redakcie Slovenského rozhlasu, dokonca v nej zastáva post zástupcu šéfa. Aj tentorok bude v Rádiu Slovensko pokrývať Majstrovstvá sveta vo futbale. S Katou Martinkovou hovorí aj o jeho synovi, ktorý mu nedovolí dlho spať, o letách u svojej starej mamy, o kolkoch, ktoré hrával a aj o varení, ktoré je jeho obľúbenou činnosťou. | Hosť: Martin Kaigl (športový redaktor a reportér). | Moderuje: Kata Martinková. | Tolkšou Hosť sobotného Dobrého rána pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 8. hodine.

Témy: Europolitika, domáca politika, kultúrno – etické otázky, Ukrajina a slovensko- maďarské vzťahy. | Hostia: Monika Beňová (europoslankyňa za Smer-SD) a Miriam Lexmann (europoslankyňa za KDH). | Moderuje: Matej Baránek. | Diskusiu Sobotné dialógy pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 12:10.

1. Úroky hypoték sa v dôsledku vojny na Blízkom východe postupne vracajú na 4 percentá 2. Do ďalšieho tunela na severnej D1 sa viac hodí raziaci stroj, hovorí manažér Budimexu 3. Štát donúti majiteľov áut k plateniu PZP. Poisťovne získajú milióny eur 4. Kým Migaľ hľadá slovenského Steva Jobsa, Kaliňák sa zamotal v číslach

Hosťom epizódy je Pavol Kosnáč z DEKK Inštitútu, ktorý sa venuje sociálnej súdržnosti, náboženstvám, kultom, extrémizmu, paramilitárnym skupinám a tomu, čo drží spoločnosť pokope.Rozprávali sme sa o Slovenských brancoch, sektách, registrovaní cirkví, súdnom znalectve, vojne, patriotizme, polarizácii, sociálnych sieťach aj o tom, prečo ľudia často radšej patria do komunity, než aby hľadali pravdu.Ak sa vám epizóda páči, necenzurovaná verzia s otázkami od patreonov (o 23 minút dlhšia) je na:

Majstrovský titul vo Švédsku, stabilné výkony a sezóna, v ktorej patril k najlepším hráčom. Hosťom podcastu Góly z bufetu bol slovenský útočník Oliver Okuliar, ktorý v uplynulom ročníku dokráčal až na samotný vrchol. Moderátori Marek Marušiak a Tomáš Prokop s ním rozobrali cestu za majstrovskou trofejou, analýzu vlastných chýb aj zákulisie emotívneho zápasu proti Česku na MS.Slovenský útočník vstupoval do sezóny na severe Európy s rešpektom, čo so sebou prinieslo aj obavy z náročnej a defenzívne ladenej ligy. Rýchla adaptácia a pochopenie herného systému si vyžadovali dôslednú prácu a neustálu komunikáciu so spoluhráčmi a trénermi. Oliver Okuliar v rozhovore vysvetľuje, že práve taktická vyspelosť a detailné spoznanie súperov boli jednými z najväčších výziev, keďže švédske tímy si legionárov vyberajú veľmi precízne a očakávajú od nich okamžitú kvalitu.Záver sezóny v podobe MS v hokeji tento jeho rast len potvrdil. Náročné duely preverili vnútornú silu celého tímu. Zápas proti Čechom priniesol mimoriadne kvalitný hokej plný dominantných momentov, ale aj obrovskej frustrácie. Neuznané fauly, provokácie súperov a prehra v kľúčovom súboji o dôležité body boli vyústením emóciami nabitého derby, z ktorého sa tím musel rýchlo otriasť.„Je to taká naša slovenská mentalita, že sme začali hľadať vinníka v rozhodcoch. Na druhej strane však nie je možné, aby sme s 38 strelami a s takou hernou prevahou nemali ani jednu presilovku,“ zdôraznil slovenský útočník, pričom za kľúč k vlastnému napredovaniu označil aj neustálu sebakritiku.Oliver Okuliar sa rozrozpával aj o možnom návrate do zámoria a myšlienkach na NHL. Aj to však podľa neho patrí k realite hokejového vývoja a k dôležitosti zvoliť si správne pôsobisko. „V Amerike je to fakt veľký biznis a aj veľká politika. Tak som si zvolil Švédsko, ale primárne to nebolo o peniazoch. Klamal by som však, keby som povedal, že by som si tam ešte nechcel zahrať,“ vysvetlil úprimne svoje priority.Treba dodať, že letná príprava sa po jednej z najdlhších sezón pre slovenského reprezentanta aktuálne začína a priestor popri naberaní kondície a tréningoch zručností dostáva aj mentálny oddych. Pútavá diskusia v podcaste Góly z bufetu sa tak nesie v duchu hodnotenia prelomových mesiacov a procesu, ktorý ho posunul do pozície lídra pripraveného preberať na seba najvyššiu zodpovednosť.Najnovšia epizóda podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk tak ponúka autentický pohľad do zákulisia mysle elitného hokejistu, odhaľuje detaily jeho analytickej práce na ľade a pripomína, aké tenké sú hranice medzi obrovským odhodlaním, emóciami na medzinárodnej scéne a tvrdou drinou za oponou najvyšších európskych súťaží.

1. Slovenský priemysel brzdia drahé energie, neistota aj slabší dopyt 2. Európa zaostáva, lebo sa bojí prepúšťať 3. Vláda o stave portálu Slovensko.sk nerokovala, posudok NBÚ Migaľ spochybňuje 4. Trumpovci rozbiehajú developerské projekty po celom svete, konflikty záujmov pribúdajú

Titanic sa nepotopil, ľudia neboli na Mesiaci, Zem je plochá no a krv zaočkovaných je Mor. To fakt? Kam sme sa to dostali a prečo? Kde zmizli časy vedy, racionality a preukázateľných faktov? Ako zlomiť moc konšpirácií a akú víziu pre Slovensko ponúka Slovenská akadémia vied? Nemyslím si, že naše deti sa musia mať horšie. Chce to odvahu, nie zotrvačnosť. Hovorí šéf SAVŠpičkoví vedci zo Slovenskej akadémie vied dokázali bezpečnosť vakcín, ich štúdia prešla najprísnejším medzinárodným sitom, no zo sociálnych sietí sa na nás valia bludy o nebezpečnej krvi zaočkovaných, neoverených experimentálnych vakcínach meniacich našu DNA či o údajnej hrozbe chemtrails a plochej zemi. V susednom Česku pritom už zaznamenali fatálny následok antivaxerských konšpirácií, keď na záškrt zomrelo trojročné neočkované dieťa.Spoločenskí vedci hovoria o dobe postpravdy, v ktorej už fakty prestávajú hrať prakticky akúkoľvek rolu a varujú pred anómiou, teda rozkladom spoločnosti, ktorá sa nebude vedieť dohodnúť nielen na tom, kam ideme a čo chceme, ale nedokáže sa už zhodnúť ani na realite, v ktorej tu my všetci spolu žijeme.Nový šéf SAV upozorňuje, že ak štát neprestane tolerovať stredoveké bludy a nezačne vedu brať ako strategickú prioritu Slovenska, odchod mozgov z krajiny sa zmení na nezvratný exodus. Veda nemôže byť apolitická, hlas vedcov tu musí zaznieť oveľa silnejšie, tvrdí Martin Venhart. Akadémia momentálne pracuje i na komplexnej vízii pre Slovensko, otázkou však zostáva, či jej bude mať ešte kto načúvať.Sledujete Ráno Nahlas, dnes s predsedom SAV Martinom Venhartom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Bifľovanie poučiek končí. Vedeli ste, že slovenské deti na druhom stupni prestávajú rozumieť číslam a realite rozpočtov? Dospelým to nejde o nič lepšie. Pozrite si, ako bezplatný program FinQ rúca detské ilúzie o peniazoch a učí ich finančnú gramotnosť cez príbehy kráľov či cenu medu. Školy sa môžu zapojiť len do 10. júla 2026!

Titanic sa nepotopil, ľudia neboli na Mesiaci, Zem je plochá a krv zaočkovaných je Mor. To fakt? Kam sme sa to dostali a prečo? Kde zmizli časy vedy, racionality a preukázateľných faktov? Ako zlomiť moc konšpirácií a akú víziu pre Slovensko ponúka Slovenská akadémia vied? Nemyslím si, že naše deti sa musia mať horšie. Chce to odvahu, nie zotrvačnosť. Hovorí šéf SAVŠpičkoví vedci zo Slovenskej akadémie vied dokázali bezpečnosť vakcín, ich štúdia prešla najprísnejším medzinárodným sitom, no zo sociálnych sietí sa na nás valia bludy o nebezpečnej krvi zaočkovaných, neoverených experimentálnych vakcínach meniacich našu DNA či o údajnej hrozbe chemtrails a plochej zemi. V susednom Česku pritom už zaznamenali fatálny následok antivaxerských konšpirácií, keď na záškrt zomrelo trojročné neočkované dieťa.Spoločenskí vedci hovoria o dobe postpravdy, v ktorej už fakty prestávajú hrať prakticky akúkoľvek rolu a varujú pred anómiou, teda rozkladom spoločnosti, ktorá sa nebude vedieť dohodnúť nielen na tom, kam ideme a čo chceme, ale nedokáže sa už zhodnúť ani na realite, v ktorej tu my všetci spolu žijeme.Nový šéf SAV upozorňuje, že ak štát neprestane tolerovať stredoveké bludy a nezačne vedu brať ako strategickú prioritu Slovenska, odchod mozgov z krajiny sa zmení na nezvratný exodus. Veda nemôže byť apolitická, hlas vedcov tu musí zaznieť oveľa silnejšie, tvrdí Martin Venhart. Akadémia momentálne pracuje i na komplexnej vízii pre Slovensko, otázkou však zostáva, či jej bude mať ešte kto načúvať.Sledujete Ráno Nahlas, dnes s predsedom SAV Martinom Venhartom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

„Diplomatický post nemá byť odmena za zlyhanie v politickej sfére. Slovenská diplomacia prežíva obdobie úpadku, neprihliada sa na dlhodobý záujem štátu a na to, aby nás reprezentovali kvalifikovaní ľudia”, tvrdí Miroslav Wlachovský, bývalý šéf diplomacie. “Berie sa to ako politické trafiky a riešenia koaličných problémov a nedbá sa na to, ako vyznieme vo vzťahu k našim partnerom“, dodáva.Vojna na Ukrajine vstupuje do ďalšej z rozhodujúcich fáz. Prezident Volodymyr Zelenskyj priznal zákulisné kontakty s ruským oligarchom Romanom Abramovičom, európski lídri predstavili Putinovi nový mierový plán a Brusel zároveň pripravuje už 21. balík sankcií proti Rusku. Európa tvrdí, že cesta k mieru vedie cez tlak na Moskvu. Otázkou však zostáva, či sa skutočne približujeme k ukončeniu vojny, alebo len k jej ďalšej fáze.Aj slovenská diplomacia čelí ostrým sporom. Nominácie Petra Kmeca a Miroslava Radačovského na veľvyslanecké posty vyvolali kritiku opozície, ktorá hovorí o politických trafikách a poškodzovaní mena Slovenska v zahraničí. Namiesto deklarovanej diplomacie na štyri svetové strany tu máme mať „hanbu na všetky strany“.Rodí sa šanca na mier na Ukrajine? A v akej kondícii je dnes slovenská zahraničná politika? - témy pre bývalého šéfa slovenskej diplomacie Miroslava Wlachovského.Pripravil Jaroslav Barborák.

„Diplomatický post nemá byť odmena za zlyhanie v politickej sfére. Slovenská diplomacia prežíva obdobie úpadku, neprihliada sa na dlhodobý záujem štátu a na to, aby nás reprezentovali kvalifikovaní ľudia”, tvrdí Miroslav Wlachovský, bývalý šéf diplomacie. “Berie sa to ako politické trafiky a riešenia koaličných problémov a nedbá sa na to, ako vyznieme vo vzťahu k našim partnerom“, dodáva.Vojna na Ukrajine vstupuje do ďalšej z rozhodujúcich fáz. Prezident Volodymyr Zelenskyj priznal zákulisné kontakty s ruským oligarchom Romanom Abramovičom, európski lídri predstavili Putinovi nový mierový plán a Brusel zároveň pripravuje už 21. balík sankcií proti Rusku. Európa tvrdí, že cesta k mieru vedie cez tlak na Moskvu. Otázkou však zostáva, či sa skutočne približujeme k ukončeniu vojny, alebo len k jej ďalšej fáze.Aj slovenská diplomacia čelí ostrým sporom. Nominácie Petra Kmeca a Miroslava Radačovského na veľvyslanecké posty vyvolali kritiku opozície, ktorá hovorí o politických trafikách a poškodzovaní mena Slovenska v zahraničí. Namiesto deklarovanej diplomacie na štyri svetové strany tu máme mať „hanbu na všetky strany“.Rodí sa šanca na mier na Ukrajine? A v akej kondícii je dnes slovenská zahraničná politika? - témy pre bývalého šéfa slovenskej diplomacie Miroslava Wlachovského.Pripravil Jaroslav Barborák.

Podnikatelia zostávajú podľa odborníkov jedným zo základných pilierov fungujúcej ekonomiky. Aj preto patrí ich podpora dlhodobo medzi priority Slovenskej sporiteľne a EY. V podcaste Prečo práve oni? hovorili zástupcovia oboch firiem nielen o stave podnikateľského prostredia na Slovensku, ale aj o tom, prečo je dnes dôležité podporovať startupy, kvalitných founderov a firmy postavené na hodnotách.Člen predstavenstva Slovenskej sporiteľne Marek Sásik označil podnikanie za „chrbtovú kosť ekonomiky“. Podľa neho práve podnikatelia prinášajú nápady a premieňajú ich na produkty či služby, ktoré vytvárajú hodnoty pre krajinu.Aj EY podľa vedúceho partnera na Slovensku Mariána Bíža dlhodobo vníma podnikateľov ako kľúčovú súčasť rozvoja krajiny a prostredníctvom súťaže EY Podnikateľ roka aktívne podporuje podnikateľské prostredie na Slovensku. Práve preto firma už roky stojí za touto iniciatívou, ktorá podľa neho vytvorila silnú komunitu podnikateľov ochotných zdieľať skúsenosti a inšpirovať sa navzájom.Obaja hostia sa zhodli, že slovenské firmy sú dnes výrazne profesionálnejšie než pred desiatimi či dvadsiatimi rokmi. Lepšie finančne riadia svoje podniky, rastie kvalita manažmentu aj dôraz na firemnú kultúru.Zároveň však upozorňujú, že aktuálne podnikateľské prostredie firmy nevnímajú ako veľmi priaznivé. Podľa Mariana Bíža je citeľný vyšší počet podnikateľov, ktorí odkladajú investície, spomaľujú expanziu alebo zvažujú presun aktivít mimo Slovenska.Podľa Mareka Sásika slovenské firmy za posledné roky opakovane ukázali schopnosť adaptovať sa aj v náročných obdobiach - od covidu cez infláciu až po geopolitické zmeny. A práve odolnosť podnikateľov považuje za jednu z najväčších inšpirácií.Rozhovor tak nebol len o číslach či ekonomike, ale aj o tom, že podnikanie na Slovensku stojí čoraz viac na komunite, hodnotách a schopnosti vydržať aj v menej priaznivých časoch.Podcast Prečo práve oni? a tento článok vám prináša  ⁠⁠⁠spoločnosť EY⁠⁠⁠. Pravidlá spolupráce medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť v  ⁠⁠⁠tomto odkaze⁠⁠⁠. 

Slovenský soud projednává jeden z největších korupčních případů v novodobé historie země. Mezi obžalovanými v kauze Očistec je i místopředseda parlamentu a někdejší policejní prezident Tibor Gašpar (Směr), který měl přijímat pokyny od podnikatele Norberta Bödöra, mimo jiné přítele premiéra Roberta Fica (Směr). „Bödör měl podle obžaloby dávat příkazy, jak má policie konat v jednotlivých kauzách,“ popisuje v Interview Plus Zuzana Petková, šéfka nadace Zastavme korupciu.

Kým Európa postavila kryptobiznis pod prísny licenčný režim MiCA, USA za Trumpa otvorili dvere kryptu dokorán. Päťsto firiem sa zmenilo na šesť licencovaných. To je v skratke to, čo európska regulácia kryptomien MiCA urobila so slovenským kryptotrhom od začiatku tohto roka. „Investujte maximálne toľko, koľko si môžete dovoliť stratiť, upozorňuje Daniel Ďuriač, hlavný metodik regulácie z oddelenia kryptoaktív a inovácií Národnej banky Slovenska. V rozhovore viac o tom, že s kryptoaktívami má priamu skúsenosť viac ako desať percent dospelých Slovákov a vysvetľuje podrobnosti, čo prináša európska regulácia na domáci finančný trh. Napríklad Poľsko dodnes nemá schválený implementačný zákon a tamojší podnikatelia žiadajú o licencie v iných členských štátoch, vrátane Slovenska. Ponúka aj širší pohľad na vývoj kryptoaktív vo svete a čo nová éra prináša v praxi. Podrobnosti si vypočujete v podcaste. Celý videorozhovor si môžete pozrieť aj na Youtube: https://www.youtube.com/watch?v=fIm2f93UnQU&t=43s

Slovenský soud projednává jeden z největších korupčních případů v novodobé historie země. Mezi obžalovanými v kauze Očistec je i místopředseda parlamentu a někdejší policejní prezident Tibor Gašpar (Směr), který měl přijímat pokyny od podnikatele Norberta Bödöra, mimo jiné přítele premiéra Roberta Fica (Směr). „Bödör měl podle obžaloby dávat příkazy, jak má policie konat v jednotlivých kauzách,“ popisuje v Interview Plus Zuzana Petková, šéfka nadace Zastavme korupciu.Všechny díly podcastu Interview Plus můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Parlament definitívne schválil rozsiahlu novelu zákona o cestnej premávke, nové dopravné predpisy, pravidlá parkovania a pre kurzy autoškoly majú začať platiť od septembra. Slovenských vodičov, chodcov aj používateľov elektrických kolobežiek po novom čakajú ďalšie zmeny v pravidlách cestnej premávky. Národná rada SR (NR SR) v utorok 2. júna 2026 definitívne schválila novelu zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, ktorú pred časom predložilo ministerstvo vnútra. Väčšina zmien má nadobudnúť účinnosť od septembra tohto roka, definitívne však treba počítať s tým, že zákon ešte čaká štandardný legislatívny proces po schválení v parlamente, teda podpis prezidenta a vyhlásenie v Zbierke zákonov. Nižšie vám uvádzame najdôležitejšie body, ktoré so sebou novela prináša.Otáčanie na svetelnej križovatkeJednou z najpraktickejších zmien je vypustenie všeobecného zákazu otáčania sa v križovatke s riadenou premávkou. Doteraz bol tento zákaz súčasťou § 22 ods. 4 písm. b). Po novom sa však toto znenie zo zákona stráca. V praxi to znamená, že vodič sa bude môcť otočiť aj na svetelnej križovatke, pokiaľ to situácia dovolí a zároveň to nebude zakazovať dopravná značka a neporuší pravidlá cestnej premávky iným spôsobom.Doterajší zákaz rezort vnútra označil za medzinárodne neštandardný. Po novom sa teda pravidlo mení. Otáčanie bude vo všeobecnosti možné, no správca cesty ho bude môcť na konkrétnom mieste zakázať štandardnou značkou znemožňujúcou otáčanie. Pre vodičov to podľa dôvodovej správy k predloženej novele znamená jednoduchšiu, logickejšiu a zrozumiteľnejšiu alternatívu v podobe umiestnenia zákazkovej značky priamo na danom mieste.Za extrémnu rýchlosť budú vyššie pokutyUž v minulosti sme vás informovali, že ministerstvo plánuje aj pomerne zásadným spôsobom zmeniť výšku sankcií za prekročenie rýchlosti. Zároveň viaceré médiá nedávno nesprávne informovali o novej výške pokút, ktoré mali začať platiť od 1. mája 2026 a boli previazané práve s touto novelou. To sa teraz skutočne stáva realitou. Novela totiž sprísňuje sankcie za výrazné prekročenie rýchlosti. Týka sa to prípadov, keď vodič prekročí povolenú rýchlosť v obci o viac ako 50 km/h alebo mimo obce o viac ako 60 km/h.Čo sa teda zásadne mení, je sankcia za najzávažnejšie prekročenie rýchlosti. V blokovom konaní sa pokuta pri prekročení rýchlosti v obci o viac ako 50 km/h alebo mimo obce o viac ako 60 km/h zvyšuje z dnešných 250 až 800 eur na 500 až 1 000 eur. Následne v riadnom konaní pôjde namiesto 500 až 1 000 eur o pokutu od 800 do 1 300 eur.V pešej zóne najviac 10 km/hZmena sa dotkne aj vozidiel, ktorým dopravné značenie umožňuje vjazd do pešej zóny. Po novom budú môcť jazdiť rýchlosťou najviac 10 km/h. Ide najmä o prípady zásobovania, rezidentov, komunálnych služieb alebo iných vozidiel, ktoré majú do pešej zóny povolený vjazd.Pre vodiča to znamená, že v pešej zóne už nebude stačiť len „ísť pomaly“. Zákon stanoví konkrétnu hranicu. V miestach, kde sa prirodzene pohybujú chodci, deti, cyklisti alebo turisti, má ísť o praktické zníženie rizika kolízií.Chodci nesmú vstupovať na priechod náhle ani so zníženou pozornosťouNovela upravuje aj správanie chodcov na priechode. Chodec nebude môcť vstúpiť na priechod náhle a zároveň nebude môcť používať telefón alebo podobné zariadenie takým spôsobom, ktorý znižuje jeho schopnosť sledovať situáciu v cestnej premávke.Zmyslom tejto úpravy nie je zobrať chodcom ochranu, ale jasnejšie pomenovať ich vlastnú zodpovednosť. Vodič bude musieť aj naďalej dávať pozor na priechody, no chodec sa nebude môcť spoliehať na to, že môže bez sledovania premávky vstúpiť priamo pred prichádzajúce vozidlo. Stále tak platí, že na Slovensku nemajú chodci absolútnu prednosť.Prísnejšie pravidlá pre elektrické kolobežkyJednou z najzásadnejších úprav novely je časť, ktorá rieši malé elektrické vozidlá, teda najmä elektrické kolobežky a podobné dopravné prostriedky. Po novom bude v cestnej premávke zakázané používať kolobežky s pomocným motorčekom alebo elektromotorom, ktoré umožňujú vyvinúť rýchlosť vyššiu ako 25 km/h.Schválená novela totiž zavádza do zákona pojem malé elektrické vozidlo. Pod túto kategóriu majú patriť práve elektrické kolobežky s pomocným motorčekom, ak ich elektromotor neumožňuje vyvinúť rýchlosť vyššiu ako 25 km/h. Zároveň sa medzi závažné porušenia pravidiel cestnej premávky dopĺňa používanie kolobežky alebo samovyvažovacieho vozidla, ktorého elektromotor umožňuje jazdu rýchlejšiu ako 25 km/h.Alkohol sa bude riešiť aj pri spolujazdcoch na niektorých vozidláchNovela zavádza aj toľkokrát zmienený zákaz alkoholu aj pre spolujazdcov v prípade motocyklov a viacmiestnych bicyklov. Týkať sa to má aj turistických atrakcií typu beerbike, kde sa viac osôb aktívne podieľa na jazde napríklad šliapaním, brzdením alebo ovplyvňovaním rovnováhy vozidla. V praxi to znamená, že zákon nebude riešiť iba vodiča, ale aj osoby, ktoré síce nesedia za volantom v tradičnom zmysle slova, no svojím správaním môžu ovplyvniť bezpečnosť jazdy.Objektívna zodpovednosť sa rozšíri, obce však nedostanú všetkoPolicajný zbor bude môcť cez objektívnu zodpovednosť držiteľa vozidla riešiť širší okruh porušení pravidiel cestnej premávky. Vládny návrh uvádzal napríklad rýchlosť, zákaz predchádzania, zákaz jazdy v protismere, povinnosť zastaviť na stopke alebo na červenú, zákaz otáčania a cúvania, zákaz státia, prejazd cez železničné priecestie v zakázanom čase či používanie telefónu počas vedenia vozidla.Z definitívne schválenej úpravy však podľa zverejnených dokumentov vypadlo rozšírenie pôsobnosti obcí pri objektívnej zodpovednosti. Obce tak majú naďalej využívať tento režim len pri parkovaní. Pre vodičov to znamená, že pri viacerých priestupkoch môže sankcia prísť držiteľovi vozidla bez toho, aby polícia priamo zastavila vodiča na mieste.Autoškoly čaká zmena, pri skupine B pribudne podmienka vzdelaniaNovela mení aj systém výcviku v autoškolách. Žiadateľ o vodičské oprávnenie má najskôr absolvovať teoretickú časť kurzu a skúšku z teórie. Až po jej úspešnom zvládnutí bude pokračovať v praktickej časti vodičského kurzu. Zavádza sa aj nová podmienka pre zápis do vodičského kurzu na skupinu B, ktorou má byť získanie aspoň nižšieho stredného vzdelania.Pre budúcich vodičov to môže znamenať dlhší a prísnejšie rozdelený proces získania vodičského preukazu. Zároveň sa tým má zvýšiť šanca, že žiak sadne za volant až po zvládnutí základných pravidiel cestnej premávky.Zmeny v parkovacej politike obcíSúčasťou schváleného návrhu je aj úprava parkovania v mestách a obciach. Nejde však priamo o zmenu zákona o cestnej premávke, ale časť novely, ktorou sa novelizuje zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, teda cestný zákon. Mení sa jeho § 6a, ktorý obciam umožňuje organizovať a regulovať platené parkovanie. Po novom sa spresňuje, že táto regulácia sa netýka iba krátkodobého parkovania, ale aj dlhšie trvajúceho státia, najmä rezidentského parkovania. Obce budú môcť vo všeobecne záväznom nariadení presnejšie určiť podmienky parkovacích kariet, ich územnú a časovú platnosť, počet oprávnení na jedného žiadateľa alebo jednu nehnuteľnosť, vzťah žiadateľa k vozidlu či k nehnuteľnosti, zľavy alebo pravidlá predčasného zrušenia parkovacieho oprávnenia.Novela prešla hlasmi koalície. Kedy začnú nové pravidlá platiť?Novela ešte nezačne platiť okamžite po hlasovaní v parlamente. Národná rada SR ju definitívne schválila v utorok 2. júna 2026, no zákon musí ešte podpísať prezident a následne musí vyjsť v Zbierke zákonov. Väčšina zmien má podľa schváleného znenia nadobudnúť účinnosť od 1. septembra 2026. To sa týka aj viacerých praktických zmien pre vodičov, napríklad prísnejších pokút za najvýraznejšie prekročenie rýchlosti či novej rýchlosti v pešej zóne. Časť úprav však môže mať inú účinnosť, preto bude pri konkrétnych povinnostiach rozhodujúce finálne vyhlásené znenie zákona.Novela prešla najmä hlasmi koalície. Zo 126 prítomných poslancov hlasovalo za návrh 78, proti boli dvaja a 46 sa zdržalo. „Za“ hlasovali prítomní poslanci klubov Smer-SD, Hlas-SD a SNS, pridali sa aj viacerí nezaradení poslanci. Opozičné kluby PS, KDH a SaS sa pri hlasovaní zdržali. V klube Slovensko hlasovali dvaja poslanci proti a ostatní prítomní sa tiež zdržali.

Jan Svěrák je úspešný filmový režisér. Za svoje diela už získal množstvo ocenení vrátane toho najvyššieho – Oscara. Film ho bavil od malička. Do kín práve prichádza jeho film Pět švestek (Päť slivák), ktorý sa odohráva na lodi a ktorého hlavnými hrdinami sú piati seniori a ich túžba ešte niečo zažiť. Priznáva, že seniorom začína byť aj on sám. Hovoriť budeme aj o jeho slávnom otcovi Zdeňkovi Svěrákovi, o jeho synoch, ktorí sú už tiež filmári, o jeho vzťahu k svojim štyrom vnúčatám, ale aj o tom, kde sa rád ocitne ako kapitán lode. | Hosť: Jan Svěrák (režisér). | Moderuje: Kata Martinková. | Tolkšou Hosť sobotného Dobrého rána pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 8. hodine.

Petra Tóth je šperkárka. Takmer 20 rokov oživuje vo svojej tvorbe slovenský folklór, históriu aj silné príbehy. Vytvorila projekt Vyšperkovaná cesta Slovenskom v rámci ktorého precestovala celú krajinu a vytvorila šperky, ktoré reprezentujú 25 slovenských regiónov. Z tohto projektu vznikla putovná výstava. Venuje sa aj projektom spojeným s našou kultúrou - otvorila pamätnú izbu rodičov Andyho Warhola v Mikovej a zachraňuje aj rodný dom Boženy Slančíkovej-Timravy.

Poslanec Sabó sa oženil. Je to však prvý ženích, pre ktorého chce predseda vlády napísať vykonávacie predpisy. Poslanec po päťročnej známosti uzatvoril zväzok so svojím partnerom a teraz žiada jeho potvrdenie na Slovensku, kde však sobáše gejov neuznávame. To však ani pre Sabóa, ani pre krajinu nie je konečná. Čo má dvojica Michal a Michal šancu dosiahnuť aj na základe rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie, opisuje v podcaste Dobré ráno v rozhovore s moderátorkou Janou Krescanko Dibákovou právnička, vedkyňa a pedagogička LUCIA BERDISOVÁ. Zoznam zvukov: TA3, TV JOJ Odporúčanie Už v piatok sa môžete tešiť na prírodné krásno. Čaká nás víkend otvorených parkov a záhrad. Predbežná predpoveď ukazuje, že by sme to mohli zvládnuť bez dažďa. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing See omnystudio.com/listener for privacy information.

Je golf športom len pre elitu? Tento mýtus už dávno neplatí! Prezident Slovenskej golfovej asociácie Michal Krnáč v Olympijskom videocaste vysvetľuje, že hra na menších ihriskách vás môže vyjsť len na 12 eur. Keď si to porovnáte s prenájmom ľadu na hokej, lyžovačkou či večerným bowlingom v meste, zistíte, že golf je dnes absolútne dostupný. Vypočujte si náš Olympijský videocast a zistite, prečo by ste mu mali dať šancu!Olympijské striebro Roryho Sabbatiniho v Tokiu bolo fantastickým historickým úspechom. Dokázali sme z neho však vyťažiť maximum? Michal Krnáč otvorene hovorí o tom, že sme mohli prilákať k tomuto športu ešte viac mladých ľudí.Rory Sabbatini však urobil pre našu krajinu obrovský kus práce a dodnes motivuje deti. Majú naši súčasní profíci šancu na ďalšiu olympiádu?Olympijský videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.Čo sa dozviete v rozhovore?či je golf lacnejší ako hokej a lyžovanieako získať osvedčenieako prilákať do golfu viac žienčo pomohlo popularite tohto športučo nás naučí golfkoho plánujú prilákať na naše ihriská

VYPLŇTE NÁŠ PODCASTOVÝ PRIESKUM: http://www.zabavavpodcastoch.sk/prieskum Dňa 13. augusta 1892 uverejnili hlavné noviny slovenského národného hnutia Národnie Noviny na svojej titulnej strane článoček s názvom Slovenské „siroty“, ktorý parafrázoval list štrnásťročného chlapca adresovaný rodičom. Chlapec, ktorého meno nebolo uvedené, mal byť jedným z pätnástich detí z obce Liptovská Lužná v Liptovskej stolici, ktoré ich rodičia dali na adopciu do rodín na Dolnej zemi hovoriacich po maďarsky. Ako sa v článku uvádza, v rozpore s deklarovaným cieľom zabezpečiť týmto deťom, pochádzajúcich z núdznych pomerov, lepšie životné podmienky a vzdelanie, sú podľa svedectva zneužívané a trápené. Citujem: „Chlapček píše, že ich tam nedali ani do školy, ani že ich neprijali za vlastných, ale že im je tak zle, ako im doma nikdy nebolo: telo jeho je od bitky počerneté, od kalvína pána svojho a ženy jeho nepočuje iba kliatbu a rúhanie Bohu a keď sa modlí ráno alebo večer, že sa mu vysmievajú a od veľkej biedy a nečistoty začali ho vši žrať..., moria ich hladom a prinútení sú kradnúť ovocie alebo kukuricu.“ Noviny citujú aj priamo z údajného chlapcovho listu: „Otec môj drahý a drahá mať moja, pre Pána Boha vás prosím vysloboďte ma z tohto cudzieho sveta, lebo na mne iba tá suchá koža visí od biedy, ja od žiaľu umrem za vami, ak neprídete po mňa, lebo ja som tá najopustenejšia sirota v tomto cudzom svete...“ Možno i na prekvapenie nepodpísaného autora tento krátky článok spustil lavínu pobúrenia a odporu vidieckeho obyvateľstva k štátnym i k stoličným úradom. Hoci uhorské štátne orgány preverovali pôvod tohto listu i skutočné podmienky takto adoptovaných slovenských detí na Dolnej zemi a neskôr sa snažili vyvracať rýchlo sa šíriace fámy, zdalo sa, že proti všeobecnej lavíne odporu sú úplne bezmocné. Slovenský vidiek zaplavil strach, rozhorčenie a krajná nedôvera k úradom. Celý prípad čoraz viac nadobúdal podobu a rozmery morálnej paniky, ktorá viedla až k nepokojom v troch slovenských obciach. Celý tento prípad a s ním súvisiaca panika sa zároveň stali silným argumentačným arzenálom vo vtedajšom politickom diskurze. Vystupujú z neho obvinenia z údajnej snahy o „odkresťančenie“ a pomaďarčenie slovenských detí, ale tiež spätné obvinenia proti panslávom, ktorí sa neštítia šíriť najodpornejšie fámy a dezinformácie. Čo sa teda dialo v hornouhorskej Liptovskej a Oravskej stolici na začiatku 90. rokov 19. storočia? A ako sa táto kauza podpísala na politickom zápase v ďalšom období? Počúvate podcast Dejiny. Som rád, že v štúdiu môžem privítať historika Ladislava Vorosa z HÚ SAV, ktorý sa aktuálne zaoberá práve výskumom politického diskurzu v prostredí vidieckeho obyvateľstva hovoriaceho po slovensky na prelome 19. a 20. storočia. Aj táto epizóda vychádza s podporou JUDr. Daga Vaškora, fanúšika histórie a podcastu Dejiny. Na výrobe tejto relácie spolupracovali Tomáš Rybár a Michal Jurík. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

V novej časti podcastu si vypočujete aj: - O čom je vojna v Iráne dnes? - Máme na Slovensku moc, ktorá nevládne? - Čo znamená bezobsažný vládny spor o Tarabu?

1. Vláda nás zase vynechala, tvrdia zamestnávatelia a odborári 2. Minister Tomáš znova pokúša s druhým pilierom 3. Slovenské elektrárne vlani zarobili takmer miliardu eur 4. Účtovnícke firmy naberajú viac špecialistov na AI ako audítorov