Podcasts about slovensk

Dnes k nám po rokoch zavítal opäť Tomáš Hudák. Kamarát, stand-up komik, spisovateľ a amatérsky historik a genealóg. Užívajte!Ak sa vám epizóda páčila a chcete vidieť viac, môžete si pozrieť necenzurovanú, takmer o 43 minút dlhšiu verziu s otázkami od našich patreonov na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠patreon.com/luzifcak⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠Alebo na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠herohero.co/luzifcak⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠Video môžete sledovať aj na našom Youtube⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠youtu.be/OSMbF6sc2dkNáš dnešný hosť je instagram.com/tomashudak/Prípadne nás môžete pozvať na kávu na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠buymeacoffee.com/luzifcak⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠Môžete nás podporiť aj kúpou Merchu ►►►⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠Luzifcak.com⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠Všetky dôležité odkazy nájdete aj na linku ►►►⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠luzifcak.bio.link⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠UPOZORNENIE: Toto je komediálny podcast dvoch komikov, ktorí sa niekedy viac a niekedy menej úspešne snažia každú situáciu premeniť na vtip a nenavádzajú nikoho na nič nesprávne. Všetko, čo je v ňom povedané, je humor a nemalo by byť brané doslova, alebo nebodaj vážne. Obsahuje vulgarizmy, satiru a zvieratá chované v zajatí. Akákoľvek podobnosť postáv z našich príbehov so živými je čisto náhodná. Sledujte len po dovŕšení dospelosti alebo so súhlasom rodičov. V prípade výpadku celkovej kamery môže fotosenzitívnym ľuďom spôsobovať epileptický záchvat, vegánom zvracanie, mäsožravcom hlad a národovcom svrbenie. Kubov hlas môže vyvolať rezonovanie stredného ucha. Vlastne by to nemal pozerať nikto.

Hosť: Ing. Ivan Bednárik (GR Železníc Slovenskej republiky). | O koľajovej infraštruktúre počúvame väčšinou v negatívnych súvislostiach: zanedbaný technický stav, podfinancovanie, pomalé tempo modernizácie, bezpečnostné riziká... Aké vízie majú Železnice Slovenskej republiky, aby sa naše trate vyrovnali moderným európskym krajinám? Kedy sa prestanú „hasiť“ problémy a začneme napredovať? Dostanú aj cestujúci lepšie služby na železničných staniciach? Odpovede hľadá Ľuboš Kasala v tejto epizóde Kontaktov. | Železničná infraštruktúra – problémy a vízie. | Moderuje: Ľuboš Kasala; | Kontakty pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. V premiére v pondelok až štvrtok po 20. hodine v Rádiu Slovensko.

Slováci v Srbsku: Na návšteve v ateliéri Jána Glózika - je predstaviteľom kovačickej insity, toto umenie bolo v závere minulého roka zapísané do zoznamu UNESCO. Na obrazoch zobrazuje dedinský život, roľnícku prácu, ľudové tradície a historické témy. Je známy veľkorozmernými obrazmi. K maľovaniu ho inšpirovala Zuzana Chalupová, ktorá patrí k zakladateľom tohto umenia a v tomto roku si Kovačičania pripomínajú 100 rokov od jej narodenia; Slováci v USA a Kanade: Oltár slovenského vysťahovalectva - záchrana vitráži zo slovenských kostolov ktoré sa v minulosti nachádzali na území USA a Kanady; na tomto území sa nachádzalo 709 kostolov z ktorých sa podarilo historikovi Martinovi Javorovi zachrániť 12 vitráži; našiel ich na americkom inzertnom portáli a chce z nich vyrobiť Oltár slovenského vysťahovalectva; 4 vitráže sú už na Slovensku, 8 sa plaví cez oceán; vitráže boli vyrobené pred viac ako 100 rokmi a dali ich zhotoviť Slováci, ale aj Rusíni žijúci v štátoch Conecticat a Pensylvánia; pochádzali z Kežmarku, Veľkého Šariša, Michaloviec a pracovali najmä v amerických baniach; Avízo súťaže Mysteriózne Slovensko;

Jubilujúci slovenský herec Alfréd Swan (75). Aktuálne už na penzii, stále je však aktívny, pracuje napríklad v dabingu. 27 rokov bol členom činohry Divadla Nová scéna v Bratislave. Dlhé roky spolupracuje so Slovenským rozhlasom, aktuálne účinkuje v príbehoch pre Rádio Slovensko Bola raz jedna povesť. Prvý raz v Slovenskom rozhlase (vtedy Československom rozhlase) účinkoval v roku 1970. Pochádza z Malaciek, absolvoval VŠMU v Bratislave, spolu so svojou manželkou Ľudmilou Swanovou. Má dvoch synov, jeden je zverolekár a druhý je IT inžinier, ktorý žije v Holandsku. Náš hosť sa venuje aj prednesu poézie, bol členom poroty Poděbradské dni poézie, teraz píše laudáciá slovenských hercov, za prednes má aj Krištáľovu ružu. V Levoči pravidelne nahráva knihy pre nevidiacich. Rád fotografuje, chodí do Malaciek na futbal (aj sám za Malacky hral). Obľubuje vychádzky do prírody. Robí mu radosť čas s vnúčatami. | Hosť: Alfréd Swan (herec, roky spolupracuje so Slovenským rozhlasom). | Moderuje: Kata Martinková. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Hostia: Radomír Šalitroš (štátny tajomník na MIRRI SR) a Ľubomír Andrassy (predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR). | Európska únia podľa NKÚ stráca konkurencieschopnosť netransparentným a nepresne smerovanými dotačnými schémami. Sú častokrát využívané len na administrovanie európskych zdrojov a nie na zvyšovanie ekonomického rastu. Dlh únie by sa do roku 2027 mohol vyšplhať na 900 miliárd. V porovnaní s obdobím pred pandémiou, teda v roku 2019, kedy bol zhruba 52 miliárd je dnes na úrovni 578 miliárd eur. Čo je indikátorom neefektívnosti vynakladania týchto financií – a základom pre argumentáciu NKÚ? Je neefektívne nastavenie štrukturálnych fondov a dotačných schém systémový problém EÚ, alebo zlyhanie národných štátov? Je ambícia na úrovni EÚ problémy riešiť, alebo sa prenesú aj do nového programového obdobia? Ak podľa NKÚ „Európa stráca aj základný pilier, na ktorom bola budovaná niekoľko rokov, a to je princíp súdržnosti, kohézie a solidarity“ – ako sa to prejavuje a čo to znamená? Aká je miera čerpania európskych fondov na Slovensku a mení sa miera úspešnosti v čase? Ak prvoradé má byť stanovenie merateľných ukazovateľov, kontrola kvality, transparentnosti a zadefinovanie efektívnosti a merateľných ukazovateľov, ako by tieto mechanizmy mali vyzerať v praxi? | EÚ smeruje k historickému dlhu. | Moderuje: Marta Jančkárová; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Nová česká vládní koalice vedená hnutím ANO se shoduje se slovenskou vládou Roberta Fica na nezbytnosti obnovení společných zasedání. „Vzájemné vztahy za předchozí české vlády ochladly, což mě velmi mrzí. A toto je věc, která je může znovu nastartovat. Naše spolupráce by měla pokračovat, protože společně dokážeme například v Bruselu vyjednat víc,“ doufá slovenský ministr investic, informatiky a regionálního rozvoje Samuel Migaľ.

V spoločnosti Putina, Orbána, izraelskej armády či čínskej komunistickej strany. Práve do nej sa dostal slovenský premiér Robert Fico podľa kritérií medzinárodnej novinárskej organizácie Reportéri bez hraníc. Zaradila ho do spoločnosti „predátorov“ slobody tlače, ktorí podľa nej v tomto roku útočili na novinárov a na právo na informácie. Tri desiatky predátorov podľa Reportérov bez hraníc spája nenávisť k slobode tlače. A hoci rozdielnymi metódami cieľom je „umlčať nezávislé médiá a pošliapať právo verejnosti na informácie“.Vraždy, väznenie, očierňovacie kampane, propaganda, armády trollov – to všetko sú podľa reportérov prostriedky, ktorými chcú predátori vynucovať mlčanie.Premiérov úrad vlády označil zoznam za „pseudorebríček“ a Reportérom bez hraníc vyčíta ich ticho z rokov 2020 až 2023.Čo je za zaradením Roberta Fica do zoznamu? Pozrieme sa na to s Pavlom Szalaiom, riaditeľom novej pobočky Reportérov bez hraníc, ktorú organizácia pred pár dňami otvorila v Prahe.„Všetci - nejde len o politických lídrov – cítia nenávisť voči novinárom, voči slobode tlače a systematicky ju podrývajú,“ hovorí o zozname predátorov z dielne Reportérov bez hraníc. „Napriek tomu, že Robert Fico samozrejme nie je iránsky ajatolláh alebo šéf Talibanu, tak jednoducho systematicky oslabuje slobodu tlače, každý deň z nej kúsok odkrajuje ako z takej klobásy.“ Slovenský premiér nemá podľa Szalaia v európskom priestore obdobu.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

V spoločnosti Putina, Orbána, izraelskej armády či čínskej komunistickej strany. Práve do nej sa dostal slovenský premiér Robert Fico podľa kritérií medzinárodnej novinárskej organizácie Reportéri bez hraníc. Zaradila ho do spoločnosti „predátorov“ slobody tlače, ktorí podľa nej v tomto roku útočili na novinárov a na právo na informácie. Tri desiatky predátorov podľa Reportérov bez hraníc spája nenávisť k slobode tlače. A hoci rozdielnymi metódami cieľom je „umlčať nezávislé médiá a pošliapať právo verejnosti na informácie“.Vraždy, väznenie, očierňovacie kampane, propaganda, armády trollov – to všetko sú podľa reportérov prostriedky, ktorými chcú predátori vynucovať mlčanie.Premiérov úrad vlády označil zoznam za „pseudorebríček“ a Reportérom bez hraníc vyčíta ich ticho z rokov 2020 až 2023.Čo je za zaradením Roberta Fica do zoznamu? Pozrieme sa na to s Pavlom Szalaiom, riaditeľom novej pobočky Reportérov bez hraníc, ktorú organizácia pred pár dňami otvorila v Prahe.„Všetci - nejde len o politických lídrov – cítia nenávisť voči novinárom, voči slobode tlače a systematicky ju podrývajú,“ hovorí o zozname predátorov z dielne Reportérov bez hraníc. „Napriek tomu, že Robert Fico samozrejme nie je iránsky ajatolláh alebo šéf Talibanu, tak jednoducho systematicky oslabuje slobodu tlače, každý deň z nej kúsok odkrajuje ako z takej klobásy.“ Slovenský premiér nemá podľa Szalaia v európskom priestore obdobu.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

V tretej epizóde basketbalového podcastu Pod košom zavítala do štúdia skutočná legenda slovenského basketbalu. Zuzana Žirková, trojnásobná víťazka Euroligy a osemnásobná slovenská basketbalistka roka, otvorene porozprávala o svojej bohatej kariére aj súčasnej trénerskej misii v Banskej Bystrici.Zuzana Žirková, ktorá sa prekvapivo najskôr venovala futbalu, v rozhovore spomínala na svoje začiatky, cestu k basketbalu a prelomové momenty kariéry. Exkluzívne odhalila zákulisie pôsobenia v prestížnych kluboch - od Ružomberka cez Brno, Šoproň až po ruský angažmán a americkú WNBA.„Bolo to neuveriteľné obdobie,” spomína Zuzana Žirková na euroligové tituly s Ružomberkom, kde ju pod svoje krídla zobrala Natália Hejková. Fanúšikov určite zaujme jej otvorený pohľad na život profesionálnej športovkyne v Rusku, kde ju vozili súkromnými lietadlami a mala vlastného šoféra aj prekladateľku.V podcaste nezostanú nepovšimnuté ani jej skúsenosti z olympiády v Sydney 2000, kde ako členka jediného slovenského basketbalového tímu v histórii olympijských hier zažila niečo „neskutočné”.Dnes Zuzana Žirková úspešne vedie Sláviu Banská Bystrica, s ktorou trikrát po sebe postúpila do finále slovenskej ligy. V rozhovore odkryla svoju trénerskú filozofiu, porozprávala o rozdieloch medzi súčasnými mladými hráčkami a svojou generáciou, aj o tom, ako jej dcéra Dorotka kráča v maminých šľapajach.Nechýbal ani pohľad na súčasný stav slovenského ženského basketbalu, blížiacu sa kvalifikáciu na ME 2027 a príchod naturalizovanej Američanky Kyry Lambertovej do reprezentácie.Zuzana Žirková, ktorá sa v minulosti objavila aj na lavičke mužského Lučenca ako asistentka, úprimne hodnotí stav slovenského basketbalu a prichádza s nápadmi, ako systém zlepšiť. „Každý vie najlepšie, ako sa robí, ale nakoniec nikto pre to nič neurobí,” hovorí otvorene.

Nová česká vládní koalice vedená hnutím ANO se shoduje se slovenskou vládou Roberta Fica na nezbytnosti obnovení společných zasedání. „Vzájemné vztahy za předchozí české vlády ochladly, což mě velmi mrzí. A toto je věc, která je může znovu nastartovat. Naše spolupráce by měla pokračovat, protože společně dokážeme například v Bruselu vyjednat víc,“ doufá slovenský ministr investic, informatiky a regionálního rozvoje Samuel Migaľ.Všechny díly podcastu Interview Plus můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Hostia: Martin Kremler (odborník na kvalitu ovzdušia a Milan Kolesár (primátor Jelšavy). | Počas vykurovacej sezóny sa u nás dramaticky zhoršuje kvalita ovzdušia. Sme krajinou dymiacich komínov - veľkú vinu na tom má tradícia domáceho spaľovania smetí. V pieckach, krboch, kachliach a kotloch končí odpad, z ktorého pri spaľovaní unikajú jedovaté emisie. Zbavíme sa niekedy tohto zlozvyku? Majú chudobní ľudia možnosť vymeniť si staré kotly na tuhé palivo? Nebezpečné pre životné prostredie a rizikové pre požiare v domácnostiach. Počúvajte Kontakty s Petrou Strižkovou. | Nebezpečné domové spaľovanie. | Moderuje: Petra Strižková; | Kontakty pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. V premiére v pondelok až štvrtok po 20. hodine v Rádiu Slovensko.

Zem sa stále trasie i keď to necítime. Aj toto by vám povedal seizmológ. Triasla sa na našom území, ako pred pár rokmi, tak aj v minulých storočiach. Prečo niekde dôjde k silným zemetraseniam a dajú sa vôbec predpovedať? Kristián Csicsay si popri práci rád oddýchne na dobrej rybačke. Má svoje obľúbené miesta a rád sa aj s úlovkami podelí. Odpovie rovnako na otázku, či veľké hudobné podujatie dokážu prístroje zachytiť podobne ako zemetrasenie. | Hosť: Kristán Csicsay (seizmológ, Ústav vied o Zemi SAV). | Moderuje: Gabika Angibaud. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

V tretej epizóde basketbalového podcastu Pod košom zavítala do štúdia skutočná legenda slovenského basketbalu. Zuzana Žirková, trojnásobná víťazka Euroligy a osemnásobná slovenská basketbalistka roka, otvorene porozprávala o svojej bohatej kariére aj súčasnej trénerskej misii v Banskej Bystrici.Zuzana Žirková, ktorá sa prekvapivo najskôr venovala futbalu, v rozhovore spomínala na svoje začiatky, cestu k basketbalu a prelomové momenty kariéry. Exkluzívne odhalila zákulisie pôsobenia v prestížnych kluboch - od Ružomberka cez Brno, Šoproň až po ruský angažmán a americkú WNBA.„Bolo to neuveriteľné obdobie,” spomína Zuzana Žirková na euroligové tituly s Ružomberkom, kde ju pod svoje krídla zobrala Natália Hejková. Fanúšikov určite zaujme jej otvorený pohľad na život profesionálnej športovkyne v Rusku, kde ju vozili súkromnými lietadlami a mala vlastného šoféra aj prekladateľku.V podcaste nezostanú nepovšimnuté ani jej skúsenosti z olympiády v Sydney 2000, kde ako členka jediného slovenského basketbalového tímu v histórii olympijských hier zažila niečo „neskutočné”.Dnes Zuzana Žirková úspešne vedie Sláviu Banská Bystrica, s ktorou trikrát po sebe postúpila do finále slovenskej ligy. V rozhovore odkryla svoju trénerskú filozofiu, porozprávala o rozdieloch medzi súčasnými mladými hráčkami a svojou generáciou, aj o tom, ako jej dcéra Dorotka kráča v maminých šľapajach.Nechýbal ani pohľad na súčasný stav slovenského ženského basketbalu, blížiacu sa kvalifikáciu na ME 2027 a príchod naturalizovanej Američanky Kyry Lambertovej do reprezentácie.Zuzana Žirková, ktorá sa v minulosti objavila aj na lavičke mužského Lučenca ako asistentka, úprimne hodnotí stav slovenského basketbalu a prichádza s nápadmi, ako systém zlepšiť. „Každý vie najlepšie, ako sa robí, ale nakoniec nikto pre to nič neurobí,” hovorí otvorene.

Hostia: Radka Vicenová (sociologička zo Slovenskej akadémie vied) a Andor Šándor (bezpečnostný expert). | Od tragickej vraždy Daniela Tupého na bratislavskom Tyršovom nábreží uplynulo 20 rokov. Čo s odstupom času o tejto tragédii vieme? O čom svedčí fakt, že sa vraždu ani za dve dekády nepodarilo vyšetriť a útočníkov potrestať? Aká bola atmosféra a bezpečnostná situácia v Bratislave pred dvadsiatimi rokmi? Extrémizmus v súčasnosti: Poučili sme sa ako spoločnosť a vieme sa brániť proti prejavom extrémizmu, alebo sú naopak tieto prejavy častejšie a odvážnejšie? Ktoré aspekty moderného života prajú rozmachu a šíreniu extrémistických názorov? Cítia sa dnešní mladí ľudia na verejnosti bezpečne aj keď sú napríklad súčasťou menšín? Prečo niektorým aj mladým ľuďom imponujú krajné názorové prúdy – stráca sa spoločenský konsenzus na ich škodlivosti? Akým spôsobom s témou extrémizmu pracujú bezpečnostné zložky? Sú skupiny a predstavitelia krajných názorových hnutí v hľadáčiku napr. policajných a tajných služieb, alebo ich vytlačili iné hrozby? Je potláčanie týchto prejavov účinným nástrojom, resp. malo by byť ráznejšie? Sú tieto skupiny a prúdy vzájomne prepojené aj v medzinárodnom kontexte, alebo ide skôr o jednotlivcov a lokálne skupiny? | Odkaz vraždy Daniela Tupého. | Moderuje: Matej Baránek; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Hostia: Peter Weiss (bývalý diplomat a veľvyslanec SR v Prahe) a Michal Pink (politológ z Masarykovej univerzity v Brne). | Nová česká snemovňa: Ako sa zmenil pomer síl jednotlivých strán? Nakoľko pevná bude podpora vládnej koalície? Aké očakávania sa spájajú s Tomiom Okamurom ako šéfom snemovne – má istú podporu? 108 koaličných poslancov by malo pred tajnou voľbou šéfa snemovne podpísať dodatok koaličnej zmluvy a zaviazať sa k jej podpore – čo to znamená v praxi? Má Česko s podobným krokom skúsenosti? Koaličná zmluva: K čomu sa vládna trojkoalícia zaväzuje? Aké témy sa do plánu spolupráce podarilo pretaviť menším partnerom SPD a Motoristi? Do akej miery a v akých témach uvidíme odklon od doterajšieho smerovania českej politiky doma aj v zahraničí? Obsadenie vlády: Kto sú budúci ministri a čo od nich možno očakávať? Očakáva sa, že prezident všetkých navrhnutých členov vlády vymenuje? Môže byť prípadným odporom prezidenta ohrozené zostavenie novej vlády? | V Česku zasadá nový parlament. | Moderuje: Soňa Hagarová; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Pozná zdravé srdcia plné bolesti aj choré srdcia naplnené radosťou. Prednosta Kliniky detskej kardiológie Lekárskej Fakulty UK a Národného ústavu sdrcovocievnych chorôb Peter Olejník pozná hĺbku aj zázrak života. O nádeji aj vedeckých pokrokoch detskej kardiológie sa rozprozpráva v Nočnej pyramíde so Stanom Ščepánom. Vedecká NP: Progres a úskalia detskej kardiológie. | Hosť: Peter Olejník (prednosta Kliniky detskej kardiológie Lekárskej fakulty UK a NÚSCH). | Moderuje: Stano Ščepán. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Hostia: Miroslav Antal (viceprezident Združenia náčelníkov obecných a mestských polícií) a Ján Bazovský (policajný analytik). | V nahrávke: Lucia Kurilovská (štátna tajomníčka MV SR). | Slovensko čakajú veľké zmeny v bezpečnostných zložkách – popri policajnej reforme sa formuje nový Žandársky zbor a diskutuje sa aj o rozšírení právomocí mestskej a obecnej polície. Sú to dobré kroky? Aké úlohy by mali pribudnúť mestským policajtom, aby dokázali efektívnejšie chrániť poriadok v uliciach? Nielen o tom budeme diskutovať v Kontaktoch s Evou Sládkovou. | Aké zmeny potrebuje polícia? | Moderuje: Eva Sládková; | Kontakty pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. V premiére v pondelok až štvrtok po 20. hodine v Rádiu Slovensko.

V špeciálnom vydaní relácie Let's Talk Business sa tentoraz pozrieme na Slovensko očami tých, ktorí veľa cestujú, ochutnávajú a porovnávajú. Hostia Strýco Filip a Milan Bez Mapy hovoria o tom, prečo má Slovensko obrovský potenciál, no stále ho brzdia zlé cesty, slabá infraštruktúra a nedostatok odvahy robiť veci poriadne. Diskusia sa dotýka aj gastra, turizmu a mentalitu Slovákov, ktorí radi cestujú do sveta, ale vlastnú krajinu často podceňujú. Obaja hostia prinášajú vtipné, ale triezve postrehy z ciest po Slovensku aj zo zahraničia. Tento diel je výberom toho najlepšieho z rozhovorov o cestovaní, biznise a tom, ako sa dá aj z chaosu urobiť zážitok.Tento diel ti prináša nová Mazda 6e.

Hosťom Štefana Chrappu je rímskokatolícky kňaz Marek Krošlák. Reč je o tom, čo znamená svätosť, prečo sa tieto sviatky niekedy zlievajú do jedného celku, ale aj o tom, čo nám môžu prezradiť o nádeji, pokoji a zmysle života. | Hosť: Marek Krošlák (rímskokatolícky kňaz). | Moderuje: Štefan Chrappa. | Tolkšou Hosť sobotného Dobrého rána pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 8. hodine.

Stojí za úspechom najväčších hereckých hviezd, no jej práca sa odohráva mimo svetiel reflektorov. Petra Svarinská je herecká agentka, manažérka a strategička, ktorá pomáha formovať kariéry slávnych mien. V zozname klientov nechýba Táňa Pauhofová, Judit Pecháček, Milan Ondrík či Antónia Lišková. Celkom prvou klientkou však bola jej mladšia sestra - hrdinka seriálu Dunaj, k vašim službám Kristína Svarinská. „Ja som to nejak neplánovala. Ono sa to vyvinulo čiste organicky,“ vrátila sa v relácii Ide o nás ku svojim začiatkom Petra. Pôvodne sa orientovala viac na prácu kastingovej režisérky, no po skúsenosti s Kristínou sa začali jazýčky váh preklápať viac smerom k zastupovaniu hercov.  Jej práca však nie je len o dohadovaní zmlúv a honorárov. Je to komplexný proces, v ktorom sa stáva partnerkou herca. Spoločne budujú značku a rozhodujú o tom, akým smerom sa bude kariéra uberať. „Sme vlastne partneri. Som taký sprievodca pri jeho kariére,“ vysvetľuje Svarinská, ktorá rieši všetko od zmluvných podmienok, cez castingy až po dlhodobú stratégiu. Niekedy to znamená aj presvedčiť herca, aby prijal menšiu úlohu vo výnimočnom projekte.  Kľúčom k jej prístupu je jednoduché, no zásadné pravidlo: „Človek musí mať hercov rád.“ Práve tento vzťah jej umožňuje nielen profesionálne, ale aj ľudsky viesť svojich klientov cez nástrahy filmového a televízneho sveta. V posledných rokoch sa výrazne mení – najmä s nástupom dlhodobých seriálov, ktoré si vyžadujú úplne inú stratégiu. Svarinská niekoľko rokov aktívne pracuje aj na tom, aby sa jej herci presadili aj v zahraničí. Spolupracuje s agentmi v Londýne či Amerike a verí, že slovenskí a českí herci majú šancu preraziť. Jednou z najdôležitejších podmienok je podľa nej špičková jazyková vybavenosť. Kto ju má? Aj to sa dozviete v našom rozhovore, ktorý je plný zaujímavých odhalení zo zákulisia filmového priemyslu. Ako vyzerá bežný pracovný deň hereckej agentky? Čo si myslí o umelej inteligencii, ktorá by mohla nahradiť živých hercov? A akú radu by dala svojmu 20-ročnému ja, ktoré stálo na začiatku kariéry? To všetko a ešte omnoho viac sa dozviete v novej epizóde Ide o nás (Rozhovory so Zdenom Gáfrikom).

Jedinečný, originálny, jednoducho Richard Müller. V 80-tych rokoch bol členom skupiny Banket, ktorá bola priekopníkom elektronickej hudby. Od vydania ich kultového albumu uplynie 40 rokov. Pri tej príležitosti Richard nahral nový album Banketu, Slovenská strela, ktorý je poctou pôvodnej skupine a obsahuje nové skladby, vrátane spoluprác so speváčkami Darou Rolins a Tinou, či s dcérou Emou Müller.

Vláda hovorí o sociálnom masakri a varuje, že nový systém emisných povoleniek dramaticky zvýši životné náklady, najmä pre tých, ktorí kúria plynom či uhlím. Slovenský parlament preto prijal uznesenie, že ETS 2 je v súčasnej podobe v rozpore so sociálnym záujmom obyvateľov. Tému, ktorá v susednom Česku rezonovala v predvolebnom období sme si rozoberali v Analýzach 24 s poslancami Národnej rady Petrom Kalivodom (Hlas-SD) a Karolom Galekom (SaS).

Sviatočné rozprávanie o odchádzaní, smrti a nádeji a o pohľad na život a smrť očami troch monoteistických náboženstiev a ateizmu. | Hostia v štúdiu: Michail Borisovič Kapustin (rabín Ústredného zväzu židovských náboženských obcí SR), Alaaddin Uslu (OZ Spoločná cesta za moslimskú vieru), Martin Kováč (starokatolícky kňaz, doktorand na Katedre porovnávacej religionistiky FiF UK). | Nahratí hostia: Eduard Chmelár (ateista, filozof a historik), Rudolf Schuster (exprezident), Jana Sieberová (hospicová sestra, predstaviteľka Hospicového hnutia). | Hostia v rámci nepolitickej ankety: Igor Matovič (predseda hnutia SLOVENSKO), Juraj Blanár (minister a podpredseda SMER-SD), Richard Raši, (predseda NR SR a podpredseda HLAS-SD), Zora Jaurová (podpredsedníčka PS), Marián Viuskupič (podpredseda SaS), Andrej Danko (predseda SNS), Milan Majerský (predseda KDH). | Dušičkový čas s Matejom Baránkom a jeho hosťami. | Bonus podcastu. | K veci pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Pred 40-timi rokmi prišiel Miquel Méndez na Slovensko ako mladý študent z Nikaraguy. Vyštudoval diplomaciu a začal u nás propagovať latino kultúru v mnohých podobách. Tanec, fiesty, kurzy, prednášky, výstavy – dodnes sa im ako riaditeľ Latino Culture project venuje a platí to i opačne – pamätná je spolupráca s Lúčnicou v jeho rodnej zemi. Sandre Vychlopenovej priblíži umelecké detaily, zistíme aj, akým je dedkom a ako vyzerajú medzinárodné stretávky bývalých študentov. Vypočujte si túto NP. | Hosť: Miquel Méndez (rodák z Nikaragui, na Slovensku šíri latino kultúru krásnymi podujatiami dlhé roky jeho Latino fiesty po meste boli roky populárne, pracuje i v diplomatických službách). | Moderuje: Sandra Vychlopenová. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Hostia: Jana Papcunová a Ondrej Ficeri (obaja zo Spoločenskovedného ústavu Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied). | Košice sa ocitli na zozname 30-tich najkrajších miest Európy, ktoré najviac prehliadajú turisti. Návštevníkov lákajú výnimočnou (takmer) prímorskou atmosférou, pamiatkami, historickou pešou zónou. Ale, aká je bežná realita metropoly východu? Aká je ekonomika, aké drahé sú nehnuteľnosti, prečo je v meste rekordný počet mestských častí? Ako Košice zvládajú integráciu Ukrajincov a aké posuny robia v oblasti rómskej otázky a bezdomovectva? Aj o tom je toto vydanie Kontaktov s Lukášom Manom. | Košice - mesto pre turistov? | Moderuje: Lukáš Mano; | Kontakty pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. V premiére v pondelok až štvrtok po 20. hodine v Rádiu Slovensko.

Bol silnou osobnosťou. Jeho tragický osud zasiahol aj jeho blízkych. Tento rok uplynulo 75 rokov od odsúdenia partizánskeho veliteľa Viliama Žingora na trest smrti po vykonštruovanom procese. Aký bol jeho ranný život, pôsobenie v postaní či jeho aktivity po druhej svetovej vojne, o tom budem hovoriť historik Branislav Kinčok v ďalšej zo série historických Nočných pyramíd. | Historická NP: 75 rokov od popravy partizánskeho veliteľa Viliama Žingora; Hosť Branislav Kinčok (historik). | Moderuje: Gabika Angibaud. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Hosť podcastu: VÁCLAV NEUER, bývalý vyšetrovateľ, spisovateľ Hovoríme o novej 11.detektívke zo série Pôvodný slovenský zločin – Pikový kráľ. Ako si robil rešerš na ázijskú, vietnamskú komunitu a podsvetie? Spomína aj dávnejší prípad. Pomáhajú polícii kamery na budovách, uliciach ap? alebo skôr nie, sú to atrapy, či záznam sa dostane k vyšetrovateľom neskoro? A využíva sa bežne smerový odposluch? Nová postava Alexandra Sotníková, ktorú si obľúbite. Silná línia je aj Machrák so svojou dcérou. Neuer má zvláštny štýl písania, ktorý popisuje.

Hostia: Ján Machaj (pedagogický lektor a riaditeľ organizácie Edulab) a Viktor Križo (špeciálny pedagóg a riaditeľ Centra inkluzívneho vzdelávania). | Aktuálny prieskum CVTI ukázal, že téme extrémizmu sa vo výučbe venuje čoraz menej priestoru, pričom jeho prejavy u žiakov zaznamenalo až 58 % pedagógov. Podľa učiteľov sú najčastejšími príčinami prejavov extrémizmu u žiakov súčasná politická situácia vo svete a na Slovensku, akceptovanie násilia v médiách a nevhodný spôsob výchov. Hovoria tiež o strate ideálov a frustrácii mladých ľudí a strachu zo sociálneho vylúčenia, ale tiež o preťaženosti učiteľov znemožňujúcej individuálnu prácu so žiakmi. Ktorých skupín detí sa extrémizmus týka? Sú niektoré skupiny žiakov „náchylnejšie“ na radikalizáciu? Je extrémizmus len problémom určitej vekovej skupiny (napr. adolescentov) alebo sa s ním stretávame aj u mladších a starších žiakov? Súčasný výskum poukazuje na zmeny v priebehu niekoľkých rokov. Súhlasíte s týmto trendom a ak áno, v čom vidíte príčiny zhoršovania situácie? Riešenia: Majú školy dostatok priestoru na realizáciu účinných preventívnych programov a ako by sa dal tento priestor lepšie využiť? Do akej miery sú pedagogickí zamestnanci škôl školení na riešenie problémov a aké sú konkrétne potreby v oblasti odbornej prípravy? Výskum naznačuje, že mnohí učitelia sa nezaoberajú intervenciami s agresívnymi a extrémistickými motívmi. Ako môžeme zabezpečiť, aby sa učitelia nebáli zasiahnuť? | Učitelia vidia nárast extrémizmu. | Moderuje: Juraj Jedinák; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Kybernetická bezpečnosť už dávno nie je len o antivíruse a heslách. Hoci sa firmy na Slovensku v základnej hygiene zlepšili, mnohé stále podceňujú sofistikovanejšie hrozby. Často investujú do pokročilých technológií, no nemajú kvalifikovaných ľudí, ktorí by ich vedeli správne vyhodnocovať a manažovať. Prečo je dôležité oddeliť IT od bezpečnosti a aké sú možnosti pre firmy, ktoré si vlastný bezpečnostný tím nemôžu dovoliť?V novom dieli podcastu SHARE sa moderátor Maroš Žofčin rozpráva s Júliusom Seleckým, Solution Architectom spoločnosti Eset, o reálnom stave kybernetickej bezpečnosti v slovenských firmách, o najčastejších chybách a o riešeniach, ako je manažovaná detekcia a reakcia (MDR). Podcast prinášame v spolupráci so spoločnosťou Eset.Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz aj ako ebook! TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste hovoríme aj o týchto témach:V čom sa slovenské firmy zlepšili (heslá, aktualizácie) a čo stále podceňujú.Prečo by IT oddelenie a bezpečnostné oddelenie mali byť striktne oddelené.Analýza rizík: Ako majú firmy identifikovať, čo je pre ich biznis kľúčové.Čo sú EDR a XDR systémy a prečo bežný antivírus už nestačí.Aké sú možnosti pre firmy, ktoré nemajú vlastných bezpečnostných expertov (MDR).Téme sa venujeme aj v článku: https://zive.aktuality.sk/clanok/nmdWnCW/firmy-maju-antivirusy-no-chyba-im-tato-klucova-vec-mnohe-na-to-doplatili/ Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Summit Trump Putin v Budapešti sa nekoná. Rusko na Ukrajine bombarduje škôlky, bytovky a pred zimou opäť ničí ukrajinskú energetiku. Putin už vo vojne stratil milión ľudí, dohoda o mieri je však v nedohľadne. Spojené štáty aj Európska únia preto pritvrdzujú v sankciách proti Putinovmu režimu.V čo ešte Putin dúfa a ako ďaleko je schopný zájsť? Prečo stále útočí na deti a nevinných civilistov? A ako sa darí zasahovať v hĺbke Ruska Ukrajincom? Čo budú pre Putina znamenať nové európske a americké sankcie na jeho ropné giganty? Môže slabá ruská ekonomika koniec vojny urýchliť? A prečo Slovenská vláda hovorí o mieri, no nákupmi ruskej ropy a plynu sami pomáhame Putinovu vojnu financovať? Vytvorí Robert Fico s Viktorom Orbánom a Andrejom Babišom v Únii protiukrajinský blok?Braňo Závodský sa rozprával s vedúcim výskumníkom, analytikom Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku a profesorom na Prešovskej univerzite Alexandrom Dulebom.

Šéf hnutí ANO Andrej Babiš se postupně propracovává k převzetí moci a nejen tuzemští pozorovatelé přemítají, jak se jeho pravděpodobný nástup promítne v postojích Česka v Evropě. Oteplování vzájemných vztahů očekává hlavně slovenský premiér Robert Fico, z něhož se stal hlasitý kritik Evropské unie a údajného „diktátu“ Bruselu. Vydá se Babiš slovenskou cestou?Pozicím Česka a Slovenska vůči Evropě se podcast 5:59 věnoval v debatě pořádané v rámci Mezinárodního festivalu dokumentárních filmů v Jihlavě. Na Inspiračním fóru jsme spolu s publikem debatovali se zpravodajkou Českého rozhlasu v Bruselu Zdeňkou Trachtovou a sociologem Dominikem Želinským ze Sociologického ústavu Slovenské akademie věd.Článek a další informace najdete na webu Seznam ZprávySledujte nás na sociálních sítích X, Instagram, Threads nebo Bluesky. Náměty a připomínky nám můžete psát na e-mail zaminutusest@sz.cz

Slovenská politická scéna sa javí ako zaliata v betóne. Ani nedávna dramatická zmena ústavy, ktorú koalícia presadila s pomocou KDH a časti poslancov Hnutia Slovensko, výrazne nezamávala preferenciami. Vychádza to s prieskumu agentúry Ipsos pre Denník N.Agentúra však tentoraz urobila aj niečo navyše. Otestovala hypotetické predvolebné koalície. Čo by sa stalo, keby sa spojilo PS, SaS a Demokrati? A čo keby vznikol jeden veľký vládny blok Smeru, Hlasu a SNS?O najnovšom prieskume Ipsos sa budeme rozprávať s analytikom agentúry Romanom Pudmarčíkom.Podcast Aktuality Nahlas pre vás pripravil Marek Biró, Adam Obšitník a Michaela Jónová.

Ako majitelia obchodu s hudobninami v historickom centre chodili každý deň okolo rozpadávajúceho sa domu, spätého so známou bratislavskou hudobníckou rodinou. Toto si Albrechtovci nezaslúžia, povedali si manželia Valentovičovci a dali dokopy milión eur na záchranu národnej kultúrnej pamiatky. Vypočujte si podcast Bod k dobru, v ktorom prinášame príbehy filantropov a filantropiek a búrame tabu spojené so slovom filantropia.Stredoveká budova v samotnom srdci Bratislavy ožila po druhej svetovej vojne domácim muzicírovaním. Komorná hudba a pravidelné stretnutia umelcov patrili k životu rodiny Albrechtovcov. Dom po smrti Jána Albrechta stíchol. Manželia Vlasta a Igor Valentovičovci sa s ním poznali osobne, spolupracovali pri vydávaní notových publikácií. V tom čase zrejme netušili, že okrem lásky k hudbe ich spojí aj na slovenské pomery nevídaný príbeh. Z ruín vybudovali kultúrne centrum, kde opäť znie klasická hudba.V podcaste sa dozviete: prečo Valentovičovci urobili prvý koncert ešte v ruinách, aké majú skúsenosti so zahraničnými hosťami, čím ich prekvapil syn, aké motto si požičali od Aristotela, čo plánujú otvoriť v Dome Albrechtovcov.Kto sú Vlasta a Igor Valentovičovci?Vlasta Valentovičová pôsobí v spoločnosti MUSIC FORUM, ktorá sa venuje vydavateľskej, obchodnej a agentúrnej činnosti v oblasti klasickej hudby. V občianskom združení Albrecht Forum má na starosti produkciu podujatí.Igor Valentovič bol redaktorom v časopise Slovenská hudba, pôsobil v Slovenskej filharmónii, stál pri založení medzinárodných festivalov Melos-Étos a Dni starej hudby. Je riaditeľom Hudobného centra a predsedom občianskeho združenia Albrecht Forum. Bod k dobru V podcaste Bod k dobru, ktorý ste doteraz poznali ako Impact Talks, už tretí rok predstavujeme inšpiratívne osobnosti z biznisu, kultúry a športu. Príbehy pomáhania sú pestré, od spontánnych činov až po premyslené projekty s veľkým spoločenským dopadom.Bod k dobru vám prináša Nadácia Pontis, ktorá sa dlhodobo venuje rozvíjaniu filantropie, sociálnych inovácií a zodpovedného podnikania.Podcast vzniká v spolupráci s portálom Aktuality.sk a moderuje ho Martin Staňo.

Moderné technológie prinášajú nové riešenia aj do oblasti verejnej dopravy. Od jednoduchého nákupu lístkov cez mobilnú aplikáciu, cez presné sledovanie polohy vozidiel a predikciu meškaní, až po komplexné systémy na riadenie dopravy a preferenciu na semaforoch. Digitalizácia je kľúčom k zefektívneniu dopravy a zníženiu nákladov.V novom dieli podcastu SHARE sa moderátor Maroš Žofčin rozpráva s predstaviteľmi spoločnosti TransData – konateľom Branislavom Jurčišinom a generálnym riaditeľom Stanislavom Pieckom – o tom, aké riešenia už dnes fungujú v slovenských mestách a čo všetko sa dá v tejto oblasti robiť do budúcna.Podcast prinášame v spolupráci so spoločnosťou TransData.Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz aj ako ebook!TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Ako digitalizácia zjednodušuje cestovanie pre pravidelných aj náhodných pasažierov.Slovenský dopravný pas: Ako funguje jedna karta pre rôznych dopravcov.Riadenie dopravy: Predikcia meškaní a systém garantovaných prestupov.Optimalizácia spotreby: Ako moderné systémy šetria dopravcom palivo.Či by s pomocou umelej inteligencie mohla mať bratislavská električka parametre metra.Viac na: https://zive.aktuality.sk/clanok/sguQR5z/jeden-listok-na-vlaky-aj-mhd-technologia-davno-existuje-experti-odhalili-ako-na-to/ Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk

Slovenská politická scéna sa javí ako zaliata v betóne. Ani nedávna dramatická zmena ústavy, ktorú koalícia presadila s pomocou KDH a časti poslancov Hnutia Slovensko, výrazne nezamávala preferenciami. Vychádza to s prieskumu agentúry Ipsos pre Denník N.Agentúra však tentoraz urobila aj niečo navyše. Otestovala hypotetické predvolebné koalície. Čo by sa stalo, keby sa spojilo PS, SaS a Demokrati? A čo keby vznikol jeden veľký vládny blok Smeru, Hlasu a SNS?O najnovšom prieskume Ipsos sa budeme rozprávať s analytikom agentúry Romanom Pudmarčíkom.Podcast Aktuality Nahlas pre vás pripravil Marek Biró, Adam Obšitník a Michaela Jónová.

Obľúbený herec moderátor Peter Kočiš nedávno oslávil životné jubileum – šesťdesiatku. Pracovať začal už ako 5-ročný a za neuveriteľných 55 rokov svojej kariéry nakrútil desiatky filmov, či seriálov, moderoval viacero úspešných zábavných, či súťažných relácií a bol súčasťou množstva divadelných predstavení. Pracoval v divadle Andreja Bagara v Nitre, či v kultovom bratislavskom divadle A HA!, stále hrá v predstaveniach divadla Nová scéna a Slovensko brázdi s veselými hrami s Divadlom Komédie. Hovoriť budeme aj o športe, ktorý ho baví, o turistike, ktorej sa venuje v ostatnom čase, o vesmíre, o hviezdnych hereckých kolegoch, s ktorými sa stretol pri práci ako chlapec a aj o rozhlase, s ktorým rád trávi čas. | Hosť: Peter Kočiš (herec, moderátor). | Moderuje: Kata Martinková. | Tolkšou Hosť sobotného Dobrého rána pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 8. hodine.

Témy: Aktuálna domáca politika, bezpečnosť a sankcie, zahraničie, európske témy. | Hostia: Juraj Blanár (minister zahr. vecí; podpredseda SMER-SD) a Juraj Krúpa (poslanec, člen Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť; SaS). | Moderuje: Matej Baránek. | Diskusiu Sobotné dialógy pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 12:10.

Bronzová medaila z MS juniorov napriek bizarnej penalizácii a obrovský sen do ďalších rokov. Triatlonistka Diana Dunajská žila do 15 rokov v Kanade a venovala sa plávaniu, po príchode na Slovensko presedlala na triatlon a podľa výsledkov urobila zjavne dobre. Po senzačnom úspechu prijala pozvanie do Olympijského videocastu. Hovorila nielen o triatlone, ale aj o mentálnej príprave, prechode do inej krajiny a jej veľkej záľube - filozofii.Olympijský videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.Čo sa v rozhovore dozviete?prečo dostala 10-sekundovú penalizáciu ešte pred pretekmiako sa pracuje so stratégiou na triatloneako vníma 3. miesto a či mohla byť aj vyššieo jej prechode z Kanady na Slovensko a čo bolo najťažšieako fungovala na piatich hodinách spánku a ako sa to zlepšilo po školeako myslí tak, že chce niečo dokázaťako pracuje po mentálnej stránkeaké je prejsť z plávania na triatlonže keď je v šoku, začne sa smiaťo olympiáde 2028o filozofii

Texas je americkým státem s největší koncentrací potomků českých přistěhovalců. Žije tam skoro 200 tisíc lidí, kteří se hlásí k českým kořenům. Hlavně kulinářské tradice pomáhá už 9 let v texaské metropoli Austinu udržovat Lenka Pavlová. Její pekařské a cukrářské umění znají i v jiných koutech Spojených států. Loni připravila dorty Pavlova pro prezidentský pár Pavlových a hosty galavečeře v Českém a Slovenském muzeu a knihovně v Cedar Rapids v Iowě.

Texas je americkým státem s největší koncentrací potomků českých přistěhovalců. Žije tam skoro 200 tisíc lidí, kteří se hlásí k českým kořenům. Hlavně kulinářské tradice pomáhá už 9 let v texaské metropoli Austinu udržovat Lenka Pavlová. Její pekařské a cukrářské umění znají i v jiných koutech Spojených států. Loni připravila dorty Pavlova pro prezidentský pár Pavlových a hosty galavečeře v Českém a Slovenském muzeu a knihovně v Cedar Rapids v Iowě.Všechny díly podcastu Zápisník zahraničních zpravodajů můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Rozhodnutia Lukáša Machalu a ministerky Martiny Šimkovičovej sú chaotické, hovorí Maroš Schmidt, riaditeľ Slovenského centra dizajnu. V rozhovore s Janou Močkovou vysvetľuje, prečo nesúhlasí s tým, ako v kultúre prebieha konsolidácia a či má zmysel, že zostáva riaditeľom organizácie, ktorú zriaďuje ministerstvo kultúry.

Balík zmien, ktoré aktuálne v parlamente presadil minister školstva, nemajú reálnu šancu zlepšiť vzdelávanie našich detí. Ambicióznym plánom ministra Druckera vôbec nezodpovedá rozpočet jeho rezortu, no a bez toho nemožno hovoriť o vzdelávaní ako jednej z našich priorít. Tvrdí to vo veľkej analýze školskej reformy analytik Centra vzdelávacích analýz Michal Rehúš.Spočiatku to mal byt Veľký skok, potom zasa Nežná revolúcia. Napokon sa z toho stala taká tá typicky slovensky nedotiahnutá snaha o akési „zglajchšaltovanie“ slovenského školstva.Parlament schválil veľký balík siedmych zákonov z dielne ministra školstva. Množstvo nedotiahnutých i silne kontroverzných zmien. Veľa nášľapných mín i riešení prijímaných bez potrebných analýz či celospoločenskej diskusie, zásadné zlepšenie vzdelávania našich detí od toho nečakajme, hodnotí Druckerov balíček Michal Rehúš z Centra vzdelávacích analýz.„Staviame veci z nôh na hlavu, začať to malo od toho, aby sme si spočítali, koľko stojí tento štát kvalitné vzdelávanie pre všetky naše deti. Diskusia musí začať od výšky príspevku, ktorý štát dáva na zabezpečenie kvalitného vzdelania pre všetky naše deti,“ hovorí analytik Rehúš.Povinné predprimárne vzdelávanie už od troch rokov, napriek tomu, že štát nevie plne presadiť dochádzku do povinných škôlok už od aktuálne platných piatich rokov dieťaťa. Povinné maturity z matematiky, hoci práve tam, kde ich podľa odborníkov vlastne až tak veľmi netreba. Zákaz mobilov, ale predovšetkým zásadná zmena vo financovaní neverejných škôl. Po novom si budú musieť súkromné či cirkevné školy vybrať - buď svoje brány otvoria všetkým a podriadia sa tak štátu alebo prídu o časť peňazí, ktoré na deti v konečnom dôsledku platia ich rodičia zo svojich vlastných daní.Bude táto štátom vynucovaná inklúzia fungovať alebo si rodičia detí zo súkromných škôl budú musieť opäť siahnuť hlbšie do vrecka? Prečo je inklúzia u nás problémom, v čom je vlastne tak dôležitá a prečo si štát - ktorý už sám roky nedokáže zabezpečiť kvalitné vzdelávanie pre všetky naše deti - myslí, že to vie lepšie než súkromné či cirkevné školy?„Slovenská spoločnosť nevníma vzdelanie ako jednu z priorít. Potvrdzuje to i diskusia k balíku školských reforiem, ktoré aktuálne presadil minister Drucker. O žiadnu veľkú reformu určite nepôjde,“ tvrdí Michal Rehúš.Téma dnešného podcastu s analytikom Centra pre vzdelávacie analýzy Michalom Rehúšom. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Balík zmien, ktoré aktuálne v parlamente presadil minister školstva, nemajú reálnu šancu zlepšiť vzdelávanie našich detí. Ambicióznym plánom ministra Druckera vôbec nezodpovedá rozpočet jeho rezortu, no a bez toho nemožno hovoriť o vzdelávaní ako jednej z našich priorít. Tvrdí to vo veľkej analýze školskej reformy analytik Centra vzdelávacích analýz Michal Rehúš.Spočiatku to mal byt Veľký skok, potom zasa Nežná revolúcia. Napokon sa z toho stala taká tá typicky slovensky nedotiahnutá snaha o akési „zglajchšaltovanie“ slovenského školstva.Parlament schválil veľký balík siedmych zákonov z dielne ministra školstva. Množstvo nedotiahnutých i silne kontroverzných zmien. Veľa nášľapných mín i riešení prijímaných bez potrebných analýz či celospoločenskej diskusie, zásadné zlepšenie vzdelávania našich detí od toho nečakajme, hodnotí Druckerov balíček Michal Rehúš z Centra vzdelávacích analýz.„Staviame veci z nôh na hlavu, začať to malo od toho, aby sme si spočítali, koľko stojí tento štát kvalitné vzdelávanie pre všetky naše deti. Diskusia musí začať od výšky príspevku, ktorý štát dáva na zabezpečenie kvalitného vzdelania pre všetky naše deti,“ hovorí analytik Rehúš.Povinné predprimárne vzdelávanie už od troch rokov, napriek tomu, že štát nevie plne presadiť dochádzku do povinných škôlok už od aktuálne platných piatich rokov dieťaťa. Povinné maturity z matematiky, hoci práve tam, kde ich podľa odborníkov vlastne až tak veľmi netreba. Zákaz mobilov, ale predovšetkým zásadná zmena vo financovaní neverejných škôl. Po novom si budú musieť súkromné či cirkevné školy vybrať - buď svoje brány otvoria všetkým a podriadia sa tak štátu alebo prídu o časť peňazí, ktoré na deti v konečnom dôsledku platia ich rodičia zo svojich vlastných daní.Bude táto štátom vynucovaná inklúzia fungovať alebo si rodičia detí zo súkromných škôl budú musieť opäť siahnuť hlbšie do vrecka? Prečo je inklúzia u nás problémom, v čom je vlastne tak dôležitá a prečo si štát - ktorý už sám roky nedokáže zabezpečiť kvalitné vzdelávanie pre všetky naše deti - myslí, že to vie lepšie než súkromné či cirkevné školy?„Slovenská spoločnosť nevníma vzdelanie ako jednu z priorít. Potvrdzuje to i diskusia k balíku školských reforiem, ktoré aktuálne presadil minister Drucker. O žiadnu veľkú reformu určite nepôjde,“ tvrdí Michal Rehúš.Téma dnešného podcastu s analytikom Centra pre vzdelávacie analýzy Michalom Rehúšom. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Slovenská a Ukrajinská vláda rokovali v Košiciach. Trump telefonoval s Putinom a Zelenský opäť navštívil amerického prezidenta v Bielom Dome. Trump sa má stretnúť s Putinom v Budapešti. Koniec ruskej vojny je však stále v nedohľadne.Aký balík pomoci chystá Bratislava pre Kyjev a čo dohodli premiéri našich krajín na rokovaniach v Košiciach? O čom telefonoval Trump s Putinom a ako dopadla jeho ďalšia schôdzka so Zelenským v Bielom dome? Budeme už konečne bližšie ku koncu vojny? Čo sa očakáva od schôdzky Trumpa s Putinom v Budapešti?Na Blízkom východe medzitým Donald Trump dohodol krehký mierový plán medzi Izraelom a Hamasom na ukončení vojny v pásme Gazy. Aká je realita Trumpovej mierovej dohody medzi Izraelom a Hamasom o konci vojny v Gaze? Je skutočne reálna, alebo ju teroristi s Hamasu opäť nedodržia? Čo znamenajú Izraelské útoky v Rafahu, ktoré boli reakciou na útok Hamasu?Braňo Závodský sa rozprával s diplomatom a bývalým ministrom zahraničných vecí Miroslavom Wlachovským.

Slovenský štatistický úrad predkladá Európskej komisii oficiálne výsledky o hospodárení štátu pravidelne dvakrát do roka – na jar a na jeseň. Aktuálne zverejnil spresnené údaje o hospodárení Slovenska za rok 2024. Táto revízia ukázala, že naše verejné financie sú ešte v horšom stave, než sme si mysleli. Deficit verejnej správy dosiahol vlani skoro 7,2 miliardy eur, čo je o 600 miliónov eur viac než pred rokom. Nafúkol sa aj náš celkový dlh, a to o takmer 8,8 miliardy. Priblížil sa tak k hodnote 60 percent HDP. Inými slovami, stúpame do najvyššieho pásma dlhovej brzdy.Ako máme chápať najnovšie dáta? Čo znamenajú pre ekonomické smerovanie Slovenska? Majú sa Slováci pripraviť na ďalšie uťahovanie opaskov? O tom sme sa rozprávali s analytikom ČSOB banky Marekom Gábrišom a členom Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martinom Šustrom.Nahrávala Katarína Runnová

Slovníky sú veľmi dôležité a nielen tie bilingválne, ktoré vám asi prídu na um ako prvé. Existuje mnoho typov slovníkov a majú dokonca vlastnú vedu – volá sa lexikografia a zaoberá sa zostavovaním slovníkov. Pretože zostaviť akýkoľvek slovník, to nie je len tak. Prvý slovenský tlačený slovník bol od Antona Bernoláka – pamätáte si jeho meno? Je to dobre známy Slowár Slowenskí-Česko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí. Od tých čias sa už ale slovenčina, pochopiteľne, zmenila a dnes máme kopec iných slovníkov. Poďme si predstaviť nielen niektoré druhy slovníkov, ale aj spôsoby obohacovania slovnej zásoby, vďaka čomu sa zoznam slov v slovníku z roka na rok rozširuje. Kľúčové slová: Slovenský jazyk, Gramatika, maturita, slovenčina, slovníky, tvorenie slov Tento podcast ti prináša Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne.

Slovenský štatistický úrad predkladá Európskej komisii oficiálne výsledky o hospodárení štátu pravidelne dvakrát do roka – na jar a na jeseň. Aktuálne zverejnil spresnené údaje o hospodárení Slovenska za rok 2024. Táto revízia ukázala, že naše verejné financie sú ešte v horšom stave, než sme si mysleli. Deficit verejnej správy dosiahol vlani skoro 7,2 miliardy eur, čo je o 600 miliónov eur viac než pred rokom. Nafúkol sa aj náš celkový dlh, a to o takmer 8,8 miliardy. Priblížil sa tak k hodnote 60 percent HDP. Inými slovami, stúpame do najvyššieho pásma dlhovej brzdy.Ako máme chápať najnovšie dáta? Čo znamenajú pre ekonomické smerovanie Slovenska? Majú sa Slováci pripraviť na ďalšie uťahovanie opaskov? O tom sme sa rozprávali s analytikom ČSOB banky Marekom Gábrišom a členom Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martinom Šustrom.Nahrávala Katarína Runnová

1. Slovenský príbeh sociálnej demokracie

Bez tohto dokumentu možno len ťažko dobre poznať dejiny nášho územia v 13. storočí. Napriek tomu bol dlho slovenským čitateľom nedostupný. Varadínsky register dnes vychádza v slovenskom preklade, ktorý umožní skúmať obzvlášť dejiny práva v stredoveku z novej perspektívy. Prečo má dnes zmysel poznať právo a súdnictvo vo vzdialenom stredoveku? O čom hovoríme, keď hovoríme o práve v Uhorsku v 13. storočí? Aké má Varadínsky register miesto v uhorskom právnom systéme? Prečo dochádza k prekladu tohto diela až teraz? Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s profesorom Miroslavom Lysým, vedúcim Katedry právnych dejín na Právnickej fakulte Univerzity Komenského. Miroslav Lysý sa vo svojom výskume zameriava na dejiny stredoveku, špecializuje sa na arpádovské obdobie Uhorska. Je autorom kníh Slovenské právne dejiny, Husitská revolúcia a Uhorsko. Najnovšie spolu s Vincentom Múcskom a Danielou Roškovou publikoval kritické vydanie Varadínskeho registra pod názvom Regestrum Varadinense seu/ Varadínsky register alebo obrad skúmania pravdy. Za túto publikáciu získali cenu Literárneho fondu. Táto epizóda Dejín vznikla aj vďaka podpore filmovej producentky Wandy Adamík Hrycovej, ktorá stojí za oceňovanými a divácky obľúbenými filmami Vlny, Známi neznámi či Čiara. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

Andrej Babiš asi ještě neměl čas zavolat si s Robertem Ficem a podrobně s ním probrat, jak obtížně se vládne s nevyzpytatelnými koaličními partnery. Slovenský premiér má bezpočet příkladů, jaké je to někdy peklo. Zažil totiž, že z koaliční většiny 79 poslanců bylo najednou nedostatečných 72 mandátů pro jeho vládu.