Podcasts about slovensk

1. Ďalší samit o budúcnosti Európy bol bez slovenského premiéra. 2. Keby všetko záviselo od voličov, nemal by kto vládnuť. 3. České voľby: Povedz mi, kto sa ťa bojí a kto ťa obdivuje, a ja ti poviem, kto si.

Možno až pol miliardy. Toľko by mohlo priniesť extra zdanenie slovenských ultraboháčov. Nebolo by to jednoduché, ale určite by to bolo lepšie než daň z finančných transakcií či rast daní pre strednú triedu, tvrdí daňová poradkyňa Renáta Bláhová. Prečo sa toho Fico bojí a prečo neprinesú vyššie zdravotné odvody lepšie služby pre pacientov? Takmer tri miliardy Eur. Tak vyzerá účet za aktuálne kolo vládnej konsolidácie. Štát bude brať zamestnancom, živnostníkom, podnikateľom, ale už aj penzistom či chorým.Konsolidačný balík sa však ministrovi financií môže rozsypať ešte predtým než vôbec vstúpi do každodennej reality. Centrálna banka prognózuje citeľné ochladenie ekonomiky, ministrovi analytici upozorňujú na obrovské výpadky vo výbere daní no a podnikatelia? Tí pred takto vysokým -a stále rastúcim, daňovo odvodovým zaťažením už doslova bijú na poplach. Kasta našich ultrabohatých však môže i naďalej pokojne spávať. "Slovenskí boháči zaplatia trojpercentnú daň zo zisku pol miliardy eur," tvrdí daňová poradkyňa Renáta Bláhová Ako je vôbec možné, že ti naozaj najbohatší z nás sa na uťahovaní opaskov nepodieľajú spravodlivou mierou - tak, ako my všetci ostatní? A prečo sa tá naša "suverénne slovenská" Sociálna demokracia Roberta Fica zjavne bojí siahnuť na majetky ako i životnú úroveň slovenskej oligarchie?Je toto vôbec fér a kde je dnes ten povestný štátny nôž, ktorého sa finančné skupiny mali tak veľmi báť - teda, aspoň tak, ako o tom kedysi tak rád rozprával istý Robert Fico? Komu sa u nás oplatí obchádzať platenie daní a prečo štát skôr otvára okno príležitostí pre optimalizáciu daní než motivuje poctivých podnikateľov platiť dane a kto si túto politiku napokon odnesie?Tento spôsob vládnej konsolidácie je dlhodobo neudržateľný, dusí ekonomický rast. Slovensko nutne potrebuje zásadnú reformu daní a odvodov, hovorí Renáta Bláhová.No a pôjdu všetky tie stámilióny vyšších zdravotných odvodov skutočne do zdravotníctva a ak nie, čo je to za poistný systém, v ktorom síce platíme stále viac, ale žiadne lepšie služby pre pacientov za to nedostávame?Kto teda reálne kontroluje peňažné toky finančných skupín v slovenskom zdravotníctve, kto má fakticky pod palcom kontrolu zdravotných poisťovní a prečo to štát s pacientmi - ako i verejným záujmom v oblasti nášho zdravia, de facto zrejme už vzdal?Ráno Nahlas s daňovou poradkyňou, audítorkou a bývalou šéfkou Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Renátou Bláhovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Slovenští poslanci nejtěsnější většinou schválili novelu ústavy, která v základním zákonu zakotví svrchovanost země ve věcech národní identity nebo třeba existenci dvou pohlaví - muže a ženy. Premiér Robert Fico to označuje za vítězství v boji s progresivismem. S jeho vládní koalicí navíc hlasovala i část opozice. Proč? A co schválená změna pro Slovensko a jeho obyvatele znamená? Host: Dominik Želinský - sociolog ze Slovenské akademie věd Článek a další informace najdete na webu Seznam ZprávySledujte nás na sociálních sítích X, Instagram, Threads nebo Bluesky. Náměty a připomínky nám můžete psát na e-mail zaminutusest@sz.czPojďte s námi sledovat, jak dopadnou volby do Poslanecké sněmovny. Buď osobně na místě, nebo online na webu Seznam Zpráv. 

1. Štát zdaňuje ako v západnej Európe, ale služby ponúka ako vo východnej

Nová epizóda podcastu nie je o autách, ale o ľuďoch, ktorí o nich píšu. O motoristických tituloch na Slovensku, SEO, distribúcii obsahu a financovaní médií sme sa rozprávali Pavlom Galkom, ktorý má slovenské auto-moto médiá pod drobnohľadom aj vďaka umelej inteligencii.Slovenské motoristické médiá sa stali sa v uplynulom období výrazne zbulvarizovali. Je to prirodzený jav, ktorý reflektuje zmenu čitateľského správania pri spravodajstve, hovorí Erik Stríž z Autobazar.EU v novej epizóde auto-moto podcastu. Pri recenziách a poradňových článkoch už taká konkurencia nie je, tvrdí s tým, že pri nich médiá oslavujú iného čitateľa.S hosťom Pavlom Galkom z obsahového agregátora AutoOlymp.sk preberajú aj technickú stránku vydávania online motoristických médií na Slovensku, poukazujú na silné konkurenčné prostredie a nutnosť zaujať čitateľa už v prvej sekunde. Ak je obsah King, tak distribúcia je King Kong, cituje Galko známu frázu z online marketingu. Tvoriť dobrý kvalitný kontent už dnes nestačí.Stríž s Galkom venujú pozornosť tomu, ako prebieha tvorba obsahu motoristických médií, ako je to s ich financovaním a nezávislosťou, koľko zarobia na Google reklame, a prečo sa ako kľúčové ukazuje robiť spolu s textom aj videá, hoci len krátke.Odkazy zmienené v podcaste: • Magazín portálu Autobazar EU: magazin.autobazar.eu • Obsahový agregátor AutoOlymp.sk • Všetky podcasty od Autobazar.EU na Aktualitách: aktuality.sk/podcasty/autobazar-eu/

Slovenská futbalová Niké liga má za sebou 9. kolo, ktoré poriadne premiešalo hornou časťou tabuľky. Na prvé miesto sa po novom vyšvihol majstrovský ŠK Slovan Bratislava, ktorý si triumf nad Trenčínom zabezpečil aj zásluhou dvoch presných zásahov Nina Marcelliho.Prvá tretina sezóny tak začína dostávať jasnejšie kontúry - Slovan sa opäť tlačí na špicu, konkurencia sa snaží držať krok a Košice zatiaľ balansujú na hrane. Klub, ktorý sa pred sezónou netajil ambíciami na hornú polovicu, sa zatiaľ trápi a fanúšikovia na východe Slovenska nemajú dôvod na spokojnosť.O dianí v 9. kole slovenskej najvyššej súťaže sa v podcaste Kam si to kopol? na ŠPORT.sk podebatoval moderátor Marián Lontoš so svojím hosťom, futbalovým expertom a analytikom, Petrom Ďurišom.

Slovensko ve své ústavě nově zakotví svrchovanost země ve věcech národní identity, a to včetně kulturně-etických otázek nebo uznávání striktně dvou pohlaví, tedy muže a ženy. Koncem minulého týdne prošly změny závěrečným hlasováním, a to i přesto, že ke změně ústavy je v sousední zemi potřebná třípětinová většina, kterou vládní koalice Roberta Fica nemá. Připojili se k ní ale i někteří opoziční poslanci. Jak v nové epizodě Československého podcastu říká šéfredaktor Denníku N Matúš Kostolný, schválení změn bylo šokující: „Zdálo se, že dělící čáry mezi opozicí a koalicí jsou takové, že není možné, aby prošla takováto změna ústavy. Sám jsem to ještě v pátek, kdy se hlasovalo, nečekal. Nechtělo se mi věřit, že by Slovensko bylo tak hloupá země, aby něco takového prošlo," říká s tím, že jedno jediné hlasování rozbilo Slovensko hned na třech úrovních: „Část lidí se cítí vyškrtnutá, odmítnutá. Slovensko najednou zpochybnilo svoji evropskou souvislost a účast v Evropě. A ještě i opozice ztratila nějaký společný bod. To je něco, co se Ficovi podařilo. Až šokujícím způsobem," uzavírá. Šéfredaktor Respektu Erik Tabery doplňuje, že pro sousední stát to znamená začátek konce členství v Evropské unii. Jak reálná je tato hrozba? Co přesně se má ve slovenské ústavě změnit? Může se něco podobného stát i v Česku? A jsou namístě obavy z diskriminace menšin po nadcházejících sněmovních volbách? Moderuje Zuzana Machálková.

Ľudia menia televízor každé štyri roky, o novej práčke chcú vedieť všetko a očakávajú okamžitú reakciu na reklamáciu. Nákup elektroniky sa zmenil na komplexnú službu, kde produkt je len začiatok. Fúzia lídrov slovenského elektrosegmentu – spoločností NAY a Datart – priniesla zásadné zmeny na trhu. Rok po spojení hodnotí obchodný riaditeľ NAY Vladimír Sušil prvé výsledky: jednotný e-shop, rýchlejšie služby, širší sortiment aj synergie naprieč oboma krajinami. Zákazníci chcú dnes viac než len výhodnú cenu – očakávajú aj poradenstvo, expresné doručenie a ľudský prístup. „Na Slovensku sme už plne prešli na rovnaké webové rozhranie ako v Česku. Využívame synergie v oblasti logistiky, nákupu aj personálnych procesov,“ vysvetľuje V. Sušil a dodáva, že samotná fúzia bola schválená až po dôkladnej analýze protimonopolnými úradmi. V niektorých mestách dokonca museli kvôli vysokému podielu na trhu predajne odpredať konkurencii. Zmeny sa podľa V. Sušila najviac dotkli zákazníkov. Po novom majú k dispozícii nový e-shop, lepšiu logistiku a predovšetkým širšiu ponuku tovaru, ktorá reflektuje aktuálne trendy. Viac podrobností sa dozviete v podcaste.

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Hostka: MVDr. Daniela Antolová, DrSc. (Parazitologický ústav SAV). | V nahrávke: MUDr. Róbert Rosoľanka (Univerzitná nemocnica Martin, klinika infektológie a cestovnej medicíny). | Je to parazit, ktorého v tele naozaj nechcete mať - spôsobuje vážne poškodenie pečene a často sa vyskytuje aj na Slovensku. Už 25 rokov totiž u nás pobehujú líšky nakazené „pásomnicou líščou“ - patríme medzi krajiny s najväčším výskytom v Európe. Parazit môže v ľudskom organizme vyvolať vážne ochorenie pečene, ktoré sa správa ako rakovina. Netreba šíriť paniku ale treba byť obozretní – najmä pri konzumácií lesných plodov. Ako zatočiť s pásomnicou líščou? - dnešné Kontakty s Petrou Strižkovou. | Nebezpečná pásomnica líščia. | Moderuje: Petra Strižková; | Kontakty pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. V premiére v pondelok až štvrtok po 20. hodine v Rádiu Slovensko.

 Slovák Ivan Olle je profesionálnym fotografom F1 a doteraz bol už na vyše 100 Veľkých cenách. V Športcaste ta3 porozprával o zážitkoch aj neuveriteľných momentoch, ktoré zažil na trati aj v zákulisí.   Témy, ktoré nájdete v Športcaste: - Kedy sa dostal prvýkrát na Veľkú cenu? - Ako sa dostal k princovi Albertovi? - Kam by nikdy nešiel na preteky F1? - Prečo zažil svadobnú cestu na Veľkej cene? - Aká bola F1 počas pandémie koronavírusu? - Koľko fotografií urobí počas víkendu? - Dá sa touto prácou uživiť na Slovensku?

Aký pôvod majú ľúbostné či vojenské piesne, čo všetko ovládali v minulosti ženy, ktoré sa vďaka tomu dostali aj do hľadáčika inkvizície. Školské jedálne majú za sebou tiež minulosť, ktorá stojí za pozornosť. A tiež o svojej láske ku koňom bude hovoriť známa etnologička. | Hosť: Katarína Nádaská (etnologička, historička). | Moderuje: Gabika Angibaud. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Hostia: Vincent Bujňák (ústavný právnik z Univerzity Komenského v Bratislave) a Eva Kovačechová (advokátka združenia Via Iuris). Aké praktické dopady bude mať schválená zmena Ústavy SR? Okliešťuje nejakým spôsobom práva ľudí alebo skupín žijúcich na Slovensku, alebo naopak? Čo v praxi znamená mať ústavne definované pohlavia? V akých prípadoch bude možné nové časti ústavy uplatniť v praxi – napr. rovnosť v odmeňovaní, zákaz surogátneho materstva, rodičovské práva a pod.? Aký je vzťah medzi schválenými zmenami a medzinárodným právom? Čo znamená zvrchovanosť v kontexte pojmov ako národná identita, kultúrno-etické otázky, verejná morálka atď.? Je úprava zrozumiteľná? Môže byť novela ústavy v rozpore s európskym právom? Kto to bude posudzovať a čo môže byť dôsledkom? Prečo novelu nemôže venovať prezident a v akých prípadoch môže ústavné zákony posudzovať Ústavný súd SR? | Praktické dopady zmeny Ústavy SR. | Moderuje: Juraj Jedinák; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Slovenská futbalová Niké liga má za sebou 9. kolo, ktoré poriadne premiešalo hornou časťou tabuľky. Na prvé miesto sa po novom vyšvihol majstrovský ŠK Slovan Bratislava, ktorý si triumf nad Trenčínom zabezpečil aj zásluhou dvoch presných zásahov Nina Marcelliho.Prvá tretina sezóny tak začína dostávať jasnejšie kontúry - Slovan sa opäť tlačí na špicu, konkurencia sa snaží držať krok a Košice zatiaľ balansujú na hrane. Klub, ktorý sa pred sezónou netajil ambíciami na hornú polovicu, sa zatiaľ trápi a fanúšikovia na východe Slovenska nemajú dôvod na spokojnosť.O dianí v 9. kole slovenskej najvyššej súťaže sa v podcaste Kam si to kopol? na ŠPORT.sk podebatoval moderátor Marián Lontoš so svojím hosťom, futbalovým expertom a analytikom, Petrom Ďurišom.

Slovensko má čerstvě novelizovanou ústavu, podle které se například uznává jen biologicky určené pohlaví muže a ženy a zakazuje se náhradní mateřství. Přesto se nedá říct, že by se země novým vymezením některých „kulturně-etických otázek“, jak je pojmenovává, civilizačně vzdálila České republice. Je to ještě o dost horší.

Na čele štátu máme absolútneho a totálne egocentrického nihilistu. Premiér vôbec nerieši výsledky svojho vládnutia pretože žiadne nemá. Rozpráva iba o sebe alebo o tých, ktorých nenávidí, hovorí publicista Michal Havran. Novela Ústavy je krokom k "farskému" štátu a sprisahaním voči modernému Slovensku, tvrdí. Ako z toho von?„Slovenská republika si zachováva zvrchovanosť predovšetkým vo veciach národnej identity tvorenej najmä základnými kultúrno-etickými otázkami, ktoré sa týkajú ochrany života a ľudskej dôstojnosti, súkromného a rodinného života, manželstva, rodičovstva a rodiny, verejnej morálky, osobného stavu, kultúry a jazyka, ako aj rozhodovania o veciach s tým súvisiacich v oblasti zdravotníctva, vedy, výchovy, vzdelávania, osobného stavu a dedenia.“To je aktuálne znenie tzv. dvojpohlavnej novelizácie Ústavy. Jej schválenie bolo prekvapením i pre samotného premiéra a okrem jeho triumfu, obnažilo aj roztrieštenosť opozičnej alternatívy.Slovensko má už takmer Kristove roky a tento štát je dávno vo veku dospelého človeka nesúceho zodpovednosť za svoj vlastný osud. Otázkou je, čo - okrem pohlaví v Ústave a ďalšieho kola bezuzdného uťahovania opaskov, ktoré nevedie k výsledkom - dokáže Slovensko svojim občanom ponúknuť? Diaľnica z Bratislavy do Košíc je stále nedostavaná. Počet ľudí žijúcich pod hranicou chudoby sa šplhá k miliónu. Na drahé lieky na smrteľné ochorenia sa až pričasto zbierame v internetových zbierkach pričom zdravotné poisťovne dokážu generovať miliónové zisky. Tendre na sanitky sa stali synonymom netransparentnosti, konfliktu záujmov a babráctva. Deti čelia epidémií duševných problémov, ale štát pre nich nevie zabezpečiť dostatok kvalifikovaných odborníkov. Slovenské lesy sa rabujú, výsledky školákov sa prepadajú, vedcom z SAV káže vládny splnomocnenec o okrúhlej pečiatke a vládna elita? Tá sa utápa v luxuse i škandáloch penziónov, ktoré žiadnymi penziónmi ani nie sú.No a kto môže za všetky tieto reálne problémy? Podľa vlády protištátne médiá, lenivé darebácke mimovládky a samozrejme - všemožné puče riadené zo zahraničia. Je toto to, čo sme v Novembri 89 alebo pri vzniku Slovenskej republiky chceli? Je toto to, čo nám má - ako občanom, stačiť? Načo sme - ako štát, vlastne tu a kam v tejto geopoliticky nebezpečnej dobe smerujeme? Tušíme to vôbec alebo je to skôr také ťapákovské: "Požijeme, uvidíme"? Kde je nejaká reálna a zmysluplná alternatíva? No a napokon, pre koho je vlastne tento štát, komu slúži a je to, v čom dnes žijeme, skutočne to maximum na čo máme?Vládnutie stratilo akúkoľvek úroveň. Sú v takej miere morálneho, ale i odborného rozkladu, že ono sa to musí časom zrútiť, tvrdí Michal Havran a dodáva, že sa nebojí, že by sa Slovensko neposunulo k lepšej alternatíve. Nechali sme si mylne nahovoriť, že na viac nemáme, ale to nie my - oni sú tí vykorenení ľudia, ktorí so Slovenskom nič nemajú. Oni ho iba ťažia, dodáva publicista. Témy a otázky pre publicistu Michala Havrana, ktorý aktuálne štartuje diskusie s názvom "Pochopiť Slovensko." Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Živnostníci, umelci, herci, športovci. Tieto skupiny by od nového roka mali byť oslobodené od platenia kontroverznej transakčnej dane. Vyplýva to z pozmeňujúceho návrhu, ktorý v pondelok predstavil poslanec SNS Adam Lučanský, a ktorý sa v utorok chystá odklepnúť parlament. Národniari sa snažili zmeny v transakčnej dani presadiť už v apríli tohto roka. Jej šéf Andrej Danko sa niekoľkokrát verejne vyjadril, že ju považuje za hlúpu, neefektívnu a diskriminačnú. Volal dokonca po jej zrušení. Šéf rezortu financií Ladislav Kamenický však v tom čase tvrdil, že ak by vláda zrušila transakčnú daň, išlo by o štvrtinu celej konsolidácie a v roku 2026 by následne museli namiesto dvoch miliárd konsolidovať 2,6 miliardy eur. Bude pripravovaná zmena pre živnostníkov skutočne prínosná, alebo je pre nich vo svetle nových konsolidačných opatrení bezvýznamná? Máme očakávať jej negatívny vplyv na ozdravovanie verejných financií? Aj o tom sme diskutovali s generálnou sekretárkou Slovenského živnostenského zväzu Miriam Bellušovou a daňovou poradkyňou a prezidentkou Daňového fóra Slovenska Alicou Orda Oravcovou.

Na čele štátu máme absolútneho a totálne egocentrického nihilistu. Premiér vôbec nerieši výsledky svojho vládnutia pretože žiadne nemá. Rozpráva iba o sebe alebo o tých, ktorých nenávidí, hovorí publicista Michal Havran. Novela Ústavy je krokom k "farskému" štátu a sprisahaním voči modernému Slovensku, tvrdí. Ako z toho von?„Slovenská republika si zachováva zvrchovanosť predovšetkým vo veciach národnej identity tvorenej najmä základnými kultúrno-etickými otázkami, ktoré sa týkajú ochrany života a ľudskej dôstojnosti, súkromného a rodinného života, manželstva, rodičovstva a rodiny, verejnej morálky, osobného stavu, kultúry a jazyka, ako aj rozhodovania o veciach s tým súvisiacich v oblasti zdravotníctva, vedy, výchovy, vzdelávania, osobného stavu a dedenia.“To je aktuálne znenie tzv. dvojpohlavnej novelizácie Ústavy. Jej schválenie bolo prekvapením i pre samotného premiéra a okrem jeho triumfu, obnažilo aj roztrieštenosť opozičnej alternatívy.Slovensko má už takmer Kristove roky a tento štát je dávno vo veku dospelého človeka nesúceho zodpovednosť za svoj vlastný osud. Otázkou je, čo - okrem pohlaví v Ústave a ďalšieho kola bezuzdného uťahovania opaskov, ktoré nevedie k výsledkom - dokáže Slovensko svojim občanom ponúknuť? Diaľnica z Bratislavy do Košíc je stále nedostavaná. Počet ľudí žijúcich pod hranicou chudoby sa šplhá k miliónu. Na drahé lieky na smrteľné ochorenia sa až pričasto zbierame v internetových zbierkach pričom zdravotné poisťovne dokážu generovať miliónové zisky. Tendre na sanitky sa stali synonymom netransparentnosti, konfliktu záujmov a babráctva. Deti čelia epidémií duševných problémov, ale štát pre nich nevie zabezpečiť dostatok kvalifikovaných odborníkov. Slovenské lesy sa rabujú, výsledky školákov sa prepadajú, vedcom z SAV káže vládny splnomocnenec o okrúhlej pečiatke a vládna elita? Tá sa utápa v luxuse i škandáloch penziónov, ktoré žiadnymi penziónmi ani nie sú.No a kto môže za všetky tieto reálne problémy? Podľa vlády protištátne médiá, lenivé darebácke mimovládky a samozrejme - všemožné puče riadené zo zahraničia. Je toto to, čo sme v Novembri 89 alebo pri vzniku Slovenskej republiky chceli? Je toto to, čo nám má - ako občanom, stačiť? Načo sme - ako štát, vlastne tu a kam v tejto geopoliticky nebezpečnej dobe smerujeme? Tušíme to vôbec alebo je to skôr také ťapákovské: "Požijeme, uvidíme"? Kde je nejaká reálna a zmysluplná alternatíva? No a napokon, pre koho je vlastne tento štát, komu slúži a je to, v čom dnes žijeme, skutočne to maximum na čo máme?Vládnutie stratilo akúkoľvek úroveň. Sú v takej miere morálneho, ale i odborného rozkladu, že ono sa to musí časom zrútiť, tvrdí Michal Havran a dodáva, že sa nebojí, že by sa Slovensko neposunulo k lepšej alternatíve. Nechali sme si mylne nahovoriť, že na viac nemáme, ale to nie my - oni sú tí vykorenení ľudia, ktorí so Slovenskom nič nemajú. Oni ho iba ťažia, dodáva publicista. Témy a otázky pre publicistu Michala Havrana, ktorý aktuálne štartuje diskusie s názvom "Pochopiť Slovensko." Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Živnostníci, umelci, herci, športovci. Tieto skupiny by od nového roka mali byť oslobodené od platenia kontroverznej transakčnej dane. Vyplýva to z pozmeňujúceho návrhu, ktorý v pondelok predstavil poslanec SNS Adam Lučanský, a ktorý sa v utorok chystá odklepnúť parlament. Národniari sa snažili zmeny v transakčnej dani presadiť už v apríli tohto roka. Jej šéf Andrej Danko sa niekoľkokrát verejne vyjadril, že ju považuje za hlúpu, neefektívnu a diskriminačnú. Volal dokonca po jej zrušení. Šéf rezortu financií Ladislav Kamenický však v tom čase tvrdil, že ak by vláda zrušila transakčnú daň, išlo by o štvrtinu celej konsolidácie a v roku 2026 by následne museli namiesto dvoch miliárd konsolidovať 2,6 miliardy eur. Bude pripravovaná zmena pre živnostníkov skutočne prínosná, alebo je pre nich vo svetle nových konsolidačných opatrení bezvýznamná? Máme očakávať jej negatívny vplyv na ozdravovanie verejných financií? Aj o tom sme diskutovali s generálnou sekretárkou Slovenského živnostenského zväzu Miriam Bellušovou a daňovou poradkyňou a prezidentkou Daňového fóra Slovenska Alicou Orda Oravcovou.

Slovensko má čerstvě novelizovanou ústavu, podle které se například uznává jen biologicky určené pohlaví muže a ženy a zakazuje se náhradní mateřství. Přesto se nedá říct, že by se země novým vymezením některých „kulturně-etických otázek“, jak je pojmenovává, civilizačně vzdálila České republice. Je to ještě o dost horší.Všechny díly podcastu Názory a argumenty můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

V detstve tancovala, ale už ako sedemročná začala pretekať. Nie v tanci, ale v lyžovaní. Dnes je Nikola Fričová úspešnou slovenskou reprezentantkou v lyžovaní na tráve, v akrobatickom lyžovaní a v skikrose. V lyžovaní na tráve získala veľký krištáľový glóbus, v skikrose je zas držiteľkou striebornej medaily, ktorú získala pred dvomi rokmi na Svetovej zimnej univerziáde. Porozprávala sa s ňou Hana Rapantová.

V bežnej lekárni ju neuvidíte. Farmaceutka Slávka Porubcová je totiž vedúcou nemocničnej lekárne Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb, v ktorej pripravujú lieky hospitalizovaným pacientom na mieru. A to aj lieky, ktoré musia byť stopercentne sterilné, vyrobené v špeciálnom sterilnom prostredí. Jej práca je o komunikácii nielen s kolegami, ktorých vedie, ale aj s lekármi a pacientmi. Popritom je pedagogičkou na Farmaceutickej fakulte UK, viceprezidentkou Slovenskej farmakologickej spoločnosti, mamou dvoch detí a manželkou, ktorá si dobre vyvetrá hlavu behom. O tom všetkom porozpráva Zuzane Šebestovej v dnešnej NP. | Hosť: Slávka Porubcová (vedúca farmaceutka Národný ústav srdcových a cievnych chorôb). | Moderuje: Sandra Vychlopenová. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Hostia: Dagmar Kusá (politologička z Bratislavskej medzinárodnej školy liberálnych štúdií) a Jozef Majchrák (politológ a komentátor Konzervatívneho denníka Postoj). Parlamentná diskusia a hlasovanie o konsolidačnom balíku, školských zákonoch a novele Ústavy zvýraznili deliace čiary v hodnotovom nastavení politických strán – najmä v opozícii. Koho možno považovať za politického víťaza? Prekryla novelizácia Ústavy tému konsolidácie a ekonomickej kondície krajiny? Pred koalíciou je hlasovanie o štátnom rozpočte, podarí sa jej udržať disciplínu klubov? Čo aktuálne dianie hovorí o súdržnosti opozície? Videli sme spojenie väčšiny lídrov na protestoch proti konsolidácii, aj vzájomné obviňovanie po hlasovaní o zmene Ústavy. Vyšla z uplynulého týždňa opozícia oslabená? Aká bude politická cena za hlasovanie s koalíciou? Dokáže hodnotové rozdiely preklenúť? Dokázala koalícia svoju súdržnosť? Prieskumy verejnej mierny ukázali prepad koaličnej podpory – môžeme to považovať za trend, alebo príde aj v kontexte posledných udalostí k obratu? | Novelizácia Ústavy rozdelila opozíciu. | Moderuje: Nina Belicová Alžbetkinová; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Hostia: Irena Jenčová (analytička portálu Euractiv), Dana Mareková (koordinátorka Klimatickej koalície) a Radovan Potočár (analytik Energie-portal). Vojnový konflikt na Ukrajine zosilnil tlak na energetickú sebestačnosť Európskej únie. Väčšina štátov sa snaží znížiť závislosť od ruských energií a hľadajú možnosti ako viac využívať obnoviteľné zdroje. „Zeleným“ lídrom je Švédsko, v top desiatke nájdeme aj krajiny ako Rumunsko. Slovensko ja na chvoste EÚ. (Podiel energií z obnoviteľných zdrojov u nás stagnuje už päť rokov okolo 17 %). Prečo je to tak a chceme to vôbec zmeniť? Počúvajte Kontakty s Evou Sládkovou. | Využitie obnoviteľných zdrojov energií. | Moderuje: Eva Sládková; | Kontakty pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. V premiére v pondelok až štvrtok po 20. hodine v Rádiu Slovensko.

Slováci majú peniaze radi pod zámkom. Väčšinu financií preto máme odložených na bežných, sporiacich či terminovaných účtoch. Zatiaľ čo v zahraničí je bohatstvo rozdelené medzi akcie, fondy či podnikanie, u nás je to najmä v nehnuteľnostiach. O tom, prečo je to tak, sme v Ekonomických analýzach 24 diskutovali s analytikom J&T Banky Stanislavom Pánisom a analytikom Mariánom Kočišom zo Slovenskej sporiteľne.

Bienále ilustrácií Bratislava bude tento rok bez špičkových ilustrátorov z Česka a Slovenska. Slovenskí vizuálni umelci žiadajú stiahnutie svojich diel z aktuálnej výstavy v SNG. O tom, ako to vyzerá na bojisku vojny, ktorú vedie Ministerstvo kultúry s umeleckou obcou, sa s kultúrnou redaktorkou Denníka N, Janou Močkovou, rozprával Braňo Bezák.

Slovenský parlament schválil změny ústavy. Ta bude nově definovat existenci pouze dvou pohlaví – muže a ženy, zakáže náhradní mateřství a stanoví rovnost mužů a žen při odměňování.

Barbora Mokošová je meno, ktoré sa navždy zapíše do dejín slovenskej gymnastiky. Ako prvá Slovenka v ére samostatnosti získala medailu na majstrovstvách Európy - bronz v roku 2020 na bradlách v tureckom Mersine. No jej cesta k úspechu nebola jednoduchá. Barbora Mokošová je jednou z najvyšších gymnastiek na svete, čo pre ňu znamenalo väčšie nároky na koordináciu a stabilitu. V rozhovore úprimne priznala, že uvažovala o konci kariéry, no nakoniec v nej našla novú motiváciu.Olympijský videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.Čo sa v rozhovore dozviete?kedy je najlepšie začať s gymnastikoučo je na nej najkrajšie a najnáročnejšiečo je mentálny blok známy ako twistiesv čom je to extrémne náročnéprečo chcela skončiť s gymnastikoučo ju ženie vpredako chutí bronz z MEaký projekt rozbehli v Banskej Bystrici

Doktor Ondrej Beňačka je špičkový kardiológ – špecialista na poruchy rytmu srdca. Veľmi dôležité je podľa neho počúvať pacienta. Pracuje v nemocnici Cinre v Bratislave. No je to aj DJ, hudobný producent a dlhoročný člen jednej z najúspešnejších hip-hopových formácií na Slovensku – Kontrafakt, funguje v nej pod prezývkou Anys. Hovoriť s Katou Martinkovou bude aj o tom, ako sa dá skĺbiť kariéra lekára a hudobníka, či o výchove synov, ktorých učí spoznávať svet... A nebude chýbať ani metafyzika. | Hosť: MUDr. Ondrej Beňačka (kardiológ). | Moderuje: Kata Martinková. | Tolkšou Hosť sobotného Dobrého rána pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 8. hodine.

Slovenský parlament schválil změny ústavy. Ta bude nově definovat existenci pouze dvou pohlaví – muže a ženy, zakáže náhradní mateřství a stanoví rovnost mužů a žen při odměňování. Všechny díly podcastu Názory a argumenty můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Témy: Konsolidácia a aktuálna politická situácia; Prejav Donalda Trumpa v OSN; Ukrajina a Gaza; Múr z dronov; Bezpečnosť SR a EÚ. | Hosť: Peter Pellegrini (prezident Slovenskej republiky). | Moderuje: Matej Baránek. | Diskusiu Sobotné dialógy pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 12:10.

Barbora Mokošová je meno, ktoré sa navždy zapíše do dejín slovenskej gymnastiky. Ako prvá Slovenka v ére samostatnosti získala medailu na majstrovstvách Európy - bronz v roku 2020 na bradlách v tureckom Mersine. No jej cesta k úspechu nebola jednoduchá. Barbora Mokošová je jednou z najvyšších gymnastiek na svete, čo pre ňu znamenalo väčšie nároky na koordináciu a stabilitu. V rozhovore úprimne priznala, že uvažovala o konci kariéry, no nakoniec v nej našla novú motiváciu.Olympijský videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.Čo sa v rozhovore dozviete?kedy je najlepšie začať s gymnastikoučo je na nej najkrajšie a najnáročnejšiečo je mentálny blok známy ako twistiesv čom je to extrémne náročnéprečo chcela skončiť s gymnastikoučo ju ženie vpredako chutí bronz z MEaký projekt rozbehli v Banskej Bystrici

Jak změna ústavy na Slovensku ovlivní životy lidí a tamní politickou scénu? Vyplní Turecko žádost Donalda Trumpa a přestane kupovat z Ruska ropu? A co a koho představí letošní filmový festival Finále Plzeň?

Jak změna ústavy na Slovensku ovlivní životy lidí a tamní politickou scénu? Vyplní Turecko žádost Donalda Trumpa a přestane kupovat z Ruska ropu? A co a koho představí letošní filmový festival Finále Plzeň?

Boris Balog je šéfom právnikov u prezidenta Petra Pellegriniho a vyučuje ústavné právo na Univerzite Komenského. Tvrdí, že ústavné zmeny, vrátane pohlaví či nadradenosti slovenského práva nad európskym, sú potrebné. Ak by zmeny v parlamente prešli, prezidentovi poradí neposlať ich na Ústavný súd SR. Boris Balog napísal knihu o materiálnom jadre ústavy a je aj autorom návrhu na ústavnú ochranu minerálnej vody v ústave, ktorú v minulosti presadil Smer.(Rozhovor sme nahrávali 24. septembra 2025, hlasovanie o ústave poslanci zrejme posunú.)V podcaste so šéfom právnikov v Kancelárii prezidenta SR Borisom Balogom sa dozviete:– od 1. minúty – či má ústava nedotknuteľné jadro;– po 2:30 – či by Ústavný súd SR musel zasiahnuť, keby sa mal Robert Fico stať diktátorom;– od 4:00 – že priestor na zásah súdu proti ústavnému zákonu je len v extrémnej situácii;– po 6:00 – či odporučí prezidentovi prípadné ústavné zmeny poslať na Ústavný súd SR;– od 6:30 – či aktuálny návrh novely ústavy odporuje materiálnemu jadru ústavy alebo nie;– od 8:00 – že nadradenosť európskeho práva slovenskému nie je v materiálnom jadre;– po 10:30 – ako ďalšia generácia si môže inak vyložiť, čo je národná identita;– od 12:00 – prečo podľa neho treba zmeniť ústavu a zaviesť do nej národnú identitu;– po 14:00 – či by takáto úprava ústavy znamenala oslabenie jedinej nezávislej inštitúcie, ktorá nás môže chrániť pred šikanou štátu;– od 18:00 – čo je to národná identita a kto ju určuje, keď sa nevieme zhodnúť na základných faktoch;– po 20:40 – či má národnú identitu určovať väčšina v parlamente alebo Ústavný súd SR;– od 23:00 – či je národnou identitou Jánošík, halušky a kresťanstvo;– po 24:00 – čo ak národnú identitu ovplyvňujú mýty;– od 25:30 – čo majú pohlavia s národom;– po 28:30 – či by malo byť ťažšie meniť ústavu;– od 30:00 – že ochranu minerálky a potrubí do ústavy napísal on;– po 33:00 – či máme na Slovensku najmenej chránenú ústavu v EÚ a či máme zvýšiť kvórum na 100 hlasov;– od 35:30 – ako dodnes chodí po súdoch preto, že sa o ňom hovorilo v Gorile pri privatizácii Slovenských elektrární;– po 37:00 – prečo Gorila stále nie je vyšetrená.

Boris Balog je šéfom právnikov u prezidenta Petra Pellegriniho a vyučuje ústavné právo na Univerzite Komenského. Tvrdí, že ústavné zmeny, vrátane pohlaví či nadradenosti slovenského práva nad európskym, sú potrebné. Ak by zmeny v parlamente prešli, prezidentovi poradí neposlať ich na Ústavný súd SR. Boris Balog napísal knihu o materiálnom jadre ústavy a je aj autorom návrhu na ústavnú ochranu minerálnej vody v ústave, ktorú v minulosti presadil Smer.(Rozhovor sme nahrávali 24. septembra 2025, hlasovanie o ústave poslanci zrejme posunú.)V podcaste so šéfom právnikov v Kancelárii prezidenta SR Borisom Balogom sa dozviete:– od 1. minúty – či má ústava nedotknuteľné jadro;– po 2:30 – či by Ústavný súd SR musel zasiahnuť, keby sa mal Robert Fico stať diktátorom;– od 4:00 – že priestor na zásah súdu proti ústavnému zákonu je len v extrémnej situácii;– po 6:00 – či odporučí prezidentovi prípadné ústavné zmeny poslať na Ústavný súd SR;– od 6:30 – či aktuálny návrh novely ústavy odporuje materiálnemu jadru ústavy alebo nie;– od 8:00 – že nadradenosť európskeho práva slovenskému nie je v materiálnom jadre;– po 10:30 – ako ďalšia generácia si môže inak vyložiť, čo je národná identita;– od 12:00 – prečo podľa neho treba zmeniť ústavu a zaviesť do nej národnú identitu;– po 14:00 – či by takáto úprava ústavy znamenala oslabenie jedinej nezávislej inštitúcie, ktorá nás môže chrániť pred šikanou štátu;– od 18:00 – čo je to národná identita a kto ju určuje, keď sa nevieme zhodnúť na základných faktoch;– po 20:40 – či má národnú identitu určovať väčšina v parlamente alebo Ústavný súd SR;– od 23:00 – či je národnou identitou Jánošík, halušky a kresťanstvo;– po 24:00 – čo ak národnú identitu ovplyvňujú mýty;– od 25:30 – čo majú pohlavia s národom;– po 28:30 – či by malo byť ťažšie meniť ústavu;– od 30:00 – že ochranu minerálky a potrubí do ústavy napísal on;– po 33:00 – či máme na Slovensku najmenej chránenú ústavu v EÚ a či máme zvýšiť kvórum na 100 hlasov;– od 35:30 – ako dodnes chodí po súdoch preto, že sa o ňom hovorilo v Gorile pri privatizácii Slovenských elektrární;– po 37:00 – prečo Gorila stále nie je vyšetrená.

Jak změna ústavy na Slovensku ovlivní životy lidí a tamní politickou scénu? Vyplní Turecko žádost Donalda Trumpa a přestane kupovat z Ruska ropu? A co a koho představí letošní filmový festival Finále Plzeň? Všechny díly podcastu Hlavní zprávy - rozhovory a komentáře můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Ak chce štát zvyšovať svoje príjmy cez opatrenia v daniach, najprv by sa mal zamerať na lepšie vymáhanie daní a kontrolu, hovorí auditorka a daňová poradkyňa Renáta Bláhová zo spoločnosti BMB Partners. V rokoch 2021 - 2024 pôsobila ako predsedníčka Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. „Výber daní nezlepšíte daňovou amnestiou, ani hrozbami a znížením odpočtu DPH na firemné autá. Riešením je komplex opatrení, ktoré treba robiť dlhodobo,“ upozorňuje Blahová a dodáva, že na Slovensku klesá počet daňových kontrol aj dorubenej dane. Zatiaľ čo v roku 2019 vykonali daniari zhruba 10-tisíc kontrol, v roku 2024 to bolo už len približne 7-tisíc. Aj nález z týchto kontrol bol v minulom roku o viac ako polovicu nižší v porovnaní s obdobím pred šiestimi rokmi. Klesol aj objem dorubenej dane z približne 250-tisíc eur v roku 2019 na zhruba 170 miliónov minulý rok. „Netvrdím, že štát sa má nejako šialene sústreďovať na doruby. Ale toto nesvedčí o veľmi efektívnom výbere daní,“ hovorí daňová poradkyňa. Vysvetľuje, že problémom je nielen nízky počet kontrol, ale aj fakt, že väčšina sa sústreďuje len na DPH a daň z príjmov tvorí len malú časť pracovnej vyťaženosti kontrolórov. „Na finančnej správe nastali dramatické zmeny. Odrazilo sa to aj na kontrolách a daniari nemajú kapacity. Lepší výber daní môže štát dosiahnuť hlavne trpezlivou mravenčou prácou, ktorá tu chýba,“ dodáva Bláhová. Kritizuje aj pasivitu štátu vo vzťahu ku schránkovým offshore firmám, cez ktoré si stále vedia skutočne bohatí ľudia agresívne znižovať svoje daňové zaťaženie: „To sú milióny eur, ktoré odtekajú ktoviekam a znižujú daňové príjmy Slovenska. Ale nevidela som, že by to niekto kontroloval.“ Namiesto zvyšovania daňovo-odvodového zaťaženia zamestnancov a živnostníkov by sa vláda podľa Bláhovej mohla pozrieť napríklad na možnosti zaviesť špeciálnu daň pre ultra bohatých milionárov. Upozorňuje, že majú majetok rozložený v rôznych daňových rajoch a jeho hodnota stále narastá. Progresívna daň z príjmu sa ich nedotkne a vláda neplánuje zvýšiť ani majetkové dane. „Sociálno-demokratické vlády rôznych krajín diskutujú na úrovni EÚ o zavedení špeciálnej dane pre ultra bohatých ľudí. Tam sa bavíme o majetku nad sto miliónov eur, na ktorý by bola uvalená táto extra daň. Nie je jednoduché to urobiť, ale ak je vôľa a expertíza, tak sa to dá. Na Slovensku nevidím vôľu ísť touto cestou, hoci máme sociálno-demokratickú vládu,“ hovorí poradkyňa Renáta Bláhová. Vysvetľuje aj to, ako bude fungovať znížený odpočet DPH na firemné autá používané na súkromné účely a prečo je platenie daní z príjmu na Slovensku v podstate dobrovoľné, čo je svetový unikát. Rozhovor moderuje Eva Mihočková. V článku sa dozviete: 1:47 Ako zlepšiť výber daní na Slovensku 06:09 Ako klesá počet daňových kontrol 08:09 Ako stúpa počet schránkových firiem na Cypre 10:18 Aké dane platia slovenskí miliardári 14:07 Ako bude fungovať znížený odpočet DPH na firemné autá 20:16 Jazda šéfa SIS Pavla Gašpara na firemnom aute 27:56 Ako bude fungovať daňová amnestia See omnystudio.com/listener for privacy information.

Paul Thomas Anderson posiela DiCapria do víru revolúcie, doma nás čaká citlivý príbeh tínedžera z odľahlej dediny a z Kábulu budeme veľmi rýchlo utekať po odchode amerických vojakov a návrate vlády Talibanu. Čo z toho sa oplatí vidieť? Nový diel .týždňa vo filme vám možno poradí.

Starostové sklízejí, co v předchozích měsících a letech zaseli. Uznávání samostatné Palestiny? Slovenské opozici končí první poločas zápasu, zatím ale předvedla spíš pasivní hru. Trump chce Bagrám. Všechny díly podcastu Názory a argumenty můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Slovenská opozice začala po letní přestávce opět organizovat protestní shromáždění na slovenských náměstích. Na těch posledních se dohromady sešlo asi 20 tisíc lidi. Účastníci tak přišli vyjádřit nesouhlas s konsolidačními opatřeními, které připravil ministr financí Ladislav Kamenický. Ty počítají mimo jiné se zvyšováním daní, zmrazením platů ve státní správě nebo rušením volna během některých státních svátků.Všechny díly podcastu Názory a argumenty můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Do sněmovních voleb v Česku zbývají méně než dva týdny. Záříjový průzkum agentury Median pro Radiožurnál a iRozhlas.cz ukázal, že nejpřijatelnější vládou by byl pro Čechy a Češky jednobarevný kabinet hnutí ANO, pro což se vyslovilo více než čtyřicet procent lidí. Na druhém místě skončila s podporou sedmatřeceti procent koaliční vláda ANO a SPD s tím, že na třetím se umístila někdejší pětikoalice Spolu, STAN a Pirátů. Jaké scénáře Českou republiku od října čekají? Jaká je pravděpodobnost, že by se ČR vydala stejným směrem, jako Slovensko po zvolení současné vlády Roberta Fica? A v čem má společnost v těchto turbulentních časech hledat sílu? Nejen o tom mluví v další epizodě Československého podcastu šéfredaktor Respektu Erik Tabery, novinář a spisovatel Martin M. Šimečka a novinářka slovenského Denníku N Monika Tódová. Moderuje Zuzana Machálková.

V tejto často LTB sme sa rozprávali so šéfom firmy Kellys Michalom Divincom, ktorý hovorí viac o tom, ako sa dnes vyvíja trh s bicyklami a ako chcú zjemniť svoju rekordnú stratu. Ako táto strata vznikla a prečo si myslí, že dokážu ovládnuť aj západný trh? Okrem toho prezrádza, že sa stane jedným zo speakerov na pripravovanej konferencii CEO Fórum Česko - Slovensko https://www.ceoforum.sk, kde otvorene povie viac o svojich skúsenostiach v náročnom období.

Nekritizuje Slovenskú akadémiu vied. Skôr ho trápi, že si štát a jeho súčasní predstavitelia nevážia prácu vedcov. Pavol Čekan o ňom hovorí ako o géniovi. Z bratislavského matematického gymnázia GAMČA sa dostal až na špičkovú Stanfordskú univerzitu a aj tam dosahuje nadpriemerné výsledky. Zoznámte sa - Viktor Imrišek.

Drahoslava Kresanová pôsobí ako certifikovaná sprievodkyňa pre takmer celé Taliansko. Jej srdcovou záležitosťou je Rím, v ktorom roky žije. O jeho pamiatkach a histórii má hlboké vedomosti a jej cieľom je turistom o nich čo najviac povedať. Turistov sprevádza aj vo Florencii a jej výklad je pútavý, plný zaujímavostí a informácií, ktorých sa nedá len tak ľahko dopátrať. Vyniká komunikačnými schopnosťami i organizačným talentom. Hovoriť s Katou Martinkovou bude aj o rímskom Panteóne, ktorý patrí k jej najobľúbenejším pamiatkam, o rodnej Krupine, do ktorej sa rada vracia i o vnučkách, ktoré má na Slovensku, či o viniči, o ktorý sa s láskou stará. | Hostka: Drahoslava Kresanová (turistická sprievodkyňa). | Moderuje: Kata Martinková. | Tolkšou Hosť sobotného Dobrého rána pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 8. hodine.

120. epizóda Vertiga bude opäť bohatá na predstavenie noviniek z kín a online priestoru. Z kín sme vybrali veľa slovenských a koprodukčných filmov rôznych žánrov. Nebudú chýbať Otec, Karavan, Veľký vlastenecký výlet, Letopis, ale pridáme aj Ameriku – drsný Dlhý pochod a zábavné Otvorené vzťahy. Zo streamov nás zaujali americká krimiséria Jednotka, ale aj veľká poľská produkcia Breslau. Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) 01:09 Otec 08:05 Veľký vlastenecký výlet 12:50 Dlhý pochod / The Long Walk 20:28 Téma: Jednozáberové filmy a seriály / Robert Redford 31:13 Karavan 34:44 Letopis 38:11 Otvorene vzťahy / Splitsville 42:05 Jednotka / Task 45:03 Breslau / The Breslau Murders _ Ak nám chcete napísať, ozvite sa na vertigo@sme.sk _ Ďakujeme, že počúvate podcast Vertigo a zaujímate sa o filmový svetSee omnystudio.com/listener for privacy information.

CELÝ ROZHOVOR NAJDETE NA HEROHERO.CO/STUDION „Myslel jsem si, že slovo zestátnění v roce 2025 ve slovníku politiků neuslyším,“ připouští ve Studiu N generální ředitel Českého rozhlasu René Zavoral. Řada politiků přišla před volbami s plánem zrušit koncesionářské poplatky a sloučit Český rozhlas s Českou televizí. „Pan Babiš říkal, že se inspiroval na Slovensku. Této inspirace bych se velmi obával,“ říká v rozhovoru Zavoral. Místo koncesionářských poplatků navrhuje například nejsilnější hnutí ANO financovat obě instituce ze státního rozpočtu. „V takovém případě by byla nezávislost Českého rozhlasu velmi výrazně ohrožena. Vidíme to na Slovensku. V momentě, kdy navážete financování na státní rozpočet, jste velmi zranitelní,“ upozorňuje Zavoral s tím, že se politikům pokusí smysl poplatků vysvětlit. Se slovenskou veřejnoprávní STVR loni Český rozhlas přerušil na neurčito dlouhodobou spolupráci. Obával se totiž, že po politických zásazích a změně vedení nebude nezávislé. „Teď jsem obdržel dopis s prosbou o schůzku, jejímž cílem by mělo být znovuobnovení spolupráce. Nemám důvod se s paní generální ředitelkou nepotkat – budu se ale ptát, proč skončil pořad Overovňa (pořad se věnoval vysvětlování dezinformací a konspiračních teorií, pozn. red.) a proč zrušili oblíbený satirický pořad Skúška sirén,“ říká Zavoral. Důvody k obavám podle něj zatím zůstávají. Kriticky se staví také k návrhům na sloučení Českého rozhlasu s Českou televizí. „Bavit se o slučování v momentě, kdy Český rozhlas coby instituce oslavil stoleté výročí, považuji za barbarský počin,“ tvrdí. „Sloučení by znamenalo zadupání a marginalizaci rozhlasu jako media typu. Zažil jsem Slovenský rozhlas jako silnou instituci, ze které se v momentě, kdy zfúzovala s ekonomicky problematickou Slovenskou televizí, stala úplná nicka uvnitř celé organizace. Ze Slovenského rozhlasu se stal otloukánek,“ připomíná generální ředitel. Česká televize jako větší instituce by podle něj Český rozhlas jednoznačně pohltila. „Byl by to konec rozhlasu v té podobě, jak ho dnes známe,“ říká. Zavoral tvrdí, že od posluchačů podobné názory neslýchá. „Už rok a půl objíždím republiku, jezdím po vyloučených lokalitách a s tím názorem, že bychom se měli sloučit, jsem se nesetkal vůbec nikde. Vidím to v těch sálech. Zástupci hnutí ANO by se asi divili, kolik jejich voličů sedí v sále, kde tleskají mým slovům, že chceme uchovat rozhlas samostatný. Stejně tak nám unisono říkají: 55 korun za rozhlas nás neruinuje,“ říká. Přijal by nabídku vést sloučený Český rozhlas s Českou televizí? Počítá s tím, že se veřejnoprávních médií zastane veřejnost? Proč se účastnil Krameriových cen, ve kterých zasedli dezinformátoři a konspirátoři? Proč chtěl do čela zpravodajství angažovat Jitku Obzinovou? A mají zaměstnanci rozhlasu mizerné platy? Podívejte se na celou epizodu na herohero.co/studion

„Fico se chová jako nejméně suverénní premiér v moderních dějinách Slovenska. To, jak se podřizuje Vladimiru Putinovi, je bezprecedentní. Je to na hraně vlastizrady,“ říká šéfredaktor slovenského Denníku N Matúš Kostolný. Sám Fico přitom ve svých vystoupeních často používá pojem suverenita. „Jaká suverenita? To je lokajství. Podřízenost. Předklon,“ tvrdí Kostolný. Bývalá zpravodajka Českého rozhlasu v Bratislavě Pavlína Nečásková by ještě před pěti lety označila Slovensko za zemi v ohrožení. „Dnes říkám, že už je v průšvihu,“ poznamenala ve Studiu N live natáčeném na Letní žurnalistické škole v Havlíčkově Brodě. Za největší riziko Kostolný považuje, že se Ficovi podaří Slovensko civilizačně vytlačit z Evropy. „Donekonečna opakuje, že je Rusko důležitý partner a měli bychom dělat politiku na všechny čtyři světové strany. Jenže jim to vždycky vychází tak, že jdou pouze na východ,“ podotýká. Slovenský premiér podle něj uvěřil, že ve společnosti jsou jen dva typy lidí: ti, kteří jsou s ním, a ti, kteří jsou proti němu. „On si myslí, že ti druzí ho chtějí zlikvidovat. Útočí na každého, kdo si dovolí říct, že dělá nebezpečné, zvrhlé a zvrácené věci. Součástí katastrofy je, že jsme si na to zvykli. Už mi nepřijde nic divného na tom, že na mě a mé kolegy Fico osobně útočí – přitom to není a nemělo by být normální,“ míní šéfredaktor Denníku N. „Nepříjemné je, že už se to přenáší do běžného dne. V posledních dvou letech se mi začalo stávat, že na mě někdo pokřikuje na ulici. To, že mi lidi píšou hnusné maily a odporné zprávy, se dá nějakým způsobem selektovat, zablokovat – dá se na to nějakým způsobem zvyknout. Teď někdo vylepil na ulici plakát, který útočí na Denník N, a lidi na mě pokřikují. Pro část společnosti se to stává normou,“ popisuje. K tomu, aby se země změnila, už podle novinářky Českého rozhlasu Pavlíny Nečáskové nestačí jen volby. „Celý systém je propojený, nemluvíme jen o politické scéně, ale i justici nebo policii. V tomto ohledu je Česká republika někde jinde, byť už je možná také v ohrožení,“ tvrdí. Ve vzduchu visí otázka, zda čeští politici po sněmovních volbách nenastoupí podobnou cestu, jakou zvolila Ficova vláda – například omezování nezávislosti veřejnoprávních médií. Řada stran a hnutí se například netají tím, že by rády zestátnily a sloučily Českou televizi a Český rozhlas. „Samozřejmě že se bojíme. Obáváme se toho. Ale co s tím? Je pravda, že mi slovenští kolegové často říkají: první, co pozorujte, je, jak se začne nová vláda chovat k veřejnoprávním médiím. To je první ukazatel toho, že se začínají dít věci,“ říká Nečásková. „Pořád zbývá naděje, že to nenastane. Doufáme, že budeme mít u veřejnosti zastání. Víc k tomu říct z pozice veřejnoprávní novinářky říct nemůžu.“ „Jestli věřím v lidstvo?“ zamýšlí se Kostolný. „To je otázka… Protože taková kolektivní psychóza a debilita, kterou lidstvo momentálně prochází, se jen tak nevidí.“ Podle Nečáskové prochází demokracie v celém západním světě zátěžovým testem. „Zatím ta čísla nevycházejí moc dobře, ale pořád se může změnit spousta věcí,“ doplňuje. V jaké fázi rozpadu demokratického státu se Slovensko ocitá? Bude Česko po volbách následovat podobný scénář? A co by mohlo v Evropské unii způsobit trio Fico–Orbán–Babiš? Celé díly Studia N najdete na platformě Herohero, na webu Deníku N jsou přístupné předplatitelům a předplatitelkám Klubu N. Bezplatné části zveřejňujeme v podcastových aplikacích Spotify, Apple Podcasts, Podbean či YouTube. Sledovat nás můžete také na Instagramu.  

Stopka ruskej ambasáde na Slovensku a noha do dverí Ficovej promoskovskej politike. To je cieľ referenda, ktoré začalo pripravovať občianske združenie Streda a ktoré by malo v prípade úspachu uzatvoriť ambasádu Ruskej federácie. Cieľom je však aj oživenie diskusiu o vplyve proruskej propagandy, ale i o vládnej bezpečnostnej politike. "Slovensko je dlhodobo zasiahnuté vplyvovými operáciami Ruskej federácie. Podľa prieskumov sme - pokiaľ ide o (pro)ruskú propagandu - jedna z najzasiahnutejších a najzraniteľnejších krajín Európskej únie. Demokracia v Slovenskej republike je ohrozená." Tvrdí to Občianske združenie STREDA, ktoré prichádza s radikálnym riešením, ktoré by tento vývoj mohlo zásadne zmeniť. Tým riešením je referendum a to s otázkou: "Súhlasíte s tým, aby Slovenská republika na minimálne tri roky prerušila bilaterálne diplomatické vzťahy s každým štátom, ktorý vo svojej verejnej komunikácii prostredníctvom svojich inštitúcií, volených zástupcov štátu alebo prostredníctvom štátnych médií vyjadrí možnosť použitia vojenskej sily proti Slovenskej republike alebo členským štátom Európskej únie?" Koniec citátu. Občianske združenie však - okrem vyhostenia ruských diplomatov či agentov z nášho územia, žiada aj zastavenie vládnych aktivít, ktoré ohrozujú reputáciu Slovenskej republiky ako člena Európskej únie.Kto je teda občianske združenie STREDA, prečo prichádza s takouto - pre niekoho, až radikálnou agendou a naozaj verí v úspech svojho podniku v tejto krajine plnej pomníkov po neúspešných referendách? Ide skutočne o referendum alebo je to skôr o otvorení diskusie o našej bezpečnostnej situácií zoči voči vojne na Ukrajine a politike štvrtej vlády Roberta Fica? Mali by byť zložité otázky bezpečnostnej politiky vôbec predmetom priamej demokracie a nejde tu o pokus zvrátiť vôľu voličov v parlamentných voľbách? No a ako vnímajú zakladatelia STREDY ďalší vývoj vojny na Ukrajine a príklon časti slovenskej verejnosti k putinovmu Rusku?Ja sa strašne hnevám na Brat za Brata či na nášho premiéra Fica, ale voči ich voličom a podporovateľom nemáme aplikovať pomstu, musíme to s nimi vyskúšať znova. Potrebujeme daľšiu Nežnú revolúciu. Ak sa budeme do nekonečna mstiť jeden druhému, ak to bude oko za oko, tak napokon budeme všetci slepí, tvrdí jeden zo zakladateľov občianskeho združenia Streda a vysokoškolský pedagóg Patrik Lenghart.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

1. Ako robiť slušnú a férovú opozičnú politiku v ére Ladislava Kamenického? 2. Ficov americko-ruský sen má za sebou zlý týždeň. 3. Slovenskú prírodu pred „vlastencami“ znova bráni Európa.