Podcasts about slovensk

Neprešiel ani mesiac a Slovenskom otriasla ďalšia vážna nehoda vlakov. Po Rožňave sa tentokrát zrazili dva vlaky na trati medzi Pezinkom a Bratislavou. Našťastie nikto nezomrel, no zranených bolo 79 ľudí, troch museli v nemocniciach okamžite operovať. Išlo najmä o študentov, ktorí cestovali do Bratislavy na internáty. Záchranári minuli na mieste takmer všetok zdravotnícky materiál.Ešte v piatok sme sa pritom podobnej nehode vyhli len o kúsok na takmer tom istom úseku, kde sa takmer zrazili český RegioJet s osobným vlakom smerujúcim do Trnavy.Bude na vine opäť ľudská chyba, pretože na Slovenských železniciach nemáme dostatok moderných technológií, ktoré by rušňovodičom pomáhali? Čo sa to na našich železniciach vlastne deje? Môžeme sa v našich vlakoch cítiť bezpečne a budeme mať niekedy ozaj moderné, bezpečné a presné vlaky a trate? Mal premiér Fico prijať ponúkanú demisiu ministra dopravy Ráža? Nemali padať hlavy kompetentných už po nehode v Rožňave?Braňo Závodský sa rozprával s riaditeľom Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo Ondrejom Matejom a expertom na železničnú dopravu Jiřím Kubáčkom.

Slovensko je nedokončený štát. Žiadna kontinuita, ani vízia, hovorí analytik Ján Košč. Medzi nami žije takmer milión chudobných, teda ľudí s príjmom pod 509 eur mesačne. Štát tento problém vyriešiť nevie no a vláda? Tá sa masu chudobných rozhodla odignorovať. táto vláda určite nie je hlasom chudoby, tému riešiť nevie a zjavne ani nechce, tvrdí Košč.Na Slovensku čelilo chudobe alebo sociálnemu vylúčeniu v minulom roku viac ako 980-tisíc osôb, teda patrí tam približne každý šiesty obyvateľ. Najviac ohrozené sú domácnosti s deťmi a to predovšetkým neúplné rodiny či mnohopočetné rodiny - s tromi či viac deťmi. Najväčším problémom je takzvaná príjmová chudoba, teda ide o obyvateľov, ktorí žijú v domácnostiach s príjmami pod 509 eur na mesiac.Sú tu, medzi nami, je ich takmer milión a ich počet neustále narastá: Slovenská chudoba.No a ani zďaleka nejde iba o problém osád či marginalizovanej komunity. Sú medzi nimi mnohopočetné rodiny či rodičia samoživitelia ako aj ich deti. No a my tento problém nielenže nedokážeme riešiť, ale ho aj veľmi výrazne prehliadame či dokonca vytesňujeme z našej pozornosti i záujmu. Kto teda sú tí naši chudobní a ako sa im žije v tejto našej spoločnosti? Čo pre vyriešenie tohto hrozivého problému robí štát a ako to, že napriek všetkým tým veľkoústym deklaráciám o silnom sociálnom štáte - ako i údajne sociálnodemokratickým stranám vo vláde, tento štát na masu svojich chudobných spoluobčanov v realite úplne kašle? Ako zreformovať skostnatelý, prebujnelý a pritom tak žalostne neefektívny sociálny systém? Prečo v pasci generačnej chudoby uviazlo toľko našich detí a ako ich z tohto bludného kruhu vytiahnuť a dať im perspektívu či aspoň šancu na dôstojný život?No a napokon, máme na Slovensku dôstojné príjmy a kam vlastne dnes mizne stredná trieda? Veď, priznajme si, koľko z nás - a možno práve v týchto chvíľach, stojí na samej hrane útesu skĺznutia do chudoby? Hodili sme cez palubu nielen najchudobnejších, ale dnes tam hádžeme už aj strednú triedu. Táto vláda nemá so Sociálnou demokraciou vôbec nič spoločné, tvrdí Košč.Ráno Nahlas so sociálno-ekonomickým analytikom a konzultantom Konfederácie odborových zväzov Jánom Koščom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Slovenský premiér Robert Fico doufá, že s budoucí českou vládní koalici obnoví mezivládní konzultace a vzkřísí spolupráci zemí Visegrádské skupiny. „Byla to právě politika současné slovenské vlády, která naše národy rozdělovala. Je nutné, aby naše země měly dobré vztahy,“ zdůrazňuje v Interview Plus Veronika Cifrová Ostrihoňová, europoslankyně za opoziční Progresivní Slovensko.

Vulgárne nápisy ani kriedou na verejnosť nepatria. Ale aby si pre načmárané odkazy pre premiéra Fica prišla pre študenta polícia priamo do školy v Poprade, to už je iná otázka. Prišli by si policajti aj pre študenta, ktorý by písal odkazy lídrovi opozície?Minister športu Rudolf Huliak poslal do Slovenského futbalovému zväzu kontrolu a teraz sa obáva toho najhoršieho. Futbalistom v našom štúdiu pohrozil odobratím akreditácie na poberanie štátnych peňazí.Je náš futbalový zväz skutočne nenažratý a má osem miliónovú sekeru, ako to vyhlasuje minister? Budú teraz padať žaloby? Prečo bežia kontroly na SFZ, aké sú, kto ich vykonáva a kedy sa dozvieme ich výsledky? Ak by mali mestá a obce pre športovú infraštruktúru také financie ako SFZ, nedokázali by za tie peniaze urobiť viac? A dostanú sa naši reprezentanti na Majstrovstvá sveta? Bude to z prvého miesta v skupine, alebo pôjdeme cez baráž?Braňo Závodský sa rozprával s prezidentom Slovenského futbalového zväzu Jánom Kováčikom.

Shrey Kadam je indický šéfkuchár, ktorý už 14 rokov žije na Slovensku. V jeho reštaurácii sa podávajú výlučne indické jedlá, o ktorých tvrdí, že sú zároveň aj liekom a súčasťou zdravého životného štýlu. Indická kuchyňa je podľa neho mimoriadne rozmanitá. Hovoriť s Katou Martinkovou bude aj o knihe Chute mojej Indie, v ktorej čitateľom ponúka recepty a pohľad na fungovanie indického stravovania, o koreniach, ktoré tvoria základ indickej kuchyne, o Indii ako krajine, o tom, čo má rád na Slovensku i o slovenských kapelách, na ktorých koncert rád zájde. | Hosť: Shrey Kadam (indický šéfkuchár). | Moderuje: Kata Martinková. | Tolkšou Hosť sobotného Dobrého rána pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 8. hodine.

Aktuálne vnútropolitické témy. • Zahraničné témy - EÚ a Ukrajina. • Vzťahy SR - ČR a budúcnosť V4. | Hosť: Robert Fico (predseda vlády SR; predseda strany SMER-SD). | Moderuje: Matej Baránek. | Diskusiu Sobotné dialógy pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 12:10.

Okamura už úraduje. Prikázal z budovy Snemovne odstrániť ukrajinskú vlajku. To Fico šíri nenávisť. Rybníček mu len nastavil zrkadlo. Slovenská polícia si divne vykladá niektoré slová.

Je profesorom na Stredoeurópskej univerzite (CEU) vo Viedni, na Národohospodárskej fakulte Ekonomickej univerzity v Bratislave a zakladateľom bratislavského Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce, kde je vedecký riaditeľ. Je hlavným vedeckým poradcom Európskej komisie a predsedom sekcie Ekonómia, biznis a manažérske vedy Európskej akadémie vied. Rodák z Rožňavy, vyrastal na Gemeri, v rodine, kde bol obklopený knihami a úctou k vzdelaniu a poznaniu. Študoval na UK v Bratislave, pokračoval v Budapešti, neskôr sa cez Prahu a Toulouse dostal do Tilburgu na TOP ekonomický doktorandský program. Pôsobil aj na Harvarde, či v Bruseli. Jeho silnými vlastnosťami sú trpezlivosť, vytrvalosť, a nepoddanie sa ťažkostiam, v čom mu pomáha podpora rodiny. Je ženatým otcom troch detí, manželka je zároveň jeho kolegyňa. Rád trávi čas v prírode, na chalupe, na lyžiach, či na rybách. Z kultúry obľubuje poéziu starých majstrov, klasickú hudbu, balet, operu, ale aj punkrock, či študentské divadelné predstavenia. Profesor Martin Kahanec , výnimočná osobnosť vedy v NP s Ľudovítom Jakubove - Mravcom. | Hosť: Martin Kahanec (ekonóm, laureát kategórie Výnimočná osobnosť vedy na Slovensku). | Moderuje: Ľudovít Jakubove - Mravec. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Hostia: Naďa Trenčanská Bedušová (výkonná riaditeľka Zväzu ambulantných poskytovateľov) a Henrieta Tulejová (zdravotnícka analytička). | Súčasný stav: Výsledky prieskumu, najvýraznejšie problémy, koľko ľudia zaplatia na dodatočných poplatkoch, pomer cena – výkon, dostanú ľudia za poplatky lepšiu dostupnosť zdravotnej starostlivosti, nápor pri niektorých špecializáciách; ktorých skupín sa to týka? V akých krajoch? Ako sú chránené ohrozené skupiny obyvateľstva? Dôvody a príčiny: Prečo to ambulancie musia robiť? Aká je ich finančná situácia? Potrebuje slovenské zdravotníctvo viac peňazí? Valorizácia platieb zo strany štátu, nastavenie financovania... Návrhy riešení: Legalizácia doplatkov a poplatkov, ako nastaviť systém? Aké sú možné spôsoby pripoistenia, spoluúčasť pacientov, rozdelenie zdravotnej starostlivosti – základný balík za zdravotné poistenie, prémiová starostlivosť v prípade ľudí, ktorí si ju môžu dovoliť? | Poplatky v ambulanciách. | Moderuje: Nina Belicová Alžbetkinová; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Najstaršie osídlenie chotára Devínskej Novej Vsi je z obdobia mladšej doby kamennej. Na prelome letopočtov sa tu vystriedali rôzne kmene, až sa tu nakoniec usadili prví Slovania. Pred osmanským nebezpečenstvom tu našli svoj domov nakoniec aj Chorváti. Navštívte s nami expozíciu Dejiny a kultúra Chorvátov v Devínskej Novej Vsi, ktorá je súčasťou Slovenského národného múzea - Múzea Chorvátov na Slovensku. Ďuro Šimko vás ňou prevedie v v tejto epizóde V múzeu. | SNM: Múzeum kultúry Chorvátov na Slovensku; Expozícia Dejiny a kultúra Chorvátov v Devínskej Novej Vsi. | Náučnú reláciu V múzeu s Ďurom Šimkom pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý piatok po 20. hodine.

Hostia: Dana Rovňáková (riaditeľka Odboru stratégie VŠZP) a Martin Vlachynský (analytik INESS). | Vyššie zdravotné odvody zamesntnancov a živnostníkov by mali priniesť 360 milónov do štátnej pokladnice. Pacient to ale nepocíti a to podľa analytikov spravodlivé nie je. Na druhej strane časy, keď nám zdravotné odvody garantovali bezplatnú zdravotnú starostlivosť sú dávno preč. Populácia starne, pacientov pribúda, niektoré lieky stoja státisíce - nároky aj náklady na liečbu stúpajú. Čo všetko nám dnes zdravotné odvody pokrývajú? Pomohlo by komerčné pripoistenie? Odpovede si vypočujte v Kontaktoch s Ľubomírou Hulínovou. | Čo pokrývajú zdravotné odvody? | Moderuje: Ľubomíra Hulínová; | Kontakty pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. V premiére v pondelok až štvrtok po 20. hodine v Rádiu Slovensko.

V slalome života nevynecháva žiadne bránky. Aj vďaka tomu pozná jeho svetlá a tiene. Ovácie aj ticho. Na vnútorný svet herečky mnohých tvárí - Rebeky Polákovej zo SND - v tejto epizóde NP je zvedavý Stano Ščepán. | Hostka: Rebeka Poláková (herečka, ocenená Cenou Igric). | Moderuje: Stano Ščepán. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Dnes k nám po rokoch zavítal opäť Tomáš Hudák. Kamarát, stand-up komik, spisovateľ a amatérsky historik a genealóg. Užívajte!Ak sa vám epizóda páčila a chcete vidieť viac, môžete si pozrieť necenzurovanú, takmer o 43 minút dlhšiu verziu s otázkami od našich patreonov na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠patreon.com/luzifcak⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠Alebo na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠herohero.co/luzifcak⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠Video môžete sledovať aj na našom Youtube⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠youtu.be/OSMbF6sc2dkNáš dnešný hosť je instagram.com/tomashudak/Prípadne nás môžete pozvať na kávu na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠buymeacoffee.com/luzifcak⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠Môžete nás podporiť aj kúpou Merchu ►►►⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠Luzifcak.com⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠Všetky dôležité odkazy nájdete aj na linku ►►►⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠luzifcak.bio.link⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠UPOZORNENIE: Toto je komediálny podcast dvoch komikov, ktorí sa niekedy viac a niekedy menej úspešne snažia každú situáciu premeniť na vtip a nenavádzajú nikoho na nič nesprávne. Všetko, čo je v ňom povedané, je humor a nemalo by byť brané doslova, alebo nebodaj vážne. Obsahuje vulgarizmy, satiru a zvieratá chované v zajatí. Akákoľvek podobnosť postáv z našich príbehov so živými je čisto náhodná. Sledujte len po dovŕšení dospelosti alebo so súhlasom rodičov. V prípade výpadku celkovej kamery môže fotosenzitívnym ľuďom spôsobovať epileptický záchvat, vegánom zvracanie, mäsožravcom hlad a národovcom svrbenie. Kubov hlas môže vyvolať rezonovanie stredného ucha. Vlastne by to nemal pozerať nikto.

Hosť: Ing. Ivan Bednárik (GR Železníc Slovenskej republiky). | O koľajovej infraštruktúre počúvame väčšinou v negatívnych súvislostiach: zanedbaný technický stav, podfinancovanie, pomalé tempo modernizácie, bezpečnostné riziká... Aké vízie majú Železnice Slovenskej republiky, aby sa naše trate vyrovnali moderným európskym krajinám? Kedy sa prestanú „hasiť“ problémy a začneme napredovať? Dostanú aj cestujúci lepšie služby na železničných staniciach? Odpovede hľadá Ľuboš Kasala v tejto epizóde Kontaktov. | Železničná infraštruktúra – problémy a vízie. | Moderuje: Ľuboš Kasala; | Kontakty pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. V premiére v pondelok až štvrtok po 20. hodine v Rádiu Slovensko.

Jubilujúci slovenský herec Alfréd Swan (75). Aktuálne už na penzii, stále je však aktívny, pracuje napríklad v dabingu. 27 rokov bol členom činohry Divadla Nová scéna v Bratislave. Dlhé roky spolupracuje so Slovenským rozhlasom, aktuálne účinkuje v príbehoch pre Rádio Slovensko Bola raz jedna povesť. Prvý raz v Slovenskom rozhlase (vtedy Československom rozhlase) účinkoval v roku 1970. Pochádza z Malaciek, absolvoval VŠMU v Bratislave, spolu so svojou manželkou Ľudmilou Swanovou. Má dvoch synov, jeden je zverolekár a druhý je IT inžinier, ktorý žije v Holandsku. Náš hosť sa venuje aj prednesu poézie, bol členom poroty Poděbradské dni poézie, teraz píše laudáciá slovenských hercov, za prednes má aj Krištáľovu ružu. V Levoči pravidelne nahráva knihy pre nevidiacich. Rád fotografuje, chodí do Malaciek na futbal (aj sám za Malacky hral). Obľubuje vychádzky do prírody. Robí mu radosť čas s vnúčatami. | Hosť: Alfréd Swan (herec, roky spolupracuje so Slovenským rozhlasom). | Moderuje: Kata Martinková. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Slováci v Srbsku: Na návšteve v ateliéri Jána Glózika - je predstaviteľom kovačickej insity, toto umenie bolo v závere minulého roka zapísané do zoznamu UNESCO. Na obrazoch zobrazuje dedinský život, roľnícku prácu, ľudové tradície a historické témy. Je známy veľkorozmernými obrazmi. K maľovaniu ho inšpirovala Zuzana Chalupová, ktorá patrí k zakladateľom tohto umenia a v tomto roku si Kovačičania pripomínajú 100 rokov od jej narodenia; Slováci v USA a Kanade: Oltár slovenského vysťahovalectva - záchrana vitráži zo slovenských kostolov ktoré sa v minulosti nachádzali na území USA a Kanady; na tomto území sa nachádzalo 709 kostolov z ktorých sa podarilo historikovi Martinovi Javorovi zachrániť 12 vitráži; našiel ich na americkom inzertnom portáli a chce z nich vyrobiť Oltár slovenského vysťahovalectva; 4 vitráže sú už na Slovensku, 8 sa plaví cez oceán; vitráže boli vyrobené pred viac ako 100 rokmi a dali ich zhotoviť Slováci, ale aj Rusíni žijúci v štátoch Conecticat a Pensylvánia; pochádzali z Kežmarku, Veľkého Šariša, Michaloviec a pracovali najmä v amerických baniach; Avízo súťaže Mysteriózne Slovensko;

Hostia: Radomír Šalitroš (štátny tajomník na MIRRI SR) a Ľubomír Andrassy (predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR). | Európska únia podľa NKÚ stráca konkurencieschopnosť netransparentným a nepresne smerovanými dotačnými schémami. Sú častokrát využívané len na administrovanie európskych zdrojov a nie na zvyšovanie ekonomického rastu. Dlh únie by sa do roku 2027 mohol vyšplhať na 900 miliárd. V porovnaní s obdobím pred pandémiou, teda v roku 2019, kedy bol zhruba 52 miliárd je dnes na úrovni 578 miliárd eur. Čo je indikátorom neefektívnosti vynakladania týchto financií – a základom pre argumentáciu NKÚ? Je neefektívne nastavenie štrukturálnych fondov a dotačných schém systémový problém EÚ, alebo zlyhanie národných štátov? Je ambícia na úrovni EÚ problémy riešiť, alebo sa prenesú aj do nového programového obdobia? Ak podľa NKÚ „Európa stráca aj základný pilier, na ktorom bola budovaná niekoľko rokov, a to je princíp súdržnosti, kohézie a solidarity“ – ako sa to prejavuje a čo to znamená? Aká je miera čerpania európskych fondov na Slovensku a mení sa miera úspešnosti v čase? Ak prvoradé má byť stanovenie merateľných ukazovateľov, kontrola kvality, transparentnosti a zadefinovanie efektívnosti a merateľných ukazovateľov, ako by tieto mechanizmy mali vyzerať v praxi? | EÚ smeruje k historickému dlhu. | Moderuje: Marta Jančkárová; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Nová česká vládní koalice vedená hnutím ANO se shoduje se slovenskou vládou Roberta Fica na nezbytnosti obnovení společných zasedání. „Vzájemné vztahy za předchozí české vlády ochladly, což mě velmi mrzí. A toto je věc, která je může znovu nastartovat. Naše spolupráce by měla pokračovat, protože společně dokážeme například v Bruselu vyjednat víc,“ doufá slovenský ministr investic, informatiky a regionálního rozvoje Samuel Migaľ.

V spoločnosti Putina, Orbána, izraelskej armády či čínskej komunistickej strany. Práve do nej sa dostal slovenský premiér Robert Fico podľa kritérií medzinárodnej novinárskej organizácie Reportéri bez hraníc. Zaradila ho do spoločnosti „predátorov“ slobody tlače, ktorí podľa nej v tomto roku útočili na novinárov a na právo na informácie. Tri desiatky predátorov podľa Reportérov bez hraníc spája nenávisť k slobode tlače. A hoci rozdielnymi metódami cieľom je „umlčať nezávislé médiá a pošliapať právo verejnosti na informácie“.Vraždy, väznenie, očierňovacie kampane, propaganda, armády trollov – to všetko sú podľa reportérov prostriedky, ktorými chcú predátori vynucovať mlčanie.Premiérov úrad vlády označil zoznam za „pseudorebríček“ a Reportérom bez hraníc vyčíta ich ticho z rokov 2020 až 2023.Čo je za zaradením Roberta Fica do zoznamu? Pozrieme sa na to s Pavlom Szalaiom, riaditeľom novej pobočky Reportérov bez hraníc, ktorú organizácia pred pár dňami otvorila v Prahe.„Všetci - nejde len o politických lídrov – cítia nenávisť voči novinárom, voči slobode tlače a systematicky ju podrývajú,“ hovorí o zozname predátorov z dielne Reportérov bez hraníc. „Napriek tomu, že Robert Fico samozrejme nie je iránsky ajatolláh alebo šéf Talibanu, tak jednoducho systematicky oslabuje slobodu tlače, každý deň z nej kúsok odkrajuje ako z takej klobásy.“ Slovenský premiér nemá podľa Szalaia v európskom priestore obdobu.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

V spoločnosti Putina, Orbána, izraelskej armády či čínskej komunistickej strany. Práve do nej sa dostal slovenský premiér Robert Fico podľa kritérií medzinárodnej novinárskej organizácie Reportéri bez hraníc. Zaradila ho do spoločnosti „predátorov“ slobody tlače, ktorí podľa nej v tomto roku útočili na novinárov a na právo na informácie. Tri desiatky predátorov podľa Reportérov bez hraníc spája nenávisť k slobode tlače. A hoci rozdielnymi metódami cieľom je „umlčať nezávislé médiá a pošliapať právo verejnosti na informácie“.Vraždy, väznenie, očierňovacie kampane, propaganda, armády trollov – to všetko sú podľa reportérov prostriedky, ktorými chcú predátori vynucovať mlčanie.Premiérov úrad vlády označil zoznam za „pseudorebríček“ a Reportérom bez hraníc vyčíta ich ticho z rokov 2020 až 2023.Čo je za zaradením Roberta Fica do zoznamu? Pozrieme sa na to s Pavlom Szalaiom, riaditeľom novej pobočky Reportérov bez hraníc, ktorú organizácia pred pár dňami otvorila v Prahe.„Všetci - nejde len o politických lídrov – cítia nenávisť voči novinárom, voči slobode tlače a systematicky ju podrývajú,“ hovorí o zozname predátorov z dielne Reportérov bez hraníc. „Napriek tomu, že Robert Fico samozrejme nie je iránsky ajatolláh alebo šéf Talibanu, tak jednoducho systematicky oslabuje slobodu tlače, každý deň z nej kúsok odkrajuje ako z takej klobásy.“ Slovenský premiér nemá podľa Szalaia v európskom priestore obdobu.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

V tretej epizóde basketbalového podcastu Pod košom zavítala do štúdia skutočná legenda slovenského basketbalu. Zuzana Žirková, trojnásobná víťazka Euroligy a osemnásobná slovenská basketbalistka roka, otvorene porozprávala o svojej bohatej kariére aj súčasnej trénerskej misii v Banskej Bystrici.Zuzana Žirková, ktorá sa prekvapivo najskôr venovala futbalu, v rozhovore spomínala na svoje začiatky, cestu k basketbalu a prelomové momenty kariéry. Exkluzívne odhalila zákulisie pôsobenia v prestížnych kluboch - od Ružomberka cez Brno, Šoproň až po ruský angažmán a americkú WNBA.„Bolo to neuveriteľné obdobie,” spomína Zuzana Žirková na euroligové tituly s Ružomberkom, kde ju pod svoje krídla zobrala Natália Hejková. Fanúšikov určite zaujme jej otvorený pohľad na život profesionálnej športovkyne v Rusku, kde ju vozili súkromnými lietadlami a mala vlastného šoféra aj prekladateľku.V podcaste nezostanú nepovšimnuté ani jej skúsenosti z olympiády v Sydney 2000, kde ako členka jediného slovenského basketbalového tímu v histórii olympijských hier zažila niečo „neskutočné”.Dnes Zuzana Žirková úspešne vedie Sláviu Banská Bystrica, s ktorou trikrát po sebe postúpila do finále slovenskej ligy. V rozhovore odkryla svoju trénerskú filozofiu, porozprávala o rozdieloch medzi súčasnými mladými hráčkami a svojou generáciou, aj o tom, ako jej dcéra Dorotka kráča v maminých šľapajach.Nechýbal ani pohľad na súčasný stav slovenského ženského basketbalu, blížiacu sa kvalifikáciu na ME 2027 a príchod naturalizovanej Američanky Kyry Lambertovej do reprezentácie.Zuzana Žirková, ktorá sa v minulosti objavila aj na lavičke mužského Lučenca ako asistentka, úprimne hodnotí stav slovenského basketbalu a prichádza s nápadmi, ako systém zlepšiť. „Každý vie najlepšie, ako sa robí, ale nakoniec nikto pre to nič neurobí,” hovorí otvorene.

Nová česká vládní koalice vedená hnutím ANO se shoduje se slovenskou vládou Roberta Fica na nezbytnosti obnovení společných zasedání. „Vzájemné vztahy za předchozí české vlády ochladly, což mě velmi mrzí. A toto je věc, která je může znovu nastartovat. Naše spolupráce by měla pokračovat, protože společně dokážeme například v Bruselu vyjednat víc,“ doufá slovenský ministr investic, informatiky a regionálního rozvoje Samuel Migaľ.Všechny díly podcastu Interview Plus můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Hostia: Martin Kremler (odborník na kvalitu ovzdušia a Milan Kolesár (primátor Jelšavy). | Počas vykurovacej sezóny sa u nás dramaticky zhoršuje kvalita ovzdušia. Sme krajinou dymiacich komínov - veľkú vinu na tom má tradícia domáceho spaľovania smetí. V pieckach, krboch, kachliach a kotloch končí odpad, z ktorého pri spaľovaní unikajú jedovaté emisie. Zbavíme sa niekedy tohto zlozvyku? Majú chudobní ľudia možnosť vymeniť si staré kotly na tuhé palivo? Nebezpečné pre životné prostredie a rizikové pre požiare v domácnostiach. Počúvajte Kontakty s Petrou Strižkovou. | Nebezpečné domové spaľovanie. | Moderuje: Petra Strižková; | Kontakty pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. V premiére v pondelok až štvrtok po 20. hodine v Rádiu Slovensko.

V tretej epizóde basketbalového podcastu Pod košom zavítala do štúdia skutočná legenda slovenského basketbalu. Zuzana Žirková, trojnásobná víťazka Euroligy a osemnásobná slovenská basketbalistka roka, otvorene porozprávala o svojej bohatej kariére aj súčasnej trénerskej misii v Banskej Bystrici.Zuzana Žirková, ktorá sa prekvapivo najskôr venovala futbalu, v rozhovore spomínala na svoje začiatky, cestu k basketbalu a prelomové momenty kariéry. Exkluzívne odhalila zákulisie pôsobenia v prestížnych kluboch - od Ružomberka cez Brno, Šoproň až po ruský angažmán a americkú WNBA.„Bolo to neuveriteľné obdobie,” spomína Zuzana Žirková na euroligové tituly s Ružomberkom, kde ju pod svoje krídla zobrala Natália Hejková. Fanúšikov určite zaujme jej otvorený pohľad na život profesionálnej športovkyne v Rusku, kde ju vozili súkromnými lietadlami a mala vlastného šoféra aj prekladateľku.V podcaste nezostanú nepovšimnuté ani jej skúsenosti z olympiády v Sydney 2000, kde ako členka jediného slovenského basketbalového tímu v histórii olympijských hier zažila niečo „neskutočné”.Dnes Zuzana Žirková úspešne vedie Sláviu Banská Bystrica, s ktorou trikrát po sebe postúpila do finále slovenskej ligy. V rozhovore odkryla svoju trénerskú filozofiu, porozprávala o rozdieloch medzi súčasnými mladými hráčkami a svojou generáciou, aj o tom, ako jej dcéra Dorotka kráča v maminých šľapajach.Nechýbal ani pohľad na súčasný stav slovenského ženského basketbalu, blížiacu sa kvalifikáciu na ME 2027 a príchod naturalizovanej Američanky Kyry Lambertovej do reprezentácie.Zuzana Žirková, ktorá sa v minulosti objavila aj na lavičke mužského Lučenca ako asistentka, úprimne hodnotí stav slovenského basketbalu a prichádza s nápadmi, ako systém zlepšiť. „Každý vie najlepšie, ako sa robí, ale nakoniec nikto pre to nič neurobí,” hovorí otvorene.

Hostia: Radka Vicenová (sociologička zo Slovenskej akadémie vied) a Andor Šándor (bezpečnostný expert). | Od tragickej vraždy Daniela Tupého na bratislavskom Tyršovom nábreží uplynulo 20 rokov. Čo s odstupom času o tejto tragédii vieme? O čom svedčí fakt, že sa vraždu ani za dve dekády nepodarilo vyšetriť a útočníkov potrestať? Aká bola atmosféra a bezpečnostná situácia v Bratislave pred dvadsiatimi rokmi? Extrémizmus v súčasnosti: Poučili sme sa ako spoločnosť a vieme sa brániť proti prejavom extrémizmu, alebo sú naopak tieto prejavy častejšie a odvážnejšie? Ktoré aspekty moderného života prajú rozmachu a šíreniu extrémistických názorov? Cítia sa dnešní mladí ľudia na verejnosti bezpečne aj keď sú napríklad súčasťou menšín? Prečo niektorým aj mladým ľuďom imponujú krajné názorové prúdy – stráca sa spoločenský konsenzus na ich škodlivosti? Akým spôsobom s témou extrémizmu pracujú bezpečnostné zložky? Sú skupiny a predstavitelia krajných názorových hnutí v hľadáčiku napr. policajných a tajných služieb, alebo ich vytlačili iné hrozby? Je potláčanie týchto prejavov účinným nástrojom, resp. malo by byť ráznejšie? Sú tieto skupiny a prúdy vzájomne prepojené aj v medzinárodnom kontexte, alebo ide skôr o jednotlivcov a lokálne skupiny? | Odkaz vraždy Daniela Tupého. | Moderuje: Matej Baránek; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Zem sa stále trasie i keď to necítime. Aj toto by vám povedal seizmológ. Triasla sa na našom území, ako pred pár rokmi, tak aj v minulých storočiach. Prečo niekde dôjde k silným zemetraseniam a dajú sa vôbec predpovedať? Kristián Csicsay si popri práci rád oddýchne na dobrej rybačke. Má svoje obľúbené miesta a rád sa aj s úlovkami podelí. Odpovie rovnako na otázku, či veľké hudobné podujatie dokážu prístroje zachytiť podobne ako zemetrasenie. | Hosť: Kristán Csicsay (seizmológ, Ústav vied o Zemi SAV). | Moderuje: Gabika Angibaud. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Hostia: Miroslav Antal (viceprezident Združenia náčelníkov obecných a mestských polícií) a Ján Bazovský (policajný analytik). | V nahrávke: Lucia Kurilovská (štátna tajomníčka MV SR). | Slovensko čakajú veľké zmeny v bezpečnostných zložkách – popri policajnej reforme sa formuje nový Žandársky zbor a diskutuje sa aj o rozšírení právomocí mestskej a obecnej polície. Sú to dobré kroky? Aké úlohy by mali pribudnúť mestským policajtom, aby dokázali efektívnejšie chrániť poriadok v uliciach? Nielen o tom budeme diskutovať v Kontaktoch s Evou Sládkovou. | Aké zmeny potrebuje polícia? | Moderuje: Eva Sládková; | Kontakty pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. V premiére v pondelok až štvrtok po 20. hodine v Rádiu Slovensko.

JAKUB BORGUĽA patrí medzi najväčšie talenty slovenského biatlonu. Už vo veku 21 rokov pravidelne nastupoval medzi mužmi vo Svetovom pohári a aj keď ešte len zbiera skúsenosti, patrí k budúcim lídrom reprezentácie. Má na konte päť medailí z majstrovstiev sveta mládeže a juniorov. Priznáva však, že prechod medzi mužov mu poriadne otvoril oči. Vystihuje to aj moment z jeho prvých individuálnych pretekov, keď bojoval o body v elitnom kolotoči: „Keď som prišiel na poslednú streľbu, už som cítil stres. V hlave mi bežalo: ak trafím, som okolo dvadsiateho. Netrafil som a nakoniec z toho bolo len štyridsiatešieste miesto,“ povedal v rozhovore s Nikolou Černákovou pre Sportnet.sk.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Hostia: Peter Weiss (bývalý diplomat a veľvyslanec SR v Prahe) a Michal Pink (politológ z Masarykovej univerzity v Brne). | Nová česká snemovňa: Ako sa zmenil pomer síl jednotlivých strán? Nakoľko pevná bude podpora vládnej koalície? Aké očakávania sa spájajú s Tomiom Okamurom ako šéfom snemovne – má istú podporu? 108 koaličných poslancov by malo pred tajnou voľbou šéfa snemovne podpísať dodatok koaličnej zmluvy a zaviazať sa k jej podpore – čo to znamená v praxi? Má Česko s podobným krokom skúsenosti? Koaličná zmluva: K čomu sa vládna trojkoalícia zaväzuje? Aké témy sa do plánu spolupráce podarilo pretaviť menším partnerom SPD a Motoristi? Do akej miery a v akých témach uvidíme odklon od doterajšieho smerovania českej politiky doma aj v zahraničí? Obsadenie vlády: Kto sú budúci ministri a čo od nich možno očakávať? Očakáva sa, že prezident všetkých navrhnutých členov vlády vymenuje? Môže byť prípadným odporom prezidenta ohrozené zostavenie novej vlády? | V Česku zasadá nový parlament. | Moderuje: Soňa Hagarová; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Pozná zdravé srdcia plné bolesti aj choré srdcia naplnené radosťou. Prednosta Kliniky detskej kardiológie Lekárskej Fakulty UK a Národného ústavu sdrcovocievnych chorôb Peter Olejník pozná hĺbku aj zázrak života. O nádeji aj vedeckých pokrokoch detskej kardiológie sa rozprozpráva v Nočnej pyramíde so Stanom Ščepánom. Vedecká NP: Progres a úskalia detskej kardiológie. | Hosť: Peter Olejník (prednosta Kliniky detskej kardiológie Lekárskej fakulty UK a NÚSCH). | Moderuje: Stano Ščepán. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

V špeciálnom vydaní relácie Let's Talk Business sa tentoraz pozrieme na Slovensko očami tých, ktorí veľa cestujú, ochutnávajú a porovnávajú. Hostia Strýco Filip a Milan Bez Mapy hovoria o tom, prečo má Slovensko obrovský potenciál, no stále ho brzdia zlé cesty, slabá infraštruktúra a nedostatok odvahy robiť veci poriadne. Diskusia sa dotýka aj gastra, turizmu a mentalitu Slovákov, ktorí radi cestujú do sveta, ale vlastnú krajinu často podceňujú. Obaja hostia prinášajú vtipné, ale triezve postrehy z ciest po Slovensku aj zo zahraničia. Tento diel je výberom toho najlepšieho z rozhovorov o cestovaní, biznise a tom, ako sa dá aj z chaosu urobiť zážitok.Tento diel ti prináša nová Mazda 6e.

Stojí za úspechom najväčších hereckých hviezd, no jej práca sa odohráva mimo svetiel reflektorov. Petra Svarinská je herecká agentka, manažérka a strategička, ktorá pomáha formovať kariéry slávnych mien. V zozname klientov nechýba Táňa Pauhofová, Judit Pecháček, Milan Ondrík či Antónia Lišková. Celkom prvou klientkou však bola jej mladšia sestra - hrdinka seriálu Dunaj, k vašim službám Kristína Svarinská. „Ja som to nejak neplánovala. Ono sa to vyvinulo čiste organicky,“ vrátila sa v relácii Ide o nás ku svojim začiatkom Petra. Pôvodne sa orientovala viac na prácu kastingovej režisérky, no po skúsenosti s Kristínou sa začali jazýčky váh preklápať viac smerom k zastupovaniu hercov.  Jej práca však nie je len o dohadovaní zmlúv a honorárov. Je to komplexný proces, v ktorom sa stáva partnerkou herca. Spoločne budujú značku a rozhodujú o tom, akým smerom sa bude kariéra uberať. „Sme vlastne partneri. Som taký sprievodca pri jeho kariére,“ vysvetľuje Svarinská, ktorá rieši všetko od zmluvných podmienok, cez castingy až po dlhodobú stratégiu. Niekedy to znamená aj presvedčiť herca, aby prijal menšiu úlohu vo výnimočnom projekte.  Kľúčom k jej prístupu je jednoduché, no zásadné pravidlo: „Človek musí mať hercov rád.“ Práve tento vzťah jej umožňuje nielen profesionálne, ale aj ľudsky viesť svojich klientov cez nástrahy filmového a televízneho sveta. V posledných rokoch sa výrazne mení – najmä s nástupom dlhodobých seriálov, ktoré si vyžadujú úplne inú stratégiu. Svarinská niekoľko rokov aktívne pracuje aj na tom, aby sa jej herci presadili aj v zahraničí. Spolupracuje s agentmi v Londýne či Amerike a verí, že slovenskí a českí herci majú šancu preraziť. Jednou z najdôležitejších podmienok je podľa nej špičková jazyková vybavenosť. Kto ju má? Aj to sa dozviete v našom rozhovore, ktorý je plný zaujímavých odhalení zo zákulisia filmového priemyslu. Ako vyzerá bežný pracovný deň hereckej agentky? Čo si myslí o umelej inteligencii, ktorá by mohla nahradiť živých hercov? A akú radu by dala svojmu 20-ročnému ja, ktoré stálo na začiatku kariéry? To všetko a ešte omnoho viac sa dozviete v novej epizóde Ide o nás (Rozhovory so Zdenom Gáfrikom).

Jedinečný, originálny, jednoducho Richard Müller. V 80-tych rokoch bol členom skupiny Banket, ktorá bola priekopníkom elektronickej hudby. Od vydania ich kultového albumu uplynie 40 rokov. Pri tej príležitosti Richard nahral nový album Banketu, Slovenská strela, ktorý je poctou pôvodnej skupine a obsahuje nové skladby, vrátane spoluprác so speváčkami Darou Rolins a Tinou, či s dcérou Emou Müller.

Kybernetická bezpečnosť už dávno nie je len o antivíruse a heslách. Hoci sa firmy na Slovensku v základnej hygiene zlepšili, mnohé stále podceňujú sofistikovanejšie hrozby. Často investujú do pokročilých technológií, no nemajú kvalifikovaných ľudí, ktorí by ich vedeli správne vyhodnocovať a manažovať. Prečo je dôležité oddeliť IT od bezpečnosti a aké sú možnosti pre firmy, ktoré si vlastný bezpečnostný tím nemôžu dovoliť?V novom dieli podcastu SHARE sa moderátor Maroš Žofčin rozpráva s Júliusom Seleckým, Solution Architectom spoločnosti Eset, o reálnom stave kybernetickej bezpečnosti v slovenských firmách, o najčastejších chybách a o riešeniach, ako je manažovaná detekcia a reakcia (MDR). Podcast prinášame v spolupráci so spoločnosťou Eset.Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz aj ako ebook! TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste hovoríme aj o týchto témach:V čom sa slovenské firmy zlepšili (heslá, aktualizácie) a čo stále podceňujú.Prečo by IT oddelenie a bezpečnostné oddelenie mali byť striktne oddelené.Analýza rizík: Ako majú firmy identifikovať, čo je pre ich biznis kľúčové.Čo sú EDR a XDR systémy a prečo bežný antivírus už nestačí.Aké sú možnosti pre firmy, ktoré nemajú vlastných bezpečnostných expertov (MDR).Téme sa venujeme aj v článku: https://zive.aktuality.sk/clanok/nmdWnCW/firmy-maju-antivirusy-no-chyba-im-tato-klucova-vec-mnohe-na-to-doplatili/ Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Summit Trump Putin v Budapešti sa nekoná. Rusko na Ukrajine bombarduje škôlky, bytovky a pred zimou opäť ničí ukrajinskú energetiku. Putin už vo vojne stratil milión ľudí, dohoda o mieri je však v nedohľadne. Spojené štáty aj Európska únia preto pritvrdzujú v sankciách proti Putinovmu režimu.V čo ešte Putin dúfa a ako ďaleko je schopný zájsť? Prečo stále útočí na deti a nevinných civilistov? A ako sa darí zasahovať v hĺbke Ruska Ukrajincom? Čo budú pre Putina znamenať nové európske a americké sankcie na jeho ropné giganty? Môže slabá ruská ekonomika koniec vojny urýchliť? A prečo Slovenská vláda hovorí o mieri, no nákupmi ruskej ropy a plynu sami pomáhame Putinovu vojnu financovať? Vytvorí Robert Fico s Viktorom Orbánom a Andrejom Babišom v Únii protiukrajinský blok?Braňo Závodský sa rozprával s vedúcim výskumníkom, analytikom Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku a profesorom na Prešovskej univerzite Alexandrom Dulebom.

Šéf hnutí ANO Andrej Babiš se postupně propracovává k převzetí moci a nejen tuzemští pozorovatelé přemítají, jak se jeho pravděpodobný nástup promítne v postojích Česka v Evropě. Oteplování vzájemných vztahů očekává hlavně slovenský premiér Robert Fico, z něhož se stal hlasitý kritik Evropské unie a údajného „diktátu“ Bruselu. Vydá se Babiš slovenskou cestou?Pozicím Česka a Slovenska vůči Evropě se podcast 5:59 věnoval v debatě pořádané v rámci Mezinárodního festivalu dokumentárních filmů v Jihlavě. Na Inspiračním fóru jsme spolu s publikem debatovali se zpravodajkou Českého rozhlasu v Bruselu Zdeňkou Trachtovou a sociologem Dominikem Želinským ze Sociologického ústavu Slovenské akademie věd.Článek a další informace najdete na webu Seznam ZprávySledujte nás na sociálních sítích X, Instagram, Threads nebo Bluesky. Náměty a připomínky nám můžete psát na e-mail zaminutusest@sz.cz

Slovenská politická scéna sa javí ako zaliata v betóne. Ani nedávna dramatická zmena ústavy, ktorú koalícia presadila s pomocou KDH a časti poslancov Hnutia Slovensko, výrazne nezamávala preferenciami. Vychádza to s prieskumu agentúry Ipsos pre Denník N.Agentúra však tentoraz urobila aj niečo navyše. Otestovala hypotetické predvolebné koalície. Čo by sa stalo, keby sa spojilo PS, SaS a Demokrati? A čo keby vznikol jeden veľký vládny blok Smeru, Hlasu a SNS?O najnovšom prieskume Ipsos sa budeme rozprávať s analytikom agentúry Romanom Pudmarčíkom.Podcast Aktuality Nahlas pre vás pripravil Marek Biró, Adam Obšitník a Michaela Jónová.

Ako majitelia obchodu s hudobninami v historickom centre chodili každý deň okolo rozpadávajúceho sa domu, spätého so známou bratislavskou hudobníckou rodinou. Toto si Albrechtovci nezaslúžia, povedali si manželia Valentovičovci a dali dokopy milión eur na záchranu národnej kultúrnej pamiatky. Vypočujte si podcast Bod k dobru, v ktorom prinášame príbehy filantropov a filantropiek a búrame tabu spojené so slovom filantropia.Stredoveká budova v samotnom srdci Bratislavy ožila po druhej svetovej vojne domácim muzicírovaním. Komorná hudba a pravidelné stretnutia umelcov patrili k životu rodiny Albrechtovcov. Dom po smrti Jána Albrechta stíchol. Manželia Vlasta a Igor Valentovičovci sa s ním poznali osobne, spolupracovali pri vydávaní notových publikácií. V tom čase zrejme netušili, že okrem lásky k hudbe ich spojí aj na slovenské pomery nevídaný príbeh. Z ruín vybudovali kultúrne centrum, kde opäť znie klasická hudba.V podcaste sa dozviete: prečo Valentovičovci urobili prvý koncert ešte v ruinách, aké majú skúsenosti so zahraničnými hosťami, čím ich prekvapil syn, aké motto si požičali od Aristotela, čo plánujú otvoriť v Dome Albrechtovcov.Kto sú Vlasta a Igor Valentovičovci?Vlasta Valentovičová pôsobí v spoločnosti MUSIC FORUM, ktorá sa venuje vydavateľskej, obchodnej a agentúrnej činnosti v oblasti klasickej hudby. V občianskom združení Albrecht Forum má na starosti produkciu podujatí.Igor Valentovič bol redaktorom v časopise Slovenská hudba, pôsobil v Slovenskej filharmónii, stál pri založení medzinárodných festivalov Melos-Étos a Dni starej hudby. Je riaditeľom Hudobného centra a predsedom občianskeho združenia Albrecht Forum. Bod k dobru V podcaste Bod k dobru, ktorý ste doteraz poznali ako Impact Talks, už tretí rok predstavujeme inšpiratívne osobnosti z biznisu, kultúry a športu. Príbehy pomáhania sú pestré, od spontánnych činov až po premyslené projekty s veľkým spoločenským dopadom.Bod k dobru vám prináša Nadácia Pontis, ktorá sa dlhodobo venuje rozvíjaniu filantropie, sociálnych inovácií a zodpovedného podnikania.Podcast vzniká v spolupráci s portálom Aktuality.sk a moderuje ho Martin Staňo.

Slovenská politická scéna sa javí ako zaliata v betóne. Ani nedávna dramatická zmena ústavy, ktorú koalícia presadila s pomocou KDH a časti poslancov Hnutia Slovensko, výrazne nezamávala preferenciami. Vychádza to s prieskumu agentúry Ipsos pre Denník N.Agentúra však tentoraz urobila aj niečo navyše. Otestovala hypotetické predvolebné koalície. Čo by sa stalo, keby sa spojilo PS, SaS a Demokrati? A čo keby vznikol jeden veľký vládny blok Smeru, Hlasu a SNS?O najnovšom prieskume Ipsos sa budeme rozprávať s analytikom agentúry Romanom Pudmarčíkom.Podcast Aktuality Nahlas pre vás pripravil Marek Biró, Adam Obšitník a Michaela Jónová.

Moderné technológie prinášajú nové riešenia aj do oblasti verejnej dopravy. Od jednoduchého nákupu lístkov cez mobilnú aplikáciu, cez presné sledovanie polohy vozidiel a predikciu meškaní, až po komplexné systémy na riadenie dopravy a preferenciu na semaforoch. Digitalizácia je kľúčom k zefektívneniu dopravy a zníženiu nákladov.V novom dieli podcastu SHARE sa moderátor Maroš Žofčin rozpráva s predstaviteľmi spoločnosti TransData – konateľom Branislavom Jurčišinom a generálnym riaditeľom Stanislavom Pieckom – o tom, aké riešenia už dnes fungujú v slovenských mestách a čo všetko sa dá v tejto oblasti robiť do budúcna.Podcast prinášame v spolupráci so spoločnosťou TransData.Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz aj ako ebook!TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Ako digitalizácia zjednodušuje cestovanie pre pravidelných aj náhodných pasažierov.Slovenský dopravný pas: Ako funguje jedna karta pre rôznych dopravcov.Riadenie dopravy: Predikcia meškaní a systém garantovaných prestupov.Optimalizácia spotreby: Ako moderné systémy šetria dopravcom palivo.Či by s pomocou umelej inteligencie mohla mať bratislavská električka parametre metra.Viac na: https://zive.aktuality.sk/clanok/sguQR5z/jeden-listok-na-vlaky-aj-mhd-technologia-davno-existuje-experti-odhalili-ako-na-to/ Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk

Obľúbený herec moderátor Peter Kočiš nedávno oslávil životné jubileum – šesťdesiatku. Pracovať začal už ako 5-ročný a za neuveriteľných 55 rokov svojej kariéry nakrútil desiatky filmov, či seriálov, moderoval viacero úspešných zábavných, či súťažných relácií a bol súčasťou množstva divadelných predstavení. Pracoval v divadle Andreja Bagara v Nitre, či v kultovom bratislavskom divadle A HA!, stále hrá v predstaveniach divadla Nová scéna a Slovensko brázdi s veselými hrami s Divadlom Komédie. Hovoriť budeme aj o športe, ktorý ho baví, o turistike, ktorej sa venuje v ostatnom čase, o vesmíre, o hviezdnych hereckých kolegoch, s ktorými sa stretol pri práci ako chlapec a aj o rozhlase, s ktorým rád trávi čas. | Hosť: Peter Kočiš (herec, moderátor). | Moderuje: Kata Martinková. | Tolkšou Hosť sobotného Dobrého rána pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 8. hodine.

Bronzová medaila z MS juniorov napriek bizarnej penalizácii a obrovský sen do ďalších rokov. Triatlonistka Diana Dunajská žila do 15 rokov v Kanade a venovala sa plávaniu, po príchode na Slovensko presedlala na triatlon a podľa výsledkov urobila zjavne dobre. Po senzačnom úspechu prijala pozvanie do Olympijského videocastu. Hovorila nielen o triatlone, ale aj o mentálnej príprave, prechode do inej krajiny a jej veľkej záľube - filozofii.Olympijský videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.Čo sa v rozhovore dozviete?prečo dostala 10-sekundovú penalizáciu ešte pred pretekmiako sa pracuje so stratégiou na triatloneako vníma 3. miesto a či mohla byť aj vyššieo jej prechode z Kanady na Slovensko a čo bolo najťažšieako fungovala na piatich hodinách spánku a ako sa to zlepšilo po školeako myslí tak, že chce niečo dokázaťako pracuje po mentálnej stránkeaké je prejsť z plávania na triatlonže keď je v šoku, začne sa smiaťo olympiáde 2028o filozofii

Texas je americkým státem s největší koncentrací potomků českých přistěhovalců. Žije tam skoro 200 tisíc lidí, kteří se hlásí k českým kořenům. Hlavně kulinářské tradice pomáhá už 9 let v texaské metropoli Austinu udržovat Lenka Pavlová. Její pekařské a cukrářské umění znají i v jiných koutech Spojených států. Loni připravila dorty Pavlova pro prezidentský pár Pavlových a hosty galavečeře v Českém a Slovenském muzeu a knihovně v Cedar Rapids v Iowě.

Texas je americkým státem s největší koncentrací potomků českých přistěhovalců. Žije tam skoro 200 tisíc lidí, kteří se hlásí k českým kořenům. Hlavně kulinářské tradice pomáhá už 9 let v texaské metropoli Austinu udržovat Lenka Pavlová. Její pekařské a cukrářské umění znají i v jiných koutech Spojených států. Loni připravila dorty Pavlova pro prezidentský pár Pavlových a hosty galavečeře v Českém a Slovenském muzeu a knihovně v Cedar Rapids v Iowě.Všechny díly podcastu Zápisník zahraničních zpravodajů můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Balík zmien, ktoré aktuálne v parlamente presadil minister školstva, nemajú reálnu šancu zlepšiť vzdelávanie našich detí. Ambicióznym plánom ministra Druckera vôbec nezodpovedá rozpočet jeho rezortu, no a bez toho nemožno hovoriť o vzdelávaní ako jednej z našich priorít. Tvrdí to vo veľkej analýze školskej reformy analytik Centra vzdelávacích analýz Michal Rehúš.Spočiatku to mal byt Veľký skok, potom zasa Nežná revolúcia. Napokon sa z toho stala taká tá typicky slovensky nedotiahnutá snaha o akési „zglajchšaltovanie“ slovenského školstva.Parlament schválil veľký balík siedmych zákonov z dielne ministra školstva. Množstvo nedotiahnutých i silne kontroverzných zmien. Veľa nášľapných mín i riešení prijímaných bez potrebných analýz či celospoločenskej diskusie, zásadné zlepšenie vzdelávania našich detí od toho nečakajme, hodnotí Druckerov balíček Michal Rehúš z Centra vzdelávacích analýz.„Staviame veci z nôh na hlavu, začať to malo od toho, aby sme si spočítali, koľko stojí tento štát kvalitné vzdelávanie pre všetky naše deti. Diskusia musí začať od výšky príspevku, ktorý štát dáva na zabezpečenie kvalitného vzdelania pre všetky naše deti,“ hovorí analytik Rehúš.Povinné predprimárne vzdelávanie už od troch rokov, napriek tomu, že štát nevie plne presadiť dochádzku do povinných škôlok už od aktuálne platných piatich rokov dieťaťa. Povinné maturity z matematiky, hoci práve tam, kde ich podľa odborníkov vlastne až tak veľmi netreba. Zákaz mobilov, ale predovšetkým zásadná zmena vo financovaní neverejných škôl. Po novom si budú musieť súkromné či cirkevné školy vybrať - buď svoje brány otvoria všetkým a podriadia sa tak štátu alebo prídu o časť peňazí, ktoré na deti v konečnom dôsledku platia ich rodičia zo svojich vlastných daní.Bude táto štátom vynucovaná inklúzia fungovať alebo si rodičia detí zo súkromných škôl budú musieť opäť siahnuť hlbšie do vrecka? Prečo je inklúzia u nás problémom, v čom je vlastne tak dôležitá a prečo si štát - ktorý už sám roky nedokáže zabezpečiť kvalitné vzdelávanie pre všetky naše deti - myslí, že to vie lepšie než súkromné či cirkevné školy?„Slovenská spoločnosť nevníma vzdelanie ako jednu z priorít. Potvrdzuje to i diskusia k balíku školských reforiem, ktoré aktuálne presadil minister Drucker. O žiadnu veľkú reformu určite nepôjde,“ tvrdí Michal Rehúš.Téma dnešného podcastu s analytikom Centra pre vzdelávacie analýzy Michalom Rehúšom. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Slovenská a Ukrajinská vláda rokovali v Košiciach. Trump telefonoval s Putinom a Zelenský opäť navštívil amerického prezidenta v Bielom Dome. Trump sa má stretnúť s Putinom v Budapešti. Koniec ruskej vojny je však stále v nedohľadne.Aký balík pomoci chystá Bratislava pre Kyjev a čo dohodli premiéri našich krajín na rokovaniach v Košiciach? O čom telefonoval Trump s Putinom a ako dopadla jeho ďalšia schôdzka so Zelenským v Bielom dome? Budeme už konečne bližšie ku koncu vojny? Čo sa očakáva od schôdzky Trumpa s Putinom v Budapešti?Na Blízkom východe medzitým Donald Trump dohodol krehký mierový plán medzi Izraelom a Hamasom na ukončení vojny v pásme Gazy. Aká je realita Trumpovej mierovej dohody medzi Izraelom a Hamasom o konci vojny v Gaze? Je skutočne reálna, alebo ju teroristi s Hamasu opäť nedodržia? Čo znamenajú Izraelské útoky v Rafahu, ktoré boli reakciou na útok Hamasu?Braňo Závodský sa rozprával s diplomatom a bývalým ministrom zahraničných vecí Miroslavom Wlachovským.

Slovenský štatistický úrad predkladá Európskej komisii oficiálne výsledky o hospodárení štátu pravidelne dvakrát do roka – na jar a na jeseň. Aktuálne zverejnil spresnené údaje o hospodárení Slovenska za rok 2024. Táto revízia ukázala, že naše verejné financie sú ešte v horšom stave, než sme si mysleli. Deficit verejnej správy dosiahol vlani skoro 7,2 miliardy eur, čo je o 600 miliónov eur viac než pred rokom. Nafúkol sa aj náš celkový dlh, a to o takmer 8,8 miliardy. Priblížil sa tak k hodnote 60 percent HDP. Inými slovami, stúpame do najvyššieho pásma dlhovej brzdy.Ako máme chápať najnovšie dáta? Čo znamenajú pre ekonomické smerovanie Slovenska? Majú sa Slováci pripraviť na ďalšie uťahovanie opaskov? O tom sme sa rozprávali s analytikom ČSOB banky Marekom Gábrišom a členom Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martinom Šustrom.Nahrávala Katarína Runnová

Slovníky sú veľmi dôležité a nielen tie bilingválne, ktoré vám asi prídu na um ako prvé. Existuje mnoho typov slovníkov a majú dokonca vlastnú vedu – volá sa lexikografia a zaoberá sa zostavovaním slovníkov. Pretože zostaviť akýkoľvek slovník, to nie je len tak. Prvý slovenský tlačený slovník bol od Antona Bernoláka – pamätáte si jeho meno? Je to dobre známy Slowár Slowenskí-Česko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí. Od tých čias sa už ale slovenčina, pochopiteľne, zmenila a dnes máme kopec iných slovníkov. Poďme si predstaviť nielen niektoré druhy slovníkov, ale aj spôsoby obohacovania slovnej zásoby, vďaka čomu sa zoznam slov v slovníku z roka na rok rozširuje. Kľúčové slová: Slovenský jazyk, Gramatika, maturita, slovenčina, slovníky, tvorenie slov Tento podcast ti prináša Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne.

1. Slovenský príbeh sociálnej demokracie

Bez tohto dokumentu možno len ťažko dobre poznať dejiny nášho územia v 13. storočí. Napriek tomu bol dlho slovenským čitateľom nedostupný. Varadínsky register dnes vychádza v slovenskom preklade, ktorý umožní skúmať obzvlášť dejiny práva v stredoveku z novej perspektívy. Prečo má dnes zmysel poznať právo a súdnictvo vo vzdialenom stredoveku? O čom hovoríme, keď hovoríme o práve v Uhorsku v 13. storočí? Aké má Varadínsky register miesto v uhorskom právnom systéme? Prečo dochádza k prekladu tohto diela až teraz? Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s profesorom Miroslavom Lysým, vedúcim Katedry právnych dejín na Právnickej fakulte Univerzity Komenského. Miroslav Lysý sa vo svojom výskume zameriava na dejiny stredoveku, špecializuje sa na arpádovské obdobie Uhorska. Je autorom kníh Slovenské právne dejiny, Husitská revolúcia a Uhorsko. Najnovšie spolu s Vincentom Múcskom a Danielou Roškovou publikoval kritické vydanie Varadínskeho registra pod názvom Regestrum Varadinense seu/ Varadínsky register alebo obrad skúmania pravdy. Za túto publikáciu získali cenu Literárneho fondu. Táto epizóda Dejín vznikla aj vďaka podpore filmovej producentky Wandy Adamík Hrycovej, ktorá stojí za oceňovanými a divácky obľúbenými filmami Vlny, Známi neznámi či Čiara. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.