Maturita s Hashtagom

Informácie sa dajú triediť rozmanitými spôsobmi. Jedným z nich sú aj myšlienkové mapy. Vieš ako ich tvoriť? Je to veľmi jednoduché! Začneš tým, že si do stredu papiera napíšeš základný pojem, napríklad Prekliati básnici. Potom ho zakrúžkuj alebo daj do obláčika. Od toho potom nakresli čiary, z ktorých pôjdu ďalšie obláčiky: Napríklad Francúzsko, 19. storočie.. Ďalší obláčik môže byť predstavitelia a od neho pôjdu ďalšie čiary k ďalším obláčikom, do ktorých napíš mená prekliatych básnikov: Baudelaire, Verlaine, Rimbaud. Mapu môžeš rozvetvovať stále ďalej a ďalej, ku každému predstaviteľovi môžeš napísať jeho najdôležitejšie diela. Ďalší obláčik, ktorý pôjde od základného pojmu, môže byť zase Znaky a k nemu budú smerovať obláčiky s charakteristikami tvorby prekliatych básnikov. A takto tvoríme myšlienkové mapy! Zopakujme si to ešte raz! Viac sa o rôznych spôsoboch, ako si utriediť informácie a myšlienky, dozvieš v našom Schooltag podcaste. Tak nezabudni dať odber na Spotify a follow na Instagrame, aby ti nič neuniklo. Tento podcast ti prináša online magazín Hashtag.sk Viac info: https://www.schooltag.sk/ https://www.instagram.com/schooltag.sk/

Dobré rečnícke schopnosti sú niečo, čo sa v dnešnej dobe zíde každému – všetci musíme z času na čas niečo prezentovať a ktovie, možno raz budete musieť rečniť na nejakej svadbe, alebo pri iných príležitostiach. Ako byť dobrý rečník?  V prvom rade sa svoj prejav neuč naspamäť. Lepšie je mať záchytné body, od ktorých sa odrazíš. Budete tak pôsobiť prirodzenejšie. Reč tela a očný kontakt sú veľmi dôležité faktory. Je dobré urobiť občas nejaké gesto rukou, pozerať sa na publikum, nie von oknom na holuby a nie je zlé ani trochu sa prejsť po javisku. Nezabúdajte na správnu artikuláciu a prácu s hlasom: nehovorte celý čas monotónne, dajte do toho trocha života a vášne! Vyberte si aj právne oblečenie. Viac sa o rečníckom jazykovom štýle a jeho útvaroch dozvieš v našom Schooltag podcaste. Tak nezabudni dať odber na Spotify a follow na Instagrame, aby ti nič neuniklo. Tento podcast ti prináša online magazín Hashtag.sk Viac info: https://www.schooltag.sk/ https://www.instagram.com/schooltag.sk/

Základným útvarom umeleckého štýlu je rozprávanie. Je základom divadelných hier, poviedok, románov, epických básní, či vtipných – alebo aj menej vtipných – príhod, ktoré váš strýko rozpráva na rodinných oslavách. Každé rozprávanie má v podstate tú istú, päť-bodovú štruktúru. Je to expozícia, kolízia, kríza, peripetia a katastrofa. Katastrofa neznamená, že koniec je tragický: tak sa však záver nazýval v antických drámach. Ide jednoducho o rozuzlenie. Teraz si povieme ako to vyzerá v praxi! Expozícia: predstavenie hrdinu a prostredia, v ktorom sa príbeh odohráva. Kolízia: hrdina stretáva tajomnú postavu, neznámeho muža, ktorý mu povie, že ho čakajú veľké veci a svet okolo nie je taký, ako sa zdá. Kríza: tajomná postava, z ktorej sa stal hrdinov mentor, umrie a hrdina sa vydáva na cestu, aby porazil zlo. Peripetia, alebo dejový zvrat: hrdina zistí, že jeho mentor nie je mŕtvy a ON bol celý čas temným pánom! A nakoniec katastrofa: hrdina porazí nepriateľa a vracia sa domov. Nepochopil si to na prvú, tak si to zopakujme ešte raz! Viac sa o umeleckom jazykovom štýle a jeho útvaroch dozvieš v našom Schooltag podcaste. Tak nezabudni dať odber na Spotify a follow na Instagrame, aby ti nič neuniklo. Tento podcast ti prináša online magazín Hashtag.sk Viac info: https://www.schooltag.sk/ https://www.instagram.com/schooltag.sk/

Publicistický štýl spája subjektivitu s objektivitou. Znamená to, že okrem toho, že autor predstaví fakty, napríklad čo sa stalo a kedy, môže vyjadriť aj svoj osobný názor na vec – samozrejme, nie vždy, všetko má svoj čas a miesto. V krátkej správe pre osobný názor nie je čas ani priestor, v reportáži alebo recenzii ho však už nájdeme.  Základné znaky publicistického štýlu sú: písomnosť, monologickosť, aktualizovanosť a informačnosť. Písomnosť a monologickosť spolu súvisia v tom, že ide skôr o dlhé bloky textu a chýba okamžitá spätná väzba, ktorá je prítomná napríklad v diskusiách. K písomnosti potom patrí aj prítomnosť rôznych zložitejších vetných konštrukcii, členenie textu na titulok, podtitulok a jadro textu. Aktualizovanosť znamená, že publicistický štýl sa zaoberá aktuálnymi udalosťami: včerajšie správy sú staré správy. A informačnosť je nám určite všetkým jasná: hlavnou úlohou publicistického štýlu je podať ľuďom informácie, povedať im, čo sa deje, kde a prečo a kto za to môže.  Viac sa o publicistickom  jazykovom štýle a jeho útvaroch dozvieš v našom Schooltag podcaste. Tak nezabudni dať odber na Spotify a follow na Instagrame, aby ti nič neuniklo. Tento podcast ti prináša online magazín Hashtag.sk Viac info: https://www.schooltag.sk/ https://www.instagram.com/schooltag.sk/

Ruka v ruke s náučným štýlom ide aj argumentácia. Hoci na prvý pohľad sa môže zdať, že správna argumentácia je jednoduchá, uprostred zapálenej debaty sa dá ľahko zabudnúť, ako správne argumentovať a skĺznuť k rôznym chybám. O niektorých z nich ti teraz povieme.  Útok ad hominem: keď útočíš ad hominem, vlastne neargumentuješ, ale napádaš svojho debatného partnera, jeho dôveryhodnosť, výzor, názory, a tak ďalej. Čiže vlastne ani nejde o nijaký argument, skôr o odpútanie pozornosti.  Odvolávanie sa na autority: toto je akoby opak útoku ad hominem. Autority, na ktoré sa človek odvoláva, nemusia byť vôbec dôveryhodné. Navyše to nie je nijaký argument a môže narobiť dosť veľa zla.  Mylné analógie: keď skúmame dva javy a zistíme, že sú si podobné, budeme predpokladať, že ďalší jav bude mať tiež podobné vlastnosti - to sú analógie a niekedy sú fajn,  napríklad keď chceš niečo lepšie vysvetliť, v argumentácii ich však väčšina ľudí využíva nesprávne a potom sú z nich argumentačné chyby.  Viac sa o hovorovom jazykovom štýle a jeho útvaroch dozvieš v našom Schooltag podcaste. Tak nezabudni dať odber na Spotify a follow na Instagrame, aby ti nič neuniklo. Tento podcast ti prináša online magazín Hashtag.sk Viac info: https://www.schooltag.sk/ https://www.instagram.com/schooltag.sk/

Životopis alebo Curriculum vitae je veľmi dôležitý dokument a pravdepodobne ho využiješ pri hľadaní letnej brigády alebo jobu. Životopis zbúchaný na poslednú chvíľu nepôsobí veľmi profesionálne a seriózne. Preto je dôležité napísať ho čo najlepšie – ale ako na to? Poradíme  ti! Prvá vec, ktorú zamestnávateľ uvidí, je vonkajšia, formálna úprava. Dobrý nápad je použiť niektoré z voľne dostupných formulárov, z ktorých si potom môžeš CV stiahnuť a nemusíš sa báť, či je všetko správne zarovnané. Základné informácie, ktorá má životopis obsahovať, sú jasné: meno, priezvisko, kontakt, adresa, dátum narodenia. Čo sa týka vzdelania, uvádza sa chronologicky od prítomnosti po minulosť, rovnako je to aj s tvojimi doterajšími zamestnaniami. Nezabudni uviesť, v ktorých rokoch si kde študoval, alebo pracoval.  Veľkým plusom je keď do životopisu  vložíš aj svoju fotku alebo portfólio, preklik na osobnú webstránku alebo ukážky práce. Nezabudni ani na jazykové schopnosti a čo sa týka tvojich iných talentov alebo záľub, uveď tie, ktoré sú relevantné pre prácu, o ktorú sa uchádzaš. Tesne pred odoslaním skontroluj, či si zadal správne telefónne číslo a či máš správne vyhláskovaný e-mail.  Viac sa o administratívnom jazykovom štýle a jeho útvaroch dozvieš v našom Schooltag podcaste. Tak nezabudni dať odber na Spotify a follow na Instagrame, aby ti nič neuniklo. Tento podcast ti prináša online magazín Hashtag.sk Viac info: https://www.schooltag.sk/ https://www.instagram.com/schooltag.sk/

Nevieš ako napísať dobrý diskusný príspevok? Tak teraz spozorni, dáme  ti (know-how) zopár dobrých tipov ako na  to! V prvom rade treba dodržať tému, zbytočne od nej neodbočovať a pripraviť si viacero argumentov.  Čo sa týka vonkajšej kompozície, začni oslovením, napríklad vážení prítomní alebo milí spolužiaci. Potom treba nejaký úvod, napríklad prečo sa chceš k danej téme vyjadriť. Ďalej nasleduje jadro, v ktorom predstavíš svoj názor a riešenie, ktoré treba aj vysvetliť a podoprieť vhodnými argumentmi. No a záver by mal obsahovať stručné zhrnutie povedaného a poďakovanie za slovo a pozornosť.  Viac sa o hovorovom jazykovom štýle a jeho útvaroch dozvieš v našom Schooltag podcaste. Tak nezabudni dať odber na Spotify a follow na Instagrame, aby ti nič neuniklo. Tento podcast ti prináša online magazín Hashtag.sk Viac info: https://www.schooltag.sk/ https://www.instagram.com/schooltag.sk/

Keď sa rozhodneme použiť nejaký jazykový štýl, znamená to, že si s určitým zámerom vyberáme rôzne jazykové a mimojazykové prostriedky. V slovenčine rozlišujeme šesť druhov jazykových štýlov - a to: hovorový, umelecký, administratívny, publicistický, náučný a rečnícky jazykový štýl. Poďme si k nim povedať niečo bližšie, nech ich vieš identifikovať a vedome aj používať.  Začneme tým najľahším, hovorovým štýlom. Hovorový štýl používame na dennej báze, nemá nijaké prísne pravidlá, využíva hovorové aj nespisovné slová a rôzne jednoslovné alebo univerzálne pomenovania ako „hento, toto, ono“, keď si nevieš spomenúť na to, ako sa niečo volá.  Administratívny štýl je už čosi iné. Využíva sa v úradnom styku a vyžaduje si presnosť, stručnosť a vecnosť. Medzi žánre administratívneho štýlu patrí napríklad úradný list, rôzne žiadosti, tlačivá a formuláre, objednávky, a tak ďalej.  Ďalej je tu náučný, alebo aj odborný štýl, ktorý sa používa vo vedeckom a vzdelávacom prostredí. Dá si záležať na presnosti, odbornosti, na používaní termínov, čiže rôznych odborných výrazov. Medzi základné žánre náučného štýlu patrí napríklad výklad, referát, prednáška, záverečná práca, či štúdia.  Viac o jazykových štýloch a štýlotvorných činiteľoch sa dozvieš v dnešnom podcaste. Tento podcast ti prináša online magazín Hashtag.sk Viac info: https://www.schooltag.sk/ https://www.instagram.com/schooltag.sk/

František Švantner sa narodil v roku 1912 v obci Bystrá do robotníckej rodiny. Základné vzdelanie získal v Podbrezovej. Potom sa presunul do Banskej Bystrice, kde vyštudoval učiteľstvo. Tomu zasvätil celý svoj život. Všimli ste si, koľko slovenských spisovateľov bolo zároveň učiteľmi? Tesne pred svojou predčasnou smrťou sa stal aj riaditeľom školy v Hronove. Okrem toho pracoval aj pre Maticu slovenskú, pod ktorej záštitou sa venoval rôznych osvetovým činnostiam. Jeho tvorbu ovplyvnilo veľké množstvo svetových autorov, medzi inými aj Fiodor Michajlovič Dostojevskij či Edgar Allan Poe. Zomrel predčasne, iba vo veku 38 rokov na nádor mozgu.  V dnešnom jeho diele Malka vystupuje valach, ktorý nemá meno. Je rozprávačom celého príbehu a stelesnením divokej prírody: Je tajomný, správa sa pudovo, ovládajú ho city a zmysly a necháva sa unášať láskou k Malke. Na druhej strane je tu Malka, ktorá nie je dobrá ani zlá, jednoducho je tam, je pasívna. Je taká... ani pekná, ani škaredá, neurazí ani neprekvapí. Je skromná a hanblivá, robí slúžku u krčmára Michalčíka a valach ju miluje takú, aká je. Aký príbeh však rozpráva Malka, sa dozviete v dnešnom podcaste. Tento podcast ti prináša online magazín Hashtag.sk Viac info: https://www.schooltag.sk/ https://www.instagram.com/schooltag.sk/

Je jasné, že dobrý text, najmä ak ide o beletriu, nemôže vyzerať ako jednoliaty stĺpec textu bez členenia. Pani učiteľku by asi taký text veľmi nepotešil a šance, že by si ho dočítala a teba ohodnotila dobrou známkou sú celkom mizivé. Preto teraz dobre počúvaj, ak sa chceš tejto chybe vyhnúť pri písaní slohu v škole. Po vete je najmenšia textová jednotka odsek – ten je vyčlenený nielen významovo, ale aj graficky, čo uľahčuje čítanie. Predstavuje novú významovú časť textu, napríklad nové miesto, objaví sa nová postava, začína nová myšlienka, alebo sa dej inak posunie. Pri písaní slohu je preto veľmi dôležité používať odseky. Preto si zapamätaj: nová myšlienka alebo nová postava znamená nový odsek.  Vyššie ako odsek je kapitola. Kapitola môže byť kľúčová, čo znamená, že sa v nej stane niečo dôležité, ďalej kulminačná, čiže skončí ako cliff-hanger a ak chcete vedieť, čo bude ďalej, musíte pokračovať. Ďalej môžeme spomenúť napríklad paralelnú kapitolu, kde sa dej rozvíja súbežne, ale sústredí sa napríklad na dve rôzne postavy. Digresívna kapitola zase znamená, že vybočuje z hlavnej dejovej línie. Viac sa o slohových postupoch a útvaroch dozvieš v našom Schooltag podcaste. Tak nezabudni dať odber na Spotify a follow na Instagrame, aby ti nič neuniklo. Tento podcast ti prináša online magazín Hashtag.sk Viac info: https://www.schooltag.sk/ https://www.instagram.com/schooltag.sk/

Po prvej svetovej vojne vznikol ďalší literárny smer – naturizmus. Už podľa názvu je ľahké uhádnuť, čo je v naturizme tým hlavným motívom: príroda. Naturizmus je vrcholom lyrizujúcej prózy. Medzi najdôležitejších predstaviteľov slovenského naturizmu patrí okrem Dobroslava Chrobáka aj Margita Figuli, Ľudo Ondrejov a František Švantner. Dobroslav Chrobák sa narodil v roku 1907 a zomrel veľmi mladý, v roku 1951. Bol prozaik, publicista, literárny kritik a prekladateľ. Narodil sa do rodiny krajčíra a mal troch súrodencov. Základné vzdelanie získal na gymnázium v Rožňave, neskôr študoval na Vyššej priemyselnej škole v Bratislave a štúdium dokončil v Prahe. Po ukončení školy pracoval v rozhlase a v roku 1947 sa stal riaditeľom rozhlasu na Slovensku. Bol tiež členom komunistickej strany. Umrel po neúspešnej operácii nádoru na mozgu. A teraz si priblížime jeho najznámejšie dielo, Drak sa vracia. Tento podcast ti prináša online magazín Hashtag.sk Viac info: https://www.schooltag.sk/ https://www.instagram.com/schooltag.sk/

Erich Maria Remarque sa narodil v roku 1898 do rodiny kníhviazača a umrel v roku 1970 na zástavu srdca. Bol to významný nemecký spisovateľ a vo svojich dielach vyjadroval myšlienky pacifizmu, kritizoval nacistický režim a vojnu. Keď začala vojna, spolu s ďalšími spolužiakmi odišiel na front hneď z gymnázia. Mal len osemnásť rokov. Podobne ako ďalší predstavitelia stratenej generácie, ani on po skončení vojny nedokázal nájsť svoje miesto v živote: Striedal zamestnania, bol učiteľ, novinár, účtovník, redaktor... V roku 1933 odišiel žiť do Švajčiarska: nemal veľmi na výber. Hitlerovej vojenskej mašinérii sa jeho knihy nepozdávali a verejne ich pálili. Neskôr aj s manželkou odišli do Spojených štátov, kde sa usadili. Je dôležité, aby ľudia písali o vojne. Je dôležité, aby bol vždy medzi nami nejaký Remarque, Hemingway alebo Svetlana Alexijevič: Niekto, kto sa nebojí písať o strašných udalostiach, pretože ľudstvo ako také má krátku pamäť, najmä čo sa týka násilia. Musíme si pamätať vojny a ich utrpenie: ak už nie preto, aby sme ich neopakovali, tak aspoň preto, aby sa nezabudlo na ich obete. Preto si dnes  priblížime vojnový román Na západe nič nové. Tento podcast ti prináša online magazín Hashtag.sk Viac info: https://www.schooltag.sk/ https://www.instagram.com/schooltag.sk/

Slovenčina a čeština sú príbuzné jazyky a väčšinou nemáme problém si rozumieť. Avšak niektoré slová môžu viesť k vzájomnému nepochopeniu. Vieš, čo znamená napríklad slovo rampouch? Myslela som si,  rampouch je cencúľ, nie lopúch. Je tu ešte zopár ďalších slov, ktoré by sa ti mohli popliesť, tak napríklad:  vedro je  horúčava, kamna sú kachle, řeřicha je žerucha, čáp je bocian, obor je odbor, ako študijný odbor,  hlemýžď je slimák, lichvář je úžerník, skot - toto slovo neoznačuje obyvateľa Škótska, ale hovädzí dobytok - tura domáceho, a jeřáb je zase žeriav. Viac sa o vývoji slovenského jazyka a tom, ako sa líši od češtiny dozvieš v našom Schooltag podcaste. Tak nezabudni dať odber na Spotify a follow na Instagrame, aby ti nič neuniklo. Tento podcast ti prináša online magazín Hashtag.sk Viac info: https://www.schooltag.sk/ https://www.instagram.com/schooltag.sk/

Slovenčina nie je ľahký jazyk, hlavne pre cudzincov, a dôvodom je napríklad aj spodobovanie a rytmické krátenie. Pre ľudí, ktorí majú slovenčinu ako materinský jazyk je to celkom prirodzený, ľahko pochopiteľný  jav, ktorý robíme podvedome...kým nad ním nezačneme príliš premýšľať. Čo je presne to, čo ideme robiť.  Začneme najjednoduchšou časťou dnešného podcastu, pravidlom o rytmickom krátení. Slovenčina má také špeciálne pravidlo: nesmú po sebe nasledovať dve dlhé slabiky. Dosť blbo by sa to vyslovovalo. Dlhé slabiky, ako iste viete, sú tie, ktoré obsahujú dlhú samohlásku, alebo dvojhlásku a pravidlo sa veľmi často uplatňuje pri prídavných menách. Dajme si napríklad prídavné meno čierny: skloňuje sa podľa vzory pekný, čiže logicky by malo mať dlhú koncovku, keďže je pekná noc, pekné šaty, pekné topánky. Ale koreň slova čierny obsahuje dvojhlásku ie, ktorá je dlhá, preto musíme použiť pravidlo o rytmickom krátení: čierna noc, čierne šaty, čierne topánky, nie čierné.  Ako sme sa však už nespočetne krát presvedčili, slovenčina miluje výnimky. Viac o výnimkách v spodobovaní a slovenskej výslovnosti sa dozvieš v našom podcaste. Tento podcast ti prináša online magazín Hashtag.sk Viac info: https://www.schooltag.sk/ https://www.instagram.com/schooltag.sk/

Milo Urban je jeden z najdôležitejších predstaviteľov modernej slovenskej literatúry. Narodil sa v roku 1904 v Rabčiciach na Orave do rodiny hájnika. Okrem písania sa venoval aj prekladu a žurnalistike. Na základnú školu chodil do Zázrivej, neskôr študoval na gymnáziu v Trstenej a Ružomberku, štúdium však kvôli rodinnej situácii nedokončil. Začal preto pracovať ako pomocný redaktor a neskôr sa stal aj šéfredaktorom Gardistu. Išlo o politické noviny Hlinkovej gardy, ktoré na Slovensku vychádzali pred druhou svetovou vojnou a počas nej. Je autorom románu, ktorý nazerá na zverstvá prvej svetovej vojny. Prvú svetovú vojnu sme rozoberali už pri niekoľkých dielach, vždy však bola viac menej bokom. Nikdy nefigurovala v popredí deja, bolo to niečo ďaleké, ako keď Jozef Mak odišiel na vojnu a potom sa vrátil. Bližšie však diela jej dopady na spoločnosť nespomínali. Dnes však budeme hovoriť o románe, ktorý zobrazuje priamu skúsenosť obyvateľov slovenskej dediny s vojnou a ide o román Živý bič. Tento podcast ti prináša online magazín Hashtag.sk Viac info: https://www.schooltag.sk/ https://www.instagram.com/schooltag.sk/

Priama reč je hlavne vecou umeleckej literatúry, nikdy však nevieš, kedy budeš  potrebovať vedieť, ako ju správne napísať. Priamu reč v slovenčine označujú úvodzovky hore a úvodzovky dole, asi takto: „Rád by som vedel, kde si bol.“ Pamätajte si, horná úvodzovka na konci vety ide vždy až PO bodke, otázniku, výkričníku, alebo trojbodke.  Priamu reč väčšinou sprevádzajú uvádzacie vety, ktoré môžu byť na rôznych miestach. Poďme sa pozrieť na niekoľko základných variantov. Povedala: „Budeš mi chýbať.“ „Budeš mi chýbať,“ povedala. „Budeš mi chýbať,“ povedala, „neviem, čo bez teba budem robiť.“ Samozrejme, aj tu platí pravidlo, že pravidlá sa dajú ohýbať a s priamou rečou sa dá aj experimentovať: svoje o tom vedia autori umeleckej literatúry a ich čitatelia. Viac sa o interpunkčných znamienkach a ich správnom používaní sa dozvieš v našom Schooltag podcaste. Tak nezabudni dať odber na Spotify a follow na Instagrame, aby ti nič neuniklo. Tento podcast ti prináša online magazín Hashtag.sk Viac info: https://www.schooltag.sk/ https://www.instagram.com/schooltag.sk/

Jozef Cíger-Hronský sa narodil v roku 1896 vo Zvolene a umrel v roku 1960 až v ďalekej Argentíne. Prečo a ako ho vietor zavial až tak ďaleko za more, to o chvíľu prezradíme v našom podcaste. Hronský toho stihol naozaj veľa: bol učiteľ, publicista, spisovateľ, maliar, redaktor, nakladateľ, a ešte dokonca aj tajomník a neskôr správca Matice slovenskej. Základné vzdelanie získal v rodnom Zvolene, neskôr študoval v Krupine a štúdiá zakončil na učiteľskom ústave v Leviciach. Bohužiaľ, tesne po škole nemal veľa možností venovať sa učiteľovaniu: čoskoro vypukla prvá svetová vojna a Hronský sa ocitol na talianskom fronte. Až po skončení vojny mal možnosť niekde sa usadiť a za svoj domov si vybral Martin. Vo svojom psychologickom románe Jozef Mak opisuje hlavnú postavu ako obyčajného človeka, jedného z milióna, ako hovorí aj jeho meno. Ale aj obyčajní ľudia majú svoje príbehy, najmä v čase medzi svetovými vojnami – v ťažkom období, keď utrpenie bolo každodennou realitou. Príbeh sa však nezameriava na dôležité historické udalosti vtedajšej doby. Cígerov román Jozef Mak je ponorom do psychiky obyčajného človeka, ktorý žije svoj život zo dňa na deň, pričom útrpne a trpezlivo znáša rany osudu. Hronského možno poznáte ešte z detstva, vďaka knihám ako Budkáčik a Dubkáčik, Smelý Zajko v Afrike či Tri múdre kozliatka. A teraz ho spoznáte v úplne inom svetle. Tento podcast ti prináša online magazín Hashtag.sk Viac info: https://www.schooltag.sk/ https://www.instagram.com/schooltag.sk/

Ján Smrek, vlastným menom Ján Čietek, bol hlavným predstaviteľom vitalizmu na Slovensku. Smrek sa narodil na konci dvadsiateho storočia, v roku 1898, takže mal možnosť zažiť tie najhoršie chvíle našej civilizácie, od prvej svetovej až po komunizmus. Keď vypukla prvá svetová vojna, ako vojak sa dostal ďaleko za hranice Slovenska, až na Palestínsky front. Ako vojak bol aj v Istanbule. Po skončení vojny študoval v učiteľskom ústave, chvíľu pobudol aj na teologickej fakulte v Bratislave, nakoniec však robil redaktora. Pracoval vo viacerých redakciách a založil aj vlastný literárny časopis Elán. Potom prišla druhá svetová vojna. A keďže v Eláne autori vyjadrovali svoje protifašistické postoje, časopis bol pozastavený. Smrekova situácia sa nezlepšila ani po skončení druhej svetovej vojny, keďže ju vystriedal komunizmus a jeho tvorba nemala tú správny ideológiu. Dnes sa v našom pravidelnom podcaste spoločne bližšie pozrieme na báseň Cválajúce dni z vitalistickej zbierky s rovnomenným názvom. Tento podcast ti prináša online magazín Hashtag.sk Viac info: https://www.schooltag.sk/ https://www.instagram.com/schooltag.sk/

Najmenšou jednotkou fonetiky, čiže vedy, ktorá skúma zvykovú stavbu jazyka, je hláska. Hláska je zároveň konkrétnou realizáciou fonémy, čo je základná jednotka fonológie. A teraz si poďme spolu v rýchlosti zopakovať systém slovenských hlások.  Každá hláska je v slovenčine označená jedným písmenom, okrem hlások dz, dž a ch. Hlásky delíme na spoluhlásky a samohlásky a rozdiel medzi nimi je v tom, že samohlásky, alebo vokály, sú vlastne tóny, vyslovujeme ich bez prekážky. Na druhej strane spoluhlásky, konsonanty, vznikajú tak, že vzduchu kladieme do cesty rôzne prekážky, sú to vlastne šumy. Samohlásky delíme na krátke a dlhé a na dvojhlásky ia, ie, iu, ô. Spoluhlásky delíme na tvrdé, mäkké a obojaké, ktoré si určite pamätáte kvôli vybraným slovám: b, m,  p,  r,  v,  z,  s,  f. Spoluhlásky sa delia aj podľa znelosti na znelé párové (b, d,  ď, g,  dz, dž, z,  ž, h,  v), neznelé párové (p, t,  ť, k,  c,  č, s,  š, ch, f) a znelé nepárové, alebo zvučné (m, n,  ň, l,  ĺ, ľ, r,  ŕ, j). Viac sa o fonetike, fonológii a prozodických vlastnostiach reči dozvieš v našom Schooltag podcaste. Tak nezabudni dať odber na Spotify a follow na Instagrame, aby ti nič neuniklo. Tento podcast ti prináša online magazín Hashtag.sk Viac info: https://www.schooltag.sk/ https://www.instagram.com/schooltag.sk/

Dnes vám ponúkneme opäť niečo z poézie, tentokrát od jedného z najväčších slovenských básnikov – Pavla Országha-Hviezdoslava. Jeho Krvavé sonety, o ktorých budeme hovoriť, patria medzi prvé protivojnové diela slovenskej a dokonca i svetovej literatúry. Dočkali sa aj prekladu do angličtiny. Hviezdoslava určite poznáte: ak už nie pre jeho diela, tak určite kvôli Hviezdoslavovmu Kubínu, ktorého sa ako malý človiečik iste zúčastnil nejeden z nás. Pavol Országh-Hviezdoslav sa narodil v roku 1849 vo Vyšnom Kubíne a umrel v roku 1921 v Dolnom Kubíne. Patril medzi najdôležitejšie osobnosti slovenského literárneho realizmu. Okrem poézie sa venoval aj dráme a prekladu a zaslúžil sa napríklad o skoré preklady Shakespeara. Písal aj pod pseudonymom Jozef Zbranský. Dnes si o ňom ale povieme niečo viac a priblížime si aj jeho básnickú zbierku Krvavé sonety. Tento podcast ti prináša online magazín Hashtag.sk Viac info: https://www.schooltag.sk/ https://www.instagram.com/schooltag.sk/

Komunikácia je niečo, čo robíme neustále a hoci je prirodzená a zdalo by sa, že k nej nie je veľa čo povedať, nie je to úplne pravda. Keď chcete hlbšie skúmať komunikáciu, musíte poznať takzvaný komunikačný reťazec. Preto si ho poďme teraz vysvetliť. Komunikant číslo jedna zakóduje správu, komunikát, tú potom dekóduje komunikant číslo dva. Zakódovanie v tomto prípade neznamená nijaké nepochopiteľné šifrovanie, ide jednoducho o spôsob, akým správu podáte. A to, či správu poviete druhému zoči voči, alebo sa rozhodnete napríklad poslať list, sa nazýva komunikačný kanál. Správne pochopenie podanej správy môžu znemožniť rôzne komunikačné šumy, rušivé vplyvy, či už ide napríklad o hluk, zlý internet, alebo skutočnosť, že komunikanti napríklad nevidia správu v rovnakom kontexte a tým pádom ju pochopia inak. Viac sa o jazykovej komunikácii dozvieš v našom Schooltag podcaste. Tento podcast ti prináša online magazín Hashtag.sk Viac info: https://www.schooltag.sk/ https://www.instagram.com/schooltag.sk/

Prelom storočia so sebou priniesol obrovské množstvo zmien: spoločenských, politických, a teda aj umeleckých. Objavilo sa veľké množstvo umeleckých a filozofických smerov a väčšina z nich sa zrodila vo Francúzsku – napríklad avantgarda, čo znamená niečo ako „predvoj“ alebo „predná línia“. Teraz si predstavme jedného z najznámejších autorov avantgardy, autora termínov kubizmus a surrealizmus, ktorých bol aj predstaviteľom. Kubizmus sa mu do literatúry podarilo preniesť formou kaligramov. Jeho tvorba je príznačná prelínaním hraníc medzi snami a realitou, časom a priestorom. Guillaume Apollinaire sa narodil v roku 1880 v Ríme ako nemanželský syn šľachtičnej s poľským pôvodom. Počas života podnikol mnoho ciest po Európe, z ktorých naberal inšpiráciu pre svoju tvorbu. Bol to veľký rebel a dobrodruh. Okrem poézie písal aj erotické poviedky a poznal sa aj s Markízom de Sade, ktorému vydal niektoré diela. Keď vypukla prvá svetová vojna, dobrovoľne narukoval. V roku 1916 však utrpel zranenie šrapnelom a museli mu urobiť trepanáciu lebky. Umrel o dva roky neskôr, v roku 1918 na španielsku chrípku. Dnes si povieme o jeho najznámejšom diele Alkoholy. Tento podcast ti prináša online magazín Hashtag.sk Viac info: https://www.schooltag.sk/ https://www.instagram.com/schooltag.sk/

Spisovný jazyk je, samozrejme, dôležitý a bez neho by bola každodenná komunikácia o dosť ťažšia, nesmieme ale zabúdať ani na nárečia. Nárečové slová sú veľmi zaujímavé a pokiaľ nie ste obyvateľom istého regiónu, niektorým slovám je veľmi ťažké porozumieť. Poďme sa preto pozrieť na niekoľko nárečových slov a ich význam.  Napríklad slovo fertucha znamená zástera, bačkora je stará topánka, bajačina znamená hlúposť, sloveso baštrnkovať zase v okolí trenčína znamená, že sa s niečím hráte dovtedy, kým to nepokazíte. Bandurky sú v oravskom nárečí zemiaky. A ešte jedno nárečové slovo pre topánky, v hornonitrianskom regióne sa im hovorí cipele. Ak by ste sa chceli pozrieť ešte na ďalšie nárečové slová, určite sa pozrite na stránku narecie.sk. alebo si prečítajte Slovník slovenských nárečí. Používate nárečové slová? Dajte nám do komentára vedieť aké. Viac sa o národnom jazyku a jeho variantoch dozvieš v našom Schooltag podcaste. Tak nezabudni dať odber na Spotify a follow na Instagrame, aby ti nič neuniklo. Tento podcast ti prináša online magazín Hashtag.sk Viac info: https://www.schooltag.sk/ https://www.instagram.com/schooltag.sk/

Ivan Krasko sa vlastným menom volal Ján Botto – presne ako ten Ján Botto, čo napísal Stojí, stojí mohyla, na mohyle zlá chvíľa. Krasko bol jeho vzdialeným príbuzným a keďže sa poézii rozhodol venovať tiež, dáva zmysel, že si radšej zvolil pseudonym. Okrem poézie sa však venoval aj mnohým ďalším činnostiam: bol prekladateľom, regionálnym historikom, politikom, vedcom a inžinierom. Narodil sa v roku 1876 v Lukovištiach do roľníckej rodiny. Základné vzdelanie získal na maďarskom gymnáziu v Rimavskej Sobote. Neskôr študoval aj v Rumunsku a Nemecku a nakoniec ukončil odbor chemické inžinierstvo v Prahe. Neďaleko Prahy si neskôr aj našiel zamestnanie v cukrovare. Keď prišla prvá svetová vojna, narukoval na východný front, veľa času však strávil vo vojenskej nemocnici kvôli pľúcam. Po vojne sa začal angažovať vo verejnom živote ako politik: bol členom Národného zhromaždenia ČSR a neskôr aj senátorom. V roku 1946 mu udelili titul národného umelca a dnes si predstavíme jeho  básnickú zbierku Nox et Solitudo. Tento podcast ti prináša online magazín Hashtag.sk Viac info: https://www.schooltag.sk/ https://www.instagram.com/schooltag.sk/

Umelé jazyky vznikli na základe spoločenskej požiadavky, v nádeji, že sa uľahčí komunikácia medzi národmi. Azda najznámejším umelým jazykom je esperanto. Vzniklo koncom 19. storočia a vytvoril ho poľský oftamológ Zamenhof, pod pseudonymom Doktor Esperanto. Esperanto sa dokážete naučiť v priebehu asi pol roka, má totiž veľmi jednoduchú gramatiku a obsahuje prvky z najrozšírenejších indo-európskych jazykov. Esperanto bolo veľmi rozšírené najmä v prvej polovici dvadsiateho storočia, kedy bolo, bohužiaľ, ako mnoho dobrých vecí zakázané: mnohé krajiny sa obávali, že z jazyka sa môže stať nástroj komunistov alebo rôznych podvratných skupín. Hoci vzniklo ako umelý jazyk, Esperanto sa používa dodnes. Viac sa o jazykoch a písme dozvieš v našom Schooltag podcaste. Tak nezabudni dať odber na Spotify a follow na Instagrame, aby ti nič neuniklo. Tento podcast ti prináša online magazín Hashtag.sk Viac info: https://www.schooltag.sk/ https://www.instagram.com/schooltag.sk/

Vieš ako vytvoriť polovetné konštrukcie zo zložených viet? Je to veľmi jednoduché a navyše sa vždy zíde vedieť, ako môžete svoj text zjednodušiť, aby bol prehľadnejší. Polovetné konštrukcie vytvoríme tak, že plnovýznamové sloveso z jednej časti vety zmeníme na neurčitý slovesný tvar. Teraz si povieme niekoľko zložených viet a ty si ich skús sám pre seba zjednodušiť tak, aby jedna časť vety obsahovala polovetnú konštrukciu. Poďme na to! Bolo by vhodné, aby sme prišli na návštevu. = Zjednodušene povieš: Bolo by vhodné prísť na návštevu. Keď kráčal po meste, stretol starého známeho. = Správne polovetná konštrukcia je: Kráčajúc po meste stretol starého známeho. A posledná veta :Žiaci, ktorí sa nenaučili na test, boli nervózni. = Správne to bude: Žiaci, nenaučení na test, boli nervózni. Viac sa o polovetných konštrukciách dozvieš v našom Schooltag podcaste. Tak nezabudni dať odber na Spotify a follow na Instagrame, aby ti nič neuniklo. Tento podcast ti prináša online magazín Hashtag.sk Viac info: https://www.schooltag.sk/ https://www.instagram.com/schooltag.sk/

Ján Palárik sa narodil v roku 1822 v Rakovej na Kysuciach. Bol to dramatik, publicista a kňaz a veľmi sa zaujímal o národný a literárny život na Slovensku. Narodil sa do učiteľskej rodiny, takže základné vzdelanie dostal od rodičov. V štúdiách potom pokračoval na gymnázium v Žiline. Teologické vzdelanie dosiahol v Ostrihome, Bratislave a v Trnave. Po vysviacke nastúpil na miesto kaplána v Starom Tekove. Pracoval ako redaktor v časopise Cyril a Metod, no pre niektoré názory, ktoré sa vtedajšej Cirkvi veľmi nepozdávali, ho preložili na faru do Budapešti. Ešte ho k tomu aj chvíľu väznili, aby sa naučil, že cirkevnú hierarchiu má rešpektovať. Palárika to však neodradilo a vo svojej publicistickej práci pokračoval, tentokrát redigovaním Katolíckych novín. Dnes si prejdeme jeho veselohru, z obdobia medzi romantizmom a nástupom realizmu, Zmierenie alebo dobrodružstvo pri obžinkoch. Tento podcast ti prináša online magazín Hashtag.sk Viac info: https://www.schooltag.sk/ https://www.instagram.com/schooltag.sk/

Kukučínov krátky životopis sme si prešli v predchádzajúcej časti Keď báčik z Chochoľova umrie. Ak ste ju ešte nepočuli a chceli by ste sa o tomto velikánovi slovenskej realistickej prózy dozvedieť viac, určite vám odporúčame pustiť si ju. Dnes sa budeme venovať len Kukučínovmu spoločenskému románu Dom v stráni. Dej sa odohráva v Chorvátsku, kde Kukučín strávil veľkú časť života. Konkrétne v Dalmácii, na ostrove Brač, kde pôsobil ako lekár. V diele sa nachádza mnoho opisov chorvátskej kultúry, občas zakopnete aj o nejaké to chorvátske slovo, ako napríklad težak, čo znamená sedliak. Veľmi dôležitá poznámka! Čo sa týka kompozície, román vyšiel v dvoch zväzkoch a tvorí ho osemnásť kapitol. Významnú úlohu hrá v diele aj striedanie ročných období, ktorým autor zdôrazňuje kolobeh života. Ak ťa zaujíma dej a postavy v diele, vypočuj si náš podcast. Tento podcast ti prináša online magazín Hashtag.sk Viac info: https://www.schooltag.sk/ https://www.instagram.com/schooltag.sk/

Nie je veta ako veta. Jazyk má melódiu, vďaka striedaniu dlhých a krátkych viet, jednoduchých viet a súvetí. Tie sa delia na mnoho ďalších typov, na základe toho, aký vzťah medzi sebou majú jednotlivé vety. Veta je syntaktická jednotka s uceleným významom, má nejaké gramatické usporiadanie a je intonačne uzavretá, čo znamená, že na konci je napríklad bodka. Podľa zloženia vety delíme na jednoduché vety a súvetia. Jednoduché vety majú len jeden prisudzovací sklad, napríklad veta Mama varí, alebo vetný základ, napríklad zvolanie Stoj! Ale súvetia sú zložením viacerých viet a majú teda dva a viac prisudzovacích skladov alebo vetných základov. Viac ti už ale prezradí náš podcast. Tento podcast ti prináša online magazín Hashtag.sk Viac info: https://www.schooltag.sk/ https://www.instagram.com/schooltag.sk/

Martin Kukučín, vlastným menom Matej Bencúr, sa narodil v roku 1860 v Jasenovej v Dolnom Kubíne. Povolaním bol lekár, do histórie sa však zapísal ako prozaik, dramatik, predstaviteľ realizmu a zakladateľ modernej slovenskej prózy. Narodil sa do sedliackej rodiny, mal dvoch bratov a jednu sestru. Základné vzdelanie získal na evanjelickom gymnáziu v Banskej Bystrici, v Revúcej a v Martine, potom sa vrátil domov a pracoval ako učiteľ. Rýchlo však zistil, že sa v živote potrebuje pohnúť ďalej a odišiel študovať medicínu do Prahy, kde sa stal členom slovenského kultúrneho spolku Detvan. Čiže i napriek tomu, že si vybral cestu lekára, sa umeniu neodcudzil, skôr naopak. Zúčastňoval sa rôznych diskusií o literatúre a realizme a v akademickom prostredí sa dostal do kontaktu s vtedajšími myšlienkovými smermi, ako napríklad darwinizmus a pozitivizmus, ktoré sme si už v našich podcastoch spomínali. Filozofiu z týchto myšlienkových smerov, uplatňoval aj vo vlastnej tvorbe. Poďme sa spoločne pozrieť na jeho známe dielo Keď báčik z Chochoľova umrie. Tento podcast ti prináša online magazín Hashtag.sk Viac info: https://www.schooltag.sk/ https://www.instagram.com/schooltag.sk/

Dnes budeme hovoriť o vetných členoch a skladbe, čiže o syntaxi. Zopakujeme si, čo je podmet a prísudok, čiže základné vetné členy, a prejdeme si aj vedľajšie, rozvíjacie vetné členy ako napríklad predmet či príslovkové určenie. Vysvetlíme si aj členenie viet, podraďovacie i priraďovacie súvetia. Syntax je jazykovedná disciplína, ktorá skúma, ako sa slová skladajú do viet, a potom ako tieto vety tvoria text, čo už je ale nadvetná syntax. Ako keď skladáte puzzle. Základnou, stavebnou jednotkou vety je vetný člen. Vetnými členmi sa stávajú plnovýznamové slovné druhy, alebo slovné druhy, ktoré ich zastupujú, či na ne odkazujú. Neplnovýznamové slovné druhy ako predložky, spojky a častice nemôžu zastupovať úlohu vetného člena. Vetné členy sú navzájom prepojené skladmi. Ak sa chcete dozvedieť viac o jednotlivých dielikoch syntaktického puzzle, počúvajte nás! Tento podcast ti prináša online magazín Hashtag.sk Viac info: https://www.schooltag.sk/ https://www.instagram.com/schooltag.sk/

V minulej časti sme si prešli ohybné slovné druhy, dnes prejdeme na neohybné, čo znamená, že sa nedajú skloňovať. Patria sem príslovky, predložky, spojky, častice a citoslovcia. Každý z týchto slovných druhov má svoje špecifiká, na ktoré si spoločne posvietime. Napríklad predložky... Vieš, čo je to vokalizácia predložiek? Niečo ti to určite hovorí ale poďme si to radšej vysvetliť! Slovenčina nám nedovolí, aby po sebe nasledovali ťažko vysloviteľné hlásky, preto dochádza k vokalizácii predložiek, čo znamená len toľko, že sa k predložke pridá samohláska. Čiže z, k, s, v, z sa zmení na zo, ku, so, vo, zo. Nemusíme sa teda silou mocou snažiť vysloviť v vani, v väzení, k krku, či s slovami, ale jednoducho povieme  vo vani, vo väzení, ku krku a so slovami. To isté sa stáva aj v prípade jednoslabičných predložiek od, pod, pred, nad, cez, bez – vznikne z nich odo, podo, predo, nado, cezo a bezo. Viac sa o neohybných slovných druhoch dozvieš v našom Schooltag podcaste. Tak nezabudni dať odber na Spotify a follow na Instagrame, aby ti nič neuniklo. Tento podcast ti prináša online magazín Hashtag.sk Viac info: https://www.schooltag.sk/ https://www.instagram.com/schooltag.sk/

Jozef Gregor Tajovský sa narodil v roku 1874 v Tajove. Jeho otec bol miestny remeselník a mal veľa detí, takže nie je prekvapujúce, že Tajovský vyrastal v dome starého otca. Základné vzdelanie získal v rodnom Tajove, neskôr v Banskej Bystrici a v Kláštore pod Znievom. Stal sa z neho učiteľ a za života vystriedal mnoho miest, keďže sa často dostával do konfliktov. Nakoniec to zabalil a rozhodol sa znova študovať – tentokrát v Prahe, A vybral si pomerne prozaický odbor: obchod. Po škole pracoval napríklad aj v Tatra banke, súčasne však prispieval do Ľudových novín. V roku 1907 sa jeho manželkou stala žena, v literárnom svete známa Hana Gregorová. Počas prvej svetovej vojny ho povolali, skončil však v ruskom zajatí. Po skončení vojny bol penzionovaný a zvyšok života strávil aj s manželkou v Bratislave, kde boli významnými podporovateľmi začínajúcich autorov. Jeho rodný kraj bol však pre neho dôležitý po celý život: mal významné miesto v jeho tvorbe a po smrti v roku 1940 sa tam vrátili aj jeho pozostatky: pochovali ho na tajovskom cintoríne. Jeho diela zostávajú dodnes dôležitou súčasťou slovenskej literatúry: je to séria scén, zamrznutých v čase, ktoré zobrazujú každodenný život našich predkov, ich mentalitu, ich bolesti a radosti a svet, v ktorom žili. Dnes sa pozrieme na slovenskú realitu v poviedke Mamka Pôstková. Tento podcast ti prináša online magazín Hashtag.sk Viac info: https://www.schooltag.sk/ https://www.instagram.com/schooltag.sk/

Božena Slančíková-Timrava sa narodila v roku 1867 v Polichne, vtedy ešte v Rakúsko-Uhorsku, a umrela v roku 1951 ako 84-ročná, takže si toho prežila vcelku dosť. Jej otec bol evanjelický farár a mala desať súrodencov. Len si to predstavte. Ale literatúru mali v rodine, keďže viacero z nich sa neskôr venovalo písaniu: Timrava spolu so sestrou chvíľu vydávala literárny časopis. Učil ju otec, chodila do meštianskej školy a nikdy sa nevydala. V tej dobe bolo, bohužiaľ, ťažké byť slobodnou ženou a celý život čelila finančným problémom. Istú dobu robila spoločníčku jednej vdove, neskôr na krátky čas pracovala v Slovenskom národnom múzeu. Napokon našla zamestnanie v materskej škole. Timrava bola očividne úžasná pozorovateľka: vo svojich dielach skvele vystihla ľudí a ich osobnosti a nebála sa kritizovať spoločenské ani politické problémy. Veľmi osviežujúci je jej postoj k láske, ktorý pravdepodobne súvisel s tým, že sa nikdy nevydala: Ak sa v jej dielach objavuje ako motív, ide o zištný cit. Manželstvo jej postavy vidia ako čisto pragmatické, je pre nich len spôsobom, ako sa čo najlepšie zabezpečiť. Dnes sa spolu pozrieme na Ťapákovie domácnosť. Tento podcast ti prináša online magazín Hashtag.sk Viac info: https://www.schooltag.sk/ https://www.instagram.com/schooltag.sk/

Rozdelenie slovných druhov na ohybné a neohybné sme si už spomenuli v minulej časti podcastu, dnes však pôjdeme trochu viac do hĺbky a povieme si bližšie informácie o každom slovnom druhu, ako a podľa čoho ich delíme, a pripomenieme si napríklad aj vzory podstatných mien, prídavných mien, zámen či čísloviek. Neostaneme iba pri vzoroch, podrobne si prejdeme aj členenie ohybných slovných druhov. Podstatné mená rozdeľujeme aj podľa čísla, na jednotné a množné, a podľa rodu, ktorý môže byť mužský, ženský, alebo stredný, ale to je jednoduché a netreba to bližšie rozvádzať. Čo si ale musíme spomenúť je rozdelenie mien na životné a neživotné v mužskom rode. Pamätáte si, o čo ide? (časomiera) V mužskom rode sa podstatné mená skloňujú podľa vzorov chlap, hrdina, dub a stroj. Slová, ktoré sa skloňujú podľa vzorov dub a stroj sú neživotné a podľa chlap a hrdina životné. Ak máme napríklad slovo vlk, množné číslo môžeme vytvoriť dvomi spôsobmi: tí vlci, alebo tie vlky. Ak sa chceš dozvedieť viac, počúvaj náš podcast! Tento podcast ti prináša online magazín Hashtag.sk Viac info: https://www.schooltag.sk/ https://www.instagram.com/schooltag.sk/

Balzac patrí medzi najvýznamnejších spisovateľov francúzskej literatúry, je autorom asi stovky románov a patrí k zakladateľom kritického realizmu vo francúzskej literatúre. Narodil sa v roku 1799 do sedliackej rodiny, no i napriek tomu mal prístup ku vzdelaniu a podarilo sa mu vyštudovať právo. Jeho prvotné snahy o podnikanie nedopadli veľmi dobre. Preto mal už v mladom veku na krku mnoho dlhov, ktoré sa s ním tiahli po zvyšok života. Celé roky tvrdo pracoval na tom, aby mohol svoju finančnú situáciu zlepšiť. Aby sa uživil a mal čím platiť dlhy, písal aj brakovú literatúru, takzvané čierne romány. Balzac ich však do svojej tvorby nezaraďoval, čo je celkom pochopiteľné. V roku 1829 sa jeho tvorbe konečne začalo dariť a čoskoro prišli na svet aj jeho najlepšie diela. My si dnes predstavíme bližšie jeho román Otec Goriot, ktorý okrem iného kritizuje spoločnosť posadnutú peniazmi. Tento podcast ti prináša online magazín Hashtag.sk Viac info: https://www.schooltag.sk/ https://www.instagram.com/schooltag.sk/

Jazykovedná disciplína, ktorá sa zaoberá jednotlivými slovnými druhmi, ich gramatickými kategóriami a tvarmi sa nazýva morfológia, alebo, ak to chcete po slovensky – tvaroslovie. Každé slovo má gramatický a lexikálny význam a jeho tvar obsahuje dve časti: lexikálnu a gramatickú. Lexikálna časť slova, alebo tvarotvorný základ, dáva slovu jeho význam. Gramatická časť, tvarotvorný formant, nám zase poskytuje informáciu o jeho gramatických kategóriách. Viete, ako sa nazýva súbor všetkých tvarov jedného slova? Viete, aké gramatické kategórie určujeme pri podstatných menách, prídavných menách, zámenách, číslovkách či slovesách? Ak chcete na maturite poznať odpovede na tieto otázky, počúvajte náš podcast! Tento podcast ti prináša online magazín Hashtag.sk Viac info: https://www.schooltag.sk/ https://www.instagram.com/schooltag.sk/

Slovníky sú veľmi dôležité a nielen tie bilingválne, ktoré vám asi prídu na um ako prvé. Existuje mnoho typov slovníkov a majú dokonca vlastnú vedu – volá sa lexikografia a zaoberá sa zostavovaním slovníkov. Pretože zostaviť akýkoľvek slovník, to nie je len tak. Prvý slovenský tlačený slovník bol od Antona Bernoláka – pamätáte si jeho meno? Je to dobre známy Slowár Slowenskí-Česko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí. Od tých čias sa už ale slovenčina, pochopiteľne, zmenila a dnes máme kopec iných slovníkov. Poďme si predstaviť nielen niektoré druhy slovníkov, ale aj spôsoby obohacovania slovnej zásoby, vďaka čomu sa zoznam slov v slovníku z roka na rok rozširuje. Tento podcast ti prináša online magazín Hashtag.sk Viac info: https://www.schooltag.sk/ https://www.instagram.com/schooltag.sk/

Fiodor Michajlovič Dostojevskij žil v rokoch 1821 až 1881. Jeho rodina patrila k nižšej šľachte a jeho otec bol štábny lekár. Dostojevského detstvo bolo pomerne temné – matka umrela na tuberkulózu a Fiodora trápila epilepsia. Smrť jeho matky nasledovala smrť jeho najväčšieho literárneho vzoru, Alexandra Sergejeviča Puškina, čo sa ho veľmi dotklo. Dostojevskij mal komplikovaný vzťah s otcom: po matkinej smrti odišiel do výslužby a začal holdovať alkoholu. Údajne trpel paranojou a udržiaval sexuálne styky so svojimi nevoľníčkami. Okolnosti jeho smrti nie sú úplne jasné, je však pravdepodobné, že išlo o vraždu zo strany jeho poddaných. Mal sľubnú vojenskú kariéru, za dobré správanie a výsledky rýchlo postupoval v hierarchii, pre chatrné zdravie však odišiel do predčasnej penzie a armádu opustil. Schválne, spomínate si ešte, čo napísal Puškin? Už sme o ňom v našich podcastoch hovorili – ide o autora Kapitánovej dcéry a Eugena Onegina. V tomto podcaste si ale posvietime na jeho román, ktorý mu zabezpečil miesto medzi velikánmi svetovej literatúry: Zločin a trest. Tento podcast ti prináša online magazín Hashtag.sk Viac info: https://www.schooltag.sk/ https://www.instagram.com/schooltag.sk/

Vítame vás pri ďalšej sérii nášho podcastu. Postupne si prejdeme maturitné témy zo slovenskej gramatiky a začneme slovnou zásobou. Lexika, alebo teda slovná zásoba, je súhrn všetkých slov v jazyku, jednoslovných či viacslovných pomenovaní, ktoré používame v každodennej reči na vyjadrovanie skutočnosti. Jazykovedná disciplína, ktorá sa lexikou zaoberá – napríklad ju zaujíma, akým spôsobom do jazyka vstupujú nové slová a podobne – za nazýva lexikológia. Základnou jednotkou je slovo, významová jednotka s ustálenou grafickou aj zvykovou formou a ustáleným významom. Slovo môže mať gramatický alebo lexikálny význam a ak má oboje, hovoríme o plnovýznamových slovách. Ak chceš konečne pochopiť členenie slovnej zásoby a komplikovaný sémantický trojuholník, vypočuj si náš podcast. Tento podcast ti prináša online magazín Hashtag.sk Viac info: https://www.schooltag.sk/ https://www.instagram.com/schooltag.sk/

Lev Nikolajevič Tolstoj sa narodil v roku 1828 v šľachtickej rodine a umrel v roku 1910 ako 82-ročný. Ako bolo v tej dobe zvykom, mal francúzsku výchovu. Mať francúzsku guvernantku a vedieť po francúzsky bolo totiž veľmi módne. Mal veľmi komplikované a turbulentné manželstvo, túžil žiť ako obyčajný roľník – čo sa odrazilo na postave Konstantina v Anne Kareninovej – často premýšľal nad tým, že rodinu opustí, aby tento svoj sen mohol splniť. Tolstoj považoval organizované náboženstvo za skorumpované a skazené. Tieto a podobné myšlienky nakoniec viedli k tomu, že bol v roku 1901 exkomunikovaný z ruskej ortodoxnej Cirkvi. Svoj názor mal aj na násilie – veril tomu, že sa mu nedá odporovať ďalším násilím, preto sa ním neskôr inšpirovali aj mnohí pacifisti, napríklad Maháthma Gándhí. Poďme sa spoločne pozrieť na neveru a intrigy v jeho najznámejšom románe Anna Kareninová. Tento podcast ti prináša online magazín Hashtag.sk Viac info: https://www.schooltag.sk/ https://www.instagram.com/schooltag.sk/

Sľubujeme, toto je posledné dielo z romantizmu, ktorému sa budeme venovať. Ale je dôležité, francúzsky romantizmus sme si ešte bližšie nepredstavili. A navyše, dej s najväčšou pravdepodobnosťou poznáte. Teda, aspoň verziu z dielne Disney. Dnes budeme hovoriť o Victorovi Hugovi a jeho knihe Chrám Matky Božej v Paríži. Victor Hugo sa narodil v roku 1802 do rodiny generála, ktorý slúžil v Bonaparteho armáde. Hugova matka bola naklonená korune, no otec sa prikláňal skôr k neskorším formám vlády. Bol, koniec koncov, Bonaparteho generálom. Čiže jeho detstvo muselo byť pomerne mätúce a chaotické. Nakoniec sa však priklonil k politickým názorom svojej matky. Umrel v Paríži v roku 1885. Pochovaný je v Panthéone ako národný hrdina. Poďte sa s spolu s nami dozvedieť niečo viac o jednom z jeho vrcholných diel. Tento podcast ti prináša online magazín Hashtag.sk Viac info: https://www.schooltag.sk/ https://www.instagram.com/schooltag.sk/

Andrej Sládkovič, vlastným menom Andrej Braxatoris, sa narodil 30. marca 1820 v Krupine. Bol slovenský evanjelický kňaz, básnik, kritik a prekladateľ. Bol veľmi vzdelaný a svoje vzdelanie posúval aj ostatným, keďže príležitostne pôsobil ako učiteľ a vychovávateľ. Jeho život poznačila veľká láska k Maríne Pišlovej, o ktorej napísal svoje najznámejšie dielo: Marína. Hlavnou postavou jeho druhej najznámejšej lyricko-epickej skladby Detvan je Martin Hudcovie, typický hrdina slovenského romantizmu. Pochádza zo sedliackej rodiny, je čestný, hrdý a odvážny, váži si svoju vlasť a jej tradície. Je spriaznený s prírodou, v ktorej srdci sa narodil, a bojuje proti útlaku svojho ľudu. Poďme si dnes bližšie predstaviť osud tejto postavy v diele najromatickejšieho štúrovského básnika. Tento podcast ti prináša online magazín Hashtag.sk Viac info: https://www.schooltag.sk/ https://www.instagram.com/schooltag.sk/

Ako dieťa bol utiahnutý, čo mu zostalo až do dospelosti. Keď študoval právo v Lipsku, venoval sa tiež kresbe a poézii. Neskôr Lipsko musel opustiť kvôli zdraviu a vrátil sa domov, kde sa začal literárnej tvorbe venovať naplno. Otec mu však nedal pokoj, a tak sa opäť vrátil k štúdiu práva. Goethe nakoniec konečne doštudoval a získal prácu ako advokát na ríšskom súde v nemeckom meste Wetzlar. A bolo to práve tu, kde začal pracovať na svojom najznámejšom diele. Bolo to koncom 18. storočia, v roku 1774. Mal 24 rokov a dielo napísal v rozpätí asi dvoch mesiacov. Utrpenie mladého Werthera je príbehom mladého muža, ktorý vlastne úplne nevie, čo so životom. Nemusí sa obávať o peniaze a nemá definitívny cieľ. Viac o tomto diele na našom podcaste. Tento podcast ti prináša online magazín Hashtag.sk Viac info: https://www.schooltag.sk/ https://www.instagram.com/schooltag.sk/

Lord Gordon Byron bol celebritou už počas svojho života. Bol chodiacim predstaviteľom romantickej doby. Škandály a rôzne pletky sa za ním tiahli podobne ako neskôr za Oscarom Wildeom. Či už išlo o ženy alebo mužov, rozdiely nerobil. Čo sa týka jeho vzťahových eskapád, bisexualita bola jeho najmenším problémom. Udržiaval totiž intímne vzťahy so svojou nevlastnou sestrou, ktorá bola v tom čase navyše vydatá za plukovníka. Popritom flirtoval s nejakou lady. Dnes si povieme niečo o jeho živote a diele Putovanie Childa Harolda. Tento podcast ti prináša online magazín Hashtag.sk Viac info: https://www.schooltag.sk/ https://www.instagram.com/schooltag.sk/

Alexander Sergejevič Puškin bol jedným z najúspešnejších spisovateľov všetkých čias. Prešiel si však skutočne búrlivým životom. Poslali ho do vyhnanstva a jeho život bol presne taký, ako by ste čakali od romantického hrdinu. Pochádzal zo starého šľachtického rodu. Jeho matka bola vnučka Ibrahima Hannibala, ruského vojenského inžiniera kamerunského pôvodu, ktorý bol obľúbencom Petra Veľkého. Mal vzdelanie vtedajšej ruskej elity, už počas štúdii rozvíjal svoj básnický talent, a neskôr začal pracovať na ministerstve zahraničných vecí. Jedným z jeho najvýznamnejších diel je Kapitánová dcéra. To, o čom je toto dielo, sa dozvieš v našom podcaste. Tento podcast ti prináša online magazín Hashtag.sk Viac info: https://www.schooltag.sk/ https://www.instagram.com/schooltag.sk/

Moliére mal byť právnikom, ťahalo ho to však k divadlu. Napokon sa rozhodol nasledovať volania svojho srdca a dnes je považovaný za najlepšieho dramatika a autora francúzskej komédie. Jeho najznámejším dielom je pritom Lakomec, ktorý ti ukáže, akú moc majú v skutočnosti peniaze. Hlavnou postavou je Harpagon, lakomec, paranoidný a strašný človek, ktorému záleží len na peniazoch a jeho truhlici toliarov. Pre peniaze je ochotný zapredať aj šťastie svojich dvoch detí, Kleanta a Elizy, ktorým vybral partnerov na základe majetku. Avšak, čuduj sa svete, súrodenci sú zamilovaní do niekoho iného a voľba ich otca sa im veľmi nepáči. Kleant otca navyše ani veľmi nerešpektuje a nemá ho rád. Aj Eliza otcom pohŕda. To je rodinka, čo? Viac sa dozvieš v našom podcaste. Tento podcast ti prináša online magazín Hashtag.sk Viac info: https://www.schooltag.sk/ https://www.instagram.com/schooltag.sk/

Mali sme tu už dielo zo starovekej literatúry, zo stredoveku aj z renesancie – a je čas na barok. Dielo, ktorému sa budeme venovať v aktuálnej časti, malo slúžiť na vzdelávanie a pobavenie. V tomto zmysle je už asi trochu pasé, ale aspoň sa z neho dozvieme, ako asi žili naši predkovia v osemnástom storočí, aké mali vedomosti a čo považovali za dôležité. Dnes si povieme niečo o Gavlovičovej Valaskej škole, akejsi príručke pre bežnú populáciu, v ktorej autor ľudí poučuje o hygiene, morálke či slušnom správaní. Aby sme pochopili, prečo Gavlovič napísal takéto dielo, musíme si najprv povedať niečo o dobovom kontexte a o atmosfére, ktorá v tom čase vládla. Viac sa dozvieš v našom podcaste. Tento podcast ti prináša online magazín Hashtag.sk Viac info: https://www.schooltag.sk/ https://www.instagram.com/schooltag.sk/

Shakespeare rozhodne patrí medzi najznámejších autorov všetkých čias a niet sa čomu diviť. Vieš však, ako začína jedno z jeho najznámejších diel Hamlet? Či o čom vlastne tento príbeh je a kto to bol William Shakespeare? Aj to sa dozvieš v dnešnom podcaste. „Byť a či nebyť, to je otázka: je dôstojnejšie iba mlčky znášať tie šípy zákerného osudu, či proti moru podlostí vziať zbraň – a rozseknúť ho vzburou? Umrieť, spať, a už viac nebyť...“ Tak začína jeden z najslávnejších monológov Shakespearovej hry Hamlet, hry o pomste, svedomí, šialenstve a cti. Dnes sa pristavíme pri smútiacom dánskom princovi. Ak chceš vedieť viac, vypočuj si náš podcast. Tento podcast ti prináša online magazín Hashtag.sk Viac info: https://www.schooltag.sk/ https://www.instagram.com/schooltag.sk/

Po uliciach mesta sa zakráda choroba a smrť. Ľudia hromadne utekajú z Florencie v strachu, že sa opuchnuté čierne buľvy objavia aj na ich telách. Kto môže, odchádza na vidiek – a tam sú dni dlhé a veselé, smrť sa ich netýka. Dnes budeme hovoriť o ďalšom dôležitom diele talianskej literatúry – o Dekamerone. Autorom tohto diela je Giovanni Boccaccio, ktorý sa narodil vo Florencii v roku 1313. Narodil sa ako nelegitímny syn pomerne bohatého talianskeho obchodníka. Na to, že sa narodil mimo manželstva, sa mu celkom darilo. Ak chceš vedieť viac o autorovi, ale hlavne o tomto diele, vypočuj si náš dnešný podcast. Tento podcast ti prináša online magazín Hashtag.sk Viac info: https://www.schooltag.sk/ https://www.instagram.com/schooltag.sk/

Dielo, ktorým sa budeme dnes zaoberať, Božská komédia, je opäť jednou z dôležitých literárnych pamiatok západného sveta, pomocou ktorého zostúpime až do samotného Pekla. V diele sa totiž nachádzajú odkazy na Peklo, ale aj na Očistec či Raj a ide o jedno z najdôležitejších diel stredovekej literatúry. Tento unikát napísal známy autor Dante Alighieri, ktorý sa narodil v meste umenia vo Florencii v Toskánsku. Dante je považovaný za otca talianskeho jazyka, pretože hoci väčšina diel bola v tom období písaná v latinčine, Dante svoje dielo napísal v taliančine. Aj preto je kniha Božská komédia tak vzácna. Chceš vedieť viac o tejto knihe? Vypočuj si náš dnešný podcast. Tento podcast ti prináša online magazín Hashtag.sk Viac info: https://www.schooltag.sk/ https://www.instagram.com/schooltag.sk/