NAHLAS |aktuality.sk

Predseda PS cez prázdniny zásobuje slovenskú verejnosť videami spred víl a luxusných nehnuteľností ľudí spojených so Smerom. Najnovšie ukazuje luxusný apartmán Počiatkovcov v Dubaji a upozorňuje na kauzy niekdajšieho ministra financií za Smer. Politológ Grigorij Mesežnikov rozumie, prečo to Šimečka robí. Stačiť to však podľa neho nebude. Od opozičného lídra očakáva riešenia, ako napraviť deformácie v štáte spôsobené vládou Roberta Fica, a spájanie opozície. Opozícia dlho čelila kritike a výzvam, aby sa zobudila. PS preto teraz zmenilo komunikačný štýl. Podľa politológa Grigorija Mesežnikova progresívci prešli do protiútoku po tom, čo na nich dlho útočil Smer. Tvrdí však, že opozícia by sa okrem videí mala zhodnúť na tom, čo budú ich spoločné riešenie do budúcna a spoločne to prezentovať. Tiež by mali zabezpečiť, aby neprepadli hlasy vo voľbách. Až tam sa ukáže reálne líderstvo Michala Šimečku. Podcast Aktuality Nahlas nahrával Peter Hanák.

Robert Kaliňák pozval novinárov do nového sídla ministerstva obrany, aby im ukázal, že kritika drahej rekonštrukcie takzvanej Kukurice bola podľa neho neoprávnená. Počas mediálneho dňa vysvetľoval ceny kuchyniek, sedačiek, machovej steny aj ďalšieho vybavenia budovy.Kožené sedačky za približne 14-tisíc eur napokon ministerstvo nekúpilo. Minister tvrdí, že sa do priestorov nezmestili, podľa dostupnej dokumentácie však boli niektoré menšie než sedačky, ktoré ich nakoniec nahradili. Kuchynky za takmer osemtisíc eur bez spotrebičov minister obhajuje drahšími materiálmi a životnosťou. Machová stena za viac ako 130-tisíc eur má odolať aj horúčavám, pred vtákmi ju však museli chrániť ultrazvukovými plašičmi.Pôvodne mala rekonštrukcia stáť necelých 35 miliónov eur a v budove mali byť okrem kancelárií aj ubytovacie priestory pre vojakov. Po nástupe Roberta Kaliňáka sa z nej stalo čisto administratívne sídlo a rozpočet výrazne narástol. Minister dnes hovorí o stavebných nákladoch 49,6 milióna eur, konečnú cenu však stále nepoznáme.Čo teda mediálny deň v Kukurici skutočne ukázal, ktoré ministerské vysvetlenia neobstoja a koľko môže nové sídlo obrany napokon stáť? Aj o tom sme sa rozprávali s reportérom Petrom Sabom.

Štát alebo Penta. V zdravotnom poistení vám zostanú len tieto dve možnosti. Poisťovňa Dôvera totiž kupuje zdravotnú poisťovňu Union, a tak sa v penťáckej poisťovni ocitnú aj tí, ktorí tam nikdy nechceli byť. Jedinou alternatívou je prestup do štátnej VšZP.Analytik INEKO Dušan Zachar v dnešnom videopodcaste vysvetľuje, aké riziká hrozia po takomto oslabení konkurencie na trhu. Poisťovne síce tvrdia, že benefity a zmluvy s lekármi zostávajú zachované, ale to nemusí platiť dlhodobo.Rizík je však viacero. Medzi nimi aj ešte väčšia politizácia zdravotníctva a posilnenie moci skupiny Penta.Nahrával Peter Hanák.

Na sociálnych sieťach sa šíria lži o akceleračných zónach pre veterné parky. Štát podcenil komunikáciu o tomto strategickom dokumente. Vyjadrenia niektorých politikov sú až nenávistné, hovorí v podcaste Aktuality Nahlas koordinátorka Klimatickej koalície Dana Mareková.Tento strategický dokument zmapoval Slovensko z pohľadu veternosti a vytipoval oblasti, kde by veterné parky predstavovali najmenšie riziko pre iné ľudské aktivity či prírodu, vysvetľuje odborníčka.V týchto oblastiach sa môžu povoľovacie procesy urýchliť práve preto, že už sme ich preskúmali.V konečnom dôsledku sú veterné elektrárne a obnoviteľné zdroje energií ako také cestou k energetickej bezpečnosti. Na tom by malo našich voleným zástupcom záležať najviac, zdôrazňuje odborníčka.Na podcaste spolupracovali Anna Kurucová a Adam Obšitník.

Slovensko čelí ekonomickému úpadku, rozpadajúcemu sa štátu ako i nebývalému papalášizmu vládnych elít, opozícia však namiesto spoločného tlaku a predloženia alternatívy predkladá verejnosti viac rozhádané egá svojich vlastných lídrov.Prieskumy preferencií už dlho ukazujú, že ak by sa v týchto dňoch konali voľby, mohli by skončiť patom a takzvaným bulharských scenárom, v ktorom by ani jeden z dvoch znesvárených táborov nemusel zostaviť funkčnú a stabilnú vládu.„Opoziční lídri by mali podpísať dohodu alebo memorandum, v ktorom sa zhodnú na troch základných prioritách – obnove právneho štátu, zahraničnej politike a reštarte ekonomiky,“ navrhuje ako riešenie k zjednotenejšej opozícií predsedníčka Za ľudí Veronika Remišová.Dokáže papierové memorandum vymazať hlbokú osobnú nevraživosť opozičných lídrov a prekonať nedôveru sklamaných voličov? No a ako to, že napriek viditeľnému úpadku krajiny a faktu, že občania na vlastnej koži pociťujú dôsledky neschopnosti vlády, opozícia nedokáže presvedčiť jasnú a stabilnú väčšinu voličov, že by bola zmysluplnou alternatívou?Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

„Musíme postaviť obrovskú hrádzu nezmyselným, progresívnym a liberálnym ideológiám, ktoré sa šíria ako rakovina,“ nie tak dávno to vyhlásil premiér Robert Fico vo svojom prejave na Devíne. Bývalý člen komunistickej strany, ktorý odhalil pred prezidentskými voľbami svoju birmovku, opätovne unáša kresťanský slovník a moralizuje svojich mocenských odporcov ideológiou, ku ktorej sa on sám osobne nepriznával v časoch, keď sa pre cirkvi takpovediac “lámal chlieb.” Kresťanský tábor a cirkevné elity pritom všetkom mlčia alebo s mocou priamo spolupracujú. Posolstvo Ježiša sa čoraz viac redukuje na akési sexuologické okienka vkladané do Ústavy a z 10. božích prikázaní si mocní vedie spomenúť iba na niektoré - a aj to im ide najlepšie pred kamerami či mikrofónmi. Skutočný odkaz európskych otcov zakladateľov ako De Gasperi či Adenauer pritom nikdy nestál na výlučnosti, exkluzivite či pestovaní nenávisti voči iným, ale predovšetkým na ochrane ľudskej dôstojnosti, férovosti a univerzalistickom posolstve práv i povinností. Aké je teda miesto kresťanských strán na dnešnom Slovensku a v akom stave sa ocitol konzervatívny tábor, ktorý sa utieka k prakticky komukoľvek, kto spomenie Ježiša, kríž si vierozvestcov? A čo by malo byť odkazom kresťanstva v aktuálnej politike? Téma pre dnešného hosťa Aktualít Nahlas, jedného zo zakladateľov Kresťansko demokratického hnutia Ivana Šimka. „Nedávame odpovede na problémy, ktoré svete dnes prináša,” tvrdí Šimko, podľa ktorého v tom vedenie KDH nemá vôbec jasno. Počúvate Aktuality Nahlas, dnes s Ivanom Šimkom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Ak by chceli šetriť na tých najzraniteľnejších, neurobili by to inak. Tlačia ľudí k odkázanosti na sociálny systém no drasticky krátia peniaze pre odkázaných. Sú úplne odtrhnutí od reality, hovorí o reforme integrovanej posudkovej činnosti exposlankyňa Jana Žitňanská. Pre koho je tento štát, ak nemá byť pre tých najzraniteľnejších a ako to, že nám to ešte stále nedochádza?Integrované posudky sa mali stať výkladnou skriňou reformy sociálneho systému, v realite sú však zmenili na symbol necitlivého prístupu vládnych elít k tým najbezbrannejším členom našej spoločnosti. Namiesto posunu k modernému prístupu, kde štát nie je balvanom na nohe ľudskej dôstojnosti, ale naopak tým najslabším slúži tak, aby čo najviac rozvinul ich potenciál, sme dnes svedkami vysokej miery chybovosti, strachu tých najslabších z ich vlastného štátu a snahy vládnych elít konsolidovať verejné financie práve na úkor tých najslabších a ich rodín. No a napokon, máme tu i ministra, ktorý sa tvári, že vládne PR je viac ako realita a napriek zúfalému kriku mnohých dotknutých tvrdí, že systém beží presne tak, ako bežať má a ak sa Vám to nepáči, máte sa so štátom súdiť.Ak teda tento štát nie je pre slabých, chorých či zdravotne znevýhodnených, pre koho vôbec je a na čom nám vlastne je, ak sa naň nebudeme môcť spoľahnúť v tých našich najťažších životných situáciách? No a prečo sa tieto témy, ktoré sa týkajú nás samých, nestali predmetom širšej verejnej diskusie a nakoľko v tom hrá úlohu neschopnosť empatie, laxnosť opozície či závisť kde “žiarlime” ešte i na rakovinu? A máme sa báť v tejto krajine zostarnúť či mať dieťa s nejakým typom zdravotného problému či znevýhodnenia?“Z diaľky to možno vyzerá dobre, v realite je to však horšie než Potemkin, tvrdí ŽitňanskáTémy pre bývalú poslankyňu a dlhodobú odborníčku na tieto témy Janu Žitňanskú. Sledujete Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Hrozba, že Rusko bude eskalovať konflikt s niektorou z členských krajín NATO, aby otestovalo jednotu i akcieschopnosť Aliancie je síce malá, ale nie je to vylúčené. Tvrdí to profesor politológie Jozef Bátora. Slovensko sa podľa neho správa veľmi nezodpovedne a zahraničná politika Roberta Fica predstavuje pre našu krajinu vážnu bezpečnostnú hrozbu. Čo ukázal summit NATO a kam nás vedie premiér Fico? Viac ako päťdesiat miliárd do nových zbraní ako aj záväzok poskytnúť Ukrajine vojenskú pomoc v hodnote 70 miliárd, to je odpoveď NATO na “dlhodobú hrozbu, ktorú podľa Aliancie pre euroatlantickú bezpečnosť a stabilitu predstavuje Rusko.“ Summit v Turecku tak potvrdil, že éra takzvanej mierovej dividendy je definitívne pochovaná a Aliancia prepína na vojnové hospodárstvo s cieľom dosiahnuť päťpercentné výdavky HDP na obranu. Kým generálny tajomník Mark Rutte hovorí o jednote a akcieschopnosti, pod povrchom buble zásadný spor medzi Spojenými štátmi a európskymi členmi aliancie. Náš kontinent tak stojí pred kľúčovou až existenčnou otázkou: Dokáže Európa premeniť miliardové prísľuby na reálnu bojaschopnosť skôr, než sa americký jadrový dáždnik definitívne zavrie a unesieme hrozby z Kremľa úplne sami? No a kde v tom všetkom sa ocitlo Slovensko, ktoré sa pod vedením Roberta Fica správa ako čierny pasažier kolektívnej bezpečnosti? Téma dnešného podcastu s profesorom politológie Jozefom Bátorom. Sledujete Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Stali sme sa Klondajkom pre lobistov a záujmové skupiny parazitujúce na eurofondoch. Sú tu eurofondové mafie, ktoré sa usadili v okolí ústredných štátnych orgánov, hovorí predseda Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý sa hĺbkovo pozrel na využitie eorofondov. Lojalitu zodpovedných úradníkov si kupujú za tisícové platy a vytvárajú prostredie, ktoré nedokáže byť kritické k “odlievaniu” eurofondov. Nedialo by sa to, keby vláda nerezignovala, dodáva Ľubomír Andrassy.Tvrdo konsolidujeme no i tak produkujeme deficitné rozpočty a dlh Slovenska stále rastie, no peniaze, ktoré nám Brusel ponúka doslova na striebornom podnose, nevieme legálne ani včas vyčerpať. Najnovšie závery NKÚ podčiarkujú mrazivú realitu: vzorce zlyhávania v eurofondoch sa cyklicky opakujú bez ohľadu na to, kto práve sedí na ministerstvách. Financovanie projektov bez akejkoľvek pridanej hodnoty, na poslednú chvíľu a v zámerne vytváranom časovom strese. Čerpanie pre čerpanie bez naviazania na merateľné výsledky a k tomu ešte i veľké množstvo podozrení z korupcie.Za 21 rokov nášho členstva pritom prišlo na Slovensko takmer 29 miliárd eur. Kam sa všetky tieto peniaze podeli a čo sme za ne získali? Najvyšší kontrolný úrad vystavil slovenskému manažmentu európskych peňazí veľmi nelichotivé vysvedčenie, ktoré potvrdzuje systémový rozklad riadiacich eurofondových štruktúr. Dokonalým symbolom tohto rozvratu zostáva paralyzovaná Pôdohospodárska platobná agentúra a absurdné haciendové kauzy.Stali sa eurofondy pre Slovensko historickou - no premárnenou šancou, alebo sú už len nástrojom na systémovú korupciu a ukážkou manažérskej impotencie vládnych garnitúr? No a kto tu v skutočnosti vládne - je to ešte vláda alebo i jej vládnurôzne eurofondové mafie? Téma dnešného podcastu s predsedom NKÚ Ľubomírom Andrassym.Sledujete Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Značka verejnoprávnej RTVS bola mocensky a účelovo vymazaná, reštart v podobe STVR však namiesto sľubovanej obnovy verejnoprávnosti priniesol len personálne čistky, rušenie relácií a hlboko paralyzovanú Radu v gescií ministerského úradníka.Progresívne Slovensko tvrdí, že Ficova vláda STVR fakticky zoštátnila a premenila ho na vládne PR oddelenie. Najsilnejšia opozičná strana preto prichádza s plánom ako verejnoprávnemu Telerozhlasu vrátiť nezávislosť a to ako prostredníctvom mediálnej rady s garantovanou pluralitou, tak i cez zavedenie transparentného verejnoprávneho odvodu.Má však v dnešnej ére hlbokej nedôvery, toxickej polarizácie ako aj široko dostupných sociálnych sietí i moderných informačných technológií ešte vôbec zmysel obnovovať a financovať klasické verejnoprávne médium? A aká by vlastne mala byť jeho objednávka v 21. storočí?No a kým v STVR vládni nominanti diktujú zloženie diskusných relácií, nezávislosť Fondu na podporu umenia sa úplne zrútila. Dá sa kultúrna infraštruktúra tohto štátu ešte nejako zachrániť a ako vôbec vyzerá opozičný plán na „de-politizáciu“ podpory umenia?Sledujete Aktuality Nahlas, dnes s poslankyňou Progresívneho Slovenska Zorou Jaurovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Približne 16 percent, teda 700 tisíc voličov. To je výsledok neplatného referenda z dielne Demokratov. Tí to však za svoje zlyhanie vôbec nepovažujú a opozičným kolegom odkazujú, že referendum sa stalo opozičným budíčkom. Ak toto dokázali mimoparlamentní Demokrati, tak spojená opozícia musí Roberta Fica vo voľbách poraziť. Ak sa nespojíme, budú opäť vládnuť títo tragédi, tvrdí podpredseda Demokratov Juraj Šeliga. Vyhodené milióny za stranícku kampaň mimoparlamentného subjektu verzus dôležitý prejav mobilizujúceho sa občianskeho nesúhlasu. I tak by sa dal rámcovať spor o výsledky referenda Demokratov, ktoré sa stalo - po zmarenom hlasovaní z čias Vladimíra Mečiara, druhým najneúspešnejším referendom v slovenských dejinách.Renta pre premiéra Fica sa tak rušiť nebude a neobnoví sa ani špeciálna prokuratúra či NAKA. Stáli však vôbec tieto otázky za všeľudové hlasovanie alebo sa referendá definitívne zmenili na vyprázdnený marketing straníckych centrál? A aký politický odkaz toto referendum, ktoré zmobilizovalo vyše 700 tisíc voličov, vlastne vyslalo a čo povedalo o sile ako aj jednote opozičnej alternatívy? No a ako sa z kritika skracovania volebných období prostredníctvom referenda stal odrazu jeho veľký obhajca?Aktuality Nahlas s podpredsedom Demokratov Jurajom Šeligom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Ak sa ešte viac rozšíri naratív, že hlasovanie aj tak nič nezmení a bude neúspešné, môže od referenda odpadnúť ďalšie množstvo ľudí. V kombinácii s ďalšími faktormi, akým je napríklad počasie ideálne na kúpanie a výlety, môže reálna účasť nakoniec klesnúť aj k 15 %,“ odhaduje možný scenár sociológ agentúry Ipsos Roman Pudmarčík.Slovensko čaká už desiate referendum od vzniku samostatnej republiky, no história ukazuje, že uspieť sa podarilo iba jedinému. Najnovší prieskum agentúry Ipsos naznačuje, že ani tentoraz nemusí prísť dostatok voličov na to, aby bolo referendum platné. Prečo je na Slovensku také ťažké zmobilizovať ľudí k referendu a čo vlastne hovoria čísla o náladách v spoločnosti? Ako sa meria ochota ľudí prísť hlasovať a prečo býva skutočná účasť často iná než tá deklarovaná?Aj o tom sa budem rozprávať so sociológom agentúry Ipsos Romanom Pudmarčíkom.Pripravil Jaroslav Barborák.

“Už v minulosti sme si zvykli na to, že vyjadrenia pána premiéra nie vždy úplne korešpondujú s realitou, ktorá potom nastáva” - analytik Tomáš Strážay takto reaguje na postoj k Ukrajine, ktorý je na pôdoryse Vyšehradskej štvorky nie celkom jednotný.Vyšehradská štvorka. Svojho času považovaná za jeden z najúspešnejších regionálnych projektov v Európe. Štyri krajiny spoločne smerovali do NATO aj Európskej únie a neskôr dokázali v Bruseli presadzovať spoločné záujmy, napríklad počas migračnej krízy. Ruská invázia na Ukrajinu však ukázala hlboké rozdiely v zahraničnej politike jej členov a mnohí začali hovoriť o úpadku, či dokonca konci V4.Teraz Slovensko na rok preberá predsedníctvo skupiny s ambíciou obnoviť jej význam a posilniť regionálnu spoluprácu.Má ešte Vyšehradská štvorka potenciál byť dôležitým hráčom, alebo sa jej úloha definitívne zmenila? Téma pre Tomáša Strážaya zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.Pripravil Jaroslav Barborák.

“Gramatika Donalda Trumpa je zhruba na úrovni piataka na základnej škole a slovná zásoba na úrovni siedmaka“. Tlmočník Marek Trávníček hovorí o záveroch štúdie Carnegie Mellon Univesity, ktorá skúmala prejavy a verejné vystúpenia amerického prezidenta Trumpa. Hoci sa ako tlmočník stáva aj “hlasom mocných”, úspechom je “byť neviditeľný”, ako hovorí. „Tlmočník nie je hviezda, len poskytuje servis politikom a osobnostiam, aby zabezpečil ich vzájomnú komunikáciu. Svoju prácu si urobíme najlepšie vtedy, keď všetko prebehne hladko a my zostaneme v podstate neviditeľní“.Prezidenti, pápeži i králi. Dáva im svoj hlas, aby sme im na Slovensku porozumeli. A hoci sa pri svojej práci tlmočníka pohybuje medzi mocnými a moc vidí i zblízka, zostáva väčšinou skrytý v pozadí, ponorený do toho, čo mocní hovoria.Tlmočenie nepovažuje len za suchý preklad, hovorí pri ňom o umení a výsostne tvorivej činnosti. Naviac – predpokladá pohotovosť. V zlomku sekundy musí preniesť význam, emóciu aj osobnosť rečníka.Marek Trávníček.Bol pri svetových lídroch aj historických okamihoch.Ako sa tlmočí moc, diplomacia a veľké emócie? Akou výzvou je preňho Donald Trump či pápež Lev? Mimochodom obaja Američania.Pripravil Jaroslav Barborák.

„My ako organizácia, ktorá rešpektuje a uznáva medzinárodné právo, (Putinovu agresiu voči Ukrajine) odsudzujeme. Preto sme nespravili rozhovor s ruským veľvyslancom a kým sa vojna neukončí, tak to ani neplánujeme“, hovorí 17-ročný Adam Dacho. Pre desaťtisíce žiakov a študentov sa končí školský rok a začínajú sa letné prázdniny. V našom školstve sa pritom vedú nekončiace diskusie o tom, čo mladým ľuďom dáva, čo im naopak berie a prečo mnohí svoju budúcnosť spájajú skôr so zahraničím. My sa dnes na slovenské školy pozrieme cez príbeh 17-ročného študenta, ktorý založil vlastnú organizáciu, vedie podcasty s veľvyslancami, reprezentoval Slovensko na medzinárodných konferenciách a popritom píše aj knihu. Je jeho príbeh skôr výnimkou alebo dôkazom, že dorastá generácia, ktorá nechce svet len komentovať, ale ho aj meniť? Témou nás prevedie stredoškolák Adam Dacho.

Krajinu zaplavila pandémia neodbornosti, tvrdí politológ Radoslav Štefančík. Je to tak, keď rozhodujú kritéria ako “povolanie syn”. Slovensko mu pripomína klanový systém na Sicílii.Keď sa z obyčajných promócií stane udalosť. Zažila ju Ekonomická univerzita. Prejavom jedného zo svojich dekanov.„Považujem za dôležité, aby akademici nemlčali“.„Aby hovorili o tom, čo sa okolo nás deje, pretože udalosti a rozhodnutia našich verejných reprezentantov ovplyvňujú aj to, ako sa bude vyvíjať život každého z nás“.„Či o kariérnom postupe budú rozhodovať schopnosti, znalosti, kompetencie, alebo rodinné väzby či stranícka príslušnosť“.A ak v minulosti hovoril o korupcii, chaotickom pandemickom manažmente či o vojnových zločinoch, teraz identifikoval „vážny aktuálny problém“ v „pandémii neodbornosti“.Jej prejavom sú podľa neho „rôzni šarlatáni, pytliaci, plochozemci či okresní funkcionári vo verejných funkciách“. Povolanie syn, či dcéra podľa neho kvári túto krajinu. A následkom je exodus mladých. „Lebo vo svojej vlasti nevidia žiadnu perspektívu pre vlastný profesionálny či osobný rozvoj“.Autorom tejto diagnózy krajiny je dekan a politológ v jednej osobe Radoslav Stefančík, s ktorým sa na ňu pozrieme.

“Sme svedkami hlbokej nedôvery voči elitám štátu”, hovorí Michal Mislovič z agentúry NMS.Pätnásť ministrov, dvanásť trojkárov, traja štvorkári. V čase, keď prichádzajú domov s koncoročnými vysvedčeniami žiaci a študenti, tie svoje dostali aj ministri štvrtej vlády Roberta Fica. Ich známkovanie namerala prieskumná agentúra NMS v reprezentatívnom prieskume na vyše tisícovej vzorke. Účastníci prieskumu dostali príležitosť oznámkovať jednotlivých členov vlády rovnako, ako sa známkuje v škole – od jednotky po päťku. Ani jeden minister pritom nezískal priemernú známku lepšiu ako je trojka. Na čele ministerského známkovania sú ministri Ráž-Tomáš-Taraba, na chvoste Šimkovičová-Migaľ a Huliak. Najviac však pri hodnotení rozdeľoval názor na ministra obrany Roberta Kaliňáka. Na prieskum sa pozrieme s Michalom Mislovičom z agentúry NMS. Všimneme si tiež vývoj preferencií a postoje ľudí k blížiacemu sa referendu.

Ak by sme mali dlh ako Taliansko, hrozba bankrotu štátu by bola až 80-percentná. Slovensko sa vo výške dlhu nemôže porovnávať s Talianskom, hovorí Martin Šuster z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Udržateľnosť gréckych verejných financií je lepšia než tých našich, naša ekonomika by taliansky dlh nezvládla, dodáva. No a prečo nám napriek tomu nehrozí zrútenie penzijného systému a bude na 12 penzií?Hovorí sa, že v živote človeka sú iba dve istoty: Smrť a dane. V prípade Slovenska však platí ešte jedna istota – istota, že Slovensko si na nohe vlečie neustále sa nabaľujúci štátny dlh. Od vzniku tohto štátu totiž žiadna vláda nedokázala hospodáriť s vyrovnaným, tobôž prebytkovým rozpočtom. Okrem deficitov sa tak nabaľoval i štátny dlh, ktorý dnes prekročil maastrichtskú hranicu 60tich percent a atakuje závratných 84 miliárd eur. Premiér ale tvrdí, že náš aktuálny štátny dlh vlastne nie je žiadny problém pretože je nižšíí než je priemer EÚ. Slovensko nemá absolútne žiadny problém s verejnými financiami, vyhlásil Robert Fico. Podľa expertov sa však premiér zásadne mýli.V čom tkvie premiérov omyl, prečo je porovnávanie sa s Talianskom či Gréckom chybné a ako fatálne môže byť ďalšie zadlžovanie tejto krajiny? V dnešných Aktualitách Nahlas na to odpovie Martin Šuster z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. A čo ďalej s penzijným systémom i sociálnym štátom, je dlhodobo udržateľný priebežný pilier štátnych dôchodkov zo Sociálnej poisťovne?Sledujete Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Všetci sa zhodujú, že mestá, obce či župy by mali byť oslobodené od dlhovej brzdy, chýba však politická vôľa, hovorí v podcaste Aktuality Nahlas Jozef Božik, primátor Partizánskeho a predseda Združenia miest a obcí Slovenska.Samosprávy budú počas leta pripravovať rozpočty. Božik očakáva, že schvaľovať sa budú až v novembrových dňoch, teda po komunálnych voľbách. Stále však nie je jasné, koľko peňazí budú mať k dispozícii.Dlhová brzda totiž obmedzuje, aké finančné operácie môžu samosprávy využiť. Ak by sa riadili platným znením dlhovej brzdy, nemohli by napríklad siahnuť na neminuté peniaze z predošlých rozpočtov, ale ani na financie z úverov, ktoré využívajú napríklad pri projektoch z eurofondov.V prípade spomínaného Partizánskeho s 20-tisíc obyvateľmi vyčíslil Božik výpadok financií na 800-tisíc eur. „Buď zruším kosenie, alebo verejné osvetlenie. Alebo zruším športovanie pre tisíc deťom a zatvorím športoviská, pretože tie športové dotácie vychádzajú na 600-tisíc eur. Alebo by som zatvoril mestskú knižnicu a obmedzil kultúrny život na minimum,“ približuje Božik.Na riadnu zmenu ústavného zákona chýba politická vôľa. „Momentálne nie je možné, aby opozícia podporila nejaký vládny návrh. Na druhej strane, keď to predloží opozícia, vládna koalícia nezahlasuje,“ hovorí Božik.Riešenie pre tento rok bude zrejme len dočasné. „Ak dá minister financií jasný verdikt, že môžeme ísť v režime klasického rozpočtu, tak tento rok nejako prežijeme,“ uviedol šéf ZMOS-u.Samosprávy sa pritom okrem ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, teda dlhovej brzdy, riadia aj ďalšími pravidlami, ktoré obmedzujú ich zadlžovanie. Zákon o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy totiž hovorí, že ešte predtým, ako by samosprávy vytvorili deficitné hospodárenie, išli by do nútenej správy, dodáva Božik.Na podcaste spolupracovali Sophia Štefániková a Adam Obšitník.

Vražda učiteľky z Gelnice odhaľuje čoraz viac problémov. Muž skončil vo väzení, lebo škrtil svoju ženu. Dostal však len osem mesiacov a za dobré správanie ho po štyroch pustili. Jeho manželka žiadala súd o zákaz priblíženia, no súd jej nevyhovel. Podľa odborníčky by taký zákaz pomohol, ak by bol kontrolovaný monitorovacím náramkom.Aký veľký problém je na Slovensku násilie na ženách? Sme na tom horšie ako iné krajiny? Aká je v takomto prípade prevencia? A aký vplyv na spoločenskú toleranciu násilia majú toxickí influenceri? Aj na tieto otázky odpovie odborníčka na rodovo podmienené násilie, Barbora Burajová z Koordinačno-metodického centra Inštitútu pre výskum práce a rodiny.Nahrával Peter Hanák.

“Všetci, ktorí boli nakoniec vykostení a ktorých parlamentná prítomnosť sa skončila definitívne alebo na určité obdobie, to docielili okrem iného aj tým, že vo vládnej koalícii so Smerom zotrvali až do konca, až do momentu, kedy to v konečnom dôsledku vyhovovalo iba Smeru“, hovorí politológ Jozef Lenč. Pred pár dňami musela vláda Roberta Fica predstúpiť pred parlament a po rozhodnutí Ústavného súdu požiadať o vyslovenie dôvery. Kabinet ju získal, no paradoxne tým otvára novú fázu svojho fungovania. Ak sa koalícii podarí na jeseň schváliť rozpočet, môže sa skončiť obdobie vzájomnej disciplíny a začať tvrdý boj o voličov priamo vo vnútri vládneho tábora. Hlas aj SNS totiž čelia otázke, či ich Smer postupne nepohlcuje. Čo nás čaká v najbližších mesiacoch? Téma pre politológa Jozefa Lenča. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Ústavný súd vláde vysvetlil, že o dôveru mala žiadať bez zbytočných prieťahov. Nie je vylúčené, že k zákonu o dlhovej brzde sudcovia dajú aj komplexnejší návod, myslí si odborník na ústavné právo Marián Giba.Vláda mala dvojročnú výnimku, keď sa najprísnejšie sankcie dlhovej brzdy neuplatňovali. Výnimka vypršala 22. novembra. „Vláda sa nemusí schvádzať o polnoci, ale v horizonte dní si má splniť povinnosť,“ približuje tohtotýždňové stanovisko Ústavného súdu Giba, ktorý pôsobí ako vedúci Katedry ústavného práva na Právnickej fakulte Univerzity Komenského.V podcaste vysvetľuje okrem iného aj či je zákon o dlhovej brzde napísaný dobre, keď ho vláda mohla ignorovať.„Je to jeden z kvalitnejších ústavných zákonov. Je vidno, že ho pripravovali odborníci,“ hovorí Giba, no zároveň dodáva, že autori bolo možno optimistický, keď ho pripravovali.V konečnom dôsledku je však na voličoch, či vlády za ignorovanie dlhovej brzdy vystavia účet. „Možno je to slabšia stránka vymáhateľnosti finančných pravidiel, ktoré sú v ústave, no je to cena za to, že máme demokraciu,“ hovorí.Giba, ktorý tiež vysvetľuje, kde by mohli byť mantinely v rámci, ktorých môže Ústavný súd zasahovať do politiky vlády. Ďalší dlhovej brzdy a ochoty vlády rešpektovať ústavný zákon môže prísť po lete.Premiér Robert Fico avizoval, že nechce predložiť vyrovnaný rozpočet, tak ako si to vyžaduje dlhová brzda. V zákone našiel totiž únikovú klauzulu. Giba vysvetľuje, či argumentácia premiéra obstojí. Pripomína, že v minulom volebnom období Ústavný súd pristúpil k tomu, že časť takzvaného prorodinného balíka, ktorý presadzoval exminister financií Igor Matovič, zrušil. Dôvodom bol práve rozpor s ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti.„Keby vláda predložila čo i len návrh rozpočtu, ktorý by hospodáril s deficitom, porušila by príkaz, ktorý vyplýva z ústavy,“ poukazuje Giba. Na podcaste spolupracovali Michaela Jónová a Adam Obšitník.

Vtipy Roberta Fica o sklenených guliach, rozprava trvajúca celé hodiny a hádky o verejnom dlhu. Aj takto vyzeralo vyslovenie dôvery vládnemu kabinetu v národnej rade. Po siedmych mesiacoch totiž donútil Ústavný súd premiéra Fica, aby konečne prišiel do parlamentu a poslancov požiadal o dôveru. Šéf Smeru to dlhodobo odmietal a tvrdil, že ide len o cirkus, ktorý si vymyslela opozícia.Sudcovia napokon vyhodnotili, že zákon platí a vláda musí bezodkladne žiadať o dôveru. Posledný deň pred parlamentnými prázdninami tak zvolali mimoriadnu schôdzu, ktorej sa zúčastnili ministri aj Robert Fico.Ako napokon dopadla vláda? Podržali ju koaliční partneri aj napriek vysokému štátnemu dlhu?Aj o týchto otázkach sa dnes budeme rozprávať s politickým redaktorom Aktualít Marekom Biroom.

Na štátne penzie sa v žiadnom prípade nespoliehajte, odkazuje mladým dátový analytik Ivan Bošňák. Dôchodkové prognózy, ktoré nedávno posielala Sociálna poisťovňa totiž v horizonte desaťročí nemôžu zaručiť vôbec nič. Jedno je však podľa neho isté, éra štedrých penzií je definitívne preč. Dôchodcovia si nemôžu cucnúť z daní viac, než súkromný sektor tých daní vyprodukuje, dodáva Bošňák.Sociálna poisťovňa poslala miliónom Slovákov prognózy ich budúcich dôchodkov. Pre mnohých z nás to bol šok, pre iných zasa hrozba zaspatia na vavrínoch - či skôr holuboch na strechách neistej budúcnosti. Reč čísiel totiž potvrdzuje, že prvý penzijný pilier sa - pod váhou negatívnych demografických trendov, ako aj veľmi zlého stavu verejných financií, ocitá na samej hrane udržateľnosti. Len na 13. Dôchodky štát vydáva takmer miliardu ročne, na dlh.Táto rozšafnosť pritom naráža na katastrofálny stav verejných financií, ktoré sa dostali na trajektóriu gréckej cesty. Navyše, rodí sa čoraz menej detí, slovenská populácia veľmi rýchlo starne a tak systém, kde sa na penziu jedného seniora skladá stále menej pracujúcich, mieri k bodu zlomu.Z akými penziami tak môžu počítať dnešní tridsiatnici a budú ešte vôbec poznať niečo také, ako je štátny dôchodok? No a nie je teda najvyšší čas zatiahnuť za ručnú brzdu a dôchodkový systém zásadne upratať? Téma dnešných Aktualít Nahlas s dátovým analytikom Ivanom Bošňákom.Sledujete Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

“Ak strana poskytne peniaze svojej agentúre na nákup reklamných pier a spotov, ide o financovanie strany, čo je v poriadku. Ak ale peniaze iba preleje cez agentúru ako cez prietokový ohrievač a následne z nich vypláca jej podnikanie, to zákon neumožňuje”, hovorí Ján Ivančík z Transparency International Slovensko.Politické strany na Slovensku dostávajú od štátu milióny eur, no zákon zároveň hovorí, že tieto peniaze nesmú používať na podnikanie vlastných obchodných spoločností. Práve okolo tejto hranice sa dnes vedie spor o fungovanie Agentúry Smer, ktorú vedie syn premiéra Michal Fico.Smer tvrdí, že všetko robí v súlade so zákonom a že peniaze po príchode na účet strany prechádzajú akousi „transformáciou“. Transparency International Slovensko naopak upozorňuje, že verejné peniaze zostávajú verejnými peniazmi a že stranícke agentúry môžu slúžiť ako prietokový ohrievač, cez ktorý sa oslabuje verejná kontrola kampaní.Kde je teda hranica medzi legálnym fungovaním straníckej firmy, zneužívaním dier v zákone a prípadným porušením zákona?Téma pre Jána Ivančíka, právnika a výkonného riaditeľa Transparency International Slovensko.Pripravil Jaroslav Barborák.

Michal Fico či Pavol Gašpar nie sú jediní synovia známych Smerákov, ktorým sa všetci skladáme na štátny plat. Lukratívnu funkciu za veľké peniaze má v štátnom Transpetrole aj syn exministra Jána Richtera Juraj. Zarobil 180 tisíc eur ročne, čo vychádza na 15 tisíc mesačne.Juraj Richter je na oficiálnej stránke strany uvedený aj ako okresný predseda Smeru v Nitre. Práve nitrianska skupina ovládla Smer po odchode politikov okolo Petra Pellegriniho. Patria sem aj Tibor Gašpar, Marián Kéry, Ján Richter či v minulosti Ľubomír Jahnátek. Pri všetkých sa nám v minulosti podarilo zdokumentovať prepojenie na oligarchickú skupinu Bodorovcov. Budova Transpetrolu navyše podľa obžaloby v kauze Očistec slúžila na stretnutia vedenia organizovanej zločineckej skupiny v polícii.Dnes má firma blízka nitrianskemu oligarchovi opäť v Transpetrole štátnu zákazku. Viac povie investigatívny reportér Martin Turček.

Dušan Kováčik si ešte nedávno odpykával osemročný trest za korupciu a zdalo sa, že jeho kariéra definitívne skončila v troskách. Dnes je však všetko inak. Po zásahu ministra spravodlivosti Borisa Suska a prelomovom rozhodnutí Najvyššieho súdu, ktorý zrušil jeho odsudzujúci rozsudok, je bývalý špeciálny prokurátor nielen na slobode, ale oficiálne sa vrátil do radov Generálnej prokuratúry.Hoci má výkon funkcie pozastavený a do práce reálne nechodí, zákon mu garantuje tretinu platu.Ako je vôbec možné, že systém takto funguje?V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas sa o tomto zvrate a jeho dôsledkoch pre spravodlivosť na Slovensku rozprávame s investigatívnou reportérkou Laurou Kellöovou.Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk alebo na Instagrame.

Vládny návrh prorastových opatrení narazil na búrku kritiky - tak zamestnávateľov, ako aj odborárov. Napriek tomu, že chradnúca slovenská ekonomika uviazla na plytčine, vláda ponúka namiesto zásadných riešení liečbu leukoplastom. Verejné financie sa napriek trom konsolidačným kolám prakticky vôbec nepodarilo ozdraviť no vláda už hádže konsolidačný uterák do ringu. Rating Slovenska je najhorší za posledné dve dekády, krajina potrebuje pridať v konsolidácií i konkurencieschopnosti, odkazuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Aký ozdravný plán ponúka opozičná SaS a budeme si musieť zásadne a systémovo utiahnuť opasky - inak nás čaká osud Grécka? Téma dnešného podcastu s poslancom SaS Mariánom Viskupičom. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Integrované posudky sa mali stať výkladnou skriňou reformy sociálneho systému, v realite sú ťažko choré deti papierovo preraďované do nižších stupňov odkázanosti, čím prichádzajú o akúkoľvek pomoc. Preposudzovanie vykazuje vysokú mieru chybovosti, obete zostávajú bez pomoci, minister práce ale tvrdí, že všetko beží tak, ako má. Ako keby žil v paralelnej realite, tvrdí poslankyňa KDH Andrea Turčanová. Je nová reforma bičom Ficovej vlády na tých najbezbrannejších? Reforma posudkového systému mala priniesť odbúranie byrokracie a zaviesť princíp „jedenkrát a dosť“. Kým vláda hovorí o modernizácii a urýchlení procesov, realita v regiónoch ukazuje takmer tretinovú chybovosť nových posudkov a zúfalých rodičov, ktorí sa ocitli v právnom i finančnom vákuu. Nový systém integrovaného posudzovania mal spojiť lekárov a sociálnych pracovníkov, no podľa kritikov pre nedostatok personálu kolabuje.Podľa opozičných Kresťanských demokratov sa totiž z integrovaných posudkov stal nástroj skrytej konsolidácie, ktorý oberá rodiny s ŤZP deťmi o opatrovateľské príspevky pričom KDH upozorňuje na stovky podnetov od rodičov, ktorých deti s autizmom či mentálnym postihnutím nový integrovaný systém zo dňa na deň vyhlásil za odrazu „menej odkázané“. A pre koho je vlastne tento štát, ak nie je pre choré deti, zdravotne znevýhodnených seniorov či sociálne slabé rodiny, ktoré sú odkázané na našu pomoc a solidaritu? Kde sú v tomto všetkom tie – tak často a hlasno deklarované, hodnoty údajne sociálne orientovanej vlády? No a prečo toto nie je spoločenská téma, ktorá by si zaslúžila oveľa viac nášho záujmu a pozornosti? Téma pre poslankyňu KDH Andreu Turčanovú.Sledujete Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši želá Braňo Dobšinský.

Premiér Robert Fico sa v minulosti vyjadril, že ak by sa ukázalo, že jeho rodinný príslušník dostáva peniaze od štátu, odstúpil by z funkcie a na dva roky by sa schoval, aby ho nikto nevidel. Aktuality dnes odhalili, že jeho syn Michal Fico dostáva od štátu približne 5000 eur mesačne ako šéf Agentúry Smer, straníckej eseročky. Do tej strana Smer presmerúva peniaze zo štátneho príspevku za voľby. Ako na toto zistenie reaguje najväčšia vládna strana? Jej politici sa predbiehajú v nahnevaných reakciách a útokoch na novinárov. Smer plat pre Ficovho syna v podstate priznal. Generálny manažér strany a poslanec Marián Saloň potvrdzuje, že pracuje ako konateľ Agentúry Smer, ktorej jediným akcionárom je strana Smer. Smer síce tvrdí, že agentúra má aj súkromné príjmy, tie sú však v porovnaní s verejnými peniazmi zanedbateľné. Michal Fico tak dostáva štátne peniaze, ktoré iba pretečú straníckou firmou. Podcast pripravil Peter Hanák.

Obžaloba v kauze Očistec konečne odznela pred súdom. Prekvapivé však boli vyjadrenia obžalovaných: Všetci sa cítia nevinní minimálne v časti obžaloby, a to vrátane známych kajúcnikov, ktorí sa predtým priznali. Nejde však o žiadny obrat.Dvaja spolupracujúci obvinení - aktuálne už obžalovaní - Bernad Slobodník a František Imrecze, pred súdom urobili prekvapivé vyhlásenie. Na začiatku procesu, keď mohli urobiť vyhlásenie o svojej vine - čo sa od kajúcnikov očakávalo - sa zachovlai opačne. Imreczeho sa však Očistec týka len okrajovo, a Bernard Slobodník vyhlásenie o vine neurobil, pretože sa medzitým mení trestné právo, a on si už nie je istý výhodami, ktoré mu vyplývali z predchádzajúceho priznania a zo spolupráce s políciou.Čo presne dnes na súde v kauze Očistec zaznelo, sa Peter Hanák pýtal reportérky Ivany Zigovej, ktorá pojednávanie sledovala.

Krajina s ministrami, ktorým viac ľudí nedôveruje ako dôveruje. Paradoxne – držia opraty a kasu krajiny. Iný prieskum ukázal, že v prvej päťke najdôveryhodnejších lídrov sa neumiestnil ani jeden z vládnej väčšiny. No aj tým z opozície z čela tabuľky viac ľudí nedôveruje ako naopak.Máme za sebou týždeň neúspešných pokusov o odvolanie ministra Kaliňáka – pre kauzu prešovskej nemocnice.Krajina spoznala ďalšie prorastové opatrenia vlády, ktoré však nielen opozícia, ale aj zamestnávatelia a odbory označili za „kozmetiku“, ktorá s rastom nemá nič spoločné.A jesenné voľby županov môžu vniesť napätie medzi Smer a Republiku – pre premiérom Ficom ohlásenú, no podpredsedom Gašparom spochybnenú podporu Milanovi Mazurekovi.Naviac – parlament tento týždeň zažil – povedané s nadsázkou - pokus o defenstráciu. Defenestráciu opozície. Designovaný veľvyslanec na Cypre poslanec Radačovský tak chcel riešiť kritiku na svoju hlavu za slová, že pre diplomaciu je „unikátne nespôsobilý“.Za odchádzajúcim týždňom sa obzrieme s politológom Jozefom Lenčom.Pripravil Jaroslav Barborák.

To, čo sa na prvý pohľad javí ako obrovský škandál súčasného ministra obrany Roberta Kaliňáka, sa v priebehu pár dní zmenilo na neprehľadnú politickú prestrelku. Štát sa zbavil dvoch batérií protilietadlového raketového systému Kub za cenu šrotu za pár desiatok tisíc eur.Najviac z toho profituje súkromná firma, ktorá tento systém predáva ďalej do Ugandy. A to za 10 miliónov eur. Jaroslav Naď ukazuje prstom na Kaliňáka a ten zase na bývalých ministrov obrany Naďa a Martina Sklenára.Predalo Slovensko vojenskú techniku za pár tisíc, aby na nej súkromná firma následne zarobila milióny eur? A boli stroje naozaj nefunkčné? Aj o týchto otázkach sa dnes budeme rozprávať s investigatívnym novinárom Aktualít Martinom Turčekom.Podcast pripravila Frederika Lodová.

Prorastové opatrenia dnes schválila vláda. Ich podoba však sklamala podnikateľov, ktorí čakali oveľa viac. Robert Fico v reakcii zaútočil na podnikateľov - podľa neho živnostníci neplatia dane, prichádzajú so zlými návrhmi a nerešpektujú schválený štátny rozpočet.Prezidentka Podnikateľskej aliance Slovenska Monika Naďová Krošláková v dnešnom podcaste Aktuality Nahlas konštatuje, že prorastový balíček je pre podnikateľov veľkým sklamaním a žiadny rast neprinesie. Niektoré opatrenia však podľa nej aspoň neuškodia. Balíček by ale nenazvala prorastovým, skôr antibyrokratickým.Podcast pripravil Peter Hanák.

Ministerstvo hospodárstva predložilo na rokovanie tripartity prvý balík obsahujúci 38 prorastových opatrení na podporu slovenskej ekonomiky. Návrh zákona zahŕňa napríklad zníženie spotrebnej dane z elektriny pre priemysel či odbúravanie vybraných byrokratických povinností firiem.Sociálni partneri však legislatívny materiál dostali menej ako 24 hodín pred samotným rokovaním, pričom zamestnávateľské zväzy aj odbory vzniesli k rozsahu a konkrétnym bodom návrhu viacero vecných výhrad.„Máme na stole zákon s nemerateľným dopadom na hospodárenie firiem,“ konštatuje Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR. Podrobnejšia analýza Republikovej únie zamestnávateľov zasa dodáva, že „úľava na úrovni menej ako 1 promile nebude v nijakom makroekonomickom scenári prorastovým balíkom“.O tom, čo všetko vládny balík prináša a ako naň reagujú zástupcovia firiem a zamestnancov, sa dozviete v dnešnom podcaste Aktuality Nahlas s ekonomickou novinárkou portálu Aktuality.sk Katarínou Runnovou.Podcast pripravil Marek Biró.

Prijímačky na stredné školy mali byť jednoduchšie a férovejšie. Namiesto toho desaťtisíce nahnevaných rodičov od polnoci klikajú na systém, ktorý nefunguje. Deti tak nevedia s istotou, na ktorú strednú školu sa dostali.Nový systém sľuboval menej stresu, riešenie problému s nekonečnými odvolaniami sa proti výsledkom prijímačiek a následným chaosom na školách. Centrálne štátne riešenie ale nefunguje podľa predstáv, čo v našom videopodcaste Aktuality Nahlas potvrdila aj pani Jana z južného Slovenska. Na strednú školu sa hlási už jej tretie dieťa, a tak vie porovnať fungovanie predchádzajúceho aj súčasného systému.Analytik Michal Rehúš hovorí, že nový systém bol prijímaný narýchlo, no je podľa neho lepší a spravodlivejší ako ten predchádzajúci.Nahrával Peter Hanák.

Nekonečná či zabudnutá? Tri a pol roka po začiatku ruskej invázie sa vojna na Ukrajine mení na konflikt bez jasného konca. Front sa hýbe pomaly, denne však zomierajú stovky ľudí a Rusko pokračuje v opotrebovávacej stratégii.Zároveň slabne pozornosť sveta, ktorý medzičasom zamestnali ďalšie krízy a konflikty. Kremeľ pritom stavil na jedinú kartu – že Ukrajina aj Západ sa unavia skôr než Rusko.Je teda Putinova vojna nekonečná, alebo sa z nej stáva zabudnutý konflikt, ktorý prestávame brať vážne, či inak – zvykli sme si naň?Téma pre Pavla Havlíčka z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky.Pripravil Jaroslav Barborák.

Vo videorozhovore s Miriam Šramovou sa dozviete: – koľko má dohôd na štátnych úradoch;– za akú prácu jej všetci platíme z verejných zdrojov;– koľko jej štát platí;– ktorí politici a strany jej platili za čo konkrétne;– že sa považuje za PR profesionálku, nie novinárku;– či jej nenapadli otázky o konflikte záujmov;– prečo sa na ňu nevzťahujú etické pravidlá;– ako sa môže cítiť nezávislá, keď robí rozhovor s ministrom, ktorý jej podpisuje odmeny;– prečo svojim divákom nepovedala, že ju platia politici;– či je pravda, že kedysi pracovala pre americkú ambasádu a podporovala Zuzanu Čaputovú;– kde sa to zlomilo;– čo sa jej páči na Robertovi Ficovi a či je provládna z presvedčenia;– či by pracovala aj pre ministra z PS alebo Igora Matoviča.

Kým premiér Robert Fico verejne vyhlasuje, že pred ministrom obrany Robertom Kaliňákom by sa mal pre úspešný projekt prešovskej nemocnice „skladať klobúk“, realita na stavenisku pripomína skôr obrovskú blamáž.Výstavba kľúčového zdravotníckeho zariadenia za takmer pol miliardy eur narazila na hrubú nekvalitu prác ohrozujúcu samotnú statiku stavby, panujú pochybnosti o transparentnosti ako i otázniky nad tým, kam skutočne tečú milióny z verejných zdrojov a ako boli tieto firmy vyberané.Premiér však tvrdí, že nemocnica bude dostavaná v auguste 2027 a v marci 2028 by mohla byť už v skúšobnej prevádzke. Minister obrany Robert Kaliňák zopakoval, že stavebný dozor pri výstavbe nezlyhal. Opozičné KDH však chce Roberta Kaliňáka za tieto problémy odvolať z funkcie ministra.Prešov však nie je jediný tlejúci požiar v slovenskom zdravotníctve – nad výstavbou nových staníc záchraniek visí hrozba straty desiatok miliónov eur z Plánu obnovy a dôsledky spackaného sanitkového tendra minister zdravotníctva doteraz systémovo vyriešiť nedokázal.Sledujete Aktuality Nahlas, dnes s poslancom KDH a dlhoročným zdravotným záchranárom Františkom Majerským. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Andrej Danko požiadal premiéra o Tarabovo odvolanie a dostal to rovno medzi oči. Premiér šéfa SNS hanebne ponížil. Žiaľ, na konci je celá naša krajina. To fakt nemáme na viac? Pýta sa poslanec SaS Alojz Hlina. Podľa neho premiérom iniciovaný čas na obnovovanie vzájomnej dôvery bude časom upratovania biznisov a môže skončiť ako veľmi drahý nákup koaličnej lojality.“Tenhle způsob léta zdá se mi poněkud nešťastným,“ i touto nesmrteľnou hláškou z románu Rozmarné léto by sa dalo charakterizovať odchádzanie Tomáša Tarabu z kresla ministra životného prostredia. Ten je síce vo vláde z vôle SNS, tá však k svojmu nominantovi stratila dôveru a žiada jeho odvolanie. Premiér síce rešpektuje koaličnú zmluvu, ale na prípadné Tarabovo odvolanie si necháva štvormesačné letné prázdniny a po oboch znesvárených stranách požaduje “obnovovanie politickej dôvery.”Sme svedkami koaličnej krízy alebo ide skôr o politickú frašku? Koľko nás - ako občanov, bude toto premiérom vyžiadané “obnovovanie dôvery” vlastne stáť? Kde sa končí hrdosť SNS a ako sa Tomáš Taraba zapísal do fondu ochrany prírody, ktorú by mal ako minister chrániť a brániť? No a čo sa to deje v našich lesoch a prečo je erbovým hradom tejto vládnej koalície penzión Fafokan?Sledujete Aktuality Nahlas, dnes s poslancom SaS Alojzom Hlinom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Korunný svedok v prípade vraždy Jána Kuciaka, Zoltán Andruskó, dnes pred súdom povedal, že mu Tibor Gašpar mal cez iného človeka odkázať, aby nevypovedal o vražde hurbanovského exprimátora L. Basternáka, lebo skončí ako on. O Dušanovi Kováčikovi tvrdil, že mal vraj zabezpečiť beztrestnosť pri plánovanej vražde prokurátora Maroša Žilinku.Kryli teda špičky polície a prokuratúry aj vraždy? Doteraz sa pri nominantoch Smeru hovorilo hlavne o ekonomickej kriminalite. Obvinenia tohto typu sa voči Tiborovi Gašparovi a Dušanovi Kováčikovi objavili až dnes, a to priamo počas súdneho pojednávania v najsledovanejšej kauze.Priamo na súde bol reportér Aktualít Marek Bíro, ktorý v dnešnom podcaste Aktuality Nahlas vysvetľuje celý kontext.Moderuje Peter Hanák.

Politiku ovládol súboj vládneho, ale aj opozičného alibizmu a namiesto vládnutia nám politici ponúkajú potemkinovsky marketing. Slovensku pritom hrozí stopnutie eurofondov, ako i dôsledky nezvládnutej konsolidácie či stagnujúcej ekonomiky.Hrozba straty eurofondov, PPA a jej trestnoprávne kauzy všakovakých Fafokanov, pozastavenie výstavby strategickej prešovskej nemocnice či dobre známa kauza “Langoš.” Na strane druhej zasa kauza matky lídra PS Marty Šimečkovej, ale aj absencia zmysluplnej opozičnej alternatívy.Vládne nám už knieža Potemkin a nie premiér Fico? A zmenila sa politika zo správy vecí verejných už definitívne na obsahovo vyprázdnený a alibistický marketing?Téma dnešného podcastu so šéfom oddelenia politiky Aktualít Martinom Slizom.Sledujete Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Opozičný líder volí novú stratégiu. V zafajčenom podniku v Kysuckom Novom Meste, medzi herňou a potravinami, sa líder Progresívneho Slovenska Michal Šimečka postavil pred voličov. Diskutovanie s voličmi v baroch naprieč celým Slovenskom, je jedným zo spôsobov, ktorým vysvetľuje kauzu okolo dotácií svojej mamy.S mikrofónom v ruke, priamo v baštách Smeru, čelí otázkam, ktorým sa ale nevyhne ani v Bratislave. Regionálnu kampaň nazýva Povedz mi to do očí. Aktuality sa išli pozrieť na regionálny výjazd progresívcov na Kysuciach.Môže líder opozície touto taktikou presvedčiť priaznivcov koaličných strán, aby sa rozhodli pre Progresívne Slovensko? A odpustili Šimečkovi voliči kauzu občianskeho združenia jeho mamy?Aj o týchto otázkach sa dnes budeme rozprávať s politickým redaktorom Aktualít Marekom Biroóm.

Európsky parlament dnes schválil uznesenie, v ktorom vôbec znova žiada Európsku komisiu, aby Slovensku zostavila eurofondy. Dôvodom sú vážne obavy o ohrozenie právneho štátu a finančných záujmov Európskej únie. Za uznesenie nehlasoval žiaden slovenský europoslanec.O tom, čo presne sa dnes dialo sa rozprávame s redaktorom Samuelom Škultétym, ktorý situáciu sledoval priamo v Štrasburgu a situáciu zanalyzuje šéf zahraničného oddelenia portálu Aktuality.sk Pavol Štrba.

Zo Slovenska klimaticky aj talianske Toskánsko? No bez mora a hlavne bez vody. Podľa najnovších klimatických projekcií sa môžeme už o niekoľko desaťročí teplotne podobať dnešnému Stredomoriu. Letá budú výrazne teplejšie a suchšie. A extrémne suché roky sa stanú novým normálom.Vedci upozorňujú, že krajina môže do konca storočia čeliť dvojnásobnému vodnému deficitu oproti dnešku, čo zásadne zasiahne poľnohospodárstvo, lesy aj zásobovanie pitnou vodou. Dôsledky pritom nezažijú až vzdialené generácie, ale veľká časť dnešných dospelých a všetky dnešné deti.Čo nás čaká a vieme sa na takúto budúcnosť ešte pripraviť, alebo ju odvrátiť? Téma pre klimatológa Jozefa Pecha.Pripravil Jaroslav Barborák.

Ceny na benzínkach sa napriek oprave ropovodu Družba nepohli nadol. Čím dlhšie budú vysoko, tým viac sa prelejú do cien všetkého ostatného. Zdražovanie tak nielen pokračuje, ale aj zrýchľuje. Analytik v našom dnešnom videopodcaste hovorí, že nezdražie úplne všetko. Výnimkou budú napríklad sezónne potraviny. Domácnostiam odporúča šetriť, napríklad odložiť cesty, či vyskúšať carsharing.NBS predpovedá infláciu okolo štyroch percent, čo je nad priemerom eurozóny. Podľa guvernéra Petra Kažimíra by sa však inflácia v prípade pokračovania vojny mohla vyšplhať aj na sedem percent. A keďže vojna pokračuje, na hroziace zdražovanie sme sa pýtali analytika ČSOB Mareka Gábriša.Moderuje Peter Hanák.

Ako bude vyzerať môj/tvoj život na dôchodku? Že otázka z radu chymérnych – čiže nedosiahnuteľne vzdialených? Možno pre niektorých. Dôchodkové prognózy Sociálnej poisťovne, ktoré sa v týchto dňoch dostávajú k svojim adresátom, ich však premieňajú na predstaviteľnú realitu.Nejde pritom len o čísla na papieri, ale o reálnu prognózu resp. odhad toho, čo nás čaká: kedy prestaneme pracovať, s akými peniazmi môžeme počítať alebo či nám to vystačí na životný štandard, na aký sme zvyknutí.Pre niektorých úľava, pre iných aj šok. Mladšie ročníky totiž musia počítať s výrazne neskorším odchodom do dôchodku a rovnako musia počítať s výrazne väčšou zodpovednosťou za vlastné dôchodkové úspory.Ako teda čítať dôchodkovú prognózu, aby nám poslúžila dobre?Téma pre Michala Mešťana, dekana Ekonomickej fakulty Univezrity Mateja Bela v Banskej Bystrici, zároveň dôchodkového experta.

Prístup štátu v Česku a Slovensku v čase krízy sa výrazne líšil. My sme sa snažili ochrániť spotrebu, Česi znížili spotrebu. Za našimi najbližšími susedmi dlhodobo zaostávame v investíciách. Do tých najviac produktívnych oblastí investujeme najmenej v Európe, upozorňuje v podcaste Aktuality Nahlas ekonóm Martin Hudcovský z Katedry hospodárskej politiky na Národohospodárskej fakulte Ekonomickej univerzity.Spolu s kolegom Karolom Morvayom publikovali provokatívnu analýzu, kde ukazujú, že na jedno investované euro na Slovensku pripadajú až štyri eurá spotreby. Aj toto je zdroj investičného dlhu.„Máme asi tisícku firiem, ktoré sú superhviezdami v produktivite. Menšie a stredne veľké podniky sú však menej produktívne. V Česku tento problém nie je taký vypuklý,“ hovorí Hudcovský. Dodáva, že tento trend sa za ostatných 20 rokov ešte zhoršil.Hudcovský s kolegami z univerzity pomáhal aj pri príprave niektorých prorastových opatrení, ktorými sa vláda bude pokúšať oživiť ekonomiku. „Tieto opatrenia nie sú zázračný liek,“ upozorňuje.Pripravil Vladimír Amrich a na podcaste spolupracovali aj Sára Smatanová a Štefan Kurilla.

Deti v lokálnych krojoch so spevníkom piesní z danej oblasti Slovenska, pasportizácia všetkých umeleckých diel vo vlastníctve štátu a piesne v rádiu len také, aby ich slovám všetci rozumeli. To je plán ministerky Martiny Šimkovičovej na nasledujúce roky.Plán obnovy a odolnosti kultúry, nie z dielne rezortu kultúry, pripravuje aj viac než stovka odborníkov, vrátane odvolaných riaditeľov kultúrnych inštitúcií. Chcú, aby sa za prvých sto po odchode vlády Roberta Fica zaviedol krízový manažment v kultúrnom sektore, prestal obchádzať legislatívny proces a aby sa za prvý rok zvýšila ochrana pamiatok, obnovil dialóg medzi ministerstvom a podriadenými inštitúciami a otvorila debata aj valorizovaní miezd v kultúre, ktoré sú dlhodobo nízke.V Bratislave chystá Otvorená kultúra 19. mája konferenciu, kde chce svoj plán predstaviť. „Niektoré politické strany chcú spojiť ministerstvo kultúry s iným rezortom," hovorí v rozhovore bývalý šéf Slovenského národného divadla Matej Drlička.Kľúčovou témou odborníkov zostáva aj personálna stabilita inštitúcií. „Odvolanie politických nominantov navrhla takmer každá naša pracovná skupina. Je to problém, ktorý trápi veľkú časť kultúrnej obce," zdôrazňuje Július Barczi.Podcast pripravila Kristína Braxatorová.

Minister spravodlivosti Boris Susko predložil novelu ústavy do medzirezortného pripomienkového konania. Chce ňou zaviesť nový inštitút - ľudové hlasovanie o predčasných voľbách. O vyvolaní predčasných volieb by tak mohol rozhodnúť nižší počet ľudí, než aký by bol potrebný na úspech prípadného referenda.Ľudové hlasovanie je inštitút, ktorým je už aj dnes v slovenskom právnom systéme možné odvolať prezidenta. V prípade neúspešného hlasovania by však prišiel o mandát parlament. Aj preto ho doteraz poslanci voči prezidentovi nepoužili. Obdobný vyvažovací mechanizmus však v novom návrhu Borisa Suska chýba.„Ľudové hlasovanie o odvolaní parlamentu má svoje výhody aj nevýhody. (...) Nie v každej demokracii podobný nástroj funguje. Keď ho ale chceme, musíme ho nastaviť tak, aby bol prítomný prvok zodpovednosti a zabránilo sa jeho nadmernému využívaniu. Míňať 12 miliónov eur v každom volebnom období je napokon nevýhodné,“ hovorí Bujňák v rozhovore.Návrh však počíta s niekoľkými inými obmedzeniami. Hlasovanie o vyvolaní predčasných volieb by sa nemohlo konať prvých, ani posledných šesť mesiacov volebného obdobia parlamentu, rovnako ani posledných šesť mesiacov mandátu prezidenta. Zavedenie ľudového hlasovania by však muselo odhlasovať 90 poslancov.Ostane tak zmena bez podpory opozície len na papieri? A prečo Boris Susko návrh predkladá spolu so zmenou, ktorá by znemožnila odvolávanie členov Súdnej rady bez udania dôvodu? Viac v Aktuality Nahlas.

Súd s obžalovanými prominentnými nominantmi Smeru a ich hlavným oligarchom sa rozbehol aj nerozbehol. Špecializovaný trestný súd otvoril prípad Očistec, kde sa na lavici obžalovaných ocitli Tibor Gašpar, Norbert Bödor, Dušan Kováčik, Peter Hraško, Norbert Krajmer, Bernard Slobodník, Ladislav Makó, František Imrecze a ďalší.Niektorí sa priznávajú, iní sa bránia. Ku skupine, ktorá odmieta vinu, patrí aj Dušan Kováčik. Jeho obhajca navrhol, aby sa prípad spojil s kauzou policajta Romana Stahla, známeho aj z Kočnerovej Threemy, ktorému mal Bernard Slobodník dávať úplatky za to, že pomôže pozametať veľké kauzy.Dáva takýto postup logiku, ak činnosťou zločineckej skupiny v prípade Očistec boli práve takéto úplatky? Čo na to povedal prokurátor? Ako to vyzeralo na súde, prečo súd obmedzil činnosť novinárov, a čo sa bude teraz diať, sme sa pýtali Ivany Zigovej, reportérky Aktualít, ktorá sledovala dianie na súde.Nahrával Peter Hanák.Podstatu kauzy Očistec sme v minulosti do detailov rozobrali v podcaste Mafiánsky štát, konkrétne v štvrtej a piatej epizóde prvej série. Obe nájdete zadarmo prístupné v podcastových aplikáciách.