NAHLAS |aktuality.sk

V Centrálnom registri pribudla zmluva na finančnú podporu pre výstavu obrazov poslankyne Smeru Jany Vaľovej. Po ministerstve financií a kultúry združenie Sme ženy, ktoré výstavu organizovalo podporil aj premiér Robert Fico zo svojej finančnej rezervy.Peniaze z nej tento rok dostali aj dezinformačné weby, ktoré nekriticky informujú o činnosti vládnych strán a v minulosti z tohto fondu išli desiatky tisíc napríklad pre obec, kde vyrastal Robert Fico, na vybavenie ambulancie maséra Pavla Kostku či nechty fitnessky Evy Martinkovej a mercedes hudobného virtuóza orchestra Diabolské husle.V podcaste Aktuality Nahlas šéf organizácie Transparency International Slovensko Michal Piško vysvetľuje, kde posledných 13 rokov tieto peniaze končia.Nahrávala Kristína Braxatorová

Napriek tomu, že vláda má pripravený kvalitný plán ako zvládnuť zavádzanie nových emisných povoleniek ETS2, politici radšej vykrikujú hoaxy o tritisíc eurách, hovorí v podcaste sociologička Zuzana Fialová z Klimatickej koalície.Nastaviť systém spravodlivo je ťažké a nedá sa z toho rýchlo vyťažiť politiciký kapitál. Keby politici rozmýšľali dlhodobo, konali by inak, hovorí odborníčka.

Vláda Roberta Fica je v polčase. Predčasným voľbám sa Slovensko, zdá sa, vyhne. Dôvodom však nebudú dobré vzťahy v koalícii alebo úspešné plnenie programu. „Najvýraznejšou postavou vlády je Robert Fico, pred ostatnými ministrami má náskok o konský krok," hovorí šéf politického oddelenia Martin Sliz. Spolu so šéfom ekonomickej sekcie Aktualít Martinom Odkladalom sa zhodli, že v negatívnom slovazmysle je výraznou ministerkou aj Martina Šimkovičová a prekvapil aj minister dopravy Jozef Ráž. Najmenej prekážok vo výkone svojej práce má dvojka Smeru Robert Kaliňák. Do popredia prvej polovice volebného sa dostala ekonomika. Krajinu v budúcom roku čaká tretie kolo konsolidácie, napriek tomu sa dlh zatiaľ viditeľne nezmenšil. Majú sa teda ľudia lepšie než na začiatku volebného obdobia? Mzdy rastú, no konsolidácia zlyháva a deficit neklesá, odpovedá Martin Odkladal.

Slovenská politická scéna sa javí ako zaliata v betóne. Ani nedávna dramatická zmena ústavy, ktorú koalícia presadila s pomocou KDH a časti poslancov Hnutia Slovensko, výrazne nezamávala preferenciami. Vychádza to s prieskumu agentúry Ipsos pre Denník N.Agentúra však tentoraz urobila aj niečo navyše. Otestovala hypotetické predvolebné koalície. Čo by sa stalo, keby sa spojilo PS, SaS a Demokrati? A čo keby vznikol jeden veľký vládny blok Smeru, Hlasu a SNS?O najnovšom prieskume Ipsos sa budeme rozprávať s analytikom agentúry Romanom Pudmarčíkom.Podcast Aktuality Nahlas pre vás pripravil Marek Biró, Adam Obšitník a Michaela Jónová.

Rozvody budú jednoduchšie a súdy sa prestanú pýtať na váš intímny život. Zaniká bezdpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM) a zavádzajú sa (pred)manželské zmluvy. Ak si niekto zmení pohlavie, štát ho automaticky rozvedie.Pri dedičstve príde celá séria radikálnych zmien - rodičia budú môcť rozdeliť dedičstvo medzi svoje deti takmer ľubovoľne, uzatvárať s nimi zmluvy o doopatrovaní, a kto napadne závet na súde, vysúdi menej ako doteraz.Socialistický zákon z roku 1964 úplne zmizne a od roku 2027 ho v prípade schválenia nahradí nový zákonník, ktorý pohltí aj zákon o rodine alebo celý obchodný zákonník. Ide tak o najväčšiu zmenu zákona s najväčším praktickým dosahom na denný život obyčajných ľudí od vzniku modernej Slovenskej republiky.Budete počuť ministra spravodlivosti Borisa Suska (SMER), šéfa rekodifikačnej komisie Mareka Števčeka, opozičnú poslankyňu Irenu Bihariovú z PS a advokáta Milana Ficeka.Nahrával Peter Hanák.

Stovky miliárd eur sa nachádzajú na účtoch vo finančných inštitúciách v Belgicku a ďalších krajinách. Formálne síce patria Rusku, no Moskva na ne nedosiahne.Vrcholní predstavitelia chcú peniaze požičiať Ukrajine. Na jednej strane by to odbremenilo európske rozpočty, na druhej strane by to pomohlo krajine, ktorá čelí vojenskej invázii. Podarí sa dnes lídrom dosiahnuť dohodu? Ako by takzvaný reparačný úver fungoval? Akému veľkému ekonomickému tlaku vlastne Rusko čelí?Na tieto otázky odpovieme v diskusii s ekonómom a analytikom Globsecu Vladimírom Vaňom.

Balík zmien, ktoré aktuálne v parlamente presadil minister školstva, nemajú reálnu šancu zlepšiť vzdelávanie našich detí. Ambicióznym plánom ministra Druckera vôbec nezodpovedá rozpočet jeho rezortu, no a bez toho nemožno hovoriť o vzdelávaní ako jednej z našich priorít. Tvrdí to vo veľkej analýze školskej reformy analytik Centra vzdelávacích analýz Michal Rehúš.Spočiatku to mal byt Veľký skok, potom zasa Nežná revolúcia. Napokon sa z toho stala taká tá typicky slovensky nedotiahnutá snaha o akési „zglajchšaltovanie“ slovenského školstva.Parlament schválil veľký balík siedmych zákonov z dielne ministra školstva. Množstvo nedotiahnutých i silne kontroverzných zmien. Veľa nášľapných mín i riešení prijímaných bez potrebných analýz či celospoločenskej diskusie, zásadné zlepšenie vzdelávania našich detí od toho nečakajme, hodnotí Druckerov balíček Michal Rehúš z Centra vzdelávacích analýz.„Staviame veci z nôh na hlavu, začať to malo od toho, aby sme si spočítali, koľko stojí tento štát kvalitné vzdelávanie pre všetky naše deti. Diskusia musí začať od výšky príspevku, ktorý štát dáva na zabezpečenie kvalitného vzdelania pre všetky naše deti,“ hovorí analytik Rehúš.Povinné predprimárne vzdelávanie už od troch rokov, napriek tomu, že štát nevie plne presadiť dochádzku do povinných škôlok už od aktuálne platných piatich rokov dieťaťa. Povinné maturity z matematiky, hoci práve tam, kde ich podľa odborníkov vlastne až tak veľmi netreba. Zákaz mobilov, ale predovšetkým zásadná zmena vo financovaní neverejných škôl. Po novom si budú musieť súkromné či cirkevné školy vybrať - buď svoje brány otvoria všetkým a podriadia sa tak štátu alebo prídu o časť peňazí, ktoré na deti v konečnom dôsledku platia ich rodičia zo svojich vlastných daní.Bude táto štátom vynucovaná inklúzia fungovať alebo si rodičia detí zo súkromných škôl budú musieť opäť siahnuť hlbšie do vrecka? Prečo je inklúzia u nás problémom, v čom je vlastne tak dôležitá a prečo si štát - ktorý už sám roky nedokáže zabezpečiť kvalitné vzdelávanie pre všetky naše deti - myslí, že to vie lepšie než súkromné či cirkevné školy?„Slovenská spoločnosť nevníma vzdelanie ako jednu z priorít. Potvrdzuje to i diskusia k balíku školských reforiem, ktoré aktuálne presadil minister Drucker. O žiadnu veľkú reformu určite nepôjde,“ tvrdí Michal Rehúš.Téma dnešného podcastu s analytikom Centra pre vzdelávacie analýzy Michalom Rehúšom. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Za pokus o atentát na premiéra 21 rokov. Špecializovaný trestný súd vyniesol verdikt v kauze Juraja Cintulu, ktorý strieľal pred rokom na Roberta Fica. Z možností terorizmus alebo útok na verejného činiteľa senát zvolil ten prvý. 72-ročný dôchodca tak napriek tomu, že nedostal doživotie, prakticky strávi zvyšok svojho života za mrežami. Samozrejme, ak verdikt potvrdí aj Najvyšší súd, odvolanie totiž avizuje samotný Cintula.Čo urobil tento pokus o atentát so Slovenskom a s jeho premiérom. A čo k nemu viedlo? Otázky pre Petra Bárdyho, ktorý má na konte aj dvojdielny politický životopis Roberta Fica – Posadnutý mocou, resp. pomstou.Na príbeh atentátnika a súdneho procesu sa pozrieme aj s Ivanou Zigovou, ktorá ho sleduje od začiatku.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Slovenský štatistický úrad predkladá Európskej komisii oficiálne výsledky o hospodárení štátu pravidelne dvakrát do roka – na jar a na jeseň. Aktuálne zverejnil spresnené údaje o hospodárení Slovenska za rok 2024. Táto revízia ukázala, že naše verejné financie sú ešte v horšom stave, než sme si mysleli. Deficit verejnej správy dosiahol vlani skoro 7,2 miliardy eur, čo je o 600 miliónov eur viac než pred rokom. Nafúkol sa aj náš celkový dlh, a to o takmer 8,8 miliardy. Priblížil sa tak k hodnote 60 percent HDP. Inými slovami, stúpame do najvyššieho pásma dlhovej brzdy.Ako máme chápať najnovšie dáta? Čo znamenajú pre ekonomické smerovanie Slovenska? Majú sa Slováci pripraviť na ďalšie uťahovanie opaskov? O tom sme sa rozprávali s analytikom ČSOB banky Marekom Gábrišom a členom Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martinom Šustrom.Nahrávala Katarína Runnová

Po neúspechu augustovej Aljašky zmena v októbrovej Budapešti? Donald Trump avizuje nové stretnutie s Vladimírom Putinom. S cieľom ukončiť – ako podotýka - „neslávnu“ vojnu medzi Ruskom a Ukrajinou.Vo štvrtok absolvoval dvojhodinový telefonát s ruským prezidentom. Dnešný piatok prijíma v oválnej pracovni Volodymyra Zelenského. A v horizonte dvoch týždňov by sa mali opäť stretnúť z očí do očí s ruským prezidentom v maďarskej Budapešti. Je za tým tlak hrozby ničivých striel s plochou dráhou letu Tomahawk, o ktoré sa Ukrajina uchádza u Američanov?Téma pre generála vo výslužbe Pavla Macka.„Tomahawky pre Ukrajinu už len ako téma majú silu odstrašovať,“ hovorí generál Macko. Dôkazom je podľa neho aj krok Vladimíra Putina, ktorý inicioval telefonát s americkým prezidentom. Trumpovi podľa neho slúžia ako strategický nástroj pri vyjednávaniach. „Majú silu ultimáta,“ vysvetľuje. Premeniť by sa malo do podmienky prímeria pre Moskvu.Pavel Macko však hovorí aj o riziku: „Celý manéver s tomahawkami sa môže zaseknúť na tom, že sa nenájde európsky partner, ktorý by ich zaplatil.“V podcaste sa dozviete aj to, akým spôsobom Robert Fico chráni ruského prezidenta pred pádom z útesu, na ktorý ho zahnala medzinárodná koalícia s Ukrajinou.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Minister financií má v rozpočte viac než polmiliardovú dieru. To znamená, že aj v budúcnosti budú potrebné ďalšie konsolidácie - až kým to niektorá vláda neurobí poriadne. Vyplýva to z údajov štátneho orgánu, ktorý dohliada na rozpočet - Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Platíme teda všetci vyššiu DPH a budeme platiť aj vyššie odvody, celkom zbytočne? Kde končia všetky tieto peniaze? Robert Fico nehovorí pravdu, keď sľubuje odovzdanie ozdravených verejných financií. Deficit bude mať takmer rovnaký ako pred tromi kolami konsolidácií. Na čo presne sa teda všetci skladáme zvýšeným daňovým a odvodovým zaťažením? V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas budete počuť ministra financií Ladislava Kamenického zo Smeru, poslanca za PS Štefana Kišša, člena Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martina Šustera, a ekonomického redaktora Aktualít Vladimíra Amricha.Nahrával Peter Hanák.

Zvýšené zdravotné odvody zdravotníctvo nijako nezlepšia. Cieľom vlády je presný opak, vytiahnuť zo zdravotníctva ešte viac peňazí, tvrdí poslanec PS Oskar Dvořák. Podľa neho ide iba o trik, ako sanovať štátnu kasu, a vláda by preto odvody ani zvyšovať nemusela. A ako skončil zbabraný sanitkový tender?Pred Slovenskom stojí ďalšie kolo vládnej konsolidácie. Jedným z pilierov ako ozdraviť naše verejné financie je aj masívna - viac ako 350 miliónová - injekcia vo forme zvýšených zdravotných odvodov. Paradoxne, napriek zvýšeným zdravotným odvodom, viac peňazí do zdravotníctva zrejme nepritečie. Na Slovensku totiž to, čo platí pre nás - zamestnancov podnikateľov či živnostníkov - neplatí pre samotný štát. Namiesto doteraz platného automatu a paušálnych úhrad štátu chce vláda za svojich poistencov platiť už iba toľko, koľko peňazí bude v zdravotníctve chýbať. Napriek zvýšeným zdravotným odvodom preto lepšiu kvalitu pre pacientov nečakajte, tvrdí poslanec PS Oskar Dvořák.Musela vláda zvyšovať zdravotné odvody a kam tieto peniaze v skutočnosti potečú? Ako to, že štát neplní to, čo musí plniť každý zamestnanec či živnostník a ako vlastne vyriešil minister zdravotníctva zbabraný sanitkový tender?Počúvate Aktuality Nahlas, dnes s poslancom PS Oskarom Dvořákom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Realita verzus sen, alebo realita a snaha o jej prekrytie? Otázky, ktoré sa natískajú po víkendovom snemovaní vládneho Smeru. Robert Fico ponúkol svojej strane „Desatoro“, ktorého deklarovaným cieľom sú riadne, nie predčasné voľby a víťazstvo Smeru.Ako to vyznieva v čase, keď prieskumy verejnej mienky zachytávajú len ďalší prepad jeho strany; keď kladie nohu do dverí pri návrhu opätovnej voľby Petra Kažimíra do čela NBS, ktorého sa nechce vzdať koaličný Hlas; keď otvára tému predlžovania mandátu obecných zastupiteľstiev; keď čelí zdražovaniu, konsolidačnému tlaku a rastúcemu zadlžovaniu krajiny, čo kritizuje aj rozpočtová rada.Pozrieme sa na to politológom Radoslavom Štefančíkom.Budete počuť aj Vladimíra Amricha, s ktorým sa pozrieme na vládny návrh štátneho rozpočtu, ako i na jeho hodnotenie zo strany Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Kauza okolo predražených leteniek ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej pokračuje a naberá na obrátkach. Redakcia Aktualit.sk najnovšie zistila, že ministerka spojila pracovný program v Spojených štátoch s rodinným výletom. Nové zistenia sa týkajú aj dôvodu, prečo ju prezident Peter Pellegrini odmietol zobrať do Ameriky vládnym špeciálom. Na palubu totiž chcela zobrať aj maloletú dcéru. V dnešnom podcaste budete počuť redaktora domáceho spravodajstva Mareka Biroa, ktorý odhaľoval pozadie tejto cesty.

Kauza okolo predražených leteniek ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej pokračuje a naberá na obrátkach. Redakcia Aktualit.sk najnovšie zistila, že ministerka spojila pracovný program v Spojených štátoch s rodinným výletom. Nové zistenia sa týkajú aj dôvodu, prečo ju prezident Peter Pellegrini odmietol zobrať do Ameriky vládnym špeciálom. Na palubu totiž chcela zobrať aj maloletú dcéru. V dnešnom podcaste budete počuť redaktora domáceho spravodajstva Mareka Biroa, ktorý odhaľoval pozadie tejto cesty.

Andrej Babiš nebude Robertovi Ficovi držať chrbát. Babiš je pragmatický obchodník, ktorý je biznisovo úzko prepojený s EÚ. Nevidím dôvod, prečo by sa mal nový český premiér exponovať za Fica či Orbána. Tvrdí bývalý veľvyslanec v Česku Peter Weiss. A prečo je sociálna demokracia – napriek jej dvojnásobnej účasti vo vláde - na Slovensku politicky mŕtva?Do kresla českého premiéra opätovne mieri šéf ANO a multimiliardár Andrej Babiš. Jeho drvivý volebný úspech - v ktorom dokázal doslova vysať pravý i ľavý politický extrém - ukazuje silu víťazného pochodu pragmatického utilitárneho populizmu zameraného viac na cenu rožkov než na geopolitické hrozby.České voľby však ukázali, že tak, ako politicky zomrela jedna z najstarších európskych sociálnych demokracií - tá česká - tak rovnako je dnes politicky mŕtva i tá naša - slovenská sociálna demokracia. Nominálne síce máme vo vláde rovno dve sociálne demokracie, fakticky je však skutočná sociálna demokracia u nás už takpovediac na politických márach. Tvrdí to pre Aktuality bývalý veľvyslanec v ČR a otec prerodu totalitnej KSS na prodemokratickú SDĽ Peter Weiss.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Do platenej nenávistnej reklamy voči novinárom a mimovládkam najviac investuje vládna strana Smer. Spoločnosť Meta vďaka tomu počas uplynulého roka zarobila desaťtisíce eur.Analýza medzinárodného projektu „Platená nenávisť“ ukázala, že za posledný rok sa na sociálnych sieťach na Slovensku objavilo viac ako 500 platených politických útokov na novinárov a mimovládne organizácie. Slovensko sa tak v tomto nelichotivom rebríčku umiestnilo na prvom mieste spomedzi krajín V4, keďže takmer 70 percent všetkých identifikovaných nenávistných reklám pochádzalo práve od našich politikov. Viac o tejto téme nájdete tu.Ataky, ktorých cieľom je šíriť nenávistné a dezinformačné naratívy, pritom financovala najmä vládna strana Smer. Tá na svojom facebookovom profile za posledný rok zverejnila najmenej 117 útočných príspevkov namierených proti novinárom a mimovládkam, čo prestavuje až jednu pätinu z celkového počtu.O tom, prečo sa tak deje a aké dôsledky môžu mať takéto prejavy, sa budeme rozprávať s novinárkou Investigatívneho centra Jána Kuciaka a spoluautorkou spomínanej analýzy, Karin Kőváry Sólymos.

Sú za zastavenie vojny, ale nie za mierové spolunažívanie – takto hovorí o Izraeli odborník na región Attila Kovács z Univerzity Komenského v Bratislave. V tomto kontexte je podľa neho potrebné vnímať aj aktuálne mierové rokovania v Egypte, ku ktorým tlačí Izrael a Hamas americký prezident Donald Trump. Výsledkom bude podľa Kovácsa prinajlepšom prímerie, ktoré bude skôr oddychom pre ďalší konflikt.67-tisíc obetí, zničené Pásmo Gazy, hladomor a známky genocídy - to na jednej strane, na druhej vyše 1200 obetí masakry a 251 unesených, po dvoch rokoch päťdesiatka ešte stále v rukách radikálov, polovica z toho už po smrti.Štatistika dvoch rokov vojny medzi Izraelom a hnutím Hamas. Vyprovokoval ju masaker zo 7. októbra spred dvoch rokov, za ktorým stálo radikálne palestínske hnutie Hamas. Premiér Netanjahu odvtedy vedie svoju vojnu, s ktorou už nesúhlasí nielen svet, ale za jej ukončenie je väčšina obyvateľov Izraela.Do riešenia sa zapojil aj americký prezident Donald Trump. Jeho 20-bodový mierový plán je teraz predmetom rokovaní v egyptskom Šarm aš-Šajchu. Má šancu premeniť sa aj na realitu? Téma pre arabistu Attilu Kovácsa z Univerzity Komenského v Bratislave.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Zmena ústavy sa v praktickom živote dotkne každej desiatej osoby. Trans a intersex ľudia teraz riešia, či sa po zmene dostanú k zdravotnej starostlivosti, akú budú mať právnu ochranu na Slovensku, ktoré po novom uznáva len dve pohlavia a či ich doklady budú aj naďalej platiť. Predkladateľom novely ústavy išlo podľa slov KDH o ochranu statusu quo. Predseda mimoparlamentnej Kresťanskej únie, ktorú v parlamente po smrti Anny Záborskej zastupuje už len jeden poslanec Richard Vašečka zašiel ešte ďalej. Ako povedal v júnovom rozhovore pre Aktuality, rozdiel po zmene ústavy by mal byť viditeľný v tom, že štát už nikto do budúcna neprinúti, aby rešpektoval zmenu pohlavia.„Mne ide o to, že štát nebude mať povinnosť rešpektovať iné ako biologické pohlavie. Nesúhlasím s tým, aby niekto, kto pocíti, že jeho pohlavie je iné, bol oprávnený žiadať, aby sa tomu štát prispôsoboval podľa jeho aktuálneho pocitu," povedal v júni Krajniak. Čo táto zmena ale v praxi spôsobí? „Zmena nebude platiť retrospektívne,” hovorí Dominika Patzko, právnička poradenského centra organizácie Inakosť. A tak by sa nemala dotknúť už platných dokladov, či dnes fungujúcich rodín, teda aspoň v teórii. „Prax je na Slovensku často iná,” dodáva Patzko. Nahrávala Kristína Braxatorová

Vládna koalícia prechádza turbulentným obdobím. Po náročnom boji o novelu ústavy sa napätie presunulo dovnútra a spory medzi partnermi sú osobnejšie. A to všetko v čase, keď vládu čaká kľúčové hlasovanie o štátnom rozpočte na ďalší rok.Vládne strany Smer, Hlas a SNS disponujú stále stabilnou väčšinou. Otvorené konflikty sa však už stali bežnou súčasťou politického diania a odhaľujú hlboké trhliny v koalícii.Najviditeľnejší je spor medzi predsedom SNS Andrejom Dankom a prezidentom Petrom Pellegrinim. Spúšťačom bola drahá cesta ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej do USA, ktorú podľa Danka odmietol Pellegrini vziať do vládneho špeciálu. Danko odvtedy nešetrí kritikou a prezidenta označuje za „papalášskeho kráľa Slnko“ či Ľudovíta XIV., pričom mu vyčíta plat aj rozpočet jeho kancelárie. Napätie však vyvrcholilo, keď minister investícií Samuel Migaľ, nominant Smeru zvolený za Hlas, obvinil Petra Pellegriniho z prípravy „diabolského plánu“ na povalenie vlády Roberta Fica a jej nahradenie úradníckym kabinetom. Je vládna koalícia na hrane rozpadu, alebo ide len o politické divadlo? Kto z chaosu najviac profituje a aké sú skutočné motívy útokov na Petra Pellegriniho? A môže táto nestabilita ohroziť schvaľovanie kľúčového zákona roka – štátneho rozpočtu?Vypočujte si najnovšiu epizódu podcastu Aktuality Nahlas, v ktorej sa o hádkach v koalícii rozprávame so šéfom politického oddelenia portálu Aktuality.sk Martinom Slizom.

Českí voliči už niekoľko hodín rozhodujú o novom zložení Poslaneckej snemovne, teda dolnej komory parlamentu. Voľby vzbudzujú veľký záujem verejnosti aj médií, a to nielen pre samotných kandidátov, ale aj pre témy, ktoré rezonujú medzi občanmi. Jednou z hlavných je obava, že ak sa bývalý premiér Andrej Babiš vráti k moci, Česi by mohli dopadnúť podobne ako Slováci.Známy český herec Ivan Trojan napríklad na svojom Instagrame zverejnil video, kde mladých ľudí pozýva k volebným urnám a naznačuje, že len vysoká volebná účasť môže našich susedov ochrániť pred slovenským scenárom. Podobný odkaz venoval Čechom aj scenárista a herec Zdeněk Svěrák, ktorý ľudí vyzval, aby volili lídrov, ktorým záleží na demokratických hodnotách. V opačnom prípade by „mohli dopadnúť ako bratia Slováci.“Fakt, že snaha vyhnúť sa podobnému politickému smerovaniu ako Slovensko sa stala jednou z hlavných tém predvolebnej kampane, potvrdzuje aj český politológ Aleš Michal. Podľa jeho slov bolo cieľom kampane ukázať voličom na slovenskom príklade, ako by krajina vyzerala pod vládou radikálnych strán.„Tieto debaty sa sústredili najmä na zdôraznenie kontrastu medzi Slovenskom a Českom, či už ide o slabosť slovenských inštitúcií v porovnaní so silným českým Ústavným súdom, alebo o rolu prezidenta Petra Pavla a dvojkomorového parlamentu,“ uviedol Michal.

Práca aj po šesťdesiatke a po boku robotov či umelej inteligencie. Menej fabrík, viac príležitostí v službách. Taký bude trh práce o niekoľko desaťročí.Životná úroveň na Slovensku bude stagnovať, zhodujú sa ekonómovia. Rast ekonomiky aktuálne brzdí konsolidácia ale aj problémy v zahraničí. Popri tom sú tu aj dlhodobé výzvy, na ktoré sa musí slovenský trh práce pripraviť.S ekonómom Michalom Lehutom sme sa rozprávali aj o globálnych megatrendoch. Migrácia, starnutie, umelá inteligencia a automatizácia ale napríklad aj boj s klimatickou zmenou budú v najbližších dekádach formovať naše pracovné životy.Ako bude vyzerať pracovný trh v budúcnosti, a ktorí pracovníci budú prosperovať?

Už tento piatok a sobotu sa Česi postavia k volebným urnám, aby rozhodli o zložení poslaneckej snemovne na ďalšie štyri roky. Voľby sú vnímané ako referendum o budúcom smerovaní krajiny, ktoré bude mať priamy dosah aj na Slovensko a celú strednú Európu.Hlavný súboj sa odohráva medzi hnutím ANO expremiéra Andreja Babiša, ktoré je jasným favoritom prieskumov, a prozápadným blokom súčasného premiéra Petra Fialu. V najnovšej epizóde podcastu Aktuality Nahlas sme sa so zahraničnopolitickým redaktorom Pavlom Štrbom pozreli na to, čo tieto voľby znamenajú pre bežného slovenského pozorovateľa.Nahrával Marek Biró

Jedna celá tri miliardy eur- to je suma, ktorú sľubuje vláda Roberta Fica ušetriť v budúcom roku na nákladoch na chod štátu. Peniaze majú prísť zo škrtov na ministerstvách aj v samospráve. Presné čísla musí trojkoalícia predstaviť v najbližších dvoch týždňoch. Zatiaľ kompletný zoznam nemá ani ministerstvo financií. Prvé čísla tak prichádzajú v úlomkoch. Napríklad od SNS, predseda poslaneckého klubu Roman Michelko hovorí, že na ministerstve kultúry ušetria 27 miliónov cez prepúšťanie 360 ľudí a zlučovanie podriadených organizácii. Robert Kaliňák na ministerstve obrany sľubuje ušetriť ďalších 200 miliónov. Jednotlivé ministerstvá mali presné čísla oznámiť už v polovici septembra, ako od nich žiadal minister financií Ladislav Kamenický.Aká je politická sila Ladislava Kamenického a dokáže vyskladať zvyšok konsolidačného balíka v sľubovanej výške? Pýtali sme sa redaktora Aktualít Vladimíra Amricha. Nahrávala Kristína Braxatorová

Živnostníci, umelci, herci, športovci. Tieto skupiny by od nového roka mali byť oslobodené od platenia kontroverznej transakčnej dane. Vyplýva to z pozmeňujúceho návrhu, ktorý v pondelok predstavil poslanec SNS Adam Lučanský, a ktorý sa v utorok chystá odklepnúť parlament. Národniari sa snažili zmeny v transakčnej dani presadiť už v apríli tohto roka. Jej šéf Andrej Danko sa niekoľkokrát verejne vyjadril, že ju považuje za hlúpu, neefektívnu a diskriminačnú. Volal dokonca po jej zrušení. Šéf rezortu financií Ladislav Kamenický však v tom čase tvrdil, že ak by vláda zrušila transakčnú daň, išlo by o štvrtinu celej konsolidácie a v roku 2026 by následne museli namiesto dvoch miliárd konsolidovať 2,6 miliardy eur. Bude pripravovaná zmena pre živnostníkov skutočne prínosná, alebo je pre nich vo svetle nových konsolidačných opatrení bezvýznamná? Máme očakávať jej negatívny vplyv na ozdravovanie verejných financií? Aj o tom sme diskutovali s generálnou sekretárkou Slovenského živnostenského zväzu Miriam Bellušovou a daňovou poradkyňou a prezidentkou Daňového fóra Slovenska Alicou Orda Oravcovou.

Prekvapivá zmena ústavy, za ktorú môže Robert fico vďačiť časti opozície, prinesie podľa expertov niekoľko zásadných vecí. V politickej rovine rozbitie opozície, no občanov by mali viac zaujímať ich ľudské práva. Viacerí ústavní právnici sa totiž zhodujú, že novel ústavy prináša oslabenie ochrany ľudských práv. Ústavné zmeny zavádzajú nielen dve pohlavia, ale aj nadradenosť slovenského práva európskemu. Čo to v praxi znamená, odpovie ústavná právnička Lucia Berdisová. O politických dôsledkoch sme sa rozprávali s politológom Radoslavom Štefančíkom. Nahrával Peter Hanák.

Na slovenskom ministerstve informatizácie prijali šéfa čínskeho úradu, ktorý vykonáva dohľad nad kyberpriestorom komunistickej Číny. Podľa oficiálnej správy nášho ministerstva hovorili najmä o riadení umelej inteligencie, jej etike a príprave memoranda v tejto oblasti. Z opozičných vôd však zaznieva kritika, že slovenské ministerstvo prijíma a rokuje s „hlavným cenzorom“ čínskeho režimu, ktorým má byť minister Zhuang Rongwen. Progresívne Slovensko ho označuje za „priamo zodpovedného za potláčanie slobody slova na čínskom internete“. Ministerstvo investícií reaguje, že je „krátkozraké robiť si nepriateľa tam, kde nie je a hľadať konšpirácie za bežnou diplomatickou praxou“. Ako sa na slovensko-čínske rokovanie pozerá expert na oblasť Matej Šimalčík zo Stredoeurópskeho inštitútu pre ázijské štúdia?„Tá návšteva je pomerne problematická. Jeden rozmer je otázka cenzúry, no to je menší problém stretnutia a celej spolupráce. Za väčší považujem otázku spolupráce v budovaní technologickej infraštruktúry. Otvorila ju minuloročná návšteva premiéra Fica v Číne a vidíme, že postupne naberá na obrátkach,“ hovorí expert Šimalčík. „Je to podľa mňa ešte väčšie ohrozenie, lebo tu hovoríme o tom, že v kritickej digitálnej infraštruktúre by sa mohli objavovať čínske technológie, ktoré z nášho pohľadu predstavujú bezpečnostné riziko,“ dopĺňa. Ilustráciou majú byť prípady úniku dát.„V oblasti technológií a umelej inteligencie Čína nemá záujem prijímať európsku či americkú reguláciu. Má záujem na šírení vlastných rámcov,“ poukazuje Šimalčík.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„My netvoríme jedno spoločenstvo a nie sme ani suverénne spoločenstvo. Ako spoločnosť sme natoľko rozbití, že nemáme schopnosť a ani potenciál napredovania, pretože sa navzájom likvidujeme,“ hovorí pre Aktuality expremiérka Iveta Radičová. Ako hodnotí vládnu konsolidáciu a prečo podľa nej tento štát už i v tých najkľúčovejších funkciách prestáva fungovať?Upadajúce školstvo, rozpadajúce sa zdravotníctvo, neschopnosť štátu konečne dostavať čo i len diaľnicu z Košíc do Bratislavy na strane jednej, na strane druhej ustavične bobtnajúci verejný sektor, prakticky takmer úplne plošná energopomoc - platená z eurofondov či neadresné trináste dôchodky - tie zasa na dlh a s nemalými úrokmi. I tak dnes vyzerá Slovensko v roku 2025.„Verejné výdavky sa budúci rok zvýšia na takmer 50 percent HDP a zdaňovanie ekonomiky bude najvyššie v histórii,“ odkazuje vláde Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Podľa Rady bude mať po schválení pripravovaného konsolidačného balíčka Slovensko najvyšší podiel príjmov na HDP v našej novodobej histórii.Tento život na dlh je jednoducho dlhodobo neudržateľný a preto vláda pristúpila k ďalšiemu kolu ozdravovania verejných financií. Tentoraz by mal konsolidačný balíček dosiahnuť sumu takmer troch miliárd. Vie však vláda čo robí - keďže ani predchádzajúce uťahovanie opaskov neprinieslo zásadnejšie zníženie rozpočtového deficitu? A ponúka opozícia nejakú ekonomicky zmysluplnú alternatívu ako z tejto dlhovej pasce von? Kam vlastne miznú všetky tie skonsolidované miliardy, keďže ich v lepšej kvalite služieb štátu nie je vôbec vidieť? No a smerujeme týmto vládnym šafárením už naozaj na „grécku cestu“?„Robia si z nás srandu? Zháňajú desiatky miliónov, a pritom stovky miliónov až miliardy - napríklad v zdravotníctve - neriešia?“ pýta sa bývalá premiérka. Podľa nej sú nevyhnutné minimálne tri zásadné reformy: životného minima a naň nadviazaných dávok, zásadná reforma dôchodkov, pretože poistný systém ich už dnes nedokáže zafinancovať, a napokon reforma právneho štátu s reálnou vymožiteľnosťou práva.Počúvate Aktuality Nahlas, dnes s bývalou predsedníčkou vlády Ivetou Radičovou. O vládnej konsolidácií a umení vládnuť, ale hovoriť budeme aj o tom, či sa ešte dokážeme zhodnúť na tom, kde skutočne sme a kam chceme smerovať.Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Zákon o fonde na podporu umenia ukladá povinnosť komunikovať so žiadateľmi, samosprávnymi krajmi aj kultúrnou obcou. Napriek tomu k výrazným zmenám dochádza bez varovania, za zatvorenými dverami a podľa umelcov aj v rozpore so zákonom.Neprešli ešte ani dva roky od nástupu ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej a Fond na podporu umenia sa podarilo spolitizovať. Moninanti rezortu zmenili rozdelenie peňazí, s ktorými fond disponuje. Na priority ministerstva kultúry pôjde v budúcom roku sedem a pol milióna eur. Teda štvrtina celkového rozpočtu FPU.Pocítia to knižnice, nezávislé divadlá, galérie aj regionálne kulturné centrá.„Od minulého roka, kedy došlo k zmene zákona o FPÚ, prichádza k postupnému ovládnutiu verejnoprávnej nezávislej inštitúcie priamo ministerstvom kultúry. Tento bod, kedy dokumenty fondu pripravuje zamestnankyňa ministerstva, je toho zavŕšením," hovorí o zmenách vo fungovaní FPÚ Ľudovít Nápoký, koordinátor organizácie Anténa - sieť pre nezávislú kultúru.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Kristína Braxatorová.

Známy športovec a influencer Attila Végh sa opäť dočkal štátnych peňazí. Tipos patriaci pod ministerstvo Rudolfa Huliaka prispel na jeho zápasnícky kemp. Daroval mu 15-tisíc eur. Zápasník sa pritom len nedávno objavil na predvolebnom mítingu v Očovej po ministrovom boku. Huliak tvrdil, že to bolo zadarmo. Počas septembra sa v Šamoríne konal športový kemp s Attilom Véghom. Cena na osobu sa pohybovala nad 1000 eur. Organizátori sľubujú, že účastníci spoznajú v kempe tajný recept na úspech. A to priamo od Végha a jeho špeciálnych hostí.Nahrávala Frederika Lodová

Slovensko má za sebou turbulentný politický týždeň, ktorého hlavnou témou je konsolidácia verejných financií.Vládna koalícia v parlamente spravila prvý krok, keď konsolidačný balík posunula do druhého čítania. Stalo sa tak po tom, čo koalícia zastavila rozpravu v parlamente a skrátila ju na 12 hodín.Hoci konsolidácia prešla prvým čítaním, jej finálna podoba stále nie je známa. V podcaste s ekonomickým redaktorom Vladimírom Amrichom sa dozviete, že koalícia pripravuje viacero pozmeňujúcich návrhov, ktoré plánuje predstaviť až v druhom čítaní.Témou bude aj to, ako chce štát šetriť sám na sebe a či je v pláne aj prepúšťanie v štátnej správe. Moderuje Marek Biró.

Budúcoročné ceny energií pre domácnosti sú stále veľkou neznámou. Vláda síce schválila návrh ministerky hospodárstva, ktorý pripravuje pôdu pre energoomoc, no nový systém neponúka veľa adresnosti. Energopomoc sa má vyplácať na základe výšky príjmu. Vláda sa zrejme pripravuje na to, nastaviť hranicu veľmi štedro. S analytikom energie-portal.sk Radovanom Potočárom disktujeme o rizikách aj pozitívach novej legislatívy.„Oproti súčasnému stavu to bude určitý posun, ale naozaj iba o slepačí krok. Iba ťažko sa bude dať hovoriť o adresnosti,“ hovorí Potočár.

„Od opozície by som čakal konkrétnosti, napríklad dohodu o tieňovej vláde, nie nereálne témy tipu generálny štrajk,“ tvrdí politológ Radoslav Štefančík.„Slovensko potrebuje prevrátiť.“ Cestou má byť generálny štrajk. V symbolický 17. november ako deň slobody a demokracie. Pozvaní majú byť všetci – odbory, zamestnávatelia, veľkí i malí – akýsi národný front.Vládne bezmála trojmiliardové šetrenie spojilo opozíciu. Kričí, že nemožno na jednej strane vyberať peniaze od ľudí a na druhej rozhadzovať.A po dnešnom koaličnom skrátení parlamentnej rozpravy o konsolidácii opozícia avizuje protesty nové. Už v najbližší utorok.Je generálny štrajk reálny? Či stačí už to, že poslúži opozícii dať sa dokopy? Má sa vládna zostava obávať?Téma pre Radoslava Štefančíka, politológa bratislavskej Ekonomickej univerzity.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Parlament začal rokovať o konsolidačnom balíčku. Toto takmer trojmiliardové uťahovanie opaskov pritom pred poslancov prichádza bez súhlasu zamestnávateľov i odborárov. Aká teda bude výsledná podoba vládneho balíčka a ustojí koalícia tlaky spojené s takto masívnym uťahovaním opaskov?Pokiaľ zasadá zákonodarné zhromaždenie, život žiadneho občana, jeho sloboda ani majetok nie sú v bezpečí - tak znie jeden starý a známy bonmot. No a slovenský zákonodárny zbor - teda parlament - práve zasadol a na programe má aj schvaľovanie ďalšieho konsolidačného balíčka z dielne ministra financií. Hoci toto takmer trojmiliardové uťahovanie opaskov už vláda schválila, vzhľadom na razantnosť dopadov prakticky na všetky možné skupiny obyvateľstva je vysoko pravdepodobné, že o výslednej podobe vládneho balíčka sa zrejme ešte zvedie intenzívny zápas.Politické karty môže zamiešať aj návrh novelizácie Ústavy, ktorú chce - ako akúsi „hrádzu proti progresivizmu“ - už od jari upiecť premiér Fico spolu s opozičným KDH. No a keďže dôsledky konsolidácie vládnym stranám na popularite rozhodne nepridajú, na rad môžu prísť aj rôzne zástupné témy, ale aj snaha novelizáciou rokovacieho poriadku NR SR mocensky osedlať diskusie v parlamente.To sú témy dnešných Aktualít Nahlas s našim politickým redaktorom Martinom Slizom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„K Hlasu ako strane pekných sme doplnili aj výraz bohatých, lebo to preukazujú dáta z našho projektu Knižnica darcov. Z 1,7 milióna eur darov, ktoré Hlas vyzbieral za štyri roky svojej existencie, až tri štvrtiny pochádzajú len od 47 ľudí, ktorí darovali minimálne desaťtisíc eur,“ hovorí Michal Piško, riaditeľ Transparency International Slovensko.Financovanie politických strán je jednou z kľúčových tém, ktoré rozhodujú o kvalite demokracie. Peniaze ovplyvňujú, kto sa dostane do politiky, aké kampane môže viesť a komu bude po voľbách zaviazaný.Na Slovensku pritom vidíme, že každé voľby sa nesú aj v znamení otázok, kto koho financuje a aký to má vplyv na rozhodnutia politikov.Transparency International Slovensko dlhodobo sleduje tok peňazí do straníckych pokladníc a poukazuje na riziká netransparentnosti či oligarchických väzieb.Kľúčová otázka preto znie: je politika u nás skutočne predovšetkým „dobrý biznis“? Pozrieme sa na to s Michalom Piškom, riaditeľom Transparency International Slovensko.„Je to skôr investícia,“ reaguje Piško.Transparency najnovšie aktualizovala svoju databázu darcov politických strán – tzv. knižnicu darcov.V TOP5 strán s najväčšími privátnymi darmi sa popri Hlase ocitlo KDH, Demokrati, PS a menej známa strana Volt.Zaujímavé dáta ponúka rebríček TOP 10 darcov. Na jeho čele je Miroslav Suja z Republiky (predtým ĽSNS) – pri ňom svieti suma 305-tisíc eur. Kto ďalší je v tejto Topke? A z čoho žije vládny Smer?Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Kvôli konsolidácii utrpí šport a kultúra v mestách, no hrozí aj prepúšťanie. Samosprávy budú musieť hľadať úspory, hoci im vlády dlhodobo siahajú na príjmy. Ako sa to prejaví v bežnom živote sme sa rozprávali so zástupcami miest a krajov.Prísľuby o stabilizácii príjmov krajov, miest a obcí, ktoré dali politici pred voľbami, zostanú zrejme len na papieri. Zásahmi do daňového systému sa postupne okresal hlavný zdroj príjmov miest a vyšších územných celkov.Ako sa konsolidácia na úrovni samospráv dotkne bežného života obyvateľov Slovenska vysvetľujú v podcaste Aktuality Nahlas predseda Združenia miest a obcí Slovenska Jozef Božik a predseda Združenia samosprávnych krajov SK8 Jozef Viskupič.Nahrával Vladimír Amrich

Ruské drony v noci z utorka na stredu zaútočili na Poľsko. Náš severný sused hovorí o bezprecedentnom akte agresie a poľská vláda spolu s prezidentom Karlom Nawrockim rozhodla o podaní návrhu na spustenie konzultácií podľa článku 4 Severoatlantickej zmluvy.Ten umožňuje členským štátom Aliancie spoločné konzultácie, ak je ohrozená územná celistvosť, nezávislosť alebo bezpečnosť ktoréhokoľvek z nich. Incident bol súčasťou masívneho ruského útoku 415-tich dronov a desiatok rakiet proti Ukrajine.Čo dopad dronov na poľské územie znamená a aká bude reakcia? V podcaste Aktuality Nahlas odpovedá reportér Peter Sabo a bývalý veľvyslanec Slovenska pri NATO Peter Bátor.

Už je známe, aké uťahovanie opaskov sa očakáva na Slovensku budúci rok.Dlhé mesiace sa o tom len hovorilo, no po dnešnku konečne poznáme konkrétne kroky vlády, ktorými chce budúci rok ušetri 2,7 miliardy eur. Konsolidačný balík zahŕňa nielen úsporné opatrenia v štátnej správe. Minister prišiel aj so zmenami, ktoré pocíti každý z nás. Podľa opozície celú ťarchu konsolidácie ponesú bežní ľudia. O tom, aké konkrétne opatrenia dnes minister financií predstavil sme sa rozprávali s ekonomickým redaktorom portálu ⁦Aktuality.sk Vladimírom Amrichom.

Detaily ďalšej konsolidácie oznámi zrejme už zajtra minister financií. Od politikov prenikajú informácie, ako by asi mohla vyzerať. Zdanenie bánk by mohlo priniesť vyššie bankové poplatky. Najväčšie obavy však majú zamestnávatelia aj odborári zo zvyšovania sociálnych odvodov o 1 až 2 percentuálne body.Zamestnávatelia tvrdia, že ide o oklamanie zamestnancov. Tí si budú myslieť, že vyššie odvody zaplatí zamestnávateľ, no v skutočnosti to pôjde na úkor zvyšovania miezd. V praxi to môže priniesť dokonca nezamestnanosť. Odborári sú rovnako proti zvyšovaniu odvodov a súhlasia, že to prinesie nižšie platy pre všetkých.Vláda chce šetriť aj na spájaní úradov. Opozícia má obavu, že to budú kontrolné úrady ako Úrad pre verejné obstarávanie a Protimonopolný úrad, kde by sa tak koalícia mohla zbaviť nepohodlných šéfov a politicky ovládnuť kontrolné inštitúcie.Nahrával Peter Hanák.

Ministerstvo kultúry a taliansky odborník na Donatella neveria pravosti levočskej busty. Podstatou sporu podľa Otvorenej kultúry však nie je pravosť či nepravosť busty, ale podozrenie, že Lukáš Machala prekročil pri odvoze busty z Levoče do Topolčianok svoje kompetencie.

„Premiérovu cestu do Číny vnímam ako vztýčený prostredník lídrom EÚ. Premiérove reči o mieri sa ukázali ako prázdne kecy. Prezentovať priamo pred Putinom výzvu na zastavenie paľby na to Robert Fico odvahu nenašiel,“ pripomína bývalý diplomat Peter Weiss. Čo premiér návštevou Číny sleduje a aký bude mať dopad na dôveryhodnosť Slovenska v EÚ?Počúvate Aktuality Nahlas, dnes o Ficovej suverénnej zahraničnej politike na všetky štyri svetové strany. Tej sa totiž v ostatnom čase akosi zasekol kompas na prísne východnom vektore. Po nedávnej návšteve Moskvy totiž premiér Fico zamieril ešte východnejšie, tentoraz do Číny. Tam - obklopený autokratmi sveta skritizoval jeho slovami „žabí horizont“ Európskej únie a po rokovaní s ruským prezidentom Putinom si pohovoril aj s čínskym lídrom Si Ting-pchingom, predstaviteľom Vietnamu, no a našiel si čas prehodiť pár slov aj s Alexandrom Lukašenkom. Proste Créme de la Créme svetovej demokracie a ľudských práv. „To, čo povedal o tej žabe z úzkym horizontom, tak to je výpoveď o ňom samom. Je nepochopiteľné ako Robert Fico špiní do vlastného životného priestoru, ktorým je pre Slovensko Európska únia. Je to sabotáž našej spoločnej únijnej politiky,“ hovorí Peter Weiss.Prečo to premiér robí, aké to bude mať dôsledky na obraz a postavenie Slovenska v EÚ a čo vlastne od ľudí ako Putin či Si Ting-pching Robert Fico očakáva? Premiérovu zahraničnú politiku už nemožno oddeliť od jeho snahy uniknúť domácim témam a od pokusu uloviť krajne pravicového extrémistického voliča, upozorňuje bývalý predseda Strany demokratickej ľavice (SDĽ) Peter Weiss. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Si Ťin-pchin, Putin, Kim Čong-un, Lukašenko, Vučič – spoločnosť, v ktorej je v týchto hodinách Robert Fico. Oslavuje koniec druhej svetovej vojny v Číne.A ak nemecký kancelár Merz hovorí o Vladimírovi Putinovi ako o „možno najväčšom vojnovom zločincovi našej doby“, slovenský premiér tomuto Putinovi verejne vojnu ani nespomenie. Turecký Recep Tajip Erdogan naopak po stretnutí s ruským prezidentom skloňuje „nie konfliktu, priorita pre dialóg“. „Diskutovali sme, ako dosiahnuť spravodlivý mier medzi Ruskom a Ukrajinou,“ hovorí. Slovenský premiér naopak kritizoval Ukrajinu za útoky na energetickú infraštruktúru a s Moskvou dohadoval obchodnú spoluprácu.Ruky preč od neho dáva Brusel, rovnako domáca opozícia. Napriek tomu je v Číne v pozícii premiéra krajiny. Kam takýmito krokmi zaťahuje Slovensko, v ktorom žijú ešte stále z veľkej časti vyznávači západných hodnôt slobody a demokratických pravidiel?Témy pre Miroslava Wlachovského, bývalého šéfa diplomacie, ktorý aktuálne pôsobí v Globsecu.„Robert Fico nás ťahá von zo Západu. Ťahá nás na Východ. Ťahá nás do toho, čo Briti volajú ‚uncharted territories' – do neprebádaných území, ktoré nie sú pre túto krajinu ničím dobrým,“ hovorí Wlachovský.Podľa bývalého šéfa slovenskej diplomacie by premiér mal svoju cestu v Číne vysvetliť v parlamente. „Určite by si ho parlament mal zavolať. Mali by ho zavolať na zahraničný výbor. Mali by sa ho pýtať, kam túto krajinu vedie. Prečo mení princípy slovenskej zahraničnej politiky,“ tvrdí Miroslav Wlachovský.Nestačí podľa neho, že premiér povie jednu vetu o euroatlantickom priestore ako o dôležitom pre Slovensko, je potrebné fakticky to napĺňať. „To je to, čo sa nedeje. Deje sa presný opak,“ hovorí bývalý šéf slovenskej diplomacie.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Robert Fico pristál v Číne, stretol sa s Putinom a sľúbil ďalšiu spoluprácu s Ruskom. Stretne sa aj s čínskym prezidentom. Do Pekingu cestoval ako jediný z lídrov EÚ. Prečo Európa bojkotuje čínsku vojenskú prehliadku? A prečo je Čína na strane Ruska, bez šance, že by sme ju dokázali dostať na svoju stranu?Analytik Matej Šimalčík, ktorý sa zaoberá Čínou, v dnešnom podcaste Aktuality Nahlas vysvetľuje, čo ide Fico v Číne robiť, či má Slovensko s Čínou spoločné záujmy, aké sú európske vzťahy s Čínou, aké z toho vyplývajú riziká, ale aj prečo je Čína na strane Ruska. Je za tým záujem Číňanov zmeniť usporiadanie sveta, a to v prospech veľkých hráčov a v neprospech malých štátov ako je Slovensko, upozorňuje Matej Šimalčík.Nahrával Peter Hanák.

Koľko stálo nové auto sudcu, koľko má na účte hotovosti a v akej hodnote majú bývanie? Doteraz sme tieto dáta poznali, po novom už v majetkových priznaniach nebudú. Pre novinárov, mimovládky či aktívnych občanov tak bude ťažšie skontrolovať, či sudcovia nemajú podozrivé príjmy. Slovensko pritom pozná aj sudcov milionárov. Súdna rada tvrdí, že chce zabrániť neželaným návštevám sudcov. Myslí tým prípad, keď zlodeji cielene vykradli martinskú sudkyňu?V minulosti sa vďaka majetkových priznaniam sudcov podarilo odhaliť napríklad to, že Štefan Harabin ušetril takmer celý svoj ročný plat a ešte nakupoval pozemok v hodnote dvoch ročných platov. Jeho syn sudca pritom dostal obrovský finančný dar a odmietol vysvetliť od koho.V Aktualitách sa do majetkových priznaní sudcov roky pozeral investigatívny reportér Martin Turček. Dnes nám v podcaste vysvetlí, o aké informácie verejnosť príde, prečo a kto bude kontrolovať sudcovské majetky.Nahrával Peter Hanák.

Prezident Spojených štátov, pápež, expremiér Veľkej Británie, šéf diplomacie Izraela. Už bezmála dvojročná vojna medzi Izraelom a Hamasom zamestnáva svetové špičky.Donald Trump je po strategickej schôdzke o Gaze, kde mu radí aj niekdajší britský premiér Tony Blair. Pápež Lev apeluje na ochranu civilistov a vyslovuje „nie“ kolektívnemu trestu v podobe násilného vysídlenia Palestínčanov. Bezpečnostná rada OSN s výnimkou USA odsudzuje hladomor v Gaze a klasifikuje ho ako dôsledok vojny. Izrael pritom vyzýva na okamžité a bezpodmienečné zrušenie obmedzení dodávok potravinovej pomoci. A šéf izraelskej diplomacie – po tom, ako sa stretol so svojim americkým náprotivkom – opakovane odmieta ideu Palestínskeho štátu. Ideu, ktorá má podporu Francúzska či Kanady, ktorou sa má zaoberať aj Valné zhromaždenie OSN v septembri.Aké sú vyhliadky už takmer dvojročnej vojny medzi Izraelom a Hamasom? Téma pre orientalistu Attilu Kovácsa z katedry porovnávacej religionistiky UK v Bratislave.„Problémom je, že medzinárodné spoločenstvo napriek vážnosti situácie a obetiam nevenuje stále dostatočnú pozornosť tomuto konfliktu. Jedna vec sú pekné reči, no druhá činy,“ hovorí Attila Kovács. „Dostatočná časť izraelskej spoločnosti už má Netanjahuovej vojny dosť, je však paradoxom, že vláda Benjamina Netanjahua sa viac bojí mieru ako vojny,“ vysvetľuje. Z tohto pohľadu sú mierové vyhliadku pre región bez tlaku zvonka nerealistické.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Štvrtá vláda Roberta Fica sa vydala na jedno z ďalších výjazdových rokovaní. Tentoraz do Senice na Záhorí. A ak tam prichádza s analýzou sociálno-ekonomickej situácie a návrhmi na zlepšenie, zvyšok krajiny zatiaľ nepozná ohlásenú povinnú diétu na ozdravenie verejnej kasy. Konsolidácia za dve miliardy, ktorá zabolí, nemá verejné kontúry.Krajinu tak Ficov kabinet a jeho okolie sýti napríklad problémami splnomocnenca Kotlára, ktorý nevie prehryznúť analýzu vedcov SAV, ktorá zmietla tú jeho o škodlivosti mRNA vakcín.Ficova „dymová clona“ na počkanie – aj tak o ňom píše komentátor Peter Bárdy. A o premiérovom okolí ako o matrioškách s ich kvalitami. Aká politická jeseň nás čaká? Téma pre šéfredaktora Aktualít.„Smer je aktuálne druhá najsilnejšia strana, no s potenciálom mobilizovať ľudí, aby bola prvou. Oni sa naozaj vedia cez extrém a talent Roberta Fica prihovárať ľuďom aj s extrémistickými témami. Vedia zabodovať,“ tvrdí Bárdy. „Tam to aj smeruje. Preto Ľuboš Blaha vykrikuje veci, ktoré vykrikuje. Preto sa mladý Erik Kaliňák s Richardom Glückom stretávajú s bratmi Tateovcami. Preto sa Erik Kaliňák vyjadrí, že Danny Kollár je obeť systému,“ dodáva.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Ficov Smer stráca voličskú podporu. Ak bola vládna strana v minulosti zvyknutá aj na podporu atakujúcu i presahujúcu 40 percent, na konci aktuálneho leta je to výrazne menej. Agentúry jej namerali preferencie, ktoré sa hýbu medzi sedemnástimi a dvadsiatimi percentami. Ešte na začiatku roka to bolo na úrovni nad 22 percent, v roku 2024 aj 25 percent.Čo je za aktuálnym poklesom, ktorý pretrváva? A kam odchádzajú voliči Roberta Fica? Otázky pre Romana Pudmarčíka z agentúry IPSOS.„Rozhodne by mali byť znepokojení. Stratiť päť percentuálnych bodov v priebehu pol roka je relatívne zásadné,“ hovorí Roman Pudmarčík z agentúry IPSOS, ktorá robí prieskumy voličských preferencií. „Stále viac voličov koalície vníma aj nestabilitu samotnej koalície,“ dodáva.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Avizovaný blízky summit Putin-Zelenskyj je v nedohľadne. Šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov v americkej NBC najnovšie povedal, že „žiadne stretnutie nie je naplánované“.Po summite na Aljaške sa pritom hovorilo o dvoj prípadne trojstranných mierových rokovaniach v dohľadnom horizonte. A hovoril o nich Donald Trump! Po necelých dvoch týždňoch Moskva vysiela signál, že z tohto stretnutia nič nebude. Aspoň nateraz.Mohlo by byť len vtedy, ak by malo „prezidentskú agendu“, ktorá by podľa Lavrova vyhovovala Vladimírovi Putinovi.„Nevzdáme sa nášho Donbasu, nevzdáme sa nášho Krymu“ – zaznieva pritom z Kyjeva. Prezident Zelenskyj hovorí o mieri s prívlastkom „spravodlivý“. „Neprinútia nás k hanbe, ktorú Rusi vydávajú za kompromis,“ povedal na deň ukrajinskej nezávislosti.Nie je po tomto víkende mier ešte vzdialenejší? Téma pre generála vo výslužbe Pavla Macka.„Rusi to naťahujú. Presne vedia, čo je Achillova päta ukrajinského odporu. V momente, keď rozoštvú ukrajinskú spoločnosť a časť začne byť spokojná s tým, že už im dajme aj ten Donbas, len nech sa už vojna skončí, vtedy to Rusko vyhrá,“ tvrdí.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Analýza Slovenskej akadémie vied môže byť dôkazom, ktorý potvrdí, že splnomocnenec vlády Peter Kotlár nie je kompetentný na výkon svojej funkcie.Slovenská akadémia vied (SAV) vo štvrtok zverejnila závery analýzy, v rámci ktorej v spolupráci so Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv skúmala zloženie mRNA vakcín proti covidu.Analýza ukázala, že vakcíny obsahujú iba nepatrné množstvá molekúl DNA, hlboko pod schválenými hodnotami. „Toto malé množstvo zvyškovej DNA sa skladá z veľmi krátkych úsekov, ktoré nekódujú žiadne funkčné bielkoviny a pochádzajú z DNA, ktorá sa použila ako predloha na produkciu mRNA,“ uviedla SAV.https://www.aktuality.sk/clanok/WvSEUHp/dna-vo-vakcinach-proti-covidu-je-hlboko-pod-limitmi-sirene-tvrdenia-o-opaku-su-podla-sav-zavadzajuce/ Vedci tak jednoznačne vyvrátili tvrdenia splnomocnenca vlády pre preverenie procesu riadenia pandémie Petra Kotlára, ktorý niekoľko mesiacov tvrdil, že vakcíny menia DNA človeka pomocou nanotechnológií.Slovensko koncom roka na základe Kotlárových tvrdení dokonca pozastavilo nákup nových očkovacích látok proti covidu.Ako sa ministerstvo zdravotníctva postaví k výsledkom analýzy, za ktorú zaplatilo 350-tisíc eur? Chystá sa odvolávanie Petra Kotlára? Obnoví sa po týchto zisteniach nákup vakcín? Aj o tom sme sa v dnešnom podcaste rozprávali s redaktorom Aktuality.sk Marekom Biróom.Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk.

Vláda pripravuje konsolidáciu v tajnosti, odmieta komunikovať so sociálnymi partnermi. Zamestnávatelia a zamestnanci pritom tvoria kľúčovú časť hospodárstva. Ich zástupcovia preto volajú po odbornom dialógu.Konfederácia odborových zväzov a Republiková únia preto vláde poslali návrh škrtov za dve miliardy eur. Tvrdia, že takto by sa verejné financie dali ozdraviť bez negatívnych dopadov na životnú úroveň na Slovensku.Čo sa sociálni partneri dozvedeli o budúcoročnom rozpočte a kde by vláda mohla nájsť ďalšie peniaze na konsolidáciu v podcaste hovorí šéfka odborárov Monika Uhlerová.

Syn čestného predsedu SaS dlhodobo na sociálnych sieťach útočí na známe osobnosti, ženy a najnovšie aj na samotnú stranu, ktorú nazval „fašistickými hajzlami“. Terčom jeho nenávisti a posmechu sa stal aj súčasný predseda Branislav Gröhling, ktorému sa vysmieva za sexuálnu orientáciu.Predseda liberálov Gröhling v rozhovore pre Aktuality.sk potvrdil, že Richard Sulík sa v budúcich voľbách na kandidátke SaS neobjaví. Dôvodom je aj to, že sa od nenávistných prejavov svojho syna nedokázal dištancovať. Problematická sa však javí byť aj osoba samotného zakladateľa.Vypočujte si najnovšiu epizódu podcastu Aktuality Nahlas, kde sa dozviete viac o napätí v SaS, o tom, či má Richard Sulík v hnutí ešte nejakých podporovateľov a aké ďalšie kroky strana zvažuje.Tému vysvetlí politický redaktor Tomáš Kyseľ. Moreduje Frederika Lodová.