NAHLAS |aktuality.sk

Brusel a európska dvadsaťsedmička zažili slovensko-maďarskú blokádu. Robert Fico dal nohy do dverí pri novom balíku protiruských sankcií, Viktor Orbán zas pri prijímaní Ukrajiny do Európskej únie.Únia čelí nejednote. A okrem sankcií voči Rusku či pri únijných ambíciách Ukrajiny aj pri postoji k Izraelu a jeho prípadnému trestaniu za prístup ku Gaze.Čo je za tým? A čo robí prístup Roberta Fica s reputáciou krajiny? Témy pre Pavla Štrbu, zahraničnopolitického redaktora Aktualít.„Je to reputačný problém a rozprávajú o tom lídri EÚ, aj v minulosti. Hovorí sa o modeli, ktorý nazývajú Európska únia mínus dva, pričom tou dvojkou sú Slovensko a Maďarsko“, vysvetľuje Štrba.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Lídri krajín NATO sa dnes na kľúčovom summite v holandskom Haagu dohodli na postupnom zvýšení obranných výdavkov Severoatlantickej aliancie - a to až na 5 % HDP do roku 2035. Všetci - vrátane amerického prezidenta Donalda Trumpa, sa zároveň zaviazali dodržiavať zásadný - piaty článok Washingtonskej zmluvy o kolektívnej obrane. Slovensko však išlo na tento dôležitý samit bez jasného a jednoznačného politického stanoviska. Navyše, iba nedávno premiér Fico verejne a opakovane hovoril o zbytočnosti zbrojenia či dokonca otvoril i otázku možnej neutrality Slovenska. No a líder vládnej SNS zasa volá po prípadnom referende o vystúpení z NATO.Aká je teda skutočná geopolitická orientácia Slovenska pod štvrtou vládou Roberta Fica? Nehrozí nám, že postupným preberaním naratívov o vystúpení z NATO a neutralite krajiny sa tieto marketingové - ako i politicky účelové motívy stanú aj možnou budúcou realitou? A ak áno, akú strategickú alternatívu nám táto vláda vlastne ponúka?Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Na Slovensku sa posledné týždne šíri strach z parazita s názvom Slzovičkovka zhubná. Ten pred pár týždňami nakazil iba 11. ročného chlapca, napadol mu nervový systém, na čo chlapec po týždňoch zomrel. Odborníci veria, že sa mohol chlapec nakaziť na termálnom kúpalisku v Štúrove.https://www.aktuality.sk/clanok/Kpo9Mrf/rozbor-vody-potvrdil-pritomnost-nebezpecnej-ameby-v-sturove/Včera Úrad verejného zdravotníctva pre Aktuality.sk potvrdil, že v bazénoch kúpaliska Vadaš v Štúrove i v jazere nachádzajúcom sa v termálnom areáli, potvrdili prítomnosť potenciálne škodlivých améb. Hygienici našli dva druhy. Tie môžu spôsobiť infekcie očí, infekcie uší, kože či mäkkých tkanív. Nachádzali sa v ôsmich zo 105 vzoriek. Zvlášť nebezpečné sú pre osoby s oslabenou imunitou. Nejde však o rovnaký druh, akým sa nakazil chlapec pred pár týždňami. V dnešnom podcaste budete počuť redaktorku domáceho spravodajstva portálu Aktuality.sk Frederiku Lodovú, ktorá prípad pozorne sleduje už niekoľko týždňov, je v kontakte s úradom verejného zdravotníctva a navštívila aj kúpalisko v Štúrove.https://www.aktuality.sk/clanok/8URYA97/ako-strach-z-menavky-odhalil-zavislost-sturova-od-turistickeho-ruchu-reportaz-zo-zatvoreneho-kupaliska/

Problémy s nedostatkom ropy alebo zemného plynu analytici zatiaľ neočakávajú. Vojna však dvíha ceny energií, čo sa postupne prejaví aj na raste spotrebiteľských cien v Európe.Burzy na ďalšiu eskaláciu vojny na Blízkom východe zatiaľ reagujú vlažne. Nedá sa vylúčiť, že vojna s Iránom vyženie ceny ropy na úroveň sto dolárov za barel. To by prinieslo ďalšie zdražovanie na čerpacích staniciach. Rásť by mohli ceny aj ďalších tovarov a služieb. Teherán sa vyhráža zavretím jedného z kľúčových miest pre svetový obchod s ropou a zemným plynom – Hormuzského prielivu. Bola by to však strela do vlastnej nohy, hovorí v podcaste analytik finančných trhov Dominik Hapl. Cez úžinu medzi Perským zálivom a Indickým oceánom prúdi pätina všetkej ropy. Surovina však prevažne mieri do Ázie.Nahrával Vladimír Amrich.

Vojnové lode, navigačné systémy či súčiastky do bojových lietadiel. To je len časť z produktov ruského konglomerátu, ktorému šéfuje politik Putinovej strany Ivan Jegorov. Stopy jeho podnikania však vedú až sem, do Nitry.Jegorov je pritom zrejme iba špička ľadovca a Slovensko sa pre takýchto ľudí postupne môže stať aj akousi prestupnou stanicou v rámci EÚ. Aká je reakcia slovenských štátnych orgánov a čo to celé hovorí o našej bezpečnosti, ale aj o mieste Slovenska v Európskej únií? Tak to je téma dnešného denného podcastu.V závere vám ponúkneme aj pohľad skúseného pedagóga na snahu vládnej koalície - spolu s KDH, dopísať do slovenskej ústavy definície muža, ženy, ale aj posilniť práva rodičov pri výchove a vzdelávaní detí. Slovensko má dnes naozaj úplne iné problémy a toto nám pri vzdelávaní a výchove našich detí v ničom nepomôže, tvrdí Juraj Hipš.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Výdavky štátu na nájom nehnuteľností sa od roku 2017 takmer zdvojnásobili. Len za nájom kancelárií zaplatil štát vlani 57 miliónov eur. Približne polovica zmlúv na prenájom kancelárií bola nad úrovňou aktuálnych trhových cien.Nová analýza Útvaru hodnota za peniaze ponúka odporúčania ako ušetriť.Nahrával Vladimír Amrich.

Brusel avizuje koniec ruského plynu, ropy a jadrového paliva na území Únie do konca roku 2027. Zabrániť tomu nemá ani maďarsko-slovenské veto, legislatívu plánuje prijať kvalifikovanou väčšinou, čo znamená, že mu bude stačiť súhlas pätnástich z 27-ich členských štátov. Ak eurokomisár pre energetiku Dan Jorgensen argumentuje „nedôverou“ k Rusku ako obchodnému partnerovi, premiér Robert Fico hovorí o „nezmyselnosti návrhu“ a hrozbe až 50 percentného zdražovania plynu napríklad.Je Slovensko na odstrihnutie sa od ruských surovín pripravené a je hrozba zdražovania reálna?Na tému sa pozrieme s energoexpertom a bývalým ministrom hospodárstva Karlom Hirmanom. „Ak by bol premiér Fico agentom Gazpromu, nesprával by sa inak,“ tvrdí. Reaguje aj na pokus o ranné zadržanie exministra Jaroslava Naďa políciou.„Táto vláda zneužíva orgány činné v trestnom konaní na účelové prenasledovanie politicky aktívnych oponentov,“ reaguje stranícky kolega exministra Naďa Karel Hirman. „Oponentov, ktorí nerobia nič iné, len poukazujú na jej neschopnosť vládnuť, riadiť krajinu, ale naopak obrovskú schopnosť kradnúť, korumpovať, vyvádzať krajinu z EÚ a NATO,“ dopĺňa. „Toto nie je útok na stranu Demokrati, toto je útok na demokraciu ako takú,“ uzatvára.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Parlamentné počty sa po rozhodnutí poslancov Majerského a Ferenčáka zamiešali. Hlasovanie o ústavnej novele bude na jeseň.Hlasovanie o zmenách v ústave sa odkladá. Koalícia ho presunula na jeseň. O novele sa diskutovalo od januára a predseda vlády Robert Fico sľuboval, že ústavnými zmenami postaví hrádzu proti progresvizimu. Kresťanskodemokratické hnutie sa rozhodlo hlasovať s koalíciou, no na poslednú chvíľu sa parlamentné počty zmenili — František Majerský (KDH) a Ján Ferenčák (Hlas) odmietli podporiť dnešné hlasovanie. Schvália poslanci ústavné zmeny v septembri? A čo sa vlastne v parlamente stalo pár hodín pred hlasovaním? Aj na to odpovie redaktor politického oddelenia Aktualít Marek Biró, ktorý tému od začiatku sledoval.

Europoslankyňa KDH Miriam Lexmann nedávno prezradila aká je taktika kresťanských demokratov pri novele ústavy. Ich cieľom nie je len pretlačiť ich hodnotové témy do Ústavy, ale aj „vykostiť“ Smer. Podľa šéfa agentúry AKO Václava Hřícha sa im to však nemusí podariť. Práve naopak, ak sa Progresívne Slovensko a SaS rozhodnú, môžu KDH ublížiť a zobrať im percentá, ktoré chcelo KDH získať. „Dá sa predpokladať, že súčasné opozičné strany to nenechajú len tak vo vzťahu len z KDH. Takže oni budú argumentovať nejasným nastavením vzťahov voči opozícii a vládnych strán a tak sa budú snažiť brať KDH hlasy,“ povedal Hřích s tým, že Robertovi Ficovi sa opäť podarilo nadiktovať Slovensku tému a zatieniť iné problémy vlády. Rozhovor nahrával Marek Biró.

Blízkovýchodný konflikt cítia aj na Ukrajine. Presmerovanie pozornosti znamená menej politického tlaku, aktivizmu, diplomacie a aj financií v zbierkach podporujúcich ukrajinskú obranu. Vláda Donalda Trumpa signalizuje, že Ukrajina nemusí byť jej priorita. Náš východný sused však nepotrebuje menej, ale viac pomoci. Aj preto, že Rusku sa začalo na časti frontu dariť.Ukrajina je zrejme v novej fáze vojny. Sledujeme najmasívnejšie dronové útoky na mestá v doterajších dejinách ľudstva, vojenské operácie Ruska sú v aktívnej fáze ofenzívy. Na druhej strane sa zvnútra Ukrajiny ozývajú hlasy o zlyhaní mobilizácie a o strate nádeje, že sa Donaldovi Trumpovi podarí čokoľvek s Ruskom vyrokovať.Podľa expertky Aktualít na Ukrajinu, Stanislavy Harkotovej, ktorá už niekoľko rokov pôsobí priamo na Ukrajine, ruský prezident Putin stojí pred zásadným rozhodnutím: Či znova masívne mobilizovať bežných Rusov na front, alebo si dať na niekoľko rokov prestávku.Nahrával Peter Hanák.

Prípadnú pokutu zaplatím, no obrátim sa na ústavný súd. Z funkcie ministra neodstúpim, aj keby porušenie zákona ústavný súd potvrdil, trestom je už zaplatenie pokuty. Minister obrany Robert Kaliňák sa postavil ku kauze nepriznanej vily na Jadrane. Opätovne pre ňu zasadol špeciálny parlamentný výbor.„Ja si svoju chybu uznávam, aj sa k nej adekvátne postavím. Splním si povinnosti, ktoré mi výbor uloží,“ povedal pred novinármi.Chybou bolo, že neuviedol vlastníctvo chorvátskej vily svojej manželky vo viacerých majetkových priznaniach.„Zákon nepozná výhovorky“ – reaguje Gábor Grendel z opozičného hnutia Slovensko.Na pôvodne nepriznanú vilu ministra obrany a na ďalšie nehnuteľnosti mocných v Chorvátsku sme sa pozreli s Petrom Sabom z investigatívneho tímu Aktualít.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Penziónová kauza, v ktorej sa penzióny financované z eurofondov, záhadne menia na súkromné haciendy si už žije vlastným životom. Vládna koalícia sa ju však snaží popierať a kritikov - či dokonca kontrolórov, škandalizovať. "Ukazuje sa, že mnohé tieto penzióny si postavili ľudia napojení na SMER či vplyvného oligarchu Norberta Bödöra," vysvetľuje šéfka Nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková.Kauza penziónov, v ktorých sa síce nedá ubytovať, ale zato sú preplácané z eurofondov, zdanlivo nemá konca kraja. Namiesto poctivého vysvetľovania a umožnenia legitímnej kontroly - napríklad z Europarlamentu, sa však vládna koalícia rozhodla kauzu popierať a kritikov škandalizovať či šikanovať. O čom to vypovedá a naozaj platia slová premiéra Fica, že práve táto jeho vláda nemá žiadny korupčný škandál? Je aj táto kauza dôkazom o pretvávajúcej existencií takzvaných "našich ľudí", ktorí sú - ako sa zdá, mocnejší než vládnuce vlády? No a ako je vôbec možné, že sa z Pôdospodárskej platobnej agentúry - napriek opakovaným hĺbkovým kontrolám NKÚ, stala tak nedôveryhodná a pochybná inštitúcia? Penziónová kauza nie je vymyslená a nie je ani žiadnou hybridnou operáciou, ako sa nám to snažia nahovoriť predstavitelia vládnej koalície. Svedčí o tom aj fakt, že niektoré prípady prešetruje polícia a dozoruje ich Európska prokuratúra. Brániť sa nielen kritike, ale už aj legitímnej kontrole preto pôsobí podozrivo, ale SMER zrejme konať inak nemôže či nevie, tvrdí pre Aktuality šéfka Nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Zmena ústavy, ktorú Robert Fico pred rokom predstavil ako hrádzu proti progresivizmu, neprinesie len zavedenie dvoch pohlaví do základného dokumentu štátu, ale otvára dvere na zmenu smerovania Slovenska. Odborníci z oblasti práva adresovali vláde list, v ktorom upozorňujú, že takto naformulovaná zmena ústavy by Slovensko vzdialila od európskych hodnôt. Desiatky rešpektovaných osobností upozorňujú, že vlády- táto aj budúce- by svojvoľne mohli určovať, čo znamená národná identita, zhoršilo by sa dodržiavanie ľudských práv či uplatňovanie rozhodnutí medzinárodných súdov. Pridal sa k ním aj verejný ochranca práv Robert Dobrovodský. Ombudsman upozorňuje, že ľudské práva a ich dosiahnutý štandard nie sú podľa Dobrovodského na európskom kontinente ani tak výsledkom legislatívnej činnosti národných parlamentov, ale v podstatnej miere medzinárodných organizácií, ktoré reflektovali utrpenia miliónov jednotlivcov v zaobchádzaní s nimi zo strany suverénnych štátov počas druhej svetovej vojny a v stredoeurópskom kontexte aj zo strany nasledujúcej komunistickej diktatúry. Hlasovať o návrhu by sa mohlo už budúci týždeň, pokiaľ nedôjde k dohode v koalícii, viacerí pripúšťajú, že trojkoalícia zmenu ústavy presunie až na september.

Podľa bývalého ministra zahraničných vecí Rastislava Káčera sa Slovensko stalo slabým miestom, do ktorého môže Ruská federácia vraziť klin a rozbíjať jednotu Európskej únie. „Fungujeme ako kazítko, ako zradca. Lenže zradcu si nikto neváži,“ hovorí v podcaste Aktuality Nahlas.Poslanci minulý týždeň prijali uznesenie, ktoré členov vlády zaväzuje odmietnuť ďalšie protiruské sankcie.V dokumente, ktorý pretlačila koaličná SNS, sa konštatuje, že sankčná politika a obchodné obmedzenia voči Rusku prispievajú k rastu cien energií a narúšajú dodávateľské reťazce, čo oslabuje konkurencieschopnosť a hospodársky prospech slovenských podnikov.Prijatie uznesenia vyvolalo búrlivé reakcie a otázky o smerovaní slovenskej zahraničnej politiky.Kým Andrej Danko ho označuje za „Boží zázrak“, premiér Robert Fico hovorí o politickom uznesení, ktoré nie je právne záväzné.„Je to uznesenie, ktoré nevychádza z Ústavného zákona o spolupráci vlády a národnej rady v otázkach európskych záležitostí. Je to politické uznesenie, ktoré je samozrejme veľmi silné vo svojom posolstve,“ vysvetľoval Fico počas nedeľnej tlačovej konferencie.Dodal, že toto uznesenie považuje za silný politický nástroj, o ktorý sa môže oprieť v diskusiách v Európskej rade.Podľa diplomata a bývalého ministra zahraničných vecí Rastislava Káčera môžu z „dvojtvárneho“ postoja Roberta Fica ťažiť najmä opozičné strany.„Opozícia, ktorá chce hlasovať tak, ako ostatné európske štáty, získala do rúk nástroj, ktorým môže Robertovi Ficovi povedať, že je nielen dvojtvárny, ale pohŕda svojím vlastným poslancom, ktorý mu garantuje vládnu moc. Čo je to za odkaz voličovi?“ zamýšľa sa bývalý minister.Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk.

Vysoké tržby, problémy s daňovými úradmi a po novinárskych otázkach vyhrážky. Podnikateľské aktivity bývalej playmate Stanislavy Gálovej vzbudzujú pochybnosti. Spoločnosť Glortex je výrobcom bionafty, ktorá patrí medzi najpoužívanejšie biopalivá v Európe. Pomerne neznáma firma s pár zamestnancami za posledné roky prebehla tržbami aj výraznejšie firmy ako napríklad DM Drogerie či štátny Tipos. Glortex má fabriku v Šenkviciach, prevzal ju po skupine Slavia Capital, ktorá sa spája s Martinom Kvietikom, stíhaným podnikateľom v kauze Dobytkár.Za spoločnosťou stojí bývalá playmate Stanislava Gálová a verejnosti neznámy Juraj Farkaš. Gálová v posledných mesiacoch zarábala aj na ďalšej zákazke, jej firma SG Business Consulting pred vianocami získala zákazku na upratovanie od rezortu obrany Roberta Kaliňáka.„Tržby tejto firmy sú extrémne vysoké, nachádza sa na 66. mieste spomedzi všetkých firiem na Slovensku a nevieme, ako sa tam dostala. Je to podozrivé, nevidíme dovnútra jej biznisu natoľko, aby sme mohli povedať, či prebieha niečo nelegálne. K tomu smerovali aj otázky adresované majiteľke firmy, no odpovede sme zatiaľ nedostali,“ hovorí Peter Sabo.Moderuje Kristína Braxatorová.

Vláda reálne začala konsolidovať až v tomto roku. Doterajšie zvyšovanie daní sa minulo na nové výdavky. Hlavný cieľ vlády, teda stabilizovať dlh už v tomto volebnom období sa naplniť nepodarí. Naopak, vláda si zrejme pripravuje pôdu na ďalšie výdavky v predvolebnom roku.Vláda predpokladá, že sa naplnia najhorší scenáre obchodnej vojny, ktoré by znamenali výrazné spomalenie aj slovenskej ekonomiky. Preto sa rozhodla ozdravovanie verejných financií natiahnuť o jeden rok. So stabilizáciou verejného dlhu preto už nepočíta v tomto volebnom období.Predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ján Tóth v podcaste približuje podrobnosti o strednodobom vývoji verejných financií.„Podľa nás mala vláda počkať na novú ekonomickú prognózu, ktorá by presnejšie odhadla aký vplyv by mal hroší ekonomický vplyv na deficit, až potom mali byť ciele uvoľnené,“ hovorí Tóth.Nahrával Vladimír Amrich.

Výnimku z transakčnej dane budú mať len podnikatelia s obratom do 100 tisíc eur ročne. Podnikatelia upozorňujú, že do tohto spadnú len mikroprevádzky, a napríklad väčšina reštaurácií či dopravcov bude musieť transakčnú daň naďalej platiť. Napríklad v prípade reštaurácií sa do výnimky zmestí len taká, ktorá má najviac jedného až dvoch zamestnancov. V praxi tak zrejme väčšina gastropodnikov bude naďalej musieť transakčnú daň odvádzať. Naopak, výnimka oslobodí živnostníkov, ktorí sú napríklad stavebnými robotníkmi a mali by byť zamestnaní, avšak sú nútení pracovať na živnosť. V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas túto problematiku podrobne vysvetlia Martin Novotný z Asociácie hotelov a reštaurácii Slovenska, výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska Martin Lidaj a Stanislav Skala z Únie autodopravcov Slovenska. Moderuje Peter Hanák.

Na Ukrajine je to dnes "Kto z koho". Rusko sa vydalo cestou opotrebovávajúcej vojny. V nej zvíťazí ten, kto bude schopný v tomto konflikte vydržať dlhšie. Tá vojnová línia sa dnes vedie medzi imperiálnym Ruskom a Ukrajinou podporovanou našou euroatlantickou civilizáciou. Tvrdí bývalý diplomat Peter Weiss. Podľa neho Rusku ide aj o rozloženie EÚ a NATO a preto je postoj Ficovej vlády iracionálnym hazardom s našimi národnoštátnymi záujmami.Ani druhé kolo priamych Rusko Ukrajinských rokovaní, ktoré sa včera uskutočnilo v Istanbule neprinieslo žiadny posun k ukončeniu ruskej agresie na Ukrajine. Návrhy, ktoré Rusko predložilo sú zjavne pre Ukrajinu neprijateľné a navyše, krátko predtým podnikli Ukrajinci bezprecedentný a úspešný dronový útok na strategické ruské letectvo hlboko v tyle nepriateľa. Táto vojna bude nadlho a bude to - kto z koho, teda či dlhšie vydrží Rusko alebo Ukrajina podporená našou euroatlantickou civilizáciou, hovorí pre Aktuality Nahlas exdiplomat Peter Weiss Zatiaľ čo vojna na Ukrajine nemá konca, slovenská zahraničná politika čoraz viac zapadá do pasce dvojtvárnosti a populistického alibizmu. Na jednej strane sa náš premiér ostentatívne chodí klaňať do Kremľa a vedie prázdne reči o mieri, na strane druhej sa zo Slovenska stáva zbrojárska veľmoc a naša vláda nemá pre našich kľúčových západných spojencov pekného slova. Do sporu sme sa dostali už aj s novým nemeckým kancelárom, ktorý nám pohrozil stopnutím eurofodov. Odpoveďou sú mu reči o fírerovi či volanie po vystúpení z EÚ. Kritika sa skrátka vo vládnej koalícií akosi nenosí. Počúvate Aktuality Nahlas, dnes o aktuálnom vývoji v mierových rokovaniach medzi Ruskom a Ukrajinou, ale aj o čudnej suverenite Ficovej zahraničnej politiky, ktorá podľa kritikov začína zásadne ohrozovať strategické záujmy krajiny. O čo teda Robertovi Ficovi vlastne ide a má ešte pod kontrolou nielen to, čo sa mu v tejto krajine deje, ale i to, aký obraz Slovensko dnes vysiela do sveta? A je niekde v pozadí "hra patriotov" o vyviazaní Slovenska zo zväzku Európskej únie? Témy pre bývalého diplomata a expredsedu SDĽ Petra Weissa.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Poľsko má nového „zvoleného“ prezidenta. Po Andrzejovi Dudovi prichádza Karol Nawrocki, rovnako ako Duda zástupca opozičnej strany Právo a spravodlivosť. Kandidát konzervatívnej časti politického spektra vyhral nad tým z liberálneho tábora, hodnotia pozorovatelia. Pri rekordnej vyše 71 percentnej účasti rozhodli voliči kandidátov krajnej pravice – hovoria analýzy. Rafal Trzaskowski – ako neúspešný vyzývateľ – už druhýkrát urobil chybu a za víťaza volieb sa označil v čase, keď to definitívne ešte nebolo. Čo bude nový prezident Nawrocki znamenať pre Poľsko, Európsku úniu a Slovensko v nej a ako môže ovplyvniť postoj svojej krajiny k vojne na Ukrajine? Rozoberieme s Pavlom Štrbom a Samuelom Škultétym zo zahraničnej redakcie Aktualít. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Končí sa týždeň, ktorý sme v Aktualitách začínali kauzou „Nemam ništa“ o vile na Jadrane, pôvodne spájanú s Robertom Ficom; týždeň, v ktorom Slovensku prischla nálepka „banánová republika“. To pre kauzu haciend a falošných penziónov, ktoré tu prišla preverovať misia europarlamentu pod vedením Tomáša Zdechovského, ktorý si od Andreja Danka vypočul, že je „vúl“. Týždeň, keď sa verejnosť práve vďaka Aktualitám dozvedela, že apartmánový luxus Jadranu si čerstvo dopriala aj sestra prezidenta Pellegriniho. Naviac v dome, kde má apartmán aj prezidentov známy a spolustraník Peter Náhlik. Týždeň, keď ste si v Aktualitách mohli urobiť prehľad o jadranských vilách a apartmánoch, ktorým neodolali muži ako Robert Kaliňák, jeho ostrovný sused Jaroslav Haščák z Penty, oligarcha Jozef Brhel či Michal Gučík, známy svojimi kontaktmi na politikov. A to sú len niektorí. Na tému sa pozrieme s Petrom Sabom z investigatívneho tímu Aktualít. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Štyri opozičné strany žiadajú Ústavný súd aby preveril zákon o strategických investíciách. Ten chce vláda použiť na urýchlenie výstavby projektov ako je prečerpávacia elektráreň Málinec.Zákon o strategických investíciách ohrozuje majetkové práva ľudí na Slovensku. Opozícia sa ho rozhodla napadnúť na Ústavnom súde. Zákon chce využiť napríklad minister životného prostredia Tomáš Taraba pri výstavbe vodného diela Málinec. Vďaka označeniu „strategická investícia“ by sa pozemky, ktoré budú v okolí prečerpávacej elektrárne dali ľahšie vyvlastniť.Nahrával Vladimír Amrich.

Slovensko v tridsiatich ôsmich minútach. Slovensko podľa Petra Pellegriniho. Prezident má za sebou svoju prvú správu o stave krajiny. Nechcel sa obzerať do minulosti, aby nemusel komentovať politikov, napriek tomu to robil. Nechcel kádrovať ministrov, napriek tomu sme počuli aj to. A hoci nechce mať z prezidentského paláca ani ďalšiu koaličnú centrálu či hniezdo opozičného odporu, vládna väčšina si vypočula aj pochvalu. Pripomenul jej však, že nesmie pri svojej diplomacii na všetky štyri svetové strany na jednu zabúdať. Aké reakcie vyvolala prezidentova správa o stave republiky? Okrem Roberta Fica budete počuť analytika portálu Euraktiv Radovana Geista, riaditeľku Via Iuris Katarínu Batkovú, šéfku nadácie Zastavmu korupciu Zuzanu Petkovú a politológa Radoslava Štefančíka. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Namiesto riešenia kanalizácie alebo vodovodov v rómskych osadách, kde ľudia žijú na hline, sa u vás postaví úplne nezmyselný Rómsky mediálny dom za 60 miliónov. To sa nedá prehliadať, tvrdí v rozhovore pre Aktuality.sk Tomáš Zdechovský, ktorý vedie kontrolu europarlamentu na Slovensku.Na Slovensku je kontrola z europarlamentu. Prišla si posvietiť na to, ako čerpáme európske peniaze, a chce vedieť, prečo nás dotácie neposúvajú dopredu, ale končia tam, kde nemajú.Europoslancov zaujíma, aké následky má zmena trestných kódexov, ktorú pripravila vláda Roberta Fica, zánik Národnej kriminálnej agentúry aj Špeciálnej prokuratúry. Pod drobnohľadom budú aj haciendy, na ktoré ich majitelia dostali peniaze z Pôdohospodárskej platobnej agentúry. Europoslanec Tomáš Zdechovský, ktorý skupinu vedie, nevylučuje, že môže prísť aj k zastaveniu eurofondov.„My by sme sa dnes mali rozprávať o tom, ako sa Slovensko pripravuje na výstavbu vysokorýchlostných tratí, ako modernizuje a investuje do dátových infraštruktúr. Pozerali sme sa na projekty cezhraničnej spolupráce. A namiesto toho tu riešime, či niekto neukradol peniaze na opravu svojich luxusných víl a či niekto možno nezaložil vlastnú nákladnú dopravu za peniaze daňových poplatníkov a dôchodcov z Českej republiky alebo Nemecka,“ hovorí v rozhovore pre Aktuality.sk.

Napätie medzi koaličnými stranami Smer a Hlas narastá. Ich spory sa týkajú nielen pandémie, ale aj členstva Slovenska v Európskej únii či cesty Roberta Fica do Moskvy.Rozbroje sa stupňujú aj vo vnútri druhej najsilnejšej vládnej strany. Hlasu v uplynulých mesiacoch sústavne klesajú preferencie. Kým niektorí ministri sa otvorene vyhraňujú voči Smeru, predseda Hlasu Matúš Šutaj Eštok sa drží v úzadí. Aj preto sa aktuálne špekuluje o tom, či ho strana neplánuje vymeniť.„Nemyslím si, že prípadná zmena predsedu dokáže zmeniť názor ľudí. Dôvera sa buduje veľmi ťažko a nedôvera veľmi ľahko. Matúš Šutaj Eštok urobil všetko pre to, aby mu sociálnodemokratickí a ľavicoví voliči neverili,“ hovorí šéfredaktor Aktuality.sk Peter Bárdy. Akákoľvek zmena na stoličke predsedu Hlasu by podľa Bárdyho bola iba maskovacím manévrom.O tom, ako máme čítať situáciu v koalícii, či nám hrozia predčasné voľby a akú úlohu zohráva v pretrvávajúcich koaličných sporoch vládny splnomocnenec Peter Kotlár, sme sa rozprávali s Petrom Bárdym a redaktorom politického oddelenie Marekom Biróom.

Originálne regionálne divadlá s vysokou profesionálnou úrovňou podporu nedostanú, ohňostroje na Malte však áno. Blokovanie Fondu, ignorovanie odborníkov či politizácia jeho rozhodovania. I tak vyzerá deštrukcia Fondu na podporu umenia v réžií ministerky Šimkovičovej.Nominanti Martiny Šimkovičovej vo Fonde na podporu umenia deštruujú kultúru na Slovensku. Rada, ktorá rozhoduje o smerovaní peňazí, odstrihla viaceré nezriaďované divadlá od podpory pre ich údajný aktivizmus a ideológiu v tvorbe. O podporu tak prídu napríklad aj divadlá, ktoré hrajú v škôlkach. V dnešnom podcaste sa teda budeme venovať dianiu vo fonde na podporu umenia a praktikám rezortu kultúry pod vedením Martiny Šimkovičovej. Krátko sa však pozrieme aj na možné dôsledky pripravovanej vyhlášky z dielne rezortu zdravotníctva, ktorá zásadne mení spôsob rozhodovania o liekoch pričom hrozí, že pacienti so zriedkavými ochoreniami ostanú bez prístupu k liečbe.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši prajú Adam Obšitník a Braňo Dobšinský.

Poslanec za PS Dávid Dej po silnej kritike odvolal boxerský súboj s eurposlancom za hnutie Republika Milanom Mazurekom a výzvu preformuloval len na diskusný ring namiesto boxerského. Prečo toto politici robia a akú históriu majú fyzické súboje politikov, niekedy aj na život a na smrť, v dnešnom podcaste vysvetlí politológ Branislav Kováčik. Malo ísť o prvý plánovanú fyzickú konfrontáciu dvoch slovenských politikov. Po kritike, že takto sa politika nerobí, sa však poslanec za PS do ringu nepostaví a prijíma iba Mazurekovu výzvu na diskusný súboj. Fyzické súboje sa vyskytli napríklad aj v americkej politike. Dekana Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov Branislava Kováčika sa na to, čo táto epizóda hovorí o slovenskej politike, pýtal Vladimír Amrich v dnešnom podcaste Aktuality Nahlas. Moderuje Peter Hanák. Odporúčame aj minulotýždňovú reláciu NA ROVINU, kde Branislav Kováčik vysvetľuje, aký má tento štýl politiky vplyv na politické atentáty.

Najvyšší súd vracia prípad objednávky vraždy Jána Kuciaka naspäť na špecializovaný trestný súd. Nový senát si bude musieť naštudovať viac než 30-tisíc stranový spis od začiatku a finálny rozsudok sa tak odďaľuje. Najvyšší súd videl v rozhodnutí nižšieho súdu viaceré pochybenia.„Moji klienti boli pripravení prijať aj oslobodzujúce rozhodnutie, ale len za podmienky, že bude zákonné, odôvodnené a presvedčivé. Ani v jednom prípade sa to prvostupňovom súdu v Pezinku nepodarilo. A je dobré, že títo sudcovia, ktorí dva krát rozhodovali podľa ňa mimo rámca trestného poriadku nebudú ďalej rozhodovať. To sa samozrejme, ale netýka sudcu, ktorý mal odlišné stanovisko," hovorí v podcaste Aktuality Nahlas advokát rodín obetí Roman Kvasnica.Reportérka Aktualít Laura Kellö Kalinská hovorí, že nový rozsudok sa nedá očakávať v horizonte najbližších mesiacov, „najprv kauzu dostane nový senát. Možno prídu námietky alebo sa niektorý sudca sám bude chcieť vylúčiť. Potom si majú naštudovať spis a potom sa začne dokazovanie, pravdepodobne od úplného začiatku".

Nemam ništa – chorvátske „Nemám nič“. Aktualitám a konkrétne Martinovi Turčekovi to povedal Željan Bego. Chorvátsky podnikateľ v stavebníctve a rybolove. Práve on mal stáť za vilou, s ktorou chorvátske médiá spájali slovenského premiéra. Robert Fico si tam neskôr – „aby každého šľak trafil“ – ako napísal na svojom blogu – mal dohodnúť letnú dovolenku. Práve vo vile, ktorá mala byť pôvodne jeho, no majiteľom mal byť práve tento Željan Bego.Ten teraz hovorí: „Nemam ništa“ – nemám nič. Čo to znamená pre kauzu Ficovej údajnej vily na Jadrane?Pozrieme sa na to s Martinom Turčekom z investigatívneho tímu Aktualít.S Romanom Pudmarčíkom z agentúry Ipsos tiež rozoberieme najnovší volebný model, ktorý zachytil výrazný pokles voličskej podpory pre vládne strany.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Zlepšenie pripravenosti a reakcie krajín na budúce pandémie. To je cieľ pandemickej dohody, na ktorej znení sa členské štáty Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) zhodli v apríli tohto roka. Dokument vznikol v reakcii na skúsenosti z pandémie covidu, keď sa ukázalo, že bez efektívnej medzinárodnej spolupráce môžu byť dosahy krízy výrazne horšie. Slovensko sa napriek tvrdej kritike zo strany opozičných politikov a odborníkov rozhodlo zmluvu neprijať, čím sa zaradilo medzi menšinu krajín s týmto postojom.Dôvod je prostý. Premiér Robert Fico tvrdí, že pandemická dohoda ohrozuje suverenitu Slovenska. Tento naratív šíri napriek tomu, že dohoda výslovne zachováva suverenitu štátov a nezasahuje do vnútroštátnych kompetencií v oblasti verejného zdravia. „Neviem, aký úmysel má pán premiér, keď takéto informácie zdieľa s verejnosťou, ale nie je to vysvetlenie obsahu pandemickej dohody tak, ako ju vnímame my odborníci,“ hovorí zástupca Slovenska v rade Svetovej zdravotníckej organizácie Jozef Šuvada. Voči premiérovmu postoju sa vyhranil aj minister zdravotníctva Kamil Šaško, ktorý ho považuje skôr za politický marketing než snahu o ochranu zdravia Slovákov. V pondelok sa v podobnom duchu vyjadril aj prezident Peter Pellegrini, ktorý považuje za nezodpovedné dobrovoľne si obmedziť prístup k najnovším vedeckým informáciám. Tvrdí, že Slovensko si odmietnutím dohody zatvára cestu k lepšej ochrane zdravia slovenských občanov. Jozef Šuvada s jeho slovami súhlasí. „Slovensko, ktoré má dlhodobý problém s nezvládaním zdravotného systému v čase kríz, môže iba s pomocou siete medzinárodných organizácií prežiť a zachrániť čo najviac ľudí,“ hovorí odborník.

„Nevidím šance na posun, no dôležité je už to, že delegácie budú sedieť za jedným stolom“, hovorí Pavel Havlíček z Asociácie pre medzinárodné otázky.Rokovania o prímerí na prezidentskej úrovni Putin-Zelenskyj sa prepadli na úroveň „neprezidentskú“. A ak sa mali pôvodne začať vo štvrtok, aj z toho zišlo. Svedkami čoho sme? Ak po rokovaniach volal samotný Vladimír Putin a Volodymyr Zelenskyj sa ho v Turecku nedočkal? Má prímerie a mier šancu? Téma pre Pavla Havlíčka z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky. „Nevidím šance na posun, no dôležité je už to, že delegácie budú sedieť za jedným stolom“, hovorí Pavel Havlíček z Asociácie pre medzinárodné otázky. „Neočakávam žiadne výsledky. Strany si budú len opakovať svoje vlastné argumenty. No i to bude mať význam: pochopiť vzájomné pozície a komunikovať napriamo, k čomu od roku 2022 nedošlo. Už to môže byť výsledkom“, uzatvára. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Vláda si plán obnovy upravila podľa vlastných priorít a tým prebrala politickú zodpovednosť nad viac ako šiestimi miliardami eur. V rozhovore s analytičkou euractiv.sk Barbarou Zmuškouvou približujeme ako sa zmení jeden z kľúčových nástrojov na modernizáciu slovenskej ekonomiky.Vláda schválila vynovenú podobu Plánu obnovy a odolnosti. Okrem iného to znamená, že takmer pol miliardy eur presunie na vlastné investičné priority, ako sú verejné služby. Najväčšieho balíka peňazí sa vzdal minister životného prostredia Tomáš Taraba.Fabrika s najväčším negatívnym dopadom na ovzdušie, U.S. Steel Košice, napokon stovky miliónov eur nevyužije. Analytička vysvetľuje aké ďalšie projekty stopla vláda Roberta Fica a naopak, kde sú nové investičné príležitosti.Nahrával Vladimír Amrich.

Zajtra si Slovensko pripomenie prvý výročie atentátu na predsedu vlády Roberta Fica. V mieste zločinu zasadne vláda a strana SMER tam chystá i veľký míting. Ako kto - a s čím, sa na miesto atentátu vracia jeho obeť, premiér Robert Fico? Téma dnešného podcastu Aktuality Nahlas. Zajtra si Slovensko pripomenie prvý výročie atentátu na predsedu vlády Roberta Fica. V mieste zločinu zasadne vláda a strana SMER tam chystá i veľký míting. Ako kto - a s čím, sa na miesto atentátu vracia jeho obeť, premiér Robert Fico? Téma dnešného podcastu Aktuality Nahlas. V Handlovej, kde sa 15. mája 2024 uskutočnil atentát na predsedu vlády Roberta Fica, zajtra zasadne vláda a potom spustí strana SMER míting pod názvom „Slovensko proti nenávisti“.Obeť tohto zločinu sa teda vracia na miesto zločinu voči nemu samému. Ako tento šokujúci zločin zmenil Slovensko, aký dopad má na našu politickú scénu i verejný diskurz, no a ako ho uchopila samotná obeť, teda premiér Fico? To je téma dnešného podcastu s politológom Radoslavom Štefančíkom a redaktorom Aktualít Martinom Slizom.Témou však bude aj analýza bezpečnostných opatrení okolo premiéra, s investigatívnou reportérkou Annamáriou Dömeovou a bývalým príslušníkom českej URNY Martinom Svozilom.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Andrej Danko otvorene kritizuje predsedu vlády, ktorý zostáva ticho. Namiesto neho hovoria ministri a poslanci.Jednu krízu vládnej koalície v zložení Smer, Hlas a SNS sa podarilo zažehnať v marci, zdá sa však, že na spadnutie je ďalšia. Koaličná rada nezasadá týždne, vládne strany sa sporia aj pre transakčnú daň. Zatiaľ, čo Robert Fico rieši list pre televízie a koaličných partnerov o nedeľných debatách, Andrej Danko ho v týchto reláciách otvorene kritizuje.O tom, čo sa to znova deje vo vládnej koalícii sa budem rozprávať so šéfom oddelenia politiky Martinom Slizom.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj počas víkendu vyzval ruského prezidenta Vladimira Putina na osobné stretnutie v Istanbule. „Je otázne, do akej miery majú obaja aktéri záujem o to, aby mier uzavreli tento týždeň,“ hovorí na margo nového návrhu na mierové rokovania odborník na medzinárodné vzťahy Jozef Hrabina.Rusko uplynulý rok bojovalo intenzívne a je možné, že mu dochádza para. No stále hovorí aj o veľkej letnej ofenzíve. Je ťažké povedať, čo je skutočný zámer a čo psychologická operácia, hovorí Hrabina. Ukrajincom sa zas zlepšuje morálka.Podľa Hrabinu súperenie veľmocí ešte nie je na konci. Napriek pozitívnym správam z oblasti geopolitiky, ktoré priniesli uplynulé hodiny a dni, sa medzinárodný systém štiepi, vznikajú viaceré mocenské centrá. Tie budú spolu zápasiť, čo v uplynulých storočiach prinieslo tie najväčšie ozbrojené konflikty aké sme v histórii videli.Nahrával Vladimír Amrich.

Nový pápež Lev XIV. je už pozvaný na tohtoročnú júlovú púť v Levoči. Ako kardinál tam už dokonca potvrdil účasť. Či sa to teraz po jeho zvolení za pápeža naozaj stane, je skôr neisté. Kardinál Prevost je jasným nasledovníkom pápeža Františka, ktorý z neho urobil biskupa, neskôr kardinála a zveril mu aj dôležitý vatikánsky úrad. Nový pápež hovorí o mieri, no podarí sa mu mať nejaký vplyv na mierové rokovania?Nová hlava katolíckej cirkvi, americko-peruánsky kardinál Robert Prevost, sa kriticky vyjadroval k politike Donalda Trumpa aj J. D. Vanca. Podľa Jaroslava Barboráka, ktorý roky sleduje dianie v katolíckej cirkvi a aktuálne reportuje z Vatikánu, je však viac ako politika dôležitý duchovný odkaz Leva XIV.Čo nám hovorí o novom pápežovi, že patrí do rehole augustiniánov? Aké kroky ho v najbližšom období čakajú? Čo si máme všímať v najbližšom období?Moderuje Peter Hanák. Hosťom dnešného podcastu je Jaroslav Barborák.

V brunejskom sultanáte, kde neplatia žiadne civilizované pravidlá, by sa to azda dalo, ale tu - v európskej krajine, je to čistý Potemkin, kritizuje vládny zámer výstavby nemocnice v Bratislave poslanec KDH Peter Stachura. A ako sa dokázala ficova vláda vyrovnať s neobvykle ostrou kritikou zdravotníctva z dielne NKÚ?Zdravotníctvo, to je téma, ktorá i podľa opakovaných prieskumov trápi Slovákov asi najviac zo všetkého. Niet divu. Napriek tomu, že do systému nalievame čoraz viac miliárd, jeho úroveň sa prakticky vôbec nezlepšuje, ba práve naopak. Asi najvýstižnejšie - a na základe hĺbkových kontrol, to pomenoval šéf NKÚ. Podľa neho ministerstvo zdravotníctva ovládli lobisti súkromných finančných skupín a štát rezignoval na verejný záujem i záujmy nás - pacientov. No a premiér - namiesto toho, aby si zo zdravia občanov spravil kľúčovú agendu svojho vládnutia, vsadil na podporu konšpiračných teórií vládneho splnomocnenca Petra Kotlára.Počúvate Aktuality Nahlas, dnes o slovenskom zdravotníctve. Hovoriť budeme o výstavbe koncovej nemocnice v hlavnom meste Slovenska - Bratislave. Tá sa síce začala už za bývalého socialistického režimu, no ani za takmer 40 rokov "slovenského" kapitalizmu, nemocnica stále nijako neexistuje.No a ako si má verejnosť preložiť slová šéfa Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý - v Aktualitách, na základe hĺbkových kontrol, hovorí o absolútnom rozklade systému solidárneho zdravotníctva na Slovensku a jeho ovládnutí parazitujúcimi lobistickými záujmami?Čo s tým a dá sa táto chobotnica ozaj veľkých peňazí a čisto privátnych záujmov vôbec rozpliesť? No a prečo premiér namiesto boja s lobistami radšej podporuje taženie antivaxerov? Téma pre poslanca KDH a lekára Petra Stachuru. Vypočujete si však aj slová šéfa LOZ Petra Visolajského a predsedu NKÚ Ľubomíra Andrassyho.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Influencer Filip Jovanovič sa pred pár dňami priznal, že aj on patrí k internetovým osobnostiam, ktoré dostali ponuku, od neznámeho influencera, podporiť za finančnú odmenu prezidenta Petra Pellegriniho počas prezidentskej kampane.On síce túto ponuku odmietol ale iné influencerské celebrity ako Rytmus, Dominika Cibuľková, Zuzana Plačková či Jasmína Alagič podobnú ponuku pravdebodne využili, ako sme mali možnosť vidieť v ich podporných videách počas kampane.Ako pokračujú podnety, ktoré na takúto kampaň tretích strán podala nadácia Zastavme korupciu sme sa pýtali jej experta Ľubomíra Danka.moderuje Kristína Braxatorová

V úvode tlačovej konferencie vyzval Robert Fico lídrov politických strán, aby sa spoločne dohodli na tom, že nebudú chodiť do politických diskusných relácii v nedeľu. Tie by sa podľa Fica mohli vysielať počas pracovného týždňa. Ak sa predsedovia strán nedohodnú, bude Robert Fico pokračovať v nedeľných tlačových besedách.Za zrušenie nedeľných debát by bol aj predseda Hlasu a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok, ale aj ďalší poslanec Hlasu Ján Ferenčák. Ten na sociálnej sieti uviedol, že nedele by mali patriť rodinám a nie hádkam politikov.Podpora od opozície?Opozičné KDH je pripravené podporiť návrh premiéra Roberta Fica (Smer-SD) o nedeli bez politických diskusií.„Myslíme si, že počas pracovného týždňa je v médiách dostatok priestoru na vyjadrenia politikov tak z koalície, ako aj opozície. KDH je preto pripravené podporiť návrh o nedeli bez politických diskusií,“ priblížilo hnutie vo svojom vyhláseníFico na nedeľňajšej tlačovej konferencii uviedol, že je pripravený podpísať dohodu so všetkými predsedami politických strán k zrušeniu nedeľných politických diskusných relácií. Podľa neho by mali byť vysielané počas týždňa a vo večerných hodinách.V podcaste sa dozviete: Ako tému zrušenia diskusií vníma šéf politického oddelenia Martin Sliz Či má pocit, že by téma mohla uspieť Ako si vysvetľuje podporu od hnutia Igora Matoviča Či sa Robert Fico zaoberal debatami už v minulosti Ako tému vníma šéfredaktor Peter Bárdy Či je presvedčený, že ide o dymovú clonu Ako si spomína na Fica a jeho začiatky v debatách Prečo sú debaty dôležité Čo je dôvodom premiérovej antipatie k tomuto formátu

Za Vatikánom je skúsenosť storočí, jeho diplomacia vidí, čo my len tušíme, tvrdí diplomat Marek Lisánsky.Na sixtínskej kaplnke vo Vatikáne už vztýčili komín, ktorý oznámi voľbu nového pápeža. Po Františkovej smrti sa kardináli už druhý týždeň schádzajú na tzv. generálnych kongregáciách. Kde sa radia, analyzujú stav, v akom sa nachádza cirkev. Konštatujú delenia, podobné tým v civilných spoločnostiach. Liek pritom vidia v spoločnom hľadaní riešení – v tzv. synodalite. A v ich kolegialite – teda spolupatričnosti. A hoci sa to deje za zatvorenými dverami, spoza ktorých prenikne len máločo, pre svet je to divadlo. Na Vatikán týchto dní je namierená pozornosť sveta. A tlačí sa otázka: Prečo je to tak? Je voľba pápeža ako duchovnej hlavy vyše miliardy katolíkov dôležitá aj pre tých mimo katolíckej cirkvi? Či neveriacich? Dokonca pre štáty? Téma pre diplomata, ktorý Slovensko zastupoval práve pri Vatikáne – Mareka Lisánskeho. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Budúci rok by mal byť najtvrdším rokom konsolidácie a vláda sa zrejme nevyhne šetreniu na výdavkoch. Zároveň ale minister financií Ladislav Kamenický naplánoval konsolidáciu aj budúcej vláde. V dnešnom podcaste budete počuť ministrov Tomáša Druckera a Roberta Kaliňáka, ekonomického redaktora Aktualít Vladimíra Amricha a šéfa rozpočtovej rady Jána Tótha. Moderuje Peter Hanák.

Dnešný 29. apríl je výročím vraždy Roberta Remiáša. 29. výročím. Robert bol bývalý policajt a spojka na svedka únosu prezidentovho syna. Z nastraženia nálože pod jeho autom bola od začiatku podozrivá vtedajšia SIS pod vedením Ivana Lexu, prípad je však doteraz neobjasnený. A bez trestu. Vražda je stále najväčšou škvrnou spojenou s garnitúrou vtedajšieho premiéra Vladimíra Mečiara a jeho šéf tajnej služby. Pripomenieme si ju s novinárkou Ľubou Lesnou, ktorá systematicky odkrývala prešľapy vtedajšieho režimu. „To je zneužitie polície na politické ciele“, hovorí novinárka, pričom poukazuje na čerstvý prípad úniku videa s premiérovým atentátnikom Cintulom, pri ktorom policajná inšpekcia tvrdí, že sa nedopracovala k osobe, ktorá za ním stojí. Paradoxne ide o video, ktoré bolo nahraté na policajnej stanici. „Prístup k tomu videu mali dvaja-traja ľudia, určite z radov polície a policajná inšpekcia nevie zistiť, kto to pustil médiám?“, čuduje sa novinárka Lesná. Hovorí, že dnes za premiéra Roberta Fica je situácia „oveľa nebezpečnejšia“ ako za Vladimíra Mečiara na konci deväťdesiatych rokov. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Autoritári sa dnes spájajú, tak komentuje dnešnú Orbánovu návštevu politológ Radoslav Štefančík. Vládni politici síce pôsobia, akoby sa snažili naučiť od Maďarska, ako sa porátať s liberálnou demokraciou. Ale zdá sa, že pri tom zabudli na naše zlé skúsenosti s maďarským revizionizmom, dodáva. A prečo sa vládna moc zakrýva Kotlárom či Bombicom? Do Bratislavy zavítal maďarský premiér Viktor Orbán. Stretol sa s našim prezidentom i premiérom Ficom. Dnes už nie je úhlavným nepriateľom Slováka Maďar, ako to presadzovali Slotovi národniari či mečiarovci, dnes sa ním stali liberáli. V tom si Fico s Orbánom skutočne veľmi dobre rozumejú. Na orbanizáciu Slovenska však náš premiér silu ani schopnosti nemá, tvrdí politológ Radoslav Štefančík.Ani Orbánova návšteva však nemôže prekryť čoraz viac sa zadrhávajúce vládnutie. Napriek obnoveniu parlamentnej väčšiny, moc akosi nedokáže občanom doručiť prakticky akýkoľvek zmysluplný výsledok svojho vládnutia. Namiesto riešenia reálnych problémov, tak môžeme sledovať prakticky neustály kolotoč koaličných sporov a prekrývanie reality, čoraz viac kolabujúceho štátu, bojom s mimovládkami, médiami a pseudovedeckými predstaveniami Petra Kotlára. Či údajným bojom za slobodu slova v podaní Daniela Bombica.Dokáže táto vládna koalícia ešte vôbec vládnuť alebo sa už iba hrá na predčasné voľby? A dokedy budú občania ochotní tolerovať vládnutie, ktoré im neprináša praktické výsledky, vo forme zlepšenia kvality ich životov, no dokáže ich permanentne zamestnávať hľadaním stále nových nepriateľov? Témy pre politológa Radoslava Štefančíka.

Neutíchajúce protesty, odpor voči nominantom ministerstva kultúry a destabilizované fondy - zdá sa, že nominantka SNS vo vedení rezortu kultúry Martina Šimkovičová má problémov viac, ako dosť.Pred jej rezortom vo štvrtok a piatok prebiehala protestná performancia, ktorá vládnej moci nie je po chuti. Problémy s dotačnými schémami dopadajú na nezriaďované kultúrne projekty, ale aj na folklórnu tvorbu. V regióne sa našli aj taký, ktorí hovoria o kultúrnej hanbe.Slovenská národná strana dokonca vyzvala Ministerstvo vnútra a políciu, aby bezodkladne zabezpečili poriadok pred Ministerstvom kultúry."Je nepredstaviteľné, aby v zmysle súčasne platných zákonov boli takýmto spôsobom blokované vstupy do ministerstva ako ústredného orgánu štátnej správy...Slovenská národná strana vyzýva na bezodkladný zákrok voči týmto ľuďom a na zabezpečenie verejného poriadku, a bezpečnosti v okolí ministerstva kultúry. Je to vyslovene trápne, ak musíme takýmto spôsobom apelovať na zabezpečenie poriadku v okolí budovy, kde sídli ministerstvo kultúry," oznámilo tlačové oddelenie SNS.Ohrozených je pritom niekoľko folklórnych festivalov, ktoré sú zatiaľ bez finančnej podpory. Deje sa tak napriek tomu, že detské folklórne festivaly už zachraňoval minister Rudolf Huliak zdrojmi z Tiposu a folkloristom financie prisľúbila aj samotná ministerka. Tá momentálne obviňuje šéfa FPU Ondreja Špotáka.O kultúrnom dianí v Banskobystrickom kraji pre Aktuality Nahlas hovorila kolegyňa Ivana Zigová.Zatiaľ, čo Slovenská národná galéria svojho nového šéfa Juraja Králika pozná, Andrea Predajňová zatiaľ oficiálne Slovenské národné múzeum nevedie. O situácii v Betliari, ale aj o tom, kto je bývalá hovorkyňa generálnej prokuratúry hovorila kolegyňa Kristína Braxatorová, ktorá sa dlhodobo venuje aj Slovenskej národnej galérii.

Uplynulé hodiny a dni priniesli viaceré brutálne útoky ruskej armády na ukrajinské mestá. Desiatky ľudí skončili v nemocniciach a hlásia aj mŕtvych. Spojených štátov zároveň stupňujú tlak na Kyjev.Zajtra bude v Kyjeve deň smútku. Vyhlásili ho po najnovších nočných raketových útokoch, pri ktorých zahynulo najmenej 9 ľudí. Rusko útočí v uplynulých týždňoch útočí na civilistov v mestách a na sídliskách a používa pritom aj rakety, ktoré obsahujú šrapnely. Takýto postup je vojnovým zločinom. Udalosti uplynulých dní opisuje v rozhovore spravodajkyňa Stanislava Harkotová.Nahrával Vladimír Amrich.

Premiér Robert Fico v januári tohto roka predstavil novelu ústavy, no od prvého momentu vedel, že si nevystačí sám. Zmeniť ústavu mu môže pomôcť Kresťanskodemokratické hnutie. Pre opozičnú stranu sa tak naskytla príležitosť presadiť len 2 existujúce pohlavia – muža a ženu — a zamedziť tiež párom rovnakého pohlavia adoptovať si deti. Predseda vlády opisuje novelu ako hrádzu proti progresivizmu.Ako KDH naloží s ponukou Smeru na zmenu ústavy? A bude spolupracovať s koalíciou? V dnešnom podcaste budete počuť našu redaktorku Kristínu Braxatorovú, ktorá približuje situáciu medzi Kresťanskými demokratmi. „Ak by nehlasovali všetci poslanci KDH, môže byť takéto spojenie s vládnou väčšinou zbytočné a neprinieslo by ani požadované zmeny. Skôr by mohlo kresťanským demokratom priniesť reputačné škody,” vysvetľuje novinárka Aktuality.sk.

Vyše miliardová komunita katolíkov stratila svoju duchovnú hlavu. Pápež František odišiel a jeho pohreb sa pripravuje na sobotňajšie predpoludnie. Vo Vatikáne sa zatiaľ už schádzajú kardináli, aby sa pripravili na voľbu nového pápeža. Akým človekom bol Jorge Maria Bergoglio a v čom je jeho odkaz ako pápeža Františka? No a kto sa môže stať jeho nástupcom?Dotkol sa sŕdc miliónov - katolíkov, kresťanov, veriacich, ale aj pochybujúcich či neveriacich. Oslovi ich svojou prostou úprimnosťou, živou bezprostrednosťou, nehraným autentickým človečenstvom, ale i ustavičným až úporným hľadaním Ježiša v každom jednom z nás - bez ohľadu na naše chyby, pochybnosti, omyly, zlyhania, hriešnosť či jednoducho inakosť.Stelesňovala ho veta: „Kto som ja aby som súdil," ale i jeho permanentné vyznávanie princípu „Todos" - teda všetci či pre všetkých. „Boh nás miluje takých, akí sme,“ zdôrazňovala táto hlava katolíckej cirkvi a preto pre neho bolo ústredným princípom evanjelizácie práve milosrdenstvo.Jorge Maria Bergoglio - teda pápež František, je dnes už fyzicky preč. Ako hovoria katolíci - odišiel do domu svojho Otca. Napriek tomu je však ešte stále tu - medzi nami. Živý vo svojom duchovnom odkaze a prítomný v jeho jedinečnom posolstve žitej viery. „Pozývam vás nestavať múry, ale mosty, poraziť zlo dobrom, urážku odpustením - a žiť v pokoji so všetkými," i to nám odkazuje pápež František. Aký je teda duchovný odkaz tohto pápeža z ľudu a v čom tkvela jeho sila, s ktorou dokázal osloviť milióny veriacich i neveriacich? V čom bol jeho pontifikát jedinečný a prečo sa mu nepodarilo naplniť misiu kuriálnej reformy? Vie byť moc vatikánskej kúrie silnejšia než vôľa rímskeho biskupa a monarchu katolíckej cirkvi? Ako skončila dlho plánovaná synodálna reforma, teda snaha o priblíženie katolíckej cirkvi a jej pastoračnej praxe dnešnej dobe? Prečo ho tradicionalisti nemali radi a ako sa dokázal porátať s tlakmi milovníkov starých cirkevných poriadkov? Akým človekom bol vlastne tento pápež a kto bude jeho nástupcom? No a napokon, na základe čoho budú kardináli rozhodovať, kto si sadne na uprázdnený Petrov stolec?To sú témy dnešného podcastu s redaktorom Aktualít, ktorý roky pôsobil aj vo Vatikánskom rozhlase a študoval na Gregoriánskej univerzite v Ríme, Jaroslavom Barborákom. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Je dôležité, aby sme my Európania pokračovali v rokovaniach so Spojenými štátmi. Nie sú jednoduché, no je to jediná cesta, ako môžeme Ruskú federáciu pritlačiť k stene. Cez ekonomické opatrenia, sankcie a podkopaním ich ekonomiky“, tvrdí Pavel Havlíček z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky. Sme na začiatku Veľkonočných sviatkov, ktoré mali vyvrcholiť aj mierom resp. prímerím medzi Kyjevom a Moskvou. 20. apríl ako deň Veľkonočnej nedele figuroval ako cieľový termín na dosiahnutie mierovej dohody. Dátum sa zhoduje v Veľkou nocou v západnej i pravoslávnej cirkvi, čo mu dávalo aj symbolický význam. Namiesto toho rokovania uviazli na mŕtvom bode. Spojené štáty sa „frontovo“ vybíjajú skôr v obchodných vojnách, odmietli spoločné vyhlásenie G7 odsudzujúce krvavý ruský útok na ukrajinské mesto Sumy a šéf Putinovej diplomacie Sergej Lavrov hovorí, že „iba silou je možné vyhnať zberbu z ukrajinskej vlády“. Medzi tým sa Volodymyr Zelenskyj stretol so šéfom Nato a Trumpov vyslanec Steve Witkoff bude do piatku s Emanuelom Macronom. Po tom, čo bol pred týždňom u Vladimíra Putina. Je skutočne dohoda na dohľad, ako sa vyjadril? Téma pre Pavla Havlíčka z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky. „Je dôležité, aby sme my Európania pokračovali v rokovaniach so Spojenými štátmi. Nie sú jednoduché, no je to jediná cesta, ako môžeme Ruskú federáciu pritlačiť k stene. Cez ekonomické opatrenia, sankcie a podkopaním ich ekonomiky“, tvrdí Pavel Havlíček z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky. „Tých deväťdesiat dní je dobrou príležitosťou, aby sa Európania s Američanmi opäť zblížili a postupovali spoločne proti autoritárskym štátom“, dopĺňa. Príležitosť pre Európu vidí aj v obchodnej vojne medzi USA a Čínou. „Čína je kľúčovým hráčom, ktorý umožňuje, že vojna Ruska s Ukrajinou pokračuje. Ak Spojené štáty podkopú ekonomický model Číny, obmedzia ju, bude to výhodné pre nás (Európanov)“, tvrdí Havlíček. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

S doživotnou rentou má okrem prezidenta Petra Pellegriniho problém aj minister športu za Smer Rudolf Huliak. Tému žiada otvoriť aj na koaličnej rade.Päťtisicová renta, na ktorú by mal v prípade odchodu nárok už aj Maroš Žilinka, sa tak pridáva na zoznam tém, ktoré rozdeľujú koalíciu ako covidová amnestia a obmedzovanie mimovládnych organizácii.„Koalícia je pravidelne v procese vyjednávania a vždy vzniknú otázky, ktoré treba prediskutovať. Andrej Danko pristúpil, nevidel by som to až na taký veľký konflikt, lebo všetky veci sa dajú vydiskutovať a hlavne by sa mali riešiť za zatvorenými dverami na koaličnej rade a neodkazovať si niečo cez sociálne siete a média," hovorí Róbert Puci.

Pre vládu sa stal problémom už aj boj o duševné zdravie. Z Úradu vlády zaznela tvrdá kritika Ligy za duševné zdravie. Tá obvinenia odmietla. "My chceme pomáhať, ich motiváciou je škodiť. Všetko, čo chce robiť krásu a dobro, je vládou dehonestované a šikanované, sami však nevedia ponúknuť vôbec nič," reaguje šéf Ligy Martin Knut.My pri našich klientoch nerozlišujeme či sú pravičiari alebo ľavičiari, nedelíme ich na liberálov a konzervatívcov. My jednoducho pomáhame. Úprimne preto tomuto útoku nerozumiem, hovorí šéf správnej rady Ligy Martin Knut. Prečo sa nosná organizácia - v tak prepotrebnej téma akou je duševné zdravie, stala predmetom politických hier vedených priamo z Úradu vlády? Čo vedie vládnu koalíciu k škandalizovaniu aktívnych občanov a aké motívy sa za tým skrývajú? Je financovanie mimovládok skutočne netransparentné alebo ide len o zámienku ako umlčať hlas Tretieho sektora? Prečo táto moc potrebuje neustále živiť v spoločnosti hnev? No a napokon, čo to hovorí o stave duševného zdravia tejto spoločnosti a ako by to tu vyzeralo, ak by to Tretí sektor kvôli neutíchajúcim útokom moci jednoducho vzdal? Parlament sa dnes pustil do limitovanej - 12 hodinovej, diskusie k vládnej snahe zregulovať mimovládny sektor. Tento takzvaný "ruský zákon" - ako ho nazvali samotné mimovládky, robí z Tretieho sektora akýchsi bližšie nešpecifikovaných lobistov, ukladá im povinnosti podľa Infozákona a nuti ich aj k rozsiahlemu zverejňovaniu pomerne drobných súkromných darcov. Mimovládky to považujú za diskriminačnú šikanu - pretože napríklad lobing sa netýka farmafiriem, právnických kancelárií či developerov a netýka sa dokonca ani samotných lobovaných - teda poslancov, ministrov či ďalších verejných činiteľov. Obava panuje i nad gumenými - a preto zneužiteľnými definíciami, ktoré môžu viesť k neodôvodneným pokutám alebo až k rušeniu mimovládok. No a neodôvodnené rozšírenie informačných povinnosti zasa otvára dvere k šikanóznemu zahlcovaniu nepohodlných neziskoviek. Vládna koalícia však na zregulovaní mimovládok trvá a odôvodňuje to potrebou väčšej transparentnosti i kontroly financovania neziskoviek.História ukazuje, že moc sa vždy bála slobodných ľudí a Tretí sektor je plný vzdelaných ľudí, ktorí chcú robiť dobro, majú svoj názor, nedajú sa tak ľahko manipulovať a myslím si, že toto vládnej moci - v jej predstave o autokratickej vízií, stojí v ceste. Veľmi im vadíme, viac než napríklad nedostavané diaľnice, tvrdí Martin Knut. Podľa neho aktuálna moc čoraz viac priškrcuje slobodu pretože má predstavu, že verejný priestor patrí iba im. Ustojí Tretí sektor tento tlak a aké dôsledky - nielen na mimovládky, ale na celú našu spoločnosť, by malo prijatie takéhoto vládneho biča? A napokon, to podstatné: Ak sa moci podarí osedlať si mimovládny sektor, kto bude nasledovať a dovolíme to ako spoločnosť?Po včerajšej tlačovke predstaviteľov SMERu si na Úrad prišli vyžiadať dôkazy o údajných podozreniach z netransparentného a nezákonného nakladania s európskymi peniazmi príslušníci Úradu boja proti organizovanej kriminalite.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Prezident Peter Pellegrini vyslal smerom k vládnej koalícii jasný odkaz: ak budú pokračovať vnútrokoaličné spory, Slovensko by mohli čakať predčasné voľby.Prezident v relácii Sobotné dialógy na STVR nešetril ani kritikou zákonov, ktoré vládna koalícia predkladá do parlamentu. „Už sa nedá hovoriť o tom, že Peter Pellegrini je podržtaška, ako sa ho doteraz snažila nálepkovať súčasná opozícia. Občas síce koalíciu podrží, ale vie k nej byť aj kritický,“ hovorí politický redaktor Aktuality.sk Marek Biró.Okrem covidovej amnestie a doživotnej renty pre generálneho prokurátora sa najnovšie obul aj do kontroverznej transakčnej dane, ktorú musia podnikatelia platiť od 1. apríla. Tvrdí, že nedáva žiadnu ekonomickú logiku a treba ju zrušiť. „Keď si vezmeme, že prezident transakčnú daň podpísal len pred pár týždňami, sú jeho vyjadrenia veľmi prekvapivé. Asi si uvedomil, aká veľká nevôľa sa voči nej strhla, a preto otočil,“ naznačuje Marek Biró.

Loď do spojených štátov pláva asi týždeň, za ten čas sa niekoľkokrát môžu zmeniť dovozné clá. To pre firmy predstavuje veľkú neistotu. Slovenské firmy sú pritom obchodnou vojnou ohrozené najviac spomedzi krajín Európskej únie.Zamestnávatelia počas mimoriadneho rokovania tripartity tlačili na ministra práce Erika Tomáša, aby vláda prehodnotila svoj prístup ku konsolidácii. Vláda zanedbala podporu ekonomiky a namiesto toho zvýšila dane. Poškodzuje to konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky. Je najvyšší čas zrušiť transakčnú daň, znížiť výdavky na sociálne opatrenia a začať investovať, hovorí prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislav Machunka.Nahrával Vladimír Amrich.