NAHLAS |aktuality.sk

Podnikateľ Lukáš Mlynárik je verejnosti známy ako najväčší darca Hlasu. Strane v roku 2022 poskytol 50-tisíc eur, čo však dnes označuje za najväčšiu chybu v živote. Redaktorka Aktuality.sk Iva Zigová vysvetľuje, aká je jeho politická minulosť, prítomnosť a budúcnosť.Najväčší sponzor Hlasu. Takýto prívlastok v roku 2022 prischol podnikateľovi Lukášovi Mlynárikovi, ktorý vtedy podporil stranu Hlas sumou 50-tisíc eur. „Jeho dar bol oveľa vyšší ako boli príspevky politikov Hlasu, či už Richarda Rašiho alebo Denisy Sakovej, ktorí stranu podporili sumou okolo 12-tisíc eur,“ vysvetľuje redaktorka Aktuality.sk Iva Zigová.Mlynárik v tom čase dar vysvetľoval svojím záujmom o politiku, dnes ho však označuje za jednu z najväčších chýb vo svojom živote a Hlas vyzýva, aby peniaze daroval detskému domovu.PRELINK: https://www.aktuality.sk/clanok/RWtNhxJ/bol-najvacsim-sponzorom-hlasu-teraz-zo-strany-odisiel-ten-dar-bol-chyba-hovori/Podnikateľ sa zároveň rozhodol vzdať sa svojho členstva v strane. Na konci júna predsedníctvu oznámil, že z Hlasu vystupuje. Tento krok zdôvodnil tým, že smerovanie strany sa už „nezlučuje s jeho predstavou o modernej, efektívnej a skutočne sociálnodemokratickej politike.“Aký je politický príbeh Lukáša Mlynárika? Prečo sa rozhodol rozviazať spoluprácu s Hlasom? Ako sa darí jeho biznisu, odkedy podporil druhú najsilnejšiu koaličnú stranu? Aj na to sme sa pýtali Ivy Zigovej.

Spoločnosť Volkswagen si určite všíma kauzu, ktorá sa spustila okolo dúhovej vlajky, myslí si ekonomický diplomat Peter Kolesár. Zodpovedá tomu aj reakcia generálneho riaditeľa Wolframa Kircherta. Ten odmietol stretnutie s europoslancami Ľubošom Blahom a Erikom Kaliňákom, ktorí sa zastávajú prepusteného pracovníka.Bola by to úplne iná vec, keby túto kauzu neživili europoslanci ale niekto z vlády. Ak by politické ataky pokračovali, mohlo by to mať dopad na podnikateľské rozhodnutia.Nahrával Vladimír Amrich.

V uplynulých rokoch sa rast produktivity, ktorý je dôležitý pre rast ekonomiky, mierne zrýchlil. Na citeľné zlepšenie životnej úrovne to však nestačí.To, čo sme sa na škole naučili pred 20 rokmi, v modernom hospodárstve nestačí. Potrebujeme inovovať, hovorí v podcaste Aktuality Nahlas ekonóm, riaditeľ odboru prierezových iniciatív v Národnej banke Slovenska, Branislav Reľovský. Spolu s kolegami už päť rokov pravidelne vykonávajú hĺbkovú kontrolu našej ekonomiky.Ak chceme čeliť výzvam 21. storočia, musíme s populáciou pracovať a zvyšovať jej produktivitu. Zahraniční investori však do krajiny prinášajú málo kapitálu a ani domáci investori nie sú dostatočne motivovaní zlepšovať hospodárstvo. Zaujímavosťou je, že generácia mileniálov síce zarába viac ako ich rodičia, no naozaj bohatých ľudí je medzi mladšími ročníkmi menej.Nahrával Vladimír Amrich.

Bratislavou už najbližší víkend prejde pochod hrdosti - pride. V čase kedy parlament čaká hlasovanie o novele základného dokumentu štátu, ktorá ignoruje existenciu intersex ľudí a čiastočne obmedzuje adopcie, má byť podujatie hlučnejšie a politickejšie. „V súčasnosti je pre nás najväčší zásah snaha zmeniť ústavu. Je problematické, ako sa chápe národná identita, ktorá má byť chránená pred EÚ. Našou národnou identitou má byť homofóbia. Pretože novela ústavy hovorí, že LGBTI ľudia nebudú uzatvárať manželstvá, že transrodoví ľudia nebudú môcť žiť so svojou identitou a meniť si doklady. Argumentuje sa len témami, ktoré súvisia s právami LGBTI ľudí,“ hovorí Martin Macko.

Zoroslav Kollár je vplyvný konkurzný právnik, ktorého meno sa nachádza na mafiánskych zoznamoch. Má povesť človeka, ktorý dokázal na súdoch vybaviť takmer všetko. Minulý mesiac podal minister spravodlivosti Boris Susko s cieľom zvrátiť právoplatný rozsudok nad odsúdeným podnikateľom, ktorý uzatvoril dohodu o vine a treste. Kollár teraz zakladá politickú stranu. O jeho plánoch a prepojeniach na koaličné strany sa budeme rozprávať s reportérom politického oddelenia Tomášom Kyselom a investigatívnym reportérom Martinom Turčekom.

Politický redaktor Tomáš Kyseľ v podcaste Aktuality Nahlas opísal, ako sa mu podarilo zistiť, že prezidentskú kampaň Petra Pellegriniho zafinancovala firma jeho sestry, aký signál je to pre voličov Hlasu, ale aj či strane hrozí pokuta za porušenie zákona.Peter Pellegrini je prezidentom viac ako rok, no až doteraz nebolo jasné, kto financoval jeho prezidentskú kampaň. Špekulovalo sa, že pol milióna eur získal iba z darov od strany Hlas.Oficiálnej odpovede sa verejnosť dočkala až teraz. Politický redaktor Aktuality.sk Tomáš Kyseľ zistil, že Hlas si minulý rok požičal 300-tisíc eur od firmy Element Business, ktorá patrí prezidentovej sestre Eve Pellegrini. O takejto pôžičke až doposiaľ neinformoval, aj keď túto povinnosť politickým stranám ukladá zákon.„To, že to až doteraz tak neurobili, vrhá tieň podozrenia na celú kampaň Petra Pellegriniho,“ hovorí v podcaste Aktuality Nahlas Tomáš Kyseľ. Zároveň upozorňuje, že koaličnej strane Hlas za takéto konanie hrozí sankcia vo výške do 5-tisíc eur.„Háčik je v tom, že štátna komisia, do ktorej kompetencie spadá riešenie takýchto situácií, patrí pod ministerstvo vnútra. Tomu šéfuje predseda Hlasu Matúš Šutaj Eštok, takže je otázne, ako to celé dopadne,“ dodáva redaktor.Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk.

8 372 – číslo, ktoré je aj po tridsiatich rokoch výčitkou medzinárodnému spoločenstvu. Zachytáva počet obetí masakry v bosnianskej Srebrenici. 8 372 mužov, ktorí našli smrť guľkou do hlavy z rúk ozbrojencov generála Ratka Mladiča. Len preto, že boli moslimovia.V masových hroboch v neďalekom Potočari tak našli miesto chlapci od 12 rokov po 77 ročných starcov. 8 372 popravených obetí genocídy. Približne polovica z mužov, ktorým sa vtedy nepodarilo či nevládali utiecť zo Srebrenice. Aj po tridsiatich rokoch zostáva tento masaker - svetom uznaný za genocídu - mementom. Zvlášť dnes, keď sme svedkami nových krvavých konfliktov na Ukrajine či v Gaze.Aj preto si ani po troch dekádach genocídu zo Srebrenice nemôžeme dovoliť obísť. Sprievodcom nám bude kolega Pavol Štrba, ktorý ju pred časom navštívil. Zažil miesta, ktoré ju pripomínajú a oživil ich v rozhovoroch s pozostalými.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Na trenčianskom letisku sa začína tohtoročná Pohoda. Pred svojou tridsiatkou vlastne už kultový hudobný festival, ktorý však nekončí len pri hudbe. Vytvára priestor aj pre slobodnú diskusiu, kritické myslenie a stretnutia – a áno aj generácií. Veď jeho 29 ročníkov znamená, že účastníci tých prvých už vychovali ďalšiu generáciu návštevníkov.Ani tohtoročná Pohoda sa nezaobíde bez Aktualít a ich diskusií. Ponúkneme debaty o konfliktoch v Gaze, Ukrajine, o spravodlivosti na slovenský spôsob, sociálnych médiách a ich impakte na krajinu, o umelej inteligencii, ale i o tom, čo robí muža mužom. A tiež živé nahrávanie populárneho podcastu Bárdy & Káčer.Čo môžete vo festivalovom „pohodovom“ Trenčíne od Aktualít očakávať? Na to sa pozrieme s Petrom Bárdym, ktorý šéfredaktorsky zastrešuje nielen Aktuality, ale aj ich „Pohodový“ tím.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Malý či žiadny pokrok v oblasti právneho štátu. Pre Slovensko ho konštatuje Európska komisia vo svojej výročnej správe o stave právneho štátu, ktorú vydáva od roku 2020.Bez pokroku pri stíhaní vysokej korupcie, naďalej prisilné postavenie generálneho prokurátora, absentujúca regulácia lobingu, bezzubé majetkové priznania politikov.Rovnako bez pokroku pri posilňovaní nezávislosti verejnoprávnej STVR, právnej ochrany novinárov či naďalej pričasté využívanie expresne rýchleho prijímania legislatívy.Brusel nám tak opakovane odporúča prijať konkrétne legislatívne a systémové opatrenia, ktoré by posilnili dôveru v právny štát.Prečo Slovensko stagnuje? Kto za to zodpovedá a ako z toho von? Otázky pre Katarínu Batkovú z mimovládnej organizácie Via Iuris.„Dôležité je povedať, že správa Európskej komisie nie je robená len tak. Môže mať podstatný vplyv na to, ako komisia rozbehne tzv. konanie o kondicionalite. A teda ide o podmienenosť eurofondami,“ upozorňuje Batková.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Atentátnik na premiéra Roberta Fica sa po vyše roku postavil pred súd. Dôchodca Juraj Cintula čelí obžalobe pre obzvlášť závažný zločin teroristického útoku proti chránenej osobe. Hrozí mu doživotie. Dnes vypovedať odmietol, na súde tak jeho výpovede čítali. Pojednávanie sleduje Ivana Zigová.„Znalkyňa z oblasti psychológie nevylúčila, že by [Juraj Cintula] mohol pokračovať v trestnej činnosti. Nedošlo podľa nej k naplneniu cieľa. Neodstavil premiéra Fica z funkcie,“ tvrdí reportérka Aktualít.A čo spravil samotný pokus o atentát s Robertom Ficom? Pozreli sme na to s Petrom Bárdym, autorom pokračovania jeho politického životopisu.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Sme po víkende, keď sa solúnski bratia svätí Cyril a Metod stali pozadím pre defilé politickej arény. Ak prezident Pellegrini volal po zastavení hádok a rozdelenia spoločnosti, premiér o svojich politických rivaloch hovoril ako o „duchovných a hodnotových bezdomovcoch“. Ak prezident hovoril o „neprivlastňovaní“ štátnych sviatkov, Devín sa zaobišiel bez exprezidentov Kisku a Čaputovej, či bez tvárí opozície. A z úst českého kardinála Duku si Slovensko v Nitre vypočulo ospravedlnenie za Čechov, ktorí ho v súčasnosti poučujú o demokracii a slobode – v čase, keď si tí Česi – najnovšie europoslanec Zdechovský – na Slovensku vypočuli iné výrazy. Napríklad obvinenia z „nájomných politických vrahov“.A Mekka folkloristov – Východná – vypískala ministerku kultúry Martinu Šimkovičovú.Aký víkend to má krajina za sebou? Pozrieme sa naň s politológom Radoslavom Štefančíkom.„Robert Fico už nejaký čas komunikuje, akoby mal pred sebou nejakých démonov. Možno ich má vo svojej hlave a bojuje proti nim. Celý jeho prejav bol založený na tom, akoby Slovensko bolo niekým ohrozované. Vracia ma to do čias Vladimíra Mečiara,“ tvrdí politológ.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Kauza Emisie - známa aj ako kauza Interblue - patrí medzi najikonickejšie kauzy prvej vlády Roberta Fica. Rezort životného prostredia vedený nominantmi Jána Slotu v nej nevýhodne predal naše emisné kvóty garážovej firme Interblue, teda firme s absolútne netransparentným vlastníckym pozadím. Obchod za niekoľko desiatok miliónov bol však tak škandalózny, že premiér Fico - a to po opakovaných výmenách slotových ministrov - rezort životného prostredia napokon Slovenskej národnej strane odobral.Prípad bol síce vyšetrovaný políciou, prokurátor však po ukončení vyšetrovania skonštatoval, že sa žiadny trestný čin nestal. Nové vyšetrovanie otvorené po roku 2021 však výsledky predsa len prinieslo, už v ďalšom roku pozadie emisného biznisu odkryli a prišli aj prvé obvinenia. Napokon ale kauza končí v koši. A dôvod? Premlčanie vyplývajúce z novely trestných kódexov prijatých vládou Roberta Fica.A záver? Skutok sa stal, bol trestným činom a vyšetrovanie preukázalo záujem poškodiť Slovenskú republiku. Štát si nárokoval škodu za takmer 50 miliónov, napokon však Slovensko žiadne peniaze nezíska a obvinení ministerskí úradníci do väzenia nepôjdu. Kauza sa teda stala, a aj keď podľa orgánov činných v trestnom konaní javí znaky trestného činu, trestnoprávne - a ani iné dôsledky, za ňu už nik neponesie. Rovnako tak mnohomiliónovú škodu, ktorú Slovensko utrpelo, nám nik nenahradí.Počúvate Aktuality Nahlas. Dnes o kauze emisie a zametaní takýchto veľkých prípadov siahajúcich do tých najvyšších poschodí moci. V druhej časti dnešného podcastu sa pozrieme na znepokojivý trend radikalizácie našej mládeže, predovšetkým mladých mužov a chlapcov, a tiež na to, ako sa narastajúcemu trendu toxickej maskulinity môžu jej obete brániť. O tejto téme budeme v Aktualitách diskutovať aj na budúcotýždňovej Pohode.Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Fond na podporu umenia opäť úradoval, tentoraz sa obeťou rozhodnutí politických nominantov Rady Fondu stali vydavatelia pôvodnej slovenskej literatúry. Napriek kladným stanoviskám odborných komisií - po politickom zásahu Šimkovičovej nominantov a bez vecného odôvodnenia, s nulovou podporou odišli známe vydavateľstva BRAK či Artfórum. No a dlhoročný nestor v oblasti vydávania slovenskej literatúry a objaviteľ mnohých našich literárnych talentov Koloman Kertész Bagala odišiel s desatinou toho, čo žiadal. Paradoxom pritom je, že rezort vedený Martinou Šimkovičovou sa síce navonok riadi heslom „kultúra slovenského ľudu má byť slovenská a žiadna iná“, no v praxi sa Fond do podpory vydávania pôvodnej slovenskej literatúry - a žiadnej inej, už akosi veľmi nehrnie.Počúvate Aktuality Nahlas, dnes s dlhoročným vydavateľom pôvodnej slovenskej literatúry, ktorý má na konte už približne 500 kníh z našej domácej produkcie, a stojí aj za etablovanou súťažou Poviedka, Kolomanom Kertészom Bagalom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Nárast výdavkov na obranu, ku ktorému sme sa zaviazali na ostatnom summite Severoatlantickej aliancie, je z hľadiska našej bezpečnosti potrebný, je však samozrejmé, že to pôjde na úkor iných výdavkov štátu, tvrdí to člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster. A ako hodnotí čoraz viac stagnujúcu slovenskú ekonomiku, ktorá navyše čelí aj pomerne vysokej inflácií? No a dá sa zvládnuť ďalší približne dvojmiliardový konsolidačný balíček bez škrtov v sociálnom systéme, teda napríklad zavedením adresnosti do energopomoci, trinástych dôchodkov či v podpore rodín?Slovenská ekonomika zlenivela, dôvodom poklesu nášho ekonomického rastu je tak globálna nestabilita, ako aj vládna konsolidácia. Tá sa totiž primárne zamerala nie na redukciu prebujnelých výdavkov štátu, ale na čoraz vyššie zdaňovanie firiem či občanov. Už na budúci rok nás pritom čaká ďalšie kolo uťahovania opaskov, tentoraz za približne dve miliardy. No a za rohom už číha aj masívny nárast výdavkov na obranu. Kde na to všetko vziať a akej ekonomickej budúcnosti budeme čeliť? A viete že ročne Slovensko platí iba na úrokoch takmer 4 miliardy eur? Témy pre člena Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martina Šustera.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Penzióny sú len špičkou ľadovca. Vlády Smeru urobili z Pôdospodarskej agentúry nástroj systémovej korupcie. Tento systém presahuje jednotlivé vlády, zasahuje aj do orgánov policie či prokuratúry a slúži oligarchom. Skutoční farmári na to doplacajú, tvrdí exminister pôdohospodárstva Zsolt Simon. PPA, teda Pôdohospodárska platobná agentúra sa stala nástrojom systémovej korupcie ako i organizovaného rozkrádania európskych poľnodotácií. Takzvaná penziónová kauza je iba malá špička ľadovca, ktorá však jasne demonštruje dlhodobo a cieľavedomo organizovanú korupčnú chobotnicu vlád SMERu. Pre Aktuality to povedal exminister pôdohospodárstva Zsolt Simon.Počúvate Aktuality Nahlas, dnes o fungovaní - respektíve nefungovaní Pôdohospodárskej platobnej agentúry a dôsledkoch na našich poľnohospodárov ako i korupciíí na vysokých miestach. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Labubu — plyšová postavička, ktorá pobláznila svet a stojí stovky, niekedy až tisícky eur. Podobá sa na staré známe Mončiči. Kúpiť Labubu vôbec nie je jednoduché. Aktuality navštívili thajskú predajňu Pop Martu, kde ľudia na tento produkt čakajú aj niekoľko dní. V dnešnom podcaste budete počuť redaktorky Aktualít Michaelu Paulovič a Katarínu Runnovú, ktoré o tomto fenoméne pripravili rozsiahlu reportáž.

Brusel a európska dvadsaťsedmička zažili slovensko-maďarskú blokádu. Robert Fico dal nohy do dverí pri novom balíku protiruských sankcií, Viktor Orbán zas pri prijímaní Ukrajiny do Európskej únie.Únia čelí nejednote. A okrem sankcií voči Rusku či pri únijných ambíciách Ukrajiny aj pri postoji k Izraelu a jeho prípadnému trestaniu za prístup ku Gaze.Čo je za tým? A čo robí prístup Roberta Fica s reputáciou krajiny? Témy pre Pavla Štrbu, zahraničnopolitického redaktora Aktualít.„Je to reputačný problém a rozprávajú o tom lídri EÚ, aj v minulosti. Hovorí sa o modeli, ktorý nazývajú Európska únia mínus dva, pričom tou dvojkou sú Slovensko a Maďarsko“, vysvetľuje Štrba.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Lídri krajín NATO sa dnes na kľúčovom summite v holandskom Haagu dohodli na postupnom zvýšení obranných výdavkov Severoatlantickej aliancie - a to až na 5 % HDP do roku 2035. Všetci - vrátane amerického prezidenta Donalda Trumpa, sa zároveň zaviazali dodržiavať zásadný - piaty článok Washingtonskej zmluvy o kolektívnej obrane. Slovensko však išlo na tento dôležitý samit bez jasného a jednoznačného politického stanoviska. Navyše, iba nedávno premiér Fico verejne a opakovane hovoril o zbytočnosti zbrojenia či dokonca otvoril i otázku možnej neutrality Slovenska. No a líder vládnej SNS zasa volá po prípadnom referende o vystúpení z NATO.Aká je teda skutočná geopolitická orientácia Slovenska pod štvrtou vládou Roberta Fica? Nehrozí nám, že postupným preberaním naratívov o vystúpení z NATO a neutralite krajiny sa tieto marketingové - ako i politicky účelové motívy stanú aj možnou budúcou realitou? A ak áno, akú strategickú alternatívu nám táto vláda vlastne ponúka?Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Na Slovensku sa posledné týždne šíri strach z parazita s názvom Slzovičkovka zhubná. Ten pred pár týždňami nakazil iba 11. ročného chlapca, napadol mu nervový systém, na čo chlapec po týždňoch zomrel. Odborníci veria, že sa mohol chlapec nakaziť na termálnom kúpalisku v Štúrove.https://www.aktuality.sk/clanok/Kpo9Mrf/rozbor-vody-potvrdil-pritomnost-nebezpecnej-ameby-v-sturove/Včera Úrad verejného zdravotníctva pre Aktuality.sk potvrdil, že v bazénoch kúpaliska Vadaš v Štúrove i v jazere nachádzajúcom sa v termálnom areáli, potvrdili prítomnosť potenciálne škodlivých améb. Hygienici našli dva druhy. Tie môžu spôsobiť infekcie očí, infekcie uší, kože či mäkkých tkanív. Nachádzali sa v ôsmich zo 105 vzoriek. Zvlášť nebezpečné sú pre osoby s oslabenou imunitou. Nejde však o rovnaký druh, akým sa nakazil chlapec pred pár týždňami. V dnešnom podcaste budete počuť redaktorku domáceho spravodajstva portálu Aktuality.sk Frederiku Lodovú, ktorá prípad pozorne sleduje už niekoľko týždňov, je v kontakte s úradom verejného zdravotníctva a navštívila aj kúpalisko v Štúrove.https://www.aktuality.sk/clanok/8URYA97/ako-strach-z-menavky-odhalil-zavislost-sturova-od-turistickeho-ruchu-reportaz-zo-zatvoreneho-kupaliska/

Problémy s nedostatkom ropy alebo zemného plynu analytici zatiaľ neočakávajú. Vojna však dvíha ceny energií, čo sa postupne prejaví aj na raste spotrebiteľských cien v Európe.Burzy na ďalšiu eskaláciu vojny na Blízkom východe zatiaľ reagujú vlažne. Nedá sa vylúčiť, že vojna s Iránom vyženie ceny ropy na úroveň sto dolárov za barel. To by prinieslo ďalšie zdražovanie na čerpacích staniciach. Rásť by mohli ceny aj ďalších tovarov a služieb. Teherán sa vyhráža zavretím jedného z kľúčových miest pre svetový obchod s ropou a zemným plynom – Hormuzského prielivu. Bola by to však strela do vlastnej nohy, hovorí v podcaste analytik finančných trhov Dominik Hapl. Cez úžinu medzi Perským zálivom a Indickým oceánom prúdi pätina všetkej ropy. Surovina však prevažne mieri do Ázie.Nahrával Vladimír Amrich.

Vojnové lode, navigačné systémy či súčiastky do bojových lietadiel. To je len časť z produktov ruského konglomerátu, ktorému šéfuje politik Putinovej strany Ivan Jegorov. Stopy jeho podnikania však vedú až sem, do Nitry.Jegorov je pritom zrejme iba špička ľadovca a Slovensko sa pre takýchto ľudí postupne môže stať aj akousi prestupnou stanicou v rámci EÚ. Aká je reakcia slovenských štátnych orgánov a čo to celé hovorí o našej bezpečnosti, ale aj o mieste Slovenska v Európskej únií? Tak to je téma dnešného denného podcastu.V závere vám ponúkneme aj pohľad skúseného pedagóga na snahu vládnej koalície - spolu s KDH, dopísať do slovenskej ústavy definície muža, ženy, ale aj posilniť práva rodičov pri výchove a vzdelávaní detí. Slovensko má dnes naozaj úplne iné problémy a toto nám pri vzdelávaní a výchove našich detí v ničom nepomôže, tvrdí Juraj Hipš.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Výdavky štátu na nájom nehnuteľností sa od roku 2017 takmer zdvojnásobili. Len za nájom kancelárií zaplatil štát vlani 57 miliónov eur. Približne polovica zmlúv na prenájom kancelárií bola nad úrovňou aktuálnych trhových cien.Nová analýza Útvaru hodnota za peniaze ponúka odporúčania ako ušetriť.Nahrával Vladimír Amrich.

Brusel avizuje koniec ruského plynu, ropy a jadrového paliva na území Únie do konca roku 2027. Zabrániť tomu nemá ani maďarsko-slovenské veto, legislatívu plánuje prijať kvalifikovanou väčšinou, čo znamená, že mu bude stačiť súhlas pätnástich z 27-ich členských štátov. Ak eurokomisár pre energetiku Dan Jorgensen argumentuje „nedôverou“ k Rusku ako obchodnému partnerovi, premiér Robert Fico hovorí o „nezmyselnosti návrhu“ a hrozbe až 50 percentného zdražovania plynu napríklad.Je Slovensko na odstrihnutie sa od ruských surovín pripravené a je hrozba zdražovania reálna?Na tému sa pozrieme s energoexpertom a bývalým ministrom hospodárstva Karlom Hirmanom. „Ak by bol premiér Fico agentom Gazpromu, nesprával by sa inak,“ tvrdí. Reaguje aj na pokus o ranné zadržanie exministra Jaroslava Naďa políciou.„Táto vláda zneužíva orgány činné v trestnom konaní na účelové prenasledovanie politicky aktívnych oponentov,“ reaguje stranícky kolega exministra Naďa Karel Hirman. „Oponentov, ktorí nerobia nič iné, len poukazujú na jej neschopnosť vládnuť, riadiť krajinu, ale naopak obrovskú schopnosť kradnúť, korumpovať, vyvádzať krajinu z EÚ a NATO,“ dopĺňa. „Toto nie je útok na stranu Demokrati, toto je útok na demokraciu ako takú,“ uzatvára.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Parlamentné počty sa po rozhodnutí poslancov Majerského a Ferenčáka zamiešali. Hlasovanie o ústavnej novele bude na jeseň.Hlasovanie o zmenách v ústave sa odkladá. Koalícia ho presunula na jeseň. O novele sa diskutovalo od januára a predseda vlády Robert Fico sľuboval, že ústavnými zmenami postaví hrádzu proti progresvizimu. Kresťanskodemokratické hnutie sa rozhodlo hlasovať s koalíciou, no na poslednú chvíľu sa parlamentné počty zmenili — František Majerský (KDH) a Ján Ferenčák (Hlas) odmietli podporiť dnešné hlasovanie. Schvália poslanci ústavné zmeny v septembri? A čo sa vlastne v parlamente stalo pár hodín pred hlasovaním? Aj na to odpovie redaktor politického oddelenia Aktualít Marek Biró, ktorý tému od začiatku sledoval.

Europoslankyňa KDH Miriam Lexmann nedávno prezradila aká je taktika kresťanských demokratov pri novele ústavy. Ich cieľom nie je len pretlačiť ich hodnotové témy do Ústavy, ale aj „vykostiť“ Smer. Podľa šéfa agentúry AKO Václava Hřícha sa im to však nemusí podariť. Práve naopak, ak sa Progresívne Slovensko a SaS rozhodnú, môžu KDH ublížiť a zobrať im percentá, ktoré chcelo KDH získať. „Dá sa predpokladať, že súčasné opozičné strany to nenechajú len tak vo vzťahu len z KDH. Takže oni budú argumentovať nejasným nastavením vzťahov voči opozícii a vládnych strán a tak sa budú snažiť brať KDH hlasy,“ povedal Hřích s tým, že Robertovi Ficovi sa opäť podarilo nadiktovať Slovensku tému a zatieniť iné problémy vlády. Rozhovor nahrával Marek Biró.

Blízkovýchodný konflikt cítia aj na Ukrajine. Presmerovanie pozornosti znamená menej politického tlaku, aktivizmu, diplomacie a aj financií v zbierkach podporujúcich ukrajinskú obranu. Vláda Donalda Trumpa signalizuje, že Ukrajina nemusí byť jej priorita. Náš východný sused však nepotrebuje menej, ale viac pomoci. Aj preto, že Rusku sa začalo na časti frontu dariť.Ukrajina je zrejme v novej fáze vojny. Sledujeme najmasívnejšie dronové útoky na mestá v doterajších dejinách ľudstva, vojenské operácie Ruska sú v aktívnej fáze ofenzívy. Na druhej strane sa zvnútra Ukrajiny ozývajú hlasy o zlyhaní mobilizácie a o strate nádeje, že sa Donaldovi Trumpovi podarí čokoľvek s Ruskom vyrokovať.Podľa expertky Aktualít na Ukrajinu, Stanislavy Harkotovej, ktorá už niekoľko rokov pôsobí priamo na Ukrajine, ruský prezident Putin stojí pred zásadným rozhodnutím: Či znova masívne mobilizovať bežných Rusov na front, alebo si dať na niekoľko rokov prestávku.Nahrával Peter Hanák.

Prípadnú pokutu zaplatím, no obrátim sa na ústavný súd. Z funkcie ministra neodstúpim, aj keby porušenie zákona ústavný súd potvrdil, trestom je už zaplatenie pokuty. Minister obrany Robert Kaliňák sa postavil ku kauze nepriznanej vily na Jadrane. Opätovne pre ňu zasadol špeciálny parlamentný výbor.„Ja si svoju chybu uznávam, aj sa k nej adekvátne postavím. Splním si povinnosti, ktoré mi výbor uloží,“ povedal pred novinármi.Chybou bolo, že neuviedol vlastníctvo chorvátskej vily svojej manželky vo viacerých majetkových priznaniach.„Zákon nepozná výhovorky“ – reaguje Gábor Grendel z opozičného hnutia Slovensko.Na pôvodne nepriznanú vilu ministra obrany a na ďalšie nehnuteľnosti mocných v Chorvátsku sme sa pozreli s Petrom Sabom z investigatívneho tímu Aktualít.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Penziónová kauza, v ktorej sa penzióny financované z eurofondov, záhadne menia na súkromné haciendy si už žije vlastným životom. Vládna koalícia sa ju však snaží popierať a kritikov - či dokonca kontrolórov, škandalizovať. "Ukazuje sa, že mnohé tieto penzióny si postavili ľudia napojení na SMER či vplyvného oligarchu Norberta Bödöra," vysvetľuje šéfka Nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková.Kauza penziónov, v ktorých sa síce nedá ubytovať, ale zato sú preplácané z eurofondov, zdanlivo nemá konca kraja. Namiesto poctivého vysvetľovania a umožnenia legitímnej kontroly - napríklad z Europarlamentu, sa však vládna koalícia rozhodla kauzu popierať a kritikov škandalizovať či šikanovať. O čom to vypovedá a naozaj platia slová premiéra Fica, že práve táto jeho vláda nemá žiadny korupčný škandál? Je aj táto kauza dôkazom o pretvávajúcej existencií takzvaných "našich ľudí", ktorí sú - ako sa zdá, mocnejší než vládnuce vlády? No a ako je vôbec možné, že sa z Pôdospodárskej platobnej agentúry - napriek opakovaným hĺbkovým kontrolám NKÚ, stala tak nedôveryhodná a pochybná inštitúcia? Penziónová kauza nie je vymyslená a nie je ani žiadnou hybridnou operáciou, ako sa nám to snažia nahovoriť predstavitelia vládnej koalície. Svedčí o tom aj fakt, že niektoré prípady prešetruje polícia a dozoruje ich Európska prokuratúra. Brániť sa nielen kritike, ale už aj legitímnej kontrole preto pôsobí podozrivo, ale SMER zrejme konať inak nemôže či nevie, tvrdí pre Aktuality šéfka Nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Zmena ústavy, ktorú Robert Fico pred rokom predstavil ako hrádzu proti progresivizmu, neprinesie len zavedenie dvoch pohlaví do základného dokumentu štátu, ale otvára dvere na zmenu smerovania Slovenska. Odborníci z oblasti práva adresovali vláde list, v ktorom upozorňujú, že takto naformulovaná zmena ústavy by Slovensko vzdialila od európskych hodnôt. Desiatky rešpektovaných osobností upozorňujú, že vlády- táto aj budúce- by svojvoľne mohli určovať, čo znamená národná identita, zhoršilo by sa dodržiavanie ľudských práv či uplatňovanie rozhodnutí medzinárodných súdov. Pridal sa k ním aj verejný ochranca práv Robert Dobrovodský. Ombudsman upozorňuje, že ľudské práva a ich dosiahnutý štandard nie sú podľa Dobrovodského na európskom kontinente ani tak výsledkom legislatívnej činnosti národných parlamentov, ale v podstatnej miere medzinárodných organizácií, ktoré reflektovali utrpenia miliónov jednotlivcov v zaobchádzaní s nimi zo strany suverénnych štátov počas druhej svetovej vojny a v stredoeurópskom kontexte aj zo strany nasledujúcej komunistickej diktatúry. Hlasovať o návrhu by sa mohlo už budúci týždeň, pokiaľ nedôjde k dohode v koalícii, viacerí pripúšťajú, že trojkoalícia zmenu ústavy presunie až na september.

Podľa bývalého ministra zahraničných vecí Rastislava Káčera sa Slovensko stalo slabým miestom, do ktorého môže Ruská federácia vraziť klin a rozbíjať jednotu Európskej únie. „Fungujeme ako kazítko, ako zradca. Lenže zradcu si nikto neváži,“ hovorí v podcaste Aktuality Nahlas.Poslanci minulý týždeň prijali uznesenie, ktoré členov vlády zaväzuje odmietnuť ďalšie protiruské sankcie.V dokumente, ktorý pretlačila koaličná SNS, sa konštatuje, že sankčná politika a obchodné obmedzenia voči Rusku prispievajú k rastu cien energií a narúšajú dodávateľské reťazce, čo oslabuje konkurencieschopnosť a hospodársky prospech slovenských podnikov.Prijatie uznesenia vyvolalo búrlivé reakcie a otázky o smerovaní slovenskej zahraničnej politiky.Kým Andrej Danko ho označuje za „Boží zázrak“, premiér Robert Fico hovorí o politickom uznesení, ktoré nie je právne záväzné.„Je to uznesenie, ktoré nevychádza z Ústavného zákona o spolupráci vlády a národnej rady v otázkach európskych záležitostí. Je to politické uznesenie, ktoré je samozrejme veľmi silné vo svojom posolstve,“ vysvetľoval Fico počas nedeľnej tlačovej konferencie.Dodal, že toto uznesenie považuje za silný politický nástroj, o ktorý sa môže oprieť v diskusiách v Európskej rade.Podľa diplomata a bývalého ministra zahraničných vecí Rastislava Káčera môžu z „dvojtvárneho“ postoja Roberta Fica ťažiť najmä opozičné strany.„Opozícia, ktorá chce hlasovať tak, ako ostatné európske štáty, získala do rúk nástroj, ktorým môže Robertovi Ficovi povedať, že je nielen dvojtvárny, ale pohŕda svojím vlastným poslancom, ktorý mu garantuje vládnu moc. Čo je to za odkaz voličovi?“ zamýšľa sa bývalý minister.Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk.

Vysoké tržby, problémy s daňovými úradmi a po novinárskych otázkach vyhrážky. Podnikateľské aktivity bývalej playmate Stanislavy Gálovej vzbudzujú pochybnosti. Spoločnosť Glortex je výrobcom bionafty, ktorá patrí medzi najpoužívanejšie biopalivá v Európe. Pomerne neznáma firma s pár zamestnancami za posledné roky prebehla tržbami aj výraznejšie firmy ako napríklad DM Drogerie či štátny Tipos. Glortex má fabriku v Šenkviciach, prevzal ju po skupine Slavia Capital, ktorá sa spája s Martinom Kvietikom, stíhaným podnikateľom v kauze Dobytkár.Za spoločnosťou stojí bývalá playmate Stanislava Gálová a verejnosti neznámy Juraj Farkaš. Gálová v posledných mesiacoch zarábala aj na ďalšej zákazke, jej firma SG Business Consulting pred vianocami získala zákazku na upratovanie od rezortu obrany Roberta Kaliňáka.„Tržby tejto firmy sú extrémne vysoké, nachádza sa na 66. mieste spomedzi všetkých firiem na Slovensku a nevieme, ako sa tam dostala. Je to podozrivé, nevidíme dovnútra jej biznisu natoľko, aby sme mohli povedať, či prebieha niečo nelegálne. K tomu smerovali aj otázky adresované majiteľke firmy, no odpovede sme zatiaľ nedostali,“ hovorí Peter Sabo.Moderuje Kristína Braxatorová.

Vláda reálne začala konsolidovať až v tomto roku. Doterajšie zvyšovanie daní sa minulo na nové výdavky. Hlavný cieľ vlády, teda stabilizovať dlh už v tomto volebnom období sa naplniť nepodarí. Naopak, vláda si zrejme pripravuje pôdu na ďalšie výdavky v predvolebnom roku.Vláda predpokladá, že sa naplnia najhorší scenáre obchodnej vojny, ktoré by znamenali výrazné spomalenie aj slovenskej ekonomiky. Preto sa rozhodla ozdravovanie verejných financií natiahnuť o jeden rok. So stabilizáciou verejného dlhu preto už nepočíta v tomto volebnom období.Predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ján Tóth v podcaste približuje podrobnosti o strednodobom vývoji verejných financií.„Podľa nás mala vláda počkať na novú ekonomickú prognózu, ktorá by presnejšie odhadla aký vplyv by mal hroší ekonomický vplyv na deficit, až potom mali byť ciele uvoľnené,“ hovorí Tóth.Nahrával Vladimír Amrich.

Výnimku z transakčnej dane budú mať len podnikatelia s obratom do 100 tisíc eur ročne. Podnikatelia upozorňujú, že do tohto spadnú len mikroprevádzky, a napríklad väčšina reštaurácií či dopravcov bude musieť transakčnú daň naďalej platiť. Napríklad v prípade reštaurácií sa do výnimky zmestí len taká, ktorá má najviac jedného až dvoch zamestnancov. V praxi tak zrejme väčšina gastropodnikov bude naďalej musieť transakčnú daň odvádzať. Naopak, výnimka oslobodí živnostníkov, ktorí sú napríklad stavebnými robotníkmi a mali by byť zamestnaní, avšak sú nútení pracovať na živnosť. V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas túto problematiku podrobne vysvetlia Martin Novotný z Asociácie hotelov a reštaurácii Slovenska, výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska Martin Lidaj a Stanislav Skala z Únie autodopravcov Slovenska. Moderuje Peter Hanák.

Na Ukrajine je to dnes "Kto z koho". Rusko sa vydalo cestou opotrebovávajúcej vojny. V nej zvíťazí ten, kto bude schopný v tomto konflikte vydržať dlhšie. Tá vojnová línia sa dnes vedie medzi imperiálnym Ruskom a Ukrajinou podporovanou našou euroatlantickou civilizáciou. Tvrdí bývalý diplomat Peter Weiss. Podľa neho Rusku ide aj o rozloženie EÚ a NATO a preto je postoj Ficovej vlády iracionálnym hazardom s našimi národnoštátnymi záujmami.Ani druhé kolo priamych Rusko Ukrajinských rokovaní, ktoré sa včera uskutočnilo v Istanbule neprinieslo žiadny posun k ukončeniu ruskej agresie na Ukrajine. Návrhy, ktoré Rusko predložilo sú zjavne pre Ukrajinu neprijateľné a navyše, krátko predtým podnikli Ukrajinci bezprecedentný a úspešný dronový útok na strategické ruské letectvo hlboko v tyle nepriateľa. Táto vojna bude nadlho a bude to - kto z koho, teda či dlhšie vydrží Rusko alebo Ukrajina podporená našou euroatlantickou civilizáciou, hovorí pre Aktuality Nahlas exdiplomat Peter Weiss Zatiaľ čo vojna na Ukrajine nemá konca, slovenská zahraničná politika čoraz viac zapadá do pasce dvojtvárnosti a populistického alibizmu. Na jednej strane sa náš premiér ostentatívne chodí klaňať do Kremľa a vedie prázdne reči o mieri, na strane druhej sa zo Slovenska stáva zbrojárska veľmoc a naša vláda nemá pre našich kľúčových západných spojencov pekného slova. Do sporu sme sa dostali už aj s novým nemeckým kancelárom, ktorý nám pohrozil stopnutím eurofodov. Odpoveďou sú mu reči o fírerovi či volanie po vystúpení z EÚ. Kritika sa skrátka vo vládnej koalícií akosi nenosí. Počúvate Aktuality Nahlas, dnes o aktuálnom vývoji v mierových rokovaniach medzi Ruskom a Ukrajinou, ale aj o čudnej suverenite Ficovej zahraničnej politiky, ktorá podľa kritikov začína zásadne ohrozovať strategické záujmy krajiny. O čo teda Robertovi Ficovi vlastne ide a má ešte pod kontrolou nielen to, čo sa mu v tejto krajine deje, ale i to, aký obraz Slovensko dnes vysiela do sveta? A je niekde v pozadí "hra patriotov" o vyviazaní Slovenska zo zväzku Európskej únie? Témy pre bývalého diplomata a expredsedu SDĽ Petra Weissa.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Poľsko má nového „zvoleného“ prezidenta. Po Andrzejovi Dudovi prichádza Karol Nawrocki, rovnako ako Duda zástupca opozičnej strany Právo a spravodlivosť. Kandidát konzervatívnej časti politického spektra vyhral nad tým z liberálneho tábora, hodnotia pozorovatelia. Pri rekordnej vyše 71 percentnej účasti rozhodli voliči kandidátov krajnej pravice – hovoria analýzy. Rafal Trzaskowski – ako neúspešný vyzývateľ – už druhýkrát urobil chybu a za víťaza volieb sa označil v čase, keď to definitívne ešte nebolo. Čo bude nový prezident Nawrocki znamenať pre Poľsko, Európsku úniu a Slovensko v nej a ako môže ovplyvniť postoj svojej krajiny k vojne na Ukrajine? Rozoberieme s Pavlom Štrbom a Samuelom Škultétym zo zahraničnej redakcie Aktualít. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Končí sa týždeň, ktorý sme v Aktualitách začínali kauzou „Nemam ništa“ o vile na Jadrane, pôvodne spájanú s Robertom Ficom; týždeň, v ktorom Slovensku prischla nálepka „banánová republika“. To pre kauzu haciend a falošných penziónov, ktoré tu prišla preverovať misia europarlamentu pod vedením Tomáša Zdechovského, ktorý si od Andreja Danka vypočul, že je „vúl“. Týždeň, keď sa verejnosť práve vďaka Aktualitám dozvedela, že apartmánový luxus Jadranu si čerstvo dopriala aj sestra prezidenta Pellegriniho. Naviac v dome, kde má apartmán aj prezidentov známy a spolustraník Peter Náhlik. Týždeň, keď ste si v Aktualitách mohli urobiť prehľad o jadranských vilách a apartmánoch, ktorým neodolali muži ako Robert Kaliňák, jeho ostrovný sused Jaroslav Haščák z Penty, oligarcha Jozef Brhel či Michal Gučík, známy svojimi kontaktmi na politikov. A to sú len niektorí. Na tému sa pozrieme s Petrom Sabom z investigatívneho tímu Aktualít. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Štyri opozičné strany žiadajú Ústavný súd aby preveril zákon o strategických investíciách. Ten chce vláda použiť na urýchlenie výstavby projektov ako je prečerpávacia elektráreň Málinec.Zákon o strategických investíciách ohrozuje majetkové práva ľudí na Slovensku. Opozícia sa ho rozhodla napadnúť na Ústavnom súde. Zákon chce využiť napríklad minister životného prostredia Tomáš Taraba pri výstavbe vodného diela Málinec. Vďaka označeniu „strategická investícia“ by sa pozemky, ktoré budú v okolí prečerpávacej elektrárne dali ľahšie vyvlastniť.Nahrával Vladimír Amrich.

Slovensko v tridsiatich ôsmich minútach. Slovensko podľa Petra Pellegriniho. Prezident má za sebou svoju prvú správu o stave krajiny. Nechcel sa obzerať do minulosti, aby nemusel komentovať politikov, napriek tomu to robil. Nechcel kádrovať ministrov, napriek tomu sme počuli aj to. A hoci nechce mať z prezidentského paláca ani ďalšiu koaličnú centrálu či hniezdo opozičného odporu, vládna väčšina si vypočula aj pochvalu. Pripomenul jej však, že nesmie pri svojej diplomacii na všetky štyri svetové strany na jednu zabúdať. Aké reakcie vyvolala prezidentova správa o stave republiky? Okrem Roberta Fica budete počuť analytika portálu Euraktiv Radovana Geista, riaditeľku Via Iuris Katarínu Batkovú, šéfku nadácie Zastavmu korupciu Zuzanu Petkovú a politológa Radoslava Štefančíka. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Namiesto riešenia kanalizácie alebo vodovodov v rómskych osadách, kde ľudia žijú na hline, sa u vás postaví úplne nezmyselný Rómsky mediálny dom za 60 miliónov. To sa nedá prehliadať, tvrdí v rozhovore pre Aktuality.sk Tomáš Zdechovský, ktorý vedie kontrolu europarlamentu na Slovensku.Na Slovensku je kontrola z europarlamentu. Prišla si posvietiť na to, ako čerpáme európske peniaze, a chce vedieť, prečo nás dotácie neposúvajú dopredu, ale končia tam, kde nemajú.Europoslancov zaujíma, aké následky má zmena trestných kódexov, ktorú pripravila vláda Roberta Fica, zánik Národnej kriminálnej agentúry aj Špeciálnej prokuratúry. Pod drobnohľadom budú aj haciendy, na ktoré ich majitelia dostali peniaze z Pôdohospodárskej platobnej agentúry. Europoslanec Tomáš Zdechovský, ktorý skupinu vedie, nevylučuje, že môže prísť aj k zastaveniu eurofondov.„My by sme sa dnes mali rozprávať o tom, ako sa Slovensko pripravuje na výstavbu vysokorýchlostných tratí, ako modernizuje a investuje do dátových infraštruktúr. Pozerali sme sa na projekty cezhraničnej spolupráce. A namiesto toho tu riešime, či niekto neukradol peniaze na opravu svojich luxusných víl a či niekto možno nezaložil vlastnú nákladnú dopravu za peniaze daňových poplatníkov a dôchodcov z Českej republiky alebo Nemecka,“ hovorí v rozhovore pre Aktuality.sk.

Napätie medzi koaličnými stranami Smer a Hlas narastá. Ich spory sa týkajú nielen pandémie, ale aj členstva Slovenska v Európskej únii či cesty Roberta Fica do Moskvy.Rozbroje sa stupňujú aj vo vnútri druhej najsilnejšej vládnej strany. Hlasu v uplynulých mesiacoch sústavne klesajú preferencie. Kým niektorí ministri sa otvorene vyhraňujú voči Smeru, predseda Hlasu Matúš Šutaj Eštok sa drží v úzadí. Aj preto sa aktuálne špekuluje o tom, či ho strana neplánuje vymeniť.„Nemyslím si, že prípadná zmena predsedu dokáže zmeniť názor ľudí. Dôvera sa buduje veľmi ťažko a nedôvera veľmi ľahko. Matúš Šutaj Eštok urobil všetko pre to, aby mu sociálnodemokratickí a ľavicoví voliči neverili,“ hovorí šéfredaktor Aktuality.sk Peter Bárdy. Akákoľvek zmena na stoličke predsedu Hlasu by podľa Bárdyho bola iba maskovacím manévrom.O tom, ako máme čítať situáciu v koalícii, či nám hrozia predčasné voľby a akú úlohu zohráva v pretrvávajúcich koaličných sporoch vládny splnomocnenec Peter Kotlár, sme sa rozprávali s Petrom Bárdym a redaktorom politického oddelenie Marekom Biróom.

Originálne regionálne divadlá s vysokou profesionálnou úrovňou podporu nedostanú, ohňostroje na Malte však áno. Blokovanie Fondu, ignorovanie odborníkov či politizácia jeho rozhodovania. I tak vyzerá deštrukcia Fondu na podporu umenia v réžií ministerky Šimkovičovej.Nominanti Martiny Šimkovičovej vo Fonde na podporu umenia deštruujú kultúru na Slovensku. Rada, ktorá rozhoduje o smerovaní peňazí, odstrihla viaceré nezriaďované divadlá od podpory pre ich údajný aktivizmus a ideológiu v tvorbe. O podporu tak prídu napríklad aj divadlá, ktoré hrajú v škôlkach. V dnešnom podcaste sa teda budeme venovať dianiu vo fonde na podporu umenia a praktikám rezortu kultúry pod vedením Martiny Šimkovičovej. Krátko sa však pozrieme aj na možné dôsledky pripravovanej vyhlášky z dielne rezortu zdravotníctva, ktorá zásadne mení spôsob rozhodovania o liekoch pričom hrozí, že pacienti so zriedkavými ochoreniami ostanú bez prístupu k liečbe.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši prajú Adam Obšitník a Braňo Dobšinský.

Poslanec za PS Dávid Dej po silnej kritike odvolal boxerský súboj s eurposlancom za hnutie Republika Milanom Mazurekom a výzvu preformuloval len na diskusný ring namiesto boxerského. Prečo toto politici robia a akú históriu majú fyzické súboje politikov, niekedy aj na život a na smrť, v dnešnom podcaste vysvetlí politológ Branislav Kováčik. Malo ísť o prvý plánovanú fyzickú konfrontáciu dvoch slovenských politikov. Po kritike, že takto sa politika nerobí, sa však poslanec za PS do ringu nepostaví a prijíma iba Mazurekovu výzvu na diskusný súboj. Fyzické súboje sa vyskytli napríklad aj v americkej politike. Dekana Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov Branislava Kováčika sa na to, čo táto epizóda hovorí o slovenskej politike, pýtal Vladimír Amrich v dnešnom podcaste Aktuality Nahlas. Moderuje Peter Hanák. Odporúčame aj minulotýždňovú reláciu NA ROVINU, kde Branislav Kováčik vysvetľuje, aký má tento štýl politiky vplyv na politické atentáty.

Najvyšší súd vracia prípad objednávky vraždy Jána Kuciaka naspäť na špecializovaný trestný súd. Nový senát si bude musieť naštudovať viac než 30-tisíc stranový spis od začiatku a finálny rozsudok sa tak odďaľuje. Najvyšší súd videl v rozhodnutí nižšieho súdu viaceré pochybenia.„Moji klienti boli pripravení prijať aj oslobodzujúce rozhodnutie, ale len za podmienky, že bude zákonné, odôvodnené a presvedčivé. Ani v jednom prípade sa to prvostupňovom súdu v Pezinku nepodarilo. A je dobré, že títo sudcovia, ktorí dva krát rozhodovali podľa ňa mimo rámca trestného poriadku nebudú ďalej rozhodovať. To sa samozrejme, ale netýka sudcu, ktorý mal odlišné stanovisko," hovorí v podcaste Aktuality Nahlas advokát rodín obetí Roman Kvasnica.Reportérka Aktualít Laura Kellö Kalinská hovorí, že nový rozsudok sa nedá očakávať v horizonte najbližších mesiacov, „najprv kauzu dostane nový senát. Možno prídu námietky alebo sa niektorý sudca sám bude chcieť vylúčiť. Potom si majú naštudovať spis a potom sa začne dokazovanie, pravdepodobne od úplného začiatku".

Nemam ništa – chorvátske „Nemám nič“. Aktualitám a konkrétne Martinovi Turčekovi to povedal Željan Bego. Chorvátsky podnikateľ v stavebníctve a rybolove. Práve on mal stáť za vilou, s ktorou chorvátske médiá spájali slovenského premiéra. Robert Fico si tam neskôr – „aby každého šľak trafil“ – ako napísal na svojom blogu – mal dohodnúť letnú dovolenku. Práve vo vile, ktorá mala byť pôvodne jeho, no majiteľom mal byť práve tento Željan Bego.Ten teraz hovorí: „Nemam ništa“ – nemám nič. Čo to znamená pre kauzu Ficovej údajnej vily na Jadrane?Pozrieme sa na to s Martinom Turčekom z investigatívneho tímu Aktualít.S Romanom Pudmarčíkom z agentúry Ipsos tiež rozoberieme najnovší volebný model, ktorý zachytil výrazný pokles voličskej podpory pre vládne strany.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Zlepšenie pripravenosti a reakcie krajín na budúce pandémie. To je cieľ pandemickej dohody, na ktorej znení sa členské štáty Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) zhodli v apríli tohto roka. Dokument vznikol v reakcii na skúsenosti z pandémie covidu, keď sa ukázalo, že bez efektívnej medzinárodnej spolupráce môžu byť dosahy krízy výrazne horšie. Slovensko sa napriek tvrdej kritike zo strany opozičných politikov a odborníkov rozhodlo zmluvu neprijať, čím sa zaradilo medzi menšinu krajín s týmto postojom.Dôvod je prostý. Premiér Robert Fico tvrdí, že pandemická dohoda ohrozuje suverenitu Slovenska. Tento naratív šíri napriek tomu, že dohoda výslovne zachováva suverenitu štátov a nezasahuje do vnútroštátnych kompetencií v oblasti verejného zdravia. „Neviem, aký úmysel má pán premiér, keď takéto informácie zdieľa s verejnosťou, ale nie je to vysvetlenie obsahu pandemickej dohody tak, ako ju vnímame my odborníci,“ hovorí zástupca Slovenska v rade Svetovej zdravotníckej organizácie Jozef Šuvada. Voči premiérovmu postoju sa vyhranil aj minister zdravotníctva Kamil Šaško, ktorý ho považuje skôr za politický marketing než snahu o ochranu zdravia Slovákov. V pondelok sa v podobnom duchu vyjadril aj prezident Peter Pellegrini, ktorý považuje za nezodpovedné dobrovoľne si obmedziť prístup k najnovším vedeckým informáciám. Tvrdí, že Slovensko si odmietnutím dohody zatvára cestu k lepšej ochrane zdravia slovenských občanov. Jozef Šuvada s jeho slovami súhlasí. „Slovensko, ktoré má dlhodobý problém s nezvládaním zdravotného systému v čase kríz, môže iba s pomocou siete medzinárodných organizácií prežiť a zachrániť čo najviac ľudí,“ hovorí odborník.

„Nevidím šance na posun, no dôležité je už to, že delegácie budú sedieť za jedným stolom“, hovorí Pavel Havlíček z Asociácie pre medzinárodné otázky.Rokovania o prímerí na prezidentskej úrovni Putin-Zelenskyj sa prepadli na úroveň „neprezidentskú“. A ak sa mali pôvodne začať vo štvrtok, aj z toho zišlo. Svedkami čoho sme? Ak po rokovaniach volal samotný Vladimír Putin a Volodymyr Zelenskyj sa ho v Turecku nedočkal? Má prímerie a mier šancu? Téma pre Pavla Havlíčka z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky. „Nevidím šance na posun, no dôležité je už to, že delegácie budú sedieť za jedným stolom“, hovorí Pavel Havlíček z Asociácie pre medzinárodné otázky. „Neočakávam žiadne výsledky. Strany si budú len opakovať svoje vlastné argumenty. No i to bude mať význam: pochopiť vzájomné pozície a komunikovať napriamo, k čomu od roku 2022 nedošlo. Už to môže byť výsledkom“, uzatvára. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Vláda si plán obnovy upravila podľa vlastných priorít a tým prebrala politickú zodpovednosť nad viac ako šiestimi miliardami eur. V rozhovore s analytičkou euractiv.sk Barbarou Zmuškouvou približujeme ako sa zmení jeden z kľúčových nástrojov na modernizáciu slovenskej ekonomiky.Vláda schválila vynovenú podobu Plánu obnovy a odolnosti. Okrem iného to znamená, že takmer pol miliardy eur presunie na vlastné investičné priority, ako sú verejné služby. Najväčšieho balíka peňazí sa vzdal minister životného prostredia Tomáš Taraba.Fabrika s najväčším negatívnym dopadom na ovzdušie, U.S. Steel Košice, napokon stovky miliónov eur nevyužije. Analytička vysvetľuje aké ďalšie projekty stopla vláda Roberta Fica a naopak, kde sú nové investičné príležitosti.Nahrával Vladimír Amrich.

Zajtra si Slovensko pripomenie prvý výročie atentátu na predsedu vlády Roberta Fica. V mieste zločinu zasadne vláda a strana SMER tam chystá i veľký míting. Ako kto - a s čím, sa na miesto atentátu vracia jeho obeť, premiér Robert Fico? Téma dnešného podcastu Aktuality Nahlas. Zajtra si Slovensko pripomenie prvý výročie atentátu na predsedu vlády Roberta Fica. V mieste zločinu zasadne vláda a strana SMER tam chystá i veľký míting. Ako kto - a s čím, sa na miesto atentátu vracia jeho obeť, premiér Robert Fico? Téma dnešného podcastu Aktuality Nahlas. V Handlovej, kde sa 15. mája 2024 uskutočnil atentát na predsedu vlády Roberta Fica, zajtra zasadne vláda a potom spustí strana SMER míting pod názvom „Slovensko proti nenávisti“.Obeť tohto zločinu sa teda vracia na miesto zločinu voči nemu samému. Ako tento šokujúci zločin zmenil Slovensko, aký dopad má na našu politickú scénu i verejný diskurz, no a ako ho uchopila samotná obeť, teda premiér Fico? To je téma dnešného podcastu s politológom Radoslavom Štefančíkom a redaktorom Aktualít Martinom Slizom.Témou však bude aj analýza bezpečnostných opatrení okolo premiéra, s investigatívnou reportérkou Annamáriou Dömeovou a bývalým príslušníkom českej URNY Martinom Svozilom.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Andrej Danko otvorene kritizuje predsedu vlády, ktorý zostáva ticho. Namiesto neho hovoria ministri a poslanci.Jednu krízu vládnej koalície v zložení Smer, Hlas a SNS sa podarilo zažehnať v marci, zdá sa však, že na spadnutie je ďalšia. Koaličná rada nezasadá týždne, vládne strany sa sporia aj pre transakčnú daň. Zatiaľ, čo Robert Fico rieši list pre televízie a koaličných partnerov o nedeľných debatách, Andrej Danko ho v týchto reláciách otvorene kritizuje.O tom, čo sa to znova deje vo vládnej koalícii sa budem rozprávať so šéfom oddelenia politiky Martinom Slizom.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj počas víkendu vyzval ruského prezidenta Vladimira Putina na osobné stretnutie v Istanbule. „Je otázne, do akej miery majú obaja aktéri záujem o to, aby mier uzavreli tento týždeň,“ hovorí na margo nového návrhu na mierové rokovania odborník na medzinárodné vzťahy Jozef Hrabina.Rusko uplynulý rok bojovalo intenzívne a je možné, že mu dochádza para. No stále hovorí aj o veľkej letnej ofenzíve. Je ťažké povedať, čo je skutočný zámer a čo psychologická operácia, hovorí Hrabina. Ukrajincom sa zas zlepšuje morálka.Podľa Hrabinu súperenie veľmocí ešte nie je na konci. Napriek pozitívnym správam z oblasti geopolitiky, ktoré priniesli uplynulé hodiny a dni, sa medzinárodný systém štiepi, vznikajú viaceré mocenské centrá. Tie budú spolu zápasiť, čo v uplynulých storočiach prinieslo tie najväčšie ozbrojené konflikty aké sme v histórii videli.Nahrával Vladimír Amrich.

Nový pápež Lev XIV. je už pozvaný na tohtoročnú júlovú púť v Levoči. Ako kardinál tam už dokonca potvrdil účasť. Či sa to teraz po jeho zvolení za pápeža naozaj stane, je skôr neisté. Kardinál Prevost je jasným nasledovníkom pápeža Františka, ktorý z neho urobil biskupa, neskôr kardinála a zveril mu aj dôležitý vatikánsky úrad. Nový pápež hovorí o mieri, no podarí sa mu mať nejaký vplyv na mierové rokovania?Nová hlava katolíckej cirkvi, americko-peruánsky kardinál Robert Prevost, sa kriticky vyjadroval k politike Donalda Trumpa aj J. D. Vanca. Podľa Jaroslava Barboráka, ktorý roky sleduje dianie v katolíckej cirkvi a aktuálne reportuje z Vatikánu, je však viac ako politika dôležitý duchovný odkaz Leva XIV.Čo nám hovorí o novom pápežovi, že patrí do rehole augustiniánov? Aké kroky ho v najbližšom období čakajú? Čo si máme všímať v najbližšom období?Moderuje Peter Hanák. Hosťom dnešného podcastu je Jaroslav Barborák.