Podcasts about aktu

Studijā politikas un ekonomikas analītiķe, domnīcas “Providus” direktore Sanda Liepiņa un politoloģe, Rīgas Stradiņa universitātes Programmu grupas vadītāja Lelde Metla-Rozentāle.

Hostia: Ján Machaj (pedagogický lektor a riaditeľ organizácie Edulab) a Viktor Križo (špeciálny pedagóg a riaditeľ Centra inkluzívneho vzdelávania). | Aktuálny prieskum CVTI ukázal, že téme extrémizmu sa vo výučbe venuje čoraz menej priestoru, pričom jeho prejavy u žiakov zaznamenalo až 58 % pedagógov. Podľa učiteľov sú najčastejšími príčinami prejavov extrémizmu u žiakov súčasná politická situácia vo svete a na Slovensku, akceptovanie násilia v médiách a nevhodný spôsob výchov. Hovoria tiež o strate ideálov a frustrácii mladých ľudí a strachu zo sociálneho vylúčenia, ale tiež o preťaženosti učiteľov znemožňujúcej individuálnu prácu so žiakmi. Ktorých skupín detí sa extrémizmus týka? Sú niektoré skupiny žiakov „náchylnejšie“ na radikalizáciu? Je extrémizmus len problémom určitej vekovej skupiny (napr. adolescentov) alebo sa s ním stretávame aj u mladších a starších žiakov? Súčasný výskum poukazuje na zmeny v priebehu niekoľkých rokov. Súhlasíte s týmto trendom a ak áno, v čom vidíte príčiny zhoršovania situácie? Riešenia: Majú školy dostatok priestoru na realizáciu účinných preventívnych programov a ako by sa dal tento priestor lepšie využiť? Do akej miery sú pedagogickí zamestnanci škôl školení na riešenie problémov a aké sú konkrétne potreby v oblasti odbornej prípravy? Výskum naznačuje, že mnohí učitelia sa nezaoberajú intervenciami s agresívnymi a extrémistickými motívmi. Ako môžeme zabezpečiť, aby sa učitelia nebáli zasiahnuť? | Učitelia vidia nárast extrémizmu. | Moderuje: Juraj Jedinák; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Slovensko straší európsky Green Deal. Aktuálne jeho časť o rozšírenom obchodovaní s emisnými kvótami pre budovy a cestnú dopravu. Jeho cieľom je znížiť vypúšťanie emisií CO2, no podľa kritikov to bude stáť domácnosti tri tisícky ročne za drahší plyn či benzín. Vládny Hlas sa rozhodol uznesením parlamentu zaviazať vládu, aby nariadenie bez ochrany domácností pred jej dopadmi odmietla. Čo je to teda vlastne systém ETS2 a čo má spoločné s Green Deal? Je skutočne pravda, že toto nariadenie môže stáť rodiny tisícky eur ročne navyše? Prečo koalícia hovorí o bruselskej dani? A prečo je pre Progresívne Slovensko uznesenie Hlasu zbytočné a nič nerieši, len straší ľudí? Prečo chce prísť KDH zo svojim vlastným uznesením a čo v ňom má byť? Budeme platiť tisíce eur navyše za vykurovanie a varenie alebo nie?

A tartós gondozás törvény és a benne lefektetett jogok, illetve a december 1-jétől az intézményes gondozásra vonatkozó jog konkrét megvalósítása az Aktuális témája. Pontosabban arról tájékoztatnak az Aktuális vendégei, hogy hol tartunk jelen pillanatban a tartós gondozással, és melyek a legfontosabb információk, amelyek az érintettekre vonatkoznak. A műsor szerkesztője Cigan Szilvia.

⚠️ PŘEKLOPTE TEORII V REÁLNÉ VÝNOSY ⚠️ ► Vstupte do DK Investičního Klubu a přidejte se k více jak 1200+ investorům zde

Hostia: Michal Stuška (poslanec a člen Výboru NR SR pre sociálne veci za Smer-SD) a Martina Bajo Holečková (poslankyňa NR SR za SaS). | Aktuálna valorizácia od januára 2026: V akej bude výške a ako sa to dotkne jednotlivých skupín? Je takéto navýšenie vzhľadom na infláciu a životné náklady dostatočné? Porovnanie posledných rokov. Ako sa v budúcom roku zmenia minimálne dôchodky? Mohlo by sa v budúcnosti valorizovať iným mechanizmom – o pevnú čiastku? Komu by to pomohlo? Mohol by v takom prípade štát ušetriť? Zmrazenie 13. dôchodky pre budúci rok: V akej miere to pomôže konsolidácii? Je aj v tomto prípade na mieste úvaha o zvyšovaní o pevnú sumu? Predčasné dôchodky – je už tento inštitút nastavený efektívne? | Budúca valorizácia dôchodkov. | Moderuje: Juraj Jedinák; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Andrej Babiš (ANO) skládá novou vládu a největší komplikace zatím měl s hledáním ministrů ze strany Motoristé sobě. Podle Radka Bartoníčka, politického reportéra Aktuálně.cz, ale bude velmi zajímavé sledovat samotného Babiše, jak si bude počínat ve vládě. „Je plný emocí a kontrastů, zajímá mě, co u něj převáží. Myslím, že chce, aby ho lidi měli rádi,“ říká v pořadu Osobnost Plus Českého rozhlasu Plus. Dodává, že nechce hodnotit nastupující vládu dopředu.Všechny díly podcastu Osobnost Plus můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Aktuální dění očima Jana Krause každé ráno 5:00 – 9:00 vždy po zprávách v celou a v půl exkluzivně na Frekvenci 1. Vtipně, originálně a s nadhledem, tak to umí jenom Jan Kraus. Blondýna Miluška Bittnerová se ptá na vše, o čem se mluví, a Jan Kraus jí to vysvětlí.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Aktuální dění očima Jana Krause každé ráno 5:00 – 9:00 vždy po zprávách v celou a v půl exkluzivně na Frekvenci 1. Vtipně, originálně a s nadhledem, tak to umí jenom Jan Kraus. Blondýna Miluška Bittnerová se ptá na vše, o čem se mluví, a Jan Kraus jí to vysvětlí.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Aktuální dění očima Jana Krause každé ráno 5:00 – 9:00 vždy po zprávách v celou a v půl exkluzivně na Frekvenci 1. Vtipně, originálně a s nadhledem, tak to umí jenom Jan Kraus. Blondýna Miluška Bittnerová se ptá na vše, o čem se mluví, a Jan Kraus jí to vysvětlí.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Témy: Aktuálna domáca politika, bezpečnosť a sankcie, zahraničie, európske témy. | Hostia: Juraj Blanár (minister zahr. vecí; podpredseda SMER-SD) a Juraj Krúpa (poslanec, člen Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť; SaS). | Moderuje: Matej Baránek. | Diskusiu Sobotné dialógy pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 12:10.

Jak se dnes rozhodují investoři, kteří potřebují velké průmyslové plochy? Stále častěji jim z evropského výběru vychází nejlépe Španělsko. „Tady v Česku si slíznete české stavební právo a musíte mít svatou trpělivost. Musíte rozjet desítky lokalit, aby jednotky z nich dostaly povolení,“ popisuje v Agendě SZ Byznys spolumajitel Accolade Milan Kratina s tím, že stále častěji nyní investoři míří do Španělska. A právě tam teď posílí i skupina Accolade. Aktuálně tam už má čtyři parky s celkovou plochou k pronájmu téměř 100 tisíc metrů čtverečných s nájemci jako Jysk či TXT a tuto plochu v nejbližším období zdvojnásobí. V následujících měsících přidá ještě dvě nová centra v okolí Valencie a oblasti Murica, které zaberou dalších 90 000 metrů čtverečných. Španělsko se tak stane třetím největším trhem skupiny, hned po Česku a Polsku. Agenda. Rozhovory s top lídry českého byznysu, zakladateli firem, odborníky. Čtvrthodinka o byznysu z první ruky. Každý všední den na SZ Byznys a ve všech podcastových aplikacích. Odebírejte na Podcasty.cz, Apple Podcasts nebo Spotify.

Kultūras rondo uzmanības lokā jautājums, par ko nevienam no laba prāta negribas domāt, bet kas arvien vairāk ienāk mūsu dienas un domu kārtībā, proti – tā ir kultūras mantojuma aizsardzība X stundā. Saruna studijā ar Latvijas Kultūras akadēmijas profesori Rūtu Muktupāvelu un Latvijas Nacionālā rakstniecības un mūzikas muzeja direktori Ivetu Ruskuli, uzklausām arī Ziemeļu kultūras mantojuma un bruņotu konfliktu centra direktoru Frederikus Rusēnu. Šā gada februārī Kultūras ministrija apstiprināja 37 lappušu „Plānu kultūras mantojuma aizsardzībai un glābšanai krīzes situācijās”. Vasarā Rīgā notika augsta līmeņa apmācības nozares profesionāļiem šajos jautājumos, un šomēnes tam veltīta diskusija notika arī mūsu reģiona lielākajā drošības un ārpolitikas pasākumā – „Rīgas konferencē”. Tajā uzstājās viens no vadošajiem jomas ekspertiem – Ziemeļu kultūras mantojuma un bruņotu konfliktu centra direktors Frederiks Rusēns, un viņa vēstījums bija: Rietumu pasaulē mēs pārāk ilgi esam domājuši par kultūru un nacionālo drošību kā divām nesaistītām lietām, kamēr Krievijas militārajās doktrīnās kultūras mantojums un vēsturiskā atmiņa ir skaidri definēta kā nacionālās drošības prioritāte. "Līdz šim, domājot par krīzēm un par muzeju krājumu un kolekciju aizsardzību šādās situācijās, vairāk domāts par dažādiem dabas postījumiem, ugunsgrēkiem, mazāk par postījumiem bruņotu konfliktu gadījumā. Ukrainas karš ir ieviesis šo domāšanas paradigmu, un šī tikšanās labi fokusēja daudzos muzejos jau esošo domāšanas pagriezienu par kultūru ka potenciālu ieroci vai arī vairogu. Diemžēl iebrucēji izmanto šo taktiku Ukrainā," norāda Iveta Ruskule. Ukrainas kolēģu pieredze liecina, ka notiek mērķtiecīga izlaupīšana, ko nevar paņemt, to iznīcina. "Aktuāla prioritāti aizsargājamā kultūras mantojuma saraksta, kas ir mūsu kolekcijā, veidošana un domāšana par rīcību," norāda Iveta Ruskule. Viņa arī atzīst, ka šāda saraksta veidošana ir grūta izšķiršanās un muzeja darbinieki kā spēcīga kopiena, šo sarakstu veidojot, domā gan no profesionāļu skatupunktā, gan subjektīvā kopienas skatupunkta. "Tā ir grūta izšķiršanās. Šobrīd esam nolikuši kaut kādas robežas, kas ir jānoliek, tie ir 5% no mūsu kolekcijas, kas ir miljonu vērta, tātad 50000 vienības. Ir izšķiršanās, ko šajā sarakstā ielikt un ko nē. Vai ielikt Čaka "Mūžības skarto" manuskriptu, vai ielikt Raiņa "Induli un Āriju" vai "Uguni un nakti"? Tā izvēle atduras pret to, ka X stundā, par kuru ļoti ceram, ka nebūs, mēs varam pazaudēt zināmu kultūras mantojuma daļu, ja tā nokļūst apzināti vai nejauši kaut kādas frontes krustugunīs," atzīst Iveta Ruskule. Rūta Muktupāvela norāda, ka tas nozīmē, ka ir nopietni jādomā par mūsu kultūras vērtību digitalizāciju, lai vismaz tādā formā saglabātos lielākās vērtības. Protams, arī digitālie artefakti ir pakļauti kiberuzbrukumiem, tomēr tā ir mūsdienu iespēja kulūras mantojuma saglabāšanai. Mācības par kultūras mantojuma saglabāšanu krīzes situācijā notiks arī 24. un 25. oktobrī Balvu novadā, Upītes ciemā, vien pāris kilometru no Krievijas robežas, kur nemateriālā kultūras mantojuma centrā pie viena galda sēdīsies ugunsdzēsēji, zemessargi, robežsargi, pašvaldības, arhīvu u.c. institūciju cilvēki. Tāpēc mēs sazvanījām šī centra vadītāju, pazīstamo Upītes kultūras darbinieku Andri Slišānu.  

Aktuální dění očima Jana Krause každé ráno 5:00 – 9:00 vždy po zprávách v celou a v půl exkluzivně na Frekvenci 1. Vtipně, originálně a s nadhledem, tak to umí jenom Jan Kraus. Blondýna Miluška Bittnerová se ptá na vše, o čem se mluví, a Jan Kraus jí to vysvětlí.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Aktuální dění očima Jana Krause každé ráno 5:00 – 9:00 vždy po zprávách v celou a v půl exkluzivně na Frekvenci 1. Vtipně, originálně a s nadhledem, tak to umí jenom Jan Kraus. Blondýna Miluška Bittnerová se ptá na vše, o čem se mluví, a Jan Kraus jí to vysvětlí.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Aktuální dění očima Jana Krause každé ráno 5:00 – 9:00 vždy po zprávách v celou a v půl exkluzivně na Frekvenci 1. Vtipně, originálně a s nadhledem, tak to umí jenom Jan Kraus. Blondýna Miluška Bittnerová se ptá na vše, o čem se mluví, a Jan Kraus jí to vysvětlí.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Slovenský štatistický úrad predkladá Európskej komisii oficiálne výsledky o hospodárení štátu pravidelne dvakrát do roka – na jar a na jeseň. Aktuálne zverejnil spresnené údaje o hospodárení Slovenska za rok 2024. Táto revízia ukázala, že naše verejné financie sú ešte v horšom stave, než sme si mysleli. Deficit verejnej správy dosiahol vlani skoro 7,2 miliardy eur, čo je o 600 miliónov eur viac než pred rokom. Nafúkol sa aj náš celkový dlh, a to o takmer 8,8 miliardy. Priblížil sa tak k hodnote 60 percent HDP. Inými slovami, stúpame do najvyššieho pásma dlhovej brzdy.Ako máme chápať najnovšie dáta? Čo znamenajú pre ekonomické smerovanie Slovenska? Majú sa Slováci pripraviť na ďalšie uťahovanie opaskov? O tom sme sa rozprávali s analytikom ČSOB banky Marekom Gábrišom a členom Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martinom Šustrom.Nahrávala Katarína Runnová

Slovenský štatistický úrad predkladá Európskej komisii oficiálne výsledky o hospodárení štátu pravidelne dvakrát do roka – na jar a na jeseň. Aktuálne zverejnil spresnené údaje o hospodárení Slovenska za rok 2024. Táto revízia ukázala, že naše verejné financie sú ešte v horšom stave, než sme si mysleli. Deficit verejnej správy dosiahol vlani skoro 7,2 miliardy eur, čo je o 600 miliónov eur viac než pred rokom. Nafúkol sa aj náš celkový dlh, a to o takmer 8,8 miliardy. Priblížil sa tak k hodnote 60 percent HDP. Inými slovami, stúpame do najvyššieho pásma dlhovej brzdy.Ako máme chápať najnovšie dáta? Čo znamenajú pre ekonomické smerovanie Slovenska? Majú sa Slováci pripraviť na ďalšie uťahovanie opaskov? O tom sme sa rozprávali s analytikom ČSOB banky Marekom Gábrišom a členom Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martinom Šustrom.Nahrávala Katarína Runnová

Aktuální dění očima Jana Krause každé ráno 5:00 – 9:00 vždy po zprávách v celou a v půl exkluzivně na Frekvenci 1. Vtipně, originálně a s nadhledem, tak to umí jenom Jan Kraus. Blondýna Miluška Bittnerová se ptá na vše, o čem se mluví, a Jan Kraus jí to vysvětlí.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Aktuální dění očima Jana Krause každé ráno 5:00 – 9:00 vždy po zprávách v celou a v půl exkluzivně na Frekvenci 1. Vtipně, originálně a s nadhledem, tak to umí jenom Jan Kraus. Blondýna Miluška Bittnerová se ptá na vše, o čem se mluví, a Jan Kraus jí to vysvětlí.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Aktuální dění očima Jana Krause každé ráno 5:00 – 9:00 vždy po zprávách v celou a v půl exkluzivně na Frekvenci 1. Vtipně, originálně a s nadhledem, tak to umí jenom Jan Kraus. Blondýna Miluška Bittnerová se ptá na vše, o čem se mluví, a Jan Kraus jí to vysvětlí.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Raidījumā Pievienotā vērtība šoreiz ne tikai par naudu, bet to, kā uzņēmējdarbību savienot ar labumu visai sabiedrībai - par sociālo uzņēmējdarbību. Kāds ir tās stāvoklis Latvijā un aktuālie izaicinājumi? Klasiski jebkura uzņēmuma pamatmērķis ir strādāt ar peļņu un klasiski tas nozīmē atrisināt kādu problēmu – piedāvāt savu produktu, preci vai pakalpojumu, par kuru attiecīgi klienti ir gatavi maksāt. Bet ne vienmēr viss ir tik vienkārši,ir arī uzņēmumi, kuru darbības pamatmērķis ir cits, piemēram, palīdzēt uzlabot dzīves kvalitāti sociālās izstumtības riska grupām, nodarbināt cilvēkus ar invaliditāti vai tos, kuriem grūtāk iekļauties darba tirgū, un tā risināt sabiedrībai būtiskas problēmas. Latvijā jau gadus septiņus šādiem uzņēmumiem ir iespējams iegūt Sociālā uzņēmuma statusu. Šobrīd tādu ir 277.

⚠️ PŘEKLOPTE TEORII V REÁLNÉ VÝNOSY ⚠️ ► Vstupte do DK Investičního Klubu a přidejte se k více jak 1200 investorům zde

Aktuální dění očima Jana Krause každé ráno 5:00 – 9:00 vždy po zprávách v celou a v půl exkluzivně na Frekvenci 1. Vtipně, originálně a s nadhledem, tak to umí jenom Jan Kraus. Blondýna Miluška Bittnerová se ptá na vše, o čem se mluví, a Jan Kraus jí to vysvětlí.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Aktuální dění očima Jana Krause každé ráno 5:00 – 9:00 vždy po zprávách v celou a v půl exkluzivně na Frekvenci 1. Vtipně, originálně a s nadhledem, tak to umí jenom Jan Kraus. Blondýna Miluška Bittnerová se ptá na vše, o čem se mluví, a Jan Kraus jí to vysvětlí.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Aktuální dění očima Jana Krause každé ráno 5:00 – 9:00 vždy po zprávách v celou a v půl exkluzivně na Frekvenci 1. Vtipně, originálně a s nadhledem, tak to umí jenom Jan Kraus. Blondýna Miluška Bittnerová se ptá na vše, o čem se mluví, a Jan Kraus jí to vysvětlí.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Ebben az epizódban Gergő rengeteg tapasztalatot oszt meg a kiberbiztonsági audittal kapcsolatban, mint például: mik az audit fázisai, hogyan zajlik? Mik egy IBF eszköztárai? Milyen tapasztalatokat lehet leszűrni egy ransomware támadásból? Mik lehetnek a különbségek a követelményrendszerek között? Mik a tapasztalatok az auditorokkal kapcsolatban, és a legfontosabb: hátradőlhetünk-e egy sikeres audit után?Adásunkban minderre, és számos egyéb érdekes részletre is rávilágít vendégünk.Ha szeretne többet megtudni a hatályos kiberbiztonsági jogszabályi keretekről, hallgassa meg podcast adásunkat a 2024. LXIX. törvényről: https://kibertamadas.simplecast.com/episodes/uj-fejezet-a-kiberbiztonsagban-a-2024-evi-lxix-torveny-aktualis Hatályos jogszabályok:2024. évi LXIX. törvény Magyarország kiberbiztonságáról: https://njt.hu/jogszabaly/2024-69-00-00418/2024. (XII. 23.) Korm. rendelet Magyarország kiberbiztonságáról szóló törvény végrehajtásáról: https://njt.hu/jogszabaly/2024-418-20-22

„Konsolidácia je fiasko. Minister Kamenický by verejnosti poslúžil najviac tým, keby sa vrátil k maľovaniu,” hodnotia komentátori denníka Postoj Lukáš Krivošík a Michal Magušin v redakčnej debate. Komentujú dopady konsolidácie, pracovný snem Smeru aj dianie v opozícii. Táto relácia vznikla vďaka našim podporovateľom. Pridajte sa k nim, prosím, teraz aj vy na: https://podpora.postoj.sk/podporte-najsilnejsie-konzervativne-medium?referral_source=youtube&referral_campaign=youtube&referral_content=debata&utm_source=youtube Ďakujeme. ⏱️ Spomínané témy:⏱️ 00:25 Prečo je Kamenického konsolidácia fiasko 06:18 Môže Smer napriek konsolidácii vyhrať voľby? 10:26 Zrušila by opozícia 13. dôchodky? 16:20 Čo sleduje Fico posunom komunálnych volieb? 21:31 V čom si Fico zaslúži pochvalu pri blokáde protiruských sankcií 27:15 Ako zástupcovia Smeru odsúhlasili "tretie pohlavie" 29:40 Aktuálne dianie v opozícii 39:54 Čo je dobrou správou pre Slovensko

Aktuální dění očima Jana Krause každé ráno 5:00 – 9:00 vždy po zprávách v celou a v půl exkluzivně na Frekvenci 1. Vtipně, originálně a s nadhledem, tak to umí jenom Jan Kraus. Blondýna Miluška Bittnerová se ptá na vše, o čem se mluví, a Jan Kraus jí to vysvětlí.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Existuje ještě česká levice? Ta otázka se může vnucovat při pohledu na výsledky nedávných sněmovních voleb. Žádná ze stran, které překročily pětiprocentní hranici, se nepovažuje za levicovou. Proč? Je krize zdejší levice jenom lokálním projevem nějakého širšího jevu? Přestává platit tradiční politické rozdělení na pravici a levici? O těch i dalších souvisejících otázkách jsme v Salonu Echa debatovali s publicisty, kteří se tuzemskou levicí dlouhodobě zabývají a jsou jí také ideově blízcí – Klárou Votavovou, která se kromě publicistiky věnuje i výzkumu v institutu Europeum, redaktorem časopisu A2 Matějem Metelcem, publicistou Jakubem Jetmarem a Vratislavem Dostálem, redaktorem Aktuálně.cz.

Aktuální dění očima Jana Krause každé ráno 5:00 – 9:00 vždy po zprávách v celou a v půl exkluzivně na Frekvenci 1. Vtipně, originálně a s nadhledem, tak to umí jenom Jan Kraus. Blondýna Miluška Bittnerová se ptá na vše, o čem se mluví, a Jan Kraus jí to vysvětlí.See omnystudio.com/listener for privacy information.

S Nikolou Taragošem, dlouholetým ředitelem neziskové organizace Romodrom a členem Rady vlády pro romské záležitosti, si povídáme o tom, jak se vyvinula romská otázka v České republice. Co aktuálně Romy tíží nejvíc a jaká témata už dnes naopak nejsou aktuální? Řeč přijde i na koncept housing first a měření dopadu neziskových projektů. Budeme si povídat o humanitární pomoci na Ukrajině a o zranitelných skupinách obyvatel. A také o profesionalizaci naší neziskové sféry za posledních dvacet let.

O návrhu rozpočtu na rok 2026 sa v relácii Analýzy 24 rozprávala moderátorka Lucia Stráňavová s poslancami NR SR Jánom Blcháčom zo strany Hlas-SD a Mariánom Viskupičom z SaS.

Aktuální dění očima Jana Krause každé ráno 5:00 – 9:00 vždy po zprávách v celou a v půl exkluzivně na Frekvenci 1. Vtipně, originálně a s nadhledem, tak to umí jenom Jan Kraus. Blondýna Miluška Bittnerová se ptá na vše, o čem se mluví, a Jan Kraus jí to vysvětlí.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Aktuální dění očima Jana Krause každé ráno 5:00 – 9:00 vždy po zprávách v celou a v půl exkluzivně na Frekvenci 1. Vtipně, originálně a s nadhledem, tak to umí jenom Jan Kraus. Blondýna Miluška Bittnerová se ptá na vše, o čem se mluví, a Jan Kraus jí to vysvětlí.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Ľudia majú najradšej keď im povieš kto za to, čo sa stalo môže a čo všetko mu urobíme. To ale nefunguje, svet - i politika, sú oveľa zložitejšie, tvrdí publicista Samuel Marec. Podľa neho je vážnym problémom, že u nás mizne politický aj spoločenský stred a dokonca sa už nevieme zhodnúť ani na tom, čo je realita, v ktorej žijeme. Ako hľadať spoločenskú zhodu -a na čom a s kým?Najviac počuť extrémne hlasy a na extrémne hlasy prichádzajú extrémne reakcie. Celé je to extrémne. Výsledkom je začarovaný kruh: Miznutie stredu, radikalizácia umiernených, pocit ohrozenia a únos debaty úplne mimo akýkoľvek normálny rámec. Zánik spoločnej reality. Napísal po vražde Charlieho Kirka publicista Samuel Marec.Ako sa podarilo znova uniesť našu verejnú debatu a opäť ju zradikalizovať postavou z iného kontinentu, kultúry i society? Ako bolo možné spojiť takmer trojmiliardovú konsolidáciu s matkou predsedu opozičného PS a kde napokon skončila neúspešná snaha obviniť z atentátu na premiéra prakticky celú opozíciu? No a kde v tom všetkom zostalo to vládne zaklínanie sa slobodou slova a rešpektovania iných názorov?Napokon, čo o nás hovori, že sa namiesto riešenia reálnych a skutočne obrovských problémov, ktoré na Slovensku máme, radšej dookola riešime pseudotémy, ktoré namajú na kvalitu našich životov prakticky žiadny vplyv?Koniec dejín bol na Slovensku už nespočetnekrát. Toľkokrát si tu ľudia mysleli, že to, čo práve žijeme, tu už bude navždy, ale napokon to nikdy navždy nebolo. Vždy sa to podarilo zmeniť k lepšiemu, ale podarilo sa to len potom, slzami, snahou a poctivou prácou. Ak si niekto myslí, že sa to tu vyrieši pár demonštráciami na námestí, tak takto to nefunguje, hovorí Samo Marec.Aktuálne výskumy ukazujú, že slovenská spoločnosť je mimoriadne polarizovaná a verejný diskurz poháňajú predovšetkým negatívne emócie. Strácame už schopnosť používať spoločný jazyk a zdieľať spoločné hodnoty? A na čom sa ešte vieme zhodnúť a s kým sa ešte dá vôbec zmysluplne diskutovať? Podľa Marca je strata Zdieľanej reality vážny problém pretože bez nej prakticky nie je šanca vybudovať niečo, ako spoločnú víziu - kto sme a kam smerujeme, ale ani to, že keď by sem prišla napr. vojna, tak všetci neutečieme lebo je tu niečo spoločné, čo stojí za to brániť. Takéto niečo na Slovensku dnes absolútne neexistuje, dodáva publicista.Ráno Nahlas s publicistom Samom Marcom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Ľudia majú najradšej keď im povieš kto za to, čo sa stalo môže a čo všetko mu urobíme. To ale nefunguje, svet - i politika, sú oveľa zložitejšie, tvrdí publicista Samuel Marec. Podľa neho je vážnym problémom, že u nás mizne politický aj spoločenský stred a dokonca sa už nevieme zhodnúť ani na tom, čo je realita, v ktorej žijeme. Ako hľadať spoločenskú zhodu - a na čom a s kým?Najviac počuť extrémne hlasy a na extrémne hlasy prichádzajú extrémne reakcie. Celé je to extrémne. Výsledkom je začarovaný kruh: Miznutie stredu, radikalizácia umiernených, pocit ohrozenia a únos debaty úplne mimo akýkoľvek normálny rámec. Zánik spoločnej reality. Napísal po vražde Charlieho Kirka publicista Samuel Marec.Ako sa podarilo znova uniesť našu verejnú debatu a opäť ju zradikalizovať postavou z iného kontinentu, kultúry i society? Ako bolo možné spojiť takmer trojmiliardovú konsolidáciu s matkou predsedu opozičného PS a kde napokon skončila neúspešná snaha obviniť z atentátu na premiéra prakticky celú opozíciu? No a kde v tom všetkom zostalo to vládne zaklínanie sa slobodou slova a rešpektovania iných názorov?Napokon, čo o nás hovorí, že sa namiesto riešenia reálnych a skutočne obrovských problémov, ktoré na Slovensku máme, radšej dookola riešime pseudotémy, ktoré nemajú na kvalitu našich životov prakticky žiadny vplyv?Koniec dejín bol na Slovensku už nespočetnekrát. Toľkokrát si tu ľudia mysleli, že to, čo práve žijeme, tu už bude navždy, ale napokon to nikdy navždy nebolo. Vždy sa to podarilo zmeniť k lepšiemu, ale podarilo sa to len potom, slzami, snahou a poctivou prácou. Ak si niekto myslí, že sa to tu vyrieši pár demonštráciami na námestí, tak takto to nefunguje, hovorí Samo Marec.Aktuálne výskumy ukazujú, že slovenská spoločnosť je mimoriadne polarizovaná a verejný diskurz poháňajú predovšetkým negatívne emócie. Strácame už schopnosť používať spoločný jazyk a zdieľať spoločné hodnoty? A na čom sa ešte vieme zhodnúť a s kým sa ešte dá vôbec zmysluplne diskutovať? Podľa Marca je strata Zdieľanej reality vážny problém pretože bez nej prakticky nie je šanca vybudovať niečo, ako spoločnú víziu - kto sme a kam smerujeme, ale ani to, že keď by sem prišla napr. vojna, tak všetci neutečieme lebo je tu niečo spoločné, čo stojí za to brániť. Takéto niečo na Slovensku dnes absolútne neexistuje, dodáva publicista.Ráno Nahlas s publicistom Samom Marcom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Gregor Mareš je obľúbený moderátor – stálica STVR. Pripravuje výnimočné a náročné formáty, ktoré sú ozdobou verejnoprávneho vysielania a vyžadujú si perfektnú prípravu. V relácii Experiment predstavuje najnovšie vedecké objavy a slovenskú vedeckú elitu, v relácii VAT sa venuje okrem vedy aj technike, no a so súťažnou reláciou Duel, či Duel šampiónov boduje v priazni televíznych divákov už 15 rokov. Aktuálne spolu s profesorom Pavlom Šajgalíkom pripravuje zaujímavý podkast s netradičným názvom – Šamani o vede. Hovoriť budeme aj o športe, ktorý je jeho neodmysliteľnou súčasťou, o športovcoch, ktorí ho inšpirujú, o prírode, ktorú má rád a ktorá ho priviedla k myšlienke vyštudovať lesné inžinierstvo, ale aj o rozhlasovej podobe súťaže Duel šampiónov. | Hosť: Gregor Mareš (moderátor STV). | Moderuje: Kata Martinková. | Tolkšou Hosť sobotného Dobrého rána pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 8. hodine.

Témy: Aktuálna politická situácia; štátny rozpočet, Slovensko a bezpečnostná otázka; vojna na Ukrajine, Gaza vs. EÚ a iné; | Hostia: Robert Kaliňák (podpredseda vlády SR a minister obrany SR) a Michal Šimečka (poslanec a predseda strany Progresívne Slovensko). | Moderuje: Matej Baránek. | Diskusiu Sobotné dialógy pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 12:10.

Latvijā lielākās emocijas pēdējās dienās ir virmojušas joprojām ap Stambulas konvenciju. Tagad neapmierinātie ir iesnieguši savu nacionālu konvencijas variantu, kuru parakstīs tikai Latvija, izstājoties no kopējās vienošanās. Otrs aktuālais temats bija ilgā ņemšanās ap izmešu kvotām un pieslēgšanos Eiropas Savienības direktīvām. Tikmēr pasaulē  neapšaubāmi galvenā ziņa ir panāktā vienošanās starp Izraēlu un "Hamās" par kara pārtraukšanu Gazā. Pagaidām gan tas ir pirmais solis. Lai arī to var dēvēt par Trampa panākumu, tomēr cerētā Nobela Miera prēmija viņam gājusi secen, to saņems Venecuēlas opozīcijas līdere. Aktualitātes Krustpunktā analizē TV24 žurnālists Ansis Bogustovs, TVNET Grupa galvenais redaktors Toms Ostrovskis un izdevuma "SestDiena" galvenā redaktore un TV3 "900 sekundes" producente Lauma Spridzāne.    

Prezident Petr Pavel svolal zasedání nové Poslanecké sněmovny na pondělí 3. listopadu. Vítězné hnutí ANO mezitím už jedná s SPD a Motoristy o možné koalici. Pověří prezident Andreje Babiše sestavením takové vlády?Hostem Ptám se já byl poradce prezidenta a bývalý diplomat Petr Kolář. Po sérii jednání s lídry stran prezident Petr Pavel oznámil, že pověření jednáním o  sestavení vlády je ještě předčasné. Bude mít podle něj smysl o něm mluvit, až se začne rýsovat nějaký půdorys vlády se šancí získat podporu Sněmovny.Hnutí ANO už vyjednává o možné koalici s SPD a Motoristy. Aktuálně strany řeší počet resortů. Šéf ANO Andrej Babiš potvrdil, že Motoristé by v nové vládě chtěli mít své politiky, hnutí SPD chce nominovat odborníky. Čestný prezident Motoristů Filip Turek včera označil za pravděpodobné, že by mohl být ministrem zahraničí. Ještě ale podle svých slov nechce nic potvrzovat před uzavřením jednání s ANO a SPD. O funkci ministra zahraničí ale mluví jen on sám, nikdo další to nepotvrdil. Hnutí SPD by podle předsedy Tomia Okamury chtělo přibližně dvě ministerstva, do čela úřadů má víc kandidátů. Petr Kolář ve studiu Ptám se já poznamenal, že situace kolem potenciálních ministrů se mění každý den. „Je možné, že někdo z těch koaličních partnerů či podporovatelů kabinetu Andreje Babiše může něco přepálit,“ řekl Kolář s tím, že „chuť po pozicích a křeslech z toho začíná  čouhat ven“. Jak by mohl vypadat příští kabinet? Jaké body jsou pro prezidenta v otázkách bezpečnosti a zahraniční politiky klíčové? A co bude s muniční iniciativou?--Podcast Ptám se já. Rozhovory s lidmi, kteří mají vliv, odpovědnost, informace.Sledujte na Seznam Zprávách, poslouchejte na Podcasty.cz a ve všech podcastových aplikacích.Archiv všech dílů najdete tady. Své postřehy, připomínky nebo tipy nám pište prostřednictvím sociálních sítí pod hashtagem #ptamseja nebo na e-mail: audio@sz.cz.

„Na stole sú tézy, ktoré spochybňujú niektoré základné parametre nášho štátu: funkcia verejnoprávnych médií, zakotvenie občianskej spoločnosti, smerovanie a aliančné prepojenie na pôde EÚ a Nato, toto všetko bolo dané všanc“, hovorí Pavel Havlíček, analytik Asociácie pre medzinárodné otázky so sídlom v Prahe. Susedné Česko je po dlho očakávaných voľbách. Jedenástych v poradí. A zlomových – aspoň tak ich označovali pozorovatelia ešte pred ich začiatkom. Zaznievali obavy zo „slovenského scenára“, z návratu k moci tých, čo chcú až zmenu režimu, vystúpenie z Európskej únie i Nato a objatie s Vladimírom Putinom. Zaznievali hlasy o „vzácnej a krehkej demokracii, za ktorú predkovia neváhali obetovať životy“, čo svojim spoluobčanom pripomínala herecka legenda Zdeněk Svěrák. A Tomáš Halík hovoril o „nastavení zrkadla“ pre morálny a intelektuálny stav jeho Českej republiky.Už desiatky hodín sú známe výsledky. Aktuálne sa dôraz presúva na povolebné rokovania, lebo z nich vyjde zostava, ktorá bude dávať Českej republike smer. Ako však voľby dopadli a čo povedali o našich západných susedoch? Téma pre Pavla Havlíčka z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky. „Babišovi výrazne pomohol antiestablišmentovský sentiment“, hovorí Pavel Havlíček. „Pomohlo im vymedzovanie sa voči súčasnej garnitúre, voči domácim problémom v podobe pnutia v spoločnosti, dlho neriešených problémov, vymedzenie sa voči neschopnosti vládnych strán dohodnúť sa na potrebných reformách“, vysvetľuje analytik Pavel Havlíček. „Koalícii zas nevyšla stávka postaviť na prvé miesto zahranično-politickú bezpečnostnú agendu. Linku ochrany republiky pred ruským vplyvom a ruskou hrozbou“, tvrdí Havlíček. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Na stole sú tézy, ktoré spochybňujú niektoré základné parametre nášho štátu: funkcia verejnoprávnych médií, zakotvenie občianskej spoločnosti, smerovanie a aliančné prepojenie na pôde EÚ a Nato, toto všetko bolo dané všanc“, hovorí Pavel Havlíček, analytik Asociácie pre medzinárodné otázky so sídlom v Prahe. Susedné Česko je po dlho očakávaných voľbách. Jedenástych v poradí. A zlomových – aspoň tak ich označovali pozorovatelia ešte pred ich začiatkom. Zaznievali obavy zo „slovenského scenára“, z návratu k moci tých, čo chcú až zmenu režimu, vystúpenie z Európskej únie i Nato a objatie s Vladimírom Putinom. Zaznievali hlasy o „vzácnej a krehkej demokracii, za ktorú predkovia neváhali obetovať životy“, čo svojim spoluobčanom pripomínala herecka legenda Zdeněk Svěrák. A Tomáš Halík hovoril o „nastavení zrkadla“ pre morálny a intelektuálny stav jeho Českej republiky.Už desiatky hodín sú známe výsledky. Aktuálne sa dôraz presúva na povolebné rokovania, lebo z nich vyjde zostava, ktorá bude dávať Českej republike smer. Ako však voľby dopadli a čo povedali o našich západných susedoch? Téma pre Pavla Havlíčka z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky. „Babišovi výrazne pomohol antiestablišmentovský sentiment“, hovorí Pavel Havlíček. „Pomohlo im vymedzovanie sa voči súčasnej garnitúre, voči domácim problémom v podobe pnutia v spoločnosti, dlho neriešených problémov, vymedzenie sa voči neschopnosti vládnych strán dohodnúť sa na potrebných reformách“, vysvetľuje analytik Pavel Havlíček. „Koalícii zas nevyšla stávka postaviť na prvé miesto zahranično-politickú bezpečnostnú agendu. Linku ochrany republiky pred ruským vplyvom a ruskou hrozbou“, tvrdí Havlíček. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Výtvarník Martin Augustín sa venuje maľbe, kresbe, ilustrácii i grafike. Jeho tvorbu charakterizuje cit pre krásu, osobitá poetika a potreba dať obrazu myšlienku a dušu. Osobitnou a výnimočnou kapitolou v jeho tvorbe je spolupráca s poetom Kamilom Peterajom. Aktuálne im vychádza už piate spoločné dielo – Kamil Peteraj Zlatá kniha, pri príležitosti jubilea jedného z našich najvýznamnejších básnikov a textárov. Hovoriť s Katou Martinkovou bude aj o tom, ako vyrastal so svojim bratom v ateliéri svojej mamy, o Paríži, do ktorého sa rád vracia, o športe, ktorému sa venuje, pretože ho k tomu prinútil život i o slobode, ktorá je dôležitá pre celú jeho umeleckú rodinu. | Hosť: Martin Augustín (výtvarník). | Moderuje: Kata Martinková. | Tolkšou Hosť sobotného Dobrého rána pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 8. hodine.

Vždy vedela, že chce byť moderátorkou. Začínala v rádiu, neskôr pokračovala v Markíze. Stala sa najmladšou moderátorkou správ na Slovensku. Svoje pôsobenie sa rozhodla ukončiť spolu s odchodom moderátora Viktora Vinczeho, s ktorým tvorila dvojicu. Aktuálne študuje psychológiu, kde je v treťom ročníku.

Aktuálně je Sloup Nesvětější Trojice zahalený do plachet a lešení. Od loňského dubna ho totiž mají v práci restaurátoři.

Dáša Cingálková je odborníčkou na vytváranie bezpečného rešpektujúceho prostredia pre deti. Aktuálne sa tejto téme venuje v Rade mládeže Slovenska, kde podporuje mládežnícké organizácie pri tvorbe štandardov. Pre nás rodičov a deti zas vydáva krásne knižky o rešpekte a inklúzii vo svojom vydavateľstve Excalibook.Rozprávali sme sa s ňou o tom, čo si všímať, keď vyberáme krúžky pre naše deti. Ako komunikovať s vedúcimi krúžkov a trénermi a aj ako riešiť situácie, keď sa na krúžku deje niečo, čo nie je v poriadku. Dotkli sme sa aj tém telesných hraníc, objímania detí a vytvárania digitálnej stopy. Dáška nám prináša pohľad z bežnej reality krúžkov na Slovensku a obohacuje ho dobrou praxou zo zahraničia.

Satirická show Jimmyho Kimmela, pozastavená kvůli jeho komentáři o vraždě konzervativního aktivisty Charlieho Kirka, se vrací na obrazovku americké televize ABC. „Američané si to nenechají líbit,“ říká v pořadu Pro a proti Českého rozhlasu Plus k nařčením, že show dostala stopku po tlaku administrativy Donalda Trumpa, mediální konzultant Brady Clough. „Cenzura to nebyla, byla to výhrůžka,“ myslí si šéfredaktor serveru Aktuálně.cz Matyáš Zrno.Všechny díly podcastu Pro a proti můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Koalícia chce v parlamente tento týždeň odklepnúť svoju tretiu takmer trojmiliardovú konsolidáciu. Sama pri tom ešte nevie, ktoré voľné dni ostanú a ktoré sa zrušia, občanom nedala vedieť ako sa chystá šetriť takmer miliardu sama na sebe. Opozícia pokračuje v protestoch v uliciach a svoj protest proti konsolidácii ohlásili aj odbory. SNS by chcela rušiť VUCky a Huliakovci vyťahujú povinnú vojenčinu a maďarskú kartu.Nad Poľskom medzi tým lietajú ruské drony a nad Estónskom ruské stíhačky. Slovensko nie je súčasťou dronovej obrany Európskej únie.Udrží sa koalícia aj v druhom polčase svojho vládnutia? Ako napokon bude šetriť štát a má konsolidácia podporu SNS? Ako strana reaguje na kritiku, že najväčšou obeťou konsolidácie sú živnostníci? A ako obstojí naša zahraničná politika na všetky štyri svetové strany?Braňo Závodský sa rozprával s analytikom INESS Radovanom Ďuranom, predsedom poslaneckého klubu Slovenskej národnej strany a poslancom parlamentu Romanom Michelkom a politológom Grigorijom Mesežnikovom.