Podcasts about aktu

„Bál som sa ako o vlastné dieťa“ – tak reaguje Jozef Labuda, dlhoročný bývalý šéf Slovenského banského múzea v Banskej Štiavnici na ničivý požiar zo soboty. „Keď som videl, ako požiarnik z plošiny leje tie obsahy vody cez strešné okno Berggerichtu a uvedomil som si, čo je vo vnútri, tie vzácnosti, vtedy som sa strašne preľakol“.   Problémy spod pahreby zhoreniska   Aktuálne požiar v Banskej Štiavnici poodhalil aj rad problémov. Na jednej strane ide o technické vybavenie depozitov, či ich umiestnenie v nevhodných priestoroch. Na druhej neexistujúce poistenie budov v správe štátu .   „Nemáme poistené nielen zbierky, ale ani budovy“, hovorí v podcaste Ráno Nahlas Jozef Labuda, niekdajší dlhoročný riaditeľ tohto múzea. Ide o inštitúciu, ktorej zriaďovateľom je ministerstvo životného prostredia. „Je alarmujúce, že sme bez poistenia. By som povedal, že je to smrteľný hriech, veď to je strašné“, upozorňuje Labuda.   Ide podľa neho o problém, ktorý sa v rezorte životného prostredia tiahne dlho. „Neurobil to žiaden minister za posledných dvadsať rokov“, rozpráva o svojej skúsenosti Jozef Labuda, ktorý bol v Slovenskom banskom múzeu 44 rokov a značnú časť z toho bol aj jeho riaditeľom. „Moja prvá návšteva ministerstva po voľbách v roku 2020 už štátneho tajmoníka Smatanu bola práve v tejto veci“, hovorí bývalý riaditeľ.   Problémom je fakt, že poistenie pamiatkových budov a kultúrnych zbierok neraz s nevyčísliteľnou hodnotou, je drahé. „Pre samotné poistenie poisťovne vyžadovali splnenie prísnych noriem, ktoré boli i finančne náročné“, vysvetľuje.   Rezort kultúry mal v tomto podľa Labudu šťastie. Tesne pred požiarom hradu Krásna Hôrka poistil aspoň budovy vo svojej pôsobnosti. Banská Štiavnica je naviac aj v zozname UNESCO. „Aj v kontexte iných múzeí sme vzhľadom k evidencii v UNESCO výkladnou skriňou tohto štátu, chodí nám tu celý svet, malo by sa to odraziť aj vo finančnej podpore v rezorte životného prostredia“, poukazuje Labuda.   Nepoučili sme sa z minulosti Podľa Jozefa Labudu sme sa ani v prípade najnovšieho nešťastia v Banskej Štiavnici nepoučili z minulosti. Mesto má za sebou mnoho ničivých požiarov, naši predkovia aj preto robili medzi domami tzv. požiarne uličky. „Tie sa však vytratili“, konštatuje Labuda.   Nad mestom bola okrem známych tajchov aj vodná nádrž, ktorá okrem iného zabezpečovala dostatok vody pre mestské kašny. „Tie slúžili aj pre prípad požiarov“, poukazuje Jozef Labuda.   Banská Štiavnica symbolických hlavným mestom Slovenska   Postihnutá Banská Štiavnica by sa podľa Jozefa Labudu mohla v týchto dňoch stať aj akými symoblickým hlavným mestom krajiny. A to aspoň z pohľadu prúdiacej solidarity a pomoci. „Keď som videl, čo sa robí vo Francúzku po požiari v Notre Dame, koľko Francúzov a bohatých ľudí poskytlo pomoc, očakával by som rovnakú pomoc zo strany Slovákov. Pre obnovu hodnôt, ktoré nám zanechali predkovia“, vyzýva Labuda.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Ľudový antisemitizmus u nás nezmizol ani po porážke fašizmu. Na Slovensku čelili povojnovým pogromom dokonca aj obete vracajúce sa z nacistických koncentrákov. No a po zrútení socializmu, sa zasa v reštitúciách domáhali majetku ukradnutého Židom bývalí arizátori. Akú pamäťovú stopu v nás teda zanechal vojnový Slovenský štát a pripúšťame si zodpovednosť za arizácie či deportácie? Slovensko si pred pár dňami pripomenulo jednu z najtemnejších kapitol našich moderných dejín - vznik vojnovej Slovenskej republiky pod vedením prezidenta a šéfa vládnej Hlinkovej strany (HSĽS) Jozefa Tisa.  Čo o tomto období vojnového závetria, zdanlivého blahobytu, ale najmä rasistickej perzekúcie, antisemitských arizácii a následných deportácií Slovenskych Židov (no aj Rómov) do nacistických koncentrákov kde boli títo naši spoluobčania masovo vyvražďovaní? Akú pamäťovú stopu táto skúsenosť masovej spoluúčasti na genocíde svojho vlastného obyvateľstva v našom kolektívnom vedomí i podvedomí zanechala a: Sme vôbec schopní, ale najmä ochotní si pripustiť, že v tomto prípade sme naozaj neboli obeťou dejín, ale naopak, boli sme neraz aktívnymi spoluúčastníkmi masového Zla? Aktuálny prieskum zorganizovaný Nadáciou otvorenej spoločnosti, Dokumentačným strediskom holokaustu, IVO a v spolupráci s Historickým ústavom SAV, ukázal, že povedomie o tejto našej doslova dejinnej škvrne rastie, stále je tu však až dramaticky vysoké percento tých, čo o arizáciách, ktoré sa tu diali prakticky v každom meste a v ktorom participovali i mnohí naši predkovia, nevedia prakticky skoro nič.  No a samotný vojnový štát si dokážu personálne prepojiť maximálne tak s jeho “vodcom” Jozefom Tisom. A aby toho nebolo málo na zamyslenie, ešte aj z tých, ktorí čosi tušia, si celá jedna tretina spája Tisa s rolou akéhosi údajného záchrancu Židov, nie jeho skutočnou historickou zodpovednosťou za arizácie či deportácie páchaných štátom, ktorému prezidentoval, a v ktorom bol i šéfom kľúčovej vládnej strany HSĽS. No a možno i nevyrovnanie sa s týmto podhubím napokon viedlo k viacerým povojnovým pogromom, ktoré u nás bol spáchané dokonca i voči obetiam vracajúcim sa z nacistických koncentrákov. Akoby sme namali zažité a precítené, že sa to týkalo ľudských práv našich susedov, a to žijeme aj dnes. My to ale neučíme deti ako vzorce správania sa, dodáva Monika Vrzgulová. Ako to, že tak málo vieme o tom, kým sme boli a kým možno ešte stále aj sme? Prečo sa mnohí starí rodičia nechceli deliť so svojimi vnúčatami o príbehy, ktoré zažili za vojnového Slovenského štátu a aké medzigeneračné vzorce správania sa teda chtiac či nechtiac prenášame z týchto čias až do súčasnosti? A prečo je vlastne tak dôležité o tom poctivo a pravdivo hovoriť a čeliť zrkadlu, ktoré nám nastavujú naše vlastné dejiny? Témy a otázky pre etnologičku z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV Moniku Vrzgulovú. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Zaslúži si rektorka VŠVU pochvalu alebo kritiku? Na MDŽ sa ospravedlnila trom ženám, ktoré prehovorili o násilí profesora Ivana Csudaia. Ten roky šikanoval študentov, no najmä študentky svojho ateliéru. Prirovnával ich k hovnám, viaceré sexuálne obťažoval. Snahu rektorky treba pochváliť, no v roku 2023 sa ani s týmto nemôžeme uspokojiť. Trvalo to roky, bol to veľmi vágny proces a takto transparentnosť ani bezpečné prostredie pre študentov nevyzerá. Napriek tomu je VŠVU zatiaľ jediná, ktorá niečomu podobnému aspoň dokázala čeliť. Vitajte pri ďalšom vydaní newslettera ZKH píše. Som rada, že ho aj tento piatok čítate. Aktuálne vydanie newslettera ZKH píše: https://komentare.sme.sk/c/23141712/zkh-pise-michalovski-policajti-vinia-zavrazdenu-obet-odbocila-na-zlu-ulicu.html – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

Nie či vedel, ale ako postupoval po tom, ako sa dozvedel o prípadoch pedofílie medzi svojimi kňazmi. Poľskom doslova otriasli zistenia, že Ján Pavol II. - ktorý je tam doslova národným hrdinom – vedel o prípadoch zneužívania mladistvých medzi svojimi kňazmi a kryl ich. Tému najnovšie otvorila televízna reportáž investigatívneho novinára Marcina Gutowského.   Reakcie? Od zdesenia, cez výzvu k „dekonštrukcii“ obrazu svätého Jána Pavla až po zasadnutie parlamentu, ktorý chce oficiálne chrániť obraz veľkého Poliaka.   Absolutizácia dobrého mena inštitúcie   „Na prvom mieste vždy musí byť pomoc obetiam“, tvrdí cirkevný analytik Imrich Gazda. Pri prípadoch sexuálneho zneužívania duchovnými sa však podľa neho ukazuje, že v minulosti a miestami aj dnes sa ešte stále „absolutizuje“ dobré meno inštitúcie.   Normál spred polstoročia dnes ne-normálom   Poliaci už týždeň riešia kauzu, ktorá ich stavia na barikády. Investigatívny novinár Marcin Gutowski postavil Jána Pavla II. do pozície toho, kto „vedel“ o sexuálnom zneužívaní trojicou jeho podriadených kňazov a urobil „len“ to, že ich presunul na iné miesto. So záverom: kryl ich.   Imrich Gazda pripomína, že téma potrebuje atmosféru „slobody a pravdivosti“. Prípad podľa neho nie je úplne nový. Novým je fakt, že dostal „bodku“ v podobe verdiktu: „vedel“ a teda „kryl“.   Problém vidí, že situácia spred pol storočia sa „meria“ dnešnými kritériami.   „My sa tu rozprávame o Jánovi Pavlovi takmer ako o vinníkovi, no bol to práve on, kto ako pápež začal prijímať prvé pravidlá na boj proti sexuálnemu zneužívaniu.“ Gazda dodáva, že jeho kroky mohli byť samozrejme rýchlejšie, adekvátnejšie a ráznejšie, no začiatok riešenia problému bol práve na ňom.   Normy sú, rezervy v aplikácii?   Pravidlá, ktoré sú platné v katolíckej cirkvi dnes, zaväzujú k spolupráci so štátnymi orgánmi. Čiže duchovní, ktorí zneužívali mladistvých, sú vydávaní „svetskej moci“. Postihovaní sú naviac nielen oni, ale aj tí, čo ich „kryli“.   „Rezervy vidím v aplikácii týchto noriem“, tvrdí Imrich Gazda. „Na úrovni diecéz a jednotlivcov“, dodáva. „Dôraz potrebujeme klásť na to, aby boli tieto pravidlá aj dôsledne dodržiavané“.   Ján Pavol II. bez titulu svätý?   Kauza otvorila aj otázku, či by cirkev Jána Pavla II. nemala zbaviť titulu „svätý“?   „Byť svätý neznamená, že človek bol v živote bez chýb, že sa nedopúšťal aj omylov. Znamená to, že človek mal to základné smerovanie k hodnotám spravodlivosti, pravdy a dobra. V tomto je Ján Pavol II. nespochybniteľnou osobnosťou, ktorá môže byť pre nás inšpiráciou aj dnes.“   Aktuálna výbušná kauza, ktorá hýbe celým Poľskom, nemá podľa analytika Gazdu spoločnosti uzatvoriť do minulosti, ale otvoriť ju budúcnosti, pre ktorú majú byť prioritné snahy „eliminovať páchateľov“ a „obetiam poskytnúť všetku potrebnú pomoc a ochranu“, čo sa podľa analytika „v minulosti žiaľ nedialo“.   Zmena pohlavia bez operácie V druhej téme podcastu sa pozrieme na nové usmernenie, ktoré rieši zmenu pohlavia pri transrodových osobá. Exminister zdravotníctva Vladimír Lengvarský im svojim podpisom umožnil zmenu pohlavia aj bez operácie. Lekári budú navyše presne vedieť, ako postupovať pri diagnostike transexualizmu u dospelých osôb.   Čo presne sa mení po prijatí nového usmernenia? Ide o liberálny krok zo strany exministra, tak ako to hovoria konzervatívni poslanci? Ako prebieha diagnostika transexualizmu? Pýtali sme sa komunitnej pracovníčky centra Prizma Košice Zary Kromkovej.    Podcast pripravil Jaroslav Barborák a Denisa Žilová.

Polícia často hovorí obetiam, že za trestné činy si môžu sami. Namiesto toho, aby sa z tragédii poučili a robili lepšie svoju prácu, odkazujú ženám, aby po zotmení nechodili von a najnovšie hovorí o zavraždenej Erike z Michaloviec, že zomrela, lebo odbočila do zlej ulice. Vitajte pri ďalšom podcastovom vydaní newslettera ZKH píše. Som rada, že ste s nami. Aktuálne vydanie newslettera ZKH píše: https://komentare.sme.sk/c/23141712/zkh-pise-michalovski-policajti-vinia-zavrazdenu-obet-odbocila-na-zlu-ulicu.html – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

Keď som pozerala tlačovku Roberta Fica, skoro mi zabehlo. Všetko je inak - predseda Smeru si po rokoch ponižovania a ignorácie zrazu všimol ombudsmanku. Iba keď sa mu to hodí. Doteraz roky Dubovcovú aj Patakyovú ponižoval alebo ignoroval. Vitajte pri ďalšom podcastovom vydaní newslettera ZKH píše. Som rada, že ste s nami. Aktuálne vydanie newslettera ZKH píše: https://komentare.sme.sk/c/23139881/zkh-pise-fico-si-zrazu-cti-ombudsmanku-roky-ju-sam-ponizoval.html – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

Máločo ma vie vytočiť tak, ako keď niekto arogantne parkuje na chodníku. Ešte viac ma vie vytočiť, keď namiesto ospravedlnenia začne vykrikovať a mávať povolením z nejakého úradu. S privilégiami má ísť ruka v ruke aj zodpovednosť. Verejná služba nemá byť papalášizmus. Vitajte pri ďalšom vydaní newslettera ZKH píše v podcastovej verzii. Aktuálne vydanie newslettera ZKH píše: https://komentare.sme.sk/c/23130787/zkh-pise-papalasizmus-parkovanie-na-chodniku-a-strasenie-vojnou.html – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

Režisér Jan Hřebejk ho kdysi představoval slovy: „To je Honza Kolařík, on je sice z Brna, ale je to výborný herec.“ Faktem je, že měl období, kdy hrál ve čtrnácti představeních a v hlavě nosil devět a půl hodiny textu. „Můj normální rytmus byl, že jsem se ráno probudil, zopakoval jsem si text, zopakoval jsem si ho po obědě a pak před představením. A po něm jsem si začal opakovat na další den. Ideální bylo, když jsme hráli jednu inscenaci, kde umřu asi čtvrt hodiny před koncem, a jak jsem tam ležel, už jsem si brblal na druhý den,“ vzpomíná Kolařík, který si předsevzal, že svůj repertoár bude rozšiřovat jen o dvě hry ročně. Nemůže si totiž stěžovat ani na nedostatek filmových a televizních rolí. Aktuálně exceluje v komediálním seriálu Dobré ráno, Brno!

Mojou ambíciou je doviesť krajinu do riadnych parlamentných volieb v roku 2024, oznámil Eduard Heger po skončení vianočných prázdnin a začal zbierať 76 podpisov na podporu novej vlády. Sme rodina sa však netají tým, že by chcela čo najskôr predčasné voľby, SaS zatiaľ sama nevie, čo chce a aj podpora všetkých členov OĽaNO je otázna, nakoľko sa o Eduardovi Hegerovi začína hovoriť ako o lídrovi novej strany mimo Igora Matoviča. Aktuálny stav na politickej scéne si prejdeme so zástupcom šéfredaktorky denníka SME Jakubom Filom. Zdroje zvukov: SME, TV JOJ Odporúčanie: Tento týždeň sa rozdávali Zlaté glóbusy a cenu za najlepšiu minisériu si odniesol seriál White Lotus alebo Biely Lotos. Ide o dramatickú komédiu o dovolenkároch na havaji, v druhej sérii na Sicílii a ich životoch. O ich túžbach, zvláśtnych motiváciách až úchylnostiach. Je to skvelá spoločenská satira - Ak ste Biely lotos ešte nevideli, odporúčam - nájdete ho na HBO Max. _ Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Ukrajinský spravodaj a Dobré ráno.

„Vyzerá to, že sa správa ako doteraz: čo je nad slnko jasné, priznáva, zároveň neodpovedá na otázky, ktoré sa týkajú jeho ďalších majetkových podozrení“.   Ľudovít Makó. Aktuálne spolupracujúci obvinený, tzv. kajúcnik, v minulosti šéf Kriminálneho úradu finančnej správy, na čas aj vo väzbe v rámci akcie Božie mlyny, teraz smeruje k dohode o vine a treste. Investigatívec Aktualít Martin Turček prichádza pri ňom s novými majetkovými podozreniami.   „Máme tu majetok v hodnote miliónov eur, o ktorom nie je jasné, kto ho v skutočnosti vlastní; akým spôsobom ho daná osoba financovala, z akého dôvodu ho tento spolupracujúci obvinený navštevuje. Môžeme len dúfať, že to bude predmetom preverovania“, tvrdí Turček.   V druhej časti podcastu sa pozrieme na prípad českého expremiéra slovenského pôvodu, aktuálne prezidentského kandidáta. Andreja Babiša dnes súd oslobodil spod obžaloby v kauze Čapí hnízdo. Ako toto rozhodnutie ovplyvní víkendové prvé kolo prezidentských volieb u našich západných susedov? Pozrieme sa na to so Zoltánom Mikešom.   Podcast pripravili Jaroslav Barborák a Denisa Žilová.

Aktuális témánk egy rajzolt univerzumba vezet, a képkockák szövegbuborékokkal teli világába, s bár ez az úgynevezett kilencedik művészet már a barlangrajzok óta velünk él, mai formája a 19. század végén alakult ki az Egyesült Államokban. Mára a popkultúra részévé vált ez a tipikusan huszadik századi műfaj, így a szuperhősfilmek- és sorozatok árnyékában feltesszük a kérdést: manapság is tart még, a képregények kora? https://parallaxis.blog.hu/2023/01/05/mzaba_ep2 https://youtu.be/7Xk_SZzJPSY A Parallaxis Patreon oldalán támogatóink számára még a premier előtt elérhetővé tesszük podcastjeink legújabb epizódját! https://www.patreon.com/parallaxis Keresd műsorainkat a Facebookon, Soundcloud- és YouTube-csatornánkon, Apple és Google Podcasts-en, valamint Spotify-on, premier előtt pedig a Patreon oldalunkon! Kattints és válassz platformot! https://parallaxis.blog.hu/2021/07/16/podcast_platformok

Zahraniční zpravodajka Respektu, Hospodářských novin a portálu Aktuálně.cz hodnotí na Dvojce české předsednictví Evropské unii a odhaduje příští měsíce. Čím podle ní Petr Fiala překvapil sám sebe? Co byl největší doják? Proč máme víc společného s Finskem než s Polskem? Jak naši roli vnímá dlouholetý europoslanec, šéf sudetoněmeckého krajanského sdružení Bernd Posselt. A čemu bude muset teď EU čelit? Poslechněte si celý rozhovor Zity Senkové s Kateřinou Šafaříkovou.Všechny díly podcastu Jak to vidí... můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Tak vyzeralo jedno z úsmevných hlásení poistných udalostí v Českých poisťovniach. Dáme si aj ďalšie hlásenia a okrem toho si povieme aké novinky nás čakajú v novom ročníku F1 a prečo sa ešte stále nejazdí po opravenom moste v Hlohovci. Aj tieto informácie na vás čakajú v prvej tohtoročnej časti auto-moto podcastu inzertného portálu AUTOBAZAR EU s Ďurom Sabom.

Aizvadītais enerģētikas jomā bija tik saspringts, ka daudziem Eiropas iedzīvotājiem siltums mājoklī ir kļuvis par dārgu prieku. Cilvēki ir gan pārskatījuši savus apkures un elektrības izmantošanas paradumus, gan mainījuši apkures sistēmas un diemžēl bijuši arī spiesti bezspēcīgi noraudzīties, kā kāpj apkures rēķini. Tas daudziem licis aizdomāties par reiz dzirdētiem un jauniem risinājumiem, kā sasildīties, tērējot mazāk siltumenerģijas. Dzīvā daba ir unikāla spējā pielāgoties un taupīt resursus. No tās varam mācīties, kā izdzīvot ekstrēmos apstākļos, tostarp, kā sasildīties. Laikā, kad energoresursu cenas kāpj un Eiropā meklē veidus, kā lētāk uzturēt siltumu, palīgā nāk idejas no biomimikrijas. Kādi ir šie risinājumi, skaidro Rīgas Tehniskās universitātes Elektrotehnikas un vides inženierzinātņu fakultātes Vides aizsardzības un siltuma sistēmu institūta pētniece Ilze Vamža un šī paša institūta vadošā pētniece un inženierzinātņu doktore Ruta Vanaga. "Daudzas lietas ir attīstījušās paralēli tam, kā notiek dabā. Mēs zinām, ka poraini materiāli ir labāki siltumizolācijai. Skatoties uz ziemeļbrieža kažoku, viņiem ir poraini mati, ne kā mums taisni. Viņa apmatojuma slānis 10 - 15 centimetri ir labs izolācijas slānis. Tas arī labs izolācijas slānis arī ēkai. Ir jau, kas ir ieviests, esam aizdomājušies, tikai, ja tas būtu paskatījušies uz dzīvniekiem ātrāk, ātrāk pie tā būtu nonākuši," stāsta Ilze Vamža. "Aktuālas ir nevis tehnoloģijas, ko dzīvnieki izmanto, bet uzvedība un paradumi, kas arī cilvēkiem jāmaina," Ilze. "Ja runājam par šiverēšanu, mēs varam skatīties uz savu mājokli kā uz organismu. Piemēram, kuras telpas apkurinām, kuras nē. Cilvēki, runājot par komfortu, grib vienkārši, grib, lai ir apkure un es par to aizmirstu. Ideālais būtu, ka skatītos arī organismā, kur saglabājam siltumu - centrā un galvai nepieciešams. To ārā jūtam, ka paliek vēsas rokas - organisms vienkārši atslēdz "apkuri", lai nesaldētu iekšas. Tās ir kas tāds, par ko arī ēkās būtu jāpiedomā," turpina Ilze Vamža. "Ja dzīvnieks taupa resursus, lai neapkurinātu ekstremitātes, mēs varētu darīt to pašu un liekās telpas nekurināt. Ticu, ka šajā sezonā daudzi par to ir iedomājušies, pat neskatoties dzīvnieku pasaulē. Tomēr šādi paņēmieni, kas liekas pašsaprotami un loģiski, ja paskatāmies, cik efektīvi tas tiek darīts dabā, tur nekas nav lieks. Dabā viss sākas dizaina fāzē, pirmsprojekta fāzē," norāda Ruta Vanaga. Dzīvnieku pasaulē vispirms izveido superefektīvu dizainu un tad minimālo enerģijas pieprasījumu nodrošina ar ārējiem avotiem. Kā senatnē sildījās mūsu senči? Decembra dienā, kad Latvijas Etnogrāfiskajā brīvdabas muzejā tiekos ar šī muzeja direktores vietnieku un vēstures zinātņu doktoru Mārtiņu Kuplo, Latvijā valda sals, pamatīgi snieg un puteņo, un cilvēki pat ir aicināti strādāt no mājām. Bet mēs muzejā sajūtu ziņā tādējādi esam pietuvojušies tam, kā senāk bargās ziemās klājies mūsu senčiem, turklāt jāņem arī vērā, ka no 15. gadsimta līdz 19. gadsimta vidum valdījis mazais ledus laikmets. Cilvēkiem vienkārši nācies pielāgoties – ar vilnas zeķēm, vilnas autiem, siltām drēbēm. Un jau senatnē ar dažādiem dabas materiāliem un specifiskiem būvniecības paņēmieniem cilvēki arī ēkās maksimāli centušies saglabāt siltumu. Ar Mārtiņu Kuplo sarunājamies Kurzemes zemnieka sētas dzīvojamās ēkas istabā, kur siltumu palīdz radīt gan sendienu, gan mūslaiku krāsns, un vispirms par to, kā mūsu senči apsildījuši grīdas. Stāsta Mārtiņš Kuplais.

Gada pirmajā raidījumā Globālais latvietis. 21. gadsimts studijā aicinām Ārlietu ministrijas speciālo uzdevumu vēstnieci diasporas jautājumos Elitu Gaveli, lai kopā ar diasporas žurnālistiem apspriestu aktuālos 2023. gadā risināmos jautājumus. Jautājumus uzdod portāla “Latviesi.com” vadītājs, valdes priekšsēdētājs Indulis Bērziņš, laikrakstu “Laiks” un “Brīvā Latvija” žurnāliste Sallija Benfelde un Latvijas Televīzijas un LSM.lv autore Lielbritānijā Ilze Kalve  

Analytik Michal Smetana z Fakulty sociálních věd Univerzity Karlovy tvrdí, že je v tuto chvíli velmi těžké odhadovat, kdy válka na Ukrajině skončí. „Aktuálně se k nějakému konci nechýlí. Ani jedna strana nedává najevo, že by neměla vůli dál pokračovat. Fronta zůstává nadále dynamická, a tím pádem jsou jakékoli predikce vždy obtížné. Tak bych si určitě netipnul, že by se teď nebo pro letošní jaro válka jakkoli chýlila ke konci,“ říká v Osobnosti Plus.Všechny díly podcastu Osobnost Plus můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Ukrajinský prezident Volodomyr Zelenskyj říká, že budoucnost jeho země je uvnitř Evropské unie. Ukrajina se i přes probíhající invazi ruských vojsk pokouší o vymýcení korupce a reformy v oblasti justice, čímž se chce posunout ke splnění kritérií pro vstup do sedmadvacítky. Aktuální vývoj přibližuje evropská mutace serveru Politico.Všechny díly podcastu Svět ve 20 minutách můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Ukrajinský prezident Volodomyr Zelenskyj říká, že budoucnost jeho země je uvnitř Evropské unie. Ukrajina se i přes probíhající invazi ruských vojsk pokouší o vymýcení korupce a reformy v oblasti justice, čímž se chce posunout ke splnění kritérií pro vstup do sedmadvacítky. Aktuální vývoj přibližuje evropská mutace serveru Politico.

Jeden rok za nami a ten druhý pred. Aký bol a aký bude? Pozreli sme sa na to s Františkom Mikloškom, pozorným pozorovateľom vecí verejných.   Za základný pocit z neho označuje smútok. „Neviem byť šťastný, keď si pomyslím na utrpenie miliónov Ukrajincov pre nezmyselnú vojnu“, tvrdí. Na druhej strane pripomína, že ich strádanie prebudilo dobročinnosť vo zvyšku sveta.   Pri pohľade na slovenskú spoločnosť hovorí o znepokojení z hlbokého rozdelenia medzi liberálnou časťou a to konzervatívnejšou. Receptom na zaceľovania rozkolu je podľa neho vynakladanie úsilia na hľadanie vzájomného rešpektu z oboch strán.   Domáca politika vykazuje podľa Františka Mikloška znaky vyprázdnenosti. Demokracia podľa neho nie je len príležitosťou pre politické strany. Aktuálne má byť príležitosťou najmä pre občiansku spoločnosť a jednotlivcov, aby sa učili zmyslu pre spoločné dobro.   Očakáva, že sa tu zopakuje scenár z roku 1998, keď sa zmobilizovala široká koalícia strán, ktorá porazila Vladimíra Mečiara. „Myslím si, že sa to zopakuje. Robert Fico môže mať percentá, no nepodarí sa mu zostaviť vládu“ tvrdí.   V rozhovore bude reč aj o prezidentke Zuzane Čaputovej u pápeža Františka, právach pre „inakosť“, o hľadaní prienikov medzi liberálmi a konzervatívcami, ale aj o projekte Mikuláša Dzurindu a postave jedného z „generálov“ podzemnej cirkvi Vladimírovi Juklovi, o ktorom František Mikloško najnovšie napísal knihu.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

    Jeden rok za nami a ten druhý pred. Aký bol a aký bude? Pozreli sme sa na to s Františkom Mikloškom, pozorným pozorovateľom vecí verejných.   Za základný pocit z neho označuje smútok. „Neviem byť šťastný, keď si pomyslím na utrpenie miliónov Ukrajincov pre nezmyselnú vojnu“, tvrdí. Na druhej strane pripomína, že ich strádanie prebudilo dobročinnosť vo zvyšku sveta.   Pri pohľade na slovenskú spoločnosť hovorí o znepokojení z hlbokého rozdelenia medzi liberálnou časťou a to konzervatívnejšou. Receptom na zaceľovania rozkolu je podľa neho vynakladanie úsilia na hľadanie vzájomného rešpektu z oboch strán.   Domáca politika vykazuje podľa Františka Mikloška znaky vyprázdnenosti. Demokracia podľa neho nie je len príležitosťou pre politické strany. Aktuálne má byť príležitosťou najmä pre občiansku spoločnosť a jednotlivcov, aby sa učili zmyslu pre spoločné dobro.   Očakáva, že sa tu zopakuje scenár z roku 1998, keď sa zmobilizovala široká koalícia strán, ktorá porazila Vladimíra Mečiara. „Myslím si, že sa to zopakuje. Robert Fico môže mať percentá, no nepodarí sa mu zostaviť vládu“ tvrdí.   V rozhovore bude reč aj o prezidentke Zuzane Čaputovej u pápeža Františka, právach pre „inakosť“, o hľadaní prienikov medzi liberálmi a konzervatívcami, ale aj o projekte Mikuláša Dzurindu a postave jedného z „generálov“ podzemnej cirkvi Vladimírovi Juklovi, o ktorom František Mikloško najnovšie napísal knihu.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Jeden rok za nami a ten druhý pred. Aký bol a aký bude? Pozreli sme sa na to s Františkom Mikloškom, pozorným pozorovateľom vecí verejných.   Za základný pocit z neho označuje smútok. „Neviem byť šťastný, keď si pomyslím na utrpenie miliónov Ukrajincov pre nezmyselnú vojnu“, tvrdí. Na druhej strane pripomína, že ich strádanie prebudilo dobročinnosť vo zvyšku sveta.   Pri pohľade na slovenskú spoločnosť hovorí o znepokojení z hlbokého rozdelenia medzi liberálnou časťou a to konzervatívnejšou. Receptom na zaceľovania rozkolu je podľa neho vynakladanie úsilia na hľadanie vzájomného rešpektu z oboch strán.   Domáca politika vykazuje podľa Františka Mikloška znaky vyprázdnenosti. Demokracia podľa neho nie je len príležitosťou pre politické strany. Aktuálne má byť príležitosťou najmä pre občiansku spoločnosť a jednotlivcov, aby sa učili zmyslu pre spoločné dobro.   Očakáva, že sa tu zopakuje scenár z roku 1998, keď sa zmobilizovala široká koalícia strán, ktorá porazila Vladimíra Mečiara. „Myslím si, že sa to zopakuje. Robert Fico môže mať percentá, no nepodarí sa mu zostaviť vládu“ tvrdí.   V rozhovore bude reč aj o prezidentke Zuzane Čaputovej u pápeža Františka, právach pre „inakosť“, o hľadaní prienikov medzi liberálmi a konzervatívcami, ale aj o projekte Mikuláša Dzurindu a postave jedného z „generálov“ podzemnej cirkvi Vladimírovi Juklovi, o ktorom František Mikloško najnovšie napísal knihu.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Vojna na Ukrajine vstúpila do svojho tristo druhého dňa. Na oboch stranách si doteraz vyžiadala desiatky tisíc obetí a zranených, zostávajú po nej zničené mestá, viac miliónový exodus tých, čo boli krajinu schopní opustiť.   Na jednej strane pritom stojí až nepochopiteľný Putin, na druhej Volodymir Zelenskyj, ktorý mobilizuje a posilňuje svojich.   Aktuálne sa vydal prvýkrát za hranice svojej okupovanej krajiny – a rovno do Spojených štátov. Čo môže priniesť táto jeho misia a ako ovplyvní tiahnúci sa konflikt za našimi hranicami?   Téma pre Pavla Havlíčka z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Vojna na Ukrajine vstúpila do svojho 302hého dňa. Na oboch stranách si doteraz vyžiadala desiatky tisíc obetí a zranených, zostávajú po nej zničené mestá, viac miliónový exodus tých, čo boli krajinu schopní opustiť. Na jednej strane pritom stojí až nepochopiteľný Putin, na druhej Volodymir Zelenskyj, ktorý mobilizuje a posilňuje svojich. Aktuálne sa vydal prvýkrát za hranice svojej okupovanej krajiny – a rovno do Spojených štátov. Čo môže priniesť táto jeho misia a ako ovplyvní tiahnúci sa konflikt za našimi hranicami? Téma pre Pavla Havlíčka z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Zvláštní vyšetřovací výbor amerického Kongresu podal podnět k trestnímu stíhání bývalého prezidenta Donalda Trumpa. Jak závažný je postup výboru? Jde o útok na celou republikánskou stranu, jak tvrdí Trump? A co to znamená pro jeho další ohlášenou kandidaturu? Vladimír Kroc se ptal odborníka na Spojené státy americké Daniela Anýže z Aktuálně.cz.

V Česku vrcholí přípravy na Vánoce. Svátky se odehrají za nebývalé inflace, která je v tuzemsku pátá nejvyšší z celé Evropské unie. Přesto ale lidé podle statistiků nakupují, i když srovnání s předchozími roky bude jasné až s odstupem. V jaké fázi ekonomické krize se teď nacházíme? A jak inflaci ovlivňuje naše vlastní chování?Host: David Klimeš - ekonom, komentátor Aktuálně.czČlánek a další informace najdete na webu Seznam ZprávySledujte nás na sociálních sítích Twitter a Instagram. Náměty a připomínky nám můžete psát na e-mail zaminutusest@sz.cz

Zvláštní vyšetřovací výbor amerického Kongresu podal podnět k trestnímu stíhání bývalého prezidenta Donalda Trumpa. Jak závažný je postup výboru? Jde o útok na celou republikánskou stranu, jak tvrdí Trump? A co to znamená pro jeho další ohlášenou kandidaturu? Vladimír Kroc se ptal odborníka na Spojené státy americké Daniela Anýže z Aktuálně.cz.Všechny díly podcastu Dvacet minut Radiožurnálu můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Obyvatelé Nýrska na Klatovsku se dočkali otevření populárního veřejného kluziště. Se zahájením provozu město kvůli úsporám počkalo až na mrazivé dny.

Aktuální průzkum agentury Median přeskládal čelo pole uchazečů o prezidentský úřad. Vůbec poprvé se na špici umístila ekonomka Danuše Nerudová, expremiér Andrej Babiš klesl na druhé místo. Jak to vše může zamíchat strategií největších favoritů měsíc před prvním kolem voleb? A nakolik spolehlivě vůbec průzkumy ukazují jejich šance?Host: Eva Lebedová - politoložka z Univerzity Palackého v OlomouciČlánek a další informace najdete na webu Seznam ZprávySledujte nás na sociálních sítích Twitter a Instagram. Náměty a připomínky nám můžete psát na e-mail zaminutusest@sz.cz

Najprv pomoc na hranici, aktuálne takmer na frontovej línii, desiatky hodín za volantom starej dodávky, ktorú len čo na Slovensku naplní, zamieri na východ Ukrajiny. Aktívna na sociálnych sieťach, lebo jej pomáhajú zabezpečovať pomoc postihnutej Ukrajine. Eliška Horsáková.   Hovorí, že Ukrajine len vracia to, čo tam už pred desaťročím našla. Pochopenie a ľudskosť. Najprv tam cestovala ako skautka cez prázdniny robiť program deťom. Neskôr sa dostala aj na Majdan, kde rozdávala čaj.   Po vypuknutí vojny šla bez váhania pomáhať na hranicu. A už pár mesiacov zásobuje frontový východ Ukrajiny „všetkým, čo tamojší potrebujú“. Aktuálne je podľa nej potrebná obuv a generátory, ktoré môžu pomôcť s teplom a svetlom v postihnutých oblastiach.   Vďaka tomu, že sa naučila ukrajinčinu, sa jej už podarilo vytvoriť sieť pomoci priamo v postihnutých oblastiach.   „Na Ukrajine nakupujem to, čo je tam výhodnejšie ako u nás. Najmä potraviny a hygienické potreby. Tiež sa mi tam podarilo zafinancovať miestneho výrobcu piecok“, tvrdí.   Na Slovensku nakupuje generátory, ktoré následne smerujú jej „dvadsaťtri ročnou“ dodávkou do takmer dve tisíc kilomentrov vzdialených oblastí v okolí Charkova, či Dnipru. Sama ju pritom riadi.   Vianoce chce spríjemniť najmä starším ľuďom, ktorí nemohli opustiť svoje domovy „vianočnými pohľadnicami“ slovenských detí. Sú výsledkom akcie „maľuje celé Slovensko“.   V podcaste vyrozprávala svoj príbeh s Ukrajinou   „Okrem tepla a potravín Ukrajinci potrebujú najmä naše pochopenie“, tvrdí.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Najprv pomoc na hranici, aktuálne takmer na frontovej línii, desiatky hodín za volantom starej dodávky, ktorú len čo na Slovensku naplní, zamieri na východ Ukrajiny. Aktívna na sociálnych sieťach, lebo jej pomáhajú zabezpečovať pomoc postihnutej Ukrajine. Eliška Horsáková.   Hovorí, že Ukrajine len vracia to, čo tam už pred desaťročím našla. Pochopenie a ľudskosť. Najprv tam cestovala ako skautka cez prázdniny robiť program deťom. Neskôr sa dostala aj na Majdan, kde rozdávala čaj.   Po vypuknutí vojny šla bez váhania pomáhať na hranicu. A už pár mesiacov zásobuje frontový východ Ukrajiny „všetkým, čo tamojší potrebujú“. Aktuálne je podľa nej potrebná obuv a generátory, ktoré môžu pomôcť s teplom a svetlom v postihnutých oblastiach.   Vďaka tomu, že sa naučila ukrajinčinu, sa jej už podarilo vytvoriť sieť pomoci priamo v postihnutých oblastiach.   „Na Ukrajine nakupujem to, čo je tam výhodnejšie ako u nás. Najmä potraviny a hygienické potreby. Tiež sa mi tam podarilo zafinancovať miestneho výrobcu piecok“, tvrdí.   Na Slovensku nakupuje generátory, ktoré následne smerujú jej „dvadsaťtri ročnou“ dodávkou do takmer dve tisíc kilomentrov vzdialených oblastí v okolí Charkova, či Dnipru. Sama ju pritom riadi.   Vianoce chce spríjemniť najmä starším ľuďom, ktorí nemohli opustiť svoje domovy „vianočnými pohľadnicami“ slovenských detí. Sú výsledkom akcie „maľuje celé Slovensko“.   V podcaste vyrozprávala svoj príbeh s Ukrajinou   „Okrem tepla a potravín Ukrajinci potrebujú najmä naše pochopenie“, tvrdí.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.  

Rútime sa do katastrofy, alebo máme dôvod na optimizmus? Aktuálne ekonomické čísla hovoria jasnou rečou Vypočujte si siedmy diel relácie s Jánom Gorduličom v spolupráci so Slovenskou sporiteľňou.  Prečítajte si aj sprievodný článok s videom: https://www.aktuality.sk/clanok/zwhbPHb/bude-lepsie-vieme-kam-smeruju-ceny-a-ekonomika/

Aktuális filmünk főhőse egy balsikerű űrrepülés következtében kétezer évvel a felszállás után egy a Földhöz hasonló bolygón landol. Itt az emberszabású majmok a domináns faj, az ember pedig vadállat. De mit tehetünk azért, hogy az emberiség tudása túléljen egy ilyen globális katasztrófát? Erre is keressük a választ az Avi Loebbel, a Harvard Egyetem csillagászati tanszékének professzorával, akinek minderre van egy megoldása... https://parallaxis.blog.hu/2022/12/08/parapod_ep78 https://soundcloud.com/parallaxisuniverzum/parapod_ep78 https://youtu.be/6L0vJU7ieMs A Parallaxis Patreon oldalán támogatóink számára még a premier előtt elérhetővé tesszük podcastjeink legújabb epizódját! https://www.patreon.com/parallaxis Podcastjeink epizódjai elérhetőek Facebookon, Soundcloud- és YouTube-csatornánkon, valamint Google Podcasts-en, iTunes-on és Spotify-on is! Kattints és válassz platformot! https://parallaxis.blog.hu/2021/07/16/podcast_platformok

Předsednictví Česka v Evropské unii jen krátce před finišem narazilo na dosud největší překážku - finanční pomoc pro válkou zkoušenou Ukrajinu uvázla na odporu Maďarska. Nepodcenila česká vláda jednání s Budapeští? A jak teď někteří politici ODS obhajují svou letitou náklonnost vůči Viktoru Orbánovi?Host: Kateřina Šafaříková - zpravodajka Hospodářských novin, Aktuálně.cz a týdeníku Respekt v BruseluČlánek a další informace najdete na webu Seznam ZprávySledujte nás na sociálních sítích Twitter a Instagram. Náměty a připomínky nám můžete psát na e-mail zaminutusest@sz.cz

Odchádzam zo Slovenska, dávam si od neho sabatikal – pred rokom takto oznámila svoje rozhodnutie opustiť krajinu verejnosti známa, medzi politológmi etablovaná, s obzorom skúsenosti vzdelávania v Oxforde - Viera Žúborová. Prekážala jej najmä „degradácia vzdelaných“. Odišla do Berlína. Čo tam našla? A ako vidí „malú krajinku“ – ako píše o Slovensku – z perspektívy svetovej metropoly a zažitej demokracie?   „Berlín nie je Nemecko, Nemecko nie je Berlín. Je to metropola, ktorá je takou ‚špongiou‘ multikultúrnosti, inakosti. Našla som tu rôznorodosť, rôznych ľudí, spoločenstvá a komunity a zároveň jeden celok, ktorý otvára témy, po ktorých sa mi cnelo už v Bratislave“, opisuje svoj rok v dobrovoľnom exile za hranicami Slovenska.   Klimatické výzvy, rovnosť príležitostí, postavenie LGBTI+ ľudí, ďalšie smerovanie cirkvi v Nemecku a jej otváranie sa modernej spoločnosti. To sú podľa Viery Žúborovej témy, ktoré hýbu nemeckou spoločnosťou.   „Ak máte profesné pozadie spoločenského vedca, nachádzate ich v každom bare, v každom diskusnom fóre“, vysvetľuje.   V Berlíne pomáha v neziskovke, ktorá sa stará o špecifickú skupinu prisťahovalcov – pomáhajú utečencom z queer komunity. „Rozdiel medzi nami vidím už v tom, že téma LGBTI+ ľudí neabsentuje vo veľkých štátnych médiách a v rôznych polohách, od satiry až k vážnym diskusiám“, opisuje.   Nemci nám môžu byť podľa Viery Žúborovej príkladom v prístupe k separovaniu odpadu.   Negatívom je podľa nej ale prístup k cudzincom. „Stereotipizácia pohľadu na Ausländer sa vás dotkne už pri priezvisku, keď si hľadáte bývanie. Ak znie slovansky, automaticky sa dostávate na predposledné miesto v rebríčku žiadaných. Za vami sú už len Arabi“, tvrdí. Ukazuje sa však podľa nej paradox, že Nemecko dnes bez cudzincov nemôže fungovať.   Na druhej strane je však nemecká spoločnosť spoločnosťou, v ktorej platia pravidlá. „V tomto nachádzam bezpečie.“   Sociálny vedec v službách startupov   „Sedím momentálna na troch stoličkách. V Bratislava policy Institut som stále výskumníčka, v Berlíne som vhupla do úplne novej sféry globálnej spoločnosti, ktorá sa zaoberá témou kryptomien. Svoje rozmer sociálnej vedkyne tak prepájam s témou ich sociálnych dosahov, čo je pre túto oblasť a pre kolegov úplnou novotou“, rozpráva Žúborová.   Treťou stoličkou je už spomínané dobrovoľníctvo v neziskovke, ktorá sa venuje queer prisťahovalcom.   Sulík „politický živočích“ Podľa politologičky Viery Žúborovej aktuálne snahy Richarda Sulíka položiť vládu, v ktorej ešte pred pár mesiacmi bol, by sa dali klasifikovať ako klasická stratégia „politického živočícha“ prežiť a vyťažiť z danej situácie maximum. „Bola by to klasická politická stratégia prežitia. Bolo by to v poriadku, keby...A to keby je dôležité: keby dáta neukazovali, že slovenská spoločnosť sa láme, či sa vydať na cestu demokracie, alebo si zvoliť modely Poľska, Maďarska, nedajbože Ruska.“   Podľa Žúborovej ide o príklady politických riešení postavených na silnom lídrovi a odklone od demokratických hodnôt. „Aktuálna politická reprezentácia hazarduje s našou demokratickou budúcnosťou“, vystríha politologička.   Podľa Viery Žúborovej demokracia potrebuje, aby sa jej spoločnosť učila a vzdelávala sa v nej.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Odchádzam zo Slovenska, dávam si od neho sabatikal – pred rokom takto oznámila svoje rozhodnutie opustiť krajinu verejnosti známa, medzi politológmi etablovaná, s obzorom skúsenosti univerzitnej „Mekky“ – Oxfordu - Viera Žúborová. Prekážala jej najmä „degradácia vzdelaných“. Odišla do Berlína. Čo tam našla? A ako vidí „malú krajinku“ – ako píše o Slovensku – z perspektívy svetovej metropoly a zažitej demokracie?   „Berlín nie je Nemecko, Nemecko nie je Berlín. Je to metropola, ktorá je takou ‚špongiou‘ multikultúrnosti, inakosti. Našla som tu rôznorodosť, rôznych ľudí, spoločenstvá a komunity a zároveň jeden celok, ktorý otvára témy, po ktorých sa mi cnelo už v Bratislave“, opisuje svoj rok v dobrovoľnom exile za hranicami Slovenska.   Klimatické výzvy, rovnosť príležitostí, postavenie LGBTI+ ľudí, ďalšie smerovanie cirkvi v Nemecku a jej otváranie sa modernej spoločnosti. To sú podľa Viery Žúborovej témy, ktoré hýbu nemeckou spoločnosťou.   „Ak máte profesné pozadie spoločenského vedca, nachádzate ich v každom bare, v každom diskusnom fóre“, vysvetľuje.   V Berlíne pomáha v neziskovke, ktorá sa stará o špecifickú skupinu prisťahovalcov – pomáhajú utečencom z queer komunity. „Rozdiel medzi nami vidím už v tom, že téma LGBTI+ ľudí neabsentuje vo veľkých štátnych médiách a v rôznych polohách, od satiry až k vážnym diskusiám“, opisuje.   Nemci nám môžu byť podľa Viery Žúborovej príkladom v prístupe k separovaniu odpadu.   Negatívom je podľa nej ale prístup k cudzincom. „Stereotipizácia pohľadu na Ausländer sa vás dotkne už pri priezvisku, keď si hľadáte bývanie. Ak znie slovansky, automaticky sa dostávate na predposledné miesto v rebríčku žiadaných. Za vami sú už len Arabi“, tvrdí. Ukazuje sa však podľa nej paradox, že Nemecko dnes bez cudzincov nemôže fungovať.   Na druhej strane je však nemecká spoločnosť spoločnosťou, v ktorej platia pravidlá. „V tomto nachádzam bezpečie.“   Sociálny vedec v službách startupov   „Sedím momentálna na troch stoličkách. V Bratislava policy Institut som stále výskumníčka, v Berlíne som vhupla do úplne novej sféry globálnej spoločnosti, ktorá sa zaoberá témou kryptomien. Svoje rozmer sociálnej vedkyne tak prepájam s témou ich sociálnych dosahov, čo je pre túto oblasť a pre kolegov úplnou novotou“, rozpráva Žúborová.   Treťou stoličkou je už spomínané dobrovoľníctvo v neziskovke, ktorá sa venuje queer prisťahovalcom.   Sulík „politický živočích“ Podľa politologičky Viery Žúborovej aktuálne snahy Richarda Sulíka položiť vládu, v ktorej ešte pred pár mesiacmi bol, by sa dali klasifikovať ako klasická stratégia „politického živočícha“ prežiť a vyťažiť z danej situácie maximum. „Bola by to klasická politická stratégia prežitia. Bolo by to v poriadku, keby...A to keby je dôležité: keby dáta neukazovali, že slovenská spoločnosť sa láme, či sa vydať na cestu demokracie, alebo si zvoliť modely Poľska, Maďarska, nedajbože Ruska.“   Podľa Žúborovej ide o príklady politických riešení postavených na silnom lídrovi a odklone od demokratických hodnôt. „Aktuálna politická reprezentácia hazarduje s našou demokratickou budúcnosťou“, vystríha politologička.   Podľa Viery Žúborovej demokracia potrebuje, aby sa jej spoločnosť učila a vzdelávala sa v nej.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Odpovědný rozpočet - tvrdí vláda. Sliby chyby - kritizuje opozice. Jak je to ve skutečnosti? Co si představit pod schodkem 295 miliard korun? Nemá se víc šetřit? Anebo naopak rozdávat? Odpovídá komentátor Aktuálně.cz David Klimeš.

Države Evropske unije so sprejele dolgo pričakovani akt o digitalnih storitvah. Kakšne pravice torej prinaša uporabnikom spletnih storitev in kakšne zahteve nalaga tehnološkim velikanom? Se bomo končno znebili vedenjskega oglaševanja? Kako priti do živega korporacijam iz Kitajske ali Združenih držav, ki jim varovanje osebnih podatkov ni tako sveto kot Evropski uniji? Dr. Jelena Burnik je vodja mednarodnega sodelovanja in nadzora pri informacijski pooblaščenki. Zapiski: The Digital Services Act package | Shaping Europe's digital future Kviz! Zanimivosti iz tehnološkega sveta pošiljava tudi v elektronske nabiralnike. Naročilnica na Odbito pismo je tukaj. Razpravi o odbitih temah se lahko pridružite na Twitterju. Dosegljiva sva tudi na naslovu: odbita@rtvslo.si.  Podkast Odbita do bita je brezplačno na voljo v vseh aplikacijah za podkaste. Naročite se in podkast ocenite.

Odpovědný rozpočet - tvrdí vláda. Sliby chyby - kritizuje opozice. Jak je to ve skutečnosti? Co si představit pod schodkem 295 miliard korun? Nemá se víc šetřit? Anebo naopak rozdávat? Odpovídá komentátor Aktuálně.cz David Klimeš.Všechny díly podcastu Vinohradská 12 můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Ekonomka Danuše Nerudová stoupá vzhůru polem prezidentských kandidátů. Aktuální průzkum agentury Kantar pro ČT bývalou rektorku Mendelovy univerzity výrazně přiblížil za expremiéra Andreje Babiše (ANO) a generála ve výslužbě Petra Pavla. Na čem Nerudová - pro mnohé stále poměrně neznámá - staví svou kampaň? A jaké otazníky se kolem ní objevily?Hosté:  Lucie Stuchlíková - politická reportérka Seznam Zpráv, spoluautorka podcastu Vlevo dole Jiří Pšenička - investigativní reportér Seznam ZprávČlánek a další informace najdete na webu Seznam ZprávySledujte nás na sociálních sítích Twitter a Instagram. Náměty a připomínky nám můžete psát na e-mail zaminutusest@sz.cz

Záverečná séria Gyncastu sa zameriava na konkrétne, špecifické situácie z oblasti gynekológie a pôrodníctva. Napriek tomu, že sa s nimi, našťastie, nestretáva väčšina žien, je dôležité ponúknuť relevantné informácie aj k týmto témam. Aktuálne vydanie Gyncastu sa venuje tzv. život ohrozujúcemu krvácaniu. Ako sa pozerá súčasná medicína na stratu krvi pri pôrode? MUDr. Peter Kaščák, PhD., primár a prednosta Gynekologicko-pôrodníckej kliniky FN v Trenčíne, vysvetľuje: „Hovorilo sa, že je rozdiel, koľko krvi žena stratí pri vaginálnom pôrode a koľko pri cisárskom reze. Myslím si však, že čoskoro príde doba, kedy sa spôsob pôrodu nebude rozlišovať." Dozviete sa tiež, že ak je žena počas tehotnosti chudokrvná, mala by byť liečená. „Do tretieho semestra by mala vstupovať žena s relatívne normálnym krvným obrazom," tvrdí Peter Kaščák. Ako sa dá zistiť, že žena po pôrode krváca príliš? Z akých dôvodov môže vzniknúť nadmerné krvácanie? Kedy je žena kvôli nadmernému krvácaniu ohrozená stratou maternice? Sťahuje sa maternica po cisárskom reze inak ako po vaginálnom pôrode? „Preventívne podanie oxytocínu z dôvodu stiahnutia maternice po pôrode má svoje nespochybniteľné východy." O aké výhody ide? Sú ženy ohrozené nadmerným krvácaním aj v priebehu tehotnosti? Čo je to abrupcia placenty? A ako môže život ohrozujúce krvácanie skomplikovať pôrod doma? „Keby sme sa vrátili k pôrodom doma, stúpla by materská aj novorodenecká úmrtnosť, to je krutý fakt. Akútne stavy nie sú časté, ale sú nebezpečné a je dôležité konať okamžite," dopĺňa primár Kaščák. K domácim pôrodom vyjadruje jednoznačne: „Väčšina žien by úplne v pohode porodila doma. Ale neexistuje žiaden faktor, ktorý by nás dopredu vedel varovať, že je žena ohrozená život ohrozujúcim krvácaním. To riziko nie je veľké, ale je úplne zbytočné. Vykrvácanie je najčastejšia príčina úmrtia tehotných v súvislosti s pôrodom. Krvné straty sú niekedy veľmi rýchle a nadmerné. Vytvárajme radšej v pôrodniciach prostredie, v ktorých budú ženy chcieť rodiť." _ Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcasty – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Piedāvājam sporta sarunu šova “eXi” ceturtās sezonas speciālizlaidumu, kas veltīts futbolam – Latvijas čempionvienībai “Valmiera FC”, kā arī notikumiem un aktualitātēm Pasaules kausa izcīņā Katarā. Studijā Latvijas čempionvienības “Valmiera FC” galvenais treneris Jurģis Kalns un Latvijas futbola leģenda, bijušais izlases kapteinis Kaspars Gorkšs. 0:00:00 - 0:04:25 – šodien raidījumā; 0:04:26 – 0:55:33 – Latvijas čempione “Valmiera FC” šķērsgriezumā; 0:57:42 – 1:29:58 – par un ap Pasaules kausa izcīņu Katarā.

Lagðir af stað! falleg veður, matseld, MC gauti í Aktu taktu, kaffi, súperstjörnur, skilaboð frá hlustendum, og allt hitt. Búmmsjaggalaga!

1. Nie je dôvod, aby cirkvi zo svojho platili aj ľudia, ku ktorým sa správajú nepriateľsky. 2. Heger sa len pozerá, čo Matovič s Kollárom dohodne. 3. Aktuálny postoj Česka k Slovensku je veľmi nezvyčajný.

Americký prezident Joe Biden a jeho demokraté opatrně oslavují výsledek kongresových voleb. Očekávaná drtivá porážka nepřišla, republikáni přesto zřejmě ovládnou minimálně jednu z komor parlamentu. Kdo je vlastně vítěz a kdo poražený? Co volby ukázaly o stavu Spojených států? A co bude dál s Donaldem Trumpem?Host: Daniel Anýž - reportér Hospodářských novin a Aktuálně.czČlánek a další informace najdete na webu Seznam ZprávySledujte nás na sociálních sítích Twitter a Instagram. Náměty a připomínky nám můžete psát na e-mail zaminutusest@sz.cz

Slovensko si na spojenie Bratislavy a Košíc po diaľnici ešte dlhé roky počká. Aktuálne čakáme na tunel Višňové, ktorý môže meškať, či diaľnicu okolo Ružomberka. Pri hlavnom meste zas na križovatku D1/D4. V novom grafikone sú rýchlejšie rýchliky aj vynechané stanice. Aké sú teda termíny dostavby diaľnic a aká je šanca, že sa aj stihnú? A prečo naráža nový reformný grafikom na odpor? A prečo je vláda ochotná pomôcť s nižšou DPH iba vlekárom, štadiónom a aquaparkom? Braňo Závodský sa rozprával s ministrom dopravy nominantom hnutia Sme Rodina Andrejom Doležalom.

Už příští úterý proběhnou ve Spojených státech volby do obou komor parlamentu. Dva roky po vítězství Joea Bidena nad Donaldem Trumpem je americká společnost pořád rozdělená a nedaří se jí najít společnou řeč. Co stojí za radikalizací příznivců obou stran, které proti sobě kandidují, a jak do společenské debaty promlouvají sociální sítě? To v dnešní epizodě řeším s publicistou Matějem SchneideremPo prezidentských volbách 2016, které slavně prohrála Hillary Clinton, byl tématem číslo jedna ruský vliv na facebook, potažmo na výsledky voleb. Kam tohle téma zmizelo? Rusy to přestalo bavit, nebo se problém nějakým způsobem vyřešil?Já jsem toho názoru, že už v tom roce 2016 bylo tohle téma trošku „přefouklé“. Že se Kreml snažil nějak ovlivnit americké volby, o tom není pochyb. Nicméně si myslím, že byla dost přehnaná reakce na to, jaký to ve skutečnosti mělo vliv. Upřímně řečeno, kdybych seděl v Kremlu v té době, tak bych si pravděpodobně mnul ruce, kolik jsem za málo peněz získal muziky. Mám pocit, že od té doby tohle téma přemazaly v Americe vygenerované problémy – jako například dezinformace šířené Trumpovskými republikány.Takže například zpochybňování výsledků voleb je stále velké téma?Zpochybňování výsledku voleb se stalo tématem číslo jedna Donalda Trumpa a jeho blízkých spojenců. Nevidím variantu, že by se na to v nejbližší době vykašlal. V médiích se mluví o tom, že pokud se Trumpovi nebudou líbit výsledky úterních voleb, tak je začne zpochybňovat. Mám pocit, že se z toho stane takový trumpovský kolorit, který se vždycky zjeví a který jen tak nezmizí. Pak je tu samozřejmě otázka, jak to bude s dalšími prezidentskými volbami. Aktuálně se hodně spekuluje, že ihned po proběhnutí úterních voleb Trump definitivně oznámí svůj úmysl kandidovat v prezidentských volbách v roce 2024.

Vláda na konci října schválila novelu lustračního zákona, podle které by premiér, ministři a jejich náměstci měli znovu povinnost prokázat se čistým lustračním osvědčením. Normu kabinet poslal do sněmovny i přes kritiku legislativní rady vlády. Stále nejsme vyrovnáni s komunistickým dědictvím? Je 33 let po sametové revoluci potřeba zpřísňovat lustrační zákon? Povede to k transparentnějšímu fungování politiky, nebo jde o zbytečnou normu, která je na hraně ústavnosti?

Není u nás zvykem připomínat si státní svátek s obzvláštním dojetím. Historická výročí prostě neumíme, a stát, který 28. října kdysi vznikl, už vlastně ani neexistuje. Jenže ono to výročí vlastně je celkem aktuální. Podívejme se na smysl tohoto svátku prizmatem dvou současných debat. Té o Ukrajině a té o otázkách české národní suverenity.

Napriek Ruským raketovým útokom po celej Ukrajine na civilné či vojenské ciele Ukrajinci Putinovi stále odolávajú a oslobodzujú svoje územia. Aktuálne sa musí Putin pripravovať aj na stranu Chersonu. Všetko oblasti, ktoré už považuje za svoje. Čo znamená jeho vyhlásenie stanného práva? Ako sa na fronte darí Ukrajincom a aká je práve situácia v Chersone či Záporoží? Čo znamená, že Putinovi pomáha Irán a Lukašenko? A ako sa môže celá vojna ďalej vyvíjať? Budú Rusi stále strašiť jadrovými zbraňami? Kedy a ako sa to celé môže skončiť? Braňo Závodský sa rozprával s bývalým šéfom zahraničného výboru parlamentu a zahraničnopolitickým expertom Františkom Šebejom a priamo z Ukrajiny s reportérom CNN Prima News Matyášom Zrnom.

Ve Studiu N přinášíme debatu o situaci v Sýrii. V čem Západ selhal? Může mít tamní situace šťastný konec? Co je jeho podmínkou? A jak souvisí ruské aktivity v Sýrii s tím, co se nyní děje na Ukrajině? Hosty reportérky Petry Procházkové jsou vědecká pracovnice Centra globálních studií ve Filosofickém ústavu Akademie věd Zora Hesová, regionální ředitel Člověka v tísni pro Blízký východ Tomáš Kocián a redaktor zahraniční rubriky Aktuálně.cz Martin Novák.