Podcasts about na slovensku

Ľudový antisemitizmus u nás nezmizol ani po porážke fašizmu. Na Slovensku čelili povojnovým pogromom dokonca aj obete vracajúce sa z nacistických koncentrákov. No a po zrútení socializmu, sa zasa v reštitúciách domáhali majetku ukradnutého Židom bývalí arizátori. Akú pamäťovú stopu v nás teda zanechal vojnový Slovenský štát a pripúšťame si zodpovednosť za arizácie či deportácie? Slovensko si pred pár dňami pripomenulo jednu z najtemnejších kapitol našich moderných dejín - vznik vojnovej Slovenskej republiky pod vedením prezidenta a šéfa vládnej Hlinkovej strany (HSĽS) Jozefa Tisa.  Čo o tomto období vojnového závetria, zdanlivého blahobytu, ale najmä rasistickej perzekúcie, antisemitských arizácii a následných deportácií Slovenskych Židov (no aj Rómov) do nacistických koncentrákov kde boli títo naši spoluobčania masovo vyvražďovaní? Akú pamäťovú stopu táto skúsenosť masovej spoluúčasti na genocíde svojho vlastného obyvateľstva v našom kolektívnom vedomí i podvedomí zanechala a: Sme vôbec schopní, ale najmä ochotní si pripustiť, že v tomto prípade sme naozaj neboli obeťou dejín, ale naopak, boli sme neraz aktívnymi spoluúčastníkmi masového Zla? Aktuálny prieskum zorganizovaný Nadáciou otvorenej spoločnosti, Dokumentačným strediskom holokaustu, IVO a v spolupráci s Historickým ústavom SAV, ukázal, že povedomie o tejto našej doslova dejinnej škvrne rastie, stále je tu však až dramaticky vysoké percento tých, čo o arizáciách, ktoré sa tu diali prakticky v každom meste a v ktorom participovali i mnohí naši predkovia, nevedia prakticky skoro nič.  No a samotný vojnový štát si dokážu personálne prepojiť maximálne tak s jeho “vodcom” Jozefom Tisom. A aby toho nebolo málo na zamyslenie, ešte aj z tých, ktorí čosi tušia, si celá jedna tretina spája Tisa s rolou akéhosi údajného záchrancu Židov, nie jeho skutočnou historickou zodpovednosťou za arizácie či deportácie páchaných štátom, ktorému prezidentoval, a v ktorom bol i šéfom kľúčovej vládnej strany HSĽS. No a možno i nevyrovnanie sa s týmto podhubím napokon viedlo k viacerým povojnovým pogromom, ktoré u nás bol spáchané dokonca i voči obetiam vracajúcim sa z nacistických koncentrákov. Akoby sme namali zažité a precítené, že sa to týkalo ľudských práv našich susedov, a to žijeme aj dnes. My to ale neučíme deti ako vzorce správania sa, dodáva Monika Vrzgulová. Ako to, že tak málo vieme o tom, kým sme boli a kým možno ešte stále aj sme? Prečo sa mnohí starí rodičia nechceli deliť so svojimi vnúčatami o príbehy, ktoré zažili za vojnového Slovenského štátu a aké medzigeneračné vzorce správania sa teda chtiac či nechtiac prenášame z týchto čias až do súčasnosti? A prečo je vlastne tak dôležité o tom poctivo a pravdivo hovoriť a čeliť zrkadlu, ktoré nám nastavujú naše vlastné dejiny? Témy a otázky pre etnologičku z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV Moniku Vrzgulovú. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Bola som vyše päťnásť rokov v korporáte, pár týždňov po vypuknutí Putinovej agresie som si sadla k počítaču a na profesii začala cielene hľadať organizácie, kde by som mohla pomôcť.“ Alexandra Mruk Papaianopol. Rumunka s gréckymi koreňmi, absolventka politických vied a diplomacie na starobylej univerzite v talianskej Boloni. Už dve desaťročia ju so Slovenskom spája manžel, s ktorým sa spoznali práve na univerzite v Taliansku, s ktorým vychovávajú štyri deti.   Vojna na Ukrajine ju zasiahla natoľko, že opustila istoty a výhody veľkej globálnej firmy a svoje „hľadanie, ako byť nápomocná postihnutým vojnou“ premenila v reálnu pomoc v Slovenskej katolíckej charite.   Stala sa súčasťou vznikajúcej sekcie pre humanitárnu pomoc a integráciu. „Mala som vyhliadnuté štyri organizácie, no po pohovore na Charite som už na ďalšie ani nešla“, spomína.   Nielen z chleba žije človek „Pre utekajúcich z Ukrajiny sme vybavili milióny eur, spravujeme 24 asistenčných centier a už rok sme sa nezastavili“, hovorí. Keď hovorí o svojej práci, hovorí o nej ako o misii – poslaní. A vidí ju v tom, že „mnohým sme reálne zmenili život, môžem povedať, že životy aj zachraňujeme“.   Len pred týždňom sme si pripomenuli smutné prvé výročie Putinovej agresie proti Ukrajine. Okrem desiatok tisíc obetí a zranených – či už vojakov alebo civilov tento nezmyselný konflikt počíta na milióny tých, čo preň museli opustiť svoje domovy. Len hranice Slovenska prekročilo do konca tohto januára vyše milión 130-tisíc ukrajinských utečencov. A to nehovoríme o Poľsku a ďalších susedných krajinách. Všade tam utečenci pred vojnou nachádzajú pomoc, prijatie – dočasný domov. Na Slovensku im významných podielom pomáha práve Slovenská katolícka charita.   Pomáhame riešiť traumy „Aj po roku prichádzajú ukrajinskí odídenci do našich centier pre humanitárnu pomoc, pre potraviny, hygienické potreby“, vysvetľuje Mruk Papaianopol. Dodáva však, že veľká časť týchto ľudí potrebuje pomoc psychológov. Charita im ju ponúka, no je konfrontovaná s tým, že má málo ľudí, ktorí by odídencom ponúkli psychologickú asistenciu. „Potrebovali by sme raz toľko odborníkov“, tvrdí.   „Riešia zvyčajne veľmi, veľmi ťažké traumy“, konštatuje. Dramatickosť situácie ilustruje faktom, že túto pomoc nepotrebujú len dospelí, ale mnoho detí a mladých ľudí.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Je ich viac ako štrnásť tisíc a každý z nich prechádza veľmi dôležitým životným obdobím. Mladí Ukrajinci a Ukrajinky zažívajú pubertu, dospievanie a mladosť, nedobrovoľne, už rok na Slovensku. Pre niektorých z nich je Slovensko prechodnou stanicou, pre iných druhým domovom.

Dnes je to presne 5 rokov od okamihu, v ktorom padli osudové výstrely, ktorými vrah popravil investigatívneho novinára Jána Kuciaka, ako aj jeho snúbenicu Martinu Kušnírovú. Slovensko si tak dnes pripomína piate výročie dvojnásobnej vraždy novinára a jeho partnerky. Vražda investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej otriasla pred piatimi rokmi doslova celým Slovenskom. Napriek tomu, spravodlivosti ešte stále doteraz nebolo učinené zadosť. Vrah a jeho komplici síce už právoplatne odsúdení boli, objednávateľ vraždy sa však ešte pozemskej spravodlivosti nedočkal. Na Slovensku máme viacero násilných trestných činov, ktoré sa objasnili až po rokoch a rozsudky padli niekedy aj po desaťročiach čiže pre náš justičný systém tých 5 rokov stále nie je dlhá doba, ale pre nás a pre ľudí, ktorí sú s týmto prípadom spojení, tak sa nám to ako dlhá doba javí. Dúfam preto, že sa dočkáme dňa, kedy sa dočkáme právoplatného verdiktu, v ktorom justícia označí aj objednávateľa tohto zločinu, hovorí zástupca šéfredaktora portálu Aktuality.sk Ján Petrovič. Ako hodnotí vyšetrovanie tohoto prípadu ako i súdny proces? Ako si spomína na svojho kolegu Jána Kuciaka, i na temné okamihy spred piatich rokov? No a v čom a prečo bola práca a články Jána Kuciaka tak prelomové a spoločensky dôležité? Jankov Kuciakov bude ešte treba v spoločnosti ako soľ, hovorí pre Aktuality Nahlas Ján Petrovič. Počúvate Ráno Nahlas, so zástupcom šéfredaktora Aktualít Jánom Petrovičom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.  

Naši záchranári zachraňovali životy v Turecku. Počet obetí už prekročil 40-tisíc. Na Slovensku sa medzitým naťahujeme o pomoc Ukrajine o Migy, ktoré už nepoužívame, o novelu trestného zákona, ktorou chcú politici znížiť tresty za korupciu a počúvame Fica, ktorý sa vyhráža vyšetrovateľom veľkých káuz a rozpráva o údajnom vojnovom stave a rušení volieb. Ako to vyzeralo v Turecku a ako dopadla naša misia? Ako ešte ľuďom, ktorý stratili všetko, môžeme pomôcť? Pošleme Ukrajincom nakoniec naše stíhačky? A čo hovorí minister vnútra na opozičné vyhrážky a vyhlásenia? Braňo Závodský sa rozprával s dočasne povereným ministrom vnútra nominantom OĽANO Romanom Mikulcom.

"Vedec roka, z nejakého dôvodu, nezverejňuje finalistky ani finalistov. My vlastne vidíme len finálny výsledok, že za tých 25 rokov to stále bol len muž. Je možné, že tam boli ženy na druhom, treťom mieste každý rok, nevieme. Myslím si, že ak by sa Vedec roka inšpiroval aj medzinárodnými oceneniami alebo aj ESET Science Award, trošku by to zvýšilo aj prestíž a pravdepodobne by to rozptýlilo aj pochybnosti o tom, ako ten proces vyzerá a ako prebieha," tvrdí Sofia Trommlerová, vedkyňa z organizačného tímu za otvoreným listom a výskumníčka v oblasti ekonómie a demografie na Univerzite Komenského. Petícia žiada, aby premenovali anketu Vedec roka na Vedeckú osobnosť roka. "Na Slovensku je vo vede iba jedna pätina rektorských pozícií v rukách žien. To je veľmi málo. 40 % výskumníčok sú ženy, ale iba 20 % rektoriek sú ženy. Tu už je veľký nepomer. Treba to vysvetľovať a poukazovať na tieto veci," dodáva Trommlerová. Aká bola reakcia na otvorený list vedcov? Ako sa majú ženy vo vede na Slovensku? Ako nájsť lexikálny priestor pre ženy v jazyku a zároveň ho nekomplikovať? Ako do diskusie o rodovej rovnosti zapojiť aj mužov? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s vedkyňou Sofiou Tommlerovou, zároveň členkou novo vznikajúcej Slovenskej Asociácie výskumníčok a inovátoriek (SAVIA, www.savia.sk). – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

Rusi chystajú na Ukrajine ďalšie veľké útoky. Ďalšie ničenie miest a zabíjanie ľudí. Ukrajinci sa stále bránia, no musia svet žiadať o pomoc. Prezident Zelenský rokoval v Londýne, rečnil v Európskom parlamente a stretol sa aj s premiérom Hegerom. Dostane napokon to čo potrebuje? Pošleme mu naše uzemnené Migy? Na Slovensku sa medzitým rozbieha predvolebná kampaň. Politici sa predbiehajú s populistickými návrhmi. Strany sa vyhraňujú, vznikajú, alebo sa chcú spájať. Ako v tom obstojí Progresívne Slovensko, ktoré naposledy tesne, ale neuspelo? Braňo Závodský sa rozprával s veľvyslancom Slovenska pri NATO Petrom Bátorom a podpredsedom Európskeho parlamentu a predsedom Progresívneho Slovenska Michalom Šimečkom.

V roku 1989 bola snaha o pravdu a lásku. Ako sa stalo, že dnes žijeme lož a neznášanlivosť? Slovensko v roku 2020 žiadalo zmenu – je šanca premárnená? Na Ukrajine sa rozhoduje, či silnejší môžu slabším ukradnúť územie a slobodu – rozumieme tomu na Slovensku? Dnes hovoríme najmä o percentách, projektoch a nových zoskupeniach, ale netvoríme spoločenstvo, dá sa to zmeniť?​ hosť: Zuzana Čaputová, prezidentka SR

"Ženský pohľad na svet je veľmi dôležitý. Ženy si však musia zvyknúť, že na to, aby ho do spoločnosti mohli priniesť, musia občas vystúpiť zo svojej komfortnej zóny," tvrdí psychiatrička, sexuologička a súdna znalkyňa Dana Šedivá. Na Slovensku podľa nej stále existujú tradície a kultúrne stereotypy, ktoré na pleciach žien ponechávajú väčšinu starostlivosti o domácnosť a rodinu. Dlhotrvajúci stres a vysoké nároky dnešnej doby však mnohým ženám spôsobujú úzkostné poruchy a vyhorenie. V rozhovore hovoríme o stigme duševných porúch, predsudkoch voči súvisiacej medikamentóznej liečbe, o spoločenských očakávaniach voči ženám a mladým matkám, a tiež o feminizme a jeho potenciálnom prínose pre slovenskú spoločnosť.

Na Slovensku silnie bezpečnostná hrozba - - - Niektorí lekári zvyšujú poplatky - - - "Ružový" vodičský preukaz s neobmedzenou platnosťou končí - - - Zvýšenie dôchodkov zďaleka nepokrýva infláciu a seniorom sa žije ťažšie - - - Výzvu na obmedzenie zábavnej pyrotechniky podpísalo zhruba 50 tisíc Slovákov - - - Rusíni oslávili 6.januára pravoslávne Vianoce

Moja mama mi celý život hovorila, že “pána beka, decko!” Tí, čo mi prerábali byt evidentne nepoznajú vodováhu. Keď chceš zažiť morskú chorobu, stačí prísť do mojej kúpeľne. Pán starosta na moderovačke si vzal do ruky nielen mikrofón, ale aj mňa. Na Slovensku je veľmi silný tzv. victim blaming. Chcem byť ten človek, pri ktorom sú ostatní schopní plakať. NEXT? ZLATÉ NÁUŠNICE  https://open.spotify.com/episode/0QUllXyA7DGIiMlOWRyX82?si=GZe30nmDSKOjFKmYMAU0pA  Všetky podcasty nájdeš v Sajfovej apke  toldo.app  MARAKUA a Kurieris  NAŽIVO! 19. januára o 19ej, Luna bar, Bratislava. Vstupenky na  www.zapotour.sk  Produkcia @marakua_passionpodcast by ZAPO  https://www.zabavavpodcastoch.sk/  Daj nám follow na IG a TikToku @zapoofficial

Minimálna mzda na Slovensku sa zvýšila - - - Zmena v autoškolách sa odkladá na apríl - - - Učitelia tvrdia, že rodičia sa deťom venujú menej - - - Slováci si myslia, že rok 2023 bude horší - - - 65 percent Slovákov chce predčasné voľby - - - Ľudia spisujú petíciu proti pyrotechnike - - - Petra Vlhová skončila v Rakúsku štvrtá - - - Slovenským hokejitstom sa na MS do 20 rokov darí.

Slovensko spolu s ďalšími krajinami vyšetruje vojnové zločiny, ktoré sa dejú na Ukrajine. Ako to celé prebieha a ako nastaviť procesy, aby výsluchy prebiehali citlivo, rozpráva Alexandra Malangone z Ligy za ľudské práva. Po tom, ako vypukla vojna na Ukrajine, začali na Slovensko prichádzať desaťtisíce utečencov. Mnohí z nich boli svedkami alebo aj priamo obeťami vojnových zločinov. Naše orgány činné v trestnom konaní zbierajú svedectvá vojnových zločinov a spolupracujú tak s ďalšími krajinami na vyšetrení a potrestaní páchateľov. Liga za ľudské práva pomáha identifikovať možné obete a svedkov a tiež s nastavením systému tak, aby sa predchádzalo druhotnej viktimizácii obetí. Ako to celé prebieha, vysvetľuje v podcaste Migračný kompas právnička Ligy za ľudské práva Alexandra Malangone. Na Slovensku zatiaľ vypočuli okolo 50 ľudí. Oproti počtu možných obetí vojnových zločinov ide o zlomok, no podľa Malangone si treba uvedomiť, aké nesmierne úsilie sa za týmto číslom skrýva. “Je to mravenčia práca, kde musíte mať vybudovaný vzťah dôvery. Nemôžete človeka sklamať, ani sľúbiť niečo, čo nedokážete splniť. Treba veľkú trpezlivosť a úctu k človeku.” Alexandra Malangone je právnička Ligy za ľudské práva a členka správnej rady. Pôsobí aj ako konzultantka pri nastavovaní procesov spolupráce orgánov činných v trestnom konaní a mimovládneho sektora pri vyšetrovaní a práci s obeťami a svedkami vojnových zločinov. V súčasnosti pôsobí na Associate Fellow na Johns Hopkins School of Advanced International Studies v Bologni. V minulosti bola vedúcou úradu OSN pre drogy a kriminalitu v Bratislave. Moderuje: Stanka Luppová, členka mediálnej iniciatívy Svet medzi riadkami. Čo je to „Migračný kompas“? Podcast z dielne Ligy za ľudské práva, občianskeho združenia, ktoré podporuje utečencov a iných cudzincov žijúcich na Slovensku. Čo je cieľom podcastu? Podcast Ligy za ľudské práva Migračný kompas sa venuje témam ľudských práv, migrácie, integrácie cudzincov a azylu. Jeho cieľom je priblížiť tieto témy odborne aj ľudsky, priniesť osobné príbehy a priame výpovede ľudí, ktorí sú v migračnej situácii, alebo odborníkov a odborníčok, ktorí sa téme venujú profesionálne. Táto epizóda podcastu vznikla v rámci projektu, ktorý je podporený z prostriedkov Európskej únie, v rámci programu Práva, Rovnosť a Občianstvo (2014 – 2020).

Vláda schválila štátny rozpočet - - - Samosprávy nemajú peniaze na zvýšené mzdy, dotkne sa to aj MHD - - - Na vianoce sa posilňujú medzimestské i medzištátne spoje - - - V uliciach je viac opustených zvierat - - - Na vianoce produkujeme viac odpadu - - - Zomrel epidemiológ Vladimír Krčméry - - - Poznáme mená športovcov za rok 2022 v ankete - Športovec roka

Ameer Ghareeb je Iračan z Trnavy. V podcaste rozpráva aj o tom, kde sa cíti doma a prečo by si podľa neho mali Slováci viac veriť.  Čo zažíva človek pochádzajúci z Blízkeho východu, keď sa chce začleniť do slovenskej spoločnosti? Ako sa k nemu správajú našinci? Aké prekážky musel prekonať, aby si u nás vytvoril zázemie? Aj na tieto otázky odpovedá Ameer Ghareeb, ktorý v roku 2006 ušiel z Iraku a usadil sa na Slovensku.  V podcaste Migračný kompas rozpráva svoj príbeh a vysvetľuje, prečo má Slovákov rád aj napriek tomu, že tu neraz čelil predsudkom a šikane. Prezrádza aj to, ako vníma naše Vianoce a ako bude tráviť tohtoročné sviatky. Ameer Mayyahi Ghareeb spolu s otcom opustil Irak, v Trnave vyštudoval aplikovanú informatiku a automatizáciu v priemysle. Momentálne podniká a študuje na univerzite v Banskej Bystrici, kde chce v dizertačnej práci zhrnúť svoje skúsenosti a poznatky z integrácie.  Moderuje: Sofia Martinková, členka mediálnej iniciatívy Svet medzi riadkami Čo je to „Migračný kompas“? Podcast z dielne Ligy za ľudské práva, občianskeho združenia, ktoré podporuje utečencov a iných cudzincov žijúcich na Slovensku.  Čo je cieľom podcastu? Podcast Ligy za ľudské práva Migračný kompas sa venuje témam ľudských práv, migrácie, integrácie cudzincov a azylu. Jeho cieľom je priblížiť tieto témy odborne aj ľudsky, priniesť osobné príbehy a priame výpovede ľudí, ktorí sú v migračnej situácii, alebo odborníkov a odborníčok, ktorí sa téme venujú profesionálne. Táto epizóda podcastu vznikla v rámci projektu, ktorý je podporený z prostriedkov Európskej únie, v rámci programu Práva, Rovnosť a Občianstvo (2014 – 2020).

Podpredseda Progresívneho Slovenska a europoslanec Martin Hojsík hovorí, že vláda sklamala nádeje. Z jej pádu sa však neteší. Ako vníma korupčnú kauzu v Európskom parlamente? V rozhovore s Martinom Hojsíkom sa dozviete: – o čom je korupčná kauza v Európskom parlamente; – ako je v Bruseli regulovaný lobing a čo treba zmeniť; – či je korupcia v Bruseli taká bežná ako u nás; – prečo Progresívne Slovensko považuje pád vlády za smutnú udalosť; – či jediný poslanec PS podporí druhú zrekonštruovanú vládu Eduarda Hegera; – či by PS bolo súčasťou prezidentkinej úradníckej vlády; – aké sú vzťahy Progresívneho Slovenska a Zuzany Čaputovej; – že PS pôjde do volieb samostatne alebo ako koalícia s inou stranou; – či sa poučili z volieb v roku 2020 a nespojenia sa s Andrejom Kiskom; – či sa niečo zmení európskym stropom na ceny plynu; – že energetická vojna zo strany Ruska sa začala dávno pred útokom na Ukrajinu.

Podpredseda Progresívneho Slovenska a europoslanec Martin Hojsík hovorí, že vláda sklamala nádeje. Z jej pádu sa však neteší. Ako vníma korupčnú kauzu v Európskom parlamente? V rozhovore s Martinom Hojsíkom sa dozviete: – o čom je korupčná kauza v Európskom parlamente; – ako je v Bruseli regulovaný lobing a čo treba zmeniť; – či je korupcia v Bruseli taká bežná ako u nás; – prečo Progresívne Slovensko považuje pád vlády za smutnú udalosť; – či jediný poslanec PS podporí druhú zrekonštruovanú vládu Eduarda Hegera; – či by PS bolo súčasťou prezidentkinej úradníckej vlády; – aké sú vzťahy Progresívneho Slovenska a Zuzany Čaputovej; – že PS pôjde do volieb samostatne alebo ako koalícia s inou stranou; – či sa poučili z volieb v roku 2020 a nespojenia sa s Andrejom Kiskom; – či sa niečo zmení európskym stropom na ceny plynu; – že energetická vojna zo strany Ruska sa začala dávno pred útokom na Ukrajinu.

Těsně před vánočními svátky schválili poslanci Národní rady Slovenské republiky státní rozpočet na příští rok. Chtělo by se říct, že se to rovná skoro malému „vánočnímu zázraku“. Zemi tak nehrozí rozpočtové provizorium a s tím související komplikace.

Jak zásadní bude pro Ukrajinu pomoc, kterou ve Washingtonu dojednal prezident Zelenskyj? A podařilo se Zelenskému přesvědčit kongresmany, kteří s další podporou Ukrajiny váhají? Proč se na Slovensku ruší koncesionářský poplatek?Všechny díly podcastu Hlavní zprávy - rozhovory a komentáře můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Jak zásadní bude pro Ukrajinu pomoc, kterou ve Washingtonu dojednal prezident Zelenskyj? A podařilo se Zelenskému přesvědčit kongresmany, kteří s další podporou Ukrajiny váhají? Proč se na Slovensku ruší koncesionářský poplatek?

"Stereotypy – to je moja veľká téma. Verbálne stereotypy a ako veľmi nás definujú, ovplyvňujú, zraňujú a poškodzujú už vo veku, keď sa ešte vôbec nevieme brániť, pretože sa ešte len učíme reč a zároveň s rečou sa učíme o sebe myslieť v stereotypoch. Vnucujú nám to dokonca naši najbližší, častokrát nevedomky. Lebo stereotypy vychádzajú z toho, že vlastne nerozmýšľame nad tým, čo rozprávame," hovorí herečka Zuzana Fialová. "Neviem, kde sa to v nás usadilo, že nám má byť stále len dobre. Podľa mňa to tak vôbec nemá byť. Napríklad, mne je dnes od rána úplne naprd. Ale to sú proste veci, ktoré sú normálne. Že normálne je cítiť sa trochu v nepohode. A to sú výnimočné dni, keď sa človek cíti dobre,'' dodáva Fialová. Ako vznikla hra Krása nebeská? Prečo to má podľa nej Generácia Z ťažšie? Ako zvláda podhodnotenie kultúry na Slovensku? Aké sú jej plány na rok 2023? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s herečkou Zuzanou Fialovou. – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

Podcast: S Jaroslavem Spurným, Ivanou Svobodovou a Jindřiškou Bláhovou o výběru očekávaných událostí tohoto týdne

"Napríklad na Orave vyteká arzén do rieky Orava, ktorá je Rámsarskou a chránenou lokalitou. Je tam priemyselný závod, ktorý skončil výrobu. Odpad bol ukladaný celé desaťročia, voda išla cez čističku a tú správkyňa konkurznej podstaty zatvorila. Voda bez čistenia odchádza do rieky. Zostane to na nás všetkých. Bojím sa, že kvôli pozostatkom socializmu, divokej privatizácie a súčasných zmien v spoločnosti, nás ešte len tie najväčšie problémy čakajú," hovorí ekologička Martina Paulíková, držiteľka ceny Biela vrana. "Na Slovensku je podľa mňa veľmi veľa príbehov takýchto ľudí, ktorí si zadefinovali, že toto je systémový problém. A neviditeľne desaťročia alebo roky proste idú a menia to nastavenie. Takýchto Slatiniek a Vlkov a neviem akých ďalších organizácií environmentálnych, je podľa mňa veľmi veľa, len sa o nich nevie. Respektíve, splnia svoju úlohu a tí ľudia idú ďalej. Nepotrebujú, ani nerozmýšľajú nad tým, že dostanú ocenenie,'' dodáva Martina Paulíková. Prečo trvalo snahe zabrániť výstavbe v Slatinke až 29 rokov? Prečo regulujeme vodné toky, keď to aj tak spôsobuje ďalšie problémy? Prečo sa viac nezaujímame o envirotémy? Komu by venovala svoje ocenenie Biela vrana? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s Martinou Paulíkovou, držiteľkou ocenenia Biela vrana za občiansku statočnosť. – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

Vláda Eduarda Hegera padla, prezidentka Zuzana Čaputová ju v piatok odvolala - - - Zdravotníci dostanú menší stabilizačný príspevok, ako bolo sľúbené - - - Samosprávy nemajú z čoho vyplácať schválené zvýšenie príplatkov za prácu v noci či cez víkend - - - Tohtoročné vianoce budú podľa štatistík skromnejšie

Pád vlády Eduarda Hegera. Na Slovensku vyvrcholila vládní krize - a teď už naši sousedé vládu s důvěrou nemají. Co bude dál? Čekají zemi předčasné volby? To všechno ví slovenský zpravodaj ČRo Ladislav Novák.

Pád vlády Eduarda Hegera. Na Slovensku vyvrcholila vládní krize - a teď už naši sousedé vládu s důvěrou nemají. Co bude dál? Čekají zemi předčasné volby? To všechno ví slovenský zpravodaj ČRo Ladislav Novák.Všechny díly podcastu Vinohradská 12 můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Najprv pomoc na hranici, aktuálne takmer na frontovej línii, desiatky hodín za volantom starej dodávky, ktorú len čo na Slovensku naplní, zamieri na východ Ukrajiny. Aktívna na sociálnych sieťach, lebo jej pomáhajú zabezpečovať pomoc postihnutej Ukrajine. Eliška Horsáková.   Hovorí, že Ukrajine len vracia to, čo tam už pred desaťročím našla. Pochopenie a ľudskosť. Najprv tam cestovala ako skautka cez prázdniny robiť program deťom. Neskôr sa dostala aj na Majdan, kde rozdávala čaj.   Po vypuknutí vojny šla bez váhania pomáhať na hranicu. A už pár mesiacov zásobuje frontový východ Ukrajiny „všetkým, čo tamojší potrebujú“. Aktuálne je podľa nej potrebná obuv a generátory, ktoré môžu pomôcť s teplom a svetlom v postihnutých oblastiach.   Vďaka tomu, že sa naučila ukrajinčinu, sa jej už podarilo vytvoriť sieť pomoci priamo v postihnutých oblastiach.   „Na Ukrajine nakupujem to, čo je tam výhodnejšie ako u nás. Najmä potraviny a hygienické potreby. Tiež sa mi tam podarilo zafinancovať miestneho výrobcu piecok“, tvrdí.   Na Slovensku nakupuje generátory, ktoré následne smerujú jej „dvadsaťtri ročnou“ dodávkou do takmer dve tisíc kilomentrov vzdialených oblastí v okolí Charkova, či Dnipru. Sama ju pritom riadi.   Vianoce chce spríjemniť najmä starším ľuďom, ktorí nemohli opustiť svoje domovy „vianočnými pohľadnicami“ slovenských detí. Sú výsledkom akcie „maľuje celé Slovensko“.   V podcaste vyrozprávala svoj príbeh s Ukrajinou   „Okrem tepla a potravín Ukrajinci potrebujú najmä naše pochopenie“, tvrdí.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Najprv pomoc na hranici, aktuálne takmer na frontovej línii, desiatky hodín za volantom starej dodávky, ktorú len čo na Slovensku naplní, zamieri na východ Ukrajiny. Aktívna na sociálnych sieťach, lebo jej pomáhajú zabezpečovať pomoc postihnutej Ukrajine. Eliška Horsáková.   Hovorí, že Ukrajine len vracia to, čo tam už pred desaťročím našla. Pochopenie a ľudskosť. Najprv tam cestovala ako skautka cez prázdniny robiť program deťom. Neskôr sa dostala aj na Majdan, kde rozdávala čaj.   Po vypuknutí vojny šla bez váhania pomáhať na hranicu. A už pár mesiacov zásobuje frontový východ Ukrajiny „všetkým, čo tamojší potrebujú“. Aktuálne je podľa nej potrebná obuv a generátory, ktoré môžu pomôcť s teplom a svetlom v postihnutých oblastiach.   Vďaka tomu, že sa naučila ukrajinčinu, sa jej už podarilo vytvoriť sieť pomoci priamo v postihnutých oblastiach.   „Na Ukrajine nakupujem to, čo je tam výhodnejšie ako u nás. Najmä potraviny a hygienické potreby. Tiež sa mi tam podarilo zafinancovať miestneho výrobcu piecok“, tvrdí.   Na Slovensku nakupuje generátory, ktoré následne smerujú jej „dvadsaťtri ročnou“ dodávkou do takmer dve tisíc kilomentrov vzdialených oblastí v okolí Charkova, či Dnipru. Sama ju pritom riadi.   Vianoce chce spríjemniť najmä starším ľuďom, ktorí nemohli opustiť svoje domovy „vianočnými pohľadnicami“ slovenských detí. Sú výsledkom akcie „maľuje celé Slovensko“.   V podcaste vyrozprávala svoj príbeh s Ukrajinou   „Okrem tepla a potravín Ukrajinci potrebujú najmä naše pochopenie“, tvrdí.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.  

Slovenskej vláde hrozí pád, rozhodovať sa bude v utorok - - - Cestovné kancelárie zvyšujú ceny zájazdov - - - Vláda schválila príplatky za prácu v noci a počas sviatkov - - - Niekoľko škôl je zatvorených v dôsledku vysokého nárastu respiračných ochorení - - - Prevádzkovatelia športovísk a gastra nie sú spokojní so zníženou DPH

Ženské panenstvo bolo kedysi u nás veľmi cenenou komoditou, ale  Slovensko pozná aj tradíciu akýchsi dedinského gruppensexu. Vydaj bol v minulosti pre ženy de facto jedinou možnou kariérou, nevydať sa znamenalo mať veľké existenčné problémy. Hovorí etnologička Katarína Nadaská. Ako sa žilo ženám na Slovensku v minulosti a aké mali práva a možnosti?  Slovenské ženy boli v minulosti bytostne a až existenčne závislé na mužoch, najprv otcoch a potom zasa na svojich manželoch. Snom väčšiny dievčat preto bola svatba, ktorá však bola neraz dohodnutá a bez lásky. Manželstvo tak bolo pre mnoho žien "vysnívanou kariérou", aj ked sa neraz jednalo skôr o majetky a splodenie dedičov, než o city a vztahy. Hovorí pre Ráno Nahlas etnologička Katarína Nádaská.  Slobodné - a navyše s dieťatom, čelili silnej spoločenskej ostrakizácii a deti mimo manželstva neboli rozhodne rovné tým, ktoré pochádzali s cirkvou posväteného vzťahu. Na lesbické vzťahy panoval zásadne iný, a pozitívnejší,  pohľad než na vztahy dvoch mužov a veľkej sexuálnej slobode sa mohli tešit hmotne zabezpečené vdovy. Ako sa rodili ženské práva a ako tŕnistá bola emancipačná cesta slovenských žien?V čom bola veľkosť autorky Ťapákovcov Timravy a nebol Ľudevít Štúr nahodou homosexuál? Témy a otázky pre etnologičku Katarínu Nádaskú. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.    

Ženské panenstvo bolo kedysi u nás veľmi cenenou komoditou, ale  Slovensko pozná aj tradíciu akýchsi dedinských gruppensexov. Vydaj bol v minulosti pre ženy de facto jedinou možnou kariérou, nevydať sa znamenalo mať veľké existenčné problémy. Hovorí etnologička Katarína Nadaská. Ako sa žilo ženám na Slovensku v minulosti a aké mali práva a možnosti? Slovenské ženy boli v minulosti bytostne a až existenčne závislé na mužoch, najprv otcoch a potom zasa na svojich manželoch. Snom väčšiny dievčat preto bola svatba, ktorá však bola neraz dohodnutá a bez lásky. Manželstvo tak bolo pre mnoho žien "vysnívanou kariérou", aj ked sa neraz jednalo skôr o majetky a splodenie dedičov, než o city a vztahy. Hovorí pre Ráno Nahlas etnologička Katarína Nádaská.  Slobodné - a navyše s dieťatom, čelili silnej spoločenskej ostrakizácii a deti mimo manželstva neboli rozhodne rovné tým, ktoré pochádzali s cirkvou posväteného vzťahu. Aj na Slovensku fungovalo "právo prvej noci", no sú doložené svedectvá, že si toto právo takpovediac "konzumovať" nevestu, uplatnil i jej svokor. Na lesbické vzťahy panoval zásadne iný, a pozitívnejší,  pohľad než na vztahy dvoch mužov a veľkej sexuálnej slobode sa mohli tešit hmotne zabezpečené vdovy. Ako sa rodili ženské práva a ako trnistá bola emancipačná cesta slovenských žien? Ako vyzerala rodina a kú cenu museli ženy platiť za manželstvo? V čom bola veľkosť autorky Ťapákovcov Timravy a nebol Ľudevít Štúr nahodou homosexuál? Témy a otázky pre etnologičku Katarínu Nádaskú. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Témy súvisiace s obranou sú v slovenskom aj českom informačnom priestore komunikované vo veľkej miere, často v súvislosti s dôležitými politickými témami. Obranné témy sú ale zároveň terčom pre dezinformačných aktérov. Tí častokrát preberajú prokremeľské naratívy o vojne na Ukrajine a aktívne šíria ich mutácie. Ktoré bezpečnostné a obranné témy sú dlhodobo zneužívané dezinformačnými aktérmi v Českej republike a na Slovensku? Ako ovplyvnila vojna na Ukrajine diskurz o obranných témach v českom a slovenskom informačnom priestore? Aké témy prevažovali v oboch krajinách pred inváziou Ruska na Ukrajinu a ako boli komunikované? Kto najčastejšie komunikuje obranné témy a s akými emóciami? Akú úlohu zohrávala pri komunikácii činnosť štátnych inštitúcií, mainstreamových médií alebo influencerov? Je v oboch štátoch pri komunikácii obranných tém očividný pro-ruský alebo anti-západný sentiment a pre akých aktérov je príznačný? Ako zneužívajú dezinformační aktéri ačohentizmus? Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s riaditeľom Adapt Institute Matejom Kandríkom a analytičkou Bezpečnostného centra Evropské hodnoty Veronikou Krátkou Špalkovou.

V podcaste SHARE hovoríme aj o tom, ako si správne stanoviť novoročné predsavzatia. Blížia sa Vianoce a mnohí rodičia možno premýšľajú nad tým, či je dobré kúpiť svojmu dieťaťu napríklad digitálnu hru, konzolu, prípadne počítač. Aj vy ste jedným z nich? Čo robiť, keď si niekto z členov rodiny za štedrovečerným stolom ťuká do mobilu? Prečo sú pravidlá v rodine dôležité, ako ich komunikovať a zvládať stres v súvislosti s vianočnými sviatkami? Na tieto otázky v dnešnom podcaste SHARE odpovie psychológ a vedec Michal Božík, ktorý pracuje pre Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie v Bratislave. Zhovára sa s ním redaktorka portálu Živé.sk Mária Dolniaková. V aktuálnej časti podcastu SHARE sa dozviete: Kedy je a kedy nie je v poriadku kúpiť dieťaťu digitálnu hru, konzolu alebo počítač. Prečo darovaním darčeka povinnosť rodiča nekončí. Prečo nemá zákaz hrania alebo mobilu počas štedrého večera veľký zmysel. Že je dôležité zamerať sa na ciele výchovy. Ako vychovať dieťa, ktoré nebude ľahko veriť dezinformáciám. Ako obmedziť negatívny vplyv sociálnych sietí na našu duchovnú pohodu. Zopár rád, ako si nastaviť dobré novoročné predsavzatia, ktoré vydržia. Odkazy na články spomínané v podcaste: Videohry ako moderný nástroj vzdelávania? Čo si myslí psychológ Prečo sú hry také návykové? Opýtali sme sa psychológov Ako prebieha herná „odvykačka“? Je to ťažšie ako pri drogách a alkohole Psychológovia radia: Spoločné hranie hier v rodine je prospešné Nie je to výmysel, virtuálna realita pomáha pri liečbe pacientov. Na Slovensku ju však využíva len málo nemocníc Podcast SHARE_now pripravujú spoločne magazíny Živé.sk a HernáZóna.sk. NAPÍŠTE NÁM: Ak nám chcete niečo odkázať, doplniť nás alebo sme povedali niečo zle a chcete nás opraviť, môžete nám napísať na podcasty@zive.sk. Všetky maily čítame a na väčšinu odpovedáme.

Aký obraz duševnému zdraviu na Slovensku vytvárajú médiá? Dokážu médiá pomáhať pri destigmatizácii duševných ťažkostí a chorôb a prispievať k osvete v tejto oblasti? Akú rolu hrajú uvedomelé novinárky a novinári vo verejnom diskurze o duševnom zdraví?   V diskusii organizovanej v spolupráci s Ligou za duševné zdravie boli mojimi hostkami/hosťami Vitalia Bella, zástupkyňa šéfredaktora a editorka Denníka N, MUDr. Vanda Valkučáková, psychiatrička a členka výboru Slovenskej psychiatrickej spoločnosti a Henrich Krejča, riaditeľ centra spravodajstva a publicistiky TV Markíza.

Reverzné centrum Amazonu v Seredi vzniklo v roku 2017 a aj optimalizácie a inovácie sú v spoločnosti to, čo ju posúva vpred. Preto využívajú aj čoraz vyspelejšiu umelú inteligenciu. Marek Hajdů, Senior Operations Manager pre Outbound v spoločnosti Amazon, riadi oddelenie, ktoré je zodpovedné za spracovanie a odosielanie položiek, ktoré sa do Serede dostanú. Ako im pomáha AI?   Podcast vznikol v spolupráci s Amazon. Celý článok aj s videom relácie nájdete TU.

Na Slovensku často poskytujeme a budujeme sociálne služby, v akých by sme sami na konci dňa nechceli byť. Toto dokazuje aj prieskum medzi občanmi Slovenska, kde až 93 % z nás by chcelo dostávať podporu v domácom a prirodzenom prostredí. A presne toto bude hlavnou témou diskusie – dôležitosť a potreba poskytovania sociálnych služieb doma a v komunite.  Hostia:  – Ing. Mária Filipová – odborníčka na oblasť poskytovania sociálnych služieb, expertka NP TOS, – PhD. Jarmila Pagáčová – odborníčka na uplatňovanie zákona o sociálnych službách v praxi, – Ing. Mgr. et Mgr. Tomáš Báťa - starosta obce Veľké Kozmálovce, – Milena Grausová – opatrovateľka v obci Veľké Kozmálovce. Moderuje Michal Oláh.

Vypočujte si nový diel podcastu JERGY talks. Hostkou je  Mária Fuseková, podnikateľka a developerka žijúca v Dubaji. "Vždy som vo svojom vnútri cítila, že zmenu potrebujem. Dokonca som ju sama vyhľadávala." Mária Fuseková autentická, kreatívna a pracovitá rodáčka z Bratislavy.  Absolventka Trenčianskej Univerzity Alexandra Dubčeka a Vysokej školy ekonómie a manažmentu v Bratislave. Vo svojej kariére si prešla viacero odvetví a pozícií. Najviac jej však učaroval svet realít. Jedného dňa sa rozhodla. Zbalila kufre, zobrala manžela, 3 deti a presťahovali do Dubaja.  Ten si ju získal svojou dynamikou v oblasti realít,  počas jednej z dovoleniek s rodinou. Na Slovensku jej pritom stále bežia osobné developerské projekty. "Zmeny mám rada. Znamenajú pre mňa to, že sa vo mne prebudí kreativita a chuť niečo riešiť. Kedysi som si hovorila, prečo nemôžem mať spokojný kľudný život, prečo sa stále niečo mení a musím prijímať nové výzvy, ale nakoniec som pochopila, že pre mňa sú práve tieto zmeny to, čo ma posúva ďalej. Riešenie životných výziev ma doteraz vždy len posunulo. V konečnom dôsledku mi priniesli veľa nových priateľstiev a vecí, ktoré ma sformovali a niečo mi do života priniesli", hovorí Fuseková o životných zmenách a vlastných rozhodnutiach, ktoré sformovali jej život do súčasnej podoby. V podcaste sa tiež dozviete: ▶️ ako sa vysporiadala so stereotypmi o ženách v biznise ▶️ aké mala detstvo v Senci a v Bratislave ▶️ ako najradšej prejavuje svoju kreativitu ▶️ prečo jej v práci najviac pomáha porozumenie a citové vnímanie ▶️ ako vnímala pracovný život v Los Angeles v USA ▶️ prečo sa po 4 rokoch života v USA rozhodli s priateľom vrátiť späť na Slovensko ▶️ ako rozbehli franšízovú sieť Subway na Slovensku ▶️ čo jej dodalo motiváciu a energiu pokračovať v podnikaní ▶️ ako dokázala skĺbiť kariéru s výchovou detí ▶️ ako sa dostala do realít v Dubaji V podnikaní tiež vždy nebolo všetko ružové. Musela sa pýtať samej seba, či je to to, čomu sa chce naďalej venovať alebo s tým definitívne sekne. "Bolo to len o mne a o tom, ako si to v hlave dám dokopy. Či pôjdem ďalej, alebo sa zastavím a neskôr to budem ľutovať. Zastavila som sa na polceste a spýtala som samej seba, či budem ľutovať, ak ten biznis teraz ukončím a či skutočne chcem dosiahnuť svoj cieľ. Povedala som si, že áno, chcem ísť dopredu a práve odpovede na tieto otázky boli môj hnací motor. Viem, že fyzicky sa mi nič nemôže stať, nikomu tým neublížim, tak prečo to neskúsiť", hovorí Fuseková. Podcast JERGY talks prináša Jerguš Holéczy v spolupráci s aktuality.sk

Slovensko nateraz zažehnalo zdravotnícku krízu - - - Vo štvtok sa bude vyslovovať nedôvera vláde - - - Slovenská pošta chce prísnejšie kontrolovať zásielky z Ukrajiny - - - Podmienky pre profesionálnych náhradných rodičov sa zlepšia - - - V slovenských horách sa pohybuje snehobiely kamzík - - - V Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva bude mať Slovensko zapísaný už deviaty prvok - - - Dlhoročný hokejový reprezentant Milan Jurčina sa lúči s kariérou

HIV. Skoro zabudnutý, v minulosti takmer bez výnimky smrteľný vírus, dáva opäť o sebe vedieť. Odborníci bijú na poplach. Hovoria, že práve posledné dva, tri roky sú prelomové a jeho výskyt sa po období, keď bol na ústupe, znova dramaticky zvyšuje. A problém sa týka aj Európy a Slovenska. Podľa najnovšej správy Svetovej zdravotníckej organizácie žije v Európe čoraz viac ľudí s HIV. Bez toho, aby o tom vedeli a boli diagnostikovaní a liečení. Hlavnou príčinou je pocit hanby a to, že v spoločnosti stále prevláda množstvo mýtov a predsudkov, ktoré z robia z nakazených - ľudí druhej kategórie. Vypočujte si podcast s podpredsedom OZ Dom svetla Slovensko Milošom Štefančíkom. V podcaste sa tiež dozviete: prečo v posledných rokoch výskyt HIV v Európe aj na Slovensku stúpa v akých skupinách ľudí najviac a z akých dôvodov aké mýty a predsudky v spoločnosti pretrvávajú a aký vplyv na šírenie HIV má to, že predsudky majú často aj zdravotníci a lekári aká je dostupnosť testovania a liečby čo konkrétne musí naša spoločnosť a štát spraviť, aby sa negatívny trend nárastu HIV zvrátil #pocuvajtepravdu

V komerčnom vydaní podcastu SHARE hovoríme aj o tom, aký je rozdiel medzi programátorom a softvérovým inžinierom. Spoločnosť UNIQA na Slovensku vyvíja riešenie pre oblasť korporátneho poistenia. Nie je to žiadne experimentálna novinka, ale plne funkčné riešenie, ktoré sa používa už v 16-tich krajinách. O tom, ako to celé funguje a aké to je pracovať na takom projekte sme v podcaste SHARE hovorili s vedúcim IT tímu vyvíjajúceho aplikáciu CBN Petrom Černákom a lead developerom CBN Patrikom Malým. Rozpráva sa s nimi Maroš Žofčin. https://zive.aktuality.sk/clanok/dfVQgh4/praca-ktora-bude-bavit-skutocnych-geekov-na-slovensku-vyvijaju-unikatny-poistovaci-system/ V aktuálnej časti podcastu SHARE sa dozviete: Prečo je slovenský systém unikátny. Ako sa podobné situácie vybavovali doposiaľ. Príklady poistných udalostí, ktoré nový systém rieši inak. Aký je rozdiel medzi programátorom a softvérovým inžinierom. Prečo v tíme CBN nedajú dopustiť na názor geeka. Ako sa osvedčilo, že práce z kancelárie je úplne dobrovoľná. Podcast SHARE pripravujú spoločne magazíny Živé.sk a HernáZóna.sk. NAPÍŠTE NÁM: Ak nám chcete niečo odkázať, doplniť nás alebo sme povedali niečo zle a chcete nás opraviť, môžete nám napísať na podcasty@zive.sk. Všetky maily čítame a na väčšinu odpovedáme.

Slovensko na poslední chvíli odvrátilo další vážnou krizi, která mu hrozila. Vláda Eduarda Hegera se domluvila se zástupci zdravotnických odborářů na zvýšení platů. Dva tisíce lékařů totiž původně oznámilo, že kvůli neúnosné situaci podají výpovědi k prvnímu prosinci, tím by byl výrazně omezen provoz zdravotnických zařízení a hrozilo by vyhlášení nouzového stavu.

Na Slovensku žije po spustení ruskej agresie približne 15 tisíc mladých Ukrajincov vo veku od 14 do 24 rokov, z ktorých sa iba 10 percent riadne vzdeláva v škole. O ostatných sa veľa nevie. Pomôcť im chce organizácia Medzinárodná cena vojvodu z Edinburghu, ktorá vedie program Stand by me. Mladých Ukrajincov sa snaží  prostredníctvom slovenských mladých dobrovoľníkov začleniť do novej spoločnosti. Slováci tak cez voľnočasové aktivity vytvárajú s Ukrajincami priateľstvá, ktoré, ako vraví v podcaste denníka Pravda Dominik Schwab a Andrea Vrbovská nepomáhajú iba samotným Ukrajincom. #pocuvajtepravdu

Kríza v zdravotníctve stále trvá - - - Talentovaní študenti nedostali štipendiá - - - Mení sa cestný zákon o ŠPZ - - - Potraviny zdraželi, ľudia vyhadzjú menej jedla - - - Začala sa sezóna kuriérov - - - Slovensko chce znížiť emisie

Termín hromadných výpovedí lekárov sa blíži, vláda predložila nový návrh - - - Pripomenuli sme si Nežnú revolúciu - - - Slovensko produkuje veľa odpadu - - - Marek Hamšík končí s reprezentačnou kariérou - - - Dres Mariána Hossu bol slávnostne vyradený - - - Súhrn správ zo Slovenska k 20/11/2022 nájdete v priloženom príspevku

17. november, symbol boja proti totalite, výročie zamatovej revolúcie, sviatok študentstva. Dátum, ktorý po rokoch hnedých či červených diktatúr začal meniť našu históriu k lepšiemu. Akí sme dnes, 33 rokov odvtedy, čo sme začali žiť sami za seba a slobodne aj za našu vlasť a spoločenstvo? Prečo nám demokracia robí aj po takom čase problémy a mnohí z nás, čo totalitu zažili, ľutujú, že to nie je tak, ako predtým? Ako sa mení Slovensko? Braňo Závodský sa rozprával s lídrom Zamatovej revolúcie a zakladateľom Verejnosti proti násiliu Fedorom Gálom.

Čas do výpovedí lekárov sa kráti - - - Slovensko pri vývoze tovaru do Ruska neporušilo žiadne sankcie - - - Dôchodcovia budú od nového roka dostávať vyššiu penziu - - - Zvýši sa aj prídavok na dieťa - - - Na Slovensku od 1. januára hrozí zastavenie zberu odpadov - - - Slovenský hokejista Juraj Slafkovský dostal po tvrdom zákroku pokutu a dvojzápasový dištanc.

Tenktokrát jsem si do podcastu pozval po delší době Slováka, konkrétně mého kamaráda Matěje, abychom spolu probrali situaci na Slovensku, kterým nedávno otřásl teroristický útok na příslušníky LGBT komunity. V druhé části dvoudílného rozhovoru s Matějem spekulujeme o tom, jak se situace bude vyvíjet dál, a jestli se společnost změní. Zmiňuju i moderátora jedné slovenské televize, který se odhodlal ke coming outu v živém diskuzním pořadu. Také vám řekneme, odkud se a Matějem známe a proč jsme spolu ještě nemluvili česky/slovensky. Video z celého rozhovoru zde: https://youtu.be/6fPKq5IMXrw  _________________________________________________________________________ Chceš více epizod? A víš, že můžeš mít každý měsíc až 4 epizody navíc? Tyto epizody se jmenují mini lekce a vždy navazují na normální epizody včetně této. A o čem tyto epizody jsou? Je to jednoduché. V těchto epizodách vysvětuju a opakuji vybraná slovíčka a fráze z aktuální epizody. Veř mi, že pokud se chceš nová slova naučit rychle, je opravdu důležité, že z kontextu pochopíš, co znamenají a uslyšíš je vícekrát než jednou. :) Stát se patronem můžeš za 1 dolar měsíčně. To není ani cena jednoho piva :)   ✅ Staň se patronem ZČP - Získáš tak každý měsíc 4 “audio” epizody (mini lekci) navíc, ve které Ti vysvětlím a procvičím slovíčka z aktuální epizody. Zároveň získáš přístup ke všem předcházejícím epizodám a mini lekcím pro patrony a pomůžete mi při tvorbě tohoto podcastu.  _________________________________________________________________________   ✅ "Učíme se česky" Discord skupina - Přidej se k této online komunitě na discordu, kterou jsem pro vás založil. Můžeš se tam zúčastnit super akcí, najít kamarády a procvičit s nimi svoji mluvenou češtinu. ✅ "ZČP" Youtube kanál - Poslouchej epizody ZČP češtiny lekce češtiny s Kubou (YouTube live) ✅ Facebook skupina Zdeňkova českého podcastu - Staň se součástí komunity na Facebooku. Budeš mít možnost lajkovat epizody a přidávat komentáře. ✅ Recenze na Apple Podcasts- Napiš, co si myslíš o ZČP na Apple Podcasts. Když napíšeš něco pěkného, pomůže mi to najít nový Zéčépáky. ✅ Teacherzdenek.com- Webové stránky - Učíš se anglicky? Víš , že mám i anglický podcast a YouTube kanál a nabízím cool individuální i skupinové kurzy a členství ve speciální Discord skupině Achievers Chamber?  _________________________________________________________________________ #cestina #cestinaprocizince #ceskyjazyk

Žijeme v cirkulárnom svete, v kruhu. Matka príroda nám v tomto ohľade ukazuje svoju dokonalosť, pretože ona dokáže recyklovať naozaj úplne všetko,“ hovorí vedkyňa Anke Weidenkaff. Práve výskum nových materiálov považuje Weidenkaff za dôležitý, pretože so sebou vždy prináša aj zmeny civilizačného charakteru. Materiály, ktoré by ľudstvo priviedli k zavedeniu cirkulárnej ekonomiky namiesto tradičnej lineárnej sú hlavným cieľom jej práce vedkyne. Anke Weidenkaff je profesorkou na Technickej univerzite v Darmstadte a tiež riaditeľkou inštitútu Fraunhofer IWKS. Hlavnými oblasťami jej výskumu sú materiálová veda a stratégie využívania zdrojov, vrátane vývoja, syntézy a charakterizácie trvalo udržateľných materiálov na premenu a skladovanie energie. V súčasnosti sa ako vedkyňa zameriava na regeneratívne cirkulárne materiály a vývoj novej generácie zelených procesných technológií pre rýchle a efektívne uzavreté materiálové cykly. Na Slovensku bola členkou medzinárodnej poroty nedávno skončeného ročníka ESET Science Awards 2022. POZNÁMKA: Tento diel je v anglickom jazyku.

Tenktokrát jsem si do podcastu pozval po delší době Slováka, konkrétně mého kamaráda Matěje, abychom spolu probrali situaci na Slovensku, kterým nedávno otřásl teroristický útok na příslušníky LGBT komunity. V první části dvoudílného rozhovoru nám Matěj řekne, co se přesně stalo, jak to vnímá a jak na to reagují jeho spolužáci. V rozhovoru se spolu snažíme přijít na kloub tomu, co lidi některé lidi vede k tomu, že nenávidí příslušníky LGBT komunity.   Video z celého rozhovoru bude k dispozici na YouTube kanálu později.  _________________________________________________________________________ Chceš více epizod? A víš, že můžeš mít každý měsíc až 4 epizody navíc? Tyto epizody se jmenují mini lekce a vždy navazují na normální epizody včetně této. A o čem tyto epizody jsou? Je to jednoduché. V těchto epizodách vysvětuju a opakuji vybraná slovíčka a fráze z aktuální epizody. Veř mi, že pokud se chceš nová slova naučit rychle, je opravdu důležité, že z kontextu pochopíš, co znamenají a uslyšíš je vícekrát než jednou. :) Stát se patronem můžeš za 1 dolar měsíčně. To není ani cena jednoho piva :)   ✅ Staň se patronem ZČP - Získáš tak každý měsíc 4 “audio” epizody (mini lekci) navíc, ve které Ti vysvětlím a procvičím slovíčka z aktuální epizody. Zároveň získáš přístup ke všem předcházejícím epizodám a mini lekcím pro patrony a pomůžete mi při tvorbě tohoto podcastu.  _________________________________________________________________________   ✅ "Učíme se česky" Discord skupina - Přidej se k této online komunitě na discordu, kterou jsem pro vás založil. Můžeš se tam zúčastnit super akcí, najít kamarády a procvičit s nimi svoji mluvenou češtinu. ✅ "ZČP" Youtube kanál - Poslouchej epizody ZČP češtiny lekce češtiny s Kubou (YouTube live) ✅ Facebook skupina Zdeňkova českého podcastu - Staň se součástí komunity na Facebooku. Budeš mít možnost lajkovat epizody a přidávat komentáře. ✅ Recenze na Apple Podcasts- Napiš, co si myslíš o ZČP na Apple Podcasts. Když napíšeš něco pěkného, pomůže mi to najít nový Zéčépáky. ✅ Teacherzdenek.com- Webové stránky - Učíš se anglicky? Víš , že mám i anglický podcast a YouTube kanál a nabízím cool individuální i skupinové kurzy a členství ve speciální Discord skupině Achievers Chamber?  _________________________________________________________________________ #cestina #cestinaprocizince #ceskyjazyk