Podcasts about na slovensku

Česko čeká to, co zažíváme my, vzkazují někteří novináři ze Slovenska. Jiní naopak ohledně vývoje v obou zemích vidí velké rozdíly, které vycházejí z politických, ekonomických, a zejména kulturních východisek. „Česko je mnohem více prozápadně orientované, proto pozorujeme i výrazný nárůst zahraničních investic. Na Slovensku je to pravý opak,“ upozorňuje pro Český rozhlas Plus Ronald Ižip, šéfredaktor ekonomického týdeníku Trend.

Ken Wassim Ubukata je špičkový hráč na violončele v Slovenskej filharmónii a zároveň aj dirigent. Obe tieto polohy má rád. Na Slovensku žije už sedem rokov a našu krajinu si veľmi obľúbil. Hovoriť s Katou Martinkovou bude aj o jeho životnej láske, huslistke Zuzane, o psíkovi, ktorý je súčasťou ich rodiny, o jeho rodnom kraji vo Francúzsku, o Japonsku, z ktorého pochádza jeho otec, ale aj o autoroch slovenskej klasickej hudby, či o jeho plánoch v kariére. | Hosť: Ken Wassim Ubukata (violončelista, dirigent). | Moderuje: Kata Martinková. | Tolkšou Hosť sobotného Dobrého rána pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 8. hodine.

Na Slovensku se rozjíždí třetí kolo konsolidace, tedy další úsporná opatření. Zvyšují se některé daně i odvody pro živnostníky. Státní aparát se na druhou stranu utěšeně rozrůstá a jeho provoz se prodražuje. Jak dopadá další vlna konsolidace na životy Slováků? Jak vypadají slovenské silnice, železnice nebo veřejné zdravotnictví? Zahraniční reportér Seznam Zpráv Filip Harzer vyrazil v posledním dílu série Směr Fico na východ, do Košic.Článek a další informace najdete na webu Seznam Zprávy.Další čtení a poslechPoslechněte si první díl série Směr Fico: Návrat o cestě zpět z politického vyhnanstvíJak se do slovenské politiky dostali největší konspirátoři? Směr Fico: DezinfosvětKam míří kompas slovenské zahraniční politiky popisuje Směr Fico: AzimutyPřečtěte si, jak se na Slovensku vrací podnikatelé k platbě v hotovostiCo se ví o snaze Roberta Fica posunout datum volebSledujte nás na sociálních sítích X, Instagram, Threads nebo Bluesky. Náměty a připomínky nám můžete psát na e-mail zaminutusest@sz.cz

Budovy v EÚ spotrebujú obrovské množstvo energie. Na Slovensku je situácia špecifická množstvom rodinných domov zo 60. až 80. rokov, ktoré často prešli len čiastočnou alebo žiadnou rekonštrukciou. Potenciál na úsporu je v týchto prípadoch obrovský a môže dosahovať stovky eur mesačne. Ako však zistiť, čo sa oplatí práve vám, bez zložitej technickej dokumentácie?V novom dieli podcastu SHARE sa Maroš Žofčin rozpráva s Petrom Boledovičom, špecialistom VÚB banky na ESG. Predstavujú novú Kalkulačku zelenej rekonštrukcie – nástroj, ktorý na pár klikov odhadne vaše potenciálne úspory, náklady na rekonštrukciu aj možnosti financovania, vrátane prehľadu o dotáciách.Podcast prinášame v spolupráci s VÚB bankou.Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz aj ako ebook!TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Prečo sú staršie rodinné domy najväčšou príležitosťou na šetrenie energií.Ako funguje online kalkulačka: Výpočet úspor bez potreby technických výkresov.Alchýmia dotácií: Ako nástroj zohľadňuje aktuálne, minulé aj budúce výzvy.Kľúčové zistenie: Kedy je mesačná splátka úveru na rekonštrukciu nižšia než suma, ktorú ušetríte na energiách.Prečo expert radí nečakať na štátne dotácie a začať s obnovou čo najskôr.Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

25. novembra sme si pripomenuli Svetový deň boja proti násiliu páchanému na ženách. Pozrieme sa na situáciu na Slovensku.

Zahraniční politiku současné slovenské vlády vnímá většina našich občanů jako svébytnou, sebevědomou a založenou na obhajobě národních zájmů Slovenské republiky a jejích občanů. Nicméně Evropské unii se občas tato politika nepozdává. Asi by podle představ Bruselu měla být více proevropská a méně proslovenská. V České republice nás nyní zajímá, jak se budou vyvíjet naše vztahy s naším nejbližším, doslova bratrským sousedem do budoucna, za vlády koalice, která vyhrála letošní volby do Sněmovny. Jak vidí Slovensko budoucnost Visegrádské čtyřky? A jaké shody můžeme nalézt v pohledu na válku na Ukrajině? Zbrojení pokusy Evropské unie omezovat svobodu slova a další zásadní otázky. Tak o všech těchto tématech si budu povídat s mým dnešním vzácným hostem, ministrem zahraničí Slovenské republiky panem Jurajem Blanárem. 26.11.2025, www.RadioUniversum.cz

1. Veľký krok na ceste k rovnosti LGBTI+ ľudí 2. To, čo je pre jedných prvým víťazstvom, je pre druhých politický granát 3. Koalícia tlačí pred sebou problémy aj osobné spory

Pri príležitosti Svetového dňa prevencie týrania a zneužívania detí a tiež Svetového dňa detí – UNICEF sa pozrieme na to v akej miere sa deti na Slovensku stretávajú s násilím, ktoré deti sú najviac ohrozené aj ako je nastavený systém prevencie. S Kamilom Peterajom si zaspomíname na situáciu v kultúre pred 17. novembrom 1989 a pozveme vás aj na Medzinárodný charitatívny bazár.

Na Slovensku sa zhruba za mesiac stali tri vlakové nešťastia s desiatkami zranených a jednou obeťou. Podľa dopravného analytika Iva Drahotského z Dopravnej fakulty Univerzity Pardubice nie je takáto frekvencia obvyklá. Pred niekoľkými rokmi zaznamenali aj v Česku sériu vlakových nešťastí, ktorá však odštartovala rýchlejšiu inštaláciu bezpečnostného systému ETCS do koľajníc i vlakov, ktorá pomáha podobným nehodám predchádzať. Na Slovensku tento proces mešká a v kombinácii s vysokým investičným dlhom výrazne znižuje bezpečnosť železničnej dopravy. Ivo Drahotský potvrdzuje, že českí dopravcovia sa sťažujú na stav slovenských koľajníc a musia tomu prispôsobovať svoju jazdu. „Slovenské železnice nespĺňajú ich technické a bezpečnostné parametre a české vlaky tak musia jazdiť pomalšie ako je obvyklé.“ Minister dopravy Jozef Ráž teraz sľubuje rýchle opatrenia na zvýšenie bezpečnosti, napríklad v podobe kamier inštalovaných v kabínach rušňovodičov. Podľa Drahotského to môže pomôcť eliminovať výskyt ľudských zlyhaní, ale Slovensko musí nevyhnutne pridať v investíciách do železničnej infraštruktúry. „Rýchle riešenia na zlepšenie bezpečnosti na železnici neexistujú,“ upozorňuje analytik. Okolité krajiny V4 už dlhšie investujú do železničnej infraštruktúry. Napríklad v Česku je aj vďaka dotáciám zavedený systém ETCS na dĺžke 1200 km tratí (12,5% siete), zatiaľ čo na Slovensku je to len na 204 kilometroch (7% siete). Rovnakým štandardom je vybavených aj 1803 vlakov Českých dráh, čo je realita len pre 89 rušňov slovenského dopravcu ZSSK. Napriek podfinancovaniu slovenských železníc štát uvoľnil dotáciu 5,2 milióna eur na leteckú linku Bratislava - Košice a naďalej platí zhruba 50 miliónov eur ročne dotáciu na vlaky zadarmo pre študentov a dôchodcov. Vlaky zadarmo zvažovali v minulosti aj v Česku, ale túto myšlienku zavrhli. „Ak je niečo zadarmo, ľudia si to nevážia a ak je to pre všetkých zadarmo, tak riskujete, že sa ľudia budú prevážať aj zbytočne,“ hovorí Ivo Drahotský. V rozhovore približuje aj nové trendy vo vlakovej doprave, napríklad v podobe autonómnych vlakov, ktoré už v Česku jazdia, alebo vysokorýchlostnej železnice, o ktorej česká vláda uvažuje. Moderuje Eva Mihočková. V článku sa dozviete: Aký zlý je technický stav slovenských železníc Ako funguje systém ETCS v Česku a na Slovensku Aký zmysel má dotovaná letecká linka Bratislava - Košice Prečo vlaky zadarmo nie sú dobrý nápad Kam smeruje budúcnosť železničnej dopravy a kde je Slovensko See omnystudio.com/listener for privacy information.

Hostka novej epizódy podcastu Mimóza, herečka Petra Dubayová, otvorene hovorila o záťažovom období, v ktorom musela skĺbiť rôzne pracovné projekty, vysokoškolské štúdium a neskôr aj tehotenstvo. V rozhovore taktiež opísala, ako sa jej život zmenil pod vplyvom materstva, a či si stále nájde čas na dobrú knihu. Petra priznáva, že ju niekedy prenasledujú temné myšlienky spojené s dianím na Slovensku, pričom sa zamýšľa nad tým, ako môže prispieť k svetlejšej budúcnosti svojej dcéry. V závere hovorí aj o súčasnom stave kultúry a o tom, ako vníma občiansku iniciatívu v podobe „kriedovej revolúcie“.V Mimóze s Petrou Dubayovou sa (ne)dozviete:2:30 – aké pocity prežívala tesne po pôrode;3:40 – či pôrod prebiehal tak, ako si predstavovala, a či sa naň môže žena stopercentne pripraviť;9:45 – ako zvládal celý pôrod jej partner Jakub Jablonský;11:50 – v čom boli posledné roky, keď musela skĺbiť štúdium aj pracovné projekty, najnáročnejšie;14:00 – ako sa jej pracovný aj súkromný život zmenil pod vplyvom materstva;17:30 – ako reaguje na otázky týkajúce sa jej opätovného nástupu do práce;21:00 – čo si myslí o používaní anglicizmov a výrazov ako „šesť sedem“ alebo „skibidi“;24:40 – či má stále čas na čítanie;26:25 – ako vníma tzv. „kriedovú revolúciu“ a či majú ľudia na Slovensku nadhľad;28:05 – čo by odporučila poslucháčom v rámci čítania;30:00 – ktoré knihy práve čítajú Janka a Lenka;36:20 – čo Janku rozosmutnelo;39:20 – či sa jej pohľad na Slovensko a jeho budúcnosť po príchode dcéry Vesny zmenil.

Když slovenský premiér Robert Fico ohlásil návštěvu města Poprad, měla být součástí programu i diskuse se studenty místního bilingválního gymnázia. Po protestech rodičů i žáků nakonec slovenský premiér na školu nepřišel. Na chodníku před gymnáziem se totiž objevil křídou napsaný nevinný text Dost bylo Fica s dalším poněkud vulgárnějším dovětkem, který na tomto místě nemůžeme citovat.

Když slovenský premiér Robert Fico ohlásil návštěvu města Poprad, měla být součástí programu i diskuse se studenty místního bilingválního gymnázia. Po protestech rodičů i žáků nakonec slovenský premiér na školu nepřišel. Na chodníku před gymnáziem se totiž objevil křídou napsaný nevinný text Dost bylo Fica s dalším poněkud vulgárnějším dovětkem, který na tomto místě nemůžeme citovat. Všechny díly podcastu Názory a argumenty můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Hostia: Martin Šuster (člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť) a Anton Marcinčin (ekonóm). | Súčasná situácia: Ľudia majú čoraz menej úspor, ako vyzerá životná úroveň Slovákov po viacerých konsolidáciách, ktorých skupín sa dotkli nové výdavky najviac, ohrození ľudia chudobou, koľko ich približne je, ako vyzerá ekonomické rozloženie populácie na Slovensku? Ďalšie opatrenia: Ktorých ľudí sa dotknú najviac, prepočet podľa viacerých vzorov, nižšie prídavky na deti, daňový bonus, jednorodičia a dôchodcovia – sú tieto skupiny postihnuté najviac, ako sa premietnu nové dane či odvody pracujúcich ľudí, o koľko viac zaplatí priemerná rodina? Budúcnosť: Ako čo najlepšie ekonomicky zvládnuť náročné časy, odporúčania odborníkov, pomer výdavkov, úspor a prípadných investícií v rámci rodín, môžu si to Slováci vôbec dovoliť? Porovnanie so zahraničím – Poľsko, Česká republika, Maďarsko – priemerné príjmy verzus výdavky. | Životná úroveň na Slovensku. | Moderuje: Nina Belicová Alžbetkinová; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Slovensko je nedokončený štát. Žiadna kontinuita, ani vízia, hovorí analytik Ján Košč. Medzi nami žije takmer milión chudobných, teda ľudí s príjmom pod 509 eur mesačne. Štát tento problém vyriešiť nevie no a vláda? Tá sa masu chudobných rozhodla odignorovať. táto vláda určite nie je hlasom chudoby, tému riešiť nevie a zjavne ani nechce, tvrdí Košč.Na Slovensku čelilo chudobe alebo sociálnemu vylúčeniu v minulom roku viac ako 980-tisíc osôb, teda patrí tam približne každý šiesty obyvateľ. Najviac ohrozené sú domácnosti s deťmi a to predovšetkým neúplné rodiny či mnohopočetné rodiny - s tromi či viac deťmi. Najväčším problémom je takzvaná príjmová chudoba, teda ide o obyvateľov, ktorí žijú v domácnostiach s príjmami pod 509 eur na mesiac.Sú tu, medzi nami, je ich takmer milión a ich počet neustále narastá: Slovenská chudoba.No a ani zďaleka nejde iba o problém osád či marginalizovanej komunity. Sú medzi nimi mnohopočetné rodiny či rodičia samoživitelia ako aj ich deti. No a my tento problém nielenže nedokážeme riešiť, ale ho aj veľmi výrazne prehliadame či dokonca vytesňujeme z našej pozornosti i záujmu. Kto teda sú tí naši chudobní a ako sa im žije v tejto našej spoločnosti? Čo pre vyriešenie tohto hrozivého problému robí štát a ako to, že napriek všetkým tým veľkoústym deklaráciám o silnom sociálnom štáte - ako i údajne sociálnodemokratickým stranám vo vláde, tento štát na masu svojich chudobných spoluobčanov v realite úplne kašle? Ako zreformovať skostnatelý, prebujnelý a pritom tak žalostne neefektívny sociálny systém? Prečo v pasci generačnej chudoby uviazlo toľko našich detí a ako ich z tohto bludného kruhu vytiahnuť a dať im perspektívu či aspoň šancu na dôstojný život?No a napokon, máme na Slovensku dôstojné príjmy a kam vlastne dnes mizne stredná trieda? Veď, priznajme si, koľko z nás - a možno práve v týchto chvíľach, stojí na samej hrane útesu skĺznutia do chudoby? Hodili sme cez palubu nielen najchudobnejších, ale dnes tam hádžeme už aj strednú triedu. Táto vláda nemá so Sociálnou demokraciou vôbec nič spoločné, tvrdí Košč.Ráno Nahlas so sociálno-ekonomickým analytikom a konzultantom Konfederácie odborových zväzov Jánom Koščom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Slovensko je nedokončený štát. Žiadna kontinuita, ani vízia, hovorí analytik Ján Košč. Medzi nami žije takmer milión chudobných, teda ľudí s príjmom pod 509 eur mesačne. Štát tento problém vyriešiť nevie no a vláda? Tá sa masu chudobných rozhodla odignorovať. Táto vláda nie je hlasom chudoby, tému riešiť nevie a zjavne ani nechce, tvrdí Košč.Na Slovensku čelilo chudobe alebo sociálnemu vylúčeniu v minulom roku viac ako 980-tisíc osôb, teda patrí tam približne každý šiesty obyvateľ. Najviac ohrozené sú domácnosti s deťmi a to predovšetkým neúplné rodiny či mnohopočetné rodiny - s tromi či viac deťmi. Najväčším problémom je takzvaná príjmová chudoba, teda ide o obyvateľov, ktorí žijú v domácnostiach s príjmami pod 509 eur na mesiac.Sú tu, medzi nami, je ich takmer milión a ich počet neustále narastá: Slovenská chudoba.No a ani zďaleka nejde iba o problém osád či marginalizovanej komunity. Sú medzi nimi mnohopočetné rodiny či rodičia samoživitelia ako aj ich deti. No a my tento problém nielenže nedokážeme riešiť, ale ho aj veľmi výrazne prehliadame či dokonca vytesňujeme z našej pozornosti i záujmu. Kto teda sú tí naši chudobní a ako sa im žije v tejto našej spoločnosti? Čo pre vyriešenie tohto hrozivého problému robí štát a ako to, že napriek všetkým tým veľkoústym deklaráciám o silnom sociálnom štáte - ako i údajne sociálnodemokratickým stranám vo vláde, tento štát na masu svojich chudobných spoluobčanov v realite úplne kašle? Ako zreformovať skostnatelý, prebujnelý a pritom tak žalostne neefektívny sociálny systém? Prečo v pasci generačnej chudoby uviazlo toľko našich detí a ako ich z tohto bludného kruhu vytiahnuť a dať im perspektívu či aspoň šancu na dôstojný život?No a napokon, máme na Slovensku dôstojné príjmy a kam vlastne dnes mizne stredná trieda? Veď, priznajme si, koľko z nás - a možno práve v týchto chvíľach, stojí na samej hrane útesu skĺznutia do chudoby? Hodili sme cez palubu nielen najchudobnejších, ale dnes tam hádžeme už aj strednú triedu. Táto vláda nemá so Sociálnou demokraciou vôbec nič spoločné, tvrdí Košč.Ráno Nahlas so sociálno-ekonomickým analytikom a konzultantom Konfederácie odborových zväzov Jánom Koščom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Politici sa v minulosti rozhodli, že vlaková doprava na Slovensku bude lacná alebo zadarmo, o vyššej kvalite nehovorili, zhodli sa riaditeľ online Denníka N Konštantín Čikovský a reportér Vladimír Šnídl. V podcaste V redakcii s Ninou Janešíkovou vysvetľujú, čo sa stalo pri zrážke vlakov v Pezinku, aký je stav slovenských železníc a kto je zodpovedný za zlý stav vlakovej dopravy.

Ahmed Ghorab je počítačový vědec, kterému se díky studentské nadaci podařilo odjet z válečné Gazy. Jeho rodina tam však zůstala. Slíbil, že je dostane k sobě do Evropy. Narazil ovšem na tvrdou slovenskou byrokracii, se kterou už víc než rok bojuje. Mezitím se psychický i zdravotní stav jeho dětí výrazně zhoršil. Na Slovensku s Ahmedem Ghorabem natáčela Pavla Holcová.Reportážní série Gaza vznikla na základě třinácti rozhovorů natočených mezi uprchlíky v Egyptě i vedených online přímo s lidmi v Gaze na přelomu srpna a září 2025. Režie, zvuk a hudba Miroslav Tóth. České znění Petr Gojda.Sledujte nás také na webu ⁠⁠investigace.cz.

Pomáhali budovať prvú demokratickú republiku, bojovali proti ľudákom a nacistom v Slovenskom národnom povstaní, a počas komunizmu prišli o všetko. Dejiny rodiny Tvarožkovcov ukazujú spletité a neraz tragické osudy presvedčených demokratov v moderných dejinách Slovenska. Po rokoch núteného zabúdania sa dnes ich príbeh postupne stáva súčasťou veľkých dejín Slovenska. Najnovšie vychádza vo vydavateľstve Absynt kniha Zuzany Kepplovej, pod názvom Tvarožkovci, Súkromné dejiny demokracie.V podcaste Dejiny vám prinášame záznam z prvej verejnej diskusie práve o tejto knihe. Príbeh Tvarožkovcov je s prvou republikou životne prepojený. Je príbehom rodiny, ktorá si prvú republiku považovala, a ktorá republiku budovala. Čo sa dozvedáme o Československu vďaka, alebo práve cez príbeh Tvarožkovcov? Čo vnáša do nášho chápania demokracie práve príbeh Tvarožkovcov? Ktoré sú podľa Tvarožkovcov samotných základné princípy tvarožkovského étosu? Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala so spisovateľkou a publicistkou Zuzanou Kepplovou, autorkou knihy Tvarožkovci, Súkromné dejiny demokracie. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

Možnost spořit na důchod skrze investice penzijních společností představuje třetí pilíř důchodového systému. V Česku je velká síť zprostředkovatelů ale špatně regulovaná. „Stát tam dává 17 miliard ročně podporami přímými a daňovými, třetí pilíř ale nefunguje jako ve Švédsku. Na Slovensku taky funguje: velké výnosy, poloviční poplatky než v Česku,“ poukazuje Daniel Prokop. Co by znamenalo, kdyby příští vláda umožnila penzijním fondům investovat do akcií i rizikového kapitálu?

1. Päť grafov, na ktorých by mohol stavať slovenský Javier Milei

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Aké zaujímavé udalosti sa stali vo svete ekológie a environmentalizmu za ostatný mesiac? Čo by ste si z tejto problematiky nemali nechať ujsť?V podcaste si vypočujete:Ekologická budúcnosť cintorínov na Slovensku: Miesto posledného odpočinku mení tvárZásahový tím mal zastreliť medvedicu aj s mladýmiDesivý nález v Závadke nad Hronom: Tri žriebätá našli mŕtve, kone v zúboženom staveNárodné parky sú v ohrození kvôli nedostatkom v zonácii Sliepka do klietky nepatrí, rýchlokurčatá musia skončiť

Podporujem, pretože „pomáha, aby nikto nezostal vynechaný“ či „pretože verím, že zmena vo vzdelávaní začína pri tých, ktorí deti (a cez ne aj celé rodiny) vedú ďalej, inšpirujú a dávajú im pocit, že na nich záleží, nech pochádzajú odkiaľkoľvek“. Len dve vyjadrenia na adresu programu, ktorý sme pôvodne poznali pod názvom Teach for Slovakia, dnes skrátene Teach.Na Slovensku je desať rokov. A dáva dokopy šikovných a ambicióznych ľudí, ktorým nie je jedno, ako to vyzerá so vzdelávaním u nás. Cestou je osobná skúsenosť s prácou učiteľa, neraz v náročných podmienkach aj vylúčených komunít. Bez nevyhnutnosti pedagogickej kvalifikácie. No v komunite, ktorá čerpá z tridsaťročných skúseností programu v celom svete. S ambíciou pripravovať lídrov, ktorí si realitu školstva zažili na vlastnej koži a boli hnacou silou a súčasťou pozitívnych zmien v školstve.Čo program Teach krajine priniesol? A ako sa vyrovnáva napríklad s exodom pätiny študentov, ktorí Slovensko kvôli ďalšiemu vzdelávaniu opúšťajú a svoju budúcnosť tu ani nevidia?Otázky pre tých, ktorí tu program Teach zakladali. Hosťami Ráno Nahlas sú Stanislav Boledovič a Anna Symington-Maar.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Podporujem, pretože „pomáha, aby nikto nezostal vynechaný“ či „pretože verím, že zmena vo vzdelávaní začína pri tých, ktorí deti (a cez ne aj celé rodiny) vedú ďalej, inšpirujú a dávajú im pocit, že na nich záleží, nech pochádzajú odkiaľkoľvek“. Len dve vyjadrenia na adresu programu, ktorý sme pôvodne poznali pod názvom Teach for Slovakia, dnes skrátene Teach.Na Slovensku je desať rokov. A dáva dokopy šikovných a ambicióznych ľudí, ktorým nie je jedno, ako to vyzerá so vzdelávaním u nás. Cestou je osobná skúsenosť s prácou učiteľa, neraz v náročných podmienkach aj vylúčených komunít. Bez nevyhnutnosti pedagogickej kvalifikácie. No v komunite, ktorá čerpá z tridsaťročných skúseností programu v celom svete. S ambíciou pripravovať lídrov, ktorí si realitu školstva zažili na vlastnej koži a boli hnacou silou a súčasťou pozitívnych zmien v školstve.Čo program Teach krajine priniesol? A ako sa vyrovnáva napríklad s exodom pätiny študentov, ktorí Slovensko kvôli ďalšiemu vzdelávaniu opúšťajú a svoju budúcnosť tu ani nevidia?Otázky pre tých, ktorí tu program Teach zakladali. Hosťami Ráno Nahlas sú Stanislav Boledovič a Anna Symington-Maar.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Poslechněte si speciální epizodu podcastu Dobrovský & Šídlo, kde D&Š hostovali v živém natáčení podcastu Bárdy & Káčer v Bratislavě v úterý 21. 10. 2025.

125. epizóda Vertiga bude opäť bohatá na predstavenie noviniek z kín a online priestoru. Kiná zastúpia výborné filmy a každý z inej krajiny. Ameriku – príbeh Brucea Springsteena s podnázvom Vyveď ma z ničoty, Španielsko – skvelý titul Počuješ ma? a Nemecko – psychologická dráma Čo vie Marielle. Zo streamov toho bude opäť veľmi veľa. Precízny dokument o Martinovi Scorsesem, mimoriadny politický triler Bojovníčka v tieni, ale aj seriály o Dynastii Murdaughových, či šialenom sériovom vrahovi Johnovi Wayne Gacym. Pridáme aj nový český seriál Ratolesti, ktorý rozhodne stojí za pozornosť. Zoznam filmov a seriálov z epizódy: Springsteen: Vyveď ma z ničoty / Springsteen: Deliver Me from Nowhere Počuješ ma? / Deaf / Sorda Čo vie Marielle / Was Marielle weiß Mr. Scorsese (AppleTV+) Bojovníčka v tieni / She Walks in Darkness (Netflix) Dynastia Murdaughových: Smrť v rodine / Murdaugh: Death in the Family (Disney+) 27 nocí / 27 Nights (Netflix) Devil in Disguise: John Wayne Gacy (Skyshowtime) Ratolesti (ČT) See omnystudio.com/listener for privacy information.

Vítěz sněmovních voleb v Česku, tedy hnutí ANO, jedná o vládní koalici s SPD a Motoristy. Otazník momentálně visí nad resortem zahraničních věcí, do jehož čela by měl jít Filip Turek z Motoristů, u něhož se policie v současnosti zabývá příspěvky na sociálních sítích a výroky, které byly rasistické, misogynní a s nacistickou tématikou. Kritika se ale vzedmula i u ministerstva životního prostředí, kterého se má ujmout Petr Macinka, také z Motoristů, který se dříve nechal slyšet, že pokud se tak stane, poteče zelená krev. Jak přitom v nové epizodě Československého podcastu upozorňuje šéfredaktor Respektu Erik Tabery, všechny tyto případy odvádějí pozornost od možného budoucího premiéra Andreje Babiše, který je středobodem jiných kauz, a zůstává tedy neznámou, jak se zachová. Novinář a spisovatel Martin M. Šimečka má za to, že by u šéfa ANO mohlo dojít ke stejnému scénáři jako u slovenského premiéra Roberta Fica, který ze sebe v minulosti udělal politickou oběť a zradikalizoval se. Hrozí to i u Babiše? Co by to v praxi znamenalo pro česko-slovenské vztahy? A jaké časy Česko po volbách čekají? Moderuje Zuzana Machálková.

"Otecko, mamička, detičky," takto si kreslia zástancovia ústavných zmien definíciu ideálnej rodiny. Problémy skutočných rodín, ktoré tejto definícií nezodpovedajú, však už riešiť zabúdajú. Medzi tieto "ústavou nedefinované," no skutočné rodiny patria aj tzv. Zošívané rodiny. Kto sú a čo ich trápi? Téma pre autorku knihy "Ako zošiť rodinu" Máriu Melkovú. Podľa nej je čas prehodnotiť Zákon o rodine.Najprv prišla ústavná definícia manželstva ako jedinečného zväzku medzi mužom a ženou, aktuálne k tomu - a to priamo v Ústave, pribudlo aj zadefinovanie štátom uznaných pohlaví, ako i faktický zákaz osvojenia dieťaťa nezosobášeným párom či takzvaného surogátneho materstva.Ak vám súčasná snaha poslancov pripomína stredoveké scholastické spory medzi realistami a nominalistami, teda spory o to, či realita exituje nezávisle na jazyku alebo je práve jazyk tým, čo realitu formuje a doslova jej určuje hranice, nie ste ďaleko od pravdy.Skutočnosť slovenských rodín je od úzkych - a ideologicky zošnurovaných, definícií napísaných v Ústave, na míle vzdialená. Realita slovenských rodín je oveľa plastickejšia, farebnejšia, ale i výrazne zložitejšia než sú všetky tie čítankové deklarácie o "ockovi, mamičke a detičkách." Medzi naše rodiny totiž patria ako rodiny jednorodičovské, dúhové, tak i rodiny "zošívané," - teda také, do ktorých jeden alebo i obaja partneri prinášajú deti z prechádzajúcich vzťahov. Na Slovensku funguje v týchto patchworkových rodinách takmer 50-tisíc domácností, teda približne až 100-tisíc detí. Ako sa žije v týchto zošívaných rodinách a akým výzvam čelia? Aké sú roly nevlastných rodičov v každodennej rodinnej dynamike a aká je v nich úloha a miesto expartnerov? Ako môže vyzerať súžitie rôznych foriem súrodeneckých vzťahov a nakoľko je to o biológií verzus zažité či roky budované vzorce správania sa?No a napokon: Čo je to vlastne rodina, kto do nej patrí a treba ju vôbec definovať a zväzovať vopred definovanými ideologickými vzorcami? Alebo je predsa len zmysluplnejšie, vydať sa cestou práce na vzájomnom rešpekte, prijatí a pocite bezpečia?Ráno Nahlas s autorkou knihy "Ako zošiť rodinu," Máriou Melkovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

"Otecko, mamička, detičky," takto si kreslia zástancovia ústavných zmien definíciu ideálnej rodiny. Problémy skutočných rodín, ktoré tejto definícií nezodpovedajú, však už riešiť zabúdajú. Medzi tieto "ústavou nedefinované," no skutočné rodiny patria aj tzv. Zošívané rodiny. Kto sú a čo ich trápi? Téma pre autorku knihy "Ako zošiť rodinu" Máriu Melkovú. Podľa nej je čas prehodnotiť Zákon o rodine.Najprv prišla ústavná definícia manželstva ako jedinečného zväzku medzi mužom a ženou, aktuálne k tomu - a to priamo v Ústave, pribudlo aj zadefinovanie štátom uznaných pohlaví, ako i faktický zákaz osvojenia dieťaťa nezosobášeným párom či takzvaného surogátneho materstva.Ak vám súčasná snaha poslancov pripomína stredoveké scholastické spory medzi realistami a nominalistami, teda spory o to, či realita exituje nezávisle na jazyku alebo je práve jazyk tým, čo realitu formuje a doslova jej určuje hranice, nie ste ďaleko od pravdy.Skutočnosť slovenských rodín je od úzkych - a ideologicky zošnurovaných, definícií napísaných v Ústave, na míle vzdialená. Realita slovenských rodín je oveľa plastickejšia, farebnejšia, ale i výrazne zložitejšia než sú všetky tie čítankové deklarácie o "ockovi, mamičke a detičkách." Medzi naše rodiny totiž patria ako rodiny jednorodičovské, dúhové, tak i rodiny "zošívané," - teda také, do ktorých jeden alebo i obaja partneri prinášajú deti z prechádzajúcich vzťahov. Na Slovensku funguje v týchto patchworkových rodinách takmer 50-tisíc domácností, teda približne až 100-tisíc detí. Ako sa žije v týchto zošívaných rodinách a akým výzvam čelia? Aké sú roly nevlastných rodičov v každodennej rodinnej dynamike a aká je v nich úloha a miesto expartnerov? Ako môže vyzerať súžitie rôznych foriem súrodeneckých vzťahov a nakoľko je to o biológií verzus zažité či roky budované vzorce správania sa?No a napokon: Čo je to vlastne rodina, kto do nej patrí a treba ju vôbec definovať a zväzovať vopred definovanými ideologickými vzorcami? Alebo je predsa len zmysluplnejšie, vydať sa cestou práce na vzájomnom rešpekte, prijatí a pocite bezpečia?Ráno Nahlas s autorkou knihy "Ako zošiť rodinu," Máriou Melkovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Ty sami navrhli a postavili. Česko zastoupí tým CTU Lions z ČVUT. - Na Slovensku se narodilo první mládě novodobého pratura, potomka dvou zvířat z české rezervace. Oživuje se tak druh, který před staletími vyhynul. Jak úspěšné je šlechtění, které má pratura znovu přivést k životu? - Jak oživit tropický les? Vědkyně a grenfluencerka budou ve čtvrtek debatovat na živém natáčení pořadu Laboratoř na Ekofilmu v Brně. Moderuje Martin Matějka.

Zvýšené zdravotné odvody zdravotníctvo nijako nezlepšia. Cieľom vlády je presný opak, vytiahnuť zo zdravotníctva ešte viac peňazí, tvrdí poslanec PS Oskar Dvořák. Podľa neho ide iba o trik, ako sanovať štátnu kasu, a vláda by preto odvody ani zvyšovať nemusela. A ako skončil zbabraný sanitkový tender?Pred Slovenskom stojí ďalšie kolo vládnej konsolidácie. Jedným z pilierov ako ozdraviť naše verejné financie je aj masívna - viac ako 350 miliónová - injekcia vo forme zvýšených zdravotných odvodov. Paradoxne, napriek zvýšeným zdravotným odvodom, viac peňazí do zdravotníctva zrejme nepritečie. Na Slovensku totiž to, čo platí pre nás - zamestnancov podnikateľov či živnostníkov - neplatí pre samotný štát. Namiesto doteraz platného automatu a paušálnych úhrad štátu chce vláda za svojich poistencov platiť už iba toľko, koľko peňazí bude v zdravotníctve chýbať. Napriek zvýšeným zdravotným odvodom preto lepšiu kvalitu pre pacientov nečakajte, tvrdí poslanec PS Oskar Dvořák.Musela vláda zvyšovať zdravotné odvody a kam tieto peniaze v skutočnosti potečú? Ako to, že štát neplní to, čo musí plniť každý zamestnanec či živnostník a ako vlastne vyriešil minister zdravotníctva zbabraný sanitkový tender?Počúvate Aktuality Nahlas, dnes s poslancom PS Oskarom Dvořákom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Zvýšené zdravotné odvody zdravotníctvo nijako nezlepšia. Cieľom vlády je presný opak, vytiahnuť zo zdravotníctva ešte viac peňazí, tvrdí poslanec PS Oskar Dvořák. Podľa neho ide iba o trik, ako sanovať štátnu kasu, a vláda by preto odvody ani zvyšovať nemusela. A ako skončil zbabraný sanitkový tender?Pred Slovenskom stojí ďalšie kolo vládnej konsolidácie. Jedným z pilierov ako ozdraviť naše verejné financie je aj masívna - viac ako 350 miliónová - injekcia vo forme zvýšených zdravotných odvodov. Paradoxne, napriek zvýšeným zdravotným odvodom, viac peňazí do zdravotníctva zrejme nepritečie. Na Slovensku totiž to, čo platí pre nás - zamestnancov podnikateľov či živnostníkov - neplatí pre samotný štát. Namiesto doteraz platného automatu a paušálnych úhrad štátu chce vláda za svojich poistencov platiť už iba toľko, koľko peňazí bude v zdravotníctve chýbať. Napriek zvýšeným zdravotným odvodom preto lepšiu kvalitu pre pacientov nečakajte, tvrdí poslanec PS Oskar Dvořák.Musela vláda zvyšovať zdravotné odvody a kam tieto peniaze v skutočnosti potečú? Ako to, že štát neplní to, čo musí plniť každý zamestnanec či živnostník a ako vlastne vyriešil minister zdravotníctva zbabraný sanitkový tender?Počúvate Aktuality Nahlas, dnes s poslancom PS Oskarom Dvořákom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Na Slovensku aktuálne zažívame vrchol influencerstva, hovorí marketér a autor Newsfiltra Marš Marek Šulik. V rozhovore s reportérkou Luciou Osvaldovou hovorí o tom, na čo sa firmy pri spoluprácach s influencermi sústreďujú a či je už influencerstvo stabilné povolanie.

Ľudia majú najradšej keď im povieš kto za to, čo sa stalo môže a čo všetko mu urobíme. To ale nefunguje, svet - i politika, sú oveľa zložitejšie, tvrdí publicista Samuel Marec. Podľa neho je vážnym problémom, že u nás mizne politický aj spoločenský stred a dokonca sa už nevieme zhodnúť ani na tom, čo je realita, v ktorej žijeme. Ako hľadať spoločenskú zhodu -a na čom a s kým?Najviac počuť extrémne hlasy a na extrémne hlasy prichádzajú extrémne reakcie. Celé je to extrémne. Výsledkom je začarovaný kruh: Miznutie stredu, radikalizácia umiernených, pocit ohrozenia a únos debaty úplne mimo akýkoľvek normálny rámec. Zánik spoločnej reality. Napísal po vražde Charlieho Kirka publicista Samuel Marec.Ako sa podarilo znova uniesť našu verejnú debatu a opäť ju zradikalizovať postavou z iného kontinentu, kultúry i society? Ako bolo možné spojiť takmer trojmiliardovú konsolidáciu s matkou predsedu opozičného PS a kde napokon skončila neúspešná snaha obviniť z atentátu na premiéra prakticky celú opozíciu? No a kde v tom všetkom zostalo to vládne zaklínanie sa slobodou slova a rešpektovania iných názorov?Napokon, čo o nás hovori, že sa namiesto riešenia reálnych a skutočne obrovských problémov, ktoré na Slovensku máme, radšej dookola riešime pseudotémy, ktoré namajú na kvalitu našich životov prakticky žiadny vplyv?Koniec dejín bol na Slovensku už nespočetnekrát. Toľkokrát si tu ľudia mysleli, že to, čo práve žijeme, tu už bude navždy, ale napokon to nikdy navždy nebolo. Vždy sa to podarilo zmeniť k lepšiemu, ale podarilo sa to len potom, slzami, snahou a poctivou prácou. Ak si niekto myslí, že sa to tu vyrieši pár demonštráciami na námestí, tak takto to nefunguje, hovorí Samo Marec.Aktuálne výskumy ukazujú, že slovenská spoločnosť je mimoriadne polarizovaná a verejný diskurz poháňajú predovšetkým negatívne emócie. Strácame už schopnosť používať spoločný jazyk a zdieľať spoločné hodnoty? A na čom sa ešte vieme zhodnúť a s kým sa ešte dá vôbec zmysluplne diskutovať? Podľa Marca je strata Zdieľanej reality vážny problém pretože bez nej prakticky nie je šanca vybudovať niečo, ako spoločnú víziu - kto sme a kam smerujeme, ale ani to, že keď by sem prišla napr. vojna, tak všetci neutečieme lebo je tu niečo spoločné, čo stojí za to brániť. Takéto niečo na Slovensku dnes absolútne neexistuje, dodáva publicista.Ráno Nahlas s publicistom Samom Marcom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Ľudia majú najradšej keď im povieš kto za to, čo sa stalo môže a čo všetko mu urobíme. To ale nefunguje, svet - i politika, sú oveľa zložitejšie, tvrdí publicista Samuel Marec. Podľa neho je vážnym problémom, že u nás mizne politický aj spoločenský stred a dokonca sa už nevieme zhodnúť ani na tom, čo je realita, v ktorej žijeme. Ako hľadať spoločenskú zhodu - a na čom a s kým?Najviac počuť extrémne hlasy a na extrémne hlasy prichádzajú extrémne reakcie. Celé je to extrémne. Výsledkom je začarovaný kruh: Miznutie stredu, radikalizácia umiernených, pocit ohrozenia a únos debaty úplne mimo akýkoľvek normálny rámec. Zánik spoločnej reality. Napísal po vražde Charlieho Kirka publicista Samuel Marec.Ako sa podarilo znova uniesť našu verejnú debatu a opäť ju zradikalizovať postavou z iného kontinentu, kultúry i society? Ako bolo možné spojiť takmer trojmiliardovú konsolidáciu s matkou predsedu opozičného PS a kde napokon skončila neúspešná snaha obviniť z atentátu na premiéra prakticky celú opozíciu? No a kde v tom všetkom zostalo to vládne zaklínanie sa slobodou slova a rešpektovania iných názorov?Napokon, čo o nás hovorí, že sa namiesto riešenia reálnych a skutočne obrovských problémov, ktoré na Slovensku máme, radšej dookola riešime pseudotémy, ktoré nemajú na kvalitu našich životov prakticky žiadny vplyv?Koniec dejín bol na Slovensku už nespočetnekrát. Toľkokrát si tu ľudia mysleli, že to, čo práve žijeme, tu už bude navždy, ale napokon to nikdy navždy nebolo. Vždy sa to podarilo zmeniť k lepšiemu, ale podarilo sa to len potom, slzami, snahou a poctivou prácou. Ak si niekto myslí, že sa to tu vyrieši pár demonštráciami na námestí, tak takto to nefunguje, hovorí Samo Marec.Aktuálne výskumy ukazujú, že slovenská spoločnosť je mimoriadne polarizovaná a verejný diskurz poháňajú predovšetkým negatívne emócie. Strácame už schopnosť používať spoločný jazyk a zdieľať spoločné hodnoty? A na čom sa ešte vieme zhodnúť a s kým sa ešte dá vôbec zmysluplne diskutovať? Podľa Marca je strata Zdieľanej reality vážny problém pretože bez nej prakticky nie je šanca vybudovať niečo, ako spoločnú víziu - kto sme a kam smerujeme, ale ani to, že keď by sem prišla napr. vojna, tak všetci neutečieme lebo je tu niečo spoločné, čo stojí za to brániť. Takéto niečo na Slovensku dnes absolútne neexistuje, dodáva publicista.Ráno Nahlas s publicistom Samom Marcom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Parastrelci Veronika Vadovičová a Radoslav Malenovský majú za sebou mimoriadne vydarené majstrovstvá Európy. Veronika Vadovičová získala 3 zlaté a 1 bronzovú medailu, Radoslav Malenovský 2 zlatá a 1 striebro. Zlato získali spoločne v novej tímovej súťaži. Obaja vytvorili aj svetové rekordy. Ako vnímajú rozšírenie už aj tak bohatej medailovej zbierky? Čo znamená pre nich prekonanie svetového rekordu? A ako je na tom Slovensko v bezbariérovosti? Aj to sme s nimi preberali v Olympijskom videocaste.Olympijský videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé 2 týždne na ŠPORT.sk.Čo sa v rozhovore dozviete?ako zvládali zimu na strelniciže si svetové rekordy vážia viac ako medailyže jej fotka je na pravidláchako sa im spolu strieľaako by obstáli v konkurencii zdravých športovcovako pracujú po mentálnej stránkeako je to na Slovensku s bezbariérovosťou

Andrej Babiš nebude Robertovi Ficovi držať chrbát. Babiš je pragmatický obchodník, ktorý je biznisovo úzko prepojený s EÚ. Nevidím dôvod, prečo by sa mal nový český premiér exponovať za Fica či Orbána. Tvrdí bývalý veľvyslanec v Česku Peter Weiss. A prečo je sociálna demokracia – napriek jej dvojnásobnej účasti vo vláde - na Slovensku politicky mŕtva?Do kresla českého premiéra opätovne mieri šéf ANO a multimiliardár Andrej Babiš. Jeho drvivý volebný úspech - v ktorom dokázal doslova vysať pravý i ľavý politický extrém - ukazuje silu víťazného pochodu pragmatického utilitárneho populizmu zameraného viac na cenu rožkov než na geopolitické hrozby.České voľby však ukázali, že tak, ako politicky zomrela jedna z najstarších európskych sociálnych demokracií - tá česká - tak rovnako je dnes politicky mŕtva i tá naša - slovenská sociálna demokracia. Nominálne síce máme vo vláde rovno dve sociálne demokracie, fakticky je však skutočná sociálna demokracia u nás už takpovediac na politických márach. Tvrdí to pre Aktuality bývalý veľvyslanec v ČR a otec prerodu totalitnej KSS na prodemokratickú SDĽ Peter Weiss.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Andrej Babiš nebude Robertovi Ficovi držať chrbát. Babiš je pragmatický obchodník, ktorý je biznisovo prepojený s EÚ. Nevidím dôvod, prečo by sa mal nový český premiér exponovať za Fica či Orbána. Tvrdí bývalý veľvyslanec v Česku Peter Weiss. A prečo je slovenská sociálna demokracia - napriek jej dvojnásobnej účasti vo vláde - u nás politicky mŕtva?Do kresla českého premiéra opätovne mieri šéf ANO a multimiliardár Andrej Babiš. Jeho drvivý volebný úspech - v ktorom dokázal doslova vysať pravý i ľavý politický extrém - ukazuje silu víťazného pochodu pragmatického utilitárneho populizmu zameraného viac na cenu rožkov než na geopolitické hrozby.České voľby však ukázali, že tak, ako politicky zomrela jedna z najstarších európskych sociálnych demokracií - tá česká - tak rovnako je dnes politicky mŕtva i tá naša - slovenská sociálna demokracia. Nominálne síce máme vo vláde rovno dve sociálne demokracie, fakticky je však skutočná sociálna demokracia u nás už takpovediac na politických márach. Tvrdí to pre Aktuality bývalý veľvyslanec v ČR a otec prerodu totalitnej KSS na prodemokratickú SDĽ Peter Weiss.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Rok 2035 – pôvodne termín, ktorý mal pre geopriestor Európskej únie znamenať koniec spaľovacích motorov. V perspektíve cieľa - do roku 2050 dosiahnuť uhlíkovú neutralitu a teda nulové emisie CO2, ako jedno z opatrení pre zvrátenie klimatickej hrozby. Na ktorú mimochodom bohorovne neverí americký prezident Trump!A ak sme na jednej strane svedkami čerstvých správ o prvom čisto elektrickom luxusnom superšportiaku Ferrari, ktoré len tento štvrtok predstavili v Maranelle, na druhej zas automobilová veľmoc Nemecko nahlas uvažuje o alternatívach, ktoré nepočítajú s koncom spaľovacích motorov. Inšpirácia, ktorá preskočila aj na premiéra Fica.A prichádzajú aj obavy z prípadného zdražovania života z tzv. zelenej dane emisných povoleniek, s ktorými počíta Green Deal Európskej únie.Ako sa k zmene klímy stavajú obyvatelia Slovenska?Riešiť ju treba akútne, paradoxne o nej vedia len málo, napriek tomu ich zaujíma viac ako politika! Valcuje ju však téma chudoby. Aj to vyplynulo z rozsiahleho prieskumu verejnej mienky, za ktorým stojí Inštitút 2050.Pozrieme sa naň s jeho analytikom Tomášom Chabadom.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Rok 2035 – pôvodne termín, ktorý mal pre geopriestor Európskej únie znamenať koniec spaľovacích motorov. V perspektíve cieľa - do roku 2050 dosiahnuť uhlíkovú neutralitu a teda nulové emisie CO2, ako jedno z opatrení pre zvrátenie klimatickej hrozby. Na ktorú mimochodom bohorovne neverí americký prezident Trump!A ak sme na jednej strane svedkami čerstvých správ o prvom čisto elektrickom luxusnom superšportiaku Ferrari, ktoré len tento štvrtok predstavili v Maranelle, na druhej zas automobilová veľmoc Nemecko nahlas uvažuje o alternatívach, ktoré nepočítajú s koncom spaľovacích motorov. Inšpirácia, ktorá preskočila aj na premiéra Fica.A prichádzajú aj obavy z prípadného zdražovania života z tzv. zelenej dane emisných povoleniek, s ktorými počíta Green Deal Európskej únie.Ako sa k zmene klímy stavajú obyvatelia Slovenska?Riešiť ju treba akútne, paradoxne o nej vedia len málo, napriek tomu ich zaujíma viac ako politika! Valcuje ju však téma chudoby. Aj to vyplynulo z rozsiahleho prieskumu verejnej mienky, za ktorým stojí Inštitút 2050.Pozrieme sa naň s jeho analytikom Tomášom Chabadom.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Je najvyšší čas sa rozhodnúť či tento štát chceme. Ak ho naozaj chceme, je najvyšší čas začať na tom pracovať, hovorí šéf Inštitútu sociálnej kohézie Pavol Kosnáč. Z čoho pramení narastajúca polarizácia spoločnosti a prečo sme tak málo odolná spoločnosť?Miera polarizácie slovenskej spoločnosti dramaticky narastá. Naopak, miera dôvery rapídne mizne. Atentát na premiéra, predtým dvojnásobná vražda pred LGBTI klubom v Bratislave, ale už sú tu i vraždy- či vynútené samovraždy, na školách.Kde sa to celé zastaví a čo to o nás vlastne vypovedá? Vieme kto sme a kam chceme smerovať? No a hlavne, chceme to vôbec vedieť?Chýba nám to, čomu Fíni hovoria "Sisu", teda odolnosť, vnútorná sila a odhodlanie čeliť náročným situáciám. Vedomie toho, kto sme a čo stojí za to brániť, hovorí šéf Inštitútu DEKK. Nemáme žiadny spoločný príbeh, za ktorým by sme stáli my všetci, celé spoločenstvo. No a nielenže sa na takomto príbehu vôbec nevieme zhodnúť, ale my ho dnes už ani nehľadáme. Víťazia polarizačné algoritmy sociálnych sietí, krátkozraká konfrontačná politika a klanová mentalita. Takto odolná spoločnosť nevyzerá, tvrdí Pavol Kosnáč.Aka veľka je miera polarizácie našej spoločnosti a prečo u nás rastie počet ľudí, ktorí sú ochotní siahnuť až ku krvavým a násilným riešeniam? Čo ich k tomu vedie a do akej miery sa démonizácia oponentov prelieva do každodennej reality? No a kde je tá povestná hranica zlomu, v ktorej sa to môže pretaviť až do občianskej vojny? Kto to živí a kto nesie kľúčovú zodpovednosť, ale najmä: Ako to zastaviť a zvrátiť?Na Slovensku približne každý tretí človek rozviazal osobné vzťahy kvôli názorovým nezhodám a zhruba polovica rodín sa doma o kontroverzných témach radšej ani nerozpráva pretože by to mohlo viesť až k rozpadu ich rodinných väzieb, tvrdí Kosnáč.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Je najvyšší čas sa rozhodnúť či tento štát chceme. Ak ho naozaj chceme, je najvyšší čas začať na tom pracovať, hovorí šéf Inštitútu sociálnej kohézie Pavol Kosnáč. Z čoho pramení narastajúca polarizácia spoločnosti a prečo sme tak málo odolná spoločnosť?Miera polarizácie slovenskej spoločnosti dramaticky narastá. Naopak, miera dôvery rapídne mizne. Atentát na premiéra, predtým dvojnásobná vražda pred LGBTI klubom v Bratislave, ale už sú tu i vraždy- či vynútené samovraždy, na školách.Kde sa to celé zastaví a čo to o nás vlastne vypovedá? Vieme kto sme a kam chceme smerovať? No a hlavne, chceme to vôbec vedieť?Chýba nám to, čomu Fíni hovoria "Sisu", teda odolnosť, vnútorná sila a odhodlanie čeliť náročným situáciám. Vedomie toho, kto sme a čo stojí za to brániť, hovorí šéf Inštitútu DEKK. Nemáme žiadny spoločný príbeh, za ktorým by sme stáli my všetci, celé spoločenstvo. No a nielenže sa na takomto príbehu vôbec nevieme zhodnúť, ale my ho dnes už ani nehľadáme. Víťazia polarizačné algoritmy sociálnych sietí, krátkozraká konfrontačná politika a klanová mentalita. Takto odolná spoločnosť nevyzerá, tvrdí Pavol Kosnáč.Aká veľká je miera polarizácie našej spoločnosti a prečo u nás rastie počet ľudí, ktorí sú ochotní siahnuť až ku krvavým a násilným riešeniam? Čo ich k tomu vedie a do akej miery sa démonizácia oponentov prelieva do každodennej reality? No a kde je tá povestná hranica zlomu, v ktorej sa to môže pretaviť až do občianskej vojny? Kto to živí a kto nesie kľúčovú zodpovednosť, ale najmä: Ako to zastaviť a zvrátiť?Na Slovensku približne každý tretí človek rozviazal osobné vzťahy kvôli názorovým nezhodám a zhruba polovica rodín sa doma o kontroverzných témach radšej ani nerozpráva pretože by to mohlo viesť až k rozpadu ich rodinných väzieb, tvrdí Kosnáč.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Väčšina Slovákov a Sloveniek má ľavicovú politickú orientáciu, neznamená to však, že sú za otvorené hranice voči migrantom alebo že by schvaľovali manželstvá párov rovnakého pohlavia.Veľkej časti sa nepáči ani miera európskej integrácie. Hodnotovo je naša spoločnosť ukotvená najmä konzervatívne a chce, aby štát do ekonomiky zasahoval výrazne.Vyplýva to z prieskumu a následnej analýzy agentúry NMS Market Research, ktoré mapujú ideologické a programové pozície politických strán v Európe. Ako na túto orientáciu ľudí na Slovensku reagujú strany? Kopírujú svojimi programami to, čo ľudia žiadajú alebo sa voliči prispôsobujú ponuke strán?Aj o tom sa Nikola Šuliková Bajánová rozpráva so spoluautorom analýzy a politickým analytikom Mikulášom Hanesom z agentúry NMS Market Research.Zdroj zvukov: Youtube/ SMER - Sociálna Demokracia, Facebook/ Matúš Šutaj Eštok, STVROdporúčanie:Je október, mesiac pozerania hororových filmov a čítania hororových kníh, a tak mám pre vás tip na filmy, ktoré podľa mňa stoja za to – napríklad Oddity, Weapons, Bring Her Back alebo Late Night With The Devil.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Bývalý slovenský premiér Eduard Heger se rozhodl vstoupit do českých sněmovních voleb. Podpořil premiéra Petra Fialu a koalici Spolu. A k tomu dodal varování, abychom nedopadli jako na Slovensku. Jak to na Čechy funguje?Hostem Ptám se já byl bývalý slovenský premiér a místopředseda mimoparlamentní strany Demokraté Eduard Heger. Heger podpořil koalici Spolu v čele s lídrem Petrem Fialou dvakrát. Před týdnem vzkazem na sociálních sítí. Vyzval české voliče, aby nepodcenili volby do Poslanecké sněmovny a dobře zvolili, komu svůj hlas dají. Podle někdejšího předsedy vlády si i na Slovensku lidé před volbami říkali, že nevadí, pokud se k moci vrátí komunisté, populisté a antisystémové síly. „Dnes se s údivem, velkým překvapením až v šoku díváme, co se tady na Slovensku děje a jakou rychlostí se to děje,“ prohlásil ve videu. A varoval, aby se Česko nevydalo „běloruskou cestou“ jako Slovensko po parlamentních volbách v roce 2023 po nástupu premiéra Roberta Fica. Země je podle Hegera dnes izolovaná a veřejné finance jsou rozvrácené. Slovenský expremiér zopakoval svůj apel osobně na úterním předvolebním mítinku Spolu v Brně. Co podle Eduarda Hegera Česku hrozí? Jak se na Slovensku podepíší nově schválené změny Ústavy? A opravdu je to teď na Slovensku tak špatné? --Podcast Ptám se já. Rozhovory s lidmi, kteří mají vliv, odpovědnost, informace.Sledujte na Seznam Zprávách, poslouchejte na Podcasty.cz a ve všech podcastových aplikacích.Archiv všech dílů najdete tady. Své postřehy, připomínky nebo tipy nám pište prostřednictvím sociálních sítí pod hashtagem #ptamseja nebo na e-mail: audio@sz.cz.

V najnovšej časti relácie What the fakt sme privítali psieho kouča Juraja Ferka, ktorý má za sebou dlhoročné skúsenosti s tréningom štvornohých miláčikov. Ako sám hovorí, „rukami mi prešlo 10-tisíce psov“, takže dobre vie, aké plemená sú vhodné pre rôznych ľudí a aké problémy môžu nastať. Vysvetlil, že napríklad francúzsky buldog je podľa neho pes, „ktorý nemá existovať“, pretože trpí mnohými zdravotnými komplikáciami. Podobne pomenoval aj mopslíka, ktorý je podľa neho „zdegenerované plemeno“ vyšľachtené na úkor zdravia. Otvorene hovoril aj o množiarňach, ktoré označil za „najsadistickejšie, čo sa deje na Slovensku“. Diváci sa dozvedia, prečo je jedlo pred venčením pre psa nebezpečné a môže ho dokonca stáť život. Ferko priblížil aj to, čo robia majitelia najčastejšie zle pri výchove psa a ako tieto chyby odstrániť. Hosť tiež zdôraznil, že kľúčom k spokojnosti psa aj človeka je správny výber plemena podľa životného štýlu majiteľa.

Jej kariérna cesta viedla od novinárčiny cez prácu pre energetický koncern až do prestížneho aukčného domu Christie's v Londýne. Dnes sprievodkyňa svetom umenia Barbora Půlpánová búra mýty a ukazuje, že zbieranie umenia nie je len výsadou bohatých. Je zakladateľkou programu Edu Art Experience, v rámci ktorého nadšencom a milovníkom umenia ukazuje spôsob,ako sa ním obklopiť, ako ho poznať, nakupovať a dokonca aj zhodnotiť. Najsilnejšie základy na ceste k tejto profesii skĺbenej vášňou jej ponúkol život v Londýne, kde pôsobila v slávnom aukčnom dome Christie's. Práve tam zažila atmosféru najväčších svetových dražieb. „Asi ten najväčší highlight bola dražba pozostalosti Rockefellerovcov. To sa dá prirovnať k turné rockovej hviezdy,“ spomína na prácu pre londýnsky aukčný dom. Najlepšou školou však bola možnosť pozrieť sa priamo do jeho depozitárov a tiež absolvovať niekoľko programov, ktoré zavŕšili medzinárodné certifikáty. "Keďže som pôsobila v oddelení Christie´s Education, absolvovala som všetky programy, ktoré ponúkali. Preberali sme jednotlivé aspekty umenia, čo veľmi pomôže aj v tom umeniu rozumieť. Najviac vás však naučí samotná prax," skonštatovala pre Pravdu Půlpánová. Práve skúsenosti zo zahraničia ju priviedli k založeniu vlastného programu, v ktorom učí, ako investovať do umenia a ako mu porozumieť. „Umenie je len pre bohatých? Túto bariéru máme často len v hlave,“ priznala sprievodkyňa svetom umenia, ktorá však vzápätí dodala, že začať sa dá aj s menším rozpočtom a netreba sa nechať odradiť mýtami. S Barborou Půlpánovou sme sa rozprávali aj o tom, či umenie podlieha trendom, ako naň vplýva spoločenská situácia alebo aký je začiatočný rozpočet pre nového zberateľa. Prezradila tiež, prečo je umenie ako terapia a ako nás dokáže zmeniť. Viac už sa dozviete v relácii Ide o nás.

Ak chce štát zvyšovať svoje príjmy cez opatrenia v daniach, najprv by sa mal zamerať na lepšie vymáhanie daní a kontrolu, hovorí auditorka a daňová poradkyňa Renáta Bláhová zo spoločnosti BMB Partners. V rokoch 2021 - 2024 pôsobila ako predsedníčka Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. „Výber daní nezlepšíte daňovou amnestiou, ani hrozbami a znížením odpočtu DPH na firemné autá. Riešením je komplex opatrení, ktoré treba robiť dlhodobo,“ upozorňuje Blahová a dodáva, že na Slovensku klesá počet daňových kontrol aj dorubenej dane. Zatiaľ čo v roku 2019 vykonali daniari zhruba 10-tisíc kontrol, v roku 2024 to bolo už len približne 7-tisíc. Aj nález z týchto kontrol bol v minulom roku o viac ako polovicu nižší v porovnaní s obdobím pred šiestimi rokmi. Klesol aj objem dorubenej dane z približne 250-tisíc eur v roku 2019 na zhruba 170 miliónov minulý rok. „Netvrdím, že štát sa má nejako šialene sústreďovať na doruby. Ale toto nesvedčí o veľmi efektívnom výbere daní,“ hovorí daňová poradkyňa. Vysvetľuje, že problémom je nielen nízky počet kontrol, ale aj fakt, že väčšina sa sústreďuje len na DPH a daň z príjmov tvorí len malú časť pracovnej vyťaženosti kontrolórov. „Na finančnej správe nastali dramatické zmeny. Odrazilo sa to aj na kontrolách a daniari nemajú kapacity. Lepší výber daní môže štát dosiahnuť hlavne trpezlivou mravenčou prácou, ktorá tu chýba,“ dodáva Bláhová. Kritizuje aj pasivitu štátu vo vzťahu ku schránkovým offshore firmám, cez ktoré si stále vedia skutočne bohatí ľudia agresívne znižovať svoje daňové zaťaženie: „To sú milióny eur, ktoré odtekajú ktoviekam a znižujú daňové príjmy Slovenska. Ale nevidela som, že by to niekto kontroloval.“ Namiesto zvyšovania daňovo-odvodového zaťaženia zamestnancov a živnostníkov by sa vláda podľa Bláhovej mohla pozrieť napríklad na možnosti zaviesť špeciálnu daň pre ultra bohatých milionárov. Upozorňuje, že majú majetok rozložený v rôznych daňových rajoch a jeho hodnota stále narastá. Progresívna daň z príjmu sa ich nedotkne a vláda neplánuje zvýšiť ani majetkové dane. „Sociálno-demokratické vlády rôznych krajín diskutujú na úrovni EÚ o zavedení špeciálnej dane pre ultra bohatých ľudí. Tam sa bavíme o majetku nad sto miliónov eur, na ktorý by bola uvalená táto extra daň. Nie je jednoduché to urobiť, ale ak je vôľa a expertíza, tak sa to dá. Na Slovensku nevidím vôľu ísť touto cestou, hoci máme sociálno-demokratickú vládu,“ hovorí poradkyňa Renáta Bláhová. Vysvetľuje aj to, ako bude fungovať znížený odpočet DPH na firemné autá používané na súkromné účely a prečo je platenie daní z príjmu na Slovensku v podstate dobrovoľné, čo je svetový unikát. Rozhovor moderuje Eva Mihočková. V článku sa dozviete: 1:47 Ako zlepšiť výber daní na Slovensku 06:09 Ako klesá počet daňových kontrol 08:09 Ako stúpa počet schránkových firiem na Cypre 10:18 Aké dane platia slovenskí miliardári 14:07 Ako bude fungovať znížený odpočet DPH na firemné autá 20:16 Jazda šéfa SIS Pavla Gašpara na firemnom aute 27:56 Ako bude fungovať daňová amnestia See omnystudio.com/listener for privacy information.

Na Slovensku sa opäť protestovalo, dôvodom je konsolidácia. Protestujú v štrajku aj policajní odborári a opozícia začala skloňovať generálny štrajk. Minister financií Kamenický zatiaľ stále agresívnejšie vysvetľuje konsolidáciu. Každý, kto ju kritizuje, je progresívec, vrátane odborárov. A Maroš Žilinka zrušil obvinenie trom Čurillovcom, a zasadil ďalšiu ranu policajnej inšpekcii, ktorej zatiaľ nevyšiel ani jeden útok na policajtov, ktorí stíhali politické špičky Smeru.Sobotným Dobrým ránom vás sprevádzajú Zuzana Kovačič Hanzelová a Jakub Filo.Otázky do nasledujúcej epizódy Dobrého rána sobota nám zasielajte na e-mail dobrerano@sme.sk, ideálne vo forme hlasovej správy. Do predmetu napíšte Otázka do sobotného Dobrého rána.Zdroje zvukov: 360tka, STVR, TA3, JOJ 24, NRSR, Instagram/vitrakusan, YouTube/Progresívne Slovensko–Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠

„K Hlasu ako strane pekných sme doplnili aj výraz bohatých, lebo to preukazujú dáta z našho projektu Knižnica darcov. Z 1,7 milióna eur darov, ktoré Hlas vyzbieral za štyri roky svojej existencie, až tri štvrtiny pochádzajú len od 47 ľudí, ktorí darovali minimálne desaťtisíc eur,“ hovorí Michal Piško, riaditeľ Transparency International Slovensko.Financovanie politických strán je jednou z kľúčových tém, ktoré rozhodujú o kvalite demokracie. Peniaze ovplyvňujú, kto sa dostane do politiky, aké kampane môže viesť a komu bude po voľbách zaviazaný.Na Slovensku pritom vidíme, že každé voľby sa nesú aj v znamení otázok, kto koho financuje a aký to má vplyv na rozhodnutia politikov.Transparency International Slovensko dlhodobo sleduje tok peňazí do straníckych pokladníc a poukazuje na riziká netransparentnosti či oligarchických väzieb.Kľúčová otázka preto znie: je politika u nás skutočne predovšetkým „dobrý biznis“? Pozrieme sa na to s Michalom Piškom, riaditeľom Transparency International Slovensko.„Je to skôr investícia,“ reaguje Piško.Transparency najnovšie aktualizovala svoju databázu darcov politických strán – tzv. knižnicu darcov.V TOP5 strán s najväčšími privátnymi darmi sa popri Hlase ocitlo KDH, Demokrati, PS a menej známa strana Volt.Zaujímavé dáta ponúka rebríček TOP 10 darcov. Na jeho čele je Miroslav Suja z Republiky (predtým ĽSNS) – pri ňom svieti suma 305-tisíc eur. Kto ďalší je v tejto Topke? A z čoho žije vládny Smer?Podcast pripravil Jaroslav Barborák.