POPULARITY
Categories
Na cestách po Slovensku, ktoré sú menej viditeľné, či dokonca skryté – no ich dejiny sú minimálne rovnako zaujímavé. Mnohí z nás trávia prázdniny na cestách- niekedy to znamená rýchle presuny z miesta na miesto bez možnosti zastavenia, navnímania miest, ktoré sme navštívili. Ak sa nám však predsalen podarí na chvíľu zastaviť- možno budeme maž priestor objaviť úlomky malých aj veľkých dejín, ktoré sú na prvý pohľad doslova neviditeľné a často opradené záhadou. Prinášame Vám staršiu epizódu podcastu Dejiny, v ktorej sme hovorili o umelecky a historicky vzácnych stredovekých kostoloch, ktoré pôvodne stáli na našom území no v dôsledku pohnutých dejín 20. storočia zanikli alebo z nich dnes nájdeme už len ruiny. Cez príbehy vzniku a zániku môžeme nahliadnuť do miestnych, ale aj národných či európskych dejín, dejín ktoré neraz, podobne ako kostoly samotné, zostávajú neviditeľné. Hovoriť budeme o kostole ktorý bol pravdepodobne prvým postaveným kostolom na Liptove a ktorý padol za obeť výstavbe Liptovskej Mary, o chráme ktorý musel ustúpiť riečnej regulácii a ktorého zbytky sa nachádzajú pod Dunajskou hrádzou, či kostoloch, ktoré boli poškodené v dôsledku rozvoja baníctva. Vznik a zánik chrámov však nebol len o postavení a zbúraní- ich vznik a zánik úzko súvisel so životom miestnych obyvateľov- za zánikom kostolov bola neraz nútená konverzia či priamo deportácia pôvodných veriacich. Aj o tom budeme hovoriť z hosťom, ktorý sa už desaťročia venuje skúmaniu stredovekých chrámov na území Slovenska. Aké boli dôvody zániku kostolov a kto boli hlavní aktéri? Platí, že za zánikom kostolov v 20. storočí bol najmä komunistický režim? Čo slovenský štát, ktorý sa oficiálne hlásil ku kresťanstvu? A akú úlohu v zániku alebo naopak v pokusoch o záchranu zohrávalo miestne obyvateľstvo? Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s popularizátorom románskej a gotickej sakrálnej architektúry na území Slovenska Štefanom Podolinským, ktorý spolu s manželkou Alexandrou Podolinskou tvorí webstránku o stredovekých kostoloch na Slovensku (www.apsida.sk), na ktorej môžete nájsť množstvo tipov na výlety ku stredovekým klenotom naprieč Slovenskom. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.
Hudobník Igor Kmeťo ml. patrí k známym tváram slovenskej hudobnej scény. Hoci ho diváci poznajú z dlhoročného pôsobenia v kapele Kmeťoband po boku otca, už viac ako desať rokov úspešne buduje sólovú kariéru. Iba nedávno vydal nový temperamentný singel s Tinou s názvom „Av Ke Mande“ a zároveň pendluje medzi Slovenskom a Španielskom, ktoré sa stalo jeho druhým domovom a zdrojom inšpirácie. Práve tam nachádza pokoj a uvoľnenie, ktoré sa pretavuje aj do jeho tvorby. „Keď dôjdem tam, vystúpim z lietadla, už cítim ten vzduch, tak normálne to všetko zo mňa opadne,“ opisuje v relácii Ide o nás. Ako vznikla takmer telepatická spolupráca s Tinou a prečo musel na novú „kmeťovicu“ čakať niekoľko rokov? Prečo bol odchod z rodinnej kapely taký náročný a otvorený aj pre samotného Igora Kmeťa staršieho? „Nebolo to ľahké ani pre mňa, ani pre neho. Lebo povedzme si na rovinu, boli tam peniaze,“ priznáva otvorene. V rozhovore odhaľuje aj svoj jasný postoj k využívaniu umelej inteligencie v hudbe či k dnešnej rýchlej dobe, v ktorej sa podľa neho vytráca kvalita. V relácii Ide o nás sa dozviete aj to, prečo nechal réžiu svojho videoklipu k pesničke V sebe máme úplne v rukách svojej dcéry Rebeky, ako ho ovplyvňujú balkánske korene z maminej strany a prečo si myslí, že najdôležitejšou vlastnosťou v dnešnom svete je tolerantnosť. Viac sa dozviete v novej epizóde relácie Ide o nás.
Na Slovensku si sami komplikujeme eurofondy a mnohé veci sa preto ani nepostavia, hovorí bratislavský primátor Matúš Vallo. Práve spustenú petržalskú električku považuje za svoj doteraz najväčší výsledok, aj keď ešte nie je plne dokončená. Postavili ju na mieste pôvodne plánovaného metra, ktoré Bratislava nikdy nebude mať. Čo sa ide meniť na cyklotrase na Vajanského nábreží, prečo nepostavil protikandidáta Jánovi Hrčkovi v Petržalke, s ktorým má spor, a čo hovorí na výroky koaličných politikov o Bratislave?V podcaste s Matúšom Vallom sa dozviete:– od 1. minúty – či považuje električku na koniec Petržalky za svoj najväčší výsledok;– po 2:30 – prečo v Bratislave nikdy nebude metro;– od 5:30 – čo ešte nie je na električke dokončené a kedy to bude;– po 6:30 – čo bude hotové do septembra a čo bude trvať ešte mesiace;– od 7:10 – prečo sa na Slovensku nedarí dokončovať veľké infraštruktúrne projekty načas;– po 7:50 – že si sami komplikujeme čerpanie eurofondov;– od 9:30 – že sa stretával s čínskym veľvyslancom, aby urýchlil stavbu električky;– po 10:30 – že bežní Petržalčania mali pravdu, keď mali dojem, že na stavbe je málo robotníkov;– od 11:00 – či bude dážď zaplavovať zastávky novej električky a či sa na ňu obyvatelia môžu spoľahnúť aj v daždi;– po 12:20 – či je spokojný s projektom cyklotrasy na Vajanského nábreží;– od 13:30 – že Smer zneužil cyklotrasu na politickú kampaň;– po 14:00 – či sa snaží ľudí prevychovať, aby nechodili do mesta autom;– od 17:30 – ako sa celé mesto prepojí cyklotrasami a Vajanského ich všetky spája;– po 18:00 – prečo cyklotrasa nemohla byť pri rieke, tak ako je pri Riverparku o kilometer ďalej;– od 18:45 – čo sa ide na tejto kontroverznej cyklotrase meniť po tom, čo koalícia schválila zákon na jej reguláciu;– po 19:45 – o čo prichádzajú obyvatelia mesta, keď Bratislave rôzne vlády škrtia rozpočet;– od 21:10 – aký je jeho vzťah s vládou;– po 22:00 – že väčšina ministrov tejto vlády ho neprijme;– od 22:30 – aký je vzťah medzi ním, PS a jeho regionálnou stranou Team Bratislava;– po 25:00 – či bude znovu kandidovať a aký má plán do budúcna;– od 27:00 – čo sú ďalšie veľké projekty, ktoré zmenia Bratislavu;– okolo 30:00 – o čom je spor s bývalým starostom Petržalky Jánom Hrčkom;– po 32:00 – prečo teda Team Bratislava nepostavil Hrčkovi protikandidáta;– od 33:00 – kto bude kandidovať v Petržalke o rok;– po 34:00 – ako trestné zákony priniesli krádeže a dílerov k obchodnému centru Nivy;– od 37:00 – či súhlasí s nemocnicou vo Vajnoroch;– po 38:00 – čo hovorí na výroky Roberta Fica, že Bratislava nie je Slovensko.
Na Slovensku si sami komplikujeme eurofondy a mnohé veci sa preto ani nepostavia, hovorí bratislavský primátor Matúš Vallo. Práve spustenú petržalskú električku považuje za svoj doteraz najväčší výsledok, aj keď ešte nie je plne dokončená. Postavili ju na mieste pôvodne plánovaného metra, ktoré Bratislava nikdy nebude mať. Čo sa ide meniť na cyklotrase na Vajanského nábreží, prečo nepostavil protikandidáta Jánovi Hrčkovi v Petržalke, s ktorým má spor, a čo hovorí na výroky koaličných politikov o Bratislave?V podcaste s Matúšom Vallom sa dozviete:– od 1. minúty – či považuje električku na koniec Petržalky za svoj najväčší výsledok;– po 2:30 – prečo v Bratislave nikdy nebude metro;– od 5:30 – čo ešte nie je na električke dokončené a kedy to bude;– po 6:30 – čo bude hotové do septembra a čo bude trvať ešte mesiace;– od 7:10 – prečo sa na Slovensku nedarí dokončovať veľké infraštruktúrne projekty načas;– po 7:50 – že si sami komplikujeme čerpanie eurofondov;– od 9:30 – že sa stretával s čínskym veľvyslancom, aby urýchlil stavbu električky;– po 10:30 – že bežní Petržalčania mali pravdu, keď mali dojem, že na stavbe je málo robotníkov;– od 11:00 – či bude dážď zaplavovať zastávky novej električky a či sa na ňu obyvatelia môžu spoľahnúť aj v daždi;– po 12:20 – či je spokojný s projektom cyklotrasy na Vajanského nábreží;– od 13:30 – že Smer zneužil cyklotrasu na politickú kampaň;– po 14:00 – či sa snaží ľudí prevychovať, aby nechodili do mesta autom;– od 17:30 – ako sa celé mesto prepojí cyklotrasami a Vajanského ich všetky spája;– po 18:00 – prečo cyklotrasa nemohla byť pri rieke, tak ako je pri Riverparku o kilometer ďalej;– od 18:45 – čo sa ide na tejto kontroverznej cyklotrase meniť po tom, čo koalícia schválila zákon na jej reguláciu;– po 19:45 – o čo prichádzajú obyvatelia mesta, keď Bratislave rôzne vlády škrtia rozpočet;– od 21:10 – aký je jeho vzťah s vládou;– po 22:00 – že väčšina ministrov tejto vlády ho neprijme;– od 22:30 – aký je vzťah medzi ním, PS a jeho regionálnou stranou Team Bratislava;– po 25:00 – či bude znovu kandidovať a aký má plán do budúcna;– od 27:00 – čo sú ďalšie veľké projekty, ktoré zmenia Bratislavu;– okolo 30:00 – o čom je spor s bývalým starostom Petržalky Jánom Hrčkom;– po 32:00 – prečo teda Team Bratislava nepostavil Hrčkovi protikandidáta;– od 33:00 – kto bude kandidovať v Petržalke o rok;– po 34:00 – ako trestné zákony priniesli krádeže a dílerov k obchodnému centru Nivy;– od 37:00 – či súhlasí s nemocnicou vo Vajnoroch;– po 38:00 – čo hovorí na výroky Roberta Fica, že Bratislava nie je Slovensko.
Európska prokuratúra má viac práce, čo je jeden z dôsledkov novely trestných kódexov. Na to už musia reagovať aj slovenské úrady, napríklad dôslednou kontrolou prideľovania dotácií, hovorí európsky prokurátor Juraj Novocký. V rozhovore s Veronikou Prušovou priznáva, že po zrušení NAKA stáli niektoré prípady aj rok.
Na Slovensku lidi okamžitě na cizince spustí o politice, v Česku život tak otrávený politikou neníPrázdniny jsou v plném proudu a bratři Hejslované se v jejich první půli vydali na cesty po svém teritoriu: Jakub byl na jihu na Balkáně, odkud si přivezl nazpět smutek, a Lukáš vandroval po západních slovanských zemích, odkud si přivezl nazpět úžas. Jaké konkrétní dojmy a nové poznatky tedy mají? O tom je nový díl sourozeneckého podcastu, v němž Lukáš české turisty bažící po Polsku upozorňuje na místa, tedy najmě města, kam se vyplatí jet už proto, že tam turisté nejsou. Přestože tam je na co se dívat.V úvodu se Jakub – čerstvě navrátivší se z Bělehradu – vrací ke svému zásadnímu tématu: jak vypadají srbské protesty proti tamní vládě, které už trvají tři čtvrtě roku a které v průběhu prázdnin zdánlivě ztrácejí dech. Lidé jsou na dovolených, města jsou poloprázdná, a tak vizuálně protesty upadají. Do toho se patrně konečně chystají v Srbsku volby (možná ještě letos), přičemž Jakub dodává, že vládní strana prezidenta Aleksandra Vučiće už nemá kde brát elektorát, takže je odsouzena k prohře. „Bude velmi zajímavé sledovat, k čemu to v následujících měsících povede, protože Vučić se moci samozřejmě nebude chtít vzdát. Navíc nezapomínejme, že srbská společnost čtyřicet let žije pod permanentním tlakem etnonacionalistů, je radikální, a i na takové voliče se bude muset cílit,“ upozorňuje Jakub.Vysvětluje, že atmosféra v zemi není ani tak napjatá, jako spíš smutná. Ve společnosti a ekonomice dle něj nic už nefunguje, drobní podnikatelé mizí a stát se rozpadá. „Vidíte to skutečně na každém kroku, u nás si ani nesvedeme představit,“ říká. A vysvětluje, jakým způsobem podporu opozici vyjadřují hvězdy jako tenista Novak Djoković nebo režisér Emir Kusturica. Ten se stal překvapivým podporovatelem nevládního tábora a spekuluje se, že to je hra s jeho pověstí, že může jít o snahy vybrat si ho jako potenciálního lídra opozice, ale zároveň i o snahu vládních kruhů přihrát si přes režisérovo jméno nové hlasy. „Zkrátka vyplatí se to sledovat, protože je to učebnice postupů, které u nás neznáme,“ uzavírá Jakub.V další části na něj Lukáš navazuje svými zážitky. Začíná na východním Slovensku v Prešově a jeho okolí a popisuje mimo jiné, jak intenzivně má slovenská společnost potřebu se s cizinci okamžitě bavit o politice. „To u nás tak ještě zaplaťpámbu není. Zároveň toto nejde nasát z médií, člověk musí být na místě, aby to poznal: že cosi visí ve vzduchu a že politika zasahuje do životů a myšlení lidí víc, než je zdrávo,“ vysvětluje Lukáš. K tomu poznamenává, že ve městě lze poznat, že Slovensko skutečně vyrůstá z menších poměrů než Česko, nebo že poměr nevkusu a vkusu je taky vyhrocenější než u nás: „V Bardejovských Kúpeľoch máte vedle sebe tanky z památníku na bitvu v Dukelském průsmyku, skanzen se starými domyz rusínských osad, secesní lázeňské domy, sochu císařovny Sisi, která sem jezdila, a hrozivé zázemí restaurací, kina nebo kadeřnictví postavené v osmdesátých letech, které chátrá, neinvestuje se do něj a vedle kterého se cítíte jako někde na jihu Prahy u metra.“Poslední částí je popis několika měst východního Polska: Lublin, Radom, Kielce, Lodž a nakonec Kladska u našich hranic. „Nejlepší na tom je, že skoro nikde nejsou turisti. Takže v době, kdy neustále lamentujeme na přemírou turismu, máme i nedaleko svých hranic spoustu míst, kde to neplatí, kde netrpíte nekonečnými frontami a zástupy všudypřítomných amatérských fotografů, kde se můžete pohybovat volně a svobodně a je vám dobře,“ dělá reklamu východnímu a střednímu Polsku Lukáš. Aneb konečně podcast, který vás odešle do patřičných míst.
Moderné európske štáty prestali drancovať svoju vlastnú prírodu už pred desiatkami rokov, keď si uvedomili, prečo je strom viac ako len drevo. Na Slovensku to trvalo o chvíľu dlhšie, ale takisto sa postupne darilo potláčať ekonomické záujmy sebeckých obchodníkov.
Správy. Téma dňa. Rozhlasové vysielanie na Slovensku. J. Cikker. Športová gymnastika.
Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu
Pokles počtu českých turistov zaznamenalo ministerstvo cestovného ruchu už aj minulý rok. Teraz ešte výraznejší pokles vidia ubytovacie zariadenia v Tatrách. Kým minister Rudolf Huliak za tým vidí medvede a “progresivizmus”, pre český web Novinky sa takmer 50-tisíc ľudí vyjadrilo, že na Slovensko nechodia pre politickú situáciu.Čechom prekážajú najmä cesty Roberta Fica do Moskvy a vyjadrenia o vojne na Ukrajine. Menšiu časť našich západných susedov od cestovania na Slovensko odrádzajú ceny, ktoré sú podobné ako v Rakúsku, avšak za horšie služby.Reportérka Aktualít sa na vysvetlenia situácie pýtala expertov z cestovného ruchu, ubytovacích zariadení a aj bežných Čechov, ktorí tento rok nešli na Slovensko.Nahrávali Peter Hanák a Katarína Runnová.
Pokles počtu českých turistov zaznamenalo ministerstvo cestovného ruchu už aj minulý rok. Teraz ešte výraznejší pokles vidia ubytovacie zariadenia v Tatrách. Kým minister Rudolf Huliak za tým vidí medvede a “progresivizmus”, pre český web Novinky sa takmer 50-tisíc ľudí vyjadrilo, že na Slovensko nechodia pre politickú situáciu.Čechom prekážajú najmä cesty Roberta Fica do Moskvy a vyjadrenia o vojne na Ukrajine. Menšiu časť našich západných susedov od cestovania na Slovensko odrádzajú ceny, ktoré sú podobné ako v Rakúsku, avšak za horšie služby.Reportérka Aktualít sa na vysvetlenia situácie pýtala expertov z cestovného ruchu, ubytovacích zariadení a aj bežných Čechov, ktorí tento rok nešli na Slovensko.Nahrávali Peter Hanák a Katarína Runnová.
Jerguš Tesák; divoká príroda a šelmy na Slovensku - Jerguš Tesák je ekológ, environmentalista, ochranca prírody a odborník na divoké šelmy na Slovensku. Pracoval ako zoológ na Správe Národného parku Muránska planina, kde sa venoval mapovaniu šeliem a biotopov hlucháňa. Pôsobil tiež vo Svetovom fonde na ochranu prírody, a momentálne pôsobí ako sprievodca divokou prírodou na Slovensku. S Jergušom Tesákom sa budeme rozprávať o našich šelmách - medveďoch a vlkoch, a Jerguš prezradí, čo ho na práci sprievodcu najviac teší. Najprv sa ale dozvieme, čo na exkurziách v prírode s Jergušom Tesákom vieme zažiť.
Bizarnou ale vplyvnou formou politickej propagandy sa stalo strašenie troma záchodmi alebo 72 pohlaviami. Nedávno to vyústilo až do návrhu dvoch pohlaví do ústavy. Odkiaľ sa to vlastne berie a ako to vzniká?Na internete sa šíria aj čisté výmysly ako napríklad video, ktoré v úvode podcastu opisuje Veronika Frankovská z Demagogu. Bolo vygenerované cez AI a zobrazuje športovkyňu s penisom.Kde sú hranice legitímnych polemík, ktoré sa v tejto oblasti vedú aj v zahraničí?Na Slovensku nie je jediný politik alebo politička, ktorý by presadzoval niečo ako 72 pohlaví, je to vymyslená respektíve importovaná téma. Pôvod tohto príbehu pochádza ešte z roku 2014, kedy sa Facebook rozhodol v USA a v UK ponúkať užívateľom zoznam rodových identít.“My sa držíme základného delenia vychádzajúceho zo skratky LGBTI, čiže lesby, gejovia a bisexuálni ľudia, transrodoví ľudia a intersexualita. Ďalšie delenia a kategórie pre nás nemajú až taký významný zmysel.” hovorí Martin Macko.Opisuje aj vplyv zahraničnej debaty na Slovensko: “Sme veľmi ovplyvnení debatou v USA, kde existujú akoby dva extrémy. Jeden chce úplne zabrániť emancipačnému hnutiu gejov, lesieb a transrodových ľudí dosiahnuť čokoľvek a na druhej strane je absolutistické chápanie práv.”Macko popisuje aj chyby, ktoré urobili zástancovia práv LGBTI v USA: “Základný problém, ktorý nastal v USA po tom, ako bola dosiahnutá rovnosť v manželstvách pred 10-timi rokmi, demokratická strana a aktivisti akoby očakávali, že ľudia, ktorí podporovali manželstvá párov rovnakého pohlavia, budú automaticky aj za práva transrodových ľudí. Bez toho, aby sa im to vysvetlilo, bez toho, aby prešli dlhoročnou kampaňou a vzdelávaním. Toto bola základná chyba.”
Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu
Tento denný podcast, vytváraný s pomocou umelej inteligencie, ponúka unikátny a efektívny spôsob, ako sa dozvedieť o najzaujímavejších udalostiach a článkoch dňa. Umelej inteligencii sa darí analyzovať obrovské množstvo informácií z rôznych zdrojov, aby vybrala tie najrelevantnejšie a najpútavejšie obsahy pre širokú škálu poslucháčov. Každá epizóda je navrhnutá tak, aby poskytla hlboký ponor do vybraných tém, od politiky cez vedecké objavy, až po kultúrne udalosti, a to všetko podané informatívne, prístupne a bez emócií. Podcast je ideálnym spoločníkom pre zaneprázdnených ľudí, ktorí hľadajú pohodlný spôsob, aby zostali informovaní o svetovom dianí bez nutnosti tráviť hodiny čítaním rôznych zdrojov, čím poskytuje efektívny a príjemný spôsob, ako prijímať správy.
Bratislava 13. júla (TASR) – Améby, nazývané aj meňavky, neprežijú vo vode, ktorá je adekvátne chlórovaná a pri jej čistení sú dodržiavané hygienické štandardy. V súvislosti s úmrtím chlapca v dôsledku nakazenia sa nebezpečnou amébou Naegleria fowleri to v TASR TV konštatovala lekárka Etela Janeková. . Upozornila, že kúpaliská musia hygienické štandardy dodržiavať a sú pravidelne kontrolované. Na kúpalisku v Štúrove sa napokon výskyt tejto améby nepotvrdil a preto by podľa Janekovej bolo vhodné dohľadať epidemiologickú cestu pacienta, ako sa k infekcii dostal. „Na Slovensku bolo ochorenie spôsobené touto meňavkou diagnostikované prvýkrát a je veľmi dôležité, aby sa zistilo, ako k tej infekcii došlo. Aby sme vedeli, čoho sa vystríhať, kde sa táto infekcia mohla vyskytnúť a či sa vôbec vyskytla na Slovensku,“ konštatovala s tým, že k infekcii pacienta mohlo prísť aj inde.
Novú sezónu 2025/26 začal prvý slovenský tím. Futbalisti Spartaka Trnava prehrali vo štvrtok na domácej pôde s Häckenom 0:1. O úvodnom súboji 1. predkola Európskej ligy i slovenských ďalších účastníkoch pohárovej Európy sme v relácii Fair Play debatovali s bývalým futbalistom Ladislavom Peckom.
Povahou je introvert, přesto už bezmála šedesát let dělá radost lidem svými písněmi. Zpěvák mnoha hitů a člen kapely Apollo Band stále koncertuje, po dlouhé době vystupuje opět i na Slovensku.
Povahou je introvert, přesto už bezmála šedesát let dělá radost lidem svými písněmi. Zpěvák mnoha hitů a člen kapely Apollo Band stále koncertuje, po dlouhé době vystupuje opět i na Slovensku.
Povahou je introvert, přesto už bezmála šedesát let dělá radost lidem svými písněmi. Zpěvák mnoha hitů a člen kapely Apollo Band stále koncertuje, po dlouhé době vystupuje opět i na Slovensku.
Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu
V najnovšej epizóde relácie Cashflow sme privítali Zdenka Štefanidesa, hlavného ekonóma VÚB banky. V rozhovore rozoberáme starnutie slovenskej populácie a jeho vplyvy na budúcnosť dôchodkového systému. Hovoríme o tom, prečo sa musíme pripraviť na nižšie dôchodky, ako sa môže v najbližších rokoch meniť sociálny systém, a tiež, prečo môže byť v niektorých regiónoch realitou predaj nehnuteľností za symbolické jedno euro.V spolupráci s
Na Slovensku nebyla nikdy věnována taková pozornost renesančnímu umění, jako je tomu v poslední době. Veřejnost se už pár měsíců zabývá tzv. Donatellovou bustou. Ta se donedávna nacházela ve Spišském muzeu v Levoči a jejím autorem je podle odborníků italský renesanční sochař Donatello. Jeho autorství se potvrdilo teprve nedávno, po dlouholetém výzkumu spišských kunsthistoriček.Všechny díly podcastu Názory a argumenty můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.
HEROHERO: https://herohero.co/piatocek/subscribe Martina dostala cenu Homofób roka a obávame sa, či to skôr nepovažuje za pochvalu. Fico nechápal Danka, Danko ani Pellegrini nechápali Fica, občania nechápali, čo vlastne Fico trepe doma a čo vonku a my nechápeme vôbec nič. Na Slovensku vystúpi antisemita, konšpirátor a nácek v jednej osobe, ale pomôže to cestovnému ruchu, takže všetko v poriadku. Tragédom sa stáva Matúš Uraz Národ, ktorý zase raz najskôr hovoril, až potom premýšľal. - FOLLOWNI SI NÁŠ YOUTUBE: http://youtube.com/@piatocek - Instagram: https://www.instagram.com/piatocek_podcast/ - Náš Discord nebol nikdy lepší: bit.ly/piatockarenSee omnystudio.com/listener for privacy information.
Aký je rozdiel medzi realitným trhom v Česku a na Slovensku? V čom sa líši prístup k realitným kanceláriám u našich českých susedov a prečo stále nemáme na Slovensku realitný zákon? Odpovede na tieto otázky sme hľadali s výkonným riaditeľom najväčšej realitnej siete na Slovensku a v Česku RE/MAX, ktorá oslavuje 20 rokov svojho pôsobenia, Janom Hrubým.V podcaste sa dozviete: aký je rozdiel medzi českým a slovenským realitným trhom, prečo na Slovensku potrebujeme realitný zákon alebo reguláciu pre maklérov, čo ovplyvňuje výstavbu nehnuteľností na Slovensku a v Česku, aká je dostupnosť bývania v Česku a na Slovensku, prečo Slováci a Česi potrebujú vlastniť nehnuteľnosti, v čom sú iní českí a slovenskí realitní makléri, prečo pre realitnú kanceláriu RE/MAX pracuje viac ako 1600 maklérov, ako sa dá otvoriť v rámci realitnej siete RE/MAX frančíza, čo by priniesol realitný zákon na Slovensko a ako by sa zvýšila prestíž realitným maklérov.Rozdiely medzi českým a slovenským realitným trhomMedzi slovenským a českým realitným trhom nie sú podľa Jana Hrubého dramatické rozdiely, ako by sa mohlo zdať. „V Česku sa predá ročne zhruba 100 tisíc nehnuteľností a na Slovensku sa predá ročne zhruba 30 tisíc nehnuteľností, čo samozrejme ukazuje, že sú tam určité rozdiely. Nehnuteľnosti v Českej republike sa predávajú trošku rýchlejším tempom. Otázka ale je, či sa dá nazvať tempo obrátkovosti nehnuteľnosti 40 – 50 rokov, čo je plus mínus doba, za ktorú sa predá jedna nehnuteľnosť. Na Slovensku to bude o niečo viac,“ hovorí v podcaste Nehnuteľnosti.sk Ján Hrubý.Čo je iné medzi Českom a Slovenskom je situácia s hlavnými mestami. „Na Slovensku sú väčšie rozdiely medzi Bratislavou a zvyškom republiky. V Česku síce máme Prahu, no mestá ako Hradec Králové, Plzeň či Olomouc nie sú v takom závese ako ostatné slovenské mestá za Bratislavou. Keď sa pozrieme na cenovú hladinu nehnuteľností, ktorá sa väčšinou berie ako taká berná minca, ak nebudem komentovať index dostupnosti bývania, tak sa hovorí, že väčšina nehnuteľností v mestách mimo Prahy, tak sú približne na polovici ceny v porovnaní s Prahou. Ak by sme porovnali Bratislavu a niektoré iné mestá, tak sa dostaneme na pomer 3:1. Takže Bratislava vyčnieva ešte viac a tým pádom z pohľadu nejakej potenciálnej migrácie obyvateľstva a mobility, tak je situácia na Slovensku zložitejšia,“ vysvetľuje Hrubý v podcaste Nehnuteľnosti.sk. Zároveň zdôraznil, že Praha je extrémne medzinárodným mestom. Kumuluje sa tam zahraničný kapitál, žijú tam ľudia z celej Európy, no nestavia sa tam tak, ako by bolo potrebné, čo rovnako platí ale aj pre Slovensko.Na Slovensku chýba realitný zákon, prispel by k prestíži maklérovNa Slovensku stále chýba realitný zákon, ktorý by určoval podmienky, ktoré musí realitný maklér spĺňať, aby mohol vykonávať svoju profesiu. Ján Hrubý v podcaste spomenul, že sa snažili o presadenie regulácie realitného trhu v Česku. Nie v zmysle nejakých zákazov, ale aby sa stanovili minimálne podmienky pre vstup do tejto profesie. „Historicky maklér potreboval k výkonu svojej práce voľnú živnosť, tak ako je tomu dnes na Slovensku. A nám sa podarilo docieliť, že došlo k zmene a človek, ktorý chce dnes pracovať ako maklér v Českej republike, tak musí splniť zákonom stanovené požiadavky – štátnu skúšku. A keď ju spraví, tak až vtedy získa viazanú živnosť. Takže toto je zásadný rozdiel pri vstupe do tohto odvetvia, ktoré je veľmi citlivé z pohľadu hodnoty, ktorú spravuje a predáva maklér.Veľmi často ľudia cez makléra riešia nehnuteľnosti, ktoré predstavujú ich celoživotné úspory. A v tomto prípade chcete mať istotu, že to robíte s niekým, kto tomu rozumie, má na to vzdelanie, adekvátnu poistku a kto zaistí, že peniaze skončia tam, kde majú. Prípadne sa vyhnete rizikám s...
Internetové podvody, ktoré zneužívajú tváre známych ľudí na lákanie na falošné investície, sú len vrcholom ľadovca. Útočníci neustále prichádzajú s novými, kreatívnymi metódami, ako oklamať používateľov. Jednou z najnovších a na Slovensku mimoriadne rozšírených hrozieb je podvodná CAPTCHA, ktorá zneužíva dôveru ľudí v známy bezpečnostný prvok.V novom dieli podcastu SHARE sa Maroš Žofčin rozpráva so špecialistom na digitálnu bezpečnosť spoločnosti Eset, Ondrejom Kubovičom, o tom, ako tieto útoky fungujú, prečo sú také úspešné a ako sa voči nim môžeme brániť. Tento diel prinášame v spolupráci so spoločnosťou Eset.Podcast prinášame v spolupráci so spoločnosťou Eset.V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Ako fungujú deepfake podvody so známymi osobnosťami na sociálnych sieťach.Nová hrozba číslo jedna: Čo je falošná CAPTCHA a prečo je tak nebezpečná.Poloautomatizované podvody na online bazároch ako Vinted či Bazoš.Prečo sú tieto útoky úspešné: Využívanie psychológie a sociálneho inžinierstva.Ako sa brániť a prečo je kritické myslenie najlepšou ochranou.Viac na: https://zive.aktuality.sk/clanok/fcYqW2u/falosny-sagan-aj-hacknute-profily-kapiel-expert-odhaluje-burlive-zakulisie-online-podvodov/Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.
Na Slovensku sa posledné týždne šíri strach z parazita s názvom Slzovičkovka zhubná. Ten pred pár týždňami nakazil iba 11. ročného chlapca, napadol mu nervový systém, na čo chlapec po týždňoch zomrel. Odborníci veria, že sa mohol chlapec nakaziť na termálnom kúpalisku v Štúrove.https://www.aktuality.sk/clanok/Kpo9Mrf/rozbor-vody-potvrdil-pritomnost-nebezpecnej-ameby-v-sturove/Včera Úrad verejného zdravotníctva pre Aktuality.sk potvrdil, že v bazénoch kúpaliska Vadaš v Štúrove i v jazere nachádzajúcom sa v termálnom areáli, potvrdili prítomnosť potenciálne škodlivých améb. Hygienici našli dva druhy. Tie môžu spôsobiť infekcie očí, infekcie uší, kože či mäkkých tkanív. Nachádzali sa v ôsmich zo 105 vzoriek. Zvlášť nebezpečné sú pre osoby s oslabenou imunitou. Nejde však o rovnaký druh, akým sa nakazil chlapec pred pár týždňami. V dnešnom podcaste budete počuť redaktorku domáceho spravodajstva portálu Aktuality.sk Frederiku Lodovú, ktorá prípad pozorne sleduje už niekoľko týždňov, je v kontakte s úradom verejného zdravotníctva a navštívila aj kúpalisko v Štúrove.https://www.aktuality.sk/clanok/8URYA97/ako-strach-z-menavky-odhalil-zavislost-sturova-od-turistickeho-ruchu-reportaz-zo-zatvoreneho-kupaliska/
Na Slovensku sa posledné týždne šíri strach z parazita s názvom Slzovičkovka zhubná. Ten pred pár týždňami nakazil iba 11. ročného chlapca, napadol mu nervový systém, na čo chlapec po týždňoch zomrel. Odborníci veria, že sa mohol chlapec nakaziť na termálnom kúpalisku v Štúrove.https://www.aktuality.sk/clanok/Kpo9Mrf/rozbor-vody-potvrdil-pritomnost-nebezpecnej-ameby-v-sturove/Včera Úrad verejného zdravotníctva pre Aktuality.sk potvrdil, že v bazénoch kúpaliska Vadaš v Štúrove i v jazere nachádzajúcom sa v termálnom areáli, potvrdili prítomnosť potenciálne škodlivých améb. Hygienici našli dva druhy. Tie môžu spôsobiť infekcie očí, infekcie uší, kože či mäkkých tkanív. Nachádzali sa v ôsmich zo 105 vzoriek. Zvlášť nebezpečné sú pre osoby s oslabenou imunitou. Nejde však o rovnaký druh, akým sa nakazil chlapec pred pár týždňami. V dnešnom podcaste budete počuť redaktorku domáceho spravodajstva portálu Aktuality.sk Frederiku Lodovú, ktorá prípad pozorne sleduje už niekoľko týždňov, je v kontakte s úradom verejného zdravotníctva a navštívila aj kúpalisko v Štúrove.https://www.aktuality.sk/clanok/8URYA97/ako-strach-z-menavky-odhalil-zavislost-sturova-od-turistickeho-ruchu-reportaz-zo-zatvoreneho-kupaliska/
V tejto časti LTB sme zavítali do tetovacieho štúdia Wolftown, kde sme sa rozprávali s Jakubom Spanikom, ktorý štúdio vedie. V rozhovore nám porozprával, ako je možné udržať štúdio ziskové a ako celý tento biznis funguje. Koľko stojí profesionálne tetovanie a prečo musí niekedy prísť klient aj 50-krát? Aká klientela sa necháva najčastejšie potetovať a prečo sa v štúdiu strácajú všetky rozdiely medzi ľuďmi? To všetko v novej časti LTB.
Tejto novelizácií Ústavy nerozumiem. Rodičia i učitelia riešia úplne iné problémy, tvrdí skúsený pedagóg Juraj Hipš. Na Slovensku nie je vzdelanie výťahom k lepšiemu životu, toto je náš problém. Tisícky detí z chudobných pomerov sa ku kvalitnému vzdelaniu vôbec nedostanú. Mrháme ich talentom no a tu niekde sa začína i polarizácia spoločnosti, upozorňuje Hipš. Približne tretina funkčných analfabetov vo veku 15 rokov, výsledky PISA meraní, ktoré samotný rezortný minister označil za "národnú katastrofu" a únik našich najlepších mladých mozgov do zahraničia. Popritom pretrvávajúca segregácia vo vzdelávaní a veľmi silná závislosť vzdelania detí na sociálnom postavení ich rodičov. K tomu treba pripočítať ešte i šíriacu sa epidémiu dušených a psychických problémov detí či mládeže, rastúce prípady šikany na školách - a dokonca už aj neraz brutálneho násilia v triedach končiaceho dokonca smrťou.A odpoveď štátu? Okrem iného je to i aktuálna snaha vládnej koalície zakotviť - v spolupráci s KDH, do Ústavy definície muža -ako otca, ženy - ako matky či posilniť práva rodičov pri vzdelávaní ich detí.Tuší vôbec slovenská politická elita čím žijú naše deti a čo ich naozaj trápi? Nie sú všetky tie politické deklarácie o deťoch ako priorite spoločnosti vo svetle reálnych faktov len prázdnymi rečami a skutočné problémy ich kvalitného vzdelávania nám zúfalo unikajú? A prečo nie je škola iba o vzdelávaní, ale aj o výchove? No a napokon, kto sú to tie naše "neviditeľné deti", ktorých potenciálom tak strašne - ako spoločnosť, mrháme?Ráno Nahlas s dlhoročným pedagógom, podpredsedom modelovej inovatívnej školy Alma vo Zvolene Jurajom Hipšom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Tejto novelizácií Ústavy nerozumiem. Rodičia i učitelia riešia úplne iné problémy, tvrdí pedagóg Juraj Hipš. Na Slovensku nie je vzdelanie výťahom k lepšiemu životu, toto je náš problém. Tisícky detí z chudobných pomerov sa ku kvalitnému vzdelaniu vôbec nedostanú. Mrháme ich talentom no a tu niekde sa začína i polarizácia spoločnosti, upozorňuje Hipš. Približne tretina funkčných analfabetov vo veku 15 rokov, výsledky PISA meraní, ktoré samotný rezortný minister označil za "národnú katastrofu" a únik našich najlepších mladých mozgov do zahraničia. Popritom pretrvávajúca segregácia vo vzdelávaní a veľmi silná závislosť vzdelania detí na sociálnom postavení ich rodičov. K tomu treba pripočítať ešte i šíriacu sa epidémiu dušených a psychických problémov detí či mládeže, rastúce prípady šikany na školách - a dokonca už aj neraz brutálneho násilia v triedach končiaceho dokonca smrťou.A odpoveď štátu? Okrem iného je to i aktuálna snaha vládnej koalície zakotviť - v spolupráci s KDH, do Ústavy definície muža -ako otca, ženy - ako matky či posilniť práva rodičov pri vzdelávaní ich detí.Tuší vôbec slovenská politická elita čím žijú naše deti a čo ich naozaj trápi? Nie sú všetky tie politické deklarácie o deťoch ako priorite spoločnosti vo svetle reálnych faktov len prázdnymi rečami a skutočné problémy ich kvalitného vzdelávania nám zúfalo unikajú? A prečo nie je škola iba o vzdelávaní, ale aj o výchove? No a napokon, kto sú to tie naše "neviditeľné deti", ktorých potenciálom tak strašne - ako spoločnosť, mrháme?Ráno Nahlas s dlhoročným pedagógom, podpredsedom modelovej inovatívnej školy Alma vo Zvolene Jurajom Hipšom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Historicky je na Slovensku prípad chlapca, ktorého zabila slzovnička zhubná, úplne prvý. V relácii Ide o pravdu to povedal parazitológ profesor František Ondriska. Vysvetlil, že panika je preto neopodstatnená.
Úspešný a obľúbený módny návrhár Fero Mikloško nedávno oslávil päťdesiatku. Na Slovensku pôsobí už takmer 30 rokov, šije pre známe i menej známe dámy a niektoré jeho šaty so svojimi majiteľkami prešli svet. Vo svojej tvorbe sa nebojí extravagancie ani experimentu. Hovoriť s Katou Martinkovou bude aj o tom, či je pravda, že v každom z nás je kus muža a kus ženy, o pripravovanej módnej šou „50 odtieňov Fera Mikloška“, o balete, či hudobnej klasike, ktoré má rád, o mame a jeho vzťahu k nej, či o psíkovi Peggy, s ktorým rád trávi čas. Ale aj o humore a zábave, ktoré sú súčasťou jeho osobnosti. | Hosť: Fero Mikloško (módny návrhár). | Moderuje: Kata Martinková. | Tolkšou Hosť sobotného Dobrého rána pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 8. hodine.
Výkonný riaditeľ HC Slovan Bratislava a tréner reprezentácie do 17 rokov Peter Kúdelka prijal pozvanie do Olympijského videocastu. Rozprával najmä o svojich skúsenostiach z fínskej univerzity Haaga-Helia, konkrétne z jej športového kampusu Vierumäki, ktorý považuje za špičku vo vzdelávaní hokejových trénerov. V otvorenom rozhovore vysvetlil, aké poznatky si z tohto štúdia priniesol, s čím sa po návrate na Slovensko stretol alebo prečo verí, že hokejová kultúra sa dá zmeniť.Olympijský videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.Čo sa v rozhovore dozviete?prečo je kampus Vierumäki unikátom vo svete športového vzdelávaniačo je to výskumné laboratórium IIHF a aké štúdie sa tam robiaako sa vo Fínsku učia tréneri pracovať s mladými hráčmičo je rozhodujúce pre prijatie na prestížne hokejové štúdiumako prebieha bežný deň študenta trénerstva na tejto univerziteprečo ho po príchode čakal kultúrny šokako sa zmenil jeho pohľad na učeniev čom je iný ženský hokej ako ten mužskýčo ho motivuje aj napriek prekážkamaká vec ho najviac hnevá v súčasnom slovenskom prostredí
Novela ústavy z dielne vládneho Smeru, ktorá našla podporu u opozičných kresťanských demokratov. Na Slovensku dokonca na moment prehlušila správy o vojnách – či na Ukrajine, alebo o tej medzi Izraelom a Iránom. Nateraz sa odsúva na jeseň.Dve pohlavia - muž a žena - ako národná identita, zároveň ich rovnosť pri odmeňovaní. Adopcie a právo rodičov rozhodovať o výchovno-vzdelávacom procese detí, nie surogátnemu materstvu či suverenita Slovenska v hodnotových a kultúrno-etických otázkach. To, čo je pre niekoho zásadným dokumentom pre identitu krajiny, iní označujú výrazom „podvod“. „Podvod Roberta Fica, ktorý kresťania v politike nemajú legitimizovať“ – volá tvár odporu František Mikloško. Vypočul ho aj František Majerský. A Ján Ferenčák z Hlasu hovorí o „zástupnej téme“, o ktorej by rád hlasoval až na jeseň. A hoci ústavná novela zatiaľ vecne nič nevyriešila, už stihla napáchať politické škody: rozhádala opozíciu v momente, keď sa zdalo, že sa začína zjednocovať. Naviac v Bruseli vyvoláva obavy, že ide proti únijným princípom. Ako vidí jej plody politológ Radoslav Štefančík? Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Proti zmenám ústavy sa podpísali aj konzervatívni právnici, vrátane bývalých ústavných sudcov a bývalých kolegov Viliama Karasa. Ústavná právnička Lucia Berdisová a šéf Amnesty International Slovensko Rado Sloboda tvrdia, že novela ústavy oslabí ochranu ľudských práv bežných Slovákov. Aj keby ste vyhrali súd v Štrasburgu, znižuje sa šanca, že sa na základe toho domôžete svojich práv na Slovensku. Podobné zákony majú podľa nich len Maďari a Rusi, a v oboch krajinách sa zneužívajú.V podcaste s Luciou Berdisovou a Radom Slobodom sa dozviete:– od 1:30 – čo je hlavný problém autorov dvoch rôznych petícií proti novele ústavy;– okolo 3:00 – že ústava by v prípade schválenia umožnila nelojalitu voči EÚ;– po 5:00 – že ústava zavádza výhradu v dodržiavaní európskeho práva;– od 6:00 – že sa znižuje miera ochrany Slovákov zo strany Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu;– po 7:00 – ako sa znižuje šanca, že štrasburský rozsudok vymôžete na Slovensku;– od 9:00 – že dnes ESĽP chráni obete policajného násilia;– od 13:00 – že vás čaká niekoľko rokov súdenia sa, kým vám možno dá za pravdu Ústavný súd SR;– po 16:00 - že takýto zákon majú len Maďarsko a Rusko, a aj tam je to miernejšie;– od 18:00 – ako sa na Slovensku už teraz obrancom ľudských práv zle pracuje a bude to len horšie;– po 19:00 – že sa zhorší ochrana žien, detí a nepohodlných úradníkov;– od 22:00 – že táto novela ústavy priamo ublíži občanom Slovenska;– po 24:00 – ako podľa Petra Weissa ide o presadzovanie krajne pravicovej a náboženskej ideológie do ústavy, čo je v priamom rozpore s jej prvým článkom;– po 26:00 – či bude môcť proti tejto zmene zasiahnuť prezident alebo Ústavný súd SR;– od 32:00 – prečo sa nemôžeme spoľahnúť, že nás zachráni Ústavný súd SR;– o 33:00 – že ide o bezprecedentné otočenie Slovenska vo vzťahu k medzinárodnému právu;– po 34:00 – čo prinášajú pozmeňujúce návrhy KDH;– od 35:00 – či poslanci KDH skúšajú zakázať už zakázané a čo sa teda mení;– po 38:00 – či surogátne materstvo nie je zneužívanie chudoby;– od 39:00 – že o bioetike sa má diskutovať roky a nie dni;– po 41:00 – že sa zavedie diskriminácia neplodných žien oproti neplodným mužom;– po 42:00 – či je dôležité, ako sa v ústave používa pojem pohlavie a nie rod;– od 43:00 – že ústava a rozhodnutie ESĽP sú pre úradníka slabší argument ako email od nadriadeného;– po 44:30 – že bývalí kolegovia Viliama Karasa z fakulty tvrdia úplný opak ako on a podpisujú sa proti jeho návrhom;– od 45:20 – že aj konzervatívni bývalí ústavní sudcovia sa podpísali proti tejto zmene ústavy;– po 47:00 – či treba viac chrániť ústavu samotnú pred politickými zmenami;– od 48:00 – že tento návrh je útokom na ústavu;– od 50:00 – že právo sa musí skúmať v kontexte toho, čo sa deje, a podľa toho táto zmena nie je dobromyseľná.
Novela ústavy z dielne vládneho Smeru, ktorá našla podporu u opozičných kresťanských demokratov. Na Slovensku dokonca na moment prehlušila správy o vojnách – či na Ukrajine, alebo o tej medzi Izraelom a Iránom. Nateraz sa odsúva na jeseň.Dve pohlavia - muž a žena - ako národná identita, zároveň ich rovnosť pri odmeňovaní. Adopcie a právo rodičov rozhodovať o výchovno-vzdelávacom procese detí, nie surogátnemu materstvu či suverenita Slovenska v hodnotových a kultúrno-etických otázkach. To, čo je pre niekoho zásadným dokumentom pre identitu krajiny, iní označujú výrazom „podvod“. „Podvod Roberta Fica, ktorý kresťania v politike nemajú legitimizovať“ – volá tvár odporu František Mikloško. Vypočul ho aj František Majerský. A Ján Ferenčák z Hlasu hovorí o „zástupnej téme“, o ktorej by rád hlasoval až na jeseň. A hoci ústavná novela zatiaľ vecne nič nevyriešila, už stihla napáchať politické škody: rozhádala opozíciu v momente, keď sa zdalo, že sa začína zjednocovať. Naviac v Bruseli vyvoláva obavy, že ide proti únijným princípom. Ako vidí jej plody politológ Radoslav Štefančík?
Proti zmenám ústavy sa podpísali aj konzervatívni právnici, vrátane bývalých ústavných sudcov a bývalých kolegov Viliama Karasa. Ústavná právnička Lucia Berdisová a šéf Amnesty International Slovensko Rado Sloboda tvrdia, že novela ústavy oslabí ochranu ľudských práv bežných Slovákov. Aj keby ste vyhrali súd v Štrasburgu, znižuje sa šanca, že sa na základe toho domôžete svojich práv na Slovensku. Podobné zákony majú podľa nich len Maďari a Rusi, a v oboch krajinách sa zneužívajú.V podcaste s Luciou Berdisovou a Radom Slobodom sa dozviete:– od 1:30 – čo je hlavný problém autorov dvoch rôznych petícií proti novele ústavy;– okolo 3:00 – že ústava by v prípade schválenia umožnila nelojalitu voči EÚ;– po 5:00 – že ústava zavádza výhradu v dodržiavaní európskeho práva;– od 6:00 – že sa znižuje miera ochrany Slovákov zo strany Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu;– po 7:00 – ako sa znižuje šanca, že štrasburský rozsudok vymôžete na Slovensku;– od 9:00 – že dnes ESĽP chráni obete policajného násilia;– od 13:00 – že vás čaká niekoľko rokov súdenia sa, kým vám možno dá za pravdu Ústavný súd SR;– po 16:00 - že takýto zákon majú len Maďarsko a Rusko, a aj tam je to miernejšie;– od 18:00 – ako sa na Slovensku už teraz obrancom ľudských práv zle pracuje a bude to len horšie;– po 19:00 – že sa zhorší ochrana žien, detí a nepohodlných úradníkov;– od 22:00 – že táto novela ústavy priamo ublíži občanom Slovenska;– po 24:00 – ako podľa Petra Weissa ide o presadzovanie krajne pravicovej a náboženskej ideológie do ústavy, čo je v priamom rozpore s jej prvým článkom;– po 26:00 – či bude môcť proti tejto zmene zasiahnuť prezident alebo Ústavný súd SR;– od 32:00 – prečo sa nemôžeme spoľahnúť, že nás zachráni Ústavný súd SR;– o 33:00 – že ide o bezprecedentné otočenie Slovenska vo vzťahu k medzinárodnému právu;– po 34:00 – čo prinášajú pozmeňujúce návrhy KDH;– od 35:00 – či poslanci KDH skúšajú zakázať už zakázané a čo sa teda mení;– po 38:00 – či surogátne materstvo nie je zneužívanie chudoby;– od 39:00 – že o bioetike sa má diskutovať roky a nie dni;– po 41:00 – že sa zavedie diskriminácia neplodných žien oproti neplodným mužom;– po 42:00 – či je dôležité, ako sa v ústave používa pojem pohlavie a nie rod;– od 43:00 – že ústava a rozhodnutie ESĽP sú pre úradníka slabší argument ako email od nadriadeného;– po 44:30 – že bývalí kolegovia Viliama Karasa z fakulty tvrdia úplný opak ako on a podpisujú sa proti jeho návrhom;– od 45:20 – že aj konzervatívni bývalí ústavní sudcovia sa podpísali proti tejto zmene ústavy;– po 47:00 – či treba viac chrániť ústavu samotnú pred politickými zmenami;– od 48:00 – že tento návrh je útokom na ústavu;– od 50:00 – že právo sa musí skúmať v kontexte toho, čo sa deje, a podľa toho táto zmena nie je dobromyseľná.
MS v hokeji 2025 na Slovensku ešte doznievajú, no popritom sa už začína hovoriť aj o novej sezóne extraligy. Tomáš Surový bol na šampionáte v pozícii televízneho experta, no teraz už naplno pracuje ako asistent trénera v bratislavskom Slovane. V podcaste Góly z bufetu na ŠPORT.sk sa vrátil k majstrovstvám, no rozprával aj o minulej a budúcej sezóne v hlavnom meste.Pri svetovom šampionáte si podľa neho dávame niekedy až nereálne očakávania a stále akoby sme žili v nádeji, že to bude ako za starých čias: „Staviame si trochu nereálne vzdušné zámky. Ťažko sa nám ustúpilo z pozícii, na ktorých sme boli, keď sme mali viacerých top hráčov v NHL.” Zaujímavé je porovnanie Slovákov so Švajčiarmi, ktorí nás momentálne predbehli. Čo za to môže? Podľa Tomáša Surového aj kvalita ich ligy a fakt, že si dokážu udržať domácich hráčov.Obísť nemohol ani Slovan Bratislava. Veď uplynulú sezónu dotrénoval ako jeho hlavný kouč. Nepostúpil s tímom do play-off, ale nepozerá sa na to katastroficky. „Z dlhodobého hľadiska bolo lepšie, že sme vypadli, ako sme vypadli. Keď si vyzlečený do naha a vieš, kde si urobil všetky chyby, môžeš sa odraziť od dna,” vyhlásil Tomáš Surový, podľa ktorého však fanúšikov „belasých” čaká už iná sezóna.V čom bude Slovan iný? „V hráčskej disciplíne, prístupe a v tom, po čom legitímne a správne volali fanúšikovia, v slovanistickom srdci.”
Oleg Fedorchenko, ruský podnikateľ s väzbami na sankcionovaný chemický gigant Shchekinoazot, roky pôsobil na Slovensku cez firmu Nitro Trading. Kým ho Poľsko v roku 2023 zaradilo na sankčný zoznam, Slovensko jeho aktivity nesledovalo. Prípad odhaľuje, ako sankcionovaní podnikatelia využívajú rozdiely v implementácii európskych sankcií a ako sa Slovensko stáva bezpečným prístavom pre problematické ruské biznisy. Diskutujeme o obchádzaní sankcií , rozdielnom prístupe krajín V4 a systémových slabinách slovenskej kontroly sankcionovaných subjektov.
Na Slovensku sa neumiera dôstojne a to je svedectvo zlyhávajúceho štátu. Tvrdí to Simona Stískalová z Platformy pomáhajúcich organizácií. Paliatívna a hospicová starostlivosť na Slovensku kolabuje. Výsledkom je, že dokonca i tá posledná životná cesta sa často mení na zúfalý boj o pozornosť štátu či o peniaze. Hovoriť o ziskoch v zdravotníctve je preto podľa Stískalovej cynizmus.Tam, kde som ja, nie je smrť a kde je smrť, tam ja už nie som. Táto múdrosť antických stoikov nepochybne platí, problémom však môže byť ten samotný proces od života k smrti. Umieranie totiž môže byť mimoriadne bolestivé, strašne osamelé a niekedy aj ponižujúce a hlboko nedôstojné. No a aby tomu tak nebolo, tak o tom je paliatívna a hospicová starostlivosť. Tá je však na Slovensku veľmi limitovaná a preto je - i vo všetkých jej možnostiach, neraz nedostupná.Ako sa tu u nás na Slovensku umiera? Prečo je to neraz tak nedôstojné, ponižujúce a v strachu či hrozných obavách? Musí to tak naozaj byť a ak nie, čo vieme spraviť aby tá naša skutočne posledná cesta nebola iba bezbrehým, ponižujúcim a osamelým utrpením? S akými problémami sa boria tie naše - či už kamenné alebo mobilné, hospice a prečo nemáme legislatívne upravenú detskú paliatívu? No a napokon, nakoľko je i samotná smrť o limitoch poisťovní či o peniazoch?Ráno Nahlas so Simonou Stískalovou z Platformy pomáhajúcich organizácií. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Na Slovensku sa neumiera dôstojne a to je svedectvo zlyhávajúceho štátu. Tvrdí to Simona Stískalová z Platformy pomáhajúcich organizácií. Paliatívna a hospicová starostlivosť na Slovensku kolabuje. Výsledkom je, že dokonca i tá posledná životná cesta sa často mení na zúfalý boj o pozornosť štátu či o peniaze. Hovoriť o ziskoch v zdravotníctve je preto podľa Stískalovej cynizmus.Tam, kde som ja, nie je smrť a kde je smrť, tam ja už nie som. Táto múdrosť antických stoikov nepochybne platí, problémom však môže byť ten samotný proces od života k smrti. Umieranie totiž môže byť mimoriadne bolestivé, strašne osamelé a niekedy aj ponižujúce a hlboko nedôstojné. No a aby tomu tak nebolo, tak o tom je paliatívna a hospicová starostlivosť. Tá je však na Slovensku veľmi limitovaná a preto je - i vo všetkých jej možnostiach, neraz nedostupná.Ako sa tu u nás na Slovensku umiera? Prečo je to neraz tak nedôstojné, ponižujúce a v strachu či hrozných obavách? Musí to tak naozaj byť a ak nie, čo vieme spraviť aby tá naša skutočne posledná cesta nebola iba bezbrehým, ponižujúcim a osamelým utrpením? S akými problémami sa boria tie naše - či už kamenné alebo mobilné, hospice a prečo vôbec nemáme legislatívne upravenú detskú paliatívu? No a napokon, nakoľko je i samotná smrť o limitoch poisťovní či o peniazoch?Ráno Nahlas so Simonou Stískalovou z Platformy pomáhajúcich organizácií. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Slovenský parlament schválil školský zákon, jehož součástí je i přílepek, podle kterého by měli duchovní právo navštívit pacienty i bez jejich souhlasu. S kritikou vystoupila poslankyně SaS Jana Bittó Cigániková, podle které hrozí nevyžádaná přítomnost duchovních na dětských odděleních, gynekologii, ale také například u interrupcí. „Zní to tak, že v tom nemá slovo ani pacient, ani nemocnice, která by duchovního musela vpustit. Na Slovensku není zakotvena farmakologická interrupce, jako třeba v Česku, musí se proto provádět v nemocnicích. Jedna z obav tedy je, že by duchovní, kteří nemají pastorační kurz, chodili po nemocnici a přemlouvali ženy. Ta obava není mimo. Souvisí to i s tím, jak poslední roky pracují organizace a jednotlivci, kteří chtějí omezit interrupce, a to nenápadnými legislativními změnami, u kterých se předpokládá, že se schválí," říká ve Výtahu Respektu Clara Zanga. Minimálně v evropských zemích je tak podle ní slovenskou vládou prosazovaná změna skutečně kontroverzní. Kdo přílepek ke školskému zákonu prosadil? Co by pacientům či nemocnicím hrozilo v případě, že by přítomnost duchovního odmítli? A je šance, že se změna v sousední zemi neprosadí? Chci jednorázově přispět na podcasty• RESPEKT
Hosťom relácie Dírerov filter bol advokát Peter Kubina. Vyštudoval Právnickú fakultu Univerzity Komenského. Advokátom je od roku 2009. Je partnerom bratislavskej právnickej kancelárie Dentons. Vo svojej praxi sa zameriava na riešenie sporov v oblastiach od trestného práva a občianskoprávnych, pracovných a obchodných sporov, je expertom na ústavné právo, ktoré príležitostne prednáša aj na Univerzite Komenského. Vo svojej kariére napríklad pro bono zastupoval rodičov zavraždeného novinára Jána Kuciaka, zastupoval Ministerstvo vnútra v spore s Ladislavom Baštrnákom, elitných vyšetrovateľov zo skupiny okolo Jána Čurillu či skupinu poslancov v konaniach na Ústavnom súde. Peter Kubina bol aj právnym poradcom prezidentky Zuzany Čaputovej.
Na Slovensku sa striedajú kontrolné misie europoslancov. Premiér označuje jedného z nich za nájomného politického vraha, nemeckého kancelára nazýva Smer führerom a chce meniť ústavu tak, aby mala v otázkach rodiny, verejnej morálky, kultúry, vzdelania či vedy prednosť pred právom Európskej únie. Prezident medzitým prekvapivo hovorí o dlhodobom zvyšovaní výdavkov na obranu až na 5%. A parlament ruší nezrušiteľnú transakčnú daň živnostníkov a malé firmy výmenou za zrušenie sviatku nežnej revolúcie 17 novembra.Čo to všetko znamená pre Slovensko? Skutočne nás štvrtá Ficova vláda ťahá z Európskej únie ako to hovorí opozícia? Sú na Slovensku ohrozené pre kauzu haciendy a problémy s právnym štátom naše eurofondy? Čo by to znamenalo a čo s tým chce robiť opozícia, ak Progresívne Slovensko premiérovi odkazuje, že jeho vláda je pre nás bezpečnostné riziko a Robert Fica nazýva premiérom vojny?Braňo Závodský sa rozprával s predsedom hnutia Progresívne Slovensko a poslancom Národnej rady Michalom Šimečkom.
Pre väčšinu Slovákov je rodina ešte stále hlavným zdrojom bezpečia, blízkosti i dôvery. Tento základný pocit však dnes ohrozujú obavy z nedostatku peňazí, ale aj politika, ktorá dokáže rodiny generačne štiepiť. Zásadnou obavou je i strach, že sa nedokážeme postarať o nemohúceho príbuzného. Pre väčšinu Slovákov je doteraz rodina hlavným zdrojom bezpečia, blízkosti i dôvery. Aktuálne však existujú minimálne dva, presnejšie tri kľúčové faktory, ktorý tento pocit silne nahlodávajú. Okrem už tradičného problému nedostatku financií, je to aktuálne tak silná polarizácia na našej politickej scéne, že svojou intenzitou zasahuje už aj do úzkych rodinných väzieb. Nemenej prekvapivé môžu byť aj naše obavy o to, ako sa dokážeme postarať o rodinných príslušníkov, ktorí majú nejaký vážny zdravotný problém či trpia nejakým zdravotným znevýhodnením. To toľko proklamované bezpečie rodinného krbu - kam sa však väčšina z nás tradične utieka, tak môže byť dnes oveľa krehkejšie, než ako by sme chceli. To všetko vyplýva z prieskumu realizovaného agentúrou NMS pre finančný dom Uniqa.Väčšia časť našej populácie dokáže mať (i v rámci rodiny) nejaký zhodný názor, to čo to štiepi a polarizuje sú vyjadrenia a činy politikov, ktorí sa medzi sebou radi vymedzujú, hovorí Michal Mislovič z agentúry NMS.A ešte jedna zaujímavosť. Slováci vidia rodinu hlavne tam, kde sú deti Každé spolužitie s deťmi je väčšinovo označované za rodinu a to bez ohľadu na to, akí dospelí sa o deti starajú.O čom tieto naše obavy vypovedajú a sú i dôsledkom zlyhávajúceho štátu v jeho sociálnych záväzkoch či nedostatku empatie a sebastrednosti našich politických elít? Čo s tým vieme urobiť a aký dosah to má na súdržnosť celej našej spoločnosti?No a napokon, nakoľko sme ešte stále tradičnou spoločnosťou koreniacou vo vzorcoch z minulého či dokonca predminulého storočia?Ráno Nahlas, dnes s analytikom Michalom Mislovičom z výskumnej agentúry NMS. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Pre väčšinu Slovákov je rodina ešte stále hlavným zdrojom bezpečia, blízkosti i dôvery. Tento základný pocit však dnes ohrozujú obavy z nedostatku peňazí, ale aj politika, ktorá dokáže rodiny generačne štiepiť. Zásadnou obavou je i strach, že sa nedokážeme postarať o nemohúceho príbuzného. Pre väčšinu Slovákov je doteraz rodina hlavným zdrojom bezpečia, blízkosti i dôvery. Aktuálne však existujú minimálne dva, presnejšie tri kľúčové faktory, ktorý tento pocit silne nahlodávajú. Okrem už tradičného problému nedostatku financií, je to aktuálne tak silná polarizácia na našej politickej scéne, že svojou intenzitou zasahuje už aj do úzkych rodinných väzieb. Nemenej prekvapivé môžu byť aj naše obavy o to, ako sa dokážeme postarať o rodinných príslušníkov, ktorí majú nejaký vážny zdravotný problém či trpia nejakým zdravotným znevýhodnením. To toľko proklamované bezpečie rodinného krbu - kam sa však väčšina z nás tradične utieka, tak môže byť dnes oveľa krehkejšie, než ako by sme chceli. To všetko vyplýva z prieskumu realizovaného agentúrou NMS pre finančný dom Uniqa.Väčšia časť našej populácie dokáže mať (i v rámci rodiny) nejaký zhodný názor, to čo to štiepi a polarizuje sú vyjadrenia a činy politikov, ktorí sa medzi sebou radi vymedzujú, hovorí Michal Mislovič z agentúry NMS.A ešte jedna zaujímavosť. Slováci vidia rodinu hlavne tam, kde sú deti Každé spolužitie s deťmi je väčšinovo označované za rodinu a to bez ohľadu na to, akí dospelí sa o deti starajú.O čom tieto naše obavy vypovedajú a sú i dôsledkom zlyhávajúceho štátu v jeho sociálnych záväzkoch či nedostatku empatie a sebastrednosti našich politických elít? Čo s tým vieme urobiť a aký dosah to má na súdržnosť celej našej spoločnosti?No a napokon, nakoľko sme ešte stále tradičnou spoločnosťou koreniacou vo vzorcoch z minulého či dokonca predminulého storočia?Ráno Nahlas, dnes s analytikom Michalom Mislovičom z výskumnej agentúry NMS. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Ukrajinci súhlasia s mierovými rokovaniami v Istanbule 2. júna a medzitým pokračujú masívne ruské útoky a prípravy na letnú ofenzívu. Izrael pokračuje v pozemných operáciách v Gaze a dostáva sa pod čoraz väčší medzinárodný tlak. Na Slovensku budeme mať Kaliňákových žandárov. Účinkujú: - gen. Pavel Macko - Rado Macko Podcast vychádza každý piatok.
Namiesto riešenia kanalizácie alebo vodovodov v rómskych osadách, kde ľudia žijú na hline, sa u vás postaví úplne nezmyselný Rómsky mediálny dom za 60 miliónov. To sa nedá prehliadať, tvrdí v rozhovore pre Aktuality.sk Tomáš Zdechovský, ktorý vedie kontrolu europarlamentu na Slovensku.Na Slovensku je kontrola z europarlamentu. Prišla si posvietiť na to, ako čerpáme európske peniaze, a chce vedieť, prečo nás dotácie neposúvajú dopredu, ale končia tam, kde nemajú.Europoslancov zaujíma, aké následky má zmena trestných kódexov, ktorú pripravila vláda Roberta Fica, zánik Národnej kriminálnej agentúry aj Špeciálnej prokuratúry. Pod drobnohľadom budú aj haciendy, na ktoré ich majitelia dostali peniaze z Pôdohospodárskej platobnej agentúry. Europoslanec Tomáš Zdechovský, ktorý skupinu vedie, nevylučuje, že môže prísť aj k zastaveniu eurofondov.„My by sme sa dnes mali rozprávať o tom, ako sa Slovensko pripravuje na výstavbu vysokorýchlostných tratí, ako modernizuje a investuje do dátových infraštruktúr. Pozerali sme sa na projekty cezhraničnej spolupráce. A namiesto toho tu riešime, či niekto neukradol peniaze na opravu svojich luxusných víl a či niekto možno nezaložil vlastnú nákladnú dopravu za peniaze daňových poplatníkov a dôchodcov z Českej republiky alebo Nemecka,“ hovorí v rozhovore pre Aktuality.sk.