POPULARITY
Categories
Výkonný riaditeľ HC Slovan Bratislava a tréner reprezentácie do 17 rokov Peter Kúdelka prijal pozvanie do Olympijského videocastu. Rozprával najmä o svojich skúsenostiach z fínskej univerzity Haaga-Helia, konkrétne z jej športového kampusu Vierumäki, ktorý považuje za špičku vo vzdelávaní hokejových trénerov. V otvorenom rozhovore vysvetlil, aké poznatky si z tohto štúdia priniesol, s čím sa po návrate na Slovensko stretol alebo prečo verí, že hokejová kultúra sa dá zmeniť.Olympijský videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.Čo sa v rozhovore dozviete?prečo je kampus Vierumäki unikátom vo svete športového vzdelávaniačo je to výskumné laboratórium IIHF a aké štúdie sa tam robiaako sa vo Fínsku učia tréneri pracovať s mladými hráčmičo je rozhodujúce pre prijatie na prestížne hokejové štúdiumako prebieha bežný deň študenta trénerstva na tejto univerziteprečo ho po príchode čakal kultúrny šokako sa zmenil jeho pohľad na učeniev čom je iný ženský hokej ako ten mužskýčo ho motivuje aj napriek prekážkamaká vec ho najviac hnevá v súčasnom slovenskom prostredí
Výkonný riaditeľ HC Slovan Bratislava a tréner reprezentácie do 17 rokov Peter Kúdelka prijal pozvanie do Olympijského videocastu. Rozprával najmä o svojich skúsenostiach z fínskej univerzity Haaga-Helia, konkrétne z jej športového kampusu Vierumäki, ktorý považuje za špičku vo vzdelávaní hokejových trénerov. V otvorenom rozhovore vysvetlil, aké poznatky si z tohto štúdia priniesol, s čím sa po návrate na Slovensko stretol alebo prečo verí, že hokejová kultúra sa dá zmeniť.Olympijský videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.Čo sa v rozhovore dozviete?prečo je kampus Vierumäki unikátom vo svete športového vzdelávaniačo je to výskumné laboratórium IIHF a aké štúdie sa tam robiaako sa vo Fínsku učia tréneri pracovať s mladými hráčmičo je rozhodujúce pre prijatie na prestížne hokejové štúdiumako prebieha bežný deň študenta trénerstva na tejto univerziteprečo ho po príchode čakal kultúrny šokako sa zmenil jeho pohľad na učeniev čom je iný ženský hokej ako ten mužskýčo ho motivuje aj napriek prekážkamaká vec ho najviac hnevá v súčasnom slovenskom prostredí
Novela ústavy z dielne vládneho Smeru, ktorá našla podporu u opozičných kresťanských demokratov. Na Slovensku dokonca na moment prehlušila správy o vojnách – či na Ukrajine, alebo o tej medzi Izraelom a Iránom. Nateraz sa odsúva na jeseň.Dve pohlavia - muž a žena - ako národná identita, zároveň ich rovnosť pri odmeňovaní. Adopcie a právo rodičov rozhodovať o výchovno-vzdelávacom procese detí, nie surogátnemu materstvu či suverenita Slovenska v hodnotových a kultúrno-etických otázkach. To, čo je pre niekoho zásadným dokumentom pre identitu krajiny, iní označujú výrazom „podvod“. „Podvod Roberta Fica, ktorý kresťania v politike nemajú legitimizovať“ – volá tvár odporu František Mikloško. Vypočul ho aj František Majerský. A Ján Ferenčák z Hlasu hovorí o „zástupnej téme“, o ktorej by rád hlasoval až na jeseň. A hoci ústavná novela zatiaľ vecne nič nevyriešila, už stihla napáchať politické škody: rozhádala opozíciu v momente, keď sa zdalo, že sa začína zjednocovať. Naviac v Bruseli vyvoláva obavy, že ide proti únijným princípom. Ako vidí jej plody politológ Radoslav Štefančík? Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Proti zmenám ústavy sa podpísali aj konzervatívni právnici, vrátane bývalých ústavných sudcov a bývalých kolegov Viliama Karasa. Ústavná právnička Lucia Berdisová a šéf Amnesty International Slovensko Rado Sloboda tvrdia, že novela ústavy oslabí ochranu ľudských práv bežných Slovákov. Aj keby ste vyhrali súd v Štrasburgu, znižuje sa šanca, že sa na základe toho domôžete svojich práv na Slovensku. Podobné zákony majú podľa nich len Maďari a Rusi, a v oboch krajinách sa zneužívajú.V podcaste s Luciou Berdisovou a Radom Slobodom sa dozviete:– od 1:30 – čo je hlavný problém autorov dvoch rôznych petícií proti novele ústavy;– okolo 3:00 – že ústava by v prípade schválenia umožnila nelojalitu voči EÚ;– po 5:00 – že ústava zavádza výhradu v dodržiavaní európskeho práva;– od 6:00 – že sa znižuje miera ochrany Slovákov zo strany Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu;– po 7:00 – ako sa znižuje šanca, že štrasburský rozsudok vymôžete na Slovensku;– od 9:00 – že dnes ESĽP chráni obete policajného násilia;– od 13:00 – že vás čaká niekoľko rokov súdenia sa, kým vám možno dá za pravdu Ústavný súd SR;– po 16:00 - že takýto zákon majú len Maďarsko a Rusko, a aj tam je to miernejšie;– od 18:00 – ako sa na Slovensku už teraz obrancom ľudských práv zle pracuje a bude to len horšie;– po 19:00 – že sa zhorší ochrana žien, detí a nepohodlných úradníkov;– od 22:00 – že táto novela ústavy priamo ublíži občanom Slovenska;– po 24:00 – ako podľa Petra Weissa ide o presadzovanie krajne pravicovej a náboženskej ideológie do ústavy, čo je v priamom rozpore s jej prvým článkom;– po 26:00 – či bude môcť proti tejto zmene zasiahnuť prezident alebo Ústavný súd SR;– od 32:00 – prečo sa nemôžeme spoľahnúť, že nás zachráni Ústavný súd SR;– o 33:00 – že ide o bezprecedentné otočenie Slovenska vo vzťahu k medzinárodnému právu;– po 34:00 – čo prinášajú pozmeňujúce návrhy KDH;– od 35:00 – či poslanci KDH skúšajú zakázať už zakázané a čo sa teda mení;– po 38:00 – či surogátne materstvo nie je zneužívanie chudoby;– od 39:00 – že o bioetike sa má diskutovať roky a nie dni;– po 41:00 – že sa zavedie diskriminácia neplodných žien oproti neplodným mužom;– po 42:00 – či je dôležité, ako sa v ústave používa pojem pohlavie a nie rod;– od 43:00 – že ústava a rozhodnutie ESĽP sú pre úradníka slabší argument ako email od nadriadeného;– po 44:30 – že bývalí kolegovia Viliama Karasa z fakulty tvrdia úplný opak ako on a podpisujú sa proti jeho návrhom;– od 45:20 – že aj konzervatívni bývalí ústavní sudcovia sa podpísali proti tejto zmene ústavy;– po 47:00 – či treba viac chrániť ústavu samotnú pred politickými zmenami;– od 48:00 – že tento návrh je útokom na ústavu;– od 50:00 – že právo sa musí skúmať v kontexte toho, čo sa deje, a podľa toho táto zmena nie je dobromyseľná.
Novela ústavy z dielne vládneho Smeru, ktorá našla podporu u opozičných kresťanských demokratov. Na Slovensku dokonca na moment prehlušila správy o vojnách – či na Ukrajine, alebo o tej medzi Izraelom a Iránom. Nateraz sa odsúva na jeseň.Dve pohlavia - muž a žena - ako národná identita, zároveň ich rovnosť pri odmeňovaní. Adopcie a právo rodičov rozhodovať o výchovno-vzdelávacom procese detí, nie surogátnemu materstvu či suverenita Slovenska v hodnotových a kultúrno-etických otázkach. To, čo je pre niekoho zásadným dokumentom pre identitu krajiny, iní označujú výrazom „podvod“. „Podvod Roberta Fica, ktorý kresťania v politike nemajú legitimizovať“ – volá tvár odporu František Mikloško. Vypočul ho aj František Majerský. A Ján Ferenčák z Hlasu hovorí o „zástupnej téme“, o ktorej by rád hlasoval až na jeseň. A hoci ústavná novela zatiaľ vecne nič nevyriešila, už stihla napáchať politické škody: rozhádala opozíciu v momente, keď sa zdalo, že sa začína zjednocovať. Naviac v Bruseli vyvoláva obavy, že ide proti únijným princípom. Ako vidí jej plody politológ Radoslav Štefančík?
Proti zmenám ústavy sa podpísali aj konzervatívni právnici, vrátane bývalých ústavných sudcov a bývalých kolegov Viliama Karasa. Ústavná právnička Lucia Berdisová a šéf Amnesty International Slovensko Rado Sloboda tvrdia, že novela ústavy oslabí ochranu ľudských práv bežných Slovákov. Aj keby ste vyhrali súd v Štrasburgu, znižuje sa šanca, že sa na základe toho domôžete svojich práv na Slovensku. Podobné zákony majú podľa nich len Maďari a Rusi, a v oboch krajinách sa zneužívajú.V podcaste s Luciou Berdisovou a Radom Slobodom sa dozviete:– od 1:30 – čo je hlavný problém autorov dvoch rôznych petícií proti novele ústavy;– okolo 3:00 – že ústava by v prípade schválenia umožnila nelojalitu voči EÚ;– po 5:00 – že ústava zavádza výhradu v dodržiavaní európskeho práva;– od 6:00 – že sa znižuje miera ochrany Slovákov zo strany Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu;– po 7:00 – ako sa znižuje šanca, že štrasburský rozsudok vymôžete na Slovensku;– od 9:00 – že dnes ESĽP chráni obete policajného násilia;– od 13:00 – že vás čaká niekoľko rokov súdenia sa, kým vám možno dá za pravdu Ústavný súd SR;– po 16:00 - že takýto zákon majú len Maďarsko a Rusko, a aj tam je to miernejšie;– od 18:00 – ako sa na Slovensku už teraz obrancom ľudských práv zle pracuje a bude to len horšie;– po 19:00 – že sa zhorší ochrana žien, detí a nepohodlných úradníkov;– od 22:00 – že táto novela ústavy priamo ublíži občanom Slovenska;– po 24:00 – ako podľa Petra Weissa ide o presadzovanie krajne pravicovej a náboženskej ideológie do ústavy, čo je v priamom rozpore s jej prvým článkom;– po 26:00 – či bude môcť proti tejto zmene zasiahnuť prezident alebo Ústavný súd SR;– od 32:00 – prečo sa nemôžeme spoľahnúť, že nás zachráni Ústavný súd SR;– o 33:00 – že ide o bezprecedentné otočenie Slovenska vo vzťahu k medzinárodnému právu;– po 34:00 – čo prinášajú pozmeňujúce návrhy KDH;– od 35:00 – či poslanci KDH skúšajú zakázať už zakázané a čo sa teda mení;– po 38:00 – či surogátne materstvo nie je zneužívanie chudoby;– od 39:00 – že o bioetike sa má diskutovať roky a nie dni;– po 41:00 – že sa zavedie diskriminácia neplodných žien oproti neplodným mužom;– po 42:00 – či je dôležité, ako sa v ústave používa pojem pohlavie a nie rod;– od 43:00 – že ústava a rozhodnutie ESĽP sú pre úradníka slabší argument ako email od nadriadeného;– po 44:30 – že bývalí kolegovia Viliama Karasa z fakulty tvrdia úplný opak ako on a podpisujú sa proti jeho návrhom;– od 45:20 – že aj konzervatívni bývalí ústavní sudcovia sa podpísali proti tejto zmene ústavy;– po 47:00 – či treba viac chrániť ústavu samotnú pred politickými zmenami;– od 48:00 – že tento návrh je útokom na ústavu;– od 50:00 – že právo sa musí skúmať v kontexte toho, čo sa deje, a podľa toho táto zmena nie je dobromyseľná.
MS v hokeji 2025 na Slovensku ešte doznievajú, no popritom sa už začína hovoriť aj o novej sezóne extraligy. Tomáš Surový bol na šampionáte v pozícii televízneho experta, no teraz už naplno pracuje ako asistent trénera v bratislavskom Slovane. V podcaste Góly z bufetu na ŠPORT.sk sa vrátil k majstrovstvám, no rozprával aj o minulej a budúcej sezóne v hlavnom meste.Pri svetovom šampionáte si podľa neho dávame niekedy až nereálne očakávania a stále akoby sme žili v nádeji, že to bude ako za starých čias: „Staviame si trochu nereálne vzdušné zámky. Ťažko sa nám ustúpilo z pozícii, na ktorých sme boli, keď sme mali viacerých top hráčov v NHL.” Zaujímavé je porovnanie Slovákov so Švajčiarmi, ktorí nás momentálne predbehli. Čo za to môže? Podľa Tomáša Surového aj kvalita ich ligy a fakt, že si dokážu udržať domácich hráčov.Obísť nemohol ani Slovan Bratislava. Veď uplynulú sezónu dotrénoval ako jeho hlavný kouč. Nepostúpil s tímom do play-off, ale nepozerá sa na to katastroficky. „Z dlhodobého hľadiska bolo lepšie, že sme vypadli, ako sme vypadli. Keď si vyzlečený do naha a vieš, kde si urobil všetky chyby, môžeš sa odraziť od dna,” vyhlásil Tomáš Surový, podľa ktorého však fanúšikov „belasých” čaká už iná sezóna.V čom bude Slovan iný? „V hráčskej disciplíne, prístupe a v tom, po čom legitímne a správne volali fanúšikovia, v slovanistickom srdci.”
MS v hokeji 2025 na Slovensku ešte doznievajú, no popritom sa už začína hovoriť aj o novej sezóne extraligy. Tomáš Surový bol na šampionáte v pozícii televízneho experta, no teraz už naplno pracuje ako asistent trénera v bratislavskom Slovane. V podcaste Góly z bufetu na ŠPORT.sk sa vrátil k majstrovstvám, no rozprával aj o minulej a budúcej sezóne v hlavnom meste.Pri svetovom šampionáte si podľa neho dávame niekedy až nereálne očakávania a stále akoby sme žili v nádeji, že to bude ako za starých čias: „Staviame si trochu nereálne vzdušné zámky. Ťažko sa nám ustúpilo z pozícii, na ktorých sme boli, keď sme mali viacerých top hráčov v NHL.” Zaujímavé je porovnanie Slovákov so Švajčiarmi, ktorí nás momentálne predbehli. Čo za to môže? Podľa Tomáša Surového aj kvalita ich ligy a fakt, že si dokážu udržať domácich hráčov.Obísť nemohol ani Slovan Bratislava. Veď uplynulú sezónu dotrénoval ako jeho hlavný kouč. Nepostúpil s tímom do play-off, ale nepozerá sa na to katastroficky. „Z dlhodobého hľadiska bolo lepšie, že sme vypadli, ako sme vypadli. Keď si vyzlečený do naha a vieš, kde si urobil všetky chyby, môžeš sa odraziť od dna,” vyhlásil Tomáš Surový, podľa ktorého však fanúšikov „belasých” čaká už iná sezóna.V čom bude Slovan iný? „V hráčskej disciplíne, prístupe a v tom, po čom legitímne a správne volali fanúšikovia, v slovanistickom srdci.”
Oleg Fedorchenko, ruský podnikateľ s väzbami na sankcionovaný chemický gigant Shchekinoazot, roky pôsobil na Slovensku cez firmu Nitro Trading. Kým ho Poľsko v roku 2023 zaradilo na sankčný zoznam, Slovensko jeho aktivity nesledovalo. Prípad odhaľuje, ako sankcionovaní podnikatelia využívajú rozdiely v implementácii európskych sankcií a ako sa Slovensko stáva bezpečným prístavom pre problematické ruské biznisy. Diskutujeme o obchádzaní sankcií , rozdielnom prístupe krajín V4 a systémových slabinách slovenskej kontroly sankcionovaných subjektov.
Hostia: Michaela Grendelová (mediálna odborníčka) a Gábor Asványi (výkonný riaditeľ SOŠV). | Na Slovensku tento týždeň štartuje športové podujatie roka – Majstrovstvá Európy vo futbale hráčov do 21 rokov. Do organizácie je zapojených osem miest, desiatky odborníkov a stovky dobrovoľníkov. Na štadiónoch aj pri televíznych obrazovkách budú tisícky divákov. Aké sú úskalia organizácie veľkého športového podujatia, a ako je Slovensko pripravené na hostenie prestížnych podujatí aj v iných športoch? Téma Kontaktov so Zuzanou Botikovou. | Organizácia veľkých športových udalostí. | Moderuje: Zuzana Botiková; | Kontakty pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. V premiére v pondelok až štvrtok po 20. hodine v Rádiu Slovensko.
Táto relácia vznikla vďaka našim podporovateľom. Pridajte sa k nim, prosím, teraz aj vy na: https://podpora.postoj.sk/podporte-najsilnejsie-konzervativne-medium?referral_source=youtube&referral_campaign=youtube&utm_source=youtube. Ďakujeme. „Fico hovorí o zmene politického systému, lebo jeho voliči cítia nostalgiu za obdobím socializmu,“ hovoria komentátori Postoja.
Na Slovensku sa neumiera dôstojne a to je svedectvo zlyhávajúceho štátu. Tvrdí to Simona Stískalová z Platformy pomáhajúcich organizácií. Paliatívna a hospicová starostlivosť na Slovensku kolabuje. Výsledkom je, že dokonca i tá posledná životná cesta sa často mení na zúfalý boj o pozornosť štátu či o peniaze. Hovoriť o ziskoch v zdravotníctve je preto podľa Stískalovej cynizmus.Tam, kde som ja, nie je smrť a kde je smrť, tam ja už nie som. Táto múdrosť antických stoikov nepochybne platí, problémom však môže byť ten samotný proces od života k smrti. Umieranie totiž môže byť mimoriadne bolestivé, strašne osamelé a niekedy aj ponižujúce a hlboko nedôstojné. No a aby tomu tak nebolo, tak o tom je paliatívna a hospicová starostlivosť. Tá je však na Slovensku veľmi limitovaná a preto je - i vo všetkých jej možnostiach, neraz nedostupná.Ako sa tu u nás na Slovensku umiera? Prečo je to neraz tak nedôstojné, ponižujúce a v strachu či hrozných obavách? Musí to tak naozaj byť a ak nie, čo vieme spraviť aby tá naša skutočne posledná cesta nebola iba bezbrehým, ponižujúcim a osamelým utrpením? S akými problémami sa boria tie naše - či už kamenné alebo mobilné, hospice a prečo nemáme legislatívne upravenú detskú paliatívu? No a napokon, nakoľko je i samotná smrť o limitoch poisťovní či o peniazoch?Ráno Nahlas so Simonou Stískalovou z Platformy pomáhajúcich organizácií. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Na Slovensku sa neumiera dôstojne a to je svedectvo zlyhávajúceho štátu. Tvrdí to Simona Stískalová z Platformy pomáhajúcich organizácií. Paliatívna a hospicová starostlivosť na Slovensku kolabuje. Výsledkom je, že dokonca i tá posledná životná cesta sa často mení na zúfalý boj o pozornosť štátu či o peniaze. Hovoriť o ziskoch v zdravotníctve je preto podľa Stískalovej cynizmus.Tam, kde som ja, nie je smrť a kde je smrť, tam ja už nie som. Táto múdrosť antických stoikov nepochybne platí, problémom však môže byť ten samotný proces od života k smrti. Umieranie totiž môže byť mimoriadne bolestivé, strašne osamelé a niekedy aj ponižujúce a hlboko nedôstojné. No a aby tomu tak nebolo, tak o tom je paliatívna a hospicová starostlivosť. Tá je však na Slovensku veľmi limitovaná a preto je - i vo všetkých jej možnostiach, neraz nedostupná.Ako sa tu u nás na Slovensku umiera? Prečo je to neraz tak nedôstojné, ponižujúce a v strachu či hrozných obavách? Musí to tak naozaj byť a ak nie, čo vieme spraviť aby tá naša skutočne posledná cesta nebola iba bezbrehým, ponižujúcim a osamelým utrpením? S akými problémami sa boria tie naše - či už kamenné alebo mobilné, hospice a prečo vôbec nemáme legislatívne upravenú detskú paliatívu? No a napokon, nakoľko je i samotná smrť o limitoch poisťovní či o peniazoch?Ráno Nahlas so Simonou Stískalovou z Platformy pomáhajúcich organizácií. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Slovenský parlament schválil školský zákon, jehož součástí je i přílepek, podle kterého by měli duchovní právo navštívit pacienty i bez jejich souhlasu. S kritikou vystoupila poslankyně SaS Jana Bittó Cigániková, podle které hrozí nevyžádaná přítomnost duchovních na dětských odděleních, gynekologii, ale také například u interrupcí. „Zní to tak, že v tom nemá slovo ani pacient, ani nemocnice, která by duchovního musela vpustit. Na Slovensku není zakotvena farmakologická interrupce, jako třeba v Česku, musí se proto provádět v nemocnicích. Jedna z obav tedy je, že by duchovní, kteří nemají pastorační kurz, chodili po nemocnici a přemlouvali ženy. Ta obava není mimo. Souvisí to i s tím, jak poslední roky pracují organizace a jednotlivci, kteří chtějí omezit interrupce, a to nenápadnými legislativními změnami, u kterých se předpokládá, že se schválí," říká ve Výtahu Respektu Clara Zanga. Minimálně v evropských zemích je tak podle ní slovenskou vládou prosazovaná změna skutečně kontroverzní. Kdo přílepek ke školskému zákonu prosadil? Co by pacientům či nemocnicím hrozilo v případě, že by přítomnost duchovního odmítli? A je šance, že se změna v sousední zemi neprosadí? Chci jednorázově přispět na podcasty• RESPEKT
Hosťom relácie Dírerov filter bol advokát Peter Kubina. Vyštudoval Právnickú fakultu Univerzity Komenského. Advokátom je od roku 2009. Je partnerom bratislavskej právnickej kancelárie Dentons. Vo svojej praxi sa zameriava na riešenie sporov v oblastiach od trestného práva a občianskoprávnych, pracovných a obchodných sporov, je expertom na ústavné právo, ktoré príležitostne prednáša aj na Univerzite Komenského. Vo svojej kariére napríklad pro bono zastupoval rodičov zavraždeného novinára Jána Kuciaka, zastupoval Ministerstvo vnútra v spore s Ladislavom Baštrnákom, elitných vyšetrovateľov zo skupiny okolo Jána Čurillu či skupinu poslancov v konaniach na Ústavnom súde. Peter Kubina bol aj právnym poradcom prezidentky Zuzany Čaputovej.
Na Slovensku tento týždeň štartujú Majstrovstvá Európy vo futbale hráčov do 21 rokov. Je futbal iba voľnočasová zábavka, kolotoč peňazí, priestor pre agresívne a nacionalistické prejavy, alebo aj fenomén, ktorý reflektuje dôležité spoločenské tendencie? Prečo vo futbale nehľadať iba výsledky zápasov, ale aj umelecké, etické, filozofické či technologické otázky – téma Chrobáka v hlave so Zuzanou Botikovou, športovým redaktorom Martinom Kaiglom a filozofom Michalom Liptákom.
Aktuální dění očima Jana Krause každé ráno 5:00 – 9:00 vždy po zprávách v celou a v půl exkluzivně na Frekvenci 1. Vtipně, originálně a s nadhledem, tak to umí jenom Jan Kraus. Blondýna Miluška Bittnerová se ptá na vše, o čem se mluví, a Jan Kraus jí to vysvětlí.
Na Slovensku sa striedajú kontrolné misie europoslancov. Premiér označuje jedného z nich za nájomného politického vraha, nemeckého kancelára nazýva Smer führerom a chce meniť ústavu tak, aby mala v otázkach rodiny, verejnej morálky, kultúry, vzdelania či vedy prednosť pred právom Európskej únie. Prezident medzitým prekvapivo hovorí o dlhodobom zvyšovaní výdavkov na obranu až na 5%. A parlament ruší nezrušiteľnú transakčnú daň živnostníkov a malé firmy výmenou za zrušenie sviatku nežnej revolúcie 17 novembra.Čo to všetko znamená pre Slovensko? Skutočne nás štvrtá Ficova vláda ťahá z Európskej únie ako to hovorí opozícia? Sú na Slovensku ohrozené pre kauzu haciendy a problémy s právnym štátom naše eurofondy? Čo by to znamenalo a čo s tým chce robiť opozícia, ak Progresívne Slovensko premiérovi odkazuje, že jeho vláda je pre nás bezpečnostné riziko a Robert Fica nazýva premiérom vojny?Braňo Závodský sa rozprával s predsedom hnutia Progresívne Slovensko a poslancom Národnej rady Michalom Šimečkom.
Pre väčšinu Slovákov je rodina ešte stále hlavným zdrojom bezpečia, blízkosti i dôvery. Tento základný pocit však dnes ohrozujú obavy z nedostatku peňazí, ale aj politika, ktorá dokáže rodiny generačne štiepiť. Zásadnou obavou je i strach, že sa nedokážeme postarať o nemohúceho príbuzného. Pre väčšinu Slovákov je doteraz rodina hlavným zdrojom bezpečia, blízkosti i dôvery. Aktuálne však existujú minimálne dva, presnejšie tri kľúčové faktory, ktorý tento pocit silne nahlodávajú. Okrem už tradičného problému nedostatku financií, je to aktuálne tak silná polarizácia na našej politickej scéne, že svojou intenzitou zasahuje už aj do úzkych rodinných väzieb. Nemenej prekvapivé môžu byť aj naše obavy o to, ako sa dokážeme postarať o rodinných príslušníkov, ktorí majú nejaký vážny zdravotný problém či trpia nejakým zdravotným znevýhodnením. To toľko proklamované bezpečie rodinného krbu - kam sa však väčšina z nás tradične utieka, tak môže byť dnes oveľa krehkejšie, než ako by sme chceli. To všetko vyplýva z prieskumu realizovaného agentúrou NMS pre finančný dom Uniqa.Väčšia časť našej populácie dokáže mať (i v rámci rodiny) nejaký zhodný názor, to čo to štiepi a polarizuje sú vyjadrenia a činy politikov, ktorí sa medzi sebou radi vymedzujú, hovorí Michal Mislovič z agentúry NMS.A ešte jedna zaujímavosť. Slováci vidia rodinu hlavne tam, kde sú deti Každé spolužitie s deťmi je väčšinovo označované za rodinu a to bez ohľadu na to, akí dospelí sa o deti starajú.O čom tieto naše obavy vypovedajú a sú i dôsledkom zlyhávajúceho štátu v jeho sociálnych záväzkoch či nedostatku empatie a sebastrednosti našich politických elít? Čo s tým vieme urobiť a aký dosah to má na súdržnosť celej našej spoločnosti?No a napokon, nakoľko sme ešte stále tradičnou spoločnosťou koreniacou vo vzorcoch z minulého či dokonca predminulého storočia?Ráno Nahlas, dnes s analytikom Michalom Mislovičom z výskumnej agentúry NMS. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Pre väčšinu Slovákov je rodina ešte stále hlavným zdrojom bezpečia, blízkosti i dôvery. Tento základný pocit však dnes ohrozujú obavy z nedostatku peňazí, ale aj politika, ktorá dokáže rodiny generačne štiepiť. Zásadnou obavou je i strach, že sa nedokážeme postarať o nemohúceho príbuzného. Pre väčšinu Slovákov je doteraz rodina hlavným zdrojom bezpečia, blízkosti i dôvery. Aktuálne však existujú minimálne dva, presnejšie tri kľúčové faktory, ktorý tento pocit silne nahlodávajú. Okrem už tradičného problému nedostatku financií, je to aktuálne tak silná polarizácia na našej politickej scéne, že svojou intenzitou zasahuje už aj do úzkych rodinných väzieb. Nemenej prekvapivé môžu byť aj naše obavy o to, ako sa dokážeme postarať o rodinných príslušníkov, ktorí majú nejaký vážny zdravotný problém či trpia nejakým zdravotným znevýhodnením. To toľko proklamované bezpečie rodinného krbu - kam sa však väčšina z nás tradične utieka, tak môže byť dnes oveľa krehkejšie, než ako by sme chceli. To všetko vyplýva z prieskumu realizovaného agentúrou NMS pre finančný dom Uniqa.Väčšia časť našej populácie dokáže mať (i v rámci rodiny) nejaký zhodný názor, to čo to štiepi a polarizuje sú vyjadrenia a činy politikov, ktorí sa medzi sebou radi vymedzujú, hovorí Michal Mislovič z agentúry NMS.A ešte jedna zaujímavosť. Slováci vidia rodinu hlavne tam, kde sú deti Každé spolužitie s deťmi je väčšinovo označované za rodinu a to bez ohľadu na to, akí dospelí sa o deti starajú.O čom tieto naše obavy vypovedajú a sú i dôsledkom zlyhávajúceho štátu v jeho sociálnych záväzkoch či nedostatku empatie a sebastrednosti našich politických elít? Čo s tým vieme urobiť a aký dosah to má na súdržnosť celej našej spoločnosti?No a napokon, nakoľko sme ešte stále tradičnou spoločnosťou koreniacou vo vzorcoch z minulého či dokonca predminulého storočia?Ráno Nahlas, dnes s analytikom Michalom Mislovičom z výskumnej agentúry NMS. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Ukrajinci súhlasia s mierovými rokovaniami v Istanbule 2. júna a medzitým pokračujú masívne ruské útoky a prípravy na letnú ofenzívu. Izrael pokračuje v pozemných operáciách v Gaze a dostáva sa pod čoraz väčší medzinárodný tlak. Na Slovensku budeme mať Kaliňákových žandárov. Účinkujú: - gen. Pavel Macko - Rado Macko Podcast vychádza každý piatok.
Ste developer, stavebná firma, realitná kancelária, dizajnéri či advokáti? Aj vy môžete odprezentovať svoje služby na Veľtrhu bývania a nehnuteľností v bratislavskej Inchebe 16. až 18. októbra 2025. Aké príležitosti a benefity vám to prinesie a kde sa dá zaregistrovať? O veľtrhu sme sa rozprávali s organizátorkou Ivetou Peťovskou v podcaste portálu Nehnuteľnosti.sk.V podcaste sa dozviete:čo je cieľom a prečo vznikol Veľtrhu bývania a nehnuteľností,prečo sa oplatí vystavovať na Veľtrhu bývania a nehnuteľností 2025 v bratislavskej Inchebe,čo všetko má vystavovateľ k dispozícii v rámci svojho stánku na Veľtrhu,ako sa dá stať partnerom podujatia a byť súčasťou programu prednášok na Veľtrhu, ako sa cenovo pohybujú jednotlivé stánky pre vystavovateľov.Unikátne podujatie o bývaní pre širokú verejnosťNa Slovensku dlho neexistovala konferencia alebo veľtrh s témou bývania pre širokú verejnosť. Väčšinou boli tieto podujatia určené pre profesionálov. Inšpiráciou boli pre organizátorku Ivetu Peťovskú zahraničné veľtrhy, ktorých atmosféru a príležitosti chcela priniesť na Slovensko, čo sa jej podarilo a tento rok organizuje už druhý ročník tohto Veľtrhu. „Cieľom je spájať a podporiť networking medzi profesionálmi a klientmi. Čiže spojiť developerov, realitných maklérov, finančných poradcov, architektov, dizajnérov s klientmi, ktorí hľadajú odpovede na svoje otázky ohľadom bývania. Či chcú kúpiť, predať, rekonštruovať alebo investovať. Vytvoriť priestor na nadviazanie obchodných kontaktov, budovať komunitu, kde v takej ľudskej príjemnej atmosfére si klienti môžu nájsť odpovede priamo zo zdroja, nie na internetových fórach.” Návštevníci sa tak priamo môžu pýtať odborníkov na rady ohľadom bývania či investovania.Kto môže na Veľtrhu bývania a nehnuteľností 2025 vystavovať?Prvý ročník Veľtrhu bývania a nehnuteľností navštívilo počas troch dní takmer 5 tisíc návštevníkov. „Samotní vystavovatelia ocenili príjemnú atmosféru, dobrú organizáciu, zmysluplných návštevníkov aj reálne dopyty. Odišli s množstvom nových kontaktov, z ktorých vznikli aj reálne obchody a mnohí z nich sú prihlásení aj do aktuálneho ročníka,” povedala o pozitívnych referenciách v podcaste Iveta Peťovská. Svoje služby a produkty na Veľtrhu môže odprezentovať ktokoľvek v súvislosti s nehnuteľnosťami a bývaním. „Sú to realitné kancelárie, developeri, architekti, nábytkárske firmy, osvetlenie, investičné spoločnosti. Ďalej firmy s ponukou alternatívneho bývania, právnici, odborníci na legislatívu či banky a poisťovne. Čiže v skratke každý, kto sa akýmkoľvek spôsobom vie zapojiť do procesu hľadania bývania alebo investičnej príležitosti.” Stánok na Veľtrh bývania a nehnuteľností 2025 si môžete zarezervovať do konca augusta na www.veltrhnehnutelnosti.skCelý rozhovor o Veľtrhu bývania a nehnuteľností s organizátorkou podujatia Ivetou Peťovskou si môžete pozrieť na Youtube alebo vypočuť na Spotify a ostatných podcastových aplikáciách.PR článok
Namiesto riešenia kanalizácie alebo vodovodov v rómskych osadách, kde ľudia žijú na hline, sa u vás postaví úplne nezmyselný Rómsky mediálny dom za 60 miliónov. To sa nedá prehliadať, tvrdí v rozhovore pre Aktuality.sk Tomáš Zdechovský, ktorý vedie kontrolu europarlamentu na Slovensku.Na Slovensku je kontrola z europarlamentu. Prišla si posvietiť na to, ako čerpáme európske peniaze, a chce vedieť, prečo nás dotácie neposúvajú dopredu, ale končia tam, kde nemajú.Europoslancov zaujíma, aké následky má zmena trestných kódexov, ktorú pripravila vláda Roberta Fica, zánik Národnej kriminálnej agentúry aj Špeciálnej prokuratúry. Pod drobnohľadom budú aj haciendy, na ktoré ich majitelia dostali peniaze z Pôdohospodárskej platobnej agentúry. Europoslanec Tomáš Zdechovský, ktorý skupinu vedie, nevylučuje, že môže prísť aj k zastaveniu eurofondov.„My by sme sa dnes mali rozprávať o tom, ako sa Slovensko pripravuje na výstavbu vysokorýchlostných tratí, ako modernizuje a investuje do dátových infraštruktúr. Pozerali sme sa na projekty cezhraničnej spolupráce. A namiesto toho tu riešime, či niekto neukradol peniaze na opravu svojich luxusných víl a či niekto možno nezaložil vlastnú nákladnú dopravu za peniaze daňových poplatníkov a dôchodcov z Českej republiky alebo Nemecka,“ hovorí v rozhovore pre Aktuality.sk.
Namiesto riešenia kanalizácie alebo vodovodov v rómskych osadách, kde ľudia žijú na hline, sa u vás postaví úplne nezmyselný Rómsky mediálny dom za 60 miliónov. To sa nedá prehliadať, tvrdí v rozhovore pre Aktuality.sk Tomáš Zdechovský, ktorý vedie kontrolu europarlamentu na Slovensku.Na Slovensku je kontrola z europarlamentu. Prišla si posvietiť na to, ako čerpáme európske peniaze, a chce vedieť, prečo nás dotácie neposúvajú dopredu, ale končia tam, kde nemajú.Europoslancov zaujíma, aké následky má zmena trestných kódexov, ktorú pripravila vláda Roberta Fica, zánik Národnej kriminálnej agentúry aj Špeciálnej prokuratúry. Pod drobnohľadom budú aj haciendy, na ktoré ich majitelia dostali peniaze z Pôdohospodárskej platobnej agentúry. Europoslanec Tomáš Zdechovský, ktorý skupinu vedie, nevylučuje, že môže prísť aj k zastaveniu eurofondov.„My by sme sa dnes mali rozprávať o tom, ako sa Slovensko pripravuje na výstavbu vysokorýchlostných tratí, ako modernizuje a investuje do dátových infraštruktúr. Pozerali sme sa na projekty cezhraničnej spolupráce. A namiesto toho tu riešime, či niekto neukradol peniaze na opravu svojich luxusných víl a či niekto možno nezaložil vlastnú nákladnú dopravu za peniaze daňových poplatníkov a dôchodcov z Českej republiky alebo Nemecka,“ hovorí v rozhovore pre Aktuality.sk.
Podľa odhadov Svetovej zdravotníckej organizácie postihuje schizofrénia približne 1 % svetovej populácie. Na Slovensku sa prevalencia schizofrénie pohybuje okolo 0,7 – 1 % dospelej populácie, čo znamená, že s týmto ochorením žijú desiatky tisíc ľudí. Schizofrénia pritom skracuje priemernú dĺžku života ľudí približne o 15 až 20 rokov.Pri príležitosti Svetového dňa povedomia o schizofrénii (24.5.) sme sa s Michalom Patarákom, Prezidentom Slovenskej psychiatrickej spoločnosti a prednostom II. Psychiatrickej kliniky Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Banskej Bystrici pozreli na to, ako táto diagnóza ovplyvňuje život slovenských pacientov a aké povedomie o nej prevláda v našej spoločnosti a lekárskom prostredí.
V tejto časti Cashflow sme sa rozprávali s realitným expertom Martinom Čapom, ktorý hovorí o tom, prečo je na Slovensku bývanie drahé a ako by vedel štát zabezpečiť dostupných 20 percent z nehnuteľnosti pre banku. Prečo neodporúča investovať v Dubaji a prečo majú na Slovensku luxusné projekty problém? To všetko v novej časti Cashflow.
Vanda Martišková je doktoroka. Špecialistka v odbore estetickej dermatológie a komplikácií, ktoré s ňou súvisia. Na Slovensku a v Čechách pôsobí ako konzultantka pre manažment komplikácií, ktoré súvisia s aplikáciou kyseliny hyalurónovej a botulotoxínu. Takže v tejto časti aj o nafúknutých perách, opravených vráskach a intímnych partiách. Lebo všetko sa dá "vylepšiť".
Today's episode is about the bear situation in Slovakia. In the Slovak lesson, you are going to learn some words from today's topic. You will also learn how to say “Keep calm” and “Be alert!“ in Slovak. At the end of this episode, you can find the main points of today's episode in Slovak.Episode notesIn today's episode, I'm talking about the bear situation in Slovakia. In the Slovak lesson, you are going to learn some words from today's topic. You will also learn how to say “Keep calm” and “Be alert!“ in Slovak. At the end of this episode, you can find the main points of today's episode in Slovak. Slovak lesson1. majestátne hory (majestic mountains)2. spievajúce vodopády (singing waterfalls)3. hlboké údolia (deep valleys)4. zelené lúky (green meadows) 5. tmavé lesy (dark forests)6. hnedý medveď (brown bear)7. stretnúť medveďa (to meet a bear)8. prichádzať bližšie (to come closer)9. vyhýbať sa (to avoid)10. postaviť sa (stand up)11. bezpečne žiť (live safely)12. zachovať pokoj (to keep calm)13. Zachovajte pokoj! – formal; Zachovaj pokoj! - informal (Keep calm!)Main points1. Na Slovensku je stále viac stretnutí s medveďmi. (There are more and more bear encounters in Slovakia.)2. Medvede prichádzajú bližšie kvôli jedlu a strate biotopu. (Bears come closer because of food and habitat loss.)3. Hnedé medvede sú silné, rýchle a zvyčajne sa ľuďom vyhýbajú. (Brown bears are strong, fast, and usually avoid humans.)4. Nauč sa čítať reč tela medveďa. (Learn to read bear body language.)5. Postavenie na zadné nohy znamená zvedavosť, nie agresiu. (Standing on hind legs means curiosity, not aggression.)6. Výpad je často len varovanie. (Lunging is often just a warning.)7. Zachovaj pokoj, neutekaj ani nekrič. (Stay calm, don't run or scream.)8. Hovor ticho a pomaly cúvaj. (Speak softly and back away slowly.)9. Nikdy medveďa nekŕm. (Never feed a bear.)10. Pri útoku sa tvár mŕtvy; pri hnedých medveďoch.( If attacked, play dead; for brown bears).11. Najlepšou obranou je sprej proti medveďom. (Bear spray is the best defense.)12. Problémového medveďa nahlás na tiesňovú linku alebo správe parku. (Report problem bears to emergency lines or park services.)13. Nahlasovanie netreba, ak sa medveď správa prirodzene a uteká. (Don't report if the bear behaves naturally and flees.)14. Naučme sa bezpečne žiť s medveďmi. (Learn to live safely with bears.)15. Buďte ostražití! (Be alert!)Timestamps00:35 Introduction02:28 About the situation with bears in Slovakia05:33 5 Fun facts11:46Slovak lesson17:43 Main points in Slovak (sentences)19:12 Main points with the English translation22:33 Final thoughtsIf you have any questions, send it to my email hello@bozenasslovak.com. Check my Instagram https://www.instagram.com/bozenasslovak/ where I am posting the pictures of what I am talking about on my podcast. Also, check my website https://www.bozenasslovak.com © All copywrites reserved to Bozena O Hilko LLC
(0:00) ČO SME HRALI ZA POSLEDNÝ TÝŽDEŇ(13:43) MAFIA: THE OLD COUNTRY(27:10) PROBLÉMY FAIRGAMES?(43:37) ĎALŠIA HRA OD TVORCOV HELLDIVERS 2 BUDEMULTIPLATFORM(54:34) KAUZA PLAGIÁTORSTVA V MARATHON
V tejto časti podcastu som sa rozprával s Jurajom Hrbatým, zakladateľom a CEO spoločnosti Finax, ktorá priniesla revolúciu do sveta investovania na Slovensku. Juraj nám priblížil, ako sa z nespokojnosti s tradičnými finančnými službami zrodila myšlienka vytvoriť Finax – prvého slovenského robo-poradcu, ktorý sprístupnil pasívne investovanie širokej verejnosti. Juraj začal podnikať po tom, čo prekonal rakovinu. Tá mu podľa jeho slov otvorila oči. Diskutovali sme o jeho podnikateľskej ceste, ktorá sa začala po rokoch v zamestnaní. Pokecali sme o výzvach pri budovaní firmy a o tom, ako sa mu podarilo získať dôveru investorov. V podcaste spomína Juraj historku, ktorá hovorí o tom, že samotná NBS nechápala a neverila konceptu investovania online.V rozhovore sme sa venovali aj tomu, ako Finax expandoval na zahraničné trhy a aké stratégie využíva na udržanie rastu. Juraj zdôraznil význam emócií v investovaní a vysvetlil, prečo je dôležité mať jasne stanovené investičné ciele. Dobré investovanie by podľa Juraja mala byť nuda aj napriek tomu, že množstvo ľudí hľadá skratky a špekuluje so stratégiami. Hovorili sme aj o investovaní do nehnuteľností. To podľa Juraja nemá zmysel z dôvodu, že pri ETF z dlhodobého horizontu môžu ľudia získať rovnaký podiel bez starostí. Podelil sa aj o víziu Finaxu, ktorá chce, aby ľudia investovali viac, jednoduchšie a s jasným cieľom.V závere sme sa dotkli tiež témy investovania do slovenských firiem. Juraj zdôraznil dôležitosť tejto témy a spôsobu, ako na to. Táto epizóda je plná praktických rád a inšpirácie pre každého, kto sa zaujíma o investovanie a príbeh Finaxu.---------------------------------------------------------------------------Kapitoly:00:00:00 – Predstavenie hosťa00:01:31 – Investovanie do vlastných firiem00:05:43 – Ako vznikol Finax?00:14:19 – Otravní finanční poradcovia00:19:25 – Biznis v zahraničí zo Slovenska00:26:23 – Ako živiť rast kapitálom?00:31:41 – Vízia Finaxu00:39:24 – Investovanie na vlastnú päsť00:49:10 – Emócie v investovaní00:52:06 – Rozloženie a výber investícií01:02:24 – Investovanie do slovenských firiem01:11:07 – Čo odporúča Juraj Hrbatý?01:15:18 – Zmysel života podľa Juraja Hrbatého---------------------------------------------------------------------------Viac z podcastov nájdete na:https://www.truban.sk/podcast/---------------------------------------------------------------------------Všetky spomenuté knihy a podcasty nájdete v článku na blogu:https://wp.me/p5NJVg-QH---------------------------------------------------------------------------Podcast si môžete vypočuť aj na streamovacích platformách:● Spotify ▸ https://spoti.fi/31Nywax ● Apple podcast ▸ https://apple.co/3n0SO8F---------------------------------------------------------------------------● Najlepšie z podcastu na Instagrame ●https://www.instagram.com/truban.podcast/● Truban.sk ●https://bit.ly/3r1vYQJ ● Instagram ●https://www.instagram.com/truban/● Facebook ●https://www.facebook.com/miso.truban● LinkedIn ●https://sk.linkedin.com/in/truban
V tejto časti LTB sme sa rozprávali s Pavlom Piešťanským, viceprezidentom RÚZ, ktorý v rozhovore vysvetľuje, ako vyzerá súčasný trh práce a či potrebujeme na Slovensku zamestnávať cudzincov. Ako využiť kvalifikovaných pracovníkov zo zahraničia pre rast našej ekonomiky a prečo je náš trh práce ohrozený? O tom všetkom v novej časti LTB.Táto epizóda ti prináša pohľad na dôležité témy priamo z perspektívy tých, ktorí ovplyvňujú ekonomické smerovanie Slovenska.
Hosťom relácie Dírerov filter bol biochemik Pavol Čekan. Okrem biochémie sa venuje výskumu v oblasti molekulárnej biológie a diagnostiky rakoviny prsníka. Študoval na univerzitách na Islande a Spojených štátoch, kde neskôr aj pracoval v Národnom onkologickom inštitúte. Na Slovensku sa do povedomia verejnosti dostal počas pandémie koronavírusu za vývoj PCR testov, ktoré sa dodnes používajú po celom svete. Za tento vynález získal viaceré významné ocenenia doma i vo svete.
Svet smúti za pápežom Františkom. Zomrel vo veku 88 rokov, cirkev sa teraz rozhoduje torým smerom sa vyberie - či jeho cestou ľudskejšej cirkvi alebo konzervatívnejším smerom.Na Slovensku máme stále vlastné problémy - poslanec Kéry kompletne opísal svoju diplomovku, Inšpekcia sa tvári, že nevie nájsť jedného zo štyroch ľudí, ktorí disponovali videom atentátnika Cintulu, a Rusko nemilosrdne pokračuje v bombardovaní na civilistov na Ukrajine zatiaľ čo delegácia Smeru sa chystá do Moskvy.Sobotným Dobrým ránom vás sprevádzajú Zuzana Kovačič Hanzelová a Jakub Filo.Otázky do nasledujúcej epizódy Dobrého rána sobota nám zasielajte na e-mail dobrerano@sme.sk, ideálne vo forme hlasovej správy. Do predmetu napíšte Otázka do sobotného Dobrého rána.Zdroje zvukov: Facebook/Otvorená Kultúra, Facebook/Robert Fico,Youtube/Úrad vlády SR, Euronews, Youtube/Rozhovory s Mimi Šramovou, ROME REPORTS in English, Markíza, MSNBC–Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
V máji 1945 sa na slovenskom území vzdali posledné bojujúce nemecké jednotky. Zvyšky porazenej armády sa pokúšali ešte prebiť na Moravu. Napriek snahe o rýchle etablovanie demokratického poriadku ostáva situácia nestabilná. V prvých mesiacoch po vojne začína vysídľovanie karpatských Nemcov, presídľovanie Maďarov do Sudet a výmena za maďarské obyvateľstvo v Maďarsku. Koniec vojny prináša porážku Tretej ríše a jej ľudáckych spojencov. Zároveň zakladá novú politickú realitu, ktorá vyvrcholí prevratom v 1948. Ako teda vyzeral koniec vojny na Slovensku, čo znamenal a znamenal pre všetkých to isté? Michal Havran sa rozpráva v Kalinovskej knižnici v Pisztoryho paláci so svojimi hosťami Hanou Kubátovou a Samuelom Abrahámom.
Sme krajinou, kde sa umierania musíme báť, lebo na to nemáme, hovorí Simona Stískalová z Asociácie hospicovej a paliatívnej starostlivosti. Musíme prestať zatvárať oči pred realitou a naservírovať si pravdu, dodáva. Asociácia sa pridala k protestu voči tzv. ruskému zákonu. Ten totiž mieri i voči tým, ktorí sa o nás starajú na poslednej ceste do večnosti."Príde smrť a bude mať Tvoje oči," napísal svojho času taliansky básnik Cesare Pavese. Áno, smrť príde po každého z nás. No a keď to napokon príde, ide i o to, či bude v jej očiach pochopenie, súcit a aspoň kúsok dôstojnosti, s ktorou môžeme odísť. Na Slovensku je to však až príliš často nedosiahnuteľná ilúzia.O smrti najradšej mlčíme a umieranie je u nás neraz sprevádané nedôstojnosťou a zápasom o aspoň akú takú ľudskosť - neraz pritom vykúpenú poslednými úsporami či dokonca kostolnými zbierkami. Žijeme tak v krajine, kde sa ešte stále bojíme umierania - nie však pre jeho existenciálnu výzvu, ale pre hlboký nezáujem tohto štátu o ľudí i na tej ich naozaj poslednej ceste. Táto krajina tak zrejme pre umierajúcich nie je. V paráfráze na známy film bratov Coenovcov, sa tak natíska otázka: Pre koho je potom táto krajina, ak nie je ani pre tých, ktorí umierajú? "Verím, že keď si vstúpime do svedomia a zosobníme si problémy, ktoré sú tu naozaj problémami - a dobré a zlé mimovládky to nie sú, ale to s čím sa tu dennodenne stýkame - a smrť tam patrí, tak to sú tie problémy, s ktorými sa musíme ako spoločnosť zaoberať a len potom vieme spoločne žiť v takej krajine, kde sa nebudeme báť umierať - lebo si povieme, že na to nemáme," hovorí Stískalová z AHPS. O strastiach umierania na Slovensku vie svoje aj Asociácia hospicovej a paliatívnej starostlivosti. Tá koncom minulého roka takmer skrachovala a kvôli podfinancovaniu sa dokonca ako "charita" sama uchádzala o charitu nás všetkých."Hospice prežili vďaka darom, ale tá najväčšia čast bola, že sa samotní zamestnanci vzdávali svojich výplat v prospech hospicov," pripoína Simona Stískalová Ani dnes to hospice nemajú vôbec vyhraté no na Asociáciu sa - ako na mimovládku, už valí hnev vládnej moci, ktorá sa rozhodla Tretiemu sektoru vyhlásiť studenú vojnu. Tú vojnu pritom vedie práve s tými, ktorí tak často suplujú úlohy štátu v oblasti sociálnej, vzdelávacej či v oblasti zdravotníckej. Asociácia hospcovej a paliatívnej starostlivosti preto proti tzv. Ruskému zákonu protestuje, moc vyzýva na dialóg a svojim kolegom z údajne "politických mimovládok" vyjadruje plnú podporu i solidaritu.Ráno Nahlas, so Simonou Stískalovou z Asociácie hospicovej a paliatívnej starostlivosti. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Sme krajinou, kde sa umierania musíme báť, lebo na to nemáme, hovorí Simona Stískalová z Asociácie hospicovej a paliatívnej starostlivosti. Musíme prestať zatvárať oči pred realitou a naservírovať si pravdu, dodáva. Asociácia sa pridala k protestu voči tzv. ruskému zákonu. Ten totiž mieri i voči tým, ktorí sa o nás starajú na poslednej ceste do večnosti."Príde smrť a bude mať Tvoje oči," napísal svojho času taliansky básnik Cesare Pavese. Áno, smrť príde po každého z nás. No a keď to napokon príde, ide i o to, či bude v jej očiach pochopenie, súcit a aspoň kúsok dôstojnosti, s ktorou môžeme odísť. Na Slovensku je to však až príliš často nedosiahnuteľná ilúzia.O smrti najradšej mlčíme a umieranie je u nás neraz sprevádzané nedôstojnosťou a zápasom o aspoň akú takú ľudskosť - neraz pritom vykúpenú poslednými úsporami či dokonca kostolnými zbierkami. Žijeme tak v krajine, kde sa ešte stále bojíme umierania - nie však pre jeho existenciálnu výzvu, ale pre hlboký nezáujem tohto štátu o ľudí i na tej ich naozaj poslednej ceste. Táto krajina tak zrejme pre umierajúcich nie je. V paráfráze na známy film bratov Coenovcov, sa tak natíska otázka: Pre koho je potom táto krajina, ak nie je ani pre tých, ktorí umierajú? "Verím, že keď si vstúpime do svedomia a zosobníme si problémy, ktoré sú tu naozaj problémami - a dobré a zlé mimovládky to nie sú, ale to s čím sa tu dennodenne stýkame - a smrť tam patrí, tak to sú tie problémy, s ktorými sa musíme ako spoločnosť zaoberať a len potom vieme spoločne žiť v takej krajine, kde sa nebudeme báť umierať - lebo si povieme, že na to nemáme," hovorí Stískalová z AHPS. O strastiach umierania na Slovensku vie svoje aj Asociácia hospicovej a paliatívnej starostlivosti. Tá koncom minulého roka takmer skrachovala a kvôli podfinancovaniu sa dokonca ako "charita" sama uchádzala o charitu nás všetkých."Hospice prežili vďaka darom, ale tá najväčšia časť bola, že sa samotní zamestnanci vzdávali svojich výplat v prospech hospicov," pripomína Simona Stískalová Ani dnes to hospice nemajú vôbec vyhraté no na Asociáciu sa - ako na mimovládku, už valí hnev vládnej moci, ktorá sa rozhodla Tretiemu sektoru vyhlásiť studenú vojnu. Tú vojnu pritom vedie práve s tými, ktorí tak často suplujú úlohy štátu v oblasti sociálnej, vzdelávacej či v oblasti zdravotníckej. Asociácia hospicovej a paliatívnej starostlivosti preto proti tzv. Ruskému zákonu protestuje, moc vyzýva na dialóg a svojim kolegom z údajne "politických mimovládok" vyjadruje plnú podporu i solidaritu.Ráno Nahlas, so Simonou Stískalovou z Asociácie hospicovej a paliatívnej starostlivosti. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Mnohé firmy sa nedokážu presunúť sa do USA. Na Slovensku sa čoraz viac trápia, zhŕňa Sumár týždňa
CELÝ DÍL NAJDETE NA HEROHERO.CO/STUDION, DOSTUPNÝ JE TAKÉ V RÁMCI KLUBOVÉHO PŘEDPLATNÉHO DENÍKU N „Když zveřejňuji parodické video, pokaždé přemýšlím nad tím, jestli už to není riskantní. Jestli už se teď nenaštvou a nezačnou mě sledovat nebo jestli nedopadnu jako Kuciak, byť se k němu nechci přirovnávat. Dřív jsem ten strach neměl,“ říká ve Studiu N slovenský komik František Košarišťan, známý pod přezdívkou Fero Joke. „Ficova vláda chce, abychom se báli. Za socialismu jsme tu měli Lasicu nebo Satinského, dneska spousta influencerů říká, že radši zůstanou apolitičtí,“ tvrdí komik. Chtěl by prý stát na správné straně historie. „V naší vládě je kupa neschopných lidí. Do slovenské nemocnice nechceš jít, stejně tak nechceš absolvovat vzdělávací systém. Podstatné problémy tu překrývá Martina Šimkovičová tím, že rozdmýchává emoce ve společnosti. Ona je zatrpklý, zlý člověk. Chce pozornost, kterou nedostávala v dětství. Přál bych jí lásku,“ říká Fero Joke. Proč jsou podle něj lidé na sítích čím dál agresivnější? Co by se muselo stát, aby definitivně odložil humor? A proč si Ficova vláda vybrala za svůj terč LGBTQ lidi a psychiatrické pacienty? Podívejte se na celou epizodu.
V USA je ministrom zdravotníctva Robert Kennedy Jr, ktorý spochybňuje očkovanie ako také. Na Slovensku medzitým splnomocnenec vlády pre vyšetrovanie pandémie Peter Kotlár odovzdal generálnemu prokurátorovi neverejné analýzy, ktoré vraj dokazujú zvýšené množstvo DNA vo vakcínach od Pfizeru a Moderny. Očkovaných ľudí prirovnal ku kukurici. Ako sa v skutočnosti vyrábajú vakcíny, na čo všetko dozerajú regulátori a máme sa obávať rakoviny? O týchto témach diskutovala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou Demagóg.sk Veronikou Frankovskou a biochemikom Petrom Holubom.Frankovská vysvetlila, že tvrdenia o zvýšených množstvách DNA vo vakcínach nie sú nové. „Na dezinformačnej scéne, najmä v zahraničí, sa to objavilo už v roku 2023. Vtedy sa im venovali viaceré factcheckerské organizácie, ale aj napríklad austrálska regulačná agentúra,“ hovorí. Mnohé z týchto tvrdení podľa nej vychádzajú zo štúdií, ktoré neprešli vedeckým hodnotením alebo pracovali s anonymne zaslanými vzorkami.V podcaste sa venovali aj ďalším dezinformáciám – napríklad konšpiračným tvrdeniam o slintačke a krívačke. Marián Kotleba ju nazýva „covidom-2025“ a tvrdí, že ide o nástroj na ovládanie ľudí. Šíri aj obavu, že cez mlieko bude verejnosť „nevedome očkovaná“.Biochemik Peter Holub vysvetlil, že z doteraz zverejnených informácií, ktoré poskytli Peter Kotlár a Soňa Peková, nevyplýva, že by vakcíny obsahovali vyššie množstvo DNA. „Prezentácia pani Pekovej obsahuje aj niektoré metodologické detaily, takže približne vieme, akou metódou sa snažila stanoviť koncentráciu DNA. Samotná metóda nie je zle zvolená, problém je však vo formáte prezentovaných výsledkov,“ uviedol Holub. Dodal, že pri použití netypickej jednotky vyznievajú čísla umelo navýšené. „Keď sme to prepočítali do štandardných jednotiek, aj keby boli údaje presné, čo nevieme overiť, množstvo DNA by bolo hlboko pod limitmi stanovenými regulátormi.“Holub tiež zdôraznil, že aj keby vakcíny obsahovali viac DNA, „môžeme takmer s istotou povedať, že by to človeku vôbec nijako neuškodilo“.Moderuje Veronika Jursová Prachárová.
Proč se vláda rozhodla zařadit na sankční seznam a vyhostit z Česka běloruskou novinářku, která v této zemi žila 25 let? Jak se američtí republikáni dívají na plán prezidenta Trumpa zavést reciproční cla proti obchodním partnerům USA? A jak podložené je rozhodnutí slovenské vlády povolit odstřel až 350 medvědů?
Proč se vláda rozhodla zařadit na sankční seznam a vyhostit z Česka běloruskou novinářku, která v této zemi žila 25 let? Jak se američtí republikáni dívají na plán prezidenta Trumpa zavést reciproční cla proti obchodním partnerům USA? A jak podložené je rozhodnutí slovenské vlády povolit odstřel až 350 medvědů?
Pre slintačku a krívačku už vláda vyhlásila mimoriadnu situáciu. Na Slovensku máme aktuálne päť ohnísk slintačky a krívačky. Premiér hovorí o predbežných škodách za desiatky miliónov eur, na boj proti nákaze vyčlenila 10 miliónov. Policajtom budú pomáhať strážiť hranice a farmy aj vojaci. Opozícia hovorí o zlyhaní vlády a žiada rokovanie bezpečnostnej rady štátu.Aká je šanca nákazu rýchlo zastaviť? Môžu pribudnúť aj ďalšie ohniská? Ako to teda zvláda premiér s ministrom pôdohospodárstva? Chváli či kritizuje nás Európska únia za naše opatrenia, čo z vyjadrení premiéra Fica brať vážne? Je vybíjanie všetkých chovov 3 km od ohniska nariadením alebo odporúčaním EU? Čo hrozí, ak sa šírenie nepodarí dostať pod kontrolu, môže sa nadlho zmeniť podoba nášho vidieka? Čo na to hovoria malí slovenskí farmári a poľnohospodári?Pobavíme sa s farmárom s Rakús a členom Iniciatívy farmárov Antonom Vdovjakom a farmárom s Oravy a predsedom Mladých farmárov Slovenska ASYF Mariánom Glovaťákom.
Aké zaujímavé udalosti sa stali vo svete ekológie a environmentalizmu za ostatný mesiac? Čo by ste si z tejto problematiky nemali nechať ujsť?Vypočujte si 5 správ z ekológie, ktorým sme sa venovali:Čo robiť pri strete so sršňami? Odborník vyvracia najväčšie mýtyŠtátnemu tajomníkovi pridelili 10 áut. Filip Kuffa tvrdím že má plné právo sadnúť si do ktoréhokoľvekOdborníci kritizujú politické zásahy do zákonov o ochrane krajinyMalo by byť právo na prístup do prírody novým ľudským právom? Slintačka a krívačka spôsobujú na Slovensku ohromné škody, zvieratá trpia
Odkaz na celý dílJe to potvrzené, čeká nás půlrok kampaně antibabiš a antifiala. Kdo vyjde ze souboje stání na správné straně vs. nejhoršího premiérování vítězně? SPOLU otevírá téma obrany a bezpečnosti a opozice se na něj chytá, což je jejich chyba. Uvidíme v následujících měsících pokles preferencí ANO? Věnovali jsme se i menším stranám, které chtějí zabránit propadnutí hlasů. Pod značku SPD se připojí kandidáti Svobodných, Trikolory i PRO. Úspěch Motoristů nebo Stačilo pak může být to, co rozhodne o budoucí vládě.Jak vnímáte odchod Jana Zahradila z ODS vy? Posunul se názorově on nebo strana?Partnerem podcastu je advokátní kancelář ROWAN LEGAL a provozovatel zdravotnických zařízení PENTA HOSPITALS a PENTA FUND.
Privítali sme u nás milú návštevu zo Slovenska! Iva nám prišla porozprávať ako funguje nočný sexlife v Bratislave, kde organizuje Kinqy events. Čo ju najviac stresuje ľudí pred sexparties a čo je pre ňu pri organizácii najdôležitejšie? Sú mužské outfity na sexparties ťažšie zohnateľné alebo iba sa niektorí muži boja extravagancie?Iva má pochodené aj Berlínske kluby, Viedeň i pražskú scénu, takže aj tipy na akcie zazneli. Zistíte kam sa vydáme za zábavou toto leto ;)Na herohero časti samozrejme zablúdime do časov keď som Ivu videla 2. x a bolo to pri sexe. A samozrejme ZASE sa pídime po radách ako zbaliť ľudí na swingers?Vymenili sme si poznatky z kitkatu a pomenovali si koncept solo wankers!Podcastové aplikace nám nic neplatí. Moc vám děkujeme za odběry, díky nim můžeme fungovat.
Obviňujeme obete a násilníkov ospravedlňujeme. Ako spoločnosť v téme sexualizovaného násilia zlyhávame, tvrdí Alexandra Dematrianová z iniciatívy Pochod odvážnych. Štatistika sexuálneho násilia voči ženám je na Slovensku hrozivá, trendy zlepšovaniu pritom vôbec neprajú. Riešením môže byť sexuálna výchova detí či zmena definície znásilnenia.Môj starý otec mi vždy hovoril: Nikdy never trom veciam. Psovi, ktorý spí, Cigáňovi, čo niečo sľubuje a žene, čo plače. Tento nepodarený pokus o vtip nám iba nedávno zvestoval priamo náš pán premiér. Robert Fico to pritom verejne povedal v krajine, kde podľa Eurostatu zažila sexualizované násilie v dospelosti - vrátane znásilnenia, každá šiesta žena, každá piata čelí fyzickému alebo sexualizovanému násiliu zo strany svojho partnera, príbuzného alebo iného člena svojej domácnosti, no a každá tretia žena bola zasa sexualizovane obťažovaná na pracovisku. Všetky tieto hrozivé čísla - i všetky ďalšie relevantné štatistiky, hovoria, že zažívame doslova epidémiu sexualizovaného násilia. Navyše toto násilie je sprevádzané i návratom tzv. mačistickej kultúry šírenej priamo z tých najvyšších poschodí moci - a to nielen u nás, ale už aj v USA.Policajné štatistiky pritom odhaľujú výrazný nepomer medzi živou realitou a tým, čo sa reálne deje - a čo obete násilia vlastne chcú riešiť oficiálnou cestou. Inak povedané, nepomer medzi nahláseným násilím a realitou môže veľa vypovedať o nízkej dôvere obetí násilia voči nášmu represívno justičnému systému. Čoraz viac sa problematizuje i sexuálna výchova detí, no a útoky štátu na mimovládny sektor, ktorý sa tejto téme významne venuje, pribúdajú a eskaluje aj ich radikálnosť. Každoročne si pritom tento typ násilia vypýta dokonca aj tú najvyššiu cenu - cenu ľudského života žien zavraždených svojimi súčasnými či bývalými partnermi.To sú témy Pochodu odvážnych a s ním spojených sprievodných akcií.Počúvate Ráno Nahlas, dnes s Alexandrou Demetrianovou Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Na Slovensku je vírus slintačky a krívačky. Choroba dobytka sa k nám dostala z Maďarska. Vírusom sú napadnuté tri farmy na juhu Slovenska. Musia vybíjať zvieratá a mimoriadne rokovala aj vláda. Podľa premiéra sú ohrozené národohospodárske záujmy Slovenska, farmári hovoria o miliónových škodách.Ako sa k nám teda nákaza dostala a aké môžu byť dôsledky? Minister pôdohospodárstva hovorí o prenose vírusu vetrom, čo na to vravia odborníci? Dalo sa prenosu nejako zabrániť, splnili sme si všetky domáce úlohy? Mohla vláda príchodu nákazy zabrániť zastavením kamiónov z Maďarska? Je možný prenos vírusu na človeka, či iné zvieratá? Je teraz bezpečné kupovať hovädzie mäso či kravské mlieko? Aké opatrenia je potrebné urobiť vo veľkých a malých chovoch?Braňo ZÁVODSKÝ sa zhováral s bývalým šéfom štátnej veterinárnej a potravinovej správy a ex ministrom pôdohospodárstva profesorom Jozefom BÍREŠOM a poslancom parlamentu za SaS a členom pôdohospodárskeho výboru Alojzom HLINOM.
Na Slovensku stále pokračují demonstrace proti zahraničněpolitickému směřování země, jak ho prosazuje současná vláda premiéra Roberta Fica. Účastníci protestů volají po tom, aby nikdo – ani vláda – nezpochybňoval fakt, že země je pevnou součástí euroatlantických struktur.
Zdá sa, že Antonino Vadala je naspäť na Slovensku a znovu chová býky.Družstvo v Beši pri Michalovciach pritom na nejaký veľký biznis nevyzerá, no Vadala po čase strávenom v talianskom väzení si vybral práve toto miesto.Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno vyberie spolu s Jánom Krempaským za slovenskými stopami talianskej 'Ndranghety.Zdroj zvukov: Markíza, TA3Odporúčanie:Dnes budem pre zmenu odporúčať muziku. FlexFab je švajčiarsky projekt síce zameraný na klubovú hudbu, no v jeho muzike cítiť rôzne Ďalšie a pestré vplyvy. A album Pablo Phone Home je mojim dnešným odporúčaním.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
Zavedou vás do jordánské Madaby, která byla ještě před 150 lety v ruinách, ale dnes je město pokladem plným starověkých mozaik. Na Slovensku se podíváte na nejtěžšího létajícího ptáka Evropy, dropa velkého. A navštívíte také věznici v americkém Burlingtonu, která byla v 19. století na svou dobu velmi moderní, a tak bývaly její cely poměrně zaplněné, zvláště v zimě.