Podcasts about na slovensku

Proč ve Ficově vládě skončil ministr životního prostředí Taraba a může to znamenat předčasné volby? Povede dohoda prezidenta Trumpa s představiteli firem v oboru AI k větší kontrole tohoto sektoru? Spojené státy a jejich koaliční partneři oficiálně ukončili vojenskou misi v Iráku. V jakém stavu je blízkovýchodní země?

Hokejová extraliga má za sebou zatiaľ len úvodné týždne a kolá, no už sa v nej toho udialo naozaj mnoho. V najnovšej časti podcastu Trefné strieľanie Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie), Martin Toth Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) a kapitán HK Skalica Juraj Jurík prebrali rozhodcov, nové pravidlá a ich zavedenie priamo na ľade, zvučné posily Žiliny či trápiacu sa Nitru.

Hokejová extraliga má za sebou zatiaľ len úvodné týždne a kolá, no už sa v nej toho udialo naozaj mnoho. V najnovšej časti podcastu Trefné strieľanie Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie), Martin Toth Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) a kapitán HK Skalica Juraj Jurík prebrali rozhodcov, nové pravidlá a ich zavedenie priamo na ľade, zvučné posily Žiliny či trápiacu sa Nitru.

Na Slovensku je vlastné bývanie úzko spojené s rodinou, majetkom aj predstavou životného úspechu. O tom, čo o nás prezrádzajú naše domovy, prečo sa má verejnosť učiť rozumieť architektúre a čo nám môžu povedať aj ocenené stavby, sa Zuzana Botiková rozpráva s architektkami Evou Rohoňovou a Janou Melišovou, spoluorganizátorkami festivalu Deň architektúry. Jeho tohtoročné motto „Bývam, teda som“ otvára otázku, čo naše bývanie hovorí o spoločnosti, v ktorej žijeme.

Kým dnes drvivá väčšina Slovákov býva vo vlastnej nehnuteľnosti, rastúce ceny bytov, drahšie financovanie a meniace sa preferencie mladšej generácie otvárajú priestor pre nový realitný biznis Developer Lucron stavia v bratislavskom Neste viac ako 300 zariadených nájomných štúdií. Ak sa model osvedčí, môže byť jedným z prvých signálov, že slovenský realitný trh sa začína približovať západnej Európe. Pre developera však nájomné bývanie znamená úplne inú ekonomiku ako klasický predaj bytov. Pri tradičnom modeli developer projekt postaví, byty predá a v priebehu niekoľkých rokov inkasuje späť vložený kapitál. Pri nájomnom modeli musí nehnuteľnosť dlhšie vlastniť alebo prevádzkovať, budovať obsadenosť a až následne môže aktívum predať investorovi. Slovensko navyše zatiaľ nemá dostatočne rozvinutú sieť veľkých inštitucionálnych investorov ani profesionálnych operátorov, ktorí sú v západnej Európe prirodzenou súčasťou tohto trhu. Projekt Nesto je najväčším projektom Lucronu v Bratislave. Na 47 hektároch v Petržalke má počas najbližších 15 až 20 rokov vyrásť nová mestská štvrť. Už dnes v nej žije približne 400 ľudí. Nájomný sektor sa začal stavať v marci 2026. Developer ho chce stavebne dokončiť v roku 2028 a prvých nájomníkov privítať ideálne už v septembri toho istého roka. Projekt má byť zároveň testom, či je profesionálne nájomné bývanie životaschopné aj na slovenskom trhu. „Je to pre nás laboratórium, ako sa táto biznisová línia v rámci developmentu osvedčí. Keď to funguje v zahraničí a vykazuje to dobré čísla, prečo by to nemohlo fungovať na Slovensku?“ hovorí Slavomír Habánik, development director spoločnosti Lucron. Viac si vypočujete v podcaste.

Zatiaľ čo predošlé roky sa niesli v znamení zoznamovania sa s generatívnou umelou inteligenciou, dnes sa posúvame k nástrojom, ktoré samostatne konajú a posilňujú prácu ľudí. Pohľad na aktuálne IT trendy, predovšetkým okolo umelej inteligencie, prinesie už 14. ročník technologickej konferencie OpenSlava.O tom, čo všetko čaká účastníkov, prečo je účasť bezplatná a ako sa vyvíja práca programátorov v dobe AI, sa v podcaste SHARE rozprával redaktor Maroš Žofčin so spoluzakladateľom konferencie Tomášom Vanekom, technickým architektom spoločnosti Accenture.V podcaste sa dozviete aj o týchto témach:Ako sa posunulo vnímanie umelej inteligencie za posledné roky a prečo sú dnešní AI agenti skutočnými partnermi vo vývoji.Prehľad tematických sál zameraných na praktické skúsenosti veľkých firiem, bankovníctvo či automobilový priemysel.Ako malé Slovensko prispieva k špičkovým technológiám a prečo sú tieto témy pevnou súčasťou programu.Prečo už budúcnosť nie je o ručnom písaní programového kódu, ale o zvládaní vyšších vrstiev abstrakcie a architektúre.Prečo sa konferencia dlhodobo venuje nastupujúcim trendom, akou je humanoidná robotika, a kedy sa stanú bežnou súčasťou života.Kedy a kde sa podujatie koná, ako fungujú hands-on workshopy, prečo je registrácia zadarmo a aké sú možnosti online sledovania.Ďalšie informácie prinášame v článku: https://zive.aktuality.sk/clanok/pX4ORej/zname-it-podujatie-uz-o-mesiac-a-opat-zdarma-ai-agenti-aj-humanoidni-roboti-pozvanka/ Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Čo ak sa morský svet opäť stane jedinou realitou na Zemi? V dnešnej epizóde sa ponárame do hlbín oceánov a vyťahujeme na povrch starodávnu myšlienku biblickej potopy a Noemovej archy – tentoraz však s poriadnou dávkou modernej hypotézy a lokálneho nadhľadu. Predstav si, že nečakáme na osud, ale berieme veci do vlastných rúk. Hypoteticky staviame vlastnú archu priamo tu, na pevnej zemi na Slovensku. Žiadne spoliehanie sa na štát, cudzích ľudí, systémy ani cudzie pravidlá. Keď príde veľká voda, chceme byť pripravení stojac na vlastnej palbe.

Jozef Záhumenský je gynekológ, pôrodník, vysokoškolský pedagóg a prednosta kliniky, ktorý u nás hovorí o pôrodoch, pôrodných asistentkách a zásahoch „pre istotu“.Naozaj môže žena rodiť tri dni? Čo robí pôrodnicu bezpečnou a príjemnou? Prečo cisársky rez zachraňuje životy, no nie každý zásah je potrebný? A ako sa pri rozhodovaní zohľadňuje vôľa rodičky?Rozoberieme domáce pôrody a nemocničné zázemie, pohyb a sex v tehotenstve, plánované a neplánované tehotenstvá, mikrobióm aj hosťov zatiaľ nepublikovaný výskum umelých sladidiel. Príde aj na pôrod koncom panvovým, 1 200-stranovú učebnicu, české zdravotníctvo, návrat na Slovensko a povesť prísneho skúšajúceho. Záver patrí interrupciám, verejnému odbornému sporu, polarizácii a odchodu mladých.Ak sa vám epizóda páči, necenzurovaná verzia s otázkami od patreonov (o 42 minút dlhšia) je na:

Dnes máme obrovskú radosť, pretože sa nám podarilo spraviť rozhovor s legendárnou trénerkou svetového formátu Natáliou Hejkovou. Šesť titulov v Eurolige, množstvo ligových titulov a úspechov, ktoré z nej robia jednu z najvýraznejších osobností v histórii ženského basketbalu. Počas kariéry trénovala aj také hviezdy ako Sue Bird, Diana Taurasi či Lauren Jackson. Na Slovensku by ste ťažko hľadali úspešnejšie trénera naprieč všetkými športami. Užite si ten rozhovor podobne ako my!

Po sporoch medzi premiérom Robertom Ficom a ministerkou hospodárstva Denisou Sakovou sa vládni predstavitelia odmlčali. Projekt novej jadrovej elektrárne pritom dostal nového šéfa. Uznesením vlády prevzal patronát nad Jaslovskými Bohunicami vládny splnomocnenec.Ten spolu s úradom vlády bude v najbližších týždňoch pracovať na odkúpení 49-percentného podielu od českej firmy ČEZ. „To, čo stále nemáme a stále to chýba, je dôkladná analýza, prečo má byť projekt stopercentne v rukách štátu, prečo vláda chce z projektu vytlačiť ČEZ, keď vláda na čele s tým istým premiérom túto firmu do projektu na začiatku vtiahla,“ hovorí analytik energie-portal.sk Radovan Potočár.Necelá polovica akcií by pritom mala mať hodnotu zhruba 190 miliónov eur. V tejto chvíli nevieme, odkiaľ štát vezme peniaze na odkúpenie tohto podielu. Premiér pritom hovoril, že chce túto záležitosť vybaviť do konca septembra. Celá výstavba nových Bohuníc by mala stáť minimálne 11 miliárd eur.Vo videopodcaste približujeme históriu projektu a hovoríme aj o výzvach na nadchádzajúce obdobie. Na Slovensku vlastne vzniknú dva veľké subjekty, ktoré budú podnikať v jadrovej energetike. Okrem Slovenských elektrární, v ktorých má štát tretinový podiel, to bude aj Jadrová energetická spoločnosť. Tá však nemá ľudí ani know-how, poukazuje Potočár.Z dokumentov, ktoré vláda sprístupnila, vieme vyčítať, že ministerstvo hospodárstva má odovzdať všetky potrebné dokumenty vládnemu splnomocnencovi. Vláda však musí zmeniť štatút splnomocnenca, aby mohol začať vykonávať nové povinnosti, vysvetľuje Potočár.Analytik ďalej približuje, ako budú rozdelené kompetencie medzi jednotlivé štátne orgány. „Ministerstvo prišlo o pomerne veľký balík kompetencií,“ hovorí. Čo znamená, že vláda udelila projektu status strategickej investície? Aké sú možnosti financovania takto nákladného projektu?Podcast pripravil Vladimír Amrich.

Po sporoch medzi premiérom Robertom Ficom a ministerkou hospodárstva Denisou Sakovou sa vládni predstavitelia odmlčali. Projekt novej jadrovej elektrárne pritom dostal nového šéfa. Uznesením vlády prevzal patronát nad Jaslovskými Bohunicami vládny splnomocnenec.Ten spolu s úradom vlády bude v najbližších týždňoch pracovať na odkúpení 49-percentného podielu od českej firmy ČEZ. „To, čo stále nemáme a stále to chýba, je dôkladná analýza, prečo má byť projekt stopercentne v rukách štátu, prečo vláda chce z projektu vytlačiť ČEZ, keď vláda na čele s tým istým premiérom túto firmu do projektu na začiatku vtiahla,“ hovorí analytik energie-portal.sk Radovan Potočár.Necelá polovica akcií by pritom mala mať hodnotu zhruba 190 miliónov eur. V tejto chvíli nevieme, odkiaľ štát vezme peniaze na odkúpenie tohto podielu. Premiér pritom hovoril, že chce túto záležitosť vybaviť do konca septembra. Celá výstavba nových Bohuníc by mala stáť minimálne 11 miliárd eur.Vo videopodcaste približujeme históriu projektu a hovoríme aj o výzvach na nadchádzajúce obdobie. Na Slovensku vlastne vzniknú dva veľké subjekty, ktoré budú podnikať v jadrovej energetike. Okrem Slovenských elektrární, v ktorých má štát tretinový podiel, to bude aj Jadrová energetická spoločnosť. Tá však nemá ľudí ani know-how, poukazuje Potočár.Z dokumentov, ktoré vláda sprístupnila, vieme vyčítať, že ministerstvo hospodárstva má odovzdať všetky potrebné dokumenty vládnemu splnomocnencovi. Vláda však musí zmeniť štatút splnomocnenca, aby mohol začať vykonávať nové povinnosti, vysvetľuje Potočár.Analytik ďalej približuje, ako budú rozdelené kompetencie medzi jednotlivé štátne orgány. „Ministerstvo prišlo o pomerne veľký balík kompetencií,“ hovorí. Čo znamená, že vláda udelila projektu status strategickej investície? Aké sú možnosti financovania takto nákladného projektu?Podcast pripravil Vladimír Amrich.

Celé VIDEO nájdeš tu

Rovnaká odmena za rovnakú prácu. Na Slovensku sa začala nová éra transparentného odmeňovania. V júni 2026 nadobudol účinnosť zákon o rovnakom odmeňovaní mužov a žien za rovnakú prácu alebo za prácu rovnakej hodnoty, ktorý do nášho právneho poriadku transponuje európsku smernicu. O tom, aké zásadné zmeny nový zákon priniesol do praxe, sme sa rozprávali s Vierou Vaľovou, manažérkou pre outsourcing mzdového účtovníctva zo spoločnosti Forvis Mazars.V rozhovore priblížila:Ako sme na tom s odmeňovaním podľa európskej štúdie?Ktoré kľúčové zmeny nový zákon prináša a koho sa týka?Prečo je dôležitý pojem „odmena“ a nie len „mzda“?Čo už musia mať zamestnávatelia zapracované v rámci mzdovej politiky a na ktoré kroky ešte majú čas?Ako si majú nastaviť metodiku hodnotenia pracovných pozícií?Čo ak si niekto „vyjednal viac pri nástupe“ – je to objektívny dôvod na dlhodobý rozdiel v odmene?Ako vyzerá dobrá implementácia tohto zákona, ako najlepšie postupovať?Aké sankcie hrozia pri nedodržaní princípov transparentnosti?Konkrétne postupy nájdete v odborných článkoch, príkladoch a vzoroch smerníc v rámci predplatného portálu Mzdové centrum.Poradca podnikateľa – legislatívu sledujeme, vysvetľujeme a meníme na praktické riešenia.www.pp.sk

Hostia: MUDr. Zuzana Katreniaková, PhD. (predsedníčka Slovenskej asociácie verejného zdravia /AVEZ/ a členka riadiacej rady Európskej asociácie verejného zdravia /EUPHA/) a Mgr. Iveta Rajničová Nagyová, PhD., FABMR (prednostka Ústavu sociálnej a behaviorálnej medicíny Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach a bývalá prezidentka Európskej asociácie verejného zdravia /EUPHA/). | Lepšie ako „zostarnúť a byť chorý“ je „zostarnúť a byť stále zdravý“. Na Slovensku máme v tomto smere čo robiť. Naši muži v dobrom zdraví bez vážnejších zdravotných problémov žijú v priemere 57 rokov. Potom to s nimi ide dolu kopcom. Európsky priemer je 63 rokov prežitých bez vážnejších, zdravotných problémov. Znamená to, že pomerne veľkú časť staroby žijeme na Slovensku s chronickými ochoreniami. Riešením je zdravé starnutie. Čo to je a ako ho dosiahnuť rozoberieme v tejto epizóde Kontaktov s Evou Pribylincovou. | Ako zdravo zostarnúť? | Moderuje: Eva Pribylincová; | Kontakty pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. V premiére v pondelok až štvrtok po 20. hodine v Rádiu Slovensko.

Hostia: Zuzana Palášthy (manažérka personálnej agentúry Gi Group), Ivona Fraňová (koordinátorka integrácie cudzincov mesta Nitra a vedúca Kontaktného miesta pre cudzincov COMIN), a Romana Hýlová (manažérka programu rozvoja a integrácie talentov z občianskeho združenia Mareena, ktoré sa venuje integrácii cudzincov na Slovensku). Na Slovensku pracuje už takmer 150-tisíc cudzincov a mnohé firmy by sa bez ľudí zo zahraničia neobišli. Príchodom do práce sa však príbeh zahraničného pracovníka iba začína. Musí si nájsť bývanie, zorientovať sa na úradoch, u lekára či v škole, prekonať jazykovú bariéru a pochopiť pravidlá novej krajiny. Adaptovať sa nemusia iba cudzinci – na čoraz pestrejšie pracoviská a komunity si zvykáme aj my. Ako sa zahraničným pracovníkom žije na Slovensku? Ako ich prijímajú kolegovia, úradníci či bežní ľudia? Počúvajte Kontakty s Evou Bestvinovou. | Zahraniční pracovníci u nás. | Moderuje: Eva Bestvinová; | Kontakty pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. V premiére v pondelok až štvrtok po 20. hodine v Rádiu Slovensko.

Spolupracovník Postoja Andrej Žiarovský a redaktor Lukáš Krivošík sa rozprávajú o geopolitických aktualitách dneška. Na Slovensku zarezonoval článok britského publicistu, podľa ktorého Ukrajina prehráva vojnu s Ruskom. Pozrieme sa na jeho argumenty. Irán čaká na americké voľby do Kongresu. Dúfa zrejme, že ak vyhrajú demokrati, Kongres dotlačí Donalda Trumpa k ukončeniu vojny s Teheránom. Slovenské ministerstvo obrany uvažuje o nákupe ďalších štyroch stíhačiek F-16. Potrebujeme ich? A akým spôsobom by sme mali uvažovať o veľkých obstarávaniach pre Ozbrojené sily SR?

Magazín: Open Doors v Česku a na Slovensku; zprávy o pronásledovaných křesťanech. Host: Jana Trávníčková, Gloria Grace.Tento podcast můžete podpořit na https://radio7.cz

Pri projektoch občianskej vedy nie je potrebný biely plášť ani laboratórium. Často stačí iba mobil, chvíľka času a chuť pozerať sa okolo seba trochu inak. Obyčajnou prechádzkou v lese tak môžete pomôcť vedeckej komunite.Hostka Zuzana Stožická, veľvyslankyňa občianskej vedy na Slovensku, v rozhovore vysvetľuje princípy otvorenej a občianskej vedy. Otvorená veda zastrešuje postupy, ktoré zvyšujú dostupnosť a overiteľnosť vedeckých výsledkov, dát, metód či softvérových nástrojov pre každého, kto by ich mohol potrebovať. V rozhovore si priblížime budapeštiansku iniciatívu aj to, prečo sa otvorenej vedy dotýkame oveľa častejšie, než si myslíme, napríklad aj vtedy, keď sa študent zadarmo dopracuje k odborným článkom do svojej bakalárskej alebo diplomovej práce. Princípom občianskej vedy je zapájanie verejnosti do výskumu, teda rozširovanie skupiny ľudí, ktorí sa môžu chytiť vedeckých metód a prispieť k bádaniu.Na Slovensku majú najväčšie zastúpenie projekty z oblasti biológie, biodiverzity a životného prostredia. Verejnosť obľubuje projekt Vážky Slovensko, Motýlia polhodinka či Vtáčia hodinka. Vo svete, napríklad v Spojenom kráľovstve či vo Francúzsku, je zapájanie sa do obdobných projektov tradíciou. Ľudia sa s chuťou venujú chémii, histórii, astronómii alebo geografii. V podcaste predstavíme šikovnú mobilnú aplikáciu a platformu, vďaka ktorej dokážu deti aj dospelí počas prechádzky jednoducho zaznamenať, akú faunu a flóru práve pozorovali.Zuzana Stožická poradí, ako presne začať, kde hľadať informácie, či je potrebná registrácia, aké projekty bežia po celý rok a ktoré si počkajú na leto, jeseň či zimu, a prezradí, čo čaká záujemcov najbližšie.Nezáleží na tom, či ste študent, senior, rodič, turista, rybár alebo hubár, k občianskej vede sa môže pridať naozaj hocikto; pre mnohé projekty stačí mať iba smartfón alebo digitálny fotoaparát. Občianska veda prepája odborníkov, nadšených amatérov aj nováčikov bez skúseností, ktorí sa chcú niečo naučiť a priložiť ruku k výskumu.RNDr. Zuzana Stožická, PhD., je veľvyslankyňou občianskej vedy na Slovensku. Už od roku 2017 sa venuje problematike vedeckej komunikácie, otvoreniu vedy a občianskej vedy v rámci Kontaktnej kancelárie pre otvorenú vedu Centra vedecko-technických informácií SR. Podieľala sa na tvorbe Národnej stratégie pre otvorenú vedu (2021 – 2028). Vyštudovala biológiu na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V Neuroimunologickom ústave SAV získala titul PhD. v odbore imunológia. Je oceňovanou autorkou poviedok na hranici žánrov science-fiction a fantasy inšpirovaných prírodou, poetikou mýtov a rozprávok, ale aj rozmanitosťou medziľudských vzťahov nášho sveta. O podcastePodcast Veda na dosah vznikol preto, aby sa k slovu dostali naše odborníčky a naši odborníci. Slovenská veda je plná osobností, ktoré denne objavujú svet, aby sa nám mohlo ľahšie žiť. V epizódach môžete počuť výskumníkov z rôznych vedeckých oblastí.Všetky podcasty Veda na dosah sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na YouTube CVTI SR, cez aplikácie Spotify a Apple Podcasts a na ďalších streamovacích platformách.Nahrávanie podcastu prebehlo v priestoroch NIVaM. Podcasty z oblasti školstva si môžete vypočuť na https://nivam.sk/?s=podcast.

Už zajtra sa začína najväčší slovenský filmový festival Cinematik v Piešťanoch. Otváracím filmom bude Generál Golian - o takmer zabudnutom hrdinovi našich dejín. O film je obrovský záujem, nestačí ani najväčšia kinosála na Slovensku a tak bude mať premiéru v dvoch kinách naraz. Je to slovenský film roka a zmení pohľad na naše dejiny? V ťažkých časoch pre slovenskú kultúru vznikli viaceré nové slovenské filmy. Na Cinematiku bude mať premiéru aj film Láska od známeho filmára Marka Škopa, v hlavnej úlohe s Janou Kovalčíkovou, ktorá si za túto postavu odnesie špeciálne ocenenie. Festival zároveň predstaví niekoľko noviniek od debutujúcich slovenských režisérov, ktoré bodovali napríklad na Karlových Varoch. Spoluorganizátor festivalu Peter Konečný v dnešnom podcaste Aktuality Nahlas hovorí, že ide o pestrý mix žánrov, tém a spôsobov spracovania. V Piešťanoch bude možné vidieť aj to najlepšie z najväčších svetových festivalov - filmy ocenené v Cannes, Berlíne alebo Sundance.Festival Cinematik každým rokom rastie a jeho organizátori majú veľké ambície stať sa veľkým festivalom, podobným tomu karlovarskému. Majú na to zabezpečené financovanie? A bude to vyzerať tak, ako na veľkých festivaloch, že bude ťažké dostať sa do kinosály? Nahrával Peter Hanák.

Už zajtra sa začína najväčší slovenský filmový festival Cinematik v Piešťanoch. Otváracím filmom bude Generál Golian - o takmer zabudnutom hrdinovi našich dejín. O film je obrovský záujem, nestačí ani najväčšia kinosála na Slovensku a tak bude mať premiéru v dvoch kinách naraz. Je to slovenský film roka a zmení pohľad na naše dejiny? V ťažkých časoch pre slovenskú kultúru vznikli viaceré nové slovenské filmy. Na Cinematiku bude mať premiéru aj film Láska od známeho filmára Marka Škopa, v hlavnej úlohe s Janou Kovalčíkovou, ktorá si za túto postavu odnesie špeciálne ocenenie. Festival zároveň predstaví niekoľko noviniek od debutujúcich slovenských režisérov, ktoré bodovali napríklad na Karlových Varoch. Spoluorganizátor festivalu Peter Konečný v dnešnom podcaste Aktuality Nahlas hovorí, že ide o pestrý mix žánrov, tém a spôsobov spracovania. V Piešťanoch bude možné vidieť aj to najlepšie z najväčších svetových festivalov - filmy ocenené v Cannes, Berlíne alebo Sundance.Festival Cinematik každým rokom rastie a jeho organizátori majú veľké ambície stať sa veľkým festivalom, podobným tomu karlovarskému. Majú na to zabezpečené financovanie? A bude to vyzerať tak, ako na veľkých festivaloch, že bude ťažké dostať sa do kinosály? Nahrával Peter Hanák.

V sérii Ikony výtvarného umenia na Slovensku, ktorú vám v Dejinách prinášame každý mesiac, sa pozeráme na známe aj menej známe osobnosti výtvarných dejín bez zjednodušení, ktoré sa diali pod tlakom ideológií či v snahe budovať číry národný kánon. V prípade Ľudovíta Fullu je táto situácia zaujímavo komplikovaná. V istom zmysle podobne ako pri Martinovi Benkovi. Fulla je dnes takmer synonymom slovenského moderného maliarstva – zakladateľská postava, národný umelec, „maliar radosti a jasných dní“. Sám Fulla o sebe raz povedal: „Myslím, že som taký ako tie obrazy... môj svet je farebný a plný života.“ Ako však môže toto dávať zmysel naprieč zložitými a neraz tragickými dejinami dlhého 20. storočia? V tej epizóde Dejín budeme preto hľadať odpovede na otázky: ako si Fulla vytvoril takúto jednoznačnú pozíciu v národnom kánone, či presnejšie kým a ako bola táto pozícia vytváraná? Budeme skúmať aj to, čo z Fullu, jeho života a tvorby sa práve pre túto pozíciu stráca, stáva neviditeľným. V skratke, aký bol Fulla ako umelec a ako človek, ktorý tvoril v troch odlišných politických režimoch? Do akej miery Fullov sebaobraz zodpovedá realite jeho života a diela? Čo znamenalo byť „národným umelcom“ v Československu druhej polovice 20. storočia? A do akej miery je dnešný Fulla – vystavovaný, milovaný, nespochybňovaný – ešte tým istým umelcom, akým bol v skutočnosti? Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s Júliusom Barczim, historikom a teoretikom umenia a tiež riaditeľom aukčnej spoločnosti SOGA. Spolu s Ninou Gažovičovou je Július Barczi autorom jedného z najpočúvanejších podcastov o umení na Slovensku – Predané. Celú epizódu Dejín nájdete na HeroHero na adrese herohero.co/dejiny. Stačí si vybrať mesačné alebo zvýhodnené ročné predplatné a okrem prístupu k pokračovaniu podcastu tak podporíte aj tvorcov podcastu Dejiny. Navyše, pre nových odoberateľov je prvý týždeň skúšobné obdobie zadarmo. Ďakujeme, že nám pomáhate tvoriť Dejiny ďalej. Na výrobe tejto relácie spolupracovali Tomáš Rybár a Michal Jurík. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky Podcasty SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

Pred osmanskou hrozbou utiekli v 16. storočí zo svojich domov desaťtisíce Chorvátov. Vyberte sa s nami do SNM - Múzea kultúry Chorvátov na Slovensku, na výstavu s názvom Stopy Chorvátov na Slovensku. V múzeu s Ďurom Šimkom. | SNM, Múzeum kultúry Chorvátov na Slovensku; Výstava: Stopy Chorvátov na Slovensku. | Náučnú reláciu V múzeu s Ďurom Šimkom pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý piatok po 20. hodine.

Na Slovensku sa 1. septembra začal nový školský rok a bude iný než tie predchádzajúce. Všetky bežné základné školy totiž začali učiť v prvých ročníkoch podľa nového štátneho vzdelávacieho programu. Svoj názor na kurikulárnu reformu a očakávania povedia odborníci naprieč sektorom školstva.

Na Slovensku je podobným fenoménem jako v Česku Helena Vondráčková. Legendární zpěvačka Marcela Laiferová, která se prosadila i jako lékařka či spisovatelka, bere toto srovnání s úsměvem. „Jsme obě blondýny. Myslím, že k sobě máme blízko a vždy se na setkání s ní těším. Často jsme spolu účinkovaly,“ říká v pořadu Alex a host.

Na Slovensku je podobným fenoménem jako v Česku Helena Vondráčková. Legendární zpěvačka Marcela Laiferová, která se prosadila i jako lékařka či spisovatelka, bere toto srovnání s úsměvem. „Jsme obě blondýny. Myslím, že k sobě máme blízko a vždy se na setkání s ní těším. Často jsme spolu účinkovaly,“ říká v pořadu Alex a host.

Na Slovensku je podobným fenoménem jako v Česku Helena Vondráčková. Legendární zpěvačka Marcela Laiferová, která se prosadila i jako lékařka či spisovatelka, bere toto srovnání s úsměvem. „Jsme obě blondýny. Myslím, že k sobě máme blízko a vždy se na setkání s ní těším. Často jsme spolu účinkovaly,“ říká v pořadu Alex a host.

Na Slovensku je podobným fenoménem jako v Česku Helena Vondráčková. Legendární zpěvačka Marcela Laiferová, která se prosadila i jako lékařka či spisovatelka, bere toto srovnání s úsměvem. „Jsme obě blondýny. Myslím, že k sobě máme blízko a vždy se na setkání s ní těším. Často jsme spolu účinkovaly,“ říká v pořadu Alex a host.

Na Slovensku je podobným fenoménem jako v Česku Helena Vondráčková. Legendární zpěvačka Marcela Laiferová, která se prosadila i jako lékařka či spisovatelka, bere toto srovnání s úsměvem. „Jsme obě blondýny. Myslím, že k sobě máme blízko a vždy se na setkání s ní těším. Často jsme spolu účinkovaly,“ říká v pořadu Alex a host.

Na Slovensku je podobným fenoménem jako v Česku Helena Vondráčková. Legendární zpěvačka Marcela Laiferová, která se prosadila i jako lékařka či spisovatelka, bere toto srovnání s úsměvem. „Jsme obě blondýny. Myslím, že k sobě máme blízko a vždy se na setkání s ní těším. Často jsme spolu účinkovaly,“ říká v pořadu Alex a host.

Zbili Hedvigu Malinovú, tak ako o tom vypovedala, alebo mal pravdu minister Kaliňák, ktorý ju označil za klamárku? Ani po 20 rokoch, ktoré práve dnes uplynuli od momentu zranenia, nepoznáme presnú odpoveď. Vieme však úplne presne, že štát sa postavil proti po maďarsky hovoriacej študentke s modrinami a psychickými traumami tak násilne, že ju vyhnal žiť do Maďarska. Hedviga Malinová na deň presne pred dvadsiatimi rokmi kráčala na univerzitu po nitrianskom parku. Podľa jej výpovede ju oslovila posádka auta, opýtala sa na cestu a potom, ako im odpovedala, nasledoval útok. S pokrikom Na Slovensku po slovensky na ňu dvaja holohlaví mladíci zaútočili a pri rieke ju zbili tak, že mala nielen podliatiny, ale na blúzke nápis "Maďari za Dunai". Po tom, ako sa spamätala, pribehla do školy, odkiaľ ju odviezla záchranka. A začal sa kolotoč obvinení, boja politikov proti Hedvige a medzinárodná blamáž. O kauze sa v podcaste Dobré ráno rozprávala moderátorka Jana Krescanko Dibáková s hlavnou komentátorkou denníka SME BEATOU BALOGOVOU. Zdroj zvukov: STVR Odporúčanie: Dnes sa budem v odporúčaní pridržiavať Hedvigy, ktorej sa dúfam, ako štyridsiatničke s tromi deťmi v maďarskom Gyori darí. V denníku SME má môj kolega rozhovor s profesorom Haštom, ktorý z prístupu štátu k študentke urobil prípadovú štúdiu pre psychiatrov na medzinárodnej scéne a poukazuje na fatálne zlyhania štátu. Zaujímavosti o kauze sa dozviete aj z mojej najnovšej ARÉNY s Janou Krescanko Dibákovou, v ktorej kolegovia Matúš Burčík a Peter Getting hovoria zaujímavosti a kontroverznosti z vyšetrovania. Poznať a vedieť znamená správne sa rozhodnúť a urobiť si kvalifikovaný názor. A to zvlášť, ak čerpáte z kvalitných médií. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.

Tento týždeň máme pre vás záznam našej diskusie z Tyršáku. Odpovedali sme na vaše otázky a pozorovali sme spolu zatmenie Slnka. Majú novinári work life balance? Bude na Slovensku niekedy dobre? A ako sa v dnešnej dobe nezblázniť? Vypočujte si záznam Dobrého rána sobota naživo na Tyršáku so Zuzanou Kovačič Hanzelovou a Jakubom Filom. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.

Viktor Vlk v najnovšom rozhovore hovorí o zákulisí príprav najväčšej tuningovej výstavy na Slovensku, ktorá sa bude konať v septembri v bratislavskej Inchebe. Zaujímala nás legálnosť úprav.Aký je rozdiel medzi kustomom a tuningom? Podľa toho, čo hovorí Viktor Vlk v novom rozhovore, v podstate žiadny. Historicky sme si zvykli označovať ako kustomy tuningy amerických áut. Tamojšia komunita si takto upravené automobily vysoko cení a často mávajú podstatne vyššie hodnoty, ako veterány v dokonalom stave, hovorí Vlk a poukazuje na to, že v Európe je to obyčajne naopak.Moderátor sa v rozhovore pýta aj na to, prečo organizátor najväčšej výstavy vytuningovaných vozidiel privolal na pomoc francúzskeho herca Samyho Naceriho známeho z filmov TAXI a koľko stojí účasť Vina Diesela. Hollywood je pre nás zatiaľ v tomto kontexte zatvorený, hovorí Vlk, ale do budúceho ročníka pripravujeme niečo veľké, tvrdí.Výstava Kustom City sa bude konať 19. a 20. septembra 2026 v bratislavskej Incheba Expo Bratislava a popri pútavej expozícii v interiéri aj exteriéri ponúkne mimoriadny program pre celé rodiny s malými deťmi.Prevažná časť rozhovoru sa týka samotného vylepšovania áut, legálnosti týchto úprav na Slovensku a v zahraničí, ako aj samotnej klientely tejto špecifickej služby.Motoristickým podcastom portálu Autobazar.EU sprevádza motoristický novinár Erik Stríž.

Hosťom relácie Dírerov filter bol veliteľ Gruzínskej légie Mamuka Mamulašvili. Už v 14 rokoch bojoval vo vojne o Abcházsko, neskôr aj v prvej čečenskej vojne. Bol vojenským poradcom prezidenta Saakašviliho. Založil Gruzínsku légiu a od začiatku ruskej vojny na Ukrajine bojuje proti Rusom. V Rusku proti nemu vedú osem trestných konaní. V Gruzínsku ho prokremeľská vládna strana obvinila z plánovania štátneho prevratu. Na Slovensku vládna koalícia obviňuje Gruzínsku légiu z organizovania protivládnych demonštrácií s cieľom uskutočniť štátny prevrat. V relácii Dírerov filter hovoril aj o tom:či organizuje štátny prevrat na Slovenskuči premiér o ňom klameči sú hrozbou pre demokraciu proruskí politiciči Ukrajina dokáže vyhrať vojnu

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

O digitálnom rádiu na Slovensku sa hovorí už viac ako desaťročie, no zdá sa, že sa konečne blížime k reálnemu spusteniu. Kým okolité krajiny ako Česko či Rakúsko už naplno využívajú komerčné multiplexy, Slovensko doteraz zaostávalo. Regulátor však úspešne skoordinoval dve celoplošné siete a prechod na moderný štandard DAB+ je bližšie než kedykoľvek predtým.Hoci dnes mnohí z nás počúvajú hudbu cez Spotify, mobilný internet či podcasty, klasické rádiá majú stále svoje pevné miesto – najmä v autách či domácnostiach, kde ľudia preferujú pohodlie bez nutnosti výberu obsahu. Čo prinesie prechod na digitálne vysielanie, prečo FM pásmo narážalo na svoje limity a aké sú plány komerčných a verejnoprávnych vysielateľov? O tejto téme sa v podcaste SHARE rozprával redaktor Maroš Žofčin s redaktorom Živé.sk Filipom Maxom.V podcaste sa dozviete aj o týchto témach:Ako regulačný úrad bojoval so súhlasmi okolitých krajín a prečo sa podarilo skoordinovať celoplošné siete až teraz.Ako digitálne rádio (DAB+) rieši problém vyčerpaného FM pásma a či umožní vznik nových tematických staníc.S akým harmonogramom počítá regulátor a kedy by sa mohli spustiť prvé ostré celoplošné siete medzi rokmi 2026 až 2027.Prečo už od roku 2020 musia byť všetky nové autá vybavené DAB+ tunerom a čo to znamená pre kvalitu zvuku bez šumu.Či sa v dohľadnej dobe chystá vypínanie tradičného FM vysielania a prečo je analóg stále dôležitý pre krízové situácie.TIP na súvisiaci článok: https://zive.aktuality.sk/clanok/PzPAlk3/slovensko-caka-velka-zmena-v-radiach-stat-uz-rozbehol-cely-proces-moze-priniest-desiatky-stanic/ Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

„Čím väčší neporiadok v mzdách, tým horšie sa firmám bude odmeňovanie vysvetľovať“ hovorí advokát, Marek Švec, expert na pracovné právo. Na Slovensku platí nový zákon o transparentnom odmeňovaní, ktorým sa do legislatívy preberá príslušná európska smernica. Firmy museli nastaviť nové, objektívne štruktúry odmeňovania. V praxi to však zatiaľ zvládla len menšina z nich. Profesor Marek Švec v relácii Umenie biznisu s Veronikou Vaňkovou vysvetľuje, prečo problém nie je v európskej smernici, ale v neporiadku, ktorý si firmy v odmeňovaní vytvárali celé dve desaťročia, ako môže byť porovnateľnou práca účtovníka a skladníka a čo hrozí zamestnávateľom, ktorí si „domácu úlohu" nesplnili včas. Celý rozhovor si pozriete aj na YouTube: https://www.youtube.com/watch?v=AiOotrZEnVo&t=699s

Vojna na Ukrajine sa ďalej komplikuje, rastie intenzita útokov aj ekonomického tlaku a do konfliktu môže výraznejšie vstúpiť Severná Kórea. Na Blízkom východe sa zároveň nedarí presadiť americký mierový plán pre Gazu, pokračuje konflikt medzi USA a Iránom a vzniká nová obranná aliancia. Generál Pavel Macko sa pozrie aj na bezpečnostné riziká spojené s používaním ruských kamier na Slovensku a na možnosti posilnenia protivzdušnej obrany Ukrajiny.

Boris z bratislavského spoločenstva Martindom si prešiel doslova peklom. Strata maminy v desiatich rokoch ho uvrhla do hlbokých tráum, ktoré v tínedžerskom veku začal "liečiť" pervitínom. Skončil so zničeným bytom plným dílerov, ťažkou schizofréniou a so žiletkou v ruke na balkóne. V momente, keď si chcel vziať život, však zasiahol Boh.V najnovšej epizóde Godzone podcastu Flešbeky otvorene a veľmi autenticky rozpráva o svojom živote. Prejdeme si drsným 27-mesačným liečením, pádom na dno počas pandémie, hľadaním duchovna cez budhizmus a šamanov, až po moment, kedy na Godzone Tour zažil fyzický dotyk, ktorý mu zmenil srdce.#viera #svedectvo #godzone #podcast #zavislost #drogy #uzdravenie #martindomV tomto podcaste sa dozviete:Bod zlomu na balkóne: Prečo položil žiletku a čo mu povedal hlas z jasného svetla.Najtvrdšie liečenie na Slovensku: Ako ho v zime za trest nútili kopať dvojmetrovú jamu a ako ho tento vojenský režim zachránil.Kaviarenský sen a pád: Ako vybudoval úspešný kávový biznis, o ktorý pre covid prišiel, čo viedlo k recidíve a kokaínu.Cesta z BlaBlaCaru: Rozhovor s Bohom na zadnom sedadle auta o tom, kto bude jeho skutočným Otcom.Sila odpustenia: Ako na seminári Otcovo srdce konečne odpustil mame a biologickému otcovi, ktorého nikdy nepoznal.Súťaž o knihu: Napíš komentár pod video na YouTube a vyhraj knihu Nazeranie z Godzone Shopu!

Predseda NKÚ hovorí o eurofondových mafiách pravdu, v pozadí je to ešte horšie. Minister pôdohospodárstva - ktorý to popiera, účelovo obhajuje zlodejiny. Richard Takáč o ničom nerozhoduje, je to pešiak na šachovnici a skutočné riadiace centrá smerujú k oligarchií v pozadí. Tvrdí to bývalý šéf Pôdohospodárskej agentúry Jaroslav Jánoš. Podľa neho treba pôdohospodárske eurofondy čím skôr stopnúť. Nemyslím si, že gazdovia chcú aby sa z nich stavali bödörovské Fafokany, dodáva sa Jánoš.Na Slovensku sa udomácnila eurofondová mafia, vyhlásil pred necelým mesiacom predseda Najvyššieho kontrolného úradu. V až šokujúco otvorenom rozhovore pre Aktuality ďalej povedal, že Slovensko sa stalo doslova “Klondajkom” pre lobistov a záujmové skupiny parazitujúce na eurofondoch, ktoré sa usadili v okolí ústredných štátnych orgánov. Nedialo by sa to, keby vláda nerezignovala, dodal Ľubomír Andrassy. Tento rozhovor vyvolal veľký ohlas a dokonca zmobilizoval rezort pôdohospodárstva k mimoriadnej tlačovej konferencií, na ktorej minister Takáč slová šéfa NKÚ razantne odmietol, označil ich za spolitizované klamstvá a podpredseda parlamentu Tibor Gašpar dokonca chce Ľubomíra Andrassyho pozvať na akýsi parlamentný výsluch.Európska komisia pritom nedávno ministra pôdohospodárstva vyzvala aby Pôdohospodárskej platobnej agentúre pozastavil akreditáciu, inak môžu byť stovky miliónov našich poľnohospodárskych eurodotácií vo vážnom ohrození. I v tomto prípade Richard Takáč problém bagatelizuje, kritiku odmieta a s komisiou chce tak nejak nezáväzne diskutovať. PPAčka sa pritom už dávnejšie “preslávila” známou kauzou Dobytkár, ktorú samotný sudca označil za “megastroj korupcie” a na dôveryhodnosti jej rozhodne nepridávajú ani vŕšiace sa kauzy v takzvanej Penziónovej výzve, kde dnes viacero prípadov riešia už aj orgány činné v trestnom konaní či Európska prokuratúra.Má predseda NKÚ pravdu a ovládli miliardy z eurofondov naše domáce eurofondové mafie? A ak áno, prečo to minister pôdohospodárstva kryje a zľahčuje ešte aj hrozbu stopky pre poľnohospodárske eurodotácie? Dokedy ešte bude mať s tými všakovakými Fafokanmi Brusel trpezlivosť? No a dá sa PPAčka ešte vôbec opraviť alebo ju treba celú zrušiť a postaviť úplne odznova? A o čom je to kauza “Dobytkár 2“? Témy dnešných Aktualít Nahlas, s bývalým riaditeľom Pôdohospodárskej platobnej agentúry Jaroslavom Jánošom.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Predseda NKÚ hovorí o eurofondových mafiách pravdu, v pozadí je to ešte horšie. Minister pôdohospodárstva - ktorý to popiera, účelovo obhajuje zlodejiny. Richard Takáč o ničom nerozhoduje, je to pešiak na šachovnici a skutočné riadiace centrá smerujú k oligarchií v pozadí. Tvrdí to bývalý šéf Pôdohospodárskej agentúry Jaroslav Jánoš. Podľa neho treba pôdohospodárske eurofondy čím skôr stopnúť. Nemyslím si, že gazdovia chcú aby sa z nich stavali bödörovské Fafokany, dodáva sa Jánoš.Na Slovensku sa udomácnila eurofondová mafia, vyhlásil pred necelým mesiacom predseda Najvyššieho kontrolného úradu. V až šokujúco otvorenom rozhovore pre Aktuality ďalej povedal, že Slovensko sa stalo doslova “Klondajkom” pre lobistov a záujmové skupiny parazitujúce na eurofondoch, ktoré sa usadili v okolí ústredných štátnych orgánov. Nedialo by sa to, keby vláda nerezignovala, dodal Ľubomír Andrassy. Tento rozhovor vyvolal veľký ohlas a dokonca zmobilizoval rezort pôdohospodárstva k mimoriadnej tlačovej konferencií, na ktorej minister Takáč slová šéfa NKÚ razantne odmietol, označil ich za spolitizované klamstvá a podpredseda parlamentu Tibor Gašpar dokonca chce Ľubomíra Andrassyho pozvať na akýsi parlamentný výsluch.Európska komisia pritom nedávno ministra pôdohospodárstva vyzvala aby Pôdohospodárskej platobnej agentúre pozastavil akreditáciu, inak môžu byť stovky miliónov našich poľnohospodárskych eurodotácií vo vážnom ohrození. I v tomto prípade Richard Takáč problém bagatelizuje, kritiku odmieta a s komisiou chce tak nejak nezáväzne diskutovať. PPAčka sa pritom už dávnejšie “preslávila” známou kauzou Dobytkár, ktorú samotný sudca označil za “megastroj korupcie” a na dôveryhodnosti jej rozhodne nepridávajú ani vŕšiace sa kauzy v takzvanej Penziónovej výzve, kde dnes viacero prípadov riešia už aj orgány činné v trestnom konaní či Európska prokuratúra.Má predseda NKÚ pravdu a ovládli miliardy z eurofondov naše domáce eurofondové mafie? A ak áno, prečo to minister pôdohospodárstva kryje a zľahčuje ešte aj hrozbu stopky pre poľnohospodárske eurodotácie? Dokedy ešte bude mať s tými všakovakými Fafokanmi Brusel trpezlivosť? No a dá sa PPAčka ešte vôbec opraviť alebo ju treba celú zrušiť a postaviť úplne odznova? A o čom je to kauza “Dobytkár 2“? Témy dnešných Aktualít Nahlas, s bývalým riaditeľom Pôdohospodárskej platobnej agentúry Jaroslavom Jánošom.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

1. Už polovica finančného majetku domácností je v akciách alebo dlhopisoch 2. Tri kolá konsolidácie zasiahli ekonomiku tvrdšie, než sme čakali, vraví ekonóm 3. Trojkilometrovú diaľnicu čaká dvojročné oneskorenie

Začínal s futbalom v domácom Bardejove, vyskúšal si akadémiu anglického tímu Bristol City, no napokon svoje uplatnenie našiel pod strechou haly. Do najnovšej epizódy videopodcastu Striedame! na ŠPORT.sk prijal pozvanie súčasný šéf slovenského futsalu Norbert Sališ.V otvorenom a mimoriadne pútavom rozhovore s moderátormi Julom a Muťom poodhalil aktuálny stav tohto dynamického športu na Slovensku. Okrem ambícií národného tímu a úspechov klubovej scény však neváhal otvoriť aj takzvané „Pandorine skrinky“, ktoré dlhodobo rezonujú v športových kuloároch a o ktorých sa často hovorí len pošepky.Hoci je futsal na Slovensku často v tieni klasického futbalu, jeho úroveň sa podľa Sališa podarilo po funkcionárskej aj finančnej stránke stabilizovať. Národný tím má smelé plány zabojovať o miestenku na svetovom šampionáte, zatiaľ čo na klubovej úrovni robí fantastickú reklamu Lučenec. Ten dokáže s minimálnym rozpočtom konkurovať v Lige majstrov aj takým gigantom, akým je slávna Barcelona, čím dokazuje, že za relatívne málo peňazí sa dá robiť mimoriadne kvalitný šport a prestížna šou.Témou rozsiahlej diskusie bol aj vzťah futsalu so Slovenským futbalovým zväzom (SFZ), pod ktorého hlavičku hnutie patrí. Sališ otvorene priznal, že spolupráca v minulosti vôbec nefungovala a halový šport bol dlhodobo na vedľajšej koľaji. „Každý z futbalu sa dvadsať rokov, pekne povedané, vykašľal na futsal. Prístup bol v štýle: ‚Tu buďte, robte si vo svojej kancelárii ten futsal a buďte radi, že vám niečo vyhodíme, len nás neotravujte,‘“ opísal historickú frustráciu z ignorovania zo strany futbalových štruktúr.Emočne ostrá debata sa však rozprúdila aj pri porovnávaní futsalu s populárnym malým futbalom. Sališ zdôraznil priepastný rozdiel medzi týmito dvoma odvetviami. Kým futsal je podľa neho prísne výkonnostný šport s dlhodobými desaťmesačnými súťažami, prísnou infraštruktúrou a kategóriami, malý futbal vníma skôr ako voľnočasovú aktivitu zameranú na krátkodobé turnaje pre partičky kamarátov.Práve v boji o hráčov a pri prezentácii športu verejnosti dochádza medzi týmito tábormi k výrazným trecím plochám. „Ak niekto príde do haly, zoberie si futsalovú loptu, hrajú štyria na jedného podľa futsalových pravidiel a povie, že hráme malý futbal, s tým sa ja osobne veľmi nestotožňujem,“ vyjadril sa kriticky.

Festivalová sezóna beží na maximum a areály praskajú vo švíkoch. Na prvý pohľad idylka, no v zákulisí sa odohráva boj o prežitie. Raketový nárast cien, astronomické honoráre hviezd a divák, ktorý s nákupom lístka vyčkáva do poslednej sekundy. Aká je budúcnosť slovenských festivalov a dokážu v tejto realite prežiť ďalších aspoň 5 rokov?Aj o tom porozprávali organizátori festivalu Grape, Ján Trstenský a Juraj Podmanický.

„Slovenské ovzdušie je melancholické, spevné a trochu hranaté. Pretvoriť to do výtvarníckej reči je úlohou slovenského umelca.“ Je to jeden z množstva výrokov Mikuláša Galandu, ktorý nám do istej miery približuje umelecký prístup, prácu a svojím spôsobom i život tohto ikonického predstaviteľa slovenskej výtvarnej moderny. Kým Martin Benka prináša do dejín slovenského umenia veľkorysú štylizáciu národného života, ktorá sa nám azda najčastejšie spája s výjavom figurálnych kompozícií v obkľúčení pôsobivých horských scenérií, Mikuláš Galanda pôsobí znateľne intímnejšie, utiahnutejšie a melancholicky. Navyše ani motívy, ktoré si vyberá, zďaleka nevedú k idealizácii slovenského života (aspoň na prvý pohľad). A nie sú to len sociálne ladené výjavy ako V krčme, Chudobná rodina, Na ulici, Vysťahovalec či Žobraví speváci. Ešte aj zbojníci a hôrni chlapci pôsobia u Galandu skôr posmutnelo a zádumčivo. Akoby celú Galandovu tvorbu sprevádzala akási obava, ktorá sa dokonca zračí aj v najznámejších a najnežnejších výjavoch matky s dieťaťom v jeho tzv. ružovom období. S istou dávkou zveličovania a fatalizmu by sme mohli povedať, že to bola možno predtucha predčasnej smrti. Mikuláš Galanda totiž zomrel prakticky na vrchole svojich tvorivých síl vo veku len 43 rokov a zďaleka nevypovedal všetko, čo chcel a mohol. Jeho podpis bol však natoľko výrazný a prelomový, že sa výtvarné umenie na Slovensku k jeho odkazu neraz vracalo a prepožičalo meno výtvarnej skupine galandovcov. V sérii Ikony výtvarného umenia na Slovensku v rámci podcastu Dejiny pokračujeme Mikulášom Galandom. Jaro Valent sa rozpráva s Ninou Gažovičovou - kunsthistoričkou, konateľkou a licitátorkou aukčnej spoločnosti Soga. Na výrobe tejto relácie spolupracovali Tomáš Rybár a Michal Jurík. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

Na Slovensku zostanú už iba dve zdravotné poisťovne. Popri štátnej Všeobecnej zdravotnej len súkromná Dôvera. Penta, presnejšie samotná Dôvera totiž kupuje poisťovňu Union. Čo sa teda stane, prečo to Penta robí a čo to znamená pre poistencov? Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno pýta ekonomického redaktora magazínu Index Petra Apolena. Zdroj zvukov: TA3, Facebook/Progresívne Slovensko, Facebook/Sloboda a Solidarita Odporúčanie: A dnes pre vás máme odporúčanie na skvelý festival: ak ešte nemáte na 24. a 25. júla plány, navštívte Rimavskú Sobotu a festival Fraj. Zažijete kopu umenia, kopu skvelej hudby a napríklad aj kvíz Nie alebo áno nášho Piatočka naživo. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.

1. Plán na rýchlejšie povoľovanie veterných elektrární sa pohol dopredu 2. Rokovanie o budúcnosti fabrík Volkswagenu sprevádzali protesty zamestnancov 3. Polícia rieši ďalší veľký kryptopodvod. Na Slovensku zadržala štyri osoby 4. Investičný ošiaľ v oblasti AI prekonáva železničnú aj lodnú bublinu

Stali sme sa Klondajkom pre lobistov a záujmové skupiny parazitujúce na eurofondoch. Sú tu eurofondové mafie, ktoré sa usadili v okolí ústredných štátnych orgánov, hovorí predseda Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý sa hĺbkovo pozrel na využitie eorofondov. Lojalitu zodpovedných úradníkov si kupujú za tisícové platy a vytvárajú prostredie, ktoré nedokáže byť kritické k “odlievaniu” eurofondov. Nedialo by sa to, keby vláda nerezignovala, dodáva Ľubomír Andrassy.Tvrdo konsolidujeme no i tak produkujeme deficitné rozpočty a dlh Slovenska stále rastie, no peniaze, ktoré nám Brusel ponúka doslova na striebornom podnose, nevieme legálne ani včas vyčerpať. Najnovšie závery NKÚ podčiarkujú mrazivú realitu: vzorce zlyhávania v eurofondoch sa cyklicky opakujú bez ohľadu na to, kto práve sedí na ministerstvách. Financovanie projektov bez akejkoľvek pridanej hodnoty, na poslednú chvíľu a v zámerne vytváranom časovom strese. Čerpanie pre čerpanie bez naviazania na merateľné výsledky a k tomu ešte i veľké množstvo podozrení z korupcie.Za 21 rokov nášho členstva pritom prišlo na Slovensko takmer 29 miliárd eur. Kam sa všetky tieto peniaze podeli a čo sme za ne získali? Najvyšší kontrolný úrad vystavil slovenskému manažmentu európskych peňazí veľmi nelichotivé vysvedčenie, ktoré potvrdzuje systémový rozklad riadiacich eurofondových štruktúr. Dokonalým symbolom tohto rozvratu zostáva paralyzovaná Pôdohospodárska platobná agentúra a absurdné haciendové kauzy.Stali sa eurofondy pre Slovensko historickou - no premárnenou šancou, alebo sú už len nástrojom na systémovú korupciu a ukážkou manažérskej impotencie vládnych garnitúr? No a kto tu v skutočnosti vládne - je to ešte vláda alebo i jej vládnurôzne eurofondové mafie? Téma dnešného podcastu s predsedom NKÚ Ľubomírom Andrassym.Sledujete Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Zuzanin muž bol vo väzbe preto, že na ňu útočil a vyhrážal sa jej. Nemal pritom voči nej žiadne súdom nariadené obmedzenia. Nedostal elektrický náramok a nemal ani zakázané chodiť domov. A to aj napriek tomu, že o ne žiadala v inom, civilnom konaní. Prípad učiteľky z Gelnice nie je v slovenských reáliách ojedinelý. Na výzvu Denníka SME napísali do redakcie desiatky žien, ktoré pociťujú alebo pociťovali strach o život a zdravie zo strany partnera, expartnera či iného blízkeho muža. Ženy z celého Slovenska sa denno denne ocitajú v podobnej situácii, no reakcia polície, ale aj ďalších štátnych orgánov je podľa odborníkov dlhodobo nedostatočná. Čím si ženy prechádzajú, prečo sa často radšej neobrátia na políciu a ako by to vyzeralo, keby sa podobné prípady riešili tak, ako sa majú? Eva Frantová sa v podcaste Dobré ráno rozprávala s redaktorkou denníka SME Miou Žurekovou, ktorá sa dlhodobo venuje témam ľudských práv, feminizmu, rodinným vzťahom a psychológii. Zdroje zvukov: STVR, TV Markíza, TASR Odporúčanie Ak by ste sa s tvorcami podcastov SME a ZAPO chceli vidieť naživo, zájdite za nimi na festival Pohoda. Piatoček privíta v diskusii Jakuba Lužinu a Sama Marca, a to už v piatok o deviatej ráno, nahrávanie Dobrého rána Sobota si zase môžete vychutnať o 11:30. V sobotu o deviatej sa na vás teší Tina Hamárová, Dominika Pišťanská a Juraj Jeleň pri nahrávání podcastu Tak bolo a filmový kvíz podcastu Vertigo na vás čaká večer 19:00. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.

1. Maloobchodné tržby sťahujú potraviny aj e-shopy. Aj tak však rastú 2. Bratislavské letisko si problém s digitálnymi kontrolami nevymyslelo 3. Na Slovensku sa zatiaľ spotrebúva málo elektriny na klimatizácie, v budúcnosti to môže byť inak 4. Prečo toto leto nepricestujete do Kremnice ani do Skalice vlakom

Na Slovensku sme prekonali teplotné rekordy, v takmer 30 mestách a obciach obmedzili dodávky vody, trpia nielen ľudia a zvieratá, ale aj infraštruktúra - napríklad nemocničná. Pre vysoké teploty v operačnej sále skolabovala sestra a pacientom chýba klíma na izbách. Víkendové cyrilo-metodské oslavy nás budú stáť okolo 320-tisíc eur a dostane sa tam len smotánka, proti relácii Igora Bukovského sa majú búriť aj samotní zamestnanci STVR, Rusi podnikli na Kyjev zrejme doposiaľ najväčší a najkrvavejší útok, no a máme tu aj virál týždňa - fejkový múr pred Kukuricou, ktorý má podľa ministra Kaliňáka skomplikovať situáciu sprejerom. Dobrým ránom sobota vás sprevádza Zuzana Kovačič Hanzelová s Jakubom Filom. Zdroj zvukov: TASR, TA3, TV JOJ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.