Podcasts about na slovensku

V najnovšej časti relácie What the fakt sme privítali psieho kouča Juraja Ferka, ktorý má za sebou dlhoročné skúsenosti s tréningom štvornohých miláčikov. Ako sám hovorí, „rukami mi prešlo 10-tisíce psov“, takže dobre vie, aké plemená sú vhodné pre rôznych ľudí a aké problémy môžu nastať. Vysvetlil, že napríklad francúzsky buldog je podľa neho pes, „ktorý nemá existovať“, pretože trpí mnohými zdravotnými komplikáciami. Podobne pomenoval aj mopslíka, ktorý je podľa neho „zdegenerované plemeno“ vyšľachtené na úkor zdravia. Otvorene hovoril aj o množiarňach, ktoré označil za „najsadistickejšie, čo sa deje na Slovensku“. Diváci sa dozvedia, prečo je jedlo pred venčením pre psa nebezpečné a môže ho dokonca stáť život. Ferko priblížil aj to, čo robia majitelia najčastejšie zle pri výchove psa a ako tieto chyby odstrániť. Hosť tiež zdôraznil, že kľúčom k spokojnosti psa aj človeka je správny výber plemena podľa životného štýlu majiteľa.

Ľudia menia televízor každé štyri roky, o novej práčke chcú vedieť všetko a očakávajú okamžitú reakciu na reklamáciu. Nákup elektroniky sa zmenil na komplexnú službu, kde produkt je len začiatok. Fúzia lídrov slovenského elektrosegmentu – spoločností NAY a Datart – priniesla zásadné zmeny na trhu. Rok po spojení hodnotí obchodný riaditeľ NAY Vladimír Sušil prvé výsledky: jednotný e-shop, rýchlejšie služby, širší sortiment aj synergie naprieč oboma krajinami. Zákazníci chcú dnes viac než len výhodnú cenu – očakávajú aj poradenstvo, expresné doručenie a ľudský prístup. „Na Slovensku sme už plne prešli na rovnaké webové rozhranie ako v Česku. Využívame synergie v oblasti logistiky, nákupu aj personálnych procesov,“ vysvetľuje V. Sušil a dodáva, že samotná fúzia bola schválená až po dôkladnej analýze protimonopolnými úradmi. V niektorých mestách dokonca museli kvôli vysokému podielu na trhu predajne odpredať konkurencii. Zmeny sa podľa V. Sušila najviac dotkli zákazníkov. Po novom majú k dispozícii nový e-shop, lepšiu logistiku a predovšetkým širšiu ponuku tovaru, ktorá reflektuje aktuálne trendy. Viac podrobností sa dozviete v podcaste.

Jej kariérna cesta viedla od novinárčiny cez prácu pre energetický koncern až do prestížneho aukčného domu Christie's v Londýne. Dnes sprievodkyňa svetom umenia Barbora Půlpánová búra mýty a ukazuje, že zbieranie umenia nie je len výsadou bohatých. Je zakladateľkou programu Edu Art Experience, v rámci ktorého nadšencom a milovníkom umenia ukazuje spôsob,ako sa ním obklopiť, ako ho poznať, nakupovať a dokonca aj zhodnotiť. Najsilnejšie základy na ceste k tejto profesii skĺbenej vášňou jej ponúkol život v Londýne, kde pôsobila v slávnom aukčnom dome Christie's. Práve tam zažila atmosféru najväčších svetových dražieb. „Asi ten najväčší highlight bola dražba pozostalosti Rockefellerovcov. To sa dá prirovnať k turné rockovej hviezdy,“ spomína na prácu pre londýnsky aukčný dom. Najlepšou školou však bola možnosť pozrieť sa priamo do jeho depozitárov a tiež absolvovať niekoľko programov, ktoré zavŕšili medzinárodné certifikáty. "Keďže som pôsobila v oddelení Christie´s Education, absolvovala som všetky programy, ktoré ponúkali. Preberali sme jednotlivé aspekty umenia, čo veľmi pomôže aj v tom umeniu rozumieť. Najviac vás však naučí samotná prax," skonštatovala pre Pravdu Půlpánová. Práve skúsenosti zo zahraničia ju priviedli k založeniu vlastného programu, v ktorom učí, ako investovať do umenia a ako mu porozumieť. „Umenie je len pre bohatých? Túto bariéru máme často len v hlave,“ priznala sprievodkyňa svetom umenia, ktorá však vzápätí dodala, že začať sa dá aj s menším rozpočtom a netreba sa nechať odradiť mýtami. S Barborou Půlpánovou sme sa rozprávali aj o tom, či umenie podlieha trendom, ako naň vplýva spoločenská situácia alebo aký je začiatočný rozpočet pre nového zberateľa. Prezradila tiež, prečo je umenie ako terapia a ako nás dokáže zmeniť. Viac už sa dozviete v relácii Ide o nás.

V najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk sa v štúdiu predstavil jeden z najspoľahlivejších slovenských brankárov 21. storočia Branislav Konrád. Tridsaťdvanásobný reprezentant so štyrmi účasťami na MS, bronzom z olympiády v Pekingu a titulom so Slovanom Bratislava z roku 2012 porozprával o kariére, ktorá ho zaviedla z rodnej Nitry až do českej extraligy.Branislav Konrád sa v rozhovore obzrel za dlhoročným pôsobením v HC Olomouc, kde si vybudoval výnimočné postavenie. Prezradil, prečo zostával verný jednému klubu napriek ponukám z iných líg a ako mu vyhovoval defenzívny štýl mužstva. Nevyhol sa ani téme hrozivého zranenia z prípravného zápasu, po ktorom mu zostali trvalé následky, no aj tak dokázal v sezóne odchytať 17 duelov s výbornou úspešnosťou.Reprezentačná kapitola zahŕňala aj pamätnú olympiádu v Pekingu, kde Slovensko vybojovalo historický bronz. „Hneď v prvom zápase ma dali do bránky, nevyšlo to podľa predstáv, ale asi to tak malo byť,” povedal s úsmevom. Spomenul aj majstrovstvá sveta, na ktoré sa dostal viackrát, hoci neraz mu v rozlete zabránili zranenia.Na Slovensku sa zapísal najmä majstrovskou sezónou so Slovanom Bratislava, kde ako jasná jednotka výrazne prispel k úspechu tímu. Po tejto sezóne klub pokračoval v KHL a Branislav Konrád sa musel zmieriť s pozíciou dvojky, čo bral realisticky: „Jaro Janus mal fantastickú sezónu. Keby som bol tréner ja, sám seba by som tam nedal.”Otázka ukončenia kariéry v rodnej Nitre zostávala otvorená až do poslednej chvíle. Branislav Konrád priznal, že plán sa neustále odkladal a nakoniec o tom ani neuvažoval. Hoci ho oslovili na pôsobenie vo výcvikovom tábore brankárov, momentálne sa sústredí na iné záležitosti a hokej si necháva ako cennú spomienku po bohatej kariére.

V najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk sa v štúdiu predstavil jeden z najspoľahlivejších slovenských brankárov 21. storočia Branislav Konrád. Tridsaťdvanásobný reprezentant so štyrmi účasťami na MS, bronzom z olympiády v Pekingu a titulom so Slovanom Bratislava z roku 2012 porozprával o kariére, ktorá ho zaviedla z rodnej Nitry až do českej extraligy.Branislav Konrád sa v rozhovore obzrel za dlhoročným pôsobením v HC Olomouc, kde si vybudoval výnimočné postavenie. Prezradil, prečo zostával verný jednému klubu napriek ponukám z iných líg a ako mu vyhovoval defenzívny štýl mužstva. Nevyhol sa ani téme hrozivého zranenia z prípravného zápasu, po ktorom mu zostali trvalé následky, no aj tak dokázal v sezóne odchytať 17 duelov s výbornou úspešnosťou.Reprezentačná kapitola zahŕňala aj pamätnú olympiádu v Pekingu, kde Slovensko vybojovalo historický bronz. „Hneď v prvom zápase ma dali do bránky, nevyšlo to podľa predstáv, ale asi to tak malo byť,” povedal s úsmevom. Spomenul aj majstrovstvá sveta, na ktoré sa dostal viackrát, hoci neraz mu v rozlete zabránili zranenia.Na Slovensku sa zapísal najmä majstrovskou sezónou so Slovanom Bratislava, kde ako jasná jednotka výrazne prispel k úspechu tímu. Po tejto sezóne klub pokračoval v KHL a Branislav Konrád sa musel zmieriť s pozíciou dvojky, čo bral realisticky: „Jaro Janus mal fantastickú sezónu. Keby som bol tréner ja, sám seba by som tam nedal.”Otázka ukončenia kariéry v rodnej Nitre zostávala otvorená až do poslednej chvíle. Branislav Konrád priznal, že plán sa neustále odkladal a nakoniec o tom ani neuvažoval. Hoci ho oslovili na pôsobenie vo výcvikovom tábore brankárov, momentálne sa sústredí na iné záležitosti a hokej si necháva ako cennú spomienku po bohatej kariére.

„Jak by to u nás vypadalo, kdybychom následovali slovenský scénář," zní podtitulek stále ještě aktuálního Respektu, přičemž tato otázka by se dala položit rovněž u tématu práv LGBT+ lidí. Na Slovensku totiž queer osoby v posledních dvou letech čelí obavám z návrhů, které by mohly její práva omezit. A v Maďarsku je situace ještě horší. Letos byl schválen zákon, který fakticky zakazuje Pochody hrdosti a další akce na podporu LGBT+. Zároveň je kriminalizovaná propagace (v praxi tedy jakákoliv osvěta) homosexuality před mladistvými. Jak k tématu práv queer osob přistupují jednotlivé strany a hnutí v Česku? Které z nich chtějí manželství pro všechny a které přispívají k nenávistné rétorice? A řeší politická uskupení před volbami kromě sexuálních menšin i ty národnostní? Nejen o tom mluví ve čtvrtečním Výtahu Respektu František Trojan.

Hostia: Alexandra Dražinová (epidemiologička z Univerzity Komenského v Bratislave) a Boris Klempa (virológ zo Slovenskej akadémie vied). | Slovensko zažíva vysoký nárast prípadov nákazy žltačkou typu A. Aký je aktuálny stav výskytu ochorenia a prečo došlo k takému nárastu incidencie? Aké sú prejavy ochorenia, ako sa šíri a ktoré skupiny obyvateľov sú ňou najviac ohrozené? Bude potrebné sprísnenie opatrení? Alebo zatiaľ budú stačiť známe hygienické odporúčania pre občanov? V obci Šíd v lučeneckom okrese hygienici nariadili občanom podrobiť sa lekárskemu dohľadu. Obyvatelia, ktorí boli v kontakte s ľuďmi so žltačkou, sa majú podrobiť aj očkovaniu. Očkovanie proti žltačke je štandardne dobrovoľné. Za akých okolností ho však môže Úrad verejného zdravotníctva nariadiť? Akým spôsobom sa očkuje proti žltačke, o aký typ vakcíny ide a je bežne dostupná/vhodná pre všetkých? Na Slovensko boli doručené aj nové vakcíny proti Covid-19. Proti akému variantu vírusu sú účinné? V čom sa tento variant líši oproti predchádzajúcim a ako sa ochorenie prejavuje? Máme prehľad o rozšírení ochorenia? Aká je bezpečnosť vakcín, aj v kontexte možného zneistenia časti obyvateľstva po pochybnostiach, ktoré do témy vniesol vládny splnomocnenec? Odporúčania pre obyvateľov vo všeobecnosti v súvislosti s nástupom sezónnych viróz, špeciálne pre rizikové skupiny. Aký je predpoklad vývoja chorobnosti v najbližšej jesennej a zimnej sezóne? | Na Slovensku sa šíri nákaza žltačky. | Moderuje: Marta Jančkárová; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Ak chce štát zvyšovať svoje príjmy cez opatrenia v daniach, najprv by sa mal zamerať na lepšie vymáhanie daní a kontrolu, hovorí auditorka a daňová poradkyňa Renáta Bláhová zo spoločnosti BMB Partners. V rokoch 2021 - 2024 pôsobila ako predsedníčka Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. „Výber daní nezlepšíte daňovou amnestiou, ani hrozbami a znížením odpočtu DPH na firemné autá. Riešením je komplex opatrení, ktoré treba robiť dlhodobo,“ upozorňuje Blahová a dodáva, že na Slovensku klesá počet daňových kontrol aj dorubenej dane. Zatiaľ čo v roku 2019 vykonali daniari zhruba 10-tisíc kontrol, v roku 2024 to bolo už len približne 7-tisíc. Aj nález z týchto kontrol bol v minulom roku o viac ako polovicu nižší v porovnaní s obdobím pred šiestimi rokmi. Klesol aj objem dorubenej dane z približne 250-tisíc eur v roku 2019 na zhruba 170 miliónov minulý rok. „Netvrdím, že štát sa má nejako šialene sústreďovať na doruby. Ale toto nesvedčí o veľmi efektívnom výbere daní,“ hovorí daňová poradkyňa. Vysvetľuje, že problémom je nielen nízky počet kontrol, ale aj fakt, že väčšina sa sústreďuje len na DPH a daň z príjmov tvorí len malú časť pracovnej vyťaženosti kontrolórov. „Na finančnej správe nastali dramatické zmeny. Odrazilo sa to aj na kontrolách a daniari nemajú kapacity. Lepší výber daní môže štát dosiahnuť hlavne trpezlivou mravenčou prácou, ktorá tu chýba,“ dodáva Bláhová. Kritizuje aj pasivitu štátu vo vzťahu ku schránkovým offshore firmám, cez ktoré si stále vedia skutočne bohatí ľudia agresívne znižovať svoje daňové zaťaženie: „To sú milióny eur, ktoré odtekajú ktoviekam a znižujú daňové príjmy Slovenska. Ale nevidela som, že by to niekto kontroloval.“ Namiesto zvyšovania daňovo-odvodového zaťaženia zamestnancov a živnostníkov by sa vláda podľa Bláhovej mohla pozrieť napríklad na možnosti zaviesť špeciálnu daň pre ultra bohatých milionárov. Upozorňuje, že majú majetok rozložený v rôznych daňových rajoch a jeho hodnota stále narastá. Progresívna daň z príjmu sa ich nedotkne a vláda neplánuje zvýšiť ani majetkové dane. „Sociálno-demokratické vlády rôznych krajín diskutujú na úrovni EÚ o zavedení špeciálnej dane pre ultra bohatých ľudí. Tam sa bavíme o majetku nad sto miliónov eur, na ktorý by bola uvalená táto extra daň. Nie je jednoduché to urobiť, ale ak je vôľa a expertíza, tak sa to dá. Na Slovensku nevidím vôľu ísť touto cestou, hoci máme sociálno-demokratickú vládu,“ hovorí poradkyňa Renáta Bláhová. Vysvetľuje aj to, ako bude fungovať znížený odpočet DPH na firemné autá používané na súkromné účely a prečo je platenie daní z príjmu na Slovensku v podstate dobrovoľné, čo je svetový unikát. Rozhovor moderuje Eva Mihočková. V článku sa dozviete: 1:47 Ako zlepšiť výber daní na Slovensku 06:09 Ako klesá počet daňových kontrol 08:09 Ako stúpa počet schránkových firiem na Cypre 10:18 Aké dane platia slovenskí miliardári 14:07 Ako bude fungovať znížený odpočet DPH na firemné autá 20:16 Jazda šéfa SIS Pavla Gašpara na firemnom aute 27:56 Ako bude fungovať daňová amnestia See omnystudio.com/listener for privacy information.

Na tribúne prišli s nápadom zorganizovať generálny štrajk. Ten sme tu mali naposledy v roku 1989. Nemajú však podporu v opozícii ani v zákone. Nie je už cesty späť, a tak sa liberáli pustili do štrajku, ktorý väčšinou znamená veľkú politickú či spoločenskú zmenu. Na Slovensku však máme možnosť demokratických volieb. Ako teda bude vyzerať 17. november? O tom sme sa rozprávali s Alojzom Hlinom (SaS), poslancom NR SR a Danielom Karasom (Smer-SD), podpredsedom Výboru NR SR pre financie a rozpočet.

Na Slovensku sa opäť protestovalo, dôvodom je konsolidácia. Protestujú v štrajku aj policajní odborári a opozícia začala skloňovať generálny štrajk. Minister financií Kamenický zatiaľ stále agresívnejšie vysvetľuje konsolidáciu. Každý, kto ju kritizuje, je progresívec, vrátane odborárov. A Maroš Žilinka zrušil obvinenie trom Čurillovcom, a zasadil ďalšiu ranu policajnej inšpekcii, ktorej zatiaľ nevyšiel ani jeden útok na policajtov, ktorí stíhali politické špičky Smeru.Sobotným Dobrým ránom vás sprevádzajú Zuzana Kovačič Hanzelová a Jakub Filo.Otázky do nasledujúcej epizódy Dobrého rána sobota nám zasielajte na e-mail dobrerano@sme.sk, ideálne vo forme hlasovej správy. Do predmetu napíšte Otázka do sobotného Dobrého rána.Zdroje zvukov: 360tka, STVR, TA3, JOJ 24, NRSR, Instagram/vitrakusan, YouTube/Progresívne Slovensko–Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠

Boba Markovič Baluchová je novinárka, pedagogička, výskumníčka a komunikačná manažérka mimovládnych organizácií na Slovensku. Od roku 2019 je komunikačnou manažérkou Platformy rozvojových organizácií Ambrela, ktorá zastrešuje tri desiatky humanitárnych a rozvojových organizácií na Slovensku. Má dva doktoráty – z environmentálnej mineralógie na Univerzite Komenského v BA a medzinárodného rozvoja na Univerzite Palackého v Olomouci. Ako študentka i pedagogička pôsobila na viac ako desiatke univerzít doma i v zahraničí. Takmer desať rokov žije na Novom Zélande, kde aktívne pôsobí v občianskom sektore. Ešte zaujímavosť: spolu so svojou sedemročnou dcérou pravidelne počúva Slovenský rozhlas, špeciálne Rádio Regina a zostáva tak v kontakte so slovenským jazykom. Aj vďaka tomu jej dcéra ovláda nielen angličtinu, ale aj slovenčinu. Rozpráva sa s ňou Richard Šümeghy.

Na Slovensku sa našiel problém, za ktorý nemôže Iveta Radičová.Kamenického konsolidácia sa nedokne nikoho – nikoho, okrem živnostníkov, podnikateľov, zamestnancov a firiem.

Akčná novinka nakrúcaná na Slovensku, komédia o dvoch pároch skúšajúcich otvorené vzťahy a poetická road-movie o túžbe žiť naplno. Čo z toho sa oplatí vidieť? Pustite si nový diel .týždňa vo filme.

Na Slovensku se v úterý konaly protivládní protesty, které svolala nejsilnější opoziční strana Progresivní Slovensko. V Bratislavě se podle organizátorů sešlo kolem osmnácti tisíc lidí, další tisíce protestujících byly v jiných městech napříč sousední zemí. Důvodem byl návrh nového konsolidačního balíčku, který má dopadnout hlavně na živnostníky a zaměstnance. Kritice však vláda Roberta Fica čelí z více stran. Kvůli sblížení Slovenska s Ruskem i Čínou, ale také kvůli tlaku na instituce a omezování svobody médií, bude jeho Smer vyhozen ze Strany evropských socialistů, která chce v říjnu definitivně ukončit členství nejsilnější slovenské vládní strany. Jak ve Výtahu Respektu upozorňuje Magdaléna Fajtová, pro Slovensko oslabení v Evropském parlamentu není dobrou zprávou. Co ale vyhazov znamená pro Smer? Proč se kvůli slovenské vládě přeli europoslanci a europoslankyně na plenárním zasedání ve Štrasburku? A hrozí sousední zemi nějaký postih ze strany EU?

Slovensko je najrovnostárskejšia krajina sveta – na úkor budúcnosti

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

„K Hlasu ako strane pekných sme doplnili aj výraz bohatých, lebo to preukazujú dáta z našho projektu Knižnica darcov. Z 1,7 milióna eur darov, ktoré Hlas vyzbieral za štyri roky svojej existencie, až tri štvrtiny pochádzajú len od 47 ľudí, ktorí darovali minimálne desaťtisíc eur,“ hovorí Michal Piško, riaditeľ Transparency International Slovensko.Financovanie politických strán je jednou z kľúčových tém, ktoré rozhodujú o kvalite demokracie. Peniaze ovplyvňujú, kto sa dostane do politiky, aké kampane môže viesť a komu bude po voľbách zaviazaný.Na Slovensku pritom vidíme, že každé voľby sa nesú aj v znamení otázok, kto koho financuje a aký to má vplyv na rozhodnutia politikov.Transparency International Slovensko dlhodobo sleduje tok peňazí do straníckych pokladníc a poukazuje na riziká netransparentnosti či oligarchických väzieb.Kľúčová otázka preto znie: je politika u nás skutočne predovšetkým „dobrý biznis“? Pozrieme sa na to s Michalom Piškom, riaditeľom Transparency International Slovensko.„Je to skôr investícia,“ reaguje Piško.Transparency najnovšie aktualizovala svoju databázu darcov politických strán – tzv. knižnicu darcov.V TOP5 strán s najväčšími privátnymi darmi sa popri Hlase ocitlo KDH, Demokrati, PS a menej známa strana Volt.Zaujímavé dáta ponúka rebríček TOP 10 darcov. Na jeho čele je Miroslav Suja z Republiky (predtým ĽSNS) – pri ňom svieti suma 305-tisíc eur. Kto ďalší je v tejto Topke? A z čoho žije vládny Smer?Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„K Hlasu ako strane pekných sme doplnili aj výraz bohatých, lebo to preukazujú dáta z našho projektu Knižnica darcov. Z 1,7 milióna eur darov, ktoré Hlas vyzbieral za štyri roky svojej existencie, až tri štvrtiny pochádzajú len od 47 ľudí, ktorí darovali minimálne desaťtisíc eur,“ hovorí Michal Piško, riaditeľ Transparency International Slovensko.Financovanie politických strán je jednou z kľúčových tém, ktoré rozhodujú o kvalite demokracie. Peniaze ovplyvňujú, kto sa dostane do politiky, aké kampane môže viesť a komu bude po voľbách zaviazaný.Na Slovensku pritom vidíme, že každé voľby sa nesú aj v znamení otázok, kto koho financuje a aký to má vplyv na rozhodnutia politikov.Transparency International Slovensko dlhodobo sleduje tok peňazí do straníckych pokladníc a poukazuje na riziká netransparentnosti či oligarchických väzieb.Kľúčová otázka preto znie: je politika u nás skutočne predovšetkým „dobrý biznis“? Pozrieme sa na to s Michalom Piškom, riaditeľom Transparency International Slovensko.„Je to skôr investícia,“ reaguje Piško.Transparency najnovšie aktualizovala svoju databázu darcov politických strán – tzv. knižnicu darcov.V TOP5 strán s najväčšími privátnymi darmi sa popri Hlase ocitlo KDH, Demokrati, PS a menej známa strana Volt.Zaujímavé dáta ponúka rebríček TOP 10 darcov. Na jeho čele je Miroslav Suja z Republiky (predtým ĽSNS) – pri ňom svieti suma 305-tisíc eur. Kto ďalší je v tejto Topke? A z čoho žije vládny Smer?Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Na Slovensku žijete v raji. Škoda, že sa zabúda na tradície. ( pozrite aj ❤Link na živé podujatia: https://www.40plus.sk/podujatia-odznova/  ❤Link na vychytávky a zľavy: https://www.40plus.sk/vychytavky/ ) Vladimíra má Slovensko v srdci aj keď žije mimo Slovenska už 19 rokov. Vydala sa a žije s rodinou v Sorrente vedľa Neapola. Ako sa dá porovnať život tam a na Slovensku? Čo všetko nám médiá tvrdia, že je VONKU lepšie a ono to tak nie je? Užite si rozhovor a zistite, čo si môžeme vážiť. A samozrejme v rozhovore je aj pozvánka pozrieť sa do Sorrenta. Čo vás tam čaká? ********************************************************Ďakujem, že ma podporujete na herohero alebo tu na YouTube. Aj vďaka vám vzniká tento obsah. Chcete ma začať podporovať? Info tu: https://herohero.co/odznova Podpora je možná aj tu na YouTube.. zmysel to pre má od 5,99€ (50% z vášho predplatného mi zoberie YouTube ako províziu. Tak si to viete spočítať...Hero berie len 12,5%) Predplatné 2,99 na YT je bez nároku na obsah vopred. Ide len o sympatizovanie, za čo ďakujem... Ak nechcete platiť kartou, možné je podporovať aj cez číslo účtu o.z. : SK45 8330 0000 0022 0165 1060 - do poznámky uveďte, že ide o DAR ĎAKUJEM a nezabudnite pozrieť info a linky o podujatiach a vychytávkach... ( INFO: Podujatia ❤ - https://www.40plus.sk/podujatia-odznova/ ❤Info o overených vychytávkach z podcastu LINK: https://www.40plus.sk/vychytavky/ ) Buďte zdraví Martina Valachová

Redaktori Denníka N, Vlado Šnídl a Roman Pataj, hovorili o tom, prečo je takmer isté, že ruské drony nad Poľskom boli vyslané úmyselne, ako by sme na podobnú situáciu reagovali u nás a aj o tom, že pred časom Ukrajinci zostrelili ruskú raketu, len 58 sekúnd predtým, ako by vletela na naše územie.

Slovenská hokejová najvyššia súťaž síce znova vynecháva z oficiálneho názvu slovo extra, ale verme, že Tipsport liga bude baviť. Kto čo robil v lete, kto ako musel konsolidovať a čo ukázali voľby v našej redakcii o šanciach oboch tímov. Aj o tom hovorila Nikoleta Kováčová s naším šéfredaktorom Pavlom Rajtarom. Hokejportal Podcast nájdete na väčšine podcastových služieb vrátane Spotify, Apple podcast, Soundcloud alebo Podbean. Prajeme vám príjemné počúvanie.

Existuje škola, kde pán riaditeľ zváža deti do školy vlastným autobusom, kde známkujú zo sokoliarstva a kde chovajú opice, kengury, raje či aligátora. Táto škola nie je z rozprávky a už vôbec nie je vymyslená. Presne takto totiž vyzerá základná škola v Štiavnických Baniach. Netradičné je na nej asi úplne všetko vrátane spôsobu vyučovania. Jej riaditeľ Pavel Michal prezradil, že keď deti učia prvej pomoci, pošlú pani učiteľku „topiť sa“.

Dá sa na Slovensku vyžiť z platu? Dve tretiny ľudí s tým má problém. Kto najviac? V podcaste sa dozviete: Keď sa na platy pozrieme regionálne, vyjde nám klasický vzorec bohatšia Bratislava a chudobnejší východ? Ktoré druhy povolaní majú najväčší problém s tým, aby z výplaty uhradili všetky pravidelné nevyhnutné výdavky? Do akej miery súvisí s našou témou vzdelanie? Ako sú na tom učitelia, najmä tí, čo začínajú? Sú na tom lepšie muži alebo ženy? Koľko percent slovenských pracujúcich nemá na nepredvídaný výdavok, ktorého priemerná hodnota je 540 eur?? Ako sú riešenia jednak na nepredvídané výdavky, ale aj na zvýšenie príjmu? Na problematiku nízkych platov sme sa pozreli s Ľubicou Melcerovou z portálu Profesia.sk.

V Bratislave sa postavilo najmenej bytov za posledných 23 rokov. Aj preto, že každý pracujúci Slovák zaplatí za úroky vládneho dlhu takmer 1 000 eur ročne

V pondelok sa na Slovensku začal nový školský rok. Povieme si o novej školskej reforme a predstavíme vám aj nadšencov, ktorí prikladajú ruku k tomu, aby sa reforma úspešne zvládla.

Firmy, ktoré systematicky chránia svoje duševné vlastníctvo, dosahujú vyššie tržby, vyplácajú atraktívnejšie mzdy a sú pre investorov dôveryhodnejšie. Na Slovensku je však povedomie o tejto téme stále pomerne nízke. Podľa štúdie Európskeho patentového úradu z roku 2021 podniky vlastniace registrované práva duševného vlastníctva vykazujú v priemere o päťdesiatpäť percent vyšší obrat na zamestnanca a poskytujú o dvadsať percent vyššie mzdy. V prípade držiteľov európskych patentov ide dokonca o rozdiel viac ako sedemdesiat percent. Matej Michalec, advokát a partner skupiny V4 Group, sa dlhodobo špecializuje na právo duševného vlastníctva, najmä na ochranné známky a dizajny Európskej únie. Pôsobil aj na Európskom patentovom úrade vo Viedni a Mníchove. „Ekonomické výhody sa prejavujú vo viacerých rovinách – vyššia výkonnosť, atraktívnejšie mzdy, ľahší prístup k financovaniu a lepšie možnosti spolupráce,“ vysvetľuje v rozhovore M. Michalec. Napriek týmto faktom má v Európskej únii registrované práva menej ako desať percent malých a stredných podnikov. Tie, ktoré ich vlastnia, však generujú približne o sedemdesiat percent vyššie tržby než konkurenti bez ochrannej stratégie. Okrem tradičných ochranných známok alebo loga sa dnes registrujú aj multimediálne, zvukové či hologramové označenia. Významné je aj strategické riadenie portfólií, najmä pre spoločnosti pôsobiace globálne. V Číne sa často stáva, že miestny partner si prihlási európsku známku ešte pred vstupom zahraničnej firmy na trh. Viac informácií sa dozviete vo videopodcaste: https://www.trend.sk/biznis/ochrana-dusevneho-vlastnictva-zvysuje-hodnotu-firiem-laka-investorov?itm_brand=trend&itm_template=listing&itm_modul=articles-rubric-list&itm_position=1

Európska únia chce postupne zakázať dovoz ruského plynu a ropy. Slovensko však tvrdí, že takýto plošný zákaz ohrozí našu energetickú bezpečnosť a žiada výnimky aj kompenzácie. Minister zahraničných vecí zároveň poslal list do Bruselu o ochrane strategickej infraštruktúry a od Ukrajiny žiada zdržanlivosť pri útokoch na ropovod Družba. Je to obhajoba slovenských záujmov alebo nahrávanie Moskve? A čo prinesie zmena rokovacieho poriadku v Národnej rade SR? Diskutovali o tom v relácii Analýzy 24 moderátorka Lenka Ježová s poslancami Národnej rady SR Vladimírou Marcinkovou z SaS a Petrom Kalivodom z Hlasu-SD.

V najnovšej epizóde hokejového podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk si moderátori Marek Marušiak a Rastislav Konečný posadili do kresla niekoho, kto je podľa ich vlastných slov „zodpovedný za to, na koho budú všetci zase celú sezónu nadávať” - bývalého medzinárodného rozhodcu a súčasného člena komisie rozhodcov Petra Jonáka.Peter Jonák, jeden z najúspešnejších slovenských arbitrov, otvorene rozprával o svojej ceste k pískaniu hokeja. Začínal ako mladý korčuliar, ktorý sa napriek slušnej úrovni nepresadil v silnej konkurencii vtedajších talentov ako Karol Rusznyák či Ľubomír Kolník. Keď mu bývalý tréner odporučil, aby to skúsil ako rozhodca, nečakal, že sa už ako 22-ročný stane hlavným arbitrom v najvyššej slovenskej súťaži.Podcast ponúka fascinujúci pohľad na vývoj hokeja od „old school” rozhodovania, keď legendárny fínsky rozhodca Seppo Mäkelä bez znalosti angličtiny dokázal postaviť do pozoru celú ruskú „zbornú”, až po dnešnú éru diskusií s trénermi. „Na Slovensku robíme z hokeja niekedy talkshow,” poznamenáva Peter Jonák s úsmevom.Bonbónikom pre fanúšikov je rozprávanie Petra Jonáka o MS v hokeji 2006 v Rige, kde bol súčasťou situácie, ktorá vošla do histórie - zápas Lotyšsko vs. Kanada sa kvôli nesúhlasu domácich fanúšikov s rozhodnutiami amerického arbitra zmenil na 3-hodinovú drámu s hádzaním predmetov na ľad a následnou pouličnou demonštráciou. Práve Peter Jonák musel následne spolu s Milanom Novákom pískať kritický zápas Lotyšska s USA, kde sa rozhodlo o vypadnutí domácich.„Lotyšskí fanúšikovia? To je taký nepodarenejší bratranec slovenského fanúšika,” vtipkoval Peter Jonák, ktorý svojím pohotovým manažovaním zápasu pravdepodobne zabránil ďalšiemu škandálu.V rozhovore sa dozviete aj o zlatej generácii slovenských rozhodcov, o ich úspechoch na vrcholných podujatiach a o tom, ako sa hokej zmenil z tvrdej kontaktnej hry na rýchlejší a technickejší šport.Nenechajte si ujsť príbehy zo zákulisia, spomienku na mediálny hokejový turnaj, kde Peter Jonák prekvapivo exceloval ako ofenzívny hráč, a zamyslenie nad atmosférou na hokejových štadiónoch kedysi a dnes.

Los Emil zaujal verejnosť svojou cestou z Poľska cez Česko na Slovensko. Migrácia zvierat je pritom komplexný a rozsiahly jav, ktorý živočíchy absolvujú úplne prirodzene.V našom podcaste EKOcaste sme sa vydali na veľmi zaujímavú cestu. Bližšie si rozoberieme príbeh losa Emila, ktorý sa stal mediálnou hviezdou pri svojom putovaní z Poľska až na Slovensko, ale aj to, prečo je jeho migrácia dôležitá. Čo – to si povieme o migračných koridoroch aj o tom, ako sa zvieratá prispôsobujú modernému svetu a čo pre ne môžeme urobiť, aby sme im pomohli prežiť.Z terénu sa nám prihlásil Juraj Lukáč z lesoochranárskeho združenia VLK.Čo sa v podcaste Ekocaste dozviete? Príbeh Emila sa týka jedného jedinca, no migrácia zvierat je rozsiahly a bežný jav. Ktoré druhy zvierat migrujú na Slovensku a ako je naša krajina pre ne dôležitá? Jedným z riešení sú ekodukty. Na Slovensku ich máme zatiaľ len tri, čo je veľmi málo… Čo presne ekodukty pre zvieratá predstavujú a prečo sú pre zachovanie migračných koridorov tak dôležité? V poslednom čase sa na Slovensku objavili aj netradičné druhy, ktoré sa k nám dostali pravdepodobne vďaka migrácii, napríklad také čajky na Štrbskom Plese… Aké sú ďalšie druhy a ako ich prítomnosť ovplyvňuje pôvodné ekosystémy?

Před 57 lety se naší vlastí valily tanky okupantů, kteří v noci z 20. na 21. srpna 1968 přepadli Československo. „Každé výročí je trošku jiné. Dnes je velmi aktuální téma kolaborace a spolupráce s někým, kdo nám chce uškodit,“ říká historik a ředitel Památníku národního písemnictví Michal Stehlík. Dále se bude věnovat situaci v Gaze a na Ukrajině, možnostem mírového procesu a regionální historické paměti.Všechny díly podcastu Jak to vidí... můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Slovensko čekají bouřlivé měsíce. Premiér Robert Fico se snaží přimět guvernéra Slovenské národní banky Petera Kažimíra k demisi a dosadit na jeho místo současného ministra financí Ladislava Kamenického, píše evropská odnož serveru Politico, kterému to potvrdily čtyři zasvěcené zdroje. Kažimíra však podporuje prezident Peter Pellegrini a vládní strana Hlas, a tak se guvernér své pozice drží, přestože byl nedávno odsouzen za úplatkářství.Všechny díly podcastu Svět ve 20 minutách můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Na cestách po Slovensku, ktoré sú menej viditeľné, či dokonca skryté – no ich dejiny sú minimálne rovnako zaujímavé. Mnohí z nás trávia prázdniny na cestách- niekedy to znamená rýchle presuny z miesta na miesto bez možnosti zastavenia, navnímania miest, ktoré sme navštívili. Ak sa nám však predsalen podarí na chvíľu zastaviť- možno budeme maž priestor objaviť úlomky malých aj veľkých dejín, ktoré sú na prvý pohľad doslova neviditeľné a často opradené záhadou. Prinášame Vám staršiu epizódu podcastu Dejiny, v ktorej sme hovorili o umelecky a historicky vzácnych stredovekých kostoloch, ktoré pôvodne stáli na našom území no v dôsledku pohnutých dejín 20. storočia zanikli alebo z nich dnes nájdeme už len ruiny. Cez príbehy vzniku a zániku môžeme nahliadnuť do miestnych, ale aj národných či európskych dejín, dejín ktoré neraz, podobne ako kostoly samotné, zostávajú neviditeľné. Hovoriť budeme o kostole ktorý bol pravdepodobne prvým postaveným kostolom na Liptove a ktorý padol za obeť výstavbe Liptovskej Mary, o chráme ktorý musel ustúpiť riečnej regulácii a ktorého zbytky sa nachádzajú pod Dunajskou hrádzou, či kostoloch, ktoré boli poškodené v dôsledku rozvoja baníctva. Vznik a zánik chrámov však nebol len o postavení a zbúraní- ich vznik a zánik úzko súvisel so životom miestnych obyvateľov- za zánikom kostolov bola neraz nútená konverzia či priamo deportácia pôvodných veriacich. Aj o tom budeme hovoriť z hosťom, ktorý sa už desaťročia venuje skúmaniu stredovekých chrámov na území Slovenska. Aké boli dôvody zániku kostolov a kto boli hlavní aktéri? Platí, že za zánikom kostolov v 20. storočí bol najmä komunistický režim? Čo slovenský štát, ktorý sa oficiálne hlásil ku kresťanstvu? A akú úlohu v zániku alebo naopak v pokusoch o záchranu zohrávalo miestne obyvateľstvo? Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s popularizátorom románskej a gotickej sakrálnej architektúry na území Slovenska Štefanom Podolinským, ktorý spolu s manželkou Alexandrou Podolinskou tvorí webstránku o stredovekých kostoloch na Slovensku (www.apsida.sk), na ktorej môžete nájsť množstvo tipov na výlety ku stredovekým klenotom naprieč Slovenskom. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Hudobník Igor Kmeťo ml. patrí k známym tváram slovenskej hudobnej scény. Hoci ho diváci poznajú z dlhoročného pôsobenia v kapele Kmeťoband po boku otca, už viac ako desať rokov úspešne buduje sólovú kariéru. Iba nedávno vydal nový temperamentný singel s Tinou s názvom „Av Ke Mande“ a zároveň pendluje medzi Slovenskom a Španielskom, ktoré sa stalo jeho druhým domovom a zdrojom inšpirácie. Práve tam nachádza pokoj a uvoľnenie, ktoré sa pretavuje aj do jeho tvorby. „Keď dôjdem tam, vystúpim z lietadla, už cítim ten vzduch, tak normálne to všetko zo mňa opadne,“ opisuje v relácii Ide o nás. Ako vznikla takmer telepatická spolupráca s Tinou a prečo musel na novú „kmeťovicu“ čakať niekoľko rokov? Prečo bol odchod z rodinnej kapely taký náročný a otvorený aj pre samotného Igora Kmeťa staršieho? „Nebolo to ľahké ani pre mňa, ani pre neho. Lebo povedzme si na rovinu, boli tam peniaze,“ priznáva otvorene. V rozhovore odhaľuje aj svoj jasný postoj k využívaniu umelej inteligencie v hudbe či k dnešnej rýchlej dobe, v ktorej sa podľa neho vytráca kvalita. V relácii Ide o nás sa dozviete aj to, prečo nechal réžiu svojho videoklipu k pesničke V sebe máme úplne v rukách svojej dcéry Rebeky, ako ho ovplyvňujú balkánske korene z maminej strany a prečo si myslí, že najdôležitejšou vlastnosťou v dnešnom svete je tolerantnosť. Viac sa dozviete v novej epizóde relácie Ide o nás.

Na Slovensku si sami komplikujeme eurofondy a mnohé veci sa preto ani nepostavia, hovorí bratislavský primátor Matúš Vallo. Práve spustenú petržalskú električku považuje za svoj doteraz najväčší výsledok, aj keď ešte nie je plne dokončená. Postavili ju na mieste pôvodne plánovaného metra, ktoré Bratislava nikdy nebude mať. Čo sa ide meniť na cyklotrase na Vajanského nábreží, prečo nepostavil protikandidáta Jánovi Hrčkovi v Petržalke, s ktorým má spor, a čo hovorí na výroky koaličných politikov o Bratislave?V podcaste s Matúšom Vallom sa dozviete:–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 1. minúty –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či považuje električku na koniec Petržalky za svoj najväčší výsledok;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 2:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ prečo v Bratislave nikdy nebude metro;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 5:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ čo ešte nie je na električke dokončené a kedy to bude;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 6:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ čo bude hotové do septembra a čo bude trvať ešte mesiace;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 7:10 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ prečo sa na Slovensku nedarí dokončovať veľké infraštruktúrne projekty načas;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 7:50 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že si sami komplikujeme čerpanie eurofondov;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 9:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že sa stretával s čínskym veľvyslancom, aby urýchlil stavbu električky;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 10:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že bežní Petržalčania mali pravdu, keď mali dojem, že na stavbe je málo robotníkov;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 11:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či bude dážď zaplavovať zastávky novej električky a či sa na ňu obyvatelia môžu spoľahnúť aj v daždi;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 12:20 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či je spokojný s projektom cyklotrasy na Vajanského nábreží;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 13:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že Smer zneužil cyklotrasu na politickú kampaň;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 14:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či sa snaží ľudí prevychovať, aby nechodili do mesta autom;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 17:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako sa celé mesto prepojí cyklotrasami a Vajanského ich všetky spája;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 18:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ prečo cyklotrasa nemohla byť pri rieke, tak ako je pri Riverparku o kilometer ďalej;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 18:45 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ čo sa ide na tejto kontroverznej cyklotrase meniť po tom, čo koalícia schválila zákon na jej reguláciu;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 19:45 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ o čo prichádzajú obyvatelia mesta, keď Bratislave rôzne vlády škrtia rozpočet;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 21:10 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ aký je jeho vzťah s vládou;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 22:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že väčšina ministrov tejto vlády ho neprijme;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 22:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ aký je vzťah medzi ním, PS a jeho regionálnou stranou Team Bratislava;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 25:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či bude znovu kandidovať a aký má plán do budúcna;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 27:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ čo sú ďalšie veľké projekty, ktoré zmenia Bratislavu;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ okolo 30:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ o čom je spor s bývalým starostom Petržalky Jánom Hrčkom;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 32:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ prečo teda Team Bratislava nepostavil Hrčkovi protikandidáta;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 33:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ kto bude kandidovať v Petržalke o rok;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 34:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako trestné zákony priniesli krádeže a dílerov k obchodnému centru Nivy;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 37:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či súhlasí s nemocnicou vo Vajnoroch;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 38:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ čo hovorí na výroky Roberta Fica, že Bratislava nie je Slovensko.

Na Slovensku si sami komplikujeme eurofondy a mnohé veci sa preto ani nepostavia, hovorí bratislavský primátor Matúš Vallo. Práve spustenú petržalskú električku považuje za svoj doteraz najväčší výsledok, aj keď ešte nie je plne dokončená. Postavili ju na mieste pôvodne plánovaného metra, ktoré Bratislava nikdy nebude mať. Čo sa ide meniť na cyklotrase na Vajanského nábreží, prečo nepostavil protikandidáta Jánovi Hrčkovi v Petržalke, s ktorým má spor, a čo hovorí na výroky koaličných politikov o Bratislave?V podcaste s Matúšom Vallom sa dozviete:–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 1. minúty –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či považuje električku na koniec Petržalky za svoj najväčší výsledok;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 2:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ prečo v Bratislave nikdy nebude metro;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 5:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ čo ešte nie je na električke dokončené a kedy to bude;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 6:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ čo bude hotové do septembra a čo bude trvať ešte mesiace;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 7:10 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ prečo sa na Slovensku nedarí dokončovať veľké infraštruktúrne projekty načas;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 7:50 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že si sami komplikujeme čerpanie eurofondov;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 9:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že sa stretával s čínskym veľvyslancom, aby urýchlil stavbu električky;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 10:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že bežní Petržalčania mali pravdu, keď mali dojem, že na stavbe je málo robotníkov;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 11:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či bude dážď zaplavovať zastávky novej električky a či sa na ňu obyvatelia môžu spoľahnúť aj v daždi;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 12:20 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či je spokojný s projektom cyklotrasy na Vajanského nábreží;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 13:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že Smer zneužil cyklotrasu na politickú kampaň;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 14:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či sa snaží ľudí prevychovať, aby nechodili do mesta autom;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 17:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako sa celé mesto prepojí cyklotrasami a Vajanského ich všetky spája;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 18:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ prečo cyklotrasa nemohla byť pri rieke, tak ako je pri Riverparku o kilometer ďalej;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 18:45 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ čo sa ide na tejto kontroverznej cyklotrase meniť po tom, čo koalícia schválila zákon na jej reguláciu;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 19:45 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ o čo prichádzajú obyvatelia mesta, keď Bratislave rôzne vlády škrtia rozpočet;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 21:10 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ aký je jeho vzťah s vládou;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 22:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že väčšina ministrov tejto vlády ho neprijme;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 22:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ aký je vzťah medzi ním, PS a jeho regionálnou stranou Team Bratislava;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 25:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či bude znovu kandidovať a aký má plán do budúcna;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 27:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ čo sú ďalšie veľké projekty, ktoré zmenia Bratislavu;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ okolo 30:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ o čom je spor s bývalým starostom Petržalky Jánom Hrčkom;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 32:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ prečo teda Team Bratislava nepostavil Hrčkovi protikandidáta;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 33:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ kto bude kandidovať v Petržalke o rok;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 34:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako trestné zákony priniesli krádeže a dílerov k obchodnému centru Nivy;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 37:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či súhlasí s nemocnicou vo Vajnoroch;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 38:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ čo hovorí na výroky Roberta Fica, že Bratislava nie je Slovensko.

Európska prokuratúra má viac práce, čo je jeden z dôsledkov novely trestných kódexov. Na to už musia reagovať aj slovenské úrady, napríklad dôslednou kontrolou prideľovania dotácií, hovorí európsky prokurátor Juraj Novocký. V rozhovore s Veronikou Prušovou priznáva, že po zrušení NAKA stáli niektoré prípady aj rok.

Moderné európske štáty prestali drancovať svoju vlastnú prírodu už pred desiatkami rokov, keď si uvedomili, prečo je strom viac ako len drevo. Na Slovensku to trvalo o chvíľu dlhšie, ale takisto sa postupne darilo potláčať ekonomické záujmy sebeckých obchodníkov.

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Pokles počtu českých turistov zaznamenalo ministerstvo cestovného ruchu už aj minulý rok. Teraz ešte výraznejší pokles vidia ubytovacie zariadenia v Tatrách. Kým minister Rudolf Huliak za tým vidí medvede a “progresivizmus”, pre český web Novinky sa takmer 50-tisíc ľudí vyjadrilo, že na Slovensko nechodia pre politickú situáciu.Čechom prekážajú najmä cesty Roberta Fica do Moskvy a vyjadrenia o vojne na Ukrajine. Menšiu časť našich západných susedov od cestovania na Slovensko odrádzajú ceny, ktoré sú podobné ako v Rakúsku, avšak za horšie služby.Reportérka Aktualít sa na vysvetlenia situácie pýtala expertov z cestovného ruchu, ubytovacích zariadení a aj bežných Čechov, ktorí tento rok nešli na Slovensko.Nahrávali Peter Hanák a Katarína Runnová.

Pokles počtu českých turistov zaznamenalo ministerstvo cestovného ruchu už aj minulý rok. Teraz ešte výraznejší pokles vidia ubytovacie zariadenia v Tatrách. Kým minister Rudolf Huliak za tým vidí medvede a “progresivizmus”, pre český web Novinky sa takmer 50-tisíc ľudí vyjadrilo, že na Slovensko nechodia pre politickú situáciu.Čechom prekážajú najmä cesty Roberta Fica do Moskvy a vyjadrenia o vojne na Ukrajine. Menšiu časť našich západných susedov od cestovania na Slovensko odrádzajú ceny, ktoré sú podobné ako v Rakúsku, avšak za horšie služby.Reportérka Aktualít sa na vysvetlenia situácie pýtala expertov z cestovného ruchu, ubytovacích zariadení a aj bežných Čechov, ktorí tento rok nešli na Slovensko.Nahrávali Peter Hanák a Katarína Runnová.

Bizarnou ale vplyvnou formou politickej propagandy sa stalo strašenie troma záchodmi alebo 72 pohlaviami. Nedávno to vyústilo až do návrhu dvoch pohlaví do ústavy. Odkiaľ sa to vlastne berie a ako to vzniká?Na internete sa šíria aj čisté výmysly ako napríklad video, ktoré v úvode podcastu opisuje Veronika Frankovská z Demagogu. Bolo vygenerované cez AI a zobrazuje športovkyňu s penisom.Kde sú hranice legitímnych polemík, ktoré sa v tejto oblasti vedú aj v zahraničí?Na Slovensku nie je jediný politik alebo politička, ktorý by presadzoval niečo ako 72 pohlaví, je to vymyslená respektíve importovaná téma. Pôvod tohto príbehu pochádza ešte z roku 2014, kedy sa Facebook rozhodol v USA a v UK ponúkať užívateľom zoznam rodových identít.“My sa držíme základného delenia vychádzajúceho zo skratky LGBTI, čiže lesby, gejovia a bisexuálni ľudia, transrodoví ľudia a intersexualita. Ďalšie delenia a kategórie pre nás nemajú až taký významný zmysel.” hovorí Martin Macko.Opisuje aj vplyv zahraničnej debaty na Slovensko: “Sme veľmi ovplyvnení debatou v USA, kde existujú akoby dva extrémy. Jeden chce úplne zabrániť emancipačnému hnutiu gejov, lesieb a transrodových ľudí dosiahnuť čokoľvek a na druhej strane je absolutistické chápanie práv.”Macko popisuje aj chyby, ktoré urobili zástancovia práv LGBTI v USA: “Základný problém, ktorý nastal v USA po tom, ako bola dosiahnutá rovnosť v manželstvách pred 10-timi rokmi, demokratická strana a aktivisti akoby očakávali, že ľudia, ktorí podporovali manželstvá párov rovnakého pohlavia, budú automaticky aj za práva transrodových ľudí. Bez toho, aby sa im to vysvetlilo, bez toho, aby prešli dlhoročnou kampaňou a vzdelávaním. Toto bola základná chyba.”

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Tento denný podcast, vytváraný s pomocou umelej inteligencie, ponúka unikátny a efektívny spôsob, ako sa dozvedieť o najzaujímavejších udalostiach a článkoch dňa. Umelej inteligencii sa darí analyzovať obrovské množstvo informácií z rôznych zdrojov, aby vybrala tie najrelevantnejšie a najpútavejšie obsahy pre širokú škálu poslucháčov. Každá epizóda je navrhnutá tak, aby poskytla hlboký ponor do vybraných tém, od politiky cez vedecké objavy, až po kultúrne udalosti, a to všetko podané informatívne, prístupne a bez emócií. Podcast je ideálnym spoločníkom pre zaneprázdnených ľudí, ktorí hľadajú pohodlný spôsob, aby zostali informovaní o svetovom dianí bez nutnosti tráviť hodiny čítaním rôznych zdrojov, čím poskytuje efektívny a príjemný spôsob, ako prijímať správy.  

Novú sezónu 2025/26 začal prvý slovenský tím. Futbalisti Spartaka Trnava prehrali vo štvrtok na domácej pôde s Häckenom 0:1. O úvodnom súboji 1. predkola Európskej ligy i slovenských ďalších účastníkoch pohárovej Európy sme v relácii Fair Play debatovali s bývalým futbalistom Ladislavom Peckom.

Na Slovensku sa posledné týždne šíri strach z parazita s názvom Slzovičkovka zhubná. Ten pred pár týždňami nakazil iba 11. ročného chlapca, napadol mu nervový systém, na čo chlapec po týždňoch zomrel. Odborníci veria, že sa mohol chlapec nakaziť na termálnom kúpalisku v Štúrove.https://www.aktuality.sk/clanok/Kpo9Mrf/rozbor-vody-potvrdil-pritomnost-nebezpecnej-ameby-v-sturove/Včera Úrad verejného zdravotníctva pre Aktuality.sk potvrdil, že v bazénoch kúpaliska Vadaš v Štúrove i v jazere nachádzajúcom sa v termálnom areáli, potvrdili prítomnosť potenciálne škodlivých améb. Hygienici našli dva druhy. Tie môžu spôsobiť infekcie očí, infekcie uší, kože či mäkkých tkanív. Nachádzali sa v ôsmich zo 105 vzoriek. Zvlášť nebezpečné sú pre osoby s oslabenou imunitou. Nejde však o rovnaký druh, akým sa nakazil chlapec pred pár týždňami. V dnešnom podcaste budete počuť redaktorku domáceho spravodajstva portálu Aktuality.sk Frederiku Lodovú, ktorá prípad pozorne sleduje už niekoľko týždňov, je v kontakte s úradom verejného zdravotníctva a navštívila aj kúpalisko v Štúrove.https://www.aktuality.sk/clanok/8URYA97/ako-strach-z-menavky-odhalil-zavislost-sturova-od-turistickeho-ruchu-reportaz-zo-zatvoreneho-kupaliska/

Tejto novelizácií Ústavy nerozumiem. Rodičia i učitelia riešia úplne iné problémy, tvrdí skúsený pedagóg Juraj Hipš. Na Slovensku nie je vzdelanie výťahom k lepšiemu životu, toto je náš problém. Tisícky detí z chudobných pomerov sa ku kvalitnému vzdelaniu vôbec nedostanú. Mrháme ich talentom no a tu niekde sa začína i polarizácia spoločnosti, upozorňuje Hipš. Približne tretina funkčných analfabetov vo veku 15 rokov, výsledky PISA meraní, ktoré samotný rezortný minister označil za "národnú katastrofu" a únik našich najlepších mladých mozgov do zahraničia. Popritom pretrvávajúca segregácia vo vzdelávaní a veľmi silná závislosť vzdelania detí na sociálnom postavení ich rodičov. K tomu treba pripočítať ešte i šíriacu sa epidémiu dušených a psychických problémov detí či mládeže, rastúce prípady šikany na školách - a dokonca už aj neraz brutálneho násilia v triedach končiaceho dokonca smrťou.A odpoveď štátu? Okrem iného je to i aktuálna snaha vládnej koalície zakotviť - v spolupráci s KDH, do Ústavy definície muža -ako otca, ženy - ako matky či posilniť práva rodičov pri vzdelávaní ich detí.Tuší vôbec slovenská politická elita čím žijú naše deti a čo ich naozaj trápi? Nie sú všetky tie politické deklarácie o deťoch ako priorite spoločnosti vo svetle reálnych faktov len prázdnymi rečami a skutočné problémy ich kvalitného vzdelávania nám zúfalo unikajú? A prečo nie je škola iba o vzdelávaní, ale aj o výchove? No a napokon, kto sú to tie naše "neviditeľné deti", ktorých potenciálom tak strašne - ako spoločnosť, mrháme?Ráno Nahlas s dlhoročným pedagógom, podpredsedom modelovej inovatívnej školy Alma vo Zvolene Jurajom Hipšom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Novela ústavy z dielne vládneho Smeru, ktorá našla podporu u opozičných kresťanských demokratov. Na Slovensku dokonca na moment prehlušila správy o vojnách – či na Ukrajine, alebo o tej medzi Izraelom a Iránom. Nateraz sa odsúva na jeseň.Dve pohlavia - muž a žena - ako národná identita, zároveň ich rovnosť pri odmeňovaní. Adopcie a právo rodičov rozhodovať o výchovno-vzdelávacom procese detí, nie surogátnemu materstvu či suverenita Slovenska v hodnotových a kultúrno-etických otázkach. To, čo je pre niekoho zásadným dokumentom pre identitu krajiny, iní označujú výrazom „podvod“. „Podvod Roberta Fica, ktorý kresťania v politike nemajú legitimizovať“ – volá tvár odporu František Mikloško. Vypočul ho aj František Majerský. A Ján Ferenčák z Hlasu hovorí o „zástupnej téme“, o ktorej by rád hlasoval až na jeseň. A hoci ústavná novela zatiaľ vecne nič nevyriešila, už stihla napáchať politické škody: rozhádala opozíciu v momente, keď sa zdalo, že sa začína zjednocovať. Naviac v Bruseli vyvoláva obavy, že ide proti únijným princípom. Ako vidí jej plody politológ Radoslav Štefančík? Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Na Slovensku sa striedajú kontrolné misie europoslancov. Premiér označuje jedného z nich za nájomného politického vraha, nemeckého kancelára nazýva Smer führerom a chce meniť ústavu tak, aby mala v otázkach rodiny, verejnej morálky, kultúry, vzdelania či vedy prednosť pred právom Európskej únie. Prezident medzitým prekvapivo hovorí o dlhodobom zvyšovaní výdavkov na obranu až na 5%. A parlament ruší nezrušiteľnú transakčnú daň živnostníkov a malé firmy výmenou za zrušenie sviatku nežnej revolúcie 17 novembra.Čo to všetko znamená pre Slovensko? Skutočne nás štvrtá Ficova vláda ťahá z Európskej únie ako to hovorí opozícia? Sú na Slovensku ohrozené pre kauzu haciendy a problémy s právnym štátom naše eurofondy? Čo by to znamenalo a čo s tým chce robiť opozícia, ak Progresívne Slovensko premiérovi odkazuje, že jeho vláda je pre nás bezpečnostné riziko a Robert Fica nazýva premiérom vojny?Braňo Závodský sa rozprával s predsedom hnutia Progresívne Slovensko a poslancom Národnej rady Michalom Šimečkom.