Podcasts about na slovensku

Bratislava 13. júla (TASR) – Améby, nazývané aj meňavky, neprežijú vo vode, ktorá je adekvátne chlórovaná a pri jej čistení sú dodržiavané hygienické štandardy. V súvislosti s úmrtím chlapca v dôsledku nakazenia sa nebezpečnou amébou Naegleria fowleri to v TASR TV konštatovala lekárka Etela Janeková. . Upozornila, že kúpaliská musia hygienické štandardy dodržiavať a sú pravidelne kontrolované. Na kúpalisku v Štúrove sa napokon výskyt tejto améby nepotvrdil a preto by podľa Janekovej bolo vhodné dohľadať epidemiologickú cestu pacienta, ako sa k infekcii dostal. „Na Slovensku bolo ochorenie spôsobené touto meňavkou diagnostikované prvýkrát a je veľmi dôležité, aby sa zistilo, ako k tej infekcii došlo. Aby sme vedeli, čoho sa vystríhať, kde sa táto infekcia mohla vyskytnúť a či sa vôbec vyskytla na Slovensku,“ konštatovala s tým, že k infekcii pacienta mohlo prísť aj inde.

Novú sezónu 2025/26 začal prvý slovenský tím. Futbalisti Spartaka Trnava prehrali vo štvrtok na domácej pôde s Häckenom 0:1. O úvodnom súboji 1. predkola Európskej ligy i slovenských ďalších účastníkoch pohárovej Európy sme v relácii Fair Play debatovali s bývalým futbalistom Ladislavom Peckom.

Povahou je introvert, přesto už bezmála šedesát let dělá radost lidem svými písněmi. Zpěvák mnoha hitů a člen kapely Apollo Band stále koncertuje, po dlouhé době vystupuje opět i na Slovensku.

Naozaj - po niektoré choroby už nemusíme cestovať do exotiky, niektoré choroby sa s klimatickými zmenami približujú k nám - do južnej Európy a dokonca aj na Slovensko. Čo nám hrozí a ako sa chrániť, prezradí Peter Sabaka, prednosta na Klinike infektológie a geografickej medicíny Univerzitnej nemocnice v Bratislave.

Povahou je introvert, přesto už bezmála šedesát let dělá radost lidem svými písněmi. Zpěvák mnoha hitů a člen kapely Apollo Band stále koncertuje, po dlouhé době vystupuje opět i na Slovensku.

Povahou je introvert, přesto už bezmála šedesát let dělá radost lidem svými písněmi. Zpěvák mnoha hitů a člen kapely Apollo Band stále koncertuje, po dlouhé době vystupuje opět i na Slovensku.

Povahou je introvert, přesto už bezmála šedesát let dělá radost lidem svými písněmi. Zpěvák mnoha hitů a člen kapely Apollo Band stále koncertuje, po dlouhé době vystupuje opět i na Slovensku.

Povahou je introvert, přesto už bezmála šedesát let dělá radost lidem svými písněmi. Zpěvák mnoha hitů a člen kapely Apollo Band stále koncertuje, po dlouhé době vystupuje opět i na Slovensku.

Povahou je introvert, přesto už bezmála šedesát let dělá radost lidem svými písněmi. Zpěvák mnoha hitů a člen kapely Apollo Band stále koncertuje, po dlouhé době vystupuje opět i na Slovensku.

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

V najnovšej epizóde relácie Cashflow sme privítali Zdenka Štefanidesa, hlavného ekonóma VÚB banky. V rozhovore rozoberáme starnutie slovenskej populácie a jeho vplyvy na budúcnosť dôchodkového systému. Hovoríme o tom, prečo sa musíme pripraviť na nižšie dôchodky, ako sa môže v najbližších rokoch meniť sociálny systém, a tiež, prečo môže byť v niektorých regiónoch realitou predaj nehnuteľností za symbolické jedno euro.V spolupráci s

Na Slovensku nebyla nikdy věnována taková pozornost renesančnímu umění, jako je tomu v poslední době. Veřejnost se už pár měsíců zabývá tzv. Donatellovou bustou. Ta se donedávna nacházela ve Spišském muzeu v Levoči a jejím autorem je podle odborníků italský renesanční sochař Donatello. Jeho autorství se potvrdilo teprve nedávno, po dlouholetém výzkumu spišských kunsthistoriček.Všechny díly podcastu Názory a argumenty můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

HEROHERO: ⁠https://herohero.co/piatocek/subscribe Martina dostala cenu Homofób roka a obávame sa, či to skôr nepovažuje za pochvalu. Fico nechápal Danka, Danko ani Pellegrini nechápali Fica, občania nechápali, čo vlastne Fico trepe doma a čo vonku a my nechápeme vôbec nič. Na Slovensku vystúpi antisemita, konšpirátor a nácek v jednej osobe, ale pomôže to cestovnému ruchu, takže všetko v poriadku. Tragédom sa stáva Matúš Uraz Národ, ktorý zase raz najskôr hovoril, až potom premýšľal. - FOLLOWNI SI NÁŠ YOUTUBE: ⁠http://youtube.com/@piatocek⁠ - Instagram:⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://www.instagram.com/piatocek_podcast/⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ - Náš Discord nebol nikdy lepší:⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠⁠⁠bit.ly/piatockaren⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

Aký je rozdiel medzi realitným trhom v Česku a na Slovensku? V čom sa líši prístup k realitným kanceláriám u našich českých susedov a prečo stále nemáme na Slovensku realitný zákon? Odpovede na tieto otázky sme hľadali s výkonným riaditeľom najväčšej realitnej siete na Slovensku a v Česku RE/MAX, ktorá oslavuje 20 rokov svojho pôsobenia, Janom Hrubým.V podcaste sa dozviete: aký je rozdiel medzi českým a slovenským realitným trhom, prečo na Slovensku potrebujeme realitný zákon alebo reguláciu pre maklérov, čo ovplyvňuje výstavbu nehnuteľností na Slovensku a v Česku, aká je dostupnosť bývania v Česku a na Slovensku, prečo Slováci a Česi potrebujú vlastniť nehnuteľnosti, v čom sú iní českí a slovenskí realitní makléri, prečo pre realitnú kanceláriu RE/MAX pracuje viac ako 1600 maklérov, ako sa dá otvoriť v rámci realitnej siete RE/MAX frančíza, čo by priniesol realitný zákon na Slovensko a ako by sa zvýšila prestíž realitným maklérov.Rozdiely medzi českým a slovenským realitným trhomMedzi slovenským a českým realitným trhom nie sú podľa Jana Hrubého dramatické rozdiely, ako by sa mohlo zdať. „V Česku sa predá ročne zhruba 100 tisíc nehnuteľností a na Slovensku sa predá ročne zhruba 30 tisíc nehnuteľností, čo samozrejme ukazuje, že sú tam určité rozdiely. Nehnuteľnosti v Českej republike sa predávajú trošku rýchlejším tempom. Otázka ale je, či sa dá nazvať tempo obrátkovosti nehnuteľnosti 40 – 50 rokov, čo je plus mínus doba, za ktorú sa predá jedna nehnuteľnosť. Na Slovensku to bude o niečo viac,“ hovorí v podcaste Nehnuteľnosti.sk Ján Hrubý.Čo je iné medzi Českom a Slovenskom je situácia s hlavnými mestami. „Na Slovensku sú väčšie rozdiely medzi Bratislavou a zvyškom republiky. V Česku síce máme Prahu, no mestá ako Hradec Králové, Plzeň či Olomouc nie sú v takom závese ako ostatné slovenské mestá za Bratislavou. Keď sa pozrieme na cenovú hladinu nehnuteľností, ktorá sa väčšinou berie ako taká berná minca, ak nebudem komentovať index dostupnosti bývania, tak sa hovorí, že väčšina nehnuteľností v mestách mimo Prahy, tak sú približne na polovici ceny v porovnaní s Prahou. Ak by sme porovnali Bratislavu a niektoré iné mestá, tak sa dostaneme na pomer 3:1. Takže Bratislava vyčnieva ešte viac a tým pádom z pohľadu nejakej potenciálnej migrácie obyvateľstva a mobility, tak je situácia na Slovensku zložitejšia,“ vysvetľuje Hrubý v podcaste Nehnuteľnosti.sk. Zároveň zdôraznil, že Praha je extrémne medzinárodným mestom. Kumuluje sa tam zahraničný kapitál, žijú tam ľudia z celej Európy, no nestavia sa tam tak, ako by bolo potrebné, čo rovnako platí ale aj pre Slovensko.Na Slovensku chýba realitný zákon, prispel by k prestíži maklérovNa Slovensku stále chýba realitný zákon, ktorý by určoval podmienky, ktoré musí realitný maklér spĺňať, aby mohol vykonávať svoju profesiu. Ján Hrubý v podcaste spomenul, že sa snažili o presadenie regulácie realitného trhu v Česku. Nie v zmysle nejakých zákazov, ale aby sa stanovili minimálne podmienky pre vstup do tejto profesie. „Historicky maklér potreboval k výkonu svojej práce voľnú živnosť, tak ako je tomu dnes na Slovensku. A nám sa podarilo docieliť, že došlo k zmene a človek, ktorý chce dnes pracovať ako maklér v Českej republike, tak musí splniť zákonom stanovené požiadavky – štátnu skúšku. A keď ju spraví, tak až vtedy získa viazanú živnosť. Takže toto je zásadný rozdiel pri vstupe do tohto odvetvia, ktoré je veľmi citlivé z pohľadu hodnoty, ktorú spravuje a predáva maklér.Veľmi často ľudia cez makléra riešia nehnuteľnosti, ktoré predstavujú ich celoživotné úspory. A v tomto prípade chcete mať istotu, že to robíte s niekým, kto tomu rozumie, má na to vzdelanie, adekvátnu poistku a kto zaistí, že peniaze skončia tam, kde majú. Prípadne sa vyhnete rizikám s...

Internetové podvody, ktoré zneužívajú tváre známych ľudí na lákanie na falošné investície, sú len vrcholom ľadovca. Útočníci neustále prichádzajú s novými, kreatívnymi metódami, ako oklamať používateľov. Jednou z najnovších a na Slovensku mimoriadne rozšírených hrozieb je podvodná CAPTCHA, ktorá zneužíva dôveru ľudí v známy bezpečnostný prvok.V novom dieli podcastu SHARE sa Maroš Žofčin rozpráva so špecialistom na digitálnu bezpečnosť spoločnosti Eset, Ondrejom Kubovičom, o tom, ako tieto útoky fungujú, prečo sú také úspešné a ako sa voči nim môžeme brániť. Tento diel prinášame v spolupráci so spoločnosťou Eset.Podcast prinášame v spolupráci so spoločnosťou Eset.V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Ako fungujú deepfake podvody so známymi osobnosťami na sociálnych sieťach.Nová hrozba číslo jedna: Čo je falošná CAPTCHA a prečo je tak nebezpečná.Poloautomatizované podvody na online bazároch ako Vinted či Bazoš.Prečo sú tieto útoky úspešné: Využívanie psychológie a sociálneho inžinierstva.Ako sa brániť a prečo je kritické myslenie najlepšou ochranou.Viac na: https://zive.aktuality.sk/clanok/fcYqW2u/falosny-sagan-aj-hacknute-profily-kapiel-expert-odhaluje-burlive-zakulisie-online-podvodov/Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Na Slovensku sa posledné týždne šíri strach z parazita s názvom Slzovičkovka zhubná. Ten pred pár týždňami nakazil iba 11. ročného chlapca, napadol mu nervový systém, na čo chlapec po týždňoch zomrel. Odborníci veria, že sa mohol chlapec nakaziť na termálnom kúpalisku v Štúrove.https://www.aktuality.sk/clanok/Kpo9Mrf/rozbor-vody-potvrdil-pritomnost-nebezpecnej-ameby-v-sturove/Včera Úrad verejného zdravotníctva pre Aktuality.sk potvrdil, že v bazénoch kúpaliska Vadaš v Štúrove i v jazere nachádzajúcom sa v termálnom areáli, potvrdili prítomnosť potenciálne škodlivých améb. Hygienici našli dva druhy. Tie môžu spôsobiť infekcie očí, infekcie uší, kože či mäkkých tkanív. Nachádzali sa v ôsmich zo 105 vzoriek. Zvlášť nebezpečné sú pre osoby s oslabenou imunitou. Nejde však o rovnaký druh, akým sa nakazil chlapec pred pár týždňami. V dnešnom podcaste budete počuť redaktorku domáceho spravodajstva portálu Aktuality.sk Frederiku Lodovú, ktorá prípad pozorne sleduje už niekoľko týždňov, je v kontakte s úradom verejného zdravotníctva a navštívila aj kúpalisko v Štúrove.https://www.aktuality.sk/clanok/8URYA97/ako-strach-z-menavky-odhalil-zavislost-sturova-od-turistickeho-ruchu-reportaz-zo-zatvoreneho-kupaliska/

Na Slovensku sa posledné týždne šíri strach z parazita s názvom Slzovičkovka zhubná. Ten pred pár týždňami nakazil iba 11. ročného chlapca, napadol mu nervový systém, na čo chlapec po týždňoch zomrel. Odborníci veria, že sa mohol chlapec nakaziť na termálnom kúpalisku v Štúrove.https://www.aktuality.sk/clanok/Kpo9Mrf/rozbor-vody-potvrdil-pritomnost-nebezpecnej-ameby-v-sturove/Včera Úrad verejného zdravotníctva pre Aktuality.sk potvrdil, že v bazénoch kúpaliska Vadaš v Štúrove i v jazere nachádzajúcom sa v termálnom areáli, potvrdili prítomnosť potenciálne škodlivých améb. Hygienici našli dva druhy. Tie môžu spôsobiť infekcie očí, infekcie uší, kože či mäkkých tkanív. Nachádzali sa v ôsmich zo 105 vzoriek. Zvlášť nebezpečné sú pre osoby s oslabenou imunitou. Nejde však o rovnaký druh, akým sa nakazil chlapec pred pár týždňami. V dnešnom podcaste budete počuť redaktorku domáceho spravodajstva portálu Aktuality.sk Frederiku Lodovú, ktorá prípad pozorne sleduje už niekoľko týždňov, je v kontakte s úradom verejného zdravotníctva a navštívila aj kúpalisko v Štúrove.https://www.aktuality.sk/clanok/8URYA97/ako-strach-z-menavky-odhalil-zavislost-sturova-od-turistickeho-ruchu-reportaz-zo-zatvoreneho-kupaliska/

V tejto časti LTB sme zavítali do tetovacieho štúdia Wolftown, kde sme sa rozprávali s Jakubom Spanikom, ktorý štúdio vedie. V rozhovore nám porozprával, ako je možné udržať štúdio ziskové a ako celý tento biznis funguje. Koľko stojí profesionálne tetovanie a prečo musí niekedy prísť klient aj 50-krát? Aká klientela sa necháva najčastejšie potetovať a prečo sa v štúdiu strácajú všetky rozdiely medzi ľuďmi? To všetko v novej časti LTB.

Tejto novelizácií Ústavy nerozumiem. Rodičia i učitelia riešia úplne iné problémy, tvrdí skúsený pedagóg Juraj Hipš. Na Slovensku nie je vzdelanie výťahom k lepšiemu životu, toto je náš problém. Tisícky detí z chudobných pomerov sa ku kvalitnému vzdelaniu vôbec nedostanú. Mrháme ich talentom no a tu niekde sa začína i polarizácia spoločnosti, upozorňuje Hipš. Približne tretina funkčných analfabetov vo veku 15 rokov, výsledky PISA meraní, ktoré samotný rezortný minister označil za "národnú katastrofu" a únik našich najlepších mladých mozgov do zahraničia. Popritom pretrvávajúca segregácia vo vzdelávaní a veľmi silná závislosť vzdelania detí na sociálnom postavení ich rodičov. K tomu treba pripočítať ešte i šíriacu sa epidémiu dušených a psychických problémov detí či mládeže, rastúce prípady šikany na školách - a dokonca už aj neraz brutálneho násilia v triedach končiaceho dokonca smrťou.A odpoveď štátu? Okrem iného je to i aktuálna snaha vládnej koalície zakotviť - v spolupráci s KDH, do Ústavy definície muža -ako otca, ženy - ako matky či posilniť práva rodičov pri vzdelávaní ich detí.Tuší vôbec slovenská politická elita čím žijú naše deti a čo ich naozaj trápi? Nie sú všetky tie politické deklarácie o deťoch ako priorite spoločnosti vo svetle reálnych faktov len prázdnymi rečami a skutočné problémy ich kvalitného vzdelávania nám zúfalo unikajú? A prečo nie je škola iba o vzdelávaní, ale aj o výchove? No a napokon, kto sú to tie naše "neviditeľné deti", ktorých potenciálom tak strašne - ako spoločnosť, mrháme?Ráno Nahlas s dlhoročným pedagógom, podpredsedom modelovej inovatívnej školy Alma vo Zvolene Jurajom Hipšom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Tejto novelizácií Ústavy nerozumiem. Rodičia i učitelia riešia úplne iné problémy, tvrdí pedagóg Juraj Hipš. Na Slovensku nie je vzdelanie výťahom k lepšiemu životu, toto je náš problém. Tisícky detí z chudobných pomerov sa ku kvalitnému vzdelaniu vôbec nedostanú. Mrháme ich talentom no a tu niekde sa začína i polarizácia spoločnosti, upozorňuje Hipš. Približne tretina funkčných analfabetov vo veku 15 rokov, výsledky PISA meraní, ktoré samotný rezortný minister označil za "národnú katastrofu" a únik našich najlepších mladých mozgov do zahraničia. Popritom pretrvávajúca segregácia vo vzdelávaní a veľmi silná závislosť vzdelania detí na sociálnom postavení ich rodičov. K tomu treba pripočítať ešte i šíriacu sa epidémiu dušených a psychických problémov detí či mládeže, rastúce prípady šikany na školách - a dokonca už aj neraz brutálneho násilia v triedach končiaceho dokonca smrťou.A odpoveď štátu? Okrem iného je to i aktuálna snaha vládnej koalície zakotviť - v spolupráci s KDH, do Ústavy definície muža -ako otca, ženy - ako matky či posilniť práva rodičov pri vzdelávaní ich detí.Tuší vôbec slovenská politická elita čím žijú naše deti a čo ich naozaj trápi? Nie sú všetky tie politické deklarácie o deťoch ako priorite spoločnosti vo svetle reálnych faktov len prázdnymi rečami a skutočné problémy ich kvalitného vzdelávania nám zúfalo unikajú? A prečo nie je škola iba o vzdelávaní, ale aj o výchove? No a napokon, kto sú to tie naše "neviditeľné deti", ktorých potenciálom tak strašne - ako spoločnosť, mrháme?Ráno Nahlas s dlhoročným pedagógom, podpredsedom modelovej inovatívnej školy Alma vo Zvolene Jurajom Hipšom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Každý máme názory a skúsenosti, ale len spoločne máme dáta. Povedz nám, čo potrebuješ pre svoj kariérny rast. Vyplň prieskum tu: https://edu.mladilekari.sk/prieskum-2025V tejto epizóde podcastu Rozhovory MD sa rozprávame s Valentínou Sedilekovou, zakladateľkou organizácie Chuť žiť, ktorá sa dlhodobo venuje zvyšovaniu povedomia o poruchách príjmu potravy (PPP) na Slovensku.Valentína prináša do debaty o PPP roky skúseností v oblasti prevencie, edukácie a priamej pomoci. V spolupráci s odborníkmi a odborníčkami z rôznych oblastí sa snaží budovať systém, v ktorom pacienti dostanú pomoc včas – a citlivo. V rozhovore sa sústredíme na to, akú úlohu v tejto snahe môžu zohrávať práve zdravotníci a zdravotníčky.

Historicky je na Slovensku prípad chlapca, ktorého zabila slzovnička zhubná, úplne prvý. V relácii Ide o pravdu to povedal parazitológ profesor František Ondriska. Vysvetlil, že panika je preto neopodstatnená. 

Úspešný a obľúbený módny návrhár Fero Mikloško nedávno oslávil päťdesiatku. Na Slovensku pôsobí už takmer 30 rokov, šije pre známe i menej známe dámy a niektoré jeho šaty so svojimi majiteľkami prešli svet. Vo svojej tvorbe sa nebojí extravagancie ani experimentu. Hovoriť s Katou Martinkovou bude aj o tom, či je pravda, že v každom z nás je kus muža a kus ženy, o pripravovanej módnej šou „50 odtieňov Fera Mikloška“, o balete, či hudobnej klasike, ktoré má rád, o mame a jeho vzťahu k nej, či o psíkovi Peggy, s ktorým rád trávi čas. Ale aj o humore a zábave, ktoré sú súčasťou jeho osobnosti. | Hosť: Fero Mikloško (módny návrhár). | Moderuje: Kata Martinková. | Tolkšou Hosť sobotného Dobrého rána pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 8. hodine.

Výkonný riaditeľ HC Slovan Bratislava a tréner reprezentácie do 17 rokov Peter Kúdelka prijal pozvanie do Olympijského videocastu. Rozprával najmä o svojich skúsenostiach z fínskej univerzity Haaga-Helia, konkrétne z jej športového kampusu Vierumäki, ktorý považuje za špičku vo vzdelávaní hokejových trénerov. V otvorenom rozhovore vysvetlil, aké poznatky si z tohto štúdia priniesol, s čím sa po návrate na Slovensko stretol alebo prečo verí, že hokejová kultúra sa dá zmeniť.Olympijský videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.Čo sa v rozhovore dozviete?prečo je kampus Vierumäki unikátom vo svete športového vzdelávaniačo je to výskumné laboratórium IIHF a aké štúdie sa tam robiaako sa vo Fínsku učia tréneri pracovať s mladými hráčmičo je rozhodujúce pre prijatie na prestížne hokejové štúdiumako prebieha bežný deň študenta trénerstva na tejto univerziteprečo ho po príchode čakal kultúrny šokako sa zmenil jeho pohľad na učeniev čom je iný ženský hokej ako ten mužskýčo ho motivuje aj napriek prekážkamaká vec ho najviac hnevá v súčasnom slovenskom prostredí

Náš dnešný hosť sa stará o tých, ktorých sa možno aj vy bojíte, alebo máme voči nim predsudky. Veď sa predsa hovorí, že pijú krv a mohli by sa nám zamotať do vlasov tak, že o ne prídeme! Je to ale pravda? Martin Ceľuch je členom Spoločnosti pre ochranu netopierov na Slovensku a tak práve jemu budeme adresovať nielen túto otázku. Okrem netopierov sa venuje aj čmeliakom, včelám, ježkom či veveričkám. Vyrába búdky pre vtáky a netopiere, krmidlá, či hmyzie domčeky. Zhováral sa s ním Michal Herceg.

Výkonný riaditeľ HC Slovan Bratislava a tréner reprezentácie do 17 rokov Peter Kúdelka prijal pozvanie do Olympijského videocastu. Rozprával najmä o svojich skúsenostiach z fínskej univerzity Haaga-Helia, konkrétne z jej športového kampusu Vierumäki, ktorý považuje za špičku vo vzdelávaní hokejových trénerov. V otvorenom rozhovore vysvetlil, aké poznatky si z tohto štúdia priniesol, s čím sa po návrate na Slovensko stretol alebo prečo verí, že hokejová kultúra sa dá zmeniť.Olympijský videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.Čo sa v rozhovore dozviete?prečo je kampus Vierumäki unikátom vo svete športového vzdelávaniačo je to výskumné laboratórium IIHF a aké štúdie sa tam robiaako sa vo Fínsku učia tréneri pracovať s mladými hráčmičo je rozhodujúce pre prijatie na prestížne hokejové štúdiumako prebieha bežný deň študenta trénerstva na tejto univerziteprečo ho po príchode čakal kultúrny šokako sa zmenil jeho pohľad na učeniev čom je iný ženský hokej ako ten mužskýčo ho motivuje aj napriek prekážkamaká vec ho najviac hnevá v súčasnom slovenskom prostredí

Novela ústavy z dielne vládneho Smeru, ktorá našla podporu u opozičných kresťanských demokratov. Na Slovensku dokonca na moment prehlušila správy o vojnách – či na Ukrajine, alebo o tej medzi Izraelom a Iránom. Nateraz sa odsúva na jeseň.Dve pohlavia - muž a žena - ako národná identita, zároveň ich rovnosť pri odmeňovaní. Adopcie a právo rodičov rozhodovať o výchovno-vzdelávacom procese detí, nie surogátnemu materstvu či suverenita Slovenska v hodnotových a kultúrno-etických otázkach. To, čo je pre niekoho zásadným dokumentom pre identitu krajiny, iní označujú výrazom „podvod“. „Podvod Roberta Fica, ktorý kresťania v politike nemajú legitimizovať“ – volá tvár odporu František Mikloško. Vypočul ho aj František Majerský. A Ján Ferenčák z Hlasu hovorí o „zástupnej téme“, o ktorej by rád hlasoval až na jeseň. A hoci ústavná novela zatiaľ vecne nič nevyriešila, už stihla napáchať politické škody: rozhádala opozíciu v momente, keď sa zdalo, že sa začína zjednocovať. Naviac v Bruseli vyvoláva obavy, že ide proti únijným princípom. Ako vidí jej plody politológ Radoslav Štefančík? Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Proti zmenám ústavy sa podpísali aj konzervatívni právnici, vrátane bývalých ústavných sudcov a bývalých kolegov Viliama Karasa. Ústavná právnička Lucia Berdisová a šéf Amnesty International Slovensko Rado Sloboda tvrdia, že novela ústavy oslabí ochranu ľudských práv bežných Slovákov. Aj keby ste vyhrali súd v Štrasburgu, znižuje sa šanca, že sa na základe toho domôžete svojich práv na Slovensku. Podobné zákony majú podľa nich len Maďari a Rusi, a v oboch krajinách sa zneužívajú.V podcaste s Luciou Berdisovou a Radom Slobodom sa dozviete:– od 1:30 – čo je hlavný problém autorov dvoch rôznych petícií proti novele ústavy;– okolo 3:00 – že ústava by v prípade schválenia umožnila nelojalitu voči EÚ;– po 5:00 – že ústava zavádza výhradu v dodržiavaní európskeho práva;– od 6:00 – že sa znižuje miera ochrany Slovákov zo strany Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu;– po 7:00 – ako sa znižuje šanca, že štrasburský rozsudok vymôžete na Slovensku;– od 9:00 – že dnes ESĽP chráni obete policajného násilia;– od 13:00 – že vás čaká niekoľko rokov súdenia sa, kým vám možno dá za pravdu Ústavný súd SR;– po 16:00 - že takýto zákon majú len Maďarsko a Rusko, a aj tam je to miernejšie;– od 18:00 – ako sa na Slovensku už teraz obrancom ľudských práv zle pracuje a bude to len horšie;– po 19:00 – že sa zhorší ochrana žien, detí a nepohodlných úradníkov;– od 22:00 – že táto novela ústavy priamo ublíži občanom Slovenska;– po 24:00 – ako podľa Petra Weissa ide o presadzovanie krajne pravicovej a náboženskej ideológie do ústavy, čo je v priamom rozpore s jej prvým článkom;– po 26:00 – či bude môcť proti tejto zmene zasiahnuť prezident alebo Ústavný súd SR;– od 32:00 – prečo sa nemôžeme spoľahnúť, že nás zachráni Ústavný súd SR;– o 33:00 – že ide o bezprecedentné otočenie Slovenska vo vzťahu k medzinárodnému právu;– po 34:00 – čo prinášajú pozmeňujúce návrhy KDH;– od 35:00 – či poslanci KDH skúšajú zakázať už zakázané a čo sa teda mení;– po 38:00 – či surogátne materstvo nie je zneužívanie chudoby;– od 39:00 – že o bioetike sa má diskutovať roky a nie dni;– po 41:00 – že sa zavedie diskriminácia neplodných žien oproti neplodným mužom;– po 42:00 – či je dôležité, ako sa v ústave používa pojem pohlavie a nie rod;– od 43:00 – že ústava a rozhodnutie ESĽP sú pre úradníka slabší argument ako email od nadriadeného;– po 44:30 – že bývalí kolegovia Viliama Karasa z fakulty tvrdia úplný opak ako on a podpisujú sa proti jeho návrhom;– od 45:20 – že aj konzervatívni bývalí ústavní sudcovia sa podpísali proti tejto zmene ústavy;– po 47:00 – či treba viac chrániť ústavu samotnú pred politickými zmenami;– od 48:00 – že tento návrh je útokom na ústavu;– od 50:00 – že právo sa musí skúmať v kontexte toho, čo sa deje, a podľa toho táto zmena nie je dobromyseľná.

Novela ústavy z dielne vládneho Smeru, ktorá našla podporu u opozičných kresťanských demokratov. Na Slovensku dokonca na moment prehlušila správy o vojnách – či na Ukrajine, alebo o tej medzi Izraelom a Iránom. Nateraz sa odsúva na jeseň.Dve pohlavia - muž a žena - ako národná identita, zároveň ich rovnosť pri odmeňovaní. Adopcie a právo rodičov rozhodovať o výchovno-vzdelávacom procese detí, nie surogátnemu materstvu či suverenita Slovenska v hodnotových a kultúrno-etických otázkach. To, čo je pre niekoho zásadným dokumentom pre identitu krajiny, iní označujú výrazom „podvod“. „Podvod Roberta Fica, ktorý kresťania v politike nemajú legitimizovať“ – volá tvár odporu František Mikloško. Vypočul ho aj František Majerský. A Ján Ferenčák z Hlasu hovorí o „zástupnej téme“, o ktorej by rád hlasoval až na jeseň. A hoci ústavná novela zatiaľ vecne nič nevyriešila, už stihla napáchať politické škody: rozhádala opozíciu v momente, keď sa zdalo, že sa začína zjednocovať. Naviac v Bruseli vyvoláva obavy, že ide proti únijným princípom. Ako vidí jej plody politológ Radoslav Štefančík?

Proti zmenám ústavy sa podpísali aj konzervatívni právnici, vrátane bývalých ústavných sudcov a bývalých kolegov Viliama Karasa. Ústavná právnička Lucia Berdisová a šéf Amnesty International Slovensko Rado Sloboda tvrdia, že novela ústavy oslabí ochranu ľudských práv bežných Slovákov. Aj keby ste vyhrali súd v Štrasburgu, znižuje sa šanca, že sa na základe toho domôžete svojich práv na Slovensku. Podobné zákony majú podľa nich len Maďari a Rusi, a v oboch krajinách sa zneužívajú.V podcaste s Luciou Berdisovou a Radom Slobodom sa dozviete:– od 1:30 – čo je hlavný problém autorov dvoch rôznych petícií proti novele ústavy;– okolo 3:00 – že ústava by v prípade schválenia umožnila nelojalitu voči EÚ;– po 5:00 – že ústava zavádza výhradu v dodržiavaní európskeho práva;– od 6:00 – že sa znižuje miera ochrany Slovákov zo strany Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu;– po 7:00 – ako sa znižuje šanca, že štrasburský rozsudok vymôžete na Slovensku;– od 9:00 – že dnes ESĽP chráni obete policajného násilia;– od 13:00 – že vás čaká niekoľko rokov súdenia sa, kým vám možno dá za pravdu Ústavný súd SR;– po 16:00 - že takýto zákon majú len Maďarsko a Rusko, a aj tam je to miernejšie;– od 18:00 – ako sa na Slovensku už teraz obrancom ľudských práv zle pracuje a bude to len horšie;– po 19:00 – že sa zhorší ochrana žien, detí a nepohodlných úradníkov;– od 22:00 – že táto novela ústavy priamo ublíži občanom Slovenska;– po 24:00 – ako podľa Petra Weissa ide o presadzovanie krajne pravicovej a náboženskej ideológie do ústavy, čo je v priamom rozpore s jej prvým článkom;– po 26:00 – či bude môcť proti tejto zmene zasiahnuť prezident alebo Ústavný súd SR;– od 32:00 – prečo sa nemôžeme spoľahnúť, že nás zachráni Ústavný súd SR;– o 33:00 – že ide o bezprecedentné otočenie Slovenska vo vzťahu k medzinárodnému právu;– po 34:00 – čo prinášajú pozmeňujúce návrhy KDH;– od 35:00 – či poslanci KDH skúšajú zakázať už zakázané a čo sa teda mení;– po 38:00 – či surogátne materstvo nie je zneužívanie chudoby;– od 39:00 – že o bioetike sa má diskutovať roky a nie dni;– po 41:00 – že sa zavedie diskriminácia neplodných žien oproti neplodným mužom;– po 42:00 – či je dôležité, ako sa v ústave používa pojem pohlavie a nie rod;– od 43:00 – že ústava a rozhodnutie ESĽP sú pre úradníka slabší argument ako email od nadriadeného;– po 44:30 – že bývalí kolegovia Viliama Karasa z fakulty tvrdia úplný opak ako on a podpisujú sa proti jeho návrhom;– od 45:20 – že aj konzervatívni bývalí ústavní sudcovia sa podpísali proti tejto zmene ústavy;– po 47:00 – či treba viac chrániť ústavu samotnú pred politickými zmenami;– od 48:00 – že tento návrh je útokom na ústavu;– od 50:00 – že právo sa musí skúmať v kontexte toho, čo sa deje, a podľa toho táto zmena nie je dobromyseľná.

MS v hokeji 2025 na Slovensku ešte doznievajú, no popritom sa už začína hovoriť aj o novej sezóne extraligy. Tomáš Surový bol na šampionáte v pozícii televízneho experta, no teraz už naplno pracuje ako asistent trénera v bratislavskom Slovane. V podcaste Góly z bufetu na ŠPORT.sk sa vrátil k majstrovstvám, no rozprával aj o minulej a budúcej sezóne v hlavnom meste.Pri svetovom šampionáte si podľa neho dávame niekedy až nereálne očakávania a stále akoby sme žili v nádeji, že to bude ako za starých čias: „Staviame si trochu nereálne vzdušné zámky. Ťažko sa nám ustúpilo z pozícii, na ktorých sme boli, keď sme mali viacerých top hráčov v NHL.” Zaujímavé je porovnanie Slovákov so Švajčiarmi, ktorí nás momentálne predbehli. Čo za to môže? Podľa Tomáša Surového aj kvalita ich ligy a fakt, že si dokážu udržať domácich hráčov.Obísť nemohol ani Slovan Bratislava. Veď uplynulú sezónu dotrénoval ako jeho hlavný kouč. Nepostúpil s tímom do play-off, ale nepozerá sa na to katastroficky. „Z dlhodobého hľadiska bolo lepšie, že sme vypadli, ako sme vypadli. Keď si vyzlečený do naha a vieš, kde si urobil všetky chyby, môžeš sa odraziť od dna,” vyhlásil Tomáš Surový, podľa ktorého však fanúšikov „belasých” čaká už iná sezóna.V čom bude Slovan iný? „V hráčskej disciplíne, prístupe a v tom, po čom legitímne a správne volali fanúšikovia, v slovanistickom srdci.”

Oleg Fedorchenko, ruský podnikateľ s väzbami na sankcionovaný chemický gigant Shchekinoazot, roky pôsobil na Slovensku cez firmu Nitro Trading. Kým ho Poľsko v roku 2023 zaradilo na sankčný zoznam, Slovensko jeho aktivity nesledovalo. Prípad odhaľuje, ako sankcionovaní podnikatelia využívajú rozdiely v implementácii európskych sankcií a ako sa Slovensko stáva bezpečným prístavom pre problematické ruské biznisy. Diskutujeme o obchádzaní sankcií , rozdielnom prístupe krajín V4 a systémových slabinách slovenskej kontroly sankcionovaných subjektov.

Na Slovensku sa neumiera dôstojne a to je svedectvo zlyhávajúceho štátu. Tvrdí to Simona Stískalová z Platformy pomáhajúcich organizácií. Paliatívna a hospicová starostlivosť na Slovensku kolabuje. Výsledkom je, že dokonca i tá posledná životná cesta sa často mení na zúfalý boj o pozornosť štátu či o peniaze. Hovoriť o ziskoch v zdravotníctve je preto podľa Stískalovej cynizmus.Tam, kde som ja, nie je smrť a kde je smrť, tam ja už nie som. Táto múdrosť antických stoikov nepochybne platí, problémom však môže byť ten samotný proces od života k smrti. Umieranie totiž môže byť mimoriadne bolestivé, strašne osamelé a niekedy aj ponižujúce a hlboko nedôstojné. No a aby tomu tak nebolo, tak o tom je paliatívna a hospicová starostlivosť. Tá je však na Slovensku veľmi limitovaná a preto je - i vo všetkých jej možnostiach, neraz nedostupná.Ako sa tu u nás na Slovensku umiera? Prečo je to neraz tak nedôstojné, ponižujúce a v strachu či hrozných obavách? Musí to tak naozaj byť a ak nie, čo vieme spraviť aby tá naša skutočne posledná cesta nebola iba bezbrehým, ponižujúcim a osamelým utrpením? S akými problémami sa boria tie naše - či už kamenné alebo mobilné, hospice a prečo nemáme legislatívne upravenú detskú paliatívu? No a napokon, nakoľko je i samotná smrť o limitoch poisťovní či o peniazoch?Ráno Nahlas so Simonou Stískalovou z Platformy pomáhajúcich organizácií. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Na Slovensku sa neumiera dôstojne a to je svedectvo zlyhávajúceho štátu. Tvrdí to Simona Stískalová z Platformy pomáhajúcich organizácií. Paliatívna a hospicová starostlivosť na Slovensku kolabuje. Výsledkom je, že dokonca i tá posledná životná cesta sa často mení na zúfalý boj o pozornosť štátu či o peniaze. Hovoriť o ziskoch v zdravotníctve je preto podľa Stískalovej cynizmus.Tam, kde som ja, nie je smrť a kde je smrť, tam ja už nie som. Táto múdrosť antických stoikov nepochybne platí, problémom však môže byť ten samotný proces od života k smrti. Umieranie totiž môže byť mimoriadne bolestivé, strašne osamelé a niekedy aj ponižujúce a hlboko nedôstojné. No a aby tomu tak nebolo, tak o tom je paliatívna a hospicová starostlivosť. Tá je však na Slovensku veľmi limitovaná a preto je - i vo všetkých jej možnostiach, neraz nedostupná.Ako sa tu u nás na Slovensku umiera? Prečo je to neraz tak nedôstojné, ponižujúce a v strachu či hrozných obavách? Musí to tak naozaj byť a ak nie, čo vieme spraviť aby tá naša skutočne posledná cesta nebola iba bezbrehým, ponižujúcim a osamelým utrpením? S akými problémami sa boria tie naše - či už kamenné alebo mobilné, hospice a prečo vôbec nemáme legislatívne upravenú detskú paliatívu? No a napokon, nakoľko je i samotná smrť o limitoch poisťovní či o peniazoch?Ráno Nahlas so Simonou Stískalovou z Platformy pomáhajúcich organizácií. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Slovenský parlament schválil školský zákon, jehož součástí je i přílepek, podle kterého by měli duchovní právo navštívit pacienty i bez jejich souhlasu. S kritikou vystoupila poslankyně SaS Jana Bittó Cigániková, podle které hrozí nevyžádaná přítomnost duchovních na dětských odděleních, gynekologii, ale také například u interrupcí. „Zní to tak, že v tom nemá slovo ani pacient, ani nemocnice, která by duchovního musela vpustit. Na Slovensku není zakotvena farmakologická interrupce, jako třeba v Česku, musí se proto provádět v nemocnicích. Jedna z obav tedy je, že by duchovní, kteří nemají pastorační kurz, chodili po nemocnici a přemlouvali ženy. Ta obava není mimo. Souvisí to i s tím, jak poslední roky pracují organizace a jednotlivci, kteří chtějí omezit interrupce, a to nenápadnými legislativními změnami, u kterých se předpokládá, že se schválí," říká ve Výtahu Respektu Clara Zanga. Minimálně v evropských zemích je tak podle ní slovenskou vládou prosazovaná změna skutečně kontroverzní. Kdo přílepek ke školskému zákonu prosadil? Co by pacientům či nemocnicím hrozilo v případě, že by přítomnost duchovního odmítli? A je šance, že se změna v sousední zemi neprosadí? Chci jednorázově přispět na podcasty• RESPEKT

Hosťom relácie Dírerov filter bol advokát Peter Kubina. Vyštudoval Právnickú fakultu Univerzity Komenského. Advokátom je od roku 2009. Je partnerom bratislavskej právnickej kancelárie Dentons. Vo svojej praxi sa zameriava na riešenie sporov v oblastiach od trestného práva a občianskoprávnych, pracovných a obchodných sporov, je expertom na ústavné právo, ktoré príležitostne prednáša aj na Univerzite Komenského. Vo svojej kariére napríklad pro bono zastupoval rodičov zavraždeného novinára Jána Kuciaka, zastupoval Ministerstvo vnútra v spore s Ladislavom Baštrnákom, elitných vyšetrovateľov zo skupiny okolo Jána Čurillu či skupinu poslancov v konaniach na Ústavnom súde. Peter Kubina bol aj právnym poradcom prezidentky Zuzany Čaputovej.

Na Slovensku sa striedajú kontrolné misie europoslancov. Premiér označuje jedného z nich za nájomného politického vraha, nemeckého kancelára nazýva Smer führerom a chce meniť ústavu tak, aby mala v otázkach rodiny, verejnej morálky, kultúry, vzdelania či vedy prednosť pred právom Európskej únie. Prezident medzitým prekvapivo hovorí o dlhodobom zvyšovaní výdavkov na obranu až na 5%. A parlament ruší nezrušiteľnú transakčnú daň živnostníkov a malé firmy výmenou za zrušenie sviatku nežnej revolúcie 17 novembra.Čo to všetko znamená pre Slovensko? Skutočne nás štvrtá Ficova vláda ťahá z Európskej únie ako to hovorí opozícia? Sú na Slovensku ohrozené pre kauzu haciendy a problémy s právnym štátom naše eurofondy? Čo by to znamenalo a čo s tým chce robiť opozícia, ak Progresívne Slovensko premiérovi odkazuje, že jeho vláda je pre nás bezpečnostné riziko a Robert Fica nazýva premiérom vojny?Braňo Závodský sa rozprával s predsedom hnutia Progresívne Slovensko a poslancom Národnej rady Michalom Šimečkom.

Pre väčšinu Slovákov je rodina ešte stále hlavným zdrojom bezpečia, blízkosti i dôvery. Tento základný pocit však dnes ohrozujú obavy z nedostatku peňazí, ale aj politika, ktorá dokáže rodiny generačne štiepiť. Zásadnou obavou je i strach, že sa nedokážeme postarať o nemohúceho príbuzného. Pre väčšinu Slovákov je doteraz rodina hlavným zdrojom bezpečia, blízkosti i dôvery. Aktuálne však existujú minimálne dva, presnejšie tri kľúčové faktory, ktorý tento pocit silne nahlodávajú. Okrem už tradičného problému nedostatku financií, je to aktuálne tak silná polarizácia na našej politickej scéne, že svojou intenzitou zasahuje už aj do úzkych rodinných väzieb. Nemenej prekvapivé môžu byť aj naše obavy o to, ako sa dokážeme postarať o rodinných príslušníkov, ktorí majú nejaký vážny zdravotný problém či trpia nejakým zdravotným znevýhodnením. To toľko proklamované bezpečie rodinného krbu - kam sa však väčšina z nás tradične utieka, tak môže byť dnes oveľa krehkejšie, než ako by sme chceli. To všetko vyplýva z prieskumu realizovaného agentúrou NMS pre finančný dom Uniqa.Väčšia časť našej populácie dokáže mať (i v rámci rodiny) nejaký zhodný názor, to čo to štiepi a polarizuje sú vyjadrenia a činy politikov, ktorí sa medzi sebou radi vymedzujú, hovorí Michal Mislovič z agentúry NMS.A ešte jedna zaujímavosť. Slováci vidia rodinu hlavne tam, kde sú deti Každé spolužitie s deťmi je väčšinovo označované za rodinu a to bez ohľadu na to, akí dospelí sa o deti starajú.O čom tieto naše obavy vypovedajú a sú i dôsledkom zlyhávajúceho štátu v jeho sociálnych záväzkoch či nedostatku empatie a sebastrednosti našich politických elít? Čo s tým vieme urobiť a aký dosah to má na súdržnosť celej našej spoločnosti?No a napokon, nakoľko sme ešte stále tradičnou spoločnosťou koreniacou vo vzorcoch z minulého či dokonca predminulého storočia?Ráno Nahlas, dnes s analytikom Michalom Mislovičom z výskumnej agentúry NMS. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Pre väčšinu Slovákov je rodina ešte stále hlavným zdrojom bezpečia, blízkosti i dôvery. Tento základný pocit však dnes ohrozujú obavy z nedostatku peňazí, ale aj politika, ktorá dokáže rodiny generačne štiepiť. Zásadnou obavou je i strach, že sa nedokážeme postarať o nemohúceho príbuzného. Pre väčšinu Slovákov je doteraz rodina hlavným zdrojom bezpečia, blízkosti i dôvery. Aktuálne však existujú minimálne dva, presnejšie tri kľúčové faktory, ktorý tento pocit silne nahlodávajú. Okrem už tradičného problému nedostatku financií, je to aktuálne tak silná polarizácia na našej politickej scéne, že svojou intenzitou zasahuje už aj do úzkych rodinných väzieb. Nemenej prekvapivé môžu byť aj naše obavy o to, ako sa dokážeme postarať o rodinných príslušníkov, ktorí majú nejaký vážny zdravotný problém či trpia nejakým zdravotným znevýhodnením. To toľko proklamované bezpečie rodinného krbu - kam sa však väčšina z nás tradične utieka, tak môže byť dnes oveľa krehkejšie, než ako by sme chceli. To všetko vyplýva z prieskumu realizovaného agentúrou NMS pre finančný dom Uniqa.Väčšia časť našej populácie dokáže mať (i v rámci rodiny) nejaký zhodný názor, to čo to štiepi a polarizuje sú vyjadrenia a činy politikov, ktorí sa medzi sebou radi vymedzujú, hovorí Michal Mislovič z agentúry NMS.A ešte jedna zaujímavosť. Slováci vidia rodinu hlavne tam, kde sú deti Každé spolužitie s deťmi je väčšinovo označované za rodinu a to bez ohľadu na to, akí dospelí sa o deti starajú.O čom tieto naše obavy vypovedajú a sú i dôsledkom zlyhávajúceho štátu v jeho sociálnych záväzkoch či nedostatku empatie a sebastrednosti našich politických elít? Čo s tým vieme urobiť a aký dosah to má na súdržnosť celej našej spoločnosti?No a napokon, nakoľko sme ešte stále tradičnou spoločnosťou koreniacou vo vzorcoch z minulého či dokonca predminulého storočia?Ráno Nahlas, dnes s analytikom Michalom Mislovičom z výskumnej agentúry NMS. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Ukrajinci súhlasia s mierovými rokovaniami v Istanbule 2. júna a medzitým pokračujú masívne ruské útoky a prípravy na letnú ofenzívu. Izrael pokračuje v pozemných operáciách v Gaze a dostáva sa pod čoraz väčší medzinárodný tlak. Na Slovensku budeme mať Kaliňákových žandárov. Účinkujú:  - gen. Pavel Macko - Rado Macko Podcast vychádza každý piatok. 

Ste developer, stavebná firma, realitná kancelária, dizajnéri či advokáti? Aj vy môžete odprezentovať svoje služby na Veľtrhu bývania a nehnuteľností v bratislavskej Inchebe 16. až 18. októbra 2025. Aké príležitosti a benefity vám to prinesie a kde sa dá zaregistrovať? O veľtrhu sme sa rozprávali s organizátorkou Ivetou Peťovskou v podcaste portálu Nehnuteľnosti.sk.V podcaste sa dozviete:čo je cieľom a prečo vznikol Veľtrhu bývania a nehnuteľností,prečo sa oplatí vystavovať na Veľtrhu bývania a nehnuteľností 2025 v bratislavskej Inchebe,čo všetko má vystavovateľ k dispozícii v rámci svojho stánku na Veľtrhu,ako sa dá stať partnerom podujatia a byť súčasťou programu prednášok na Veľtrhu, ako sa cenovo pohybujú jednotlivé stánky pre vystavovateľov.Unikátne podujatie o bývaní pre širokú verejnosťNa Slovensku dlho neexistovala konferencia alebo veľtrh s témou bývania pre širokú verejnosť. Väčšinou boli tieto podujatia určené pre profesionálov. Inšpiráciou boli pre organizátorku Ivetu Peťovskú zahraničné veľtrhy, ktorých atmosféru a príležitosti chcela priniesť na Slovensko, čo sa jej podarilo a tento rok organizuje už druhý ročník tohto Veľtrhu. „Cieľom je spájať a podporiť networking medzi profesionálmi a klientmi. Čiže spojiť developerov, realitných maklérov, finančných poradcov, architektov, dizajnérov s klientmi, ktorí hľadajú odpovede na svoje otázky ohľadom bývania. Či chcú kúpiť, predať, rekonštruovať alebo investovať. Vytvoriť priestor na nadviazanie obchodných kontaktov, budovať komunitu, kde v takej ľudskej príjemnej atmosfére si klienti môžu nájsť odpovede priamo zo zdroja, nie na internetových fórach.” Návštevníci sa tak priamo môžu pýtať odborníkov na rady ohľadom bývania či investovania.Kto môže na Veľtrhu bývania a nehnuteľností 2025 vystavovať?Prvý ročník Veľtrhu bývania a nehnuteľností navštívilo počas troch dní takmer 5 tisíc návštevníkov. „Samotní vystavovatelia ocenili príjemnú atmosféru, dobrú organizáciu, zmysluplných návštevníkov aj reálne dopyty. Odišli s množstvom nových kontaktov, z ktorých vznikli aj reálne obchody a mnohí z nich sú prihlásení aj do aktuálneho ročníka,” povedala o pozitívnych referenciách v podcaste Iveta Peťovská. Svoje služby a produkty na Veľtrhu môže odprezentovať ktokoľvek v súvislosti s nehnuteľnosťami a bývaním. „Sú to realitné kancelárie, developeri, architekti, nábytkárske firmy, osvetlenie, investičné spoločnosti. Ďalej firmy s ponukou alternatívneho bývania, právnici, odborníci na legislatívu či banky a poisťovne. Čiže v skratke každý, kto sa akýmkoľvek spôsobom vie zapojiť do procesu hľadania bývania alebo investičnej príležitosti.” Stánok na Veľtrh bývania a nehnuteľností 2025 si môžete zarezervovať do konca augusta na www.veltrhnehnutelnosti.skCelý rozhovor o Veľtrhu bývania a nehnuteľností s organizátorkou podujatia Ivetou Peťovskou si môžete pozrieť na Youtube alebo vypočuť na Spotify a ostatných podcastových aplikáciách.PR článok

Namiesto riešenia kanalizácie alebo vodovodov v rómskych osadách, kde ľudia žijú na hline, sa u vás postaví úplne nezmyselný Rómsky mediálny dom za 60 miliónov. To sa nedá prehliadať, tvrdí v rozhovore pre Aktuality.sk Tomáš Zdechovský, ktorý vedie kontrolu europarlamentu na Slovensku.Na Slovensku je kontrola z europarlamentu. Prišla si posvietiť na to, ako čerpáme európske peniaze, a chce vedieť, prečo nás dotácie neposúvajú dopredu, ale končia tam, kde nemajú.Europoslancov zaujíma, aké následky má zmena trestných kódexov, ktorú pripravila vláda Roberta Fica, zánik Národnej kriminálnej agentúry aj Špeciálnej prokuratúry. Pod drobnohľadom budú aj haciendy, na ktoré ich majitelia dostali peniaze z Pôdohospodárskej platobnej agentúry. Europoslanec Tomáš Zdechovský, ktorý skupinu vedie, nevylučuje, že môže prísť aj k zastaveniu eurofondov.„My by sme sa dnes mali rozprávať o tom, ako sa Slovensko pripravuje na výstavbu vysokorýchlostných tratí, ako modernizuje a investuje do dátových infraštruktúr. Pozerali sme sa na projekty cezhraničnej spolupráce. A namiesto toho tu riešime, či niekto neukradol peniaze na opravu svojich luxusných víl a či niekto možno nezaložil vlastnú nákladnú dopravu za peniaze daňových poplatníkov a dôchodcov z Českej republiky alebo Nemecka,“ hovorí v rozhovore pre Aktuality.sk.

Namiesto riešenia kanalizácie alebo vodovodov v rómskych osadách, kde ľudia žijú na hline, sa u vás postaví úplne nezmyselný Rómsky mediálny dom za 60 miliónov. To sa nedá prehliadať, tvrdí v rozhovore pre Aktuality.sk Tomáš Zdechovský, ktorý vedie kontrolu europarlamentu na Slovensku.Na Slovensku je kontrola z europarlamentu. Prišla si posvietiť na to, ako čerpáme európske peniaze, a chce vedieť, prečo nás dotácie neposúvajú dopredu, ale končia tam, kde nemajú.Europoslancov zaujíma, aké následky má zmena trestných kódexov, ktorú pripravila vláda Roberta Fica, zánik Národnej kriminálnej agentúry aj Špeciálnej prokuratúry. Pod drobnohľadom budú aj haciendy, na ktoré ich majitelia dostali peniaze z Pôdohospodárskej platobnej agentúry. Europoslanec Tomáš Zdechovský, ktorý skupinu vedie, nevylučuje, že môže prísť aj k zastaveniu eurofondov.„My by sme sa dnes mali rozprávať o tom, ako sa Slovensko pripravuje na výstavbu vysokorýchlostných tratí, ako modernizuje a investuje do dátových infraštruktúr. Pozerali sme sa na projekty cezhraničnej spolupráce. A namiesto toho tu riešime, či niekto neukradol peniaze na opravu svojich luxusných víl a či niekto možno nezaložil vlastnú nákladnú dopravu za peniaze daňových poplatníkov a dôchodcov z Českej republiky alebo Nemecka,“ hovorí v rozhovore pre Aktuality.sk.

Podľa odhadov Svetovej zdravotníckej organizácie postihuje schizofrénia približne 1 % svetovej populácie. Na Slovensku sa prevalencia schizofrénie pohybuje okolo 0,7 – 1 % dospelej populácie, čo znamená, že s týmto ochorením žijú desiatky tisíc ľudí. Schizofrénia pritom skracuje priemernú dĺžku života ľudí približne o 15 až 20 rokov.Pri príležitosti Svetového dňa povedomia o schizofrénii (24.5.) sme sa s Michalom Patarákom, Prezidentom Slovenskej psychiatrickej spoločnosti a prednostom II. Psychiatrickej kliniky Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Banskej Bystrici pozreli na to, ako táto diagnóza ovplyvňuje život slovenských pacientov a aké povedomie o nej prevláda v našej spoločnosti a lekárskom prostredí.

V tejto časti Cashflow sme sa rozprávali s realitným expertom Martinom Čapom, ktorý hovorí o tom, prečo je na Slovensku bývanie drahé a ako by vedel štát zabezpečiť dostupných 20 percent z nehnuteľnosti pre banku. Prečo neodporúča investovať v Dubaji a prečo majú na Slovensku luxusné projekty problém? To všetko v novej časti Cashflow.

Vanda Martišková je doktoroka. Špecialistka v odbore estetickej dermatológie a komplikácií, ktoré s ňou súvisia. Na Slovensku a v Čechách pôsobí ako konzultantka pre manažment komplikácií, ktoré súvisia s aplikáciou kyseliny hyalurónovej a botulotoxínu. Takže v tejto časti aj o nafúknutých perách, opravených vráskach a intímnych partiách. Lebo všetko sa dá "vylepšiť".

Today's episode is about the bear situation in Slovakia. In the Slovak lesson, you are going to learn some words from today's topic. You will also learn how to say “Keep calm” and “Be alert!“ in Slovak. At the end of this episode, you can find the main points of today's episode in Slovak.Episode notesIn today's episode, I'm talking about the bear situation in Slovakia. In the Slovak lesson, you are going to learn some words from today's topic. You will also learn how to say “Keep calm” and “Be alert!“ in Slovak. At the end of this episode, you can find the main points of today's episode in Slovak. Slovak lesson1.    majestátne hory (majestic mountains)2.    spievajúce vodopády (singing waterfalls)3.    hlboké údolia (deep valleys)4.    zelené lúky (green meadows) 5.    tmavé lesy (dark forests)6.    hnedý medveď (brown bear)7.    stretnúť medveďa (to meet a bear)8.    prichádzať bližšie (to come closer)9.    vyhýbať sa (to avoid)10. postaviť sa (stand up)11. bezpečne žiť (live safely)12. zachovať pokoj (to keep calm)13. Zachovajte pokoj! – formal; Zachovaj pokoj! - informal (Keep calm!)Main points1.    Na Slovensku je stále viac stretnutí s medveďmi. (There are more and more bear encounters in Slovakia.)2.    Medvede prichádzajú bližšie kvôli jedlu a strate biotopu. (Bears come closer because of food and habitat loss.)3.    Hnedé medvede sú silné, rýchle a zvyčajne sa ľuďom vyhýbajú. (Brown bears are strong, fast, and usually avoid humans.)4.    Nauč sa čítať reč tela medveďa. (Learn to read bear body language.)5.    Postavenie na zadné nohy znamená zvedavosť, nie agresiu. (Standing on hind legs means curiosity, not aggression.)6.    Výpad je často len varovanie. (Lunging is often just a warning.)7.    Zachovaj pokoj, neutekaj ani nekrič. (Stay calm, don't run or scream.)8.    Hovor ticho a pomaly cúvaj. (Speak softly and back away slowly.)9.    Nikdy medveďa nekŕm. (Never feed a bear.)10. Pri útoku sa tvár mŕtvy; pri hnedých medveďoch.( If attacked, play dead; for brown bears).11. Najlepšou obranou je sprej proti medveďom. (Bear spray is the best defense.)12. Problémového medveďa nahlás na tiesňovú linku alebo správe parku. (Report problem bears to emergency lines or park services.)13. Nahlasovanie netreba, ak sa medveď správa prirodzene a uteká. (Don't report if the bear behaves naturally and flees.)14. Naučme sa bezpečne žiť s medveďmi. (Learn to live safely with bears.)15. Buďte ostražití! (Be alert!)Timestamps00:35 Introduction02:28 About the situation with bears in Slovakia05:33 5 Fun facts11:46Slovak lesson17:43 Main points in Slovak (sentences)19:12 Main points with the English translation22:33 Final thoughtsIf you have any questions, send it to my email hello@bozenasslovak.com. Check my Instagram https://www.instagram.com/bozenasslovak/ where I am posting the pictures of what I am talking about on my podcast. Also, check my website https://www.bozenasslovak.com © All copywrites reserved to Bozena O Hilko LLC

V tejto časti podcastu som sa rozprával s Jurajom Hrbatým, zakladateľom a CEO spoločnosti Finax, ktorá priniesla revolúciu do sveta investovania na Slovensku. Juraj nám priblížil, ako sa z nespokojnosti s tradičnými finančnými službami zrodila myšlienka vytvoriť Finax – prvého slovenského robo-poradcu, ktorý sprístupnil pasívne investovanie širokej verejnosti. Juraj začal podnikať po tom, čo prekonal rakovinu. Tá mu podľa jeho slov otvorila oči. Diskutovali sme o jeho podnikateľskej ceste, ktorá sa začala po rokoch v zamestnaní. Pokecali sme o výzvach pri budovaní firmy a o tom, ako sa mu podarilo získať dôveru investorov. V podcaste spomína Juraj historku, ktorá hovorí o tom, že samotná NBS nechápala a neverila konceptu investovania online.V rozhovore sme sa venovali aj tomu, ako Finax expandoval na zahraničné trhy a aké stratégie využíva na udržanie rastu. Juraj zdôraznil význam emócií v investovaní a vysvetlil, prečo je dôležité mať jasne stanovené investičné ciele. Dobré investovanie by podľa Juraja mala byť nuda aj napriek tomu, že množstvo ľudí hľadá skratky a špekuluje so stratégiami. Hovorili sme aj o investovaní do nehnuteľností. To podľa Juraja nemá zmysel z dôvodu, že pri ETF z dlhodobého horizontu môžu ľudia získať rovnaký podiel bez starostí. Podelil sa aj o víziu Finaxu, ktorá chce, aby ľudia investovali viac, jednoduchšie a s jasným cieľom.V závere sme sa dotkli tiež témy investovania do slovenských firiem. Juraj zdôraznil dôležitosť tejto témy a spôsobu, ako na to. Táto epizóda je plná praktických rád a inšpirácie pre každého, kto sa zaujíma o investovanie a príbeh Finaxu.---------------------------------------------------------------------------Kapitoly:00:00:00 – Predstavenie hosťa00:01:31 – Investovanie do vlastných firiem00:05:43 – Ako vznikol Finax?00:14:19 – Otravní finanční poradcovia00:19:25 – Biznis v zahraničí zo Slovenska00:26:23 – Ako živiť rast kapitálom?00:31:41 – Vízia Finaxu00:39:24 – Investovanie na vlastnú päsť00:49:10 – Emócie v investovaní00:52:06 – Rozloženie a výber investícií01:02:24 – Investovanie do slovenských firiem01:11:07 – Čo odporúča Juraj Hrbatý?01:15:18 – Zmysel života podľa Juraja Hrbatého---------------------------------------------------------------------------Viac z podcastov nájdete na:https://www.truban.sk/podcast/---------------------------------------------------------------------------Všetky spomenuté knihy a podcasty nájdete v článku na blogu:https://wp.me/p5NJVg-QH---------------------------------------------------------------------------Podcast si môžete vypočuť aj na streamovacích platformách:● Spotify ▸ https://spoti.fi/31Nywax ● Apple podcast ▸ https://apple.co/3n0SO8F---------------------------------------------------------------------------● Najlepšie z podcastu na Instagrame ●https://www.instagram.com/truban.podcast/● Truban.sk ●https://bit.ly/3r1vYQJ ● Instagram ●https://www.instagram.com/truban/● Facebook ●https://www.facebook.com/miso.truban● LinkedIn ●https://sk.linkedin.com/in/truban

Svet smúti za pápežom Františkom. Zomrel vo veku 88 rokov, cirkev sa teraz rozhoduje torým smerom sa vyberie - či jeho cestou ľudskejšej cirkvi alebo konzervatívnejším smerom.Na Slovensku máme stále vlastné problémy - poslanec Kéry kompletne opísal svoju diplomovku, Inšpekcia sa tvári, že nevie nájsť jedného zo štyroch ľudí, ktorí disponovali videom atentátnika Cintulu, a Rusko nemilosrdne pokračuje v bombardovaní na civilistov na Ukrajine zatiaľ čo delegácia Smeru sa chystá do Moskvy.Sobotným Dobrým ránom vás sprevádzajú Zuzana Kovačič Hanzelová a Jakub Filo.Otázky do nasledujúcej epizódy Dobrého rána sobota nám zasielajte na e-mail dobrerano@sme.sk, ideálne vo forme hlasovej správy. Do predmetu napíšte Otázka do sobotného Dobrého rána.Zdroje zvukov: Facebook/Otvorená Kultúra, Facebook/Robert Fico,Youtube/Úrad vlády SR, Euronews, Youtube/Rozhovory s Mimi Šramovou, ROME REPORTS in English, Markíza, MSNBC–Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

CELÝ DÍL NAJDETE NA HEROHERO.CO/STUDION, DOSTUPNÝ JE TAKÉ V RÁMCI KLUBOVÉHO PŘEDPLATNÉHO DENÍKU N „Když zveřejňuji parodické video, pokaždé přemýšlím nad tím, jestli už to není riskantní. Jestli už se teď nenaštvou a nezačnou mě sledovat nebo jestli nedopadnu jako Kuciak, byť se k němu nechci přirovnávat. Dřív jsem ten strach neměl,“ říká ve Studiu N slovenský komik František Košarišťan, známý pod přezdívkou Fero Joke. „Ficova vláda chce, abychom se báli. Za socialismu jsme tu měli Lasicu nebo Satinského, dneska spousta influencerů říká, že radši zůstanou apolitičtí,“ tvrdí komik. Chtěl by prý stát na správné straně historie. „V naší vládě je kupa neschopných lidí. Do slovenské nemocnice nechceš jít, stejně tak nechceš absolvovat vzdělávací systém. Podstatné problémy tu překrývá Martina Šimkovičová tím, že rozdmýchává emoce ve společnosti. Ona je zatrpklý, zlý člověk. Chce pozornost, kterou nedostávala v dětství. Přál bych jí lásku,“ říká Fero Joke. Proč jsou podle něj lidé na sítích čím dál agresivnější? Co by se muselo stát, aby definitivně odložil humor? A proč si Ficova vláda vybrala za svůj terč LGBTQ lidi a psychiatrické pacienty? Podívejte se na celou epizodu.