Podcasts about na slovensku

„K Hlasu ako strane pekných sme doplnili aj výraz bohatých, lebo to preukazujú dáta z našho projektu Knižnica darcov. Z 1,7 milióna eur darov, ktoré Hlas vyzbieral za štyri roky svojej existencie, až tri štvrtiny pochádzajú len od 47 ľudí, ktorí darovali minimálne desaťtisíc eur,“ hovorí Michal Piško, riaditeľ Transparency International Slovensko.Financovanie politických strán je jednou z kľúčových tém, ktoré rozhodujú o kvalite demokracie. Peniaze ovplyvňujú, kto sa dostane do politiky, aké kampane môže viesť a komu bude po voľbách zaviazaný.Na Slovensku pritom vidíme, že každé voľby sa nesú aj v znamení otázok, kto koho financuje a aký to má vplyv na rozhodnutia politikov.Transparency International Slovensko dlhodobo sleduje tok peňazí do straníckych pokladníc a poukazuje na riziká netransparentnosti či oligarchických väzieb.Kľúčová otázka preto znie: je politika u nás skutočne predovšetkým „dobrý biznis“? Pozrieme sa na to s Michalom Piškom, riaditeľom Transparency International Slovensko.„Je to skôr investícia,“ reaguje Piško.Transparency najnovšie aktualizovala svoju databázu darcov politických strán – tzv. knižnicu darcov.V TOP5 strán s najväčšími privátnymi darmi sa popri Hlase ocitlo KDH, Demokrati, PS a menej známa strana Volt.Zaujímavé dáta ponúka rebríček TOP 10 darcov. Na jeho čele je Miroslav Suja z Republiky (predtým ĽSNS) – pri ňom svieti suma 305-tisíc eur. Kto ďalší je v tejto Topke? A z čoho žije vládny Smer?Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Existuje škola, kde pán riaditeľ zváža deti do školy vlastným autobusom, kde známkujú zo sokoliarstva a kde chovajú opice, kengury, raje či aligátora. Táto škola nie je z rozprávky a už vôbec nie je vymyslená. Presne takto totiž vyzerá základná škola v Štiavnických Baniach. Netradičné je na nej asi úplne všetko vrátane spôsobu vyučovania. Jej riaditeľ Pavel Michal prezradil, že keď deti učia prvej pomoci, pošlú pani učiteľku „topiť sa“.

Dá sa na Slovensku vyžiť z platu? Dve tretiny ľudí s tým má problém. Kto najviac? V podcaste sa dozviete: Keď sa na platy pozrieme regionálne, vyjde nám klasický vzorec bohatšia Bratislava a chudobnejší východ? Ktoré druhy povolaní majú najväčší problém s tým, aby z výplaty uhradili všetky pravidelné nevyhnutné výdavky? Do akej miery súvisí s našou témou vzdelanie? Ako sú na tom učitelia, najmä tí, čo začínajú? Sú na tom lepšie muži alebo ženy? Koľko percent slovenských pracujúcich nemá na nepredvídaný výdavok, ktorého priemerná hodnota je 540 eur?? Ako sú riešenia jednak na nepredvídané výdavky, ale aj na zvýšenie príjmu? Na problematiku nízkych platov sme sa pozreli s Ľubicou Melcerovou z portálu Profesia.sk.

V Bratislave sa postavilo najmenej bytov za posledných 23 rokov. Aj preto, že každý pracujúci Slovák zaplatí za úroky vládneho dlhu takmer 1 000 eur ročne

V pondelok sa na Slovensku začal nový školský rok. Povieme si o novej školskej reforme a predstavíme vám aj nadšencov, ktorí prikladajú ruku k tomu, aby sa reforma úspešne zvládla.

Firmy, ktoré systematicky chránia svoje duševné vlastníctvo, dosahujú vyššie tržby, vyplácajú atraktívnejšie mzdy a sú pre investorov dôveryhodnejšie. Na Slovensku je však povedomie o tejto téme stále pomerne nízke. Podľa štúdie Európskeho patentového úradu z roku 2021 podniky vlastniace registrované práva duševného vlastníctva vykazujú v priemere o päťdesiatpäť percent vyšší obrat na zamestnanca a poskytujú o dvadsať percent vyššie mzdy. V prípade držiteľov európskych patentov ide dokonca o rozdiel viac ako sedemdesiat percent. Matej Michalec, advokát a partner skupiny V4 Group, sa dlhodobo špecializuje na právo duševného vlastníctva, najmä na ochranné známky a dizajny Európskej únie. Pôsobil aj na Európskom patentovom úrade vo Viedni a Mníchove. „Ekonomické výhody sa prejavujú vo viacerých rovinách – vyššia výkonnosť, atraktívnejšie mzdy, ľahší prístup k financovaniu a lepšie možnosti spolupráce,“ vysvetľuje v rozhovore M. Michalec. Napriek týmto faktom má v Európskej únii registrované práva menej ako desať percent malých a stredných podnikov. Tie, ktoré ich vlastnia, však generujú približne o sedemdesiat percent vyššie tržby než konkurenti bez ochrannej stratégie. Okrem tradičných ochranných známok alebo loga sa dnes registrujú aj multimediálne, zvukové či hologramové označenia. Významné je aj strategické riadenie portfólií, najmä pre spoločnosti pôsobiace globálne. V Číne sa často stáva, že miestny partner si prihlási európsku známku ešte pred vstupom zahraničnej firmy na trh. Viac informácií sa dozviete vo videopodcaste: https://www.trend.sk/biznis/ochrana-dusevneho-vlastnictva-zvysuje-hodnotu-firiem-laka-investorov?itm_brand=trend&itm_template=listing&itm_modul=articles-rubric-list&itm_position=1

Európska únia chce postupne zakázať dovoz ruského plynu a ropy. Slovensko však tvrdí, že takýto plošný zákaz ohrozí našu energetickú bezpečnosť a žiada výnimky aj kompenzácie. Minister zahraničných vecí zároveň poslal list do Bruselu o ochrane strategickej infraštruktúry a od Ukrajiny žiada zdržanlivosť pri útokoch na ropovod Družba. Je to obhajoba slovenských záujmov alebo nahrávanie Moskve? A čo prinesie zmena rokovacieho poriadku v Národnej rade SR? Diskutovali o tom v relácii Analýzy 24 moderátorka Lenka Ježová s poslancami Národnej rady SR Vladimírou Marcinkovou z SaS a Petrom Kalivodom z Hlasu-SD.

V najnovšej epizóde hokejového podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk si moderátori Marek Marušiak a Rastislav Konečný posadili do kresla niekoho, kto je podľa ich vlastných slov „zodpovedný za to, na koho budú všetci zase celú sezónu nadávať” - bývalého medzinárodného rozhodcu a súčasného člena komisie rozhodcov Petra Jonáka.Peter Jonák, jeden z najúspešnejších slovenských arbitrov, otvorene rozprával o svojej ceste k pískaniu hokeja. Začínal ako mladý korčuliar, ktorý sa napriek slušnej úrovni nepresadil v silnej konkurencii vtedajších talentov ako Karol Rusznyák či Ľubomír Kolník. Keď mu bývalý tréner odporučil, aby to skúsil ako rozhodca, nečakal, že sa už ako 22-ročný stane hlavným arbitrom v najvyššej slovenskej súťaži.Podcast ponúka fascinujúci pohľad na vývoj hokeja od „old school” rozhodovania, keď legendárny fínsky rozhodca Seppo Mäkelä bez znalosti angličtiny dokázal postaviť do pozoru celú ruskú „zbornú”, až po dnešnú éru diskusií s trénermi. „Na Slovensku robíme z hokeja niekedy talkshow,” poznamenáva Peter Jonák s úsmevom.Bonbónikom pre fanúšikov je rozprávanie Petra Jonáka o MS v hokeji 2006 v Rige, kde bol súčasťou situácie, ktorá vošla do histórie - zápas Lotyšsko vs. Kanada sa kvôli nesúhlasu domácich fanúšikov s rozhodnutiami amerického arbitra zmenil na 3-hodinovú drámu s hádzaním predmetov na ľad a následnou pouličnou demonštráciou. Práve Peter Jonák musel následne spolu s Milanom Novákom pískať kritický zápas Lotyšska s USA, kde sa rozhodlo o vypadnutí domácich.„Lotyšskí fanúšikovia? To je taký nepodarenejší bratranec slovenského fanúšika,” vtipkoval Peter Jonák, ktorý svojím pohotovým manažovaním zápasu pravdepodobne zabránil ďalšiemu škandálu.V rozhovore sa dozviete aj o zlatej generácii slovenských rozhodcov, o ich úspechoch na vrcholných podujatiach a o tom, ako sa hokej zmenil z tvrdej kontaktnej hry na rýchlejší a technickejší šport.Nenechajte si ujsť príbehy zo zákulisia, spomienku na mediálny hokejový turnaj, kde Peter Jonák prekvapivo exceloval ako ofenzívny hráč, a zamyslenie nad atmosférou na hokejových štadiónoch kedysi a dnes.

V najnovšej epizóde hokejového podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk si moderátori Marek Marušiak a Rastislav Konečný posadili do kresla niekoho, kto je podľa ich vlastných slov „zodpovedný za to, na koho budú všetci zase celú sezónu nadávať” - bývalého medzinárodného rozhodcu a súčasného člena komisie rozhodcov Petra Jonáka.Peter Jonák, jeden z najúspešnejších slovenských arbitrov, otvorene rozprával o svojej ceste k pískaniu hokeja. Začínal ako mladý korčuliar, ktorý sa napriek slušnej úrovni nepresadil v silnej konkurencii vtedajších talentov ako Karol Rusznyák či Ľubomír Kolník. Keď mu bývalý tréner odporučil, aby to skúsil ako rozhodca, nečakal, že sa už ako 22-ročný stane hlavným arbitrom v najvyššej slovenskej súťaži.Podcast ponúka fascinujúci pohľad na vývoj hokeja od „old school” rozhodovania, keď legendárny fínsky rozhodca Seppo Mäkelä bez znalosti angličtiny dokázal postaviť do pozoru celú ruskú „zbornú”, až po dnešnú éru diskusií s trénermi. „Na Slovensku robíme z hokeja niekedy talkshow,” poznamenáva Peter Jonák s úsmevom.Bonbónikom pre fanúšikov je rozprávanie Petra Jonáka o MS v hokeji 2006 v Rige, kde bol súčasťou situácie, ktorá vošla do histórie - zápas Lotyšsko vs. Kanada sa kvôli nesúhlasu domácich fanúšikov s rozhodnutiami amerického arbitra zmenil na 3-hodinovú drámu s hádzaním predmetov na ľad a následnou pouličnou demonštráciou. Práve Peter Jonák musel následne spolu s Milanom Novákom pískať kritický zápas Lotyšska s USA, kde sa rozhodlo o vypadnutí domácich.„Lotyšskí fanúšikovia? To je taký nepodarenejší bratranec slovenského fanúšika,” vtipkoval Peter Jonák, ktorý svojím pohotovým manažovaním zápasu pravdepodobne zabránil ďalšiemu škandálu.V rozhovore sa dozviete aj o zlatej generácii slovenských rozhodcov, o ich úspechoch na vrcholných podujatiach a o tom, ako sa hokej zmenil z tvrdej kontaktnej hry na rýchlejší a technickejší šport.Nenechajte si ujsť príbehy zo zákulisia, spomienku na mediálny hokejový turnaj, kde Peter Jonák prekvapivo exceloval ako ofenzívny hráč, a zamyslenie nad atmosférou na hokejových štadiónoch kedysi a dnes.

Los Emil zaujal verejnosť svojou cestou z Poľska cez Česko na Slovensko. Migrácia zvierat je pritom komplexný a rozsiahly jav, ktorý živočíchy absolvujú úplne prirodzene.V našom podcaste EKOcaste sme sa vydali na veľmi zaujímavú cestu. Bližšie si rozoberieme príbeh losa Emila, ktorý sa stal mediálnou hviezdou pri svojom putovaní z Poľska až na Slovensko, ale aj to, prečo je jeho migrácia dôležitá. Čo – to si povieme o migračných koridoroch aj o tom, ako sa zvieratá prispôsobujú modernému svetu a čo pre ne môžeme urobiť, aby sme im pomohli prežiť.Z terénu sa nám prihlásil Juraj Lukáč z lesoochranárskeho združenia VLK.Čo sa v podcaste Ekocaste dozviete? Príbeh Emila sa týka jedného jedinca, no migrácia zvierat je rozsiahly a bežný jav. Ktoré druhy zvierat migrujú na Slovensku a ako je naša krajina pre ne dôležitá? Jedným z riešení sú ekodukty. Na Slovensku ich máme zatiaľ len tri, čo je veľmi málo… Čo presne ekodukty pre zvieratá predstavujú a prečo sú pre zachovanie migračných koridorov tak dôležité? V poslednom čase sa na Slovensku objavili aj netradičné druhy, ktoré sa k nám dostali pravdepodobne vďaka migrácii, napríklad také čajky na Štrbskom Plese… Aké sú ďalšie druhy a ako ich prítomnosť ovplyvňuje pôvodné ekosystémy?

Biodiverzita na Slovensku. Park miniatúr v Podolí. Z redakčného archívu: Radošinci medzi krajanmi

Před 57 lety se naší vlastí valily tanky okupantů, kteří v noci z 20. na 21. srpna 1968 přepadli Československo. „Každé výročí je trošku jiné. Dnes je velmi aktuální téma kolaborace a spolupráce s někým, kdo nám chce uškodit,“ říká historik a ředitel Památníku národního písemnictví Michal Stehlík. Dále se bude věnovat situaci v Gaze a na Ukrajině, možnostem mírového procesu a regionální historické paměti.Všechny díly podcastu Jak to vidí... můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Mária Danthine Dopjerová pochádza z Piešťan. Na Slovensku študovala prekladateľstvo-tlmočníctvo, anglický a ruský jazyk a v štúdiu pokračovala na Sorbonskej univerzite. Spolu s manželom a deťmi žije na predmestí Paríža. Rada cestuje, výletuje, bezcieľne kráča. Zároveň sa však rada vydá na potulky krajinou, aj s cieľom spoznať umelca, ktorého tvorbu obdivuje. Spolu s ňou ste už mohli knižne cestovať Francúzskom krížom-krážom, spoznať Paríž – jej lásku a domov a najnovšie spoznávate "Francúzsko perom a štetcom” a vydáte sa po stopách umelcov. Príjemné počúvanie želá Martina Švirlochová.

Ez itt a Paraméter napi hírösszefoglalója, a LÉNYEG. A nap legfontosabb eseményeit szemlézzük, így garantáltan nem marad le semmiről.

Slovensko čekají bouřlivé měsíce. Premiér Robert Fico se snaží přimět guvernéra Slovenské národní banky Petera Kažimíra k demisi a dosadit na jeho místo současného ministra financí Ladislava Kamenického, píše evropská odnož serveru Politico, kterému to potvrdily čtyři zasvěcené zdroje. Kažimíra však podporuje prezident Peter Pellegrini a vládní strana Hlas, a tak se guvernér své pozice drží, přestože byl nedávno odsouzen za úplatkářství.Všechny díly podcastu Svět ve 20 minutách můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

V 60. letech minulého století bylo Československo jedním z průkopnických center psychedelického výzkumu. Dnes se Česká republika opět stává světovým centrem pokroku v oblasti výzkumu, terapie, legislativy, ale i umění a kultury, souvisejícím s psychedeliky. Po desetiletích stigmatizace a kriminalizace jsou psychedelika opět na pokraji začlenění do psychiatrické a psychoterapeutické praxe. A nedávno vyšla také unikátní publikace Psychedelika v Česku a na Slovensku, reflektující zkušenosti, pohledy a vize třiceti předních českých a slovenských vědců, terapeutů, umělců i aktivistů. Její spoluautorka a organizační psycholožka Kristína Pomothy s námi bude v Zátiší hovořit nejen o této výjimečné knize, ale také o psychedelikách jako o sociálním fenoménu a svých osobních zkušenostech.

Na cestách po Slovensku, ktoré sú menej viditeľné, či dokonca skryté – no ich dejiny sú minimálne rovnako zaujímavé. Mnohí z nás trávia prázdniny na cestách- niekedy to znamená rýchle presuny z miesta na miesto bez možnosti zastavenia, navnímania miest, ktoré sme navštívili. Ak sa nám však predsalen podarí na chvíľu zastaviť- možno budeme maž priestor objaviť úlomky malých aj veľkých dejín, ktoré sú na prvý pohľad doslova neviditeľné a často opradené záhadou. Prinášame Vám staršiu epizódu podcastu Dejiny, v ktorej sme hovorili o umelecky a historicky vzácnych stredovekých kostoloch, ktoré pôvodne stáli na našom území no v dôsledku pohnutých dejín 20. storočia zanikli alebo z nich dnes nájdeme už len ruiny. Cez príbehy vzniku a zániku môžeme nahliadnuť do miestnych, ale aj národných či európskych dejín, dejín ktoré neraz, podobne ako kostoly samotné, zostávajú neviditeľné. Hovoriť budeme o kostole ktorý bol pravdepodobne prvým postaveným kostolom na Liptove a ktorý padol za obeť výstavbe Liptovskej Mary, o chráme ktorý musel ustúpiť riečnej regulácii a ktorého zbytky sa nachádzajú pod Dunajskou hrádzou, či kostoloch, ktoré boli poškodené v dôsledku rozvoja baníctva. Vznik a zánik chrámov však nebol len o postavení a zbúraní- ich vznik a zánik úzko súvisel so životom miestnych obyvateľov- za zánikom kostolov bola neraz nútená konverzia či priamo deportácia pôvodných veriacich. Aj o tom budeme hovoriť z hosťom, ktorý sa už desaťročia venuje skúmaniu stredovekých chrámov na území Slovenska. Aké boli dôvody zániku kostolov a kto boli hlavní aktéri? Platí, že za zánikom kostolov v 20. storočí bol najmä komunistický režim? Čo slovenský štát, ktorý sa oficiálne hlásil ku kresťanstvu? A akú úlohu v zániku alebo naopak v pokusoch o záchranu zohrávalo miestne obyvateľstvo? Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s popularizátorom románskej a gotickej sakrálnej architektúry na území Slovenska Štefanom Podolinským, ktorý spolu s manželkou Alexandrou Podolinskou tvorí webstránku o stredovekých kostoloch na Slovensku (www.apsida.sk), na ktorej môžete nájsť množstvo tipov na výlety ku stredovekým klenotom naprieč Slovenskom. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Hudobník Igor Kmeťo ml. patrí k známym tváram slovenskej hudobnej scény. Hoci ho diváci poznajú z dlhoročného pôsobenia v kapele Kmeťoband po boku otca, už viac ako desať rokov úspešne buduje sólovú kariéru. Iba nedávno vydal nový temperamentný singel s Tinou s názvom „Av Ke Mande“ a zároveň pendluje medzi Slovenskom a Španielskom, ktoré sa stalo jeho druhým domovom a zdrojom inšpirácie. Práve tam nachádza pokoj a uvoľnenie, ktoré sa pretavuje aj do jeho tvorby. „Keď dôjdem tam, vystúpim z lietadla, už cítim ten vzduch, tak normálne to všetko zo mňa opadne,“ opisuje v relácii Ide o nás. Ako vznikla takmer telepatická spolupráca s Tinou a prečo musel na novú „kmeťovicu“ čakať niekoľko rokov? Prečo bol odchod z rodinnej kapely taký náročný a otvorený aj pre samotného Igora Kmeťa staršieho? „Nebolo to ľahké ani pre mňa, ani pre neho. Lebo povedzme si na rovinu, boli tam peniaze,“ priznáva otvorene. V rozhovore odhaľuje aj svoj jasný postoj k využívaniu umelej inteligencie v hudbe či k dnešnej rýchlej dobe, v ktorej sa podľa neho vytráca kvalita. V relácii Ide o nás sa dozviete aj to, prečo nechal réžiu svojho videoklipu k pesničke V sebe máme úplne v rukách svojej dcéry Rebeky, ako ho ovplyvňujú balkánske korene z maminej strany a prečo si myslí, že najdôležitejšou vlastnosťou v dnešnom svete je tolerantnosť. Viac sa dozviete v novej epizóde relácie Ide o nás.

Na Slovensku si sami komplikujeme eurofondy a mnohé veci sa preto ani nepostavia, hovorí bratislavský primátor Matúš Vallo. Práve spustenú petržalskú električku považuje za svoj doteraz najväčší výsledok, aj keď ešte nie je plne dokončená. Postavili ju na mieste pôvodne plánovaného metra, ktoré Bratislava nikdy nebude mať. Čo sa ide meniť na cyklotrase na Vajanského nábreží, prečo nepostavil protikandidáta Jánovi Hrčkovi v Petržalke, s ktorým má spor, a čo hovorí na výroky koaličných politikov o Bratislave?V podcaste s Matúšom Vallom sa dozviete:–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 1. minúty –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či považuje električku na koniec Petržalky za svoj najväčší výsledok;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 2:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ prečo v Bratislave nikdy nebude metro;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 5:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ čo ešte nie je na električke dokončené a kedy to bude;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 6:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ čo bude hotové do septembra a čo bude trvať ešte mesiace;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 7:10 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ prečo sa na Slovensku nedarí dokončovať veľké infraštruktúrne projekty načas;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 7:50 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že si sami komplikujeme čerpanie eurofondov;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 9:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že sa stretával s čínskym veľvyslancom, aby urýchlil stavbu električky;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 10:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že bežní Petržalčania mali pravdu, keď mali dojem, že na stavbe je málo robotníkov;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 11:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či bude dážď zaplavovať zastávky novej električky a či sa na ňu obyvatelia môžu spoľahnúť aj v daždi;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 12:20 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či je spokojný s projektom cyklotrasy na Vajanského nábreží;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 13:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že Smer zneužil cyklotrasu na politickú kampaň;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 14:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či sa snaží ľudí prevychovať, aby nechodili do mesta autom;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 17:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako sa celé mesto prepojí cyklotrasami a Vajanského ich všetky spája;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 18:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ prečo cyklotrasa nemohla byť pri rieke, tak ako je pri Riverparku o kilometer ďalej;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 18:45 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ čo sa ide na tejto kontroverznej cyklotrase meniť po tom, čo koalícia schválila zákon na jej reguláciu;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 19:45 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ o čo prichádzajú obyvatelia mesta, keď Bratislave rôzne vlády škrtia rozpočet;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 21:10 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ aký je jeho vzťah s vládou;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 22:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že väčšina ministrov tejto vlády ho neprijme;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 22:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ aký je vzťah medzi ním, PS a jeho regionálnou stranou Team Bratislava;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 25:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či bude znovu kandidovať a aký má plán do budúcna;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 27:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ čo sú ďalšie veľké projekty, ktoré zmenia Bratislavu;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ okolo 30:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ o čom je spor s bývalým starostom Petržalky Jánom Hrčkom;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 32:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ prečo teda Team Bratislava nepostavil Hrčkovi protikandidáta;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 33:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ kto bude kandidovať v Petržalke o rok;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 34:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako trestné zákony priniesli krádeže a dílerov k obchodnému centru Nivy;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 37:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či súhlasí s nemocnicou vo Vajnoroch;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 38:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ čo hovorí na výroky Roberta Fica, že Bratislava nie je Slovensko.

Na Slovensku si sami komplikujeme eurofondy a mnohé veci sa preto ani nepostavia, hovorí bratislavský primátor Matúš Vallo. Práve spustenú petržalskú električku považuje za svoj doteraz najväčší výsledok, aj keď ešte nie je plne dokončená. Postavili ju na mieste pôvodne plánovaného metra, ktoré Bratislava nikdy nebude mať. Čo sa ide meniť na cyklotrase na Vajanského nábreží, prečo nepostavil protikandidáta Jánovi Hrčkovi v Petržalke, s ktorým má spor, a čo hovorí na výroky koaličných politikov o Bratislave?V podcaste s Matúšom Vallom sa dozviete:–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 1. minúty –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či považuje električku na koniec Petržalky za svoj najväčší výsledok;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 2:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ prečo v Bratislave nikdy nebude metro;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 5:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ čo ešte nie je na električke dokončené a kedy to bude;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 6:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ čo bude hotové do septembra a čo bude trvať ešte mesiace;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 7:10 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ prečo sa na Slovensku nedarí dokončovať veľké infraštruktúrne projekty načas;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 7:50 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že si sami komplikujeme čerpanie eurofondov;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 9:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že sa stretával s čínskym veľvyslancom, aby urýchlil stavbu električky;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 10:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že bežní Petržalčania mali pravdu, keď mali dojem, že na stavbe je málo robotníkov;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 11:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či bude dážď zaplavovať zastávky novej električky a či sa na ňu obyvatelia môžu spoľahnúť aj v daždi;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 12:20 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či je spokojný s projektom cyklotrasy na Vajanského nábreží;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 13:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že Smer zneužil cyklotrasu na politickú kampaň;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 14:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či sa snaží ľudí prevychovať, aby nechodili do mesta autom;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 17:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako sa celé mesto prepojí cyklotrasami a Vajanského ich všetky spája;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 18:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ prečo cyklotrasa nemohla byť pri rieke, tak ako je pri Riverparku o kilometer ďalej;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 18:45 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ čo sa ide na tejto kontroverznej cyklotrase meniť po tom, čo koalícia schválila zákon na jej reguláciu;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 19:45 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ o čo prichádzajú obyvatelia mesta, keď Bratislave rôzne vlády škrtia rozpočet;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 21:10 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ aký je jeho vzťah s vládou;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 22:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že väčšina ministrov tejto vlády ho neprijme;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 22:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ aký je vzťah medzi ním, PS a jeho regionálnou stranou Team Bratislava;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 25:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či bude znovu kandidovať a aký má plán do budúcna;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 27:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ čo sú ďalšie veľké projekty, ktoré zmenia Bratislavu;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ okolo 30:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ o čom je spor s bývalým starostom Petržalky Jánom Hrčkom;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 32:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ prečo teda Team Bratislava nepostavil Hrčkovi protikandidáta;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 33:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ kto bude kandidovať v Petržalke o rok;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 34:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako trestné zákony priniesli krádeže a dílerov k obchodnému centru Nivy;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 37:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či súhlasí s nemocnicou vo Vajnoroch;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 38:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ čo hovorí na výroky Roberta Fica, že Bratislava nie je Slovensko.

Európska prokuratúra má viac práce, čo je jeden z dôsledkov novely trestných kódexov. Na to už musia reagovať aj slovenské úrady, napríklad dôslednou kontrolou prideľovania dotácií, hovorí európsky prokurátor Juraj Novocký. V rozhovore s Veronikou Prušovou priznáva, že po zrušení NAKA stáli niektoré prípady aj rok.

Na Slovensku lidi okamžitě na cizince spustí o politice, v Česku život tak otrávený politikou neníPrázdniny jsou v plném proudu a bratři Hejslované se v jejich první půli vydali na cesty po svém teritoriu: Jakub byl na jihu na Balkáně, odkud si přivezl nazpět smutek, a Lukáš vandroval po západních slovanských zemích, odkud si přivezl nazpět úžas. Jaké konkrétní dojmy a nové poznatky tedy mají? O tom je nový díl sourozeneckého podcastu, v němž Lukáš české turisty bažící po Polsku upozorňuje na místa, tedy najmě města, kam se vyplatí jet už proto, že tam turisté nejsou. Přestože tam je na co se dívat.V úvodu se Jakub – čerstvě navrátivší se z Bělehradu – vrací ke svému zásadnímu tématu: jak vypadají srbské protesty proti tamní vládě, které už trvají tři čtvrtě roku a které v průběhu prázdnin zdánlivě ztrácejí dech. Lidé jsou na dovolených, města jsou poloprázdná, a tak vizuálně protesty upadají. Do toho se patrně konečně chystají v Srbsku volby (možná ještě letos), přičemž Jakub dodává, že vládní strana prezidenta Aleksandra Vučiće už nemá kde brát elektorát, takže je odsouzena k prohře. „Bude velmi zajímavé sledovat, k čemu to v následujících měsících povede, protože Vučić se moci samozřejmě nebude chtít vzdát. Navíc nezapomínejme, že srbská společnost čtyřicet let žije pod permanentním tlakem etnonacionalistů, je radikální, a i na takové voliče se bude muset cílit,“ upozorňuje Jakub.Vysvětluje, že atmosféra v zemi není ani tak napjatá, jako spíš smutná. Ve společnosti a ekonomice dle něj nic už nefunguje, drobní podnikatelé mizí a stát se rozpadá. „Vidíte to skutečně na každém kroku, u nás si ani nesvedeme představit,“ říká. A vysvětluje, jakým způsobem podporu opozici vyjadřují hvězdy jako tenista Novak Djoković nebo režisér Emir Kusturica. Ten se stal překvapivým podporovatelem nevládního tábora a spekuluje se, že to je hra s jeho pověstí, že může jít o snahy vybrat si ho jako potenciálního lídra opozice, ale zároveň i o snahu vládních kruhů přihrát si přes režisérovo jméno nové hlasy. „Zkrátka vyplatí se to sledovat, protože je to učebnice postupů, které u nás neznáme,“ uzavírá Jakub.V další části na něj Lukáš navazuje svými zážitky. Začíná na východním Slovensku v Prešově a jeho okolí a popisuje mimo jiné, jak intenzivně má slovenská společnost potřebu se s cizinci okamžitě bavit o politice. „To u nás tak ještě zaplaťpámbu není. Zároveň toto nejde nasát z médií, člověk musí být na místě, aby to poznal: že cosi visí ve vzduchu a že politika zasahuje do životů a myšlení lidí víc, než je zdrávo,“ vysvětluje Lukáš. K tomu poznamenává, že ve městě lze poznat, že Slovensko skutečně vyrůstá z menších poměrů než Česko, nebo že poměr nevkusu a vkusu je taky vyhrocenější než u nás: „V Bardejovských Kúpeľoch máte vedle sebe tanky z památníku na bitvu v Dukelském průsmyku, skanzen se starými domyz rusínských osad, secesní lázeňské domy, sochu císařovny Sisi, která sem jezdila, a hrozivé zázemí restaurací, kina nebo kadeřnictví postavené v osmdesátých letech, které chátrá, neinvestuje se do něj a vedle kterého se cítíte jako někde na jihu Prahy u metra.“Poslední částí je popis několika měst východního Polska: Lublin, Radom, Kielce, Lodž a nakonec Kladska u našich hranic. „Nejlepší na tom je, že skoro nikde nejsou turisti. Takže v době, kdy neustále lamentujeme na přemírou turismu, máme i nedaleko svých hranic spoustu míst, kde to neplatí, kde netrpíte nekonečnými frontami a zástupy všudypřítomných amatérských fotografů, kde se můžete pohybovat volně a svobodně a je vám dobře,“ dělá reklamu východnímu a střednímu Polsku Lukáš. Aneb konečně podcast, který vás odešle do patřičných míst.

Moderné európske štáty prestali drancovať svoju vlastnú prírodu už pred desiatkami rokov, keď si uvedomili, prečo je strom viac ako len drevo. Na Slovensku to trvalo o chvíľu dlhšie, ale takisto sa postupne darilo potláčať ekonomické záujmy sebeckých obchodníkov.

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Pokles počtu českých turistov zaznamenalo ministerstvo cestovného ruchu už aj minulý rok. Teraz ešte výraznejší pokles vidia ubytovacie zariadenia v Tatrách. Kým minister Rudolf Huliak za tým vidí medvede a “progresivizmus”, pre český web Novinky sa takmer 50-tisíc ľudí vyjadrilo, že na Slovensko nechodia pre politickú situáciu.Čechom prekážajú najmä cesty Roberta Fica do Moskvy a vyjadrenia o vojne na Ukrajine. Menšiu časť našich západných susedov od cestovania na Slovensko odrádzajú ceny, ktoré sú podobné ako v Rakúsku, avšak za horšie služby.Reportérka Aktualít sa na vysvetlenia situácie pýtala expertov z cestovného ruchu, ubytovacích zariadení a aj bežných Čechov, ktorí tento rok nešli na Slovensko.Nahrávali Peter Hanák a Katarína Runnová.

Pokles počtu českých turistov zaznamenalo ministerstvo cestovného ruchu už aj minulý rok. Teraz ešte výraznejší pokles vidia ubytovacie zariadenia v Tatrách. Kým minister Rudolf Huliak za tým vidí medvede a “progresivizmus”, pre český web Novinky sa takmer 50-tisíc ľudí vyjadrilo, že na Slovensko nechodia pre politickú situáciu.Čechom prekážajú najmä cesty Roberta Fica do Moskvy a vyjadrenia o vojne na Ukrajine. Menšiu časť našich západných susedov od cestovania na Slovensko odrádzajú ceny, ktoré sú podobné ako v Rakúsku, avšak za horšie služby.Reportérka Aktualít sa na vysvetlenia situácie pýtala expertov z cestovného ruchu, ubytovacích zariadení a aj bežných Čechov, ktorí tento rok nešli na Slovensko.Nahrávali Peter Hanák a Katarína Runnová.

Bizarnou ale vplyvnou formou politickej propagandy sa stalo strašenie troma záchodmi alebo 72 pohlaviami. Nedávno to vyústilo až do návrhu dvoch pohlaví do ústavy. Odkiaľ sa to vlastne berie a ako to vzniká?Na internete sa šíria aj čisté výmysly ako napríklad video, ktoré v úvode podcastu opisuje Veronika Frankovská z Demagogu. Bolo vygenerované cez AI a zobrazuje športovkyňu s penisom.Kde sú hranice legitímnych polemík, ktoré sa v tejto oblasti vedú aj v zahraničí?Na Slovensku nie je jediný politik alebo politička, ktorý by presadzoval niečo ako 72 pohlaví, je to vymyslená respektíve importovaná téma. Pôvod tohto príbehu pochádza ešte z roku 2014, kedy sa Facebook rozhodol v USA a v UK ponúkať užívateľom zoznam rodových identít.“My sa držíme základného delenia vychádzajúceho zo skratky LGBTI, čiže lesby, gejovia a bisexuálni ľudia, transrodoví ľudia a intersexualita. Ďalšie delenia a kategórie pre nás nemajú až taký významný zmysel.” hovorí Martin Macko.Opisuje aj vplyv zahraničnej debaty na Slovensko: “Sme veľmi ovplyvnení debatou v USA, kde existujú akoby dva extrémy. Jeden chce úplne zabrániť emancipačnému hnutiu gejov, lesieb a transrodových ľudí dosiahnuť čokoľvek a na druhej strane je absolutistické chápanie práv.”Macko popisuje aj chyby, ktoré urobili zástancovia práv LGBTI v USA: “Základný problém, ktorý nastal v USA po tom, ako bola dosiahnutá rovnosť v manželstvách pred 10-timi rokmi, demokratická strana a aktivisti akoby očakávali, že ľudia, ktorí podporovali manželstvá párov rovnakého pohlavia, budú automaticky aj za práva transrodových ľudí. Bez toho, aby sa im to vysvetlilo, bez toho, aby prešli dlhoročnou kampaňou a vzdelávaním. Toto bola základná chyba.”

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Tento denný podcast, vytváraný s pomocou umelej inteligencie, ponúka unikátny a efektívny spôsob, ako sa dozvedieť o najzaujímavejších udalostiach a článkoch dňa. Umelej inteligencii sa darí analyzovať obrovské množstvo informácií z rôznych zdrojov, aby vybrala tie najrelevantnejšie a najpútavejšie obsahy pre širokú škálu poslucháčov. Každá epizóda je navrhnutá tak, aby poskytla hlboký ponor do vybraných tém, od politiky cez vedecké objavy, až po kultúrne udalosti, a to všetko podané informatívne, prístupne a bez emócií. Podcast je ideálnym spoločníkom pre zaneprázdnených ľudí, ktorí hľadajú pohodlný spôsob, aby zostali informovaní o svetovom dianí bez nutnosti tráviť hodiny čítaním rôznych zdrojov, čím poskytuje efektívny a príjemný spôsob, ako prijímať správy.  

Novú sezónu 2025/26 začal prvý slovenský tím. Futbalisti Spartaka Trnava prehrali vo štvrtok na domácej pôde s Häckenom 0:1. O úvodnom súboji 1. predkola Európskej ligy i slovenských ďalších účastníkoch pohárovej Európy sme v relácii Fair Play debatovali s bývalým futbalistom Ladislavom Peckom.

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

V najnovšej epizóde relácie Cashflow sme privítali Zdenka Štefanidesa, hlavného ekonóma VÚB banky. V rozhovore rozoberáme starnutie slovenskej populácie a jeho vplyvy na budúcnosť dôchodkového systému. Hovoríme o tom, prečo sa musíme pripraviť na nižšie dôchodky, ako sa môže v najbližších rokoch meniť sociálny systém, a tiež, prečo môže byť v niektorých regiónoch realitou predaj nehnuteľností za symbolické jedno euro.V spolupráci s

HEROHERO: ⁠https://herohero.co/piatocek/subscribe Martina dostala cenu Homofób roka a obávame sa, či to skôr nepovažuje za pochvalu. Fico nechápal Danka, Danko ani Pellegrini nechápali Fica, občania nechápali, čo vlastne Fico trepe doma a čo vonku a my nechápeme vôbec nič. Na Slovensku vystúpi antisemita, konšpirátor a nácek v jednej osobe, ale pomôže to cestovnému ruchu, takže všetko v poriadku. Tragédom sa stáva Matúš Uraz Národ, ktorý zase raz najskôr hovoril, až potom premýšľal. - FOLLOWNI SI NÁŠ YOUTUBE: ⁠http://youtube.com/@piatocek⁠ - Instagram:⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://www.instagram.com/piatocek_podcast/⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ - Náš Discord nebol nikdy lepší:⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠⁠⁠bit.ly/piatockaren⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

Aký je rozdiel medzi realitným trhom v Česku a na Slovensku? V čom sa líši prístup k realitným kanceláriám u našich českých susedov a prečo stále nemáme na Slovensku realitný zákon? Odpovede na tieto otázky sme hľadali s výkonným riaditeľom najväčšej realitnej siete na Slovensku a v Česku RE/MAX, ktorá oslavuje 20 rokov svojho pôsobenia, Janom Hrubým.V podcaste sa dozviete: aký je rozdiel medzi českým a slovenským realitným trhom, prečo na Slovensku potrebujeme realitný zákon alebo reguláciu pre maklérov, čo ovplyvňuje výstavbu nehnuteľností na Slovensku a v Česku, aká je dostupnosť bývania v Česku a na Slovensku, prečo Slováci a Česi potrebujú vlastniť nehnuteľnosti, v čom sú iní českí a slovenskí realitní makléri, prečo pre realitnú kanceláriu RE/MAX pracuje viac ako 1600 maklérov, ako sa dá otvoriť v rámci realitnej siete RE/MAX frančíza, čo by priniesol realitný zákon na Slovensko a ako by sa zvýšila prestíž realitným maklérov.Rozdiely medzi českým a slovenským realitným trhomMedzi slovenským a českým realitným trhom nie sú podľa Jana Hrubého dramatické rozdiely, ako by sa mohlo zdať. „V Česku sa predá ročne zhruba 100 tisíc nehnuteľností a na Slovensku sa predá ročne zhruba 30 tisíc nehnuteľností, čo samozrejme ukazuje, že sú tam určité rozdiely. Nehnuteľnosti v Českej republike sa predávajú trošku rýchlejším tempom. Otázka ale je, či sa dá nazvať tempo obrátkovosti nehnuteľnosti 40 – 50 rokov, čo je plus mínus doba, za ktorú sa predá jedna nehnuteľnosť. Na Slovensku to bude o niečo viac,“ hovorí v podcaste Nehnuteľnosti.sk Ján Hrubý.Čo je iné medzi Českom a Slovenskom je situácia s hlavnými mestami. „Na Slovensku sú väčšie rozdiely medzi Bratislavou a zvyškom republiky. V Česku síce máme Prahu, no mestá ako Hradec Králové, Plzeň či Olomouc nie sú v takom závese ako ostatné slovenské mestá za Bratislavou. Keď sa pozrieme na cenovú hladinu nehnuteľností, ktorá sa väčšinou berie ako taká berná minca, ak nebudem komentovať index dostupnosti bývania, tak sa hovorí, že väčšina nehnuteľností v mestách mimo Prahy, tak sú približne na polovici ceny v porovnaní s Prahou. Ak by sme porovnali Bratislavu a niektoré iné mestá, tak sa dostaneme na pomer 3:1. Takže Bratislava vyčnieva ešte viac a tým pádom z pohľadu nejakej potenciálnej migrácie obyvateľstva a mobility, tak je situácia na Slovensku zložitejšia,“ vysvetľuje Hrubý v podcaste Nehnuteľnosti.sk. Zároveň zdôraznil, že Praha je extrémne medzinárodným mestom. Kumuluje sa tam zahraničný kapitál, žijú tam ľudia z celej Európy, no nestavia sa tam tak, ako by bolo potrebné, čo rovnako platí ale aj pre Slovensko.Na Slovensku chýba realitný zákon, prispel by k prestíži maklérovNa Slovensku stále chýba realitný zákon, ktorý by určoval podmienky, ktoré musí realitný maklér spĺňať, aby mohol vykonávať svoju profesiu. Ján Hrubý v podcaste spomenul, že sa snažili o presadenie regulácie realitného trhu v Česku. Nie v zmysle nejakých zákazov, ale aby sa stanovili minimálne podmienky pre vstup do tejto profesie. „Historicky maklér potreboval k výkonu svojej práce voľnú živnosť, tak ako je tomu dnes na Slovensku. A nám sa podarilo docieliť, že došlo k zmene a človek, ktorý chce dnes pracovať ako maklér v Českej republike, tak musí splniť zákonom stanovené požiadavky – štátnu skúšku. A keď ju spraví, tak až vtedy získa viazanú živnosť. Takže toto je zásadný rozdiel pri vstupe do tohto odvetvia, ktoré je veľmi citlivé z pohľadu hodnoty, ktorú spravuje a predáva maklér.Veľmi často ľudia cez makléra riešia nehnuteľnosti, ktoré predstavujú ich celoživotné úspory. A v tomto prípade chcete mať istotu, že to robíte s niekým, kto tomu rozumie, má na to vzdelanie, adekvátnu poistku a kto zaistí, že peniaze skončia tam, kde majú. Prípadne sa vyhnete rizikám s...

Internetové podvody, ktoré zneužívajú tváre známych ľudí na lákanie na falošné investície, sú len vrcholom ľadovca. Útočníci neustále prichádzajú s novými, kreatívnymi metódami, ako oklamať používateľov. Jednou z najnovších a na Slovensku mimoriadne rozšírených hrozieb je podvodná CAPTCHA, ktorá zneužíva dôveru ľudí v známy bezpečnostný prvok.V novom dieli podcastu SHARE sa Maroš Žofčin rozpráva so špecialistom na digitálnu bezpečnosť spoločnosti Eset, Ondrejom Kubovičom, o tom, ako tieto útoky fungujú, prečo sú také úspešné a ako sa voči nim môžeme brániť. Tento diel prinášame v spolupráci so spoločnosťou Eset.Podcast prinášame v spolupráci so spoločnosťou Eset.V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Ako fungujú deepfake podvody so známymi osobnosťami na sociálnych sieťach.Nová hrozba číslo jedna: Čo je falošná CAPTCHA a prečo je tak nebezpečná.Poloautomatizované podvody na online bazároch ako Vinted či Bazoš.Prečo sú tieto útoky úspešné: Využívanie psychológie a sociálneho inžinierstva.Ako sa brániť a prečo je kritické myslenie najlepšou ochranou.Viac na: https://zive.aktuality.sk/clanok/fcYqW2u/falosny-sagan-aj-hacknute-profily-kapiel-expert-odhaluje-burlive-zakulisie-online-podvodov/Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Na Slovensku sa posledné týždne šíri strach z parazita s názvom Slzovičkovka zhubná. Ten pred pár týždňami nakazil iba 11. ročného chlapca, napadol mu nervový systém, na čo chlapec po týždňoch zomrel. Odborníci veria, že sa mohol chlapec nakaziť na termálnom kúpalisku v Štúrove.https://www.aktuality.sk/clanok/Kpo9Mrf/rozbor-vody-potvrdil-pritomnost-nebezpecnej-ameby-v-sturove/Včera Úrad verejného zdravotníctva pre Aktuality.sk potvrdil, že v bazénoch kúpaliska Vadaš v Štúrove i v jazere nachádzajúcom sa v termálnom areáli, potvrdili prítomnosť potenciálne škodlivých améb. Hygienici našli dva druhy. Tie môžu spôsobiť infekcie očí, infekcie uší, kože či mäkkých tkanív. Nachádzali sa v ôsmich zo 105 vzoriek. Zvlášť nebezpečné sú pre osoby s oslabenou imunitou. Nejde však o rovnaký druh, akým sa nakazil chlapec pred pár týždňami. V dnešnom podcaste budete počuť redaktorku domáceho spravodajstva portálu Aktuality.sk Frederiku Lodovú, ktorá prípad pozorne sleduje už niekoľko týždňov, je v kontakte s úradom verejného zdravotníctva a navštívila aj kúpalisko v Štúrove.https://www.aktuality.sk/clanok/8URYA97/ako-strach-z-menavky-odhalil-zavislost-sturova-od-turistickeho-ruchu-reportaz-zo-zatvoreneho-kupaliska/

Na Slovensku sa posledné týždne šíri strach z parazita s názvom Slzovičkovka zhubná. Ten pred pár týždňami nakazil iba 11. ročného chlapca, napadol mu nervový systém, na čo chlapec po týždňoch zomrel. Odborníci veria, že sa mohol chlapec nakaziť na termálnom kúpalisku v Štúrove.https://www.aktuality.sk/clanok/Kpo9Mrf/rozbor-vody-potvrdil-pritomnost-nebezpecnej-ameby-v-sturove/Včera Úrad verejného zdravotníctva pre Aktuality.sk potvrdil, že v bazénoch kúpaliska Vadaš v Štúrove i v jazere nachádzajúcom sa v termálnom areáli, potvrdili prítomnosť potenciálne škodlivých améb. Hygienici našli dva druhy. Tie môžu spôsobiť infekcie očí, infekcie uší, kože či mäkkých tkanív. Nachádzali sa v ôsmich zo 105 vzoriek. Zvlášť nebezpečné sú pre osoby s oslabenou imunitou. Nejde však o rovnaký druh, akým sa nakazil chlapec pred pár týždňami. V dnešnom podcaste budete počuť redaktorku domáceho spravodajstva portálu Aktuality.sk Frederiku Lodovú, ktorá prípad pozorne sleduje už niekoľko týždňov, je v kontakte s úradom verejného zdravotníctva a navštívila aj kúpalisko v Štúrove.https://www.aktuality.sk/clanok/8URYA97/ako-strach-z-menavky-odhalil-zavislost-sturova-od-turistickeho-ruchu-reportaz-zo-zatvoreneho-kupaliska/

V tejto časti LTB sme zavítali do tetovacieho štúdia Wolftown, kde sme sa rozprávali s Jakubom Spanikom, ktorý štúdio vedie. V rozhovore nám porozprával, ako je možné udržať štúdio ziskové a ako celý tento biznis funguje. Koľko stojí profesionálne tetovanie a prečo musí niekedy prísť klient aj 50-krát? Aká klientela sa necháva najčastejšie potetovať a prečo sa v štúdiu strácajú všetky rozdiely medzi ľuďmi? To všetko v novej časti LTB.

Tejto novelizácií Ústavy nerozumiem. Rodičia i učitelia riešia úplne iné problémy, tvrdí skúsený pedagóg Juraj Hipš. Na Slovensku nie je vzdelanie výťahom k lepšiemu životu, toto je náš problém. Tisícky detí z chudobných pomerov sa ku kvalitnému vzdelaniu vôbec nedostanú. Mrháme ich talentom no a tu niekde sa začína i polarizácia spoločnosti, upozorňuje Hipš. Približne tretina funkčných analfabetov vo veku 15 rokov, výsledky PISA meraní, ktoré samotný rezortný minister označil za "národnú katastrofu" a únik našich najlepších mladých mozgov do zahraničia. Popritom pretrvávajúca segregácia vo vzdelávaní a veľmi silná závislosť vzdelania detí na sociálnom postavení ich rodičov. K tomu treba pripočítať ešte i šíriacu sa epidémiu dušených a psychických problémov detí či mládeže, rastúce prípady šikany na školách - a dokonca už aj neraz brutálneho násilia v triedach končiaceho dokonca smrťou.A odpoveď štátu? Okrem iného je to i aktuálna snaha vládnej koalície zakotviť - v spolupráci s KDH, do Ústavy definície muža -ako otca, ženy - ako matky či posilniť práva rodičov pri vzdelávaní ich detí.Tuší vôbec slovenská politická elita čím žijú naše deti a čo ich naozaj trápi? Nie sú všetky tie politické deklarácie o deťoch ako priorite spoločnosti vo svetle reálnych faktov len prázdnymi rečami a skutočné problémy ich kvalitného vzdelávania nám zúfalo unikajú? A prečo nie je škola iba o vzdelávaní, ale aj o výchove? No a napokon, kto sú to tie naše "neviditeľné deti", ktorých potenciálom tak strašne - ako spoločnosť, mrháme?Ráno Nahlas s dlhoročným pedagógom, podpredsedom modelovej inovatívnej školy Alma vo Zvolene Jurajom Hipšom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Tejto novelizácií Ústavy nerozumiem. Rodičia i učitelia riešia úplne iné problémy, tvrdí pedagóg Juraj Hipš. Na Slovensku nie je vzdelanie výťahom k lepšiemu životu, toto je náš problém. Tisícky detí z chudobných pomerov sa ku kvalitnému vzdelaniu vôbec nedostanú. Mrháme ich talentom no a tu niekde sa začína i polarizácia spoločnosti, upozorňuje Hipš. Približne tretina funkčných analfabetov vo veku 15 rokov, výsledky PISA meraní, ktoré samotný rezortný minister označil za "národnú katastrofu" a únik našich najlepších mladých mozgov do zahraničia. Popritom pretrvávajúca segregácia vo vzdelávaní a veľmi silná závislosť vzdelania detí na sociálnom postavení ich rodičov. K tomu treba pripočítať ešte i šíriacu sa epidémiu dušených a psychických problémov detí či mládeže, rastúce prípady šikany na školách - a dokonca už aj neraz brutálneho násilia v triedach končiaceho dokonca smrťou.A odpoveď štátu? Okrem iného je to i aktuálna snaha vládnej koalície zakotviť - v spolupráci s KDH, do Ústavy definície muža -ako otca, ženy - ako matky či posilniť práva rodičov pri vzdelávaní ich detí.Tuší vôbec slovenská politická elita čím žijú naše deti a čo ich naozaj trápi? Nie sú všetky tie politické deklarácie o deťoch ako priorite spoločnosti vo svetle reálnych faktov len prázdnymi rečami a skutočné problémy ich kvalitného vzdelávania nám zúfalo unikajú? A prečo nie je škola iba o vzdelávaní, ale aj o výchove? No a napokon, kto sú to tie naše "neviditeľné deti", ktorých potenciálom tak strašne - ako spoločnosť, mrháme?Ráno Nahlas s dlhoročným pedagógom, podpredsedom modelovej inovatívnej školy Alma vo Zvolene Jurajom Hipšom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Historicky je na Slovensku prípad chlapca, ktorého zabila slzovnička zhubná, úplne prvý. V relácii Ide o pravdu to povedal parazitológ profesor František Ondriska. Vysvetlil, že panika je preto neopodstatnená. 

Úspešný a obľúbený módny návrhár Fero Mikloško nedávno oslávil päťdesiatku. Na Slovensku pôsobí už takmer 30 rokov, šije pre známe i menej známe dámy a niektoré jeho šaty so svojimi majiteľkami prešli svet. Vo svojej tvorbe sa nebojí extravagancie ani experimentu. Hovoriť s Katou Martinkovou bude aj o tom, či je pravda, že v každom z nás je kus muža a kus ženy, o pripravovanej módnej šou „50 odtieňov Fera Mikloška“, o balete, či hudobnej klasike, ktoré má rád, o mame a jeho vzťahu k nej, či o psíkovi Peggy, s ktorým rád trávi čas. Ale aj o humore a zábave, ktoré sú súčasťou jeho osobnosti. | Hosť: Fero Mikloško (módny návrhár). | Moderuje: Kata Martinková. | Tolkšou Hosť sobotného Dobrého rána pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 8. hodine.

Výkonný riaditeľ HC Slovan Bratislava a tréner reprezentácie do 17 rokov Peter Kúdelka prijal pozvanie do Olympijského videocastu. Rozprával najmä o svojich skúsenostiach z fínskej univerzity Haaga-Helia, konkrétne z jej športového kampusu Vierumäki, ktorý považuje za špičku vo vzdelávaní hokejových trénerov. V otvorenom rozhovore vysvetlil, aké poznatky si z tohto štúdia priniesol, s čím sa po návrate na Slovensko stretol alebo prečo verí, že hokejová kultúra sa dá zmeniť.Olympijský videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.Čo sa v rozhovore dozviete?prečo je kampus Vierumäki unikátom vo svete športového vzdelávaniačo je to výskumné laboratórium IIHF a aké štúdie sa tam robiaako sa vo Fínsku učia tréneri pracovať s mladými hráčmičo je rozhodujúce pre prijatie na prestížne hokejové štúdiumako prebieha bežný deň študenta trénerstva na tejto univerziteprečo ho po príchode čakal kultúrny šokako sa zmenil jeho pohľad na učeniev čom je iný ženský hokej ako ten mužskýčo ho motivuje aj napriek prekážkamaká vec ho najviac hnevá v súčasnom slovenskom prostredí

Novela ústavy z dielne vládneho Smeru, ktorá našla podporu u opozičných kresťanských demokratov. Na Slovensku dokonca na moment prehlušila správy o vojnách – či na Ukrajine, alebo o tej medzi Izraelom a Iránom. Nateraz sa odsúva na jeseň.Dve pohlavia - muž a žena - ako národná identita, zároveň ich rovnosť pri odmeňovaní. Adopcie a právo rodičov rozhodovať o výchovno-vzdelávacom procese detí, nie surogátnemu materstvu či suverenita Slovenska v hodnotových a kultúrno-etických otázkach. To, čo je pre niekoho zásadným dokumentom pre identitu krajiny, iní označujú výrazom „podvod“. „Podvod Roberta Fica, ktorý kresťania v politike nemajú legitimizovať“ – volá tvár odporu František Mikloško. Vypočul ho aj František Majerský. A Ján Ferenčák z Hlasu hovorí o „zástupnej téme“, o ktorej by rád hlasoval až na jeseň. A hoci ústavná novela zatiaľ vecne nič nevyriešila, už stihla napáchať politické škody: rozhádala opozíciu v momente, keď sa zdalo, že sa začína zjednocovať. Naviac v Bruseli vyvoláva obavy, že ide proti únijným princípom. Ako vidí jej plody politológ Radoslav Štefančík? Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Na Slovensku sa neumiera dôstojne a to je svedectvo zlyhávajúceho štátu. Tvrdí to Simona Stískalová z Platformy pomáhajúcich organizácií. Paliatívna a hospicová starostlivosť na Slovensku kolabuje. Výsledkom je, že dokonca i tá posledná životná cesta sa často mení na zúfalý boj o pozornosť štátu či o peniaze. Hovoriť o ziskoch v zdravotníctve je preto podľa Stískalovej cynizmus.Tam, kde som ja, nie je smrť a kde je smrť, tam ja už nie som. Táto múdrosť antických stoikov nepochybne platí, problémom však môže byť ten samotný proces od života k smrti. Umieranie totiž môže byť mimoriadne bolestivé, strašne osamelé a niekedy aj ponižujúce a hlboko nedôstojné. No a aby tomu tak nebolo, tak o tom je paliatívna a hospicová starostlivosť. Tá je však na Slovensku veľmi limitovaná a preto je - i vo všetkých jej možnostiach, neraz nedostupná.Ako sa tu u nás na Slovensku umiera? Prečo je to neraz tak nedôstojné, ponižujúce a v strachu či hrozných obavách? Musí to tak naozaj byť a ak nie, čo vieme spraviť aby tá naša skutočne posledná cesta nebola iba bezbrehým, ponižujúcim a osamelým utrpením? S akými problémami sa boria tie naše - či už kamenné alebo mobilné, hospice a prečo nemáme legislatívne upravenú detskú paliatívu? No a napokon, nakoľko je i samotná smrť o limitoch poisťovní či o peniazoch?Ráno Nahlas so Simonou Stískalovou z Platformy pomáhajúcich organizácií. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Na Slovensku sa striedajú kontrolné misie europoslancov. Premiér označuje jedného z nich za nájomného politického vraha, nemeckého kancelára nazýva Smer führerom a chce meniť ústavu tak, aby mala v otázkach rodiny, verejnej morálky, kultúry, vzdelania či vedy prednosť pred právom Európskej únie. Prezident medzitým prekvapivo hovorí o dlhodobom zvyšovaní výdavkov na obranu až na 5%. A parlament ruší nezrušiteľnú transakčnú daň živnostníkov a malé firmy výmenou za zrušenie sviatku nežnej revolúcie 17 novembra.Čo to všetko znamená pre Slovensko? Skutočne nás štvrtá Ficova vláda ťahá z Európskej únie ako to hovorí opozícia? Sú na Slovensku ohrozené pre kauzu haciendy a problémy s právnym štátom naše eurofondy? Čo by to znamenalo a čo s tým chce robiť opozícia, ak Progresívne Slovensko premiérovi odkazuje, že jeho vláda je pre nás bezpečnostné riziko a Robert Fica nazýva premiérom vojny?Braňo Závodský sa rozprával s predsedom hnutia Progresívne Slovensko a poslancom Národnej rady Michalom Šimečkom.

Pre väčšinu Slovákov je rodina ešte stále hlavným zdrojom bezpečia, blízkosti i dôvery. Tento základný pocit však dnes ohrozujú obavy z nedostatku peňazí, ale aj politika, ktorá dokáže rodiny generačne štiepiť. Zásadnou obavou je i strach, že sa nedokážeme postarať o nemohúceho príbuzného. Pre väčšinu Slovákov je doteraz rodina hlavným zdrojom bezpečia, blízkosti i dôvery. Aktuálne však existujú minimálne dva, presnejšie tri kľúčové faktory, ktorý tento pocit silne nahlodávajú. Okrem už tradičného problému nedostatku financií, je to aktuálne tak silná polarizácia na našej politickej scéne, že svojou intenzitou zasahuje už aj do úzkych rodinných väzieb. Nemenej prekvapivé môžu byť aj naše obavy o to, ako sa dokážeme postarať o rodinných príslušníkov, ktorí majú nejaký vážny zdravotný problém či trpia nejakým zdravotným znevýhodnením. To toľko proklamované bezpečie rodinného krbu - kam sa však väčšina z nás tradične utieka, tak môže byť dnes oveľa krehkejšie, než ako by sme chceli. To všetko vyplýva z prieskumu realizovaného agentúrou NMS pre finančný dom Uniqa.Väčšia časť našej populácie dokáže mať (i v rámci rodiny) nejaký zhodný názor, to čo to štiepi a polarizuje sú vyjadrenia a činy politikov, ktorí sa medzi sebou radi vymedzujú, hovorí Michal Mislovič z agentúry NMS.A ešte jedna zaujímavosť. Slováci vidia rodinu hlavne tam, kde sú deti Každé spolužitie s deťmi je väčšinovo označované za rodinu a to bez ohľadu na to, akí dospelí sa o deti starajú.O čom tieto naše obavy vypovedajú a sú i dôsledkom zlyhávajúceho štátu v jeho sociálnych záväzkoch či nedostatku empatie a sebastrednosti našich politických elít? Čo s tým vieme urobiť a aký dosah to má na súdržnosť celej našej spoločnosti?No a napokon, nakoľko sme ešte stále tradičnou spoločnosťou koreniacou vo vzorcoch z minulého či dokonca predminulého storočia?Ráno Nahlas, dnes s analytikom Michalom Mislovičom z výskumnej agentúry NMS. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Namiesto riešenia kanalizácie alebo vodovodov v rómskych osadách, kde ľudia žijú na hline, sa u vás postaví úplne nezmyselný Rómsky mediálny dom za 60 miliónov. To sa nedá prehliadať, tvrdí v rozhovore pre Aktuality.sk Tomáš Zdechovský, ktorý vedie kontrolu europarlamentu na Slovensku.Na Slovensku je kontrola z europarlamentu. Prišla si posvietiť na to, ako čerpáme európske peniaze, a chce vedieť, prečo nás dotácie neposúvajú dopredu, ale končia tam, kde nemajú.Europoslancov zaujíma, aké následky má zmena trestných kódexov, ktorú pripravila vláda Roberta Fica, zánik Národnej kriminálnej agentúry aj Špeciálnej prokuratúry. Pod drobnohľadom budú aj haciendy, na ktoré ich majitelia dostali peniaze z Pôdohospodárskej platobnej agentúry. Europoslanec Tomáš Zdechovský, ktorý skupinu vedie, nevylučuje, že môže prísť aj k zastaveniu eurofondov.„My by sme sa dnes mali rozprávať o tom, ako sa Slovensko pripravuje na výstavbu vysokorýchlostných tratí, ako modernizuje a investuje do dátových infraštruktúr. Pozerali sme sa na projekty cezhraničnej spolupráce. A namiesto toho tu riešime, či niekto neukradol peniaze na opravu svojich luxusných víl a či niekto možno nezaložil vlastnú nákladnú dopravu za peniaze daňových poplatníkov a dôchodcov z Českej republiky alebo Nemecka,“ hovorí v rozhovore pre Aktuality.sk.