POPULARITY
V podcaste sa dozviete: Ako platiť kartou v zahraničí a kedy radšej zvoliť hotovosť? Za ktoré zbytočnosti nemusíme míňať peniaze a robíme to? Ako spoznať nevýhodné cestovné poistenie? Čo bude hitom leta? Kde môžeme zažiť dobrú a lacnú dovolenku? Ak trávite leto doma - čo by ste určite mali vidieť na Slovensku? Hosťom relácie Ide o peniaze je cestovateľ a bloger Milan Bardún.
Z nápadu na expresnú prepravu vznikol na východe Slovenska startup, z ktorého je dnes celoeurópsky biznis. Stojí za ním Viktor Sučka s mamou Helenou. Okrem spoločného podnikania ich spája aj pomáhanie, na ktoré majú vo firme dokonca aplikáciu. Vypočujte si podcast Impact Talks, v ktorom prinášame inšpiratívne filantropické príbehy a búrame tabu spojené so slovom filantropia.Viktor Sučka mal vtedy 23 rokov a po vysokej škole pracoval v špedičnej firme. S nápadom rozbehnúť vlastný biznis prišiel za mamou, ktorá mala dlhoročné skúsenosti s účtovným a podnikateľským poradenstvom. „Tak sme spolu preskúmali možnosti, posúdili riziká a začali sme,“ spomína Helena Sučková na debatu o štarte spoločného podnikania.Súčasťou rodinného biznisu Sučkovcov je aj pomáhanie. Peniaze pôvodne určené na predvianočné darčeky pre obchodných partnerov poslali onkologickému oddeleniu v košickej detskej nemocnici a k zbierke sa pridali aj zamestnanci. Firemná aplikácia nazvaná Dobrá vec ich priamo motivuje pomáhať. Stačí zadať, komu a prečo treba pomôcť, a ďalší kolegovia aj kolegyne môžu prispieť podľa svojho zváženia. „Sumu navýšime minimálne o sto percent a doručíme ju adresátovi,“ hovorí Helena.V podcaste sa dozviete: čo rodinu Sučkovcov vedie k pomoci iným, prečo mal Viktor „lúzerský“ pohľad na filantropiu, čo Helena vyčíta slovenskému daňovému systému, či sa pomáhanie dá inovovať podobne ako biznis, ktorá komodita je pre nich vzácnejšia - peniaze alebo čas. Kto sú Helena a Viktor Sučkovci?Helena Sučková začala s podnikaním ako 27-ročná. Zamerala sa na účtovné služby a podnikateľské poradenstvo a časom vybudovala najväčšiu účtovnú kanceláriu v okrese. So synom a dcérou založili špedičnú firmu SWIDA Innovative, ktorá bola opakovane vyhlásená za Diamant slovenského biznisu, čo je ocenenie pre najrýchlejšie rastúce malé a stredné podniky.Viktor Sučka je CEO SWIDA Innovative. Po vysokoškolskom štúdiu založil startup, z ktorého je dnes úspešná logistická firma s viac ako 140 zamestnancami a s klientelou po celej Európe. Magazín Forbes ho v roku 2020 zaradil k novej generácii lídrov a líderiek v prestížnom rebríčku 30 pod 30. Bol finalistom súťaže EY Podnikateľ roka 2021. Podcast Impact TalksV podcaste Impact Talks vám predstavujeme osobnosti z biznisu, kultúry a športu, ktoré búrajú zaužívané predstavy o filantropii. Srdciarov, ktorí pomáhajú intuitívne, aj tých, ktorí sa snažia o čo najväčší spoločenský dopad. Lebo filantropia je pestrá a zďaleka nie je iba o rozdávaní peňazí. Impact Talks vám prináša Nadácia Pontis, ktorá sa dlhodobo venuje rozvíjaniu filantropie, sociálnych inovácií a zodpovedného podnikania.Podcast vzniká v spolupráci s portálom Aktuality.sk a moderuje ho Martin Staňo.
Zaletieť si na víkend k moru a okúpať sa môžete aj toto leto s letenkou za púhych 15 eur. "Musíte sa len trochu uskromniť," hovorí cestovateľ Milan Bardún v relácii Ide o peniaze. V podcaste s Milanom bez mapy sa dozviete: Kam cestuje najbližšie a koľko ho to bude stáť? Je výhodnejšie kupovať dovolenku v januári alebo na poslednú chvíľu? Dá sa kúpiť lacná dovolenka aj s cestovnou kanceláriou, alebo to stojí menej, ak si človek zabezpečí všetko sám? Aké sú Milanove rady, ak chcete letieť na spontánny výlet už tento víkend? Kde a ako si vyhľadať či nastaviť upozornenia na najlacnejšie letenky a čo je fare-finder? Na čo si dávať na letisku pozor, ak máte letenku len za pár eur? Ako zrušiť letenku, aj keď vám tvrdia, že je nerefundovateľná? Neoceniteľné tipy prináša v relácii Ide o peniaze bloger a cestovateľ Milan Bardún.
Do akej miery má rodič cítiť morálnu povinnosť našetriť dieťaťu do života štartovací balík peňazí? Aký veľký by ten balík mal byť na konci? Aký dlhý časový horizont zvoliť? 18 (dospelosť), 25 (promócia) alebo 30 (mama hotel) rokov? Kedy začať, aký produkt si vybrať a koľko mesačne odkladať, aby to stálo za to? Ako nastaviť sumy, ak do rodiny pribúdajú deti a rastú aj životné náklady? Kto rozhodne, kedy a koľko jednotlivé deti dostanú? Môžete to v dospelosti nechať aj na ne samotné? Ako to nastaviť spravodlivo, ak je medzi deťmi väčší vekový rozdiel a rovnaká suma nemá aj rovnakú hodnotu? Malo by sa na sporení podieľať aj dieťa, keď začne brigádovať, alebo pracovať? Odpovede prináša Pavel Škriniar zo spoločnosti Swiss Life Select.
Ešte pred pár týždňami sa spomínalo, že súčasťou konsolidácie bude aj zvyšovanie dane z nehnuteľností, dnes premiér Robert Fico hovorí, že tento prípadný úkon nechá na samotné mestá a obce. Richard Rybníček, primátor Trenčína a predseda Únie miest Slovenska, tvrdí, že prenechanie zodpovednosti nie je zlé, vláda by si však prípadné navyšovanie dane nemala zamieňať s konsolidáciou. „Tá je o robení reforiem, aj vážnych, ako napríklad reformy o daňovo odvodovom zaťažení. Inými slovami, znižovať dane tam, kde treba, aby ľuďom reálne ostalo viac peňazí v peňaženkách. Až potom by sme my v mestách mohli uvažovať o vyšších daniach z nehnuteľností,“ vysvetľuje. Na obce a mestá chce Fico nechať aj prípadný návrh, ako zreformovať samosprávu a jej financovanie. Opakovane sa totiž spomína, aké veľké množstvo obcí Slovensko má, žiaden politik za posledných približne dvadsať rokov s tým však nič neurobil. Podľa Rybníčka je však takéto prenášanie zodpovednosti absurdné. „Reálnu moc v štáte, možnosť prijímať zákony a mať k dispozícii obrovský aparát štátnych úradníkov, to má vláda, nie my,“ hovorí s tým, že Únia miest dokument, ktorý môže byť základom reformy už dávno pripravila, no premiér sa ňou zjavne neriadi. Namiesto toho sa podľa neho alibisticky zbavuje zodpovednosti. Ako by malo vyzerať prípadné navyšovanie dane z nehnuteľností, čo by mala zahŕňať komunálna reforma, ako zmeniť financovanie miest a obcí a robia politici na celoštátnej úrovni v tomto smere dosť? V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá Richard Rybníček, primátor Trenčína a predseda Únie miest Slovenska. V rozhovore sa dozviete: 4:28 Máme kapacitu na zvyšovanie dane z nehnuteľností? 9:37 Prečo vláda nerobí komplexné konsolidačné opatrenia? 14:01 Majú komunálnu reformu robiť samosprávy? 18:38 Kto všetko má riešiť komunálnu reformu. 21:52 Príklad krajín, kde prebehla komunálna reforma. 23:47 Kedy naposledy niekto samosprávu reformoval na Slovensku. 27:48 Čo centralizácia spôsobuje v praxi. 33:04 Ako centralizácia bráni čerpaniu eurofondov. 37:36 Nastavovanie eurofondov v regiónoch. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcastindex@sme.sk – Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na sme.sk/indexodber – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Ďakujeme, že počúvate podcast Index.See omnystudio.com/listener for privacy information.
Proces podľa Kafku: v hlavnej úlohe: byrokracia a AI
Nevystačíme si na starom kontinente s Európskym preukazom zdravotného poistenia? Čo všetko sa skrýva pod pojmom liečebné náklady a zdravotná starostlivosť? Aké všetky riziká na cestách si vieme pokryť poistením a ktoré určite netreba vynechať? Do akej výšky sa dá poistiť? Postačia limity cestovného poistenia aj do tých najdrahších či exotických krajín? Je výhodnejšie sa poisťovať na každú cestu zvlášť alebo si kúpiť ročné cestovné poistenie? Ako postupovať, ak máme v zahraničí zdravotný problém a kryje to poisťovňa hneď, alebo prepláca až doma? Koľko dnes stojí cestovné poistenie jednotlivca, rodiny, na jeden deň a na rok? Hosťom relácie Ide o peniaze bol Vladimír Cvik zo spoločnosti Superpoistenie.sk.
Ak bude Kresťanská únia hlasovať za zmeny ústavy s Robertom Ficom, z poslaneckého klubu hnutia Slovensko ich nevylúčia. Matúšovi Šutajovi-Eštokovi sa pod rukami rozpadá rezort vnútra – máme nedostatok policajtov a ministrove kliky ďalších neprilákali, hovorí jeho predchodca Roman Mikulec. Podľa neho majú problémy už aj hasiči a horskí záchranári. Peniaze z eurofondov na súkromné vily považuje za obrovskú hanbu pre Slovensko. Či europoslanca Zdechovského naozaj sledovala naša SIS, sa zrejme nikdy nedozvieme. Ak áno, praktiky SIS podľa Mikulca pripomínajú 90. roky.V podcaste s poslancom za hnutie Slovensko Romanom Mikulcom sa dozviete:– od 1. minúty – ako mal prezident Pellegrini postupovať v prípade referenda o protiruských sankciách;– po 2:00 – či stačí výnimka z transakčnej dane do obratu 100-tisíc eur;– od 4:00 – ako číta výmenu dane za voľno 17. novembra;– po 6:00 – že k 17. novembru by čakal väčšiu aktivitu lídra opozície Michala Šimečku;– po 9:30 – či hnutiu Slovensko neprekáža, že ich členovia poslaneckého klubu z KÚ chcú podporiť Ficovu zmenu ústavy;– od 11:00 – kto je liberálna časť hnutia Slovensko;– po 11:40 – že KDH skočilo na hru Roberta Fica;– od 13:00 – či je celá zmena ústavy nábožensko-ideologický prevrat, ako tvrdia autori petície proti tejto zmene;– po 18:00 – že vily z eurofondov sú obrovská hanba pre Slovensko a mali byť budíčkom pre voličov;– od 20:50 – že parlament bude už len ťažko odvolávať Ľubomíra Jahnátka, ktorý nesie zodpovednosť za dotácie na vily;– po 23:00 – či sa niekedy dozvieme, či SIS naozaj sledovala europoslanca Zdechovského;– od 24:00 – že SIS sa vracia na úroveň 90. rokov;– po 27:00 – ako sa ministrovi Šutajovi-Eštokovi pod rukami rozpadá rezort;– od 28:30 – aký problém sú nákupy na ministerstve vnútra;– po 29:00 – že ak by Robert Fico zrušil Šutajovi-Eštokovi tendre, nepotrebovali by sme transakčnú daň;– od 32:00 – že riešením počtu policajtov nie sú kliky ministra;– po 35:00 – či by sme mali radikálne zvýšiť výdavky na obranu a do čoho by tie peniaze mali a nemali ísť.
Ak bude Kresťanská únia hlasovať za zmeny ústavy s Robertom Ficom, z poslaneckého klubu hnutia Slovensko ich nevylúčia. Matúšovi Šutajovi-Eštokovi sa pod rukami rozpadá rezort vnútra – máme nedostatok policajtov a ministrove kliky ďalších neprilákali, hovorí jeho predchodca Roman Mikulec. Podľa neho majú problémy už aj hasiči a horskí záchranári. Peniaze z eurofondov na súkromné vily považuje za obrovskú hanbu pre Slovensko. Či europoslanca Zdechovského naozaj sledovala naša SIS, sa zrejme nikdy nedozvieme. Ak áno, praktiky SIS podľa Mikulca pripomínajú 90. roky.V podcaste s poslancom za hnutie Slovensko Romanom Mikulcom sa dozviete:– od 1. minúty – ako mal prezident Pellegrini postupovať v prípade referenda o protiruských sankciách;– po 2:00 – či stačí výnimka z transakčnej dane do obratu 100-tisíc eur;– od 4:00 – ako číta výmenu dane za voľno 17. novembra;– po 6:00 – že k 17. novembru by čakal väčšiu aktivitu lídra opozície Michala Šimečku;– po 9:30 – či hnutiu Slovensko neprekáža, že ich členovia poslaneckého klubu z KÚ chcú podporiť Ficovu zmenu ústavy;– od 11:00 – kto je liberálna časť hnutia Slovensko;– po 11:40 – že KDH skočilo na hru Roberta Fica;– od 13:00 – či je celá zmena ústavy nábožensko-ideologický prevrat, ako tvrdia autori petície proti tejto zmene;– po 18:00 – že vily z eurofondov sú obrovská hanba pre Slovensko a mali byť budíčkom pre voličov;– od 20:50 – že parlament bude už len ťažko odvolávať Ľubomíra Jahnátka, ktorý nesie zodpovednosť za dotácie na vily;– po 23:00 – či sa niekedy dozvieme, či SIS naozaj sledovala europoslanca Zdechovského;– od 24:00 – že SIS sa vracia na úroveň 90. rokov;– po 27:00 – ako sa ministrovi Šutajovi-Eštokovi pod rukami rozpadá rezort;– od 28:30 – aký problém sú nákupy na ministerstve vnútra;– po 29:00 – že ak by Robert Fico zrušil Šutajovi-Eštokovi tendre, nepotrebovali by sme transakčnú daň;– od 32:00 – že riešením počtu policajtov nie sú kliky ministra;– po 35:00 – či by sme mali radikálne zvýšiť výdavky na obranu a do čoho by tie peniaze mali a nemali ísť.
Únia autodopravcov Slovenska sa pokúsila zablokovať hraničný prechod s Českom. Jej predseda Stanislav Skala tvrdí, že ich tam čakalo 30 policajných áut, kukláči, SIS a šikana. Protestovali proti transakčnej dani a faktu, že veľká časť z peňazí za mýto ide súkromníkovi. Budúca výnimka z transakčnej dane do obratu 100-tisíc eur im nestačí, je diskriminačná a pomôže len tým najmenším podnikateľom. Sedemnásteho novembra by sa pridali aj k ostrému štrajku.V podcaste sa dozviete:– od 1. minúty – ako ich protestná blokáda hraníc skončila podľa Skalu policajnou šikanou;– po 3:40 – že podľa neho silové zložky na proteste konflikty skôr rozdúchavali, ako by im bránili;– od 7:00 – že transakčná daň je dvojité zdanenie;– po 8:30 – prečo dnes prijaté riešenie transakčnej dane nestačí;– od 10:00 – že 100-tisícový obrat nie je žiadny peniaz a stredným podnikateľom to nepomôže;– po 10:30 – že transakčná daň je podľa neho zlodejina, ktorá nás robí menej konkurencieschopnými;– od 12:00 – čo hovorí na to, že 17. novembra budeme musieť pracovať;– do 14:00 – prečo sa nestavajú diaľnice z eurofondov, ale z PPP projektov;– po 15:45 – že aj v Rumunsku a Poľsku majú lepšie cesty ako my a nie je to náhoda;– od 18:00 – prečo štát predlžuje nevýhodnú zmluvu o mýte;– po 20:00 – prečo nemáme čakať, že po Ficovi príde niečo lepšie;– od 21:30 – že je zvedavý, kam presne pôjdu peniaze zo zvýšeného mýta;– po 22:20 – že miliardu na mosty sme už mali, ale sme ju prehajdákali;– od 25:30 – že Kažimír je ako mlynár zaprášený od múky, ktorý sa tvári, že nie je od múky;– od 27:00 – že podľa neho policajti bránia kriminálnikov;– okolo 30:00 – ako zahraničné kamióny plnia naše cesty preto, že naše mýto je lacnejšie ako v Rakúsku;– po 31:00 – že mýto by sa malo zvýšiť, ak by sa peniaze nerozkradli.
Únia autodopravcov Slovenska sa pokúsila zablokovať hraničný prechod s Českom. Jej predseda Stanislav Skala tvrdí, že ich tam čakalo 30 policajných áut, kukláči, SIS a šikana. Protestovali proti transakčnej dani a faktu, že veľká časť z peňazí za mýto ide súkromníkovi. Budúca výnimka z transakčnej dane do obratu 100-tisíc eur im nestačí, je diskriminačná a pomôže len tým najmenším podnikateľom. Sedemnásteho novembra by sa pridali aj k ostrému štrajku.V podcaste sa dozviete:– od 1. minúty – ako ich protestná blokáda hraníc skončila podľa Skalu policajnou šikanou;– po 3:40 – že podľa neho silové zložky na proteste konflikty skôr rozdúchavali, ako by im bránili;– od 7:00 – že transakčná daň je dvojité zdanenie;– po 8:30 – prečo dnes prijaté riešenie transakčnej dane nestačí;– od 10:00 – že 100-tisícový obrat nie je žiadny peniaz a stredným podnikateľom to nepomôže;– po 10:30 – že transakčná daň je podľa neho zlodejina, ktorá nás robí menej konkurencieschopnými;– od 12:00 – čo hovorí na to, že 17. novembra budeme musieť pracovať;– do 14:00 – prečo sa nestavajú diaľnice z eurofondov, ale z PPP projektov;– po 15:45 – že aj v Rumunsku a Poľsku majú lepšie cesty ako my a nie je to náhoda;– od 18:00 – prečo štát predlžuje nevýhodnú zmluvu o mýte;– po 20:00 – prečo nemáme čakať, že po Ficovi príde niečo lepšie;– od 21:30 – že je zvedavý, kam presne pôjdu peniaze zo zvýšeného mýta;– po 22:20 – že miliardu na mosty sme už mali, ale sme ju prehajdákali;– od 25:30 – že Kažimír je ako mlynár zaprášený od múky, ktorý sa tvári, že nie je od múky;– od 27:00 – že podľa neho policajti bránia kriminálnikov;– okolo 30:00 – ako zahraničné kamióny plnia naše cesty preto, že naše mýto je lacnejšie ako v Rakúsku;– po 31:00 – že mýto by sa malo zvýšiť, ak by sa peniaze nerozkradli.
V relácii Ide o peniaze sa dozviete: Ako začať pri hľadaní brigády a kde hľadať? Aké typy brigád sú najčastejšie dostupné a ktoré z nich bývajú najlepšie platené? Čo všetko by ste mali pri výbere brigády zvážiť okrem finančnej odmeny? Aká je aktuálne priemerná hodinová mzda na letnej brigáde? Majú aj brigádnici nárok na nejaké benefity ako zamestnanci? Aké práva má brigádnik, akú dohodu uzavrieť, na čo si dať pozor pri jej podpisovaní a ako to je s výpovednou dobou, ak sa vám brigáda nepáči? Dane a odvody - ako to je s nimi a ovplyvní príjem z brigády sociálne dávky rodiny či rodinné prídavky? Môžu brigádovať aj mladší ako 18 rokov a za akých podmienok? Na všetky tieto otázky odpovedá Ľubica Mercelová zo spoločnosti Alma Career Slovakia (Profesia.sk).
Čo ešte môže zvrátiť koniec Tatier, ako ich poznáme. Žaloby za odstrel medveďov pribúdajú. Reportéri Denníka E každú stredu komentujú správy o ochrane planéty, životnom prostredí a udržateľnej energetike. Hlasujte za naše podcasty v súťaži Podcast roka a vyhrajte zaujímavé ceny. V kategórii Ucho sú nominované podcasty Otcovia v plienkach a História N a v kategórii Impulz súťažíme s podcastom Boxová ulička. Podporte nás na www.podcastroka.sk
„Štěstí – to je muška jenom zlatá“ – veta o šťastí, ktorá mala to šťastie, že zľudovela. Slávnou ju urobil film Martina Friča Škola základ života, no pochádza už z roku 1834 z Tylovej hry Fidlovačka aneb Žádny hněv a žádna rvačka. Jej šťastím je jej obsah, ktorý zachytáva – a síce, že samotné šťastie je prelietavé. A aj po dvoch storočiach to zachytáva čerstvá globálna štúdia – index šťastia agentúry Ipsos. Ak Švédov či Thajčanov robia šťastnými peniaze, Brazílčanov duševné zdravie či pocit pohody. A Ukrajinci (vo vojne) sú šťastnejším národom ako napríklad Maďari, ktorí sú mimochodom v rebríčku šťastia na chvoste tridsiatky študovaných krajín. Čo nás robí šťastnými? A nakoľko k nášmu šťastiu prispieva vek? Otázky, na ktoré sa pozrieme so sociológom agentúry Ipsos – Romanom Pudmarčíkom, ktorá za štúdiou stojí. „Najšťastnejší ľudia sú v Indii, Holandsku a v Mexiku, naopak nejmenej šťastní sa cítia Maďari“, približuje výsledky indexu šťastia Pudmarčík. A ak by sme k šťastiu pristúpili z pohľadu veku, najšťastnejší sú ľudia po 60-tke – aj to je výsledok štúdie, ktorú agentúra Ipsos robí už od roku 2011 v tridsiatke krajín sveta. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
„Štěstí – to je muška jenom zlatá“ – veta o šťastí, ktorá mala to šťastie, že zľudovela. Slávnou ju urobil film Martina Friča Škola základ života, no pochádza už z roku 1834 z Tylovej hry Fidlovačka aneb Žádny hněv a žádna rvačka. Jej šťastím je jej obsah, ktorý zachytáva – a síce, že samotné šťastie je prelietavé. A aj po dvoch storočiach to zachytáva čerstvá globálna štúdia – index šťastia agentúry Ipsos. Ak Švédov či Thajčanov robia šťastnými peniaze, Brazílčanov duševné zdravie či pocit pohody. A Ukrajinci (vo vojne) sú šťastnejším národom ako napríklad Maďari, ktorí sú mimochodom v rebríčku šťastia na chvoste tridsiatky študovaných krajín. Čo nás robí šťastnými? A nakoľko k nášmu šťastiu prispieva vek? Otázky, na ktoré sa pozrieme so sociológom agentúry Ipsos – Romanom Pudmarčíkom, ktorá za štúdiou stojí. „Najšťastnejší ľudia sú v Indii, Holandsku a v Mexiku, naopak nejmenej šťastní sa cítia Maďari“, približuje výsledky indexu šťastia Pudmarčík. A ak by sme k šťastiu pristúpili z pohľadu veku, najšťastnejší sú ľudia po 60-tke – aj to je výsledok štúdie, ktorú agentúra Ipsos robí už od roku 2011 v tridsiatke krajín sveta. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Penzionová výzva je kolosálny podvod, Pôdohospodárska platobná agnentúra je nefunkčná, netransparentná a skorumpovaná organizácia, ktorú nie je možné nijako sfunkčniť. Jediným riešením je ju rozpustiť a založiť úplne nanovo, hovorí v Ráno Nahlas Zuzana Šubová, ktorá pôsobila v protikorupčnej zložke PPA."Peniaze, ktoré mali ísť na podporu cestovného ruchu skončili v súkromných haciendách. Našli sme ďalšie dotácie. Nitky vedú k obžalovanému oligarchovi Bödörovi, ktorého si premiér pozýva na úrad vlády." To je úryvok zo statusu Nadácie Zastavme korupciu na margo takzvanej penziónovej kauzy.O čo ide?Penzióny, ktoré fakticky nie sú žiadnymi penziónmi, takzvaná penziónová výzva. V nej, počas vlády Roberta Fica, agentúra PPA finančne podporila výstavbu ubytovania pre turistov. To sa však podľa kritikov i médií, čoraz viac ukazuje ako kolosálny podvod. Deje sa to pritom v presne tej istej agentúre, ktorá je spojená i so známou kauzou Dobytkár - kde išlo o netransparentné rozdeľovanie agrodotácií - a v ktorej priamo sudca hovoril o "megastroji korupcie a prania špinavých peňazí."Navyše, PPA je predmetom opakovaných hĺbkových kontrol Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý však i po rokoch kontrol nie je schopný - a ani ochotný, PPAčke udeliť takzvanú okrúhlu pečiatku spoľahlivosti."Existencia korupčných rizík a netransparentnosť procesov sú na Pôdohospodárskej platobnej agentúre naďalej významnou hrozbou a jej protifraudový program nemožno ani po poslednej kontrole Najvyššieho kontrolného úradu považovať za dostatočne účinný," tvrdí NKÚ.Ako je to vôbec možné, že sa v agentúre hospodáriacej s mnohomiliónovými verejnými zdrojmi už doslova celé roky nedarí urobiť poriadok a ako to, že kauzy spojené s PPAčkou evidentne prerástli cez hlavu viacerým politickým garnitúram - od SMERu až po matovičovo OĽANO? Koľko miliónov sme už takto vyhodili do vzduchu a pochovali v prachu podozrení z korupcie a klientelizmu, kto mocný v pozadí to všetko kryje no a najmä: Čo ďalej s Poľnohospodárskou platobnou agentúrou?Ráno Nahlas s bývalou šéfkou protikorupčnej sekcie na Pôdohospodárskej platobnej agentúre a dnes predsedníčkou Pirátskej strany Zuzanou Šubovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Alojz Kromka, alias Lojzo Čistič - je na doživotie odsúdený nájomný vrah mafie. Podobne ako Mikuláš Černák, aj on požiadal o podmienečné prepustenie z doživotného trestu na slobodu.Krátko pred pojednávaním si to však rozmyslel a žiadosť stiahol. Ide o človeka, ktorý nebol členom žiadnej skupiny, ale pracoval s košickou, bystrickou aj bratislavskou mafiou. Za prácou migroval z východu na západ – a postupne po sebe „čistil“ bývalých kolegov.Jeho kriminálna kariéra je bohatá. Peniaze za nájomné vraždy míňal na luxusné autá, oblečenie či imidžový účes. Mafia mu zabila brata, sám mal strieľať na svojho bývalého kamaráta. Zrejme sa vyskytol aj pri vražde, ktorú si za neho odsedel niekto iný. Príbeh Lojza Čističa, ktorý neznáša svoju prezývku, je plný zvratov, násilia a zrád. A hoci by jeho príbeh vystačil aj na samostatný film, vo filmoch o Černákovi si ho ľahko pomýlite s iným Lojzom – s ktorým najprv oslavoval Černákove narodeniny, a o sedem mesiacov neskôr ho Alojz Kromka pomohol zabiť.Podcast Mafiánsky štát nájdete iba v službe predplatného Aktuality Navyše na webe Aktuality.sk. Keďže ide o spoplatnený podcast, nie je v štandardných podcastových aplikáciách (s výnimkou spoplatnenej časti Apple podcastov).Nahrávali Peter Hanák a Ján Petrovič.
Pribúda počet bankomatov a vyberáme z nich viac alebo menej hotovosti ako pred pár rokmi? Ako to funguje pri bezkontaktnom výbere hotovosti? Potrebujete kartu? A je to bezpečné? Vkladomaty sú na trhu dávnejšie, ale aké sú pravidlá na vkladanie mincí? Môžete tam hádzať centy aj dvojeurovky a dá sa to naraz? Koľko zaplatíte na poplatkoch na pobočke a aké poplatky ušetríte, ak vyberáte a vkladáte peniaze cez bankomat? Ako je to s transakčnou daňou pri výbere hotovosti a vklade hotovosti cez bankomat? Aká je budúcnosť bankomatov a čo všetko v najbližšom čase dokážu? Hosťom relácie Ide o peniaze je Pavol Kubas, vedúci oddelenia služieb bankomatov a platobných terminálov v Tatra banke.
Investigatívna reportérka Denníka N, Maja Benedikovičová odhalila, že dva „penzióny“ postavené aj z európskych peňazí zjavne neplnia svoj účel a ich majitelia majú blízko k oligarchovi Norbertovi Bödörovi. O možnom suvbenčnom podvode sa s ňou rozprával Braňo Bezák.
Aké najčastejšie praktiky fungujú v klasickom obchode a ktorých potravín či produktov sa to najviac týka? Na čo si dať pozor pri kúpe leteniek a plánovaní dovoleniek? Ako sa skryté zdražovanie prejavuje v službách, okrem napríklad skrátenia času trvania? Prečo sú v e-shopoch lacnejšie verzie produktov a služieb najlepšie "ukryté"? Prejde podnikateľom naozaj všetko, alebo existujú príklady, keď im na niečo zákazníci neskočili? Na čo si majú dávať spotrebitelia najväčší pozor a ako sa môžu proti skrytým praktikám brániť? V relácii Ide o peniaze odpovedal Filip Kužma z Inštitútu moderného spotrebiteľa.
Ako fungujú clá a čo znamenajú pre svetový obchod? Sú clá jediný nástroj, ako pozdvihnúť ekonomiku USA a môžu to vôbec dokázať? Čo chápať pod slovami: Urobiť Ameriku opäť veľkou? Sú niečím podložené špekulácie, že na prepadoch akciových trhov mohol aj niekto zarobiť? Nie sú clá len akýsi vyjednávací či vydierací manéver? Vie vôbec Trump, čo robí? Môže byť cieľom Trumpových krokov oslabenie dolára? Ako sa môže voči jeho stratégii brániť Slovensko a Európska únia? Robia to dobre? Čo by popredný slovenský ekonóm poradil Donaldovi Trumpovi, keby bol členom jeho tímu? Odpovede prináša Ivan Šramko, bývalý guvernér Národnej banky Slovenska.
V tejto časti sme sa rozprávali s CEO spoločnosti Asseco Jozefom Kleinom, ktorý hovorí o 35-ročnej histórii Asseca, ale aj o tom, ako z malého startupu vybudovali medzinárodnú firmu. Prečo priniesli na trh inkubačný program Upsteer a prečo je potrebné motivovať mladé talenty, aby podnikali? Ako začať podnikať a stačí mať len nápad? O tom všetkom v novej časti LTB.
Už viac ako 15 rokov spolu tvoria aj vystupujú. Kali a Peter Pann. Pesničky, ktoré spolu robia sa pravidelne objavujú v trendoch na YouTube, spolupracujú s najväčšími menami a aktuálne sú na turné. Pripravili si špeciálne vystúpenia po kultúrnych domoch a športových halách.
Lídri vládnej koalície si opäť nechávajú na sociálnych sieťach a v médiách ostré odkazy. Andrej Danko považuje transakčnú daň za hlúpu a chce ju zrušiť pokojne aj s opozíciou. Tibor Gašpar mu odkázal, že sa správa ako opozičný politik a opäť sa obul aj do šéfa Hlasu Matúša Šutaja Eštoka. Prekáža mu, že sa nezbavil vyšetrovateľa Čurillu. Minister práce medzitým prichádza s návrhom, aby mohli byť naše peniaze z druhého piliera investované do diaľnic či nájomného bývania a v parlamente má svoj projekt Práca namiesto dávok.Čo sa to znovu deje v koalícii a ako to celé dopadne? Budú pokračovať hádky, vydrží to transakčná daň, alebo ju napokon zruší Andrej Danko z opozíciou? Čo to urobí z rozpočtom a čo s ním urobia Trumpove clá? Vie už ministerstvo práce čo bude robiť, aby ľudia neprichádzali o prácu a rozpočet o peniaze?Pobavíme sa s ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny SR a podpredsedom strany Hlas – SD Erikom Tomášom.
Straty v úsporách dosiahli aj 20 percent a to nemusí byť koniec. Čo sa vlastne stalo a čo bude ešte nasledovať? Čo je čierny pondelok a koľko sme ich už v histórii zažili? Ako rýchlo sa dokážu trhy spamätať? Ide o týždne, mesiace, roky? Čo znamenajú clá pre svetovú ekonomiku a prečo trhy klesli skôr, ako zistíme reálny dopad ciel na biznis? Na čo sú trhy citlivé a čo ešte Trump môže pokaziť? Oberie ľudí o peniaze aj vyššia inflácia, ktorá hrozí vďaka obchodnej vojne? Ako sa cítia ľudia, ktorí prišli o pätinu úspor a čo by teraz rozumný investor mal urobiť a čo určite nie? V relácii Ide o peniaze odpovedá Marián Búlik, analytik spoločnosti OVB Allfinanz Slovensko.
Takmer 17 miliárd dôchodkových úspor bezmála dvoch miliónov sporiteľov. Štát pre ne otvára cestu, ako by mohli pomôcť veľkým projektom na Slovensku. „Považujeme za správne, aby majetok v tejto výške nebol investovaný len v USA, Nemecku, ale aj na Slovensku“, tvrdí minister práce Erik Tomáš z Hlasu. Podmienkou bude podľa neho výhodnosť pre sporiteľov a garantovaná dobrovoľnosť pre správcov. „Dôchodkové správcovské spoločnosti rozhodnú, či sú pre nich alternatívne investičné fondy zaujímavé alebo nie“, dopĺňa.Dôchodkoví správcovia hovoria, že ak je tu deklarovaná spokojnosť na strane štátu, dohoda je dobrou správou pre sporiteľov, ktorých zastupujú. „Nikto nás nenúti podľa tohto návrhu zákona investovať do infraštruktúrnych projektov alebo do dlhopisov Slovenskej republiky. Platí naďalej, že spodný limit je nula a je v réžii dôchodkových správcovských spoločností či a do ktorých projektov sa rozhodnú ísť“, tvrdí Miroslav Kotov, šéf Asociácie dôchodkových správcovských spoločností. Čo však v prípade, že otvorená možnosť podporiť veľké slovenské projekty, dôchodkové peniaze nepritiahne? Nehrozí tlak na ďalšie otvárenie druhého dôchodkového piliera?Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Takmer 17 miliárd dôchodkových úspor bezmála dvoch miliónov sporiteľov. Štát pre ne otvára cestu, ako by mohli pomôcť veľkým projektom na Slovensku. „Považujeme za správne, aby majetok v tejto výške nebol investovaný len v USA, Nemecku, ale aj na Slovensku“, tvrdí minister práce Erik Tomáš z Hlasu. Podmienkou bude podľa neho výhodnosť pre sporiteľov a garantovaná dobrovoľnosť pre správcov. „Dôchodkové správcovské spoločnosti rozhodnú, či sú pre nich alternatívne investičné fondy zaujímavé alebo nie“, dopĺňa.Dôchodkoví správcovia hovoria, že ak je tu deklarovaná spokojnosť na strane štátu, dohoda je dobrou správou pre sporiteľov, ktorých zastupujú. „Nikto nás nenúti podľa tohto návrhu zákona investovať do infraštruktúrnych projektov alebo do dlhopisov Slovenskej republiky. Platí naďalej, že spodný limit je nula a je v réžii dôchodkových správcovských spoločností či a do ktorých projektov sa rozhodnú ísť“, tvrdí Miroslav Kotov, šéf Asociácie dôchodkových správcovských spoločností. Čo však v prípade, že otvorená možnosť podporiť veľké slovenské projekty, dôchodkové peniaze nepritiahne? Nehrozí tlak na ďalšie otvárenie druhého dôchodkového piliera?Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Po havarijnom poistení dnes siahne skoro každý majiteľ nového alebo hodnotnejšieho auta. Počuli ste už ale o havarijnom poistení bicykla? Generali prináša túto novinku ako prvá poisťovňa na slovenskom trhu. A prečo by ste mali uvažovať nad takýmto poistením? Odpoveď nájdete v rozhovore s Tomášom Potúčkom, riaditeľom poistenia majetku a zodpovednosti poisťovne Generali. V relácii Ide o peniaze sa dozviete aj: Akých škôd sa týka havarijné poistenie bicykla a v čom sa líši od poistenia domácnosti, ktoré kryje aj bicykle? Dajú sa poistiť iba nové či aj staršie bicykle a do akej výšky? Aké ďalšie dopravné prostriedky (kolobežky, trojkolky) si viete poistiť? Čo všetko sa skrýva pod asistenčnými službami a platí poistenie aj mimo územia Slovenskej republiky? Pomôže vám nový typ poistenia aj v prípade, ak bicyklom spôsobíte škodu či ujmu na zdraví? Treba pri poistnej udalosti volať políciu a bude sa skúmať napríklad množstvo alkoholu v krvi? Kde a ako sa bude dať havarijné poistenie bicykla uzavrieť a koľko bude stáť?
1. Takto sme si spoluprácu nepredstavovali. 2. Zlí sú Únia a Šefčovič. 3. Načo hovoriť o clách, keď sú tu protesty?
Ako 24-ročný riadil rodinnú firmu a doviedol ju k úspechu doma aj v zahraničí. Jan Školník spolu s manželkou založil neziskovú organizáciu na rozvoj regiónu, stojí za oživením benediktínskeho kláštora aj za novými podnikmi, ktoré dávajú prácu miestnym ľuďom. Vypočujte si podcast Impact Talks, v ktorom prinášame inšpiratívne príbehy filantropov a filantropiek a búrame tabu spojené so slovom filantropia. Keď sa Jan Školník kvôli rodinnej firme presťahoval z Prahy do osemtisícového mestečka Broumov, veľa ľudí z česko-poľského pohraničia odchádzalo. „Vidiek nemá byť skanzenom, kam si ľudia prídu oddýchnuť do prírody. Má to byť miesto, kde ľudia žijú dôstojný, naplnený život. To je Broumovsko, o aké sa s kolegami a partnermi snažím,“ vysvetľuje zámer, na ktorom pracuje viac ako dve desaťročia. Okrem podnikania rozbehol aj Agentúru na rozvoj Broumovska, ktorá zastrešuje kultúrne aktivity, projekty na rozvoj cestovného ruchu aj známu konferenciu Broumovské diskusie. V podcaste sa dozviete: ako sa biznismen Jan Školník dostal k filantropii, prečo sa pustil do kandidatúry Broumova na Európske hlavné mesto kultúry 2028, na čo prišiel pri pohľade na vyprázdnené dedinky pri Madride, čo ho naučili pešie púte, na ktoré chodí každý rok, prečo obdivuje ľudí v neziskovom sektore, či bol jeho odchod z firmy dobrým rozhodnutím. Kto je Jan Školník? Český podnikateľ a filantrop Jan Školník žije s rodinou v Broumove. V roku 1997 spolu s otcom kúpil firmu Hobra, ktorú od roku 1998 viedol a v roku 2022 odovzdal bratovi. S manželkou v roku 2004 založil neziskovú Agentúru pre rozvoj Broumovska, ktorá podporuje kultúru, vzdelávanie, cestovný ruch, komunitný rozvoj, investície v regióne a ochranu historického dedičstva vrátane správy národnej kultúrnej pamiatky Kláštor Broumov. Za svoje aktivity získal viaceré ocenenia, vrátane titulu EY Spoločensky prospešný podnikateľ roka a ceny za filantropiu, ktorú odovzdáva česká Nadace Via. Impact Talks V podcaste Impact Talks vám predstavujeme osobnosti z biznisu, kultúry a športu, ktoré búrajú zaužívané predstavy o filantropii. Srdciarov, ktorí pomáhajú intuitívne, aj tých, ktorí sa snažia o čo najväčší spoločenský dopad. Lebo filantropia je pestrá a zďaleka nie je iba o rozdávaní peňazí. Impact Talks vám prináša Nadácia Pontis, ktorá sa dlhodobo venuje rozvíjaniu filantropie, sociálnych inovácií a zodpovedného podnikania. Podcast vzniká v spolupráci s portálom Aktuality.sk a moderuje ho Martin Staňo.
- Koľko v priemere zarábajú Slováci a môžeme v tomto roku čakať reálny rast príjmov? - Aká je naša kúpna sila a aký drahý je náš život v porovnaní s inými krajinami Európy? - Sú na tom najhoršie rodičia s deťmi alebo single jednotlivci? - Aká je štruktúra výdavkov rodín a v čom to majú samostatne žijúci jednotlivci iné? - Aký potrebuje jednotlivec príjem, aby si mohol kúpiť byt na hypotéku a v ktorých regiónoch je to najľahšie? - Čo robiť a ako sa chrániť, ak rodine či jednotlivcom vypadne príjem? Nielen na tieto otázky odpovedá finančný analytik spoločnosti XTB Marek Nemky.
Prečo cena zlata láme rekordy, koľko stálo pred 20 rokmi a či sa tento nárast dá porovnať s akciami? Po rastoch prichádzajú poklesy - môže vlastník zlata vyjsť na mizinu? Vysoká cena zlata teší jeho majiteľov - ale má zmysel kupovať ho teraz? Ako sa investuje do zlata? Sú to akcie, tehly, tehličky, mince či šperky? Kde sa zlato kupuje a ako sa určuje jeho cena? Kde zlato skladovať a dá sa poistiť? Je legálne ho prevážať a vyvážať? Ako sa zlato mení na peniaze a čo robiť, keď chceme zmeniť len pol zlatej tehly? Aké sú alternatívne možnosti investovania? Je to striebro, platina, lítium? V relácii Ide o peniaze odpovedá Pavel Škriniar, finančný analytik spoločnosti Swiss Life Select.
Čo je transakčná daň, z čoho sa platí a kto je povinný ju platiť? Kto musí a kto nemusí mať podnikateľský účet? Aké platby musia prichádzať a aké musia odchádzať z podnikateľského účtu? Kto daň odvádza, ako často a na aké platby sa nevzťahuje? Vzťahuje sa transakčná daň aj na výplaty - môžu byť tým pádom nižšie? Vráti nás transakčná daň do doby kešu? Plus tipy, ako sa legálne vyhnúť transakčnej dani... Hosťom relácie Ide o peniaze je Martin Tužinský, predseda Združenia účtovníkov Slovenska.
Poľský podvodník Grzegorz Szymanek zarobil milióny dolárov, no prinieslo mu to akurát prenasledovanie od viacerých mafiánskych skupín. Uniesli ho vo Viedni, ale scénou ako z akčného filmu sa mu podarilo ujsť. Vybral sa na Slovensko, lenže poľskí mafiáni spolupracovali s Mikulášom Černákom. Peniaze z neho zrejme nevymlátili. Ako sa teda stalo, že Poliaka popravil sám bystrický boss so slovami o stretnutí v pekle?Podcast Mafiánsky štát si môžete vypočuť po prihlásení do služby predplatného Aktuality Navyše.Nahrával Peter Hanák. V úlohe odborník na mafiu v podcaste vystupuje Ján Petrovič, autor knihy Slovenská mafia: Príbehy písané krvou.Všetky predchádzajúce diely Mafiánskeho štátu nájdete na webe Aktuality.sk v sekcii Podcasty
Koaličná kríza vyniesla do kresla ministra športu a cestovného ruchu Rudolfa Huliaka, ktorý túto agendu ani nemal v programe. Dokáže v tomto rezorte niečo zlepšiť alebo naopak pokaziť? Pýtali sme sa expertov. Zaujímavý postreh je, že na Slovensku ide do športu pomerne málo peňazí. Tie, ktoré tam tečú netrasparentne a nepredvídateľne, má pritom často v rukách premiér a nie minister športu. V dnešnom podcaste budete počuť Ivana Husára, bývalého štátneho tajomníka pre šport, a Martina Tótha-Vaňa, športového novinára.Obaja sa zhodujú, že treba strážiť najmä toky peňazí.Nahrával Peter Hanák.
Koaličná kríza vyniesla do kresla ministra športu a cestovného ruchu Rudolfa Huliaka, ktorý túto agendu ani nemal v programe. Dokáže v tomto rezorte niečo zlepšiť alebo naopak pokaziť? Pýtali sme sa expertov. Zaujímavý postreh je, že na Slovensku ide do športu pomerne málo peňazí. Tie, ktoré tam tečú netrasparentne a nepredvídateľne, má pritom často v rukách premiér a nie minister športu. V dnešnom podcaste budete počuť Ivana Husára, bývalého štátneho tajomníka pre šport, a Martina Tótha-Vaňa, športového novinára.Obaja sa zhodujú, že treba strážiť najmä toky peňazí.Nahrával Peter Hanák.
Čo všetko treba vedieť o štátnych dlhopisoch? Kto si ich môže kúpiť? Koľko stoja, ako dlho v nich musíte mať viazané peniaze a koľko zarobíte? Ako je to s poplatkami a daňami? Kde sa bude dať dlhopis kúpiť a komu ho môžete predať pred skončením splatnosti? Aké sú riziká pri kúpe štátneho dlhopisu? Aká je výhodnosť štátneho dlhopisu, ak porovnáme zisk s inými investičnými možnosťami, napríklad termínovanými vkladmi v slovenských bankách? Odpovedá Filip Kužma z Inštitútu moderného spotrebiteľa.
Prečo je podnikateľský účet povinný a v čom sa líši od bežného účtu? Musia všetky príjmy z podnikania prichádzať na podnikateľský účet a ktoré platby musia odchádzať z neho? Ako sa dá založiť a ako dlho to trvá? Sú medzi bankami zásadné rozdiely v ponuke účtov pre podnikateľov a ktorá má aké akcie? Je výhodou mať všetky účty v jednej banke a ako s tým súvisí transakčná daň? Môžete si previesť financie z podnikateľského účtu na osobný bez poplatkov a daní? Ako si správne nastaviť parametre podnikateľského účtu? V relácii Ide o peniaze všetky informácie podáva Matej Dobiš z portálu Finančný kompas.
Aký je rozdiel medzi Trumpom počas prvého prezidentovania a Trumpom dnes? Je silná americká ekonomika dobrou správou pre trhy a nebude to na úkor ostatných ekonomík sveta? Je pre akcie najväčších technologických firiem výhodou, že ich majitelia majú blízko k Trumpovi? Do akej miery sú pre trhy nebezpečné avizované clá? Na čo by sa mal zamerať investor, ak chce byť úspešný aj v roku 2025? Ak budú akcie vďaka Trumpovi v ohrození, aké investičné príležitosti ich môžu nahradiť? Pre koho môže byť výhodou, ak budú akcie lacnejšie? V relácii Ide o peniaze odpovedá Martin Babocký z Babocky Investment Office.
Vitajte pri 45. vydaní Index newslettra v audio verzii. Som Eva Frantová a aj tento piatok vám prinášam to najzaujímavejšie zo sveta biznisu a ekonomiky za posledný týždeň. Analytici ministerstva financií tento týždeň oznámili nemilú správu - štát na daniach nevyberie toľko ako si zaumienil. V realite to znamená, že bude musieť v ďalších rokoch šetriť ešte viac. V Index newslettri sa preto na daňové novinky pozrieme bližšie. Ďakujem, že odoberáte Index newsletter. Ak ste tak náhodou ešte neurobili, zmeniť to môžete na tomto odkaze. V prípade, že ho chcete pravidelne počúvať v audio verzii, stačí ak zakliknete jeho odber v akejkoľvek podcastovej aplikácii. _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcastindex@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcastySee omnystudio.com/listener for privacy information.
Slovan Bratislava dostal spoločne so svojimi zverencami historicky prvýkrát do skupinovej fázy futbalovej Ligy majstrov, ktorú takmer 20 rokov predtým okúsil aj s Artmediou Petržalka. „Belasí” pod jeho vedením účinkovali aj v hlavnej fáze Európskej ligy a trikrát hrali i Konferenčnú ligu. Hosťom v najnovšej epizóde podcastu Striedame! bol tréner Vladimír Weiss st.Je uznávaný nielen u nás, ale aj v zahraničí. Pri vymenovávaní jeho úspechov nemožno zabudnúť ani na to, že so Slovenskom postúpil na MS v Juhoafrickej republike. Naša úderka Julo a Muťo privítala v podcaste Striedame! na ŠPORT.sk najlepšieho futbalového trénera na Slovensku posledných štyroch rokov.V mimoriadne rozsiahlom rozhovore sa venovali množstvu tém. Nevynechali spomienky na Artmediu Petržalka, Vladimír Weiss st. poodkryl, ako funguje spolupráca s Kmotríkovcami, neobišiel ani svojho syna, o ktorom prezradil viacero zaujímavostí a nevyhol sa ani otázke na reprezentačného trénera Francesca Calzonu. Prvýkrát verejne priznal, že pred jeho angažovaní rokoval Slovenský futbalový zväz aj s ním a k spečateniu dohody neboli ďaleko.Kormidelník „belasých” priznal, že je ťažká povaha. Zároveň uznal, že nie je najmúdrejší. Vysvetlil, ako uvažoval pri skladaní základných zostáv na zápasy Ligy majstrov a v najnovšej epizóde podcastu Striedame! odhalil aj skutočnosť, že nedávno mal na stole životnú ponuku z najľudnatejšej krajiny sveta. Niekoľkokrát odbočil i k aktuálnej spoločenskej situácii, keď niektorých súčasných politikov označil za hanbu Slovenska.„Peniaze, ktoré dostal v Katare, by zarobil aj v Španielsku alebo Anglicku, pretože na to mal,” uviedol Vladimír Weiss st. v najnovšej epizóde podcastu Striedame! na adresu svojho syna.
Bedña jekomik s gitarou, majster Slovenska v slam poetry, filmový režisér a lyrický boh.Ak sa vám epizóda páčila a chcete vidieť viac, môžete si pozrieť necenzurovanú, takmer o 26 minút dlhšiu verziu s otázkami od našich patreonov na https://www.patreon.com/luzifcakAlebo na Toldo https://luzifcak.tol.doVideo môžete sledovať aj na našom Youtubehttps://youtu.be/jUe8sXSQrD8Ak sa vám epizóda páčila a chcete vidieť viac, za jedno eurko si môžete pozrieť necenzurovanú, verziu na https://www.patreon.com/luzifcakAlebo sa pripojte na Toldohttps://luzifcak.tol.doPrípadne nás môžete pozvať na kávu nahttps://www.buymeacoffee.com/luzifcakMôžete nás podporiť aj kúpou Merchu ►►►https://Luzifcak.comVšetky dôležité odkazy nájdete aj na linku ►►►https://luzifcak.bio.linkUPOZORNENIE: Toto je komediálny podcast dvoch komikov, ktorí sa niekedy viac a niekedy menej úspešne snažia každú situáciu premeniť na vtip a nenavádzajú nikoho na nič nesprávne. Všetko, čo je v ňom povedané, je humor a nemalo by byť brané doslova alebo nebodaj vážne. Obsahuje vulgarizmy, satiru a zvieratá chované v zajatí. Akákoľvek podobnosť postáv z našich príbehov so živými je čisto náhodná. Sledujte len po dovŕšení dospelosti alebo so súhlasom rodičov. V prípade výpadku celkovej kamery môže fotosenzitívnym ľuďom spôsobovať epileptický záchvat, vegánom zvracanie, mäsožravcom hlad a národovcom svrbenie. Kubov hlas môže vyvolať rezonovanie stredného ucha. Vlastne by to nemal pozerať nikto.
Ako sa darilo II. pilieru v roku 2024 a kto najviac zarobil? Čo všetko nájdete v ročnom výpise a ako si viete vypočítať váš celkový budúci dôchodok? Má zmysel na základe výnosov meniť Dôchodkovú správcovskú spoločnosť? Treba meniť investičnú stratégiu a kto by to určite mal urobiť? Ako naložiť s dôchodkom z II. piliera, kým si môžeme robiť s úsporami z neho takmer čokoľvek? Čo sa mení tento rok v II. pilieri a ako ho zmení novela, ktorá začne platiť v roku 2029? Je II. dôchodkový pilier v ohrození? Odpovedá odborník na dôchodkový systém, ekonóm Ján Šebo.
Na jednej strane nová prečerpávacia vodná elektráreň s vidinou tučných ziskov z predaja elektrickej energie, na strane druhej osudy stoviek ľudí, ktorým jej výstavba zásadne zmení celé ich doterajšie životy. V dnešnom podcaste vám prinášame príbehy farmárov, ktorých sa zámer ministra Tarabu bytostne dotýka, no ktorých sa na to nik nepýtal a o všetkom sa dozvedeli iba z médií. Peniaze nie sú všetko, odkazujú farmári ministrovi Tarabovi.Zámer postaviť úplne novú prečerpávaciu elektráreň na rieke Ipeľ, s ktorým prišiel minister životného prostredia miestnych obyvateľov zaskočil a doslova šokoval. Elektráreň Málinec - Detvianska Huta totiž nie sú iba obrovské investičné náklady a prípadné tučné zisky z predaja elektrickej energie, to sú aj konkrétne ľudské osudy ľudí, ktorí v mieste budúcej vodnej nádrže žijú a ktorí si toto miesto v samom srdci Slovenska vybrali pre jeho krásu, pokoj a relatívnu nedotknutosť. Boli sme sa preto pozrieť priamo na miesto potenciálnej vodnej nádrže v lokalite Čechánky - Detvianska Huta.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Takmer trinásť miliárd eur. Presne toľko má aktuálna vláda k dispozícii z eurofondových zdrojov. Peniaze, ktoré sú v gescii ministerstva investícií, na ktorého čele stojí Richard Raši z Hlasu, však doslova ležia úhorom. Odborníci aj opozícia už niekoľko týždňov kričia, že peniaze nie sme schopní minúť, čerpanie je v jednotkách percent a ministerstvá nerobia nič, aby to zmenili. „Do konca roka musíme podľa nových pravidiel vyčerpať 1,5 miliardy eur. Ak to nezvládneme, budeme ich vracať do Bruselu,“ hovorí exminister investícií Peter Balík. Pravdepodobnosť, že sa to tak nebude, je podľa neho mizivá, keďže zatiaľ je vyčerpaných len 400 miliónov eur. K dispozícii je tak stále vyše miliarda. Neobstoja podľa neho ani vyjadrenia ministra Rašiho o tom, že už 36 percent všetkých prostriedkov máme zazmluvnených a vyše 70 percent je vo vyhlásených výzvach. „V Čechách mali vo výzvach už pred pol rokom všetky peniaze. Zaostávame,“ dodáva. Najviac problémov pritom podľa neho vykazuje ministerstvo životného prostredia a rezort hospodárstva. Práve ministerstvo v gescii Denisy Sakovej malo podľa Balíka zrušiť už pripravenú výzvu pre malé a stredné podniky, ktorá predstavovala kombináciu grantu a zvýhodnenej pôžičky od komerčných bánk. Nová vláda sa však rozhodla, že peniaze radšej posunie veľkým podnikom a zmenu v schéme dala na prehodnotenie Európskej komisie. Tá ju po pätnástich mesiacoch zamietla a Slovensko tak stratilo vzácny čas a aj možnosť mať čerpanie o tristo miliónov eur vyššie. „Ak tento rok prepadnú eurofondy, bude za to môcť strana Hlas, konkrétne rozhodnutia ministerky Sakovej a neschopnosť Rašiho držať eurofondové opraty pevne v rukách,“ dodáva bývalý minister. Navyše, vláda sa chystá na rekonštrukciu a Raši sa skloňuje ako kandidát na post predsedu Národnej rady. Ten, kto po ňom získa ministerstvo investícií, dostane podľa Balíka do rúk Čierneho Petra. Ako sa dá ešte čerpanie zachrániť a čo pravdepodobne vláda skúsi, ako sú na tom peniaze, o ktorých rozhodujú priamo regióny a prečo Slovensko nikdy, doslova nikdy, nevie, čo s eurofondami? V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá exminister investícií za úradníckej vlády Peter Balík. V rozhovore sa dozviete: 0:00 Úvod 1:05 Hrozba prepadnutia miliárd. 5:09 Aktuálne čísla o čerpaní eurofondov. 10:15 Kto za to môže? Remišová alebo Raši? 18:24 Reakcia Európskej komisie. 20:27 Rola Rašiho ministerstva. 22:45 Ktoré ministerstvá majú problémy s čerpaním. 29:09 Ako sa vláda pokúsi prepadnutie peňazí zvrátiť. 35:14 Ako regióny (ne)čerpajú eurofondy. 40:44 Je reálne balík 13 miliárd vyčerpať? 42:49 Prečo sa problémy s čerpaním opakujú. See omnystudio.com/listener for privacy information.
Vládna koalícia najskôr konsolidovala a stopla zvyšovanie platov zdravotníkov. Potom podala demisiu ministerka Dolinková a 3300 lekárov zas podalo výpovede. Vládna koalícia potom hrozila lekárom väzením. No a teraz na mimoriadnej schôdzi všetko zrušila a vrátila lekárom, čo im v konsolidácii zobrala. A tí stiahnu výpovede.Na čom sa to teda lekári s ministrom dohodli a odkiaľ na to budú peniaze? Čo z toho bude mať pacient? Pomôže ich kratší pracovný čas, či vyššie výplaty? Budú sa teraz o nás starať lepšie? Kedy bude nová nemocnica v Bratislave a ako vyrieši krízu v ambulanciách?A chcela by generálna prokurátora navliecť psychológom a psychiatrom, ktorí si dovolili kritizovať premiéra, zvieracie kazajky? Čo hovorí minister na to, že tu polícia musí predvolávať lekára za očkovanie? Braňo Závodský sa rozprával s ministrom zdravotníctva a členom predsedníctva strany Hlas – SD Kamilom Šaškom.
Prvá tohtoročná, teda januárová výplata, cinkne na účet v najbližších dňoch. Prečo a o koľko si niekto polepší a prečo niekto pohorší? Vysvetlíme... Ako sa zvyšuje minimálna mzda a koho sa to týka? O koľko si polepšíte, ak pracujete v noci, cez víkendy a počas sviatkov? ČO sa mení v odvodoch a v daniach - ako sa zvýšila odpočítateľná položka? Ako pocítime zmeny v daňovom bonuse na deti a kto z rodičov by si ho mal uplatniť? Kto si môže nárokovať na rekreačný či športový poukaz? Bude mať zavedenie dane z transakčných financií vplyv na naše výplaty? To všetko ozrejmí a na cent presne vyčísli daňová poradkyňa Alica Orda Oravcová.
Aj keď zákonom sľubujú podporu Huliakovci aj poslanec Hlasu Roman Malatinec, hlasovanie v parlamente je neisté - nesmel by totiž chýbať ani jeden koaličný poslanec, a to ani pre chorobu. Čo sa stane, ak by koalícia nebola schopná schváliť zákony, sme sa v dnešnom podcaste pýtali šéfa LOZ Petra Visolajského. Opozícia totiž hlasovanie za zákony podmieňuje predčasnými voľbami. Nahrával Peter Hanák.
Nádherymilovný a Veľkolepý. Takéto prívlastky si vyslúžili dve kniežatá a dvaja Mikulášovia z rodu Esterházyovcov, ktorých nám dodnes v blízkosti Neziderského jazera pripomínajú dva zámky – Esterháza a Eisenstadt. Tie sa v priebehu druhej polovice 18. a na začiatku 19. storočia stali miestami, kde sa sústredil život najvyššej aristokracie, vyberaný vkus, umelecké zbierky nesmiernej hodnoty a hudobná produkcia, ktorá vďaka ikonickej značke Joseph Haydn žije dodnes. Už súčasníci však upozorňovali na obrovské výdavky a priam až neuveriteľnú márnivosť kniežat Mikuláša I. a Mikuláša II. Esterházyovcov. Jej symbolom sa stala perlami a briliantmi vyšívaná uniforma nosená pri prehliadkach uhorskej Kráľovskej telesnej stráže, z ktorej neskôr vyžilo niekoľko aukčných spoločností a v jednej chvíli takmer položila trh s diamantmi. Esterházyovci teda netrochárčili a boli rozhodne veľkolepí v každom ohľade. A práve o tomto zlatom veku dejín esterházyovského rodu sa Jaro Valent rozpráva s historičkou Annou Fundárkovou z HÚ SAV. *Podporte podcast Dejiny v aplikácii Toldo na sme.sk/extradejiny. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.