Týždenný podcast denníka SME o ekonomike a podnikaní na Slovensku a vo svete. Každý štvrtok nový diel.
Vitajte pri 58. vydaní Index newslettra v audio verzii. Som Eva Frantová a aj tento piatok vám prinášam to najzaujímavejšie zo sveta biznisu a ekonomiky za posledný týždeň. Do konsolidácie sa už zapojili aj zamestnávatelia. Vláde tento týždeň predstavili, ako si oni predstavujú hľadanie nových zdrojov do štátneho rozpočtu a netreba asi zdôrazňovať, že Robert Fico ich iniciatívou nebol nadšený. Na ich konkrétne návrhy sa v dnešnom Index newslettri pozrieme bližšie. Ďakujem, že odoberáte Index newsletter. Ak ste tak náhodou ešte neurobili, zmeniť to môžete na tomto odkaze. V prípade, že ho chcete pravidelne počúvať v audio verzii, stačí ak zakliknete jeho odber v akejkoľvek podcastovej aplikácii. _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcastindex@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcastySee omnystudio.com/listener for privacy information.
Šesťdesiat miliónov eur. Presne toľko mala Pôdohospodárska platobná agentúra naliať do dotačnej schémy na podporu agroturizmu. Dnes, po takmer desiatich rokoch, sa však objavujú dôkazy o tom, že peniaze pravdepodobne skončili vo vreckách zopár ľudí, ktorí si za ne postavili súkromné vily, či dokonca haciendy. Prípad, ktorý posledné týždne otriasa Slovenskom, zaujal už aj Európsky parlament a delegácia europoslancov kvôli nemu zavítala priamo k nám. Podľa Radovana Geista, vydavateľa portálu Euractiv.sk, ktorý sa venuje mapovaniu európskej politiky, ide o vážny škandál pre Slovensko. „V týchto mesiacoch totiž začínajú debaty o európskom rozpočte a o tom, ako majú vyzerať eurofondové programy. Každé takéto odhalenie poukazuje na neefektívnosť existujúcej politiky, či už poľnohospodárskej alebo regionálnej,“ vysvetľuje. Navyše, veci neprospieva ani to, ak vláda, respektíve jej predstavitelia, nie sú v prípade podobných delegácií súčinní, respektíve nezvládnu komunikáciu. Stalo sa tak napríklad v prípade poslednej delegácie v roku 2018, kedy europoslanci na Slovensko prišli v súvislosti s kauzou Dobytkár a rozprávali sa aj priamo s premiérom Robertom Ficom. „Pýtali sa napríklad na prideľovanie dotácií na neexistujúcu pôdu, aj na prípadné zapojenie talianskej mafie. Stretnutie však bolo z Ficovej strany extrémne nezvládnuté,“ dodáva Geist. Ako chápať návštevu europoslancov a čo z nej môže pre Slovensko vyplývať? A aká je pravdepodobnosť, že ako krajina prídeme o eurofondy? V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá vydavateľ portálu Euractiv.sk Radovan Geist. V rozhovore sa dozviete: 1:09 O aký veľký škandál v prípade PPA ide. 2:11 Sú delegácie europoslancov bežná vec? 6:28 Branislav Ondruš: Prečo nebol súčasťou delegácie? 9:45 Vyjadrenia Šutaja Eštoka na margo európskej delegácie. 12:55 S kým sa delegácie v krajinách stretávajú. 15:13 Dôležitosť súčinnosti vlády. 17:08 Čo je úlohou delegácie po návšteve. 18:55 Čo Slovensku hrozí, ak sa zneužitie peňazí potvrdí. 23:46 Kde sa podobné kauzy s haciendami vyskytujú. 28:22 Hrozby o zablokovaní eurofondov. 36:01 Vadilo by slovenskej vláde prísť o eurofondy? – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcastindex@sme.sk – Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na sme.sk/indexodber – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Ďakujeme, že počúvate podcast Index.See omnystudio.com/listener for privacy information.
Vitajte pri 57. vydaní Index newslettra v audio verzii. Som Eva Frantová a aj tento piatok vám prinášam to najzaujímavejšie zo sveta biznisu a ekonomiky za posledný týždeň. Kauza súkromných víl za štátne peniaze sa rozpletá ďalej. Nadácia Zastavme korupciu najnovšie priniesla informácie o piatich dotáciách, ktoré nejakým spôsobom vedú k oligarchovi Norbertovi Bödörovi. V Index newslettri si zistenia priblížime a pozrieme sa aj na staronový nápad so štvordňovým pracovným týždňom. Ďakujem, že odoberáte Index newsletter. Ak ste tak náhodou ešte neurobili, zmeniť to môžete na tomto odkaze. V prípade, že ho chcete pravidelne počúvať v audio verzii, stačí ak zakliknete jeho odber v akejkoľvek podcastovej aplikácii. _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcastindex@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcastySee omnystudio.com/listener for privacy information.
Minister práce Erik Tomáš hovorí, že chce začať debatu o zmenách v druhom pilieri. Konkrétne sa nebráni jeho opätovnému otvreniu. Vraj, aby z neho mohli vystúpiť ľudia, ktorým sa vzhľadom na ich budúce dôchodky neoplatí. Ešte prednedávnom pritom hovoril, že II. pilier odmieta v mene konsoldácie oslabovať. Toto ale podla neho oslabovanie nie je. Investičný stratég a finančník Michal Nalevanko má na to iný názor. „Nazvyme veci pravými menami. Politici už urobili prvý krok na to, aby II. pilier zmenili na svoju kreditnú kartu. Druhý krok je, že ho zmenia na bankomat,“ hovorí finančník s tým, že s cieľom zneistiť sporiteľov a vybrať si z bankomatu čo najviac peňazí, budeme o II. pilieri z úst politikov počuť veľa poloprávd a zavádzajúcich tvrdení. Pritom práve ich neustále zasahovanie je podľa neho jedným z dôvodov, prečo výnosy z II. piliera môžu byť nižšie. „Pokiaľ by ho politici v minulosti netorpédovali, na účtoch sporiteľov by bolo o dvadsať až osemdesiat percent viac peňazí ako je dnes,“ dodáva. Spoliehať sa však len na druhý pilier, bez ohľadu na zásahy politikov, podľa Nalevanka nie je správne. „Nikdy nebol dizajnovaný tak, aby sa ľudia, ktorí z neho poberajú dôchodok, mohli porovnávať s nemeckými dôchodcami. Ak si niekto predstavuje svoju budúcnosť na dôchodku finančne zabezpečenú, musí sporiť a investovať aj inak,“ vysvetľuje Nalevanko. Ako je to teda s druhým pilierom naozaj? Čo výnosy z neho skutočne ovplyvňuje najviac? A ako sa na dôchodok zabezpečiť bez pomoci štátu? V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá investičný stratég a finančník Michal Nalevanko. V rozhovore sa dozviete: 3:00 Čo dokáže ovplyvniť výšku dôchodku z II. piliera 7:02 Prečo do II. piliera vstupovali starší ľudia 11:30 Je otvorenie II. piliera oslabenie? 14:33 Vplyv politických rozhodnutí na II. pilier 17:36 Má II. pilier aj dnes význam? 19:41 Dôležitosť iných foriem sporenia 21:33 Kedy s investovaním začať 22:17 Čo si pri investovaní na dôchodok všímať 28:26 Ako vnímať poklesy na trhu 34:12 Realitné fondy a menšie riziko – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcastindex@sme.sk – Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na sme.sk/indexodber – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Ďakujeme, že počúvate podcast Index.See omnystudio.com/listener for privacy information.
Vitajte pri 56. vydaní Index newslettra v audio verzii. Som Eva Frantová a aj tento piatok vám prinášam to najzaujímavejšie zo sveta biznisu a ekonomiky za posledný týždeň. Druhý pilier je opäť témou vládnej koalície a to v súvislosti s konsolidáciou. Ministerstvo práce priznalo, že chce začať debatu o jeho prípadnom otvorení, preto sa v Index newslettri na túto tému pozrieme bližšie. A zastavíme sa aj pri problematike malých obcí neschopných čerpať eurofondy. Ďakujem, že odoberáte Index newsletter. Ak ste tak náhodou ešte neurobili, zmeniť to môžete na tomto odkaze. V prípade, že ho chcete pravidelne počúvať v audio verzii, stačí ak zakliknete jeho odber v akejkoľvek podcastovej aplikácii. _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcastindex@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcastySee omnystudio.com/listener for privacy information.
Koniec dodávok ruského plynu, ropy či jadrového paliva. Európska únia predstavila plán, ako sa chce odtrhnúť od ruských fosílnych palív a prestať financovať Putinovu vojnu na Ukrajine. Práve cez nákup ropy či plynu totiž únia Putinovi len minulý rok poslala vyššie čiastky než bola samotná pomoc Ukrajine. Premiér Robert Fico však plán únie vehementne odmieta a tvrdí, že ide proti zdravému rozumu. Zároveň sa odvoláva na to, že členské štáty sa nikdy nezaviazali k úplnému zastaveniu dovozu fosílnych palív z Ruska, ale len k postupnému znižovaniu závislosti na nich. Energo analytik Radovan Potočár tvrdí, že ide len o slovičkárenie. „Ako keby sa žiaci a učiteľka počas triednickej hodiny na niečom dohodli a potom, keď sa dohoda začne vykonávať, jeden zo žiakov začne hľadať kľučky a slovíčka, čo by sa dalo spochybniť a prečo dohoda neplatí,“ opisuje s tým, že sme v štvrtom roku plnoformátovej vojny a my stále platíme Rusku za dovozy energií. Ako opodstatnené nevidí ani obavy premiéra z toho, že by sme ako Európa ostali závislí na inej krajine mimo Ruska, napríklad Spojených štátoch, ktoré sú už dnes najväčším dodávateľom skvapalneného plynu do Európy. „Žiadna závislosť nie je dobrá, ale taká miera, akej sme boli svedkami pri ruskom plyne, tu určite nevzniká. Dodávky LNG získavame na globálnom trhu vďaka terminálom na príjem tankerov, nie vďaka potrubiu, ktoré má jeden začiatok a jeden koniec. Znamená to menšiu odkázanosť na jednom konkrétnom zdroji,“ dodáva Potočár. Iná je aj situácia čo sa týka jadrového paliva. Je pravda, že všetky fungujúce reaktory na Slovensku sú ruského typu, a teda využívajú ruské palivo, prípadné alternatívy sa však riešia už dlhšie. Zmluvy s americkým Westinghousom a francúzskym Framatomom Slovensko podpísalo už počas minulých rokov a podobnú trajektóriu sledujú aj ďalšie jadrové mocnosti. „Z roka na rok sa to uskutočniť nedá, ale v priebehu dlhšieho obdobia áno. A toto by malo byť dostatočné časové obdobie na to, aby sa to podarilo,“ dodáva. Ako má koniec nákupu fosílnych palív od Ruska vyzerať, nakoľko je niečo také reálne? A čo reči Roberta Fica o tom, že takéto niečo je nepredstaviteľné a čisto politické rozhodnutie? V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá energo analytik Radovan Potočár. V rozhovore sa dozviete: 2:00 Pôvod stopnutia ruských fosílnych palív 3:25 Ako sa chce Európa odtrhnúť od závislosti na Rusku 6:45 Slovenský kontrakt s Gazspromom 10:29 Vedela by EÚ prežiť bez ruského plynu? 14:03 Hrozba ďalšej závislosti na inom štáte 17:58 Čo je tieňová flotila 20:17 Potenciálni zákazníci pre Putinove palivá v Európe 23:02 Obavy z vysokých cien plynu 26:10 Slovensko a iná ako ruská ropa 31:05 Alternatívne jadrové palivá 37:48 Bude môcť Fico plán únie vetovať? – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcastindex@sme.sk – Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na sme.sk/indexodber – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Ďakujeme, že počúvate podcast Index.See omnystudio.com/listener for privacy information.
Vitajte pri 55. vydaní Index newslettra v audio verzii. Som Eva Frantová a aj tento piatok vám prinášam to najzaujímavejšie zo sveta biznisu a ekonomiky za posledný týždeň. Pôdohospodárska platobná agentúra má ďalší problém. Najnovšie zistenia ukazujú, že sa za čias jednofarebnej vlády Roberta Fica mali za štátne peniaze a eurofondy stavať súkromné vily pre vyvolených. Dnes sa preto v Index newslettri na tému pozrieme bližšie a rozoberieme si aj to, ako sa Fico stavia k stopke na ruský plyn. Ďakujem, že odoberáte Index newsletter. Ak ste tak náhodou ešte neurobili, zmeniť to môžete na tomto odkaze. V prípade, že ho chcete pravidelne počúvať v audio verzii, stačí ak zakliknete jeho odber v akejkoľvek podcastovej aplikácii. _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcastindex@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcastySee omnystudio.com/listener for privacy information.
Vitajte pri 54. vydaní Index newslettra v audio verzii. Som Eva Frantová a aj tento piatok vám prinášam to najzaujímavejšie zo sveta biznisu a ekonomiky za posledný týždeň. Už aj vláda uznala, že do konca volebného obdobia sa jej nepodarí znížiť deficit pod tri percentá. Minister financií Ladislav Kamenický tento týždeň priniesol na vládu dokument, ktorý okrem spomínaného ukazuje aj čo to z konsolidačných opatrení. V novom Index newslettri sa tak na stav financií pozrieme bližšie a povieme si aj o tom, prečo zo Slovenska môže byť zbrojárska veľmoc. Ďakujem, že odoberáte Index newsletter. Ak ste tak náhodou ešte neurobili, zmeniť to môžete na tomto odkaze. V prípade, že ho chcete pravidelne počúvať v audio verzii, stačí ak zakliknete jeho odber v akejkoľvek podcastovej aplikácii. _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcastindex@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcastySee omnystudio.com/listener for privacy information.
Digitálne služby už dnes neznamenajú to čo kedysi. Tento výrok platí dvojnásobne hlavne v posledných rokoch, kedy sa od pandémie koronavírusu zvýšili nároky nielen jednotlivcov, ale aj firiem, zamestnancov, či bežných rodín. Podľa Martiny Kandera zo spoločnosti Slovak Telekom už nestačí, ak operátor zabezpečuje len dobrý signál. „Časy, kedy ľudia riešili len to, či nebudú musieť mať na chate pri volaní ruku vystrčenú von z okna, sú dávno za nami. Teraz riešime hlavne kvalitné a konzistentné dátové pripojenie,“ vysvetľuje. Za posledných deväť rokov sa totiž v prípade Slovak Telekomu objem prenesených dát navýšil až dvadsaťtrikrát, čo podľa Kandera predstavuje zvýšené nároky na samotnú sieť a jej následné dobudovávanie. V niektorých oblastiach to pritom nie je vôbec jednoduché. „Horské lokality sú pre nás ťažšie, pretože v rámci ochrany prírody je náročnejšie získať povolenie zakopať optický kábel. Rovnako ako stavať vysielač v chránenom území,“ dodáva Kandera. Zároveň sa objavia aj stuácie, kedy bežné fungovanie siete zlyhá a treba hľadať alternatívne riešenia. Príkladom sú podľa nej obrovské jesenné záplavy v Čechách, kedy kvôli chýbajúcej elektrine prestali fungovať aj základňové stanice mobilnej dátovej siete a bolo treba využiť ich prenosnú alternatívu. Novinkou na zabezpečenie signálu v krízových situáciách je aj lietajúca stanica. Aj tu však treba mať vybavené všetky povolenia pre vstup do vzdušného priestoru. Aké ďalšie výzvy so sebou pokrok vo využívaní digitálnych služieb prináša a do akej miery sa líši to, ako k nim pristupujú mladšie ročníky a naopak seniori? A kam až pokrok vo svete digitalizácie môže zájsť? V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá Martina Kandera, riaditeľka Komerčnej Mass Market divízie spoločnosti Slovak Telekom. Tento diel Indexu vyšiel s podporou Slovak Telekom. V rozhovore sa dozviete: 0:55 Vývoj digitálnych služieb. 1:54 Ako sa zmenili online nároky ľudí. 3:08 Kedy sa zvýšili nároky ľudí. 5:06 Supersieť - technická aj používsteľská stránka. 8:02 Čoho sa týka modernizácia siete. 11:50 Problémy pri budovaní siete. 16:01 Príprava operátora na krízovú situáciu. 17:25 Nároky mladšej vs. staršej generácie. 20:55 Bezpečnosť mladej generácie na internete. 23:45 Čo prinesie budúcnosť dátových služieb. 25:30 Konsolidácia a vplyv na operátorov. 29:13 Zmeny prístupu k zákazníkom v budúcnosti. _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcastindex@sme.sk – Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na sme.sk/indexodber – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Ďakujeme, že počúvate podcast Index.See omnystudio.com/listener for privacy information.
Vitajte pri 53. vydaní Index newslettra v audio verzii. Som Eva Frantová a aj tento piatok vám prinášam to najzaujímavejšie zo sveta biznisu a ekonomiky za posledný týždeň. Obdobie okolo Veľkej noci sa nieslo v duchu zatvárania viacerých fabrík na výrobu obuvi, čo obnovilo tému neatraktívnosti Slovenska v očiach investorov. Dnes sa preto na dôvody pozrieme bližšie a povieme si aj o tom, ako vláda v minulom roku (ne)hospodárila. Ďakujem, že odoberáte Index newsletter. Ak ste tak náhodou ešte neurobili, zmeniť to môžete na tomto odkaze. V prípade, že ho chcete pravidelne počúvať v audio verzii, stačí ak zakliknete jeho odber v akejkoľvek podcastovej aplikácii. _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcastindex@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcastySee omnystudio.com/listener for privacy information.
V posledných dňoch a týždňoch sa čoraz viac hovorí o ďalšom konsolidačnom balíčku, ktorý pripravuje rezort financií na budúci rok. Šetrenie, ktoré malo spočiatku dosiahnuť maximálne 600 miliónov eur, sa dnes blíži k viac ako dvom miliardám a von sa dostávajú rôzne verzie toho, ako a na čom chce vláda budúci rok získať potrebné peniaze. „Takmer na sto percent sa do konsolidácie dostane daň z hazardu a vyššia daň z nehnuteľností,“ hovorí ekonomická redaktorka denníka SME Michaela Štalmachová s tým, že hnutie Slovensko a strana Demokrati hovoria aj o znižovaní prídavku na dieťa, ktoré by malo byť súčasťou uniknutých materiálov z ministerstva financií. Na verejnosť prenikli tri možné alternatívy znižovania prídavku, a to zo šesťdesiat na tridsať eur vynímajúc rodiny v hmotnej núdzi, respektíve aj osamelých rodičov a rodiny s tromi a viac deťmi. Poslednou možnosťou by bolo zrušenie prídavkov pre nezaopatrené deti staršie ako osemnásť rokov. Aj keď minister práce Erik Tomáš tvrdí, že siahnutie na prorodinné opatrenia by preňho bolo prekročenie červenej čiary, podľa Michaely to tak nemusí byť. „Tomáš je súčasťou skupiny, ktorá pracuje na konsolidácii, čiže nejakú vyjednávaciu silu určite má. Na strane druhej, on dlhodobo opakuje aj to, že je proti znižovaniu odvodov do druhého piliera, no minister Kamenický stále odpovedá, že preňho sú otvorené všetky alternatívy,“ dodáva Michaela. Isté je však zvýšenie dane z nehnuteľností. Zatiaľ je podľa Michaely jasné, že sa navýši tým, čo vlastnia viac ako jednu nehnuteľnosť, a to jeden a pol až trojnásobne. Pri administratívnych budovách sa zase navýši daň za poschodie a spomína sa aj valorizácia dane každý rok o infláciu. Do parlamentu by sa pritom navyšovanie dane malo dostať už na májovej, respektíve na júnovej schôdzi. O akých ďalších opatreniach sa hovorí, aká je pravdepodobnosť, že tie, ktoré sa dostávajú von, sa aj stanú skutočnosťou a na koho plecia opäť padne oprava štátneho rozpočtu? V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá ekonomická redaktorka denníka SME Michaela Štalmachová. V rozhovore sa dozviete: 0:47 Aká konsolidácia nás budúci rok čaká. 3:30 Nakoľko oficiálne sú uniknuté informácie. 5:56 Ako by sa mohli meniť prídavky na deti. 10:16 Čo na návrhy hovorí minister Kamenický. 12:20 Čo vieme o navyšovaní dane z nehnuteľností. 15:20 Dáta o investičných nehnuteľnostiach 16:47 Navyšovanie dane každoročne o infláciu. 20:27 Vyššia daň v prevádzkach hazardu. 22:37 Prečo obciam a mestám chýbajú peniaze? 25:41 Zmena odpočtu DPH pri služobných autách. 29:49 Ako sa darí napĺňať tohtoročnú konsolidáciu. 32:44 Kedy bude schválená konsolidácia na budúci rok. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcastindex@sme.sk – Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na sme.sk/indexodber – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Ďakujeme, že počúvate podcast Index.See omnystudio.com/listener for privacy information.
Navyšovanie platov lekárov, ale aj ďalšieho zdravotníckeho personálu bolo témou posledných mesiacov. Koncom decembra dokonca hrozilo, že lekári kvôli neochote vlády pristúpiť na valorizáciu dohodnutú ešte za čias Matoviča, podajú hromadné výpovede. Aj keď k dohode nakoniec došlo, problém, ktorý bude mať Slovensko s nedostatkom zdravotníkov to nerieši. Najnovšia analýza Rady pre rozpočtovú zodpovednosť hovorí hlavne o nedostatku sestier. „Ich počty začnú klesať už po roku 2030 a v roku 2035 bude pokles pomerne výrazný. O pätnásť rokov nám bude chýbať asi päťtisíc sestier, o dvadsať rokov približne sedemtisíc a o dvadsať päť rokov asi desať až jedenásťtisíc sestier, čo je pomerne veľa, keďže počet pacientov bude stále rásť,“ vysvetľuje Zuzana Múčka, vedúca oddelenia makroekonomických analýz a prognóz a hlavná modelárka Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Problém treba podľa nej riešiť komplexne, vrátane využitia aktuálnych populačne silných ročníkov. Potenciál otvoriť nové triedy na zdravotníckych školách je podľa nej na ôsmich miestach v rámci krajiny - v Trenčíne, Trnave, Žiline, Banskej Bystrici, Prešove, v Košiciach a Michalovciach. Len tieto triedy navyše by dokázali vygenerovať asi 200 absolventov práve v čase, kedy by počet sestier v systéme začal viditeľne klesať. „Priestor tu je a treba to riešiť čo najskôr,“ dodáva Múčka. So starnúcim obyvateľstvom sa navyše musíme pripraviť na zvyšujúce sa náklady na zdravotnú starostlivosť. Dnes totiž platíme približne 5,8 percenta HDP ročne na zdravotníctvo. Do roku 2040 tieto výdavky spoločne s výdavkami na dlhodobú starostlivosť vzrastú o 1,5 percenta HDP. A to z dôvodu starnutia obyvateľstva. „Zdravotná starostlivosť o päťdesiatročného človeka stojí približne dvakrát toľko ako starostlivosť o dvadsaťpäť ročného. Keď sa pozrieme na sedemdesiat až osemdesiatročného pacienta, náklad je až štvornásobný,“ vyratúva Múčka. Zvládne takéto niečo slovenské zdravotníctvo, ktoré je už aj tak v katastrofálnom stave? A čo všetko treba zmeniť, aby vôbec mal kto starnúce Slovensko ošetriť? V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá vedúca oddelenia makroekonomických analýz a prognóz a hlavná modelárka Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Zuzana Múčka. V rozhovore sa dozviete: 2:08 Čo dnes definuje počet lekárov. 4:55 Ako sa počet lekárov zmení v najbližších 10 rokoch. 8:30 Prečo fakulty uprednostňovali zahraničných medikov. 10:22 Prečo chcú niektoré fakulty od dohody s vládou odstúpiť. 13:41 Pravdepodobnosť návratu medikov z Čiech. 16:58 Aktuálne počty zdravotných sestier. 21:11 Kedy budeme mať nedostatok sestier. 21:55 Väčší záujem študovať za zdravotnú sestru/brata. 25:30 Koľko vyštudovaných sestier toto povolanie robí. 27:52 Začlenenie sestier z Ukrajiny na pracovný trh. 32:36 Výpadok sestier v praxi. 34:03 Zvýšenie nákladov na zdravotníctvo. 35:32 Ako problém so sestrami a lekármi riešia v zahraničí. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcastindex@sme.sk – Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na sme.sk/indexodber – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Ďakujeme, že počúvate podcast Index.See omnystudio.com/listener for privacy information.
Vitajte pri 52. vydaní Index newslettra v audio verzii. Som Eva Frantová a aj tento piatok vám prinášam to najzaujímavejšie zo sveta biznisu a ekonomiky za posledný týždeň. Tento týždeň sa niesol v duchu šialených obratov na finančných trhoch. Tie totiž emocionálne reagujú na každé Trumpovo rozhodnutie, ktoré sa mení z hodiny na hodinu. V Index newslettri si preto dianie na trhoch priblížime a povieme si aj o nelichotivej ekonomickej situácii nášho najväčšieho zamestnávateľa na východe - U.S. Steel Košice. Ďakujem, že odoberáte Index newsletter. Ak ste tak náhodou ešte neurobili, zmeniť to môžete na tomto odkaze. V prípade, že ho chcete pravidelne počúvať v audio verzii, stačí ak zakliknete jeho odber v akejkoľvek podcastovej aplikácii. A ešte predtým, než prejdeme k najnovšiemu dianiu, krátke upozornenie: Budúci týždeň v piatok (18. apríla) Index newsletter kvôli veľkonočným sviatkom nevyjde. Súhrn ekonomických zaujímavostí prinesiem opäť 25. apríla. _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcastindex@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcastySee omnystudio.com/listener for privacy information.
Prepad trhov, aký sme tu dávno nezažili. Aj tak mnohí reagujú na súčasnú situáciu, ktorá sa netýka len akciového trhu v USA, ale aj v Ázii či Európe. Fakt, že sa nám mnohé indexy prepadli o viac ako 20 percent a dostali sa do takzvaného medvedieho trhu, je dôsledkom colnej politiky amerického prezidenta Donalda Trumpa. Podľa generálneho riaditeľa Partners Investments Maroša Ovčarika ide o emotívnu reakciu, ktorá vychádza hlavne z neistoty investorov. Trumpove kroky pritom podľa neho nie sú až také nepremyslené, ako sa na prvú zdajú. „Obchodnou vojnou totiž pôjde aj americká ekonomika mierne do útlmu. Ak sa tak stane, Fed bude mať ďalší dielik do mozaiky vedúcej k znižovaniu úrokových sadzieb, čo prinesie významný stimul pre americké korporáty,“ vysvetľuje Ovčarik. Zároveň však dodáva, že vzhľadom na prepojenosť sveta a nepredvídateľnosť globálnych hráčov sa pokojne môže stať, že Trumpovi táto stratégia nevyjde. Aj v prípade pokračujúceho prepadu trhov sa však podľa neho bežní investori nemajú čoho obávať. Práve naopak, najlepšia stratégia je zbytočne nepanikáriť. „Najideálnejšie správanie je nepozerať na účet každý deň, pretože tým ich hore nevytlačíme. Prepady na trhoch sú ich bežná súčasť a ich volatilita je istota a nie riziko,“ dodáva. Pokles o tri percentá podľa neho prichádza ročne až sedemkrát, pokles o päť percent trikrát za rok, o desať percent raz ročne a 15- až 20-percentné poklesy sa vyskytujú zhruba každé tri až päť rokov v závislosti od štatistiky. Kam teda až môže akciový trh padnúť, od čoho to bude závisieť a ako sa dnes zachovať tak, aby straty na výnosoch neboli ešte vyššie? V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá generálny riaditeľ Partners Investments Maroš Ovčarik. V rozhovore sa dozviete: 2:02 Porovnanie pádu trhov dnes a v minulosti. 4:05 Pravdepodobnosť recesie v USA a vo svete. 5:52 Prečo trhy reagujú tak prudko. 13:17 Ako vnímať poklesy na výnosoch, ak investujem. 16:15 Oplatí sa časovať trh? 20:49 Ako využiť prepady na trhoch? 22:56 Do čoho konkrétne dnes investovať? 27:07 Ako sa stavať ku kryptomenám. 30:39 Aký vývoj na trhoch čakať. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcastindex@sme.sk – Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na sme.sk/indexodber – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Ďakujeme, že počúvate podcast Index. See omnystudio.com/listener for privacy information.
Vitajte pri 51. vydaní Index newslettra v audio verzii. Som Eva Frantová a aj tento piatok vám prinášam to najzaujímavejšie zo sveta biznisu a ekonomiky za posledný týždeň. S 1. aprílom na Slovensku nadobudla účinnosť aj toľko spomínaná transakčná daň. Tento týždeň si ju preto v Index newsletteri opäť trochu pripomenieme a zastavíme sa aj pri Trumpových recipročných clách, ktoré nedávajú vôbec zmysel. Ďakujem, že odoberáte Index newsletter. Ak ste tak náhodou ešte neurobili, zmeniť to môžete na tomto odkaze. V prípade, že ho chcete pravidelne počúvať v audio verzii, stačí ak zakliknete jeho odber v akejkoľvek podcastovej aplikácii. _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcastindex@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcastySee omnystudio.com/listener for privacy information.
Donald Trump pred pár dňami urobil vyhlásenie, na ktoré čakali, a ktorého sa obávali mnohí. Do jeho nepredvídateľnej colnej politiky pribudla novinka v podobe 25-percentných ciel na všetky automobily a automobilové súčiastky dovážané do Spojených štátov. Kým to na automobily začalo platiť od apríla, clo na automobilové súčiastky sa má vstúpiť do platnosti najneskôr v máji. To, že Slovenska sa takéto clo dotkne zásadne, potvrdzuje aj finančný analytik spoločnosti XTB Marek Nemky. „Dopad cla môže byť v našom prípade až vo výške dva a pol percenta HDP. Máme totiž veľmi rozšírený priemyselný sektor výroby automobilov a taktiež vyrábame modely žiadané práve v Spojených štátoch,“ vysvetľuje analytik. Ide pritom hlavne o drahšie a väčšie autá, kde citlivosť na zmenu ceny nie je u zákazníkov až taká výrazná. Podľa Nemkyho si však treba uveodmiť, že clá by ju mohli zvdihnúť až o štvrtinu. „Spotrebiteľ sa veľmi ľahko popozerá po iných alternatívach. Možno z toho nakoniec budú benefitovať aj čínske značky, čo by bol tak trochu aj paradox vzhľadom na to, že práve Čína je hlavný obchodný nepriateľ Donalda Trumpa,“ dodáva. Tvrdenia ministery hospodárstva Denisy Sakovej o tom, že sa naše automobilky možno preorientujú na iné modely, ktoré sa do USA neexportujú, vníma skôr skepticky. „Získanie nového modelu sprevádza vždy obrovské ohlásenie. Ide o dlhodobé investície. Neviem si predstaviť, že len tak prepneme vypínač a preorientujeme sa na výrobu iných modelov, to naozaj nehrozí,“ približuje. Čo presne teda 25-percentné clo znamená, aké krajiny sa na exporte áut do USA podieľajú a čo to prinesie Slovensku, prípadne, ako nás ovplyvní zavádzanie aj ďalších ciel mimo automobilového priemyslu? V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá finančný analytik spoločnosti XTB Marek Nemky. V rozhovore sa dozviete: 3:03 Čo znamená clo na automobily. 4:39 Ktoré krajiny exportujú automobily do USA. 5:45 Automobilový export do USA zo Slovenska. 7:41 Ktorých automobiliek sa clo dotkne najviac. 9:54 Citlivosť amerických kupujúcich na zvýšenie ceny. 11:28 Pretoria americký predajcovia clo do ceny? 12:33 Ako na Trumpove clá reagujú akcie automobilek. 14:51 Ako na Trumpove clá zareagujú automobilky. 17:02 Čo robia iné krajiny voči Trumpovmu clu. 20:10 Je správne reagovať odvetnými clami? 23:58 Recipročné clá a dopad na ekonomiky. 28:02 Zraniteľnosť slovenského automobilového priemyslu. 32:59 Čo si o Trumpových clách myslia investori. 35:11 Izolácia USA. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcastindex@sme.sk – Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na sme.sk/indexodber – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Ďakujeme, že počúvate podcast Index.See omnystudio.com/listener for privacy information.
Vitajte pri 50. vydaní Index newslettra v audio verzii. Som Eva Frantová a aj tento piatok vám prinášam to najzaujímavejšie zo sveta biznisu a ekonomiky za posledný týždeň. Donald Trump po mesiacoch hrozieb pristúpil k uvaleniu ciel na dovoz automobilov do Spojených štátov. Slovensko to ohrozuje najviac spomedzi európskych krajín, preto sa na túto novinku pozrieme v Index newslettri bližšie. A povieme si čo to aj o luxuse, ktorý si nemôžeme dovoliť - plošnej energo pomoci. Ďakujem, že odoberáte Index newsletter. Ak ste tak náhodou ešte neurobili, zmeniť to môžete na tomto odkaze. V prípade, že ho chcete pravidelne počúvať v audio verzii, stačí ak zakliknete jeho odber v akejkoľvek podcastovej aplikácii. _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcastindex@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcastySee omnystudio.com/listener for privacy information.
Európska centrálna banka znižuje úroky. Naposledy tak urobila začiatkom marca a postupne klesajú aj sadzby na bežných hypotékach. Realitní makléri hovoria o čiastočnom oživení trhu a kupujúci sa zase pýtajú, či je teraz najvhodnejší čas pozerať sa po voľnej nehnuteľnosti, kedy uprednostniť nájom, či sa byt oplatí ako investícia a prípadne, čo robiť s fixáciou. Podľa makroekonomického analytika Národnej banky Slovenska Romana Vrbovského oživenie naozaj cítiť. Ceny nehnuteľností začali stúpať už vlani a rok skončili s trojpercentným medzikvartálnym rastom. Rovnako sa zvýšil aj záujem ľudí. „Počet nových hypoték vzrástol medzi tretím a štvrtým štvrťrokom minulého roka približne o pätinu,“ približuje Vrbovský. Rast cien však pokračuje aj v prvých mesiacoch tohto roka. Dôvodom je aj vyššia DPH. Podľa Vrbovského prirážku do cien pretavili aj tí, čo predávajú staršiu nehnuteľnosť. „Pravdepodobne ide o dôsledok konkurenčného súboja medzi predávajúcimi. Inými slovami, ak si niekto myslel, že vyššiu DPH zakomponujú do ceny všetci ostatní, zakomponoval ju aj on,“ dodáva analytik. Nehnuteľnosti sú pritom podľa neho na Slovensku ešte stále veľmi obľúbenou investíciou. Je však otázne, či je to najlepšia cesta, akou sa oplatí ísť. „Investovať sa dá aj do cenných papierov, kde je jednotková cena omnoho nižšia, netreba si kvôli nej brať hypotéku a priemerné výnosy sú viac menej porovnateľné,“ približuje Vrbovský. Čo sa teda na realitnom trhu deje, čo vplýva na výšku úrokov, či sa byty v novostavbách skutočne zmenšujú a čo zvažovať, ak sa dnes rozhodujem medzi nájmom a hypotékou? V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá makroekonomický analytik Národnej banky Slovenska Roman Vrbovský. V rozhovore sa dozviete: 0:55 Aktuálna úroková sadzba. 3:52 Úroky na hypotékach na Slovensku. 5:30 Riziková prirážka pri štátnych dlhopisoch. 8:26 Realitný trh v roku 2024. 10:22 Ceny bytov a vyššia DPH. 12:04 Ceny bytov v novostavbách vs. staršie byty. 15:06 Ceny rodinných domov. 16:04 Ponuková cena vs. realizačná cena. 18:00 Zmenšovanie nových bytov v Bratislave. 21:38 Zostať v nájme alebo kúpiť byt? 23:59 Ako si vybrať fixáciu? 28:18 Je nehnuteľnosť dobrá investícia? 32:43 Dostupnosť bývania na Slovensku. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcastindex@sme.sk – Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na sme.sk/indexodber – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Ďakujeme, že počúvate podcast Index.See omnystudio.com/listener for privacy information.
Vitajte pri 49. vydaní Index newslettra v audio verzii. Som Eva Frantová a aj tento piatok vám prinášam to najzaujímavejšie zo sveta biznisu a ekonomiky za posledný týždeň. Zlý stav štátneho rozpočtu o pár mesiacov nebude zaujímať len odborníkov ale aj premiéra Roberta Fica. Prestane totiž platiť výnimka, ktorá jeho vláde dovoľuje vládnuť na dlh. V Index newslettri vysvetlíme prečo, a čo to bude znamenať. Pozrieme sa tiež na tému stále sa zmenšujúcich novostavieb. Ďakujem, že odoberáte Index newsletter. Ak ste tak náhodou ešte neurobili, zmeniť to môžete na tomto odkaze. V prípade, že ho chcete pravidelne počúvať v audio verzii, stačí ak zakliknete jeho odber v akejkoľvek podcastovej aplikácii. _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcastindex@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcastySee omnystudio.com/listener for privacy information.
Minister financií Ladislav Kamenický priznáva, že budúcoročný plán vlády ako ušetriť si môže vziať na mušku aj daň z nehnuteľností. O jej navyšovaní má diskutovať aj so zástupcami miest a obcí. Tvrdí pritom, že ak by došlo k ich zvýšeniu, samosprávy by získali viac peňazí a nepýtali by peniaze navyše od štátu. „Dá sa očakávať, že aj budúci rok budú rásť výdavky verejného sektora. Pán minister si teda cez vyššie dane z nehnuteľností zrejme pripravuje cestu na to, aby samosprávy zase nekričali,“ hovorí analytik Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika Dušan Sloboda. Štát im pritom už dnes neplatí za značnú časť kompetencií, ktoré zaň vykonávajú. Najvypuklejšie je to podľa Slobodu v prípade stavebných úradov, kde je zložitejšia agenda a treba patrične zaplatiť kompetentných úradníkov. „Ak by mestá na ich chod využili len peniaze od štátu, niekedy v marci, respektíve v apríli by museli stavebné úrady zavrieť. To samozrejme neurobia, pretože by tým poškodili firmy, podnikateľov, aj vlastný rozvoj a radšej nedostatky hradia zo svojho,“ dodáva Sloboda s tým, že takéto konanie centrálnej vlády je protiústavné. Riešením by podľa neho bola decentralizácia, upratanie v kompetenciách, ale aj poníženie počtu obcí a miest na Slovensku. „Máme vyše dvetisíc deväťsto miest, obcí a mestských častí. Pri tých najmenších často aj polovicu rozpočtu zhltne administratíva úradu. Taká obec nemá šancu sa rozvíjať,“ dopĺňa analytik. Ako je daň z nehnuteľností nastavená dnes, máme ju naozaj takú nízku v porovnaní s ostatnými krajinami a prečo Kamenický manévruje tvrdením, že aspoň nebudú musieť obciam a mestám vyplácať viac peňazí? V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá analytik Konzervatívneho inštitútu Milana Rastislava Štefánika Dušan Sloboda, ktorý sa špecializuje na územnú samosprávu. V rozhovore sa dozviete: 3:20 Ako daň z nehnuteľností funguje dnes. 6:40 Prečo niektoré obce daň nevyrubujú. 9:13 Každoročná valorizácia dane z nehnuteľností. 11:22 Daň z nehnuteľností v iných krajinách. 14:02 Daňovo-odvodové zaťaženie na Slovensku. 16:49 Ak meniť daň, ako. 18:02 Financovanie samospráv štátom. 24:27 Majú mestá alternatívu k zvyšovaniu dane? 25:44 Na čo slúžia podielové dane. 28:21 Kedy naposledy sa riešilo financovanie samospráv. 31:39 Ako zreformovať vzťah samosprávy vs. štát. 36:01 Čo ak k reforme nedôjde? – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcastindex@sme.sk – Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na sme.sk/indexodber – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Ďakujeme, že počúvate podcast Index.See omnystudio.com/listener for privacy information.
Vitajte pri 48. vydaní Index newslettra v audio verzii. Som Eva Frantová a aj tento piatok vám prinášam to najzaujímavejšie zo sveta biznisu a ekonomiky za posledný týždeň. Finančné trhy tento týždeň zažívajú nevídané preprady, ktorých spoločným menovateľom je americký prezident Donald Trump. Aj preto sa na to, čo sa na burze deje, pozrieme v piatkovom Index newslettri trochu bližšie a zastavíme sa aj pri návrhu ministra financií Ladislava Kamenického zvyšovať budúci rok daň z nehnuteľností. Ďakujem, že odoberáte Index newsletter. Ak ste tak náhodou ešte neurobili, zmeniť to môžete na tomto odkaze. V prípade, že ho chcete pravidelne počúvať v audio verzii, stačí ak zakliknete jeho odber v akejkoľvek podcastovej aplikácii. _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcastindex@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcastySee omnystudio.com/listener for privacy information.
Marec je mesiacom daňových priznaní z príjmu. Ak sa niekto nerozhodol pre odklad, práve v týchto týždňoch rieši, ako správne vyplniť tlačivá a následne aj odviesť daň zo svojich príjmov štátu. A popri tom všetkom nezabudnúť na nič nové, čo sa v zákone za rok objavilo. Mnohých môžu miasť napríklad zmeny v daniach, ktoré vláda predstavila v rámci konsolidačného balíčka na tento rok a od januára sú v platnosti. Jednou z nich je daňový bonus. V aktuálnom daňovom priznaní za minulý rok ešte síce platí jeho pôvodná výška, daňový poradca Martin Tužinský sa ale už dnes stretáva s tým, ako sú zamestnanci nahnevaní na zamestnávateľov za to, že im od januára vyplácajú nižšiu mzdu. „Neuvedomujú si, že zásah bol urobený zo strany štátu, nie zamestnávateľa,“ objasňuje Tužinský. Zároveň je podľa neho problém aj to, že sa daňové zákony menia aj viackrát za rok. Podchytiť všetky nuansy nie je jednoduché. Iba v prípade daňového bonusu na zaplatené úroky platia dva typy podmienok na jeho uplatnenie podľa toho, kedy človek, ktorý sa chce o bonus uchádzať, úver získal. Nejde pritom len o podmienku výšky úveru, ale aj maximálneho priemerného mesačného príjmu. Kým pri starších úveroch nemôžu presiahnuť 1,3-násobok priemerného príjmu v hospodárstve rok predtým, pri novších úveroch ide o 1,6-násobok. „Nejde však len o príjem zo zamestnania alebo podnikania, ale napríklad aj vyplatené podiely na zisku. Aj preto podmienky spĺňa relatívne malý okruh ľudí,“ vysvetľuje. Aké zmeny v daňovom priznaní fyzických osôb teda nastali, na čo si dať pozor napríklad pri daňovom bonuse na dieťa či na zaplatené úroky a ako pristupovať k zdaneniu výnosov z investícií? V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá daňový poradca Martin Tužinský, ktorý je špecialistom na dane a účtovníctvo. V rozhovore sa dozviete: 2:25 Kto musí podať daňové priznanie. 5:35 Kto by ho mal podať, aj keď nemusí. 6:57 Čo všetko treba zdaniť. 11:54 Na čo myslieť pri uplatňovaní daňového bonusu na dieťa. 15:55 Daňový bonus na zaplatené úroky. 26:10 Nezdaniteľná časť základu dane. 29:41 Nezdaniteľná časť základu dane na manžela/manželku. 35:43 Aké máme daňové sadzby. 39:58 Daň z príjmov z investícií. 46:00 Čo všetko treba doložiť k daňovému priznaniu. 48:17 Aké sú najčastejšie chyby v daňovom priznaní. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcastindex@sme.sk – Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na sme.sk/indexodber – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Ďakujeme, že počúvate podcast Index.See omnystudio.com/listener for privacy information.
Pandémia koronavírusu nepriala kamenným prevádzkam obchodov ani reštauráciám. Veľa sa hovorilo o tom, ako práve táto nečakaná svetová udalosť posunie prevádzky viac do online priestoru, rozvinie sa jednak ich digitalizácia, ale aj poskytovanie služieb klientovi výhradne online formou. Slovensko však v oboch smeroch stále zaostáva. Podľa Jakuba Kaceru zo spoločnosti Wolt za to môže jednak nízke povedomie o výhodách online predaja, ale aj vysoké byrokratické a nákladové zaťaženie podnikateľského prostredia na Slovensku. „Zmeny v DPH či transakčná daň berú podnikateľom nielen mentálnu energiu, ale aj finančné zdroje, keďže potrebujete upraviť viaceré systémy,“ opisuje. Prechod aj na online podnikanie je však podľa neho obrovskou príležitosťou, pretože ľudia si na túto službu po pandémii koronavírusu dokázateľne zvykli. „Podnikateľovi to vie pomôcť v akvizícii nových zákazníkov aj v udržaní konkurencieschopnosti,“ dodáva. Ako konkrétne sme na tom na Slovensku čo sa týka digitalizácie podnikania a zároveň služieb k zákazníkovi? Nakoľko firmy využívajú onine predaj a prípadne aj online predaj cez tretie strany? Čo sú v tomto prípade najväčšie prekážky a naopak, čo môžu získať a kde hľadať informácie? V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá Head Of Commercial pre Česko a Slovensko spoločnosti Wolt Jakub Kacera. Tento diel Indexu vyšiel s podporou spoločnosti Wolt. V rozhovore sa dozviete: 0:00 Úvod. 1:00 Kvalitné využívanie digitalizácie v podnikaní. 4:42 Slovensko a digitalizácia podnikov. 6:15 Prečo zaostávame v digitalizácii. 9:00 Typy online predaja (e-commerce a q-commerce). 12:02 Covid a rozvoj online predaja. 14:16 Najčastejšie obavy pri prechode na online. 20:13 Náklady e-commerce vs. q-commerce. 27:14 Dodržanie kvality pri dovoze. 30:10 Tipy, kto by do online podnikania mal ísť. 34:09 Rady na začiatok online podnikania. _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcastindex@sme.sk – Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na sme.sk/indexodber – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Ďakujeme, že počúvate podcast Index.See omnystudio.com/listener for privacy information.
Vitajte pri 47. vydaní Index newslettra v audio verzii. Som Eva Frantová a aj tento piatok vám prinášam to najzaujímavejšie zo sveta biznisu a ekonomiky za posledný týždeň. Európska komisia tento týždeň predstavila päťbodový plán, ako zvýšiť obranu Európy, a hlavne, kde na ňu vziať peniaze. V Index newslettri sa preto na tento plán a aj na to, do akej miery by vyhovoval Slovensku, pozrieme bližšie. Ďakujem, že odoberáte Index newsletter. Ak ste tak náhodou ešte neurobili, zmeniť to môžete na tomto odkaze. V prípade, že ho chcete pravidelne počúvať v audio verzii, stačí ak zakliknete jeho odber v akejkoľvek podcastovej aplikácii. _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcastindex@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcastySee omnystudio.com/listener for privacy information.
O menej než mesiac začne platiť transakčná daň. Fenomén, ktorý okrem Maďarska a Slovenska nezaviedla vláda žiadnej inej krajiny Európskej únie. A ak sa pozrieme na celý svet, má ju možno ešte Venezuela. Vláda si od nej sľubuje veľa, už tento rok chce cez ňu vybrať vyše pol miliardy eur a o rok na to ešte o pár stoviek miliónov viac. Odborníci sú však skeptickí, poukazujú na chyby v dani a na potrebu ďalšej novelizácie, prípadne na chýbajúce informácie týkajúce sa rôznych špecifických situácií. Podľa daňového odborníka a konzultanta Petra Furmaníka je jednou z takých situácií aj to, keď živnostník okrem toho, že podniká, prenajíma aj nehnuteľnosť. „Kombinácie týchto režimov v texte zákona nie sú. Môžeme ale napríklad vychádzať z výkladu samotných autorov zákona. Tí hovoria, že aj platby súvisiace s prenájom by mali podliehať dani. Ja sa ale s takýmto výkladom veľmi nestotožňujem,“ objasňuje Furmaník. Podobných nejasností je podľa neho viac a nechýbajú ani časti, ktoré zákon síce upravuje, v praxi sa však budú realizovať ťažko. Napríklad oznámenie podnikateľa, ktoré transakcie na jeho účte nesúvisia s podnikaním a preto z nich nemá stŕhať daň. „Neviem si predstaviť, ako to robí nejaká stredne veľká firma s päťdesiatimi zamestnancami a množstvom dodávateľov, ktorá denne realizuje desiatky platieb. Bude mať nejakého dispečera špeciálne na účely transakčnej dane a komunikáciu s bankou? Neviem,“ pýta sa daňový expert. Kto teda vlastne bude transakčnú daň platiť, čo sa zmenilo, odkedy zákon schválila vláda, na čo si prípadne dať pozor a ako postupovať v niektorých konkrétnych komplikovaných prípadoch? V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá Peter Furmaník, odborník v oblasti daňového poradenstva, konzultant a tiež zakladateľ portálu ĽudskouRečou.sk, kde tieto a podobné témy vysvetľuje. V rozhovore sa dozviete: 0:00 Úvod 1:16 Čo je transakčná daň. 1:50 Kto ju platí a v akej výške. 3:45 Kto má z platenia dane výnimku. 7:55 Prenájom nehnuteľnosti a transakčná daň. 11:12 Právnická osoba a transakčný účet. 12:52 Čo, ak banka omylom odvedie daň. 14:17 Povinnosť platiť daň pri neziskovke. 15:20 Pozastavená živnosť a transakčná daň. 17:03 Čo sú preúčtované náklady? 27:35 Zdaňovanie zahraničných firiem so zahraničným účtom. 29:59 S čím rátať od 1. apríla. 33:44 Ako si znížiť výdavky súvisiace s daňou. 37:20 Kto daň najviac pocíti. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcastindex@sme.sk – Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na sme.sk/indexodber – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Ďakujeme, že počúvate podcast Index.See omnystudio.com/listener for privacy information.
Vitajte pri 46. vydaní Index newslettra v audio verzii. Som Eva Frantová a aj tento piatok vám prinášam to najzaujímavejšie zo sveta biznisu a ekonomiky za posledný týždeň. Nemci si v nedeľných predčasných parlamentných voľbách vybrali novú vládu na čele s koalíciou CDU/CSU. Novým kancelárom, ktorý si dal za úlohu postaviť na nohy nemeckú ekonomiku, sa tak zrejme stane Friedrich Merz. Prečo by aj nás malo zaujímať, či sa mu to podarí, na to sa pozrieme v tohto týždňovom Index newslettri. Ďakujem, že odoberáte Index newsletter. Ak ste tak náhodou ešte neurobili, zmeniť to môžete na tomto odkaze. V prípade, že ho chcete pravidelne počúvať v audio verzii, stačí ak zakliknete jeho odber v akejkoľvek podcastovej aplikácii. _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcastindex@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcastySee omnystudio.com/listener for privacy information.
Vyberáme vyššiu DPH, ľudia si všímajú prvé zdražovanie a najnovšie modely ministerstva financií aj tak ukazujú, že plán koľko peňazí vďaka tomu cinkne v rozpočte, sa vôbec nemusí naplniť. Analytik Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster hovorí, že dôvodov je hneď niekoľko. „Nemecká ekonomika stagnuje, možno bude aj v recesii. Zároveň sa ani naším ostatným zahraničným partnerom nedarí tak, ako sme čakali ešte pred niekoľkými mesiacmi,“ vysvetľuje. Problémom je ale aj predpoklad nižšieho výberu spotrebných daní, hlavne pokiaľ ide o transakčnú daň, ktorá má začať platiť od apríla. Podľa Šustra nie je vhodná pre ekonomiku nášho typu a zároveň má stále výrazné nedostatky. „V kombinácii s vyššou DPH takisto vedie k tomu, že zdaňovanie výroby a predaja je na Slovensku extrémne vysoké,“ objasňuje analytik. Koalícia však aj napriek tomu hovorí o navyšovaní trinástych dôchodkov a o vyšších platoch pre učiteľov. Naopak debaty o škrtoch na strane výdavkov tento rok, či do budúcna nepočuť vôbec. Len samotný dôchodkový systém je podľa Šustra neudržateľný. „Treba ho dotovať zo štátneho rozpočtu tromi miliardami ročne a bude to ďalej stúpať. Iba trináste dôchodky vyjdú tento rok na deväťsto miliónov eur a máme tu ďalšie sociálne dávky, ktoré pribudli za posledných desať rokov,“ približuje. Sociálna poisťovňa tak podľa neho vytvára už skoro polovicu zo skoro sedem miliardového deficitu. Čo je teda pravdy na tom, že budúci rok bude treba šetriť ešte viac než sa plánovalo, čo dávky ako trináste dôchodky spôsobujú dnes a do budúcna, či štát siahne na II. pilier alebo na niektoré zo sociálnych dávok a čo sa stane ak sa dlh nepodarí stlačiť dolu? V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá analytik Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster. V rozhovore sa dozviete: 0:00 Úvod 1:11 Prečo štát vyberie na daniach menej. 5:30 Kedy uvidíme, koľko štát vybral na DPH. 10:57 Prečo neplníme plány vlády na šetrenie. 14:52 Dopady vyšších trinástych dôchodkov. 21:34 Ako sa dôchodky zvyšujú. 24:12 Správne nastavenie dôchodkov. 30:34 Ako sa pripraviť na dôchodok. 33:07 Aké veľké šetrenie nás o rok čaká. 39:30 Kde vláda bude šetriť. 45:34 Siahne vláda na II. pilier? 48:49 II. pilier a štátne investičné projekty 52:09 Čo ak štát nezačne šetriť? See omnystudio.com/listener for privacy information.
Vitajte pri 45. vydaní Index newslettra v audio verzii. Som Eva Frantová a aj tento piatok vám prinášam to najzaujímavejšie zo sveta biznisu a ekonomiky za posledný týždeň. Analytici ministerstva financií tento týždeň oznámili nemilú správu - štát na daniach nevyberie toľko ako si zaumienil. V realite to znamená, že bude musieť v ďalších rokoch šetriť ešte viac. V Index newslettri sa preto na daňové novinky pozrieme bližšie. Ďakujem, že odoberáte Index newsletter. Ak ste tak náhodou ešte neurobili, zmeniť to môžete na tomto odkaze. V prípade, že ho chcete pravidelne počúvať v audio verzii, stačí ak zakliknete jeho odber v akejkoľvek podcastovej aplikácii. _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcastindex@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcastySee omnystudio.com/listener for privacy information.
Európa musí prevziať zodpovednosť za svoju obranu a bezpečnosť na kontinente a mier na Ukrajine s tým, že sa hranice krajiny vrátia pred rok 2014 je nereálna predstava. Aj toto sú niektoré z vyjadrení amerického ministra obrany Peta Hegsetha z minulého týždňa. Hneď nato nasledoval telefonát medzi Trumpom a Putinom bez Ukrajiny. Odborníci hovoria o dohode o nás bez nás a o tom, že Európa stráca bezpečnostné záruky, na ktoré sa roky spoliehala. Faktom však ostáva aj to, že práve Európa sa dlhodobo spolieha na Spojené štáty a otázku vlastnej obrany zanedbávala. „Dialo sa to aj z pohodlnosti politických lídrov. Do zrkadla by sme sa však mali pozrieť aj my ako občania, či vôbec bol z našej strany dopyt na politických lídrov, aby sa seriózne zaoberali obranou,“ hovorí vojnový analytik Matej Kandrík. V aktuálnych debatách o navýšení výdavkov na obranu by však podľa neho nemalo prevládať konkrétne percentuálne číslo navýšenia, ale to, čo za peniaze získame. „Rusko dnes zbrojí šialeným spôsobom. Veľká časť týchto zdrojov dnes horí na Ukrajine. My sme zase veľa techniky poskytli Ukrajine, vyprázdnili sme svoje zásoby a tri roky diskutujeme, ako nakopneme efektivitu zbrojného priemyslu tak, aby sme podporili Ukrajinu a súčasne doplnili vlastné prázdne sklady,“ hovorí Kandrík. Čo sa týka slovenského obranného priemyslu, pohľad naň je podľa Kandríka smutný. „Na východnom krídle sme pravdepodobne najslabším článkom,“ dodáva. Dôvodom je podľa neho dlhodobé zanedbávanie, aktuálne nastavenie politikov, ale aj rôzne účtovné triky. Je teda Európa schopná brániť sa sama? Aké problémy má náš obranný priemysel, prečo krajiny nevynakladajú dostatočné množstvo peňazí na obranu a bolo by Rusko so svojou ekonomikou schopné viesť vojnu na celom kontinente? V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá šéf think tanku a vojnový analytik Adapt Institute Matej Kandrík. V rozhovore sa dozviete: 0:00 Úvod 3:50 Vzťah Európy k vlastnej bezpečnosti. 8:27 Bude Rusko schopné napadnúť ďalší štát? 11:42 Pripravenosť Európy na útok Ruska. 16:22 Slovensko a jeho výdavky na obranu. 19:57 Čo robia zvyšné krajiny východného krídla. 26:23 Rozhodnutie EÚ o výdavkoch na obranu. 35:10 Trumpove vyhrážky krajinám NATO. 38:39 Ako má Európa riešiť obranu spoločne. 43:24 Ako by Európa obranu financovala. 46:11 Voľby v Európy a ich dopady na obranu. See omnystudio.com/listener for privacy information.
Vitajte pri 44. vydaní Index newslettra v audio verzii. Som Eva Frantová a aj tento piatok vám prinášam to najzaujímavejšie zo sveta biznisu a ekonomiky za posledný týždeň. Po ekonómoch, psychológoch či učiteľoch sa voči vláde ozvali už aj podnikatelia. Na ich otvorenú výzvu sa preto v Index newslettri pozrieme bližšie, rovnako ako aj na nárast ceny plynu či (ne)čerpanie eurofondov. Ďakujem, že odoberáte Index newsletter. Ak ste tak náhodou ešte neurobili, zmeniť to môžete na tomto odkaze. V prípade, že ho chcete pravidelne počúvať v audio verzii, stačí ak zakliknete jeho odber v akejkoľvek podcastovej aplikácii. _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcastindex@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcastySee omnystudio.com/listener for privacy information.
Takmer trinásť miliárd eur. Presne toľko má aktuálna vláda k dispozícii z eurofondových zdrojov. Peniaze, ktoré sú v gescii ministerstva investícií, na ktorého čele stojí Richard Raši z Hlasu, však doslova ležia úhorom. Odborníci aj opozícia už niekoľko týždňov kričia, že peniaze nie sme schopní minúť, čerpanie je v jednotkách percent a ministerstvá nerobia nič, aby to zmenili. „Do konca roka musíme podľa nových pravidiel vyčerpať 1,5 miliardy eur. Ak to nezvládneme, budeme ich vracať do Bruselu,“ hovorí exminister investícií Peter Balík. Pravdepodobnosť, že sa to tak nebude, je podľa neho mizivá, keďže zatiaľ je vyčerpaných len 400 miliónov eur. K dispozícii je tak stále vyše miliarda. Neobstoja podľa neho ani vyjadrenia ministra Rašiho o tom, že už 36 percent všetkých prostriedkov máme zazmluvnených a vyše 70 percent je vo vyhlásených výzvach. „V Čechách mali vo výzvach už pred pol rokom všetky peniaze. Zaostávame,“ dodáva. Najviac problémov pritom podľa neho vykazuje ministerstvo životného prostredia a rezort hospodárstva. Práve ministerstvo v gescii Denisy Sakovej malo podľa Balíka zrušiť už pripravenú výzvu pre malé a stredné podniky, ktorá predstavovala kombináciu grantu a zvýhodnenej pôžičky od komerčných bánk. Nová vláda sa však rozhodla, že peniaze radšej posunie veľkým podnikom a zmenu v schéme dala na prehodnotenie Európskej komisie. Tá ju po pätnástich mesiacoch zamietla a Slovensko tak stratilo vzácny čas a aj možnosť mať čerpanie o tristo miliónov eur vyššie. „Ak tento rok prepadnú eurofondy, bude za to môcť strana Hlas, konkrétne rozhodnutia ministerky Sakovej a neschopnosť Rašiho držať eurofondové opraty pevne v rukách,“ dodáva bývalý minister. Navyše, vláda sa chystá na rekonštrukciu a Raši sa skloňuje ako kandidát na post predsedu Národnej rady. Ten, kto po ňom získa ministerstvo investícií, dostane podľa Balíka do rúk Čierneho Petra. Ako sa dá ešte čerpanie zachrániť a čo pravdepodobne vláda skúsi, ako sú na tom peniaze, o ktorých rozhodujú priamo regióny a prečo Slovensko nikdy, doslova nikdy, nevie, čo s eurofondami? V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá exminister investícií za úradníckej vlády Peter Balík. V rozhovore sa dozviete: 0:00 Úvod 1:05 Hrozba prepadnutia miliárd. 5:09 Aktuálne čísla o čerpaní eurofondov. 10:15 Kto za to môže? Remišová alebo Raši? 18:24 Reakcia Európskej komisie. 20:27 Rola Rašiho ministerstva. 22:45 Ktoré ministerstvá majú problémy s čerpaním. 29:09 Ako sa vláda pokúsi prepadnutie peňazí zvrátiť. 35:14 Ako regióny (ne)čerpajú eurofondy. 40:44 Je reálne balík 13 miliárd vyčerpať? 42:49 Prečo sa problémy s čerpaním opakujú. See omnystudio.com/listener for privacy information.
Vitajte pri 43. vydaní Index newslettra v audio verzii. Som Eva Frantová a aj tento piatok vám prinášam to najzaujímavejšie zo sveta biznisu a ekonomiky za posledný týždeň. Tento týždeň americký prezident Donald Trump začal svoju obchodnú hru uvalením prvých ciel. V Index newslettri sa preto pozrieme na to, na ktoré štáty ich už stihol uvaliť a čo plánuje ďalej. A priblížime si aj to, ako by štát mohol ušetriť napríklad cez výber dane z hazardu. Ďakujem, že odoberáte Index newsletter. Ak ste tak náhodou ešte neurobili, zmeniť to môžete na tomto odkaze. V prípade, že ho chcete pravidelne počúvať v audio verzii, stačí ak zakliknete jeho odber v akejkoľvek podcastovej aplikácii. _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcastindex@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcastySee omnystudio.com/listener for privacy information.
V posledných dňoch sa opäť rieši plyn a opäť jeho tranzit cez ukrajinské územie na Slovensko, ktorý sa zastavil začiatkom januára. Najnovšie sa rokuje o tom, že by rovnakou trasou mal prúdiť ten z Azerbajdžanu. Pozitívne sa k celej veci stavia ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý hovorí o vôli nechať zarobiť Azerbajdžan a pomôcť Slovensku, no vyňať z celej veci Rusov. Otázkou ostáva, či by išlo priamo o azerbajdžanský plyn, alebo o plyn, ktorý by stále pochádzal z Ruska, swapovými obchodnými operáciami by však zmenil svoj pôvod a neplatili by sme zaň Rusku. Podľa energo analytika Radovana Potočára mal Zelenskyj na mysli skôr prvú z dvoch alternatív. Faktom však ostáva, že Azerbajdžan nevie ani zďaleka vyprodukovať rovnaké množstvo plynu, aké prichádzalo z Ruska. „Množstvá, ktoré by sa dostali na Ukrajinu a následne na Slovensko, by nedokázali zmeniť pravidlá hry a vykryť výpadok niekdajších ruských dodávok,“ vysvetľuje Potočár. Na druhej strane však dodáva, že aj menej azerbajdžanského plynu prúdiaceho cez Ukrajinu ďalej do Európy môže napríklad zmeniť postoj maďarského premiéra Viktora Orbána, ktorý kvôli zastavenému tranzitu hrozí vetovaním predĺženia sankcií voči Rusku. Takejto alternatíve je naklonená aj slovenská vláda. Tá ma pritom s ruským Gazpromom platnú zmluvu o dodávke plynu bez ohľadu na to, či tranzit cez Ukrajinu prebieha alebo nie. Mohla by sa teda s ruskou spoločnosťou súdiť. Urobili to aj iné energetické firmy v rátane rakúskeho OMV, českého ČEZ a aj slovenskej Západoslovenskej energetiky. Vláda však k podobnému kroku doteraz nepristúpila. „Neviem ô dôvodoch. Asi by som za tým hľadal politiku alebo snahu nezahatať prípadné obnovenie tranzitu žalobami,“ tvrdí Potočár. Ako to teda s tranzitom plynu s Azerbajdžanu je, do akej miery je možné, že by nahradil všetok plyn z Ruska, že by nebol iným plynom len obchodne a aké máme ďalšie možnosti? V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá energo analytik Radovan Potočár. V rozhovore sa dozviete: 0:00 Úvod 3:11 Prečo skončil tranzit plynu cez Ukrajinu. 6:57 Zelenskyj a azerbajdžanský plyn. 10:54 Ukrajina a jej nedostatok plynu. 14:14 Orbánove argumenty o drahých energiách a odstávke ropy. 16:12 Vplyv cien energií na ceny nafty a benzínu. 17:50 Čo sa deje s cenou plynu na burze. 19:19 Trasa azerbajdžanského plynu. 20:57 Ako funguje obchodný swap plynu. 23:19 Arbitráž proti Gazpromu. 26:26 Nakupuje OMV stále ruský plyn? 31:22 Cena tranzitu mimo Rusko. See omnystudio.com/listener for privacy information.
Vitajte pri 42. vydaní Index newslettra v audio verzii. Som Eva Frantová a aj tento piatok vám prinášam to najzaujímavejšie zo sveta biznisu a ekonomiky za posledný týždeň. Tento týždeň sa ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pozitívne vyjadril na margo tranzitu azerbajdžanského plynu cez svoje územie na Slovensko a ďalej do Európy. Ide o prekvapivú zmenu v postoji, preto sa jej v Index newslettri povenujeme bližšie. Ďakujem, že odoberáte Index newsletter. Ak ste tak náhodou ešte neurobili, zmeniť to môžete na tomto odkaze. V prípade, že ho chcete pravidelne počúvať v audio verzii, stačí ak zakliknete jeho odber v akejkoľvek podcastovej aplikácii. _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcastindex@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcastySee omnystudio.com/listener for privacy information.
Automobilky sú základom priemyslu na Slovensku, zamestnávajú vyše 160 tisíc ľudí a zo Slovenska robia lídra vo výrobe vozidiel per capita. Ani ony však dnes nechápu kroky vlády, vrátane jej zahraničnopolitického smerovania. Prezident Zväzu automobilového priemyslu Alexander Matušek hovorí, že návštevy Moskvy, či Turecka neprispievajú k atraktívnosti Slovenska, kde až 93 percent všetkých investícií v tomto odvetví za posledných pätnásť rokov pochádzalo z Európskej únie, Británie či z USA. „Treba sa opýtať vlády, čo myslí politikou na štyri svetové strany, pretože počúvame aj čítame iba o jednej. Investori potrebujú predvídateľnosť a stabilitu aj čo sa týka zahraničnej orientácie krajiny,“ vysvetľuje. Rovnako negatívne podľa Matušeka vnímajú aj konsolidáciu. Ich obsah s nikým z odvetvia vláda vopred nekonzultovala a vehementne ignoruje aj ich opakované naliehanie na riešenie základných problémov podnikateľského sektora - nedostatok kvalitnej pracovnej sily, vysoké daňovo-odvodové zaťaženie a nízky dôraz na environmentálnu udržateľnosť. „Ak by som bol investor, veľmi by som si rozmysel, či ísť na Slovensko. Tvárime sa totiž, že potrebujeme činnosti s vyššou pridanou hodnotou, no odvodové parametre nastavíme tak, že nielenže šikovný človek inde zarobí viac, ale aj zamestnať ho stojí firmu v inom štáte oveľa menej,“ vysvetľuje Matušek. Aká je dnes situácia v automobilovom priemysle na Slovensku, či mu škodí to čo robí vládna koalícia, ako to vnímajú zahraniční investori a aké výzvy prichádzajú zo zahraničia? V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá prezident Zväzu automobilového priemyslu Alexander Matušek. V rozhovore sa dozviete: 00:00 Úvod 01:00 Situácia v automobilovom priemysle. 04:42 Atraktivita Slovenska pre ďalších investorov. 07:38 Reakcia na zahraničnú politiku vlády. 10:45 Neexistujúci dialóg medzi automobilkami a vládou. 17:00 Ako automobilky vnímajú konsolidáciu? 20:25 Dopady vysokých sociálnych odvodov. 27:07 Elektromobilita na Slovensku. 37:19 Zníženie dane na bezemisné autá. 38:08 Dôsledky Trumpových ciel. See omnystudio.com/listener for privacy information.
Vitajte pri 41. vydaní Index newslettra v audio verzii. Som Eva Frantová a aj tento piatok vám prinášam to najzaujímavejšie zo sveta biznisu a ekonomiky za posledný týždeň. Tento týždeň sa novým americkým prezidentom oficiálne stal Donald Trump a už od prvých dní v úrade je jasné, že nezaháľa. Aj preto sa v Index newslettri pozrieme na to, aké plány v oblasti ekonomiky chystá a priblížime si aj to, ako vláda už dnes nedodržuje svoje plánované šetrenie. Ďakujem, že odoberáte Index newsletter. Ak ste tak náhodou ešte neurobili, zmeniť to môžete na tomto odkaze. V prípade, že ho chcete pravidelne počúvať v audio verzii, stačí ak zakliknete jeho odber v akejkoľvek podcastovej aplikácii. _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcastindex@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcastySee omnystudio.com/listener for privacy information.
Silná ekonomika, potravinová sebestačnosť, pulty plné tovarov, západné značky, ktoré nikam neodišli a tie, čo odišli už nahradili domáci, rovnako kvalitní výrobcovia. Takúto realitu prezentoval minulý týždeň šéf národniarov Andrej Danko, ktorý sa spoločne s ďalšími poslancami koalície vybral do Ruska. Konkrétne do jeho hlavného mesta Moskvy, aby, ako sám tvrdí nadviazal vzájomnú komunikáciu s ruskou vládou a ukázal Slovákom, ako dobre sa v Rusku žije. „Ak naši politici merajú úspešnosť hospodárskej politiky návštevou supermarketu, potom sa nedivím, že úspešnosť tej slovenskej pod ich vedením nie je úplne valná,“ hovorí analytik Martin Vlachynský. Pritom nielen supermarkety, ale ani Moskva nie je miestom, kde sa podľa neho odráža bežná ruská realita. V Moskve je totiž priemerná mzda 1200 eur, vo viacerých republikách nedosahuje ani 400 eur. Navyše, lepšie časy Rusko nečakajú ani v prípade, ak by získalo dnes okupované územia Ukrajiny. „Ak dosiahnu to, čo dnes nazývajú vrcholom ťaženia, a teda udržanie si súčasnej línie, skončia so zdevastovaným územím, ktoré bude obrovskou čiernou dierou na peniaze,“ vysvetľuje Vlachynský. Ako je to ale v skutočnosti s ruskou ekonomikou a sankciami, aká je realita cien v porovnaní s ruskými mzdami a fungujú alebo nefungujú toľko spomínané sankcie? V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz Martin Vlachynský. V rozhovore sa dozviete: Meranie ekonomickej výkonnosti cez maslo. Aktuálny stav ruskej ekonomiky. Cena potravín v Rusku. Inflácia v Rusku. Dopad vysokých úrokov na bežné obyvateľstvo. Ako dlho Rusko dokáže financovať vojnu? Ako ekonomicky oslabiť Rusko. Funkčnosť sankcií voči Rusku. Odchod západných firiem z ruského trhu. Budúcnosť ruskej ekonomiky. See omnystudio.com/listener for privacy information.
Vitajte pri 40. vydaní Index newslettra v audio verzii. Som Eva Frantová a aj tento piatok vám prinášam to najzaujímavejšie zo sveta biznisu a ekonomiky za posledný týždeň. Tento týždeň mediálnym priestorom rezonoval hlavne výjazd šiestich poslancov koalície do Moskvy, kde svoj čas do veľkej miery venovali hlavne točeniu videí s cieľom dokázať, že život v Rusku je skvelý. Dnes sa preto v Index newslettri na ekonomiku Ruska pozrieme bližšie a priblížime si aj to, ako sa Británii darí štyri roky po Brexite. Ďakujem, že odoberáte Index newsletter. Ak ste tak náhodou ešte neurobili, zmeniť to môžete na tomto odkaze. V prípade, že ho chcete pravidelne počúvať v audio verzii, stačí ak zakliknete jeho odber v akejkoľvek podcastovej aplikácii. _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcastindex@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcastySee omnystudio.com/listener for privacy information.
Máme za sebou prvú polovicu januára, s ktorou vstúpili do platnosti viaceré opatrenia z vládneho šetriaceho balíčka, vrátane vyššej DPH. Vláda zatiaľ stále trvá na tom, že nákupy, hlavne potravín a vecí bežnej spotreby, dokonca zlacneli a hore šlo len to, čo si nemusíme dovoliť kupovať každý deň. Minister pôdohospodárstva Richard Takáč sa dokonca vybral na nákup pred koncom roka a po ňom, aby dokázal, že ľudia tento rok za nákup tých istých vecí zaplatia o päť eur menej. Michaela Štalmachová však upozorňuje, že to nemusí byť celkom tak. Na nejasnosti v ministrovom nákupe vraj poukázal poslanec za stranu SaS Alojz Hlina. „Dve položky z ministrovho zoznamu v danej predajni neboli. Preto šiel o päťsto metrov ďalej do druhej prevádzky rovnakého reťazca, kde už dané produkty vraj stáli viac ako v predajni, kde nakupoval minister Takáč,“ približuje Michaela. Značný dopad na rodinné rozpočty má pritom podľa Michaely nielen vyššia DPH ale aj ponížený daňový bonus na dieťa. V jeho prípade sa totiž tento rok kombinujú dve legislatívne zmeny - jedna z pera súčasnej vlády, druhú zaviedol do zákona ešte Igor Matovič (hnutie Slovensko). „Rodine s dvomi rodičmi a dvomi deťmi konsolidačné opatrenia vezmú ročne šesťsto sedemnásť eur. Ak k tomu prirátame daňový bonus prídu o vyše 1270 eur,“ hovorí Michaela. Ako je to teda so zdražovaním, čo sa na ňom podieľa najväčšou mierou a kde ho už začíname vidieť v praxi? V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá Michaela Štalmachová z domácej redakcie denníka SME, ktorá sa venuje ekonomickým témam. 2:10 O aké peniaze oberie konsolidácia rodiny s deťmi.3:32 Zmeny v daňovom bonuse.7:37 Cena potravín po novom roku.14:37 Kto a ako bude platiť transakčnú daň.18:45 Dá sa transakčnej dani vyhnúť?24:07 Dopady dane z cukru na ceny.28:29 Cena vs. pomer pri diaľničnej známke.31:09 Ako sa zdražuje MHD a prímestská doprava. _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcastindex@sme.sk – Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na sme.sk/indexodber – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Ďakujeme, že počúvate podcast Index.See omnystudio.com/listener for privacy information.
Vitajte pri 39. vydaní Index newslettra v audio verzii. Som Eva Frantová a aj tento piatok vám prinášam to najzaujímavejšie zo sveta biznisu a ekonomiky za posledný týždeň. Prvý januárové dni sa niesli v znamení ruského plynu. Respektíve jeho tranzitu cez ukrajinské územie, ktorý sa skončil a premiér Robert Fico odvtedy snáď nerieši nič iné. Preto sa dnes v Index newslettri pozrieme na to, ako je to s jeho tranzitom v skutočnosti a priblížime si aj dopady novej DPH a ďalších opatrení, ktoré už začali platiť, na rodinné rozpočty. Ďakujem, že odoberáte Index newsletter. Ak ste tak náhodou ešte neurobili, zmeniť to môžete na tomto odkaze. V prípade, že ho chcete pravidelne počúvať v audio verzii, stačí ak zakliknete jeho odber v akejkoľvek podcastovej aplikácii. _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcastindex@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcastySee omnystudio.com/listener for privacy information.
Čaká nás veľká konsolidácia verejných financií, ktorú vláda ohlásila v októbri minulého roka. Na medzinárodnej scéne sa zase hovorí o stagnácii viacerých európskych ekonomík, strate konkurencieschopnosti a narastajúcom protekcionizme aj zo strany USA. Podľa hlavného ekonóma NBS Michala Horvátha tak slovenská ekonomika v tomto roku bude čeliť viacerým hrozbám. „Nevieme totiž, s čím príde nová americká administratíva. Jej rozhodnutia pritom môžu ovplyvniť nálady, aj politiku v celosvetovom meradle. Na Slovensko, ako na otvorenú ekonomiku, to bude mať ešte silnejší vplyv ako na zvyšok únie,“ hovorí. Rušno však bude aj na domácom poli. Rast ekonomiky majú totiž zabezpečiť hlavne investície, a to z plánu obnovy, ktorého zdroje máme k dispozícii už len do polovice roka 2026. Čerpať európske peniaze nám však nikdy nešlo a aj v súčasnosti sme v rámci plánu obnovy len niekde na 13 percentách. Navyše, aj tento rok sa vláda na poslednú chvíľu opäť rozhodla plošne dotovať plyn. „Existuje neistota ohľadom toho, čo sa bude diať v ďalších rokoch. Zrejme donekonečna nevieme ťahať ceny na umelých úrovniach, stojí to pomerne veľké peniaze pre štátnu kasu,“ hovorí Horváth. Čo nás teda v roku 2025 čaká v slovenskej ekonomike? Ako ju ovplyvní dianie doma a v zahraničí, ako sa budú vyvíjať mzdy, čo sa bude diať na trhu s nehnuteľnosťami a ako naše peňaženky a ochotu a schopnosť míňať zasiahne vládna konsolidácia? V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá hlavný ekonóm NBS Michal Horváth. _ 0:48 Hlavný ťahúň ekonomiky v roku 2025.4:07 Šanca, že vyčerpáme európske peniaze.7:40 Inflácia v roku 2025.12:40 Vplyv konsolidácie na dlh štátu.17:12 Spotrebiteľské správanie v roku 2025.20:19 Budú v roku 2025 rásť mzdy?23:00 Čo čaká trh s nehnuteľnosťami?25:21 Dopady zhoršeného ratingu Slovenska.30:58 Hlavné hrozby pre slovenskú ekonomiku. _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcastindex@sme.sk – Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na sme.sk/indexodber – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Ďakujeme, že počúvate podcast Index.See omnystudio.com/listener for privacy information.
Máme za sebou prvý ucelený rok štvrtej vlády Roberta Fica, ktorý nebol nudný ani po ekonomickej stránke. Prešli sme si prvým, povedzme že šetrením, podporou s hypotékami, s energiami, húfnymi odchodmi do predčasného dôchodku, a to stále hovoríme len v medziach krajiny. Práve vysoké výdavky a nízka miera šetrenia však podľa makroekonomického analytika Mateja Horňáka boli v roku 2024 problémom. „Nešlo o konsolidáciu v pravom slova zmysle. Skôr by som to prirovnal k tomu, že ideš po diaľnici rýchlosťou stoosemdesiat a zrazu spomalíš na stosedemdesiat,“ vysvetľuje. Za najproblematickejšie rozhodnutie vlády považuje zníženie odvodov do druhého piliera. „Krátkodobo dostaneme peniaze do Sociálnej poisťovne, ale skutočný problém si takto prenášame do budúcna,“ dodáva s tým, že šetrenie, respektíve konsolidácia, nie je jediná vec, ktorou sa riadia ratingové agentúry pri hodnotení Slovenska. Hlavne v druhej polovici roka ich výrazne zaujímala aj politická situácia na Slovensku, vzťahy s Európskou úniou a smerovanie krajiny. „Veľa sa nás pýtali na hrozbu zastavenia eurofondov a stav inštitúcií,“ dodáva Horňák. Rušno však bolo aj na medzinárodnej scéne. Ekonomiky sa čím ďalej, tým viac uzatvárajú, rastie nám protekcionizmus a zvýšil sa aj počet populisticky orientovaných vlád, čo má ďalekosiahle dôsledky. „Štúdie ukazujú, že HDP na obyvateľa je po pätnástich rokoch populistickej vlády vo všeobecnosti o desať percent nižšie ako v krajinách, kde takáto vláda nie je,“ vysvetľuje analytik. Čo všetko sa teda v ekonomike dialo v roku 2024, čo najprekvapivejšie sa stalo a je Slovensko konkurencieschopnejšie a ekonomicky odolnejšie ako predtým? V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá makroekonomický analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák. _ 1:14 Aký bol rok 2024?5:42 Ako sa darilo slovenskej ekonomike.8:55 Prečo je nemecký priemysel v kríze.11:31 Prečo klesla inflácia.16:44 Lex konsolidácia a ekonomika21:17 Ako Slovensku veria finančné trhy.25:14 Zvládla ECB infláciu?28:41 Politika ECB a finančné trhy.31:11 Trh s nehnuteľnosťami v roku 2024.36:55 Konkurencieschopnosť Slovenska. _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcastindex@sme.sk – Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na sme.sk/indexodber – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Ďakujeme, že počúvate podcast Index.See omnystudio.com/listener for privacy information.