POPULARITY
Categories
Odborně jde o dyslálii, patlavost či vývojovou poruchu artikulace. Ale pořád s tím mívají potíže další děti. Hláskám R, L, Ř nebo sykavkám se budeme věnovat s klinickou logopedkou Lucií Vyhlídalovou. Moderuje Bořek Volný.
K čemu takové informace radnice využijí? - Jak se díky životním příběhům pacientů dá zlepšit péče o pacienty se stařeckou demencí? - Jak chce mezinárodní tým s účastí českých archeologů odhalit původ pravěké mědi?
Nedávná otrava čtyř vlčích mláďat v Rychlebských horách otřásla nejen ochránci přírody, ale i širokou veřejností. Jaký je skutečný stav šelem v Olomouckém kraji a v celé České republice? Jak často dochází k podobným útokům a co se dělá pro ochranu vlků i dalších vzácných obyvatel našich hor a lesů?
Cesta ke všemu, co dospívající zažívají, vede přes sdílení a popis pocitů. Jak hovořit o úzkosti, poruše příjmu potravy, strachu z mluvení, rozvodu rodičů nebo tranzici? „Vypadá to, že se to děje víc než dřív, ale spíš je to o tom, že teď lidé vědí, že s tím můžou jít ven. Odborníci to přirovnávají k levorukosti: když se to potíralo, tak jsme leváků moc neviděli,“ nastiňuje školní poradkyně Renata Vordová, tvůrkyně série Duše S.O.S. Rádia Junior. Jak se sdílením pocitů začít?Všechny díly podcastu Host Lucie Výborné můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.
Onkologickí pacienti, pacienti so silnou astmou, či s cystickou fibrózou. Oni všetci, no nielen oni, dnes so strachom sledujú najnovší plán ministerstva zdravotníctva - okresať množstvo nových liekov, ktoré sa dostanú do systému úhrad cez verejné zdravotné poistenie. Vraj na to nie sú peniaze.Odborníci však pred podobným krokom na Slovensku, kde je aj tak problém dostať sa k inovatívnym liekom, varujú.Čo konkrétne hovorí materiál ministerstva, sú jeho zdôvodnenia na zmeny v prístupe liekov do systému úhrad opodstatnené a čo to môže znamenať pre pacienta?Eva Frantová sa v podcaste Dobré ráno pýta Dominiky Kormanovej z Občianskeho Združenia Amazonky a Simony Stískalovej z Platformy pomáhajúcich organizácií.Zdroje zvukov: Facebook/MZSROdporúčanie:Ak by vás zaujímalo, ako vyzerá svet spoza mreží, odporúčam novinku z dielne vydavateľstva Absynth od slovenskej novinárky Veroniky Cosculluela s názvom Scvrknutý svet. Ide o reportážnu knihu, ktorá odhaľuje, ako vyzerajú všedné dni za múrmi práve tých slovenských väzníc. Veronika okrem iného odpovedá aj na to, čo sa deje v hlave človeka, ktorý prichádza do väzenia, kde má stráviť niekoľko dlhých rokov, a čo v hlave väzňa, ktorý má zakrátko vyjsť von do sveta.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
Originálne regionálne divadlá s vysokou profesionálnou úrovňou podporu nedostanú, ohňostroje na Malte však áno. Blokovanie Fondu, ignorovanie odborníkov či politizácia jeho rozhodovania. I tak vyzerá deštrukcia Fondu na podporu umenia v réžií ministerky Šimkovičovej.Nominanti Martiny Šimkovičovej vo Fonde na podporu umenia deštruujú kultúru na Slovensku. Rada, ktorá rozhoduje o smerovaní peňazí, odstrihla viaceré nezriaďované divadlá od podpory pre ich údajný aktivizmus a ideológiu v tvorbe. O podporu tak prídu napríklad aj divadlá, ktoré hrajú v škôlkach. V dnešnom podcaste sa teda budeme venovať dianiu vo fonde na podporu umenia a praktikám rezortu kultúry pod vedením Martiny Šimkovičovej. Krátko sa však pozrieme aj na možné dôsledky pripravovanej vyhlášky z dielne rezortu zdravotníctva, ktorá zásadne mení spôsob rozhodovania o liekoch pričom hrozí, že pacienti so zriedkavými ochoreniami ostanú bez prístupu k liečbe.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši prajú Adam Obšitník a Braňo Dobšinský.
Ako sa správne pohádať? Ako otvoriť vo vzťahu čo vás páli a prísť k riešeniu, ktoré naplňuje potreby oboch? Čo vlastne všetko spadá pod potreby? Prečo keď sa naučíte nenásilne komunikovať, tak sa začnete viac hádať? S lektorkou a facilitátorkou Hanou Švábíkovou z Institutu nenásilný komunikace vám dáme odpovede na tieto a mnohé ďalšie otázky. Hlboký rozhovor plný AHA momentov pre sebarelizáciu a skvalitnenie svojich vzťahov. V herohero časti sa snažíme prísť na kĺb tomu ako komunikovať s ľuďmi z opačnej strany politického spektra aby sme sa nezničili a zároveň si porozumeli. Institut nenásilné komunikace: www.ink.czkurz Nenásilná komunikace ve vztazích pro ženy: https://nenasilnakomunikace.org/kurz/nenasilna-komunikace-ve-vztazich-pro-zeny-odpoledne-v-praze/facebook INKu: https://www.facebook.com/InstitutNenasilneKomunikaceHanu sleduj na IG @hana.svabikovaweb Hany: www.hanasvabikova.czPodcastové aplikace nám nic neplatí. Moc vám děkujeme za odběry, díky nim můžeme fungovat.
Zlepšenie pripravenosti a reakcie krajín na budúce pandémie. To je cieľ pandemickej dohody, na ktorej znení sa členské štáty Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) zhodli v apríli tohto roka. Dokument vznikol v reakcii na skúsenosti z pandémie covidu, keď sa ukázalo, že bez efektívnej medzinárodnej spolupráce môžu byť dosahy krízy výrazne horšie. Slovensko sa napriek tvrdej kritike zo strany opozičných politikov a odborníkov rozhodlo zmluvu neprijať, čím sa zaradilo medzi menšinu krajín s týmto postojom.Dôvod je prostý. Premiér Robert Fico tvrdí, že pandemická dohoda ohrozuje suverenitu Slovenska. Tento naratív šíri napriek tomu, že dohoda výslovne zachováva suverenitu štátov a nezasahuje do vnútroštátnych kompetencií v oblasti verejného zdravia. „Neviem, aký úmysel má pán premiér, keď takéto informácie zdieľa s verejnosťou, ale nie je to vysvetlenie obsahu pandemickej dohody tak, ako ju vnímame my odborníci,“ hovorí zástupca Slovenska v rade Svetovej zdravotníckej organizácie Jozef Šuvada. Voči premiérovmu postoju sa vyhranil aj minister zdravotníctva Kamil Šaško, ktorý ho považuje skôr za politický marketing než snahu o ochranu zdravia Slovákov. V pondelok sa v podobnom duchu vyjadril aj prezident Peter Pellegrini, ktorý považuje za nezodpovedné dobrovoľne si obmedziť prístup k najnovším vedeckým informáciám. Tvrdí, že Slovensko si odmietnutím dohody zatvára cestu k lepšej ochrane zdravia slovenských občanov. Jozef Šuvada s jeho slovami súhlasí. „Slovensko, ktoré má dlhodobý problém s nezvládaním zdravotného systému v čase kríz, môže iba s pomocou siete medzinárodných organizácií prežiť a zachrániť čo najviac ľudí,“ hovorí odborník.
Zlepšenie pripravenosti a reakcie krajín na budúce pandémie. To je cieľ pandemickej dohody, na ktorej znení sa členské štáty Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) zhodli v apríli tohto roka. Dokument vznikol v reakcii na skúsenosti z pandémie covidu, keď sa ukázalo, že bez efektívnej medzinárodnej spolupráce môžu byť dosahy krízy výrazne horšie. Slovensko sa napriek tvrdej kritike zo strany opozičných politikov a odborníkov rozhodlo zmluvu neprijať, čím sa zaradilo medzi menšinu krajín s týmto postojom.Dôvod je prostý. Premiér Robert Fico tvrdí, že pandemická dohoda ohrozuje suverenitu Slovenska. Tento naratív šíri napriek tomu, že dohoda výslovne zachováva suverenitu štátov a nezasahuje do vnútroštátnych kompetencií v oblasti verejného zdravia. „Neviem, aký úmysel má pán premiér, keď takéto informácie zdieľa s verejnosťou, ale nie je to vysvetlenie obsahu pandemickej dohody tak, ako ju vnímame my odborníci,“ hovorí zástupca Slovenska v rade Svetovej zdravotníckej organizácie Jozef Šuvada. Voči premiérovmu postoju sa vyhranil aj minister zdravotníctva Kamil Šaško, ktorý ho považuje skôr za politický marketing než snahu o ochranu zdravia Slovákov. V pondelok sa v podobnom duchu vyjadril aj prezident Peter Pellegrini, ktorý považuje za nezodpovedné dobrovoľne si obmedziť prístup k najnovším vedeckým informáciám. Tvrdí, že Slovensko si odmietnutím dohody zatvára cestu k lepšej ochrane zdravia slovenských občanov. Jozef Šuvada s jeho slovami súhlasí. „Slovensko, ktoré má dlhodobý problém s nezvládaním zdravotného systému v čase kríz, môže iba s pomocou siete medzinárodných organizácií prežiť a zachrániť čo najviac ľudí,“ hovorí odborník.
Posloucháte rádi Ptám se já? I letos pro nás i další pořady z dílny Seznam Zpráv můžete hlasovat v anketě Podcast roku. Moc děkujeme za podporu a přejeme příjemný poslech této epizody. --V Turecku po třech letech od začátku války na Ukrajině odstartovala první přímá rusko-ukrajinská jednání. Chopily se jich delegace vyslané prezidenty Zelenským a Putinem. Kdo může ze schůzky nejvíce vytěžit?Hostem Ptám se já byl politický geograf Michael Romancov.Očekávaná čtvrteční první přímá jednání mezi Ruskem a Ukrajinou v Istanbulu se posunula na pátek. „Jsme připraveni pracovat,“ oznámil poradce ruského prezidenta Vladimir Medinskij ve čtvrtek ve videu na svém telegramovém kanálu. Během dne by se měly v Istanbulu uskutečnit také třístranné schůzky. A to mezi Turky, Rusy a Američany i mezi Turky, Američany a Ukrajinci. Diplomatické manévry začaly v sobotu, kdy ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a vůdci čtyř velkých evropských zemí navrhli Rusku příměří, které by trvalo nejméně 30 dnů. Ruský prezident Vladimir Putin přímo nereagoval, ale v neděli přišel s protinávrhem, aby se přímé rozhovory s Ukrajinou uskutečnily ve čtvrtek v Istanbulu.Jeho ukrajinský protějšek ho následně vyzval, aby se v Turecku setkali osobně. O příjezdu Putina se spekulovalo několik dní. Ve středu ale vyšlo najevo, že Zelenského návrh nevyslyší. Ukrajinský prezident proto vyslal do Istanbulu delegaci vedenou ministrem obrany Rustemem Umerovem, která má podle Zelenského mandát jednat o uzavření příměří. Ruskou delegaci vede zmíněný Putinův poradce Medinskij. Co lze od schůzek v Turecku čekat? Ukázal Zelenskyj světu, že Putin o skutečná mírová jednání nestojí? A jaké další sankce by mohly nejvíce bolet Rusko?--Podcast Ptám se já. Rozhovory s lidmi, kteří mají vliv, odpovědnost, informace.Sledujte na Seznam Zprávách, poslouchejte na Podcasty.cz a ve všech podcastových aplikacích.Archiv všech dílů najdete tady. Své postřehy, připomínky nebo tipy nám pište prostřednictvím sociálních sítí pod hashtagem #ptamseja nebo na e-mail: audio@sz.cz.
Ranní brífink Martina Ehla: Česká zbrojovka Czechoslovak Group nakupuje po Evropě továrny na výrobu munice, které jsou v žalostném stavu, a investuje do jejich obnovy. Jak to vypadá s obnovou výroby v řeckém Lavriu, kde získala i dotaci z Evropské unie, co jsou hlavní technické i lidské problémy, vysvětluje nový ředitel továrny Jiří Schönweitz.
Ranní brífink Martina Ehla: Česká zbrojovka Czechoslovak Group nakupuje po Evropě továrny na výrobu munice, které jsou v žalostném stavu, a investuje do jejich obnovy. Jak to vypadá s obnovou výroby v řeckém Lavriu, kde získala i dotaci z Evropské unie, co jsou hlavní technické i lidské problémy, vysvětluje nový ředitel továrny Jiří Schönweitz.
Dopravní nehoda při cestě na zakázku, neproplacená faktura od zákazníka nebo reklamace stavebních prací? Situace, které mohou podnikatele stát nejen čas, ale i značné finanční ztráty. Všechny díly podcastu Host Dopoledního expresu můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.
Dopravní nehoda při cestě na zakázku, neproplacená faktura od zákazníka nebo reklamace stavebních prací? Situace, které mohou podnikatele stát nejen čas, ale i značné finanční ztráty.
Doktorka Zuzana Košutzká je odborníčka na neurodegeneratívne ochorenia - to sú tie, ktoré dokážu ovládnuť náš nervový systém (Parkinson, Alzheimer a pod.). Aj takéto závažné ochorenia sa dajú zvládnuť: dobrou liečbou a osobným prístupom. Malé zmeny v životospráve dokážu podľa výskumov urobiť veľké zmeny. Podcast zároveň nadväzuje na inšpiratívne podujatie Zvedavé debaty: ŽENY VO VEDE. Tešíme sa na Vás 21. mája v Žiline! https://vedanadosah.cvtisr.sk/podujatie/zeny-vo-vede-zvedave-debaty-zilina/
Vyrazíme do digitálního světa a podíváme se na zařízení, které už dávno neslouží jen k ukazování času. Chytré hodinky se staly našimi malými osobními asistenty, které si s sebou nosíme na zápěstí. Monitorují naše zdraví, pomáhají s kondicí a v nouzi umí dokonce samy zavolat i o pomoc.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj počas víkendu vyzval ruského prezidenta Vladimira Putina na osobné stretnutie v Istanbule. „Je otázne, do akej miery majú obaja aktéri záujem o to, aby mier uzavreli tento týždeň,“ hovorí na margo nového návrhu na mierové rokovania odborník na medzinárodné vzťahy Jozef Hrabina.Rusko uplynulý rok bojovalo intenzívne a je možné, že mu dochádza para. No stále hovorí aj o veľkej letnej ofenzíve. Je ťažké povedať, čo je skutočný zámer a čo psychologická operácia, hovorí Hrabina. Ukrajincom sa zas zlepšuje morálka.Podľa Hrabinu súperenie veľmocí ešte nie je na konci. Napriek pozitívnym správam z oblasti geopolitiky, ktoré priniesli uplynulé hodiny a dni, sa medzinárodný systém štiepi, vznikajú viaceré mocenské centrá. Tie budú spolu zápasiť, čo v uplynulých storočiach prinieslo tie najväčšie ozbrojené konflikty aké sme v histórii videli.Nahrával Vladimír Amrich.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj počas víkendu vyzval ruského prezidenta Vladimira Putina na osobné stretnutie v Istanbule. „Je otázne, do akej miery majú obaja aktéri záujem o to, aby mier uzavreli tento týždeň,“ hovorí na margo nového návrhu na mierové rokovania odborník na medzinárodné vzťahy Jozef Hrabina.Rusko uplynulý rok bojovalo intenzívne a je možné, že mu dochádza para. No stále hovorí aj o veľkej letnej ofenzíve. Je ťažké povedať, čo je skutočný zámer a čo psychologická operácia, hovorí Hrabina. Ukrajincom sa zas zlepšuje morálka.Podľa Hrabinu súperenie veľmocí ešte nie je na konci. Napriek pozitívnym správam z oblasti geopolitiky, ktoré priniesli uplynulé hodiny a dni, sa medzinárodný systém štiepi, vznikajú viaceré mocenské centrá. Tie budú spolu zápasiť, čo v uplynulých storočiach prinieslo tie najväčšie ozbrojené konflikty aké sme v histórii videli.Nahrával Vladimír Amrich.
Květnový tematický speciál fakultního podcastu De Facto se věnuje financování české obrany. Do studia dorazili dva experti z FSV UK – Petr Janský z Institutu ekonomických studií FSV UK a Vojtěch Bahenský z Institutu mezinárodních studií FSV UK. Oba nedávno vydali ve spolupráci s dalšími odborníky studii, která se věnuje tomu, jak by Česká republika měla financovat svou obranu.Proč je potřeba výdaje na obranu zvýšit? Jak zlepšit fungování veřejných financí? A jakou historku si odnáší Petr Janský z jednání na Generálním štábu Armády ČR?Dozvíte se v podcastu.
V Bernolákove neďaleko Bratislavy sa nachádza závod, v ktorom sa repasujú automobilové alternátory. Odborníci zo spoločnosti Bosch tak zhodnocujú už použité autodiely a vracajú ich opäť ako plnohodnotné súčiastky do obehu, čo šetrí nielen vašu peňaženku, ale aj životné prostredie. V rozhovore sa dozviete, ako tento proces prebieha a kam z Bernolákova alternátory putujú. Viac informácií sa dozviete aj na našom webe www.touchit.sk.
Uvažujete o rodinnom dome, no váhate medzi murovaným domom a drevostavbou? V podcaste Na tému sme sa rozprávali so skúsenými odborníkmi, ktorí ekologickým stavbám takpovediac zasvätili svoj život. Architekt Pavol Pokorný z ateliéru Pokorny architekti v rámci svojej 30-ročnej architektonickej praxe už viac ako 16 rokov navrhuje svoje projekty v energeticky úspornom štandarde. Predseda Združenia výrobcov murovacích materiálov Martin Mihál sa dlhodobo zaoberá stavebnou fyzikou – najmä energetickou hospodárnosťou budov, akustikou a tepelnou technikou.
Na nápadech vědců z Evropy někdy bohatne například Čína. Odborníci upozorňují na propracovanou špionáž vědeckých dat. Zabezpečit počítače a databáze ale nestačí, říká Ágnes Kasperová, vědkyně a odbornice na kyberbezpečnost z Technické univerzity v estonském Tallinu. Cizí mocnosti podle ní využívají hlavně lidskou důvěru a neopatrnost.
Na nápadech vědců z Evropy někdy bohatne například Čína. Odborníci upozorňují na propracovanou špionáž vědeckých dat. Zabezpečit počítače a databáze ale nestačí, říká Ágnes Kasperová, vědkyně a odbornice na kyberbezpečnost z Technické univerzity v estonském Tallinu. Cizí mocnosti podle ní využívají hlavně lidskou důvěru a neopatrnost.Všechny díly podcastu Magazín Experiment můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.
V tejto časti LTB sme sa rozprávali s Pavlom Piešťanským, viceprezidentom RÚZ, ktorý v rozhovore vysvetľuje, ako vyzerá súčasný trh práce a či potrebujeme na Slovensku zamestnávať cudzincov. Ako využiť kvalifikovaných pracovníkov zo zahraničia pre rast našej ekonomiky a prečo je náš trh práce ohrozený? O tom všetkom v novej časti LTB.Táto epizóda ti prináša pohľad na dôležité témy priamo z perspektívy tých, ktorí ovplyvňujú ekonomické smerovanie Slovenska.
Studenti gymnázií, středních škol i odborných učilišť dnes začínají skládat maturitní zkoušky. Hned první den je čekají didaktické testy. V Hostinném je začnou psát nejen gymnazisté, ale také žáci střední odborné školy. Vše na místě sleduje redaktorka Kateřina Kohoutová.
Bezmála dvacet let působil jako operativní důstojník zpravodajské služby. Dnes je odborníkem na bezpečnost a krizové situace. Mimo jiné se podílel na vzniku projektu Corty, který má být pro veřejnost pomocníkem právě v krizových situacích. Nejen o nich mluvil v pořadu Až na dřeň Petr Mrňa.
Tento denný podcast, vytváraný s pomocou umelej inteligencie, ponúka unikátny a efektívny spôsob, ako sa dozvedieť o najzaujímavejších udalostiach a článkoch dňa. Umelej inteligencii sa darí analyzovať obrovské množstvo informácií z rôznych zdrojov, aby vybrala tie najrelevantnejšie a najpútavejšie obsahy pre širokú škálu poslucháčov. Každá epizóda je navrhnutá tak, aby poskytla hlboký ponor do vybraných tém, od politiky cez vedecké objavy, až po kultúrne udalosti, a to všetko podané informatívne, prístupne a bez emócií. Podcast je ideálnym spoločníkom pre zaneprázdnených ľudí, ktorí hľadajú pohodlný spôsob, aby zostali informovaní o svetovom dianí bez nutnosti tráviť hodiny čítaním rôznych zdrojov, čím poskytuje efektívny a príjemný spôsob, ako prijímať správy. Veronika vybudovala v Nitre bistro, do ktorého sa ľudia pravidelne radi vracajú. Láka na perfektný brunch či raňajky https://www.startitup.sk/veronika-vybudovala-v-nitre-bistro-do-ktoreho-sa-ludia-pravidelne-radi-vracaju-laka-na-perfektny-brunch-ci-ranajky/ Spala som 5 týždňov v raji zadarmo. Perla Atlantiku mi dala životnú skúsenosť, ktorá sa nedá kúpiť https://www.startitup.sk/spala-som-5-tyzdnov-v-raji-zadarmo-perla-atlantiku-mi-dala-zivotnu-skusenost-ktora-sa-neda-kupit/ Nákup zabudnutej veci stojí 600 dolárov: Salina žije uprostred aljašskej divočiny bez ciest a obchodov https://www.startitup.sk/nakup-zabudnutej-veci-stoji-600-dolarov-salina-zije-uprostred-aljasskej-divociny-bez-ciest-a-obchodov/ Ochorenie, ktoré postihuje až 2 z 3 žien: Často o ňom mlčia a partneri netušia, že sa ich týka tiež https://www.startitup.sk/ochorenie-ktore-postihuje-az-2-z-3-zien-casto-o-nom-mlcia-a-partneri-netusia-ze-sa-ich-tyka-tiez/ Revolučný objav: Bežný liek na cholesterol znižuje riziko úmrtia na rakovinu krvi až o 61 % https://www.startitup.sk/revolucny-objav-bezny-liek-na-cholesterol-znizuje-riziko-umrtia-na-rakovinu-krvi-az-o-61/ Smartfóny deťom neškodia, ale prospievajú. Nový kontroverzný výskum prekvapil psychológov https://www.startitup.sk/smartfony-detom-neskodia-ale-prospievaju-novy-kontroverzny-vyskum-prekvapil-psychologov/ ADHD mení vlastnosti imunitných buniek: Výsledky prelomového výskumu otvárajú cestu novým terapiám https://www.startitup.sk/adhd-meni-vlastnosti-imunitnych-buniek-vysledky-prelomoveho-vyskumu-otvaraju-cestu-novym-terapiam/ Dosiahol som všetko, ale cítim prázdnotu. Odborníčka odhaľuje realitu úspešných, o ktorej sa nehovorí https://www.startitup.sk/dosiahol-som-vsetko-ale-citim-prazdnotu-odbornicka-odhaluje-realitu-uspesnych-o-ktorej-sa-nehovori/ Španiel vytvoril dokonalý príbytok inšpirovaný hľuzovkou. Krava Pauline sa prejedla k architektonickému zázraku https://www.startitup.sk/spaniel-vytvoril-dokonaly-pribytok-inspirovany-hluzovkou-krava-pauline-sa-prejedla-k-architektonickemu-zazraku/ Životný reset bez elektriny. Adrián si za 35 000 eur postavil sebestačný dom „mimo civilizácie“ https://www.startitup.sk/zivotny-reset-bez-elektriny-adrian-si-za-35-000-eur-postavil-sebestacny-dom-mimo-civilizacie/ Martin zainvestoval 400-tisíc eur do svojej pizzerie v Lučenci: „Zákazníkom som uvaril špagety aj o 2:00 nad ránom“ https://www.startitup.sk/martin-zainvestoval-400-tisic-eur-do-svojej-pizzerie-v-lucenci-zakaznikom-som-uvaril-spaghetti-aj-o-200-nad-ranom/
Europoslanec za stranu Motoristé sobě Filip Turek se vyfotil za volantem při jízdě přes 200 km/h. Policie záležitost prověřuje a ve hře je i odebrání řidičského průkazu. Odborná veřejnost Turkovo chování zkritizovala, jeho fanoušci ho naopak začali napodobovat. Čím je tak přitahuje? A může Motoristy dostat do Poslanecké sněmovny nebo i do vlády?Hosté:Lukáš Valášek - investigativní reportér Seznam Zpráv Václav Dolejší - politický komentátor Seznam Zpráv a spoluautor podcastu Vlevo doleČlánek a další informace najdete na webu Seznam ZprávySledujte nás na sociálních sítích X, Instagram, Threads nebo Bluesky. Náměty a připomínky nám můžete psát na e-mail zaminutusest@sz.cz
Doteky, intimita a sexualita zůstávají v debatách o autismu často stranou. Říká se, že lidé na spektru netouží po dotecích. Že nepotřebují blízkost. Že jsou chladní, odtažití, nevyhledávají sex. Jak je to ale doopravdy? O své zkušenosti se tentokrát podělí dvaadvacetiletá studentka biologie Dodo a třiadvacetiletý Lukáš, student dramaturgie a režie. Odborný kontext doplní psychoterapeutka a poradkyně pro oblast sexuality a vztahů lidí se znevýhodněním Věra Petlanová Zychová.Všechny díly podcastu Balanc můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.
Doteky, intimita a sexualita zůstávají v debatách o autismu často stranou. Říká se, že lidé na spektru netouží po dotecích. Že nepotřebují blízkost. Že jsou chladní, odtažití, nevyhledávají sex. Jak je to ale doopravdy? O své zkušenosti se tentokrát podělí dvaadvacetiletá studentka biologie Dodo a třiadvacetiletý Lukáš, student dramaturgie a režie. Odborný kontext doplní psychoterapeutka a poradkyně pro oblast sexuality a vztahů lidí se znevýhodněním Věra Petlanová Zychová.
Žáci, kteří za sebou mají přijímačky na střední školy, už čekají, kam se dostanou. Stejně jako loni bude největší bitva o místa v Praze, která roky nestíhá reagovat na velkou poptávku zejména po dobrých školách. Proč se to hlavnímu městu nedaří? Hostem Ptám se já byl pražský radní pro školství Antonín Klecanda (STAN). Deváťáci i žáci z pátých a sedmých tříd mají letošní přijímačky na střední školy a víceletá gymnázia z větší části za sebou. Na konci dubna se chystá náhradní termín pro uchazeče, kteří byli v původním čase zkoušky nemocní. Výsledky prvního kola pak školy zveřejní 15. května. Studenty, kteří se nikam nedostanou, čeká v květnu kolo druhé. Přihlášky na střední školu si letos podalo 154 tisíc uchazečů, tedy o tři tisíce méně než loni. I letos se očekává boj o místa, především na vyhledávaných středních školách a gymnáziích. Nejhorší je už tradičně situace v Praze, i kvůli velkému množství zájemců ze Středočeského kraje.Veřejná gymnázia v hlavním městě podle dat Cermatu letos nabízí v podstatě stejný počet míst jako loni v prvních ročnících. Oproti roku 2024 jen o čtyři více. Kapacity dohání alespoň soukromé školy, ve kterých se v prvním kole oproti loňsku otevírá o 60 procent míst více.Magistrát ale nedávno představil vlastní data, podle kterých kapacita míst na středních školách v Praze roste. Ve srovnání s rokem 2023 o 1651 míst, z toho 1112 právě na gymnáziích. V případě soukromých škol se počet gymnaziálních míst zvýšil o 5269. Podle radního pro školství Antonína Klecandy (STAN) se hlavní město v posledních letech snaží počet míst na gymnáziích navyšovat zejména s pomocí přístaveb a úprav. Odborníci opakovaně kritizují postup Prahy jako pomalý. Má hlavní město plán, jak do budoucna navýšit kapacity středních škol? Nebo čeká žáky v Praze nejistota i v dalších letech?--Podcast Ptám se já. Rozhovory s lidmi, kteří mají vliv, odpovědnost, informace.Sledujte na Seznam Zprávách, poslouchejte na Podcasty.cz a ve všech podcastových aplikacích.Archiv všech dílů najdete tady. Své postřehy, připomínky nebo tipy nám pište prostřednictvím sociálních sítí pod hashtagem #ptamseja nebo na e-mail: audio@sz.cz.
Zuzana a Ivana s kosmetičkou Marií aka Marion probíraly, proč nemůže být muž kosmetik, ale pleťový terapeut a Marion pak předvedla svůj názor, že kosmetičky byly od pravěku ženy. Ivana na to ovšem řekla, že by si každý měl hlavně dělat, co chce.Všechny díly podcastu Buchty můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.
Zuzana a Ivana s kosmetičkou Marií aka Marion probíraly, proč nemůže být muž kosmetik, ale pleťový terapeut a Marion pak předvedla svůj názor, že kosmetičky byly od pravěku ženy. Ivana na to ovšem řekla, že by si každý měl hlavně dělat, co chce.
Autismus je stále stereotypně spojován se samotářstvím. Částečně to můžeme přičíst i původu slova autismus, které vychází z řeckého „autos“, tedy „sám“. Ve skutečnosti ale mohou lidé s PAS po vztazích a blízkosti toužit stejně jako kdokoliv jiný, v oblasti komunikace a socializace ale čelí specifickým výzvám. O své zkušenosti se tentokrát podělí 23letý Lukáš a 30letá Kateřina. Odborný kontext dodává speciální pedagožka z NAUTIS Lenka Bittmannová.Všechny díly podcastu Balanc můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.
Autismus je stále stereotypně spojován se samotářstvím. Částečně to můžeme přičíst i původu slova autismus, které vychází z řeckého „autos“, tedy „sám“. Ve skutečnosti ale mohou lidé s PAS po vztazích a blízkosti toužit stejně jako kdokoliv jiný, v oblasti komunikace a socializace ale čelí specifickým výzvám. O své zkušenosti se tentokrát podělí 23letý Lukáš a 30letá Kateřina. Odborný kontext dodává speciální pedagožka z NAUTIS Lenka Bittmannová.
Spoznajte odporúčania profesionálov, ako bez ujmy prekonať trhovú volatilitu. Ján Tonka, Michal Vaculík a Matej Ťatliak odhaľujú správanie klientov Finaxu počas kolísania trhov spôsobeného agresívnou politikou Donalda Trumpa. Odborníci prezradili najčastejšie otázky klientov v turbulentných časoch. Tieto otázky určite chodia po rozume aj vám a mnohí sa v nich nájdete. Je už čas na doinvestovanie? Oplatí sa mi teraz vystúpiť z trhu a neskôr sa vrátiť? Budú akcie ešte klesať? Odpovede na tieto otázky nájdete vo videu. Zužitkujte ich bohaté skúsenosti podporené množstvom dát, aby ste predišli zbytočným investorským chybám a dosiahli ste svoje finančné ciele. ELITE video- Crash Test portfólia: https://youtu.be/705dVlMbL4w Investujte s Finaxom jednoducho a online do obľúbených indexových fondov ETF už od 10 €. Začnite https://finax.eu/sk ❗S investovaním je spojené riziko. V tomto podcaste odzneli marketingové informácie o produktoch Finaxu. APPKA App Store: https://finax.tech/ios Google Play: https://finax.tech/android BLOG Finax: https://finax.eu/sk/blog SOCIÁLNE SIETE Facebook: https://facebook.com/FINAXocp Instagram: https://instagram.com/finax_sk LinkedIn: https://finax.tech/linkedin X (Twitter): https://twitter.com/FinaxInvesting
Představa, že lidé na spektru nejsou schopni hlubokých emocí a empatie, je jeden z nejběžnějších a zároveň velmi zraňujících mýtů. Jak ale emoce skutečně vnímají? S jakými výzvami se v této oblasti potýkají – a proč je důležité pochopit, že jiný způsob prožívání neznamená, že je méně intenzivní? O své zkušenosti se podělí 26letá Markéta a 23letý Lukáš. Odborný pohled dodá ředitel střediska terapie a sociální intervence v NAUTIS Štěpán Hejzlar.Všechny díly podcastu Balanc můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.
Představa, že lidé na spektru nejsou schopni hlubokých emocí a empatie, je jeden z nejběžnějších a zároveň velmi zraňujících mýtů. Jak ale emoce skutečně vnímají? S jakými výzvami se v této oblasti potýkají – a proč je důležité pochopit, že jiný způsob prožívání neznamená, že je méně intenzivní? O své zkušenosti se podělí 26letá Markéta a 23letý Lukáš. Odborný pohled dodá ředitel střediska terapie a sociální intervence v NAUTIS Štěpán Hejzlar.
Vo verejnom živote nám tu o kultúre hovoria ľudia, ktorí mentálne zostali na úrovni predškolákov. Prichádzajú "ľudia - Nikto." To hovorí kurátorka expozície, ktorá pobúrila samotnú ministerku kultúry Lucia Gregorová Stach. Podľa nej je namieste sa vážne obávať i o ďalší osud cenných umeleckých zbierok SNG.Prišli, uvideli a ukončili. I takouto parafrázou starorímskeho" Veni, vidi, vici" by sa dalo charakterizovať pôsobenie aktuálneho vedenia rezortu kultúry. Tentoraz si rozhorčenie (či neznalosť) ministerky kultúry odnáša expozícia súčasného umenia v Slovenskej národnej galérií.Expozície Model: Múzeum súčasného umenia sa stala ďalším terčom ministerky kultúry a kvôli nej premiér prelomil svoju dlhodobú nechuť - či nezáujem, a Slovenskú národnú galériu dokonca poctil i osobnou návštevou. Expozícia však končí a premiér sľubuje, že "Urobí všetko pre to, aby moderné kúsky boli nahradené nádhernými slovenskými obrazmi, ktorých sú plné depozity. " "Slovenská kultúra to prežije, ale je to strašná hanba," tvrdí jej kurátorka. Čo je dôvodom tohto útoku moci na súčasné výtvarné umenie? Čo všetko do umenia patrí - i keď nás to môže vyrušovať či poburovať? Ako je umenie prepojené s mocou či snahou moci umenie ovládnuť alebo naopak, vymazať? Prečo je nezmyslom hovoriť o vkuse a diskutovať o tom, čo sa nám páči? Sme kultúrni barbari alebo sa vraciame v čase? No a nepripomína to nacistické praktiky zakazovanie takzvaného "Zdegenerovaného umenia"? "Samozrejme, že to má spoločné znaky. Myslím si, že neonacistický spôsob ako budeme diktovať to, kto môže byť reprezentovaný, kto môže hovoriť za seba a aj za iných, ako to hovorí a či je to pekné, kto to môže počúvať, pozerať a tak ďalej... To je znak nacizmu. Podnietiť nenávisť, nielen voči umelcom, ale aj voči tomu, čo reprezentujú čiže voči Židom, ženám, voči ľuďom, ktorí sú nejakým spôsobom na okraji toho, čo sa považuje za normálne - čiže normalizované," myslí si Lucia Gregorová Stach. Motívy však môžu byť aj oveľa prozaickejšie a prízemnejšie. SNG totiž disponuje obrovským fondom vzácnych umeleckých diel a zbierkových predmetov. Odborníci tak majú o tieto cenné predmety v depozitároch SNG vážne obavy."Tu nejde o snahu vymeniť jedného umelca za druhého, ani neprišli s nejakým výstavným plánom, kde by boli tí, ktorí neboli reprezentovaní. Nie, oni nemajú žiaden plán, podľa mňa je ich plánom rozbiť existujúce štruktúry a v tej tme a zmätku, ktoré nastanú sa môže stať všeličo," dodáva Lucia Gregorová Stach.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Vo verejnom živote nám tu o kultúre hovoria ľudia, ktorí mentálne zostali na úrovni predškolákov. Prichádzajú "ľudia - Nikto." To hovorí kurátorka expozície, ktorá pobúrila samotnú ministerku kultúry Lucia Gregorová Stach. Podľa nej je namieste sa vážne obávať i o ďalší osud cenných umeleckých zbierok SNG.Prišli, uvideli a ukončili. I takouto parafrázou starorímskeho" Veni, vidi, vici" by sa dalo charakterizovať pôsobenie aktuálneho vedenia rezortu kultúry. Tentoraz si rozhorčenie (či neznalosť) ministerky kultúry odnáša expozícia súčasného umenia v Slovenskej národnej galérií.Expozície Model: Múzeum súčasného umenia sa stala ďalším terčom ministerky kultúry a kvôli nej premiér prelomil svoju dlhodobú nechuť - či nezáujem, a Slovenskú národnú galériu dokonca poctil i osobnou návštevou. Expozícia však končí a premiér sľubuje, že "Urobí všetko pre to, aby moderné kúsky boli nahradené nádhernými slovenskými obrazmi, ktorých sú plné depozity. " "Slovenská kultúra to prežije, ale je to strašná hanba," tvrdí jej kurátorka. Čo je dôvodom tohoto útoku moci na súčasné výtvarné umenie? Čo všetko do umenia patrí - i keď nás to môže vyrušovať či poburovať? Ako je umenie prepojené s mocou či snahou moci umenie ovládnuť alebo naopak, vymazať? Prečo je nezmyslom hovoriť o vkuse a diskutovať o tom, čo sa nám páči? Sme kultúrni barbari alebo sa vraciame v čase? No a nepripomína to nacistické praktiky zakazovanie takzvaného "Zdegenerovaného umenia"? "Samozrejme, že to má spoločné znaky. Myslím si, že neonacistický spôsob ako budeme diktovať to, kto môže byť reprezentovaný, kto môže hovoriť za seba a aj za iných, ako to hovorí a či je to pekné, kto to môže počúvať, pozerať a tak ďalej... To je znak nacizmu. Podnietiť nenávisť, nielen voči umelcom, ale aj voči tomu, čo reprezentujú čiže voči Židom, ženám, voči ľuďom, ktorí sú nejakým spôsobom na okraji toho, čo sa považuje za normálne - čiže normalizované," myslí si Lucia Gregorová Stach. Motívy však môžu byť aj oveľa prozaickejšie a prízemnejšie. SNG totiž disponuje obrovským fondom vzácnych umeleckých diel a zbierkových predmetov. Odborníci tak majú o tieto predmety v depozitároch SNG vážne obavy."Tu nejde o snahu vymeniť jedného umelca za druhého, ani neprišli s nejakým výstavným plánom, kde by boli tí, ktorí neboli reprezentovaní. Nie, oni nemajú žiaden plán, podľa mňa je ich plánom rozbiť existujúce štruktúry a v tej tme a zmätku, ktoré nastanú sa môže stať všeličo," dodáva Lucia Gregorová Stach.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Nová verzia chatGPT vie vytvárať dokonalejšie obrázky. To sa minulý týždeň prejavilo na sociálnych sieťach záplavou fotografií prerobených podľa estetiky japonského štúdia Ghibli. Milé obrázky, ktoré vyzerajú ako z kreslených filmov Cesta do fantázie či Môj sused Totoro, však opäť otvorili otázky, kde je hranica medzi inšpiráciou a krádežou duševného vlastníctva, či sa dá jeho ochrana vôbec dosiahnuť a z čoho by sa mala umelá inteligencia vlastne učiť. "Samotný autorský štýl nie je chránený autorským právom. Obmedzila by sa tým totiž sloboda tvorby, keďže je veľmi ťažké zadefinovať, čo tým štýlom vlastne je," hovorí právnik a výskumník Matúš Mesarčík.
Energetická transformácia je nevyhnutná. Hybridná práca zvyšuje dopyt po chladení, priemysel rieši dekarbonizačné opatrenia a ceny energií sa už na predkrízové úrovne nevrátia. Kto sa prispôsobí včas, získa konkurenčnú výhodu, hovorí Róbert Ruňanin z ENGIE Services Pandémia covidu zásadne zmenila energetický sektor. Kým spotreba energie v administratívnych budovách a nákupných centrách klesla, dopyt v domácnostiach výrazne vzrástol. „Ak zamestnanec pracuje 50 percent svojho času z domu a má podávať výkon v byte, kde je 32 až 34 stupňov, je to veľmi náročné. Preto vznikla väčšia požiadavka na chladenie aj v rezidenciách,“ vysvetľuje Róbert Ruňanin, obchodný riaditeľ ENGIE Services. Developeri preto čoraz viac zohľadňujú potrebu efektívneho chladenia a vykurovania pri návrhu nových projektov. Kľúčovým trendom je dekarbonizácia. Firmy sa musia prispôsobiť nielen legislatíve Európskej únie, ale aj požiadavkám dodávateľských reťazcov. Uhlíková stopa sa stáva rozhodujúcim faktorom. Malé i veľké spoločnosti už dnes vyžadujú od svojich partnerov, aby zavádzali udržateľné riešenia. Cena energií sa síce stabilizovala, no návrat na predkrízové úrovne je nepravdepodobný. Odborníci preto odporúčajú investovať do obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti. „Dekarbonizácia nie je jednorazový krok, ale dlhodobý proces vyžadujúci kombináciu viacerých opatrení. Kľúčovú úlohu zohráva správny výber partnera, ktorý zabezpečí nielen návrh riešenia, ale aj jeho realizáciu a dlhodobú prevádzku,“ uvádza R. Ruňanin s tým, že energetická transformácia je nezvratná a firmy, ktoré sa jej prispôsobia včas, získajú konkurenčnú výhodu. Firmám odporúča začať analýzou spotreby, nastavením jasnej stratégie a postupnou implementáciou opatrení. Aké faktory v súčasnosti najviac ovplyvňujú rozhodovanie firiem v oblasti dekarbonizácie? Prečo je nevyhnutný komplexný prístup namiesto čiastkových riešení? Aký vplyv bude mať dekarbonizácia na ceny energií v budúcnosti? Odpovede na tieto aj ďalšie otázky sa dozviete vo videorozhovore: https://www.trend.sk/biznis/energeticka-transformacia-je-nezvratna-kto-prisposobi-vcas-ziska-konkurencnu-vyhodu
Ve středu se v kampusu BEA Olomouc, který slouží nejen jako sídlo Moravské vysoké školy, ale také jako centrum pro hospodářský rozvoj regionu, uskutečnilo setkání pro žáky středních škol Olomouckého kraje. Cílem bylo namotivovat mladé lidi k podnikání v Olomouckém kraji.
Aké zaujímavé udalosti sa stali vo svete ekológie a environmentalizmu za ostatný mesiac? Čo by ste si z tejto problematiky nemali nechať ujsť?Vypočujte si 5 správ z ekológie, ktorým sme sa venovali:Čo robiť pri strete so sršňami? Odborník vyvracia najväčšie mýtyŠtátnemu tajomníkovi pridelili 10 áut. Filip Kuffa tvrdím že má plné právo sadnúť si do ktoréhokoľvekOdborníci kritizujú politické zásahy do zákonov o ochrane krajinyMalo by byť právo na prístup do prírody novým ľudským právom? Slintačka a krívačka spôsobujú na Slovensku ohromné škody, zvieratá trpia
Jedlo môže byť aj liekom. Mnohí z nás však bojujú s tým, ako si zdravý životný štýl udržať. Výživový poradca však môže cestu za zdravším životom dosť zjednodušiť. Odborníčkou v tomto smere je aj Petra Šaranská, ktorá bola hostkou u Šarkana v Nedeľnej talkshow.
Keď povie biogeochemička Hana Juríková, že sa „zrazu oteplilo“, väčšinou myslí desiatky miliónov rokov. Vedkyňa zo skamenelín zisťuje, ako sa menili v histórii Zeme hladiny oxidu uhličitého a ako sa v súvislosti s tým menila klíma aj život. Obrovský skok CO2 spôsobil napríklad permské vymieranie, počas ktorého život na Zemi takmer zmizol. „Keby ste žili počas permského vymierania, tak si to ani neuvedomíte, lebo trvalo tisíce až desaťtisíce rokov. Dnes hovoríme o rýchlych zmenách nárastu oxidu uhličitého len od čias priemyselnej revolúcie,“ hovorí vedkyňa.
Poradník plný rad a informací, které vám jistě přijdou vhod. Psi, kočky, ptáci, rybičky i zvířata užitková a exotická. Dotazy volejte přímo do vysílání na telefon 221 555 444.
V Česku mají vzniknout takzvané akcelerační zóny, v nichž bude možné rychleji stavět solární a větrné elektrárny. „Zákon o podpoře rozvoje obnovitelných zdrojů, který definuje podmínky pro technologii takzvané akcelerační zóny, je reakcí na evropskou směrnici, která požaduje, aby členské státy měly oblasti, kde bude povolování rychlejší,“ přibližuje v pořadu Interview Plus odborník na energetiku z ekologického sdružení Calla Edvard Sequens.
Evropští politici se snaží najít odpovídající odpověď na rozhodnutí amerického prezidenta Donalda Trumpa uvalit cla na dovoz oceli a hliníku. Odborník na Evropskou unii Ondřej Houska pro Český rozhlas Plus poukazuje na to, že už od loňského roku pracuje expertní skupina, která měla přijít s návrhem, co v takové situaci dělat. „Jenže to, co Brusel navrhne, musí ještě schválit členské státy. Evropská odveta možná bude, ale ne hned,“ uvádí redaktor Hospodářských novin.