Podcasts about odborn

Prečo Európa súhlasila so zvýšením ciel aj výdavkov na americký plyn či zbrane, a nezavádza žiadne protiopatrenia? Posilní colná dohoda spojenectvo USA a EÚ? A najmä - budú sa mať slovenskí zamestnanci automobiliek horšie ako doteraz?V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas odpovedajú Pavol Prepiak zo Zväzu automobilového priemyslu SR a analytik portálu Euractiv Radovan Geist.Nahrával Peter Hanák.Naše podcasty nájdete na webe Aktuality.sk v sekcii Podcasty, na Spotify, Apple Podcastoch, na Youtube a aj v iných podcastových aplikáciách. Odporúčame aj naše spoplatnené podcasty Mafiánsky štát a TELO, ktoré sú dostupné len na webe Aktualít po prihlásení sa do služby predplatného Aktuality Navyše.

Prečo Európa súhlasila so zvýšením ciel aj výdavkov na americký plyn či zbrane, a nezavádza žiadne protiopatrenia? Posilní colná dohoda spojenectvo USA a EÚ? A najmä - budú sa mať slovenskí zamestnanci automobiliek horšie ako doteraz?V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas odpovedajú Pavol Prepiak zo Zväzu automobilového priemyslu SR a analytik portálu Euractiv Radovan Geist.Nahrával Peter Hanák.Naše podcasty nájdete na webe Aktuality.sk v sekcii Podcasty, na Spotify, Apple Podcastoch, na Youtube a aj v iných podcastových aplikáciách. Odporúčame aj naše spoplatnené podcasty Mafiánsky štát a TELO, ktoré sú dostupné len na webe Aktualít po prihlásení sa do služby predplatného Aktuality Navyše.

Výsadba stromů podél dopravně rušných silnic ve městě může paradoxně zhoršit životní prostředí v okolí. Ukazují to první výsledky zkoumání vlivu větru na rozptyl automobilových plynů v pražské Legerově ulici, kterou denně projíždějí tisíce aut. Odborníci z Ústavu termomechaniky Akademie věd nejprve vytvořili 3D model jedné z nejvytíženějších českých ulic. A v aerodynamickém tunelu teď zjišťují, kam automobilové zplodiny odnesou různé směry větru.

Výbor světového dědictví UNESCO se tento měsíc vyjádřil k otázce, kterou Praha řeší dlouhé roky. A to co bude dál se železničním mostem na Výtoni, který je v tak špatném stavu, že jsou v podstatě jen dvě možnosti. Buď most přesunout a vybudovat tam nový, jak prosazuje třeba Správa železnic, anebo památku zrekonstruovat, což doporučuje jak Národní památkový ústav nebo Český národní komitét Mezinárodní rady památek a sídel, tak právě i UNESCO. „Odborníci navštívili Prahu v prosinci a nyní zveřejnili tu zprávu. Experti na památkovou péči říkají, že jazyk UNESCA je poměrně ostrý na to, jak diplomaticky se běžně vyjadřují. Bez jakýchkoliv okolků doporučují rekonstrukci mostu s tím, že je proveditelná i technicky. Ostře se vyjadřují i k veřejnému prostoru pod viaduktem na Výtoni, je podle nich zanedbaný. Je přitom důležitý pro památkovou hodnotu celého centra Prahy, které je v UNESCO, o což mimochodem usilovalo samo Česko," vysvětluje ve Výtahu Respektu Clara Zanga. Jaké jsou argumenty pro a proti rekonstrukci železničního mostu na Výtoni? Čím je vlastně tak významný? A hrozí nám vyškrtnutí ze seznamu UNESCO?

Česko v nedávné době zasáhl blackout, v minulosti se potýkalo například s pandemií. To jsou přesně chvíle, kdy stát potřebuje s občany rychle a pravdivě komunikovat. Na ministerstvu vnitra se o to stará vedoucí krizového informačního týmu ministerstva vnitra Jan Paťawa. „Vždycky je prostor být rychlejší nebo srozumitelnější. Ale zároveň si myslím, že i u blackoutu jsme prokázali, že jsme schopni dostatečně rychle zareagovat,“ tvrdí v pořadu Osobnost Plus.Všechny díly podcastu Osobnost Plus můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Výsadba stromů podél dopravně rušných silnic ve městě může paradoxně zhoršit životní prostředí v okolí. Ukazují to první výsledky zkoumání vlivu větru na rozptyl automobilových plynů v pražské Legerově ulici, kterou denně projíždějí tisíce aut. Odborníci z Ústavu termomechaniky Akademie věd nejprve vytvořili 3D model jedné z nejvytíženějších českých ulic. A v aerodynamickém tunelu teď zjišťují, kam automobilové zplodiny odnesou různé směry větru.Všechny díly podcastu Magazín Experiment můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

V tejto epizóde relácie Cashflow sme sa rozprávali s Jurajom Matejovičom, šéfom platobného styku Slovenskej sporiteľne. Ten v rozhovore hovorí o tom, ako sa správať v zahraničí, ako platiť miestnym na trhu či ako vyberať peniaze z bankomatu. Brať si pôžičku na letnú dovolenku? Ako stráviť leto pri mori alebo v horách bez toho, aby som sa musel báť o svoje financie? O tom všetkom sa dozvieš v novej časti relácie Cashflow.Moderuje Adam Siposhttp://instagram.com/adamsiposs/Pre viac rozhovorov zo sveta biznisu a ekonomiky sleduj Let's Talk Business

Připravovaná novela vyhlášky o školním stravování, která mimo jiné doporučuje častější přípravu bezmasých pokrmů, je podle Národního týmu kuchařů a Asociace kuchařů a cukrářů chaotická. Co odborníci prosazují v otevřeném dopisu ministerstvu školství? A proč je systém českého školního stravování křehký? Vladimír Kroc se ptal Tomáše Poppa, vedoucího Národního týmu kuchařů.

Připravovaná novela vyhlášky o školním stravování, která mimo jiné doporučuje častější přípravu bezmasých pokrmů, je podle Národního týmu kuchařů a Asociace kuchařů a cukrářů chaotická. Co odborníci prosazují v otevřeném dopisu ministerstvu školství? A proč je systém českého školního stravování křehký? Vladimír Kroc se ptal Tomáše Poppa, vedoucího Národního týmu kuchařů.

Připravovaná novela vyhlášky o školním stravování, která mimo jiné doporučuje častější přípravu bezmasých pokrmů, je podle Národního týmu kuchařů a Asociace kuchařů a cukrářů chaotická. Co odborníci prosazují v otevřeném dopisu ministerstvu školství? A proč je systém českého školního stravování křehký? Vladimír Kroc se ptal Tomáše Poppa, vedoucího Národního týmu kuchařů.Všechny díly podcastu Dvacet minut Radiožurnálu můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

V uplynulých rokoch sa rast produktivity, ktorý je dôležitý pre rast ekonomiky, mierne zrýchlil. Na citeľné zlepšenie životnej úrovne to však nestačí.To, čo sme sa na škole naučili pred 20 rokmi, v modernom hospodárstve nestačí. Potrebujeme inovovať, hovorí v podcaste Aktuality Nahlas ekonóm, riaditeľ odboru prierezových iniciatív v Národnej banke Slovenska, Branislav Reľovský. Spolu s kolegami už päť rokov pravidelne vykonávajú hĺbkovú kontrolu našej ekonomiky.Ak chceme čeliť výzvam 21. storočia, musíme s populáciou pracovať a zvyšovať jej produktivitu. Zahraniční investori však do krajiny prinášajú málo kapitálu a ani domáci investori nie sú dostatočne motivovaní zlepšovať hospodárstvo. Zaujímavosťou je, že generácia mileniálov síce zarába viac ako ich rodičia, no naozaj bohatých ľudí je medzi mladšími ročníkmi menej.Nahrával Vladimír Amrich.

Na internetu se denně odehrávají stovky miliónů útoků na chytrá zařízení v našich domácnostech. Vedle mobilů a notebooků cílí útočníci také na chytré vysavače, ledničky nebo třeba webkamery. Odborníci doporučují bránit se pravidelnou aktualizací softwaru. Pokud ji odložíme na později, usnadňujeme útočníkům práci. V Centru umělé inteligence na ČVUT vytvářejí pomocí online testování speciální list podezřelých IP adres jako nástroj prevence proti útokům na internetu věcí.

V uplynulých rokoch sa rast produktivity, ktorý je dôležitý pre rast ekonomiky, mierne zrýchlil. Na citeľné zlepšenie životnej úrovne to však nestačí.To, čo sme sa na škole naučili pred 20 rokmi, v modernom hospodárstve nestačí. Potrebujeme inovovať, hovorí v podcaste Aktuality Nahlas ekonóm, riaditeľ odboru prierezových iniciatív v Národnej banke Slovenska, Branislav Reľovský. Spolu s kolegami už päť rokov pravidelne vykonávajú hĺbkovú kontrolu našej ekonomiky.Ak chceme čeliť výzvam 21. storočia, musíme s populáciou pracovať a zvyšovať jej produktivitu. Zahraniční investori však do krajiny prinášajú málo kapitálu a ani domáci investori nie sú dostatočne motivovaní zlepšovať hospodárstvo. Zaujímavosťou je, že generácia mileniálov síce zarába viac ako ich rodičia, no naozaj bohatých ľudí je medzi mladšími ročníkmi menej.Nahrával Vladimír Amrich.

Na internetu se denně odehrávají stovky miliónů útoků na chytrá zařízení v našich domácnostech. Vedle mobilů a notebooků cílí útočníci také na chytré vysavače, ledničky nebo třeba webkamery. Odborníci doporučují bránit se pravidelnou aktualizací softwaru. Pokud ji odložíme na později, usnadňujeme útočníkům práci. V Centru umělé inteligence na ČVUT vytvářejí pomocí online testování speciální list podezřelých IP adres jako nástroj prevence proti útokům na internetu věcí.Všechny díly podcastu Magazín Experiment můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Americký prezident Donald Trump v posledních dnech opakovaně vyjádřil nespokojenost s ruským prezidentem Vladimirem Putinem, který podle něj zabíjí mnoho lidí. Co vlastně byla pro Trumpa ta poslední kapka ve vztahu k Rusku? A byla skutečně poslední? Moderuje Barbora Tachecí.

Prázdniny a veľa voľného času zvádzajú aj k rôznym pokušeniam, ako napríklad vyskúšať ako chutí cigareta. S odborníkmi sa pozrieme na to ako to vyzerá s deťmi, ale aj s dospelými Slovákmi v prípade závislosti od nikotínu.

Okolnosti rozsáhlého výpadku elektřiny ve velké části republiky se začínají vyšetřovat. Co o příčinách blackoutu víme už teď? Proč se rekonstrukce vedení, na němž došlo k pádu vodiče, odkládala deset let? Vladimír Kroc se ptal Michala Macenauera, odborníka na přenosové sítě a ředitele strategie poradenské společnosti EGÚ.

Okolnosti rozsáhlého výpadku elektřiny ve velké části republiky se začínají vyšetřovat. Co o příčinách blackoutu víme už teď? Proč se rekonstrukce vedení, na němž došlo k pádu vodiče, odkládala deset let? Vladimír Kroc se ptal Michala Macenauera, odborníka na přenosové sítě a ředitele strategie poradenské společnosti EGÚ.Všechny díly podcastu Dvacet minut Radiožurnálu můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

S příchodem teplého počasí stoupá riziko napadení klíšťaty, která mohou přenášet závažná onemocnění, například klíšťovou encefalitidu nebo lymskou boreliózu.

Prázdniny na dohled, což je čas, kdy se dospívající častěji seznamují. Známosti a vztahy navazují i online přes seznamovací aplikace, kde je na místě opatrnost. Dětem v online světě hrozí kyberšikana, zneužití identity a různá další nebezpečí. Rodiče často mívají zkreslené představy o tom, co jejich dítě na internetu dělá. „Důležité je bavit se s dětmi otevřeně. Nejen se ptát na to, jak bylo ve škole, ale i jak bylo na internetu,“ říká Martin Kožíšek ze společnosti CZ.NIC.Všechny díly podcastu Seriál Radiožurnálu můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Naša dnešná hostka vyvíja technológiu, ktorá umožní 3D holografické konferencie v rozšírenej realite a dokonca má patent na holografickú komunikáciu v reálnom čase. Mnohí si takúto prácu asi nevieme dokonale predstaviť, a tak nám príde o nej porozprávať do štúdia dnes po 12:30 odborníčka na robotiku Mária Virčíková. Vyštudovala kybernetiku a učaroval jej svet umelej inteligencie, na ktorý sa niekto pozerá s obdivom a iný s obavami. Aj o tom dnes bude reč. Do sveta virtuálnej reality vás pozýva Hana Rapantová.

Na Slovensku sa posledné týždne šíri strach z parazita s názvom Slzovičkovka zhubná. Ten pred pár týždňami nakazil iba 11. ročného chlapca, napadol mu nervový systém, na čo chlapec po týždňoch zomrel. Odborníci veria, že sa mohol chlapec nakaziť na termálnom kúpalisku v Štúrove.https://www.aktuality.sk/clanok/Kpo9Mrf/rozbor-vody-potvrdil-pritomnost-nebezpecnej-ameby-v-sturove/Včera Úrad verejného zdravotníctva pre Aktuality.sk potvrdil, že v bazénoch kúpaliska Vadaš v Štúrove i v jazere nachádzajúcom sa v termálnom areáli, potvrdili prítomnosť potenciálne škodlivých améb. Hygienici našli dva druhy. Tie môžu spôsobiť infekcie očí, infekcie uší, kože či mäkkých tkanív. Nachádzali sa v ôsmich zo 105 vzoriek. Zvlášť nebezpečné sú pre osoby s oslabenou imunitou. Nejde však o rovnaký druh, akým sa nakazil chlapec pred pár týždňami. V dnešnom podcaste budete počuť redaktorku domáceho spravodajstva portálu Aktuality.sk Frederiku Lodovú, ktorá prípad pozorne sleduje už niekoľko týždňov, je v kontakte s úradom verejného zdravotníctva a navštívila aj kúpalisko v Štúrove.https://www.aktuality.sk/clanok/8URYA97/ako-strach-z-menavky-odhalil-zavislost-sturova-od-turistickeho-ruchu-reportaz-zo-zatvoreneho-kupaliska/

Na Slovensku sa posledné týždne šíri strach z parazita s názvom Slzovičkovka zhubná. Ten pred pár týždňami nakazil iba 11. ročného chlapca, napadol mu nervový systém, na čo chlapec po týždňoch zomrel. Odborníci veria, že sa mohol chlapec nakaziť na termálnom kúpalisku v Štúrove.https://www.aktuality.sk/clanok/Kpo9Mrf/rozbor-vody-potvrdil-pritomnost-nebezpecnej-ameby-v-sturove/Včera Úrad verejného zdravotníctva pre Aktuality.sk potvrdil, že v bazénoch kúpaliska Vadaš v Štúrove i v jazere nachádzajúcom sa v termálnom areáli, potvrdili prítomnosť potenciálne škodlivých améb. Hygienici našli dva druhy. Tie môžu spôsobiť infekcie očí, infekcie uší, kože či mäkkých tkanív. Nachádzali sa v ôsmich zo 105 vzoriek. Zvlášť nebezpečné sú pre osoby s oslabenou imunitou. Nejde však o rovnaký druh, akým sa nakazil chlapec pred pár týždňami. V dnešnom podcaste budete počuť redaktorku domáceho spravodajstva portálu Aktuality.sk Frederiku Lodovú, ktorá prípad pozorne sleduje už niekoľko týždňov, je v kontakte s úradom verejného zdravotníctva a navštívila aj kúpalisko v Štúrove.https://www.aktuality.sk/clanok/8URYA97/ako-strach-z-menavky-odhalil-zavislost-sturova-od-turistickeho-ruchu-reportaz-zo-zatvoreneho-kupaliska/

Podle průzkumu Univerzity Palackého v Česku pravidelně aspoň jednou týdně pije energetické nápoje pětina dětí ve věku jedenácti až patnácti let. Každé sedmé nebo osmé dítě v tomto věku pije energetické nápoje víckrát za týden, čtyři procenta dokonce denně. Výrobci nealkoholických nápojů protestují proti návrhu, který má zakázat jejich prodej dětem do šestnácti let. Čím argumentují? Tomáš Pancíř se ptal Michala Dytterta, prezidenta Svazu výrobců nealkoholických nápojů.Všechny díly podcastu Dvacet minut Radiožurnálu můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Izrael už téměř týden velmi silně útočí na vojenské cíle v Íránu. Premiér Benjamin Netanjahu tvrdí, že země byla těsně před tím, než bude schopna sestavit vlastní jaderné zbraně. Co všechno o íránském jaderném programu víme?Hostem Ptám já byl bezpečnostní analytik Michal Smetana z Institutu mezinárodních studií Fakulty sociálních věd Univerzity Karlovy.Írán a Izrael v noci na dnešek pokračovaly ve vzájemných vzdušných úderech, které začaly po pátečním rozsáhlém izraelském útoku. Tel Aviv ho zdůvodnil snahou zabránit Íránu ve výrobě jaderné zbraně. Teherán to popírá, materiály prý využívá pouze pro mírové účely.Podle nedělního prohlášení íránských úřadů v zemi zemřelo kvůli izraelským úderům přes 200 lidí včetně vysokých vojenských velitelů a jaderných vědců. Při íránských úderech na Izrael zemřelo podle kanceláře premiéra 24 lidí.Podle amerických médií by se do konfliktu mohly přímo zapojit i Spojené státy, prezident Donald Trump je tomu přes počáteční zdrženlivost prý stále více nakloněn. Šéf Bílého domu v úterý vyzval Írán k bezpodmínečné kapitulaci a obyvatele Teheránu k evakuaci. Američané podle něj vědí, kde se skrývá íránský nejvyšší vůdce Alí Chameneí, ale nyní ho nechtějí zabít.Zasáhl Izrael v poslední minutě, jak někteří tvrdí, aby uchránil svět od jaderné hrozby? A jak pravděpodobné je, že se do konfliktu zapojí USA?--Podcast Ptám se já. Rozhovory s lidmi, kteří mají vliv, odpovědnost, informace.Sledujte na Seznam Zprávách, poslouchejte na Podcasty.cz a ve všech podcastových aplikacích.Archiv všech dílů najdete tady. Své postřehy, připomínky nebo tipy nám pište prostřednictvím sociálních sítí pod hashtagem #ptamseja nebo na e-mail: audio@sz.cz.

Agrese, výhrůžky i násilí – školní prostředí v Česku čelí častěji extrémním projevům chování. Nejde přitom jen o zhoršující se bezpečnost, ale také o rostoucí frustraci a duševní nepohodu mladých lidí. Odborníci v Reparátu Českého rozhlasu Plus říkají, že klíčem k prevenci nejsou jen kamery a zámky, ale především důvěra, vztahy a otevřená komunikace ve třídách. Jak vytvořit školu, kde se děti cítí bezpečně a respektovaně?

Je veľmi pravdepodobné, že ste v posledných týždňoch zaznamenali búrlivú diskusiu o dostupnosti či skôr nedostupnosti niektorých liekov na Slovensku. Odborníci a pacientske organizácie dlhodobo upozorňujú, že máme slabú dostupnosť obzvlášť moderných liekov na liečbu rakoviny. K ním patria aj lieky podávané v rámci imunoterapie, ktorá patrí k prelomovým formám protinádorovej liečby. Dnešný podcast budeme venovať moderným dejinám liečby rakoviny, pričom sa zameriame najmä na dejiny imunoterapie, ktorá pre mnohých predstavuje veľkú nádej. Aký je rozdiel medzi imunoterapiou a chemoterapiou? Kedy a za akých okolností dochádza k objaveniu imunoterapie? V čom spočíva jej prelomovosť? Dostáva sa tento výskum a forma terapie aj do Československa a neskôr na Slovensko? A aká je budúcnost liečby rakoviny? Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s historičkou Žofiou Lysou z Historického ústavu SAV, kde sa zaoberá dejinami stredovekých miest. Voľný čas venuje portálu onkoinfo, ktorý prináša dôveryhodné medicínske informácie pre onkologických pacientov. Podcast vychádza v spolupráci s portálom www.onkoinfo.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Za posledné obdobie sa vo svete umelej inteligencie udialo množstvo veľkých vecí. Od znepokojivých zistení, že pokročilé AI modely sa aktívne bránia vypnutiu a uchyľujú sa k manipulácii, cez nové funkcie v četbotoch, až po rastúci dopad na trh práce, kde sú ohrozené najmä juniorské pozície.V novom dieli podcastu SHARE Maroš Žofčín a Lucia Kobzová z redakcie Živé.sk sumarizujú a diskutujú o najdôležitejších a najprekvapivejších AI novinkách posledných týždňov a o tom, čo znamenajú pre našu budúcnosť.Redaktori Živé.sk vydávajú knihu: Zo série rozhovorov sa dozviete, ako umelá inteligencia čoskoro zásadne zmení svet okolo nás:TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Ako AI ohrozuje pracovné miesta, najmä juniorské pozície.Znepokojivé zistenia: Prečo sa AI bráni vypnutiu a vydiera programátorov.Čo prináša nová funkcia „Pamäť“ v ChatGPT a aké sú novinky u konkurencie.Generácia Z a AI: Využívanie chatbotov na životné rady a riziká vzťahov.Téme sa venujeme aj tu:Umelá inteligencia sa bráni svojmu vypnutiu. Odborníci varujú pred stratou kontrolyAI 2027: Príbeh o tom, ako by sa mohla AI vyvíjať v najbližších rokochOpen source humanoidný robot za 3000 USDPodcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Zmena ústavy, ktorú Robert Fico pred rokom predstavil ako hrádzu proti progresivizmu, neprinesie len zavedenie dvoch pohlaví do základného dokumentu štátu, ale otvára dvere na zmenu smerovania Slovenska. Odborníci z oblasti práva adresovali vláde list, v ktorom upozorňujú, že takto naformulovaná zmena ústavy by Slovensko vzdialila od európskych hodnôt. Desiatky rešpektovaných osobností upozorňujú, že vlády- táto aj budúce- by svojvoľne mohli určovať, čo znamená národná identita, zhoršilo by sa dodržiavanie ľudských práv či uplatňovanie rozhodnutí medzinárodných súdov. Pridal sa k ním aj verejný ochranca práv Robert Dobrovodský. Ombudsman upozorňuje, že ľudské práva a ich dosiahnutý štandard nie sú podľa Dobrovodského na európskom kontinente ani tak výsledkom legislatívnej činnosti národných parlamentov, ale v podstatnej miere medzinárodných organizácií, ktoré reflektovali utrpenia miliónov jednotlivcov v zaobchádzaní s nimi zo strany suverénnych štátov počas druhej svetovej vojny a v stredoeurópskom kontexte aj zo strany nasledujúcej komunistickej diktatúry. Hlasovať o návrhu by sa mohlo už budúci týždeň, pokiaľ nedôjde k dohode v koalícii, viacerí pripúšťajú, že trojkoalícia zmenu ústavy presunie až na september.

Zmena ústavy, ktorú Robert Fico pred rokom predstavil ako hrádzu proti progresivizmu, neprinesie len zavedenie dvoch pohlaví do základného dokumentu štátu, ale otvára dvere na zmenu smerovania Slovenska. Odborníci z oblasti práva adresovali vláde list, v ktorom upozorňujú, že takto naformulovaná zmena ústavy by Slovensko vzdialila od európskych hodnôt. Desiatky rešpektovaných osobností upozorňujú, že vlády- táto aj budúce- by svojvoľne mohli určovať, čo znamená národná identita, zhoršilo by sa dodržiavanie ľudských práv či uplatňovanie rozhodnutí medzinárodných súdov. Pridal sa k ním aj verejný ochranca práv Robert Dobrovodský. Ombudsman upozorňuje, že ľudské práva a ich dosiahnutý štandard nie sú podľa Dobrovodského na európskom kontinente ani tak výsledkom legislatívnej činnosti národných parlamentov, ale v podstatnej miere medzinárodných organizácií, ktoré reflektovali utrpenia miliónov jednotlivcov v zaobchádzaní s nimi zo strany suverénnych štátov počas druhej svetovej vojny a v stredoeurópskom kontexte aj zo strany nasledujúcej komunistickej diktatúry. Hlasovať o návrhu by sa mohlo už budúci týždeň, pokiaľ nedôjde k dohode v koalícii, viacerí pripúšťajú, že trojkoalícia zmenu ústavy presunie až na september.

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Odborně jde o dyslálii, patlavost či vývojovou poruchu artikulace. Ale pořád s tím mívají potíže další děti. Hláskám R, L, Ř nebo sykavkám se budeme věnovat s klinickou logopedkou Lucií Vyhlídalovou. Moderuje Bořek Volný.

Sme uprostred revolúcie vo výchove, ktorá radikálne mení spôsob, akým vychovávame naše deti. Už sú preč časy mávnutia rukou nad detskými pocitmi: Neplač; Veď si v poriadku; Nerob scény. Keďže sa naše chápanie vyvíjajúceho sa mozgu zväčšilo, dnešní rodičia hľadajú nový spôsob, ako pomôcť svojim deťom pochopiť ich pocity a naučiť sa ich spracovať. Odborníčky na emocionálny rozvoj Alyssa Blask Campbell a Lauren Stauble stoja na čele hnutia na podporu emocionálnej inteligencie malých detí. Ich revolučná metóda Collaborative Emotion Processing (CEP) zmenila pravidlá hry pre rodičov a pedagógov a teraz sa o ňu delia s čitateľmi v tejto nenahraditeľnej príručke. Audiokniha Malí ľudia, veľké emócie poskytuje nástroje na riešenie všetkých druhov stresových situácií pri výchove detí vrátane: Čo robiť, keď vaše dieťa dostane záchvat hnevu (Nie je to tak, ako si myslíte!). Užitočné scenáre na zvládnutie akýchkoľvek náročných momentov, ako je odmietnutie ísť do školy alebo nevôľa ísť spať. Ako reagovať, keď dieťa niekoho udrie alebo uhryzne. Jednoduché tipy, ktoré pomáhajú regulovať nervový systém dieťaťa. Ako predvídať a ukončiť záchvaty plaču ešte predtým, ako sa vôbec začnú. Táto audiokniha je určená všetkým ľuďom – malým aj veľkým – a ukazuje rodičom, ako zvládnuť výbuchy ich detí, a zároveň im umožňuje rozpoznať a zvládnuť ťažké pocity, ako je hnev, smútok, hanba a úzkosť. Rodičia v tejto audioknihe nájdu cenné poznatky a návody, najmä tí, ktorí sa starajú o deti od dojčenského veku do ôsmich rokov. Audiokniha Malí ľudia, veľké emócie vybavuje dospelých nástrojmi emocionálnej inteligencie, aby mohli reagovať na správanie svojich detí vedome. Je základným, empatickým sprievodcom, ktorý naučí rodičov všímať si vlastné návyky a udržiavať priestor pre veľké emócie ich malého človeka. „Malí ľudia, veľké emócie“ poskytuje plán zrozumiteľných a relevantných nástrojov, ktoré pomôžu zmeniť emocionálnu odolnosť budúcich generácií. Alyssa Campbell a Lauren Stauble sú súcitné sprievodkyne, ktoré ponúkajú praktickú podporu pri vytváraní bezpečného prostredia pre emocionálny prejav a pohodu našich detí.“ - Dr. Nicole LePera, autorka bestselleru New York Times č. 1 „Veľkorysá. Praktická. Prehľadná. Malí ľudia, veľké emócie je kniha, ktorú musíte mať.“ - Britt Hawthorne, autorka bestselleru New York Times Author of Raising Antiracist Children: A Practical Parenting Guide „Základný, empatický sprievodca, ktorý premení najfrustrujúcejšie rodičovské momenty na príležitosti pre spojenie a rast.“ — Dr. Shefali Tsabary, autorka bestselleru New York Times The Conscious Parent „Máloktorá kniha o výchove detí nám presne ukazuje, AKO súcitne a účinne zvládať ťažké emócie našich detí. Metóda CEP od Alyssy a Lauren je odpoveďou na modlitbu každého rodiča, ktorý sa modlí za emočnú reguláciu - presahuje tradičný rodičovský návod „odrážajte ich pocity“ a pomáha rodičom a vychovávateľom vytvoriť hlboké autentické spojenie s ich dieťaťom.“ - Dr. Lynyetta Willis, psychologička, rečníčka, autorka a zakladateľka organizácie Triggered To Transformed „Výnimočná. Dokonalá kniha pre našu dobu. Nielenže je jednoduchým, praktickým sprievodcom, ako sa „rozumne“ pohybovať v potenciálnom mínovom poli emócií, ale v konečnom dôsledku vytvára cestu k tomu, ako si užívať bohatší, emocionálne plnší život. Najviac sa mi páči, že nie je len neuveriteľným zdrojom informácií pre rodičov a ich deti (malých ľudí), ale rovnako relevantná je aj pre dospelých. Vrelo odporúčam.“ - Mark Bunn, zakladateľ Dharmic Living a autor bestselleru Ancient Wisdom for Modern Healthd Audiokniha: Malí ľudia, veľké emócie Autor: Alyssa Blask Campbell a Lauren Elizabeth Stauble Interpret: Lenka Košická Dĺžka: 12:24 h Vydavateľstvo: Publixing a Noxi Audiokniha Malí ľudia, veľké emócie na webe Publixing (MP3 na stiahnutie) Audiokniha Malí ľudia, veľké emócie na webe Audiolibrix (MP3 na stiahnutie)

Jaké jsou výzvy současného vzdělávání? S absolventem UCL a Cambridge a odborníkem na vzdělávání Štěpánem Kmentem jsme kromě jeho studia v zahraničí probrali i to, jak může vypadat budoucnost školství v Evropě.

K čemu takové informace radnice využijí? - Jak se díky životním příběhům pacientů dá zlepšit péče o pacienty se stařeckou demencí? - Jak chce mezinárodní tým s účastí českých archeologů odhalit původ pravěké mědi?

Nedávná otrava čtyř vlčích mláďat v Rychlebských horách otřásla nejen ochránci přírody, ale i širokou veřejností. Jaký je skutečný stav šelem v Olomouckém kraji a v celé České republice? Jak často dochází k podobným útokům a co se dělá pro ochranu vlků i dalších vzácných obyvatel našich hor a lesů?

Odborníci a pacienti bijú na poplach. Ministerstvo zdravotníctva chce podľa nich šetriť na liekoch pre ľudí. A to Slovensko už teraz patrí medzi najhoršie krajiny v dostupnosti liečby a moderných liekov, predbehli nás už aj Bulhari. A môže to byť ešte horšie. Napriek tomu minister zdravotníctva hovorí, že sa ľudia báť nemusia a že o svoju liečbu neprídu.Prečo potom najskôr navrhol vyhlášku podľa ktorej by bolo liekov menej a popri tom hovorí, že je u neho pacient vždy na prvom mieste? Je nákladová efektívnosť skutočne najdôležitejším kritériom pri liečbe a hrozí, že čoraz väčšia časť pacientov bude ponechaná bez účinnej pomoci? Prečo sme od nového roka kategorizovali len dva lieky? Prečo odborníci hovoria, že moderné lieky nemáme, že u nás ľudia zomierajú skôr ako v Európskej únii? Akými liekmi teda vlastne na Slovensku liečime, ako sú kategorizované a kto ich platí? Ako to vyzerá v našich nemocniciach, na onkológiách, kde práve moderné lieky zachraňujú viac životov?Pobavíme sa s riaditeľkou Asociácie inovatívneho farmaceutického priemyslu Ivetou Pálešovou a prednostom onkologickej kliniky Fakultnej nemocnice v Trnave Marianom Streškom.

Cesta ke všemu, co dospívající zažívají, vede přes sdílení a popis pocitů. Jak hovořit o úzkosti, poruše příjmu potravy, strachu z mluvení, rozvodu rodičů nebo tranzici? „Vypadá to, že se to děje víc než dřív, ale spíš je to o tom, že teď lidé vědí, že s tím můžou jít ven. Odborníci to přirovnávají k levorukosti: když se to potíralo, tak jsme leváků moc neviděli,“ nastiňuje školní poradkyně Renata Vordová, tvůrkyně série Duše S.O.S. Rádia Junior. Jak se sdílením pocitů začít?Všechny díly podcastu Host Lucie Výborné můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Onkologickí pacienti, pacienti so silnou astmou, či s cystickou fibrózou. Oni všetci, no nielen oni, dnes so strachom sledujú najnovší plán ministerstva zdravotníctva - okresať množstvo nových liekov, ktoré sa dostanú do systému úhrad cez verejné zdravotné poistenie. Vraj na to nie sú peniaze.Odborníci však pred podobným krokom na Slovensku, kde je aj tak problém dostať sa k inovatívnym liekom, varujú.Čo konkrétne hovorí materiál ministerstva, sú jeho zdôvodnenia na zmeny v prístupe liekov do systému úhrad opodstatnené a čo to môže znamenať pre pacienta?Eva Frantová sa v podcaste Dobré ráno pýta Dominiky Kormanovej z Občianskeho Združenia Amazonky a Simony Stískalovej z Platformy pomáhajúcich organizácií.Zdroje zvukov: Facebook/MZSROdporúčanie:Ak by vás zaujímalo, ako vyzerá svet spoza mreží, odporúčam novinku z dielne vydavateľstva Absynth od slovenskej novinárky Veroniky Cosculluela s názvom Scvrknutý svet. Ide o reportážnu knihu, ktorá odhaľuje, ako vyzerajú všedné dni za múrmi práve tých slovenských väzníc. Veronika okrem iného odpovedá aj na to, čo sa deje v hlave človeka, ktorý prichádza do väzenia, kde má stráviť niekoľko dlhých rokov, a čo v hlave väzňa, ktorý má zakrátko vyjsť von do sveta.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

Originálne regionálne divadlá s vysokou profesionálnou úrovňou podporu nedostanú, ohňostroje na Malte však áno. Blokovanie Fondu, ignorovanie odborníkov či politizácia jeho rozhodovania. I tak vyzerá deštrukcia Fondu na podporu umenia v réžií ministerky Šimkovičovej.Nominanti Martiny Šimkovičovej vo Fonde na podporu umenia deštruujú kultúru na Slovensku. Rada, ktorá rozhoduje o smerovaní peňazí, odstrihla viaceré nezriaďované divadlá od podpory pre ich údajný aktivizmus a ideológiu v tvorbe. O podporu tak prídu napríklad aj divadlá, ktoré hrajú v škôlkach. V dnešnom podcaste sa teda budeme venovať dianiu vo fonde na podporu umenia a praktikám rezortu kultúry pod vedením Martiny Šimkovičovej. Krátko sa však pozrieme aj na možné dôsledky pripravovanej vyhlášky z dielne rezortu zdravotníctva, ktorá zásadne mení spôsob rozhodovania o liekoch pričom hrozí, že pacienti so zriedkavými ochoreniami ostanú bez prístupu k liečbe.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši prajú Adam Obšitník a Braňo Dobšinský.

Originálne regionálne divadlá s vysokou profesionálnou úrovňou podporu nedostanú, ohňostroje na Malte však áno. Blokovanie Fondu, ignorovanie odborníkov či politizácia jeho rozhodovania. I tak vyzerá deštrukcia Fondu na podporu umenia v réžií ministerky Šimkovičovej.Nominanti Martiny Šimkovičovej vo Fonde na podporu umenia deštruujú kultúru na Slovensku. Rada, ktorá rozhoduje o smerovaní peňazí, odstrihla viaceré nezriaďované divadlá od podpory pre ich údajný aktivizmus a ideológiu v tvorbe. O podporu tak prídu napríklad aj divadlá, ktoré hrajú v škôlkach. V dnešnom podcaste sa teda budeme venovať dianiu vo fonde na podporu umenia a praktikám rezortu kultúry pod vedením Martiny Šimkovičovej. Krátko sa však pozrieme aj na možné dôsledky pripravovanej vyhlášky z dielne rezortu zdravotníctva, ktorá zásadne mení spôsob rozhodovania o liekoch pričom hrozí, že pacienti so zriedkavými ochoreniami ostanú bez prístupu k liečbe. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši prajú Adam Obšitník a Braňo Dobšinský.

Správanie sa vlády pri pandemickej dohode a nezmyselné naratívy Petra Kotlára o očkovaní spochybňujú modernú medicínu. Prečo by potom mali ľudia dôverovať lekárom, keď im radia napríklad lieky na vysoký tlak, pýta sa lekár Peter Sabaka.Dôsledkom podľa neho bude, že Slováci budú ešte viac chorí. Virológ z SAV Boris Klempa tiež vôbec nerozumie argumentom Roberta Fica, prečo malo Slovensko voči pandemickej dohode výhrady. Argument suverenitou podľa neho neobstojí. Naopak – prípadné nepristúpenie k dohode nás ohrozí v prípade budúcej pandémie.V podcaste s odborníkmi sa dozviete:– od 1. minúty – ako hodnotia výsledok hlasovania o pandemickej dohode;– od 1:50 – či k pandemickej dohode pristúpi ktorákoľvek ďalšia vláda;– po 2:30 – že Slovensko si robí hanbu sprisahaneckými teóriami;– od 3:30 – aké by mohli byť následky pre slovenských pacientov, vedcov a lekárov, keby sme k dohode nepristúpili;– po 4:30 – či by Slovensko samo zvládalo pandémie lepšie ako Švédsko;– od 6:20 – že Slovensko symbolicky odmieta podanú ruku medzinárodného spoločenstva do budúcna;– okolo 8:00 – že Slovensko je považované za bohatú krajinu a či by sme na to nedoplatili;– po 10:30 – ako by sme mohli mať nedostatok najnovších liekov a metódy diagnostiky;– od 12:00 – že pandemická dohoda je len kúsok skladačky v Kotlárovom naratíve;– po 13:20 – že Kotlár by vedel, na čo ľudia zomierali, keby bol počas pandémie reálne v nemocnici;– od 15:00 – čo sa bude písať v učebniciach dejepisu o pandémii covidu;– po 17:00 – že o kukurici hovorí len Peter Kotlár a nikto iný;– od 19:00 – že Kotlárom citovaná štúdia vakcíny odporúča, akurát ich chce do budúcna zlepšiť;– po 20:20 – čo znamená, že vo vakcínach je DNA a prečo je to normálne;– od 22:00 – že najviac DNA bolo v ruskej vakcíne Sputnik a v AstraZeneca;– po 23:00 – či Kotlár tomu nerozumie, alebo len pretláča naratív;– od 24:00 – že na Kotlárovom obrázku môže byť pokojne aj cibuľa;– po 25:00 – či sú voči Svetovej zdravotníckej organizácii aj legitímne výhrady;– od 28:40 – že vláda spochybňuje modernú medicínu a to môže uškodiť ľuďom a ich zdraviu;– po 30:00 – či teda Kotlár a Fico priamo ohrozujú životy a zdravie ľudí;– od 31:00 – aký je to pocit, keď ľudia útočia na odborníkov;– po 32:30 – ako vyzerali útoky na Petra Sabaku;– od 34:45 – či verí ministrovi vnútra, že bude riešiť nenávistné útoky;– po 35:30 – či má dôveru v štát, ktorý má zaručiť bezpečnosť;– od 37:00 – čo vysúdil od extrémistov z Republiky.

Správanie sa vlády pri pandemickej dohode a nezmyselné naratívy Petra Kotlára o očkovaní spochybňujú modernú medicínu. Prečo by potom mali ľudia dôverovať lekárom, keď im radia napríklad lieky na vysoký tlak, pýta sa lekár Peter Sabaka.Dôsledkom podľa neho bude, že Slováci budú ešte viac chorí. Virológ z SAV Boris Klempa tiež vôbec nerozumie argumentom Roberta Fica, prečo malo Slovensko voči pandemickej dohode výhrady. Argument suverenitou podľa neho neobstojí. Naopak – prípadné nepristúpenie k dohode nás ohrozí v prípade budúcej pandémie.V podcaste s odborníkmi sa dozviete:– od 1. minúty – ako hodnotia výsledok hlasovania o pandemickej dohode;– od 1:50 – či k pandemickej dohode pristúpi ktorákoľvek ďalšia vláda;– po 2:30 – že Slovensko si robí hanbu sprisahaneckými teóriami;– od 3:30 – aké by mohli byť následky pre slovenských pacientov, vedcov a lekárov, keby sme k dohode nepristúpili;– po 4:30 – či by Slovensko samo zvládalo pandémie lepšie ako Švédsko;– od 6:20 – že Slovensko symbolicky odmieta podanú ruku medzinárodného spoločenstva do budúcna;– okolo 8:00 – že Slovensko je považované za bohatú krajinu a či by sme na to nedoplatili;– po 10:30 – ako by sme mohli mať nedostatok najnovších liekov a metódy diagnostiky;– od 12:00 – že pandemická dohoda je len kúsok skladačky v Kotlárovom naratíve;– po 13:20 – že Kotlár by vedel, na čo ľudia zomierali, keby bol počas pandémie reálne v nemocnici;– od 15:00 – čo sa bude písať v učebniciach dejepisu o pandémii covidu;– po 17:00 – že o kukurici hovorí len Peter Kotlár a nikto iný;– od 19:00 – že Kotlárom citovaná štúdia vakcíny odporúča, akurát ich chce do budúcna zlepšiť;– po 20:20 – čo znamená, že vo vakcínach je DNA a prečo je to normálne;– od 22:00 – že najviac DNA bolo v ruskej vakcíne Sputnik a v AstraZeneca;– po 23:00 – či Kotlár tomu nerozumie, alebo len pretláča naratív;– od 24:00 – že na Kotlárovom obrázku môže byť pokojne aj cibuľa;– po 25:00 – či sú voči Svetovej zdravotníckej organizácii aj legitímne výhrady;– od 28:40 – že vláda spochybňuje modernú medicínu a to môže uškodiť ľuďom a ich zdraviu;– po 30:00 – či teda Kotlár a Fico priamo ohrozujú životy a zdravie ľudí;– od 31:00 – aký je to pocit, keď ľudia útočia na odborníkov;– po 32:30 – ako vyzerali útoky na Petra Sabaku;– od 34:45 – či verí ministrovi vnútra, že bude riešiť nenávistné útoky;– po 35:30 – či má dôveru v štát, ktorý má zaručiť bezpečnosť;– od 37:00 – čo vysúdil od extrémistov z Republiky.

Ako sa správne pohádať? Ako otvoriť vo vzťahu čo vás páli a prísť k riešeniu, ktoré naplňuje potreby oboch? Čo vlastne všetko spadá pod potreby? Prečo keď sa naučíte nenásilne komunikovať, tak sa začnete viac hádať? S lektorkou a facilitátorkou Hanou Švábíkovou z Institutu nenásilný komunikace vám dáme odpovede na tieto a mnohé ďalšie otázky. Hlboký rozhovor plný AHA momentov pre sebarelizáciu a skvalitnenie svojich vzťahov. V herohero časti sa snažíme prísť na kĺb tomu ako komunikovať s ľuďmi z opačnej strany politického spektra aby sme sa nezničili a zároveň si porozumeli. Institut nenásilné komunikace: www.ink.czkurz Nenásilná komunikace ve vztazích pro ženy: https://nenasilnakomunikace.org/kurz/nenasilna-komunikace-ve-vztazich-pro-zeny-odpoledne-v-praze/facebook INKu: https://www.facebook.com/InstitutNenasilneKomunikaceHanu sleduj na IG @hana.svabikovaweb Hany: www.hanasvabikova.czPodcastové aplikace nám nic neplatí. Moc vám děkujeme za odběry, díky nim můžeme fungovat.

Zlepšenie pripravenosti a reakcie krajín na budúce pandémie. To je cieľ pandemickej dohody, na ktorej znení sa členské štáty Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) zhodli v apríli tohto roka. Dokument vznikol v reakcii na skúsenosti z pandémie covidu, keď sa ukázalo, že bez efektívnej medzinárodnej spolupráce môžu byť dosahy krízy výrazne horšie. Slovensko sa napriek tvrdej kritike zo strany opozičných politikov a odborníkov rozhodlo zmluvu neprijať, čím sa zaradilo medzi menšinu krajín s týmto postojom.Dôvod je prostý. Premiér Robert Fico tvrdí, že pandemická dohoda ohrozuje suverenitu Slovenska. Tento naratív šíri napriek tomu, že dohoda výslovne zachováva suverenitu štátov a nezasahuje do vnútroštátnych kompetencií v oblasti verejného zdravia. „Neviem, aký úmysel má pán premiér, keď takéto informácie zdieľa s verejnosťou, ale nie je to vysvetlenie obsahu pandemickej dohody tak, ako ju vnímame my odborníci,“ hovorí zástupca Slovenska v rade Svetovej zdravotníckej organizácie Jozef Šuvada. Voči premiérovmu postoju sa vyhranil aj minister zdravotníctva Kamil Šaško, ktorý ho považuje skôr za politický marketing než snahu o ochranu zdravia Slovákov. V pondelok sa v podobnom duchu vyjadril aj prezident Peter Pellegrini, ktorý považuje za nezodpovedné dobrovoľne si obmedziť prístup k najnovším vedeckým informáciám. Tvrdí, že Slovensko si odmietnutím dohody zatvára cestu k lepšej ochrane zdravia slovenských občanov. Jozef Šuvada s jeho slovami súhlasí. „Slovensko, ktoré má dlhodobý problém s nezvládaním zdravotného systému v čase kríz, môže iba s pomocou siete medzinárodných organizácií prežiť a zachrániť čo najviac ľudí,“ hovorí odborník.

Zlepšenie pripravenosti a reakcie krajín na budúce pandémie. To je cieľ pandemickej dohody, na ktorej znení sa členské štáty Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) zhodli v apríli tohto roka. Dokument vznikol v reakcii na skúsenosti z pandémie covidu, keď sa ukázalo, že bez efektívnej medzinárodnej spolupráce môžu byť dosahy krízy výrazne horšie. Slovensko sa napriek tvrdej kritike zo strany opozičných politikov a odborníkov rozhodlo zmluvu neprijať, čím sa zaradilo medzi menšinu krajín s týmto postojom.Dôvod je prostý. Premiér Robert Fico tvrdí, že pandemická dohoda ohrozuje suverenitu Slovenska. Tento naratív šíri napriek tomu, že dohoda výslovne zachováva suverenitu štátov a nezasahuje do vnútroštátnych kompetencií v oblasti verejného zdravia. „Neviem, aký úmysel má pán premiér, keď takéto informácie zdieľa s verejnosťou, ale nie je to vysvetlenie obsahu pandemickej dohody tak, ako ju vnímame my odborníci,“ hovorí zástupca Slovenska v rade Svetovej zdravotníckej organizácie Jozef Šuvada. Voči premiérovmu postoju sa vyhranil aj minister zdravotníctva Kamil Šaško, ktorý ho považuje skôr za politický marketing než snahu o ochranu zdravia Slovákov. V pondelok sa v podobnom duchu vyjadril aj prezident Peter Pellegrini, ktorý považuje za nezodpovedné dobrovoľne si obmedziť prístup k najnovším vedeckým informáciám. Tvrdí, že Slovensko si odmietnutím dohody zatvára cestu k lepšej ochrane zdravia slovenských občanov. Jozef Šuvada s jeho slovami súhlasí. „Slovensko, ktoré má dlhodobý problém s nezvládaním zdravotného systému v čase kríz, môže iba s pomocou siete medzinárodných organizácií prežiť a zachrániť čo najviac ľudí,“ hovorí odborník.

Posloucháte rádi Ptám se já? I letos pro nás i další pořady z dílny Seznam Zpráv můžete hlasovat v anketě Podcast roku. Moc děkujeme za podporu a přejeme příjemný poslech této epizody. --V Turecku po třech letech od začátku války na Ukrajině odstartovala první přímá rusko-ukrajinská jednání. Chopily se jich delegace vyslané prezidenty Zelenským a Putinem. Kdo může ze schůzky nejvíce vytěžit?Hostem Ptám se já byl politický geograf Michael Romancov.Očekávaná čtvrteční první přímá jednání mezi Ruskem a Ukrajinou v Istanbulu se posunula na pátek. „Jsme připraveni pracovat,“ oznámil poradce ruského prezidenta Vladimir Medinskij ve čtvrtek ve videu na svém telegramovém kanálu. Během dne by se měly v Istanbulu uskutečnit také třístranné schůzky. A to mezi Turky, Rusy a Američany i mezi Turky, Američany a Ukrajinci. Diplomatické manévry začaly v sobotu, kdy ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a vůdci čtyř velkých evropských zemí navrhli Rusku příměří, které by trvalo nejméně 30 dnů. Ruský prezident Vladimir Putin přímo nereagoval, ale v neděli přišel s protinávrhem, aby se přímé rozhovory s Ukrajinou uskutečnily ve čtvrtek v Istanbulu.Jeho ukrajinský protějšek ho následně vyzval, aby se v Turecku setkali osobně. O příjezdu Putina se spekulovalo několik dní. Ve středu ale vyšlo najevo, že Zelenského návrh nevyslyší. Ukrajinský prezident proto vyslal do Istanbulu delegaci vedenou ministrem obrany Rustemem Umerovem, která má podle Zelenského mandát jednat o uzavření příměří. Ruskou delegaci vede zmíněný Putinův poradce Medinskij. Co lze od schůzek v Turecku čekat? Ukázal Zelenskyj světu, že Putin o skutečná mírová jednání nestojí? A jaké další sankce by mohly nejvíce bolet Rusko?--Podcast Ptám se já. Rozhovory s lidmi, kteří mají vliv, odpovědnost, informace.Sledujte na Seznam Zprávách, poslouchejte na Podcasty.cz a ve všech podcastových aplikacích.Archiv všech dílů najdete tady. Své postřehy, připomínky nebo tipy nám pište prostřednictvím sociálních sítí pod hashtagem #ptamseja nebo na e-mail: audio@sz.cz.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj počas víkendu vyzval ruského prezidenta Vladimira Putina na osobné stretnutie v Istanbule. „Je otázne, do akej miery majú obaja aktéri záujem o to, aby mier uzavreli tento týždeň,“ hovorí na margo nového návrhu na mierové rokovania odborník na medzinárodné vzťahy Jozef Hrabina.Rusko uplynulý rok bojovalo intenzívne a je možné, že mu dochádza para. No stále hovorí aj o veľkej letnej ofenzíve. Je ťažké povedať, čo je skutočný zámer a čo psychologická operácia, hovorí Hrabina. Ukrajincom sa zas zlepšuje morálka.Podľa Hrabinu súperenie veľmocí ešte nie je na konci. Napriek pozitívnym správam z oblasti geopolitiky, ktoré priniesli uplynulé hodiny a dni, sa medzinárodný systém štiepi, vznikajú viaceré mocenské centrá. Tie budú spolu zápasiť, čo v uplynulých storočiach prinieslo tie najväčšie ozbrojené konflikty aké sme v histórii videli.Nahrával Vladimír Amrich.

Na nápadech vědců z Evropy někdy bohatne například Čína. Odborníci upozorňují na propracovanou špionáž vědeckých dat. Zabezpečit počítače a databáze ale nestačí, říká Ágnes Kasperová, vědkyně a odbornice na kyberbezpečnost z Technické univerzity v estonském Tallinu. Cizí mocnosti podle ní využívají hlavně lidskou důvěru a neopatrnost.

Zuzana a Ivana s kosmetičkou Marií aka Marion probíraly, proč nemůže být muž kosmetik, ale pleťový terapeut a Marion pak předvedla svůj názor, že kosmetičky byly od pravěku ženy. Ivana na to ovšem řekla, že by si každý měl hlavně dělat, co chce.Všechny díly podcastu Buchty můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.