Podcasts about odborn

Slovenská ekonomika sa už dávno zmenila z „tatranského tigra“ na „tatranské mačiatko“. Podľa štatistického úradu EÚ (Eurostat) patrí medzi najslabšie rastúce ekonomiky v rámci Únie. Odborníci sa zhodujú, že ak chceme byť konkurencieschopnou krajinou a obstáť v ťažkých rokoch, potrebujeme hospodársky rast. Nejde len o celkový rast HDP, o technologický pokrok, zvýšenie investícií do vzdelania, infraštruktúry, ale aj o zvyšovanie efektívnosti využívania verejných zdrojov. A práve verejné obstarávanie je účinným nástrojom štátnych orgánov a inštitúcií na to, aby boli verejné financie použité efektívne, transparentne, udržateľne a strategicky.O tom, ako verejné obstarávanie ovplyvňuje hospodársky rast Slovenska a aké sú aktuálne výzvy verejného obstarávania na Slovensku, sme sa rozprávali s odborníkom z praxe. Už viac ako 25 rokov sa venuje hospodárstvu SR, predovšetkým doprave a verejnému obstarávaniu, vrátane finančných dopadov na hospodársky rast Slovenska. Naším hosťom bol riaditeľ Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo – Ondrej Matej.V podcaste si vypočujete:Ako si spomína na roky hospodárskeho rastu. Ako vníma zmenu, ktorou prechádza slovenská ekonomika za posledné obdobie.Inštitút pre dopravu a hospodárstvo je nezávislým think-tankom. Čo to v praxi znamená a akú má úlohu?V čom Inštitút zaznamenal najväčšie problémy a výzvy verejného obstarávania na Slovensku?Sme malá krajina a štát sa stáva najväčším investorom. Aký to má vplyv na VO?EÚ a okolité štáty – v čom by sme sa mohli inšpirovať a čo by mohlo fungovať v našich podmienkach?Čo je najväčšou prekážkou pri presadení záujmov Slovenska v rámci revízie smerníc EÚ o verejnom obstarávaní?Pomohlo by zlučovanie úradov zaoberajúcich sa VO a funguje niečo podobné v zahraničí?P. Matej na záver poradil firmám: „Podnikatelia by nemali vnímať verejné obstarávanie ako prekážku, ale ako pomôcku pre transparentnosť a konkurencieschopnosť.“Ak chcete vedieť viac, vypočujte si podcast a príďte na konferenciu Verejné obstarávanie 2026, ktorú Poradca podnikateľa pravidelne organizuje.Poradca podnikateľa – radíme, vzdelávame, inšpirujeme.www.pp.sk

V prvním patře se už podařilo vybudovat nové odborné učebny. I tak se ale část žáků stále učí v modulární budově na hřišti školy.

„Už brzy se začnou objevovat první skřivani. Koncem února se můžou objevovat první čejky na polích,“ vysvětluje ornitolog Milan Janoušek.

V Česku systém dynamických taríf už funguje, zavádzať sa má aj na Slovensku. Zmenu už regulátor pripravuje, ale zatiaľ neuviedol, kedy sa spustí.Ľudia, ktorí pracujú z domu, rodičia s deťmi či dôchodcovia majú cez deň vyššiu spotrebu elektriny. Ak by prešli na systém dynamických cien, mohli by si znížiť náklady. Naopak, pre ľudí, ktorí sú väčšinu dňa v práci, sa oplatí súčasný systém regulácie cien elektriny.O zásadnej zmene, ktorú chystá Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, sme sa v podcaste Aktuality Nahlas rozprávali s expertom na energetiku Andrejom Lednárom, ktorý je konateľom spoločnosti Prvá energetická.Čo vieme o fungovaní dynamických taríf, v ktorých sa cena za elektrinu mení každých 15 minút? „Pre spotrebiteľov bude dôležité nastaviť si spotrebu deň, týždeň, mesiac dopredu,“ hovorí Lednár.Odborník upozorňuje, že rozdiel medzi letom a zimou môže byť až v stovkách eur. Vývoj cien sa dá pozrieť na stránke Organizátora krátkodobého trhu s elektrinou (OKTE).„Čoraz viac budeme počúvať o potrebe ukladania energie. V ideálnom prípade to budú batérie, druhá možnosť je voda,“ hovorí Lednár.Na podcaste spolupracovali Michaela Jónová a Adam Obšitník.

V Česku systém dynamických taríf už funguje, zavádzať sa má aj na Slovensku. Zmenu už regulátor pripravuje, ale zatiaľ neuviedol, kedy sa spustí.Ľudia, ktorí pracujú z domu, rodičia s deťmi či dôchodcovia majú cez deň vyššiu spotrebu elektriny. Ak by prešli na systém dynamických cien, mohli by si znížiť náklady. Naopak, pre ľudí, ktorí sú väčšinu dňa v práci, sa oplatí súčasný systém regulácie cien elektriny.O zásadnej zmene, ktorú chystá Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, sme sa v podcaste Aktuality Nahlas rozprávali s expertom na energetiku Andrejom Lednárom, ktorý je konateľom spoločnosti Prvá energetická.Čo vieme o fungovaní dynamických taríf, v ktorých sa cena za elektrinu mení každých 15 minút? „Pre spotrebiteľov bude dôležité nastaviť si spotrebu deň, týždeň, mesiac dopredu,“ hovorí Lednár.Odborník upozorňuje, že rozdiel medzi letom a zimou môže byť až v stovkách eur. Vývoj cien sa dá pozrieť na stránke Organizátora krátkodobého trhu s elektrinou (OKTE).„Čoraz viac budeme počúvať o potrebe ukladania energie. V ideálnom prípade to budú batérie, druhá možnosť je voda,“ hovorí Lednár.Na podcaste spolupracovali Michaela Jónová a Adam Obšitník.

Tradice monitoringu u nás sahá do 50. let. Díky unikátním datům víme, kterým druhům se daří a které naopak ubývají.Všechny díly podcastu Máme hosty můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Tradice monitoringu u nás sahá do 50. let. Díky unikátním datům víme, kterým druhům se daří a které naopak ubývají.

Strážci a odborníci z národního parku České Švýcarsko vyrážejí do terénu a monitorují netopýry v jeskyních. Kvůli neukázněným turistům opatřili jeskyně mřížemi.

Od 1. ledna začal platit nový zákon o zbraních a střelivu, jehož součástí je i půlroční amnestie. Témata pro Lukáše Rutha, odborníka na zbraně z Krajského policejního ředitelství.Všechny díly podcastu Host Dopoledne pod Ještědem můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Únik kejdy na jižní Moravě připomněl, že pitná voda není izolovaná od okolní krajiny. Znečištění z jímky, která se protrhla minulé pondělí se dostalo do okolní půdy i do řeky Dyje. I když rozbory vyhovují normám, tak z polí, chovů nebo průmyslu se do pitné vody mohou dostávat látky, které se běžně netestují, třeba fosfor nebo zbytky léčiv.Všechny díly podcastu Magazín Experiment můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Robert Fico zažil podľa Andreja Danka po návšteve Donalda Trumpa šok. Premiér vzápätí cestoval za Francúzskym prezidentom, ktorý hovoril o strategickom prebudení. Zverejnené správy exministra Lajčáka so sexuálnym predátorom Epsteinom ho stáli miesto premiérovho poradcu. Premiér zas pozval SNS a Hlas na jazdu na bielom koni do pekla, SNS to ostro odmietla.Čo na to Hlas, ktorému pod Matúšom Šutajom Eštokom dlhodobo padajú preferencie? Ako sa Hlas vysporiadala s odvolaním svojho vicepremiéra Kmeca? A ako vyzerá kauza Voderady alebo Slayáda, kde pán Kmec kúpil za 17 miliónov skrachované Voderady, ktoré sa pred tým predávali za päť miliónov? Je naozaj ohrozené čerpanie viac ako miliardy eur z pánu obnovy, ktorý po Kmecov prebral Tomáš Drucker? Aká je situácia vo vládnej koalícii? A sú cestou k ochrane detí pred hrozbami internetu zákazy? Vypočuje minister školstva tisícku riaditeľov škôl, ktorý sú nespokojní s jeho reformou?Braňo Závodský sa rozprával s podpredsedom strany Hlas – Sociálna demokracia, ministrom školstva, výskumu, vývoja a mládeže a povereným vicepremiérom pre plán obnovy a znalostnú ekonomiku Tomášom Druckerom.

Rozhodně to nelze brát na lehkou váhu. Lehkých vah se ostatně obezita netýká, jde o těžké téma. Přesto je podcast o obezitě a současných možnostech její léčby svým způsobem podcastem o štěstí. Jeho hosty jsou vedoucí lékařka Centra léčby obezity při FN Motol Dita Pichlerová a doktor Jakub Mitro z obezitologické poradny v Plzni. Ve podcastu se dozvíte, jaký profit přinášejí léky na hubnutí orgánům, kolik tyto léky stojí a jak se k jejich hrazení staví zdravotní pojišťovny. A také uslyšíte příběhy konkrétních pacientů.

"Ak si tréner, tvoje telo je tvoja vizitka." Túto vetu počúvame vo fitness priemysle denne. Ale čo ak je to v skutočnosti inak? Čo ak prehnaný dôraz na vizuál zakrýva nedostatok vedomostí, narušený vzťah k jedlu alebo dokonca užívanie zakázaných látok?  Ako spoznať skutočného odborníka? A čo hovorí o trénerovi jeho postava? Toto všetko sa dozvieš v dnešnej epizóde:   00:00 – Intro: Je telo trénera jeho vizitka? 03:15 – Kedy tehličky neznamenajú vedomosti 09:20 – Temná stránka influencerov: Čo fotky neukážu. 11:45 – Toxický tlak na dokonalosť a macho mindset 16:50 – Príklad mojich aktuálnych cieľov 20:30 – Čo nevidíš: Mentálne zdravie a extrémy 22:50 – Ako spoznať skutočného odborníka? 28:00 – Red flag: Online kouč bez praxe v gyme 33:50 – Dôležité odporúčania na záver   Moju prácu môžeš sledovať na: https://www.instagram.com/jakub_bucko/ https://www.instagram.com/itsdoera Alebo mrkni na náš web: www.doera.sk

I několikadenní práce se díky speciálnímu algoritmu zkrátí na hodiny nebo dokonce minuty. - Co vše se zaznamenávalo v historických mapách? A co do současné kartografie vnáší digitalizace? - Objev z laboratoře se posouvá blíž k pacientům. Tým z brněnského centra CEITEC dostal grant na vývoj nové léčby agresivní leukémie. - A vydáme se i do školy, ve které se do výuky zapojuje umělá inteligence. Moderuje Lucie Vopálenská.

K politizácii elektromobility prispelo aj určité pokrytectvo EÚ, ktorá tvrdo reguluje autopriemysel, nerieši však najväčšie zdroje znečisťovania životného prostredia.Odborným hosťom v 176. epizóde podcastu Autobazar.EU je René Hubinský, technologický a motoristický novinár so špecializáciou na elektromobilitu. Erik Stríž z portálu Autobazar.EU sa pýta na Hubinského praktické skúsenosti s elektromobilmi, pýta sa na vhodnosť tohto typu pohonu pre slovenských motoristov a tiež na spolitizovanie témy elektromobility.Politici sa témy chopili a využili určité pokrytectvo Európskej únie, kedy sa sústredila na osobnú dopravu ako na minoritného znečisťovateľa životného prostredia, hovorí v rozhovore Hubinský.Témy preberané v rozhovore: Nastane doba, keď bude priemerný Slovák kupovať elektromobil bez výhrad? Kritici elektromobility často argumentujú tým, že batérie sú po 8, maximálne po 10 rokoch nepoužiteľné. Ako je to ale dnes v realite? Degraduje batéria v EV naozaj tak rýchlo? Prečo sú niektoré BEV do 25.000 eur a iné stoja vyše 100.000 eur? Je správne, že EÚ poľavuje z pôvodných zámerov súvisiacich s rokom 2035? Povedzme, že chcem kúpiť elektromobil, na čo by som si mal dávať pozor, ale kritériá si všímať? Elektromobilita zaradila medzi politické témy, prečo sa z nej stala hodnotová téma polarizujúca spoločnosť?Zdroje zmienené v rozhovore: Predaje nových áut v r. 2025 na Slovensku podľa ZAP SR: https://magazin.autobazar.eu/25-najpredavanejsich-novych-aut-na-slovensku-2025-predalo-sa-101-tisic-novych-aut-iba-5.3-boli-elektromobily-clanok9513.html Ročenka ELEKTROMOBILITA: https://www.nextech.sk/a/ELEKTROMOBILITA-2025--PDF Testy nových elektromobilov: https://magazin.autobazar.eu/testy Jazdené elektromobily už stoja menej ako 6-tisíc eur: https://www.autobazar.eu/vysledky/osobne-vozidla/?fuel=31259&sortBy=priceAsc

Loni se podle odhadu narodilo přes 77 tisíc dětí, před 5 lety v Česku přišlo na svět ročně přitom víc než 100 tisíc novorozenců. Porodnost bude v budoucnu dál klesat, řekl k diskutovanému tématu porodník a perinatolog z pražské porodnice U Apolináře Antonín Pařízek. Nynější propad porodnosti se podle něj očekával už v devadesátých letech. Odborníci vycházeli z predikcí demografických křivek. Současná situace je souhra několika faktorů. Co přesně může za to, že se v Česku rodí méně dětí? Nejenom o tom si moderátor Ondřej Kopa povídal s porodníkem Antonínem Pařízkem.See omnystudio.com/listener for privacy information.

V čreve máme viac baktérií, než je ľudí na planéte – a náš hosť ich pomáha skrotiť tak, aby pracovali pre nás. Aj takto veľmi laicky by sme mohli predstaviť nášho hosťa. Martin Haranta – inovátor, ktorý spolu so svojím tímom založil vedecký start-up, vyrába personalizované probiotiká a prebiotiká, šité na mieru z analýzy mikrobiómu. Odborník na črevný mikrobióm a vedecký transfer nám vysvetlí nielen tieto slová, ale aj ich vzájomné prepojenie, pridáme k tomu význam „pre- a pro-“ biotík či vlákniny. Budeme sa rozprávať o tom, ako sa zo študenta stal zakladateľ biotechnologického start-upu a ako sa o svoj mikrobióm môže rozumne starať každý z nás. | Hosť RRZ: Martin Haranta (inovátor, vedec, expert na mikrobióm so skúsenosťami z rôznych medzinárodných výskumov). | Moderuje: Hana Overweter Rapantová. | Tolkšou Hosť Rádia Regina Západ pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Regina Západ, RRZ.

Hostia: Andrea Froncová (PR riaditeľka organizácie BROZ) a Zuzana Sedláková (Svetový fond na ochranu prírody na Slovensku, WWF Slovakia). | Strom nie je PR rekvizita: Čo odlišuje odbornú výsadbu od greenwashingu? Stromy dnes sadí takmer každý. Firmy, školy, mestá aj obce. Výsadba stromov sa stala symbolom snahy správať sa ekologickejšie – je viditeľná, pozitívna a na prvý pohľad jednoduchá. Stačí lopata, pár stromčekov a dobrý úmysel. Lenže realita je zložitejšia. Nie každý strom, ktorý sa zasadí, v krajine aj prežije. A nie každá výsadba prírode naozaj pomôže. Ako odlíšiť „zelený marketing“ od skutočnej starostlivosti o krajinu? Ako by mali firmy nastavovať svoje ciele, aby výsadba stromov nebola len náhradou za to, že neriešia vlastné emisie? | Čo odlišuje odbornú výsadbu od greenwashingu. | Moderuje: Eva Pribylincová; | Kontakty pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. V premiére v pondelok až štvrtok po 20. hodine v Rádiu Slovensko.

Rozhovor s významnou osobnosťou slovenskej vedy, odborníkom na stavebnú fyziku a laureátom Ceny za vedu a techniku 2025 v kategórii Celoživotné zásluhy v oblasti vedy a techniky profesorom Jozefom Hraškom.  V novom diele podcastu sa venujemeúrovni denného osvetlenia v budovách na Slovensku aj v zahraničí, kde porovnávame rôzne prístupy k preslneniu a stavebníctvu. Hovoríme o Spojených štátoch, kde sa v sedemdesiatych rokoch stavali školy bez okien, o štáte New York a princípoch rímskeho práva pri vlastníctve pozemkov aj o tom, prečo niektoré budovy v meste, ktoré nikdy nespí, pripomínajú tvar torty. Zavítame aj do Japonska, Číny, Indie, Spojeného kráľovstva či Írska.Profesor Hraška vysvetľuje, prečo je vhodnejšie ísť na obhliadku bytu počas zamračeného dňa, akú úlohu zohrávadenné svetlo v našom cirkadiánnom rytme a prečo je jeho nedostatok problémom nielen architektonickým, ale aj zdravotným. Dotýkame sa aj syndrómu chorých budov a širších súvislostí medzi prostredím, v ktorom žijeme,a naším fungovaním.  Prof. Ing. Jozef Hraška, PhD., pôsobí na Katedre konštrukciípozemných stavieb Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave od roku 1979. V rámci pedagogickej činnosti prednášal viaceré predmety, medzi inými špeciálne konštrukcie pozemných stavieb, solárnu technikua osvetlenie budov a udržateľnú architektúru. Garantoval a inovoval niekoľko študijných programov na všetkých stupňoch vysokoškolského štúdia. Vo vedeckovýskumnej činnosti sa špecializoval na simulácie energií a vnútornéhoprostredia budov, denné osvetlenie, insoláciu a energetickú hospodárnosť budov. Je laureátom Ceny za vedu a techniku 2025 v kategórii Celoživotné zásluhy v oblasti vedy a techniky. O podcastePodcast VEDA NA DOSAH vznikol preto, aby sa k slovu dostali naše odborníčky a naši odborníci. Slovenská vedaje plná osobností, ktoré denne objavujú svet, aby sa nám mohlo ľahšie žiť. V epizódach môžete počuť výskumníkov z rôznych vedeckých oblastí.Všetky podcasty VEDA NA DOSAH sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na YouTube CVTI SR, cezaplikácie Spotify a Apple Podcasts a na ďalších streamovacích platformách. Nahrávanie podcastu prebehlo v priestoroch NIVaM. Podcasty z oblasti školstva si môžete vypočuť na https://nivam.sk/?s=podcast.                                                       

Predstavte si kamión. Klasický kamión úplne naplnený oblečením. To je približne 15 ton. Zhruba toľko textilného odpadu sa vyzbiera na časti nášho územia za jediný deň. Ak si chcete urobiť miesto v skrini, možností kam s nenoseným oblečením je hneď niekoľko. Swap, bazár, kontajnery na oblečenie alebo boxy vo vybraných predajniach. Najhoršie, čo sa s nechcenými kúskami môže stať, je to, že skončia na skládke. Preto v tejto epizóde Nedeľnej Talkshow prišiel odborník na triedenie a zhodnocovanie textilného odpadu Juraj Kunák porozprávať, ako dať oblečeniu druhú šancu.

Tvář známá z doby covidu, epidemiolog Petr Smejkal, považuje za přirozené, že vzpomínky na pandemii společnost vytěsňuje. Podobný trend pozoruje v osobě amerického ministra zdravotnictví. „Zpochybňuje medicínu založenou na důkazech, kterou razíme my i schopní Američani. Je tam ale proti tomu velká opozice. On je ministr politik, odborná americká veřejnost je úplně něco jiného,“ poukazuje epidemiolog IKEM Petr Smejkal. Proč by zdejší zdravotnictví přiblížil americkému?Všechny díly podcastu Host Lucie Výborné můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Tvář známá z doby covidu, epidemiolog Petr Smejkal, považuje za přirozené, že vzpomínky na pandemii společnost vytěsňuje. Podobný trend pozoruje v osobě amerického ministra zdravotnictví. „Zpochybňuje medicínu založenou na důkazech, kterou razíme my i schopní Američani. Je tam ale proti tomu velká opozice. On je ministr politik, odborná americká veřejnost je úplně něco jiného,“ poukazuje epidemiolog IKEM Petr Smejkal. Proč by zdejší zdravotnictví přiblížil americkému?Všechny díly podcastu Host Radiožurnálu můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

O potravinách na pultech dnešních obchodů slýcháme nepřeberné množství superlativ, zároveň se ale také často objevují výtky a stížnosti. Nejdůležitější však je, co si sami vybereme. A na výběr rozhodně máme, jen je občas potřeba výrobky trochu detailněji prohlížet a také si za kvalitu připlatit. V rozhovoru pro Český rozhlas České Budějovice to potvrzuje Pavel Smetana z Jihočeské univerzity.Všechny díly podcastu Dopolední host můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

V čem je ale lidská práce zatím nenahraditelná? - Co může prozradit digitální dvojče Zeměkoule o tom, jak bude naše planeta vypadat za 50 let? - A stane se žabinec novou superpotravinou? Moderuje Daniela Vrbová.

Dle zjištění webu Follow the Money obchod s drogami v Albánii prorůstá do nejvyšších vládních kruhů. Lidé napojení na mafii pronikají do podnikání i státní správy – od policie a soudů až po rozhodující patra politiky. Někteří bývalí vyšetřovatelé proto tvrdí, že Albánie stojí na prahu proměny v plnohodnotný narkostát. Odborníci zároveň potvrzují, že role albánské mafie ve světovém obchodu s drogami dlouhodobě sílí a její vliv zasahuje do všech koutů Evropy, včetně Česka.Text Sofie Špirkové čte Renata Klusáková. Najdete ho na webu investigace.cz (https://www.investigace.cz/albanske-gangy-posiluji-ve-svetovem-obchodu-s-kokainem-vliv-mafie-sili-i-v-albanskem-state/).

Na Shattuck Avenue v kalifornském Berkley sídlí skupina odborníků z oblasti bezpečnosti umělé inteligence, kteří podrobně zkoumají nejmodernější modely AI. Snaží se odhadnout, jaké katastrofy by mohly lidstvo v souvislosti s touto technologií postihnout. Píše o nich server britského deníku Guardian.

Na Shattuck Avenue v kalifornském Berkley sídlí skupina odborníků z oblasti bezpečnosti umělé inteligence, kteří podrobně zkoumají nejmodernější modely AI. Snaží se odhadnout, jaké katastrofy by mohly lidstvo v souvislosti s touto technologií postihnout. Píše o nich server britského deníku Guardian.Všechny díly podcastu Svět ve 20 minutách můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Vládneme, nerušit #41: Vláda začala propouštět úředníky a k tomu její poslanci připravili zákon, který by měl pomoci propouštění usnadnit. Odborníci nicméně kritizují jeho nekoncepčnost a nedostatečnou argumentaci daty. Co se přes Vánoce s úředníky dělo? A je vláda připravená vládnout od prvního dne, jak slibovala? O tom mluví Kristýna Jelínková, František Trojan a Filip Zelenka v novém díle podcastu Vládneme, nerušit.

Ministr obrany za SPD a místopředseda vlády Jaromír Zůna nesmí navštívit Ukrajinu, kam byl pozván svým protějškem. Nesmí se ani vyjadřovat k zahraničním otázkám. Proč hnutí SPD drží vlastního zástupce ve vládě zkrátka a kam to povede? Moderuje Petr Vizina.

Pre mladých je témou číslo jedna osamelosť. Nehovoríme o tom, čo nás naozaj trápi a čím vnútorne žijeme. Namiesto toho nosíme masky a snažíme sa napĺňať očakávania tých druhých. Tvrdí šéf internetovej poradne pre mladých IPčko Marek Madro. Podľa neho, my dospelí mládež sklamávame pretože im nevieme poskytnúť istoty, ale ani nádej a preto sa deti utiekajú k pochopeniu v online priestore. Výsledkom je prehlbujúca sa radikalizácia mládeže, ktorá môže vyústiť až do opakovania fatálneho násilia, varuje psychológ Madro.„Srdce je malá vec, ale žiada si veľké veci. Ono samo by nepostačilo mačiatku na obed, a predsa mu nie je dosť ani celý svet.“ Napísal svojho času Victor Hugo. Podobne je tomu u našich detí. Na jednej strane neustále verbálne deklarujeme, že deti sú pre nás - i pre celú našu spoločnosť, tou absolútnou prioritou, témou tém, soľou zeme ako i našou budúcnosťou či nádejou. Na strane druhej, v realite, môžeme vidieť ako neustále narastá počet detí, ktoré sužujú vážne psychické a duševné problémy či dokonca stoja na samej hrane voľby medzi životom a nebytím. Trápi ich strach zo zlyhania, obavy z toho, že sklamú očakávania a - na dnešnú dobu plnú modernej komunikačnej techniky, paradoxne až neuveriteľná osamelosť.Zároveň registrujeme i narastajúci radikalizmus mládeže, ktorý už aj tu - na Slovensku, niekoľkokrát udrel s brutálne vražednou silou. K tomu treba prirátať stále pretrvávajúci problém šikany, tlaku od vysoko polarizovanej a frustrovanej spoločnosti nás dospelákov, ako i zlyhávajúci a až zúfalo nedostatočný systém pomoci pre deti vo vážnych ba dokonca až existenciálnych problémoch, ktoré až pričasto balansujú na samej hrane života a smrti. Áno, ide presne o tie deti, ktoré inak tak radi verbálne označujeme za to najdôležitejšie, čo ako spoločnosť vôbec máme. Naše vlastné deti. Čo teda tieto naše deti a našu mládež skutočne trápi, vieme to vôbec? A ako im v tom vieme reálne pomôcť - indviduálne, ale aj ako celá spoločnosť? No a ako si poradiť s týmto obdobím veľkých očakávaní ale i stretov snov, očakávaní s neraz šedivou až krutou realitou - teda sviatkami?Nám sa množia príbehy detí, ktoré chcú riešiť to, čo sa im deje, tak, že upozornia svet tým, že niekomu inému ublížia. Len aktuálne riešime takmer 50 takýchto príbehov. Situácia je naozaj veľmi vážna a náš systém dostatočne nereflektuje na tieto potreby ako i výzvy. Mreže pri bráne ani kamery riešením ozaj nie sú, tým je len dlhodobá a systémová práca s rizikovými prípadmi mladých ľudí, hovorí šéf internetovej poradne pre mladých IPčko psychológ Marek Madro. https://ipcko.sk/ Témy dnešného Rána Nahlas s Marekom Madrom a Frederikou Hazeovou z internetovej poradne pre mladých IPčko. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Pre mladých je témou číslo jedna osamelosť. Nehovoríme o tom, čo nás naozaj trápi a čím vnútorne žijeme. Namiesto toho nosíme masky a snažíme sa napĺňať očakávania tých druhých. Tvrdí šéf internetovej poradne pre mladých IPčko Marek Madro. Podľa neho, my dospelí mládež sklamávame pretože im nevieme poskytnúť istoty, ale ani nádej a preto sa deti utiekajú k pochopeniu v online priestore. Výsledkom je prehlbujúca sa radikalizácia mládeže, ktorá môže vyústiť až do opakovania fatálneho násilia, varuje psychológ Madro.„Srdce je malá vec, ale žiada si veľké veci. Ono samo by nepostačilo mačiatku na obed, a predsa mu nie je dosť ani celý svet.“ Napísal svojho času Victor Hugo. Podobne je tomu u našich detí. Na jednej strane neustále verbálne deklarujeme, že deti sú pre nás - i pre celú našu spoločnosť, tou absolútnou prioritou, témou tém, soľou zeme ako i našou budúcnosťou či nádejou. Na strane druhej, v realite, môžeme vidieť ako neustále narastá počet detí, ktoré sužujú vážne psychické a duševné problémy či dokonca stoja na samej hrane voľby medzi životom a nebytím. Trápi ich strach zo zlyhania, obavy z toho, že sklamú očakávania a - na dnešnú dobu plnú modernej komunikačnej techniky, paradoxne až neuveriteľná osamelosť.Zároveň registrujeme i narastajúci radikalizmus mládeže, ktorý už aj tu - na Slovensku, niekoľkokrát udrel s brutálne vražednou silou. K tomu treba prirátať stále pretrvávajúci problém šikany, tlaku od vysoko polarizovanej a frustrovanej spoločnosti nás dospelákov, ako i zlyhávajúci a až zúfalo nedostatočný systém pomoci pre deti vo vážnych ba dokonca až existenciálnych problémoch, ktoré až pričasto balansujú na samej hrane života a smrti. Áno, ide presne o tie deti, ktoré inak tak radi verbálne označujeme za to najdôležitejšie, čo ako spoločnosť vôbec máme. Naše vlastné deti. Čo teda tieto naše deti a našu mládež skutočne trápi, vieme to vôbec? A ako im v tom vieme reálne pomôcť - indviduálne, ale aj ako celá spoločnosť? No a ako si poradiť s týmto obdobím veľkých očakávaní ale i stretov snov, očakávaní s neraz šedivou až krutou realitou - teda sviatkami?Nám sa množia príbehy detí, ktoré chcú riešiť to, čo sa im deje, tak, že upozornia svet tým, že niekomu inému ublížia. Len aktuálne riešime takmer 50 takýchto príbehov. Situácia je naozaj veľmi vážna a náš systém dostatočne nereflektuje na tieto potreby ako i výzvy. Mreže pri bráne ani kamery riešením ozaj nie sú, tým je len dlhodobá a systémová práca s rizikovými prípadmi mladých ľudí, hovorí šéf internetovej poradne pre mladých IPčko psychológ Marek Madro. https://ipcko.sk/Témy dnešného Rána Nahlas s Marekom Madrom a Frederikou Hazeovou z internetovej poradne pre mladých IPčko. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Pre mladých je témou číslo jedna osamelosť. Nehovoríme o tom, čo nás naozaj trápi a čím vnútorne žijeme. Namiesto toho nosíme masky a snažíme sa napĺňať očakávania tých druhých. Tvrdí šéf internetovej poradne pre mladých IPčko Marek Madro. Podľa neho, my dospelí mládež sklamávame pretože im nevieme poskytnúť istoty, ale ani nádej a preto sa deti utiekajú k pochopeniu v online priestore. Výsledkom je prehlbujúca sa radikalizácia mládeže, ktorá môže vyústiť až do opakovania fatálneho násilia, varuje psychológ Madro.„Srdce je malá vec, ale žiada si veľké veci. Ono samo by nepostačilo mačiatku na obed, a predsa mu nie je dosť ani celý svet.“ Napísal svojho času Victor Hugo. Podobne je tomu u našich detí. Na jednej strane neustále verbálne deklarujeme, že deti sú pre nás - i pre celú našu spoločnosť, tou absolútnou prioritou, témou tém, soľou zeme ako i našou budúcnosťou či nádejou. Na strane druhej, v realite, môžeme vidieť ako neustále narastá počet detí, ktoré sužujú vážne psychické a duševné problémy či dokonca stoja na samej hrane voľby medzi životom a nebytím. Trápi ich strach zo zlyhania, obavy z toho, že sklamú očakávania a - na dnešnú dobu plnú modernej komunikačnej techniky, paradoxne až neuveriteľná osamelosť.Zároveň registrujeme i narastajúci radikalizmus mládeže, ktorý už aj tu - na Slovensku, niekoľkokrát udrel s brutálne vražednou silou. K tomu treba prirátať stále pretrvávajúci problém šikany, tlaku od vysoko polarizovanej a frustrovanej spoločnosti nás dospelákov, ako i zlyhávajúci a až zúfalo nedostatočný systém pomoci pre deti vo vážnych ba dokonca až existenciálnych problémoch, ktoré až pričasto balansujú na samej hrane života a smrti. Áno, ide presne o tie deti, ktoré inak tak radi verbálne označujeme za to najdôležitejšie, čo ako spoločnosť vôbec máme. Naše vlastné deti. Čo teda tieto naše deti a našu mládež skutočne trápi, vieme to vôbec? A ako im v tom vieme reálne pomôcť - indviduálne, ale aj ako celá spoločnosť? No a ako si poradiť s týmto obdobím veľkých očakávaní ale i stretov snov, očakávaní s neraz šedivou až krutou realitou - teda sviatkami?Nám sa množia príbehy detí, ktoré chcú riešiť to, čo sa im deje, tak, že upozornia svet tým, že niekomu inému ublížia. Len aktuálne riešime takmer 50 takýchto príbehov. Situácia je naozaj veľmi vážna a náš systém dostatočne nereflektuje na tieto potreby ako i výzvy. Mreže pri bráne ani kamery riešením ozaj nie sú, tým je len dlhodobá a systémová práca s rizikovými prípadmi mladých ľudí, hovorí šéf internetovej poradne pre mladých IPčko psychológ Marek Madro. https://ipcko.sk/Témy dnešného Rána Nahlas s Marekom Madrom a Frederikou Hazeovou z internetovej poradne pre mladých IPčko. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Tvrdí, že Ježiš mu dal schopnosť liečiť a predáva kvapky proti zlým silám za desiatky eur. Samozvaný liečiteľ Ladislav Bango Radoský je fanúšikom alternatívnej medicíny. Najnovšie ponúka kapsule, ktoré vraj majú chrániť pred rakovinou. Tvárou produktu je liečiteľova partnerka Nadežda, ktorá tvrdí, že doplnok jej pomohol vyliečiť metastázy.Odborníci však pred týmto produktom varujú. Výživový doplnok môže rakovinu v určitých prípadoch dokonca vyvolať, tvrdí po analýze profesor Prírodoveckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a Univerzity Palackého v Olomouci Josef Jampílek.O tejto téme sme sa dnes rozprávali s redaktorkou Katarínou Runnovou, ktorá sa na pochybný výživový doplnok pozrela. Moderovala Frederika Lodová.Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk.

Tvrdí, že Ježiš mu dal schopnosť liečiť a predáva kvapky proti zlým silám za desiatky eur. Samozvaný liečiteľ Ladislav Bango Radoský je fanúšikom alternatívnej medicíny. Najnovšie ponúka kapsule, ktoré vraj majú chrániť pred rakovinou. Tvárou produktu je liečiteľova partnerka Nadežda, ktorá tvrdí, že doplnok jej pomohol vyliečiť metastázy.Odborníci však pred týmto produktom varujú. Výživový doplnok môže rakovinu v určitých prípadoch dokonca vyvolať, tvrdí po analýze profesor Prírodoveckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a Univerzity Palackého v Olomouci Josef Jampílek.O tejto téme sme sa dnes rozprávali s redaktorkou Katarínou Runnovou, ktorá sa na pochybný výživový doplnok pozrela. Moderovala Frederika Lodová.Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk.

O otvorených vzťahoch sa na Slovensku mlčí, to však ale neznamená, že tu nie sú. A hoci žiť v polyamornom vzťahu môže byť extrémne náročné, v kríze to pre niekoho môže byť naozaj jedným z možných riešení, myslí si odborníčka. O tom, aké tu ale platia pravidlá a tiež o tom, čo túto generáciu v manželstve dnes najviac trápi a s čím zápasia dvojice oproti generácii našich rodičov, sa rozprávame v Pre mamy s Babsy.Nie je žiadnym tajomstvom, že zhruba polovica manželstiev alebo partnerských vzťahov na Slovensku končí rozvodom a rozchodom. Aké dôvody by sme za rozpadom vzťahov mali hľadať? Neveru, odcudzenie, rôzne názory na výchovu detí alebo „únavu materiálu“?Dnes sa v relácii Pre mamy s Babsy budeme naozaj otvorene rozprávať práve na túto tému, v diskusii Babsy privítala dokumentaristku a režisérku Dianu Fabianovú a vzťahovú terapeutku a life koučku Inku Groholovú. Dozviete sa: že až polovica manželstiev na Slovensku sa rozpadá a podľa odborníčky sa aj polovica detí u nás rodí do vzťahov mimo manželstva prečo je to tak a prečo napríklad mali naši rodičia vo vzťahoch viac intimity, ako my dnes ako práve aj narodenie dieťaťa a zmena, ktorá s tým prichádza, môže byť tým, čo spustí krízu vo vťahu kedy a prečo muži odchádzajú čo o Slovákoch vypovedá to, že pôvodne film Hranice vernosti vôbec nemal byť o autorke ako funguje jej otvorené manželstvo či sa dá zmieriť a nebáť sa, ak do života jej partnera vstúpi niekto, kto naozaj môže ohroziť ich vzťah (mladšia a krajšia?) a samozrejme aj naopak - ako to môže vnímať jej manžel, keď sa ona stretáva s takým mužom kedy v polyamórnom vzťahu s manželom obaja využili právo veta na toho, s kým sa ich partner bude stretávať či je monogamia naozaj jediná správna cesta, alebo prečo si to aspoň väčšina z nás myslí a ešte omnoho viac

Asi čtvrtina všech léků, které používáme v moderní medicíně, vychází z rostlin tropických deštných lesů. Jde o jeden z nejsrozumitelnějších důvodů, proč se i v Česku zajímat o osud Amazonského pralesa. Ten hlavně kvůli chovu hovězího dobytka stále mizí a hrozí mu degradace v savanu. Co všechno i nám prales dává a jak o toto dědictví pečují tamní domorodci?

CELÝ ZÁZNAM DEBATY NAJDETE NA HEROHERO.CO/STUDION Kremelské dezinformace už pronikají do umělé inteligence. „Rusům se daří vtisknout své narativy do AI chatbotů,“ upozorňuje Jakub Kalenský z Evropského centra excelence pro boj s hybridními hrozbami. „Některé akademické výzkumy ukázaly, že pokud se jich zeptáte na Ukrajinu, budou až ve třetině případů papouškovat ruskou propagandu, což je poměrně dramatické,“ říká.  Ve Studiu N live z Knihovny Václava Havla přináší nové poznatky o nenávistných projevech a dezinformacích také filozof jazyka Tomáš Koblížek z Akademie věd a právnička Monika Hanych z Ústavního soudu. Odborníci se shodují, že zatímco dezinformační narativy zůstávají stále podobné, zásadně se mění způsob jejich doručování. „Snaží se například ‚vyprat‘ informace. Je to stejný princip, jako když se perou špinavé peníze – snaží se zakrýt jejich původ. Hledají místní spolupracovníky, kteří budou šířit jejich lži. A vy pak konzumujete od českého človíčka na jeho telegramovém kanálu takzvané nezávislé informace. Už se ale nedozvíte, že tyto informace jsou totožné s materiály v patnácti různých jazycích a všechny vycházejí z ruského originálu,“ popisuje Kalenský. Nejlepší dezinformace je podle něj ta, která je vystavěná kolem zrnka pravdy: „S tím Rusové pracují vědomě už dekády. Je to propracované a systematické.“ Filozof jazyka Tomáš Koblížek doplňuje, že nemá rád označení „dezinformátor“. „Klidně ale používám pojem dezinformace, a to z praktického důvodu. Falešné informace, které lidé šíří, často sami považují za pravdivé – někdo je oklamal a oni jsou zčásti oběti. Když na ně začnete křičet, že jsou dezinformátoři nebo propagandisté, ztížíte si tím možnost s nimi komunikovat,“ poznamenává v debatě. Českému státu podle expertů chybí kvantitativní data. „Nevíme, kolik přesně kanálů Rusové kontrolují, kolik dezinformací denně vychrlí a kolik lidí tím denně zasáhnou,“ upozorňuje Kalenský. „O tom problému nemůže mluvit jen vláda, ale také neziskové organizace nebo média. Třeba na Ukrajině jsou velmi kreativní – tam o ruské propagandě mluví standup komici. Oslovují tím publikum, které já bych nikdy neoslovil. Humor je fantastická zbraň v boji proti propagandě,“ tvrdí. Jak dezinformacím čelit, aniž ohrozíme svobodu slova? V čem jsou dnešní nenávistné projevy sofistikovanější? A jak na ně dokážou reagovat policie a právo? Podívejte se na záznam celé debaty na herohero.co/studion

ADHD se nejčastěji ozve tam, kde je tlak na výkon – ve škole a později v práci. Jenže pokud dítě nepobíhá po třídě a neruší, systém ho většinou nevidí. Uslyšíte příběhy dvou dospělých, kteří celé dětství proplouvali pod radarem a diagnózu získali až poté, co začali selhávat v prostředí, které „odchylky” neodpouští. Odborný pohled dodá psychoterapeut a vědecký výzkumník v oblasti ADHD Arnošt Krtek.Všechny díly podcastu Balanc můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

ADHD se nejčastěji ozve tam, kde je tlak na výkon – ve škole a později v práci. Jenže pokud dítě nepobíhá po třídě a neruší, systém ho většinou nevidí. Uslyšíte příběhy dvou dospělých, kteří celé dětství proplouvali pod radarem a diagnózu získali až poté, co začali selhávat v prostředí, které „odchylky” neodpouští. Odborný pohled dodá psychoterapeut a vědecký výzkumník v oblasti ADHD Arnošt Krtek.

Európska únia hľadá spôsob, ako dlhodobo financovať Ukrajinu bez ďalšieho zadlžovania členských štátov. Najhorúcejším riešením je využitie zmrazených ruských aktív, ktoré sú uložené najmä v Belgicku. Podľa výkonného riaditeľa Inštitútu pre európsku politiku Europeum Martina Vokálka je využitie zmrazených ruských aktív najférovším a najudržateľnejším riešením – a zároveň výrazne lepším než všetky ostatné alternatívy, hovorí v relácii PRAVDA VO SVETE.

Napätie medzi USA a Venezuelou rastie, no dopady neostávajú len v Latinskej Amerike. Odborník na región Martin Rey v relácii PRAVDA VO SVETE vysvetľuje, prečo môže konflikt ovplyvniť ceny ropy či bezpečnostné záujmy Európy a prečo sa samotný režim Nicolása Madura môže zosypať skôr zvnútra než pod tlakom Washingtonu.

Rada EU schválila zákon, kterému se všeobecně přezdívá Chat Control 2.0. Je kontroverzní, protože má bránit šíření dětské pornografie, ale za cenu sledování soukromých konverzací ve službách typu WhatsApp a Messenger. Také by mohl zrušit anonymní diskuze na internetu zavedením ověření věku občankou. Petr s Jakubem rozebírají detaily a připomínají, že jde pořád jen o návrh, který prošel jen jednou z několika fází legislativního procesu. Neznamená to tedy, že v současné podobě bude platit. Odborníci a odbornice pak ukazují jiné cesty, jak šíření dětské pornografie bránit. A možná jsou efektivnější než plošný dohled. Nedávno spadla kritická infrastrukturní služba Cloudflaru, která se stará o rozložení zátěže internetového provozu. Výsledkem byla nedostupnost tuctů populárních služeb včetně ChatGPT a X. Jakub při té příležitosti připomněl, že Cloudflare funguje mj. díky stovce lávových lamp. Ne snad, že by řídily internetový provoz. Slouží jako vstup náhodných dat pro tvorbu šifrovacích klíčů a dalších prvků, kde je náhoda důležitým aspektem. Kuba vysvětluje, že počítačové prostředí je deterministické a lávové lampy se takto používají desítky let. 02:42 – Chat Control 2.0 23:13 – Lampy v Cloudflare

„Demokracia funguje práve na nezávislých inštitúciách. Dobre spravovaný štát funguje na ľuďoch, ktorí sú odborníci,“ hovorí politológ Radoslav Štefančík. Reaguje tak na snahu vládnej väčšiny zrušiť úrad na ochranu oznamovateľov korupcie. „Ide im o vlastnú beztrestnosť, o svoje pohodlie, pretože vidia, že spravodlivosť, aj keď je niekedy pomalá, nakoniec príde,“ hovorí politológ. „Problém je však v tom, a nespravodliví ľudia to vedia, že sú niektorí, ktorí sa nenechajú podplatiť, ktorí sa nenechajú vydierať, a práve takíto čestní ľudia podvodníkom vadia.“Vládna väčšina dokonáva rušenie Úradu pre oznamovateľov korupcie. Paradoxne toho úradu, ktorý Peter Pellegrini a jeho Matúš Šutaj Eštok svojho času zakladali. Sama hovorí, že nejde o rušenie, ale jeho transformáciu, naviac s rozšírením záberu – ochranu oznamovateľov korupcie má rozšíriť o ochranu obetí trestných činov. Opozícia oponuje Eštokovou pomstou za Čurillovcov, pre ktorých rezort obrany dostal stotisícovú pokutu. Minister totiž na nich siahol bez ohľadu na to, že boli pod ochranou úradu. Proti kroku vlády sa ozvali výrazné tváre justície, mimovládneho sektora a vytiahli pred parlament rozhorčených ľudí.Odchádzajúci týždeň však bol aj o nahnevanom Andrejovi Dankovi, ktorý odmieta vstúpiť na úrad vlády, kým tam je premiérov poradca pošpinený Epsteinovimi zoznamami; o novej vojne v prokuratúre – medzi Marošom Žilinkom a žilinským krajským prokurátorom Tomášom Baloghom; či o opäť nespokojnom poslancovi Ferenčákovi, ktorý sa má vzdať postu šéfa parlamentného výboru, aby ho mohol nahradiť bývalý vicepremiér Peter Kmec pre spornú dotačnú výzvu.Čo napovedal tento týždeň o krajine, kde sa rodí stále menej detí a tie, čo tu zostávajú, si aj od premiéra vypočujú, že „za marišku namaľujú, čo chcú“ – to v narážke na popradského študenta Mura a jeho kriedovú revolúciu.Na krajinu posledného týždňa sa pozrieme s politológom Radoslavom Štefančíkom. „Táto moc sa bojí zdravých a silných inštitúcií,“ hovorí. „Prekážajú jej čestní odborníci,“ dodáva.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Demokracia funguje práve na nezávislých inštitúciách. Dobre spravovaný štát funguje na ľuďoch, ktorí sú odborníci,“ hovorí politológ Radoslav Štefančík. Reaguje tak na snahu vládnej väčšiny zrušiť úrad na ochranu oznamovateľov korupcie. „Ide im o vlastnú beztrestnosť, o svoje pohodlie, pretože vidia, že spravodlivosť, aj keď je niekedy pomalá, nakoniec príde,“ hovorí politológ. „Problém je však v tom, a nespravodliví ľudia to vedia, že sú niektorí, ktorí sa nenechajú podplatiť, ktorí sa nenechajú vydierať, a práve takíto čestní ľudia podvodníkom vadia.“Vládna väčšina dokonáva rušenie Úradu pre oznamovateľov korupcie. Paradoxne toho úradu, ktorý Peter Pellegrini a jeho Matúš Šutaj Eštok svojho času zakladali. Sama hovorí, že nejde o rušenie, ale jeho transformáciu, naviac s rozšírením záberu – ochranu oznamovateľov korupcie má rozšíriť o ochranu obetí trestných činov. Opozícia oponuje Eštokovou pomstou za Čurillovcov, pre ktorých rezort obrany dostal stotisícovú pokutu. Minister totiž na nich siahol bez ohľadu na to, že boli pod ochranou úradu. Proti kroku vlády sa ozvali výrazné tváre justície, mimovládneho sektora a vytiahli pred parlament rozhorčených ľudí.Odchádzajúci týždeň však bol aj o nahnevanom Andrejovi Dankovi, ktorý odmieta vstúpiť na úrad vlády, kým tam je premiérov poradca pošpinený Epsteinovimi zoznamami; o novej vojne v prokuratúre – medzi Marošom Žilinkom a žilinským krajským prokurátorom Tomášom Baloghom; či o opäť nespokojnom poslancovi Ferenčákovi, ktorý sa má vzdať postu šéfa parlamentného výboru, aby ho mohol nahradiť bývalý vicepremiér Peter Kmec pre spornú dotačnú výzvu.Čo napovedal tento týždeň o krajine, kde sa rodí stále menej detí a tie, čo tu zostávajú, si aj od premiéra vypočujú, že „za marišku namaľujú, čo chcú“ – to v narážke na popradského študenta Mura a jeho kriedovú revolúciu.Na krajinu posledného týždňa sa pozrieme s politológom Radoslavom Štefančíkom. „Táto moc sa bojí zdravých a silných inštitúcií,“ hovorí. „Prekážajú jej čestní odborníci,“ dodáva.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Věnuje se umělé inteligenci a tvrdí, že člověk má přirozeně rád inovace. „Umělá inteligence je zajímavý nástroj, který nám umožňuje dělat nové věci. Kdo rád objevuje a miluje změny, ten si s ní porozumí. A věřím, že se díky ní vrátíme k tomu, co nás baví. Budeme více tvořit,“ říká odborník na technologie v Blízkých setkáních s Terezou Kostkovou.Všechny díly podcastu Blízká setkání můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

V najnovšej epizóde relácie What the Fakt sme privítali odborníka na elektromobily Dominika Vojteka, ktorý zastupuje značku Leapmotor Slovensko. Rozprával o tom, ako rýchlo napreduje infraštruktúra nabíjania v Číne, kde jedna stanica dokáže obslúžiť až 3 300 vozidiel denne. Vysvetlil tiež, prečo je na Slovensku stále problém so servisnou sieťou Tesly a aké riziká to prináša pre majiteľov. Vojtek priblížil, ako sa vyvíja technológia batérií a prečo čínske automobilky aktuálne dominujú inováciám. Podelil sa o svoje skúsenosti z testovania desiatok elektromobilov na trhu. Prezradil aj, ktoré elektroauto považuje za najlepšie, a to vďaka jeho extrémnemu výkonu 598 koní. Epizóda prináša realistický pohľad na to, ako bude vyzerať budúcnosť elektromobility na Slovensku aj vo svete.Epizóda relácie vznikla v spolupráci s www.leapmotor.net/sk

V Šuranoch už sa stavia megatováreň na výrobu batérií. Investícia za miliardu dvesto miliónov má priniesť cez tritisíc nových pracovných miest a pomôcť nášmu hospodárstvu. Stojí za ňou slovensko-čínska spoločnosť Gotion InoBat. Výroba sa má spustiť od budúceho roka.Slovensko poskytne baterkárni dotáciu cez 200 miliónov eur, je to v čase konsolidácie správna investícia? Aktivisti a opozícia upozorňujú na environmentálne aj ekonomické riziká, sú ich obavy opodstatnené, alebo ich zisky továrne prevyšujú? Bude mať vôbec kto obsadiť všetky tie pracovné miesta? Čo bude baterkáreň znamenať pre Slovensko aj pre Šurany? A čo pre našu elektromobilitu, ak Slovensko napriek nárastu stále patrí medzi krajiny s najnižším podielom elektrických áut v Európskej únii?Braňo Závodský sa rozprával s riaditeľom Slovenskej asociácie pre elektromobilitu Patrikom Križanským a analytikom INESS Radoslavom Ďuranom.

Odborníci do vlády, to je vždy nejlepší krok stranou, když se na obzoru objeví politické problémy. Andrej Babiš (ANO) je tušil už před volbami, a tak bylo předem jasné, že bude-li nutná vládní účast lidí nominovaných za SPD Tomia Okamury, považovanou všeobecně za extrémně populistickou antimigrační stranu, budou to relativní neutrálové bez politického mandátu. Totéž navrhnul Babiš Motoristům.

Jak složitá může být právní bitva o pravost facebookových příspěvků Filipa Turka? Jak aféra kolem možného budoucího ministra zahraničí Turka komplikuje Andreji Babišovi skládání nové vlády? Jaká bude budoucnost českého pavilonu po skončení výstavy Expo?

Jsou v Česku férově daněny osoby samostatně výdělečně činné ve srovnání s tím, kolik na daních odvádějí zaměstnanci? Odborníci z organizace PAQ Research tvrdí, že nikoli, a navrhují reformu. „Současný systém zdanění OSVČ je nerovný,“ upozorňuje v Pro a proti ekonom z PAQ Research Petr Vilím. „Nesouhlasím s tím, že daň u vysokopříjmových OSVČ je až čtyřikrát vyšší než daň, kterou platí zaměstnanci,“ namítá ekonom Vladimír Toráč ze společnosti Grant Thornton.