POPULARITY
Categories
Prezident Spojených štátov, pápež, expremiér Veľkej Británie, šéf diplomacie Izraela. Už bezmála dvojročná vojna medzi Izraelom a Hamasom zamestnáva svetové špičky.Donald Trump je po strategickej schôdzke o Gaze, kde mu radí aj niekdajší britský premiér Tony Blair. Pápež Lev apeluje na ochranu civilistov a vyslovuje „nie“ kolektívnemu trestu v podobe násilného vysídlenia Palestínčanov. Bezpečnostná rada OSN s výnimkou USA odsudzuje hladomor v Gaze a klasifikuje ho ako dôsledok vojny. Izrael pritom vyzýva na okamžité a bezpodmienečné zrušenie obmedzení dodávok potravinovej pomoci. A šéf izraelskej diplomacie – po tom, ako sa stretol so svojim americkým náprotivkom – opakovane odmieta ideu Palestínskeho štátu. Ideu, ktorá má podporu Francúzska či Kanady, ktorou sa má zaoberať aj Valné zhromaždenie OSN v septembri.Aké sú vyhliadky už takmer dvojročnej vojny medzi Izraelom a Hamasom? Téma pre orientalistu Attilu Kovácsa z katedry porovnávacej religionistiky UK v Bratislave.„Problémom je, že medzinárodné spoločenstvo napriek vážnosti situácie a obetiam nevenuje stále dostatočnú pozornosť tomuto konfliktu. Jedna vec sú pekné reči, no druhá činy,“ hovorí Attila Kovács. „Dostatočná časť izraelskej spoločnosti už má Netanjahuovej vojny dosť, je však paradoxom, že vláda Benjamina Netanjahua sa viac bojí mieru ako vojny,“ vysvetľuje. Z tohto pohľadu sú mierové vyhliadku pre región bez tlaku zvonka nerealistické.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Dnes sa pozrieme na dôležitú súčasť dejín raného novoveku v malokarpatskej oblasti, dejín Bratislavy a jej širšieho okolia. A pomôžeme si vínom. Ako ukazuje výskum nášho hosťa, ak sa na víno, jeho výrobu, distribúciu a konzumáciu pozrieme očami archivára a historika, získame veľmi zaujímavý pohľad do dejín spoločnosti na našom území v ranom novoveku. Ako sa pestovalo víno v tomto období? Kedy začína vinárska tradícia v Bratislave a jej okolí? Ako sa vinohradníctvo premietalo do fungovania miest, v hospodárskej ale aj politickej oblasti? Kto pracoval vo viniciach? Od čoho závisela kvalita vína konkrétne z malokarpatskej oblasti? A napokon, aký bol vplyv dostupného alkoholu na ľudí – ako súviselo v ranom novoveku víno s kriminalitou? Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s archivárom a historikom Michalom Duchoňom, vedúcim Archívu mesta Bratislavy. Michal Duchoň sa vo svojom výskume venuje problematike mestských dejín raného novoveku, historickej kriminológii a dejinám každodenného života. Na svojom konte má niekoľko publikácií vrátane kníh Zločin v meste, kriminalita a každodennosť v ranonovovekom Pezinku; Modra v premenách stáročí; Bernolákovo 1209-2009: Dejiny obce, a je tiež spoluatorom Dejín Svätého Jura. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.
Na Slovensku si sami komplikujeme eurofondy a mnohé veci sa preto ani nepostavia, hovorí bratislavský primátor Matúš Vallo. Práve spustenú petržalskú električku považuje za svoj doteraz najväčší výsledok, aj keď ešte nie je plne dokončená. Postavili ju na mieste pôvodne plánovaného metra, ktoré Bratislava nikdy nebude mať. Čo sa ide meniť na cyklotrase na Vajanského nábreží, prečo nepostavil protikandidáta Jánovi Hrčkovi v Petržalke, s ktorým má spor, a čo hovorí na výroky koaličných politikov o Bratislave?V podcaste s Matúšom Vallom sa dozviete:– od 1. minúty – či považuje električku na koniec Petržalky za svoj najväčší výsledok;– po 2:30 – prečo v Bratislave nikdy nebude metro;– od 5:30 – čo ešte nie je na električke dokončené a kedy to bude;– po 6:30 – čo bude hotové do septembra a čo bude trvať ešte mesiace;– od 7:10 – prečo sa na Slovensku nedarí dokončovať veľké infraštruktúrne projekty načas;– po 7:50 – že si sami komplikujeme čerpanie eurofondov;– od 9:30 – že sa stretával s čínskym veľvyslancom, aby urýchlil stavbu električky;– po 10:30 – že bežní Petržalčania mali pravdu, keď mali dojem, že na stavbe je málo robotníkov;– od 11:00 – či bude dážď zaplavovať zastávky novej električky a či sa na ňu obyvatelia môžu spoľahnúť aj v daždi;– po 12:20 – či je spokojný s projektom cyklotrasy na Vajanského nábreží;– od 13:30 – že Smer zneužil cyklotrasu na politickú kampaň;– po 14:00 – či sa snaží ľudí prevychovať, aby nechodili do mesta autom;– od 17:30 – ako sa celé mesto prepojí cyklotrasami a Vajanského ich všetky spája;– po 18:00 – prečo cyklotrasa nemohla byť pri rieke, tak ako je pri Riverparku o kilometer ďalej;– od 18:45 – čo sa ide na tejto kontroverznej cyklotrase meniť po tom, čo koalícia schválila zákon na jej reguláciu;– po 19:45 – o čo prichádzajú obyvatelia mesta, keď Bratislave rôzne vlády škrtia rozpočet;– od 21:10 – aký je jeho vzťah s vládou;– po 22:00 – že väčšina ministrov tejto vlády ho neprijme;– od 22:30 – aký je vzťah medzi ním, PS a jeho regionálnou stranou Team Bratislava;– po 25:00 – či bude znovu kandidovať a aký má plán do budúcna;– od 27:00 – čo sú ďalšie veľké projekty, ktoré zmenia Bratislavu;– okolo 30:00 – o čom je spor s bývalým starostom Petržalky Jánom Hrčkom;– po 32:00 – prečo teda Team Bratislava nepostavil Hrčkovi protikandidáta;– od 33:00 – kto bude kandidovať v Petržalke o rok;– po 34:00 – ako trestné zákony priniesli krádeže a dílerov k obchodnému centru Nivy;– od 37:00 – či súhlasí s nemocnicou vo Vajnoroch;– po 38:00 – čo hovorí na výroky Roberta Fica, že Bratislava nie je Slovensko.
Na Slovensku si sami komplikujeme eurofondy a mnohé veci sa preto ani nepostavia, hovorí bratislavský primátor Matúš Vallo. Práve spustenú petržalskú električku považuje za svoj doteraz najväčší výsledok, aj keď ešte nie je plne dokončená. Postavili ju na mieste pôvodne plánovaného metra, ktoré Bratislava nikdy nebude mať. Čo sa ide meniť na cyklotrase na Vajanského nábreží, prečo nepostavil protikandidáta Jánovi Hrčkovi v Petržalke, s ktorým má spor, a čo hovorí na výroky koaličných politikov o Bratislave?V podcaste s Matúšom Vallom sa dozviete:– od 1. minúty – či považuje električku na koniec Petržalky za svoj najväčší výsledok;– po 2:30 – prečo v Bratislave nikdy nebude metro;– od 5:30 – čo ešte nie je na električke dokončené a kedy to bude;– po 6:30 – čo bude hotové do septembra a čo bude trvať ešte mesiace;– od 7:10 – prečo sa na Slovensku nedarí dokončovať veľké infraštruktúrne projekty načas;– po 7:50 – že si sami komplikujeme čerpanie eurofondov;– od 9:30 – že sa stretával s čínskym veľvyslancom, aby urýchlil stavbu električky;– po 10:30 – že bežní Petržalčania mali pravdu, keď mali dojem, že na stavbe je málo robotníkov;– od 11:00 – či bude dážď zaplavovať zastávky novej električky a či sa na ňu obyvatelia môžu spoľahnúť aj v daždi;– po 12:20 – či je spokojný s projektom cyklotrasy na Vajanského nábreží;– od 13:30 – že Smer zneužil cyklotrasu na politickú kampaň;– po 14:00 – či sa snaží ľudí prevychovať, aby nechodili do mesta autom;– od 17:30 – ako sa celé mesto prepojí cyklotrasami a Vajanského ich všetky spája;– po 18:00 – prečo cyklotrasa nemohla byť pri rieke, tak ako je pri Riverparku o kilometer ďalej;– od 18:45 – čo sa ide na tejto kontroverznej cyklotrase meniť po tom, čo koalícia schválila zákon na jej reguláciu;– po 19:45 – o čo prichádzajú obyvatelia mesta, keď Bratislave rôzne vlády škrtia rozpočet;– od 21:10 – aký je jeho vzťah s vládou;– po 22:00 – že väčšina ministrov tejto vlády ho neprijme;– od 22:30 – aký je vzťah medzi ním, PS a jeho regionálnou stranou Team Bratislava;– po 25:00 – či bude znovu kandidovať a aký má plán do budúcna;– od 27:00 – čo sú ďalšie veľké projekty, ktoré zmenia Bratislavu;– okolo 30:00 – o čom je spor s bývalým starostom Petržalky Jánom Hrčkom;– po 32:00 – prečo teda Team Bratislava nepostavil Hrčkovi protikandidáta;– od 33:00 – kto bude kandidovať v Petržalke o rok;– po 34:00 – ako trestné zákony priniesli krádeže a dílerov k obchodnému centru Nivy;– od 37:00 – či súhlasí s nemocnicou vo Vajnoroch;– po 38:00 – čo hovorí na výroky Roberta Fica, že Bratislava nie je Slovensko.
Predstavíme vám výsledky prieskumu o tom ako Slováci vnímajú svoje duševné zdravie alebo tiež čo im najviac chýba v krajine. A nebude chýbať pozvánka do našej súťaže Mysteriózne Slovensko. V augustovej, siedmej časti hovoríme o Pamätníku Chatama Sofera v Bratislave a o živote tohto významného ortodoxného rabína a učenca.
Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu
Písal sa 1. november 1755, bola sobota, sviatok všetkých svätých. V portugalskom Lisabone sa veriaci práve zišli v kostoloch, aby si pripomenuli zosnulých, keď sa náhle zatriasla zem. Počas niekoľkých minút sa zrútila väčšina mesta, ktoré sa v tom čase radilo medzi najľudnatejšie a najbohatšie metropoly Európy. Hneď na to sa v Lisabone rozšíril požiar. Vystrašení ľudia z poškodených budov inštinktívne utekali k najbližšiemu voľnému priestranstvu, na pláž, pritom si mohli povšimnúť neobyčajný úkaz. More výrazne ustúpilo, aj o niekoľko sto metrov. Počiatočnú úľavu vystriedala po chvíli druhá a ešte väčšia hrôza. Zo západu sa na mesto valila obrovská viac než 10 metrová vlna cunami. To, čo nezničilo zemetrasenie, v nasledujúcich sekundách zmietol mohutný príval oceánu. Lisabonská katastrofa otriasla celou vtedajšou Európou. Teológovia a učenci sa pýtali, ako je vôbec možné vysvetliť nešťastie takého nepredstaviteľného rozsahu. Je to Boží trest, alebo je potrebné hľadať iný a racionálnejší výklad tejto udalosti? Aj táto katastrofa tak naštartovala hlbšie úvahy a stála na počiatku trvalejšieho vedeckého záujmu o neprebádané útroby Zeme. Jedným z výsledkov tohto záujmu je seizmológia – nová vedecká disciplína, ktorá výrazným spôsobom prispela k všeobecnému prírodovednému poznaniu a rozvoju ľudstva. Čo sa presne stalo v Lisabone pred takmer 270 rokmi? Ako si ľudia podobné udalosti v minulosti vysvetľovali a kedy sa podarilo učencom objasniť skutočné príčiny zemetrasení? A ako toto poznanie prispelo k nášmu materiálnemu, technologickému, ale k spoločenskému rozvoju? Jaro Valent z časopisu Historická revue a rozprával s prof. Petrom Moczom, vedúcim oddelenia fyziky Zeme na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky na Univerzite Komenského v Bratislave a s Evou Rutšekovou, študentkou histórie na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.
www.alergia.skwww.pelovespravodajstvo.skV aktuálnom týždni monitorovacie stanice opakovane zaznamenali prevažne stredné až nízke koncentrácie peľu v ovzduší na území Slovenska. Pretrváva dominancia peľu pŕhľavovitých. Peľ tráv z čeľade lipnicovitých už zväčša nedosahoval alergiologicky významné denné koncentrácie. Pribúdajú ďalšie silné alergény neskorého leta – palina a ambrózia. Ich peľ zatiaľ len ojedinele a vo veľmi nízkych denných koncentráciách zachytili monitorovacie stanice v Banskej Bystrici, Bratislave a Žiline. Výkyvy počasia opakovane spôsobovali značné regionálne rozdiely v množstve peľu v ovzduší, pričom najnižšie hladiny peľu v ovzduší zachytili monitorovacie stanice v Nitre a Trnave. Peľové spektrum dopĺňal v nízkych koncentráciách peľ astrovitých, mrlíkovitých, mrkvovitých, chmeľu, skorocelu a štiavu. Spóry húb (plesní) boli zastúpené najmä rodmi Cladospórium a Alternária.Prognóza peľovej situácie na víkend a začiatok 32. týždňa.Dominantné postavenie si zachová peľ pŕhľavy a tráv z čeľade lipnicovitých. Peľ paliny a inváznej ambrózie - silných alergénov neskorého leta bude postupne pribúdať na celom území. Predpokladáme, že v druhej augustovej dekáde už dosiahne alergiologicky významné denné koncentrácie. Vzhľadom na predpovedané počasie predpokladáme, že na väčšine územia budú aj tentoraz denné koncentrácie peľu maximálne v stredných hladinách, ale zvýšia sa denné koncentrácie spór húb (plesní). Vplyvom výkyvov počasia a búrkovej činnosti očakávame značné regionálne rozdiely v kvantite peľu a spór v ovzduší.Podrobnejšie informácie nájdete na www.alergia.sk v časti peľové spravodajstvo. Ďakujeme Vám za pozornosť pri počúvaní odborného podcastu Alergia - Imunológia. Informácie o vývoji peľovej situácie na Slovensku pre Vás pripravila Dr. Janka Lafférsová, z koordinačného pracoviska peľovej informačnej služby Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici. Podcast Alergia - Imunológia je súčasťou skupiny podcastov ZDRAVIE. V prípade otázok k podcastu Alergia - Imunológia nám píšte na emailovú adresu info@alergia.sk. Pre pravidelné odoberanie podcastov Alergia – Imunológia sa prihláste vo svojej obľúbenej mobilnej podcastovej aplikácii.
www.alergia.skwww.pelovespravodajstvo.skV aktuálnom týždni monitorovacie stanice opakovane zaznamenali prevažne stredné až nízke koncentrácie peľu v ovzduší na území Slovenska. Pretrváva dominancia peľu pŕhľavovitých. Peľ tráv z čeľade lipnicovitých už zväčša nedosahoval alergiologicky významné denné koncentrácie. Pribúdajú ďalšie silné alergény neskorého leta – palina a ambrózia. Ich peľ zatiaľ len ojedinele a vo veľmi nízkych denných koncentráciách zachytili monitorovacie stanice v Banskej Bystrici, Bratislave a Žiline. Výkyvy počasia opakovane spôsobovali značné regionálne rozdiely v množstve peľu v ovzduší, pričom najnižšie hladiny peľu v ovzduší zachytili monitorovacie stanice v Nitre a Trnave. Peľové spektrum dopĺňal v nízkych koncentráciách peľ astrovitých, mrlíkovitých, mrkvovitých, chmeľu, skorocelu a štiavu. Spóry húb (plesní) boli zastúpené najmä rodmi Cladospórium a Alternária.Prognóza peľovej situácie na víkend a začiatok 32. týždňa.Dominantné postavenie si zachová peľ pŕhľavy a tráv z čeľade lipnicovitých. Peľ paliny a inváznej ambrózie - silných alergénov neskorého leta bude postupne pribúdať na celom území. Predpokladáme, že v druhej augustovej dekáde už dosiahne alergiologicky významné denné koncentrácie. Vzhľadom na predpovedané počasie predpokladáme, že na väčšine územia budú aj tentoraz denné koncentrácie peľu maximálne v stredných hladinách, ale zvýšia sa denné koncentrácie spór húb (plesní). Vplyvom výkyvov počasia a búrkovej činnosti očakávame značné regionálne rozdiely v kvantite peľu a spór v ovzduší.Podrobnejšie informácie nájdete na www.alergia.sk v časti peľové spravodajstvo. Ďakujeme Vám za pozornosť pri počúvaní odborného podcastu Alergia - Imunológia. Informácie o vývoji peľovej situácie na Slovensku pre Vás pripravila Dr. Janka Lafférsová, z koordinačného pracoviska peľovej informačnej služby Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici. Podcast Alergia - Imunológia je súčasťou skupiny podcastov ZDRAVIE. V prípade otázok k podcastu Alergia - Imunológia nám píšte na emailovú adresu info@alergia.sk. Pre pravidelné odoberanie podcastov Alergia – Imunológia sa prihláste vo svojej obľúbenej mobilnej podcastovej aplikácii.
Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu
Slovensko patrí medzi najpriemyselnejšie krajiny Európskej únie, no jeho pozícia je čoraz ohrozenejšia. Zaťažuje ho nielen rastúca energetická náročnosť, ale aj slabá infraštruktúra a nedostatok kvalifikovaných pracovníkov. O tom, ako nájsť riešenia v krátkodobom aj dlhodobom horizonte hovorí v rozhovore s Veronikou Vaňkovou pre TREND podnikateľ a zároveň prezident Asociácie priemyselných zväzov a dopravy Alexej Beljajev. Viac si vypočujete v podcaste. O výzvach, ktorým čelí slovenský priemysel budeme spoločne diskutovať aj na TREND konferencii Priemysel a energetika, ktorá sa bude konať 23.septembra v Bratislave.
Dina Štěrbová svojho času, pokorila štvrtú najvyššiu horu sveta a to v dobe, v ktorej stretnúť na osemtisícovke ženu – horolezkyňu bolo niečo celkom nevídané. Horolezectvo jej v čase socializmu poskytovalo životodarný pocit slobody. Vystúpila na mnohé hory vo svete, no jej srdcovkou boli a sú Vysoké Tatry. Charakterizuje ju aj chuť pomáhať. V pakistanskej dedine Arandu so svojim priateľom vybudovala nemocnicu a stojí aj za projektami škôl, budovania ciest, či vodovodov. Hovoriťs Katou Martinkovou bude aj o Bratislave a Olomouci – dvoch mestách jej života, o plánoch, ako ešte v Arandu chce pomôcť tamojším obyvateľom, o otcovi, ktorý bol v minulom režime perzekvovaný a podarilo sa mu v živote nečakane uplatniť i o slávnej generácii horolezcov, ktorej bola súčasťou. | Hostka: Dina Štěrbová (horolezkyňa). | Moderuje: Kata Martinková. | Tolkšou Hosť sobotného Dobrého rána pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 8. hodine.
Z Bratislavy kedysi chodila električka priamo do centra Viedne. Keď sa v nej viezla princezná Štefánia Belgická, musela vystúpiť, pretože cez hranice prevážala mak. Počas vojny bolo treba ukryť vozidlá MHD-čky pred bombardovaním, no autobusy sa stali aj vojnovou korisťou. Prečo prestala premávať električka po Štefánikovej ulici? Dokedy sa v Bratislave jazdilo naľavo? V podcaste Ulicami Bratislavy odpovedal Michal Jajcaj z Múzea dopravy v Bratislave.
Jana Šturdíková viac ako desať rokov fotografovala život predmetov vo funkcionalistickom dome postavenom v Bratislave židovským architektom Alexandrom Skuteckým (1883 – 1944). Od kotolne až po hromozvod a v desiatich bytoch hľadala pôvodné prvky, ktoré prežili od postavenia domu v roku 1936. Sledovala, ako domom pretiekli veľké dejiny 20. a 21. storočia typické pre krajiny strednej Európy a ako sa odrazili v zdanlivo bezvýznamných predmetoch, ktorých sme zvyknutí sa každodenne dotýkať. O knihe diskutovali autorka Jana Šturdíková, Denis Haberland, moderoval Tomáš Pospěch a pokrstila ju bývalá ministerka kultúry Silvia Hroncová.
Vypočujte si záznam diskusie o knihe Fenomén YMCA a zistite viac o histórii organizácie, ale aj budovy na Karpatskej v Bratislave, ktorá čaká na absolútne nevyhnutnú rekonštrukciu strechy a skrýva extrémne veľa zaujímavých zákutí a obyvateľov. O fenoméne YMCA diskutujú historik Lukáš Krajčír z Historického ústavu SaV, Magdaléna Kvasnicová zo Stavebnej fakulty STU v Bratislave, moderátorkou je Lucia Škyrtová.
Srečanje evropskih zunanjih ministrov v Bruslju je prineslo veliko besed, ki pa se vnovič niso prelile na papir. Po besedah prve diplomatke povezave Kaje Kallas so odgovorili na vse pomisleke Bratislave, ki je zdaj na vrsti, da ukrepa. Ministri niso sprejeli niti dogovora o ukrepanju proti Izraelu, ki pa mora po besedah Kallasove narediti več za izboljšanje humanitarnih razmer v Gazi. Druge teme: - Izraelske sile poleg palestinske enklave napadajo tudi tarče v Siriji in Libanonu. - Tudi države na Balkanu s strahom pričakujejo Trumpove carine. - Petrolove poslovalnice v Petrini, Črnem Vrhu nad Idrijo, Podkorenu in Solčavi bodo vnovič obratovale.
Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu
Jedno väčšie a druhé menšie jubileum bude 8. augusta oslavovať atletický míting Pravda - Televízia - Slovnaft. Na banskobystrických Štiavničkách sa uskutoční jubilejný 60. ročník. Zároveň pôjde o desiaty míting po obnovení P-T-S v Šamoríne v roku 2016. ,,Aj nás mrzí, že nedokážeme tieto preteky robiť v Bratislave. Nie je nám to ľahostajné. Ak však nie je vybudovaný štadión, nemáme ho kde zorganizovať. Naopak, Banská Bystrica chce tento míting mať vo svojom meste," vraví viceprezident organizačného výboru Ladislav Ásványi.
Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu
Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu
Dnes k nám do Flešbekov zavítal Michal Steiner, výkonný líder spoločenstva Martindom v Bratislave, manžel a otec 3 detí. Rozpovie nám, kedy v jeho živote nastal obrat, ktorý oživil jeho vieru a akú úlohu v jeho živote zohráva spoločenstvo. Okrem toho sa s Ivanom bavia aj o téme odpustenia, dôležitosti jednoty v manželstve a v neposlednom rade aj o jeho autonehode, z ktorej zázrakom vyviazol živý. 00:00 Úvod a privítanie00:43 Súťaž o CD "Na svätý vrch" od kapely Espé https://www.godzoneshop.sk/produkt/na-svaty-vrch-espe/01:36 Miska otázok02:27 Z ktorej maličkosti si sa naposledy radoval?02:39 Doživotná zásobe pizze alebo zmrzliny?02:57 Ktorý herec by hral hlavnú úlohu vo filme o tvojom živote?03:28 Akým darčekom by sa človek presne trafil do tvojho vkusu?05:00 Pozvanie do podpory https://godzone.sk/podpora/05:58 Predstavenie hosťa06:49 Michalova cesta viery12:46 Martindom a povolanie do služby16:45 Do spoločenstva pozývajme aj svojich nepriateľov19:13 Všetci potrebujeme spoločenstvo24:42 Sila odpustenia30:43 Odpustenie nie je o emóciách34:29 Keď si myslíme, že nám ľudia v spoločenstve nerozumejú40:17 Laické párové poradenstvo42:08 Dôležitosť jednoty v manželstve47:02 Plňme si sny v manželstve spoločne49:10 Ako Michal prežil autonehodu55:47 Poďakovanie a rozlúčenie
Pracoval pre tak prestížne časopisy ako Vogue, GQ, W Magazine či The Interview, no najviac ho preslávili fotografie vyšportovaných mladých mužov v erotických pózach.Reč je o Bruceovi Weberovi, ktorý mal mať v Slovenskej národnej galérii výstavu. Nakoniec sa však neuskutoční a šéfkurátor Martin Dostál to dáva za vinu denníku SME, ktorý prednedávnom informoval o Weberovej nedávnej minulosti poznačenej obvineniami so sexuálneho obťažovania.Ako je to teda s výstavou naozaj, čo vieme o samotnom Weberovi a odvrátenej stránke jeho profesného života a aké ďalšie problémy sprevádzajú tento najdrahší výstavný projekt moderného umenia v SNG?Eva Frantová sa v podcaste Dobré ráno pýta priamo Soni Jánošovej, redaktorky denníka SME, ktorej texty tak pohoršili vedenie galérie.Zdroj zvukov: YouTube / Manila Bulletin, YouTube / GHMP Odporúčanie:Dnes je mojím odporúčaním komentovaní prehliadka budovy YMCA v Bratislave, ktorá priťahuje pozornosť svojou charakteristickou tehlovou fasádou a prvkami palácovej architektúry. Dve prehliadky sa budú konať už teraz v lete, jedna v júli a jedna v auguste a miesta sa rýchlo rozchytajú, preto sa prihláste už dnes. Ja sama sa na ňu chystám, pretože ma budova fascinuje a organizátori sľubujú, že sprístupnia aj miesta, ktoré bežná verejnosť nevidí.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
Príspevok za voľby až od päť percent, premenovanie strany len raz za päť rokov a vyššia kaucia, ak sa volieb vôbec strana chce zúčastniť. Toto sú len niektoré zo zmien, ktoré rezort vnútra predstavuje vo svojom návrhu novely zákona o politických stranách. Šéf ministerstva aj strany Hlas Matúš Šutaj Eštok chce mať novinku účinnú od decembra.Mnohí však už dnes hovoria o tom, že niektoré časti môžu byť protiústavné a aj o tom, ako zákon zamedzuje otvorenej politickej súťaži.Čo konkrétne teda návrh obsahuje, aké to môže mať dopady na jednotlivé politické strany a prečo vôbec Hlas s niečím podobným prichádza?Eva Frantová sa v podcaste Dobré ráno pýta Pavla Baboša, politológa z Katedry sociológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.Zdroj zvukov: STVR, TASR, TA3, JOJ24Odporúčanie:Dnes vám odporúčam rozhovor Adama Blaška s poslancom SaS Alojzom Hlinom. Prvých 16 minút s trištvrte hodinového rozhovoru nájdete na YouTube Piatočka, zvyšok na HeroHero. Tým zvyškom myslím napríklad aj to, ako zjednotiť opozíciu, alebo to, ako skončil chlapec z Oravy namiesto protialkoholického liečenia v politike.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
Päť národných parkov ňou už prešlo, ďalšie tri zostávajú. Zonácia národných parkov je vec, ku ktorej sa Slovensko zaviazalo v Pláne obnovy a jej úspešné dokončenie je podmienkou vyplatenia ôsmej platby už budúci rok.Štátny tajomník envirorezortu Filip Kuffa však s aktuálnym návrhom zonácie Tatranského národného parku neuspel. Krajská prokuratúra ho totiž označila za nezákonný.Čo to znamená, ako by nekvalitný návrh mohol ohroziť prírodu aj v nej žijúci živočíchy a ako by správna zonácia mala vyzerať?Eva Frantová sa v podcaste Dobré ráno pýta ochranára a ekológa Erika Baláža.Zdroj zvukov: STVR, Facebook/Filip KuffaOdporúčanie:Ak ste v Bratislave, ešte dnes máte možnosť navštíviť talianske trhy na Hviezdoslavovom námestí. Mercato Italiano sú podľa mňa super miestom, kde nakúpite všetko od vína cez olivy a orechové pasty a ešte sa aj skvelo najete. Pistáciové cannolo osobne odporúčam.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
Vitajte v Bratislave, kde sa vôňa lacnej kávy mieša s pachom starých panelákov, kde sa v uličkách zažívajú tie najbláznivejšie dobrodružstvá a kde sa aj obyčajný výťah dokáže zmeniť na bránu do vesmíru. Boris Filan vám naservíruje audioknihu, ktorá je ako Bratislava sama – trochu hrubá, trochu nostalgická, občas krásne absurdná a vždy plná života. "Bratislavské krutosti" sú kaleidoskopom príbehov, ktoré plynú od veselých detských spomienok na staré ulice, cez drsné bitky medzi chlapčenskými bandami, až po tragikomické príhody zo života obyvateľov mesta. Audiokniha je plná láskavého humoru, šťavnatých dialógov a poetických odbočiek. Nechýba ani nostalgiou nasiaknutý pohľad na časy, keď bol svet jednoduchší, ale zároveň divokejší. Filan vám ukáže Bratislavu, ktorá vonia gitom, benzínom a rascovou polievkou, kde bol každý uličník tak trochu hrdina a každá facka v detstve mala svoju váhu. Je to spoveď človeka, ktorý vie, že život je hlavne o pohybe – po starých korzách, pod balkónmi plnými života a cez spomienky, ktoré chutia sladko aj horko naraz. Toto nie je len kniha, je to jazda plná zábavy, lásky a tých najkrajších krutostí, ktoré si na nás Bratislava dokáže vymyslieť. Audiokniha: Bratislavské krutosti Autor: Boris Filan Interpret: Ivo Gogál Dĺžka: 09:34 h Vydavateľstvo: Publixing a Slovart Audiokniha Bratislavské krutosti na webe Publixing (MP3 na stiahnutie) Audiokniha Bratislavské krutosti na webe Audiolibrix (MP3 na stiahnutie)
V politike je také nepísané pravidlo: keď niekto začne hovoriť o zmene volebného systému, zvyčajne mu prinajlepšom tečie do topánok.Lenže kým Hlasu sa môžeme vysmievať, Robert Fico robí niečo oveľa nebezpečnejšie – zároveň sa netají obdivom k diktatúram a blúzni o neutralite, takže si ho trúfol upratať aj prezident Pellegrini.Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno rozpráva o premiérových nápadoch spolu s Petrom Tkačenkom.Zdroj zvukov: TA3, TASROdporúčanie:Oplatí sa ozvať? Má zmysel protestovať alebo brániť kultúru. Ak ešte nemáte program na utorok, mojím dnešným odporúčaním je špeciálna verejná nahrávka podcastu Dobré ráno sobota. Hostkou Zuzany Kovačič Hanzelovej a Jakuba Fila bude herečka, autorka a občianska aktivistka Kristína Tormová. Nahrávať budeme v utorok o 19.00 na terase Kácečka v Bratislave.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
Amfiteáter pod hradom Devín patrí medzi najzaujímavejšie, no zároveň najkontroverznejšie verejné priestory v Bratislave. Jeho vznik je spätý s dramatickými dejinnými udalosťami – budovať sa začal v čase, keď bol Devín pričlenený k nacistickej tretej ríši, a dokončili ho po nastolení komunistickej diktatúry v roku 1948. Počas studenej vojny bol jeho osud spojený aj so železnou oponou, pričom jeho stavba spolu s hľadiskom zasiahla nielen do historického opevnenia hradu, ale aj do chráneného prírodného územia. V druhej polovici 20. storočia sa však aj napriek tejto ideologickej záťaži stal dôležitým centrom kultúrneho a spoločenského diania a dodnes je prítomný v pamäti mnohých obyvateľov Bratislavy. V minulom roku bol dokonca vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku a po dlhoročných majetkových sporoch ho do vlastníctva získalo hlavné mesto SR Bratislava. Na pilotnom ročníku festivalu Sútok na hrade Devín sme hovorili o komplikovanej histórii amfiteátra, o kontroverzných aspektoch jeho existencie, o jeho architektonických či urbanistických kvalitách, ale aj o možnostiach jeho revitalizácie a o jeho budúcnosti. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom architektúry Petrom Szalayom, vedúcim hradu Devín (Múzeum mesta Bratislavy) a vedúcou oddelenia kultúry na magistráte hl. mesta Bratislavy Ninou Vrbanovou. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.
Hosťom relácie Dírerov filter bol emeritný arcibiskup Róbert Bezák. Vyštudoval Teologickú fakultu v Bratislave. Za komunistického režimu bol členom rehole napriek tomu, že členstvo v reholiach bolo zakázané. ŠtB sa ho snažila získať na spoluprácu, ktorú však odmietol. Po vysviacke pôsobil ako kaplán v Brezne. V Ríme študoval morálnu teológiu. Pôsobil aj v kláštore redemptoristov v talianskom Bussolengu. Neskôr sa stal arcibiskupom Trnavskej diecézy, na miesto nastúpil po odchode Jána Sokola. V tejto funkcii upozornil Vatikán na problémy hospodárenia v arcidiecéze a čudné nakladanie s cirkevným majetkom. Róbert Bezák rozbehol aj projekt mapovania spolupráce kléru trnavskej arcidiecézy s komunistickou ŠtB. Po tlakoch ho pápež Benedikt XVI. odvolal. Na jeho podporu sa konali viaceré zhromaždenia. Pápež František mu nakoniec biskupský prsteň vrátil. Róbert Bezák sa pravidelne angažuje v boji za demokraciu, slobodu slova a podporil aj protesty Za slušné Slovensko.
Jaroslav Naď, Alexander Gurský, Peter Kozák, Pavol Líška, Marek Banas. To sú len niektoré z mien ľudí, ktorých v stredu zadržala polícia, respektíve sa o to aspoň pokúsila.V prípade bývalého ministra obrany sa tak malo stať ráno okolo šiestej v čase, keď bol so synom v Kanade, čo opakovane dokumentoval aj na sociálnych sieťach.Čo sa to vlastne v stredu stalo, prečo polícia vôbec zatýkala a čo s tým celým má európska prokuratúra?Eva Frantová sa v podcaste Dobré ráno pýta Matúša Burčíka z domácej redakcie denníka SME.Zdroje zvukov: TA3, STVR, Markíza, AktualityOdporúčanie:Oplatí sa ozvať? Má zmysel protestovať? A kedy bude kultúra na Slovensku tak zdevastovaná, že sa z toho už nespamätá? Aj o týchto otázkach bude hovoriť Zuzana Kovačič Hanzelová a zástupca šéfredaktorky denníka SME Jakub Filo v špeciálnej verejnej nahrávke podcastu Dobré ráno sobota. Ich hostkou bude herečka, autorka a občianska aktivistka Kristína Tormová. Príďte si vypočuť otvorenú diskusiu 24. júna o 19:00 na terasu Kácečka v Bratislave.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu
Today's episode is about Bratislava Cultural Summer in Slovakia. In the Slovak lesson, you will learn some words from today's topic. You will also learn how to ask “Are you free this weekend? “ in Slovak. At the end of this episode, you can find my short dialogue about the Bratislava Cultural Summer. Episode notesIn today's episode, I'm talking about Bratislava Cultural Summer in Slovakia. In the Slovak lesson, you will learn some words from today's topic. You will also learn how to ask “Are you free this weekend? “ in Slovak. At the end of this episode, you can find my short dialogue about the Bratislava Cultural Summer.Slovak lesson1. kultúrne leto (cultural summer)2. mestský festival (city festival)3. legendárne podujatie (legendary event)4. rôzne koncerty (various concerts)5. divadelné predstavenia (theater performances)6. filmové premietania (film screenings)7. rozmanité aktivity (various activities)8. pútavé programy (engaging programs)9. festival pod holým nebom (open air festival)10. párty v susedstve (party in the neighborhood)11. čítanie literatúry (literature readings)12. joga pod stromami (yoga under the trees)13. Máš tento víkend voľno? (Are you free this weekend?)DIALOGUE:Elena: Ahoj Johana! Máš tento víkend voľno? V Bratislave bude živo!Johana: Živo? Čo tým myslíš? Ďalší hokejový zápas?E: Nie! Je Bratislavské kultúrne leto! Hudba, divadlo, filmy, tanec – všade! (No! It's Bratislava Cultural Summer! Music, theater, movies, dance - everywhere!)J: Och, včera večer som videla ľudí tancovať so slúchadlami. Bolo to súčasťou?E: Áno! To bola Silent Disco. Tancuješ ako blázon, ale žiadny hluk. Len v ušiach!J: To je skvelé. Myslela som, že sú len… čudní.E: Vitajte v letnej Bratislave. Jeden deň počujete operu v kostole, na druhý deň je v parku Shakespeare.J: Naozaj? Milujem Shakespeara! Kde?E: V Sade Janka Kráľa. Veľké pódium, stromy, hviezdy nad… a komáre zadarmo.J: Pekné! Potrebujem lístky?E: Niektoré podujatia áno. Ale mnohé sú zadarmo. Stačí prísť, sadnúť si, užiť si to. A priniesť si občerstvenie!J: Znie to, akoby sa celé mesto premenilo na divadlo.E: Presne tak. Hlučné, veselé, tancujúce divadlo. Bude sa ti to páčiť.J: Už teraz sa mi to páči. Poďme si pozrieť nejakého rytiera alebo jazzovú kapelu alebo... oboje!E: Dohodnuté! Bratislavské leto je plné prekvapení.Timestamps00:32 Introduction02:27 About Bratislava Cultural Summer04:59 Fun fact 107:59 Fun fact 211:45 Slovak lesson17:37 Dialogue in Slovak19:45 Dialogue with the English translation24:00 Final thoughtsIf you have any questions, send it to my email hello@bozenasslovak.com. Check my Instagram https://www.instagram.com/bozenasslovak/ where I am posting the pictures of what I am talking about on my podcast. Also, check my website https://www.bozenasslovak.com © All copywrites reserved to Bozena O Hilko LLC
V tejto časti LTB sme privítali obchodného riaditeľa spoločnosti Immocap Martina Marka, ktorý hovorí o tom, ako na Trnavskom mýte v Bratislave vytvárajú unikátnu zónu. Od kancelárskych priestorov po byty a priestor na vyžitie. Akú hodnotu má tento projekt a prečo je pre Bratislavu prospešný? Prečo stavajú novú koncertnú sálu a pre koho bude určená? To všetko v novej časti LTB.
Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu
Jeden z najlepších slovenských atlétov nemá na Slovensku podmienky na trénovanie. Trošku nadnesene sa dá povedať, že podmienkami je na tom ako slovenské bobistky. Ján Volko prijal pozvanie do Olympijského videocastu a otvorene hovoril o (ne)podmienkach, či sa nechcel presťahovať a priznal aj, že mal ponuky reprezentovať iné krajiny. Na záver sme s ním prebrali napríklad aj Assassin's Creed.Olympijský videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.Čo sa v rozhovore dozviete?ako je na tom atletika v Bratislave a na Slovenskuprečo slovenský atlét už na štarte stráca dva metrečo znamená, že nemá kde trénovať?či sa nechcel presťahovaťže mal ponuky reprezentovať iné krajinyprečo je zlé, že Matej Beňuš získal medailu v Parížiako bizarne prišiel o olympiáduže už nemá komu čo dokazovaťčo hráva na playstationeprečo videohry nepatria na olympiádu
Poznáme ju ako prvý horúci konflikt studenej vojny či ako tzv. zástupnú vojnu veľmocí bipolárneho sveta. Hoci pre väčšinu bežnej verejnosti sa spája skôr s populárnym a už klasickým americkým seriálom M.A.S.H. Tak či onak, kórejská vojna, ktorá sa začala pred 75 rokmi, okamžite spustila tie najhoršie obavy. A zároveň nastolila nové závažné otázky – ako viesť moderný konflikt tak, aby neeskaloval do omnoho väčšej, globálnej a už rovno nukleárnej vojny? A je ešte možné zjednotiť krajinu, ktorá zostala rozdelená medzi dve mocenské a geopolitické súkolia? A čo vlastne znamená vojna s nasadením najmodernejších technických prostriedkov – prúdového letectva, ťažkej techniky vrátane sovietskych tankov T-34 a amerických Pershingov a teda s priamou či nepriamou účasťou kľúčových svetových hráčov? Počas troch rokov sa Kórejský polostrov stal laboratóriom, testovacou strelnicou a miestom obrovskej ľudskej tragédie. A to všetko bez výsledku, ktorý by nakoniec vychýlil patovú situáciu k víťazstvu jednej či druhej strany. Dosah na ľudské životy a osud celej krajiny je dodnes jasne badateľný. Kým južná časť polostrova patrí medzi najvyspelejšie demokratické krajiny sveta, jeho severnú časť už viac než sedem desaťročí ovláda totalitný komunistický režim, na ktorého čele stojí vládnuca dynastia Kimovcov. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozpráva s koreanistom Milošom Procházkom z Katedry východoázijských štúdií UK v Bratislave. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.
1. Nemecký kancelár sa s Ficom nebude maznať 2. Brusel v Bratislave, Fico v Jerevane 3. Vitaj, trestná výprava
Koľko peňazí treba na pocit šťastia? Pomáhajú si ľudia viac ako zvieratá? Samuel Kováčik vie zodpovedať aj takéto otázky. Fyzik, zakladateľ projektu Vedátor a influencer popularizuje vedu a podporuje vzdelávanie. Vypočujte si podcast Impact Talks, v ktorom prinášame inšpiratívne filantropické príbehy a búrame tabu spojené so slovom filantropia.Podľa Samuela je príkladov pomáhania v prírode veľa. Stromy si v náročných podmienkach dokážu vďaka hubám vzájomne posúvať živiny. Vlci aj netopiere sa o korisť podelia s tými, čo nešli na lov alebo nemali toľko šťastia. Lasicovité šelmy mungovia sa starajú o slabé, choré a staré jedince. Paralely s pomáhaním vidí aj vo fyzike. „Teória chaosu znamená, že niekedy aj malá zmena môže vo výsledku znamenať obrovský efekt. Zjednodušene je to efekt motýlích krídel. Pomáhanie je vlastne prenesenie tohto motívu,“ vysvetľuje.V podcaste sa dozviete:čo je pravdy na tom, že pomáhanie máme v génoch;ako peniaze súvisia s krivkou šťastia;prečo konšpiračné teórie často démonizujú práve filantropov;ako vedecké poznanie vysvetľuje naše správanie;čo ho priviedlo z Dublinského výskumného inštitútu späť na Slovensko.Kto je Samuel Kováčik?Teoretický fyzik je známy ako zakladateľ a hlavná tvár projektu Vedátor. Jeho cieľom je nielen popularizovať vedu, ale aj vyvracať hoaxy a podporovať kritické myslenie. Okrem toho nahráva podcasty, organizuje verejné prednášky a diskusie na vedecké témy.Pôsobí na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave a na Masarykovej univerzite v Brne. Pracoval v Dublinskom inštitúte pokročilých štúdií, kde získal výskumný grant od Írskej výskumnej nadácie.V roku 2020 ho slovenský Forbes zaradil medzi Osobnosti roka. Impact Talks V podcaste Impact Talks predstavujeme osobnosti z biznisu, kultúry a športu, ktoré búrajú zaužívané predstavy o filantropii. Srdciarov, ktorí pomáhajú intuitívne, aj tých, ktorí sa snažia o čo najväčší spoločenský dopad. Lebo filantropia je pestrá a zďaleka nie je iba o rozdávaní peňazí.Impact Talks vám prináša Nadácia Pontis, ktorá sa dlhodobo venuje rozvíjaniu filantropie, sociálnych inovácií a zodpovedného podnikania.Podcast vzniká v spolupráci s portálom Aktuality.sk a moderuje ho Martin Staňo.
Nedávny rozhovor predsedu Konferencie biskupov Slovenska Bernarda Bobera pre Aktuality.sk vyvolal reakcie historikov. Košický arcibiskup a hlava katolíckej cirkvi na Slovensku totiž tvrdil, že Slovenský štát a jeho prezident Jozef Tiso ešte stále neboli historikmi objektívne zhodnetené a Tiso sa už nemôže brániť. Biskup Bober tvrdil, že pohľad na Slovakštát je stále pokrivený komunistickou totalitou. Oslovili sme preto trojicu historikov Slovenského štátu, ktorí vyštudovali históriu až po roku 1989. Katolícka cirkev a napríklad aj opozičná strana KDH sa verejne zastáva aj biskupa Jána Vojtaššáka, ktorý pôsobil v oficiálnych štruktúrach ľudáckeho režimu. Historici pritom krútia hlavou, že cirkev by si pokojne mohla vybrať aj pozitívnejších hrdinov. V podcaste Ráno Nahlas budete počuť docenta histórie z Univerzity Mateja Bela Antona Hruboňa, historičku Hanu Kubátovú z Fakulty sociálních věd Univerzity Karlovej v Prahe, a historika Miloslava Szabóa z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Moderuje Peter Hanák.
Nedávny rozhovor predsedu Konferencie biskupov Slovenska Bernarda Bobera pre Aktuality.sk vyvolal reakcie historikov. Košický arcibiskup a hlava katolíckej cirkvi na Slovensku totiž tvrdil, že Slovenský štát a jeho prezident Jozef Tiso ešte stále neboli historikmi objektívne zhodnetené a Tiso sa už nemôže brániť. Biskup Bober tvrdil, že pohľad na Slovakštát je stále pokrivený komunistickou totalitou. Oslovili sme preto trojicu historikov Slovenského štátu, ktorí vyštudovali históriu až po roku 1989. Katolícka cirkev a napríklad aj opozičná strana KDH sa verejne zastáva aj biskupa Jána Vojtaššáka, ktorý pôsobil v oficiálnych štruktúrach ľudáckeho režimu. Historici pritom krútia hlavou, že cirkev by si pokojne mohla vybrať aj pozitívnejších hrdinov. V podcaste Ráno Nahlas budete počuť docenta histórie z Univerzity Mateja Bela Antona Hruboňa, historičku Hanu Kubátovú z Fakulty sociálních věd Univerzity Karlovej v Prahe, a historika Miloslava Szabóa z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Moderuje Peter Hanák.
Viera Kalinová sa narodila v 22. januára 1949 v Bratislave do židovskej rodiny. Starí rodičia aj väčšia časť rodiny zahynula počas II. svetovej vojny, či v koncentračných táboroch. Mama Margita prežila pracovný tábor v Plaszowe, koncentračný tábor Auschwitz a aj pochod smrti do Bergen – Belsenu. Po vojne sa v Bratislave sa zoznámila s otcom Lászlom Kleinom. Otec sa skrýval 9 mesiacov s ďalšími 9 ľuďmi v byte v Bratislave. Keď mala Viera sedemnásť, celá rodina emigrovala do Izraela. Odtiaľ ďalej do Nemecka a do USA. Viera vyštudovala ruskú literatúru na Brownovej univerzite na Rhode Island. V rokoch 1971 až 1978 študovala slavistiku na Univerzite v Yale. Zoznámila sa s dirigentom a hudobníkom Gilbertom Lavinom. V roku 1976 sa vydala a mala dve deti. Zažila útok na World Trade Center 11. septembra 2001 a aj finančnú krízu v roku 2008.
V brunejskom sultanáte, kde neplatia žiadne civilizované pravidlá, by sa to azda dalo, ale tu - v európskej krajine, je to čistý Potemkin, kritizuje vládny zámer výstavby nemocnice v Bratislave poslanec KDH Peter Stachura. A ako sa dokázala ficova vláda vyrovnať s neobvykle ostrou kritikou zdravotníctva z dielne NKÚ?Zdravotníctvo, to je téma, ktorá i podľa opakovaných prieskumov trápi Slovákov asi najviac zo všetkého. Niet divu. Napriek tomu, že do systému nalievame čoraz viac miliárd, jeho úroveň sa prakticky vôbec nezlepšuje, ba práve naopak. Asi najvýstižnejšie - a na základe hĺbkových kontrol, to pomenoval šéf NKÚ. Podľa neho ministerstvo zdravotníctva ovládli lobisti súkromných finančných skupín a štát rezignoval na verejný záujem i záujmy nás - pacientov. No a premiér - namiesto toho, aby si zo zdravia občanov spravil kľúčovú agendu svojho vládnutia, vsadil na podporu konšpiračných teórií vládneho splnomocnenca Petra Kotlára.Počúvate Aktuality Nahlas, dnes o slovenskom zdravotníctve. Hovoriť budeme o výstavbe koncovej nemocnice v hlavnom meste Slovenska - Bratislave. Tá sa síce začala už za bývalého socialistického režimu, no ani za takmer 40 rokov "slovenského" kapitalizmu, nemocnica stále nijako neexistuje.No a ako si má verejnosť preložiť slová šéfa Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý - v Aktualitách, na základe hĺbkových kontrol, hovorí o absolútnom rozklade systému solidárneho zdravotníctva na Slovensku a jeho ovládnutí parazitujúcimi lobistickými záujmami?Čo s tým a dá sa táto chobotnica ozaj veľkých peňazí a čisto privátnych záujmov vôbec rozpliesť? No a prečo premiér namiesto boja s lobistami radšej podporuje taženie antivaxerov? Téma pre poslanca KDH a lekára Petra Stachuru. Vypočujete si však aj slová šéfa LOZ Petra Visolajského a predsedu NKÚ Ľubomíra Andrassyho.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Za vlád Smeru a Hlasu už mala stáť špičková koncová nemocnica v Bratislave na štyroch rôznych miestach. Robili sa analýzy, pripravovali pozemky, búralo sa. Stálo nás ťažké milióny eur. Nakoniec sa má stavať inde. Nemocnicu za miliardu a tristo miliónov eur, odkopírovanú z Prešova, bude stavať ministerstvo obrany v Bratislavských Vajnoroch.Čo bude medzitým robiť minister zdravotníctva a čo hovorí na to, že sa opozícia Hlasu posmieva, že jej Smer zobral ďalšie ministerstvo? A bude už toto určite posledný plán a nemocnicu naozaj postavíme?Zatiaľ čo na mamičku s deťmi padne omietka a zraní ich, alebo v nemocnici na infekčnom lozia šváby a ľudia sa sami v zbierkach skladajú na rekonštrukcie v nemocniciach, premiér rieši zastavenie nákupov mRNA vakcín a hlasno podporuje splnomocnenca, ktorí má očkovaných ľudí za modifikované kukurice a vedcov za tragédov. Čo na to hovorí minister zdravotníctva, ak jeho kolega minister školstva odkazuje, že to je hanba?Braňo Závodský sa rozprával s ministrom zdravotníctva Kamilom Šaškom.
V susednom Česku je hviezdou prvej veľkosti, no medzi slovenskými divákmi si fanúšikov hľadala postupne. Členka tohtoročnej zostavy tanečnej šou Let´s Dance, jediná česká súťažiaca Eva Burešová, prišla na návštevu do redakcie Pravdy. Po účinkovaní v Let´s Dance sa chystá zoznámiť nových fanúšikov aj so svojou tvorbou. Koncom mája sa v Bratislave uskutoční koncert, na ktorom Burešová predvedie skladby z ostatného albumu Meraki, ale aj staršie skladby. "Uvažovala som nad tým, že by som dovtedy napísala aj jednu pesničku v slovenčine. Uvidíme," naznačila s úsmevom hviezda, ktorej prvú popularitu priniesla účasť v súťaži Česko Slovensko má talent. Reč s Burešovou však nebola zďaleka len o hudbe. Speváčka a herečka sa otvorene priznáva aj k ťažkým momentom, ktoré zažila počas dospievania či v prvých rokoch kariéry. Šikana alebo panické ataky, pocit vyhorenia. Zažila ich, no aj vďaka tomu sa dnes cíti silnejšia. Dokonca sa jej zdá, že pomohli aj v tom, aká je matka. S partnerom Přemkom Forejtom vytvorili patchworkovú rodinu, v ktorej to vraj fungovalo od začiatku. "Mali sme skrátka šťastie," ozrejmila Burešová, no zdôraznila, že deti (ona svojho syna a Forejt svoju dcéru) zoznamovali až keď si boli istí, že chcú spolu žiť. Eva Burešová sa v relácii Ide o nás zamyslela aj nad tým, akým nástrahám čelia dnešné deti a porovnávala, či to mala počas dospievania ťažšie jej generácia alebo súčasní tínedžeri. Hovorili sme o kritike aj hejtoch, o tom, čo pre ňu znamenajú. Prezradila tiež, aký bol jej prvý večer v Let´s Dance a aký ten (zatiaľ) posledný - pred blížiacim sa finále, na ktorom chýbať nebude. Všetko a omnoho viac si vypočujte v našej novej epizóde relácie Ide o nás.
Zvyšky antibiotík sa do odpadových vôd dostávajú z domácností, nemocníc či hospodárskych chovov. Keďže nie sú dostatočne rozložené, baktérie si na nich môžu „trénovať“ nové spôsoby obrany. Anna Podmanická, ktorá je študentkou Gymnázia Jura Hronca v Bratislave, a jej kolega Tomáš Čermák z Česka mali nápad, ako vodu efektívnejšie čistiť. V apríli sa vďaka prvým prototypom čistiaceho systému s názvom PURA stali celosvetovými víťazmi v environmentálnej súťaži The Earth Prize.
Nadšenec histórie Tomáš Stern si ako dieťa ten palác pamätá ako múzeum Lenina. No odohrávali sa tam oveľa horšie veci ako glorifikácia jednej totality. O temnej minulosti krásneho paláca na Štefánikovej ulici v Bratislave sme sa rozprávali pred otvorením znovunájdenej výstavy o stratenej dominante strateného mesta, ktorú si tam v tých dňoch môžete pozrieť.
Najskôr politici Progresívneho Slovenska zámerne odkomunikovali, že s Igorom Matovičom a jeho hnutím Slovensko spolupracovať nechcú. Matovič v reakcii skritizoval PS a odkázal, že sa pred PS "nebudú klaňať".Strana Michala Šimečku (PS) hovorí o želanej koalícii v zložení s SaS, KDH a tiež s mimoparlamentnými Demokratmi, s ktorými sa ešte nedávno dostávali do sporov.Prečo vôbec hovoriť o spájaní opozície uprostred volebného obdobia? Prečo dištancovanie sa od Igora Matoviča môže byť napokon na prospech volebného výsledku Igora Matoviča?Michal Katuška sa v podcaste Dobré ráno pýtal politológa a sociológa z katedry sociológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, Pavla Baboša.Zdroje zvukov: Postoj, Pravda, Interez, Startitup, MarkízaOdporúčanie:V ére prezidenta Trumpa je až nutnosť dať priestor politickej satire v jej najvyššej kvalite. Preto vašu pozornosť upriamujeme na dvoch Johnov – Johna Stewarta a jeho Daily Show a Johna Oliver a jeho Last week tonight. Nájdete si ich na Youtube.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
Pre ľudí i bohov, na svete tomto i onom. Tak znie podtitul stále pokračujúcej výstavy Alkohol v dobe bronzovej v SNM - Archeologickom múzeu v Bratislave. Medzi množstvom exponátov jej ešte donedávna dominovala replika bronzového vedra z Kladiny vo východných Čechách. Originál tejto bronzovej krásky bol pritom nájdený len pred pár rokmi a pravdepodobne obsahoval prosné pivo, vôbec prvé zdokumentované pivo na území Čiech. Zloženie a výzdoba nielen tohto vzácneho artefaktu, ale aj ďalších keramických či bronzových setov – nádob určených pravdepodobne na pitie kvasených nápojov, naznačuje, že požívanie alkoholu v dobe bronzovej (prevažne 2. tisícročie pred n. l.) bolo niečím výnimočným, sviatočným. Dnes sa naň dívame skôr cez prsty, ako na sotva odvrátiteľné sociálne zlo, no naši predkovia boli zrejme fascinovaní jeho účinkami a užívali ho pri náboženských oslavách či dôležitých spoločenských rituáloch. Stále sa však pohybujeme len v rovine našich dohadov? A čo vlastne vieme? Kto pil v dobe bronzovej v strednej Európe alkohol. Bola to len záležitosť elít? A čo sa vlastne pilo? Akú spoločenskú či dokonca náboženskú úlohu alkohol plnil? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával so spoluautorom tejto výstavy, archeológom a pracovníkom SNM - Archeologického múzea v Bratislave Pavlom Jelínkom. Viac o stále pokračujúcej výstave sa dozviete z krátkeho videa SNM – Archeologické múzeum. Spoznajte aj fascinujúci príbeh bronzového vedra z Kladiny, pozrite si krátky film českých kolegov. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.
Civilizácie sú komplexné spoločenské a kultúrne systémy. Charakterizuje ich spôsob hospodárstva a technológií. Človek ich tvorí, ale aj ničí. Ako vznikajú, ako fungujú, ako zanikajú. Hýbe nimi okrem kultúry aj príroda a do akej miery? Podceňuje človek pri svojich úvahách o minulosti vplyvy životného prostredia a jeho výrazné zmeny. A majú civilizácie v istom zmysle svoje paralely v spoločenstvách iných živočíchov? Nasledujúca verejná diskusia, ktorá sa odohrala v budove Starého lýcea v Bratislave a pripravila ju Učená spoločnosť Slovenska v spolupráci so Slovenskou akadémiou vied, je snahou priniesť interdisciplinárny pohľad na dôležité spoločenské témy. Takou bola tentoraz civilizácia – jej definícia i jednotlivé podoby v historickom čase, či výzvy pre našu súčasnosť. Aj o tom, ako rozumieť vôbec tomuto termínu a čo vlastne znamená kolaps civilizácie sa Jaro Valent z časopisu Historická revue rozprával s archeológom Jozefom Bátorom z Archeologického ústavu SAV, politológom Jozefom Bátorom ml. z Filozofickej fakulty UK a zoológom Pavlom Prokopom z Ústavu zoológie SAV a Prírodovedeckej fakulty UK. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.
Ružinovská Klinika plastickej chirurgie sa borí s problémom, ktorý doteraz cez noviny nezviditeľnil žiadnu inú kliniku.Dvojica lekárov mala pozitívny test na drogy a lekára pod vplyvom omamných látok nechali pacientovi vyberať znamienko. Problém už ale prerástol jednu operačnú sálu a generuje ďalšie problémy.V podcaste Dobré ráno dnes s Janou Krescanko Dibákovou objasňoval redaktor Ján Krempaský pozadie kauzy a okolnosti, prečo sa do konfliktu pre lekárov dostalo vedenie ružinovskej nemocnice a odborári.Zdroj zvukov: SME, MarkízaOdporúčanie:Dnes mám pre Vás odporúčanie, ktoré viete spojiť s prechádzkou do mesta a s prejavením záujmu o to, čo je dôležité si všímať. Pred Starou tržnicou v Bratislave je skutočná sanitka, rozstrieľaná ruským dronom. Volá sa Oksana a pochádza aj z darov zo slovenskej zbierky. Ak chcete neveriacim Tomášom ukázať kúsok vojny na Ukrajine, toto je dobrá príležitosť.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
Jedným z ústredných argumentov obhajcov Jozefa Tisa sú tzv. prezidentské výnimky, ktoré podľa nich prezident slovenského štátu neúnavne a v tisíckach udeľovať židovským obyvateľom a tak ich chránil pred diskrimináciou a deportáciami. V aktuálnej epizóde podcastu Dejiny sa pozrieme nielen na to, aká bola pravda, koľko výnimiek a komu prezident udelil. Pozornosť obrátime na tých, ktorí o tieto výnimky boli donútení žiadať, ale tiež na tých, ktorí chceli z protižidovskej legislatívy a opatrení profitovať. Komu, ako a prečo boli udeľované výnimky? Akú úlohu zohrávali výnimky v Tisovom projekte budovania slovenskej štátnosti? Čo tieto listy odkrývajú o formách diskriminácie počas slovenského štátu a čo napovedajú o postojoch Slovákov k Židom? Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s výskumníčkou Madeline Vadkerty autorkou knihy Slovutný pán prezident (Listy Jozefovi Tisovi). Za túto knihu získala vyznamenanie v súťaži Panta Rhei Awards – Cenu literárnej akadémie a tiež prémiu Klubu nezávislých spisovateľov. Najnovšie bude na základe tejto knihy uvedená v Divadle Pavla Országha Hviezdoslava v Bratislave hra Hitlerov prezident. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.