POPULARITY
Categories
206 episodes with bratislave
54 episodes with bratislave
45 episodes with bratislave
50 episodes with bratislave
53 episodes with bratislave
42 episodes with bratislave
61 episodes with bratislave
39 episodes with bratislave
38 episodes with bratislave
36 episodes with bratislave
25 episodes with bratislave
23 episodes with bratislave
30 episodes with bratislave
219 episodes with bratislave
16 episodes with bratislave
15 episodes with bratislave
15 episodes with bratislave
8 episodes with bratislave
13 episodes with bratislave
13 episodes with bratislave
11 episodes with bratislave
7 episodes with bratislave
12 episodes with bratislave
8 episodes with bratislave
5 episodes with bratislave
85 episodes with bratislave
84 episodes with bratislave
8 episodes with bratislave
8 episodes with bratislave
8 episodes with bratislave
6 episodes with bratislave
74 episodes with bratislave
4 episodes with bratislave
72 episodes with bratislave
7 episodes with bratislave
7 episodes with bratislave
4 episodes with bratislave
5 episodes with bratislave
62 episodes with bratislave
4 episodes with bratislave
6 episodes with bratislave
6 episodes with bratislave
6 episodes with bratislave
55 episodes with bratislave
4 episodes with bratislave
53 episodes with bratislave
5 episodes with bratislave
5 episodes with bratislave
5 episodes with bratislave
3 episodes with bratislave
3 episodes with bratislave
44 episodes with bratislave
43 episodes with bratislave
3 episodes with bratislave
Nedávny rozhovor predsedu Konferencie biskupov Slovenska Bernarda Bobera pre Aktuality.sk vyvolal reakcie historikov. Košický arcibiskup a hlava katolíckej cirkvi na Slovensku totiž tvrdil, že Slovenský štát a jeho prezident Jozef Tiso ešte stále neboli historikmi objektívne zhodnetené a Tiso sa už nemôže brániť. Biskup Bober tvrdil, že pohľad na Slovakštát je stále pokrivený komunistickou totalitou. Oslovili sme preto trojicu historikov Slovenského štátu, ktorí vyštudovali históriu až po roku 1989. Katolícka cirkev a napríklad aj opozičná strana KDH sa verejne zastáva aj biskupa Jána Vojtaššáka, ktorý pôsobil v oficiálnych štruktúrach ľudáckeho režimu. Historici pritom krútia hlavou, že cirkev by si pokojne mohla vybrať aj pozitívnejších hrdinov. V podcaste Ráno Nahlas budete počuť docenta histórie z Univerzity Mateja Bela Antona Hruboňa, historičku Hanu Kubátovú z Fakulty sociálních věd Univerzity Karlovej v Prahe, a historika Miloslava Szabóa z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Moderuje Peter Hanák.
Nedávny rozhovor predsedu Konferencie biskupov Slovenska Bernarda Bobera pre Aktuality.sk vyvolal reakcie historikov. Košický arcibiskup a hlava katolíckej cirkvi na Slovensku totiž tvrdil, že Slovenský štát a jeho prezident Jozef Tiso ešte stále neboli historikmi objektívne zhodnetené a Tiso sa už nemôže brániť. Biskup Bober tvrdil, že pohľad na Slovakštát je stále pokrivený komunistickou totalitou. Oslovili sme preto trojicu historikov Slovenského štátu, ktorí vyštudovali históriu až po roku 1989. Katolícka cirkev a napríklad aj opozičná strana KDH sa verejne zastáva aj biskupa Jána Vojtaššáka, ktorý pôsobil v oficiálnych štruktúrach ľudáckeho režimu. Historici pritom krútia hlavou, že cirkev by si pokojne mohla vybrať aj pozitívnejších hrdinov. V podcaste Ráno Nahlas budete počuť docenta histórie z Univerzity Mateja Bela Antona Hruboňa, historičku Hanu Kubátovú z Fakulty sociálních věd Univerzity Karlovej v Prahe, a historika Miloslava Szabóa z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Moderuje Peter Hanák.
„… jedno a to isté navzájom naproti sebe zmýšľajúci; nie mysliaci na vysoké veci, ale nízke nech vás zaujíma.“ (R12:16) Kristína Royová napísala sestre Zuzanke, ktorá odišla do diakonického ústavu v Bratislave a nebola spokojná, že musí robiť domáce práce: Milá Zuzanka, i tebe privoláva ten náš vo všetkom skúsený Pán: „Hľaď na Mňa, moja […] MUDr. Viera Roháčková
Kostýmová výtvarníčka Katarína Štrbová Bieliková nedávno získala ocenenie Slnko v sieti za kostýmy k filmu Vlny. Dvakrát získala aj cenu Český lev za film Rozhovory s TGM a za seriál Českej televízie Božena. Pracovala napríklad aj na filmoch Želary, Masaryk, Sklenená izba, Šarlatán, Slúžka, Učiteľka, Správa. Je manželkou mimoriadneho kameramana Martina Štrbu, s ktorým spolupracovala na niekoľkých filmoch. Absolventka VŠMU v Bratislave, obor scénické a kostýmové výtvarníctvo. Venuje sa tvorbe v oblasti filmu aj divadla. Pochádza z Martina, žije v Prahe. Venuje sa aj voľnej tvorbe vyšívaním. | Hosť: Katarína Štrbová Bieliková (kostýmová výtvarníčka, nedávno získala ocenenie Slnko v sieti). | Moderuje: Kata Martinková. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.
Viera Kalinová sa narodila v 22. januára 1949 v Bratislave do židovskej rodiny. Starí rodičia aj väčšia časť rodiny zahynula počas II. svetovej vojny, či v koncentračných táboroch. Mama Margita prežila pracovný tábor v Plaszowe, koncentračný tábor Auschwitz a aj pochod smrti do Bergen – Belsenu. Po vojne sa v Bratislave sa zoznámila s otcom Lászlom Kleinom. Otec sa skrýval 9 mesiacov s ďalšími 9 ľuďmi v byte v Bratislave. Keď mala Viera sedemnásť, celá rodina emigrovala do Izraela. Odtiaľ ďalej do Nemecka a do USA. Viera vyštudovala ruskú literatúru na Brownovej univerzite na Rhode Island. V rokoch 1971 až 1978 študovala slavistiku na Univerzite v Yale. Zoznámila sa s dirigentom a hudobníkom Gilbertom Lavinom. V roku 1976 sa vydala a mala dve deti. Zažila útok na World Trade Center 11. septembra 2001 a aj finančnú krízu v roku 2008.
Richard L. Kramár je básnik, režisér, kabaretiér a libretista. V súčasnosti je študentom doktorandského štúdia v odbore dramatická umění na JAMU v Brne. V rokoch 2014-2016 zakladal a spolu-viedol (s Teréziou Klasovou) nezávislý kultúrny priestor Divadlo na ôsmom poschodí v Bratislave. Je spoluzakladateľom viacerých spolkov a konceptuálnych umeleckých buniek. Publikoval tri básnické zbierky: Štuchanie do medúz (Spolek přátel Psího vína, 2017), Úchopový Inštinkt (BRAK, 2021) a BORDERLINE (s Kino Peklo, Adolescent, 2022). Len pred pár dňami mu vyšla nová, štvrtá básnická zbierka.
Martina Madeja určite poznáš. Mnohí sme na ňom vyrastli, keď ako malý chlapec spieval s Petrom Nagyom. Teraz je súčasťou Milujem Slovensko Band v televíznej relácii, aj súčasťou skvelej accapella skupiny Fragile. Je vyštudovaným hercom, hrá v DPOH v Bratislave. Nedávno uviedli hru "Hitlerov Prezident", v ktorej stvárňuje prezidenta vojnovej Slovenskej republiky a jednu z najkontroverznejších postáv našej histórie, Jozefa Tisa. V tom období Slovensko dobrovoľne vyviezlo svojich Židov do koncentračných táborov a Nemcom zato dokonca platilo. Hra je podľa knihy spomínanej aj v rozhovore, Slovutný pán prezident od Madeline Vadkerty. Tá vypátrala v slovenských archívoch stovky osobných listov od zúfalých ľudí, adresovaných prezidentovi, ktorého žiadajú o pomoc.
V brunejskom sultanáte, kde neplatia žiadne civilizované pravidlá, by sa to azda dalo, ale tu - v európskej krajine, je to čistý Potemkin, kritizuje vládny zámer výstavby nemocnice v Bratislave poslanec KDH Peter Stachura. A ako sa dokázala ficova vláda vyrovnať s neobvykle ostrou kritikou zdravotníctva z dielne NKÚ?Zdravotníctvo, to je téma, ktorá i podľa opakovaných prieskumov trápi Slovákov asi najviac zo všetkého. Niet divu. Napriek tomu, že do systému nalievame čoraz viac miliárd, jeho úroveň sa prakticky vôbec nezlepšuje, ba práve naopak. Asi najvýstižnejšie - a na základe hĺbkových kontrol, to pomenoval šéf NKÚ. Podľa neho ministerstvo zdravotníctva ovládli lobisti súkromných finančných skupín a štát rezignoval na verejný záujem i záujmy nás - pacientov. No a premiér - namiesto toho, aby si zo zdravia občanov spravil kľúčovú agendu svojho vládnutia, vsadil na podporu konšpiračných teórií vládneho splnomocnenca Petra Kotlára.Počúvate Aktuality Nahlas, dnes o slovenskom zdravotníctve. Hovoriť budeme o výstavbe koncovej nemocnice v hlavnom meste Slovenska - Bratislave. Tá sa síce začala už za bývalého socialistického režimu, no ani za takmer 40 rokov "slovenského" kapitalizmu, nemocnica stále nijako neexistuje.No a ako si má verejnosť preložiť slová šéfa Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý - v Aktualitách, na základe hĺbkových kontrol, hovorí o absolútnom rozklade systému solidárneho zdravotníctva na Slovensku a jeho ovládnutí parazitujúcimi lobistickými záujmami?Čo s tým a dá sa táto chobotnica ozaj veľkých peňazí a čisto privátnych záujmov vôbec rozpliesť? No a prečo premiér namiesto boja s lobistami radšej podporuje taženie antivaxerov? Téma pre poslanca KDH a lekára Petra Stachuru. Vypočujete si však aj slová šéfa LOZ Petra Visolajského a predsedu NKÚ Ľubomíra Andrassyho.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Geológ – geochemik, mineralóg Peter Andráš. Špecializoval sa na mineralógiu, aktuálne sa špecializuje na environmentálne problémy spojené s geológiou, napríklad sanácia starých banských záťaží, či získavanie surovín pomocou environmentálne čistých technológií. Pôsobí na katedre geografie a geológie na Univerzite Mateja Bella v Banskej Bystrici. V Banskej Bystrici aj žije. Predtým 30 rokov pracoval v Geologickom ústave SAV. Absolvoval geochémiu na UK v Bratislave. Má rád históriu, umenie. Jeho srdcovkou je talianska Florencia. Pochádza z Hokoviec pri Dudinciach. Je ženatý má dve dcéry, syna a štyroch vnukov a jednu vnučku. | Hosť: Peter Andráš (geochemik, mineralóg a vysokoškolský pedagóg). | Moderuje: Kata Martinková. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.
Za vlád Smeru a Hlasu už mala stáť špičková koncová nemocnica v Bratislave na štyroch rôznych miestach. Robili sa analýzy, pripravovali pozemky, búralo sa. Stálo nás ťažké milióny eur. Nakoniec sa má stavať inde. Nemocnicu za miliardu a tristo miliónov eur, odkopírovanú z Prešova, bude stavať ministerstvo obrany v Bratislavských Vajnoroch.Čo bude medzitým robiť minister zdravotníctva a čo hovorí na to, že sa opozícia Hlasu posmieva, že jej Smer zobral ďalšie ministerstvo? A bude už toto určite posledný plán a nemocnicu naozaj postavíme?Zatiaľ čo na mamičku s deťmi padne omietka a zraní ich, alebo v nemocnici na infekčnom lozia šváby a ľudia sa sami v zbierkach skladajú na rekonštrukcie v nemocniciach, premiér rieši zastavenie nákupov mRNA vakcín a hlasno podporuje splnomocnenca, ktorí má očkovaných ľudí za modifikované kukurice a vedcov za tragédov. Čo na to hovorí minister zdravotníctva, ak jeho kolega minister školstva odkazuje, že to je hanba?Braňo Závodský sa rozprával s ministrom zdravotníctva Kamilom Šaškom.
V brunejskom sultanáte, kde neplatia žiadne civilizované pravidlá, by sa to azda dalo, ale tu - v európskej krajine, je to čistý Potemkin, kritizuje vládny zámer výstavby nemocnice v Bratislave poslanec KDH Peter Stachura. A ako sa dokázala ficova vláda vyrovnať s neobvykle ostrou kritikou zdravotníctva z dielne NKÚ?Zdravotníctvo, to je téma, ktorá i podľa opakovaných prieskumov trápi Slovákov asi najviac zo všetkého. Niet divu. Napriek tomu, že do systému nalievame čoraz viac miliárd, jeho úroveň sa prakticky vôbec nezlepšuje, ba práve naopak. Asi najvýstižnejšie - a na základe hĺbkových kontrol, to pomenoval šéf NKÚ. Podľa neho ministerstvo zdravotníctva ovládli lobisti súkromných finančných skupín a štát rezignoval na verejný záujem i záujmy nás - pacientov. No a premiér - namiesto toho, aby si zo zdravia občanov spravil kľúčovú agendu svojho vládnutia, vsadil na podporu konšpiračných teórií vládneho splnomocnenca Petra Kotlára.Počúvate Aktuality Nahlas, dnes o slovenskom zdravotníctve. Hovoriť budeme o výstavbe koncovej nemocnice v hlavnom meste Slovenska - Bratislave. Tá sa síce začala už za bývalého socialistického režimu, no ani za takmer 40 rokov "slovenského" kapitalizmu, nemocnica stále nijako neexistuje.No a ako si má verejnosť preložiť slová šéfa Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý - v Aktualitách, na základe hĺbkových kontrol, hovorí o absolútnom rozklade systému solidárneho zdravotníctva na Slovensku a jeho ovládnutí parazitujúcimi lobistickými záujmami?Čo s tým a dá sa táto chobotnica ozaj veľkých peňazí a čisto privátnych záujmov vôbec rozpliesť? No a prečo premiér namiesto boja s lobistami radšej podporuje taženie antivaxerov? Téma pre poslanca KDH a lekára Petra Stachuru. Vypočujete si však aj slová šéfa LOZ Petra Visolajského a predsedu NKÚ Ľubomíra Andrassyho.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Začať cvičiť a zmeniť životný štýl neznamená len kúpiť si permanentku do fitka. Je to proces, ktorý siaha ďaleko za fyzický tréning.V tejto epizóde vítame Janu Balážovú – transformačnú koučku a counsellorku, ktorá nás zoberie na cestu, po ktorej prechádzajú klienti, keď sa rozhodnú pre zmenu.Rozprávame sa o pochybnostiach, emóciách, vnútornej motivácii, ale aj o tom, ako vytvoriť trvalú zmenu, ktorá vydrží.Ak ste sa niekedy pokúšali zmeniť svoj život a nevydržali – táto epizóda je pre vás.Kto sme?FitNation je fitness centrum, kde sa trénuje výhradne pod odborným dohľadom osobných trénerov, ktorí sa vám venujú na 100%. Profesionálnou starostlivosťou a individuálnym prístupom zlepšujeme životný štandard všetkých, ktorí sa rozhodli byť FIT. Sme komunita osobných trénerov, ktorí vám pomôžu dosiahnuť vytúžené výsledky a splniť všetky vaše ciele a to efektívne a vo výbornej atmosfére. Pridajte sa k nám už dnes.Ak sa chcete dozvedieť viac o možnosti cvičenia cez náš program FitNation Kouč, odporúčame si vypočuť epizódu číslo 32 pozrieť náš web alebo sa nám priamo ozvať :)Ako to u nás funguje?1. Kontaktujte nás (Tomášikova 26, Bratislava, 821 01,
Tento denný podcast, vytváraný s pomocou umelej inteligencie, ponúka unikátny a efektívny spôsob, ako sa dozvedieť o najzaujímavejších udalostiach a článkoch dňa. Umelej inteligencii sa darí analyzovať obrovské množstvo informácií z rôznych zdrojov, aby vybrala tie najrelevantnejšie a najpútavejšie obsahy pre širokú škálu poslucháčov. Každá epizóda je navrhnutá tak, aby poskytla hlboký ponor do vybraných tém, od politiky cez vedecké objavy, až po kultúrne udalosti, a to všetko podané informatívne, prístupne a bez emócií. Podcast je ideálnym spoločníkom pre zaneprázdnených ľudí, ktorí hľadajú pohodlný spôsob, aby zostali informovaní o svetovom dianí bez nutnosti tráviť hodiny čítaním rôznych zdrojov, čím poskytuje efektívny a príjemný spôsob, ako prijímať správy.
Vzťahy v koalícii, klesajúce stranícke preferencie, zákony vrátené a kritizované prezidentom, výstavba a financovanie novej nemocnice v Bratislave, účasť predsedu vlády na oslavách v Moskve. | Hostia: Ján Richter (predseda poslaneckého klubu strany Smer-SD) a Marián Viskupič (podpredseda SaS a poslanec). | Diskusiu Sobotné dialógy pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 12:10.
Separ, jeden z najväčších a dlhoročne najúspešnejších slovenských rapperov, vydal nový album „NEVIEM“. Má na ňom aj spoluprácu so slávnym americkým rapperom French Montanom „Body to Body“ a v momente s celým albumom ovládol rebríčky streamovacích služieb aj mnohých našich playlistov. Na september chystá najväčší koncert v doterajšej kariére, ktorý bude v Bratislave na Tehelnom poli.
Hostia: Daniel Gurňák (regionálny geograf z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave) a Jiří Krejčík (politológ z Metropolitnej univerzity v Prahe). | Jadrové veľmoci India a Pakistan sa priblížili k vojenskej konfrontácii. Obe krajiny si navzájom zrušili víza po streľbe v Kašmíre, pri ktorej útočníci zabili 26 turistov. Čo je podstatou napätia, pre ktoré Kašmír pripomína ohnisko, ktoré sa po útlme zvykne rozhorieť? Ako vyzerá život v Kašmíre? Vlani ho navštívilo 23 miliónov ľudí. Turizmus je dôležitým prvkom obživy. Snaha kašmírskych separatistov o vytvorenie zjednoteného nezávislého územia – alebo pripojenie k prevažne moslimskému Pakistanu trvá 35 rokov – ako odhadujete šance na trvácne riešenie? Sú obavy z indickej invázie oprávnené alebo prehnané, má India záujem na rozpútaní lokálnej vojny? Indický premiér Nárendra Módí tento týždeň uviedol, že „armáda má voľnosť vo výbere cieľov, načasovania a spôsobu indickej odvety za útok“. Prečo Pakistan v konflikte ťahá za slabší koniec? Ak osi stojí vojensky v porovnaní s Indiou? Obe krajiny disponujú jadrovým potenciálom? | Rastúce napätie medzi Indiou a Pakistanom. | Moderuje: Soňa Hagarová; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.
V susednom Česku je hviezdou prvej veľkosti, no medzi slovenskými divákmi si fanúšikov hľadala postupne. Členka tohtoročnej zostavy tanečnej šou Let´s Dance, jediná česká súťažiaca Eva Burešová, prišla na návštevu do redakcie Pravdy. Po účinkovaní v Let´s Dance sa chystá zoznámiť nových fanúšikov aj so svojou tvorbou. Koncom mája sa v Bratislave uskutoční koncert, na ktorom Burešová predvedie skladby z ostatného albumu Meraki, ale aj staršie skladby. "Uvažovala som nad tým, že by som dovtedy napísala aj jednu pesničku v slovenčine. Uvidíme," naznačila s úsmevom hviezda, ktorej prvú popularitu priniesla účasť v súťaži Česko Slovensko má talent. Reč s Burešovou však nebola zďaleka len o hudbe. Speváčka a herečka sa otvorene priznáva aj k ťažkým momentom, ktoré zažila počas dospievania či v prvých rokoch kariéry. Šikana alebo panické ataky, pocit vyhorenia. Zažila ich, no aj vďaka tomu sa dnes cíti silnejšia. Dokonca sa jej zdá, že pomohli aj v tom, aká je matka. S partnerom Přemkom Forejtom vytvorili patchworkovú rodinu, v ktorej to vraj fungovalo od začiatku. "Mali sme skrátka šťastie," ozrejmila Burešová, no zdôraznila, že deti (ona svojho syna a Forejt svoju dcéru) zoznamovali až keď si boli istí, že chcú spolu žiť. Eva Burešová sa v relácii Ide o nás zamyslela aj nad tým, akým nástrahám čelia dnešné deti a porovnávala, či to mala počas dospievania ťažšie jej generácia alebo súčasní tínedžeri. Hovorili sme o kritike aj hejtoch, o tom, čo pre ňu znamenajú. Prezradila tiež, aký bol jej prvý večer v Let´s Dance a aký ten (zatiaľ) posledný - pred blížiacim sa finále, na ktorom chýbať nebude. Všetko a omnoho viac si vypočujte v našej novej epizóde relácie Ide o nás.
Po maturite Daniel Hevier v roku 1974 vyštudoval estetickú výchovu a slovenčinu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Už počas štúdia začal pracovať ako redaktor literárnej redakcie Československého rozhlasu. V rokoch 1982 – 1989 bol profesionálnym spisovateľom v slobodnom povolaní. Po roku 1989 sa stal šéfredaktorom vydavateľstva Mladé letá. Od roku 1992 vydal do dnešného dňa vyše 100 titulov. Je ženatý, má tri deti a žije v bratislavskej Petržalke. Príležitostne prednáša na vysokých školách a učí (VŠMU, FFUK). Učil na škole a gymnáziu pre mimoriadne nadané deti v Bratislave. Jeho prvé literárne diela začali vychádzať už v 70. rokoch 20. storočia. Daniel Hevier je takmer univerzálnou tvorivou osobnosťou. Stal sa autorom poézie, prózy, esejí, básní pre deti, rozprávok, prekladov, autorských antológií pre dospelých i pre deti, textov piesní, divadelných a rozhlasových hier, libret muzikálov, filmových a televíznych scenárov, scenárov pre multimediálne projekty a spolupracuje s rozhlasom aj televíziou. Okrem toho sa venuje výtvarnému umeniu, interpretácii vlastných piesní a autorskému divadlu. Je aj priekopníkom tvorivého písania na Slovensku, vedie početné workshopy a e-learningové tvorivé písanie online. Začínal písaním poézie pre dospelých, neskôr sa začal venovať najmä tvorbe pre deti a mládež. Do poézie vniesol duch ľahkosti a hravosti, hýrivú metaforiku a vtip, na rozdiel od všetkých dovtedajších zvyklostí je viac očarený mestom než dedinou a je veľmi senzitívny a spontánny. Má veľký zmysel pre slovné hry, ktoré sú často funkčným prvkom stavby jeho rozprávok. Roku 2009 vydal svoj prvý román Kniha, ktorá sa stane... (Kalligram). | Hosť: Daniel Hevier (básnik, prozaik, dramatik, scenárista, textár, výtvarník a autor literatúry pre deti a mládež). | Moderuje: Ľudovít Jakubove - Mravec. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.
Nadšenec histórie Tomáš Stern si ako dieťa ten palác pamätá ako múzeum Lenina. No odohrávali sa tam oveľa horšie veci ako glorifikácia jednej totality. O temnej minulosti krásneho paláca na Štefánikovej ulici v Bratislave sme sa rozprávali pred otvorením znovunájdenej výstavy o stratenej dominante strateného mesta, ktorú si tam v tých dňoch môžete pozrieť.
Zvyšky antibiotík sa do odpadových vôd dostávajú z domácností, nemocníc či hospodárskych chovov. Keďže nie sú dostatočne rozložené, baktérie si na nich môžu „trénovať“ nové spôsoby obrany. Anna Podmanická, ktorá je študentkou Gymnázia Jura Hronca v Bratislave, a jej kolega Tomáš Čermák z Česka mali nápad, ako vodu efektívnejšie čistiť. V apríli sa vďaka prvým prototypom čistiaceho systému s názvom PURA stali celosvetovými víťazmi v environmentálnej súťaži The Earth Prize.
V máji 1945 sa na slovenskom území vzdali posledné bojujúce nemecké jednotky. Zvyšky porazenej armády sa pokúšali ešte prebiť na Moravu. Už v apríli 1945 prijala exilová vláda KVP a oslobodením Prahy 8. mája sa zavŕšil proces obnovenia republiky. Napriek snahe o rýchle etablovanie demokratického poriadku ostáva situácia nestabilná. V prvých mesiacoch po vojne začína vysídľovanie karpatských Nemcov z územia Slovenska. K internácii Nemcov dochádzalo hneď po prechode frontu. Zainteresované štátne orgány mali zabezpečiť jednotnú úroveň organizácie a materiálne zabezpečenie táborov. Vo väčšine zariadení však boli nevyhovujúce hygienické pomery, ktoré ohrozovali aj široké okolie. Najväčším problémom bolo zásobovanie potravinami. Bezprostredne po zaistení žilo nemecké obyvateľstvo zo svojich zásob, ktoré si prinieslo do táborov. V Petržalke vypomáhal so zásobovaním Červený kríž. Koniec vojny prináša porážku Tretej ríše a jej ľudáckych spojencov. Zároveň zakladá novú politickú realitu, ktorá vyvrcholí prevratom v 1948. Ako teda vyzeral koniec vojny na Slovensku, čo znamenal a znamenal pre všetkých to isté? S Michlom Havranom sa hostia rozprávajú v Bratislave na lodi z Petržalskej strany Dunaja, kde boli aj prvé internačné tábory. Hostia: Jozef Tancer (germanista), Michal Schvarc (historik)
Najskôr politici Progresívneho Slovenska zámerne odkomunikovali, že s Igorom Matovičom a jeho hnutím Slovensko spolupracovať nechcú. Matovič v reakcii skritizoval PS a odkázal, že sa pred PS "nebudú klaňať".Strana Michala Šimečku (PS) hovorí o želanej koalícii v zložení s SaS, KDH a tiež s mimoparlamentnými Demokratmi, s ktorými sa ešte nedávno dostávali do sporov.Prečo vôbec hovoriť o spájaní opozície uprostred volebného obdobia? Prečo dištancovanie sa od Igora Matoviča môže byť napokon na prospech volebného výsledku Igora Matoviča?Michal Katuška sa v podcaste Dobré ráno pýtal politológa a sociológa z katedry sociológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, Pavla Baboša.Zdroje zvukov: Postoj, Pravda, Interez, Startitup, MarkízaOdporúčanie:V ére prezidenta Trumpa je až nutnosť dať priestor politickej satire v jej najvyššej kvalite. Preto vašu pozornosť upriamujeme na dvoch Johnov – Johna Stewarta a jeho Daily Show a Johna Oliver a jeho Last week tonight. Nájdete si ich na Youtube.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
Domáce cvičenie, tréning s trénerom na diaľku alebocvičenie s osobným trénerom vo fitku – ktorá možnosť je pre vás najlepšia? V tejto epizóde rozoberáme výhody a nevýhody jednotlivých foriem tréningu, porovnávame motiváciu, výsledky aj efektivitu. Ak hľadáte ideálny spôsob, ako dosiahnuť svoje fitness ciele, nenechajte si to ujsť!Kto sme?FitNation je fitness centrum, kde sa trénuje výhradne pod odborným dohľadom osobných trénerov, ktorí sa vám venujú na 100%. Profesionálnou starostlivosťou a individuálnym prístupom zlepšujeme životný štandard všetkých, ktorí sa rozhodli byť FIT. Sme komunita osobných trénerov, ktorí vám pomôžu dosiahnuť vytúžené výsledky a splniť všetky vaše ciele a to efektívne a vo výbornej atmosfére. Pridajte sa k nám už dnes.Ak sa chcete dozvedieť viac o možnosti cvičenia cez náš program FitNation Kouč, odporúčame si vypočuť epizódu číslo 32 pozrieť náš web alebo sa nám priamo ozvať :)Ako to u nás funguje?1. Kontaktujte nás (Tomášikova 26, Bratislava, 821 01,
Jubilujúci operný spevák, sólista Opery Slovenského národného divadla - Jozef Benci. Absolvoval Konzervatórium a Vysokú školu múzických umení v Bratislave, je to žiak legendárneho operného speváka Sergeja Kopčáka. Hosťoval aj v pražskom Národnom divadle, v budapeštianskej Národnej opere, či v poľskom Krakowe. Vystupuje so Slovenskou i Českou filharmóniou. K jeho najvýraznejším rolám patrí Vodník v Dvořákovej Rusalke, Ferrando vo Verdiho Trubadúrovi, Sarastro v Mozartovej Čarovnej flaute alebo Mefisto v Gounodovej opere Faust, Veľký inkvizítor a Kráľ Filip vo Verdiho opere Don Carlos, Timur v Pucciniho opere Turandot, Boris Godunov v rovnomennej opere Modesta Petroviča Musorgského, Collin v Pucciniho Bohéme alebo Lucifer v Dvořákovej opere Čert a Káča. Spolupracoval aj s Editou Gruberovou. Pochádza z Kremnice, žije v Bratislave, je otcom dvoch dcér, manželka je klaviristka. Hrá šach, dokonca aj závodne, sleduje futbalové a hokejové dianie a rád pracuje okolo domu (príklad mu je jeho starý otec, ktorý bol veľmi zručný). | Hosť: Jozef Benci (sólista Opery Slovenského národného divadla). | Moderuje: Kata Martinková. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.
Pre ľudí i bohov, na svete tomto i onom. Tak znie podtitul stále pokračujúcej výstavy Alkohol v dobe bronzovej v SNM - Archeologickom múzeu v Bratislave. Medzi množstvom exponátov jej ešte donedávna dominovala replika bronzového vedra z Kladiny vo východných Čechách. Originál tejto bronzovej krásky bol pritom nájdený len pred pár rokmi a pravdepodobne obsahoval prosné pivo, vôbec prvé zdokumentované pivo na území Čiech. Zloženie a výzdoba nielen tohto vzácneho artefaktu, ale aj ďalších keramických či bronzových setov – nádob určených pravdepodobne na pitie kvasených nápojov, naznačuje, že požívanie alkoholu v dobe bronzovej (prevažne 2. tisícročie pred n. l.) bolo niečím výnimočným, sviatočným. Dnes sa naň dívame skôr cez prsty, ako na sotva odvrátiteľné sociálne zlo, no naši predkovia boli zrejme fascinovaní jeho účinkami a užívali ho pri náboženských oslavách či dôležitých spoločenských rituáloch. Stále sa však pohybujeme len v rovine našich dohadov? A čo vlastne vieme? Kto pil v dobe bronzovej v strednej Európe alkohol. Bola to len záležitosť elít? A čo sa vlastne pilo? Akú spoločenskú či dokonca náboženskú úlohu alkohol plnil? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával so spoluautorom tejto výstavy, archeológom a pracovníkom SNM - Archeologického múzea v Bratislave Pavlom Jelínkom. Viac o stále pokračujúcej výstave sa dozviete z krátkeho videa SNM – Archeologické múzeum. Spoznajte aj fascinujúci príbeh bronzového vedra z Kladiny, pozrite si krátky film českých kolegov. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.
www.alergia.skwww.pelovespravodajstvo.skV aktuálnom týždni dominoval v ovzduší na celom území Slovenska peľ brezy - silného alergénu neskoršej jari. Najvyššie koncentrácie peľu brezy zaznamenali monitorovacie stanice v Žiline a v Banskej Bystrici. Na ostatnom území peľ brezy dosahoval ešte alergiologicky významné denné hladiny. Na strednom a severnom Slovensku sa vyskytovali v ovzduší aj vysoké koncentrácie peľu hrabu a jaseňa, ktorý na ostatnom území dosahoval už len nižšie denné hladiny. Výkyvy počasia opäť spôsobili regionálne rozdiely v množstve peľu v ovzduší. Z alergiologického hľadiska je ešte významný výskyt peľu duba, buka a najmä prvý záchyt peľu tráv z čeľade lipnicovitých. Druhové spektrum okrem uvedených druhov dopĺňal ešte peľ drevín z čeľadí cyprusovité-tisovité, peľ javora, vŕby, ojedinele peľ topoľa, jelše, brestu a pŕhľavovitých. Peľ tráv zachytili monitorovacie stanice v Bratislave, Banskej Bystrici a Nitre. Spóry húb (plesní) boli zastúpené najmä rodom Cladospórium.Prognóza peľovej situácie na víkend a začiatok 18. týždňa.Vietor, vyššie denné teploty a zrážková činnosť prispievajú k regionálnym rozdielom v denných koncentráciách peľu v ovzduší. Peľová sezóna brezy prešla svojim vrcholom aj na strednom a severnom Slovensku, kde peľ brezy ešte môže dosiahnuť alergiologicky významné denné hladiny. Na ostatnom území peľ brezy v ovzduší dosiahne len nižšie denné koncentrácie. Poklesnú denné hladiny peľu hrabu a jaseňa. Stúpnu denné koncentrácie peľu duba, buka a javora. Klesajúcu tendenciu majú denné hladiny peľu jelše, drevín z čeľade cyprusovité a tisovité, peľu topoľa, brestu a vŕby. Na celom území postupne pribudne peľ tráv z čeľade lipnicovitých a peľ pŕhľavovitých. Predpokladáme, že pri zvýšení vlhkosti a denných teplôt dôjde k nárastu denných hladín spór húb (plesní).Podrobnejšie informácie nájdete na www.alergia.sk v časti peľové spravodajstvo. Ďakujeme Vám za pozornosť pri počúvaní odborného podcastu Alergia - Imunológia. Informácie o vývoji peľovej situácie na Slovensku pre Vás pripravila Dr. Janka Lafférsová, z koordinačného pracoviska peľovej informačnej služby Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici. Podcast Alergia - Imunológia je súčasťou skupiny podcastov ZDRAVIE. V prípade otázok k podcastu Alergia - Imunológia nám píšte na emailovú adresu info@alergia.sk. Pre pravidelné odoberanie podcastov Alergia – Imunológia sa prihláste vo svojej obľúbenej mobilnej podcastovej aplikácii.
Permakultúrna dizajnérka a lektorka permakultúrnych kurzov Zuzana Matúšová Girgošková. Mama piatich detí. Vyštudovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave a medzinárodné vzťahy na Vysokej škole medzinárodných a verejných vzťahov v Prahe. V roku 2014 s manželom a dvoma deťmi odcestovali na Nový Zéland, kde pôsobili ako dobrovoľníci. O rok neskôr sa vrátili na Slovensko a postavili si mobilný dom. Nasledovala cesta do Thajska a Kambodže, pribudlo tretie dieťa, film V zdravom dome žijú zdraví ľudia, dve knihy a Lesná škôlka so vzdelávacím centrom. Vlani boli už s piatimi deťmi v Mexiku a čo majú nové teraz? Dozviete sa v tejto epizóde NP. | Hosť: Zuzana Matúšová Girgošková (permakultúrna dizajnérka a lektorka permakultúrnych kurzov). | Moderuje: Blažena Bóoczová. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.
www.alergia.skwww.pelovespravodajstvo.skV aktuálnom týždni dominoval v ovzduší na celom území Slovenska peľ brezy - silného alergénu neskoršej jari. Najvyššie koncentrácie peľu brezy zaznamenali monitorovacie stanice v Žiline a v Banskej Bystrici. Na ostatnom území peľ brezy dosahoval ešte alergiologicky významné denné hladiny. Na strednom a severnom Slovensku sa vyskytovali v ovzduší aj vysoké koncentrácie peľu hrabu a jaseňa, ktorý na ostatnom území dosahoval už len nižšie denné hladiny. Výkyvy počasia opäť spôsobili regionálne rozdiely v množstve peľu v ovzduší. Z alergiologického hľadiska je ešte významný výskyt peľu duba, buka a najmä prvý záchyt peľu tráv z čeľade lipnicovitých. Druhové spektrum okrem uvedených druhov dopĺňal ešte peľ drevín z čeľadí cyprusovité-tisovité, peľ javora, vŕby, ojedinele peľ topoľa, jelše, brestu a pŕhľavovitých. Peľ tráv zachytili monitorovacie stanice v Bratislave, Banskej Bystrici a Nitre. Spóry húb (plesní) boli zastúpené najmä rodom Cladospórium.Prognóza peľovej situácie na víkend a začiatok 18. týždňa.Vietor, vyššie denné teploty a zrážková činnosť prispievajú k regionálnym rozdielom v denných koncentráciách peľu v ovzduší. Peľová sezóna brezy prešla svojim vrcholom aj na strednom a severnom Slovensku, kde peľ brezy ešte môže dosiahnuť alergiologicky významné denné hladiny. Na ostatnom území peľ brezy v ovzduší dosiahne len nižšie denné koncentrácie. Poklesnú denné hladiny peľu hrabu a jaseňa. Stúpnu denné koncentrácie peľu duba, buka a javora. Klesajúcu tendenciu majú denné hladiny peľu jelše, drevín z čeľade cyprusovité a tisovité, peľu topoľa, brestu a vŕby. Na celom území postupne pribudne peľ tráv z čeľade lipnicovitých a peľ pŕhľavovitých. Predpokladáme, že pri zvýšení vlhkosti a denných teplôt dôjde k nárastu denných hladín spór húb (plesní).Podrobnejšie informácie nájdete na www.alergia.sk v časti peľové spravodajstvo. Ďakujeme Vám za pozornosť pri počúvaní odborného podcastu Alergia - Imunológia. Informácie o vývoji peľovej situácie na Slovensku pre Vás pripravila Dr. Janka Lafférsová, z koordinačného pracoviska peľovej informačnej služby Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici. Podcast Alergia - Imunológia je súčasťou skupiny podcastov ZDRAVIE. V prípade otázok k podcastu Alergia - Imunológia nám píšte na emailovú adresu info@alergia.sk. Pre pravidelné odoberanie podcastov Alergia – Imunológia sa prihláste vo svojej obľúbenej mobilnej podcastovej aplikácii.
Emeritný arcibiskup Róbert Bezák tvrdí, že so smrťou pápeža Františka zomrel aj jeho prípad. Považuje sa už za dôchodcu. Františkovým odkazom je nekonfrontačná a nebojovná cirkev, čo však podľa neho chápu len niektorí slovenskí biskupi. Hoci František dal viac priestoru ženám, cirkev sa stále poriadne nevysporiadala s homosexualitou. Tvrdí, že konkláve môže mať problém zvoliť ďalšieho pápeža, lebo mnohí kardináli sú noví a navzájom sa nepoznajú. Pri voľbe očakáva aj politiku a boj o miesta. Má šancu uspieť nenávistná tvár kresťanstva, ktorá teraz o Františkovi píše nepekné veci?V podcaste s Róbertom Bezákom sa dozviete:– od 1. minúty – že odkazom pápeža Františka bola jednoduchosť, ktorú demonštroval výrokom o cirkevnom karnevale;– od 3:00 – že cesta naspäť je nemožná;– po 4:00 – že niektorí kardináli by chceli výrazné kostýmy;– od 5:00 – či si slovenská cirkev vzala niečo z Františkovho kritického prejavu pred klerikmi v Bratislave;– po 6:30 – ako slovenská cirkev má tendenciu bojovať, ale pápež František nechcel bojovnú a konfrontačnú cirkev;– od 8:45 – ktorí biskupi na Slovensku počúvajú odkaz pápež Františka a ktorí nie;– po 10:00 – či pápež František reálne niečo zmenil, alebo išlo len o symboly a komunikáciu;– od 11:00 – že katolícka cirkev je väčšia ako pápež a podľa toho vyzeral aj výsledok Františkových snáh;– po 12:00 – ako sa cirkev nevysporiadala s homosexualitou;– po 16:00 – že pápež dal viac priestoru ženám vo Vatikáne, ale cirkev potrebuje na zmeny niekedy aj 200 rokov;– od 17:30 – že teraz môže byť problém zvoliť nového pápeža;– po 19:00 – do akej miery sa podarilo demokratizovať cirkev a dať hlas aj ľuďom dole;– od 21:30 – ako pápež František riešil prípad Bezák;– po 24:00 – ako prišla ľudská satisfakcia, ale nie právne riešenie;– od 25:00 – že so smrťou Františka zomrel aj Bezákov prípad;– po 26:00 – či má medzi zvoliteľnými kardinálmi priateľa;– od 29:00 – do akej miery sa dá čakať, že nový pápež bude ideový nasledovník Františka;– po 31:00 – či je vo voľbe pápeža politika a či to vylučuje Európanov;– od 33:00 – že niektorí kardináli môžu voliť tak, aby si zachovali lukratívne miesta vo Vatikáne;– po 34:00 – čo vypovedajú komentáre pod statusom ministerky Šimkovičovej, ktoré útočia na Františka ako na heretika;– od 35:00 – že poverčivosť nie je kresťanstvo a ako mnohí využívajú kríž len na šírenie nenávisti;– po 36:00 – či má nenávistná tvár kresťanstva šancu uspieť pri voľbe pápeža;– od 38:00 – či kardináli budú odpovedať na nárast krajnej pravice vo svete, alebo žijú vo svojom mikrosvete.
Emeritný arcibiskup Róbert Bezák tvrdí, že so smrťou pápeža Františka zomrel aj jeho prípad. Považuje sa už za dôchodcu. Františkovým odkazom je nekonfrontačná a nebojovná cirkev, čo však podľa neho chápu len niektorí slovenskí biskupi. Hoci František dal viac priestoru ženám, cirkev sa stále poriadne nevysporiadala s homosexualitou. Tvrdí, že konkláve môže mať problém zvoliť ďalšieho pápeža, lebo mnohí kardináli sú noví a navzájom sa nepoznajú. Pri voľbe očakáva aj politiku a boj o miesta. Má šancu uspieť nenávistná tvár kresťanstva, ktorá teraz o Františkovi píše nepekné veci?V podcaste s Róbertom Bezákom sa dozviete:– od 1. minúty – že odkazom pápeža Františka bola jednoduchosť, ktorú demonštroval výrokom o cirkevnom karnevale;– od 3:00 – že cesta naspäť je nemožná;– po 4:00 – že niektorí kardináli by chceli výrazné kostýmy;– od 5:00 – či si slovenská cirkev vzala niečo z Františkovho kritického prejavu pred klerikmi v Bratislave;– po 6:30 – ako slovenská cirkev má tendenciu bojovať, ale pápež František nechcel bojovnú a konfrontačnú cirkev;– od 8:45 – ktorí biskupi na Slovensku počúvajú odkaz pápež Františka a ktorí nie;– po 10:00 – či pápež František reálne niečo zmenil, alebo išlo len o symboly a komunikáciu;– od 11:00 – že katolícka cirkev je väčšia ako pápež a podľa toho vyzeral aj výsledok Františkových snáh;– po 12:00 – ako sa cirkev nevysporiadala s homosexualitou;– po 16:00 – že pápež dal viac priestoru ženám vo Vatikáne, ale cirkev potrebuje na zmeny niekedy aj 200 rokov;– od 17:30 – že teraz môže byť problém zvoliť nového pápeža;– po 19:00 – do akej miery sa podarilo demokratizovať cirkev a dať hlas aj ľuďom dole;– od 21:30 – ako pápež František riešil prípad Bezák;– po 24:00 – ako prišla ľudská satisfakcia, ale nie právne riešenie;– od 25:00 – že so smrťou Františka zomrel aj Bezákov prípad;– po 26:00 – či má medzi zvoliteľnými kardinálmi priateľa;– od 29:00 – do akej miery sa dá čakať, že nový pápež bude ideový nasledovník Františka;– po 31:00 – či je vo voľbe pápeža politika a či to vylučuje Európanov;– od 33:00 – že niektorí kardináli môžu voliť tak, aby si zachovali lukratívne miesta vo Vatikáne;– po 34:00 – čo vypovedajú komentáre pod statusom ministerky Šimkovičovej, ktoré útočia na Františka ako na heretika;– od 35:00 – že poverčivosť nie je kresťanstvo a ako mnohí využívajú kríž len na šírenie nenávisti;– po 36:00 – či má nenávistná tvár kresťanstva šancu uspieť pri voľbe pápeža;– od 38:00 – či kardináli budú odpovedať na nárast krajnej pravice vo svete, alebo žijú vo svojom mikrosvete.
Florida, Washington a odtiaľ smer Uzbekistan, Nemecko, Japonsko, Taliansko, Švajčiarsko a späť do Ameriky. V týchto krajinách mal či bude mať v priebehu roka výstavu výtvarník Luka Brase, náš dnešný hosť, ktorý o sebe hovorí, že žije a pracuje po celej Európe. Počas rozprávania a cestovania si urobíme prestávku v Holandsku, zistíme, čím je táto krajina preňho výnimočná, zájdeme si - a to vlakom - na aktuálnu výstavu v Bratislave, kde vystavuje jeho mama a on spolu s ňou, no a podebatujeme aj o galériách. Počas dvoch rokov otvoril tri a hovorí, že chce, aby bolo umenie bližšie k ľuďom. Zhovára sa s ním Hana Rapantová.
Civilizácie sú komplexné spoločenské a kultúrne systémy. Charakterizuje ich spôsob hospodárstva a technológií. Človek ich tvorí, ale aj ničí. Ako vznikajú, ako fungujú, ako zanikajú. Hýbe nimi okrem kultúry aj príroda a do akej miery? Podceňuje človek pri svojich úvahách o minulosti vplyvy životného prostredia a jeho výrazné zmeny. A majú civilizácie v istom zmysle svoje paralely v spoločenstvách iných živočíchov? Nasledujúca verejná diskusia, ktorá sa odohrala v budove Starého lýcea v Bratislave a pripravila ju Učená spoločnosť Slovenska v spolupráci so Slovenskou akadémiou vied, je snahou priniesť interdisciplinárny pohľad na dôležité spoločenské témy. Takou bola tentoraz civilizácia – jej definícia i jednotlivé podoby v historickom čase, či výzvy pre našu súčasnosť. Aj o tom, ako rozumieť vôbec tomuto termínu a čo vlastne znamená kolaps civilizácie sa Jaro Valent z časopisu Historická revue rozprával s archeológom Jozefom Bátorom z Archeologického ústavu SAV, politológom Jozefom Bátorom ml. z Filozofickej fakulty UK a zoológom Pavlom Prokopom z Ústavu zoológie SAV a Prírodovedeckej fakulty UK. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.
Ružinovská Klinika plastickej chirurgie sa borí s problémom, ktorý doteraz cez noviny nezviditeľnil žiadnu inú kliniku.Dvojica lekárov mala pozitívny test na drogy a lekára pod vplyvom omamných látok nechali pacientovi vyberať znamienko. Problém už ale prerástol jednu operačnú sálu a generuje ďalšie problémy.V podcaste Dobré ráno dnes s Janou Krescanko Dibákovou objasňoval redaktor Ján Krempaský pozadie kauzy a okolnosti, prečo sa do konfliktu pre lekárov dostalo vedenie ružinovskej nemocnice a odborári.Zdroj zvukov: SME, MarkízaOdporúčanie:Dnes mám pre Vás odporúčanie, ktoré viete spojiť s prechádzkou do mesta a s prejavením záujmu o to, čo je dôležité si všímať. Pred Starou tržnicou v Bratislave je skutočná sanitka, rozstrieľaná ruským dronom. Volá sa Oksana a pochádza aj z darov zo slovenskej zbierky. Ak chcete neveriacim Tomášom ukázať kúsok vojny na Ukrajine, toto je dobrá príležitosť.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
Slovenské moderné dejiny sú preplnené príbehmi odboja a vzdoru, ktoré budovali česť našej krajiny. Myjavský príslušník odboja Pavol Haruštiak sabotoval výrobu v nemeckej fabrike, zachránil život osemnástim americkým pilotom. Po vojne ho zavraždili komunistické orgány, miesto kde ho po smrti ukryli, je dodnes neznáme. V auguste 1968 chránilo niekoľko slovenských rozhlasových zamestnancov a zamestnankýň vysielač Slobodného československého rozhlasu. Cestovali s ním po Bratislave, Banskej Bystrici, ukrývali ho v bytoch a lesoch, aby sa k nemu nedostali ruskí okupační vojaci. Slovenský odboj a odpor mal aj tragické konce, popravy, smrť, exekúcie, no dodnes ostáva príkladom hrdinského správania sa jednotlivcov. Michal Havran diskutuje so svojimi hosťami v rozhlasovom štúdiu a na Myjavských kopaniciach. Hostia: Peter Jašek (historik), Soňa Gyarfášová (publicistka)
Rusko sa nás snaží destabilizovať záplavou propagandy a dezinformácií, tvrdí Domicián Zahorjan z Inštitútu pre nové bezpečnostné hrozby. Využíva na to svoj zastupiteľský úrad v Bratislave. Analýza jeho aktivít na sociálnych sieťach ukázala, že v porovnaní s Britániou či Spojenými štátmi je jeho výkonnosť osemnásobná. „Rozdiel je enormný“, poukazuje expert. „Ruská ambasáda tu na sociálnych sieťach za dva roky vyprodukovala viac ako 16 tisíc príspevkov. Britská približne 2 100 a americká necelých 2 tisíc. Rusko má zjavne záujem šíriť svoje naratívy na Slovensku“, dopĺňa Zahorjan. Putin a jeho Rusko je vo vojne. V horúcej s Ukrajinou, no v hybridnej aj so Slovenskom. Digitálne stopy Kremľa vedú aj do Bratislavy, poukazujú experti. Jeho ambasáda je tu na Facebooku jednou z najaktívnejších z ruských veľvyslanectiev v Európe. Pričom násobne prevyšuje aktivity ostatných ambasád na Slovensku. Možný záver: Rusko tu má značný záujem ovplyvňovať informačný priestor. Otázkou zostáva: prečo? Nebude to v napätí medzi pozíciami premiéra a jeho ľudí a väčšiny krajiny? Ak prví s Ruskom nezakryte sympatizujú, väčšia časť krajiny tento vektor nezdieľa. Digitálne stopy Kremľa sú pod drobnohľadom expertov z Nest Institute – a teda Inštitútu pre nové bezpečnostné hrozby. Pôjdeme po nich s Domiciánom Zahorjanom. „Slovensko je veľmi polarizované. Zo strany Ruska je tu záujem, aby našu spoločnosť ovplyvňovalo prokremeľskými naratívmi. (…) Cieľom je až ovplyvnenie politík Euróspkej únie voči Ruskej federácii“, hovorí expert. Dodáva, že prostredníctvom spochybnenia hlasu Slovenska v EÚ či Nato sa môžu Rusku ľahšie na týchto úrovniach presadzovať naratívy Kremľa. Domicián Zahorjan z Nest Institute upozorňuje na stretnutia so šéfom ruskej rozviedky Sergejom Naryškinom. „Stretnutie s takýmito ľuďmi indikuje hrozbu pre bezpečnosť Slovenska. Lebo keď sa pozriete, kto je Naryškin a čo má v náplni práce, tak vidíte, že vedie inštitúciu, ktorá vykonáva okrem iného operácie, ktoré sa snažia destabilizovať iné krajiny a vykonáva aj informačné operácie“, hovorí. Stretol sa s ním šéf proruskej skupiny Brat za brata Matúš Alexa, či podpredseda Smeru Ľuboš Blaha. V prípade europoslanca Blahu Zahorjan reaguje, že je to ešte horšie. „Tu vidíme náznak nejakej organizovanej spolupráce. (…) Už len samotný fatk, že sa stretli, predstavuje vážne bezpečnostné riziko pre Slovensko“, hovorí. Stretnutie premiéra Roberta Fica s prezidentom Vladimírom Putinom je podľa Zahorjana len ďalším vystupňovaním vážneho bezpečnostného rizika pre krajinu. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Rusko sa nás snaží destabilizovať záplavou propagandy a dezinformácií, tvrdí Domicián Zahorjan z Inštitútu pre nové bezpečnostné hrozby. Využíva na to svoj zastupiteľský úrad v Bratislave. Analýza jeho aktivít na sociálnych sieťach ukázala, že v porovnaní s Britániou či Spojenými štátmi je jeho výkonnosť osemnásobná. „Rozdiel je enormný“, poukazuje expert. „Ruská ambasáda tu na sociálnych sieťach za dva roky vyprodukovala viac ako 16 tisíc príspevkov. Britská približne 2 100 a americká necelých 2 tisíc. Rusko má zjavne záujem šíriť svoje naratívy na Slovensku“, dopĺňa Zahorjan. Putin a jeho Rusko je vo vojne. V horúcej s Ukrajinou, no v hybridnej aj so Slovenskom. Digitálne stopy Kremľa vedú aj do Bratislavy, poukazujú experti. Jeho ambasáda je tu na Facebooku jednou z najaktívnejších z ruských veľvyslanectiev v Európe. Pričom násobne prevyšuje aktivity ostatných ambasád na Slovensku. Možný záver: Rusko tu má značný záujem ovplyvňovať informačný priestor. Otázkou zostáva: prečo? Nebude to v napätí medzi pozíciami premiéra a jeho ľudí a väčšiny krajiny? Ak prví s Ruskom nezakryte sympatizujú, väčšia časť krajiny tento vektor nezdieľa. Digitálne stopy Kremľa sú pod drobnohľadom expertov z Nest Institute – a teda Inštitútu pre nové bezpečnostné hrozby. Pôjdeme po nich s Domiciánom Zahorjanom. „Slovensko je veľmi polarizované. Zo strany Ruska je tu záujem, aby našu spoločnosť ovplyvňovalo prokremeľskými naratívmi. (…) Cieľom je až ovplyvnenie politík Euróspkej únie voči Ruskej federácii“, hovorí expert. Dodáva, že prostredníctvom spochybnenia hlasu Slovenska v EÚ či Nato sa môžu Rusku ľahšie na týchto úrovniach presadzovať naratívy Kremľa. Domicián Zahorjan z Nest Institute upozorňuje na stretnutia so šéfom ruskej rozviedky Sergejom Naryškinom. „Stretnutie s takýmito ľuďmi indikuje hrozbu pre bezpečnosť Slovenska. Lebo keď sa pozriete, kto je Naryškin a čo má v náplni práce, tak vidíte, že vedie inštitúciu, ktorá vykonáva okrem iného operácie, ktoré sa snažia destabilizovať iné krajiny a vykonáva aj informačné operácie“, hovorí. Stretol sa s ním šéf proruskej skupiny Brat za brata Matúš Alexa, či podpredseda Smeru Ľuboš Blaha. V prípade europoslanca Blahu Zahorjan reaguje, že je to ešte horšie. „Tu vidíme náznak nejakej organizovanej spolupráce. (…) Už len samotný fatk, že sa stretli, predstavuje vážne bezpečnostné riziko pre Slovensko“, hovorí. Stretnutie premiéra Roberta Fica s prezidentom Vladimírom Putinom je podľa Zahorjana len ďalším vystupňovaním vážneho bezpečnostného rizika pre krajinu. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu
Tento denný podcast, vytváraný s pomocou umelej inteligencie, ponúka unikátny a efektívny spôsob, ako sa dozvedieť o najzaujímavejších udalostiach a článkoch dňa. Umelej inteligencii sa darí analyzovať obrovské množstvo informácií z rôznych zdrojov, aby vybrala tie najrelevantnejšie a najpútavejšie obsahy pre širokú škálu poslucháčov. Každá epizóda je navrhnutá tak, aby poskytla hlboký ponor do vybraných tém, od politiky cez vedecké objavy, až po kultúrne udalosti, a to všetko podané informatívne, prístupne a bez emócií. Podcast je ideálnym spoločníkom pre zaneprázdnených ľudí, ktorí hľadajú pohodlný spôsob, aby zostali informovaní o svetovom dianí bez nutnosti tráviť hodiny čítaním rôznych zdrojov, čím poskytuje efektívny a príjemný spôsob, ako prijímať správy. Takáč označil kauzu s odkrytým autom za technickú závadu: „Takúto situáciu sme nezažili 50 rokov“ https://www.startitup.sk/takac-oznacil-kauzu-s-odkrytym-autom-za-technicku-zavadu-takuto-situaciu-sme-nezazili-50-rokov/ Šutaj Eštok je otvorený zmrazeniu platov poslancov. „Renta je facka občanom,“ udrel Gröhling https://www.startitup.sk/sutaj-estok-je-otvoreny-zmrazeniu-platov-poslancov-renta-je-facka-obcanom-udrel-grohling/ „Vykašľala sa na to, zlyhala pri prevencii,“ kritizuje Gröhling vládu za prístup k slintačke a krívačke https://www.startitup.sk/vykaslali-sa-na-to-zlyhali-pri-prevencii-kritizuje-grohling-vladu-za-pristup-k-slintacke/ Výbuch luxusnej limuzíny v centre Moskvy: Podľa médií má ísť o Putinov „symbol moci“ https://www.startitup.sk/vybuch-luxusnej-putinovej-limuziny-v-centre-moskvy-media-hovoria-o-neuspesnom-pokuse-o-atentat/ Dánsko „neoceňuje“ tón, ktorým hovorí Trumpova administratíva, ohradila sa Kodaň https://www.startitup.sk/dansko-neocenuje-ton-ktorym-hovori-trumpova-administrativa-ohradila-sa-kodan/ Zničujúce zemetrasenie v Mjanmarsku: Počet obetí prekročil 1 600, očakáva sa nárast na 10 000 https://www.startitup.sk/znicujuce-zemetrasenie-v-mjanmarsku-pocet-obeti-prekrocil-1-600-ocakava-sa-narast-na-10-000/ MIMORIADNE: V aute našli zastreleného krajského prokurátora https://www.startitup.sk/mimoriadne-v-aute-nasli-zastreleneho-krajskeho-prokuratora/ 50 km od hraníc s Českom: Existuje podozrenie na nové ohnisko slintačky a krívačky, varuje minister https://www.startitup.sk/50-km-od-hranic-s-ceskom-mame-podozrenie-na-nove-ohnisko-slintacky-a-krivacky-varuje-tamojsi-minister/ Veľké zmeny a zvýšenie ochrany. Ministerstvo zavádza nový zákon o spotrebiteľských úveroch https://www.startitup.sk/velke-zmeny-a-zvysenie-ochrany-spotrebitela-ministerstvo-zavadza-novy-zakon-o-spotrebitelskych-uveroch/ Polícia spúšťa nové opatrenia na hraniciach pre slintačku a krívačku, polícia hovorí o dezinfekcii https://www.startitup.sk/policia-spusta-nove-opatrenia-na-hraniciach-pre-slintacku-a-krivacku-policia-hovori-o-dezinfekcii/ Slovenské pumpy zastavili zlacňovanie. Neočakávame prudký rast, ale korekcia príde, tvrdí analytik https://www.startitup.sk/slovenske-pumpy-zastavili-zlacnovanie-neocakavame-prudky-rast-ale-korekcia-pride-tvrdi-analytik/ Za zber obľúbenej superpotraviny Slovákov hrozí pokuta vyše 3000 eur. Pozor aj na zámenu s jedovatými rastlinami https://www.startitup.sk/za-zber-oblubenej-superpotraviny-slovakov-hrozi-pokuta-vyse-3000-eur-pozor-aj-na-zamenu-s-jedovatymi-rastlinami/ Ku káve dostaneš pár gramov hliny. Petra otvorila v Bratislave podnik pre kreatívne duše https://www.startitup.sk/ku-kave-dostanes-par-gramov-hliny-petra-otvorila-v-bratislave-podnik-pre-kreativne-duse/
Privítali sme u nás milú návštevu zo Slovenska! Iva nám prišla porozprávať ako funguje nočný sexlife v Bratislave, kde organizuje Kinqy events. Čo ju najviac stresuje ľudí pred sexparties a čo je pre ňu pri organizácii najdôležitejšie? Sú mužské outfity na sexparties ťažšie zohnateľné alebo iba sa niektorí muži boja extravagancie?Iva má pochodené aj Berlínske kluby, Viedeň i pražskú scénu, takže aj tipy na akcie zazneli. Zistíte kam sa vydáme za zábavou toto leto ;)Na herohero časti samozrejme zablúdime do časov keď som Ivu videla 2. x a bolo to pri sexe. A samozrejme ZASE sa pídime po radách ako zbaliť ľudí na swingers?Vymenili sme si poznatky z kitkatu a pomenovali si koncept solo wankers!Podcastové aplikace nám nic neplatí. Moc vám děkujeme za odběry, díky nim můžeme fungovat.
Európska centrálna banka znižuje úroky. Naposledy tak urobila začiatkom marca a postupne klesajú aj sadzby na bežných hypotékach. Realitní makléri hovoria o čiastočnom oživení trhu a kupujúci sa zase pýtajú, či je teraz najvhodnejší čas pozerať sa po voľnej nehnuteľnosti, kedy uprednostniť nájom, či sa byt oplatí ako investícia a prípadne, čo robiť s fixáciou. Podľa makroekonomického analytika Národnej banky Slovenska Romana Vrbovského oživenie naozaj cítiť. Ceny nehnuteľností začali stúpať už vlani a rok skončili s trojpercentným medzikvartálnym rastom. Rovnako sa zvýšil aj záujem ľudí. „Počet nových hypoték vzrástol medzi tretím a štvrtým štvrťrokom minulého roka približne o pätinu,“ približuje Vrbovský. Rast cien však pokračuje aj v prvých mesiacoch tohto roka. Dôvodom je aj vyššia DPH. Podľa Vrbovského prirážku do cien pretavili aj tí, čo predávajú staršiu nehnuteľnosť. „Pravdepodobne ide o dôsledok konkurenčného súboja medzi predávajúcimi. Inými slovami, ak si niekto myslel, že vyššiu DPH zakomponujú do ceny všetci ostatní, zakomponoval ju aj on,“ dodáva analytik. Nehnuteľnosti sú pritom podľa neho na Slovensku ešte stále veľmi obľúbenou investíciou. Je však otázne, či je to najlepšia cesta, akou sa oplatí ísť. „Investovať sa dá aj do cenných papierov, kde je jednotková cena omnoho nižšia, netreba si kvôli nej brať hypotéku a priemerné výnosy sú viac menej porovnateľné,“ približuje Vrbovský. Čo sa teda na realitnom trhu deje, čo vplýva na výšku úrokov, či sa byty v novostavbách skutočne zmenšujú a čo zvažovať, ak sa dnes rozhodujem medzi nájmom a hypotékou? V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá makroekonomický analytik Národnej banky Slovenska Roman Vrbovský. V rozhovore sa dozviete: 0:55 Aktuálna úroková sadzba. 3:52 Úroky na hypotékach na Slovensku. 5:30 Riziková prirážka pri štátnych dlhopisoch. 8:26 Realitný trh v roku 2024. 10:22 Ceny bytov a vyššia DPH. 12:04 Ceny bytov v novostavbách vs. staršie byty. 15:06 Ceny rodinných domov. 16:04 Ponuková cena vs. realizačná cena. 18:00 Zmenšovanie nových bytov v Bratislave. 21:38 Zostať v nájme alebo kúpiť byt? 23:59 Ako si vybrať fixáciu? 28:18 Je nehnuteľnosť dobrá investícia? 32:43 Dostupnosť bývania na Slovensku. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcastindex@sme.sk – Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na sme.sk/indexodber – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Ďakujeme, že počúvate podcast Index.See omnystudio.com/listener for privacy information.
Jedným z ústredných argumentov obhajcov Jozefa Tisa sú tzv. prezidentské výnimky, ktoré podľa nich prezident slovenského štátu neúnavne a v tisíckach udeľovať židovským obyvateľom a tak ich chránil pred diskrimináciou a deportáciami. V aktuálnej epizóde podcastu Dejiny sa pozrieme nielen na to, aká bola pravda, koľko výnimiek a komu prezident udelil. Pozornosť obrátime na tých, ktorí o tieto výnimky boli donútení žiadať, ale tiež na tých, ktorí chceli z protižidovskej legislatívy a opatrení profitovať. Komu, ako a prečo boli udeľované výnimky? Akú úlohu zohrávali výnimky v Tisovom projekte budovania slovenskej štátnosti? Čo tieto listy odkrývajú o formách diskriminácie počas slovenského štátu a čo napovedajú o postojoch Slovákov k Židom? Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s výskumníčkou Madeline Vadkerty autorkou knihy Slovutný pán prezident (Listy Jozefovi Tisovi). Za túto knihu získala vyznamenanie v súťaži Panta Rhei Awards – Cenu literárnej akadémie a tiež prémiu Klubu nezávislých spisovateľov. Najnovšie bude na základe tejto knihy uvedená v Divadle Pavla Országha Hviezdoslava v Bratislave hra Hitlerov prezident. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.
Len elektráreň Mochovce by potrebovala každý rok päť až sedem nových absolventov na prácu prevádzkového personálu. Docent Gabriel Farkas pôsobí v Ústave jadrového a fyzikálneho inžinierstva na Fakulte elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. V podcaste s Veronikou Vaňkovou hovorí o výzvach, ktorým jadrová energetika čelí. Približuje podrobnosti o príprave budúcich odborníkov na jadrovú energetiku a riešeniach, ktoré by pomohli ďalej rozvíjať dlhoročnú tradíciu. Celý rozhovor si môžete prečítať alebo pozrieť aj vo videu: https://www.trend.sk/ekonomika/orieskom-je-aj-testovanie-psychickej-odolnosti-univerzity-dopyt-priemyslu-nedokazu-pokryt?itm_brand=trend&itm_template=hp&itm_modul=trend_topbox&itm_position=6
Nazval ho najkrajším slovom v slovníku a používa ho skutočne požehnane. Donald Trump hovorí o clách ako o zázračnom nástroji na prinavrátenie zlatého veku Ameriky a od svojho nástupu ich zaviedol, dočasne pozastavil a znovu zaviedol na krajiny od Číny až po Európsku úniu.Jeho tím hovorí o vyjednávacej stratégii, finančné trhy si však, vzhľadom na ich prepad, myslia niečo iné.Čo prináša Trumpova obchodná vojna Amerike, ale aj Európe a konkrétne Slovensku? Kto z nej vyjde ako porazený a dá sa Trumpove konanie vôbec považovať za strategické?Eva Frantová sa v podcaste Dobré ráno pýta makroekonomického analytika Slovenskej sporiteľne Mateja Horňáka.Zdroje zvukov: BBC News, Fox News, Guardian NewsOdporúčanie:Magazín Closer prichádza za svojimi čitateľmi. V spolupráci s podnikom Temný Ost Block spúšťa novú sériu živých diskusií Closer Talks Offline. Prvým hosťom bude Michal "YAKSHA" Novotný, ktorý porozpráva o svojej kariére, životnom štýle aj motivácii. Diskusia bude v utorok 18.marca o šiestej večer v Ost Blocku na Kamennom námestí v Bratislave. Tím magazínu Closer sa na vás teší.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
Anna Magdaléna Hroboňová herectvo ešte len študuje, no jej umenie už dobre poznáme. Na dosky, ktoré znamenajú svet vstúpila ako študentka druhého ročníka herectva na VŠMU rovno do Slovenského národného divadla ako záskok, odvtedy je súčasťou viacerých predstavení na našej prvej scéne a hrá aj v Divadle Andreja Bagara v Nitre, v Štúdiu L+S v Bratislave, či v divadle Lab. Poznáme ju už aj z televíznych obrazoviek. Pochádza zo slávneho a vzácneho evanjelického rodu Hroboňovcov. Hovoriť s Katou Martinkovou budeme aj o jej rodičoch – evanjelických farároch v Lučenci, o jej mnohočlennej rodine – pochádza zo šiestich súrodencov, o hudbe, ktorou žije i o radosti z toho, keď sa môže s láskou starať o svojich blízkych. | Hosť: Anna Magdaléna Hroboňová (herečka). | Moderuje: Kata Martinková. | Tolkšou Hosť sobotného Dobrého rána pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 8. hodine.
Tento denný podcast, vytváraný s pomocou umelej inteligencie, ponúka unikátny a efektívny spôsob, ako sa dozvedieť o najzaujímavejších udalostiach a článkoch dňa. Umelej inteligencii sa darí analyzovať obrovské množstvo informácií z rôznych zdrojov, aby vybrala tie najrelevantnejšie a najpútavejšie obsahy pre širokú škálu poslucháčov. Každá epizóda je navrhnutá tak, aby poskytla hlboký ponor do vybraných tém, od politiky cez vedecké objavy, až po kultúrne udalosti, a to všetko podané informatívne, prístupne a bez emócií. Podcast je ideálnym spoločníkom pre zaneprázdnených ľudí, ktorí hľadajú pohodlný spôsob, aby zostali informovaní o svetovom dianí bez nutnosti tráviť hodiny čítaním rôznych zdrojov, čím poskytuje efektívny a príjemný spôsob, ako prijímať správy. Tajomný dokument popiera vlastníctvo Fica v Chorvátsku. „Už aj mne prišlo do mejlu, že Fico je čistý,“ udrela poslankyňa https://www.startitup.sk/tajomny-dokument-popiera-vlastnictvo-fica-v-chorvatsku-uz-aj-mne-prislo-do-mejlu-ze-fico-je-cisty-udrela-poslankyna/ VIDEO: Matovič sa v Chorvátsku dostal do konfliktu s miestnymi. „Teba poslal ten mafián Brhel,“ kričal https://www.startitup.sk/matovic-v-chorvatsku-vtrhol-na-cudzi-pozemok-a-vyhrazal-sa-policiou-teba-poslal-ten-mafian-brhel-krical/ Ministerstvo kultúry odmieta kritiku za strážnu službu: 900-tisíc eur je štandardná cena https://www.startitup.sk/ministerstvo-kultury-odmieta-kritiku-za-straznu-sluzbu-900-tisic-eur-je-standardna-cena/ Fond na podporu umenia má nového predsedu. Je ním kontroverzný kritik umelcov https://www.startitup.sk/fond-na-podporu-umenia-ma-noveho-predsedu-je-nim-kontroverzny-kritik-umelcov/ Slovenský export zbraní prudko stúpa napriek vládnym vyhláseniam. Minister Kaliňák reaguje https://www.startitup.sk/slovensky-export-zbrani-prudko-stupa-napriek-vladnym-vyhlaseniam-minister-kalinak-reaguje/ 30-dňový mier na Ukrajine v ohrození: Rusko reaguje jasne, prijmeme návrh, iba ak… https://www.startitup.sk/30-dnovy-mier-na-ukrajine-v-ohrozeni-rusko-reaguje-jasne-prijmeme-navrh-iba-ak/ EÚ zverejnila 99-stranový zoznam amerických produktov, ktoré zasiahnu clá. Dotknú sa elektroniky či legendárnych motoriek https://www.startitup.sk/eu-zverejnila-99-stranovy-zoznam-americkych-produktov-ktore-zasiahnu-cla-dotknu-sa-elektroniky-ci-legendarnych-motoriek/ Pentagón testuje umelú inteligenciu na plánovanie vojny: Tá ma zmeniť pravidlá hry v Ázii a Európe https://www.startitup.sk/pentagon-testuje-umelu-inteligenciu-na-planovanie-vojny-ta-ma-zmenit-pravidla-hry-v-azii-a-europe/ Známy raper sa postavil pred súd. V jeho štúdiu po užití omamnej látky umrela mladá Slovenka https://www.startitup.sk/znamy-raper-sa-postavil-pred-sud-v-jeho-studiu-po-uziti-omamnej-latky-umrela-mlada-slovenka/ Policajt mal sledovať svojich susedov cez kameru v kúpeľni. Na nahrávkach je aj maloletý chlapec https://www.startitup.sk/sused-policajt-spehoval-rodinu-na-nahravkach-boli-aj-zabery-maloleteho-chlapca/ Náborový príspevok 5 000 €, 6 týždňov dovolenky a plat už počas štúdia: Polícia láka nových členov zboru https://www.startitup.sk/naborovy-prispevok-5-000-e-6-tyzdnov-dovolenky-a-plat-uz-pocas-studia-policia-laka-novych-clenov-zboru/ Obľúbený kozmetický gigant sťahuje z predaja nebezpečný produkt. Môže spôsobiť rakovinu https://www.startitup.sk/oblubeny-kozmeticky-gigant-stahuje-z-predaja-nebezpecny-produkt-moze-sposobit-rakovinu/ Obľúbený reťazec na Slovensku zatvorí takmer 30 predajní. Sieť posiela do konkurzu https://www.startitup.sk/oblubeny-retazec-na-slovensku-zatvori-takmer-30-predajni-siet-posiela-do-konkurzu/ Traja nadšenci vytvorili v Bratislave jedinečný kvetinársky bar za 30-tisíc eur. Ulahodí všetkým tvojim zmyslom https://www.startitup.sk/traja-nadsenci-vytvorili-v-bratislave-jedinecny-kvetinarsky-bar-za-30-tisic-eur-ulahodi-vsetkym-tvojim-zmyslom/
Slovenskí hasiči už pätnásť rokov podávajú žaloby na štát. Chránia naše životy aj majetok, no sú aj obviňovaní z vypočítavosti. Hasiči v Bratislave zas posielajú ministrovi otvorené listy, a hovoria že ich je málo a pracujú v zlých podmienkach. Minister ale ohlasuje veľké nákupy a hovorí o stabilizácii hasičského zboru. Po nociach však má slúžiť menej hasičov. Ako to teda v skutočnosti je? Má nás kto ochrániť ak sa stane to najhoršie? Čo na to hovorí vedenie hasičského zboru a čo môže hasičom ponúknuť? Pomôžu nákupy za desiatky miliónov eur a bude mať kto na novej technike pracovať?Braňo Závodský sa rozprával s Adriánom Mifkovičom, prezidentom HaZZ a Kamilom Ferkom, predsedom OZ zmenových hasičov.
Nepoznám horšiu bolesť ako prežiť smrť vlastného syna, hovorí Waldemar Švábenský, otec transrodového Gabriela, ktorý si pred 7. rokmi siahol na život. "Tá rane je stále veľmi hlboká a je solená udalosťami, ktoré sa tu dejú voči LGBTI komunite. Veľmi ma bolí, keď si uvedomujem, ako im to ubližuje. Nemyslím si, že počet samovrážd transrodových ľudí by sa u nás znižoval. Deje sa to, len o tom nevieme. "Zámerom festivalu je rozširovať povedomie o trans komunite na Slovensku a vyvolať verejnú diskusiu formou debát, divadelných predstavení, literárnych čítačiek, koncertov, filmových predstavení a výstav. Hlavným motívom je upozorňovať na kritickú situáciu transrodových ľudí a približovať ich životy a problémy väčšinovému publiku." To je úryvok z popisu festivalu transrodovej kultúry Svet podľa Gabriela, ktorého ďalší - tentoraz už siedmy, ročník sa uskutoční v Bratislave už túto sobotu. Festival je venovaný pamiatke transrodového Gabriela Švábenského, ktorý pred siedmymi rokmi z tohto sveta sám dobrovoľne odišiel. Festival organizuje jeho otec, Waldemar Švábenský"Pokiaľ si môj sused vezme za manžela vezme svojho milovaného muža a adoptujú si dve deti, nikomu v tom činžiaku, kde bývajú a ani v tom štáte, v ktorom žujeme, to nespraví vôbec nič. Nič nebude inak a všetci budú žiť ako predtým. Začnime už konečne týchto ľudí akceptovať a rešpektovať. Nie tolerovať, ale skutočne rešpektovať, hovorí Waldemar Švábenský. Leitmotívom festivalu je tentoraz univerzálnosť ľudských práv. "Nik nemôže určovať, či niekto bude mať týchto práv viac, niekto menej a niekto vôbec žiadne. O ľudských právach sa totiž nediskutuje ako o nejakom privilégiu, píšu organizátori festivalu.Aká je situácia transrodových ľudí na dnešnom Slovensku a prečo sa práve z tejto skupiny občanov stal doslova symbol boja voči LGBTI komunite, ktorý im maľuje terče na chrbty? Prečo nepočúvame odborníkov a prečo politici hlas odborníkov nielenže nerešpektujú, ale idú priamo proti ich expertným odporúčaniam?Prečo toľko ľudí viac trápia fiktívne - a neraz úplne vymyslené, problémy tejto komunity viac než reálne chátrajúce nemocnice, nedostupná onkologická liečba, nedostavané diaľnice či skutočne klesajúca životná úroveň? Ako je možné, že práve v krajine Sochy slobody a hlasitého presadzovania ľudských práv sa pod novou administratívou začal boj práve voči LGBTI komunite a špeciálnym terčom sa stáli transrodoví ľudia? Ako to celé napokon skončí a budeme si musieť zopakovať históriu v tých jej najponurejších hnedých farbách? No a napokon, ako sa dá vyrovnať so stratou vlastného dieťať a ako otec dokáže prežiť smrť svojho syna? Ráno Nahlas s Waldemarom Švábenským. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Zachráňme budovu YMCA v Bratislave – to je výzva aktuálnej občianskej iniciatívy a verejnej finančnej zbierky, ktorú si azda už všimli viacerí obyvatelia nášho hlavného mesta. Budova postavená v rokoch 1920 - 1923 vo vzácnom rondokubistickom štýle podľa projektu architektov Jiřího Grossmana a Aloisa Balána, dnes potrebuje pomoc, aby vôbec prežila. Každý z nás ju pritom dobre pozná. Ikonická stavba na križovatke Karpatskej a Šancovej ulice je miestom, kde sa stretávajú celé generácie Bratislavčanov a každý z nás má preto s ňou spojené svoje osobné spomienky. Ale ešte zaujímavejší je príbeh tejto budovy z pohľadu spoločenských a sociálnych dejín nielen Bratislavy, ale aj celého Slovenska. Táto dnes už národná kultúrna pamiatka sa stala sídlom pobočky svetového združenia Young men´s christian association (teda YMCA), ktoré v medzivojnovom Československu vytváralo možnosti zábavy a rozptýlenia, ale i príležitosti na vzdelávanie, šport a duchovný rozvoj pre mladých ľudí. Práve bratislavská YMCA priniesla do stále ešte malého mesta kus veľkého sveta so všetkými vtedajšími modernými výdobytkami – kinom, telocvičňou, čitárňou či samoobslužnou jedálňou na americký štýl. Dnes po sto rokoch je miestom, kde pracujú viaceré občianske združenia a kde sa stále stretávajú mladí ľudia. O histórii tejto výnimočnej budovy sa Jaro Valent z časopisu Historická revue rozpráva s Luciou Škyrtovou, facility managerkou budovy YMCA v Bratislave a s historikom Lukášom Krajčírom z Historického ústavu SAV. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.
175. Derbi, Lučani, gostovanje u HCLO, Srđiola-Đani i njegove ideje. U košarci smo odigrali EL kod kuće posle skoro mesec dana. Od 2-8 napumpasmo skor do 15-12 i konačno pobedismo u jednoj utakmici "koja mora da se dobije". Gytis Vilius. Bakljada uživo, minjoni, tončev rođendan, bačinački Bullsi... Tečni sponsor ove emisije Pivovar General (Magnetová 13), donela braća iz Bratislave! Studio Hrizantema: izvorni Histi (tm) Trajanje: 108 minuta ---------------------------------- Pokrenuli smo PATREON, pa ko želi sada može da časti za neko pivo, dodatne sadržaje i/ili tehničke popravke na podcastu: www.patreon.com/pfchisterical A ima i opcija za direktne donacije: paypal.me/partizanhisterical ---------------------------------- HISTI RADIO MIX br. 87 https://www.youtube.com/watch?v=dnIk0TLCZtk&list=PLwhKCZrlUHqjLHtwXHKYEBQ2rdf8BKxb6 Twitter: www.twitter.com/pfchisterical Instagram: www.instagram.com/pfchisterical/ Youtube: www.youtube.com/c/PartizanHistericalPodcast podcast.rs/show/histerical/ NAPRED PARTIZAN! NAPOMENA: Ovo je "uradi sam" podkast u kome navijači Partizana razgovaraju o zbivanjima u svom voljenom klubu. Izneta mišljenja i stavovi su lični, kafanski, i ne predstavljaju stavove bilo koje navijačke grupe, frakcije, dela uprave, radne ili druge organizacije. Nismo insajderi, eksperti, sportski radnici. Apsolutna vernost, ne apsolutna istina. Trudimo se da jezik koji koristimo bude fin književni - možete ga čuti na svakom stadionu i u svakoj sportskoj hali. Cover foto: ? Majstor zvuka: crk Realizacija: Slavko Tatić, gajtan, štap, kanap, Tehnotroniks & Histi
Historičkám a historikom sa výnimočne stane, že mimo oficiálnych archívov narazia na mimoriadne vzácny osobný archív, ktorý prinesie celkom nové poznatky a neraz aj novú perspektívu na celé historické obdobie. Najnovší rozhovor v Dejinách bude o takomto objave. Nepôjde však o nález denníkov diktátora či známeho štátnika. Hovoriť budeme o rozsiahlej pozostalosti mladej ženy, ktorá bola súčasťou spoločenskej elity v medzivojnovej Bratislave. Keďže ide o prebiehajúci výskum, jej meno nateraz musíme ponechať v anonymite. Napriek tomu sa prostredníctvom jej denníkov a listov budeme môcť pozrieť na medzivojnové Československo, jeho vzostup, nútený zánik a nasledujúce roky vojnového slovenského štátu z perspektívy mladého človeka. Aký bol život detí a mladých ľudí v medzivojnovom Československu a počas druhej svetovej vojny? Do akej miery si uvedomovali širší politický a geopolitický kontext? A ako tento kontext vnímali zo svojej pozície? Boli skúsenosti a reflexie mladých žien v niečom špecifické? Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s Evou Škorvánkovou, docentkou histórie na Katedre všeobecných dejín Univerzity Komenského v Bratislave a autorkou viacerých kníh a štúdií na tému dejín žien v 20. storočí vrátane monografie Strážkyne rodinných Kozubov? O žene v ideológii a politike slovenského štátu. Rozhovor je najnovším podcastom v rámci série o dejinách žien na Slovensku v 20. storočí, série, ktorá sa začala pred viac ako dvoma rokmi práve rozhovorom s Evou Škorvánkovou. Tento výskum bol podporený z verejných zdrojov Fondom na podporu umenia v roku 2024. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.
© 2020-2025 Ivy Podcast Discovery LLC
