Podcasts about bratislave

Už v novembri sa po šiestich rokoch obnoví pravidelná letecká linka Bratislava - Košice. Deje sa to zároveň s tým, ako naše najväčšie letisko ožíva a profituje z novej politiky rakúskeho Schwechatu.Maďarský Wizz Air v ňom ruší základňu a časť biznisu presúva do Bratislavy. Tu sa však musí pasovať s najväčšími európskymi aerolinkami Ryanair, ktoré mu v konkurenčnom boji zatiaľ naozaj nič nechcú darovať.Vydrží Wizz Air tento tlak? Udrží pri živote spojenie hlavného mesta a metropoly východu, na ktoré získal od Slovenska licenciu a dotáciu? A ako z tohto všetko budeme profitovať my cestujúci?Nikola Šuliková Bajánová sa pýta redaktora magazínu Closer Adama Novosada.Zdroje zvukov: TV JOJ, STVR, TA3OdporúčanieAko presvedčiť mozog prekonať vlastné limity? O tom bude živé nahrávanie podcastu Brainstorming, ktoré sa uskutoční v pondelok 10. novembra o 18.00 v Rivers Clube v Bratislave. Moderátorka Denisa Prokopčáková a neurovedkyňa Dominika Fričová sa porozprávajú s bývalým premiérom Ľudovítom Ódorom a dekanom FTVŠ Viktorom Bielikom o tom, ako sa pripravovali na Ironmana, ako zvládali extrémnu záťaž a čo im šport priniesol. Lístky na podujatie nájdete na zabavavpodcastoch.sk–Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/brifing⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Máme za sebou prvých 15 kôl slovenskej hokejovej extraligy. Videli sme 4 výmeny trénerov a množstvo zmien v kádroch. Priaznivým trendom je zasa produktivita hráčov spod Tatier. Pozitívni môžu byť aj v Bratislave, no mali by byť spokojní s brankárskou jednotkou? Aj to preberali v aktuálnej časti podcastu Trefné strieľanie Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie, Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) a hokejista Dávid Buc.

Podporte Dobré ráno na HeroHero: ⁠⁠https://herohero.co/dobrerano/subscribe⁠⁠Rudolf Huliak si s odreninami vybojoval novelu o hazarde a kasínach, ale priveľká rýchlosť a iné okolnosti zrejme zabránia tomu, aby sa z výsledku - spolu s Tiposom - radoval.Prezident Peter Pellegrini nad novelou vyriekol pochybnosti a tak nie je isté, čo bude nasledovať. Po vrátení novely o hazarde do parlamentu - s prezidentovým vetom - je oveľa menšia šanca na jej schválenie.O tom, čo legislatíva prináša, aké pochybnosti vzbudzuje a čo čaká samosprávy, diskutuje v podcaste Dobré ráno moderátorka Jana Krescanko Dibáková s kolegom z domácej redakcie Michalom Katuškom.Zdroje zvukov: YouTube/Andrej Danko, Markíza, JOJ, TA3OdporúčanieViete, ako presvedčiť mozog, aby prekonal vlastné limity? O tom bude živé vydanie podcastu Brainstorming v pondelok, 10. novembra o 18:00 v Rivers Clube v Bratislave. Moderátorka Denisa Prokopčáková a neurovedkyňa Dominika Fričová sa porozprávajú s bývalým premiérom Ľudovítom Ódorom a dekanom FTVŠ Viktorom Bielikom o tom, ako sa pripravovali na Ironmana, ako zvládali extrémnu záťaž a čo im šport priniesol. Lístky na podujatie nájdete na zabavavpodcastoch.sk.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/brifing⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

V tomto roku oslávil okrúhle narodeniny – 70 rokov a zároveň 45 rokov na hudobnej scéne. A oslavuje ich aj s fanúšikmi na koncertoch po celom Slovensku. Jeden špeciálny sa chystá v Bratislave a Martinovi jurčovi o ňom viac povedal náš dnešný hosť – spevák Otto Weiter s manželkou Petrou.

Dušan Šutarík vyštudoval dramaturgiu a scenáristiku na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Básne publikoval v niekoľkých časopisoch na Slovensku a v Českej republike. Debutoval v roku 2021 zbierkou básní Neviditeľný terén, v roku 2023 mu vyšla ďalšia, s názvom Správa o fiktívnej monarchii a len nedávno k týmto dvom knižkám pridal tretiu - Hlasy spoza hraníc.

16. októbra sa v Bratislave uskutočnil Večer spomienok na Milana Sládka. V hudobnej kaviarni v centre Starého mesta na legendu pantomímy spomínali kamaráti, známi, spolupracovníci a jeho obdivovatelia. Pripomenuli si jeho život i dielo.

Najstarší dodnes fungujúci vysokoškolský internát je na Svoradovej ulici. Ďalší intrák v čase jeho výstavby prišiel navštíviť aj vtedajší prezident Jozef Tiso. Átriové domky v Mlynskej doline sú dielom Vladimíra Dedečka. Špecifickú architektúru má aj intrák nazývaný ľudovo Kukurica, bohaté výtvarné diela skrýva Družba. A vedeli ste, že chátrajúcu ruinu Bratislavského hradu chceli svojho času zbúrať a postaviť na hradnom kopci tzv. univerzitný palác? O internátoch v Bratislave sme sa rozprávali s historikom Jozefom Pírym.

Zvedavosť nie je len detská hra — je to zdroj energie, motor poznania a kľúč k hlbšiemu porozumeniu sebe aj svetu. V detstve ju máme všetci, no v dospelosti sa často vytráca pod tlakom rýchlych odpovedí a rutiny. Ako ju v sebe udržať živú? Ako ju pestovať, keď okolie kladie dôraz na výkon? A čo všetko nám môže priniesť, ak ju začneme brať vážne? V rozhovore s Martinom Kurucom z Katedry pedagogiky Pedagogickej fakulty UK v Bratislave sa ponárame do fascinujúceho sveta zvedavosti.

DIVADLO K - Jaskyňa   Skúmanie hraníc umeleckej tvorby, ľudských neistôt alebo pamäte, ale tiež hľadanie nových foriem pohybu a divadla to je desať rokov projektu kekse. Tvorcovia ktorí pod značkou „Divadlo K“ počas pôsobenia v priestoroch bývalej základnej školy na Jesenského ulici v Bratislave priniesli štyri originálne predstavenia, a práve tieto predstavenia  si u nás v Kunstakamere priblížime. Tretie predstavenie pod názvom Jaskyňa u nás v podcaste predstavia tvorcovia Mária Piatriková, Stano Piatrik a Tatiana Holienkova    Záznam predstavenia Neistota https://www.youtube.com/watch?v=PYb0mqPajW8   Web https://www.ohyb.sk/

Hostia: Erik Láštic (politológ z Univerzity Komenského v Bratislave) a Gregor Martin Papucsek (spravodajca Rádia Slovensko, Slovenského rozhlasu v Budapešti). | Druhý samit lídrov USA a Ruska o ukončení vojny na Ukrajine by sa mal konať v horizonte dvoch týždňov v Budapešti. Sú na mieste väčšie očakávania, ako pri Aljaške? Prečo si vybrali práve Budapešť a aké historické konotácie to vyvoláva (memorandum z 1994)? V akej pozícii sa nachádza Ukrajina a aký je jej vzťah s maďarskou vládou – napr. pre podozrenia zo špionáže? V piatok sa stretnú D. Trump a V. Zelensky – témou stretnutia má byť ďalšia podpora, hovorí sa o strelách tomahawk – aké sú závery a odkazy stretnutia? Oddiali výhľad na samit s Putinom dodávku zbraní? Sú Zelenskému kladené podmineky? Čo samit znamená pre Viktora Orbána a Budapešť? Krajina je pred prezidentskými voľbami, pomôže Orbánovi stretnutie nakloniť priazeň voličov vo svoj prospech? Môže z udalosti ťažiť aj slovenská diplomacia? Ako vnímať, že na pôdu EÚ má vstúpiť medzi národne stíhaný ruský líder? | D. Trump a V. Putin sa stretnú v Budapešti. | Moderuje: Juraj Jedinák; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Do najnovšej epizódy hokejového podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk s Marekom Marušiakom a Rastislavom Konečným prijal pozvanie unikátny hosť - hokejista Nicolas Gašpar, ktorý aktuálne pôsobí v HK Žiar nad Hronom v Slovenskej hokejovej lige. Veľkú pozornosť verejnosti na seba pritiahla jeho nedávna účasť v reality šou Love Island.Ako sa dostal k populárnemu televíznemu projektu a čo všetko musel absolvovať počas niekoľkých castingov v Bratislave a Prahe? Ako reagovalo hokejové prostredie, keď sa rozhodol na mesiac odísť na Tenerife? A čo pre neho znamená, že napriek úspešným sezónam v druhej najvyššej súťaži stále nedostal väčšiu šancu v extralige?„Doslova som si to vymanifestoval. Keď sme pred sezónou natáčali videá gólových osláv na kocku, na papier som si napísal: ‚Love Island, ozvite sa,'” vysvetľuje s humorom počiatky rozhodnutia. Po desiatich dňoch v hotelovej izolácii sa konečne dostal do šou. Bral ju s nadhľadom, no podľa vlastných slov ho na obrazovke vykreslili v inom svetle, než aký naozaj je.Po návrate na Slovensko sa rýchlo zapojil do tréningového procesu a tréner Jerguš Bača mu dal dôveru už po dvoch dňoch na ľade. „Klobúk dole pred trénermi, že to rešpektovali. Chalani mi to dali vyžrať, samozrejme, v dobrom. Tešili sa zo mňa a sledovali úplne všetko,” prezradil s úsmevom.V rozhovore taktiež priznal, že ho trápi, že napriek produktívnym sezónam zatiaľ nedostal príležitosť v extralige. Patrí medzi najvyťažovanejších hráčov svojho tímu, pravidelne sa presadzuje strelecky a naďalej verí, že šanca v najvyššej súťaži ešte príde. Napriek sklamaniu si zachováva nadhľad a motiváciu hľadať nové výzvy. Okrem hokeja ho láka aj svet šoubiznisu či bojových športov. Od detstva obdivuje filmové príbehy o boxeroch a túži si raz vyskúšať zápas v ringu.

Do najnovšej epizódy hokejového podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk s Marekom Marušiakom a Rastislavom Konečným prijal pozvanie unikátny hosť - hokejista Nicolas Gašpar, ktorý aktuálne pôsobí v HK Žiar nad Hronom v Slovenskej hokejovej lige. Veľkú pozornosť verejnosti na seba pritiahla jeho nedávna účasť v reality šou Love Island.Ako sa dostal k populárnemu televíznemu projektu a čo všetko musel absolvovať počas niekoľkých castingov v Bratislave a Prahe? Ako reagovalo hokejové prostredie, keď sa rozhodol na mesiac odísť na Tenerife? A čo pre neho znamená, že napriek úspešným sezónam v druhej najvyššej súťaži stále nedostal väčšiu šancu v extralige?„Doslova som si to vymanifestoval. Keď sme pred sezónou natáčali videá gólových osláv na kocku, na papier som si napísal: ‚Love Island, ozvite sa,'” vysvetľuje s humorom počiatky rozhodnutia. Po desiatich dňoch v hotelovej izolácii sa konečne dostal do šou. Bral ju s nadhľadom, no podľa vlastných slov ho na obrazovke vykreslili v inom svetle, než aký naozaj je.Po návrate na Slovensko sa rýchlo zapojil do tréningového procesu a tréner Jerguš Bača mu dal dôveru už po dvoch dňoch na ľade. „Klobúk dole pred trénermi, že to rešpektovali. Chalani mi to dali vyžrať, samozrejme, v dobrom. Tešili sa zo mňa a sledovali úplne všetko,” prezradil s úsmevom.V rozhovore taktiež priznal, že ho trápi, že napriek produktívnym sezónam zatiaľ nedostal príležitosť v extralige. Patrí medzi najvyťažovanejších hráčov svojho tímu, pravidelne sa presadzuje strelecky a naďalej verí, že šanca v najvyššej súťaži ešte príde. Napriek sklamaniu si zachováva nadhľad a motiváciu hľadať nové výzvy. Okrem hokeja ho láka aj svet šoubiznisu či bojových športov. Od detstva obdivuje filmové príbehy o boxeroch a túži si raz vyskúšať zápas v ringu.

Dara Rolins má aktuálne hneď niekoľko noviniek. Už tento mesiac vydáva nový album, chystá dva veľké koncerty v Bratislave a zároveň sa objavila aj v tohtoročnom Love Islande. O týchto témach, aj o tom, čo práve prežíva, sme sa rozprávali v rozhovore To Be Honest.Dara prezradila, prečo sme na jej album čakali až osem rokov a ako k jeho tvorbe pristupovala. Hovorili sme aj o mladých interpretoch na hudobnej scéne a priamo reagovala na skladby od Luca Brassiho či G1ntera.

Podporte Dobré ráno na HeroHero: ⁠⁠⁠https://herohero.co/dobrerano/subscribe⁠⁠Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave začalo trestné stíhanie v súvislosti s výrokmi vládneho splnomocnenca Petra Kotlára.Tým by malo byť povedané všetko a Kotlárom by sme sa už nemali zaoberať, no splnomocnenca sa v stredu zastal premiér Robert Fico, ktorý na sociálnej sieti odkázal, že za pravdu sa vždy vešalo. A na to sa Kotlár včera postavil na tlačovku s tým, že nám všetkým ukáže, čo videl po mikroskopom.Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno rozpráva o celom bizarnom prípade s vážnymi dôsledkami na ľudské životy s Martinom Hodásom.Zdroje zvukov: Youtube/TA3, TASR, Youtube/Denník N, Youtube/SME, Hospodárske novinyOdporúčanieZvyčajne ich považujeme za bezpečné, hygienické miesto: v sprchách sa predsa ide umyť. V skutočnosti je to však priestor obývaný mnohopočetnou bakteriálnou ríšou. Do sveta spŕch nás teraz vezme BBC v texte Miliardy baktérií sa ukrývajú vo vašej sprche a tento článok je mojím dnešným odporúčaním.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠

Slovenský MMA bojovník Ivan Buchinger je fenomén a v mnohých ohľadoch unikát. Legenda, ktorá sa bráni tomuto označeniu. Na októbrovom turnaji Oktagon 77 v Bratislave však naplno ukázal, prečo si právom zaslúži tento honor.Rodák z Gabčíkova je bývalý šampión popredných európskych organizácií Cage Warriors, M-1, Oktagonu a niekdajší 18. najlepší bojovník sveta v perovej váhe. Zápasil aj s najväčšou hviezdou MMA Conorom McGregorom.V čoskoro 40 rokoch je na sklonku kariéry. Už viac ako dva roky robí MMA popri práci na plný úväzok. Avšak nesťažuje sa.„Toto je môj životný štýl, som veľmi spokojný. Mám peknú rodinku, prácu a MMA ako koníček,” vravel s úsmevom v podcaste Staredown na ŠPORT.sk.Predminulú sobotu čelil v Bratislave o 5 rokov mladšiemu Írovi Richiemu Smullenovi s dovtedy skvelým skóre 15-3-1 a so skúsenosťami z UFC (0-1) či Bellatoru (4-2).Ivan Buchinger utrpel v príprave zranenie už dvakrát operovaného ramena. Plakal a bál sa konca kariéry. Vo zvyšku prípravy nemohol zápasiť. McGregorovho tréningového partnera s čiernym opaskom v brazílskom džiu-džicu napriek tomu utiahol v 3. kole na ninja choke.Ivan Buchinger po Smullenovom skalpe zveľadil svoju úctyhodnú bilanciu na 46-10 a potvrdil pozíciu jednotky rebríčka Oktagonu v ľahkej váhe.Začiatkom budúceho roka sa chystá na posledný útok na titul. Podľa informácií ŠPORT.sk nastúpi proti víťazovi súboja o uvoľnený titul medzi Poliakom Mateuszom Legierským a Turkom Attilom Korkmazom.V podcaste Staredown vravel aj o tom, ako „gabčíkovské pachy” môžu za jeho dlhovekosť, čo sa dialo, keď to v mladosti na diskotéke prehnal s vínom, alebo ako blízko bol v Rusku k zápasu s jedným z najlepších bojovníkov sveta Islamom Machačevom.

Primátor hlavného mesta Matúš Vallo v rozhovore s Veronikou Folentovou hovorí ako sa zhoršila bezpečnosť v Bratislave. Ako to ovplyvnila novela trestného zákona a aj to, aké vyzerá jeho komunikácia s ministrom vnútra Matúšom Šutajom Eštokom. „Bratislava je z pohľadu štatistík bezpečné mesto, ale situácia sa zhoršuje. Najmä ženy sa po zotmení na niektorých miestach cítia menej bezpečne.“

Slovenský MMA bojovník Ivan Buchinger je fenomén a v mnohých ohľadoch unikát. Legenda, ktorá sa bráni tomuto označeniu. Na októbrovom turnaji Oktagon 77 v Bratislave však naplno ukázal, prečo si právom zaslúži tento honor.Rodák z Gabčíkova je bývalý šampión popredných európskych organizácií Cage Warriors, M-1, Oktagonu a niekdajší 18. najlepší bojovník sveta v perovej váhe. Zápasil aj s najväčšou hviezdou MMA Conorom McGregorom.V čoskoro 40 rokoch je na sklonku kariéry. Už viac ako dva roky robí MMA popri práci na plný úväzok. Avšak nesťažuje sa.„Toto je môj životný štýl, som veľmi spokojný. Mám peknú rodinku, prácu a MMA ako koníček,” vravel s úsmevom v podcaste Staredown na ŠPORT.sk.Predminulú sobotu čelil v Bratislave o 5 rokov mladšiemu Írovi Richiemu Smullenovi s dovtedy skvelým skóre 15-3-1 a so skúsenosťami z UFC (0-1) či Bellatoru (4-2).Ivan Buchinger utrpel v príprave zranenie už dvakrát operovaného ramena. Plakal a bál sa konca kariéry. Vo zvyšku prípravy nemohol zápasiť. McGregorovho tréningového partnera s čiernym opaskom v brazílskom džiu-džicu napriek tomu utiahol v 3. kole na ninja choke.Ivan Buchinger po Smullenovom skalpe zveľadil svoju úctyhodnú bilanciu na 46-10 a potvrdil pozíciu jednotky rebríčka Oktagonu v ľahkej váhe.Začiatkom budúceho roka sa chystá na posledný útok na titul. Podľa informácií ŠPORT.sk nastúpi proti víťazovi súboja o uvoľnený titul medzi Poliakom Mateuszom Legierským a Turkom Attilom Korkmazom.V podcaste Staredown vravel aj o tom, ako „gabčíkovské pachy” môžu za jeho dlhovekosť, čo sa dialo, keď to v mladosti na diskotéke prehnal s vínom, alebo ako blízko bol v Rusku k zápasu s jedným z najlepších bojovníkov sveta Islamom Machačevom.

Hostia: Matej Bobovník (šéf zboru poradcov Ministra zdravotníctva SR) a Dušan Zachar (riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy INEKO). | Košické nemocnice sa dočkajú modernizácie za peniaze z Plánu obnovy a odolnosti. Rovnaký zdroj financií by mal prispieť aj na obnovu reumatického NÚ v Piešťanoch a na technické vybavenie pre nemocnice v Piešťanoch a v Kráľovskom Chlmci. Čo budú ohlásené investície znamenať pre pacienta? Ide o koncepčné investície, napríklad aj s ohľadom na optimalizáciu siete, ktorá je naviazaná na plán obnovy? Podľa čoho boli vybrané konkrétne zariadenia? Projekty majú byť ukončené do 30. júna 2026 – je to reálne, najmä pri stavebných prácach? Z plánu obnovy sú realizované aj ďalšie nemocničné projekty – výstavba v Bratislave, Martine a Prešove. V akom štádiu sú tieto projekty? Prebiehajú práce podľa stanoveného harmonogramu? Na záver stručne k rozpočtu: V akej miere sa konsolidácia podpísala na rezorte zdravotníctva? Počíta rozpočet opäť aj s dofinancovaním nemocníc? | Investície do nemocníc z plánu obnovy. | Moderuje: Juraj Jedinák; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Spievate v zbore, alebo by ste mali chuť si niečo podobné vyskúšať? Tak to si určite nenechajte ujsť rozprávanie našej dnešej hostky. Zuzana Buchová Holičková je zborová dirigentka, pôsobí v Centre výskumu Hudobnej a tanečnej fakulte VŠMU v Bratislave a my budeme určite zvedaví aj na jej cestu k hudbe, pretože jej pôvodné pracovné smerovanie vyzeralo úplne inak. Pracovala v spravodajstve napríklad aj u nás v obrátenej pyramíde. Rozprávala sa s ňou Hana Rapantová.

Hostia: Daniel Klimovský (politológ z Univerzity Komenského v Bratislave) a Václav Hřích (riaditeľ prieskumnej agentúry AKO). | Premiér Robert Fico na víkendovom sneme strany Smer-SD hovoril o zámere odsunúť voľby do samosprávnych zastupiteľstiev až na rok 2027 po voľbách do Národnej rady. Čo môže premiéra motivovať k takýmto výzvam? Je za tým autentická snaha posunúť voľby? Môže ísť o snahu prekryť iné aktuálne témy, ako je napríklad schvaľovanie rozpočtu? Komu by takýto posun prospel alebo uškodil? Je reálne, aby súčasné parlamentné strany takýto návrh podporili ústavnou väčšinou hlasov (bola by potrebná?), ako sa to udialo nedávno pri novele Ústavy SR? Do akej miery je možné premietať preferencie strán merané prieskumami z národnej politiky na komunálnu úroveň? Ako sa mení podpora jednotlivých strán v rámci regiónov a sociodemografických skupín? Najbližšie riadne komunálne voľby by sa mali konať zrejme na jeseň 2026 – je už v samosprávnej politike badať náznaky kampane? Ak by bol výsledok volieb priaznivý pre opozíciu, môže vzniknúť efekt snehovej gule s vplyvom na následné parlamentné voľby v úvode roka 2027? | Úvahy o posune komunálnych volieb. | Moderuje: Matej Baránek; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

HISTI -, subotnji matine termin, takoreći ekonomska klasa. I dalje bez tonca, umalo bez snimača i baterija. Priča, malo o fudbalu - OFK Zaječar i Vojvodina tj. rođendanski hepening, više o početku košarkaške sezone. 2-1 na startu EL, taman da se zaboravi raspad u Dubaiju. Krka u ABA i dolazak "Suvog Isusa" Murinena kao globalna marketinška detonacija. Omaž Janni Laaksonen i njenim mudrim odlukama. Powered by Czechoslovakia: Kozel 11 i Pilsner Urqell EXPORT - hvala Mići i braći iz Bratislave! Gogec, Mondo, Lemmy Gazza Trajanje: 139 minuta ---------------------------------- Pokrenuli smo PATREON, pa ko želi sada može da časti za neko pivo, dodatne sadržaje i/ili tehničke popravke na podcastu: www.patreon.com/pfchisterical A ima i opcija za direktne donacije: paypal.me/partizanhisterical ---------------------------------- NOVO!!!!!!!!! HISTI RADIO MIX br. 91 https://youtube.com/playlist?list=PLwhKCZrlUHqiSDPTo8rsi7d56RY6B-er5&si=rMeOUpDJXzURfhwA Twitter: www.twitter.com/pfchisterical Instagram: www.instagram.com/pfchisterical/ Youtube: / partizanhistericalpodcast podcast.rs/show/histerical/ NAPRED PARTIZAN! NAPOMENA: Ovo je "uradi sam" podkast u kome navijači Partizana razgovaraju o zbivanjima u svom voljenom klubu. Izneta mišljenja i stavovi su lični, kafanski, i ne predstavljaju stavove bilo koje navijačke grupe, frakcije, dela uprave, radne ili druge organizacije. Nismo insajderi, eksperti, sportski radnici. Apsolutna vernost, ne apsolutna istina. Trudimo se da jezik koji koristimo bude fin književni - možete ga čuti na svakom stadionu i u svakoj sportskoj hali. Cover foto: dr Oliver Bunić Majstor zvuka: !?!?!? Realizacija: Slavko Tatić, gajtan i dva mikrofona, Balkan & Histi

DIVADLO K - Neistota   Skúmanie hraníc umeleckej tvorby, ľudských neistôt alebo pamäte, ale tiež hľadanie nových foriem pohybu a divadla to je desať rokov projektu kekse. Tvorcovia ktorí pod značkou „Divadlo K“ počas pôsobenia v priestoroch bývalej základnej školy na Jesenského ulici v Bratislave priniesli štyri originálne predstavenia, a práve tieto predstavenia  si u nás v Kunstakamere priblížime. Druhé predstavenie pod názvom Neistota u nás v podcaste predstavia tvorcovia  Mária Piatriková, Stano Piatrik, Jozef Eduard Masarik a Alžbeta Malovcová     Záznam predstavenia Neistota https://www.youtube.com/watch?v=EhOg1jR_6jo&t=21s   Web https://www.ohyb.sk/

Mária Kralovič (rod. Oľhová) (1988) vyštudovala Školu úžitkového výtvarníctva v Kremnici a animáciu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Počas štúdia absolvovala stáž na Escola de superior de theatro e cinema v Lisabone. Okrem vlastných filmov spolupracovala na populárnom detskom televíznom seriáli Mimi a Líza ako animátorka, a tiež pri výrobe niekoľkých animovaných reklamných spotov. Jej film Fifi Fatale bol za rok 2018 nominovaný na ocenenie Slnko v sieti. Okrem animácie sa venuje ilustrácii a dizajnu, kreslí napríklad pre detský časopis Bublina. Je tiež ilustrátorkou komiksu Bežná, zo série Nežný komiks´89. V roku 2024 animovala film Keď život chutí. Rozprávala sa s ňou Eva Viteková.

Pre minuloročnú konsolidáciu skončila v kresle ministerky zdravotníctva Zuzana Dolinková a lekárske výpovede zastavoval až parlament. Tentokrát pohrozil odvolaním ministrovi Šaškovi samotný predseda vlády pre záchrankový tender. Opozícia hovorila o zmanipulovanom dvojmiliardovom kšefte pre oligarchov a sponzorov Hlasu a ministra chce v parlamente odvolávať sama.Ako teda minister celú vec vyriešil a kedy a ako sa budú záchranky prerozdeľovať nanovo? Sú pacienti v bezpečí? A čo urobí ministerstvo pre ľudí, od ktorí musia platiť v ambulanciách vysoké a neregulované poplatky? Prečo sa stále s ambulantnými lekármi nevie dohodnúť?Ako medzitým pokračujú megastavby nových nemocníc za stámilióny eur v Prešove, Martine, Banskej Bystrici či v Bratislave? Budeme mať na ich dokončenie vôbec peniaze? A kedy už konečne vláda prerokuje 350-tisícovú analýzu Slovenskej akadémie vied o mRNA vakcínach? Máme sa čím očkovať?Braňo Závodský sa rozprával s ministrom zdravotníctva a členom predsedníctva strany Hlas – SD Kamilom Šaškom.

Je najvyšší čas sa rozhodnúť či tento štát chceme. Ak ho naozaj chceme, je najvyšší čas začať na tom pracovať, hovorí šéf Inštitútu sociálnej kohézie Pavol Kosnáč. Z čoho pramení narastajúca polarizácia spoločnosti a prečo sme tak málo odolná spoločnosť?Miera polarizácie slovenskej spoločnosti dramaticky narastá. Naopak, miera dôvery rapídne mizne. Atentát na premiéra, predtým dvojnásobná vražda pred LGBTI klubom v Bratislave, ale už sú tu i vraždy- či vynútené samovraždy, na školách.Kde sa to celé zastaví a čo to o nás vlastne vypovedá? Vieme kto sme a kam chceme smerovať? No a hlavne, chceme to vôbec vedieť?Chýba nám to, čomu Fíni hovoria "Sisu", teda odolnosť, vnútorná sila a odhodlanie čeliť náročným situáciám. Vedomie toho, kto sme a čo stojí za to brániť, hovorí šéf Inštitútu DEKK. Nemáme žiadny spoločný príbeh, za ktorým by sme stáli my všetci, celé spoločenstvo. No a nielenže sa na takomto príbehu vôbec nevieme zhodnúť, ale my ho dnes už ani nehľadáme. Víťazia polarizačné algoritmy sociálnych sietí, krátkozraká konfrontačná politika a klanová mentalita. Takto odolná spoločnosť nevyzerá, tvrdí Pavol Kosnáč.Aka veľka je miera polarizácie našej spoločnosti a prečo u nás rastie počet ľudí, ktorí sú ochotní siahnuť až ku krvavým a násilným riešeniam? Čo ich k tomu vedie a do akej miery sa démonizácia oponentov prelieva do každodennej reality? No a kde je tá povestná hranica zlomu, v ktorej sa to môže pretaviť až do občianskej vojny? Kto to živí a kto nesie kľúčovú zodpovednosť, ale najmä: Ako to zastaviť a zvrátiť?Na Slovensku približne každý tretí človek rozviazal osobné vzťahy kvôli názorovým nezhodám a zhruba polovica rodín sa doma o kontroverzných témach radšej ani nerozpráva pretože by to mohlo viesť až k rozpadu ich rodinných väzieb, tvrdí Kosnáč.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Sú za zastavenie vojny, ale nie za mierové spolunažívanie – takto hovorí o Izraeli odborník na región Attila Kovács z Univerzity Komenského v Bratislave. V tomto kontexte je podľa neho potrebné vnímať aj aktuálne mierové rokovania v Egypte, ku ktorým tlačí Izrael a Hamas americký prezident Donald Trump. Výsledkom bude podľa Kovácsa prinajlepšom prímerie, ktoré bude skôr oddychom pre ďalší konflikt.67-tisíc obetí, zničené Pásmo Gazy, hladomor a známky genocídy - to na jednej strane, na druhej vyše 1200 obetí masakry a 251 unesených, po dvoch rokoch päťdesiatka ešte stále v rukách radikálov, polovica z toho už po smrti.Štatistika dvoch rokov vojny medzi Izraelom a hnutím Hamas. Vyprovokoval ju masaker zo 7. októbra spred dvoch rokov, za ktorým stálo radikálne palestínske hnutie Hamas. Premiér Netanjahu odvtedy vedie svoju vojnu, s ktorou už nesúhlasí nielen svet, ale za jej ukončenie je väčšina obyvateľov Izraela.Do riešenia sa zapojil aj americký prezident Donald Trump. Jeho 20-bodový mierový plán je teraz predmetom rokovaní v egyptskom Šarm aš-Šajchu. Má šancu premeniť sa aj na realitu? Téma pre arabistu Attilu Kovácsa z Univerzity Komenského v Bratislave.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Je najvyšší čas sa rozhodnúť či tento štát chceme. Ak ho naozaj chceme, je najvyšší čas začať na tom pracovať, hovorí šéf Inštitútu sociálnej kohézie Pavol Kosnáč. Z čoho pramení narastajúca polarizácia spoločnosti a prečo sme tak málo odolná spoločnosť?Miera polarizácie slovenskej spoločnosti dramaticky narastá. Naopak, miera dôvery rapídne mizne. Atentát na premiéra, predtým dvojnásobná vražda pred LGBTI klubom v Bratislave, ale už sú tu i vraždy- či vynútené samovraždy, na školách.Kde sa to celé zastaví a čo to o nás vlastne vypovedá? Vieme kto sme a kam chceme smerovať? No a hlavne, chceme to vôbec vedieť?Chýba nám to, čomu Fíni hovoria "Sisu", teda odolnosť, vnútorná sila a odhodlanie čeliť náročným situáciám. Vedomie toho, kto sme a čo stojí za to brániť, hovorí šéf Inštitútu DEKK. Nemáme žiadny spoločný príbeh, za ktorým by sme stáli my všetci, celé spoločenstvo. No a nielenže sa na takomto príbehu vôbec nevieme zhodnúť, ale my ho dnes už ani nehľadáme. Víťazia polarizačné algoritmy sociálnych sietí, krátkozraká konfrontačná politika a klanová mentalita. Takto odolná spoločnosť nevyzerá, tvrdí Pavol Kosnáč.Aká veľká je miera polarizácie našej spoločnosti a prečo u nás rastie počet ľudí, ktorí sú ochotní siahnuť až ku krvavým a násilným riešeniam? Čo ich k tomu vedie a do akej miery sa démonizácia oponentov prelieva do každodennej reality? No a kde je tá povestná hranica zlomu, v ktorej sa to môže pretaviť až do občianskej vojny? Kto to živí a kto nesie kľúčovú zodpovednosť, ale najmä: Ako to zastaviť a zvrátiť?Na Slovensku približne každý tretí človek rozviazal osobné vzťahy kvôli názorovým nezhodám a zhruba polovica rodín sa doma o kontroverzných témach radšej ani nerozpráva pretože by to mohlo viesť až k rozpadu ich rodinných väzieb, tvrdí Kosnáč.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

V júni v rozhodujúcom treťom zápase zdolal Attilu Végha a krátko pred 40. narodeninami ukončil MMA kariéru. Prvý Čech v UFC a bývalý šampión Oktagonu v strednej i poloťažkej váhe Karlos Vémola v podcaste Staredown na ŠPORT.sk hovoril o tom, čomu sa dnes venuje, za akých podmienok si vie predstaviť návrat, čo očakáva od svojho boxerského zápasu a aj o tom, prečo sa na sobotňajšom Oktagone 77 v Bratislave napriek záujmu oboch bojovníkov neuskutočnila odveta so Samuelom „Pirátom“ Krištofičom.

Sú za zastavenie vojny, ale nie za mierové spolunažívanie – takto hovorí o Izraeli odborník na región Attila Kovács z Univerzity Komenského v Bratislave. V tomto kontexte je podľa neho potrebné vnímať aj aktuálne mierové rokovania v Egypte, ku ktorým tlačí Izrael a Hamas americký prezident Donald Trump. Výsledkom bude podľa Kovácsa prinajlepšom prímerie, ktoré bude skôr oddychom pre ďalší konflikt.67-tisíc obetí, zničené Pásmo Gazy, hladomor a známky genocídy - to na jednej strane, na druhej vyše 1200 obetí masakry a 251 unesených, po dvoch rokoch päťdesiatka ešte stále v rukách radikálov, polovica z toho už po smrti.Štatistika dvoch rokov vojny medzi Izraelom a hnutím Hamas. Vyprovokoval ju masaker zo 7. októbra spred dvoch rokov, za ktorým stálo radikálne palestínske hnutie Hamas. Premiér Netanjahu odvtedy vedie svoju vojnu, s ktorou už nesúhlasí nielen svet, ale za jej ukončenie je väčšina obyvateľov Izraela.Do riešenia sa zapojil aj americký prezident Donald Trump. Jeho 20-bodový mierový plán je teraz predmetom rokovaní v egyptskom Šarm aš-Šajchu. Má šancu premeniť sa aj na realitu? Téma pre arabistu Attilu Kovácsa z Univerzity Komenského v Bratislave.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

V júni v rozhodujúcom treťom zápase zdolal Attilu Végha a krátko pred 40. narodeninami ukončil MMA kariéru. Prvý Čech v UFC a bývalý šampión Oktagonu v strednej i poloťažkej váhe Karlos Vémola v podcaste Staredown na ŠPORT.sk hovoril o tom, čomu sa dnes venuje, za akých podmienok si vie predstaviť návrat, čo očakáva od svojho boxerského zápasu a aj o tom, prečo sa na sobotňajšom Oktagone 77 v Bratislave napriek záujmu oboch bojovníkov neuskutočnila odveta so Samuelom „Pirátom“ Krištofičom.

Pavel Doležal, operatér, prednosta Kliniky otorinolaryngológie a chirurgie hlavy a krku, UN sv. Michala v Bratislave

Kavecká Júlia Aké zmeny prinesie novela ústavy? Hosť: ústavný právnik Vincent Bujňák z Katedry ústavného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

DIVADLO K - Nefotografie Skúmanie hraníc umeleckej tvorby, ľudských neistôt alebo pamäte ale tiež hľadanie nových foriem pohybu a divadla to je desať rokov Projektu kekse. Tvorcovia ktorí pod značkou „Divadlo K“ počas pôsobenia v priestoroch bývalej základnej školy na Jesenského ulici v Bratislave priniesli štyri originálne predstavenia, a práve tieto predstavenia  si u nás v Kunstakamere priblížime, O prvom predstavení Nefotografie, k nám do podcastu prišli porozprávať Mária Piatriková, Stano Piatrik a Tatiana Šeliga.    Záznam predstavenia Nefotografie https://www.youtube.com/watch?v=KuQ4-YPOxoI   Web https://www.ohyb.sk/  

Hosťom relácie Dírerov filter bol technologický podnikateľ Matej Ftáčnik. Vyštudoval Fakultu matematiky, fyziky a informatiky na Univerzite Komenského v Bratislave. Svoje skúsenosti s business developmentom získal v Silicon Valley, kde pomáhal pri expandovaní slovenských startupov do USA. Je zakladateľom Spotu - prvého slovenského kreatívneho priestoru. Vďaka organizovaniu Startup Weekends na Slovensku vyhral v roku 2011 Startup Award. Bol spoluzakladateľom Startup Campov na Slovensku aj v Česku. V roku 2019 získal ocenenie technologický podnikateľ roka. Ftáčnik tiež založil prvú LGBTQ+ bankovej služby v USA. V súčasnosti je spoločník a riaditeľ softvérovej firmy Vacuumlabs. V relácii Dírerov filter hovoril aj o tom:- prečo sa odsťahoval zo Slovenska do Česka- či sa v Prahe nestretáva s homofóbnymi prejavmi- či spolu s ním odišiel zo Slovenska aj úspešný biznis- prečo sa v Česku firmám podniká lepšie ako na Slovensku- či Slováci opäť „stavajú“ Prahu ako v minulosti- či sa niekedy vráti na Slovensko

Aj tento rok ESET Science Award ocenení výnimočné vedecké osobnosti pôsobiace na Slovensku – vedkyne a vedcov, ktorí svojou prácou obohacujú celú spoločnosť. Novinkou ročníka 2025 je otvorenie ocenenia aj pre spoločenské a humanitné vedy, vďaka čomu medzi finálovou päticou po prvý raz nájdeme aj zástupcov týchto odborov. V špeciálnom diele relácie .jednoducho veda vám Juraj Petrovič predstaví všetkých tohtoročných finalistov a finalistky kategórie Výnimočná osobnosť vedy na Slovensku: - Psychologička Vladimíra Kurincová Čavojová - vedúca Ústavu experimentálnej psychológie v Centre spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied, v.v.i. - Neurologička Zuzana Gdovinová - profesorka na Lekárskej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (LF UPJŠ) v Košiciach a prednostka Neurologickej kliniky LF UPJŠ a Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach. - Ekonóm Martin Kahanec - profesor na Stredoeurópskej univerzite (CEU) vo Viedni a na Národohospodárskej fakulte na Ekonomickej univerzite v Bratislave a zakladateľ bratislavského Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce, kde pôsobí ako vedecký riaditeľ. - Botanik Karol Marhold - vedúci vedecký pracovník v Botanickom ústave Centra biológie rastlín a biodiverzity SAV, v.v.i. a profesor botaniky na Univerzite Karlovej v Prahe. - Paleobiológ a geológ Adam Tomašových - vedúci Oddelenia paleobiológie a evolúcie organizmov v Ústave vied o Zemi Slovenskej akadémie vied, v.v.i. O tom, kto sa stane laureátom či laureátkou, rozhodne medzinárodná komisia pod vedením nositeľa Nobelovej ceny. Finalisti a finalistky kategórie Výnimočná osobnosť vedy na Slovensku sa zároveň uchádzajú aj o Cenu verejnosti, v ktorej rozhoduje verejnosť. Hlasovanie prebieha na cenaverejnosti.sk a je spojené so súťažou o pobyt na Lomnickom štíte. Slávnostný galavečer môžu diváci sledovať naživo 9. októbra o 20:00 na esetscienceaward.sk alebo na Facebook profile ESET Science Award.

Rovnou 90-tkou hlasou, najtesnejšou možnou ústavnou väčšinou, prijal parlament ústavný zákon. Do ústavy zakotvil dve pohlavia a suverenitu Slovenska v hodnotových a kultúrno-etických otázkach. Smer oslavuje a opozícia je rozhádaná. Občianskej organizácie spustili petíciu a varujú, že novela negatívne zasiahne do životov ľudí a oslabí demokraciu na Slovensku.Bolo to naozaj nutné? Prečo sa odborníci a ústavný právnici obávajú že sa pre novelu Slovensko dostane do konfliktu s našimi medzinárodnými záväzkami? Mohlo by to viesť až k nášmu vystúpeniu z EÚ? Ako si s novelou poradí Ústavný súd a aké dopady bude mať ústava na životy ľudí, adopcie detí, či postavenie transrodových ľudí? Vniká kategória občanov druhej kategórie? Nepoučili sme sa s histórie?Braňo Závodský sa rozprával s ústavným právnikom, vedúcim katedry ústavného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave profesorom Mariánom Gibom.

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Doktor Ondrej Beňačka je špičkový kardiológ – špecialista na poruchy rytmu srdca. Veľmi dôležité je podľa neho počúvať pacienta. Pracuje v nemocnici Cinre v Bratislave. No je to aj DJ, hudobný producent a dlhoročný člen jednej z najúspešnejších hip-hopových formácií na Slovensku – Kontrafakt, funguje v nej pod prezývkou Anys. Hovoriť s Katou Martinkovou bude aj o tom, ako sa dá skĺbiť kariéra lekára a hudobníka, či o výchove synov, ktorých učí spoznávať svet... A nebude chýbať ani metafyzika. | Hosť: MUDr. Ondrej Beňačka (kardiológ). | Moderuje: Kata Martinková. | Tolkšou Hosť sobotného Dobrého rána pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 8. hodine.

Vyhral 2. sériu Oktagon Výzvy, bol dočasný šampión Oktagonu v strednej váhe a zdolal i Karlosa Vémolu či Roberta Pukača. Z posledných štyroch zápasov má tri prehry a 4. októbra na Oktagone 77 v Bratislave sa proti Nemcovi Jaimemu Corderovi túži vrátiť na víťaznú vlnu.Veterán scény Samuel Krištofič v podcaste Staredown na ŠPORT.sk zaspomínal, ako za prvý zápas zarobil dokopy 130 eur a viac ako polovicu prejedol v McDonald's, ako mohol ísť s bilanciou 9-0 do UFC a ako vznikla jeho ikonická prezývka „Pirát”. Dokedy chce zápasiť, po čom ešte túži a je v hre odveta s Vémolom?

Hosťom relácie Dírerov filter bol politológ Radoslav Štefančík. Vyštudoval politológiu a nemecký jazyk na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity. Postgraduálne štúdium absolvoval na univerzite v nemeckej Jene, doktorandské štúdium na Fakulte medzinárodných vzťahov Vysokej školy ekonomickej v Prahe. V súčasnosti je dekanom Fakulty aplikovaných jazykov Ekonomickej univerzity v Bratislave. V relácii Dírerov filter hovoril aj o tom:ako sa Robertovi Ficovi podarilo zlomiť dvoch poslancov hnutia Slovenskoako hlasovanie odhalilo dosah vplyvných ľudí na poslancovči ide o zlyhanie Igora Matoviča alebo jeho zámerči hlasovanie KDH a Slovensko so Smerom zabráni vzniku koalície s PS a SaSprečo ide o veľké víťazstvo pre Roberta Ficačím bude Robert Fico v budúcnosti rozkladať spojenectvo opozičných stránprečo Hlas podporil novelu ústavy

„Je to dôležitý krok, no bez skutkov je to hoci symbolické no prázdne gesto“, hovorí o Attila Kovács, odborník na oblasť z Komenského univerzity v Bratislave. Naráža na rastúcu podporu pre palestínsku štátnosť zo strany medzinárodného spoločenstva. „Mali by učiniť kroky na obmedzenie dodávok zbraní pre Izrael, či blokovať prístavy s týmto cieľom“, dopĺňa. Žiadalo by sa podľa neho zbrojné embargo. Medzi prvými zo strany Spojených štátov, ako najväčšieho dodávateľa vojenskej techniky pre Izrael. „A to je kameň úrazu“, konštatuje arabista Kovács.Na jednej strane rastúca podpora pre uznanie nezávislej štátnosti pre Palestínu zo strany svetového spoločenstva, na druhej stret s realitou: Netanjahu a jeho vojenský aparát akoby rastúcu podporu pre Palestínu prehliadali a pokračujú vo svojej misii vyhladiť Hamas aj za cenu genocídy civilného obyvateľstva. Naviac – jeho spojenec Donald Trump označuje uznanie palestínskej štátnosti za „odmenu“ pre radikálny Hamas s jeho atrocitami zo 7. októbra spred dvoch rokov. Generálny sekretár OSN António Guterres ale pri riešení na pôdoryse dvoch štátov hovorí pri štátnosti ako o „práve“ Palestínčanov, nie o odmene teroristom Hamasu. A ak na jednej strane rastie volanie po mieri, na druhej chýbajú kroky, ktoré by boli jeho predpokladom – medzi nimi koniec vojenskej podpory pre Izrael, upozorňujú pozorovatelia. Čo bude s vojnou Izraela s radikálmi Hamasu po newyorskom Valnom zhromaždení OSN? Nenaplnia sa slová amerického prezidenta Trumpa, že „prázdne slová neriešia vojny?“Téma pre Attilu Kovácsa, odborníka na región z Univerzity Komenského v Bratislave. „Je to dôležitý krok, no bez skutkov je to hoci symbolické no prázdne gesto“, hovoríAttila Kovács, odborník na oblasť z Univerzity Komenského v Bratislave. Naráža na rastúcu podporu pre palestínsku štátnosť zo strany medzinárodného spoločenstva. „Mali by učiniť kroky na obmedzenie dodávok zbraní pre Izrael, či blokovať prístavy s týmto cieľom“, dopĺňa. Žiadalo by sa podľa neho zbrojné embargo. Medzi prvými zo strany Spojených štátov, ako najväčšieho dodávateľa vojenskej techniky pre Izrael. „A to je kameň úrazu“, konštatuje arabista Kovács. Za príklad dáva Nemecko, ktoré k obmedzeniu pristúpilo. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Je to dôležitý krok, no bez skutkov je to hoci symbolické no prázdne gesto“, hovorí o Attila Kovács, odborník na oblasť z Komenského univerzity v Bratislave. Naráža na rastúcu podporu pre palestínsku štátnosť zo strany medzinárodného spoločenstva. „Mali by učiniť kroky na obmedzenie dodávok zbraní pre Izrael, či blokovať prístavy s týmto cieľom“, dopĺňa. Žiadalo by sa podľa neho zbrojné embargo. Medzi prvými zo strany Spojených štátov, ako najväčšieho dodávateľa vojenskej techniky pre Izrael. „A to je kameň úrazu“, konštatuje arabista Kovács.Na jednej strane rastúca podpora pre uznanie nezávislej štátnosti pre Palestínu zo strany svetového spoločenstva, na druhej stret s realitou: Netanjahu a jeho vojenský aparát akoby rastúcu podporu pre Palestínu prehliadali a pokračujú vo svojej misii vyhladiť Hamas aj za cenu genocídy civilného obyvateľstva. Naviac – jeho spojenec Donald Trump označuje uznanie palestínskej štátnosti za „odmenu“ pre radikálny Hamas s jeho atrocitami zo 7. októbra spred dvoch rokov. Generálny sekretár OSN António Guterres ale pri riešení na pôdoryse dvoch štátov hovorí pri štátnosti ako o „práve“ Palestínčanov, nie o odmene teroristom Hamasu. A ak na jednej strane rastie volanie po mieri, na druhej chýbajú kroky, ktoré by boli jeho predpokladom – medzi nimi koniec vojenskej podpory pre Izrael, upozorňujú pozorovatelia. Čo bude s vojnou Izraela s radikálmi Hamasu po newyorskom Valnom zhromaždení OSN? Nenaplnia sa slová amerického prezidenta Trumpa, že „prázdne slová neriešia vojny?“Téma pre Attilu Kovácsa, odborníka na región z Univerzity Komenského v Bratislave. „Je to dôležitý krok, no bez skutkov je to hoci symbolické no prázdne gesto“, hovoríAttila Kovács, odborník na oblasť z Univerzity Komenského v Bratislave. Naráža na rastúcu podporu pre palestínsku štátnosť zo strany medzinárodného spoločenstva. „Mali by učiniť kroky na obmedzenie dodávok zbraní pre Izrael, či blokovať prístavy s týmto cieľom“, dopĺňa. Žiadalo by sa podľa neho zbrojné embargo. Medzi prvými zo strany Spojených štátov, ako najväčšieho dodávateľa vojenskej techniky pre Izrael. „A to je kameň úrazu“, konštatuje arabista Kovács. Za príklad dáva Nemecko, ktoré k obmedzeniu pristúpilo. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Technologická konferencia Openslava sa bude konať 15. a 16. októbra v Bratislave a jej hlavnou témou bude, ako inak, umelá inteligencia. Zatiaľ čo pred dvoma rokmi bolo generovanie kódu pomocou AI len víziou, dnes je to pre mnohých programátorov realita. Ako presne sa mení ich práca, aké ďalšie témy rezonujú v IT svete a na čo sa môžu tešiť návštevníci?V novom dieli podcastu SHARE sa moderátor Maroš Žofčin rozpráva so spoluzakladateľom konferencie a technickým architektom spoločnosti Accenture, Tomášom Vankom, o programe, hlavných hviezdach a cieľoch tohtoročnej Openslavy. Podcast prinášame v spolupráci so spoločnosťou Accenture.Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“.TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Čo prinesie ročník 2025: Hlavné témy AI, bezpečnosť a digitálna identita.Ako AI radikálne mení prácu programátorov a technických architektov.Kedy a kde sa konferencia koná, pre koho je určená a ako sa registrovať (zadarmo).Na aké workshopy a prednášky od svetových expertov sa môžete tešiť.Prečo je cieľom konferencie skôr inšpirovať ako učiť konkrétne technológie.Viac na: https://zive.aktuality.sk/clanok/cvTfycP/umela-inteligencia-sa-stava-dolezitym-partnerom-programatorov-hovori-spoluzakladatel-it-konferencie-pozvanka/Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Len v Bratislave by mali byť tisíce voľných bytov, zároveň je problém získať bývanie.Ukazuje sa tiež, že množstvo z týchto bytov patrí skôr do luxusného segmentu a kupujú sa ako investícia.Denník SME zmapoval bývanie v Bratislave a či tu teda máme krízu bývania, či mladí ľudia takmer nemajú šancu získať byt a čo s tým?Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno pýta Mareka Moravčíka a Martina Vanča.Zdroj zvukov: STVROdporúčanieDnes odporúčam rozhovor Adama Blaška z podcastu Piatoček s novinárom a krotiteľom hoaxov Vladimírom Šnídlom. V skoro hodinovom rozhovore spolu rozobrali, prečo sa ľudia nedokážu orientovať na sociálnych sieťach, ako sa dá rozumne hovoriť s tými, ktorí veria konšpiráciám, ale aj o tom, kto sú incelovia, aký vplyv má Andrew Tate na stredoškolákov a ich vzťahy a ako na to reagujú rodičia. Videorozhovor nájdete zdarma na youtube Piatočku alebo na streamovacích platformách.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠

„Robiť v gastre je krásna práca. Musíme o tom viac hovoriť, možno urobiť aj kampaň, aby sme pritiahli do tohto sektora viac ľudí,“ hovorí v rozhovore Robert Nagy. Ako podnikateľ prevádzkuje v Bratislave viacero gastro prevádzok, napríklad bistro Otto! alebo Ferdinand v Sade Janka Kráľa. Zákazníci však vnímajú, že ceny v reštauráciách sú stále vyššie a zaplatiť za obedové menu 10 eur už nie je ničím výnimočné. R. Nagy vysvetľuje, že dôvodom sú rastúce náklady na mzdy zamestnancov, nákup surovín a energie. Zdražovanie sa tak stalo nevyhnutným následkom a zníženie DPH pre gastro na päť percent stačilo len na to, aby ceny nestúpli ešte viac. Situáciu komplikuje aj transakčná daň. „Naši dodávatelia nás prosili, aby sme im platili v hotovosti a vyhli sa tak transakčnej dani. Ale my tú hotovosť nemáme, pretože väčšinu platieb prijímame kartou,“ vysvetľuje R. Nagy. Dodáva, že tento tlak už ustal a podnikatelia si čiastočne zvykli. „My sme to dokázali absorbovať a nepreniesli sme to na zákazníkov. Ale je to ďalšia rana pod pás pre nás.“ Podnikatelia v gastrobiznise dnes čelia veľkému nedostatku pracovných síl, hoci situáciu čiastočne zachraňujú ukrajinskí pracovníci. „Ukrajinci nám veľmi pomáhajú, ale nie je ich toľko, koľko sme dúfali. Mnohí idú radšej do Čiech alebo do Poľska,“ uvádza R. Nagy. Prezrádza tiež, aká je s nimi spolupráca na pracovisku a dodáva, že sú prekvapivo sebavedomejší ako Slováci, keď sa uchádzajú o prácu. Odpovedá aj na otázky, ako sa budú ďalej vyvíjať ceny za obed alebo večeru v reštaurácii, akým prevádzkam sa dnes darí a aké sú trendy pre gastro do budúcnosti. Moderuje Eva Mihočková. V článku sa dozviete: 3:30 Ako vzniká cena obedového menu 6:12 Ako podnikateľov ovplyvňuje transakčná daň 11:50 Môžu byť ceny v reštauráciách nižšie? 15:37 Aký by bol vplyv 25% DPH? 16:52 Kto dnes pracuje v gastre a koľko zarába 22:07 Zachraňujú gastro ukrajinskí pracovníci? 33:00 Aké sú dnes trendy v gastrobiznise See omnystudio.com/listener for privacy information.

Prezident Spojených štátov, pápež, expremiér Veľkej Británie, šéf diplomacie Izraela. Už bezmála dvojročná vojna medzi Izraelom a Hamasom zamestnáva svetové špičky.Donald Trump je po strategickej schôdzke o Gaze, kde mu radí aj niekdajší britský premiér Tony Blair. Pápež Lev apeluje na ochranu civilistov a vyslovuje „nie“ kolektívnemu trestu v podobe násilného vysídlenia Palestínčanov. Bezpečnostná rada OSN s výnimkou USA odsudzuje hladomor v Gaze a klasifikuje ho ako dôsledok vojny. Izrael pritom vyzýva na okamžité a bezpodmienečné zrušenie obmedzení dodávok potravinovej pomoci. A šéf izraelskej diplomacie – po tom, ako sa stretol so svojim americkým náprotivkom – opakovane odmieta ideu Palestínskeho štátu. Ideu, ktorá má podporu Francúzska či Kanady, ktorou sa má zaoberať aj Valné zhromaždenie OSN v septembri.Aké sú vyhliadky už takmer dvojročnej vojny medzi Izraelom a Hamasom? Téma pre orientalistu Attilu Kovácsa z katedry porovnávacej religionistiky UK v Bratislave.„Problémom je, že medzinárodné spoločenstvo napriek vážnosti situácie a obetiam nevenuje stále dostatočnú pozornosť tomuto konfliktu. Jedna vec sú pekné reči, no druhá činy,“ hovorí Attila Kovács. „Dostatočná časť izraelskej spoločnosti už má Netanjahuovej vojny dosť, je však paradoxom, že vláda Benjamina Netanjahua sa viac bojí mieru ako vojny,“ vysvetľuje. Z tohto pohľadu sú mierové vyhliadku pre región bez tlaku zvonka nerealistické.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Prezident Spojených štátov, pápež, expremiér Veľkej Británie, šéf diplomacie Izraela. Už bezmála dvojročná vojna medzi Izraelom a Hamasom zamestnáva svetové špičky.Donald Trump je po strategickej schôdzke o Gaze, kde mu radí aj niekdajší britský premiér Tony Blair. Pápež Lev apeluje na ochranu civilistov a vyslovuje „nie“ kolektívnemu trestu v podobe násilného vysídlenia Palestínčanov. Bezpečnostná rada OSN s výnimkou USA odsudzuje hladomor v Gaze a klasifikuje ho ako dôsledok vojny. Izrael pritom vyzýva na okamžité a bezpodmienečné zrušenie obmedzení dodávok potravinovej pomoci. A šéf izraelskej diplomacie – po tom, ako sa stretol so svojim americkým náprotivkom – opakovane odmieta ideu Palestínskeho štátu. Ideu, ktorá má podporu Francúzska či Kanady, ktorou sa má zaoberať aj Valné zhromaždenie OSN v septembri.Aké sú vyhliadky už takmer dvojročnej vojny medzi Izraelom a Hamasom? Téma pre orientalistu Attilu Kovácsa z katedry porovnávacej religionistiky UK v Bratislave.„Problémom je, že medzinárodné spoločenstvo napriek vážnosti situácie a obetiam nevenuje stále dostatočnú pozornosť tomuto konfliktu. Jedna vec sú pekné reči, no druhá činy,“ hovorí Attila Kovács. „Dostatočná časť izraelskej spoločnosti už má Netanjahuovej vojny dosť, je však paradoxom, že vláda Benjamina Netanjahua sa viac bojí mieru ako vojny,“ vysvetľuje. Z tohto pohľadu sú mierové vyhliadku pre región bez tlaku zvonka nerealistické.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Dnes sa pozrieme na dôležitú súčasť dejín raného novoveku v malokarpatskej oblasti, dejín Bratislavy a jej širšieho okolia. A pomôžeme si vínom. Ako ukazuje výskum nášho hosťa, ak sa na víno, jeho výrobu, distribúciu a konzumáciu pozrieme očami archivára a historika, získame veľmi zaujímavý pohľad do dejín spoločnosti na našom území v ranom novoveku. Ako sa pestovalo víno v tomto období? Kedy začína vinárska tradícia v Bratislave a jej okolí? Ako sa vinohradníctvo premietalo do fungovania miest, v hospodárskej ale aj politickej oblasti? Kto pracoval vo viniciach? Od čoho závisela kvalita vína konkrétne z malokarpatskej oblasti? A napokon, aký bol vplyv dostupného alkoholu na ľudí – ako súviselo v ranom novoveku víno s kriminalitou? Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s archivárom a historikom Michalom Duchoňom, vedúcim Archívu mesta Bratislavy. Michal Duchoň sa vo svojom výskume venuje problematike mestských dejín raného novoveku, historickej kriminológii a dejinám každodenného života. Na svojom konte má niekoľko publikácií vrátane kníh Zločin v meste, kriminalita a každodennosť v ranonovovekom Pezinku; Modra v premenách stáročí; Bernolákovo 1209-2009: Dejiny obce, a je tiež spoluatorom Dejín Svätého Jura. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.