POPULARITY
Categories
Kapitulská ulica vznikla v 13. storočí a názov si zachovala až dodnes. To je však v Bratislave výnimkou. Ulice aj námestia sa menili podľa aktuálneho zriadenia. Ktoré ulice boli vychytené a ktoré obávané? Kde sa nachádza Firšnál alebo Sahara či Mierko? Kto by si zaslúžil svoju ulicu alebo námestie? Odpovedal miestny sprievodca a popularizátor dejín hlavného mesta Roman Delikát.
V roku 1940 mala Bratislava vyše 15.000 židovských obyvateľov, po 2. svetovej vojne už len okolo 3000. Synagóga na Rybnom námestí musela ustúpiť Mostu SNP, no v čase jej zbúrania už neslúžila ako duchovné centrum, boli v nej aj televízne sklady. Bratislavu volali kedysi uhorský Jeruzalem, pamätník niekdajšieho hlavného rabína mesta Chatama Sófera je pútnickým miestom. O židovskej Bratislave nám porozprával pracovník SAV Peter Salner, ktorý v minulosti pôsobil ako predseda Židovskej náboženskej obce.
Etnograf, ktorý roky pôsobil v Slovenskom národnom múzeu v Martine, kde bol aj riaditeľom a v Šarišskom múzeu v Bardejove. Zakladal Múzeum ľudovej umeleckej výroby v Stupave. Venuje sa najmä témam, spätým s východným Slovenskom, napríklad bývanie v ľudovej architektúre, symbolike ľudového odevu, ale aj remeslám a výtvarnému folklorizmu. Je to zručný rezbár, ktorý sa orientuje na ľudskú figúru. Vyrezáva pestrý a vzrušujúci svet dedinských hudobníkov. Osobitným programom v jeho tvorbe sú motívy z kresťanskej ikonografie, najmä z Nového zákona. Od roku 1988 spolupracuje s ÚĽUV-om ako výrobca aj lektor remeselných kurzov, je majstrom ľudovej umeleckej výroby. Vyštudoval národopis v na FiFUK v Bratislave. Pochádza z Košíc, žil v Prešove a teraz žije v obci Komárov pri Bardejove. Má syna a dcéru. Píše básne, je náruživý čitateľ, venuje sa turistike. | Hosť: Martin Mešša (etnograf, roky pôsobil nielen v SNM múzeu v Martine). | Moderuje: Blažena Bóoczová. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.
Vstupenky na EisKing TOUR s mechanikom Calumom Nicholasom v Bratislave 11.10.2025 nájdete tu: https://eisking.tv/akce-a-vstupenky/eb2ebe26-f7c8-4775-b672-8a8ea3b72eefTakto vyzerá nekompromisná rivalita a bitka o titul? Pepovi normálne navrela žila! Max Verstappen síce v Monze nedal nikomu šancu, ale ústrednou témou debriefingu sú opäť raz papája rules.Existuje vôbec v F1 spravodlivosť či férovosť?Ako by ste na mieste Piastriho zachovali vy?Je hyperkorektnosť McLarenu pascou alebo len poučením z minulosti?Bude Verstappen hrozbou aj do konca sezóny?Kto by mohol nahradiť vybodovaného Bearmana?Príjemné počúvanie želajú Števo & Pepa :) Staň sa našim MECHANIKOM na mesiac a využívaj množstvo benefitov, vrátane debriefingov v predpremiére a s bonusovou časťou. Viac na eisking.tv
Len v Bratislave by mali byť tisíce voľných bytov, zároveň je problém získať bývanie.Ukazuje sa tiež, že množstvo z týchto bytov patrí skôr do luxusného segmentu a kupujú sa ako investícia.Denník SME zmapoval bývanie v Bratislave a či tu teda máme krízu bývania, či mladí ľudia takmer nemajú šancu získať byt a čo s tým?Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno pýta Mareka Moravčíka a Martina Vanča.Zdroj zvukov: STVROdporúčanieDnes odporúčam rozhovor Adama Blaška z podcastu Piatoček s novinárom a krotiteľom hoaxov Vladimírom Šnídlom. V skoro hodinovom rozhovore spolu rozobrali, prečo sa ľudia nedokážu orientovať na sociálnych sieťach, ako sa dá rozumne hovoriť s tými, ktorí veria konšpiráciám, ale aj o tom, kto sú incelovia, aký vplyv má Andrew Tate na stredoškolákov a ich vzťahy a ako na to reagujú rodičia. Videorozhovor nájdete zdarma na youtube Piatočku alebo na streamovacích platformách.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
„Robiť v gastre je krásna práca. Musíme o tom viac hovoriť, možno urobiť aj kampaň, aby sme pritiahli do tohto sektora viac ľudí,“ hovorí v rozhovore Robert Nagy. Ako podnikateľ prevádzkuje v Bratislave viacero gastro prevádzok, napríklad bistro Otto! alebo Ferdinand v Sade Janka Kráľa. Zákazníci však vnímajú, že ceny v reštauráciách sú stále vyššie a zaplatiť za obedové menu 10 eur už nie je ničím výnimočné. R. Nagy vysvetľuje, že dôvodom sú rastúce náklady na mzdy zamestnancov, nákup surovín a energie. Zdražovanie sa tak stalo nevyhnutným následkom a zníženie DPH pre gastro na päť percent stačilo len na to, aby ceny nestúpli ešte viac. Situáciu komplikuje aj transakčná daň. „Naši dodávatelia nás prosili, aby sme im platili v hotovosti a vyhli sa tak transakčnej dani. Ale my tú hotovosť nemáme, pretože väčšinu platieb prijímame kartou,“ vysvetľuje R. Nagy. Dodáva, že tento tlak už ustal a podnikatelia si čiastočne zvykli. „My sme to dokázali absorbovať a nepreniesli sme to na zákazníkov. Ale je to ďalšia rana pod pás pre nás.“ Podnikatelia v gastrobiznise dnes čelia veľkému nedostatku pracovných síl, hoci situáciu čiastočne zachraňujú ukrajinskí pracovníci. „Ukrajinci nám veľmi pomáhajú, ale nie je ich toľko, koľko sme dúfali. Mnohí idú radšej do Čiech alebo do Poľska,“ uvádza R. Nagy. Prezrádza tiež, aká je s nimi spolupráca na pracovisku a dodáva, že sú prekvapivo sebavedomejší ako Slováci, keď sa uchádzajú o prácu. Odpovedá aj na otázky, ako sa budú ďalej vyvíjať ceny za obed alebo večeru v reštaurácii, akým prevádzkam sa dnes darí a aké sú trendy pre gastro do budúcnosti. Moderuje Eva Mihočková. V článku sa dozviete: 3:30 Ako vzniká cena obedového menu 6:12 Ako podnikateľov ovplyvňuje transakčná daň 11:50 Môžu byť ceny v reštauráciách nižšie? 15:37 Aký by bol vplyv 25% DPH? 16:52 Kto dnes pracuje v gastre a koľko zarába 22:07 Zachraňujú gastro ukrajinskí pracovníci? 33:00 Aké sú dnes trendy v gastrobiznise See omnystudio.com/listener for privacy information.
Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu
Už tri desaťročia prináša populárno-vedecký časopis Quark zaujímavosti zo sveta vedy a techniky. Pri príležitosti tridsiateho výročia sme sa rozprávali s jeho šéfredaktorkou Renatou Józsovou. Quark už od roku 1995 nepretržite približuje zaujímavosti z rozličných oblastí vedy a techniky. Nájdete v ňom články o živej aj neživej prírode, zo sveta fyziky, astronómie, biológie, chémie, histórie, medicíny, geológie, archeológieči najnovších technológií a umelej inteligencie. Spolupracuje so slovenskými vedcami a vedkyňami rôznych zameraní a generácií – od tých, ktorí stoja pri časopise od jeho začiatkov, až po mladých výskumníkov na začiatku kariéry. Redakcia každý mesiac sprostredkuje články tak, aby verejnosti približovala ich poznatky, prinášala dôkladne overené a faktami podložené informácie, ktoré sú zaujímavé a relevantné pre širokú verejnosť. Magazín je určený pre všetkých zvedavých čitateľov. Prehlbuje túžbu po poznaní, podporuje kritické mysleniea čitateľskú gramotnosť. To, aká je história časopisu, prečo by sa magazín určite mal objaviť na vašej pomyselnej mape záujmu a čo ho čaká v nasledujúcej kapitole, sa dozviete v najnovšom dielepodcastu VEDA NA DOSAH. Renata Józsová: Súčasťou časopisu Quark je od roku 2016a šéfredaktorkou sa stala o rok neskôr. Vyštudovala psychológiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave so špecializáciou na sociálnu a pracovnú psychológiu. Dlhé roky sa venovala vzdelávaniu vofirmách, predovšetkým v oblasti výberu a komunikácie zamestnancov a manažérov. Popri tom pracovala v PR a marketingu, kde organizovala podujatia, pripravovala texty a tlačové podklady. Okrem slovenčiny, ktorú pri svojej práci potrebuje perfektne ovládať, hovorí aj po anglicky, španielsky, francúzsky a trochu po rusky. Vo voľnom čase sa venuje rodine, rekreačne behá, fotografuje prírodu a číta.
Karol Strážnický je významná osobnosť Slovenskej televízie a rozhlasu, divadelný a filmový herec, režisér televíznej zábavy a dramatickej tvorby. Začínal však, ako člen Rozhlasovej dramatickej družiny. Vyštudoval Divadelnú réžiu na VŠMU v Bratislave a už ako študent sa uplatnil v Trnavskom divadle. Od roku 1966 pôsobil v televízii (vtedy Československej), kde má na konte množstvo zábavných programov, ako napr. Vtipnejší vyhráva, Bakalári, Silvestrovské programy, ale aj dokumenty a televízne filmy. Kritici za najlepšiu jeho snímku považujú televízny dvojdielny krátkometrážny film „Kapitoly z dejín SND“ z roku 1970. Karol Strážnický v súčasnosti strieda Bratislavu s pobytom na vidieku a napriek svojim 87 rokom je vitálny a v Nočnej pyramíde si rád zaspomína, nielen na obdobie každodennej umeleckej práce. V štúdiu sa s ním bude rozprávať Ľudovít Jakubove - Mravec. | Hosť: Karol Strážnický (režisér). | Moderuje: Ľudovít Jakubove - Mravec. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.
Napriek možnostiam overovania histórie áut aj dnes ľudia kupujú jazdenky so zmanipulovaným odometrom. Manipulácia s odometrom je trestný čin, no doteraz zaň nebol nikto odsúdený. Špekulanti majú, zdá sa, voľné ruky. Preto je dobré poukazovať na výnimky - predajcov s nepriestrelnou povesťou. Nepochybne ste si všimli nedávnu kampaň inzertného portálu Autobazar.EU. Kreatívci z profesionálnej reklamnej a produkčnej agentúry vtipne upozornili na to, že aj nové autá od importérov napokon skončia na inzertnom portáli v ponuke jazdeniek. A nielen tie, pretože na portáli už dnes s veľkým úspechom predajcovia ponúkajú aj svoje celkom nové vozidlá skladom.Zámer inzertného portálu bol pripomenúť líderskú pozíciu na Slovensku a motivovať kupujúcich k tomu, aby sa nebáli vyhľadávať aj novšie autá. Videospoty a početné fotografie boli agentúrou vyprodukované v showroome spoločnosti Stella Car na Hodonínskej ulici v Bratislave. Výber tohto priestoru nebol prvoplánový, ale výsledok početných osobných aj virtuálnych prehliadok showroomov áut v hlavnom meste a okolí. Ten na Hodonínskej ulici splnil všetky náročné kritériá produkčného tímu. Ten sa zaujímal nielen o samotný priestor, ktorý mal byť vizuálny čistý, moderný, svetlý a primerane útulný, ale aj jeho okolie. Šéfredaktor portálu Autobazar.EU Erik Stríž si do štúdia zavolal Jozefa Mráza, výkonného riaditeľa Stella Car, aby sa porozprávali o tvorbe zmienenej kampane a showroome, ale aj o nie práve všednom príbehu tohto predajcu áut. Patrí medzi tie success story, ktoré motivujú začínajúcich podnikateľov, freelancerov a zakladateľov startupov. Stríž poukazuje na to, že slovenskí kupujúci sa boja podvodníkov oprávnene, a že tieto obavy pramenia z nespočetných skúseností. Mráz v rozhovore vysvetľuje, prečo sa autopredajcovi čestnosť vypláca viac ako špekulácie a že vybudovať veľký biznis možno aj z relatívnej malých pomerov.Ďakujeme, že počúvate naše podcasty od Autobazar.EU. Iba vďaka vám sme číslo 1 spomedzi slovenských auto-moto podcastov s každomesačným dosahom v stovkách tisíc divákov a poslucháčov.
Mnoho z vás už vie o novinke v Mladí lekári. Séria 12 akreditovaných webinárov (a viac) na zručnosti, ktoré ťa nenaučili. 12 pre prax od Mladí lekári alebo Čo ťa škola nenaučila, ale prax vyžaduje. Viac na: https://www.mladilekari.sk/12preprax/
Prezident Spojených štátov, pápež, expremiér Veľkej Británie, šéf diplomacie Izraela. Už bezmála dvojročná vojna medzi Izraelom a Hamasom zamestnáva svetové špičky.Donald Trump je po strategickej schôdzke o Gaze, kde mu radí aj niekdajší britský premiér Tony Blair. Pápež Lev apeluje na ochranu civilistov a vyslovuje „nie“ kolektívnemu trestu v podobe násilného vysídlenia Palestínčanov. Bezpečnostná rada OSN s výnimkou USA odsudzuje hladomor v Gaze a klasifikuje ho ako dôsledok vojny. Izrael pritom vyzýva na okamžité a bezpodmienečné zrušenie obmedzení dodávok potravinovej pomoci. A šéf izraelskej diplomacie – po tom, ako sa stretol so svojim americkým náprotivkom – opakovane odmieta ideu Palestínskeho štátu. Ideu, ktorá má podporu Francúzska či Kanady, ktorou sa má zaoberať aj Valné zhromaždenie OSN v septembri.Aké sú vyhliadky už takmer dvojročnej vojny medzi Izraelom a Hamasom? Téma pre orientalistu Attilu Kovácsa z katedry porovnávacej religionistiky UK v Bratislave.„Problémom je, že medzinárodné spoločenstvo napriek vážnosti situácie a obetiam nevenuje stále dostatočnú pozornosť tomuto konfliktu. Jedna vec sú pekné reči, no druhá činy,“ hovorí Attila Kovács. „Dostatočná časť izraelskej spoločnosti už má Netanjahuovej vojny dosť, je však paradoxom, že vláda Benjamina Netanjahua sa viac bojí mieru ako vojny,“ vysvetľuje. Z tohto pohľadu sú mierové vyhliadku pre región bez tlaku zvonka nerealistické.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Prezident Spojených štátov, pápež, expremiér Veľkej Británie, šéf diplomacie Izraela. Už bezmála dvojročná vojna medzi Izraelom a Hamasom zamestnáva svetové špičky.Donald Trump je po strategickej schôdzke o Gaze, kde mu radí aj niekdajší britský premiér Tony Blair. Pápež Lev apeluje na ochranu civilistov a vyslovuje „nie“ kolektívnemu trestu v podobe násilného vysídlenia Palestínčanov. Bezpečnostná rada OSN s výnimkou USA odsudzuje hladomor v Gaze a klasifikuje ho ako dôsledok vojny. Izrael pritom vyzýva na okamžité a bezpodmienečné zrušenie obmedzení dodávok potravinovej pomoci. A šéf izraelskej diplomacie – po tom, ako sa stretol so svojim americkým náprotivkom – opakovane odmieta ideu Palestínskeho štátu. Ideu, ktorá má podporu Francúzska či Kanady, ktorou sa má zaoberať aj Valné zhromaždenie OSN v septembri.Aké sú vyhliadky už takmer dvojročnej vojny medzi Izraelom a Hamasom? Téma pre orientalistu Attilu Kovácsa z katedry porovnávacej religionistiky UK v Bratislave.„Problémom je, že medzinárodné spoločenstvo napriek vážnosti situácie a obetiam nevenuje stále dostatočnú pozornosť tomuto konfliktu. Jedna vec sú pekné reči, no druhá činy,“ hovorí Attila Kovács. „Dostatočná časť izraelskej spoločnosti už má Netanjahuovej vojny dosť, je však paradoxom, že vláda Benjamina Netanjahua sa viac bojí mieru ako vojny,“ vysvetľuje. Z tohto pohľadu sú mierové vyhliadku pre región bez tlaku zvonka nerealistické.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Prezident Spojených štátov, pápež, expremiér Veľkej Británie, šéf diplomacie Izraela. Už bezmála dvojročná vojna medzi Izraelom a Hamasom zamestnáva svetové špičky.Donald Trump je po strategickej schôdzke o Gaze, kde mu radí aj niekdajší britský premiér Tony Blair. Pápež Lev apeluje na ochranu civilistov a vyslovuje „nie“ kolektívnemu trestu v podobe násilného vysídlenia Palestínčanov. Bezpečnostná rada OSN s výnimkou USA odsudzuje hladomor v Gaze a klasifikuje ho ako dôsledok vojny. Izrael pritom vyzýva na okamžité a bezpodmienečné zrušenie obmedzení dodávok potravinovej pomoci. A šéf izraelskej diplomacie – po tom, ako sa stretol so svojim americkým náprotivkom – opakovane odmieta ideu Palestínskeho štátu. Ideu, ktorá má podporu Francúzska či Kanady, ktorou sa má zaoberať aj Valné zhromaždenie OSN v septembri.Aké sú vyhliadky už takmer dvojročnej vojny medzi Izraelom a Hamasom? Téma pre orientalistu Attilu Kovácsa z katedry porovnávacej religionistiky UK v Bratislave.„Problémom je, že medzinárodné spoločenstvo napriek vážnosti situácie a obetiam nevenuje stále dostatočnú pozornosť tomuto konfliktu. Jedna vec sú pekné reči, no druhá činy,“ hovorí Attila Kovács. „Dostatočná časť izraelskej spoločnosti už má Netanjahuovej vojny dosť, je však paradoxom, že vláda Benjamina Netanjahua sa viac bojí mieru ako vojny,“ vysvetľuje. Z tohto pohľadu sú mierové vyhliadku pre región bez tlaku zvonka nerealistické.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Prvý provizórny most v Bratislave bol postavený z lodiek. Neskôr sa oficiálnou spojnicou brehov stal od roku 1891 Most Františka Jozefa, ktorý slúžil až kým ho Nemci na konci druhej svetovej vojny nevyhodili do vzduchu. Bol predchodcom dnešného Starého mosta. O tom, ako postupne pribúdali ďalšie mosty sme sa v ďalšej epizóde podcastu Ulicami Bratislavy rozprávali s historikom Jurajom Jeleňom.
Prof. Tatiana Kluvánková sa zaoberá manažmentom globálnej zmeny smerujúcej k udržateľnosti a ochrane klímy. Predstaviť by sme ju mohli aj ako ekologickú ekonómku a vedkyňu SAV. Vedie oddelenie strategických environmentálnych analýz SLOVAKGLOBE, ktoré je spoločným pracoviskom Ústavu ekológie lesa SAV a Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Dnes sa dokonca do lesa započúvame, podebatujeme o jeho význame, tak dúfam, že prijmite počas leta pozvanie posedieť si v tieni stromov a pri debate o tom, ako dokáže zdieľaná komunita ochraňovať prírodu a prečo je dôležitá participácia verejnosti. Hostku privítala Eva Viteková.
Profesor František Baluška je botanikom, venuje sa neurológii rastlín. Profesúru získal na UK v Bratislave, pôsobil na Karlovej univerzite v Prahe, aktuálne prednáša a vedie výskum na Ústave molekulárnej botaniky na Bonnskej univerzite v Nemecku. | Hosť: František Baluška (botanik, venuje sa neurológii rastlín). | Moderuje: Blažena Bóoczová. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.
Hostia: Milan Mikulecký (bezpečnostný analytik, odborník na Blízky východ ) a Attila Kovács (religionista Univerzita Komenského v Bratislave). | Ako hodnotiť súčasný stav? Postup jednotlivých strán, situácia s odovzdaním rukojemníkov, dočasné prímerie, obsadenie pásma Gazy zo strany Izraela, očakávaný vývoj v najbližších týždňoch či mesiacoch, eskalácia napätia, postoje ďalších veľmocí - Spojených štátov amerických, Európy a podobne). Humanitárna stránka: OSN vyhlásilo v oblasti hladomor, humanitárna pomoc, mapovanie situácie zo strany novinárov, či humanitárnych pracovníkov, dopad na civilné obyvateľstvo, možné riešenia situácie, demilitarizovaná zóna. | Dianie v pásme Gazy. | Moderuje: Nina Belicová Alžbetkinová; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.
Hokejový Slovan Bratislava po dvoch neúspešných sezónach má v pláne sa vrátiť na bývalé pozície. So zmenou loga a filozofie, prišlo i na zmenu trénera. Po prvý raz v histórii bude najväčšiu značku slovenského hokeja viesť tréner zo zámoria. 48-ročný Kanaďan Brad Tapper odohral v NHL 71 zápasov. Ako tréner pôsobil prevažne v Nemecku. Jeho dobré meno pritiahlo pozornosť belasého manažmentu a tak si ho Slovan 2. mája zazmluvnil. V rozhovore určite zistíte aký hokej chce Brad v Bratislave produkovať, z akého prostredia pochádza, čo rád robí vo voľnom čase ale aj to, že keď je v kine, tak si zmixuje popcorn s lentilkami.
V novej epizóde Za hranicou sme sa venovali najskôr rokovaniu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského s Donaldom Trumpom a následnému stretnutiu amerického prezidenta s európskymi lídrami. Témou bol aj víkendový samit na Aljaške, kde šéf Bieleho domu privítal na americkej pôde ruského prezidenta Vladimira Putina. Tým sme však neskončili a s hosťom sme sa pozreli aj na kuriózne stretnutie vtedajšej nemeckej kancelárky Angely Merkelovej s hlavou Kremľa. Na záver sme hovorili o stretnutí bývalého amerického prezidenta Georga Busha a Vladimira Putina v Bratislave. V relácii sme privítali protokolistu Romana Rotha. Sleduj ďalší diel relácie Za hranicou.Moderuje Samuel Drozdahttps://www.instagram.com/samuel.drozda/Pre viac rozhovorov so zaujímavými osobnosťami o aktuálnej geopolitickej situácii sleduj aj ďalšie epizódy relácie
Hostia: Daniel Klimovský (politológ; Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave) a Dušan Sloboda (analytik v oblasti regionálneho rozvoja; Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika). | Zníženie počtu samosprávnych krajov: Návrh ako taký, resp. čo doposiaľ zaznelo? Je objektívne potrebné meniť počet samosprávnych krajov? Podľa čoho by mal byť systém nastavený? Je reálne hovoriť o úsporách pri znížení počtu samospr. krajov? Zmenilo by zníženie počtu krajov rozsah kompetencií a objem práce? V akom časovom horizonte by bola takáto zmena vykonateľná a je pri nej potrebné prechodné obdobie? Reforma verejnej správy: Kde sú najväčšie medzery súčasného systému? Zvýšila by efektívnosť orgánov verejnej správy väčšia centralizácia, alebo naopak rozšírenie ich právomocí? Zníženie počtu územných samospráv: Aký by bol kompromis medzi myšlienkami vlády a požiadavkami ZMOSu? Dosahy rozdrobenosti samospráv na Slovensku a možné úpravy; Aký by z toho mali benefit občania? Aký by to malo dosah na spravovanie a kompetencie v obciach? | Koaličné úvahy o znížení počtu krajov. | Moderuje: Nina Belicová Alžbetkinová; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.
Hostia: Jozef Bátora (politológ z Univerzity Komenského v Bratislave) a Cyril Svoboda (bývalý minister zahraničných vecí ČR). | Výsledky samitu Donalda Trumpa s Vladimírom Putinom. Reakcia Ukrajiny a svetových lídrov. Výhľad na ďalšiu diskusiu o ukončení vojny. | Výsledky stretnutia prezidentov USA a Ruska. | Moderuje: Marta Jančkárová; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.
Dnes sa pozrieme na dôležitú súčasť dejín raného novoveku v malokarpatskej oblasti, dejín Bratislavy a jej širšieho okolia. A pomôžeme si vínom. Ako ukazuje výskum nášho hosťa, ak sa na víno, jeho výrobu, distribúciu a konzumáciu pozrieme očami archivára a historika, získame veľmi zaujímavý pohľad do dejín spoločnosti na našom území v ranom novoveku. Ako sa pestovalo víno v tomto období? Kedy začína vinárska tradícia v Bratislave a jej okolí? Ako sa vinohradníctvo premietalo do fungovania miest, v hospodárskej ale aj politickej oblasti? Kto pracoval vo viniciach? Od čoho závisela kvalita vína konkrétne z malokarpatskej oblasti? A napokon, aký bol vplyv dostupného alkoholu na ľudí – ako súviselo v ranom novoveku víno s kriminalitou? Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s archivárom a historikom Michalom Duchoňom, vedúcim Archívu mesta Bratislavy. Michal Duchoň sa vo svojom výskume venuje problematike mestských dejín raného novoveku, historickej kriminológii a dejinám každodenného života. Na svojom konte má niekoľko publikácií vrátane kníh Zločin v meste, kriminalita a každodennosť v ranonovovekom Pezinku; Modra v premenách stáročí; Bernolákovo 1209-2009: Dejiny obce, a je tiež spoluatorom Dejín Svätého Jura. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.
Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu
Na Slovensku si sami komplikujeme eurofondy a mnohé veci sa preto ani nepostavia, hovorí bratislavský primátor Matúš Vallo. Práve spustenú petržalskú električku považuje za svoj doteraz najväčší výsledok, aj keď ešte nie je plne dokončená. Postavili ju na mieste pôvodne plánovaného metra, ktoré Bratislava nikdy nebude mať. Čo sa ide meniť na cyklotrase na Vajanského nábreží, prečo nepostavil protikandidáta Jánovi Hrčkovi v Petržalke, s ktorým má spor, a čo hovorí na výroky koaličných politikov o Bratislave?V podcaste s Matúšom Vallom sa dozviete:– od 1. minúty – či považuje električku na koniec Petržalky za svoj najväčší výsledok;– po 2:30 – prečo v Bratislave nikdy nebude metro;– od 5:30 – čo ešte nie je na električke dokončené a kedy to bude;– po 6:30 – čo bude hotové do septembra a čo bude trvať ešte mesiace;– od 7:10 – prečo sa na Slovensku nedarí dokončovať veľké infraštruktúrne projekty načas;– po 7:50 – že si sami komplikujeme čerpanie eurofondov;– od 9:30 – že sa stretával s čínskym veľvyslancom, aby urýchlil stavbu električky;– po 10:30 – že bežní Petržalčania mali pravdu, keď mali dojem, že na stavbe je málo robotníkov;– od 11:00 – či bude dážď zaplavovať zastávky novej električky a či sa na ňu obyvatelia môžu spoľahnúť aj v daždi;– po 12:20 – či je spokojný s projektom cyklotrasy na Vajanského nábreží;– od 13:30 – že Smer zneužil cyklotrasu na politickú kampaň;– po 14:00 – či sa snaží ľudí prevychovať, aby nechodili do mesta autom;– od 17:30 – ako sa celé mesto prepojí cyklotrasami a Vajanského ich všetky spája;– po 18:00 – prečo cyklotrasa nemohla byť pri rieke, tak ako je pri Riverparku o kilometer ďalej;– od 18:45 – čo sa ide na tejto kontroverznej cyklotrase meniť po tom, čo koalícia schválila zákon na jej reguláciu;– po 19:45 – o čo prichádzajú obyvatelia mesta, keď Bratislave rôzne vlády škrtia rozpočet;– od 21:10 – aký je jeho vzťah s vládou;– po 22:00 – že väčšina ministrov tejto vlády ho neprijme;– od 22:30 – aký je vzťah medzi ním, PS a jeho regionálnou stranou Team Bratislava;– po 25:00 – či bude znovu kandidovať a aký má plán do budúcna;– od 27:00 – čo sú ďalšie veľké projekty, ktoré zmenia Bratislavu;– okolo 30:00 – o čom je spor s bývalým starostom Petržalky Jánom Hrčkom;– po 32:00 – prečo teda Team Bratislava nepostavil Hrčkovi protikandidáta;– od 33:00 – kto bude kandidovať v Petržalke o rok;– po 34:00 – ako trestné zákony priniesli krádeže a dílerov k obchodnému centru Nivy;– od 37:00 – či súhlasí s nemocnicou vo Vajnoroch;– po 38:00 – čo hovorí na výroky Roberta Fica, že Bratislava nie je Slovensko.
Na Slovensku si sami komplikujeme eurofondy a mnohé veci sa preto ani nepostavia, hovorí bratislavský primátor Matúš Vallo. Práve spustenú petržalskú električku považuje za svoj doteraz najväčší výsledok, aj keď ešte nie je plne dokončená. Postavili ju na mieste pôvodne plánovaného metra, ktoré Bratislava nikdy nebude mať. Čo sa ide meniť na cyklotrase na Vajanského nábreží, prečo nepostavil protikandidáta Jánovi Hrčkovi v Petržalke, s ktorým má spor, a čo hovorí na výroky koaličných politikov o Bratislave?V podcaste s Matúšom Vallom sa dozviete:– od 1. minúty – či považuje električku na koniec Petržalky za svoj najväčší výsledok;– po 2:30 – prečo v Bratislave nikdy nebude metro;– od 5:30 – čo ešte nie je na električke dokončené a kedy to bude;– po 6:30 – čo bude hotové do septembra a čo bude trvať ešte mesiace;– od 7:10 – prečo sa na Slovensku nedarí dokončovať veľké infraštruktúrne projekty načas;– po 7:50 – že si sami komplikujeme čerpanie eurofondov;– od 9:30 – že sa stretával s čínskym veľvyslancom, aby urýchlil stavbu električky;– po 10:30 – že bežní Petržalčania mali pravdu, keď mali dojem, že na stavbe je málo robotníkov;– od 11:00 – či bude dážď zaplavovať zastávky novej električky a či sa na ňu obyvatelia môžu spoľahnúť aj v daždi;– po 12:20 – či je spokojný s projektom cyklotrasy na Vajanského nábreží;– od 13:30 – že Smer zneužil cyklotrasu na politickú kampaň;– po 14:00 – či sa snaží ľudí prevychovať, aby nechodili do mesta autom;– od 17:30 – ako sa celé mesto prepojí cyklotrasami a Vajanského ich všetky spája;– po 18:00 – prečo cyklotrasa nemohla byť pri rieke, tak ako je pri Riverparku o kilometer ďalej;– od 18:45 – čo sa ide na tejto kontroverznej cyklotrase meniť po tom, čo koalícia schválila zákon na jej reguláciu;– po 19:45 – o čo prichádzajú obyvatelia mesta, keď Bratislave rôzne vlády škrtia rozpočet;– od 21:10 – aký je jeho vzťah s vládou;– po 22:00 – že väčšina ministrov tejto vlády ho neprijme;– od 22:30 – aký je vzťah medzi ním, PS a jeho regionálnou stranou Team Bratislava;– po 25:00 – či bude znovu kandidovať a aký má plán do budúcna;– od 27:00 – čo sú ďalšie veľké projekty, ktoré zmenia Bratislavu;– okolo 30:00 – o čom je spor s bývalým starostom Petržalky Jánom Hrčkom;– po 32:00 – prečo teda Team Bratislava nepostavil Hrčkovi protikandidáta;– od 33:00 – kto bude kandidovať v Petržalke o rok;– po 34:00 – ako trestné zákony priniesli krádeže a dílerov k obchodnému centru Nivy;– od 37:00 – či súhlasí s nemocnicou vo Vajnoroch;– po 38:00 – čo hovorí na výroky Roberta Fica, že Bratislava nie je Slovensko.
Predstavíme vám výsledky prieskumu o tom ako Slováci vnímajú svoje duševné zdravie alebo tiež čo im najviac chýba v krajine. A nebude chýbať pozvánka do našej súťaže Mysteriózne Slovensko. V augustovej, siedmej časti hovoríme o Pamätníku Chatama Sofera v Bratislave a o živote tohto významného ortodoxného rabína a učenca.
Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu
Písal sa 1. november 1755, bola sobota, sviatok všetkých svätých. V portugalskom Lisabone sa veriaci práve zišli v kostoloch, aby si pripomenuli zosnulých, keď sa náhle zatriasla zem. Počas niekoľkých minút sa zrútila väčšina mesta, ktoré sa v tom čase radilo medzi najľudnatejšie a najbohatšie metropoly Európy. Hneď na to sa v Lisabone rozšíril požiar. Vystrašení ľudia z poškodených budov inštinktívne utekali k najbližšiemu voľnému priestranstvu, na pláž, pritom si mohli povšimnúť neobyčajný úkaz. More výrazne ustúpilo, aj o niekoľko sto metrov. Počiatočnú úľavu vystriedala po chvíli druhá a ešte väčšia hrôza. Zo západu sa na mesto valila obrovská viac než 10 metrová vlna cunami. To, čo nezničilo zemetrasenie, v nasledujúcich sekundách zmietol mohutný príval oceánu. Lisabonská katastrofa otriasla celou vtedajšou Európou. Teológovia a učenci sa pýtali, ako je vôbec možné vysvetliť nešťastie takého nepredstaviteľného rozsahu. Je to Boží trest, alebo je potrebné hľadať iný a racionálnejší výklad tejto udalosti? Aj táto katastrofa tak naštartovala hlbšie úvahy a stála na počiatku trvalejšieho vedeckého záujmu o neprebádané útroby Zeme. Jedným z výsledkov tohto záujmu je seizmológia – nová vedecká disciplína, ktorá výrazným spôsobom prispela k všeobecnému prírodovednému poznaniu a rozvoju ľudstva. Čo sa presne stalo v Lisabone pred takmer 270 rokmi? Ako si ľudia podobné udalosti v minulosti vysvetľovali a kedy sa podarilo učencom objasniť skutočné príčiny zemetrasení? A ako toto poznanie prispelo k nášmu materiálnemu, technologickému, ale k spoločenskému rozvoju? Jaro Valent z časopisu Historická revue a rozprával s prof. Petrom Moczom, vedúcim oddelenia fyziky Zeme na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky na Univerzite Komenského v Bratislave a s Evou Rutšekovou, študentkou histórie na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.
Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu
Slovensko patrí medzi najpriemyselnejšie krajiny Európskej únie, no jeho pozícia je čoraz ohrozenejšia. Zaťažuje ho nielen rastúca energetická náročnosť, ale aj slabá infraštruktúra a nedostatok kvalifikovaných pracovníkov. O tom, ako nájsť riešenia v krátkodobom aj dlhodobom horizonte hovorí v rozhovore s Veronikou Vaňkovou pre TREND podnikateľ a zároveň prezident Asociácie priemyselných zväzov a dopravy Alexej Beljajev. Viac si vypočujete v podcaste. O výzvach, ktorým čelí slovenský priemysel budeme spoločne diskutovať aj na TREND konferencii Priemysel a energetika, ktorá sa bude konať 23.septembra v Bratislave.
Dina Štěrbová svojho času, pokorila štvrtú najvyššiu horu sveta a to v dobe, v ktorej stretnúť na osemtisícovke ženu – horolezkyňu bolo niečo celkom nevídané. Horolezectvo jej v čase socializmu poskytovalo životodarný pocit slobody. Vystúpila na mnohé hory vo svete, no jej srdcovkou boli a sú Vysoké Tatry. Charakterizuje ju aj chuť pomáhať. V pakistanskej dedine Arandu so svojim priateľom vybudovala nemocnicu a stojí aj za projektami škôl, budovania ciest, či vodovodov. Hovoriťs Katou Martinkovou bude aj o Bratislave a Olomouci – dvoch mestách jej života, o plánoch, ako ešte v Arandu chce pomôcť tamojším obyvateľom, o otcovi, ktorý bol v minulom režime perzekvovaný a podarilo sa mu v živote nečakane uplatniť i o slávnej generácii horolezcov, ktorej bola súčasťou. | Hostka: Dina Štěrbová (horolezkyňa). | Moderuje: Kata Martinková. | Tolkšou Hosť sobotného Dobrého rána pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 8. hodine.
Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu
Jedno väčšie a druhé menšie jubileum bude 8. augusta oslavovať atletický míting Pravda - Televízia - Slovnaft. Na banskobystrických Štiavničkách sa uskutoční jubilejný 60. ročník. Zároveň pôjde o desiaty míting po obnovení P-T-S v Šamoríne v roku 2016. ,,Aj nás mrzí, že nedokážeme tieto preteky robiť v Bratislave. Nie je nám to ľahostajné. Ak však nie je vybudovaný štadión, nemáme ho kde zorganizovať. Naopak, Banská Bystrica chce tento míting mať vo svojom meste," vraví viceprezident organizačného výboru Ladislav Ásványi.
Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu
Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu
Dnes k nám do Flešbekov zavítal Michal Steiner, výkonný líder spoločenstva Martindom v Bratislave, manžel a otec 3 detí. Rozpovie nám, kedy v jeho živote nastal obrat, ktorý oživil jeho vieru a akú úlohu v jeho živote zohráva spoločenstvo. Okrem toho sa s Ivanom bavia aj o téme odpustenia, dôležitosti jednoty v manželstve a v neposlednom rade aj o jeho autonehode, z ktorej zázrakom vyviazol živý. 00:00 Úvod a privítanie00:43 Súťaž o CD "Na svätý vrch" od kapely Espé https://www.godzoneshop.sk/produkt/na-svaty-vrch-espe/01:36 Miska otázok02:27 Z ktorej maličkosti si sa naposledy radoval?02:39 Doživotná zásobe pizze alebo zmrzliny?02:57 Ktorý herec by hral hlavnú úlohu vo filme o tvojom živote?03:28 Akým darčekom by sa človek presne trafil do tvojho vkusu?05:00 Pozvanie do podpory https://godzone.sk/podpora/05:58 Predstavenie hosťa06:49 Michalova cesta viery12:46 Martindom a povolanie do služby16:45 Do spoločenstva pozývajme aj svojich nepriateľov19:13 Všetci potrebujeme spoločenstvo24:42 Sila odpustenia30:43 Odpustenie nie je o emóciách34:29 Keď si myslíme, že nám ľudia v spoločenstve nerozumejú40:17 Laické párové poradenstvo42:08 Dôležitosť jednoty v manželstve47:02 Plňme si sny v manželstve spoločne49:10 Ako Michal prežil autonehodu55:47 Poďakovanie a rozlúčenie
Pracoval pre tak prestížne časopisy ako Vogue, GQ, W Magazine či The Interview, no najviac ho preslávili fotografie vyšportovaných mladých mužov v erotických pózach.Reč je o Bruceovi Weberovi, ktorý mal mať v Slovenskej národnej galérii výstavu. Nakoniec sa však neuskutoční a šéfkurátor Martin Dostál to dáva za vinu denníku SME, ktorý prednedávnom informoval o Weberovej nedávnej minulosti poznačenej obvineniami so sexuálneho obťažovania.Ako je to teda s výstavou naozaj, čo vieme o samotnom Weberovi a odvrátenej stránke jeho profesného života a aké ďalšie problémy sprevádzajú tento najdrahší výstavný projekt moderného umenia v SNG?Eva Frantová sa v podcaste Dobré ráno pýta priamo Soni Jánošovej, redaktorky denníka SME, ktorej texty tak pohoršili vedenie galérie.Zdroj zvukov: YouTube / Manila Bulletin, YouTube / GHMP Odporúčanie:Dnes je mojím odporúčaním komentovaní prehliadka budovy YMCA v Bratislave, ktorá priťahuje pozornosť svojou charakteristickou tehlovou fasádou a prvkami palácovej architektúry. Dve prehliadky sa budú konať už teraz v lete, jedna v júli a jedna v auguste a miesta sa rýchlo rozchytajú, preto sa prihláste už dnes. Ja sama sa na ňu chystám, pretože ma budova fascinuje a organizátori sľubujú, že sprístupnia aj miesta, ktoré bežná verejnosť nevidí.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
Príspevok za voľby až od päť percent, premenovanie strany len raz za päť rokov a vyššia kaucia, ak sa volieb vôbec strana chce zúčastniť. Toto sú len niektoré zo zmien, ktoré rezort vnútra predstavuje vo svojom návrhu novely zákona o politických stranách. Šéf ministerstva aj strany Hlas Matúš Šutaj Eštok chce mať novinku účinnú od decembra.Mnohí však už dnes hovoria o tom, že niektoré časti môžu byť protiústavné a aj o tom, ako zákon zamedzuje otvorenej politickej súťaži.Čo konkrétne teda návrh obsahuje, aké to môže mať dopady na jednotlivé politické strany a prečo vôbec Hlas s niečím podobným prichádza?Eva Frantová sa v podcaste Dobré ráno pýta Pavla Baboša, politológa z Katedry sociológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.Zdroj zvukov: STVR, TASR, TA3, JOJ24Odporúčanie:Dnes vám odporúčam rozhovor Adama Blaška s poslancom SaS Alojzom Hlinom. Prvých 16 minút s trištvrte hodinového rozhovoru nájdete na YouTube Piatočka, zvyšok na HeroHero. Tým zvyškom myslím napríklad aj to, ako zjednotiť opozíciu, alebo to, ako skončil chlapec z Oravy namiesto protialkoholického liečenia v politike.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
Päť národných parkov ňou už prešlo, ďalšie tri zostávajú. Zonácia národných parkov je vec, ku ktorej sa Slovensko zaviazalo v Pláne obnovy a jej úspešné dokončenie je podmienkou vyplatenia ôsmej platby už budúci rok.Štátny tajomník envirorezortu Filip Kuffa však s aktuálnym návrhom zonácie Tatranského národného parku neuspel. Krajská prokuratúra ho totiž označila za nezákonný.Čo to znamená, ako by nekvalitný návrh mohol ohroziť prírodu aj v nej žijúci živočíchy a ako by správna zonácia mala vyzerať?Eva Frantová sa v podcaste Dobré ráno pýta ochranára a ekológa Erika Baláža.Zdroj zvukov: STVR, Facebook/Filip KuffaOdporúčanie:Ak ste v Bratislave, ešte dnes máte možnosť navštíviť talianske trhy na Hviezdoslavovom námestí. Mercato Italiano sú podľa mňa super miestom, kde nakúpite všetko od vína cez olivy a orechové pasty a ešte sa aj skvelo najete. Pistáciové cannolo osobne odporúčam.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
Vitajte v Bratislave, kde sa vôňa lacnej kávy mieša s pachom starých panelákov, kde sa v uličkách zažívajú tie najbláznivejšie dobrodružstvá a kde sa aj obyčajný výťah dokáže zmeniť na bránu do vesmíru. Boris Filan vám naservíruje audioknihu, ktorá je ako Bratislava sama – trochu hrubá, trochu nostalgická, občas krásne absurdná a vždy plná života. "Bratislavské krutosti" sú kaleidoskopom príbehov, ktoré plynú od veselých detských spomienok na staré ulice, cez drsné bitky medzi chlapčenskými bandami, až po tragikomické príhody zo života obyvateľov mesta. Audiokniha je plná láskavého humoru, šťavnatých dialógov a poetických odbočiek. Nechýba ani nostalgiou nasiaknutý pohľad na časy, keď bol svet jednoduchší, ale zároveň divokejší. Filan vám ukáže Bratislavu, ktorá vonia gitom, benzínom a rascovou polievkou, kde bol každý uličník tak trochu hrdina a každá facka v detstve mala svoju váhu. Je to spoveď človeka, ktorý vie, že život je hlavne o pohybe – po starých korzách, pod balkónmi plnými života a cez spomienky, ktoré chutia sladko aj horko naraz. Toto nie je len kniha, je to jazda plná zábavy, lásky a tých najkrajších krutostí, ktoré si na nás Bratislava dokáže vymyslieť. Audiokniha: Bratislavské krutosti Autor: Boris Filan Interpret: Ivo Gogál Dĺžka: 09:34 h Vydavateľstvo: Publixing a Slovart Audiokniha Bratislavské krutosti na webe Publixing (MP3 na stiahnutie) Audiokniha Bratislavské krutosti na webe Audiolibrix (MP3 na stiahnutie)
V politike je také nepísané pravidlo: keď niekto začne hovoriť o zmene volebného systému, zvyčajne mu prinajlepšom tečie do topánok.Lenže kým Hlasu sa môžeme vysmievať, Robert Fico robí niečo oveľa nebezpečnejšie – zároveň sa netají obdivom k diktatúram a blúzni o neutralite, takže si ho trúfol upratať aj prezident Pellegrini.Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno rozpráva o premiérových nápadoch spolu s Petrom Tkačenkom.Zdroj zvukov: TA3, TASROdporúčanie:Oplatí sa ozvať? Má zmysel protestovať alebo brániť kultúru. Ak ešte nemáte program na utorok, mojím dnešným odporúčaním je špeciálna verejná nahrávka podcastu Dobré ráno sobota. Hostkou Zuzany Kovačič Hanzelovej a Jakuba Fila bude herečka, autorka a občianska aktivistka Kristína Tormová. Nahrávať budeme v utorok o 19.00 na terase Kácečka v Bratislave.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
Amfiteáter pod hradom Devín patrí medzi najzaujímavejšie, no zároveň najkontroverznejšie verejné priestory v Bratislave. Jeho vznik je spätý s dramatickými dejinnými udalosťami – budovať sa začal v čase, keď bol Devín pričlenený k nacistickej tretej ríši, a dokončili ho po nastolení komunistickej diktatúry v roku 1948. Počas studenej vojny bol jeho osud spojený aj so železnou oponou, pričom jeho stavba spolu s hľadiskom zasiahla nielen do historického opevnenia hradu, ale aj do chráneného prírodného územia. V druhej polovici 20. storočia sa však aj napriek tejto ideologickej záťaži stal dôležitým centrom kultúrneho a spoločenského diania a dodnes je prítomný v pamäti mnohých obyvateľov Bratislavy. V minulom roku bol dokonca vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku a po dlhoročných majetkových sporoch ho do vlastníctva získalo hlavné mesto SR Bratislava. Na pilotnom ročníku festivalu Sútok na hrade Devín sme hovorili o komplikovanej histórii amfiteátra, o kontroverzných aspektoch jeho existencie, o jeho architektonických či urbanistických kvalitách, ale aj o možnostiach jeho revitalizácie a o jeho budúcnosti. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom architektúry Petrom Szalayom, vedúcim hradu Devín (Múzeum mesta Bratislavy) a vedúcou oddelenia kultúry na magistráte hl. mesta Bratislavy Ninou Vrbanovou. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.
Hosťom relácie Dírerov filter bol emeritný arcibiskup Róbert Bezák. Vyštudoval Teologickú fakultu v Bratislave. Za komunistického režimu bol členom rehole napriek tomu, že členstvo v reholiach bolo zakázané. ŠtB sa ho snažila získať na spoluprácu, ktorú však odmietol. Po vysviacke pôsobil ako kaplán v Brezne. V Ríme študoval morálnu teológiu. Pôsobil aj v kláštore redemptoristov v talianskom Bussolengu. Neskôr sa stal arcibiskupom Trnavskej diecézy, na miesto nastúpil po odchode Jána Sokola. V tejto funkcii upozornil Vatikán na problémy hospodárenia v arcidiecéze a čudné nakladanie s cirkevným majetkom. Róbert Bezák rozbehol aj projekt mapovania spolupráce kléru trnavskej arcidiecézy s komunistickou ŠtB. Po tlakoch ho pápež Benedikt XVI. odvolal. Na jeho podporu sa konali viaceré zhromaždenia. Pápež František mu nakoniec biskupský prsteň vrátil. Róbert Bezák sa pravidelne angažuje v boji za demokraciu, slobodu slova a podporil aj protesty Za slušné Slovensko.
Jaroslav Naď, Alexander Gurský, Peter Kozák, Pavol Líška, Marek Banas. To sú len niektoré z mien ľudí, ktorých v stredu zadržala polícia, respektíve sa o to aspoň pokúsila.V prípade bývalého ministra obrany sa tak malo stať ráno okolo šiestej v čase, keď bol so synom v Kanade, čo opakovane dokumentoval aj na sociálnych sieťach.Čo sa to vlastne v stredu stalo, prečo polícia vôbec zatýkala a čo s tým celým má európska prokuratúra?Eva Frantová sa v podcaste Dobré ráno pýta Matúša Burčíka z domácej redakcie denníka SME.Zdroje zvukov: TA3, STVR, Markíza, AktualityOdporúčanie:Oplatí sa ozvať? Má zmysel protestovať? A kedy bude kultúra na Slovensku tak zdevastovaná, že sa z toho už nespamätá? Aj o týchto otázkach bude hovoriť Zuzana Kovačič Hanzelová a zástupca šéfredaktorky denníka SME Jakub Filo v špeciálnej verejnej nahrávke podcastu Dobré ráno sobota. Ich hostkou bude herečka, autorka a občianska aktivistka Kristína Tormová. Príďte si vypočuť otvorenú diskusiu 24. júna o 19:00 na terasu Kácečka v Bratislave.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu
Today's episode is about Bratislava Cultural Summer in Slovakia. In the Slovak lesson, you will learn some words from today's topic. You will also learn how to ask “Are you free this weekend? “ in Slovak. At the end of this episode, you can find my short dialogue about the Bratislava Cultural Summer. Episode notesIn today's episode, I'm talking about Bratislava Cultural Summer in Slovakia. In the Slovak lesson, you will learn some words from today's topic. You will also learn how to ask “Are you free this weekend? “ in Slovak. At the end of this episode, you can find my short dialogue about the Bratislava Cultural Summer.Slovak lesson1. kultúrne leto (cultural summer)2. mestský festival (city festival)3. legendárne podujatie (legendary event)4. rôzne koncerty (various concerts)5. divadelné predstavenia (theater performances)6. filmové premietania (film screenings)7. rozmanité aktivity (various activities)8. pútavé programy (engaging programs)9. festival pod holým nebom (open air festival)10. párty v susedstve (party in the neighborhood)11. čítanie literatúry (literature readings)12. joga pod stromami (yoga under the trees)13. Máš tento víkend voľno? (Are you free this weekend?)DIALOGUE:Elena: Ahoj Johana! Máš tento víkend voľno? V Bratislave bude živo!Johana: Živo? Čo tým myslíš? Ďalší hokejový zápas?E: Nie! Je Bratislavské kultúrne leto! Hudba, divadlo, filmy, tanec – všade! (No! It's Bratislava Cultural Summer! Music, theater, movies, dance - everywhere!)J: Och, včera večer som videla ľudí tancovať so slúchadlami. Bolo to súčasťou?E: Áno! To bola Silent Disco. Tancuješ ako blázon, ale žiadny hluk. Len v ušiach!J: To je skvelé. Myslela som, že sú len… čudní.E: Vitajte v letnej Bratislave. Jeden deň počujete operu v kostole, na druhý deň je v parku Shakespeare.J: Naozaj? Milujem Shakespeara! Kde?E: V Sade Janka Kráľa. Veľké pódium, stromy, hviezdy nad… a komáre zadarmo.J: Pekné! Potrebujem lístky?E: Niektoré podujatia áno. Ale mnohé sú zadarmo. Stačí prísť, sadnúť si, užiť si to. A priniesť si občerstvenie!J: Znie to, akoby sa celé mesto premenilo na divadlo.E: Presne tak. Hlučné, veselé, tancujúce divadlo. Bude sa ti to páčiť.J: Už teraz sa mi to páči. Poďme si pozrieť nejakého rytiera alebo jazzovú kapelu alebo... oboje!E: Dohodnuté! Bratislavské leto je plné prekvapení.Timestamps00:32 Introduction02:27 About Bratislava Cultural Summer04:59 Fun fact 107:59 Fun fact 211:45 Slovak lesson17:37 Dialogue in Slovak19:45 Dialogue with the English translation24:00 Final thoughtsIf you have any questions, send it to my email hello@bozenasslovak.com. Check my Instagram https://www.instagram.com/bozenasslovak/ where I am posting the pictures of what I am talking about on my podcast. Also, check my website https://www.bozenasslovak.com © All copywrites reserved to Bozena O Hilko LLC
V tejto časti LTB sme privítali obchodného riaditeľa spoločnosti Immocap Martina Marka, ktorý hovorí o tom, ako na Trnavskom mýte v Bratislave vytvárajú unikátnu zónu. Od kancelárskych priestorov po byty a priestor na vyžitie. Akú hodnotu má tento projekt a prečo je pre Bratislavu prospešný? Prečo stavajú novú koncertnú sálu a pre koho bude určená? To všetko v novej časti LTB.
Poznáme ju ako prvý horúci konflikt studenej vojny či ako tzv. zástupnú vojnu veľmocí bipolárneho sveta. Hoci pre väčšinu bežnej verejnosti sa spája skôr s populárnym a už klasickým americkým seriálom M.A.S.H. Tak či onak, kórejská vojna, ktorá sa začala pred 75 rokmi, okamžite spustila tie najhoršie obavy. A zároveň nastolila nové závažné otázky – ako viesť moderný konflikt tak, aby neeskaloval do omnoho väčšej, globálnej a už rovno nukleárnej vojny? A je ešte možné zjednotiť krajinu, ktorá zostala rozdelená medzi dve mocenské a geopolitické súkolia? A čo vlastne znamená vojna s nasadením najmodernejších technických prostriedkov – prúdového letectva, ťažkej techniky vrátane sovietskych tankov T-34 a amerických Pershingov a teda s priamou či nepriamou účasťou kľúčových svetových hráčov? Počas troch rokov sa Kórejský polostrov stal laboratóriom, testovacou strelnicou a miestom obrovskej ľudskej tragédie. A to všetko bez výsledku, ktorý by nakoniec vychýlil patovú situáciu k víťazstvu jednej či druhej strany. Dosah na ľudské životy a osud celej krajiny je dodnes jasne badateľný. Kým južná časť polostrova patrí medzi najvyspelejšie demokratické krajiny sveta, jeho severnú časť už viac než sedem desaťročí ovláda totalitný komunistický režim, na ktorého čele stojí vládnuca dynastia Kimovcov. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozpráva s koreanistom Milošom Procházkom z Katedry východoázijských štúdií UK v Bratislave. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.
1. Nemecký kancelár sa s Ficom nebude maznať 2. Brusel v Bratislave, Fico v Jerevane 3. Vitaj, trestná výprava