Podcasts about bratislave

Na Ekonomickej univerzite v Bratislave zriadil Juraj Stern Centrum európskych štúdií. Má množstvo domácich a zahraničných ocenení. | Hosť: Juraj Stern (ekonóm, vysokoškolský pedagóg). | Repríza z 11. 11. 2025. | Moderuje: Kata Martinková. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

V tejto epizóde Finax radí riešime tri rôzne životné situácie, ktoré spája rovnaká otázka: ako čo najlepšie naložiť s peniazmi dnes a zároveň myslieť na budúcnosť? Tomáš má 23 rokov, býva u rodičov, nemá dlhy a každý mesiac investuje veľkú časť príjmu. Má pokračovať v investovaní, alebo sa už začať pripravovať na kúpu vlastného bývania? V druhej otázke sa pozrieme na FIRE a vplyv inflácie. Stačí na finančnú nezávislosť 450-tisíc eur, ak ju chcete dosiahnuť až o 20 rokov? Vysvetlíme, ako správne počítať cieľový majetok, budúce výdavky aj výnosy investícií. Ján má 165-tisíc eur úspor a plánuje kúpu bytu v Bratislave. Koľko z úspor má použiť ako vlastné zdroje, akú hypotéku si vziať a koľko peňazí radšej ponechať investovaných v ETF? Ukážeme si, prečo nemusí byť najnižšia hypotéka vždy najlepším riešením. Ak riešite hypotéku, kúpu bývania alebo si chcete overiť, čo si môžete bezpečne dovoliť, naplánujte si hovor cez formulár na www.finax.eu/hovor, téma Hypotéka. ❗ S investovaním je spojené riziko. V tomto podcaste odzneli marketingové informácie o produktoch Finaxu.   APPKA App Store: https://finax.tech/ios Google Play: https://finax.tech/android   BLOG Finax: https://finax.eu/sk/blog   Facebook: https://facebook.com/finaxocp Instagram: https://instagram.com/finax_sk/ LinkedIn: https://finax.tech/linkedin X (Twitter): https://x.com/finaxinvesting

Kedysi to bol len zanedbaný kúsok zeme pred panelákom. Dnes je to rozkvitnutá predzáhradka, pri ktorej sa zastavujú susedia, deti zo škôlky, okoloidúci a dokonca aj včely. Dobro netreba hľadať ďaleko. Niekedy kvitne rovno pod oknami paneláka. A to vďaka takým ľuďom, akým bol náš dnešný hosť - Ján Varoščák, víťaz súťaže Bez burinky – Majstrovstvá Bratislavy v predzáhradkárčení. Tá oceňuje Bratislavčanky a Bratislavčanov, ktorí dobrovoľne a bez odmeny skrášľujú verejný priestor a robia mesto príjemnejším pre všetkých. Rozprávali sme sa s ním o kvetoch, susedstve, Bratislave, aktívnom živote v seniorskom veku a aj o tom, ako môže malý zelený priestor zmeniť život pred panelákom. | Hosť: Ján Varoščák. | Moderuje: Hana Rapantová. | Talkshow Hosť Rádia Regina Západ pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Regina Západ, RRZ.

Záznam z debaty Zdravie aj pre ľudí bez domova, ktorá vznikla v spolupráci s občianskym združením Vagus. Riaditeľka združenia Alexandra Kárová so všeobecnou lekárkou Janou Bendovou hovoria, na čo majú ľudia bez domova ako dlžníci na poistnom nárok, s akým prístupom sa stretávajú u lekárov a aký veľký význam môže mať pre ich zdravie aj životy prvá ambulancia všeobecného lekárstva v Bratislave.

Okolo Zeme dnes obieha viac odpadu, než si väčšina ľudí dokáže predstaviť. A každý jeho kus je potenciálnou hrozbou pre satelity, ktoré denne používame.Na obežnej dráhe sa dnes nachádzajú tisíce nefunkčných satelitov, zvyškov rakiet a ďalších objektov, ktoré už neslúžia svojmu pôvodnému účelu. Práve vesmírny odpad sa pritom stáva jednou z najväčších výziev súčasného kozmického výskumu.Podľa odhadov obieha okolo Zeme približne 35-tisíc objektov väčších ako 10 centimetrov. K tomu treba pripočítať milióny menších úlomkov, ktoré môžu aj napriek svojej veľkosti predstavovať vážne riziko pre satelity, vesmírne stanice či budúce misie.Jednou z najväčších obáv odborníkov je takzvaný Kesslerov syndróm. Ide o scenár, pri ktorom by zrážka objektov na orbite vytvorila ďalšie úlomky, ktoré by následne spôsobovali ďalšie kolízie. Takáto reťazová reakcia by mohla výrazne skomplikovať využívanie obežnej dráhy Zeme.V najnovšej epizóde podcastu Veda na dosah sa o tejto problematike rozprávame s Lukášom Karaffom z Ústavu materiálov a mechaniky strojov SAV, v. v. i. Vysvetľuje, ako vedci monitorujú vesmírny odpad, či aké sú riešenia pre jeho odstránenie. Do riešenia problému sa zapájajú aj slovenskí vedci. Na základe myšlienky Mareka Geburu vzniká technológia, ktorá by mohla pomôcť pri zachytávaní objektov vo vesmíre. Vedci vyvíjajú špeciálny svorník, zváraciu technológiu, ktorá by v budúcnosti mohla uľahčiť manipuláciu s vesmírnym odpadom, ale aj výstavbu konštrukcií priamo na orbite.Rozhovor otvára aj tému budúcej recyklácie materiálov vo vesmíre. Namiesto toho, aby sa vyradené objekty stávali ďalším odpadom, mohli by sa jedného dňa premeniť na zdroj materiálu pre nové technológie a misie.Ing. Lukáš Karaffa pôsobí ako doktorand na Fakulte špeciálnej techniky TnUAD a výskumný pracovník na Ústave materiálov a mechaniky strojov SAV v Bratislave. Vo svojom výskume sa špecializuje na technológiu CCDS zvárania vo vesmíre, ktorá má otvoriť dvere efektívnemu budovaniu veľkých orbitálnych konštrukcií a recyklácii vesmírneho odpadu. Svoj voľný čas najradšej venuje rodine, čítaniu sci-fi literatúry a sledovaniu najnovších technologických trendov od automobilového priemyslu až po umelú inteligenciu. O podcastePodcast Veda na dosah vznikol preto, aby sa k slovu dostali naše odborníčky a naši odborníci. Slovenská veda je plná osobností, ktoré denne objavujú svet, aby sa nám mohlo ľahšie žiť. V epizódach môžete počuť výskumníkov z rôznych vedeckých oblastí.Všetky podcasty Veda na dosah sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na YouTube CVTI SR, cez aplikácie Spotify a Apple Podcasts a na ďalších streamovacích platformách.Nahrávanie podcastu prebehlo v priestoroch NIVaM. Podcasty z oblasti školstva si môžete vypočuť na https://nivam.sk/?s=podcast.

Väčšina z nás začne riešiť plodnosť až vo chvíli, keď sa počať nedarí. Lenže vtedy už často bojujeme s časom aj s mýtmi, ktoré nám roky nikto neuviedol na pravú mieru. Jeden z najrozšírenejších hovorí, že neplodnosť je ženská záležitosť. Pravda je iná a v tejto epizóde si vysvetlíme, prečo.Spolu s gynekologičkou a špecialistkou na reprodukčnú medicínu z Gyncare MUDr. Denisou Mišurdovou sa pozrieme na to, ako sa o svoju plodnosť starať už dnes, aj keď dieťa práve neplánujete, a kedy nastáva správny čas prestať čakať a začať konať.

V letných pondelkových epizódach podcastu Dobré ráno predstavuje Tatiana Čabáková Slovenky a Slovákov, ktorí sa presadili v Česku a výrazne ovplyvňujú tamojšiu spoločnosť. Jej dnešným hosťom je popredný priemyselný dizajnér Peter Olah. S jeho prácou sa stretol takmer každý, kto si niekedy sadol do auta značky Škoda. Do automobilky nastúpil ešte počas štúdia na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave. Postupne prešiel viacerými pozíciami, viedol oddelenie interiérového dizajnu a dnes pôsobí ako art director pre jednotnú dizajnovú identitu značky Škoda Auto. V dizajnérskom centre koncernu v nemeckom Postupime pracoval aj na projektoch pre značky Volkswagen, Audi, Seat, Lamborghini či Bugatti. Peter Olah sa však nevenuje iba automobilom. Navrhuje aj sklo, hodinky či písacie potreby a dlhodobo pôsobí ako pedagóg. Silnou skúsenosťou preňho bola aj práca na novom hlavnom organe pre Katedrálu svätého Víta v Prahe, ktorej venoval osem rokov. V epizóde sa dozviete: ako sa Peter Olah dostal z Bratislavy do firmy Škoda Auto, prečo o interiéri auta uvažuje ako o obývačke budúcnosti, ako vzniká návrh nového automobilu, čo mu dala práca pre značky Volkswagen, Audi, Lamborghini či Bugatti, ako vznikal nový organ pre Katedrálu svätého Víta, prečo ho prirovnáva k náhrdelníku pre katedrálu, ako umelá inteligencia mení prácu dizajnérov, prečo sa musí zmeniť spôsob výučby mladých dizajnérov, aby uspeli v ére umelej inteligencie. Krátky prehľad správ Víkendové referendum je neplatné, väčšina hlasujúcich však návrhy podporila. Účasť dosiahla 16,13 percenta, za zrušenie Ficovej doživotnej renty hlasovalo 93,43 percenta voličov, obnoviť špeciálnu prokuratúru a NAKA chcelo 92,2 percenta zúčastnených voličov. Predseda parlamentu Richard Raši v septembri navrhne zmenu ústavy, ktorá umožní skrátiť volebné obdobie parlamentu, a tým aj vlády, referendom. Francúzsko, Španielsko a Portugalsko zasiahli cez víkend rozsiahle lesné požiare, teploty v Európe zasiahnutej horúčavami opäť stúpali. Vladimir Putin telefonoval s Donaldom Trumpom, hovorili o situácii na Ukrajine. Trump sa predtým telefonicky spojil aj s ukrajinským prezidentom. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.

Hosťkou epizódy je Illah van Oijen, fotografka, organizátorka, spolutvorkyňa Dobrého trhu a jedna z ľudí, ktorí dlhodobo menia spôsob, akým Bratislava premýšľa o verejnom priestore, komunitách, susedstve, lokálnej ekonomike a mestskom živote. Rozprávame sa o tom, prečo Holanďania žijú s otvorenými oknami a Slováci za dvojmetrovými plotmi, kedy sa v Bratislave zlomilo premýšľanie o verejnom priestore, ako vznikal Dobrý trh, prečo nestačí iba nadávať na škaredú zastávku a ako sa z malých susedských a kultúrnych iniciatív stáva reálna zmena mesta.Ak sa vám epizóda páči, necenzurovaná verzia s otázkami od patreonov (o 28 minút dlhšia) je na:

Hostia: prof. Ing. arch. Jana Gregorová (Katedra architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave) a Ing. arch. Lýdia Kubeková (Krajský pamiatkový úrad Bratislava). | V Trenčíne zbúrali budovu v pamiatkovej rezervácii, v Banskej Štiavnici to bol historický banícky dom. Vzbudilo to veľký rozruch – čo je dobre... Pamiatkové dedičstvo je vzácne – hoci sa zdá, že veľa podobných stavieb - kaplniek, dreveníc, zámkov, technických pamiatok padne a zostane ticho – nič sa nestane. Je to tak? Ako sa staráme, ako chránime naše architektonické pamiatky? V tomto vydaní Kontaktov sa pýta Eva Gergelyová. | Pamiatková starostlivosť na Slovensku. | Moderuje: Eva Gergelyová; | Kontakty pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. V premiére v pondelok až štvrtok po 20. hodine v Rádiu Slovensko.

Hostia: Jozef Čentéš (prokurátor a profesor trestného práva na Univerzite Komenského v Bratislave), Jana Maškarová (prezidentka Policajného zboru SR) a Zuzana Hromádková (primárka Psychiatrickej kliniky v Psychiatrickej nemocnici P. Pinela v Pezinku). | Učiteľku Zuzanu V. zavraždil v sobotu v Gelnici jej manžel - jedenásť dní po tom, čo ho prepustili z väzby. Vo februári ju škrtil a vyhrážal sa zabitím. Súd ho odsúdil na osem mesiacov podmienečne. Žiadosť o zákaz priblíženia, ktorú podala, zamietol. O tom, že manžel vychádza na slobodu, ju nikto neinformoval. Minister spravodlivosti Boris Susko hovorí o „individuálnom zlyhaní jednotlivca". Mimovládne organizácie aj generálny prokurátor pomenúvajú systém. Slovenská polícia eviduje sedem nahlásených prípadov násilia na ženách denne, vražda partnerom sa odohrá zhruba každý mesiac. Bolo to naozaj individuálne zlyhanie? A prečo sa scenár opakuje? | Vražda v Gelnici ukázala nedostatky v ochrane obetí. | Moderuje: Marta Jančkárová. | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Babiš zatiaľ prehral. Prezidentovi Pavlovi musí umožniť odcestovať na samit NATO. Slovenský Ústavný súd mení volebné pravidlá v Bratislave.

Konsolidácia, protesty, trestné kódexy či príživníci v politike. To je len niekoľko headlinerov politického roka, ktorý sa chýli ku koncu. Vláda má od minulého týždňa dôveru a rok aj niečo do volieb. Aký rok to máme za sebou, sa Nikola Šuliková Bajánová pýta Radoslava Štefančíka, politológa z Ekonomickej univerzity v Bratislave. Zdroje zvukov: STVR, Markíza, NR SR, YouTube/SMER-SD Odporúčanie: Barack Obama opäť podcastuje. Tentoraz s novinárom Malcolmom Gladwellom, s ktorým rozoberajú Ameriku po občianskej vojne a zrušení otrokárstva. Osemdielna séria o tom, ako sa Spojené štáty spájali, ako rozhodovali o tom, kto do nich patrí a aké má práva, znie veľmi dobre. Volá sa Reconstruction: The Unfinished Promise a je mojím dnešným odporúčaním. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.

1. Nezávislý Ráž podporovaný Smerom chce vyhrať v Bratislave. 2. Jednoduché, zoberieme im peniaze. 3. Ďalšia žena, ktorú sa nepodarilo ochrániť. 

1. Čoraz lacnejšie batérie menia energetiku 2. Británia po brexite neskolabovala, viac ako polovica Britov by sa však vrátila do EÚ 3. Klimatizácie sú už lacnejšie, tichšie a často aj kúria. Nie sú však jediným riešením v horúčavách 4. Stručne o najnovšom ratingu Slovenska, dokončení diaľničnej križovatky pri Bratislave a kríze v Perzskom zálive

Schopnosť vyjadriť sa v cudzom jazyku presne, prirodzene a s istotou môže rozhodnúť o úspechu obchodného stretnutia, prezentácie či medzinárodnej spolupráce. O tom, ako vás slabá angličtina môže potichu obrať kariéru či šancu na vyšší plat sme sa rozprávali s Kristínou Paľovou, jazykovou lektorkou a šéfkou pobočiek jazykovej školy VISTA v Bratislave a Banskej Bystrici.V podcaste sa dozviete:ako odhaliť skutočnú úroveň jazyka už na pohovore,ako prehnané spoliehanie sa na AI nástroje oslabuje našu schopnosť reagovať spontánne a autenticky počas dôležitých stretnutí,ako jazyková nevyrovnanosť spomaľuje komunikáciu a preťažuje najskúsenejších zamestnancov, prečo by firmy mali vnímať jazyky ako strategickú investíciu do svojho výkonu a zisku,prečo je jazyková vybavenosť jednou z najdôležitejších kompetencií moderných tímov,ako sa jazykové zručnosti premietajú do kariérneho rastu a profesijných príležitostí.Podcast bol vytvorený v spolupráci s VISTA jazyková škola.

Vládu vyškolil Ústavný súd. Povedal, že bezodkladne požiadať o dôveru znamená okamžite, hneď a nie kreatívne nežiadať dlhé mesiace. Krajský súd v Bratislave vyhovel odvolaniu ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka a zrušil kontumačný rozsudok v kauze čurillovcov. Do sveta vyšleme nových veľvyslancov - prezident Peter Pellegrini vymenoval Miroslava Radačovského a Petra Kmeca, a novinári do detailov rozobrali, kam tečú stranícke peniaze Smeru - spomína sa firma poslanca Jána Mažgúta či Kallan Legal, ktorej spoločníkom je Robert Kaliňák. Dobrým ránom sobota vás sprevádzajú Zuzana Kovačič Hanzelová s Jakubom Filom. Zdroj zvukov: STVR, TASR, TA3 – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.

Majstrovstvá Európy v malom futbale sú za nami, no vášne okolo nich zďaleka neutíchajú. Do najnovšej epizódy podcastu Striedame! zavítal prezident Slovenského zväzu malého futbalu Peter Králik, ktorý sa v horúcom kresle nevyhol ani tým najtvrdším otázkam od moderátorov Jula a Muťa.Rozhovor ide poriadne do hĺbky a bez príkras odhaľuje finančné i organizačné zákulisie európskeho šampionátu v Bratislave, na ktorý zväz získal od štátu z verejných financií sumu presahujúcu 887-tisíc eur.Prečo sa vôbec malý futbal porovnáva so svetovými podujatiami v zjazdovom lyžovaní či v atletike? Aj to bola jedna z tém, pri ktorej musel prvý muž tohto športu u nás rázne vysvetľovať oprávnenosť pridelenej dotácie. Ako v podcaste sám zdôraznil, celkový rozpočet podujatia bol neporovnateľne vyšší a zväz niesol obrovské finančné riziko. „Do podujatia sme investovali ešte viac... Ešte viac ako raz toľko,“ uviedol Peter Králik ako jasný dôkaz, že zväz sa nespoliehal výhradne len na štátnu pokladnicu.Ďalšou mimoriadne kontroverznou témou, ktorá silno rezonovala medzi športovými fanúšikmi, bola obsadenosť tribún na niektorých zápasoch. Prezident zväzu musel čeliť ostrej konfrontácii s faktom, že kým bežní diváci si lístky platili, iní mali prístup zadarmo, a napriek tomu ostali niektoré miesta na štadióne neobsadené.Peter Králik však proti kritike argumentuje jasnými a overiteľnými číslami. Odhaľuje napríklad, že divácka návštevnosť v Bratislave bola o 60 % vyššia ako na predošlom šampionáte v Košiciach, a podrobne vysvetľuje, ako sa zväz popasoval s nákladmi na televízne prenosy, ktoré sa vysielali do desiatok krajín.Tento diel podcastu Striedame! je povinnosťou pre každého športového nadšenca, ktorý chce reálne pochopiť, ako v praxi funguje financovanie a marketing športových podujatí na Slovensku.

Majstrovstvá Európy v malom futbale sú za nami, no vášne okolo nich zďaleka neutíchajú. Do najnovšej epizódy podcastu Striedame! zavítal prezident Slovenského zväzu malého futbalu Peter Králik, ktorý sa v horúcom kresle nevyhol ani tým najtvrdším otázkam od moderátorov Jula a Muťa.Rozhovor ide poriadne do hĺbky a bez príkras odhaľuje finančné i organizačné zákulisie európskeho šampionátu v Bratislave, na ktorý zväz získal od štátu z verejných financií sumu presahujúcu 887-tisíc eur.Prečo sa vôbec malý futbal porovnáva so svetovými podujatiami v zjazdovom lyžovaní či v atletike? Aj to bola jedna z tém, pri ktorej musel prvý muž tohto športu u nás rázne vysvetľovať oprávnenosť pridelenej dotácie. Ako v podcaste sám zdôraznil, celkový rozpočet podujatia bol neporovnateľne vyšší a zväz niesol obrovské finančné riziko. „Do podujatia sme investovali ešte viac... Ešte viac ako raz toľko,“ uviedol Peter Králik ako jasný dôkaz, že zväz sa nespoliehal výhradne len na štátnu pokladnicu.Ďalšou mimoriadne kontroverznou témou, ktorá silno rezonovala medzi športovými fanúšikmi, bola obsadenosť tribún na niektorých zápasoch. Prezident zväzu musel čeliť ostrej konfrontácii s faktom, že kým bežní diváci si lístky platili, iní mali prístup zadarmo, a napriek tomu ostali niektoré miesta na štadióne neobsadené.Peter Králik však proti kritike argumentuje jasnými a overiteľnými číslami. Odhaľuje napríklad, že divácka návštevnosť v Bratislave bola o 60 % vyššia ako na predošlom šampionáte v Košiciach, a podrobne vysvetľuje, ako sa zväz popasoval s nákladmi na televízne prenosy, ktoré sa vysielali do desiatok krajín.Tento diel podcastu Striedame! je povinnosťou pre každého športového nadšenca, ktorý chce reálne pochopiť, ako v praxi funguje financovanie a marketing športových podujatí na Slovensku.

Keď prišiel na slovenskú kvalifikáciu do podniku v Podunajských Biskupiciach v Bratislave, viacerí účastníci sa s ním chceli fotiť. KAREL SEDLÁČEK je najlepším českým šípkarom, jedným z dvoch, ktorý je držiteľom prestížnej PDC Tour Card. Čech sa predstaví aj na podujatí Slovak Darts Open 2026 v rámci PDC European Tour, ktoré sa koná v Bratislave. Ešte pred štartom podujatia bol hosťom nášho Sportnet podcastu, kde opísal, ako sa spája so Slovenskom, ako sa dostal k šípkam či ako vníma najväčšiu hviezdu Lukea Littlera. Rozhovor si môžete prečítať aj tu - https://sportnet.sme.sk/spravy/sipky-karel-sedlacek-rozhovor-slovak-darts-open-2026/ Sledujte nás na♦ Facebooku - https://www.facebook.com/Sportnet.sk♦ Instagrame - https://www.instagram.com/sportnet.sk♦ X - https://www.x.com/sportnet_skSee omnystudio.com/listener for privacy information.

Hostia: Samuel Spáč (politológ z Univerzity Komenského v Bratislave) a Václav Hřích (riaditeľ výskumnej agentúry AKO). | Prezident Peter Pellegrini má za sebou polčas svojho mandátu. Počas uplynulých dvoch rokov sa pomerne dynamicky vyvíjali jeho vzťahy nielen s koalíciou ale aj opozíciou. Hlava štátu vo svojej predvolebnej kampani avizovala nadstraníckosť a záujem o problémy občanov. Prezident tiež vrátil niekoľko zákonov a kritizuje aj takzvané „legislatívne prílepky“. Podarilo sa mu v uplynulých rokoch splniť svoje sľuby? Dá sa očakávať už teraz jeho prípadná opätovná kandidatúra a ktorý politický tábor je pri jeho podpore najdôležitejší? | Polčas mandátu prezidenta. | Moderuje: Juraj Jedinák. | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Hostia: Doc. Ing. arch. Katarína Smatanová, PhD (prodekanka stavebnej fakulty UK v Bratislave, odborníčka na bývanie marginalizovaných) a Františka Ondrášiková (sociálna a komunitná pracovníčka, vedúca projektu DOMOV, riaditeľka OZ Pre lepší život). | Namiesto bytu - chatrč. Namiesto detskej izby tlačenica s ďalšími 10-timi príbuznými. Voda zo studne, alebo z potoka, kúrenie v piecke. Takto žije asi 40 tisíc Rómov. Dlhé desaťročia nekonáme, len rozprávame ako im v mizérii pomôcť. Pozemky v osadách sú stále nevysporiadané a sociálne nájomné bývanie je skôr výnimkou. Spasia chudobných ľudí mikropôžičky a svojpomocné stavby rodinných domov? Von z chatrče! - čo naozaj funguje a čo je len utópia? V Kontaktoch s Petrou Strižkovou. | Bývanie pre Rómov - marginalizovaných z osád. | Moderuje: Petra Strižková; | Kontakty pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. V premiére v pondelok až štvrtok po 20. hodine v Rádiu Slovensko.

Nabitý Oktagon 89 v Bratislave s hviezdnymi menami ako Martin Buday, Ronald Paradeiser, Robert Pukač či Veronika Smolková, prestup Samuela „Piráta“ Krištofiča do RFA či výzva Willa Fleuryho pre Attilu Végha. Aj to sú témy najnovšej epizódy podcastu Staredown na ŠPORT.sk s legendárnym trénerom Iljom Škondričom.Čo sa dozviete v rozhovore?Aké vážne zranenia hrozili Paradeiserovi, keby neodklepal?Dáva teraz význam zápas Paradeiser vs. Kozma?Môže Pukač ešte pomýšľať na titul v Oktagone?Buday po konci v UFC dvakrát prehral. Čo s ním ďalej?Prečo si myslí, že Szabová i Smolková majú na titul v UFC?Akou stratou bude Pirát pre Oktagon a bude v RFA outsiderom?Aký súper čaká Ľudovíta Kleina v UFC po zlomenine nohy?Prebieha komunikácia o zápas Végh vs. Fleury?

Nabitý Oktagon 89 v Bratislave s hviezdnymi menami ako Martin Buday, Ronald Paradeiser, Robert Pukač či Veronika Smolková, prestup Samuela „Piráta“ Krištofiča do RFA či výzva Willa Fleuryho pre Attilu Végha. Aj to sú témy najnovšej epizódy podcastu Staredown na ŠPORT.sk s legendárnym trénerom Iljom Škondričom.Čo sa dozviete v rozhovore?Aké vážne zranenia hrozili Paradeiserovi, keby neodklepal?Dáva teraz význam zápas Paradeiser vs. Kozma?Môže Pukač ešte pomýšľať na titul v Oktagone?Buday po konci v UFC dvakrát prehral. Čo s ním ďalej?Prečo si myslí, že Szabová i Smolková majú na titul v UFC?Akou stratou bude Pirát pre Oktagon a bude v RFA outsiderom?Aký súper čaká Ľudovíta Kleina v UFC po zlomenine nohy?Prebieha komunikácia o zápas Végh vs. Fleury?

Ako sa deti cítia v ruchu mesta a čo všetko prežívajú na ceste do školy či škôlky? O tom prišli do štúdia Rádia Regina západ hovoriť architektky, ktoré stoja za interaktívnou výstavou Moje mesto pocitov v Bratislave. S Veronikou Grand Bruckovou a Lindou Urbanovou sme sa rozprávali o tom, ako v mestách vytvárať zdravšie a prívetivejšie prostredie pre deti aj dospelých. Reč bola aj o občianskom združení Zdravé zdravotníctvo, ktoré spolu s dobrovoľníkmi mení nemocnice na ľudskejšie a dôstojnejšie miesta. | Hostia: Veronika Grand Bucková a Linda Urbanová. | Moderuje: Darina Mikolášová. | V Rádiu Regina Západ každú sobotu po 10. hod. Talkshow Hosť Panorámy Rádia Regina Západ pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Regina Západ, RRZ.

Michal Sivák získal Cenu verejnosti v ankete Učiteľ roka. Jeho otec pochádza z rómskej osady, on sám s identitou Róma dlho bojoval. Dnes učí na Súkromnej základnej škole pre žiakov so všeobecným intelektovým nadaním v Bratislave. V rozhovore s Veronikou Folentovou hovorí o svojom vzťahu k vzdelávaniu, o predsudkoch voči Rómom aj LGBTI+ komunite, aj o tom ako budovať porozumenie medzi majoritou a menšinami.

Tibor Gašpar hovorí o opozičnom divadle, Robert Fico sa chce rovno mstiť. Progresívne Slovensko chce totiž odvolávať pre kauzu Očistec Gašpara z pozície podpredsedu parlamentu, a tak, keďže toto je Slovensko, podpredsedom Národnej rady možno nakoniec nebude opozičný Martin Dubéci. Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno na celú situáciu pozrie s komentátorom denníka SME Petrom Tkačenkom. Zdroje zvukov: Youtube/TASRTV, Youtube/SMER - Sociálna Demokracia, Youtube/JOJ24, Youtube/HNtelevízia Odporúčanie: Ak ešte nemáte s rodinou plány na sobotu, dnešné odporúčanie bude pre vás: choďte sa pozrieť na Formulu GJH – 1st Grand Prix 2026. Odohrávať sa bude na dvore Gymnázia Jura Hronca v Bratislave a vstup je zadarmo. Formula GJH totiž vznikla pôvodne ako menšia sympatická študentská súťaž, no postupne sa rozrástla na väčší event, ktorý prepája techniku, vedu a program pre širokú verejnosť. Návštevníkov čakajú podcasty a diskusie s hosťami zo sveta vedy a techniky, interaktívne aktivity pre deti aj dospelých, vedomostné kvízy, tanečné vystúpenia, oddychové zóny, občerstvenie a množstvo ďalšieho programu. Začína sa od dvanástej na Novohradskej 3 v Ružinove. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing See omnystudio.com/listener for privacy information.

V 90. rokoch stál dvojizbový byt v Bratislave toľko ako Favorit. Za socializmu sa stavalo 30-tisíc bytov ročne. Dnes sotva 10-tisíc. A desať percent bytového fondu stojí prázdnych, kým mladí nemajú kde bývať. Šéfredaktor TRENDU Ronald Ižip vysvetľuje, ako staršia generácia postavila systém, ktorý fungoval — kým fungoval. A prečo jeho účet dopadne na plecia tých, ktorých je najmenej a ktorí si to najmenej zaslúžili. V podcaste sa dozviete: — prečo je priebežný dôchodkový systém pyramídová hra — čo znamená pomer 1,8 pracujúceho na jedného dôchodcu — prečo finančné príspevky na deti nepomáhajú, keď byt stojí pol milióna — čo ukázali Japonsko a Južná Kórea — a prečo sa z toho Slovensko neučí — čo sa stane s populáciou Slovenska, ak pôrodnosť ostane tam, kde je dnes

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

V novej časti Godzone podcastu Flešbeky sa rozprávame o tom, aké to je, keď do tvojich veľkých životných plánov a hudobnej kariéry radikálne zasiahne Ježiš. Naša dnešná hosťka Evka Kovalčíková, zasvätená sestra z Koinonie Jána Krstiteľa vo Vyšnom Klatove, otvorene zdieľa svoj neuveriteľný príbeh. Ako 15-ročná odišla z východu študovať gitaru na konzervatórium do Bratislavy, kde čelila tlaku svetského života a túžbe zapadnúť medzi rovesníkov.Dozviete sa, ako vyzerá proces zasväteného života, od prvých sľubov až po trvalé záväzky, a čo to prakticky znamená žiť v komunite 14 ľudí so spoločnou kasou a sľubom chudoby. Evka svedčí o momente, kedy odovzdala Bohu to najdrahšie – svoju milovanú gitaru – a ako jej Boh túto obetu vrátil v úplne inom leveli skrze chvály. Tento rozhovor je silným pozvaním k tomu, aby sme si nenechali ukradiť osobnú modlitbu a pochopili, že v živote s Bohom je najdôležitejšie najprv s ním iba byť, a až potom preňho niečo robiť.#viera #povolanie #komunita #svedectvo #zasvatenyzivot #godzone #worshipV tomto podcaste sa dozviete:Sila Božieho slova: Ako stačila jedna prorocká veta od maminy v kuchyni, aby Evka neprestala spievať na Božiu slávu.Život na dvoch stoličkách: O dospievaní na internáte v Bratislave, tajných hriešikoch a odvahe objednať si v bare kofolu namiesto piva.Zvádzal si ma a nechal som sa zviesť: Ako Evka deväť mesiacov bojovala s tichým vábením do zasväteného života.Prebúdzanie v jazykoch: Ako vyzerá bežný utorok vo Vyšnom Klatove a čo je to hodinové poobedné "Ripózo".Generačný festival Žijem: Pozvánka na rodinný festival na východe Slovenska, kde zažijete spoločenstvo bez pretvárky.Súťaž o knihu: Napíš komentár pod video a vyhraj knihu z Godzone shopu "Nadprirodzený život svätých"!Ak vás naše podcasty povzbudzujú vo viere, staňte sa naším pravidelným podporovateľom: https://podpora.godzone.sk/

V tejto epizóde Finax radí sa pozrieme na dve rodiny, ktoré sú na tom finančne nadpriemerne, no riešia otázky s veľkým dopadom na budúcnosť. Peter ako freelancer zarába 4 000 eur mesačne, má takmer splatený dom a pravidelne investuje do ETF. Obáva sa však, že jeho príjem môže v najbližších rokoch ohroziť umelá inteligencia. Tomáš má s manželkou vysoký príjem, žiadne dlhy a zvažuje kúpu domu v Bratislave za takmer 800-tisíc eur. Pozrieme sa na veľké rozhodnutia v čase, keď sa darí, no budúcnosť príjmov aj výdavkov nemusí byť istá. Ak riešite hypotéku, kúpu bývania alebo si chcete overiť, čo si môžete bezpečne dovoliť, naplánujte si hovor cez formulár na www.finax.eu/hovor, téma Hypotéka.  

Rodáka z Piešťan videli rodičia ako recepčného v tamojších kúpeľoch. Andrej Zaťko sa však stal bankárom a úspech mu umožnil dlhodobo podporovať slovenských umelcov. Tvrdí, že úspešní ľudia by svoje pomáhanie nemali skrývať. Vypočujte si podcast Bod k dobru, v ktorom prinášame príbehy filantropov a filantropiek a búrame tabu spojené so slovom filantropia. Pred rokmi dostal Andrej Zaťko radu, aby s podporou umenia začal tým, že si namiesto dekorácie z obchodného reťazca kúpi obraz slovenského autora. „Robím to dodnes. Snažím sa každý rok vo všetkých relevantných galériách v Bratislave kúpiť aspoň jeden obraz, čo je akoby moja forma podpory,“ hovorí. Za necelé dve desaťročia vytvoril súkromnú zbierku súčasného vizuálneho umenia, ktorú vystavuje aj na verejnosti, aktuálne v prestížnom Ludwig Museum v Budapešti. V podcaste sa dozviete: prečo si Andrej Zaťko prvú výplatu takmer celú odložil, čo robí s väčšinou kúpených obrazov, ako sa pozerá na filantropiu kontroverzných firiem a ľudí z biznisu, čo ho sklamalo pri vstupnom zadarmo do národnej galérie, čím chce k pomáhaniu motivovať svoje deti. Kto je Andrej Zaťko? Vyštudoval hospodársku informatiku a už takmer 30 rokov pracuje vo finančnom sektore. Riadil privátne bankovníctvo J&T banky, neskôr bol CEO Poštovej banky a 365 banky, ktorú aj spoluvlastnil. Patrí medzi najvýznamnejších zberateľov umenia na Slovensku. Výber z jeho súkromnej zbierky Art Fond Collection, ktorá obsahuje vyše 500 diel slovenských umelcov a umelkýň od 60. rokov až po súčasnosť, sa aktuálne vystavuje v Ludwig Museum v Budapešti. Bod k dobru V podcaste Bod k dobru už tri roky predstavujeme inšpiratívne osobnosti z biznisu, kultúry a športu. Príbehy pomáhania sú pestré, od spontánnych činov až po premyslené projekty s veľkým spoločenským dopadom.Bod k dobru vám prináša Nadácia Pontis, ktorá sa dlhodobo venuje rozvíjaniu filantropie, sociálnych inovácií a zodpovedného podnikania.Podcast vzniká v spolupráci s portálom Aktuality.sk a moderuje ho Martin Staňo.

Prečo sú byty v Bratislave také drahé? by TREND.sk

Nová nemocnica v Prešove za stámilióny eur bude pre problémy s betónom meškať a predraží sa o ďalších takmer sto miliónov. KDH chce hlavu ministra obrany Kaliňáka, ktorý má celú stavbu na starosti.Ministerstvo už odstúpilo od zmluvy s pôvodným konzorciom firiem a bleskovo dohodol bez súťaže zmluvu s novými stavbármi za 259 miliónov eur na hrubú stavbu nemocnice. Takisto vyhlásil súťaž na vybavenie nemocnice za 280 miliónov.Ako to teda na stavbe novej prešovskej nemocnice, ktorá je strategickým projektom a po dokončení mám mať viac ako tisíc lôžok vyzerá? Je termín dostavby v roku 2027 už nereálny? Bude sa dať na nemocnicu použiť 200 miliónov z Plánu obnovy alebo to budeme musieť zaplatiť sami? Čo kresťanský demokrati vyčítajú ministrovi a ako by to riešili sami? A sú pripravený v prípade účasti na vlády vo výstavbách nemocníc v Prešove, Martine, Bystrici či v Bratislave pokračovať? Budú na to peniaze?Braňo Závodský sa rozprávals poslancom Národnej rady za Kresťanskodemokratické hnutie a členom zdravotníckeho výboru parlamentu Františkom Majerským.

Opozičný líder volí novú stratégiu. V zafajčenom podniku v Kysuckom Novom Meste, medzi herňou a potravinami, sa líder Progresívneho Slovenska Michal Šimečka postavil pred voličov. Diskutovanie s voličmi v baroch naprieč celým Slovenskom, je jedným zo spôsobov, ktorým vysvetľuje kauzu okolo dotácií svojej mamy.S mikrofónom v ruke, priamo v baštách Smeru, čelí otázkam, ktorým sa ale nevyhne ani v Bratislave. Regionálnu kampaň nazýva Povedz mi to do očí. Aktuality sa išli pozrieť na regionálny výjazd progresívcov na Kysuciach.Môže líder opozície touto taktikou presvedčiť priaznivcov koaličných strán, aby sa rozhodli pre Progresívne Slovensko? A odpustili Šimečkovi voliči kauzu občianskeho združenia jeho mamy?Aj o týchto otázkach sa dnes budeme rozprávať s politickým redaktorom Aktualít Marekom Biroóm.

Opozičný líder volí novú stratégiu. V zafajčenom podniku v Kysuckom Novom Meste, medzi herňou a potravinami, sa líder Progresívneho Slovenska Michal Šimečka postavil pred voličov. Diskutovanie s voličmi v baroch naprieč celým Slovenskom, je jedným zo spôsobov, ktorým vysvetľuje kauzu okolo dotácií svojej mamy.S mikrofónom v ruke, priamo v baštách Smeru, čelí otázkam, ktorým sa ale nevyhne ani v Bratislave. Regionálnu kampaň nazýva Povedz mi to do očí. Aktuality sa išli pozrieť na regionálny výjazd progresívcov na Kysuciach.Môže líder opozície touto taktikou presvedčiť priaznivcov koaličných strán, aby sa rozhodli pre Progresívne Slovensko? A odpustili Šimečkovi voliči kauzu občianskeho združenia jeho mamy?Aj o týchto otázkach sa dnes budeme rozprávať s politickým redaktorom Aktualít Marekom Biroóm.

Dnešným hosťom relácie Zo zákulisia politiky bol bratislavský primátor Matúš Vallo, s ktorým sme hovorili priamo v električkovom depe Krasňany v hlavnom meste. Témou nebola však len dopravná infraštruktúra, ale aj zveľaďovanie verejného priestoru či bezpečnosť v Bratislave. Rozprávali sme sa aj o parkovacej politike či kritizovam cyklopruhu na Vajanského nábreží.Ľutuje niečo Matúš Vallo ohľadom bratislavských cyklotrás? Aké úpravy čakajú Zochovu ulicu? Ako chce riešiť bezpečnosť v Starom meste? Čo ako primátor robiť nechce? Verí si v blížiacich sa voľbách? Toto všetko a ešte viac sa dozvieš v rozhovore.

Hosťom relácie Dírerov filter bol ekonóm Martin Lindák. Vyštudoval Ekonomickú univerzitu v Bratislave. Pracoval ako externista pre Nadáciu F. A. Hayeka a na polovičný úväzok najprv v Bencont Investments a neskôr v Pro Partners Holding. Po škole sa na nejaký čas zastavil v denníku SME v redakcii Indexu. V súčasnosti pracuje vo Finstate. Má úspešný podcast Ekonómia ľudskou rečou. V relácii Dírerov filter hovoril aj o tom:ako sa žije na Gemeriprečo nemá rád heslo „byty-byty-byty“čo mu prekáža na filozofii Martina Dubcamajú mladí ľudia šancu kúpiť si bytprečo nebudeme mať dôchodky

Hosťom relácie Dírerov filter bol poslanec NR SR Roman Michelko. Vyštudoval filozifiu-históriu na Univerzite Komenského v Bratislave. Pôsobil na viacerých univeziatách, je publicistom a pracoval aj v Národnom literárnom centre. Politickú kariéru začínal ako asistent poslanca A.M. Húsku z HZDS a Jána Podmanického zo Smeru. Politickú kariéru rozbiehal v strane Štefana Harabina, neskôr kandidoval za SNS, ktorej je poslancom. Do povedomia vereknosti sa zapásal aj výzvou na dekriminalizáciu vojnového zločinca a prezidenta slovakštátu Jozefa Tisa. V relácii Dírerov filter hovoril aj o tom:prečo chcú Američania naše ropovodyči sa bude koalícia zaoberať iba sama sebou alebo aj problémami bežných ľudíči sa SNS spojí so Smerom alebo Republikouči SNS má ešte dôvod na existenciu

1. Kaliňák by si zaslúžil demisiu 2. Spojenci Ruska na Slovensku 3. Ako dopadol sviatok/nesviatok v Bratislave a okresnom meste

„Naša škola je ostrov slobody. Nenecháme si vnútiť normy postavené na agresivite a nekompetentnosti,“ hovorí Bohunka Koklesová, rektorka Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave. V rozhovore s Janou Močkovou vysvetľuje, prečo sa verejne vyjadruje k politike súčasnej vlády, ako sa jej dotýkajú deštrukčné kroky ministerky Šimkovičovej, a prečo tretíkrát nebude kandidovať na rektorskú pozíciu. "Netreba byť prilepený na rektorskej stoličke, treba dať priestor aj iným," hovorí Koklesová. Ak vám náš obsah prináša hodnotu a radi ho sledujete, podporte nás svojím hlasom v súťaži Podcast roka. Hlasujte v kategórii rozhľad za podcast V redakcii na www.podcastroka.sk a môžete vyhrať atraktívne ceny.

Poplatky v našom zdravotníctve sú takmer zakázané. Napriek tomu pacienti zaplatia na poplatkoch ročne stámilióny eur. Štát tu dlhé roky zlyháva a pre neriadené a vysoké poplatky ľudia radšej ani nejdú k lekárovi. Ombudsman vyzýva vládu a parlament aby situáciu parlament vyzýva aby situáciu v ambulanciách riešil.Aké podnety dostáva od občanov verejný ochranca práv? Čo zistil jeho prieskum? Je skutočne možné že ľudia nejdú k lekárovi na preventívnu prehliadku, pretože si to nemôžu finančne dovoliť? Aké je to možné a čo vláde a poslancom odporúča ombudsman?A prečo podáva podnety na Ústavný súd pre porušenie rovnosti volebného práva vo volebných obvodoch v Bratislave a Košiciach? Čo hovorí na rušenie voľby poštou? A ako vníma verejný ochranca práv útoky vlády na nezávislé inštitúcie? Braňo Závodský sa rozprával verejným ochrannom práv Robertom Dobrovodským.

1. V Bratislave je kde stavať, no výstavbu brzdia prísne pravidlá, vraví odborník z bratislavského magistrátu 2. Tunel Višňové zatvoria, v iných krajinách trvá údržba kratšie 3. Výrobcovia čipov ťahajú nahor akciové trhy 4. Krátko o konci Emirátov v OPEC-u, drahej energopomoci štátov EÚ a protestoch Číny voči clám na elektromobily

Naše veľké štátne nemocnice na tom nie sú dobre. Majú opäť miliardový dlh a podľa auditu ministerstva zdravotníctva aj veľa lekárov, no málo sestier. A po pätnástej sa v nich vraj skoro vôbec neoperuje. Štát má tiež rozostavané štyri mega projekty nových nemocníc v Martine, Banskej Bystrici, Prešove a Bratislave.Máme skutočne príliš veľa dobre platených lekárov? Prečo nemocnice už popoludní takmer neoperujú. Pokrývajú platby zdravotných poisťovní všetky náklady nemocníc? Prečo majú štátne nemocnice opäť dlh okolo miliardy eur? A kde nájde štát peniaze na dostavbu nových nemocníc ak peniaze z plánu obnovy v júni končia? Koľko vlastne na ešte potrebujeme a je opozícia ochotná vypučiť výzvu prezident a zaviazať sa, že bude vo výstavbe pokračovať aj keby bola na budúce vo vláde sama?Braňo Závodský sa rozprával s predsedom Lekárskeho odborového združenia Petrom Visolajským a s poslancom parlamentu za KDH členom zdravotníckeho výboru a prezidentom komory zdravotníckych záchranárov Františkom Majerským.

Vo svete slovenského klubového futbalu by sme za poslednú dekádu len ťažko hľadali legionára, ktorý by na fanúšikov zanechal taký výrazný dojem. Keď v roku 2018 prichádzal do hlavného mesta Slovenska, bol to útočník hľadajúci stratenú formu a herné sebavedomie. Keď odchádzal, bol z neho ofenzívny fenomén, ktorý lámal historické strelecké rekordy a do klubovej kasy priniesol milióny z lukratívneho prestupu do Sportingu Lisabon.Dnes je Andraž Šporar späť na Tehelnom poli a v najnovšej epizóde podcastu Striedame! sa s moderátormi Julom a Muťom podelil o fascinujúci príbeh svojej európskej futbalovej odysey.Skúsený slovinský reprezentant vzal poslucháčov na úprimnú cestu svojimi futbalovými začiatkami, ktoré neboli vždy len zaliate slnkom. Pri spomienkach na svoj prvý veľký zahraničný angažmán vo švajčiarskom Bazileji odhalil aj úsmevné, no z dnešného pohľadu až bizarné pozadie svojho prestupu. Ako sám s úsmevom na perách v podcaste priznáva, pri podpise zmluvy s vtedy úradujúcim švajčiarskym majstrom mal obrovské šťastie.„Ja som tam nerobil ani zdravotnú prehliadku. Bol som prekvapený, že mi nespravili MRI kolena a členkov... Bol som posledný, kto ju nerobil,“ spomína Andraž Šporar na momenty pred tým, než ho na dlhé mesiace odstavilo nepríjemné zranenie šľachy. Z ambiciózneho kroku do tímu hrajúceho Ligu majstrov sa tak dostal do obdobia frustrácie, ktoré nevyriešilo ani hosťovanie v nemeckom Bielefelde, kde sa podľa vlastných slov cítil mimoriadne zle.Kariérny zlom a znovuzrodenie gólového inštinktu prišli až so sťahovaním na Slovensko. Bratislavský Slovan mu poskytol presne to, čo mladý útočník potreboval – ofenzívny herný systém a absolútnu dôveru. V rozhovore s moderátormi označil tento krok bez váhania za ten vôbec najlepší vo svojom futbalovom živote.„Vedel som, že potrebujem tím, ktorý je najlepší vo svojej krajine a hrá ofenzívny futbal,“ vysvetľuje logiku vtedajšieho rozhodnutia, ktoré ho katapultovalo do veľkého európskeho futbalu.Nasledoval vysnívaný prestup do Sportingu Lisabon, kde si zahral po boku hviezd ako Bruno Fernandes, Nuno Mendes či Pedro Porro, no v podcaste otvorene hovorí aj o enormnom tlaku, ktoré pôsobenie v takto obrovskom klube s miliónovým fanklubom prináša.Nemenej pútavé sú jeho historky z ďalších futbalových zastávok. Poslucháči sa dozvedia, aké to je zažiť elektrizujúcu atmosféru na Old Trafforde, kde prišlo Middlesbrough podporiť 11-tisíc fanúšikov, alebo aký fanatizmus vládne v gréckom Panathinaikose.Práve pri spomienkach na pôsobenie v Aténach a tamojšie derby zápasy Andraž Šporar upozorňuje, že to je niečo, čo človek nedokáže pochopiť len z televíznej obrazovky. „Musíte to sami zažiť. Ideš na derby a pozrieš sa a potom si môžeš myslieť, akí sú... To je proste jedna veľká emócia,“ opisuje grécke futbalové peklo, kde sa o futbale nielen rozpráva, ale doslova sa ním žije.Dnes ako 32-ročný ostrieľaný útočník, cíti, že sa kruh uzavrel. Do Slovana sa nevrátil iba spomínať na staré dobré časy, ale s jasnou víziou a hladom po ďalších úspechoch. Ako v diskusii zdôrazňuje, na Slovensku sa cíti ako doma, jazyková bariéra neexistuje a jeho motivácia strieľať góly je rovnako silná ako pred rokmi.„Mám 32 rokov. Stále chcem dať neviem sto, stopäťdesiat, dvesto gólov,“ odkazuje fanúšikom s tým, že v Bratislave plánuje ostať až do konca svojej zmluvy. Ak chcete nazrieť za oponu profesionálneho futbalu, pochopiť mentalitu špičkového útočníka a vypočuť si množstvo úsmevných príhod priamo z kabíny, najnovšiu epizódu podcastu Striedame! na ŠPORT.sk by ste si rozhodne nemali nechať ujsť.

ESET Science Award, ocenenie, ktoré vyzdvihuje výnimočné vedecké osobnosti, otvára svoj nový ročník. Témou ročníka 2026 je Zodpovednosť poznania, ktorá poukazuje na to, že vedecké poznanie nie je hodnotovo neutrálne. S rastúcou silou vedeckých objavov a technologických možností rastie aj zodpovednosť za to, ako sa tieto poznatky využívajú a aký vplyv majú na spoločnosť. O tejto otázke diskutujú: – Daniela Vacek (Filozofický ústav SAV, Kempelenov inštitút inteligentných technológií), laureátka ESET Science Award v kategórii Výnimočná osobnosť vedy do 35 rokov – Martin Kahanec (Stredoeurópsky inštitút pre výskum práce CELSI v Bratislave, Stredoeurópska univerzita vo Viedni, Ekonomická univerzita v Bratislave), laureát ESET Science Award v kategórii Výnimočná osobnosť vedy na Slovensku – Erik Láštic (Filozofická fakulta UK v Bratislave) – Paulína Bohmerová (Nadácia ESET) Diskusiu moderuje Juraj Petrovič.

Hosťom relácie Dírerov filter bola poslankyňa NR SR Jana Bittó Cigániková. Vyštudovala Fakultu verejnej správy VŠEMVS v Bratislave a manažment zdravotníctva. Pôsobila ako finančná poradkyňa pre Tatra banku, neskôr založila sieť súkromných jaslí a škôlok. Je členkou strany Sloboda a Solidarita. Od roku 2016 je poslankyňou NR SR a venuje sa najmä zdravotníctvu. Po nesúhlase s odstavením čestného predsedu SaS Richarda Sulíka z možnej kandidatúry v ďalších parlamentných voľbách ju kongres strany nezvolil za členku Republikovej rady. Jej ďalšie pôsobenie v SaS zostáva nejasné.

Profesor Juraj Šedivý je odborníkom na pomocné vedy historické – paleografiu a epigrafiu. Špecializuje na stredoveké rukopisy a stojí aj za pamäťovým portálom dejín Bratislavy, na ktorom možno vyhľadať množstvo historických fotografií, či zistiť, kto, kedy, v akom dome býval, ale aj to, ako ten dom vyzeral. Aktuálne sa zaoberá aj dejinami bratislavských židovských obyvateľov. Pôsobí na katedre archívnictva a muzeológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a pre históriu zahorel už ako chlapec. S Katou Martinkovou hovorí aj o včelách, ktoré chová s manželkou, alebo o tom, či sa ľudia v priebehu histórie menia. | Hosť: prof. Juraj Šedivý (historik). | Moderuje: Kata Martinková. | Tolkšou Hosť sobotného Dobrého rána pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 8. hodine.

Aktuálne sviatočné dni sú príležitosťou vrátiť sa v čase i v priestore k miestu, kde sa zrodil aj veľkonočný príbeh. K mestu Jeruzalem. Ten bol jablkom sváru po dlhé stáročia, ale neraz aj zabudnutou perlou Blízkeho východu, ktorej význam a lesk pripomenie z času na čas opäť nový konflikt. Dodnes zostáva ikonickým, svätým miestom, ku ktorému sa s bázňou obracajú tri svetové náboženstvá – judaizmus, kresťanstvo a islam. Jeruzalem je v epicentre svetovej politiky aj dnes, keď je opäť predmetom konfliktu – tentoraz izraelsko-palestínskeho. Dôkazom večných sporov, ale aj vzájomného spolunažívania je už samotné jeruzalemské Staré mesto – rozdelené na židovskú, kresťanskú i moslimskú časť. Návštevníkovi ponúka obraz Blízkeho východu a jeho dramatickej histórie akoby v malom. Kto ho preto aspoň raz navštívil, nemôže sa zbaviť pocitu, že je to výnimočné miesto aké sa len tak nevidí. Odkedy vlastne hovoríme o meste Jeruzalem? Ako sa na jeho charaktere podpísala rímska či byzantská epocha, arabskí dobyvatelia či križiaci? A čo znamená toto mesto aj v dnešnej blízkovýchodnej politike? Vraciame sa preto k staršej epizóde podcastu Dejiny, v ktorej sme sa rozprávali s islamológom Attilom Kovácsom z Katedry porovnávacej religionistiky Filozofickej fakulty UK v Bratislave. Tento podcast vychádza vďaka podpore Aukčnej spoločnosti SOGA, pri príležitosti 30. výročia jej založenia. Ďakujeme za podporu. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

Udalosti v Perzskom zálive a Iráne pútajú v posledných týždňoch pozornosť celého sveta. Jednou z kľúčových otázok je, či režim iránskych ajatolláhov pretrvá aj napriek vojenskej kampani Izraela a Spojených štátov, alebo túto krajinu čaká zásadná politická premena. Opäť sa skloňuje meno Páhlaví, opäť sa diskutuje o podstate politickej moci ajatolláhov a spomína sa aj éra, keď bol Irán otvorenou a sekularizovanou krajinou. Rozhodli sme sa preto vrátiť k staršiemu rozhovoru, ktorý približuje práve začiatok tohto príbehu – rok 1979 a tzv. islamskú revolúciu v Iráne, ktorá na ďalších viac než 40 rokov zmenila charakter tejto krajiny, a to do takej miery, že je dnes v prostredí medzinárodnej politiky považovaná za strašiaka, ktorý vyvoláva obavy predovšetkým svojím jadrovým programom či podporou radikálnych islamistických hnutí. Čo sa teda stalo, že sa proces modernizácie a sekularizácie spoločnosti premenil v Iráne na svoj pravý opak? Bola iránska islamská revolúcia snahou o návrat k ortodoxnému výkladu islamu alebo celkom nový moderný fenomén, pre ktorý musíme hľadať nové vysvetlenia? Jaro Valent sa rozprával s historikom Lukášom Rybárom z Katedry všeobecných dejín Filozofickej fakulty UK v Bratislave. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.