Podcasts about bratislave

„Mali na výber zdanlivo pokojný život alebo boj za lepší svet. Rozhodli sa pre to druhé. Pre slobodu boli ochotné veľa riskovať a obetovať. Tvorili výraznú časť disentu. Bez nich by k historickým zmenám v roku 1989 nedošlo. Či už žili v Poľsku, alebo v Československu, spájal ich odpor proti komunistickej moci a viera v silu spoločenstva, ktorého podstatou je spoluzodpovednosť a solidarita.“ Toto sú úvodné slová výstavy o ženách v disente, autenticky stredoeurópskej výstavy, ktorú si budete môcť pozrieť od 14. novembra v Poľskom Inštitúte v Bratislave pod názvom Každodenná odvaha: Češky, Poľky a Slovenky v protikomunistickej opozícii v rokoch 1968 – 1989. A práve o tejto výstave a o témach, ktoré prináša, je najnovší diel Dejín. Prečo má dnes zmysel hovoriť o ženách, ktoré sa vzopreli štátnemu útlaku a spoločenským očakávaniam? V čom sa líšili príbehy Poliek, Sloveniek či Češiek? A v čom boli podobné? Čo tieto ženy riskovali? A ako za svoju odvahu zaplatili? Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala so sociologičkou Oľgou Gyarfášovou z Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského a s historikom Františkom Neupauerom z Ústavu pamäti národa, ktorí zo slovenskej strany spolupracovali na výstave spolu so Soňou Gyarfášovou a Zuzanou Luprichovou. Výstava je spoluorganizovaná Poľským inštitútom, Ústavom pamäti národa, Ústavom pre štúdium totalitných režimov a Múzeom pamäti 20. storočia. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

251030_politika_Carnogursky Celý článok nájdete TU: https://www.teraz.sk/publicistika . Bratislava 16. novembra (Teraz.sk) – Prepustenie Jána Čarnogurského z väznice v bratislavskom Justičnom paláci 25. novembra 1989 prebehlo nečakane, na základe amnestie prezidenta Gustáva Husáka, o ktorú predtým nežiadal. O tom, že ho práve prepustili, nevedel ani jeho advokát, či najbližšia rodina. V rozhovore pri príležitosti výročia udalostí zo 17. novembra 1989 to v TASR TV povedal bývalý disident, neskôr zakladateľ KDH a slovenský premiér Ján Čarnogurský. . Husák chcel podľa neho amnestiou oslabiť tlak demonštrácií, ktorý od 17. novembra 1989 kontinuálne narastal. „Prišiel za mnou dozorca, povedal mi, aby som si zobral veci a išiel za ním. Išli sme k riaditeľovi väznice, ktorá sa nachádza v Justičnom paláci v Bratislave. Riaditeľ mi povedal, že som dostal amnestiu a že môžem ísť domov,“ spomína Čarnogurský....

Do dôchodku vstupuje s dlhom 30 % Američanov a približne pätina Európanov. Ako je to na Slovensku? Aké sú možnosti, ale najmä riziká zadlžovania starších ľudí? V podcaste sa dozviete: Prečo sa v súčasnosti zadlžujú aj ľudia nad 50 rokov v súčasnosti?  Aké sú možnosti a pravidlá natiahnuť si úver až do dôchodkového veku a na druhej strane dostať úver ako dôchodca? Ktoré typy úverov (hypotéky, spotrebné úvery, kreditné karty) predstavujú najväčšie riziko pre finančnú stabilitu tejto vekovej skupiny a prečo? Sú starší ľudia finančne disciplinovanejší?  V akej miere môže klient 10 rokov pred odchodom do dôchodku realisticky odhadnúť svoju budúcu finančnú situáciu a schopnosť splácať? Čelí táto veková skupina reálne hrozbe tzv. "dvojitého šoku" – teda výrazného poklesu životnej úrovne pri prechode na dôchodok, ku ktorému sa pridáva nevyhnutnosť splácať záväzky? Ako sa na úvery v dôchodkovom veku pozerať z pohľadu zhoršovania zdravotného stavu a vyššej potreby peňazí na jeho riešenie? V relácii Ide o peniaze odpovedá Pavel Škriniar z katedry ekonómie Národohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzite v Bratislave.

Rok 2009, Košice, dve deti. Rok 2012, Huncovce, žena a jej dve deti. Tri roky neskôr, Malcov, 97 ľudí prišlo o strechu nad hlavou. 2016, Košice, Mašličkovo, jedno dieťa. Rok 2021, Sabinov, dvaja dospelí. Marec 2025, Veľký Šariš, päť detí a žena. A napokon 10. november 2025, Košice, Mašličkovo, dve deti. Je to len časť tragédií, ktoré opakovane zasahujú extrémne chudobných ľudí z osád na Slovensku. Tí s klesajúcou teplotou stoja pred dilemou, či si zakúria a riskujú požiar, alebo zmrznú. Dá sa s tým spraviť niečo dostatočne rýchlo na to, aby sme o podobných nešťastiach viac nepočuli? O téme sa Nikola Šuliková Bajánová rozpráva s moderátorkou a redaktorkou denníka SME Zuzanou Kovačič Hanzelovou. Zdroj zvukov: STVR Odporúčanie Už túto nedeľu – 16. novembra sa vo viacerých slovenských mestách uskutoční festival Nežná. Hodnoty, ktoré pred 36 rokmi vybojovali odvážni jedinci, môžete osláviť aj v spoločnosti denníka SME. V Bratislave sa na Námestí slobody budú v rámci festivalu konať hneď tri verejné nahrávania našich podcastov. O 11. hodine sa v Dejinách moderátor Jaro Valent bude rozprávať s publicistkou Soňou Gyarfášovou a historikom Ľubomírom Morbacherom o tom, ako november ’89 prežívali politickí väzni a či sa dočkali právnej, finančnej alebo aspoň ľudskej satisfakcie. V Aréne Naživo sa zase Jana Krescanko Dibáková stretne s hercom a bývalým ministrom kultúry Milanom Kňažkom a herečkou Kristínou Tormovou. Diskusia o angažovaní sa za slobodu sa bude konať medzi 14. a 15. hodinou. A napokon sa o 17. hodine môžete pozrieť na nahrávanie Dobrého rána sobota so Zuzanou Kovačič Hanzelovou a Jakubom Filom, ktorí sa s herečkou Zuzanou Fialovou a hudobníkom a riaditeľom festivalu Pohoda Michalom Kaščákom zamyslia nad tým, akou krízou si demokracia prechádza dnes a či o ňu nebudeme musieť bojovať znovu. Vstup na všetky diskusie je voľný, nájdete nás v Stane slobody, na Námestí slobody v Bratislave, už túto nedeľu 16. novembra. Tešíme sa na vás! A to nie ešte nie je všetko, ak hľadáte program na dnešný večer, tak Piatoček dnes o 19.30 robí v Kácečku vedomostnú súťaž Nie alebo áno, v ktorej si môžete overiť svoje vedomosti z bizarností politiky fyzicky na mieste, ale aj online doma. Lístky nájdete na www.piatocek.com. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠sme.sk/brifing⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

Dynamický konštruktivizmus – tak Milan Dobeš pomenoval celé svoje úsilie na poli výtvarného umenia, ako prienik medzi optickým umením a konštruktivizmom. Vizuálny umelec, rodák z Přerova, ktorý svoj život prežil v Bratislave. V najnovších Fenoménoch budeme hovoriť o jeho tvorbe, ktorou sa zaradil medzi svetových tvorcov, o tom, čím bolo jeho pôsobenie na výtvarnej scéne mimoriadne, a ako uvažoval a tvoril.Zuzana Golianová sa na Fenomén s názvom Milan Dobeš pýtala teoretičky umenia, kurátorky Ľuby Belohradskej, historičky umenia, kurátorky Kataríny Bajcurovej, historičky a kritičky výtvarného umenia Zuzany Bartošovej, výtvarného teoretika, kurátora Ivana Jančára.

Počet krádeží v obchodoch neustále narastá a na problém už poukazujú nielen obchodníci, ale aj samosprávy. Najväčší problém je agresivita a drzosť zlodejov, ktorí sa vracajú opakovane. „Počet krádeží narastá už od roku 2022, ale teraz to nadobúda nové rozmery,“ hovorí Martin Krajčovič, predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO). Niektorí recidivisti sa cítia takí nedotknuteľní, že nemajú problém pri krádeži za pár desiatok eur vytiahnuť nôž. „Včera v Bratislave jeden páchateľ prišiel „nakupovať“ so sekerou,“ hovorí Krajčovič. Vláda pod tlakom sľubuje zmenu zákona. Podľa Krajčoviča je nutné nájsť spôsob, ako efektívne trestať recidivistov, ktorí kradnú opakovane. „Nie je možné, aby obchody plnili funkciu sociálnych predajní, kam si isté skupiny ľudí chodia brať tovar zadarmo.“ Podľa štatistiky ministerstva vnútra za mesiace júl a august 2025 polícia zaznamenala takmer 4 500 prípadov krádeží kvalifikovaných ako priestupok. Celková škoda dosiahla 233-tisíc eur, priemerná výška blokovej pokuty bola 130 eur a priemerná škoda 52 eur. „Krádeží je určite viac, pretože nie všetky sa nahlasujú a nie všetkých zlodejov dokážeme odhaliť,“ hovorí Krajčovič. Dodáva, že sa určite zvýšila hodnota kradnutých vecí a recidíva tých istých zlodejov. Zároveň sa ukazuje, že zlodeji kradnú programovo na objednávku konkrétne druhy potravín, napríklad maslo, kávu alebo hovädziu sviečkovicu. Obchodníkov to stojí nemalé peniaze. „V roku 2024 sme ako obchodné reťazce investovali do zabezpečenia našich prevádzok viac peňazí, ako platíme na transakčnej dani. Sú to milióny eur,“ približuje Krajčovič. V rozhovore vysvetľuje aj reálnu a pocitovú infláciu cien potravín na Slovensku: „Najväčší problém na Slovensku nie sú vysoké ceny. Tie sú porovnateľné s okolitými krajinami. Slováci však majú nízku kúpyschopnosť, to znamená, že za svoje platy si nemôžu dovoliť nakúpiť toľko, ako obyvatelia iných krajín.“ Výsledkom je, že spotrebitelia oveľa viac siahajú po zahraničnom tovare, privátnych značkách a diskonte. Snažia sa ušetriť nielen na kvalite, ale už aj na kvantite. Bravčové mäso dokážu obchodníci nakúpiť v zahraničí o takmer tretinu lacnejšie. Martin Krajčovič tiež približuje, ako bude vyzerať situácia v slovenských obchodoch na budúci rok. Moderuje Eva Mihočková.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Ekonóm a vysokoškolský pedagóg Juraj Stern bol rektorom Ekonomickej univerzity a aktuálne je rektorom Paneurópskej vysokej školy. Je najdlhšie slúžiacim rektorom v dejinách slovenského vysokého školstva. Na Ekonomickej univerzite v Bratislave zriadil Centrum európskych štúdií. Má množstvo domácich a zahraničných ocenení (čestný doktorát od Ekonomickej univerzity v Budapešti, za rozvíjanie vzťahov medzi Slovenskom, Maďarskom a Rakúskom, Dvojitý kríž od Rakúskej republiky (najvyššie štátne vyznamenanie cudzím občanom), či Pribinov kríž II. triedy. V roku 2003 dostal od nemeckého prezidenta Kríž za zásluhy a francúzsky prezident ho vymenoval za Rytiera národného rádu). Pochádza z Bratislavy, má židovský pôvod, holokaust sa jeho rodine podarilo prežiť vďaka priateľom. Jeho manželka je významná stavebná inžinierka Zuzana Sternová. Má dve deti, päť vnúčat. Často navštevuje koncerty klasickej hudby v Slovenskej filharmónii. Participoval na procese prijímania Slovenska do EÚ a NATO. Vyznáva demokratické princípy a princíp spravodlivosti. | Hosť: Juraj Stern (ekonóm, vysokoškolský pedagóg). | Moderuje: Kata Martinková. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

„(V liste R. Ficovi) som porovnával rok 1977 (podpis Charty'77) – normalizáciu – a dnešnú dobu. Našiel som tie isté charakteristiky: rozklad demokracie, pohŕdanie parlamentnou demokraciou, úsilie o vládu jednej strany – vtedy upevnenie, dnes úsilie opäť získať vládu jednej strany. To je to isté,“ rozpráva Miroslav Lehký, niekdajší vyšetrovateľ zločinov komunizmu.Ocenený za prínos k poznaniu obdobia neslobody a šírenie myšlienok slobody a demokracie. Miroslav Lehký. Niekdajši signatár a hovorca Charty77, ktorému komunistický režim zahatal štúdium teológie. Organizátor tzv. podzemnej univerzity v Bratislave. Po Novembri'89 tajomník Československého resp. Českého helskinského výboru. Neskôr bádateľ komunistických zločinov na Úrade pre dokumentáciu a vyšetrovanie zločinov komunizmu. Spolu s Jánom Langošom zakladal Ústav pamäti národa, z ktorého neskôr na protest proti novému smerovaniu odišiel. A plne sa zaradil do českého Ústavu pre štúdium totalitných režimov. Dnes laureát ceny Ústavu pamäti národa. Ako vidí Slovensko v roku 2025, v čase, keď mu vládna garnitúra siaha na symbol prechodu z neslobody do slobody – na 17. november? A nenachádza paralely s dobou normalizácie zo začiatku sedemdesiatych rokov?„Ak niekto povie, že November vlastne nič nebol, tak buď to bol hlupák bez očí a uší, alebo pokrytec bez morálnych základov a mantinelov, ktorý sa chce mať len dobre,“ hovorí Miroslav Lehký. „A v každom režime sa môžete mať dobre, keď vstúpite do jeho služieb,“ dopĺňa.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„(V liste R. Ficovi) som porovnával rok 1977 (podpis Charty'77) – normalizáciu – a dnešnú dobu. Našiel som tie isté charakteristiky: rozklad demokracie, pohŕdanie parlamentnou demokraciou, úsilie o vládu jednej strany – vtedy upevnenie, dnes úsilie opäť získať vládu jednej strany. To je to isté,“ rozpráva Miroslav Lehký, niekdajší vyšetrovateľ zločinov komunizmu.Ocenený za prínos k poznaniu obdobia neslobody a šírenie myšlienok slobody a demokracie. Miroslav Lehký. Niekdajši signatár a hovorca Charty77, ktorému komunistický režim zahatal štúdium teológie. Organizátor tzv. podzemnej univerzity v Bratislave. Po Novembri'89 tajomník Československého resp. Českého helskinského výboru. Neskôr bádateľ komunistických zločinov na Úrade pre dokumentáciu a vyšetrovanie zločinov komunizmu. Spolu s Jánom Langošom zakladal Ústav pamäti národa, z ktorého neskôr na protest proti novému smerovaniu odišiel. A plne sa zaradil do českého Ústavu pre štúdium totalitných režimov. Dnes laureát ceny Ústavu pamäti národa. Ako vidí Slovensko v roku 2025, v čase, keď mu vládna garnitúra siaha na symbol prechodu z neslobody do slobody – na 17. november? A nenachádza paralely s dobou normalizácie zo začiatku sedemdesiatych rokov?„Ak niekto povie, že November vlastne nič nebol, tak buď to bol hlupák bez očí a uší, alebo pokrytec bez morálnych základov a mantinelov, ktorý sa chce mať len dobre,“ hovorí Miroslav Lehký. „A v každom režime sa môžete mať dobre, keď vstúpite do jeho služieb,“ dopĺňa.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Riešiť krádeže iba alternatívnymi trestami nestačí, hovorí profesor trestného práva, odborník na kriminológiu a restoratívnu justíciu Tomáš Strémy v relácii Na rovinu. Iba peňažné sankcie pre chudobných, ani verejnoprospešné práce pre cudzincov podľa neho fungovať nebudú. Keď akademikom v zahraničí hovoril o slovenských trestoch za krádež, nestačili sa čudovať. V susednom Rakúsku pritom sudcovia riešia aj centové škody, nepoučiteľným zlodejom hrozí riadne väzenie.V podcaste s Tomášom Strémym sa dozviete:0:35 – či sa oplatí kradnúť;1:05 – či sa cíti v Bratislave bezpečne;2:45 – prečo páchatelia nenahrádzajú škodu;4:30 – o zmenách trestnej politiky bez vedeckých podkladov;7:00 – že na Slovensku nemáme skutočnú restoratívnu justíciu;9:10 – ako na Slovensku umelo znižujeme kriminalitu;10:10 – ako vznikol problém s tzv. horalkovými krádežami;11:00 – prečo policajti nemajú zlodejov v prepojenej databáze;12:20 – či stačia sankcie alebo verejnoprospešné práce pre kriminálnikov;13:30 – že 700 eur je príliš vysoká suma na priestupok;14:50 – prečo je v Rakúsku aj krádež 1-centovej veci trestná;16:40 – ako sa šéf zlodejského gangu vyhrážal obchodníkovi;18:20 – či za množiace sa krádeže môžu médiá a opozícia;18:55 – že ak človek spácha škodu 350-tisíc, nemusí vrátiť peniaze a aj tak dostane podmienku;19:45 – prečo v Taliansku nevyšiel systém verejnoprospešných prác;21:40 – čo motivuje zlodejov kradnúť;22:20 – koľko krádeží by mohol zlodej oľutovať bez hroziaceho väzenia;22:45 – ako by sme mohli zaviesť účinnú ľútosť pri krádežiach;24:00 – či Tibor Gašpar hovorí pravdu, ak tvrdí, že v niektorých štátoch sa drobné krádeže vôbec neriešia;28:50 – prečo by mali krádeže posudzovať súdy individuálne;30:50 – čo hovorí na nápad Richarda Glücka o bundách pre páchateľov;32:30 – či by koalícia mala zrušiť Špecializovaný trestný súd;33:45 – v roku 2029 by Slovensko mohlo hostiť Eurocrim, tzv. majstrovstvá Európy v trestnom práve;38:00 – či sa na Slovensku dočkáme odomknutých bicyklov ako v Rakúsku.

Ak sa pýtate, kde je v príbehoch podcastu Nezhasínaj! hranica medzi pravdou a fikciou a zaujíma vás, ako podcast vzniká, my vám ponúkneme odpovede! Už 26. novembra 2025 sa v Bratislave môžete stať súčasťou magického večera, počas ktorého vás pohltí atmosféra dávneho zločinu, ktorý sa naozaj odohral v mesta Zvolen. Iba na nejaký čas ostal zabudnutý v čase!Pozor! Vo vzduchu sa bude vznášať niečo, čo ste doma pri počúvaní podcastu nikdy nezažili.Všetky informácie nájdete na www.expres.skPS: Báť sa bude dovolené!

Riešiť krádeže iba alternatívnymi trestami nestačí, hovorí profesor trestného práva, odborník na kriminológiu a restoratívnu justíciu Tomáš Strémy v relácii Na rovinu. Iba peňažné sankcie pre chudobných, ani verejnoprospešné práce pre cudzincov podľa neho fungovať nebudú. Keď akademikom v zahraničí hovoril o slovenských trestoch za krádež, nestačili sa čudovať. V susednom Rakúsku pritom sudcovia riešia aj centové škody, nepoučiteľným zlodejom hrozí riadne väzenie.V podcaste s Tomášom Strémym sa dozviete:0:35 – či sa oplatí kradnúť;1:05 – či sa cíti v Bratislave bezpečne;2:45 – prečo páchatelia nenahrádzajú škodu;4:30 – o zmenách trestnej politiky bez vedeckých podkladov;7:00 – že na Slovensku nemáme skutočnú restoratívnu justíciu;9:10 – ako na Slovensku umelo znižujeme kriminalitu;10:10 – ako vznikol problém s tzv. horalkovými krádežami;11:00 – prečo policajti nemajú zlodejov v prepojenej databáze;12:20 – či stačia sankcie alebo verejnoprospešné práce pre kriminálnikov;13:30 – že 700 eur je príliš vysoká suma na priestupok;14:50 – prečo je v Rakúsku aj krádež 1-centovej veci trestná;16:40 – ako sa šéf zlodejského gangu vyhrážal obchodníkovi;18:20 – či za množiace sa krádeže môžu médiá a opozícia;18:55 – že ak človek spácha škodu 350-tisíc, nemusí vrátiť peniaze a aj tak dostane podmienku;19:45 – prečo v Taliansku nevyšiel systém verejnoprospešných prác;21:40 – čo motivuje zlodejov kradnúť;22:20 – koľko krádeží by mohol zlodej oľutovať bez hroziaceho väzenia;22:45 – ako by sme mohli zaviesť účinnú ľútosť pri krádežiach;24:00 – či Tibor Gašpar hovorí pravdu, ak tvrdí, že v niektorých štátoch sa drobné krádeže vôbec neriešia;28:50 – prečo by mali krádeže posudzovať súdy individuálne;30:50 – čo hovorí na nápad Richarda Glücka o bundách pre páchateľov;32:30 – či by koalícia mala zrušiť Špecializovaný trestný súd;33:45 – v roku 2029 by Slovensko mohlo hostiť Eurocrim, tzv. majstrovstvá Európy v trestnom práve;38:00 – či sa na Slovensku dočkáme odomknutých bicyklov ako v Rakúsku.

Jaroslav Dušek odpovedal. Vieme, že nič nevieme? Alebo vieme všetko? ( INFO: Podujatia ❤ - https://www.40plus.sk/podujatia-odznova/ ❤Info o overených vychytávkach z podcastu LINK: https://www.40plus.sk/vychytavky/ )Priatelia, užite si rozhovor. Prvýkrát som mala Jardu Dušeka a rozprávali sme sa o živote, ale aj o Sokratovi. Vznikol, myslím, celkom zaujímavý rozhovor. Je tam aj pozvánka do divadla... 28-29.10 bude v Bratislave. Asi sa tentokrát pridám. Ešte neviem, ktorý presný termín. Ale isto tam bude aj Karel Svoboda...link na lístky tu: https://tootoot.fm/…/683083b57066e82ac22d3e71Pozrite si aj iné miesta na Slovensku, kde budú vystupovať so 4 dohodami... dajte do googlu... neviem či ešte dajaké lístky na Prievidzu atd. sú.***************************************************Ďakujem, že ma podporujete na herohero alebo tu na YouTube. Aj vďaka vám vzniká tento obsah. Chcete ma začať podporovať? Info tu: https://herohero.co/odznova Podpora je možná aj tu na YouTube.. zmysel to pre má od 5,99€ (50% z vášho predplatného mi zoberie YouTube ako províziu. Tak si to viete spočítať...Hero berie len 12,5%) Predplatné 2,99 na YT je bez nároku na obsah vopred. Ide len o sympatizovanie, za čo ďakujem... Ak nechcete platiť kartou, možné je podporovať aj cez číslo účtu o.z. : SK45 8330 0000 0022 0165 1060 - do poznámky uveďte, že ide o DAR ĎAKUJEM a nezabudnite pozrieť info a linky o podujatiach a vychytávkach... ( INFO: Podujatia ❤ - https://www.40plus.sk/podujatia-odznova/ ❤Info o overených vychytávkach z podcastu LINK: https://www.40plus.sk/vychytavky/ ) Buďte zdraví Martina Valachová

Je profesorom na Stredoeurópskej univerzite (CEU) vo Viedni, na Národohospodárskej fakulte Ekonomickej univerzity v Bratislave a zakladateľom bratislavského Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce, kde je vedecký riaditeľ. Je hlavným vedeckým poradcom Európskej komisie a predsedom sekcie Ekonómia, biznis a manažérske vedy Európskej akadémie vied. Rodák z Rožňavy, vyrastal na Gemeri, v rodine, kde bol obklopený knihami a úctou k vzdelaniu a poznaniu. Študoval na UK v Bratislave, pokračoval v Budapešti, neskôr sa cez Prahu a Toulouse dostal do Tilburgu na TOP ekonomický doktorandský program. Pôsobil aj na Harvarde, či v Bruseli. Jeho silnými vlastnosťami sú trpezlivosť, vytrvalosť, a nepoddanie sa ťažkostiam, v čom mu pomáha podpora rodiny. Je ženatým otcom troch detí, manželka je zároveň jeho kolegyňa. Rád trávi čas v prírode, na chalupe, na lyžiach, či na rybách. Z kultúry obľubuje poéziu starých majstrov, klasickú hudbu, balet, operu, ale aj punkrock, či študentské divadelné predstavenia. Profesor Martin Kahanec , výnimočná osobnosť vedy v NP s Ľudovítom Jakubove - Mravcom. | Hosť: Martin Kahanec (ekonóm, laureát kategórie Výnimočná osobnosť vedy na Slovensku). | Moderuje: Ľudovít Jakubove - Mravec. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Na Slovensku je Týždeň zodpovedného hrania - informačná kampaň, ktorej cieľom je predchádzať rizikám spojeným s hazardom, pomáhať rizikovým hráčom a šíriť povedomie o zodpovednom hraní. Štvrtého novembra sa v Bratislave začal Mesiac fotografie.

Jubilujúci slovenský herec Alfréd Swan (75). Aktuálne už na penzii, stále je však aktívny, pracuje napríklad v dabingu. 27 rokov bol členom činohry Divadla Nová scéna v Bratislave. Dlhé roky spolupracuje so Slovenským rozhlasom, aktuálne účinkuje v príbehoch pre Rádio Slovensko Bola raz jedna povesť. Prvý raz v Slovenskom rozhlase (vtedy Československom rozhlase) účinkoval v roku 1970. Pochádza z Malaciek, absolvoval VŠMU v Bratislave, spolu so svojou manželkou Ľudmilou Swanovou. Má dvoch synov, jeden je zverolekár a druhý je IT inžinier, ktorý žije v Holandsku. Náš hosť sa venuje aj prednesu poézie, bol členom poroty Poděbradské dni poézie, teraz píše laudáciá slovenských hercov, za prednes má aj Krištáľovu ružu. V Levoči pravidelne nahráva knihy pre nevidiacich. Rád fotografuje, chodí do Malaciek na futbal (aj sám za Malacky hral). Obľubuje vychádzky do prírody. Robí mu radosť čas s vnúčatami. | Hosť: Alfréd Swan (herec, roky spolupracuje so Slovenským rozhlasom). | Moderuje: Kata Martinková. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Hosťom relácie Dírerov filter bol politológ Radoslav Štefančík. Vyštudoval politológiu a nemecký jazyk na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity. Postgraduálne štúdium absolvoval na univerzite v nemeckej Jene, doktorandské štúdium na Fakulte medzinárodných vzťahov Vysokej školy ekonomickej v Prahe. V súčasnosti je dekanom Fakulty aplikovaných jazykov Ekonomickej univerzity v Bratislave. V relácii Dírerov filter hovoril aj o tom:- či opozičné strany „omilostili“ KDH za hlasovanie so Smerom o novele Ústavy- či KDH naozaj nepôjde do vlády so Smerom- či môže byť Hlas-SD alternatívou ku KDH v možnej vláde súčasnej opozície- či opozícia vystúpila z tieňa Roberta Fica- či dokáže vytvoriť alternatívu voči Robertovi Ficovi

Petrohrad. Niečo na tom meste musí byť. Inak by tu nevypukla revolúcia, neprežilo by dlhú nacistickú blokádu a neprekvital by tu najlepší balet na svete. Možno mu tú jedinečnosť vložil do vienka zakladateľ cár Peter I. Alebo si ju vysnívali jeho obyvatelia a obyvateľky vo vnútornej emigrácii.   Mesto s najostrejším kontrastom medzi túžbou po slobode a typickým ruským svetom môžete teraz spoznať s poľskou reportérkou a politologičkou Joannou Czeczott, autorkou knihy Petrohrad. Mesto snov.    Diskusiu moderuje Oliver Rehák.    Diskusia je súčasťou festivalu Absynt naživo 2025, ktorý z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia - hlavný partner. Za podporu ďakujeme aj Poľskému inštitútu v Bratislave.

Na Slovensku sa znovu uskutočnilo evanjelizačné turné Godzone, ktoré desiatkam tisíc ľudí priblížilo základnú dobrú zvesť o Bohu a kresťanstve. Michal nie je úplne typický „chválič“, ale aj tak sa rozhodol na toto turné v Bratislave zájsť, a v novej epizóde Zoomu Michala Lukáča rozpráva o tom, čo je inšpiratívnymi vlastnosťami a výzvami tohto veľkolepého projektu.

Hostia: Radka Vicenová (sociologička zo Slovenskej akadémie vied) a Andor Šándor (bezpečnostný expert). | Od tragickej vraždy Daniela Tupého na bratislavskom Tyršovom nábreží uplynulo 20 rokov. Čo s odstupom času o tejto tragédii vieme? O čom svedčí fakt, že sa vraždu ani za dve dekády nepodarilo vyšetriť a útočníkov potrestať? Aká bola atmosféra a bezpečnostná situácia v Bratislave pred dvadsiatimi rokmi? Extrémizmus v súčasnosti: Poučili sme sa ako spoločnosť a vieme sa brániť proti prejavom extrémizmu, alebo sú naopak tieto prejavy častejšie a odvážnejšie? Ktoré aspekty moderného života prajú rozmachu a šíreniu extrémistických názorov? Cítia sa dnešní mladí ľudia na verejnosti bezpečne aj keď sú napríklad súčasťou menšín? Prečo niektorým aj mladým ľuďom imponujú krajné názorové prúdy – stráca sa spoločenský konsenzus na ich škodlivosti? Akým spôsobom s témou extrémizmu pracujú bezpečnostné zložky? Sú skupiny a predstavitelia krajných názorových hnutí v hľadáčiku napr. policajných a tajných služieb, alebo ich vytlačili iné hrozby? Je potláčanie týchto prejavov účinným nástrojom, resp. malo by byť ráznejšie? Sú tieto skupiny a prúdy vzájomne prepojené aj v medzinárodnom kontexte, alebo ide skôr o jednotlivcov a lokálne skupiny? | Odkaz vraždy Daniela Tupého. | Moderuje: Matej Baránek; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

DIVADLO K - Pamäť miesta   Skúmanie hraníc umeleckej tvorby, ľudských neistôt alebo pamäte, ale tiež hľadanie nových foriem pohybu a divadla to je desať rokov projektu kekse. Tvorcovia ktorí pod značkou „Divadlo K“ počas pôsobenia v priestoroch bývalej základnej školy na Jesenského ulici v Bratislave priniesli štyri originálne predstavenia, a práve tieto predstavenia  si u nás v Kunstakamere priblížime. Posledné predstavenie s názvom Pamäť miesta u nás v podcaste predstavia tvorcovia  Mária Piatriková, Stano Piatrik, Jozef Eduard Masarik a Alžbeta Malovcová,   Posledná epizóda série venovanej predstaveniam divadla K, ktoré vznikli počas ich niekoľkoročného pôsobenia v priestoroch bývalej základnej školy na Jesenského ulici v Bratislave. Dnes sa divadlo K mení na umeleckú platformu Ohyb a budeme radi, ak spolu s nami budete sledovať ich ďalšie tvorivé cesty. Na tejto sérii spolupracovali Mária Piatriková, Stano Piatrik, Jozef Eduard Masarik a Alžbeta Malovcová, Tatiana Holienková, Tatiana Šeliga, Tereza Katarina Kučerová a Melánia Benčatová a Martin Jakubčo.   Web https://www.ohyb.sk/

Dnes bola našou hostkou novinárka a redaktorka Eva Sládková. Poznať ju môžete najmä z Rádia Slovensko či z Rádia Regina. Narodila sa v Bratislave, vyštudovala slovenský jazyk, literatúru a históriu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Ako novinárka pôsobí od roku 1997. Začínala v Slovenskom rozhlase, pôsobila aj v STV, aktuálne je na voľnej nohe a popri práci v rozhlase sa venuje aj PR. Eva si pripravila svoje obľúbené básne.

Už v novembri sa po šiestich rokoch obnoví pravidelná letecká linka Bratislava - Košice. Deje sa to zároveň s tým, ako naše najväčšie letisko ožíva a profituje z novej politiky rakúskeho Schwechatu.Maďarský Wizz Air v ňom ruší základňu a časť biznisu presúva do Bratislavy. Tu sa však musí pasovať s najväčšími európskymi aerolinkami Ryanair, ktoré mu v konkurenčnom boji zatiaľ naozaj nič nechcú darovať.Vydrží Wizz Air tento tlak? Udrží pri živote spojenie hlavného mesta a metropoly východu, na ktoré získal od Slovenska licenciu a dotáciu? A ako z tohto všetko budeme profitovať my cestujúci?Nikola Šuliková Bajánová sa pýta redaktora magazínu Closer Adama Novosada.Zdroje zvukov: TV JOJ, STVR, TA3OdporúčanieAko presvedčiť mozog prekonať vlastné limity? O tom bude živé nahrávanie podcastu Brainstorming, ktoré sa uskutoční v pondelok 10. novembra o 18.00 v Rivers Clube v Bratislave. Moderátorka Denisa Prokopčáková a neurovedkyňa Dominika Fričová sa porozprávajú s bývalým premiérom Ľudovítom Ódorom a dekanom FTVŠ Viktorom Bielikom o tom, ako sa pripravovali na Ironmana, ako zvládali extrémnu záťaž a čo im šport priniesol. Lístky na podujatie nájdete na zabavavpodcastoch.sk–Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/brifing⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Máme za sebou prvých 15 kôl slovenskej hokejovej extraligy. Videli sme 4 výmeny trénerov a množstvo zmien v kádroch. Priaznivým trendom je zasa produktivita hráčov spod Tatier. Pozitívni môžu byť aj v Bratislave, no mali by byť spokojní s brankárskou jednotkou? Aj to preberali v aktuálnej časti podcastu Trefné strieľanie Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie, Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) a hokejista Dávid Buc.

Máme za sebou prvých 15 kôl slovenskej hokejovej extraligy. Videli sme 4 výmeny trénerov a množstvo zmien v kádroch. Priaznivým trendom je zasa produktivita hráčov spod Tatier. Pozitívni môžu byť aj v Bratislave, no mali by byť spokojní s brankárskou jednotkou? Aj to preberali v aktuálnej časti podcastu Trefné strieľanie Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie, Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) a hokejista Dávid Buc.

Podporte Dobré ráno na HeroHero: ⁠⁠https://herohero.co/dobrerano/subscribe⁠⁠Rudolf Huliak si s odreninami vybojoval novelu o hazarde a kasínach, ale priveľká rýchlosť a iné okolnosti zrejme zabránia tomu, aby sa z výsledku - spolu s Tiposom - radoval.Prezident Peter Pellegrini nad novelou vyriekol pochybnosti a tak nie je isté, čo bude nasledovať. Po vrátení novely o hazarde do parlamentu - s prezidentovým vetom - je oveľa menšia šanca na jej schválenie.O tom, čo legislatíva prináša, aké pochybnosti vzbudzuje a čo čaká samosprávy, diskutuje v podcaste Dobré ráno moderátorka Jana Krescanko Dibáková s kolegom z domácej redakcie Michalom Katuškom.Zdroje zvukov: YouTube/Andrej Danko, Markíza, JOJ, TA3OdporúčanieViete, ako presvedčiť mozog, aby prekonal vlastné limity? O tom bude živé vydanie podcastu Brainstorming v pondelok, 10. novembra o 18:00 v Rivers Clube v Bratislave. Moderátorka Denisa Prokopčáková a neurovedkyňa Dominika Fričová sa porozprávajú s bývalým premiérom Ľudovítom Ódorom a dekanom FTVŠ Viktorom Bielikom o tom, ako sa pripravovali na Ironmana, ako zvládali extrémnu záťaž a čo im šport priniesol. Lístky na podujatie nájdete na zabavavpodcastoch.sk.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/brifing⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

V tomto roku oslávil okrúhle narodeniny – 70 rokov a zároveň 45 rokov na hudobnej scéne. A oslavuje ich aj s fanúšikmi na koncertoch po celom Slovensku. Jeden špeciálny sa chystá v Bratislave a Martinovi jurčovi o ňom viac povedal náš dnešný hosť – spevák Otto Weiter s manželkou Petrou.

Dušan Šutarík vyštudoval dramaturgiu a scenáristiku na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Básne publikoval v niekoľkých časopisoch na Slovensku a v Českej republike. Debutoval v roku 2021 zbierkou básní Neviditeľný terén, v roku 2023 mu vyšla ďalšia, s názvom Správa o fiktívnej monarchii a len nedávno k týmto dvom knižkám pridal tretiu - Hlasy spoza hraníc.

DIVADLO K - Jaskyňa   Skúmanie hraníc umeleckej tvorby, ľudských neistôt alebo pamäte, ale tiež hľadanie nových foriem pohybu a divadla to je desať rokov projektu kekse. Tvorcovia ktorí pod značkou „Divadlo K“ počas pôsobenia v priestoroch bývalej základnej školy na Jesenského ulici v Bratislave priniesli štyri originálne predstavenia, a práve tieto predstavenia  si u nás v Kunstakamere priblížime. Tretie predstavenie pod názvom Jaskyňa u nás v podcaste predstavia tvorcovia Mária Piatriková, Stano Piatrik a Tatiana Holienkova    Záznam predstavenia Neistota https://www.youtube.com/watch?v=PYb0mqPajW8   Web https://www.ohyb.sk/

Do najnovšej epizódy hokejového podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk s Marekom Marušiakom a Rastislavom Konečným prijal pozvanie unikátny hosť - hokejista Nicolas Gašpar, ktorý aktuálne pôsobí v HK Žiar nad Hronom v Slovenskej hokejovej lige. Veľkú pozornosť verejnosti na seba pritiahla jeho nedávna účasť v reality šou Love Island.Ako sa dostal k populárnemu televíznemu projektu a čo všetko musel absolvovať počas niekoľkých castingov v Bratislave a Prahe? Ako reagovalo hokejové prostredie, keď sa rozhodol na mesiac odísť na Tenerife? A čo pre neho znamená, že napriek úspešným sezónam v druhej najvyššej súťaži stále nedostal väčšiu šancu v extralige?„Doslova som si to vymanifestoval. Keď sme pred sezónou natáčali videá gólových osláv na kocku, na papier som si napísal: ‚Love Island, ozvite sa,'” vysvetľuje s humorom počiatky rozhodnutia. Po desiatich dňoch v hotelovej izolácii sa konečne dostal do šou. Bral ju s nadhľadom, no podľa vlastných slov ho na obrazovke vykreslili v inom svetle, než aký naozaj je.Po návrate na Slovensko sa rýchlo zapojil do tréningového procesu a tréner Jerguš Bača mu dal dôveru už po dvoch dňoch na ľade. „Klobúk dole pred trénermi, že to rešpektovali. Chalani mi to dali vyžrať, samozrejme, v dobrom. Tešili sa zo mňa a sledovali úplne všetko,” prezradil s úsmevom.V rozhovore taktiež priznal, že ho trápi, že napriek produktívnym sezónam zatiaľ nedostal príležitosť v extralige. Patrí medzi najvyťažovanejších hráčov svojho tímu, pravidelne sa presadzuje strelecky a naďalej verí, že šanca v najvyššej súťaži ešte príde. Napriek sklamaniu si zachováva nadhľad a motiváciu hľadať nové výzvy. Okrem hokeja ho láka aj svet šoubiznisu či bojových športov. Od detstva obdivuje filmové príbehy o boxeroch a túži si raz vyskúšať zápas v ringu.

Podporte Dobré ráno na HeroHero: ⁠⁠⁠https://herohero.co/dobrerano/subscribe⁠⁠Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave začalo trestné stíhanie v súvislosti s výrokmi vládneho splnomocnenca Petra Kotlára.Tým by malo byť povedané všetko a Kotlárom by sme sa už nemali zaoberať, no splnomocnenca sa v stredu zastal premiér Robert Fico, ktorý na sociálnej sieti odkázal, že za pravdu sa vždy vešalo. A na to sa Kotlár včera postavil na tlačovku s tým, že nám všetkým ukáže, čo videl po mikroskopom.Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno rozpráva o celom bizarnom prípade s vážnymi dôsledkami na ľudské životy s Martinom Hodásom.Zdroje zvukov: Youtube/TA3, TASR, Youtube/Denník N, Youtube/SME, Hospodárske novinyOdporúčanieZvyčajne ich považujeme za bezpečné, hygienické miesto: v sprchách sa predsa ide umyť. V skutočnosti je to však priestor obývaný mnohopočetnou bakteriálnou ríšou. Do sveta spŕch nás teraz vezme BBC v texte Miliardy baktérií sa ukrývajú vo vašej sprche a tento článok je mojím dnešným odporúčaním.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠

Slovenský MMA bojovník Ivan Buchinger je fenomén a v mnohých ohľadoch unikát. Legenda, ktorá sa bráni tomuto označeniu. Na októbrovom turnaji Oktagon 77 v Bratislave však naplno ukázal, prečo si právom zaslúži tento honor.Rodák z Gabčíkova je bývalý šampión popredných európskych organizácií Cage Warriors, M-1, Oktagonu a niekdajší 18. najlepší bojovník sveta v perovej váhe. Zápasil aj s najväčšou hviezdou MMA Conorom McGregorom.V čoskoro 40 rokoch je na sklonku kariéry. Už viac ako dva roky robí MMA popri práci na plný úväzok. Avšak nesťažuje sa.„Toto je môj životný štýl, som veľmi spokojný. Mám peknú rodinku, prácu a MMA ako koníček,” vravel s úsmevom v podcaste Staredown na ŠPORT.sk.Predminulú sobotu čelil v Bratislave o 5 rokov mladšiemu Írovi Richiemu Smullenovi s dovtedy skvelým skóre 15-3-1 a so skúsenosťami z UFC (0-1) či Bellatoru (4-2).Ivan Buchinger utrpel v príprave zranenie už dvakrát operovaného ramena. Plakal a bál sa konca kariéry. Vo zvyšku prípravy nemohol zápasiť. McGregorovho tréningového partnera s čiernym opaskom v brazílskom džiu-džicu napriek tomu utiahol v 3. kole na ninja choke.Ivan Buchinger po Smullenovom skalpe zveľadil svoju úctyhodnú bilanciu na 46-10 a potvrdil pozíciu jednotky rebríčka Oktagonu v ľahkej váhe.Začiatkom budúceho roka sa chystá na posledný útok na titul. Podľa informácií ŠPORT.sk nastúpi proti víťazovi súboja o uvoľnený titul medzi Poliakom Mateuszom Legierským a Turkom Attilom Korkmazom.V podcaste Staredown vravel aj o tom, ako „gabčíkovské pachy” môžu za jeho dlhovekosť, čo sa dialo, keď to v mladosti na diskotéke prehnal s vínom, alebo ako blízko bol v Rusku k zápasu s jedným z najlepších bojovníkov sveta Islamom Machačevom.

Primátor hlavného mesta Matúš Vallo v rozhovore s Veronikou Folentovou hovorí ako sa zhoršila bezpečnosť v Bratislave. Ako to ovplyvnila novela trestného zákona a aj to, aké vyzerá jeho komunikácia s ministrom vnútra Matúšom Šutajom Eštokom. „Bratislava je z pohľadu štatistík bezpečné mesto, ale situácia sa zhoršuje. Najmä ženy sa po zotmení na niektorých miestach cítia menej bezpečne.“

DIVADLO K - Neistota   Skúmanie hraníc umeleckej tvorby, ľudských neistôt alebo pamäte, ale tiež hľadanie nových foriem pohybu a divadla to je desať rokov projektu kekse. Tvorcovia ktorí pod značkou „Divadlo K“ počas pôsobenia v priestoroch bývalej základnej školy na Jesenského ulici v Bratislave priniesli štyri originálne predstavenia, a práve tieto predstavenia  si u nás v Kunstakamere priblížime. Druhé predstavenie pod názvom Neistota u nás v podcaste predstavia tvorcovia  Mária Piatriková, Stano Piatrik, Jozef Eduard Masarik a Alžbeta Malovcová     Záznam predstavenia Neistota https://www.youtube.com/watch?v=EhOg1jR_6jo&t=21s   Web https://www.ohyb.sk/

HISTI -, subotnji matine termin, takoreći ekonomska klasa. I dalje bez tonca, umalo bez snimača i baterija. Priča, malo o fudbalu - OFK Zaječar i Vojvodina tj. rođendanski hepening, više o početku košarkaške sezone. 2-1 na startu EL, taman da se zaboravi raspad u Dubaiju. Krka u ABA i dolazak "Suvog Isusa" Murinena kao globalna marketinška detonacija. Omaž Janni Laaksonen i njenim mudrim odlukama. Powered by Czechoslovakia: Kozel 11 i Pilsner Urqell EXPORT - hvala Mići i braći iz Bratislave! Gogec, Mondo, Lemmy Gazza Trajanje: 139 minuta ---------------------------------- Pokrenuli smo PATREON, pa ko želi sada može da časti za neko pivo, dodatne sadržaje i/ili tehničke popravke na podcastu: www.patreon.com/pfchisterical A ima i opcija za direktne donacije: paypal.me/partizanhisterical ---------------------------------- NOVO!!!!!!!!! HISTI RADIO MIX br. 91 https://youtube.com/playlist?list=PLwhKCZrlUHqiSDPTo8rsi7d56RY6B-er5&si=rMeOUpDJXzURfhwA Twitter: www.twitter.com/pfchisterical Instagram: www.instagram.com/pfchisterical/ Youtube: / partizanhistericalpodcast podcast.rs/show/histerical/ NAPRED PARTIZAN! NAPOMENA: Ovo je "uradi sam" podkast u kome navijači Partizana razgovaraju o zbivanjima u svom voljenom klubu. Izneta mišljenja i stavovi su lični, kafanski, i ne predstavljaju stavove bilo koje navijačke grupe, frakcije, dela uprave, radne ili druge organizacije. Nismo insajderi, eksperti, sportski radnici. Apsolutna vernost, ne apsolutna istina. Trudimo se da jezik koji koristimo bude fin književni - možete ga čuti na svakom stadionu i u svakoj sportskoj hali. Cover foto: dr Oliver Bunić Majstor zvuka: !?!?!? Realizacija: Slavko Tatić, gajtan i dva mikrofona, Balkan & Histi

Pre minuloročnú konsolidáciu skončila v kresle ministerky zdravotníctva Zuzana Dolinková a lekárske výpovede zastavoval až parlament. Tentokrát pohrozil odvolaním ministrovi Šaškovi samotný predseda vlády pre záchrankový tender. Opozícia hovorila o zmanipulovanom dvojmiliardovom kšefte pre oligarchov a sponzorov Hlasu a ministra chce v parlamente odvolávať sama.Ako teda minister celú vec vyriešil a kedy a ako sa budú záchranky prerozdeľovať nanovo? Sú pacienti v bezpečí? A čo urobí ministerstvo pre ľudí, od ktorí musia platiť v ambulanciách vysoké a neregulované poplatky? Prečo sa stále s ambulantnými lekármi nevie dohodnúť?Ako medzitým pokračujú megastavby nových nemocníc za stámilióny eur v Prešove, Martine, Banskej Bystrici či v Bratislave? Budeme mať na ich dokončenie vôbec peniaze? A kedy už konečne vláda prerokuje 350-tisícovú analýzu Slovenskej akadémie vied o mRNA vakcínach? Máme sa čím očkovať?Braňo Závodský sa rozprával s ministrom zdravotníctva a členom predsedníctva strany Hlas – SD Kamilom Šaškom.

Je najvyšší čas sa rozhodnúť či tento štát chceme. Ak ho naozaj chceme, je najvyšší čas začať na tom pracovať, hovorí šéf Inštitútu sociálnej kohézie Pavol Kosnáč. Z čoho pramení narastajúca polarizácia spoločnosti a prečo sme tak málo odolná spoločnosť?Miera polarizácie slovenskej spoločnosti dramaticky narastá. Naopak, miera dôvery rapídne mizne. Atentát na premiéra, predtým dvojnásobná vražda pred LGBTI klubom v Bratislave, ale už sú tu i vraždy- či vynútené samovraždy, na školách.Kde sa to celé zastaví a čo to o nás vlastne vypovedá? Vieme kto sme a kam chceme smerovať? No a hlavne, chceme to vôbec vedieť?Chýba nám to, čomu Fíni hovoria "Sisu", teda odolnosť, vnútorná sila a odhodlanie čeliť náročným situáciám. Vedomie toho, kto sme a čo stojí za to brániť, hovorí šéf Inštitútu DEKK. Nemáme žiadny spoločný príbeh, za ktorým by sme stáli my všetci, celé spoločenstvo. No a nielenže sa na takomto príbehu vôbec nevieme zhodnúť, ale my ho dnes už ani nehľadáme. Víťazia polarizačné algoritmy sociálnych sietí, krátkozraká konfrontačná politika a klanová mentalita. Takto odolná spoločnosť nevyzerá, tvrdí Pavol Kosnáč.Aka veľka je miera polarizácie našej spoločnosti a prečo u nás rastie počet ľudí, ktorí sú ochotní siahnuť až ku krvavým a násilným riešeniam? Čo ich k tomu vedie a do akej miery sa démonizácia oponentov prelieva do každodennej reality? No a kde je tá povestná hranica zlomu, v ktorej sa to môže pretaviť až do občianskej vojny? Kto to živí a kto nesie kľúčovú zodpovednosť, ale najmä: Ako to zastaviť a zvrátiť?Na Slovensku približne každý tretí človek rozviazal osobné vzťahy kvôli názorovým nezhodám a zhruba polovica rodín sa doma o kontroverzných témach radšej ani nerozpráva pretože by to mohlo viesť až k rozpadu ich rodinných väzieb, tvrdí Kosnáč.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Sú za zastavenie vojny, ale nie za mierové spolunažívanie – takto hovorí o Izraeli odborník na región Attila Kovács z Univerzity Komenského v Bratislave. V tomto kontexte je podľa neho potrebné vnímať aj aktuálne mierové rokovania v Egypte, ku ktorým tlačí Izrael a Hamas americký prezident Donald Trump. Výsledkom bude podľa Kovácsa prinajlepšom prímerie, ktoré bude skôr oddychom pre ďalší konflikt.67-tisíc obetí, zničené Pásmo Gazy, hladomor a známky genocídy - to na jednej strane, na druhej vyše 1200 obetí masakry a 251 unesených, po dvoch rokoch päťdesiatka ešte stále v rukách radikálov, polovica z toho už po smrti.Štatistika dvoch rokov vojny medzi Izraelom a hnutím Hamas. Vyprovokoval ju masaker zo 7. októbra spred dvoch rokov, za ktorým stálo radikálne palestínske hnutie Hamas. Premiér Netanjahu odvtedy vedie svoju vojnu, s ktorou už nesúhlasí nielen svet, ale za jej ukončenie je väčšina obyvateľov Izraela.Do riešenia sa zapojil aj americký prezident Donald Trump. Jeho 20-bodový mierový plán je teraz predmetom rokovaní v egyptskom Šarm aš-Šajchu. Má šancu premeniť sa aj na realitu? Téma pre arabistu Attilu Kovácsa z Univerzity Komenského v Bratislave.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

V júni v rozhodujúcom treťom zápase zdolal Attilu Végha a krátko pred 40. narodeninami ukončil MMA kariéru. Prvý Čech v UFC a bývalý šampión Oktagonu v strednej i poloťažkej váhe Karlos Vémola v podcaste Staredown na ŠPORT.sk hovoril o tom, čomu sa dnes venuje, za akých podmienok si vie predstaviť návrat, čo očakáva od svojho boxerského zápasu a aj o tom, prečo sa na sobotňajšom Oktagone 77 v Bratislave napriek záujmu oboch bojovníkov neuskutočnila odveta so Samuelom „Pirátom“ Krištofičom.

Sú za zastavenie vojny, ale nie za mierové spolunažívanie – takto hovorí o Izraeli odborník na región Attila Kovács z Univerzity Komenského v Bratislave. V tomto kontexte je podľa neho potrebné vnímať aj aktuálne mierové rokovania v Egypte, ku ktorým tlačí Izrael a Hamas americký prezident Donald Trump. Výsledkom bude podľa Kovácsa prinajlepšom prímerie, ktoré bude skôr oddychom pre ďalší konflikt.67-tisíc obetí, zničené Pásmo Gazy, hladomor a známky genocídy - to na jednej strane, na druhej vyše 1200 obetí masakry a 251 unesených, po dvoch rokoch päťdesiatka ešte stále v rukách radikálov, polovica z toho už po smrti.Štatistika dvoch rokov vojny medzi Izraelom a hnutím Hamas. Vyprovokoval ju masaker zo 7. októbra spred dvoch rokov, za ktorým stálo radikálne palestínske hnutie Hamas. Premiér Netanjahu odvtedy vedie svoju vojnu, s ktorou už nesúhlasí nielen svet, ale za jej ukončenie je väčšina obyvateľov Izraela.Do riešenia sa zapojil aj americký prezident Donald Trump. Jeho 20-bodový mierový plán je teraz predmetom rokovaní v egyptskom Šarm aš-Šajchu. Má šancu premeniť sa aj na realitu? Téma pre arabistu Attilu Kovácsa z Univerzity Komenského v Bratislave.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Je najvyšší čas sa rozhodnúť či tento štát chceme. Ak ho naozaj chceme, je najvyšší čas začať na tom pracovať, hovorí šéf Inštitútu sociálnej kohézie Pavol Kosnáč. Z čoho pramení narastajúca polarizácia spoločnosti a prečo sme tak málo odolná spoločnosť?Miera polarizácie slovenskej spoločnosti dramaticky narastá. Naopak, miera dôvery rapídne mizne. Atentát na premiéra, predtým dvojnásobná vražda pred LGBTI klubom v Bratislave, ale už sú tu i vraždy- či vynútené samovraždy, na školách.Kde sa to celé zastaví a čo to o nás vlastne vypovedá? Vieme kto sme a kam chceme smerovať? No a hlavne, chceme to vôbec vedieť?Chýba nám to, čomu Fíni hovoria "Sisu", teda odolnosť, vnútorná sila a odhodlanie čeliť náročným situáciám. Vedomie toho, kto sme a čo stojí za to brániť, hovorí šéf Inštitútu DEKK. Nemáme žiadny spoločný príbeh, za ktorým by sme stáli my všetci, celé spoločenstvo. No a nielenže sa na takomto príbehu vôbec nevieme zhodnúť, ale my ho dnes už ani nehľadáme. Víťazia polarizačné algoritmy sociálnych sietí, krátkozraká konfrontačná politika a klanová mentalita. Takto odolná spoločnosť nevyzerá, tvrdí Pavol Kosnáč.Aká veľká je miera polarizácie našej spoločnosti a prečo u nás rastie počet ľudí, ktorí sú ochotní siahnuť až ku krvavým a násilným riešeniam? Čo ich k tomu vedie a do akej miery sa démonizácia oponentov prelieva do každodennej reality? No a kde je tá povestná hranica zlomu, v ktorej sa to môže pretaviť až do občianskej vojny? Kto to živí a kto nesie kľúčovú zodpovednosť, ale najmä: Ako to zastaviť a zvrátiť?Na Slovensku približne každý tretí človek rozviazal osobné vzťahy kvôli názorovým nezhodám a zhruba polovica rodín sa doma o kontroverzných témach radšej ani nerozpráva pretože by to mohlo viesť až k rozpadu ich rodinných väzieb, tvrdí Kosnáč.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

DIVADLO K - Nefotografie Skúmanie hraníc umeleckej tvorby, ľudských neistôt alebo pamäte ale tiež hľadanie nových foriem pohybu a divadla to je desať rokov Projektu kekse. Tvorcovia ktorí pod značkou „Divadlo K“ počas pôsobenia v priestoroch bývalej základnej školy na Jesenského ulici v Bratislave priniesli štyri originálne predstavenia, a práve tieto predstavenia  si u nás v Kunstakamere priblížime, O prvom predstavení Nefotografie, k nám do podcastu prišli porozprávať Mária Piatriková, Stano Piatrik a Tatiana Šeliga.    Záznam predstavenia Nefotografie https://www.youtube.com/watch?v=KuQ4-YPOxoI   Web https://www.ohyb.sk/  

Hosťom relácie Dírerov filter bol technologický podnikateľ Matej Ftáčnik. Vyštudoval Fakultu matematiky, fyziky a informatiky na Univerzite Komenského v Bratislave. Svoje skúsenosti s business developmentom získal v Silicon Valley, kde pomáhal pri expandovaní slovenských startupov do USA. Je zakladateľom Spotu - prvého slovenského kreatívneho priestoru. Vďaka organizovaniu Startup Weekends na Slovensku vyhral v roku 2011 Startup Award. Bol spoluzakladateľom Startup Campov na Slovensku aj v Česku. V roku 2019 získal ocenenie technologický podnikateľ roka. Ftáčnik tiež založil prvú LGBTQ+ bankovej služby v USA. V súčasnosti je spoločník a riaditeľ softvérovej firmy Vacuumlabs. V relácii Dírerov filter hovoril aj o tom:- prečo sa odsťahoval zo Slovenska do Česka- či sa v Prahe nestretáva s homofóbnymi prejavmi- či spolu s ním odišiel zo Slovenska aj úspešný biznis- prečo sa v Česku firmám podniká lepšie ako na Slovensku- či Slováci opäť „stavajú“ Prahu ako v minulosti- či sa niekedy vráti na Slovensko

Aj tento rok ESET Science Award ocenení výnimočné vedecké osobnosti pôsobiace na Slovensku – vedkyne a vedcov, ktorí svojou prácou obohacujú celú spoločnosť. Novinkou ročníka 2025 je otvorenie ocenenia aj pre spoločenské a humanitné vedy, vďaka čomu medzi finálovou päticou po prvý raz nájdeme aj zástupcov týchto odborov. V špeciálnom diele relácie .jednoducho veda vám Juraj Petrovič predstaví všetkých tohtoročných finalistov a finalistky kategórie Výnimočná osobnosť vedy na Slovensku: - Psychologička Vladimíra Kurincová Čavojová - vedúca Ústavu experimentálnej psychológie v Centre spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied, v.v.i. - Neurologička Zuzana Gdovinová - profesorka na Lekárskej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (LF UPJŠ) v Košiciach a prednostka Neurologickej kliniky LF UPJŠ a Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach. - Ekonóm Martin Kahanec - profesor na Stredoeurópskej univerzite (CEU) vo Viedni a na Národohospodárskej fakulte na Ekonomickej univerzite v Bratislave a zakladateľ bratislavského Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce, kde pôsobí ako vedecký riaditeľ. - Botanik Karol Marhold - vedúci vedecký pracovník v Botanickom ústave Centra biológie rastlín a biodiverzity SAV, v.v.i. a profesor botaniky na Univerzite Karlovej v Prahe. - Paleobiológ a geológ Adam Tomašových - vedúci Oddelenia paleobiológie a evolúcie organizmov v Ústave vied o Zemi Slovenskej akadémie vied, v.v.i. O tom, kto sa stane laureátom či laureátkou, rozhodne medzinárodná komisia pod vedením nositeľa Nobelovej ceny. Finalisti a finalistky kategórie Výnimočná osobnosť vedy na Slovensku sa zároveň uchádzajú aj o Cenu verejnosti, v ktorej rozhoduje verejnosť. Hlasovanie prebieha na cenaverejnosti.sk a je spojené so súťažou o pobyt na Lomnickom štíte. Slávnostný galavečer môžu diváci sledovať naživo 9. októbra o 20:00 na esetscienceaward.sk alebo na Facebook profile ESET Science Award.

Rovnou 90-tkou hlasou, najtesnejšou možnou ústavnou väčšinou, prijal parlament ústavný zákon. Do ústavy zakotvil dve pohlavia a suverenitu Slovenska v hodnotových a kultúrno-etických otázkach. Smer oslavuje a opozícia je rozhádaná. Občianskej organizácie spustili petíciu a varujú, že novela negatívne zasiahne do životov ľudí a oslabí demokraciu na Slovensku.Bolo to naozaj nutné? Prečo sa odborníci a ústavný právnici obávajú že sa pre novelu Slovensko dostane do konfliktu s našimi medzinárodnými záväzkami? Mohlo by to viesť až k nášmu vystúpeniu z EÚ? Ako si s novelou poradí Ústavný súd a aké dopady bude mať ústava na životy ľudí, adopcie detí, či postavenie transrodových ľudí? Vniká kategória občanov druhej kategórie? Nepoučili sme sa s histórie?Braňo Závodský sa rozprával s ústavným právnikom, vedúcim katedry ústavného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave profesorom Mariánom Gibom.

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

„Je to dôležitý krok, no bez skutkov je to hoci symbolické no prázdne gesto“, hovorí o Attila Kovács, odborník na oblasť z Komenského univerzity v Bratislave. Naráža na rastúcu podporu pre palestínsku štátnosť zo strany medzinárodného spoločenstva. „Mali by učiniť kroky na obmedzenie dodávok zbraní pre Izrael, či blokovať prístavy s týmto cieľom“, dopĺňa. Žiadalo by sa podľa neho zbrojné embargo. Medzi prvými zo strany Spojených štátov, ako najväčšieho dodávateľa vojenskej techniky pre Izrael. „A to je kameň úrazu“, konštatuje arabista Kovács.Na jednej strane rastúca podpora pre uznanie nezávislej štátnosti pre Palestínu zo strany svetového spoločenstva, na druhej stret s realitou: Netanjahu a jeho vojenský aparát akoby rastúcu podporu pre Palestínu prehliadali a pokračujú vo svojej misii vyhladiť Hamas aj za cenu genocídy civilného obyvateľstva. Naviac – jeho spojenec Donald Trump označuje uznanie palestínskej štátnosti za „odmenu“ pre radikálny Hamas s jeho atrocitami zo 7. októbra spred dvoch rokov. Generálny sekretár OSN António Guterres ale pri riešení na pôdoryse dvoch štátov hovorí pri štátnosti ako o „práve“ Palestínčanov, nie o odmene teroristom Hamasu. A ak na jednej strane rastie volanie po mieri, na druhej chýbajú kroky, ktoré by boli jeho predpokladom – medzi nimi koniec vojenskej podpory pre Izrael, upozorňujú pozorovatelia. Čo bude s vojnou Izraela s radikálmi Hamasu po newyorskom Valnom zhromaždení OSN? Nenaplnia sa slová amerického prezidenta Trumpa, že „prázdne slová neriešia vojny?“Téma pre Attilu Kovácsa, odborníka na región z Univerzity Komenského v Bratislave. „Je to dôležitý krok, no bez skutkov je to hoci symbolické no prázdne gesto“, hovoríAttila Kovács, odborník na oblasť z Univerzity Komenského v Bratislave. Naráža na rastúcu podporu pre palestínsku štátnosť zo strany medzinárodného spoločenstva. „Mali by učiniť kroky na obmedzenie dodávok zbraní pre Izrael, či blokovať prístavy s týmto cieľom“, dopĺňa. Žiadalo by sa podľa neho zbrojné embargo. Medzi prvými zo strany Spojených štátov, ako najväčšieho dodávateľa vojenskej techniky pre Izrael. „A to je kameň úrazu“, konštatuje arabista Kovács. Za príklad dáva Nemecko, ktoré k obmedzeniu pristúpilo. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.