Podcasts about bratislave

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Nová nemocnica v Prešove za stámilióny eur bude pre problémy s betónom meškať a predraží sa o ďalších takmer sto miliónov. KDH chce hlavu ministra obrany Kaliňáka, ktorý má celú stavbu na starosti.Ministerstvo už odstúpilo od zmluvy s pôvodným konzorciom firiem a bleskovo dohodol bez súťaže zmluvu s novými stavbármi za 259 miliónov eur na hrubú stavbu nemocnice. Takisto vyhlásil súťaž na vybavenie nemocnice za 280 miliónov.Ako to teda na stavbe novej prešovskej nemocnice, ktorá je strategickým projektom a po dokončení mám mať viac ako tisíc lôžok vyzerá? Je termín dostavby v roku 2027 už nereálny? Bude sa dať na nemocnicu použiť 200 miliónov z Plánu obnovy alebo to budeme musieť zaplatiť sami? Čo kresťanský demokrati vyčítajú ministrovi a ako by to riešili sami? A sú pripravený v prípade účasti na vlády vo výstavbách nemocníc v Prešove, Martine, Bystrici či v Bratislave pokračovať? Budú na to peniaze?Braňo Závodský sa rozprávals poslancom Národnej rady za Kresťanskodemokratické hnutie a členom zdravotníckeho výboru parlamentu Františkom Majerským.

Opozičný líder volí novú stratégiu. V zafajčenom podniku v Kysuckom Novom Meste, medzi herňou a potravinami, sa líder Progresívneho Slovenska Michal Šimečka postavil pred voličov. Diskutovanie s voličmi v baroch naprieč celým Slovenskom, je jedným zo spôsobov, ktorým vysvetľuje kauzu okolo dotácií svojej mamy.S mikrofónom v ruke, priamo v baštách Smeru, čelí otázkam, ktorým sa ale nevyhne ani v Bratislave. Regionálnu kampaň nazýva Povedz mi to do očí. Aktuality sa išli pozrieť na regionálny výjazd progresívcov na Kysuciach.Môže líder opozície touto taktikou presvedčiť priaznivcov koaličných strán, aby sa rozhodli pre Progresívne Slovensko? A odpustili Šimečkovi voliči kauzu občianskeho združenia jeho mamy?Aj o týchto otázkach sa dnes budeme rozprávať s politickým redaktorom Aktualít Marekom Biroóm.

Dnešným hosťom relácie Zo zákulisia politiky bol bratislavský primátor Matúš Vallo, s ktorým sme hovorili priamo v električkovom depe Krasňany v hlavnom meste. Témou nebola však len dopravná infraštruktúra, ale aj zveľaďovanie verejného priestoru či bezpečnosť v Bratislave. Rozprávali sme sa aj o parkovacej politike či kritizovam cyklopruhu na Vajanského nábreží.Ľutuje niečo Matúš Vallo ohľadom bratislavských cyklotrás? Aké úpravy čakajú Zochovu ulicu? Ako chce riešiť bezpečnosť v Starom meste? Čo ako primátor robiť nechce? Verí si v blížiacich sa voľbách? Toto všetko a ešte viac sa dozvieš v rozhovore.

Počítačový vedec Michal Valko sa umelej inteligencii venuje viac ako 30 rokov. Jeho cesta viedla z rodných Košíc až do najprestížnejších svetových technologických inštitúcií, kde pracoval na vývoji systémov pre giganty, ako je Intel, Meta či Google DeepMind.Michal vyrastal v metropole východného Slovenska, kde ho matematika fascinovala už od detstva. Na špeciálnom matematickom gymnáziu sa formoval v komunite,ktorú s úsmevom nazýva „matematická mafia“. Bolo to prostredie plné nadšenia, kde sa organizovali semináre a sústredenia na takej úrovni, že dostať sa na ne bolo pre mnohých iba snom. Po štúdiu v Bratislave považoval zaprirodzené pokračovať v akademickej ceste v USA , čo mu otvorilo dvere do globálneho vedeckého sveta. Postupne sa vypracoval na experta, ktorý stál pri zrode parížskeho Google DeepMind. Neskôr v spoločnosti Meta viedol výskumprelomových jazykových modelov Gemini 1 a 2, ako aj modelu Llama 3.Dnes Michal Valko nielen prednáša a publikuje, ale ako founding researcher vo vlastnom startupe Isara Labs priamoformuje kolektívnu inteligenciu a novú generáciu umelej inteligencie. Okrem podpory desiatok startupov zameraných na klimatické zmeny či medicínu sa venujevlastným projektom. Jeho cieľom je vytvoriť energeticky efektívne modulárne modely a automatizovať vedu prostredníctvom kolektívnej inteligencie. Stojí za vznikom takzvaných neo-labov, ktoré hľadajú nové spôsoby, ako o umelej inteligencii premýšľať a ako do nej investovať.Podľa Michala umelá inteligencia v blízkej budúcnosti prestane byť konkurenčnou výhodou a stane sa bežnou súčasťou nášho „skillsetu“, podobne ako je dnes internet. Keďže umelú inteligenciu vníma ako multiplikátor našich schopností, otvára sa nám priestor na hlbšiu otázku: Kde je naša skutočná ľudská pridaná hodnota? Tento rozhovor je pozvánkou na premýšľanie o svete, v ktorom strojeovládajú kód, ale človek musí držať v rukách zmysel a smerovanie. Michal Valko patrí k najvýznamnejším globálnym expertom na umelú inteligenciu a strojové učenie. Aktuálne zastáva pozíciufounding researcher v technologickom startupe Isara Labs, pričom jeho kariéra zahŕňa kľúčové vedecké posty v spoločnostiach Intel, Meta a Google DeepMind. Ako hlavný vedecký pracovník (Principal Scientist) v spoločnostiDeepMind  viedol výskumný tím zodpovedný za vývoj a alignment prelomových jazykových modelov Gemini 1 a 2 a potom v spoločnosti Meta Llama 3.Svoju vedeckú cestu začal na Gymnáziu Alejová v Košiciach a Fakulte matematiky, fyziky a informatikyUniverzity Komenského v Bratislave, odkiaľ pokračoval na Carnegie Melon a University of Pittsburgh, kde v roku 2011 obhájil doktorát. Michal sa špecializuje na navrhovanie autonómnych algoritmov s minimálnym ľudskýmdohľadom, predovšetkým v oblastiach deep reinforcement learning a self-supervised learning. Okrem pôsobenia v komerčnom sektore je kmeňovým výskumníkom v inštitúte Inria a prednáša na prestížnej parížskej ENSParis-Saclay. Svojím inovatívnym prístupom ku škálovaniu a k efektivite veľkých jazykových modelov (LLM) dnes Michal Valko priamo formuje budúcnosť globálneho ekosystému umelej inteligencie. O podcastePodcast Veda na dosah vznikol preto, aby sa k slovu dostali naše odborníčky a naši odborníci. Slovenská vedaje plná osobností, ktoré denne objavujú svet, aby sa nám mohlo ľahšie žiť. V epizódach môžete počuť výskumníkov z rôznych vedeckých oblastí.Všetky podcasty Veda na dosah sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na Youtube CVTI SR, cezaplikácie Spotify a Apple Podcasts a naďalších streamovacích platformách. 

Hosťom relácie Dírerov filter bol ekonóm Martin Lindák. Vyštudoval Ekonomickú univerzitu v Bratislave. Pracoval ako externista pre Nadáciu F. A. Hayeka a na polovičný úväzok najprv v Bencont Investments a neskôr v Pro Partners Holding. Po škole sa na nejaký čas zastavil v denníku SME v redakcii Indexu. V súčasnosti pracuje vo Finstate. Má úspešný podcast Ekonómia ľudskou rečou. V relácii Dírerov filter hovoril aj o tom:ako sa žije na Gemeriprečo nemá rád heslo „byty-byty-byty“čo mu prekáža na filozofii Martina Dubcamajú mladí ľudia šancu kúpiť si bytprečo nebudeme mať dôchodky

Dnes to bude tak trochu špeciálne a exkluzívne. V Nedeľnej chvíľke poézie_FM dnes vyhlásime finalistov či finalistky literárneho ocenenia Zlatá vlna za najlepšiu básnickú zbierku za uplynulý rok - čiže za rok 2025. Zlatú vlnu založili v roku 2019 nezávislé kultúrne centrá, ktoré sa venujú podpore slovenskej poézie. Jej cieľom je zviditeľňovať a kultivovať slovenskú poéziu a zvyšovať spoločenský status jej autorov a autoriek. Porota Zlatej Vlny má troch členov a členky s rovnocenným hlasovacím právom. Jednou z porotkýň je aj moja dnešná hosťka - literárna vedkyňa z Ústav slovenskej literatúry SAV v Bratislave, kde sa venuje výskumu poézie a literárnej kultúry. Zameriava sa na poéziu 20. storočia a postmodernu, teóriu lyriky, literárnu estetiku a interpretáciu básnického textu. V súčasnosti sa venuje aj ženskému písaniu, osobitne výskumu traumy v poézii.

Július Barczi a Nina Gažovičová sa po dlhšej dobe sami dvaja stretli za mikrofónmi, aby sa rozprávali o dielach, umelcoch a o tom, aké je vlastne naše slovenské umenie. V novej epizóde podcastu Predané sa venujú top dielam pripravovanej 161. letnej aukcie aukčnej spoločnosti Soga, ktorá sa uskutoční 9. júna v Moyzesovej sieni FiF UK.Spoločne prechádzajú výber najzaujímavejších diel aukcie, ich príbehy, kontext aj autorov, ktorí formovali slovenskú výtvarnú scénu.Viac o dielach a celej aukcii sa dozviete aj na komentovaných prehliadkach 19. mája a 26. mája o 19:00 na Medenej 16 v Bratislave.

Priaznivci tvrdých pästných súbojov si prídu na svoje. Králi ulice, teda prvá bare knuckle organizácia na Slovensku, pripravuje už 10. turnaj v histórii - konkrétne v piatok 15. mája v Bratislave. Ako sa pripravujú na veľký turnaj, ako funguje organizácia a príde na Slovensko aj legendárny Conor McGregor? Aj o tom rozprával v štúdiu ta3 majiteľ organizácie Králi ulice Cyril Pažitný.

Hosťom relácie Dírerov filter bol poslanec NR SR Roman Michelko. Vyštudoval filozifiu-históriu na Univerzite Komenského v Bratislave. Pôsobil na viacerých univeziatách, je publicistom a pracoval aj v Národnom literárnom centre. Politickú kariéru začínal ako asistent poslanca A.M. Húsku z HZDS a Jána Podmanického zo Smeru. Politickú kariéru rozbiehal v strane Štefana Harabina, neskôr kandidoval za SNS, ktorej je poslancom. Do povedomia vereknosti sa zapásal aj výzvou na dekriminalizáciu vojnového zločinca a prezidenta slovakštátu Jozefa Tisa. V relácii Dírerov filter hovoril aj o tom:prečo chcú Američania naše ropovodyči sa bude koalícia zaoberať iba sama sebou alebo aj problémami bežných ľudíči sa SNS spojí so Smerom alebo Republikouči SNS má ešte dôvod na existenciu

1. Kaliňák by si zaslúžil demisiu 2. Spojenci Ruska na Slovensku 3. Ako dopadol sviatok/nesviatok v Bratislave a okresnom meste

„Naša škola je ostrov slobody. Nenecháme si vnútiť normy postavené na agresivite a nekompetentnosti,“ hovorí Bohunka Koklesová, rektorka Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave. V rozhovore s Janou Močkovou vysvetľuje, prečo sa verejne vyjadruje k politike súčasnej vlády, ako sa jej dotýkajú deštrukčné kroky ministerky Šimkovičovej, a prečo tretíkrát nebude kandidovať na rektorskú pozíciu. "Netreba byť prilepený na rektorskej stoličke, treba dať priestor aj iným," hovorí Koklesová. Ak vám náš obsah prináša hodnotu a radi ho sledujete, podporte nás svojím hlasom v súťaži Podcast roka. Hlasujte v kategórii rozhľad za podcast V redakcii na www.podcastroka.sk a môžete vyhrať atraktívne ceny.

V Ráne na eFeMku bola Monika Omerzu Midriaková so svojim projektom Leto s Monikou. Len nedávno jej vyšiel nový album s názvom Cítiť to všetko naraz, ktorý bude krstiť aj v Bratislave. Zahrala nám z neho aj niekoľko piesní a porozprávala ako vznikol.

Dnes budeme mapovať a skúmať pestrosť mestskej prírody. Je to totiž oblasť, v ktorej nemusia pôsobiť len odborníci, ale aj verejnosť. S našou dnešnou hostkou sa budeme pohybovať najmä v Bratislave a jej mestskej časti Petržalka. Vysvetlí nám, ako hľadajú mikroplasty v tatranských plesách, či ako zisťuje čistotu vody Vydrice cez sledovanie vodných bezstavovcov. Jana Menkyová je lektorkou ekovýchovy v Inštitúte aplikovanej ekológie Daphne. Deťom a dospelým pútavo približuje tajomstvá prírody, ktoré poodhalí aj nám. | Hostka: Jana Menkyová. | Moderuje: Juraj Turis. | Talkshow Hosť Rádia Regina Západ pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Regina Západ, RRZ.

Poplatky v našom zdravotníctve sú takmer zakázané. Napriek tomu pacienti zaplatia na poplatkoch ročne stámilióny eur. Štát tu dlhé roky zlyháva a pre neriadené a vysoké poplatky ľudia radšej ani nejdú k lekárovi. Ombudsman vyzýva vládu a parlament aby situáciu parlament vyzýva aby situáciu v ambulanciách riešil.Aké podnety dostáva od občanov verejný ochranca práv? Čo zistil jeho prieskum? Je skutočne možné že ľudia nejdú k lekárovi na preventívnu prehliadku, pretože si to nemôžu finančne dovoliť? Aké je to možné a čo vláde a poslancom odporúča ombudsman?A prečo podáva podnety na Ústavný súd pre porušenie rovnosti volebného práva vo volebných obvodoch v Bratislave a Košiciach? Čo hovorí na rušenie voľby poštou? A ako vníma verejný ochranca práv útoky vlády na nezávislé inštitúcie? Braňo Závodský sa rozprával verejným ochrannom práv Robertom Dobrovodským.

Priaznivci tvrdých pästných súbojov si prídu na svoje. Králi ulice, teda prvá bare knuckle organizácia na Slovensku, organizujú v 15. mája v Bratislave už desiaty turnaj v histórii. Ako sa pripravujú na veľký turnaj, ako funguje organizácia a príde legendárny Conor McGregor na Slovensko? Aj o tom sme sa rozprávali so zakladateľom a majiteľom organizácie Králi ulice Cyrilom Pažitným a boxerom Romanom Kučerom, ktorého čaká v Bratislave titulový zápas vo váhovej kategórii do 70 kg.

1. V Bratislave je kde stavať, no výstavbu brzdia prísne pravidlá, vraví odborník z bratislavského magistrátu 2. Tunel Višňové zatvoria, v iných krajinách trvá údržba kratšie 3. Výrobcovia čipov ťahajú nahor akciové trhy 4. Krátko o konci Emirátov v OPEC-u, drahej energopomoci štátov EÚ a protestoch Číny voči clám na elektromobily

Naše veľké štátne nemocnice na tom nie sú dobre. Majú opäť miliardový dlh a podľa auditu ministerstva zdravotníctva aj veľa lekárov, no málo sestier. A po pätnástej sa v nich vraj skoro vôbec neoperuje. Štát má tiež rozostavané štyri mega projekty nových nemocníc v Martine, Banskej Bystrici, Prešove a Bratislave.Máme skutočne príliš veľa dobre platených lekárov? Prečo nemocnice už popoludní takmer neoperujú. Pokrývajú platby zdravotných poisťovní všetky náklady nemocníc? Prečo majú štátne nemocnice opäť dlh okolo miliardy eur? A kde nájde štát peniaze na dostavbu nových nemocníc ak peniaze z plánu obnovy v júni končia? Koľko vlastne na ešte potrebujeme a je opozícia ochotná vypučiť výzvu prezident a zaviazať sa, že bude vo výstavbe pokračovať aj keby bola na budúce vo vláde sama?Braňo Závodský sa rozprával s predsedom Lekárskeho odborového združenia Petrom Visolajským a s poslancom parlamentu za KDH členom zdravotníckeho výboru a prezidentom komory zdravotníckych záchranárov Františkom Majerským.

Vo svete slovenského klubového futbalu by sme za poslednú dekádu len ťažko hľadali legionára, ktorý by na fanúšikov zanechal taký výrazný dojem. Keď v roku 2018 prichádzal do hlavného mesta Slovenska, bol to útočník hľadajúci stratenú formu a herné sebavedomie. Keď odchádzal, bol z neho ofenzívny fenomén, ktorý lámal historické strelecké rekordy a do klubovej kasy priniesol milióny z lukratívneho prestupu do Sportingu Lisabon.Dnes je Andraž Šporar späť na Tehelnom poli a v najnovšej epizóde podcastu Striedame! sa s moderátormi Julom a Muťom podelil o fascinujúci príbeh svojej európskej futbalovej odysey.Skúsený slovinský reprezentant vzal poslucháčov na úprimnú cestu svojimi futbalovými začiatkami, ktoré neboli vždy len zaliate slnkom. Pri spomienkach na svoj prvý veľký zahraničný angažmán vo švajčiarskom Bazileji odhalil aj úsmevné, no z dnešného pohľadu až bizarné pozadie svojho prestupu. Ako sám s úsmevom na perách v podcaste priznáva, pri podpise zmluvy s vtedy úradujúcim švajčiarskym majstrom mal obrovské šťastie.„Ja som tam nerobil ani zdravotnú prehliadku. Bol som prekvapený, že mi nespravili MRI kolena a členkov... Bol som posledný, kto ju nerobil,“ spomína Andraž Šporar na momenty pred tým, než ho na dlhé mesiace odstavilo nepríjemné zranenie šľachy. Z ambiciózneho kroku do tímu hrajúceho Ligu majstrov sa tak dostal do obdobia frustrácie, ktoré nevyriešilo ani hosťovanie v nemeckom Bielefelde, kde sa podľa vlastných slov cítil mimoriadne zle.Kariérny zlom a znovuzrodenie gólového inštinktu prišli až so sťahovaním na Slovensko. Bratislavský Slovan mu poskytol presne to, čo mladý útočník potreboval – ofenzívny herný systém a absolútnu dôveru. V rozhovore s moderátormi označil tento krok bez váhania za ten vôbec najlepší vo svojom futbalovom živote.„Vedel som, že potrebujem tím, ktorý je najlepší vo svojej krajine a hrá ofenzívny futbal,“ vysvetľuje logiku vtedajšieho rozhodnutia, ktoré ho katapultovalo do veľkého európskeho futbalu.Nasledoval vysnívaný prestup do Sportingu Lisabon, kde si zahral po boku hviezd ako Bruno Fernandes, Nuno Mendes či Pedro Porro, no v podcaste otvorene hovorí aj o enormnom tlaku, ktoré pôsobenie v takto obrovskom klube s miliónovým fanklubom prináša.Nemenej pútavé sú jeho historky z ďalších futbalových zastávok. Poslucháči sa dozvedia, aké to je zažiť elektrizujúcu atmosféru na Old Trafforde, kde prišlo Middlesbrough podporiť 11-tisíc fanúšikov, alebo aký fanatizmus vládne v gréckom Panathinaikose.Práve pri spomienkach na pôsobenie v Aténach a tamojšie derby zápasy Andraž Šporar upozorňuje, že to je niečo, čo človek nedokáže pochopiť len z televíznej obrazovky. „Musíte to sami zažiť. Ideš na derby a pozrieš sa a potom si môžeš myslieť, akí sú... To je proste jedna veľká emócia,“ opisuje grécke futbalové peklo, kde sa o futbale nielen rozpráva, ale doslova sa ním žije.Dnes ako 32-ročný ostrieľaný útočník, cíti, že sa kruh uzavrel. Do Slovana sa nevrátil iba spomínať na staré dobré časy, ale s jasnou víziou a hladom po ďalších úspechoch. Ako v diskusii zdôrazňuje, na Slovensku sa cíti ako doma, jazyková bariéra neexistuje a jeho motivácia strieľať góly je rovnako silná ako pred rokmi.„Mám 32 rokov. Stále chcem dať neviem sto, stopäťdesiat, dvesto gólov,“ odkazuje fanúšikom s tým, že v Bratislave plánuje ostať až do konca svojej zmluvy. Ak chcete nazrieť za oponu profesionálneho futbalu, pochopiť mentalitu špičkového útočníka a vypočuť si množstvo úsmevných príhod priamo z kabíny, najnovšiu epizódu podcastu Striedame! na ŠPORT.sk by ste si rozhodne nemali nechať ujsť.

Vo svete slovenského klubového futbalu by sme za poslednú dekádu len ťažko hľadali legionára, ktorý by na fanúšikov zanechal taký výrazný dojem. Keď v roku 2018 prichádzal do hlavného mesta Slovenska, bol to útočník hľadajúci stratenú formu a herné sebavedomie. Keď odchádzal, bol z neho ofenzívny fenomén, ktorý lámal historické strelecké rekordy a do klubovej kasy priniesol milióny z lukratívneho prestupu do Sportingu Lisabon.Dnes je Andraž Šporar späť na Tehelnom poli a v najnovšej epizóde podcastu Striedame! sa s moderátormi Julom a Muťom podelil o fascinujúci príbeh svojej európskej futbalovej odysey.Skúsený slovinský reprezentant vzal poslucháčov na úprimnú cestu svojimi futbalovými začiatkami, ktoré neboli vždy len zaliate slnkom. Pri spomienkach na svoj prvý veľký zahraničný angažmán vo švajčiarskom Bazileji odhalil aj úsmevné, no z dnešného pohľadu až bizarné pozadie svojho prestupu. Ako sám s úsmevom na perách v podcaste priznáva, pri podpise zmluvy s vtedy úradujúcim švajčiarskym majstrom mal obrovské šťastie.„Ja som tam nerobil ani zdravotnú prehliadku. Bol som prekvapený, že mi nespravili MRI kolena a členkov... Bol som posledný, kto ju nerobil,“ spomína Andraž Šporar na momenty pred tým, než ho na dlhé mesiace odstavilo nepríjemné zranenie šľachy. Z ambiciózneho kroku do tímu hrajúceho Ligu majstrov sa tak dostal do obdobia frustrácie, ktoré nevyriešilo ani hosťovanie v nemeckom Bielefelde, kde sa podľa vlastných slov cítil mimoriadne zle.Kariérny zlom a znovuzrodenie gólového inštinktu prišli až so sťahovaním na Slovensko. Bratislavský Slovan mu poskytol presne to, čo mladý útočník potreboval – ofenzívny herný systém a absolútnu dôveru. V rozhovore s moderátormi označil tento krok bez váhania za ten vôbec najlepší vo svojom futbalovom živote.„Vedel som, že potrebujem tím, ktorý je najlepší vo svojej krajine a hrá ofenzívny futbal,“ vysvetľuje logiku vtedajšieho rozhodnutia, ktoré ho katapultovalo do veľkého európskeho futbalu.Nasledoval vysnívaný prestup do Sportingu Lisabon, kde si zahral po boku hviezd ako Bruno Fernandes, Nuno Mendes či Pedro Porro, no v podcaste otvorene hovorí aj o enormnom tlaku, ktoré pôsobenie v takto obrovskom klube s miliónovým fanklubom prináša.Nemenej pútavé sú jeho historky z ďalších futbalových zastávok. Poslucháči sa dozvedia, aké to je zažiť elektrizujúcu atmosféru na Old Trafforde, kde prišlo Middlesbrough podporiť 11-tisíc fanúšikov, alebo aký fanatizmus vládne v gréckom Panathinaikose.Práve pri spomienkach na pôsobenie v Aténach a tamojšie derby zápasy Andraž Šporar upozorňuje, že to je niečo, čo človek nedokáže pochopiť len z televíznej obrazovky. „Musíte to sami zažiť. Ideš na derby a pozrieš sa a potom si môžeš myslieť, akí sú... To je proste jedna veľká emócia,“ opisuje grécke futbalové peklo, kde sa o futbale nielen rozpráva, ale doslova sa ním žije.Dnes ako 32-ročný ostrieľaný útočník, cíti, že sa kruh uzavrel. Do Slovana sa nevrátil iba spomínať na staré dobré časy, ale s jasnou víziou a hladom po ďalších úspechoch. Ako v diskusii zdôrazňuje, na Slovensku sa cíti ako doma, jazyková bariéra neexistuje a jeho motivácia strieľať góly je rovnako silná ako pred rokmi.„Mám 32 rokov. Stále chcem dať neviem sto, stopäťdesiat, dvesto gólov,“ odkazuje fanúšikom s tým, že v Bratislave plánuje ostať až do konca svojej zmluvy. Ak chcete nazrieť za oponu profesionálneho futbalu, pochopiť mentalitu špičkového útočníka a vypočuť si množstvo úsmevných príhod priamo z kabíny, najnovšiu epizódu podcastu Striedame! na ŠPORT.sk by ste si rozhodne nemali nechať ujsť.

ESET Science Award, ocenenie, ktoré vyzdvihuje výnimočné vedecké osobnosti, otvára svoj nový ročník. Témou ročníka 2026 je Zodpovednosť poznania, ktorá poukazuje na to, že vedecké poznanie nie je hodnotovo neutrálne. S rastúcou silou vedeckých objavov a technologických možností rastie aj zodpovednosť za to, ako sa tieto poznatky využívajú a aký vplyv majú na spoločnosť. O tejto otázke diskutujú: – Daniela Vacek (Filozofický ústav SAV, Kempelenov inštitút inteligentných technológií), laureátka ESET Science Award v kategórii Výnimočná osobnosť vedy do 35 rokov – Martin Kahanec (Stredoeurópsky inštitút pre výskum práce CELSI v Bratislave, Stredoeurópska univerzita vo Viedni, Ekonomická univerzita v Bratislave), laureát ESET Science Award v kategórii Výnimočná osobnosť vedy na Slovensku – Erik Láštic (Filozofická fakulta UK v Bratislave) – Paulína Bohmerová (Nadácia ESET) Diskusiu moderuje Juraj Petrovič.

Hostia: Vincent Bujňák (ústavný právnik, Univerzita Komenského v Bratislave) a Erik Láštic (politológ, Univerzita Komenského v Bratislave). | Ústavnoprávna rovina: Prezident sa neobrátil na Ústavný súd, jeho rozhodnutie vyhlásiť časť referenda, skrátenie volebného obdobia a výklad Ústavného súdu, ako to bolo v prípade prezidentky Zuzany Čaputovej, je možné skrátiť volebné obdobie v referende, zvyšné dve otázky a ich formulácia, historicky bolo na Slovensku jediné úspešné referendum, využívanie tohto nástroja a jeho náležitosti. Politický súboj: Využívanie inštitútu referenda, iniciatíva mimoparlamentnej strany Demokrati, cieľ referenda mimo skrátenia volebného obdobia, úspešnosť/neúspešnosť zvyšných otázok, politické súvislosti, pozícia prezidenta Petra Pellegriniho, v minulosti sám kritizoval postup prezidentky, postoje ďalších strán či už opozičných alebo koaličných. | Vyhlásenie časti referenda. | Moderuje: Juraj Jedinák; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Národný onkologický ústav sa spojil so šiestimi partnermi s cieľom vybudovať v Bratislave komplexné onkologické centrum na európskej úrovni. Ako bude z tohto projektu profitovať samotný pacient a aká je šanca, že sa Slovensko zaradí medzi stovku najlepších pracovísk v Európe? O téme v štúdiu diskutovali riaditeľ Národného onkologického ústavu Tomáš Alscher a klinická onkologička Bela Mriňáková.

Slovensko hostí v najbližších dňoch jedno z najväčších športových podujatí v tomto roku - v Trenčíne a v Bratislave sa uskutočnia hokejové majstrovstvá sveta hráčov do 18 rokov a fanúšikovia uvidia v akcii aj budúce hviezdy NHL. Veľké ambície má na turnaji aj náš tím a aj o tom sme sa rozprávali s hlavným trénerom slovenskej reprezentácie Martinom Dendisom.

Hosťom relácie Dírerov filter bola poslankyňa NR SR Jana Bittó Cigániková. Vyštudovala Fakultu verejnej správy VŠEMVS v Bratislave a manažment zdravotníctva. Pôsobila ako finančná poradkyňa pre Tatra banku, neskôr založila sieť súkromných jaslí a škôlok. Je členkou strany Sloboda a Solidarita. Od roku 2016 je poslankyňou NR SR a venuje sa najmä zdravotníctvu. Po nesúhlase s odstavením čestného predsedu SaS Richarda Sulíka z možnej kandidatúry v ďalších parlamentných voľbách ju kongres strany nezvolil za členku Republikovej rady. Jej ďalšie pôsobenie v SaS zostáva nejasné.

Profesor Juraj Šedivý je odborníkom na pomocné vedy historické – paleografiu a epigrafiu. Špecializuje na stredoveké rukopisy a stojí aj za pamäťovým portálom dejín Bratislavy, na ktorom možno vyhľadať množstvo historických fotografií, či zistiť, kto, kedy, v akom dome býval, ale aj to, ako ten dom vyzeral. Aktuálne sa zaoberá aj dejinami bratislavských židovských obyvateľov. Pôsobí na katedre archívnictva a muzeológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a pre históriu zahorel už ako chlapec. S Katou Martinkovou hovorí aj o včelách, ktoré chová s manželkou, alebo o tom, či sa ľudia v priebehu histórie menia. | Hosť: prof. Juraj Šedivý (historik). | Moderuje: Kata Martinková. | Tolkšou Hosť sobotného Dobrého rána pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 8. hodine.

Hosťom relácie Dírerov filter bol teológ a moderátor Michal Havran. Narodil sa v Bratislave, jedenásť rokov žil vo Francúzsku. Vyštudoval protestantskú teológiu na Marc Bloch Université v Štrasburgu, študoval históriu a politickú teológiu na École pratique des hautes études v Paríži. Dlhodobo prispieva do rôznych médií vrátane denníka Sme. Je autorom viacerých kníh, Je spoluautorom filmu Kandidát, v STVR 11 rokov moderoval diskusnú reláciu Večera s Havranom, ktorú po odchode z STVR moderuje ako vlastný projekt. V relácii Dírerov filter hovoril aj o tom:dokedy budú v STVR vyhadzovať nepohodlných ľudíprečo je Peter Pellegrini zodpovedný za rozklad STVR a kultúryči ešte Robertovi Ficovi záleží na Slovenskuči sa zopakuje maďarský scenár pred slovenskými voľbamiv čom zlyhali tradičné médiá a prečo majú alternatívne navrch

Aktuálne sviatočné dni sú príležitosťou vrátiť sa v čase i v priestore k miestu, kde sa zrodil aj veľkonočný príbeh. K mestu Jeruzalem. Ten bol jablkom sváru po dlhé stáročia, ale neraz aj zabudnutou perlou Blízkeho východu, ktorej význam a lesk pripomenie z času na čas opäť nový konflikt. Dodnes zostáva ikonickým, svätým miestom, ku ktorému sa s bázňou obracajú tri svetové náboženstvá – judaizmus, kresťanstvo a islam. Jeruzalem je v epicentre svetovej politiky aj dnes, keď je opäť predmetom konfliktu – tentoraz izraelsko-palestínskeho. Dôkazom večných sporov, ale aj vzájomného spolunažívania je už samotné jeruzalemské Staré mesto – rozdelené na židovskú, kresťanskú i moslimskú časť. Návštevníkovi ponúka obraz Blízkeho východu a jeho dramatickej histórie akoby v malom. Kto ho preto aspoň raz navštívil, nemôže sa zbaviť pocitu, že je to výnimočné miesto aké sa len tak nevidí. Odkedy vlastne hovoríme o meste Jeruzalem? Ako sa na jeho charaktere podpísala rímska či byzantská epocha, arabskí dobyvatelia či križiaci? A čo znamená toto mesto aj v dnešnej blízkovýchodnej politike? Vraciame sa preto k staršej epizóde podcastu Dejiny, v ktorej sme sa rozprávali s islamológom Attilom Kovácsom z Katedry porovnávacej religionistiky Filozofickej fakulty UK v Bratislave. Tento podcast vychádza vďaka podpore Aukčnej spoločnosti SOGA, pri príležitosti 30. výročia jej založenia. Ďakujeme za podporu. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

Bývalý slovenský reprezentant vo veľkom futbale Erik Jendrišek v najnovšom podcaste ŠPORT.sk otvorene približuje svoj prechod k malému futbalu, pričom hlavnou témou rozhovoru je blížiaci sa európsky šampionát v Bratislave. Dynamická hra piatich proti piatim na menšom priestore a množstvo streľby sú presne tie atribúty, ktoré rodeného útočníka okamžite oslovili, hoci sám priznáva, že taktická adaptácia na nové pravidlá nebola úplne jednoduchá.Diváci sa dozvedia, aké najväčšie záludnosti tento šport skrýva, pričom Erik Jendrišek upozorňuje najmä na prísny zákaz šmýkačiek a na diametrálne odlišné vnímanie autových vhadzovaní.Pri vysvetľovaní taktických rozdielov v rozhovore prináša výborný postreh: „Tu obzvlášť je to štandardka, kde rukou dohodíš až priamo pred bránku, čo je veľmi nebezpečné. Čiže veľakrát musíš rozlišovať to, či to stojí za to, aby lopta skončila v aute alebo nie, lebo v podstate aut je niekedy už skoro šanca.“Slovenský reprezentačný tím momentálne naberá hernú prax pod hlavičkou tímu Vlci v bratislavskej TOP lige, kde sa hráči z rôznych klubov postupne zohrávajú a čelia mimoriadne namotivovaným súperom. Okrem detailov zo samotnej prípravy či predstavenia usmievavého maskota Axela, ktorého meno vzišlo z hlasovania fanúšikov, sa v epizóde nevyhli ani téme ďalších hviezdnych mien.Erik Jendrišek totiž prezradil, že do tímu vytrvalo lanári aj svojho bývalého reprezentačného kolegu Juraja Kucku, ktorý je zároveň ambasádorom celého podujatia. Na otázku moderátora, či sa mu ho podarí presvedčiť, aby si na turnaji aj zahral, útočník s úsmevom odpovedá: „Lámeme ho stále. Samozrejme, všetci vieme, aké má Kuco kvality... Musím povedať, že aj on bol otvorený. Nezmietol to hneď zo stola, čo je pozitívne.“Zlatým klincom rozhovoru sú vysoké ambície pred domácim šampionátom, ktorý odštartuje už 27. mája a sľubuje až 52 zápasov európskej špičky. Erik Jendrišek hovorí o obrovskej motivácii využiť energiu z domácich tribún a zvládnuť zlomové štvrťfinále, po ktorom by sa otvorila cesta k medailovým bojom.Ak vás zaujíma, aká atmosféra panuje v kabíne pred týmto obrovským športovým sviatkom, aké sú prekvapivo dostupné ceny denných lístkov na bratislavský šampionát, alebo prečo útočník prirovnáva zakázané šmýkačky k slovám legendárneho Paola Maldiniho, tento diel podcastu na ŠPORT.sk si rozhodne nenechajte ujsť.

Richard Müller je mimoriadna osobnosť slovenskej a českej hudobnej scény. Aktuálne sa v divadle Nová scéna v Bratislave chystá premiéra muzikálu Müller – Život na dva ťahy, ktorý vznikol na motívy jeho profesionálneho i osobného života. Hovoriť budeme aj o tom, aké je to padnúť a znova vstať, o jeho manželke Vande, ktorá mu v živote veľmi pomáha, o synovi Markusovi, dcére Eme, ale aj o jeho hudobných spoluprácach, či o jeho blížiacom sa životnom jubileu. | Hosť: Richard Müller (hudobník, spevák). | Moderuje: Kata Martinková. | Tolkšou Hosť sobotného Dobrého rána pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 8. hodine.

Robert Pukač, známy aj ako „Bratislavský princ“, patrí medzi najskúsenejších slovenských MMA bojovníkov. V júni ho čaká veľký zápas v Bratislave.

Udalosti v Perzskom zálive a Iráne pútajú v posledných týždňoch pozornosť celého sveta. Jednou z kľúčových otázok je, či režim iránskych ajatolláhov pretrvá aj napriek vojenskej kampani Izraela a Spojených štátov, alebo túto krajinu čaká zásadná politická premena. Opäť sa skloňuje meno Páhlaví, opäť sa diskutuje o podstate politickej moci ajatolláhov a spomína sa aj éra, keď bol Irán otvorenou a sekularizovanou krajinou. Rozhodli sme sa preto vrátiť k staršiemu rozhovoru, ktorý približuje práve začiatok tohto príbehu – rok 1979 a tzv. islamskú revolúciu v Iráne, ktorá na ďalších viac než 40 rokov zmenila charakter tejto krajiny, a to do takej miery, že je dnes v prostredí medzinárodnej politiky považovaná za strašiaka, ktorý vyvoláva obavy predovšetkým svojím jadrovým programom či podporou radikálnych islamistických hnutí. Čo sa teda stalo, že sa proces modernizácie a sekularizácie spoločnosti premenil v Iráne na svoj pravý opak? Bola iránska islamská revolúcia snahou o návrat k ortodoxnému výkladu islamu alebo celkom nový moderný fenomén, pre ktorý musíme hľadať nové vysvetlenia? Jaro Valent sa rozprával s historikom Lukášom Rybárom z Katedry všeobecných dejín Filozofickej fakulty UK v Bratislave. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

Brankársky post v najslávnejšom slovenskom futbalovom klube neznamená len chytať strely súperov. Zahŕňa aj obrovský psychický tlak, s ktorým sa musí vyrovnať každý, kto si oblečie dres Slovana Bratislava. Práve o tejto realite prišiel do najnovšej epizódy podcastu Striedame! porozprávať brankár „belasých” Dominik Takáč.Rodák z Galanty v otvorenom rozhovore s moderátormi Julom a Muťom priblížil zákulisie svojho pôsobenia v klube z hlavného mesta. Prestup z konkurenčného Spartaka Trnava patril medzi najdiskutovanejšie presuny v slovenskom futbale posledných rokov a sprevádzali ho aj silné reakcie fanúšikov oboch táborov. Samotný brankár priznáva, že začiatky v novom prostredí neboli jednoduché, no dnes sa už v Bratislave cíti ako doma.V podcaste zároveň vysvetľuje, aký veľký rozdiel vníma medzi pôsobením v menšom klube a v mužstve, ktoré je na Slovensku často prirovnávané k Realu Madrid. V Slovane sa totiž víťazstvo považuje za samozrejmosť, zatiaľ čo každá strata bodov ihneď vyvoláva kritiku.Debata sa nevyhla ani náročnému jesennému programu spojenému s európskymi pohármi, počas ktorého tím bojoval s kolísavou formou aj zdravotnými problémami. Dominik Takáč bez okolkov hovoril o tom, ako brankár prežíva zápasy, keď naňho smeruje jedna strela za druhou, ale aj o obdobiach, keď sa tímu nedarí a každá chyba je ihneď viditeľná.„Niekedy ma lopta doslova triafa tak, že sa jej neviem ani uhnúť, všetko ide na mňa. A potom príde obdobie, keď ani nezasvieti. Všetko sa vtedy jednoducho kazí,” opísal nevďačnú stránku brankárskeho remesla.Zaujímavou témou bola aj jeho digitálna absencia. V čase, keď väčšina profesionálnych futbalistov komunikuje so svetom prostredníctvom sociálnych sietí, Dominik Takáč patrí k výnimkám. Vysvetľuje, že za tým nestojí odpor k technológiám, ale skôr pocit zodpovednosti voči mladým fanúšikom. „Neprišlo by mi to úplne zodpovedné. Nechcem sa tam tváriť, že toto som ja, toto robím a tu som najlepší,“ vysvetľuje svoj postoj k svetu Instagramu či Facebooku.Okrem vážnych tém však nechýbal ani odľahčený tón. Reč prišla na atmosféru v kabíne Slovana, majstrovské oslavy či tradičné rituály, ktorými si noví hráči musia prejsť po príchode do tímu. Dominik Takáč prezradil aj to, kto v kabíne patrí medzi najväčších zabávačov a ako vyzerajú oslavy úspechov „belasých”.Diskusia sa dotkla aj slovenskej reprezentácie, spolupráce s brankárskymi legendami či otázky, či by dal prednosť boju o záchranu v jednej z top európskych líg pred pravidelným účinkovaním v európskych súťažiach so Slovanom.Ako sa pozerá na svoju budúcnosť, či má na stole novú zmluvu a čo všetko mu dal prestup do najúspešnejšieho slovenského klubu? To všetko a ešte oveľa viac sa dozviete v najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk.

Slovenský ženský basketbal stojí pred ďalšou mimoriadne dôležitou výzvou a fanúšikovia pod deravými košmi sa majú pred blížiacimi sa reprezentačnými oknami na čo tešiť. V najnovšej epizóde obľúbeného basketbalového podcastu Pod košom privítal moderátor Tomáš Kotlárik hlavného kormidelníka našej ženskej reprezentácie Martina Pospíšila.Ústrednou témou pútavého rozhovoru je pochopiteľne prebiehajúca kvalifikácia na majstrovstvá Európy 2027, v ktorej Slovenky čaká porcia troch dôležitých duelov. Tréner detailne rozoberá úvodný, papierovo najťažší zápas na palubovke Poľska, po ktorom budú nasledovať domáce vystúpenia v Bratislave proti Cypru a Rumunsku.Martin Pospíšil ponúka exkluzívny pohľad do kuchyne najbližšieho súpera, keďže u našich severných susedov pôsobil štyri a pol roka a tamojšie prostredie i hráčky dokonale pozná. Poslucháčom priblíži silu mladej poľskej generácie, pričom vyzdvihuje, ako vážne tamojšia spoločnosť berie celonárodnú reprezentáciu.„Poľsko je obrovská krajina, je športová krajina... Tam ten šport berú skutočne mimoriadne vážne,“ približuje s rešpektom v podcaste.Pri otázke na domáce zápasy s kvalifikačne slabšími súpermi zasa rázne odmieta čo i len pomyslenie na poľavenie v koncentrácii, pričom zdôrazňuje, že slovo „podcenenie” do správnej športovej mentality vôbec nepatrí.Rozhovor však zďaleka neostáva len pri taktických rozboroch najbližších súperiek. Skúsený stratég sa hlbšie zamýšľa nad kontrastom medzi našou mužskou a ženskou reprezentáciou, najmä pokiaľ ide o pôsobenie slovenských basketbalistiek v špičkových zahraničných ligách vo Francúzsku, Španielsku či Grécku.Tréner sa nevyhýba ani v súčasnosti veľmi rezonujúcej téme naturalizácie zahraničných hráčok a detailne hodnotí prínos novej posily, americkej rozohrávačky Kiry Lambertovej.Po pútavom zhodnotení reprezentačných záležitostí sa Martin Pospíšil s poslucháčmi podelí aj o svoje neoceniteľné skúsenosti z dvojročného pôsobenia v elitnom európskom klube USK Praha, kde pracoval po boku legendárnej trénerky Natálie Hejkovej. Pri spomienke na prácu s tými najlepšími svetovými hviezdami prízvukuje tajomstvo ich mentálneho nastavenia a úspechu, keď tvrdí, že „sú absolútne posadnutí športom a basketbalom”.Okrem profesionálnej trénerskej roviny epizóda odhaľuje aj osobnú a ľudskú stránku Martina Pospíšila. Detailne vykresľuje, prečo je pre neho zanietenosť a vášeň pre basketbal absolútne kľúčovým faktorom, bez ktorého sa vrcholový šport robiť nedá, a prečo je mimoriadne ťažké pracovať v prostredí s pesimisticky nastavenými ľuďmi.Nechýba ani úprimné otcovské vyznanie hrdosti pri zmienke o jeho synovi, ktorý sa presadzuje v domácej lige a dostal sa do užšej nominácie mužskej národnej reprezentácie.A pre tých, ktorí si myslia, že basketbalový tréner žije len taktikou, videorozbormi a palubovkou, prinesie záver podcastu prekvapenie v podobe jeho netradičnej záľuby mimo sveta športu – vášne pre štúdium dejín umenia a európskeho stredoveku.

Hosťom relácie Metropola bol Martin Winkler, kandidát na primátora Bratislavy, ktorý otvorene kritizoval fungovanie mesta aj prácu súčasného vedenia magistrátu. Tvrdí, že primátor je predovšetkým manažérska funkcia a podľa neho Bratislava dnes manažérsky zlyháva. Upozornil, že keď Matúš Vallo nastupoval do funkcie, nemal skúsenosti s riadením mesta, čo sa podľa Winklera dodnes prejavuje na výsledkoch. Bratislavčania podľa neho vidia, že sľuby sa napĺňajú len veľmi pomaly a v menšom rozsahu, než sa očakávalo. Ako jedno z riešení navrhuje znížiť počet zamestnancov na magistráte o približne 30 percent a ukončiť podľa jeho slov „kávičkovanie“ na úrade. Kritizoval aj prístup mesta k doprave, pričom tvrdí, že motoristi majú pocit, že v Bratislave nie sú vítaní a doprava sa úmyselne spomaľuje.

Michal Ferenc je slovenský podnikateľ a influencer, ktorý ako prvý pred rokmi prepojil komunity športovcov a autičkárov. Vybudoval si imidž self-made-mana, muža, ktorý si svojou šikovnosťou vybudoval úspešné podnikanie a dosiahol životnú úroveň, ktorá býva pre iných len snom. Dnes, po rokoch úspechu na internete paradoxne prerušenom pandémiou covidu, sa na svoje alterego pozerá s nadhľadom.Značka Don Boss Bossov pomáha Ferencovi predávať prevažne drahé luxusné autá cez Instagram, zatiaľ čo na internetovom portáli Autobazar.EU vystupuje so svojím spoločníkom Jurajom Rybárskym ako predajca RF Motors z Rovinky pri Bratislave.Moderátor podcastu Erik Stríž sa Ferenca pýta nielen na jeho začiatky, ale aj vplyv influcerskej postavy na reálne podnikanie, či je práve podnikanie s automobilmi tým ideálnym priestorom na zbohatnutie, aké problémy obnáša táto činnosť a kam smeruje budúcnosť slovenského influencera. Ten podľa vlastných slov tvrdí, že aj keď to navonok vyzerá ako dosiahnutie „slovenského sna“, realita je často odlišná a ľudia by nemali podľahnúť nálepkovaniu ľudí len preto, ako pôsobia na internete.Okrem obchodu s autami sa v rozhovore zmieňuje aj organizácia podujatia Boss Race a nové podnikateľské aktivity v oblasti poľnohospodárskej techniky.V rozhovore Michal Ferenc povedal viac aj tom, ako kupoval starý VW Passat od Albáncov za peniaze, ktoré si priniesol z Írska v ponožke, prečo je pre predaj dôležité ukazovať luxusný životný štýl, aký má názor na moderné elektromobily a či je v poriadku, keď si mladí dospelí kupujú ako prvé auto staré luxusné vozidlá namiesto nudných, ale novších a ekonomicky bezpečnejších.

Michal Pudelka je uznávaný módny a umelecký fotograf. Narodil sa v Bratislave, študoval v Paríži, roky žil v Londýne. Fotí pre svetové módne časopisy, svetové módne značky a pre titulku časospisu Time fotil napríklad moderátorku Oprah Winfrey, herečku Reese Witherspoon aj hercov zo seriálu Stranger Things. Svoje fotky si pred fotením kreslí, používa analóg a nemá rád AI.

Bratislava stojí na križovatke dôležitých rozhodnutí, ktoré určia jej tvár na ďalšie desaťročia. Architekt a urbanista Bohumil Kováč v novej Metropole otvorene hovorí, prečo sa musíme pripraviť na postupné vytláčanie automobilovej dopravy z centra mesta. Podľa neho nie je otázkou „či“, ale „kedy“ sa naučíme plnohodnotne využívať hromadnú dopravu ako primárny spôsob pohybu. Diskutovali sme aj o kontroverznej reklame na ikonickej Kukurici, ktorú netreba vnímať tragicky, keďže jej odstránenie je len otázkou krátkeho času. Prekvapivým bodom debaty je umiestnenie hlavnej stanice, ktorá podľa odborníka nemusí za každú cenu okupovať samotné srdce mesta. Kováč zároveň zdôrazňuje, že hlavné mesto má územný potenciál poňať až štyri milióny obyvateľov, ak sa k rozvoju postavíme strategicky. Kľúčovou výzvou zostáva integrácia vysokorýchlostnej železnice, ktorej zastávka v Bratislave je pre nás obrovským benefitom. Túto epizódu ti prináša Velux.

VAROVANIE: V epizóde sa rozprávame o prichádzajúcom filme Posledná šanca a spomíname veci, ktoré sa objavujú v trailery/dajú z neho vyčítať. (Veci, ktoré sú len v knihe či filme sme sa snažili obísť, k nim nahráme epizódu po premiére filmu.)   Prečo sa pri ceste k vzdialeným hviezdam scvrkáva vesmír a ako funguje relativistické skracovanie dĺžok? Prečo je práve učiteľ ideálnym kandidátom na záchranu ľudstva pred stmievajúcim sa Slnkom? Aké náročné je naučiť sa komunikovať s mimozemšťanom, ktorý vníma svet úplne inak ako my? A kedy môžeme očakávať skutočný objav mikroskopického života na mesiacoch Jupitera? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel. Podcast vzniká v spolupráci so SME.    Lístky na predpremiéru: https://www.cinemacity.sk/films/predpremiera-filmu-posledna-sanca-veda/8050s3r#/buy-tickets-by-film?in-cinema=bratislava&at=2026-03-12&for-movie=8050s3r&view-mode=list   Pozývame vás na živé nahrávanie v Bratislave, keramickom štúdiu NASHA KERAMIKA. Lístky (zadarmo) si môžete objednať tu. Prosíme, keďže je počet miest limitovaný, objednajte si len toľko lístkov, kolkatí naozaj plánujete prísť. Dobrovoľný príspevok na mieste.    https://www.eventbrite.com/e/vedatorsky-podcast-nazivo-fraktalne-dimenzie-tickets-1984266395203   Bonusové epizódy a extra obsah k podcastom nájdete na https://herohero.co/vedator Samuelova nová kniha už je v predaji https://www.martinus.sk/3600333-limity-poznania/kniha   Otázky nám môžete nahrávať tu https://www.speakpipe.com/vedator Podcastové hrnčeky a ponožky nájdete na stránke https://vedator.space/vedastore/ Všetko ostatné nájdete tu https://linktr.ee/vedatorsk Vedátorský newsletter http://eepurl.com/gIm1y5

Slovenský hokej má za sebou mimoriadne náročný olympijský turnaj v Miláne, ktorý naši reprezentanti zakončili v nabitej konkurencii hviezd z NHL na fantastickom, no zároveň trochu nepopulárnom 4. mieste.Zatiaľ čo fanúšikovia vidia predovšetkým výkony hráčov na ľade a taktické pokyny trénerov na striedačke, o celkový obraz národného tímu a jeho bezproblémové fungovanie sa stará tím profesionálov v úzadí. Práve do tohto fascinujúceho a pre verejnosť často skrytého sveta vás zoberie najnovšia epizóda podcastu suSPEAK.Marek Marušiak a Rasťo Konečný v nej vyspovedali mediálneho manažéra slovenskej reprezentácie Tomáša Kyselicu, ktorý poodhalil nielen náročnú operatívu pri kádri počas ostro sledovaného turnaja, ale najmä tvrdú realitu tzv. mixzóny. Práve tam sa totiž bezprostredne po záverečnej siréne stretávajú vyčerpaní hráči s novinármi, ktorí okamžite bažia po atraktívnych vyjadreniach.V týchto kritických momentoch musí ísť občas tradičná diplomacia bokom a mediálny manažér sa mení na ochrancu samotnej kabíny. Tomáš Kyselica v otvorenom rozhovore priznáva, že často musí fungovať ako „mixzónový ťahač“, čo zástupcovia médií prirodzene neradi vidia. Z pohľadu zdravého fungovania tímu je to však absolútna nevyhnutnosť.„My tam nie sme na to, aby sme boli za chrumkavých a dobrých... Sme tam na to, aby sme v prvom rade trochu chránili tých chalanov,“ vysvetľuje Tomáš Kyselica a zdôrazňuje, že najmä po vypätých dueloch platí v tíme dôležitá zásada krízovej komunikácie. „Zlaté pravidlo je v emočnom vypätí po zápase lepšie nepovedať nič, ako povedať nejakú blbosť,“ dodáva s tým, že mediálny tím musí prísne strážiť čas a vyťaženosť najväčších hviezd.Ako sám podotkol na margo obrovského záujmu o draftovú jednotku: „Keď ide Juraj Slafkovský na dvadsať stanovíšť, tak ho nemôžete tam nechať po päť minút na každom.“Výborný rozhovor však ani zďaleka nie je len o tlaku a mediálnych povinnostiach po ťažkých zápasoch. Poslucháči sa dozvedia úsmevné detaily o tom, ako si kabína jednohlasne odhlasovala za gólovú pieseň virálny hit „Cingi ľingi bom“, aj to, aké je stať sa z ničoho nič spisovateľom a spolupracovať s trénerskou legendou Craigom Ramsaym na tvorbe jeho knižnej biografie.Chýbať nebude ani pohľad na prácu s juniormi a očakávania smerom k blížiacim sa MS v hokeji do 18 rokov na domácom ľade v Trenčíne a Bratislave.Ak chcete skutočne pochopiť, ako funguje národný tím po tom, čo zhasnú hlavné reflektory nad ľadovou plochou, tento priamy a miestami poriadne vtipný rozhovor by ste si rozhodne nemali nechať ujsť.

Ľubo je bývalý profesionálny športovec, vojak bez zbrane a posledné roky viedol hudobný klub Pink Whale v Bratislave.Ak sa vám epizóda páčila a chcete vidieť viac, môžete si pozrieť necenzurovanú, takmer o 4 minúty dlhšiu verziu s otázkami od našich patreonov na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠patreon.com/luzifcak⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠Alebo na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠herohero.co/luzifcak⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠Video môžete sledovať aj na našom Youtube⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠youtu.be/6U-YpBSv6CoPrípadne nás môžete pozvať na kávu na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠buymeacoffee.com/luzifcak⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠Môžete nás podporiť aj kúpou Merchu ►►►⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠Luzifcak.com⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠Všetky dôležité odkazy nájdete aj na linku ►►►⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠luzifcak.bio.link⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠Náš dnešný hosť je instagram.com/lubososka/UPOZORNENIE: Toto je komediálny podcast dvoch komikov, ktorí sa niekedy viac a niekedy menej úspešne snažia každú situáciu premeniť na vtip a nenavádzajú nikoho na nič nesprávne. Všetko, čo je v ňom povedané, je humor a nemalo by byť brané doslova, alebo nebodaj vážne. Obsahuje vulgarizmy, satiru a zvieratá chované v zajatí. Akákoľvek podobnosť postáv z našich príbehov so živými je čisto náhodná. Sledujte len po dovŕšení dospelosti alebo so súhlasom rodičov. V prípade výpadku celkovej kamery môže fotosenzitívnym ľuďom spôsobovať epileptický záchvat, vegánom zvracanie, mäsožravcom hlad a národovcom svrbenie. Kubov hlas môže vyvolať rezonovanie stredného ucha. Vlastne by to nemal pozerať nikto.

Život Ludmily a Viliama Sedlárovcov pripomína cestu okolo sveta. Po okupácii v auguste '68 emigrovali do Švajčiarska, na dôchodok sa presťahovali do Austrálie, po páde komunizmu sa vracali aj na Slovensko. Vtedy sa začal nevšedný filantropický príbeh, ktorý ich oboch prežil. Vypočujte si podcast Bod k dobru, v ktorom približujeme pestré a nevšedné podoby pomáhania. Všetko sa to točí okolo známeho mlyna Klepáč v bratislavskej rekreačnej oblasti Železná studnička. Ten pred znárodnením patril rodine Ludmily Sedlárovej-Rabanovej. Kedysi vychýrenú výletnú reštauráciu uprostred lesov získali manželia Sedlárovci v reštitúcii ako ruinu a rozhodli sa ju opraviť. Ich snom bolo vytvoriť uprostred prírody oázu pre mládež a deti, ktoré oni sami nemali. „Viliam sa pustil do rekonštrukcie, keď mal 70 rokov. Jeho devízou bolo, že dokázal ľudí nadchnúť a dlhodobo ich zapojiť do spolupráce,“ hovorí Peter Robl, správca fondu, ktorý dnes napĺňa filantropický odkaz manželov Sedlárovcov. V podcaste sa dozviete: ako sa Sedlárovci dostali do Švajčiarska, prečo si vybrali Austráliu za miesto svojho dôchodku, ako Viliam pomáhal rodnej obci Jasová, prečo po osemdesiatke chodil na súdya či sa naplní želanie venovať Klepáč deťom. Kto boli manželia Sedlárovci? Ludmila Sedlárová-Rabanová bola prvou vysokoškolskou pedagogičkou genetiky na Slovensku. Viliam vyštudoval Slovenskú technickú univerzitu v Bratislave. Po auguste 1968 emigrovali do Švajčiarska, ako šesťdesiatnici sa odsťahovali do Austrálie, kde žili až do Ludmilinej smrti. Viliam sa potom vrátil na Slovensko a venoval sa mlynu Klepáč. Vlani nás opustil vo veku 96 rokov. Kto je Peter Robl? Peter Robl je od júna 2013 správcom Neinvestičného fondu Mlyn Klepáč, ktorý zastrešuje filantropické aktivity Sedlárovcov. Vyše 20 rokov pracuje na manažérskych pozíciách v stavebníctve. Bod k dobru V podcaste Bod k dobru už tretí rok predstavujeme inšpiratívne osobnosti z biznisu, kultúry a verejného života. Bod k dobru vám prináša Nadácia Pontis, ktorá sa dlhodobo venuje rozvíjaniu filantropie, sociálnych inovácií a zodpovedného podnikania. Podcast vzniká v spolupráci s portálom Aktuality.sk a moderuje ho Martin Staňo.

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Na Slovensku je nedostatok bytov, čo tlačí ich cenu nahor. Metropolitný inštitút v Bratislave uvádza, že 40 % všetkých novostavieb je v kategórii luxusných bytov, kde priemerná cena za meter štvorcový je 5 000 eur. Podľa analýzy denníka Sme bolo dokonca viac než 50 % voľných bytov v novostavbách v Bratislave v polovici roka 2025 s cenou až 6 000 eur za meter štvorcový. Podľa Mojmíra Plavca z Realitnej únie Slovenska sú vysoké ceny spôsobené aj slabou bytovou výstavbou. Brzdí ju najmä zdĺhavý povoľovací proces. "Novela stavebného zákona vytvorila dobrý základ, aby sa to urýchlilo, ale sme len na začiatku. Úplne zmeniť takýto komplikovaný proces a vidieť výsledky môže trvať päť až desať rokov," dodáva Plavec. Situáciu s dostupnosťou bývania komplikujú aj neobývané byty. Podľa sčítania obyvateľstva z roku 2021 ich môže byť na Slovensku až 300-tisíc. Toto číslo nie je podľa realitného experta úplne presné, pretože nemalo dobrú metodiku. "Inak to robil Metropolitný inštitút Bratislavy, ktorý vypočítal, že v hlavnom meste je neobývaných 13 - 15 tisíc neobývaných bytov. Je to veľká škoda, pretože tisíce bytov nám zároveň chýbajú." Mnoho ľudí kupuje nehnuteľnosti ako investíciu, ktorá sa dobre zhodnotí. Podľa údajov Národnej banky Slovenska priemerná cena nehnuteľností na bývanie medzi rokmi 2021 až 2024 vzrástla o 19,5 %, pričom len za prvé dva kvartály roku 2025 narástla o ďalších 11,08 %. Podľa M. Plavca sú vyhliadky na ďalší rast do budúcnosti pozitívne, ale úplne spoľahnúť sa na to nedá: "Je predpoklad, že cena nehnuteľností na Slovensku bude aj naďalej rásť. Samozrejme, nikdy sa nedá vylúčiť, že príde nejaká čierna labuť, ale predpokladáme rast na úrovni 8 - 11 percent medziročne." Pri otázke, kam investovať svoje voľné zdroje, sa ľudia často rozhodujú medzi akciami a nehnuteľnosťami. V oboch prípadoch môžu investori dosiahnuť zaujímavé zhodnotenie, ale každý spôsob má zároveň svoje nevýhody a riziká. Preto základom zostáva diverzifikácia a dôvera. "Z môjho pohľadu by mal človek investovať v tom segmente, kde sa cíti doma a kde tomu aspoň trochu rozumie," dodáva M. Plavec. Rozhovor moderuje Eva Mihočková. V rozhovore sa dozviete: čo spôsobuje nedostupnosť bývania na Slovensku? ako urýchliť bytovú výstavbu na Slovensku ako budú rásť ceny bytov v budúcnosti je lepšie investovať do akcií alebo bytov? See omnystudio.com/listener for privacy information.

Nedávna smrť dvoch amerických občanov rukami agentov ICE v Spojených štátoch amerických bola možno najhorším v sérii nepríjemných prekvapení, ktoré prináša druhé funkčné obdobie prezidenta Donalda J. Trumpa. V globálnom kontexte vzostupu autokratických lídrov možno Donald Trump neprekvapuje. To, čo neprestáva prekvapovať je rýchlosť, radikálnosť a rozsah zmien, akou sa tieto veci dejú v jednej z najstarších demokracií – v krajine, ktorá bola pre mnohých z nás dlho vzorom demokratického štýlu vládnutia a demokratickej kultúry. V tomto podcaste sa pozrieme na dejiny Spojených štátov komplexnejšie a bez idealizovania: Akým výzvam čelila demokracia v Spojených štátoch naprieč dejinami? Bola imúnna vzostupu autokratických tendencií? Je nástup trumpizmu naozaj natoľko prekvapujúci? Do akej miery je Trumpov štýl vládnutia, jeho izolacionizmus a expanzionizmus výnimočný v amerických dejinách? Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s politológom Doc. Erik Lášticom, PhD. z Katedry politológie na Univerzite Komenského v Bratislave, kde prednáša o vláde a politike na Slovensku a v Spojených štátoch. Politické a spoločenské dianie v USA pravidelne komentuje aj v médiách a na sociálnych sieťach. Tento diel Dejín vychádza vďaka podpore Aukčnej spoločnosti SOGA, pri príležitosti 30. výročia jej založenia. Ďakujeme za podporu. Na výrobe tejto relácie spolupracovali Tomáš Rybár a Michal Jurík. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

Bola ženou na pomedzí dvoch svetov – starého, pomaly odchádzajúceho rímskeho sveta, a nového, často veľmi násilného a nejasného sveta barbarov, ktorí sa čoraz úpornejšie hlásil o slovo. Galla Placidia je postavou, ktorá možno na prvý pohľad zaniká popri menoslove rímskych cisárov záverečného dejstva dejín impéria na západe, no jej dramatický životný príbeh nám o vratkej a neistej povahe moci toho povie oveľa viac. Bola dcérou Theodosia I., posledného rímskeho cisára, ktorý vládol celej Rímskej ríši na východe i na západe. Prežila vyplienenie Ríma Vizigótmi v roku 410, čo bola do tých čias nepredstaviteľná udalosť, a stala sa zajatkyňou, ale nakoniec i manželkou vizigótskeho kráľa Athaulfa. Spoznala zblízka svet ľudí všeobecne považovaných za nepriateľov a barbarov. Po manželovej násilnej smrti sa vrátila späť do rímskeho sveta. Stala sa opäť manželkou, tentoraz rímskeho vojenského veliteľa Constantia a matkou budúceho cisára Valentiniana III. Neskôr sa opäť v postavení vdovy a regentky stala faktickou vládkyňou celého západu. Musela pritom čeliť nepriateľstvu vojenských veliteľov, tlaku barbarských národov i všeobecnému hospodárskemu a politickému rozvratu. Do rozbúreného obdobia sa usilovala vniesť aspoň náznaky stability, poriadku a nádeje. Ak už to nešlo v politickom živote, hľadala ich v náboženskej rovine, čoho príkladom je dnes masami turistov navštevované Mauzóleum Gally Placidie v talianskej Ravenne – klenot ranokresťanského umenia a imaginácie. Ak by sme sa na dejiny Západorímskej ríše pozerali len cez letopočty a k nim priradili jednotlivé udalosti, rýchlo by sme sa prepadli do chaosu. Ak sa však na ne pozrieme cez príbeh Gally Placidie, uvidíme odhodlaný zápas neobyčajnej ženy o uchovanie známeho sveta, ktorý i jej súčasníci nazývali svojim domovom. V podcaste Dejiny sa rozprávame s historičkou Danielou Roškovou z Katedry všeobecných dejín FF UK v Bratislave. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

Kedysi dávno premiér Robert Fico hovoril, že diaľnica z Bratislavy do Košíc bude hotová do roku 2010. Po 27 rokoch už máme otvorený tunel Višňové. Tesne pred jeho otvorením sa ale ukázalo, že odbočka za tunelom na Vrútky a Martin nemôže byť otvorená. Pre problémy mešká aj obchvat Ružomberka. Zostáva posledný úsek Turany – Hubová s dvomi tunelmi. Tu však po roku a pol Úrad pre verejné obstarávanie zrušili súťaž a musí sa ísť odznova. Do konca roka nebola dokončená ani obrovská križovatka D1/D4 pri hlavnom meste, na ktorú štát pri výstavbe diaľnice zabudol.Kedy sa teda skutočne prevezieme po D1 z Košíc do Bratislavy? Kedy bude otvorený úsek Hubová – Ivachnová a kedy sa dokončí križovatka pri Bratislave? A ako sú na tom po dvoch vážnych zrážkach vlakov, pri ktorých sa zranili takmer dve stovky ľudí, naše železnice? Je teraz čas hovoriť o rýchlodráhe do Prahy?Braňo Závodský sa rozprával s ministrom dopravy, nominantom strany Smer – SD Jozefom Rážom.

Prečo Fico nechce povedať, o čom sa rozprával s Donaldom Trumpom? Americký prezident sa nakoniec dohodol s NATO o Grónsku. Na ostrov nezaútočí a ani nezavedie clá. Dnes budú študenti v Bratislave a v Žiline protestovať proti úpadku Slovenska.

Komunita verzus masa. Alebo keď komunita so svojimi živými a osobnými vzťahmi lieči anonymitu beztvarej masy. Naviac – oblečená do krásy a naplnená umením, vôňou kávy či chuťou dobrôt. To všetko v kontexte fenoménu, akým je film a jeho „svätostánky“. Áno, mám na mysli kiná.Ako sa zmenili od toho prvého plateného premietania bratov Lumiérovcov v Paríži z roku 1895?Prešli si skromnými začiatkami, boomom 30-tych až 50-tych rokov, následnou krízou, súbojom s televíziou i miléniovými výzvami digitalizácie. A dnes v dobe multiplexov, či domáceho streamovania sa zas o život a pozornosť hlásia malé, komunitné, s vôňami – nielen spomínanej kávy či dobrôt, ale i človečiny.Na fenomén sa pozrieme s Dominikom Hroncom, ktorý stojí za čerstvým prírastkom v Bratislave.Nakoľko môže samotné filmové umenie prežívané komunitne pomôcť našej rozdelenej a rozhádanej spoločnosti?„Keď sa o sto rokov budú študovať dejiny umenia, toto bude kapitola čiernej diery. Z umelcov sa museli stať aktivisti, ktorí sa vo verejnom priestore museli postaviť za identitu krajiny, ktorú svojou prácou vytvárajú,“ hovorí Dominik Hronec, filmový distribútor. „Pomaly každá verejná inštitúcia je toxická, vysoko neprofesionálna a provinčná,“ hovorí o správe rezortu pod gesciou Martiny Šimkovičovej a Lukáša Machalu.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Nemožno sa ubrániť túžbe, ktorú vám v očiach vyčarujú bublinky perliace sa v pohári a štekliace chute na podnebí. Je to totiž ušľachtilé, tekuté zlato s čarovnou žiarou...“ takýto opis sa v roku 1907 objavil v dobovej tlači, aby priblížil výsledok už vtedy dlhovekej a solídnej tradície, tradície výroby šumivého vína v Bratislave - známeho pod značkou Hubert. Jeho originalitu ocenil aj sám cisár František Jozef, keď po ochutnaní vraj zvolal „Dieser Champagner ist vorzüglich!“, teda „Toto šampanské je vynikajúce“. A práve tento šumivý unikát oslavuje svoje dve storočia. Jeho história sa začala písať v roku 1825, keď sa dvojica dvoch bratislavských mešťanov Johann Fischer a dr. Michal Schönbauer odvážne pustili do výroby šumivých vín, prvej v Európe mimo vlastného Francúzska, ktoré je považované za kolísku šampanského. Dnešným slovníkom by sme ich priekopnícky podnik nazvali úspešným startupovým príbehom, veď napokon už v 30. rokoch sa ich vína pod označením Fischer-Schönbauer ocitali na stoloch najváženejších rodín nielen v starom Prešporku, ale aj vo Viedni a v Pešti. Ešte väčšmi sa pod tento podnikateľský úspech podpísalo meno Pavlíny Hubertovej a jej syna Henrika Huberta, ktorí bratislavský klenot doviedli azda k najväčšej sláve, korunovanej celým radom prestížnych ocenení. Aj napriek turbulenciám, ktoré prinieslo do histórie tejto firmy dramatické 20. storočie, tradícia, chvalabohu, pretrvala a bez Huberta si hádam ani nevieme predstaviť silvestrovské oslavy či dôležité životné jubileá. Skrátka, s bublinkami radi spojíme i našu radosť a náš úspech. O dvestoročnej histórií šumivého vína na Slovensku sa rozprávame s historikom Štefan Hrivňákom. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.