Podcasts about bratislave

V ďalšej epizóde zo série špeciálnych častí relácie Zo zákulisia politiky sme hovorili hneď s tromi známymi tvárami, ktoré komentujú politické dianie.Na budúcoročné prognózy sme sa pýtali slovenského politológa, vysokoškolského pedagóga a dekana Fakulty aplikovaných jazykov Ekonomickej univerzity v Bratislave. Radoslav Štefančík nám prezradil ako vidí politické vzťahy v roku 2026 alebo či sa dočkáme ďalšej „slayády“. Novinár, moderátor a spisovateľ Marek Vagovič zas porozprával o svojom pohľade na nový rok v polícii či na ministerstve vnútra. Trojicu hostí uzatvoril politológ Miroslav Řádek, s ktorým sme zas hovorili o blížiacich sa voľbách, preferenciách jednotlivých strán či možnej zmene volebného systému.

„Nemožno sa ubrániť túžbe, ktorú vám v očiach vyčarujú bublinky perliace sa v pohári a štekliace chute na podnebí. Je to totiž ušľachtilé, tekuté zlato s čarovnou žiarou...“ takýto opis sa v roku 1907 objavil v dobovej tlači, aby priblížil výsledok už vtedy dlhovekej a solídnej tradície, tradície výroby šumivého vína v Bratislave - známeho pod značkou Hubert. Jeho originalitu ocenil aj sám cisár František Jozef, keď po ochutnaní vraj zvolal „Dieser Champagner ist vorzüglich!“, teda „Toto šampanské je vynikajúce“. A práve tento šumivý unikát oslavuje svoje dve storočia. Jeho história sa začala písať v roku 1825, keď sa dvojica dvoch bratislavských mešťanov Johann Fischer a dr. Michal Schönbauer odvážne pustili do výroby šumivých vín, prvej v Európe mimo vlastného Francúzska, ktoré je považované za kolísku šampanského. Dnešným slovníkom by sme ich priekopnícky podnik nazvali úspešným startupovým príbehom, veď napokon už v 30. rokoch sa ich vína pod označením Fischer-Schönbauer ocitali na stoloch najváženejších rodín nielen v starom Prešporku, ale aj vo Viedni a v Pešti. Ešte väčšmi sa pod tento podnikateľský úspech podpísalo meno Pavlíny Hubertovej a jej syna Henrika Huberta, ktorí bratislavský klenot doviedli azda k najväčšej sláve, korunovanej celým radom prestížnych ocenení. Aj napriek turbulenciám, ktoré prinieslo do histórie tejto firmy dramatické 20. storočie, tradícia, chvalabohu, pretrvala a bez Huberta si hádam ani nevieme predstaviť silvestrovské oslavy či dôležité životné jubileá. Skrátka, s bublinkami radi spojíme i našu radosť a náš úspech. O dvestoročnej histórií šumivého vína na Slovensku sa rozprávame s historikom Štefan Hrivňákom. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

Hosťom relácie Dírerov filter bol bezpečnostný analytik Juraj Zábojník. Vyštudoval Strednú odbornú školu Ministerstva vnútra SSR a Vysokú školu ekonomickú v Bratislave. Profesionálnu kariéru začínal ako radový referent na Správe ochrany ústavných činiteľov, neskôr pôsobil ako riaditeľ Úradu na ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií. V roku 2019 neúspešne kandidoval na prezidenta SR.V relácii Dírerov filter hovoril aj o tom:- prečo sa rozpadajú bezpečnostné zložky,- či je možné prirovnávať Mura z Popradu k Cintulovi,- prečo nemali ísť smerácki vlci s premiérom do Popradu,- prečo sú v politike analfabeti.

Tvrdí, že Ježiš mu dal schopnosť liečiť a predáva kvapky proti zlým silám za desiatky eur. Samozvaný liečiteľ Ladislav Bango Radoský je fanúšikom alternatívnej medicíny. Najnovšie ponúka kapsule, ktoré vraj majú chrániť pred rakovinou. Tvárou produktu je liečiteľova partnerka Nadežda, ktorá tvrdí, že doplnok jej pomohol vyliečiť metastázy.Odborníci však pred týmto produktom varujú. Výživový doplnok môže rakovinu v určitých prípadoch dokonca vyvolať, tvrdí po analýze profesor Prírodoveckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a Univerzity Palackého v Olomouci Josef Jampílek.O tejto téme sme sa dnes rozprávali s redaktorkou Katarínou Runnovou, ktorá sa na pochybný výživový doplnok pozrela. Moderovala Frederika Lodová.Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk.

Tvrdí, že Ježiš mu dal schopnosť liečiť a predáva kvapky proti zlým silám za desiatky eur. Samozvaný liečiteľ Ladislav Bango Radoský je fanúšikom alternatívnej medicíny. Najnovšie ponúka kapsule, ktoré vraj majú chrániť pred rakovinou. Tvárou produktu je liečiteľova partnerka Nadežda, ktorá tvrdí, že doplnok jej pomohol vyliečiť metastázy.Odborníci však pred týmto produktom varujú. Výživový doplnok môže rakovinu v určitých prípadoch dokonca vyvolať, tvrdí po analýze profesor Prírodoveckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a Univerzity Palackého v Olomouci Josef Jampílek.O tejto téme sme sa dnes rozprávali s redaktorkou Katarínou Runnovou, ktorá sa na pochybný výživový doplnok pozrela. Moderovala Frederika Lodová.Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk.

Niektorí Maďari sa stále boja na ulici hovoriť svojím jazykom, vraví jazykovedkyňa Lucia Molnár Satinská. Práve jej vychádza kniha Maďarčina v Bratislave o viacjazyčnosti v hlavnom meste, v minulosti aj súčasnosti. V rozhovore s reportérom Dušanom Mikušovičom vysvetľuje, prečo jej nacionalisti prídu málo sebavedomí, aj kto dnes hovorí v Bratislave po maďarsky.

V tejto epizóde podcastu FitNation sa ponoríme do témy svalových reťazení a PNF princípov v silovom tréningu. Rozoberieme, prečo telo nepracuje po izolovaných svaloch, ale v prepojených reťazcoch, ako to ovplyvňuje techniku cvičenia a výkon, a prečo je niekedy lepšie hýbať sa dynamicky v priestore a inokedy zostať pevný v neutrálnej pozícii. Dozviete sa, ako sa tieto princípy využívajú v praxi vo FitNation, pre koho sú vhodné, a prečo funkčný a výkonnostný tréning nemusia stáť proti sebe, ale môžu sa ideálne dopĺňať.Kto sme?FitNation je fitness centrum, kde sa trénuje výhradne pod odborným dohľadom osobných trénerov, ktorí sa vám venujú na 100%. Profesionálnou starostlivosťou a individuálnym prístupom zlepšujeme životný štandard všetkých, ktorí sa rozhodli byť FIT. Sme komunita osobných trénerov, ktorí vám pomôžu dosiahnuť vytúžené výsledky a splniť všetky vaše ciele a to efektívne a vo výbornej atmosfére. Pridajte sa k nám už dnes.Ak sa chcete dozvedieť viac o možnosti cvičenia cez náš program FitNation Kouč, odporúčame si vypočuť ⁠⁠epizódu číslo 32⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠, pozrieť náš web alebo sa nám priamo ozvať :)Ako to u nás funguje?1.​ Kontaktujte nás (Tomášikova 26, Bratislava, 821 01,

251218_39_TYZDEN_1 Celý článok nájdete TU: https://www.teraz.sk/publicistika . Politický vývoj evidentne speje k spoločnému rokovaniu slovenskej a novej českej vlády. V TASR TV to povedal publicista Juraj Hrabko. . V priebehu decembra Bratislavu navštívil najprv predseda Poslaneckej snemovne Parlamentu ČR Tomio Okamura, recipročne potom cestoval do Prahy predseda Národnej rady (NR) SR Richard Raši (Hlas-SD). Po vymenovaní novej českej vlády pod vedením Andreja Babiša rokoval v Bratislave český minister zahraničných vecí Petr Macinka so slovenským rezortným partnerom Jurajom Blanárom. ..

Hostia: Samuel Spáč (politológ z Univerzity Komenského v Bratislave) a Daniel Kerekes (volebný a dátový analytik Denníka N). | Posledná parlamentná schôdza a pozastavenie zrušenia ÚOO (Úradu na ochranu znamovateľov): O čom svedčí vyhrotená atmosféra poslednej parlamentnej schôdze? Svedčí vôľa poslancov podporovať zmeny zákonov napriek odbornej a verejnej kritike o pevnosti koalície? Ako vnímať, že prezident vrátil parlamentu zrušenie ÚOO, ktorú podporoval predseda jeho vlastnej strany? Sú výmeny názorov a vymieňaná kritika iba hrou pre voliča alebo majú jednotliví aktéri naozaj vážne spory? Vývoj politických preferencií: Aké trendy vo vývoji preferencií ukázal uplynulý rok a ktoré udalosti rezonovali vo vnímaní voličov najviac? Ak hovoríme o poklese preferencií koaličných strán, kam sa ich voliči presúvajú? Dosiahla už opozícia v prieskumoch vrchol svojho potenciálu? Na aké témy bude počúvať nerozhodnutý volič? Politický výhľad na rok 2026: Bude vláda čeliť hlasovaniu o dôvere v parlamente? Prečo sa tak už neudialo? Kedy budeme hovoriť o začiatku predvolebnej kampane? Bude sa koalícia snažiť prijímať v druhom polčase vládnutia populárne opatrenia? Populárne pre akého voliča? Ovplyvní výhľad volieb podobu ďalšej konsolidácie? Hrozí scenár predčasných volieb? Nakoľko dôležité pre jednotlivé subjekty budú komunálne voľby? | Politický rok 2025. | Moderuje: Nina Belicová Alžbetkinová; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Hostia: Marian Hudcovský (ekonóm z Ekonomickej Univerzity v Bratislave) a Anton Marcinčin (ekonóm). | Uplynulý kalendárny rok: Šetrenie na strane štátu, nový konsolidačný balík, čo priniesol, koľko sa nám podarilo reálne ušetriť? Aký zásadný dosah to malo na tempo rastu slovenskej ekonomiky, ratingy agentúr? Aký je momentálny stav slovenských verejných financií? Rok 2026: Ďalšia konsolidácia, premiér hovorí o naštartovaní ekonomického rastu, ako ho nastaviť? Očakávania, vplyv na životnú úroveň Slovákov v budúcom roku, ceny energií, potravinová inflácia, pretrvávajúce vojnové konflikty a podobne. | Ekonomický rok 2025. | Moderuje: Soňa Mačor Otajovičová; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

S príchodom zimy sa začína najkritickejšie obdobie roka pre ľudí bez bývania – priblížime ako v Bratislave, kde žije približne 4500 ľudí bez domova aj na Slovensku pomáhajú terénne tímy a OZ Vagus, Depaul Slovensko či Proti prúdu.

„Putinova vojna akoby mi zobrala život, odvtedy žijem v zlom sne“, hovorí Oleksandra Sherhina, ktorú vojna vyhnala z domova na predmestí Kyjeva. Ráno 24. februára. Malo byť dňom narodenín jej syna. Stalo sa dňom vojny. Tiež dňom, keď prišla o prácu. A o pár dní prišla k bolestnému rozhodnutiu, že príde aj o domov. To všetko pre agresiu, za ktorou stál Vladimír Putin. Nemá preňho iné pomenovanie ako terorista. A s teroristom sa nerokuje. Je presvečená, že s takými ľuďmi sa ani neuzatvárajú dohody. Tobôž mierové. Oleksandra Sherhina. Ukrajinka, ktorá našla svoj druhý domov na Slovensku. „Keby som nemala syna, zostala by som tam a šla by som aj na front“, hovorí. Z Ukrajiny ju vyhnala zodpovednosť za jeho bezpečie, vysvetľuje.Na Slovensko ich vojna vyhnala podľa rôznych zdrojov do 400-tisíc. Tie oficiálne hovoria o približne 200-tisíc občanoch Ukrajiny, ktorí tu našli svoj domov v čase vojnového besnenia Putinovej mašinérie. Ide o tých, čo sú pod dočasnou ochranou, s dočasným pobytom či pobytom trvalým. Pre zvyšok bolo Slovensko prestupnou krajinou. Speváci, hudobníci, vedci, ale i ľudia s prozaickejšími povolaniami, ktorí denne nastupujú do prevádzok s pásovou výrobou, či vozia nás v taxíkoch našich miest. Spája ich osud vyhnancov vojnového besnenia. Jednou z nich je Oleksandra Sherhina. Z Kyjeva. S bytom z predmestia, ktoré je neďaleko smutne známej Irpine. Domov opustila už v prvé dni invázie, keďže ruské vojská sa dostali nebezpečne blízko. V okupovanej oblasti – v rodisku mamy – v Berďansku zostala zo zdravotných dôvodov časť príbuzenstva. A ona -Oleksandra – zakotvila v Bratislave. Fotografka Pohody, či Novej cvernovky. A najnovšie aj so skúsenosťou vlastnej kaviarne. Čo robí so životmi vojna? Ako ich premieňa rozpínavosť mocných? A aká perspektíva sa črtá v časoch, keď akoby rástlo porozumenie medzi Trumpom a Putinom, no na úkor záujmov Ukrajincov? Témy pre Oleksandru Sherhinu, Ukrajinku, ktorá našla útočisko v Bratislave. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Putinova vojna akoby mi zobrala život, odvtedy žijem v zlom sne“, hovorí Oleksandra Sherhina, ktorú vojna vyhnala z domova na predmestí Kyjeva. Ráno 24. februára. Malo byť dňom narodenín jej syna. Stalo sa dňom vojny. Tiež dňom, keď prišla o prácu. A o pár dní prišla k bolestnému rozhodnutiu, že príde aj o domov. To všetko pre agresiu, za ktorou stál Vladimír Putin. Nemá preňho iné pomenovanie ako terorista. A s teroristom sa nerokuje. Je presvečená, že s takými ľuďmi sa ani neuzatvárajú dohody. Tobôž mierové. Oleksandra Sherhina. Ukrajinka, ktorá našla svoj druhý domov na Slovensku. „Keby som nemala syna, zostala by som tam a šla by som aj na front“, hovorí. Z Ukrajiny ju vyhnala zodpovednosť za jeho bezpečie, vysvetľuje.Na Slovensko ich vojna vyhnala podľa rôznych zdrojov do 400-tisíc. Tie oficiálne hovoria o približne 200-tisíc občanoch Ukrajiny, ktorí tu našli svoj domov v čase vojnového besnenia Putinovej mašinérie. Ide o tých, čo sú pod dočasnou ochranou, s dočasným pobytom či pobytom trvalým. Pre zvyšok bolo Slovensko prestupnou krajinou. Speváci, hudobníci, vedci, ale i ľudia s prozaickejšími povolaniami, ktorí denne nastupujú do prevádzok s pásovou výrobou, či vozia nás v taxíkoch našich miest. Spája ich osud vyhnancov vojnového besnenia. Jednou z nich je Oleksandra Sherhina. Z Kyjeva. S bytom z predmestia, ktoré je neďaleko smutne známej Irpine. Domov opustila už v prvé dni invázie, keďže ruské vojská sa dostali nebezpečne blízko. V okupovanej oblasti – v rodisku mamy – v Berďansku zostala zo zdravotných dôvodov časť príbuzenstva. A ona -Oleksandra – zakotvila v Bratislave. Fotografka Pohody, či Novej cvernovky. A najnovšie aj so skúsenosťou vlastnej kaviarne. Čo robí so životmi vojna? Ako ich premieňa rozpínavosť mocných? A aká perspektíva sa črtá v časoch, keď akoby rástlo porozumenie medzi Trumpom a Putinom, no na úkor záujmov Ukrajincov? Témy pre Oleksandru Sherhinu, Ukrajinku, ktorá našla útočisko v Bratislave. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Hostia: Michaela Kostičová (prednostka Ústavu sociálneho lekárstva a lekárskej etiky Lekárskej fakulty UK v Bratislave) a Bronislava Korecová (občianske združenie Domov pre každého). Ošetrujú ľudí pod mostom, na ulici, či v provizórnych chatrčiach - liečia akútne rany, aj chronické ochorenia. Lekári, zdravotnícki pracovníci, či dobrovoľníci sa terénnej medicíne venujú často vo voľnom čase. Situáciu im donedávna komplikoval aj fakt, že dlžníci nemali hradenú plnú zdravotnú starostlivosť, čo sa však od januára zmenilo. Je zima, ako to momentálne v teréne vyzerá? Na čo majú ľudia bez domova nárok a chcú to vôbec využiť? Vypočujte si túto epizódu Kontaktov s Ľubomírou Hulínovou. | Bezdomovci a zdravotnícka pomoc. | Moderuje: Ľubomíra Hulinová; | Kontakty pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. V premiére v pondelok až štvrtok po 20. hodine v Rádiu Slovensko.

V tejto epizóde podcastu FitNation sa pozrieme na fyzikálnu terapiu ako dôležitú súčasť regenerácie a starostlivosti o telo. Vysvetlíme si, čo je elektroterapia a ultrazvuk, ako fungujú, pri akých bolestiach a diagnózach majú najväčší zmysel a či naozaj prinášajú reálne výsledky. Dozviete sa, ako vyzerá samotné sedenie u nás vo FitNation, pre koho sú tieto terapie vhodné a či majú význam aj ako prevencia, nielen pri akútnych problémoch. Ak chcete telu pomôcť regenerovať rýchlejšie a efektívnejšie, túto epizódu si určite nenechajte ujsť.Kto sme?FitNation je fitness centrum, kde sa trénuje výhradne pod odborným dohľadom osobných trénerov, ktorí sa vám venujú na 100%. Profesionálnou starostlivosťou a individuálnym prístupom zlepšujeme životný štandard všetkých, ktorí sa rozhodli byť FIT. Sme komunita osobných trénerov, ktorí vám pomôžu dosiahnuť vytúžené výsledky a splniť všetky vaše ciele a to efektívne a vo výbornej atmosfére. Pridajte sa k nám už dnes.Ak sa chcete dozvedieť viac o možnosti cvičenia cez náš program FitNation Kouč, odporúčame si vypočuť ⁠⁠epizódu číslo 32⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠, pozrieť náš web alebo sa nám priamo ozvať :)Ako to u nás funguje?1.​ Kontaktujte nás (Tomášikova 26, Bratislava, 821 01,

Hostia: Zuzana Belková (redaktorka, moderátorka, dramaturgička SRo, intendantka Rádia Devín) a Juraj Heger (predseda Združenie vydavateľov a kníhkupcov, riaditeľ vydavateľstva Slovart). | Slovensko prišlo o svoj najväčší a najdôležitejší knižný veľtrh. Bibliotéka fungovala 31 rokov - vždy na jeseň do Bratislavy mierili tisíce milovníkov kníh. Na Bibliotéke vystavovali veľké aj malé vydavateľstvá, domáce aj zahraničné. Pre spisovateľov bola prestížnym miestom, kde predstavovali svoje nové knižky – konali sa tam besedy, spoločenské podujatia, vo veľkom sa hrali spoločenské hry. Posledné roky však Bibliotéka v priestoroch bratislavského výstaviska Incheba začala upadať - návštevníkov bolo stále menej a menej, vydavateľstvá sa sťažovali na slabé zázemie veľtrhu, úroveň služieb aj to, že sa tam prezentujú knižky s krajne pravicovým, proruským a konšpiračným zameraním. Viaceré renomované vydavateľstvá na posledné ročníky Bibliotéky odmietli prísť. Tento rok sa Bibliotéka neuskutočnila. Resp. Tento rok sa Bibliotéka skončila. Je to definitívne? Potrebuje Slovensko veľký knižný veľtrh? Ak áno, ako by mal vyzerať aby sme sa aspoň priblížili európskemu štandardu knižných veľtrhov. Musí byť Bibliotéka nevhynutne v Bratislave? | Bibliotéka – čo sa stalo s naším najväčším a najdôležitejším knižným veľtrhom? | Moderuje: Petra Strižková; | Kontakty pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. V premiére v pondelok až štvrtok po 20. hodine v Rádiu Slovensko.

Vitaj pri novej epizóde Rozhovory MD. Ponoríme sa do prieniku medicíny a sociálnej práce pri starostlivosti o ľudí bez domova. Našimi hosťakmi sú doc. MUDr. Michaela Kostičová, PhD., prednostka Ústavu sociálneho lekárstva a lekárskej etiky na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, pôsobiaca ako doktorka v OZ Equita a Andrea Macková, sociálna poradkyňa pracujúca v dennom centre Domec občianskeho združenia Vagus.

Výstava japonskej Ikebany 23.-24.mája 2026 v Koncertnej sieni Klarisky v Starom meste v Bratislave. Srdečne pozývame. Ako Dagmar našla rovnováhu tam, kde vládne ticho, jednoduchosť a krása: v japonskej ikebane. Objavíte, ako kvety dokážu liečiť, čo sa stane, keď prestaneme utekať sami pred sebou, a prečo je prítomnosť luxus, ktorý si môže dopriať každý, kto má odvahu spomaliť. O čom to bolo: - Ako spomaliť, keď nás život žene z úspechu do úspechu a nájsť vnútorný pokoj. - Rodina ako zdroj sily a stability. - Japonská Ikebana: tajomstvo prítomnosti, ktoré vám zmen pohľad na život. - Kreatívna tvorba ako nástroj vypnutia mysle. - Prečo je spomalenie pre nás tak dôležité v dnešnej dobe. - Posolstvo pre tých, ktorí hľadajú prítomnosť Dagmar Neštická Ulická: Web: https://www.japonskaikebana.sk Instagram: https://www.instagram.com/japonska_ikebana/ Facebook: https://www.facebook.com/profile.php?id=100091946462814 Palawi Asi Spa Bratislava: Web: https://www.palawi.sk Instagram: https://www.instagram.com/palawi_asiaspa/ Facebook:: https://www.facebook.com/PalawiAsiaSpaOfficial Stanislav Ličko: Chcete byť hosťom v mojom podcaste a budovať svoju značku, autoritu a získavať povedomie a nových klientov? Pozrite si túto stránku: https://stanislavlicko.sk/podcast/ a spojíme sa ohľadne možností spolupráce. Najnovšia kniha Mapa k bohatstvu, ako vybudovať slobodný a bohatý život objednajte s poštovným zdarma tu: https://stanislavlicko.com/ Linkedin: https://www.linkedin.com/in/stanislav-li%C4%8Dko-95a806121/ Instagram: https://www.instagram.com/stanislavlicko/ Facebook: https://www.facebook.com/licko.stanislav/ Prinášam rozhovory so zaujímavými hosťami, ktorí majú cenné skúsenosti a viem, že vás to inšpiruje. Nezabudnite dať Odber a zapnúť Upozornenia. Témy: #ikebana #japonskáikebana #japonskéumenie #meditácia #mindfulness #spomalenieživota #prítomnýokamih #vnútornýpokoj #kreatívnatvorba #umeniezkvetov #osobnýrast #Stanopodcast #Dagmarikebana #burnoutrecovery #transformáciavživotě #ženalíderka #slovenskýpodcast #umenieprítomnosti #japonskáestetika

Dom Vanek je jedinečný dom, v ktorom žil sochár a milovník keramiky Imrich Vanek s manželkou Olgou, dnes je to „Dom Vanek“, výnimočná adresa, kultúrny bod v súčasnej Bratislave. Nájdete ho na Hlavnej ulici, ktorá smeruje na Kolibu a je nie len plný tvorby, umeleckých diel Imricha Vaneka a prenikavého génia loci, ale vďaka respondentom relácie – Kataríne Staroňovej, Zuzane Bodnárovej, Svätoplukovi Mikytovi - aj opäť živý, konfrontovaný so súčasným umením. Zuzana Golianová mu venovala reláciu Fenomény, ktorú nahrávala priamo v záhrade domu na začiatku zimy.

Medzinárodný deň boja proti korupcii sme si „uctili“ zrušením Úradu na ochranu oznamovateľov korupcie. Toto si Gašpar za klobúk nedá! Zuzana Mesterová mu poriadne naložila. Ráž by chcel byť primátorom v Bratislave, železnice riadiť nedokáže.

Hostia: Jozef Bátora (profesor politológie z Univerzity Komenského v Bratislave) a Michal Onderčo (profesor medzinárodných vzťahov na Erasmovej univerzite v Rotterdame). | Vláda Donalda Trumpa predstavila novú Stratégiu národnej bezpečnosti, podľa ktorej chce posilniť americkú prítomnosť na západnej pologuli, aj zastaviť „civilizačný rozklad“ Európy. Dokument vyvoláva vlnu znepokojenia a podľa niektorých komentárov je jeho tón vo vzťahu k Európskej únii takáto stratégia priam nepriateľská. O aký dokument ide, aká je jeho váha a účel? V čom sa nová stratégia líši od podobných dokumentov v minulosti – formálne aj obsahovo? Do akej miery ide o rétoriku smerovanú domácim podporovateľom a k spojencom či iným globálnym hráčom? Akú „životnosť“ má takáto stratégia – je možné očakávať, že dôjde k jej zmene resp. prehodnoteniu? Čo nová stratégia znamená pre štáty Európskej únie – venuje sa téme Európy nadštandardne a ak áno, prečo? Formuluje ambíciu USA zasahovať do politického života Európy? O čom hovorí, ak plánuje „pestovať odpor proti súčasnej trajektórii Európy v rámci európskych národov“? Naštrbuje dokument pevnosť transatlantického spojenectva? Ako sa nová stratégia stavia k ostatným globálnym a regionálnym mocnostiam, ako sú Čína, Rusko, India? | Nová bezpečnostná stratégia USA. | Moderuje: Nina Belicová Alžbetkinová; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

V tejto epizóde s PIÑOU⁠⁠ sa rozprávame o tom, ako joga a silový tréning môžu fungovať ruka v ruke, a prečo je práve ich kombinácia často kľúčom k lepšiemu výkonu, zdravšiemu pohybu a motivácii, ktorá vydrží. Nadviažeme aj na predchádzajúcu epizódu, kde sme s Piñou rušili mýty o joge, a tentoraz sa pozrieme na to, ako joga pomáha sile, mobilite, dýchaniu a aj technike.Kto sme?FitNation je fitness centrum, kde sa trénuje výhradne pod odborným dohľadom osobných trénerov, ktorí sa vám venujú na 100%. Profesionálnou starostlivosťou a individuálnym prístupom zlepšujeme životný štandard všetkých, ktorí sa rozhodli byť FIT. Sme komunita osobných trénerov, ktorí vám pomôžu dosiahnuť vytúžené výsledky a splniť všetky vaše ciele a to efektívne a vo výbornej atmosfére. Pridajte sa k nám už dnes.Ak sa chcete dozvedieť viac o možnosti cvičenia cez náš program FitNation Kouč, odporúčame si vypočuť ⁠epizódu číslo 32⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠, pozrieť náš web alebo sa nám priamo ozvať :)Ako to u nás funguje?1.​ Kontaktujte nás (Tomášikova 26, Bratislava, 821 01,

Je slovenská ilustrátorka, pôsobiaca v Leviciach a BA. Absolvovala štúdium na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, v ateliéri knižnej ilustrácie pod vedením doc. Mgr. art. Ľuboslava Paľa, ArtD. Venuje sa predovšetkým knižnej a editoriálnej ilustrácii pre deti. Jej tvorba vychádza z klasickej kresby, ktorú pretvára do digitálnej ilustrácie, pričom rada experimentuje s digitálnou kolážou ale aj vektorovou grafikou. Vystavovala na Slovensku, v Česku, Anglicku, Írsku a Japonsku. Získala ocenenie IBBY Najkrajšej knihy jari 2021 za knihu Hojdali sa ježibaby. Jej autorský picturebook Plecháč Bob získal ocenenie Najkrajšia detská kniha zimy 2020. Za knihu Baba Jaga získala Cenu Slovenskej národnej knižnice za študentskú prácu v súťaži Najkrajšia kniha Slovenska 2018. Rovnaké ocenenie získala za študentskú prácu Neboj sa! v súťaži Najkrajšia kniha Slovenska 2017. Teraz v decembri vychádza kniha, ktorú ilustrovala- volá sa Svetlanka a les, knihu napísala Mirka Ábelová. Zhovárala sa s ňou Eva Viteková.

Dnešným hosťom relácie Zo zákulisia politiky je slovenský právnik, prokurátor a akademický pedagóg. Je tiež uznávanou osobnosťou v oblasti prokuratúry a vysokoškolského vzdelávania právnikov. V roku 2011 bol zvolený do funkcie generálneho prokurátora, pričom o jeho voľbe sa viedli spory. V júni 2013 bol do tejto funkcie zvolený nový kandidát, Jaromír Čižnár. V roku 2020 ho Rada prokurátorov opäť vybrala za kandidáta na funkciu generálneho prokurátora.Momentálne pôsobí ako vedúci Katedry trestného práva, kriminológie a kriminalistiky na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Okrem pedagogickej práce sa aktívne podieľa na formovaní trestnoprávnej legislatívy a na rozvoji moderného trestného práva na Slovensku.V dnešnom rozhovore sme sa rozprávali s profesorom Univerzity Komenského v Bratislave Jozefom Čentéšom o rušení Úradu na ochranu oznamovateľov, ale aj o ďalšej novele Trestného zákona. Uviedol svoj pohľad na to, či takzvaný horalkový paragraf zaberie, a vysvetlil aj to, prečo považuje rušenie ÚOO za absurdné.

Premiér reční o národnej identite a potom k nám volá tisíce Uzbekov, kritizuje Roberta Fica predseda KDH Milan Majerský. V rozhovore s reportérom Dušanom Mikušovičom vysvetľuje, či jeho hnutie nezavádzalo, keď tvrdilo, že novela ústavy nespôsobí kolíziu s európskym právom, a hovorí, či bude znovu kandidovať za župana aj či by mohli v Bratislave podporiť Matúša Valla.

Prezident Slovenskej basketbalovej asociácie (SBA) Michal Ondruš sa vo videopodcaste Pod košom s Tomášom Kotlárikom rozhovoril o transformácii slovenského basketbalu, kontroverznom rebrandingu Interu na Slovan a o ambíciách dostať reprezentácie na veľké podujatia. Rozhovor prináša pohľad do zákulisia najdôležitejších rozhodnutí posledných mesiacov.Michal Ondruš po viac ako dvoch rokoch vo funkcii prezidenta SBA bilancoval, čo sa podarilo a čo ešte potrebuje zlepšiť. Najväčší dôraz kladie na vzdelávanie trénerov, ktorých podľa neho Slovensko potrebuje výrazne viac. „Iba inteligentný a dobrý tréner môže vychovať dobrého hráča,” vysvetľoval svoju víziu systematickej práce s mládežou.Osobitne zaujímavá je jeho obhajoba kontroverznej transformácie Interu Bratislava na BC Slovan. Michal Ondruš priznal, že komunikácia rebrandingu mohla byť lepšia, no zdôrazňuje stabilitu a dlhodobú víziu nového majiteľa. Zároveň odhaľuje, že Slovan má najvyššie ambície – v najbližších rokoch chce pravidelne hrať Ligu majstrov.Prezident SBA otvorene hovoril aj o naturalizácii hráčov. Kyra Lambertová už obliekla reprezentačný dres, David DeJulius by mal byť čoskoro k dispozícii mužskému tímu. Michal Ondruš objasnil kritériá výberu naturalizovaných hráčov a prečo je dôležité nájsť ten správny profil.Veľká pozornosť patrí aj mladým talentom v NCAA. O Sebastiánovi Rančíkovi hovoril s veľkým presvedčením: „Dávam mu veľkú šancu dostať sa do NBA. Je absolútne moderný hráč pre dnešný basketbal.”V rozhovore sa dozviete aj o plánoch na organizáciu veľkých podujatí na Slovensku. SBA síce neuspela s kandidatúrou na ženský Eurobasket 2027, no v lete 2026 privíta v Bratislave chlapčenské ME do 20 rokov. Michal Ondruš to vníma ako dôležitý krok k ešte väčším projektom.Šéf slovenského basketbalu neskrýval ani problémy. Priznáva, že Slovanu nevyšli letné posily a skauting nefungoval podľa predstáv. Otvorene hovoril o procese prebudovania kádra a o tom, že klub potrebuje trpezlivosť na zohratie nových hráčov.Zaujímavé sú aj jeho osobné momentky – spomienky na hráčske časy, úvahy o trénerských ambíciách, ktoré opustil kvôli funkcionárskej ceste, či debaty o basketbale s dvomi synmi, ktorí taktiež hrávali na reprezentačnej úrovni.Rozhovor, ktorý moderuje Tomáš Kotlárik, poskytuje komplexný pohľad na súčasný stav slovenského basketbalu očami človeka, ktorý má tento šport v rukách a rozhoduje o jeho smerovaní.

V najnovšej epizóde relácie Metropola sme privítali dopravného experta Michala Feika, ktorý otvorene pomenoval problémy bratislavskej autobusovej stanice Nivy. Feik upozornil, že redukcia nástupíšť z pôvodných 38 na 19 je zásadná a negatívne ovplyvňuje kapacitu aj komfort cestujúcich. Vysvetlil, že pri výstavbe stanice dostali prednosť komerčné priestory nákupného centra, čo podľa neho poškodilo pôvodnú funkciu dopravného uzla.V rozhovore porovnal bratislavské Nivy s modernými regionálnymi stanicami a priznal, že napríklad v Prešove je dnes lepšie riešenie než v hlavnom meste. Hovorili sme aj o širších problémoch verejnej dopravy v Bratislave – od preťažených liniek až po chýbajúce koordinačné plánovanie. Feik vysvetlil, čo by mesto potrebovalo, aby sa doprava skutočne pohla dopredu.

„Kombinácia starnutia zdola, že detí sa bude rodiť menej. Kombinácia toho, že ľudia budú žiť dlhšie. Kombinácia toho, že do dôchodkového veku sa dostanú spomínané generácie Husákových detí. To je vražedná kombinácia,“ hovorí demograf Branislav Bleha.Je nás o osemtisíc tristopätnásť menej v porovnaní so situáciou spred roka. Údaj, ktorý zaznamenal štatistický úrad. Slovensko má teda k tretiemu tohtoročnému kvartálu 5 miliónov 413-tisíc 191 obyvateľov. Úbytok pritom zaznamenávame už piaty rok za sebou. Zlomom bol covidový rok 2020/2021 – vtedy bola bilancia ešte dramatickejšia - mínus 25-tisíc.V kontraste k nášmu v úvodzovkách „vymieraniu“ a starnutiu sú globálne dáta: Zemeguľa prekročila v novembri pred tromi rokmi hranicu ôsmich miliárd a stále je nás viac.Ak teda v našich končinách ľudský druh starne a vymiera, prečo sa mu inde darí lepšie? A kde vlastne?Globálny juh – subsaharská Afrika či južná Ázia versus vyspelý sever, ktorého trendy sa zrkadlia aj u nás.Vyššia pôrodnosť, mladšia štruktúra a početnejšie rodiny versus nízka pôrodnosť, starnúca populácia, neskoršie zakladanie rodín a exodus mladých. S možnými dôsledkami v našich končinách: dramatický tlak na dôchodkový systém, nedostatok pracovnej sily, spomalenie ekonomiky a odumieranie regiónov.Sú však aj v našej hemisfére príklady hodné nasledovania – severské štáty či Francúzsko. S podporou prorodinných opatrení a otvorených rúk pre prisťahovalcov.Ako sme na tom s demografiou u nás doma a čo hovoria trendy v našom správaní? Téma pre Branislava Blehu, demografa Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Kombinácia starnutia zdola, že detí sa bude rodiť menej. Kombinácia toho, že ľudia budú žiť dlhšie. Kombinácia toho, že do dôchodkového veku sa dostanú spomínané generácie Husákových detí. To je vražedná kombinácia,“ hovorí demograf Branislav Bleha.Je nás o osemtisíc tristopätnásť menej v porovnaní so situáciou spred roka. Údaj, ktorý zaznamenal štatistický úrad. Slovensko má teda k tretiemu tohtoročnému kvartálu 5 miliónov 413-tisíc 191 obyvateľov. Úbytok pritom zaznamenávame už piaty rok za sebou. Zlomom bol covidový rok 2020/2021 – vtedy bola bilancia ešte dramatickejšia - mínus 25-tisíc.V kontraste k nášmu v úvodzovkách „vymieraniu“ a starnutiu sú globálne dáta: Zemeguľa prekročila v novembri pred tromi rokmi hranicu ôsmich miliárd a stále je nás viac.Ak teda v našich končinách ľudský druh starne a vymiera, prečo sa mu inde darí lepšie? A kde vlastne?Globálny juh – subsaharská Afrika či južná Ázia versus vyspelý sever, ktorého trendy sa zrkadlia aj u nás.Vyššia pôrodnosť, mladšia štruktúra a početnejšie rodiny versus nízka pôrodnosť, starnúca populácia, neskoršie zakladanie rodín a exodus mladých. S možnými dôsledkami v našich končinách: dramatický tlak na dôchodkový systém, nedostatok pracovnej sily, spomalenie ekonomiky a odumieranie regiónov.Sú však aj v našej hemisfére príklady hodné nasledovania – severské štáty či Francúzsko. S podporou prorodinných opatrení a otvorených rúk pre prisťahovalcov.Ako sme na tom s demografiou u nás doma a čo hovoria trendy v našom správaní? Téma pre Branislava Blehu, demografa Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Dnes sa k nemeckej menšine hlási 5 186 ľudí, najmä na Spiši, Ponitrí a v Bratislave. Vypočujte si ich príbehy, súčasnosť aj výzvy. Diskutujú: Rastislav Fiľo – zástupca nemeckej národnostnej menšiny, Michal Schvarc – historik Moderujú: Zuza Kumanová a Michal Oláh Podujatie sa koná vďaka finančnej podpore Fondu na podporu kultúry národnostných menšín.

Hosťom relácie Dírerov filter bol moderátor Matej „Sajfa“ Cifra. Vyštudoval slovenčinu a angličtinu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Ako učiteľ pôsobil 5 rokov na bratislavskom gymnáziu. Moderátorskú kariéru začínal v rádiu B1, neskôr sa presunul do Fun rádia. Popri rádiu začal vysielať aj v televízii a má za sebou viacero úspešných televíznych projektov. Najnovšie sa stal kapitánom v obľúbenej show Milujem Slovensko. Je ženatý s poslankyňou Európskeho parlamentu za PS, Veronikou Cifrovou Ostrihoňovou.V relácii Dírerov filter hovoril aj o tom:- ako vyzerá deň Sajfu v Bruseli,- či bude vďaka Milujem Slovensko viac v Bratislave,- prečo doteraz nikdy nemoderoval úspešný televízny projekt,- či ho to ešte stále baví s Adelou,- prečo sa treba ozývať v aktuálnej politickej situácii,- či prichádza o ponuky pre manželstvo s europoslankyňou za PS.

V koalícii je ďalšia kríza. Po tom, čo skončil na poste vicepremiéra Peter Kmec Hlas žiada odvolanie aj ďalších dvoch ministrov - Jozefa Ráža pre nehody vlakov, a Samuela Migaľa pre kauzu IT obstarávaní. Vláda vracia do trestného zákona horalkový paragraf, premiér Fico počas 17. novembra v Nitre spochybnil vyšetrovanie vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej zatiaľ čo v Bratislave si Nežnú revolúciu v hustom daždi pripomenulo až 50- tisíc ľudí a vyšetrovateľ Pavol Ďurka sa môže vrátiť do práce. Sobotným Dobrým ránom vás sprevádzajú Zuzana Kovačič Hanzelová a Jakub Filo. Otázky do nasledujúcej epizódy Dobrého rána sobota nám zasielajte na e-mail dobrerano@sme.sk, ideálne vo forme hlasovej správy. Do predmetu napíšte Otázka do sobotného Dobrého rána. Zdroje zvukov: TA3, 360, TASR – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠sme.sk/brifing⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

„Mali na výber zdanlivo pokojný život alebo boj za lepší svet. Rozhodli sa pre to druhé. Pre slobodu boli ochotné veľa riskovať a obetovať. Tvorili výraznú časť disentu. Bez nich by k historickým zmenám v roku 1989 nedošlo. Či už žili v Poľsku, alebo v Československu, spájal ich odpor proti komunistickej moci a viera v silu spoločenstva, ktorého podstatou je spoluzodpovednosť a solidarita.“ Toto sú úvodné slová výstavy o ženách v disente, autenticky stredoeurópskej výstavy, ktorú si budete môcť pozrieť od 14. novembra v Poľskom Inštitúte v Bratislave pod názvom Každodenná odvaha: Češky, Poľky a Slovenky v protikomunistickej opozícii v rokoch 1968 – 1989. A práve o tejto výstave a o témach, ktoré prináša, je najnovší diel Dejín. Prečo má dnes zmysel hovoriť o ženách, ktoré sa vzopreli štátnemu útlaku a spoločenským očakávaniam? V čom sa líšili príbehy Poliek, Sloveniek či Češiek? A v čom boli podobné? Čo tieto ženy riskovali? A ako za svoju odvahu zaplatili? Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala so sociologičkou Oľgou Gyarfášovou z Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského a s historikom Františkom Neupauerom z Ústavu pamäti národa, ktorí zo slovenskej strany spolupracovali na výstave spolu so Soňou Gyarfášovou a Zuzanou Luprichovou. Výstava je spoluorganizovaná Poľským inštitútom, Ústavom pamäti národa, Ústavom pre štúdium totalitných režimov a Múzeom pamäti 20. storočia. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

Do dôchodku vstupuje s dlhom 30 % Američanov a približne pätina Európanov. Ako je to na Slovensku? Aké sú možnosti, ale najmä riziká zadlžovania starších ľudí? V podcaste sa dozviete: Prečo sa v súčasnosti zadlžujú aj ľudia nad 50 rokov v súčasnosti?  Aké sú možnosti a pravidlá natiahnuť si úver až do dôchodkového veku a na druhej strane dostať úver ako dôchodca? Ktoré typy úverov (hypotéky, spotrebné úvery, kreditné karty) predstavujú najväčšie riziko pre finančnú stabilitu tejto vekovej skupiny a prečo? Sú starší ľudia finančne disciplinovanejší?  V akej miere môže klient 10 rokov pred odchodom do dôchodku realisticky odhadnúť svoju budúcu finančnú situáciu a schopnosť splácať? Čelí táto veková skupina reálne hrozbe tzv. "dvojitého šoku" – teda výrazného poklesu životnej úrovne pri prechode na dôchodok, ku ktorému sa pridáva nevyhnutnosť splácať záväzky? Ako sa na úvery v dôchodkovom veku pozerať z pohľadu zhoršovania zdravotného stavu a vyššej potreby peňazí na jeho riešenie? V relácii Ide o peniaze odpovedá Pavel Škriniar z katedry ekonómie Národohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzite v Bratislave.

Rok 2009, Košice, dve deti. Rok 2012, Huncovce, žena a jej dve deti. Tri roky neskôr, Malcov, 97 ľudí prišlo o strechu nad hlavou. 2016, Košice, Mašličkovo, jedno dieťa. Rok 2021, Sabinov, dvaja dospelí. Marec 2025, Veľký Šariš, päť detí a žena. A napokon 10. november 2025, Košice, Mašličkovo, dve deti. Je to len časť tragédií, ktoré opakovane zasahujú extrémne chudobných ľudí z osád na Slovensku. Tí s klesajúcou teplotou stoja pred dilemou, či si zakúria a riskujú požiar, alebo zmrznú. Dá sa s tým spraviť niečo dostatočne rýchlo na to, aby sme o podobných nešťastiach viac nepočuli? O téme sa Nikola Šuliková Bajánová rozpráva s moderátorkou a redaktorkou denníka SME Zuzanou Kovačič Hanzelovou. Zdroj zvukov: STVR Odporúčanie Už túto nedeľu – 16. novembra sa vo viacerých slovenských mestách uskutoční festival Nežná. Hodnoty, ktoré pred 36 rokmi vybojovali odvážni jedinci, môžete osláviť aj v spoločnosti denníka SME. V Bratislave sa na Námestí slobody budú v rámci festivalu konať hneď tri verejné nahrávania našich podcastov. O 11. hodine sa v Dejinách moderátor Jaro Valent bude rozprávať s publicistkou Soňou Gyarfášovou a historikom Ľubomírom Morbacherom o tom, ako november ’89 prežívali politickí väzni a či sa dočkali právnej, finančnej alebo aspoň ľudskej satisfakcie. V Aréne Naživo sa zase Jana Krescanko Dibáková stretne s hercom a bývalým ministrom kultúry Milanom Kňažkom a herečkou Kristínou Tormovou. Diskusia o angažovaní sa za slobodu sa bude konať medzi 14. a 15. hodinou. A napokon sa o 17. hodine môžete pozrieť na nahrávanie Dobrého rána sobota so Zuzanou Kovačič Hanzelovou a Jakubom Filom, ktorí sa s herečkou Zuzanou Fialovou a hudobníkom a riaditeľom festivalu Pohoda Michalom Kaščákom zamyslia nad tým, akou krízou si demokracia prechádza dnes a či o ňu nebudeme musieť bojovať znovu. Vstup na všetky diskusie je voľný, nájdete nás v Stane slobody, na Námestí slobody v Bratislave, už túto nedeľu 16. novembra. Tešíme sa na vás! A to nie ešte nie je všetko, ak hľadáte program na dnešný večer, tak Piatoček dnes o 19.30 robí v Kácečku vedomostnú súťaž Nie alebo áno, v ktorej si môžete overiť svoje vedomosti z bizarností politiky fyzicky na mieste, ale aj online doma. Lístky nájdete na www.piatocek.com. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠sme.sk/brifing⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

Počet krádeží v obchodoch neustále narastá a na problém už poukazujú nielen obchodníci, ale aj samosprávy. Najväčší problém je agresivita a drzosť zlodejov, ktorí sa vracajú opakovane. „Počet krádeží narastá už od roku 2022, ale teraz to nadobúda nové rozmery,“ hovorí Martin Krajčovič, predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO). Niektorí recidivisti sa cítia takí nedotknuteľní, že nemajú problém pri krádeži za pár desiatok eur vytiahnuť nôž. „Včera v Bratislave jeden páchateľ prišiel „nakupovať“ so sekerou,“ hovorí Krajčovič. Vláda pod tlakom sľubuje zmenu zákona. Podľa Krajčoviča je nutné nájsť spôsob, ako efektívne trestať recidivistov, ktorí kradnú opakovane. „Nie je možné, aby obchody plnili funkciu sociálnych predajní, kam si isté skupiny ľudí chodia brať tovar zadarmo.“ Podľa štatistiky ministerstva vnútra za mesiace júl a august 2025 polícia zaznamenala takmer 4 500 prípadov krádeží kvalifikovaných ako priestupok. Celková škoda dosiahla 233-tisíc eur, priemerná výška blokovej pokuty bola 130 eur a priemerná škoda 52 eur. „Krádeží je určite viac, pretože nie všetky sa nahlasujú a nie všetkých zlodejov dokážeme odhaliť,“ hovorí Krajčovič. Dodáva, že sa určite zvýšila hodnota kradnutých vecí a recidíva tých istých zlodejov. Zároveň sa ukazuje, že zlodeji kradnú programovo na objednávku konkrétne druhy potravín, napríklad maslo, kávu alebo hovädziu sviečkovicu. Obchodníkov to stojí nemalé peniaze. „V roku 2024 sme ako obchodné reťazce investovali do zabezpečenia našich prevádzok viac peňazí, ako platíme na transakčnej dani. Sú to milióny eur,“ približuje Krajčovič. V rozhovore vysvetľuje aj reálnu a pocitovú infláciu cien potravín na Slovensku: „Najväčší problém na Slovensku nie sú vysoké ceny. Tie sú porovnateľné s okolitými krajinami. Slováci však majú nízku kúpyschopnosť, to znamená, že za svoje platy si nemôžu dovoliť nakúpiť toľko, ako obyvatelia iných krajín.“ Výsledkom je, že spotrebitelia oveľa viac siahajú po zahraničnom tovare, privátnych značkách a diskonte. Snažia sa ušetriť nielen na kvalite, ale už aj na kvantite. Bravčové mäso dokážu obchodníci nakúpiť v zahraničí o takmer tretinu lacnejšie. Martin Krajčovič tiež približuje, ako bude vyzerať situácia v slovenských obchodoch na budúci rok. Moderuje Eva Mihočková.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

„(V liste R. Ficovi) som porovnával rok 1977 (podpis Charty'77) – normalizáciu – a dnešnú dobu. Našiel som tie isté charakteristiky: rozklad demokracie, pohŕdanie parlamentnou demokraciou, úsilie o vládu jednej strany – vtedy upevnenie, dnes úsilie opäť získať vládu jednej strany. To je to isté,“ rozpráva Miroslav Lehký, niekdajší vyšetrovateľ zločinov komunizmu.Ocenený za prínos k poznaniu obdobia neslobody a šírenie myšlienok slobody a demokracie. Miroslav Lehký. Niekdajši signatár a hovorca Charty77, ktorému komunistický režim zahatal štúdium teológie. Organizátor tzv. podzemnej univerzity v Bratislave. Po Novembri'89 tajomník Československého resp. Českého helskinského výboru. Neskôr bádateľ komunistických zločinov na Úrade pre dokumentáciu a vyšetrovanie zločinov komunizmu. Spolu s Jánom Langošom zakladal Ústav pamäti národa, z ktorého neskôr na protest proti novému smerovaniu odišiel. A plne sa zaradil do českého Ústavu pre štúdium totalitných režimov. Dnes laureát ceny Ústavu pamäti národa. Ako vidí Slovensko v roku 2025, v čase, keď mu vládna garnitúra siaha na symbol prechodu z neslobody do slobody – na 17. november? A nenachádza paralely s dobou normalizácie zo začiatku sedemdesiatych rokov?„Ak niekto povie, že November vlastne nič nebol, tak buď to bol hlupák bez očí a uší, alebo pokrytec bez morálnych základov a mantinelov, ktorý sa chce mať len dobre,“ hovorí Miroslav Lehký. „A v každom režime sa môžete mať dobre, keď vstúpite do jeho služieb,“ dopĺňa.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„(V liste R. Ficovi) som porovnával rok 1977 (podpis Charty'77) – normalizáciu – a dnešnú dobu. Našiel som tie isté charakteristiky: rozklad demokracie, pohŕdanie parlamentnou demokraciou, úsilie o vládu jednej strany – vtedy upevnenie, dnes úsilie opäť získať vládu jednej strany. To je to isté,“ rozpráva Miroslav Lehký, niekdajší vyšetrovateľ zločinov komunizmu.Ocenený za prínos k poznaniu obdobia neslobody a šírenie myšlienok slobody a demokracie. Miroslav Lehký. Niekdajši signatár a hovorca Charty77, ktorému komunistický režim zahatal štúdium teológie. Organizátor tzv. podzemnej univerzity v Bratislave. Po Novembri'89 tajomník Československého resp. Českého helskinského výboru. Neskôr bádateľ komunistických zločinov na Úrade pre dokumentáciu a vyšetrovanie zločinov komunizmu. Spolu s Jánom Langošom zakladal Ústav pamäti národa, z ktorého neskôr na protest proti novému smerovaniu odišiel. A plne sa zaradil do českého Ústavu pre štúdium totalitných režimov. Dnes laureát ceny Ústavu pamäti národa. Ako vidí Slovensko v roku 2025, v čase, keď mu vládna garnitúra siaha na symbol prechodu z neslobody do slobody – na 17. november? A nenachádza paralely s dobou normalizácie zo začiatku sedemdesiatych rokov?„Ak niekto povie, že November vlastne nič nebol, tak buď to bol hlupák bez očí a uší, alebo pokrytec bez morálnych základov a mantinelov, ktorý sa chce mať len dobre,“ hovorí Miroslav Lehký. „A v každom režime sa môžete mať dobre, keď vstúpite do jeho služieb,“ dopĺňa.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Riešiť krádeže iba alternatívnymi trestami nestačí, hovorí profesor trestného práva, odborník na kriminológiu a restoratívnu justíciu Tomáš Strémy v relácii Na rovinu. Iba peňažné sankcie pre chudobných, ani verejnoprospešné práce pre cudzincov podľa neho fungovať nebudú. Keď akademikom v zahraničí hovoril o slovenských trestoch za krádež, nestačili sa čudovať. V susednom Rakúsku pritom sudcovia riešia aj centové škody, nepoučiteľným zlodejom hrozí riadne väzenie.V podcaste s Tomášom Strémym sa dozviete:0:35 – či sa oplatí kradnúť;1:05 – či sa cíti v Bratislave bezpečne;2:45 – prečo páchatelia nenahrádzajú škodu;4:30 – o zmenách trestnej politiky bez vedeckých podkladov;7:00 – že na Slovensku nemáme skutočnú restoratívnu justíciu;9:10 – ako na Slovensku umelo znižujeme kriminalitu;10:10 – ako vznikol problém s tzv. horalkovými krádežami;11:00 – prečo policajti nemajú zlodejov v prepojenej databáze;12:20 – či stačia sankcie alebo verejnoprospešné práce pre kriminálnikov;13:30 – že 700 eur je príliš vysoká suma na priestupok;14:50 – prečo je v Rakúsku aj krádež 1-centovej veci trestná;16:40 – ako sa šéf zlodejského gangu vyhrážal obchodníkovi;18:20 – či za množiace sa krádeže môžu médiá a opozícia;18:55 – že ak človek spácha škodu 350-tisíc, nemusí vrátiť peniaze a aj tak dostane podmienku;19:45 – prečo v Taliansku nevyšiel systém verejnoprospešných prác;21:40 – čo motivuje zlodejov kradnúť;22:20 – koľko krádeží by mohol zlodej oľutovať bez hroziaceho väzenia;22:45 – ako by sme mohli zaviesť účinnú ľútosť pri krádežiach;24:00 – či Tibor Gašpar hovorí pravdu, ak tvrdí, že v niektorých štátoch sa drobné krádeže vôbec neriešia;28:50 – prečo by mali krádeže posudzovať súdy individuálne;30:50 – čo hovorí na nápad Richarda Glücka o bundách pre páchateľov;32:30 – či by koalícia mala zrušiť Špecializovaný trestný súd;33:45 – v roku 2029 by Slovensko mohlo hostiť Eurocrim, tzv. majstrovstvá Európy v trestnom práve;38:00 – či sa na Slovensku dočkáme odomknutých bicyklov ako v Rakúsku.

Ak sa pýtate, kde je v príbehoch podcastu Nezhasínaj! hranica medzi pravdou a fikciou a zaujíma vás, ako podcast vzniká, my vám ponúkneme odpovede! Už 26. novembra 2025 sa v Bratislave môžete stať súčasťou magického večera, počas ktorého vás pohltí atmosféra dávneho zločinu, ktorý sa naozaj odohral v mesta Zvolen. Iba na nejaký čas ostal zabudnutý v čase!Pozor! Vo vzduchu sa bude vznášať niečo, čo ste doma pri počúvaní podcastu nikdy nezažili.Všetky informácie nájdete na www.expres.skPS: Báť sa bude dovolené!

Riešiť krádeže iba alternatívnymi trestami nestačí, hovorí profesor trestného práva, odborník na kriminológiu a restoratívnu justíciu Tomáš Strémy v relácii Na rovinu. Iba peňažné sankcie pre chudobných, ani verejnoprospešné práce pre cudzincov podľa neho fungovať nebudú. Keď akademikom v zahraničí hovoril o slovenských trestoch za krádež, nestačili sa čudovať. V susednom Rakúsku pritom sudcovia riešia aj centové škody, nepoučiteľným zlodejom hrozí riadne väzenie.V podcaste s Tomášom Strémym sa dozviete:0:35 – či sa oplatí kradnúť;1:05 – či sa cíti v Bratislave bezpečne;2:45 – prečo páchatelia nenahrádzajú škodu;4:30 – o zmenách trestnej politiky bez vedeckých podkladov;7:00 – že na Slovensku nemáme skutočnú restoratívnu justíciu;9:10 – ako na Slovensku umelo znižujeme kriminalitu;10:10 – ako vznikol problém s tzv. horalkovými krádežami;11:00 – prečo policajti nemajú zlodejov v prepojenej databáze;12:20 – či stačia sankcie alebo verejnoprospešné práce pre kriminálnikov;13:30 – že 700 eur je príliš vysoká suma na priestupok;14:50 – prečo je v Rakúsku aj krádež 1-centovej veci trestná;16:40 – ako sa šéf zlodejského gangu vyhrážal obchodníkovi;18:20 – či za množiace sa krádeže môžu médiá a opozícia;18:55 – že ak človek spácha škodu 350-tisíc, nemusí vrátiť peniaze a aj tak dostane podmienku;19:45 – prečo v Taliansku nevyšiel systém verejnoprospešných prác;21:40 – čo motivuje zlodejov kradnúť;22:20 – koľko krádeží by mohol zlodej oľutovať bez hroziaceho väzenia;22:45 – ako by sme mohli zaviesť účinnú ľútosť pri krádežiach;24:00 – či Tibor Gašpar hovorí pravdu, ak tvrdí, že v niektorých štátoch sa drobné krádeže vôbec neriešia;28:50 – prečo by mali krádeže posudzovať súdy individuálne;30:50 – čo hovorí na nápad Richarda Glücka o bundách pre páchateľov;32:30 – či by koalícia mala zrušiť Špecializovaný trestný súd;33:45 – v roku 2029 by Slovensko mohlo hostiť Eurocrim, tzv. majstrovstvá Európy v trestnom práve;38:00 – či sa na Slovensku dočkáme odomknutých bicyklov ako v Rakúsku.

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Hosťom relácie Dírerov filter bol politológ Radoslav Štefančík. Vyštudoval politológiu a nemecký jazyk na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity. Postgraduálne štúdium absolvoval na univerzite v nemeckej Jene, doktorandské štúdium na Fakulte medzinárodných vzťahov Vysokej školy ekonomickej v Prahe. V súčasnosti je dekanom Fakulty aplikovaných jazykov Ekonomickej univerzity v Bratislave. V relácii Dírerov filter hovoril aj o tom:- či opozičné strany „omilostili“ KDH za hlasovanie so Smerom o novele Ústavy- či KDH naozaj nepôjde do vlády so Smerom- či môže byť Hlas-SD alternatívou ku KDH v možnej vláde súčasnej opozície- či opozícia vystúpila z tieňa Roberta Fica- či dokáže vytvoriť alternatívu voči Robertovi Ficovi

DIVADLO K - Pamäť miesta   Skúmanie hraníc umeleckej tvorby, ľudských neistôt alebo pamäte, ale tiež hľadanie nových foriem pohybu a divadla to je desať rokov projektu kekse. Tvorcovia ktorí pod značkou „Divadlo K“ počas pôsobenia v priestoroch bývalej základnej školy na Jesenského ulici v Bratislave priniesli štyri originálne predstavenia, a práve tieto predstavenia  si u nás v Kunstakamere priblížime. Posledné predstavenie s názvom Pamäť miesta u nás v podcaste predstavia tvorcovia  Mária Piatriková, Stano Piatrik, Jozef Eduard Masarik a Alžbeta Malovcová,   Posledná epizóda série venovanej predstaveniam divadla K, ktoré vznikli počas ich niekoľkoročného pôsobenia v priestoroch bývalej základnej školy na Jesenského ulici v Bratislave. Dnes sa divadlo K mení na umeleckú platformu Ohyb a budeme radi, ak spolu s nami budete sledovať ich ďalšie tvorivé cesty. Na tejto sérii spolupracovali Mária Piatriková, Stano Piatrik, Jozef Eduard Masarik a Alžbeta Malovcová, Tatiana Holienková, Tatiana Šeliga, Tereza Katarina Kučerová a Melánia Benčatová a Martin Jakubčo.   Web https://www.ohyb.sk/

Už v novembri sa po šiestich rokoch obnoví pravidelná letecká linka Bratislava - Košice. Deje sa to zároveň s tým, ako naše najväčšie letisko ožíva a profituje z novej politiky rakúskeho Schwechatu.Maďarský Wizz Air v ňom ruší základňu a časť biznisu presúva do Bratislavy. Tu sa však musí pasovať s najväčšími európskymi aerolinkami Ryanair, ktoré mu v konkurenčnom boji zatiaľ naozaj nič nechcú darovať.Vydrží Wizz Air tento tlak? Udrží pri živote spojenie hlavného mesta a metropoly východu, na ktoré získal od Slovenska licenciu a dotáciu? A ako z tohto všetko budeme profitovať my cestujúci?Nikola Šuliková Bajánová sa pýta redaktora magazínu Closer Adama Novosada.Zdroje zvukov: TV JOJ, STVR, TA3OdporúčanieAko presvedčiť mozog prekonať vlastné limity? O tom bude živé nahrávanie podcastu Brainstorming, ktoré sa uskutoční v pondelok 10. novembra o 18.00 v Rivers Clube v Bratislave. Moderátorka Denisa Prokopčáková a neurovedkyňa Dominika Fričová sa porozprávajú s bývalým premiérom Ľudovítom Ódorom a dekanom FTVŠ Viktorom Bielikom o tom, ako sa pripravovali na Ironmana, ako zvládali extrémnu záťaž a čo im šport priniesol. Lístky na podujatie nájdete na zabavavpodcastoch.sk–Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/brifing⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

Podporte Dobré ráno na HeroHero: ⁠⁠https://herohero.co/dobrerano/subscribe⁠⁠Rudolf Huliak si s odreninami vybojoval novelu o hazarde a kasínach, ale priveľká rýchlosť a iné okolnosti zrejme zabránia tomu, aby sa z výsledku - spolu s Tiposom - radoval.Prezident Peter Pellegrini nad novelou vyriekol pochybnosti a tak nie je isté, čo bude nasledovať. Po vrátení novely o hazarde do parlamentu - s prezidentovým vetom - je oveľa menšia šanca na jej schválenie.O tom, čo legislatíva prináša, aké pochybnosti vzbudzuje a čo čaká samosprávy, diskutuje v podcaste Dobré ráno moderátorka Jana Krescanko Dibáková s kolegom z domácej redakcie Michalom Katuškom.Zdroje zvukov: YouTube/Andrej Danko, Markíza, JOJ, TA3OdporúčanieViete, ako presvedčiť mozog, aby prekonal vlastné limity? O tom bude živé vydanie podcastu Brainstorming v pondelok, 10. novembra o 18:00 v Rivers Clube v Bratislave. Moderátorka Denisa Prokopčáková a neurovedkyňa Dominika Fričová sa porozprávajú s bývalým premiérom Ľudovítom Ódorom a dekanom FTVŠ Viktorom Bielikom o tom, ako sa pripravovali na Ironmana, ako zvládali extrémnu záťaž a čo im šport priniesol. Lístky na podujatie nájdete na zabavavpodcastoch.sk.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/brifing⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

DIVADLO K - Jaskyňa   Skúmanie hraníc umeleckej tvorby, ľudských neistôt alebo pamäte, ale tiež hľadanie nových foriem pohybu a divadla to je desať rokov projektu kekse. Tvorcovia ktorí pod značkou „Divadlo K“ počas pôsobenia v priestoroch bývalej základnej školy na Jesenského ulici v Bratislave priniesli štyri originálne predstavenia, a práve tieto predstavenia  si u nás v Kunstakamere priblížime. Tretie predstavenie pod názvom Jaskyňa u nás v podcaste predstavia tvorcovia Mária Piatriková, Stano Piatrik a Tatiana Holienkova    Záznam predstavenia Neistota https://www.youtube.com/watch?v=PYb0mqPajW8   Web https://www.ohyb.sk/

Podporte Dobré ráno na HeroHero: ⁠⁠⁠https://herohero.co/dobrerano/subscribe⁠⁠Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave začalo trestné stíhanie v súvislosti s výrokmi vládneho splnomocnenca Petra Kotlára.Tým by malo byť povedané všetko a Kotlárom by sme sa už nemali zaoberať, no splnomocnenca sa v stredu zastal premiér Robert Fico, ktorý na sociálnej sieti odkázal, že za pravdu sa vždy vešalo. A na to sa Kotlár včera postavil na tlačovku s tým, že nám všetkým ukáže, čo videl po mikroskopom.Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno rozpráva o celom bizarnom prípade s vážnymi dôsledkami na ľudské životy s Martinom Hodásom.Zdroje zvukov: Youtube/TA3, TASR, Youtube/Denník N, Youtube/SME, Hospodárske novinyOdporúčanieZvyčajne ich považujeme za bezpečné, hygienické miesto: v sprchách sa predsa ide umyť. V skutočnosti je to však priestor obývaný mnohopočetnou bakteriálnou ríšou. Do sveta spŕch nás teraz vezme BBC v texte Miliardy baktérií sa ukrývajú vo vašej sprche a tento článok je mojím dnešným odporúčaním.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠

Pre minuloročnú konsolidáciu skončila v kresle ministerky zdravotníctva Zuzana Dolinková a lekárske výpovede zastavoval až parlament. Tentokrát pohrozil odvolaním ministrovi Šaškovi samotný predseda vlády pre záchrankový tender. Opozícia hovorila o zmanipulovanom dvojmiliardovom kšefte pre oligarchov a sponzorov Hlasu a ministra chce v parlamente odvolávať sama.Ako teda minister celú vec vyriešil a kedy a ako sa budú záchranky prerozdeľovať nanovo? Sú pacienti v bezpečí? A čo urobí ministerstvo pre ľudí, od ktorí musia platiť v ambulanciách vysoké a neregulované poplatky? Prečo sa stále s ambulantnými lekármi nevie dohodnúť?Ako medzitým pokračujú megastavby nových nemocníc za stámilióny eur v Prešove, Martine, Banskej Bystrici či v Bratislave? Budeme mať na ich dokončenie vôbec peniaze? A kedy už konečne vláda prerokuje 350-tisícovú analýzu Slovenskej akadémie vied o mRNA vakcínach? Máme sa čím očkovať?Braňo Závodský sa rozprával s ministrom zdravotníctva a členom predsedníctva strany Hlas – SD Kamilom Šaškom.