Podcasts about svetovej

Podľa odhadov Svetovej zdravotníckej organizácie postihuje schizofrénia približne 1 % svetovej populácie. Na Slovensku sa prevalencia schizofrénie pohybuje okolo 0,7 – 1 % dospelej populácie, čo znamená, že s týmto ochorením žijú desiatky tisíc ľudí. Schizofrénia pritom skracuje priemernú dĺžku života ľudí približne o 15 až 20 rokov.Pri príležitosti Svetového dňa povedomia o schizofrénii (24.5.) sme sa s Michalom Patarákom, Prezidentom Slovenskej psychiatrickej spoločnosti a prednostom II. Psychiatrickej kliniky Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Banskej Bystrici pozreli na to, ako táto diagnóza ovplyvňuje život slovenských pacientov a aké povedomie o nej prevláda v našej spoločnosti a lekárskom prostredí.

Slovensko nepodporilo pandemickú dohodu. Predseda vlády lieta za vojnovým agresorom do Moskvy, ostro kritizuje lídrov Európskej únie a brojí proti Ukrajine. Vicepremiér pre plán obnovy má analýzu, že Slovensko môže zo spolupráce s Ukrajinou profitovať.Čo na to hovorí strana Hlas? Ženie nás premiér do izolácie a prečo hovorí, že máme na Slovensku veľa politických strán? A čo bude robiť Hlas s poklesom svojich preferencií? Dokážeme konsolidovať vyčerpané verejné financie a naplno využiť miliardy z Plánu obnovy? A o čom je jeho revízia, ktorú nám narýchlo odklepol ten Brusel na ktorý premiér často útočí?Braňo Závodský sa rozprával s podpredsedom vlády pre plán obnovy a znalostnú ekonomiku a členom predsedníctva strany Hlas – Sociálna demokracia Petrom Kmecom.

Správanie sa vlády pri pandemickej dohode a nezmyselné naratívy Petra Kotlára o očkovaní spochybňujú modernú medicínu. Prečo by potom mali ľudia dôverovať lekárom, keď im radia napríklad lieky na vysoký tlak, pýta sa lekár Peter Sabaka.Dôsledkom podľa neho bude, že Slováci budú ešte viac chorí. Virológ z SAV Boris Klempa tiež vôbec nerozumie argumentom Roberta Fica, prečo malo Slovensko voči pandemickej dohode výhrady. Argument suverenitou podľa neho neobstojí. Naopak – prípadné nepristúpenie k dohode nás ohrozí v prípade budúcej pandémie.V podcaste s odborníkmi sa dozviete:– od 1. minúty – ako hodnotia výsledok hlasovania o pandemickej dohode;– od 1:50 – či k pandemickej dohode pristúpi ktorákoľvek ďalšia vláda;– po 2:30 – že Slovensko si robí hanbu sprisahaneckými teóriami;– od 3:30 – aké by mohli byť následky pre slovenských pacientov, vedcov a lekárov, keby sme k dohode nepristúpili;– po 4:30 – či by Slovensko samo zvládalo pandémie lepšie ako Švédsko;– od 6:20 – že Slovensko symbolicky odmieta podanú ruku medzinárodného spoločenstva do budúcna;– okolo 8:00 – že Slovensko je považované za bohatú krajinu a či by sme na to nedoplatili;– po 10:30 – ako by sme mohli mať nedostatok najnovších liekov a metódy diagnostiky;– od 12:00 – že pandemická dohoda je len kúsok skladačky v Kotlárovom naratíve;– po 13:20 – že Kotlár by vedel, na čo ľudia zomierali, keby bol počas pandémie reálne v nemocnici;– od 15:00 – čo sa bude písať v učebniciach dejepisu o pandémii covidu;– po 17:00 – že o kukurici hovorí len Peter Kotlár a nikto iný;– od 19:00 – že Kotlárom citovaná štúdia vakcíny odporúča, akurát ich chce do budúcna zlepšiť;– po 20:20 – čo znamená, že vo vakcínach je DNA a prečo je to normálne;– od 22:00 – že najviac DNA bolo v ruskej vakcíne Sputnik a v AstraZeneca;– po 23:00 – či Kotlár tomu nerozumie, alebo len pretláča naratív;– od 24:00 – že na Kotlárovom obrázku môže byť pokojne aj cibuľa;– po 25:00 – či sú voči Svetovej zdravotníckej organizácii aj legitímne výhrady;– od 28:40 – že vláda spochybňuje modernú medicínu a to môže uškodiť ľuďom a ich zdraviu;– po 30:00 – či teda Kotlár a Fico priamo ohrozujú životy a zdravie ľudí;– od 31:00 – aký je to pocit, keď ľudia útočia na odborníkov;– po 32:30 – ako vyzerali útoky na Petra Sabaku;– od 34:45 – či verí ministrovi vnútra, že bude riešiť nenávistné útoky;– po 35:30 – či má dôveru v štát, ktorý má zaručiť bezpečnosť;– od 37:00 – čo vysúdil od extrémistov z Republiky.

Správanie sa vlády pri pandemickej dohode a nezmyselné naratívy Petra Kotlára o očkovaní spochybňujú modernú medicínu. Prečo by potom mali ľudia dôverovať lekárom, keď im radia napríklad lieky na vysoký tlak, pýta sa lekár Peter Sabaka.Dôsledkom podľa neho bude, že Slováci budú ešte viac chorí. Virológ z SAV Boris Klempa tiež vôbec nerozumie argumentom Roberta Fica, prečo malo Slovensko voči pandemickej dohode výhrady. Argument suverenitou podľa neho neobstojí. Naopak – prípadné nepristúpenie k dohode nás ohrozí v prípade budúcej pandémie.V podcaste s odborníkmi sa dozviete:– od 1. minúty – ako hodnotia výsledok hlasovania o pandemickej dohode;– od 1:50 – či k pandemickej dohode pristúpi ktorákoľvek ďalšia vláda;– po 2:30 – že Slovensko si robí hanbu sprisahaneckými teóriami;– od 3:30 – aké by mohli byť následky pre slovenských pacientov, vedcov a lekárov, keby sme k dohode nepristúpili;– po 4:30 – či by Slovensko samo zvládalo pandémie lepšie ako Švédsko;– od 6:20 – že Slovensko symbolicky odmieta podanú ruku medzinárodného spoločenstva do budúcna;– okolo 8:00 – že Slovensko je považované za bohatú krajinu a či by sme na to nedoplatili;– po 10:30 – ako by sme mohli mať nedostatok najnovších liekov a metódy diagnostiky;– od 12:00 – že pandemická dohoda je len kúsok skladačky v Kotlárovom naratíve;– po 13:20 – že Kotlár by vedel, na čo ľudia zomierali, keby bol počas pandémie reálne v nemocnici;– od 15:00 – čo sa bude písať v učebniciach dejepisu o pandémii covidu;– po 17:00 – že o kukurici hovorí len Peter Kotlár a nikto iný;– od 19:00 – že Kotlárom citovaná štúdia vakcíny odporúča, akurát ich chce do budúcna zlepšiť;– po 20:20 – čo znamená, že vo vakcínach je DNA a prečo je to normálne;– od 22:00 – že najviac DNA bolo v ruskej vakcíne Sputnik a v AstraZeneca;– po 23:00 – či Kotlár tomu nerozumie, alebo len pretláča naratív;– od 24:00 – že na Kotlárovom obrázku môže byť pokojne aj cibuľa;– po 25:00 – či sú voči Svetovej zdravotníckej organizácii aj legitímne výhrady;– od 28:40 – že vláda spochybňuje modernú medicínu a to môže uškodiť ľuďom a ich zdraviu;– po 30:00 – či teda Kotlár a Fico priamo ohrozujú životy a zdravie ľudí;– od 31:00 – aký je to pocit, keď ľudia útočia na odborníkov;– po 32:30 – ako vyzerali útoky na Petra Sabaku;– od 34:45 – či verí ministrovi vnútra, že bude riešiť nenávistné útoky;– po 35:30 – či má dôveru v štát, ktorý má zaručiť bezpečnosť;– od 37:00 – čo vysúdil od extrémistov z Republiky.

Zlepšenie pripravenosti a reakcie krajín na budúce pandémie. To je cieľ pandemickej dohody, na ktorej znení sa členské štáty Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) zhodli v apríli tohto roka. Dokument vznikol v reakcii na skúsenosti z pandémie covidu, keď sa ukázalo, že bez efektívnej medzinárodnej spolupráce môžu byť dosahy krízy výrazne horšie. Slovensko sa napriek tvrdej kritike zo strany opozičných politikov a odborníkov rozhodlo zmluvu neprijať, čím sa zaradilo medzi menšinu krajín s týmto postojom.Dôvod je prostý. Premiér Robert Fico tvrdí, že pandemická dohoda ohrozuje suverenitu Slovenska. Tento naratív šíri napriek tomu, že dohoda výslovne zachováva suverenitu štátov a nezasahuje do vnútroštátnych kompetencií v oblasti verejného zdravia. „Neviem, aký úmysel má pán premiér, keď takéto informácie zdieľa s verejnosťou, ale nie je to vysvetlenie obsahu pandemickej dohody tak, ako ju vnímame my odborníci,“ hovorí zástupca Slovenska v rade Svetovej zdravotníckej organizácie Jozef Šuvada. Voči premiérovmu postoju sa vyhranil aj minister zdravotníctva Kamil Šaško, ktorý ho považuje skôr za politický marketing než snahu o ochranu zdravia Slovákov. V pondelok sa v podobnom duchu vyjadril aj prezident Peter Pellegrini, ktorý považuje za nezodpovedné dobrovoľne si obmedziť prístup k najnovším vedeckým informáciám. Tvrdí, že Slovensko si odmietnutím dohody zatvára cestu k lepšej ochrane zdravia slovenských občanov. Jozef Šuvada s jeho slovami súhlasí. „Slovensko, ktoré má dlhodobý problém s nezvládaním zdravotného systému v čase kríz, môže iba s pomocou siete medzinárodných organizácií prežiť a zachrániť čo najviac ľudí,“ hovorí odborník.

Zlepšenie pripravenosti a reakcie krajín na budúce pandémie. To je cieľ pandemickej dohody, na ktorej znení sa členské štáty Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) zhodli v apríli tohto roka. Dokument vznikol v reakcii na skúsenosti z pandémie covidu, keď sa ukázalo, že bez efektívnej medzinárodnej spolupráce môžu byť dosahy krízy výrazne horšie. Slovensko sa napriek tvrdej kritike zo strany opozičných politikov a odborníkov rozhodlo zmluvu neprijať, čím sa zaradilo medzi menšinu krajín s týmto postojom.Dôvod je prostý. Premiér Robert Fico tvrdí, že pandemická dohoda ohrozuje suverenitu Slovenska. Tento naratív šíri napriek tomu, že dohoda výslovne zachováva suverenitu štátov a nezasahuje do vnútroštátnych kompetencií v oblasti verejného zdravia. „Neviem, aký úmysel má pán premiér, keď takéto informácie zdieľa s verejnosťou, ale nie je to vysvetlenie obsahu pandemickej dohody tak, ako ju vnímame my odborníci,“ hovorí zástupca Slovenska v rade Svetovej zdravotníckej organizácie Jozef Šuvada. Voči premiérovmu postoju sa vyhranil aj minister zdravotníctva Kamil Šaško, ktorý ho považuje skôr za politický marketing než snahu o ochranu zdravia Slovákov. V pondelok sa v podobnom duchu vyjadril aj prezident Peter Pellegrini, ktorý považuje za nezodpovedné dobrovoľne si obmedziť prístup k najnovším vedeckým informáciám. Tvrdí, že Slovensko si odmietnutím dohody zatvára cestu k lepšej ochrane zdravia slovenských občanov. Jozef Šuvada s jeho slovami súhlasí. „Slovensko, ktoré má dlhodobý problém s nezvládaním zdravotného systému v čase kríz, môže iba s pomocou siete medzinárodných organizácií prežiť a zachrániť čo najviac ľudí,“ hovorí odborník.

BRATISLAVA - Slovensko sa môže stať jedinou krajinou, ktorá odmietne podpísať pandemickú zmluvu Svetovej zdravotníckej organizácie. Pre niektorých je to krok na ochranu suverenity, pre iných nepochopiteľný ústup od spolupráce, ktorý nás môže pripraviť o dôveru partnerov aj o rýchly prístup k pomoci počas budúcich pandémií. Zmluva, ktorá sa pripravovala niekoľko rokov, má pomôcť krajinám lepšie reagovať na krízové situácie – výmenou dát, prístupom k vakcínam, technológiám aj logistickej podpore. Slovenská vláda však rozhodla, že ju nepodporí. Aké sú skutočné dopady tohto rozhodnutia? Je pandemická dohoda hrozbou pre suverenitu, alebo len záchrannou sieťou, ktorú budeme raz veľmi potrebovať? Na tieto otázky v Analýzach 24 odpovedal Jozef Šuvada, zástupca Slovenska v Riadiacej rade WHO a čestný veľvyslanec pre globálne zdravie. 

Grónsko je najväčší ostrov na svete, ktorý však kvôli svojmu podnebiu a polohe bol po väčšinu dejín skôr na okraji záujmu. No má aj zaujímavé kapitoly vo svojej histórii. Spolupracovník Postoja Andrej Žiarovský a redaktor Lukáš Krivošík sa rozprávajú o dejinách Grónska od Vikingov po Donalda Trumpa, ktorý prejavil záujem ostrov kúpiť od Dánska. Neobídu pritom ani obdobie druhej svetovej vojny, keď sa Grónsko stalo okrajovým bojiskom. Dôležité bolo z hľadiska predpovedania počasia nad Európou. Nový význam nadobudlo Grónsko počas Studenej vojny.

Ani 80. rokov nestačilo na to, aby sme sa s vojnou vyrovnali. Koľkí sa prastarých rodičov spýtali, odkiaľ pochádzajú kožuchy v starých skriniach vyše osemdesiat rokov po arizáciách a deportáciách vyše 70-tisíc Židov zo Slovenska.Dodnes sa nájdu mnohí, ktorí brúsia pôsobenie prezidenta Jozefa Tisa do podoby štátnika a ochrancu. Spory sa vedú o to, aké pozitívne, ale aj negatívne vplyvy zohrali Sovieti, špeciálne počas SNP.Výklad dejín je celý pod aktuálnym politickým vplyvom vrátane druhej svetovej vojny. Mení sa podľa toho, v akom režime žijeme, či kto práve vládne.O to viac treba stíchnuť a úpenlivejšie počúvať čoraz tichší hlas tých, ktorí vtedy žili, prežili a bojovali.Moderátor Michal Katuška hovoril v podcaste Dobré ráno s novinárkou, publicistkou Soňou Gyarfášovou, ktorá príbehy pamätníkov zaznamenáva väčšinu svojej kariéry.Zdroje zvukov: STVR, Facebook/Robert Fico, Youtube/Mier Ukrajine, Facebook/Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Denník NOdporúčanie:Ak ste ju ešte nečítali, kniha Pavla Rankova Stalo sa 1. septembra je dobrý spôsob, ako zostať v myšlienkach v ťažkých rokoch 20. storočia. Zamyslenie sa začína vetou, čo všetko sa môže udiať za tridsať rokov plných svetovej vojny a komunistickej totality medzi tromi kamarátmi od momentu, ako sa stretli na levickom kúpalisku.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

Už v horizonte hodín sa vo Vatikáne začne udalosť, na ktorú je namierená pozornosť sveta. 133 kardinálov voliteľov vstúpi do slávnej Sixtínskej kaplnky, aby tam pod Michelangelovými freskami a pohľadom Stvoriteľa – ako hovoria – vybrali nového nástupcu sv. Petra, alebo námestníka Kristovho. Pôjde o 267. pápeža. Voľba – pre svoju rezervovanosť opradená aj tajomstvom. A nad porušením mlčanlivosti pod prísahou visí exkomunikácia laetae sententiae. Konkláve, z ktorého vyjde nástupca zomrelého pápeža Františka. Aké bolo kedysi a aké bude v nasledujúcich dňoch? Téma pre Marcela Šefčíka, ktorý o ňom napísal knihu. Analýze pritom podrobil konkláve 20. a 21. storočia. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Už v horizonte hodín sa vo Vatikáne začne udalosť, na ktorú je namierená pozornosť sveta. 133 kardinálov voliteľov vstúpi do slávnej Sixtínskej kaplnky, aby tam pod Michelangelovými freskami a pohľadom Stvoriteľa – ako hovoria – vybrali nového nástupcu sv. Petra, alebo námestníka Kristovho. Pôjde o 267. pápeža. Voľba – pre svoju rezervovanosť opradená aj tajomstvom. A nad porušením mlčanlivosti pod prísahou visí exkomunikácia laetae sententiae. Konkláve, z ktorého vyjde nástupca zomrelého pápeža Františka. Aké bolo kedysi a aké bude v nasledujúcich dňoch? Téma pre Marcela Šefčíka, ktorý o ňom napísal knihu. Analýze pritom podrobil konkláve 20. a 21. storočia. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Spolupracovník Postoja Andrej Žiarovský a redaktor Lukáš Krivošík sa rozprávajú o konci druhej svetovej vojny v Európe. Dotýkajú sa pritom málo známych súvislostí. Vedeli ste napríklad, že skoro tretinu slovenského územia oslobodili rumunské vojská? Že popri Sovietoch a Rumunoch oslobodzoval Slovensko aj československý armádny zbor? Vedeli ste, že skoro desatinu vojsk, ktoré sa zúčastnili na protinemeckej strane bitky o Berlín tvorili Poliaci? A prečo sa takmer do úplného konca vojny, ba po nej, bojovalo v Čechách?

Spolupracovník Postoja Andrej Žiarovský a redaktor Lukáš Krivošík sa v dnešnom historicko-vojenskom podcaste rozprávajú o bitke o Atlantik, ktorej začiatok a koniec fakticky kopíruje dĺžku druhej svetovej vojny v Európe. Nemcom v nej išlo o odrezanie alebo aspoň skomplikovanie zásobovania Veľkej Británie a neskôr Sovietskeho zväzu po mori. Na aktivity nemeckých ponoriek reagovali Briti zavedením konvojového systému. Nemci kontrovali taktikou vlčích svoriek. Do hry vstúpili aj technické novinky ako radar, sonar, prípadne šifrovacie stroje ako nemecká Enigma. A podobne ako na väčšine ostatných bojísk druhej svetovej vojny, ani tu nechýbala aspoň malá účasť Čechov a Slovákov. Táto relácia vznikla v spolupráci s veľvyslanectvom Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska v SR.

V roku 2005 mu vyšiel preklad indických bájok. Nedávno vzbudil pozornosť jeho preklad raných upanišad, ktoré patria k najstarším filozofickým textom na svete. Ich predmetom je sebapoznanie a predstavujú základ mnohých indických filozofických aj náboženských systémov. O skrytých tajomstvách sanskritu sa bude Stano Ščepán zhovárať s riaditeľom Ústavu svetovej literatúry SAV - Róbertom Gáfrikom. | Vedecká NP: Skryté tajomstvá sanskritu; | Hosť: Róbert Gáfrik (vedec, Ústav svetovej literatúry SAV). | Moderuje: Stano Ščepán. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Zamerali sme sa na dôležitosť klinického výskumu pre lekársku prax v kontexte najstaršieho slovenského lekárskeho odborného časopisu, ktorý nepretržite vychádza už takmer 100 rokov. Reč je o Bratislavských lekárskych listoch, ktoré budú spolupracovať s prestížnym vedeckým vydavateľstvom a ide o veľký úspech pre samotné periodikum a aj autorov, ktorí doň prispievajú. Viac o tejto téme nám povedal prodekan pre vedu a výskum prof. Ivan Varga.

Zaspomíname si na začiatok života s covidom pred piatimi rokmi. 30. január 2020 sa stal pre svet významným dátumom. Práve v tento deň Krízový výbor Svetovej zdravotníckej organizácie vyhlásil stav globálnej zdravotnej núdze v súvislosti s rýchlo sa šíriacim novým koronavírusom. Toto rozhodnutie signalizovalo začiatok celosvetovej pandémie, ktorá zásadne zmenila životy miliónov ľudí.

Pôsobila ako generálna komisárka slovenskej expozície pre výstavu EXPO 2025 v Osake, ako generálna konzulka v Šanghaji, skúseností má zo svetových výstav v španielskej Zaragoze, ale aj čínskeho Šanghaja. Dnes medzi nás prišla generálna riaditeľka agentúry SLOVAKIA TRAVEL – Ivana Vala Magátová a s Hanou Rapantovou sa porozprávala aj o tom, ako sa pripravuje slovenská expozícia na prestížnej svetovej výstave, ktorú uvidia milióny návštevníkov.

Zistenia Svetovej zdravotníckej organizácie o pití alkoholu aj na Slovensku. Predstavíme tri národné projekty na podporu rómskych komunít.

Vo vzduchu zotrvali verne až do konca – i tak možno charakterizovať službu rakúsko-uhorských letcov z obdobia prvej svetovej vojny. Tá okrem veľkého ľudského utrpenia priniesla, ako to už vo vojnách býva, aj nepopierateľnú technologickú revolúciu. V tomto prípade revolúciu v leteckom vývoji. Kým v roku 1914 sa nad európskymi bojiskami pohybovali na pohľad ťarbavé dvojplošníky, na jej konci to boli už aj výrazne rýchlejšie stíhacie lietadlá. Spočiatku prieskumné stroje, ktoré mali za úlohu monitorovať postavenie nepriateľa, vytvárali už aj ucelené bojové formácie. Zaostávalo Rakúsko-Uhorsko v tomto konkurenčnom boji technológii alebo naopak dokázalo udržať krok v týchto pretekoch? Kde všade bojovali cisárske a kráľovské vzdušné sily? A kto patril medzi ich najúspešnejších pilotov? A čo vieme o živote tých z nich, ktorí pochádzali z územia dnešného Slovenska? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom a publicistom Jurajom Červenkom. *Podporte podcast Dejiny v aplikácii Toldo na sme.sk/extradejiny. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Naša dnešná hostka dokáže vyraziť dych hneď tým, ako sa predstaví. Dnes pracuje v oblasti poisťovníctva, ale v minulosti by ste ju našli v kameňolome ako technickú vedúcu odstrelov. Vyštudovala banícku fakultu a vraj je zvyknutá aj na oslovenie zlatokopka. Daniela Múčková je totiž viceprezidetkou Slovenskej asociácie zlatokopov a členkou predstavenstva Svetovej asociácie zlatokopov. Súťažnému ryžovaniu zlata sa venuje 25.rokov, na konte má veľa úspechov a prvenstiev. Svoj koníček predstavila Eve Vitekovej.

Tento denný podcast, vytváraný s pomocou umelej inteligencie, ponúka unikátny a efektívny spôsob, ako sa dozvedieť o najzaujímavejších udalostiach a článkoch dňa. Umelej inteligencii sa darí analyzovať obrovské množstvo informácií z rôznych zdrojov, aby vybrala tie najrelevantnejšie a najpútavejšie obsahy pre širokú škálu poslucháčov. Každá epizóda je navrhnutá tak, aby poskytla hlboký ponor do vybraných tém, od politiky cez vedecké objavy, až po kultúrne udalosti, a to všetko podané informatívne, prístupne a bez emócií. Podcast je ideálnym spoločníkom pre zaneprázdnených ľudí, ktorí hľadajú pohodlný spôsob, aby zostali informovaní o svetovom dianí bez nutnosti tráviť hodiny čítaním rôznych zdrojov, čím poskytuje efektívny a príjemný spôsob, ako prijímať správy. Témy: 0:50 - „Tretia svetová,“ vyhrážajú sa Rusi. Ukrajinci majú v rukách mocnú zbraň, Biden vyfúkol Trumpovi triumf https://www.startitup.sk/tretia-svetova-vyhrazaju-sa-rusi-ukrajinci-maju-v-rukach-mocnu-zbran-biden-vyfukol-trumpovi-triumf/ 1:57 - Šimkovičová prináša zistenia po audite v Bibiane: Médiá nás šikanovali, dnes tu stojíme s faktami my https://www.startitup.sk/simkovicova-prinasa-zistenia-po-audite-v-bibiane-media-nas-sikanovali-dnes-tu-stojime-s-faktami-my/ 2:58 - Exšéf ruskej FSB: Trumpovi vyhrali voľby „určité sily“. Teraz musí splniť záväzky a sľuby https://www.startitup.sk/exsef-ruskej-fsb-trumpovi-vyhrali-volby-urcite-sily-teraz-musi-splnit-zavazky-a-sluby/ 3:56 - PS predbehlo Smer. Danko a Matovič sa vzďaľujú od parlamentu (NAJNOVŠÍ PRIESKUM) https://www.startitup.sk/ps-predbehlo-smer-danko-a-matovic-sa-vzdaluju-od-parlamentu-najnovsi-prieskum/ 5:03 - Zbierka pre „čurillovcov“. Nadácia Zastavme korupciu vyzbierala cez 40-tisíc eur https://www.startitup.sk/zbierka-pre-curillovcov-nadacia-zastavme-korupciu-vyzbierala-cez-40-tisic-eur/ 6:13 - VIDEO: Výstavba kľúčového úseku D1 sa finalizuje. Cesta z Bratislavy do Košíc sa výrazne zrýchli https://www.startitup.sk/video-vystavba-klucoveho-useku-d1-sa-finalizuje-cesta-z-bratislavy-do-kosic-sa-vyrazne-zrychli/ 7:19 - Masívny výpadok v slovenských lekárňach: Chýbajú životne dôležité lieky na vážne ochorenia https://www.startitup.sk/masivny-vypadok-v-slovenskych-lekarnach-chybaju-zivotne-dolezite-lieky-na-vazne-ochorenia/ 8:14 - POTVRDENÉ: Vedci na Slovensku odhalili nebezpečný vírus. V ohrození je 11 okresov https://www.startitup.sk/potvrdene-vedci-na-slovensku-odhalili-nebezpecny-virus-v-ohrozeni-je-11-okresov/ 9:14 - Na Pohoda Festival 2025 vystúpi jedna z najlepších koncertných kapiel histórie https://www.startitup.sk/na-pohoda-festival-2025-vystupi-jedna-z-najlepsich-koncertnych-kapiel-historie/ 10:04 - Tovar za pár drobných a extra zľavy. Amazon chce novinkou potopiť Temu a AliExpress https://www.startitup.sk/tovar-za-par-drobnych-a-extra-zlavy-amazon-chce-novinkou-potopit-temu-a-aliexpress/ 11:00 - Markus založil Bolt v 19 rokoch. Začínal s pôžičkou 5000 eur, dnes má miliardové impérium https://www.startitup.sk/markus-zalozil-bolt-v-19-rokoch-zacinal-s-pozickou-5000-eur-dnes-ma-miliardove-imperium-pribeh/

Severokórejskí vojaci sú už v Kusku. Čo to bude znamenať? Moskva chce vytvoriť protiváhu Svetovej obchodnej organizácii – podarí sa to? Turecko útočí na Kurdov podobným spôsobom ako Izrael na teroristov.

*Podporte podcast Dobré ráno v aplikácii Toldo na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/extradobrerano⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠. Vitajte pri počúvaní novej série podcastu Dobré ráno - Čítanie na nedeľu. Najbližšie týždne si každú nedeľu budete môcť vypočuť vybraný text, ktorí napísali naši kolegovia a načítavame ho my moderátorky a moderátori Dobrého rána. Načítaný text: ⁠https://historickarevue.sme.sk/c/23376491/ Načítala Eva Frantová – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte mesačný podcastový newsletter nielen o novinkách SME na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcastovenovinky⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ 

Vojenský historik z Vojenského historického ústavu. Špecializuje sa na problematiku II. svetovej vojny s dôrazom na československý zahraničný vojenský odboj a domáci odboj a na armádu Slovenského štátu, teda na Slovensko vo vojne. Vyštudoval Vojenské dejiny na Vojenskej akadémii Klementa Gotwalda v Prahe, štúdium dokončil na Vojenskej akadémii v Brne – na spoločensko-vednej fakulte v Bratislave (VAAZ Brno). Pochádza z Malých Chyndíc v okrese Nitra, žije v Bratislave. Športuje – futbal, volejbal, rýchla chôdza, venuje sa turistike a aj práci v záhrade. Má dve deti, dve vnúčatá. | Hosť: Jozef Bystrický (Vojenský historický ústav, špecializuje sa na problematiku II. svetovej vojny). | Moderuje: Gabika Angibaud. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Pred 85 rokmi sa začala druhá svetová vojna. 1. septembra 1939 došlo k napadnutiu Poľska Nemeckom. Obeťou bola dedina Wieluň, pričom nálet zabil takmer všetkých 1500 obyvateľov. Aké okolnosti viedli k ďalšej svetovej vojne, ktorá trvala 6 rokov? Kde sa viedli najväčšie boje, ktoré sa zapísali do histórie a znamenali obrat vo vojne? Odpovede ponúka historická Nočná pyramída. | Historická NP: 85 rokov od vypuknutia 2. svetovej vojny; | Hosť: Martin Garek (historik ÚPN /Ústavu pamäti národa/). | Moderuje: Gabika Angibaud. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Spisovateľ píše, športovec cvičí. Čímkoľvek sa chcete stať, musíte pre to niečo urobiť.  Vec sa má tak, že nie každé dieťa je rodeným športovcom. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) by sa však už škôlkari mali denne hýbať aspoň 60 minút. Aktuálne prieskumy však dokazujú opak. Podľa Slovenskej akadémie vied (SAV) sa aspoň hodinu denne venuje fyzickej aktivite len pätina dievčat a tretina chlapcov vo veku 11 rokov.  Športovec, tréner a odborník Patrik Čurila nám v (príslušnom) podcaste vyrozprával svoje osobné skúsenosti. S deťmi a mládežou začal (v tom čase ešte na lezeckých stenách) pracovať už ako 17-ročný. Aj preto dnes môže s čistým svedomím potvrdiť, že na (správny) rozvoj detí a ich výchovu má šport značný a pozitívny vplyv. Prináša im fyzické, emocionálne/mentálne aj sociálne benefity. Tie sú dôležité najmä v období dospievania.

Ako sa vyvíja ruská invázia na Ukrajine a čo to znamená pre náš región? Traja znalci Ukrajiny sa rozprávajú o totálnej vojne proti nášmu susedovi: reportér Tomáš Forró, analytička European Council on Foreign Relations a bývalá poradkyňa Zuzany Čaputovej Jana Kobzová a expert na Ukrajinu Alexander Duleba.

Video verzia MEDI NOVÍN: https://bit.ly/4769yRlV dnešných MEDI novinách sa budeme venovať aj týmto témam:Pacientom s chronickým zlyhávaním srdca môže pomôcť nový diagnostický systém.Pandemická komisia schválila štatúty pracovných skupín k dokumentom Svetovej zdravotníckej organizácie.Ministerstvo zdravotníctva SR pristúpilo k zmenám niektorých podmienok atestačného vzdelávania lekárov.Pre C4P, s.r.o. pripravila SITA - Slovenská tlačová agentúra.

Video verzia MEDI NOVÍN: https://bit.ly/4769yRlV dnešných MEDI novinách sa budeme venovať aj týmto témam:Pacientom s chronickým zlyhávaním srdca môže pomôcť nový diagnostický systém.Pandemická komisia schválila štatúty pracovných skupín k dokumentom Svetovej zdravotníckej organizácie.vMinisterstvo zdravotníctva SR pristúpilo k zmenám niektorých podmienok atestačného vzdelávania lekárov.Pre C4P, s.r.o. pripravila SITA - Slovenská tlačová agentúra.

pripravila: Tatiana Šušková

Historická NP: Tento rok si pripomíname 110 rokov od vypuknutia prvej svetovej vojny. Zanechala obrovské tragédie. Netýkali sa len ľudí. Jej dôsledky cítime dodnes. Historik a publicistka Juraj Červenka v ďalšej historickej Nočnej pyramíde vysvetlí príčiny vzniku Veľkej vojny, ale aj jej ekologické následky. | Téma: 110 rokov od vypuknutia 1. svetovej vojny, boje na Slovensku. | Hosť: Juraj Čevenka (historik). | Moderuje: Gabika Angibaud. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

*Podporte podcast Dobré ráno v aplikácii Toldo na ⁠⁠⁠⁠sme.sk/extradobrerano⁠⁠⁠. Vzbura proti rozumu sa u nás začala v aj tak už ublíženom zdravotníctve: máme tu splnomocnenca, ktorý sa obklopil konšpirátormi a dezinformátormi a naznačuje, že na Slovensku vlastne ani žiadna pandémia nebola. Výsledkom je, že sme jediná krajina Svetovej zdravotníckej organizácie na svete, ktorá sa dištancovala od jej nových predpisov. To sa teraz možno pokúsi zmeniť ministerstvo zdravotníctva. Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno rozpráva s Jánom Krempaským. Zdroj zvukov:  denník N, RTVS, Dolinková FB – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte mesačný podcastový newsletter nielen o novinkách SME na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcastovenovinky⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠  – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Je legendou slovenského MMA. Bývalý šampión svetových organizácií Cage Warriors a M-1, prvý šampión Oktagonu v dvoch váhach a niekdajšia svetová osemnástka s úctyhodným skóre 42-9. Zápasil aj s Conorom McGregorom. Keby bol podobne úspešný vo futbale alebo v hokeji, dnes by si mohol užívať športový dôchodok s vyloženými nohami.Realita Ivana Buchingera je však iná. V 38 rokoch robí na plný úväzok strojníka vo vodárňach, trénuje po práci a pripravuje sa na možno posledný pokus vystúpiť na vrchol. V sobotu (20. júla) nastúpi na turnaji Oktagon 59 v Bratislave v rezervnom zápase projektu Tipsport Gamechanger proti Poliakovi Lukaszovi Rajewskému (13-9).Ak zvíťazí a jeden zo semifinalistov projektu nebude môcť nastúpiť, fanúšikovia ho v hlasovaní môžu posunúť do boja o 300-tisíc eur. Ani v prípade celkového triumfu však nedá výpoveď v práci. Bude najbohatší vodár na Slovensku, smeje sa.Čo sa dozviete v rozhovore?Dokedy chce zápasiť a čo ho ešte motivuje?Nebojí sa, že pošpiní svoj odkaz legendy?Verí si, že napriek prekážkam ovládne Tipsport Gamechanger?Ako by mu zmenila život prémia 300-tisíc eur?Prečo ako jeden z mála nemá príjmy zo sociálnych sietí?Nechá sa zlanáriť do bizarnej organizácie Clash of the Stars?Vráti sa ešte Conor McGregor?Prečo Végh podľahol Vémolovi v odvete?

Je legendou slovenského MMA. Bývalý šampión svetových organizácií Cage Warriors a M-1, prvý šampión Oktagonu v dvoch váhach a niekdajšia svetová osemnástka s úctyhodným skóre 42-9. Zápasil aj s Conorom McGregorom. Keby bol podobne úspešný vo futbale alebo v hokeji, dnes by si mohol užívať športový dôchodok s vyloženými nohami.Realita Ivana Buchingera je však iná. V 38 rokoch robí na plný úväzok strojníka vo vodárňach, trénuje po práci a pripravuje sa na možno posledný pokus vystúpiť na vrchol. V sobotu (20. júla) nastúpi na turnaji Oktagon 59 v Bratislave v rezervnom zápase projektu Tipsport Gamechanger proti Poliakovi Lukaszovi Rajewskému (13-9).Ak zvíťazí a jeden zo semifinalistov projektu nebude môcť nastúpiť, fanúšikovia ho v hlasovaní môžu posunúť do boja o 300-tisíc eur. Ani v prípade celkového triumfu však nedá výpoveď v práci. Bude najbohatší vodár na Slovensku, smeje sa.Čo sa dozviete v rozhovore?Dokedy chce zápasiť a čo ho ešte motivuje?Nebojí sa, že pošpiní svoj odkaz legendy?Verí si, že napriek prekážkam ovládne Tipsport Gamechanger?Ako by mu zmenila život prémia 300-tisíc eur?Prečo ako jeden z mála nemá príjmy zo sociálnych sietí?Nechá sa zlanáriť do bizarnej organizácie Clash of the Stars?Vráti sa ešte Conor McGregor?Prečo Végh podľahol Vémolovi v odvete?

Atentát na rakúsko-uhorského následníka trónu Františka Ferdinanda, ktorý 28. júna 1914 spáchal srbský nacionalista Gavrilo Princip, priviedol do mesiaca Európu do prvej svetovej vojny. Spolupracovník Postoja Andrej Žiarovský a redaktor Lukáš Krivošík sa rozprávajú o pozadí a priebehu atentátu i o takzvanej júlovej kríze - teda o neúspešnom diplomatickom úsilí, ktoré malo vojne zabrániť. Vo videu sa spomína aj kniha HITLER A HABSBURGOVCI, o ktorej sme hovorili podrobnejšie tu: https://www.youtube.com/watch?v=ng8hcCYHhMI

Kníhkupkyňa z Paríža je nádherný historický román, tak trochu biografia o žene, ktorá milovala knihy a najšťastnejšia bola vo svete literatúry. Úryvok číta Dado Nagy. 

Slovensko sa ako jediná krajina sveta dištancovalo od nových zdravotníckych postupov Svetovej zdravotníckej organizácie. Na nových predpisoch sa v Ženeve dohodlo vyše 190 štátov sveta. Majú zabezpečiť, aby svet v prípade novej pandémie dokázal ľahšie koordinovať. Podľa lekára Petra Sabaku by to mohlo uľahčiť výmeny informácií, zdieľanie výsledkov výskumu, ale aj zjednodušuje nákup liekov, prípadne vakcín.Štátny tajomník ministerstva zdravotníctva Michal Štofko v podcaste hovorí, že Slovensko nenarušilo globálny konsenzus ostatných krajín, preto neatakovali schválenie - len sa disociovali od ďalšieho procesu prijímania. „Ja pevne verím, že ak by došlo k pandémii, tak budeme hľadať a nájdeme riešenie, aby sme boli včas pripravení. Sme stále platným členom WHO a na tom sa nič nemení. Nenarušili sme konzenzus, to že sme proti niektorým pravidlám je právo každej krajiny."Zdravotnícky analytik Martin Smatana si myslí, že to, že sme sa dištancovali, nebude mať dopad na našich pacientov. Podľa neho hrozil aj horší scenár. „Som rád, že sme dopadli takto. Hrozila nám totiž oveľa vážnejšia situácia. Čisto teoreticky mohli sme na rokovaní v Ženeve mohli vyvolať hlasovanie o nariadeniach. My sme de facto zakceptovali naridenia, len sme povedali, že sa od nich dištancujeme. No keby sme vyvolali hlasovanie, tak by sme tým pravdepodobne narušili jednotnú pozíciu Európskej únie, lebo sme tam ako súčasť EÚ, a zároveň by sme spôsobili, že by saaktualizácia neprijala jednohlasne, ako býva zvykom pri takýchto materiáloch WHO. Vystúpili by sme z jednotnej pozície a narušili konsenzus ktorý tam bol," vysvetľuje v podcaste.Dodáva, že mu to preto príde ako PR určitej skupiny politikov. „Napriek tomu, že sme sa dištancovali od nariadení a chválime sa tým verejne, WHO a iné krajiny by nam pomohli a zľutovali by sa, ak by globálna kríza. Preto si myslím, že to, že sme sa dištancovali je skôr PR a komunikačný trik určitej skupiny."Podľa Smatanu to však oslabuje pozíciu Slovenska. „Je to iba diplomatická hanba a škoda. Oslabuje nás to ako krajinu a pozíciu našej krajiny v medzinárodnom merítku," dopĺňa.Moderuje Denisa Hopková.

Slovensko sa ako jediná krajina sveta dištancovalo od nových zdravotníckych postupov Svetovej zdravotníckej organizácie. Na nových predpisoch sa v Ženeve dohodlo vyše 190 štátov sveta. Majú zabezpečiť, aby svet v prípade novej pandémie dokázal ľahšie koordinovať. Podľa lekára Petra Sabaku by to mohlo uľahčiť výmeny informácií, zdieľanie výsledkov výskumu, ale aj zjednodušuje nákup liekov, prípadne vakcín.Štátny tajomník ministerstva zdravotníctva Michal Štofko v podcaste hovorí, že Slovensko nenarušilo globálny konsenzus ostatných krajín, preto neatakovali schválenie - len sa disociovali od ďalšieho procesu prijímania. „Ja pevne verím, že ak by došlo k pandémii, tak budeme hľadať a nájdeme riešenie, aby sme boli včas pripravení. Sme stále platným členom WHO a na tom sa nič nemení. Nenarušili sme konzenzus, to že sme proti niektorým pravidlám je právo každej krajiny."Zdravotnícky analytik Martin Smatana si myslí, že to, že sme sa dištancovali, nebude mať dopad na našich pacientov. Podľa neho hrozil aj horší scenár. „Som rád, že sme dopadli takto. Hrozila nám totiž oveľa vážnejšia situácia. Čisto teoreticky mohli sme na rokovaní v Ženeve mohli vyvolať hlasovanie o nariadeniach. My sme de facto zakceptovali naridenia, len sme povedali, že sa od nich dištancujeme. No keby sme vyvolali hlasovanie, tak by sme tým pravdepodobne narušili jednotnú pozíciu Európskej únie, lebo sme tam ako súčasť EÚ, a zároveň by sme spôsobili, že by saaktualizácia neprijala jednohlasne, ako býva zvykom pri takýchto materiáloch WHO. Vystúpili by sme z jednotnej pozície a narušili konsenzus ktorý tam bol," vysvetľuje v podcaste.Dodáva, že mu to preto príde ako PR určitej skupiny politikov. „Napriek tomu, že sme sa dištancovali od nariadení a chválime sa tým verejne, WHO a iné krajiny by nam pomohli a zľutovali by sa, ak by globálna kríza. Preto si myslím, že to, že sme sa dištancovali je skôr PR a komunikačný trik určitej skupiny."Podľa Smatanu to však oslabuje pozíciu Slovenska. „Je to iba diplomatická hanba a škoda. Oslabuje nás to ako krajinu a pozíciu našej krajiny v medzinárodnom merítku," dopĺňa.Moderuje Denisa Hopková.

Startitup sa v útrobách parlamentu rozprával s Mariánom Kérym, ktorý je dlhoročným poslancom Smeru. Toto volebné obdobie vedie Zahraničný výbor NR SR. Ten je pod väčším drobnohľadom verejnosti v súvislosti s viacerými svetovými vojenskými konfliktmi. Kéryho sme konfrontovali s postojmi Smeru v prípade vojny na Ukrajine. Mnohí ich nazývajú dvojtvárnymi, keďže Robert Fico niečo iné zvykne hovoriť v zahraničí a iné na domácej pôde. „Vôbec nejde o dvojtvárnu politiku, na Robertovi Ficovi si vážim konzistentnosť. Je veľmi ťažko si predstaviť, že by vojaci Ruska opustili Doneck a Luhansk, nevidím v tom dvojtvárnosť, ale realistické pomenovanie situácie,” hovorí Kéry na margo slov premiéra o tom, že Rusi neodídu z niektorých dobitých území.V rozhovore rozoberáme viaceré výroky premiéra Fica, najmä po tom, čo slovenská vláda prijala spoločné závery na rokovaní s ukrajinskou vládou. Tie sa vo viacerých vetách líšia od doterajších tvrdých Ficových výrokov na adresu napadnutej Ukrajiny.

Plánujete niečo robiť s hotovosťou, ktorá nie je zainvestovaná na účtoch vo Finaxe? Aký je váš pohľad na vplyv očakávaného poklesu svetovej populácie na dynamiku rastu akciových trhov? Mali by sme pridať v šetrení na dôchodok, aby sme si po ukončení aktívnej kariéry udržali životný štandard? Na tieto otázky sa pozrieme v dnešnom Finax radí.   Prečo držíme hotovosť na účtoch? https://www.finax.eu/sk/blog/11-najcastejsich-otazok-klientov-finaxu#otazka4 Čo je FIRE? https://www.finax.eu/sk/blog/financna-nezavislost-ako-ist-do-dochodku-mlady-a-bohaty    Radoslav Kasík, Juraj Hrbatý a Ján Tonka   VAŠE OTÁZKY DO FINAX RADÍ Záznamník: 041 222 01 74 Dotazník: https://finax.tech/dotaznik   Investujte s Finaxom jednoducho a online do obľúbených indexových fondov ETF už od 10 €. Začnite  https://finax.eu/sk   APPKA App Store: https://finax.tech/ios Google Play: https://finax.tech/android   BLOG Finax: https://finax.eu/sk/blog   SOCIÁLNE SIETE Facebook: https://facebook.com/FINAXocp Instagram: https://instagram.com/finax_sk LinkedIn: https://finax.tech/linkedin X (Twitter): https://tw

Kapitulácia nacistického Nemecka ukončila 2. svetovú vojnu v Európe. Po vojne sa celý svet spojil, aby podobný konflikt už nikdy nevznikol a okrem riešenia nemeckej otázky začali vznikať rôzne organizácie. Keďže Česko-Slovensko oslobodila Červená armáda, naša nanovo vzniknutá spoločná republika sa začala orientovať na Sovietsky zväz, čo vyústilo do Februárového prevratu. O všetkých týchto udalostiach si povieme v dnešnej epizóde Schooltagu. Kľúčové slová: maturita, dejepis, Schooltag, druhá svetová vojna, situácia po druhej svetovej vojne, Februárový prevrat, Klement Gottwald, OSN

Prehra centrálnych mocností Nemecka a Rakúsko-Uhorska výrazne zmenila mapu Európy a pomery v nej. Víťazné krajiny sa snažili urobiť všetko pre to, aby podobnému konfliktu zabránili. V medzivojnovom období však prišli dve hospodárske krízy, napriek ktorým Nemecko opäť začalo naberať na sile. Kľúčové slová: maturita, dejepis, Schooltag, prvá svetová vojna, situácia po prvej svetovej vojne

Niektoré dáta v zdravotníctve nezbierame, niektoré zasa zbierame zbytočne opakovane, a najmä, málokedy sa medzi inštitúciami zdieľajú a správne analyzujú, hovorí v podcaste denníka Pravda člen Riadiacej rady WHO za Slovensko, Jozef Šuvada.  Aké máme s našim zdravotníctvom vyhliadky zvládnuť ďalšiu krízu podobnú pandémii? Nie veľmi priaznivé a prispieva k tomu aj "dátové peklo", ktoré máme, okrem iných, aj v tejto oblasti. V zbere a vyhodnocovaní údajov o chorých aj o spôsoboch ako ich liečime má pomôcť tím expertov zo Svetovej zdravotníckej organizácie.  #pocuvajtepravdu

V dnešnej časti relácie Let's Talk Business bol hosťom CEO spoločnosti Techsavers Jaroslav Žerebák. S našim moderátorom Adamom Siposom sa pozreli detailne na svet renovácie technológií, ktorá je v dnešnej dobe nielen ekologickejšou, ale aj ekonomickejšou alternatívou k nákupu elektroniky.„Veľmi rýchlo sme sa stali lídrom na trhu, lebo my sme udávali tieto záručné trendy.”Profesionálnej repasácii a renovácii výpočtovej techniky sa firma venuje už od roku 2003. Pod značkou Techsavers dáva nový život prémiovým notebookom, počítačom, či inej výpočtovej technike. Ide o najvyššie triedy modelov značiek HP, Lenovo, Dell a Fujitsu-Siemens. Vďaka ich práci už dali do obehu už viac ako 138 000 notebookov, 132 000 počítačov a uspokojili viac ako 130 000 zákazníkov. Svoje vedúce postavenie na trhu potvrdzuje vysokým štandardom kvality produktov a služieb. Tento štandard definovala v rámci garancie kvality TSQ 7 zo 7. Aktuálne pôsobí aj v Českej republike, Poľsku, Maďarsku či Chorvátsku. Pre viac rozhovorov o biznise a podnikaní sleduj ⁠⁠Let's Talk Business.⁠⁠

Ide o civilizačný problém a predsa je mužská neplodnosť tabu. Človeku, ktorý rieši neplodnosť, určite nepomáhajú niektoré naše zaužívané spoločenské predsudky, frázy či dokonca vtipy. Viac by pomohlo, ak by sme o mužskej neplodnosti hovorili vážne, častejšie a hlavne - celkom otvorene. Svoje o tom vie aj Viktor Vincze, ktorý sa svojho času musel vyrovnať s výsledkami o počte svojich spermií. Aké to pre neho bolo a ako to všetko vidí dnes? Počúvajte s nami podcast Do hĺbky...   Až jedna šestina ľudí je podľa novej správy Svetovej zdravotníckej organizácie postihnutá neplodnosťou, teda neschopnosťou počatia po roku nechráneného sexu. Prechádza si ňou tak až každý šiesty človek na svete. Uznávaný slovenský odborník na reprodukciu, ktorý u nás každý deň pomáha neplodným párom - pán doktor Martin Petrenko - nám v rozhovore potvrdil, že aj na Slovensku za posledné roky klesol počet pôrodov na polovicu a z jeho pohľadu je problém aj v tom, že ženy materstvo odkladajú, a muži plodnosť strácajú. A práve o tej mužskej neplodnosti, ktorá je v našej spoločnosti ešte stále veľkým tabu, sa dnes budeme rozprávať s Viktorom Vinczem, s ktorým som nadviazala na otvorený rozhovor s jeho manželkou, Adelou Vinczeovou.    O svojej diagnóze sa totiž v istom momente rozhodol prehovoriť aj verejne a to všetko - jednak preto, že bol prekvapený, ako málo sa o mužskej neplodnosti vie a hovorí, a tiež preto, že ide o civilizačný problém a on sám sa teda zamýšľa, čo s nami bude o pár rokov? V rozhovore sme rozobrali túto tému naozaj do hĺbky z pohľadu muža, ktorý sa s tým musel reálne popasovať. A hoci dnes je už so svojím problémom vyrovnaný a dokonca majú s Adelou doma už aj dieťatko, s ktorým sú v adopčnom procese, tá cesta podľa jeho vlastných slov nebola až taká jednoduchá.   V podcaste sa tiež dozviete:   - ako Viktor zistil prvé výsledky svojho spermiogramu, a že v prvom momente narazil aj na svoje ego  - no v tom druhom ho prekvapilo, ako málo sa o neplodnosti mužov hovorí verejne  - prečo sa muži nemajú čo ostýchať pri naozaj dôležitých vyšetreniach  - ako sa so svojou diagnózou vyrovnal, a že aj pre neho bolo najskôr ťažké prijať fakt, že Adele zrejme nebude môcť dať dieťa  - prečo sa rozhodol prehovoriť aj verejne a aké reakcie dostal  - ako s Adelou prebrali a prijali myšlienku, že dieťa zrejme nie je zárukou šťastia?  - v závere rozhovoru prezradil aj to, ako prežili prvé dni doma s dieťatkom, prečo si niektoré informácie nechávajú pre seba a či ho rola otca nejako zmenila    No nemenej dôležitý je Viktorov odkaz mužom, ale aj ženám, aby sme si uvedomili, že neplodnosť sa týka ako žien, tak aj mužov, a že ide o celospoločenský problém, pred ktorým by sme rozhodne nemali zatvárať oči. Počúvajte s nami, Viktora Vinczeho spovedá Martina Smatanová.     

Britský historik Timothy Garton Ash vo svojej najnovšej knihe Homelands (Osobná história Európy), uvažuje o miere poznania našej spoločnej európskej minulosti, v celej jej komplexnosti, ako o základnej jednotke civilizovanosti. Ako píše: Spomienky na udalosti, ktoré sme osobne videli alebo počuli, z ktorých sme sa tešili alebo naopak, ktoré sme ledva prežili, majú neporovnateľnú motivačnú silu. Avšak priama osobná spomienka je len jeden zo spôsobov, ktorým sa šíri poznanie o minulosti. Je tu tiež práca historikov, románopiscov, novinárov, či filmárov, ktorí, ako píše Garton Ash, sa vo svojich dielach snažia „oživiť mŕtvych pre dobro živých.“ Elie Wiesel, známy prozaik a laureát Nobelovej ceny, ktorý prežil Auschwitz, označuje tento proces ako pamäťovú transfúziu. V skratke, privilégiom civilizácie je, že sa môžeme „poučiť z minulosti bez toho, aby sme si to všetko museli sami prechádzať znova“. Vo svetle udalostí posledných rokov, však nikomu z nás netreba pripomínať, že, ako pripomína Ash, táto možnosť v sebe zároveň nesie obrovské riziko, riziko straty pamäte. Aktuálny podcast Dejiny sa pozerá na výsledky najnovšieho komparatívneho výskumu o aktuálnom stave poznania udalostí druhej svetovej vojny na Slovensku, ktorý iniciovala Nadácia otvorenej spoločnosti. Čo vieme o období druhej svetovej vojny? Čo vieme o deportáciách, arizáciách, o samotnej ľudáckej Slovenskej republike rokov 1938-1945? Kto podľa výskumov nesie zodpovednosť a kto nie? V čom sa zmenil náš postoj k vojnovým udalostiam za 30 rokov? A ako sú na tom znalosti najmladšej generácie, mladých dospelých? Poznámka na okraj, s mladými to nie je ani zďaleka také zlé ako si zvykneme myslieť. Skôr naopak. Viac o tom, už v podcaste. Agáta Šústová Drelová sa rozprávala so sociologičkou a publicistkou Oľgou Gyarfášovou ktorá pôsobí na Fakulte Sociálnych a Ekonomických Vied na Univerzite Komenského. Vo svojom výskume sa zaoberá politickou sociológiou, politickou kultúrou, volebným správaním ale tiež populizmom. Je autorkou desiatok odborných publikácii vo viacerých jazykoch, aktuálne napríklad štúdie o tzv. Personalizovanej politike, v Čechách a na Slovensku, ale tiež o populizme vo voľbách naprieč Višegrádskou štvorkou. Je tiež zostavovateľkou správy z výskumu Ľudácka Slovenská republika rokov 1939 – 1945 a Holokaust v historickej pamäti slovenskej spoločnosti, ktorej spoluautormi sú aj Monika Vrzgulová, Fedor Blaščák a Ján Hlavinka. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ - Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

Plány Pravde prezradila generálna komisárka našej expozície Ivana Vala Magátová. Pozrite si video, fotografie a vypočujte podcast.  Text, video a fotografie na: zurnal.pravda.sk

Sú medzi nami a väčšina z nás si to ani neuvedomí. Ich „komunita je neviditeľná“ – odkaz, ktorý sa dostal až do prezidentského paláca. Paradoxne – dáta Svetovej zdravotníckej organizácie, ktoré zachytávajú problém v globálnom meradle – hovoria, že ich je medzi nami okolo 650 miliónov! O kom hovoríme? O ľuďoch so zdravotným hendikepom. A teraz konkrétne – a v našom slovenskom kontexte - o deťoch a ich rodinách. O chýbajúcich podporných službách, nepripravených školách a škôlkach, o rodičoch, ktorým sa neraz prevráti svet. V dnešnom RánoNahlas nazrieme za prah tejto spoločenskej neviditeľnosti.   Neviditeľní, ak ide o peniaze štátu   „Sme neviditeľní pri rozhodnutiach politikov, keď ide o financovanie vecí, ktoré potrebujú naše deti“, poukazuje Monika Fričocová z Platformy rodín detí so zdravotných znevýhodnením.   Sama je matkou syna s viacnásobným zdravotných znevýhodnením.   Nejakou formou zdravotného znevýhodnenia trpí na Slovensku približne päť percent detí, ide tak o každé dvadsiate dieťa v populačnom ročníku. A v širšom pohľade sa táto oblasť priamo dotýka mierne nad dvadsať percent rodičov, čiže každý piaty občas Slovenska.   Znevýhodnenie detí výzvou pre rodičov Alena Novotná je zas matkou syna, ktorému v jedenástom mesiaci života diagnostikovali diabetes, čomu sa po rokoch pridala aj celiakia. „Ísť do reštaurácie s našim synom je niekedy naozaj výzva“ a to má byť len tá príjemnejšia časť znevýhodnenia.   „Problémom je už samotné prijatie faktu, že vaše dieťa nie je zdravé, ako ste prirodzene očakávali“, tvrdí Monika Fričová. Dlhé hospitalizácie podľa nej oberajú o rodičov aj ďalšie deti v rodinách. Preverujú tiež vzťahy. „Až 80% párov sa rozpadáva“, dodáva.   Nedostatok psychológov „Toto vážne percento by znížila už prvotná podpora zo strany psychológov a odborníkov, ktorá nám na Slovensku chýba“, tvrdí Alena Novotná.   „V zahraničí je bežnou praxou, že pri oznámení diagnózy je psychológ, ktorý dokáže poskytnúť krízovú intervenciu“, ilustruje Monika Fričová.   Prísľubom zmeny má byť záväzok štátu vybudovať tri podporné tímy v detských nemocniciach v Bratislave, Banskej Bystrici a Košiciach. „Skladali by sa z psychológa, fyzioterapeuta, špeciálneho pedagóga a sociálneho pracovníka, ktorý by boli k dispozícii rodičom v momente, keď im oznamujú ťažké diagnózy“, uvádza Monika Fričová.   Nepripravené školy Osobitnou kapitolou je nepripravenosť predškolských zariadení pre zdravotne znevýhodnené deti. Dostane sa do nich len 9,4% takýchto detí. Dôvodom je nedostatok asistentov učiteľov, špeciálnych pedagógov či psychológov pre niektoré druhy diagnóz.   Podobný stav má byť aj v prípade základných a stredných škôl, dokonca aj pri školách špeciálnych. Riešením tak zostávajú „nútené“ home schoolingy, približuje Platforma rodičov detí so zdravotným znevýhodnením.   „Tým, že nášho syna neschovávame doma, ideme s ním do divadla, na stretká...do spoločnosti, už tým ju scitlivujeme“, uzatvára Alena Novotná. „Búrame bariéry strachu a nevedomosti“.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák

Rusko od začiatku invázie na Ukrajinu nezažilo útoky tak hlboko v ich vlastnom území ako v pondelok. Aj keď Ukrajina sa oficiálne k zasiahnutiu dvoch leteckých základní pri Riazani a Saratove nepriznala, doteraz došlo k útokom skôr v ukrajinskom pohraničí. Tento krok je podľa analytikov nielen potupou pre Kremeľ, no ukazuje aj slabosť ruskej protivzdušnej obrany. Všimli si to aj ruskí vojnoví blogeri, ktorí kritizujú neschopnosť brániť sa. Vojna na Ukrajine trvá už deväť mesiacov, no Rusko od jej začiatku stratilo už polovicu územia, ktoré pôvodne ich armáda obsadila. Americké tajné služby teraz očakávajú, že boje sa v zimných mesiacoch spomalia a posuny na fronte si Rusko bude kompenzovať ďalšími raketovými útokmi. Vypočujte si Ukrajinský spravodaj, prehľad toho najdôležitejšieho, čo sa stalo za posledný týždeň vo vojne na Ukrajine. Text napísal Lukáš Onderčanin, načítala Jana Maťková. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dobré ráno a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno a Ukrajinský spravodaj.

"Viedenčania nás úplne vyjedajú, prichádzajú k nám denne po stovkách a v nedeľu po tisícoch, aby nakúpili tu, čo vo Viedni nedostať. Oni platia toľko, koľko sa od nich žiada, a my Prešporčania, ak nechceme hladovať, musíme zaplatiť tie isté ceny." Je leto 1917, a obyvatelia dnešnej Bratislavy naplno pociťujú vrcholiacu potravinovú a surovinová krízu sprevádzajúcu prvú svetovú vojnu. Rovnako frustrovaní sú však aj Viedenčania, mnohí sú presvedčení, že sú "obklopení nepriateľmi" nielen z Uhorska (a Prešporka), ale aj okolitých rakúskych regiónov. Nepriateľmi, pretože Viedeň nezásobujú a nechávajú ich hladovať. Hnev Prešporčanov rovnako ako Viedenčanov bol reakciou na akútny nedostatok základných potravín a zlyhávanie dodávok z vidieka. Ešte zložitejšia bola situácia na tých územiach Slovenska, ktorými prechádzal front. Tieto informácie pochádzajú z knihy historičky Gabriely Dudekovej Kováčovej, Človek vo vojne o stra vojne o stratégiách prežitia a sociálnych dôsledkoch prvej svetovej vojny na Slovensku. Ako sa mení situácia bežných ľudí v dôsledku vojny? Ako reaguje na túto situáciu štát? Aké opatrenia a obmedzenia sprevádzajú každodenný život počas vojny? Aká je situácia na tých územiach, ktorými prechádza front? A napokon aké stratégie prežitia si civilné obyvateľstvo počas vojny vytvorilo a čo z vojny sa zachovalo v ich spomienkach? Agáta Šústová Drelová v rozhovore s historičkou Gabrielou Dudekovou Kováčovou pôsobiacou v Historickou ústave Slovenskej akadémie vied diskutuje o dopade prvej svetovej vojny na civilistov a na domáci front. Zdroje zvukov: Marián Varga: Virágom – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.