TREND.sk

Ceny energií rastú, materiály zdražujú. Kto s rekonštrukciou otáľa, zaplatí v budúcnosti podstatne viac Segment starostlivosti o budovy prechádza na Slovensku premenou. Kým ešte pred niekoľkými rokmi väčšina majiteľov nehnuteľností riešila viditeľné poškodenie fasády až v krajnom prípade, dnes pribúda tých, ktorí myslia dopredu. Podľa odborníkov z praxe ide síce stále o pozvoľný proces, no smer je jednoznačný. „Segment čistenia fasád a celkovo starostlivosti o všetky typy budov na Slovensku sa vyvíja veľmi pozitívnym smerom. Ešte stále sme v dosť edukatívnej fáze, ale pri tomto tempe – keď to bude pokračovať ďalších pár rokov, už majiteľ akejkoľvek budovy na Slovensku bude mať jasnú predstavu o tom, že keď vidí špinavú fasádu, nenechá to zájsť do krajných medzí," hovorí Adrián Avuk, riaditeľ firmy Bomba Fasáda. Kľúčovým posunom je zmena v myslení. Majitelia bytových domov, správcovia nehnuteľností aj architekti čoraz častejšie premýšľajú o údržbe budovy už v momente jej zateplenia – nie až keď sa objavia problémy. „Vidíme veľmi pozitívny prístup zákazníkov, bytových družstiev, architektov. Už pri zateplení nového domu uvažujú nad tým, že skôr či neskôr bude treba investovať nejaké prostriedky na obnovu. Keď si ľudia pravidelným spôsobom odkladajú aspoň pár eur mesačne, tak po 10 až 15 rokoch je to dostatočný balík peňazí na celú komplexnú obnovu fasády," vysvetľuje A. Avuk. Ekonomický pohľad je pritom jasný. Zanedbanie pravidelnej údržby vedie k problémom, ktorých riešenie je násobne nákladnejšie. Nie je to len otázka estetiky – ide o ochranu hodnoty nehnuteľnosti a predchádzanie štrukturálnym poruchám. Viac si vypočujete v podcaste.

Kým Európa postavila kryptobiznis pod prísny licenčný režim MiCA, USA za Trumpa otvorili dvere kryptu dokorán. Päťsto firiem sa zmenilo na šesť licencovaných. To je v skratke to, čo európska regulácia kryptomien MiCA urobila so slovenským kryptotrhom od začiatku tohto roka. „Investujte maximálne toľko, koľko si môžete dovoliť stratiť, upozorňuje Daniel Ďuriač, hlavný metodik regulácie z oddelenia kryptoaktív a inovácií Národnej banky Slovenska. V rozhovore viac o tom, že s kryptoaktívami má priamu skúsenosť viac ako desať percent dospelých Slovákov a vysvetľuje podrobnosti, čo prináša európska regulácia na domáci finančný trh. Napríklad Poľsko dodnes nemá schválený implementačný zákon a tamojší podnikatelia žiadajú o licencie v iných členských štátoch, vrátane Slovenska. Ponúka aj širší pohľad na vývoj kryptoaktív vo svete a čo nová éra prináša v praxi. Podrobnosti si vypočujete v podcaste. Celý videorozhovor si môžete pozrieť aj na Youtube: https://www.youtube.com/watch?v=fIm2f93UnQU&t=43s

Firmy stoja pred rozhodnutím, ako obnoviť svoje vozové parky a pripraviť sa na budúcnosť. Elektromobilita sa v posledných rokoch stala pevnou súčasťou firemných stratégií. Kým ešte pred niekoľkými rokmi ju mnohé spoločnosti vnímali ako technologickú novinku, v súčasnosti sa na ňu pozerajú najmä cez čísla. Práve ekonomická stránka je podľa Rolanda Besediča, vedúceho rozvoja predajných kanálov a predaja ZSE Drive hlavným dôvodom, prečo firmy zvažujú prechod na elektrické vozidlá. „Najväčší impulz vždy bude ekonomický aspekt, ktorý je často jediným argumentom, ktorý presvedčí finančného riaditeľa, aby sa vozový park začal elektrifikovať,“ vysvetľuje R. Besedič. Výhodou už nie sú len nižšie prevádzkové náklady. Na trhu je výrazne širšia ponuka modelov, klesajú obstarávacie ceny a elektromobily si získavajú priazeň aj vďaka minimálnym servisným nárokom. Firmy tak čoraz častejšie zisťujú, že celkové náklady na vlastníctvo elektrického vozidla môžu byť nižšie ako pri vozidlách so spaľovacím motorom. Jednou z najčastejších chýb firiem je, že infraštruktúru začnú riešiť až vo chvíli, keď majú objednané elektromobily. V praxi však príprava projektu, povoľovacie procesy a realizácia nabíjacej infraštruktúry môžu trvať niekoľko mesiacov. Viac si vypočujete v podcaste.

V 90. rokoch stál dvojizbový byt v Bratislave toľko ako Favorit. Za socializmu sa stavalo 30-tisíc bytov ročne. Dnes sotva 10-tisíc. A desať percent bytového fondu stojí prázdnych, kým mladí nemajú kde bývať. Šéfredaktor TRENDU Ronald Ižip vysvetľuje, ako staršia generácia postavila systém, ktorý fungoval — kým fungoval. A prečo jeho účet dopadne na plecia tých, ktorých je najmenej a ktorí si to najmenej zaslúžili. V podcaste sa dozviete: — prečo je priebežný dôchodkový systém pyramídová hra — čo znamená pomer 1,8 pracujúceho na jedného dôchodcu — prečo finančné príspevky na deti nepomáhajú, keď byt stojí pol milióna — čo ukázali Japonsko a Južná Kórea — a prečo sa z toho Slovensko neučí — čo sa stane s populáciou Slovenska, ak pôrodnosť ostane tam, kde je dnes

Koaličná SNS navrhuje zdaňovať prevádzky nad 500 štvorcových metrov bez akéhokoľvek stropu. Obce a mestá by tak mohli viac zdaňovať obchodníkov. Návrh je napísaný tak, že nezasiahne len väčšie predajne, ale takmer všetkých. Predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu Martin Krajčovič v podcaste vysvetľuje, prečo je zákon zle napísaný, logicky neobhájiteľný a koho všetkého zasiahne.

Slovensko má do decembra 2026 implementovať smernicu EÚ o platformovej práci. To, ako sa k tomu postaví, ovplyvní nielen tisíce kuriérov, ale aj státisíce zákazníkov, lokálnych podnikateľov a celé regióny. Deväťdesiatštyri percent partnerských kuriérov Woltu uprednostňuje spoluprácu na báze nezávislej činnosti pred klasickým zamestnaneckým pomerom. Nie preto, že nemajú na výber ,ale preto, že flexibilita im umožňuje kombinovať doručovanie s inými záväzkami. Väčšinu tvoria študenti a ľudia s inou prácou, v priemere pracujú deväť hodín týždenne. „Svet nie je čiernobiely - zamestnaný so všetkými ochranami a živnostník bez ochrán. Snažíme sa ukázať, že flexibilita, ochrana a pravidlá môžu ísť ruka v ruke," hovorí Veronika Bush, manažérka verejnej politiky Wolt pre strednú a východnú Európu zo spoločnosti Wolt.  Rekvalifikácia kuriérov na zamestnancov by podľa čísel z prieskumu zverejneného Republikovou úniou zamestnávateľov zdražela doručovanie o 15 až 20 percent, znížila dopyt o 8 až 24 percent a sektor HORECA by mohol stratiť 19 až 56 miliónov eur ročne. Viac podrobností si vypočujete v podcaste.

Povinná elektronická fakturácia zasiahne od začiatku budúceho roka prakticky každý podnik na Slovensku. Zostáva polroka na prípravu, ako od budúceho roka fungovať s e-faktúrou E-faktúra nie je „pdf poslané emailom". Je to štruktúrovaný elektronický dokument vo formáte XML, vytvorený podľa európskej normy, ktorý umožňuje automatizované spracovanie v informačných systémoch. Povinnosť vystavovať e-faktúru sa od 1. januára 2027 vzťahuje na všetkých tuzemských platiteľov DPH pri transakciách s inými tuzemskými podnikateľmi, nezdaniteľnými právnickými osobami alebo orgánmi verejnej moci. No povinnosť prijímať e-faktúru je omnoho širšia — dotkne sa všetkých tuzemských zdaniteľných osôb vrátane živnostníkov, advokátov, notárov či prenajímateľov nehnuteľností, hoci sami platiteľmi DPH nie sú. „Táto prijímacia povinnosť je rovnako dôležitá ako povinnosť vystavenia e-faktúry, keďže sa týka oveľa širšieho okruhu osôb," upozorňuje Veronika Chválová Rajnohová, senior daňová manažérka z TPA Slovakia. Kľúčovým prvkom celého systému je takzvaný digitálny poštár — certifikovaný poskytovateľ doručovacej služby, prostredníctvom ktorého sa e-faktúry odosielajú, prijímajú a zároveň v reálnom čase oznamujú Finančnej správe SR. „Pri výbere digitálneho poštára je dôležité zamerať sa na spoľahlivosť a technické možnosti riešenia. Ak s ním nebudete spokojní, môžete ho kedykoľvek vymeniť," hovorí Miroslava Kvočáková, senior účtovná manažérka TPA Slovakia. Zoznam certifikovaných poskytovateľov priebežne zverejňuje finančná správa na svojom webe. Viac podrobností sa dozviete v podcaste.

Ceny energií, letecké palivo, čpavok, hélium — suroviny, bez ktorých sa moderná ekonomika nezaobíde, sú opäť pod tlakom. Americko-izraelský útok na Irán a následné komplikácie na Blízkom východe rozhýbali ceny energií. Niektorým leteckým spoločnostiam môžu v tomto období začať dochádzať zásoby paliva. Problém je však hlbší. Európa si komplikuje prístup k lacnejším energiám. Výsledok? Priemysel odchádza do Ázie a USA. Nemecko deindustrializuje. Nemecký kancelár Friedrich Merz bol vypískaný odbormi, sám priznal zlyhanie v modernizácii krajiny. Chystá škrty v sociálnom systéme aj dôchodkoch. Podľa ekonóma Lukáša Kovandu, hlavného ekonóma Trinity Bank. ide len o riešenie následkov, nie podstaty problému a Európa môže už o pár rokov vyzerať úplne inak ako dnes. A hotovosť? Tá je ohrozená viac, než si mnohí uvedomujú. Podľa ekonóma digitálne euro a akékoľvek iné digitálne meny centrálnych bánk (CBDC) nie sú o pohodlí — je to prvý krok k zrušeniu hotovosti. Bez nej môžu centrálne banky nastaviť výrazné záporné úroky. Ako sa pozerá na zakotvenie práva na hotovosť vo Švajčiarsku, aj na Slovensku a ako investovať, aby pre vás pracoval čas. Viac sa dozviete v relácii Umenie biznisu s Veronikou Vaňkovou.

Slováci čoraz viac investujú cez aplikácie a sociálne siete. Podľa Františka Michalovicha z ARTS Asset Management však mnohí podceňujú riziko a nie sú pripravení na väčší prepad trhov Slováci stále prechádzajú „investičnou evolúciou“. Pribúda síce počet ľudí, ktorí investujú samostatne cez mobilné aplikácie či online platformy, no často im chýbajú základné skúsenosti aj pochopenie rizika. „Sme v období, keď si veľa ľudí myslí, že investovaniu už rozumejú, pretože trhy dlhodobo rastú. Skutočný problém nastane až vtedy, keď príde dlhší prepad a investor uvidí na účte mínus tridsať alebo mínus päťdesiat percent,“ hovorí František Michalovich, Head of Sales pre Česko a Slovensko zo spoločnosti ARTS Asset Management. Podľa neho mladšia generácia investorov nezažila skutočnú finančnú krízu na vlastných peniazoch. Výkyvy posledných rokov sa síce prejavili nervozitou na trhoch, no poklesy boli krátkodobé a nasledovalo rýchle zotavenie. Aj preto sú investori ochotnejší podstupovať vyššie riziko, najmä v technologických akciách či kryptomenách. Mnohí investori robia chybu už pri samotnom nastavení portfólia. „Ľudia si myslia, že investujú do široko diverzifikovaného indexu, no v skutočnosti dávajú veľkú časť peňazí do jedného sektora. To už nie je diverzifikácia, ale koncentrované riziko,“ upozorňuje F. Michalovich. Za najväčší problém považuje absenciu finančných rezerv. Mnohí podľa neho preskakujú základnú finančnú gramotnosť a okamžite vstupujú do rizikových investícií. „Rezerva je štartovacia pozícia. Bez nej by človek ani nemal začať investovať. Keď príde nečakaný výdavok alebo strata práce, investor je nútený vyberať peniaze v nevhodnom čase.“ Kritický je aj voči ilúzii jednoduchého a rýchleho zbohatnutia, ktorú podporujú sociálne siete. Podľa neho mnohí nfluenceri často ponúkajú univerzálne návody bez ohľadu na individuálnu situáciu investorov. „Každý má inú toleranciu rizika, iný horizont a inú sumu peňazí. To, čo funguje jednému človeku, nemusí fungovať druhému.“ Za dôležitý faktor považuje aj reguláciu finančného trhu. Investor by si podľa neho mal vždy overiť, či platforma alebo produkt podlieha dohľadu regulátora. „Ak mi niekto sľubuje garantované výnosy alebo neprimerane vysoké zhodnotenie, je to veľký varovný signál.“ F. Michalovich zároveň tvrdí, že Slováci často prechádzajú z jedného extrému do druhého. Na jednej strane držia úspory iba na účtoch, na druhej strane investujú všetko do kryptomien alebo špekulatívnych titulov. Inšpiráciu vidí v Rakúsku, kde sú investori konzervatívnejší a investujú dlhodobo. „Rakúšanovi stačí päť či šesť percent ročne, pretože investuje pokojne šesťdesiat rokov. U nás sa za dlhodobého investora považuje človek, ktorý investuje dvadsať rokov. Potom prirodzene rastie tlak na rýchle a rizikové výnosy,“ vysvetľuje. Viac sa dozviete v podcaste.

Economist prirovnal ľudí v ére umelej inteligencie ku koňom po nástupe automobilov. Nie je to sci-fi, ale logika, ktorú už nahlas vyslovujú šéfovia veľkých bánk a technologických firiem. Menej ľudí, viac kapitálu. Menšia pridaná hodnota človeka, väčšia hodnota stroja. Slovensko je v tejto situácii obzvlášť zraniteľné cez závislosť od manuálnej práce s nízkou pridanou hodnotou, má štvrtý najvyšší odvod v Európe a vyše 50 percent štátnych príjmov stojí na zdaňovaní práce. Keď práce bude menej, štátna pokladnica to pocíti skôr, ako si ktokoľvek pripúšťa. Šéfredaktor TRENDU Ronald Ižip vysvetľuje, prečo to nie je len téma vzdialených technologických gigantov, ale skorá hrozba pre slovenský rozpočet, dôchodkový systém aj každodenný život.

Podiel EÚ na svetovom obchode klesol medzi rokmi 2005 a 2023 zo 17 na 14 percent, zatiaľ čo Čína sa za rovnaké obdobie vyšvihla z 9 na 17 percent. Výrobné náklady v EÚ sú oproti Číne pri hliníku vyššie o 113 percent, pri čpavku takmer o 100 percent a pri batériách o 50 percent. „Európa nevyrobí ani jeden elektromobil bez Číny, lebo kovy vzácnych zemín Európska únia nemá. Bez ocele, bez hliníka nevyrobíme vôbec nič,“ hovorí Tibor Gregor, výkonný riaditeľ Klubu 500, ktorý združuje najväčších zamestnávateľov na Slovensku. Slovenský priemysel neohrozuje len kríza v Hormuze. ale aj drahé energie, Green Deal a domáce ekonomické výzvy Problémy v Hormuzskom prielive sa postupne prejavia v cenách energií, hnojív aj viacerých surovín. Je to však len jedna z vrstiev krízy, ktorej čelí európsky, aj slovenský priemysel. Tibor Gregor hovorí, prečo sa bez zásadných zmien v energetike, daňovej politike a myslení vlády aj Bruselu situácia nezlepší. Viac si vypočujete v podcaste. Celý videorozhovor: https://www.youtube.com/watch?v=PLeM8go6Krc&list=PLeiwkzVI99lWZpKb2yqQnktz8b20jtraP&index=10

Prečo sú byty v Bratislave také drahé? by TREND.sk

Firmy čoraz lepšie chápu, že ochrana dát nie je luxus, je to existenčná otázka. O tom, ako sa zmenil prístup slovenských podnikov ku kybernetickej bezpečnosti a čo robí z firmy ľahkú korisť pre útočníkov, hovorí Andrej Kavický, riaditeľ divízie ICT spoločnosti IXPERTA Ešte pred niekoľkými rokmi bola kyberbezpečnosť vnímaná ako nákladová položka, ktorá zaujíma výhradne IT oddelenie. V súčasnosti sa vnímanie zásadne mení. Manažéri a majitelia firiem si uvedomujú, že digitálny priestor je miestom, kde sídli skutočná hodnota ich podnikov — dáta, procesy, reputácia. A práve tam striehnu najväčšie hrozby. „Ako si každý uvedomuje, že potrebujeme mať zámok na dverách alebo plot okolo výrobného podniku, tak dnes už ide o to, že si chránim svoje hodnoty vo firme nielen plotom, ale aj ochranou kybernetického priestoru," hovorí Andrej Kavický, riaditeľ divízie ICT, ktorý zodpovedá za strategické smerovanie riešení v oblasti IT v spoločnosti IXPERTA. Jedným z najväčších a podceňovaných rizík sú dodávateľské reťazce. „Útok na Jaguar Land Rover v roku 2025 dokázal fabriku vyradiť na niekoľko týždňov a straty sa pohybovali v jednotkách miliárd eur — a nebolo to spôsobené samotnou firmou, ale dodávateľským reťazcom,“ upozorňuje A. Kavický s tým, že prepojenie sietí, zariadení a partnerov znamená, že jedno slabé miesto môže ohroziť celý ekosystém. Keď sa ráno zamestnanci dostavia do práce a zistia, že dáta sú preč, nastáva chaos. Obnova môže trvať hodiny, dni, niekedy týždne. Práve preto A. Kavický prirovnáva prípravu na kybernetický útok k požiarnym cvičeniam: „Pravdepodobnosť požiaru je dnes podstatne nižšia ako pravdepodobnosť kybernetického útoku, a napriek tomu sa na takúto situáciu nepripravujeme." Odpoveďou na túto medzeru je platforma, ktorú IXPERTA vyvíjala v spolupráci s Európskym centrom pre kybernetickú bezpečnosť, univerzitami a poprednými výrobcami bezpečnostných riešení. Naším cieľom je zálohu nielen mať, ale mať ju bezpečnú a použiteľnú," vysvetľuje A. Kavický. Pre malé a stredné podniky nemusí znamenať kybernetická ochrana vybudovanie vlastného tímu bezpečnostných špecialistov. „Veľké firmy, ako sú banky, investujú do bezpečnosti milióny eur a zamestnávajú desiatky ľudí. Malá firma si to nemôže dovoliť a ani to nedáva zmysel," hovorí A. Kavický. Riešením je spolupráca s dôveryhodným externým partnerom — avšak s jasne nastavenými zmluvnými podmienkami, právomocami aj zodpovednosťou. Kyberbezpečnosť nie je jednorazová investícia s jasným koncom. Je to nepretržitý proces. „Mať bezpečnosť nie je cieľ. To je dlhodobá cesta. Keď na tú cestu raz nastúpime, nemali by sme z nej nikdy vystúpiť," uzatvára A. Kavický. Viac podrobností v podcaste.

Väčšina Slovákov si myslí, že vie chrániť svoje financie v digitálnom svete. No realita hovorí niečo iné Prieskum agentúry Focus pre mBank priniesol znepokojivé zistenia. Hoci väčšina Slovákov verí vo vlastnú digitálnu bezpečnosť, často zlyháva pri heslách a nedokáže včas odhaliť podvodné správanie. „Ľudia si zľahčujú prácu – nechce sa im vymýšľať zložité heslá, takže zvolia radšej nejaké jednoduchšie, ktoré si dobre zapamätajú a rýchlo zadajú. A tam môže dochádzať k rozporu," vysvetľuje Tomáš Mika, etický hacker a expert na kybernetickú bezpečnosť mBank. Podrobnejšie vysvetlil, aká môže byť cena za pohodlnosť. Heslo so šiestimi znakmi, aj keď obsahuje malé a veľké písmená, číslice a špeciálne znaky, prelomil na bežnom počítači za sekundy. Pri sedemznakovom to už trvalo desiatky minút. A pri jedenástich znakoch sa odhadovaný čas prelomenia vyšplhal dokonca na stovky rokov. Viac informácií sa dozviete v podcaste.

Podnikateľ a investor Ján Kasper o tom, prečo starý kontinent zaostáva za USA aj Áziou — a kde sa v ére umelej inteligencie skrývajú najväčšie príležitosti. Európa má talent. Má kapitál. Má univerzity, infraštruktúru aj stáročia priemyselnej tradície. A predsa — keď príde reč na startupy, jednorožce a prelomové inovácie, prehráva. Keď analytici porovnávajú Európu so Spojenými štátmi, najčastejšie ukazujú prstom na reguláciu. Príliš veľa pravidiel, príliš veľa byrokracie — a preto vraj technologické firmy radšej rastú za oceánom. Investor Ján Kasper však tento argument odmieta. „S reguláciou to nemá nič spoločné. Skutočný rozdiel leží oveľa hlbšie — v nastavení mysle a vo vzťahu k riziku.“ Ján Kasper v relácii Umenie biznisu s Veronikou Vaňkovou hovorí, že Európa netrpí nedostatkom schopných ľudí, ale nedostatkom vizionárov — tých, ktorí myslia globálne. Spojené štáty nie sú náhodou srdcom startupového vesmíru. J. Kasper vysvetľuje, že kapitál prirodzene tečie tam, kde už existuje vyspelý ekosystém. Podnikateľ, ktorý nedávno získal Krištáľové krídlo, hovorí, do ktorých sektorov by dnes neinvestoval — a naopak, kde vidí najväčší potenciál v ére AI. Viac sa dozviete v podcaste. Celý videorozhovor si pozriete aj na Youtube: https://www.youtube.com/watch?v=aN5wY0BuR7A&list=PLeiwkzVI99lWZpKb2yqQnktz8b20jtraP&index=7&t=11s

Realitný trh vstupuje do novej fázy. Vladimír Bolek, člen predstavenstva IAD Investments a portfólio manažér Prvého realitného fondu vysvetľuje, ako sa mení kancelársky segment a logistika dobýva stredoeurópske portfóliá a kde sú ďalšie skryté príležitosti- Roky 2022 a 2023 boli pre realitný trh náročnou skúškou. Rastúce úrokové sadzby, na ktoré je sektor mimoriadne citlivý, spomalili obchody a ochladili investorské nadšenie. Situácia sa však mení. „Trh sa dostal do fázy stabilizácie. Objem transakcií rastie a je viditeľný návrat investorov,“ uviedol Vladimír Bolek, člen predstavenstva IAD Investments a portfólio manažér Prvého realitného fondu. Podľa neho neprešiel žiadny segment takou zásadnou premenou ako kancelárske priestory. Pandémia covidu odštartovala vlnu práce z domu, firmy sa vracajú do kancelárií, no očakávajú iný typ prostredia než pred rokom 2020. Zo sto štvorcových metrov sa postupne stáva priestor doplnený o oddychové zóny a flexibilnejšie nájomné vzťahy. Výrazný posun zaznamenala aj logistika. Pred pätnástimi rokmi išlo o okrajový segment, v súčasnosti predstavuje plnohodnotnú investičnú kategóriu, bez ktorej si vyvážené portfólio komerčných nehnuteľností nemožno predstaviť. Deglobalizačné tendencie po pandémii, relokácia výroby a zmena zásobovacích trás vytvárajú pre stredoeurópske krajiny unikátnu príležitosť. Až 85 percent domácej produkcie smeruje na export do Európskej únie, čo priamo podporuje dopyt po skladových kapacitách. „Logistika bola pred 15 rokmi možno také škaredé kačiatko. Dnes je plnohodnotný investičný segment, porovnateľný s kanceláriami,“ uviedol Vladimír Bolek. Viac informácií sa dozviete vo videorozhovore. Upozornenie. Tento materiál je marketingovým oznámením. Skôr ako urobíte akékoľvek investičné rozhodnutie, pozrite si predajný prospekt, štatút a dokument s kľúčovými informáciami pre investorov fondu Prvý realitný fond spravovaného IAD Investments, správ. spol., a.s. (ďalej len „IAD“) v slovenskom jazyku v sídle IAD, na predajných miestach, v sídle depozitára alebo na www.iad.sk. Pre viac informácií sa obráťte na svojho finančného sprostredkovateľa alebo na www.iad.sk. Hodnota investície do podielového fondu sa môže aj znižovať a nie je zaručená návratnosť pôvodne investovanej sumy. S investíciou do podielových fondov je spojené aj riziko. IAD je povinná vyplatiť podielový list podielového fondu Prvý realitný fond bezodkladne, najneskôr však v predĺženej lehote 12 mesiacov. Majetok vo fonde Prvý realitný fond je podľa podmienok osobitného zákona investovaný najmä do nehnuteľností vrátane príslušenstva na účely ich správy a predaja, do majetkových účastí v realitných spoločnostiach a do likvidných finančných aktív, z ktorých ekonomickej podstaty vyplýva úzke prepojenie s trhom nehnuteľností.

Chudobnejšia polovica Slovákov je bohatšia ako chudobnejšia polovica Nemcov. Ako je to možné, keď máme výrazne nižšie platy? Odpoveď je jednoduchá — a znepokojivá.

Na Slovensku jazdia státisíce nepoistených áut. Štát sa rozhodol proti nim bojovať kontrolou priamo na staniciach technickej a emisnej kontroly. Podľa odborníkov z praxe ide o administratívny hybrid, ktorý trestá poctivých a špekulantom necháva dvere otvorené. Výkonný riaditeľ Národnej asociácie STK Peter Hulman v podcaste otvorene hovorí, prečo sa z technikov stávajú vymáhači poistného a prečo vás môže systém označiť za nespôsobilých, aj keď máte poistku riadne zaplatenú.

Podcast vysvetľuje, prečo sú náklady na prácu na Slovensku tretie najvyššie vo východnej časti EÚ, no domov si zamestnanci nesú menej ako Česi, Poliaci aj Maďari. Z každých 100 eur, ktoré za nich platí zamestnávateľ, dostanú v hrubom iba 71. Zvyšok pohltí štát. V podcaste sa dozviete, prečo trojročná rodičovská dovolenka škodí platom, ako rast miezd vo verejnej sfére deformuje celý trh práce, prečo nemecké firmy začínajú Slovensko obchádzať — a čo sa musí zmeniť, ak Slovensko nechce navždy zostať v drevenici.

Agentúra S&P Global znížila Slovensku rating z A+ na A. Ministerstvo financií pokrčilo plecami. Ale to, čo sa stalo v ten istý piatok, je oveľa výrečnejšie: Litve rating zvýšili. Pred desiatimi rokmi malo Slovensko o dva stupne lepší rating ako Litva. Dnes je to naopak. V podcaste šéfredaktor TRENDU Ronald Ižip vysvetľuje, prečo táto výmena pozícií nie je náhoda.

Keby ekonomika v krajine za posledné dve dekády rástla o 1,7 percenta ročne rýchlejšie, mali by dnes ľudia na Slovensku nemecké mzdy. Za zaostávaním Slovenska môže 30 rokov vlád populistov. Ktorá daň penalizuje samotnú deľbu práce a robí z nás barbarov? Čo udržuje ľudí na východe Slovenska mimo trhu práce a prečo znižovanie daní bez škrtania výdavkov nie je nič iné ako populizmus? Odpovede v rozhovore ponúka analytik INESS Róbert Chovanculiak.

Cesta k úspechu nebola priamočiara. Obaja spolumajitelia prešli rokmi v korporátnom prostredí, kým sa rozhodli ísť vlastnou cestou „Nebolo to úplne priamočiare, že by sme si jedného dňa povedali, že chceme expandovať na medzinárodné trhy. Predchádzala tomu niekoľkoročná prax v rôznych korporátnych spoločnostiach," hovorí Róbert Palka, spolumajiteľ firmy A.N.J.distribution. V súčasnosti firma vlastní výrobné závody v Šali a Sečovciach, pričom mesačná kapacita na proteínové tyčinky dosahuje 1,8 milióna kusov – a dopyt ju stále prevyšuje. Portfólio značky Gam´s zahŕňa raňajkové cereálie, kaše, cestoviny, proteínové tyčinky, čipsy aj funkčné nápoje. Ambícia je jasná – byť so zákazníkom od rána do večera. „Snažíme sa vývoj produktov prispôsobiť tak, aby sme dokázali uspokojiť celé portfólio. Nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí, kde sú zvyklosti v každej krajine iné," vysvetľuje R. Palka. Expanzia do 43 krajín nevznikla na základe strategického plánu, ale organicky – cez medzinárodné výstavy, konferencie a osobné kontakty. „Trhy si nevyberáme sami, skôr trhy si vyberajú nás," opisujú majitelia. Spomedzi nezvyčajných destinácií vyniká Maurícius, Singapur, Vietnam či Kostarika. Úspech na zahraničných trhoch si vyžiadal aj adaptáciu – od halal a košer certifikácií cez úpravy receptúr až po prepočítavanie nutričných hodnôt podľa miestnej legislatívy. Aktuálne výrobné kapacity nestačia pokryť dopyt, preto firma plánuje investíciu cez 2,5 milióna eur do novej tyčinkovej linky v Šali a viac ako 1 milión eur do modernizácie čipsovej výroby. „Nebol to plán – postaviť firmu takýchto rozmerov. Ale som za to veľmi vďačný," konštatuje Jozef Štefaňák, spolumajiteľ firmy A.N.J.distribution. V prvom kvartáli tohto roka už firma vykázala tržby štyri milióny eur, čo naznačuje, že ročný plán 12 miliónov bude prekonaný. Okrem vlastnej značky Gam´s firma vyrába aj privátne značky. Firma stavia rast aj na schopnosti nájsť a udržať kvalitných zamestnancov – čo nie je v súčasnosti jednoduché. K náboru pristupuje pragmaticky: nehľadá hotových odborníkov, ale ľudí, ktorí chcú pracovať a sú ochotní sa učiť. Viac podrobností sa dozviete vo videorozhovore.

Väčšina bytových domov na Slovensku vyrástla ešte počas socializmu. Desaťročia odkladanej obnovy znižujú ich hodnotu. Dôvodom sú najmä tvrdohlavosť a peniaze. Podcast vysvetľuje, ako neobnovený panelák postupne stráca hodnotu, čo sa skrýva pod zateplením bytovky bez systémových opráv a prečo Slovensko prisptupuje k panelákom inak ako zahraničie.

Nemocnice, ktoré nemajú motiváciu hospodáriť lepšie, sú odsúdené na večnú stratu. Riešenie pritom existuje a niekoľko štátnych zariadení ho už roky aplikuje. V podcaste sa dozviete, čo ukázal audit štátnych nemocníc, spôsoby, akými by sme mohli vyriešiť ich zadlžovanie, a ako je možné, že tento model funguje v praxi už roky.

Helena Neumannová v Levanduľovom údolí obnovila pôvodnú liečivú odrodu levandule. Prepája lekárov a vedcov z univerzít a budúcnosť vidí v návrate ku koreňom balneológie. Naturopatka a zakladateľka Levanduľového údolia Helena Neumannová z pôvodného pestovateľského projektu postupne vyvinula komplexný ekosystém — od polí cez výrobu produktov až po vedecký výskum a vzdelávanie verejnosti. Dnes Levanduľové údolie funguje ako miesto, kde sa stretáva poľnohospodárstvo, veda a celostná starostlivosť o zdravie. Skúsenosti klientov priviedli H. Neumannovú k systematickému výskumu. Tím Molecules of Life dnes spolupracuje s lekárskymi fakultami v Prahe, s CEITEC Brno aj s Mendelovou univerzitou. Štúdie sa zameriavajú najmä na obsah flavonoidov — látok, ktoré moderná veda označuje za jeden z kľúčov k zdraviu buniek. H. Neumannová upozorňuje aj na paradox — kým sa Európa obracia k ajurvéde a tradičnej čínskej medicíne, na vlastnú bylinkársku tradíciu zabúda. Veľkú budúcnosť vidí v kúpeľníctve a partnerov - pestovateľov hľadá aj za hranicami.

Paneláky stoja desaťročia. Najväčšou hrozbou pre panelové domy nie sú ani čas, ani počasie. Sú to samotní obyvatelia. Kde sú najzraniteľnejšie miesta paneláka? Aké sú jeho skutočné systémové poruchy? A prečo sa neoplatí zbúrať panelák a postaviť nový? Viac v rozhovore s riaditeľkou Technického a skúšobného ústavu stavebného Zuzanou Sternovou.

Audit štátnych nemocníc odhalil možné úspory za stovky miliónov. Minister ich nezverejnil a miliardový dlh ďalej pokojne rastie. Náklady auditovaných nemocníc vzrástli za päť rokov o takmer 60 percent, hoci počet hospitalizácií zostal rovnaký. Kam teda miznú milióny eur? Viac v rozhovore so zdravotníckou novinárkou mesačníka Medicína Benitou Feketeovou.

Vysoké Tatry sú síce národným symbolom, no desaťročia sú spravované cez tisíce úradníckych výnimiek ročne namiesto jasných pravidiel. Výsledkom je nepredvídateľnosť pre podnikateľov, nedostatočná ochrana prírody a polovičná populácia hlucháňa. Témou tohto vydania TRENDU je zonácia Tatranského národného parku — reforma, ktorú Slovensko odkladá od roku 2010 a ktorú teraz tlačí Európska komisia ako podmienku plánu obnovy.

Majitelia športových klubov sa roky sťažujú, že investovanie do hokeja na Slovensku je len „čierna diera“ na peniaze. Napriek tomu svoje kluby nepredávajú. Je hokej drahým koníčkom alebo môže fungovať ako zdravý biznisový model? Kde končí nadšenie fanúšika a začína chladná ekonomická kalkulácia pri riadení špičkového športového klubu? Viac sa dozviete v rozhovore s majiteľom hokejového klubu Vlci Žilina Rastislavom Chovancom.

Rast cien palív a regulačné obmedzenia vytvárajú tlak na dopravcov. Sektor čelí nedostatku hotovosti, rastúcim nákladom aj neistým dodávkam ropy. Stav ropnej núdze na Slovensku naďalej trvá, pričom vláda ponechala v platnosti limit tankovania na úrovni 400 eur na vozidlo do 19. apríla. Zároveň však zrušila zákaz exportu ropných produktov zo slovenskej rafinérie. Podľa dopravcov ide o čiastočné uvoľnenie pravidiel, ktoré však nerieši ich hlavný problém – obmedzený prístup k lacnejšiemu palivu. Pavol Piešťanský, prezident Česmad Slovakia situáciu označil za zlú až kritickú. V relácii Umenie biznisu s Veronikou Vaňkovou upozornil, že kombinácia geopolitického napätia, regulačných zásahov a rastúcich vstupov vytvára pre dopravcov mimoriadne náročné prostredie. Zároveň zdôraznil, že slovenský trh má síce jedny z najnižších cien v regióne, no dopravcovia z nich nedokážu profitovať. Limit tankovania im totiž neumožňuje natankovať dostatočný objem paliva na dlhšie trasy. „Nedokážeme natankovať ani toľko, aby sme prešli trasu Bratislava – Košice a späť,“ uviedol. Situáciu zhoršuje aj rast ďalších nákladov. Okrem palív zdražujú pneumatiky, oleje či AdBlue. Súčasne rastie tlak na mzdy a investície do ekologických technológií, ktoré sú násobne drahšie. Dopravcovia tak čelia kumulácii faktorov, ktoré zásadne znižujú ich marže. Firmy reagujú optimalizáciou trás, obmedzovaním prázdnych jázd a prehodnocovaním kontraktov. Čoraz častejšie tiež odmietajú zákazky, pri ktorých nedokážu pokryť náklady. Problémom zostáva aj časový nesúlad medzi okamžitými výdavkami na palivo a úhradou faktúr, ktorá prichádza až o dva až tri mesiace. Viac si vypočujete v podcaste.

Dopyt po logistických parkoch oslabili geopolitické faktory aj ceny energií. Trh sa však stabilizuje a developeri očakávajú postupné oživenie podporené novými projektmi- Dopyt po logistických a priemyselných parkoch v posledných rokoch výrazne ovplyvnila geopolitická situácia, rast cien energií aj inflácia. Podľa Stanislava Pagáča, development directora spoločnosti Logis One, boli uplynulé dva roky citeľne slabšie. „Dopyt v posledných dvoch rokoch klesol približne na polovicu oproti obdobiu rokov 2022 a 2023,“ uviedol. Pokles súvisí aj s neistotou v automobilovom priemysle, ktorý je pre Slovensko kľúčový.Prechod na elektromobilitu spôsobil, že firmy odkladali investičné rozhodnutia. „Neistota je najväčším nepriateľom plánovania. Firmy potrebujú vedieť, čo príde o rok či dva,“ zdôraznil S. Pagáč. Pri rozhodovaní o nových projektoch zohráva podľa neho zásadnú úlohu lokalita. „Pri logistike je najdôležitejšia poloha. Ak je lokalita kvalitná, development dáva zmysel bez ohľadu na krátkodobé výkyvy dopytu,“ vysvetlil. Slovensko si pritom dlhodobo udržiava pozíciu významného logistického uzla nielen v rámci strednej Európy. Viac informácií v podcaste.

Rast cien energií a prísnejšie normy posúvajú energetickú efektívnosť do centra pozornosti developerov aj kupujúcich. Kľúčové zostáva kvalitné prevedenie stavby S energetickou efektívnosť budov musia developeri počítať už v úvode projektovania. Zásadný posun nastal aj v dôsledku rastu cien energií. Kým v minulosti bola rozhodujúca najmä cena výstavby, v súčasnosti sa pozornosť presúva na prevádzkové náklady. „Kupujúceho zaujíma nielen vzhľad nehnuteľnosti, ale aj to, koľko zaplatí za energie. To priamo súvisí s kvalitou projektu a realizácie,“ hovorí Matej Benko, technický riaditeľ spoločnosti Axa Property. Zároveň zdôrazňuje, že samotná cena energií nie je pri návrhu rozhodujúca. Dôležitejšia je kvalita prevedenia. „Naším cieľom nie je riešiť, koľko stoja energie, ale urobiť stavbu čo najlepšie podľa noriem. Ak je konštrukcia správne navrhnutá a realizovaná, funguje efektívne bez ohľadu na vývoj cien.“

V logistických a priemyselných prevádzkach zohrávajú manipulačné vozíky zásadnú úlohu. Ich spoľahlivosť je priamo závislá od kvality údržby a dodržiavania servisných postupov. „Základom je denná kontrola pred zmenou, keď obsluha vizuálne preverí stav vozíka a jeho bezpečnostné prvky,“ hovorí regionálny servisný manažér spoločnosti STILL Eduard Šima. Viac podrobností sa dozviete v podcaste.

Firmy čelia rastúcemu daňovo-odvodovému zaťaženiu a prísnejším kontrolám. Zvyšuje sa aj zdanenie majetku naprieč Európou. Marcové obdobie tradične patrí daňovým priznaniam, no tento rok prináša podnikateľom aj širší balík výziev. Konsolidácia verejných financií sa premietla do vyššieho daňovo-odvodového zaťaženia, zmien v DPH aj do zavedenia dane z finančných transakcií Daňový poradca Martin Kiňo za jednu z najkontroverznejších noviniek označuje práve transakčnú daň. Tá zatiaľ neprináša jednoznačné výsledky ani z pohľadu kontrolnej praxe. „Zatiaľ evidujeme len jednotky kontrol, čo je vzhľadom na počet podnikateľov zanedbateľné číslo. O to viac sa vynára otázka efektívnosti tejto dane,“ upozorňuje M. Kiňo. V relácii Umenie biznisu s Veronikou Vaňkovou vysvetľuje, aké výzvy prináša pre firmy transferové oceňovanie. Upozorňuje aj na tlak na zavádzanie majetkových daní, ktorý rastie v celej Európe. Viac si vypočujete v podcaste. Celý videorozhovor si môžete pozrieť tu: https://www.youtube.com/watch?v=FRNY8jiEXeM&t=2034s

Štátne orgány vo svojich analýzach uvádzajú, že na Slovensku pôsobí viac ako 100-tisíc fiktívnych živnostníkov. Zistenia inšpektorátu práce však naznačujú niečo iné. Pracuje štát so správnymi dátami? A je téma fiktívnej živnosti skutočným problémom alebo len politickou agendou? Viac sa dozviete v rozhovore s prezidentom Združenia podnikateľov Slovenska (ZPS) Jánom Solíkom.

Svet plný neistoty prináša nové výzvy pre poisťovne aj cestovateľov. S IT riaditeľom spoločnosti Finportal Petrom Jureckým rozoberáme vplyv konfliktov na Blízkom východe či na Ukrajine na produkty cestovného poistenia. Kto platí náklady pri uzavretí vzdušného priestoru? A kedy sa poistka mení na bezcenný papier kvôli vojnovej výluke? Zmenia vojny cestovné poistenie?

Slovensko patrí medzi krajiny s najvyšším podielom vlastníctva nehnuteľností v Európe – až 93 % ľudí býva vo vlastnom. No tento rekord sa možno blíži svojmu koncu. Ceny bytov za posledných 10 rokov vzrástli o 160 %, platy len o 100 % a mladí ľudia v veľkých mestách si kúpu nehnuteľnosti čoraz menej môžu dovoliť.

Najväčší európsky program podpory výskumu a inovácií dáva firmám šancu získať granty aj investície. Kľúčom je prelomová technológia . Program Horizont Európa predstavuje najväčšiu schému podpory vedy, výskumu a inovácií v Európskej únii. Je otvorený pre výskumné inštitúcie, vedcov aj podniky vrátane startupov. „Je postavený na dvoch pilieroch – inovatívnosti projektu a networkingu, teda schopnosti vytvárať partnerstvá,“ vysvetľuje Peter Szuttor, národný kontaktný bod pre oblasť Inovatívna Európa z Centra vedecko-technických informácií SR. Pre malé a stredné podniky ide často o podceňovanú príležitosť. Program ponúka najmä nenávratné financovanie technologicky náročných projektov, ktoré by banky považovali za príliš rizikové. „Pre mnohé firmy je to jedinečná možnosť, ako získať zdroje na projekty, na ktoré by komerčné financovanie nedosiahli,“ hovorí P. Szuttor. Viac si vypočujete v podcaste.

Za nízke platy na Slovensku nemôžu len firmy či štát, ale aj samotní zamestnanci. Prečo ľudia často nezakladajú odbory a akú rolu zohráva minimálna mzda? A čo by sa muselo zmeniť, aby sa vyjednávacia pozícia zamestnancov posilnila a platy rástli rýchlejšie? Odpovede ponúka rozhovor s prezidentkou Konfederácie odborových zväzov SR Monikou Uhlerovou.

Rastúce ceny a klesajúci ekonomický rast — kombinácia, ktorú svet naposledy zažil v sedemdesiatych rokoch, sa vracia na scénu.

Čo sa stane, keď dostanú AI agenti vlastnú sociálnu sieť a začnú si medzi sebou vymieňať informácie bez toho, aby ich niekto sledoval? Moltbook bol virálny experiment, ktorý za pár hodín zaregistroval 1,5 milióna agentov, vyvolal debatu o singularite a nakoniec skončil v rukách Marka Zuckerberga. Matej Mihalech zo TOUCH4IT vysvetľuje, čo sa za tým skutočne skrýva, prečo by firmy nemali svojich agentov na túto sieť púšťať — a kde AI agenti naozaj menia pravidlá hry.

Riaditeľ Agentúry pre riadenie dlhu Peter Šoltys o tom, prečo sú štátne dlhopisy bezpečným prístavom aj v čase geopolitickej neistoty.

Peter Kalman z Greenlogy vysvetľuje, ako funguje výkup zelenej elektriny a čo najviac ovplyvňuje rozhodovanie investorov. Výkup elektriny z obnoviteľných zdrojov na Slovensku funguje najčastejšie prostredníctvom kontraktu medzi výrobcom elektriny a obchodníkom. „Najbežnejším modelom na Slovensku je kontrakt medzi výrobcom elektriny a obchodníkom. Dohodnú si trvanie zmluvy aj cenový model, pričom výrobca prirodzene preferuje čo najdlhší kontrakt, pretože je to výhodnejšie aj z pohľadu financovania projektov,“ vysvetľuje CEO a spoluzakladateľ spoločnosti Greenlogy Peter Kalman. Viac si vypočujete v podcaste.

Európa je závislá od námornej dopravy – do jej prístavov smeruje približne 75 miliónov lodných kontajnerov ročne. Ak sa zvýšia náklady na prepravu v dôsledku uzavretého Hormuzského prielivu, premietne sa to aj do cien tovarov Uzavretie Hormuzského prielivu po americko-izraelských útokoch na Irán zasiahlo globálnu logistiku. Podľa prezidenta Zväzu logistiky a zasielateľstva Slovenskej republiky a predsedu sekcie námorných prepráv Stanislava Michaličku má situácia okamžitý dopad na celý systém námornej prepravy. „Hormuzský prieliv je jediná vstupná brána do Perzského zálivu. Keď Irán avizoval, že nepovolí prepravu cez tento úsek, lode ostali stáť na oboch stranách. V tomto momente tam nemáme prakticky žiadny pohyb,“ vysvetľuje v rozhovore. Bežne pritom týmto strategickým miestom prejde približne 140 kontajnerových lodí denne. Prepravné spoločnosti reagovali okamžite a klientom ponúkajú tri základné scenáre riešenia. Viac podrobností si vypočujete v podcaste. Celý videorozhovor si môžete pozrieť tu: https://www.youtube.com/watch?v=7vg4UMjrbvM&t=4s

„Slobodný trh v energetike? Nikde na svete nefunguje. Len Európa skúša experiment. V USA, Číne či Južnej Kórei zostáva energetika oveľa viac koordinovaná štátom,“ upozorňuje energetický expert Milan Garbiar v relácii Umenie biznisu s Veronikou Vaňkovou. Energetika nie je bežný trh a elektrina nie je len komodita. „Bez stabilných zdrojov energie nemôže fungovať priemysel, potravinová bezpečnosť ani samotná suverenita krajiny,“ pripomína energetický expert Milan Garbiar. Liberalizácia európskych energetických trhov, ktorú mnohí vnímajú ako vzor slobodného trhu, je podľa neho skôr extrémom – nikde inde vo svete sa to neudialo v takej miere ako v Európe. V rozhovore sa podrobnejšie vyjadruje aj k rozhodnutiam o výstavbe nového jadrového zdroja, cene elektriny či emisným povolenkám. Slovensko sa pripravuje na výstavbu nového jadrového zdroja v Jaslovských Bohuniciach. Vláda odhaduje základné náklady projektu na trinásť až pätnásť miliárd eur a zároveň počíta so spoluprácou viacerých krajín vrátane USA, Južnej Kórey či Francúzska. Podľa energetického experta M. Garbiara je však pri hodnotení takéhoto projektu potrebné pozerať sa ďalej než iba na samotnú cenu výstavby. „Elektrická energia nie je obyčajná komodita. Patrí k základnej infraštruktúre štátu,“ upozorňuje. Viac si vypočujete v podcaste,. Celý videorozhovor aj na youtube: https://www.youtube.com/watch?v=u3mooDftECs&t=31s

Slovensko starne a dôchodkový systém čelí tlaku, aký tu ešte nebol. Dôchodkový vek preto bude rásť a budeme pracovať čoraz dlhšie. Bude to však stačiť na udržanie systému? V novej časti podcastu sa o budúcnosti dôchodkov rozprávame s riaditeľom kancelárie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Viktorom Novysedlákom.

Konflikt, ktorý mnohí čakali roky, je tu – a jeho dôsledky siahajú ďaleko za hranice Blízkeho východu. V novom podcaste TREND šéfredaktor Ronald Ižip rozoberá, prečo je táto vojna iná než všetky predchádzajúce – a prečo Trumpov scenár „rýchla akcia, zmena režimu, hotovo" narazil.

Iránska vojna rozhýbala komoditné trhy spôsobom, aký svet dlho nevidel. Čo to znamená pre ceny pohonných hmôt, infláciu a investície? Analytik XTB Matej Bajzík vysvetľuje, kde sú skutočné riziká — a kde zatiaľ nie je dôvod na paniku.

Dôvodom podvádzania často nie je samotná výška možného zisku. Do hry vstupujú aj ďalšie, menej zjavné faktory. Prečo ľudia skôr okradnú štát než iného človeka? A ako si svoje podvody ospravedlňujú? Na tieto a ďalšie otázky v rozhovore odpovedá expert na zákaznícku psychológiu Matej Šucha.

Energetický šok z Iránu môže zasiahnuť Európu tvrdšie než ropné krízy

Poradenské spoločnosti na Slovensku postupne menia prístup k podpore neziskového sektora. Kým v minulosti išlo najmä o ad hoc aktivity, v súčasnosti sa do popredia dostáva dlhodobá a systematická spolupráca, ktorá je súčasťou firemnej stratégie. „Začínali sme cez jednotlivcov, ktorí sa téme venovali aj súkromne. Postupne sa podpora neziskových organizácií stala prirodzenou súčasťou fungovania firmy,“ hovorí Gyöngyi Habara Borárosová, Audit & Advisory Director z TPA Slovakia. Viac si vypočujete v podcaste.