TREND.sk

Importér čínskych značiek rozširuje portfólio aj dílerskú sieť. Hybridné technológie pomáhajú lámať bariéry a rozhodujúcu úlohu zohráva servisné zázemie. Čínske automobilky sa na slovenskom trhu postupne etablujú. Kým ešte pred niekoľkými rokmi vyvolávali skôr nedôveru, v súčasnosti sa situácia citeľne mení. „Keď sme začínali, čínske auto bolo pre mnohých synonymom lacného experimentu. Dnes zákazníci prídu do showroomu pripravení, majú naštudované technológie aj parametre a seriózne porovnávajú,“ hovorí B. Kocper, CEO spoločnosti Plastonic. Podľa neho sa vývoj podobá nástupu japonských značiek v Európe pred niekoľkými desaťročiami. Aj tie si museli dôveru budovať postupne. „Japonské automobilky si museli rešpekt vydobyť kvalitou a spoľahlivosťou. Myslím si, že čínske značky prejdú podobnou cestou. Nie všetky prežijú, ale tie silné tu zostanú.“ Viac si vypočujete v podcaste.

Firmu, ktorá je na trhu viac ak 35 rokov, budovali bez úverov. Rast financovali z vlastných zdrojov a postupne. „Dávali sme si pozor, aby sme v každom momente vedeli ustáť aj nepriaznivý vývoj,“ približuje spolumajiteľka. Podnikateľské prostredie na Slovensku nepovažuje za ideálne ani katastrofálne. Skôr za realitu, s ktorou sa treba naučiť pracovať. „Nepamätám si rok, ktorý by bol podnikaniu mimoriadne prajný. Boli lepšie aj horšie obdobia, dôležité je ustáť vlnobitie,“ konštatuje Alenka Ondejčíková, spolumajiteľka firmy Bonsai Slovakia – Čajovňa dobrých ľudí. v relácii Umenie biznisu s Veronikou Vaňkovou. Podnikateľský étos si priniesla z rodiny. Manželia Ondejčíkovci začali podnikať ešte pred rokom 1989. Najskôr sadili stromčeky, neskôr otvorili obchod a postupne vybudovali profesionálne bonsajové a čajové centrum v Nitre. Dnes sa venujú pestovaniu bonsajov, dovozu ekologických čajov a keramiky, prevádzkujú čajovňu a školia nových prevádzkovateľov. Viac si vypočujete v podcaste. Celý vdeorozhovor tu: https://www.youtube.com/watch?v=V6oK2CAUAOo

Centrálne plánovanie výdavkov v zdravotníctve má viacero negatívnych stránok. Štát kvôli nemu môže opakovať chyby, ktoré systém nevie spätne identifikovať. Chýbajú aj motivácie na zlepšovanie zdravotných výsledkov. Viac o téme hovorí analytik INESS Martin Vlachynský.

Lidl reaguje na tlak cien aj meniace sa nákupné správanie. Plánuje ďalší rast siete, podporu dodávateľov aj investície do ľudí Reťazec chce pokračovať v expanzii a udržať konkurencieschopné ceny. „Častokrát ideme aj na úkor vlastnej ziskovosti, aby zákazníci nárast cien pocítili čo najmenej, hovorí Adriana Maštalircová z úseku Corporate Affairs Lidl Slovenská republika. „Našou prioritou je byť prvou voľbou pre zákazníkov,“dodáva. Spoločnosť reaguje aj na meniace sa nákupné návyky spotrebiteľov. Zákazníci viac plánujú, sledujú akcie a dôraz kladú na pomer ceny a kvality. Dôležitú úlohu zohrávajú privátne značky, ktoré tvoria viac ako 70 percent sortimentu. Práve ich kombinácia s efektívnou logistikou a veľkými objemami nákupu umožňuje udržať priaznivý pomer ceny a kvality. „Absolútnym trendom je cena a dostupnosť, zákazník chce mať istotu, že za rozumnú cenu dostane kvalitný tovar,“ uvádza A. Maštalircová. Viac podrobností sa dozviete v podcaste..

Slabnúci dolár, rastúce dlhy a nervózni investori

Štát podceňuje čas, riziká aj dôsledky vlastných rozhodnutí, upozorňuje prezident Združenia podnikateľov Slovenska Ján Solík. Zavedenie povinnej e-faktúry od roku 2027, konsolidácia verejných financií aj rastúca regulačná záťaž vytvárajú pre podnikateľov prostredie plné neistoty. Úvod roka 2027 má byť podľa legislatívy momentom, keď sa na Slovensku začne povinne používať e-faktúra. Podľa podnikateľov však príprava zaostáva a hrozí zopakovanie chýb z minulosti. Zavedenie e-faktúry je podľa Jána Solíka, prezidenta Združenia podnikateľov Slovenska jednou z najväčších zmien v podnikateľských procesoch od prijatia eura. Problémom nie je samotná myšlienka, ale tempo a spôsob jej realizácie. „Najväčšie riziko vidíme v čase, ktorý je vyčlenený na prípravu. Je jednoducho príliš krátky,“ upozorňuje J. Solík v relácii Umenie biznisu s Veronikou Vaňkovou. Slovensko má na prípravu k dispozícii približne jeden rok a v súčasnosti ešte nemá certifikované žiadne technické riešenia. Firmy tak nevedia, či majú meniť svoje informačné systémy, alebo čakať. „Máme schválený zákon, ale nula certifikovaných riešení. To vytvára obrovskú neistotu,“ hovorí prezident podnikateľského združenia. Viac sa dozviete v podcaste. Celý videorozhovor si pozriete tu: https://www.youtube.com/watch?v=CGK_PcQSnI0

Pri kúpe nehnuteľnosti sa nestačí spoliehať na list vlastníctva a dobrú vieru kupujúceho. Zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností je pre väčšinu ľudí rozhodujúcim zdrojom informácií pri kúpe bytu či domu. Ako však upozorňuje advokát Vladimír Sedliak z advokátskej kancelárie FALATH & PARTNERS v praxi existujú situácie, keď zápis v katastri nezodpovedá skutočnému právnemu stavu. „Najčastejšie ide o prípady, keď bol zápis dosiahnutý trestnou činnosťou alebo na základe absolútne neplatného právneho úkonu,“ vysvetľuje. Podľa V. Sedliaka sa v takýchto prípadoch stretávajú tri subjekty – pôvodný vlastník, nevlastník zapísaný v katastri a dobromyseľný kupujúci. Práve kupujúci je často v najhoršej pozícii. Viac si vypočujete v podcaste. Celý videorozhovor si pozriete tu: Pri kúpe nehnuteľnosti sa nestačí spoliehať na list vlastníctva a dobrú vieru kupujúceho. Zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností je pre väčšinu ľudí rozhodujúcim zdrojom informácií pri kúpe bytu či domu. Ako však upozorňuje advokát Vladimír Sedliak z advokátskej kancelárie FALATH & PARTNERS v praxi existujú situácie, keď zápis v katastri nezodpovedá skutočnému právnemu stavu. „Najčastejšie ide o prípady, keď bol zápis dosiahnutý trestnou činnosťou alebo na základe absolútne neplatného právneho úkonu,“ vysvetľuje. Podľa V. Sedliaka sa v takýchto prípadoch stretávajú tri subjekty – pôvodný vlastník, nevlastník zapísaný v katastri a dobromyseľný kupujúci. Práve kupujúci je často v najhoršej pozícii.

Vláda sa v treťom konsolidačnom balíku zamerala aj na živnostenské podnikanie. Od januára sa zvýšili odvody a výrazne sa skrátilo obdobie, počas ktorého živnostníkom nevzniká povinnosť platiť sociálne odvody. O tom, či a komu sa ešte tento druh podnikania oplatí, sme sa rozprávali so zakladateľom projektu Firmáreň Borisom Kukumbergom.

„Nemeckí výrobcovia si svoje výrobné kapacity nezrušili, ale iba zakonzervovali. V kombinácii s lacnejšou energiou to môže viesť k presunu výroby späť do Nemecka, a to aj s využitím pracovnej sily zo Slovenska. Zároveň sa v Nemecku v tichosti diskutuje o návrate troch odstavených jadrových elektrární,“ hovorí Július Kostolný, podpredseda SOPK, ktorý bol hosťom relácie Umenie biznisu s Veronikou Vaňkovou. Európska únia sa podľa podnikateľov v posledných rokoch vzdialila svojej hospodárskej podstate. Rozhodnutia v oblasti energetiky, klímy a regulácie výrazne zhoršujú podmienky pre priemysel, upozorňuje Július Kostolný, podpredseda Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK). Ako jeden z najvýraznejších príkladov uvádza Lisabonskú stratégiu z roku 2000, ktorá mala z Európy urobiť najkonkurencieschopnejšiu znalostnú ekonomiku sveta. „Už po piatich rokoch sa ukázalo, že tento cieľ je nereálny a stratégia musela byť korigovaná,“ pripomína J. Kostolný. Viac podrobností sa dozviete v podcaste. Celý videorozhovor si môžete pozrieť tu: https://www.youtube.com/watch?v=5e70tFHyoNE&t=6s

Rozhovor s Adriánom Markusekom o vstupe značiek Omoda a Jaecoo na slovenský trh. Zistite, ako vďaka bleskovým inováciám a 96- percentnej robotizácii robia vrásky na čele európskym gigantom. Prečo to, čo iným trvá rok, zavedú za mesiac? Viac si vypočujete v podcaste,

Už viac ako tri desaťročia vedie sporiteľov k zodpovednej príprave na investície do bývania Stavebné sporenie má na Slovensku tradíciu dlhšiu ako 30 rokov a stále si udržiava silnú pozíciu. Podľa Jiřího Plíška, predsedu predstavenstva Prvej stavebnej sporiteľne, ide o jedinečný systém, ktorý v jednom produkte spája sporenie aj možnosť výhodného úveru. „Stavebné sporenie vychováva domácnosti k tomu, aby sa na financovanie bývania pripravovali systematicky a vopred,“ hovorí. Jeho význam sa ešte viac ukázal v období rastúcich úrokových sadzieb. Na rozdiel od komerčných úverov ponúka vysokú mieru istoty vďaka vopred známej a fixnej úrokovej sadzbe. „Klient presne vie, akú splátku bude platiť aj o niekoľko rokov. To je v turbulentnom prostredí veľmi dôležité,“ vysvetľuje J. Plíšek. Silnou stránkou stavebného sporenia je aj jeho využitie pri rekonštrukciách a energetických úsporách. Rast cien energií výrazne zvýšil záujem o zatepľovanie, výmenu okien či modernizáciu vykurovania. Viac podrobností sa dozviete v podcaste. Celý videorozhovor nájdete tu: https://www.trend.sk/ekonomika/stavebne-sporenie-je-oporou-slovakov-pri-planovani-byvania-aj-neistych-casoch?itm_brand=trend&itm_template=listing&itm_modul=articles-rubric-list&itm_position=1

Finančné sprostredkovanie na Slovensku prechádza výraznou premenou. Trh sa konsoliduje, rastie profesionalizácia a mení sa aj vzťah medzi sprostredkovateľmi a klientmi. O hlavných trendoch hovorí partner sprostredkovateľskej spoločnosti Umbrella Group Michal Ďuriš. V oblasti finančného sprostredkovania v súčasnosti možno hovoriť o troch dominantných trendoch. Prvým je konsolidácia trhu, keď interné siete poisťovní prechádzajú do externého prostredia a menšie sprostredkovateľské spoločnosti sa spájajú do väčších celkov. Podobný vývoj je viditeľný aj pri hypotékach, ktoré sú čoraz častejšie sprostredkované externými agentmi. „Konsolidácia paradoxne zvyšuje konkurenciu, pretože väčšie spoločnosti majú viac zdrojov na vzdelávanie, technológie a širšiu produktovú ponuku,“ hovorí Michal Ďuriš z Umbrella Group. Ďalším trendom je podľa neho postupné prispôsobovanie legislatívy vyšším nárokom klientov, čo vedie k profesionalizácii celého trhu. S tým súvisí aj zmena fungovania samotných sprostredkovateľských spoločností. Umbrella Group využíva takzvaný pool systém, ktorý umožňuje agentom zachovať si vlastnú značku a filozofiu bez potreby zakladať samostatnú firmu. „Základnou hodnotou pool systému je sloboda, ktorá vedie k vyššej spokojnosti sprostredkovateľa a následne aj klienta,“ vysvetľuje M. Ďuriš. V tomto modeli v súčasnosti v rámci skupiny funguje približne 30 samostatných tímov so zhruba 300 sprostredkovateľmi. Viac si vypočujete v podcaste.

Dlhé čakanie na operácie či vyšetrenia. Aj to sú dôsledky personálnej krízy v slovenskom zdravotníctve. Ministerstvo zdravotníctva chce túto krízu riešiť novou národnou stratégiou. Pomôže zvrátiť trend nedostatku zdravotníkov a neskončí len na papieri? Viac v rozhovore s poslankyňou NR SR za SaS Janou Bittó Cigánikovou.

Od začiatku roka už tradične stúpla minimálna mzda. A hoci to ministerstvo práce prezentuje ako úspech, jej rast má aj viaceré negatívne dôsledky. Podrobnejšie to rozoberáme s prezidentom Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislavom Machunkom.

V tejto epizóde podcastu TREND – Téma týždňa rozoberáme dôvody prepadu európskeho priemyslu.

Banky reagujú nielen na prísnejšie regulácie a digitalizáciu, ale aj na rast ambícií firiem, ktoré čoraz častejšie prekračujú hranice domáceho trhu. Korporátne bankovníctvo na Slovensku prešlo za posledných 15 rokov výraznou premenou. Pod tlakom regulácií, digitalizácie aj rastúcich ambícií firiem sa mení úloha bánk, ich produkty aj vzťah ku klientom. O vývoji hovorí výkonný riaditeľ Komerční banky na Slovensku Richard Kellner. Komerční banka na Slovensku prešla transformáciou v roku 2011 a odvtedy sa zameriava najmä na väčšie firmy, ktoré patria medzi ekonomicky najvýznamnejších hráčov na trhu. Podľa R. Kellnera sa ťažisko korporátneho bankovníctva posunulo spolu s klientmi, ktorí za posledných 15 rokov výrazne vyrástli a často presiahli hranice domáceho trhu. „Veľa našich klientov prerástlo slovenský trh a posunulo sa z lokálnych hráčov na regionálnych či európskych. To prirodzene mení aj nároky, ktoré majú na banku,“ hovorí. Kým v minulosti firmám často stačil bežný účet, investičný úver či kontokorent, dnes je portfólio požadovaných služieb výrazne širšie. Ide najmä o financovanie zahraničnej expanzie, väčšie úverové rámce či podporu pri vstupe na nové trhy vrátane lokálneho financovania v zahraničí. Popri rastúcich nárokoch klientov sa banky museli vyrovnať aj s výrazným sprísnením regulácií. Agenda v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí, sankcií či poznania klienta sa podľa R. Kellnera stala jednou z najväčších výziev bankového sektora. Najmä firmy so zahraničnými vlastníkmi alebo pôsobiace v citlivých sektoroch čelia náročnejšiemu procesu financovania. Viac podrobností si vypočujete v podcaste. Celý videorozhovor si môžete pozrieť tu: https://www.trend.sk/biznis/korporatne-bankovnictvo-hlada-rovnovahu-medzi-rastom-firiem-prisnejsimi-regulaciami?itm_brand=trend&itm_template=listing&itm_modul=articles-rubric-list&itm_position=1

Európu a Slovensko obzvlášť čakajú zásadné výzvy penzijného systému. Ronald Ižip a Marek Janitor v najnovšej epizóde Témy týždňa vysvetľujú, prečo budú budúce dôchodky predstavovať len približne tretinu dnešnej hrubej mzdy, prečo je slovenský model neudržateľný a čo môže urobiť každý jednotlivec, aby sa vyhol finančnej neistote na starobu.

Slovenský realitný trh sa po ochladení opäť rozhýbal. Rastúci dopyt, klesajúce úroky a nedostatok bytov v mestách vytvárajú tlak na ceny aj rýchlosť predaja. Po období ochladenia a stagnácie, ktoré priniesli vysoké úrokové sadzby a neistotu, sa trh v roku 2025 opäť rozbehol. Viditeľné je to aj na objeme nových hypotekárnych úverov, ktorý sa dostal nad hranicu 600 miliónov eur mesačne. Ľudia majú opäť chuť kupovať, aktívne chodia na obhliadky a riešia konkrétne ponuky. „Ak sa dnes objaví kvalitný byt v dobrej lokalite, často sa predá v priebehu hodín alebo niekoľkých dní,“ hovorí Tomáš Paška, finančný špecialista z Nehnuteľnosti.sk. Viac si vypočujete v podcaste. Videorozhovor si môžete pozrieť tu: https://www.trend.sk/ekonomika/najlepsie-byty-predaju-par-hodin-investicne-kupy-vyzaduju-rozvahu?itm_brand=trend&itm_template=listing&itm_modul=articles-rubric-list&itm_position=1

Cestovanie sa už neviaže len na leto. Rozhodujú počasie, skorý nákup a hľadanie rovnováhy medzi cenou a kvalitou. Cestovný ruch vstupuje do roku 2026 s výraznými zmenami v správaní klientov. Jedným z najviditeľnejších trendov je predlžovanie dovolenkovej sezóny. Kým v minulosti sa cestovanie sústreďovalo najmä na júl a august, v súčasnosti sa hlavná sezóna posúva od polovice mája do polovice októbra. „Hlavná sezóna už nie je len o letných prázdninách. Klienti čoraz častejšie cestujú v júni a septembri, keď je počasie ideálne, hotely menej zaplnené a dovolenka pokojnejšia,“ hovorí Tomáš Lazarov, obchodný riaditeľ cestovnej kancelárie Hydrotour. Viac si vypočujete v podcaste.

Svet sa mení na súboj sfér vplyvu, kde prestávajú platiť pravidlá posledných 70 rokov. Donald Trump vracia geopolitiku k ropnej sile a clám, Čína buduje tichý vplyv obchodom a Európa hľadá, ako prežiť v ére hrubej sily.

Donald Trump urobil z Venezuely prvý test novej americkej sily – bez pravidiel, bez zábran a s jasným cieľom ovládnuť ropu. To, čo sa začalo únosom prezidenta, môže prerásť do najväčšieho prepisovania svetového poriadku za posledné desaťročia.

Požiadavky firiem na softvérové riešenia sa za posledné tri desaťročia zásadne zmenili. Podnikatelia očakávajú nielen bezchybnú funkčnosť, ale aj jednoduchosť, atraktívny dizajn a pridanú hodnotu, ktorú často ani nevedia presne zadefinovať. „Na začiatku stačilo urobiť niečo, čo aspoň trochu uľahčilo prácu, a používatelia boli spokojní,“ hovorí Marek Polic, spolumajiteľ, spoločnosti KROS. Postupne však s rastúcou konkurenciou rástli aj nároky – na funkčnosť, grafiku aj celkový úžitok. Dnes je tlak veľmi silný, najmä zo strany mladšej generácie, ktorá udáva trendy naprieč technológiami. Softvér už podľa M. Polica nemá len robiť to, na čo je určený, či ide o účtovníctvo, mzdy alebo rozpočtovanie. „Používatelia očakávajú akýsi šiesty zmysel – že systém urobí niečo navyše a prinesie úžitok, ktorý ani sami neočakávali.“ Práve tento moment prekvapenia sa stal konkurenčnou výhodou v prostredí, kde sú firmy aj zákazníci zvyknutí na vysoký štandard služieb. Viac si vypočujete v podcaste.

Ilúzia nekonečného rastu: keď peniaze porazili realitu by TREND.sk

Uplynulý rok bol pre Orange Slovensko rokom inovácií, ale aj rastúceho dôrazu na bezpečnosť. Rok 2025 priniesol pre telekomunikačný sektor viacero výziev, no podľa Kataríny Boledovičovej riaditeľky komerčného úseku a zákazníckej skúsenosti spoločnosti Orange Slovensko bol zároveň obdobím významných posunov. „Som optimista a hodnotím ho pozitívne. Podarilo sa nám priniesť viacero riešení ako prví na trhu,“ hovorí. Medzi kľúčové míľniky zaradila spustenie samostatnej 5G Standalone siete, ktorá umožňuje pokročilé funkcie najmä pre firemných klientov. Výrazný ohlas mala aj kampaň zameraná na zber starých mobilných telefónov. „Sú to malé poklady, ktoré často zbytočne ležia v šuplíkoch,“ pripomína K. Boledovičová. Orange Slovensko sa zároveň zameral na podporu nových podnikateľov prostredníctvom paušálov pre začínajúce firmy a na rodiny s deťmi cez špeciálny Paušálik pri prvom mobile. „Je to dôležitý moment v živote dieťaťa, ktoré spolu s mobilom preberá aj zodpovednosť,“ dodáva. Do budúcnosti bude podľa nej najväčšou témou umelá inteligencia. Hoci ju priamo poskytujú globálne technologické firmy, jej využívanie je závislé od kvalitného pripojenia. „Aby firmy aj domácnosti vedeli umelú inteligenciu efektívne používať, potrebujú stabilné, rýchle a najmä bezpečné siete,“ zdôrazňuje K. Boledovičová. Práve bezpečnosť sa stáva čoraz dôležitejším faktorom, najmä vo firemnom segmente, kde rastie dopyt po ochrane dát, infraštruktúry aj pripojenia. Viac podrobností si vypočujete v podcaste.

Správa majetku sa na Slovensku posúva od produktového predaja k dlhodobému plánovaniu. Wealth manažér Dušan Šulov vysvetľuje, prečo je nezávislosť, kontrola nákladov a jasný životný cieľ pre investorov kľúčový. Správa majetku prechádza na Slovensku postupnou zmenou. Čoraz viac klientov sa zaujíma o nezávislý wealth manažment, ktorý kladie dôraz na dlhodobú stratégiu, nízke náklady a komplexný pohľad na život klienta. Podľa Dušana Šulova, majiteľa spoločnosti Elite Wealth Management je práve osobná stratégia základom úspechu. „Bankár je často v konflikte záujmov, pretože predáva produkty inštitúcie. Wealth manažér sedí na tej istej strane stola ako klient a hľadá najlepšie riešenie na trhu,“ hovorí D. Šulov, ktorý pred založením vlastnej firmy pôsobil v privátnom bankovníctve. Práve obmedzená ponuka produktov a vysoké poplatky sú podľa neho najčastejším problémom bankových portfólií. Viac podrobností si vypočujete v podcaste.

Nová bezpečnostná stratégia USA môže zásadne zmeniť svet. Washington chce získať kontrolu nad západnou hemisférou a jej zdrojmi, zatiaľ čo Európa riskuje, že zostane geopoliticky oslabená a vystavená tlaku Ruska.

V najnovšom podcaste TRENDu vysvetľujeme, prečo takmer plošná pomoc dáva politický, no nedáva ekonomický zmysel. Ako skresľuje motivácie domácností, kto ju v skutočnosti zaplatí a čo to znamená pre budúcnosť energetiky na Slovensku.

Keď sa účtovníctvo dostane pod tlak, môže rýchlo ohroziť chod celej firmy. Krízová podpora prináša riešenie, ako situáciu stabilizovať a nastaviť procesy tak, aby sa problémy neopakovali. Krízové situácie v účtovníctve patria medzi najčastejšie prevádzkové riziká, najmä vo firmách, ktoré majú agendu riešenú interne a nepočítajú s náhlymi výpadkami kapacít. Účtovné manažérky Andrea Gbelská a Enikö Baldauf z TPA Slovakia upozorňujú, že firmy podceňujú zastupiteľnosť, manažovanie procesov aj rýchlosť reakcie. Výsledkom môže byť strata prehľadu, chybovosť či nesplnenie legislatívnych povinností. Viac si vypočujete v podcaste.

Európa v uplynulých mesiacoch odoberala ruský plyn pod inou nálepkou, energetická pohoda je v nedohľadne, preverujeme alternatívne trasy. Slovensko sa ocitá v období, v ktorom sa prelínajú geopolitické napätia, meniace sa toky plynu a rastúce náklady pre domácnosti aj priemysel. Energetická mapa Európy sa prepisuje rýchlejšie, než na čo bola slovenská ekonomika pripravená. Slovensko pritom patrí medzi najplynofikovanejšie krajiny EÚ. Riaditeľ Slovenského plynárenského a naftového zväzu Richard Kvasňovský v rozhovore s Veronikou Vaňkovou vysvetľuje, čo pre nás znamená vypínanie ruského plynu, ako funguje jeho „prezliekanie pod iným označením“ na európskych trhoch a prečo sa nové pripravované emisné povolenky môžu stať zásahom do rodinných rozpočtov aj podnikania. https://www.youtube.com/watch?v=N-4dOaz7ZqE&t=17s

Model fungovania Slovenskej pošty je neudržateľný. Vyžaduje si radikálnu zmenu, privatizáciu alebo neustále financovanie štátu. Každá alternatíva však niekoho zabolí

V novom podcaste vysvetľujeme, prečo sú technologické akcie, kryptomeny aj súkromné úvery na historických maximách a čo môže spustiť ich prasknutie.

„Čínske firmy dokážu spustiť nový produkt za pár týždňov, zrušiť ho za pár mesiacov a okamžite skúšať ďalší. Čína napreduje vďaka ochote riskovať a disciplíne – ak na niečo nemám, nekúpim si to,“ hovorí o čínskom náskoku sinológ Pavel Dvořák . Pavel Dvořák, sinológ a tlmočník čínštiny, žije v Číne pätnásť rokov. V rozhovore s Veronikou Vaňkovou popisuje aktuálne dianie v krajine, v ktorej podnikatelia riskujú, trh reaguje v reálnom čase a digitalizácia prenikla do každodenného života tak hlboko, že aj žobráci na ulici používajú QR kódy. Európa stráca dych, pretože sa preťažuje reguláciami a inovuje výrazne pomalším tempom než jej konkurent. V podcaste vysvetľuje, prečo je čínske podnikateľské prostredie rýchle a neustále sa meniace, ako sa po pandémii zmenilo správanie spotrebiteľov a čo všetko prekvapí európske firmy pri vstupe na čínsky trh. Viac si vypočujete v podcaste.

Príliš veľký tlak bez dialógu spôsobuje odpor a brzdí technologický posun, ktorý Európa potrebuje, upozorňuje vedkyňa Anna Kityk. Docentka Anna Kityk z Centra pre využitie pokročilých materiálov Slovenskej akadémie vied sa zameriava na výskum zeleného vodíka. Chce sprístupniť jeho výrobu tak, aby bola efektívnejšia a cenovo dostupnejšia. V rozhovore s Veronikou Vaňkovou hovorí, prečo EÚ nesmie presadzovať regulácie bez ohľadu na realitu priemyslu a ako môže slovenská veda prispieť k tomu, aby nové technológie fungovali aj v praxi. VV podcast

Hoci vláda hovorí o úspešnej konsolidácii, výkonnosť ekonomiky klesá a investície sú najnižšie za posledné roky. Odborníci varujú, že bez zásadnej zmeny politiky a podnikateľského prostredia sa môže krajina definitívne zaseknúť v bludnom kruhu stagnácie.

Dubaj si získava investorov vďaka stabilnej ekonomike a jasným pravidlám hry. Slovenskí kupujúci objavujú možnosti, ktoré ponúkajú nové developerské projekty aj dlhodobé výnosy Podľa S. Slámovej je zhodnotenie investícií v Dubaji stabilné a predvídateľné. „Výnosy z prenájmov sa momentálne pohybujú na úrovni šesť až osem percent ročne pri dlhodobom prenájme a deväť až dvanásť percent pri krátkodobom,“ približuje. Záujem o kúpu nehnuteľností rastie nielen medzi veľkými investormi, ale aj medzi Slovákmi, ktorí hľadajú nové možnosti diverzifikácie svojho portfólia. Viac si vypočujete v podcaste.

Mestá regulujú parkovanie v rezidenčných zónach, no doplácajú na to lokálne prevádzky. Podnikatelia žiadajú férovejšie riešenie pre všetkých. Parkovacia politika sa na Slovensku stala jednou z najdiskutovanejších tém mestského života. Realita podľa konateľa spoločnosti Global Rent Olivera Arpáša ukazuje, že plošné a drastické uplatňovanie týchto pravidiel má aj vedľajšie efekty – najmä na lokálny maloobchod. „Parkovacia politika mi pripomína kobercový nálet, pri ktorom sa popri cieľoch zasiahnu aj nevinné ciele,“ hovorí O. Arpáš. Upozorňuje, že mestá pri regulácii často nerozlišujú medzi parkovacími miestami určenými pre rezidentov a tými, ktoré patria k prevádzkam, školám či zdravotníckym zariadeniam. Viac si vypočujete v podcaste.

Ešte pred pár rokmi bola kyberbezpečnosť v mnohých slovenských firmách len formálnou povinnosťou. Dnes sa z nej stáva kľúčový prvok dôveryhodnosti, inovácií a digitálnej transformácie O tom, ako sa zmenilo vnímanie bezpečnosti, prečo sa stále podceňuje a aké nové výzvy prináša umelá inteligencia či regulácie ako NIS2, sme hovorili s Gabrielom Dzanom, produktovým manažérom pre kyberbezpečnosť zo spoločnosti Orange Slovensko. Digitálna ekonomika stojí a padá na dôvere. Práve preto sa kyberbezpečnosť z „neviditeľného nákladu“ mení na strategickú investíciu, ktorá môže firme priniesť konkurenčnú výhodu. Slovenské podniky, najmä tie menšie, však stále zápasia s mylnými predstavami o tom, čo bezpečnosť v praxi znamená – a v čom je jej skutočný prínos. Viac si vypočujete v podcaste.

Investori veria, že umelá inteligencia zmení svet. Ale čo ak sa len opakuje scenár dotcom bubliny?

Donald Trump siahol po zbrani, ktorá mení geopolitiku – po dolári. Sankcie voči ruským ropným gigantom Rosnefť a Lukoil zasiahli 80 % ruskej produkcie a spustili lavínu, ktorá znižuje príjmy Kremľa, no zároveň odhaľuje paradox: svet má ropy viac než dosť, ale Slovensko platí za benzín najviac v regióne.

SEO už dávno nie je o kľúčových slovách a školstvo už nemôže byť len o memorovaní

Interná logistika – pre väčšinu ľudí neviditeľná, no pre podniky životne dôležitá. O tom, prečo bez nej nevznikne ani „chlieb na náš stôl“, aké trendy formujú túto oblasť a ako udržateľnosť mení logistiku zvnútra, hovorí Martin Urban, konateľ spoločnosti Jungheinrich Slovensko. Slovo logistika má korene vo vojenskej oblasti a znamená dodať správny tovar na správne miesto a v správny čas. Interná logistika predstavuje všetky operácie, ktoré prebiehajú vo vnútri podniku – od výrobných hál až po distribučné centrá. Ako vysvetľuje Martin Urban, „je to oblasť, ktorá síce funguje v zákulisí, ale je chrbtovou kosťou biznisu každej modernej spoločnosti“. Viac podrobností si vypočujete v podcaste.

Politiku dnes riadia seniori. Požadujú neprimerané výhody, pre ktoré sa štáty zadlžujú čoraz viac. Úroky rastú a „papierové bohatstvo“ nemusí stačiť na vyrovnanie sa s dlhom.

Umelá inteligencia sa čoraz viac zapája do tvorby hudby, no právne predpisy na ňu zatiaľ nedokážu reagovať. Podľa zástupcov SOZA môžu algoritmy generovať milióny skladieb denne, ale autorom môže byť len človek. Kde sa končí nástroj a začína tvorivosť?

Rodinné podniky sú pilierom slovenskej ekonomiky, no bez jasne nastavených pravidiel môžu rýchlo skončiť v ohni konfliktov a generačných rozdielov Advokát a spoločník CCS Premium Trust a Portos Jakub Hollmann hovorí, prečo čoraz viac slovenských podnikateľov presúva svoj majetok do zahraničných štruktúr - napríklad v Lichtenštajnsku či Česku – a ako tým chránia rodinné dedičstvo aj vlastné vzťahy. „Aj tá najlepšie fungujúca rodina môže zlyhať, ak nemá podnikanie právne ošetrené. To nie je pesimizmus, to je realita,“ uvádza J. Hollmann. Podľa neho netreba čakať, kým príde kríza alebo generačný konflikt. Práve naopak – pravidlá, zodpovednosti aj vízia ďalšieho smerovania firmy by mali byť jasne nastavené od začiatku. Zaujímavý je aj postoj mladej generácie. „Mnohí mladí vnímajú majetok ako bremeno. Vidia, koľko obetí stál ich rodičov, a nechcú ísť rovnakou cestou. Aj preto je dôležité ich zapojiť postupne – nie silou, ale motiváciou,“ dodáva. Viac podrobností sa dozviete v podcaste.

Najnovší podcast TRENDU rozoberá kľúčové myšlienky Nobelových laureátov za oblasť ekonómie, rekordné nárasty cien zlata a striebra a dôvody, prečo Slovensko dobieha Európu v cenách, no nie v platoch

Bohatstvo ako hriech: Zdaň bohatých, zachrániš ľud. Alebo nie? by TREND.sk

Dlh sa nespláca, vymazáva sa infláciou. A najviac na to doplácajú tí, ktorí veria sľubom o sociálnom štáte

Keď sa rast zastaví, prichádza revolta. A tá dnes nocí červenú šiltovku

Keď zmluva nestačí – ak živnostník pracuje ako zamestnanec, môže ísť o švarc systém, ktorý je jednou z najpálčivejších tém slovenského trhu práce. Odborníci upozorňujú na riziká a vysvetľujú, ako sa mu vyhnúť a nastaviť spoluprácu v súlade so zákonom. Švarc systém nastáva, keď osoba formálne vystupuje ako živnostník alebo konateľ jednoosobovej spoločnosti s ručením obmedzeným, no v skutočnosti vykonáva závislú prácu — teda prácu s prvkami nadriadenosti, osobného výkonu, pokynov zamestnávateľa a konania v jeho mene. „Primárnym znakom závislej práce je existencia nadriadenosti a podriadenosti. Ak práca napĺňa znaky závislej práce, musí byť vykonávaná v pracovnoprávnom vzťahu — nejde o otázku voľby,“ upozorňuje Radoslava Lichnovská z Taylor Wessing, advokátka, špecializujúca sa na pracovné právo. Kontroly inšpektorátov práce a daňových úradov sú orientované na realitu, nie len na zmluvy. „Obsah preváži nad formou — dobre napísaná zmluva vás nezachráni, ak je vzťah v skutočnosti závislý,“ varuje R. Lichnovská. Kontrolóri sa pýtajú na každodennú prax: či kontraktor chodí na interné porady či má firemnú e‑mailovú hlavičku - všetko to indikuje integráciu do organizačnej štruktúry. Tomáš Alaxin, daňový poradca z TPA Slovakia upozorňuje na prísne sankcie: od spätnej platby DPH a odvodov až po pokuty a zaradenie zamestnávateľa do zoznamu nelegálnych zamestnávateľov s vylúčením z eurofondov a verejných zákaziek. Pre kontraktorov hrozí doplatenie daní a stratené sociálne zabezpečenie — teda riziká, ktoré často podceňujú. Švarc systém nie je len slovenským fenoménom, ale jeho rozsah koreluje s daňovo‑odvodovým zaťažením. „Kým štát zvyšuje dohľad, podniky by mali preferovať dlhodobú istotu zamestnania pred krátkodobou úsporou — inak sa riziko môže vrátiť mnohonásobne,“ varuje T. Alaxin. Hostia podcastu zároveň ponúkajú viacero praktických odporúčaní, ako sa vyhnúť švarc systému a nastaviť legálnu spoluprácu. Podrobnosti si vypočujete v podcaste.

Starnutie populácie, odchod pracujúcich do zahraničia, dotácie cudzím pracovníkom, zvyšovanie dôchodkového veku, ale aj vysoké deficity. Slovenský dôchodkový systém má vážne trhliny a výdavky rastú rýchlejšie než príjmy. Slovenský dôchodkový systém stojí pred vážnou výzvou. Populácia starne, výdavky na dôchodky rastú rýchlejšie než príjmy a počet ekonomicky aktívnych ľudí klesá. Mnohí odborníci varujú, že bez zásadnej reformy môže byť systém v budúcnosti neudržateľný. Aj preto sa čoraz viac hovorí o potrebe individuálneho sporenia, zvyšovaní dôchodkového veku či revízii výnimiek, ktoré celý systém oslabujú. „Dôchodkový systém je dnes plný paradoxov – dôchodky vyplácame aj ľuďom, ktorí už dávno odišli žiť do zahraničia, ale zároveň nemáme dosť prostriedkov pre tých, ktorí celý život pracovali doma,“ upozorňuje Ľuboš Pavelka, ekonóm a dlhoročný vysokoškolský pedagóg. V rozhovore viac o aktuálnych problémoch, aj praktických radách – ako začať sporiť, čomu sa vyhnúť a prečo mladí ľudia nemajú čakať na zázraky od štátu. Viac si vypočujete v podcaste.

Shutdown je nová motorová píla: Trump ide ďalej sekať štát