TREND.sk

Priemysel na Slovensku čelí rekordným cenám energií, ktoré patria k najvyšším v celej Európskej únii. Po roku 2027 navyše hrozí výrazné zdraženie palív aj vykurovania pre domácnosti, upozorňuje analytik Radovan Potočár Kým domácnosti na Slovensku v súčasnosti ťažia z regulovaných cien a politiky štátu, firmy platia za elektrinu aj plyn násobne viac než ich konkurencia v zahraničí. Dôvodom sú vysoké burzové ceny v stredoeurópskom regióne, poplatky stanovené štátom aj konzervatívne nákupné stratégie odberateľov. V nasledujúcich rokoch dôjde k ďalšiemu zlomovému bodu – od roku 2027 sa rozšíri systém obchodovania s emisnými kvótami ETS2 aj na domácnosti. Týkať sa bude cien benzínu, nafty či plynu, čo výraznejšie predraží dopravu a vykurovanie. O dôsledkoch energetickej politiky, napojení na vývoj v Nemecku, potrebe flexibilných zdrojov a výzvach nového jadrového zdroja sme hovorili s analytikom Radovanom Potočárom.

Týždeň sa končí rastom geopolitického napätia a ideologickými spormi. Podcast TRENDU sa venuje útoku Izraelu na Irán, vyháňaniu zahraničných investorov zo Slovenska, ale aj problémom Tesly a Boeingu, či rastúcemu napätiu v uliciach

Proces podľa Kafku: v hlavnej úlohe: byrokracia a AI

Investor nie je na vedľajšej koľaji. Fondy mu dávajú rovnakú šancu ako partnerom

Ako môže aj malá firma využiť AI? Realita namiesto buzzwordov

V podcaste Sumár týždňa TRENDU z 6. júna 2025 Ronald Ižip a Marek Janitor rozoberajú viacero aktuálnych tém z domáceho aj zahraničného diania.

Pre malé a stredné firmy sa úver stáva nástrojom, ktorý podnikateľom pomáha investovať do technológií, digitalizácie aj expanzie na nové trhy V rôznych fázach podnikateľského cyklu sa potreby firiem v oblasti financovania menia. Kým v úvode podnikania je najčastejšou požiadavkou základný kapitál na rozbeh a pokrytie vstupných nákladov, vo fáze rastu už podniky investujú do rozširovania výroby, nákupu technológií či do marketingu. V zrelosti firmy optimalizujú financovanie a hľadajú nové príležitosti na expanziu. V prípade útlmu je prioritou udržať si likviditu. „V každej fáze podnikania je to iná potreba a iná forma financovania,“ hovorí Dáša Polláková manažérka oddelenia riadenia malých firiem v ČSOB. Práve správne zvolený spôsob financovania môže firme pomôcť nielen preklenúť zložitejšie obdobie, ale aj podporiť jej rast. Obavy pred podaním žiadosti o úver sa najčastejšie týkajú schvaľovania a posudzovania bonity – podnikatelia si nie sú istí, či úver získajú. Viac odpovedí sa dozviete vo videorozhovore.

Koľko stojí kompletné nasadenie a správa jednoduchého agenta?

„Slabá priemyselná politika a zelené regulácie ženú firmy mimo Európy,“ hovorí Štefan Rosina starší Slovensko stráca priemyselnú výkonnosť a spolu s ňou aj schopnosť obstáť v globálnej konkurencii. Upozorňuje člen Klubu 500 a bývalý šéf Matadoru Štefan Rosina starší. V rozhovore kritizuje, ako sa z regulácií často stávajú brzdy hospodárskeho rastu. „Naše podnikateľské prostredie sa mení, ale nie v priaznivom smere. Napriek deklarovanej rovnosti členských štátov existujú zásadné rozdiely v prístupe a výhodách, ktoré pociťujeme najmä my, ktorí pôsobíme aj mimo Slovenska a vieme ich porovnať,“ hovorí dlhoročný zástupca slovenského priemyslu. Kým krajiny ako USA či Čína chránia vlastné záujmy a investujú do surovinovej sebestačnosti, Európska únia sa podľa neho sústredí na regulácie, často bez hlbšej analýzy reálnych dosahov na domáci priemysel. „USA a Čína sa správajú pragmaticky a chránia svoj priemysel. Európska únia namiesto toho zavádza stále nové obmedzenia, často sa v Bruseli rozhoduje bez znalosti reálnej situácie v jednotlivých štátoch a regiónoch. Tento vývoj vo mne vyvoláva obavy,“ zdôrazňuje Štefan Rosina st. Viac sa dozviete vo videopodcaste a viac podrobností aj tu: https://www.trend.sk/ekonomika/bez-surovin-vizie-nema-europa-sancu-konkurovat-usa-ani-cine?itm_brand=trend&itm_template=listing&itm_modul=articles-rubric-list&itm_position=1

V posledný májový týždeň dominovali správam tri prepojené príbehy: právny chaos okolo amerických ciel, tichý odchod Elona Muska z Trumpovej administratívy a pre Slovensko mimoriadne nepríjemné rozhodnutie súdu o vine guvernéra NBS Petra Kažimíra. Každý z týchto prípadov rozpráva niečo zásadné o moci, zodpovednosti a dôvere – doma aj v zahraničí.

Rastúci nedostatok pracovnej sily a tlak na efektivitu motivujú podniky investovať do automatizovaných riešení „Záujem o automatizáciu v logistike v súčasnosti rastie raketovým tempom. Po období stagnácie spôsobenej pandémiou, vojnou na Ukrajine a energetickou krízou sa trh prebudil a dopyt po automatizovaných riešeniach opäť výrazne napreduje,“ konštatuje Andrej Korchaník, špecialista automatizácie a komplexných projektov intralogistiky v spoločnosti STILL.

Slovenský investor má široké možnosti, no často sa v nich stratí, hovorí František Michalovich zo spoločnosti ARTS Asset Management. Investičný trh na Slovensku prešiel za poslednú dekádu dynamickým vývojom. Z konzervatívnych poistných produktov sa Slováci rýchlo presunuli k rozmanitejším nástrojom – ETF, fondy či kryptomeny. Podľa Františka Michalovicha, Head of Sales pre Česko a Slovensko zo spoločnosti ARTS Asset Management, sa tým síce otvoril priestor pre diverzifikáciu a rast, no zároveň pribudol informačný chaos, ktorý mnohí investori nezvládajú. „Slováci prešli veľmi rýchlo investičnou evolúciou. Zrazu riešia detaily, ktorým často nerozumejú, a dostávajú sa do bodu, kde si nevedia vybrať.“ Slovensko síce technologicky je na úrovni vyspelých západných trhov, no stále zaostáva v prístupe. Vo viacerých prípadoch chýba racionálne myslenie a zameranie na dlhodobosť. Viac si vypočujete v rozhovore.

Poľsko investovalo rozumne, Nemecko má problémy, Slovensko sa musí prestať podceňovať „Prestaňme robiť z každej témy politický boj. Poliaci majú niekoľko kľúčových tém, na ktorých sa zhodnú všetky politické strany. U nás je to presne naopak – keď niekto niečo navrhne, druhý to z princípu odmieta. Keby sme takto riadili firmy, dávno by skrachovali,“ upozorňuje Pavol Vitek, podnikateľ a predseda Žilinskej regionálnej komory SOPK Zvyšujúce sa náklady, generačná výmena či nedostatok pracovnej sily. O výzvach slovenských aj nemeckých podnikov hovorí predseda predstavenstva Žilinskej regionálnej komory SOPK Pavol Vitek v rozhovore s Veronikou Vaňkovou.

Je paradox, keď sociálneho demokrata inšpiruje čínsky kapitalizmus

Pavol Piešťanský: Sme dopravná veľmoc, ktorú ničí drahá práca a legislatívne experimenty by TREND.sk

Za politickými gestami treba hľadať skutočné zámery

Tatra banka prináša digitálnu hypotéku, ktorá umožňuje požiadať o úver odkiaľkoľvek a kedykoľvek „Digitalizácia bola pre nás vždy veľmi zaujímavá téma. Už dnes ponúkame digitálne riešenia pri otvorení účtu, spotrebnom aj podnikateľskom úvere. Hľadali sme spôsob, ako tento komfort poskytnúť aj klientom s hypotékou,“ vysvetľuje Petra Koleníková, vedúca oddelenia zabezpečených úverov pre fyzické osoby v Tatra banke. Proces žiadosti začína buď na webe, alebo v mobilnej aplikácii. Klient si najprv môže nezáväzne prepočítať úver, následne vyplní osobné údaje, účel a zabezpečenie úveru, udelí súhlasy a dozvie sa, aké dokumenty potrebuje. Všetky doklady vie digitálne nahrať, rovnako ako podpísať samotnú žiadosť. Po odoslaní môže sledovať stav žiadosti, proces schvaľovania aj prípravu zmlúv. Tento proces je dostupný aj pre neklientov banky, pričom jediným rozdielom je nutnosť identifikácie na diaľku cez sken občianskeho preukazu a tvárovú biometriu. Najväčšou výhodou je podľa banky komfort – klient nemusí nikam chodiť a hypotéku si môže vybaviť vtedy, keď mu to vyhovuje. „Z prieskumov sme zistili, že najmä mladá generácia očakáva možnosť prejsť týmto procesom samostatne, bez nutnosti osobného kontaktu,“ dodáva P. Koleníková. Zároveň však platí, že digitálna forma neznamená, že je klient na všetko sám. Ak narazí na problém – napríklad pri komplikovanom príjme, neštandardnej žiadosti či zapojení spoludlžníka – môže požiadať o kontaktovanie špecialistu. V niektorých prípadoch dokonca banka proaktívne volá klientom, ktorí sa v procese zasekli, a ponúka pomoc. Viac informácií sa dozviete vo videorozhovore.

Slovensko môže čeliť 500-percentným sekundárnym clám na ruské energie. Voľby v Rumunsku a Poľsku môžu priniesť EÚ bližšie k rozpadu

Nestála legislatíva a vysoké náklady brzdia konkurencieschopnosť niekdajšieho ekonomického tigra. Zamestnávatelia volajú po reformách na obnovenie rastu Zamestnávatelia varujú pred úpadkom výroby a upozorňujú na problémy, ktoré trápia Slovensko, ale aj celú Európu. „Vysoké daňovo-odvodové zaťaženie a ceny energií brzdia investície aj rast,“ konštatuje pre TREND prezident Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) Miroslav Kiraľvarga. Kľúčom k oživeniu hospodárstva je najmä zníženie daňovo-odvodovej záťaže, obmedzenie byrokracie a vhodné nastavenie pravidiel nielen pre energeticky náročný priemysel. Prezident upozorňuje aj na potrebnú zmenu európskeho prístupu k priemyslu, ktorý by mal viac zohľadňovať prax a realitu podnikania.

Podcast Téma TRENDU je venovaný Warrenovi Buffettovi – jeho investičnej filozofii, životnému štýlu, hodnotám aj odkazu, ktorý zanecháva. Pripomína, ako našiel inšpiráciu v učení Benjamina Grahama. Buffett namiesto technickej analýzy presadzoval fundamentálny prístup – investovať do firiem, ktoré majú skutočnú hodnotu a dlhodobú konkurenčnú výhodu. Základom jeho stratégie bola trpezlivosť, dlhodobosť a dôraz na zložené úročenie. Okrem akciových podielov vlastnil množstvo firiem priamo, najmä v spotrebiteľskom a poistnom sektore. Poisťovníctvo využíval ako nástroj na získanie kapitálu ešte predtým, ako musel čeliť výdavkom – čo mu umožnilo efektívne investovať. Podcast rozoberá aj Buffettove postoje k novým trendom – kryptomenám, ETF fondom, derivátom – kde vždy zastával opatrný postoj. Výnimkou bola jeho veľká investícia do Apple, ktorú urobil až v čase, keď firma bola stabilná a mala silné postavenie. Záver podcastu patrí jeho hodnotám – skromnosti, dôvere v ľudí, filantropii a viere v kapitalizmus ako systému slobody a zodpovednosti. Buffett nežil ako miliardár, ale peniaze vnímal ako nástroj, nie cieľ.

Šimon Staňo z Daitable hovorí o tom, ako znížiť náklady o 15 percent

Neistota v ekonomike, politike ani na trhoch sa tak skoro neskončí

Ako AI mení svet marketingu, podnikania a rozhodovacích procesov.

Pre developerov priemyselných budov sú atraktívnejšie oblasti mimo hlavného mesta. Najskôr kúpime pozemok a až potom sa objaví dopyt po priemyselných priestoroch, približuje I. Šimo v seriáli WE KNOW HOW, ktorý vzniká v spolupráci s komerčným partnerom

Automatizácia a inteligentné technológie šetria firmám čas, náklady aj ľudské zdroje Rýchly rozvoj umelej inteligencie (AI) zásadne ovplyvňuje spôsob, akým firmy pracujú s dokumentmi, údajmi a celým schvaľovacím procesom. O jej potenciáli hovorí aj Jozef Škrabala, riaditeľ spoločnosti Sunsoft, ktorá sa dlhodobo venuje automatizácii podnikových procesov. „Umelá inteligencia pomáha pri vyťažovaní údajov z dokumentov a ich rýchlejšom spracovaní, no svoje miesto si nájde aj v oblasti predikcie – pomôže firmám efektívnejšie sa rozhodovať na základe dát, ktoré už majú k dispozícii,” uvádza J. Škrabala. AI už dnes podporuje automatizované workflow systémy, ktoré určujú jednotlivé kroky schvaľovania dokumentov, sledujú platnosť zmlúv alebo validujú dáta z naskenovaných formulárov. „Na konci dňa má rozhodnutie urobiť človek – AI poskytne údaje, ale zodpovednosť zostáva na používateľovi,“ dodáva J. Škrabala. Ako firmy vnímajú prechod na plne digitalizované procesy a ako možno búrať ich obavy? Aký bude ďalší vývoj digitalizácie procesov v podnikovej sfére? Viac odpovedí vo videorozhovore: https://www.trend.sk/ekonomika/digitalizacia-meni-sposob-prace-firmach-zrychluje-procesy-znizuje-chybovost?itm_brand=trend&itm_template=listing&itm_modul=articles-rubric-list&itm_position=1

Sumár týždňa TRENDU sa venoval: ďalším prehrám amerického prezidenta, rastu minimálnej mzde v Európe či rastúcej výške dlhu Slovákov

Európska únia zaostáva v digitalizácii a inováciách. Slovenské firmy brzdí nedostatok financií aj pracovníkov „Európska únia čelí čoraz väčšiemu zaostávaniu za Spojenými štátmi americkými a Čínou v oblasti konkurencieschopnosti, digitalizácie a priemyselného rozvoja,“ upozorňuje Emil Fitoš, prezident IT Asociácie Slovenska a generálny riaditeľ Slovenského centra digitálnych inovácií. V rozhovore poukazuje na nedostatočné systémové reformy, fragmentovaný vnútorný trh EÚ a prebytok regulácií, ktoré brzdia európske podniky aj slovenské firmy. „Európa je preregulovaná a úplne zaspala v oblasti umelej inteligencie,“ konštatuje E. Fitoš s odvolaním sa na Draghiho správu, ktorá pomenovala úpadok európskej konkurencieschopnosti. Zatiaľ čo Spojené štáty investujú do takzvanej reindustrializácie a technologickej sebestačnosti, Európa sa len pomaly spamätáva z dôsledkov zmeškaných príležitostí. Dokument Kompas konkurencieschopnosti, ktorý predstavila Európska komisia začiatkom tohto roka, E.Fitoš víta, no upozorňuje, že „dokument vyvoláva rovnako veľa otázok, ako dáva odpovedí“. Zároveň varuje, že kombinovanie starých a nových prístupov bez jasnej stratégie môže viesť k vnútorným konfliktom: medzi zelenými cieľmi a potrebou zvýšiť konkurencieschopnosť. Na úrovni Slovenska sú bariéry ešte výraznejšie. Firmy narážajú na nedostatok financií, kvalifikovaných pracovníkov a nadmernú národnú reguláciu. „V prieskume Industry Forum označilo šesťdesiat percent priemyselných podnikov financie za hlavnú prekážku digitalizácie,“ hovorí E. Fitoš. Zároveň poukazuje na akútny nedostatok odborníkov, pričom v samotnom IT sektore chýba 15 až 20-tisíc ľudí. Krátkodobé riešenia, ako je flexibilnejšia imigračná politika, pomáhajú len čiastočne. Dlhodobú zmenu môže priniesť iba reforma vzdelávacieho systému. „Z vysokých škôl odchádza päťdesiat percent absolventov, ktorí nepracujú v odbore, ktorý vyštudovali. Štát tak financuje niečo, čo ekonomika nepotrebuje.“ Európska únia čelí nevyhnutnosti rozhodnúť sa – či bude pokračovať v zelenej transformácii bez ohľadu na ekonomické dôsledky, alebo urobí kompromisy, ktoré umožnia technologický rozvoj a vyššiu produktivitu. Využívajú slovenské podniky digitálne technológie efektívne? Aké kroky by malo Slovensko podniknúť, aby sa stalo atraktívnejším pre investície do technologických inovácií? Odpovede na tieto a viacero ďalších otázok sa dozviete vo videorozhovore: https://www.trend.sk/ekonomika/europa-straca-konkurencieschopnost-digitalizacia-deregulacia-su-klucom-zmene?itm_brand=trend&itm_template=news&itm_modul=denny_suhrn_sprav&itm_position=1

Sociálne siete priniesli radikálne odlišný spôsob konzumácie informácií a tvorby vlastného názoru

V novej epizóde relácie Trendy v biznise hovorí Peter Bakonyi, Senior Data Scientist spoločnosti Aliter Technologies, o tom, ako AI reálne funguje v slovenských podnikoch, aké sú jej výhody, riziká a čo všetko treba splniť, aby sa z nej stala konkurenčná výhoda. Článok vznikol v rámci seriálu We Know How v spolupráci s komerčným partnerom.

Marketér Peter Šebo hovorí o AI, inováciách, digitálnom rodičovstve aj o tom, prečo klient nemá platiť za čas v seriáli WE KNOW HOW, ktorý vznikol v spolupráci s komerčným partnerom.

Súčasná energetická politika Európskej únie negatívne ovplyvňuje konkurencieschopnosť priemyslu a vedie k hospodárskym problémom, hovorí energetický expert Pavel Janeček. Európsky priemysel sa stále potýka s nepriaznivými podmienkami, ktoré sú spôsobené vysokými cenami energií. Podľa odborníka na energetiku Green Deal neplní svoju funkciu v ochrane životného prostredia. Varuje pred obrovskou stratou pracovných miest v tradičných priemyselných odvetviach a ďalšími problémami, ktoré môže nelichotivá ekonomická situácia priniesť. Celý videopodcast si môžete pozrieť tu: https://www.trend.sk/ekonomika/pavel-janecek-emisna-povolenka-je-cire-zlo-pre-green-deal-europania-schudobneju?itm_brand=trend&itm_template=hp&itm_modul=trend_topbox&itm_position=1

Dve dekády rastu krajina prejedla, teraz prichádza účet. Téma týždňa TRENDU sa venuje smerovaniu slovenskej ekonomiky

Mnohé firmy sa nedokážu presunúť sa do USA. Na Slovensku sa čoraz viac trápia, zhŕňa Sumár týždňa

Z obchodnej vojny sa stáva vojna finančná. Investorov zasiahli likvidácie

„Slobodný obchod založil základy európskej prosperity. O clách by sme mali viac rokovať,“ hovorí Robert Spišák z Republikovej únie zamestnávateľov Európska únia stráca konkurencieschopnosť a Slovenská republika s ňou. Vysoké ceny energií, prehnaná regulácia a chybné stratégie oslabujú priemysel, varuje Robert Spišák, viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov. Upozorňuje, že európske zelené politiky nezohľadňujú realitu globálneho trhu a ak sa nezmení prístup, EÚ bude v technologickom a hospodárskom závese za Áziou aj Amerikou. Viac povedal v rozhovore s Veronikou Vaňkovou. Celý videopodcast nájdete tu:

Energetická transformácia je nevyhnutná. Hybridná práca zvyšuje dopyt po chladení, priemysel rieši dekarbonizačné opatrenia a ceny energií sa už na predkrízové úrovne nevrátia. Kto sa prispôsobí včas, získa konkurenčnú výhodu, hovorí Róbert Ruňanin z ENGIE Services Pandémia covidu zásadne zmenila energetický sektor. Kým spotreba energie v administratívnych budovách a nákupných centrách klesla, dopyt v domácnostiach výrazne vzrástol. „Ak zamestnanec pracuje 50 percent svojho času z domu a má podávať výkon v byte, kde je 32 až 34 stupňov, je to veľmi náročné. Preto vznikla väčšia požiadavka na chladenie aj v rezidenciách,“ vysvetľuje Róbert Ruňanin, obchodný riaditeľ ENGIE Services. Developeri preto čoraz viac zohľadňujú potrebu efektívneho chladenia a vykurovania pri návrhu nových projektov. Kľúčovým trendom je dekarbonizácia. Firmy sa musia prispôsobiť nielen legislatíve Európskej únie, ale aj požiadavkám dodávateľských reťazcov. Uhlíková stopa sa stáva rozhodujúcim faktorom. Malé i veľké spoločnosti už dnes vyžadujú od svojich partnerov, aby zavádzali udržateľné riešenia. Cena energií sa síce stabilizovala, no návrat na predkrízové úrovne je nepravdepodobný. Odborníci preto odporúčajú investovať do obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti. „Dekarbonizácia nie je jednorazový krok, ale dlhodobý proces vyžadujúci kombináciu viacerých opatrení. Kľúčovú úlohu zohráva správny výber partnera, ktorý zabezpečí nielen návrh riešenia, ale aj jeho realizáciu a dlhodobú prevádzku,“ uvádza R. Ruňanin s tým, že energetická transformácia je nezvratná a firmy, ktoré sa jej prispôsobia včas, získajú konkurenčnú výhodu. Firmám odporúča začať analýzou spotreby, nastavením jasnej stratégie a postupnou implementáciou opatrení. Aké faktory v súčasnosti najviac ovplyvňujú rozhodovanie firiem v oblasti dekarbonizácie? Prečo je nevyhnutný komplexný prístup namiesto čiastkových riešení? Aký vplyv bude mať dekarbonizácia na ceny energií v budúcnosti? Odpovede na tieto aj ďalšie otázky sa dozviete vo videorozhovore: https://www.trend.sk/biznis/energeticka-transformacia-je-nezvratna-kto-prisposobi-vcas-ziska-konkurencnu-vyhodu

Finančné trhy panikária a kapitál masovo opúšťa USA. Brokeri a bankári majú nádej na novú prácu – môžu počkať na výstavbu nových tovární a ísť šiť tenisky. Americký prezident ohlásením novej colnej politiky spôsobil najväčšiu paniku na amerických finančných troch od covidu. Investori prišli o bilióny dolárov. Padajú akcie bánk a posilňujú sa vládne dlhopisy v očakávaní ekonomickej recesie a možnej finančnej krízy. Analytici očakávajú stagfláciu – kým sa ekonomika môže prepadnúť, ceny rastú. Nový iPhone sa môže zdražiť o polovicu a tenisky o tretinu. Kým Američania budú bojovať s vysokými cenami, Európu čaká záplava lacných tovarov z Ázie. V druhej časti podcastu Ronald Ižip a Marek Janitor rozoberajú aj podobnú ekonomickú deštrukciou prebiehajúcu na Slovensku

Slovensko trpí aj nadmerným formalizmom a legislatívnou neistotou, hovorí Ján Azud z advokátskej kancelárie RUŽIČKA AND PARTNERS. Expert na verejné obstarávanie vo videorozhovore približuje právne výzvy a príležitosti infraštruktúrnych projektov na Slovensku. Čo je v tejto oblasti kľúčové? S akým prekážkami sa stretávajú investori a štát pri realizácii strategických zámerov? Špecifiká veľkých infraštruktúrnych projektov sa líšia aj podľa toho, či ide o poradenstvo verejnému alebo súkromnému sektoru. Kľúčovou výzvou zostáva zosúladenie záujmov oboch strán. „Verejný sektor často vníma strategické projekty ako verejnú službu, pričom očakáva, že súkromní investori budú napĺňať politické ciele. Naopak, súkromný sektor primárne sleduje zisk a nepovažuje svoju účasť za „službu vlasti“,“ hovorí advokát a partner advokátskej kancelárie RUŽIČKA AND PARTNERS, Ján Azud. Potvrdzuje, že verejný sektor v praxi často nechápe motivácie súkromného sektora a naopak. „Mnohé rozhodnutia sú navyše ovplyvnené politickými cyklami. Kým v jednom období je prioritou budovanie diaľnic, v ďalšom sa presadzuje rozvoj železničnej infraštruktúry, IT projektov, či zdravotníctva. Často sa stáva, že príprava komplexného projektu trvá celé roky, no po zmene vlády je náhle zastavený alebo úplne zrušený,“ konštatuje advokát. Tento problém je vypuklejší pri projektoch s dlhým investičným horizontom, ako sú napríklad jadrové elektrárne. Ich realizácia trvá desiatky rokov a vyžaduje stabilnú strategickú víziu. Napriek tomu sa Slovenská republika pravidelne stretáva s tým, že štátna správa po voľbách funguje v režime „resetu“ a nová garnitúra si musí najskôr osvojovať predchádzajúce rozhodnutia. Chýbajúca historická pamäť v rámci štátnej správy spôsobuje, že mnohé projekty sa buď zbytočne predlžujú, alebo sa realizujú neefektívne. Slovensko okrem iného trpí aj obrovskou infláciou právnych predpisov a legislatívna nestabilita predstavuje výzvu pre podnikateľské prostredie aj realizáciu infraštruktúrnych projektov. Tento problém sa prejavuje najmä v oblasti verejného obstarávania, ktoré je kľúčovou súčasťou strategických investícií. „Zákon o verejnom obstarávaní sa mení veľmi často – za posledných desať rokov prešiel takmer 30 novelizáciami. Výsledkom je, že ani odborníci, ktorí sa mu venujú denne, si nemôžu byť istí, čo aktuálne platí. Podnikateľské prostredie tak čelí neustálym zmenám pravidiel, čo zvyšuje neistotu a brzdí realizáciu investícií,“ vysvetľuje J. Azud. Aké právne riziká najčastejšie sprevádzajú projekty financované z eurofondov a ako im predchádzať? Aké sú najčastejšie problémy pri riešení sporov v rámci infraštruktúrnych projektov a ako ich efektívne riešiť? Odpovede na tieto a ďalšie otázky sa dozviete vo videorozhovore: https://www.trend.sk/biznis/chybajuca-vizia-odlisny-pohlad-verejneho-sukromneho-sektora-brzdia-rozvoj-infrastruktury?itm_brand=trend&itm_template=listing&itm_modul=articles-rubric-list&itm_position=3 Advokátska kancelária RUŽIČKA AND PARTNERS je jednou z najväčších právnických firiem na Slovensku. Na trhu pôsobí od roku 1992. Ján Azud má za sebou 25-ročnú prax a orientuje sa na rôzne oblasti práva, predovšetkým so zameraním na strategické infraštruktúrne projekty, PPP, verejné obstarávanie, právo elektronických komunikácií a projektové financovanie, ale aj obchodné právo vrátane transakcií.

Americká ekonomika smeruje k recesii. Analytik radí ostať konzervatívny, Marek Nemky z XTB hovorí o vplyve Trumpovych ciel na globálnu ekonomiku a finančné trhy.

Moderné čerpacie stanice už nie sú len o palive. OMV obohacuje ponuku o čerstvé potraviny, prémiovú kávu a ultrarýchle nabíjačky pre elektromobily. Cieľom je spojiť kvalitu s technologickými inováciami a dosiahnuť tak maximálny komfort pre klientov, hovorí Miriam Fellingerová, Retail manažérka OMV Slovensko v seriáli We Know How, ktorý vznikol v spolupráci s komerčným partnerom.

Európsky automobilový trh čaká cenová vojna – profitovať budú spotrebitelia, nie fabriky

Chceli by ste prejsť na elektromobil bez zbytočných stresov, s garanciou finančných úspor a vo vlastnej réžii vyrábať energiu?

Deepfake, phishing s pomocou umelej inteligencie či ransomvér útoky schopné prispôsobiť sa každej firme. Kyberbezpečnosť čelí novým výzvam, na ktoré musíme byť pripravení všetci. O tom, ale aj o smernici NIS2, hovorí Július Selecký zo spoločnosti ESET. Článok s označením We Know How vznikol v spolupráci s komerčným partnerom.

Farmári z viacerých krajín sa spojili, aby upozornili na riziká dovozu lacných potravín z krajín mimo EÚ. Predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Andrej Gajdoš hovorí o dôsledkoch liberalizácie obchodu a nerovných podmienkach pre európskych poľnohospodárov Nedávne protesty farmárov, do ktorých sa zapojili aj slovenskí poľnohospodári, poukázali na problémy, ktoré prináša dovoz lacných potravín z tretích krajín. Protesty sa niesli v pokojnom duchu, no jasne zdôrazňovali obavy farmárov. Slovenskí poľnohospodári sa na hraniciach spojili s českými kolegami a pridali sa k nim aj farmári z Rakúska, Maďarska, Poľska či Nemecka. „Protest nebol len československou záležitosťou. Mal širší európsky rozmer a signalizoval, že poľnohospodári čelia podobným problémom v rôznych krajinách,“ uviedol Andrej Gajdoš. Hlavným problémom, na ktorý farmári upozornili, je dovoz potravín z krajín, ktoré nemajú také prísne bezpečnostné a environmentálne štandardy ako Európska únia (EÚ). To podľa nich vytvára nerovné podmienky na trhu a poškodzuje domácu výrobu. Kľúčovou témou protestov bola aj obchodná dohoda Mercosur, ktorá by mala uľahčiť dovoz poľnohospodárskych produktov z Južnej Ameriky. Podľa A. Gajdoša sa proti tejto dohode formuje takzvaná blokujúca menšina, ktorú vedie Francúzsko a podporujú ju aj Írsko, Taliansko či Poľsko. Rokovania o dohode ešte pokračujú a konečné rozhodnutie sa očakáva v lete. Farmári sa obávajú, že dohoda umožní vstup produktov, ktoré boli vyrobené za oveľa miernejších podmienok, než aké musia dodržiavať európski poľnohospodári. „Kým my musíme prísne evidovať používanie pesticídov, v krajinách Mercosuru sa bežne používajú látky, ktoré sú v EÚ zakázané. Takáto konkurencia nie je zdravá ani férová,“ upozornil A. Gajdoš. Okrem Mercosuru farmári sledujú aj dohodu EÚ s Ukrajinou, ktorá umožnila dočasné uvoľnenie obchodu s agrokomoditami. Táto dohoda však vyprší v júni, a preto je otázne, aké budú jej ďalšie podmienky. Jedným z hlavných problémov podľa farmárov je aj nedostatočná informovanosť spotrebiteľov o pôvode potravín. Často sa totiž stáva, že napríklad kuracie mäso z Ukrajiny sa na Slovensku iba spracuje a následne predáva ako produkt z EÚ. Podobne sa môže čínska paradajka stať súčasťou európskeho paradajkového pretlaku bez jasného označenia pôvodu. „Chceme, aby spotrebitelia vedeli, čo si kupujú. Aj preto sme spustili petíciu za transparentné označovanie potravín, do ktorej sa môže zapojiť každý občan,“ dodal A. Gajdoš. Farmári preto žiadajú sprísnenie kontrol a ochranu domácej výroby pred nekalou konkurenciou. Podľa nich nejde len o ekonomický problém, ale aj o otázku bezpečnosti potravín a udržateľnosti európskeho poľnohospodárstva. Ako by mala EÚ zabezpečiť rovnováhu medzi ekológiou a ekonomikou? Stále častejšie sa upozorňuje na potravinovú sebestačnosť. V čom sme na Slovensku potravinovo sebestační – v ktorých oblastiach naopak nie a spoliehame sa na dovoz? A do akej miery je možná potravinová sebestačnosť v dnešnej dobe? Na tieto a ďalšie otázky sa odpovede dozviete vo videopodcaste: https://www.trend.sk/ekonomika/sef-sppk-protest-farmarov-vyslal-signal-dovoz-lacnych-potravin-ohrozuje-domacu-vyrobu?itm_brand=trend&itm_template=hp&itm_modul=trend_topbox&itm_position=2

USA dostane Grónsko „tak či onak“, DOGE spôsobuje v USA kalamitu a colná vojna sa len začína – aj to sú témy týždňa tohtotýžňového Sumára TRENDU

Hamiltonov moment pre Európu – zjednotí sa kvôli demografickej kríze a obrane?

Len elektráreň Mochovce by potrebovala každý rok päť až sedem nových absolventov na prácu prevádzkového personálu. Docent Gabriel Farkas pôsobí v Ústave jadrového a fyzikálneho inžinierstva na Fakulte elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. V podcaste s Veronikou Vaňkovou hovorí o výzvach, ktorým jadrová energetika čelí. Približuje podrobnosti o príprave budúcich odborníkov na jadrovú energetiku a riešeniach, ktoré by pomohli ďalej rozvíjať dlhoročnú tradíciu. Celý rozhovor si môžete prečítať alebo pozrieť aj vo videu: https://www.trend.sk/ekonomika/orieskom-je-aj-testovanie-psychickej-odolnosti-univerzity-dopyt-priemyslu-nedokazu-pokryt?itm_brand=trend&itm_template=hp&itm_modul=trend_topbox&itm_position=6

Washington chce ukrajinskú energetiku a Bratislava brojí proti nižším poplatkom za elektrinu. TREND prináša nový týždenný sumár toho najzaujímavejšieho v ekonomike, politike či na finančných trhoch

„Rozhodnutia o európskom priemysle potrebujú politický rámec, ktorý presahuje volebný cyklus a zohľadňuje rýchlosť dnešného sveta,“ upozorňuje analytik Jan Burian. Veronika Vaňková diskutuje v rozhovore s Janom Burianom aj o tom: • Čo môže priemyslu priniesť európska iniciatíva Clean Industrial Deal? • Kam sa európsky priemysel posunul od Antverpskej deklarácie? • Prečo Európa zaostáva v inováciách a technológiách v porovnaní s USA a Čínou a ako to môže zmeniť? • Ako môžu európsky priemysel (z)meniť obchodné vojny? • Ako Európe chýba podpora kapitálového trhu a automatizácia priemyslu nie je všespásna S rastúcimi cenami energií a nárokmi na dekarbonizáciu európske firmy čelia tlaku na investície do obnoviteľných zdrojov, a pritom sú vystavené silnej konkurencii z Ázie aj Spojených štátov Tlak na európsky priemysel sa najmä v posledných rokoch vyostril v oblasti automobilového sektora, kde čínska výroba elektromobilov ohrozuje európskych výrobcov. V kontexte týchto výziev by mal európsky priemysel získať väčšiu flexibilitu pri rozhodovaní o emisných politikách a implementácii dekarbonizačných cieľov. „Kľúčová je schopnosť rýchlo reagovať na zmeny a prispôsobiť sa novým podmienkam, čo je nevyhnutné pre zabezpečenie udržateľného rozvoja európskeho priemyslu,“ uviedol v rozhovore Jan Burian, analytik,ktorý sa venuje dianiu v priemysle na európskej i globálnej úrovni. „Automatizácia, digitalizácia a umelá inteligencia by nám mohli pomôcť udržať krok so svetom. Dôležité je podporiť inovačné prostredie a vytvoriť podmienky pre experimentovanie a testovanie nových technológií,“ dodal. Budúcimi silnými odvetviami pre Európu sa môžu stať viaceré sektory, napríklad biotechnológie, farmaceutický priemysel alebo výroba čipov. Na to je však potrebné prilákať kvalitné firmy a nastaviť im vhodné podmienky pre rozvoj. Aj v prípade využívania umelé inteligencie v priemysle je dôležité, aby firmy podporovali inovatívne startupy a začínajúcich podnikateľov. „Je to šanca posunúť sa dopredu, ale zároveň si treba uvedomiť, že automatizácia nie je všespásna,“ povedal. J. Burian upozornil aj na problém kapitálového trhu v Európe. „Kým v Amerike majú investori väčšiu flexibilitu a ochotu investovať, v Európe je to oveľa komplikovanejšie, čo obmedzuje možnosti inovácií.“ Hoci v súčasnosti viaceré firmy v Európe zvažujú presun časti výroby do iných krajín, odborník upozorňuje, že predčasné rozhodnutia môžu byť riskantné. Zdôrazňuje, že digitálne platformy a nové technológie môžu priemysel posunúť, no stále je potrebné brať do úvahy aj fyzické zmeny vo výrobnom procese. „Zázračná formulka, ktorá by okamžite viedla k zmenám, neexistuje,“ uviedol. Dodáva, že presun výroby alebo prispôsobenie výrobných procesov môže trvať roky, čo je dôvod, prečo predčasné rozhodnutia v tejto oblasti môžu byť riskantné. Podpora inovácií je kľúčová, no Európa v porovnaní s USA zaostáva aj v podpore novodobých vynálezcov. „Bolo by skvelé, keby sa u nás viac podporoval duch vynálezcov,“ dodal Jan Burian.

Rok 2024 bol pre spoločnosť Packeta rekordný. Nielenže zaznamenala významný nárast tržieb, ale tiež upevnila svoju pozíciu lídra v doručovaní zásielok mimo domova. Trend rastu kapacít a samoobslužných Z-BOXov pritom ešte zďaleka nekončí, zaznieva z podastu, ktorý vznikol v spolupráci s komerčným partnerom v rámci seriálu We Know How

S rastúcim počtom kybernetických útokov je dôležité, aby firmy aj jednotlivci prijali účinné opatrenia na ochranu svojich dát. Umelá inteligencia môže byť hrozbou aj riešením. Kybernetické hrozby sa neustále vyvíjajú a útočníci využívajú sofistikované techniky na obchádzanie bezpečnostných opatrení. „Najslabším článkom pri kybernetických útokoch zostáva ľudský faktor. Firmy by preto nemali podceňovať vzdelávanie svojich zamestnancov,“ hovorí Gabriel Dzan, produktový manažér pre kyberbezpečnosť spoločnosti Orange Slovensko. Firmy na Slovensku stále podceňujú investície do ochrany svojich systémov, pričom menšie podniky sú obzvlášť zraniteľné. Ransomvérové útoky kombinujú šifrovanie dát s hrozbou ich zverejnenia, čím firmy vystavujú finančným stratám a reputačným škodám. „Od roku 2023 zažilo 73 percent firiem phishingový útok a 75 percent ransomvérovy útok. Škody spôsobené útokmi vzrástli v roku 2018 štvornásobne a aktuálne sa pohybujú na úrovni okolo osem biliónov eur.“ hovorí G. Dzan a zdôrazňuje: „Prevencia je v kybernetickej bezpečnosti kľúčová. Každá firma by mala mať zavedené bezpečnostné postupy, pravidelné zálohy a školenia zamestnancov.“ Zásadnou výzvou pre budúcnosť je rastúca úloha umelej inteligencie. Tá pomáha nielen útočníkom pri generovaní presvedčivých podvodných e-mailov, ale aj obrancom pri detekcii hrozieb a zlepšovaní bezpečnostných systémov. Mnoho firiem sa rozhodne zaplatiť výkupné, aby získali po útoku späť svoje dáta. Je známe, aké percento obetí po zaplatení skutočne dostane dešifrovací kľúč? V prípade z Japonska útočníci úspešne napodobnili CFO a podvodne previedli 25 miliónov eur. Ako sa môžu firmy brániť proti takýmto sofistikovaným podvodom, keď už ani videohovor nemusí byť dôkazom identity? Aké zásadné zmeny v kyberbezpečnosti by mali firmy aj jednotlivci zaviesť, aby minimalizovali riziká? Odpovede na tieto a ďalšie otázky sa dozviete vo videorozhovore: https://www.trend.sk/technologie/kyberneticka-bezpecnost-stava-nevyhnutnostou-firmy-podcenuju-rizika?itm_brand=trend&itm_template=listing&itm_modul=articles-rubric-list&itm_position=1