Podcasts about dezinform

Dezinformarea a atins în ultimele luni pe rețelele de socializare cote uriașe. Și continuă chiar dacă alegerile s-au încheiat. De ce am ajuns în România atît de vulnerabili la fake news și ce am putea învăța de la cum face față Republica Moldova valurilor de dezinformare care vin pe filiera de propagandă rusă? L-am întrebat pe Rufin Zamfir, expert în comunicare strategică.Rufin Zamfir: „Înainte de alegerile hotărîtoare pentru parcursul ei democratic, pe care le-a avut la finalul anului trecut, Republica Moldova a iniţiat şi a pus la punct un Centru pentru Comunicare Strategică şi Combatere a Dezinformării, o instituţie extrem de flexibilă care, datorită acestei flexibilităţi, reuşeşte să ia nişte decizii pe domeniul ei. Reuşeşte să facă asta cu un aparat nu foarte extins, cu un număr de persoane, de specialişti nu foarte mare, dar reuşeşte să facă acest lucru în conjuncţie – şi subliniez lucrul ăsta, pentru că este extrem de important – cu un palier juridic care implementează legile în vigoare în Republica Moldova.”Sub ce formă se prezintă propaganda şi dezinformarea rusească în România şi în Republca Moldova?Rufin Zamfir: „Cea mai mare asemănare între modul în care Rusia acţionează în Republica Moldova şi modul în care ea acţionează în România constă în ţinta pe care Rusia o are în cele două state: deraierea democratică, erodarea încrederii în instituţiile democratice pînă la nivelul la care presiunea socială să împiedice palierul politic să implementeze decizii care nu îi sînt favorabile Federaţiei Ruse – mă refer la sancţiunile pe care comunitatea internaţională i le impune Rusiei din cauza comportamentului agresiv demonstrat în Ucraina şi în alte state din regiune.”Ce lipseşte din modul în care comunică public autorităţile din România în situaţii de criză, atunci cînd dezmint o dezinformare? Rufin Zamfir: „Cînd dezmint o dezinformare, nu lipseşte nimic. Lipseşte însă toată cealaltă parte, proactivă a procesului, acea parte care are rolul de a educa publicul, de a-l face conştient la riscurile potenţiale, în viitor. Lipseşte transparenţa şi onestitatea instituţiilor de a veni în faţa societăţii şi, în măsura în care se poate intra în amănunte, de a explica şi de a asigura publicul că acele instituţii lucrează pentru siguranţa lui. (...) Problema apare acolo unde răspunsul se opreşte la dezminţire. Dacă, după dezminţire, instituţia respectivă se opreşte cu interacţiunea cu publicul ei imediat după ce a dezminţit o ştire (falsă), nu ne putem aştepta ca societatea să devină mai rezilientă în faţa unor astfel de ştiri.”Apasă PLAY pentru a asculta interviul integral! O emisiune de Adela Greceanu și Matei MartinUn produs Radio România Cultural

Zlepšenie pripravenosti a reakcie krajín na budúce pandémie. To je cieľ pandemickej dohody, na ktorej znení sa členské štáty Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) zhodli v apríli tohto roka. Dokument vznikol v reakcii na skúsenosti z pandémie covidu, keď sa ukázalo, že bez efektívnej medzinárodnej spolupráce môžu byť dosahy krízy výrazne horšie. Slovensko sa napriek tvrdej kritike zo strany opozičných politikov a odborníkov rozhodlo zmluvu neprijať, čím sa zaradilo medzi menšinu krajín s týmto postojom.Dôvod je prostý. Premiér Robert Fico tvrdí, že pandemická dohoda ohrozuje suverenitu Slovenska. Tento naratív šíri napriek tomu, že dohoda výslovne zachováva suverenitu štátov a nezasahuje do vnútroštátnych kompetencií v oblasti verejného zdravia. „Neviem, aký úmysel má pán premiér, keď takéto informácie zdieľa s verejnosťou, ale nie je to vysvetlenie obsahu pandemickej dohody tak, ako ju vnímame my odborníci,“ hovorí zástupca Slovenska v rade Svetovej zdravotníckej organizácie Jozef Šuvada. Voči premiérovmu postoju sa vyhranil aj minister zdravotníctva Kamil Šaško, ktorý ho považuje skôr za politický marketing než snahu o ochranu zdravia Slovákov. V pondelok sa v podobnom duchu vyjadril aj prezident Peter Pellegrini, ktorý považuje za nezodpovedné dobrovoľne si obmedziť prístup k najnovším vedeckým informáciám. Tvrdí, že Slovensko si odmietnutím dohody zatvára cestu k lepšej ochrane zdravia slovenských občanov. Jozef Šuvada s jeho slovami súhlasí. „Slovensko, ktoré má dlhodobý problém s nezvládaním zdravotného systému v čase kríz, môže iba s pomocou siete medzinárodných organizácií prežiť a zachrániť čo najviac ľudí,“ hovorí odborník.

Zlepšenie pripravenosti a reakcie krajín na budúce pandémie. To je cieľ pandemickej dohody, na ktorej znení sa členské štáty Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) zhodli v apríli tohto roka. Dokument vznikol v reakcii na skúsenosti z pandémie covidu, keď sa ukázalo, že bez efektívnej medzinárodnej spolupráce môžu byť dosahy krízy výrazne horšie. Slovensko sa napriek tvrdej kritike zo strany opozičných politikov a odborníkov rozhodlo zmluvu neprijať, čím sa zaradilo medzi menšinu krajín s týmto postojom.Dôvod je prostý. Premiér Robert Fico tvrdí, že pandemická dohoda ohrozuje suverenitu Slovenska. Tento naratív šíri napriek tomu, že dohoda výslovne zachováva suverenitu štátov a nezasahuje do vnútroštátnych kompetencií v oblasti verejného zdravia. „Neviem, aký úmysel má pán premiér, keď takéto informácie zdieľa s verejnosťou, ale nie je to vysvetlenie obsahu pandemickej dohody tak, ako ju vnímame my odborníci,“ hovorí zástupca Slovenska v rade Svetovej zdravotníckej organizácie Jozef Šuvada. Voči premiérovmu postoju sa vyhranil aj minister zdravotníctva Kamil Šaško, ktorý ho považuje skôr za politický marketing než snahu o ochranu zdravia Slovákov. V pondelok sa v podobnom duchu vyjadril aj prezident Peter Pellegrini, ktorý považuje za nezodpovedné dobrovoľne si obmedziť prístup k najnovším vedeckým informáciám. Tvrdí, že Slovensko si odmietnutím dohody zatvára cestu k lepšej ochrane zdravia slovenských občanov. Jozef Šuvada s jeho slovami súhlasí. „Slovensko, ktoré má dlhodobý problém s nezvládaním zdravotného systému v čase kríz, môže iba s pomocou siete medzinárodných organizácií prežiť a zachrániť čo najviac ľudí,“ hovorí odborník.

Dnes je to rok od atentátu na premiér Roberta Fica. Prípad je po roku vyšetrený, strelec obvinený z terorizmu a čaká sa na hlavné pojednávanie. Vláda na výročie atentátu rokuje v Handlovej a osobu atentátnika spája s opozíciou. Ľudia v prieskumoch hovoria, že sa atmosféra za posledný rok zhoršila, mnohí pochybujú, že sa atentát vôbec stal. Ešte nedávno premiéra 855 psychológov a psychiatrov vyzvalo, aby sa správal slušne alebo radšej odišiel z politiky.Smer občanom medzitým dávkuje informácie z vyšetrovania, na ktoré uvalil generálny prokurátor embargo, najskôr fotky krvavého oblečenia, potom aj po operačné jazvy na tele premiéra Fica. Prečo to premiér a Smer robia? Ako sa teda máme rok od atentátu na Slovensku? Zmenilo sa niečo? Stačil Lex atentát s obmedzením verejných zhromaždení a doživotnou rentou pre Roberta Fica? A čo pre Slovensko znamenajú cesty Roberta Fica do Moskvy a fotky s agresorom? Je Slovensko stále platným členom EÚ a NATO? Braňo Závodský sa rozprával s politológom a rektorom BISLY Samuelom Abrahámom.

Visticamāk, būsiet pamanījuši, ka dažas Vecrīgas ielas aizvadītā pusgada laikā bija aizņēmis lielais kino. Vairākas epizodes savai jaunākajai filmai uzņēma arī japāņu izcelsmes amerikāņu režisors Kerijs Džoudži Fukunaga (Cary Joji Fukunaga). Tā top pēc norvēģu kriminālromānu autora Jū Nesbē grāmatas "Asinis uz sniega" (Blood on Snow) motīviem. Kultūras rondo saruna ar režisoru pirms viņš devās prom no Latvijas. 47 gadus vecais japāņu izcelsmes amerikāņu režisors Kerijs Džoudži Fukunaga pasaulē ir zināms gan kā režisors, gan izpildproducents, gan scenārists. Viņa spilgtāko darbu sarakstā ir tādas filmas, kā aģents 007 Džeims Bonds „No Time To Die” jeb „Nav laika mirt”, TV seriāla „True Detective” pirmā sezona, kas vēl šobaltdien tiek uzskatīta par žanra šedevru, kā arī vēsturiskā drāma „Džeina Eira”. Fukunaga ir strādājis ar tādām pasaules mēroga zvaigznēm kā Daniels Kreigs, Maikls Fasbenders, Eva Grīna, Džūdija Denča, Benedikts Kamberbačs, Vudijs Harelsons, Metju Makhonahijs un vēl daudziem citiem. Aizvadītā pusgada laikā Fukunaga vairākas epizodes savai jaunākajai filmai „Asinis uz sniega”, kas tapusi pēc slavenā norvēģu kriminālromānu autora Jū Nesbē darba "Blood on Snow" motīviem, filmēja Rīgā. Šobrīd filmēšanas darbi ir beigušies un Kerijs Fukunaga pirms došanās prom piekrita īsai sarunu. Viņš atnāca uz Latvijas Radio māju un uzreiz teica, ka šī būtu ļoti laba kino lokācija. Ir darba dienas vēls vakars un ar režisoru sarunājamies Kultūras rondo redakcijā gan par kino, gan viņa kā brīvprātīgā darbu kara plosītajā Ukrainā un arī par to, ko Amerikas kinoļaudis domā par savas valsts ārpolitiku šobrīd. Kā Rīga nokļuva jūsu redzes lokā filmas "Asinis uz sniega" vajadzībām? Kerijs Fukunaga: Mūsu lokāciju menedžerei Marijai Derkevičai jau bija iestrādes Rīgā no iepriekšējās filmas izpētes, un tā filmas diemžēl netika pabeigta. Bet viņa, zinot mūsu vajadzības, zināja teikt, ka Rīgā ir ļoti daudz līdzīgu un raksturīgu ēku, kas atgādina 70. gadu Oslo, un tieši šajā laika posmā risinās "Asinis uz sniega" darbība. Pati Oslo mūsdienās galīgi neatgādina to pilsētu, kāda tā bija septiņdesmitajos - tā ir pilsēta, kas atrodas kalnainā ielejā, turklāt daži tās rajoni ir mainījušies līdz nepazīšanai, daži pat nojaukti vispār. Toreiz, pirms 10 gadiem, teroristu uzbrukuma dēļ esot nācies nojaukt pat veselu kvartālu. Arī tā pati Stokholma, Malme vai Kopenhāgena, Reikjavīka ir mainījušās. Tāpēc Rīga bija labākā izvēle. Turklāt šeit ir vairākas lietas, kuras filmas vajadzībām varam vairāk atļauties, piemēram, darbaspēks ir lētāks nekā citur. Materiāli gan nekļūst lētāki filmas setu būvēšanai, jo daudz kas tomēr jāved un jāimportē. Tas objektīvi ceļ cenu, bet darbaspēks noteikti ir faktors, kāpēc izvēlējāmies Rīgu. Piemēram, mēs nupat trīs setus būvējām Londonā, un tas bija teju uz pusi dārgāk nekā Rīgā. (..) Mums pašiem šeit tā ir liela lieta - zināt, ka tepat pa Vecrīgu, iespējams, pastaigājas tādas zvaigznes kā Benedikts Kamberbačs un Eva Grīna, kura pat apmeklēja tavu izstādi Rīgā. Lai arī tu esi režisors, priekšnieks, kurš vada, bet tik un tā - kā ir tev pašam? Esi strādājis ar Danielu Kreigu Džeimsa Bonda filmā un citām zvaigznēm. Kā tas ir? Kerijs Fukunaga: Šobrīd, kad aiz muguras jau tik daudz darbu un filmu, es teiktu, ka tik ļoti neuztraucos vairāk. Bet atceros, kas taisīju savu vēsturisko filmu "Džeina Eira", kur galvenajās lomās bija tādas zvaigznes kā Maikls Fasbenders, Mia Vasikovska un Džūdija Denča, es domāju, ko gan es kā režisors varu vispār ietekmēt tik pieredzējušas aktrises kā Džūdija Denča aktierspēle? Tā kā es un viņas aģents esam labi draugi, turklāt es vispār toreiz tikai sāku tik lielus soļus spert lielajā kino, mani mierināja un teica, ka tieši Džūdija ir ļoti atvērta un ieinteresēta šajā sadarbībā. Un tā, pamazām strādājot ar šīm zvaigznēm, es pats ar katru reizi aizvien vairāk redzu viņus kā cilvēcīgas būtnes, nevis to grandiozo sasniegumu sarakstu, kas viņiem katram ir. Un otra lieta, ko minēji, ka režisors ir tas priekšnieks, te  man jāsaka, ka kino tomēr ir kolektīva māksla un režisors ir viena no sadaļām. Ir aktieri, studija īpašnieki, producenti un tā tālāk. Tā kā tam projekta pilotam ir jāspēj visi pasažieri nogādāt galapunktā. Kāda ir tā realitāte medaļas otrā pusē, kā tas ir - strādāt, piemēram, pie Džeimsa Bonda jeb aģenta 007 filmas? Kerijs Fukunaga: Katru reizi, kad strādāju pie liela projekta, vienmēr šķiet, ka es uzsūcu jaunas zināšanas, kuras noteikti varēšu izmantot nākamajā projektā. Bonda gadījumā tas lielākais izaicinājums bija laiks. Nevis tur kaut kāds atsevišķs lietu kalendārs, bet laiks kopumā. Es Bondu pārņēmu, kad tikko prom bija devies Denijs Boils. Un, kā jau šajās milzu budžeta augsta tempa filmās, daudz kas ir atkarīgs no tā datuma, kad tiek noteikta pirmizrāde un kā tiek sakārtots lokāciju kalendārs. Līdz ar to daudzas scenārija lietas tiek piekoriģētas pēdējā mirklī. Tu vari iedomāties, ka tik lielos projektos daudz ko izlemj gadiem iepriekš, un pēc tam pie tā ir jāturas. Mēs Bondu no A līdz Z pabeidzām 18 mēnešos. Ar visu to, ka jau bija sākusies COVID epidēmija, mēs to paspējām, un tas vēl ir relatīvi ātri. Mums vajadzēja ar visiem kaskadieriem, specefektu departamenta dublieriem jau darīt lietas laicīgi, pirms vispār pirmā scenārija aprises bija gatavas. Tā kā laiks Džeimsa Bonda filmā bija vislielākais izaicinājums. Kerijs Džoudži Fukunaga kā brīvprātīgais ir arī strādājis Ukrainā, kurp viņš devās 2022.gadā uzreiz pēc Krievijas uzsāktās pilna mēroga karadarbības. Viņš ne tikai gādāja humāno palīdzību civiliedzīvotājiem, bet arī fotografēja. Viņa fotouzņēmumus kā arī ukraiņu mākslinieces Tatjanas Malinovskas videodarbus  no šī gada marta līdz pat 2.maijam varēja apskatīt arī izstādē "Lyuta vesna – Lost Spring" (Zaudētais pavasaris) Rīgā, galerijā „Cut Art”. Rīgā nupat bija skatāma tava fotogrāfiju izstāde no Ukrainas. Izstāsti šo stāstu, kāpēc tu izlēmi kā brīvprātīgais doties uz kara plosīto Ukrainu un strādāt tur? Kerijs Fukunaga: Es ieguvu grādu politikas zinātnē un politikas vēsturē esmu mācījies ārpus Amerikas Savienotajām Valstīm - Francijā, Grenobles Politikas institūtā. Mani vienmēr interesējusi vēsture, kā arī skats uz ārpusi, uz ārpasauli. Mani vienmēr vairāk interesējusi Amerikas ārpolitika nekā iekšpolitika. Turklāt savulaik ticēju, ka, taisot filmas, mēs varam mainīt un ietekmēt pasauli. Šobrīd gan tik strikti vairs nevaru teikt, redzot, kas notiek apkārt. Īpaši pēc Bonda filmas, es aizvien spēcīgāk izjūtu to, kas notiek pasaulē, to notikumu domino efektu. Jā, es taisu filmas un izklaides industrija ir ļoti būtiska. Bet es vairs sevī iekšēji nespēju ilgāk būt tikai pasīvs vērotājs. Es vēlējos darīt un palīdzēt. Un tā es sazvanīju Hosē Andrē, kurš ir radījis un vada vada "World Central Kitchen", un Ukrainā jau bija viņu palīdzības virtuves, un teicu, ka vēlos braukt uz Ukrainu pie viņiem. Viņš atbildēja, ka varu braukt, bet manu drošību garantēt gan nevarot. Es teicu, ka nebraucu filmēt, bet mans nodoms ir palīdzēt un strādāt tur tieši kara laikā. Sacīts - darīts, ierados.  Sākotnēji darbojos un palīdzēju ar koordinēšanu, tad jau darīju arī citus darbus. Divarpus mēnešu laikā pēc kara sākuma tās vietas, kur biju es, sāka stabilizēties. Sākām Kijivā, tad Irpiņa, Buča, tad devos uz Sumu apgabalu. Tad uz Harkivu, kamēr tur vēl notika aktīva karadarbība, un tur es uzturējos ilgāku laiku. Pēc tam tālāk devos uz Kramatorsku, kur bija ļoti nežēlīgas krievu ofensīvas. Briesmas draudēja visu laiku. Bet tur tajos ciematos un pilsētās bija palikuši ļoti daudz civiliedzīvotāju, un viņi nekādu ofensīvas laikā nevarēja tikt pie iztikai nepieciešamajām lietām. Tad es un citi brīvprātīgie devāmies pie šiem ļaudīm, lai redzētu, kas viņiem trūkst, ukraiņiem vienmēr būs bietes un kartupeļi. Bet bija vajadzīga maize un elementāra medicīniskā palīdzība. Mums tas bija jādara no mājas uz māju, lai pēc tam varētu ziņot uz štābu, ko, kur un kam vajag piegādāt. Tā bija unikāla pieredze, jau savā ziņā tā līdzinās problēmu risināšanai filmas laukumā, tikai šeit tev ir iespēja reāli ietekmēt cilvēku dzīves. Tu iepriekš minēji, ka tevi vairāk interesē Amerikas ārpolitika, nevis iekšpolitika. Es neko nesaprotu un nezinu par tavas valsts iekšpolitiku, bet man ir daži draugi ASV, un viņi saka, ka nav labi. Kas to vērtē šobrīd, atrazdamies šeit, Latvijā? Kerijs Fukunaga: Tas ir apkaunojoši. Šobrīd ir pats sliktākais laiks būt amerikānim. Mēs esam neglīti pasaules acīs. Es nezinu precīzus datus, bet pusei amerikāņu nav pases. Lielākā daļa runā tikai angļu valodā, nezinot vismaz vēl vienu svešvalodu. Ja tev pie ziemeļu robežas ir tikai Kanāda un dienvidos Meksika un apkārt okeāns, tad var nelikties ne zinis. Nav tā kā šeit, Eiropā, kur dažādas kultūras ir visapkārt un tev jāiekļaujas tajā mikslī. Tāpēc krievu propaganda svin uzvaru Amerikā šobrīd. Tas nu reiz ir skaidrs. Un tas notiek jau gadiem, to var redzēt komentāru sadaļā. Tāda sajūta, ka cilvēki darbojas pēc konkrēta scenārija, jo tieši tāda, kādu piedāvā propaganda. Ir bijuši pētījumi par šo un tie liecina par to, ka šeit nav iespējama nekāda saprātīga diskusija iepretīm sazvērestības teorijām un propagandai. It kā cilvēki pēkšņi būtu pamodušies jaunā patiesībā, no kuras nav atpakaļceļa.  Ko saka tev zināmie filmu ļaudis? Kerijs Fukunaga: Lielākā daļa no viņiem vienkārši nespēj noticēt tam, kas notiek acu priekšā. Lielākoties tā ir tāda apstulbuma sajūta šāda absurda priekšā. Protams, daudzi sev jautā - ko es varu darīt lietas labā? Kā redzam, ielu protesti šeit nedarbojas. Ko darīt? Es nezinu. Man nav atbildes. Vēsture rāda, ka šādi lieli pagriezieni parasti notiek ar lielu asins izliešanu. Arī mums šeit, tūkstošiem kilometru attālumā no ASV, bezmaz vai piespiedu kārtā ir jācenšas saprast Amerikas politiku. Ko un kāpēc Amerika dara? Kāpēc? Kerijs Fukunaga: Es šobrīd nevaru uzburt labāku nākotnes vīziju. Šobrīd nudien neizskatās labi. Tomēr vēsture rāda, ka Amerika var uzņemties vadību un nostāties vēstures pareizajā pusē. To pierāda kaut vai Rūzvelta politika īsi pirms Otrā pasaules kara, kad ASV izvēlējās izolacionisma politiku un nevienai no tobrīd apdraudētajām pusēm nepalīdzēja. Piemēram, viņš publiski neatsaucās uz Japānas iebrukumu Mandžūrijā, bet fonā jau sāka gatavoties karam. Es gan neliktu Rūzveltu un Trampu vienos svaru kausos. Nebūt. Vairāk par Krieviju šobrīd ASV militāri industriālais komplekss ir uztraucies par Ķīnu, un dažiem vēl šķiet, ka tā varētu būt Trampa ilgtermiņa spēle, lai nošķirtu Krieviju no Ķīnas un tie nekļūtu par vienotu spēku. Bet es neticu, ka Tramps ir tik gudrs, tā tāda muļķu parāde drīzāk. Kāda ir mākslinieku un kultūras cilvēku atbildība šajos laikos? Arī pie mums notiek diskusijas par to, ka strausa politiku, iebāžot galvu smiltīs un izliekoties, ka kara nav, neies krastā. Vai tev ir tāpat? Kerijs Fukunaga: Jā. Mēs jau Bondu filmējot, kas nu jau ir pirms sešiem gadiem, apspriedām Surkovu, Putina ideoloģijas autoru un polittehnologu. Tam cilvēkam ir pieredze gan televīzijā, gan rakstniecībā, un viņš prot pretnostatīt divas puses un radīt sajukumu, kurā tad var no aizkulisēm visu vērot un kontrolēt. Dezinformācija ir ļoti spēcīgs ierocis, mēs to centāmies arī iedzīvināt mūsu filmas ļaunajā tēlā. Bet tas, ko viņi Krievijā dara ar sabiedrību, ir nesalīdzināmi milzīgāks spektrs, tie ir kā nebeidzami, milzīgi viļņi, kam cilvēks vairs nav spējīgs stāties pretī un noslīkst tajos. Un es teiktu tā: ja mākslai ir iespēja pacelties virs tā visa un atmaskot to apburto loku, tam noteikti ir vērtība. Un noslēgumā - kas būs tas, ko tu sev paņēmis līdzi no Rīgā pavadītā laika? Kerijs Fukunaga: Tas saistās zināmā mērā ar to, ko redzu Ukrainā. Iemesls, kāpēc es pazīstu arī jūsu kino ļaudis, piemēram, Lauri un Raiti Ābeles, ir profesionālais latviešu skeitbordists Madars Apse. Mēs esam draugi. Reiz, redzot Madara un viņa draudzeni Viļņā, aizrunājāmies par to, kā ir satikušies mūsu vecvecāki. Viņš saka - gulagā, un ironiskā kārtā arī mani vecvecāki satikās gulagā, un tajā brīdī man ir iespēja nonākt nevis tādā akadēmiskā kārtā, bet satikt reālus cilvēkus, kuriem tā padomju okupācijas trauma atbalsojas paaudzēs un turpina ārdīties acu priekšā Ukrainā. Un es redzu, cik jūs šeit nopietni to uztverat, ka spējat novērtēt to, ka esat NATO, jo citādāk tās šausmas varētu atkārtoties arī šeit. Un jā, tas, ko es paņemu līdzi, ir absolūta cieņa pret jums par to, kā jūs paši esat nosargājuši savu brīvību un negrasāties to atkal pazaudēt.  

Aký vplyv bude mať umelá inteligencia (AI) na prácu novinárov, fungovanie médií a informačné prostredie internetu a sociálnych sietí? Bude AI len nástrojom, alebo prevezme aj tvorbu obsahu? Zostanú kvalitní novinári potrební v čase, keď AI dokáže generovať obsah, a ako bojovať proti dezinformáciám?Vypočujte si záznam prvej diskusie zo série „Pripravte sa na budúcnosť“, ktorá sa konala na pôde Fakulty elektrotechniky a informačných technológií Žilinskej univerzity.V novom dieli podcastu SHARE sú hosťami František Novák, Managing Director Ringier Slovakia, a profesor Robert Hudec, vedúci Katedry multimédií a informačno-komunikačných technológií Žilinskej univerzity. Diskusiu moderuje Ján Trangel, redaktor Živé.sk a spoluautor knihy „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“.Redaktori Živé.sk vydávajú knihu: Zo série rozhovorov sa dozviete, ako umelá inteligencia čoskoro zásadne zmení svet okolo nás:TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Je AI iba trend, alebo ide o technológiu, ktorá zásadne mení svet médií?Aká bude rola novinára v záplave AI generovaného obsahu?Ako AI ovplyvní personalizáciu správ a riziko informačných bublín?Môže AI pomôcť v boji proti dezinformáciám na sociálnych sieťach?Etické výzvy: Regulácia AI, označovanie obsahu a dôveryhodnosť médií.Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Analýza vakcín na pokyn splnomocnenca Kotlára, ktorému napísalo 400 lekárov, že ich uráža, nás bude stáť 350 tisíc eur. A to v čase, keď ľudia robia pre nemocnice zbierky na záchody či nové okná a šéf NKÚ hovorí, že nám zdravotníctvo uniesli lobisti.Naozaj je to nutný výdavok na údržbu nestabilnej koalície, ktorá rieši ďalšie miliardové šetrenie? Bude mať popri tom štát na dohodnuté zvyšovanie platov v školstve, bude dosť učiteľov? Čo má zmeniť povinná škôlka od troch rokov a nebude to prehnané zasahovanie do výchovy detí v rodinách? Budeme mať vôbec dosť škôlok? A odzvonilo bakalárskym a diplomovým prácam na vysokých školách, najmä ak ďalší politik, poslanec Smeru Marián Kéry údajne odpísal celú diplomovku od spolužiačky?Braňo Závodský sa rozprával s ministrom školstva, výskumu, vývoja a mládeže a podpredsedom strany Hlas – Sociálna Demokracia Tomášom Druckerom.

A "narratíva" kifejezést egyre többször használjuk a politikai elemzések során. Kováts Eszter, a Bécsi Egyetem kutatója, az elitdiskurzusokkal foglalkozik, így vele kerestük a választ arra, hogy mekkora ereje és társadalmi hatása van a 21. századi narratívaműhelyeknek.Vajon mi motiválja az egyes aktorokat és csoportjaikat, hogy saját narratívákat gyártsanak: ez is a hatalomról szól? Erőforrásokról? Ideológiáról vagy illúziók kergetéséről? A morális geopolitika, a mágikus valóságteremtés, a progresszív elitkritika mind előkerülnek az adásban, a brüsszeli MCC-vel bezárólag. Elmélet és valóság egyesítése egy adásban!(00:00:00) Bevezetés(00:03:12) Erőforrások és missziótudat: kik a diskurzusteremtés szereplői és mik a céljaik?(00:19:42) Ideológiai kettős mércék, a megszégyenítés mint kétélű fegyver (00:33:07) A diskurzusteremtés szándékossága és a kirekesztő befogadás (00:40:55) Dinamika: közeledés a valósághoz és az önkorrekció költségeiCsatlakozz adód 1%-ának felajánlásával!https://szja.partizan.huNév: Partizán Rendszerkritikus Tartalomelőállításért AlapítványAdószám: 19286031-2-42Turné 2025—Idén is folytatjuk országjárásunkat! A magyar nyilvánosságban alultárgyalt jelenségeket megmutatunk be makró- és mikro perspektívából. A helyszínről, a stúdióból, szakértőkkel és érintettekkel. Tarts velünk, találkozzunk a turné állomásain!https://turne.partizan.hu
Visszatért az amerikánós trió – kövesd mostantól a BIRODALOM adásokat kéthetente szerdánként a legfrissebb világpolitikai történések elemzéséért!Támogatás—A mögöttünk álló közösség biztosítja kérdéseink valódi erejét, fennmaradásunkat és függetlenségünket. Az alábbi módokon tudod támogatni munkánkat:Iratkozz fel!Értesülj elsőként eseményeinkről, akcióinkról, maradjunk kapcsolatban:https://csapat.partizanmedia.hu/forms/maradjunk-kapcsolatbanLegyél rendszeres támogatónk!Szállj be a finanszírozásunkba közvetlen támogatásal:https://cause.lundadonate.org/partizan/supportLegyél önkéntes!Csatlakozz a Partizán önkéntes csapatához:https://csapat.partizanmedia.hu/forms/csatlakozz-te-is-a-partizan-onkenteseihezTematikus hírleveleink—Szerdánként külpolitika: Heti Feledy hírlevélhttps://csapat.partizanmedia.hu/forms/partizan-heti-feledyPéntek Reggel, a Partizán hírháttér podcastjának levele:https://pentekreggel.huSzombaton Vétó hírlevél:https://csapat.partizanmedia.hu/forms/iratkozz-fel-a-veto-hirlevelereA Partizán Podcast oldalait itt találod:YouTube: https://www.youtube.com/@PartizanPodcastFacebook: https://www.facebook.com/partizanpodcast/

Vitajte pri počúvaní série podcastu Dobré ráno - Čítanie na nedeľu. Každú nedeľu si môžete vypočuť vybraný text, ktorí napísali naši kolegovia a načítavame ho my moderátorky a moderátori Dobrého rána.Načítaný text: https://kultura.sme.sk/c/23289399/ked-zomrel-takmer-nikto-sa-k-nemu-nehlasil-kryla-posmrtne-zneuzivali-aj-dezinformatori.htmlNačítala Eva Frantová–Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

Hnutí Stačilo! si zorganizovalo svůj první sněm. Nejspíše záměrně bez avíza novinářstvu, za zavřenými dveřmi, tudíž bez mediální účasti. Pro některé tuzemské politické komentátory dopadl sněm překvapivě: ve vedení hnutí totiž chybí Kateřina Konečná, až doposud hlavní tvář této značky.Všechny díly podcastu Názory a argumenty můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Nové technológie otvárajú nové možnosti šíreniu klamstiev a manipulácií. Metaverzum nie je výnimkou. O to viac, že do ambicióznej vízie najviac investuje spoločnosť Meta.Čo je vlastne metaverzum? Aké sú šance, že ho raz zažijeme v plnej sile a ako môže pri jeho budovaní pomôcť umelá inteligencia?Podcast Disinfo Report a portál Infosecurity.sk zároveň prechádzajú veľkými zmenami. Aj o tom v novej epizóde hovorí Tonka Zsigmondová s odchádzajúcou šéfredaktorkou Michaelou Dubóczi a jej nástupcom Martinom Hodásom.Infosecurity.sk prechádza na platformu Darujme.sk, kde nás môžete naďalej pravidelne či jednorazovo podporovať. Vďaka vašej pomoci dokážeme pracovať na odhaľovaní a vyvracaní dezinformácií, prispievať k ozdrave informačného prostredia a ochrane demokratických hodnôt. Za každý dar ďakujeme.

AI chatbot Grok byl určitou dobu upraven tak, aby ignoroval všechny zdroje informací, které říkaly, že americký prezident Donald Trump a Elon Musk, majitel firmy xAI, která Grok provozuje, šíří dezinformace. „Celé to je hlavně připomínka, že chatboty, umělá inteligence generativního typu, jsou naprosto závislé na tom, jaké pokyny dostanou od svých majitelů nebo provozovatelů, a to potom budou dělat,“ říká pro Český rozhlas Plus vědecký redaktor Deníku N Petr Koubský.Všechny díly podcastu Online Plus můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Umelá inteligencia nie je len hrozbou, ale zároveň aj súčasťou riešenia témy ochrany informačného prostredia. Dezinformácie vie rýchlo a efektívne generovať, no rovnako ich dokáže aj identifikovať a hľadať overené fakty, ktoré šírené klamstvá vyvracajú.V rámci slovenského projektu DisAI vzniká umelá inteligencia, ktorá má pomáhať práve fact-checkerom či novinárom. Čo dokáže a ako ďaleko sa už naši výskumníci dostali? Dokáže raz overovať informácie úplne sama alebo na ňu bude musieť naďalej dohliadať človek?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report projektu Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s výskumníkom Kempelenovho inštitútu inteligentných technológií Michalom Gregorom.Infosecurity.sk prechádza na platformu Darujme.sk, kde nás môžete naďalej pravidelne či jednorazovo podporovať. Vďaka vašej pomoci dokážeme pracovať na odhaľovaní a vyvracaní dezinformácií, prispievať k ozdrave informačného prostredia a ochrane demokratických hodnôt. Za každý dar ďakujeme.

Radio Marija ir klausītāju veidots radio, kas nes Dieva Vārdu pasaulē. Radio Marija balss skan 24 stundas diennaktī. Šajos raidījumos klausītājiem kā saviem draugiem neatkarīgi no viņu reliģiskās pārliecības cenšamies sniegt Kristus Labo Vēsti – Evaņģēliju, skaidru katoliskās Baznīcas mācību. Cenšamies vairot lūgšanas pieredzi un sniegt iespēju ielūkoties visas cilvēces kultūras daudzveidībā. Radio Marija visā pasaulē darbojas uz brīvprātīgo kalpošanas pamata. Labprātīga savu talantu un laika ziedošana Dieva godam un jaunās evaņģelizācijas labā ir daļa no Radio Marija harizmas. Tā ir lieliska iespēja ikvienam īstenot savus talantus Evaņģēlija pasludināšanas darbā, piedzīvojot kalpošanas prieku. Ticam, ka Dievs īpaši lietos ikvienu cilvēku, kurš atsauksies šai kalpošanai, lai ar Radio Marija starpniecību paveiktu Latvijā lielas lietas. Radio Marija ir arī ģimene, kas vieno dažādu vecumu, dažādu konfesiju, dažādu sociālo slāņu cilvēkus, ļaujot katram būt iederīgam un sniegt savu pienesumu Dieva Vārda pasludināšanā, kā arī kopīgā lūgšanas pieredzē. "Patvērums Dievā 24 stundas diennaktī", - tā ir Radio Marija Latvija devīze. RML var uztvert Rīgā 97.3, Liepājā 97.1, Krāslavā 97.0, Valkā 93.2, kā arī ar [satelītuztvērēja palīdzību un interneta aplikācijās](http://www.rml.lv/klausies/).

„Atît elevii de liceu, cît și cei de gimnaziu consideră discuțiile cu prietenii și cu familia/adulții principalele moduri prin care se informează” – aflăm din studiul „Relația cu informația și obiceiurile de consum media ale copiilor și tinerilor din România”, lansat recent de Centrul pentru Jurnalism Independent (CJI). De ce nu mai citesc tinerii presa, de ce nu se informează din sursele mainstream? De ce și-a pierdut presa tradițională publicul? Ce pot face jurnalişti pentru a recîştiga încrederea publicului? Am întrebat-o pe Cristina Lupu, directoare executivă CJI. Cît de pregătiţi sînt tinerii să facă faţă dezinformării? Cum îşi dau ei seama dacă o informaţie este corectă sau nu?Cristina Lupu: „Copiii sînt la fel de puţin pregătiţi pe cît sînt adulţi. Noi am întrebat care sînt motivele pentru care ei ar considera că o informaţie este adevărată. Şi unul dintre principalele motive care le spune copiilor că informaţia este adevărată este dacă le confirmă ceea ce cred deja. Asta nu-i o noutate. Ştim că adulţii fac la fel. Dacă noi credem deja o informaţie, tindem să credităm cu valoare mai mare de adevăr toate informaţiile care vin şi ne confirmă asta. E o capcană uriaşă. Ce trebuie să facem este să vedem dacă există şi alte informaţii, care contrazic ceea ce credeam noi şi să facem minime verificări care să ne ducă spre a afla informaţia corectă, nu informaţia pe care o vrem noi corectă. Şi e greu. Trebuie să te înveţe cineva să faci asta. Pentru că nu e un mecanism natural. Creierului nostru nu-i place să aibă sentimentul că nu ştim, că sîntem proşti. Aşa că de fiecare dată o să încerce să ne confirme că ceea ce credem deja e ok şi că nu e nevoie să căutăm mai multă informaţie. Noi trebuie să lucrăm împotriva acestui reflex.”Presa scrisă, radioul și presa online sînt frecventate de foarte puțini elevi de gimnaziu și liceu, reiese din studiu. Cristina Lupu crede că o parte a responsablităţii îi revine chiar presei. Cristina Lupu: „Presa nu vorbeşte cu tinerii. (...) De foarte multe ori jurnaliştii sau patronii de presă au plecat de la ideea că tinerii sînt pierduţi, nu sînt interesaţi deloc de informaţie, aşa că nu ne batem capul să facem materiale care să fie interesante pentru ei. Ceea ce e greşit. Eu cred că tinerii sînt interesaţi de informaţie. Vedem că Gen Ştiri, o publicaţie care li se adresează, are succes şi chiar şi adulţii se uită la modul în care prezintă ei ştirile zilei. Da, e o problemă că tinerii nu se uită la materialele jurnalistice. Dar cred că trebuie să ne punem o oglindă şi noi, cei care producem conţinut.” Apasă PLAY pentru a asculta interviul integral!   O emisiune de Adela Greceanu și Matei Martin  Un produs Radio România Cultural 

Za populárnymi četbotmi ako ChatGPT stoja takzvané veľké jazykové modely (LLMs). Učia sa na obrovskom množstve dát, aby na požiadanie dokázali vytvoriť obsah, ktorý od nich očakávame. No čo ak chceme tento obsah zneužiť? Práve preto majú jazykové modely vstavané aj ochranné mechanizmy.Ako tieto ochranné mechanizmy fungujú? Aké sú spoľahlivé a ako ťažko sa dajú obísť? Ktoré jazykové modely sú bezpečné a ktoré majú čo dobiehať? Aké sú vôbec schopnosti umelej inteligencie tvoriť nové dezinformácie na požiadanie a čo ak chceme, aby ich ušila na mieru konkrétnej cieľovej skupiny ľudí?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report projektu Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s výskumníkom Kempelenovho inštitútu inteligentných technológií Dominikom Mackom.Infosecurity.sk prechádza na platformu Darujme.sk, kde nás môžete naďalej pravidelne či jednorazovo podporovať. Vďaka vašej pomoci dokážeme pracovať na odhaľovaní a vyvracaní dezinformácií, prispievať k ozdrave informačného prostredia a ochrane demokratických hodnôt. Za každý dar ďakujeme.

Pozvanie Adama Zavřela do relácie Európa od A po Z prijali europoslanci Ľuboš Blaha (Smer-SD), Lucia Yar (PS), Martin Hojsík (PS), Ľubica Karvašová (PS), Judita Laššaková (Smer-SD) a Erik Kaliňák (Smer-SD).

Nový aranžmán slovenskej národnej hymny ostáva témou aj po jej oficiálnom predstavení. Ukázalo sa totiž, že hudobník Oskar Rózsa do nej vložil konšpiračnú teóriu o blahodarných, respektíve negatívnych účinkoch rôznych frekvencií.„Ja si myslím, že naša práca nie je dokazovať, že je to nezmysel, ale ich práca je dokazovať, že je to pravda,“ hovorí muzikológ o zástancoch najrôznejších kontroverzných teórií.Je komunita hudobníkov, pokiaľ ide o dezinformácie, niečím špecifická? Ako je to so zázračnými frekvenciami v hudbe a prečo si Rózsa vybral práve 432 Hz? Ako muzikanti využívajú umelú inteligenciu a môže jej spojenie s hudbou predstavovať riziko ako v iných oblastiach?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report projektu Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s hudobníkom, muzikológom a novinárom .týždňa Marianom Jaslovským.Infosecurity.sk prechádza na platformu Darujme.sk, kde nás môžete naďalej pravidelne či jednorazovo podporovať. Vďaka vašej pomoci dokážeme pracovať na odhaľovaní a vyvracaní dezinformácií, prispievať k ozdrave informačného prostredia a ochrane demokratických hodnôt. Za každý dar srdečne ďakujeme.

Niekedy to vyzerá, že Slovensko je republikou dezinformácií a konšpirácií. Množstvo ľudí stále verí na chemtrails. čipovanie počas pandémie, nový svetový poriadok, ako nami manipulujú Židia a všetko kontroluje George Soros. Presne o tom všetkom píše bývalý príslušník policajného zboru David Púchovský vo svojej knihe Republika hoaxu.

30. november bol v roku 1988 vyhlásený za Deň počítačovej bezpečnosti, my sa s odborníčkou zamyslíme nad tým čo sú to dezinformácie, ako nám vstupujú do života a čo s ním dokážu urobiť. Predstavíme aj malých hrdinov, ktorých nedávno v Bratislave ocenili Detským činom roka 2024 .

  Parlamentārā izmeklešanas komisija: Atbildība par "Rail Baltica" projektu lielā mērā attiecas uz premjeru, augstākās vadības līmeni. Latgales rajona tiesa Balvos 13. decembrī sāka izskatīt krimināllietu pret bijušo Rēzeknes mēru Aleksandru Bartaševiču un viņa dzīvesbiedri Olgu Bartaševiču. Gruzijā nerimst protesti pret valdošās partijas „Gruzijas sapnis” lēmumu pārtraukt sarunas par pievienošanos Eiropas Savienībai. Situācija var saasināties rīt, kad „Gruzijas sapņa” kontrolētais parlaments balsos par nākamo valsts prezidentu. Dezinformācijas izplatītāji mēģina attēlot Zelenski kā korumpētu un neuzticamu līderi. Par jauno Francijas premjerministru ir nominēts Fransuā Bairū. Šis politikas veterāns tiek uzskatīts par vienu no prezidenta Emanuela Makrona tuvākajiem sabiedrotajiem.

Gréckokatolícka aj slovenská katolícka charita a spustili projekt Hlinený dukát. Povieme vám o čo ide. A zaspomíname si na svetoznámeho Slováka, míma Milana Sládka, ktorý 4.12. zomrel vo veku 86 rokov.

AI nás prinúti zmeniť to, ako medzi sebou komunikujeme, tvrdí v Ráno Nahlas informatička Mária Bieliková. Podľa nej stále dosť dobre nechápeme, čo umelá inteligencia s nami robí a ako nás ovplyvňuje. "Mali by sme venovať omnoho viac úsilia skúmaniu vplyvu AI na ľudí. Slovensko však tomto nerobí prakticky vôbec nič, tvrdí.AI – teda umelá inteligencia sa čoraz viac stáva súčasťou nášho sveta. Prekladá nám články, vyhľadáva pre nás informácie, šoféruje autonómne vozidlá, konzultuje operácie a navrhuje diagnózy, pomáha pri vzdelávani i optimalizácií prakticky akejkoľvek výroby – proste, čapkova fikcia robotov pretavená do každodennej reality. Umelá inteligencia je tak čoraz väčšia výzva, ale dnes už aj narastajúca hrozba. Kde to všetko má hranice a vie AI skutočne myslieť? „Tie stroje sa správajú ako keby inteligentné, ale správať sa a mať výstupy, ktoré človek považuje za inteligentné vôbec neznamená to, že to je inteligencia,“ dodáva Bieliková.Nakoľko sme ako spoločnosť vôbec pripravení na dobu robotickej manipulácie reality, teda na záplavu všetkých tých čoraz dokonalejších deepfakeov meniacich skutočnú realitu? Profesorka Bieliková hovorí, že báť sa treba skôr ľudí, než strojov.„Reálne sú za tým v skutočnosti ľudia a všetko to šírenie iniciujú ľudia. Aj keď potom stroje zabezpečujú, že sa to dostane tam, kde sa to má dostať. Toto je nebezpečné pretože to by normálny človek ani s veľkou armádou v takomto rozsahu nedokázal. Tie propagandy aj dezinformácie, to všetko tu predsa už tisícky rokov bolo, čo je dnes na tom desivé, je ten rozsah a rýchlosť.“ A dodáva: „Neriešme, čo je nepravda, zamerajme sa na to, čo je pravda a rozlíšenie faktov od názorov.“No a prečo sa tento štát správa k vede a výskumu tak macošsky a aké to bude mať dôsledky?„Naša občianska spoločnosť je veľmi silná a zatiaľ máme aj na univerzitách skutočne šikovných ľudí, ale to všetko je otázka možno pár rokov a môže sa to zlomiť,“ varuje šéfka Kempelenovho inštitútu inteligentných technológií Mária Bieliková.

AI nás prinúti zmeniť to, ako medzi sebou komunikujeme, tvrdí v Ráno Nahlas informatička Mária Bieliková. Podľa nej stále dosť dobre nechápeme, čo umelá inteligencia s nami robí a ako nás ovplyvňuje. "Mali by sme venovať omnoho viac úsilia skúmaniu vplyvu AI na ľudí. Slovensko však tomto nerobí prakticky vôbec nič, tvrdí.AI – teda umelá inteligencia sa čoraz viac stáva súčasťou nášho sveta. Prekladá nám články, vyhľadáva pre nás informácie, šoféruje autonómne vozidlá, konzultuje operácie a navrhuje diagnózy, pomáha pri vzdelávani i optimalizácií prakticky akejkoľvek výroby – proste, čapkova fikcia robotov pretavená do každodennej reality. Umelá inteligencia je tak čoraz väčšia výzva, ale dnes už aj narastajúca hrozba. Kde to všetko má hranice a vie AI skutočne myslieť? „Tie stroje sa správajú ako keby inteligentné, ale správať sa a mať výstupy, ktoré človek považuje za inteligentné vôbec neznamená to, že to je inteligencia,“ dodáva Bieliková.Nakoľko sme ako spoločnosť vôbec pripravení na dobu robotickej manipulácie reality, teda na záplavu všetkých tých čoraz dokonalejších deepfakeov meniacich skutočnú realitu? Profesorka Bieliková hovorí, že báť sa treba skôr ľudí, než strojov.„Reálne sú za tým v skutočnosti ľudia a všetko to šírenie iniciujú ľudia. Aj keď potom stroje zabezpečujú, že sa to dostane tam, kde sa to má dostať. Toto je nebezpečné pretože to by normálny človek ani s veľkou armádou v takomto rozsahu nedokázal. Tie propagandy aj dezinformácie, to všetko tu predsa už tisícky rokov bolo, čo je dnes na tom desivé, je ten rozsah a rýchlosť.“ A dodáva: „Neriešme, čo je nepravda, zamerajme sa na to, čo je pravda a rozlíšenie faktov od názorov.“No a prečo sa tento štát správa k vede a výskumu tak macošsky a aké to bude mať dôsledky?„Naša občianska spoločnosť je veľmi silná a zatiaľ máme aj na univerzitách skutočne šikovných ľudí, ale to všetko je otázka možno pár rokov a môže sa to zlomiť,“ varuje šéfka Kempelenovho inštitútu inteligentných technológií Mária Bieliková.

Pred 31 rokmi vznikli dva samostatné štáty – Česká republika a Slovenská republika. Do podcastu Demagóg.sk prišli hostia, ktorí stoja na čele boja proti dezinformáciám v týchto krajinách. Čo je v týchto štátoch podobné a čo odlišné? Akým dezinformačným útokom čelia a je rozdiel v ich intenzite? Aj o tom diskutovala Veronika Jursová Prachárová v podcaste so šéfkou portálu Demagóg.sk Veronikou Frankovskou a šéfeditorom Demagog.cz Janom Fridrichovským.Veronika Frankovská vysvetlila, že hoci Demagog.cz vznikol v spolupráci s Demagóg.sk, v súčasnosti neexistujú žiadne personálne ani organizačné prepojenia. „Vždy boli však tie organizácie v kontakte a podporovali sa, alebo spolupracovali na rôznych projektoch. Kooperáciu sme v posledných rokoch opäť zintenzívnili,“ dodala.Jan Fridrichovský z Demagog.cz považuje za hlavnú odlišnosť medzi českým a slovenským informačným prostredím to, akú úlohu hrajú politici na konšpiračnej scéne. „Kým na Slovensku množstvo politikov spolupracuje s rôznymi aktérmi na tejto scéne a niektorí politici aj prišli z tohto prostredia, v Česku sa politici, ktorí sú zastúpení v parlamente alebo vo vláde, takejto spolupráci vyhýbajú.“ Podľa neho sa na konšpiračnej scéne v Česku objavujú skôr mimoparlamentní politici, ktorí však nemajú taký dosah.Veľkou podobnosťou podľa Fridrichovského je to, že Telegram slúži ako zdroj pre rôzne dezinformácie a zavádzajúce správy, ktoré sa následne šíria na ďalších platformách. „Na Telegrame sú veľmi silné vyslovene československé kanály, ktoré publikujú v oboch jazykoch, a rovnako aj ich publikum pochádza z Česka aj zo Slovenska,“ vysvetlil.Moderovala Veronika Jursová Prachárová.

Krustpunktā Brīvais mikrofons ar Latvijas Radio faktu pārbaudītāju – dezinformācijas pētnieci Aneti Bērzkalni.  

Regulácia AI je bezpochyby potrebná, ale sama o sebe nestačí. Akt o umelej inteligencii z dielne Európskej únie je veľmi vítaný základ, keďže nastavuje pravidlá hry a mantinely. Zároveň sa ale žiadny pokus o obmedzenie negatívnych dôsledkov AI nezaobíde bez spolupráce so súkromnými firmami, ktoré tieto nástroje vyvíjajú.Do akej miery sú dnes AI nástroje zneužívané na tvorbu falošného obsahu? Prečo majú bežní ľudia z AI nástrojov obavy a do akej miery ich Slováci a Česi používajú? Prečo môže AI pomôcť zlepšiť zameranie a charakter čínskych dezinformačných kampaní v strednej Európe?Prečo útočia ruskí a čínski škodliví aktéri na členské štáty NATO a ako ich kampane ohrozujú zahraničné misie Aliancie? Na koho cielila ruská dezinformačná kampaň “Dvojník” a prečo využívala falošné webstránky či videá s celebritami? Nakoľko je úspešná čínska dezinformačná kampaň “Spamouflage” a aké taktiky v priebehu času používa?Ako definuje problém rastúceho používania AI nástrojov nová stratégia NATO voči AI? Ktoré hrozby NATO vníma ako najzásadnejšie? Ako by mohla AI Aliancii pomôcť, napríklad pri odhaľovaní dezinformácií či budovaní systémov včasného varovania? Mohlo by NATO využívať AI avatary, ambasádorov či influencerov?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s analytičkou Asociace pro mezinárodní otázky v Prahe Nikoletou Nemečkayovou.Infosecurity.sk prechádza na platformu Darujme.sk, kde nás môžete naďalej pravidelne či jednorazovo podporovať. Vďaka vašej pomoci dokážeme pracovať na odhaľovaní a vyvracaní dezinformácií, prispievať k ozdrave informačného prostredia a ochrane demokratických hodnôt. Za každý dar srdečne ďakujeme.

Mūsu informācijas laikmetā ir kļuvis arvien grūtāk atšķirt patiesību no meliem. Pēdējos gados esam liecinieki, kā viltus ziņas ir veicinājušas polarizāciju, ietekmējušas vēlēšanas un pat izraisījušas vardarbību. Dezinformācija mūs apņem no visām pusēm, un tās mērķis ir manipulēt ar mūsu domāšanu un uzvedību. Bet kāpēc mēs kļūstam par dezinformācijas upuriem? Sociālie mediji, algoritmi, kas pielāgo mūsu informācijas plūsmu, un vēlme piederēt pie kādas grupas – tas viss veicina dezinformācijas izplatīšanos.Šajā epizodē iedziļināsimies dezinformācijas pasaulē – tās veidošanā, izplatīšanā un ietekmē uz mūsu sabiedrību. Kāpēc mēs tik viegli ticam nepārbaudītai informācijai? Psihologi norāda, ka tam ir vairāki iemesli, piemēram, apstiprinājuma aizspriedumi jeb confirmation bias (mums patīk informācija, kas apstiprina mūsu jau esošos uzskatus), kognitīvā disonanse (mēs cenšamies izvairīties no informācijas, kas apdraud mūsu pašvērtējumu) un vienkārši slinkums kritiski domāt. Pētnieciskās žurnāliste Inga Spriņģe, palīdzēs mums saprast, kā šie procesi notiek un kā mēs varam pasargāt sevi no manipulācijām.Vairāk informācijas sarunas lapā.KĀ TAPA ŠĪ EPIZODE:1) To ierakstījām ar atbalstu no Pasiekstes Vējdzirnavām, kurās ir iedvesmojošs stāsts par cilvēka jaudu, kas pozitīvi aplipina arī dzirnavu viesus – mani tai skaitā. Dzirnavu krogā var garšīgi paēst, bet namiņos nakšņot mājīgā atmosfērā. Dodies uz Pasiekstes vējdzirnavām, ja gribi atpūsties, svinēt un iedvesmoties!2) Epizodi mēs ierakstījām mūzikas grupas Instrumenti studijā. Īpašs paldies Jānim Šipkēvicam, kurš ne tikai rada un spēlē unikālu mūziku, kuru vari dzirdēt koncertos, bet ik pa laikam arī sūta interesantu vēstuli par dzīvi. Arī tu vari to saņemt, ja pieteiksies Jānim viņa saitē.SARUNAS PIETURPUNKTI:0:00 Ievads3:28 Bīstamā iešana līdzi svešiniekiem internetā, kuri dala “konfektītes”5:04 Kādi jautājumi, kas ietekmē mūsu sabiedrību, satrauc žurnālisti8:44 Kāpēc cilvēki uzķeras uz sazvērestības teorijām17:23 Kā noteikt informācijas avota ticamību24:08 Kā strādā kolektīvo baiļu izmantošana30:04 Kā būt informētam un vienlaicīgi saglabāt veselo saprātu38:53 Sociālo mediju darbības viltības42:20 Informācijas fast food un kā to ierobežot savā patēriņā48:36 Ar ko atšķiras mediji no sociālajiem medijiem53:23 Kam pievērst uzmanību, meklējot savas jomas speciālistus sociālajos medijos1:02:28 Kādēļ cilvēki uzticas sabiedrībā slaveniem un populāriem cilvēkiem jautājumos, kuros viņiem nav nekādu zināšanu1:05:04 Kā Inga Spriņģe tiek galā ar masveida negācijām1:10:11 “Vārds “brīvība” nenozīmē visatļautību”1:22:39 Vīrs un sieva žurnālisti – ko tas nozīmē kopdzīvē1:24:45 Ingas Spriņģes ieteikto profesionālo mediju saraksts 1:30:11 Ar ko nodarbojas Re:Baltica1:37:08 Pie kādiem projektiem šobrīd strādā žurnāliste Inga Spriņģe

Na Slovensku aj Českej republike sú pomerne zásadné nedostatky v boji proti hybridným hrozbám, a to tak v legislatíve, ako aj na inštitucionálnej úrovni, v oblasti finančných a personálnych kapacít. Hybridné hrozby, dezinformácie a zahraničné pôsobenie dnes nie sú dostatočne reflektované v legislatíve ani v strategických dokumentoch.Akým prekážkam čelia osoby na dôležitých inštitucionálnych pozíciách v Česku a na Slovensku? Aké sú najzávažnejšie hybridné vplyvy z Ruska a Číny, ktoré dnes ovplyvňujú tieto dva štáty? Aké dôsledky má toto pôsobenie pre kvalitu demokracie a súdržnosť spoločnosti? Ako môžu štáty budovať svoju strategickú komunikáciu a prečo stále panuje nepochopenie ohľadom toho, čo tento termín znamená?Ako by bolo možné do českého trestného poriadku zahrnúť spoluprácu s cudzou mocnosťou a odovzdávanie citlivých informácií? Prečo je to vlastne potrebné? Čo by bolo vhodné upraviť v českej sankčnej legislatíve? Existujú vhodné opatrenia aj v oblastiach, ktoré sa netýkajú legislatívy, napríklad v spolupráci medzi inštitúciami?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s výskumníčkou Centra pre informovanú spoločnosť Veronikou Víchovou.Infosecurity.sk prechádza na platformu Darujme.sk, kde nás môžete naďalej pravidelne či jednorazovo podporovať. Vďaka vašej pomoci dokážeme pracovať na odhaľovaní a vyvracaní dezinformácií, prispievať k ozdrave informačného prostredia a ochrane demokratických hodnôt. Za každý dar srdečne ďakujeme.

Umelá inteligencia mení naše správanie na internete, ako aj samotné informačné prostredie. Umožňuje nám oveľa lepšie vyhľadávať informácie, získavať relevantnejšie výsledky. Zároveň nám AI odstraňuje informačný šum a personalizuje náš obsah. Dokáže tiež lepšie diagnostikovať choroby, prispieva k lepšej komunikácii či príprave žiakov na štúdium.Aké sú potenciálne ohrozenia, ktoré môže AI priniesť pre demokraciu a spoločnosť? Prečo môže prispieť k strate autonómie človeka a čo v praxi znamená? Môže mať AI vplyv aj na volebné správanie a názory voličov? Čo v tomto zmysle znamenajú tzv. dark systems?Ako vplýva AI na ochranu ľudských práv? Prečo sa v súvislosti s technológiou hovorí o diskriminácii a ako sa prejavuje v súdnictve či pri prijímaní uchádzačov do zamestnania? Ako je možné technológiu regulovať na úrovni práva a prečo by sme mali legislatívu podporovať vzdelávaním verejnosti?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s vedúcou Centra pre výskum inovácií a kyberpráva (CICeRo) na Ústave štátu a práva Akadémie vied ČR Alžbětou Solarczyk Krausovou.O témach umelej inteligencie hovorí v podcaste aj Matej Kandrík, riaditeľ Adapt Institute. Organizácia, ktorá zastrešuje portál Infosecurity.sk, bude 3. októbra 2024 realizovať ďalší ročník konferencie Dezinformácie a demokracia.Podujatie bude niesť podnázov “Meeting the AI Challenge” a venovať sa bude práve témam AI a budúcnosti demokracie, kontextom ľudských práv či zneužitiu technológií v autoritatívnych režimoch.Organizáciu konferencie môžete v najbližších dňoch podporiť prostredníctvom kampane “Pripravme demokraciu na výzvy AI!” na portáli StartLab, zdieľaním výzvy či osobnou účasťou na evente. Viac informácií nájdete v priložených linkoch alebo v udalosti na Facebooku.

Na Donio sa 1. septembra 2024 spustila zbierka na nový spravodajský portál 360. Ani nie za 24 hodín sa podarilo vyzbierať 320 000 eur. Tento úspech však priniesol aj mnoho dezinformácií. Aké to boli? A čo predchádzalo vzniku portálu? Aj o tom sa v podcaste rozprávala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou portálu Demagóg.sk Veronikou Frankovskou a novinárom a jedným zo zakladateľov 360 Adelom Ghannamom. Frankovská uviedla, že prvé dezinformácie sa objavili už na druhý deň po spustení zbierky na podporu nového spravodajského portálu 360. Riešili napríklad, ako je možné, že hneď oznámili spustenie webu 17. novembra a zároveň sú si istí, že do tej doby získajú 500-tisíc eur.V skutočnosti na to, aby mohol byť web 360 spustený 17. novembra 2024, však je potrebných len 50-tisíc eur. Cieľová suma 500-tisíc eur má podľa míľníkov kampane médiu zabezpečiť prvý rok nezávislého fungovania. Niektoré dezinformácie taktiež uvádzali podozrenia zo skrytého financovania portálu firmou Eset. Na tieto tvrdenia však neexistujú žiadne dôkazy.Novinár Adel Ghannam uviedol, že podľa neho je hlavnou motiváciou za šírením dezinformácií snaha zdiskreditovať 360. Dezinformačné médiá totiž podľa neho „asi predpokladajú, že budú našou konkurenciou, keďže sa presúvame z televízie na internet. Čiže budeme pôsobiť sčasti na ich pieskovisku.“ Ghannam ešte dodal: „Keď na nás nevedia nájsť nič rukolapné, tak si musia niečo vymyslieť.“Nadácia ESET každoročne podporuje činnosť Demagog.sk sumou 5000 eur, neovplyvňuje pritom redakčný proces ani obsah výstupov projektu.Podcast nahrávala Veronika Jursová Prachárová.

Mediálna gramotnosť predstavuje porozumenie tomu, ako fungujú médiá, ako a prečo sa šíria informácie, ako vieme posudzovať ich kvalitu a dôveryhodnosť a čo my sami v online priestore zdieľame. To všetko je predpokladom informovaných rozhodnutí na základe faktov, ale aj toho, aby sme boli aktívnymi členmi a členkami občianskej spoločnosti.Dostáva sa dnes téma mediálnej gramotnosti k dostatočnej časti verejnosti? Ako mladí ľudia pristupujú k informáciám a zdrojom? Čo je memotechnická pomôcka Zvol si info s názvom Fantomas a ako nám môže pomôcť? Prečo je dôležité uvažovať o vlastných emóciách, zdrojoch informácií či obrazových manipuláciách?Sú prednášky alebo workshopy o mediálnej gramotnosti potrebné aj pre učiteľov alebo rodičov? Prečo je nevyhnutné pracovať aj s budúcimi učiteľmi? Ako zvyknú študenti reagovať na témy v oblasti mediálnej gramotnosti? Ako možno počas workshopov pracovať s účastníkmi, ktorí veria dezinformáciám? Prečo môže každý z nás uveriť dezinformáciám alebo mýtom a kedy sa tento jav stáva nebezpečným?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová so psychologičkou a členkou občianskeho združenia Zvol si info Kristínou Blažekovou.

Hasonló álhírek terjedtek mind a 27 uniós tagországban az EP-választási kampányban. A háború, a klímaváltozás, a migráció mindenhol táptalaja a dezinformációnak, amelyeket nem Moszkva vagy Peking, hanem a helyi politikusok terjesztenek.

Cum ar putea fi convinsă opinia publică americană de importanța relației transatlantice? Problema se pune tot mai acut, cu perspectiva revenirii lui Donald Trump la Casa Albă. Candidatul republican a dat numeroase semnale în direcția slăbirii NATO și dezangajării Americii în ce privește sprijinirea Ucrainei. Guvernul polonez ar dori ca Uniunea Europeană să lanseze o campanie în Statele Unite pentru a sensibiliza publicul american cu privire la importanța relației comune. După cum transmite Euractiv, un material informativ a fost pregătit de Varșovia pentru reuniunea miniștrilor de externe ai UE de luni 22 iulie.Polonia solicită acțiuni pozitive înaintea alegerilor prezidențiale din SUA din 5 noiembrie pentru a contracara ceea ce descrie drept acte de „dezinformare” rusă, menită să semene diviziunea între UE și Washington.În materialul văzut de Reuters se afirmă că, „în acest moment critic al istoriei, este imperativ să luăm colectiv măsuri rapide și solide pentru a consolida relațiile transatlantice prin comunicare strategică despre UE în SUA”.De asemenea, se mai specifică faptul că ”acest lucru înseamnă lupta împotriva dezinformării și acțiuni de prevenire a dezinformării rusești, lansarea de campanii care să clarifice situația în care se află Europa astăzi și informații despre beneficiile diplomației, securității colective și ale societății deschise. ”După cum amintește Euractiv, Kremlinul a afirmat că nu se va amesteca în alegerile din SUA din noiembrie. De asemenea, a respins acuzațiile SUA conform cărora ar fi orchestrat campanii pentru a influența alegerile prezidențiale din SUA din 2016 și 2020.În schimb, documentul polonez spune că mass-media de stat rusă și conturile online legate de Kremlin răspândesc și amplifică în SUA conținut înșelător despre imigrație și securitatea granițelor. Aceste postări exagerează impactul imigrației, evidențiază povești despre crimele comise de imigranți și avertizează asupra consecințelor grave dacă SUA nu vor reprima imigrația la granița cu Mexicul.Rusia urmărește erodarea sprijinului pentru Ucraina în SUADocumentul polonez insistă pe necesitatea unei acțiuni rapide, întrucât erodarea sprijinului pentru Ucraina rămâne prioritatea principală a Rusiei. ”Trebuie să reamintim publicului american, în special generației mai tinere, rezultatele pe care parteneriatul nostru de decenii le-a adus economiei SUA”, se spune în document.Varșovia consideră că ar trebui crescut gradul de conștientizare în rândul publicului american cu privire la mărimea ajutorului european acordat Ucrainei și la modul în care acest efort ajută la salvarea vieților ucrainenilor. Documentul polonez face referire la afirmațiile lui Donald Trump, cum că ajutorul european pentru Ucraina a fost mult mai mic decât cel al SUA.În realitate, de la invazia rusă, UE a oferit 107 miliarde de euro Ucrainei și a convenit asupra a încă 50 de miliarde de euro pentru următorii patru ani.Consiliul SUA pentru Relații Externe estimează sprijinul SUA pentru Ucraina la 107 miliarde de dolari.Polonia însăși a fost ținta a numeroase încercări rusești de destabilizare și interferență electorală din cauza rolului său în furnizarea de ajutor militar vecinei sale, Ucraina, acuzații pe care Rusia, de asemenea, le-a respins, mai notează Euractiv. Ascultați rubrica ”Eurocronica”, cu Ovidiu Nahoi, în fiecare zi, de luni până vineri, de la 8.45 și în reluare duminica, de la 15.00, numai la RFI România

Časť voličov bola pred eurovoľbami mobilizovaná naratívmi, ktoré o európskych témach dezinformovali, prípadne ich priamo zneužívali na šírenie strachu či neistoty. V tomto nie sú voľby do EP výnimkou a platí tu známy vzorec – manipulovaný a vystrašený občan sa mobilizuje ľahšie. A v tomto prípade o to viac, ak fungovanie EÚ nepozná, prípadne Únii nedôveruje.Prečo niektorí kandidáti a politické strany pred eurovoľbami posilňovali rozdelenie na my versus oni a aké témy na tento účel zneužívali? Akú úlohu zohrala téma tzv. tradičných hodnôt a fabulácie o vonkajšom ohrození? Aké paralely boli v kampani pred eurovoľbami a predchádzajúcimi prezidentskými voľbami? Aké dezinformačné naratívy sme sledovali po atentáte na premiéra Roberta Fica? Prečo bola situácia zneužitá na útoky na opozíciu či médiá?Do akej miery sa v rétorike dezinformačných aktérov objavovali naratívy o progresivizme a liberalizme Bruselu? Ako sa darí dezinformačných aktérom prenikať aj na kandidátne listiny politických strán a ktoré dezinformačné osobnosti kandidovali v eurovoľbách? Prečo naprieč Európskou úniou rastie popularita krajne pravicových strán a čo v tomto kontexte ukázali výsledky volieb?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s analytikom Infosecurity.sk a politológom Univerzity pavla Jozefa Šafárika v Košiciach Petrom Dubóczim.

Výskumy ukazujú, že ľudia nie sú vždy racionálni. Navyše sme dnes presýtení informáciami, a preto, keď chceme k recipientovi dostať dôležitú informáciu, musíme postupovať strategicky. Strategická komunikácia sprehľadňuje informačnú džungľu, v ktorej sa nachádzame.Prečo dnes ľudia do veľkej miery uprednostňujú názory pred faktami? Ako tento faktor podnecujú sociálne siete? Ovplyvňuje nízka racionalita aj rozhodovanie vo voľbách? Prečo prenikajú dezinformácie a klamlivé posolstvá do volebných kampaní? Ako sa historicky vyvíjali dezinformácie a propaganda?Akú úlohu má dnes strategická komunikácia štátu a čo si pod ňou môžeme predstaviť? Ktoré nástroje môžu pomáhať znižovať dopady dezinformácií na spoločnosť? Čo znamená tzv. 360-stupňový prístup k riešeniu problému dezinformácií a čo všetko zahŕňa? Nakoľko môže šírenie dezinformácií ovplyvniť rýchly rozvoj AI?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s pedagógom Západočeskej univerzity v Plzni a spoluautorom knihy Prečo veríme dezinformáciám Zdenkom Rodom.

Cieľom komunikačnej kampane Európskej komisie pred voľbami do Európskeho parlamentu je zvýšiť povedomie občanov o rizikách dezinformácií a zahraničnej manipulácii. Ako proti nim bojovať a voliť v eurovoľbách s rozumom? Diskutujúci:

V tomto podcaste budeme hovoriť o tom, ako vplývajú invazívne mravce na kulinárske preferencie levov a o tom, kto šíril koľko dezinformácií na Twitteri Zdroje Misinformation posted to Twitter comes from 'superspreader' accounts, say researchers, amid warnings for future of content moderation on X How an invasive ant changed a lion's dinner menu Image by : Ninara, CC BY 2.0, via Wikimedia Commons

Minulosť a súčasnosť dezinfoscény, hybridné operácie, dezinformácie v súvislosti s voľbami, rozobratie prieskumu Globsec, porovnanie s českou scénou. Čo môžeme robiť? Moderátorom je redaktor .týždňa Marian Jaslovský, ktorý sa dezinformáciami zaoberá už viac ako desaťročie. Diskutujú: - Katarína Klingová, vedúca výskumná pracovníčka Centra pre demokraciu, Globsec - Victor Breiner, analytik, šéfredaktor infosecurity.sk - Tomáš Kriššák, odborník na informačnú bezpečnosť, Gerulata Technologies

Vláda v stredu 15. mája zasadala na výjazdovom rokovaní v Handlovej. Krátko po záverečnej tlačovke došlo k atentátu na premiéra Roberta Fica. Premiér utrpel vážne zranenia. O útoku ako aj páchateľovi sa takmer okamžite začalo šíriť množstvo hoaxov - čomu sa venovali a z kade pochádzali? Aj o tom sa v podcaste rozprávala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou portálu Demagóg.sk Veronikou Frankovskou a s analytikom Demagóg.sk Palom Valíkom.Frankovská zvýraznila, že po útoku na premiéra Fica sa spustila lavína dezinformácií. V zahraničí sa objavovali dezinformácie skôr ako na Slovensku.Valík poukázal na to, že kým na Slovensku existovala pri hoaxoch snaha pripísať vinu určitým skupinám alebo dokonca osobám, „v zahraničných sme mohli skôr vidieť snahy spojiť ten atentát s nejakým celosvetovým dianím a s nejakým Ficovým konaním v minulosti.“Nahrávala Veronika Jursová Prachárová.

Opozícia sa pokúša v parlamente odvolať ministerku zdravotníctva a ministerku kultúry. Vládna koalícia za Zuzanou Dolinkovou aj Martinou Šimkovičovou stojí, na novom šéfovi parlamentu sa však už mesiac dohodnúť nevie.Ako túto situáciu využije opozícia, majú šancu ministerky aj odvolať, alebo je to len povinná v parlamente? V čom je vlastne problém? A ako sa zachovajú pri mimoriadnej schôdzi, na ktorej chce vláda meniť zákon o RTVS? Ako to celé vidí SaS, ktorá si po rokoch zvolila nového šéfa? Budú chcieť ešte presvedčiť na spoluprácu aj Korčoka? Braňo Závodský sa rozprával s predsedom strany Sloboda a solidarita a poslancom parlamentu Branislavom Gröhlingom.

Hlúpa propaganda nás chce uniesť z demokracie k autokracii, tvrdí Tomáš Kriššák, špecialista na boj s dezinformáciami.Vstáva aj o štvrtej ráno, aby mohol v regiónoch žiakov či učiteľov vovádzať do zákulisia dezinformácií a propagandy a robí to popri svojej práci. Na druhej strane tu máme rovno vládneho splnomocnenca, ktorý konšpirácie šíri. Ten prvý to financuje z vlastného vrecka, či dobrovoľných príspevkov verejnosti, ten druhý rovno zo štátnej kasy, a teda z peňazí nás všetkých. Aj také je Slovensko po posledných parlamentných voľbách. Alebo – iný vládny predstaviteľ argumentuje vulgarizmami z knihy podporenej financiami z Fondu na podporu umenia, aby poukázal na nutnosť zmeny zákona o tomto fonde, no už neuviedol, že podporenú knihu vydalo vydavateľstvo, ktoré riadil. No čo? Len ďalšia dezinformácia z koaličných vôd. A pokračovať by sme mohli zámerom rovno zrušiť verejnoprávnu RTVS, lebo...údajne „šíri dezinformácie“. Tak o nej hovoria opäť vládno-koaliční nositelia moci. A rovnako títo mocní hovorili o „prezidentovi vojny“... A kde je moc tam je aj pravda? Či ako? „Vy máte moc, my však pravdu“ – odpovedal by im politický väzeň svedomia Silvester Krčméry. Ako na tento chaos pravdy, nepravdy, konšpirácií a zavádzania dezinformáciami? Témy pre Tomáša Kriššáka, ktorý odkrýva ich zákutia. Dezinformácie podľa neho oberajú ľudí o „informované rozhodnutia“. „V čase pandémie sa dalo predísť veľkému množstvu úmrtí a ťažkých ochorení, keby ľudia neboli zmanipulovaní a robili by informované rozhnodnutia. Nehovoriac o miliardových nákladoch, ktoré takto doľahli na spoločnosť“, tvrdí Kriššák. Dezinformácie sú pritom podľa neho šírené umelo, „aby to vyhovovalo malej skupine ľudí z ekonomických a mocenských záujmov“. „V momente, keď vidíme, že dochádza k šíreniu dezinformácií z najvyšších pozícii moci, vtedy vieme, že spoločnosť je najviac ohrozená. Je to bohužial stav, v ktorom sa Slovensko aktuálne nachádza“, dopĺňa. Robia to podľa neho „klamári a pokrytci“. Hrádzou pre takéto zavádzanie spoločnosti a snahy o prechod z demokracie k autokracii je podľa Tomáša Kriššáka vzdelávanie ku kritickému mysleniu. „Keď sa jednotlivec dokáže vybaviť tým, že dôveruje sám sebe a svojmu kritickému pohľadu, dokáže odolať každému klamstvu a manipulácii.“Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Hlúpa propaganda nás chce uniesť z demokracie k autokracii, tvrdí Tomáš Kriššák, špecialista na boj s dezinformáciami.Vstáva aj o štvrtej ráno, aby mohol v regiónoch žiakov či učiteľov vovádzať do zákulisia dezinformácií a propagandy a robí to popri svojej práci. Na druhej strane tu máme rovno vládneho splnomocnenca, ktorý konšpirácie šíri. Ten prvý to financuje z vlastného vrecka, či dobrovoľných príspevkov verejnosti, ten druhý rovno zo štátnej kasy, a teda z peňazí nás všetkých. Aj také je Slovensko po posledných parlamentných voľbách. Alebo – iný vládny predstaviteľ argumentuje vulgarizmami z knihy podporenej financiami z Fondu na podporu umenia, aby poukázal na nutnosť zmeny zákona o tomto fonde, no už neuviedol, že podporenú knihu vydalo vydavateľstvo, ktoré riadil. No čo? Len ďalšia dezinformácia z koaličných vôd. A pokračovať by sme mohli zámerom rovno zrušiť verejnoprávnu RTVS, lebo...údajne „šíri dezinformácie“. Tak o nej hovoria opäť vládno-koaliční nositelia moci. A rovnako títo mocní hovorili o „prezidentovi vojny“... A kde je moc tam je aj pravda? Či ako? „Vy máte moc, my však pravdu“ – odpovedal by im politický väzeň svedomia Silvester Krčméry. Ako na tento chaos pravdy, nepravdy, konšpirácií a zavádzania dezinformáciami? Témy pre Tomáša Kriššáka, ktorý odkrýva ich zákutia. Dezinformácie podľa neho oberajú ľudí o „informované rozhodnutia“. „V čase pandémie sa dalo predísť veľkému množstvu úmrtí a ťažkých ochorení, keby ľudia neboli zmanipulovaní a robili by informované rozhnodnutia. Nehovoriac o miliardových nákladoch, ktoré takto doľahli na spoločnosť“, tvrdí Kriššák. Dezinformácie sú pritom podľa neho šírené umelo, „aby to vyhovovalo malej skupine ľudí z ekonomických a mocenských záujmov“. „V momente, keď vidíme, že dochádza k šíreniu dezinformácií z najvyšších pozícii moci, vtedy vieme, že spoločnosť je najviac ohrozená. Je to bohužial stav, v ktorom sa Slovensko aktuálne nachádza“, dopĺňa. Robia to podľa neho „klamári a pokrytci“. Hrádzou pre takéto zavádzanie spoločnosti a snahy o prechod z demokracie k autokracii je podľa Tomáša Kriššáka vzdelávanie ku kritickému mysleniu. „Keď sa jednotlivec dokáže vybaviť tým, že dôveruje sám sebe a svojmu kritickému pohľadu, dokáže odolať každému klamstvu a manipulácii.“Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Demagóg.sk už viac ako mesiac oficiálne overuje príspevky na Facebooku. Na aké bizardnosti tím factcheckerov narazil? Čo ich prekvapilo? Aj o tom sa v podcaste rozprávala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou portálu Demagóg.sk Veronikou Frankovskou a s analytikom Demagóg.sk Pavlom Valíkom.Frankovská vysvetlila, že v rámci spolupráce s Metou nemôže tím Demagóg.sk overovať príspevky politikov na Facebooku. Najmä počas moratória pritom podľa nej dochádzalo k zverejňovaniu nepravdivého obsahu. Šíril sa naratív, že Ivan Korčok je vojnový štváč a snažil by sa o nasadenie slovenských vojakov na Ukrajinu, čo mnohokrát explicitne poprel. Vyslanie vojakov do zahraničia zároveň patrí do výlučnej kompetencie parlamentu a vlády.Valík pripomenul, že tentokrát sa narozdiel od posledných dní pred parlamentnými voľbami neobjavili dezinformácie vytvorené umelou inteligenciou. Upozornil, že okrem dezinformácií súvisiacich s voľbami sa naďalej šírili hoaxy o covide-19 a o tom, že údajne lekári dostávali vysoké sumy za podávanie netestovaných vakcín, ale aj nebezpečné naratívy o deťoch unášaných z Ukrajiny pod taktovkou vlády.Nahrávala Veronika Jursová Prachárová.

Jak zařídit, aby nebyla porušována svoboda slova, základní princip parlamentní demokracie, a přitom bránit ruským dezinformátorům, aby podněcovali část prorusky naladěných europoslanců a jejich prostřednictvím vymývali mozky veřejnosti, nota bene krátce před eurovolbami? To je dilema, které momentálně řeší vedení Evropského parlamentu. Debata v plénu na toto téma příští týden bude hodně bouřlivá.

Novým prezidentom Slovenskej republiky je Peter Pellegrini. Zvíťazil s takmer 54 percentami. Ivan Korčok mal viac ako 46 percent. Obaja kandidáti dostali historicky najvyšší počet v súboji v druhom kole - 1,4 milióna hlasov pre Pellegriniho, 1,2 milióna hlasov pre Korčoka. Na Slovensku bola aj mimoriadne vysoká účasť viac ako 61 percent. Povolebným Dobrým ránom vás sprevádzajú Zuzana Kovačič Hanzelová a Jakub Filo. Otázky k voľbám, kampani či politickým stranám do nasledujúcej epizódy Dobrého rána sobota nám zasielajte na mail dobrerano@sme.sk, ideálne vo forme hlasovej správy. Do predmetu napíšte Otázka do sobotného Dobrého rána. Zdroje zvukov: SME, TA3. Hospodárske noviny – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte mesačný podcastový newsletter nielen o novinkách SME na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcastovenovinky⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠  – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Év eleje óta csak a Megafon 120 milliót költött Facebook-hirdetésekre, a kormányhoz köthető oldalak összesen pedig már kétszázmillió fölött járnak. A Dezinformáció hatalmában a 2024-es választási kampány során népszerűsített, fizetett tartalmakat és finanszírozóit vizsgáljuk.

Obrazy traktorů, balíků slámy nebo stád ovcí blokující ulice evropských velkoměst známe zatím jen z televize. Teď tato atrakce dorazila až k nám a v pondělí budou zřejmě v Praze hlavní tahy zablokovány traktory. Ovšem naši protestující zemědělci se od svých evropských kolegů dost zásadně liší.

Na čom sa dokážeme zhodnúť? Takmer na ničom, iba na negatívnych vymedzeniach. Martin Slávik je politológ a venuje sa aj histórii v OZ Living Memory. Dezinformácie, ktoré sledujeme dnes, pochádzajú z manuálov KGB a rovnaké sme videli už aj v hlbokej totalite. Dnešné Rusko totiž stále ovládajú bývalí príslušníci KGB. Prečo po našej skúsenosti s očividnými klamstvami komunistickej propagandy nie sme voči tomu imúnni?Čistky v bezpečnostných službách sme už videli za totality a robí to teraz aj Robert Fico. Podľa Martina Slávika vláda stratila mantinely a vedie nás ku krajine, ktorá bude prosperujúca len pre pár jedincov.Radosť vládnuť národu, ktorý nepremýšľa, pripomína Martin Slávik známy citát. Tvrdí, že Slovensko sa začína podobať Rusku. Stredoškoláci podľa neho nie sú typickí konzumenti dezinformácií. Na vine sú väčšinou rodičia-konšpirátori, alebo majú mladí nesprávne vzory. Erózia dôvery v štát je podľa neho bezpečnostné riziko. Rozdelenú a rozhádanú krajinu ľahšie ovládnete.Tlieskanie koženým motorkárom, ktorí propagujú Putina, je podľa neho následkom nevyrovnania sa s minulosťou. Minulé zlo totiž nikto neodsúdil. Na Slovensku máme tradíciu hrubých čiar a beztrestnosti. Lenže hrubé čiary sú nefér voči obetiam a zvýhodňujú páchateľov.Rozhovor nahrával Peter Hanák.Mentioned in this episode:EU Slovensko

Expert na informačnú bezpečnosť a dezinformácie Tomáš Kriššák vysvetľuje, prečo sú Slováci veľmi náchylní veriť konšpiračným teóriám, ako sa Slovensku darí vysporiadať s touto hrozbou, ako dezinformačné naratívy ovplyvňujú slovenskú demokraciu a voľby alebo ako vníma možný prínos nového Aktu o digitálnych službách, ktorý čoskoro vstúpi do platnosti. S Kriššákom sa rozprávala Miroslava Pisklová z SFPA. Podcastovú sériu „Bezpečnostný kompas“ pripravuje Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku a je realizovaná s finančnou podporou Ministerstva obrany Slovenskej republiky v rámci dotačného programu. Za obsah podcastu je výlučne zodpovedné Výskumné centrum Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.