Podcasts about dezinform

Ukrainas prezidents Volodimirs Zelenskis publiski aicina uz miera procesu, Putins noraida viņa tikšanās piedāvājumu. Tramps cer panākt mieru ar Irānu, bet atsākusies tieša karadarbība starp Irānu un Izraēlu. Armēnijā parlamenta vēlēšanās uzvarējusi premjera Nikola Pašinjana partija "Pilsoniskais līgums". Aktualitātes analizē Latvijas Transatlantiskās organizācijas ģenerālsekretāre Sigita Struberga un Latvijas ārpolitikas institūta pētnieks Marts Eduards Ivaskis. Mēģinot pārliecināt Kremļa apsēsto Pagājušās ceturtdienas, 4. jūnija, vakarā Ukrainas prezidents Volodimirs Zelenskis nāca klajā ar publisku vēstuli agresorvalsts vadonim Putinam. Liela daļa no teksta veltīta pašreizējās situācijas raksturojumam, uzskaitot argumentus, kāpēc kara turpināšana nav Krievijas un arī tās valdnieka interesēs, un aicinot viņu sēsties pie sarunu galda. Tonis ir tiešs, pat skarbs, taču Ukrainai nepārprotami ir uz tādu tiesības, ievērojot, ka tās īstenotais lidrobotu karš šobrīd liek runāt par iespējamu lūzumu karadarbības gaitā. Melnu dūmu mutuļi pār Sanktpēterburgu tieši starptautiskā ekonomikas foruma norises dienā, pamatīgi zaudējumi Krievijas Baltijas flotes munīcijas krājumiem un no ierindas izsista korvete, lielā mērā paralizētas autotransporta un dzelzceļa komunikācijas ar Krimu, kas jau izpaužas kā ass degvielas deficīts okupētajā pussalā. Tomēr tas viss joprojām nav pietiekami pārliecinošs arguments Kremļa saimniekam, kurš, atbildot uz vēstījumu no Kijivas, paziņoja, ka šobrīd neredzot jēgu tikties ar prezidentu Zelenski, un atkārtoja jau labi zināmās prasības par Krievijas vēl neieņemtu Ukrainas teritoriju atdošanu. Prezidenta Zelenska vēstulē piesaukta arī Savienoto Valstu praktiskā atteikšanās no miera centieniem Ukrainas sakarā un Eiropas iespējamā iesaistīšanās. Kā apliecinājums tam bija Ukrainas vadītāja svētdienas vizīte Londonā, tiekoties ar Lielbritānijas premjeru Kīru Stārmeru, Francijas prezidentu Emanuelu Makronu un Vācijas kancleru Frīdrihu Mercu. Četrinieks deklarēja piecus priekšnoteikumus taisnīgam un ilgstošam mieram: tūlītējs un pilnīgs pamiers, karadarbības apturēšana pie esošās saskares līnijas, stingras un juridiski saistošas drošības garantijas Ukrainai, ko nodrošinātu starptautisku spēku klātbūtne, Ukrainai nodarīto zaudējumu kompensēšana, no kā būs atkarīga Krievijas aktīvu atsaldēšana, kā arī Eiropas drošības interešu ievērošana un Eiropas Savienības un NATO līdzdalība ikvienā sarunu aspektā, kas skar šīs struktūras. Savukārt vakar, 9. jūnijā, Tallinā Ukrainas līderis tikās ar Ziemeļvalstu un Baltijas valstu astotnieka premjerministriem. Partneri izteica atbalstu Ukrainas uzņemšanai NATO un Eiropas Savienībā, taču galvenais samita akcents bija sadarbība pretstāvē Krievijai, sevišķi – pēdējā laikā aktuālajā pretgaisa aizsardzības aspektā. Kā nozīmīgs solis šai ziņā tiek atzīmēti Tallinā noslēgtie Ukrainas aizsardzības sadarbības līgumi ar Igauniju un Latviju. Miera optimists Tramps Vakar, runājot ar reportieriem Ņujorkā, prezidents Donalds Tramps paziņoja, ka vienošanās par mieru ar Irānu tikšot panākta tuvāko divu trīs dienu laikā. Tā būšot ļoti laba vienošanās, pauda Baltā nama saimnieks, pēc kam tikšot atbloķēts Hormuza šaurums un Irāna izdošot savus bagātinātā urāna krājumus. No vienas puses, pēdējās nedēļās medijos tiešām parādījās signāli par to, ka sarunās starp Vašingtonu un Teherānu, kas notiek ar Pakistānas, Kataras un Omānas starpniecību, izstrādāts zināms mierlīguma ietvars. Taču tikuši minēti arī vairāki aspekti, kuros Irāna paliek striktās pozīcijās, proti – tā nevēlas principā atteikties no urāna bagātināšanas iespējas nākotnē, vēlas saglabāt kontroli Hormuza šaurumā arī pēc karadarbības beigām un vēlas, lai daļa no vienošanās būtu arī karadarbības pārtraukšana pret kustību „Hezbollah” Libānā. Pie tam tieši pēdējās dienās notikusi karadarbības eskalācija. Svētdien Izraēlas gaisa spēki deva triecienu „Hezbollah” objektiem Beirutā, uz ko reaģēja Irāna, raidot pret Izraēlu lidrobotu vilni. Atbilde bija Izraēlas aviācijas uzlidojumi aizsardzības infrastruktūras objektiem Irānā. Tādējādi pirmo reizi kopš aprīļa Irāna un Izraēla apmainījās savstarpējiem triecieniem. Pirmdien pēcpusdienā, pēc Donalda Trampa paustās nepatikas par notiekošo, pretinieki aktīvu apšaudīšanos pārtrauca, taču vakar Izraēlas aviācija jau atkal bombardēja „Hezbollah” objektus Libānā – šoreiz Tīras pilsētā, no kurienes bēga tūkstošiem iedzīvotāju. Visbeidzot vakar savstarpējiem triecieniem apmainījās Irāna un Savienoto Valstu spēki Persijas līča rajonā. Viss sākās ar to, ka Irānas lidrobots virs līča notrieca amerikāņu helikopteru; apkalpe tika sekmīgi izglābta. Atbildot uz to notika Savienoto Valstu gaisa spēku uzlidojums pretgaisa aizsardzības iekārtām, savukārt Irāna raidīja lidrobotus pret amerikāņu bāzēm Kuveitā un Bahreinā. Pēc visa notikušā nākas šaubīties, vai no aprīlī panāktās ugunspārtraukšanas kaut kas vairs ir palicis pāri, taču Donalda Trampa optimismu drīza miera sakarā tas, vismaz šķietami, nespēj mazināt. Armēnijas vēlēšanu ģeopolitiskās likmes Svētdien, 7. jūnijā, notikušās Armēnijas parlamenta vēlēšanas pamatoti tika uzlūkotas kā šīs Aizkaukāza valsts ģeopolitiskās izšķiršanās moments. Apstākļu spiesta, Armēnija līdz nesenam laikam paļāvās uz Krieviju kā savu galveno stratēģisko partneri, taču rūgti vīlās, kad Maskava neko nopietnu nepasāka, lai novērstu Kalnu Karabahas jeb Arcahas reģiona nonākšanu Azerbaidžānas kontrolē. Tā nu Erevānai nācās norīt krupi un slēgt vienošanos ar spēcīgāko kaimiņvalsti, kur starpnieka lomā iejutās nevis Kremļa saimnieks Putins, bet gan ASV prezidents Donalds Tramps. Daudziem Armēnijā tā joprojām ir sāpīga un nepieņemama piekāpšanās, un varēja lēst, ka premjerministram Nikolam Pašinjanam nebūs viegli aizlāpīt šo plaisu savā reputācijā. Tomēr viņa izvēle – ciešāku saišu būvēšana ar Eiropas Savienību, distancējoties no līdzšinējā sabiedrotā Krievijas – izrādījās pareiza. Vēlēšanās Pašinjana vadītā partija „Pilsoniskais līgums” ieguva gandrīz pusi vēlētāju balsu un līdz ar to – parlamenta vairākumu. Kremlis, protams, darīja visu iespējamo, lai to nepieļautu. Pagājušā gada beigās tika nodibināta partija „Stiprā Armēnija”, kuru vada miljardieris Samvels Karapetjans – Gruzijas oligarha Bidzinas Ivanišvili līdzinieks, kurš arī savu bagātību sarūpējis pamatā Krievijā. Partijas kampaņa tēloja premjeru Pašinjanu kā nodevēju, kurš vainojams pie Arcahas zaudēšanas un tagad velk savu dzimteni uz pagrimušajiem Rietumiem, prom no tradicionālajām kristīgajām vērtībām. „Stiprajai Armēnijai” ir ciešas saiknes ar tām Armēņu Apustuliskās baznīcas aprindām, kuras pēdējā laikā aktīvi iesaistījušās politiskajos procesos opozīcijas pusē. Karapetjana sekotāji uztur vēstījumu, ka vienīgā Armēnijas cerība ir draudzība ar Krieviju, savukārt Pašinjana piedāvātā eiropeiskā orientācija draudot ar pakļaušanu Turcijai. Šādi motīvi, protams, rod dramatisku atbalsi armēņu tautas vēsturiskajā atmiņā. Ar līdzīgu vēstījumu startēja vēl viens opozīcijas bloks „Armēnijas alianse” un tās līderis Roberts Kočarjans. Krievija pamatīgi ieguldījās, lai panāktu Pašinjana sakāvi. Dezinformācijas kampaņa, kuru īstenoja gan apmaksāti mediji, gan botu tīkli, tiek raksturota kā otrs jaudīgākais Kremļa īstenotais vēlēšanu ietekmēšanas mēģinājums, atpaliekot tikai no pagājušā gada Moldovas parlamenta vēlēšanām. Vēl viens paņēmiens bija Krievijā dzīvojošo Armēnijas pilsoņu nogādāšana dzimtenē, lai viņi nobalsotu par promaskaviskajiem spēkiem. Kā redzams, pūles izrādījušās teju veltas. „Stiprā Armēnija” ieguva apmēram 23,5 procentus, „Armēnijas alianse” – nepilnus desmit procentus balsu. Tiesa, „Pilsoniskajam līgumam” pietrūkst mandātu konstitucionālajam vairākumam, un tas var apgrūtināt galīgo izlīgumu ar Azerbaidžānu. Armēnijas konstitūcijas preambulā ir atsauces uz pagājušajā gadsimtā tapušiem tiesiskiem aktiem, kuros piesauktas pretenzijas uz šo reģionu, un Azerbaidžāna pieprasa šo fragmentu izslēgšanu no pamatlikuma. Sagatavoja Eduards Liniņš.    

András István Demeter a demisionat din funcția de ministru al Culturii după apariția, într-o publicație online, a unei înregistrări (posibil trunchiate) referitoare la achiziția Radio Chișinău de către Radio România. În acea înregistrare, politicianul UDMR folosește un limbaj vulgar cînd povestește despre detaliile acestei achiziții și acuzațiile care i s-au adus, ulterior, în Justiție. Ruptă din context, acea înregistrare lăsa să se înțeleagă că András István Demeter ar fi putut trăda interesul național al României. De fapt, la o  ascultare atentă, oricine și-ar fi putut da seama că era, de fapt, sarcastic. A folosit un limbaj nepotrivit, dar sarcastic... Ceea ce a urmat a fost, pînă la urmă, un hoax, o dezinformare. Cazul ridică însă întrebări care depășesc persoana fostului ministru. Ce înseamnă responsabilitatea publică pentru un demnitar? Și cum vorbim despre „interesul național”? L-am invitat astăzi la „Timpul prezent” pe András István Demeter. Ați numit plecarea dumneavoastră „demisie de onoare”. Ce anume v-ați asumat prin această demisie: limbajul folosit sau efectul politic al înregistrării? András István Demeter: "Aș putea să spun că ambele. Și mai mult decît atît. În primul rînd, este o chestiune de onoare să faci un gest care este la îndemînă. A apărut în peisajul public o înregistrare. Care a creat o furtură. O furtură destul de mare. Un fel de tsunami. Pentru că în modul în care s-a pus problema, modul în care a fost formulat titlul și modul în care – pînă la urmă, firesc – au reacționat oamenii, era într-adevăr, un fel de cutremur. În această situație, pentru a calma spiritele, un gest minim și onorabil este de a face un pas înapoi. Asta s-a întîmplat cu demisia de onoare. Denumirea vine și din faptul că nu prea ai din ce demisiona cîtă vreme ești parte a unui guvern demis, dar nici nu poți invoca alte formulări... Și atunci am considerat că alipirea acestei precizări are o valoare practică, dar și una simbolică."„Îmi bag p... în interesul național, pentru că eu sînt ungur”. Am citat aici din acea înregistrare difuzată pe acea publicație online. Am citat, dar nu tocmai exact, pentru că avem aici o situație paradoxală: nu pot reproduce la radio expresia pe care ați folosit-o – sau vi se atribuie – pentru că audiovizualul este reglementat. Dumneavoastră erați într-o poziție publică, erați ministru... Credeți că un demnitar are dreptul la o libertate mai mare decît un jurnalist – inclusiv în ceea ce privește folosirea anumitor cuvinte în public? András István Demeter: "Orice om se exprimă și la supărare, și cînd se autocitează, cu orice fel de cuvinte pe care le crede de cuvință. Unele mai libertine, unele mai licențioase... Nu cred că sîntem sfinți. Cel care n-a înjurat niciodată, nici la supărare, nici la bucurie, acela se arunce prima piatră! Ipocrizia este mare. Dar ar trebui să fie, totuși, puțin mai controlată. Una este să vorbești la microfon și să fii sub incidența codului audiovizual; una este să faci o declarație publică și să intri, iarăși, sub incidența reglementărilor legale în materie. Și alta este să fii într-un spațiu privat, chiar și în calitatea oficială, de ministru, de realizator, de orice ai fi, și să fii înregistrat pe ascuns, fără acord, cu niște instrumente despre care nu știi. Aceste gesturi intră în alte sfere, inclusiv în sfera civilă ori penală."Apasă PLAY pentru a asculta interviul integral! O emisiune de Adela Greceanu și Matei Martin Un produs Radio România Cultural 

Para-Kovács Imre és Pintér András a választások utáni helyzetet elemezték a tudomány szemszögéből.

A nyilvánosság elé áll Hrabóczki Dániel, akit Gundalf néven ismert meg az ország nyilvánossága a titkosszolgálati botrányban. A 444-nek elmondta: az Alkotmányvédelmi Hivatalban tett meghallgatáson valótlanságokat állított. Úgy érezte, hogy a Tisza összeukránozása a cél, ezért „kezébe vette az irányítást”.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Najnovšia európska analýza SIMODS ukazuje, že dezinformácie nie sú na sociálnych sieťach náhodným javom, ale sú do ich fungovania priamo zabudované. Niektoré platformy ich podľa dát dokonca systematicky zvýhodňujú. Aj o tom diskutovala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou Demagóg.sk Veronikou Frankovskou a analytikom Demagóg.sk Palom Valíkom.V úvode Veronika Frankovská upozornila na aktuálny trend zaplavovania sociálnych sietí obsahom generovaným umelou inteligenciou, najmä v súvislosti s konfliktom na Blízkom východe. „Objavuje sa množstvo manipulovaných videí a obrázkov. Často sú síce nízkej kvality, no aj tak dokážu zmiasť – dokonca aj renomované západné médiá ich zverejnili a až následne zistili, že ide o AI obsah,“ uviedla.V kontexte analýzy SIMODS zároveň zdôraznila, že algoritmy prirodzene zvýhodňujú emocionálne nabitý obsah. „Dáta ukazujú, že účty, ktoré šíria dezinformácie, dosahujú výrazne vyššie reakcie než dôveryhodné zdroje – niekedy aj násobne vyššie. Platí to najmä na niektorých konkrétnych platformách,“ dodala.Analytika Pala Valíka výsledky štúdie v zásade neprekvapili, no upozornil na výrazný rozsah problému. Najviac ho zaskočila intenzita šírenia dezinformácií na TikToku. „Podiel dezinformačných príspevkov na TikToku dosiahol až 25 percent, a to len pri nami sledovaných témach – migrácia, vnútorná politika, geopolitika a zdravie,“ vysvetlil.Zároveň dodal, že ešte vyšší bol podiel tzv. problematického obsahu. „Ak rátame aj nenávistné prejavy či naratívy, ktoré dezinformácie podporujú, dostávame sa až na 43 percent obsahu,“ uviedol Valík.Podľa analytikov tak nejde len o jednotlivé nepravdivé príspevky, ale o širšie prostredie, v ktorom sa dezinformácie prirodzene šíria a získavajú veľký dosah.

A választások előtti utolsó Szkeptikus Hétfő alkalmával szó volt a politikai dezinformáció működéséről, terjedéséről legfőbb jelenségeiről.

Hosť: MUDr. Jaroslava Orosová (prezidentka Zväzu ambulantných a poskytovateľov a členka iniciatívy Lekári nahlas) a Hana Hupcejová (predsedníčka Bratislavského spolku medikov). | Zdravotnícke dezinformácie sa v súčasnosti šíria rýchlejšie než kedykoľvek pred tým - odborníci upozorňujú, že tento trend má reálny vplyv na zdravie pacientov. Iniciatíva Lekári nahlas preto predstavila novú webovú platformu, kde verejnosť nájde najčastejšie zdravotnícke dezinformácie, ich vysvetlenia a argumenty podložené dôkazmi. Podľa analýzy Európskeho parlamentu využíva internet ako hlavný zdroj informácií o zdraví až 65 % ľudí vo veku 25 – 34 rokov. V praxi tak nastáva situácia, že v momente keď nás rozbolí hlava, alebo sa objaví vyrážka, zapíname internet a googlime. Odpoveď dostaneme za pár sekúnd. Problém nastáva v momente, keď je v rozpore s platnými medicínskymi poznatkami. O tom, čo sa deje, keď internet začne konkurovať medicíne založenej na dôkazoch, sa dozviete v tomto vydaní Kontaktov. | Iniciatíva Lekári nahlas proti dezinformáciám. | Moderuje: Eva Pribylincová; | Kontakty pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. V premiére v pondelok až štvrtok po 20. hodine v Rádiu Slovensko.

Cele mai importante știri ale zilei, alese de Recorder și grupate într-un newsletter audio. În fiecare seară, de luni până vineri.

Ez itt a Paraméter napi hírösszefoglalója, a LÉNYEG. A nap legfontosabb eseményeit szemlézzük, így garantáltan nem marad le semmiről.  

Fact-checking býva zvyčajne reaktívny – vyvracia dezinformácie, ktoré sa už šíria. Preto sa k ľuďom často dostáva až ako druhý v poradí. Ako sa však dá s dezinformáciami bojovať ešte predtým, než sa vôbec začnú šíriť? Aj o tom diskutovala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou projektu Demagóg.sk Veronikou Frankovskou a analytikom Demagóg.sk Pavlom Valíkom.V úvode Veronika Frankovská priblížila, že na dezinformačnej scéne opäť rezonovali témy zdravia, vakcín a ruskej invázie na Ukrajinu. Najnovšie sa veľa pozornosti sústreďuje na boje o Pokrovsk, odkiaľ sa šíria videá vytvorené umelou inteligenciou, na ktorých sa údajne vzdáva veľký počet ukrajinských vojakov. „Nevieme presne, aká je tam situácia, keďže z oblasti prichádza málo nezávislých informácií. Musíme si však dávať pozor, aby sme nešírili nepravdivé videá vytvorené pomocou AI,“ dodáva Frankovská.Ďalšou veľkou témou je podľa Frankovskej digitálne euro, o ktorom sa v súčasnosti rokuje na európskej pôde. „Ľudia šíria obavy, že v budúcnosti nahradí hotovosť, alebo že hotovosť bude zakázaná, prípadne že niekto bude sledovať ich nákupy či uhlíkovú stopu. V skutočnosti je však digitálne euro len koncept, na základe ktorého by Európska centrálna banka vydávala digitálnu formu peňazí. Na rozdiel od súčasného systému, kde digitálne peniaze vytvárajú najmä komerčné banky, by tak išlo o oficiálnejšiu a nezávislejšiu formu,“ vysvetľuje Frankovská.Samotnou podstatou fact-checkingu je podľa Veroniky Frankovskej sledovanie, aké dezinformácie sa objavujú, a následná reakcia na ne. „Máme množstvo dát a výskumov, ktoré ukazujú, že k ľuďom sa často dostane len tá prvá správa. V kombinácii s tým, že nepravdivé – a najmä negatívne – správy sa šíria rýchlejšie a častejšie, to vedie k tomu, že veľa ľudí zachytí práve tú nepravdivú informáciu, ale už sa k nim neskôr nedostane jej oprava,“ vysvetľuje Frankovská.Dodáva, že čoraz viac sa presadzuje prístup, podľa ktorého je dôležité, aby sa k ľuďom ako prvé dostali pravdivé informácie. „V témach, kde sa očakáva, že sa budú šíriť dezinformácie, by si mali factcheckeri aj oficiálne inštitúcie dať pozor na to, aby v zrozumiteľnej forme komunikovali, aké nepravdivé tvrdenia sa môžu objaviť, ale predovšetkým poskytovali overené informácie, ktoré majú k dispozícii. Tento prístup sa nazýva prebunking,“ uzatvára.V druhej časti diskusie analytik Demagóg.sk Pavol Valík priblížil prebunkingový materiál o údajných nákupoch Volodymyra Zelenského. „Snažili sme sa zistiť, či sa niektoré dezinformácie šíria častejšie alebo s väčšou intenzitou. Jeden z výsledkov nášho výskumu ukázal, že sa naozaj objavujú pravidelne a veľmi často sa opakujú. Najviac sa vracajú v obdobiach, keď sa rozhoduje o pomoci Ukrajine,“ vysvetlil Valík.Valík zdôraznil, že nejde o náhodné dezinformácie, ktoré by boli vypustené bez cieľa, ale o systémovú operáciu, zameranú najmä na európskych a amerických občanov.

125. epizóda Vertiga bude opäť bohatá na predstavenie noviniek z kín a online priestoru. Kiná zastúpia výborné filmy a každý z inej krajiny. Ameriku – príbeh Brucea Springsteena s podnázvom Vyveď ma z ničoty, Španielsko – skvelý titul Počuješ ma? a Nemecko – psychologická dráma Čo vie Marielle. Zo streamov toho bude opäť veľmi veľa. Precízny dokument o Martinovi Scorsesem, mimoriadny politický triler Bojovníčka v tieni, ale aj seriály o Dynastii Murdaughových, či šialenom sériovom vrahovi Johnovi Wayne Gacym. Pridáme aj nový český seriál Ratolesti, ktorý rozhodne stojí za pozornosť. Zoznam filmov a seriálov z epizódy: Springsteen: Vyveď ma z ničoty / Springsteen: Deliver Me from Nowhere Počuješ ma? / Deaf / Sorda Čo vie Marielle / Was Marielle weiß Mr. Scorsese (AppleTV+) Bojovníčka v tieni / She Walks in Darkness (Netflix) Dynastia Murdaughových: Smrť v rodine / Murdaugh: Death in the Family (Disney+) 27 nocí / 27 Nights (Netflix) Devil in Disguise: John Wayne Gacy (Skyshowtime) Ratolesti (ČT) See omnystudio.com/listener for privacy information.

Overujeme tvrdenia, ale hlavne fakty, porovnávame ich s dátami, ale hlavne s odborníkmi. V novej časti sme sa pozreli na hranice Ukrajiny. Má Ukrajina registrované a vytýčené hranice s okolitými krajinami a hlavne s Ruskom? Je alebo nie je ruská invázia útokom na demokraciu a slobodu Ukrajiny? Pozreli sme sa na túto tému s Alexandrom Dulebom, výskumným pracovníkom Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku. 

Overujeme tvrdenia, ale hlavne fakty, porovnávame ich s dátami, ale hlavne s odborníkmi. V novej časti sme sa pozreli na hranice Ukrajiny. Má Ukrajina registrované a vytýčené hranice s okolitými krajinami a hlavne s Ruskom? Je alebo nie je ruská invázia útokom na demokraciu a slobodu Ukrajiny? Pozreli sme sa na túto tému s Alexandrom Dulebom, výskumným pracovníkom Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku. 

V septembri 2021 došlo k zrušeniu môjho kanála na platforme YouTube zo strany kontrolórov obsahu, ktorí tvrdili, že „sa domnievajú, že som porušil pravidlá pre komunitu“. Toto obvinenie mi nikdy nebolo vysvetlené, napriek mojej snahe komunikovať. Môj kanál mal vtedy vyše 400 videí, takmer 150 000 odberateľov a takmer 40 miliónov pozretí.V septembri 2025, teda po dlhých štyroch rokoch, mi správcovia YouTube obsahu oznámili, že sa mýlili a že z dôvodu, že som neporušil pravidlá pre komunitu obnovujú môj kanál v plnom rozsahu.Zrušenie kanála v roku 2021 vyvolalo obrovskú vlnu mediálnych reakcií. Takmer všetky slovenské médiá informovali o zrušení kanála a v desiatkach difamačných článkov, ktoré zavádzali verejnosť od samého začiatku, pokračujú doteraz.O celej situácií som znovu vydal tlačovú správu, ale väčšina slovenských médií odmietla o nej doteraz informovať objektívne, nezaujato a mnohé pokračujú v šírení svojich dezinformácií o mojej osobe, vzdelaní a informáciách, ktoré som prinášal počas kovidovej krízy.Verejnoprávna STVR dokonca túto správu zásadného spoločenského charakteru o tom, že nadnárodná spoločnosť sa priznala k páchaniu protiústavnej cenzúry pod politickým nátlakom vlády bývalého amerického prezidenta Josepha Bidena a poškodila osobnostné, ústavné aj ľudské práva slobodného občana SR, úplne ignoruje.Predkladám preto slovenskej verejnosti fakty a nech si každý človek, ktorý sa zaujíma o veci verejné, urobí svoj názor.

„Naše dejiny nepíše celá spoločnosť. Sú tvorené jednotlivými ľuďmi a niekedy je až zarážajúce, ako málo jednotlivcov stačí, aby sa dejiny zmenili. Či už k horšiemu, alebo k lepšiemu,“ toto sú slová producentky Wandy Adamík Hrycovej, ktorá má na konte viaceré úspešné historické filmy o dávnych, ale aj nie tak dávnych dejinách: naposledy sme v kinách mohli vidieť v mnohom stále aktuálny film Vlny. Historička Agáta Šústová Drelová sa v najnovšej epizóde Dejín rozprávala s Wandou Adamík Hrycovou nielen o sile a úlohe jednotlivcov v dejinách ako takých, ale najmä o tom, ako jednotlivci formujú našu kolektívnu pamäť, naše súčasné vnímanie dejín, ako sa dejiny vizualizujú a dávajú do pohybu práve v historických filmoch. Je možné z neraz šedých dejín vytvoriť farebný príbeh? Ako zobrazovať tragické dejiny citlivo ale zároveň pútavo? Prečo potrebujeme historické filmy? A prečo ich potrebujeme práve dnes? – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

Žijeme dobu, keď sú fakty a zistenia vedy spochybňované. Jedným z posledných príkladov na Slovensku bolo odmietnutie výsledkov analýzy mRNA vakcín Slovenskej akadémie vied (SAV) Petrom Kotlárom. O tom, aké nepravdy a zavádzania sa v tejto súvislosti šíria, diskutovala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou portálu Demagog.sk Veronikou Frankovskou a teoretickým fyzikom Samuelom Kováčikom.Veronika Frankovská v úvode podcastu uviedla, že dezinformačná scéna od začiatku spochybňovala zadanie SAV vypracovať analýzu mRNA vakcín. „Hneď hovorili, že oni sú vedci z druhej strany a že SAV bude len opakovať mainstreamovú pravdu. Čiže už vopred bolo naznačené, že takéto výsledky nebudú rešpektovať – a tak sa aj stalo po ich zverejnení,“ vysvetlila. Podľa nej Peter Kotlár napríklad tvrdil, že SAV nie je certifikované laboratórium, čo nie je celkom pravda. Frankovská upozornila aj na útoky na vedcov a SAV zo strany Ľuboša Blahu či portálu Bádateľ.Portál eReport zvolil iný prístup a tvrdil, že analýza SAV potvrdila Kotlárove tvrdenia, keďže vakcíny obsahujú určitý podiel mRNA. „Ale to je predsa fakt, ktorý sme poznali od začiatku,“ doplnila Frankovská.V druhej časti diskusie Samuel Kováčik uviedol, že si nepamätá dobu, kedy by veda a fakty neboli spochybňované. „Mám pocit, že je to večný súboj, no od pandémie sa to výrazne zhoršilo. Dúfal som, že ľudia budú nadšení z toho, čo veda priniesla, ale namiesto toho sa téma spolitizovala – a vedci boli vtiahnutí do politického boja,“ povedal.Podľa neho mnohí ľudia zneužívajú vedecké štúdie: „Mám názor, zadám ho do Googlu, dopíšem slovo ‘study' a zoberiem prvý odkaz, ktorý mi potvrdí moje presvedčenie. Správny postup je však iný – ak sa chcem zorientovať, musím si prečítať viacero štúdií alebo zistiť, aký je vedecký konsenzus. To je síce časovo náročné, ale práve preto majú veľký význam odborníci, ktorí sa problematike dlhodobo venujú a dokážu ju verejnosti zrozumiteľne priblížiť.“Diskusiu moderovala Veronika Jursová Prachárová.

Vakcíny nie sú škodlivé a nebudeme po nich ako modifikované kukurice. Neškodnosť vakcín dokazuje analýza Slovenskej akadémie vied, ktorú si od nej objednala za 350-tisíc vláda. Vláda, ktorej splnomocnenec očkovaných ľudí prirovnáva ku modifikovanej kukurici, ten splnomocnenec, ktorého premiér odvolá len cez jeho mŕtvolu a ktorému fandí. A ktorý dodal, že ak sa ukáže, že nemal pravdu, roztrhá svoj lekársky diplom.Aké sú teda výsledky analýzy našich špičkových vedcov? Ako analýza vznikala, aké metódy pri nej vedci používali a aký je výsledok? Čo všetko by mohla akadémia za tých 350-tisíc eur urobiť? Čo hovoria na nevyberané útoky politikov, či na odkazy že sú šarlatáni a skúmali len nejaké vodičky? V akom stave je veda na Slovensku a ako je pripravená odolávať útokom dezinformátorov a propagandistov? Čo by potrebovala od štátu a akú má podporu?Braňo Závodský sa rozprával s predsedom Slovenskej akadémie vied Martinom Venhartom.

Zlepšenie pripravenosti a reakcie krajín na budúce pandémie. To je cieľ pandemickej dohody, na ktorej znení sa členské štáty Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) zhodli v apríli tohto roka. Dokument vznikol v reakcii na skúsenosti z pandémie covidu, keď sa ukázalo, že bez efektívnej medzinárodnej spolupráce môžu byť dosahy krízy výrazne horšie. Slovensko sa napriek tvrdej kritike zo strany opozičných politikov a odborníkov rozhodlo zmluvu neprijať, čím sa zaradilo medzi menšinu krajín s týmto postojom.Dôvod je prostý. Premiér Robert Fico tvrdí, že pandemická dohoda ohrozuje suverenitu Slovenska. Tento naratív šíri napriek tomu, že dohoda výslovne zachováva suverenitu štátov a nezasahuje do vnútroštátnych kompetencií v oblasti verejného zdravia. „Neviem, aký úmysel má pán premiér, keď takéto informácie zdieľa s verejnosťou, ale nie je to vysvetlenie obsahu pandemickej dohody tak, ako ju vnímame my odborníci,“ hovorí zástupca Slovenska v rade Svetovej zdravotníckej organizácie Jozef Šuvada. Voči premiérovmu postoju sa vyhranil aj minister zdravotníctva Kamil Šaško, ktorý ho považuje skôr za politický marketing než snahu o ochranu zdravia Slovákov. V pondelok sa v podobnom duchu vyjadril aj prezident Peter Pellegrini, ktorý považuje za nezodpovedné dobrovoľne si obmedziť prístup k najnovším vedeckým informáciám. Tvrdí, že Slovensko si odmietnutím dohody zatvára cestu k lepšej ochrane zdravia slovenských občanov. Jozef Šuvada s jeho slovami súhlasí. „Slovensko, ktoré má dlhodobý problém s nezvládaním zdravotného systému v čase kríz, môže iba s pomocou siete medzinárodných organizácií prežiť a zachrániť čo najviac ľudí,“ hovorí odborník.

Zlepšenie pripravenosti a reakcie krajín na budúce pandémie. To je cieľ pandemickej dohody, na ktorej znení sa členské štáty Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) zhodli v apríli tohto roka. Dokument vznikol v reakcii na skúsenosti z pandémie covidu, keď sa ukázalo, že bez efektívnej medzinárodnej spolupráce môžu byť dosahy krízy výrazne horšie. Slovensko sa napriek tvrdej kritike zo strany opozičných politikov a odborníkov rozhodlo zmluvu neprijať, čím sa zaradilo medzi menšinu krajín s týmto postojom.Dôvod je prostý. Premiér Robert Fico tvrdí, že pandemická dohoda ohrozuje suverenitu Slovenska. Tento naratív šíri napriek tomu, že dohoda výslovne zachováva suverenitu štátov a nezasahuje do vnútroštátnych kompetencií v oblasti verejného zdravia. „Neviem, aký úmysel má pán premiér, keď takéto informácie zdieľa s verejnosťou, ale nie je to vysvetlenie obsahu pandemickej dohody tak, ako ju vnímame my odborníci,“ hovorí zástupca Slovenska v rade Svetovej zdravotníckej organizácie Jozef Šuvada. Voči premiérovmu postoju sa vyhranil aj minister zdravotníctva Kamil Šaško, ktorý ho považuje skôr za politický marketing než snahu o ochranu zdravia Slovákov. V pondelok sa v podobnom duchu vyjadril aj prezident Peter Pellegrini, ktorý považuje za nezodpovedné dobrovoľne si obmedziť prístup k najnovším vedeckým informáciám. Tvrdí, že Slovensko si odmietnutím dohody zatvára cestu k lepšej ochrane zdravia slovenských občanov. Jozef Šuvada s jeho slovami súhlasí. „Slovensko, ktoré má dlhodobý problém s nezvládaním zdravotného systému v čase kríz, môže iba s pomocou siete medzinárodných organizácií prežiť a zachrániť čo najviac ľudí,“ hovorí odborník.

Dnes je to rok od atentátu na premiér Roberta Fica. Prípad je po roku vyšetrený, strelec obvinený z terorizmu a čaká sa na hlavné pojednávanie. Vláda na výročie atentátu rokuje v Handlovej a osobu atentátnika spája s opozíciou. Ľudia v prieskumoch hovoria, že sa atmosféra za posledný rok zhoršila, mnohí pochybujú, že sa atentát vôbec stal. Ešte nedávno premiéra 855 psychológov a psychiatrov vyzvalo, aby sa správal slušne alebo radšej odišiel z politiky.Smer občanom medzitým dávkuje informácie z vyšetrovania, na ktoré uvalil generálny prokurátor embargo, najskôr fotky krvavého oblečenia, potom aj po operačné jazvy na tele premiéra Fica. Prečo to premiér a Smer robia? Ako sa teda máme rok od atentátu na Slovensku? Zmenilo sa niečo? Stačil Lex atentát s obmedzením verejných zhromaždení a doživotnou rentou pre Roberta Fica? A čo pre Slovensko znamenajú cesty Roberta Fica do Moskvy a fotky s agresorom? Je Slovensko stále platným členom EÚ a NATO? Braňo Závodský sa rozprával s politológom a rektorom BISLY Samuelom Abrahámom.

Aký vplyv bude mať umelá inteligencia (AI) na prácu novinárov, fungovanie médií a informačné prostredie internetu a sociálnych sietí? Bude AI len nástrojom, alebo prevezme aj tvorbu obsahu? Zostanú kvalitní novinári potrební v čase, keď AI dokáže generovať obsah, a ako bojovať proti dezinformáciám?Vypočujte si záznam prvej diskusie zo série „Pripravte sa na budúcnosť“, ktorá sa konala na pôde Fakulty elektrotechniky a informačných technológií Žilinskej univerzity.V novom dieli podcastu SHARE sú hosťami František Novák, Managing Director Ringier Slovakia, a profesor Robert Hudec, vedúci Katedry multimédií a informačno-komunikačných technológií Žilinskej univerzity. Diskusiu moderuje Ján Trangel, redaktor Živé.sk a spoluautor knihy „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“.Redaktori Živé.sk vydávajú knihu: Zo série rozhovorov sa dozviete, ako umelá inteligencia čoskoro zásadne zmení svet okolo nás:TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Je AI iba trend, alebo ide o technológiu, ktorá zásadne mení svet médií?Aká bude rola novinára v záplave AI generovaného obsahu?Ako AI ovplyvní personalizáciu správ a riziko informačných bublín?Môže AI pomôcť v boji proti dezinformáciám na sociálnych sieťach?Etické výzvy: Regulácia AI, označovanie obsahu a dôveryhodnosť médií.Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Analýza vakcín na pokyn splnomocnenca Kotlára, ktorému napísalo 400 lekárov, že ich uráža, nás bude stáť 350 tisíc eur. A to v čase, keď ľudia robia pre nemocnice zbierky na záchody či nové okná a šéf NKÚ hovorí, že nám zdravotníctvo uniesli lobisti.Naozaj je to nutný výdavok na údržbu nestabilnej koalície, ktorá rieši ďalšie miliardové šetrenie? Bude mať popri tom štát na dohodnuté zvyšovanie platov v školstve, bude dosť učiteľov? Čo má zmeniť povinná škôlka od troch rokov a nebude to prehnané zasahovanie do výchovy detí v rodinách? Budeme mať vôbec dosť škôlok? A odzvonilo bakalárskym a diplomovým prácam na vysokých školách, najmä ak ďalší politik, poslanec Smeru Marián Kéry údajne odpísal celú diplomovku od spolužiačky?Braňo Závodský sa rozprával s ministrom školstva, výskumu, vývoja a mládeže a podpredsedom strany Hlas – Sociálna Demokracia Tomášom Druckerom.

Vitajte pri počúvaní série podcastu Dobré ráno - Čítanie na nedeľu. Každú nedeľu si môžete vypočuť vybraný text, ktorí napísali naši kolegovia a načítavame ho my moderátorky a moderátori Dobrého rána.Načítaný text: https://kultura.sme.sk/c/23289399/ked-zomrel-takmer-nikto-sa-k-nemu-nehlasil-kryla-posmrtne-zneuzivali-aj-dezinformatori.htmlNačítala Eva Frantová–Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

Hnutí Stačilo! si zorganizovalo svůj první sněm. Nejspíše záměrně bez avíza novinářstvu, za zavřenými dveřmi, tudíž bez mediální účasti. Pro některé tuzemské politické komentátory dopadl sněm překvapivě: ve vedení hnutí totiž chybí Kateřina Konečná, až doposud hlavní tvář této značky.Všechny díly podcastu Názory a argumenty můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Nové technológie otvárajú nové možnosti šíreniu klamstiev a manipulácií. Metaverzum nie je výnimkou. O to viac, že do ambicióznej vízie najviac investuje spoločnosť Meta.Čo je vlastne metaverzum? Aké sú šance, že ho raz zažijeme v plnej sile a ako môže pri jeho budovaní pomôcť umelá inteligencia?Podcast Disinfo Report a portál Infosecurity.sk zároveň prechádzajú veľkými zmenami. Aj o tom v novej epizóde hovorí Tonka Zsigmondová s odchádzajúcou šéfredaktorkou Michaelou Dubóczi a jej nástupcom Martinom Hodásom.Infosecurity.sk prechádza na platformu Darujme.sk, kde nás môžete naďalej pravidelne či jednorazovo podporovať. Vďaka vašej pomoci dokážeme pracovať na odhaľovaní a vyvracaní dezinformácií, prispievať k ozdrave informačného prostredia a ochrane demokratických hodnôt. Za každý dar ďakujeme.

Umelá inteligencia nie je len hrozbou, ale zároveň aj súčasťou riešenia témy ochrany informačného prostredia. Dezinformácie vie rýchlo a efektívne generovať, no rovnako ich dokáže aj identifikovať a hľadať overené fakty, ktoré šírené klamstvá vyvracajú.V rámci slovenského projektu DisAI vzniká umelá inteligencia, ktorá má pomáhať práve fact-checkerom či novinárom. Čo dokáže a ako ďaleko sa už naši výskumníci dostali? Dokáže raz overovať informácie úplne sama alebo na ňu bude musieť naďalej dohliadať človek?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report projektu Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s výskumníkom Kempelenovho inštitútu inteligentných technológií Michalom Gregorom.Infosecurity.sk prechádza na platformu Darujme.sk, kde nás môžete naďalej pravidelne či jednorazovo podporovať. Vďaka vašej pomoci dokážeme pracovať na odhaľovaní a vyvracaní dezinformácií, prispievať k ozdrave informačného prostredia a ochrane demokratických hodnôt. Za každý dar ďakujeme.

Za populárnymi četbotmi ako ChatGPT stoja takzvané veľké jazykové modely (LLMs). Učia sa na obrovskom množstve dát, aby na požiadanie dokázali vytvoriť obsah, ktorý od nich očakávame. No čo ak chceme tento obsah zneužiť? Práve preto majú jazykové modely vstavané aj ochranné mechanizmy.Ako tieto ochranné mechanizmy fungujú? Aké sú spoľahlivé a ako ťažko sa dajú obísť? Ktoré jazykové modely sú bezpečné a ktoré majú čo dobiehať? Aké sú vôbec schopnosti umelej inteligencie tvoriť nové dezinformácie na požiadanie a čo ak chceme, aby ich ušila na mieru konkrétnej cieľovej skupiny ľudí?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report projektu Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s výskumníkom Kempelenovho inštitútu inteligentných technológií Dominikom Mackom.Infosecurity.sk prechádza na platformu Darujme.sk, kde nás môžete naďalej pravidelne či jednorazovo podporovať. Vďaka vašej pomoci dokážeme pracovať na odhaľovaní a vyvracaní dezinformácií, prispievať k ozdrave informačného prostredia a ochrane demokratických hodnôt. Za každý dar ďakujeme.

Nový aranžmán slovenskej národnej hymny ostáva témou aj po jej oficiálnom predstavení. Ukázalo sa totiž, že hudobník Oskar Rózsa do nej vložil konšpiračnú teóriu o blahodarných, respektíve negatívnych účinkoch rôznych frekvencií.„Ja si myslím, že naša práca nie je dokazovať, že je to nezmysel, ale ich práca je dokazovať, že je to pravda,“ hovorí muzikológ o zástancoch najrôznejších kontroverzných teórií.Je komunita hudobníkov, pokiaľ ide o dezinformácie, niečím špecifická? Ako je to so zázračnými frekvenciami v hudbe a prečo si Rózsa vybral práve 432 Hz? Ako muzikanti využívajú umelú inteligenciu a môže jej spojenie s hudbou predstavovať riziko ako v iných oblastiach?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report projektu Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s hudobníkom, muzikológom a novinárom .týždňa Marianom Jaslovským.Infosecurity.sk prechádza na platformu Darujme.sk, kde nás môžete naďalej pravidelne či jednorazovo podporovať. Vďaka vašej pomoci dokážeme pracovať na odhaľovaní a vyvracaní dezinformácií, prispievať k ozdrave informačného prostredia a ochrane demokratických hodnôt. Za každý dar srdečne ďakujeme.

  Parlamentārā izmeklešanas komisija: Atbildība par "Rail Baltica" projektu lielā mērā attiecas uz premjeru, augstākās vadības līmeni. Latgales rajona tiesa Balvos 13. decembrī sāka izskatīt krimināllietu pret bijušo Rēzeknes mēru Aleksandru Bartaševiču un viņa dzīvesbiedri Olgu Bartaševiču. Gruzijā nerimst protesti pret valdošās partijas „Gruzijas sapnis” lēmumu pārtraukt sarunas par pievienošanos Eiropas Savienībai. Situācija var saasināties rīt, kad „Gruzijas sapņa” kontrolētais parlaments balsos par nākamo valsts prezidentu. Dezinformācijas izplatītāji mēģina attēlot Zelenski kā korumpētu un neuzticamu līderi. Par jauno Francijas premjerministru ir nominēts Fransuā Bairū. Šis politikas veterāns tiek uzskatīts par vienu no prezidenta Emanuela Makrona tuvākajiem sabiedrotajiem.

AI nás prinúti zmeniť to, ako medzi sebou komunikujeme, tvrdí v Ráno Nahlas informatička Mária Bieliková. Podľa nej stále dosť dobre nechápeme, čo umelá inteligencia s nami robí a ako nás ovplyvňuje. "Mali by sme venovať omnoho viac úsilia skúmaniu vplyvu AI na ľudí. Slovensko však tomto nerobí prakticky vôbec nič, tvrdí.AI – teda umelá inteligencia sa čoraz viac stáva súčasťou nášho sveta. Prekladá nám články, vyhľadáva pre nás informácie, šoféruje autonómne vozidlá, konzultuje operácie a navrhuje diagnózy, pomáha pri vzdelávani i optimalizácií prakticky akejkoľvek výroby – proste, čapkova fikcia robotov pretavená do každodennej reality. Umelá inteligencia je tak čoraz väčšia výzva, ale dnes už aj narastajúca hrozba. Kde to všetko má hranice a vie AI skutočne myslieť? „Tie stroje sa správajú ako keby inteligentné, ale správať sa a mať výstupy, ktoré človek považuje za inteligentné vôbec neznamená to, že to je inteligencia,“ dodáva Bieliková.Nakoľko sme ako spoločnosť vôbec pripravení na dobu robotickej manipulácie reality, teda na záplavu všetkých tých čoraz dokonalejších deepfakeov meniacich skutočnú realitu? Profesorka Bieliková hovorí, že báť sa treba skôr ľudí, než strojov.„Reálne sú za tým v skutočnosti ľudia a všetko to šírenie iniciujú ľudia. Aj keď potom stroje zabezpečujú, že sa to dostane tam, kde sa to má dostať. Toto je nebezpečné pretože to by normálny človek ani s veľkou armádou v takomto rozsahu nedokázal. Tie propagandy aj dezinformácie, to všetko tu predsa už tisícky rokov bolo, čo je dnes na tom desivé, je ten rozsah a rýchlosť.“ A dodáva: „Neriešme, čo je nepravda, zamerajme sa na to, čo je pravda a rozlíšenie faktov od názorov.“No a prečo sa tento štát správa k vede a výskumu tak macošsky a aké to bude mať dôsledky?„Naša občianska spoločnosť je veľmi silná a zatiaľ máme aj na univerzitách skutočne šikovných ľudí, ale to všetko je otázka možno pár rokov a môže sa to zlomiť,“ varuje šéfka Kempelenovho inštitútu inteligentných technológií Mária Bieliková.

AI nás prinúti zmeniť to, ako medzi sebou komunikujeme, tvrdí v Ráno Nahlas informatička Mária Bieliková. Podľa nej stále dosť dobre nechápeme, čo umelá inteligencia s nami robí a ako nás ovplyvňuje. "Mali by sme venovať omnoho viac úsilia skúmaniu vplyvu AI na ľudí. Slovensko však tomto nerobí prakticky vôbec nič, tvrdí.AI – teda umelá inteligencia sa čoraz viac stáva súčasťou nášho sveta. Prekladá nám články, vyhľadáva pre nás informácie, šoféruje autonómne vozidlá, konzultuje operácie a navrhuje diagnózy, pomáha pri vzdelávani i optimalizácií prakticky akejkoľvek výroby – proste, čapkova fikcia robotov pretavená do každodennej reality. Umelá inteligencia je tak čoraz väčšia výzva, ale dnes už aj narastajúca hrozba. Kde to všetko má hranice a vie AI skutočne myslieť? „Tie stroje sa správajú ako keby inteligentné, ale správať sa a mať výstupy, ktoré človek považuje za inteligentné vôbec neznamená to, že to je inteligencia,“ dodáva Bieliková.Nakoľko sme ako spoločnosť vôbec pripravení na dobu robotickej manipulácie reality, teda na záplavu všetkých tých čoraz dokonalejších deepfakeov meniacich skutočnú realitu? Profesorka Bieliková hovorí, že báť sa treba skôr ľudí, než strojov.„Reálne sú za tým v skutočnosti ľudia a všetko to šírenie iniciujú ľudia. Aj keď potom stroje zabezpečujú, že sa to dostane tam, kde sa to má dostať. Toto je nebezpečné pretože to by normálny človek ani s veľkou armádou v takomto rozsahu nedokázal. Tie propagandy aj dezinformácie, to všetko tu predsa už tisícky rokov bolo, čo je dnes na tom desivé, je ten rozsah a rýchlosť.“ A dodáva: „Neriešme, čo je nepravda, zamerajme sa na to, čo je pravda a rozlíšenie faktov od názorov.“No a prečo sa tento štát správa k vede a výskumu tak macošsky a aké to bude mať dôsledky?„Naša občianska spoločnosť je veľmi silná a zatiaľ máme aj na univerzitách skutočne šikovných ľudí, ale to všetko je otázka možno pár rokov a môže sa to zlomiť,“ varuje šéfka Kempelenovho inštitútu inteligentných technológií Mária Bieliková.

Pred 31 rokmi vznikli dva samostatné štáty – Česká republika a Slovenská republika. Do podcastu Demagóg.sk prišli hostia, ktorí stoja na čele boja proti dezinformáciám v týchto krajinách. Čo je v týchto štátoch podobné a čo odlišné? Akým dezinformačným útokom čelia a je rozdiel v ich intenzite? Aj o tom diskutovala Veronika Jursová Prachárová v podcaste so šéfkou portálu Demagóg.sk Veronikou Frankovskou a šéfeditorom Demagog.cz Janom Fridrichovským.Veronika Frankovská vysvetlila, že hoci Demagog.cz vznikol v spolupráci s Demagóg.sk, v súčasnosti neexistujú žiadne personálne ani organizačné prepojenia. „Vždy boli však tie organizácie v kontakte a podporovali sa, alebo spolupracovali na rôznych projektoch. Kooperáciu sme v posledných rokoch opäť zintenzívnili,“ dodala.Jan Fridrichovský z Demagog.cz považuje za hlavnú odlišnosť medzi českým a slovenským informačným prostredím to, akú úlohu hrajú politici na konšpiračnej scéne. „Kým na Slovensku množstvo politikov spolupracuje s rôznymi aktérmi na tejto scéne a niektorí politici aj prišli z tohto prostredia, v Česku sa politici, ktorí sú zastúpení v parlamente alebo vo vláde, takejto spolupráci vyhýbajú.“ Podľa neho sa na konšpiračnej scéne v Česku objavujú skôr mimoparlamentní politici, ktorí však nemajú taký dosah.Veľkou podobnosťou podľa Fridrichovského je to, že Telegram slúži ako zdroj pre rôzne dezinformácie a zavádzajúce správy, ktoré sa následne šíria na ďalších platformách. „Na Telegrame sú veľmi silné vyslovene československé kanály, ktoré publikujú v oboch jazykoch, a rovnako aj ich publikum pochádza z Česka aj zo Slovenska,“ vysvetlil.Moderovala Veronika Jursová Prachárová.

Regulácia AI je bezpochyby potrebná, ale sama o sebe nestačí. Akt o umelej inteligencii z dielne Európskej únie je veľmi vítaný základ, keďže nastavuje pravidlá hry a mantinely. Zároveň sa ale žiadny pokus o obmedzenie negatívnych dôsledkov AI nezaobíde bez spolupráce so súkromnými firmami, ktoré tieto nástroje vyvíjajú.Do akej miery sú dnes AI nástroje zneužívané na tvorbu falošného obsahu? Prečo majú bežní ľudia z AI nástrojov obavy a do akej miery ich Slováci a Česi používajú? Prečo môže AI pomôcť zlepšiť zameranie a charakter čínskych dezinformačných kampaní v strednej Európe?Prečo útočia ruskí a čínski škodliví aktéri na členské štáty NATO a ako ich kampane ohrozujú zahraničné misie Aliancie? Na koho cielila ruská dezinformačná kampaň “Dvojník” a prečo využívala falošné webstránky či videá s celebritami? Nakoľko je úspešná čínska dezinformačná kampaň “Spamouflage” a aké taktiky v priebehu času používa?Ako definuje problém rastúceho používania AI nástrojov nová stratégia NATO voči AI? Ktoré hrozby NATO vníma ako najzásadnejšie? Ako by mohla AI Aliancii pomôcť, napríklad pri odhaľovaní dezinformácií či budovaní systémov včasného varovania? Mohlo by NATO využívať AI avatary, ambasádorov či influencerov?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s analytičkou Asociace pro mezinárodní otázky v Prahe Nikoletou Nemečkayovou.Infosecurity.sk prechádza na platformu Darujme.sk, kde nás môžete naďalej pravidelne či jednorazovo podporovať. Vďaka vašej pomoci dokážeme pracovať na odhaľovaní a vyvracaní dezinformácií, prispievať k ozdrave informačného prostredia a ochrane demokratických hodnôt. Za každý dar srdečne ďakujeme.

Mūsu informācijas laikmetā ir kļuvis arvien grūtāk atšķirt patiesību no meliem. Pēdējos gados esam liecinieki, kā viltus ziņas ir veicinājušas polarizāciju, ietekmējušas vēlēšanas un pat izraisījušas vardarbību. Dezinformācija mūs apņem no visām pusēm, un tās mērķis ir manipulēt ar mūsu domāšanu un uzvedību. Bet kāpēc mēs kļūstam par dezinformācijas upuriem? Sociālie mediji, algoritmi, kas pielāgo mūsu informācijas plūsmu, un vēlme piederēt pie kādas grupas – tas viss veicina dezinformācijas izplatīšanos.Šajā epizodē iedziļināsimies dezinformācijas pasaulē – tās veidošanā, izplatīšanā un ietekmē uz mūsu sabiedrību. Kāpēc mēs tik viegli ticam nepārbaudītai informācijai? Psihologi norāda, ka tam ir vairāki iemesli, piemēram, apstiprinājuma aizspriedumi jeb confirmation bias (mums patīk informācija, kas apstiprina mūsu jau esošos uzskatus), kognitīvā disonanse (mēs cenšamies izvairīties no informācijas, kas apdraud mūsu pašvērtējumu) un vienkārši slinkums kritiski domāt. Pētnieciskās žurnāliste Inga Spriņģe, palīdzēs mums saprast, kā šie procesi notiek un kā mēs varam pasargāt sevi no manipulācijām.Vairāk informācijas sarunas lapā.KĀ TAPA ŠĪ EPIZODE:1) To ierakstījām ar atbalstu no Pasiekstes Vējdzirnavām, kurās ir iedvesmojošs stāsts par cilvēka jaudu, kas pozitīvi aplipina arī dzirnavu viesus – mani tai skaitā. Dzirnavu krogā var garšīgi paēst, bet namiņos nakšņot mājīgā atmosfērā. Dodies uz Pasiekstes vējdzirnavām, ja gribi atpūsties, svinēt un iedvesmoties!2) Epizodi mēs ierakstījām mūzikas grupas Instrumenti studijā. Īpašs paldies Jānim Šipkēvicam, kurš ne tikai rada un spēlē unikālu mūziku, kuru vari dzirdēt koncertos, bet ik pa laikam arī sūta interesantu vēstuli par dzīvi. Arī tu vari to saņemt, ja pieteiksies Jānim viņa saitē.SARUNAS PIETURPUNKTI:0:00 Ievads3:28 Bīstamā iešana līdzi svešiniekiem internetā, kuri dala “konfektītes”5:04 Kādi jautājumi, kas ietekmē mūsu sabiedrību, satrauc žurnālisti8:44 Kāpēc cilvēki uzķeras uz sazvērestības teorijām17:23 Kā noteikt informācijas avota ticamību24:08 Kā strādā kolektīvo baiļu izmantošana30:04 Kā būt informētam un vienlaicīgi saglabāt veselo saprātu38:53 Sociālo mediju darbības viltības42:20 Informācijas fast food un kā to ierobežot savā patēriņā48:36 Ar ko atšķiras mediji no sociālajiem medijiem53:23 Kam pievērst uzmanību, meklējot savas jomas speciālistus sociālajos medijos1:02:28 Kādēļ cilvēki uzticas sabiedrībā slaveniem un populāriem cilvēkiem jautājumos, kuros viņiem nav nekādu zināšanu1:05:04 Kā Inga Spriņģe tiek galā ar masveida negācijām1:10:11 “Vārds “brīvība” nenozīmē visatļautību”1:22:39 Vīrs un sieva žurnālisti – ko tas nozīmē kopdzīvē1:24:45 Ingas Spriņģes ieteikto profesionālo mediju saraksts 1:30:11 Ar ko nodarbojas Re:Baltica1:37:08 Pie kādiem projektiem šobrīd strādā žurnāliste Inga Spriņģe

Na Slovensku aj Českej republike sú pomerne zásadné nedostatky v boji proti hybridným hrozbám, a to tak v legislatíve, ako aj na inštitucionálnej úrovni, v oblasti finančných a personálnych kapacít. Hybridné hrozby, dezinformácie a zahraničné pôsobenie dnes nie sú dostatočne reflektované v legislatíve ani v strategických dokumentoch.Akým prekážkam čelia osoby na dôležitých inštitucionálnych pozíciách v Česku a na Slovensku? Aké sú najzávažnejšie hybridné vplyvy z Ruska a Číny, ktoré dnes ovplyvňujú tieto dva štáty? Aké dôsledky má toto pôsobenie pre kvalitu demokracie a súdržnosť spoločnosti? Ako môžu štáty budovať svoju strategickú komunikáciu a prečo stále panuje nepochopenie ohľadom toho, čo tento termín znamená?Ako by bolo možné do českého trestného poriadku zahrnúť spoluprácu s cudzou mocnosťou a odovzdávanie citlivých informácií? Prečo je to vlastne potrebné? Čo by bolo vhodné upraviť v českej sankčnej legislatíve? Existujú vhodné opatrenia aj v oblastiach, ktoré sa netýkajú legislatívy, napríklad v spolupráci medzi inštitúciami?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s výskumníčkou Centra pre informovanú spoločnosť Veronikou Víchovou.Infosecurity.sk prechádza na platformu Darujme.sk, kde nás môžete naďalej pravidelne či jednorazovo podporovať. Vďaka vašej pomoci dokážeme pracovať na odhaľovaní a vyvracaní dezinformácií, prispievať k ozdrave informačného prostredia a ochrane demokratických hodnôt. Za každý dar srdečne ďakujeme.

Umelá inteligencia mení naše správanie na internete, ako aj samotné informačné prostredie. Umožňuje nám oveľa lepšie vyhľadávať informácie, získavať relevantnejšie výsledky. Zároveň nám AI odstraňuje informačný šum a personalizuje náš obsah. Dokáže tiež lepšie diagnostikovať choroby, prispieva k lepšej komunikácii či príprave žiakov na štúdium.Aké sú potenciálne ohrozenia, ktoré môže AI priniesť pre demokraciu a spoločnosť? Prečo môže prispieť k strate autonómie človeka a čo v praxi znamená? Môže mať AI vplyv aj na volebné správanie a názory voličov? Čo v tomto zmysle znamenajú tzv. dark systems?Ako vplýva AI na ochranu ľudských práv? Prečo sa v súvislosti s technológiou hovorí o diskriminácii a ako sa prejavuje v súdnictve či pri prijímaní uchádzačov do zamestnania? Ako je možné technológiu regulovať na úrovni práva a prečo by sme mali legislatívu podporovať vzdelávaním verejnosti?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s vedúcou Centra pre výskum inovácií a kyberpráva (CICeRo) na Ústave štátu a práva Akadémie vied ČR Alžbětou Solarczyk Krausovou.O témach umelej inteligencie hovorí v podcaste aj Matej Kandrík, riaditeľ Adapt Institute. Organizácia, ktorá zastrešuje portál Infosecurity.sk, bude 3. októbra 2024 realizovať ďalší ročník konferencie Dezinformácie a demokracia.Podujatie bude niesť podnázov “Meeting the AI Challenge” a venovať sa bude práve témam AI a budúcnosti demokracie, kontextom ľudských práv či zneužitiu technológií v autoritatívnych režimoch.Organizáciu konferencie môžete v najbližších dňoch podporiť prostredníctvom kampane “Pripravme demokraciu na výzvy AI!” na portáli StartLab, zdieľaním výzvy či osobnou účasťou na evente. Viac informácií nájdete v priložených linkoch alebo v udalosti na Facebooku.

Na Donio sa 1. septembra 2024 spustila zbierka na nový spravodajský portál 360. Ani nie za 24 hodín sa podarilo vyzbierať 320 000 eur. Tento úspech však priniesol aj mnoho dezinformácií. Aké to boli? A čo predchádzalo vzniku portálu? Aj o tom sa v podcaste rozprávala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou portálu Demagóg.sk Veronikou Frankovskou a novinárom a jedným zo zakladateľov 360 Adelom Ghannamom. Frankovská uviedla, že prvé dezinformácie sa objavili už na druhý deň po spustení zbierky na podporu nového spravodajského portálu 360. Riešili napríklad, ako je možné, že hneď oznámili spustenie webu 17. novembra a zároveň sú si istí, že do tej doby získajú 500-tisíc eur.V skutočnosti na to, aby mohol byť web 360 spustený 17. novembra 2024, však je potrebných len 50-tisíc eur. Cieľová suma 500-tisíc eur má podľa míľníkov kampane médiu zabezpečiť prvý rok nezávislého fungovania. Niektoré dezinformácie taktiež uvádzali podozrenia zo skrytého financovania portálu firmou Eset. Na tieto tvrdenia však neexistujú žiadne dôkazy.Novinár Adel Ghannam uviedol, že podľa neho je hlavnou motiváciou za šírením dezinformácií snaha zdiskreditovať 360. Dezinformačné médiá totiž podľa neho „asi predpokladajú, že budú našou konkurenciou, keďže sa presúvame z televízie na internet. Čiže budeme pôsobiť sčasti na ich pieskovisku.“ Ghannam ešte dodal: „Keď na nás nevedia nájsť nič rukolapné, tak si musia niečo vymyslieť.“Nadácia ESET každoročne podporuje činnosť Demagog.sk sumou 5000 eur, neovplyvňuje pritom redakčný proces ani obsah výstupov projektu.Podcast nahrávala Veronika Jursová Prachárová.

Mediálna gramotnosť predstavuje porozumenie tomu, ako fungujú médiá, ako a prečo sa šíria informácie, ako vieme posudzovať ich kvalitu a dôveryhodnosť a čo my sami v online priestore zdieľame. To všetko je predpokladom informovaných rozhodnutí na základe faktov, ale aj toho, aby sme boli aktívnymi členmi a členkami občianskej spoločnosti.Dostáva sa dnes téma mediálnej gramotnosti k dostatočnej časti verejnosti? Ako mladí ľudia pristupujú k informáciám a zdrojom? Čo je memotechnická pomôcka Zvol si info s názvom Fantomas a ako nám môže pomôcť? Prečo je dôležité uvažovať o vlastných emóciách, zdrojoch informácií či obrazových manipuláciách?Sú prednášky alebo workshopy o mediálnej gramotnosti potrebné aj pre učiteľov alebo rodičov? Prečo je nevyhnutné pracovať aj s budúcimi učiteľmi? Ako zvyknú študenti reagovať na témy v oblasti mediálnej gramotnosti? Ako možno počas workshopov pracovať s účastníkmi, ktorí veria dezinformáciám? Prečo môže každý z nás uveriť dezinformáciám alebo mýtom a kedy sa tento jav stáva nebezpečným?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová so psychologičkou a členkou občianskeho združenia Zvol si info Kristínou Blažekovou.

Hasonló álhírek terjedtek mind a 27 uniós tagországban az EP-választási kampányban. A háború, a klímaváltozás, a migráció mindenhol táptalaja a dezinformációnak, amelyeket nem Moszkva vagy Peking, hanem a helyi politikusok terjesztenek.

Časť voličov bola pred eurovoľbami mobilizovaná naratívmi, ktoré o európskych témach dezinformovali, prípadne ich priamo zneužívali na šírenie strachu či neistoty. V tomto nie sú voľby do EP výnimkou a platí tu známy vzorec – manipulovaný a vystrašený občan sa mobilizuje ľahšie. A v tomto prípade o to viac, ak fungovanie EÚ nepozná, prípadne Únii nedôveruje.Prečo niektorí kandidáti a politické strany pred eurovoľbami posilňovali rozdelenie na my versus oni a aké témy na tento účel zneužívali? Akú úlohu zohrala téma tzv. tradičných hodnôt a fabulácie o vonkajšom ohrození? Aké paralely boli v kampani pred eurovoľbami a predchádzajúcimi prezidentskými voľbami? Aké dezinformačné naratívy sme sledovali po atentáte na premiéra Roberta Fica? Prečo bola situácia zneužitá na útoky na opozíciu či médiá?Do akej miery sa v rétorike dezinformačných aktérov objavovali naratívy o progresivizme a liberalizme Bruselu? Ako sa darí dezinformačných aktérom prenikať aj na kandidátne listiny politických strán a ktoré dezinformačné osobnosti kandidovali v eurovoľbách? Prečo naprieč Európskou úniou rastie popularita krajne pravicových strán a čo v tomto kontexte ukázali výsledky volieb?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s analytikom Infosecurity.sk a politológom Univerzity pavla Jozefa Šafárika v Košiciach Petrom Dubóczim.

Výskumy ukazujú, že ľudia nie sú vždy racionálni. Navyše sme dnes presýtení informáciami, a preto, keď chceme k recipientovi dostať dôležitú informáciu, musíme postupovať strategicky. Strategická komunikácia sprehľadňuje informačnú džungľu, v ktorej sa nachádzame.Prečo dnes ľudia do veľkej miery uprednostňujú názory pred faktami? Ako tento faktor podnecujú sociálne siete? Ovplyvňuje nízka racionalita aj rozhodovanie vo voľbách? Prečo prenikajú dezinformácie a klamlivé posolstvá do volebných kampaní? Ako sa historicky vyvíjali dezinformácie a propaganda?Akú úlohu má dnes strategická komunikácia štátu a čo si pod ňou môžeme predstaviť? Ktoré nástroje môžu pomáhať znižovať dopady dezinformácií na spoločnosť? Čo znamená tzv. 360-stupňový prístup k riešeniu problému dezinformácií a čo všetko zahŕňa? Nakoľko môže šírenie dezinformácií ovplyvniť rýchly rozvoj AI?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s pedagógom Západočeskej univerzity v Plzni a spoluautorom knihy Prečo veríme dezinformáciám Zdenkom Rodom.

Cieľom komunikačnej kampane Európskej komisie pred voľbami do Európskeho parlamentu je zvýšiť povedomie občanov o rizikách dezinformácií a zahraničnej manipulácii. Ako proti nim bojovať a voliť v eurovoľbách s rozumom? Diskutujúci:

Minulosť a súčasnosť dezinfoscény, hybridné operácie, dezinformácie v súvislosti s voľbami, rozobratie prieskumu Globsec, porovnanie s českou scénou. Čo môžeme robiť? Moderátorom je redaktor .týždňa Marian Jaslovský, ktorý sa dezinformáciami zaoberá už viac ako desaťročie. Diskutujú: - Katarína Klingová, vedúca výskumná pracovníčka Centra pre demokraciu, Globsec - Victor Breiner, analytik, šéfredaktor infosecurity.sk - Tomáš Kriššák, odborník na informačnú bezpečnosť, Gerulata Technologies

Opozícia sa pokúša v parlamente odvolať ministerku zdravotníctva a ministerku kultúry. Vládna koalícia za Zuzanou Dolinkovou aj Martinou Šimkovičovou stojí, na novom šéfovi parlamentu sa však už mesiac dohodnúť nevie.Ako túto situáciu využije opozícia, majú šancu ministerky aj odvolať, alebo je to len povinná v parlamente? V čom je vlastne problém? A ako sa zachovajú pri mimoriadnej schôdzi, na ktorej chce vláda meniť zákon o RTVS? Ako to celé vidí SaS, ktorá si po rokoch zvolila nového šéfa? Budú chcieť ešte presvedčiť na spoluprácu aj Korčoka? Braňo Závodský sa rozprával s predsedom strany Sloboda a solidarita a poslancom parlamentu Branislavom Gröhlingom.

Hlúpa propaganda nás chce uniesť z demokracie k autokracii, tvrdí Tomáš Kriššák, špecialista na boj s dezinformáciami.Vstáva aj o štvrtej ráno, aby mohol v regiónoch žiakov či učiteľov vovádzať do zákulisia dezinformácií a propagandy a robí to popri svojej práci. Na druhej strane tu máme rovno vládneho splnomocnenca, ktorý konšpirácie šíri. Ten prvý to financuje z vlastného vrecka, či dobrovoľných príspevkov verejnosti, ten druhý rovno zo štátnej kasy, a teda z peňazí nás všetkých. Aj také je Slovensko po posledných parlamentných voľbách. Alebo – iný vládny predstaviteľ argumentuje vulgarizmami z knihy podporenej financiami z Fondu na podporu umenia, aby poukázal na nutnosť zmeny zákona o tomto fonde, no už neuviedol, že podporenú knihu vydalo vydavateľstvo, ktoré riadil. No čo? Len ďalšia dezinformácia z koaličných vôd. A pokračovať by sme mohli zámerom rovno zrušiť verejnoprávnu RTVS, lebo...údajne „šíri dezinformácie“. Tak o nej hovoria opäť vládno-koaliční nositelia moci. A rovnako títo mocní hovorili o „prezidentovi vojny“... A kde je moc tam je aj pravda? Či ako? „Vy máte moc, my však pravdu“ – odpovedal by im politický väzeň svedomia Silvester Krčméry. Ako na tento chaos pravdy, nepravdy, konšpirácií a zavádzania dezinformáciami? Témy pre Tomáša Kriššáka, ktorý odkrýva ich zákutia. Dezinformácie podľa neho oberajú ľudí o „informované rozhodnutia“. „V čase pandémie sa dalo predísť veľkému množstvu úmrtí a ťažkých ochorení, keby ľudia neboli zmanipulovaní a robili by informované rozhnodnutia. Nehovoriac o miliardových nákladoch, ktoré takto doľahli na spoločnosť“, tvrdí Kriššák. Dezinformácie sú pritom podľa neho šírené umelo, „aby to vyhovovalo malej skupine ľudí z ekonomických a mocenských záujmov“. „V momente, keď vidíme, že dochádza k šíreniu dezinformácií z najvyšších pozícii moci, vtedy vieme, že spoločnosť je najviac ohrozená. Je to bohužial stav, v ktorom sa Slovensko aktuálne nachádza“, dopĺňa. Robia to podľa neho „klamári a pokrytci“. Hrádzou pre takéto zavádzanie spoločnosti a snahy o prechod z demokracie k autokracii je podľa Tomáša Kriššáka vzdelávanie ku kritickému mysleniu. „Keď sa jednotlivec dokáže vybaviť tým, že dôveruje sám sebe a svojmu kritickému pohľadu, dokáže odolať každému klamstvu a manipulácii.“Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Jak zařídit, aby nebyla porušována svoboda slova, základní princip parlamentní demokracie, a přitom bránit ruským dezinformátorům, aby podněcovali část prorusky naladěných europoslanců a jejich prostřednictvím vymývali mozky veřejnosti, nota bene krátce před eurovolbami? To je dilema, které momentálně řeší vedení Evropského parlamentu. Debata v plénu na toto téma příští týden bude hodně bouřlivá.

Novým prezidentom Slovenskej republiky je Peter Pellegrini. Zvíťazil s takmer 54 percentami. Ivan Korčok mal viac ako 46 percent. Obaja kandidáti dostali historicky najvyšší počet v súboji v druhom kole - 1,4 milióna hlasov pre Pellegriniho, 1,2 milióna hlasov pre Korčoka. Na Slovensku bola aj mimoriadne vysoká účasť viac ako 61 percent. Povolebným Dobrým ránom vás sprevádzajú Zuzana Kovačič Hanzelová a Jakub Filo. Otázky k voľbám, kampani či politickým stranám do nasledujúcej epizódy Dobrého rána sobota nám zasielajte na mail dobrerano@sme.sk, ideálne vo forme hlasovej správy. Do predmetu napíšte Otázka do sobotného Dobrého rána. Zdroje zvukov: SME, TA3. Hospodárske noviny – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte mesačný podcastový newsletter nielen o novinkách SME na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcastovenovinky⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠  – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Obrazy traktorů, balíků slámy nebo stád ovcí blokující ulice evropských velkoměst známe zatím jen z televize. Teď tato atrakce dorazila až k nám a v pondělí budou zřejmě v Praze hlavní tahy zablokovány traktory. Ovšem naši protestující zemědělci se od svých evropských kolegů dost zásadně liší.

Na čom sa dokážeme zhodnúť? Takmer na ničom, iba na negatívnych vymedzeniach. Martin Slávik je politológ a venuje sa aj histórii v OZ Living Memory. Dezinformácie, ktoré sledujeme dnes, pochádzajú z manuálov KGB a rovnaké sme videli už aj v hlbokej totalite. Dnešné Rusko totiž stále ovládajú bývalí príslušníci KGB. Prečo po našej skúsenosti s očividnými klamstvami komunistickej propagandy nie sme voči tomu imúnni?Čistky v bezpečnostných službách sme už videli za totality a robí to teraz aj Robert Fico. Podľa Martina Slávika vláda stratila mantinely a vedie nás ku krajine, ktorá bude prosperujúca len pre pár jedincov.Radosť vládnuť národu, ktorý nepremýšľa, pripomína Martin Slávik známy citát. Tvrdí, že Slovensko sa začína podobať Rusku. Stredoškoláci podľa neho nie sú typickí konzumenti dezinformácií. Na vine sú väčšinou rodičia-konšpirátori, alebo majú mladí nesprávne vzory. Erózia dôvery v štát je podľa neho bezpečnostné riziko. Rozdelenú a rozhádanú krajinu ľahšie ovládnete.Tlieskanie koženým motorkárom, ktorí propagujú Putina, je podľa neho následkom nevyrovnania sa s minulosťou. Minulé zlo totiž nikto neodsúdil. Na Slovensku máme tradíciu hrubých čiar a beztrestnosti. Lenže hrubé čiary sú nefér voči obetiam a zvýhodňujú páchateľov.Rozhovor nahrával Peter Hanák.Mentioned in this episode:EU Slovensko

Expert na informačnú bezpečnosť a dezinformácie Tomáš Kriššák vysvetľuje, prečo sú Slováci veľmi náchylní veriť konšpiračným teóriám, ako sa Slovensku darí vysporiadať s touto hrozbou, ako dezinformačné naratívy ovplyvňujú slovenskú demokraciu a voľby alebo ako vníma možný prínos nového Aktu o digitálnych službách, ktorý čoskoro vstúpi do platnosti. S Kriššákom sa rozprávala Miroslava Pisklová z SFPA. Podcastovú sériu „Bezpečnostný kompas“ pripravuje Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku a je realizovaná s finančnou podporou Ministerstva obrany Slovenskej republiky v rámci dotačného programu. Za obsah podcastu je výlučne zodpovedné Výskumné centrum Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.