Podcasts about janeira

Učitelj smučanja živi v mestu Bariloche nedaleč od Čila. Zime so zadnjih nekaj let še vedno radodarne s snegom, zato se v tem času že pripravlja na sprejem prvih gostov na smučišču Cerro Catedral. Po večini so to premožnejši občasni smučarji iz Buenos Airesa, Sao Paula in Ria de Janeira. V Argentini sicer dva od petih prebivalcev živita pod pragom revščine. Razlike so opazne in se v času predsednika Javierja Mileia ne zmanjšujejo. Se je pa nekoliko umirila inflacija na letni ravni.Zapiski: Marko Žnidaršič na Facebooku, smučarsko središče Catedral Alta Patagonia, Argentina inflation seen slowing to 28.6% by year-end. Poznate potencialnega sogovornika ali sogovornico za epizodo Globalne vasi? Pišite na nejc.jemec@rtvslo.si

Výtvarníkovi a perkusistovi Miloši Vacíkovi změnil život brazilský tanec samba. Rytmy samby odjel studovat přímo do Rio de Janeira. V Praze pak založil první školu samby v České republice Tam-Tam Batucada Samba Praga, kde pouze z bicích nástrojů sestavil Tam Tam Orchestra. Do svých produkcí ale prolíná i vlastní výtvarnou činnost.

Anita and Kaleb got together for a game to explain why Detroit and Janeira weren't at the formal. This is their story. *Sleigh Bells* Anita as Detroit DaVille - @anitathelesbian Kaleb Wade as your MC - https://kalebisbelak.carrd.co

Anita and Kaleb got together for a game to explain why Detroit and Janeira weren't at the formal. This is their story. *Sleigh Bells* Anita as Detroit DaVille - @anitathelesbian Kaleb Wade as your MC - https://kalebisbelak.carrd.co

Tokrat gremo najprej v zgodovino. 14.februarja je namreč minilo 40 let, odkar je Jure Franko na zimskih olimpijskih igrah v Sarajevu prismučal srebrno kolajno. V trenutku je postal junak in se zapisal v zgodovino. O svojih spominih na te dogodke pripoveduje Zoran Doršner, uveljavljen slovenski arhitekt iz Bosne in Hercegovine, ki je sodeloval pri prostorskem načrtovanju iger v Sarajevu in jih je doživel tako rekoč iz prve vrste. Dobro pa se spominja tudi razdejanja in trpljenja med obleganjem Sarajeva le nekaj let pozneje. Iz Ria de Janeira boste slišali, kako poteka pustni karneval - najbolj množični in zagotovo najbolj barvit na svetu. Predstavljamo pa tudi publikacijo Zgodbe slovenskih izseljencev v sliki in besedi, ki je delo Janeza Roglja.

Z východních Čech až do brazilského Ria de Janeira na kultovní karneval. Tanečnice Veronika Lálová, která jako jedna z mála Češek zatančila na ikonické události v brazilském Riu, v dopoledním vysílání rádia ZET přiznala, že se jí splnil dětský sen. „Byl to výkřik do tmy, který se stal skutečností. Je to neuvěřitelné pro mě, pro mou rodinu i mé přátele,“ říká tanečnice, která se z Jižní Ameriky vrátila před dvěma dny. V rozhovoru také popisovala to, jak ji Brazilci pustili mezi sebe, a jak se jako Evropanka vyrovnávala s kulturními rozdíly. 

A 3ª Temporada estreia dia 16 de Janeira com o conto: *MARÍLIA E JOSUÉ* E por favor, não esqueça de deixar a sua avaliação 5 estrelas no Spotify***** Conto do Podcast: Abiose - Vida Latente Autor: Jorge Barreto --------------------------------------------------- Quer saber como colaborar com o canal ou dar alguma sugestão? Quer patrocinar um episódio de Abiose - Vida latente? É muito simples, entre em contato com a gente, envie um e-mail para: abiose.vidalatente@gmail.com Instagram: @abiosevidalatente Grupo no Telegram - https://T.me/Abiose_Vida_Latente Twittter - https://twitter.com/Abiose_V_L YouTube - https://www.youtube.com/channel/UCHnEYyjlsI5nmlsxnSlTRPA https://podvine.com/podcast/abiose-vida-latente Doação por Pix - jbchartuns@gmail.com ---------------------------------------------------- Siga também em outras plataformas: Google Podcasts, Anchor, Pocket Casts, Radio Public, Apple Podcasts, Chartable, etc. *Recomendado para maiores de 18 anos

Pred odletom do Tókia hovoril o „čudnej“ olympiáde, ktorú pandémia obrala o olympijského ducha. Čo hovorí po návrate? „Našiel som ho tam len čiastočne“, reaguje Roman Buček, športový šéf našej historicky najštíhlejšej účasti.   „Športovci boli vyzývaní, aby sa kontaktovali čo najmenej, aby zachovávali odstupy. Dokonca mali byť opatrní pri tradičnej výmene odznakov, čo bol vždy symbolický prvý krok k nadviazaniu kontaktov“, tvrdí. „Samozrejme, že sa šlo na hranu“, dodáva.   Slovenská výprava mala k dispozícii „skromné“ kancelárske priestory, z ktorých sa podľa šéfa výpravy postupne stal priestor klubového charakteru. Tam sa spolu tešili z víťazstiev či spracovávali športové sklamania.   „Každá medajla je úspech, štyri medajly sú pekný úspech“, hodnotí Roman Buček. Podľa neho netreba zabúdať na tesnú šancu na ďalšiu medajlu v trape dvojíc. „Tá nám ušla možno len o jeden výstrel, už ich mohlo byť päť“, dodáva.   Čo hovorí na výkon Mateja Tótha, ktorý v chode na 50 kilometrov skončil štrnásty a neobhájil tak zlato z Ria de Janeira?   „Veľmi dôstojne ukončil svoju športovú kariéru. A to aj vzhľadom na podmienky v Saporre s vysokými teplotami a vlhkosťou. Rovnako pre fakt, že Maťo je tiež v pokročilom športovom veku (má 38 rokov – red.) a prípravu musel predlžovať s posunom dátumu olympiády v Tókiu“, vysvetľuje šéf našej výpravy. „Bojoval so cťou a dokončil tú namávahú päťdesiatku“.   Športovci museli do 48 hodín po svojom výkone opustiť dejisko olympiády. Aj to pridávalo podľa Romana Bučeka k „čudnosti“ podujatia. „Bola to rehoľa. Pred výkonom sa športovec maximálne koncentruje, spí, ide na tréning, oddychuje a je. Po výkone, keď napätie z neho opadne a za normálnych okolností by mohol ísť povzbudzovať kolegov a nasávať čo to z olympijskej atmosféry, musel odísť.“   A čo napovedala olympiáda v Tókio o úrovni nášho športu?   Aj o tom sme sa rozprávali s Romanom Bučekom, športovým šéfom slovenskej olympijskej výpravy.   Moderuje Jaroslav Barborák.

Pred odletom do Tókia hovoril o „čudnej“ olympiáde, ktorú pandémia oberala o olympijského ducha. Čo hovorí po návrate? „Našiel som ho tam len čiastočne“, reaguje Roman Buček, športový šéf našej historicky najštíhlejšej účasti.   „Športovci boli vyzývaní, aby sa kontaktovali čo najmenej, aby zachovávali odstupy. Dokonca mali byť opatrní pri tradičnej výmene odznakov, čo bol vždy symbolický prvý krok k nadviazaniu kontaktov“, tvrdí. „Samozrejme, že sa šlo na hranu“, dodáva.   Slovenská výprava mala k dispozícii „skromné“ kancelárske priestory, z ktorých sa podľa šéfa výpravy postupne stal priestor klubového charakteru. Tam sa spolu tešili z víťazstiev či spracovávali športové sklamania.   „Každá medajla je úspech, štyri medajly sú pekný úspech“, hodnotí Roman Buček. Podľa neho netreba zabúdať na tesnú šancu na ďalšiu medajlu v trape dvojíc. „Tá nám ušla možno len o jeden výstrel, už ich mohlo byť päť“, dodáva.   Čo hovorí na výkon Mateja Tótha, ktorý v chode na 50 kilometrov skončil štrnásty a neobhájil tak zlato z Ria de Janeira?   „Veľmi dôstojne ukončil svoju športovú kariéru. A to aj vzhľadom na podmienky v Saporre s vysokými teplotami a vlhkosťou. Rovnako pre fakt, že Maťo je tiež v pokročilom športovom veku (má 38 rokov – red.) a prípravu musel predlžovať s posunom dátumu olympiády v Tókiu“, vysvetľuje šéf našej výpravy. „Bojoval so cťou a dokončil tú namávahú päťdesiatku“.   Športovci museli do 48 hodín po svojom výkone opustiť dejisko olympiády. Aj to pridávalo podľa Romana Bučeka k „čudnosti“ podujatia. „Bola to rehoľa. Pred výkonom sa športovec maximálne koncentruje, spí, ide na tréning, oddychuje a je. Po výkone, keď napätie z neho opadne a za normálnych okolností by mohol ísť povzbudzovať kolegov a nasávať čo to z olympijskej atmosféry, musel odísť.“   A čo napovedala olympiáda v Tókio o úrovni nášho športu?   Aj o tom sme sa rozprávali s Romanom Bučekom, športovým šéfom slovenskej olympijskej výpravy.   Moderuje Jaroslav Barborák.

Pred odletom do Tókia hovoril o „čudnej“ olympiáde, ktorú pandémia oberala o olympijského ducha. Čo hovorí po návrate? „Našiel som ho tam len čiastočne“, reaguje Roman Buček, športový šéf našej historicky najštíhlejšej účasti.   „Športovci boli vyzývaní, aby sa kontaktovali čo najmenej, aby zachovávali odstupy. Dokonca mali byť opatrní pri tradičnej výmene odznakov, čo bol vždy symbolický prvý krok k nadviazaniu kontaktov“, tvrdí. „Samozrejme, že sa šlo na hranu“, dodáva.   Slovenská výprava mala k dispozícii „skromné“ kancelárske priestory, z ktorých sa podľa šéfa výpravy postupne stal priestor klubového charakteru. Tam sa spolu tešili z víťazstiev či spracovávali športové sklamania.   „Každá medajla je úspech, štyri medajly sú pekný úspech“, hodnotí Roman Buček. Podľa neho netreba zabúdať na tesnú šancu na ďalšiu medajlu v trape dvojíc. „Tá nám ušla možno len o jeden výstrel, už ich mohlo byť päť“, dodáva.   Čo hovorí na výkon Mateja Tótha, ktorý v chode na 50 kilometrov skončil štrnásty a neobhájil tak zlato z Ria de Janeira?   „Veľmi dôstojne ukončil svoju športovú kariéru. A to aj vzhľadom na podmienky v Saporre s vysokými teplotami a vlhkosťou. Rovnako pre fakt, že Maťo je tiež v pokročilom športovom veku (má 38 rokov – red.) a prípravu musel predlžovať s posunom dátumu olympiády v Tókiu“, vysvetľuje šéf našej výpravy. „Bojoval so cťou a dokončil tú namávahú päťdesiatku“.   Športovci museli do 48 hodín po svojom výkone opustiť dejisko olympiády. Aj to pridávalo podľa Romana Bučeka k „čudnosti“ podujatia. „Bola to rehoľa. Pred výkonom sa športovec maximálne koncentruje, spí, ide na tréning, oddychuje a je. Po výkone, keď napätie z neho opadne a za normálnych okolností by mohol ísť povzbudzovať kolegov a nasávať čo to z olympijskej atmosféry, musel odísť.“   A čo napovedala olympiáda v Tókio o úrovni nášho športu?   Aj o tom sme sa rozprávali s Romanom Bučekom, športovým šéfom slovenskej olympijskej výpravy.   Moderuje Jaroslav Barborák.

Je kurzarbeit účinným nástrojem pro zachovávání pracovních míst v dobách krize? Jaké jsou životní podmínky v chudinské čtvrti Ria de Janeira, kde při policejním zásahu zemřelo 25 lidí? Mohou při vyhodnocování covid testů pomoci speciálně vycvičené včely?

Podcast: Palavra de Psicanalista #19 Covid-19: Reflexões de Uma Psicanalista Sobrevivente Entrevistada: Flávia Strauch, psicóloga, psicanalista, membro da Sociedade Brasileira de Psicanálise do Rio de Janeira, terapeuta de família e casal Produção: Associação Psicanalítica de Nova Friburgo www.apnf.com.br Host: Carlos Pires Leal (psicanalista e psiquiatra): www.carlospiresleal.com.br e-mail do podcast: palavradepsicanalista@gmail.com Neste episódio conversamos com a psicanalista Flavia Strauch que contraiu a Covid-19, sobreviveu e compartilha conosco sua experiência comovente. A reflexão da convidada tem a marca inevitável da profissional experiente no campo da Saúde Mental. CITAÇÕES *Site "Inumeráveis", memorial dedicado à memória de cada uma das vítimas do coronavírus no Brasil - https://inumeraveis.com.br/ Música Incidental: * Down the wire,Spyro Gyra, 2009 *Music provided by https://eoun.com Track: andrew - Calm Acoustic Watch: https://youtu.be/JMSWsllTJpU Free Download: https://eoun.com/track/calm-acoustic

Ako olympijský víťaz z Rio de Janeira s odstupom času hodnotí svoje rozhodnutie zabojovať v novej disciplíne? Čo bude robiť počas OH v Tokiu?

V JAR mají trochu jiné zvyky, než v České republice!

Conversamos com a filosofa e escritora Marcia Tiburi sobre suas obras mais recentes e seu engajamento político no Brasil. Ela conta pouco como é transitar entre filosofia e ficção, como é ser filosofia em uma sociedade onde preconceito e discriminação são demonstrados abertamente e, muitas vezes, com orgulho, e como seus romances são uma continuidade de sua obra e de suas reflexões sobre a sociedade brasileira. Também falamos sobre a experiência de concorrer ao governo do estado do Rio de Janeira em 2018 e, claro, sobre feminismo. The post Política, romance e filosofia, com Marcia Tiburi appeared first on Chutando a Escada.

Conversamos com a filosofa e escritora Marcia Tiburi sobre suas obras mais recentes e seu engajamento político no Brasil. Ela conta pouco como é transitar entre filosofia e ficção, como é ser filosofia em uma sociedade onde preconceito e discriminação são demonstrados abertamente e, muitas vezes, com orgulho, e como seus romances são uma continuidade de sua obra e de suas reflexões sobre a sociedade brasileira. Também falamos sobre a experiência de concorrer ao governo do estado do Rio de Janeira em 2018 e, claro, sobre feminismo.

"Oi" je brazilski pozdrav, po slovensko pa kratica za olimpijske igre. Z "ola" pa se bo predstavila igralka Marcela Tavares iz Ria de Janeira.