Podcasts about rovnako

Keď pred prezidentským palácom pred tisícami podporovateľov Putinovho Ruska a jeho agresie v Bratislave povedal, že „väčšinu života prežil v Rusku“, zožal potlesk. Rovnako v momente, keď volal po skutočnom mieri. Otočilo sa to až v momente, keď podporil Ukrajinu. Dav ho „vybučal“.Filipp Sedov. Mladý Rus, ktorý našiel druhý domov na Slovensku. A o Rusku, tom skutočnom, ako hovorí, chodí rozprávať aj po slovenských školách. „Nemôžem byť ticho, vojna už trvá príliš dlho. Pre mňa je to veľmi ťažké, že Rusko – moja krajina – napadla Ukrajinu,“ vysvetľuje prečo šiel do rozvášneného davu. A ak v ňom tisíce Slovákov podporovali Putina a jeho agresiu, on, sám, k tomu Rus, sa postavil za napadnutú Ukrajinu. „Nesmiem o tom mlčať,“ opakuje. Či mal strach? „V porovnaní s tým, čo sa deje na Ukrajine, to je nič,“ reaguje. „Nesmiem sa báť, lebo je tu skutočná vojna,“ dopĺňa. Filipp Sedov je tridsiatnik, má manželku, zatiaľ bez detí. Na Slovensko prišiel v roku 2018 ako dobrovoľník v rámci programu Erazmus. Rok vyučoval v Dolnom Kubíne. „Musím byť na strane obetí“Keď sa ho pýtam na popud, ktorý mu nedovolí mlčať - ako hovorí – reaguje poukazom na svedomie. „Moje svedomie mi hovorí, že musím niečo robiť“. Rozvášnený dav v Bratislave pred prezidentským palácom mu v reakcii na jeho verejnú podporu Ukrajiny vytrhol ukrajinskú vlajku, ktorú tam rozbalil. Prečo jeden Rus vôbec nosí vlajku Ukrajiny?„Ukrajina je obeťou. Je napadnutá Ruskom. Počas vojny jednoducho musím byť na strane obetí,“ odpovedá. Pred prezidentský palác, medzi hlučných podporovateľov Putina a jeho vojny, ktorí si zorganizovali tzv. pochod za mier, šiel s vedomím, že mu môžu aj ublížiť. „Hodinu predtým mi zavolali priatelia a hovorili, že ak tam pôjdem a poviem niečo, s čím dav nebude súhlasiť, určite mi ublížia“. Napriek tomu tam šiel, s tým, že „bol pripravený na všetko“, ako hovorí. O Vladimírovi Putinovi, ktorý mal na tzv. mierovom pochode aj svoje transparenty a mnohých podporovateľov, hovorí, že nie je „jeho prezidentom“. „Putin nie je môj prezident. Nebol vôbec vybratý demokratickým spôsobom. Absolútne ho nepovažujem za svojho prezidenta“. Väčšina mlčí, lebo sa bojí„Ako Rus sa cítim zodpovedný za to, čo sa deje na Ukrajine. Preto robím to, čo robím. Preto nie som ticho,“ rozpráva o svojich motiváciach Filipp. Vedie ho k tomu podľa jeho rozprávania aj fakt, že väčšina Rusov je ticho. „Od začiatku vojny väčšina Rusov vyjadruje akýsi tichý súhlas, s tým, čo sa deje. Preto ja nemôžem byť ticho ja,“ opakuje. Mlčiaca väčšina, ktorá akoby legitimizovala Putinovu agresiu, je tam podľa Filippa Sedova len z čistého strachu. „Putinovi podporovatelia môžu kričať, je ich počuť, na rozdiel od tých, čo nesúhlasia s vojnou. Režim od začiatku vojny zaviedol obrovské tresty pre tých, čo sa odvážia protestovať,“ vysvetľuje Sedov. Odporcom vojny tak hrozí aj pätnásť ročné väzenie, len pre obyčajnú účasť na prípadnom proteste.Nie informovanie, ale otrasná propagandaOd začiatku vojny bolo podľa Filippa Sedova v Rusku zablokovaných štátom viac ako tisíc webových informačných stránok. „Zablokovaný je dokonca Facebook, či Instagram,“ hovorí mladý ruský protivojnový aktivista. „V televízii máme už dlhé roky len propagandu, ktorá tvrdí, že na Ukrajine sú nacisti, že Rusko sa len bráni, chce mier. Je to otrasná propaganda,“ rozpráva Sedov. Človek, ktorý chce počuť niečo iné, musí sa pracne prepracovať k nezávislým zdrojom cez špeciálne siete, ktoré nepodliehajú štátnej kontrole. Rada Putinovým podporovateľom na Slovensku: vycestujte do RuskaKeď sme sa v Filippom Sedovom rozprávali, čo sa v ňom „zlomilo“, že sa z neho Rusa stal podporovateľ napadnutej Ukrajiny, zareagoval tým, že on sám si veci overuje. Keď mu...

Robert Fico, ako aj Igor Matovič sú podľa majetkových priznaní bezdomovci. Hoci šéf SMERu oficiálne žiadne veľké majetky nemá, býva a žije luxusným spôsoboma, ktorý vysvetľovať odmieta. Šéf OĽaNO zasa oficiálne nevlastní nič. I to je realita našich majetkových priznaní, ktoré chcela vláda zásadne zmeniť. Nezmenilo sa nič. Podobne skarachovali i dalšie kľúčové body vládnej protikorupčnej agendy.Napriek tomu, že Robert Fico šéfuje najsilnejšej opozičnej strane, je aktívnym poslancom parlamentu, organizuje referenda a intenzívne stranícky kampaňuje, zarobí v politike menej, než je jeho advokátsky príjem. Otazkou je, ako to všetko stíha a rovnako tak nejasné sú aj jeho majetkové pomery, v ktorych býva. Podľa majetkového priznania je takpovediac bezdomovcom aj šéf OLaNO Igor Matovič. Majetkové priznania sú nefunkčné hovorí šéfka Nadacie Zastavme korupciu Zuzana Petková.Rovnako, teda nijako, dopadli aj ďalšie kľúčové body protikorupčnej agendy vlád Igora Matoviča a Eduarda Hegera. O ikonickej agende OLaNA, teda hmotnej zodpovednosti verejných funkcionárov doteraz niet ani vidu, ani slychu, obdobne skrachoval aj zámer sfunkčniť bezzubý Zákon o preukazovaní pôvodu majetku, no a systémovo sa nezregulovala ani šedá zóna lobingu či výberu nominantov štátu do riadiacich funkcií.Zlyhanie v nastavovaní systémových pravidiel v boji s korupciou pritom môže mať doslova až fatálne následky pretože ak sa do funkcií vrátia politici ochotní kriviť štát pre svoje osobné či stranícke záujmy, systémovú ochranu nebudú požívať napríklad ani kľúčoví policajní funkcionári.Je 10. augusta, pekný den a pokoj v duši prajú Adam Obšitník, Zorislav Poljak a Braňo Dobšinský.

Ľudia z cudziny často zažívajú osamelosť a izoláciu. Aby našli podporu a spoločnosť, obracajú sa na komunity. Väčšina z nich uprednostňuje online skupiny, ide však o relatívne novodobý jav. V digitálnom svete Keď v roku 1989 prišiel na Slovensko známy hudobník, pedagóg a prekladateľ John Boyd, zistil, že nájsť ďalších cudzincov je takmer nemožné. „Práve preto som sa naučil po slovensky, nebola iná možnosť,“ vysvetlil Boyd. Dokonca ani začiatkom roku 2000 neboli cudzinci a cudzinky nejak veľmi organizovaní online. „Uvedomil som si, že je tu diera v informáciách," poznamenal. Preto sa škótsky rodák rozhodol ponúknuť cudzincom niečo, čo v čase jeho príchodu neexistovalo. V roku 2009 Boyd vytvoril facebookovú skupinu Foreigners in Bratislava. Ľuďom z cudziny, prevažne z Bratislavského kraja, poskytuje miesto, kde môžu zdieľať informácie o živote na Slovensku. Človek tam môže nájsť zoznamy nehnuteľností, uverejňovať miestne udalosti, organizovať stretnutia cudzincov, vymieňať si nápady a zapájať sa do živých debát. Aj keď Boyd pripúšťa, že rýchlo rastúca skupina s takmer 50-tisícmi členmi môže byť občas problematická, je presvedčený, že ľudia sa za tie tie roky stali zdvorilejšími. Stretnime sa offline Keď sa cudzinci bližšie oboznámia so Slovenskom, cítia potrebu spájať sa s ostatnými aj naživo. Stretnutia cudzincov a miestnych v krčme existovali vždy, niektorí však uprednostňujú spoločné aktivity, pri ktorých je menej bubliniek. Pre Lovie Monevaovú z Filipín to znamenalo veľa potu a rýchle nohy. Najprv sa pripojila k skupine ľudí, ktorí trénovali Capoeiru. Bol to šport, ktorý dobre poznala z domu, no cvičiť ho so Slovákmi a Slovenkami na hodinách len v slovenskom jazyku bola nová výzva. Svoje leg sweeps („podrážanie“) si zlepšovala za pozorovania slovenských spolužiakov a spolužiačok. „Je to pre mňa zaujímavá antropologická skúsenosť,“ zavtipkovala. Moneva tiež poznamenala, že až po týchto hodinách mohla skutočne spoznať svojich spolužiakov. Pri pive zistila, že Slováci sú na ňu a jej domov rovnako zvedaví ako ona na nich a Slovensko. Za celkovo pozitívnu skúsenosť vďačí svojej ochote vyjsť „von” a pripojiť sa k skupinám, v ktorých sú aj domáci aj cudzinci. Pre tých, ktorí si zo Slovenska urobili domov Zatiaľ čo komunity poskytujú viac než len krátkodobú pomoc pre novoprichádzajúcich ľudí z cudziny, pre cudzincov druhej generácie je organizovanie rovnako dôležité. Deti cudzincov a cudziniek môžu naraziť na spoločenskú stigmatizáciu aj napriek tomu, že z kultúrneho hľadiska sú Slovákmi. Rovnako dobre si uvedomujú výzvy, ktorým čelia ich zahraniční rodičia. To niektorých viedlo k tomu, aby sa organizovali s cieľom pomôcť preklenúť priepasť medzi prvou generáciou cudzincov a ich potomkami, a zároveň vzdelávať slovenskú verejnosť o ich kultúre. (Eva) Ha Than Thi Thu a Quynh Anh La Thi z organizácie Vietnamské korene veria, že keď Slovákom a Slovenkám pomôžu pochopiť vietnamskú kultúru, odstráni to stereotypy, ktoré ich ľudí sužujú po generácie. Prostredníctvom online a offline podujatí, ako je Deň Vietnamu, tiež prepájajú mladých ľudí z Vietnamu, ktorí pociťujú kultúrne odpojenie od rodnej krajiny svojich rodičov. Môžu si navzájom zdieľať podobné skúsenosti zo života cudzincov druhej generácie na Slovensku. „Keď sa stretneme a rozprávame sa o rodine a každodenných záležitostiach, vytvárame vzájomné spojenia bez toho, aby sme to povedali nahlas,“ poznamenala Eva. Ak máte záujem o kvalitnú výučbu hudby, navštívte stránky Johna. Vietnamské korene je mládežnícka organizácia, ktorú môžete sledovať na Facebooku. Pozrite si aj ich fantastickú oslavu vietnamskej kultúry v Košiciach na tohtoročnom Dni Vietnamu. Všetky epizódy tohto podcastu o skúsenostiach cudzincov a cudziniek na Slovensku vznikli s podporu [fjúžn], programu nadácie Milana Šimečku. Sledujte ich na stránke Fjúžn, na Facebooku či na Instagrame.

„Rozum nás vedie k úspechu, cit k človeku“. V PP nežijeme len biznisom. Dlhodobo podporujeme dobré veci. Takmer 25 rokov pomáhame pestúnskym rodinám, ktoré sa rozhodli starať sa o opustené deti. V roku 1997 majiteľ firmy Juraj Málik so svojou manželkou Jaroslavou založili nadáciu Rozum a cit. Podporujeme ju dodnes. Rovnako aj v Českej republike.Nadácia aktuálne rozširuje svoje pole pôsobnosti a bude pomáhať aj deťom so zdravotným znevýhodnením. Spájame svoje sily so žilinským rehabilitačným centrom Physio Canis, ktoré je jediné svojho druhu na Slovensku. O tom, ako toto centrum funguje a aké terapie ponúka, sme sa rozprávali s Ľubicou Bátoryovou. Ako sa stavebná inžinierka a bývalá zamestnankyňa PP dostala ku canisterapii? Ako sa prepojili cesty náhradných rodín s canisterapiou? Ako pomáha canisterapia deťom so zdravotným znevýhodnením? Na individuálnej terapii pracuje s dieťaťom multidisciplinárny tím – čo to v praxi znamená? Akí sú psy „zamestnanci“? Čo všetko potrebujú, aby pracovali efektívne a s radosťou? Akému výskumu sa terapeutické centrum venuje a čo chce vedecky dokázať? Terapeutické centrum Physio Canis je jediné svojho druhu – v čom je výnimočné? Môžu terapeuticky pôsobiť aj iné zvieratá ako psy, napr. surikaty alebo sliepky? Aké spoločné aktivity plánuje terapeutické centrum Physio Canis a Nadácia Rozum a cit? Je v profesionálnom terapeutickom centre a v nadácii priestor aj pre dobrovoľníkov? Detaily si môžete pozrieť na webe ⁠www.rozumacit.sk⁠ alebo pre Českú republiku na ⁠www.rozumacit.org⁠ Poradca podnikateľa – Za každou pomocou je konkrétny človek. www.pp.sk www.pp.cz

Keď sa rozpráva o výstavbe, väčšinou sa nám spája s developermi alebo architektmi. Rovnako dôležitou súčasťou celého procesu sú však aj dodávateľské firmy. V tomto ohľade patrí k významným hráčom spoločnosť PERI, jeden z najväčších producentov debnenia a lešenia na svete. V najnovšom diele Metropoly hovorí o aktivitách PERI Radoslav Kopka, výkonný riaditeľ pre Slovensko. V rozhovore prezradí, v čom je špeciálna výstavba výškových budov, ako sa budujú nové diaľnice, ako sa stavia lešenie na najvyšších mrakodrapoch sveta a čo bol najnáročnejší projekt v Bratislave. https://www.peri.sk/ Pre viac zaujímavých videí z prostredia architektúry a developmentu sleduj reláciu ⁠Metropola.⁠

*podcast je v anglickom jazyku Život vie byť stresujúci a preplnený každodennými úlohami. Aby ľudia našli rovnováhu a pochopili fungovanie sveta, hľadajú niečo, čo dáva ich životu zmysel. Môžu to byť vzťahy, viera, šport, koníčky alebo (ako budete počuť v tomto podcaste) umenie. Kreatívna činnosť pomáha niektorým zahraničným umelcom „ventilovať“ a spracovávať pocity, ktoré ako cudzinci prežívajú. Prostredníctvom niektorých výtvorov vyjadrujú svoje emócie priamo, ako napríklad Naomi vo svojom blogu Almost Bananas. Písanie o tom, ako jej chýba domov, je pre ňu priam katarziou. Svoju minulosť a súčasnosť spája aj pri varení, ktorému sa venuje profesionálne. „Behanie“ po Slovensku s fotoaparátom v ruke zase pomohlo Piotrovi z Poľska nachádzať miesta, ktoré by inak nikdy nevidel. „Vieš, keď niekam prídeš, nachádzaš sa na povrchu,“ bedákal Piotr nad typickým cudzineckým zážitkom. Keď mu však dovolili nahliadnuť do inštitúcií ako sú školy či vodárenské oddelenie, pochopil, aký je život bežných Slovákov a Sloveniek. Tvorba umenia pomáha človeku zmierniť vnútorný nepokoj, ale nie vždy mu pomôže zaplatiť účty. A v prípade zahraničných umelcov či umelkýň to platí násobne viac. Slovenská umelecká scéna môže navyše pôsobiť ako exkluzívny klub, v ktorom je dôležité poznať ostatných etablovaných ľudí z oblasti umenia. To je, prirodzene, pre väčšinu cudzincov nemožné. Sharon z Malajzie zisťuje, že predávať svoje krásne výtvory na umeleckých trhoch je zábavné, ale náročné. Doma dokáže ľahko zaujať potenciálnych zákazníkov a zákazníčky, no na Slovensku cíti akúsi nutnosť „pozerať sa dole“ a dúfať, že jej práca sa predá sama. Rovnako má pocit, že jej jedinečný „cute, anime“ štýl nie je väčšine Slovákov a Sloveniek taký blízky. Nejaký záujem však predsa len zaznamenala, a to v skupinách mladšej generácie. Aj napriek týmto situáciám to zahraniční umelci nevzdávajú. Ich prínos pre našu spoločnosť často prehliadame, no ich vplyv nemôžeme poprieť. Svoj talent využívajú nielen na vlastné u(s)pokojenie, ale vďaka nemu prinášajú na Slovensko radosť, kus seba a svojej domovskej kultúry. Ďakujem svojim hosťom a hostkám: Sharon Sen, Naomi Hužovičová a Piotr Gaska. Podcast moderuje Jeremy Hill. Ich diela si môžete pozrieť tu: PIOTR, SHARON, NAOMI Všetky epizódy tohto podcastu o skúsenostiach cudzincov a cudziniek na Slovensku vznikli s podporu [fjúžn], programu nadácie Milana Šimečku. Sledujte ich na stránke www.fjuzn.sk, na Facebooku alebo na Instagrame. Podcast Na Slovensku aj po anglicky je súčasťou podcastového feedu SME výber, v ktorom denník SME odporúča zaujímavé slovenské podcasty a podcastové minisérie. Ak chcete, aby aj váš podcast bol súčasťou SME výber, ozvite sa nám na ⁠⁠⁠⁠⁠vyberpodcast@petitpress.sk – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na⁠⁠⁠ podcasty@sme.sk⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠ – Podporte vznik podcastov denníka SME a kúpte si digitálne predplatné⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠ na⁠⁠⁠ sme.sk/podcast⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate⁠⁠⁠ podcasty denníka SME⁠⁠⁠.

Na Slovensko sa valí ďalšia vlna horúčav. Doraziť by mala už v najbližších dňoch. V dôsledku klimatických zmien by sme sa ale mali pripraviť na podmienky Turecka, prípadne južného Ruska až Kazachstanu, teda suchého a veľmi teplého až horúceho počasia, straty prechodných období jari a jesene, ako i upršaných a nezasnežených zím, podobných strednému Taliansku. Tvrdí klimatológ Jozef Pecho. Ako bude vyzerať Slovensko v ére klimatických zmien? Tohtoročný jún bol celosvetovo najteplejší v histórii meraní, tak znie oznam EÚ agentúry Copernicus. Celosvetová priemerná teplota predstavovala 16,51 stupňa Celzia a bola tak zhruba o pol stupňa nad priemerom z rokov 1991 až 2020. Vedci sa tak obávajú, že klimatická kríza vstúpila do novej, ešte nebezpečnejšej a nevyspytateľnejšej fázy.  Dôsledky klimatických zmien však už na vlastnej koži pociťujeme aj my, tu: na Slovensku. Letá zaznamenávajú nevídané teplotné rekordy, zažívame dlhé obdobia extrémnych horúčav i sucha, ktoré následne striedajú extrémne búrky, no a na klimatické zmeny reaguje už aj fauna a flóra, keď si na Slovensku môžeme pokojne dopestovať kedysi exotické plodiny ako kiwi, figy či mandarínky a citróny. Rovnako tak ale môžeme vnímať aj inváziu teplomilného hmyzu, no a prežiť dnes v letom rozpálených mestách je pre mnohých seniorov, či tých so zdravotnými problémami, doslova utrpením ohrozujúcim ich zdravie, ale aj životy. Čo sa to teda deje s našou planétou, aké reálne dopady budú mať klimatické zmeny na život u nás a ako vlastne bude Slovensko klimaticky vyzerať? No a prečo rastie odpor ľudí, ale i časti elít, voči zjavným vedeckým faktom o negatívnom vplyve človeka na klimatickú krízu a ako týchto tzv. “popieračov” presvedčiť aby sme negatívne trendy dokázali zvrátiť? A napokon, koľko nás bude stáť život v nových klimatických podmienkach, budeme na to vôbec mať a ako sa na to spoločensky pripraviť? Témy a otázky pre klimatológa zo Slovenského hydrometeorologického ústavu Jozefa Pecha. Počúvate Aktuality Nahlas, tentoraz o klimatickej kríze. Pekný deň a pokoj v duši prajú Adam Obšitník a Braňo Dobšinský.  

Na Slovensko sa valí ďalšia vlna horúčav. Doraziť by mala v najbližších dňoch. V dôsledku klimatických zmien by sme sa mali pripraviť na podmienky Turecka, prípadne južného Ruska až Kazachstanu, teda suchého a veľmi teplého až horúceho počasia, straty prechodných období jari a jesene, ako i upršaných a nezasnežených zím. Tvrdí to klimatológ Jozef Pecho. Ako bude vyzerať Slovensko v ére klimatických zmien? Tohtoročný jún bol celosvetovo najteplejší v histórii meraní, tak znie oznam EÚ agentúry Copernicus. Celosvetová priemerná teplota predstavovala 16,51 stupňa Celzia a bola tak zhruba o pol stupňa nad priemerom z rokov 1991 až 2020. Vedci sa tak obávajú, že klimatická kríza vstúpila do novej, ešte nebezpečnejšej a nevyspytateľnejšej fázy.  Dôsledky klimatických zmien však už na vlastnej koži pociťujeme aj my, tu: na Slovensku. Letá zaznamenávajú nevídané teplotné rekordy, zažívame dlhé obdobia extrémnych horúčav i sucha, ktoré následne striedajú extrémne búrky, no a na klimatické zmeny reaguje už aj fauna a flóra, keď si na Slovensku môžeme pokojne dopestovať kedysi exotické plodiny ako kiwi, figy či mandarínky a citróny. Rovnako tak ale môžeme vnímať aj inváziu teplomilného hmyzu, no a prežiť dnes v letom rozpálených mestách je pre mnohých seniorov, či tých so zdravotnými problémami, doslova utrpením ohrozujúcim ich zdravie, ale aj životy. Čo sa to teda deje s našou planétou, aké reálne dopady budú mať klimatické zmeny na život u nás a ako vlastne bude Slovensko klimaticky vyzerať? No a prečo rastie odpor ľudí, ale i časti elít, voči zjavným vedeckým faktom o negatívnom vplyve človeka na klimatickú krízu a ako týchto tzv. “popieračov” presvedčiť aby sme negatívne trendy dokázali zvrátiť? A napokon, koľko nás bude stáť život v nových klimatických podmienkach, budeme na to vôbec mať a ako sa na to spoločensky pripraviť? Témy a otázky pre klimatológa zo Slovenského hydrometeorologického ústavu Jozefa Pecha. Počúvate Aktuality Nahlas, tentoraz o klimatickej kríze. Pekný deň a pokoj v duši prajú Adam Obšitník a Braňo Dobšinský.  

Na letný relax sa tešíte od decembra. Obávate sa, či do kufra napcháte všetko, čo budete potrebovať. Na poslednú chvíľu sa spamätáte, že ste si nezbalili pas či občiansky a zabudli ste, že eurami nezaplatíte všade. Napriek tomu, že Chorvátsko je už v eurozóne, tak napríklad také čoraz atraktívnejšie Albánsko má vlastnú menu. Lenže pobočka banky je už zatvorená a albánsky lek by ste v nej aj tak nekúpili. Rovnako ako tureckú líru... Spoliehate sa teda na to, že budete všade platiť kartou, mobilom či hodinkami. A ak naozaj budete potrebovať keš, určite nájdete nejaký bankomat.

Tento víkend ukázal, že režim ruského prezidenta Vladimira Putina môže čeliť ozbrojenému odporu nielen na ukrajinskom fronte. V sobotu totiž na Moskvu mierilo asi 25-tisíc žoldnierov, z ruskej metropoly odchádzali oligarchovia a zrejme aj prezident Vladimir Putin. Skončilo sa to však podobne rýchlo, ako sa to začalo. Šéf wagnerovcov Jevgenij Prigožin otočil a ťaženie ukončil. Namiesto konfrontácie s Kremľom si zvolil dobrovoľný exil v Bielorusku a zrejme sa bude musieť vzdať velenia nad jednotkami, na ktorých v poslednom desaťročí kráľovsky zarábal. Čo presne za tým bolo, sú len špekulácie. Rovnako ako skutočná motivácia Prigožina, budúcnosť wagnerovcov alebo to, čo to bude znamenať pre iné štáty, kde wagnerovci pôsobia. Jasné je v súčasnosti to, že Putin ostáva pri moci v Kremli a podľa vyjadrení jeho spolupracovníkov incidenty vývoj vojny na Ukrajine neovplyvnili. Vojna na Ukrajine trvá už 489 dní. Vypočujte si Ukrajinský spravodaj, súhrn toho najdôležitejšieho z diania na Ukrajine. Text napísal Matúš Krčmárik, nahovorila ho Jana Maťková. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ dobrerano@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Ukrajinský spravodaj a Dobré ráno.

„Preto odložte lož a hovorte pravdu každý so svojím blížnym“ (Ef 4:25). Mám priateľa lekára. Niekedy musí ľuďom povedať, že majú rakovinu, a je to veľmi ťažká správa. Ale dá im aj nádej na postup liečby. Svojim pacientom povie pravdu a zároveň im dá aj riešenie. Rovnako tak neradi hovoríme ľuďom o pekle. Hovoríme im, […] The post Falošná správa dáva falošnú nádej – 19. jún appeared first on evs.sk.

*podcast je v anglickom jazyku Rodina. Či už tá, do ktorej sme pribudli, alebo tá, ktorú sme si vytvorili sami, je nevyhnutnou súčasťou života väčšiny z nás. Aj v dobrých časoch môžu byť naše rodinné vzťahy náročné a zložité. Pre ľudí z cudziny je však dynamika týchto vzťahov oveľa problematickejšia. Prvou výzvou, ktorej čelia, je odlúčenie. Kým niektorí cudzinci a cudzinky prichádzajú na Slovensko so svojimi rodinami, iní opúšťajú domovskú krajinu bez nich. Našťastie sa časom bolesť z odlúčenia zvyčajne aspoň trochu utíši. Niektoré rodiny zvládajú veľkú vzdialenosť medzi sebou viac menej dobre, iné táto skúsenosť zlomí a natrvalo poškodí. Odlúčenie nenarúša iba rodinnú súdržnosť. K zániku rodiny prispieva aj neschopnosť niektorých ľudí vrátiť sa späť domov. Tí si to potom musia odsmútiť sami bez prítomnosti rodinných blízkych, s ktorými by inak mohli svoje pocity zdieľať a spoločne súcitiť. Rodina, ktorú tvoríme Rodina, do ktorej sme pribudli, je však len jednou časťou životného príbehu cudzincov a cudziniek. Mnohí z nich sa sťahujú na Slovensko za svojim slovenským partnerom či partnerkou, kým iní sa zamilujú tu a založia si rodinu. Ľudia pochádzajúci z cudziny, ktorí sa priženia či vydajú do slovenskej rodiny, často narazia na neprijatie. Stretávajú sa tiež tým, že sa k nim slovenské rodiny správajú podozrievavo. U niekoho sa tieto postoje časom zmiernia, no u mnohých je tento stav trvalý. Cudzinci a cudzinky prichádzajú do slovenských rodín s vlastnými očakávaniami a rodinnými tradíciami, ktoré však slovenská rodina nemusí prijať. Mnohé z nedorozumení spôsobuje komunikačná bariéra. Slabšia slovenčina jedného z partnerov môže zaťažiť všetky aspekty rodinného života. Zahraničných rodičov môže potrápiť napríklad pomoc deťom s domácimi úlohami či obyčajná návšteva lekára. Často potrebujú pomocnú ruku a slovenský partner či partnerka musí na seba prevziať viac rodičovských povinností. Žiaľ, komunikačné výzvy sa netýkajú len neslovenských rodičov. Deti cudzincov a cudziniek môžu trpieť v dôsledku nedostatočného kontaktu so slovenským jazykom či nepochopenia slovenskou verejnosťou. Jednotlivé jazyky sa im môžu pliesť, čo vedie k zmätku a izolácii v škole. Pre svoju odlišnosť môžu byť terčom posmechu. Rovnako ťažko môžu znášať požiadavky na to, aby sa prispôsobili. Prečo zostať? Môže sa zdať, že migrácia je pre rodiny tak obrovská záťaž, že sa zbalia a odídu z tejto krajiny. Cudzinci a cudzinky sú však jedni z najodolnejších ľudí, akých kedy stretneme. Všetky tieto prekážky prehliadajú, aby videli na Slovensku to dobré. Početné výhody, akými sú napríklad veľkorysá materská dovolenka, mimoškolské aktivity, bezpečné ulice a slušná zdravotná starostlivosť, sú pre nich dôvodmi na to, aby tu zostali. Majú pocit, že Slovensko je jednoducho lepším miestom pre založenie rodiny. Dúfajú, že tu zapustia svoje korene, aby ďalšie generácie mohli volať Slovensko svojim domovom. Chcem sa poďakovať svojim hosťom a hostkám: Darii Rychagovej, Jamie Byrne, Lie Bowers, Brielle Zahn, Steve Mellor, Barbara Hill a Eva Hill. Podcast moderuje Jeremy Hill. Tento podcast a zároveň seriál o migrácii vznikol s podporu [fjúžn], programu nadácie Milana Šimečku, ktorého cieľom je vytvoriť platformu pre cudzincov a cudzinky žijúcich na Slovensku, aby ich hlas bolo v našej spoločnosti viac počuť. V rámci programu každoročne organizujú festival [fjúžn] a ďalšie podujatia v spolupráci s ľuďmi z cudziny. Cieľom je predstaviť umenie, projekty, názory či príbehy menej známych ľudí. Ak sa chcete vedieť viac o podobných eventoch, vypočuť si príbehy ďalších cudzincov a cudziniek žijúcich na Slovensku alebo len samotný podcast, navštívte stránku www.fjuzn.sk. Sledujte aj Instagram alebo Facebook. Podcast Na Slovensku aj po anglicky je súčasťou podcastového feedu SME výber, v ktorom denník SME odporúča zaujímavé slovenské podcasty a podcastové minisérie. Ak chcete, aby aj váš podcast bol súčasťou SME výber, ozvite sa nám na ⁠⁠⁠vyberpodcast@petitpress.sk

Snáď najznámejšia slovenská astrobiologička, ktorá je však viac za hranicami Slovenska ako doma. Jej doménou sú simulované misie, ktoré majú ľudstvo pripraviť na možnosť existencie mimo rodnej planéty Zem. Hovoria o nej aj ako o Žene z Marsu, ktorá paradoxne na tom Marse nikdy nebola. Študuje extrémofily - organizmy, ktoré majú radi extrémy, či v nich dokážu prežívať. Čomu sa od nich naučila a nie je jednou z nich?   Michaela Musilová.   Podieľala sa na príprave štyridsiatky simulovaných misií na Mars, tridsiatke pritom velila. Vyberala do nich posádky, riešila kritické situácie, aj milostné štvrouholníky.   „Čo sa týka tých „romantických“ veci som nastavila pravidlo, že ešte pred odchodom na simulovanú misiu sa musí celá posádka otvorene porozprávať, ako riešiť podobnú situáciu. Každá posádka si to nastavila svojim spôsobom. Boli také, ktoré sa riadili pravidlom zachovať diskrétnosť, no boli aj také, ktoré romantiku nezakrývali“, hovorí Musilová. Dôležité podľa nej je spoločná dohoda na pravidlách. „Ľudia majú na to sa kontrolovať, no dôležitá je spoločná dohoda“, tvrdí.   Ako na extrém, a to aj v spoločnosti? „Je potrebné dať na vlastný inštinkt. Ten vám povie, či je osoba dôveryhodná alebo nie. Je potrebné to počúvať, veď sme si ho pestovali celý život“. Otázka, ako na extrém pritom padla v kontexte toho, že Michaela Musilová je vo svojom vedeckom bádaní zameraná na štúdium extrémnych foriem života a čo si práve z toho odniesla.   Naviac pri potláčaní extrému v spoločnosti podľa nej pomáha aj odvaha na veci pozerať sa inak, spochybňovať ponúkané verzie. A tiež dať na rady ľudí a informačných zdrojov, ktorým dôverujeme.   V podcaste sa dozviete aj o časovom výhľade reálnej misie na Mars, alebo o tom, či budú lístky na ňu jednosmerné. Rovnako o programoch osídľovania Mesiaca.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

  „Viem, že návrat je risk, no pomoc KDH na prahu zvoliteľnosti mi za to stojí“. František Mikloško pred týždňom ohlásil, že bude kandidovať v septembrových voľbách na kandidátke KDH.   Prednovembrový člen disentu, ktorý spájal jeho náboženské krídlo s kultúrnym a občianskym. Ponovembrový aktér VPN, neskôr KDH. Šéf parlamentu, ktorý v jeho prostredí pôsobil nepretržite dve dekády. Neskôr viacnásobný prezidentský kandidát, ktorý sa v ostatnom čase doslova našiel v knižnom dokumentovaní minulosti. A najnovšie: po tom, ako sa už raz s KDH rozlúčil - pre nesúhlas s otvorenosťou strany pre vládu s Ficom - teraz ide na jeho volebnú kandidátku.   František Mikloško.   V podcaste Ráno Nahlas hovorí, že už s návratom do aktívnej politiky nerátal. „Nemyslel som, že ešte pôjdem do politiky, no situácia je teraz vážna“, vysvetľuje svoje rozhodnutie ísť do septembrových predčasných volieb na kandidátke KDH.   Impulz v podobe pozvánky prišiel zo strany KDH. „Keď ma KDH oslovilo a ono sa nachádza na hranici zvoliteľnosti, tak som si povedal, že idem do toho. A som si vedomý aj risku, že to nemusí vyjsť, no vnútorná intuícia mi hovorí, že do toho mám ísť“, hovorí Mikloško.   Rozhodujúcim pri rozhodovaní bol podľa neho fakt, že kresťanskí demokrati sú na hranici zvoliteľnosti. Keby tomu nebolo tak, o politickom návrate by ani neuvažoval. „Ak prinesiem hlasy, budem rád. Idem do toho s pokorou“, hovorí.   „Sme politicky na dne, rozsypali sme sa, ak mám pomenovať slovenskú politickú scénu“ – takto František Mikloško na otázku, ako by pomenoval aktuálnu situáciu na Slovensku, ktorá mu podľa jeho vlastných slov „stojí za risk stratiť všetko“, čo si za polstoročie verejného pôsobenia vybudoval.   Nie unesenému štátu, ktorý charakterizuje Fico   Hrozná vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej podľa Františka Mikloška obnažili fakt, že „Slovensko bolo v bezpečnostnom ohrození“. „Tu hrozilo, že ľudia s kapitálom ovládnu túto krajinu a unesú ju“, vysvetľuje. A ide podľa neho o obdobie, ktoré sa spája práve s vládnutím Roberta Fica.   „Je potrebné zabrániť ére Roberta Fica. Po takom vládnutí by sa jednoducho nemali vrátiť, lebo by to krajine prinieslo depresiu“, tvrdí Mikloško. „Mali by dostať dištanc. Nemôžu si nárokovať, že idú zachraňovať Slovensko. Oni ho dostali do katastrofy“, hovorí politik Mikloško.   Pôjde KDH s Progresívnym Slovenskom? A je Uhríkova Republika stranou s prívlastkom nekresťanská? Rovnako nevadí, že Peter Pellegrini dve desaťročia ticho prisluhoval Robertovi Ficovi. Aj na tieto otázky zodpovie František Mikloško.   „Na KDH sa možno spoľahnúť, tridsať rokov bolo demokratickou silou a je pripravené rokovať o spoločnom postupe strán“. Podľa Františka Mikloška toto je poučenie z doterajšej politickej existencie kresťanských demokratov na Slovensku.   Ilustráciou „politickej zodpovednosti“ je podľa Mikloška napríklad fakt, že v roku 1998 dokázali ísť spolu aj s SDĽ, ktorá bola pohrobkom niekdajšej komunistickej strany; či o štyri roky neskôr s liberálnou ANO.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Špecializovaný trestný súd dnes uznal Alenu Zsuzsovú vinnou a udelil jej trest vo výške 25 rokov. Narozdiel od Zsuzsovej súd oslobodil Mariana Kočnera spod obžaloby. Podľa súdu si mala Zsuzsová objednávať vraždy sama z dôvodu, aby neprišla o stály príjem od Kočnera, ktorý ju finančné podporoval. Vraždy si tak mala objednávať za jeho chrbtom. V podcaste si môžete vypočuť reakcie rodičov Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, ktorí nerozumejú rozhodnutiu súdu. Podľa nich si Zsuzsová nemohla dovoliť financovať objednávanie vrážd, keďže bola nezamestnaná.  Dnešné rozhodnutie nie je právoplatné, strany sa môžu odvolať na Najvyšší súd. Prokurátori Matúš Harkabus a Daniel Mikuláš sa na mieste odvolali vo všetkých výrokoch vyhláseného rozsudku v neprospech obžalovaných. Rovnako podal odvolanie v maximálnom rozsahu aj právny zástupcova Kuciakovcov Peter Kubina.

Viac informácií: https://www.levosphere.sk/ Tereza Pažinová je prezidentkou a Rebeka Hubková je viceprezidentkou marketingu v študentskej firme Fluf. Sú to dve zanietené študentky, ktoré spolu so svojim tímom vytvorili inovatívny produkt ekologické brikety z biomasy. Ich motiváciou k tomu bola práve energetická kríza. Vďaka ich zanietenosti sa im podarilo vyhrať 5x súťaž podnikateľských talentov. V podcaste nám prezrádzajú, ako sa im to podarilo. Verte, že sa od nich môže inšpirovať každý. V podcaste sa dozviete: akú cestu museli prejsť, aby sa im podarilo vyhrať súťaže čo všetko sa naučili z vlastných chýb čo môžu dosiahnuť ambiciózni mladí ľudia vďaka čomu sa študentom podarilo vyhrať Veľtrh podnikateľských talentov a ako prišli práve na nápad, za ktorý by sa nemusela hanbiť žiadna firma Fluf chce svojimi produktami pomôcť ľuďom zasiahnutým energetickou krízou, ale v neposlednom rade má byť projektom svojich tvorcov. To, akým úspešným sa stala spoločnosť, je v rukách jeho zakladateľov, ktorí napriek tomu, že sú študenti, to poňali vážne, s nápadom a s chuťou dosiahnuť niečo viac. Ako sa im poradilo rozbehnúť firmu s kapitálom vo výške 500€, sa dozviete v rozhovore. Na záver nám Tereza s Rebekou v súvislosti s marketingom hovoria, aby sme sa nebáli učiť sa na vlastných chybách. Rovnako máme brať vážne aj to, čo robíme,  pretoťe vtedy sa dostavia aj výsledky.

Jakub Filipko je profesionálny záchranár a člen horskej záchrannej služby, pôsobiaci v Nízkych Tatrách. Spoločne sme sa rozprávali o jeho športových začiatkoch, mladosti a vzťahu k športu a horám. Rovnako sme prebrali samotnú horskú záchrannú službu, ako sa do nej dostal, čo všetko musel na začiatku absolvovať a v čom vlastne spočíva práca u horských záchranárov. Follow Jakub Filipko Instagram: ⁠@hybajho_jakubo Follow HZS a ďalšie užitočné sociálne siete, týkajúce sa hôr. Bezpečne na hory: @bezpecne_na_hory HZS: @hzs_mvsr Follow LAJF Podcast Web: ⁠⁠⁠⁠https://www.lajfpodcast.sk⁠⁠⁠⁠ Instagram: ⁠⁠⁠⁠@lajf_podcast⁠⁠⁠⁠ Facebook: ⁠⁠⁠⁠LAJF Podcast⁠⁠⁠⁠ Follow JEHA Instagram: ⁠⁠⁠⁠@jeha_noir⁠⁠⁠⁠ Follow Bohuš Antoška Instagram: ⁠⁠⁠⁠@bob_antoska⁠⁠⁠⁠ Strava: ⁠⁠⁠⁠https://www.strava.com/athletes/47787028

Výsledkom predčasných volieb môže byť parlament, v ktorom budú sedieť iba tri strany: SMER, HLAS a PS. Rovnako tak ich výsledkom môže byť i parlament s desiatkou politických strán. Septembrové voľby tak môžu viesť aj k ďalším predčasným voľbám, či dokonca i k celej sérii predčasných volieb, hovorí šéf agentúry AKO Václav Hřích. Ficov SMER má našliapnuté k ďalšiemu volebnému víťazstvu. Ak by ale Robert Fico i vyhral septembrové predčasné voľby, ešte to vôbec neznamená, že by SMER zostavoval novú vládu. Na základe aktuálnych preferencií by totiž voľby mohlo vyhrať aj Progresívne Slovensko či HLAS Petra Pellegriniho. V budúcom parlamente tak napokon môžu sedieť iba tri politické strany: SMER, HLAS a Progresívne Slovensko, no rovnako tak je možné, že ich tam bude zastúpených pokojne až 9 či 10 (od Republiky či SaS a OLaNO až po SNS a KDH) . Výsledkom septembrových volieb tak môžu byť, a to už vo veľmi krátkom čase, aj ďalšie predčasné voľby, ba dokonca i celá séria predčasných volieb. Hovorí šéf prieskumnej agentúry AKO Václav Hřích. Slovensko podľa neho zrejme ešte nestálo pred tak ťažko odhadnuteľnými výsledkami volieb, ako je tomu práve dnes. Volič je znechutený, politikou otrávený a iba veľmi ťažko sa orientuje v nesmierne širokej ponuke, ktorú mu aktuálne dáva naša politická scéna. Máme mimoriadne atomizovanú a polarizovanú politickú scénu, musíme to  nejako rozseknúť, hovorí Hřích. Do hry pritom vstupuje aj celkom nový fenomén: Úradnícka vláda kreovaná z vôle prezidentky a počet voličov, ktorí sa rozhodnjú doslova na poslednú chvíľu a na základe aktuálnej emócie je stále pomerne veľmi vysoký. Hrozí tak mimoriadne špinavá predvolebná kampaň s kompromitujúcimi odhaleniami či dezinformáciami mieriacimi na prvú signálnu sústavu a to doslova až na poslednú chvíľu. O aktuálnych volebných preferenciách, ich interpretácií, ale aj o predvolebných trendoch a možných výsledkoch predčasných volieb so šéfom agentúry AKO Václavom Hříchom. A ako sa úradnícka vláda kreovaná prezidentkou odrazí na možnej politickej budúcnosti Zuzany Čaputovej pri nadchádzajúcich voľbách hlavy štátu? Témy a otázky pre šéfa prieskumnej agentúry AKO Václava Hřícha. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.  

Investovanie nie je žiadna luxusná služba, ktorá je určená len pre privilegované a majetné vrstvy spoločnosti. Som presvedčený, že každý by mal investovať do svojej budúcnosti a to nielen kvôli zhodnoteniu úspor, ale aj ako ich ochranu pred infláciou,  hovorí finančník Michal Nalevanko. Súčasná doba plná kríz podľa neho nie je v dejinách ničím výnimočným. Slováci sú však ešte stále nedostatočne finančne gramotní a tak často nechávame “spaľovať” naše úspory v bankách namiesto ich investovania. Žijeme skutočne krízové časy. Ku kríze bezpečnostnej vyplývajúcej z vojny na Ukrajine, sa pridružila kríza energetická, v ktorej si Európa hľadá náhrady za ropu či plyn z Ruska. No a aby toho nebolo málo, máme tu aj vysokú infláciu, ktorá nám požiera ako platy, tak aj úspory. Na finančných trhoch panuje neistota, predikcie dlhodobého vývoja sú čoraz neistejšie a mnoho investorov tak zaradilo spiatočku a volí stratégiu opatrnosti. Rovnako sa tento pocit neistoty a opatrnosti prelieva aj medzi nás, bežných občanov. Kríza však nie je iba hrozba a straty, kríza je rovnako tak príležitosť a šanca na nové zisky a investície do vlastnej budúcnosti. Ako sa však vyznať v tom, do čoho sa investovať oplatí a do čoho už nie? Sú investície do zlata či nehnuteľností vždy tou najlepšou možnosťou ako zveľadiť svoj majetok? Podľa čoho môžeme spoznať kvalitných finančných poradcov a aké najčastejšie chyby robia Slováci, ktorí sa rozhodli vstúpiť na finančné či kapitálové trhy? No a pre koho je vlastne investovanie vhodné a skutočne na to musíme mať vysoký vstupný kapitál? A napokon, dá sa dnes na slušnú penziu takpovediac nasporiť iba v prvom a druhom dôchodkovom pilieri?  "Smrť z oplašenia," to je jedna z najčastejších chýb začínajúcich investorov, tvrdí ekonóm a finančník Michal Nalevanko. Tou ďalšou je zasa považovať banku za priateľa svojich úspor. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský      

„Moc korumpuje a absolútna moc korumpuje absolútne. Záchranou pred ňou môže byť robot, ktorý sa nemení, nepodlieha tak ani opantaniu mocou“. Pohľad Martina Spana, počítačového vedca, na možný prínos umelej inteligencie aj do politiky.   Hrozba či príležitosť? Ešte pred časom téma skôr pre kruhy zasvätencov, aktuálne hit, ktorý zamestnáva ale aj baví masy. Znalí veci s ňou spájajú konkurencieschopnosť krajín, či naopak jej stratu. To v závislosti od toho, nakoľko sa pre politické reprezentácie stane prioritou hodnou finančných injekcií. Umelá inteligencia, a to aj ako „parný stroj“ súčasnosti. Čo dokáže, kde sa vzala a kam nás môže doviesť. Máme sa obávať, či tešiť? Téma pre počítačového vedca, ktorý hovorí, že „umelá inteligencia je jeho život“. Hosťom RánoNahlas je Martin Spano.   Fascinácia prišla s dielom 2001: Vesmírna odysea, čo bol na jednej strane prelomový film Stanleyho Kubricka podľa predlohy Arthura C. Clarkea. „Objavil som tam Hala. Fascinoval ma. Nie tým, že všetkých pozabíjal, ale že napriek tomu, že nebol človek, správal sa ako človek“, spomína Spano.   Rovnako seriál Knight Rider. „Auto s umelou inteligenciou v ňom pomáhalo chytať zlých ľudí. Bol som taký fascinovaný, netušiac že ide o scifi, že som povedal otcovi, aby sme si také auto kúpili“.   „Autonómne autá ešte potrebujú pár rokov, tak sa to môže nakoniec aj splniť“, hovorí s úsmevom odborník na umelú inteligenciu.   „Umelá inteligencia je použitie počítačov na úlohy, ktoré predpokladali ľudskú inteligenciu“ – Martin Spano približuje, čo je umelá inteligencia. Môžeme podľa neho hovoriť aj o autonómnom systéme, ktorý sa dokáže rovnako autonómne rozhodovať.   Príhodnejšie pomenovanie vidí vo výraze „kognitívne systémy“. Ide podľa neho o systémy, ktoré „pomáhajú zvyšovať naše vlastné kognitívne schopnosti. Systémy, ktoré vidia, počujú, komunikujú, spracovávajú tieto informácie a rozhodujú sa“.   „Radšej budem mať od chladnej ocele vynikajúcu odpoveď, ako od človeka odpoveď zlú“, hovorí o svojej skúsenosti s aktuálnym hitom ChatGPT. „Prišiel som na to, že mi radí fantasticky“.   Spano približuje, že napríklad samotný chatGPT dokázal „vstrebať“ vyše polovicu webu a „z toho sa natrénovalo“. Systém podľa neho však len odpovedá tým, čím ho naplnil človek.   „Ak čítame, že umelá inteligencia si myslí to a to, nie je to správna formulácia. Umelá inteligencia to len berie z názorov človeka“, vysvetľuje. Zatiaľ nie je podľa neho kreatívna.   „To je práve priestor pre človeka pre budúcnosť. Napriek zdaniu kreativity človek je ešte veľmi dôležitý, pretože umelá inteligencia sa učí z jeho diel, z jeho kreativity.“   Môže prísť moment, v ktorom sa stane autonómnou? „Predpovedať je zložité, zvlášť keď ide o budúcnosť“, Spano reaguje vetou klasika. Ale ilustruje to tým, že ešte pred piatimi rokmi väčšina ľudí o niečom ak chat GPT ani len netušila a o desať rokov tu budú veci, o ktorých netušíme dnes.   Autonómii umelej inteligencie dáva dvadsať rokov a to s pravdepodobnosťou 60 percent. „Som presvedčený, že raz to nastane“.   Umelá inteligencia „parný stroj“ súčasnosti   Ak vynález parného stroja Jamesom Watom spôsobil priemyselnú revolúciu, umelá inteligencia prinesie podľa Martina Spana bez pochyby novú. „Stačí sa pozrieť, že prišlo zatiaľ len pár vecí ako generátory obrázkov, textu či videa, a už rozprávame o tom, ako sa to dotkne polovicu zamestnaní. A to sme ešte nič nevideli“, tvrdí.   Umelá inteligencia kompatibilná s človekom Podľa Spana ľudstvo čaká veľmi pozitívna budúcnosť, ktorú budú vďaka novým technológiám charakterizovať obrovské prebytky. Je to však podmienené výzvou pripraviť umelú inteligenciu kompatibilnú s človekom.   „Nestačí, aby bola len inteligentná – aj zločinec je inteligentný. Len inteligentná umelá inteligencia tak dokáže dokonale zničiť svet. My ju musíme urobiť ľudsky kompatibilnú“, vystríha.   Ako na to? Spano hovorí o „scifi“ riešení: „musíme s ňou jednoducho splynúť“.   Politické presahy umelej inteligencie Nastavenie algoritmov sociálnych sietí, za ktorými sú tzv. „odporúčiace“ umelé inteligencie, v súčasnosti podľa Spana privádza k nevídanej polarizácii spoločnosti. Vedie k nej vytváranie bublín, v ktorých sa človek uisťuje vo svojom nastavení, a to práve vďaka algoritmom, ktoré ho sýtia napríklad na základe jeho predchádzajúcich vyhľadávaní na sieťach.   „V minulosti sme mali takúto polarizáciu len v prípade náboženstiev. Niekto bol zanietený pre jedno, iný pre druhé. Dnes máme už takmer pre každý názor až postoj zanietenia, pretože práve algoritmy umelej inteligencie na pozadí nás v tom zanietení podporujú“, vysvetľuje.   „Tieto algoritmy nás držia v slučkách“, tvrdí Martin Spano. Východiskom a záchranou pred nimi má byť „socializácia“ s inými, „networking“ – spájanie sa, komunikácia, otvorenosť iným názorom.   Predpokladá, že táto otvorenosť iným názoom a cesta k nej sa raz bude musieť stať obsahom učebných osnov, ako napríklad etika, či iné predmety.   Záchrana demokracie „vylepšením“ umelou inteligenciou?   „Ak chceme demokraciu poznačenú sebecstvom človeka zachrániť, musíme ju vylepšiť umelou inteligenciu“ – počítačový vedec Martin Spano prichádza s týmto návrhom.   Každý človek by podľa neho disponoval svojim vlastným AI (artificial inteligence) poslancom, čo by bol software, ktorý by „dokonale poznal politické názory“ človeka, ktorého zastupuje. Prijímal by za neho na základe takýchto znalostí aj politické rozhodnutia.   Spano to nazýva „demokraciou na steroidoch“. Nemali by sme podľa neho 150 poslancov, ale 5,5 milióna AI poslancov s „promptným“ rozhodovaním.   V podcaste sa dozviete aj o tom, nakoľko sa umelá inteligencia využíva v predvolebných kampaniach, čo dokáže ponúknúť a ako by sa ňou mohla inšpirovať aj vláda.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.  

Veľa ľudí si nevie predstaviť deň bez kávy. Existuje množstvo spôsobov, ako takú kávu pripraviť. Jednoduché espresso, cappuccino či časovo náročnejšie cold brew…možností je mnoho. Rovnako existuje aj množstvo druhov kávy. O tom všetkom porozprávala profesionálna baristka a lektorka prípravy kávy Nikole Šalmíková. V rozhovore sa dozviete: -cesta od kávovníka ku káve (1:44) -kto bol za objavením účinkov kávy (6:30) -v čom spočíva rozdiel medzi arabicou a robustou (10:00) -prečo je lepšie mlieť kávovníkové zrno vždy pred prípravou kávy (19:11) -ako rozpoznať dobrú kaviareň (39:10)

Branislav Zigo je ultrabežec a účastník asi všetkých ultra pretekov na Slovensku. S Braňom sme sa rozprávali o jeho bežeckých začiatkoch, ktoré zažíval až v 42. rokoch či ako sa z klasického behania okolo jazera prepracoval dlhé a ešte dlhšie vzdialenosti u nás aj v zahraničí. Rovnako sa podelil o niekoľko zážitkov a príbehov zo svojich behov a vysvetlil tiež ako stále zvláda absolvovať toľko pretekov v roku. Poďme na to ! Follow Branislav Zigo Facebook: ⁠⁠Branislav Zigo Instagram: @branozigo Reporty: Slovak Ultra Trail Follow LAJF Podcast Web: ⁠⁠⁠⁠https://www.lajfpodcast.sk⁠⁠⁠⁠ Instagram: ⁠⁠⁠⁠@lajf_podcast⁠⁠⁠⁠ Facebook: ⁠⁠⁠⁠LAJF Podcast⁠⁠⁠⁠ Follow JEHA Instagram: ⁠⁠⁠⁠@jeha_noir⁠⁠⁠⁠ Follow Bohuš Antoška Instagram: ⁠⁠⁠⁠@bob_antoska⁠⁠⁠⁠ Strava: ⁠⁠⁠⁠https://www.strava.com/athletes/47787028

Ako dávnejšie avizovala strana Sloboda a Solidarita spúšťa kampaň Meníme hru a prichádza s novým kampaňovým logom. Ako s  lídrom kandidátky však nemôže rátať s Ivanom Korčokom. V podcaste budete počuť politického redaktora Mareka Bira.  Čo bude znamenať pre úspech SaS, že lídrom kandidátky nebude Ivan Korčok? Dokáže jej zmena imidžu pomôcť? Je to uveriteľné? Odpovedá šéfredaktor Aktualít Peter Bárdy. „Pre SaS je veľmi vážny predvolebný problém, že Ivan Korčok nevstupuje ani stranícky a že nebude lídrom kandidátky. Pre mňa je zvláštne, že namiesto toho, aby SaS ukázala odborníkov sa snaží robiť zo svojich ľudí niečo, čo nie sú," opisuje v podcaste Peter Bárdy. No a s expertkou na marketing Simonou Bubánovou sa pozrieme na to, na koho SaS zmenou kampane cieli, čo láka slovenských voličov - ako veľmi si všímajú billboardy a reklamy, tváre a lídrov. Rovnako sa pozrieme na to, prečo bude kampaň špinavá. Podľa Bubánovej je zmena imidžu SaS cesta k mladému a novému voličovi. „Frekvencia, s akou sa ľudia stretávajú so značkou, je v prípade prvovoličov veľmi dôležitá," opisuje v podcaste. Expertka na marketing tiež v podcaste hovorí, že na to ide strana zo strategického hľadiska dobre. „Snaží sa ísť oproti voličom tým, že púta ich pozornosť jednoduchými a zrozumiteľnými nástrojmi. Dnešný volič môže totiž denne stretnúť v priemere dva milióny reklám," približuje s tým, že hoci je v krajine SaS známa až masy tvoria víťazstvo vo voľbách. Podcast nahrala Denisa Hopková.

Možno je čas, aby sme nanovo otvorili otázku našej identity a toho, kto sme a kam smerujeme. Možno je načase napísať novú Ústavu. Hovorí právnička a kandidátka za OKS (na kandidátke SaS) Slavomíra Henčeková. Definícia manželstva podľa nej do Ústavy vôbec nepatrí a na diskusiu je aj preambula s Cyrilometodským duchovným dedičstvom, ktoré ani nemá žiadnu právnu váhu. Právnym štátom sme dnes len do určitej miery. Rovnako tak sme spravodlivým štátom len do určitej miery. Hovorí po vyše tridsiatich rokoch budovania právneho štátu právnička, asistentka poslanca Benčíka a dnes už aj kandidátka OKS (na kandidátke SaS) do parlamentných volieb Slavomíra Henčeková. Najväčšou poistkou ľudských práv je, podľa nej, dnes na Slovensku najmä naše členstvo v EÚ. Tento štát pred viac ako tridsiatimi rokmi založil právnik Vladimír Mečiar a to v spolupráci s ďalším právnikom Ivanom Gašparovičom. Najväčším oponentom mu bol šéf KDH a právnik Ján Čarnogurský. No a aby toho nebolo málo, najdlhšie slúžiacim premiérom bol opäť právnik Robert Fico a to v úzkej kooperácií s ďalším právnikom Róbertom Kaliňákom. Čo to vypovedá o práve a o tom, kto ho z pozície moci u nás môže aplikovať?  Ako štát sme na ceste, a možno úplne presne nevieme kam. Nemáme širokú spoločenskú zhodu na tom, kto sme. Hovorí právnička a kandidátka do parlamentných volieb za OKS (na kandidátke SaS) Slavomíra Henčeková. Preto je podľa nej načase otvoriť diskusiu o celkom novej Ústave, ktorá by zadefinovala kto sme, čo chceme a kam smerujeme. Ako vníma právny štát v jeho slovenských variáciách a kam sa v našej podkarpatskej aplikácií práva stratila spravodlivosť? No a čo ju dnes láka na tej našej politike?  Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Prvá zastávka v Edinburghu bol cintorín. V Škótsku je úplne bežné, že v kostole je "fish and chips" alebo lezecká stena. Pred covidom mi liezli na nervy ľudia a môj muž bol už pracovne vyhorený. Už nemám chuť sa všetkým zavďačiť a nechcem byť ani mentor. Potrebujeme vrátiť rešpekt do konverzácii. Pri behaní na páse pozerám béčkové seriály. S klavíristom sme taký manželský trojuholník. Špinara by bolo treba roztrojiť. NEXT? ČARODEJ - ZABÁVAČ  https://open.spotify.com/episode/1QceXSB6hRZyzHjavlYwGc?si=ZJiaZtdoRoOSTwohvIhQxQ  Viac o príbehu Vratka Štupľa na  https://vratkostupel.sk/  * Second hand a outlet oblečenie  https://remixshop.com/sk  * Vyklikaj si svoje daňové priznanie za dobrú cenu  https://najedenklik.sk/  VRAŽEDNÉ PSYCHÉ a MOZGOVÁ ATLETIKA v Banskej Bystrici NAŽIVO! V piatok 7.4. o 19:00 v Aule SZU. Vstupenky na  www.zapotour.sk  Produkcia @marakua_passionpodcast by ZAPO  https://www.zabavavpodcastoch.sk/  Daj nám follow na IG a TikToku @zapoofficial  Všetky podcasty a mnoho obsahu navyše nájdeš v aplikácii TOLDO  toldo.app   

Michalovce ako fenomén čerstvej predvolebnej kampane? Pred týždňom miestami nevyberaná až vulgárna konfrontácia názorovej alternatívy, podporujúcej Putina, pričom na druhej strane stáli ministri obrany a diplomacie Jaroslav Naď a Rastislav Káčer.   S odstupom siedmich dní prišla Matovičova kritika Káčerovej kritiky ukričaných. Rovnako sa v Michalovciach miestami nepočul, no vstúpil do „horúceho kotla“. Zožal v ňom podporu aj výsmech. Akoby refrénom jeho vystúpenia však bola kritika šéfa diplomacie.   Na čo je „zamiesené“, ak sa verejne v predvolebnom čase kritizujú ešte nedávni partneri? Téma pre politológa Radoslava Štefančíka.   „Igor Matovič je ten, kto si jedného dňa môže povedať: vzkriesil som Roberta Fica“, tvrdí. Ak chce súčasná pravica v jesenných voľbách uspieť, Matoviča by mala zo svojich kalkulov spolupráce vynechať. „On hrá len na seba“, vysvetľuje. „Pre Slovensko by bolo najlepšie, ak by skončil ako líder mimoparlamentnej opozície a ideálne so ziskom, ktorý mu nezaručí ani len príspevok zo štátneho rozpočtu, teda pod tri percentá“, tvrdí politológ Štefančík.   Príbeh migov stále bez koncovky   Uzemnené slovenské migy zatiaľ nie sú bližšie ukrajinskému nebu. Vláda síce o nich rokovala, no iba neformálne. Minister obrany však potvrdil zámer darovať ich spolu s Poľskom.   Podcast pripravili Jaroslav Barborák a Denisa Žilová.

13. marec 2013 - deň, keď sa svetu predstavil nový pápež. Pontifik z „konca sveta“, ako sa označil hneď v prvom pozdrave po zvolení. Prvý jezuita na Petrovom stolci. Rovnako prvý latinoameričan. Ešte ako kardinál si sám varil a cestoval hromadnou dopravou. Domovom mu bola ulica. Pápež František. Mal byť odpoveďou na volanie po reforme. Odvtedy je to desať rokov. Naplnil ju, alebo aspoň začal? A prečo sa občas zdá, že mu viac rozumejú neveriaci, ako jeho vlastní v cirkvi? Téma pre Milana Lacha, rovnako jezuitu, ktorého František vymenoval za biskupa len mesiac po svojom zvolení. Biskupa, ktorý svojho času neváhal vystúpiť na pomyselné barikády pre podporu zdravotníkov; jezuitu, ktorý sa po päťročnici v Spojených štátoch opäť na želanie pápeža Františka vracia na Slovensko. Aký je jeho pohľad na Františka?   Reorganizoval kúriu, reformoval vatikánsku banku a ústredné vatikánske úrady. Otvoril ich aj laikom – teda nekňazom, dokonca ženám. A rovno na pozíciách, v ktorých sa aj rozhoduje. Františkova reforma, ktorá je podľa biskupa Lacha v plnom prúde.   „Ak kritizujú Františka, aj Ježiša kritizovali“   Pri tej inštitucionálnej však môže podľa neho pápeža diskvalifikovať fakt, že sám z kúrie nevzišiel. „Ak nemá okolo seba ľudí, ktorí sú presvedčení o rovnakom smerovaní reforiem, tam to môže narážať“, komentuje biskup Lach.   Väčší úspech má pri reforme obsahovej. Pápež František ponúka svoje videnie cirkvi, ktorá je podľa neho „milosrdná“, „otvorená pre „všetkých“, s dôrazom na „stratené ovce“. „Cirkev, ktorá sa hrá na tých, čo sú dnu a vonku, nie je koncept, s ktorým by sme sa stretávali v jej počiatkoch a ktorý by presadzoval Ježiš“, tvrdí biskup jezuita Milan Lach. „Cirkev nie je klub elity, ale je pre tých, ktorí prijali pozvanie Ježiša Krista“, dopĺňa.   Ilustruje to aj najbližším okolím Ježiša. Boli v ňom napríklad „zdierač daní“ Lévi, či prostitútka Mária Magdaléna. „A Ježiš ich prijímal. Čelil za to aj kritike, dnes by sme povedali kritike zvnútra. Napriek tomu bol jeho postup taký, on vedel čo robí“, vysvetľuje biskup Lach.   LGBTI+ ľuďom pomáham už dve desaťročia „Áno človeku, nie ideológii“ – Lachova skratka pri téme LGBTI+ ľudí. Tvrdí, že „inakosti“ sa venuje už dve desaťročia, čo je kňazom a medzi katolíckymi kňazmi nie je v tomto osamelý. Nezatvára si však oči pre tým, že na verejnosti sa slovenskí biskupi o téme LGBTI+ ľudí „musia učiť otvorene hovoriť“. V rozhodnutí synodálnej cesty z Nemecka, ktorá chce od roku 2026 „žehnať homosexuálnym zväzkom“ však vidí zárodky rozkolu.   Obete zneužívania duchovnými musia dostať svoj hlas „Je to chyba“ – tak reaguje biskup Lach na otázku, či nie je chybou neoznačiť jednoznačne za chybu postup kardinála Karola Wojtylu, neskoršieho pápeža Jána Pavla II., smerom k prípadom kňazských sexuálnych predátorov, o ktorých „vedel“, no napriek tomu ich len presunul na ďalšie pôsobisko. „Musíme to jednoznačnej pomenovať“, opakuje.   Biskup Lach má s riešením podobných problémov osobnú skúsenosť zo svojho predchádzajúceho pôsobiska v štáte Ohia v Spojených štátoch. „Osobne som sa rozprával s obeťami takýchto zločinov“, spomína. Príbeh za príbehom akoby šiel podľa jedného scenára: „Tá obeť už nebola schopná založiť si rodinu, nikdy nebola schopná ísť do nejakého vzťahu, to sú hrozné následky na celý život.“   Zastal sa zdravotníkov, apeloval na finančné skupiny   Biskup Milan Lach je známy svojim aktívnym prístupom k veciam verejným. V roku 2016 sa verejne zastal zdravotných sestier. V otvorenom liste premiérovi Ficovi a ministrovi zdravotníctva kritizoval ich zastrašovanie.   Apeloval tiež na finančné skupiny, ktoré sa angažovali v sektore zdravotníctva. „V mene chudobných, utláčaných, okrádaných a vykorisťovaných vás naliehavo žiadam: prestaňte považovať občanov Slovenskej republiky len za zdroj obohatenia a ľahkého zisku!“   Nevylučuje, že jeho hlas bude počuť aj po jeho návrate zo Spojených štátov. „Je našou povinnosťou a službou, aby sme boli hlasom ľudí“, tvrdí.   V podcaste sa tiež dozviete, nakoľko chcú biskupi vstúpiť do predvolebného času.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Keď v piatok popoludní pred prezidentským palácom pred tisícami podporovateľov Putinovho Ruska a jeho agresie v Bratislave povedal, že „väčšinu života prežil v Rusku“, zožal potlesk. Rovnako v momente, keď volal po skutočnom mieri. Otočilo sa to až v momente, keď podporil Ukrajinu. Dav ho „vybučal“. Filipp Sedov. Mladý Rus, ktorý našiel druhý domov na Slovensku. A o Rusku, tom skutočnom, ako hovorí, chodí rozprávať aj po slovenských školách.   „Nemôžem byť ticho, vojna už trvá príliš dlho. Pre mňa je to veľmi ťažké, že Rusko – moja krajina – napadla Ukrajinu“, vysvetľuje prečo šiel do rozvášneného davu. A ak v ňom tisíce Slovákov podporovali Putina a jeho agresiu, on, sám, k tomu Rus, sa postavil za napadnutú Ukrajinu. „Nesmiem o tom mlčať“, opakuje.   Či mal strach? „V porovnaní s tým, čo sa deje na Ukrajine, to je nič“, reaguje. „Nesmiem sa báť, lebo je tu skutočná vojna“, dopĺňa.   Filipp Sedov je tridsiatnik, má manželku, zatiaľ bez detí. Na Slovensko prišiel v roku 2018 ako dobrovoľník v rámci programu Erazmus. Rok vyučoval v Dolnom Kubíne.   „Musím byť na strane obetí“   Keď sa ho pýtam na popud, ktorý mu nedovolí mlčať - ako hovorí – reaguje poukazom na svedomie. „Moje svedomie mi hovorí, že musím niečo robiť“.   Rozvášnený dav v Bratislave pred prezidentským palácom mu v reakcii na jeho verejnú podporu Ukrajiny vytrhol ukrajinskú vlajku, ktorý tam rozbalil. Prečo jeden Rus vôbec nosí vlajku Ukrajiny?   „Ukrajina je obeťou. Je napadnutá Ruskom. Počas vojny jednoducho musím byť na strane obetí“, odpovedá.   Pred prezidentský palác, medzi hlučných podporovateľov Putina a jeho vojny, ktorý si zorganizovali tzv. pochod za mier, šiel s vedomím, že mu môžu aj ublížiť.   „Hodinu predtým mi zavolali priatelia a hovorili, že ak tam pôjdem a poviem niečo, s čím dav nebude súhlasiť, určite mi ublížia“. Napriek tomu tam šiel, s tým, že „bol pripravený na všetko“, ako hovorí.   O Vladimírovi Putinovi, ktorý mal na tzv. mierovom pochode aj svoje transparenty a mnohých podporovateľov, hovorí, že nie je „jeho prezidentom“. „Putin nie je môj prezident. Nebol vôbec vybratý demokratickým spôsobom. Absolútne ho nepovažujem za svojho prezidenta“.   Väčšina mlčí, lebo sa bojí   „Ako Rus sa cítim zodpovedný za to, čo sa deje na Ukrajine. Preto robím to, čo robím. Preto nie som ticho“, rozpráva o svojich motiváciach Filipp. Vedie ho k tomu podľa jeho rozprávania aj fakt, že väčšina Rusov je ticho. „Od začiatku vojny väčšina Rusov vyjadruje akýsi tichý súhlas, s tým, čo sa deje. Preto ja nemôžem byť ticho ja“, opakuje.   Mlčiaca väčšina, ktorá akoby legimizovala Putinovu agresiu, je tam podľa Filippa Sedova len z čistého strachu. „Putinovi podporovatelia môžu kričať, je ich počuť, na rozdiel od tých, čo nesúhlasia s vojnou. Režim od začiatku vojny zaviedol obrovské tresty pre tých, čo sa odvážia protestovať“, vysvetľuje Sedov.   Odporcom vojny tak hrozí aj pätnásť ročné väzenie, len pre obyčajnú účasť na prípadnom proteste.   Nie informovanie, ale otrasná propaganda   Od začiatku vojny bolo podľa Filippa Sedova v Rusku zablokovaných štátom viac ako tisíc webových informačných stránok. „Zablokovaný je dokonca Facebook, či Instagram“, hovorí mladý ruský protivojnový aktivista.   „V televízii máme už dlhé roky len propagandu, ktorá tvrdí, že na Ukrajine sú nacisti, že Rusko sa len bráni, chce mier. Je to otrasná propaganda“, rozpráva Sedov. Človek, ktorý chce počuť niečo iné, musí sa pracne prepracovať k nezávislým zdrojom cez špeciálne siete, ktoré nepodliehajú štátnej kontrole.   Rada Putinovým podporovateľom na Slovensku: vycestujte do Ruska   Keď sme sa v Filippom Sedovom rozprávali, čo sa v ňom „zlomilo“, že sa z neho Rusa stal podporovateľ napadnutej Ukrajiny, zareagoval tým, že on sám si veci overuje. Keď mu napríklad západnú Ukrajinu ešte pred vojnou vykresľovali ako brloch neonacistov, v ktorej nenávidia Rusov a ak tam započujú ruštinu, hrozí za ňu rovno bitka, rozhodol sa vycestovať do oblasti Ľvova.   „Bol som zvedavý, ako to so mnou skončí, lebo sa rozprával len rusky! A žiadny problém. Všetci mi rozumeli, vedeli mi odpovedať. Rozprával som sa dokonca s policajtami, v kaviarňach, reštauráciách, na univerzite...A nikde som nemal žiadny problém s tým, že som Rus a hovorím po rusky.“   Sedov radí aj slovenským podporovateľom Putina a organizátorom tzv. mierových pochodov navštíviť Rusko. „Tu počúvajú o Rusku ako o vysnívanej krajine, nech to Rusko zažijú aspoň na týždeň. A nie Moskvu či Petrohrad. Vidiek. Nebudú to už pohľady ako z pohľadnice, ale chudoba. “   V rozprávaní tak vraciame do hry výraz „potemkinových dedín“, ktorý je podľa Filippa pre Rusko aj dnes aktuálny. „Rusko sa snaží vyzerať lepšie, aké v skutočnosti je“, tvrdí.   Rusko bez Putina   Na Slovensku chodí po školách rozprávať o skutočnom Rusku. „Napríklad hovorím svoj príbeh, ako som volil v prezidentských voľbách z roku 2018“, rozpráva Filipp. Opisuje, ako sa rozhodol ísť do volebnej miestnosti a kedže nesúhlasil s tým, ako vládne Vladimír Putin, na hlasovací lístok napísal: Rusko bez Putina. Rovno si to aj odfotil.   „O pár minút prišiel za mnou policajt, ktorý sa začal pýtať na môj pas. Keď som sa spýtal, na čo to potrebuje, on mi hovorí, že chce dať moje meno na zoznam teroristov a extrémistov“. Filipp zdôrazňuje, že tento policajný postup bol len preto, čo napísal.   Filipp verí vo víťazstvo Ukrajiny. Berie to ako „predpoklad toho, že diktátorský režim v Rusku padne“.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.  

Neprišiel ten, koho pozvali, prišiel však nepozvaný. A keď ho nepustili do vysielania, označil to za cenzúru. Verejnoprávna RTVS a jej moderátorka Marta Jančkárová sa stali v minulých dňoch terčom nevyberaných a brutálnych útokov, ktorých obsahom je až vyhrážka „fyzickou likvidáciou“.   Len pred pár dňami sme si pritom pripomenuli smutné výročie zákernej vraždy investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice. Rovnako v týchto dňoch vyšiel prieskum, podľa ktorého dvaja z troch slovenských novinárov zažili v poslednom roku hrozby alebo vyhrážky – s vážnym záverom: v ohrození je samotný princíp slobody slova, ako jedného z pilierov demokracie. Prečo sme dospeli až sem a čo s daným stavom? Téma pre Annu Sámelovú, šéfredaktorku spravodajstva verejnoprávnej RTVS.   „Útoky na moderátorku RTVS nielenže sú napísané vulgárnym jazykom, sú aj mimoriadne agresívne, útočné. Vyhrážajú sa jej na živote, rovnako jej blízkym. Vyhrážajú sa mučením, opakovaným až hromadným znásilnením“, opisuje Sámelová ich obsah. Dodáva, že miestami sú až „nepublikovateľné“ a „za hranicou slušnosti“.   V podcaste však časť zazneje, aby sme sa vedeli vžiť do kože novinára, ktorý je s nimi konfrontovaný.   RTVS na vyhrážky reagovala trestným oznámením.

Do stresu sa a do duševnej nepohody sa vieme priviesť sami. A to aj napriek tomu, že nie sme v stresovej situácii. Rovnako sa mnohí z nás často ocitnú v situácii, ktorá sa stále opakuje a nevieme ako z nej von. V takýchto prípadoch je vhodné spomaliť, dať si duševný detox a prípadne vyhľadať pomoc. Porozprávala o tom life koučka Janette Šimková. V rozhovore sa dozviete: -čo zanáša našu duševnú pohodu a psychické zdravie (3:23) -ako eliminovať starosti, ktoré si sami vytvárame (7:39) -čo je mentálna hygiena a ako môže vyzerať jej očista (13:58) -prečo je dôležité vyjadrovať svoje myšlienky (23:43) -či je lepšie byť optimistom alebo pesimistom (27:28)

Už skoro štyridsať tisíc potvrdených obetí, stovky tisíc zranených, ale napríklad aj po šiestich dňoch od zemetrasenia živí pod sutinami. Rovnako „deti bez mien“, lebo nedokážu pre šok prehovoriť a zostali bez rodín. Na druhej strane aj prípady rabovania a násilia. Aj z takéhoto Turecka sa len v horizonte hodín vrátila Soňa Weissová, reportérka RTVS, ktorá z postihnutých oblastí informovala Slovensko. Čo videla a zažila – prerozpráva aj nám.   Spúšť. Katastrofa. Výrazy, ktoré spomína ako prvé, keď hovorí o svojej skúsenosti z Turecka po zemetrasení. Soňa Weissová, reportérka RTVS, ktorá sa vrátila z Turecka postihnutého zemetrasením.   „Videli sme to v meste Antakija v provincii Hataj. To je hádam to najsilnejšie, čo si odtiaľ v pamäti odnášam. To mesto je prakticky zrovnané so zemou“, spomína reportérka, ktorá z postihnutej oblasti týždeň prinášala správy.   „Videla som tam ulice, ktoré už ulicami nie sú. Mapy tam už jednoducho nefungujú. Ulice, s ktorými sa v nich počíta, tam dnes jednoducho nie sú. To zemetrasenie tam prinieslo totálnu deštrukciu“.   „Videla som autá, ktoré skaza ponaťahovala do najrozličnejších smerov“, opisuje.   Až surreálne tam podľa reportérky Weissovej vyznievali momenty ticha. Boli potrebné na detekciu možného života pod sutinami. „V prostredí neustáleho zavíjania sirén boli momenty, keď všetko stíchlo, aby bolo možné započuť prípadné signály života spod zavalených domov“, spomína Soňa.   „A počuli sme ich. Ešte teraz mám z toho zimomriavky“, rozpráva rozhlasová reportérka len hodiny po návrate z epicentra nešťastia.   „Pred očami mám zakryté telo, ktoré záchranári vynášali zo sutín. Rovnako vidím motorku, ktorú sme prekračovali, lebo bola zasypaná.“   „Vidím tých ľudí, ktorí nám chceli rozpovedať svoje príbehy, napriek tomu, že boli vo veľkom žiali. A rovnako vidím tých, čo neboli schopní povedať vôbec nič, lebo boli v šoku.“   „Vidím aj tých, čo zostali a boja sa vrátiť do svojich domov, hoci aj po otrasoch stoja. Presunuli svoj život do áut, tam sedia celé dni a čakajú, čo sa stane“.   V takýchto podmienkach žijú aj rodiny s malými deťmi. „To je ešte oveľa komplikovanejšie. Videla som takto ženu s dvoma malými deťmi. Hovorila, že im zostali len prikrývky a hračky, nič iné“, rozpráva Soňa.   Všimla si tiež, že v postihnutej oblasti sú miesta, kde ešte stále nedorazila štátna pomoc. Aj ľudia sa sťažujú, že „sú ponechaní sami na seba“. „Niektorí experti kritizujú, že štátna pomoc sa distribuuje na základe podpory vláde“, hovorí reportérka Soňa Weissová.   „Nevidela som tam vôbec pomáhať vojakov. A to ide o druhú najväčšiu armádu v Nato. Armáda tam nezasahovala, armáda tam nepomáhala. Nevideli sme vôbec, že by tureckí vojaci rozdávali jedlo.“ Vysvetlenie pre to nemá.   Napriek tomu je podľa nej situácia v Turecku lepšia ako v Sýrii. „Stále myslím na to, že v prípade Turecka ide o región, kde sa pomoc – hoci aj choaticky – raz dostane. Ale je tu Sýria, kde pomoc miestny režim limituje, a tam tí ľudia ani to nemajú. A to je neskutočné!“ - opisuje Soňa Weissová.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

V tejto epizóde sme sa s dokumentaristkou a matchmakerkou Dianou Fabianovou rozprávali o úskaliach randenia. Prečo je dnes randenie zložitejšie než kedykoľvek predtým? Ako sa zoznamovať online a offline? Čo je pred randením najdôležitejšie? Prečo ľudia chodia na Tinder? Dozviete sa aj konkrétne tipy, čo na online zoznamkách funguje. A ako si vybrať skvelé fotky či napísať dobrý popis. Rovnako sme sa rozprávali aj o tom, kde sa majú single ľudia spoznávať so single ľuďmi a ako sa naučiť prihovárať ľuďom na ulici či v obchode. Sponzormi tejto epizódy sú LELO - značka luxusných erotických hračiek a Kondomshop - diskrétny erotický eshop. Využite náš promokód VALENTIN10 na zľavu 10 % pri nákupe na www.kondomshop.sk. Ak sa ti táto epizóda páčila, podporiť nás môžeš na Patreone. Followujte nás na IG: @sexualnavychova Alebo na osobných profiloch: Vala @fralaa Miška @michellegraphy Sound: FB: https://www.facebook.com/jarko.pesek IG https://www.instagram.com/yahrmill/ Artwork by @mashisko

Dnes na Špecializovanom trestnom súde si vypočul bývalý šéf Finančnej správy František Imrecze verdikt. Sudkyňa Pamela Záleská rozhodla, že v rámci dohody o vine a treste dostane za korupciu úhrnný trojročný podmienečný trest odňatia slobody so skúšobnou dobou päť rokov. Rovnako historicky najvyšší peňažný trest uložený v Slovenskej republike 202-tisíc eur, v prípade jeho nezaplatenia trest vo výške troch rokov.    „Spokojný by som bol, keby sa to tu nedialo. Keby som sa v minulosti správal tak, aby som toto nemusel absolvovať,“ hovorí po súde Imrecze, ktorý chce podľa svojich vyjadrení odčiniť svoje kroky z minulosti. O výslednom verdikte sme sa v podcaste rozprávali s investigatívnou novinárkou Aktualít Laurou Kellöovou.   Prezidentka Zuzana Čaputová sa dnes stretla s dočasne povereným ministrom práce Milanom Krajniakom a expertmi, aby riešili tému chudoby a dopad zdražovania na občanov Slovenska. Počet ľudí, ktorí sú chudobou ohrození u nás totiž narástol.    „Počet ľudí, ktorí sú ohrození chudobou u nás narástol približne o 45-tisíc. A celkovo doň spadá už okolo vyše 600-tisíc občanov. Za minulý rok narástol prvýkrát narástol podiel chudobných vo všetkých krajoch na Slovensku,” uviedla po stretnutí. V druhej téme podcastu budete počuť aj dočasne povereného ministra práce Milana Krajniaka a Ľudmilu Ivančíkovú zo Štatistického úradu, ktorá priblíži pri akej skupiny ľudí sa zvyšuje miera rizika chudoby. No a Martin Šuster z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť priblížil ako by mohlo vyzerať systematické riešenie.

„Proces písania knihy bol opäť plný prekvapení, čo všetko ten chlap dokázal zistiť, na čo policajti a prokurátori prichádzajú až teraz“ – Annamária Dömeová o Jánovi Kuciakovi. „Tešila som sa, že sa o Jánovi Kuciakovi bavíme ako o skvelom novinárovi, nie ako o zavraždenom chlapcovi vo Veľkej Mači“ – Laura Kellöová. Na 350 stranách „aktualizujú“ kauzy svojho kolegu Jána Kuciaka, ktorý bol zavraždený pred piatimi rokmi.   Z knihy Kuciak. Reportáže 2015 – 2023 sa dozvieme, ako sa tieto kauzy a ich aktéri po tých piatich rokoch vyvinuli.   „Prečo sme napísali túto knihu?“ – zamýšľa sa Annmária. „Ján Kuciak je vykreslený na jednej strane ako obeť ohavného zločinu, ale my chceme touto knihou upozorniť na to, že bol skvelý novinár. Urobil zásadné zistenia, z ktorých orgány činné v trestnom konaní žijú dodnes. Vznikol dokonca samostatný tím novinár, ktorý mal pracovať len na jeho zisteniach. Niektoré veci sú v štádiu, že sa už dostávajú na súd, píšu sa obžaloby a naozaj to začína mať spád.“   „Janko vedel naozaj veľmi dobre pracovať s otvorenými zdrojmi, dokázal si posťahovať množstvo dokumentov. Dostal sa do rôznych zbierok listín, vedel nájsť rozsudky. Proste toto bol jeho spôsob práce, s ktorým nemal problém a veľmi ťažko mu potom bolo vykĺznuť v odpovediach, pretože on mal na všetko papier.“   Annamária uzatvára, že „to je bol jeden z dôvodov, prečo tak často hnevali jeho otázky Mariána Kočnera. Pretože s registrom záložných práv sa nemôžete hádať“.   „Do knihy sme vybrali aj niektoré jeho poznámky a schémy, aby ľudia videli, aké šialené excelovské tabuľky používal“, opisuje Laura Kelloová. „Ako si všetko systematicky zoraďoval, ako sledoval firmu po firme a položku po položke, zmluvu po zmluve. Aby ľudia mali predstavu, ako Janko pracoval a ako to vyzerá“, pokračuje Laura. Zdanlivo nesúrodé kopy dát podľa nej investigatívcovi Kuciakovi dávali zmysel. „Jano sa v nich vyznal a vedel z nich vyskladať dobré texty aj s presahom do súčasnosti“, tvrdí Laura.   V podcaste sa dozviete, aký bol Ján Kuciak nielen novinár, ale aj kolega, priateľ, kamarát. Rovnako v ňom zaznejú niektoré úryvky z novej knihy, ktorá sa dá dnes ešte len predobjednať.   Až smutno zaznievajú slová Jánovho otca Jozefa Kuciaka z prológu tejto knihy: „Prvé dva roky sme cítili mohutnú podporu spoločnosti. (…) Rokmi sa však postupne strácala a dnes už zostala naozaj iba hŕstka ľudí, ktorí nezabudli a sú s nami. Pojednávacie miestnosti sú prázdne, nezmyselné konšpirácie na vzostupe.“   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

1. Bitka o päť percent. 2. Parlament sa priblížil k predčasným voľbám. 3. Heger si umýva ruky nad Lengvarským.

K paralympijským športovcom sa často správajú tak, ako keby boli mentálne postihnutí. Správajú sa k nám, akoby sme boli hlúpi, hovorí naša zlatá medailistka z Pekingu Alexandra Rexová. Voči týmto športovcom nie je rešpekt. K tým, ktorí priniesli Slovensku medaily chýba úcta, dodáva zdravotne znevýhodnený lyžiar Martin France. V slovenskom paralympijskom športe teda zrejme panujú veľmi čudné až nezdravé pomery. Alexandra Rexová už ako 16 ročná priniesla Slovensku zlatú medailu, no a aby toho nebolo málo, táto zdravotne znevýhodnená lyžiarka, prišla z paralympiády v Pekingu aj s ďalšou bronzovou medailou. Rovnako tak zdravotne znevýhodnený lyžiar Martin France Slovensko obohatil o tri bronzové medaily z Majstrovstiev sveta. Dalo by sa povedať, že ich snahy, ale aj ich výsledky si zaslúžia úctu i rešpekt. Napriek tomu sú oni sami z pomerov v našom vrcholovom paralympijskom športe dnes doslova znechutení a demotivovaní. Hovoria o veľmi nevhodnom správaní sa voči športovcom,  parazitovaní funkcionárov, podceňovaní športovcov, ale ale aj o potrebe zásadnej systémovej zmeny, či už vo vedení paralympikov, ako aj zmeny vo financovaní zdravotne znevýhodnených športovcov. Čo sa to deje v našom vrcholovom paralympijskom športe a aké pomery tam vládnu? Téma pre Alexandru Rexovú a Martina Franceho. Počúvate ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik sa postavil opäť pred súd v druhej korupčnej kauze. Podľa výpovedí viacerých svedkov mal v roku 2016 zobrať úplatok od podnikateľa Petra Košča za ututlanie viacerých vyšetrovaní. Proti Kováčikovi dnes vypovedal bývalý námestník SIS Boris Beňa a bývalý zástupca šéfa policajnej inšpekcie Adrián Szabó. Kauzu na Špecializovanom trestnom súde v Banskej Bystrici mapovala reportérka Ivana Zigová. Na Ukrajine prebiehaju ďalšie tvrdé boje. Ruská súkromná armáda Vagnerova skupina ohlásila dobytie dôležitého mesta Soledar na východe Ukrajiny. Zisk tohto mesta by mohol ruskej armáde otvoriť cestu k ďalším dôležitým územiam v Donbase. Kyjev ale tieto informácie poprel a tvrdí, že Soledar bol, je a bude ukrajinský. Rovnako aj Kremeľ informoval, že je dôležité neponáhľať sa s vyhláseniami. O situácii na Ukrajine povie v podcaste viac generál Pavel Macko.  

"Pracovníci daných centier robia, čo môžu. Síce počet detí v jednotlivých skupinách je menší, tvoria ich rôzne vekové kategórie. Nejde o dokonalý systém, avšak neviem, ktorá krajina ho má dokonalý. Kľúčové je, aby sa deti dostali čo najskôr do rodiny, a práve my vypĺňame jednu dieru pre spomenutú vekovú kategóriu detí, ktoré už veľakrát ani nechcú ísť do rodiny, nakoľko si zažili veľa zmien. Rovnako je ťažšie nájsť pre staršie deti umiestnenie v rodine," hovorí zakladateľka dobrovoľníckeho programu Tvoj Buddy Lucia Kossárová. "Ľudia, ktorých vyberieme, sú podľa mňa už veľmi trpezliví a empatickí, avšak aj cez to dokážu povedať, že sa im počas daných rokov zmenil život, napríklad, ak ide o preusporiadanie si hodnôt. Rovnako zvyknú hovoriť, že majú pocit, že ten vzťah im dáva viac než tomu dieťaťu, čo je pre nás dojímavé počuť," dodáva Kossárová. Ako sa vyberajú dobrovoľníci do programu Tvoj Buddy? Ako táto myšlienka vlastne vznikla? A nie je to príliš veľký záväzok? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej so zakladateľkou programu Tvoj Buddy Luciou Kossárovou. – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

Keď mal 20 rokov, odišiel do Francúzska, kde sa mu vďaka umeleckému nadaniu a tvrdej práci otvoril svet najluxusnejších módnych značiek. Úspešný textilný dizajnér prešiel z Lyonu cez Paríž až do Antverp, kde postupne spolupracoval so značkami ako Hermés, Lanvin, Dior, Chanel, Versace, Schiaparelli, Dries van Noten a ďalšími. V jeho návrhoch kráčali po červenom koberci svetové filmové hviezdy Cate Blanchett, Tilda Swinton, Anne Hathaway, hudobné ikony Madonna, Lady Gaga, Tailor Swift, Miley Cyrus a jedinečné šaty na mieru si z jeho látok nechávali zhotovovať arabské princezné či dokonca belgická kráľovná.  Textilný dizajnér Juraj Straka bol hosťom podcastu Big Storiezz. Čo sa v podcaste Big Storiezz dozviete? Aké bolo obliekať belgickú kráľovnú alebo arabské princezné? Nie je Jurajovi ľúto, že textilný dizajn a módnu tvorbu nevnímame ako formu vysokého umenia? Nemrzí ho, že sa do jeho látok odievajú svetoznáme osobnosti, ale ako textilný dizajnér zostáva väčšinou inkognito? Čo všetko sa skrýva za oponou haute couture módnych značiek a ich nositeľov?

C:rcle je mladá slovenská DJka, ktorá sa venuje Drum and Bass. Vďaka rozchodu, ktorý ju priviedol na party sa zamilovala do tohto žánru a jej vzťah sa prehĺbil natoľko, že o práci DJky začala vo veľkom snívať. Vypočujte si nový diel podcastu Ženy ako my. Ako vyzerali začiatky slovenskej DJ-ky C:rcle? Ako vyzerá spolupráca s holandským labelom? Aké sú ďalšie hudobné plány? Odhodlanie a šikovnosť dostali jej hudbu aj za hranice Slovenska. Svoju show hrala v obrovskom klube v Londýne a aktuálne spolupracuje s holandským labelom, pod ktorým jej vyšla prvá skladba. „Nemala som zámer sa tým živiť a robiť hudbu. Nikdy som nemala v hlave, že toto bude ďalší krok. Mne sa to nejako dialo. Vždy prišlo v živote niečo, čo mi ukázalo cestu.“  „Rozhodne je viac mužov DJ-ov ako žien. Postupne sa to ale mení a zlepšuje. Páči sa mi, že sa to deje. Ženy DJ-ky naozaj makajú, aby sa dostali do povedomia a v porovnaní s mužmi to nemajú ľahké. Ešte stále sú vnímané stereotypne, a teda že ich práca nemôže byť rovnako dobrá ako práca mužov DJ.“ Počúvajte spolu s nami podcast magazínu Diva.sk Ženy ako my.

"Na rokovania s lekármi sa mi pozeralo smutne. Že to vôbec zašlo takto ďaleko, že sa išlo do výpovedí. A už keď sa do nich zašlo, je ešte smutnejšie, že sa to riešilo na poslednú chvíľu. Ja som to zažil pred jedenástimi rokmi. Presne to isté. Rovnako sa to nechalo na posledné dni. A je to veľká škoda, lebo všetky kroky, ktoré sa prijímajú, nie sú tak dotiahnuté legislatívne a realizačne. Ale hádam sa to ešte vycizeluje neskôr," hovorí novozvolený dekan medicíny na UK a prednosta internej klinky v Ružinove. "Vo svete slušné lekárske fakulty nemajú také strašné počty študentov. Očakávať, že stále budeme prijímať extenzívne počty a budeme mať stále lepšiu výučbu, to je naivné. V Česku nemajú také vysoké počty študentov medicíny ako my. 500 študentov naviac je nereálne číslo," hovorí Juraj Payer o problémoch s nedostatkom lekárov na Slovensku. Odľahlo mu, keď sa lekári s vládou dohodli? A čo hovorí na výroky Igora Matoviča o korupčných lekároch, ktorí vydierajú pacientov? A koľko nových študentov medicíny vie fakulta na Univerzite Komenského prijať? Kde sa budú učiť študenti, kým postavíme Rázsochy? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s novozvoleným dekanom Fakulty medicíny na UK Jurajom Payerom. – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

„Neviem si predstaviť, že si si v tej dobe nemohol povedať svoj názor, alebo že si nemohol počúvať hudbu, ktorú si chcel“, reaguje filmárka Eva Lokajová z Ústavu pamäti národa na obdobie pred Novembrom'89 .   Je tu november a s ním aj November s veľkým N, ten z roku'89. Čas, keď sa do našich končín vracala sloboda, po štyroch dekádach neslobody pod komunistickou nadvládou. Už vyše desaťročie je tento čas spojený aj s Festivalom slobody, za ktorým stojí Ústav pamäti národa a aj takýmto spôsobom napĺňa program svojho zakladateľa Jána Langoša – tešiť sa zo slobody, avšak nezabúdať na to, ako sa žilo bez nej. A za týmto Festivalom slobody stojí aj Eva Lokajová, jeho dramaturgička.   Sama sa narodila už do slobodných čias v Lokci na Orave. Neskôr vyštudovala masmediálnu komunikáciu na univerzite v Nitre a už tretí rok je v Ústave pamäti národa. Okrem toho, že je dramaturgičkou Festivalu slobody, filmársky sa podieľa na zachytávaní osudov pamätníkov komunistického útlaku. Najmä obetí nastupujúcej komunistickej totalitnej moci z prvej polovice päťdesiatych rokov minulého storočia. ÚPN ich uchováva vo svojich archívov vrámci tzv. oral history.   „Som veľmi rada, že sa cez príbehy pamätníkov doby neslobody dozvedám o nej nesprostredkovane“, tvrdí. Na pozadí príbehov dlhoročných väzení, nemožnosti štúdia, šikanovaní len pre názor hovorí, že sloboba je hodná oslavy.   „Pre mňa je až inšpirujúce, že tí ľudia prežili veľkú krivdu, bolo im neprávom ublížené, a napriek tomu dokázali žiť svoj život autenticky a udržali si svoju vnútornú slobodu“, približuje filmárka ÚPN. „A sú to pozitívni ľudia, nezostali zatrpknutí“, dodáva.   „Keď ich počúvam pri nahrávaní (pre oral history ÚPN – pozn. red), je vo mne priam hnev, veď to nie je fér, čím si museli prejsť.“   Festival slobody   Dobu neslobody si už dvanásty rok pripomína Ústav pamätí národ multižánrovým Festivalom slobody. Od dnešného 7. novembra až do výročia Nežnej revolúcie si bude môcť verejnosť pozrieť viacero slovenských premiér, ktoré reflektujú dobu neslobody aj za hranicami. Prehliadka prinesie hrané a dokumentárne filmy z Nórska, Poľska, Rumunska či susednej Českej republiky. Rovnako výstavy, komentované prehliady priestorov archívu ÚPN, ale aj divadelné predstavenie.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák

Čierne na bielom koni – to musíte vidieť! Tak toto asi nikto nečakal, veľmi príjemnú gangsterskú komédiu z Lučenca a Rimavskej Soboty. Rozšírenú recenziu majú Juraj Malíček a Peter Konečný. Rovnako prekvapil aj dokument Katedrála, a aj o ňom vám povedia viac. Vypočujte si recenzie na všetky novinky a aktuálne správy zo sveta filmov a seriálov. Určite poďte Do kina na Čierne na bielom koni a aj u nás v Rádiu Slovensko v sobotu po 20-tej.

Stanislava Harkotová mapuje dianie na Ukrajine od roku 2015. V krajine sužovanej vojnou strávila súvisle niekoľko mesiacov. Sedem rokov reportérskej práce teraz preniesla do knihy Ešte sme nezomreli. V knihe zobrazuje rôzne podoby vojny – ako sa dotýka nielen vojakov, ale aj bežných ľudí, dobrovoľníkov, či rodičov, ktorí stratili svoje deti. „Zámerom bolo ukázať myšlienkový svet. Veľmi ma zaujíma idea typická pre Ukrajinu, a to sloboda a nezávislosť. V rozhovoroch som sa preto pýtala ľudí na slobodu. Rovnako tiež, či cítia nenávisť,” opisuje v podcaste.  Niektoré životné príbehy si autorka  vypočula ešte pred pár rokmi a teraz v roku 2022 sa na Ukrajinu vrátila, aby sa pozrela na to, ako príbehy pokračujú. „Mojím cieľom bolo ukázať, že tragédie, ktoré sa dejú na bojisku, sa diali už v roku 2014,” hovorí. Kto sú hlavní hrdinovia knihy? Prečo práve Ukrajina? Odpovedá reportérka Stanislava Harkotová. Podcast nahrala Denisa Hopková.

Stanislava Harkotová mapuje dianie na Ukrajine od roku 2015. V krajine sužovanej vojnou strávila súvisle niekoľko mesiacov. Sedem rokov reportérskej práce teraz preniesla do knihy Ešte sme nezomreli. V knihe zobrazuje rôzne podoby vojny – ako sa dotýka nielen vojakov, ale aj bežných ľudí, dobrovoľníkov, či rodičov, ktorí stratili svoje deti. „Zámerom bolo ukázať myšlienkový svet. Veľmi ma zaujíma idea typická pre Ukrajinu, a to sloboda a nezávislosť. V rozhovoroch som sa preto pýtala ľudí na slobodu. Rovnako tiež, či cítia nenávisť,” opisuje v podcaste.  Niektoré životné príbehy si autorka  vypočula ešte pred pár rokmi a teraz v roku 2022 sa na Ukrajinu vrátila, aby sa pozrela na to, ako príbehy pokračujú. „Mojím cieľom bolo ukázať, že tragédie, ktoré sa dejú na bojisku, sa diali už v roku 2014,” hovorí. Kto sú hlavní hrdinovia knihy? Prečo práve Ukrajina? Odpovedá reportérka Stanislava Harkotová. Podcast nahrala Denisa Hopková.

„Holokaustové memento“ pred parlamentom a jedno z najvyšších štátnych vyznamenaní Ukrajiny. To všetko sa spája s organizáciou, ktorá v normálnych časoch zachytáva históriu, aby sa uchovala pre históriu. Dnes tú históriu aj tvorí. Občianske združenie Post Bellum. Len v horizonte hodín a dní viackrát vystúpilo z radu. Prečo? Téma pre jej riaditeľku Sandru Polovkovú.   „Igor Matovič je politik, znamená to, že má moc. Dostal sa k nej v demokratických voľbách. Má k nej teda pristupovať zodpovedne“, pripomína Polovková. „Nie je vôbec slušné, etické a morálne prirovnávať sa k ľuďom, ktorí si prežili hrôzy holokaustu“, dopĺňa.   Organizácia Post Bellum, na čele ktorej Polovková stojí, pred týždňom pred parlamentom rozložila postery s tvárami a príbehmi ľudí, ktorí na vlastnej koži pocítili hrôzy druhej svetovej vojny a holokaustu. Reagovala tak na Matovičove vyjadrenia, v ktorých sa prirovnával k ich situácii, či napádal novinárov ako posluhovačov Hitlera.   Polovková tvrdí, že zo stretnutí s obeťami nacistov, fašistov či komunistov, ktoré zaznamenáva, zvykne vychádzať s pocitom, že ich musí chrániť, lebo sa jej zdôverili s vecami, ktoré často nepovedali najbližším. „Prirodzeným dôsledkom je, že medzi nami vzniká priateľstvo“, tvrdí.   Nepomohla by takáto priama skúsenosť s nimi aj Igorovi Matovičovi a politikom, ktorí tie príbehy len používajú, či zneužívajú? „Nevidím dôvod, prečo tých ľudí, čo si zažili reálne hrôzy režimov, vystavovať takýmto stretnutiam, ich treba chrániť“, reaguje. Rovnako ako ich príbehy, „aby sa nezopakovali“.   Post Bellum a jeho riaditeľku Sandru Polovkovú najnovšie vyznamenal za pomoc Ukrajine Volodymyr Zelenskyj. Ako vyzerá pomoc v aktuálnej fáze vojny?   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Holokaustové memento“ pred parlamentom a jedno z najvyšších štátnych vyznamenaní Ukrajiny. To všetko sa spája s organizáciou, ktorá v normálnych časoch zachytáva históriu, aby sa uchovala pre históriu. Dnes tú históriu aj tvorí. Občianske združenie Post Bellum. Len v horizonte hodín a dní viackrát vystúpilo z radu. Prečo? Téma pre jej riaditeľku Sandru Polovkovú.   „Igor Matovič je politik, znamená to, že má moc. Dostal sa k nej v demokratických voľbách. Má k nej teda pristupovať zodpovedne“, pripomína Polovková. „Nie je vôbec slušné, etické a morálne prirovnávať sa k ľuďom, ktorí si prežili hrôzy holokaustu“, dopĺňa.   Organizácia Post Bellum, na čele ktorej Polovková stojí, pred týždňom pred parlamentom rozložila postery s tvárami a príbehmi ľudí, ktorí na vlastnej koži pocítili hrôzy druhej svetovej vojny a holokaustu. Reagovala tak na Matovičove vyjadrenia, v ktorých sa prirovnával k ich situácii, či napádal novinárov ako posluhovačov Hitlera.   Polovková tvrdí, že zo stretnutí s obeťami nacistov, fašistov či komunistov, ktoré zaznamenáva, zvykne vychádzať s pocitom, že ich musí chrániť, lebo sa jej zdôverili s vecami, ktoré často nepovedali najbližším. „Prirodzeným dôsledkom je, že medzi nami vzniká priateľstvo“, tvrdí.   Nepomohla by takáto priama skúsenosť s nimi aj Igorovi Matovičovi a politikom, ktorí tie príbehy len používajú, či zneužívajú? „Nevidím dôvod, prečo tých ľudí, čo si zažili reálne hrôzy režimov, vystavovať takýmto stretnutiam, ich treba chrániť“, reaguje. Rovnako ako ich príbehy, „aby sa nezopakovali“.   Post Bellum a jeho riaditeľku Sandru Polovkovú najnovšie vyznamenal za pomoc Ukrajine Volodymyr Zelenskyj. Ako vyzerá pomoc v aktuálnej fáze vojny?   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.  

Náš európsky geopriestor si pripomenul Deň židovskej kultúry. Verejnosti sa tak otvorili synagógy, cintoríny, pamätihodnosti, rovnako posvätné knihy...To všetko ako životná stopa konkrétnych ľudí na konkrétnych miestach v konkrétnom čase. A s konkrétnym – veľmi bolestným priesečníkom, ktorý rozdeľuje epochy PRED a PO. Pred holokaustom a po ňom. Len u nás stál život vyše 70-tisíc židov. Napriek tejto nepredstaviteľnej obeti – židia a ich kultúra je u nás stále živá. Aká je ich dnešná ponuka spoločnosti, v ktorej sú takmer zanedbateľnou menšinou? Téma pre rabína Mišu Kapustina.   „Rabín sa neodlišuje od iných židov, jedinou jeho zvláštnosťou je, že mal viac času na štúdium“, tvrdí hlavný židovský rabín na Slovensku.   „V judaizme má vzdelanie veľkú úlohu. Ľudia rabínovi prejavujú rešpekt už pre čas, ktorý venoval štúdiu. Určite by sa rabín mohol venovať aj iným veciam, možno by sa mal aj lepšie, no on venoval život judaizmu, možnosti učiť a učiť sa“, vysvetľuje Miša Kapustin, rodák z ruského Orenburgu. Čas strávil s rodičmi v Gruzínsku, odtiaľ však museli utiecť pred prenasledovaním a na čas sa jeho domovom stal ukrajinský Krym.   Pôsobil tam aj po svojich štúdiách v Anglicku a Izraeli ako hlavný rabín Krymu, až kým ho musel o ruskej okupácii opustiť. „Veľmi si vážim slobodu, proti Putinovej agresii som sa vtedy otvorene postavil a skončil som nakoniec v Bratislave“, vysvetľuje.   Deň začína ako každý vyznavač tradície praotcov Abraháma, Izáka a Jakuba slovami vďaky za to, že „Boh mi daroval ešte jeden deň, že sa mi dovoli zobudiť“.   Nehnevá sa na Boha Izraela za vojnu na Ukrajine? „Bolo by to len stratou času. Čo je naozaj dôležité, to je odpovedať si na otázku, ako môžem pomôcť zo svojej pozície“.   Jeho odpoveďou je konkrétna pomoc konkrétnym ľuďom, zasiahnutým vojnou. V prípade Krymu i Charkova ide o jeho bývalé židovské komunity, ktorým slúžil ako rabín.   „Vojna je výberom zla. No ako je človek schopný voliť si aj dobro, som presvedčený, že práve ono zvíťazí, lebo dobro vždy zvíťazí“, tvrdí rabín Kapustin. Odkazuje pritom na trojtisícročnú písomnú tradíciu, ktorú zachytáva židovská biblická tradícia.   V podcaste sa dozviete, čo si myslí o Putinovej agresii, ale tiež o konkrétnej pomoci Ukrajine. Rovnako o stave židovskej komunity na Slovensku.   „Žid by mal byť človekom skutkov. Až oni sú prejavom viery“, tvrdí.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.   Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes, Google Podcasts alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk alebo na Instagrame

Maratón vážnych súdnych pojednávaní – prichádza s aktuálnou jeseňou a nastávajúcimi mesiacmi. Jankovská, Kvietik, Bödör, Zsabó, Zsuzová, Kočner, Výboh– to vo výhľade a aktuálne Košč a Kováčik. Ten posledný už právoplatne odsúdený bývalý špeciálny prokurátor. A väčšina prípadov sa nám v Aktualitách spája s Laurou Kellöovou z investigatívneho tímu. Aká „súdna“ jeseň je pred nami a ako sa premieňa dianie v súdnych sieňach na spravodajstvo a analýzy internetového portálu?   „Pre mňa ako novinárku sú samozrejme zaujímavejšie kauzy s veľkými menami. Sledujem ich radšej, na tých prípadoch sa oveľa viac naučím“, rozpráva o svojej práci Laura Kellöová.   Aktuálne sa na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku rieši ďalšia z káuz bývalého špeciálneho prokuártora Dušana Kováčika. „Opäť ide o korupciu a opäť o päťdesiat tisícový úplatok“, konštatuje Laura Kelloová. A hoci to samotný Kováčik odmieta, obžaloba obsahuje viaceré svedectvá, že k úplatku došlo. Bude práve na súde, ako sa vyrovná s dôkaznou situáciou.   „Jeden zo svedkov hovorí, že mu odovzdávanie päťdesiat tisícového úplatku vo výreze knihy prišlo ako z mafiánskeho filmu“, opisuje Laura Kellöová.   V podcaste sa dozviete aj to, čo všetko obnáša práca investigatívneho novinára, ktorý doťahuje svoje kauzy až do súdnej koncovky.   „Najnáročnejšie je pri tomto pretaviť právnickú reč do niečoho zrozumiteľného a tiež dopĺňať výpovede svedkov o kontexty, bez by boli čitatelia stratení“, konštatuje investigatívna novinárka.   Maratón súdnych pojednávaní Koncom septembra bude pokračovať séria pojednávaní v kauze vraždy Jána Kuciaka. Rovnako by sa mal pred senát postaviť Miroslav Výboh, ktorý patril do najužšieho okolia Roberta Fica a Petra Pellegriniho.   „To je ten známy prípad s krabicou od šampanského Crystal s odkazom, že Pelle ďakuje“, vysvetľuje novinárka Kellöová.   Jeseň prinesie aj pokračovanie pojednávaní v kauze Dobytkár, kde sa očakáva aj svedectvo Norberta Bödöra . „Som zvedavá, či sa Norbert Bödör osmelí a bude vypovedať, alebo to odmietna, na čo má samozrejme právo. Ale tiež to môže byť zaujímavé, počuť jeho verziu príbehu konečne“, konštatuje investigatívna novinárka.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

"Viedenčania nás úplne vyjedajú, prichádzajú k nám denne po stovkách a v nedeľu po tisícoch, aby nakúpili tu, čo vo Viedni nedostať. Oni platia toľko, koľko sa od nich žiada, a my Prešporčania, ak nechceme hladovať, musíme zaplatiť tie isté ceny." Je leto 1917, a obyvatelia dnešnej Bratislavy naplno pociťujú vrcholiacu potravinovú a surovinová krízu sprevádzajúcu prvú svetovú vojnu. Rovnako frustrovaní sú však aj Viedenčania, mnohí sú presvedčení, že sú "obklopení nepriateľmi" nielen z Uhorska (a Prešporka), ale aj okolitých rakúskych regiónov. Nepriateľmi, pretože Viedeň nezásobujú a nechávajú ich hladovať. Hnev Prešporčanov rovnako ako Viedenčanov bol reakciou na akútny nedostatok základných potravín a zlyhávanie dodávok z vidieka. Ešte zložitejšia bola situácia na tých územiach Slovenska, ktorými prechádzal front. Tieto informácie pochádzajú z knihy historičky Gabriely Dudekovej Kováčovej, Človek vo vojne o stra vojne o stratégiách prežitia a sociálnych dôsledkoch prvej svetovej vojny na Slovensku. Ako sa mení situácia bežných ľudí v dôsledku vojny? Ako reaguje na túto situáciu štát? Aké opatrenia a obmedzenia sprevádzajú každodenný život počas vojny? Aká je situácia na tých územiach, ktorými prechádza front? A napokon aké stratégie prežitia si civilné obyvateľstvo počas vojny vytvorilo a čo z vojny sa zachovalo v ich spomienkach? Agáta Šústová Drelová v rozhovore s historičkou Gabrielou Dudekovou Kováčovou pôsobiacou v Historickou ústave Slovenskej akadémie vied diskutuje o dopade prvej svetovej vojny na civilistov a na domáci front. Zdroje zvukov: Marián Varga: Virágom – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.