POPULARITY
65 episodes with rovnako
39 episodes with rovnako
22 episodes with rovnako
19 episodes with rovnako
5 episodes with rovnako
8 episodes with rovnako
4 episodes with rovnako
4 episodes with rovnako
6 episodes with rovnako
Transakčná daň funguje ešte len dva mesiace a v parlamente sa už ozývajú návrhy na jej zmenu či zrušenie. Jeden dokonca z dielne koalície, konkrétne šéfa SNS Andreja Danka. Ten mal v posledných týždňoch prezretie a aj keď za daň na jeseň hlasoval, aktuálne ju chcel pre živnostníkov a firmy s obratom do 100-tisíc eur zrušiť. Vraj ich zruinuje. Opozícia chce daň zrušiť úplne a premiér spolu s ministrom Ladislavom Kamenickým o tom nechcú ani počuť. Podľa Ľubomíry Murgašovej, špecialistky na firemné dane zo spoločnosti Grant Thornton Slovakia, vylúčenie živnostníkov a firiem do istého obratu problém dane nevyrieši. „Krivdu pociťujú všetci, najviac však tí, ktorí robia veľa transakcií, čo nemusia byť zákonite živnostníci. Aj keď na jednej strane môže ísť o pozitívny politický krok, zase to len prehlbuje nesystematickosť,“ hovorí Murgašová. Daň má totiž podľa nej negatívne dopady naprieč podnikateľským sektorom. „Bohužiaľ, mali sme s našimi klientami aj debaty o tom, že končia svoju ekonomickú činnosť na Slovensku a odchádzajú. Firma už jednoducho nemôže znášať ďalšie administratívne bremená a ďalšie daňové záťaže,“ hovorí daňová expertka. Rovnako bežné je aj prenesenie finančného bremena ďalej. „Zvyšovanie cien je veľmi bežný argument, s ktorým sa stretávame. Zároveň sa však objavuje aj prepúšťanie, či prípadná nemožnosť zamestnancov dohodnúť sa na zvýšení mzdy,“ vyratúva Murgašová. Čo daň za dva mesiace priniesla, ako sa jej firmy prispôsobujú, vrátila sa doba kešu a nakoľko reálne je jej zrušenie? V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá Ľubomíra Murgašová, špecialistka na firemné dane zo spoločnosti Grant Thornton Slovakia. V rozhovore sa dozviete: 1:07 Dva mesiace fungovania transakčnej dane. 1:41 Najväčší problém podnikateľov v súvislosti s transakčnou daňou. 7:43 Sú takto nejasné zákony bežné? 9:03 Prenajímateľ a SZČO - platí alebo neplatí daň? 12:34 Zmeny termínu podania dane. 14:57 Čo sú preúčtované náklady? 18:19 Odchody podnikateľov zo Slovenska. 19:26 Ako platiť čo najmenšiu daň. 23:10 Kto daňou trpí najviac. 24:39 Reálnosť výberu dane. 28:35 Budúcnosť transakčnej dane. 29:56 Úvahy o transakčnej dani v rámci EÚ. 31:24 Daňové úniky. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcastindex@sme.sk – Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na sme.sk/indexodber – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Ďakujeme, že počúvate podcast Index.See omnystudio.com/listener for privacy information.
Dnes večer zvíťazíme. Zvíťazíme a zachránime Poľsko. Povedal Karol Nawrocki po tom, čo bol vonku prvý exit poll. Rovnako sa za víťaza prehlásil aj jeho protivník Rafał Trzaskowski. Po sčítaní všetkých hlasov však bolo jasné, že na prezidentskom poste vystrieda Andrzeja Dudu práve Nawrocki.Pred niekoľkými mesiacmi politicky neznámy muž, v ktorého vložila dôveru opozičná strana Právo a Spravodlivosť, dokázal presvedčiť o niečo viac než polovicu Poliakov a premiér Donald Tusk tak opäť stratil nádej na spojenca v prezidentskom paláci.Čo to bude znamenať pre Poliakov, ako sa Nawrockemu podarilo vyhrať, prečo sa Trzaskowski suverénne považoval za víťaza a dovládne vôbec Tusk v takejto atmosfére do riadnych volieb?Eva Frantová sa v podcaste Dobré ráno rozpráva s vedúcim zahraničného oddelenia denníka SME Lukášom Onderčaninom a Branislavom Ondrášikom, externým prispievateľom SME a odborníkom na politickú komunikáciu.Zdroje zvukov: YouTube/TVP Info, Wirtualna Polska, Nawrocki2025Odporúčanie:Dnes moje odporúčanie nebude ničím výnimočné - a máte chvíľku, strávte ju vonku. Konečne sa nám trošku mení počasie a prichádza leto, preto by bola škoda to nevyužiť a neísť na bicykel, či na prechádzku. Aj ja som strávila pár dní vonku a asi preto nemám veľmi čo iné odporúčať.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
Prezident Peter Pellegrini predniesol svoju prvú správu o stave republiky - vládu pochválil za stavbu nemocníc či opravu ciest a skritizoval za zahraničnú politiku. Povedal, že pri politike na štyri svetové strany sa musíme pozerať najmä na západ.Súd odsúdil guvernéra NBS a bývalého ministra financií za Smer Petra Kažimíra za korupciu.A skupina zahraničných europoslancov prišla na Slovensko debatovať aj o využívaní, respektíve zneužívaní, eurofondov - od Matúša Šutaja Eštoka si vypočuli, že sú trestnou výpravou a Andrej Danko zašiel ešte ďalej, keď jedného z nich nazval českým slovom “vůl”.Rovnako nevkusne sa vyjadrovali slovenskí politici aj o nemeckom kancelárovi Friedrichovi Merzovi, ktorý hrozí Slovensku zablokovaním eurofondov.Premiér Fico odkazuje, že nie je malý žiačik, ktorého treba poučovať. Pobočka Smeru nazvala Merza "führerom". A máme tu aj ďalšie vyjadrenie o vystúpení z EÚ - tentokrát s tým prišiel šéf SNS Danko.Sobotným Dobrým ránom vás sprevádzajú Zuzana Kovačič Hanzelová a Jakub Filo.Otázky do nasledujúcej epizódy Dobrého rána sobota nám zasielajte na e-mail dobrerano@sme.sk, ideálne vo forme hlasovej správy. Do predmetu napíšte Otázka do sobotného Dobrého rána.Zdroje zvukov: TA3, Denník N, Facebook/Robert Fica, Matúš Šutaj Eštok, Telegram/Lukáš Machala–Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
„Slovensko sa za túto správu nemusí hanbiť. No mám potrebu povedať, že Peter Pellegrini síce zahryzkal, no jemnúčko“ – pohľad Radoslava Štefančíka, politológa Ekonomickej univerzity, na správu o stave republiky z pera prezidenta. „Mnohé nepovedal, nepoukázal na nedostatky“, dopĺňa. No hovorí, že prezidenta Pellegriniho je za čo aj pochváliť.Prezident Peter Pellegrini vystúpil so svojou prvou správou o stave republiky. Chcel sa programovo pozerať do budúcnosti, aby sa vyhol kritike minulosti a teda práci politikov. Napriek tomu za „frustráciu a zúfalstvo“, ktoré nachádza v regiónoch môžu podľa neho politici. Od nich sa podľa prezident spoločnosť rovnako nedočká ani prepotrebného zmierenia. A kriticky si všimol si aj ministrov, ktorí sú „viac zdrojom kontroverzie ako uznania“.Vládu Roberta Fica pochválil, i vyzval. Pochválil za stavebný ruch a vyzval, aby nezabúdala na západných spojencov či aby sa pre pandemickú amnestiu dokázala pozrieť do očí pozostalým obetí pandémie. Opozícii zas neváhal pripomenúť, že medzi jej prívržencami je veľká časť tých, ktorí spochybňujú atentát na premiéra. Len chvíľu predtým z jeho úst zaznelo, že prezidentský palác nie je ani ďalším koaličným partnerom, no ani hniezdo m opozičného odporu. A čo sme v jeho príhovore nepočuli? Nenašlo si tam napríklad miesto kritizované rozkrádanie európskych peňazí na luxusné vily boháčov, ktoré už našlo svoj výraz v „banánovej republike“ pre Slovensko. Zmenené trestné kódexy či zrušená špeciálna prokuratúra, na ktoré sa pýta Brusel. Rovnako zrušená verejnoprávna Rtvs. Zástupy nespokojných pracovníkov kultúry vo výhražnom štrajku.Ako sa pozerá na prezidentskú správu o stave krajiny politológ Radoslav Štefančík?„Peter Pellegrini zostal ten tipický človek-kandidát vládnej koalície, ktorý sa stal prezidentom aj vďaka Robertovi Ficovi. Ak ho jeho politický otec vychoval a prakticky aj ustanovil do funkcie hlavy štátu, tak Peter Pellegrini nebol nejakým ostrým kritikom Ficovej vlády“, tvrdí politológ. Oceňuje, že prezident otvoril tému „vízie“ ponad volebné obdobia. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
„Slovensko sa za túto správu nemusí hanbiť. No mám potrebu povedať, že Peter Pellegrini síce zahryzkal, no jemnúčko“ – pohľad Radoslava Štefančíka, politológa Ekonomickej univerzity, na správu o stave republiky z pera prezidenta. „Mnohé nepovedal, nepoukázal na nedostatky“, dopĺňa. No hovorí, že prezidenta Pellegriniho je za čo aj pochváliť.Prezident Peter Pellegrini vystúpil so svojou prvou správou o stave republiky. Chcel sa programovo pozerať do budúcnosti, aby sa vyhol kritike minulosti a teda práci politikov. Napriek tomu za „frustráciu a zúfalstvo“, ktoré nachádza v regiónoch môžu podľa neho politici. Od nich sa podľa prezident spoločnosť rovnako nedočká ani prepotrebného zmierenia. A kriticky si všimol si aj ministrov, ktorí sú „viac zdrojom kontroverzie ako uznania“.Vládu Roberta Fica pochválil, i vyzval. Pochválil za stavebný ruch a vyzval, aby nezabúdala na západných spojencov či aby sa pre pandemickú amnestiu dokázala pozrieť do očí pozostalým obetí pandémie. Opozícii zas neváhal pripomenúť, že medzi jej prívržencami je veľká časť tých, ktorí spochybňujú atentát na premiéra. Len chvíľu predtým z jeho úst zaznelo, že prezidentský palác nie je ani ďalším koaličným partnerom, no ani hniezdo m opozičného odporu. A čo sme v jeho príhovore nepočuli? Nenašlo si tam napríklad miesto kritizované rozkrádanie európskych peňazí na luxusné vily boháčov, ktoré už našlo svoj výraz v „banánovej republike“ pre Slovensko. Zmenené trestné kódexy či zrušená špeciálna prokuratúra, na ktoré sa pýta Brusel. Rovnako zrušená verejnoprávna Rtvs. Zástupy nespokojných pracovníkov kultúry vo výhražnom štrajku.Ako sa pozerá na prezidentskú správu o stave krajiny politológ Radoslav Štefančík?„Peter Pellegrini zostal ten tipický človek-kandidát vládnej koalície, ktorý sa stal prezidentom aj vďaka Robertovi Ficovi. Ak ho jeho politický otec vychoval a prakticky aj ustanovil do funkcie hlavy štátu, tak Peter Pellegrini nebol nejakým ostrým kritikom Ficovej vlády“, tvrdí politológ. Oceňuje, že prezident otvoril tému „vízie“ ponad volebné obdobia. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
STVR má po takmer roku od svojho vzniku právoplatnú riaditeľku. Po pondelkovom vypočúvaní kandidátov sa ňou stala Martina Flašíková, ktorá od deväťčlennej Rady STVR dostala sedem hlasov, a to bez väčšej diskusie či prítomnosti verejnosti.Tá ostala stáť za dverami rozhlasu a celú voľbu mohla sledovať jedine online. Rovnako ako študentka pripravujúca o STVR dokument. Vysvetlenie Rady? Jednoducho to musí stačiť, pretože ak by prijali jednu žiadosť verejnosti, príde im ďalších tritisíc.Dá sa teda voľba novej šéfky STVR považovať za transparentnú, kto vlastne je novozvolená riaditeľka Martina Flašíková a čo STVR pod jej vedením čaká?Eva Frantová sa v podcaste Dobré ráno pýta bývalého riaditeľa verejnoprávnej televízie a rozhlasu Ľuboša Machaja.Zdroj zvukov: STVROdporúčanie:Na HBO je aktuálne druhá séria seriálu No man's Land, ktorý sleduje hrôzy sýrskej občianskej vojny očami francúzskeho mladíka Antoina pátrajúceho po svojej sestre. V snahe dostať sa k nej spojí sily s jednou z kurdských ženských jednotiek, ktorých sa obávali aj členovia teroristickej organizácie ISIS a vydáva sa na územie okupované Islamským štátom. Odporúčam!–Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
Bart a Inžinier sa poriadne rozhovorili na tému Draft 2025! A verte, že je čo počúvať. Noro bol priamo na mieste a jeho príbehy, zážitky a informácie priamo z GB sú perfektné. Bart to dopĺňa detailným prehľadom všetkých draftovaných hráčov Packers. Rovnako povedal niečo aj o hráčoch, ktorí sa stali členmi Packers ako nedraftovaní voľní hráči. Prajeme príjemný počúvanie, Go Pack Go!
Digitálne služby už dnes neznamenajú to čo kedysi. Tento výrok platí dvojnásobne hlavne v posledných rokoch, kedy sa od pandémie koronavírusu zvýšili nároky nielen jednotlivcov, ale aj firiem, zamestnancov, či bežných rodín. Podľa Martiny Kandera zo spoločnosti Slovak Telekom už nestačí, ak operátor zabezpečuje len dobrý signál. „Časy, kedy ľudia riešili len to, či nebudú musieť mať na chate pri volaní ruku vystrčenú von z okna, sú dávno za nami. Teraz riešime hlavne kvalitné a konzistentné dátové pripojenie,“ vysvetľuje. Za posledných deväť rokov sa totiž v prípade Slovak Telekomu objem prenesených dát navýšil až dvadsaťtrikrát, čo podľa Kandera predstavuje zvýšené nároky na samotnú sieť a jej následné dobudovávanie. V niektorých oblastiach to pritom nie je vôbec jednoduché. „Horské lokality sú pre nás ťažšie, pretože v rámci ochrany prírody je náročnejšie získať povolenie zakopať optický kábel. Rovnako ako stavať vysielač v chránenom území,“ dodáva Kandera. Zároveň sa objavia aj stuácie, kedy bežné fungovanie siete zlyhá a treba hľadať alternatívne riešenia. Príkladom sú podľa nej obrovské jesenné záplavy v Čechách, kedy kvôli chýbajúcej elektrine prestali fungovať aj základňové stanice mobilnej dátovej siete a bolo treba využiť ich prenosnú alternatívu. Novinkou na zabezpečenie signálu v krízových situáciách je aj lietajúca stanica. Aj tu však treba mať vybavené všetky povolenia pre vstup do vzdušného priestoru. Aké ďalšie výzvy so sebou pokrok vo využívaní digitálnych služieb prináša a do akej miery sa líši to, ako k nim pristupujú mladšie ročníky a naopak seniori? A kam až pokrok vo svete digitalizácie môže zájsť? V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá Martina Kandera, riaditeľka Komerčnej Mass Market divízie spoločnosti Slovak Telekom. Tento diel Indexu vyšiel s podporou Slovak Telekom. V rozhovore sa dozviete: 0:55 Vývoj digitálnych služieb. 1:54 Ako sa zmenili online nároky ľudí. 3:08 Kedy sa zvýšili nároky ľudí. 5:06 Supersieť - technická aj používsteľská stránka. 8:02 Čoho sa týka modernizácia siete. 11:50 Problémy pri budovaní siete. 16:01 Príprava operátora na krízovú situáciu. 17:25 Nároky mladšej vs. staršej generácie. 20:55 Bezpečnosť mladej generácie na internete. 23:45 Čo prinesie budúcnosť dátových služieb. 25:30 Konsolidácia a vplyv na operátorov. 29:13 Zmeny prístupu k zákazníkom v budúcnosti. _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcastindex@sme.sk – Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na sme.sk/indexodber – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Ďakujeme, že počúvate podcast Index.See omnystudio.com/listener for privacy information.
Záujem o históriu ho priviedol k štúdiu etnológie a muzeológie. Od roku 2016 je Martin Korčok riaditeľom Múzea holokaustu v Seredi a za svoju prácu získal viacero ocenení vrátane Krištáľového krídla za filantropiu. Venuje sa výskumu, natočil 52 filmov s preživšími, vzdeláva študentov, pedagógov ale aj vojakov a policajtov. Rovnako ako práca mu prináša radosť aj sledovanie hokeja, stavanie lega či cestovanie. O svojom živote naplnenom prácou, ale aj o tom, prečo nesmieme zabúdať na minulosť, porozpráva v NP Zuzane Šebestovej. | Hosť: Martin Korčok (riaditeľ múzea holokaustu v Seredi). | Moderuje: Zuzana Šebestová. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.
Slovensko nemá silnú štátnu ideu, my ani nevieme načo je na svete táto republika, tvrdí sociálny antropológ Juraj Buzalka. Lebo keď nevieme načo sme - a čím sme výnimoční, tak ani nemáme právo existovať, dodáva. Mečiarova štátnosť je podľa neho biedny príbeh a tak sa treba pustiť do práce a zadefinovať si náš príbeh nanovo.Miera nedôvery - a to nielen voči inštitúciám a autoritám, ale i voči sebe navzájom už prekračuje všetky znesiteľné hranice. Rovnako tak to platí aj v miere zakonšpirovanosti a viery v prakticky akúkoľvek všeobecne zdieľanú hlúposť, čo ako vyvracanú práve tými spochybňovanými inštituciálnymi autoritami. No a k tomu všetkému, ešte i nekritická oddanosť v toho svojho politického spasiteľa, ktorá mení politiku na klanový súboj bez akýchkoľvek pravidiel, no už aj cti i hanby. Namiesto nedokončených diaľnic, rozpadajúcich sa nemocníc a utrápených detí pritom dookola riešime pseudokultúrne vojny a od tých, ktorým sme ako majitelia moci zverili správu vecí verejných nepýtame účty za to, ako v našom mene - a za naše dane, vládnu. I to je dnešné Slovensko. Štát, ktorý sme dostali bez toho, aby sme si ho pýtali a ktorý sme ani za vyše 30 rokov nestihli dokončiť. Republika s čoraz viac chradnúcim počtom republikánov a spoločnosť, ktorá sa nám dnes doslova rozpadá priamo pred očami."Tu je už aj zjavná sprostosť je považovaná za názor pretože inflácia erudovaného poznania a rola inteligencie sa čoraz viac stráca. To za mečiarovej éry nebolo a my sme ho porazili pretože tieto vrstvy si urobili svoju prácu. Moja otázka na dnes znie, či sa tieto vrstvy ešte dokážu zmobilizovať. Pretože toto je jediné, čo sa dá robiť. My musíme za tými bežnými ľuďmi ísť a s nimi hovoriť o tom, že toto je bieda, smútok a zmar," hovorí Buzalka a dodáva: Kto iný ako my a kedy ak nie teraz? Kto teda vlastne sme a čo skutočne chceme? Vieme to vôbec? Kam sa ako spoločnosť uberáme a tušíme, akým výzvam budeme v tejto tekutej dobe čeliť? Z akých koreňov pramenia všetky tie našské frustrácie, komplexy, obavy i hnev? No a napokon, bola éra liberálnej demokracie po Novembri 89 iba dočasnou výnimkou z našej dejinnej normy a máme vôbec na to, mať svoj vlastný štát - so všetkými atribútmi modernej a funkčnej štátnosti alebo sme predurčení na takýto potemkinov odkaz? "Tu nemáme koncíznu alternatívu toho, kto sme, kam chceme ísť a čo chceme robiť. Ale to je príležitosť, my potrebujeme elity - a v širšom zmysle slova nielen politické elity, ktoré pomenujú túto novú realitu a povedia: Toto sme my a takto to chceme robiť. Potrebujeme si zobrať naspäť republiku," tvrdí Buzalka.Ráno Nahlas so sociálnym antropológom Jurajom Buzalkom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Slovensko nemá silnú štátnu ideu, my ani nevieme načo je na svete táto republika, tvrdí sociálny antropológ Juraj Buzalka. Lebo keď nevieme načo sme - a čím sme výnimoční, tak asi nemáme právo existovať, dodáva. Mečiarova štátnosť je podľa neho biedny príbeh a tak sa treba pustiť do práce a zadefinovať náš príbeh nanovo - a lepšie.Miera nedôvery - a to nielen voči inštitúciám a autoritám, ale i voči sebe navzájom už prekračuje všetky znesiteľné hranice. Rovnako tak to platí aj v miere zakonšpirovanosti a viery v prakticky akúkoľvek všeobecne zdieľanú hlúposť, čo ako vyvracanú práve tými spochybňovanými inštituciálnymi autoritami. No a k tomu všetkému, ešte i nekritická oddanosť v toho svojho politického spasiteľa, ktorá mení politiku na klanový súboj bez akýchkoľvek pravidiel, no už aj cti i hanby. Namiesto nedokončených diaľnic, rozpadajúcich sa nemocníc a utrápených detí pritom dookola riešime pseudokultúrne vojny a od tých, ktorým sme ako majitelia moci zverili správu vecí verejných nepýtame účty za to, ako v našom mene - a za naše dane, vládnu. I to je dnešné Slovensko. Štát, ktorý sme dostali bez toho, aby sme si ho pýtali a ktorý sme ani za vyše 30 rokov nestihli dokončiť. Republika s čoraz viac chradnúcim počtom republikánov a spoločnosť, ktorá sa nám dnes doslova rozpadá priamo pred očami."Tu je už aj zjavná sprostosť je považovaná za názor pretože inflácia erudovaného poznania a rola inteligencie sa čoraz viac stráca. To za mečiarovej éry nebolo a my sme ho porazili pretože tieto vrstvy si urobili svoju prácu. Moja otázka na dnes znie, či sa tieto vrstvy ešte dokážu zmobilizovať. Pretože toto je jediné, čo sa dá robiť. My musíme za tými bežnými ľuďmi ísť a s nimi hovoriť o tom, že toto je bieda, smútok a zmar," hovorí Buzalka a dodáva: Kto iný ako my a kedy ak nie teraz? Kto teda vlastne sme a čo skutočne chceme? Vieme to vôbec? Kam sa ako spoločnosť uberáme a tušíme, akým výzvam budeme v tejto tekutej dobe čeliť? Z akých koreňov pramenia všetky tie našské frustrácie, komplexy, obavy i hnev? No a napokon, bola éra liberálnej demokracie po Novembri 89 iba dočasnou výnimkou z našej dejinnej normy a máme vôbec na to, mať svoj vlastný štát - so všetkými atribútmi modernej a funkčnej štátnosti alebo sme predurčení na takýto potemkinov odkaz? "Tu nemáme koncíznu alternatívu toho, kto sme, kam chceme ísť a čo chceme robiť. Ale to je príležitosť, my potrebujeme elity - a v širšom zmysle slova nielen politické elity, ktoré pomenujú túto novú realitu a povedia: Toto sme my a takto to chceme robiť. Potrebujeme si zobrať naspäť republiku," tvrdí Buzalka.Ráno Nahlas so sociálnym antropológom Jurajom Buzalkom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
„… bývať budem v dome Hospodinovom dlhé časy.“ (Ž 23:6) Aké bude nebo? Rovnako ako je pre nás tajomstvom peklo, je pre nás tajomstvom aj nebo. Verím však, že Biblia učí, že nebo existuje. Je ním jedna z hviezd? To neviem. Dokonca o tom nemôžem ani premýšľať. Biblia nám o tom nič nehovorí. Verím, že […] Billy Graham
Na Slovensku patrí batikovanie k najstarším a najrozšírenejším technikám v kraslicovej tvorbe a naša hostka ju má doslova v malíčku. Tento rok bude spomínaná technika zdobenia zapísaná do nášho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva. Viac nám povie Soňa Belokostolská z Považskej Bystrice, vďaka ktorej sú na celom Slovensku známe legendárne vzory z Domaniže. Ako učiteľka výtvarnej výchovy dokonca zdobenie kraslíc zaradila do učebných osnov a okrem iných tradičných výrob učí túto kraslicovú techniku doteraz. Rovnako ako prácu so šúpolím. Aj o tom sa s ňou rozprával Michal Herceg.
„Nedávno sme zažili útok šahídov asi tristo metrov od nás a prvýkrát som sa na Ukrajine reálne bál o život“, hovorí humanitárny procovník Anton Frič. „A prišlo ich šesť v priebehu niekoľkých minút. Bolo to strašidelné“, dopĺňa. Hovorí, že pred každou cestou na vojnou zasiahnutý východ absolvuje spoveď. „Nehovorím, že sa tak pripravujem na smrť, no som presvedčený, že by sme mali byť pripravený v každej chvíli odísť, s pocitom, že som prežil život najlepšie, ako som vedel. A spoveď je pre mňa súčasťou toho“, vysvetľuje. Ak z úst premiéra Fica opakovane počúvame, že na pomoc Ukrajine jeho vláda nedá „ani cent“, v doneckej oblasti v Slaviansku vzniklo rovno „slovenské a žiadne iné“ humanitárne centrum. Nie z vládnych centov, ale z darov jednotlivcov – občanov toho istého Slovenska, ktorého premiérom je Robert Fico, i zo susednej Českej republiky. Ak by sa Ukrajinci mali riadiť podľa toho „v núdzi poznáš priateľa“, mali by poriadnu dilemu: Slovensko je po premiérskej línii ich nepriateľom, no ľud, od ktorého pochádza aj moc jedného predsedu vlády, Ukrajincom pomocnú ruku podáva. Ako to vyzerá na tváre miesta – v spomínanom Slaviansku, kde je už od Vianoc pre miestnych postihnutých Putinovou vojnou aj „Slovenské a žiadne iné humanitárne centrum“? Téma pre jeho dušu Antona Friča, svojho času spravodajského reportéra, ktorý sa upísal charite. „Je to miesto, kde ktokoľvek v núdzi nájde pomoc. Či už humanitárnu, ale aj psychologicko-duchovnú“, rozpráva Anton. „Je to rovnako miesto stretnutí, kde sa môžu stretnúť väčšie rodiny, nakoľko sa im to v malých bytíkoch nedá“, približuje humanitárny pracovník Frič. „Rovnako u nás nájdu pomoc pri evakuáciách ľudia z okolitách dediniek“, dodáva. V slovianskom „Slovenskom a žiadnom inom humanitárnom centre“ je aj sklad humanitárnej pomoci. „Ľudia tam nájdu veci nevyhnutné pre život“, uvádza Anton Frič. „Vnímam to aj tak, že každá pomoc Ukrajine pomáha prezidentovi Zelenskému a vláde jeho krajiny šetriť zdroje na to, aby dokázali poraziť Putina a jeho Rusko“, rozpráva Frič. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
„Nedávno sme zažili útok šahídov asi tristo metrov od nás a prvýkrát som sa na Ukrajine reálne bál o život“, hovorí humanitárny procovník Anton Frič. „A prišlo ich šesť v priebehu niekoľkých minút. Bolo to strašidelné“, dopĺňa. Hovorí, že pred každou cestou na vojnou zasiahnutý východ absolvuje spoveď. „Nehovorím, že sa tak pripravujem na smrť, no som presvedčený, že by sme mali byť pripravený v každej chvíli odísť, s pocitom, že som prežil život najlepšie, ako som vedel. A spoveď je pre mňa súčasťou toho“, vysvetľuje. Ak z úst premiéra Fica opakovane počúvame, že na pomoc Ukrajine jeho vláda nedá „ani cent“, v doneckej oblasti v Slaviansku vzniklo rovno „slovenské a žiadne iné“ humanitárne centrum. Nie z vládnych centov, ale z darov jednotlivcov – občanov toho istého Slovenska, ktorého premiérom je Robert Fico, i zo susednej Českej republiky. Ak by sa Ukrajinci mali riadiť podľa toho „v núdzi poznáš priateľa“, mali by poriadnu dilemu: Slovensko je po premiérskej línii ich nepriateľom, no ľud, od ktorého pochádza aj moc jedného predsedu vlády, Ukrajincom pomocnú ruku podáva. Ako to vyzerá na tváre miesta – v spomínanom Slaviansku, kde je už od Vianoc pre miestnych postihnutých Putinovou vojnou aj „Slovenské a žiadne iné humanitárne centrum“? Téma pre jeho dušu Antona Friča, svojho času spravodajského reportéra, ktorý sa upísal charite. „Je to miesto, kde ktokoľvek v núdzi nájde pomoc. Či už humanitárnu, ale aj psychologicko-duchovnú“, rozpráva Anton. „Je to rovnako miesto stretnutí, kde sa môžu stretnúť väčšie rodiny, nakoľko sa im to v malých bytíkoch nedá“, približuje humanitárny pracovník Frič. „Rovnako u nás nájdu pomoc pri evakuáciách ľudia z okolitách dediniek“, dodáva. V slovianskom „Slovenskom a žiadnom inom humanitárnom centre“ je aj sklad humanitárnej pomoci. „Ľudia tam nájdu veci nevyhnutné pre život“, uvádza Anton Frič. „Vnímam to aj tak, že každá pomoc Ukrajine pomáha prezidentovi Zelenskému a vláde jeho krajiny šetriť zdroje na to, aby dokázali poraziť Putina a jeho Rusko“, rozpráva Frič. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Európska centrálna banka znižuje úroky. Naposledy tak urobila začiatkom marca a postupne klesajú aj sadzby na bežných hypotékach. Realitní makléri hovoria o čiastočnom oživení trhu a kupujúci sa zase pýtajú, či je teraz najvhodnejší čas pozerať sa po voľnej nehnuteľnosti, kedy uprednostniť nájom, či sa byt oplatí ako investícia a prípadne, čo robiť s fixáciou. Podľa makroekonomického analytika Národnej banky Slovenska Romana Vrbovského oživenie naozaj cítiť. Ceny nehnuteľností začali stúpať už vlani a rok skončili s trojpercentným medzikvartálnym rastom. Rovnako sa zvýšil aj záujem ľudí. „Počet nových hypoték vzrástol medzi tretím a štvrtým štvrťrokom minulého roka približne o pätinu,“ približuje Vrbovský. Rast cien však pokračuje aj v prvých mesiacoch tohto roka. Dôvodom je aj vyššia DPH. Podľa Vrbovského prirážku do cien pretavili aj tí, čo predávajú staršiu nehnuteľnosť. „Pravdepodobne ide o dôsledok konkurenčného súboja medzi predávajúcimi. Inými slovami, ak si niekto myslel, že vyššiu DPH zakomponujú do ceny všetci ostatní, zakomponoval ju aj on,“ dodáva analytik. Nehnuteľnosti sú pritom podľa neho na Slovensku ešte stále veľmi obľúbenou investíciou. Je však otázne, či je to najlepšia cesta, akou sa oplatí ísť. „Investovať sa dá aj do cenných papierov, kde je jednotková cena omnoho nižšia, netreba si kvôli nej brať hypotéku a priemerné výnosy sú viac menej porovnateľné,“ približuje Vrbovský. Čo sa teda na realitnom trhu deje, čo vplýva na výšku úrokov, či sa byty v novostavbách skutočne zmenšujú a čo zvažovať, ak sa dnes rozhodujem medzi nájmom a hypotékou? V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá makroekonomický analytik Národnej banky Slovenska Roman Vrbovský. V rozhovore sa dozviete: 0:55 Aktuálna úroková sadzba. 3:52 Úroky na hypotékach na Slovensku. 5:30 Riziková prirážka pri štátnych dlhopisoch. 8:26 Realitný trh v roku 2024. 10:22 Ceny bytov a vyššia DPH. 12:04 Ceny bytov v novostavbách vs. staršie byty. 15:06 Ceny rodinných domov. 16:04 Ponuková cena vs. realizačná cena. 18:00 Zmenšovanie nových bytov v Bratislave. 21:38 Zostať v nájme alebo kúpiť byt? 23:59 Ako si vybrať fixáciu? 28:18 Je nehnuteľnosť dobrá investícia? 32:43 Dostupnosť bývania na Slovensku. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcastindex@sme.sk – Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na sme.sk/indexodber – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Ďakujeme, že počúvate podcast Index.See omnystudio.com/listener for privacy information.
Nikto by sa nedivil, ak by obraz Donalda Trumpa visel v ruskej tajnej rozviedke ako zamestnanec mesiaca.To, čo sa udialo v Oválnej pracovni bolo bezprecedentné, ale je to nová svetová politika Donalda Trumpa a J.D. Vancea. Rovnako tak neoficiálne rozhovory priamo pred kamerami alebo republikánske stretnutie, ktorého súčasťou bol aj Robert Fico, skôr pripomínala neofašistický míting.
Demokrati by boli v budúcej koalícii tmelom, vraví predseda strany a bývalý minister obrany Jaroslav Naď. V rozhovore s reportérom Dušanom Mikušovičom hovorí, či sa pripravujú na pokus o zákaz ich strany, ako sa ich dotklo vyšetrovanie atentátu na premiéra, ale aj ako vidí spoluprácu v opozícii či návrhy expremiéra Mikuláša Dzurindu, aby viac komunikovali so SaS.
Kristína Tormová o dlhoročnom hľadaní seba, o vzťahoch, o jej úspešnej slow - fashion značke, ktorej výrobu ukončila, ale aj o téme smrti a ako prekonať strach o nej rozprávať. Rovnako ako Kristína je aj tento diel po mnohých stránkach veľmi inšpiratívny a jeho dlhšiu nezostrihanú verziu si viete pozrieť na našom https://herohero.co/ggw , kde nájdete veľa bonusového obahu z našich podcastov.
Automobilky sú základom priemyslu na Slovensku, zamestnávajú vyše 160 tisíc ľudí a zo Slovenska robia lídra vo výrobe vozidiel per capita. Ani ony však dnes nechápu kroky vlády, vrátane jej zahraničnopolitického smerovania. Prezident Zväzu automobilového priemyslu Alexander Matušek hovorí, že návštevy Moskvy, či Turecka neprispievajú k atraktívnosti Slovenska, kde až 93 percent všetkých investícií v tomto odvetví za posledných pätnásť rokov pochádzalo z Európskej únie, Británie či z USA. „Treba sa opýtať vlády, čo myslí politikou na štyri svetové strany, pretože počúvame aj čítame iba o jednej. Investori potrebujú predvídateľnosť a stabilitu aj čo sa týka zahraničnej orientácie krajiny,“ vysvetľuje. Rovnako negatívne podľa Matušeka vnímajú aj konsolidáciu. Ich obsah s nikým z odvetvia vláda vopred nekonzultovala a vehementne ignoruje aj ich opakované naliehanie na riešenie základných problémov podnikateľského sektora - nedostatok kvalitnej pracovnej sily, vysoké daňovo-odvodové zaťaženie a nízky dôraz na environmentálnu udržateľnosť. „Ak by som bol investor, veľmi by som si rozmysel, či ísť na Slovensko. Tvárime sa totiž, že potrebujeme činnosti s vyššou pridanou hodnotou, no odvodové parametre nastavíme tak, že nielenže šikovný človek inde zarobí viac, ale aj zamestnať ho stojí firmu v inom štáte oveľa menej,“ vysvetľuje Matušek. Aká je dnes situácia v automobilovom priemysle na Slovensku, či mu škodí to čo robí vládna koalícia, ako to vnímajú zahraniční investori a aké výzvy prichádzajú zo zahraničia? V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá prezident Zväzu automobilového priemyslu Alexander Matušek. V rozhovore sa dozviete: 00:00 Úvod 01:00 Situácia v automobilovom priemysle. 04:42 Atraktivita Slovenska pre ďalších investorov. 07:38 Reakcia na zahraničnú politiku vlády. 10:45 Neexistujúci dialóg medzi automobilkami a vládou. 17:00 Ako automobilky vnímajú konsolidáciu? 20:25 Dopady vysokých sociálnych odvodov. 27:07 Elektromobilita na Slovensku. 37:19 Zníženie dane na bezemisné autá. 38:08 Dôsledky Trumpových ciel. See omnystudio.com/listener for privacy information.
V tejto epizóde sa ponoríme do histórie bosoriek a bosoráctva. Zistíte, že bosorky nie sú len krásne či nebezpečné postavy z rozprávok, ale reálne entity, ktoré historicky naozaj existovali.Odborníčka na stredovakú medievalistiku Alexandra Ballová priblíži, ako sa tieto postavy v stredovekej a novovekej spoločnosti popisovali a ako sa zmenil ich obraz v spoločnosti v priebehu storočí. Zistíte, ako sa kedysi pristupovalo k čarodejniciam, ako ich usvedčovali a mučili a prečo sa určité magické praktiky považovali za nebezpečné. Dozviete sa tiež, že samotná inkvizícia v Uhorsku nefungovala tak, ako si mnohí myslíme a že hony na čarodejnice boli viac spoločenským a mocenským fenoménom, než náboženskou čistkou.Dramaturgička Diana Kacárová priblíži aspekty ľudovej mágie, od veštenia až po liečenie a vysvetlí, ako sa tieto praktiky prelínali s každodenným životom v stredoveku a v novoveku. Prečo nás baví ezoterika a na mágiu veríme aj dnes? Rovnako rozoberieme známe prípady posledných popravených bosoriek v Prešporku, ktoré nám ilustrujú, ako sa tieto ženy stali obeťami doby a spoločenských predsudkov.PLUS! EXTRA obsah sa dozviete o týchto epizódach: #19 Baskické bosorky | #23 Oči z Jabukovacu.Knihy & filmy spomenuté v podcaste, ktoré by vás mohli zaujímať:Bosorky, strigy, čarodejnice (Tunde Lengyelová),Dejiny Diabla (Robert Muchembled),Agáta (Denisa Fulmeková),Akkelare (Pablo Aguero, 2020),Magická posadnutosť (Griffin Dunne, 1998),Čarodejnice z Eastwicku (George Miller, 1987),Smrť jej pristane (Robert Zemeckis, 1992).Podcast o podcaste Nezhasínaj! nie je vhodný pre poslucháčov mladších ako 18 rokov, ani pre citlivé povahy. PS: Báť sa je povolené!
„Nemusíme hneď cestovať na Mars, stačí, ak by sme viac investovali do charakterov, do zmýšľania. Výsledkom bude, že by to vyzeralo inak medzi ľuďmi, národmi i náboženstvami“, tvrdí teológ a farár Marián Prachár. Opäť tu máme Vianoce. Sviatky, ktoré počas stáročí nadobudli mnoho obsahových vrstiev: ten náboženský hovorí o narodení Spasiteľa; kultúrno-tradičný o hodnote rodiny, blízkosti a lásky; historický o oslavách zimného slnovratu ako znovuzrodenia slnka, ktorý kresťanstvo zaodialo rovno Ježišom ako prameňom svetla. A z toho potom pramení aj symbolický obsah Vianoc ako sviatkov svetla a nádeje do tmavých a chladných dní bežného roka. Tie tohtoročné sú v hemisfére kresťanského západu špeciálne aj otváraním tzv. svätých brán na rímskych bazilikách, ktorými katolíci vstupujú do jubilejného roka. Židovský predobraz jubilea hovoril o odpočinku pre pôdu i jej pánov, zmazávaní dlhov a návrate majetku do pôvodného vlastníctva. O čom je ten kresťanský s jeho sociálno-spoločenskými presahmi? Na to sa pozrieme s katolíckym kňazom a teológom Mariánom Prachárom. „Židia vedeli, že ak by nik neošetril otvárajúce sa ekonomické nožnice, môže to skončiť jedine vojnou. Môže to byť pre nás výzvou, či by sme s tým nevedeli niečo urobiť aj my. Aby veľmi bohatí nebohatli ešte viac, lebo to nepotrebujú. Mohlo by sa to použiť k dobru všetkých. Aj tí bohatí sa budú lepšie cítiť v spoločnosti, ktorá je spokojná a láskavá k najbohatším“, reflektuje Marián Prachár odkaz jubilejných rokov, ktorými sa katolícka cirkev inšpiruje ešte v židovskej biblickej tradícii. Šlo by podľa neho o „nápravu ekonomického neporiadku a krívd“. V podcaste hovorí aj o samote, ktorú však odlišuje od osamotenosti. Reflektuje tému celibátu. Je pritom otvorený jeho uvoľneniu. „Mali by byť kňazi, ktorí si celibát dobrovoľne vyberú a potom ženatí. Mali sme s nimi skúsenosť už v tajnej cirkvi a fungovalo to“, tvrdí Prachár. Rovnako nevidí zatvorenú pre budúcnosť otázku užšieho zapojenia žien do služieb v cirkvi.„Jeden chromozóm nemôže byť tým najrozhodujúcejším faktorom, okolo ktorého sa budeme točiť donekonečna. Že niekomu je niečo dovolené a niekomu naopak zakázané. V biblii to nikde nemáme“, hovorí. Nevyrušuje ho ani pokles veriacich, ktorí sa hlásia k niektorej z cirkví na Slovensku, ako ho zachytilo ostatné sčítanie obyvateľov z roku 2021. Napríklad len katolíkov je za desať rokov o 300 tisíc menej. Cirkvi podľa neho musia vystúpiť z chrámov a ísť za ľuďmi do ich prostredí. V Rusovciach napríklad prestaval nevyužívaný kostol svätého Víta na kaviareň. „Psychiatri a psychológovia majú dnes niekedy viac práce ako ostatní lekári, lebo veľa ľudia nemá choré telo, ale svoju dušu. Prečo by som teda ja dnes nehovoril otvorene aj o tom, čo robí dušu zdravou. A to môžem nielen v kostole, aj v priestore, kde sa podáva káva“, rozpráva Marián Prachár. Hovorí pritom, že v hľadaní šťastia môžu veriacich ľudí predbehnúť tí bez viery. „Lebo sa budú pýtať, čo majú robiť, aby boli v živote šťastní. Budú siahať po duchovných sférach, lebo to materiálne a plné brucho už im stačiť nebude“, dopĺňa. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
„Nemusíme hneď cestovať na Mars, stačí, ak by sme viac investovali do charakterov, do zmýšľania. Výsledkom bude, že by to vyzeralo inak medzi ľuďmi, národmi i náboženstvami“, tvrdí teológ a farár Marián Prachár. Opäť tu máme Vianoce. Sviatky, ktoré počas stáročí nadobudli mnoho obsahových vrstiev: ten náboženský hovorí o narodení Spasiteľa; kultúrno-tradičný o hodnote rodiny, blízkosti a lásky; historický o oslavách zimného slnovratu ako znovuzrodenia slnka, ktorý kresťanstvo zaodialo rovno Ježišom ako prameňom svetla. A z toho potom pramení aj symbolický obsah Vianoc ako sviatkov svetla a nádeje do tmavých a chladných dní bežného roka. Tie tohtoročné sú v hemisfére kresťanského západu špeciálne aj otváraním tzv. svätých brán na rímskych bazilikách, ktorými katolíci vstupujú do jubilejného roka. Židovský predobraz jubilea hovoril o odpočinku pre pôdu i jej pánov, zmazávaní dlhov a návrate majetku do pôvodného vlastníctva. O čom je ten kresťanský s jeho sociálno-spoločenskými presahmi? Na to sa pozrieme s katolíckym kňazom a teológom Mariánom Prachárom. „Židia vedeli, že ak by nik neošetril otvárajúce sa ekonomické nožnice, môže to skončiť jedine vojnou. Môže to byť pre nás výzvou, či by sme s tým nevedeli niečo urobiť aj my. Aby veľmi bohatí nebohatli ešte viac, lebo to nepotrebujú. Mohlo by sa to použiť k dobru všetkých. Aj tí bohatí sa budú lepšie cítiť v spoločnosti, ktorá je spokojná a láskavá k najbohatším“, reflektuje Marián Prachár odkaz jubilejných rokov, ktorými sa katolícka cirkev inšpiruje ešte v židovskej biblickej tradícii. Šlo by podľa neho o „nápravu ekonomického neporiadku a krívd“. V podcaste hovorí aj o samote, ktorú však odlišuje od osamotenosti. Reflektuje tému celibátu. Je pritom otvorený jeho uvoľneniu. „Mali by byť kňazi, ktorí si celibát dobrovoľne vyberú a potom ženatí. Mali sme s nimi skúsenosť už v tajnej cirkvi a fungovalo to“, tvrdí Prachár. Rovnako nevidí zatvorenú pre budúcnosť otázku užšieho zapojenia žien do služieb v cirkvi.„Jeden chromozóm nemôže byť tým najrozhodujúcejším faktorom, okolo ktorého sa budeme točiť donekonečna. Že niekomu je niečo dovolené a niekomu naopak zakázané. V biblii to nikde nemáme“, hovorí. Nevyrušuje ho ani pokles veriacich, ktorí sa hlásia k niektorej z cirkví na Slovensku, ako ho zachytilo ostatné sčítanie obyvateľov z roku 2021. Napríklad len katolíkov je za desať rokov o 300 tisíc menej. Cirkvi podľa neho musia vystúpiť z chrámov a ísť za ľuďmi do ich prostredí. V Rusovciach napríklad prestaval nevyužívaný kostol svätého Víta na kaviareň. „Psychiatri a psychológovia majú dnes niekedy viac práce ako ostatní lekári, lebo veľa ľudia nemá choré telo, ale svoju dušu. Prečo by som teda ja dnes nehovoril otvorene aj o tom, čo robí dušu zdravou. A to môžem nielen v kostole, aj v priestore, kde sa podáva káva“, rozpráva Marián Prachár. Hovorí pritom, že v hľadaní šťastia môžu veriacich ľudí predbehnúť tí bez viery. „Lebo sa budú pýtať, čo majú robiť, aby boli v živote šťastní. Budú siahať po duchovných sférach, lebo to materiálne a plné brucho už im stačiť nebude“, dopĺňa. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Podporte podcast Dobré ráno v aplikácii Toldo na sme.sk/extradobrerano. V turbulentnom období koaličných nepokojov aj predseda vlády Robert Fico pripúšťa, že s krehkou 76-tkou sa dlhodobo vládnuť nedá. Štrajkujú huliakovci, občas migaľovci a zo slovného spojenia predčasné voľby už politici po čase opäť utreli prach. Po koaličnej rade dvojica Andrej Danko a Matúš Šutaj-Eštok za predsedom vlády len ticho stála. Nepovedali ani slovo. Robert Fico tvrdí, že štátny rozpočet parlamentom prejde. Rovnako, že sa v infozákone nebudú, hoci si to prezident želá, robiť žiadne zmeny. No a pred Vianocami, v pokojnom Vianočnom čase, sa dočkáme aj špeciálnej správy o atentáte a dokonca aj o plagátoch a transparentoch z protestov. Aké kroky verejnosť v preferenciách ocení a aké preferenciám uškodia si povieme s Václavom Hříchom, výkonným riaditeľom agentúry AKO. Zdroje zvukov: STVR, TASR – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
Mysleli si o nej, že je vážne chorá, postupne stratila zmysel pre humor aj chuť rozprávať blízkym o sebe a svojich pocitoch. Psychologička Marcela Korčeková v podcaste Terapia slovom opisuje svoj pätnásťročný boj s neplodnosťou. V rozhovore s reportérkou Ivetou Tanoczkou hovorí, prečo sa po neúspešných snahách o otehotnenie rozhodla stať fertility koučkou a ako pomáha ženám a párom túžiacim po dieťati posilniť sebahodnotu, sebavedomie a psychické zdravie.
„Natáčanie rysa je najmä o čakaní, ukázal sa nám aj po 87 dňoch“, rozpráva Jakub Mrocek, ktorý pripravuje jedinečný dokument o „neviditeľnom strážcovi“ našich lesov, ako hovorí o rysovi. „Štyri roky. 570 dní v teréne. Stovky nocí pod holým nebom. A jeden fascinujúci tvor, ktorý nás naučil vidieť svet novými očami.“Alebo:„Keď som pred rokmi sníval, že raz zbadám v prírode rysa, ani vo sne mi nenapadlo, že raz o nich budem robiť film.“ A do tretice: „Predstavujeme vám príbeh o tajomnom strážcovi našich lesov.“Toľko úryvky zo záznamov, ktoré zachytávajú proces, v ktorom sa sen premieňa na skutočnosť. Na Slovensku vznika dokument o divej šelme, na ktorom sa podieľajú aj špičkoví tvorcovia z britskej BBC. Dokument, ktorý ale nemá byť len filmom o tejto divej šelme. Ale aj príbehom o objavovaní paralel medzi človekom a prírodou, o prekonávaní vlastných hraníc. A o kráse, ktorú môžeme stratiť, ak ju prestaneme chrániť. Aspoň tak o ňom píšu tvorcovia. Čomu sa môžeme naučiť od neviditeľného strážcu našich lesov? Fotograf prírody a duša projektu Jakub Mrocek to formuluje až do vety: Mysli ako rys! Nuž dajme sa poučiť.Najprv je potrebné ho zachytiť. Na to slúži technika – kamera a fotoaparát v rukách Jabuka Mroceka a Lukáša Holáska, ktorí stoja za rodiacim sa dokumentom. Doteraz sa im podarilo zachytiť približne štyri hodiny filmového záznamu zo stretnutia s rysmi. A hoci sa to zdá málo, výpovedný je fakt, že z hodín a dní čakania sú niekedy len minúty záberov. „Striedame sa v päťdňových intervaloch pri sledovaní a výsledkom je niekedy dvadsaťsekundové stretnutie s rysom. Tragédiou je, keď sa záber nepodarí“, opisuje Jakub Mrocek. Cenný zdrojom je sieť 130 fotopascí. „Je to pre nás sieť predĺžených očí a uší v teréne“, hovorí Jakub. „Prečo ten názov - Mysli ako rys, pýtam sa. „Keď sa ocitneme na novom mieste, snažíme sa správať ako on. Kam by šiel, čo by robil… Postupne sa mi stal inšpiráciou. Je samotár, no vie byť aj hravým spoločníkom a pomocníkom pri mláďatách“, hovorí Jakub. „Rovnako po celodennej práci, aby prežil, si vie vychutnať okolie alebo sa zastaviť“, pokračuje. „Rovnako je flexibilný a prispôsobuje sa podmienkam, v ktorých žije“.Natáčanie vo voľnej prírode filmárov vystavuje aj hodinám v tichu a samote, keď striehnu na rysa. A je to čas, keď sú vystavení situáciám, keď je človek len sám so sebou. „Zrazu ten zhon vonkajšieho sveta utíchne, čas sa stane relatívnym a veľké časové plochy sa zrazu zlejú do čohosi jednoliateho. A prvotný pocit poriešiť ešte nedoriešené v práci, či inde zrazu odíde a vy ste vystavení okolitej scenérii, v ktorej by ste chceli zostať…“. Jakub Mrocek hovorí, že mu to pomáha aj v „efektivite“ v práci. „Mám čas sa tam upokojiť a premyslieť si veci a potom za dva dni urobím toľko, čo predtým za týždeň“. A aj jeho vzťahy podľa jeho slov nadobúdajú nový rozmer. „Viac sa na seba tešíme“, vysvetľuje. „Odporúčam takúto samotu“, hovorí. „Nemusíte ísť mrznúť niekam do lesa, ale ak sa viete stíšiť hoc len na pár hodín, môžu sa vám objaviť nové perspektívy“, formuluje svoju skúsenosť. Do projektu sa im podarilo prizvať aj zvučné mená zo sveta prirodopisných dokumentov. Napríklad britskú scenáristku Seu Western, ktorá má za sebou stovku titulov, medzi nimi Noc na zemi (Night on Earth, Netflix) či Planéta zem (Planet Earth, BBC). S premiérou sa počíta na jeseň 2026. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
„Natáčanie rysa je najmä o čakaní, ukázal sa nám aj po 87 dňoch“, rozpráva Jakub Mrocek, ktorý pripravuje jedinečný dokument o „neviditeľnom strážcovi“ našich lesov, ako hovorí o rysovi. „Štyri roky. 570 dní v teréne. Stovky nocí pod holým nebom. A jeden fascinujúci tvor, ktorý nás naučil vidieť svet novými očami.“Alebo:„Keď som pred rokmi sníval, že raz zbadám v prírode rysa, ani vo sne mi nenapadlo, že raz o nich budem robiť film.“ A do tretice: „Predstavujeme vám príbeh o tajomnom strážcovi našich lesov.“Toľko úryvky zo záznamov, ktoré zachytávajú proces, v ktorom sa sen premieňa na skutočnosť. Na Slovensku vznika dokument o divej šelme, na ktorom sa podieľajú aj špičkoví tvorcovia z britskej BBC. Dokument, ktorý ale nemá byť len filmom o tejto divej šelme. Ale aj príbehom o objavovaní paralel medzi človekom a prírodou, o prekonávaní vlastných hraníc. A o kráse, ktorú môžeme stratiť, ak ju prestaneme chrániť. Aspoň tak o ňom píšu tvorcovia. Čomu sa môžeme naučiť od neviditeľného strážcu našich lesov? Fotograf prírody a duša projektu Jakub Mrocek to formuluje až do vety: Mysli ako rys! Nuž dajme sa poučiť.Najprv je potrebné ho zachytiť. Na to slúži technika – kamera a fotoaparát v rukách Jabuka Mroceka a Lukáša Holáska, ktorí stoja za rodiacim sa dokumentom. Doteraz sa im podarilo zachytiť približne štyri hodiny filmového záznamu zo stretnutia s rysmi. A hoci sa to zdá málo, výpovedný je fakt, že z hodín a dní čakania sú niekedy len minúty záberov. „Striedame sa v päťdňových intervaloch pri sledovaní a výsledkom je niekedy dvadsaťsekundové stretnutie s rysom. Tragédiou je, keď sa záber nepodarí“, opisuje Jakub Mrocek. Cenný zdrojom je sieť 130 fotopascí. „Je to pre nás sieť predĺžených očí a uší v teréne“, hovorí Jakub. „Prečo ten názov - Mysli ako rys, pýtam sa. „Keď sa ocitneme na novom mieste, snažíme sa správať ako on. Kam by šiel, čo by robil… Postupne sa mi stal inšpiráciou. Je samotár, no vie byť aj hravým spoločníkom a pomocníkom pri mláďatách“, hovorí Jakub. „Rovnako po celodennej práci, aby prežil, si vie vychutnať okolie alebo sa zastaviť“, pokračuje. „Rovnako je flexibilný a prispôsobuje sa podmienkam, v ktorých žije“.Natáčanie vo voľnej prírode filmárov vystavuje aj hodinám v tichu a samote, keď striehnu na rysa. A je to čas, keď sú vystavení situáciám, keď je človek len sám so sebou. „Zrazu ten zhon vonkajšieho sveta utíchne, čas sa stane relatívnym a veľké časové plochy sa zrazu zlejú do čohosi jednoliateho. A prvotný pocit poriešiť ešte nedoriešené v práci, či inde zrazu odíde a vy ste vystavení okolitej scenérii, v ktorej by ste chceli zostať…“. Jakub Mrocek hovorí, že mu to pomáha aj „efektivite“ v práci. „Mám čas sa tam upokojiť a premyslieť si veci a potom za dva dni urobím toľko, čo predtým za týždeň“. A aj jeho vzťahy podľa jeho slov nadobúdajú nový rozmer. „Viac sa na seba tešíme“, vysvetľuje. „Odporúčam takúto samotu“, hovorí. „Nemusíte ísť mrznúť niekam do lesa, ale ak sa viete stíšiť hoc len na pár hodín, môžu sa vám objaviť nové perspektívy“, formuluje svoju skúsenosť. Do projektu sa im podarilo prizvať aj zvučné mená zo sveta prirodopisných dokumentov. Napríklad britskú scenáristku Seu Western, ktorá má za sebou stovku titulov, medzi nimi Noc na zemi (Night on Earth, Netflix) či Planéta zem (Planet Earth, BBC). S premiérou sa počíta na jeseň 2026. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
*Podporte podcast Vertigo v aplikácii Toldo a získajte prístup k extra obsahu na sme.sk/extravertigo 74. epizóda Vertiga bude venovaná všetkým kino a streamovacím novinkám, ktoré nás za ostatný týždeň zaujali. Pripravili sme recenzie slovenských noviniek Lóve 2, Akvabely z Prandorfa a Šedá zóna. Rovnako sa pozrieme aj na pukancového Venoma, komplikovaný Megalopolis, ale predstavíme aj dôležitý film týždňa – Tatami. Zo streamov sme vybrali dva hity Netflixu – poľské krimi Spravodlivosť, akčnú divokosť The Shadow Strays. Z Maxu nás zaujal francúzsko-japonský koprodukčný film Sidónia v Japonsku. V extra obsahu pre predplatiteľov sa tentoraz pozrieme na filmy, ktorých lokácie nakrúcania sa nám podarilo navštíviť a boli pre nás aj cestovateľským zážitkom. Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) 00:00 Úvod 01:03 Lóve 2 08:07 Tatami 13:48 Venom: Posledný tanec / Venom: The Last Dance 19:55 Akvabely z Prandorfa 23:54 Šedá zóna 28:01 Megalopolis 30:14 The Shadow Strays (Netflix) 34:13 Spravodlivosť / Justice / Napad (Netflix) 39:02 Sidónia v Japonsku / Sidonie au Japon (Max) 43:35 Záver _ Ak nám chcete napísať, ozvite sa na vertigo@sme.sk _ Ďakujeme, že počúvate podcast Vertigo a zaujímate sa o filmový svetSee omnystudio.com/listener for privacy information.
„Bolo by asi najlepšie, keby sa pani ministerka Šimkovičová rozhodla odstúpiť a prišiel tam niekto, kto vníma kultúru, umenie, kto rozumie tejto oblasti“ – exministerka Silvia Hroncová takto uzatvára svoje hodnotenie prvého roku tejto vlády v oblasti, v ktorej sama ešte pred rokom pôsobila. Už v horizonte hodín to bude rok, ako Robert Fico v pozícii premiéra predstavil svoju štvrtú vládu. V ten istý deň, ako zomrel bývalý generálny prokurátor Dobroslav Trnka. Aké sú jej plody po roku?Zmenené trestné kódexy očistili desiatky poťahovaných súdmi. Po kritike Bruselu však už stihli podstúpiť novelizáciu novelizácie novely!Elitní špeciálni prokurátori sa rozpŕchli neraz po úradoch, ktoré nesúvisia s ich špecializáciou. Rovnako vyšetrovatelia zrušenej Naky. Krajina s rekordnými cenami masla má naordinované takmer trojmiliardové šetrenie. Jej ministri na čele s premiérom si však ešte predtým platovo výrazne polepšili. Pandémiu preveruje splnomocnenec, pre ktorého ani nebola. Lekári hrozia hromadne výpoveďami. A z rezortu kultúry rezonovalo aj to, že zem nie je guľatá. Naviac – z RTVS sa stala STVR, len preto, aby sa zmenilo vedenie. A erbové inštitúcie v kultúre prišli o kompetentné vedenia. Krajina pod Tatrami je tak aj v Kultúrnom štrajku. Čo na to tí, čo to ťahali ešte pred rokom? A konkrétne exministerka kultúry Silvia Hroncová? „Samozrejme, každý minister prichádza so svojimi témami, no v tejto chvíli netušíme, aká je stratégia, aká vízia, len vidíme snahu o mocenské ovládnutie ministerstva, kultúry a inštitúcií“, hovorí bezprostredná predchodkyňa ministerky Šimkovičovej. Personálne výmeny na čele inštitúcií ako je SND, kde Mateja Drličku ministerka nahradila Zuzanou Ťapákovou, či SNG, kde Alexandru Kusú nahradil najprv Anton Bittner, neskôr Miloš Timko, označuje za „nedôstojné“. „Žiaľ, keď porovnáme mená, ktoré odišli a naopak prišli, ani nie je možná diskusia. Neprišli tam odborníci, ktorí sú v tej oblasti zdatní a zorientovaní“, hovorí Hroncová. „Je to smutné, kam sa táto krajina dostalo 35 rokov od Nežnej revolúcie“, dodáva. Rezort je podľa nej v rozvrate. „V tomto období je potrebné hovoriť o veciach nahlas. Nahlas ich pomenovávať, ak prichádza k nesprávnym rozhodnutiam, či závadzaniu“. Ministerka Martina Šimkovičová by podľa nej urobila najlepšie, keby odstúpila. „Pozícia ministra alebo ministerky je o tom, že máte kultúre a jej obci slúžiť. Vytvárať jej čo najlepšie podmienky. Nemáte hovoriť do obsahu inštitúcií, za to zodpovedajú štatutári. A nemáte tomu rezortu panovať, ale slúžiť“, uzatvára Silvia Hroncová. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
„Bolo by najlepšie, keby sa pani ministerka Šimkovičová rozhodla odstúpiť a prišiel tam niekto, kto vníma kultúru, umenie, kto rozumie tejto oblasti“ – exministerka Silvia Hroncová takto uzatvára svoje hodnotenie prvého roku tejto vlády v oblasti, v ktorej sama ešte pred rokom pôsobila. Už v horizonte hodín to bude rok, ako Robert Fico v pozícii premiéra predstavil svoju štvrtú vládu. V ten istý deň, ako zomrel bývalý generálny prokurátor Dobroslav Trnka. Aké sú jej plody po roku?Zmenené trestné kódexy očistili desiatky poťahovaných súdmi. Po kritike Bruselu však už stihli podstúpiť novelizáciu novelizácie novely!Elitní špeciálni prokurátori sa rozpŕchli neraz po úradoch, ktoré nesúvisia s ich špecializáciou. Rovnako vyšetrovatelia zrušenej Naky. Krajina s rekordnými cenami masla má naordinované takmer trojmiliardové šetrenie. Jej ministri na čele s premiérom si však ešte predtým platovo výrazne polepšili. Pandémiu preveruje splnomocnenec, pre ktorého ani nebola. Lekári hrozia hromadne výpoveďami. A z rezortu kultúry rezonovalo aj to, že zem nie je guľatá. Naviac – z RTVS sa stala STVR, len preto, aby sa zmenilo vedenie. A erbové inštitúcie v kultúre prišli o kompetentné vedenia. Krajina pod Tatrami je tak aj v Kultúrnom štrajku. Čo na to tí, čo to ťahali ešte pred rokom? A konkrétne exministerka kultúry Silvia Hroncová? „Samozrejme, každý minister prichádza so svojimi témami, no v tejto chvíli netušíme, aká je stratégia, aká vízia, len vidíme snahu o mocenské ovládnutie ministerstva, kultúry a inštitúcií“, hovorí bezprostredná predchodkyňa ministerky Šimkovičovej. Personálne výmeny na čele inštitúcií ako je SND, kde Mateja Drličku ministerka nahradila Zuzanou Ťapákovou, či SNG, kde Alexandru Kusú nahradil najprv Anton Bittner, neskôr Miloš Timko, označuje za „nedôstojné“. „Žiaľ, keď porovnáme mená, ktoré odišli a naopak prišli, ani nie je možná diskusia. Neprišli tam odborníci, ktorí sú v tej oblasti zdatní a zorientovaní“, hovorí Hroncová. „Je to smutné, kam sa táto krajina dostalo 35 rokov od Nežnej revolúcie“, dodáva. Rezort je podľa nej v rozvrate. „V tomto období je potrebné hovoriť o veciach nahlas. Nahlas ich pomenovávať, ak prichádza k nesprávnym rozhodnutiam, či závadzaniu“. Ministerka Martina Šimkovičová by podľa nej urobila najlepšie, keby odstúpila. „Pozícia ministra alebo ministerky je o tom, že máte kultúre a jej obci slúžiť. Vytvárať jej čo najlepšie podmienky. Nemáte hovoriť do obsahu inštitúcií, za to zodpovedajú štatutári. A nemáte tomu rezortu panovať, ale slúžiť“, uzatvára Silvia Hroncová. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Overujeme každú zbierku, ktorá k nám príde. Ak je to napríklad niekto, kto potrebuje zdravotnú liečbu, musí nám dať k nahliadnutiu zdravotné správy, cenové kalkulácie a potrebujeme príbeh aj fotografie, hovorí správkyňa slovenského Donia Zuzana Suchová. Rovnako je tak podľa nej zaručené, že v zbierkach nefigurujú iní darcovia než tí, ktorých si môžeme na internete sami skontrolovať. Ako však priznáva, majú aj "blacklist" podvodníkov.Zbierky na lieky na tie najzávažnejšie ochorenia pri ktorých vás vaša vlastná zdravotná poisťovňa nechala na holičkách, zbierky na zdravotné pomôcky, liečbu, rekonvalescenciu alebo dokonca na prípady, v ktorých vás postihla povodeň či ste jednoducho vyhoreli. No zbiera sa i na vydávanie kníh, zakladanie médií alebo na všemožné komunitné projekty. I tak dnes vyzerá slovenská realita, v ktorej dobrovoľná vzájomná pomoc, spolupatričnosť a solidarita neraz nahrádza kolabujúci či chladne neosobný štát.Jednou z platforiem na ktorých takéto zbierky prebiehajú je i Donio. "Pomáhame meniť príbehy, na ktorých záleží. Zmeň svoj príbeh, alebo pomôž iným." To je základné heslo tejto fundraisovej platformy. O tom, čo o nás hovorí to, na čo sa zbierame, kde sú hranice tohto typu zbierok, ako si overujú realitu toho, na čo sa zbiera, ale i to, ako na zbierky vplýva spoločenská a politická situácia no a napokon, akí vlastne sme v našej dobročinnosti? O tom budeme v dnešnom rannom podcaste hovoriť so správkyňou slovenského Donia Zuzanou Suchovou.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Overujeme každú zbierku, ktorá k nám príde. Ak je to napríklad niekto, kto potrebuje zdravotnú liečbu, musí nám dať k nahliadnutiu zdravotné správy, cenové kalkulácie a potrebujeme príbeh aj fotografie, hovorí správkyňa slovenského Donia Zuzana Suchová. Rovnako je tak podľa nej zaručené, že v zbierkach nefigurujú iní darcovia než tí, ktorých si môžeme na internete sami skontrolovať. Ako však priznáva, majú aj "blacklist" podvodníkov.Zbierky na lieky na tie najzávažnejšie ochorenia pri ktorých vás vaša vlastná zdravotná poisťovňa nechala na holičkách, zbierky na zdravotné pomôcky, liečbu, rekonvalescenciu alebo dokonca na prípady, v ktorých vás postihla povodeň či ste jednoducho vyhoreli. No zbiera sa i na vydávanie kníh, zakladanie médií alebo na všemožné komunitné projekty. I tak dnes vyzerá slovenská realita, v ktorej dobrovoľná vzájomná pomoc, spolupatričnosť a solidarita neraz nahrádza kolabujúci či chladne neosobný štát.Jednou z platforiem na ktorých takéto zbierky prebiehajú je i Donio. "Pomáhame meniť príbehy, na ktorých záleží. Zmeň svoj príbeh, alebo pomôž iným." To je základné heslo tejto fundraisovej platformy. O tom, čo o nás hovorí to, na čo sa zbierame, kde sú hranice tohto typu zbierok, ako si overujú realitu toho, na čo sa zbiera, ale i to, ako na zbierky vplýva spoločenská a politická situácia no a napokon, akí vlastne sme v našej dobročinnosti? O tom budeme v dnešnom rannom podcaste hovoriť so správkyňou slovenského Donia Zuzanou Suchovou.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
„Oni mi vlastne povedali, že ty si sa šiel vyjadriť, rátaj teda s útokmi. A to mi príde neakceptovateľné“, tvrdí Marek Janiga.Svojho času „nejaký študent s pubertálnymi vyrážkami“ – to optikou premiéra Fica, keď ON vyzýval rovno dekana právnickej fakulty k diskusii o Úrade špeciálnej prokuratúry, ktorú dekan označil za „kriminogénny faktor“. Rovnako svojho času mladý študent, ktorý pre napadnutú Ukrajinu vyzbieral tisíce eur. Na počiatku pritom sám odohral klavírny koncert s trojtisícovým obnosom – a to rovno v Spojených štátoch. Aktuálne študent práva, ktorý sa na akademické skusy vybral do francúzskeho Štrasburgu. Napriek tomu naďalej organizuje pomoc Ukrajine a rovnako neprestáva hovoriť o veciach verejných. Marek Janiga, ktorý si odskočil na Slovensko, aby za päť dní absolvoval štyri diskusie. A to v rôznych mestách. Ako vidí svoju krajinu z metropoly europarlamentu – zo Štrasburgu, ktorý je na pomedzí dvoch zabehnutých demokracií – Francúzska a Nemecka. „Ak sa na to pozrieme spätne: novela novelizovanej novely trestného zákona hovorí sama za seba“, poukazuje Janiga. Svojho času bol iniciátorom diskusie o zmenách v trestných kódexoch na univerzitnej pôde. Premiérova verejná kritika spustila proti nemu vlnu útokov na sociálnych sieťach, voči čomu sa spätne bráni aj trestnými podaniami. „Právnici, ktorí ma zastupujú, vyhodnotili, že to môže napĺňať znaky niektorého z trestných činov – či už nebezpečné elektronické obťažovanie alebo neoprávnené nakladanie s osobnými údajmi, ohováranie, šírenie neprávd“, ilustruje Marek Janiga. „V zdravej spoločnosti sa nemôže stať a pokiaľ sa to deje, malo by sa to vyšetriť“, dodáva. Študent práva Janiga však dáva do pozornosti argumentáciu prokuratúry. „Uvedením sa do mediálneho priestoru som sa mal ja ako oznamovateľ sám vystaviť útokom voči svojej osobe. Oni mi vlastne povedali, že ty si sa šiel vyjadriť, rátaj teda s útokmi. A to mi príde neakceptovateľné“, tvrdí Marek Janiga, s tým, že nie je verejne činná osoba. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
„Oni mi vlastne povedali, že ty si sa šiel vyjadriť, rátaj teda s útokmi. A to mi príde neakceptovateľné“, tvrdí Marek Janiga. Svojho času „nejaký študent s pubertálnymi vyrážkami“ – to optikou premiéra Fica, keď ON vyzýval rovno dekana právnickej fakulty k diskusii o Úrade špeciálnej prokuratúry, ktorú dekan označil za „kriminogénny faktor“. Rovnako svojho času mladý študent, ktorý pre napadnutú Ukrajinu vyzbieral tisíce eur. Na počiatku pritom sám odohral klavírny koncert s trojtisícovým obnosom – a to rovno v Spojených štátoch. Aktuálne študent práva, ktorý sa na akademické skusy vybral do francúzskeho Štrasburgu. Napriek tomu naďalej organizuje pomoc Ukrajine a rovnako neprestáva hovoriť o veciach verejných. Marek Janiga, ktorý si odskočil na Slovensko, aby za päť dní absolvoval štyri diskusie. A to v rôznych mestách. Ako vidí svoju krajinu z metropoly europarlamentu – zo Štrasburgu, ktorý je na pomedzí dvoch zabehnutých demokracií – Francúzska a Nemecka. „Ak sa na to pozrieme spätne: novela novelizovanej novely trestného zákona hovorí sama za seba“, poukazuje Janiga. Svojho času bol iniciátorom diskusie o zmenách v trestných kódexoch na univerzitnej pôde. Premiérova verejná kritika spustila proti nemu vlnu útokov na sociálnych sieťach, voči čomu sa spätne bráni aj trestnými podaniami. „Právnici, ktorí ma zastupujú, vyhodnotili, že to môže napĺňať znaky niektorého z trestných činov – či už nebezpečné elektronické obťažovanie alebo neoprávnené nakladanie s osobnými údajmi, ohováranie, šírenie neprávd“, ilustruje Marek Janiga. „V zdravej spoločnosti sa nemôže stať a pokiaľ sa to deje, malo by sa to vyšetriť“, dodáva. Študent práva Janiga však dáva do pozornosti argumentáciu prokuratúry. „Uvedením sa do mediálneho priestoru som sa mal ja ako oznamovateľ sám vystaviť útokom voči svojej osobe. Oni mi vlastne povedali, že ty si sa šiel vyjadriť, rátaj teda s útokmi. A to mi príde neakceptovateľné“, tvrdí Marek Janiga, s tým, že nie je verejne činná osoba. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Čo má spoločné torta Pavlovka s touto známou baletkou? Spoločné nemajú nič. Torta je po baletke pomenovaná, lebo tvorcovi torty jej biely sneh pripomínal bielu baletkinu sukňu a preto jej dal tento názov. Čo má spoločné Nadácia Milana Šimečku s politikom Michalom Šimečkom, stranou Progresívne Slovensko, či žurnalistom Milanom Martinom Šimečkom? Rovnako ako v prípade torty, spoločný je názov - Nadácia svojim menom odkazuje na predka súčasných Šimečkovcov - disidenta a filozofa Milana Šimečku, ktorý predčasne zomrel v roku 1990. Čomu sa táto Nadácia venuje a kto to platí sa dozviete v tomto ❤️DÁSATO. Pustite si dávku inšpirácie a dobrých správ a nezabúdajte, že ❤️DÁSATO
"Dobrá správa pre krajinu? Výmena na poste ministerky kultúry", hovorí odvolaná šéfka SNG Alexandra Kusá.December 2023 – premiéra dokumentu Pozor, padá SNG! - alias Slovenská národná galéria. August 2024 – padá jej dlhoročná riaditeľka Alexandra Kusá. Rovnako ako v prípade šéfov Bibiany, Rtvs, SND a ďalších inštitúcií v rezorte Martiny Šimkovičovej, bez toho dokumentárneho „pozor“. Dlhoročnú generálnu riaditeľku SNG, ktorá bola pri tom, keď sa „padajúca“ národná galéria zaodievala do nového krásneho šatu, odborníčku celoživotne spätú s umením, položilo ministerské „a dosť“. Lebo že „v galérii nič nie je“. Nielenže „slovenská zástava“, ale ani „umenie, obrazy, sochy, či niečo, čo vytvorili naši slovenskí umelci“. To citujeme samotnú prvú ženu rezortu kultúry ministerku Šimkovičovú. Odborníčku umenia Kusú tak ministerka nahradila „človekom peňazí a čísel“, ako sa pred osádkou galérie predstavil Kusej náhradník a Šimkovičovej mandant Anton Bittner. Čo a kto u nás ešte padne, ak padajú ľudia, ktorí kultúru z pádov ťahali nahor? Dnešné RánoNahlas strávime práve s Alexandrou Kusou, už takmer mesiac bývalou šéfkou Slovenskej národnej galérie.„SNG ma naučila, že kontinuita je strašne dôležitá. Že to nie je iba slovo. A to je aj to, čo nám na Slovensku chýba. Stále všetko chceme začínať od znova a ako by sme sa tak nechceli poučiť“, hovorí Kusá. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Dobrá správa pre krajinu? Výmena na poste ministerky kultúry, hovorí odvolaná šéfka SNG Alexandra Kusá.December 2023 – premiéra dokumentu Pozor, padá SNG! - alias Slovenská národná galéria. August 2024 – padá jej dlhoročná riaditeľka Alexandra Kusá. Rovnako ako v prípade šéfov Bibiany, Rtvs, SND a ďalších inštitúcií v rezorte Martiny Šimkovičovej, bez toho dokumentárneho „pozor“. Dlhoročnú generálnu riaditeľku SNG, ktorá bola pri tom, keď sa „padajúca“ národná galéria zaodievala do nového krásneho šatu, odborníčku celoživotne spätú s umením, položilo ministerské „a dosť“. Lebo že „v galérii nič nie je“. Nielenže „slovenská zástava“, ale ani „umenie, obrazy, sochy, či niečo, čo vytvorili naši slovenskí umelci“. To citujeme samotnú prvú ženu rezortu kultúry ministerku Šimkovičovú. Odborníčku umenia Kusú tak ministerka nahradila „človekom peňazí a čísel“, ako sa pred osádkou galérie predstavil Kusej náhradník a Šimkovičovej mandant Anton Bittner. Čo a kto u nás ešte padne, ak padajú ľudia, ktorí kultúru z pádov ťahali nahor? Dnešné RánoNahlas strávime práve s Alexandrou Kusou, už takmer mesiac bývalou šéfkou Slovenskej národnej galérie.„SNG ma naučila, že kontinuita je strašne dôležitá. Že to nie je iba slovo. A to je aj to, čo nám na Slovensku chýba. Stále všetko chceme začínať od znova a ako by sme sa tak nechceli poučiť“, hovorí Kusá. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
V posledných dňoch sa objavili opakujúce sa útoky politického vedenia krajiny na NadáciuMilana Simečku. Organizácia má vraj byť napojená na predsedu Progresívneho SlovenskaMichala Šimecku. Útoky na rodinu Šimečkovcov sa objavili aj v minulosti. Čo je na nichpravda, čo ich spája a odkiaľ prichádzajú? Aj o tom sa v podcaste rozprávala VeronikaJursová Prachárová so šéfkou portálu Demagóg.sk Veronikou Hincovou Frankovskoua riaditeľkou Nadácie Milana Šimečku Veronikou Fishbone Vlčkovou.Hincová Frankovská na úvod poznamenala, že za najnebezpečnejšie hoaxy považuje tie,ktoré spájali rodinu Šimečkovcov s Ficovým atentátnikom. Rovnako poukázala na to, žemnohé dezinformácie sa nachádzajú na facebookovej stránke Bádateľ.Riaditeľka Nadácie Milana Šimečku uviedla, že neexistuje žiadne prepojenie Nadácie naMichala Šimečku a stranu Progresívne Slovensko. „Líder opozície sa našich aktivítnezúčastňuje, nie je v žiadnych orgánoch nadácie. Je vnukom disidenta Milana Šimečku, poktorom sme nazvaní, ale nadácia je založená kamarátmi a priateľmi Milana Šimečku, ktorýzomrel tesne po revolúcií.“Vyjadrenia premiéra Roberta Fica a ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej okrem inéhospôsobili, že Nadácia čelí návalu telefonátov a emailov. „Máme oveľa viac práce, takej ktorása netýka priamo našich aktivít. Sú to hodiny a hodiny práce, ktorú by sme radi venovaličinnosti, na ktorú sme boli založení.“ Situácia je natoľko vyhrotená, že čelili aj vyhrážkamsmrťou.
*Podporte podcast Dobré ráno v aplikácii Toldo na sme.sk/extradobrerano. Vraj nemôže veriť právnikom, ktorých využíval bývalý minister životného prostredia Ján Budaj a preto zazmluvnil človeka, ktorému dôveruje. Právnik Patrik Podhorský, zhodou náhod známy ministra Tarabu z Modry, sa tak dostal k zákazkám rezortu a príslušných inštitúcií za zhruba 600-tisíc eur. Minister konflikt záujmov nevidí. Rovnako ako nevidí problém v tom, že mešká v plnení míľnikov z plánu obnovy najviac spomedzi všetkých ministerstiev a radšej sa venuje reforme zálohového systému. Čo sa to na rezorte životného prostredia vlastne deje, kto je Patrik Podhorský a čo Slovensku kvôli nečinnosti Tomáša Tarabu hrozí? Eva Frantová sa v podcaste Dobré ráno rozpráva s expertom na životné prostredie za stranu Demokrati a bývalým štátnym tajomníkom envirorezortu Michalom Kičom. Zdroj zvukov: TASRTV, Aktuality, Facebook/Tomáš Taraba Odporúčanie: Dnes vychádzajú aj nové epizódy podcastov Vedátor, Všesvet a Vizita. A práve nová Vizita je mojím dnešným odporúčaním. Denisa Prokopčáková sa v nej rozpráva s docentom Milanom Sedliakom z Fakulty telovýchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave aj o tom, či je šport fér, prečo prípad boxerky Imane Khelifovej vyvolal taký veľký rozruch, aké biologické abnormality mal Michael Phelps, ale aj o tom, čo je génový doping. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Odoberajte mesačný podcastový newsletter nielen o novinkách SME na sme.sk/podcastovenovinky – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.
Otázka členstva Ukrajiny v Nato nie je otázkou ČI, ale KEDY. Do tejto jasnej polohy ju postavil dosluhujúci generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Na summite vo Washingtone totiž Aliancia prijala uznesenie, podľa ktorého sa Ukrajina stane členom NATO, s podmienkou, že s tým budú súhlasiť spojenci. Záverečný dokument podporilo aj Slovensko reprezentované prezidentom Pellegrinim. A to napriek niekdajším vyjadreniam RF, že členstvo Ukrajiny v Nato je proti národným záujmom Slovenska. Peter Pellegrini sa vo Washingtone stretol aj s ukrajinským prezidentom Zelenskym. Zo summitu vyšli signály deklarovanej jednoty 32-jky vo veci podpore napadnutej Ukrajine. Rovnako správy o bojových stíhačkách F-16 pre Kyjev či zásobách munície. Na samit zareagovala Čína – a to vyjadreniami o „bojovej rétorike“ aliančných záverov. Moskva zas nepriamo kritikou účasti Arménska na samite. „Prehlbovaním spolupráce s tými, ktorých cieľom je strategická porážka Ruska, Jerevan riskuje destabilizáciu situácie na južnom Kaukaze“. Aké plody prinesie tento summit? Nebudú otvorené dvere Aliancie pre Kyjev prekročením červenej čiary pre Vladimíra Putina? Neeskaluje to ešte viac situáciu? Téma pre Tomáša Valáška, niekdajšieho diplomata pri NATO, dnes opozičného poslanca za PS a vedúceho slovenskej delegácie pri parlamentnom zhromaždení NATO. „Je zrejmé, že sú červené čiary, pre ktoré je Putin pripravený ísť do vojny, no ani no nie je pripravený ísť do jadrovej katastrofy. Veď ani on si nenahrabal tie miliardy a palác s tisíc izbami pri Čiernom mori, aby zhorel v nejakom jadrovom pekle“, argumentuje Valášek. Máme podľa neho už skúsenosť s Vladimírom Putinom. „Boli tu opakované varovania, že toto sa nemôže stať, či toto nemôžete prekročiť. A keď sa to prekročí, nič sa nestane“, dodáva. V podcaste budete počuť aj Valáškov názor na dvojtvárnosť slovenskej zahraničnej politiky, ktorá sa najnovšie potvrdila pri postoji k záverečnému dokumentu washingtonského summitu. Ak prezident Peter Pellegrini voči členstvu Ukrajiny v Nato, čo obsahuje záverečné vyhlásenie, nenamietal, naviac vo svojom príhovore opakovane nepriamo kritizoval pozície Moskvy, Robert Fico doma hovorí niečo diametrálne iné. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Otázka členstva Ukrajiny v Nato nie je otázkou ČI, ale KEDY. Do tejto jasnej polohy ju postavil dosluhujúci generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Na summite vo Washingtone totiž Aliancia prijala uznesenie, podľa ktorého sa Ukrajina stane členom NATO, s podmienkou, že s tým budú súhlasiť spojenci. Záverečný dokument podporilo aj Slovensko reprezentované prezidentom Pellegrinim. A to napriek niekdajším vyjadreniam RF, že členstvo Ukrajiny v Nato je proti národným záujmom Slovenska. Peter Pellegrini sa vo Washingtone stretol aj s ukrajinským prezidentom Zelenskym. Zo summitu vyšli signály deklarovanej jednoty 32-jky vo veci podpore napadnutej Ukrajine. Rovnako správy o bojových stíhačkách F-16 pre Kyjev či zásobách munície. Na samit zareagovala Čína – a to vyjadreniami o „bojovej rétorike“ aliančných záverov. Moskva zas nepriamo kritikou účasti Arménska na samite. „Prehlbovaním spolupráce s tými, ktorých cieľom je strategická porážka Ruska, Jerevan riskuje destabilizáciu situácie na južnom Kaukaze“. Aké plody prinesie tento summit? Nebudú otvorené dvere Aliancie pre Kyjev prekročením červenej čiary pre Vladimíra Putina? Neeskaluje to ešte viac situáciu? Téma pre Tomáša Valáška, niekdajšieho diplomata pri NATO, dnes opozičného poslanca za PS a vedúceho slovenskej delegácie pri parlamentnom zhromaždení NATO. „Je zrejmé, že sú červené čiary, pre ktoré je Putin pripravený ísť do vojny, no ani no nie je pripravený ísť do jadrovej katastrofy. Veď ani on si nenahrabal tie miliardy a palác s tisíc izbami pri Čiernom mori, aby zhorel v nejakom jadrovom pekle“, argumentuje Valášek. Máme podľa neho už skúsenosť s Vladimírom Putinom. „Boli tu opakované varovania, že toto sa nemôže stať, či toto nemôžete prekročiť. A keď sa to prekročí, nič sa nestane“, dodáva. V podcaste budete počuť aj Valáškov názor na dvojtvárnosť slovenskej zahraničnej politiky, ktorá sa najnovšie potvrdila pri postoji k záverečnému dokumentu washingtonského summitu. Ak prezident Peter Pellegrini voči členstvu Ukrajiny v Nato, čo obsahuje záverečné vyhlásenie, nenamietal, naviac vo svojom príhovore opakovane nepriamo kritizoval pozície Moskvy, Robert Fico doma hovorí niečo diametrálne iné. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
„Vy máte v rukách moc, ale my máme pravdu“ – veta, ktorá má presne sedemdesiat rokov a jeden deň. Zaznela pred súdom z úst väzňa komunistického režimu Silvestra Krčméryho. 24. júna 1954. Len pár minút predtým, ako si vypočul rozsudok štrnásťročného väzenia za „velezradu“. A vinou mu bolo len vlastné presvedčenie a vernosť postojom, ktoré z neho vyplývali. Čiže osobná integrita. Už štvrtý rok je tento deň aj Pamätným dňom obetí komunistického režimu. A tento rok si pripomíname aj storočnicu narodenia Silvestra Krčméryho, ktorý v našich končinách pripravoval cesty slobode a upozorňoval na nešváry mocných. Jeho dnes už povestná obhajoba spred sedemdesiatich rokov obsahuje aj tieto slová: „Kto má v rukách moc, ten si často myslí, že môže pravdu zastrieť, potlačiť, zabiť alebo i ukrižovať! Ale pravda dosiaľ vždy vstala zmŕtvych!“ Na Silvestra Krčméryho ako na svedomie spoločnosti a mocných sa pozrieme s Františkom Mikloškom, ktorý bol v najužšom kruhu jeho spolupracovníkov. „Silvo bol človek vnútornej premeny človeka“, spomína František Mikloško. „Keď som za ním zašiel, vždy sa ma ako prvé pýtal, aký je tvoj duchovný život“, vyvetľuje. „Silvo odmietal nacionalizmus“, hovorí František Mikloško. To bolo podľa neho aj za jeho rozchodom s kardinálom Jánom Chryzostomom Korcom, ktorý sa nechal opantať Vladimírom Mečiarom. „Rovnako odmietal autoritatívny režim“, dopĺňa. Aktuálny poslanec parlamentu to hovorí v kontexte vládnych krokov rušenia RTVS či rýchleho prijímania tzv. „lex atentát“, či skoršej úpravy trestných kódexov a zrušenia špeciálnej prokuratúry. Ide pritom všetko o kroky, ktorými sa podľa Mikloška táto vládna zostaval prioritne „stará o seba“. „Slovenská televízia a rozhlas sa vlasnet stane majetkom jednej strany“, upozorňuje poslanec Mikloško. „Bude ju mať v rukách SNS, z radou ktorej jeden hovorí, že tu nebola pandémia, iný zas, že zem je plochá. Tak toto má byť jadro slovenskej kultúry a šírenia osvety? Veď my sme sa dostali na hranicu úplnej absurdity“, konštatuje František Mikloško. „Som presvedčený, že oni (vládna koalícia) – po všetkých tých čistkách a zahladzovaní stôp prídu s tým, že poďme sa zjednotiť. (…) To je faloš autoritatívnych režimov“, hovorí poslanec. Prirovná to k situácii, keď ruský prezident Brežnev po vpáde jeho vojsk do Afganistanu vyhlásil celosvetový mierový program! Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
„Vy máte v rukách moc, ale my máme pravdu“ – veta, ktorá má presne sedemdesiat rokov a jeden deň. Zaznela pred súdom z úst väzňa komunistického režimu Silvestra Krčméryho. 24. júna 1954. Len pár minút predtým, ako si vypočul rozsudok štrnásťročného väzenia za „velezradu“. A vinou mu bolo len vlastné presvedčenie a vernosť postojom, ktoré z neho vyplývali. Čiže osobná integrita. Už štvrtý rok je tento deň aj Pamätným dňom obetí komunistického režimu. A tento rok si pripomíname aj storočnicu narodenia Silvestra Krčméryho, ktorý v našich končinách pripravoval cesty slobode a upozorňoval na nešváry mocných. Jeho dnes už povestná obhajoba spred sedemdesiatich rokov obsahuje aj tieto slová: „Kto má v rukách moc, ten si často myslí, že môže pravdu zastrieť, potlačiť, zabiť alebo i ukrižovať! Ale pravda dosiaľ vždy vstala zmŕtvych!“ Na Silvestra Krčméryho ako na svedomie spoločnosti a mocných sa pozrieme s Františkom Mikloškom, ktorý bol v najužšom kruhu jeho spolupracovníkov. „Silvo bol človek vnútornej premeny človeka“, spomína František Mikloško. „Keď som za ním zašiel, vždy sa ma ako prvé pýtal, aký je tvoj duchovný život“, vyvetľuje. „Silvo odmietal nacionalizmus“, hovorí František Mikloško. To bolo podľa neho aj za jeho rozchodom s kardinálom Jánom Chryzostomom Korcom, ktorý sa nechal opantať Vladimírom Mečiarom. „Rovnako odmietal autoritatívny režim“, dopĺňa. Aktuálny poslanec parlamentu to hovorí v kontexte vládnych krokov rušenia RTVS či rýchleho prijímania tzv. „lex atentát“, či skoršej úpravy trestných kódexov a zrušenia špeciálnej prokuratúry. Ide pritom všetko o kroky, ktorými sa podľa Mikloška táto vládna zostaval prioritne „stará o seba“. „Slovenská televízia a rozhlas sa vlasnet stane majetkom jednej strany“, upozorňuje poslanec Mikloško. „Bude ju mať v rukách SNS, z radou ktorej jeden hovorí, že tu nebola pandémia, iný zas, že zem je plochá. Tak toto má byť jadro slovenskej kultúry a šírenia osvety? Veď my sme sa dostali na hranicu úplnej absurdity“, konštatuje František Mikloško. „Som presvedčený, že oni (vládna koalícia) – po všetkých tých čistkách a zahladzovaní stôp prídu s tým, že poďme sa zjednotiť. (…) To je faloš autoritatívnych režimov“, hovorí poslanec. Prirovná to k situácii, keď ruský prezident Brežnev po vpáde jeho vojsk do Afganistanu vyhlásil celosvetový mierový program! Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Ak využijeme túto tragédiu na to, aby sme našli nejakých kolektívnych vinníkov a aby sme sa im pomstili a urobíme to takým spôsobom, že zmeníme mechanizmy fungovania štátu i vládnutia, tak sa nám to po čase vráti ako politický bumerang a zároveň sa to odrazí i na schopnosti Slovenskej republiky efektívne riešiť svoje životné a strategické záujmy, varuje dlhoročný politik a ex-predseda SDĽ Peter Weiss. Vybavovanie si účtov je podľa neho cestou do pekla. Pomsta či zmier, toto rozhodnutie môže premiéra zapísať do histórie Slovenska„Pokus o atentát na predsedu vlády SR je medzníkom v politickej histórií Slovenskej republiky. Tento čin sme jednoznačne odsúdili. Rovnako odmietame akékoľvek, aj skryté narážky, ktoré vedú k relativizovaniu tohto neprípustného aktu. Mali by ho odsúdiť všetci občania Slovenskej republiky: a to úprimne, nielen na verejnosti, ale aj vo svojom vnútri. Ako protifašisti však musíme rovnako rázne a nie dvojznačne odsúdiť aj všetky reakcie, ktoré smerujú alebo požadujú obmedzenie demokratických ústavných práv. V európskej histórii máme mnoho príkladov, ako takýto ohavný čin zneužili pravicoví radikáli na zmenu režimu. Výroky o „krvavých rukách“, požadovanie akejkoľvek individuálnej či kolektívnej odplaty, zastrašovanie legitímnych politických subjektov, výzvy, aby tí s iným názorom „niekam zaliezli“, obmedzovanie politickej súťaže a označovanie oponentov ako „zahraničných agentov“ a ako „protislovenské sily“ je známy slovník všetkých protidemokratických síl: otvorenie priestoru pre tieto názory a požiadavky povedie k ešte väčšiemu napätiu v slovenskej spoločnosti; a pokiaľ by sa pretavili do politiky, smerovali by k fašizácií našej spoločnosti.Ako protifašisti ešte raz dôrazne varujeme pred akýmkoľvek zneužitím atentátu na obmedzenie občianskych a politických práv: takéto obmedzenie vždy v dejinách európskych národov viedlo k nástupu fašizmu k moci.“To je stanovisko Slovenského protifašistického hnutia pod ktorým je podpísaný aj Peter Weiss. Ten, ktorý bol dlhé roky straníckym súputnikom Roberta Fica a ktorý previedol Komunistov – ako bývalú vedúcu stranu totalitného prednovembrového režimu do demokratickej ponovembrovej politickej reality ako jej šéf, ako predseda Strany demokratickej ľavice.O čom vypovedá atentát na predsedu vlády Roberta Fica a kde pramení takáto miera agresivity v našej spoločnosti? Ako po atentáte ďalej a je možné zmierenie v rámci hlboko polarizovanej slovenskej politickej scény? No a aké kroky by mali dnes po tejto tragickej udalosti urobiť politickí lídri no i mediálne a spoločenské elity a čo bude nasledovať, ak namiesto snahy o zmierenie preváži chuť k revanšu a odplate? Sú ohrozené základné demokratické práva a hrozí Slovensku cesta k orbanizácií spoločnosti?„To by bola katastrofa. 35 rokov po Novembri 89, keď sme si otvorili cestu k pluralitnej demokracii a všetkým tým slobodám, ktoré máme zakotvené i v našej Ústave, keby sme si teraz ten November pripomínali tak, že o všetky tieto práva po 35. rokoch prichádzame,“ hovorí v ráno Nahlas bývalý predseda SDĽ a dlhoročný skúsený politik Peter Weiss.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Tisícka škôl, banky i predajne elektroniky, naposledy univerzita – Slovensko čelilo vyhrážkam bombovými útokmi. Po nich však prišla - nie hrozba, rovno v našich končinách bezprecedentný pokus o atentát na najsilnejšieho muža krajiny – premiéra. Robert Fico čelil piatim výstrelom, po ktorých podstúpil náročnú operáciu. Robert Kaliňák, jeden z premiérových najbližších mužov. „Zažili sme jeden tragický deň, ktorý znamená boj o život predsedu vlády. Utrpel vážnu polytraumu po strelných poraneniach a jeho zdravotný stav je mimoriadne vážny“. To bolo krátko pred deviatou večer po vyše troj a polhodinovej operácii, ktorá ešte nebola vo svojom závere. Minister vnútra už vtedy hovoril o jasnom „politicky motivovanom“ pokuse o atentát. Matúš Šutaj Eštok.„Páchateľ vystrelil päť výstrelov a predseda vlády je v kritickom stave. Prvé informácie, ktoré máme, hovoria o jasnej politickej motivácii a že rozhodnutie padlo krátko po prezidentských voľbách“. Bezprostredne po útoku policajti zadržali 71-ročného útočníka Juraja Cintulu. „Nesúhlasím s politikou vlády. Sú likvidované masmédiá. Prečo je RTVS napádaná? Mazák je prečo vyhodený z funkcie?“, uviedol krátko pred výsluchom v zázname pre Ta3. Ak v prípade útoku na premiéra polícia páchateľa zadržala, stojcov útokov na školy zatiaľ nemá, hrozby však vyšetruje ako terorizmus s najprísnejšími trestami. Aký potenciál v sebe skrývajú takéto opakované hrozby, keď zasievajú strach? Svoje by o tom vedeli povedať tisíce rodičov aj ich detí.Čo o nich prezrádza ich „rukopis“? Napĺňajú klasifikáciu hybridných hrozieb a čo môžu sledovať ich strojcovia? Téma pre bezpečnostného experta so špecializáciou na hybridné hrozby či terorizmus Victora Breinera. Nie je v ohrození taká krehká hodnota, ako súdržnosť jednej krajiny? „Sme zvyknutí, že teroristické hrozby sa dejú kdesi ďaleko od nás a terorizmus je islamský, pričom sa spája s neštátnymi aktérmi. To sa aj Putinovou agresiou na Ukrajine zmenilo“, tvrdí bezpečnostný expert Victor Breiner. Poukazuje na nevídanú aktivitu ruských tajných služieb. A to aj u nás. Nehovorí, že za aktuálnymi hrozbami boli práve oni, no bezpečnostné zložky podľa neho nemôžu pri vyšetrovaní prípadu vynechať žiadnu z alternatív. Rovnako aktivitu nejakého technologicky schopného jedinca. Strach ako želaný efekt„Terorizmus je komunikačná stratégia, pri ktorej sú obete len prostriekom. Cieľom je strach publika, ktorý odradí od aktivít proti strojcom takýchto útokov“, tvrdí Breiner. Bezpečnostná slepota vládnych politikov alias prospechárstvo„Pokiaľ považujeme za blízkeho partnera krajinu, ktorá vyprovokovala vojnu voči svojmu susedovi, pokiaľ sa vládni predstavitelia úplne otvorene ukazujú so zástupcami Ruska ako so svojimi legitímnymi partnermi, to je presne tá strana, ktorá preukázateľne stojí už desaťročie za plejádou projektov, ktoré manipulujú verejnou mienkou. Nazval by som to politickým prospechárstvom. Vládna premena RTVS na vládnu STVR – rovnako „bombová“ hrozbaAkousi „bombovou hrozbou“ pre demokraciu a právny štát je podľa Breinera aj vládne zmočňovanie sa verejnoprávnej RTVS, o formálnom zrušení ktorej sa aktuálne rokuje v parlamente. „Potrebujú nad ňou kontrolu, aby dosiahli tzv. interpretačnú suverenitu“, vysvetľuje. „Potrebujú, aby im vo verejnom priestore čím menej informačných kanálov robilo konkurenciu a spochybňovali kroky, ktoré politicky robia. Na druhej strane získavajú kanály, ktorými môžu propagovať seba, svoje politiky. To, čo sa bude nazývať štátnou propagandou“, hovorí expert na hybridné hrozby. Cieľom je udržať sa pri moci aj ďaľšie volebné obdobie. „Mať kontrolu nad verejnoprávnym médiom im v tom rozhodne môže pomôcť“,...
Tomáš Taraba pracuje len v prospech biznisu a podkopáva ochranu prírody. Hovorí to v rozhovore pre náš podcast Ráno Nahlas Katarína Juríková zo slovenskej pobočky Greenpeace Katarína Juríková. Ministerstvo životného prostredia podľa nej neplní ciele z Plánu obnovy a tak ohrozuje peniaze pre Slovensko z EÚ. Riešenie medveďov podľa nej spočíva v riešení odpadu. Tomáš Taraba pracuje len v prospech biznisu a podkopáva ochranu prírody. Hovorí to v rozhovore pre náš podcast Ráno Nahlas Katarína Juríková zo slovenskej pobočky Greenpeace Katarína Juríková. Ministerstvo životného prostredia podľa nej neplní ciele z Plánu obnovy a tak ohrozuje peniaze pre Slovensko z EÚ. Riešenie medveďov podľa nej spočíva v riešení odpadu. Slovenská diskusia o medveďoch je úplne mimo reality a je ťažko populistická, hovorí Katarína Juríková z Greenpeace Slovensko. Podľa nej treba riešiť príčiny toho, prečo medvede chodia do obcí a miest, a nie ich strieľať. Rovnako nesúhlasí s výrubom stromov postihnutých lykožrútom, považuje to za nesystémové riešenie.Všetky doterajšie kroky ministerstva životného prostredia, vrátane personálnych výmen podľa Greenpeace smerujú skôr proti ochrane prírody a toto ministerstvo je navyše najhoršie zo všetkých rezortov v plnení cieľov Plánu obnovy. To už priamo ohrozuje európske peniaze.Chyby však podľa nej robili aj predchádzajúce vlády - napríklad ak rozdávali peniaze na plošnú energetickú pomoc namiesto toho, aby financovali napríklad zateplenie budov. Zelenú transformáciu nevníma ako obetu alebo utrpenie ľudu, práve naopak - ako príležitosť, aby aj ľudia v regiónoch dýchali čistý vzduch a pili čistú vodu.Ako sa Greenpeace pozerá na protesty poľnohospodárov proti EÚ? Katarína Juríková tvrdí, že agrodotácie sú rozdeľované nespravodlivo. Mali by ich dostávať farmári, ktorí znečisťujú životné prostredie?Rozhovor nahrával Peter Hanák.Redakcia Aktuality.sk oslovila na rozhovor aj ministra životného prostredia T. Tarabu, zatiaľ našej žiadosti nevyhovel.
Ak si chcete zachovať priateľstvo, je dôležité byť trpezlivý. Rovnako to platí pre učiteľov všetkých druhov. O ďalšej kľúčovej vlastnosti sa rozprávame s rabínom Mišom Kapustinom.
V južných Čechách, na miestach kde sa ešte úzka Vltava kľukatí a vytvára pod horami malebné meandre stojí krásne renesančné mesto. Od riečnych polostrovov stúpa starobylými uličkami, aby jeho celkovú siluetu korunoval impozantný zámok i rozsiahly kláštorný komplex. Český Krumlov dnes už asi nepotrebuje siahodlhé poetické úvody, je predsa jednou z hlavných položiek na zozname turistických atrakcií v Českej republike. Avšak priam zázračne nepôsobí len jeho uchovaná, takmer nedotknutá podoba, ktorá vás prenesie pár storočí späť do minulosti, ale i jeho príbeh. Český Krumlov prežil niekoľko stavebných vzostupov, keď bol sídlom významných českých rodov - Rožmbergovcov či Schwarcenbergovcov, ale prekonal aj fázy, keď sa ocitol na okraji záujmu a takmer sa naň zabudlo. O to väčší zázrak je, že toto mesto sa prenieslo – rovnako ako Vltava vo svojom koryte – pomedzi prekážky, ktoré mu do cesty postavilo aj dramatické 20. storočie. Vari najlepším príkladom je spomínaný kláštorný komplex minoritov, ktorý za posledné obdobie prešiel rozsiahlou obnovou a dnes je vyhľadávanou atrakciou i strediskom kultúrneho života. Počúvate Dejiny, pravidelný podcast denníka SME. Moje meno je Jaro Valent, som šéfredaktor časopisu Historická revue. A o Českom Krumlove i o jeho obnove sa budem rozprávať s historikom umenia Ivom Janouškom, kurátorom Kláštorov v Českom Krumlove. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
© 2020-2025 Ivy Podcast Discovery LLC
