Ráno Nahlas

„Vidím za tým absolútny útok na slobodu slova a na nezávislé médiá“, hovorí len hodiny pre súdnym pojednávaním Peter Bárdy, ktorého Robert Fico žaluje za obálku na knihe Fico – posadnutý mocou. „Je to zastrašujúca, takzvaná SLAPP žaloba, ktorá má odradiť ľudí od toho, aby písali o Robertovi Ficovi. Aby prestali upozorňovať na veci, ktoré on, jeho vlády a politická garnitúra v tejto krajine páchajú“, dodáva.„Ak súd rozhodne, že tam nemôže byť jeho tvár, nabudúce tam nebude môcť byť jeho meno a nebudú vôbec vznikať knihy o Robertovi Ficovi? Je to snaha obmedziť slobodu slova a názorov vo verejnom priestore, pričom knihy sú minimálne od Gutenberga priestorom na šírenie faktov a názorov“, hovorí šéfredaktor portálu Aktuality.skZačína sa ostro sledovaný súd medzi premiérom Robertom Ficom a novinárom Petrom Bárdym. Premiér žaluje šéfredaktora Aktualít a ich vydavateľa. Nie za knihu Fico – Posadnutý mocou a jej obsah. Ale za fotografiu na jej obálke. Žiada pritom státisícové odškodné.Sme svedkami sporu o jednu fotografiu premiéra – a teda verejne činnej osoby, alebo o čosi viac - o pokus zastrašiť kritických novinárov?Prípad preto môže byť dôležitým testom hraníc slobody médií, aj ochrany verejného záujmu na Slovensku.A práve o žalobe, osobnom tlaku aj o tom, čo tento spor znamená pre slovenskú žurnalistiku, sa budeme rozprávať s Petrom Bárdym, autorom napadnutej knihy.

Mali by sme sa začať seriózne rozprávať o psychologických testoch ako zásadnom predpoklade pre výkon špičkovej politickej funkcie, tvrdí prezident Slovenskej psychiatrickej spoločnosti Michal Patarák. Takíto lídri sú však obrazom tých, ktorí ich volia, upozorňuje psychiater Patarák. Prečo dovolíme aby nám vládli duševne nevyrovnaní lídri a nakoľko je slovenská spoločnosť až osudovo straumatizovaná?“Ako spoločnosť sme v regrese. Freudovsky povedané, sme v orálnej fáze vývoja. A keď je niekto v orálnej fáze vývoja, potrebuje niekoho, kto nakŕmi jeho veľké ústa. No a tak si volíme tých, čo majú silné reči, aby nás nimi nakŕmili, povedal o slovenskej spoločnosti pred viac ako tromi rokmi psychiater Michal Patarák.Na akom stupni vývoja sa nachádzame dnes a nakoľko nás pri tom limitujú naše staré a pritom stále nedoliečené a ani nespracované, spoločenské a dejinné traumy? Nakoľko sa točíme v kruhu ustavične sa opakujúcich nefunkčných vzorcov a teda i naučenej chronickej bezmocnosti a rezignácií na možnosť zmeny? Sme traumatizovaná spoločnosť holdujúca “traumatofílií”?Vládne čoraz väčšia vyprázdnenosť slov, odpojenie slov od reality i faktov ako aj útek do stále viac polarizovanej a klanovej spoločnosti. Nahrádzame si napĺňanie základných potrieb útekom k takzvanej identitárnej politike a naše individuálne ja až pričasto rozpúšťame v davoch a kolektívnom - no neraz úplne imaginárnom, “My”. Výsledkom tak potom je ďalšie a ďalšie sklamanie.Volíme si duševne nevyrovnaných, mentálne nevyzretých lídrov, do ktorých následne projektujeme vlastné frustrácie, nespracované traumy ako aj očakávania hlboko presahujúce možnosti politiky i verejného života ako takého.Z čoho pramení tá neustále rastúca polarizácia, ktorá nás ženie do hlbokých osobných frustrácií, ale už aj badateľnej agresivity? Vieme ešte oddeliť realitu od nami želaných fantázií, mýtov či fóbií a úzkostí? A dokážeme si ešte v týchto vojnách so svetom priznať, že sa môžeme mýliť?No a prečo si opakovane volíme duševne zjavne nevyrovnaných a očividne nezrelých lídrov a čo to vlastne vypovedá o nás samých? Čo si vlastne do verejného života projektujeme a máme zdravé očakávania na politiku a verejný život? No a napokon, v čom je moc davu a nakoľko dav vie rozpustiť naše individuálne ja – i s jeho hranicami dobra a zla?Ráno Nahlas s psychiatrom Michalom Patarákom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Keď zomrel Jakubov otec a lekári hovorili, ako statočne „do poslednej chvíle bojoval“, Jakub mal v očiach slzy. No ako komikovi mu v tej istej sekunde v hlabou preblesla otázka: „A keby nebojoval, povedali by nám to? Ako to vlastne vedia, keď bol v bezvedomí?“Komik a moderátor relácie Ťažký týždeň to považuje za moment, ktorý presne vystihuje, ako funguje mozog človeka, ktorý sa živí humorom. Keď jeho otcovi po mozgovej príhode zlyhávali orgány a plietli sa mu rôzne jazyky, rodina okolo neho nechodila po špičkách. Humor pre nich nebol útekom pred realitou, ale barličkou, ktorá im pomáhala prejsť ňou so vztýčenou hlavou.Pre Jakuba je humor terapiou a pomáha mu nielen v osobnom živote, ale aj v celospoločenskom kontexte. Aj ako spoločnosť prežívame vlastné „ťažké časy“ – od vojny na Ukrajine, cez konsolidáciu až po spoločenské napätie či atentát na premiéra. Jakub opakovane čelil kritike za vtipy o atentáte a kúsok z jeho rozhovoru sa dostal na vládnu tlačovku, kde sa púštal ako dôkazový materiál. Prečo si za svojimi vtipmi stojí? Kedy sám čelí autocenzúre? A je stand-up v dnešnej dobe len zábavou, alebo už funguje ako kolektívna terapia pre ľudí, ktorí sú z klasických správ unavení a znechutení?O tom, prečo nemá zlé svedomie za tvrdé vtipy, ako sa robí satira na politikov, ktorí sú smiešni najmä vtedy, keď nechcú, a prečo nám smiech pomáha nestratiť zdravý rozum v súkromných aj celospoločenských krízach, sa rozprávame s komikom Jakubom Gulíkom v dnešnom Ráne Nahlas.Moderuje Monika Vatrálová.

„Strašenie islamom slúži politikom na zakrytie problémov“, tvrdí arabista Attila Kováč. Politici podľa neho zneužívajú predsudky a stereotypy voči moslimskej komunite, hoci ide o jednu z najmenších menšín v krajine. Zdôrazňuje, že nenávisť voči neznámemu pramení z nedostatku osobnej skúsenosti a slúži ako populistický nástroj na odpútanie pozornosti od reálnych spoločenských problémov.Z témy prísnej registrácie cirkví sa na Slovensku opäť stal strašiak mešitami. Rezonuje tu téma islamu, hoci moslimská komunita u nás patrí medzi najmenšie v Európe.Ombudsman napadol na Ústavnom súde podmienku 50-tisíc veriacich potrebných na registráciu novej cirkvi a časť politikov okamžite začala hovoriť o hrozbe islamizácie či výstavby mešít.Naviac, samotný ombudsman sa stal terčom nevyberaných útokov, pre ktoré požiadal o policajnú ochranu a aj svoj úrad musel zatvoriť pred verejnosťou.Sú obavy z islamizácie Slovenska založené na realite, alebo skôr na predstavách a stereotypoch? Prečo sa práve islam stal v slovenskej politike takým silným symbolom, hoci väčšina Slovákov osobne žiadneho moslima nepozná?O islame, moslimoch, strachu z neznámeho aj o tom, čo táto debata vypovedá o nás samých, sa budeme rozprávať s arabistom Attilom Kovácsom.Podcast Jaroslav Barborák.

Nad ministerským pôsobením Tomáša Tarabu sa zmráka. Hoci SNS žiada jeho odvolanie, premiér dal na obnovenie dôvery znesváreným stranám čas do konca septembra. Toto “obnovovanie dôvery” môže byť pre občanov veľmi drahé. Vytvára sa tu obrovský priestor na kšeftovanie so straníckymi trafikami v podobe štátnych podnikov a straníckych nominácii. Ten čas môže premiér využiť i na rozobratie podporovateľov šéfa SNS, hovorí bývalý štátny tajomník rezortu Michal Kiča. Tomáš Taraba ako minister životného prostredia zrejme končí. Dôvodom však nie je nič zo zoznamu jeho podivuhodných personálnych nominácií či profesionálnych pochybení, ale ide o spor so SNS – kde si jej šéf Andrej Danko i takto vynucuje svoj dlhodobo chradnúci politický vplyv.Rezort životného prostredia pod vedením Tomáša Tarabu pritom pripomína viac bojisko politických ambícií a podivných obchodov než inštitúciu chrániacu naše prírodné dedičstvo. Od kontroverzných personálnych čistiek, cez pochybné projekty typu prečerpávacia elektráreň Málinec, až po systémové rozoberanie Envirofondu a zonáciu Tatier idúcu viac v ústrety biznisu než bohatstvu chránenej prírody. Veľmi otázny je i vytrvalý boj s enviroodborníkmi a mimovládkami špecializujúcimi sa na ochranu prírody. Toto všetko vyvoláva viac otázok než odpovedí, kde strategické plánovanie nahradil čistý pragmatizmus moci a odbornosť je zasa nahrádzaná straníckou lojalitou.Kým minister aktuálne bojuje o svoje miesto na politickom slnku, krajinu trápi nepripravenosť na extrémne suchá a neefektívne vodozádržné opatrenia no a v štartovacom boxe na post ministra je už pripravený jeho doterajší štátny tajomník - a človek s veľmi kontroverznou povesťou, Filip Kuffa. Udrží sa Tomáš Taraba v kresle ministra a čo stratí Slovensko ak by ho vystriedal Filip Kuffa? Koho záujmy minister Taraba vlastne reprezentoval no a čo dobré po ňom v tej našej krásnej prírode vlastne ostane?Ráno Nahlas s bývalým štátnym tajomníkom rezortu životného prostredia a enviroprávnikom Michalom Kičom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

"Neriešime skutočné, akútne problémy, ktoré budú mať vplyv na ďalšie generácie – stabilitu dôchodkového systému, demografickú krízu či ochranu životného prostredia", hovorí v rozhovore politológ Radoslav Štefančík. Kým ekonomika upadá a hrozí nám grécka cesta, politici nás podľa neho len strašia bubákmi, hľadajú vymyslených nepriateľov a riešia zástupné témy."Nemáme politikov, ktorí by tieto témy dokázali odborne uchopiť. Jedni sa musia brániť za minulé prešľapy, druhí to donekonečna využívajú. Bolo by najlepšie, keby mnohí politici, ktorým ide len o vyvolávanie strachu a kriku a nedokážu riadiť krajinu, z verejných funkcií konečne odišli", dodáva.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Čo sa stane, keď inštitúcie poverené kontrolou moci stratia ochranu moci, ktorú kontrolujú? Stratégia je jasná: Zastrašiť, otráviť a ešte i škandalizovať či zažalovať. Cieľom je znemožnenie kontroly verejných zdrojov. Kontrolné inštitúcie štátu - NKÚ či PMÚ, varujú pre rastúcim tlakom na ich nezávislosť. Prečo vláda a jej premiér Fico teraz mlčia? A ak mlčia, kto tu teda skutočne vládne a v mene koho a čoho? Mali by dohliadať na transparentné, hospodárne ako i zákonné narábanie so spoločnými peniazmi, ako aj na férovú hospodársku súťaž, namiesto toho však čelia nevyberaným a stupňujúcim sa útokom zo strany záujmových skupín, kúpených médií či politikov ako i oligarchov v pozadí.Predsedovia NKÚ a PMÚ v spoločnom rozhovore pre Ráno Nahlas otvorene priznávajú, že vláda a ani jej premiér sa ich v boji za nezávislosť kontroly dostatočne nezastali. Podrývanie pilierov štátu však podľa nich vedie k celkovému rozkladu právneho štátu ako i demokratickej spoločnosti a tým i k strate dôvery občanov v štát a možnému nástupu vlády nekontrolovaných záujmov i moci demokraticky neriadenej oligarchie.Nezávislé kontrolné inštitúcie čelia dnes na Slovensku bezprecedentnému tlaku, ktorý ohrozuje samotné základy právneho štátu i delenia moci a jej kontroly zo strany oficiálnych štátnych inštitúcií. Kým sa vládna koalícia všemožne snaží prebrať kontrolu nad Úradom na ochranu oznamovateľov či verejnoprávnym Telerozhlasom a v kuloároch koalície zvažuje aj zásadné zmeny vo fungovaní Úradu pre verejné obstarávanie, Najvyšší kontrolný úrad a Protimonopolný úrad zostávajú - spolu s Verejným ochrancom práv či Radou pre rozpočtovú zodpovednosť, jednými z posledných bášt nezávislej kontroly.Tieto inštitúcie však namiesto rešpektu neraz čelia až agresívnej mediálnej šikane, spochybňovaniu zo strany vládnej moci ako i sofistikovanému zastrašovaniu zo strany špičkových právnych tímov najímaných kontrolovanými subjektami. Príkladom môžu byť zistenia NKÚ v oblasti zdravotníctva či rozhodnutie PMÚ o liekovom karteli s rekordnou pokutou. Prečo je nezávislosť kontrolných inštitúcií tak dôležitá pre úspech celej krajiny, kam až siaha moc a vplyv lobistov a dokážu kľúčoví strážcovia pravidiel odolať aktuálnemu až kobercovému náletu na ich nezávislosť? Ak sa vláda konečne nepostaví na stranu nezávislých kontrolných inštitúcií, ktoré majú zo zákona povinnosť dávať verejnosti odpovede na otázky či všetko, čo sa v tomto štáte deje, je v súlade zo zákonmi - ako aj s princípmi dobrého hospodára, tak tu hrozí vážna deformácia a dokonca i rozvrat demokratickej spoločnosti. Potom však ľudia prestanú dôverovať nielen týmto inštitúciám, ale aj samotnému štátu ako takému, tvrdí predseda NKÚ. Útok na nezávislé kontrolné inštitúcie je tu dnes zjavný, tvrdí Juraj Beňa. Podľa neho sú dnes na Slovensku nezávislé inštitúcie v ohrození. Našou jedinou ochranou sú občania a ich snaha nerezignovať na veci verejné. Tieto útoky zásadným spôsobom podrývajú a rozvracajú samotné piliere, na ktorých stojí naša demokratická spoločnosť, dopĺňa ho Ľubomír Andrassy.Ráno Nahlas so šéfom NKÚ Ľubomírom Andrassym a predsedom PMU Jurajom Beňom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Verejnoprávne médiá sú na Slovensku bité všetkými vládami. V Česku sa ich nezávislosť doteraz podarilo ubrániť. To je vysvetlenie, prečo sú u susedov protesty za zachovanie koncesionárskych poplatkov a proti politickým zásahom do Českej televízie a Českého rozhlasu. Hovorí pre podcast RánoNahlas Marína Urbaníková, sociologička médií, ktorá pôsobí na Masarykovej univerzite v Brne aj na Karlovej univerzite v Prahe.Viaceré české mestá zažili minulý týždeň protesty tisícov ľudí proti návrhu zrušiť koncesionárske poplatky. U nás ich zrušila vláda súčasnej opozície, pretože to dlhodobo presadzoval niekdajší predseda SaS Richard Sulík. Prečo sa Slováci za svoje verejnoprávne médiá nebili, a Česi to robia?Politici chcú skrotiť médiá, lebo si nechcú zvykať na kritiku. Riešenia sú, a spočívajú napríklad v druhej komore parlamentu, rozložení nominácií do mediálnych rád medzi rôznych aktérov, v garancii nezávislého financovania, ale aj v ľuďoch, hovorí expertka Marína Urbaníková, autorka knihy o verejnoprávnych médiách.Rozhovor nahrával Peter Hanák.

Maďarsko po rokoch vlády Viktora Orbána možno stojí na najväčšom politickom zlome od pádu komunizmu. Mužom, ktorý prvýkrát reálne ohrozil systém Fideszu, je paradoxne bývalý insider režimu Péter Magyar. Tvrdí, že chce vrátiť Maďarsko späť k právnemu štátu, slobodným inštitúciám a klasickej demokracii — no zároveň používa tvrdý, centralizovaný a silne personalistický štýl politiky. Je teda demokratickým reformátorom, alebo iba novou verziou silného lídra pre unavenú krajinu? O tom, čo predstavoval „orbánovský systém“ a či sa dá demontovať bez použitia orbánovských metód, sa budeme rozprávať s Tomášom Strážayom zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Už piaty rok po sebe naša krajina čelila poklesu obyvateľov. Aktuálne sa pôrodnosť dostala na také historické minimum, ktorého úroveň bola ešte horšia ako počas Druhej svetovej vojny. Slovensko vymiera. Rodí sa stále menej a menej detí, žijeme dlhšie ako v minulosti a tak sa veková štruktúra našej spoločnosti zásadne mení - a zásadné budú i dôsledky. Napriek tak obľúbeným, neustále opakovaným a hlasným deklaráciám o dôležitosti rodiny, či o deťoch ako priorite spoločnosti, však žiadne vlády za ostatné 2-3 dekády nedokázali dať účinné a ani funkčné odpovede ako negatívny demografický trend zvrátiť a uistiť mladých ľudí, že byť rodičom a založiť si rodinu je nielen dobrým, ale aj bezpečným riešením vlastnej budúcnosti. Kočíkovné, krúžkovné či všakovaké rodičovské bonusy zjavne nezaberajú, otázkou preto je, či vôbec poznáme skutočné dôvody, prečo sa mladí ľudia obávajú zakladať rodiny, byť rodičmi a privádzať do tohto sveta svoje vlastné deti. Jednou z odpovedí môže byť aj Veľký prieskum rodín, ktorý pre finančný dom UNIQUA pripravila agentúra NMS Market Research. Podľa neho pocit bezpečia v našich rodinách opäť klesol pričom naše rodiny najviac trápia finančné starosti, ale aj obavy z budúcnosti či zdravotné problémy. Čoho sa mladí ľudia tak veľmi obávajú, ako sa s tým dá popasovať a čo skutočne trápi naše rodiny, sú to len obvyklé peniaze alebo je to i obava z budúcnosti či dokonca z členov vlastnej rodiny? Ráno Nahlas, s Michalom Mislovičom z agentúry NMS. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Namiesto umeleckých nápadov, detského smiechu pri workshopoch či hudby rozširujúcej obzory - púťače herní, opustené priestory zívajúce až hlasným tichom a kultúrna púšť. Perspektíva krajiny, z ktorej vyženú kultúru. Perspektíva, o ktorej hovoria kultúrne centra, ktoré vďaka škrtom v štátnej podpore bojujú o prežitie.„Čelíme cielenému útoku. Pre odvahu byť slobodnými ostrovmi súčasného umenia, kritického myslenia a občianskej angažovanosti“. A ak ich od financií odstrihol štát v postave ministerky Šimkovičovej a jej ľudí, o peniaze sa teraz uchádzajú v zbierkach.Rok 2025: tridsiatka centier siete Aréna zorganizovalo 5600 podujatí, ktoré navštívilo viac ako 280-tisíc ľudí.Ani nie polovica roku 2026 – mnohé hovoria o existenčnom ohrození.Ak cieľom ich verejnej zbierky bolo 500-tisíc eur, na čo bude postačovať necelých 182-tisíc, ktoré im dalo 3600 darcov?Pozrieme sa na to s Lacom Oravcom z Novej Cvernovky, ktorý je podpredsedom siete pre nezávislú kultúru Anténa.Pripravil Jaroslav Barborák.

Zdravie sa čoraz viac stáva otázkou peňazí a holé prežitie sa neraz mení na zápas o súcit a spolupatričnosť. Na portáli Donio tvorí téma zdravia takmer polovicu zbierok a v minulom roku sme takto vyzbierali 4,4 milióna eur, hovorí Zuzana Suchová. Pacient sa stal rukojemníkom systému, dopĺňa ju Simona Stískalová. Ak Slovensko nie je pre chorých a umierajúcich, tak pre koho je táto krajina? Napriek ústavnej garancií zdravotnej starostlivosti sa Slovensko čoraz viac mení na krajinu, kde je zdravie podmienené finančnými možnosťami či sociálnym statusom. O dvojkoľajnom zdravotníctve - teda zdravotníctve pre bohatých, no a potom pre tých ostatných, dokonca otvorene hovorí už aj Verejný ochranca práv. Najvyšší kontrolný úrad zasa po hĺbkovej kontrole liekovej politiky posúva jej závery na Generálnu prokuratúru a hovorí o fatálne zlyhávajúcom štáte ako i o spleti nekontrolovaných a neprehľadných lobistických záujmov dominujúcich zdravotnej politike slovenských vlád. Do zdravotníctva síce ročne prúdi už približne 10 miliárd a ďalšiu približne polmiliardu doň ako pacienti investujeme v džungli neprehľadných a nepredvídateľných poplatkov, no ak vám ide o život či zdravie, čoraz viac úlohy štátu preberajú charitatívne zbierky a platformy ako Donio. Prečo sa charita stala doslova povinnou jazdou pre rodiny s ťažkými diagnózami a kde končí hranica medzi solidaritou a neschopnosťou vládnej moci pri zabezpečovaní základných práv občanov? No a kedy sa konečne dočkáme zmysluplnej liekovej politiky, ktorú síce ministerstvo už dlho sľubuje, no jej výsledok stále vidieť nie je? Pre koho je tento štát, ak nie pre nás, občanov-pacientov a na čo nám je taký štát, ktorí nás nepodrží v našich najťažších okamihoch? Ráno Nahlas o liekovej politike, charitatívnych život zachraňujúcich zbierkach ako i absentujúcom či zlyhávajúco štáte. Zuzana Suchová z Donia a Simona Stískalova z Platformy pomáhajúcich organizácií. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Gabriela Wascheková má štrnásťročnú dcéru Agátku, ktorá má komplexné zdravotné znevýhodnenie. Jej diagnóza zahŕňa osem rôznych ochorení, od detskej mozgovej obrny, ADHD až po ťažkú epilepsiu s rizikom zastavenia srdca.Gabriela sa o dcéru stará sama a robí všetko pre to, aby sa Agátka aspoň čiastočne začlenila do spoločnosti, hoci systém im pod nohy hádže viac polien než pomoci. Nájsť školu či denné zariadenie pre dieťa s takouto diagnózou je na Slovensku takmer nesplniteľná misia.„Na papieri je to krásne, ale prax je iná. Ako rodičovi mi chýbala informovanosť. Nevedela som o centrách včasnej intervencie, a keď začali fungovať, my sme už boli starší. O podporné opatrenia sa človek musí doslova domáhať. Na úradoch nás často odbijú vetou, že na niečo nemáme nárok, hoci to nemusí byť pravda,“ vysvetľuje matka samoživiteľka Gabriela Wascheková.Život rodiny Waschekovcov je neustálym strategickým plánovaním. Gabriela úprimne hovorí o dramatickom pôrode, rozpade manželstva aj o každodennej neistote a strachu z budúcnosti. Napriek vyčerpaniu sa však snaží pre svoju dcéru vybudovať aspoň kúsok inkluzívneho sveta, v ktorom by Agátka nebola vnímaná len cez prizmu svojich diagnóz.O tom, ako sa žije matke s dieťaťom so špeciálnymi potrebami, o bariérach v našej spoločnosti, ale aj o hľadaní vnútornej sily a radosti, sa dozviete v dnešnom Ráne Nahlas.Moderuje Monika Vatrálová.

Úplatky prijímané i rozdávané, ovplyvňovanie vyšetrovaní, vynášanie z polície… A to všetko pod ochranným dáždnikom najvyšších, ktorí čelia obžalobe, že takto postupovali organizovane – v zločineckej skupine. Kauza s biblickým názvom Očistec. Tento týždeň sa dostala pred súd, hoc len na okamih.Na lavici obžalovaných sedí niekdajšie najvyššie vedenie polície v postave vtedajšieho policajného prezidenta a aktuálne podpredsedu parlamentu za SMER Tibora Gašpara, jeho príbuzný a vplyvný podnikateľ Norbert Bodor, bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik, rovnako bývalý prezident Finančnej správy František Imrecze, či niekdajšie vedenie elitnej kriminálky Naka – Peter Hraško, Róbert Krajmer, Bernard Slobodník a ďalší.Prípad sa týka podozrení, že časť policajných špičiek, oligarchov a vplyvných ľudí z prostredia politiky vytvorila systém vzájomného krytia a manipulácie vyšetrovaní.Proces sprevádzajú výpovede kajúcnikov, spory o dôveryhodnosť dôkazov aj obvinenia z politického zneužívania trestných konaní. Kauza zároveň otvorila otázky fungovania polície, prokuratúry a vzťahu politiky k bezpečnostným zložkám.Pre časť verejnosti je symbolom boja proti korupcii, pre kritikov zasa príkladom problematických vyšetrovacích praktík.Na Očistec sa bližšie pozrieme s Laurou Kelloo-Kalinskou z investigatívneho tímu Akutalít.Je pred nami očista krajiny, či očista obžalovaných?Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Ako to, že minister pôdohospodárstva obhajuje Fafokany namiesto zápasu o agrodotácie a našich farmárov? Koho záujmy Richard Takáč vlastne obhajuje a kde v tom celom sú oligarchovia stojaci za PPA? Pýta sa exminister Zsolt Simon.Bruselské agrodotácie sú vo vážnom ohrození, hlavným problémom je dlhodobo nefunkčná Pôdohospodárska platobná agentúra. Inštitúcia, ktorú odborníci opisujú ako „štát v štáte“, ktorá čelí podozreniam z organizovaného rozkrádania a krytia oligarchických záujmov. A dnes sa na tieto pochybné praktiky pozrel už aj samotný Brusel.Od kauzy Dobytkár až po fiktívne penzióny sa v nej kontinuálne ťahá línia netransparentnosti, ktorú nedokázali zastaviť ani opakované kontroly NKÚ. Podľa exministra Zsolta Simona sa z PPA stal nástroj systémovej korupcie, kde takzvaná „penziónová kauza“ predstavuje iba špičku korupčného ľadovca. Systém, ktorý slúži oligarchom namiesto skutočných poľnohospodárov, pritom prerastá viacerými vládami a dnes opätovne ohrozuje samotnú akreditáciu agentúry.Minister pôdohospodárstva sa tvári, že nerozumie po anglicky a za výzvou Európskej komisie pozastaviť PPA akreditáciu vidí opozičný komplot a výzvy Bruselu spochybňuje a odmieta. Ak však Slovensko neuskutoční radikálne zmeny, naši farmári môžu prísť o stámilióny milióny eur určené na rozvoj vidieka i podporu poľnohospodárstva.O čo ide ministrovi pôdohospodárstva, koho záujmy vlastne chráni a prídu farmári o podporu z Bruselu? Ako to, že si dlhodobo nevieme poradiť s transparentnosťou a dôveryhodnosťou Pôdohospodárskej platobnej agentúry a koho táto inštitúcia naozaj reprezentuje?Ráno Nahlas s exministrom pôdohospodárstva Zsoltom Simonom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Jerevan, Mníchov, Moskva – cestovná mapa posledných dní, ktorou prešiel premiér Robert Fico. Ak bol v Jerevane jedným z lídrov Európskej únie, v Moskve bol jediným z lídrov Únie. Ak sa v Jerevane stretol aj s Volodymyrom Zelenským, v Moskve ho hostil Vladimír Putin. A ak s prvým dohodol spoločné rokovanie vlád, od druhého priniesol správu, že „Moskva je pripravená uspokojiť energetické potreby Slovenska“. Nemecký kancelár Merz mu zo Štokholmu poslal kritický odkaz s výrazmi „jeho účasť hlboko ľutujem“ a „o tomto dni v Moskve sa s ním budeme rozprávať“.A ak Merz v Štokholme po boku svojho švédskeho kolegu zdôraznil podporu Nato a európskej jednote voči Rusku, Robert Fico v Liptovskom Mikuláši v súvislosti s Nato hovoril, že sa nám „pred očami rozpadáva“, „Európska únia je slabá“ a kriticky zamieril aj na OSN, ktorá je podľa neho „bezvýznamná“.Mimochodom - Liptovský Mikuláš sa po nedávnych Bánovciach stal už druhou zastávkou v predvolebnej cestovnej mape vládnych strán. Ak Bánovce patrili Smeru, Mikuláš si podelili s Hlasom.Inak svoju súdnu „cestovnú mapu“ začal tento týždeň aj Tibor Gašpar. Čaká ho na nej maratón 37-ich pojednávacích dní v kauze Očistec, ktorá je o chápadlách moci, úplatkov a vynášania v polícii. Čo môže urobiť Gašparovi a jeho Smeru?Aj na to sa pozrieme s politológom Radoslavom Štefančíkom.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Korupčné kauzy, tvrdo presadené lobistické záujmy, chronicky systémové plytvanie či ignorovanie kontrol NKU – no a pacient na poslednom mieste. To je slovenské zdravotníctvo. Najťažším pacientom zdravotníctva je samotné zdravotníctvo, ale prečo je to tak? Zisk v zdravotníctve nevadí. Štát však v regulácií verejného záujmu zlyhal, nemá verejné politiky ani merateľné ciele, tvrdí Tomáš Szalay z SaS.Veľký audit štátnych nemocníc preukázal obrovskú a systémovú neefektivitu ich hospodárenia, rozchádzajú sa však interpretácie, čo je príčinou a kto je kľúčovým vinníkom neustále rastúcich dlhov. Premiér - po 15tich rokoch jeho vlastného vládnutia, hovorí o šoku.Faktom však je, že Najvyšší kontrolný úrad dlhodobo predkladá zistenia o tom, že najťažším pacientom nášho zdravotníctva je samotné zdravotníctvo. Systém jeho riadenia totiž predseda NKÚ označil za deravý ako ementál pretože ministerstvo rezignovalo na verejný záujem a podľahlo lobistickým tlakom. Dôkazom má byť aj lieková politika, kde štát - ako jej regulátor, systémovo zlyhal a protokoly o kontrole preto putujú na Generálnu prokuratúru. No a v rukách prokuratúry skončil aj neslávne známy sanitkový tender, nad ktorým si Kamil Šaško doslova umyl svoje ministerské ruky. No a predmetom ostrej kritiky ombudsmana sa stalo aj poplatkové eldorádo, v ktorom svojvoľne, netransparentne a nepredvídateľne miznú stovky miliónov od pacientov.My vôbec netušíme čo je to verejný záujem v zdravotníctve. Nemáme žiadne verejne politiky ani ich merateľné a exaktne kontrolovateľné parametre ani ciele, tvrdí Tomáš Szalay z SaS. Kto tomuto - čomu hovoríme zdravotníctvo, v skutočnosti velí a o koho záujmy vlastne ide? Pýta sa poslanec SaS Tomáš Szalay. O čom hovorí fakt, že na šéfa NKÚ si premiér čas nenašiel, ale na Jaroslava Haščáka z Penty už čas mal? Kto teda rozhoduje o našich životoch a zdraví a kto je skutočným generálom slovenského zdravotníctva?Ráno Nahlas s poslancom SaS Tomášom Szalayom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Od želania „pokoja a mieru všetkým“ už v prvých slovách svojho pontifikátu, po jasné odsúdenie vojnového besnenia mocných tohto sveta. A to až k slovám adresovaným vojensky najmocnejšiemu mužovi Donaldovi Trumpovi – „Ja sa ho nebojím“. Američan Američanovi.Pápež Lev XIV. bude už o pár hodín prvý rok v úrade.8. mája pred rokom vzišiel z druhého dňa konkláve, pred ktorým meno Roberta Prevosta nefigurovalo v zozname papabili – a teda favoritov.Želanie mieru adresoval svetu v deň, keď si pripomínal koniec Druhej svetovej vojny. A v časoch, keď mala tá Putinova už tri roky a mocenské eskapády Donalda Trumpa boli len za obzorom.Čo prišlo s Levom, ktorý vystriedal Františka?Pozrieme sa na to s Martinom Jarábkom, ktorý je ponorený do vatikánskych reálií. Nielenže vedie slovenskú redakciu Vatikánskeho rozhlasu, ale vo Vatikáne aj býva. A väčšiu časť prvého roku Levovho pontifikátu bol aj jeho susedom.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Pre opozičnú alternatívu dnes tiká najvyšší čas. Ak chce vystriedať Fica, nemôže to byť o menách a koalíciách, ale musí ponúknuť spoločné odpovede na kľúčové problémy Slovenska. Toto tam však vôbec nevidieť. Hovorí jeden z kľúčových architektov Mečiarovej volebnej porážky a spoluautor SDK Ivan Šimko. Napriek tomu, prečo nie je dôvod sa mentálne opúšťať?Kedy, ak nie teraz a kto, ak nie my? Otázka reálnej zmeny Ficovej vlády čoraz viac súvisí aj s témou integrácie roztrieštených opozičných síl. Má však opozícia na to aby vystriedala unavenú vládnu moc?Jej líder - Progresívne Slovensko, síce dominuje prieskumom preferencií, viacero opozičných subjektov však bojuje s hrozbou prepadu ich voličských hlasov. Opozičným politikom sa však sily spájať veľmi nechce a často - namiesto spolupráce, voči sebe radšej bojujú. Neexistuje ani kedysi obľúbený formát tieňovej opozičnej vlády, ktorá by mohla spoločným opozičným hlasom voličom formulovať konkrétne alternatívy ďalšieho vývoja Slovenska.Porážku veľmi obľúbenému premiérovi Vladimírovi Mečiarovi a tým stopku jeho vláde, pritom uštedril práve takýto spoločný opozičný subjekt - Slovenská demokratická koalícia (SDK), v ktorej sa na jednej kandidátke stretlo až 6 politických subjektov. Je čas na podobné spájanie sa a dá sa dvakrát vstúpiť do tej istej rieky? Ako sa spájajú politicky veľmi rozdielne strany a kde sa stretá umenie kompromisu a integritou vlastnej tváre? No a prečo sa dnešná opozícia nevie zjednotiť ani na vecných riešeniach kľúčových problémov Slovenska?Na integráciu opozície je najvyšší čas. Ak to myslia vážne, musia začať s programovými otázkami - teda ponukou spoločného riešenia kľúčových problémov Slovenska, nie debatou o menách či formách spájania sa. Túto logiku tam však nevidím. Odkazuje opozičným lídrom Ivan Šimko, jeden z architektov SDK, ktoré integráciou opozičných síl dokázala odstaviť od moci populárneho premiéra Vladimíra Mečiara. Oni sa o tom, ako nájsť spoločné prieniky v riešení zásadných a aktuálnych problémov tejto krajiny vôbec nerozprávajú a ani to – ako spoločná alternatíva, neformulujú verejnosti. Opantal ich premiér Fico a jeho témy. Opozícia má pritom dnes na rukách silné karty, niet dôvodu sa opúšťať, dodáva Šimko.Sledujete Ráno Nahlas, tentoraz s jedným z architektov SDK a bývalým podpredsedom KDH Ivanom Šimkom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Vo svete sa stmieva. Médiá, ktoré majú pozerať politikom na prsty, majú čoraz menší vplyv a spoločnosť sa díva do tmavej priepasti“, hovorí Pavol Szalai z medzinárodnej novinárskej organizácie Reportéri bez hraníc (RSF). Hodnotí pritom najnovší index slobody tlače vo svete, ktorý RSF pripravuje už od roku 2002. „V roku 2002 v krajinách s najvyššou úrovňou slobody tlače žilo 20 % populácie, dnes je to menej ako 1 %. Podiel krajín so zlou situáciou vzrástol zo 14 % na dnešnú väčšinu“, dopĺňa.Zákony ako zbraň, nepriateľská politická rétorika ako slučka, ktorá dusí a tlak ekonomiky.Sloboda médií vo svete padla na historické minimum – a Slovensko nie je mimo tohto trendu. Najnovší index organizácie Reportéri bez hraníc ukazuje, že tlak na novinárov rastie aj v zabehnutých demokraciách. Zákony, politika aj ekonomika médií dnes čoraz viac rozhodujú o tom, čo sa verejnosť dozvie a čo nie.Kde je v tomto obraze Slovensko a čo sa za posledné roky zmenilo? A najmä – ide len o výkyv, alebo o dlhodobejší problém, ktorý môže zásadne ovplyvniť fungovanie demokracie?Pozrieme sa na to s Pavlom Szalaiom z Reportérov bez hraníc.

Európske agrodotácie sú v ohrození. Dôvodom je katastrofálny stav Pôdohospodárskej platobnej agentúry. PPA je štát v štáte, vládnu mu figúrky dosadené ľuďmi zneužívajúcimi agrodotácie. PPA uniesla oligarchia a politici to kryjú, tvrdí Xénia Makarová z Nadácie Zastavme korupciu. A prečo je mýtny tender doteraz vážny problém?Pôdohospodárska platobná agentúra je vo vážnom ohrození. Opäť. Brusel pre zásadné systémové nedostatky žiada pozastavenie jej akreditácie pričom v hre je i hrozba korekcií mnohomiliónových poľnoplatieb. Ešte väčším problémom je, že minister pôdohospodárstva, ktorý je riadiacim, ale aj kontrolným orgánom PPAčky, problém ignoruje a tvári sa, že buď nerozumie po anglicky alebo vraj ide len o akési spiknutie opozície a médií. Na vážne pochybenia v Pôdohospodárskej agentúre pritom opakovane poukazoval aj Najvyšší kontrolný úrad a PPA - po kauze Dobytkár, rovnakému problému ako teraz, už čelila."Hnevá ma, že my sme ako na podnose odovzdali orgánom činným v trestnom konaní ukážkový príklad skorumpovanej a rozkradnutej štátnej agentúry a namiesto toho, aby bežali vyšetrovania a jej bývali predstavitelia by boli braní na zodpovednosť, zavládla tu kultúra nevyvodzovania osobnej - politickej i trestnoprávnej, zodpovednosti." Predseda NKÚ Ľubomír AndrassyPrídu slovenskí farmári kvôli rôznym Fafokanom, ktoré sa tvária že sú penzióny, aj keď žiadnymi penziónmi nie sú, o mnohomiliónové eurodotácie? Čo - a koho presne, kryje minister pôdohospodárstva a prečo tento problém ignoruje? Na základe čoho bývalý šéf PPA - po zlyhaniach Agentúry, dnes šéfuje Finančnej správe a prečo je pre aktuálnu vládnu moc tak nenahraditeľným mužom? Ak by vláda nereprezentovala verejný záujem, ale záujem tých, ktorí uniesli PPA, nesprávala by sa inak, než ako sa dnes správa vláda Roberta Fica, hovorí Makarová.No a napokon, kam miznú miliardy z diaľničného Mýta a ako to, že napriek miliardám z mýtneho tendra nie sme schopní dostavať čo i len jednu diaľnicu z východu na západ tejto našej maličkej krajiny?Únos PPA, únos Mýta, ale i únos zdravotníctva či dokonca rozklad právneho štátu - ako i sankcií za zneužitie verejných zdrojov. Moc oligarchie naprieč všetkými oblasťami verejného života a vláda nikým nevolených finančných záujmov, hlboko v tieni politiky. Kto teda naozaj vládne Slovensku a koho je v skutočnosti tento štát?Ráno Nahlas, tentoraz s Xéniou Makarovou z Nadácie Zastavme korupciu. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Do Bratislavy prichádza Ježiš. Ocitá sa v „reči garáží a betónových stien“. „Tam, kde pravda nemá kadidlový dym“. Uprostred apoštolov, no nie ako „uhladených hrdinov bez tieňov“, ale „zabijakov, heretikov, vyberačov daní či prostitútok“. „Tam, kde život je surový, neuprataný a autentický.“ Tam sa skvie pôvodné jadro jeho zvesti.Tak to vidí Martin Toman. Duša najnovšieho scénického spracovania slávnej rockovej opery, alias muzikálu Jesus Christ Superstar.Už vyše polstoročie je toto dielo Lloyda Webera a Tima Ricea fenoménom. Na Slovensko sa dostalo len 13 rokov po svojom vzniku ešte ako neautorizovaná verzia v podmienkach prednovembrovej a teda zakázanej produkcie. To bol ďaleký rok 1983. Profesionáli sa ho ujali v roku 2015 pod režisérskym vedením Jána Ďurovčíka.A teraz sa ho chopili študenti herectva a hudby pod vedením herca, hudobníka, dabingového hlasu či tanečníka Martina Tomana. A je to dvojhodinové „defilé energie“ v službách dvojtisícročného príbehu lásky, ktorá počíta aj s krížom.„Skupina mladých ľudí sa rozhodla inscenovať príbeh o Bohu jazykom, ktorý im patrí: drzo, konfrontačne, bez zlatých rámov a liturgických nánosov a zároveň smädných po Kristovej láske“ – ako napísal Martin.Práve on je mojim dnešným hosťom.

Po Magyarovom víťazstve opúšťa Orbán a jeho oligarchická suita krajinu a nad slovensko maďarskými vzťahmi opäť visí tieň Benešových dekrétov. Oživí tandem Magyar – Fico strašidlo vzájomného nacionalizmu a dokáže sa slovenský premiér vyhnúť pokušeniu presmerovať nespokojnosť s vládnutím do bičovania nacionálnych vášní? Ráno Nahlas s bývalým veľvyslancom Petrom Weissom Éra dlhoročnej hviezdy globálneho iliberálneho konzervativizmu a opory Kremľa Viktora Orbána sa nečakane zrútila. Maďarsko pod vedením Pétera Maďara ohlasuje návrat k európskym hodnotám, ale aj tvrdé zúčtovanie s predstaviteľmi orbánovho režimu. Kým oligarchovia blízki Orbánovi narýchlo opúšťajú krajinu a snažia sa zachrániť si i majetky, diplomatické kruhy očakávajú, čo Magyarova zahraničná politika reálne prinesie.Zásadnou komplikáciou slovensko-maďarských vzťahov môžu byť Benešove dekréty, presnejšie - ich aktívne uplatňovanie v pozemkových konfiškáciách, ako aj trestnoprávna kriminalizácia diskusie o týchto dekrétoch z dielne Ficovej vlády. Stanú sa teda tieto desiatky rokov staré dekréty rozbuškou našich vzájomných vzťahov a budú testom prastarých nacionálnych lojalít naprieč aktuálnymi hranicami? Ako na Orbánov Világoš zareaguje Kremeľ a bude terčom Putinových mocenských hier po Orbánovi tentoraz náš Robert Fico?Sledujete Ráno Nahlas, tentoraz s bývalým veľvyslancom Petrom Weissom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Sociálne siete primárne „nie problémom, ale odpoveďou na potrebu kontaktu, spolupatričnosti a záujmu“. Tak ich vidia mladí.Na ich pohľady sa pýtalo IPčko v spolupráci s agentúrou Focus v kontexte prípravy zákona o ochrane maloletých v digitálnom priestore.„Pocit, že niekomu na nich záleží, je pre nich často dôležitejší než samotný obsah, ktorý na sociálnych sieťach konzumujú“ – aj to o sebe prezradili.Vedia aj o nástrahách, napriek tomu je im digitálny svet životným prostredím, nie doplnkom života. Trávia v ňom denne od dvoch do šiestich hodín, napriek tomu tvrdia, že to „nie je príliš veľa“.Regulácii obsahu sa nebránia, prípadné vekové obmedzenia sú však pripravení aj obchádzať.A pri rodičoch „pochybujú o ich digitálnych zručnostiach“ – sú v tom podľa nich slabší trojkári. Napriek tomu ich označili za dôležitejších ako školy. Tie sú pri vzdelávaní o sociálnych sieťach „zastarané a nesystémové“ – hovoria závery prieskumu.Ako naložiť s týmito závermi? Pozrieme sa na to s Marekom Madrom z IPčka.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Nemenežujene verejné výdavky, ani ich nekontrolujeme. Nemáme určené základné priority a hoci centrálna vláda neplní ani svoje základné úlohy, mieša sa do všetkého - i toho, čo by regióny zvládli oveľa lepšie. Našim najväčším problémom však je, že nevieme riadiť svoj vlastný štát. Hovorí ekonóm Anton Marcinčin. Ako z toho von a máme ešte šancu?Slovenská ekonomika uviazla, podľa najnovších prognóz Národnej banky sa rast spomalil sa biedne pol percento. V kombinácií so stále vysokou infláciou, ale aj veľmi vysokým daňovo odvodovým zaťažením, to na naše hospodárstvo vytvára enormný tlak. Nevyhnutné ozdravenie verejných financií, ktoré sa stále nachádzajú v pásme vysokého rizika vláda neúspešne rieši už tretím konsolidačným balíčkom no zatiaľ - napriek stúpnutiu štátneho dlhu o miliardy, stále bezvýsledne. Aktuálne nám fakt, že nie sme na dobrej ceste potvrdil aj znížený rating renomovanej agentúry Standard and Poor‘s Slovensko pritom sužuje obrovský investičný dlh na cestnej, mostnej či železničnej infraštruktúre, v zdravotníctve miznú miliardy bez adekvátnej efektivity, vzdelávací systém ukazuje zhoršujúce sa výsledky, krajinu opúšťa stále viac mladých chytrých mozgov, ale aj firiem no a vláda nemá prakticky žiadny zmysluplný ozdravný plán či koncepciu ako ďalej. Víziu ako skutočne reštartovať Slovensko však neukazuje ani opozícia pričom naša krajina sa deň po dni mení na rozpadajúci sa Potemkin. Sledujete ráno Nahlas s ekonómom Antonom Marcinčinom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Všetko sa začalo nenápadnými signálmi po narodení syna Vilka, kedy si jeho mama Zuzana všimla jeho neštandardne veľké lýtka a neskoršie zaostávanie v psychomotorickom vývine. Po sérii odborných vyšetrení si rodina vypočula zdrvujúci verdikt: Vilko trpí Duchennovou svalovou dystrofiou. Toto vzácne genetické ochorenie spôsobuje postupné odumieranie svalstva, pričom chlapci s touto diagnózou obvykle končia na vozíku pred desiatym rokom života.Rodičia sa však odmietli vzdať a otec Richard sa ponoril do štúdia vedeckej literatúry, aby porozumel podstate choroby. Jeho cesta za nádejou viedla až na odbornú konferenciu do Texasu, kde nadviazal kontakt so špičkovým vedcom Nicolasom Weinom.Ten pracuje na prelomovom výskume génovej terapie, ktorá by mohla Vilkovo ochorenie v podstate "zakonzervovať" a darovať mu šancu na plnohodnotný život.„Liek už je vyvinutý, jeho zloženie je na svete, my však teraz musíme splniť legislatívou a regulačnými úradmi stanovené požiadavky, aby sme ho vôbec ako prvýkrát mohli podať človeku. Tieto procesy, testy a výroba lieku je nesmierne komplikovaná a veľmi nákladná, a to celé tvorí tú vysokú sumu,“ vysvetľuje dvojnásobný otec Richard Olexa.Cena lieku sa odhaduje na astronomické štyri milióny eur. Na to, aby ju rodina Olexovcov vyzbierala, spustila kampaň milión dobrých ľudí. A Vilkov otec sa vydal na peší pochod z rodných Košíc do Bratislavy, aby ich našiel.O tom, ako sa mu kráčalo, hoci nie je na podobnú fyzickú aktivitu zvyknutý, čo pre neho znamená otcovstvo aj to, ako hľadal v zahraničí liečbu pre svojho syna si môžete vypočuť v dnešnom Ráne Nahlas.

„Hľadal som príbeh lídra, osobnosti, človeka, ktorý má veľmi široký presah naprieč bublinami, ktorý má skvelú kariéru, ktorý je veľmi inšpiratívny a vie motivovať“, hovorí autor čerstvého knižného titulu o expremiérke Ivete Radičovej Peter Bárdy. „Keď si ľudia prečítajú ten príbeh, tak zistia, že jej politická angažovanosť nie je to najdôležitejšie, čo jej život charakterizuje,ale že politická angažovanosť je dôsledok toho, aký jej život je a ako má nastavené hodnoty“, vysvetľuje Bárdy.Balet ako sen, otcova knižnica životným prostredím, samizdat oknom do slobodného sveta. Pritom nohami na zemi – šaty vlastnej proveniencie, aj tie svadobné. Rovnako prerábky domu. A hodnota za peniaze nadobudnutá aj prácou vlastných rúk.Text Charty'77 prepisovala vlastnoručne, o Sviečkovej manifestácii z 88eho hovorí ako o dodnes „podhodnotenej“ a v septembri'89 dala svoj podpis pod kritický list sociológov socialistickému prezidentovi Husákovi. Pred výpoveďou z práce ju uchránila len Nežná revolúcia.A po Novembri dala sama prednosť Oxfordu pred poslaneckými lavicami dočasného kooptovaného parlamentu. A neskôr najprv s ministerskou ponukou, ktorú odmietla, potom aj ministerka a aj prvá medzi ministrami – a teda premiérka. Rovnako prezidentská kandidátka.Iveta Radičová.Najnovšie v novej monografii Petra Bárdyho. Po tých o Matovičovi, Ficovi a Zuzane Čaputovej.Po Homo vulgaris, po Posadnutom mocou a pomstou a Odvahe k ľudskosti teraz o „žene, ktorá chcela zmeniť politiku“.Na nový knižný prírastok sa pozrieme s jeho autorom Petrom Bárdym.Pripravil Jaroslav Barborák.

Od príbehu “kozy a noža” k ideovému zmiereniu, tak vyzeral oblúk Fica a Haščáka. Ako slovenským pacientom pomôže ideová náruč, v ktorej premiér splynul so šéfom Penty? Čo odhalil audit štátnych nemocníc? Kto teda môže za úpadok zdravotníctva: Neefektivita štátnych nemocníc či lobing finančnej oligarchie? Slovenské zdravotníctvo je úplne najhorším z možných svetov. Upracme si systém. Máme tu mačkopsa, kde si poisťovne robia prakticky čo len chcú. A žabou na prameni nášho zdravia sú finančné skupiny, ktoré štát nie je schopný - alebo ochotný, primerane kontrolovať, regulovať a sankcionovať, hovorí šéf Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Peter Visolajský. Predseda LOZ tak pre Aktuality reaguje na výsledky ministerského auditu vybraných štátnych nemocníc, ktorého závery označil premiér Fico za doslova “šokujúce.” Premiér to pritom povedal po štyroch vládach, v ktorých väčšinu času rezort zdravotníctva ovládali jeho vlastní nominanti a on sám sa k zdravotníctvu - ako premiérskej téme, odmietal hlásiť. Kto teda reálne riadi slovenské zdravotníctvo, kam miznú miliardy, ktoré do neho rok čo rok nalievame a je tu ešte vôbec nejaká šanca na systémovú zmenu, ktorá by skutočne uprednostnila pacientov? Veľmi slabá vyťaženosť operačných sál, príliš štedré odmeňovanie lekárov, ale aj akútny nedostatok sestier či plytvanie liekmi. Takto pomenoval systémové príčiny chronického zadlžovania sa štátnych nemocníc audit piatich vybraných nemocníc zadaný rezortom zdravotníctva. Faktom je, že dlh štátnych nemocníc sa aktuálne opäť šplhá k miliarde eur. Čaká nás teda ďalšia vlna oddlžovania z našich peňaženiek alebo je v hre zmena právnej formy nemocníc a doprivatizácia starostlivosti o naše zdravie?Čo teda spomínaný nemocničný audit odhalil, kto je skutočným vinníkom chronických dlhov, neefektivity ako i kolabujúcej zdravotnej starostlivosti a čo je reálnou chorobou nášho zdravotného systému? Téma Rána Nahlas s predsedom Lekárskeho odborového združenia Petrom Visolajským. Ráno Nahlas, s predsedom LOZ Petrom Vislajským. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Poznačila ho najmä skúsenosť zo slumov. Chodil medzi ľudí a stretol sa tam so všetkým – biedou, hriechom, zločinnosťou. Nepozeral sa na to z katedry profesora, ale každému sa díval do očí. Videl príbeh človeka, ktorý sa dostal na dno spoločnosti“, o zomrelom pápežovi Františkovi hovorí František Mikloško. „Tam vznikali jeho slová: „Kto som ja, aby som súdil túto prostitútku alebo tohto zločinca?“ Priblížil nám videnie Krista, ktorý nás raz bude súdiť a uvidí celý náš život so všetkými pádmi aj možnosťami. Toto bol revolučný pohľad“, dodáva.Revolúcia nežnosti, milosrdenstvo ako cesta, pre cirkev volanú vykročiť na periférie. Nielen svoje vlastné, ale i k životným situáciám ľudí, ktorých spoločnosť akoby vypľúvala. Jeho „kto som, aby som súdil“. Či obraz osamoteného muža v bielom v černi svätopeterského námestia, ktorý žehná svetu v pandémii.Pápež František.Prvý jezuita na Petrovom stolci, paradoxne s menom zakladateľa františkánov. Lebo – „nezabudni na chudobných“, čo mu to kládol na srdce priateľ.Je rok, čo sa svet dozvedel o jeho „odchode do domu Otca“, ako to svetu odkomunikoval Kevin Farrell v pozícii kamerlenga kardinálskeho zboru. Len hodiny po tom, ako svetu udelil pápežské požehnanie Urbi et orbi. Po týždňoch na nemocničnom lôžku.Až z jeho závetu vyšlo najavo, že svoje utrpenie obetoval za mier a bratstvo medzi národmi. Vo svete, ktorý horel vojnami.Čo po Františkovi pretrvalo aj rok od jeho smrti? A čím zostáva inšpiráciou?O Františkovi s Františkom. O pápežovi Františkovi s Františkom Mikloškom, tvárou prednovembrovej tajnej cirkvi, dnes parlamentným poslancom.Pripravil Jaroslav Barborák.

Umelci ako svedomie národa? To je neskutočne klišé. Takých, ako Ľudo Ondrejov - spisovateľ aj arizátor, tu predsa bolo veľa. Umelecké ikony a zároveň arizátori a slúžkyteda ľudáckej totality. Máme veľa nespracovanej minulosti, okolo ktorej chodíme po špičkách a najradšej o tom mlčíme, Hovorí spisovateľ Peter Getting. Aká je pravda o našej kultúrnej elite - zoči voči moci? Ľudo Ondrejov – jeho Jerguš Lapin i všakovaké lotrovstvá arizácie. Jozef Cíger Hronský a Smelý Zajko, tentoraz však nie v Afrike, ale v ľudáckej Matici. Milo Urban a živé plieskanie tentoraz Gardistického biča. Propagandista Ján Smrek, ale aj katolícka moderna Karola Strmeňa v jeho ospevovanie ľudáckeho režimu či protipovstalecké ťaženie Tida Gašpara. No a kam – ale i ako, na vtedajšej ľudáckej moci participovali také umelecké esá ako boli Andrej Plávka, Ján Kostra, E. B. Lukáč či Ľudo Zúbek?Toto sú tie naše “Studne mútne,” alebo inak povedané: Tabuľa hanby našich kultúrnych a umeleckých ikon v podaní spisovateľa Petra Gettinga a jeho diela o “Umeleckej kolaborácií v rokoch 1939 až 1945.” “Studne mútne” a Peter Getting.Čo to bol Lomnický manifest, ktorým sa vtedajšia intelektuálna elita Slovenska otvorene a bez akejkoľvek hanby prihlásila k národnému socializmu samotného Adolfa Hitlera? Prečo o týchto zásadných zlyhaniach našej kultúrnej i umeleckej elity najradšej mlčíme a tvárime sa, že sa to vlastne vôbec nestalo? Aké dôsledky pre náš spoločenský “geneofond” má toto vymlčanie tieňov našej minulosti a toho, kým sme boli v tých časoch, keď nám moc lámala chrbtice i charaktery? No a napokon, prečo je tak dôležite o tom hovoriť a priznať si vlastnú históriu - v celej jej komplexnosti, aj s jej pádmi a zlyhaniami? Sledujete Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Po veľkej kultúrnej mobilizácii prichádza mobilizácia programová. Platforma Otvorená kultúra prichádza s Plánom obnovy. Nechce pritom čakať na koniec ministerky Šimkovičovej. Hovorí, že už dnes má predstavu, ako by malo vyzerať prvých sto dní s novým vedením rezortu. A ak v posledný marcový deň na veľkom pochode platforma adresovala ministerke a jej šéfovi služobného úradu bezpočet zvolaní „hanby“ – za to, čo urobili s kultúrou, po dvoch týždňoch prichádzajú s pracovným dokumentom, ktorý by mal tú hanbu z kultúry odkliať.Zastaviť, stabilizovať a reformovať – strategická triáda, ktorá má kultúre na Slovensku vrátiť kyslík.Počíta pritom s konkrétnymi krokmi na prvých sto dní, na prvý rok i na celé volebné obdobie. Lebo „protesty nestačia na budovanie pozitívnej budúcnosti“, ako hovoria tvorcovia „programovej mobilizácie“.Pozrieme sa na ňu s Máriou Beňačkovou Riškovou, koordinátorkou obsahu tohto plánu obnovy kultúry po ministerke Šimkovičovej.Pripravil Jaroslav Barborák.

To, čo sa v STVR dnes deje, prekonáva Orwella i totalitnú Normalizáciu dokopy. Toto je únos verejnoprávnosti. Takto komentuje aktuálne personálne čistky v STVR, bývalý šéf verejnoprávneho Telerozhlasu Ľuboš Machaj. Kam smeruje verejnoprávne médium pod vedením dua Šimkovičová-Machala a má ešte zmysel bojovať o jeho nezávislosť? Personálne čistky v STVR naberajú na intenzite. Pod rúškom konsolidácie sa verejnoprávny Telerozhlas zbavuje svojho personálneho zlata, teda tých najskúsenejších a širokou verejnosťou rešpektovaných odborníkov. Nejde teda o počty či konsolidačné čísla, ale o snahu vytlačiť z verejnoprávneho priestoru tých, ktorí takpovediac nehrajú na strunách vládnej moci.Celý proces mocenského ovládnutia jedného z kľúčových slovenských médií pritom prebieha pod taktovkou pravej ruky ministerky kultúry. Muža, ktorý do vysielania vnáša prvky ideologickej kontroly, ako i nepatričného zastrašovania redaktorov či pavedy. Slovenská televízia a rozhlas sa tak doslova v priamom prenose mení z verejnoprávnej inštitúcie na poslušný amplión roztlieskavajúci propagandu vládnej koalície. Sledujeme definitívny koniec verejnoprávnosti na Slovensku a bude ešte vôbec možné zdvihnúť značku, ktorá práve oslavuje storočnicu, z prachu a blata aktuálnej slúžky vládnej moci? A kde vlastne berie táto moc presvedčenie, že politika do kultúry či športu nepatrí a jediný, kto sa k politike môžu vyjadrovať sú iba a len samotní politici, inak, žijúci z našich daní? Ráno Nahlas s bývalým šéfom RTVS a dlhoročným rozhlasákom Ľubošom Machajom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský..

To, čo malo byť „referendom o budúcnosti Maďarska“ či „testom demokracie“, sa premenilo na „kar pre demokraciu illiberálnu“, tú alla Orbán.Volebné Maďarsko zvalcovala víťazná vlna Pétera Magyara a jeho Tiszy. Napriek vedeniu analytici pred voľbami upozorňovali, že výsledok bude neistý. Mali o ňom rozhodnúť nerozhodnutí, prekreslené obvody v prospech Orbánovho Fideszu či špinavá predvolebná kampaň.Volebná nedeľa však bola mobilizáciou za zmenu. Jej výsledok je známy - ústavná väčšina pre reprezentantov zmeny.Voľby, ktoré sledoval svet, mali aj svoj medzinárodný dozor v podobe pozorovateľských misií. A v jednej z nich bol aj Slovák Rasťo Kužel z Memo'98. Už cestou do Maďarska hovoril o „kritickom teste dôvery verejnosti a integrity volebného procesu“. Dôvodom bola podľa neho „mimoriadne špinavá kampaň“, s taktikami, ktoré vedú až k obavám o kvalitu volebného prostredia. Dôležitý tak nemal byť len samotný deň volieb, ale aj obdobie po nich.Práve Rasťo Kužel je mojim dnešným hosťom.Pripravil Jaroslav Barborák.

Daňové priznania sa stali krutým zrkadlom zlyhávajúcej vládnej konsolidácie. Na jednej strane štát ukrojil nemalé sumy ako občanom, tak aj živnostníkom či firmám, na strane druhej napriek získaným miliardám ani tri konsolidačné balíčky nepriniesli žiadny výsledok a rozpočtový deficit je prakticky tam, kde bol.Zlyhávanie vládnych plánov priznáva už aj samotný premiér, ktorý hovorí o obrate k daňovým či odvodovým úľavám, podľa ekonómov to však rozhodne stačiť nebude. Motor Slovenska, teda rast ekonomiky, sa pritom prakticky zastavil a vládna garnitúra nemá v týchto globálne mimoriadne turbulentných časoch pre Slovensko žiadny alternatívny plán. Víziou ale nedisponuje ani politická opozícia, ktorá oprašuje recepty staré desiatky rokov a o gréckej ceste začala hovoriť už aj naša Národná banka.Miliardy z konsolidácie sa roztratili vo vládnej rozšafnosti. Oni si však svojich voličov dlhodobo otestovali a zistili, že to, že vodu kážu a víno pijú im vôbec nevadí. Oni im ukradnú aj stoličku spod zadku, ožobráčia rodiny, ale ich voličom to nevadí a dokonca im za to ešte aj tlieskajú, hovorí exminister Mihál.Sledujete Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Ak si oni berú do úst Boha a jeho priazeň, ona hovorí, že „nemajú nič spoločné s jeho štýlom“. A konkrétne so štýlom Ježiša ako Božieho Syna, ktorý chodil pred dve tisíc rokmi po tejto zemi. Oni – Trump, Putin či Orbán. Mužovia s mocou a v pozíciách vládcov. Ona obyčajná rehoľná sestra, ktorá po bratislavskom konzervatóriu, po vstupe k Notre-damkám, po štúdiu základnej teológie, sa neskôr ocitla za oceánom. V Brazílii, kde vyučovala deti. Na pár rokov si odskočila do Paríža – a opäť za teologickými štúdiami.Nezostáva však len pri traktátoch o Bohu. Jej sociálne siete sú živé aj komentármi k súčasnej – a to aj politickej situácie. Nevyhýba sa komunite umelcov Parížskej kaviarne, s jej transparentom protestovala proti „ministerstvu cenzúry pani Šimkovičovej, ktorá by mala skončiť“, ako napísala.Trump, Putin či Orbán podľa nej nespadajú do biblického odkazu, za ktorým je Ježiš. „Mocnárov zosadil z trónov a povýšil ponížených. Hladných nakŕmil dobrotami a bohatých prepustil naprázdno“.Hosťom dnešného podcastu je Alžbeta Matúšová, rehoľná sestra, ktorá je naplno aj občianka.

„Vláda nakladá ľuďom na chrbty, ale sama sa kúpe v „zlatej vani“. Politici by nemali vládnuť ako panovníci, ale spravovať veci verejné a ísť príkladom“, hovorí politológ Radoslav Štefančík. „Ak vláda žiada od ľudí obete, mala by začať od seba, a nie sa pýšiť tým, že premiér zarába najviac. Je to zlá vizitka, ak sa politici správajú nedotknuteľne, kým zvyšok krajiny trpí“, dodáva.Os Washington-Jeruzalem-Teherán; ďalšia Washington-Budapešť. A do tretice tá Moskva Budapešť. A v jej tieni aj Bratislava. Udalosti posledných dní a hodín za našimi hranicami, ktoré naplno pohlcujú našu pozornosť aj v ich rámci.Až genocídne ultimáta s hrozbami o vyhladení civilizácie, verejné nadávky do bastardov – ako produkcia najsilnejšieho muža planéty. A systém, ktorý ho vyprodukoval, akoby nevedel čo s ním.Viktor Orbán ako záchranca západnej civilizácie, ktorému sa do práce miešajú „úradníci z Bruselu“. Ten Orbán, ktorý sa podkladá Vladimírovi Putinovi, o čom si z prepisov odpočutých telefonátov číta celý svet. A v tých sa hovorí aj o Slovensku. O dohadovaní prijatia v Moskve, či pomoci pri blokovaní európskej perspektívy pre Ukrajinu.A Robert Fico – síce zrelaxovaný po pokojných sviatkoch – píše o „opozícii, ktorej hlavnou úlohou je škodiť“ a má byť za „tichou občianskou vojnou“; o otváraní očí Európskej komisii, ktorá „láme svetové rekordy v neschopnosti a zaslepenosti“; o Volodymyrovi Zelenskom, ktorý má Úniu „na háku“ a môže sa nám raz vyhrážať vojenskými skúsenosťami!Andrej Danko k tomu navrhuje regulovať a prípadne trestať ešte aj prieskumy verejnej mienky.Do akého sveta sme sa prebudili v týždni po Veľkej noci? Téma pre politológa Radoslava Štefančíka.Pripravil Jaroslav Barborák.

Podľa najnovšej predikcie Národnej banky Slovenska sa očakáva, že naša ekonomika porastie len nepatrne, výhľad centrálnej banky sa tak zhoršil. Tri kolá vládnej konsolidácie zlyhali, rozpočtový deficit je prakticky tam kde bol a podľa Európskej komisie je Slovensko jedinou krajinou vo vysokom riziku verejných financií a to ako v strednodobom, tak i dlhodobom horizonte.Konsolidačný balíček na tento rok bude mať výrazne negatívne dopady a až tretina tohtoročného uťahovania opaskov sa vynaloží iba na vykompenzovanie jeho nevhodnej štruktúry. Potreba ďalšieho ozdravovania verejných financií tak - napriek snahe vlády, paradoxne narastá. Zlyháva aj výber daní no napriek nárastu zadlženia Slovenska a ústavnému Zákonu o rozpočtovej zodpovednosti vláda o dôveru parlament nepožiadala už viac ako 100 dní.Ako opäť naštartovať rast ekonomiky v týchto globálne turbulentných časoch a ako zastaviť neúmerne narastajúce zadlženie tejto krajiny tak, aby sme sa vyhli gréckej ceste, pred ktorou varuje už aj Národná banka? Kde sú slabiny a achilovky našej ekonomiky, ale i tohoto štátu?No a chápe vláda do čoho sa v týchto turbulentných časoch rútime a kde vlastne sú zmysluplné alternatívy od politickej opozície, ktoré by neboli návratom do minulosti?Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Vidíme reálneho konkurenta, ale stále hovoríme o predvolebnom období a podmienkach, ktoré by panovali v stopercentne demokratickej spoločnosti, kde je zaistená férová volebná súťaž. V takom prípade by sme už mohli signalizovať víťazstvo opozície, ale je tu jedno veľké „ale“, hovorí Tomáš Strážay zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku. „Maďarské voľby môžu ovplyvniť celý región aj EÚ“, konštatuje.V susednom Maďarskú vrcholí zápas o podobu krajiny. Koncept neliberálnej demokracie alla Viktor Orbán našiel vyzývateľa v postave Pétera Magyara. Orbánovmu Fideszu sa tak už o päť dní postaví Magyarova Tisza. A hoci v prieskumoch zaznamenáva mierne až výrazné vedenie, pozorovatelia očakávajú „veľmi tesný a otvorený“ výsledok.Dôvodom je takmer pätina nerozhodnutých voličov a volebný systém, v ktorom víťaz berie všetko v rámci jednomandátových obvodov.A podľa toho vyzerá aj záver kampane. Vládna mobilizácia a zasadnutie bezpečnostnej rady ešte cez Veľkonočné sviatky - pre údajne ukrajinskú sabotáž pri plynovode v Srbsku, čo sa nepotvrdilo. A Trumpov emisár J. D. Vance v Budapešti s misiou „zachráňme Orbána“ len šesť dní pred voľbami.Aké sú vyhliadky pre výsledok volebného zápasu, na ktorý čaká aj Európa? Zvíťazí „sabotér“ európskej pomoci Ukrajine, či ten, čo hlása opätovné otvorenie Maďarska Európskej únii? Orbán či Magyár?Téma pre Tomáša Strážaya zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Rezort kultúry sa pokúša o návrat k stredovekému lénnemu systému, kde sa nezávislé inštitúcie stávajú majetkom vyvolených a odborníci bábkami moci, tvrdí Zuzana Denková z Platformy slobodného múzejníctva. Čelia slovenské múzeá vládnemu revanšizmu, ktorý ohrozuje ako národnú pamäť, tak aj lukratívne budovy či cenné zbierkové fondy múzeí? Slovenské múzeá sú vo vážnom ohrození. Viac než 200 odborníkov a 18 kľúčových inštitúcií podpísalo otvorený list ministerke kultúry, v ktorom vyjadrujú ostrý nesúhlas s deštruktívnymi krokmi rezortu kultúry. Upozorňujú na netransparentné presuny kompetencií na novú Správu rezortných zariadení a riziká, ktoré hrozia vzácnym zbierkovým fondom, ale aj lukratívnym budovám súčasných múzeí. Po novom by sa totiž podľa tzv. Memoránd o spolupráci mali stať z riaditeľov múzeí akési bábky na špagáte Správy rezortných zariadení, teda v podstate ministerstva kultúry a dua Šimkovičová-Machala.Je slovenské múzejníctvo na prahu najväčšej štrukturálnej zmeny v moderných dejinách a ide o jeho cielené mocenské ovládnutie či dokonca likvidáciu akejkoľvek nezávislosti a slobody?Namiesto rozvoja a budovania nezávislých inštitúcií i pamäte národa prichádza kobercový nálet vládnej moci na zostávajúce ostrovčeky slobody, nezávislosti i komunitného života. Dnes tak už nejde iba o holé prežitie, ale o to, aké Slovensko chceme mať. A aké nezávislé a slobodné inštitúcie v ňom sa nám - pred vládnou mocou a jej snahou o kultúrnu normalizáciu, podarí ubrániť. Hovorí pre Aktuality Zuzana Denková z platformy nezávislého múzejníctva.V čase, keď sa rezort Martiny Šimkovičovej nepokryte snaží o „normalizáciu“ kultúry - či cez nejasné memorandá, v ktorých sa môže ukrývať i snaha o ovládnutie lukratívnych budov či zbierok, alebo cez konsolidáciu, ktorá sa javí iba ako pláštik snahy o mocenský revanš, personálne čistky a snahu o mocenskú normalizáciu, sa múzejná obec spája, aby tak ochránila našu národnú pamäť i kultúrne dedičstvo, ktoré patrí nám všetkým.„Neuralgicky presne vedia, kde je sloboda a kde ju nemajú pod kontrolou. Rozhodli sa tieto siete aktívnych občanov zničiť. Ak si zničíme komunitné siete slobodných občanov, ako chceme vôbec prežiť?“ pýta sa Denková.Ráno Nahlas a Zuzana Denková z Platformy slobodného múzejníctva. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Chronicky nezdravé pomery, toxické prostredie, neprofesionalita a nechuť čokoľvek meniť. Výsledkom je mrhanie nádejnými talentmi. Tak vyzerá špička slovenského paralympijského športu očami jeho najúspešnejšej športovkyne Alexandry Rexovej. Prečo sa to deje a vieme to zmeniť? Sú mená, ktoré sa v kronikách slovenského športu píšu zlatým písmom. V prípade Alexandry Rexovej to platí doslova. Naša najúspešnejšia paralympijská reprezentantka, držiteľka piatich medailí zo Zimných paralympijských hier, ale aj dvojnásobná držiteľka Veľkého krištáľového glóbusu.Úspešná reprezentantka, žena, ktorá nielenže zbiera na strmých zimných svahoch špičkové ocenenia, ale i človek, ktorý deň čo deň bojuje s nepriazňou osudu v podobe vážneho zdravotného znevýhodnenia. Symbol odvahy, nezlomnosti a pevnej vôle. Za jej úspechmi však vždy stojí aj jej najväčší spojenec – jej mama.Ráno Nahlas s Alexandrou Rexovou a jej mamou, Lenkou Rexovou. Hovoriť však nebudeme len o medailách či sekundách, ktoré delia víťazov od porazených, ale budeme hovoriť predovšetkým o systéme nášho paralympijského športu. Systéme, ktorý podľa našej aktuálne najúspešnejšej paralympijskej reprezentantky, hádže nádejným talentom polená pod nohy, mrhá ich potenciálom a plytvá peniazmi bez akýchkoľvek adekvátnych výsledkov.Prečo je prostredie, do ktorého prichádzajú naše nádejné - a navyše ešte i osudom skúšané a zdravotné znevýhodnené, mladé talenty podľa nej tak toxické, morálne pochybné a navyše i úplne neprofesionálne? A prečo sa napriek tejto veľmi ostrej kritike už celé dlhé roky na tom všetkom prakticky vôbec nič nemení? Je teda naše paralympijské nebo naozaj tak jasné, ako sa to môže zdať zo stupňa víťazov? No a patrí politika do športu a bojkot na olympiády a ako vážne berie slovenská spoločnosť inklúziu a paralympijský šport?Sledujete Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Slovenský rozhlas zrazu nemá prácu pre jeden z mozgov svojho vysielania.Vyhadzov k storočnici, ktorú pripravoval.Synonymum verejnoprávnosti, profesionality, novinárskych hodnôt a cti, rozvahy a kritického myslenia. Preto ma neprekvapuje, že sa ho telerozhlas zbavuje.Zopár reakcií na vynútený koniec Borisa Koreňa. Dlhoročného novinára, moderátora, neskôr šéfdramaturga, ktorý mal pod palcom aj hlavné politické diskusné formáty. Posledné roky pracoval na historických projektoch, aj na storočnici verejnoprávneho rozhlasu.Slepá konsolidácia, či premyslená selekcia? Tých, čo sa ozvali pri pohone na verejnoprávnosť? V inštitúcii, ktorá najnovšie posiela mimo „komfortnú zónu“ verejnoprávneho priestoru po novinároch a tvorcoch už aj umelcov po piatkovej noci udeľovania Radiohláv.O čom je verejnoprávnosť? A komu patrí médium s takýmto prívlastkom?Téma pre Borisa Koreňa, ktorému sa s ňou spája vyše tridsaťročný profesný oblúk.Pripravil Jaroslav Barborák.

Bratislava sa mobilizuje k protestnému pochodu hlavným mestom, ktorý na dnes organizuje Otvorená kultúra. To, čo sa deje je o vedomej deštrukcií a oslabení spoločnosti, hovorí spisovateľka Veronika Šikulová, ktorá na protest voči dianiu v FPÚ z neho odchádza. Našim nebezpečenstvom je ľahostajnosť, ale ešte nelámem palicu, tvrdí. A ako sa z ministerstva stalo pomstycentrum? Slovenská kultúra čelí frontálnemu útoku, aký si nepamätá azda od Novembra 1989. Paradoxom je, že tú vojnu voči kultúrnej obci rozpútalo vedenie samotného rezortu kultúry. Áno, presne tej slovenskej a žiadnej inej, teda aspoň tak si ju zadefinovala ministerka kultúry Martina Šimkovičová. Rozhodnutie Rady Fondu na podporu umenia zo dňa na deň stopnúť viacročnú podporu kľúčovým projektom - čím desiatky organizácií uvrhlo do priam existenčnej neistoty, vyvolalo v kultúrnej obci šok, veľkú vlnu odporu ale i obvinenia z nezákonnosti či barbarskej svojvôle.Kým duo Šimkovičová – Machala pokračuje v personálnych čistkách v tak erbových inštitúciách ako SNG či SND - a dosadzuje si tam sebe lojálnych nominantov, nad verejnoprávnou STVR ako i nezávislou tvorbou sa prakticky po celom Slovensku sťahujú mračná ideologického tlaku, mocenskej normalizácie, ale aj nepremyslenej a drastickej konsolidácie.Kam smeruje slovenská kultúra pod takýmto politickým vedením a prežije vôbec tento mocenský tlak? Ostať a brániť inštitúcie do posledného dychu alebo vypovedať poslušnosť a dištancovať sa od týchto praktík moci? Čo táto vládna garnitúra v oblasti kultúry dokáže ponúknuť a ponúka vôbec niečo iné než rozklad a chaos? No a napokon, prečo sa táto deštrukcia toľkým ľuďom u nás tak páči, prečo pociťujú potrebu vyháňať tvorivých umelcov k fabrickým pásom či povestnej lopate? Vieme si ako spoločnosť vážiť svojich umeleckých prorokov a prečo teda dnes nebránime pamäť i kultúrnu chrbticu tohto národa?Vysvetľujem si to nekultúrnosťou. Na čele rezortu kultúry je odmietnutá moderátorka. Keď sme dopustili toto, tak potom je všetko možné. Tak máme nízko nastavenú latku, že kultúra - čo má byť podhubím spoločnosti, sa stáva čímsi druhotným, čo slúži len pre pobavenie a vlastne tu ani nemusí byť. To je zlyhanie celej spoločnosti, myslí si Veronika Šikulová. Podľa nej sa vládnej moci kultúrnu obec rozbiť nepodarí, cenou však bude stratený čas a zničené životy mnohých tvorivých umelcov. A kde je teraz politická opozícia, pýta sa známa spisovateľka. Tam musí byť program a vízia. Dnes už len nesúhlas nestačí. Dodáva Šikulová.Témy pre spisovateľku Veroniku Šikulovú. Sledujete Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský. (Rozhovor sme nahrávali v utorok, 24.2.)

„Organizujeme kultúrne podujatia a tvoríme umenie, ktoré je angažované a kritické voči tomu, čo sa v spoločnosti deje. To sa vláde nepáči, pretože tú kritiku často nachádzajú aj na seba“, hovorí Ľudovít Nápoký z platformy Otvorená kultúra.Rušia, čo rušili. A opätovne. Ak sme to už raz zažili pri Úrade na ochranu oznamovateľov korupcie, teraz sa situácia opakuje pri rušení tzv. trojročných zmlúv Fondom na podporu umenia pod gesciou ministerky Šimkovičovej.Ak ich rada fondu v polovici marca uznesením „rušila“, lebo nemali mať „oporu v zákone“ a šli „preferovaným“, ako tvrdil predseda Matúš Oľha, v závere mesiaca to isté „rušenie“ už Lukáš Machala – Oľhov mandant - označuje len za „šumy“ a projekty sa majú len kontrolovať. Mimochodom kontrolovať už raz kontrolované.Tak či tak, pôvodný krok rozvíril umelecké prostredie. Zneistil totiž financovanie už rozbehnutých projektov. Pobúrenie a nespokojnosť sa premietli do „veľkej kultúrnej mobilizácie“, ktorá sa v utorok zhmotní do série protestných zhromaždení po celom Slovensku.Na dôvody „kultúrnej moblizácie“ sa pozrieme s Ľudovítom Nápokým z platformy Otvorená kultúra a je výkonným riaditeľom priestoru súčasnej kultúry – bratislavskej A4ky.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Štát ako regulátor verejného zdravia totálne zlyháva. V oblasti liekovej politiky či laboratórnej diagnostiky rezignoval a hru prenechal súkromným lobistom. Politika zdravia sa obchoduje, ministerskí úradníci sú rukojemníkmi lobistov a jasných konfliktov záujmov. NKÚ odstupuje protokoly o kontrole rezortu zdravotníctva, ale i polícií, hovorí predseda NKÚ Ľubomír Andrassy. Nájde si premiér - po Haščákovi, čas už aj na vedenie NKÚ? Dvojročný Vily so svalovou dystrofiou, 7 ročný Theo s agresívnou formou lymfatickej rakoviny či 9 ročná Miška bojujúca s neuroblastómom. Tých všetkých - a mnohých im podobných, nájdeme na jednom z našich najpopulárnejších zbierkových portálov aby tu pýtali peniaze na svoju liečbu a možnosť ďalej žiť. I tak vyzerá slovenské zdravotníctvo v roku 2026. Namiesto silnej ruky údajne sociálneho štátu, tu panuje doslova veľtrh charitatívnych zbierok na naše zdravie i holé životy. Do zdravotníctva pritom smeruje takmer 10 miliárd eur, šéf NKÚ však tvrdí, že systémovým problémom je, že vôbec netušíme, či sa tieto verejné zdroje míňajú efektívne a kde všade má naša zdravotná loď diery, ktoré ovládajú lobisti a ich záujmy. Jedným z príkladov je i zlyhávajúca lieková politika či netransparentné fungovanie takzvaných SVaLZov, teda spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek. Lieky na výnimku fungujú v netransparentnom, nepredvídateľnom a diskriminačnom prostredí, aspoň tak to hodnotí Verejný ochranca práv a preto ju kvôli jej ďalšej neudržateľnosti napadol na Ústavnom súde. Predseda vlády však zdravotníctvo i naďalej nepovažuje za premiérsku tému, čas na zmierenie s - ním samým, kedysi démonizovanou Pentou si ale našiel. Na šéfa NKU si napriek vážnym zisteniam kontrolórov premiér dlhodobo čas nenachádza, na Jaroslava Haščáka z Penty si však priestor našiel. Kde sme sa to v tejto krajine dostali, pýta sa Ľubomír Andrassy. Namiesto toho aby sa vláda - a jej premiér, postavili za nezávislé kontrolné inštitúcie - ako NKÚ či PMÚ, k zastrašovaniu kontrolórov či obštuovaniu ich činnosti, mlčia. Nájde si teda predseda vlády už konečne čas i na predsedu NKÚ a urobí Robert Fico z rozpadajúceho sa slovenského zdravotníctva - v ktorom - podľa vedenia NKÚ - panuje chaos, dátové peklo, rezignácia štátu na verejný záujem, ako i parazitovanie lobistov, konečne reálnu premiérsku tému? Problémom nášho zdravotníctva je zlyhávajúci regulátor, teda štát. Ak minister zdravotníctva nebude mat za sebou premiéra, všetka jeho snaha vyjde navnivoč. Niekto tu parazituje na zdraví, na vode či na digitalizácií Tato kultúra nezodpovednosti, ktorá sa prepadá až do trestnoprávnej zodpovednosti je prierezovo v každom segmente verejných politík A nezáujem štátu to riešiť, táto erózia štátu a rezignácia na verejný záujem je veľmi nebezpečná. Čo keď si občan povie: “A dosť!” a vypovie tu pomyselnú spoločenskú zmluvu? Pýta sa šéf najvyššej kontrolnej inštitúcie tohto štátu Ľubomír Andrassy. Sledujete Ráno Nahlas, dnes opäť v pravidelnom rozhovore s predsedom Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomírom Andrassym. Pekný deň a pokoj v duši želá Braňo Dobšinský.

Keď predvolebný zápas u susedov čo to napovie aj o nás. Údajne odpočúvaný šéf maďarskej diplomacie sa mal so šéfom Putinovej diplomacie rozprávať aj o slovenskom premiérovi. Petrovi Pellegrinimi svojho času otváral dvere na moskovský úrad vlády.Maďarsko dva týždne pred voľbami, ktoré môžu Viktora Orbána poslať do minulosti. Teraz hasí škandál s donášaním Moskve. Washington Post však píše, že ruská tajná služba preberala aj možnosť fingovaného atentátu na Orbána, aby mu vo voľbách pomohla.O čo sa hrá v Maďarsku? Reportéri bez hraníc napríklad hovoria, že aj o podobu slobody v Európskej únii.Ako to vidí bývalý šéf diplomacie Miroslav Wlachovský? Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Korupcia a honba za peniazmi, to je dnes kľúčová ideológia Slovenska, tvrdí organizátor jedného z najväčších protikomunistických protestov - Sviečkovej manifestácie, František Mikloško. Štát predsa nie je žiadne Zlaté teľa, tvrdí. Moc vs. Pravda - tá dilema je tu späť. Vraciame sa do Normalizácie?Vy máte v rukách moc, ale my máme pravdu. I tak znelo heslo jednej z najväčších demonštrácii voči totalitnej komunistickej moci. Sviečková manifestácia dnes oslavuje 38 výročie. Komunizmus padol, Sovietsky zväz sa rozpadol, mocenská normalizácia - ale aj mentálna kolaborácia, sa však medzi nás opäť plazivo vracia. Aký je odkaz Sviečkovej a nie je načase voči arogancií a svojvôli moci opäť zapáliť sviečky kresťanského vzdoru a občianskej pravdy? Kliatba vzniku slovenského štátu bola v hľadaní nepriateľa. Nie sme schopní si vytvoriť pozitívnu víziu toho, kto sme a čo chceme. Zjednocujeme sa iba na báze nepriateľa, tvrdí jeden z kľúčových organizátorov Sviečkovej manifestácie ako symbolu nenásilného občianskeho i náboženského odporu voči totalite František Mikloško.Koľkokrát sa to všetko bude ešte opakovať a prečo si – ako spoločnosť, nevieme nájsť to miesto kam patríme? Alebo patríme práve do tohto tu, čo tu práve máme a naozaj nemáme na nič viac? Vieme sa poučiť z vlastnej minulosti a čo nám dnes vlastne hovoria slová disidenta Krčméryho: “Vy máte v rukách moc, ale my máme pravdu” a ak nám ešte niečo hovoria, čo je to teda tá naša "pravda?” Slovensko nie je žiadne Zlaté teľa. Veď, kto je tu protislovensky? Ten, čo sa bije do pŕs - a medzitým bez hanby kradne alebo sú to tí, čo sa verejne nevystatujú a žijú svoje poctivé životy? Pýta sa F. Mikloško. A dodáva: Už takmer 40 rokov putujeme po "postkomunistickej púšti." Je najvyšší čas vyložiť karty na stôl. Bude to určite zaujímavé, ale možno i veľmi tristné poznanie."Sledujete Ráno Nahlas, dnes s osobnosťou slovenského disentu, dlhoročným poslancom KDH Františkom Mikloškom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Orbánovi sa podarilo, bez toho, aby uväznil alebo nechal zabiť jediného novinára, ovládnuť väčšinu mediálneho trhu. Jeho strana Fidesz kontroluje asi 80 % alebo aj viac maďarského mediálneho trhu“, hovorí Pavol Szalai z Reportérov bez hraníc, ktorý navštívil predvolebné Maďarsko. „(Orbán) vybudoval dezinformačnú mašinériu a urobil to takmer v bielych rukavičkách – cez ekonomické opatrenia, spôsob prideľovania štátnej reklamy a cez ohováracie kampane. Dokonca na tento účel vytvoril špeciálnu inštitúciu, Úrad na ochranu suverenity, ktorý má ohováranie v Maďarsku inštitucionalizované“, dodáva. „Obávame sa, že ak Orbán znova zvíťazí, jeho metódy sa ešte pritvrdia a „vyrovná si účty“ aj so zvyškom nezávislých médií“, hovorí Szalai, ktorý šéfuje pražskej pobočke Reportérov bez hraníc.Výsledok parlamentných volieb v Maďarsku rozhodne aj o budúcnosti slobody médií v Európskej únii. Hovorí o tom medzinárodná organizácia Reportéri bez hraníc, ktorá minulý týždeň predvolebné Maďarsko navštívila.Misia s cieľom „zhodnotiť riziká so znovuzvolením Viktora Orbána“ ako aj „príležitosti demokratickej zmeny vlády“, o ktorú sa snaží opozičná strana Tisza Pétera Magyara.Pred Maďarskom sú podľa novinárskej organizácie dve perspektívy: obnova zdecimovaných verejnoprávnych médií a podpora dôveryhodnosti, alebo koniec zvyšku nezávislých médií, ako výsledok odvety voči odolnej občianskej spoločnosti. Perspektívy, ktoré budú naviazané na výsledok aprílových volieb.Čo v predvolebnom Maďarsku Reportéri bez hraníc našli? A aké sú ich predpovede pre budúcnosť slobodnej žurnalistiky pod Orbánom či Magyarom? Téma pre Pavla Szalaia, šéfa pražskej pobočky Reportérov, ktorý misiu v Maďarsku absolvoval.Hrá sa v Budapešti naozaj aj o podobu slobodnej žurnalistiky u nás či v Únii?

Stratila slovenská politika zdravý rozum a svedčí to o jej odtrhnutosti od reality? Alebo je problém skôr v nás, voličoch, ktorí toto všetko stále viac tolerujú? A vieme dnes ešte vôbec nájsť spoločnú reč na tom, kto sme, čo chceme a kam ideme? Prečo je slovenská politika taká debilná a ako sa stalo, že našej politike dominujú exoti, celebrity a influenceri,? Takto provokatívne si pred rokom položil otázku v jednom zo svojich článkov sociológ Dominik Želinský. Pravdou je, že Slovensko sa dnes zmieta v podivuhodnom divadle, kde sa politické elity prakticky úplne odtrhli od riešenia skutočných problémov tejto krajiny, ako aj jej obyvateľov. Namiesto zmysluplných riešení a hľadania konsenzu, ako túto čoraz viac upadajúcu krajinu posunúť vpred, verejnosti ponúkajú cirkusové šapitó plné zástupných kultúrnych vojen a neustáleho prúdu cirkusových predstavení s jediným cieľom - aspoň na okamih zaujať a nasmerovať pozornosť verejnosti na seba samého. Je však takáto politika skutočne odrazom tohto národa a je naozaj dnešným problémom téma dramaticky sa zvyšujúcej polarizácie samotných voličov? Alebo je to viac o prudkej fragmentácií spoločnosti, kde je problémom už nielen snaha nájsť akúkoľvek spoločnú víziu, ale vôbec sa dohovoriť a porozumieť si aj v tých úplne najzákladnejších témach? Kto teda – ako spoločnosť, sme a vieme si to – v tejto dobe zásadných geopolitických ruptúr, vôbec zadefinovať? No a nastala dnes doba volania po charizmatických lídroch ako bol Igor Matovič alebo na globálnej úrovni Donald Trump? Kto vlastne sú, čo od nich môžeme očakávať, v čom tkvie ich legitimita a kde sú ich achilovky v úlohe vládcov? Ráno Nahlas, dnes so sociológom Dominikom Želinským. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Simona Petrík (PS): Podpora rodín nefunguje, Robert Fico aj Igor Matovič to robili katastrofálne.Tento týždeň sme v Aktualitách upozornili na prípad pani Zdeny z Trnavy, ktorá ako zdravotná sestra musí mať dve práce, aby uživila svoje tri deti a dokázala zaplatiť nájomné. Príjmom z druhej práce ale prekročila hranicu milionárskej dane, a tak jej štát z príjmu berie viac. Je to výsledkom konsolidácie a progresívneho zdanenia. Podporuje Progresívne Slovensko takéto progresívne zdanenie? Ako by konsolidovali oni, a ako možno rozdávať v rodinnej politike a zároveň konsolidovať?V dnešnom videopodcaste Ráno Nahlas sme sa rozprávali Simonou Petrík, poslankyňou za Progresívne Slovensko, ktorá v parlamente navrhla zaviazať vládu konsolidovať bez toho, aby sa to dotklo rodičov s deťmi. Dá sa to vôbec?Nahrával Peter Hanák.

Koniec čistkám – v rezorte Martiny Šimkovičovej. A ešte užšie v STVR, ktorú vedie Martina Flašíková.Koniec šliapaniu po práci tých, ktorí inštitúciu roky budovali. Tvorili investigatívu, dokumenty, relácie pre deti či zaznamenávali príbehy posledných svedkov totalít.Dnes majú byť odstránení len preto, že si dovolili byť kritickí.Riadky z výzvy na ochranu STVR, ktorá je pred hromadným prepúšťaním. Formálne pre nadiktovanú konsolidáciu. A reálne? Občianska platforma Mier Ukrajine hovorí o „snahe ovládnuť (inštitúciu) pred voľbami“„Chcete rozhodovať, čo ľudia uvidia.Chcete rozhodovať, čo budú počuť.Chcete rozhodovať, čo sa už k nim nedostane.Takto nevyzerá demokracia.“To len pokračujem v tom, čo píše Mier Ukrajine. „Ovládnutie verejnoprávnych médií je prvým krokom k manipulácii volieb“, dopĺňa. A vyzýva ľudí, aby sa postavili na obranu verejnoprávnosti.Na dôvody sa pozrieme s Luciou Štasselovou z tejto občianskej platformy.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Identita - ako príslušnosť k hodnotovému i politickému bloku, sa stáva dôležitejšou než dopady nevydarených konsolidácií a zhoršujúcej sa životnej úrovne. Tento identitárny pocit presahuje politiku a mieri priamo k pocitu nášho bezpečia. Tvrdí šéf agentúry Focus Martin Slosiarik. Sú to odpovede na rast Matoviča, Republiky či premiérove dookola sa opakujúce pseudotémy?Politická mapa Slovenska zažíva začiatkom tohto roka výrazné otrasy. Progresívne Slovensko síce stále ostáva preferenčným lídrom, no padá na svoje dvojročné minimum. Igor Matovič zatiaľ v tom istom čase hlási veľký návrat a v prieskumoch preskakuje i vládny Hlas. Dankoví národniari môžu na parlament zabudnúť, no z Republiky sa už stal politický mainstream - téoria sanitárneho kordónu tak zjavne zlyhala. Nespokojnosť voličov rastie, no namiesto posilňovania demokratickej alternatívy rastie frustrácia až rezignácia.Čo odhaľujú trendy v prieskumoch preferencií politických strán a bude Slovensko odkázané na mimoriadne ostrú, špinavú predvolebnú kampaň a následne tak aj krehkú a veľmi nestabilnú vládnu väčšinu? Prečo ľudia odmietajú voliť a kto, ako a čím ich dokáže osloviť? Prečo sa otázky identity stávajú dôležitejšie než čoraz smutnejšie fakty v našich peňaženkách a povedie geopolitická nestabilita k potrebe utiekania sa k silným vodcom a ochrane vlastného kmeňa a to bez ohľadu na rozpadajúci sa štát a stagnujúcu životnú úroveň?O tom, či sme svedkami trvalého a prakticky neprestupného a nekooperujúceho betónovania voličských táborov, prečo koalícii Smeru a Hlasu už nestačí na vládnutie ani spojenectvo s Republikou a pomohlo by opozičnému táboru spájanie sa, tak ako to pomohlo Mikulášovi Dzurindovi pri jeho porážke mečiarizmu? No a ako prieskumné agentúry čelia stupňujúcemu sa tlaku na štátnu reguláciu?Témy Rána Nahlas, so šéfom agentúry Focus a sociológom Martinom Slosiarikom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.