Ráno Nahlas

Stopka ruskej ambasáde na Slovensku a noha do dverí Ficovej promoskovskej politike. To je cieľ referenda, ktoré začalo pripravovať občianske združenie Streda a ktoré by malo v prípade úspachu uzatvoriť ambasádu Ruskej federácie. Cieľom je však aj oživenie diskusiu o vplyve proruskej propagandy, ale i o vládnej bezpečnostnej politike. "Slovensko je dlhodobo zasiahnuté vplyvovými operáciami Ruskej federácie. Podľa prieskumov sme - pokiaľ ide o (pro)ruskú propagandu - jedna z najzasiahnutejších a najzraniteľnejších krajín Európskej únie. Demokracia v Slovenskej republike je ohrozená." Tvrdí to Občianske združenie STREDA, ktoré prichádza s radikálnym riešením, ktoré by tento vývoj mohlo zásadne zmeniť. Tým riešením je referendum a to s otázkou: "Súhlasíte s tým, aby Slovenská republika na minimálne tri roky prerušila bilaterálne diplomatické vzťahy s každým štátom, ktorý vo svojej verejnej komunikácii prostredníctvom svojich inštitúcií, volených zástupcov štátu alebo prostredníctvom štátnych médií vyjadrí možnosť použitia vojenskej sily proti Slovenskej republike alebo členským štátom Európskej únie?" Koniec citátu. Občianske združenie však - okrem vyhostenia ruských diplomatov či agentov z nášho územia, žiada aj zastavenie vládnych aktivít, ktoré ohrozujú reputáciu Slovenskej republiky ako člena Európskej únie.Kto je teda občianske združenie STREDA, prečo prichádza s takouto - pre niekoho, až radikálnou agendou a naozaj verí v úspech svojho podniku v tejto krajine plnej pomníkov po neúspešných referendách? Ide skutočne o referendum alebo je to skôr o otvorení diskusie o našej bezpečnostnej situácií zoči voči vojne na Ukrajine a politike štvrtej vlády Roberta Fica? Mali by byť zložité otázky bezpečnostnej politiky vôbec predmetom priamej demokracie a nejde tu o pokus zvrátiť vôľu voličov v parlamentných voľbách? No a ako vnímajú zakladatelia STREDY ďalší vývoj vojny na Ukrajine a príklon časti slovenskej verejnosti k putinovmu Rusku?Ja sa strašne hnevám na Brat za Brata či na nášho premiéra Fica, ale voči ich voličom a podporovateľom nemáme aplikovať pomstu, musíme to s nimi vyskúšať znova. Potrebujeme daľšiu Nežnú revolúciu. Ak sa budeme do nekonečna mstiť jeden druhému, ak to bude oko za oko, tak napokon budeme všetci slepí, tvrdí jeden zo zakladateľov občianskeho združenia Streda a vysokoškolský pedagóg Patrik Lenghart.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Putin testuje NATO, jeho režim ohrozuje celú Európu“ či „Poľsko je najbližšie k ozbrojenému konfliktu od druhej svetovej vojny“. Titulky, ktoré zachytávali stredajší incident s ruskými dronmi na poľskom území. A teda na území NATO a Európskej únie. Stále nie je jasné, či išlo o náhodný incident, za ktorým bolo zlyhanie techniky, alebo o vedomú provokáciu zo strany Ruska.Pre samotné Poľsko a Alianciu však bude zásadné, ako tento prípad vyhodnotia – a či vôbec dokážu nájsť jednotnú odpoveď.Incident však naplno obnažil fakt, že mier je krehký aj za hranicami napadnutej Ukrajiny a ostrý konflikt nemusí zostať len v ich zovretí. Šéf OSN António Guterres hovorí dokonca o „reálnej hrozbe expanzie tohto ničivého konfliktu“.Čo to znamená pre budúcnosť európskej bezpečnosti? Téma pre Pavla Havlíčka, analytika pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky.„Musíme ďaleko viac investovať do našej vlastnej obrany v kľúčovom a vypätom regióne východného krídla NATO a Európskej únie. Pretože tam sa budú diať veci. My sa na ne musíme čo najviac zamerať a venovať im ďaleko väčšiu pozornosť a zdroje. A týka sa to nielen Poľska, ale aj vášho Slovenska a susedov na juh: Maďarska, Rumunska a Bulharska,“ tvrdí analytik Havlíček.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Masové a systémové sexuálne násilie spojené i s mučením je jednou z definícií tejto vojny, hovorí o pôsobení ruských vojsk na Ukrajine novinárka Sára Činčurová. Venuje sa dokumentovaniu tohto násilia a zaznamenala aj viaceré svedectvá priamych obetí. Systémovým sexuálnym násilím sa Rusko snaží Ukrajincov zlomiť, tvrdí. Znásilňovania žien, a to bez ohľadu na ich vek - teda i detí či senioriek, skupinové či opakované znásilnenia neraz spojené i s brutálnym násilím voči obetiam. Znásilňovania mužov, ale aj systematické a masové používanie sexuálneho násilia či mučenia spojeného so sexuálnym násilím. Elektrický prúd do genitálií a iných citlivých častí tela, znásilňovanie predmetmi či dokonca zbraňami, nútená nahota a vedomé ponižovanie či dehumanizácia obetí a to všetko už nielen priamo na fronte, ale v ruských detenčných centrách. To všetko patrí do arzenálu ruskej agresie na Ukrajine. Tento fenomén zaznamenala aj Misia OSN pre monitorovanie ľudských práv na Ukrajine, ktorá zdokumentovala množstvo konkrétnych prípadov sexuálneho násilia, ktorého sa ruskí vojaci na Ukrajine dopustili. OSN zistila, že Rusko systematicky používa mučenie proti Ukrajincom, civilistom aj vojnovým zajatcom, v "takmer všetkých" detenčných centrách, kde sú zadržiavaní. A týmto praktikám ani zďaleka nie je koniec. Čo nasvedčuje tomu, že to nie sú len ojedinelé zlyhania jednotlivcov, ale naopak, ide o systém? Prečo to ruská armáda robí a čo tým vlastne sleduje? Kto tieto zverstvá pácha a ide o nejaké špeciálne komandá alebo sa takýchto činov dokážu dopúšťať aj takpovediac bežní vojaci a príslušníci iných represívnych zložiek? Aké dopady majú tieto prežité hrôzy na obeta, kto sa im venuje a domôžu sa niekedy spravodlivosti?Prečo sú tieto témy - napriek ich dôležitosti, stále tak trochu na okraji záujmu a verejnosť o nich nechce veľmi vedieť, vidieť ani počuť? No a napokon, ako vníma to, ako sa tu Slovensku stavia stavia časť verejnosti k vojne na Ukrajine, pred ktorou si -napriek takýmto zločinom, zatvára nielen oči a uši, ale aj srdcia? Prísť na Slovensko z Ukrajiny je ako dostať obrovskú facku. Je pre mňa nepochopiteľné, ako si tu ľudia pred tým zatvárajú oči, nechcú o tom počuť a spochybňujú to. Je to niečo, na čo sa o 50 - 80 rokov budeme pozerať ako na vlastnú zaostalosť, hovorí Sára Činčurová.Ráno Nahlas s novinárkou Sárou Činčurovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Dnes sa začína filmový festival Cinematik v Piešťanoch. Prináša viacero nových filmov, o ktorých sa bude veľa hovoriť. Otvára ho nový slovenský film Otec v hlavnej úlohe v Milanom Ondríkom. Ide o jeho životnú úlohu?Jedným z najvýraznejších filmov je Veľký vlastenecký výlet, v ktorom českí tvorcovia zobrali na Ukrajinu skupinu ľudí, ktorí sami seba nazývajú „dezolátmi“, aby im ukázali, že vojna je naozaj realita. Slovenskú premiéru bude mať aj film Radšej zošalieť v divočine, ktorý nedávno vyhral filmový festival v Karlových Varoch, čo sa ešte doteraz žiadnemu slovenskému dokumentu nepodarilo. Ukazuje dvojicu bratov, ktorí žijú na samote so zvieratami, veľmi alternatívnym spôsobom života.Spoluorganizátor festivalu Peter Konečný hovorí, že polovica z festivalových filmov sa vôbec nedostane do kín a dajú sa vidieť iba teraz v Piešťanoch. Naopak hitom zrejme bude film Sirat o hľadaní strateného človeka na technopárty v marockej púšti. Originálny je aj nemecký film Pohľad do slnka, kde sa filmom prelínajú rôzne časové pásma v jednom dome. Ide o výber toho najlepšieho zo svetových filmových festivalov najvyššej úrovne. Svoje nové filmy navyše predstavia aj známi slovenskí tvorcovia ako Zuzana Piussi, Pavol Barabáš a Dušan Trančík.V akom stave je slovenský film a môže ho zničiť súčasný útok na kultúru?Rozhovor s Petrom Konečným nahrával Peter Hanák.

Robert Fico nereprezentuje celé Slovensko. List s týmto obsahom sa dostal až k ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému. Práve v deň, keď sa s ním prvýkrát z očí do očí rozprával na ukrajinskej pôde premiér Fico. Ukrajinskému prezidentovi ho odovzdalo občianske združenie Mier Ukrajine.Rovno v Užhorode. Tam, kde slovenský premiér nenašiel kritického slova k ruskej agresii; tam, kde si popri svojej produkcii o „suverénnej politike“ a o ochrane hospodárskych záujmov Slovenska vypočul, že za Putinovu vojnu Ukrajinci platia životmi! Nie obyvatelia zvyšku Európy.Zvláštnosťou odkazu zo Slovenska pre ukrajinského prezidenta bol počet podpisov. Nie premiérovej politike voči Ukrajine už vyjadrilo bezmála 26-tisíc obyvateľov svojim menom a priezviskom.Aké boli reakcie Kyjeva? A ako sa táto podpora vojnou zmietanej krajiny odmietnutím jej prehliadania zo strany Roberta Fica a jeho vlády pretavila až do ďalšieho avizovaného protestu? Téma pre Mariána Kulicha z občianskeho združenia Mier Ukrajine.„Robert Fico nereprezentuje názory Slovenska. Aj stretnutím v Číne dal najavo signál, že stojí v inej konštelácii. Že chce, aby bolo Slovensko akýmsi kolaborantom tej osi zla, ktorá sa vytvára združením krajín ako sú Rusko, Čína a ďalšie,“ hovorí aktivista Marián Kulich. „Ide o krajiny s imperialistickými ambíciami zrušiť náš svet, ako ho poznáme teraz. Ukazuje sa to na východnej Ukrajine. Robert Fico akoby prestal reprezentovať záujmy demokratického sveta, akoby presadzoval záujmy Ruska,“ dodáva.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

To, čo robilo ministerstvo zdravotníctva v sanitkovom tendri je absolútne neprijateľné. Bol to Klondajk. Potvrdzuje sa, že zdravotníctvo ukradli lobisti a vedenie ministerstva rezignovalo na verejný záujem. Tvrdí šéf NKÚ Ľubomír Andrassy. Podľa neho je Slovensko v zvládaní kríz na tom ešte horšie ako v čase pandémie Covidu. No a štát? Nekoná."Klondajk," tak označil šéf Najvyššieho kontrolného úradu takzvaný sanitkový tender za takmer 2 miliardy, ktorý musel minister zdravotníctva napokon zrušiť. V hre boli ako podozrenia z vážnej netransparentnosti, tak aj medializované informácie, ktoré hovorili o dopredu dohodnutých výsledkoch. Tender bol napokon zrušený, na základe čoho - a či to neprinesie mnohomiliónové žaloby na štát však zatiaľ nie je jasné.Napriek tomu chaosu však minister zdravotníctva dáva od celej situácie ruky preč a nad politickou zodpovednosťou si doslova umýva ruky. Minister nesie zodpovednosť za členov výberovej komisie, minister, nesie zodpovednosť za nastavenie pravidiel takže sa nemôže tváriť, že s tým nič nemá pretože on zodpovedá za rezort zdravotníctva. Myslím si, že v tomto prípade by bolo absolútne čestné aby Kamil Šaško prebral zodpovednosť a aby povedal: Áno, nevenoval som tomu takú pozornosť ako som mal. Ministerstvo na čele s ministrom zlyhalo, povedal predseda NKÚ.Vláda si objednala od Slovenskej akadémie vied analýzu vakcín aby tak reagovala na správu vlastného splnomocnenca, ktorý očkovanie voči Covidu zásadne spochybňuje a na verejnosti šíri medicínsky nepodložené dezinformácie. Vládny splnomocnenec ale správu SAV odmietol rešpektovať a vláda najvyššiu vedeckú autoritu v krajine nepodržala. Manažment pandémií, ktoré mal Peter Kotlár priamo v náplni práce pritom zostáva zúfalo nedostatočné a vláda pre zlepšenie krízového riadenia zatiaľ nepohla ani prstom.Situácia, ktorá je dnes na Slovensku ukazuje, že verejnosť nemá uistenia, že štát a štátne inštitúcie v časoch mimoriadnej situácie vedia občanom podať pomocnú ruku. To je veľká výzva pre politikov a politici by mali začať konečne konať. Z hľadiska procesov a systému sme ostali na úrovni subsaharskej Afriky, ale z hľadiska spoločenského, z hľadiska zodpovednosti ľudí za správanie sa (a ich dôvery v štát) sme na tom ešte horšie," varuje Andrassy. No a napokon, čo vie tento štát ponúknuť našim deťom čeliacim vážnym duševným problémom a prečo nevieme zastaviť odlev mladých mozgov z tejto krajiny?To sú témy ďalšieho rozhovoru - v rámci pravidelného cyklu, s predsedom Najvyššieho kontrolného úradu. Ráno Nahlas s Ľubomírom Adrassym. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Slovensku chýbajú psychológovia a jasné pravidlá. Na začiatku školského roka na to upozornil Najvyšší kontrolný úrad. Pripomína, že čelíme kritickému nedostatku školských psychológov, čo v praxi vyzerá tak, že na jedného pripadá v priemere 710 žiakov. V niektorých okresoch ich pritom bolo aj vyše tri tisíc, tri okresy nemali školského psychológa vôbec. Odporúčania odborníkov pritom hovoria, že na jedného by malo byť maximálne 500 žiakov.Nedávna pandémia COVIDu-19 pritom odhalila zhoršené duševné zdravie, čo potvrdzujú aj dáta: výrazne pribudlo pokusov o samovraždu u mladých ľudí, sebapoškodzovania, depresií a pocitov úzkosti.Školy by psychológov či podporné tímy uvítali, zápasia však s nedostatkom peňazí i samotných odborníkov. Kontrola tiež ukázala, že na nápravu stavu chýbajú aj potrebné dáta.Ako to vyzerá v praxi a aké sú možnosti riešenia? Pozrieme sa na to s Viktorom Križom, ktorý sa popri inom snaží humanistickú psychológiu implementovať do školského prostredia.„Pri humanistickej psychológii sa nezameriavam na to, že chcem človeka zmeniť, ale v prvom rade ho akceptujem ako človeka,“ reaguje na výsledky záverov kontroly NKÚ školský psychológ a psychoterapeut Viktor Križo.„To, že som v danom momente tam, že žiaka prijímam, úplne stačí. Nepotrebujem žiadnu ďalšiu techniku, nepotrebujem ho meniť. Lieči už fakt, že ho prijímam, rešpektujem a vytváram s ním vzťah,“ dodáva.„Často sa mi stáva, že mi príde tínedžer a rozpráva, ako by vystrieľal polovicu školy, lebo prežíva veľký hnev. Vtedy nepočúvam prioritne ten obsah. Pozerám sa naňho ako na človeka, ktorý predo mnou sedí, je smutný, nahnevaný… A keď moje prvé reakcie nie sú o tom obsahu, ale o tom, že ho beriem ako človeka, trvá zvyčajne len pár minút, keď zmení tému o strieľaní a začne hovoriť o sebe,“ rozpráva Viktor Križo.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Od únosu prezidentovho syna Michala Kováča ml. uplynulo presne 30 rokov a vinníci sú stále nepotrestaní. "Únos štátu pokračuje. Existuje tu nejaké dno a dá sa tomuto štátu veriť?" Pýta sa novinárka Ľuba Lesná. Aké sú dôkazy o účasti premiéra Mečiara na únose?Najprv uniesli štát, potom aj syna prezidenta. Únos Michala Kováča mladšieho, z ktorého je dôvodne podozrivá Mečiarova tajná služba, naplno obnažil aroganciu moci voči svojim vlastným občanom.30 rokov, ktoré od Kováčovho únosu uplynulo, preukázalo, že tento štát nie je schopný - a zjavne ani ochotný, vyvodiť za tento akt brachiálneho násilia a doslova štátneho terorizmu žiadnu trestnoprávnu zodpovednosť. Namiesto toho aby vinníci čelili súdu, dočkali sa zatiaľ len opakovaných amnestii z rúk toho, ktorý mohol byť do únosu sám zapletený - teda vtedajšieho premiéra Vladimíra Mečiara. No a pozemská spravodlivosť Tak tá je pre páchateľov stále v nedohľadne.Únos prezidentovho syna Michala Kováča ml. je tak jedna z našich ďalších "hrubých čiar", ktoré si zamieňajú roly vinníkov a obetí, relativizujú hodnoty právneho štátu a zásadne oslabujú našu dôveru k tomu, čo sa tu nazýva štátom - a ktoré si tu v mene vlastného pohodlia, už celé dlhé desaťročia tak radi hromadne pestujeme. Principiálna otázka pritom znie: Ak tu tento štat nie je pre obete únosu občana štátnym orgánom, tak pre koho vlastne takýto štát je a prečo mu vôbec máme veriť? Ak neboli potrestaní páchatelia, ktorých obžaloba identifikovala ako príslušníkov tajnej služby, kde máme záruku, že sa k násiliu a hrubej nezákonnosti neuchýli naša tajná služba aj dnes -zas a znova? Ako teda veriť SIS s jej takto dlhými a najmä temnými tieňmi jej vlastnej minulosti a akú hodnotu tu má občan - a jeho ľudské práva? Stál za únosom vtedajší premiér Mečiar a čo ho k tomu mohlo viesť? Má SIS, ktorá je dôvodne podozrivá zo štátneho terorizmu ešte nejakú zmysluplnú budúcnosť alebo sa jej máme báť i dnes? Kam nás zavedie politika "hrubých čiar" a ako sa z nej vymaniť? No a napokon, čo o Slovensku táto 30 ročná kauza vlastne vypovedá? Tu sa to hrá na občiansku rezignáciu. Zneisťujú sa autority ako SAV či kultúrna obec alebo ombudsman a mimovládky. Vidíme postupný, ale cieľavedomý rozklad spoločnosti. Akoby tu bol plán rozložiť spoločnosť. Neviem si predstaviť, kde sa to skončí. Nemôžeme mať dôveru v takýto štát, varuje novinárka Ľuba Lesná. Podľa nej je teraz jedinou možnou odpoveďou vzbura občianskej spoločnosti voči týmto praktikám.Témy pre dlhoročnú novinárku a autorku kníh "Únos prezidentovho syna alebo Krátke dejiny tajnej služby" či "Únos demokracie. Zo zákulisia slovenskej tajnej služby," Ľubu Lesnú. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Definitívne vyriešenie“. Čaká naň druhý dôchodkový pilier. Aspoň podľa avíza ministra práce Erika Tomáša. A hoci sa ho nemá dotknúť štátna konsolidácia, témou sa stáva práve v čase, keď sa toto štátne naháňanie úspor deje. Minister počíta s pracovnou komisiou, v ktorej chce vidieť opozíciu i správcovské spoločnosti. Hovorí na jednej strane o ústavnej hrádzi pre minimálny odvod, ale i o konci pre automatický vstup mladých do systému a tiež o možnosti vyviesť z neho tých, pre ktorých má byť nevýhodný. Hovorí dokonca o „uväznených“ druhého piliera. Pripomína tiež možnosť investovať miliardy zo súkromných dôchodkových účtov do domácich projektov.Ako sa k takémuto „definitívnemu vyriešeniu“ stavajú dôchodkoví správcovia? Zdieľajú pohľad ministra a jeho ľudí o tom, že pôjde o definitívne riešenie? Téma pre Miroslava Kotova, ktorý sa len pred tromi mesiacmi obával apetítu politikov, ktorí v dôchodkových úsporách vidia „nízko rastúce“ a teda na zber veľmi jednoduché ovocie.„Nemám dôvod neveriť slovám ministrov i premiéra, že sa aktuálna konsolidácia druhého piliera nedotkne,“ hovorí Kotov. Ústavnú ochranu minimálneho dôchodkového odvodu označuje za „dobrú správu“, no dodáva, že stabilitu prinesie až jeho postupné zvyšovanie.„Všetky štúdie v zahraničí ukazujú, že dôchodkové systémy, ktoré sú pod tlakom demografie, sú tým stabilnejšie, čím majú silnejšiu kapitalizačnú a teda úsporovú časť,“ vysvetľuje.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Ministerstvo školstva vôbec nezohľadňuje rozdielnosť potrieb jednotlivých regiónov ani rozdielnosť potrieb jednotlivých rodín, hovorí o snahe ministra školstva zmeniť financovanie súkromných a cirkevných škôl špeciálna pedagogička Miroslava Robinson. Ide ministrovi školstva naozaj o znevýhodnené deti alebo je za tým snaha o posilnenie moci štátu?Stopka segregácii vo vzdelávaní a inklúzia prakticky za každú cenu verzus právo na slobodu výberu školy ako i rešpekt k právam rodičov na slobodné určenie budúcnosti ich vlastných detí. To je dilema, ktorú pred státisíce našich detí - ako aj ich rodičov, stavia aktuálna reforma vzdelávania z dielne ministra školstva. Legislatívne zmeny sa dotknú všetkých, od od materských až po vysoké školy. Asi najväčší odpor ale vyvolala snaha o zmenu financovania súkromných a cirkevných škôl. Tie pred týmito zmenami doslova bijú na poplach. Na jednej strane spisujú petície a rokujú o kompromisoch, na strane druhej hromadne zvonia na kostolné zvony a tlačia i na opozičné KDH. Zásadná otázka však znie: Vie o potrebách, ale aj o obmedzeniach našich detí viac akýsi múdry a dobrý "ujo štát" alebo o deťoch vedia viac ich vlastni milujúci a dane platiaci rodičia? Je silne segregačné školstvo - ktoré napriek všeobecnému vzdelávaniu až príliš často udržuje deti v pasci socioekonomických pomerov ich rodičov, naozaj našim kľúčovým problémom a ak áno, dá sa dosiahnuť súdržnosť žiactva a inkluzivita vo vzdelávaní necitlivými nátlakovými metódami a na úkor práv a slobôd tisícok detí a ich rodičov?No a napokon, kde v tomto všetkom ostali všetky tie sociálne či zdravotne znevýhodnené deti, o ktoré by tu malo isť v prvom rade? Vieme vlastne kto všetko sú tie "naše deti" a pre koho všetkého je tot naše školstvo? Má tento štát - ktorý dlhodobo a priam masovo zlyháva pri integráciíí akokoľvek odlišných detí, vôbec právo hovoriť súkromným školám ako i rodičom do toho, čo pre svoje deti chcú a ako ich majú vzdelávať? No a prečo je inklúzia tak veľmi dôležitá, prečo voči nej rastie odpor a ako ju robiť správne? "Rodičia sa snažia uľahčiť život svojim deťom, tým, že im uľahčujú prístup k veciam a podobne. chcem však zdôrazniť, že majstrom v športe sa človek nestane za týždeň, mesiac či rok tréningu. Tréning si vyžaduje odriekanie, pravidelnosť a akceptovanie pravidiel. My sme si však urobili z pohodlia tú najvyššiu možnú hodnotu a toto je ten problém s odolnosťou našich detí," dodáva Miroslava Robinson.Témy pre dlhoročnú špeciálnu pedagogičku a riaditeľku Súkromného centra poradenstva a prevencie Nová Stálica Miroslavu Robinson. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Prezident Spojených štátov, pápež, expremiér Veľkej Británie, šéf diplomacie Izraela. Už bezmála dvojročná vojna medzi Izraelom a Hamasom zamestnáva svetové špičky.Donald Trump je po strategickej schôdzke o Gaze, kde mu radí aj niekdajší britský premiér Tony Blair. Pápež Lev apeluje na ochranu civilistov a vyslovuje „nie“ kolektívnemu trestu v podobe násilného vysídlenia Palestínčanov. Bezpečnostná rada OSN s výnimkou USA odsudzuje hladomor v Gaze a klasifikuje ho ako dôsledok vojny. Izrael pritom vyzýva na okamžité a bezpodmienečné zrušenie obmedzení dodávok potravinovej pomoci. A šéf izraelskej diplomacie – po tom, ako sa stretol so svojim americkým náprotivkom – opakovane odmieta ideu Palestínskeho štátu. Ideu, ktorá má podporu Francúzska či Kanady, ktorou sa má zaoberať aj Valné zhromaždenie OSN v septembri.Aké sú vyhliadky už takmer dvojročnej vojny medzi Izraelom a Hamasom? Téma pre orientalistu Attilu Kovácsa z katedry porovnávacej religionistiky UK v Bratislave.„Problémom je, že medzinárodné spoločenstvo napriek vážnosti situácie a obetiam nevenuje stále dostatočnú pozornosť tomuto konfliktu. Jedna vec sú pekné reči, no druhá činy,“ hovorí Attila Kovács. „Dostatočná časť izraelskej spoločnosti už má Netanjahuovej vojny dosť, je však paradoxom, že vláda Benjamina Netanjahua sa viac bojí mieru ako vojny,“ vysvetľuje. Z tohto pohľadu sú mierové vyhliadku pre región bez tlaku zvonka nerealistické.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Štvrtá vláda Roberta Fica sa vydala na jedno z ďalších výjazdových rokovaní. Tentoraz do Senice na Záhorí. A ak tam prichádza s analýzou sociálno-ekonomickej situácie a návrhmi na zlepšenie, zvyšok krajiny zatiaľ nepozná ohlásenú povinnú diétu na ozdravenie verejnej kasy. Konsolidácia za dve miliardy, ktorá zabolí, nemá verejné kontúry.Krajinu tak Ficov kabinet a jeho okolie sýti napríklad problémami splnomocnenca Kotlára, ktorý nevie prehryznúť analýzu vedcov SAV, ktorá zmietla tú jeho o škodlivosti mRNA vakcín.Ficova „dymová clona“ na počkanie – aj tak o ňom píše komentátor Peter Bárdy. A o premiérovom okolí ako o matrioškách s ich kvalitami. Aká politická jeseň nás čaká? Téma pre šéfredaktora Aktualít.„Smer je aktuálne druhá najsilnejšia strana, no s potenciálom mobilizovať ľudí, aby bola prvou. Oni sa naozaj vedia cez extrém a talent Roberta Fica prihovárať ľuďom aj s extrémistickými témami. Vedia zabodovať,“ tvrdí Bárdy. „Tam to aj smeruje. Preto Ľuboš Blaha vykrikuje veci, ktoré vykrikuje. Preto sa mladý Erik Kaliňák s Richardom Glückom stretávajú s bratmi Tateovcami. Preto sa Erik Kaliňák vyjadrí, že Danny Kollár je obeť systému,“ dodáva.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Ficov Smer stráca voličskú podporu. Ak bola vládna strana v minulosti zvyknutá aj na podporu atakujúcu i presahujúcu 40 percent, na konci aktuálneho leta je to výrazne menej. Agentúry jej namerali preferencie, ktoré sa hýbu medzi sedemnástimi a dvadsiatimi percentami. Ešte na začiatku roka to bolo na úrovni nad 22 percent, v roku 2024 aj 25 percent.Čo je za aktuálnym poklesom, ktorý pretrváva? A kam odchádzajú voliči Roberta Fica? Otázky pre Romana Pudmarčíka z agentúry IPSOS.„Rozhodne by mali byť znepokojení. Stratiť päť percentuálnych bodov v priebehu pol roka je relatívne zásadné,“ hovorí Roman Pudmarčík z agentúry IPSOS, ktorá robí prieskumy voličských preferencií. „Stále viac voličov koalície vníma aj nestabilitu samotnej koalície,“ dodáva.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Avizovaný blízky summit Putin-Zelenskyj je v nedohľadne. Šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov v americkej NBC najnovšie povedal, že „žiadne stretnutie nie je naplánované“.Po summite na Aljaške sa pritom hovorilo o dvoj prípadne trojstranných mierových rokovaniach v dohľadnom horizonte. A hovoril o nich Donald Trump! Po necelých dvoch týždňoch Moskva vysiela signál, že z tohto stretnutia nič nebude. Aspoň nateraz.Mohlo by byť len vtedy, ak by malo „prezidentskú agendu“, ktorá by podľa Lavrova vyhovovala Vladimírovi Putinovi.„Nevzdáme sa nášho Donbasu, nevzdáme sa nášho Krymu“ – zaznieva pritom z Kyjeva. Prezident Zelenskyj hovorí o mieri s prívlastkom „spravodlivý“. „Neprinútia nás k hanbe, ktorú Rusi vydávajú za kompromis,“ povedal na deň ukrajinskej nezávislosti.Nie je po tomto víkende mier ešte vzdialenejší? Téma pre generála vo výslužbe Pavla Macka.„Rusi to naťahujú. Presne vedia, čo je Achillova päta ukrajinského odporu. V momente, keď rozoštvú ukrajinskú spoločnosť a časť začne byť spokojná s tým, že už im dajme aj ten Donbas, len nech sa už vojna skončí, vtedy to Rusko vyhrá,“ tvrdí.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Sanitkový tender, teda výberové konanie na obsadenie niekoľkých stoviek staníc ambulancií Záchrannej zdravotnej služby čelí masívnej kritike. Kritizuje ho Lekárske odborové združenie, Úrad pre verejné obstarávanie hovorí o rozpore s európskou legislatívou a generálny prokurátor chce zasa preverovať možné podozrenia z trestného činu porušovania povinností pri správe cudzieho majetku. Ozval sa aj šéf Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý tender označil za lobizmus a netransparentnosť v priamom prenose.Ticho však nie je ani na politickej scéne. Opozícia nešetrí mimoriadne silnými slovami, hovorí o politickej korupcií, vazalstve ministra Šaška voči oligarchom z Agelu či o neuveriteľnom babráctve ušitom pre vopred dohodnutých záujemcov.Minister zdravotníctva dnes hovoril dlho a vzletne, ale prakticky toho veľa konkrétneho nepovedal. Ani peškom, ani vozkom, ani ryba, ani rak - i tak by sa dalo charakterizovať jeho vysvetľovanie tendra za dve miliardy v gescií jeho vlastného rezortu. Nad samotným priebehom tendra, plným čoraz väčších pochybností, si ale umyl ruky a zodpovednosť váľa na operačné stredisko Záchrannej zdravotnej služby.Tender pritom rozpútal búrku i v samotnej vládnej koalícií. Premiér cez sociálne siete ministrovi Šaškovi odkázal, že tender musí verejnosti vysvetliť a ak jeho výsledkom ozaj dôveruje, musí sa za to postaviť aj osobne. Hlučným Šaškovým kritikom je najmä líder vládnej SNS Andrej Danko.Kamil Šaško pripúšťa, že niektoré zo zverejnených informácií vyvolali pochybnosti i v ňom samom, politickú zodpovednosť za tender ale prebrať odmieta. Čo ja s tým mám, ten tender je mimo mňa - zo zákona, tvrdí minister zdravotníctva.Zopakujme, že v tomto slovenskom tendrovaní je príliš veľa príliš vážnych pochybností a tie nielenže nemiznú, ale práve naopak - zo dňa na deň narastajú. Pre opozíciu je to preto dôvodom na zrušenie tendra a jeho zopakovanie za oveľa transparentnejších podmienok, ale aj na demisiu ministra zdravotníctva.Dodajme, že po publikovaní podcastu premiér verejne ministrovi Šaškovi oznámil, že tender musí byť zrušený. „Netreba hľadať žiadne komplikované slovné formulácie. S tendrom na záchranky sú spojené rôzne nezodpovedané otázky a pochybnosti a preto ho treba zrušiť. Očakávam od ministra zdravotníctva, že v tomto duchu urobí všetky potrebné kroky,“ uviedol Fico.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Zdravie je dnes predmetom obchodovania a kšeftovania medzi úzkymi záujmovými skupinami. Toto je problém rezortu zdravotníctva a toho, že ľudia z ministerstva, ktorí by mali obhajovať ústavné princípy a solidárne prerozdeľovanie verejných zdrojov, to proste nerobia. Pacient ich vôbec nezaujíma a dlhodobo tolerujú systém, ktorý je neférový a nahráva lobistickým skupinám.“ To sú až šokujúco otvorené a tvrdo kritické slová šéfa Najvyššieho kontrolného úradu, ktoré po viacerých kontrolách v oblasti zdravotníctva povedal v máji tohto roku práve pre Aktuality.Tieto tvrdenia Ľubomíra Andrassyho - spolu s výsledkami kontrol NKÚ - vyvolali mimoriadny ohlas verejnosti, ale aj ostro nesúhlasné reakcie subjektov finančnej skupiny Penta. Dnes vám preto - v mene vyváženosti - prinášame v Aktualitách Nahlas rozhovor s generálnym riaditeľom Penta Hospitals International Petrom Lednickým. Témou bude slovenské zdravotníctvo, jeho efektivita, vplyv lobistov súkromných finančných skupín a moc veľkého kapitálu, ale aj o čom bola kauza Gorila.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Je vrchol leta a čas dovoleniek, prázdninovú idylu nám však už o pár týždňov môže poriadne schladiť minister financií. Ten by mal totiž koncom mesiaca priniesť podrobný plán ďalšieho kola vládnej konsolidácie, tentoraz za takmer 2 miliardy eur. Koho a ako presne sa ďalšia vlna vládneho uťahovania opaskov dotkne zatiaľ nevieme, no v hre je okrem zvyšovania daní či prepúšťania v štátnom aparáte aj redukcia sociálneho štátu, teda okresanie aktuálnych sociálnych benefitov. No a to je veľký problém.Slovákom sa na sebe - a na vlastných sociálnych benefitoch - totiž vôbec šetriť nechce. Ak by sme aj súhlasili s redukciou sociálnych výhod a iných hmotných vymožeností, tak iba u tých druhých, teda tam, kde máme pocit, že sa nás to netýka, ale na sebe samých sa nám šetriť nechce. Mladí by tak podporili okresanie trinástych dôchodkov a starí zasa škrty v prorodinnej politike. No a väčšinovo nemá redukcia sociálneho štátu voličskú podporu. Vyplýva to z aktuálneho prieskumu agentúry AKO pre Televíziu JOJ.No a tu je hamletovsky povedané ten povestný „háčik“, v ktorom je pes zakopaný - teda, prečo sa nikomu z politikov do zoštíhľovania štátu veľmi nechce. Výsledky prieskumu totiž potvrdzujú, že samotní voliči po odobratí sociálnych výhod vôbec netúžia a väčšinovo táto téma podporu rozhodne nemá. Redukcia sociálnych benefitov je preto politicky mimoriadne neatraktívna - ak nie rovno sebevražedná téma. Prípadné škrty by totiž voliči politikom zrejme poriadne - a po zlom - zrátali.Téma dnešného denného podcastu so šéfom agentúry AKO Václavom Hříchom. No a ako je to s tou rastúcou frustráciou s údajne spiacej opozície a čo sa skrýva za očakávaniami stredového voliča? O čom hovorí vývoj preferencií politických strán, ako uspokojí politická scéna rastúcu tekutosť stredového voliča a kopírujú politici názory voličov, či sa skôr voliči riadia témami diktovanými politikmi? No a prečo sa politici - s ambíciou byť lídrami - tak boja hovoriť voličom tvrdú pravdu?Do diskusie sa v dnešnom podcaste zapojí aj redaktor Aktualít Marek Biro. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Príliš veľa príliš vážnych pochybností. Utajení členovia výberovej komisie a pochybnosti o ich kompetentnosti či nezaujatosti. Nejasné a netransparentné kritéria hodnotenia, ale dokonca i pochyby nad zákonnosťou toho, kto celý tender organizačne zaštiťuje a čo pri výbere zohľadňuje. No a do toho všetkého mnoho utajovania, netransparentnosti a mocenskej arogancie.A aby toho nebolo málo, Aktuality priniesli aj informáciu o tom, že jeden z údajných veľkých a vážnych záujemcov - skupina Agel - si už v predstihu zhromažďuje v sklade vo Vlkanovej desiatky sanitiek.Nie tak dávno pritom v Ráno Nahlas vyhlásil šéf Najvyššieho kontrolného úradu, že žabou na prameni nášho zdravia je samotný rezort zdravotníctva. Ten je podľa Andrassyho dlhodobo ovládaný lobistickými záujmami finančných skupín a na verejný záujem - i pacientov - štát už dávno rezignoval.No zdá sa, že ak by niekto k týmto tvrdo kritickým slovám potreboval i konkrétny ilustračný príklad, v tomto tendri by ho - podľa mnohých odborníkov, ale aj zástupcov politickej opozície - mohol veľmi ľahko nájsť. Podľa ministerstva zdravotníctva však zákonný dôvod na zrušenie tendra na záchranky neexistuje a aktivite opozície sa Kamil Šaško na sociálnej sieti v podstate vysmial.Sanitkový tender, teda výberové konanie na obsadenie staníc ambulancií Záchrannej zdravotnej služby. Téma dnešných Aktualít Nahlas, s bývalou štátnou tajomníčkou rezortu zdravotníctva a zdravotnou analytičkou Janou Ježíkovou.Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Polovica prázdnin je za nami a už o pár týždňov nám minister financií predstaví podrobný plán ďalšieho kola vládnej konsolidácie, tentoraz za takmer 2 miliardy eur. O podrobnostiach toho, komu a ako konkrétne bude vláda zasa uťahovať opasky však zatiaľ vôbec nič netušíme. Na východ od našich hraníc pritom i naďalej zúri plnoformátová krvavá vojna, no a na západ od nás nám veľký biely otec z Washingtonu nadelil nemalé clá.Namiesto serióznej diskusie o reálnych problémoch, ktorými denne žijeme, sa však slovenská politika premenila na nikdy nekončiacu predvolebnú kampaň, v ktorej sa nás naši volení zástupcovia rozhodli - namiesto toho povestného starorímskeho chleba, radšej nakŕmiť politicko-marketingovým cirkusom. Namiesto zápasu o ďalšiu podobu ozdravovania verejných financií či o budúcnosť dôchodkového ako aj zdravotného systému tak riešime budovanie fiktívnych hrádzí voči bližšie nešpecifikovanému liberálnemu zlu, stretávky „smeráckej omladiny“ s esenciou svetovej mizogýnie či údajne driemajúcu opozíciu.Podarí sa premiérovi Ficovi takto „potemkinovsky" prekryť čoraz viac kolabujúci štát a neschopnosť jeho vládnej garnitúry riešiť naše skutočné problémy? Naozaj slovenská politická opozícia spí a neponúka žiadne vitálne alternatívy pre lepšie Slovensko? Čo vlastne ešte dnes čaká taký priemerný volič od slovenskej politiky - reálne výsledky či nekonečnú kabaretnú estrádu? No a napokon, pri takto nastavenej politike, dá sa ešte veriť, že najbližšie voľby budú nielen zákonné, ale aj férové a spravodlivé?Témy pre šéfredaktora Aktualít Petra Bárdyho. Počúvate Aktuality Nahlas. Pekný deň a pokoj v duši vám želá Braňo Dobšinský.

8 372 – číslo, ktoré je aj po tridsiatich rokoch výčitkou medzinárodnému spoločenstvu. Zachytáva počet obetí masakry v bosnianskej Srebrenici. 8 372 mužov, ktorí našli smrť guľkou do hlavy z rúk ozbrojencov generála Ratka Mladiča. Len preto, že boli moslimovia.V masových hroboch v neďalekom Potočari tak našli miesto chlapci od 12 rokov po 77 ročných starcov. 8 372 popravených obetí genocídy. Približne polovica z mužov, ktorým sa vtedy nepodarilo či nevládali utiecť zo Srebrenice. Aj po tridsiatich rokoch zostáva tento masaker - svetom uznaný za genocídu - mementom. Zvlášť dnes, keď sme svedkami nových krvavých konfliktov na Ukrajine či v Gaze.Aj preto si ani po troch dekádach genocídu zo Srebrenice nemôžeme dovoliť obísť. Sprievodcom nám bude kolega Pavol Štrba, ktorý ju pred časom navštívil. Zažil miesta, ktoré ju pripomínajú a oživil ich v rozhovoroch s pozostalými.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Na trenčianskom letisku sa začína tohtoročná Pohoda. Pred svojou tridsiatkou vlastne už kultový hudobný festival, ktorý však nekončí len pri hudbe. Vytvára priestor aj pre slobodnú diskusiu, kritické myslenie a stretnutia – a áno aj generácií. Veď jeho 29 ročníkov znamená, že účastníci tých prvých už vychovali ďalšiu generáciu návštevníkov.Ani tohtoročná Pohoda sa nezaobíde bez Aktualít a ich diskusií. Ponúkneme debaty o konfliktoch v Gaze, Ukrajine, o spravodlivosti na slovenský spôsob, sociálnych médiách a ich impakte na krajinu, o umelej inteligencii, ale i o tom, čo robí muža mužom. A tiež živé nahrávanie populárneho podcastu Bárdy & Káčer.Čo môžete vo festivalovom „pohodovom“ Trenčíne od Aktualít očakávať? Na to sa pozrieme s Petrom Bárdym, ktorý šéfredaktorsky zastrešuje nielen Aktuality, ale aj ich „Pohodový“ tím.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Malý či žiadny pokrok v oblasti právneho štátu. Pre Slovensko ho konštatuje Európska komisia vo svojej výročnej správe o stave právneho štátu, ktorú vydáva od roku 2020.Bez pokroku pri stíhaní vysokej korupcie, naďalej prisilné postavenie generálneho prokurátora, absentujúca regulácia lobingu, bezzubé majetkové priznania politikov.Rovnako bez pokroku pri posilňovaní nezávislosti verejnoprávnej STVR, právnej ochrany novinárov či naďalej pričasté využívanie expresne rýchleho prijímania legislatívy.Brusel nám tak opakovane odporúča prijať konkrétne legislatívne a systémové opatrenia, ktoré by posilnili dôveru v právny štát.Prečo Slovensko stagnuje? Kto za to zodpovedá a ako z toho von? Otázky pre Katarínu Batkovú z mimovládnej organizácie Via Iuris.„Dôležité je povedať, že správa Európskej komisie nie je robená len tak. Môže mať podstatný vplyv na to, ako komisia rozbehne tzv. konanie o kondicionalite. A teda ide o podmienenosť eurofondami,“ upozorňuje Batková.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Atentátnik na premiéra Roberta Fica sa po vyše roku postavil pred súd. Dôchodca Juraj Cintula čelí obžalobe pre obzvlášť závažný zločin teroristického útoku proti chránenej osobe. Hrozí mu doživotie. Dnes vypovedať odmietol, na súde tak jeho výpovede čítali. Pojednávanie sleduje Ivana Zigová.„Znalkyňa z oblasti psychológie nevylúčila, že by [Juraj Cintula] mohol pokračovať v trestnej činnosti. Nedošlo podľa nej k naplneniu cieľa. Neodstavil premiéra Fica z funkcie,“ tvrdí reportérka Aktualít.A čo spravil samotný pokus o atentát s Robertom Ficom? Pozreli sme na to s Petrom Bárdym, autorom pokračovania jeho politického životopisu.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Sme po víkende, keď sa solúnski bratia svätí Cyril a Metod stali pozadím pre defilé politickej arény. Ak prezident Pellegrini volal po zastavení hádok a rozdelenia spoločnosti, premiér o svojich politických rivaloch hovoril ako o „duchovných a hodnotových bezdomovcoch“. Ak prezident hovoril o „neprivlastňovaní“ štátnych sviatkov, Devín sa zaobišiel bez exprezidentov Kisku a Čaputovej, či bez tvárí opozície. A z úst českého kardinála Duku si Slovensko v Nitre vypočulo ospravedlnenie za Čechov, ktorí ho v súčasnosti poučujú o demokracii a slobode – v čase, keď si tí Česi – najnovšie europoslanec Zdechovský – na Slovensku vypočuli iné výrazy. Napríklad obvinenia z „nájomných politických vrahov“.A Mekka folkloristov – Východná – vypískala ministerku kultúry Martinu Šimkovičovú.Aký víkend to má krajina za sebou? Pozrieme sa naň s politológom Radoslavom Štefančíkom.„Robert Fico už nejaký čas komunikuje, akoby mal pred sebou nejakých démonov. Možno ich má vo svojej hlave a bojuje proti nim. Celý jeho prejav bol založený na tom, akoby Slovensko bolo niekým ohrozované. Vracia ma to do čias Vladimíra Mečiara,“ tvrdí politológ.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Kauza Emisie - známa aj ako kauza Interblue - patrí medzi najikonickejšie kauzy prvej vlády Roberta Fica. Rezort životného prostredia vedený nominantmi Jána Slotu v nej nevýhodne predal naše emisné kvóty garážovej firme Interblue, teda firme s absolútne netransparentným vlastníckym pozadím. Obchod za niekoľko desiatok miliónov bol však tak škandalózny, že premiér Fico - a to po opakovaných výmenách slotových ministrov - rezort životného prostredia napokon Slovenskej národnej strane odobral.Prípad bol síce vyšetrovaný políciou, prokurátor však po ukončení vyšetrovania skonštatoval, že sa žiadny trestný čin nestal. Nové vyšetrovanie otvorené po roku 2021 však výsledky predsa len prinieslo, už v ďalšom roku pozadie emisného biznisu odkryli a prišli aj prvé obvinenia. Napokon ale kauza končí v koši. A dôvod? Premlčanie vyplývajúce z novely trestných kódexov prijatých vládou Roberta Fica.A záver? Skutok sa stal, bol trestným činom a vyšetrovanie preukázalo záujem poškodiť Slovenskú republiku. Štát si nárokoval škodu za takmer 50 miliónov, napokon však Slovensko žiadne peniaze nezíska a obvinení ministerskí úradníci do väzenia nepôjdu. Kauza sa teda stala, a aj keď podľa orgánov činných v trestnom konaní javí znaky trestného činu, trestnoprávne - a ani iné dôsledky, za ňu už nik neponesie. Rovnako tak mnohomiliónovú škodu, ktorú Slovensko utrpelo, nám nik nenahradí.Počúvate Aktuality Nahlas. Dnes o kauze emisie a zametaní takýchto veľkých prípadov siahajúcich do tých najvyšších poschodí moci. V druhej časti dnešného podcastu sa pozrieme na znepokojivý trend radikalizácie našej mládeže, predovšetkým mladých mužov a chlapcov, a tiež na to, ako sa narastajúcemu trendu toxickej maskulinity môžu jej obete brániť. O tejto téme budeme v Aktualitách diskutovať aj na budúcotýždňovej Pohode.Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Fond na podporu umenia opäť úradoval, tentoraz sa obeťou rozhodnutí politických nominantov Rady Fondu stali vydavatelia pôvodnej slovenskej literatúry. Napriek kladným stanoviskám odborných komisií - po politickom zásahu Šimkovičovej nominantov a bez vecného odôvodnenia, s nulovou podporou odišli známe vydavateľstva BRAK či Artfórum. No a dlhoročný nestor v oblasti vydávania slovenskej literatúry a objaviteľ mnohých našich literárnych talentov Koloman Kertész Bagala odišiel s desatinou toho, čo žiadal. Paradoxom pritom je, že rezort vedený Martinou Šimkovičovou sa síce navonok riadi heslom „kultúra slovenského ľudu má byť slovenská a žiadna iná“, no v praxi sa Fond do podpory vydávania pôvodnej slovenskej literatúry - a žiadnej inej, už akosi veľmi nehrnie.Počúvate Aktuality Nahlas, dnes s dlhoročným vydavateľom pôvodnej slovenskej literatúry, ktorý má na konte už približne 500 kníh z našej domácej produkcie, a stojí aj za etablovanou súťažou Poviedka, Kolomanom Kertészom Bagalom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Nárast výdavkov na obranu, ku ktorému sme sa zaviazali na ostatnom summite Severoatlantickej aliancie, je z hľadiska našej bezpečnosti potrebný, je však samozrejmé, že to pôjde na úkor iných výdavkov štátu, tvrdí to člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster. A ako hodnotí čoraz viac stagnujúcu slovenskú ekonomiku, ktorá navyše čelí aj pomerne vysokej inflácií? No a dá sa zvládnuť ďalší približne dvojmiliardový konsolidačný balíček bez škrtov v sociálnom systéme, teda napríklad zavedením adresnosti do energopomoci, trinástych dôchodkov či v podpore rodín?Slovenská ekonomika zlenivela, dôvodom poklesu nášho ekonomického rastu je tak globálna nestabilita, ako aj vládna konsolidácia. Tá sa totiž primárne zamerala nie na redukciu prebujnelých výdavkov štátu, ale na čoraz vyššie zdaňovanie firiem či občanov. Už na budúci rok nás pritom čaká ďalšie kolo uťahovania opaskov, tentoraz za približne dve miliardy. No a za rohom už číha aj masívny nárast výdavkov na obranu. Kde na to všetko vziať a akej ekonomickej budúcnosti budeme čeliť? A viete že ročne Slovensko platí iba na úrokoch takmer 4 miliardy eur? Témy pre člena Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martina Šustera.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Penzióny sú len špičkou ľadovca. Vlády Smeru urobili z Pôdospodarskej agentúry nástroj systémovej korupcie. Tento systém presahuje jednotlivé vlády, zasahuje aj do orgánov policie či prokuratúry a slúži oligarchom. Skutoční farmári na to doplacajú, tvrdí exminister pôdohospodárstva Zsolt Simon. PPA, teda Pôdohospodárska platobná agentúra sa stala nástrojom systémovej korupcie ako i organizovaného rozkrádania európskych poľnodotácií. Takzvaná penziónová kauza je iba malá špička ľadovca, ktorá však jasne demonštruje dlhodobo a cieľavedomo organizovanú korupčnú chobotnicu vlád SMERu. Pre Aktuality to povedal exminister pôdohospodárstva Zsolt Simon.Počúvate Aktuality Nahlas, dnes o fungovaní - respektíve nefungovaní Pôdohospodárskej platobnej agentúry a dôsledkoch na našich poľnohospodárov ako i korupciíí na vysokých miestach. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Polarizáciu spoločnosti veľmi silne vnímajú aj deti, ktoré učím. Neraz nečakané otvárajú silné témy, o ktorých sa chcú rozprávať. Sú veľmi otvorené komunikácií, hovorí Učiteľská osobnosť 2024 Alena Rapčan Štrompová. Ťažšie než s deťmi je to však podľa nej s ich rodičmi. A prečo škola nie je len o známkach, ale i o výchove osobností? „Jediným učiteľom hodným toho mena je ten, ktorý vzbudzuje ducha slobodného premýšľania a rozvíja cit osobnej zodpovednosti,“ napísal už pred viac ako 400. rokmi učiteľ učiteľov Ján Ámos Komenský. Vzdelaný a kvalifikovaný, ale aj zapálený, empatický, spravodlivý a férový učiteľ. To je jedna z najkľúčovejších postáv zásadne utvárajúcich svet našich detí a formujúcich nielen ich vzdelanie, ale aj výchovu našich potomkov. Napokon, kto z nás si aj v zrelom veku nespomenie na nejakého toho svojho učiteľa, ktorý mu tak trochu zmenil svet, otvoril mu nové obzory, motivoval ho k zvedavosti či naučil ho hodnotám férovosti alebo poctivej práce.Napriek tomu, že toto všetci už dlho a veľmi dobre vieme a napriek tomu, že hodnotu vzdelanej spoločnosti nám opakovane potvrdzujú i všemožné štatistiky vyspelých krajín sveta, skutočná realita je na Slovensku neraz veľmi tristná. Hoci sa naša politická scéna už roky zaklína plamennými deklaráciami o priorite vzdelávania, faktom je čoraz viac upadajúce spoločenské postavenie učiteľov, ich žalostné platové ohodnotenie, neúmerne rastúca byrokracia, ustavične sa meniace plány čo a ako učiť, ale i vzrastajúci tlak rodičov, neraz nerešpektujúcich autoritu učiteľa. Napriek tomu i v takýchto podmienkach pôsobí v našich školách mnoho erudovaných, zapálených a inšpiratívnych učiteľov a učitieliek.Kto teda je dobrým učiteľom a čo robí z učiteľa dobrého učiteľa? Ako v dnešnej dobe preplnenej podnetmi zaujať deti a vzbudiť v nich zvedavosť? Prečo škola rozhodne nie je iba o vzdelávaní, testoch a známkach, ale aj o výchove a formovaní komplexných osobností? Ako dôležité je to tak často skloňované kritické myslenie a aká by mala byť v týchto audiovizuálnych časoch úloha mediálnej výchovy? V čom teda naši učitelia žijú a aké sú tie dnešné deti? No a napokon, s kým je vlastne ťažšia debata, s deťmi alebo ich rodičmi a kde je miesto rodiča vo vzdelávacom procese?Ráno Nahlas, dnes s Učiteľskou osobnosťou Slovenska 2024 Alenou Rapčan Štrompovou zo Základnej školy Ľudovíta Fullu v Košiciach. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Slovensko má špičkových vedcov a nepochybne má špičkových vedcov i SAV. Nie to však vďaka systému, ale napriek nemu, hovorí pre Aktuality nový šéf Slovenskej akadémie vied Martin Venhart. Podľa neho má naša veda veľký potenciál, je však zásadne a systémovo podfinancovaná. A prečo si myslí, že má zmysel vedecky analyzovať Kotlárovu štúdiu?Niektoré z najchytrejších mozgov súčasnej spoločenskej vedy hovoria, že to, čo sa dnes deje nie je ničím iným, než vzburou davov voči dobe racionality, faktov a na vede založenom pokroku spoločnosti, teda inak povedané: Ide o otvorenú a jasnú kontrarevolúciu voči ideálom európskeho osvietenstva. Ak je to tak, ide o skutočne zásadný hodnotový - až civilizačný spor a je preto mimoriadne dôležité, kto bude stáť v prvej línií barikád inštitúcií, ktoré tieto hodnoty racionality i vedy postavenej na faktoch budú brániť. Jednou z týchto inštitúcií je tu u nás - na Slovensku, nepochybne aj Slovenská akadémia vied.SAV má dnes nové vedenie, na jej čelo sa postavil jadrový fyzik, ktorý už na samom začiatku svojho mandátu musí čeliť výzve od vládneho splnomocnenca Petra Kotlára. Prečo SAV túto výzvu vôbec prijala a ako šéf SAV vníma dobu, v ktorej až príiš často vo verejnosti - no i na politickej scéne, víťazia konšpirácie, pavedecké bludy a krik más nad vedou, faktami a na racionalite založenými rozhodnutiami? Kde vidí v týchto časoch miesto chrámu vedy - SAV? Ako je podľa neho možné posilniť hlas vedy vo verejných politikách a prečo nemôže byť veda z princípu apolitická? Ako vníma fakt, že Slovensko je na samom chvoste európskych krajín vo výdavkoch na vedu a výskum a ako zvrátiť "braindrain", teda odliv tých najšikovnejších a najchytrejších mozgov zo Slovenska? Čo sú tie najkľúčovejšie vedecké výzvy, ktorým Európska únia dnes čelí a čo k tomu môže povedať slovenská veda a naši vedci? No a napokon, dočkáme sa i slovenskej "nobelovky" a prečo ju na rozdiel od našich susedov doteraz nemáme?Ráno Nahlas, dnes so šéfom Slovenskej akadémie vied Martinom Venhartom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Dlho sa niesli na pleciach Spojených štátov“, či na nich dokonca „parazitovali“ – nie je to tak dávno, čo takto na adresu európskych spojencov hovorili Donald Trump a jeho vice J. D. Vance.Kritizovali tak európske výdavky na obranu. A ak sa tie mali po Putinovej agresii voči Ukrajine a samite vo Vilniuse navýšiť na tri a pol percenta výkonu ekonomík členských štátov Aliancie, staronový prvý muž Ameriky Donald Trump zatlačil na päť percent. A dostal ich, (hoci špekulatívne). A aj so súkromným odkazom šéfa Aliancie Marca Rutteho – ešte pred Haagskym samitom: „Európa zaplatí svoje a bude to tvoj úspech. Dosiahneš, čo sa žiadnemu americkému prezidentovi nepodarilo celé desaťročia.“A ak je Donald Trump spokojný, nohu do dverí nekladie ani Slovensko – v Haagu reprezentované prezidentom Pellegrinim. Robert Fico pritom opakuje, že na obranu nedá ani o cent viac. Napriek tomu je Peter Pellegrini na skupinovej fotografii Haagskeho samitu hneď v prvom rade. Úspech slovenskej diplomacie či naopak diplomacia Aliančná? Téma pre Miroslava Wlachovského, bývalého šéfa slovenskej diplomacie, dnes výskumníka Globscecu.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Ak nechcem mať špinavé ruky za niečo, čo som nezapríčinil, tak by som PPA otvoril trestnoprávnemu vyšetrovaniu. Do agentúry by mali nabehnúť vyšetrovatelia a prokurátori a mali by začať konať. Toto by bolo riešenie zodpovedných politikov, hovorí na margo podozrení okolo PPA - známej aj z tzv. Penziónovej kauzy, šéf NKÚ Ľubomír Andrassy. Prečo podľa neho vláda volí radšej cestu škandalizovania kritikov a popierania reality? Slovensko nemá ucelenú dlhodobú stratégiu zameranú na investičný rozvoj s jasne definovanými cieľmi a ich stabilným, viaczdrojovým financovaním. Navyše, Slovensko je - i napriek vládnej konsolidácií, jedinou krajinou Európskej únie, ktorá sa ocitla v pásme vysokého rizika v oblasti dlhodobej udržateľnosti verejných financií.I toto zaznelo v Správe o výsledkoch kontrolnej činnosti NKÚ za minulý rok, ktorú šéf kontrolórov prezentoval plénu Národnej rady. Správa sa však stretla iba s veľmi vlažným prijatím vládnej koialície no a premiér na šéfa kontrolórov dokonca verbálne zaútočil. NKÚ pritom pripomína i žalostne nízke čerpanie eurofondov a tvrdí, že napriek 25 miliardám, ktoré Slovensko z EÚ ziskalo, sme tam, kde sme boli. V čom pri čerpaní eurofondov systémovo zlyhávame a ako Najvyšší kontrolný úrad vníma tzv. penziónovú kauzu, v ktorej figurujú i vážne podozrenia z korupcie a klientelizmu? Ako je vôbec možné, že sa napriek opakujúcim kontrolám nadarí urobiť z Pôdohospodárskej platobnej agentúry - známej i z kauzy Dobytkár, dôveryhodnú inštitúciu a prečo vládni lídri namiesto snahy prešetriť vážne podozrenia volia radšej cestu škandalizácie kritikov a popierania reality? "Hnevá ma, že my sme ako na podnose odovzdali orgánom činným v trestnom konaní ukážkový príklad skorumpovanej a rozkradnutej štátnej agentúry a namiesto toho, aby bežali vyšetrovania a jej bývali predstavitelia by boli braní na zodpovednosť, zavládla tu kultúra nevyvodzovania osobnej - politickej i trestnoprávnej, zopovednosti," tvrdí šéf NKÚ. Ráno Nahlas, dnes opäť s predsedom NKÚ Ľubomírom Andrassym. V rozhovore sa vrátime aj ku kritike pomerov v zdravotníctve, ale i reakciám jednej z finančných skupín pôsobiacich v tomto sektore.Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Nie sme vo vojne, no nie sme ani v mieri. Konštatovanie Aliancie, ktorá sa schádza na dôležitom a dlho pripravovanom samite v Haagu. V kontexte Putinovej vojny na Ukrajine a čerstvo po americkom útoku na iránsky jadrový program. Spojencov čaká odobrenie navýšenia obranných výdavkov – z dnešných dvoch percent na päť. Aj preto, aby európska časť Aliancie nemusela opakovane počúvať americké a zvlášť Trumpove variácie o tom, že sa vezie na účet Spojených štátov.Nájde NATO hrádzu na Putinove chúťky vyjadrené jeho opätovnou pripomienkou známej vety, že kde vstúpia nohy ruského vojaka, to je naše – čo v podaní ruského prezidenta znamená to ruské?A ako pôsobia rozporuplné signály zo Slovenska, ktoré ústami svojho premiéra Fica hovorí o neutralite, podpredseda parlamentu Andrej Danko zas o vystupovaní z NATO, a prezident, ktorý na samit aj pôjde, že Slovensko nebude klásť nohu do dverí navyšovania prostriedkov?Témy pre Pavla Macka, generála vo výslužbe s Aliančnou skúsenosťou. To všetko aj v kontexte čakania na to, ako Irán odpovie na americko-izraelský útok.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Tejto novelizácií Ústavy nerozumiem. Rodičia i učitelia riešia úplne iné problémy, tvrdí skúsený pedagóg Juraj Hipš. Na Slovensku nie je vzdelanie výťahom k lepšiemu životu, toto je náš problém. Tisícky detí z chudobných pomerov sa ku kvalitnému vzdelaniu vôbec nedostanú. Mrháme ich talentom no a tu niekde sa začína i polarizácia spoločnosti, upozorňuje Hipš. Približne tretina funkčných analfabetov vo veku 15 rokov, výsledky PISA meraní, ktoré samotný rezortný minister označil za "národnú katastrofu" a únik našich najlepších mladých mozgov do zahraničia. Popritom pretrvávajúca segregácia vo vzdelávaní a veľmi silná závislosť vzdelania detí na sociálnom postavení ich rodičov. K tomu treba pripočítať ešte i šíriacu sa epidémiu dušených a psychických problémov detí či mládeže, rastúce prípady šikany na školách - a dokonca už aj neraz brutálneho násilia v triedach končiaceho dokonca smrťou.A odpoveď štátu? Okrem iného je to i aktuálna snaha vládnej koalície zakotviť - v spolupráci s KDH, do Ústavy definície muža -ako otca, ženy - ako matky či posilniť práva rodičov pri vzdelávaní ich detí.Tuší vôbec slovenská politická elita čím žijú naše deti a čo ich naozaj trápi? Nie sú všetky tie politické deklarácie o deťoch ako priorite spoločnosti vo svetle reálnych faktov len prázdnymi rečami a skutočné problémy ich kvalitného vzdelávania nám zúfalo unikajú? A prečo nie je škola iba o vzdelávaní, ale aj o výchove? No a napokon, kto sú to tie naše "neviditeľné deti", ktorých potenciálom tak strašne - ako spoločnosť, mrháme?Ráno Nahlas s dlhoročným pedagógom, podpredsedom modelovej inovatívnej školy Alma vo Zvolene Jurajom Hipšom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Noc z trinásteho na štrnásteho júna spred týždňa – Izrael širokospektrálnym, no zároveň „chirurgickým“ útokom napadol iránske jadrové zariadenia, zneškodnil generalitu a zabil mozgy jadrového programu. Vážne poškodil iránske radary a raketové základne. Teherán odvtedy posiela jeho smerom rakety a drony, najnovšie dokonca na nemocnicu. A ak americký prezident Trump volá po „nepodmienečnej kapitulácii“, najvyšší iránsky vodca Ali Khamenei reaguje tým – „nevzdáme sa nikdy“. A ak by sa Amerika do vojny zapojila, vystríha ju pred „nenapraviteľnými škodami“.Napriek tomu sú tu informácie, že Donald Trump už odobril americký útok na Irán, no vyčkáva na kroky Teheránu. Či sa vzdá ďalšieho obohacovania uránu a svojho jadrového programu. Podľa Izraela bol v kritickom štádiu, keď sa mohol preklopiť do štádia, ktoré by ho priviedlo k jadrovej bombe. Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu však tvrdí, že nemá dôkazy o „systematickom úsilí Iránu vyvíjať jadrovú zbraň“.Ako je to s jadrovým programom Teheránu? A čo by znamenalo zapojenie Spojených štátov do tohto konfliktu? Téma pre Tomáša Nagya, experta na jadrové doktríny a obranného analytika Globscecu.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Zajacova reforma, ktorá umožnila vytváranie ziskov zo zdravotného poistenia bola chybou. Poisťovne nenaplnili očakávania a štát nemá zmysluplné regulačné mechanizmy. Stali sme sa exotmi, tvrdí exminister zdravotníctva Marek Krajčí. Podľa neho treba zanalyzovať čo by prinieslo vyvlastnenie súkromných poisťovní. Stámiliónové zisky poisťovní? Veď to sú šialené peniaze, hovorí.Zdravotníctvo - respektíve čoraz viditeľnejší kolaps jeho kvality i dostupnosti, a to pri neustále sa zvyšujúcej sa cene, za ktorú si ho financujeme. To je jedna z najpálčivejších tém, ktoré nás už chronicky trápia. Hoci do sektoru zdravotníctva lejeme čoraz viac miliárd, zvyšujúcu sa kvalitu pacient nepocíti, tvrdí po niekoľkých hlbkových kontrolách šéf Najvyššieho kontrolného úradu. Podľa Ľubomíra Andrassyho je totiž problém zakopaný v zle nastavených základoch toho, ako naše zdravotníctvo ne-funguje. Štát na verejný záujem rezignoval, pacient ho nezaujíma, ministerstvo ovládli lobisti a celé je to poháňané snahou o zisky pre súkromné finančné skupiny, tvrdí. Naopak, ľudia Penty zasa hovoria o prílišnej regulácií štátu, legitimite mnoho miliónových ziskov a hlasne sa dožadujú čo najväčšej privatizácie zvyškov štátneho - a podľa nich, neefektívneho zdravotníctva.Záujem skupín Penta, Agel - ale aj ďalších, na tvorbe verejnej politiky v oblasti zdravotníctva je naozaj enormný. Nepríjemné je to, že častokrát sa ten ich lobizmus deje netransparentne, tak ako to popisuje šéf NKÚ, hovorí exminister zdravotníctva Marek Krajčí. Podľa neho zdravotníctvo poháňané neobmedzenými ziskami sa stane drahé a sociálne nedostupné. Takto nám odtiekli stovky miliónov, tvrdí Krajčí. Treba sa však pozrieť aj na efektivitu štátneho sektora a utesniť v nej diery. Nech súkromné poisťovne súťažia v pripoistení, dodáva.Nastal čas na skutočne zásadné zmeny systému, ktorý má v rukách naše zdravie i holé životy? Je legitímne profitovať zo zdravotných odvodov alebo sa treba vrátiť pred časy Rudolfa Zajaca? Ako skrotiť lobistov predátorského kapitálu, ale aj neefektivitu štátneho spolitizovaného systému a dá a má sa zdravie na Slovensku kupovať? Kto teda v skutočnosti vládne nášmu zdravotníctvu a ako to celé vrátiť k záujmom pacientov? Ráno Nahlas s exministrom zdravotníctva Marekom Krajčím. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Novela ústavy z dielne vládneho Smeru, ktorá našla podporu u opozičných kresťanských demokratov. Na Slovensku dokonca na moment prehlušila správy o vojnách – či na Ukrajine, alebo o tej medzi Izraelom a Iránom. Nateraz sa odsúva na jeseň.Dve pohlavia - muž a žena - ako národná identita, zároveň ich rovnosť pri odmeňovaní. Adopcie a právo rodičov rozhodovať o výchovno-vzdelávacom procese detí, nie surogátnemu materstvu či suverenita Slovenska v hodnotových a kultúrno-etických otázkach. To, čo je pre niekoho zásadným dokumentom pre identitu krajiny, iní označujú výrazom „podvod“. „Podvod Roberta Fica, ktorý kresťania v politike nemajú legitimizovať“ – volá tvár odporu František Mikloško. Vypočul ho aj František Majerský. A Ján Ferenčák z Hlasu hovorí o „zástupnej téme“, o ktorej by rád hlasoval až na jeseň. A hoci ústavná novela zatiaľ vecne nič nevyriešila, už stihla napáchať politické škody: rozhádala opozíciu v momente, keď sa zdalo, že sa začína zjednocovať. Naviac v Bruseli vyvoláva obavy, že ide proti únijným princípom. Ako vidí jej plody politológ Radoslav Štefančík? Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Nie som žiadny Bin Ládin, to je lož vlády, ktorá sa ma snaží politicky zastrašiť. Hovorí aktivista známy z videa, v ktorom hovorí o politickom konci Ficovej vlády. Výsledkom je ako politické, tak aj trestnoprávne prenasledovanie. Nikam pred nimi neodídem, my to tu predsa nesmieme vzdať, tvrdí aktivista Peter Laťák. Slovensko horí, varuje.Preslávilo ho 18 sekundové video, v ktorom s valaškou v ruke verejne veští politický koniec premiéra Roberta Fica. Po tejto svojráznej veštbe z protivládneho mítingu sa však stal terčom nielen orgánov činných v trestnom konaní, ale aj čelných exponentov vládnej moci. No a zatiaľ čo polícia hovorila o priestupku a nebezpečnom vyhrážaní sa, lídri Smeru či Hlasu začali z oravského aktivistu - v drese Demokratov, vyrábať potenciálneho atentátnika a nebezpečného ozbrojeného radikála. Peter Laťák sa tak o novom obvinení - tentoraz z podnecovania, dozvedel priamo zo statusu ministra vnútra, ktoré prišlo v čase prvého výročia atentátu na premiéra. Šéf rezortu vnútra to označil za prejav "nulovej tolerancie voči nenávistným prejavom," samotný aktivista to ale vníma ako politickú šikanu, zastrašovanie a hovorí dokonca i o obavách z možného fyzického útoku.Ráno Nahlas s mužom s valaškou, aktivistom Petrom Laťákom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Včera to bol presne rok, čo sa Peter Pellegrini ujal funkcie hlavy štátu. Bola to sobota 15. júna 2024, presne mesiac po pokuse o atentát na premiéra Fica. Aj preto bola prezidentská inaugurácia tak trochu v tieni premiérovej rekonvalescencie. Tá si dokonca našla miesto v jeho inauguračnej reči, ako krvavý prejav „múru rozdelenia“, ktorý sa tiahne naprieč slovenskou spoločnosťou. Odvtedy prešlo 365 dní, Peter Pellegrini má za sebou aj svoju prvú správu o stave republiky. Nevšimol si korupciu, rovnako tlak na mimovládky, zrušenú verejnoprávnosť, rozprášenú Naku, vládu Roberta Fica chválil za stavebný ruch, no pripomenul mu západný vektor diplomacie. Smer tak pri ročnom hodnotení konštatuje, že „prejav Pellegriniho zodpovedal skôr očakávaniam opozície“. A z opozičných lavíc zas zaznieva, že „slúži záujmom vládnej väčšiny“. On sám hovorí, že „chce byť oporou každého jedného občana“. Ako to vidí Grigorij Mesežnikov z Inštitútu pre verejné otázky? Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Premiér zmenou ústavy nám hádže loptičku do rohu ako jazvečíkovi, aby sme sa pozerali tam a nie na plesnivé nemocnice, nedostavanú diaľnicu a na neschopnosť politikov doručiť akékoľvek reálne výsledky či zlepšenie života. Odporcov príklonu k Rusku je viac, upozorňuje publicista a teológ Michal Havran. Jeho reláciu Večera s Havranom STVR stopla, on však sľubuje, že sa na jeseň v nejakej forme vráti. Ministerstvá slúžia ako komodita a politika sa odlúčila od očakávaní výsledkov. Z politiky sa stala zábava na úrovni primitívnych formátov ako Martinka z Turca. Je gender v ústave národným náboženským špecifikom? Prečo niektorí slovenskí katolíci hovoria veci, ktoré ich pápež kritizuje? A prečo slovenská katolícka cirkev stále nie je schopná jednoznačne odsúdiť Jozefa Tisa?Rozhovor nahrával Peter Hanák.

Na Slovensku sa neumiera dôstojne a to je svedectvo zlyhávajúceho štátu. Tvrdí to Simona Stískalová z Platformy pomáhajúcich organizácií. Paliatívna a hospicová starostlivosť na Slovensku kolabuje. Výsledkom je, že dokonca i tá posledná životná cesta sa často mení na zúfalý boj o pozornosť štátu či o peniaze. Hovoriť o ziskoch v zdravotníctve je preto podľa Stískalovej cynizmus.Tam, kde som ja, nie je smrť a kde je smrť, tam ja už nie som. Táto múdrosť antických stoikov nepochybne platí, problémom však môže byť ten samotný proces od života k smrti. Umieranie totiž môže byť mimoriadne bolestivé, strašne osamelé a niekedy aj ponižujúce a hlboko nedôstojné. No a aby tomu tak nebolo, tak o tom je paliatívna a hospicová starostlivosť. Tá je však na Slovensku veľmi limitovaná a preto je - i vo všetkých jej možnostiach, neraz nedostupná.Ako sa tu u nás na Slovensku umiera? Prečo je to neraz tak nedôstojné, ponižujúce a v strachu či hrozných obavách? Musí to tak naozaj byť a ak nie, čo vieme spraviť aby tá naša skutočne posledná cesta nebola iba bezbrehým, ponižujúcim a osamelým utrpením? S akými problémami sa boria tie naše - či už kamenné alebo mobilné, hospice a prečo nemáme legislatívne upravenú detskú paliatívu? No a napokon, nakoľko je i samotná smrť o limitoch poisťovní či o peniazoch?Ráno Nahlas so Simonou Stískalovou z Platformy pomáhajúcich organizácií. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Na humanitárnu krízu v Gaze najnovšie upozornila švédska klimatická aktivistka Greta Thunberg. Izrealská armáda totiž zadržala jej loď Madleen s humanitárnou pomocou v medzinárodných vodách. Izrael hovorí o prevencii pred pašovaním zbraní, aktivisti z Freedom Flotilla Coalition o porušení medzinárodného práva. A ak chcela Greta urobiť gesto, ktorým by upriamila pozornosť na humanitárnu krízu v Pásme Gazy, do oblasti smeruje ďalší humanitárny konvoj z Tuniska, ktorý je protestom voči blokáde.Izrael sa totiž vo svojej totálnej vojne s radikálmi Hamasu nezastavuje pred ničím. Výsledkom je takmer 55-tisíc mŕvych na strane Palestínčanov – podľa palestínskych zdravotníckych zdrojov - a najnovšie smrteľné incidenty pri distribúcii humanitárnej pomoci. A ak jedna strana argumentuje rizikom hladomoru, druhá – izraelská – operuje zábermi zo 7. októbra spred dvoch rokov, keď radikáli Hamasu zmasakrovali vyše tisíc Izraelčanov a dve stovky ich zobrali do zajatia. Aké sú vyhliadky upokojenia situácie v regióne? Téma pre Attilu Kovácsa, experta na oblasť. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Z hľadiska národnoštátnych či bezpečnostných záujmov Slovenska nemá zahraničná politika Ficovej vlády žiadnu logiku. Vysvetlením môžu byť len osobné záujmy premiéra, tvrdí exminister zahraničných vecí Miroslav Wlachovský. Podľa neho zlom nastal po premiérovej návšteve Kremľa. Ešte stále máme šancu, čas sa nám ale zásadne kráti, varuje Wlachovský. Ani druhé kolo Rusko Ukrajinských rokovaní neprinieslo žiadny posun k mierovému ukončeniu ruskej agresie na Ukrajine. Koniec vojny je v nedohľadne, konflikt sa premenil na opotrebovávaciu vojnu a v nej sa hrá o to, kto vydrží dlhšie. Rozhodujúci faktor však nie je iba sila nasadzovaných vojakov či počet vystrelených granátov, ale najmä vôľa, rozhodnosť a ochota k obetiam - a to aj tým najvyšším.Konflikt pritom už dávno nabral zásadnú geopolitickú váhu, v ktorej sa Rusko cíti byť vyzývateľom celého Západu pričom cieli aj na rozpad euroatlantických štruktúr. Tie ale silne nahlodáva aj nová americká administratíva. V Európe preto masívne rastie tlak na čo najrýchlejšiu bezpečnostnú sebestačnosť. Slovensko sa však pod vedením ficovej vlády čoraz viac ocitá v bezpečnostnom vzduchoprázdne - na západných spojencov vláda nadáva, Kremľu sa líška a okrem Orbána sa veľmi nebaví ani so susedmi. Slovensku sa čas radikálne kráti, Ficova pllitika ho ženie do bezpečnostného vzduchoprázdna, tvrdí exminister Wlachovský.Kam nás teda vedie takáto zahraničná politika, má slovenský premiér vôbec nejakú strategickú víziu alebo už hrá iba o vlastnú budúcnosť? Bude pre Slovensko ešte miesto v novoformujúcej sa koalícií ochotných a aké následky môže mať spor s Nemeckom? No a napokon, aký bude ďalší vývoj vojny na Ukrajine, čo to bude znamenať pre našu vlastnú bezpečnosť a o čo o stave sveta hovorí až negustiózny spor Elona Muska s Donaldom Trumpom?Ráno Nahlas s exministrom zahraničných vecí, bývalým diplomatom a dnes analytikom Globsecu Miroslavom Wlachovským. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Robertovi Ficovi sa podaril veľmi nebezpečný ťah: spriemeroval spoločenské vedomie a presvedčil ho, že najväčším výdobytkom spoločnosti je, že sa ľudia môžu doslova nažrať. Že si môžu užívať, že majú všetky výdobytky konzumného spôsobu života. No len keď si to dáme do kontextu spoločnosti, ktorá hľadá vyšší princíp, istý morálny aspekt zmyslu života, tak milý Robert Fico a jeho kumpáni naučili Slovákov, že hlavným zmyslom pobytu na tomto svete je mať sa dobre. A nemôžem konštatovať inak – a ospravedlňujem sa za to slovo – ale toto sa nedá nazvať inak ako prasačia morálka“, hovorí Ladislav Snopko, človek Novembra'89 a bývalý minister kultúry. 17. november – pre niekoho jeden z dátumov, na ktorom sa dá ušetriť, pre iných symbol, keď sa do našich končín začala vracať sloboda.17. november. Aj po vyše 35-rokoch opäť téma. Nie však téma na diskusiu. Skôr oznam vládnej moci, že tomuto sviatku nebude prináležať výsada pracovného voľna.17. november ako symbol návratu slobody – po štyroch dekádach slobody ukradnutej. A ukradnutej komunistickou mocou. Zaslúži si takýto prístup? Naviac – zo strany mocných s komunistickou minulosťou?Téma pre Ladislava Snopka, niekdajšieho ministra kultúry, tvár disentu a človeka Novembra'89.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Stav cestných mostov je alarmujúci, ich kolapsy sa môžu kedykoľvek zopakovať. Počet mostov, ktoré sa prepadajú do havarijneho stavu ustavične rastie a hrozí, že kedykoľvek môže prísť aj k ľudským obetiam. Tvrdí to šéf Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo Ondrej Matej. Náklady na opravy sa pritom šplhajú k miliarde eur. Zlyhal minister dopravy?Pri Brodskom v okrese Skalica sa koncom mája zrútila časť cestného mosta, ktorá padla na hlavnú železničnú trať Kúty-Břeclav. Na opravovanom moste v Poprade zasa nedávno praskol nosník ponad železničnú trať medzi Popradom a Košicami. Havária spôsobila ochromenie vlakovej dopravy. Na jeseň minulého roka museli náhle uzavrieť dôležitý most pred Banskou Bystricou. A dôvod? Opäť, havarijny stav ohrozujúci bezpečnosť dopravy. Experti pritom hovoria, že takýchto havárií bude len a len pribúdať a je len otázkou času, kým si možno vyžiadajú už aj ľudské obete. Z 1 800 mostov je v zlom alebo až havarijnom stave viac ako 30 percent - teda, ide o stovky mostov. Ako je možné, že sa takáto doslova kritická infraštruktúra štátu ocitla v takto havarijnom stave a prečo štát - i ďalšie orgány verejnej moci, zanedbali údržbu tejto kľúčovej chrbtice Slovenska? Kto za toto môže, ako to napraviť a čo nás to bude stáť? No a kam sa podeli všetky tie vzletné a plamenné reči o našej suverenite, keď ich v žitej realite zjavne nedokážeme napĺňať?Aká je vlastne budúcnosť našej cestnej či železničnej infraštruktúry pod vedením štvrtej vlády Roberta Fica a ako sa v kresle ministra dopravy - nie slovami, ale skutkami, osvedčil Jozef Ráž mladší? Témy pre šéfa Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo a bývalého riaditeľa ZSSK Jozefa Mateja. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Pápež Lev XIV. je v úrade prvý mesiac. Nový muž v bielom; ten, čo sa otvorene zastal napadnutej Ukrajiny; rovnako nešetrí Izrael pre jeho zverstvá na civilnom obyvateľstve Pásma Gazy a neváha hovoriť o „zázraku mieru“, ktorý vyprosuje od „Kráľovnej pokoja“. Ako inak ako duchovný líder, ktorý odvodzuje svoju misiu od iného lídra – Ježiša z Nazareta. Jeho prvý mesiac sme ho však mohli vidieť aj medzi cyklistami slávnej „giro d'Italia“, s futbalovými šampiónmi Neapola či so svetovou tenisovou jednotkou Jannikom Sinnerom. A ostatnú nedeľu na narodeninách priateľa z jeho rehole augustiniánov. Aký je Robert Francis Prevost po prvom mesiaci v úrade Petrovho nástupcu? Pozrieme sa na to s jeho rehoľným spolubratom Jurajom Pigulom, odborníkom na ranokresťanskú literatúru a Augustína, po ktorom je pomenovaná samotná rehoľa augustiniánov. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Pre väčšinu Slovákov je rodina ešte stále hlavným zdrojom bezpečia, blízkosti i dôvery. Tento základný pocit však dnes ohrozujú obavy z nedostatku peňazí, ale aj politika, ktorá dokáže rodiny generačne štiepiť. Zásadnou obavou je i strach, že sa nedokážeme postarať o nemohúceho príbuzného. Pre väčšinu Slovákov je doteraz rodina hlavným zdrojom bezpečia, blízkosti i dôvery. Aktuálne však existujú minimálne dva, presnejšie tri kľúčové faktory, ktorý tento pocit silne nahlodávajú. Okrem už tradičného problému nedostatku financií, je to aktuálne tak silná polarizácia na našej politickej scéne, že svojou intenzitou zasahuje už aj do úzkych rodinných väzieb. Nemenej prekvapivé môžu byť aj naše obavy o to, ako sa dokážeme postarať o rodinných príslušníkov, ktorí majú nejaký vážny zdravotný problém či trpia nejakým zdravotným znevýhodnením. To toľko proklamované bezpečie rodinného krbu - kam sa však väčšina z nás tradične utieka, tak môže byť dnes oveľa krehkejšie, než ako by sme chceli. To všetko vyplýva z prieskumu realizovaného agentúrou NMS pre finančný dom Uniqa.Väčšia časť našej populácie dokáže mať (i v rámci rodiny) nejaký zhodný názor, to čo to štiepi a polarizuje sú vyjadrenia a činy politikov, ktorí sa medzi sebou radi vymedzujú, hovorí Michal Mislovič z agentúry NMS.A ešte jedna zaujímavosť. Slováci vidia rodinu hlavne tam, kde sú deti Každé spolužitie s deťmi je väčšinovo označované za rodinu a to bez ohľadu na to, akí dospelí sa o deti starajú.O čom tieto naše obavy vypovedajú a sú i dôsledkom zlyhávajúceho štátu v jeho sociálnych záväzkoch či nedostatku empatie a sebastrednosti našich politických elít? Čo s tým vieme urobiť a aký dosah to má na súdržnosť celej našej spoločnosti?No a napokon, nakoľko sme ešte stále tradičnou spoločnosťou koreniacou vo vzorcoch z minulého či dokonca predminulého storočia?Ráno Nahlas, dnes s analytikom Michalom Mislovičom z výskumnej agentúry NMS. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Obyčajný Matovič: Homo vulgaris; Fico: Posadnutý mocou; Zuzana Čaputová: Odvaha k ľudskosti; A opäť Fico, no tento raz Posadnutý pomstou. Kvarteto knižných publikácií, ktoré spája analýza politických osobností a na ich pozadí vlastne analýza krajiny. Knižné kvarteto, za ktorým stojí – chcelo by sa povedať, že skladateľ – no pri knižnom kvartete to bude niečo iné: novinár, komentátor, podcaster a šéfredaktor v jednej osobe Peter Bárdy. Čerstvý spisovateľ roka 2024. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Zákaz krížového vlastníctva ani zrušenie odvodov nič v zdravotníctve nevyriešia, tvrdí šéf poisťovne Dôvera Martin Kultan. Zisk súkromných poisťovní je podľa neho úplne legitímny a dokonca ho prirovnáva k platom lekárov, sestričiek či ziskom lekárnikov. A jeho riešenie? Prakticky úplná privatizácia zdravotníctva.Zdravie je dnes na Slovensku predmetom obchodovania a kšeftovania medzi veľmi úzkymi ekonomickými záujmovými skupinami, vyhlásil v až šokujúco otvorenej kritike pre Ráno Nahlas predseda Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomír Andrassy. Podľa neho rezort zdravotníctva podlieha lobistickým tlakom, štát na verejný záujem rezignoval a pacient ho vôbec nezaujíma. Privatizáciou zdravotných odvodov sme si v zdravotníctve vyrobili peklo, potvrdzuje kritiku šéfa NKÚ bývalá šéfka Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Renáta Bláhová.Napriek tomu, že zdravotníctvo patrí medzi kľúčové oblasti, ktoré nás trápia a hoci do zdravotníctva každoročne dávame čoraz viac miliárd, efektivita, kvalita i dostupnosť zdravotných služieb sa pre pacientov nelepšia. Navyše, systém nás núti k všakovakým poplatkom a dokonca i verejným zbierkam na modernú liečbu či inovatívne lieky. No a to všetko v systéme, ktorý umožňuje finančný skupinám generovať zisky z našich odvodov. Pacient dopláca na neférové financovanie a záujmové skupiny v zdravotníctve. Štát zlyháva, hovorí po opakovaných a hĺbkových kontrolách šéf NKÚ.Šéf poisťovne Dôvera Martin Kultan považuje kritiku predsedu NKÚ za spolitizovanú, hovorí o všeobecných floskulách a pýta sa, kto sú teda tí Ľubomírom Andrassym spomínaní lobisti. Spomínané témy bagatelizuje a hovorí, že cestou je ďalšia privatizácia zdravotníctva - ako VšZP, tak i štátnych nemocníc.Dozrel čas na zásadnú zmenu ako je napríklad transformácia zdravotných odvodov na dane či zákaz krížového vlastníctva v zdravotníctve? Sú zdravotné poisťovne vôbec poisťovňami, načo ich máme a čo robí zisk v systéme štátom vynucovaného zdravotného poistenia kde nie každý pacient dostane to, čo by dostať mal i mohol? No a napokon, aké sú vlastne prepojenia medzi Pentou a štátom a kto v skutočnosti ovláda naše zdravotníctvo?Ráno Nahlas s generálnym riaditeľom a šéfom predstavenstva zdravotnej poisťovne Dôvera Martinom Kultanom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Dnešní škôlkari sú oveľa viac informovanejší, vedia viac a sú aj aktívnejší i smelší. Deti preto kladú vyššie nároky na aktívne trávený čas,, hovorí učiteľka a riaditeľka Materskej školy Michaela Vargová. A ako vidí realitu ministerských plánov zaviesť povinné škôlky pre deti od troch rokov?Povinné škôlky pre deti od troch rokov, tak znie aktuálny návrh ministra školstva, ktorým chce rozšíriť nutnosť predprimárneho vzdelávania už od roku 2028. A cieľ? Zabezpečiť deťom rovnosť šancí a to už v čo najútlejšom veku. Po kritike verejnosti však šéf rezortu školstva zaradil spiatočku a ubezpečuje, že vzdelávanie trojročných detí si môžu zabezpečiť aj u seba doma aj samotní rodičia, podmienkou však bude ich stredoškolské vzdelanie.Ministerstvo školstva tvrdí, že rozšírenie povinného predprimárneho vzdelávania deťom zlepší ich jazykové schopnosti, posilní im emocionálnu inteligenciu a už v čo najútlejšom veku napomôže odhaliť ich prípadné špeciálne potreby alebo ich talenty.Sú to najcennejšie čo máme, naše deti. Napriek tomu ich už v útlom veku troch rokov neraz zverujeme do opatery i výchovy štátu. Čo je cieľom predprimárneho vzdelávania, komu naše poklady vlastne zverujeme, čo dnes v realite trápi naše škôlky a sú na tieto ambiciózne plány ministra školstva vôbec pripravené?No a napokon, platí veta" Všetko, čo naozaj potrebujem vedieť, som sa naučil v materskej škole" od svetovo známeho Roberta Fulghuma a ak áno, prečo sú škôlky v našom živote tak dôležité? Ráno Nahlas s dlhoročnou učiteľkou ako aj riaditeľkou Materskej školy v Banskej Bystrici Michaelou Vargovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Slovensko sa za túto správu nemusí hanbiť. No mám potrebu povedať, že Peter Pellegrini síce zahryzkal, no jemnúčko“ – pohľad Radoslava Štefančíka, politológa Ekonomickej univerzity, na správu o stave republiky z pera prezidenta. „Mnohé nepovedal, nepoukázal na nedostatky“, dopĺňa. No hovorí, že prezidenta Pellegriniho je za čo aj pochváliť.Prezident Peter Pellegrini vystúpil so svojou prvou správou o stave republiky. Chcel sa programovo pozerať do budúcnosti, aby sa vyhol kritike minulosti a teda práci politikov. Napriek tomu za „frustráciu a zúfalstvo“, ktoré nachádza v regiónoch môžu podľa neho politici. Od nich sa podľa prezident spoločnosť rovnako nedočká ani prepotrebného zmierenia. A kriticky si všimol si aj ministrov, ktorí sú „viac zdrojom kontroverzie ako uznania“.Vládu Roberta Fica pochválil, i vyzval. Pochválil za stavebný ruch a vyzval, aby nezabúdala na západných spojencov či aby sa pre pandemickú amnestiu dokázala pozrieť do očí pozostalým obetí pandémie. Opozícii zas neváhal pripomenúť, že medzi jej prívržencami je veľká časť tých, ktorí spochybňujú atentát na premiéra. Len chvíľu predtým z jeho úst zaznelo, že prezidentský palác nie je ani ďalším koaličným partnerom, no ani hniezdo m opozičného odporu. A čo sme v jeho príhovore nepočuli? Nenašlo si tam napríklad miesto kritizované rozkrádanie európskych peňazí na luxusné vily boháčov, ktoré už našlo svoj výraz v „banánovej republike“ pre Slovensko. Zmenené trestné kódexy či zrušená špeciálna prokuratúra, na ktoré sa pýta Brusel. Rovnako zrušená verejnoprávna Rtvs. Zástupy nespokojných pracovníkov kultúry vo výhražnom štrajku.Ako sa pozerá na prezidentskú správu o stave krajiny politológ Radoslav Štefančík?„Peter Pellegrini zostal ten tipický človek-kandidát vládnej koalície, ktorý sa stal prezidentom aj vďaka Robertovi Ficovi. Ak ho jeho politický otec vychoval a prakticky aj ustanovil do funkcie hlavy štátu, tak Peter Pellegrini nebol nejakým ostrým kritikom Ficovej vlády“, tvrdí politológ. Oceňuje, že prezident otvoril tému „vízie“ ponad volebné obdobia. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.