Ráno Nahlas

Noc z trinásteho na štrnásteho júna spred týždňa – Izrael širokospektrálnym, no zároveň „chirurgickým“ útokom napadol iránske jadrové zariadenia, zneškodnil generalitu a zabil mozgy jadrového programu. Vážne poškodil iránske radary a raketové základne. Teherán odvtedy posiela jeho smerom rakety a drony, najnovšie dokonca na nemocnicu. A ak americký prezident Trump volá po „nepodmienečnej kapitulácii“, najvyšší iránsky vodca Ali Khamenei reaguje tým – „nevzdáme sa nikdy“. A ak by sa Amerika do vojny zapojila, vystríha ju pred „nenapraviteľnými škodami“.Napriek tomu sú tu informácie, že Donald Trump už odobril americký útok na Irán, no vyčkáva na kroky Teheránu. Či sa vzdá ďalšieho obohacovania uránu a svojho jadrového programu. Podľa Izraela bol v kritickom štádiu, keď sa mohol preklopiť do štádia, ktoré by ho priviedlo k jadrovej bombe. Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu však tvrdí, že nemá dôkazy o „systematickom úsilí Iránu vyvíjať jadrovú zbraň“.Ako je to s jadrovým programom Teheránu? A čo by znamenalo zapojenie Spojených štátov do tohto konfliktu? Téma pre Tomáša Nagya, experta na jadrové doktríny a obranného analytika Globscecu.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Zajacova reforma, ktorá umožnila vytváranie ziskov zo zdravotného poistenia bola chybou. Poisťovne nenaplnili očakávania a štát nemá zmysluplné regulačné mechanizmy. Stali sme sa exotmi, tvrdí exminister zdravotníctva Marek Krajčí. Podľa neho treba zanalyzovať čo by prinieslo vyvlastnenie súkromných poisťovní. Stámiliónové zisky poisťovní? Veď to sú šialené peniaze, hovorí.Zdravotníctvo - respektíve čoraz viditeľnejší kolaps jeho kvality i dostupnosti, a to pri neustále sa zvyšujúcej sa cene, za ktorú si ho financujeme. To je jedna z najpálčivejších tém, ktoré nás už chronicky trápia. Hoci do sektoru zdravotníctva lejeme čoraz viac miliárd, zvyšujúcu sa kvalitu pacient nepocíti, tvrdí po niekoľkých hlbkových kontrolách šéf Najvyššieho kontrolného úradu. Podľa Ľubomíra Andrassyho je totiž problém zakopaný v zle nastavených základoch toho, ako naše zdravotníctvo ne-funguje. Štát na verejný záujem rezignoval, pacient ho nezaujíma, ministerstvo ovládli lobisti a celé je to poháňané snahou o zisky pre súkromné finančné skupiny, tvrdí. Naopak, ľudia Penty zasa hovoria o prílišnej regulácií štátu, legitimite mnoho miliónových ziskov a hlasne sa dožadujú čo najväčšej privatizácie zvyškov štátneho - a podľa nich, neefektívneho zdravotníctva.Záujem skupín Penta, Agel - ale aj ďalších, na tvorbe verejnej politiky v oblasti zdravotníctva je naozaj enormný. Nepríjemné je to, že častokrát sa ten ich lobizmus deje netransparentne, tak ako to popisuje šéf NKÚ, hovorí exminister zdravotníctva Marek Krajčí. Podľa neho zdravotníctvo poháňané neobmedzenými ziskami sa stane drahé a sociálne nedostupné. Takto nám odtiekli stovky miliónov, tvrdí Krajčí. Treba sa však pozrieť aj na efektivitu štátneho sektora a utesniť v nej diery. Nech súkromné poisťovne súťažia v pripoistení, dodáva.Nastal čas na skutočne zásadné zmeny systému, ktorý má v rukách naše zdravie i holé životy? Je legitímne profitovať zo zdravotných odvodov alebo sa treba vrátiť pred časy Rudolfa Zajaca? Ako skrotiť lobistov predátorského kapitálu, ale aj neefektivitu štátneho spolitizovaného systému a dá a má sa zdravie na Slovensku kupovať? Kto teda v skutočnosti vládne nášmu zdravotníctvu a ako to celé vrátiť k záujmom pacientov? Ráno Nahlas s exministrom zdravotníctva Marekom Krajčím. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Novela ústavy z dielne vládneho Smeru, ktorá našla podporu u opozičných kresťanských demokratov. Na Slovensku dokonca na moment prehlušila správy o vojnách – či na Ukrajine, alebo o tej medzi Izraelom a Iránom. Nateraz sa odsúva na jeseň.Dve pohlavia - muž a žena - ako národná identita, zároveň ich rovnosť pri odmeňovaní. Adopcie a právo rodičov rozhodovať o výchovno-vzdelávacom procese detí, nie surogátnemu materstvu či suverenita Slovenska v hodnotových a kultúrno-etických otázkach. To, čo je pre niekoho zásadným dokumentom pre identitu krajiny, iní označujú výrazom „podvod“. „Podvod Roberta Fica, ktorý kresťania v politike nemajú legitimizovať“ – volá tvár odporu František Mikloško. Vypočul ho aj František Majerský. A Ján Ferenčák z Hlasu hovorí o „zástupnej téme“, o ktorej by rád hlasoval až na jeseň. A hoci ústavná novela zatiaľ vecne nič nevyriešila, už stihla napáchať politické škody: rozhádala opozíciu v momente, keď sa zdalo, že sa začína zjednocovať. Naviac v Bruseli vyvoláva obavy, že ide proti únijným princípom. Ako vidí jej plody politológ Radoslav Štefančík? Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Nie som žiadny Bin Ládin, to je lož vlády, ktorá sa ma snaží politicky zastrašiť. Hovorí aktivista známy z videa, v ktorom hovorí o politickom konci Ficovej vlády. Výsledkom je ako politické, tak aj trestnoprávne prenasledovanie. Nikam pred nimi neodídem, my to tu predsa nesmieme vzdať, tvrdí aktivista Peter Laťák. Slovensko horí, varuje.Preslávilo ho 18 sekundové video, v ktorom s valaškou v ruke verejne veští politický koniec premiéra Roberta Fica. Po tejto svojráznej veštbe z protivládneho mítingu sa však stal terčom nielen orgánov činných v trestnom konaní, ale aj čelných exponentov vládnej moci. No a zatiaľ čo polícia hovorila o priestupku a nebezpečnom vyhrážaní sa, lídri Smeru či Hlasu začali z oravského aktivistu - v drese Demokratov, vyrábať potenciálneho atentátnika a nebezpečného ozbrojeného radikála. Peter Laťák sa tak o novom obvinení - tentoraz z podnecovania, dozvedel priamo zo statusu ministra vnútra, ktoré prišlo v čase prvého výročia atentátu na premiéra. Šéf rezortu vnútra to označil za prejav "nulovej tolerancie voči nenávistným prejavom," samotný aktivista to ale vníma ako politickú šikanu, zastrašovanie a hovorí dokonca i o obavách z možného fyzického útoku.Ráno Nahlas s mužom s valaškou, aktivistom Petrom Laťákom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Včera to bol presne rok, čo sa Peter Pellegrini ujal funkcie hlavy štátu. Bola to sobota 15. júna 2024, presne mesiac po pokuse o atentát na premiéra Fica. Aj preto bola prezidentská inaugurácia tak trochu v tieni premiérovej rekonvalescencie. Tá si dokonca našla miesto v jeho inauguračnej reči, ako krvavý prejav „múru rozdelenia“, ktorý sa tiahne naprieč slovenskou spoločnosťou. Odvtedy prešlo 365 dní, Peter Pellegrini má za sebou aj svoju prvú správu o stave republiky. Nevšimol si korupciu, rovnako tlak na mimovládky, zrušenú verejnoprávnosť, rozprášenú Naku, vládu Roberta Fica chválil za stavebný ruch, no pripomenul mu západný vektor diplomacie. Smer tak pri ročnom hodnotení konštatuje, že „prejav Pellegriniho zodpovedal skôr očakávaniam opozície“. A z opozičných lavíc zas zaznieva, že „slúži záujmom vládnej väčšiny“. On sám hovorí, že „chce byť oporou každého jedného občana“. Ako to vidí Grigorij Mesežnikov z Inštitútu pre verejné otázky? Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Premiér zmenou ústavy nám hádže loptičku do rohu ako jazvečíkovi, aby sme sa pozerali tam a nie na plesnivé nemocnice, nedostavanú diaľnicu a na neschopnosť politikov doručiť akékoľvek reálne výsledky či zlepšenie života. Odporcov príklonu k Rusku je viac, upozorňuje publicista a teológ Michal Havran. Jeho reláciu Večera s Havranom STVR stopla, on však sľubuje, že sa na jeseň v nejakej forme vráti. Ministerstvá slúžia ako komodita a politika sa odlúčila od očakávaní výsledkov. Z politiky sa stala zábava na úrovni primitívnych formátov ako Martinka z Turca. Je gender v ústave národným náboženským špecifikom? Prečo niektorí slovenskí katolíci hovoria veci, ktoré ich pápež kritizuje? A prečo slovenská katolícka cirkev stále nie je schopná jednoznačne odsúdiť Jozefa Tisa?Rozhovor nahrával Peter Hanák.

Na Slovensku sa neumiera dôstojne a to je svedectvo zlyhávajúceho štátu. Tvrdí to Simona Stískalová z Platformy pomáhajúcich organizácií. Paliatívna a hospicová starostlivosť na Slovensku kolabuje. Výsledkom je, že dokonca i tá posledná životná cesta sa často mení na zúfalý boj o pozornosť štátu či o peniaze. Hovoriť o ziskoch v zdravotníctve je preto podľa Stískalovej cynizmus.Tam, kde som ja, nie je smrť a kde je smrť, tam ja už nie som. Táto múdrosť antických stoikov nepochybne platí, problémom však môže byť ten samotný proces od života k smrti. Umieranie totiž môže byť mimoriadne bolestivé, strašne osamelé a niekedy aj ponižujúce a hlboko nedôstojné. No a aby tomu tak nebolo, tak o tom je paliatívna a hospicová starostlivosť. Tá je však na Slovensku veľmi limitovaná a preto je - i vo všetkých jej možnostiach, neraz nedostupná.Ako sa tu u nás na Slovensku umiera? Prečo je to neraz tak nedôstojné, ponižujúce a v strachu či hrozných obavách? Musí to tak naozaj byť a ak nie, čo vieme spraviť aby tá naša skutočne posledná cesta nebola iba bezbrehým, ponižujúcim a osamelým utrpením? S akými problémami sa boria tie naše - či už kamenné alebo mobilné, hospice a prečo nemáme legislatívne upravenú detskú paliatívu? No a napokon, nakoľko je i samotná smrť o limitoch poisťovní či o peniazoch?Ráno Nahlas so Simonou Stískalovou z Platformy pomáhajúcich organizácií. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Na humanitárnu krízu v Gaze najnovšie upozornila švédska klimatická aktivistka Greta Thunberg. Izrealská armáda totiž zadržala jej loď Madleen s humanitárnou pomocou v medzinárodných vodách. Izrael hovorí o prevencii pred pašovaním zbraní, aktivisti z Freedom Flotilla Coalition o porušení medzinárodného práva. A ak chcela Greta urobiť gesto, ktorým by upriamila pozornosť na humanitárnu krízu v Pásme Gazy, do oblasti smeruje ďalší humanitárny konvoj z Tuniska, ktorý je protestom voči blokáde.Izrael sa totiž vo svojej totálnej vojne s radikálmi Hamasu nezastavuje pred ničím. Výsledkom je takmer 55-tisíc mŕvych na strane Palestínčanov – podľa palestínskych zdravotníckych zdrojov - a najnovšie smrteľné incidenty pri distribúcii humanitárnej pomoci. A ak jedna strana argumentuje rizikom hladomoru, druhá – izraelská – operuje zábermi zo 7. októbra spred dvoch rokov, keď radikáli Hamasu zmasakrovali vyše tisíc Izraelčanov a dve stovky ich zobrali do zajatia. Aké sú vyhliadky upokojenia situácie v regióne? Téma pre Attilu Kovácsa, experta na oblasť. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Z hľadiska národnoštátnych či bezpečnostných záujmov Slovenska nemá zahraničná politika Ficovej vlády žiadnu logiku. Vysvetlením môžu byť len osobné záujmy premiéra, tvrdí exminister zahraničných vecí Miroslav Wlachovský. Podľa neho zlom nastal po premiérovej návšteve Kremľa. Ešte stále máme šancu, čas sa nám ale zásadne kráti, varuje Wlachovský. Ani druhé kolo Rusko Ukrajinských rokovaní neprinieslo žiadny posun k mierovému ukončeniu ruskej agresie na Ukrajine. Koniec vojny je v nedohľadne, konflikt sa premenil na opotrebovávaciu vojnu a v nej sa hrá o to, kto vydrží dlhšie. Rozhodujúci faktor však nie je iba sila nasadzovaných vojakov či počet vystrelených granátov, ale najmä vôľa, rozhodnosť a ochota k obetiam - a to aj tým najvyšším.Konflikt pritom už dávno nabral zásadnú geopolitickú váhu, v ktorej sa Rusko cíti byť vyzývateľom celého Západu pričom cieli aj na rozpad euroatlantických štruktúr. Tie ale silne nahlodáva aj nová americká administratíva. V Európe preto masívne rastie tlak na čo najrýchlejšiu bezpečnostnú sebestačnosť. Slovensko sa však pod vedením ficovej vlády čoraz viac ocitá v bezpečnostnom vzduchoprázdne - na západných spojencov vláda nadáva, Kremľu sa líška a okrem Orbána sa veľmi nebaví ani so susedmi. Slovensku sa čas radikálne kráti, Ficova pllitika ho ženie do bezpečnostného vzduchoprázdna, tvrdí exminister Wlachovský.Kam nás teda vedie takáto zahraničná politika, má slovenský premiér vôbec nejakú strategickú víziu alebo už hrá iba o vlastnú budúcnosť? Bude pre Slovensko ešte miesto v novoformujúcej sa koalícií ochotných a aké následky môže mať spor s Nemeckom? No a napokon, aký bude ďalší vývoj vojny na Ukrajine, čo to bude znamenať pre našu vlastnú bezpečnosť a o čo o stave sveta hovorí až negustiózny spor Elona Muska s Donaldom Trumpom?Ráno Nahlas s exministrom zahraničných vecí, bývalým diplomatom a dnes analytikom Globsecu Miroslavom Wlachovským. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Robertovi Ficovi sa podaril veľmi nebezpečný ťah: spriemeroval spoločenské vedomie a presvedčil ho, že najväčším výdobytkom spoločnosti je, že sa ľudia môžu doslova nažrať. Že si môžu užívať, že majú všetky výdobytky konzumného spôsobu života. No len keď si to dáme do kontextu spoločnosti, ktorá hľadá vyšší princíp, istý morálny aspekt zmyslu života, tak milý Robert Fico a jeho kumpáni naučili Slovákov, že hlavným zmyslom pobytu na tomto svete je mať sa dobre. A nemôžem konštatovať inak – a ospravedlňujem sa za to slovo – ale toto sa nedá nazvať inak ako prasačia morálka“, hovorí Ladislav Snopko, človek Novembra'89 a bývalý minister kultúry. 17. november – pre niekoho jeden z dátumov, na ktorom sa dá ušetriť, pre iných symbol, keď sa do našich končín začala vracať sloboda.17. november. Aj po vyše 35-rokoch opäť téma. Nie však téma na diskusiu. Skôr oznam vládnej moci, že tomuto sviatku nebude prináležať výsada pracovného voľna.17. november ako symbol návratu slobody – po štyroch dekádach slobody ukradnutej. A ukradnutej komunistickou mocou. Zaslúži si takýto prístup? Naviac – zo strany mocných s komunistickou minulosťou?Téma pre Ladislava Snopka, niekdajšieho ministra kultúry, tvár disentu a človeka Novembra'89.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Stav cestných mostov je alarmujúci, ich kolapsy sa môžu kedykoľvek zopakovať. Počet mostov, ktoré sa prepadajú do havarijneho stavu ustavične rastie a hrozí, že kedykoľvek môže prísť aj k ľudským obetiam. Tvrdí to šéf Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo Ondrej Matej. Náklady na opravy sa pritom šplhajú k miliarde eur. Zlyhal minister dopravy?Pri Brodskom v okrese Skalica sa koncom mája zrútila časť cestného mosta, ktorá padla na hlavnú železničnú trať Kúty-Břeclav. Na opravovanom moste v Poprade zasa nedávno praskol nosník ponad železničnú trať medzi Popradom a Košicami. Havária spôsobila ochromenie vlakovej dopravy. Na jeseň minulého roka museli náhle uzavrieť dôležitý most pred Banskou Bystricou. A dôvod? Opäť, havarijny stav ohrozujúci bezpečnosť dopravy. Experti pritom hovoria, že takýchto havárií bude len a len pribúdať a je len otázkou času, kým si možno vyžiadajú už aj ľudské obete. Z 1 800 mostov je v zlom alebo až havarijnom stave viac ako 30 percent - teda, ide o stovky mostov. Ako je možné, že sa takáto doslova kritická infraštruktúra štátu ocitla v takto havarijnom stave a prečo štát - i ďalšie orgány verejnej moci, zanedbali údržbu tejto kľúčovej chrbtice Slovenska? Kto za toto môže, ako to napraviť a čo nás to bude stáť? No a kam sa podeli všetky tie vzletné a plamenné reči o našej suverenite, keď ich v žitej realite zjavne nedokážeme napĺňať?Aká je vlastne budúcnosť našej cestnej či železničnej infraštruktúry pod vedením štvrtej vlády Roberta Fica a ako sa v kresle ministra dopravy - nie slovami, ale skutkami, osvedčil Jozef Ráž mladší? Témy pre šéfa Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo a bývalého riaditeľa ZSSK Jozefa Mateja. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Pápež Lev XIV. je v úrade prvý mesiac. Nový muž v bielom; ten, čo sa otvorene zastal napadnutej Ukrajiny; rovnako nešetrí Izrael pre jeho zverstvá na civilnom obyvateľstve Pásma Gazy a neváha hovoriť o „zázraku mieru“, ktorý vyprosuje od „Kráľovnej pokoja“. Ako inak ako duchovný líder, ktorý odvodzuje svoju misiu od iného lídra – Ježiša z Nazareta. Jeho prvý mesiac sme ho však mohli vidieť aj medzi cyklistami slávnej „giro d'Italia“, s futbalovými šampiónmi Neapola či so svetovou tenisovou jednotkou Jannikom Sinnerom. A ostatnú nedeľu na narodeninách priateľa z jeho rehole augustiniánov. Aký je Robert Francis Prevost po prvom mesiaci v úrade Petrovho nástupcu? Pozrieme sa na to s jeho rehoľným spolubratom Jurajom Pigulom, odborníkom na ranokresťanskú literatúru a Augustína, po ktorom je pomenovaná samotná rehoľa augustiniánov. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Pre väčšinu Slovákov je rodina ešte stále hlavným zdrojom bezpečia, blízkosti i dôvery. Tento základný pocit však dnes ohrozujú obavy z nedostatku peňazí, ale aj politika, ktorá dokáže rodiny generačne štiepiť. Zásadnou obavou je i strach, že sa nedokážeme postarať o nemohúceho príbuzného. Pre väčšinu Slovákov je doteraz rodina hlavným zdrojom bezpečia, blízkosti i dôvery. Aktuálne však existujú minimálne dva, presnejšie tri kľúčové faktory, ktorý tento pocit silne nahlodávajú. Okrem už tradičného problému nedostatku financií, je to aktuálne tak silná polarizácia na našej politickej scéne, že svojou intenzitou zasahuje už aj do úzkych rodinných väzieb. Nemenej prekvapivé môžu byť aj naše obavy o to, ako sa dokážeme postarať o rodinných príslušníkov, ktorí majú nejaký vážny zdravotný problém či trpia nejakým zdravotným znevýhodnením. To toľko proklamované bezpečie rodinného krbu - kam sa však väčšina z nás tradične utieka, tak môže byť dnes oveľa krehkejšie, než ako by sme chceli. To všetko vyplýva z prieskumu realizovaného agentúrou NMS pre finančný dom Uniqa.Väčšia časť našej populácie dokáže mať (i v rámci rodiny) nejaký zhodný názor, to čo to štiepi a polarizuje sú vyjadrenia a činy politikov, ktorí sa medzi sebou radi vymedzujú, hovorí Michal Mislovič z agentúry NMS.A ešte jedna zaujímavosť. Slováci vidia rodinu hlavne tam, kde sú deti Každé spolužitie s deťmi je väčšinovo označované za rodinu a to bez ohľadu na to, akí dospelí sa o deti starajú.O čom tieto naše obavy vypovedajú a sú i dôsledkom zlyhávajúceho štátu v jeho sociálnych záväzkoch či nedostatku empatie a sebastrednosti našich politických elít? Čo s tým vieme urobiť a aký dosah to má na súdržnosť celej našej spoločnosti?No a napokon, nakoľko sme ešte stále tradičnou spoločnosťou koreniacou vo vzorcoch z minulého či dokonca predminulého storočia?Ráno Nahlas, dnes s analytikom Michalom Mislovičom z výskumnej agentúry NMS. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Obyčajný Matovič: Homo vulgaris; Fico: Posadnutý mocou; Zuzana Čaputová: Odvaha k ľudskosti; A opäť Fico, no tento raz Posadnutý pomstou. Kvarteto knižných publikácií, ktoré spája analýza politických osobností a na ich pozadí vlastne analýza krajiny. Knižné kvarteto, za ktorým stojí – chcelo by sa povedať, že skladateľ – no pri knižnom kvartete to bude niečo iné: novinár, komentátor, podcaster a šéfredaktor v jednej osobe Peter Bárdy. Čerstvý spisovateľ roka 2024. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Zákaz krížového vlastníctva ani zrušenie odvodov nič v zdravotníctve nevyriešia, tvrdí šéf poisťovne Dôvera Martin Kultan. Zisk súkromných poisťovní je podľa neho úplne legitímny a dokonca ho prirovnáva k platom lekárov, sestričiek či ziskom lekárnikov. A jeho riešenie? Prakticky úplná privatizácia zdravotníctva.Zdravie je dnes na Slovensku predmetom obchodovania a kšeftovania medzi veľmi úzkymi ekonomickými záujmovými skupinami, vyhlásil v až šokujúco otvorenej kritike pre Ráno Nahlas predseda Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomír Andrassy. Podľa neho rezort zdravotníctva podlieha lobistickým tlakom, štát na verejný záujem rezignoval a pacient ho vôbec nezaujíma. Privatizáciou zdravotných odvodov sme si v zdravotníctve vyrobili peklo, potvrdzuje kritiku šéfa NKÚ bývalá šéfka Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Renáta Bláhová.Napriek tomu, že zdravotníctvo patrí medzi kľúčové oblasti, ktoré nás trápia a hoci do zdravotníctva každoročne dávame čoraz viac miliárd, efektivita, kvalita i dostupnosť zdravotných služieb sa pre pacientov nelepšia. Navyše, systém nás núti k všakovakým poplatkom a dokonca i verejným zbierkam na modernú liečbu či inovatívne lieky. No a to všetko v systéme, ktorý umožňuje finančný skupinám generovať zisky z našich odvodov. Pacient dopláca na neférové financovanie a záujmové skupiny v zdravotníctve. Štát zlyháva, hovorí po opakovaných a hĺbkových kontrolách šéf NKÚ.Šéf poisťovne Dôvera Martin Kultan považuje kritiku predsedu NKÚ za spolitizovanú, hovorí o všeobecných floskulách a pýta sa, kto sú teda tí Ľubomírom Andrassym spomínaní lobisti. Spomínané témy bagatelizuje a hovorí, že cestou je ďalšia privatizácia zdravotníctva - ako VšZP, tak i štátnych nemocníc.Dozrel čas na zásadnú zmenu ako je napríklad transformácia zdravotných odvodov na dane či zákaz krížového vlastníctva v zdravotníctve? Sú zdravotné poisťovne vôbec poisťovňami, načo ich máme a čo robí zisk v systéme štátom vynucovaného zdravotného poistenia kde nie každý pacient dostane to, čo by dostať mal i mohol? No a napokon, aké sú vlastne prepojenia medzi Pentou a štátom a kto v skutočnosti ovláda naše zdravotníctvo?Ráno Nahlas s generálnym riaditeľom a šéfom predstavenstva zdravotnej poisťovne Dôvera Martinom Kultanom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Dnešní škôlkari sú oveľa viac informovanejší, vedia viac a sú aj aktívnejší i smelší. Deti preto kladú vyššie nároky na aktívne trávený čas,, hovorí učiteľka a riaditeľka Materskej školy Michaela Vargová. A ako vidí realitu ministerských plánov zaviesť povinné škôlky pre deti od troch rokov?Povinné škôlky pre deti od troch rokov, tak znie aktuálny návrh ministra školstva, ktorým chce rozšíriť nutnosť predprimárneho vzdelávania už od roku 2028. A cieľ? Zabezpečiť deťom rovnosť šancí a to už v čo najútlejšom veku. Po kritike verejnosti však šéf rezortu školstva zaradil spiatočku a ubezpečuje, že vzdelávanie trojročných detí si môžu zabezpečiť aj u seba doma aj samotní rodičia, podmienkou však bude ich stredoškolské vzdelanie.Ministerstvo školstva tvrdí, že rozšírenie povinného predprimárneho vzdelávania deťom zlepší ich jazykové schopnosti, posilní im emocionálnu inteligenciu a už v čo najútlejšom veku napomôže odhaliť ich prípadné špeciálne potreby alebo ich talenty.Sú to najcennejšie čo máme, naše deti. Napriek tomu ich už v útlom veku troch rokov neraz zverujeme do opatery i výchovy štátu. Čo je cieľom predprimárneho vzdelávania, komu naše poklady vlastne zverujeme, čo dnes v realite trápi naše škôlky a sú na tieto ambiciózne plány ministra školstva vôbec pripravené?No a napokon, platí veta" Všetko, čo naozaj potrebujem vedieť, som sa naučil v materskej škole" od svetovo známeho Roberta Fulghuma a ak áno, prečo sú škôlky v našom živote tak dôležité? Ráno Nahlas s dlhoročnou učiteľkou ako aj riaditeľkou Materskej školy v Banskej Bystrici Michaelou Vargovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Slovensko sa za túto správu nemusí hanbiť. No mám potrebu povedať, že Peter Pellegrini síce zahryzkal, no jemnúčko“ – pohľad Radoslava Štefančíka, politológa Ekonomickej univerzity, na správu o stave republiky z pera prezidenta. „Mnohé nepovedal, nepoukázal na nedostatky“, dopĺňa. No hovorí, že prezidenta Pellegriniho je za čo aj pochváliť.Prezident Peter Pellegrini vystúpil so svojou prvou správou o stave republiky. Chcel sa programovo pozerať do budúcnosti, aby sa vyhol kritike minulosti a teda práci politikov. Napriek tomu za „frustráciu a zúfalstvo“, ktoré nachádza v regiónoch môžu podľa neho politici. Od nich sa podľa prezident spoločnosť rovnako nedočká ani prepotrebného zmierenia. A kriticky si všimol si aj ministrov, ktorí sú „viac zdrojom kontroverzie ako uznania“.Vládu Roberta Fica pochválil, i vyzval. Pochválil za stavebný ruch a vyzval, aby nezabúdala na západných spojencov či aby sa pre pandemickú amnestiu dokázala pozrieť do očí pozostalým obetí pandémie. Opozícii zas neváhal pripomenúť, že medzi jej prívržencami je veľká časť tých, ktorí spochybňujú atentát na premiéra. Len chvíľu predtým z jeho úst zaznelo, že prezidentský palác nie je ani ďalším koaličným partnerom, no ani hniezdo m opozičného odporu. A čo sme v jeho príhovore nepočuli? Nenašlo si tam napríklad miesto kritizované rozkrádanie európskych peňazí na luxusné vily boháčov, ktoré už našlo svoj výraz v „banánovej republike“ pre Slovensko. Zmenené trestné kódexy či zrušená špeciálna prokuratúra, na ktoré sa pýta Brusel. Rovnako zrušená verejnoprávna Rtvs. Zástupy nespokojných pracovníkov kultúry vo výhražnom štrajku.Ako sa pozerá na prezidentskú správu o stave krajiny politológ Radoslav Štefančík?„Peter Pellegrini zostal ten tipický človek-kandidát vládnej koalície, ktorý sa stal prezidentom aj vďaka Robertovi Ficovi. Ak ho jeho politický otec vychoval a prakticky aj ustanovil do funkcie hlavy štátu, tak Peter Pellegrini nebol nejakým ostrým kritikom Ficovej vlády“, tvrdí politológ. Oceňuje, že prezident otvoril tému „vízie“ ponad volebné obdobia. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Historička Hana Kubátová skúmala listy bežných Slovákov z vidieka, ktorí počas vojnového štátu písali politikom alebo ich manželkám. Obsah je často šokujúci. Písali, aby Židov odviezli čím skôr a pýtali si ich dom či napríklad kabát. Stávali sa aj situácie, že Židov ešte len odvážali, a miestni sa ešte pred ich zrakmi hádali o ich veci.Historička Kubátová narúša tradičný obraz nevinne sa prizerajúcich Slovákov, bez hlbších vedomostí o deportáciách. Podľa nej išlo o udavačský štát, kde sa udaní nazbieralo toľko, že na to štátne orgány nestíhali reagovať. Udali aj kňaza, ktorý veriacim vyčítal udavačstvo.Oficiálnou ideológiou režimu bol kresťanský nacionalizmus. Ten však pokrivil kresťanské učenie, lebo príkaz viery v blížneho zmenil na sebalásku v ľuďoch prebúdzal najhoršie. Režim prebúdzal v ľuďoch to najhoršie, keď Slovákom sľúbil, že sa budú mať lepšie na úkor všetkých ostatných. Štátna moc však vytvorila ohavný obraz o množstve židovského majetku, ktorý bol v rozpore s realitou a nikdy nemohla doručiť to, čo sľúbila.Hana Kubátová upozorňuje, že historické paralely s prítomnosťou sú často nepresné. Priznáva však, že niektorí slovenskí politici dnes používajú podobnú rétoriku, akou sa vyznačovali ľudácki predstavitelia. Podobnosti badá najmä v naratíve ohľadom regiónov, v neustálom hľadaní nepriateľa, v stavaní Slovenska do pozície obete či v snahe meniť konštruktívnu kritiku na prejav nenávisti.Rozhovor nahrával Peter Hanák.

„Pre väčšinu voličov je menej bolestná konsolidácia cez druhý pilier ako cez vyššiu DPH či transakčnú daň. Pre politikov je to pokušenie“, hovorí Miroslav Kotov, predseda Asociácie dôchodkových správcovských spoločností. Nazýva to „nízkym ovocím“, pri ktorom sa politici neunavia. Reaguje tak na tému opätovného otvárania druhého piliera. Ten podľa neho potrebuje najmä stabilitu.Vláda a jej premiér nezakryte hovoria o potrebe opätovne otvoriť druhý dôchodkový pilier. Operujú takmer 60-tisíc sporiteľmi, pre ktorých je nevýhodný. A robia to v kontexte konsolidácie – a teda hľadania peňazí na znižovanie kritickej štátnej zadlženosti. Z opozície zaznieva kritika, že súkromné dôchodkové úspory nemôžu slúžiť ako záplata na dieru v štátnych financiách. Hovorí o účelovosti.Minister práce Erik Tomáš hovorí o rokovaniach so správcami dôchodkových úspor, pričom odkazuje, že sporitelia sa nemusia obávať. Môžeme byť spokojní? Téma pre Miroslava Kotova, ktorý stojí na čele Asociácie dôchodkových správcovských spoločností.

Zákaz krížového vlastníctva medzi zdravotnými poisťovňami a nemocnicami, ale aj zrušenie odvodov a ich prerod na dane, čo by vyšachovalo súkromné poisťovne z biznisu s našimi odvodmi. I to sú témy, ktoré by mohli zásadne posunúť naše zlyhávajúce zdravotníctvo. Tvrdí to poslanec PS Oskar Dvořák. Nie je však politická scéna až príliš prepletená so záujmami tzv. Pentagelu? Zdravotníctvo nebolo nikdy prioritou tohto štátu. Priznáva to dnes otvorene už aj premiér Fico, keď zdravotníctvo ako premiérsku tému opakovane odmieta, tvrdí v rozhovore pre Aktuality poslanec PS Oskar Dvořák.Privatizáciou zdravotných odvodov sme si v zdravotníctve vyrobili peklo, hovorí na margo zajacovej reformy, ktorou sa umožnilo vytváranie zisku z verejných zdrojov, bývalá šéfka Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Renáta Bláhová. Dnes, po vyše 20tich rokov vidíme výsledky:Štát na verejný záujem v zdravotníctve rezignoval, pacienti ho nezaujímajú a ministerstvo zdravotníctva ovládli lobisti, hovorí v až šokujúco otvorenej kritike pre Ráno Nahlas šéf Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomír Andrassy.Napriek tomu, že zdravotníctvo patrí medzi kľúčové oblasti, ktoré nás ako občanov trápia a napriek tomu, že do zdravotníctva neliavame každoročne čoraz viac miliárd, efektivita, kvalita i dostupnosť zdravotných služieb sa pre pacientov nelepšia, ba práve naopak. Navyše, systém, ktorý nás čoraz častejšie núti zháňať peniaze na inovatívne lieky či modernú liečbu po všakovakých zbierkach, stále umožňuje súkrormných finančným žralokom generovať z našich verejných zdrojov ich súkromné zisky.Je toto naozaj v poriadku alebo už dozrel čas na skutočne zásadnú zmenu slovenského zdravotníctva? Bolo by krokom vpred zrušenie zdravotných odvodov či zákaz krížového vlastníctva? Naozaj podľahol štát - i politici naprieč stranami, lobistom z finančných skupín a ako vlastne osedlať a zregulovať záujmy predátorského kapitálu v tejto tak citlivej sfére?"Máme už analýzy Útvaru hodnoty za peniaze, ako i Úradu pre Dohľad nad zdravotnou starostlivosťou no a teraz to hovorí už aj NKÚ, že skutočne sú tu niektorí hráči, ktorí zo zdravotníckeho systému dokážu vyťažiť viac. No a kto má dnes prísť a riešiť to? Má prísť štát - ako regulátor, a využiť napríklad programovú vyhlášku, má si pohnúť so zavádzaním DRG a má opraviť všetky tieto nedostatky. Ak doteraz nekonal, ja by som to nazval spolupáchateľstvo. Neviem či vedome alebo nevedome, ale je to spolupáchateľstvo," tvrdí poslanec Progresívneho Slovenska Oskar Dvořák.Ráno Nahlas s expertom na zdravotníctvo a poslancom Progresívneho Slovenska Oskarom Dvořákom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinký. P.S.Spomínanú liekovú vyhlášku minister zdravotníctva napokon nepodpísal. Kamil Šaško vyhlásil, že vyhláška nevstúpi do platnosti, kým - jeho slovami, nedosiahne "odbornú zhodu."

V STVR už neexistujú garancie verejnoprávnosti. Zmeniť to môžu len voľby, tvrdí bývalý šéf verejnoprávneho Telerozhlasu Luboš Machaj. Podľa neho spravodajstvo STVR si bude nutné overovať pretože sa mu už nebude dať dôverovať. Alibizmus a autocenzúra, tak môže vyzerať verejnoprávne spravodajstvo, tvrdí Machaj.Novou šéfkou verejnoprávneho Telerozhlasu sa stala producentka Martina Flašíková. Tentoraz hlavu STVR však už nevolil parlament, ale Rada STVR plná politických nominantov vlády a vládnej koalície a ktorá z vôle novej vlády získala aj veľmi silné právomoci.Dodýchala tak zvolením Martiny Flašíkovej verejnoprávnosť na Slovensku? Alebo vari - slovami Ježiša z kríža, je v prípade verejnoprávneho Telerozhlasu už "dokonané"? A ako veľká - či malá, bude verejnoprávnosť Telerozhlasu hlásnou trúbou vlády?Stane sa z verejnoprávnosti na Slovensku len prázdny pojem a smeruje verejnoprávny Telerozhlas už definitívne a nezvratne k transformácií na štátne médium - tak ako za Normalizácie, opäť hlásajúce pravdy "strany a vlády"? No a ak áno, kde sa stala chyba, bolo to už za Mečiara, ktorý dôveryhodnosť a nezávislosť ovládnutím STV prakticky zničil? Či vari bolo posledným klincom do rakvy sulíkovo zrušenie koncesionárskych poplatkov a nepokrytá snaha štvrtej vlády Roberta Fica ovládnuť nezávislé inštitúcie, vrátane Telerozhlasu?"Verejnoprávne spravodajstvo má byť postavená na overených a garantovaných faktoch. Tak, aby človek, ktorý to sleduje, si nemusel overovať, čo je alebo nie je pravda. To nie je jeho úloha. Robiť tam priestor pre 10 rôznych názorov je scestné. To je cesta do pekla a je to úplne mimo vektoru verejnoprávnost," tvrdí Luboš Machaj. No a ako to, že sa za "svoju" televíziu a rozhlas nepostavili ich koncesionári, teda ich diváci a poslucháči? Má zmysel ešte v STVR ostať - a brániť inštitúciu, alebo je zbytočné ju čo i len sledovať?"Vracajú sa sem normalizačné Ostrovčeky pozitívnej deviácie. Nepočítal som v roku 1989, že takéto niečo nastane. Zaráža ma, že sa to opakuje," hovorí exriaditeľ RTVS a dlhoročný mediálny profesionál, ktorý pôsobil aj ako programový riaditeľ kultového rádia TWIST v mečiarovských časoch Ľuboš Machaj. Počúvate Ráno Nahlas, dnes s exšéfom RTV a dlhoročným odborníkom v mediálnej oblasti Lubošom Machajom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Štěstí – to je muška jenom zlatá“ – veta o šťastí, ktorá mala to šťastie, že zľudovela. Slávnou ju urobil film Martina Friča Škola základ života, no pochádza už z roku 1834 z Tylovej hry Fidlovačka aneb Žádny hněv a žádna rvačka. Jej šťastím je jej obsah, ktorý zachytáva – a síce, že samotné šťastie je prelietavé. A aj po dvoch storočiach to zachytáva čerstvá globálna štúdia – index šťastia agentúry Ipsos. Ak Švédov či Thajčanov robia šťastnými peniaze, Brazílčanov duševné zdravie či pocit pohody. A Ukrajinci (vo vojne) sú šťastnejším národom ako napríklad Maďari, ktorí sú mimochodom v rebríčku šťastia na chvoste tridsiatky študovaných krajín. Čo nás robí šťastnými? A nakoľko k nášmu šťastiu prispieva vek? Otázky, na ktoré sa pozrieme so sociológom agentúry Ipsos – Romanom Pudmarčíkom, ktorá za štúdiou stojí. „Najšťastnejší ľudia sú v Indii, Holandsku a v Mexiku, naopak nejmenej šťastní sa cítia Maďari“, približuje výsledky indexu šťastia Pudmarčík. A ak by sme k šťastiu pristúpili z pohľadu veku, najšťastnejší sú ľudia po 60-tke – aj to je výsledok štúdie, ktorú agentúra Ipsos robí už od roku 2011 v tridsiatke krajín sveta. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Penzionová výzva je kolosálny podvod, Pôdohospodárska platobná agnentúra je nefunkčná, netransparentná a skorumpovaná organizácia, ktorú nie je možné nijako sfunkčniť. Jediným riešením je ju rozpustiť a založiť úplne nanovo, hovorí v Ráno Nahlas Zuzana Šubová, ktorá pôsobila v protikorupčnej zložke PPA."Peniaze, ktoré mali ísť na podporu cestovného ruchu skončili v súkromných haciendách. Našli sme ďalšie dotácie. Nitky vedú k obžalovanému oligarchovi Bödörovi, ktorého si premiér pozýva na úrad vlády." To je úryvok zo statusu Nadácie Zastavme korupciu na margo takzvanej penziónovej kauzy.O čo ide?Penzióny, ktoré fakticky nie sú žiadnymi penziónmi, takzvaná penziónová výzva. V nej, počas vlády Roberta Fica, agentúra PPA finančne podporila výstavbu ubytovania pre turistov. To sa však podľa kritikov i médií, čoraz viac ukazuje ako kolosálny podvod. Deje sa to pritom v presne tej istej agentúre, ktorá je spojená i so známou kauzou Dobytkár - kde išlo o netransparentné rozdeľovanie agrodotácií - a v ktorej priamo sudca hovoril o "megastroji korupcie a prania špinavých peňazí."Navyše, PPA je predmetom opakovaných hĺbkových kontrol Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý však i po rokoch kontrol nie je schopný - a ani ochotný, PPAčke udeliť takzvanú okrúhlu pečiatku spoľahlivosti."Existencia korupčných rizík a netransparentnosť procesov sú na Pôdohospodárskej platobnej agentúre naďalej významnou hrozbou a jej protifraudový program nemožno ani po poslednej kontrole Najvyššieho kontrolného úradu považovať za dostatočne účinný," tvrdí NKÚ.Ako je to vôbec možné, že sa v agentúre hospodáriacej s mnohomiliónovými verejnými zdrojmi už doslova celé roky nedarí urobiť poriadok a ako to, že kauzy spojené s PPAčkou evidentne prerástli cez hlavu viacerým politickým garnitúram - od SMERu až po matovičovo OĽANO? Koľko miliónov sme už takto vyhodili do vzduchu a pochovali v prachu podozrení z korupcie a klientelizmu, kto mocný v pozadí to všetko kryje no a najmä: Čo ďalej s Poľnohospodárskou platobnou agentúrou?Ráno Nahlas s bývalou šéfkou protikorupčnej sekcie na Pôdohospodárskej platobnej agentúre a dnes predsedníčkou Pirátskej strany Zuzanou Šubovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Nový muž v bielom – Lev XIV. prevzal svoj úrad už aj oficiálne. Po jeho prvých slovách o mieri z toho ôsmeho mája, keď sa svetu predstavil na priečelí baziliky svätého Petra, sa z nich stal refrén jeho pontifikátu. Od „nikdy viac vojnám“ až po to nedeľňajšie: „mučená Ukrajina očakáva rokovania o spravodlivom a trvalom mieri“. V čase jeho voľby boli v Ríme aj Aktuality. A v hektike tých dní som mal možnosť navštíviť priestory, v ktorých žil zatiaľ posledný zo slovenských kardinálov Jozef Tomko. Z jeho kardinálskeho bytu sa stalo sídlo Slovenského historického ústavu v Ríme. S jeho riaditeľom Danielom Černým som sa rozprával aj o vatikánskych archívoch a období Slovenského štátu. Od jesene 2023 sa z bývalého kardinálskeho bytu Jozefa Tomka stal Slovenský historický ústav v Ríme. Jedinečný svojim poslaním. I polohou. Je len pár metrov od Vatikánu. „Túto adresu poznali mnohí Slováci, ktorí prichádzali do Ríma. Vedeli, že dvere sú tu pre nich vždy otvorené. Že kardinál Tomko je tu vždy pre nich. Dnes sa snažíme, aby tieto priestory boli neoficiálnou treťou slovenskou ambasádou v Ríme“, hovorí riaditeľ Černý. Ústav je tak otvorený prioritne pre vedeckých pracovníkov, ktorí chodia za svojim výskumom do vatikánskych archívov, či archívov rímskych ústredí väčšiny reholí. „Sme nápomocní pri podpore výskumu v knižniciach, galériách či archívoch tak Vatikánu, ako aj Talianska. Archívy sú tu na dosah ruky“, dopĺňa. Vatikánske archívy sú zdrojom vzácnych prameňov aj na Slovensku najmä v cirkevnom prostredí ešte stále citlivú tému Slovenského štátu a jeho prezidenta, ktorým bol katolícky kňaz Jozef Tiso. „Až donedávna neboli prístupné materiály z tohto obdobia. Je to len päť rokov, ako pápež František otvoril archívy z čias pontifikátu Pia XII. - obdobie 1939 až 1958. Vedci len teraz študujú tieto dokumenty. Podporujeme aj výskum tohto obdobia. Sme radi, že dokumenty Vatikán sprístupnil. No pravda je aj taká, že ešte nie sú všetky dostupné. Dôvodom nie je ich citlivosť, skôr obmedzené kapacity vatikánskych archívov“, hovorí Daniel Černý, riaditeľ Slovenského historického ústavu v Ríme. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

U nás je to v zdravotníctve celé naopak. Primárnym cieľom je dosiahnuť zisk a smerovať peniaze tam, kde to chcú silní finanční hráči, tvrdí bývalá šéfka Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Renáta Bláhová. Podľa nej je systém zle nastavený pretože ho poháňa predátorský kapitál. Ako to teda zásadne zmeniť?Zdravie je dnes na Slovensku predmetom obchodovania a kšeftovania medzi veľmi úzkymi ekonomickými záujmovými skupinami, povedal nedávno pre podcast Ráno Nahlas predseda Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomír Andrassy. Na základe opakovaných hĺbkových kontrol tvrdí, že rezort zdravotníctva neobhajuje verejný záujem a ani pacienta, ale namiesto toho je ovládané lobistickými záujmami. Do takto deravého systému je preto nalievanie ďalších miliárd úplne zbytočné pretože pre pacienta by sa nič k lepšiemu nezmenilo.Zdravotníctvo - ktoré pritom patrí medzi kľíučové problémy, ktoré trápia občanov Slovenska, sa tak stalo doslova čiernou dierou na peniaze. Hoci do neho každoročne nalievame čoraz viac a viac miliárd, starostlivosť o pacientov sa fakticky vôbec nezlepšuje. Systém je teda nielen evidentne neefektívny a deravý, ale podľa niektorých odborníkov aj zásadne a systémovo zle nastavený. Nadôvažok, kľúčovým hráčom sa stali silné finančné skupiny takzvaného "Pentagelu", teda Penty a Agelu.Medzi kritikov takto nastaveného zdravotníctva, do ktorého sme vpustili súkromný a dravý kapitál - bez dostatočných regulácií i adekvátnej sily štátu obhajovať pacientov, patrí aj bývalá šéfka Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS)Privatizáciou sme si v zdravotníctve vyrobili peklo. To nie je žiadny voľný trh a ani ním nemôže byť. Máme tu niečo, čo smeruje k modelu v USA. Vo verejnom zdravotnom poistení sa u nás aktuálne odhadom vyberie cca 10 miliárd a súťaž nie je žiadna. Nefunguje to, hovorí Renáta Bláhová. V čom teda slovenské zdravotníctvo systémovo nefunguje a mala až šokujúco otvorená kritika šéfa NKÚ pravdu? Dokáže sa ešte štát - reprezentovaný predovšetkým ministerstvom zdravotníctva, tomuto dravému súkromnému kapitálu adekvátne čeliť a obhajovať verejný záujem a záujmy nás, pacientov? No a ak to celé nefunguje, ako to zmeniť k lepšiemu?Ráno Nahlas, opäť o zdravotníctve, dnes s bývalou šéfkou Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a daňovou poradkyňou Renátou Bláhovou. Reč však bude aj o transakčnej dani, vládnej konsolidácií a zdanení superbohatých. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Nedávny rozhovor predsedu Konferencie biskupov Slovenska Bernarda Bobera pre Aktuality.sk vyvolal reakcie historikov. Košický arcibiskup a hlava katolíckej cirkvi na Slovensku totiž tvrdil, že Slovenský štát a jeho prezident Jozef Tiso ešte stále neboli historikmi objektívne zhodnetené a Tiso sa už nemôže brániť. Biskup Bober tvrdil, že pohľad na Slovakštát je stále pokrivený komunistickou totalitou. Oslovili sme preto trojicu historikov Slovenského štátu, ktorí vyštudovali históriu až po roku 1989. Katolícka cirkev a napríklad aj opozičná strana KDH sa verejne zastáva aj biskupa Jána Vojtaššáka, ktorý pôsobil v oficiálnych štruktúrach ľudáckeho režimu. Historici pritom krútia hlavou, že cirkev by si pokojne mohla vybrať aj pozitívnejších hrdinov. V podcaste Ráno Nahlas budete počuť docenta histórie z Univerzity Mateja Bela Antona Hruboňa, historičku Hanu Kubátovú z Fakulty sociálních věd Univerzity Karlovej v Prahe, a historika Miloslava Szabóa z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Moderuje Peter Hanák.

„Úprimné oľutovanie a odpustenie predsedu vlády na mieste činu“ – podľa Petra Bárdyho by to bol krok smerom proti polarizácii a radikalizácii, ktorú Slovensko zažíva aj rok od pokusu o atentát na premiéra Roberta Fica. „Aby oľutoval, ako sa on osobne a Smer správali a stále správajú v tom, čo sa dnes deje,“ hovorí. „Toto by bolo super, no nedočkáme sa toho,“ dopĺňa.Je rok od pokusu o atentát na premiéra Roberta Fica. Vtedy bola streda – krátko pred treťou popoludní. V Handlovej vystrelil z davu na predsedu vlády päť rán 71-ročný dôchodca Juraj Cintula. Správa z kategórie nepredstaviteľných, až z iného sveta. A zakiaľ premiér bojoval v rukách lekárov o život, z policajnej stanice preniklo video s tvárou atentátnika, že strieľal „z nespokojnosti s krokmi vlády“. A hoci mala strelca polícia v rukách, pre vládnu väčšinu bol vinník od prvých okamihov jasný: médiá a opozícia.Kde sme po roku od atentátu? Robert Fico je v úrade. Atentátnik Cintula s hrozbou doživotia v rukách orgánov činných v trestnom konaní. Na deň výročia zasadne bezpečnostná rada štátu – aby sa vysporiadala s nenávisťou v spoločnosti. A Ficov Smer organizuje na mieste atentátu spomienkovú akciu, kde zváža autobusmi svojich z celého Slovenska.Kam posunul atentát na premiéra krajinu? Téma pre Petra Bárdyho, komentátora a šéfredaktora Aktualít a autora bestselleru Fico – posadnutý pomstou.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Vláda sa s nami nerozpráva. Považujeme to za porušenie princípov sociálneho dialógu, hovorí prezidentka Konfederácie odborových zväzov Monika Uhlerová. Vláda chystá ďalší konsolidačný balíček no svojich sociálnych partnerov pri jeho príprave prakticky ignoruje. Bez dialógu to budete mať oveľa ťažšie, odkazuje vláde šéfka KOZ.Na Slovensko sa valí ďalšia vlna konsolidácie. Minister financií už avizoval, že si opäť budeme musieť utiahnuť opasky. Podľa neho by sa nový konsolidačný balíček mal vyšplhať až k sume dvoch miliárd, kde ich chce nájsť, ale zatiaľ prezradiť nechce. Prioritou by vraj malo byť hľadanie úspor na strane prebujnelých výdavkov. O ďalšej záťaži na naše peňaženky však ani tentoraz vláda so svojimi sociálnymi partnermi nehovorí. SMER - a zvlášť jeho šéf Fico sa pritom ešte donedávna veľmi hrdil silným sociálnym dialógom, odborári preto mlčaniu vlády vôbec nerozumejú. Ani odborári však už nie tým, čím boli kedysi - silným politickým spojencom ficovho SMERu. Podľa nového vedenia KOZ totiž už SMER vôbec nie je sociálnodemokratickou stranou.Prečo sa vláda nechce rozprávať so svojimi sociálnymi partnermi a akú predstavu o sociálne udržateľnej konsolidácií majú odborári? Nie je v časoch rekordne nízkej nezamestnanosti veľká odborárska príležitosť vybojovať lepšie platy a sú naše platy naozaj tak nízke, ako si mnohí sťažujeme alebo skôr zodpovedajú nízkej produktivite zaostávajúcej slovenskej ekonomiky? No a napokon, má táto vládna garnitúra - a obzvlášť v týchto dramaticky sa meniacich časoch, vôbec nejakú zmysluplnú víziu čo s touto krajinou?Počúvate Ráno Nahlas, o konsolidácií, pracovnom trhu, sociálnom systéme, platoch, dôchodkoch, ale i o úlohe odborov v 21. storočí. S prezidentkou Konfederácie odborových zväzov Monikou Uhlerovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Čo všetko je schopný urobiť premiér tejto krajiny aby zakryl svoju neschopnosť riešiť reálne problémy Slovenska? Premiérskou témou je kvalita života na Slovensku a od toho Fico neustále uteká, hovorí bývalá premiérka Iveta Radičová. Podľa nej sa premiér Fico dnes už ani netají snahou zmeniť režim na Slovensku, vládnuť krajine však zjavne nevie. Reč bude aj o zásadnej zmene chorého zdravotníctva.Pri príležitosti osláv konca Druhej svetovej vojny navštívil slovenský premiér Moskvu a tam rokoval priamo s Vladimírom Putinom, ktorý dnes vedie vojnu na Ukrajine. Opozícia v tom má jasno a označila to za akt vlastizrady a kolaborácie s nepriateľskou mocnosťou. Medzitým ako sa slovenský premiér klaňal vládcovi Kremľa, sa však štát, ktorý vedie - či by ho aspoň viesť mal, rozpadá doslova v priamom prenose.Stav verejných financií sa napriek opakovanej konsolidácií, ktorá nám zvýšila dane a zhoršila služby štátu, príliš nezlepšil no a to nás čaká ešte ďalšie uťahovanie opaskov. Zatialčo vláda siahla na daňové bonusy na deti či šikanuje podnikateľov bizarnou transakčnou daňou, sama sa ukromniť odmieta. Ministrom rapídne narástli platy, šéf rezortu vnútra objednal pre policajtov kávové uniformy a počítače za tritisíc no a pod rukami PPA nám tu rozkvitli penziony - nepenzióny.Namiesto riešenia reálnych problémov sa ale vládna koalícia neustále zaoberá sama sebou, utočí na média či mimovládny sektor no a dokonca vedie ľúty boj za práva extrémistu Bombica či konšpirátora Kotlára..Asi najlepšie úpadok štátu definoval šéf NKÚ, ktorý v rozhovore pre Aktuality povedal, že ministerstvo zdravotníctva ovládli lobisti a štát v oblasti zdravia na verejný záujem jednoducho rezignoval. Kam teda smeruje Slovensko pod touto vládou? Podari sa Robertovi Ficovi uniesť krajinu z Európy a dokedy sa vôbec dá tento Potemkin - vydávaný za štát, ešte predstierať a imitovať modernú a funkčnú demokraciu? Naozaj práve toto voliči chcú a stačí im to? No a kde je silná, jednotná a najmä zmysluplná alternatíva politickej opozície? Témy pre bývalú premiérku a profesorku sociológie Ivetu Radičovú.Stále častejšie som svedkom "úteku od slobody," kde mnohým ľuďom je sloboda na príťaž. Máme v sebe veľký potenciál prispôsobovania sa, ktorý v nás táto vládna garnitúra živí vetami typu: Nechajme Rusa, veď on raz odíde. Nie, neodíde. Keď raz príde, buď ho pošlete preč alebo zostane - v našich hlavách, " hovorí expremiérka Radičová. Počúvate Ráno Nahlas, dnes s bývalou premiérkou a sociologičkou Ivetou Radičovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Ešte pár dní bude mojim susedom“. Martin Jarábek tak nehovorí o nikom inom ako o novom pápežovi. Lev XIV. sa len pred dvoma mesiacmi nasťahoval do Vatikánskeho paláca svätého ofícia, ktorý je nielen sídlom dikastéria pre náuku viery, ale aj domom, v ktorom bývajú kardináli či niektorí kňazi zamestnaní vo Vatikáne. Pápežov sused Jarábek je vedúcim slovenskej redakcie Vatikánskeho rozhlasu. „Napadlo mi, že kiež by sa niektorý kardinál, ktorý býva so mnou, stal pápežom“, rozpráva Martin Jarábek. Túto svoju túžba bral skôr nadľahčene, ako hovorí. „Kardinál, ktorý ma pozná. Mohol by som potom povedať, že nie ja poznám pápeža, ale pápež pozná mňa. A to sa naplnilo“, hovorí pobavene Jarábek. Lev XIV. stihol už od štvrtkovej voľby navštíviť hrob svojho predchodcu pápeža Františka, dvakrát sa stretol so zborom kardinálov, včera vystúpil verejne počas modlitby Regina Coeli z balkóna vatikánskej baziliky. A zaznelo tam priame odsúdenie vojny na Ukrajine a Gaze. „Nikdy viac vojnu!“ - s touto výzvou sa obrátil na „mocných“ tohto sveta. „Nosím v srdci utrpenie milovaného ukrajinského národa. Nech sa urobí všetko pre to, aby sa čo najskôr dosiahlo pravé, spravodlivé a trvalé mierové riešenie. Nech sú prepustení všetci zajatci a deti sa môžu vrátiť k svojim rodinám“, povedal Lev XIV. na adresu vojny na Ukrajine.„Hlboko ma zraňuje to, čo sa deje v Pásme Gazy. Nech boje okamžite ustanú! Nech je poskytnutá humanitárna pomoc vyčerpanému civilnému obyvateľstvu a nech sú prepustení všetci rukojemníci“, tieto slová zas adresoval Izraelu. Nový pápež hovoril o „zázraku mieru“, ktorý vyprosuje do Kráľovnej pokoja, čo je titul pre Ježišovu matku. V podcaste sa tiež dozviete:- ako je to bývať v susedstve s pápežom;- ako sa tvorí jeho „nová vláda“;- či je predpoklad, že príde na Slovensko;Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Pápežom outsider. Lev XIV. Vlastným menom Robert Francis Prevost. Po jezuitovi ďalší rehoľník - augustinián. A prvé slová na verejnosti: „Pokoj!“ Na výročie konca vojny. Svet spoznal nového pápeža. Kardináli sa minimálne dvojtretinovo zhodli, že ním bude Američan so skúsenosťou Peru. Rehoľník augustinián s akademickou skúsenosťou cirkevného právnika. Naposledy zastával post šéfa vatikánskeho dikastéria pre biskupov. Čo bude znamenať pre Cirkev a čo pre svet? Téma pre katolíckeho kňaza Juraja Vitteka. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Vo vládnej politike sa stupňujú fašizujúce tendencie. Tento zápas prebieha i v SMERe, tvrdí jeden z jeho zakladateľov Boris Zala. Podľa neho sú tieto tendencie nebezpečné lebo sú súčasťou vládnej moci, ale väčšina spoločnosti tomu naklonená nie je. Nie sme bezbranní, dodáva.Zajtra, 8. mája, si pripomenieme 80. výročie konca Druhej svetovej vojny v Európe. Vojna, ktorá si vyžiadala desiatky miliónov životov, priniesla obrovské utrpenie, nebývalú brutalitu a takmer vyhladenie európskeho židovstva v genocídnom Holokauste - na ktorom participovalo aj tisovo Slovensko. Vojna však viedla i k spusteniu Železnej opony a uvrhnutiu strednej a východnej Európy pod nadvládu totalitného Sovietskeho zväzu. Koniec vojny ale rozhodne neznamenal definitívnu smrť nacizmu a ani fašizmu. Jeho výhonky vidíme bujnieť po Európe aj dnes. Zo slova fašizmus a fašista sa však postupne stala obľúbená nadávka, ktorou paradoxne začali svojich oponentov častovať práve tí, ktorí majú svojou mentalitou, spôsobmi i ideológiou k skutočnému fašizmu najbližšie. Do obehu sa tak dostali i úplne nezmyselné spojenia ako liberálny či dokonca dúhový fašizmus.Nevyprázdnili sme tak tento historicky desivý pojem označujúci tie najzvhlejšie ideologické predstavy? Čo je fašizmus dnes a kto sú teraz nositelia myšlienok Hitlera, Mussoliniho či slovenského Tisa? Ako by vyzerala spoločnosť, ak by sa im podarilo uchopiť moc a kto sú - či budú, noví nepriatelia štátu a tzv. Národného spoločenstva? "Vydávať sa za jediného reprezentanta národných záujmov a všetkých ostatných, ktorí majú iný názor, označovať ako zradcov či zahraničných agentov, tak to je typicky fašistický prístup k chápaniu národa a jeho čistoty," hovorí Boris Zala. No a ako sme na tom my, potomkovia tisovej HSĽS, ale i dediči SNP a zahraničného odboja? "Mor ho", no koho dnes vlastne moriť?Kam všade sa teda novodobí hnedí na Slovensku už dostali? Podarilo sa im preniknúť do parlamentu a nesedia títo radikáli i priamo v našej vláde? Kam sa vlastne mentálne a ideovo uberá vládna koalícia, čo na tpo Hlas, ktorý sa verbálne hlási k európskej sociálnej demokracií a nesmeruje najsilnejšia vládna strana práve touto cestou, SMERom čoraz radikálnejšej pravice a napokon ústiacou až k fašizmu a jeho koreňom? "V SMERE pokladám za nebezpečnú skupinu, ktorá vytvára tento krajne pravicový názor. Patrí k nej napríklad Tibor Gašpar alebo partia okolo Gedru, ktorí ten spôsob útoku na to, čo oni nazývajú liberalizmom či progresivizmom, tak to je presne to isté - aj s rétorikou, ktorá bola živá v 20. rokoch v Taliansku, Španielsku, Nemecku a ktorá napokon viedla k vytvoreniu fašistických hnutí," vysvetľuje Zala.Ráno Nahlas, s bývalým poslancom SMERu, jedným z obnoviteľov sociálnej demokracie po Novembri 89 a filozofom Borisom Zalom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Už v horizonte hodín sa vo Vatikáne začne udalosť, na ktorú je namierená pozornosť sveta. 133 kardinálov voliteľov vstúpi do slávnej Sixtínskej kaplnky, aby tam pod Michelangelovými freskami a pohľadom Stvoriteľa – ako hovoria – vybrali nového nástupcu sv. Petra, alebo námestníka Kristovho. Pôjde o 267. pápeža. Voľba – pre svoju rezervovanosť opradená aj tajomstvom. A nad porušením mlčanlivosti pod prísahou visí exkomunikácia laetae sententiae. Konkláve, z ktorého vyjde nástupca zomrelého pápeža Františka. Aké bolo kedysi a aké bude v nasledujúcich dňoch? Téma pre Marcela Šefčíka, ktorý o ňom napísal knihu. Analýze pritom podrobil konkláve 20. a 21. storočia. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Žabou na prameni nášho zdravia je samotný rezort zdravotníctva. Ten je dlhodobo ovládaný lobistickými záujmami finančných skupín. Na verejný záujem štát rezignoval a pacient ho nezaujíma. Nalievanie miliárd do takto deravého systému nepomôže. Tvrdí v až šokujúco kritickom rozhovore pre Aktuality šéf NKÚ Ľubomír Andrassy.Zdravotníctvo sa stalo čiernou dierou na peniaze. O čo viac miliárd v ňom mizne, o to sa kvalita zdravotníckej starostlivosti - nie, nezlepšuje, práve naopak. Rok čo rok sa dostupnosť, ale i kvalita tejto kľúčovej verejnej služby zhoršuje."Zdravie je dnes predmetom obchodovania a kšeftovania medzi úzkymi záujmovými skupinami. To to je problém rezortu zdravotníctva a toho, že ľudia z ministerstva, ktorí by mali obhajovať ústavné princípy a solidárneho prerozdeľovania verejných zdrojov, to proste nerobia. Pacient ich vôbec nezaujíma a dlhodobo tolerujú systém, ktorý je neférový a nahráva lobistickým skupinám," hovorí v nebývalo ostrej kritike predseda NKÚ Ľubomír Andrassy.Štát za viac ako 30 rokov nie je schopný postaviť ani len jedinú koncovú nemocnicu v hlavnom meste, kvalitní lekári nám utekajú do zahraničia, na oddlžovanie nemocníc sme sa opakovane vyskladali miliardovými sumami, čakacie lehoty na dôležité operácie sa z mesiacov predlžujú na celé roky no a čoraz viac si za zdravotnícke služby priplácame z vlastného vrecka. Výpovednou ilustráciou úpadku, do ktorého sme sa dostali, je i opakujúca sa potreba verejných zbierok dokonca aj na základné vybavenie nemocníc."Systém, ktorý tu máme by mal mať silného regulátora. Ak ale u silného regulátora pracujú zástupcovia lobistických skupín, tak to vyzerá presne takto," hovorí Ľ. Andrassy.Ako je toto vôbec možné, keď prakticky všetky politické strany deklarujú, že zdravie je prioritná téma a vládny SMER sa dokonca zaklínal i zákazom ziskov lebo zdravie vraj "nie je tovar"? Kde sa na ministerstve končia záujmy tzv. Pentagelu a začína sa záujem verejný - no a vedia to ešte vôbec rozlíšiť? Čo odhalili kontroly Najvyššieho kontrolného úradu a prečo nalievanie ďalších miliárd zdravotníctvu nepomôže a napokon, čo s tým a ako odstihnúť lobistov parazitujúcich na verejných zdrojoch?Viac peňazí nepomáha, pacient je naďalej rukojemníkom netransparentného a neefektívneho systému v mene lobistických záujmov, to sú závery dvoch aktuálnych kontrol NKÚ v oblasti zdravotníctva."Aj keby sme naliali do dnešného systému o miliardu či dve viac, tak sa nič z pohľadu pacienta nezmení. Podľa NKÚ je systém zdravotníctva tak deravý, že keby sme tam dali i ďalšie dve miliardy, mali by sme úzke skupiny ľudí, ktorí by sa síce radovali, že majú dobrý biznis, ale väčšina pacientov, ktorí by čakali lepšiu a dostupnejšiu zdravotnú starostlivosť, by nedostali nič. Toto je fatálne zlyhávanie predstaviteľov štátnych inštitúcií - od ministra až po manažérov VšZP. Zlyhávanie v tom, že rezignovali na verejnú politiku v oblasti zdravia," tvrdí šéf NKÚ. Ráno Nahlas, tentoraz opäť pravidelný rozhovor so šéfom NKÚ Ľubomírom Andrassym. Dnes na tému zdravotníctva. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Fascinuje ma, že pivo nielen je len nejakým alkoholickým nápojom a k tomu populárnym. Ono je aj spoločenským nápojom. Vychutnávame si ho na celom svete v skupinách, v komunitách, v spoločnosti. Je súčasťou kultúry, preto by sme ho mali oceniť nielen ako nápoj, ale aj ako spoločenský jav.“Na Slovensko zavítal britský pivný kráľ – presnejšie viacnásobný víťaz ankety „Pivný autor roka“, a teda najlepšie píšuci autor o pive. Martyn Cornell. Autor kníh o dejinách piva, pivovarníctva a pivných štýlov. Minulý rok mu vyšla aj tá: Okolo sveta cez 80 pív – Around the World in 80 Beers.Prišiel do mesta na Dunaji - do Bratislavy, aby hodnotil tie slovenské. Je certifikovaný pivný degustátor a porotca prestížnych súťaží vrátane World Beer Cup. Čo na Slovensku z pohľadu piva našiel? A čo pivo vlastne je, keď ľudstvo sprevádza už od čias Sumerov a malo aj svoju bohyňu? Čo ho robí sviežim? Je „nápojom barbarov“, ako to o ňom šírili Gréci a Rimania ako vyznavači vína?Všetko otázky pre Martyna Cornella, ktorý za ním precestoval svet. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Je tu čas poľovačky, tentoraz na liberálov. Aspoň tak to vyzerá z aktuálnych statusov pánov dnešnej moci - Trumpa, Orbána či Fica. Komu - a čo vlastne, liberáli urobili a prečo sa stali korisťou nových držiteľov moci? No a kto sú to tí liberáli a o čo im ide? Barikády nie sú dnes tou jedinou možnosťou, ale možno k ním musíme siahnuť, tvrdí Matej Cíbik.Čas liberálov skončil. S liberálnou demokraciou je koniec a globalizácia presadzovaná liberálnymi elitami už nemá žiadnu budúcnosť. Takéto - a im podobné veštby, v ostatných dňoch, týždňoch či dokonca mesiacoch, dookola počúvame od nových nositeľov moci. Hovorí to Donald Trump, opakuje to Viktor Orbán a zaklína sa tým aj náš premiér Robert Fico.Ten svoju - ešte pred pár rokmi budovanú hrádzu proti hnedému extrémizmu Mariána Kotlebu, odrazu vymenil za snahu o postavenie akejsi ním svojvoľne definovanej hradby voči údajným hrozbám liberálneho progresivizmu. Áno, žijeme ozaj prelomové časy, ale odkedy sa z pojmu "liberál" stala tak desivá hrozba, že to začína pripomínať poľovačku na tzv. "Večného Žida"? Čo komu liberál vlastna urobili?Kto sú teda títo dnešní liberáli a o čo im - okrem presadzovania univerzality ľudských práv, vlastne ide? Prečo sa s nimi chce nová politická moc tak strašne porátať no a aké následky bude mať tento ideologický boj na naše ľudské práva? Kto vlastne budú naši noví nepriatelia a z akých dôvodov čerpajú svoj hnev priaznivci tejto novej vzbury voči doterajším poriadkom?No a napokon, ozaj skončila na Slovensku éra započatá Nežnou revolúciou a ide tu o prevrat voči hodnotám Novembra 89?Toto je Ráno Nahlas. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Pápež je mŕtvy, hľadá sa nový. Vo Vatikáne sa pripravujú na voľbu nového muža v bielom, ktorá sa začne v stredu 7. mája. Brány Sixtínskej kaplnky sa zatvorili pre verejnosť, aby ju do budúceho týždňa – do začiatku konkláve - pripravili pre 133 kardinálov voliteľov, ktorí vstúpia do procesu výberu. Z kardinálskej červenej sa ich voľbou v prípade jedného stane pápežská biela. Pred akými výzvami stojí? A aké dedičstvo mu zanechal pápež František? V dnešnom RánoNahlas pôjdeme aj do Vatikánu – s Martinom Jarábkom z Vatikánskeho rozhlasu. Navštívime aj miesto, kde odpočíva pápež František – baziliku Santa Maria Maggiore. Cez jej spovedníka – slovenského dominikána Ľudovíta Mela. Či cez brazílskeho novinára América Martinsa zo CNN, ktorého som zastihol pri Františkovom hrobe. „Františkov nástupca sa bude musieť vložiť do boja o spravodlivosť a mier a pokračovať v snahách zomrelého pápeža o silné prepájanie cirkvi aj na civilnú spoločnosť“, tvrdí Américo Martins zo CNN. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Na pomocnú ruku od štátu sa u nás nik spoľahnúť nemôže. Tento štát sa nevie postarať ani o deti, ktoré má v zodpovednosti on sám a sociálnu sieť pre rodiny nemáme, tvrdí Natália Blahová, ktorá odštartovala kauzu "Čistý deň." Podľa nej by sa mohol zopakovať i dnes.Rodina založená manželstvom je základnou bunkou spoločnosti. Spoločnosť všetky formy rodiny všestranne chráni. Rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním ženy a muža a spoločnosť poskytuje rodičovstvu nielen svoju ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov a pomocou pri výkone rodičovských práv a povinností.To tvrdia naše zákony, ale čo hovorí skutočná žitá realita? Sú deti naozaj našou prioritou - tak ako to počúvame vo všetkých tých predvolebných kampaniach už celé dlhé roky alebo náš reálny záujem ukazujú skôr šokujúce odhalenia Generálnej prokuratúry o závažnom porušovaní práv detí v reedukačných centrách, otrasné prípady šikany ústiace až k fatálnym následkom, rozmáhajúce sa detské násilie či pretrvávajúce a zle trestané násilie na deťoch. Počet detí čeliacich neľahkým duševným a mentálnym problémom strmo rastie, personálne kapacity našich odborníkov sú pritom až zúfalo nedostatočné.O čom to všetko vypovedá a prečo to údajne "najcennejšie, čo máme" - naše deti, sú niekde na samom chvoste záujmu spoločnosti i verejných politík? Ako rodinám reálne pomôže zakotvenie biológie pre druhý stupeň základnej školy do Ústavy no a mohla by sa známa kauza "Čistý deň" zopakovať aj dnes?Príbeh "Čistého dňa" by sa mohol opakovať aj dnes. Kontrola nie je vôbec dostatočná, zo zlyhaní sa nevyvodzujú dôsledky a dobre nefungujú ani mechanizmy cechovej cti a vnútornej očisty, tvrdí Natália Blahová. Podľa nej tu chýbajú stovky odborníkov a tak, namiesto toho, aby sme s deťmi v problémoch odborne pracovali, zbytočne ich trestáme a bezvýsledne zatvárame. Ráno Nahlas, o našich deťoch. S novou posilou Demokratov Natáliou Blahovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Po Františkovi zostáva stále otvorený dokument o cirkvi, ktorá kráča spolu, tvrdí teológ Miroslav Kocúr. Upriamuje tak pozornosť na poslednú synodu o synodalite, projekt pápeža Bergoglia. „Cesta po ktorej kráčal František, je tu ďalej. Pre nás je to odkaz, že máme úlohu byť v tomto svete autentickí pokračovatelia takéhoto božieho muža“, hovorí Kocúr. Civilný kardinál – jezuita - z latinsko-amerického BuenosAires na necivilnom Petrovom stolci v centre jednej z metropol vyspelého sveta;Duchovný líder vyše miliardy katolíkov, ktorý sa nebál správať „neduchovne“ – vystupovať zo zabehnutých rámcov. Muž v čiernych topánkach, ktorý sa snažil cirkev sťahovať z výšin neba a abstrakcie na zem periférií. Či už perifériu utečencov hynúcich v moriach, chudobných a ľudí bez domova v spoločnostiach ktoré neraz nevedia, čo s nadbytkom. Ale i periférií v samotnej cirkvi.Muž v bielom, ktorý svoje utrpenie obetoval za „svetový mier a bratstvo medzi národmi“, čo sme sa dozvedeli až po jeho smrti. Pápež František a jeho trinásťročný príbeh. Príbeh so svojou Cirkvou, ktorú chcel pre všetkých. I so svetom. Podarila sa mu jej zmena, či priblíženie svetu? „Mňa oslovil tým: Ste na ceste a kráčajte, nezastavujte sa. Lebo keď sa zastavíte, ochoriete“ – Miroslav Kocúr pripomína Františkovo vyjadrenie z jeho návštevy na Slovensku zo Šaštína. „To je v zmysle toho, že kráčajme spolu, prípadne počkajme na tých, čo sú pomalší krok, ťažší dych; neopovrhujme tými, čo majú vyššie tempo“, hovorí. „Cesta po ktorej kráčal František, je tu ďalej. Pre nás je to odkaz, že máme úlohu byť v tomto svete autentickí pokračovatelia takéhoto božieho muža“, uzatvára teológ Miroslav Kocúr. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Slovenská spoločnosť zápasí s obrovskou mierou nedôvery. Neveríme si navzájom a nedôverujeme ani kľúčovým politickým inštitúciám. Tie čísla sú alarmujúce, ale berme to ako výzvu, hovorí výskumník inštitútu DEKK Hugo Gloss. "Celé sa to točí okolo toho, či máme spoločný cieľ a zdieľanú identitu - že vieme, kto sme, čo chceme a kam kráčame." Dum spero, spiro, teda: Kým dúfaš, dýchaš. Dôvera je základným predpokladom akéhokoľvek funkčného spoločenstva i každej zmysluplnej spoločnosti. Slovensko však zachvátil vírus hlbokej a čoraz viac sa šíriacej nedôvery. Potvrdzuje to i aktuálny prieskum inštitútu sociálnej kohézie DEKK podľa ktorého len niečo vyše 20 percent respondentov deklarovalo, že iným ľuďom sa dá veriť. V prípade mladých sú čísla ešte horšie. Paradoxne, najväčšou nedôverou a obozretnosťou netrpia najmenej vzdelaní a najchudobnejší, ale ľudia, u ktorých sa ambície a predstavy o tom, ako by mali žiť, zrazili s realitou či ich vlastnými schopnosťami a predpokladmi. No a v rámci všetkých meraných inštitúcií v dôvere bodovali vedci a vedecké inštitúcie. Naopak ti, ktorí nám tak radi hovoria do života - teda politické inštitúcie, si vyslúžili najmenšiu dôveryhodnosť.Slovensku však chýba nielen dôvera, ale aj spoločný príbeh, teda niečo zásadné, na čom by sme sa ako spoločnosť dokázali zhodnúť - o tom, kto sme, kam smerujeme a čo vlastne chceme. Stali sme sa priestorom obývaným akýmisi vzájomne súperiacimi modernými kmeňmi.Funkčné spoločnosti sú tie, kde ľudia sadia stromy, v tieni ktorých nikdy nebudú sedieť. Teda, že ja dnes robím také rozhodnutia, z ktorých nebudem benefitovať ja, ale až moje deti a ich deti - teda, že viem, že to nie je iba o mne, ale celý ten príbeh je väčší, hovorí Hugo Gloss.Kto tu teda komu nedôveruje a prečo? Kam táto vysoká miera nedôvery môže viesť a ako sa s takto vzájomne si neveriacimi Tomášmi dá vybudovať akékoľvek zmysluplne fungujúce spoločenstvo? Nakoľko sa táto nedôvera vzájomne preplieta s frustráciou a rastúcou polarizáciou a koľko z toho má na rováši štát a jeho inštitúcie, ktoré opakovane zlyhávali v plnení spoločenského kontraktu a plnení vlastných sľubov a záväzkov? No a napokon, ako sa vydať na cestu hľadania a nachádzania vzájomných mostov, najmenších možných spoločných menovateľov a obnovovania tak prepotrebnej dôvery? Ráno Nahlas s výskumníkom z inštitútu sociálnej kohézie DEKK Hugom Glossom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Pápež František zasial zrno a to bude rásť. To sa už nedá vrátiť. Vidím aj v mojom srdci, ako som sa oslobodil. Mal som totiž veľké problémy, keď som videl tie veľké hriechy Cirkvi. Príkladom je kauza Roberta Bezáka“, hovorí jedna z tvári Novembra a podzemnej cirkvi František Mikloško. „Aj s pomocou pápeža Františka som prijal, že Cirkev je aj hriešna“, vysvetľuje. Mikloško pritom poukazuje na jeho autentické prežívanie viery a človečenstvo. Muž v bielom, ktorý - kým mohol, hovoril o „božej nehe“, z cirkvi chcel mať „poľnú nemocnicu“ a svoje utrpenie obetoval za svetový mier a bratstvo medzi národmi, o čom sa svet dozvedel až z jeho závetu. V mladosti aj vyznavač tanga, v starobe hoci na vozíku, no stále v pohybe. Pár dní pred smrťou ho svet mohol vidieť v nezvyčajnom civile - len v nohaviciach, košeli a ponču, ako sa nechal zaviesť do svätopeterskej baziliky, aby pozdravil reštaurátorov pri práci. Celkom v súzvuku s jeho prvým pápežským pozdravom – tým „Buona sera“, dobrý večer, ako sa prihovoril zástupom len pár minút po zvolení. Trinásťročný oblúk jeho pontifikátu nás priviedol aj k poslednému verejnému pozdravu – a opäť civilnému Buona Pasqua, čo je v taliančine pozdrav k Veľkonočným sviatkom. Pápež František je už od pondelkového veľkonočného rána v „dome Otca“, ako ohlásil jeho úmrtie Vatikán. Čo po ňom zostáva a na aké výzvy bude musieť odpovedať jeho nástupca? „Vidím aj v mojom srdci, ako som sa oslobodil. Mal som totiž veľké problémy, keď som videl tie veľké hriechy Cirkvi. Príkladom je kauza Roberta Bezáka“, hovorí jedna z tvári Novembra a podzemnej cirkvi František Mikloško. „Aj s pomocou pápeža Františka som prijal, že Cirkev je aj hriešna“, vysvetľuje. „Pápež to priznal. Povedal – áno, sme hriešni. Stretol sa s obeťami zneužívania duchovnými a poprosil ich o odpustenie“, hovorí Mikloško. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Slovensko nemá silnú štátnu ideu, my ani nevieme načo je na svete táto republika, tvrdí sociálny antropológ Juraj Buzalka. Lebo keď nevieme načo sme - a čím sme výnimoční, tak ani nemáme právo existovať, dodáva. Mečiarova štátnosť je podľa neho biedny príbeh a tak sa treba pustiť do práce a zadefinovať si náš príbeh nanovo.Miera nedôvery - a to nielen voči inštitúciám a autoritám, ale i voči sebe navzájom už prekračuje všetky znesiteľné hranice. Rovnako tak to platí aj v miere zakonšpirovanosti a viery v prakticky akúkoľvek všeobecne zdieľanú hlúposť, čo ako vyvracanú práve tými spochybňovanými inštituciálnymi autoritami. No a k tomu všetkému, ešte i nekritická oddanosť v toho svojho politického spasiteľa, ktorá mení politiku na klanový súboj bez akýchkoľvek pravidiel, no už aj cti i hanby. Namiesto nedokončených diaľnic, rozpadajúcich sa nemocníc a utrápených detí pritom dookola riešime pseudokultúrne vojny a od tých, ktorým sme ako majitelia moci zverili správu vecí verejných nepýtame účty za to, ako v našom mene - a za naše dane, vládnu. I to je dnešné Slovensko. Štát, ktorý sme dostali bez toho, aby sme si ho pýtali a ktorý sme ani za vyše 30 rokov nestihli dokončiť. Republika s čoraz viac chradnúcim počtom republikánov a spoločnosť, ktorá sa nám dnes doslova rozpadá priamo pred očami."Tu je už aj zjavná sprostosť je považovaná za názor pretože inflácia erudovaného poznania a rola inteligencie sa čoraz viac stráca. To za mečiarovej éry nebolo a my sme ho porazili pretože tieto vrstvy si urobili svoju prácu. Moja otázka na dnes znie, či sa tieto vrstvy ešte dokážu zmobilizovať. Pretože toto je jediné, čo sa dá robiť. My musíme za tými bežnými ľuďmi ísť a s nimi hovoriť o tom, že toto je bieda, smútok a zmar," hovorí Buzalka a dodáva: Kto iný ako my a kedy ak nie teraz? Kto teda vlastne sme a čo skutočne chceme? Vieme to vôbec? Kam sa ako spoločnosť uberáme a tušíme, akým výzvam budeme v tejto tekutej dobe čeliť? Z akých koreňov pramenia všetky tie našské frustrácie, komplexy, obavy i hnev? No a napokon, bola éra liberálnej demokracie po Novembri 89 iba dočasnou výnimkou z našej dejinnej normy a máme vôbec na to, mať svoj vlastný štát - so všetkými atribútmi modernej a funkčnej štátnosti alebo sme predurčení na takýto potemkinov odkaz? "Tu nemáme koncíznu alternatívu toho, kto sme, kam chceme ísť a čo chceme robiť. Ale to je príležitosť, my potrebujeme elity - a v širšom zmysle slova nielen politické elity, ktoré pomenujú túto novú realitu a povedia: Toto sme my a takto to chceme robiť. Potrebujeme si zobrať naspäť republiku," tvrdí Buzalka.Ráno Nahlas so sociálnym antropológom Jurajom Buzalkom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Naše časy mi pripomínajú obdobie pred zánikom Rímskej ríše, keď sa blázni stávali cisármi“, hovorí Daniel Pastirčák, kazateľ Cirkvi bratskej. Prichádza s diagnózou dnešnej doby. „Pre mňa ako kresťana je bolestivé, no musím to priznať, že sa prizeráme tomu, ako sa v Rusku či Amerike a ďalších krajinách zneužíva kresťanstvo“, tvrdí. Ide to podľa neho proti paradigme „ukrižovaného Boha“. „On je vždy na strane obetného baránka proti zlovôli a manipuláciám mocných“, vysvetľuje.„Boh nie je na strane Putina a jeho zbraní posväcovaných patriarchom Kirillom. Nie je ani v Biblii, ktorou máva Donald Trump. Boh je ukrižovaný na Ukrajine.“ Daniel Pastirčák, kazateľ cirkvi bratskej, bratislavské námestie Slobody, marec 2025. „Právo je zatlačené do úzadia a spravodlivosť stojí bokom. Pravda sa potkýna na ulici a statočnosť nemôže vstúpiť. A ten, kto sa vyhýba zlu, stáva sa korisťou.“ Ten istý Daniel Pastirčák, rovnako marec tohto roku, festival Konvergencie. Citujúc biblického Izaiáša spred tisícročí – ako úvod k odpovedi na nastolený problém toho, čo sa to tu dnes deje. Znechutený z „utajeného rande, kde premiér Fico flirtuje s Putinom a s drzosťou krčmového povaľača uráža prezidenta napadnutej krajiny“. V Donaldovi Trumpovi vidí „prefíkaného obchodníka s mierom“, vďaka ktorému sa „zvrátenosť znormalizovala a globalizovala“. A v Zelenskom ako prezidentovi napadnutej krajiny poníženého v priamom prenose. Sme na začiatku sviatkov s iným Poníženým – „Poníženým až na smrť“. A to v spoločnosti, ktorá síce vychádza z jeho a teda kresťanských koreňov, no žije si už svojim životom.Aj preto sa na túto dobu pozrieme s autorom týchto jasných slov, v čase keď jasné slová nie sú samozrejmosťou. Aspoň na poschodiach, kde je úrad a moc. „Naše časy mi pripomínajú obdobie pred zánikom Rímskej ríše, keď sa blázni stávali cisármi“, hovorí Daniel Pastirčák, kazateľ Cirkvi bratskej. Prichádza s diagnózou dnešnej doby. „Pre mňa ako kresťana je bolestivé, no musím to priznať, že sa prizeráme tomu, ako sa v Rusku či Amerike a ďalších krajinách zneužíva kresťanstvo“, tvrdí. Ide to podľa neho proti paradigme „ukrižovaného Boha“. „On je vždy na strane obetného baránka proti zlovôli a manipuláciám mocných“, vysvetľuje.Koalície Antikrista: Putin, Trump, Orbán, náš birmovaný komunistaKazateľ Pastirčák hovorí o „špeciálnom type zla“, ktorý sa v novozákonných spisoch označuje Antikristom. „Antikrist je to, keď sa v mene Krista deje niečo, čo v úplnej podstate protirečí tomu, čo Kristus bol, kým je, čo priniesol“, vysvetľuje. „To je typ zla, ktorý nemôže vzniknúť bez Krista. Môže vzniknúť iba ako zneužitie Krista“. „Dnes vidíme, že Rusko je jeden tip antikristovstva, Trump je iný tip. Oni si aj preto tak rozumejú. A v Orbánovi môžeme vidieť ďalší. Vzniká tu celá koalícia ľudí, ktorí zneužívajú Krista a kresťanstvo“, rozpráva Daniel Pastirčák. Pri otázke, či tam nepatrí aj premiér Fico, ktorý podľa neho „flirtuje s Putinom“, reaguje výrazom „jasné“. „Trump je rovnako komický. Keď sa človek pozrie na to, ako žije, kým je, tak je to podobný kresťan ako ten náš birmovaný komunista“, hovorí v narážke na Roberta Fica. „Myslím si, že takto zneužívať kresťanstvo môžu iba ľudia, ktorí nestoja za ničím. Sila týchto novodobých populistických diktátorov spočíva v ich prázdnote“, hovorí. „Okrem vôle po moci nemajú nič“, dodáva. „Dokážu sa postaviť za čokoľvek, čo im práve vyhovuje, aby získali moc“. Cirkev by mala biť na poplachHovorí, že v takejto situácii by mala biť na poplach cirkev: „Mala by na to poukazovať. Veď kto iný by mal brániť zneužívané evanjelium ako cirkev a jej...

Konsolidácia verejných financií premiéra Roberta Fica postupne politicky pochováva a napokon jeho vláda bude musieť zrušiť aj Trináste dôchodky v ich aktuálnej podobe, tvrdí exminister práce Jozef Mihál. V rebríčku konsolidačných opatrení však podľa neho dominuje Transakčná daň. Tú treba čo najrýchlejšie zrušiť, hovorí Mihál. Ráno Nahlas o nezmyselných zákutiach Transakčnej dane.Slovensko čelí už druhému konsolidačnému balíčku vlády Roberta Fica štvrtého. Ten pritom v mene ozdravenia verejných financií prelomil i viacero svojich politických tabu - ako je napríklad zvýšenie sadzby DPH. Uťahovanie opaskov rozhodne nepatrí medzi obľúbené politické kratochvíle pretože logicky nevyvoláva žiadne nadšenie občanov. Zvýšené dane, nárast cien potravín, zvyšujúce sa poplatky, ale aj krátenie podpory rodín a detí. Ak by sa však konala hitparáda v nebľúbenosti konsolidačných opatrení, prvé miesto by nepochybne vyhrala Transakčná daň. To, že sa ňou podieľame na vládnej konsolidácií, ale zároveň ňou prispievame i na trináste dôchodky či zvýšené platy ministrov a poslancov, totiž podnikatelia - cinkaním esemesiek od banky, vnímajú prakticky deň čo deň. Deň čo deň si tak kladú otázky o jej férovosti, zmysluplnosti, ale i o kompetentnosti tejto vládnej garnitúry a jej politickej budúcnosti. Transakčná daň je jedným z veľkých klincov do politickej rakvy vládneho SMERu, myslí si exminister práce, sociálnych vecí a rodiny ako i expert na dane a odvody Jozef MihálPrečo je táto daň tak veľmi škodlivá a kde sú jej najväčšie úskalia? Má zmysel iniciatíva predsedu SNS na jej čiastočné okresanie alebo ju treba celú jednoducho zrušiť? Ak bude zrušená, kde bude vláda hľadať chýbajúce stámilióny? No a majú v tejto dobe s extrémne zlými verejnými financiami štátu ešte nejakú budúcnosť Trináste dôchodky alebo ich "voľky nevoľky" napokon stopne sám Robert Fico? Ráno Nahlas, o transakčnej dani, konsolidácií, ale aj o dôchodkovom systéme. S Jozefom Mihálom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Úprimne? Nerozumiem štátu, ktorý nastavuje niečo takéto. Pre mňa je to ako streliť si do vlastnej nohy“, hovorí Laura Dittel z Karpatskej nadácie, ktorá aktuálne vystupuje aj za Platformu za demokraciu. Reaguje na koaličný zámer so zákonom o neziskových organizáciách. Posilniť dôveru v neziskový sektor verzus jeho stigmatizácia a šikana. Už v horizonte hodín sa má v parlamente rozhodovať o budúcnosti mimovládneho sektora u nás. Koaličná väčšina deklaruje, že dôveru mu má zabezpečiť kontrola jeho finančných tokov a rovnako kontrola toho, s kým sa stretáva. Mimovládky reagujú, že nejde o zabezpečenie dôvery, ale o „frontálny útok na slobodnú občiansku spoločnosť“ a snahu odradiť mimovládny sektor od verejného angažovania. Cestou majú byť nejasné formulácie o lobingu len pre niektorých, či zahltenie novými povinnosťami. Ako by nová úprava zasiahla napríklad takú Karpatskú nadáciu a teda mimovládnu organizáciu, ktorá sa na východe Slovenska snaží o skvalitňovanie života v miestnych komunitách, či ukazuje šance rómskym ženám alebo vedie deti a študentov k naplneniu svojich vysnívaných vynálezov? Pozrieme sa na to s Laurou Dittel z Karpatskej nadácie. „Vidíme veľké riziko, že ustane občianska aktivita. Že sa výrazne zníži počet občianskych iniciatív, ktoré pomáhajú najzraniteľnejším. Úprimne? Nerozumiem štátu, ktorý takéto niečo nastavuje. Pre mňa je to ako streliť si do vlastnej nohy“, hovorí Dittel, ktorá je aj v Platforme za demokraciu. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Sme krajinou, kde sa umierania musíme báť, lebo na to nemáme, hovorí Simona Stískalová z Asociácie hospicovej a paliatívnej starostlivosti. Musíme prestať zatvárať oči pred realitou a naservírovať si pravdu, dodáva. Asociácia sa pridala k protestu voči tzv. ruskému zákonu. Ten totiž mieri i voči tým, ktorí sa o nás starajú na poslednej ceste do večnosti."Príde smrť a bude mať Tvoje oči," napísal svojho času taliansky básnik Cesare Pavese. Áno, smrť príde po každého z nás. No a keď to napokon príde, ide i o to, či bude v jej očiach pochopenie, súcit a aspoň kúsok dôstojnosti, s ktorou môžeme odísť. Na Slovensku je to však až príliš často nedosiahnuteľná ilúzia.O smrti najradšej mlčíme a umieranie je u nás neraz sprevádané nedôstojnosťou a zápasom o aspoň akú takú ľudskosť - neraz pritom vykúpenú poslednými úsporami či dokonca kostolnými zbierkami. Žijeme tak v krajine, kde sa ešte stále bojíme umierania - nie však pre jeho existenciálnu výzvu, ale pre hlboký nezáujem tohto štátu o ľudí i na tej ich naozaj poslednej ceste. Táto krajina tak zrejme pre umierajúcich nie je. V paráfráze na známy film bratov Coenovcov, sa tak natíska otázka: Pre koho je potom táto krajina, ak nie je ani pre tých, ktorí umierajú? "Verím, že keď si vstúpime do svedomia a zosobníme si problémy, ktoré sú tu naozaj problémami - a dobré a zlé mimovládky to nie sú, ale to s čím sa tu dennodenne stýkame - a smrť tam patrí, tak to sú tie problémy, s ktorými sa musíme ako spoločnosť zaoberať a len potom vieme spoločne žiť v takej krajine, kde sa nebudeme báť umierať - lebo si povieme, že na to nemáme," hovorí Stískalová z AHPS. O strastiach umierania na Slovensku vie svoje aj Asociácia hospicovej a paliatívnej starostlivosti. Tá koncom minulého roka takmer skrachovala a kvôli podfinancovaniu sa dokonca ako "charita" sama uchádzala o charitu nás všetkých."Hospice prežili vďaka darom, ale tá najväčšia čast bola, že sa samotní zamestnanci vzdávali svojich výplat v prospech hospicov," pripoína Simona Stískalová Ani dnes to hospice nemajú vôbec vyhraté no na Asociáciu sa - ako na mimovládku, už valí hnev vládnej moci, ktorá sa rozhodla Tretiemu sektoru vyhlásiť studenú vojnu. Tú vojnu pritom vedie práve s tými, ktorí tak často suplujú úlohy štátu v oblasti sociálnej, vzdelávacej či v oblasti zdravotníckej. Asociácia hospcovej a paliatívnej starostlivosti preto proti tzv. Ruskému zákonu protestuje, moc vyzýva na dialóg a svojim kolegom z údajne "politických mimovládok" vyjadruje plnú podporu i solidaritu.Ráno Nahlas, so Simonou Stískalovou z Asociácie hospicovej a paliatívnej starostlivosti. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Trináste dôchodky si už nemôžeme dovoliť, je tam priestor na aspoň 500 miliónovú úsporu. Zastaviť treba i plošnú energopomoc, vlaky zadarmo aj neadresnú sociálnu politiku. Slovensko na to už nemá. Tvrdí Trináste dôchodky si nemôžeme dovoliť, je tam priestor na aspoň 500 miliónovú úsporu. Zastaviť treba i plošnú energopomoc, vlaky zadarmo aj neadresnú sociálnu politiku. Slovensko na to nemá. Tvrdí poslanec SaS Marián Viskupič. Na oplátku liberáli ponúkajú stopku novým daniam a odmietajú aj ich akékoľvek zvyšovanie. Je opozícia schopná spoločnej konsolidačnej alternatívy? Odvolávam, čo som odvolal a schvaľujem, čo som schválil. I takto vyzerá ostrá politická hádka vo vládnej koalícií o ďalšiu existenciu transakčnej dane. Presne tej dane, ktorú si - vôbec nie tak dávno, schválila samotná vládna koalícia. No a zatiaľ čo sa my musíme vyrovnávať s chaotickou a zjavne nepremyslenou podobou tejto novej dane, ako i zvýšenou sadzbou DPH či redukciou podpory rodín, už sa na nás valí ďalší balík vládnej konsolidácie.Kde chce vláda nájsť požadované dve miliardy a komu všetkému tentoraz plánuje vliezť do peňaženky či úspor? Vie vôbec vláda čo robí, no a má dnes Slovensko nejakú zmysluplnú opozičnú alternatívu?Sú Trináste dôchodky ekonomicky udržateľné - a ak áno, tak na úkor koho? Môžeme si dovoliť plošnú energopomoc či vlaky zadarmo? A plánuje pravicová opozícia siahnuť aj na sociálny systém a už i tak chabú prorodinnú a sociálnu politiku? Nesmerujeme do gréckeho bankrotu a na čo dnes vôbec máme, ak chceme ako štát prežiť tieto turbulentné a nestabilné časy? No a akú podobu štátu nám opozícia vlastne ponúka a vie sa na nej zhodnúť aspoň sama medzi sebou?Počúvate Ráno Nahlas, tentoraz s poslancom a ekonomickým expertom SaS Mariánom Viskupičom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

História menšiny v menšine. Smutná a tragická história židovského ghetta a nacistického koncentračného tábora v českom Terezíne. No perspektívou ešte aj medzi samotnými židmi stigmatizovanej sexuálnej menšiny queer ľudí. Tých „iných, čudných, neobvyklých“. Napriek tomu s rovnakou perspektívou „definitívneho riešenia“ Hitlerových plynových komôr. Systematicky ju odkrýva česko-britská historička Anna Hájková z univerzity Warwick v Anglicku. A hovorí pri nich o skupine, ktorej hrozí to, čo v sebe nesie titul jej poslednej knižnej výpravy za osudmi queer ľudí v koncentračných táboroch: Ľudia bez dejín sú prach. Bez dejín, lebo ich príbehy mizli ešte aj z archívov! Čo to je za kapitolu? A ako sa z nej môžeme poučiť? Anna Hájková zdôrazňuje dôležitosť zachovania pamäti queer obetí holokaustu a poukazuje na potrebu inkluzívnejšieho prístupu k histórii.V rozhovore neobídeme ani ich aktuálnu situáciu v geopriestore Strednej Európy optikou historičky, ktorá žije a pracuje vo Veľkej Británii. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Stojíme na prahu revolučnej zmeny - umelá inteligencia pretvára svet rýchlejšie než ktorákoľvek priemyselná revolúcia pred ňou. Môže odhaliť nádory, ktoré lekári prehliadnu, ale zároveň prináša riziko nekritického prijímania informácií.Umelá inteligencia prešla Turingovým testom. O tom, že je človek, presvedčila aj študentov psychológie.Šliape Holywoodu na päty: Nový model generuje videá vo filmovej kvalite. To opäť umelá inteligencia. A do tretice: Učiť sa programovať je vraj zbytočné: AI platforma umožní vytvárať software takmer hocikomu. To je len výber hedlajnov posledných hodín v súvislosti s AI. Ak sme sa na dejepise svojho času učili o prvej, druhej či tretej priemyselnej revolúcii – o parnom stroji, spaľovacích motoroch a potom elektronike a počítačoch, už pár rokov sme vo štvrtej – a po revolúcii internetu v nej a sociálnych sietí sa s nástupom umelej inteligencie možno prehupneme/či už prehupávame do piatej. S obdivuhodným prepájaním fyzického, biologického a digitálneho sveta nás však stavia aj pred obavy a výzvy: Neovládne nás digitálny supermozog? A čo etika umelej inteligencie, či kyberbezpečnosť? A sú tu ešte prozaickejšie otázky: Môže AI dostať pokutu či skončiť vo väzení? Budeme s ňou ešte môcť veriť vlastným očiam a ušiam? Ako zmení naše deti? A nepripraví nás o prácu?!!!Všetko otázky, ktoré bezprostredne súvisia s tým, čo zažívame a budeme zažívať ešte intenzívnejšie. Otázky, ktorými sa rovnako intenzívne zoberajú kolegovia zo Živé.sk a ich snaha sa premietla do takmer 300-strán hľadania odpovedí v čerstvej knihe Umelá ineligencia – Pripravte sa na budúcnosť. K čomu dospeli? Na to sa pozrieme s Jánom Trangelom, jej spoluautorom a ambasádorom AI v spoločnosti Ringier na Slovensku. Kľúčové body epizódy:AI nie je živá bytosť, ale matematický modelKritické myslenie je nevyhnutné pri interakcii s AIV zdravotníctve môže AI podporiť lekárov, nie ich nahradiťVydavatelia musia zachovať ľudský prvok pri používaní AIRodičia by mali viesť deti k zodpovednému využívaniu technológiíExperti zdôrazňujú, že hoci AI prináša revolučné možnosti, musíme si zachovať kontrolu nad jej využívaním. AI by mala zostať naším pomocníkom, nie nekontrolovateľným sluhom.Vypočujte si diskusiu o tom, ako AI mení náš svet a čo to znamená pre našu budúcnosť.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Vo verejnom živote nám tu o kultúre hovoria ľudia, ktorí mentálne zostali na úrovni predškolákov. Prichádzajú "ľudia - Nikto." To hovorí kurátorka expozície, ktorá pobúrila samotnú ministerku kultúry Lucia Gregorová Stach. Podľa nej je namieste sa vážne obávať i o ďalší osud cenných umeleckých zbierok SNG.Prišli, uvideli a ukončili. I takouto parafrázou starorímskeho" Veni, vidi, vici" by sa dalo charakterizovať pôsobenie aktuálneho vedenia rezortu kultúry. Tentoraz si rozhorčenie (či neznalosť) ministerky kultúry odnáša expozícia súčasného umenia v Slovenskej národnej galérií.Expozície Model: Múzeum súčasného umenia sa stala ďalším terčom ministerky kultúry a kvôli nej premiér prelomil svoju dlhodobú nechuť - či nezáujem, a Slovenskú národnú galériu dokonca poctil i osobnou návštevou. Expozícia však končí a premiér sľubuje, že "Urobí všetko pre to, aby moderné kúsky boli nahradené nádhernými slovenskými obrazmi, ktorých sú plné depozity. " "Slovenská kultúra to prežije, ale je to strašná hanba," tvrdí jej kurátorka. Čo je dôvodom tohto útoku moci na súčasné výtvarné umenie? Čo všetko do umenia patrí - i keď nás to môže vyrušovať či poburovať? Ako je umenie prepojené s mocou či snahou moci umenie ovládnuť alebo naopak, vymazať? Prečo je nezmyslom hovoriť o vkuse a diskutovať o tom, čo sa nám páči? Sme kultúrni barbari alebo sa vraciame v čase? No a nepripomína to nacistické praktiky zakazovanie takzvaného "Zdegenerovaného umenia"? "Samozrejme, že to má spoločné znaky. Myslím si, že neonacistický spôsob ako budeme diktovať to, kto môže byť reprezentovaný, kto môže hovoriť za seba a aj za iných, ako to hovorí a či je to pekné, kto to môže počúvať, pozerať a tak ďalej... To je znak nacizmu. Podnietiť nenávisť, nielen voči umelcom, ale aj voči tomu, čo reprezentujú čiže voči Židom, ženám, voči ľuďom, ktorí sú nejakým spôsobom na okraji toho, čo sa považuje za normálne - čiže normalizované," myslí si Lucia Gregorová Stach. Motívy však môžu byť aj oveľa prozaickejšie a prízemnejšie. SNG totiž disponuje obrovským fondom vzácnych umeleckých diel a zbierkových predmetov. Odborníci tak majú o tieto cenné predmety v depozitároch SNG vážne obavy."Tu nejde o snahu vymeniť jedného umelca za druhého, ani neprišli s nejakým výstavným plánom, kde by boli tí, ktorí neboli reprezentovaní. Nie, oni nemajú žiaden plán, podľa mňa je ich plánom rozbiť existujúce štruktúry a v tej tme a zmätku, ktoré nastanú sa môže stať všeličo," dodáva Lucia Gregorová Stach.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Sklamaní vládni voliči neodchádzajú k opozícií, ale smerujú do tábora nevoličov. Máme veľa voličov, ktorí sa rozhodujú na poslednú chvíľu, váha volebných kampaní tak značne rastie. A prečo voľby zrejme neprinesú silné a stabilné vlády? Témy pre sociológa Pudmarčíka z agentúry IPSOSNajdôležitejšou témou je pre slovenských voličov ich životná úroveň, s geopolitikou orientáciou Slovenska si ju však príliš nespájajú. Preferenciami politických strán tak dnes môžu oveľa viac "zamávať" dopady vládnej konsolidácie než to, kde je Slovensko medzinárodne ukotvené. Sklamaní voliči vládnej koalície sa väčšinovo neutiekajú k opozičnej alternatíve, ale uchyľujú sa do tábora nevoličov. Politické klany sústredené okolo SMERu a PS tak zostávajú prakticky úplne neprestupné a váha prelietavých voličov - ktorí sa rozhodujú doslova na poslednú chvíľu, rastie. A dôsledok? Posilnenie úlohy predvolebných kampaní plný emócií, špinavých trikov, ale i narastajúcej váhy AI využiteľnej i na sofistikované ovplyvňovanie nepripravených voličov.Kto dnes volí Smer a ako sa Ficovi mení jeho elektorát? Kam odchádzajú nespokojní vládni voliči a je sústredenie sa opozície na geopolitické témy a medzinárodné postavenie Slovenska tou správnou odpoveďou na uťahovanie opaskov, masívnu konsolidáciu ako i rozpadajúci sa štát? Ako budú politické strany pracovať s rastúcim táborom sklamaných nevoličov a prečo narastá váha kampaní? No a prečo trendy neukazujú dobré vyhliadky pre silné a stabilné vlády?Ráno Nahlas so sociológom Romanom Pudmarčíkom z agentúry Ipsos. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.