Ráno Nahlas

Follow Ráno Nahlas
Share on
Copy link to clipboard

Nový ranný podcast spravodajského portálu Aktuality.sk

Aktuality.sk


    • Jan 27, 2023 LATEST EPISODE
    • weekdays NEW EPISODES
    • 31m AVG DURATION
    • 624 EPISODES


    Search for episodes from Ráno Nahlas with a specific topic:

    Latest episodes from Ráno Nahlas

    Babiš ako prezident by bol ohrozením demokracie, krajinu by chcel rovno vlastniť, tvrdí Tabery z Respektu

    Play Episode Listen Later Jan 27, 2023 34:26


    Jeden prišiel, kam pôvodne neplánoval – teda aspoň deklarovane, stiahol sa naopak z ulíc. Druhého zas brzdila choroba a najnovšie musí vyvracať správu o svojej smrti. Napriek tomu s percentuálnou prevahou. Verejný priestor poznačený efektom výkonného „hovnometu“, ktorý sa skloňuje už aj u nás na Slovensku.   Prezidentské voľby u našich bratov Čechov sú vo finále. Komu nakoniec dajú svoju dôveru a pošlú ho na starobylý pražský hrad, ktorý si pamätá nielen Karla IV., ale aj prezidentské legendy kalibru „tatíčka národa“ T. G. Masaryka, či svetoobčana Václava Havla? Ako vyriešia volebno-prezidentskú dilemu Babiš-Pavel? Téma pre Erika Taberyho, šéfredaktora týždenníka Respekt.   „S Petrom Pavlom by sme boli trocha nudnejšia krajina, o ktorej by ste u vás počuli podstatne menej. A to by bolo skvelé. S Andrejom Babišom by to bola permanentná zákopová vojna“, tvrdí Tabery. Hovorí o protiklade „pokoj verzus histéria“, k čomu by sa pridalo ešte ďalšie delenie spoločnosti.   „Bojové“ perspektívy v súvislosti s prezidentským kandidátom Babišom v prípade jeho zvolenia vidí Tabery v stálych konfliktoch s vládou a tou časťou spoločnosti, ktorá ho nevolila.   Tabery však v súvislosti s expremiérom hovorí ešte vážnejšie slová: „V prípade Babišovho víťazstva by som videl potenciálne riziko pre budúcnosť Českej republiky a pre podobu demokracie, ktorú dnes máme“. Tabery vysvetľuje, že Andrej Babiš by mal potenciál krajinu rovno vlastniť. „To by bolo nebezpečné pre ktorú koľvek krajinu, tobôž pre krajiny ako sú tie naše s krátkou demokratickou tradíciou“, dopĺňa.   Odhliadnuc od výsledku volieb šéfredaktor Tabery už teraz vidí aj posun, v akom sa viedla samotná predvolebná kampaň. „Babišovo presvedčenie, že sa dá klamať ľahko je až fascinujúce, no myslím si, že prvýkrát narazilo na limit“, hovorí. „Verejnosť i novinári sú omnoho pripravenejší naňho reagovať a nastaviť mu zrkadlo, že jednoducho nehovorí pravdu“, dopĺňa.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

    Psychológ Madro: Za vraždou vlastných detí môže byť aj predstava, že im tým rodič samovrah robí “láskavosť”.

    Play Episode Listen Later Jan 25, 2023 32:30


    Oni sami to popisujú s akousi obrovskou láskavosťou voči svojim blízkym. Hovoria, že ich nechcú vystaviť utrpeniu a následkom vlastného správania, napríklad tomu, že spôsobili veľké dlhy a že situácia, do ktorej dostali celú svoju rodinu je podľa nich natoľko neznesiteľná, že ich toho chcú ušetriť. Hovorí o fenoméne tzv. Rozšírenej samovraždy v ktorej rodič pri samovražde zoberie na druhý svet so sebou aj partnera a dokonca i vlastné deti psychológ Marek Madro. Slovenskom nedávno otriasla tragédia v Michalovciach, kde otec rodiny pri svojej samovražde zabil svoju manželku a siahol na život aj ich dvom maloletým deťom.  Podobná tragédia, tentoraz však už nie s tak fatálnym koncom sa zopakovala aj v Pobedíme. Odborníci hovoria o fenoméne takzvanej rošírenej samoraždy pri ktorej samovrah na svojej ceste na druhý svet so sebou vezme aj svojich najbližších. Čo sa skrýva v mysli rodiča, ktorý siahne pri svojej samovražde aj na život vlastného dieťaťa? Aké motívy doženú človeka k tak hroznému činu a vieme tomu nejako zabrániť? Ako hovoriť o téme samovraždy tak, aby to viac neublížilo než pomohlo a v akom duševnom stave sa dnes nachádza naša mládež a deti? Témy a otázky pre psychológa a zakladateľa internetovej poradne pre mladých IPčka Mareka Madra. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský      

    Utečenci hľadajú predovšetkým prijatie, tvrdí asýrsky kresťan. Z Iraku utiekol pred nútenou konverziou alebo smrťou

    Play Episode Listen Later Jan 25, 2023 34:59


    Už je to takmer desaťročie, čo našiel svoj nový domov na Slovensku – po tom, čo musel opustiť svoj rodný Karakoš pre vyčíňanie radikálov Islamského štátu. Jeden z mála, čo tu aj po tom čase zostal, našiel si slovenskú manželku, založil rodinu. A pred pár dňami mal možnosť prvýkrát opäť zhliadnuť svoj zbombardovaný rodný dom na severe Iraku. Asýrsky kresťan, utečenec - Morees Gaggi. Čo u nás našiel a ako vidí nás Slovákov, ktorí máme byť podľa prieskumov dosť negatívne naladení k utečencom – najnovšie tým z Ukrajiny?   „Radikáli dali irackým kresťanom tri možnosti: buď konvertovať na islam, alebo platiť likvidačné dane a treťou možnosťou bola smrť“, vysvetľuje dôvod, prečo s rodinou opustili rodný Irak.   Iračan Morees Gaggi spomína, že utekali nocou pred bombardovaním radikálov Islamského štátu. „Stihli sme si zobrať len doklady, nič iné. Navždy tam zostali naše rodinné albumy, čo naozaj bolí“, spomína Gaggi.   Slovensko ako nový domov si nevybrali sami, za rozhodnutím humanitárna organizácia, ktorá brala do úvahy obmedzený rozpočet k dispozícii.   „Keď sme vystúpili z lietadla v Košiciach, mnohí naši sa pýtali, či sme naozaj v Európe. Letisko v Erbile je totiž omnoho modernejšie, aj cesty sme mali lepšie. Mnohí boli v prvom momente sklamaní“, tvrdí Morees.   Napriek tomu „sme tu našli prijatie a slobodu“, čo je podľa Gaggiho pre tých, čo utekajú z diktatúry na „nezaplatenie“.   A čo hovorí iracký utečenec Morees Gaggi na obraz Slovákov, ktorý vychádza aj z nedávneho prieskumu Globsecu. Z krajín V4 sme vyšli v postoji k vojnovým utečencom z Ukrajiny najhoršie. Väčšina - 52% Slovákov – ich vníma negatívne.   „Myslím si, že je to iba tým, že nemali možnosť stretnúť sa s konkrétnym utečencom a rozprávať sa s ním priamo, nielen počúvať o nich z médií“, podáva svoj pohľad Gaggi.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

    Naša životná úroveň stagnuje. Slovensko prestalo dobiehať Západ, tvrdí ekonóm Martin Šuster

    Play Episode Listen Later Jan 23, 2023 44:50


    Prestali sme dobiehať životnú úroveň Európskej únie a za posledných 10 rokov prešlapujeme na mieste. Za túto dobu nás v životnej úrovni začali dobiehať a predbiehať naši susedia z Česka či Poľska, hovorí Martin Šuster z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Kľúčom k lepšej spoločnosti je vzdelanie, tvrdí. “Veľké ekonomické reformy sa u nás robili do roku 2005 a po zavedení eura v roku 2009 sme žiadnu poriadnu ekonomickú reformu už neurobili. Ako krajina už celé roky nerobíme skoro nič. Stagnujeme. Dostali sme sa na nejakú životnú úroveň a uspokojili sme sa s tým. Nemyslíme na to, kde budeme o 20 rokov, tvrdí Martin Šuster z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Výsledkom našej stagnácie a reformnej letargie je, že Slovensko vo viacerých parametroch začína atakovať spodné priečky rebríčkov krajín Európskej únie a v životnej úrovni nielenže prestávame dobiehať Západ, ale naopak, naši susedia dobiehajú a predbiehajú Slovensko. Jednou z našich spoločných vízíí po Novembri 89 pritom bol pritom sen o tom, ako časom dobehneme v životnej úrovni staré členské štáty EÚ, vtedy u nás lapidárne nazývané ako tzv. Západ. Tento sen však časom postupne uviazol na reformnej plytčine a naše dobiehanie Západu sa tak zastavilo. Kam zmizol ten náš bájny tatranský tiger a ako si ho opäť osedlať? Akú pravdu o nás nám odhalili nedávna kovidová či aktuálna energetická kríza a ako by sme sa z nich mali poučiť? Kde máme ako krajina rezervy a prečo je tých rezerv, či dokonca dier v podpalubí, čoraz viac a viac? Prečo už nestačí ďalšia automobilka a prečo je to dnes už viac o vzdelaní a vede? Máme ako krajina nejakú zmysluplnú víziu na ďalšie desaťročia? No a čo je kľúčom opätovného naštartovania ekonomického rastu a tým aj rastu našej životnej úrovne? Ale aj o tom, či je zmysluplné aby sa centrálna vláda snažila o vyrovnávanie regionálnych rozdielov a prečo nevieme či nechceme pracovať s dátami. Témy a otázky pre ekonóma Martina Šustera z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský  

    Za matičku Rus a v totálnej vojne. Perspektívy Putinovej agresie pohľadom Matej Kandríka (podcast)

    Play Episode Listen Later Jan 23, 2023 37:09


    Vaša pomoc musí byť rýchlejšia, ako ruské útoky – Volodymir Zelenskij sa takto obrátil na mocných sveta, ktorí si minulý týždeň obrazne povedané podávali kľučky na ekonomickom fóre v Davose. Želanou odpoveďou by mali byť tanky nemeckej výroby Leopard, či americké Abramsy, ale najmä protivzdušné obranné systémy. Postoj Západu však stále charakterizuje aj obava zo zatiahnutia do konfliktu, či jeho rozšírenia za hranice Ukrajiny. Na druhej strane Vladimír Putin akoby sa chystal na konflikt s prívlastkom „dlhodobý“ a s deklarovaným cieľom – „Rusko z neho vyjde víťazne“ – ako povedal nedávno vo svojom rodnom Petrohrade. Aké sú teda perspektívy jeho „špeciálnej operácie“, ktorá bude mať už onedlho rok a doteraz si vyžiadala na desiatky tisíc ľudských životov? Podľa šéfa Nato „vstúpila do kľúčovej fázy“. Téma pre stratéga Mateja Kandríka z Adapt Institut – analytického think-tanku pre oblasť obrany a bezpečnosti.     „Nie sme ešte pri koncepte totálnej vojny, kde je mobilizovaná celá spoločnosť a celý štátny aparát, ale pomalými krokmi sa k tomu blížime. Rusko bez takéhoto pritvrdenia svojho postoja v zásadne nemá pozitívne výhliadky v tomto konflikte. Putin musí cestou propagandy zasiahnuť až jednotlivcov a priviesť ich k odhodlaniu zomierať za matičku Rus na fronte“.   Putinova „špeciálna operácia“ bez perspektívy úspechu   Po necelom roku od začiatku „špeciálnej vojenskej operácie“ sa podľa Mateja Kandríka ukazuje, že Putin je na Ukrajne zatiaľ neúspešný. Dôkazom má byť aj fakt, že zmenšuje a mení jej ciele. „Najprv to bola snaha vymeniť režim s útokmi priamo v Kyjeve, neskôr začal hovoriť o denacifikácii, potom sa sústredil na Donbas“, hovorí analytik.   „V tomto štádiu konfliktu je pre Putina kľúčovým problémom dostatok ľudskej sily. Vidíme, že režím je hladný po úspechu. Neváha preň obetovať nemalé počty vojakov“, vysvetľuje Kandrík.   Malý „veľký“ muž   Boli by Ukrajinci v tomto konflikte takí úspešní, keby nemali na čele Volodymira Zelenského?   „V kritických momentoch bol tam, kde mal byť, neodišiel do exilu. Krajinu nasmeroval na trajektóriu, ktorá smeruje k víťazstvu“, reaguje Kandrík. Dodáva, že už teraz je zapísaný v dejinách ako silný líder.   Bez Západu porážka len otázkou času   Bez pomoci Aliancie a spojencov by však nebolo ani hviezdy Volodymyra Zelenského. „Bez pomoci Západu by Ukrajina čelila tamer určitej porážke, bolo by to len otázkou času“, tvrdí analytik Matej Kandrík z Adapt Institute. Bez vojenskej podpory západu analytik predpokladá, že „partizánsky odboj“, ktorého sme dnes svedkami v okupovaných oblastiach by bol prítomný na celom území Ukrajiny.   Dostanú sa tanky nemeckej výroby Leopard na Ukrajinu? „Želal by som si, aby sa dostali“, reaguje Kandrík. Váhavý postoj kancelára Olafa Scholza je však podľa neho pochopiteľný. „Vidím za ním aj biľag agresora, ktorý si jeho krajina nesie ešte z druhej svetovej vojny, aj preto tá opatrnosť. Nemecko bolo od vojny tlačené do pacifistických pozícií“, dopĺňa. Poukuje však na fakt, že nemecká pomoc Ukrajine dosahuje významné podiely v oblasti finančnej pomoci, podpory občianskej spoločnosti či prijímania utečencov. Má ísť o neporovnanteľne silnejšiu pomoc napríklad v porovnaní s Francúzskom či Španielskom. Perspektívy konfliktu Čas hrá podľa Mateja Kandríka proti Ukrajine, vojna je totiž na jej území a trpí najmä jej obyvateľstvo. V jej záuje má byť čo najrýchlejšie ukončenie konfliktu. Naopak, Moskve vyhovuje tiahly konflikt.   „Pre Ukrajinu je veľmi dôležité využiť aktuálnu slabosť Ruska (potrebná mobilizácia a príprava vojakov) vo svoj prospech. Jednoznačne tu dáva logiku snaha o rýchlu koncentráciu síl a eskaláciu zisku západnej vojenskej techniky, aby tak mohli čo najskôr vytlačiť ruské jednotky“, tvrdí analytik.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

    Poradca prezidentky Giba: Voľby by sa stihli aj v júni, prezidentka môže vymeniť vládu aj o hodinu

    Play Episode Listen Later Jan 20, 2023 43:56


    O čom presne je zajtrajšie referendum a čo sa stane, ak by platilo a čo ak by neplatilo? Prezidentka môže vymenovať svoju úradnícku vládu aj o hodinu, a to aj bez dohody s politickými stranami.   Aké presne sú pravidlá referenda, kedy by mohlo platiť? Marián Giba hovorí, že ak bude neplatné, z právneho hľadiska ako keby nebolo. Politici sa budú snažiť výsledky dezinterpretovať, preto si treba dať pozor na fakty.   Ak by náhodou na referendum prišlo dosť ľudí, podľa ústavného právnika ide priamo o zmenu textu ústavy a nebude už potrebné v parlamente hlasovať o zmene ústavy tak, aby umožnila predčasné voľby.   Slovensko potrebuje zmenu ústavy, aby parlament vedel v prípade rozvratu a chaosu vyvolať predčasné voľby. Či by to ale malo byť možné referendom, je podľa poradcu prezidentky úplne iná otázka.   Odvolaná vláda je v područí prezidentky a niektoré kompetencie môže vykonávať len so súhlasom prezidentky, niektoré nesmie vykonávať vôbec. Ak by sa prezidentke v súčasnej situácii niečo stalo a nebola by schopná vykonávať svoju funkciu, Slovensko by sa ocitlo v ústavnom chaose.   Vláda Eduarda Hegera si napríklad necháva vopred schvaľovať program svojho rokovania v prezidentskom paláci, a prezidentka povoľuje členom vlády zahraničné pracovné cesty. Ak by to nebola povolila, premiér Heger by nemohol ísť na na pohreb pápeža Benedikta XVI.   S Marianom Gibom sa rozprával Peter Hanák.

    Putin plánoval, že zamrznú v tme. Ukrajinci majú triky ako prežiť, tvrdí reportérka Harkotová

    Play Episode Listen Later Jan 19, 2023 27:52


    Stanislava Harkotová ešte pred koncom roka 2022 vycestovala na Ukrajinu a strávila tam niekoľko týždňov. V podcaste opisuje ako fungujú Ukrajinci v Kyjeve či Užhorode bez elektriny, v zime alebo v tme. Reportérka a autorka knihy Ešte sme nezomreli Stanislava Harkotová v podcaste opisuje ako v ukrajinskom Užhorode funguje takzvaný „harmonogram" - zoznam hodín odkedy dokedy bude elektrina. „Už je na ľuďoch, aby sa zariadili. Vedia, kedy bude elektrina a že za dve hodiny si musia stihnúť oprať či uvariť,” opisuje skúsenosti priamo z ukrajinského terénu. Podľa novinárky Harkotovej si Ukrajinci zvykli na harmonogram a vymysleli si aj praktické triky, ako zabezpečiť teplo. V podcaste tiež spomína, ako sa vedia v ťažkých časoch zariadiť rodiny s malými deťmi. „Fungujú s termoskami. Keď napríklad treba nakŕmiť deti, tak mamy navarené jedlo odložia do špeciálnych termonádob, kde sa drží teplo. Takisto mlieko do termosky."  „Keď som koncom decembra cestovala na Ukrajinu, vzala som si najteplejšie oblečenie, spacák pre prípad, že budem v podmienkach bez tepla, elektriny a teplej vody. Iné je prísť na pár týždňov a iné v takých podmienkach fungovať tri mesiace," hovorí tiež v podcaste novinárka. V podcaste pripomína aj ostreľovanie miest a čo si o vývoji vojny myslia Ukrajinci. Podcast nahrala Denisa Hopková.

    K paralympijskym športovcom sa správajú ako keby boli hlúpi a nesvojprávni, sťažujú si paralympici Rexová a France

    Play Episode Listen Later Jan 17, 2023 28:48


    K paralympijským športovcom sa často správajú tak, ako keby boli mentálne postihnutí. Správajú sa k nám, akoby sme boli hlúpi, hovorí naša zlatá medailistka z Pekingu Alexandra Rexová. Voči týmto športovcom nie je rešpekt. K tým, ktorí priniesli Slovensku medaily chýba úcta, dodáva zdravotne znevýhodnený lyžiar Martin France. V slovenskom paralympijskom športe teda zrejme panujú veľmi čudné až nezdravé pomery. Alexandra Rexová už ako 16 ročná priniesla Slovensku zlatú medailu, no a aby toho nebolo málo, táto zdravotne znevýhodnená lyžiarka, prišla z paralympiády v Pekingu aj s ďalšou bronzovou medailou. Rovnako tak zdravotne znevýhodnený lyžiar Martin France Slovensko obohatil o tri bronzové medaily z Majstrovstiev sveta. Dalo by sa povedať, že ich snahy, ale aj ich výsledky si zaslúžia úctu i rešpekt. Napriek tomu sú oni sami z pomerov v našom vrcholovom paralympijskom športe dnes doslova znechutení a demotivovaní. Hovoria o veľmi nevhodnom správaní sa voči športovcom,  parazitovaní funkcionárov, podceňovaní športovcov, ale ale aj o potrebe zásadnej systémovej zmeny, či už vo vedení paralympikov, ako aj zmeny vo financovaní zdravotne znevýhodnených športovcov. Čo sa to deje v našom vrcholovom paralympijskom športe a aké pomery tam vládnu? Téma pre Alexandru Rexovú a Martina Franceho. Počúvate ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

    Dobrou správou bude už spomaľovanie inflácie, tvrdí analytička Sadovská

    Play Episode Listen Later Jan 17, 2023 32:09


    „Cenový armagedon“ či „inflačná pandémia“. Slovné spojenia príznačné pre tieto dni. Nielen Slovensko, celý svet zažíva rast cien s prívlastkom rekordný. V číslach to v našich končinách vyjadruje takmer pätnásť a pol percentná inflácia (15,4%) a napríklad 28-percentné zdraženie potravín a nealko nápojov, čo je zatiaľ posledný údaj, ktorý mapuje ešte december odchádzajúceho roku. Zažívame, čo tu už dávno nebolo. Možno ale hovoriť o svetle na konci tunela, vzhľadom na náznaky pozastavenia inflačného nárastu? A môže byť rekordné zdražovanie aj výzvou pre zmeny v našich každodenných návykoch? Témy pre analytičku Evu Sadovskú zo spoločnosti Wood&Company.   V podcaste sa rovnako dozviete, či smerujeme k ekonomickej recesii a či táto môže byť hrádzou pre rekordné hodnoty inflácie.   Dozviete sa rovnako, ako postupovať, aby sme sa vyhli „páleniu“ finančných úspor.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

    Slosiarik: Bez Hlasu sa povolebná vláda asi nebude dať zostaviť, vylúčený nie je ani premiér Fico.

    Play Episode Listen Later Jan 15, 2023 46:13


    Predvolebná kampaň bude veľmi špinavá a určite plná osobných útokov a to v rámci celého politického spektra. Dominovať v nej budú najmä témy životnej úrovne, ale aj nášho geopolitického ukotvenia, tvrdí šéf agentúry Focus Martin Slosiarik. Kto bude podľa neho zostavovať vládu po najbližších voľbách?  Vláda Eduarda Hegera padla a v hre politikov sa tak opäť ocitli voľby a to či už v riadnom alebo v nejakom z možných a zatiaľ kuloárne diskutovaných predčasných termínov.  Horúcou témou sa tak stali prieskumy preferenciíí politických strán, ako aj diskusie o tom, kto s kým bude či nebude uzatvárať možné predvolebné koalície či aká nová strana pred voľbami vznikne a kto v nej vlastne bude a ktoré mená môžu byť lákadlom pre voličov.  Čo teda bude témami volebnej kampane a kto všetko a s akou preferenčnou silou sa bude uchádzať o dôveru voličov? Podarí sa politikom zmobilizovať voličov už dlho otrávených politickým chaosom no a aká je pamäť slovenského voliča a čo na neho skutočne zaberá? Aký je volebný potenciál pre novovznikajúce strany a čo hovoria trendy pohybu voličov medzi politickými stranami? Hrozí, že Robert Fico opäť zasadne do premiérskeho kresla a ako môže uspieť nápad rozdeliť OLANO na dva vzájomne si konkurujúce subjekty? Ako to, že exkotlebovská Republika sa stáva čoraz viac politicky prijateľná a vynorí sa v kampani opäť aj povestný Štefan Harabin?  Témy a otázky pre šéfa Focusu Martina Slosiarika. V pondelkovom Ráno Nahlas. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.    

    Pavel i Nerudová by boli nebývalým krokom vpred, musia však poraziť Babiša, tvrdí šéfredaktor českého Respektu Erik Tabery

    Play Episode Listen Later Jan 13, 2023 36:12


    Pavel i Nerudová, kvalitní kandidáti aj napriek šrámom zo svojej minulosti. Babiš možným nešťastím pre krajinu. Pohľad Erika Taberyho, ktorý vedie redakciu českého týždenníka Respekt.   „Ak by sa jednému z nich podarilo vyhrať nad A. Babišom, pre krajinu by to bol nebývalý krok vpred po Milošovi Zemanovi“, tvrdí.   Naši západní susedia si volia prezidenta. Odchádzajúceho Miloša Zemana chce nahradiť desiatka známych i menej známych osobností. Je ich presne osem. Kto to bude? Petr Pavel či Danuša Nerudová. Alebo expremiér slovenského pôvodu, ktorého len pred pár dňami očistil súd - Andrej Babiš? Už nasledujúce hodiny nám pootvoria okno do duše českého národa. Po čom túži? Čoho sa štíti? Odstrihne sa definitívne od minulosti spájenej s bývalým režimom, či už to ani nie je témou? A aké témy priniesol prezidentský súbeh? Priestor pre Erika Taberyho, ktorý vedie rešpektovanú redakciu týždeníka Respekt.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

    Hory dodávajú sebavedomie, ale učia aj pokore, tvrdí Matúš Lašan po vyše 6 tisíc kilometroch horami Európy

    Play Episode Listen Later Jan 11, 2023 31:28


    Hlavné je to neprepáliť, nepreceniť svoje sily a mať rešpekt, hovorí pre Ráno Nahlas Matúš Lašan. Ten, s manželkou Annou  spolu prešli 6300 kilometrov pohoriami Európy. Na horských chodníkoch strávili dokopy viac ako 200 dní. Nás hory proste bavia a toto bol najlepší spôsob ako si ich užiť, hovorí o tomto svojom výlete Matúš Lašan. Aké je to takto spoznávať Európu? Od bulharského Čierneho mora cez dinárske Alpy a francúzsky Centrálny masív až do španielskych Pyrenejí, no a to všetko po vlastných nohách a bez zastávky. To je púť Matúša Lašana a jeho manželky Anny po pohoriach Európy. Aké je to celé mesiace, deň čo deň, kráčať horami a prekonávať tak seba samého a čeliť možnostiam vlastného tela i ducha? Čo hory vedia dať a čo, naopak, nám dokážu vziať? Ako sa pripraviť na takýto náročný trip, čoho sa vyvarovať a ako vlastne vyzerá deň horala? No a neprišla cestou aj nejaká tá vzťahová ponorka a v čom sa líšia turisti a horské cesty v rámci Európy? A koľko párov topánok sa dá vlastne zodrať po ceste európskymi pohoriami? Témy a otázky pre Matúša Lašana. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.  

    Medzi mýtom a realitou. Benedikt XVI. pohľadom teológa Tomáša Petráčka

    Play Episode Listen Later Jan 11, 2023 28:13


    Benedikt XVI. Pápež viacerých tvárí, respektíve obrazov. Podľa nemeckého Tagespostu pri ňom možno hovoriť o „dvoch pápežoch“. Na jednej strane je Benedikt ako milovaný a vážený „pápež veriacich“ so zástupmi z celého sveta pri jeho katafalku, na druhej ultrakonzervatívny a chladný až neľudský „pápež médií“, pri ktorom sa hovorí, že nemal na mysli nič iné, ako krížovú výpravu proti modernite. Odrážajú však tieto extrémne pozície jeho reálny obraz? Aký vlastne bol Jozef Ratzinger, teológ, mysliteľ, neskôr v rúchu Petrovho nástupcu a Kristovho námestníka? A čo z neho pretrvá? Téma pre Tomáša Petráčka, českého katolíckeho teológa a cirkevného historika.   „Osem rokov pontifikátu Benedikta XVI. považujem za akúsi slepú uličku, nie dôvod na hodnotenia typu najväčší pápež dejín“, tvrdí Tomáš Petráček.   Dôležité pozitvne prvky vidí napríklad v uznaní zdravej „laicity štátu“ – oddelenie štátu a cirkvi, dialóg s osvietenstvom v zmysle jeho prijatia ako dôležitého momentu vývoja európskych dejín, alebo dôraz na vedeckú racionalitu a jej hodnotu v čase, keď sa z mnohých strán spochybňuje.   „Na mieste sú však skôr kritické tóny“, poznamenáva český teológ a cirkevný historik. Záleží tu však na perspektíve, z ktorej sa na zomrelého pápeža pozeráme.   „Pre mňa, ako katolíckeho kňaza a cirkevného historika, ktorému záleží na osude kresťanstva a cirkvi, je najdôležitejšie kritérium to, akým spôsom pápež cirkev vedie, ako odpovedá na výzvy svojej doby a otvára jej cesty do budúcnosti, aby v nej mohla plniť svoje poslanie ohlasovať evanjelium. A tu si myslím, že v porovnaní s inými pápežmi a najmä s tým, čo je hlavným poslaním pápeža, pontifikát Benedikta XVI. cirkvi tú cestu moc neotváralo.“   Na potrebnú reformu samotného ústredia katolíckej cirkvi – rímskej kúrie – bol podľa Petráčka Benedikt XVI. „málo reformne odvážny“. Vidí za tým aj fakt, že bol sám dlho jej súčasťou.   Napriek prorockému obrazu „cirkvi budúcnosti“ ako malých komunít, ktoré žijú z osobného a autentického vzťahu s prameňom kresťanstva – Ježišom Kristom, ktoré sú okolnosťami doby oprostené od všetkého veľkého (majetky, veľké katedrály, okázalé liturgie) a ponorené do života v bežnej spoločnosti – o ktorej písal a hovoril Ratzinger na konci šesťdesiatych rokov, sa rokmi v pozícii kardinála „strážcu viery“ a neskôr pontifika prepracoval k „utužovanie tradičnej konfesijnej katolíckej mentality“, mentality „obkľúčenej pevnosti“, mentalita cirkvi ako „skanzenu utečencov pred modernou“. „Mentalita, ktorá nebola schopná objaviť, že spoločnosť tam vonku žije autenticky veľa kresťanských hodnôt“, ilustruje Petráček.   Teológ a cirkevný historik Matúš Petráček kritický vníma najmä zásahy či už kardinála Ratzingera alebo Benedikta XVI. voči „slobode“ teologického výskumu. Príkladom má byť rad „umlčaných“ teológov, ktorým takto zničil život.   „Je to škoda, lebo takýmto prístupom mnohým zahatal cestu aj k svojim cenným duchovným dielam“, konštatuje Petráček.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

    Videla som ošedivieť dvojročného chlapca. To nie sú ľudia, čo toto páchajú, hovorí režisérka Dubačová.

    Play Episode Listen Later Jan 9, 2023 34:35


    My sa tu radi “národovecky” búchame do pŕs, ale na Ukrajine prázdne reči vykrikovať nemožu. Na Ukrajine musia konať a oni aj konajú a bránia svoju zem. Hovorí režisérka Viera Dubačová, ktorá už celé mesiace chodí na Ukrajinu dokumentovať príbehy ľudí, ktorým ruská agresia prevrátila ich životy celkom naruby. Aká je teda tá jej tvár vojny, s celým tým jej zmarom, utrpením, ale aj ukrajinským hrdinstvom a nezlomnosťou zoči voči brutálnej agresii? No a my? Sme porobený národ a takú máme aj morálku, morálku sluhov. Na Ukrajine už takme rok zúri brutálna a krvavá vojna. Vojna, ktorú rozpútalo putinovo Rusko. Vojna plná zverských zločinov, ale aj hrdinského odporu. Ako sa teda žije v krajine, kde pre ženy, starcov a dokonca ani pre malé nevinné deti, nie je zaručené čo i len to “pokojné nebo nad hlavou”?  Aké je to, čeliť tvárou v tvár smrti a kde berú všetky tie ženy, ktorým zmasakrovali ich deti či vnukov, silu žiť ďalej? No a kto sú vlastne tí, ktorí dokážu vražidiť aj malé deti lebo majú uniformu a zbraň? Ukrajinci chcú iba normálne žiť, a aj napriek vojne, život tam víťazí. A zvíťazí. Ale, doneste nám zbrane, aby sme sa mohli brániť. Odkazuje pre Aktuality režisérka Viera Dubačová. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

    Vraždili Ukrajinci rusky hovoriacich civilov? Fico šíri rovnakú ruskú konšpiráciu ako fašisti

    Play Episode Listen Later Jan 9, 2023 38:41


    Aj vy ste už počuli teóriu, podľa ktorej Ukrajinci pred vojnou zabíjali nevinných rusky hovoriacich civilistov? Je to ruská propagandistická lož, ktorú na zdôvodnenie dobyvačnej vojny používajú už nielen proruskí trollovia – ale aj Robert Fico, ďalší poslanci parlamentu či bežní internetoví diskutéri. V dnešnom podcaste Ráno Nahlas si túto teóriu vysvetlíme v celom kontexte a so všetkými detailami, spolu s našou špecialistkou na Ukrajinu Stanislavou Harkotovou. Nahrával Peter Hanák.

    Roháček: Dieťa má vyrastať v rodine, nie v detskom domove. Najmenší záujem je o deti tmavej pleti

    Play Episode Listen Later Jan 5, 2023 23:33


    Adoptovať si malé, biele a zdravé dieťa môže trvať kvôli množstvu žiadateľov aj 5 rokov. Menší záujem je o deti tmavej pleti, ktoré je možné si adoptovať za krátky čas. Rómske deti majú malú šancu nájsť si náhradnú rodinu hlavne kvôli predsudkom, ktoré ako spoločnosť máme. „Všetko začína a končí v rodine. To aký človek vyrastie závisí od miery bezpečia a stability rodinného prostredia“, tvrdí Marek Roháček, zakladateľ a predseda občianskeho združenia Návrat, ktoré robí služby pre rodiny v kríze a rodiny, ktoré prijímajú deti do náhradnej starostlivosti.  Podcast pripravil Adam Oleš.

    Čo s nekalými praktikami zdravotných poisťovní?

    Play Episode Listen Later Jan 5, 2023 21:51


    Od januára mení zdravotnú poisťovňu zhruba 180-tisíc ľudí. Niektorí z nich sa nechali prepoistiť za 10 rokov viac ako šesťkrát. Z opakovane prepoistených tvoria významnú časť Rómovia. Prepoistenie však podľa analytika neprináša lepšie zdravotné výsledky. Prečo sa teda Rómovia nechávajú toľkokrát prepoisťovať a do akej miery sú pre poisťovne ziskoví? Odpovie analytik Útvaru hodnoty za peniaze Adam Marek. Podcast pripravila Denisa Žilová.

    Učitelia žurnalistiky: Politici desia budúcich novinárov a konšpirácie zarábajú státisíce

    Play Episode Listen Later Jan 4, 2023 43:03


    Študenti žurnalistiky sú zdesení z útokov politikov na novinárov a mnohí chcú radšej písať o športe ako o politike. V dnešnom podcaste o tom hovoria vedúci katedry žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského a jeho kolegyňa Lucia Virostková. Novinár musí vedieť viac ako ostatní a preto musí veľa čítať. Ako sa dá rozlíšiť seriózna informácia? Slovensko potrebuje fungujúcu novinársku organizáciu, lebo politici si na novinárov dovoľujú priveľa. Politik predsa nemôže novinárovi určovať hranice, pokiaľ ho môže kritizovať. Novinárskych škôl je priveľa – a ak by ich bolo menej, mohli by sme si budúcich novinárov viac vyberať, hovorí novinárka a vysokoškolská učiteľka žurnalistiky Lucia Virostková. Ako rozlíšime spoľahlivý zdroj informácií od toho, ktorý s novinárčinou nemá nič spoločné? Majú novinári patent na pravdu a vedia ju vždy rozlíšiť? A ako má vyzerať žurnalistika v 21. storočí? Aby z detí nevyrástli konšpirátori, neschopní zorientovať sa vo svete, treba začať vzdelávať budúcich učiteľov. Filozofická fakulta UK to už robí a núti budúcich učiteľov vzdelávať sa v mediálnej výchove. Aj niektorí učitelia sú totiž konšpirátori a obhajujú extrémistov. Výchova ku kritickému mysleniu nemá byť na jendom predmete, ale na všetkých, a to už od materskej školy. A má byť učiteľ v 21. storočí autoritou? Nahrával Peter Hanák.

    Expolicajt Snopko: Žena sa ma pokúsila znásilniť, odvtedy také prípady beriem vážne

    Play Episode Listen Later Jan 3, 2023 27:45


    Matej Snopko sa ešte ako študent policajnej školy stal obeťou pokusu o znásilnenie. Zmenilo to jeho pohľad na iné obete sexuálneho násilia. Policajt podľa neho musí mať zdravú nedôveru aj voči oznamovateľovi trestného činu, ale nedôveru obeti nesmie dať najavo. Policajti sa podľa neho niekedy chodia zo zvedavosti pozrieť na obete znásilnenia. Je dôležitá výška trestu? Má Boris Kollár pravdu, keď hovorí, že Marian Kočner dostal privysoký trest? Alebo vysoké tresty za vopred naplánovaný 70-miliónový podvod majú svoju logiku? O budúcich kriminálnikoch viac ako výška trestu rozhodujú ich rodičia – či svoje deti vedú k empatii. Stačí sa pozrieť na rodičov teroristu zo Zámockej. Atmosféra je ako za Jánošíka, kriminálnici sú za hrdinov a Slováci sa nehanbia okradnúť štát. Ľudia majú zníženú súdnosť a svoje komentáre by si niekedy mali nechať pre seba. V spoločnosti je väčšie napätie – je tak teraz väčšie riziko, že sa vám môže niečo stať? Kedysi bol agresívny zúrivec, no dnes sa vie udržať na uzde. Ako na to? Matej Snopko prezrádza, čo musí každý deň trénovať, aby v pokoji vydržal aj konfliktnú dobu plnú kríz. Nejde o to, čo sa nám prihodí, ale ako na to zareagujeme. Najťažšie je nereagovať ihneď. Lepšie riešenia totiž prichádzajú až s odstupom času. Treba si niečo užitočné prečítať – no pozor na ezoteriku, lebo tá vám nepomôže. Meditácia je však iný prípad. Rozhovor nahrával Peter Hanák.

    Kazateľ Pastirčák: Vražda sa nezačína skutkom, ale nenávisťou v srdci

    Play Episode Listen Later Jan 1, 2023 38:45


    Akútne potrebujeme novú kultúru dialógu. Ak má demokracia prežiť, tak iba v prostredí permanentého dialógu. Dialóg však neznamená boj, ale hľadanie vzájomnej úcty a fungujúceho spolužitia ako i zmierenie sa s tým, že žiadna so skupín nebude nikdy úplne uspokojená, hovorí kazateľ Cirkvi bratskej Daniel Patričák. Slovensko si podľa neho svoj príbeh ešte len musí vytvoriť. “Náš problém so zlom nezačína skutkami, ale tým, ako myslíme a čo v sebe nosíme. Už ten, ktorý v sebe nesie nenávisť k inému človeku a chce aby nebol, je na počiatku vraždy. Musíme zostúpiť do priepasti a temnoty vlastného srdca,” hovorí vo svetle uplynulého roka, ktorý nám priniesol ako vojnu priamo na našom prahu, teda v   sesednej Ukrajine, tak i dvojnásobnú vraždu z nenávisti na bratislavskej Zámockej ulici kazeteľ cirkvi bratskej Daniel Pastirčák. Staré grécke mýty hovoria, že na počiatku všetkého bol Chaos a z tohoto chaosu sa zrodili deti Urana a Gaie, Titáni. Titáni strachu, hnevu, aj pýchy. A rovnako tak dnešná doba plná neistoty, permanentných kríz a z toho vyplývajúcich úzkostí i frustrácie plodí svojich vlastných Titánov, strachu, hnevu aj pýchy. Ako im čeliť a ako ich poraziť? A kde v dnešnej, tak tekutej, dobe odmietajúcej nám priznať akékoľvek istoty hľadať nádej a vieru? Čo nám dnes, v 21. storočí dokáže ponúknuť posolstvo Tesára z Nazaretu a máme ako krajine, v tejto dobe ustavičnej atomizácie, nevraživosti, vzájomnej nedôvery a vymedzovania sa, ešte vôbec nejaký príbeh, ktorý by nás ako spoločnosť dokázal zjednotiť a zmobilizovať? No a prečo v toľkých kresťanoch panuje falošný pocit pýchy a údajného vlastníctva pravdy namiesto pokornej a tichej eanjelizácie svojim vlastným príkladom? A napokon, akú krajinu ako i spoločnosť zanechávame svojim deťom a prečo má zmysel snažiť sa, aj keď občas nevdíme cieľ ani plody nášho úsilia? Témy a otázky pre kazateľa a spisovateľa Daniela Pastirčáka. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.             ,      

    Sociolog Vašečka: Kríza je nová norma, musíme sa s tým naučiť žiť a krízy brať ako šance

    Play Episode Listen Later Dec 29, 2022 46:54


    Ako krajina stagnujeme, ak krízy neuchopíme ako šance, ktoré nás naštartujú, čaká nás úpadok a možeme sa zasa stať aj tou povestnou “čiernu dierou Európy”, hovorí o uplynulom roku sociológ Michal Vašečka. Problémom podľa neho nie sú iba naše elity, ale problém vidí aj v samotnej populácii. Priveľa veci berieme ako samozrejmosť, tvrdí Vašečka. Už pozajtra Slovensko oslávi okrúhle 30. výročie vzniku samostatného štátu. Ako si teda vieme vládnuť a v akom stave ja slovenská spoločnosť po troch dekádach samostatnosti? Kam sa naša spoločnosť uberá a kde sa stala chyba, keď veľká časť spoločnosti túži po politických spasiteľoch, populistoch či dokonca tvrdej ruke silného vodcu? A čo nám môžu priniesť voľby a prečo v našej verejnej diskusii dominujú témy a problémy akoby doslova z minulého storočia? No a ako sa pripraviť na hrozbu vlády pevnej ruky? Témy a otázky pre sociológa Michala Vašečku. Reč však bude aj o tekutosti modernej doby či o našej nízkej miere empatie k tým, ktorí nepatria k nášmu vlastnému klanu, ale aj o vysokej miere doslova až infantilného vnímania a prežívania politiky či rastúcej spoločenskej apatii i frustrácii z ustavičných kríz. Počúvate podcast Aktualít, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

    Psychológ: Bol to ťažký rok. Niektorí cítia vinu, že sa majú dobre, kým iní trpia

    Play Episode Listen Later Dec 29, 2022 45:08


    Aký rok máme z pohľadu duševného zdravia za sebou? Ako vedieť nájsť radosť aj v ťažkých časoch a ako spomaliť a oddýchnuť si počas sviatkov - téma pre psychológa Aleša Bednaříka. Rok 2022 bol z hľadiska psychického zdravia náročný, či už pre prebiehajúcu vojnu na Ukrajine, ale aj pre nestabiliu vlády. Má to aj sociálny rozmer - hovorí v podcaste psychológ. „Nevieme, čo bude, nevieme predvídať. Bojíme sa o svoje istoty a rozbíja to spoločnosť, rodiny, komunity," tvrdí Bednařík. Mnohí podľa psychológa riešia, čo robiť s novými pocitmi, ktoré priniesla vojna, a tiež či si vôbec môžu dovoliť byť šťastný napriek zlému, čo sa deje vo svete. „Môžem si dovoliť byť šťastný a v kľude sa tešiť z bežných vecí napriek tomu, aké hrozné veci sa dejú okolo mňa? Mnohí by chceli pokračovať vo svojom živote, ale vonkajšie okolnosti, ktoré na nich doliehajú vyvolávajú pocity viny." V takých prípadoch radí pomáhať a zmierňovať tak utrpenie iných, no „tešiť sa z toho, čoho sa tešiť dá." Čo aktívne robiť pre lepší a spokojnejší život? Čo zároveň ale robiť s polarizovanou spoločnosťou a nenávisťou v priestore? No a ako si oddýchnuť počas sviatkov? Aj to sú témy rozhovoru s psychológom Bednaříkom. Podcast nahrala Denisa Hopková.

    František Mikloško: Neviem byť šťastný, keď myslím na utrpenie miliónov na Ukrajine

    Play Episode Listen Later Dec 28, 2022 49:46


    Jeden rok za nami a ten druhý pred. Aký bol a aký bude? Pozreli sme sa na to s Františkom Mikloškom, pozorným pozorovateľom vecí verejných.   Za základný pocit z neho označuje smútok. „Neviem byť šťastný, keď si pomyslím na utrpenie miliónov Ukrajincov pre nezmyselnú vojnu“, tvrdí. Na druhej strane pripomína, že ich strádanie prebudilo dobročinnosť vo zvyšku sveta.   Pri pohľade na slovenskú spoločnosť hovorí o znepokojení z hlbokého rozdelenia medzi liberálnou časťou a to konzervatívnejšou. Receptom na zaceľovania rozkolu je podľa neho vynakladanie úsilia na hľadanie vzájomného rešpektu z oboch strán.   Domáca politika vykazuje podľa Františka Mikloška znaky vyprázdnenosti. Demokracia podľa neho nie je len príležitosťou pre politické strany. Aktuálne má byť príležitosťou najmä pre občiansku spoločnosť a jednotlivcov, aby sa učili zmyslu pre spoločné dobro.   Očakáva, že sa tu zopakuje scenár z roku 1998, keď sa zmobilizovala široká koalícia strán, ktorá porazila Vladimíra Mečiara. „Myslím si, že sa to zopakuje. Robert Fico môže mať percentá, no nepodarí sa mu zostaviť vládu“ tvrdí.   V rozhovore bude reč aj o prezidentke Zuzane Čaputovej u pápeža Františka, právach pre „inakosť“, o hľadaní prienikov medzi liberálmi a konzervatívcami, ale aj o projekte Mikuláša Dzurindu a postave jedného z „generálov“ podzemnej cirkvi Vladimírovi Juklovi, o ktorom František Mikloško najnovšie napísal knihu.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

    Biele Vianoce? Sneh na Vianoce je vzácnosť, tvrdí klimatológ

    Play Episode Listen Later Dec 27, 2022 26:10


    Vianoce a vianočné sviatky si už každý automaticky spája so snehom. Aj keď posledné roky pripomína vianočné počasie skôr príchod jari. Podľa klimatológa Pavla Faška zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) je sneh na Vianoce vzácnosť a nie všade je predstava bielych Vianoc splniťeľná.

    Odborník na výživu: Dajte si koláč, ale nie celý plech

    Play Episode Listen Later Dec 23, 2022 18:47


    Vianočné sviatky sú nielen o darčekoch, ale aj o množstve jedla na stole. Aký je náš stravovací režim počas sviatkov a ako predísť prejedaniu sa? V podcaste odpovie odborník na výživu Boris Bajer. Podcast pripravila Denisa Žilová.

    Rusom sa otvárajú oči s nárastom čiernych vriec s mŕtvymi vojakmi, Ukrajina môže vyhrať v horizonte mesiacov, tvrdí analytik Pavel Havlíček z AMO

    Play Episode Listen Later Dec 22, 2022 36:05


    Vojna na Ukrajine vstúpila do svojho 302hého dňa. Na oboch stranách si doteraz vyžiadala desiatky tisíc obetí a zranených, zostávajú po nej zničené mestá, viac miliónový exodus tých, čo boli krajinu schopní opustiť. Na jednej strane pritom stojí až nepochopiteľný Putin, na druhej Volodymir Zelenskyj, ktorý mobilizuje a posilňuje svojich. Aktuálne sa vydal prvýkrát za hranice svojej okupovanej krajiny – a rovno do Spojených štátov. Čo môže priniesť táto jeho misia a ako ovplyvní tiahnúci sa konflikt za našimi hranicami? Téma pre Pavla Havlíčka z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

    Mládež nie je skazená, ona je len našim zrkadlom, hovorí clowndoktorka Baranová

    Play Episode Listen Later Dec 21, 2022 26:41


    Rozhodne nesúhlasím s tým, že dnešná mládež je skazená. Je to len o tom, v akom prostredí vyrastajú a aké vzorce správania si od nás odnášajú. Tam je najväčší problém, hovorí herečka a clowndoktorka Katarína Baranová. Okrem herectva ju môžete poznať ako primárku Ritu kde, ako clowdoktorka, stojí pri deťoch v ich najťažších životných situáciách. Klaunský nos je pre mňa štít, tvrdi. A čo je pre našich seniorov Vianočným zázrakom? Aké je to stáť pri posteliach detí s rakovinou a hrať etudy ako clowndoktorka? A aká je dnešná mládež a čo ju teší a čo ju trápi? Odpovie šéfka Ludusu, herečka a clowndoktorka Katarína Baranová. A čo je pointa Vianočného zázraku pre seniorov? Téma pre Martinu Kasemovú, ktorá v tomto projekte už potešila takmer 20 tisíc seniorov, ale aj tých, čo sa rozhodli zdieľať to, čo majú a s čím sa chcú v tomto vianočnom čase podeliť. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.  

    Umenie nielen kultivuje, núti aj premýšľať. Obnovená SNG je tak investíciou do krajiny, tvrdí jej riaditeľka Alexandra Kusá

    Play Episode Listen Later Dec 20, 2022 33:12


    „Historická chvíľa nielen pre galériu, ale pre celú krajinu.“ Pohľad Alexandry Kusej, ktorá stojí na čele Slovenskej národnej galérie už od roku 2010.   V týchto dňoch je prvá zo slovenských galérií v zásadne novom šate. Je po rekonštrukcii a zo všetkých strán zaznieva, že krásnej. Vyšla na takmer 80 miliónov eur. Od otvorenia z polovice decembra zažila aj moment, keď návštevníkov prišlo viac ako bolo k dispozícii samotných lístkov. „Ešte stále mi to príde neuveriteľné“, tvrdí generálna riaditeľka.   Komplex SNG prešiel zásadnou rekonštrukciou. Premostenie Viktora Dedečka, ktoré bolo od roku 2001 pre havarijný stav mimo prevádzku, tak privítalo prvých návštevníkov po dvoch dekádach.   Podľa Alexandry Kusej ide o historický moment, lebo v prípade erbových kultúrnych inštitúcií ide len o druhý takýto počin. Pred vynovenou SNG prešla zásadnou rekonštrukciou aj budova Slovenskej filharmónie.   „Táto krajina už potrebovala dobrú správu a som rada, že prišla práve z oblasti kultúry“, tvrdí Kusá. „Umenie má tú vlastnosť, že nielen kultivuje, ale vystavuje otázkam, premýšľaniu. Výsledkom tak býva aj úplne nový pohľad na skutočnosť okolo nás“, dopĺňa.   V podcaste sa dozviete o pozadí dlhoročnej rekonštrukcie a tiež o zámeroch. Alexandra Kusá hovorí, že chce z tejto erbovej kultúrnej inštitúcie spraviť „obývačku“, kam by ľudia chodili za odpočinkom a inšpiráciou, „kde by sa vystavovali aj dobrodružstvu myslenia“.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

    Od Novembra '89 odmietame niesť za seba zodpovednosť. Žiadni Mesiáši nepomôžu, tvrdí Boris Kršnák

    Play Episode Listen Later Dec 18, 2022 39:17


    Posúvame hranice menšieho zla a tým posúvaním, je to menšie zlo, stále väčšie, no a dnes je už dávno neúnosné, hovorí dlhoročný novinár a jeden z organizátorov Novembra '89 na strednom Slovensku Boris Kršnák. Politici podľa neho opakovane stavajú ľudí pred falošné dilemy, voľby akéhosi menšieho zla a podobne nepravdivej dileme čelíme aj dnes. Kam sa dostala slovenská spoločnosť 33 rokov od Novembra a kam smerujeme? Od Novembra '89 uplynulo už 33 rokov, čas, za ktorý Tesár z Nazaretu vydal odpočet, ktorý oslovil doslova celý svet. Aký odpočet môže ponúknuť slovenská spoločnosť za rovnaký „kristovský“ čas 33 rokov? Kto ako spoločnosť sme a kam smerujeme? „Sme krajinou hrubých čiar, my ako spoločnosť fungujeme od tridsiatich rokov minulého storočia na hrubých čiarach a to sa musí prejaviť na charaktere národa. Ako spoločnosť sme ešte v plienkach a neustále si púšťame žilou," hovorí novinár a zakladateľ VPN vo Zvolene Boris Kršnák. Prečo si volíme hrubé čiary namiesto odpočtu činov i zločinov? A prečo sa neustále necháme klamať politikmi a ich falošnými a nepoctivými dilemami? Prečo sa tak roztvárajú nožnice medzi našou a českou spoločnosťou, a prečo nám uteká 21. storočie? Ako to zmeniť a prečo voľba politických spasiteľov nie je riešenie? Témy a otázky pre Borisa Kršnáka. Dodám, že o tom, kam táto spoločnosť speje, možno svedčí aj fakt, že počas rozhovoru sme boli verbálne atakovaní a to aj s výzvou na takú tu našu typickú „férovku“. Iba tak, kvôli vyslovenému názoru.

    Heger popieral politickú realitu. Zlyhali, z väčšiny prešli do menšiny, hovorí politológ

    Play Episode Listen Later Dec 16, 2022 35:08


    Vláda Eduarda Hegera padla. Za vyslovenie nedôvery jeho vláde hlasovalo 78 poslancov, proti ich bolo a dvaja sa zdržali. Poslanci OĽaNO pred hlasovaním odišli zo sály a Igor Matovič podvečer prišiel doručiť do prezidentskej kancelárie demisiu, no napokon si to rozmyslel a podpísaný dokument mal podľa prezidentského úradu vytrhnúť vedúcemu kancelárie z rúk. Čo očakávať ďalej? Aké kompetencie získa prezidentka? Čo pád vlády vyvoláva v samotnom hnutí Oľano? A čo SaS? Téma pre politológa Erika Láštica. Táto vládna koalícia v marci 2020 začínala s ústavnou väčšinou a akým spôsobom dokázala v priebehu niekoľkých rokov stratiť aj obyčajnú väčšinu v parlamente je svedectvo o tom, akým spôsobom koaličná skupina fungovala a akých lídrov mala, hovorí v podcaste. Láštic tiež v podcaste hovorí o nepochopení lídrov Oľano ako aj zvyšných koaličných lídrov, že už nemajú ústavnú väčšinu a nemôžu dávať požiadavky a podmienky opozícii, ktoré sú nedôstojné. Eduard Heger podľa politológa posledné mesiace popieral realitu, že jeho vláda je menšinová. Očakával tiež, že sa bude chcieť Oľano a osobitne Igor Matovič ako kritik prezidentky vyhnúť scenáru, aby bol osud vlády v rukách Zuzany Čaputovej. „Mali aj iné možnosti ako to vyriešiť." Hlava štátu už avizovala, že odvolá vládu Eduarda Hegera zároveň ju v zmysle Ústavy musí dočasne poveriť vykonávaním funkcie v obmedzenom rozsahu.  „Bude zaujímavé sledovať, ako Zuzana Čaputová uchopí priestor, ktorý sa jej vytvoril, "hovorí tiež Láštic v podcaste. Podcast nahrala Denisa Hopková.

    Možnosti sú len tri, ale jednu z nich nikto nechce. Reálny je odchod Matoviča alebo voľby

    Play Episode Listen Later Dec 15, 2022 41:13


    Komu by vyhovovali predčasné voľby čo najskôr? Najviac Pellegrinimu a Uhríkovi. Ale prečo by mohli dávať zmysel aj pre Sme rodina? A môžeme mať prezidentkinu úradnícku vládu? V dnešnom podcaste Ráno Nahlas politologička Aneta Világi vyjasňuje, aké sú možnosti riešenia vládnej krízy. SaS je nečitateľná, nevieme, čo chce, tvrdí politologička. Je pravdepodobnejšie, že budeme mať predčasné voľby, alebo že Igor Matovič ukončí svoju ministerskú kariéru? Je lepšie byť vládou v demisii na dlhý čas, alebo vládnuť s Tarabom do predčasných volieb? Treťou možnosťou je vláda v demisii, ktorú by mala v rukách prezidentka. Mohla by to byť stále vláda Eduarda Hegera, ale aj úradnícka vláda menovaná prezidentkou. Túto možnosť chcú odvrátiť tarabovci, koalícia aj opozícia. Ak však vláda padne, práve toto sa môže stať. Prezidentka by sa ocitla rok pred voľbami na pranieri, so zodpovednosťou za vládu, ktorá nemá oporu v parlamente. V Česku mali úradnícku vládu už dvakrát - a jedna z nich bola populárna a vygenerovala nové politické osobnosti. Je toto scenár, ktorého sa súčasní politici najviac boja? A dá sa predvídať výsledok predčasných volieb, vrátane výsledku strany Mikuláša Dzurindu? Rozhovor s Anetou Világi nahrával Peter Hanák.

    Makó nie je skutočným kajúcnikom. Takým, ktorý by sa kajal za svoje hriechy, tvrdí reportér Martin Turček

    Play Episode Listen Later Dec 13, 2022 27:54


    Ľudovítovi Makoóvi sa podarilo ako kajúcnikovi odhaliť veľa trestnej činnosti, ale to neznamená, že mu treba veriť každé slovo a je veľmi pravdepodobné, že ešte skrýva veľa temných tajomstiev, hovorí o hlavnej postave svojej knihy “Kajúcnik” investigatívny reportér Aktualít Martin Turček. Kto je Ľudovít Makó a akým je človekom, kajúcnikom či hriešnikom? No a čomu dnes čelia Ukrajinci a ako prepojiť ich potreby a naše možnosti? Kajúcnik, tak sa volá najnovšia kniha môjho kolegu, investigatívneho reportéra Aktualít Martina Tučeka. Kniha opisuje osud asi najznámejšieho kajúcnika na Slovensku. Pripomeňme, že Ľudovít Makó bol za Roberta Fica roky riaditeľom Kriminálneho úradu finančnej správa a z funkcie ho odvolal až minister financií Eduard Heger. Následne ho pre závažne podozrenia zatkla polície a tak sa z neho stal jeden z najdôležitejších a najznámejších spolupracujúcich svedkov, takzvaných kajúcnikoch. A práve o ňom s Martinom Turčekom bude nasledujúce minúty Rána Nahlas. V druhej časti nášho dnešného podcastu sa pozrieme na Ukrajinu. Kde, ešte aj po vyše deviatich mesiacoch krvavej a brutálnej ruskej agresie berú Ukrajinci odvahu a silu sa brániť? Čomu veria, čo potrebujú a aký má zmysel im materiálne i finančne pomáhať? Téma pre Martina Poliačika, tentoraz v úlohe zástupcu riaditeľky ukrajinskej kancelárie Globsecu. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

    Pomáham tam, kde humanitárna pomoc nedorazí, tvrdí slovenská Matka Tereza Ukrajincov

    Play Episode Listen Later Dec 13, 2022 52:28


    Najprv pomoc na hranici, aktuálne takmer na frontovej línii, desiatky hodín za volantom starej dodávky, ktorú len čo na Slovensku naplní, zamieri na východ Ukrajiny. Aktívna na sociálnych sieťach, lebo jej pomáhajú zabezpečovať pomoc postihnutej Ukrajine. Eliška Horsáková.   Hovorí, že Ukrajine len vracia to, čo tam už pred desaťročím našla. Pochopenie a ľudskosť. Najprv tam cestovala ako skautka cez prázdniny robiť program deťom. Neskôr sa dostala aj na Majdan, kde rozdávala čaj.   Po vypuknutí vojny šla bez váhania pomáhať na hranicu. A už pár mesiacov zásobuje frontový východ Ukrajiny „všetkým, čo tamojší potrebujú“. Aktuálne je podľa nej potrebná obuv a generátory, ktoré môžu pomôcť s teplom a svetlom v postihnutých oblastiach.   Vďaka tomu, že sa naučila ukrajinčinu, sa jej už podarilo vytvoriť sieť pomoci priamo v postihnutých oblastiach.   „Na Ukrajine nakupujem to, čo je tam výhodnejšie ako u nás. Najmä potraviny a hygienické potreby. Tiež sa mi tam podarilo zafinancovať miestneho výrobcu piecok“, tvrdí.   Na Slovensku nakupuje generátory, ktoré následne smerujú jej „dvadsaťtri ročnou“ dodávkou do takmer dve tisíc kilomentrov vzdialených oblastí v okolí Charkova, či Dnipru. Sama ju pritom riadi.   Vianoce chce spríjemniť najmä starším ľuďom, ktorí nemohli opustiť svoje domovy „vianočnými pohľadnicami“ slovenských detí. Sú výsledkom akcie „maľuje celé Slovensko“.   V podcaste vyrozprávala svoj príbeh s Ukrajinou   „Okrem tepla a potravín Ukrajinci potrebujú najmä naše pochopenie“, tvrdí.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

    Aj na Slovensku existovalo právo prvej noci, niekedy si ho uplatnil nevestin svokor, tvrdí etnologička.

    Play Episode Listen Later Dec 11, 2022 51:35


    Ženské panenstvo bolo kedysi u nás veľmi cenenou komoditou, ale  Slovensko pozná aj tradíciu akýchsi dedinských gruppensexov. Vydaj bol v minulosti pre ženy de facto jedinou možnou kariérou, nevydať sa znamenalo mať veľké existenčné problémy. Hovorí etnologička Katarína Nadaská. Ako sa žilo ženám na Slovensku v minulosti a aké mali práva a možnosti? Slovenské ženy boli v minulosti bytostne a až existenčne závislé na mužoch, najprv otcoch a potom zasa na svojich manželoch. Snom väčšiny dievčat preto bola svatba, ktorá však bola neraz dohodnutá a bez lásky. Manželstvo tak bolo pre mnoho žien "vysnívanou kariérou", aj ked sa neraz jednalo skôr o majetky a splodenie dedičov, než o city a vztahy. Hovorí pre Ráno Nahlas etnologička Katarína Nádaská.  Slobodné - a navyše s dieťatom, čelili silnej spoločenskej ostrakizácii a deti mimo manželstva neboli rozhodne rovné tým, ktoré pochádzali s cirkvou posväteného vzťahu. Aj na Slovensku fungovalo "právo prvej noci", no sú doložené svedectvá, že si toto právo takpovediac "konzumovať" nevestu, uplatnil i jej svokor. Na lesbické vzťahy panoval zásadne iný, a pozitívnejší,  pohľad než na vztahy dvoch mužov a veľkej sexuálnej slobode sa mohli tešit hmotne zabezpečené vdovy. Ako sa rodili ženské práva a ako trnistá bola emancipačná cesta slovenských žien? Ako vyzerala rodina a kú cenu museli ženy platiť za manželstvo? V čom bola veľkosť autorky Ťapákovcov Timravy a nebol Ľudevít Štúr nahodou homosexuál? Témy a otázky pre etnologičku Katarínu Nádaskú. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

    Pre politikov sme neviditeľní, volajú rodičia zdravotne znevýhodnených detí

    Play Episode Listen Later Dec 9, 2022 40:16


    Sú medzi nami a väčšina z nás si to ani neuvedomí. Ich „komunita je neviditeľná“ – odkaz, ktorý sa dostal až do prezidentského paláca. Paradoxne – dáta Svetovej zdravotníckej organizácie, ktoré zachytávajú problém v globálnom meradle – hovoria, že ich je medzi nami okolo 650 miliónov! O kom hovoríme? O ľuďoch so zdravotným hendikepom. A teraz konkrétne – a v našom slovenskom kontexte - o deťoch a ich rodinách. O chýbajúcich podporných službách, nepripravených školách a škôlkach, o rodičoch, ktorým sa neraz prevráti svet. V dnešnom RánoNahlas nazrieme za prah tejto spoločenskej neviditeľnosti.   Neviditeľní, ak ide o peniaze štátu   „Sme neviditeľní pri rozhodnutiach politikov, keď ide o financovanie vecí, ktoré potrebujú naše deti“, poukazuje Monika Fričocová z Platformy rodín detí so zdravotných znevýhodnením.   Sama je matkou syna s viacnásobným zdravotných znevýhodnením.   Nejakou formou zdravotného znevýhodnenia trpí na Slovensku približne päť percent detí, ide tak o každé dvadsiate dieťa v populačnom ročníku. A v širšom pohľade sa táto oblasť priamo dotýka mierne nad dvadsať percent rodičov, čiže každý piaty občas Slovenska.   Znevýhodnenie detí výzvou pre rodičov Alena Novotná je zas matkou syna, ktorému v jedenástom mesiaci života diagnostikovali diabetes, čomu sa po rokoch pridala aj celiakia. „Ísť do reštaurácie s našim synom je niekedy naozaj výzva“ a to má byť len tá príjemnejšia časť znevýhodnenia.   „Problémom je už samotné prijatie faktu, že vaše dieťa nie je zdravé, ako ste prirodzene očakávali“, tvrdí Monika Fričová. Dlhé hospitalizácie podľa nej oberajú o rodičov aj ďalšie deti v rodinách. Preverujú tiež vzťahy. „Až 80% párov sa rozpadáva“, dodáva.   Nedostatok psychológov „Toto vážne percento by znížila už prvotná podpora zo strany psychológov a odborníkov, ktorá nám na Slovensku chýba“, tvrdí Alena Novotná.   „V zahraničí je bežnou praxou, že pri oznámení diagnózy je psychológ, ktorý dokáže poskytnúť krízovú intervenciu“, ilustruje Monika Fričová.   Prísľubom zmeny má byť záväzok štátu vybudovať tri podporné tímy v detských nemocniciach v Bratislave, Banskej Bystrici a Košiciach. „Skladali by sa z psychológa, fyzioterapeuta, špeciálneho pedagóga a sociálneho pracovníka, ktorý by boli k dispozícii rodičom v momente, keď im oznamujú ťažké diagnózy“, uvádza Monika Fričová.   Nepripravené školy Osobitnou kapitolou je nepripravenosť predškolských zariadení pre zdravotne znevýhodnené deti. Dostane sa do nich len 9,4% takýchto detí. Dôvodom je nedostatok asistentov učiteľov, špeciálnych pedagógov či psychológov pre niektoré druhy diagnóz.   Podobný stav má byť aj v prípade základných a stredných škôl, dokonca aj pri školách špeciálnych. Riešením tak zostávajú „nútené“ home schoolingy, približuje Platforma rodičov detí so zdravotným znevýhodnením.   „Tým, že nášho syna neschovávame doma, ideme s ním do divadla, na stretká...do spoločnosti, už tým ju scitlivujeme“, uzatvára Alena Novotná. „Búrame bariéry strachu a nevedomosti“.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák

    Juraj Šeliga: Ak padne vláda, prídu predčasné voľby. Rozpočet v tejto podobe zrejme neprejde

    Play Episode Listen Later Dec 7, 2022 33:39


    Deficit je veľký a je vysoko pravdepodobné, že v tejto podobe rozpočet neprejde a bude v ňom musieť prísť aj k nejakým škrtom, tvrdí poslanec Za ľudí Juraj Šeliga. Ešte predtým však požaduje, aby vládna koalícia jasne odmietla tzv. Tarabove novely  zmäkčujúce postihy za ekonomickú trestnú činnosť. Udrží sa Hegerova vláda a je Generálny prokurátor vydieraný? Vláda Eduarda Hegera čelí veľkému parlamentnému testu. Z vôle opozičnej SaS a Hlasu sa dnes v Národnej rade začína rozprava o vyslovení nedôvery vláde. "Koalícia dávno prestala bojovať proti mafii a proti korupcii. Ak by sme teraz neurobili nič, v riadnych voľbách, o 15 mesiacov, sa práve Robert Fico vráti tak, že možno tie voľby vyhrá, lebo jeho najväčším podporovateľom je Igor Matovič. Toto je fakt, preto musíme niečo spraviť," takto odôvodňuje snahu otestovať parlamentnú podporu vlády šéf liberálov Richard Sulík. Ak padne vláda, nevyhnutne prídu predčasné voľby, kontruje v rozhovore pre Ráno Nahlas poslanec Za ľudí Juraj Šeliga a pýta sa, či má Richard Sulík dostatočnú podporu na to, aby v prípadných predčasných voľbách dokázal zvrátiť návrat šéfa SMERu k moci. Preto je podľa neho konanie SaS nezodpovedné a to najmä vzhľadom na dianie na Ukrajine, naše geopolitické zameranie, ale aj v úsilí o udržanie právneho štátu. Ako dopadne hlasovanie o udržaní sa vlády a mal by Eduard Heger zostať pri moci? Ako dopadne hlasovanie o štátnom rozpočte a nie sú vládne kompenzácie energokrízy či podpora rodín, na naše možnosti a udržateľnosť verejných financií, príliš štedré a neadresné? Ako sa darí boju s korupciou a za právny štát v tandeme s Borisom Kollárom a odmietne vládna koalícia Tarabove novely? No a kam smeruje Generálny prokurátor a mala by prezidentka vyvinúť väčšie úsilie voči Marošovi Žilinkovi? Témy a otázky pre poslanca Za ľudí Juraja Šeligu. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.      

    „Politickí živočíchovia“ hazardujú s našou demokratickou budúcnosťou, tvrdí politologička Žúborová

    Play Episode Listen Later Dec 7, 2022 41:18


    Odchádzam zo Slovenska, dávam si od neho sabatikal – pred rokom takto oznámila svoje rozhodnutie opustiť krajinu verejnosti známa, medzi politológmi etablovaná, s obzorom skúsenosti vzdelávania v Oxforde - Viera Žúborová. Prekážala jej najmä „degradácia vzdelaných“. Odišla do Berlína. Čo tam našla? A ako vidí „malú krajinku“ – ako píše o Slovensku – z perspektívy svetovej metropoly a zažitej demokracie?   „Berlín nie je Nemecko, Nemecko nie je Berlín. Je to metropola, ktorá je takou ‚špongiou‘ multikultúrnosti, inakosti. Našla som tu rôznorodosť, rôznych ľudí, spoločenstvá a komunity a zároveň jeden celok, ktorý otvára témy, po ktorých sa mi cnelo už v Bratislave“, opisuje svoj rok v dobrovoľnom exile za hranicami Slovenska.   Klimatické výzvy, rovnosť príležitostí, postavenie LGBTI+ ľudí, ďalšie smerovanie cirkvi v Nemecku a jej otváranie sa modernej spoločnosti. To sú podľa Viery Žúborovej témy, ktoré hýbu nemeckou spoločnosťou.   „Ak máte profesné pozadie spoločenského vedca, nachádzate ich v každom bare, v každom diskusnom fóre“, vysvetľuje.   V Berlíne pomáha v neziskovke, ktorá sa stará o špecifickú skupinu prisťahovalcov – pomáhajú utečencom z queer komunity. „Rozdiel medzi nami vidím už v tom, že téma LGBTI+ ľudí neabsentuje vo veľkých štátnych médiách a v rôznych polohách, od satiry až k vážnym diskusiám“, opisuje.   Nemci nám môžu byť podľa Viery Žúborovej príkladom v prístupe k separovaniu odpadu.   Negatívom je podľa nej ale prístup k cudzincom. „Stereotipizácia pohľadu na Ausländer sa vás dotkne už pri priezvisku, keď si hľadáte bývanie. Ak znie slovansky, automaticky sa dostávate na predposledné miesto v rebríčku žiadaných. Za vami sú už len Arabi“, tvrdí. Ukazuje sa však podľa nej paradox, že Nemecko dnes bez cudzincov nemôže fungovať.   Na druhej strane je však nemecká spoločnosť spoločnosťou, v ktorej platia pravidlá. „V tomto nachádzam bezpečie.“   Sociálny vedec v službách startupov   „Sedím momentálna na troch stoličkách. V Bratislava policy Institut som stále výskumníčka, v Berlíne som vhupla do úplne novej sféry globálnej spoločnosti, ktorá sa zaoberá témou kryptomien. Svoje rozmer sociálnej vedkyne tak prepájam s témou ich sociálnych dosahov, čo je pre túto oblasť a pre kolegov úplnou novotou“, rozpráva Žúborová.   Treťou stoličkou je už spomínané dobrovoľníctvo v neziskovke, ktorá sa venuje queer prisťahovalcom.   Sulík „politický živočích“ Podľa politologičky Viery Žúborovej aktuálne snahy Richarda Sulíka položiť vládu, v ktorej ešte pred pár mesiacmi bol, by sa dali klasifikovať ako klasická stratégia „politického živočícha“ prežiť a vyťažiť z danej situácie maximum. „Bola by to klasická politická stratégia prežitia. Bolo by to v poriadku, keby...A to keby je dôležité: keby dáta neukazovali, že slovenská spoločnosť sa láme, či sa vydať na cestu demokracie, alebo si zvoliť modely Poľska, Maďarska, nedajbože Ruska.“   Podľa Žúborovej ide o príklady politických riešení postavených na silnom lídrovi a odklone od demokratických hodnôt. „Aktuálna politická reprezentácia hazarduje s našou demokratickou budúcnosťou“, vystríha politologička.   Podľa Viery Žúborovej demokracia potrebuje, aby sa jej spoločnosť učila a vzdelávala sa v nej.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

    Aj žena živiaca sa sexbiznisom može byť dobra matka, tvrdí Dominika Jašeková.

    Play Episode Listen Later Dec 5, 2022 36:17


    Stoja na rohoch ulíc, na zaprášených výpadovkách či parkviskách veľkých púmp, ale nie sú to ženy z iného sveta. Sú to neraz matky samoživoteľky, či ženy z domácností, ktoré môžete stretnúť aj pri bežnom nákupe. Len občas,a niekedy veľmi  často, sa živia vlastným telom. Aby prežili a prežila aj ich rodina. Pouličné sexpracovníčky. Kto sú a aký je ich život? Sex je u nás mimoriadne tabuizovaná téma a téma sexu za peniaze je tabuizovaná ešte oveľa viac. Ale kde je dopyt, tam je i ponuka. Vždy to tak bolo, a tak sa sex za peniaze deje. No a tak ich môžeme stretávať i dnes a u nás, na rohoch ulíc, na výpadovkách diaľnic, na parkoviskách veľkých púmp či dokonca dnes už aj na privátoch podľa ľubovôle internetu: Ženy, či muži, poskytujúci sexuálne služby za peniaze. Kto sú, prečo to robia a ako a čím vlastne žijú? Aký je ich život na ulici, ako to zmenila Korona a prečo ich máme vnímať ako našich spoluobčanov? A ako s tým súvisia drogy a v čom spočíva streework, teda takpovediac prvá pomoc? Témy a otázky pre šéfku združenia Odyseus Dominiku Jašekovú. Počúvate Rano Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

    Nedemokrati si nikdy nepriznali, že robia zlo. Mali by si pozrieť Nabucca, ktorý to dokázal, tvrdí spevák František Balún

    Play Episode Listen Later Dec 5, 2022 28:28


    „Nikdy si nepriznali, že robia zlo“ - operný spevák František Balún hovorí o predstaviteľoch režimu spred Novembra'89, ktorí si aj po Nežnej revolúcii dokázali „prezliecť kabáty“ a profitovať aj v novom režime. Pre všetkých, ktorí sa im podobajú aj po troch desaťročiach, upriamuje pozornosť na stále platný odkaz príbehu operného Nabucca. „Našiel v sebe toľko sily, že si priznal, že páchal zlo.“ Podľa Balúna ide o predpoklad zvratu, ktorým je náprava. „Vážna kríza demokracie“. Vystríha pred ňou hlava štátu. V najnovšej správe o stave spoločnosti vystríha pred „ničením zvyškov dôvery a súdržnosti spoločnosti“. Zuzana Čaputová ich pripisuje manažovaniu politickej krízy zo strany vládnych politikov. Len v horizonte dní sme si pripomenuli tridsať tri rokov od Novembra'89 – od Havlovského „zázraku“, keď sa do našich končín demokracia po dlhých štyridsiatich rokoch vrátila. A aby sme precítili jej hodnotu a to, čo nás stála, v dnešnom RánoNahlas ponúkame príbeh Františka Balúna. Dnes už emeritného sólistu košickej opernej scény, neskôr aj poslanca prvého ponovembrového parlamentu. Nedemokratický režim ho postihoval už za prejavený názor. Kriticky hovorí o „prezliekaní kabátov“ bývalých komunistických kádrov v nových demokratických pomeroch.  „Bolo pre mňa sklamaním, že tí, čo gniavili túto spoločnosť po ideovej a morálnej stránke, odrazu sa hlásili ako veľkí demokrati, ľudskoprávni aktivisti a národ im v mnohých prípadoch naletel“, spomína František Balún. „Odpustiť áno, ale znova ich dostať na výslnie, to bola naša zbabelosť a veľká slabosť“, konštatuje.  Podcast pripravil Jaroslav Barborák. Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes, Google Podcasts alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk alebo na Instagrame

    V chápaní sexuality sme veľmi nezrelou a až detinskou spoločnosťou, hovorí psychologička Hincová.

    Play Episode Listen Later Dec 1, 2022 40:03


    Pletieme si transrodovosť so sexualitou. Transrodovosť nie je o sexualite, ale je to o identite človeka a identita človeka je niečo, čo je predovšetkým o jedinečnej skúsenosti konkrétneho človeka, ako vníma a definuje seba samého on sám, hovorí psychologička a  mama transrodovej dcéry Viera Hincová. Ako sa žije transrodovým ľuďom na Slovensku?   Naše deti, ktoré celý život kvôli svojej identite a jej prijatiu zápasia s ťažkosťami, o ktorých bežný človek nemá ani potuchy, však majú v tejto krajine na svojich tvárach a chrbtoch namaľované terče. Každé váhanie im na tento terč primaľuje novú vrstvu neónovej, zďaleka viditeľnej farby. Oni nemôžu odložiť pomyslenú dúhovú vlajku a odísť za inými povinnosťami či záujmami. Žijú vo svojej identite dvadsaťštyri hodín, sedem dní v týždni a majú iba tento jeden život. To je úryvok z otvoreného listu, ktorý premiérovi Hegerovi adresovala krátko po brutálnej dvojnásobnej vražde z nenávisti na Zámockej ulici psychologička a mamam transrodovej dcéry Viera Hincová. Jej dcéra totiž doteraz “visí” v takpovediac právnom vákuu, ktoré jej neumožňuje prepísať rod podľa toho, ako sa ona sama cíti a vníma. Dôvodom je totiž politický a ideologický tlak na to, ako u nás prebieha proces tranzície. Ako sa teda tu, na Slovensku, žije transrodovým ľuďom a ich rodinám? S akými problémami musia zápasiť, ako sa k nim stavia štát, ako vyzerá proces tranzície a prečo je dôležité mať možnosť zapísať si do dokladov rod, s ktorým sa stotožňujeme? A čo je to vlastne transrodovosť a prečo ju tu u nás tak často nezmyselne mnohí redukujú na seualitu?  Témy a otázky pre Vieru Hincovú. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje  Braňo Dobšinský

    Chudoba sa nám šíri aj v bohatých regiónoch, chce to našu všímavosť, tvrdí organizátor pomoci v 100-tisícovej Petržalke

    Play Episode Listen Later Dec 1, 2022 32:58


    „Kde je komunita, tam sú vzťahy. A kde sú vzťahy, tam si ľudia chcú pomáhať“, hovorí Ján Košta. Napriek tomu, že je „charitatívny profesionál“ – pracuje v Slovenskej katolíckej charite - pomoc organizuje aj vo svojom voľnom čase.   So skupinou dobrovoľníkov založil farskú charitu pri najstaršej farnosti Petržalky, ktorá pracuje pri kostole sv. Kríža. „Všimli sme si, že máme medzi sebou ľudí, ktorí strádajú. Rodiny s jedným rodičom, osamelí dôchodcovia a viacpočetné rodiny“, opisuje.   Chudoba aj v bohatých regiónoch?   Problém chudoby povýšila na „prezidentskú tému“ aj Zuzana Čaputová vo svojej najnovšej správe o stave kraji.   „Chudoba tu ohrozuje 660tisíc ľudí. Pociťuje ju každá tretia domácnosť s jedným rodičom či osamelým seniorom, či každá tretia s tromi a viac deťmi. V riziku chudoby je takmer každé šieste dieťa“, upozornila v parlamente.   Šíriace pazúry chudoby paradoxne badať aj v hlavnom meste, ktoré patrí k najbohatším regiónom krajiny.   Chudoba potrebuje všímavosť   V petržalskej farnosti sv. Kríža pôsobí už dlhšie aj skupina mladých ľudí z Komunity sv. Egídia. Venujú sa bezdomovcom z blízkeho okolia. Dobrovoľníci z farnosti tak rozšírili aktivity aj o tzv. farskú charitu.   „Už teraz máme okolo 50 rodín, ktorým pomáhame s chlebom a pečivom. V rámci našej novej aktivity sme už dostali ďalších 20 adries“, dodáva Košta.   „Sú medzi nimi páry dôchodcov, osamelí ľudia, bezdomovec z podjazdu, onkologicky chorý človek a tiež rodiny“, opisuje.   Už teraz na nich čakajú pripravené trvanlivé potraviny a hygienické potreby, ktoré vyzbierali od obyvateľov Petržalky.   Nie sociálne siete, ale osobný kontakt   „Pomoc v núdzi je výsostne osobná záležitosť, aj preto šírime informácie o tejto našej aktivite nie cez sociálne siete, ale klasickými oznamami po bohoslužbách, ktoré si potom ľudia odovzdajú medzi sebou“, hovorí Košta.   „Charita nie je iba pomoc, je o vzťahu“, vysvetľuje. „Bez vzťahu je to sploštené, my chceme v rámci našej farskej charity tieto vzťahy budovať“, dopĺňa.   „Dobročinnosť mení už darcov samotných, pomáha nielen obdarovaným“, vysvetľuje Ján Košta.   V podcaste sa dozviete aj nových formách podpory núdznych a o charitatívnej pomoci, z ktorej majú za slovenské peniaze napríklad pitnú vodu v Iraku, či zdravotnú starostlivosť pre deti v africkej Ugande.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

    Na bolesť si človek zvykne, ale nedá sa s tým zmieriť, hovorí Dominika, ktorej manžela zabil opitý šofér.

    Play Episode Listen Later Nov 29, 2022 39:23


    Veľmi sa na neho hnevám, on nám veľmi ublížil, ale nechcem žiť nenávisťou, hovorí Dominika Kováčiková, ktorej manžela zabil pri nehode opitý šofér. V jedinom okamihu tak prišla o milovaného muža i otca ich dcéry Alžbetky no a dodnes si v sebe nesie následky tejto tragickej nehody. Podľa nej tresty za jazdu v opitosti treba sprísniť.   Bola nedeľa večer a oni, plní života, stáli na zastávke MHD. A pred sebou mali ešte prakticky celý život. Stačil však jeden jediný okamih a opitý šofér im vzal všetky nádeje, sny a dokonca aj ich životy. Tragická nehoda na bratislavskej Zochovej ulici otriasla zrejme celým Slovenskom. Takéto nehody však neberú životy a nádeje iba ich priamym obetiam.  Obeťami takýchto nehôd sú však nielen tí, ktorí v nich umreli, ale sú nimi aj ich rodiny a blízki. Aj im sa totiž v tom jednom jedinom okamihu zrúti celý ich doterajší svet ako aj ich sny a nádeje. Vinou opitého šoféra prišla o svojho milovaného manžela, a otca ich iba niekoľkomesačnej dcéry Alžbetky, aj Dominika Kováčiková. A s následkami tejto tragédie musí žiť dodnes.  Ako sa dá zmieriť s tragickou smrťou milovanej osoby, kde v takýchto chvíľach hľadať silu a dôvody ďalej žiť a dá sa odpustiť či aspoň zmieriť s vinníkom? A pomohli by vyššie tresty pre vodičov jazdiacich pod vplyvom alkoholu či inak nerešpektujúcich pravidlá cestnej premávky?  Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

    Vojna policajtov a „kráľ“ IT biznisu. Obstoja pred súdmi? (podcast)

    Play Episode Listen Later Nov 29, 2022 28:35


    Tento týždeň bude na pracoviskách Špecializovaného trestného súdu rušný a riešiť sa budú dôležité kauzy. V Pezinku sa pred senát podstaví Ján Kaľavský, bývalý policajt, šéf operatívcov v NAKA, ktorý podľa obžaloby z polície vynášal, a to vo veľkých kauzách. Protihodnotou mali byť peniaze, autá, ale aj okná na chalupu. V Banskej Bystrici zas pokračuje súd s jedným oligarchov z pozadia Smeru Jozefom Brhelom a spol v kauze Mýtnik, ktorá je o predražených IT službách. Všetko kauzy, ktoré hovoria o pokrivenom obraze krajiny so systémom „našich ľudí“. Téma pre kolegyňu z investigatívneho tímu Lauru Kellöovú.   Vojna v polícii a jej ústredný muž   Mal byť zdrojom informácií pre vyšetrovateľov Naka, informácie z polície však skôr vynášal a profitoval z toho. Príbeh Jána Kaľavského v jednej vete. Skončil s obžalobou z korupcie a zneužitia právomoci verejného činiteľa, prípad je pre sudcom Špecializovaného trestného súdu.   Pochybnosti vzbudzoval už pre svoj „raketový“ postup v Národnej kriminálnej agentúre, kde sa pomerne rýchlo stal šéfom operatívcov. Stalo sa to „bez toho, aby mal skúsenosti v operatíve“, opisuje Laura Kellöová.   Zvláštny postup policajnej inšpekcie   „Ak človek vypovedá o trestnej činnosti druhých, ale i seba, nedá sa racionálne vysvetliť, prečo tieto priznania o korupcii neboli postúpené Špeciálnej prokuratúre, ktorá túto korupciu rieši?“, pýta sa investigatívna reportérka.   „Je to zvláštne a dúfam, že generálna prokuratúra to preveruje, prečo sa takto zachovala či už krajská prokuratúra v Bratislave alebo zložka policajnej inšpekcie – tím Oblúk, ktorý vyšetruje vyšetrovateľov Čurillu a spol. na Naka“.   Niekdajší „kráľ“ IT biznisu   Na Špecializovanom trestnom súde v Banskej Bystrici zas pokračuje hlavné pojednávanie v kauze Mýtnik. Je o predražených IT službách, pri ktorých mal štát podľa obžaloby prísť o vyše 40 miliónov eur.   Pozornosť vzbudzuje aj preto, že pred súdom stojí aj jeden z mecenášov a oligarchov z ekonomického pozadia Ficovho Smeru - Jozef Brhel.   Ako sa podpísali tieto kauzy pod stav krajiny? A vysporiadajú sa súdy s ľuďmi, ktorí ich organizovali?   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

    Až 40 percent ľudí na ulici môže mať nejaký psychický problém, prístup k zdravotnej starostlivosti však majú veľmi obmedzený, hovorí Kárová

    Play Episode Listen Later Nov 28, 2022 33:02


    Deje sa to hlavne takto pred zimou, že ľudia na ulici kradnú naschvál, aby sa na zimu dostali do väzenia pretože je to pre nich pravdepodobne najdostupnejšie miesto, kde majú zabezpečené teplo, stravu a zdravotnú starostlivosť, hovorí o ľuďoch bez domova šéfka organizácie Vagus Alexandra Kárová.  Znie to ako z Čapkových prvorepublikových románov, no deje sa to aj dnes a deje sa to tu, u nás. Nejeden človek bez domova sa na zimu radšej pred chladom života na ulici dobrovoľne “ukryje” do tepla väzenia. Áno, i to je Slovensko 21. storočia. Slovensko, ktoré doteraz nemá prijatú žiadnu celonárodnú koncepciu prevencie bezdomovectva a práce s ľudmi na ulici. Na ulici a bez domova sa však môžete ocitnúť veľmi ľahko, niekedy aj napriek tomu, že celý život poctivo pracujete. Na ulici a bez domova nájdete bývalých chovancov detských domovov, ale aj penzistov no a niekedy k pobytu na ulici stačí, že máte nejakú vážnejšiu zdravotnú diagnózu či hendikep. Medzi takzvanými “bezdomovcami” je totiž vysoké percento tých, ktorí majú nejaký vážny zdravotný problém alebo trpia nejakou duševnou chorobou. No a ak máte popritom aj dlh na zdravotnom poistení, máte smolu a štát sa o vás a vaše zdravotné problémy začne zaujímať až vtedy, keď skolabujete alebo je váš život v skutočnom ohrození. “Je to nekonečný bludný kruh”, opisuje túto nelogickú a beznádejnú pascu v poskytovaní ústavného práva na zdravotnú starostlivosť šéfka organizácie Vagus, ktorá sa o ľudí bez domova stará, Alexandra Kárová. Ako ovplyvnil súbeh krízy inflačnej, postpandemickej a energetickej, situáciu ľudí bez domova a ako sa odráža na činnosti organizácií, ktoré sa týmto ľuďom venujú? Aká je šanca dostať sa z ulice k sociálne dostupnému bývaniu a aká je šanca, že bez takéhoto bývania získate trvalejšiu prácu? A prečo štát nezaujíma zdravotný stav ľudí bez domova a akú to má ľudskú i ekonomickú logiku? Témy a otázky pre šéfku organizácia Vagus Alexandru Károvú. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši želá Braňo Dobšinský.  

    Putin ešte môže mobilizovať Rusov, ale urobí to už inak, myslí si analytik Havlíček

    Play Episode Listen Later Nov 25, 2022 28:31


    Rusi naďalej cielia na energetickú infraštruktúru Ukrajiny. Napríklad v stredu večer bola časť Kyjeva po zásahu ruských rakiet bez vody a elektriny. Ako sa dokážu Ukrajinci pripraviť na takúto situáciu? Kam v tomto smere môže Rusko zájsť? A ako ovplyvní zima situáciu na fronte - čo sa týka terénu, presunu techniky či používania zbraní? Téma pre analytika Pavla Havlíčka z Asociácie pre medzinárodné otázky. Podľa neho ruské raketové útoky na energetickú infraštruktúru zásadnym spôsobom poznamenávajú bežné životy Ukrajincov. Niektoré ukrajinské mestá obmedzujú dodávky aj zámerne, aby šetrili. V podcaste opisuje, že Kyjev pôsobí ako temné miesto, kde sa nesvieti, nefungujú obchody, či benzínové stanice. „Je to každodenná realita, kedy Ukrajinci zvyknú po zatmení používať sviečky a presúvajú sa tak sa do pomyselného stredoveku v dôsledku ruskej agresie," hovorí Havlíček. Podľa analytika sa Rusi nebudú brániť tomu použiť akúkoľvek metódu. „Aby čo najviac zničili, ponížili a ochromili ukrajinskú spoločnosť a západnú podporu Ukrajine." Zima podľa neho okrem každodených životov Ukrajincov skomplikuje aj situáciu na fronte - a to logistiku, zásobovanie či presuny vojsk. Podľa neho tiež budeme skôr sledovať spomalenie bojov či preskupovanie síl. V podcaste tiež opisuje, ako zima oplyvní aj samotné vojenské operácie. „Je náročnejšia pre vojakov, pre spotrebu paliva, techniku. Všetko je zložité a viac sa kazí," opisuje. Počas čiastočnej mobilizácie si niektorí ruskí muži museli priniesť svoje vlastné uniformy, topánky a nedostali základné vybavenie, ktoré malo byť na skladoch, no bolo rozkradnuté - spomína tiež Havlíček v podcaste. Analytik tiež opisuje, že síce Putinova popularita klesá, ale nemožno hovoriť o jeho konci. „Nevypovedá to, že by chceli koniec Vladimira Putina, skôr je tu nejaká frustrácia z toho kam sa vojna bude uberať a rovnako aj celá krajina. Tam žiadne dobré východisko dnes neexistuje." Podľa Havlíčka v Rusku ešte dôjde k mobilizácii, ale nebude to už ako naposledy. Tá rozšírila kritiku vedenia operácii. Podcast nahrala Denisa Hopková.

    Na východe už cítia novú vlnu utečencov z Ukrajiny. Humanitárne organizácie bijú na poplach

    Play Episode Listen Later Nov 24, 2022 20:33


    V Košiciach už cítia nárast počtu utečencov z Ukrajiny, ktorí utekajú pred zimou. Podľa štátu zatiaľ problém nemáme, no všetci sa už pripravujú na druhú utečeneckú vlnu. Budú opäť potrební dobrovoľníci? Milióny ľudí na Ukrajine žijú v provizórnych podmienkach a Rusko im likviduje možnosti ako si zakúriť. Ako sme tentoraz pripravení? Bude to opäť na pleciach samospráv a dobrovoľníkov, alebo má štát nejaký plán? A ako môžete Ukrajincom pomôcť aj vy? Pýtali sme sa mesta Košice, rezortu vnútra, poradcu premiéra a aj šéfa humanitárnej organizácie Adra. V dnešnom podcaste Ráno Nahlas sa dozviete aj to, ako sa dá Ukrajincom najefektívnejšie pomôcť – má zmysel posielať im zimné bundy? A ako sa začlenili do spoločnosti ukrajinskí utečenci, ktorí k nám prišli už v marci? Nahrával Peter Hanák.

    Havran: Sme štátom, ktorý si ešte nanašiel svoj domov a šikanuje vlastných občanov

    Play Episode Listen Later Nov 22, 2022 32:51


    Ako spoločnosť, máme totálne zdeformované chápanie solidarity, súcitu, pocitu empatie i vzájomnej dôvery. A na vrchole tohoto rozkladu spoločnosti sú politici, ktorí sa starajú iba o seba a majú pocit, že štát slúži len im. Slovenský štát je tak pre vlastných občanou akousi nepriateľskou entitou, hovorí publicista Michal Havran. Napriek tomu tvrdí, že našou povinnosťou je za túto krajinu zabojovať.  “Domov sú ruky, na ktorých smieš plakať,” napísal kedysi jeden kultový, no zároveň aj kontroverzný, slovenský básnik. Slovensko je domovom nás všetkých, ktorí sme sa tu narodili alebo tu žijeme. Čoraz častejšie sa však stretávame s jeho násilným privlastňovaním, raz jednou a potom zasa inou skupinou obyvateľov, či ich politických, ideových alebo náboženských predstaviteľov.  Komu teda patrí Slovensko a čo je to ten vysnívaný “Dorotkin” domov z Krajiny Oz? Prečo tu toľko ľudí necíti spolupatričnosť s krajinou, v ktorej sa narodili či v nej žijú a prečo majú pocit, že ich zrádza ich vlastná vlasť? A prečo sa v tomto štáte aj 33 rokov po Nežnej, mnoho z nás necíti byť suverénmi moci, teda tými, ktorým štát slúži, no neraz je to presne naopak, a my máme pocit, že sme v pozícii akýchsi sluhov štátu? A prečo štát umenšuje pocit vzájomnej solidarity a pocitu toho, kto do našej spoločnosti ešte patrí a zaslúži si našu spoločnú empatiu i starostlivosť? No a napokon, prečo, i napriek tomu všetkému, stojí za tento štát zabojovať? Témy a otázky pre publicistu Michala Havrana Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský    

    Starneme a bude nás o milión menej, potrebujeme politikov, ktorí dovidia ďalej, tvrdí demograf Branislav Bleha

    Play Episode Listen Later Nov 22, 2022 30:07


    Na Zemi je nás osem miliárd. Podľa OSN už týždeň. Ak však aktuálne trvá ľudstvu nárast o miliardu približne jedenásť rokov, prvú miliardu sme prekročili v roku 1803. Na prelome vekov nás malo byť okolo 250 miliónov a v neolytickej dobe, ktorej začiatok sa datuje ešte o osem tisícročí späť, to boli rádovo milióny.   Medzníkom je priemyselná revolúcia zo začiatku 19. storočia. „Tá je pre nás kľúčová. Po nej nasledovala demografická revolúcia, ktorá je len jej následkom“, vysvetľuje demograf Branislav Bleha.   Nenaplnili sa ale katastrofické predpovede Paula Ehrlicha z jeho už klasického diela „Populačná bomba“, podľa ktorého mali v roku 2000 na Zemi žiť desiatky miliárd ľudí v stálom konflikte a v ničivých vojnách.   Ak majú byť podľa Branislava Blehu roky 2038 a 2059 rokmi deviatej a desiatej miliardy, a teda stále signálmi rastu, po roku 2070 demografické modely naznačujú začínajúci pokles svetovej populácie.   Slovensko 2080 „Slovensko bude mať v roku 2080 od 4,5 do 4,8 milióna obyvateľov, maximálne“, tvrdí demograf Bleha. Tieto počty vychádzajú z pripravovaného demografického modelu pre rok 2080. Posledné sčítanie obyvateľstva z roku 2020 pritom hovorí, že na Slovensku dnes žije 5,4 milióna obyvateľov. Podľa tejto prognózy nás tak bude o takmer milión menej.   Nápor na dôchodkový systém Ak sme na Slovensku len nedávno prekročili hranicu, že tu máme viac seniorov ako detí, v roku 2060 by mal tvoriť pomer seniorov k deťom dva ku jednej. Dôsledky? Dôchodkový systém musí počítať s náporom, aký tu ešte nebol. „Dvíhanie veku odchodu do dôchodku, či druhý pilier sa z tejto perspektívy ukazujú už dnes ako nevyhnutnosť“, tvrdí Bleha.   Pozornosť politík si podľa neho zaslúži aj podpora natality. „Už dostupnosť predškolských zariadení by bola veľkým krokom vpred“, poukazuje demograf.   Verejné politiky, ktoré reflektujú demografické prognózy však podľa neho predpokladajú politikov, ktorí by pozerali poza horizont vlastného volebného obdobia.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

    ŠTB nehrala rolu režiséra Nežnej revolúcie. November 89 je výsledkom zmien v politike Kremľa.

    Play Episode Listen Later Nov 20, 2022 49:00


    To, že tu po roku 1989 neprebehlo niečo na vzor Norimberského tribunálu po vojne, považujem za jednu z kľúčových chýb natupujúcej demokracie, teda to, že tu neboli ľudia súdení za zločiny komunizmu.Pre mňa komunizmus nebol bežnou etapou našich dejín, ale je to, rovnako ako fašizmus či nacizmus, zločinným režimom a nepotrestanie zla počas komunizmu doteraz vytvára obrovské bremeno pre náš právny štát, hovorí filozof a spoluautor dokumentárneho cyklu o tajnej štátnej bezpečnosti (ŠTB) Fedor Blaščák. A ako fungovala tajná polícia za socializmu?   ŠTB, trojpísmenková skratka, ktorá po februárovom puči v roku 1948 vyše 40 rokov naháňala strach a hrôzu. Štátna tajná bezpečnosť to totiž boli nezákonné výsluchy, nezákonné sledovačky i brutálne výsluchy neraz končiace až tragicky. Represálie masového rozsahu voči všetkým ideovým, náboženským či politickým odporcom spcialistického režimu a jeho vládnucej komunistickej strany. No a za tým všetkým sa ukrývla aura tajomnosti, nepostihnuteľnosti a doslova všemocnosti príslušníkov tajnej polície a jej všakovakých konfidentov a donášačov. Kto boli ľudia slúžiaci v tomto obušku KSČ, na základe čoho mali moc a ako vlastne ŠTB fungovala? Akúrolu hrali eštebáci v Novembri 89, prečo neboli za svoje zločiny súdení a kam sa po zmene režimu rozpŕchli? No a napokon bol Alojz Lorenc génius zla či len banálny zločinec? Témy a otázky pre filozofa, publicistu a spoluautora dokumentárneho cyklu o ŠTB Fedora Blaščáka.   Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

    Radikáli z teroristov robia svätcov, majú oslavný kalendár. Ako vyzerá radikalizácia mladých

    Play Episode Listen Later Nov 18, 2022 39:38


    Investigatívne centrum Jána Kuciaka v spolupráci so skupinou zahraničných novinárov získalo informácie, ktoré ukazujú, že vrah zo Zámockej sa dlhé roky radikalizoval v prostredí Terrorgramu. Rovnakou radikalizáciou prešli minimálne dvaja ďalší Slováci, no podarilo sa ich odhaliť predtým, ako by spáchali teroristický čin - píšu tiež novinári v texte. Jedným z nástrojov propagandy Terrorgamu je vyhlasovanie bielych masových vrahov za „svätých“. Na ich propagovanie využívajú aj takzvaný „Kalendár svätých“ - kde každý mesiac zdieľajú historické násilné teroristické činy. Viac v podcaste povie autorka textu Karin Kőváry Solymos. „Kľúčovým zistením bolo, že vrah zo Zámockej sa radikalizoval dlhé roky práve v prostredí Terrorgramu," hovorí v podcaste Kőváry Solymos. Ide o uzavretú sieť, takže získanie informácií o aktivite a obsahu bolo podľa nej komplikované. Pomohli im experti, vďaka ktorým pochopili, ako tam prebieha proces radikalizácie. Kőváry Solymos opisuje, že na platforme sa šírí nenávisť voči Židom, príslušníkom LGBTI + komunite a mnohým ďalším. „Snažia sa inšpirovať jednotlivcov, aby uskutočnili útoky." Radikalizuje sa na Slovensku čoraz viac mladých ľudí? V podcaste odpovedá expert na extrémizmus Daniel Milo. „To, že sa za posledných niekoľko mesiacov vynorilo viacero prípadov svedčí o tom, že online radikalizácia a mód osamelých vlkov je čím ďalej tým viac výraznejší na Slovensku," tvrdí expert. Bezpečnostné zložky by sa tým mali podľa neho zaoberať, pretože podľa neho pôjde aj o trend do budúcnosti. Ako vyzerá taka normalizácia extremistického obsahu? Milo vysvetľuje, že veľakrát sa deje aj cez humor a satiru. Ide o to, aby potenciálni sympatizanti prekonali prvotný odpor. „Je to len vtip, nemyslíme to vážne. Postupne sa hranica posúva," hovorí. Ide tiež napríklad o zobrazovanie násilných fotiek a streamovanie násilnych trestných činov, ktoré majú otupiť citlivosť. No a čo ukazuje prípad nedávno odsúdeného extrémistu známeho pod prezývkou Slovakbro a má polícia páky, aby vedela zabrániť činom, ako na Zámockej? Podľa Mila by sme potrebovali armádu policajtov, aby sme dokázali zmonitorizovať všetky platformy. No a ako si môžu rodičia všimnúť, že ich dieťa prepadlo extrémistickým platformám? A prečo niekto prepadne takému obsahu? Odpovie psychológ Marek Madro. Podcast spracovala Denisa Hopková.

    Fenomén “Nežnej” Čo pre nás dnes znamená November 89?

    Play Episode Listen Later Nov 16, 2022 64:32


    „Bolo pre mňa sklamaním, že tí, čo gniavili túto spoločnosť po ideovej a morálnej stránke, sa odrazu hlásili ako veľkí demokrati, ľudskoprávni aktivisti a národ im v mnohých prípadoch naletel. „Odpustiť áno, ale znova ich dostať na výslnie, to bola naša zbabelosť a veľká slabosť“,  spomína operný spevák František Balún.  To je jedna z reflexii Novembra 89 v našom dnešnom mimoriadnom podcaste, ktorý je venovaný fenoménuNežnej revolúcie a tomu, ako tieto udalosti reflektujeme po 33. rokoch. November 89, jeden z kľúčových dátumov našich moderných dejín. 17. november 1989,to je začiatok Nežnej revolúcie, ktorá nás tranformovala z pasívneho objektu vlastných dejín na ich  subjekt, teda tvorcov toho, v akej spoločnosti budeme žiť a akú spoločnosť si my sami vytvoríme. Aká bola teda naša už vyše tr desiatky rokov dlhá puť demokraciou a ako vnímame udalosti Novembra 89 z odstupu 33. rokov? V dnešnom mimoriadnom podcaste sa na fenomén Novembra 89 pozrieme očami pamätníkov, ale aj tých, ktorí v tom čase ešte ani len neboli na svete a Nežná revolúcia je pre nich iba dátumom z hodín dejepisu či spomienkami ich rodičov a prrodičov. Fenomén Novembra 89 v reflexii sociológie, etnológie, historie, teológie aj politológie.   V dnešnom mimoriadnom podcaste si tak môžete vypočuť operného speváka Františka Balúna, teológa Tomáša Halíka, sociologičky Zuzany Fialovej, etnologičky Moniky Vrzgulovej, fillozofa a spolutvorcu seriálu o ŠTB Fedora Blaščáka, ľavicového aktivistu a odborára Jána Košča, filozofa a právnika Michala Liptáka a zakladateľky kanálu “Dejepis inak”  Sandry Svitekovej. Pekný deň a pokoj v duši, i v mene kolegov, praje Braňo Dobšinský

    Claim Ráno Nahlas

    In order to claim this podcast we'll send an email to with a verification link. Simply click the link and you will be able to edit tags, request a refresh, and other features to take control of your podcast page!

    Claim Cancel