Podcasts about dokonca

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Hostia: Miloslav Bahna (riaditeľ Sociologického ústavu SAV), Martin Slosiarik (riaditeľ agentúry Focus) a Jakub Hankovský (riaditeľ agentúry IPSOS). Prieskumy verejnej mienky pomáhajú pochopiť a analyzovať názory, postoje a preferencie ľudí. Politici sa radi pochvália, ak im prieskumy namerajú potešujúce čísla. Keď je to naopak, hovoria o manipulácii. Dokonca sa objavila úvaha o potrebe štátnych prieskumov! Ako sa teda robia prieskumy? Ktoré sú dôveryhodné? Aká je ich výpovedná hodnota? Počúvajte Kontakty s Evou Sládkovou. | Ako sa robia prieskumy. | Moderuje: Eva Sládková; | Kontakty pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. V premiére v pondelok až štvrtok po 20. hodine v Rádiu Slovensko.

Za Vatikánom je skúsenosť storočí, jeho diplomacia vidí, čo my len tušíme, tvrdí diplomat Marek Lisánsky.Na sixtínskej kaplnke vo Vatikáne už vztýčili komín, ktorý oznámi voľbu nového pápeža. Po Františkovej smrti sa kardináli už druhý týždeň schádzajú na tzv. generálnych kongregáciách. Kde sa radia, analyzujú stav, v akom sa nachádza cirkev. Konštatujú delenia, podobné tým v civilných spoločnostiach. Liek pritom vidia v spoločnom hľadaní riešení – v tzv. synodalite. A v ich kolegialite – teda spolupatričnosti. A hoci sa to deje za zatvorenými dverami, spoza ktorých prenikne len máločo, pre svet je to divadlo. Na Vatikán týchto dní je namierená pozornosť sveta. A tlačí sa otázka: Prečo je to tak? Je voľba pápeža ako duchovnej hlavy vyše miliardy katolíkov dôležitá aj pre tých mimo katolíckej cirkvi? Či neveriacich? Dokonca pre štáty? Téma pre diplomata, ktorý Slovensko zastupoval práve pri Vatikáne – Mareka Lisánskeho. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Za Vatikánom je skúsenosť storočí, jeho diplomacia vidí, čo my len tušíme, tvrdí diplomat Marek Lisánsky.Na sixtínskej kaplnke vo Vatikáne už vztýčili komín, ktorý oznámi voľbu nového pápeža. Po Františkovej smrti sa kardináli už druhý týždeň schádzajú na tzv. generálnych kongregáciách. Kde sa radia, analyzujú stav, v akom sa nachádza cirkev. Konštatujú delenia, podobné tým v civilných spoločnostiach. Liek pritom vidia v spoločnom hľadaní riešení – v tzv. synodalite. A v ich kolegialite – teda spolupatričnosti. A hoci sa to deje za zatvorenými dverami, spoza ktorých prenikne len máločo, pre svet je to divadlo. Na Vatikán týchto dní je namierená pozornosť sveta. A tlačí sa otázka: Prečo je to tak? Je voľba pápeža ako duchovnej hlavy vyše miliardy katolíkov dôležitá aj pre tých mimo katolíckej cirkvi? Či neveriacich? Dokonca pre štáty? Téma pre diplomata, ktorý Slovensko zastupoval práve pri Vatikáne – Mareka Lisánskeho. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

V susednom Česku je hviezdou prvej veľkosti, no medzi slovenskými divákmi si fanúšikov hľadala postupne. Členka tohtoročnej zostavy tanečnej šou Let´s Dance, jediná česká súťažiaca Eva Burešová, prišla na návštevu do redakcie Pravdy. Po účinkovaní v Let´s Dance sa chystá zoznámiť nových fanúšikov aj so svojou tvorbou. Koncom mája sa v Bratislave uskutoční koncert, na ktorom Burešová predvedie skladby z ostatného albumu Meraki, ale aj staršie skladby. "Uvažovala som nad tým, že by som dovtedy napísala aj jednu pesničku v slovenčine. Uvidíme," naznačila s úsmevom hviezda, ktorej prvú popularitu priniesla účasť v súťaži Česko Slovensko má talent. Reč s Burešovou však nebola zďaleka len o hudbe. Speváčka a herečka sa otvorene priznáva aj k ťažkým momentom, ktoré zažila počas dospievania či v prvých rokoch kariéry. Šikana alebo panické ataky, pocit vyhorenia. Zažila ich, no aj vďaka tomu sa dnes cíti silnejšia. Dokonca sa jej zdá, že pomohli aj v tom, aká je matka. S partnerom Přemkom Forejtom vytvorili patchworkovú rodinu, v ktorej to vraj fungovalo od začiatku. "Mali sme skrátka šťastie," ozrejmila Burešová, no zdôraznila, že deti (ona svojho syna a Forejt svoju dcéru) zoznamovali až keď si boli istí, že chcú spolu žiť. Eva Burešová sa v relácii Ide o nás zamyslela aj nad tým, akým nástrahám čelia dnešné deti a porovnávala, či to mala počas dospievania ťažšie jej generácia alebo súčasní tínedžeri. Hovorili sme o kritike aj hejtoch, o tom, čo pre ňu znamenajú. Prezradila tiež, aký bol jej prvý večer v Let´s Dance a aký ten (zatiaľ) posledný - pred blížiacim sa finále, na ktorom chýbať nebude. Všetko a omnoho viac si vypočujte v našej novej epizóde relácie Ide o nás.

„… bývať budem v dome Hospodinovom dlhé časy.“ (Ž 23:6) Aké bude nebo? Rovnako ako je pre nás tajomstvom peklo, je pre nás tajomstvom aj nebo. Verím však, že Biblia učí, že nebo existuje. Je ním jedna z hviezd? To neviem. Dokonca o tom nemôžem ani premýšľať. Biblia nám o tom nič nehovorí. Verím, že […] Billy Graham

(24.3.2025) Bolo to divadlo, ktorého kulisy dôverne cyklistická verejnosť pozná. Dokonca aj s očakávanými protagonostami. O prekvapenie sa postaral scenárista Tadej Pogačar, ktorý však ani na Cipresse a ani na Poggiu neušiel Mathieu van der Poelovi. Holandský imperátor sa vrátil na najvyšší stupeň San Rema. Vyrovnal vzájomnú bilanciu monumentov s Pogačarom na 7:7 a posunul očakávania z ich bezprostrednej konfrontácie na ďalší level. Slovenských fanúšikov potešil v nedeľu Lukáš Kubiš, ktorý triumfoval na pretekoch Cholet Agglo Tour, prvýkrát u svojho francúzskeho zamestnávateľa. Diskutujte a súťažte s nami na Discorde! Najlepším kávovým partnerom CykloPodcastu je slovenská pražiareň kávy COFFEEIN. Odporúčame! Hlavným mediálnym partnerom je magazín o cyklistike Cycling-Info.sk. Mediálny partner je RoadCycling.cz.

Česká republika bývala tradične naším najbližším partnerom. No zdá sa, že Robertovi Ficovi je oveľa bližší Viktor Orbán než náš historický súrodenec a vzťahy medzi Českom a Slovenskom nie sú práve najlepšie.Ako slovenskú politiku teda momentálne vnímajú z Prahy, aké to má praktické dôsledky a či sa zmena geopolitickej orientácie môže odohrať aj u našich susedov?Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno pýta šéfredaktora denníka Právo Petra Šabatu.Zdroj zvukov: ČT, Facebook /Robert Fico, SMER-SD, Instagram/Andrej BabišOdporúčanie:Koronavírus sa vyvíjal rýchlejšie, než hovorili naše hypotézy o fungovaní vírusov. Dokonca až tak, že to porušovalo nami predpokladané pravidlá evolúcie. To malo praktické dôsledky: vakcíny zaberali len relatívne krátko a vírus sa neustále menil. Na celý tento prípad sa teraz pozrel magazín The Atlantic v texte Covid porušil pravidlá evolúcie vírusov – a ja ho dnes odporúčam.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

„… Poďte za mnou a urobím vás rybármi ľudí!“ (Mt 4:19) Ježiš bol prvým misionárom. Nesedel pasívne so založenými rukami a len tak nečakal, že ľudia, ktorých zaujme Jeho učenie, za Ním prídu. Sám išiel von za chorými, utrápenými a smútiacimi a vysvetľoval im Svoje posolstvo radosti, uzdravenia a spásy. Dokonca aj v útlom veku […] Billy Graham

Je možné prímerie na Ukrajine už o niekoľko týždňov? Po pondelkovom stretnutí sa na tom zhodli Emmanuel Macron a Donald Trump. V podcaste tému rozoberieme s novinárkou a odborníčkou na Ukrajinu Stanislavou Harkotovou, ktorá pôsobí na Ukrajine.„Donald Trump nasadil dosť rýchle tempo. Dokonca som zachytila snahu, aby k prímeriu došlo do Veľkej noci, ktorá tento rok pripadá na 20. apríla," hovorí v podcaste expertka Aktualít na Ukrajinu Stanislava Harkotová. Dodáva, že pokiaľ by sme sa chceli na slová oboch lídrov dívať reálne, museli by sme zobrať do úvahy aj ochotu bojujúcich strán zastaviť boje. „Ja sa obávam, že v prípade Ruska dnes platí, že je pre neho výhodnejšie pokračovať, pretože majú teraz na fronte strategickú výhodu. Môžu sa snažiť dosiahnuť, aby sa rokovalo aj napriek tomu, že sa bojuje."Témou rozhovoru sú aj nedávne útoky Donalda Trumpa na Volodymyra Zelenského, keď o ňom hovoril ako o diktátorovi bez volieb. Ukrajinský parlament dnes na druhý pokus prijal vyhlásenie na podporu legitimity Volodymyra Zelenského a uvádza sa v ňom, že prezidentské voľby na Ukrajine budú vyhlásené po skončení vojny. Ešte aj Ukrajinci, ktorí kritizujú Zelenského a nie úplne vo všetkom súhlasia s jeho politikou, sú nahnevaní na obvinenia, že Volodymyr Zelenskyj je nejaký diktátor," konštatuje Harkotová v podcaste.Moderuje Denisa Hopková.

Je možné prímerie na Ukrajine už o niekoľko týždňov? Po pondelkovom stretnutí sa na tom zhodli Emmanuel Macron a Donald Trump. V podcaste tému rozoberieme s novinárkou a odborníčkou na Ukrajinu Stanislavou Harkotovou, ktorá pôsobí na Ukrajine.„Donald Trump nasadil dosť rýchle tempo. Dokonca som zachytila snahu, aby k prímeriu došlo do Veľkej noci, ktorá tento rok pripadá na 20. apríla," hovorí v podcaste expertka Aktualít na Ukrajinu Stanislava Harkotová.Dodáva, že pokiaľ by sme sa chceli na slová oboch lídrov dívať reálne, museli by sme zobrať do úvahy aj ochotu bojujúcich strán zastaviť boje. „Ja sa obávam, že v prípade Ruska dnes platí, že je pre neho výhodnejšie pokračovať, pretože majú teraz na fronte strategickú výhodu. Môžu sa snažiť dosiahnuť, aby sa rokovalo aj napriek tomu, že sa bojuje."Témou rozhovoru sú aj nedávne útoky Donalda Trumpa na Volodymyra Zelenského, keď o ňom hovoril ako o diktátorovi bez volieb. Ukrajinský parlament dnes na druhý pokus prijal vyhlásenie na podporu legitimity Volodymyra Zelenského a uvádza sa v ňom, že prezidentské voľby na Ukrajine budú vyhlásené po skončení vojny. Ešte aj Ukrajinci, ktorí kritizujú Zelenského a nie úplne vo všetkom súhlasia s jeho politikou, sú nahnevaní na obvinenia, že Volodymyr Zelenskyj je nejaký diktátor," konštatuje Harkotová v podcaste.Moderuje Denisa Hopková.

„Sám Robert Fico pred Vladimírom Putinom vyslal pre diplomatov signál podriadenosti, je to viac ako netradičné“, hovorí Milan Šuplata, ktorý je jeden z päťdesiatky skúsených diplomatov, ktorých prepustil minister Juraj Blanár. Prekresľovali rukopis zahraničnej politiky, no z rezortu sa ozývalo nanajvýš „hlučné ticho“. Zvonku zaznievali hlasy o „tragickej a desivej zmesi arogancie, nekompetentnosti a nepochopenia“, zvnútra však opäť prenikalo len ticho, pomenované „autocenzúrou“. Až prišlo prepúšťanie pod rúškom organizačnej zmeny. A pre deklarované šetrenie sa päťdesiatka zamestnancov rezortu zahraničia ocitla mimo organizačného pavúka. A ak to malo byť pre desaťpercentné šetrenie, paradoxne 150-nových náhradníkov si v tom istom rezorte miesto našla. Vtedy zarezonoval prvý hlas – prepusteného Ivana Novotného. Bol aj o diskriminácii, strachu, prepúšťaní po desiatkach rokov v diplomatických službách, naberaní nových z ruského prostredia, neprofesionalite či o rezignácii. Ako to v rezorte a s rezortom diplomacie vyzerá – v rozkolísaných časoch, keď sa o Slovensku začína rozprávať ako o proruskom partnerovi, s ktorým sa nateraz nepočíta v „koalícii ochotných“? Za oponu nahliadneme s ďalším z prepustených – diplomatom Milanom Šuplatom. Stál za prípravou dôležitého dokumentu pre smerovanie zahraničnej politiky – novej bezpečnostnej stratégie. „Mal som tú možnosť byť pri tom ako drafter, ako ten, kto dáva dokopy slová a vety dokumentu“, spomína. Minister Lajčák bol profesionál, politické „noty“ vedel upratať a vyčistiťDo rezortu diplomacie nastupoval v čase tretej vlády Roberta Fica, ministrom zahraničia bol jeho nominant Miroslav Lajčák. Neprekážalo mu politické tričko vtedajšieho ministra? „Tým, že bol pri kormidle zahraničnej politiky Miroslav Lajčák, bola to garancia vysokej profesionality“, reaguje Šuplata. „To bol človek, ktorý mal renomé aj v zahraničí“, dopĺňa. „Za našu diplomaciu som sa zaňho nemusel hanbiť“, hovorí. Lajčák podľa neho dokázal „upratať a vyčistiť“ občasné politické zásahy. Korčok, Káčer, Wlachovský – znalci diplomacieZa ministra Ivana Korčoka Milan Šuplata postúpil do kancelárie ministra. „Bol som s ním už na veľvyslanectve vo Washingtone“, spomína. „V kancelárii ministra som pôsobil za troch ministrov. Hoci mali rôzne charaktery a povahy, všetci boli diplomati profesionáli. Robilo sa s nimi veľmi dobre. Poznali nuancy diplomatického života, vyznali sa v zahraničnej politike, poznali aktérov z cudziny, niektorých partnerov aj dlhé roky...Pre mňa to bola zaujímavá skúsenosť rôznych výkonov profesionálneho výkonu diplomacie“, hovorí Šuplata. Juraj Blanár – minister nenaplnených očakávaníKeď prejde reč k Jurajovi Blanárovi, aktuálnemu šéfovi rezortu diplomacie, Milan Šuplata sa v prvej vete vracia k jeho predchodcom. „Mal som skúsenosť s ministrami, ktorí boli špičkou slovenskej diplomacie. Nie každý minister zahraničných vecí musí byť predtým diplomatom. Mandát od voličov, či silná pozícia v strane, ktorá vás nominovala, môžu byť výhodou“, hovorí. Chýbajúcu skúsenosť so zahraničnou politikou pritom môže podľa Šuplatu nahradiť schopnosť rýchlo sa učiť, tím dobrých radcov a investovaná energia do spoznávania nuánc diplomacie a fungovania rezortu. „Dokonca môže byť naprospech, keď vie (politický) nominant od ministra financií vybaviť peniaze“, poznamenáva Milan Šuplata. Dodáva však, že očakávania sa zatiaľ nenaplnili. „Šetrenie“ na konci ktorého je viac prijatých?V diplomacii, v ktorej sa cení skúsenosť, nie je podľa Šuplatu šetrením prepúšťanie skúsených ľudí. Šetrenie tu podľa neho nie je argumentom. „Ak viete ešte pred voľbami, že budete musieť pre konsolidáciu šetriť, a hneď prvý rok prijmete desiatky ľudí - presné...

„Sám Robert Fico pred Vladimírom Putinom vyslal pre diplomatov signál podriadenosti, je to viac ako netradičné“, hovorí Milan Šuplata, ktorý je jeden z päťdesiatky skúsených diplomatov, ktorých prepustil minister Juraj Blanár. Prekresľovali rukopis zahraničnej politiky, no z rezortu sa ozývalo nanajvýš „hlučné ticho“. Zvonku zaznievali hlasy o „tragickej a desivej zmesi arogancie, nekompetentnosti a nepochopenia“, zvnútra však opäť prenikalo len ticho, pomenované „autocenzúrou“. Až prišlo prepúšťanie pod rúškom organizačnej zmeny. A pre deklarované šetrenie sa päťdesiatka zamestnancov rezortu zahraničia ocitla mimo organizačného pavúka. A ak to malo byť pre desaťpercentné šetrenie, paradoxne 150-nových náhradníkov si v tom istom rezorte miesto našla. Vtedy zarezonoval prvý hlas – prepusteného Ivana Novotného. Bol aj o diskriminácii, strachu, prepúšťaní po desiatkach rokov v diplomatických službách, naberaní nových z ruského prostredia, neprofesionalite či o rezignácii. Ako to v rezorte a s rezortom diplomacie vyzerá – v rozkolísaných časoch, keď sa o Slovensku začína rozprávať ako o proruskom partnerovi, s ktorým sa nateraz nepočíta v „koalícii ochotných“? Za oponu nahliadneme s ďalším z prepustených – diplomatom Milanom Šuplatom. Stál za prípravou dôležitého dokumentu pre smerovanie zahraničnej politiky – novej bezpečnostnej stratégie. „Mal som tú možnosť byť pri tom ako drafter, ako ten, kto dáva dokopy slová a vety dokumentu“, spomína. Minister Lajčák bol profesionál, politické „noty“ vedel upratať a vyčistiťDo rezortu diplomacie nastupoval v čase tretej vlády Roberta Fica, ministrom zahraničia bol jeho nominant Miroslav Lajčák. Neprekážalo mu politické tričko vtedajšieho ministra? „Tým, že bol pri kormidle zahraničnej politiky Miroslav Lajčák, bola to garancia vysokej profesionality“, reaguje Šuplata. „To bol človek, ktorý mal renomé aj v zahraničí“, dopĺňa. „Za našu diplomaciu som sa zaňho nemusel hanbiť“, hovorí. Lajčák podľa neho dokázal „upratať a vyčistiť“ občasné politické zásahy. Korčok, Káčer, Wlachovský – znalci diplomacieZa ministra Ivana Korčoka Milan Šuplata postúpil do kancelárie ministra. „Bol som s ním už na veľvyslanectve vo Washingtone“, spomína. „V kancelárii ministra som pôsobil za troch ministrov. Hoci mali rôzne charaktery a povahy, všetci boli diplomati profesionáli. Robilo sa s nimi veľmi dobre. Poznali nuancy diplomatického života, vyznali sa v zahraničnej politike, poznali aktérov z cudziny, niektorých partnerov aj dlhé roky...Pre mňa to bola zaujímavá skúsenosť rôznych výkonov profesionálneho výkonu diplomacie“, hovorí Šuplata. Juraj Blanár – minister nenaplnených očakávaníKeď prejde reč k Jurajovi Blanárovi, aktuálnemu šéfovi rezortu diplomacie, Milan Šuplata sa v prvej vete vracia k jeho predchodcom. „Mal som skúsenosť s ministrami, ktorí boli špičkou slovenskej diplomacie. Nie každý minister zahraničných vecí musí byť predtým diplomatom. Mandát od voličov, či silná pozícia v strane, ktorá vás nominovala, môžu byť výhodou“, hovorí. Chýbajúcu skúsenosť so zahraničnou politikou pritom môže podľa Šuplatu nahradiť schopnosť rýchlo sa učiť, tím dobrých radcov a investovaná energia do spoznávania nuánc diplomacie a fungovania rezortu. „Dokonca môže byť naprospech, keď vie (politický) nominant od ministra financií vybaviť peniaze“, poznamenáva Milan Šuplata. Dodáva však, že očakávania sa zatiaľ nenaplnili. „Šetrenie“ na konci ktorého je viac prijatých?V diplomacii, v ktorej sa cení skúsenosť, nie je podľa Šuplatu šetrením prepúšťanie skúsených ľudí. Šetrenie tu podľa neho nie je argumentom. „Ak viete ešte pred voľbami, že budete musieť pre konsolidáciu šetriť, a hneď prvý rok prijmete desiatky ľudí...

„V Slaviansku sme postavili humanitárne centrum. Z recesie sme ho nazvali Slovenské a žiadne iné. Chceli sme sa postaviť tomu „slovenskému“, ktoré presadzuje ministerka Šimkovičová. Ako Slováci sa nechceme nechať zahanbiť, že budeme vyzerať ako kolaboranti. Ako niekto, kto zastavuje humanitárnu pomoc, kto prestáva pomáhať Ukrajine. Ako jednoduchí ľudia z Oravy či z východného Slovenska sme sa rozhodli vybudovať toto humanitárne centrum“, tvrdí študent práva Marek Janiga, ktorého svojho času kritizoval premiér Robert Fico. Ak je doma aj v nevyberanom slovníku jedného premiéra, za hranicami sedí za jedným stolom s prezidentom a preberá si cenu za líderstvo. Ak si na ňom Robert Fico všimol tak mladícke vyrážky, Petr Pavel svojou prítomnosťou ocenil jeho inšpiratívnosť, úspech a pozitívny vplyv na spoločnosť. Všetko hodnoty, ktoré podčiarkuje ocenenie, ktoré nesie pomenovanie po ďalšej výraznej osobnosti svetovej diplomacie Madeleine Albrigtovej a odovzdáva ho pražská pobočka amerického Aspenovho inštitútu.Mareka Janigu si všimla ako humanitárneho pracovníka a študentského senátora Univerzity Komenského, ktorý na pomoc Ukrajincom napadnutých Putinom založil mimovládku United for Help. Príbeh líderstva a odvahy, ktorý si podľa Aspen inštitútu zaslúži uznanie, zvlášť v týchto náročných časoch. Práve tento Marek Janiga nám bude robiť spoločnosť v dnešnom podcaste. „Podarilo sa spojiť ľudí naprieč vierovyznaniami, názormi, pravica, ľavica, liberáli, progresívci, konzervatívci...Spájajúcim prvkom bola pomoc druhým. Začalo sa to formovať po tom, ako Rusi vyhodili do vzduchu v Chersone priehradu“, hovorí študent a humanitárny pracovník Janiga. Na Ukrajine udržiava a zo zbierok podporuje dva projekty. V Chersone a v Slaviansku. Prvý predstavuje upravené podpivničené priestory miestneho chrámu, v ktorých je päťdesiatka lôžok. V Slaviansku zas humanitárne centrum. Už nie bratia, ale kolaboranti – kvôli Ficovi Pri svoje ostatnej ceste na Ukrajinu, z ktorej sa vrátil len v piatok, počúval medzi Ukrajincami aj zmienky o krokoch premiéra Roberta Fica a jeho ľudí smerom k Putinovi, k prezidentovi Zelenskému, či vyhrážky zastavenia štátnej humanitárnej pomoci a vetovania pomoci EÚ. „Každý vedel, že je tam nejaký Fico, tým, že rozdúchal konflikt s prezidentom Zelenským. Dokonca vedeli také detaily, že bol niekde vo Vietname, v zlatej vani. Veľmi nepríjemne sa mi to počúvalo“, hovorí. Ešte nepríjemnejší však bol pre Janigu fakt, ako sa na Ukrajine vyvinul pohľad na Slovensko. „Predtým nás vnímali ako jedných z najbližších spojencov, ako skutočných bratov. Teraz sa na nás pozerajú ako na semikolaborantov, ako na tých, čo sa stretávajú s Putinom, legitimizujú názory Ruskej federácie“, ilustruje Marek Janiga. Keď slovo biskupov zostáva prázdnymŠtudentovi práva, ktorý je aktívnym kresťanom, chýba v tejto situácii aj jasné stanovisko biskupov. „Cirkev potrebuje zaujať jasný postoj“, hovorí. Nedávne stanovisko katolíckych biskupov označil za „nič nehovoriace prázdne gesto“. Reaguje pritom na list biskupov, v ktorom apelujú na vládne strany, opozíciu, kultúrnu obec a dokonca i na médiá, aby „kompetentne, spravodlivo, zodpovedne a v duchu služby celej spoločnosti pristupovali k svojim vyjadreniam i rozhodnutiam a nezohľadňovali vlastný prospech a záujmy pred verejným dobrom“. „Myslím si, že aj podľa biblického: buďte horúci, alebo buďte studení. Keď ste vlažní, je to akoby nič“, hovorí. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„V Slaviansku sme postavili humanitárne centrum. Z recesie sme ho nazvali Slovenské a žiadne iné. Chceli sme sa postaviť tomu „slovenskému“, ktoré presadzuje ministerka Šimkovičová. Ako Slováci sa nechceme nechať zahanbiť, že budeme vyzerať ako kolaboranti. Ako niekto, kto zastavuje humanitárnu pomoc, kto prestáva pomáhať Ukrajine. Ako jednoduchí ľudia z Oravy či z východného Slovenska sme sa rozhodli vybudovať toto humanitárne centrum“, tvrdí študent práva Marek Janiga, ktorého svojho času kritizoval premiér Robert Fico. Ak je doma aj v nevyberanom slovníku jedného premiéra, za hranicami sedí za jedným stolom s prezidentom a preberá si cenu za líderstvo. Ak si na ňom Robert Fico všimol tak mladícke vyrážky, Petr Pavel svojou prítomnosťou ocenil jeho inšpiratívnosť, úspech a pozitívny vplyv na spoločnosť. Všetko hodnoty, ktoré podčiarkuje ocenenie, ktoré nesie pomenovanie po ďalšej výraznej osobnosti svetovej diplomacie Madeleine Albrigtovej a odovzdáva ho pražská pobočka amerického Aspenovho inštitútu.Mareka Janigu si všimla ako humanitárneho pracovníka a študentského senátora Univerzity Komenského, ktorý na pomoc Ukrajincom napadnutých Putinom založil mimovládku United for Help. Príbeh líderstva a odvahy, ktorý si podľa Aspen inštitútu zaslúži uznanie, zvlášť v týchto náročných časoch. Práve tento Marek Janiga nám bude robiť spoločnosť v dnešnom podcaste. „Podarilo sa spojiť ľudí naprieč vierovyznaniami, názormi, pravica, ľavica, liberáli, progresívci, konzervatívci...Spájajúcim prvkom bola pomoc druhým. Začalo sa to formovať po tom, ako Rusi vyhodili do vzduchu v Chersone priehradu“, hovorí študent a humanitárny pracovník Janiga. Na Ukrajine udržiava a zo zbierok podporuje dva projekty. V Chersone a v Slaviansku. Prvý predstavuje upravené podpivničené priestory miestneho chrámu, v ktorých je päťdesiatka lôžok. V Slaviansku zas humanitárne centrum. Už nie bratia, ale kolaboranti – kvôli Ficovi Pri svoje ostatnej ceste na Ukrajinu, z ktorej sa vrátil len v piatok, počúval medzi Ukrajincami aj zmienky o krokoch premiéra Roberta Fica a jeho ľudí smerom k Putinovi, k prezidentovi Zelenskému, či vyhrážky zastavenia štátnej humanitárnej pomoci a vetovania pomoci EÚ. „Každý vedel, že je tam nejaký Fico, tým, že rozdúchal konflikt s prezidentom Zelenským. Dokonca vedeli také detaily, že bol niekde vo Vietname, v zlatej vani. Veľmi nepríjemne sa mi to počúvalo“, hovorí. Ešte nepríjemnejší však bol pre Janigu fakt, ako sa na Ukrajine vyvinul pohľad na Slovensko. „Predtým nás vnímali ako jedných z najbližších spojencov, ako skutočných bratov. Teraz sa na nás pozerajú ako na semikolaborantov, ako na tých, čo sa stretávajú s Putinom, legitimizujú názory Ruskej federácie“, ilustruje Marek Janiga. Keď slovo biskupov zostáva prázdnymŠtudentovi práva, ktorý je aktívnym kresťanom, chýba v tejto situácii aj jasné stanovisko biskupov. „Cirkev potrebuje zaujať jasný postoj“, hovorí. Nedávne stanovisko katolíckych biskupov označil za „nič nehovoriace prázdne gesto“. Reaguje pritom na list biskupov, v ktorom apelujú na vládne strany, opozíciu, kultúrnu obec a dokonca i na médiá, aby „kompetentne, spravodlivo, zodpovedne a v duchu služby celej spoločnosti pristupovali k svojim vyjadreniam i rozhodnutiam a nezohľadňovali vlastný prospech a záujmy pred verejným dobrom“. „Myslím si, že aj podľa biblického: buďte horúci, alebo buďte studení. Keď ste vlažní, je to akoby nič“, hovorí. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Najnovší prieskum agentúry 2muse ukázal, že 95 percent Slovákov aktívne využíva zálohový systém. Podcasty We Know How vznikajú v spolupráci s komerčným partnerom.

Pozývame vás do sochárskeho ateliéru k renomovanému slovenskému sochárovi Jánovi Ťapákovi. Jeho diela obdivujú doma i vo svete, ocenili ho aj Krištáľovým krídlom a ako on sám hovorí – so socharinou žijem 33 rokov; ona mi dovolila myslieť srdcom a cítiť rozumom. Vypočujte si viac o unikátnej knihe Ťapák.  Hostia podcastu: sochár Ján Ťapák autor textu Ľudovít Petránsky grafická dizajnérka Barbara Baloghová Lubo Špirko, ktorý vytvoril 18 videí a QR kódov do knihy Luxusnú verziu nájdete na www.LuxusnaKniznica.sk.  

II. pilier, ETF fondy, špekulatívne aktíva. Tento rok bol z pohľadu investovania naozaj zaujímavý. Dokonca by sa dalo povedať, že jeden z najzaujímavejších za posledné obdobie, a to aj čo sa týka výnosov. „Akciové trhy, ktoré bežne prinášajú výnos sedem až deväť percent, už druhý rok po sebe dosiahli zhodnotenie dvadsať percent,“ vysvetľuje ekonomický redaktor SME a magazínu INDEX Jozef Tvardzík. Úspech však zaznamenali aj dlhopisy. Ani jeden garantovaný fond v rámci II. piliera totiž neskončil v mínuse. Dôvodom je podľa Jozefa hlavne uvoľnenie menovej politiky vo forme znižovania úrokových sadzieb centrálnymi bankami. V prípade indexov a akcií boli zase hlavným ťahúňom technologické giganty USA. A to hlavne zopár najväčších hráčov ako Tesla, Microsoft či Apple, ktorí tvoria takmer štyridsať percent hodnoty celého indexu. „Investičný apetít v Spojených štátoch je obrovský. Sledujeme nové vstupy na burzu, fúzie firiem, ale aj pozitívne očakávania v súvislosti s Trumpom a sľubmi o deregulácii a znížení byrokracie, “ dodáva Jozef. Na budúci rok sa však ako investične zaujímavé zdajú aj iné krajiny. Odborníci podľa Jozefa spomínajú Čínu aj Latinskú Ameriku. Ako sa bude vyvíjať trh na budúci rok, prečo majú obrovský potenciál hlavne spomínané krajiny a prečo Európa aj po investičnej stránke za zvyškom sveta stále nestíha? V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá ekonomický redaktor denníka SME a magazínu INDEX Jozef Tvardzík, ktorý sa venuje investičným témam. _ 2:20 Množstvo peňazí v II. pilieri.8:14 Výnosy fondov v II. pilieri.14:37 Dôvody výnosov indexových fondov.18:43 Ako sa darilo akciovým fondom.23:33 Prečo ostať v II. pilieri.31:25 Čo čaká trh v roku 2025.34:47 Kam investovať peniaze v roku 2025? _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na ⁠sme.sk/indexodber⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Index.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Zdravie - psychologička Eva Klimová Celý článok nájdete TU: https://www.teraz.sk/publicistika . Hoci je začiatok roka všeobecne akceptovaný na dávanie si nových predsavzatí, symbolický dátum záväzku nezvyšuje šancu na to, že sa nám ich podarí dodržať. V relácii TASR TV Zdravie to povedala psychologička Eva Klimová. . Dokonca sa vyskytujú prípady, kedy vianočné sviatky a blížiaci sa koniec roka sú spúšťačom psychických ťažkostí a ľudí privedú ku negatívnym rozhodnutiam ohľadom vlastného života. “Vtedy nie je veľmi na čo čakať a ak sa do takého stavu dostanem je potrebné vyhľadať pomoc priateľov, krízové linky alebo aj odborníkov,“ apelovala Klimová...

Ako sporiť deťom na budúcnosť, ale ako ich zároveň aj učiť hodnote peňazí, sú otázky, na ktoré hľadajú odpoveď mnohí rodičia. V minulosti totiž debaty o rodinných financiách neboli bežné a ak sa aj deťom nejaké peniaze bokom odkladali, väčšinou na bežných účtoch alebo termínovaných vkladoch v bankách. O investovaní, respektíve o tom, že by si na svoje vlastné ciele investovali priamo deti, nebola vôbec reč. Dnes je situácia iná. „Investovanie pre deti je z našej skúsenosti jedným z najfrekventovanejších cieľov, pre ktorý si ľudia zakladajú investičné účty,“ približuje zakladateľ Finaxu Juraj Hrbatý. Aj on svojim deťom dlhodobo investuje. Konkrétne na ciele, nad ktorými chce mať priamu kontrolu, ako napríklad štart do života, či školné na vysokú školu. Zároveň však svoje deti vedie k uvedomovaniu si hodnoty peňazí cez ich vlastné investičné účty. Jeho trinásťročný syn Michal peniaze, ktoré dostane na narodeniny alebo získa z predaja vecí na bazáre, investuje na vlastných účtoch (v správe otca Juraja) s tromi cieľmi - bicykel, prvé auto a dôchodok. Všade má pritom nastavený iný investičný horizont a tomu prispôsobené aj riziko a rozumie, prečo je takáto správa peňazí výhodnejšia ako bežný účet. „Na bežnom účte mi peniaze nezarábajú. Dokonca kvôli inflácii aj trochu prerábam. Keď ich investujem, zarábajú mi,“ vysvetľuje. Všetko čo v tejto oblasti vie, má skôr od otca ako zo školy. „Finančnej gramotnosti sa na vyučovaní veľmi nevenujeme. Skôr si ma zavolal starší spolužiak, ktorý robil prezentáciu pre maturitné ročníky na tému investovania, aby som mu pomohol,“ opisuje Michal realitu na školách. Ako teda učiť deti, akú hodnotu majú peniaze, ako si môžu aj samé sporiť na veci, ktoré by chceli a aké možnosti má samotný rodič, ak chce deťom sporiť na budúcnosť? V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá zakladateľ Finaxu Juraj Hrbatý a jeho syn Michal Hrbatý. _ 1:12 Kedy deti začať učiť hodnote peňazí.3:53 Finančná gramotnosť Slovensko vs. svet.5:57 Prečo by deti mali mať skúsenosť s investovaním.8:05 Aké investičné ciele má Jurajov syn Michal.10:40 Ako školy (ne)učia o investovaní.16:42 Čo Juraj radí rodičom v otázke investovania pre deti.22:22 Kedy ma investičný účet spravovať dieťa a kedy rodič.27:14 Jeden účet pre viac detí/cieľov alebo investovať oddelene?29:31 Postup pri zakladaní účtu na dieťa.30:27 Daňová povinnosť pri investičnom účte na dieťa. _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na ⁠sme.sk/indexodber⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Index.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Náš dnešný host má celý život blízko k architektúre, ale aj insitnému umeniu. Dokonca môžeme povedať, že aj k hračkám. Práve preto sa dnes chceme s Michalom Škrovinom porozprávať o maľbe na sklo, ale aj jeho rezbárskych zručnostiach. Doma má stále odložené hračky po svojej mame, sám je autorom pohyblivých I statických drevených maľovaných figúrok (postavičiek, vtáčikov a iných drobných stvorení) a rodinnú zručnosť a tradíciu posúva ďalej. Desaťročia pôsobil aj ako lektor v Úľuve. S majsterom ľudovej umeleckej výroby Michalom Škrovinom sa zhováral Miroslav Čief.

Vláda koalícia si úspešne odhlasovala rozpočet. Dokonca sa pre to dočasne zmenila zo 76ky na 79viatku. Vláda bude viac peniaze míňať ako šetriť. V štátnom rozpočte je diera a šesť a pol miliardy eur a Slovensko bude mať podľa Národnej banky druhý najvyšší deficit v eurozóne s najväčšou konsolidáciou za takmer tri miliardy eur.Prečo nás najviac stoja dôchodky a výplaty štátnym a verejným zamestnancom? Budeme mať na to peniaze a je to pre vládu a naše verejné financie udržateľné? Ako vláda pomôže ľuďom s dôsledkami obrovskej konsolidácie či s cenami plynu? A bude aj ďalej hľadať väčšinu v parlamente, či sa napokon dohodne aj s huliakovcami? Pobavíme sa s ministrom financií a podpredsedom strany Smer – Sociálna demokracia Ladislavom Kamenickým.

Donald Trump môže mená členov budúcej vlády vyberať s cieľom provokovať alebo testovať lojalitu trumpistického tábora v americkom kongrese, myslí si odborník na USA Branislav Ondrášik.„Niektoré mená veľmi ťažko prejdú americkým senátom a repubilkánmi. Viem si predstaviť, že niektorými nomináciami chce Trump dosiahnuť, aby sa ukázali ľudia, ktorí sú absolútne lojálni za každú cenu. A ľudia, ktorí sú ochotní ísť s nim do súboja," hovorí v podcaste.V podcaste približuje, prečo konkrétne niektoré mená vyvolávajú také kontroverzie. To podľa neho ale neplatí pre budúceho ministra zahraničia. „O kompetenciach Marca Rubia nikto nemôže mať žiadne pochybnosti. Na rozdiel od iných nominantov a nominantiek, kde sú pochybnosti veľmi výrazné, a to v zmysle, či vôbec dokážu funkciu zastávať. Dokonca aj funkciu o niekoľko stupňov nižšiu."Ondrášik označuje za kontroverznú nomináciu ministra obrany - má sa ním stať moderátor Fox News Pete Hegseth. „Keď sa pozrieme na jeho CV, nemá kvalifikáciu na to byť ministrom obrany. Nemá žiadnu skúsenosť so žiadnou vládnou funkciou a manažovaním.Treba síce povedať, že bol lídrom na bojisku a to s vyznamenaným, no niektoré jeho názory sú vyslovene kontroverzné. Napríklad sa vyjadril, že ženy by nemali byť v dôstojníckych a bojových rolách v armáde. To by bol docela veľký zásah do armády," približuje.Prekvapenie vyvolala aj možná nová šéfka amerických tajných služieb Tulsi Gabbard. „Myslím, že v prípade Gabbarovej je kontroverznosť nielen v tom, že má názory, ktoré môžu ísť povedzme po ruke Ruskej federácii, ale aj do očí bijúca nekompetentnosť."V podcaste tiež rozoberáme blízkosť Donalda Trumpa a Elona Muska a jeho pozíciu v kabinete. Podľa Ondrášika je Muska vidieť viac ako viceprezidenta J.D.Vancea.Moderuje Denisa Hopková.

Donald Trump môže mená členov budúcej vlády vyberať s cieľom provokovať alebo testovať lojalitu trumpistického tábora v americkom kongrese, myslí si odborník na USA Branislav Ondrášik.„Niektoré mená veľmi ťažko prejdú americkým senátom a repubilkánmi. Viem si predstaviť, že niektorými nomináciami chce Trump dosiahnuť, aby sa ukázali ľudia, ktorí sú absolútne lojálni za každú cenu. A ľudia, ktorí sú ochotní ísť s nim do súboja," hovorí v podcaste.V podcaste približuje, prečo konkrétne niektoré mená vyvolávajú také kontroverzie. To podľa neho ale neplatí pre budúceho ministra zahraničia. „O kompetenciach Marca Rubia nikto nemôže mať žiadne pochybnosti. Na rozdiel od iných nominantov a nominantiek, kde sú pochybnosti veľmi výrazné, a to v zmysle, či vôbec dokážu funkciu zastávať. Dokonca aj funkciu o niekoľko stupňov nižšiu."Ondrášik označuje za kontroverznú nomináciu ministra obrany - má sa ním stať moderátor Fox News Pete Hegseth. „Keď sa pozrieme na jeho CV, nemá kvalifikáciu na to byť ministrom obrany. Nemá žiadnu skúsenosť so žiadnou vládnou funkciou a manažovaním.Treba síce povedať, že bol lídrom na bojisku a to s vyznamenaným, no niektoré jeho názory sú vyslovene kontroverzné. Napríklad sa vyjadril, že ženy by nemali byť v dôstojníckych a bojových rolách v armáde. To by bol docela veľký zásah do armády," približuje.Prekvapenie vyvolala aj možná nová šéfka amerických tajných služieb Tulsi Gabbard. „Myslím, že v prípade Gabbarovej je kontroverznosť nielen v tom, že má názory, ktoré môžu ísť povedzme po ruke Ruskej federácii, ale aj do očí bijúca nekompetentnosť."V podcaste tiež rozoberáme blízkosť Donalda Trumpa a Elona Muska a jeho pozíciu v kabinete. Podľa Ondrášika je Muska vidieť viac ako viceprezidenta J.D.Vancea.Moderuje Denisa Hopková.

Náš dnešný hosť fotí skutočné hviezdy! Aj takto nadnesene by sme mohli predstaviť prácu astrofotografa Tomáša Dobrovodského. Tento koníček ho začal lákať už v detstve. Dokonca absolvoval aj pomaturitné štúdium astronómie v hurbanovskej hvezdárni. Ako sa mu fotí nočná obloha a objekty vo vesmíre, ktoré si vyberá najradšej, kde by sme na Slovnesku našli najlepšie podmienky pre astrofotografiu a ako vznikajú očarujúce zábery, ktoré vám ukážeme aj na našom facebooku - o tom všetkom porozprával Michalovi Hercegovi. .

Úspešná a obľúbená speváčka, ktorej sú blízke viaceré hudobné žánre. Dokonca je aj autorkou niektorých svojich hitov. Okrem úspešných piatich albumov má na svojom konte i významné ocenenia – Coca-cola popstar, Zlatého slávika i ocenenie OTO v kategórii speváčka. Aktuálne stojí pred svojim tradičným Vianočným turné – Moje Vianoce 2024, s ktorým navštívi viaceré slovenské mestá. Hovoriť s Katou Martinkovou bude aj o návšteve hrobov jej blízkych v súvislosti s Pamiatkou zosnulých, o tom, aký je rozdiel stať sa matkou v mladom a zrelom veku, o varení, pečení i cestovaní, o jej optimistickom prístupe k životu i o tom, prečo je pre ňu dôležité pomáhať núdznym. | Tolkšou Hosť sobotného Dobrého rána pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 8. hodine.

Táto otázka nemá byť nejaký čierny humor a nemá ani nikoho uraziť. Je súčasťou Pavlovej teológie o veľmi úzkom prepojení veriaceho človeka s Ježišovou smrťou. Až tak úzkom prepojení, že apoštol Pavol píše, že sme s Kristom zomreli a raz budeme vzkriesení k večnému životu. Dokonca je to podmienka spasenia. Takže ako zomierame s Kristom, aby sme aj s Kristom mohli žiť?

Odborník na Kórejský polostrov v rozhovore hovorí, že Rusko a Severná Kórea sú predurčení k tesnejšej spolupráci, pretože oba režimy sú sankcionované a vytesnené zvyškom sveta. „Rusko má všetko, čo Severná Kórea potrebuje. Trpí nedostatkom energetických surovín alebo chronickým nedostatkom potravín. To všetko môže poskytnúť Rusko. No a Rusko sa na Severnú Kóreu obracia ohľadne dodávok munície a v poslednej dobe v dodávke živej bojové sil. Ideo obojstranne výhodnú spolupráciu," hovorí v podcaste koreanista z Ústavu ázijských štúdii Univerzity Karlovej Tomáš Horák.Severná Kórea plánuje na Ukrajinu vyslať špeciálny druh vojsk. „Jednotky, ktoré boli vyslané do Ruska, by mali patriť k tomu najlepšiemu. V rámci severokórejskej armády ide o špeciálne vydelený druh vojsk, špeciálne sily."Severná Kórea bude vyrábať hrdinovHorák tiež vysvetľuje, že obyvateľom Severnej Kórey je odmala vštepované, že záujmy spoločnosti sú nadradené záujmom jednotlivca. Naopak si myslí, že prípadné straty na bojisku by mohli byť využité propagandisticky. „Severná Kórea si bude vyrábať hrdinov. Nemyslím, že prípadné ľudské straty na životoch by vyvolali nespokojnosť Severnej Kórey," hovorí v podcaste. Severokórejská armáda môže isť do vojny s tým, že bojuje proti spoločnému nepriateľovi proti Spojeným štátom.Témou rozhovoru je aj blízkosť Vladimira Putina a Kim Čong-una a život v KĽDR. Odobrník hovorí, že v Severnej Kórey je miera totality, neslobody, manipulácie a propagandy rádovo vyššia než v Rusku. Pokiaľ nedokážeme pochopiť Rusko, tak prípade Severnej Kórey to bude ešte obtiažnejšie. „Mám veľmi krátku skúsenosť so severokórejským režimom, ale aj ten krátkodobý pocit na človeka veľmi silne zapôsobí. Propaganda naozaj číha na každom kroku. Dokonca aj Severní Kóreici ju majú už tak hlboko v hlave, že majú problémy vyjadrovať myšlienky. Keď sa ich ale opýtate na niečo čo súvisí milovaným vodcom, sú schopní vysypať propagandististické frázy," hovorí tiež v podcaste.Moderuje Denisa Hopková.Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes, Google Podcasts alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk alebo na Instagrame.

Odborník na Kórejský polostrov v rozhovore hovorí, že Rusko a Severná Kórea sú predurčení k tesnejšej spolupráci, pretože oba režimy sú sankcionované a vytesnené zvyškom sveta. „Rusko má všetko, čo Severná Kórea potrebuje. Trpí nedostatkom energetických surovín alebo chronickým nedostatkom potravín. To všetko môže poskytnúť Rusko. No a Rusko sa na Severnú Kóreu obracia ohľadne dodávok munície a v poslednej dobe v dodávke živej bojové sil. Ideo obojstranne výhodnú spolupráciu," hovorí v podcaste koreanista z Ústavu ázijských štúdii Univerzity Karlovej Tomáš Horák.Severná Kórea plánuje na Ukrajinu vyslať špeciálny druh vojsk. „Jednotky, ktoré boli vyslané do Ruska, by mali patriť k tomu najlepšiemu. V rámci severokórejskej armády ide o špeciálne vydelený druh vojsk, špeciálne sily."Severná Kórea bude vyrábať hrdinovHorák tiež vysvetľuje, že obyvateľom Severnej Kórey je odmala vštepované, že záujmy spoločnosti sú nadradené záujmom jednotlivca. Naopak si myslí, že prípadné straty na bojisku by mohli byť využité propagandisticky. „Severná Kórea si bude vyrábať hrdinov. Nemyslím, že prípadné ľudské straty na životoch by vyvolali nespokojnosť Severnej Kórey," hovorí v podcaste. Severokórejská armáda môže isť do vojny s tým, že bojuje proti spoločnému nepriateľovi proti Spojeným štátom.Témou rozhovoru je aj blízkosť Vladimira Putina a Kim Čong-una a život v KĽDR. Odobrník hovorí, že v Severnej Kórey je miera totality, neslobody, manipulácie a propagandy rádovo vyššia než v Rusku. Pokiaľ nedokážeme pochopiť Rusko, tak prípade Severnej Kórey to bude ešte obtiažnejšie. „Mám veľmi krátku skúsenosť so severokórejským režimom, ale aj ten krátkodobý pocit na človeka veľmi silne zapôsobí. Propaganda naozaj číha na každom kroku. Dokonca aj Severní Kóreici ju majú už tak hlboko v hlave, že majú problémy vyjadrovať myšlienky. Keď sa ich ale opýtate na niečo čo súvisí milovaným vodcom, sú schopní vysypať propagandististické frázy," hovorí tiež v podcaste.Moderuje Denisa Hopková.Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes, Google Podcasts alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk alebo na Instagrame.

*Podporte podcast Dobré ráno v aplikácii Toldo na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/extradobrerano⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠. Irán zaútočil v noci z utorka na stredu desiatkami rakiet na Izrael. Jeho raketový útok je odpoveďou na kroky Izraela, bombardovanie Hamasu a Hizballáhu aj na začatie pozemnej operácie v Libanone. Čo sa to teda na Blízkom východe deje a prečo, aké to má dôsledky, ako sú rozložené sily a či to môže prerásť do ďalšej veľkej vojny? Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno pýta Daniela Hoťku. Zdroje zvukov: Česká televize, BBC Odporúčanie: Rád hovorievam, že Vec dnes robí rap pre ľudí, ktorí nepočúvajú rap. No jeho nový album spoločne so Supom - Námestie Slobody - je vynikajúci... a to bez ohľadu na to, či ste, alebo nie ste fanúšikom hip-hopu. Dokonca si trúfnem povedať, že toto je najlepší slovenský hiphopový album, aký som tento rok počul... a Supa sa na ňom ešte aj stal skutočným básnikom. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte mesačný podcastový newsletter nielen o novinkách SME na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcastovenovinky⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠  – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

„Ako človeka slova ma hlboko poburuje, že nám tu vládnu bludári, konšpirátori, zákerní ľudia, tí, čo sa živia šírením lží a propagandy. Verejný diskurz do veľkej miery ovládli ľudia, ktorí idú proti elementárnym vedeckým faktom. Aj preto chodím na námestia opäť ako na klavír“, hovorí spisovateľ a publicista Michal Hvorecký. Doména bohatých – knihy najnovšou optikou strážcu štátnej kasy ministra Kamenického. Poslúžila mu pri argumentácii zásadného zvýšenia DPH pri nich – zo súčasných 10 percent na nových 23. V Európskej únii by tak bola druhá najvyššia – po Dánsku. Vo zvyšku Únie je nižšia – najčastejšie okolo piatich percent. Íri a Česi ju majú dokonca nulovú. A ak minister financií hovorí pri knihe o doméne bohatých, zo Združenia vydavateľov a kníhkupcov prichádza iná skúsenosť. Podľa Juraja Hegera je ten rozdiel v kupovaní u bohatých a chudobnejších minimálny: 7,4 versus 6,9 kúpených kníh za rok v prospech solventnejších. Čím je kniha pre človeka? A čím pre jedno spoločenstvo, či rovno národ? A ak sa má stať cestou k štátnym úsporám, nezaplatí tým štát oveľa viac na následkoch činov ľudí, ktorí na knihách radšej šetria?Do týchto vôd sa vydáme s človekom, ktorému sa knihy rodia rovno v hlave, či pod prstami. Dokonca ich môžu čítať v prekladoch aj za hranicami Slovenska, či počúvať jeho čítanie dospelí i deti. Život s knihou označuje za inšpiratívny a radostný. Dokonca hovorí, že ho „naučil pokore“. Spisovateľ a publicista Michal Hvorecký. „Považujem to za mimoriadne nevydarený, zbabraný a jeden veľmi zle pripravený návrh zákona. Je slepou uličkou. Presne proti tomuto trendu ide zvyšok sveta. Svetová únia vydavateľstiev radí všade zavádzať čo najnižšiu DPH, resp. odporúča ju rovno nulovú. Je to v prospech toho, aby knihy boli ako médium prístupné všetkým bez rozdielu“, reaguje Michal Hvorecký. „Keď Slovensko pôjde cestou druhej najvyššej DPH v Európe, bude to pre nás znamenať najmä ochudobnenie širokých vrstiev. Kníh bude vďaka tomu vychádzať reálne menej a budú výrazne drahšie“, dopĺňa.Michal Hvorecký pripomína, že plánované štátne šetrenie na knihách sa deje v okamihu, keď je kultúrna scéna „pod ťažkým atakom financovania z verejných zdrojov“. Príkladom má byť prekladová literatúra, ktorej „výraznému rozbehu“ pomohol v minulých rokoch Fond na podporu umenia. Pri vládnych úvahách o výraznom zvyšovaní DPH na knihy Michal Hvorecký pripomína aj výskumy o tom, že pochopenie a interpretácia prečítaného textu mladým otvára cestu k úspechu. „Nech budú v budúcnosti robiť čokoľvek, či už budú pracovať v bankovníctve, alebo budú učiteľmi, alebo budú pracovať v službách, im to výrazne môže pomôcť v tom, aby boli v živote úspešnejší, viac zarábali a dokázali sa lepšie presadiť na trhu práce“, tvrdí. V podcaste sa tiež pozrieme na jeho príbeh s knihou, na knihu ako „nositeľa príbehov“, na to, kde chodí za svojimi príbehmi či prečo svojim deťom číta nahlas. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Ako človeka slova ma hlboko poburuje, že nám tu vládnu bludári, konšpirátori, zákerní ľudia, tí, čo sa živia šírením lží a propagandy. Verejný diskurz do veľkej miery ovládli ľudia, ktorí idú proti elementárnym vedeckým faktom. Aj preto chodím na námestia opäť ako na klavír“, hovorí spisovateľ a publicista Michal Hvorecký.Doména bohatých – knihy najnovšou optikou strážcu štátnej kasy ministra Kamenického. Poslúžila mu pri argumentácii zásadného zvýšenia DPH pri nich – zo súčasných 10 percent na nových 23. V Európskej únii by tak bola druhá najvyššia – po Dánsku. Vo zvyšku Únie je nižšia – najčastejšie okolo piatich percent. Íri a Česi ju majú dokonca nulovú. A ak minister financií hovorí pri knihe o doméne bohatých, zo Združenia vydavateľov a kníhkupcov prichádza iná skúsenosť. Podľa Juraja Hegera je ten rozdiel v kupovaní u bohatých a chudobnejších minimálny: 7,4 versus 6,9 kúpených kníh za rok v prospech solventnejších. Čím je kniha pre človeka? A čím pre jedno spoločenstvo, či rovno národ? A ak sa má stať cestou k štátnym úsporám, nezaplatí tým štát oveľa viac na následkoch činov ľudí, ktorí na knihách radšej šetria?Do týchto vôd sa vydáme s človekom, ktorému sa knihy rodia rovno v hlave, či pod prstami. Dokonca ich môžu čítať v prekladoch aj za hranicami Slovenska, či počúvať jeho čítanie dospelí i deti. Život s knihou označuje za inšpiratívny a radostný. Dokonca hovorí, že ho „naučil pokore“. Spisovateľ a publicista Michal Hvorecký. „Považujem to za mimoriadne nevydarený, zbabraný a jeden veľmi zle pripravený návrh zákona. Je slepou uličkou. Presne proti tomuto trendu ide zvyšok sveta. Svetová únia vydavateľstiev radí všade zavádzať čo najnižšiu DPH, resp. odporúča ju rovno nulovú. Je to v prospech toho, aby knihy boli ako médium prístupné všetkým bez rozdielu“, reaguje Michal Hvorecký. „Keď Slovensko pôjde cestou druhej najvyššej DPH v Európe, bude to pre nás znamenať najmä ochudobnenie širokých vrstiev. Kníh bude vďaka tomu vychádzať reálne menej a budú výrazne drahšie“, dopĺňa.Michal Hvorecký pripomína, že plánované štátne šetrenie na knihách sa deje v okamihu, keď je kultúrna scéna „pod ťažkým atakom financovania z verejných zdrojov“. Príkladom má byť prekladová literatúra, ktorej „výraznému rozbehu“ pomohol v minulých rokoch Fond na podporu umenia. Pri vládnych úvahách o výraznom zvyšovaní DPH na knihy Michal Hvorecký pripomína aj výskumy o tom, že pochopenie a interpretácia prečítaného textu mladým otvára cestu k úspechu. „Nech budú v budúcnosti robiť čokoľvek, či už budú pracovať v bankovníctve, alebo budú učiteľmi, alebo budú pracovať v službách, im to výrazne môže pomôcť v tom, aby boli v živote úspešnejší, viac zarábali a dokázali sa lepšie presadiť na trhu práce“, tvrdí. V podcaste sa tiež pozrieme na jeho príbeh s knihou, na knihu ako „nositeľa príbehov“, na to, kde chodí za svojimi príbehmi či prečo svojim deťom číta nahlas. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

V tejto časti ZZP sme sa rozprávali s bývalým moderátorom TV Markíza Michalom Kovačičom, ktorý hovorí o vzniku svojho nového projektu 360-ka. Ako vyzeral odchod z Markízy, akým spôsobom Markíza vstupovala do slobody novinárov a prečo sa nevedel interne s nikým dohodnúť? O tom všetko rozpráva M. Kovačič v novej časti ZZP.

V najnovšej časti relácie V teréne sa reportér Ivan Mego venuje kontroverznej postave slovenského podsvetia - Ľudovítovi Sátorovi, známemu aj ako Lajos Sátor. Tento muž je považovaný za najväčšieho sériového vraha v dejinách nielen Slovenska, ale aj celej Európy. Sátor vyrastal v Dunajskej Strede a už v mladom veku sa zapojil do aktivít miestnej mafie. Svoju vražednú kariéru začal údajne už ako 20-ročný a postupne sa vypracoval na obávaného mafiánskeho bossa. Ivan Mego v relácii odhaľuje šokujúce detaily o Sátorovej brutalite, vrátane faktu, že nemal zábrany zabíjať ani ženy. Viacerí členovia vyrozprávali historku o tom ako Ľudovít Sátor, ako 23-ročný chlapec a člen vražedného komada Šipoša prezentoval neotrasiteľnú silu svôjho bosa. Keď ten vydal pokyn aby zavraždili jeho spoločníka, Sátor so svojim parťákom Kecom nezaváhal. Igora Bíróa bez milosti zastrelili, podľa slov členov gangu potom svoju obeť posadili do auta na sedadlo spolujazdca a vydali sa na rozlúčku s Dunajskou Stredou. Zatiaľ čo mal Keco šoférovať, Ľudovít Sátor, ktorý sedel za popraveným Bíróm, mával jeho bezvládnou rukou z okna auta na rozlúčku. Dokonca brutálne mučil a zavraždil aj soka v láske. Učiteľa, s ktorým mala mať jeho vtedajšia priateľka pomer uniesol, odrezal mu genitálie, natlačil mu ich do úst a potom ho rozkrájal. Sátor vyše 10 rokov unikal spravodlivosti. Napriek tomu, že má na svedomí približne stovku vrážd, polícia ho nikdy nezatkla. K jeho úspešnému skrývaniu prispievalo aj časté menenie vzhľadu, vďaka čomu ho ľudia často nevedeli identifikovať. Osud Ľudovíta Sátora je zahalený tajomstvom. Podľa pôvodnej výpovede Lehela Horvátha, bývalého člena Sátorovej skupiny, mal byť Sátor mŕtvy. Horváth tvrdil, že ho sám zastrelil. Telo sa však nikdy nenašlo, čo vyvolávalo pochybnosti o pravdivosti tohto tvrdenia. Nedávno však prípad nabral nový, prekvapivý smer. Lehel Horváth zmenil svoju výpoveď a teraz tvrdí, že Sátor je stále nažive a len sa ukrýva. Táto nová informácia znovu rozvírila špekulácie o osude najobávanejšieho slovenského zločinca. Relácia V teréne ponúka fascinujúci pohľad do temného sveta organizovaného zločinu a prináša nové svetlo na prípad, ktorý už desaťročia vzbudzuje záujem verejnosti i odborníkov. Pre viac videí z kriminálneho a politického prostredia sleduj ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠Na Stope s Ivanom Megom.⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

Do zániku sveta nezostáva veľa času. Aspoň podľa amatérskej astrofyzičky Petry, ktorá súdny deň vypočítala na 7. septembra 2011 o 20:21. Toto proroctvo ju nečakane spojí s pomerne jednoduchým Johanom, ktorý odmalička slepo obdivoval staršieho brata, a s dôchodkyňou Agnes, ktorá sa vydáva za mladú influencerku. Nesúrodá trojica sa v karavane vydáva do Ríma a majú poriadne naponáhlo. Musia toho ešte veľa stihnúť, ale ako to už býva, nič nejde podľa plánu. Dokonca ani koniec sveta. Na pozadí bizarného výletu naprieč Európou, Afrikou a Amerikou Jonasson humorne a svojsky odkrýva nielen výnimočné ľudské charaktery, ale odhaľuje aj to, ako funguje korupcia na globálnej úrovni. Preklad: Alexandra Debnárová Audiokniha: Prorokyňa a trkvas Autor: Jonas Jonasson Interpret: Daniel Ratimorský Dĺžka: 13:58 h Vydavateľstvo: Publixing a Ikar Audiokniha Prorokyňa a trkvas na webe Audiolibrix (MP3 na stiahnutie) Audiokniha Prorokyňa a trkvas na webe Publixing (MP3 CD)

Aj vy ste si už niekedy vypočuli, že sa správaním podobáte svojej mame? Možno si to ani neuvedomujeme, ale tak, ako nám to dokazuje história, dokazujú to aj najnovšie výskumy. V čom všetkom sme si s mamami podobné a v čom nás dokážu ovplyvniť? Práve dnes na Deň matiek, by sme na to nemali zabúdať.Ako deti svoje mamy milujeme a vzhliadame k nim, čím sme však staršie, tým je tento vzťah náročnejší. Kým niekto má so svojou mamou priam idylický vzťah, niekto má práve naopak, so svojou mamou vzťah komplikovaný. Nech je to ale tak či onak, mnohé ženy si vypočujú, že sa na svoju mamu v mnohom podobajú.Najnovšie štúdie a výskumy ukazujú, že mamy dokážu svoje dcéry ovplyvniť v mnohých oblastiach. Sú to totiž práve mamy, ktoré ovplyvňujú správanie dcér v blízkych vzťahoch s ostatnými, zohrávajú významnú úlohu pri názore na svoje vlastné telo, mamy dokonca dokážu ovplyvniť budúce kariéry a výber povolania svojich dcér. Dokonca existujú dôkazy, že poruchy nálady sa geneticky prenášajú z matky na dcéru. Zdá sa vám to povedomé?Ak ale máte pocit, že je tomu tak len dnes, ste na omyle. Vzťah matky a dcéry bol veľmi dôležitý už v minulosti a boli to práve mamy, ktoré si boli svojim dcéram tými najbližšími. Kým chlapci prirodzene vzhliadali k otcom, pre dievčatá bola mama tou najdôležitejšou osobou. Dievča sa okolo 5-6 rokov dostalo pod kuratelu mamy, ktorá ho postupne zaúčala do domácich prác a pripravovala ju na život manželky, matky a gazdinej, učila ju krôčik po krôčiku všetky domáce práce, ktoré raz bude potrebovať. Niet sa preto čo čudovať, že mama a dcéra mali k sebe veľmi blízko. Vypočujte si podcast o tom, ako to bolo v minulosti. V podcaste sa ešte okrem iného dozviete-ako boli v spoločnosti vnímané mamy, aký bol ich vzťah s deťmi-či bola v minulosti napríklad mama pre dcéru aj kamarátka?-či sa zdôverovali ženy s nejakými problémami alebo aj napríklad láskami svojim matkám-čo všetko museli mamy naučiť svoje dcéry do života

Štefan Harabin, bývalý minister spravodlivosti, predseda Najvyššieho súdu SR, sudca a politik. V rokoch 2019 a 2024 kandidoval na prezidenta s proruskou rétorikou. Teraz ho chce SNS za člena Súdnej rady. Čo o ňom vieme? Čo sa deje v slovenskom súdnictve a aký to má vplyv na právny štát? Aj o tom sa v podcaste rozprávala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou portálu Demagóg.sk Veronikou Frankovskou a s politológom pôsobiacim na Ústave pre otázky súdnictva v Brne Samuelom Spáčom.Frankovská v prvej časti podcastu rozobrala viaceré hoaxy a dezinformácie, ktoré šíril Štefan Harabin. Jedným z nich bol jeho nepravdivý výrok: „Je povinnosťou Rusov pacifikovať nacistov, ktorí genocídne od roku 2014 zavraždili 15-tisíc vlastných civilistov.“ V tomto výroku podľa Frankovskej opakoval hneď niekoľko naratívov ruskej propagandy. „Jedným z nich je, že na Ukrajine je akýkoľvek problém s nacizmom, čo je niečo čo bolo opakovane vyvrátené, keďže ukrajinská vláda sa nijakým spôsobom k fašistickým ideológiám nehlási,“ uviedla Frankovská. Predovšetkým však podľa Frankovskej nie je pravda, že na Donbase prebiehala genocída, viackrát to vyvrátili rôzne medzinárodne organizácie, ktoré tam boli prítomné, vrátane monitorovacej misie OSN.Podľa Spáča je slovenské súdnictvo momentálne v prechodnom období, nakoľko je čerstvo implementovaná súdna mapa, ktorá by mala vyriešiť niektoré z problémov súdnictva. „V minulosti určite platilo, že slovenská súdna sústava bola príliš rozdrobená,“ povedal Spáč. To čo sa podľa neho nepodarilo vyriešiť však je, že v niektorých častiach Slovenska je dostupnosť spravodlivosti omnoho horšia ako inde.Spôsob akým vznikala Súdna rada a aké padali argumenty podľa Spáča nesvedčili o snahe zlepšiť súdnictvo, „bolo to len niečo čo trebalo spraviť, keď chceme vstúpiť do EÚ“. Teoretické predpoklady, že Súdna rada má byť zárukou nezávislosti a legitimity sudcovského stavu sa podľa neho nenaplnili. Dokonca uviedol, že slovenská Súdna rada figuruje vo viacerých akademických štúdiách ako príklad zlej praxe.V podcaste sa rozoberalo aj potenciálne opätovné pôsobenie Štefana Harabina v Súdnej rade. „Štefan Hrabin v princípe svojimi postojmi nie je zásadným problémom pre značnú časť slovenského súdnictva ani súdnej rady, čiže by mohli nájsť spoločnú reč,“ uzavrel Spáč.Podcast nahrávala Veronika Jursová Prachárová.

Ako malému mi otec požičiaval kazety s komediámi, kde hral Leslie Nielsen, to ma veľmi ovplyvnilo. ⁠Dokonca ho mám vytetovaného na lýtku. ⁠Keď ma zaujme nejaký film, musím o tom naštudovať úplne všetko. Ľudia sa dokážu hnevať na komikov za ich humor, lebo im nesadol. Tip Joe Trendy: seriál “Succession” a “The Bear” Tip Števko: film “Poor Things” Tip Miška: film “Bratři”, podcast “Nevýchova” Next? NOVÁ DOBA, HOST VYHAZUJE VRCHNÍHO!  https://open.spotify.com/episode/2WWbsjMHTYW3nRdgCcJDoE?si=qOIzwvKHT16gzf7V0y4Apw  Podcasty ZAPO vám tento tyždeň prináša MTBIKER  https://www.mtbiker.sk/  - najväčší bike web na Slovensku. Profil Zločinu LIVE, v študentskej edícií. V utorok, 23. apríla, UNIK, Mlynská Dolina, Bratislava. Téma - Sexuálne násilie na ženách. Vstupenky -  www.zapotour.sk  Študenti s ISIC majú zvýhodnenú cenu. Podcasty by ZAPO môžeš počúvať už aj na Youtube a nezabudni nám dať odber  https://www.youtube.com/@ZAPOTV  Produkcia @marakua_passionpodcast by ZAPO @zapoofficial 

*Podporte naše podcasty v aplikácii Toldo! Stiahnite si appku na ⁠⁠⁠⁠sme.sk/toldo⁠⁠⁠⁠ a získajte prístup aj k extra obsahu podcastov SME. _ Medvede útočia na ľudí, sú premnožené a človeka sa vôbec neboja. Aj preto ich vraj bežne vidíme blízko obcí, či dokonca v meste. Takto nejak vidí súčasný šéf envirorezortu Tomáš Taraba problém s medveďmi. Riešením mal byť podľa neho ústavný zákon. Ten by dovoľoval odstreliť medveďa, ktorý sa do blízkosti obce či mesta priblíži na 500 metrov. Po dohode s opozičnou KDH došlo k zmene a odstrel bude možný v prípade, že medveď ohrozí človeka alebo mu spôsobí škody na majetku. Ako by takéto niečo fungovalo v praxi a je vôbec problém s medveďmi natoľko vypuklý, ako ho prezentujú politici? A ak áno, prečo? Eva Frantová sa v podcaste Dobré ráno pýta ekológa Erika Baláža. Zdroj zvukov: TASR, Markíza, HN Odporúčanie: Ak chcete vedieť viac o tom, ako sa pri kontakte s medveďom správať, odporúčam navštíviť priamo na webovú stránku zásahového tímu pre medveďa hnedého. Nájdete tam množstvo užitočných informácií, ale aj konkrétne rady. Dokonca aj to, ako styku s medveďom predísť. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte mesačný podcastový newsletter nielen o novinkách SME na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcastovenovinky⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠  – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Predstavte si, že by ste si relax, ktorý zažívate raz za čas vo wellness centrách doniesli domov a zaobstarali by ste si saunu do vašej domácnosti. Pekná predstava, že? A pritom vôbec nie je nesplniteľná. Nielen, že má saunovanie prospešné zdravotné účinky, ale dokážeme ju dnes mať dokonca aj v našom byte či dome. Na čo všetko treba myslieť pri výbere sauny, koľko stojí a aké sú náklady s týmto relaxovaním sme sa rozprávali v podcaste portálu Nehnuteľnosti.sk s riaditeľom spoločnosti Marimex Danielom Hogerom.Najdôležitejší je priestor pre saunuSauna má blahodarný vplyv na náš organizmus. Pri saunovaní dochádza k uvoľneniu organizmu svalov a celkovému relaxu. Posilňuje imunitu, znižuje únavu, odbúrava stres a dokonca môže zmierňovať aj bolesti svalov. „V prvom rade si treba zhodnotiť priestorové možnosti či už bytu alebo domu. Žiadna stavebná predpríprava nie je nutná. Pre infrasaunu nám postačuje štandardná zásuvka 220V bez samostatného istenia,“ vysvetľuje Hoger v podcaste. Najčastejším miestom pre saunu je kúpeľňa alebo spálňa. „Dokonca už sme montovali saunu aj do obývacieho priestoru. Samozrejmosťou je pivnica alebo často si zákazníci prerábajú garáž napríklad na domáce fitnescentrum, kde do rohu umiestnia infrasaunu. Všetko záleží na tom, kto má aké možnosti. Samozrejme nie je problém do záhradného domčeka, ideálne keď je temperovaný, to znamená, že už nejakým spôsobom vykúrený a existujú aj infrasauny na samostatné vonkajšie použitie,“ hovorí o možnostiach saunovania Hoger.Každá sauna má svoje výhody aj rôznu údržbuNa výber je viacero typov sáun – medzi najznámejšie patrí fínska a infračervená sauna. „Fínska sauna obsahuje piecku, ktorá vytvára teplotu v saune okolo 100 stupňov. To znamená, že nastáva svojím spôsobom prehrievanie organizmu. Po tomto procese saunovania je potrebné ochladzovací kúpeľ. Pri infrasaune, ktorá dosahuje teplotu pri saunovaní okolo 65 stupňov stačí, aby človek išiel do vlažnej sprchy, nie je tam potrebný ten šokový aspekt ako pri fínskej saune,“ vysvetľuje Hoger hlavé rozdiely medzi saunami. Starostlivosť o sauny nie je podľa neho náročná. „Existujú prostriedky na dezinfekciu vnútra infrasauny. A existujú potom rôzne prostriedky na údržbu dreva, pretože drevo vo vnútri infrasauny je v surovom stave. Nesmú tam byť žiadne laky. Ten materiál nesmie byť napustený práve z toho dôvodu, že keď tam vzniká teplo, aby sa to nevyparovalo a človek to nedýchal. My odporúčame používať na drevené časti uteráky. To znamená nesadať si priamo na surové neopracované drevo, aby tam neostávali fľaky,“ dodáva Hoger v podcaste portálu Nehnutelnosti.skViac o tom:· aké veľké náklady na elektrinu sú spojené so saunou· ako sa cenovo pohybujú sauny· aké doplnky môžeme mať v saune pre dokonalý relax· kedy by sme saunu nemali používaťsi vypočujte v rozhovore redaktorky Zuzany Majerčíkovej s riaditeľom spoločnosti Marimex Danielom Hogerom.

Zastavil ma na chodbe náš sused a pýtal sa, čo v byte robíme. Dievčatá strašne dupú a kričia. A áno, samozrejme. Má pravdu. Ale jemu som nič nehovorila. Len tak som tam stála a chcela odísť. Veľmi sa snažím dievčatá napomínať, vysvetľovať. Dokonca sa hráme! Že chodba je akvárium a baby sú rybičky. Nie vždy sa to ale podarí. A tak v najnovšej časti spolu s Jankom a aj vašimi príbehmi rozoberáme susedské vzťahy.

V našom tele sa ukrýva úplná divočina. Dokonca sa predpokladá, že mikróbov v našich telách môže byť viac než našich vlastných buniek, a tento mikrobióm robí množstvo užitočných vecí. A niekedy sa tiež zblázni. Vedci teraz zistili, čo s tým má sirovodík a aké baktérie sú za jeho mechanizmus zodpovedné. Tento týždeň budeme v podcaste Zoom spoznávať naše črevá, pozrieme sa na ohromný únik metánu v Kazachstane a dozvieme sa, čo je to pika syndróm u malých detí. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Fakty namiesto špekulácií. Detaily z pátrania po vrahoch a podozrivých. Dôvody, prečo sa pred súdom ocitli práve konkrétni obžalovaní. A vyvrátenie konšpirácií, že existujú iné nevyriešené verzie a mená podozrivých vraj nepoznáme. Odpovede na „prečo“ novej knihy o Jánovi a Martine, investigatívcovi a jeho snúbenici, ktorých chladná vražda už pred šiestimi rokmi otriasla krajinou. Stojí za ňou Laura Kellö Kalinská. Rovnako investigatívna novinárka, tých istých Aktualít, ktorá je pri Jánovi a jeho Martine a ich procese a vyšetrovaní od začiatku. Do redakcie nastupovala presne v deň, keď sa o vražde dozvedel svet. Paradox, zhoda okolností či vyššia moc? Dnešné RánoNahlas – v „predvečer“ smutného výročia – bude práve s ňou, o jej novej knihe Vražda Jána a Martiny Vyšetrovanie. „Dosť som zvažovala, či do tej knihy ísť. Mala som pocit, že o tom prípade sa už napísalo všetko. Čo nové by sme ešte priniesli?“, rozpráva Laura. „No vidíme, že tu máme šieste výročie tejto strašnej tragédie a namiesto toho, aby boli veci jasnejšie, sa do celého prípadu zakomponovali rôzne polopravdy, lži, totálne klamstvá. A preto to rozhodnutie: napíšeme jeden ucelený príbeh, vyvrátime konšpirácie a necháme na čitateľoch, nech si urobia názor“, vysvetľuje. „Dodnes sú podozrenia v súvislosti s tým, kto sa do vyšetrovacieho tímu dostal. Postupne z neho museli odstrániť ľudí, o ktorých boli presvedčení, že tam nepatria, alebo tam majú inú úlohu ako vyšetrovať“, rozpráva investigatívna novinárka portálu Aktuality.skTvrdí, že pri sledovaní prípadu sa jej podarilo preštudovať celý vyšetrovací spis, ktorý má do 30-tisíc strán. Dokonca vedie listovú korešpondenciu s uväzneným Marianom Kočnerom, ktorý je v prípade nateraz ako jediný oslobodený. Snaží sa s ním aj osobne stretnúť. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Fakty namiesto špekulácií. Detaily z pátrania po vrahoch a podozrivých. Dôvody, prečo sa pred súdom ocitli práve konkrétni obžalovaní. A vyvrátenie konšpirácií, že existujú iné nevyriešené verzie a mená podozrivých vraj nepoznáme. Odpovede na „prečo“ novej knihy o Jánovi a Martine, investigatívcovi a jeho snúbenici, ktorých chladná vražda už pred šiestimi rokmi otriasla krajinou. Stojí za ňou Laura Kellö Kalinská. Rovnako investigatívna novinárka, tých istých Aktualít, ktorá je pri Jánovi a jeho Martine a ich procese a vyšetrovaní od začiatku. Do redakcie nastupovala presne v deň, keď sa o vražde dozvedel svet. Paradox, zhoda okolností či vyššia moc? Dnešné RánoNahlas – v „predvečer“ smutného výročia – bude práve s ňou, o jej novej knihe Vražda Jána a Martiny Vyšetrovanie. „Dosť som zvažovala, či do tej knihy ísť. Mala som pocit, že o tom prípade sa už napísalo všetko. Čo nové by sme ešte priniesli?“, rozpráva Laura. „No vidíme, že tu máme šieste výročie tejto strašnej tragédie a namiesto toho, aby boli veci jasnejšie, sa do celého prípadu zakomponovali rôzne polopravdy, lži, totálne klamstvá. A preto to rozhodnutie: napíšeme jeden ucelený príbeh, vyvrátime konšpirácie a necháme na čitateľoch, nech si urobia názor“, vysvetľuje. „Dodnes sú podozrenia v súvislosti s tým, kto sa do vyšetrovacieho tímu dostal. Postupne z neho museli odstrániť ľudí, o ktorých boli presvedčení, že tam nepatria, alebo tam majú inú úlohu ako vyšetrovať“, rozpráva investigatívna novinárka portálu Aktuality.skTvrdí, že pri sledovaní prípadu sa jej podarilo preštudovať celý vyšetrovací spis, ktorý má do 30-tisíc strán. Dokonca vedie listovú korešpondenciu s uväzneným Marianom Kočnerom, ktorý je v prípade nateraz ako jediný oslobodený. Snaží sa s ním aj osobne stretnúť. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Keď ľudia počujú slovo nakupovanie, niektorí prevrátia očami a nariekajú. Iní sú zas nadšení, že toto „mučenie“ podstupujú znova a znova. Bez ohľadu na to, či ste milovníkom alebo zástancom nakupovania, existuje niekoľko typov obchodov, ktoré určite poznáte. Ak však nakupovanie nie je vaša silná stránka nezúfajte! My ti poradíme, ktoré obchody sú stvorené ako pre teba. Dokonca ti prezradíme aj rôzne značky, ktoré sú známe po celom svete! Vypočuj si našu novú časť. Rodina je jadrom spoločnosti. Pre každého to však môže znamenať niečo iné. Neexistuje totižto len jedna forma rodiny. Niektorí manželia nemusia mať deti, niekto môže vyrastať bez mami či otca alebo u adoptívnych rodičov. Poznáte však funkcie rodiny? Povieme vám, je ich skutočne veľa. Či už je to emocionálna alebo napríklad aj ekonomická. Ak sa chceš dozvedieť viac o rodine a popritom sa aj pripraviť na maturitu z angličtiny, pozri si naše nové video. Túto epizódu Schooltagu ti prináša slovenský operátor 4ka. Jediná štvorka, ktorá ťa v škole nebude mrzieť. Mimochodom, vieš, čo ťa čaká po vydarenej maturite? Sloboda. No slobodu si môžeš vyskúšať aj dnes. V 4ke môžeš skúsiť ktorýkoľvek paušál SLOBODA na prvých 30 dní len za symbolické 4 eurá a vybrať si tak podľa seba - je štyri, či potrebuješ nekonečné dáta, alebo kopec minút na telefonovanie. Stačí si ho objednať cez e-shop na https://www.4ka.sk/sloboda-za-4. 4ka myslí na všetkých - štvorkárov aj jednotkárov. Choď na https://www.4ka.sk/sloboda-za-4, kde nájdeš pre seba a tvojich kamošov ďalšie výhodné ponuky. Kľúčové slová: shopping, Schooltag, angličtina, maturita

Pani prezidentka Zuzana Čaputová: Vo svojom novoročnom prejave ste povedali aj toto: „Nie náhodou k atribútom demokracie patrí schopnosť vymieňať si názory a kultúrne komunikovať, rešpektovať iných ľudí hoci aj s odlišnými postojmi.“ Počas koronavírusovej krízy ste podľa môjho názoru nepatrili k tým, ktorí by podporovali otvorenú odbornú diskusiu, vzájomný spoločenský dialóg a rešpekt k ľuďom s odlišnými názormi. Navyše ste menovali do vlády aj usvedčených plagiátorov a takých ľudí, ktorí nielenže šírili nenávisť, zákernosť a aroganciu, ale stali sa dôvodom posmechu, frustrácie a hnevu veľkej časti verejnosti – ukázalo sa dokonca, že väčšiny spoločnosti. Považujem preto Vaše slová o potrebe obnovenia otvorenej diskusie a rešpektovania iných názorov v spoločnosti za úprimné. Dokonca verím, že je to istým spôsobom snaha napraviť alebo odstrániť pred svojim odchodom z funkcie aspoň niečo z toho, čo prispelo k súčasnej situácií, ktorú ste popísali. Je naozaj nevyhnutné, aby sa štát a médiá vo vzťahu k občanom vrátili k rešpektovaniu Ústavy SR, ktorá zaručuje právo na názor a šírenie informácií a ktorá vyslovene zakazuje cenzúru. Preto si Vám dovoľujem navrhnúť, aby ste v zmysle svojich slov išli príkladom a iniciovali či dokonca moderovali nejakú formu otvorenej diskusie, v ktorej dostanú dostatočný priestor aj ľudia, ktorí boli a sú za svoje názory a postoje od roku 2020 neustále šikanovaní, odborne aj ľudsky znevažovaní a spoločensky aj ekonomicky dlhodobo poškodení. Myslím si, že by to tá dlhodobo neakceptovaná väčšina spoločnosti ocenila ako štátnické gesto, ktoré by bolo prejavom Vašej sily a nadhľadu. A hojenie spoločnosti by tak mohlo začať.

Nekričte na deti... Dobre, to je asi celkom banálne konštatovanie, no zdá sa, že systematické kričanie na deti môže viesť k vážnym problémom. Dokonca sa zdá, že to ich vývoju môže škodiť podobne, ako keby ste ich bili. Tento týždeň sa v podcaste Zoom dozvieme, prečo je kričanie na deti fakt problémom, zistíme, ako zázračné lieky na chudnutie až také zázračné nie sú a uvidíme, prečo by ste pri cvičení mali dýchať nosom. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Genetická rôznorodosť dnešných ľudí je malá. Dokonca taká malá, že ktoríkoľvek dvaja ľudia na našej planéte sú si podobnejší ako šimpanzy z dvoch susediacich tlúp. Vysvetlením je, že v dejinách ľudstva nastal okamih, keď naši predkovia takmer vyhynuli. Mohol sa stať pred 900-tisíc rokmi. Vedci tiež vytvorili ľudský plod bez toho, aby použili spermie, vajíčka či maternicu. Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

"Bude až na ďalšej vláde, aby sa komplexne pozrela na SIS a urobila rozhodnutie, hoci aj radikálnejšieho rázu," hovorí premiér Ľudovít Ódor, ktorý je momentálne aj ministrom vnútra o poslednej kauze a obvineniach v SIS. "Je tam niekto podpísaný. Nemôžu sa do systému nahádzať hocičo. Niekto musel vypracovať tú informáciu. Potom sa to preloží do angličtiny a dá sa to do systému. Tá slovenská informácia je podpísaná, tá anglická nie je podpísaná. Pokiaľ mám informácie, Rulíšek za to nebol zodpovedný," hovorí o liste o Káľavskom, ktorý SIS poslala do Bosny a Hercegoviny, Ľudovít Ódor. “Ja som ten list videl, a tak ostro by som ho nehodnotil. Dokonca sa mi zdá, že to ani tak nehodnotili všetci poslanci, ktorí ho videli. V tom liste sa nepotvrdzujú mnohé veci, ktoré sú v mediálnom priestore,” dodáva premiér. Ako sa pozerá na podozrenia o SIS? Dôveruje vyšetrovateľom okolo Jána Čurillu? A bolo dobré tak málo a stroho komunikovať odchod ministra vnútra? Pozrite si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s premiérom Ľudovítom Ódorom. Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH

"Zvažoval som to už oveľa skôr, a odkladal som to. Najsilnejšie to bolo po tom teroristickom útoku na Zámockej. Ale do života človeka sa dostanú situácie, že nečaká, že o týždeň sa to môže stať. Prišla náročná situácia pre mňa osobná, hľadal som východiskový bod, že čo zmeniť. Toto mi padlo z jasného neba. Mal som asi troch ľudí, ktorým som to povedal dopredu. Podporili ma, ale povedali mi, že musím myslieť na to, že bude aj hejt. Ale ten tu je už dlhodobo," hovorí David Púchovský, ktorý ako policajt na Dúhovom pride urobil svoj coming out, a povedal, že je gay. "Reakcie boli pozitívne, som prekvapený, dostal som množstvo pozitívnych reakcií aj od aktívnych a bývalých policajtov. Aj od policajtov, ktorí tu boli za minulej vlády. Naozaj to je vidieť, že aj keď sú iné názory, ľudia sa dokážu spojiť v ľudskosti. A čo sa týka negatívnych reakcií, to veľmi nesledujem. Je to zbytočné sledovať, k ničomu mi to nepomôže. Vzniklo to náhodne, kontaktoval som organizátorku, stretli sme sa. Mal som necelý týždeň, aby som si to prebral vnútorne. Dva dni predtým som sa rozhodol, že pôjdem do toho," opisuje Púchovský aké mal reakcie a ako sa vlastne stalo, že vystúpil práve na Dúhovom pride. Ako sa rodí rozhodnutie urobiť takýto verejný coming out? Ako sa znáša hejt na verejnej pozícii v polícii? A aké boli reakcie jeho okolia? Pozrite si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s Davidom Púchovským, ktorý spravuje sociálne siete policajného zboru. Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH