Podcasts about dokonca

Z materskej dovolenky a túžby zabaviť seba aj ostatných sa zrodila kariéra komičky, ktorá paroduje každodenné situácie a často rozosmieva celé Slovensko. Klaudia Rusnák alias Hello Klaudi často s ľahkou iróniou a nadhľadom poukazuje na slovenské stereotypy. Tak trochu z Bratislavy, trochu z rodiny, trochu zo sveta celebrít. Dokonca priznáva, že v niektorých reelskách necháva vybraným ľuďom skryté odkazy.K dnešnému dňu jej skeče oslovili tisíce ľudí a Klaudia má na sociálnych sieťach vyše 120 000 followerov. V našom otvorenom rozhovore sa nám priznala, čo ju posúva vpred, ako zvláda materstvo a tvorbu a prečo je podľa nej autentickosť silnejšia než perfektný filter.O tom, prečo je humor jej superpower, aké sú vzťahy medzi influencermi, čo by poradila svojmu mladšiemu ja a prečo offline večery nie sú žiadna prehra.V podcaste sa ďalej dozviete:-Vzťahy medzi influencermi: existujú tu aj priateľstvá a aké sú podľa nej rozdiely medzi generáciami Z a mileniálmi.-Prečo vlastní starý vyklápací telefón a kedy ho používa.-Pravidlá rovnováhy: prečo si myslí, že offline je niekedy lepšie ako nonstop scrollovanie.-Autenticita vs. perfektnosť: prečo sa snaží byť úprimná aj na Instagrame aj v reálnom živote.-Pikošky zo života online: čo sa stane, keď sa tvorba spojí s realitou — či už je to reakcia verejnosti, alebo tie momenty, keď si radšej dá offline večer bez internetu.-Čo by si poradila, keby mala o dvadsať rokov menej.Vypočujte si to všetko v dnešnom podcaste Ženy ako my so slovenskou komičkou Klaudiou Rusnák. Na odber nových dielov podcastu Ženy ako my sa môžete prihlásiť cez iTunes,Google Podcasts alebo Spotify, kde nájdete nielen okrem tejto novej časti aj všetky ostatné.

5.Mojžišova 15,1-11 1 Na konci každého siedmeho roka odpustíš dlžoby. 2 Spôsob odpustenia bude takýto: Keď bude na počesť Hospodina vyhlásený rok odpustenia dlžôb, každý veriteľ odpustí svojmu blížnemu, čo mu požičal. 3 Od cudzinca to smieš vymáhať, ale čo máš u svojho brata, to mu veľkoryso odpusť. 4 Nebude u teba núdzneho, lebo Hospodin ťa štedro požehná v krajine, ktorú ti dá Hospodin, tvoj Boh, aby si ju dedične obsadil, 5 ak budeš ochotne poslúchať Hospodina, svojho Boha, pozorne a dôsledne zachovávať všetky príkazy, ktoré ti dnes dávam. 6 Veď Hospodin, tvoj Boh, ťa požehná, ako ti sľúbil, a ty budeš požičiavať mnohým národom, no ty sám si nebudeš požičiavať. Budeš panovať nad mnohými národmi, ale ony nebudú panovať nad tebou. 7 Ak niekto z tvojich bratov v niektorom z miest v krajine, ktorú ti dá Hospodin, tvoj Boh, schudobnie, nezatvrdzuj si srdce a nezatváraj ruku pred chudobným bratom, 8 ale štedro mu otvor svoju ruku a požičaj mu, čo mu chýba. 9 Dávaj pozor, aby ti v srdci nenapadla ničomná myšlienka: ‚Blíži sa siedmy rok, rok odpustenia dlžôb,‘ a odvrátil by si zrak od svojho chudobného brata a nedal mu nič. On by volal proti tebe k Hospodinovi a mal by si hriech. 10 Dávaj mu ochotne, nech ťa to nemrzí, keď mu máš niečo dať, lebo Hospodin, tvoj Boh, ťa bude požehnávať vo všetkom, čo budeš podnikať a k čomu priložíš ruku. 11 Chudobní nevymiznú z krajiny, preto ti prikazujem: Vo svojej krajine ochotne otváraj ruku núdznemu a chudobnému bratovi! „Len aby u teba nebolo chudobného!“ Sociálne zabezpečenie všetkých občanov dnes považujeme za samozrejmosť. Rôzne dôchodky, podpory, pôžičkový systém… všetko má na starosti štát. No vždy to tak nebolo. Je to výsledok mnohých snažení, zápasov. Začiatky vidíme už v Mojžišovej dobe. A čo je zaujímavé, začiatky sociálneho zabezpečenia objavujeme v náboženskej oblasti. Boh to vštepil do srdca človeku: Silnejší má pomáhať slabšiemu, bohatší chudobnému, zdravý chorému. Dokonca aj bohatý majiteľ je odkázaný na robotníkov. To si uvedomilo aj kresťanstvo už vo svojich počiatkoch: vznikla diakónia, charita, starostlivosť o človeka v núdzi. Hospodinovo oslovenie je výzvou aj pre nás: „Len aby nebolo u teba chudobného!“ Hoci sociálnu starostlivosť má na starosti štát, núdzni žijú medzi nami, okolo nás. V cirkevných zboroch aj na uliciach. Musí na nich pamätať cirkev, aj každý veriaci. Pomáhať, podporovať, ale aj pozdvihnúť hlas, ak sa veci nedejú tak, ako by sa mali. Všímajme si jednak svoje okolie, ale aj správanie tých, ktorí vládnu a majú sociálny systém na starosti! A začnime od seba – blížny žije vedľa nás! Modlitba: Pane Ježišu, pomôž nám, aby sme boli naplnení Tvojou láskou, aby sme boli svedectvom toho, že sme Tvoje deti a nie my, ale Ty aby si bol oslávený! Amen. Pieseň: ES 553 Autor: Jozef Grexa st. Jakub hovorí: „Nie som hoden všetkých prejavov milosti a toľkej vernosti, ktorú si preukázal Svojmu služobníkovi.“ 1.Mojžišova 32,11 Pavol píše: „Dostalo sa mi milosrdenstva preto, aby na mne ako na prvom Ježiš Kristus ukázal celú Svoju zhovievavosť, aby to slúžilo ako príklad pre tých, čo v Neho uveria, a aby tak získali večný život.“ 1.Timoteovi 1,16 Amos 8,(4-10)11.12 •  Modlíme sa za: Liptovský Ondrej (LOS) Otázky na rozjímanie: Ako dnes otváram svoju ruku ochotne chudobnému bratovi, namiesto zatvrdzovania srdca pred jeho núdzou? Čo pre mňa znamená žiť rok odpustenia dlžôb s veľkorysosťou k bratom, nie k cudzím? Ako môžem dnes praktizovať štedrosť, aby Hospodin požehnal dielo mojich rúk a nebolo u mňa chudobného? Dnes som vďačný za tieto 3 veci: _________________________________ _________________________________ _________________________________ Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

5.Mojžišova 12,13-18 13 Chráň sa obetovať svoje spaľované obety tam, kde sa to tebe zapáči. 14 Svoje spaľované obety budeš prinášať len na tom mieste, ktoré si vyvolí Hospodin v jednom z tvojich kmeňov, a len tam budeš robiť všetko, čo ti ja prikazujem. 15 Keď sa ti zažiada, môžeš zabiť zviera a jesť mäso v ktoromkoľvek meste, podľa požehnania, ktoré ti dal Hospodin, tvoj Boh. Smie z neho jesť nečistý i čistý, ako sa jedáva gazela alebo jeleň. 16 Len krv nejedzte, ale vylejte ju na zem ako vodu. 17 Vo svojich mestách nesmiete jesť: desiatok z obilia, muštu, oleja ani z prvorodených vášho dobytka a oviec, nijaký dar, ktorý si sľúbil, ani pozdvihované obety. 18 Jesť však budeš ty, tvoj syn a tvoja dcéra, tvoj sluha a tvoja slúžka i levita, ktorý je v tvojich bránach, len pred Hospodinom, svojím Bohom, na mieste, ktoré si vyvolí Hospodin, tvoj Boh, a budeš sa radovať pred Hospodinom, svojím Bohom, z každého diela svojich rúk Spravodlivosť v Bohu. Pred časom som si v rádiu vypočul rozhovor, kde ma zaujali slová napomenutia: Do trpiacich a ležiacich sa nekope…! Rozhodne nikdy nebolo v súlade s Božou vôľou, aby sme sa ako veriaci pripodobňovali tomuto svetu. Život veriacich, ako aj uctievanie Najvyššieho regulujú prikázania a Božie slovo. Tieto zásady sa dnes ponúkajú všetkým a každý sa má rozhodnúť správne. V časoch Starej zmluvy bol ľud vedený k tomu, aby uctieval Toho, Kto mu dal život a pravidlá preň. Ešte opatrnejší musíme byť v našom kresťanskom uctievaní my. Mnoho ľudí dnes nemá úprimný záujem o Božie slovo. Niektorí sa viac venujú zábave, sú ovplyvnení kultúrou tohto sveta, populárnou hudbou a podobne. Dokonca to môžu byť dobrí klauni a môžu i dobre ovládať pantomímu života – žiaľ, bez Božieho slova. A zatiaľ „ovečky“ okolo nich zostávajú hladné po duchovnom pokrme… Preto sme aj dnes upozornení, že nemáme robiť to, čo je správne v našich očiach, „ale v Božích“: Uctievať Boha „v duchu a pravde“ (Ján 4,24). Modlitba: Bože, ďakujeme Ti, že už nie sme viazaní na miesto, ale v Duchu a Pravde Ťa môžeme uctievať kdekoľvek! Odpusť, že moje uctievanie nie je vždy úplne pravdivé a nie vždy dovoľujem Duchu, aby ma viedol! Tak sa vkladám do Tvojich rúk, aby si ma viedol a od základu premieňal! Amen. Pieseň: ES 521 Autor: Ivan Bojna Miera Jeho vlády a pokoj nebude mať konca. Izaiáš 9,6 Kristus je náš pokoj. Efežanom 2,14 4.Mojžišova 6,22-27 •  Modlíme sa za: Liptovský Mikuláš (LOS) Otázky na rozjímanie: Ako dnes rozlišujem medzi osobným jedlom v slobode a svätými obetami, ktoré patria výlučne na Božie miesto? Čo ma zvádza robiť „to, čo je správne v mojich očiach“, namiesto sústredeného uctievania na vyvolenom mieste? Ako môžem dnes prinášať radosť pred Hospodinom zo všetkých diel svojich rúk spolu s rodinou a levitmi? Dnes som vďačný za tieto 3 veci: _________________________________ _________________________________ _________________________________ Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

Magazín Politico priniesol informácie z európskych diplomatických zdrojov, že premiér Robert Fico je vraj šokovaný duševným stavom Donalda Trumpa. O tom už hovoril aj šéf SNS Andrej Danko.Premiér tiež z vládneho špeciálu pozval svojich dvoch koaličných partnerov Hlas a SNS aby naskočili na jeho bieleho koňa do pekla, pretože inak vraj skončia na malých oslíkoch v zabudnutí. Andrej Danko premiérovi odkázal, že s ním do žiadneho pekla nepôjde a Hlas už dávnejšie vyhlásil, že v koalícii nebude za handru.Prečo je premiér šokovaný z duševného stavu Donalda Trumpa a pokladá ho potenciálne nebezpečného, ak sa chválil stretnutím v jeho obývačke na Floride a Slovensko s ním má stavať jadrovú elektráreň? A čo sa to deje vo vládnej koalícii? Čo znamená, že premiér vidí tento rok ako predvolebný a čo nás v ňom čaká? Dokáže koalícia zvrátiť svoje klesajúce preferencie? Pomôžu jej extrémisti? A dokáže to nejako využiť opozícia?Braňo Závodský sa rozprával s politológom a prezidentom Inštitútu pre verejné otázky Grigorijom Mesežnikovom.

1. nedeľa po Zjavení Pána Všetci, ktorých vedie Boží Duch, sú Boží synovia. Rimanom 8,14 Matúš 3,13-17 13 Vtedy prišiel Ježiš z Galiley k Jordánu za Jánom, aby sa mu dal pokrstiť. 14 Ján mu však chcel v tom zabrániť a povedal: „Ja by som sa mal tebe dať pokrstiť, a ty prichádzaš ku mne?“ 15 Ale Ježiš mu odpovedal: „Nechaj to teraz! Patrí sa nám naplniť všetko, čo je spravodlivé.“ A tak mu Ján už nebránil. 16 Po krste Ježiš hneď vystúpil z vody. Vtom sa mu otvorili nebesia a videl Božieho Ducha, ktorý ako holubica zostupoval naňho. 17 A z nebies zaznel hlas: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie.“ Aj ja som milovaný/á. Krst Pána Ježiša ostane pre nás, kresťanov, trochu záhadou. Dokonca podľa slov samotného Pána Ježiša bol Jeho krst niečím, čo sa patrilo urobiť, niečím, čo bolo slušnosťou alebo dokonca zvykom. Jánov krst bol krstom pokánia z hriechov a začiatkom nového života pri príchode Mesiáša. No všetci vieme, že Pán Ježiš bol bez hriechu. Načo Mu potom bol tento krst pokánia? Myslím, že toto nebudeme vedieť presne zodpovedať. My sme však boli pokrstení krstom Pána Ježiša Krista. Stali sme sa tak Božími deťmi, patríme Kristovi, vzťahujú sa na nás všetky dôležité Božie zasľúbenia o Božej ochrane, prítomnosti a nakoniec aj zasľúbenie večného života. No mne sa zdá, že najdôležitejšie bolo to, čo zaznelo po Ježišovom krste a opakuje sa to rovnako aj pri našich krstoch: „Toto je Môj milovaný Syn…“ Túto vetu by sme si mali pripomínať aj my. Aj keď sme boli pokrstení ako deti a nepamätáme si svoj krst. Oveľa dôležitejšie je to, čo s nami Pán Boh pri krste urobil. Pri krste koná oveľa viac Pán Boh, než my: On zo mňa, aj z teba urobil milované Božie dieťa, pretože ma prijal krstom do Svojej rodiny a dal mi Svoje meno, kresťan (= patriaci Kristovi). Modlitba: Ďakujem, Pane Ježišu, že som sa krstom mohol stať Tvojím milovaným dieťaťom. Veľa to pre mňa znamená. Daj, nech na to nezabúdam! Amen. Pieseň: ES 291 Autor: Jaroslav Petro Boh, Hospodin, hovorí a oslovuje zem od východu slnka až po jeho západ. Žalm 50,1 Ježiš povedal učeníkom: „Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému tvorstvu.“ Marek 16,15 Matúš 2,1-12 • Efežanom 3,1-7 • Izaiáš 60,1-6 •  Modlíme sa za: Kostolné (MyS) Otázky na rozjímanie: Ako dnes počúvam hlas Otca, ktorý ma oslovuje ako svojho milovaného dieťaťom v mojom krste? Čo pre mňa znamená žiť ako Božie dieťa vedené Duchom v každodenných okolnostiach? Ako môžem vierou pripomínať sebe a iným Božie zasľúbenia z krstu a svietiť evanjeliom? Dnes som vďačný za tieto 3 veci: _________________________________ _________________________________ _________________________________ Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

Zjavenie Pána – EPIFÁNIA Tma ustupuje a žiari už pravé svetlo. 1.Jána 2,8b Ján 2,1-12 1 Na tretí deň bola svadba v Káne Galilejskej a bola tam aj Ježišova matka. 2 Na svadbu pozvali aj Ježiša a jeho učeníkov. 3 Keď sa minulo víno, povedala Ježišovi jeho matka: „Nemajú vína.“ 4 Ježiš jej odpovedal: „Čo mňa a teba do toho, žena? Ešte neprišla moja hodina.“ 5 Nato jeho matka povedala obsluhujúcim: „Urobte všetko, čo vám povie!“ 6 Podľa židovských predpisov o očisťovaní tam stálo šesť kamenných nádob na vodu, každá na dve či tri miery. 7 Ježiš povedal obsluhujúcim: „Naplňte nádoby vodou!“ A naplnili ich až po okraj. 8 Potom im povedal: „Teraz načrite a zaneste starejšiemu!“ A oni zaniesli. 9 Keď starejší ochutnal vodu, zmenenú na víno, nevedel, odkiaľ je, no obsluhujúci, čo naberali vodu, to vedeli. Zavolal si ženícha 10 a povedal mu: „Každý človek podáva najprv dobré víno a potom, keď si hostia vypijú, horšie. Ty si však zachoval dobré víno až doteraz.“ 11 Tento začiatok svojich znamení urobil Ježiš v Káne Galilejskej a zjavil svoju slávu. A jeho učeníci v neho uverili. 12 Po tejto udalosti zišiel do Kafarnauma so svojou matkou, bratmi i svojimi učeníkmi a zostali tam niekoľko dní. Premena. Obyčajná voda premenená na kvalitne vyzreté víno. Aký krásny obraz premeny, ktorú dokáže urobiť jedine Pán Ježiš! Víno si vieme ľahko kúpiť, ale naše mysle a srdcia potrebujú premenu: od zamerania sa na seba na zameranie sa na ľudí okolo nás; od tvrdých zásadových postojov k ochote počúvať a zmeniť svoj pohľad; od túžby dosiahnuť výsledky k ochote vzdať sa svojich predstáv… a mnoho iných premien. Pán Ježiš to dokáže. Dokonca, aj keby to malo trvať roky (ako dozrievanie vína). No On to dokáže aj v priebehu jedinej chvíle. – – Predtým však zaznel od Ježišovej matky zvláštny pokyn: „Urobte všetko, čo vám povie!“. Poslúchli a prišla premena. Ježiš dal Svojim učeníkom mnoho príkazov. Posledný z nich bol, aby všetko, čo im prikázal, učili zachovávať aj ďalších Jeho učeníkov (Mt 28,20). Prišlo to až k nám. Aj my máme dnes zachovávať čokoľvek, čo nám Pán Ježiš prikázal. Napríklad: „Milujte svojich nepriateľov!“; „Umývajte si navzájom nohy!“; „Nebojte sa!“; „Nebuďte ustarostení!“; „Buďte milosrdní!“; „Bdejte!“… Pán Ježiš povedal: „…ak zostávate vo Mne a Moje slová zostávajú vo vás, proste, čo chcete, a stane sa vám“ (Ján 15,7). Urob všetko, čo ti povie, a premena bude prirodzeným, alebo aj nadprirodzeným dôsledkom! Modlitba: Bože, ďakujem Ti, že máš v moci všetko! Všetko si stvoril, všetko môžeš premeniť. Odpusť, že Ti nedávam vždy svoje srdce, aby si ho mohol celkom premeniť. Konaj vo mne Svojím Duchom, nech žijem podľa Teba! Amen. Pieseň: ES 478 Autor: Jozef Grexa ml. Ty ovládaš pyšné more, krotíš jeho vzduté vlny. Žalm 89,10 Ježiš im však povedal: „Čo ste takí ustrašení, vy maloverní?“ Potom vstal, pohrozil víchru a moru a zavládlo veľké ticho. Matúš 8,26 Matúš 2,1-12 • Efežanom 3,1-7 • Izaiáš 60,1-6 •  Modlíme sa za: Kostolné (MyS) Otázky na rozjímanie: Ako dnes poslušne napĺňam Ježišove príkazy, aby prišla premena v mojom živote? Čo v mojom srdci potrebuje premenu z vody na víno – od sebauctievania k láske? Ako môžem očakávať Ježišovu slávu a vieru, keď robím všetko, čo mi povie? Dnes som vďačný za tieto 3 veci: _________________________________ _________________________________ _________________________________ Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

Ak si myslíte, že marketingové nástroje už nemajú čím prekvapiť, tento rozhovor vás presvedčí o opaku. Od sledovania konkurencie prakticky v priamom prenose až po reklamy v obchodoch, ktoré sa menia podľa toho, kto stojí pri regáli. Dokonca sa pozrieme aj na budúcnosť, kde sa reporty otvárajú vo virtuálnej realite. Fascinujúci pohľad do zákulisia toho, ako môže vyzerať moderný marketing o pár rokov.Viac informácií nám poskytla Jolana Berková, Chief Product Officer, Zircon Tree

Kedy sme sa prvý raz pobozkali? Nuž, bolo to dávno – a to veľmi dávno. Dokonca tak dávno, že sme vtedy ešte ani neboli ľuďmi. Vedci teraz opísali históriu tohto zvyku a tá siaha milióny rokov do minulosti. Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberieme za dejinami bozkávania a dozvieme sa, ako kosatky lovia žralokov. Objavom týždňa je možné používanie nástrojov kanadskými vlkmi. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Odoberajte aj (Ne)vedecký newsletter Tomáša Prokopčáka na sme.sk/nevedecky – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Ďalší prípad komisára Ledeckého a jeho kolegov z oddelenia vrážd začína nálezom mŕtveho muža ázijského pôvodu vo vyschnutom koryte jedného z kanálov na periférii Bratislavy. Na základe niekoľkých strelných poranení nikto nespochybňuje, že ide o násilnú smrť zavinenú cudzou osobou. Z výpovede jediného svedka a odtlačkov pneumatík je možné usúdiť, že obeť priviezli na miesto nálezu tmavým autom bližšie neurčenej značky. Identita nie je známa. Obeť sa pred smrťou niekto snažil zachrániť. Kriminalistická expertíza odhalí, že v prípade zohrávajú úlohu drogy. Dokáže partia detektívov aj na základe takto skromných informácií nájsť vraha? Podarí sa im zistiť totožnosť mŕtveho? Bol pervitín dôvodom jeho smrti? Detektívi trpezlivo hľadajú stopy, no zomknutá komunita Aziatov nie je ochotná s nimi spolupracovať. Aj vďaka novej posile na oddelení sa postupne dostávajú k menu obete. Ich problémy sa tým ani zďaleka nekončia. Dokonca aj kolegovia z protidrogovej ústredne sú skúpi na slovo. Naozaj nemajú žiadne informácie alebo sú tiež prepojení s niektorou z drogových skupín? V napätej atmosfére náročného pátrania jeden z vyšetrovateľov Machrák hľadá cestu k svojej pubertálnej dcére. Prebdená noc strieda druhú. O slovo sa začína hlásiť únava. Úplnú pravdu o prípade prinesie až ďalšia smrť. Audiokniha: Pikový kráľ Autor: Václav Neuer Interpret: Juraj Smutný Dĺžka: 8:43 h Vydavateľstvo: Publixing a Ikar Audiokniha Pikový kráľ na webe Publixing (MP3 na stiahnutie) Audiokniha Pikový kráľ nebo na webe Audiolibrix (MP3 na stiahnutie)

O našom dnešnom hosťovi sa hovorí, že je rodený hotelier. V jeho prípade to platí doslova – z pôrodnice putoval rovno do hotela, kde býval s rodičmi. Neskôr pôsobil po celej Európe. Dokonca viedol sieť hotelov v Anglicku a jeden z najluxusnejších rezortov sveta v Afrike. Dnes stojí na čele rodinného kaštieľa pri Štúrove a školí študentov, aby mali chuť pracovať v tomto sektore. Hotelier roka - Ján Kolkus bol hosťom Juraja Turisa.

„Keď uvidíte v posilňovni obézneho človeka, povzbuďte ho, veľmi to pomáha," dodáva k svojmu príbehu a posiela všetkým dôležitý odkaz z vlastnej skúsenosti.Na začiatku mala vyše sto kíl a samu ju prekvapilo, ako sa mohla dostať do takého stavu. Dodnes sa cíti hrozne, keď si spomenie, kam to až nechala zájsť. „Prekonala som rakovinu štítnej žľazy, neskôr mi zlyhalo srdce a musela som sa vzdať milovaného bicyklovania. Vtedy som sa uzavrela do seba a trikrát denne jedla chlieb vo vajci, riadne vysmažený v oleji. Keď ma totiž nemohol robiť šťastnou šport, chcela som, aby ma urobilo šťastnou aspoň jedlo.“V dnešnom podcaste Ženy ako my sme sa rozprávali s Vanesou Kupčovou, ktorá v markizáckych Extrémnych premenách schudla 50 kilogramov.mpulz na zmenu prišiel na vysokej škole, keď odpozorovala dievčatá, ktoré boli skutočne spokojné vo svojom tele. Uvedomila si, že doteraz samu seba klamala, že šťastná je. Pritom sa za seba tak hanbila, že ľuďom ani nedovolila, aby ju objali. Aby si nevšimli, aká je veľká, keď ju obopnú celými rukami. Prihlásila sa preto do reality šou a tá jej radikálne zmenila život.Raz som prišla na rande a chlap mi povedal, že biela ma rozširuje a nech sa prezlečiemV minulosti si prešla nielen vnútorným bojom, ale aj partnerskými boliestkami. „Keď ma partner poslal prezliecť sa počas večere na dovolenke, šokovalo ma to. Každý má vlastný vkus, ale keď som sa mu už vtedy nepáčila, nechápem, prečo ma pozval von.“Dnes nedá dopustiť na šaty a sukne, ktoré nosí, až kým vonku nezačne mrznúť. „Predtým sa mi totiž šúchali o seba stehná a to bolo bolestivé. Po schudnutí si užívam, že si môžem obliecť čo chcem.“Milovala pocit prázdneho brucha„Úmyselne som si uberala z kalórií a moje telo nemalo energiu. Začala som milovať pocit prázdneho brucha“, priznáva otvorene, aký návykový je pocit chudnutia a následná chvála okolia.„Dodnes sa však niekedy potrebujem ubezpečovať o tom, že chudnem. Výčitky mám aj z keksíka, ktorý si dám ku káve“, dodáva. V takýchto chvíľach jej najviac pomáhajú rozhovory s blízkymi.Z obezity má strach dodnes„Keď som v hektickom období života zdravotnej sestry na onkologickom oddelení pribrala štyri kilá, lebo veď sestričkám nosia čokolády, preplakala som štyri dni,“ priznáva dôvod, prečo zmenila systém svojej práce a prestala robiť nočné.„Dokonca mám teraz o kilo menej, ako na gala večere Extrémnych premien“, teší sa. V rozhovore prezradila aj to, ako sa udržiava vo forme aj čo by odkázala dievčatám, ktoré sa vysmievajú obéznym ľuďom vo fitness centrách.„Prídu tam dievčatá, ktoré majú viac mejkapu ako svalov a okato sa medzi sebou šťúchajú a vysmievajú sa obéznym ľuďom. Vtedy si hovorím, choďte preč, nevšímajte si ma.“Jedným dychom však dodáva, že naopak povzbudenie takému človeku dodá veľkú odvahu a motiváciu cvičiť a chudnúť.V podcaste sa okrem iného dozviete:-Ako dopadol vzťah s chlapom, ktorý ju po príchode na rande poslal sa prezliecť do niečoho, čo ju tak nerozširuje-Prečo milovala pocit prázdneho brucha-Či aj prejedanie sa je porucha príjmu potravy-Akú estetickú operáciu musela podstúpiť po rapídnom schudnutí-Ako jej telo odpovedalo na to, keď cvičila aj cez teploty a tlaku popri končení vysokej školy-Ako bojuje so svojimi vnútornými kritikmi, ktorí jej hovoria, že aj tak zasa priberie?-Darí sa jej udržiavať si svoju hmotnosť aj po premene?-Ako rieši výčitky po každej sladkosti, ktorú si dá-Čo podľa Vanesy znamená sebaláska a ako ju žije v praxi-Čo by poradila ženám, ktoré sa necítia vo svojom tele dobre-Aké má plány do budúcna

Hoci žijeme v dobe online marketingu, sociálnych sietí a umelej inteligencie, osobný kontakt a budovanie dôvery tvárou v tvár majú pre zákazníkov stále obrovskú silu. Presne o tom je Veľtrh bývania a nehnuteľností, ktorý bude 16. až 18. októbra 2025 v Incheba Expo Bratislava. Aké investičné príležitosti môžete získať hovorí CEO spoločnosti EQUILIBRIO syntra Richard Gál v podcaste Nehnuteľnosti.skV podcaste sa dozviete:• aké investičné príležitosti získal Richard Gál účasťou na veľtrhu,• ako sa cez veľtrh budovať dôvera osobnou skúsenosťou,• s koľkými ľuďmi sa dokážu vystavovatelia stretnúť počas veľtrhu,• aká je návratnosť investície do veľtrhu v porovnaní s online marketingom,• aké sú 3 dôvody, prečo sa naozaj oplatí ísť na Veľtrh bývania a nehnuteľností.Richard, minulý rok si bol na veľtrhu vystavovateľom a tento rok ste generálnym partnerom. Čo sa za ten rok zmenilo, že si sa tak rozhodol?Minulý rok to bolo naozaj dobré. Keď sme sa rozprávali s organizátorkami, rozhodli sme sa ísť do toho opäť a vo väčšej miere. Získali sme výraznú znalosť na bratislavskom trhu, čo bol náš cieľ. Klienti si nás pamätajú, aj keď sa po roku vrátia. Dokonca si spomínajú na našu korytnačku, ktorá bola dobrým poznávacím znakom a priťahovala pozornosť. Reálne nám to prinieslo úspešné obchody.Zaujímajú ma tie úspešné obchody. Vedel by si ich aj vyčísliť?Získali sme mnoho obchodných príležitostí a investorov do našich projektov. Napríklad, na pódiu som každý deň prednášal o investovaní na Slovensku, o flipových obchodoch či investíciách na Cypre. Mnoho ľudí, ktorí si nás neskôr vyhľadali a kontaktovali, sa po stretnutí a vybudovaní dôvery rozhodli investovať. Boli to investície rádovo v 100 000 eurách.Ďalším príkladom je slečna, ktorá prišla na veľtrh s cieľom stať sa realitnou maklérkou. Navštívila viacero kancelárií, ale nakoniec si vybrala Equilibrio Real. Po doštudovaní strednej školy sa nám ozvala, dnes už u nás prechádza zaškolením v Košiciach a čoskoro sa sťahuje do Bratislavy, aby s nami spolupracovala.Narazili ste aj na klientov, ktorí mali záujem o investície alebo predaj nehnuteľností?Áno, na veľtrhu som sa zoznámil s majiteľom jedného kaštieľa, ktorého predaj aktuálne zabezpečujeme formou kolektívneho podnikania cez webovú stránku Mojkastiel.sk. Táto obchodná príležitosť vznikla práve vďaka účasti na veľtrhu. Ak by som tam nebol, s najväčšou pravdepodobnosťou by som o ňu prišiel.

Vo svojich ambicióznych plánoch malo mať bratislavské metro celkovú dĺžku 42 kilometrov a 45 staníc. Dokonca sa začalo stavať aj dočasné metro. Revolúcia priniesla zlom, no s výstavbou metra sa koketovalo aj po roku 2000. Mimochodom - dnešná električka v Petržalke kopíruje líniu plánovaného metra. V podcaste Ulicami Bratislavy sme sa o osude nikdy nepostaveného metra rozprávali s nadšencom dopravy Petrom Martinkom.

„Odkedy máme dieťa, tak sa priznám, že to využívanie MHD je skôr na to, aby sme sa išli pozrieť do mesta, aby teda malý zažíval električku, autobus, lebo ho to baví,“ odpovedá Adela Vinczeová na otázku Ďura Saba o využívaní MHD rodinou Vinczeovcov. „Ale z logistických dôvodov sme to auto začali vlastne viac využívať. Dokonca my sme ako dvojica mali jedno auto, (...) lebo sa nám to zdalo byť naozaj príliš, eh, luxus, aby každý mal jedno auto. A keď k nám pribudlo dieťa, tak sa to prestalo zvládať, tak sme kúpili zase druhé auto, ale to sme už dali na elektrinu,“ pokračuje Adela. Následne odhaľuje, aké má skúsenosti s elektromobilom v rodine, ktorá žije v bytovom dome, a akým poctivým vodičom je jej manžel Viktor Vincze. Epizóda aj o klimatizácii a falošných škrabancochRozhovor s moderátorkou Adelou Vinczeovou je nosnou témou epizódy, ale moderátor sa venuje aj ďalším témam.Epizóda ponúka praktické tipy na efektívne používanie klimatizácie v aute a rieši otázku, prečo si mnohí vodiči nepripájajú svoje autá k internetu. Vyzerá na to na nový trend, ktorý ide proti záujmu automobiliek. Napokon sa moderátor Ďuro Sabo zaoberá nezvyčajnou požiadavkou na úpravu hyperšportového vozidla Pagani. Zákazník si prial, aby bolo auto dodané s falošnými škrabancami - prečo takáto zvláštna požiadavka? Vypočujte si podcast a dozviete sa ešte oveľa viac.

Hľadáte nové auto za rozumnú cenu? V tejto epizóde Auto Bild Podcastu vám predstavíme najlacnejšie nové autá, ktoré sa v roku 2025 predávajú na slovenskom trhu do 17 000 eur. Porovnali sme ich ceny, výbavy a motorizácie. Ceny šli hore, no aj v tejto kategórii sa dá nájsť to, čo hľadáte. Dokonca modelov do 20 000 € bolo toľko, že sme spravili aj druhý diel podcastu, 2/2.

Gotický triler z pera autora bestsellerov Rileyho Sagera, inšpirovaný skutočnými udalosťami. Píše sa rok 1983 a opatrovateľku Kit suspendovali. Musela sa vrátiť do svojej detskej izby do domu k otcovi, kde spolu žijú ako dvaja cudzinci. Preto keď Kit príde ponuka na novú klientku, mala by byť nadšená. Avšak táto klientka nie je len taká obyčajná starenka...je to LENORA V roku 1929 celé pobrežie Mainu šokovala správa o krvavej viacnásobnej vražde v honosnom sídle útese zvanom Hope‘s End. V očiach ľudí je jediná vinníčka – Lenora Hopeová, dcéra a sestra zavraždených, ktorá však vinu poprela. Polícia ju nikdy z ničoho neusvedčila a Lenora po zbytok života nevyšla za brány tajomného Hope´s End. Len sedemnásťročná Lenora, obesila si sestru, potvora! Kit prichádza na útes aby sa postarala o starnúcu a na vozík pripútanú Lenoru po niekoľkých mŕtviciac, ktorá pohybuje iba dvoma prstami na ruke. Komunikácia sa spočiatku zdá nemožná, až kým Kit neobjaví starý písací stroj... a jednej noci Lenora navrhne Kit niečo, čo sa neodmieta – prísľub, že jej rozpovie celú pravdu… Otca nožom dobodala a aj matke život vzala! Kit postupne zisťuje, že za príbehom tej osudnej noci sa skrýva oveľa viac, než sa pôvodne zdalo. Strašidelný dom na útese postupne odhaľuje svoje tajomstvá a súčastne z jeho útrob ako príšery vyliezajú nové záhady a príbehy. Čo sa naozaj rodine Hopeovcov stalo? Kam zmizla predchádzajúca opatrovateľka, ktorá mala uprostred noci tak naponáhlo, že si nezobrala ani len svoje veci? Kit nadobúda pocit, že napriek všetkému jej Lenora nehovorí celú pravdu a táto zdanlivo neškodná žena v jej opatere môže byť oveľa nebezpečnejšia, ako si myslela... Hovorila, že je nevinná, no PREŽILA LEN ONA, JEDINÁ! _„Ako to často býva pri Sagerových románoch, snažiť sa predvídať, kam vás početné zvraty zavedú, je zábavné (a zároveň frustrujúce), no niektoré z najzaujímavejších častí príbehu spočívajú v ľuďoch, ktorých na tejto ceste stretnete. Záhada je pre nás rovnako lákavá ako pre Kit, no Prežila len jediná je zároveň prieskumom rodiny, lásky a osamelosti. Dokonca sa zamýšľa aj nad posadnutosťou skutočnými zločinmi a tým, kedy príbehy začnú prekrývať realitu.“ – USA Today „Sager ponúka svoj obvyklý rad dych vyrážajúcich zvratov... Fanúšikovia Daphne du Maurier si tento špičkový triler určite vychutnajú.“ – Publishers Weekly „Sager je majstrom zvratov.“ – Rolling Stone „Klaustrofobický a strašidelný — Sager v najlepšej forme.“ — Booklist Audiokniha: Prežila len jediná Autor: Riley Sager Interpret: Alexandra Lukáčová Dĺžka: 13:58 h Vydavateľstvo: Publixing a DOT. Audiokniha Prežila len jediná na webe Publixing (MP3 na stiahnutie) Audiokniha Prežila len jediná na webe Audiolibrix (MP3 na stiahnutie)

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Hostia: Miloslav Bahna (riaditeľ Sociologického ústavu SAV), Martin Slosiarik (riaditeľ agentúry Focus) a Jakub Hankovský (riaditeľ agentúry IPSOS). Prieskumy verejnej mienky pomáhajú pochopiť a analyzovať názory, postoje a preferencie ľudí. Politici sa radi pochvália, ak im prieskumy namerajú potešujúce čísla. Keď je to naopak, hovoria o manipulácii. Dokonca sa objavila úvaha o potrebe štátnych prieskumov! Ako sa teda robia prieskumy? Ktoré sú dôveryhodné? Aká je ich výpovedná hodnota? Počúvajte Kontakty s Evou Sládkovou. | Ako sa robia prieskumy. | Moderuje: Eva Sládková; | Kontakty pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. V premiére v pondelok až štvrtok po 20. hodine v Rádiu Slovensko.

Za Vatikánom je skúsenosť storočí, jeho diplomacia vidí, čo my len tušíme, tvrdí diplomat Marek Lisánsky.Na sixtínskej kaplnke vo Vatikáne už vztýčili komín, ktorý oznámi voľbu nového pápeža. Po Františkovej smrti sa kardináli už druhý týždeň schádzajú na tzv. generálnych kongregáciách. Kde sa radia, analyzujú stav, v akom sa nachádza cirkev. Konštatujú delenia, podobné tým v civilných spoločnostiach. Liek pritom vidia v spoločnom hľadaní riešení – v tzv. synodalite. A v ich kolegialite – teda spolupatričnosti. A hoci sa to deje za zatvorenými dverami, spoza ktorých prenikne len máločo, pre svet je to divadlo. Na Vatikán týchto dní je namierená pozornosť sveta. A tlačí sa otázka: Prečo je to tak? Je voľba pápeža ako duchovnej hlavy vyše miliardy katolíkov dôležitá aj pre tých mimo katolíckej cirkvi? Či neveriacich? Dokonca pre štáty? Téma pre diplomata, ktorý Slovensko zastupoval práve pri Vatikáne – Mareka Lisánskeho. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Za Vatikánom je skúsenosť storočí, jeho diplomacia vidí, čo my len tušíme, tvrdí diplomat Marek Lisánsky.Na sixtínskej kaplnke vo Vatikáne už vztýčili komín, ktorý oznámi voľbu nového pápeža. Po Františkovej smrti sa kardináli už druhý týždeň schádzajú na tzv. generálnych kongregáciách. Kde sa radia, analyzujú stav, v akom sa nachádza cirkev. Konštatujú delenia, podobné tým v civilných spoločnostiach. Liek pritom vidia v spoločnom hľadaní riešení – v tzv. synodalite. A v ich kolegialite – teda spolupatričnosti. A hoci sa to deje za zatvorenými dverami, spoza ktorých prenikne len máločo, pre svet je to divadlo. Na Vatikán týchto dní je namierená pozornosť sveta. A tlačí sa otázka: Prečo je to tak? Je voľba pápeža ako duchovnej hlavy vyše miliardy katolíkov dôležitá aj pre tých mimo katolíckej cirkvi? Či neveriacich? Dokonca pre štáty? Téma pre diplomata, ktorý Slovensko zastupoval práve pri Vatikáne – Mareka Lisánskeho. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

V susednom Česku je hviezdou prvej veľkosti, no medzi slovenskými divákmi si fanúšikov hľadala postupne. Členka tohtoročnej zostavy tanečnej šou Let´s Dance, jediná česká súťažiaca Eva Burešová, prišla na návštevu do redakcie Pravdy. Po účinkovaní v Let´s Dance sa chystá zoznámiť nových fanúšikov aj so svojou tvorbou. Koncom mája sa v Bratislave uskutoční koncert, na ktorom Burešová predvedie skladby z ostatného albumu Meraki, ale aj staršie skladby. "Uvažovala som nad tým, že by som dovtedy napísala aj jednu pesničku v slovenčine. Uvidíme," naznačila s úsmevom hviezda, ktorej prvú popularitu priniesla účasť v súťaži Česko Slovensko má talent. Reč s Burešovou však nebola zďaleka len o hudbe. Speváčka a herečka sa otvorene priznáva aj k ťažkým momentom, ktoré zažila počas dospievania či v prvých rokoch kariéry. Šikana alebo panické ataky, pocit vyhorenia. Zažila ich, no aj vďaka tomu sa dnes cíti silnejšia. Dokonca sa jej zdá, že pomohli aj v tom, aká je matka. S partnerom Přemkom Forejtom vytvorili patchworkovú rodinu, v ktorej to vraj fungovalo od začiatku. "Mali sme skrátka šťastie," ozrejmila Burešová, no zdôraznila, že deti (ona svojho syna a Forejt svoju dcéru) zoznamovali až keď si boli istí, že chcú spolu žiť. Eva Burešová sa v relácii Ide o nás zamyslela aj nad tým, akým nástrahám čelia dnešné deti a porovnávala, či to mala počas dospievania ťažšie jej generácia alebo súčasní tínedžeri. Hovorili sme o kritike aj hejtoch, o tom, čo pre ňu znamenajú. Prezradila tiež, aký bol jej prvý večer v Let´s Dance a aký ten (zatiaľ) posledný - pred blížiacim sa finále, na ktorom chýbať nebude. Všetko a omnoho viac si vypočujte v našej novej epizóde relácie Ide o nás.

Česká republika bývala tradične naším najbližším partnerom. No zdá sa, že Robertovi Ficovi je oveľa bližší Viktor Orbán než náš historický súrodenec a vzťahy medzi Českom a Slovenskom nie sú práve najlepšie.Ako slovenskú politiku teda momentálne vnímajú z Prahy, aké to má praktické dôsledky a či sa zmena geopolitickej orientácie môže odohrať aj u našich susedov?Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno pýta šéfredaktora denníka Právo Petra Šabatu.Zdroj zvukov: ČT, Facebook /Robert Fico, SMER-SD, Instagram/Andrej BabišOdporúčanie:Koronavírus sa vyvíjal rýchlejšie, než hovorili naše hypotézy o fungovaní vírusov. Dokonca až tak, že to porušovalo nami predpokladané pravidlá evolúcie. To malo praktické dôsledky: vakcíny zaberali len relatívne krátko a vírus sa neustále menil. Na celý tento prípad sa teraz pozrel magazín The Atlantic v texte Covid porušil pravidlá evolúcie vírusov – a ja ho dnes odporúčam.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

Je možné prímerie na Ukrajine už o niekoľko týždňov? Po pondelkovom stretnutí sa na tom zhodli Emmanuel Macron a Donald Trump. V podcaste tému rozoberieme s novinárkou a odborníčkou na Ukrajinu Stanislavou Harkotovou, ktorá pôsobí na Ukrajine.„Donald Trump nasadil dosť rýchle tempo. Dokonca som zachytila snahu, aby k prímeriu došlo do Veľkej noci, ktorá tento rok pripadá na 20. apríla," hovorí v podcaste expertka Aktualít na Ukrajinu Stanislava Harkotová. Dodáva, že pokiaľ by sme sa chceli na slová oboch lídrov dívať reálne, museli by sme zobrať do úvahy aj ochotu bojujúcich strán zastaviť boje. „Ja sa obávam, že v prípade Ruska dnes platí, že je pre neho výhodnejšie pokračovať, pretože majú teraz na fronte strategickú výhodu. Môžu sa snažiť dosiahnuť, aby sa rokovalo aj napriek tomu, že sa bojuje."Témou rozhovoru sú aj nedávne útoky Donalda Trumpa na Volodymyra Zelenského, keď o ňom hovoril ako o diktátorovi bez volieb. Ukrajinský parlament dnes na druhý pokus prijal vyhlásenie na podporu legitimity Volodymyra Zelenského a uvádza sa v ňom, že prezidentské voľby na Ukrajine budú vyhlásené po skončení vojny. Ešte aj Ukrajinci, ktorí kritizujú Zelenského a nie úplne vo všetkom súhlasia s jeho politikou, sú nahnevaní na obvinenia, že Volodymyr Zelenskyj je nejaký diktátor," konštatuje Harkotová v podcaste.Moderuje Denisa Hopková.

Je možné prímerie na Ukrajine už o niekoľko týždňov? Po pondelkovom stretnutí sa na tom zhodli Emmanuel Macron a Donald Trump. V podcaste tému rozoberieme s novinárkou a odborníčkou na Ukrajinu Stanislavou Harkotovou, ktorá pôsobí na Ukrajine.„Donald Trump nasadil dosť rýchle tempo. Dokonca som zachytila snahu, aby k prímeriu došlo do Veľkej noci, ktorá tento rok pripadá na 20. apríla," hovorí v podcaste expertka Aktualít na Ukrajinu Stanislava Harkotová.Dodáva, že pokiaľ by sme sa chceli na slová oboch lídrov dívať reálne, museli by sme zobrať do úvahy aj ochotu bojujúcich strán zastaviť boje. „Ja sa obávam, že v prípade Ruska dnes platí, že je pre neho výhodnejšie pokračovať, pretože majú teraz na fronte strategickú výhodu. Môžu sa snažiť dosiahnuť, aby sa rokovalo aj napriek tomu, že sa bojuje."Témou rozhovoru sú aj nedávne útoky Donalda Trumpa na Volodymyra Zelenského, keď o ňom hovoril ako o diktátorovi bez volieb. Ukrajinský parlament dnes na druhý pokus prijal vyhlásenie na podporu legitimity Volodymyra Zelenského a uvádza sa v ňom, že prezidentské voľby na Ukrajine budú vyhlásené po skončení vojny. Ešte aj Ukrajinci, ktorí kritizujú Zelenského a nie úplne vo všetkom súhlasia s jeho politikou, sú nahnevaní na obvinenia, že Volodymyr Zelenskyj je nejaký diktátor," konštatuje Harkotová v podcaste.Moderuje Denisa Hopková.

„Sám Robert Fico pred Vladimírom Putinom vyslal pre diplomatov signál podriadenosti, je to viac ako netradičné“, hovorí Milan Šuplata, ktorý je jeden z päťdesiatky skúsených diplomatov, ktorých prepustil minister Juraj Blanár. Prekresľovali rukopis zahraničnej politiky, no z rezortu sa ozývalo nanajvýš „hlučné ticho“. Zvonku zaznievali hlasy o „tragickej a desivej zmesi arogancie, nekompetentnosti a nepochopenia“, zvnútra však opäť prenikalo len ticho, pomenované „autocenzúrou“. Až prišlo prepúšťanie pod rúškom organizačnej zmeny. A pre deklarované šetrenie sa päťdesiatka zamestnancov rezortu zahraničia ocitla mimo organizačného pavúka. A ak to malo byť pre desaťpercentné šetrenie, paradoxne 150-nových náhradníkov si v tom istom rezorte miesto našla. Vtedy zarezonoval prvý hlas – prepusteného Ivana Novotného. Bol aj o diskriminácii, strachu, prepúšťaní po desiatkach rokov v diplomatických službách, naberaní nových z ruského prostredia, neprofesionalite či o rezignácii. Ako to v rezorte a s rezortom diplomacie vyzerá – v rozkolísaných časoch, keď sa o Slovensku začína rozprávať ako o proruskom partnerovi, s ktorým sa nateraz nepočíta v „koalícii ochotných“? Za oponu nahliadneme s ďalším z prepustených – diplomatom Milanom Šuplatom. Stál za prípravou dôležitého dokumentu pre smerovanie zahraničnej politiky – novej bezpečnostnej stratégie. „Mal som tú možnosť byť pri tom ako drafter, ako ten, kto dáva dokopy slová a vety dokumentu“, spomína. Minister Lajčák bol profesionál, politické „noty“ vedel upratať a vyčistiťDo rezortu diplomacie nastupoval v čase tretej vlády Roberta Fica, ministrom zahraničia bol jeho nominant Miroslav Lajčák. Neprekážalo mu politické tričko vtedajšieho ministra? „Tým, že bol pri kormidle zahraničnej politiky Miroslav Lajčák, bola to garancia vysokej profesionality“, reaguje Šuplata. „To bol človek, ktorý mal renomé aj v zahraničí“, dopĺňa. „Za našu diplomaciu som sa zaňho nemusel hanbiť“, hovorí. Lajčák podľa neho dokázal „upratať a vyčistiť“ občasné politické zásahy. Korčok, Káčer, Wlachovský – znalci diplomacieZa ministra Ivana Korčoka Milan Šuplata postúpil do kancelárie ministra. „Bol som s ním už na veľvyslanectve vo Washingtone“, spomína. „V kancelárii ministra som pôsobil za troch ministrov. Hoci mali rôzne charaktery a povahy, všetci boli diplomati profesionáli. Robilo sa s nimi veľmi dobre. Poznali nuancy diplomatického života, vyznali sa v zahraničnej politike, poznali aktérov z cudziny, niektorých partnerov aj dlhé roky...Pre mňa to bola zaujímavá skúsenosť rôznych výkonov profesionálneho výkonu diplomacie“, hovorí Šuplata. Juraj Blanár – minister nenaplnených očakávaníKeď prejde reč k Jurajovi Blanárovi, aktuálnemu šéfovi rezortu diplomacie, Milan Šuplata sa v prvej vete vracia k jeho predchodcom. „Mal som skúsenosť s ministrami, ktorí boli špičkou slovenskej diplomacie. Nie každý minister zahraničných vecí musí byť predtým diplomatom. Mandát od voličov, či silná pozícia v strane, ktorá vás nominovala, môžu byť výhodou“, hovorí. Chýbajúcu skúsenosť so zahraničnou politikou pritom môže podľa Šuplatu nahradiť schopnosť rýchlo sa učiť, tím dobrých radcov a investovaná energia do spoznávania nuánc diplomacie a fungovania rezortu. „Dokonca môže byť naprospech, keď vie (politický) nominant od ministra financií vybaviť peniaze“, poznamenáva Milan Šuplata. Dodáva však, že očakávania sa zatiaľ nenaplnili. „Šetrenie“ na konci ktorého je viac prijatých?V diplomacii, v ktorej sa cení skúsenosť, nie je podľa Šuplatu šetrením prepúšťanie skúsených ľudí. Šetrenie tu podľa neho nie je argumentom. „Ak viete ešte pred voľbami, že budete musieť pre konsolidáciu šetriť, a hneď prvý rok prijmete desiatky ľudí - presné...

„Sám Robert Fico pred Vladimírom Putinom vyslal pre diplomatov signál podriadenosti, je to viac ako netradičné“, hovorí Milan Šuplata, ktorý je jeden z päťdesiatky skúsených diplomatov, ktorých prepustil minister Juraj Blanár. Prekresľovali rukopis zahraničnej politiky, no z rezortu sa ozývalo nanajvýš „hlučné ticho“. Zvonku zaznievali hlasy o „tragickej a desivej zmesi arogancie, nekompetentnosti a nepochopenia“, zvnútra však opäť prenikalo len ticho, pomenované „autocenzúrou“. Až prišlo prepúšťanie pod rúškom organizačnej zmeny. A pre deklarované šetrenie sa päťdesiatka zamestnancov rezortu zahraničia ocitla mimo organizačného pavúka. A ak to malo byť pre desaťpercentné šetrenie, paradoxne 150-nových náhradníkov si v tom istom rezorte miesto našla. Vtedy zarezonoval prvý hlas – prepusteného Ivana Novotného. Bol aj o diskriminácii, strachu, prepúšťaní po desiatkach rokov v diplomatických službách, naberaní nových z ruského prostredia, neprofesionalite či o rezignácii. Ako to v rezorte a s rezortom diplomacie vyzerá – v rozkolísaných časoch, keď sa o Slovensku začína rozprávať ako o proruskom partnerovi, s ktorým sa nateraz nepočíta v „koalícii ochotných“? Za oponu nahliadneme s ďalším z prepustených – diplomatom Milanom Šuplatom. Stál za prípravou dôležitého dokumentu pre smerovanie zahraničnej politiky – novej bezpečnostnej stratégie. „Mal som tú možnosť byť pri tom ako drafter, ako ten, kto dáva dokopy slová a vety dokumentu“, spomína. Minister Lajčák bol profesionál, politické „noty“ vedel upratať a vyčistiťDo rezortu diplomacie nastupoval v čase tretej vlády Roberta Fica, ministrom zahraničia bol jeho nominant Miroslav Lajčák. Neprekážalo mu politické tričko vtedajšieho ministra? „Tým, že bol pri kormidle zahraničnej politiky Miroslav Lajčák, bola to garancia vysokej profesionality“, reaguje Šuplata. „To bol človek, ktorý mal renomé aj v zahraničí“, dopĺňa. „Za našu diplomaciu som sa zaňho nemusel hanbiť“, hovorí. Lajčák podľa neho dokázal „upratať a vyčistiť“ občasné politické zásahy. Korčok, Káčer, Wlachovský – znalci diplomacieZa ministra Ivana Korčoka Milan Šuplata postúpil do kancelárie ministra. „Bol som s ním už na veľvyslanectve vo Washingtone“, spomína. „V kancelárii ministra som pôsobil za troch ministrov. Hoci mali rôzne charaktery a povahy, všetci boli diplomati profesionáli. Robilo sa s nimi veľmi dobre. Poznali nuancy diplomatického života, vyznali sa v zahraničnej politike, poznali aktérov z cudziny, niektorých partnerov aj dlhé roky...Pre mňa to bola zaujímavá skúsenosť rôznych výkonov profesionálneho výkonu diplomacie“, hovorí Šuplata. Juraj Blanár – minister nenaplnených očakávaníKeď prejde reč k Jurajovi Blanárovi, aktuálnemu šéfovi rezortu diplomacie, Milan Šuplata sa v prvej vete vracia k jeho predchodcom. „Mal som skúsenosť s ministrami, ktorí boli špičkou slovenskej diplomacie. Nie každý minister zahraničných vecí musí byť predtým diplomatom. Mandát od voličov, či silná pozícia v strane, ktorá vás nominovala, môžu byť výhodou“, hovorí. Chýbajúcu skúsenosť so zahraničnou politikou pritom môže podľa Šuplatu nahradiť schopnosť rýchlo sa učiť, tím dobrých radcov a investovaná energia do spoznávania nuánc diplomacie a fungovania rezortu. „Dokonca môže byť naprospech, keď vie (politický) nominant od ministra financií vybaviť peniaze“, poznamenáva Milan Šuplata. Dodáva však, že očakávania sa zatiaľ nenaplnili. „Šetrenie“ na konci ktorého je viac prijatých?V diplomacii, v ktorej sa cení skúsenosť, nie je podľa Šuplatu šetrením prepúšťanie skúsených ľudí. Šetrenie tu podľa neho nie je argumentom. „Ak viete ešte pred voľbami, že budete musieť pre konsolidáciu šetriť, a hneď prvý rok prijmete desiatky ľudí...

„V Slaviansku sme postavili humanitárne centrum. Z recesie sme ho nazvali Slovenské a žiadne iné. Chceli sme sa postaviť tomu „slovenskému“, ktoré presadzuje ministerka Šimkovičová. Ako Slováci sa nechceme nechať zahanbiť, že budeme vyzerať ako kolaboranti. Ako niekto, kto zastavuje humanitárnu pomoc, kto prestáva pomáhať Ukrajine. Ako jednoduchí ľudia z Oravy či z východného Slovenska sme sa rozhodli vybudovať toto humanitárne centrum“, tvrdí študent práva Marek Janiga, ktorého svojho času kritizoval premiér Robert Fico. Ak je doma aj v nevyberanom slovníku jedného premiéra, za hranicami sedí za jedným stolom s prezidentom a preberá si cenu za líderstvo. Ak si na ňom Robert Fico všimol tak mladícke vyrážky, Petr Pavel svojou prítomnosťou ocenil jeho inšpiratívnosť, úspech a pozitívny vplyv na spoločnosť. Všetko hodnoty, ktoré podčiarkuje ocenenie, ktoré nesie pomenovanie po ďalšej výraznej osobnosti svetovej diplomacie Madeleine Albrigtovej a odovzdáva ho pražská pobočka amerického Aspenovho inštitútu.Mareka Janigu si všimla ako humanitárneho pracovníka a študentského senátora Univerzity Komenského, ktorý na pomoc Ukrajincom napadnutých Putinom založil mimovládku United for Help. Príbeh líderstva a odvahy, ktorý si podľa Aspen inštitútu zaslúži uznanie, zvlášť v týchto náročných časoch. Práve tento Marek Janiga nám bude robiť spoločnosť v dnešnom podcaste. „Podarilo sa spojiť ľudí naprieč vierovyznaniami, názormi, pravica, ľavica, liberáli, progresívci, konzervatívci...Spájajúcim prvkom bola pomoc druhým. Začalo sa to formovať po tom, ako Rusi vyhodili do vzduchu v Chersone priehradu“, hovorí študent a humanitárny pracovník Janiga. Na Ukrajine udržiava a zo zbierok podporuje dva projekty. V Chersone a v Slaviansku. Prvý predstavuje upravené podpivničené priestory miestneho chrámu, v ktorých je päťdesiatka lôžok. V Slaviansku zas humanitárne centrum. Už nie bratia, ale kolaboranti – kvôli Ficovi Pri svoje ostatnej ceste na Ukrajinu, z ktorej sa vrátil len v piatok, počúval medzi Ukrajincami aj zmienky o krokoch premiéra Roberta Fica a jeho ľudí smerom k Putinovi, k prezidentovi Zelenskému, či vyhrážky zastavenia štátnej humanitárnej pomoci a vetovania pomoci EÚ. „Každý vedel, že je tam nejaký Fico, tým, že rozdúchal konflikt s prezidentom Zelenským. Dokonca vedeli také detaily, že bol niekde vo Vietname, v zlatej vani. Veľmi nepríjemne sa mi to počúvalo“, hovorí. Ešte nepríjemnejší však bol pre Janigu fakt, ako sa na Ukrajine vyvinul pohľad na Slovensko. „Predtým nás vnímali ako jedných z najbližších spojencov, ako skutočných bratov. Teraz sa na nás pozerajú ako na semikolaborantov, ako na tých, čo sa stretávajú s Putinom, legitimizujú názory Ruskej federácie“, ilustruje Marek Janiga. Keď slovo biskupov zostáva prázdnymŠtudentovi práva, ktorý je aktívnym kresťanom, chýba v tejto situácii aj jasné stanovisko biskupov. „Cirkev potrebuje zaujať jasný postoj“, hovorí. Nedávne stanovisko katolíckych biskupov označil za „nič nehovoriace prázdne gesto“. Reaguje pritom na list biskupov, v ktorom apelujú na vládne strany, opozíciu, kultúrnu obec a dokonca i na médiá, aby „kompetentne, spravodlivo, zodpovedne a v duchu služby celej spoločnosti pristupovali k svojim vyjadreniam i rozhodnutiam a nezohľadňovali vlastný prospech a záujmy pred verejným dobrom“. „Myslím si, že aj podľa biblického: buďte horúci, alebo buďte studení. Keď ste vlažní, je to akoby nič“, hovorí. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„V Slaviansku sme postavili humanitárne centrum. Z recesie sme ho nazvali Slovenské a žiadne iné. Chceli sme sa postaviť tomu „slovenskému“, ktoré presadzuje ministerka Šimkovičová. Ako Slováci sa nechceme nechať zahanbiť, že budeme vyzerať ako kolaboranti. Ako niekto, kto zastavuje humanitárnu pomoc, kto prestáva pomáhať Ukrajine. Ako jednoduchí ľudia z Oravy či z východného Slovenska sme sa rozhodli vybudovať toto humanitárne centrum“, tvrdí študent práva Marek Janiga, ktorého svojho času kritizoval premiér Robert Fico. Ak je doma aj v nevyberanom slovníku jedného premiéra, za hranicami sedí za jedným stolom s prezidentom a preberá si cenu za líderstvo. Ak si na ňom Robert Fico všimol tak mladícke vyrážky, Petr Pavel svojou prítomnosťou ocenil jeho inšpiratívnosť, úspech a pozitívny vplyv na spoločnosť. Všetko hodnoty, ktoré podčiarkuje ocenenie, ktoré nesie pomenovanie po ďalšej výraznej osobnosti svetovej diplomacie Madeleine Albrigtovej a odovzdáva ho pražská pobočka amerického Aspenovho inštitútu.Mareka Janigu si všimla ako humanitárneho pracovníka a študentského senátora Univerzity Komenského, ktorý na pomoc Ukrajincom napadnutých Putinom založil mimovládku United for Help. Príbeh líderstva a odvahy, ktorý si podľa Aspen inštitútu zaslúži uznanie, zvlášť v týchto náročných časoch. Práve tento Marek Janiga nám bude robiť spoločnosť v dnešnom podcaste. „Podarilo sa spojiť ľudí naprieč vierovyznaniami, názormi, pravica, ľavica, liberáli, progresívci, konzervatívci...Spájajúcim prvkom bola pomoc druhým. Začalo sa to formovať po tom, ako Rusi vyhodili do vzduchu v Chersone priehradu“, hovorí študent a humanitárny pracovník Janiga. Na Ukrajine udržiava a zo zbierok podporuje dva projekty. V Chersone a v Slaviansku. Prvý predstavuje upravené podpivničené priestory miestneho chrámu, v ktorých je päťdesiatka lôžok. V Slaviansku zas humanitárne centrum. Už nie bratia, ale kolaboranti – kvôli Ficovi Pri svoje ostatnej ceste na Ukrajinu, z ktorej sa vrátil len v piatok, počúval medzi Ukrajincami aj zmienky o krokoch premiéra Roberta Fica a jeho ľudí smerom k Putinovi, k prezidentovi Zelenskému, či vyhrážky zastavenia štátnej humanitárnej pomoci a vetovania pomoci EÚ. „Každý vedel, že je tam nejaký Fico, tým, že rozdúchal konflikt s prezidentom Zelenským. Dokonca vedeli také detaily, že bol niekde vo Vietname, v zlatej vani. Veľmi nepríjemne sa mi to počúvalo“, hovorí. Ešte nepríjemnejší však bol pre Janigu fakt, ako sa na Ukrajine vyvinul pohľad na Slovensko. „Predtým nás vnímali ako jedných z najbližších spojencov, ako skutočných bratov. Teraz sa na nás pozerajú ako na semikolaborantov, ako na tých, čo sa stretávajú s Putinom, legitimizujú názory Ruskej federácie“, ilustruje Marek Janiga. Keď slovo biskupov zostáva prázdnymŠtudentovi práva, ktorý je aktívnym kresťanom, chýba v tejto situácii aj jasné stanovisko biskupov. „Cirkev potrebuje zaujať jasný postoj“, hovorí. Nedávne stanovisko katolíckych biskupov označil za „nič nehovoriace prázdne gesto“. Reaguje pritom na list biskupov, v ktorom apelujú na vládne strany, opozíciu, kultúrnu obec a dokonca i na médiá, aby „kompetentne, spravodlivo, zodpovedne a v duchu služby celej spoločnosti pristupovali k svojim vyjadreniam i rozhodnutiam a nezohľadňovali vlastný prospech a záujmy pred verejným dobrom“. „Myslím si, že aj podľa biblického: buďte horúci, alebo buďte studení. Keď ste vlažní, je to akoby nič“, hovorí. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Najnovší prieskum agentúry 2muse ukázal, že 95 percent Slovákov aktívne využíva zálohový systém. Podcasty We Know How vznikajú v spolupráci s komerčným partnerom.

II. pilier, ETF fondy, špekulatívne aktíva. Tento rok bol z pohľadu investovania naozaj zaujímavý. Dokonca by sa dalo povedať, že jeden z najzaujímavejších za posledné obdobie, a to aj čo sa týka výnosov. „Akciové trhy, ktoré bežne prinášajú výnos sedem až deväť percent, už druhý rok po sebe dosiahli zhodnotenie dvadsať percent,“ vysvetľuje ekonomický redaktor SME a magazínu INDEX Jozef Tvardzík. Úspech však zaznamenali aj dlhopisy. Ani jeden garantovaný fond v rámci II. piliera totiž neskončil v mínuse. Dôvodom je podľa Jozefa hlavne uvoľnenie menovej politiky vo forme znižovania úrokových sadzieb centrálnymi bankami. V prípade indexov a akcií boli zase hlavným ťahúňom technologické giganty USA. A to hlavne zopár najväčších hráčov ako Tesla, Microsoft či Apple, ktorí tvoria takmer štyridsať percent hodnoty celého indexu. „Investičný apetít v Spojených štátoch je obrovský. Sledujeme nové vstupy na burzu, fúzie firiem, ale aj pozitívne očakávania v súvislosti s Trumpom a sľubmi o deregulácii a znížení byrokracie, “ dodáva Jozef. Na budúci rok sa však ako investične zaujímavé zdajú aj iné krajiny. Odborníci podľa Jozefa spomínajú Čínu aj Latinskú Ameriku. Ako sa bude vyvíjať trh na budúci rok, prečo majú obrovský potenciál hlavne spomínané krajiny a prečo Európa aj po investičnej stránke za zvyškom sveta stále nestíha? V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá ekonomický redaktor denníka SME a magazínu INDEX Jozef Tvardzík, ktorý sa venuje investičným témam. _ 2:20 Množstvo peňazí v II. pilieri.8:14 Výnosy fondov v II. pilieri.14:37 Dôvody výnosov indexových fondov.18:43 Ako sa darilo akciovým fondom.23:33 Prečo ostať v II. pilieri.31:25 Čo čaká trh v roku 2025.34:47 Kam investovať peniaze v roku 2025? _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na ⁠sme.sk/indexodber⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Index.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Ako sporiť deťom na budúcnosť, ale ako ich zároveň aj učiť hodnote peňazí, sú otázky, na ktoré hľadajú odpoveď mnohí rodičia. V minulosti totiž debaty o rodinných financiách neboli bežné a ak sa aj deťom nejaké peniaze bokom odkladali, väčšinou na bežných účtoch alebo termínovaných vkladoch v bankách. O investovaní, respektíve o tom, že by si na svoje vlastné ciele investovali priamo deti, nebola vôbec reč. Dnes je situácia iná. „Investovanie pre deti je z našej skúsenosti jedným z najfrekventovanejších cieľov, pre ktorý si ľudia zakladajú investičné účty,“ približuje zakladateľ Finaxu Juraj Hrbatý. Aj on svojim deťom dlhodobo investuje. Konkrétne na ciele, nad ktorými chce mať priamu kontrolu, ako napríklad štart do života, či školné na vysokú školu. Zároveň však svoje deti vedie k uvedomovaniu si hodnoty peňazí cez ich vlastné investičné účty. Jeho trinásťročný syn Michal peniaze, ktoré dostane na narodeniny alebo získa z predaja vecí na bazáre, investuje na vlastných účtoch (v správe otca Juraja) s tromi cieľmi - bicykel, prvé auto a dôchodok. Všade má pritom nastavený iný investičný horizont a tomu prispôsobené aj riziko a rozumie, prečo je takáto správa peňazí výhodnejšia ako bežný účet. „Na bežnom účte mi peniaze nezarábajú. Dokonca kvôli inflácii aj trochu prerábam. Keď ich investujem, zarábajú mi,“ vysvetľuje. Všetko čo v tejto oblasti vie, má skôr od otca ako zo školy. „Finančnej gramotnosti sa na vyučovaní veľmi nevenujeme. Skôr si ma zavolal starší spolužiak, ktorý robil prezentáciu pre maturitné ročníky na tému investovania, aby som mu pomohol,“ opisuje Michal realitu na školách. Ako teda učiť deti, akú hodnotu majú peniaze, ako si môžu aj samé sporiť na veci, ktoré by chceli a aké možnosti má samotný rodič, ak chce deťom sporiť na budúcnosť? V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá zakladateľ Finaxu Juraj Hrbatý a jeho syn Michal Hrbatý. _ 1:12 Kedy deti začať učiť hodnote peňazí.3:53 Finančná gramotnosť Slovensko vs. svet.5:57 Prečo by deti mali mať skúsenosť s investovaním.8:05 Aké investičné ciele má Jurajov syn Michal.10:40 Ako školy (ne)učia o investovaní.16:42 Čo Juraj radí rodičom v otázke investovania pre deti.22:22 Kedy ma investičný účet spravovať dieťa a kedy rodič.27:14 Jeden účet pre viac detí/cieľov alebo investovať oddelene?29:31 Postup pri zakladaní účtu na dieťa.30:27 Daňová povinnosť pri investičnom účte na dieťa. _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na ⁠sme.sk/indexodber⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Index.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Vláda koalícia si úspešne odhlasovala rozpočet. Dokonca sa pre to dočasne zmenila zo 76ky na 79viatku. Vláda bude viac peniaze míňať ako šetriť. V štátnom rozpočte je diera a šesť a pol miliardy eur a Slovensko bude mať podľa Národnej banky druhý najvyšší deficit v eurozóne s najväčšou konsolidáciou za takmer tri miliardy eur.Prečo nás najviac stoja dôchodky a výplaty štátnym a verejným zamestnancom? Budeme mať na to peniaze a je to pre vládu a naše verejné financie udržateľné? Ako vláda pomôže ľuďom s dôsledkami obrovskej konsolidácie či s cenami plynu? A bude aj ďalej hľadať väčšinu v parlamente, či sa napokon dohodne aj s huliakovcami? Pobavíme sa s ministrom financií a podpredsedom strany Smer – Sociálna demokracia Ladislavom Kamenickým.

Donald Trump môže mená členov budúcej vlády vyberať s cieľom provokovať alebo testovať lojalitu trumpistického tábora v americkom kongrese, myslí si odborník na USA Branislav Ondrášik.„Niektoré mená veľmi ťažko prejdú americkým senátom a repubilkánmi. Viem si predstaviť, že niektorými nomináciami chce Trump dosiahnuť, aby sa ukázali ľudia, ktorí sú absolútne lojálni za každú cenu. A ľudia, ktorí sú ochotní ísť s nim do súboja," hovorí v podcaste.V podcaste približuje, prečo konkrétne niektoré mená vyvolávajú také kontroverzie. To podľa neho ale neplatí pre budúceho ministra zahraničia. „O kompetenciach Marca Rubia nikto nemôže mať žiadne pochybnosti. Na rozdiel od iných nominantov a nominantiek, kde sú pochybnosti veľmi výrazné, a to v zmysle, či vôbec dokážu funkciu zastávať. Dokonca aj funkciu o niekoľko stupňov nižšiu."Ondrášik označuje za kontroverznú nomináciu ministra obrany - má sa ním stať moderátor Fox News Pete Hegseth. „Keď sa pozrieme na jeho CV, nemá kvalifikáciu na to byť ministrom obrany. Nemá žiadnu skúsenosť so žiadnou vládnou funkciou a manažovaním.Treba síce povedať, že bol lídrom na bojisku a to s vyznamenaným, no niektoré jeho názory sú vyslovene kontroverzné. Napríklad sa vyjadril, že ženy by nemali byť v dôstojníckych a bojových rolách v armáde. To by bol docela veľký zásah do armády," približuje.Prekvapenie vyvolala aj možná nová šéfka amerických tajných služieb Tulsi Gabbard. „Myslím, že v prípade Gabbarovej je kontroverznosť nielen v tom, že má názory, ktoré môžu ísť povedzme po ruke Ruskej federácii, ale aj do očí bijúca nekompetentnosť."V podcaste tiež rozoberáme blízkosť Donalda Trumpa a Elona Muska a jeho pozíciu v kabinete. Podľa Ondrášika je Muska vidieť viac ako viceprezidenta J.D.Vancea.Moderuje Denisa Hopková.

Donald Trump môže mená členov budúcej vlády vyberať s cieľom provokovať alebo testovať lojalitu trumpistického tábora v americkom kongrese, myslí si odborník na USA Branislav Ondrášik.„Niektoré mená veľmi ťažko prejdú americkým senátom a repubilkánmi. Viem si predstaviť, že niektorými nomináciami chce Trump dosiahnuť, aby sa ukázali ľudia, ktorí sú absolútne lojálni za každú cenu. A ľudia, ktorí sú ochotní ísť s nim do súboja," hovorí v podcaste.V podcaste približuje, prečo konkrétne niektoré mená vyvolávajú také kontroverzie. To podľa neho ale neplatí pre budúceho ministra zahraničia. „O kompetenciach Marca Rubia nikto nemôže mať žiadne pochybnosti. Na rozdiel od iných nominantov a nominantiek, kde sú pochybnosti veľmi výrazné, a to v zmysle, či vôbec dokážu funkciu zastávať. Dokonca aj funkciu o niekoľko stupňov nižšiu."Ondrášik označuje za kontroverznú nomináciu ministra obrany - má sa ním stať moderátor Fox News Pete Hegseth. „Keď sa pozrieme na jeho CV, nemá kvalifikáciu na to byť ministrom obrany. Nemá žiadnu skúsenosť so žiadnou vládnou funkciou a manažovaním.Treba síce povedať, že bol lídrom na bojisku a to s vyznamenaným, no niektoré jeho názory sú vyslovene kontroverzné. Napríklad sa vyjadril, že ženy by nemali byť v dôstojníckych a bojových rolách v armáde. To by bol docela veľký zásah do armády," približuje.Prekvapenie vyvolala aj možná nová šéfka amerických tajných služieb Tulsi Gabbard. „Myslím, že v prípade Gabbarovej je kontroverznosť nielen v tom, že má názory, ktoré môžu ísť povedzme po ruke Ruskej federácii, ale aj do očí bijúca nekompetentnosť."V podcaste tiež rozoberáme blízkosť Donalda Trumpa a Elona Muska a jeho pozíciu v kabinete. Podľa Ondrášika je Muska vidieť viac ako viceprezidenta J.D.Vancea.Moderuje Denisa Hopková.

Úspešná a obľúbená speváčka, ktorej sú blízke viaceré hudobné žánre. Dokonca je aj autorkou niektorých svojich hitov. Okrem úspešných piatich albumov má na svojom konte i významné ocenenia – Coca-cola popstar, Zlatého slávika i ocenenie OTO v kategórii speváčka. Aktuálne stojí pred svojim tradičným Vianočným turné – Moje Vianoce 2024, s ktorým navštívi viaceré slovenské mestá. Hovoriť s Katou Martinkovou bude aj o návšteve hrobov jej blízkych v súvislosti s Pamiatkou zosnulých, o tom, aký je rozdiel stať sa matkou v mladom a zrelom veku, o varení, pečení i cestovaní, o jej optimistickom prístupe k životu i o tom, prečo je pre ňu dôležité pomáhať núdznym. | Tolkšou Hosť sobotného Dobrého rána pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 8. hodine.

Odborník na Kórejský polostrov v rozhovore hovorí, že Rusko a Severná Kórea sú predurčení k tesnejšej spolupráci, pretože oba režimy sú sankcionované a vytesnené zvyškom sveta. „Rusko má všetko, čo Severná Kórea potrebuje. Trpí nedostatkom energetických surovín alebo chronickým nedostatkom potravín. To všetko môže poskytnúť Rusko. No a Rusko sa na Severnú Kóreu obracia ohľadne dodávok munície a v poslednej dobe v dodávke živej bojové sil. Ideo obojstranne výhodnú spolupráciu," hovorí v podcaste koreanista z Ústavu ázijských štúdii Univerzity Karlovej Tomáš Horák.Severná Kórea plánuje na Ukrajinu vyslať špeciálny druh vojsk. „Jednotky, ktoré boli vyslané do Ruska, by mali patriť k tomu najlepšiemu. V rámci severokórejskej armády ide o špeciálne vydelený druh vojsk, špeciálne sily."Severná Kórea bude vyrábať hrdinovHorák tiež vysvetľuje, že obyvateľom Severnej Kórey je odmala vštepované, že záujmy spoločnosti sú nadradené záujmom jednotlivca. Naopak si myslí, že prípadné straty na bojisku by mohli byť využité propagandisticky. „Severná Kórea si bude vyrábať hrdinov. Nemyslím, že prípadné ľudské straty na životoch by vyvolali nespokojnosť Severnej Kórey," hovorí v podcaste. Severokórejská armáda môže isť do vojny s tým, že bojuje proti spoločnému nepriateľovi proti Spojeným štátom.Témou rozhovoru je aj blízkosť Vladimira Putina a Kim Čong-una a život v KĽDR. Odobrník hovorí, že v Severnej Kórey je miera totality, neslobody, manipulácie a propagandy rádovo vyššia než v Rusku. Pokiaľ nedokážeme pochopiť Rusko, tak prípade Severnej Kórey to bude ešte obtiažnejšie. „Mám veľmi krátku skúsenosť so severokórejským režimom, ale aj ten krátkodobý pocit na človeka veľmi silne zapôsobí. Propaganda naozaj číha na každom kroku. Dokonca aj Severní Kóreici ju majú už tak hlboko v hlave, že majú problémy vyjadrovať myšlienky. Keď sa ich ale opýtate na niečo čo súvisí milovaným vodcom, sú schopní vysypať propagandististické frázy," hovorí tiež v podcaste.Moderuje Denisa Hopková.Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes, Google Podcasts alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk alebo na Instagrame.

Odborník na Kórejský polostrov v rozhovore hovorí, že Rusko a Severná Kórea sú predurčení k tesnejšej spolupráci, pretože oba režimy sú sankcionované a vytesnené zvyškom sveta. „Rusko má všetko, čo Severná Kórea potrebuje. Trpí nedostatkom energetických surovín alebo chronickým nedostatkom potravín. To všetko môže poskytnúť Rusko. No a Rusko sa na Severnú Kóreu obracia ohľadne dodávok munície a v poslednej dobe v dodávke živej bojové sil. Ideo obojstranne výhodnú spolupráciu," hovorí v podcaste koreanista z Ústavu ázijských štúdii Univerzity Karlovej Tomáš Horák.Severná Kórea plánuje na Ukrajinu vyslať špeciálny druh vojsk. „Jednotky, ktoré boli vyslané do Ruska, by mali patriť k tomu najlepšiemu. V rámci severokórejskej armády ide o špeciálne vydelený druh vojsk, špeciálne sily."Severná Kórea bude vyrábať hrdinovHorák tiež vysvetľuje, že obyvateľom Severnej Kórey je odmala vštepované, že záujmy spoločnosti sú nadradené záujmom jednotlivca. Naopak si myslí, že prípadné straty na bojisku by mohli byť využité propagandisticky. „Severná Kórea si bude vyrábať hrdinov. Nemyslím, že prípadné ľudské straty na životoch by vyvolali nespokojnosť Severnej Kórey," hovorí v podcaste. Severokórejská armáda môže isť do vojny s tým, že bojuje proti spoločnému nepriateľovi proti Spojeným štátom.Témou rozhovoru je aj blízkosť Vladimira Putina a Kim Čong-una a život v KĽDR. Odobrník hovorí, že v Severnej Kórey je miera totality, neslobody, manipulácie a propagandy rádovo vyššia než v Rusku. Pokiaľ nedokážeme pochopiť Rusko, tak prípade Severnej Kórey to bude ešte obtiažnejšie. „Mám veľmi krátku skúsenosť so severokórejským režimom, ale aj ten krátkodobý pocit na človeka veľmi silne zapôsobí. Propaganda naozaj číha na každom kroku. Dokonca aj Severní Kóreici ju majú už tak hlboko v hlave, že majú problémy vyjadrovať myšlienky. Keď sa ich ale opýtate na niečo čo súvisí milovaným vodcom, sú schopní vysypať propagandististické frázy," hovorí tiež v podcaste.Moderuje Denisa Hopková.Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes, Google Podcasts alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk alebo na Instagrame.

*Podporte podcast Dobré ráno v aplikácii Toldo na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/extradobrerano⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠. Irán zaútočil v noci z utorka na stredu desiatkami rakiet na Izrael. Jeho raketový útok je odpoveďou na kroky Izraela, bombardovanie Hamasu a Hizballáhu aj na začatie pozemnej operácie v Libanone. Čo sa to teda na Blízkom východe deje a prečo, aké to má dôsledky, ako sú rozložené sily a či to môže prerásť do ďalšej veľkej vojny? Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno pýta Daniela Hoťku. Zdroje zvukov: Česká televize, BBC Odporúčanie: Rád hovorievam, že Vec dnes robí rap pre ľudí, ktorí nepočúvajú rap. No jeho nový album spoločne so Supom - Námestie Slobody - je vynikajúci... a to bez ohľadu na to, či ste, alebo nie ste fanúšikom hip-hopu. Dokonca si trúfnem povedať, že toto je najlepší slovenský hiphopový album, aký som tento rok počul... a Supa sa na ňom ešte aj stal skutočným básnikom. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte mesačný podcastový newsletter nielen o novinkách SME na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcastovenovinky⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠  – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

„Ako človeka slova ma hlboko poburuje, že nám tu vládnu bludári, konšpirátori, zákerní ľudia, tí, čo sa živia šírením lží a propagandy. Verejný diskurz do veľkej miery ovládli ľudia, ktorí idú proti elementárnym vedeckým faktom. Aj preto chodím na námestia opäť ako na klavír“, hovorí spisovateľ a publicista Michal Hvorecký. Doména bohatých – knihy najnovšou optikou strážcu štátnej kasy ministra Kamenického. Poslúžila mu pri argumentácii zásadného zvýšenia DPH pri nich – zo súčasných 10 percent na nových 23. V Európskej únii by tak bola druhá najvyššia – po Dánsku. Vo zvyšku Únie je nižšia – najčastejšie okolo piatich percent. Íri a Česi ju majú dokonca nulovú. A ak minister financií hovorí pri knihe o doméne bohatých, zo Združenia vydavateľov a kníhkupcov prichádza iná skúsenosť. Podľa Juraja Hegera je ten rozdiel v kupovaní u bohatých a chudobnejších minimálny: 7,4 versus 6,9 kúpených kníh za rok v prospech solventnejších. Čím je kniha pre človeka? A čím pre jedno spoločenstvo, či rovno národ? A ak sa má stať cestou k štátnym úsporám, nezaplatí tým štát oveľa viac na následkoch činov ľudí, ktorí na knihách radšej šetria?Do týchto vôd sa vydáme s človekom, ktorému sa knihy rodia rovno v hlave, či pod prstami. Dokonca ich môžu čítať v prekladoch aj za hranicami Slovenska, či počúvať jeho čítanie dospelí i deti. Život s knihou označuje za inšpiratívny a radostný. Dokonca hovorí, že ho „naučil pokore“. Spisovateľ a publicista Michal Hvorecký. „Považujem to za mimoriadne nevydarený, zbabraný a jeden veľmi zle pripravený návrh zákona. Je slepou uličkou. Presne proti tomuto trendu ide zvyšok sveta. Svetová únia vydavateľstiev radí všade zavádzať čo najnižšiu DPH, resp. odporúča ju rovno nulovú. Je to v prospech toho, aby knihy boli ako médium prístupné všetkým bez rozdielu“, reaguje Michal Hvorecký. „Keď Slovensko pôjde cestou druhej najvyššej DPH v Európe, bude to pre nás znamenať najmä ochudobnenie širokých vrstiev. Kníh bude vďaka tomu vychádzať reálne menej a budú výrazne drahšie“, dopĺňa.Michal Hvorecký pripomína, že plánované štátne šetrenie na knihách sa deje v okamihu, keď je kultúrna scéna „pod ťažkým atakom financovania z verejných zdrojov“. Príkladom má byť prekladová literatúra, ktorej „výraznému rozbehu“ pomohol v minulých rokoch Fond na podporu umenia. Pri vládnych úvahách o výraznom zvyšovaní DPH na knihy Michal Hvorecký pripomína aj výskumy o tom, že pochopenie a interpretácia prečítaného textu mladým otvára cestu k úspechu. „Nech budú v budúcnosti robiť čokoľvek, či už budú pracovať v bankovníctve, alebo budú učiteľmi, alebo budú pracovať v službách, im to výrazne môže pomôcť v tom, aby boli v živote úspešnejší, viac zarábali a dokázali sa lepšie presadiť na trhu práce“, tvrdí. V podcaste sa tiež pozrieme na jeho príbeh s knihou, na knihu ako „nositeľa príbehov“, na to, kde chodí za svojimi príbehmi či prečo svojim deťom číta nahlas. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Ako človeka slova ma hlboko poburuje, že nám tu vládnu bludári, konšpirátori, zákerní ľudia, tí, čo sa živia šírením lží a propagandy. Verejný diskurz do veľkej miery ovládli ľudia, ktorí idú proti elementárnym vedeckým faktom. Aj preto chodím na námestia opäť ako na klavír“, hovorí spisovateľ a publicista Michal Hvorecký.Doména bohatých – knihy najnovšou optikou strážcu štátnej kasy ministra Kamenického. Poslúžila mu pri argumentácii zásadného zvýšenia DPH pri nich – zo súčasných 10 percent na nových 23. V Európskej únii by tak bola druhá najvyššia – po Dánsku. Vo zvyšku Únie je nižšia – najčastejšie okolo piatich percent. Íri a Česi ju majú dokonca nulovú. A ak minister financií hovorí pri knihe o doméne bohatých, zo Združenia vydavateľov a kníhkupcov prichádza iná skúsenosť. Podľa Juraja Hegera je ten rozdiel v kupovaní u bohatých a chudobnejších minimálny: 7,4 versus 6,9 kúpených kníh za rok v prospech solventnejších. Čím je kniha pre človeka? A čím pre jedno spoločenstvo, či rovno národ? A ak sa má stať cestou k štátnym úsporám, nezaplatí tým štát oveľa viac na následkoch činov ľudí, ktorí na knihách radšej šetria?Do týchto vôd sa vydáme s človekom, ktorému sa knihy rodia rovno v hlave, či pod prstami. Dokonca ich môžu čítať v prekladoch aj za hranicami Slovenska, či počúvať jeho čítanie dospelí i deti. Život s knihou označuje za inšpiratívny a radostný. Dokonca hovorí, že ho „naučil pokore“. Spisovateľ a publicista Michal Hvorecký. „Považujem to za mimoriadne nevydarený, zbabraný a jeden veľmi zle pripravený návrh zákona. Je slepou uličkou. Presne proti tomuto trendu ide zvyšok sveta. Svetová únia vydavateľstiev radí všade zavádzať čo najnižšiu DPH, resp. odporúča ju rovno nulovú. Je to v prospech toho, aby knihy boli ako médium prístupné všetkým bez rozdielu“, reaguje Michal Hvorecký. „Keď Slovensko pôjde cestou druhej najvyššej DPH v Európe, bude to pre nás znamenať najmä ochudobnenie širokých vrstiev. Kníh bude vďaka tomu vychádzať reálne menej a budú výrazne drahšie“, dopĺňa.Michal Hvorecký pripomína, že plánované štátne šetrenie na knihách sa deje v okamihu, keď je kultúrna scéna „pod ťažkým atakom financovania z verejných zdrojov“. Príkladom má byť prekladová literatúra, ktorej „výraznému rozbehu“ pomohol v minulých rokoch Fond na podporu umenia. Pri vládnych úvahách o výraznom zvyšovaní DPH na knihy Michal Hvorecký pripomína aj výskumy o tom, že pochopenie a interpretácia prečítaného textu mladým otvára cestu k úspechu. „Nech budú v budúcnosti robiť čokoľvek, či už budú pracovať v bankovníctve, alebo budú učiteľmi, alebo budú pracovať v službách, im to výrazne môže pomôcť v tom, aby boli v živote úspešnejší, viac zarábali a dokázali sa lepšie presadiť na trhu práce“, tvrdí. V podcaste sa tiež pozrieme na jeho príbeh s knihou, na knihu ako „nositeľa príbehov“, na to, kde chodí za svojimi príbehmi či prečo svojim deťom číta nahlas. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

V tejto časti ZZP sme sa rozprávali s bývalým moderátorom TV Markíza Michalom Kovačičom, ktorý hovorí o vzniku svojho nového projektu 360-ka. Ako vyzeral odchod z Markízy, akým spôsobom Markíza vstupovala do slobody novinárov a prečo sa nevedel interne s nikým dohodnúť? O tom všetko rozpráva M. Kovačič v novej časti ZZP.

V najnovšej časti relácie V teréne sa reportér Ivan Mego venuje kontroverznej postave slovenského podsvetia - Ľudovítovi Sátorovi, známemu aj ako Lajos Sátor. Tento muž je považovaný za najväčšieho sériového vraha v dejinách nielen Slovenska, ale aj celej Európy. Sátor vyrastal v Dunajskej Strede a už v mladom veku sa zapojil do aktivít miestnej mafie. Svoju vražednú kariéru začal údajne už ako 20-ročný a postupne sa vypracoval na obávaného mafiánskeho bossa. Ivan Mego v relácii odhaľuje šokujúce detaily o Sátorovej brutalite, vrátane faktu, že nemal zábrany zabíjať ani ženy. Viacerí členovia vyrozprávali historku o tom ako Ľudovít Sátor, ako 23-ročný chlapec a člen vražedného komada Šipoša prezentoval neotrasiteľnú silu svôjho bosa. Keď ten vydal pokyn aby zavraždili jeho spoločníka, Sátor so svojim parťákom Kecom nezaváhal. Igora Bíróa bez milosti zastrelili, podľa slov členov gangu potom svoju obeť posadili do auta na sedadlo spolujazdca a vydali sa na rozlúčku s Dunajskou Stredou. Zatiaľ čo mal Keco šoférovať, Ľudovít Sátor, ktorý sedel za popraveným Bíróm, mával jeho bezvládnou rukou z okna auta na rozlúčku. Dokonca brutálne mučil a zavraždil aj soka v láske. Učiteľa, s ktorým mala mať jeho vtedajšia priateľka pomer uniesol, odrezal mu genitálie, natlačil mu ich do úst a potom ho rozkrájal. Sátor vyše 10 rokov unikal spravodlivosti. Napriek tomu, že má na svedomí približne stovku vrážd, polícia ho nikdy nezatkla. K jeho úspešnému skrývaniu prispievalo aj časté menenie vzhľadu, vďaka čomu ho ľudia často nevedeli identifikovať. Osud Ľudovíta Sátora je zahalený tajomstvom. Podľa pôvodnej výpovede Lehela Horvátha, bývalého člena Sátorovej skupiny, mal byť Sátor mŕtvy. Horváth tvrdil, že ho sám zastrelil. Telo sa však nikdy nenašlo, čo vyvolávalo pochybnosti o pravdivosti tohto tvrdenia. Nedávno však prípad nabral nový, prekvapivý smer. Lehel Horváth zmenil svoju výpoveď a teraz tvrdí, že Sátor je stále nažive a len sa ukrýva. Táto nová informácia znovu rozvírila špekulácie o osude najobávanejšieho slovenského zločinca. Relácia V teréne ponúka fascinujúci pohľad do temného sveta organizovaného zločinu a prináša nové svetlo na prípad, ktorý už desaťročia vzbudzuje záujem verejnosti i odborníkov. Pre viac videí z kriminálneho a politického prostredia sleduj ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠Na Stope s Ivanom Megom.⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

Do zániku sveta nezostáva veľa času. Aspoň podľa amatérskej astrofyzičky Petry, ktorá súdny deň vypočítala na 7. septembra 2011 o 20:21. Toto proroctvo ju nečakane spojí s pomerne jednoduchým Johanom, ktorý odmalička slepo obdivoval staršieho brata, a s dôchodkyňou Agnes, ktorá sa vydáva za mladú influencerku. Nesúrodá trojica sa v karavane vydáva do Ríma a majú poriadne naponáhlo. Musia toho ešte veľa stihnúť, ale ako to už býva, nič nejde podľa plánu. Dokonca ani koniec sveta. Na pozadí bizarného výletu naprieč Európou, Afrikou a Amerikou Jonasson humorne a svojsky odkrýva nielen výnimočné ľudské charaktery, ale odhaľuje aj to, ako funguje korupcia na globálnej úrovni. Preklad: Alexandra Debnárová Audiokniha: Prorokyňa a trkvas Autor: Jonas Jonasson Interpret: Daniel Ratimorský Dĺžka: 13:58 h Vydavateľstvo: Publixing a Ikar Audiokniha Prorokyňa a trkvas na webe Audiolibrix (MP3 na stiahnutie) Audiokniha Prorokyňa a trkvas na webe Publixing (MP3 CD)

Aj vy ste si už niekedy vypočuli, že sa správaním podobáte svojej mame? Možno si to ani neuvedomujeme, ale tak, ako nám to dokazuje história, dokazujú to aj najnovšie výskumy. V čom všetkom sme si s mamami podobné a v čom nás dokážu ovplyvniť? Práve dnes na Deň matiek, by sme na to nemali zabúdať.Ako deti svoje mamy milujeme a vzhliadame k nim, čím sme však staršie, tým je tento vzťah náročnejší. Kým niekto má so svojou mamou priam idylický vzťah, niekto má práve naopak, so svojou mamou vzťah komplikovaný. Nech je to ale tak či onak, mnohé ženy si vypočujú, že sa na svoju mamu v mnohom podobajú.Najnovšie štúdie a výskumy ukazujú, že mamy dokážu svoje dcéry ovplyvniť v mnohých oblastiach. Sú to totiž práve mamy, ktoré ovplyvňujú správanie dcér v blízkych vzťahoch s ostatnými, zohrávajú významnú úlohu pri názore na svoje vlastné telo, mamy dokonca dokážu ovplyvniť budúce kariéry a výber povolania svojich dcér. Dokonca existujú dôkazy, že poruchy nálady sa geneticky prenášajú z matky na dcéru. Zdá sa vám to povedomé?Ak ale máte pocit, že je tomu tak len dnes, ste na omyle. Vzťah matky a dcéry bol veľmi dôležitý už v minulosti a boli to práve mamy, ktoré si boli svojim dcéram tými najbližšími. Kým chlapci prirodzene vzhliadali k otcom, pre dievčatá bola mama tou najdôležitejšou osobou. Dievča sa okolo 5-6 rokov dostalo pod kuratelu mamy, ktorá ho postupne zaúčala do domácich prác a pripravovala ju na život manželky, matky a gazdinej, učila ju krôčik po krôčiku všetky domáce práce, ktoré raz bude potrebovať. Niet sa preto čo čudovať, že mama a dcéra mali k sebe veľmi blízko. Vypočujte si podcast o tom, ako to bolo v minulosti. V podcaste sa ešte okrem iného dozviete-ako boli v spoločnosti vnímané mamy, aký bol ich vzťah s deťmi-či bola v minulosti napríklad mama pre dcéru aj kamarátka?-či sa zdôverovali ženy s nejakými problémami alebo aj napríklad láskami svojim matkám-čo všetko museli mamy naučiť svoje dcéry do života

Štefan Harabin, bývalý minister spravodlivosti, predseda Najvyššieho súdu SR, sudca a politik. V rokoch 2019 a 2024 kandidoval na prezidenta s proruskou rétorikou. Teraz ho chce SNS za člena Súdnej rady. Čo o ňom vieme? Čo sa deje v slovenskom súdnictve a aký to má vplyv na právny štát? Aj o tom sa v podcaste rozprávala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou portálu Demagóg.sk Veronikou Frankovskou a s politológom pôsobiacim na Ústave pre otázky súdnictva v Brne Samuelom Spáčom.Frankovská v prvej časti podcastu rozobrala viaceré hoaxy a dezinformácie, ktoré šíril Štefan Harabin. Jedným z nich bol jeho nepravdivý výrok: „Je povinnosťou Rusov pacifikovať nacistov, ktorí genocídne od roku 2014 zavraždili 15-tisíc vlastných civilistov.“ V tomto výroku podľa Frankovskej opakoval hneď niekoľko naratívov ruskej propagandy. „Jedným z nich je, že na Ukrajine je akýkoľvek problém s nacizmom, čo je niečo čo bolo opakovane vyvrátené, keďže ukrajinská vláda sa nijakým spôsobom k fašistickým ideológiám nehlási,“ uviedla Frankovská. Predovšetkým však podľa Frankovskej nie je pravda, že na Donbase prebiehala genocída, viackrát to vyvrátili rôzne medzinárodne organizácie, ktoré tam boli prítomné, vrátane monitorovacej misie OSN.Podľa Spáča je slovenské súdnictvo momentálne v prechodnom období, nakoľko je čerstvo implementovaná súdna mapa, ktorá by mala vyriešiť niektoré z problémov súdnictva. „V minulosti určite platilo, že slovenská súdna sústava bola príliš rozdrobená,“ povedal Spáč. To čo sa podľa neho nepodarilo vyriešiť však je, že v niektorých častiach Slovenska je dostupnosť spravodlivosti omnoho horšia ako inde.Spôsob akým vznikala Súdna rada a aké padali argumenty podľa Spáča nesvedčili o snahe zlepšiť súdnictvo, „bolo to len niečo čo trebalo spraviť, keď chceme vstúpiť do EÚ“. Teoretické predpoklady, že Súdna rada má byť zárukou nezávislosti a legitimity sudcovského stavu sa podľa neho nenaplnili. Dokonca uviedol, že slovenská Súdna rada figuruje vo viacerých akademických štúdiách ako príklad zlej praxe.V podcaste sa rozoberalo aj potenciálne opätovné pôsobenie Štefana Harabina v Súdnej rade. „Štefan Hrabin v princípe svojimi postojmi nie je zásadným problémom pre značnú časť slovenského súdnictva ani súdnej rady, čiže by mohli nájsť spoločnú reč,“ uzavrel Spáč.Podcast nahrávala Veronika Jursová Prachárová.

*Podporte naše podcasty v aplikácii Toldo! Stiahnite si appku na ⁠⁠⁠⁠sme.sk/toldo⁠⁠⁠⁠ a získajte prístup aj k extra obsahu podcastov SME. _ Medvede útočia na ľudí, sú premnožené a človeka sa vôbec neboja. Aj preto ich vraj bežne vidíme blízko obcí, či dokonca v meste. Takto nejak vidí súčasný šéf envirorezortu Tomáš Taraba problém s medveďmi. Riešením mal byť podľa neho ústavný zákon. Ten by dovoľoval odstreliť medveďa, ktorý sa do blízkosti obce či mesta priblíži na 500 metrov. Po dohode s opozičnou KDH došlo k zmene a odstrel bude možný v prípade, že medveď ohrozí človeka alebo mu spôsobí škody na majetku. Ako by takéto niečo fungovalo v praxi a je vôbec problém s medveďmi natoľko vypuklý, ako ho prezentujú politici? A ak áno, prečo? Eva Frantová sa v podcaste Dobré ráno pýta ekológa Erika Baláža. Zdroj zvukov: TASR, Markíza, HN Odporúčanie: Ak chcete vedieť viac o tom, ako sa pri kontakte s medveďom správať, odporúčam navštíviť priamo na webovú stránku zásahového tímu pre medveďa hnedého. Nájdete tam množstvo užitočných informácií, ale aj konkrétne rady. Dokonca aj to, ako styku s medveďom predísť. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte mesačný podcastový newsletter nielen o novinkách SME na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcastovenovinky⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠  – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

V našom tele sa ukrýva úplná divočina. Dokonca sa predpokladá, že mikróbov v našich telách môže byť viac než našich vlastných buniek, a tento mikrobióm robí množstvo užitočných vecí. A niekedy sa tiež zblázni. Vedci teraz zistili, čo s tým má sirovodík a aké baktérie sú za jeho mechanizmus zodpovedné. Tento týždeň budeme v podcaste Zoom spoznávať naše črevá, pozrieme sa na ohromný únik metánu v Kazachstane a dozvieme sa, čo je to pika syndróm u malých detí. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Fakty namiesto špekulácií. Detaily z pátrania po vrahoch a podozrivých. Dôvody, prečo sa pred súdom ocitli práve konkrétni obžalovaní. A vyvrátenie konšpirácií, že existujú iné nevyriešené verzie a mená podozrivých vraj nepoznáme. Odpovede na „prečo“ novej knihy o Jánovi a Martine, investigatívcovi a jeho snúbenici, ktorých chladná vražda už pred šiestimi rokmi otriasla krajinou. Stojí za ňou Laura Kellö Kalinská. Rovnako investigatívna novinárka, tých istých Aktualít, ktorá je pri Jánovi a jeho Martine a ich procese a vyšetrovaní od začiatku. Do redakcie nastupovala presne v deň, keď sa o vražde dozvedel svet. Paradox, zhoda okolností či vyššia moc? Dnešné RánoNahlas – v „predvečer“ smutného výročia – bude práve s ňou, o jej novej knihe Vražda Jána a Martiny Vyšetrovanie. „Dosť som zvažovala, či do tej knihy ísť. Mala som pocit, že o tom prípade sa už napísalo všetko. Čo nové by sme ešte priniesli?“, rozpráva Laura. „No vidíme, že tu máme šieste výročie tejto strašnej tragédie a namiesto toho, aby boli veci jasnejšie, sa do celého prípadu zakomponovali rôzne polopravdy, lži, totálne klamstvá. A preto to rozhodnutie: napíšeme jeden ucelený príbeh, vyvrátime konšpirácie a necháme na čitateľoch, nech si urobia názor“, vysvetľuje. „Dodnes sú podozrenia v súvislosti s tým, kto sa do vyšetrovacieho tímu dostal. Postupne z neho museli odstrániť ľudí, o ktorých boli presvedčení, že tam nepatria, alebo tam majú inú úlohu ako vyšetrovať“, rozpráva investigatívna novinárka portálu Aktuality.skTvrdí, že pri sledovaní prípadu sa jej podarilo preštudovať celý vyšetrovací spis, ktorý má do 30-tisíc strán. Dokonca vedie listovú korešpondenciu s uväzneným Marianom Kočnerom, ktorý je v prípade nateraz ako jediný oslobodený. Snaží sa s ním aj osobne stretnúť. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Keď ľudia počujú slovo nakupovanie, niektorí prevrátia očami a nariekajú. Iní sú zas nadšení, že toto „mučenie“ podstupujú znova a znova. Bez ohľadu na to, či ste milovníkom alebo zástancom nakupovania, existuje niekoľko typov obchodov, ktoré určite poznáte. Ak však nakupovanie nie je vaša silná stránka nezúfajte! My ti poradíme, ktoré obchody sú stvorené ako pre teba. Dokonca ti prezradíme aj rôzne značky, ktoré sú známe po celom svete! Vypočuj si našu novú časť. Rodina je jadrom spoločnosti. Pre každého to však môže znamenať niečo iné. Neexistuje totižto len jedna forma rodiny. Niektorí manželia nemusia mať deti, niekto môže vyrastať bez mami či otca alebo u adoptívnych rodičov. Poznáte však funkcie rodiny? Povieme vám, je ich skutočne veľa. Či už je to emocionálna alebo napríklad aj ekonomická. Ak sa chceš dozvedieť viac o rodine a popritom sa aj pripraviť na maturitu z angličtiny, pozri si naše nové video. Túto epizódu Schooltagu ti prináša slovenský operátor 4ka. Jediná štvorka, ktorá ťa v škole nebude mrzieť. Mimochodom, vieš, čo ťa čaká po vydarenej maturite? Sloboda. No slobodu si môžeš vyskúšať aj dnes. V 4ke môžeš skúsiť ktorýkoľvek paušál SLOBODA na prvých 30 dní len za symbolické 4 eurá a vybrať si tak podľa seba - je štyri, či potrebuješ nekonečné dáta, alebo kopec minút na telefonovanie. Stačí si ho objednať cez e-shop na https://www.4ka.sk/sloboda-za-4. 4ka myslí na všetkých - štvorkárov aj jednotkárov. Choď na https://www.4ka.sk/sloboda-za-4, kde nájdeš pre seba a tvojich kamošov ďalšie výhodné ponuky. Kľúčové slová: shopping, Schooltag, angličtina, maturita

"Bude až na ďalšej vláde, aby sa komplexne pozrela na SIS a urobila rozhodnutie, hoci aj radikálnejšieho rázu," hovorí premiér Ľudovít Ódor, ktorý je momentálne aj ministrom vnútra o poslednej kauze a obvineniach v SIS. "Je tam niekto podpísaný. Nemôžu sa do systému nahádzať hocičo. Niekto musel vypracovať tú informáciu. Potom sa to preloží do angličtiny a dá sa to do systému. Tá slovenská informácia je podpísaná, tá anglická nie je podpísaná. Pokiaľ mám informácie, Rulíšek za to nebol zodpovedný," hovorí o liste o Káľavskom, ktorý SIS poslala do Bosny a Hercegoviny, Ľudovít Ódor. “Ja som ten list videl, a tak ostro by som ho nehodnotil. Dokonca sa mi zdá, že to ani tak nehodnotili všetci poslanci, ktorí ho videli. V tom liste sa nepotvrdzujú mnohé veci, ktoré sú v mediálnom priestore,” dodáva premiér. Ako sa pozerá na podozrenia o SIS? Dôveruje vyšetrovateľom okolo Jána Čurillu? A bolo dobré tak málo a stroho komunikovať odchod ministra vnútra? Pozrite si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s premiérom Ľudovítom Ódorom. Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH