POPULARITY
Categories
Ob 80-letnici Inštituta za slovenski jezik Frana Ramovša objavljamo intervju s predstojnikom te ustanove, jezikoslovcem dr. Kozmo Ahačičem. Pravi, da je glede prihodnosti slovenščine previden optimist. V javnosti večkrat slišimo opozorila o ogroženosti našega jezika, vendar zaradi prizadevanja mnogih njegov položaj trenutno ni slab. Po oceni Ahačiča je po razvitosti, relativni prisotnosti v digitalnem svetu in opremljenosti slovenščina celo med prvimi 50 svetovnimi jeziki. Pri čemer je danes v rabi kar okoli sedem tisoč jezikov, od tega jih večina populacije govori nekaj sto.
V tej epizodi raziščemo najbrž eno od bolj zanimivih verskih ločin na svetu. Ljudi, ki se vozijo z vozovi na konjsko vprego, a imajo ti vozovi smernike. Ljudi, ki si ne strižejo las in brad, ki nosijo oblačila evropskih služabnikov iz 17. stoletja, a postavijo skedenj brez uporabe mehanizacije v enem dnevu.
CarVertical. Veruj podacima, a ne rečima. Proveri istoriju automobila za nekoliko sekundi: https://www.carvertical.com/rs/landing/v3?utm_source=infl&a=lap76&b=0d7540bc&voucher=lap76-----------------HEINEKEN 0,0 IGRA
Podľa niekoho je to najzábavnejšie auto od BMW s relatívne nízkou cenou. Avšak v nami testovanej konfigurácii stojí toľko, čo väčší a jazdne excelentný elektromobil i4. Oplatí sa kúpiť?BMW M235i xDrive Gran Coupé (2025) patrí medzi najzaujímavejšie autá dneška - aspoň pohľadom konzervatívneho zákazníka, motoristu. Bavorák má kompaktné rozmery, nízky podvozok, klasický automobilový dizajn vpredu aj vzadu, k tomu výkonný štvorvalcový benzínový motor a silnú tendenciu dokazovať svoje športové schopnosti prepracovanou estetikou interiéru. Lenže, aj keď tak vyzerá, nie je to plnokrvné športové auto, o čom sa presvedčila aj infuencerka Smusiata, ktorá pre Autobazar.EU tento malý divoký bavorák otestovala. V podcaste, ktorý vydávame aj so sprievodným videom, Sára Juricová hovorí o svojej týždňovej skúsenosti s Erikom Strížom z inzertného portálu. BMW M235i xDrive Gran Coupé je rýchle, agilné a všestranné prémiové kupé, ktoré ponúka zábavu bez extrémnej náročnosti na šoféra. Medzi jeho silné stránky patrí výkonný 2,0-litrový preplňovaný motor s maximálnym výkonom 225 kW (306 k), pohon všetkých kolies xDrive, skvelé a bezpečné jazdné vlastnosti, ktoré zvládne aj menej skúsený vodič, a relatívne dobrá praktickosť pre každodenné použitie. Hoci nie je taký ostrý ako čistokrvné modely M, je to zábavné a svižné auto, ktoré je vhodné každodenný život.
Mate Dolenc je na naše književno prizorišče stopil z novelami in črticami, ki jih je objavljal v Mladih potih, Sodobnosti, Problemih in Dialogih. Leta 1970 je izdal svojo prvo samostojno knjigo, zbirko novel z naslovom Menjalnica. Dve leti pozneje je izšel roman Peto nadstropje trinadstropne hiše, ki ga je napisal skupaj z Dimitrijem Ruplom. Tem knjigam so sledile Aleluja Katmandu, Potopljeni otok, Gorenčev vrag in številne druge, s katerimi je gradil svoj, danes zelo obsežen pisateljski opus. Zanj je prejel številne pomembne nagrade, kot so nagrada Prešernovega sklada, Levstikova in Kajuhova nagrada, dve nagradi desetnica in večernica. Po njegovih delih Morje v času mrka in Vampir z Gorjancev so posneli tudi filma. S pisateljem se pogovarja Tina Kozin, urednica oddaje: Tadeja Krečič. Produkcija: 2005.
Komentovany súhrn diania v kresťanskom svete od autorského tímu Sveta kresťanstva.
Svetovni slovenski kongres je včeraj v Šmarjeških Toplicah pripravil 13. mednarodno konferenco slovenskih zdravnikov. Srečanje je bilo v prvi vrsti namenjeno navezovanju stikov, kroženju znanja in sodelovanju zdravnikov iz Slovenije z rojaki, delujočimi po svetu, ki so se dotaknili tem s področja rehabilitacije, ki je bila tokratna osrednja tema. Govorili so o zdravljenju po poškodbi glave, rehabilitaciji srca in okrevanju po covidu-19 ter tudi o uspehu in popularnosti naših termalnih zdravilišč, saj jih obiskujejo številni tuji in domači gostje, ta dejavnost pa tako predstavlja pomemben doprinos k slovenskemu turizmu, gospodarstvu in medicinski oz. zdravstveni oskrbi, nam je povedal član programskega odbora Aleš Pražnikar s Škotske. To je bilo že 48. vseslovensko strokovno srečanje v organizaciji Svetovnega slovenskega kongresa.
Po več kot dveh letih vojne in številnih neuspešnih diplomatskih poskusih doseganja premirja v Gazi je iz Egipta danes končno prispela dobra vest. Dogovora med Izraelom in Hamasom o izvedbi prve faze premirja so se najbolj razveselili Palestinci, ujeti v opustošeni enklavi. Ostali poudarki oddaje: - Evropski parlament pričakovano zavrnil oba predloga nezaupnice Evropski komisiji, slovenski poslanci glasovali različno. - Nobelova nagrada za literaturo letos madžarskemu pisatelju Laszlu Krasznahorkaiju. - Predsednik KPK premierja in preostale nosilce najvišjih funkcij poziva k dostojni komunikaciji in spoštovanju neodvisnih nadzornih institucij.
V oddaji Iz življenja vesoljne Cerkve ste slišali, da nas papež v mesecu oktobru posebej vabi k molitvi rožnega venca za mir. Za vas smo povzeli tudi njegov nagovor na okoljski konferenci ob 10. obletnici okrožnice Laudato si in njego pogovor z novinarji. Osrednjo temo pa smo posvetili jubilejnemu dogodku katehistov v Rimu, ki je potekal na zadnji septembrski konec tedna.
Komentovaný súhrn diania v kresťanskom svete od autorského tímu Sveta kresťanstva.
Nedavno je Afriška unija, ki združuje 55 držav, podprla kampanjo Correct the map za prenehanje uporabe Mercatorjevega zemljevida sveta iz 16. stoletja, ki je še vedno najbolj pogosto uporabljen prikaz Zemlje na ravni površini zemljepisne karte. Projekcija, ki jo je za navigacijo ustvaril flamski kartograf Gérard de Crémère (1512 – 1594), bolj znan kot Gerardus Mercator, namreč popači velikosti celin, poveča območja blizu polov, kot sta Severna Amerika in Grenlandija, hkrati pa skrči Afriko in Južno Ameriko. Na Mercatorjevi projekciji sta, na primer, Grenlandija in Afrika videti približno enake velikosti, v resnici pa je afriška celina 14x večja od Grenlandije. V kampanji zato predlagajo prenehanje uporabe Mercatorjevega zemljevida in začetek uporabe zemljevida Equal Earth iz leta 2018 (na priloženi sliki) V pogovoru doc. dr. Dušan Petrovič s Katedre za kartografijo, fotogrametrijo in daljinsko zaznavanje na Fakulteti za gradbeništvo in geodezijo Univerze v Ljubljani pojasnjuje ozadje in smiselnost pobude. Očitek o kolonialni dediščini Mercatorjeve projekcije sveta drži le na kopnem, v primeru okvar satelitske navigacije, pomorcem na oceanih preostaja Mercatorjeva karta še vedno plovbi primernejše orodje za smer potovanja. Poleg tega pa ljudje iz slovenskih dežel nikakor niso bili tisti, ki so izvajali suprematistično kolonialno politiko do svetovnega juga, zato se ne bi smeli obremenjevati s t.im. »krivdo belega človeka«. Ta velja za bivše in sedanje kolonialne sile zahodne Evrope. Kot zanimivost še to, pri razvoju omenjene ekvivalentne projekcije sveta na karti je aktivno sodeloval tudi Bojan Šavrič – alumni Fakultete za gradbeništvo in geodezijo, ki trenutno živi in dela v Kaliforniji. Zemljevid iz leta 2018, pri izdelavi katerega sta sodelovala z njim še Bernhard Jenny, in Tom Patterson, prikazuje države in celine v njihovih dejanskih velikostih. FOTO: Projekcija ekvivalentne Zemlje iz l.2018 VIR: https://en.wikipedia.org/wiki/Equal_Earth_projection
Tokratna oddaja je nastala na Opčinah pri Trstu, pri znanem rojaku Dragu Štoki. Po izobrazbi je pravnik, deloval je kot odvetnik, a je veliko svojih moči in svojega časa posvetil naši narodni skupnosti, in sicer v edini slovenski stranki v Italiji – Stranki slovenska skupnost. Boril se je za samostojno politično nastopanje Slovencev in bil kar štirikrat izvoljen za deželnega poslanca. V letih 2005 do 2015 je bil predsednik ene od krovnih organizacij, Sveta slovenskih organizacij. Iskal je stike in povezave s slovensko manjšino na avstrijskem Koroškem. Močno je zaznamoval proces demokratizacije Slovenije. Je avtor več knjižnih del. Vedno je bil zvest zvestobi svojemu narodu, demokratičnemu prepričanju, globokim krščanskim izročilom in vsestranski svobodi v mišljenju, idealih in dejanjih. Vedno se je zavzemal za dialog in sodelovanje. Prejel je Pučnikovo plaketo za prispevek k razvoju demokracije v Sloveniji, medaljo Republike Slovenije za zasluge za dobrobit zamejskih Slovencev, naroda in jezika in plaketo dr. Danila Majarona, najvišje priznanje Odvetniške zbornice Slovenije.
V novej časti Športcastu ta3 sme sa rozprávali s bývalým cyklistom a športovým riaditeľom Jánom Valachom. Prečo je súboj Pogačar vs. Vingegaard taký výnimočný? Ako funguje zákulisie Tour de France? A čo znamená, že Viktória Chladoňová už jazdí vo svetovej špičke? Okrem toho sme sa venovali aj týmto témam: Ako vyrastá nová hviezda slovenskej cyklistiky Viktória Chladoňová a čo jej dáva pôsobenie vo Visme Prečo ženská cyklistika zažíva boom a čím začína dobiehať mužskú Ako sa cyklisti pripravujú na podmienky na MS v Afrike a vysokú nadmorskú výšku Aký je rozdiel medzi pretekmi v národnom drese a v drese WorldTour tímu Dominancia Pogačara s Vingegaardom Tajomstvá tréningu a psychiky najlepších – prečo takmer nemajú zlý deň Čo obnáša práca športového riaditeľa Ako vyzerá deň v sprievodnom aute na Tour de France
Súhrn diania v kresťanskom svete od vedúceho redaktora Sveta kresťanstva Pavla Rábaru. V aktuálnom súhrne sa dozviete: aký prípad má na stole odvolací súd štátu Vatikán, ako pápež Lev XIV. uvažuje o liturgickom spore v rímskokatolíckej cirkvi, a ktorú zo svojich kníh najnovšie rozšíril český historik Jaroslav Šebek.
Ježiš hovorí o sebe, že je Svetlom sveta. V tejto časti vysvetľujem, čo to znamená pre náš život. Prajem Vám príjemné počúvanie! Hosted on Acast. See acast.com/privacy for more information.
Izraelska vlada se ne pusti motiti. Kljub temu, da je neodvisna preiskovalna komisija Sveta za človekove pravice Organizacije združenih narodov ugotovila, da Izrael nad Palestinci izvaja genocid, izraelska vojska nadaljuje pustošenje po palestinski enklavi. Gaza je pekel na zemlji in hkrati največja hiralnica na svetu. Čeprav ves svet v živo spremlja genocid nad tamkajšnjim prebivalstvom, po dveh letih mednarodni akterji še vedno omahujejo s sankcijami zoper Izrael. Zato ni presenetljivo, da ob molku in sprenevedanju pri tako odločnem odmiku od civilizacijskih norm, človeštvo tone v anarhijo, brezvladje, kaos – svet brez pravil. Svet, v katerem pravila na novo določa politična moč, podkrepljena z vojaško silo. Čeprav sva se pred nekaj tedni za to sezono poslovila, sva poletni dopust morala prekiniti s posebno epizodo. Bomo šli jeseni na dva referenduma, na enega ali referendumov sploh ne bo? Petkovo glasovanje o predlogu Levice za referendum o dvigu obrambnih stroškov na tri odstotke je zarisalo novo politično podobo Slovenije. Na isti strani so se znašli poslanci vladne Levice in Socialnih demokratov ter opozicijskih SDS in NSi. Poraženec tega zapleta, predsednik vlade Robert Golob, je slabe pol ure kasneje udaril z napovedjo nove referendumske pobude – o članstvu Slovenije v Natu. V kaosu, ki je sledil, se vse strani borijo za svoj košček pozornosti in za svojo resnico, najin gost, komentator časopisa Delo Uroš Esih, pa poudarja, da so v tej zgodbi prav vsi ravnali nedržavotvorno in zgolj za lastne notranjepolitične koristi. Analiziramo interese in namene strank, vladnih in opozicijskih in ugibamo o možnih posledicah, pa tudi geopolitični kontekst, v katerem se odvija slovenska politična melodrama in lahko odpre vrata hibridnim ruskim napadom na trdnost zveze Nato skozi slovenska odprta vrata. Za konec se pozabavamo še z razvpito parado nacionalizma in neoustaštva na zagrebškem hipodromu, kateri niso podlegli niti znani slovenski domoljubi.
Súhrn diania v kresťanskom svete od vedúceho redaktora Sveta kresťanstva Pavla Rábaru. V aktuálnom súhrne sa dozviete: o čom sme písali presne pred desiatimi rokmi v čase vzniku denníka Postoj; ako reagoval pápež Lev XIV. na otázky o LGBTI, požehnávaní homosexuálov a prípadoch zneužívania.
V časih, ko se cvet naše predstavniške demokracije obklada z »gnoji od človeka« in se primerja s Hitlerjem, razumnega mika, da bi se obrnil na drugo stran in dremal dalje; a kaj ko je ugovor vesti močnejši od predmestne pritlehnosti. Tako se danes sprašujemo: »Kako je mogoče, da so se polizdelki tipa Zvonko Černač pojavili na tržišču?« In še naprej: »Kako je mogoče, da jim je dan privilegij javne besede.« Odgovor smo, presenetljivo, našli pri Mozartu. Vemo, da bi bil za raziskati to temo najprimernejši nenadkriljivi Marjan Jerman, a žal ga ni več med nami – tako moramo v naši skromni oddaji ugrizniti v gnilo jabolko slovenskih medsosedskih odnosov. Zadnje čase se je namreč med žive meje, veje hrušk, ki segajo čez mejo, barve fasad in vojne dovoznih poti, čiščenja skupnih vhodov, prenove kopalnic in kar je podobnih medsosedskih tragedij, vrinil nov element. Wolfgang Amadeus Mozart. Oziroma otroci, ali pač zreli ljubitelji glasbe, ki vadijo njegove etude, skladbice, sonatine ali sonate. Bog ne daj koncerte. Kot nam sporočajo v medijih, policija prejema vse več prijav zaradi hrupa, ker sosedje vadijo instrument. Skoraj praviloma gre za klasično glasbo, v mnogih primerih za v glasbenih šolah šolajočo se mladino. In na tem mestu potegnemo črto. Najbolj očitna točka, ki jo samo ošinemo, tako zelo je prezentna, je dejstvo, da je ukvarjanje z lepimi umetnostmi eden zadnjih branikov, ki današnjo mladež še drži na strani razuma. Histerija družbenih omrežij in računalniških iger je po podatkih že dosegla pandemične razsežnosti in mnoge države, ki so pri vzgoji mladine praviloma okretne kot čezoceanska ladja, so začele sprejemati prve ukrepe, da bi zamejile škodljive posledice strmenja v zaslone. Igranje instrumenta oziroma ukvarjanje z glasbo, ki je imela na zgodovino mladinskih gibanj v zadnjih dveh stoletjih neizmeren vpliv, je eno zadnjih sider normalnosti v tem podivjanem svetu. In potem se tem veličastnim mehanizmom, ki so sooblikovali civilizacijo, upre miselnost slovenske soseske. Da hrup, ki prihaja iz sosednjega stanovanja, ali hiše, ali parcele, moti njen mir. Na državo ni računati. Država je nekje v svojem drobovju nekoč spisala zakone o hrupu in njegova svetost decibel je vladar tega vesolja. Ni pomembno, ali gre za Mozarta, za nočno rajanje, ali za mopede pod oknom – usodo velikanov klasične glasbe odrejajo decibeli. Zato ima država po neki bizarni logiki pravico, da ostarelo profesorico klavirja oglobi, ker je igrala Mozarta. V smeri, da bi država zaščitila ljudi, ki se ukvarjajo z glasbo, torej ne moremo naprej. Tako nam ostane le še spekulacija, z mnogo vegave teorije. Gre pa tako. Posameznik v sedemdesetih kvadratih svojega dvosobja zahteva pravico do miru. Do tišine in spokoja. Ker ko je zastavil svojo dušo pri banki, si ni kupil le stanovanja, temveč si je tudi zagotovil popolno izolacijo od vsega ostalega. Razen veselic v istrskem kampu Slovenec v stanovanju noče imeti nobenih stikov s komerkoli in s čimerkoli. Mozart v sosednjem stanovanju je tako neposredna grožnja njegovi osnovni pravici do miru. In ta pravica se nato upre pravici božanskega Wolfganga, da je igran! Zadeva je namreč ta, da so rezultati genialnih umov tista kolesca, ki poganjajo voz civilizacije naprej. Mozartova glasba je rojena za to, da se igra. Ves čas in nihče je nima pravice omejevati. Omejevanje je podobno bedasto, kot če bi omejevali posledice Teslovega genija in bi ostali brez elektrike! Tako imamo spopad na eni strani slovenskega sosedskega hohštapleraja in na drugi strani enega temeljnih gradnikov civilizacije. Zakon, kar nas v končnih posledicah pripelje do anomalij Zvonka Černača, daje prav pravici do zasebnosti, tišine in miru. Za zdaj. Svet bo brez dvoma boljši, ko bodo po zakonu imeli prav glasbeniki, umetniki in šolajoča se mladina; ljubitelji klasične glasbe in ostarele profesorice klavirja. Do takrat pa le še predlog, ki smo ga našli v mučilnih tehnikah starega Vzhoda. Dajmo ljudi, ki jih moti hrup glasbenih instrumentov, zapreti v popolno tišino. Brez kakršnihkoli dražljajev iz okolja. V takšni tišini se mora človek slej kot prej soočiti s samim sabo. In velika večina nezadovoljnih sosedov bi že po nekaj urah moledovala, naj nekdo v sosednjem prostoru za božjo voljo začne igrati na klavir.
Cerkev svete Helene na Premu je vredna ogleda, že zaradi poslikav Toneta Kralja. Po njej nas je popeljal župnik v Ilirski Bistrici Stanko Fajdiga.
Na sviatok Sedembolestnej Panny Márie k nám na rozhovor prišiel katolícky kňaz, ktorý pôsobí vo farnosti v Liptovskom Hrádku. Vyštudoval Teologický inštitút v Spišskej kapitule a absolvoval aj doplňujúce štúdiá o rodine a manželstve na Lateránskej Univerzite v Ríme. Venuje sa príprave snúbencov do manželstva, robí kurzy o manželstve a rodine. Pochádza z Vyšného Kubína z Oravy. Má troch súrodencov. Venuje sa aj horolezectvu, jeho záľubou je príroda a hory. So svojím kolegom Jánom Dubeckým, pokoril v septembri 2023 ôsmu najvyššiu horu sveta – Manaslu. Jeho obľúbeným slovenským kopcom je Choč. Rád číta a športuje, s kňazmi v diecéze každoročne robia kňažský charitatívny hokejový turnaj. | Hosť: Ján Bystriansky (katolícky kňaz, vyšiel na ôsmu najvyššiu horu sveta – Manaslu). | Moderuje: Kata Martinková. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.
V parku Finžgarjevega doma na Opčinah pri Trstu so se včeraj sklenili 60. Študijski dnevi Draga. Bili so prenovljeni, namesto običajnih predavanj so bila tokrat na sporedu pričevanja gostov. Včeraj je zbrane nagovorila predsednica Republike Slovenije Nataša Pirc Musar, izročili so tudi 14. Peterlinovo nagrado. Prejel jo je pisatelj in povratnik iz argentinske politične emigracije Zorko Simčič. Zaradi zdravstvenih vzrokov nagrajenca ni bilo na Opčine, je pa zbranim poslal video sporočilo, v katerem se je spomnil tudi soustanovitelja študijskih dnevov Jožeta Peterlina. Na sobotnem slavnostnem večeru ob 60-letnici Drage je zbrane nagovoril novomeški škof in predsednik Slovenske škofovske konference Andrej Saje, predstavili so tudi jubilejni zbornik. Že v petek, prvi dan Drage, sta ob jubileju priznanje organizatorju, Društvu slovenskih izobražencev, izročila predsednik Sveta slovenskih organizacij Walter Bandelj in minister za Slovence v zamejstvu in po svetu ter podpredsednik vlade Matej Arčon.
Voditelji članic Sveta za sodelovanje arabskih držav Perzijskega zaliva bodo danes in jutri v Dohi razpravljali o odzivu na izraelski napad v Katarju. V ospredju razprave naj bi bilo povečevanje sodelovanja med državami za zaznavanje groženj in nakup dodatnih obrambnih sistemov. V Svetu namreč ocenjujejo, da so v ameriških oporiščih na območju zaznali prihajajoč napad, a kljub zavezništvu z zalivskimi državami niso ukrepali. V oddaji tudi o tem: - Ukrajina napadla eno največjih rafinerij v Rusiji. - 110 tisoč ljudi na protestu proti migracijam v Londonu. - V Murski Soboti bodo ustoličili novega škofa.
V oddaji se osredotočimo na določeno temo in jo obdelamo iz mnogih različnih zornih kotov, ali pa damo prostor relevantnim posameznikom in si privoščimo edinstven pogled na izbrano temo skozi njihove oči. Kulturni fokus je tudi analitičen pogovor z ustvarjalci z različnih področij. Zanima ga umetnik v celoti, pri tem pa izhaja iz njegove aktualne umetniške prakse.Evropejci smo, tudi neupravičeno, velikokrat samozavestno zazrti v civilizacijske dosežke slavljenega Zahoda, v nepresežen tehnični razvoj, kulturo, znanost, umetnost; čeprav to, kar štejemo za svojo nedosegljivo prednost, ni od zmeraj čisto naše, ni izumljeno v kulturah naših civilizacijskih predhodnic in ni zrastlo na območjih sedanje Evrope. Veliko od tega, kar se učimo v šolah, uporablja medicina, je vtisnjeno v arhitekturo, je šteto v arabskih številkah ali pisano v kaligrafiji, je prispevek nekdaj obsežnega islamskega sveta, ki se je ekspanzionistično razširil vse do Indije in Kitajske ... O islamski kulturi tokrat njen veliki poznavalec, zgodovinar dr. Dragan Potočnik, sicer izredni profesor na Filozofski fakulteti Univerze v Mariboru, ki je o predislamski kulturni tradiciji, islamu, arabskem svetu, preporodih in stikih, zahodnem vmešavanju in drugem napisal vrsto knjig, s tem delom sveta pa je tudi sicer tesno povezan. Fotografija: Isfahan ali Esfahan, Wikipedia
Electronica, Ambient / Experimental, Deep House, Progressive House, Afro House, Melodic House & Techno, Organic House peach nectar for the soul Compilation by Hana, Mixon&Sveta, Hot Uncle T Marsh, Nox Vahn – Come Together The Dualz – Your Eyes 16BL -Beat Organ Joseph Ray – Cos Of You Hana, Durante – 13 Voices Luttrell – After All WhoMadeWho, Rampa – Abu Simbel Lydmor, Aname – Astronauts Ajna(BE), Samm(BE) – Does it Matter Above & Beyond – Surge Mees Salome, Celine Cairo – Fools Paradise(Amy Root Remix) D-Nox -Inner Peace Anorre -Chasing Sunsets Sun Set G-low – Rest Of Oliver Koletzki, HVOD – Bones(GHEIST Remix) David Guetta, Kehlani, Hugel, Daecolm, (Korolova Remix) – Think Of Me Cendryma – Fracture Mona Vale – Give it Time
V Gazi so razmere zaradi napadov izraelske vojske še vedno grozljive. O tem so govorili tudi na Blejskem strateškem forumu. Ter o vojni v Ukrajini, oboroževanju Evrope.. Kitajska je z veliko slovesnostjo proslavila uradni konec druge svetovne vojne. Na tribuni so prvič skupaj stali voditelji Kitajske, Rusije in Severne Koreje. Svet, ki že tako trpi zaradi vojn in propadanja okolja, pa sta prizadeli še naravni nesreči: potres v Afganistanu in zemeljski plaz v Darfurju
Vplyv umelej inteligencie na kariéru bude zásadný. Nový podcast TRENDU Téma týždňa hovorí o tom, čo môže AI ľuďom zobrať, ale im aj dať
Rastislava a Nicolasa Gašparovcov poznáte najmä ako slovenských hokejistov, no mimo sezóny sa venujú aj inému atraktívnemu športu, v ktorom sa teraz stali majstrami sveta. Ako čerství majstri sveta v 3x3 hokejbale prijali pozvanie do Olympijského videocastu, kde hovorili aj o tom, prečo je to šport budúcnosti a prečo je presilovka 3 na 2 najlepšia vec na svete.Olympijský videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.Čo sa v rozhovore dozviete?prečo začali hrávať 3x3 hokejbalčo je na ňom výnimočné a prečo je to šport budúcnostiprečo je presilovka 3 na 2 najlepšia vec na svetev čom je to extrémne náročnéaký typ hokejistu by bol ideálny na 3x3 hokejbalči nie je problém prechádzať z hokeja na hokejbalako chutí titul v extralige v porovnaní s titulom v 3x3aký projekt rozbehli v Banskej Bystrici
Rastislava a Nicolasa Gašparovcov poznáte najmä ako slovenských hokejistov, no mimo sezóny sa venujú aj inému atraktívnemu športu, v ktorom sa teraz stali majstrami sveta. Ako čerství majstri sveta v 3x3 hokejbale prijali pozvanie do Olympijského videocastu, kde hovorili aj o tom, prečo je to šport budúcnosti a prečo je presilovka 3 na 2 najlepšia vec na svete.Olympijský videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.Čo sa v rozhovore dozviete?prečo začali hrávať 3x3 hokejbalčo je na ňom výnimočné a prečo je to šport budúcnostiprečo je presilovka 3 na 2 najlepšia vec na svetev čom je to extrémne náročnéaký typ hokejistu by bol ideálny na 3x3 hokejbalči nie je problém prechádzať z hokeja na hokejbalako chutí titul v extralige v porovnaní s titulom v 3x3aký projekt rozbehli v Banskej Bystrici
Komentovaný súhrn diania v kresťanskom svete od vedúceho redaktora Sveta kresťanstva Pavla Rábaru a redaktora Adama Takáča. V aktuálnom súhrne sa dozviete: prečo sú biskupi a minister školstva v spore; kňazi v nemocniciach už nemajú len status návštevy; existencia kresťanov v Gaze je ohrozená.
Poletni zastoji na avtocestah so že stalnica, a letošnje razmere še posebej izstopajo. Avtoprevozniki od države zahtevajo ukrepanje, sestanki se vrstijo na več ravneh, a sodeč po valjenju krivde z ene strani na drugi se zdi, da rešitve za zdaj ni. Druge teme: - Nakup helikopterjev kljub političnemu pritisku lahko ustavi samo Državna revzijska komisija, ki pa še ni dobila pobude za to. - Izrael v mestu Gaza uničuje celotne soseske, medtem ko iz enklave poročajo o vse več smrtnih žrtvah lakote. - Operna zvezdnika Ana Netrebko in Jusif Ejvazov sinoči navdušila ljubljansko publiko
Redefining Wealth: From Finance to Impact Investing
Po končani srednji ekonomski šoli se je pridružila očetu na jadranju okoli sveta. Poletela je v Avstralijo in začela avanturo, ki je vsega skupaj trajala dobrih dvanajst let. Toliko časa je živela na morju po vsem svetu. Svojo samostojno zgodbo je začela pisati na Karibih, veliko časa je preživela v Francoski Polineziji, nekje vmes spoznala partnerja, s katerim sta se zdaj v pričakovanju naraščaja ustalila v Franciji, v mestu Valence, približno uro vožnje južno od Lyona. Njuno življenje je večinoma teklo počasi, nikakor pa ne more pozabiti tistih preizkušenj, ko jo je bilo resnično strah. Poznate potencialnega sogovornika ali sogovornico za epizodo Globalne vasi? Pišite na nejc.jemec@rtvslo.si
Na televiziji lahko že več desetletij spremljamo različne serije in resničnostne šove. Oboje je pripravljeno tako, da gledalca potegne v dogajanje. Vsak del se konča z nekim dejanjem, ki gledalca drži v napetosti, da ga zanima, kaj se bo zgodilo; kaj bo storilo prevarano dekle, kako se bo iz zagate rešil oni fant, kako se bo odzvala razočarana žena, ali bo tisti odvetnik preživel v prometni nesreči, kako se bo na laži podrejenega odzval gospodar, ali bo bratranec odkril tatvino, ali bo maščevanje sosedi uspelo in tako naprej.
Poznáte ilustrovanú a interaktívnu verziu série Harry Potter - MinaLima? Práve vyšiel druhý diel Tajomná komnata. A tiež vychádzajú Mini potterovky pre deti od 6 rokov - Harry, Hermiona a Ron.
Ko Sveto pismo uporablja izraz sveti, ga uporablja v pomenu »ločen« ali »različen«. Beseda vsebuje tudi pomen, da si zdrav in celovit v svetu, ...Iz knjige Zgodbe za srečo v družini, ki je izšla pri založbi Ognjišče.
Nedávno sme sa v relácii Ide o peniaze rozprávali o finfluenceroch. Dnes je hosťom jeden z nich. Volá sa Filip Schlosser a je zakladateľ instagramového profilu Financopedia. V relácii sa dozviete: Menia finfluenceri vo svete financií, najmä investovania, pravidlá hry. Ak áno, ako? Ako sa Filip Schlosser pozerá na instagramových konkurentov a na úroveň ich odporúčaní? Prečo nie je finančná gramotnosť obľúbená téma mladých ľudí? Aké sú najväčšie predsudky mladých, keď sa bavíme o peniazoch a na čo sú najviac zvedaví? Prečo Filip tvrdí, že väčšina poradcov často nerozumie tomu, čo robí? Financopedia má na instagrame 45-tisíc followerov. Ako sa získava dôvera na sociálnych sieťach? Komu možno vo finančnom poradenstve reálne veriť a komu určite nie? Hosťom relácie Ide o peniaze je Filip Schlosser, zakladateľ instagramového profilu Financopedia.
Всем привет, народ! Скоро кончится лето((( грустно но это факт... В общем, в честь этого решил сегодня побаловать вас хитами этого лета и вообще...русской попсой....ну... более или менее нормальной. Постарался передать вам атмосферу летней, черноморской дискотеки)). В общем не грустим....врубаем на максимум и кайфуем!!! Всех обнял и до скорого! 1. Like Mike, Rush Avenue, Milius - Cola 2. Бонд с кнопкой - Кухни 3. JONY, Arash - Уходи Уходи (Boro Boro) 4. Nelly Furtado - Say It Right 5. ANNA ASTI x Meyrin, ZAN Чтобы ты тоже 6. ZIVERT x Bliss, Alex Shu - Goodbye 7. Dhany & Benassi Bros - Hit My Heart 8. Bearwolf x Meduza, Becky Hill, Goodboys - Посмотри в глаза 9. Miyagi, Эндшпиль x BIJOU I Got Love 10. SVETA x Vini, Chad, Mike Prado - Chto Mne Delat 25 11. Люся Чеботина x Deophonik - За Бывшего 12. Jennifer Lopez & Pitbull - On the floor 13. Нюша - Выше 14. Shouse x Steff De Campo vs Meduza Love Tonight 15. BENASSI x Zamna, Andro, Bontan Satisfaction 16. ГОРОД 312 Останусь DJ PACHA & HANKTI REMIX
V tokratni oddaji smo gostili predsednika Državnega sveta Marka Lotriča. Ta položaj zaseda skoraj tri leta, sicer pa prihaja iz gospodarstva. Kot direktor družinskega podjetja je bil navajen, da se stvari odvijajo hitro, kako se ta hitrost kaže v političnih odločitvah? Kako vidi nasprotnike drugega doma parlamenta, kako odgovarja na očitke, da se prevečkrat izglasuje veto? Navezali pa se bomo tudi na bližajoči se državni praznik, na katerem bo Lotrič osrednji govornik. Prisluhnite oddaji Pogovor o ob 17h.
Marc Marquez je uspešno povukao i drugi od dva poteza ka rešavanju pitanja šampiona sveta MotoGP klase 2025. godine i sada, prema njegovim rečima, samo on može da izgubi titulu. Šta konkurencija uopšte može da uradi?OMV, ZVANIČNI PARTNER LAP 76 ⛽️Preuzmite OMV MyStation mobilnu aplikaciju i podržite Lap 76 - https://www.omv.co.rs/sr-rs/mystationIstovremeno pretvorite poene u trenutke radosti - svaka kupovina na OMV stanicama vam donosi poene, koje možete da pretvorite u nove trenutke radosti u prodavnici OMV-a.A uz svaku kupovinu goriva, preporučujemo MaxxMotion, ostvarujete i popust!
V akom stave je dnes slobodný svet? Aký poriadok prišiel s Trumpom? Dokáže Európa zareagovať dospelo? Čo je top výzva pre strednú Európu a krajiny ako Slovensko? • Dalibor Roháč, výskumník American Enterprise Institute
Sledujeme historické chvíle, ktoré zmenia Blízky východ? Iránci vedia, že ťahajú za kratší koniec, a preto váhajú s odpoveďou na americký útok. Ak by zablokovali námornú cestu v Hormuze, naštvú pol sveta. Argumentácia Američanov o jadrových zbraniach nesedí so spravodajskými informáciami a názormi odborníkov, hovorí expert na Irán Matouš Horčička. Podľa neho sa ponúka paralela s Irakom a zbraňami hromadného ničenia. Na druhej strane ani iránsky režim nemá doma väčšinovú podporu.V podcaste s Matoušom Horčičkom z Asociácie pre medzinárodné otázky sa dozviete:– od 1:30 – prečo sme aktuálne na historickej križovatke;– po 2:30 – ako Iránci vedia, že sú v ťažkej situácii a ich súperi majú obrovskú prevahu;– od 3:30 – že Irán nechce ešte viac nahnevať USA;– po 4:20 – že Irán nemá veľa možností ako odpovedať na útoky;– od 6:00 – že nielen Irán, ale aj Izrael zasahuje civilistov;– po 6:50 – ako sa vstupom USA v konflikte Iránu s Izraelom vytvára obrovská asymetria;– od 7:20 – že iránsky vodca Chameneí je racionálny stratég a nebude chcieť zatiahnuť Američanov do vojny;– po 8:00 – kde všade sú americkí vojaci v tomto regióne a kde by sa tak mohli rozhorieť ďalšie prestrelky;– od 10:20 – čo by znamenalo, keby Irán zablokoval prieliv v Hormuze, ktorý je kľúčový pre dopravu ropy a aj tovaru z Ázie;– po 12:00 – či bude námorná vojna o Hormuz, kde sú aj Briti a Saudská Arábia;– od 14:00 – že niektoré arabské štáty sú diplomaticky na strane Iránu, ale zavretím Hormuzu by si ich poštval;– po 14:45 – že vzťahy Saudskej Arábie a Iránu sa zlepšovali, a Hormuzom by to Irán všetko pokazil;– od 15:00 – ako iránske vyhrážky Hormuzom sú tlakom na USA a Izrael, ale keby ho reálne zablokoval, zasiahne to celý svet;– po 16:30 – aká pravdepodobná je výmena iránskeho lídra Chámeneího;– od 17:40 – že v Iráne sú dve proti sebe bojujúce frakcie režimu a Chámeneí medzi nimi balansuje;– po 18:30 – či by koniec alebo smrť Chámeneího znamenala koniec režimu;– od 19:00 – či má šancu nová iránska revolúcia založená na sekularistoch a ženách;– po 21:00 – že iránsky režim nemá doma väčšinovú podporu;– od 22:30 – že v Iráne sa často opakujú protesty a zjavne je v ňom dopyt po zmene;– po 23:30 – či Američania a Izrael klamali o jadrovom programe Iránu, podobne ako pri zbraniach hromadného ničenia v Iraku;– od 26:00 – kto má pravdu v spore Trumpa s jeho šéfkou spravodajských služieb;– po 27:00 – že akýkoľvek iránsky jadrový program je pre Izrael existenčné riziko, a kritický bod bol, keď Trump program pripustil;– od 28:50 – že všetci experti tvrdia niečo iné ako Trump a Netanjahu, a preto je na mieste prirovnanie s Irakom;– po 29:40 – ako Izrael v minulosti viackrát sám udrel na jadrové programy v okolí, lebo chce byť v regióne jedinou jadrovou veľmocou;– od 31:50 – ako Izrael v minulosti zničil iránske centrifúgy vírusom.
Sledujeme historické chvíle, ktoré zmenia Blízky východ? Iránci vedia, že ťahajú za kratší koniec, a preto váhajú s odpoveďou na americký útok. Ak by zablokovali námornú cestu v Hormuze, naštvú pol sveta. Argumentácia Američanov o jadrových zbraniach nesedí so spravodajskými informáciami a názormi odborníkov, hovorí expert na Irán Matouš Horčička. Podľa neho sa ponúka paralela s Irakom a zbraňami hromadného ničenia. Na druhej strane ani iránsky režim nemá doma väčšinovú podporu.V podcaste s Matoušom Horčičkom z Asociácie pre medzinárodné otázky sa dozviete:– od 1:30 – prečo sme aktuálne na historickej križovatke;– po 2:30 – ako Iránci vedia, že sú v ťažkej situácii a ich súperi majú obrovskú prevahu;– od 3:30 – že Irán nechce ešte viac nahnevať USA;– po 4:20 – že Irán nemá veľa možností ako odpovedať na útoky;– od 6:00 – že nielen Irán, ale aj Izrael zasahuje civilistov;– po 6:50 – ako sa vstupom USA v konflikte Iránu s Izraelom vytvára obrovská asymetria;– od 7:20 – že iránsky vodca Chameneí je racionálny stratég a nebude chcieť zatiahnuť Američanov do vojny;– po 8:00 – kde všade sú americkí vojaci v tomto regióne a kde by sa tak mohli rozhorieť ďalšie prestrelky;– od 10:20 – čo by znamenalo, keby Irán zablokoval prieliv v Hormuze, ktorý je kľúčový pre dopravu ropy a aj tovaru z Ázie;– po 12:00 – či bude námorná vojna o Hormuz, kde sú aj Briti a Saudská Arábia;– od 14:00 – že niektoré arabské štáty sú diplomaticky na strane Iránu, ale zavretím Hormuzu by si ich poštval;– po 14:45 – že vzťahy Saudskej Arábie a Iránu sa zlepšovali, a Hormuzom by to Irán všetko pokazil;– od 15:00 – ako iránske vyhrážky Hormuzom sú tlakom na USA a Izrael, ale keby ho reálne zablokoval, zasiahne to celý svet;– po 16:30 – aká pravdepodobná je výmena iránskeho lídra Chámeneího;– od 17:40 – že v Iráne sú dve proti sebe bojujúce frakcie režimu a Chámeneí medzi nimi balansuje;– po 18:30 – či by koniec alebo smrť Chámeneího znamenala koniec režimu;– od 19:00 – či má šancu nová iránska revolúcia založená na sekularistoch a ženách;– po 21:00 – že iránsky režim nemá doma väčšinovú podporu;– od 22:30 – že v Iráne sa často opakujú protesty a zjavne je v ňom dopyt po zmene;– po 23:30 – či Američania a Izrael klamali o jadrovom programe Iránu, podobne ako pri zbraniach hromadného ničenia v Iraku;– od 26:00 – kto má pravdu v spore Trumpa s jeho šéfkou spravodajských služieb;– po 27:00 – že akýkoľvek iránsky jadrový program je pre Izrael existenčné riziko, a kritický bod bol, keď Trump program pripustil;– od 28:50 – že všetci experti tvrdia niečo iné ako Trump a Netanjahu, a preto je na mieste prirovnanie s Irakom;– po 29:40 – ako Izrael v minulosti viackrát sám udrel na jadrové programy v okolí, lebo chce byť v regióne jedinou jadrovou veľmocou;– od 31:50 – ako Izrael v minulosti zničil iránske centrifúgy vírusom.
Je dobre, že v Slovnafte je daňová kontrola, spoločnosť by mala daň zaplatiť, hovoria v podcaste V redakcii šéf online Konštantín Čikovský a editor a komentátor Denníka E Oliver Brunovský. Rozprávala sa s nimi Monika Tódová.
Združene države Amerike so na sinočnjem glasovanju varnostnega sveta Združenih narodov o novem predlogu resolucije glede katastrofalnih razmer v Gazi vložile veto. Predlog, ki so ga pripravile nestalne članice vključno s Slovenijo, je zahteval takojšnje premirje, dostop humanitarne pomoči do prebivalcev Gaze in izpustitev izraelskih talcev. V oddaji boste slišali še: - Svet Evropske centralne banke naj bi znova zarezal v obrestne mere - Začenjajo se Slovenski dnevi knjige, letos bodo sodelovali tudi okoljevarstveniki - Košarkarji Ilirije se po zmagi nad Cibono veselijo uvrstitve v ligo ABA.
Hrozí rozpad NATO? Zvládne EÚ svoju obranu? Vyzve Putin článok 5? Ubráni Slovensko svoju zvrchovanosť? Hosť: Róbert Vass, šéf Globsecu
Hokejisti Spojených štátov amerických sa vrátili na trón. Po 65 rokoch sa stali majstrami sveta, keď ovládli šampionát vo Švédsku a v Dánsku. Usporiadateľské krajiny si to rozdali v dueli o bronz. Svetový šampionát i blížiacu sa prvú sezónu v drese Slovana hodnotil v relácii TV Pravda - Fair Play útočník Tomáš Marcinko (37).
Čo pre Slovensko znamená premiérsky úklon Putinovi? Sme ešte faktickou súčasťou slobodného sveta? Ak z neho vypadávame, stihnú to budúce voľby odvrátiť? Čo všetko to bude vyžadovať? Hosť: Tomáš Valášek, expert PS
Tento denný podcast, vytváraný s pomocou umelej inteligencie, ponúka unikátny a efektívny spôsob, ako sa dozvedieť o najzaujímavejších udalostiach a článkoch dňa. Umelej inteligencii sa darí analyzovať obrovské množstvo informácií z rôznych zdrojov, aby vybrala tie najrelevantnejšie a najpútavejšie obsahy pre širokú škálu poslucháčov. Každá epizóda je navrhnutá tak, aby poskytla hlboký ponor do vybraných tém, od politiky cez vedecké objavy, až po kultúrne udalosti, a to všetko podané informatívne, prístupne a bez emócií. Podcast je ideálnym spoločníkom pre zaneprázdnených ľudí, ktorí hľadajú pohodlný spôsob, aby zostali informovaní o svetovom dianí bez nutnosti tráviť hodiny čítaním rôznych zdrojov, čím poskytuje efektívny a príjemný spôsob, ako prijímať správy.
Umelá inteligencia (AI) sa stala nielen kľúčovou technologickou témou, ale aj zásadným geopolitickým faktorom, ktorého prejavy začnú byť čoskoro veľmi zjavné. Jej rýchly vývoj a čoraz hlbšia integrácia do každodenného života prináša nielen nové možnosti, ale aj vážne výzvy a riziká pre jednotlivcov, spoločnosť aj demokratické usporiadanie.V novom dieli podcastu SHARE sa Maroš Žofčin rozpráva s Vladimírom Šuchom, hosťujúcim profesorom Európskeho univerzitného inštitútu vo Florencii a bývalým riaditeľom Európskej komisie na Slovensku, o tom, prečo je umelá inteligencia prelomová, aké konkrétne dopady má už dnes na psychiku ľudí a spoločenskú polarizáciu, a ako prispieva k znepokojujúcemu presunu moci a kontroly nad dátami z verejného sektora k súkromným korporáciám.Redaktori Živé.sk vydávajú knihu: Zo série rozhovorov sa dozviete, ako umelá inteligencia čoskoro zásadne zmení svet okolo nás:TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/ V podcaste hovoríme aj o týchto témach:● Prečo je AI najväčšou revolučnou zmenou v ľudskej histórii.● Ako AI presúva moc od štátov ku korporáciám a ohrozuje demokraciu.● Hrozba nového bipolárneho sveta (USA vs. Čína) poháňaného AI.● Čo znamená príchod všeobecnej umelej inteligencie (AGI) a superinteligencie.● Akú úlohu môže a mala by zohrať Európa v ére AI.Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.
„Vláda Roberta Fica to so Slovenskom vzdala, chce byť súčasťou ruského sveta. No my Slováci cítime, že svoju krajinu si nedáme, nenecháme ju len tak v okupácii“, rozpráva Marián Kulich z občianskeho združenia Mier Ukrajine, ktoré stojí za zbierkou na muníciu pre Ukrajinu. „Podporou ukrajinských vojakov držíme frontovú líniu čo najďalej od nás“, dodáva.Občianska zbierka na pomoc Ukrajine prekročila hranicu piatich miliónov. V čase, keď premiér tej istej krajiny vyhlasuje, že„Slovenská republika nebude podporovať Ukrajinu ani finančne ani vojensky“. A v Bruseli si kladie podmienky a hrozí vetom masívnej európskej pomoci pre napadnutý suverénny štát. A hoci päť miliónov nie je ani len kvapkou v mori zastavenej americkej pomoci vo výške desiatok miliárd, vďačnosť jej konkrétnych adresátov jej dáva viac ako zmysel. Napríklad vďaka odmínovacej Božene môžu bezpečne vstupovať na polia a obrábať zem, či pozornosť vyjadrená vo finančnom dare dáva silu ísť ďalej, ako to pred časom v tomto podcaste povedala Ukrajinka Anna-Mária Romančuk. Čo a kto a aký príbeh sa skrýva už za piatimi miliónmi „občianskych“ eur, ktoré pomáhajú napadnutým Ukrajincom? Pozrieme sa na to s Mariánom Kulichom z občianskeho združenia MierUkrajine, ktoré stojí za zbierkou. „Spúšťačom bolo víťazstvo Smeru vo voľbách vďaka masívnej podpore ruskej dezinformačnej scény. Začali vládnuť a vyhlásili, že sa napadnutej Ukrajine nepomôžu brániť. Začali sme premýšľať, ako vieme my občania vyslať jasný signál, že budeme pri Ukrajine do jej víťazstva“, spomína Marián Kulich. Ruský mier je podľa neho pre Ukrajinu okupáciou a naša vláda len opakuje ruský naratív. To „Rus raz odíde“, čo sme počuli od ministra obrany Roberta Kaliňáka, je podľa Kulicha vo veľkom kontraste s tým, čo sa dá vidieť na Ukrajine. „Ruská okupácia je pre Ukrajincov genocída“, vysvetľuje. Dva dni cesty autom od nás je podľa Mariána Kulicha reálna vojna. „Sme veľmi blízko toho, kde Rusko ničí ten náš svet, v ktorom žijeme a poznáme ho. Ničí našu bezpečnosť a pocit slobody“, ilustruje situáciu. Zbierka na muníciu pre Ukrajinu je podľa Kulicha prejavom nielen našej pomoci, ale aj postoja, že sme po boku našich partnerov. „Lebo to, čo robí premiér Fico, akým spôsobom komunikuje, je vytrhnávaním Slovenska z nášho hodnotového ukotvenia. (Zbierkou) dávame signál partnerom v EÚ, v susednom Česku, že budeme stáť pri Ukrajine. Napriek tomu, že naša vláda hľadá spoluprácu iba s Ruskom.“V podcaste si môžete vypočuť aj Kulichovu virtuálnu konfrontáciu s Robertom Ficom a jeho názormi. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
