Podcasts about sveta

Praznovanje stoletnice Ameriških Brezij se nadaljuje. To nedeljo bo tako v Lemontu pri Chicagu tradicionalno letno romanje in piknik Slovenskega katoliškega centra. Sveta maša bo pri Lurški votlini. Na voljo bodo nageljni, ki jih bodo romarji med darovanjem prinesli k oltarju, k podobi Marije Pomagaj, skupaj s tihimi prošnjami in zahvalami. Ob koncu sv. maše bodo zapeli litanije Matere Božje z odpevi. Na pikniku bo veliko priložnosti za razvedrilo, tudi za otroke. Tudi Slovenski katoliški center namreč praznuje. Letos mineva 30 let od njegove izgradnje. Idejo o gradnji je zelo podpiral tudi p. Christian Gostečnik, ki je od aprila provincial Slovenske frančiškanske province ter bo glavni mašnik konec avgusta na tradicionalnem Medenem pikniku. Letos bo potekal tudi v zahvalo za sto let poslanstva, ki so ga slovenski frančiškani opravili v Lemontu, za rojake in za druge, ki tam po Mariji najdejo dušni mir in bližino Boga.

Sveta mašo za bolnike z rakom je daroval p. Robert Bahčič. Ljudsko petje je z orglami spremljal Tadej Jakopič.

V sredo 6. avgusta se pričenja slovenski del 14. izdaje festivala Glasbe sveta oz. Musiche dal mondo, ki že vrsto ustvarja mostove med glasbenimi kulturami. Ta edinstveni festival, ki deluje na obeh straneh meje, torej v Gorici in Novi Gorici tako simbolično povezuje mesta kot tudi glasbena prizorišča.

Znana je zgodba, ki bo prejela nagrado lastovka, in štiri zgodbe, ki so se na 34. natečaju za najboljšo kratko zgodbo uvrstile v ožji izbor. Mednarodni filmski festival kratkih filmov Shots letos praznuje deset let. Izšla je zbirka pesmi Sveta dežela italijanske pesnice Alde Merini. Danes ob 20. uri bo v okviru dogodkov Festivala Ljubljana v Slovenski filharmoniji nastopil komorni orkester Radiotelevizije Španija. Vabljeni k poslušanju!

Na Bratislavskom hrade ocenili výnimočné osobnosti slovenského krajanského sveta - podujatie sa konalo pod záštitou ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR; Kovačické insitné umenie na bratislavskom hrade – najväčšia zbierka obrazov insitného umenia, ktorá doteraz na Slovensku bola vystavená; na výstavu pozýva galerista Pavel Banka zo srbskej Kovačice; Slováci v Česku: Alexandra Švolíková, slovenská scénografka a ilustrátorka žijúca v Prahe;

Drugi poudarki: - V Kraškem vodovodu Sežana presenečenim prejemnikom položnic odgovarjajo, da gre za okoljsko dajatev za odvajanje in čiščenje odpadnih voda in jo plačujejo tudi tisti, ki niso priključeni na javni vodovod. - Na območju Vogrskega je številne strah, da bodo glede optike potegnili kratko. - V Oplotnici letošnja najpomembnejša naložba gradnja podružnične osnovne šole in vrtca na Prihovi. - Aeroklub iz Prlekije ima tudi svoj Aerobend

Marc Marquez je uspešno povukao i drugi od dva poteza ka rešavanju pitanja šampiona sveta MotoGP klase 2025. godine i sada, prema njegovim rečima, samo on može da izgubi titulu. Šta konkurencija uopšte može da uradi?OMV, ZVANIČNI PARTNER LAP 76 ⛽️Preuzmite OMV MyStation mobilnu aplikaciju i podržite Lap 76 - https://www.omv.co.rs/sr-rs/mystationIstovremeno pretvorite poene u trenutke radosti - svaka kupovina na OMV stanicama vam donosi poene, koje možete da pretvorite u nove trenutke radosti u prodavnici OMV-a.A uz svaku kupovinu goriva, preporučujemo MaxxMotion, ostvarujete i popust!

Veľká kniha rozprávok o prírode pozýva detských čitateľov na čarovnú cestu do päťdesiatich krajín zo všetkých kútov sveta. Bohato ilustrovaná kolekcia príbehov kombinuje ľudové rozprávky, mýty a legendy, ktoré spája všadeprítomný motív prírody. Voda, vietor, dážď, majestátne pohoria a striedajúce sa ročné obdobia približujú krásu a rôznorodosť našej planéty. Nechajte sa očariť španielskou rozprávkou o nežnej kráľovnej kvetov, začítajte sa do príbehu o dračom jazierku z ďalekej Číny a vychutnajte si dobre známu rozprávku O dvanástich mesiačikoch. Táto pestrofarebná knižka poteší malých i veľkých čitateľov a všetkých milovníkov prírody. Číta: Boris Farkaš

V tokratni oddaji predstavljamo raziskavo Patmos - največjo raziskavo o Svetem pismu in veri v zadnjih desetletjih. Obravnava temeljna vprašanja sodobnega razumevanja vere, odnosa do Svetega pisma in razširjenosti krščanstva v različnih delih sveta. Gre za projekt, ki ni zgolj znanstveni podvig. Naš gost je generalni tajnik Svetopisemske družbe Slovenije, Matjaž Črnivec.

V tejto časti vysvetľujem význam Ježišovho posolstva o konci sveta. Prajem Vám príjemné počúvanie! Hosted on Acast. See acast.com/privacy for more information.

Zlatnik poezije za življenjski pesniški opus ter ustvarjalno žlahtnjenje slovenskega jezika in kulture, ki ga v sklopu Veronikine nagrade v Celju podeljujejo od leta 2005, letos posthumno prejme Peter Kolšek. Konec julija in začetek avgusta bosta Nova Gorica in Gorica v znamenju čezmejnega festivala Glasbe sveta/Musiche dal mondo 2025.

Pali s rodinou oboplával svet a porozprával nám o ich 4-mesačnom dobrodružstve na mori!

Svet se še naprej vrti z neverjetno hitrostjo. Igro vodi Donald Trump, ki ima kot žongler v cirkusu hkrati v rokah več krogel, njegovo reševanje svetovnih problemov pa se istočasno zdi kot podtikanje požarov. Na osi boja svetovnih sil se je v tem tednu večkrat znašla tudi Slovenija, ki z napovedmi referendumov o Natu lahko postane poligon za preizkušanje trdnosti zavezništva. Poleg tega je posebna odposlanka Združenih narodov za palestinska ozemlja Francesca Albanese prav med obiskom pri nas postala tarča sankcij Združenih držav Amerike.

(8.7.2025) Jubileum odložené na Tour sa podarilo naplniť dnes. Tadej Pogačar si pripísal 100. profesionálne víťazstvo v kariére, navyše s cieľovou fotografiou vhodnou do rámu. V šprinte mu pozerali na chrbát MVDP v žltom drese a vyzývateľ č. 1 na celkové poradie Jonas Vingegaard. Prelomí ľady celkového poradia zajtrajšia individuálna časovka na 33 kilometrov? Diskutujte a súťažte s nami na Discorde! Najlepším kávovým partnerom CykloPodcastu je slovenská pražiareň kávy COFFEEIN. Odporúčame! Hlavným mediálnym partnerom je magazín o cyklistike Cycling-Info.sk. Mediálny partner je RoadCycling.cz.

Legendárny majster sveta Formuly 1, Emerson Fittipaldi v rozhovore porozprával o ikonických pretekoch Targa Florio a prečo by bol rád, keby sa slávne vytrvalostné preteky vrátili späť. Dozviete sa tiež, čo ho udržalo na vrchole medzi najlepšími jazdcami planéty, aký moment z pretekov mu najviac utkvel v srdci a prečo si šoférovanie užíva aj naďalej. Nechýbajú ani osobné spomienky na Ayrtona Sennu, pretekárske anekdoty a pohľad skutočného šampióna na to, ako byť dobrým vodičom nielen na trati, ale aj v bežnej premávke. Zistíte tiež, čo si myslí o známej slovenskej fráze „jazdíš ako Fittipaldi".

Zabeležili smo utrip z osrednje prireditve rojakov iz sveta, zamejstva in Slovenije Dobrodošli doma v Novi Gorici, spremljali smo dogajanje na Vseslovenskem srečanju v Državnem zboru, bili pa smo tudi na Poslovni konferenci Slovencev iz sveta in Slovenije na Goriškem. Pogovarjali smo se s predsednikom Slovensko francoskega poslovnega kluba iz Pariza Matejem Kurentom, naš gost pa je bil tudi astrofizik iz Združenih držav Amerike dr. Andrej Prša.

V akom stave je dnes slobodný svet? Aký poriadok prišiel s Trumpom? Dokáže Európa zareagovať dospelo? Čo je top výzva pre strednú Európu a krajiny ako Slovensko? • Dalibor Roháč, výskumník American Enterprise Institute

Sledujeme historické chvíle, ktoré zmenia Blízky východ? Iránci vedia, že ťahajú za kratší koniec, a preto váhajú s odpoveďou na americký útok. Ak by zablokovali námornú cestu v Hormuze, naštvú pol sveta. Argumentácia Američanov o jadrových zbraniach nesedí so spravodajskými informáciami a názormi odborníkov, hovorí expert na Irán Matouš Horčička. Podľa neho sa ponúka paralela s Irakom a zbraňami hromadného ničenia. Na druhej strane ani iránsky režim nemá doma väčšinovú podporu.V podcaste s Matoušom Horčičkom z Asociácie pre medzinárodné otázky sa dozviete:–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 1:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ prečo sme aktuálne na historickej križovatke;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 2:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako Iránci vedia, že sú v ťažkej situácii a ich súperi majú obrovskú prevahu;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 3:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že Irán nechce ešte viac nahnevať USA;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 4:20 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že Irán nemá veľa možností ako odpovedať na útoky;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 6:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že nielen Irán, ale aj Izrael zasahuje civilistov;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 6:50 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako sa vstupom USA v konflikte Iránu s Izraelom vytvára obrovská asymetria;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 7:20 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že iránsky vodca Chameneí je racionálny stratég a nebude chcieť zatiahnuť Američanov do vojny;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 8:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ kde všade sú americkí vojaci v tomto regióne a kde by sa tak mohli rozhorieť ďalšie prestrelky;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 10:20 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ čo by znamenalo, keby Irán zablokoval prieliv v Hormuze, ktorý je kľúčový pre dopravu ropy a aj tovaru z Ázie;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 12:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či bude námorná vojna o Hormuz, kde sú aj Briti a Saudská Arábia;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 14:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že niektoré arabské štáty sú diplomaticky na strane Iránu, ale zavretím Hormuzu by si ich poštval;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 14:45 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že vzťahy Saudskej Arábie a Iránu sa zlepšovali, a Hormuzom by to Irán všetko pokazil;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 15:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako iránske vyhrážky Hormuzom sú tlakom na USA a Izrael, ale keby ho reálne zablokoval, zasiahne to celý svet;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 16:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ aká pravdepodobná je výmena iránskeho lídra Chámeneího;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 17:40 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že v Iráne sú dve proti sebe bojujúce frakcie režimu a Chámeneí medzi nimi balansuje;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 18:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či by koniec alebo smrť Chámeneího znamenala koniec režimu;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 19:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či má šancu nová iránska revolúcia založená na sekularistoch a ženách;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 21:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že iránsky režim nemá doma väčšinovú podporu;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 22:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že v Iráne sa často opakujú protesty a zjavne je v ňom dopyt po zmene;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 23:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či Američania a Izrael klamali o jadrovom programe Iránu, podobne ako pri zbraniach hromadného ničenia v Iraku;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 26:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ kto má pravdu v spore Trumpa s jeho šéfkou spravodajských služieb;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 27:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že akýkoľvek iránsky jadrový program je pre Izrael existenčné riziko, a kritický bod bol, keď Trump program pripustil;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 28:50 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že všetci experti tvrdia niečo iné ako Trump a Netanjahu, a preto je na mieste prirovnanie s Irakom;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 29:40 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako Izrael v minulosti viackrát sám udrel na jadrové programy v okolí, lebo chce byť v regióne jedinou jadrovou veľmocou;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 31:50 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako Izrael v minulosti zničil iránske centrifúgy vírusom.

Sledujeme historické chvíle, ktoré zmenia Blízky východ? Iránci vedia, že ťahajú za kratší koniec, a preto váhajú s odpoveďou na americký útok. Ak by zablokovali námornú cestu v Hormuze, naštvú pol sveta. Argumentácia Američanov o jadrových zbraniach nesedí so spravodajskými informáciami a názormi odborníkov, hovorí expert na Irán Matouš Horčička. Podľa neho sa ponúka paralela s Irakom a zbraňami hromadného ničenia. Na druhej strane ani iránsky režim nemá doma väčšinovú podporu.V podcaste s Matoušom Horčičkom z Asociácie pre medzinárodné otázky sa dozviete:–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 1:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ prečo sme aktuálne na historickej križovatke;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 2:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako Iránci vedia, že sú v ťažkej situácii a ich súperi majú obrovskú prevahu;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 3:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že Irán nechce ešte viac nahnevať USA;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 4:20 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že Irán nemá veľa možností ako odpovedať na útoky;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 6:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že nielen Irán, ale aj Izrael zasahuje civilistov;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 6:50 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako sa vstupom USA v konflikte Iránu s Izraelom vytvára obrovská asymetria;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 7:20 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že iránsky vodca Chameneí je racionálny stratég a nebude chcieť zatiahnuť Američanov do vojny;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 8:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ kde všade sú americkí vojaci v tomto regióne a kde by sa tak mohli rozhorieť ďalšie prestrelky;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 10:20 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ čo by znamenalo, keby Irán zablokoval prieliv v Hormuze, ktorý je kľúčový pre dopravu ropy a aj tovaru z Ázie;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 12:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či bude námorná vojna o Hormuz, kde sú aj Briti a Saudská Arábia;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 14:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že niektoré arabské štáty sú diplomaticky na strane Iránu, ale zavretím Hormuzu by si ich poštval;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 14:45 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že vzťahy Saudskej Arábie a Iránu sa zlepšovali, a Hormuzom by to Irán všetko pokazil;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 15:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako iránske vyhrážky Hormuzom sú tlakom na USA a Izrael, ale keby ho reálne zablokoval, zasiahne to celý svet;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 16:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ aká pravdepodobná je výmena iránskeho lídra Chámeneího;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 17:40 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že v Iráne sú dve proti sebe bojujúce frakcie režimu a Chámeneí medzi nimi balansuje;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 18:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či by koniec alebo smrť Chámeneího znamenala koniec režimu;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 19:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či má šancu nová iránska revolúcia založená na sekularistoch a ženách;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 21:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že iránsky režim nemá doma väčšinovú podporu;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 22:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že v Iráne sa často opakujú protesty a zjavne je v ňom dopyt po zmene;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 23:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či Američania a Izrael klamali o jadrovom programe Iránu, podobne ako pri zbraniach hromadného ničenia v Iraku;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 26:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ kto má pravdu v spore Trumpa s jeho šéfkou spravodajských služieb;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 27:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že akýkoľvek iránsky jadrový program je pre Izrael existenčné riziko, a kritický bod bol, keď Trump program pripustil;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 28:50 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že všetci experti tvrdia niečo iné ako Trump a Netanjahu, a preto je na mieste prirovnanie s Irakom;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 29:40 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako Izrael v minulosti viackrát sám udrel na jadrové programy v okolí, lebo chce byť v regióne jedinou jadrovou veľmocou;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 31:50 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako Izrael v minulosti zničil iránske centrifúgy vírusom.

Marsikdo je že slišal, kako je mlado dekle, ki je študiralo pri znamenitem Franzu Boasu, pred sto leti odšlo na Samoo in tam proučevalo vsakdanje življenje. Margaret Mead, danes znana kot pisateljica – nekdaj, za življenja, pa je veljala za odmevno ime antropologije in javne besede – je kmalu ugotovila, da je tamkajšnje življenje veliko manj ,,zategnjeno'' kot v njenih Združenih državah Amerike, v katere je sicer neomajno verjela; imela jih je za svetel primerek svobode zahodnega sveta. Odraščajoča dekleta na Samoi so bila manj omejena z zapovedmi vedenja, kot je opažala doma, in v nasprotju s tamkajšnjimi fanti nekako ritualno prezrta. Njihovo odraščanje je bilo zato veliko bolj sproščeno, vladala je nekakšna družbena toleranca do njih, njihov odnos do spolnosti ni bil zavrt. Kot je opažala, so se o svojem telesu lahko avtonomno odločala, seveda v skladu s kompleksnimi pravili te družbe, ki so se med drugim nanašala na sorodstvena in intimna vprašanja. Margaret Mead je pozneje postala tudi pomembna javna intelektualka, karizmatična govorka in predana liberalka, čeprav v nekaterih pogledih zelo kontroverzna.Marsikdo je tudi slišal in bral, kako je njeno delo, tudi knjigo Odraščanje na Samoi, po njeni smrti kritiziral in uničeval Derek Freeman. Poudarjal je, da je njena knjiga neverodostojna, da je nekakšen mit, projekcija njenih lastnih prepričanj in način osvobajanja lastne spolnosti. Namesto da bi jo dopolnil, je njeno delo razvrednotil, čeprav je bila njegova izobrazba antropološko pomanjkljiva.  Gost: dr. Rajko Muršič Foto: Wikipedia

Dávid Bázlik // Joz 5, 13 - 14

Je dobre, že v Slovnafte je daňová kontrola, spoločnosť by mala daň zaplatiť, hovoria v podcaste V redakcii šéf online Konštantín Čikovský a editor a komentátor Denníka E Oliver Brunovský. Rozprávala sa s nimi Monika Tódová. 

V našem spletnem druženju sta izkušena svetovljana delila lastne popotniške izkušnje, ki sta jih nabirala na svojih potovanjih po celotnem svetu. Od Tomovega potovanja s kolesom po svetu, do njunih skupnih potovanj. Z nami sta delila njune izjemne zgodbe, izkustva, in kar je najpomembneje, njune nauke. Kakšno je prvinsko popotništvo, kaj človek potrebuje za takšen način življenja in kaj popotništvo prinaša posamezniku in družbi – vse to sta s pomočjo svojih izjemnih izkušenj in lastnih arhivskih fotografij razpravljala in predstavljala popotnika Bojana in Tomo Križnar. S06E07Gosta: Bojana in Tomo KrižnarModerator: Tilen NipičPremiera: Facebook Popotniško združenje Slovenije, 11. 06. 2025Projekt poteka v sodelovanju z MKC Maribor/Mladi Maribor. Oddajo si lahko v živo ogledate tudi na njihovih Facebook straneh.PovezaveSpletna stran PZS: ⁠www.youth-hostel.si/si⁠Facebook PZS: ⁠www.facebook.com/popotnistvo⁠Instagram PZS: ⁠www.instagram.com/higlobetrotter⁠Popotniški snep Youtube: https://www.youtube.com/popotnistvo

V oddaji vas nekoliko podrobneje seznanjamo s srečanjem Slovencev iz zamejstva in sveta Dobrodošli doma, ki ga od danes do 3. julija gosti Evropska prestolnica kulture Nova Gorica z Gorico. Ustavljamo se tudi v slovenski dopolnilni šoli v Berlinu in se pogovarjamo z učiteljico Magdaleno Novak, ki se bo s skupino odraslih učencev tudi udeležila srečanja Dobrodošli doma v Novi Gorici. Potujemo pa tudi na Poljsko in se ustavljamo v Varšavi, kjer delo lektorice slovenskega jezika že več kot štiri desetletja opravlja dr. Jasmina Šuler Galos. Predstavljamo pa tudi Slovenca Marjana Venierja iz Nabrežine blizu Trsta, ki ga je pred davnimi leti pot odpeljala v Avstralijo.

Kolutni magnetofon, diktafon, monokasetofon, brajeva ura, brajev meter. To je le nekaj pripomočkov, ki so slepim in slabovidnim v zgodovini pomagali pri samostojnosti. Približno 60 takšnih predmetov, razdeljenih v sedem tematskih sklopov, je zdaj na ogled v Knjižnici slepih in slabovidnih Minke Skaberne v Ljubljani na stalni razstavi z naslovom Slepopisje od točkopisa do eBralca. Rdeča nit razstave je pismenost slepih – z brajico in tehničnim zvokom do uveljavitve v poklicu in družbi. Ob tem pa je namen razstave, ki je tudi podlaga za ustanovitev Muzeja slepopisja, ohranitev kulturne dediščine slepih in slabovidnih. Sogovornika: Stane Padežnik Viktor Vertačnik

Univerza Harvard – simbol ameriške akademske odličnosti – se je znašla v središču politične vojne. Potem ko ni ustregla zahtevam nove administracije in denimo omejila študentskih protestov v podporo Palestini, jo je Trumpova administracija označila za antisemitsko, posegla v njeno financiranje in začasno ustavila izdajo vizumov za tuje študente. A to je le del širšega spopada med Belo hišo in ameriškim akademskim prostorom – s posledicami, ki segajo dlje od univerzitetnih kampusov. O tem smo se pogovarjali s Tomažem Deželanom, koordinatorjem doktorskega programa Ameriških študij na ljubljanski Fakulteti za družbene vede. .

Súhrn diania v kresťanskom svete od redaktora Sveta kresťanstva Pavla Hudáka. V aktuálnom súhrne sa dozviete: prečo sú zamestnanci pre pápeža výzvou; čo hovoria ďalšie zistenia o pozadí voľby pápeža Prevosta; že vyhorel rodný dom svätej Terézie z Lisieux.

Združene države Amerike so na sinočnjem glasovanju varnostnega sveta Združenih narodov o novem predlogu resolucije glede katastrofalnih razmer v Gazi vložile veto. Predlog, ki so ga pripravile nestalne članice vključno s Slovenijo, je zahteval takojšnje premirje, dostop humanitarne pomoči do prebivalcev Gaze in izpustitev izraelskih talcev. V oddaji boste slišali še: - Svet Evropske centralne banke naj bi znova zarezal v obrestne mere - Začenjajo se Slovenski dnevi knjige, letos bodo sodelovali tudi okoljevarstveniki - Košarkarji Ilirije se po zmagi nad Cibono veselijo uvrstitve v ligo ABA.

Hrozí rozpad NATO? Zvládne EÚ svoju obranu? Vyzve Putin článok 5? Ubráni Slovensko svoju zvrchovanosť? Hosť: Róbert Vass, šéf Globsecu

Dušan Rutar je psiholog, ki rad dobro razmišlja. Doslej je razmislil in napisal sedeminšestdeset knjig. Ob pogovoru z njim sem večkrat pomislil, da tako blizu nečemu, kar bi lahko opisal kot Sokratov duh, še nisem bil. Pred koncem sveta sva se razgovorila o vsem, kar se nama zdi pomembno. Sveta nisva rešila, nisva bila pa prav daleč.

Slovenci radi potujemo in ni malo takih, ki se odločijo za potovanje v oddaljene dežele, ki traja več mesecev. Na Prvem pa vam predstavljamo par oz. družino, ki bo potovala kar dobrih enajst mesecev in v tem času obiskala štiri celine. Nekaj dni pred odhodom je z Gregorjem in Olivero Rosulnik, staršema 9-letnega Luke in 4-letne Klare, klepetala Andreja Čokl. Družini Rosulnik lahko na poti po svetu sledite na Instagramu, Facebooku, YouTube-u, TikToku in LinkedInu. 

Hokejisti Spojených štátov amerických sa vrátili na trón. Po 65 rokoch sa stali majstrami sveta, keď ovládli šampionát vo Švédsku a v Dánsku. Usporiadateľské krajiny si to rozdali v dueli o bronz. Svetový šampionát i blížiacu sa prvú sezónu v drese Slovana hodnotil v relácii TV Pravda - Fair Play útočník Tomáš Marcinko (37).

Čo pre Slovensko znamená premiérsky úklon Putinovi? Sme ešte faktickou súčasťou slobodného sveta? Ak z neho vypadávame, stihnú to budúce voľby odvrátiť? Čo všetko to bude vyžadovať? Hosť: Tomáš Valášek, expert PS

Tento denný podcast, vytváraný s pomocou umelej inteligencie, ponúka unikátny a efektívny spôsob, ako sa dozvedieť o najzaujímavejších udalostiach a článkoch dňa. Umelej inteligencii sa darí analyzovať obrovské množstvo informácií z rôznych zdrojov, aby vybrala tie najrelevantnejšie a najpútavejšie obsahy pre širokú škálu poslucháčov. Každá epizóda je navrhnutá tak, aby poskytla hlboký ponor do vybraných tém, od politiky cez vedecké objavy, až po kultúrne udalosti, a to všetko podané informatívne, prístupne a bez emócií. Podcast je ideálnym spoločníkom pre zaneprázdnených ľudí, ktorí hľadajú pohodlný spôsob, aby zostali informovaní o svetovom dianí bez nutnosti tráviť hodiny čítaním rôznych zdrojov, čím poskytuje efektívny a príjemný spôsob, ako prijímať správy.  

Umelá inteligencia (AI) sa stala nielen kľúčovou technologickou témou, ale aj zásadným geopolitickým faktorom, ktorého prejavy začnú byť čoskoro veľmi zjavné. Jej rýchly vývoj a čoraz hlbšia integrácia do každodenného života prináša nielen nové možnosti, ale aj vážne výzvy a riziká pre jednotlivcov, spoločnosť aj demokratické usporiadanie.V novom dieli podcastu SHARE sa Maroš Žofčin rozpráva s Vladimírom Šuchom, hosťujúcim profesorom Európskeho univerzitného inštitútu vo Florencii a bývalým riaditeľom Európskej komisie na Slovensku, o tom, prečo je umelá inteligencia prelomová, aké konkrétne dopady má už dnes na psychiku ľudí a spoločenskú polarizáciu, a ako prispieva k znepokojujúcemu presunu moci a kontroly nad dátami z verejného sektora k súkromným korporáciám.Redaktori Živé.sk vydávajú knihu: Zo série rozhovorov sa dozviete, ako umelá inteligencia čoskoro zásadne zmení svet okolo nás:TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/ V podcaste hovoríme aj o týchto témach:● Prečo je AI najväčšou revolučnou zmenou v ľudskej histórii.● Ako AI presúva moc od štátov ku korporáciám a ohrozuje demokraciu.● Hrozba nového bipolárneho sveta (USA vs. Čína) poháňaného AI.● Čo znamená príchod všeobecnej umelej inteligencie (AGI) a superinteligencie.● Akú úlohu môže a mala by zohrať Európa v ére AI.Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Stupeň - Zrieknutie sa svetského života Rebrík božského výstupu bol napísaný predovšetkým pre mníchov. No slová svätého Jána Klimaka na začiatku prvej kapitoly naznačujú, že jeho úmyslom je osloviť každého človeka túžiaceho po spáse. Hovorí: „Dvere večného života sú otvorené pre každého. Cieľ nášho života je nasledovať Krista a podobať sa mu v jeho božskej láske.“ Ponúkané reflexie sú prípravou na farské formačné stretnutia. Venujú sa učeniu svätého Jána Klimaka o stupňoch duchovného výstupu, ktoré nachádzame v jeho slávnom diele Rebrík.  

Posvečamo se filmu April, ki je gruzijski režiserki Dei Kulumbegashvili na Beneškem filmskem festivalu prinesel posebno nagrado žirije. V središču filma, postavljenega na gruzijsko podeželje, so vprašanja, povezana z ženskim telesom. Pod drobnogledom sta tudi francoski film Sveta krava!, ki tematizira odraščanje na podeželju, prva ljubezenska čustva in prevzemanje odgovornosti, in Netflixova odmevna serija Adolescenca – ta prek umora 13-letnice prikaže radikalizacijo sodobnih najstnikov. Poleg tega se pogovarjamo z avstrijskim režiserjem Norbertom Pfaffenbichlerjem, avtorjem trilogije 2551 – njen zaključek so prikazali v okviru franšize Kurja polt – Poslednji hura 2 v Slovenski kinoteki.

What makes a company stand out to top talent?Employer branding isn't just about flashy career pages. It's about telling the real story of what it's like to work somewhere.Svetlana Kochkina, Head of Employer Branding, joins the conversation with host Alex Carril to talk about what goes into shaping a company's reputation as a great place to work.In this episode, Alex and Sveta discuss:- An overview of employer branding and why it's important for companies- How Sveta found herself in this field- Her decision to move from a Big 4 to Revolut- What goes into being the Head of Employer Branding- Challenges faced when scaling global hiring efforts- Tips for jobseekers when looking into a potential employer- The impact of showcasing authentic employee experiences- Sveta's #1 question for applicants to ask during interviews-- A common mistake she sees people make when applying for jobs- Why Sveta enjoys working at Revolut and her advice to her younger selfFollow Revolut Insider on Instagram: ⁠revolut.la/RevolutInsider⁠View open career opportunities at Revolut: ⁠revolut.la/Careers⁠

Rebrík božského výstupu bol napísaný predovšetkým pre mníchov. No slová svätého Jána Klimaka na začiatku prvej kapitoly naznačujú, že jeho úmyslom je osloviť každého človeka túžiaceho po spáse. Hovorí: „Dvere večného života sú otvorené pre každého. Cieľ nášho života je nasledovať Krista a podobať sa mu v jeho božskej láske.“ Ponúkané reflexie sú prípravou na farské formačné stretnutia. Venujú sa učeniu svätého Jána Klimaka o stupňoch duchovného výstupu, ktoré nachádzame v jeho slávnom diele Rebrík.  

Hoy nos acompaña Sveta de Random Russian para hablar de cómo ha cambiado su perspectiva sobre cuál es el mejor momento para empezar a hablar y también cuánto aporta la práctica de conversación en general en tu avance en el idioma (a lo largo de su camino de aprender 5 idiomas). Bienvenid@ a la temporada 5 del podcast "El Arte de los Idiomas", en la que voy a continuar con las entrevistas con profesores, políglotas... para ayudarte a comprender que TODOS podemos aprender CUALQUIER idioma disfrutando del proceso, así como nuestras sesiones en directo contestando a las preguntas más comunes relacionadas con el proceso de aprendizaje de idiomas y otras ideas nuevas.Sígueme en otras redes sociales para recibir contenido diario sobre cómo aprender idiomas de verdad mientras disfrutas del proceso:

Udalosti nabrali neuveriteľný spád.Čo tára Robert Fico a čo Donald Trump, zhrnul Ťažký týždeň.

„Vláda Roberta Fica to so Slovenskom vzdala, chce byť súčasťou ruského sveta. No my Slováci cítime, že svoju krajinu si nedáme, nenecháme ju len tak v okupácii“, rozpráva Marián Kulich z občianskeho združenia Mier Ukrajine, ktoré stojí za zbierkou na muníciu pre Ukrajinu. „Podporou ukrajinských vojakov držíme frontovú líniu čo najďalej od nás“, dodáva.Občianska zbierka na pomoc Ukrajine prekročila hranicu piatich miliónov. V čase, keď premiér tej istej krajiny vyhlasuje, že„Slovenská republika nebude podporovať Ukrajinu ani finančne ani vojensky“. A v Bruseli si kladie podmienky a hrozí vetom masívnej európskej pomoci pre napadnutý suverénny štát. A hoci päť miliónov nie je ani len kvapkou v mori zastavenej americkej pomoci vo výške desiatok miliárd, vďačnosť jej konkrétnych adresátov jej dáva viac ako zmysel. Napríklad vďaka odmínovacej Božene môžu bezpečne vstupovať na polia a obrábať zem, či pozornosť vyjadrená vo finančnom dare dáva silu ísť ďalej, ako to pred časom v tomto podcaste povedala Ukrajinka Anna-Mária Romančuk. Čo a kto a aký príbeh sa skrýva už za piatimi miliónmi „občianskych“ eur, ktoré pomáhajú napadnutým Ukrajincom? Pozrieme sa na to s Mariánom Kulichom z občianskeho združenia MierUkrajine, ktoré stojí za zbierkou. „Spúšťačom bolo víťazstvo Smeru vo voľbách vďaka masívnej podpore ruskej dezinformačnej scény. Začali vládnuť a vyhlásili, že sa napadnutej Ukrajine nepomôžu brániť. Začali sme premýšľať, ako vieme my občania vyslať jasný signál, že budeme pri Ukrajine do jej víťazstva“, spomína Marián Kulich. Ruský mier je podľa neho pre Ukrajinu okupáciou a naša vláda len opakuje ruský naratív. To „Rus raz odíde“, čo sme počuli od ministra obrany Roberta Kaliňáka, je podľa Kulicha vo veľkom kontraste s tým, čo sa dá vidieť na Ukrajine. „Ruská okupácia je pre Ukrajincov genocída“, vysvetľuje. Dva dni cesty autom od nás je podľa Mariána Kulicha reálna vojna. „Sme veľmi blízko toho, kde Rusko ničí ten náš svet, v ktorom žijeme a poznáme ho. Ničí našu bezpečnosť a pocit slobody“, ilustruje situáciu. Zbierka na muníciu pre Ukrajinu je podľa Kulicha prejavom nielen našej pomoci, ale aj postoja, že sme po boku našich partnerov. „Lebo to, čo robí premiér Fico, akým spôsobom komunikuje, je vytrhnávaním Slovenska z nášho hodnotového ukotvenia. (Zbierkou) dávame signál partnerom v EÚ, v susednom Česku, že budeme stáť pri Ukrajine. Napriek tomu, že naša vláda hľadá spoluprácu iba s Ruskom.“V podcaste si môžete vypočuť aj Kulichovu virtuálnu konfrontáciu s Robertom Ficom a jeho názormi. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Vláda Roberta Fica to so Slovenskom vzdala, chce byť súčasťou ruského sveta. No my Slováci cítime, že svoju krajinu si nedáme, nenecháme ju len tak v okupácii“, rozpráva Marián Kulich z občianskeho združenia Mier Ukrajine, ktoré stojí za zbierkou na muníciu pre Ukrajinu. „Podporou ukrajinských vojakov držíme frontovú líniu čo najďalej od nás“, dodáva.Občianska zbierka na pomoc Ukrajine prekročila hranicu piatich miliónov. V čase, keď premiér tej istej krajiny vyhlasuje, že„Slovenská republika nebude podporovať Ukrajinu ani finančne ani vojensky“. A v Bruseli si kladie podmienky a hrozí vetom masívnej európskej pomoci pre napadnutý suverénny štát. A hoci päť miliónov nie je ani len kvapkou v mori zastavenej americkej pomoci vo výške desiatok miliárd, vďačnosť jej konkrétnych adresátov jej dáva viac ako zmysel. Napríklad vďaka odmínovacej Božene môžu bezpečne vstupovať na polia a obrábať zem, či pozornosť vyjadrená vo finančnom dare dáva silu ísť ďalej, ako to pred časom v tomto podcaste povedala Ukrajinka Anna-Mária Romančuk. Čo a kto a aký príbeh sa skrýva už za piatimi miliónmi „občianskych“ eur, ktoré pomáhajú napadnutým Ukrajincom? Pozrieme sa na to s Mariánom Kulichom z občianskeho združenia MierUkrajine, ktoré stojí za zbierkou. „Spúšťačom bolo víťazstvo Smeru vo voľbách vďaka masívnej podpore ruskej dezinformačnej scény. Začali vládnuť a vyhlásili, že sa napadnutej Ukrajine nepomôžu brániť. Začali sme premýšľať, ako vieme my občania vyslať jasný signál, že budeme pri Ukrajine do jej víťazstva“, spomína Marián Kulich. Ruský mier je podľa neho pre Ukrajinu okupáciou a naša vláda len opakuje ruský naratív. To „Rus raz odíde“, čo sme počuli od ministra obrany Roberta Kaliňáka, je podľa Kulicha vo veľkom kontraste s tým, čo sa dá vidieť na Ukrajine. „Ruská okupácia je pre Ukrajincov genocída“, vysvetľuje. Dva dni cesty autom od nás je podľa Mariána Kulicha reálna vojna. „Sme veľmi blízko toho, kde Rusko ničí ten náš svet, v ktorom žijeme a poznáme ho. Ničí našu bezpečnosť a pocit slobody“, ilustruje situáciu. Zbierka na muníciu pre Ukrajinu je podľa Kulicha prejavom nielen našej pomoci, ale aj postoja, že sme po boku našich partnerov. „Lebo to, čo robí premiér Fico, akým spôsobom komunikuje, je vytrhnávaním Slovenska z nášho hodnotového ukotvenia. (Zbierkou) dávame signál partnerom v EÚ, v susednom Česku, že budeme stáť pri Ukrajine. Napriek tomu, že naša vláda hľadá spoluprácu iba s Ruskom.“V podcaste si môžete vypočuť aj Kulichovu virtuálnu konfrontáciu s Robertom Ficom a jeho názormi. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Desde como aprendió español de forma natural sin salir de casa, hasta cómo aprende un idioma poco común sin prácticamente ningún contenido online y mucho más, hoy doy la bienvenida a Sveta al podcast.Bienvenid@ a la temporada 5 del podcast "El Arte de los Idiomas", en la que voy a continuar con las entrevistas con profesores, políglotas... para ayudarte a comprender que TODOS podemos aprender CUALQUIER idioma disfrutando del proceso, así como nuestras sesiones en directo contestando a las preguntas más comunes relacionadas con el proceso de aprendizaje de idiomas y otras ideas nuevas.Sígueme en otras redes sociales para recibir contenido diario sobre cómo aprender idiomas de verdad mientras disfrutas del proceso:

Herečka Ráchel Šoltésová sa objavuje takmer denne na obrazovkách komerčnej televízie v seriáli, ktorý si získal divákov. Čoskoro ju uvidia diváci aj v súťažnej tanečnej šou. Na rozhovor pre Pravdu si však čas našla. "Je to otázka, či a ako sa to dá zvládať," reagovala Šoltésová na zmienku o jej naplnenom rozvrhu a intenzívnom tempe od začiatku roka. "Ale mám veľkú podporu mojich blízkych a okolia, takže sa to dá zvládať. Je potrebný dobrý time menežment, veľmi prepracovaný. Už dokonca máme na chladničke aj takú tabuľu, týždenný kalendár a tam sa všetko zapisuje," s úsmevom dodala hrdinka denného seriálu Sľub. A teraz na dôvažok sa objaví aj v desiatom ročníku tanečnej súťaže Let´s Dance. Za partnera dostala českého tanečníka Titusa Ablorha. Súperiť bude aj so svojím seriálovým manželom zo Sľubu - hercom Marekom Rozkošom. "Na nakrúcaní si vždy už len vymeníme pohľady, aby sme si povedali, kto sa kam dostal a čo mu nejde," konštatovala herečka s humorom. Mimochodom, práve Sľub, v ktorom si obaja zahrali, priniesol Šoltésovej postavu, akú doteraz nehrala. Páči sa jej aj to, že projekt ukazuje aj tienisté stránky socializmu. Jej postava ich zažíva na vlastnej koži. Ako však vníma, že výroba denného seriálu prebieha veľmi rýchlo? Čo by odkázala kritikom, ktorí tvrdia, že mladí herci by sa k téme socializmu nemali vyjadrovať, lebo ho neprežili? A ako jej v práci pomáha kostým - aj na to odpovedala v našom rozhovore. Dozviete sa tiež, prečo sa Ráchel rozhodla vydať a stať mamou, akými slovami si ju získal jej manžel a či jej hlavou vírili otázky nad budúcnosťou syna vzhľadom na aktuálny vývoj vo svet. V čom vidí pozitíva, keď príde na dnešné rodiny a ich prístup k výchove či zvládaniu bežných denných aktivít a činností? Viac si už pozrite v relácii Ide o nás.

Maja bo minilo 70 let od podpisa Avstrijske državne pogodbe, ki pa v najpomembnejših točkah ostaja neuresničena. Zaradi tega se v manjšini na Koroškem stopnjuje frustracija; motivacija predstavnikov manjšinskih organizacij, da bi si še naprej prizadevali za uresničitev zapisanih pravic, v enaki meri upada. Kaj predstavnike slovenske manjšine žene v prizadevanjih za ohranitev slovenske manjšine v Avstriji in tudi Italiji? O tem v tokratnem Studiu ob 17.00. Gostje: Bernard Sadovnik, predsednik Skupnosti koroških Slovencev; Ksenija Dobrila, predsednica Slovenske kulturno-gospodarske zveze v Italiji; Walter Bandelj, predsednik Sveta slovenskih organizacij v Italiji; Boris Jesih, poznavalec manjšinske politike. Avtorica, Marica Kušej, urednica dneva slovenskega sporeda ORF na frekvenci Radio Agora.

Čo ukázali prvé týždne nového amerického prezidenta? Čo znamenajú jeho územné nároky na Grónsko či Gazu? Vládnu dnes Amerike politici, alebo miliardári? Dokáže Európa odpovedať, ak prídu clá alebo bude ohrozené NATO? Hosť: Tomáš Klvaňa, amerikanista

Krepitev obrambe je med prednostnimi nalogami Evropske unije, kar odseva dnevni red današnjega neformalnega vrha v Bruslju. Tudi v luči zahtev po zvišanju obrambnih izdatkov in novih ameriških groženj s carinami ne bodo mogli mimo ameriškega predsednika Trumpa. Ta je sinoči o uvedbi carin proti Uniji zagotovil, da ni ravno časovnice, a uvedli jih bodo kmalu.Drugi poudarki oddaje: - V Nemčiji so ulice konec tedna zavzeli protestniki, ki nasprotujejo sprejemanju zakonov ob pomoči glasov skrajno desne stranke Alternativa za Nemčijo. Samo v Berlinu se je včeraj zbralo več kot 160 tisoč ljudi, po ocenah organizatorjev četrt milijona. - Na dopoldanski seji Sveta za kmetijstvo in podeželje bodo obravnavali zakonodajni sveženj, ki je v javni obravnavi. En mesec je za to premalo, so prepričani kmetje, in pričakujejo podaljšanje. - V Slovenskem ljudskem gledališču Celje se bodo zvečer začeli 33-ti Dneve komedije. Za nagrade bo tekmovalo 8 predstav.

Kako sploh razmišljati o koncu sveta? Ali to pomeni konec civilizacije ali konec planeta? Bo to velik bum in potem nič več? Ali se bomo počasi, brez možnosti ročne zavore, kotalili proti prepadu? Človeška domišljija je v knjigah, filmih, radijskih igrah in vseh drugih možnih oblikah pričarala že toliko različnih koncev sveta, da je seznam skoraj neskončen. A vseeno - nekateri scenariji so precej bolj verjetni od drugih. To področje proučuje znanost o katastrofičnih tveganjih, ki ob ugotavljanju verjetnosti nekega scenarija išče tudi možnosti za njegovo preprečitev. Pogovorimo se z raziskovalcem potencialnih koncev sveta, pa tudi z dvema sogovornikoma, ki raziskujeta, kaj bi se zgodilo z naravo in ostanki civilizacije, če bi človeška vrsta nenadoma izginila. Gosti: Giuseppe Del Pra, Odyssean Institute (povezava do raziskave) Sören Faurby, Univerza v Göteborgu Alan Weisman, novinar in pisatelj, avtor knjige Svet brez nas