Podcasts about pozrieme

Aktuálnu situáciu na ukrajinskom bojisku niektorí pozorovatelia označujú za zlomovú. S redaktorom Romanom Patajom analyzujeme, ako nová ruská ofenzíva naráža na ukrajinskú obranu, prečo pechota nedokáže postupovať a ako technológie vytvorili tzv. „smrtiacu zónu“. Pozrieme sa aj na personálne zmeny v ukrajinskej armáde, a na to, prečo v tábore ruských vojnových blogerov prepuká panika. Ak vám náš obsah prináša hodnotu a radi ho sledujete, podporte nás svojím hlasom v súťaži Podcast roka. Hlasujte v kategórii rozhľad za podcast V redakcii na www.podcastroka.sk a môžete vyhrať atraktívne ceny.

Namiesto umeleckých nápadov, detského smiechu pri workshopoch či hudby rozširujúcej obzory - púťače herní, opustené priestory zívajúce až hlasným tichom a kultúrna púšť. Perspektíva krajiny, z ktorej vyženú kultúru. Perspektíva, o ktorej hovoria kultúrne centra, ktoré vďaka škrtom v štátnej podpore bojujú o prežitie.„Čelíme cielenému útoku. Pre odvahu byť slobodnými ostrovmi súčasného umenia, kritického myslenia a občianskej angažovanosti“. A ak ich od financií odstrihol štát v postave ministerky Šimkovičovej a jej ľudí, o peniaze sa teraz uchádzajú v zbierkach.Rok 2025: tridsiatka centier siete Aréna zorganizovalo 5600 podujatí, ktoré navštívilo viac ako 280-tisíc ľudí.Ani nie polovica roku 2026 – mnohé hovoria o existenčnom ohrození.Ak cieľom ich verejnej zbierky bolo 500-tisíc eur, na čo bude postačovať necelých 182-tisíc, ktoré im dalo 3600 darcov?Pozrieme sa na to s Lacom Oravcom z Novej Cvernovky, ktorý je podpredsedom siete pre nezávislú kultúru Anténa.Pripravil Jaroslav Barborák.

Namiesto umeleckých nápadov, detského smiechu pri workshopoch či hudby rozširujúcej obzory - púťače herní, opustené priestory zívajúce až hlasným tichom a kultúrna púšť. Perspektíva krajiny, z ktorej vyženú kultúru. Perspektíva, o ktorej hovoria kultúrne centra, ktoré vďaka škrtom v štátnej podpore bojujú o prežitie.„Čelíme cielenému útoku. Pre odvahu byť slobodnými ostrovmi súčasného umenia, kritického myslenia a občianskej angažovanosti“. A ak ich od financií odstrihol štát v postave ministerky Šimkovičovej a jej ľudí, o peniaze sa teraz uchádzajú v zbierkach.Pripravil Jaroslav Barborák.Rok 2025: tridsiatka centier siete Aréna zorganizovalo 5600 podujatí, ktoré navštívilo viac ako 280-tisíc ľudí.Ani nie polovica roku 2026 – mnohé hovoria o existenčnom ohrození.Ak cieľom ich verejnej zbierky bolo 500-tisíc eur, na čo bude postačovať necelých 182-tisíc, ktoré im dalo 3600 darcov?Pozrieme sa na to s Lacom Oravcom z Novej Cvernovky, ktorý je podpredsedom siete pre nezávislú kultúru Anténa.

Máme pre vás ďalšie pozitívne novinky. Pozrieme sa do obce Zavar, kde obnovia najväčšie detské ihrisko. Medzi obnovami máme aj pivnicu Domu hudby v Trnave, ktorá sa zmení na nepoznanie. Okrem toho vás zoberieme aj do Skalice či Senice, tak počúvajte.

Je kresťanská viera ako maratón? V čom tá paralela sedí a v čom môže byť celkom mimo? Tipnete si, za aký čas si trúfa zabehnúť maratón Ondrej? Je trúfalé si myslieť, že mám večný život? Ako a kto vôbec môže mať večný život? A čo to vlastne znamená? Je uveriť ľahké alebo ťažké? Na čom vlastne má stáť moja viera? Pozrieme sa na slová Pána Ježiša: "Veru, veru, hovorím vám: Kto počúva moje slovo a verí Tomu, ktorý ma poslal, má večný život a nejde na súd, ale prešiel zo smrti do života." J 5:24

Dôchodková prognóza Sociálnej poisťovne ukáže miliónom Slovákov prvýkrát konkrétnejší odhad ich budúcej penzie z 1. a 2. piliera. Vysvetľujeme, kde ju nájdete, aké čísla si v nej všímať a prečo ju netreba brať ako istý sľub budúcnosti. Pozrieme sa aj na to, ktorí občania dostanú nulovú prognózu či alternatívne scenáre a na to, prečo sa pri starnutí populácie neoplatí spoliehať len na štát. Rezervačný formulár Sociálnej poisťovne pre doplnenie chýbajúcich údajov: https://esluzby.socpoist.sk/crse/?ref=18 Investujte s Finaxom jednoducho a online do obľúbených indexových fondov ETF už od 10 € Začnite

Pripravili sme si pre vás ďalšie pozitívne novinky z Trnavského kraja. Pozrieme sa do Špačiniec, kde obnovujú vežu kostola a informovať vás budeme tiež o rekonštrukcii zadného traktu trnavského divadla. V dnešnom podcaste vás zoberieme aj na trnavskú stanicu a predstavíme novinky z Holíča.

Od 4. do 8. mája je na Slovensku Týždeň duševného zdravia. Pozrieme sa na to v akej kondícii je duševné zdravie našich detí aj aké aktivity počas tohto týždňa pripravili rezort školstva a jeho rezortné organizácie - Národný inštitút vzdelávania a mládeže a Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie. Ponúkneme základné informácie zo štvrtej časti súťažného cyklu RSI pod názvom Živá voda.

Od želania „pokoja a mieru všetkým“ už v prvých slovách svojho pontifikátu, po jasné odsúdenie vojnového besnenia mocných tohto sveta. A to až k slovám adresovaným vojensky najmocnejšiemu mužovi Donaldovi Trumpovi – „Ja sa ho nebojím“. Američan Američanovi.Pápež Lev XIV. bude už o pár hodín prvý rok v úrade.8. mája pred rokom vzišiel z druhého dňa konkláve, pred ktorým meno Roberta Prevosta nefigurovalo v zozname papabili – a teda favoritov.Želanie mieru adresoval svetu v deň, keď si pripomínal koniec Druhej svetovej vojny. A v časoch, keď mala tá Putinova už tri roky a mocenské eskapády Donalda Trumpa boli len za obzorom.Čo prišlo s Levom, ktorý vystriedal Františka?Pozrieme sa na to s Martinom Jarábkom, ktorý je ponorený do vatikánskych reálií. Nielenže vedie slovenskú redakciu Vatikánskeho rozhlasu, ale vo Vatikáne aj býva. A väčšiu časť prvého roku Levovho pontifikátu bol aj jeho susedom.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Od želania „pokoja a mieru všetkým“ už v prvých slovách svojho pontifikátu, po jasné odsúdenie vojnového besnenia mocných tohto sveta. A to až k slovám adresovaným vojensky najmocnejšiemu mužovi Donaldovi Trumpovi – „Ja sa ho nebojím“. Američan Američanovi.Pápež Lev XIV. bude už o pár hodín prvý rok v úrade.8. mája pred rokom vzišiel z druhého dňa konkláve, pred ktorým meno Roberta Prevosta nefigurovalo v zozname papabili – a teda favoritov.Želanie mieru adresoval svetu v deň, keď si pripomínal koniec Druhej svetovej vojny. A v časoch, keď mala tá Putinova už tri roky a mocenské eskapády Donalda Trumpa boli len za obzorom.Čo prišlo s Levom, ktorý vystriedal Františka?Pozrieme sa na to s Martinom Jarábkom, ktorý je ponorený do vatikánskych reálií. Nielenže vedie slovenskú redakciu Vatikánskeho rozhlasu, ale vo Vatikáne aj býva. A väčšiu časť prvého roku Levovho pontifikátu bol aj jeho susedom.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Vo svete sa stmieva. Médiá, ktoré majú pozerať politikom na prsty, majú čoraz menší vplyv a spoločnosť sa díva do tmavej priepasti“, hovorí Pavol Szalai z medzinárodnej novinárskej organizácie Reportéri bez hraníc (RSF). Hodnotí pritom najnovší index slobody tlače vo svete, ktorý RSF pripravuje už od roku 2002. „V roku 2002 v krajinách s najvyššou úrovňou slobody tlače žilo 20 % populácie, dnes je to menej ako 1 %. Podiel krajín so zlou situáciou vzrástol zo 14 % na dnešnú väčšinu“, dopĺňa.Zákony ako zbraň, nepriateľská politická rétorika ako slučka, ktorá dusí a tlak ekonomiky.Sloboda médií vo svete padla na historické minimum – a Slovensko nie je mimo tohto trendu. Najnovší index organizácie Reportéri bez hraníc ukazuje, že tlak na novinárov rastie aj v zabehnutých demokraciách. Zákony, politika aj ekonomika médií dnes čoraz viac rozhodujú o tom, čo sa verejnosť dozvie a čo nie.Kde je v tomto obraze Slovensko a čo sa za posledné roky zmenilo? A najmä – ide len o výkyv, alebo o dlhodobejší problém, ktorý môže zásadne ovplyvniť fungovanie demokracie?Pozrieme sa na to s Pavlom Szalaiom z Reportérov bez hraníc.

„Vo svete sa stmieva. Médiá, ktoré majú pozerať politikom na prsty, majú čoraz menší vplyv a spoločnosť sa díva do tmavej priepasti“, hovorí Pavol Szalai z medzinárodnej novinárskej organizácie Reportéri bez hraníc (RSF). Hodnotí pritom najnovší index slobody tlače vo svete, ktorý RSF pripravuje už od roku 2002. „V roku 2002 v krajinách s najvyššou úrovňou slobody tlače žilo 20 % populácie, dnes je to menej ako 1 %. Podiel krajín so zlou situáciou vzrástol zo 14 % na dnešnú väčšinu“, dopĺňa.Zákony ako zbraň, nepriateľská politická rétorika ako slučka, ktorá dusí a tlak ekonomiky.Sloboda médií vo svete padla na historické minimum – a Slovensko nie je mimo tohto trendu. Najnovší index organizácie Reportéri bez hraníc ukazuje, že tlak na novinárov rastie aj v zabehnutých demokraciách. Zákony, politika aj ekonomika médií dnes čoraz viac rozhodujú o tom, čo sa verejnosť dozvie a čo nie.Kde je v tomto obraze Slovensko a čo sa za posledné roky zmenilo? A najmä – ide len o výkyv, alebo o dlhodobejší problém, ktorý môže zásadne ovplyvniť fungovanie demokracie?Pozrieme sa na to s Pavlom Szalaiom z Reportérov bez hraníc.

V tejto epizóde Finax radí riešime dôchodok z viacerých uhlov: či má zmysel investovať úspory aj v dôchodkovom veku, ako čítať prognózy dôchodku z 2. piliera a prečo rôzne dôchodkové kalkulačky ukazujú rozdielne sumy. Pozrieme sa aj na to, kedy pred dôchodkom meniť investičnú stratégiu a či existuje optimálny pomer medzi akciami a dlhopismi. 0:00 Intro 0:35 Oplatí sa začať investovať aj vo vyššom veku? 13:50 Rozdiel v dôchodkových prognózach. Ktorým číslam veriť? 22:43 Koľko rokov pred odchodom do dôchodku sa oplatí upraviť investičnú stratégiu?  

Minimálny dôchodok v roku 2026 začína na sume 412 eur po 30 odpracovaných rokoch. Pre časť ľudí ide o záchrannú sieť, pre iných predstavuje reálne riziko, že po desiatkach rokov práce skončia na hranici chudoby. V podcaste vysvetľujeme, ako Sociálna poisťovňa vypočítava dôchodok z prvého piliera a pre koho je minimálny dôchodok najväčšou hrozbou. Pozrieme sa tiež na to, ako s touto hrozbou naložiť a zabezpečiť si dôstojnú budúcnosť podľa svojich predstáv. Investujte s Finaxom jednoducho a online do obľúbených indexových fondov ETF už od 10 € Začnite

Sociálne siete primárne „nie problémom, ale odpoveďou na potrebu kontaktu, spolupatričnosti a záujmu“. Tak ich vidia mladí.Na ich pohľady sa pýtalo IPčko v spolupráci s agentúrou Focus v kontexte prípravy zákona o ochrane maloletých v digitálnom priestore.„Pocit, že niekomu na nich záleží, je pre nich často dôležitejší než samotný obsah, ktorý na sociálnych sieťach konzumujú“ – aj to o sebe prezradili.Vedia aj o nástrahách, napriek tomu je im digitálny svet životným prostredím, nie doplnkom života. Trávia v ňom denne od dvoch do šiestich hodín, napriek tomu tvrdia, že to „nie je príliš veľa“.Regulácii obsahu sa nebránia, prípadné vekové obmedzenia sú však pripravení aj obchádzať.A pri rodičoch „pochybujú o ich digitálnych zručnostiach“ – sú v tom podľa nich slabší trojkári. Napriek tomu ich označili za dôležitejších ako školy. Tie sú pri vzdelávaní o sociálnych sieťach „zastarané a nesystémové“ – hovoria závery prieskumu.Ako naložiť s týmito závermi? Pozrieme sa na to s Marekom Madrom z IPčka.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Sociálne siete primárne „nie problémom, ale odpoveďou na potrebu kontaktu, spolupatričnosti a záujmu“. Tak ich vidia mladí.Na ich pohľady sa pýtalo IPčko v spolupráci s agentúrou Focus v kontexte prípravy zákona o ochrane maloletých v digitálnom priestore.„Pocit, že niekomu na nich záleží, je pre nich často dôležitejší než samotný obsah, ktorý na sociálnych sieťach konzumujú“ – aj to o sebe prezradili.Vedia aj o nástrahách, napriek tomu je im digitálny svet životným prostredím, nie doplnkom života. Trávia v ňom denne od dvoch do šiestich hodín, napriek tomu tvrdia, že to „nie je príliš veľa“.Regulácii obsahu sa nebránia, prípadné vekové obmedzenia sú však pripravení aj obchádzať.A pri rodičoch „pochybujú o ich digitálnych zručnostiach“ – sú v tom podľa nich slabší trojkári. Napriek tomu ich označili za dôležitejších ako školy. Tie sú pri vzdelávaní o sociálnych sieťach „zastarané a nesystémové“ – hovoria závery prieskumu.Ako naložiť s týmito závermi? Pozrieme sa na to s Marekom Madrom z IP čka.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Aj tento týždeň sa diali dobré veci, ktoré vám radi pripomenieme. Pozrieme sa na nové kultúrne centrum v Leopoldove. Vyrazíme aj do Zavara, kde malé projekty zlepšujú život obyvateľom a prezradíme tiež, že na hradisku Molpír sú živé kosačky, tak počúvajte.

Na štvrtý štvrtok štvrtého mesiaca v roku už tradične pripadá Medzinárodný deň žien v IT sektore. Pozrieme sa na to ako sa darí v tejto oblasti dievčatám a ženám na Slovensku. Zaspomíname si aj na špičkového slovenského architekta Jána Miloslava Bahnu, ktorý zomrel 21. apríla 2024 vo veku 80 rokov.

Po veľkej kultúrnej mobilizácii prichádza mobilizácia programová. Platforma Otvorená kultúra prichádza s Plánom obnovy. Nechce pritom čakať na koniec ministerky Šimkovičovej. Hovorí, že už dnes má predstavu, ako by malo vyzerať prvých sto dní s novým vedením rezortu. A ak v posledný marcový deň na veľkom pochode platforma adresovala ministerke a jej šéfovi služobného úradu bezpočet zvolaní „hanby“ – za to, čo urobili s kultúrou, po dvoch týždňoch prichádzajú s pracovným dokumentom, ktorý by mal tú hanbu z kultúry odkliať.Zastaviť, stabilizovať a reformovať – strategická triáda, ktorá má kultúre na Slovensku vrátiť kyslík.Počíta pritom s konkrétnymi krokmi na prvých sto dní, na prvý rok i na celé volebné obdobie. Lebo „protesty nestačia na budovanie pozitívnej budúcnosti“, ako hovoria tvorcovia „programovej mobilizácie“.Pozrieme sa na ňu s Máriou Beňačkovou Riškovou, koordinátorkou obsahu tohto plánu obnovy kultúry po ministerke Šimkovičovej.Pripravil Jaroslav Barborák.

Po veľkej kultúrnej mobilizácii prichádza mobilizácia programová. Platforma Otvorená kultúra prichádza s Plánom obnovy. Nechce pritom čakať na koniec ministerky Šimkovičovej. Hovorí, že už dnes má predstavu, ako by malo vyzerať prvých sto dní s novým vedením rezortu. A ak v posledný marcový deň na veľkom pochode platforma adresovala ministerke a jej šéfovi služobného úradu bezpočet zvolaní „hanby“ – za to, čo urobili s kultúrou, po dvoch týždňoch prichádzajú s pracovným dokumentom, ktorý by mal tú hanbu z kultúry odkliať.Zastaviť, stabilizovať a reformovať – strategická triáda, ktorá má kultúre na Slovensku vrátiť kyslík.Počíta pritom s konkrétnymi krokmi na prvých sto dní, na prvý rok i na celé volebné obdobie. Lebo „protesty nestačia na budovanie pozitívnej budúcnosti“, ako hovoria tvorcovia „programovej mobilizácie“.Pozrieme sa na ňu s Máriou Beňačkovou Riškovou, koordinátorkou obsahu tohto plánu obnovy kultúry po ministerke Šimkovičovej.Pripravil Jaroslav Barborák.

Peter Koutný vycestoval na jedno z najodľahlejších miest sveta. Divoké súostrovie Falklandy leží v južnom Atlantiku, približne 500 kilometrov východne od Argentíny. Na ostrovoch žije len približne 4000 obyvateľov, no nájdeme tu obrovské kolónie tučniakov, albatrosov, tuleňov, či uškatcov. Peter Koutný opíše dojemné stretnutia s divokými zvieratami, ľudoprázdne pláže aj surovú prírodu. Pozrieme sa aj na ostrov Sanders - ktorý Peter považuje za jeden zo svojich najsilnejších cestovateľských zážitkov vôbec. Najprv sa ale dozvieme, ako sa na Falklandy vôbec dostať.

Mock draft sezóna ide naplno a my prinášame náš pohľad cez TEDov Mock Draft 1.0.V epizóde rozoberáme najzaujímavejšie pick-y, možné prekvapenia a rozdiely oproti tomu, čo predikujú experti z NFL.Pozrieme sa na to, ktorí hráči môžu ísť vyššie, ktorí môžu padnúť a ako by to mohlo zamiešať kartami pre jednotlivé tímy.Ak chceš vedieť, čo sa môže reálne stať počas draftu – toto je epizóda pre teba.

Prinášame vám ďalšie novinky z Trnavského kraja. Povieme vám o prístroji, ktorý majú v trnavskej nemocnici a pomáha detským pacientom. Pozrieme sa aj do Dolnej Krupej, kde sa chystá obnova kaštieľa a tiež do Chtelnice, kde majú hasiči po dlhom čase zázemie, ktoré je skutočne na úrovni dnešnej doby.

Dobré správy pokračujú aj tento týždeň. Povieme si o novinke v trnavskej nemocnici a tiež o zázraku, ktorý sa stal v nemocnici v Hlohovci. Pozrieme sa tiež na projekt autobusovej stanice v Galante aj na obnovi žrebčína v Kopčanoch.

„Ideme rušiť to, čo sme zrušili. Vyzerá to trápne a absolútne nepripravené“ – Andrej Danko, šéf jednej z koaličných strán. Ak ešte cez víkend chrlil kritiku na premiéra svojej koalície; ak ho vyzýval na vyvodenie politickej zodpovednosti za „chaos“ pri rušení úradu na ochranu oznamovateľov, aktuálne hovorí, že sám zvažuje, či ostane na poste podpredsedu parlamentu. Po víkende, keď ho jeho SNS opäť potvrdila v pozícii svojho lídra.A premiér pokračuje v načrtnutom – zhodiť zo stola „legislatívnu mŕtvolu“ v podobe zákona o rušení úradu na ochranu oznamovateľov korupcie. Slovensku totiž hrozí, že by prišlo o stovky miliónov z Plánu obnovy.Po roku opäť avizuje návštevu Moskvy, s ktorou chce oslavovať víťazstvo nad nacizmom.A ak sa opozícii podarilo vyzbierať podpisy pod mimoriadnu schôdzu o odvolávaní obžalovaného podpredsedu parlamentu Tibora Gašpara, skúškou odolnosti pre Smer a jeho podporovateľov bude až 37 pojednávacích dní, maratón, ktorý sa roztočí v máji.Čím žije Slovensko a čím jeho politická reprezentácia? Pozrieme sa na to s Petrom Bárdym.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Ideme rušiť to, čo sme zrušili. Vyzerá to trápne a absolútne nepripravené“ – Andrej Danko, šéf jednej z koaličných strán. Ak ešte cez víkend chrlil kritiku na premiéra svojej koalície; ak ho vyzýval na vyvodenie politickej zodpovednosti za „chaos“ pri rušení úradu na ochranu oznamovateľov, aktuálne hovorí, že sám zvažuje, či ostane na poste podpredsedu parlamentu. Po víkende, keď ho jeho SNS opäť potvrdila v pozícii svojho lídra.A premiér pokračuje v načrtnutom – zhodiť zo stola „legislatívnu mŕtvolu“ v podobe zákona o rušení úradu na ochranu oznamovateľov korupcie. Slovensku totiž hrozí, že by prišlo o stovky miliónov z Plánu obnovy.Po roku opäť avizuje návštevu Moskvy, s ktorou chce oslavovať víťazstvo nad nacizmom.A ak sa opozícii podarilo vyzbierať podpisy pod mimoriadnu schôdzu o odvolávaní obžalovaného podpredsedu parlamentu Tibora Gašpara, skúškou odolnosti pre Smer a jeho podporovateľov bude až 37 pojednávacích dní, maratón, ktorý sa roztočí v máji.Čím žije Slovensko a čím jeho politická reprezentácia? Pozrieme sa na to s Petrom Bárdym.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Svetový deň obezity - 4. marec - upozorňuje na rastúcu epidémiu obezity v Európe a na celom svete. Pozrieme sa na to ako s obezitou bojujú Slováci a aké majú na to možnosti. Nový súťažný cyklus RSI pod názvom Živá voda, v ktorom sa venujeme slovenskému kúpeľníctvu a liečivým vodám. Ponúkneme základné informácie z druhej časti, aby ste mohli správne odpovedať na súťažnú otázku.

„Mám nádej, že tento režim úplne skončí a budeme mať normálny život. Keď vidíme videá bombardovania napríklad policajných staníc, ľudia v Iráne sú šťastní“, hovorí Iránka žijúca na Slovensku. Z bezpečnostných dôvodov nezverejňumeme jej meno. Obáva sa o svojich príbuzných v Iráne. „Tancujú a pijú alkohol. Hovoria: „Konečne bombardujú tých, čo nás utláčali.“ Je to smutné, že bombardujú moju krajinu, ale sme šťastní, lebo režim bude preč a my si krajinu vybudujeme nanovo“, hovorí v otvorenom rozhovore.Irán je nielen vo vojne, Irán je aj na nohách. Po tom, ako Spojené štáty cez víkend zaútočili na režim ajatolláhov a zabili jeho najvyššieho predstaviteľa Alí Chameneího, žijú nádejou, že staré časy polstoročnej islamskej republikánskej teokracie budú minulosťou. Zosobňujú ju pritom do syna vyhnaného šacha Rézu Pahláviho.S ním však Donald Trump nepočíta, na rozdiel od januára. A iránski vodcovia si zjavne na vlastnú päsť zvolili nového najvyššieho vodcu – Mojtabu, Chámeneího syna.Ak dnes Iránci otvorene hovoria, že režim ajatolláhov ich držal v zovretí brutálnej diktatúry a na rukách má krv, akou správou je pre nich Chameneího syn ako nový najvyšší líder?Čím si prešli a čo ich čaká?Pozrieme sa na to s tými, ktorí režim zažili, krajinu opustili, no v Iráne majú rodiny, ktoré čelia aj aktuálnej vojne.Pripravil Jaroslav Barborák.

„Mám nádej, že tento režim úplne skončí a budeme mať normálny život. Keď vidíme videá bombardovania napríklad policajných staníc, ľudia v Iráne sú šťastní“, hovorí Iránka žijúca na Slovensku. Z bezpečnostných dôvodov nezverejňumeme jej meno. Obáva sa o svojich príbuzných v Iráne. „Tancujú a pijú alkohol. Hovoria: „Konečne bombardujú tých, čo nás utláčali.“ Je to smutné, že bombardujú moju krajinu, ale sme šťastní, lebo režim bude preč a my si krajinu vybudujeme nanovo“, hovorí v otvorenom rozhovore.Irán je nielen vo vojne, Irán je aj na nohách. Po tom, ako Spojené štáty cez víkend zaútočili na režim ajatolláhov a zabili jeho najvyššieho predstaviteľa Alí Chameneího, žijú nádejou, že staré časy polstoročnej islamskej republikánskej teokracie budú minulosťou. Zosobňujú ju pritom do syna vyhnaného šacha Rézu Pahláviho.S ním však Donald Trump nepočíta, na rozdiel od januára. A iránski vodcovia si zjavne na vlastnú päsť zvolili nového najvyššieho vodcu – Mojtabu, Chámeneího syna.Ak dnes Iránci otvorene hovoria, že režim ajatolláhov ich držal v zovretí brutálnej diktatúry a na rukách má krv, akou správou je pre nich Chameneího syn ako nový najvyšší líder?Čím si prešli a čo ich čaká?Pozrieme sa na to s tými, ktorí režim zažili, krajinu opustili, no v Iráne majú rodiny, ktoré čelia aj aktuálnej vojne.Pripravil Jaroslav Barborák.

Elektrifikácia dnes nie je len o čistých elektromobiloch ⚡

„Modlitba nie je útek pred realitou, ale snaha upokojiť srdcia a urobiť dialóg možným. Práve ľudia, ktorí sa o toto snažia, premieňajú realitu zvnútra“, hovorí Ján Macej, rehoľník z františkánskeho rádu kapucínov. Pápež Lev totiž vyhlásil špeciálny rok sv. Františka, ktorý je všeobecne označovaný za posla pokoja a mieru. „Ak bude zlo len eskalovať a ľudia sa budú len pridávať na stranu agresívneho stretu, hrozba bude rásť“, dodáva.Chodiaci príklad chudoby napriek tomu, že bol synom bohatého kupca.Posol pokoja a mieru, napriek tomu, že si v mladosti zvolil kariéru vojaka a zakúsil i strasti zajatia.A hoci si ľuboval v móde, nakoniec sa mu odevom stal hrubý habit opásaný povrazom.Lebo – tak to videl pri chudákoch a chorých, ktorým sa začal venovať, oslovený Kristom.Z biedy a chudoby si urobil spoločníčku. Jeho „Pani chudobu“ neskôr oslavovali Dante i Giotto.Slnko nazýval bratom a lunu sestrou. Paradoxne sestrou nazval ešte aj smrť! A pokoj považoval za najväčší dar.František z Assisi.Svet inšpiruje už osem storočí, hoc z neho zostali už len kosti.A najnovšie naň upriamil pozornosť pápež Lev XIV – s tým, že „jeho život ukazuje skutočný zdroj pokoja a mieru“. V dobe poznačenej nie jednou, ale mnohými vojnami. Pápež vyhlásil rovno ďalší jubilejný rok.Aký je ten Františkov zdroj pokoja a mieru? Pozrieme sa na to s bratom Jánom Macejom z rehole františkánov kapucínov, Františkovych nasledovníkov.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Modlitba nie je útek pred realitou, ale snaha upokojiť srdcia a urobiť dialóg možným. Práve ľudia, ktorí sa o toto snažia, premieňajú realitu zvnútra“, hovorí Ján Macej, rehoľník z františkánskeho rádu kapucínov. Pápež Lev totiž vyhlásil špeciálny rok sv. Františka, ktorý je všeobecne označovaný za posla pokoja a mieru. „Ak bude zlo len eskalovať a ľudia sa budú len pridávať na stranu agresívneho stretu, hrozba bude rásť“, dodáva.Chodiaci príklad chudoby napriek tomu, že bol synom bohatého kupca.Posol pokoja a mieru, napriek tomu, že si v mladosti zvolil kariéru vojaka a zakúsil i strasti zajatia.A hoci si ľuboval v móde, nakoniec sa mu odevom stal hrubý habit opásaný povrazom.Lebo – tak to videl pri chudákoch a chorých, ktorým sa začal venovať, oslovený Kristom.Z biedy a chudoby si urobil spoločníčku. Jeho „Pani chudobu“ neskôr oslavovali Dante i Giotto.Slnko nazýval bratom a lunu sestrou. Paradoxne sestrou nazval ešte aj smrť! A pokoj považoval za najväčší dar.František z Assisi.Svet inšpiruje už osem storočí, hoc z neho zostali už len kosti.A najnovšie naň upriamil pozornosť pápež Lev XIV – s tým, že „jeho život ukazuje skutočný zdroj pokoja a mieru“. V dobe poznačenej nie jednou, ale mnohými vojnami. Pápež vyhlásil rovno ďalší jubilejný rok.Aký je ten Františkov zdroj pokoja a mieru? Pozrieme sa na to s bratom Jánom Macejom z rehole františkánov kapucínov, Františkovych nasledovníkov.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„O tejto iniciatíve o pár rokov ani nebudeme počuť,“ hodnotí šance Rady mieru, s ktorou prichádza Donald Trump, Daniel Bednár, expert na medzinárodné právo. „Je v nej veľa marketingu, snahy zapísať sa do veľkých dejín,“ dopĺňa.Viac mocenský než mierový projekt? Trumpova Rada mieru vyvoláva otázky. Projekt, ktorý pôvodne vznikol ako dočasná iniciatíva pre dohľad nad prímerím v Gaze, má dnes globálne ambície. Samotný Donald Trump ho prezentuje ako nový nástroj na udržanie mieru vo svete. Paradoxne doň volá agresora Vladimíra Putina.Kritici hovoria o pokuse nahradiť Organizáciu spojených národov.Otázky rovnako vyvoláva miliardové členské, pričom prezident Spojených štátov má byť doživotným predsedom s mimoriadnymi právomocami.Väčšina krajín Európskej únie projekt odmieta. A ak Slovensko doteraz odmietnutie členstva len naznačovalo, dnes ho odmietla formálne aj vláda. Ak pôvodne Robert Fico odmietal vznik „paralelných štruktúr, o ktorých nevieme celkom všetko“, dnes jeho kabinet konštatuje, že by sme pre konsolidáciu nemali na členské vo výške miliardy dolárov.Trumpova Rada mieru však stále vyvoláva obavy z koncentrácie moci a oslabenia OSN.Pozrieme sa na ňu s expertom na medzinárodné právo Danielom Bednárom z Trnavskej univerzity.„V podstate nejde o iniciatívu, ktorá dokáže zmeniť svetový poriadok. Skôr v nej vidím veľa marketingu a snahu o zisk Nobelovej ceny mieru,“ hovorí Bednár. „Trump sa zrejme inšpiroval svojimi predchodcami, ktorí stáli pri zrode veľkých projektov ako Spoločnosť národov či OSN. Je tam zrejmá túžba priblížiť sa k nim a stať sa súčasťou veľkých svetových dejín. Že by sa však z tohto projektu stala organizácia schopná predčiť OSN, je pri súčasnom počte členov nepravdepodobné. Dovolím si tvrdiť, že o pár rokov o tejto iniciatíve už nebudeme počuť,“ dopĺňa.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„O tejto iniciatíve o pár rokov ani nebudeme počuť,“ hodnotí šance Rady mieru, s ktorou prichádza Donald Trump, Daniel Bednár, expert na medzinárodné právo. „Je v nej veľa marketingu, snahy zapísať sa do veľkých dejín,“ dopĺňa.Viac mocenský než mierový projekt? Trumpova Rada mieru vyvoláva otázky. Projekt, ktorý pôvodne vznikol ako dočasná iniciatíva pre dohľad nad prímerím v Gaze, má dnes globálne ambície. Samotný Donald Trump ho prezentuje ako nový nástroj na udržanie mieru vo svete. Paradoxne doň volá agresora Vladimíra Putina.Kritici hovoria o pokuse nahradiť Organizáciu spojených národov.Otázky rovnako vyvoláva miliardové členské, pričom prezident Spojených štátov má byť doživotným predsedom s mimoriadnymi právomocami.Väčšina krajín Európskej únie projekt odmieta. A ak Slovensko doteraz odmietnutie členstva len naznačovalo, dnes ho odmietla formálne aj vláda. Ak pôvodne Robert Fico odmietal vznik „paralelných štruktúr, o ktorých nevieme celkom všetko“, dnes jeho kabinet konštatuje, že by sme pre konsolidáciu nemali na členské vo výške miliardy dolárov.Trumpova Rada mieru však stále vyvoláva obavy z koncentrácie moci a oslabenia OSN.Pozrieme sa na ňu s expertom na medzinárodné právo Danielom Bednárom z Trnavskej univerzity.„V podstate nejde o iniciatívu, ktorá dokáže zmeniť svetový poriadok. Skôr v nej vidím veľa marketingu a snahu o zisk Nobelovej ceny mieru,“ hovorí Bednár. „Trump sa zrejme inšpiroval svojimi predchodcami, ktorí stáli pri zrode veľkých projektov ako Spoločnosť národov či OSN. Je tam zrejmá túžba priblížiť sa k nim a stať sa súčasťou veľkých svetových dejín. Že by sa však z tohto projektu stala organizácia schopná predčiť OSN, je pri súčasnom počte členov nepravdepodobné. Dovolím si tvrdiť, že o pár rokov o tejto iniciatíve už nebudeme počuť,“ dopĺňa.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

V tejto epizóde Finax radí začíname otázkou od Martina, ktorý žije a pracuje na Slovensku, no čoraz viac ho znepokojuje politická situácia a rastúce dane a odvody. Pýta sa, či sa z dlhodobého hľadiska neoplatí presťahovať do susedného Česka, aj napriek vyšším nákladom na bývanie. Pozrieme sa tiež na to, či by mali dlhodobí investori počítať s vyšším zdanením výnosov v budúcnosti a či by tomu mali už dnes prispôsobovať svoju mieru sporenia. Na záver sa venujeme aj praktickej téme: ako sa pripraviť na ukončenie štátnej pomoci pri hypotékach a zvládnuť vyššie splátky bez zbytočného stresu.  

Marec'94 napadnutí štyria novinári - Milan Žitný, Ľuba Lesná, Štefan Hríb a Anna Sámelová. Rozvášneným davom Mečiarových podporovateľov. Marec'98 rozmlátené auto televízneho reportéra Eugena Kordu. Február 2018 – zavraždený JánKuciak a jeho snúbenica Martinka. Október 2024 rozbitý nos reportérky Kristíny Kövešovej. Január 2026 – útok zozadu, úder na hlavu, pád a hospitalizácia s následnou operáciou komentátora Petra Schutza.Niekoľko prípadov útokov na slovenských novinárov. Napriek tomu, že pri poslednom ešte nie je dokázaný súvis s jeho prácou, prípad opäť otvára tému ochrany novinárov. Ochranu profesie, ktorá má v rodnom liste stráženie demokracie a jej princípov.Pozrieme sa na ňu s Karolínou Farskou, ktorá stojí za programom Bezpečná žurnalistika v Investigatívnom centre Jána Kuciaka.„Je to veľmi vážna vec. Každý fyzický útok je nemysliteľný. O to viac, ak vyšetrovaním naozaj zistíme, že išlo o útok motivovaný tým, že Peter Schutz je novinár a komentátor. Tomu by sme sa mali obzvlášť venovať“, tvrdí Farská. „Je veľmi dôležité, aby bol tento prípad poriadne vyšetrený a aby to nebolo iba zamietnuté pod koberec. Druhá vec je vyslanie jasného signálu, že útoky voči médiám a novinárom nie sú niečo normálne. Je to dokonca veľmi škodlivé pre nás všetkých“, dodáva.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Marec'94 napadnutí štyria novinári - Milan Žitný, Ľuba Lesná, Štefan Hríb a Anna Sámelová. Rozvášneným davom Mečiarových podporovateľov. Marec'98 rozmlátené auto televízneho reportéra Eugena Kordu. Február 2018 – zavraždený JánKuciak a jeho snúbenica Martinka. Október 2024 rozbitý nos reportérky Kristíny Kövešovej. Január 2026 – útok zozadu, úder na hlavu, pád a hospitalizácia s následnou operáciou komentátora Petra Schutza.Niekoľko prípadov útokov na slovenských novinárov. Napriek tomu, že pri poslednom ešte nie je dokázaný súvis s jeho prácou, prípad opäť otvára tému ochrany novinárov. Ochranu profesie, ktorá má v rodnom liste stráženie demokracie a jej princípov.Pozrieme sa na ňu s Karolínou Farskou, ktorá stojí za programom Bezpečná žurnalistika v Investigatívnom centre Jána Kuciaka.„Je to veľmi vážna vec. Každý fyzický útok je nemysliteľný. O to viac, ak vyšetrovaním naozaj zistíme, že išlo o útok motivovaný tým, že Peter Schutz je novinár a komentátor. Tomu by sme sa mali obzvlášť venovať“, tvrdí Farská. „Je veľmi dôležité, aby bol tento prípad poriadne vyšetrený a aby to nebolo iba zamietnuté pod koberec. Druhá vec je vyslanie jasného signálu, že útoky voči médiám a novinárom nie sú niečo normálne. Je to dokonca veľmi škodlivé pre nás všetkých“, dodáva.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

136. epizóda Vertiga bude opäť bohatá na predstavenie noviniek z kín a online priestoru. Z kín sme vybrali doslova nálož filmov – pukancovú Anakondu, domáci Dream Team, americký hudobný Smutný song, francúzskeho biografického Architekta, dánsky zázrak Citová hodnota, ale pridáme aj nórsky animák Medvedí princ či španielsky pohľad na americkú politiku Kapitol vs. Kapitol. Streamovacia ponuka bude rovnako pestrá. Pozrieme sa britské tituly Zbohom June a Amadeus, ale predstavíme si aj mimoriadne kvalitné americké seriálové produkcie – Jej vina, Darebáci a dokument Cover-up. Zoznam filmov z epizódy: Anakonda / Anaconda Dream Team Smutný song / Song Sung Blue Architekt / L'inconnu de la Grande Arche Citová hodnota / Sentimental Value Capitol vs. Capitol Medvedí princ / Kvitebjørn Jej vina / All Her Fault (SkyShowtime) Darebáci / The Lowdown (Disney+) Cover-up (Netflix) Zbohom, June / Goodbye June (Netflix) Amadeus (SkyShowtime) See omnystudio.com/listener for privacy information.

Niekedy nás hudba nabije energiou, inokedy vyvolá zimomriavky či plač – a často ani nevieme prečo. Hudba je vraj univerzálnym jazykom, ktorý však môže byť aj riadne komplikovaný. V šiestej a zároveň poslednej epizóde podcastovej série Čo skrýva umenie sa ponoríme do sveta hudby – umenia, ktoré nás sprevádza životom, no len zriedka sa pri ňom zastavíme a pozrieme sa naň bližšie. Spýtame sa, čo je umelecká hudba a čo už nie, prečo sa niektorá hudba počúva „ľahšie“ než iná a prečo by sme vraj v hudbe mali hľadať aj samých seba. Pozrieme sa aj na to, prečo by noty bez interpreta boli len matematikou a fyzikou, čo všetko zo života umelca či umelkyne počujeme medzi tónmi a ako fungujú emócie v hudbe. Hovoriť budeme aj o slobode, tradícii, koreňoch, folklóre, jeho histórii, ale aj o jeho „zneužívaní“ politikmi. Podcast od autorky Kataríny Urban Richterovej vznikol vďaka finančnej podpore Fondu na podporu kultúry národnostných menšín a v spolupráci s denníkom SME.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Prvá epizóda Vertiga v roku 2026 bude tematická. Predstavíme vám 22 očakávaných kino filmov prvej polovice nového roka. Pozrieme sa podrobne na to, čo si pozrieť až do letných mesiacov zo všetkých filmových žánrov komerčnej, ale aj klubovej distribúcie. Zoznam filmov z epizódy: 28 rokov potom: Chrám kostí / 28 Years Later: The Bone Temple Štúr Hamnet Nie je iná možnosť / No Other Choice Dôkaz viny / Mercy Milosť / La Grazia Ella McCay Búrlivé výšiny / Wuthering Heights Parazit z mrazáku / Cold Storage I Was a Stranger Otec Matka Sestra Brat / Father Mother Sister Brother Čarodejník z Kremlu / The Wizard of the Kremlin Funguje to? / Is This Thing On? Posledná šanca / Project Hail Mary Pravda a zrada / Truth and Treason Hlas Hind Radžab / The Voice of Hind Rajab Michael Súkromný život / Vie privée Diabol nosí Pradu 2 / The Devil Wears Prada 2 The Dish / Disclosure Day Mengeleho zmiznutie / La Disparition de Josef Mengele Odysea See omnystudio.com/listener for privacy information.

Po príjmovej, energetickej, zelenej či menštruačnej chudobe tu máme aj chudobu dopravnú. A ak je Slovensko paradoxne bohaté na chudobných, alebo tých na pokraji chudoby – máme ich viac ako 980 tisíc, čiže zasahuje každého šiesteho Slováka - rozširujú sa aj prejavy, kde nás chudoba zasahuje.Najnovšie to analytici Inštitútu 2050 mapujú v oblasti chudoby dopravnej. Dostupnosť verejnej dopravy, nadväznosť spojov či schopnosť bez väčších problémov sa dopraviť do školy, práce či k lekárovi. Práve toto sú oblasti, ktoré skúmali.Prieskum však zachytil aj iné vážne situácie: 43% slovenských domácností zažíva situáciu, že deň pred výplatou majú v peňaženke dvadsať eur. Štvrtina domácností to zažíva „skoro stále“, pätina „niekoľkokrát“ do roka.Aj to je Slovensko týchto dní.Pozrieme sa naň so sociológom a analytikom Inštitútu 2050 Tomášom Chabadom.„Dáta, ktoré máme k dispozícii, nám ukazujú, že ekonomická situácia slovenských domácností alebo časti slovenských domácností je naozaj veľmi zlá,“ tvrdí Chabada. „Majú k dispozícii málo finančných zdrojov a potrebujú pokryť rôzne potreby a bohužiaľ u niektorých domácností práve doprava je oblasť, kde sa potom snažia škrtať výdaje, čo môže do veľkej miery komplikovať ich život, ale aj rôzne ďalšie oblasti,“ dodáva analytik.Ako si máme predstaviť dopravnú chudobu? „Ako situáciu, keď doprava začne ľuďom vážne obmedzovať život. Napríklad nemajú sa ako dostať dôstojne do práce, do školy, k lekárovi alebo na nákup,“ vysvetľuje Chabada.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Po príjmovej, energetickej, zelenej či menštruačnej chudobe tu máme aj chudobu dopravnú. A ak je Slovensko paradoxne bohaté na chudobných, alebo tých na pokraji chudoby – máme ich viac ako 980 tisíc, čiže zasahuje každého šiesteho Slováka - rozširujú sa aj prejavy, kde nás chudoba zasahuje.Najnovšie to analytici Inštitútu 2050 mapujú v oblasti chudoby dopravnej. Dostupnosť verejnej dopravy, nadväznosť spojov či schopnosť bez väčších problémov sa dopraviť do školy, práce či k lekárovi. Práve toto sú oblasti, ktoré skúmali.Prieskum však zachytil aj iné vážne situácie: 43% slovenských domácností zažíva situáciu, že deň pred výplatou majú v peňaženke dvadsať eur. Štvrtina domácností to zažíva „skoro stále“, pätina „niekoľkokrát“ do roka.Aj to je Slovensko týchto dní.Pozrieme sa naň so sociológom a analytikom Inštitútu 2050 Tomášom Chabadom.„Dáta, ktoré máme k dispozícii, nám ukazujú, že ekonomická situácia slovenských domácností alebo časti slovenských domácností je naozaj veľmi zlá,“ tvrdí Chabada. „Majú k dispozícii málo finančných zdrojov a potrebujú pokryť rôzne potreby a bohužiaľ u niektorých domácností práve doprava je oblasť, kde sa potom snažia škrtať výdaje, čo môže do veľkej miery komplikovať ich život, ale aj rôzne ďalšie oblasti,“ dodáva analytik.Ako si máme predstaviť dopravnú chudobu? „Ako situáciu, keď doprava začne ľuďom vážne obmedzovať život. Napríklad nemajú sa ako dostať dôstojne do práce, do školy, k lekárovi alebo na nákup,“ vysvetľuje Chabada.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

V spoločnosti Putina, Orbána, izraelskej armády či čínskej komunistickej strany. Práve do nej sa dostal slovenský premiér Robert Fico podľa kritérií medzinárodnej novinárskej organizácie Reportéri bez hraníc. Zaradila ho do spoločnosti „predátorov“ slobody tlače, ktorí podľa nej v tomto roku útočili na novinárov a na právo na informácie. Tri desiatky predátorov podľa Reportérov bez hraníc spája nenávisť k slobode tlače. A hoci rozdielnymi metódami cieľom je „umlčať nezávislé médiá a pošliapať právo verejnosti na informácie“.Vraždy, väznenie, očierňovacie kampane, propaganda, armády trollov – to všetko sú podľa reportérov prostriedky, ktorými chcú predátori vynucovať mlčanie.Premiérov úrad vlády označil zoznam za „pseudorebríček“ a Reportérom bez hraníc vyčíta ich ticho z rokov 2020 až 2023.Čo je za zaradením Roberta Fica do zoznamu? Pozrieme sa na to s Pavlom Szalaiom, riaditeľom novej pobočky Reportérov bez hraníc, ktorú organizácia pred pár dňami otvorila v Prahe.„Všetci - nejde len o politických lídrov – cítia nenávisť voči novinárom, voči slobode tlače a systematicky ju podrývajú,“ hovorí o zozname predátorov z dielne Reportérov bez hraníc. „Napriek tomu, že Robert Fico samozrejme nie je iránsky ajatolláh alebo šéf Talibanu, tak jednoducho systematicky oslabuje slobodu tlače, každý deň z nej kúsok odkrajuje ako z takej klobásy.“ Slovenský premiér nemá podľa Szalaia v európskom priestore obdobu.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

V spoločnosti Putina, Orbána, izraelskej armády či čínskej komunistickej strany. Práve do nej sa dostal slovenský premiér Robert Fico podľa kritérií medzinárodnej novinárskej organizácie Reportéri bez hraníc. Zaradila ho do spoločnosti „predátorov“ slobody tlače, ktorí podľa nej v tomto roku útočili na novinárov a na právo na informácie. Tri desiatky predátorov podľa Reportérov bez hraníc spája nenávisť k slobode tlače. A hoci rozdielnymi metódami cieľom je „umlčať nezávislé médiá a pošliapať právo verejnosti na informácie“.Vraždy, väznenie, očierňovacie kampane, propaganda, armády trollov – to všetko sú podľa reportérov prostriedky, ktorými chcú predátori vynucovať mlčanie.Premiérov úrad vlády označil zoznam za „pseudorebríček“ a Reportérom bez hraníc vyčíta ich ticho z rokov 2020 až 2023.Čo je za zaradením Roberta Fica do zoznamu? Pozrieme sa na to s Pavlom Szalaiom, riaditeľom novej pobočky Reportérov bez hraníc, ktorú organizácia pred pár dňami otvorila v Prahe.„Všetci - nejde len o politických lídrov – cítia nenávisť voči novinárom, voči slobode tlače a systematicky ju podrývajú,“ hovorí o zozname predátorov z dielne Reportérov bez hraníc. „Napriek tomu, že Robert Fico samozrejme nie je iránsky ajatolláh alebo šéf Talibanu, tak jednoducho systematicky oslabuje slobodu tlače, každý deň z nej kúsok odkrajuje ako z takej klobásy.“ Slovenský premiér nemá podľa Szalaia v európskom priestore obdobu.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Realita verzus sen, alebo realita a snaha o jej prekrytie? Otázky, ktoré sa natískajú po víkendovom snemovaní vládneho Smeru. Robert Fico ponúkol svojej strane „Desatoro“, ktorého deklarovaným cieľom sú riadne, nie predčasné voľby a víťazstvo Smeru.Ako to vyznieva v čase, keď prieskumy verejnej mienky zachytávajú len ďalší prepad jeho strany; keď kladie nohu do dverí pri návrhu opätovnej voľby Petra Kažimíra do čela NBS, ktorého sa nechce vzdať koaličný Hlas; keď otvára tému predlžovania mandátu obecných zastupiteľstiev; keď čelí zdražovaniu, konsolidačnému tlaku a rastúcemu zadlžovaniu krajiny, čo kritizuje aj rozpočtová rada.Pozrieme sa na to politológom Radoslavom Štefančíkom.Budete počuť aj Vladimíra Amricha, s ktorým sa pozrieme na vládny návrh štátneho rozpočtu, ako i na jeho hodnotenie zo strany Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Rok 2035 – pôvodne termín, ktorý mal pre geopriestor Európskej únie znamenať koniec spaľovacích motorov. V perspektíve cieľa - do roku 2050 dosiahnuť uhlíkovú neutralitu a teda nulové emisie CO2, ako jedno z opatrení pre zvrátenie klimatickej hrozby. Na ktorú mimochodom bohorovne neverí americký prezident Trump!A ak sme na jednej strane svedkami čerstvých správ o prvom čisto elektrickom luxusnom superšportiaku Ferrari, ktoré len tento štvrtok predstavili v Maranelle, na druhej zas automobilová veľmoc Nemecko nahlas uvažuje o alternatívach, ktoré nepočítajú s koncom spaľovacích motorov. Inšpirácia, ktorá preskočila aj na premiéra Fica.A prichádzajú aj obavy z prípadného zdražovania života z tzv. zelenej dane emisných povoleniek, s ktorými počíta Green Deal Európskej únie.Ako sa k zmene klímy stavajú obyvatelia Slovenska?Riešiť ju treba akútne, paradoxne o nej vedia len málo, napriek tomu ich zaujíma viac ako politika! Valcuje ju však téma chudoby. Aj to vyplynulo z rozsiahleho prieskumu verejnej mienky, za ktorým stojí Inštitút 2050.Pozrieme sa naň s jeho analytikom Tomášom Chabadom.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Na východ od zdravého rozumu. Nový knižný titul Aktualít a ich šéfredaktora Petra Bárdyho, na ktorom ešte schne tlačiarenská čerň.O Slovensku a Slovákoch vážne i s úsmevom.Knižka, v ktorej sa stretávajú veľké i malé dejiny. Strany, na ktorých sú epizodické príbehy a zážitky predohrou či pozadím pre príbeh krajiny.Napríklad ten s nevybuchnutou bombou, ktorú skupina žilinských školákov – po tom, čo im nevyšiel pokus s explóziu po zhodení z mosta zaniesli najprv do svojej triedy, odtiaľ boli triednou učiteľkou vykázaní k riaditeľovi, až skončili tým istým riaditeľom nasmerovaní na políciu. Kam došli po svojich. A paradoxne – stále s nevybuchnutou bombou v rukách. A tí policajti im najprv prikázali vzdialiť sa od budovy. Lebo, čo keby…?Kniha o šťastí, o ktorom sa u nás rozpráva len málo, či o pomste, ktorá zaváňa z úradu najsilnejšieho muža krajiny. Alebo o „kultúre, ktorá rozhoduje o kvalite dejín“, so skrytým odkazom pre politikov, ktorí tie dejiny robia, aby sa preniesli cez samoľúbosť a aroganciu. Ale aj o ceste od namyslenosti k životnej pokore.Pozrieme sa na ňu s človekom, ktorý prežité premyslel a položil na papier. Na východ od zdravého rozumu a Peter Bárdy.„Šťastie tu nevidím ani na tvárach politikov, ktorí vládnu, ani u voličov, čo ich volia,“ hovorí Bárdy. „Šťastným sa však dá byť aj v nie šťastnej dobe,“ dopĺňa.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Prvýkrát sme si ho všimli, keď sa stal terčom premiéra Fica. Pozornosť najsilnejšieho muža štátu si vyslúžil kritikou dekana právnickej fakulty Eduarda Burdu za jeho vyjadrenia o možnej zločineckej skupine na Špeciálnej prokuratúre, ktorá bola vtedy v oku vládnej koalície. Pre Roberta Fica to bol „nepodstatný študent s pubertálnymi vyrážkami... bez skúseností“.Po tom, ako aj napriek tomu zorganizoval verejnú diskusiu k téme, si ho všimli v susednom Česku, kde ho za príklad líderstva a pozitívny vplyv na spoločnosť vyznamenali cenou Madeleine Albrightovej, niekdajšej šéfky americkej diplomacie z čias Václava Havla.Všimli si nielen jeho hlas pri téme rušenia Špeciálnej prokuratúry, ale aj pomoc Ukrajine, za ktorou stojí.Študent práva, so skúsenosťou mládežníckej poradnej komisie NATO a najnovšie aj absolvent intenzívneho výcviku v rámci Národných obranných síl, čo je projekt Ficovho ministra obrany Roberta Kaliňáka.Čo motivuje mladých zapájať sa do programov na prípadnú obranu vlasti? Pozrieme sa na to s Marekom Janigom, ktorý je hosťom dnešného Ráno Nahlas.„Na čom sa už v tejto krajine zhodneme, ak nie na tom, že to, čo máme – demokraciu a akokoľvek pokulhávajúci právny štát – máme brániť,“ hovorí Janiga.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„K Hlasu ako strane pekných sme doplnili aj výraz bohatých, lebo to preukazujú dáta z našho projektu Knižnica darcov. Z 1,7 milióna eur darov, ktoré Hlas vyzbieral za štyri roky svojej existencie, až tri štvrtiny pochádzajú len od 47 ľudí, ktorí darovali minimálne desaťtisíc eur,“ hovorí Michal Piško, riaditeľ Transparency International Slovensko.Financovanie politických strán je jednou z kľúčových tém, ktoré rozhodujú o kvalite demokracie. Peniaze ovplyvňujú, kto sa dostane do politiky, aké kampane môže viesť a komu bude po voľbách zaviazaný.Na Slovensku pritom vidíme, že každé voľby sa nesú aj v znamení otázok, kto koho financuje a aký to má vplyv na rozhodnutia politikov.Transparency International Slovensko dlhodobo sleduje tok peňazí do straníckych pokladníc a poukazuje na riziká netransparentnosti či oligarchických väzieb.Kľúčová otázka preto znie: je politika u nás skutočne predovšetkým „dobrý biznis“? Pozrieme sa na to s Michalom Piškom, riaditeľom Transparency International Slovensko.„Je to skôr investícia,“ reaguje Piško.Transparency najnovšie aktualizovala svoju databázu darcov politických strán – tzv. knižnicu darcov.V TOP5 strán s najväčšími privátnymi darmi sa popri Hlase ocitlo KDH, Demokrati, PS a menej známa strana Volt.Zaujímavé dáta ponúka rebríček TOP 10 darcov. Na jeho čele je Miroslav Suja z Republiky (predtým ĽSNS) – pri ňom svieti suma 305-tisíc eur. Kto ďalší je v tejto Topke? A z čoho žije vládny Smer?Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Slovensku chýbajú psychológovia a jasné pravidlá. Na začiatku školského roka na to upozornil Najvyšší kontrolný úrad. Pripomína, že čelíme kritickému nedostatku školských psychológov, čo v praxi vyzerá tak, že na jedného pripadá v priemere 710 žiakov. V niektorých okresoch ich pritom bolo aj vyše tri tisíc, tri okresy nemali školského psychológa vôbec. Odporúčania odborníkov pritom hovoria, že na jedného by malo byť maximálne 500 žiakov.Nedávna pandémia COVIDu-19 pritom odhalila zhoršené duševné zdravie, čo potvrdzujú aj dáta: výrazne pribudlo pokusov o samovraždu u mladých ľudí, sebapoškodzovania, depresií a pocitov úzkosti.Školy by psychológov či podporné tímy uvítali, zápasia však s nedostatkom peňazí i samotných odborníkov. Kontrola tiež ukázala, že na nápravu stavu chýbajú aj potrebné dáta.Ako to vyzerá v praxi a aké sú možnosti riešenia? Pozrieme sa na to s Viktorom Križom, ktorý sa popri inom snaží humanistickú psychológiu implementovať do školského prostredia.„Pri humanistickej psychológii sa nezameriavam na to, že chcem človeka zmeniť, ale v prvom rade ho akceptujem ako človeka,“ reaguje na výsledky záverov kontroly NKÚ školský psychológ a psychoterapeut Viktor Križo.„To, že som v danom momente tam, že žiaka prijímam, úplne stačí. Nepotrebujem žiadnu ďalšiu techniku, nepotrebujem ho meniť. Lieči už fakt, že ho prijímam, rešpektujem a vytváram s ním vzťah,“ dodáva.„Často sa mi stáva, že mi príde tínedžer a rozpráva, ako by vystrieľal polovicu školy, lebo prežíva veľký hnev. Vtedy nepočúvam prioritne ten obsah. Pozerám sa naňho ako na človeka, ktorý predo mnou sedí, je smutný, nahnevaný… A keď moje prvé reakcie nie sú o tom obsahu, ale o tom, že ho beriem ako človeka, trvá zvyčajne len pár minút, keď zmení tému o strieľaní a začne hovoriť o sebe,“ rozpráva Viktor Križo.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.