Podcasts about pozrieme

V tejto epizóde prechádzam hlavné typy Amazon PPC reklám a vysvetľujem, kedy sa ktorý typ oplatí použiť. Pozrieme sa na to, aké majú možnosti zacielenia, aké formáty vieš v každom type spustiť a aké sú ich hlavné výhody z pohľadu výkonu aj budovania značky.Čo v epizóde pokrývamSponsored Products – najpraktickejší formát pre výkon a predaj, kde vieš rýchlo škálovať produktySponsored Brands – reklamy pre značky (logo, headline, výber produktov) vhodné na „brand“ a vyšší košíkDisplay Ads – širšie možnosti publík a remarketingu (aj mimo detailu produktu)Reklamy v TV – kde dávajú zmysel, čo od nich čakať a aké sú typické výhody pre reach a brandBonus: na čo sa zameriame pri každom typemožnosti targetingu (kľúčové slová, produkty/kategórie, publikum/remarketing podľa typu)dostupné formáty a umiestneniahlavné výhody a použitie v praxi (kedy je to „must-have“ a kedy skôr doplnok)Chceš viac praktických Amazon tipov? Sleduj tento podcast.Ak riešiš konkrétny problém s Amazon PPC reklamami (Sponsored Products/Brands/Display/TV), ozvi sa a nájdeme riešenie.Ďalšie zdroje k Amazon podnikaniu:Kompletný Online Kurz o podnikaní na Amazone – pre tých, ktorí nechcú strácať čas a rovno ísť na vec a začať budovať svoj vlastný biznis. Kurz ťa postupne prevedie každým krokom a detaile vysvetlí všetko čo potrebuješ vedieť.YouTube Kanál – Cenné návody ako prekonať prekážky v Amazon podnikaní. Taktiež vo videách rozoberám rôzne možnosti online biznisu v dnešnej dobe.Online Akadémia – pridaj sa ku komunite Amazon predajcov na Facebook SkupineAmazingBrand Agentúra - Agentúra pomáhajúca podnikateľom s biznisom na Amazone.Pomáham Slovákom presadiť sa vo svete!#AmazonAds #AmazonPPC #amazon

Dopravná nehoda je situácia, ktorú nikto nechce zažiť – no skôr či neskôr môže postretnúť každého vodiča

Už 26 rokov patrí 4. februárový deň Svetovému dňu boja proti rakovine. Pozrieme sa na situáciu na Slovensku a ako sa nám darí s týmto ochorením bojovať. Radio Slovakia International začalo nový súťažný cyklus pod názvom Živá voda, v ktorom sa budeme venovať slovenskému kúpeľníctvu a liečivým vodám. Dnes prinášame základné informácie o prvej časti, aby ste sa mohli zapojiť a správne odpovedať na súťažnú otázku.

V predošlých vysielaniach sme sa zoznámili s mladým párom, ktorý prešiel celý Great Himalaya Trail – jeden z najnáročnejších a najdivokejších trekov na svete. Michal Tlelka a Sofia Bočeva strávili sedem mesiacov na ceste a prešli viac než 3 600 kilometrov naprieč hlavným hrebeňom Himalájí. Dnes sa k ich príbehu vraciame a presúvame sa do Indie – so Sofiou Bočevou. Sofia porozpráva o svojich začiatkoch na traili – o neistote aj rešpekte, s ktorými vyrážala, a o tom, ako s každým ďalším kilometrom postupne rástlo jej sebavedomie. Pozrieme sa do vysokých hôr aj tropických pásiem. Budeme hovoriť o tom, ako trail preveril nielen fyzickú vytrvalosť, ale aj mentálne nastavenie a schopnosť fungovať v nepredvídateľných podmienkach. Dozvieme sa aj to, ako sa Sofia Bočeva a Michal Tlelka popasovali s monzúnovým obdobím v Indii a ako sa postupne adaptovali na dlhodobý režim na traili.

Slovenské rieky v sebe skrývajú nielen prírodné bohatstvo, ale aj vrstvy ľudskej histórie. V tejto epizóde podcastu sa rozprávame s docentkou Miroslavou Daňovou, jednou z priekopníčok podvodnej archeológie na Slovensku. Pozrieme sa na začiatky archeologického výskumu v slovenských riekach, na motivácie, ktoré stoja za ich objavovaním, aj na to, ako archeológ dokáže správne vybrať lokalitu na ponor. Dozviete sa, aké metódy sa pri podvodnom výskume používajú, a ako si jednu z nich môžete vyskúšať pokojne aj doma, napríklad vo vani.Nazrieme do histórie potápania a zistíme, ako vyzerali potápači rakúsko-cisárskej armády v 19. storočí.Priblížime si objav pozostatkov rímskeho mosta z roku 2022, ktorý prekvapil našich aj európskych odborníkov.Reč bude o tom, čo treba robiť v prípade, ak náhodou narazíte na archeologický nález, a dotkneme sa aj rímskych gém a symboliky prsteňov.  Doc. Mgr. Miroslava Daňová, PhD., je archeologička a vysokoškolská pedagogička na Trnavskej univerzite v Trnave. Jej hlavným zameraním sú rímske šperky, glyptika (umelecké rezanie a rytie do kameňov, kovov alebo skla) a rímsko-provinciálna archeológia. Viac ako dvadsať rokov sa venuje potápaniu a je jednou z odborníčok, ktoré stoja za organizáciou prvého licencovaného kurzu archeológiepod vodou na Slovensku. Spoločne s tímom výskumníkov bola pri objave pilierov rímskeho mosta v obci Iža pri Komárne, ktorý je pamiatkou organizácie UNESCO.O podcastePodcast VEDA NA DOSAH vznikol preto, aby sa k slovu dostali naše odborníčky a naši odborníci. Slovenská vedaje plná osobností, ktoré denne objavujú svet, aby sa nám mohlo ľahšie žiť. V epizódach môžete počuť výskumníkov z rôznych vedeckých oblastí.Všetky podcasty VEDA NA DOSAH sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na YouTube CVTI SR, cezaplikácie Spotify a Apple Podcasts a na ďalších streamovacích platformách. Nahrávanie podcastu prebehlo v priestoroch NIVaM. Podcasty z oblasti školstva si môžete vypočuť na https://nivam.sk/?s=podcast. 

Dnes v relácií Chrobák v hlave_FM ukončíme minisériu venovanú slovensko-maďarským vzťahom v zmiešanom jazykovom prostredí. Pozrieme sa spolu do Šamorína, mesta, kde dva jazyky počuť v zmiešaných rodinách, v školách, obchodoch, kostole, u lekára aj pri obyčajných rozhovoroch na ulici.

„O tejto iniciatíve o pár rokov ani nebudeme počuť,“ hodnotí šance Rady mieru, s ktorou prichádza Donald Trump, Daniel Bednár, expert na medzinárodné právo. „Je v nej veľa marketingu, snahy zapísať sa do veľkých dejín,“ dopĺňa.Viac mocenský než mierový projekt? Trumpova Rada mieru vyvoláva otázky. Projekt, ktorý pôvodne vznikol ako dočasná iniciatíva pre dohľad nad prímerím v Gaze, má dnes globálne ambície. Samotný Donald Trump ho prezentuje ako nový nástroj na udržanie mieru vo svete. Paradoxne doň volá agresora Vladimíra Putina.Kritici hovoria o pokuse nahradiť Organizáciu spojených národov.Otázky rovnako vyvoláva miliardové členské, pričom prezident Spojených štátov má byť doživotným predsedom s mimoriadnymi právomocami.Väčšina krajín Európskej únie projekt odmieta. A ak Slovensko doteraz odmietnutie členstva len naznačovalo, dnes ho odmietla formálne aj vláda. Ak pôvodne Robert Fico odmietal vznik „paralelných štruktúr, o ktorých nevieme celkom všetko“, dnes jeho kabinet konštatuje, že by sme pre konsolidáciu nemali na členské vo výške miliardy dolárov.Trumpova Rada mieru však stále vyvoláva obavy z koncentrácie moci a oslabenia OSN.Pozrieme sa na ňu s expertom na medzinárodné právo Danielom Bednárom z Trnavskej univerzity.„V podstate nejde o iniciatívu, ktorá dokáže zmeniť svetový poriadok. Skôr v nej vidím veľa marketingu a snahu o zisk Nobelovej ceny mieru,“ hovorí Bednár. „Trump sa zrejme inšpiroval svojimi predchodcami, ktorí stáli pri zrode veľkých projektov ako Spoločnosť národov či OSN. Je tam zrejmá túžba priblížiť sa k nim a stať sa súčasťou veľkých svetových dejín. Že by sa však z tohto projektu stala organizácia schopná predčiť OSN, je pri súčasnom počte členov nepravdepodobné. Dovolím si tvrdiť, že o pár rokov o tejto iniciatíve už nebudeme počuť,“ dopĺňa.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„O tejto iniciatíve o pár rokov ani nebudeme počuť,“ hodnotí šance Rady mieru, s ktorou prichádza Donald Trump, Daniel Bednár, expert na medzinárodné právo. „Je v nej veľa marketingu, snahy zapísať sa do veľkých dejín,“ dopĺňa.Viac mocenský než mierový projekt? Trumpova Rada mieru vyvoláva otázky. Projekt, ktorý pôvodne vznikol ako dočasná iniciatíva pre dohľad nad prímerím v Gaze, má dnes globálne ambície. Samotný Donald Trump ho prezentuje ako nový nástroj na udržanie mieru vo svete. Paradoxne doň volá agresora Vladimíra Putina.Kritici hovoria o pokuse nahradiť Organizáciu spojených národov.Otázky rovnako vyvoláva miliardové členské, pričom prezident Spojených štátov má byť doživotným predsedom s mimoriadnymi právomocami.Väčšina krajín Európskej únie projekt odmieta. A ak Slovensko doteraz odmietnutie členstva len naznačovalo, dnes ho odmietla formálne aj vláda. Ak pôvodne Robert Fico odmietal vznik „paralelných štruktúr, o ktorých nevieme celkom všetko“, dnes jeho kabinet konštatuje, že by sme pre konsolidáciu nemali na členské vo výške miliardy dolárov.Trumpova Rada mieru však stále vyvoláva obavy z koncentrácie moci a oslabenia OSN.Pozrieme sa na ňu s expertom na medzinárodné právo Danielom Bednárom z Trnavskej univerzity.„V podstate nejde o iniciatívu, ktorá dokáže zmeniť svetový poriadok. Skôr v nej vidím veľa marketingu a snahu o zisk Nobelovej ceny mieru,“ hovorí Bednár. „Trump sa zrejme inšpiroval svojimi predchodcami, ktorí stáli pri zrode veľkých projektov ako Spoločnosť národov či OSN. Je tam zrejmá túžba priblížiť sa k nim a stať sa súčasťou veľkých svetových dejín. Že by sa však z tohto projektu stala organizácia schopná predčiť OSN, je pri súčasnom počte členov nepravdepodobné. Dovolím si tvrdiť, že o pár rokov o tejto iniciatíve už nebudeme počuť,“ dopĺňa.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

V tejto epizóde Finax radí začíname otázkou od Martina, ktorý žije a pracuje na Slovensku, no čoraz viac ho znepokojuje politická situácia a rastúce dane a odvody. Pýta sa, či sa z dlhodobého hľadiska neoplatí presťahovať do susedného Česka, aj napriek vyšším nákladom na bývanie. Pozrieme sa tiež na to, či by mali dlhodobí investori počítať s vyšším zdanením výnosov v budúcnosti a či by tomu mali už dnes prispôsobovať svoju mieru sporenia. Na záver sa venujeme aj praktickej téme: ako sa pripraviť na ukončenie štátnej pomoci pri hypotékach a zvládnuť vyššie splátky bez zbytočného stresu.  

Marec'94 napadnutí štyria novinári - Milan Žitný, Ľuba Lesná, Štefan Hríb a Anna Sámelová. Rozvášneným davom Mečiarových podporovateľov. Marec'98 rozmlátené auto televízneho reportéra Eugena Kordu. Február 2018 – zavraždený JánKuciak a jeho snúbenica Martinka. Október 2024 rozbitý nos reportérky Kristíny Kövešovej. Január 2026 – útok zozadu, úder na hlavu, pád a hospitalizácia s následnou operáciou komentátora Petra Schutza.Niekoľko prípadov útokov na slovenských novinárov. Napriek tomu, že pri poslednom ešte nie je dokázaný súvis s jeho prácou, prípad opäť otvára tému ochrany novinárov. Ochranu profesie, ktorá má v rodnom liste stráženie demokracie a jej princípov.Pozrieme sa na ňu s Karolínou Farskou, ktorá stojí za programom Bezpečná žurnalistika v Investigatívnom centre Jána Kuciaka.„Je to veľmi vážna vec. Každý fyzický útok je nemysliteľný. O to viac, ak vyšetrovaním naozaj zistíme, že išlo o útok motivovaný tým, že Peter Schutz je novinár a komentátor. Tomu by sme sa mali obzvlášť venovať“, tvrdí Farská. „Je veľmi dôležité, aby bol tento prípad poriadne vyšetrený a aby to nebolo iba zamietnuté pod koberec. Druhá vec je vyslanie jasného signálu, že útoky voči médiám a novinárom nie sú niečo normálne. Je to dokonca veľmi škodlivé pre nás všetkých“, dodáva.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Marec'94 napadnutí štyria novinári - Milan Žitný, Ľuba Lesná, Štefan Hríb a Anna Sámelová. Rozvášneným davom Mečiarových podporovateľov. Marec'98 rozmlátené auto televízneho reportéra Eugena Kordu. Február 2018 – zavraždený JánKuciak a jeho snúbenica Martinka. Október 2024 rozbitý nos reportérky Kristíny Kövešovej. Január 2026 – útok zozadu, úder na hlavu, pád a hospitalizácia s následnou operáciou komentátora Petra Schutza.Niekoľko prípadov útokov na slovenských novinárov. Napriek tomu, že pri poslednom ešte nie je dokázaný súvis s jeho prácou, prípad opäť otvára tému ochrany novinárov. Ochranu profesie, ktorá má v rodnom liste stráženie demokracie a jej princípov.Pozrieme sa na ňu s Karolínou Farskou, ktorá stojí za programom Bezpečná žurnalistika v Investigatívnom centre Jána Kuciaka.„Je to veľmi vážna vec. Každý fyzický útok je nemysliteľný. O to viac, ak vyšetrovaním naozaj zistíme, že išlo o útok motivovaný tým, že Peter Schutz je novinár a komentátor. Tomu by sme sa mali obzvlášť venovať“, tvrdí Farská. „Je veľmi dôležité, aby bol tento prípad poriadne vyšetrený a aby to nebolo iba zamietnuté pod koberec. Druhá vec je vyslanie jasného signálu, že útoky voči médiám a novinárom nie sú niečo normálne. Je to dokonca veľmi škodlivé pre nás všetkých“, dodáva.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Január je mesiacom predsavzatí, ale aj sklamaní. Prečo väčšina pokusov o chudnutie zlyhá už po pár týždňoch a kde robíme najčastejšie chyby? Pozrieme sa na mýty o váhe, metabolizme aj „zázračných“ doplnkoch a ponúkneme praktické rady, ako sa po sviatkoch vrátiť do formy bez extrémov. O tom sme sa rozprávali s Martinom Minarechom, odborníkom na zdravú výživu a diagnostiku.

136. epizóda Vertiga bude opäť bohatá na predstavenie noviniek z kín a online priestoru. Z kín sme vybrali doslova nálož filmov – pukancovú Anakondu, domáci Dream Team, americký hudobný Smutný song, francúzskeho biografického Architekta, dánsky zázrak Citová hodnota, ale pridáme aj nórsky animák Medvedí princ či španielsky pohľad na americkú politiku Kapitol vs. Kapitol. Streamovacia ponuka bude rovnako pestrá. Pozrieme sa britské tituly Zbohom June a Amadeus, ale predstavíme si aj mimoriadne kvalitné americké seriálové produkcie – Jej vina, Darebáci a dokument Cover-up. Zoznam filmov z epizódy: Anakonda / Anaconda Dream Team Smutný song / Song Sung Blue Architekt / L'inconnu de la Grande Arche Citová hodnota / Sentimental Value Capitol vs. Capitol Medvedí princ / Kvitebjørn Jej vina / All Her Fault (SkyShowtime) Darebáci / The Lowdown (Disney+) Cover-up (Netflix) Zbohom, June / Goodbye June (Netflix) Amadeus (SkyShowtime) See omnystudio.com/listener for privacy information.

Niekedy nás hudba nabije energiou, inokedy vyvolá zimomriavky či plač – a často ani nevieme prečo. Hudba je vraj univerzálnym jazykom, ktorý však môže byť aj riadne komplikovaný. V šiestej a zároveň poslednej epizóde podcastovej série Čo skrýva umenie sa ponoríme do sveta hudby – umenia, ktoré nás sprevádza životom, no len zriedka sa pri ňom zastavíme a pozrieme sa naň bližšie. Spýtame sa, čo je umelecká hudba a čo už nie, prečo sa niektorá hudba počúva „ľahšie“ než iná a prečo by sme vraj v hudbe mali hľadať aj samých seba. Pozrieme sa aj na to, prečo by noty bez interpreta boli len matematikou a fyzikou, čo všetko zo života umelca či umelkyne počujeme medzi tónmi a ako fungujú emócie v hudbe. Hovoriť budeme aj o slobode, tradícii, koreňoch, folklóre, jeho histórii, ale aj o jeho „zneužívaní“ politikmi. Podcast od autorky Kataríny Urban Richterovej vznikol vďaka finančnej podpore Fondu na podporu kultúry národnostných menšín a v spolupráci s denníkom SME.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Prvá epizóda Vertiga v roku 2026 bude tematická. Predstavíme vám 22 očakávaných kino filmov prvej polovice nového roka. Pozrieme sa podrobne na to, čo si pozrieť až do letných mesiacov zo všetkých filmových žánrov komerčnej, ale aj klubovej distribúcie. Zoznam filmov z epizódy: 28 rokov potom: Chrám kostí / 28 Years Later: The Bone Temple Štúr Hamnet Nie je iná možnosť / No Other Choice Dôkaz viny / Mercy Milosť / La Grazia Ella McCay Búrlivé výšiny / Wuthering Heights Parazit z mrazáku / Cold Storage I Was a Stranger Otec Matka Sestra Brat / Father Mother Sister Brother Čarodejník z Kremlu / The Wizard of the Kremlin Funguje to? / Is This Thing On? Posledná šanca / Project Hail Mary Pravda a zrada / Truth and Treason Hlas Hind Radžab / The Voice of Hind Rajab Michael Súkromný život / Vie privée Diabol nosí Pradu 2 / The Devil Wears Prada 2 The Dish / Disclosure Day Mengeleho zmiznutie / La Disparition de Josef Mengele Odysea See omnystudio.com/listener for privacy information.

Táto relácia vznikla vďaka našim podporovateľom. Pridajte sa k nim, prosím, teraz aj vy na: https://podpora.postoj.sk/podporte-najsilnejsie-konzervativne-medium?referral_source=youtube&referral_campaign=youtube&referral_content=destinacia_vesmir&utm_source=youtube. Ďakujeme. Spolupracovník Postoja Michal Novota a redaktor Lukáš Krivošík diskutujú o aktualitách i dejinách vesmírneho výskumu. V úvode s poslednými udalosťami rozoberajú: Firmy, ktoré stavajú rakety, majú aj v Číne. Ruský kozmonaut vyradený z rusko-americkej misie pre špionáž? Zničená rampa na Bajkonure. Marťanská sonda sa odmlčala... V historickej téme riešime konečne pristátie prvých ľudí na mesiaci v rámci misie Apollo 11. Tvorila ju trojica Michael Collins, Neil Armstrong a Buzz Aldrin. Poslední dvaja sa po povrchu Mesiaca aj poprechádzali. Pozrieme sa tiež, čo o tomto úspechu amerického vesmírneho programu písala slovenská tlač v lete roku 1969. A čo o ňom povedal napríklad Július Satinský.

Cestovateľ Peter Koutný, ktorý je v Južnej Amerike ako doma, nás zavedie do Bolívie. Pozrieme sa konkrétne na náhornú rovinu Altiplano – rozľahlý región, ktorý svojou rozlohou zodpovedá približne ôsmim Slovenskám. Práve tu sa dodnes zachovali najsilnejšie tradície spojené s kresťanstvom, miestnymi zvykmi a jedinečným kultúrnym synkretizmom. Spoločne s Petrom sa dnes pozrieme na to, ako vyzerajú Vianoce v jeho obľúbenom, historickom meste Potosí.

Po príjmovej, energetickej, zelenej či menštruačnej chudobe tu máme aj chudobu dopravnú. A ak je Slovensko paradoxne bohaté na chudobných, alebo tých na pokraji chudoby – máme ich viac ako 980 tisíc, čiže zasahuje každého šiesteho Slováka - rozširujú sa aj prejavy, kde nás chudoba zasahuje.Najnovšie to analytici Inštitútu 2050 mapujú v oblasti chudoby dopravnej. Dostupnosť verejnej dopravy, nadväznosť spojov či schopnosť bez väčších problémov sa dopraviť do školy, práce či k lekárovi. Práve toto sú oblasti, ktoré skúmali.Prieskum však zachytil aj iné vážne situácie: 43% slovenských domácností zažíva situáciu, že deň pred výplatou majú v peňaženke dvadsať eur. Štvrtina domácností to zažíva „skoro stále“, pätina „niekoľkokrát“ do roka.Aj to je Slovensko týchto dní.Pozrieme sa naň so sociológom a analytikom Inštitútu 2050 Tomášom Chabadom.„Dáta, ktoré máme k dispozícii, nám ukazujú, že ekonomická situácia slovenských domácností alebo časti slovenských domácností je naozaj veľmi zlá,“ tvrdí Chabada. „Majú k dispozícii málo finančných zdrojov a potrebujú pokryť rôzne potreby a bohužiaľ u niektorých domácností práve doprava je oblasť, kde sa potom snažia škrtať výdaje, čo môže do veľkej miery komplikovať ich život, ale aj rôzne ďalšie oblasti,“ dodáva analytik.Ako si máme predstaviť dopravnú chudobu? „Ako situáciu, keď doprava začne ľuďom vážne obmedzovať život. Napríklad nemajú sa ako dostať dôstojne do práce, do školy, k lekárovi alebo na nákup,“ vysvetľuje Chabada.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Po príjmovej, energetickej, zelenej či menštruačnej chudobe tu máme aj chudobu dopravnú. A ak je Slovensko paradoxne bohaté na chudobných, alebo tých na pokraji chudoby – máme ich viac ako 980 tisíc, čiže zasahuje každého šiesteho Slováka - rozširujú sa aj prejavy, kde nás chudoba zasahuje.Najnovšie to analytici Inštitútu 2050 mapujú v oblasti chudoby dopravnej. Dostupnosť verejnej dopravy, nadväznosť spojov či schopnosť bez väčších problémov sa dopraviť do školy, práce či k lekárovi. Práve toto sú oblasti, ktoré skúmali.Prieskum však zachytil aj iné vážne situácie: 43% slovenských domácností zažíva situáciu, že deň pred výplatou majú v peňaženke dvadsať eur. Štvrtina domácností to zažíva „skoro stále“, pätina „niekoľkokrát“ do roka.Aj to je Slovensko týchto dní.Pozrieme sa naň so sociológom a analytikom Inštitútu 2050 Tomášom Chabadom.„Dáta, ktoré máme k dispozícii, nám ukazujú, že ekonomická situácia slovenských domácností alebo časti slovenských domácností je naozaj veľmi zlá,“ tvrdí Chabada. „Majú k dispozícii málo finančných zdrojov a potrebujú pokryť rôzne potreby a bohužiaľ u niektorých domácností práve doprava je oblasť, kde sa potom snažia škrtať výdaje, čo môže do veľkej miery komplikovať ich život, ale aj rôzne ďalšie oblasti,“ dodáva analytik.Ako si máme predstaviť dopravnú chudobu? „Ako situáciu, keď doprava začne ľuďom vážne obmedzovať život. Napríklad nemajú sa ako dostať dôstojne do práce, do školy, k lekárovi alebo na nákup,“ vysvetľuje Chabada.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Ženy na Slovensku pracujú posledné dva mesiace roka 2025 zadarmo.Pozrieme sa na to prečo tomu tak je. A pozveme vás aj na zaujímavú výstavu do bratislavského Divadla Astorka Korzo '90

V minulej epizóde sme chválili technológie, ktoré autám skutočne pomohli. Tentoraz sa pozrieme na opačný breh – na riešenia, ktoré síce vznikli s dobrým úmyslom, no realita im dala jasný signál: „Ďakujeme, stačilo.“

Ako napísať e-mail v angličtine tak, aby pôsobil profesionálne, prirodzene a pritom nie príliš formálne?Presne o tom je dnešná epizóda.Pozrieme sa na: ✅ ako zvoliť správne oslovenie (formálne, neutrálne, neformálne) ✅ frázy, ktoré používali moji študenti – a čo písať namiesto nich ✅ najprirodzenejšie spôsoby, ako začať e-mail ✅ ako požiadať o pomoc či informáciu zdvorilo, ale jasne ✅ čo napísať, keď potrebujete upozorniť na chybu ✅ 5 konkrétnych ukážok BEFORE → AFTER, ktoré môžete použiť hneď dnesCieľom nie je byť formálnejší.Cieľom je pôsobiť profesionálne, jasne a prirodzene bez toho, aby angličtina znela príliš tvrdšie, než chceme.

5. decembra si pripomenieme Medzinárodný deň dobrovoľníctva, v pondelok v rámci krajského oceňovania dobrovoľníkov odovzdali ceny Srdce na dlani – to sú dôvody pozrieť sa bližšie na to, ako sa darí dobrovoľníctvu na Slovensku.

Cestovateľ a spoluzakladateľ cestovnej kancelárie Tibor Pekarčík nás dnes prevedie Patagóniou, kde nedávno cestoval aj so skupinou klientov. Tibor sa do Patagónie vrátil po 10 rokoch a prezradí, či sa tu za ten čas niečo zmenilo. Pozrieme sa k ohromnému ľadovcu Perito Moreno aj do najjužnejšieho mesta Ameriky – Ushuaia. Najprv Tibor opíše čím je vlastne Patagónia výnimočná a prečo sa sem oplatí vycestovať.

25. novembra sme si pripomenuli Svetový deň boja proti násiliu páchanému na ženách. Pozrieme sa na situáciu na Slovensku.

Cestovateľ a sprievodca Marek Boskovič precestoval veľkú časť Afriky - Od Kene, Tanzánie, cez Ugandu, Rwandu, Senegal, či Gambiu. Tentokrát nás dnes prevedie Namíbiou, ktorú nedávno prešiel aj so skupinou klientov. Pozrieme sa do hlavného mesta Windhoek [Vindok] aj do mesta Kolmanskop s odkazom na éru ťažby diamantov. Nazrieme aj do ohromnej púšte Namib s obrovskými piesočnými dunami s príznačnými názvami.

Táto relácia vznikla vďaka našim podporovateľom. Pridajte sa k nim, prosím, teraz aj vy na: https://podpora.postoj.sk/podporte-najsilnejsie-konzervativne-medium?referral_source=youtube&referral_campaign=youtube&referral_content=destinacia_vesmir&utm_source=youtube. Ďakujeme. Spolupracovník Postoja Michal Novota a redaktor Lukáš Krivošík sa v ďalšej časti relácie Destinácia vesmír rozprávajú o aktuálnych udalostiach i kapitolách z histórie kozmického výskumu. V rámci aktualít sa pozriem na raketu New Glenn a misiu Escapade. Pozrieme sa na dve pôsobivé fotky, vzťahujúce sa k Tatrám. Pripomíname si tiež 25 rokov Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS). Na čínskej orbitálnej stanici si taikonauti piekli v teplovzdušnej trúbe. SpaceX ukázal ako bude vyzerať ďalší Starship znútra. Udivuje najmä množstvom voľného priestoru. V rámci historickej témy sa pozrieme na lety Apollo 8 až 10. Predchádzali pristátiu Američanov na Mesiaci. Cieľom NASA bolo obletieť Mesiac a vyskúšať systémy, ktoré mali zabezpečiť bezpečné pristátie a návrat astronautov. Zvlášť Apollo 8 na Vianoce 1968 posilnilo vieru Američanov v náročnej dobe. Apollo 10 zase vypustilo do éteru vulgárnu nadávku jedného z astronautov.

Opäť vám prinášame prehľad toho najlepšieho z kraja. Pozrieme sa na úspešného učiteľa zo senického gymnázia aj na obnovu kaštieľa v Seredi. Povieme vám tiež o tom, kde všade sa už zvianočnieva a čo má nové trnavská nemocnica, tak počúvajte.

V spoločnosti Putina, Orbána, izraelskej armády či čínskej komunistickej strany. Práve do nej sa dostal slovenský premiér Robert Fico podľa kritérií medzinárodnej novinárskej organizácie Reportéri bez hraníc. Zaradila ho do spoločnosti „predátorov“ slobody tlače, ktorí podľa nej v tomto roku útočili na novinárov a na právo na informácie. Tri desiatky predátorov podľa Reportérov bez hraníc spája nenávisť k slobode tlače. A hoci rozdielnymi metódami cieľom je „umlčať nezávislé médiá a pošliapať právo verejnosti na informácie“.Vraždy, väznenie, očierňovacie kampane, propaganda, armády trollov – to všetko sú podľa reportérov prostriedky, ktorými chcú predátori vynucovať mlčanie.Premiérov úrad vlády označil zoznam za „pseudorebríček“ a Reportérom bez hraníc vyčíta ich ticho z rokov 2020 až 2023.Čo je za zaradením Roberta Fica do zoznamu? Pozrieme sa na to s Pavlom Szalaiom, riaditeľom novej pobočky Reportérov bez hraníc, ktorú organizácia pred pár dňami otvorila v Prahe.„Všetci - nejde len o politických lídrov – cítia nenávisť voči novinárom, voči slobode tlače a systematicky ju podrývajú,“ hovorí o zozname predátorov z dielne Reportérov bez hraníc. „Napriek tomu, že Robert Fico samozrejme nie je iránsky ajatolláh alebo šéf Talibanu, tak jednoducho systematicky oslabuje slobodu tlače, každý deň z nej kúsok odkrajuje ako z takej klobásy.“ Slovenský premiér nemá podľa Szalaia v európskom priestore obdobu.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

V spoločnosti Putina, Orbána, izraelskej armády či čínskej komunistickej strany. Práve do nej sa dostal slovenský premiér Robert Fico podľa kritérií medzinárodnej novinárskej organizácie Reportéri bez hraníc. Zaradila ho do spoločnosti „predátorov“ slobody tlače, ktorí podľa nej v tomto roku útočili na novinárov a na právo na informácie. Tri desiatky predátorov podľa Reportérov bez hraníc spája nenávisť k slobode tlače. A hoci rozdielnymi metódami cieľom je „umlčať nezávislé médiá a pošliapať právo verejnosti na informácie“.Vraždy, väznenie, očierňovacie kampane, propaganda, armády trollov – to všetko sú podľa reportérov prostriedky, ktorými chcú predátori vynucovať mlčanie.Premiérov úrad vlády označil zoznam za „pseudorebríček“ a Reportérom bez hraníc vyčíta ich ticho z rokov 2020 až 2023.Čo je za zaradením Roberta Fica do zoznamu? Pozrieme sa na to s Pavlom Szalaiom, riaditeľom novej pobočky Reportérov bez hraníc, ktorú organizácia pred pár dňami otvorila v Prahe.„Všetci - nejde len o politických lídrov – cítia nenávisť voči novinárom, voči slobode tlače a systematicky ju podrývajú,“ hovorí o zozname predátorov z dielne Reportérov bez hraníc. „Napriek tomu, že Robert Fico samozrejme nie je iránsky ajatolláh alebo šéf Talibanu, tak jednoducho systematicky oslabuje slobodu tlače, každý deň z nej kúsok odkrajuje ako z takej klobásy.“ Slovenský premiér nemá podľa Szalaia v európskom priestore obdobu.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Realita verzus sen, alebo realita a snaha o jej prekrytie? Otázky, ktoré sa natískajú po víkendovom snemovaní vládneho Smeru. Robert Fico ponúkol svojej strane „Desatoro“, ktorého deklarovaným cieľom sú riadne, nie predčasné voľby a víťazstvo Smeru.Ako to vyznieva v čase, keď prieskumy verejnej mienky zachytávajú len ďalší prepad jeho strany; keď kladie nohu do dverí pri návrhu opätovnej voľby Petra Kažimíra do čela NBS, ktorého sa nechce vzdať koaličný Hlas; keď otvára tému predlžovania mandátu obecných zastupiteľstiev; keď čelí zdražovaniu, konsolidačnému tlaku a rastúcemu zadlžovaniu krajiny, čo kritizuje aj rozpočtová rada.Pozrieme sa na to politológom Radoslavom Štefančíkom.Budete počuť aj Vladimíra Amricha, s ktorým sa pozrieme na vládny návrh štátneho rozpočtu, ako i na jeho hodnotenie zo strany Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Realita verzus sen, alebo realita a snaha o jej prekrytie? Otázky, ktoré sa natískajú po víkendovom snemovaní vládneho Smeru. Robert Fico ponúkol svojej strane „Desatoro“, ktorého deklarovaným cieľom sú riadne, nie predčasné voľby a víťazstvo Smeru.Ako to vyznieva v čase, keď prieskumy verejnej mienky zachytávajú len ďalší prepad jeho strany; keď kladie nohu do dverí pri návrhu opätovnej voľby Petra Kažimíra do čela NBS, ktorého sa nechce vzdať koaličný Hlas; keď otvára tému predlžovania mandátu obecných zastupiteľstiev; keď čelí zdražovaniu, konsolidačnému tlaku a rastúcemu zadlžovaniu krajiny, čo kritizuje aj rozpočtová rada.Pozrieme sa na to politológom Radoslavom Štefančíkom.Budete počuť aj Vladimíra Amricha, s ktorým sa pozrieme na vládny návrh štátneho rozpočtu, ako i na jeho hodnotenie zo strany Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Rok 2035 – pôvodne termín, ktorý mal pre geopriestor Európskej únie znamenať koniec spaľovacích motorov. V perspektíve cieľa - do roku 2050 dosiahnuť uhlíkovú neutralitu a teda nulové emisie CO2, ako jedno z opatrení pre zvrátenie klimatickej hrozby. Na ktorú mimochodom bohorovne neverí americký prezident Trump!A ak sme na jednej strane svedkami čerstvých správ o prvom čisto elektrickom luxusnom superšportiaku Ferrari, ktoré len tento štvrtok predstavili v Maranelle, na druhej zas automobilová veľmoc Nemecko nahlas uvažuje o alternatívach, ktoré nepočítajú s koncom spaľovacích motorov. Inšpirácia, ktorá preskočila aj na premiéra Fica.A prichádzajú aj obavy z prípadného zdražovania života z tzv. zelenej dane emisných povoleniek, s ktorými počíta Green Deal Európskej únie.Ako sa k zmene klímy stavajú obyvatelia Slovenska?Riešiť ju treba akútne, paradoxne o nej vedia len málo, napriek tomu ich zaujíma viac ako politika! Valcuje ju však téma chudoby. Aj to vyplynulo z rozsiahleho prieskumu verejnej mienky, za ktorým stojí Inštitút 2050.Pozrieme sa naň s jeho analytikom Tomášom Chabadom.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Rok 2035 – pôvodne termín, ktorý mal pre geopriestor Európskej únie znamenať koniec spaľovacích motorov. V perspektíve cieľa - do roku 2050 dosiahnuť uhlíkovú neutralitu a teda nulové emisie CO2, ako jedno z opatrení pre zvrátenie klimatickej hrozby. Na ktorú mimochodom bohorovne neverí americký prezident Trump!A ak sme na jednej strane svedkami čerstvých správ o prvom čisto elektrickom luxusnom superšportiaku Ferrari, ktoré len tento štvrtok predstavili v Maranelle, na druhej zas automobilová veľmoc Nemecko nahlas uvažuje o alternatívach, ktoré nepočítajú s koncom spaľovacích motorov. Inšpirácia, ktorá preskočila aj na premiéra Fica.A prichádzajú aj obavy z prípadného zdražovania života z tzv. zelenej dane emisných povoleniek, s ktorými počíta Green Deal Európskej únie.Ako sa k zmene klímy stavajú obyvatelia Slovenska?Riešiť ju treba akútne, paradoxne o nej vedia len málo, napriek tomu ich zaujíma viac ako politika! Valcuje ju však téma chudoby. Aj to vyplynulo z rozsiahleho prieskumu verejnej mienky, za ktorým stojí Inštitút 2050.Pozrieme sa naň s jeho analytikom Tomášom Chabadom.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Na východ od zdravého rozumu. Nový knižný titul Aktualít a ich šéfredaktora Petra Bárdyho, na ktorom ešte schne tlačiarenská čerň.O Slovensku a Slovákoch vážne i s úsmevom.Knižka, v ktorej sa stretávajú veľké i malé dejiny. Strany, na ktorých sú epizodické príbehy a zážitky predohrou či pozadím pre príbeh krajiny.Napríklad ten s nevybuchnutou bombou, ktorú skupina žilinských školákov – po tom, čo im nevyšiel pokus s explóziu po zhodení z mosta zaniesli najprv do svojej triedy, odtiaľ boli triednou učiteľkou vykázaní k riaditeľovi, až skončili tým istým riaditeľom nasmerovaní na políciu. Kam došli po svojich. A paradoxne – stále s nevybuchnutou bombou v rukách. A tí policajti im najprv prikázali vzdialiť sa od budovy. Lebo, čo keby…?Kniha o šťastí, o ktorom sa u nás rozpráva len málo, či o pomste, ktorá zaváňa z úradu najsilnejšieho muža krajiny. Alebo o „kultúre, ktorá rozhoduje o kvalite dejín“, so skrytým odkazom pre politikov, ktorí tie dejiny robia, aby sa preniesli cez samoľúbosť a aroganciu. Ale aj o ceste od namyslenosti k životnej pokore.Pozrieme sa na ňu s človekom, ktorý prežité premyslel a položil na papier. Na východ od zdravého rozumu a Peter Bárdy.„Šťastie tu nevidím ani na tvárach politikov, ktorí vládnu, ani u voličov, čo ich volia,“ hovorí Bárdy. „Šťastným sa však dá byť aj v nie šťastnej dobe,“ dopĺňa.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Na východ od zdravého rozumu. Nový knižný titul Aktualít a ich šéfredaktora Petra Bárdyho, na ktorom ešte schne tlačiarenská čerň.O Slovensku a Slovákoch vážne i s úsmevom.Knižka, v ktorej sa stretávajú veľké i malé dejiny. Strany, na ktorých sú epizodické príbehy a zážitky predohrou či pozadím pre príbeh krajiny.Napríklad ten s nevybuchnutou bombou, ktorú skupina žilinských školákov – po tom, čo im nevyšiel pokus s explóziu po zhodení z mosta zaniesli najprv do svojej triedy, odtiaľ boli triednou učiteľkou vykázaní k riaditeľovi, až skončili tým istým riaditeľom nasmerovaní na políciu. Kam došli po svojich. A paradoxne – stále s nevybuchnutou bombou v rukách. A tí policajti im najprv prikázali vzdialiť sa od budovy. Lebo, čo keby…?Kniha o šťastí, o ktorom sa u nás rozpráva len málo, či o pomste, ktorá zaváňa z úradu najsilnejšieho muža krajiny. Alebo o „kultúre, ktorá rozhoduje o kvalite dejín“, so skrytým odkazom pre politikov, ktorí tie dejiny robia, aby sa preniesli cez samoľúbosť a aroganciu. Ale aj o ceste od namyslenosti k životnej pokore.Pozrieme sa na ňu s človekom, ktorý prežité premyslel a položil na papier. Na východ od zdravého rozumu a Peter Bárdy.„Šťastie tu nevidím ani na tvárach politikov, ktorí vládnu, ani u voličov, čo ich volia,“ hovorí Bárdy. „Šťastným sa však dá byť aj v nie šťastnej dobe,“ dopĺňa.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Prvýkrát sme si ho všimli, keď sa stal terčom premiéra Fica. Pozornosť najsilnejšieho muža štátu si vyslúžil kritikou dekana právnickej fakulty Eduarda Burdu za jeho vyjadrenia o možnej zločineckej skupine na Špeciálnej prokuratúre, ktorá bola vtedy v oku vládnej koalície. Pre Roberta Fica to bol „nepodstatný študent s pubertálnymi vyrážkami... bez skúseností“.Po tom, ako aj napriek tomu zorganizoval verejnú diskusiu k téme, si ho všimli v susednom Česku, kde ho za príklad líderstva a pozitívny vplyv na spoločnosť vyznamenali cenou Madeleine Albrightovej, niekdajšej šéfky americkej diplomacie z čias Václava Havla.Všimli si nielen jeho hlas pri téme rušenia Špeciálnej prokuratúry, ale aj pomoc Ukrajine, za ktorou stojí.Študent práva, so skúsenosťou mládežníckej poradnej komisie NATO a najnovšie aj absolvent intenzívneho výcviku v rámci Národných obranných síl, čo je projekt Ficovho ministra obrany Roberta Kaliňáka.Čo motivuje mladých zapájať sa do programov na prípadnú obranu vlasti? Pozrieme sa na to s Marekom Janigom, ktorý je hosťom dnešného Ráno Nahlas.„Na čom sa už v tejto krajine zhodneme, ak nie na tom, že to, čo máme – demokraciu a akokoľvek pokulhávajúci právny štát – máme brániť,“ hovorí Janiga.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Prvýkrát sme si ho všimli, keď sa stal terčom premiéra Fica. Pozornosť najsilnejšieho muža štátu si vyslúžil kritikou dekana právnickej fakulty Eduarda Burdu za jeho vyjadrenia o možnej zločineckej skupine na Špeciálnej prokuratúre, ktorá bola vtedy v oku vládnej koalície. Pre Roberta Fica to bol „nepodstatný študent s pubertálnymi vyrážkami... bez skúseností“.Po tom, ako aj napriek tomu zorganizoval verejnú diskusiu k téme, si ho všimli v susednom Česku, kde ho za príklad líderstva a pozitívny vplyv na spoločnosť vyznamenali cenou Madeleine Albrightovej, niekdajšej šéfky americkej diplomacie z čias Václava Havla.Všimli si nielen jeho hlas pri téme rušenia Špeciálnej prokuratúry, ale aj pomoc Ukrajine, za ktorou stojí.Študent práva, so skúsenosťou mládežníckej poradnej komisie NATO a najnovšie aj absolvent intenzívneho výcviku v rámci Národných obranných síl, čo je projekt Ficovho ministra obrany Roberta Kaliňáka.Čo motivuje mladých zapájať sa do programov na prípadnú obranu vlasti? Pozrieme sa na to s Marekom Janigom, ktorý je hosťom dnešného Ráno Nahlas.„Na čom sa už v tejto krajine zhodneme, ak nie na tom, že to, čo máme – demokraciu a akokoľvek pokulhávajúci právny štát – máme brániť,“ hovorí Janiga.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„K Hlasu ako strane pekných sme doplnili aj výraz bohatých, lebo to preukazujú dáta z našho projektu Knižnica darcov. Z 1,7 milióna eur darov, ktoré Hlas vyzbieral za štyri roky svojej existencie, až tri štvrtiny pochádzajú len od 47 ľudí, ktorí darovali minimálne desaťtisíc eur,“ hovorí Michal Piško, riaditeľ Transparency International Slovensko.Financovanie politických strán je jednou z kľúčových tém, ktoré rozhodujú o kvalite demokracie. Peniaze ovplyvňujú, kto sa dostane do politiky, aké kampane môže viesť a komu bude po voľbách zaviazaný.Na Slovensku pritom vidíme, že každé voľby sa nesú aj v znamení otázok, kto koho financuje a aký to má vplyv na rozhodnutia politikov.Transparency International Slovensko dlhodobo sleduje tok peňazí do straníckych pokladníc a poukazuje na riziká netransparentnosti či oligarchických väzieb.Kľúčová otázka preto znie: je politika u nás skutočne predovšetkým „dobrý biznis“? Pozrieme sa na to s Michalom Piškom, riaditeľom Transparency International Slovensko.„Je to skôr investícia,“ reaguje Piško.Transparency najnovšie aktualizovala svoju databázu darcov politických strán – tzv. knižnicu darcov.V TOP5 strán s najväčšími privátnymi darmi sa popri Hlase ocitlo KDH, Demokrati, PS a menej známa strana Volt.Zaujímavé dáta ponúka rebríček TOP 10 darcov. Na jeho čele je Miroslav Suja z Republiky (predtým ĽSNS) – pri ňom svieti suma 305-tisíc eur. Kto ďalší je v tejto Topke? A z čoho žije vládny Smer?Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„K Hlasu ako strane pekných sme doplnili aj výraz bohatých, lebo to preukazujú dáta z našho projektu Knižnica darcov. Z 1,7 milióna eur darov, ktoré Hlas vyzbieral za štyri roky svojej existencie, až tri štvrtiny pochádzajú len od 47 ľudí, ktorí darovali minimálne desaťtisíc eur,“ hovorí Michal Piško, riaditeľ Transparency International Slovensko.Financovanie politických strán je jednou z kľúčových tém, ktoré rozhodujú o kvalite demokracie. Peniaze ovplyvňujú, kto sa dostane do politiky, aké kampane môže viesť a komu bude po voľbách zaviazaný.Na Slovensku pritom vidíme, že každé voľby sa nesú aj v znamení otázok, kto koho financuje a aký to má vplyv na rozhodnutia politikov.Transparency International Slovensko dlhodobo sleduje tok peňazí do straníckych pokladníc a poukazuje na riziká netransparentnosti či oligarchických väzieb.Kľúčová otázka preto znie: je politika u nás skutočne predovšetkým „dobrý biznis“? Pozrieme sa na to s Michalom Piškom, riaditeľom Transparency International Slovensko.„Je to skôr investícia,“ reaguje Piško.Transparency najnovšie aktualizovala svoju databázu darcov politických strán – tzv. knižnicu darcov.V TOP5 strán s najväčšími privátnymi darmi sa popri Hlase ocitlo KDH, Demokrati, PS a menej známa strana Volt.Zaujímavé dáta ponúka rebríček TOP 10 darcov. Na jeho čele je Miroslav Suja z Republiky (predtým ĽSNS) – pri ňom svieti suma 305-tisíc eur. Kto ďalší je v tejto Topke? A z čoho žije vládny Smer?Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Slovensku chýbajú psychológovia a jasné pravidlá. Na začiatku školského roka na to upozornil Najvyšší kontrolný úrad. Pripomína, že čelíme kritickému nedostatku školských psychológov, čo v praxi vyzerá tak, že na jedného pripadá v priemere 710 žiakov. V niektorých okresoch ich pritom bolo aj vyše tri tisíc, tri okresy nemali školského psychológa vôbec. Odporúčania odborníkov pritom hovoria, že na jedného by malo byť maximálne 500 žiakov.Nedávna pandémia COVIDu-19 pritom odhalila zhoršené duševné zdravie, čo potvrdzujú aj dáta: výrazne pribudlo pokusov o samovraždu u mladých ľudí, sebapoškodzovania, depresií a pocitov úzkosti.Školy by psychológov či podporné tímy uvítali, zápasia však s nedostatkom peňazí i samotných odborníkov. Kontrola tiež ukázala, že na nápravu stavu chýbajú aj potrebné dáta.Ako to vyzerá v praxi a aké sú možnosti riešenia? Pozrieme sa na to s Viktorom Križom, ktorý sa popri inom snaží humanistickú psychológiu implementovať do školského prostredia.„Pri humanistickej psychológii sa nezameriavam na to, že chcem človeka zmeniť, ale v prvom rade ho akceptujem ako človeka,“ reaguje na výsledky záverov kontroly NKÚ školský psychológ a psychoterapeut Viktor Križo.„To, že som v danom momente tam, že žiaka prijímam, úplne stačí. Nepotrebujem žiadnu ďalšiu techniku, nepotrebujem ho meniť. Lieči už fakt, že ho prijímam, rešpektujem a vytváram s ním vzťah,“ dodáva.„Často sa mi stáva, že mi príde tínedžer a rozpráva, ako by vystrieľal polovicu školy, lebo prežíva veľký hnev. Vtedy nepočúvam prioritne ten obsah. Pozerám sa naňho ako na človeka, ktorý predo mnou sedí, je smutný, nahnevaný… A keď moje prvé reakcie nie sú o tom obsahu, ale o tom, že ho beriem ako človeka, trvá zvyčajne len pár minút, keď zmení tému o strieľaní a začne hovoriť o sebe,“ rozpráva Viktor Križo.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Slovensku chýbajú psychológovia a jasné pravidlá. Na začiatku školského roka na to upozornil Najvyšší kontrolný úrad. Pripomína, že čelíme kritickému nedostatku školských psychológov, čo v praxi vyzerá tak, že na jedného pripadá v priemere 710 žiakov. V niektorých okresoch ich pritom bolo aj vyše tri tisíc, tri okresy nemali školského psychológa vôbec. Odporúčania odborníkov pritom hovoria, že na jedného by malo byť maximálne 500 žiakov.Nedávna pandémia COVIDu-19 pritom odhalila zhoršené duševné zdravie, čo potvrdzujú aj dáta: výrazne pribudlo pokusov o samovraždu u mladých ľudí, sebapoškodzovania, depresií a pocitov úzkosti.Školy by psychológov či podporné tímy uvítali, zápasia však s nedostatkom peňazí i samotných odborníkov. Kontrola tiež ukázala, že na nápravu stavu chýbajú aj potrebné dáta.Ako to vyzerá v praxi a aké sú možnosti riešenia? Pozrieme sa na to s Viktorom Križom, ktorý sa popri inom snaží humanistickú psychológiu implementovať do školského prostredia.„Pri humanistickej psychológii sa nezameriavam na to, že chcem človeka zmeniť, ale v prvom rade ho akceptujem ako človeka,“ reaguje na výsledky záverov kontroly NKÚ školský psychológ a psychoterapeut Viktor Križo.„To, že som v danom momente tam, že žiaka prijímam, úplne stačí. Nepotrebujem žiadnu ďalšiu techniku, nepotrebujem ho meniť. Lieči už fakt, že ho prijímam, rešpektujem a vytváram s ním vzťah,“ dodáva.„Často sa mi stáva, že mi príde tínedžer a rozpráva, ako by vystrieľal polovicu školy, lebo prežíva veľký hnev. Vtedy nepočúvam prioritne ten obsah. Pozerám sa naňho ako na človeka, ktorý predo mnou sedí, je smutný, nahnevaný… A keď moje prvé reakcie nie sú o tom obsahu, ale o tom, že ho beriem ako človeka, trvá zvyčajne len pár minút, keď zmení tému o strieľaní a začne hovoriť o sebe,“ rozpráva Viktor Križo.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

116. epizóda Vertiga bude špeciálna. Blíži sa začiatok nového školského roka a tak sme sa rozhodli, že vám predstavíme filmy zo školského prostredia, ktoré nás výrazne zaujali. Pozrieme sa na rôzne príbehy žiačok a žiakov a rovnako aj pedagogického zboru. Dnes bude teda Vertigo obsahovo ideálne pre celé rodiny s množstvom tipov, čo sa oplatí pozrieť pred návratom do školských lavíc. Zoznam filmov z epizódy: Škola rocku / School of Rock (2003) Vysvetlenie na všetko / Magyarázat mindenre (2023) Keby / If.... (1968) Zimné prázdniny / The Holdovers (2023) Úsmev Mony Lísy / Mona Lisa Smile (2003) Ponaučenie / Fekete Pont (2024) Klub mŕtvych básnikov / Dead Poets Society (1989) Zborovňa / Das Lehrerzimmer (2023) The Breakfast Club (1985) Napoleon Dynamite (2004) Marečku, podejte mi pero! (1976) Božské deti / Children of Heaven (1997) Škola, základ života! (1938) Cesta do hlubin študákovy duše (1939) Vlna / Náš vodca / Die Welle (2008) Vyšší princip (1960) Nerob vlny / Pas de vagues (2024) Atomové gymnázium / Class of Nuke 'Em High (1986) Medzi stenami / Entre les murs (2008) Zmluva s diablom (1967) See omnystudio.com/listener for privacy information.

Keď je človek smutný z vlastnej krajiny, kam sa má pozrieť? Kam sa dnes najčastejšie utiekame? Je nejaký nový trend cestovania? Ako mať radosť na súčasnom Slovensku?

Sme po víkende, keď sa solúnski bratia svätí Cyril a Metod stali pozadím pre defilé politickej arény. Ak prezident Pellegrini volal po zastavení hádok a rozdelenia spoločnosti, premiér o svojich politických rivaloch hovoril ako o „duchovných a hodnotových bezdomovcoch“. Ak prezident hovoril o „neprivlastňovaní“ štátnych sviatkov, Devín sa zaobišiel bez exprezidentov Kisku a Čaputovej, či bez tvárí opozície. A z úst českého kardinála Duku si Slovensko v Nitre vypočulo ospravedlnenie za Čechov, ktorí ho v súčasnosti poučujú o demokracii a slobode – v čase, keď si tí Česi – najnovšie europoslanec Zdechovský – na Slovensku vypočuli iné výrazy. Napríklad obvinenia z „nájomných politických vrahov“.A Mekka folkloristov – Východná – vypískala ministerku kultúry Martinu Šimkovičovú.Aký víkend to má krajina za sebou? Pozrieme sa naň s politológom Radoslavom Štefančíkom.„Robert Fico už nejaký čas komunikuje, akoby mal pred sebou nejakých démonov. Možno ich má vo svojej hlave a bojuje proti nim. Celý jeho prejav bol založený na tom, akoby Slovensko bolo niekým ohrozované. Vracia ma to do čias Vladimíra Mečiara,“ tvrdí politológ.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Sme po víkende, keď sa solúnski bratia svätí Cyril a Metod stali pozadím pre defilé politickej arény. Ak prezident Pellegrini volal po zastavení hádok a rozdelenia spoločnosti, premiér o svojich politických rivaloch hovoril ako o „duchovných a hodnotových bezdomovcoch“. Ak prezident hovoril o „neprivlastňovaní“ štátnych sviatkov, Devín sa zaobišiel bez exprezidentov Kisku a Čaputovej, či bez tvárí opozície. A z úst českého kardinála Duku si Slovensko v Nitre vypočulo ospravedlnenie za Čechov, ktorí ho v súčasnosti poučujú o demokracii a slobode – v čase, keď si tí Česi – najnovšie europoslanec Zdechovský – na Slovensku vypočuli iné výrazy. Napríklad obvinenia z „nájomných politických vrahov“.A Mekka folkloristov – Východná – vypískala ministerku kultúry Martinu Šimkovičovú.Aký víkend to má krajina za sebou? Pozrieme sa naň s politológom Radoslavom Štefančíkom.„Robert Fico už nejaký čas komunikuje, akoby mal pred sebou nejakých démonov. Možno ich má vo svojej hlave a bojuje proti nim. Celý jeho prejav bol založený na tom, akoby Slovensko bolo niekým ohrozované. Vracia ma to do čias Vladimíra Mečiara,“ tvrdí politológ.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Sme po víkende, keď sa solúnski bratia svätí Cyril a Metod stali pozadím pre defilé politickej arény. Ak prezident Pellegrini volal po zastavení hádok a rozdelenia spoločnosti, premiér o svojich politických rivaloch hovoril ako o „duchovných a hodnotových bezdomovcoch“. Ak prezident hovoril o „neprivlastňovaní“ štátnych sviatkov, Devín sa zaobišiel bez exprezidentov Kisku a Čaputovej, či bez tvárí opozície. A z úst českého kardinála Duku si Slovensko v Nitre vypočulo ospravedlnenie za Čechov, ktorí ho v súčasnosti poučujú o demokracii a slobode – v čase, keď si tí Česi – najnovšie europoslanec Zdechovský – na Slovensku vypočuli iné výrazy. Napríklad obvinenia z „nájomných politických vrahov“.A Mekka folkloristov – Východná – vypískala ministerku kultúry Martinu Šimkovičovú.Aký víkend to má krajina za sebou? Pozrieme sa naň s politológom Radoslavom Štefančíkom.„Robert Fico už nejaký čas komunikuje, akoby mal pred sebou nejakých démonov. Možno ich má vo svojej hlave a bojuje proti nim. Celý jeho prejav bol založený na tom, akoby Slovensko bolo niekým ohrozované. Vracia ma to do čias Vladimíra Mečiara,“ tvrdí politológ.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Pápež Lev XIV. je v úrade prvý mesiac. Nový muž v bielom; ten, čo sa otvorene zastal napadnutej Ukrajiny; rovnako nešetrí Izrael pre jeho zverstvá na civilnom obyvateľstve Pásma Gazy a neváha hovoriť o „zázraku mieru“, ktorý vyprosuje od „Kráľovnej pokoja“. Ako inak ako duchovný líder, ktorý odvodzuje svoju misiu od iného lídra – Ježiša z Nazareta. Jeho prvý mesiac sme ho však mohli vidieť aj medzi cyklistami slávnej „giro d'Italia“, s futbalovými šampiónmi Neapola či so svetovou tenisovou jednotkou Jannikom Sinnerom. A ostatnú nedeľu na narodeninách priateľa z jeho rehole augustiniánov. Aký je Robert Francis Prevost po prvom mesiaci v úrade Petrovho nástupcu? Pozrieme sa na to s jeho rehoľným spolubratom Jurajom Pigulom, odborníkom na ranokresťanskú literatúru a Augustína, po ktorom je pomenovaná samotná rehoľa augustiniánov. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Nemam ništa – chorvátske „Nemám nič“. Aktualitám a konkrétne Martinovi Turčekovi to povedal Željan Bego. Chorvátsky podnikateľ v stavebníctve a rybolove. Práve on mal stáť za vilou, s ktorou chorvátske médiá spájali slovenského premiéra. Robert Fico si tam neskôr – „aby každého šľak trafil“ – ako napísal na svojom blogu – mal dohodnúť letnú dovolenku. Práve vo vile, ktorá mala byť pôvodne jeho, no majiteľom mal byť práve tento Željan Bego.Ten teraz hovorí: „Nemam ništa“ – nemám nič. Čo to znamená pre kauzu Ficovej údajnej vily na Jadrane?Pozrieme sa na to s Martinom Turčekom z investigatívneho tímu Aktualít.S Romanom Pudmarčíkom z agentúry Ipsos tiež rozoberieme najnovší volebný model, ktorý zachytil výrazný pokles voličskej podpory pre vládne strany.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Koaličný orchester dokáže hrať, ale zaznievajú falošné tóny. Pri viacerých hlasovaniach a rozhodnutiach – či už o žandároch, o šamorínskom štadióne či Kotlárovej analýze a iných - si koaliční partneri nie úplne rozumejú. Pozrieme sa na to, ako môžu preferencie ovplyvniť koaličné prímerie a ako vyburcujú opozičné aktivity.Do rebríčkov sa však onedlho môže zaradiť aj nová strana Samuela Migaľa či iné plánované subjekty a vlastnú politiku si cez ministerstvo cestovného ruchu a športu robí aj Rudolf Huliak s Národnou koalíciou.V Dobrom ráne, dennom podcaste denníka SME, dnes Jana Krescanko Dibáková posuny v preferenciách rozanalyzuje s výkonným riaditeľom agentúry AKO Václavom Hříchom.Zdroje zvukov: SME, Youtube/Hnutie Slovensko, Youtube/Demokrati, Plus 7 dníOdporúčanie:Dnes mám pre vás trochu osobné odporúčanie. Ak ste ešte nikomu nedarovali svoje dve percentá, prosím, skúste sa zamyslieť, či nepoznáte mimovládku, neziskovku alebo združenie, ktoré si vaše dve percentá zaslúžia. Mnohé sa venujú deťom, vzdelávaniu, chorým, kultúre, ale aj boju za spravodlivejšiu krajinu. Vaše dve percentá mnohým z nich - hlavne týchto časoch - veľmi pomôžu.A ešte drobnosť, aby ste nič nezmeškali - v noci zo soboty na nedeľu sa posúva čas, teda o druhej ráno budú odrazu tri.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠