Podcasts about politici

Drahé zahraniční cesty se staly jedním z rezonujících témat druhé části pořadu Partie Terezie Tománkové na CNN Prima NEWS. Politici se sice shodli, že úspory jsou potřeba a Poslanecká sněmovna není levná cestovní kancelář. Přesto se zákonodárci rozcházeli v názoru, zda mají mít opoziční zástupci stejné zastoupení na zahraničních cestách jako budoucí vládní poslanci. V ostrou výměnu názorů se zvrhly zejména argumenty pirátské poslankyně Kateřiny Stojanové a zástupkyně SPD Marie Pošarové.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Politici i voliči se po středečním jednání Petra Pavla a Andreje Babiše ptají: nepřehání to už prezident s odporem proti Filipu Turkovi? Nebo je naopak dobře, že je v téhle věci tak zásadový? Shoda na tom není ani přímo v prezidentské kanceláři.Motoristé se nakonec ve věci Filipa Turka odhodlali k ústupku, po týdenních vyjednáváních v úterý navrhli kompromisní variantu: Filip Turek nebude ministr zahraničních věcí, ale životního prostředí.Už ve čtvrtek před tím Macinka rošádu nastínil Petru Pavlovi na Hradě jako jedno z možných řešení zablokované situace. Jako další z řešení zmínil i možné náhradníky z řad Motoristů.Macinka byl přesvědčen, že tento ústupek prezidenta obměkčí a sebere mu z rukou argument, že Turek ve vedení Černínského paláce by mohl způsobit ostudu v zahraničí. Zároveň tím ale dal prezidentovi čas se na nový nápad připravit a probrat ho s poradci. Na Hradě ale v téhle věci nenašli shodu.Podle informací Seznam Zpráv část poradců prezidentovi radila, aby řekl, že na výhradách proti Turkovi trvá, ale na životní prostředí ho jmenuje. Tím by přenesl případnou ostudu na budoucího premiéra a zároveň by nečelil kritice, že se pohybuje za hranou Ústavy jako jeho předchůdce Miloš Zeman.Jenže tentokrát byl prezident ten, kdo zastával přísnější přístup. Pavel trvá na tom, že výtky k Turkovi jsou stejné bez ohledu na ministerstvo. A odvolává se na svoje dřívější veřejné prohlášení, že Turkova minulost by ho „diskvalifikovala z jakékoliv ministerské pozice.“Při schůzce s Andrejem Babišem Pavel argumentoval právními překážkami, které pro jmenování Turka do vlády vidí. Konkrétní Hrad v této věci není, ony překážky prý sdělí nejdřív ve chvíli, kdy již jmenovaný premiér Turka navrhne na ministra oficiálně.Petr Macinka uvedl, že netuší, co by ony právní překážky mohly být. „Třeba zjistíme nějaké šokující zjištění, které jsme ani sami nevěděli. Ale nejsme si vědomi žádné právní překážky, Filip Turek je podle mě bezúhonný člověk,“ řekl Macinka.Podle zjištění Seznam Zpráv ale nejde o nějaký nový dokument nebo překvapivou informaci. Prezident spíše dává dohromady svoje výtky k Turkovi tak, aby v nejhorším scénáři obstály před Ústavním soudem v případě kompetenční žaloby.O jaké argumenty jde, nechtíc vyzradil sám Andrej Babiš, když při odchodu z Hradu odkryl svoje poznámky ze schůzky s prezidentem. Pavel si podle nich stěžuje na Turkovy předchozí kauzy - na jeho výroky na Národní třídě ze 17. listopadu, pochybnosti ohledně nabytí majetku, stavbu načerno nebo rychlou jízdu na dálnici.Situace kolem Turka je tak po tomto týdnu prakticky opět tam, kde byla. Prezident trvá na svém a Andrej Babiš problém dál háže na Motoristy. Budoucí premiér ani nedokáže odpovědět na otázky, zda by podle něj měl být Turek členem vlády. „Na tohle nemám odpověď. To samozřejmě musí říct Motoristé, jak se k tomu postaví,“ říká Babiš.Jak Václav Dolejší odhalil překvapivou rošádu mezi ministerstvy? Kam až prezident hodlá kvůli Filipu Turkovi zajít? A začne mít Babiš na věc nějaký názor? Poslechněte si Reaktor Vlevo dole!----Vlevo dole řeší politické kauzy, boje o vliv i šeptandu z kuloárů Sněmovny. Vychází každou středu v poledne.Podcast pro vás připravují Lucie Stuchlíková (@StuchlikovLucie) a Václav Dolejší (@VacDol), reportéři Seznam Zpráv.Další podcasty, ale taky články, komentáře a videa najdete na zpravodajském serveru Seznam Zprávy. Poslouchejte nás na webu Seznam Zpráv, na Podcasty.cz nebo ve své oblíbené podcastové aplikaci.Své názory, návrhy, otázky, stížnosti nebo pochvaly nám můžete posílat na adresu audio@sz.cz.Sledujte @SeznamZpravy na sociálních sítích: Twitter // Facebook // Instagram.Seznam Zprávy jsou zdrojem původních informací, nezávislé investigace, originální publicistiky.

Politici hebben een heel verkeerd van rijk en arm, zegt vakbondsvoorzitter Reinier Castelein. In een nieuwe aflevering van Kwestie van Centen bespreekt Martin Visser met de voorman van De Unie onder meer de nivellerende inkomenspolitiek van de afgelopen jaren. 'Middelbaar en hoger personeel is de grip op werk en inkomen kwijt.' Heeft de polder nog iets in te brengen aan de formatietafel? 'Zowel de werkgevers- als de werknemersbelangen zijn gemankeerd.'See omnystudio.com/listener for privacy information.

De kloof tussen wetenschap en samenleving groeit. Dit uit zich onder meer in toenemend wantrouwen tegen de wetenschap, zelfs in de politiek. Politici van sommige partijen twijfelen openlijk aan wetenschappelijke consensus over bijvoorbeeld klimaatverandering. Maar ook het wantrouwen tegen onafhankelijke adviesraden neemt toe. Waar komt wantrouwen tegen de wetenschap vandaan? Hoe toegankelijk zijn kennis en wetenschap eigenlijk voor het bredere publiek? En hoe maken we wetenschap tot iets van de hele samenleving?  Hierover praten we in deze aflevering Alyt Damstra, bijzonder hoogleraar Kennis en Strategische Beleidsadvisering aan de Universiteit van Amsterdam. Daarnaast werkt zij bij de Wetenschappelijke Raad voor het Regeringsbeleid (WRR). En met Mark Bovens, emeritus-hoogleraar Bestuurskunde aan de Universiteit Utrecht en tussen 2013 en 2024 raadslid bij de WRR.  Presentatie: Suzanne van den Eynden en Daniël Schut 

Onze Nederlandse politici willen dolgraag de mooiste en de braafste uithangen, om zo de bewondering van andere landen af te dwingen. Maar voor die ijdeltuiterij van politici, ambtenaren en diplomaten betalen de burgers de prijs, zegt SYP WYNIA in dit gesprek met PIM VAN GALEN. Jarenlang deden Nederlandse politici een wedstrijdje wie de meeste ontwikkelingshulp gaf, gefinancierd door de belastingbetaler. Nederland moest in de jaren 2010-2015 de broekriem aanhalen – met grote economische schade tot gevolg – omdat onze politici anders in Brussel gehoond zouden worden omdat ze anderen steeds de maat hadden genomen met hun begrotingstekorten. Koploper, aanjager… Het speelt ook weer bij deze kabinetsformatie. Nederland betaalt een hoge prijs voor de peperdure èn mislukte ambitie (sinds 2017) om ‘klimaatkoploper' te willen zijn, met koopkrachtverlies en economische schade tot gevolg. Nederland betaalt een hoge prijs voor de pretentie (sinds eind 2022) om ‘aanjager' te willen zijn door miljarden per jaar uit te geven voor Oekraïne. Hoe sympathiek ook: waarom juist wij? Nederland is stikstofkampioen van de wereld, niemand is zo streng - met stagnerende bouw en andere economische schade tot gevolg. Logischerwijs is nu het geld op – en nu wil voormalig begrotingskampioen Nederland juist meer uitgeven dan van Brussel mag. Alleen bij migratie niet. Zo wordt de kabinetsformatie van het eerste kabinet-Jetten achtervolgd door alle ijdeltuiterij uit het verleden, waar de formerende partijen D66 en CDA beide volop voor verantwoordelijk zijn. Kunnen ze over hun eigen schaduw heen springen? Het is twijfelachtig. Op één punt is Nederland bepaald géén Gidsland: immigratie en asiel. Het volste land van Europa groeit dicht door problemen die samenhangen met ongeremde immigratie. Juist daar blijken D66 en CDA tot dusver niet erg geneigd om van Nederland een voorbeeldland te maken, terwijl de meeste burgers dat juist graag zouden zien. De buurlanden doen het beter. We lopen dus voorop als het ons schaadt en blijven juiust achter als we er van zouden opknappen om koploper te zijn. Zijn D66 en CDA de juiste partijen om een regeerakkoord te schrijven dat ons van die deugreflex afhelpt? De vraag stellen is die beantwoorden. De podcasts van Wynia's Week TV (WWTV) zijn ook als video te bekijken. Click HIER https://www.wyniasweek.nl/video/ Wynia's Week bestaat dankzij u, de kijker, luisteraar en lezer. Vooral aan het eind van het jaar vragen we u om weer bij te dragen. Heel graag! https://www.wyniasweek.nl/doneren/

„Něco se změní. Bude se muset změnit. A pokud to nezmění politici, tak to změní lidé v Evropě, prostě to dotlačí ke změně. Ale to potom bude docela bolestivé,“ říká ekonom Pavel Šik v rozhovoru pro pořad Kupředu do minulosti. 2. díl, 25.11.2025, www.RadioUniversum.cz

Hosťami relácie K veci boli komunikačná manažérka Eva Babitzová, moderátorka Denníka SME Zuzana Kovačič Hanzelová a šéfredaktor Denníka N Matúš Kostolný.Témou diskusie bolo, či majú tradičné médiá ignorovať alebo konfrontovať kontroverziu. Politici či influenceri totiž nepotrebujú médiá – majú vlastné kanály, na ktorých oslovujú tisíce fanúšikov bez nepríjemných protiotázok.V relácii K veci hostia hovorili aj o tom:či sa koalícii podarilo „zorbanizovať“ štandardné médiá,či dezinformácie rozložia Slovensko,kde je hranica medzi kritickou žurnalistikou a aktivizmom,ako sa štandardné médiá majú vyrovnať s nekritickými influencermi.

Hnutí ANO tak dlouho požadovalo rozpočet od odcházející vlády, až ho dostalo. A teď neví, co s ním vlastně dělat.„Na rozpočtovém výboru to vypadalo jako na výběrovém řízení na místa ministrů a náměstků. Politici i úředníci se předháněli v tom, kdo víc pomluví Stanjurův rozpočet. A předseda výběrové komise, tedy Andrej Babiš, koukal do mobilu,“ popisuje dění Václav Dolejší v podcastu Vlevo dole.Když politici hnutí ANO mluví o rozpočtu odcházející vlády, nešetří silnými slovy. Návrh je podle nich podvodný, prolhaný a jde o „Stanjurovo letadlo“. „Jenže když něco takhle pomlouváte, vašim voličům nebude dávat smysl, že to nakonec schválíte,“ vysvětluje Lucie Stuchlíková.ANO, které tvrdilo, jak strašně na rozpočet spěchá, vyjednávání přerušilo. O víkendu se tři strany vznikající koalice poradí, jestli schválit „Stanjurovo letadlo“ a poté ho novelizovat, nebo jestli raději přece jen nepřipravit vlastní návrh i za cenu provizoria. „Pochopil jsem z toho, že se teď kloní spíše k druhé variantě,“ dodává Dolejší.Jisté je jedno - budoucí vláda si připravuje půdu pro to, aby schodek byl nakonec větší, než plánovala Fialova vláda. „Kandidáti na ministry se předhánějí ve výpočtech, kolik v rozpočtu na co chybí peněz. Určitě pak řeknou - nedá se nic dělat, musíme zvýšit schodek, protože předchozí návrh byl nerealistický, není to naše vina,“ odhaduje Stuchlíková.Jak jde zatím Motoristům vedení rozpočtového výboru? Školil Petr Macinka na Hradě prezidenta? A je budoucnost jádro, nebo fúze? Poslechněte si Reaktor Vlevo dole!----Vlevo dole řeší politické kauzy, boje o vliv i šeptandu z kuloárů Sněmovny. Vychází každou středu v poledne.Podcast pro vás připravují Lucie Stuchlíková (@StuchlikovLucie) a Václav Dolejší (@VacDol), reportéři Seznam Zpráv.Další podcasty, ale taky články, komentáře a videa najdete na zpravodajském serveru Seznam Zprávy. Poslouchejte nás na webu Seznam Zpráv, na Podcasty.cz nebo ve své oblíbené podcastové aplikaci.Své názory, návrhy, otázky, stížnosti nebo pochvaly nám můžete posílat na adresu audio@sz.cz.Sledujte @SeznamZpravy na sociálních sítích: Twitter // Facebook // Instagram.Seznam Zprávy jsou zdrojem původních informací, nezávislé investigace, originální publicistiky.

Hnutí ANO tvrdí, že návrh státního rozpočtu na příští rok nezahrnuje povinné výdaje ani klíčové investice v hodnotě téměř 96 miliard korun. Jsou tato čísla reálná? „Je to jako na dostizích. Čísla jsou velmi nedůvěryhodná,“ říká ekonomická analytička Jana Klímová. V rozhovoru také vysvětluje, proč některé podniky kvůli drahým energiím ztrácejí konkurenceschopnost, jaké motivy stojí za plánovaným zestátněním ČEZ a co by přineslo zmrazení platů politiků.Všechny díly podcastu Jak to vidí... můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Cele două grupuri de opoziție reprezentate în Parlamentul Armeniei vor mobiliza susținătorii și vor introduce o rezoluție parlamentară comună pentru a cere eliberarea zecilor de critici ai prim-ministrului Nikol Pashinian arestați în ultimele luni, relatează Radio Azatutyun.  Reprezentanții acestora au insistat miercuri că prizonierii - printre care trei episcopi ai Bisericii Apostolice Armene, doi primari din opoziție, un om de afaceri miliardar și doi podcasteri – ar fi „prizonieri politici” urmăriți penal într-o acțiune de represiune guvernamentală fără precedent împotriva disidenților.„Democrația din Armenia regresează, iar numărul fără precedent de prizonieri politici este o manifestare a acestui lucru”, se arată în rezoluția elaborată de alianțele de opoziție Hayastan și Pativ Unem. De asemenea, se cere încetarea „persecuției politice” a unui număr tot mai mare de critici ai guvernului.Hasmik Hakobian, membră a Parlamentului din partea partidului de guvernământ Contractul Civil, a respins această interpretare și a precizat că majoritatea pro-guvernamentală din Adunarea Națională va bloca adoptarea rezoluției. Ea a insistat că nu există prizonieri politici în țară. Conform opoziției, amploarea represiunii subliniază profundul sentiment de nesiguranță al lui Pașinian înaintea alegerilor generale care vor avea loc în iunie 2026. Pe de altă parte, premierul și-a exprimat încrederea că partidul său va câștiga alegerile. Ruta energetică: Hidrogenul și reconfigurarea legăturilor energetice între Europa și Asia Centrală La forumul Global Gateway de la Bruxelles, Uniunea Europeană și-a consolidat parteneriatul energetic cu Asia Centrală prin semnarea de acorduri cu Kazahstan, Kârgâzstan și Uzbekistan pentru extinderea proiectelor de energie regenerabilă și hidroenergie, relatează site-ul kazah Astana Times.Susținută de Banca Europeană de Investiții, Banca Europeană pentru Reconstrucție și Dezvoltare și Banca Mondială, inițiativa merge dincolo de simpla generare de electricitate: ea deschide calea pentru dezvoltarea hidrogenului verde și a viitoarelor coridoare energetice capabile să conecteze Asia Centrală la piețele europene.Hidrogenul este văzut ca fiind combustibilul viitorului, capabil să decarbonizeze industriile dificil de electrificat și să alimenteze economii întregi. Dar, dincolo de aceste promisiuni, el devine și un instrument geopolitic, așa cum sunt petrolul și gazele. Pe măsură ce țările și întreprinderile investesc în creșterea producției sale, rămâne o întrebare crucială: cum va fi transportat hidrogenul și cine va controla aceste rute? Planul european REPowerEU, lansat la începutul războiului din Ucraina, își propune să diversifice importurile de energie și să accelereze tranziția energetică a continentului. Acesta stabilește obiective ambițioase: 10 milioane de tone de producție internă de hidrogen regenerabil și 10 milioane de tone de importuri până în 2030, pentru a decarboniza sectoare precum oțelul, fabricile de produse chimice și transportul greu.Pentru a atinge aceste obiective, UE explorează mai multe rute de transport, „coridoarele de hidrogen”. 

'Waarom politici onze problemen niet kunnen oplossen': dat is de provocerende ondertitel van het boek 'Het betonnen beleid'. Auteur Quinten Jacobs is een jonge jurist met een klare kijk op de werking van de staat. Volgens Jacobs is de beleidsruimte waarmee politici kunnen werken flinterdun. Daarom lijken alle regeringen zo op elkaar en dat is niet goed. Wat zijn de oplossingen om het schip weer te water te krijgen?

Politici z Brna-středu požadují po ostatních, ať dodržují pravidla pro eliminaci vizuálního smogu, ne všichni se jimi ale naplno řídí. Kdo za to schytává kritiku? V Brněnské jedenáctce se taky dozvíte, jestli se fotbalisté vážně dočkají stadionu za Lužánkami, anebo to ještě není tak jisté. Uslyšíte, jak členové hnutí ANO reagují na výzvu k odchodu z brněnské koalice. A taky proč je dobré si teď v Brně obzvlášť umývat ruce, nebo jak to vypadá, když Lidovky jdou do řiti.

Politici z Brna-středu požadují po ostatních, ať dodržují pravidla pro eliminaci vizuálního smogu, ne všichni se jimi ale naplno řídí. Kdo za to schytává kritiku? V Brněnské jedenáctce se taky dozvíte, jestli se fotbalisté vážně dočkají stadionu za Lužánkami, anebo to ještě není tak jisté. Uslyšíte, jak členové hnutí ANO reagují na výzvu k odchodu z brněnské koalice. A taky proč je dobré si teď v Brně obzvlášť umývat ruce, nebo jak to vypadá, když Lidovky jdou do řiti.

Milan Jaroš patří mezi přední české reportážní fotografy. Už 17 let je kmenovým fotografem týdeníku Respekt. Vedle toho fotografuje pro agenturu Bloomberg a jeho snímky se objevily i v The New York Times. Za svou práci získal v roce 2012 hlavní cenu v soutěži Czech Press Photo. Letos je poprvé členem poroty této soutěže. Jaké to je? „Je zajímavá zkušenosti vidět to z druhé strany,“ přiznává v pořadu Hovory Českého rozhlasu Plus.

Milan Jaroš patří mezi přední české reportážní fotografy. Už 17 let je kmenovým fotografem týdeníku Respekt. Vedle toho fotografuje pro agenturu Bloomberg a jeho snímky se objevily i v The New York Times. Za svou práci získal v roce 2012 hlavní cenu v soutěži Czech Press Photo. Letos je poprvé členem poroty této soutěže. Jaké to je? „Je zajímavá zkušenosti vidět to z druhé strany,“ přiznává v pořadu Hovory Českého rozhlasu Plus.Všechny díly podcastu Hovory můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

(Ne)bezpečí #58: Se Šimonem Pánkem o rizicích omezování neziskového sektoru i pomoci Ukrajině.„Neziskové organizace doručují služby a pomoc v hodnotě sto dvacet pět miliard korun za rok a čerpají na to desetinu. Pokud stát bude chtít všechny tyto služby zachovat a zároveň rozhodne, že neziskové organizace nejsou ty správné, tak bude muset vyčlenit odhadem nejméně o padesát procent víc financí na stejný objem služeb, protože půjde-li to ziskové organizaci, tak samozřejmě majitelé budou chtít zisk. To je podstata podnikání. Jestli si takhle představuje budoucí vláda šetření, tak to šetření není, právě naopak,“ říká ředitel Člověka v tísni Šimon Pánek. V podcastovém rozhovoru s Ondřejem Kundrou dále mluví o pomoci Ukrajině a vyznamenání od prezidenta.

Politici sa v minulosti rozhodli, že vlaková doprava na Slovensku bude lacná alebo zadarmo, o vyššej kvalite nehovorili, zhodli sa riaditeľ online Denníka N Konštantín Čikovský a reportér Vladimír Šnídl. V podcaste V redakcii s Ninou Janešíkovou vysvetľujú, čo sa stalo pri zrážke vlakov v Pezinku, aký je stav slovenských železníc a kto je zodpovedný za zlý stav vlakovej dopravy.

Systém emisných povoleniek ETS2 je novodobý strašiak týchto dní. Schéma sa má rozšíriť na vykurovanie rodinných domov a osobnú dopravu, čo niektorí analytici i politici využívajú na šírenie strachu, že náklady domácností narastú o viac ako tritisíc eur ročne. Minister vnútra a predseda Hlasu Matúš Šutaj Eštok označil ETS2 za „sociálny masaker.“ Katarína Chajdiaková zo Slovenskej komiatickej iniciatívy v rozhovore upozorňuje, že politici tému zneužívajú na získavanie voličov a klamú. Existujú totiž oficiálne výpočty rôznych verejných inštitúcií, podľa ktorých sa priemernej domácnosti v rodinnom dome s benzínovým autom môžu pod vplyvom ETS2 výdavky zvýšiť o maximálne 270 eur. „Ak má niekto dom kompletne obnovený a zateplený a používa tepelné čerpadlo, tak sa ho žiadne zvýšenie cien nedotkne,“ vysvetľuje Chajdiaková. Ministri živnotného prostredia EU aktuálne schválili posunutie účinnosti systému ETS2 o jeden rok. To znamená, že do platnosti by mal vstúpiť až v roku 2028. To môže byť dobrou správou pre tých, ktorý rok navyše využijú na obnovu svojich domov s cieľom znížiť ich energetickú náročnosť, prípadne sa zbaviť vykurovania plynom alebo uhlím. Pre Slovensko však posunutie účinnosti ETS2 zároveň znamená, že príde o zhruba 300 miliónov eur, ktoré mohlo čerpať zo Sociálneho klimatického fondu na podporu domácností, ktoré si obnovu domu nemôžu dovoliť. Vznik fondu je totiž previazaný na spustenie ETS2 a je časovo obmedzený. Viac o následkoch ETS2 a možnostiach Sociálneho klimatického fondu vysvetľuje v rozhovore Katarína Chajdiaková zo Slovenskej klimatickej iniciatívy. Moderuje Eva Mihočková. V článku sa dozviete: ETS2 sa posúva o rok. Je to dobrá správa? O koľko si domácnosti naozaj priplatia po zavedení ETS2 Aká bude cena emisnej povolenky? Čo môžu ľudia urobiť, aby sa vyhli zdražovaniu po zavedení ETS2 Ako bude fungovať Sociálny klimatický fond Aké sú následky nečinnosti pri klimatickej zmene See omnystudio.com/listener for privacy information.

Veľká časť vládnych a koaličných politikov odmieta komunikovať so štandardnými médiami alebo s nimi komunikuje len pasívne agresívne. Zato rôznym influencerom nemajú problém poskytnúť rozhovory, a to ani vtedy, ak šíria dezinformácie. Práve naopak a dokonca im aj platia. Napríklad Richard Raši, keď ešte viedol ministerstvo investícií, zamestnával na dohodu dezinfluencerku Mimi Šramovú, známu nekritickými rozhovormi s viacerými politikmi. Nejde pritom ani o najhorší zo všetkých prípadov. Dezinfoscéna sa za tejto vlády etablovala ako nástroj propagandy a jej sledovanosť rastie. Nikola Šuliková Bajánová sa o téme rozpráva s reportérom denníka SME Martinom Hodásom. Zdroj zvukov: YTB- Mimi Šramová Odporúčanie: V mojom dnešnom odporúčaní na záver sa prenesieme na ostrov, ktorý zachováva tajomstvá Zeme. Denník The New York Times zachytáva indonézsky ostrov Sulawesi na krásnych až surreálnych fotografiách a krátko píše o jeho výnimočnosti, ktorá stojí podľa mňa aj za vašu pozornosť. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠sme.sk/brifing⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

 Dialetto romanesco Roma. Il Romanesco non è solo un dialetto, è una filosofia di vita. Parlato da tutti, Dottori e Politici, negozianti e autisti, giovani e anziani è un filo rosso che unisce le molte anime della Capitale. Voci d'Italia il podcast per ascoltare la voce autentica degli italiani. Incontra con Marta Koral e Pierpaolo Bettoni persone da diverse città italiane, ascolta le inflessioni regionali, gli accenti e scopri le interessanti curiosità locali. Il podcast è realizzato in collaborazione con l'ANILS, l'Associazione Nazionale Insegnanti di Lingue Straniere. Il podcast è pensato per studenti di lingua italiana di tutti i livelli, come esercizio di ascolto individuale o con la guida dell'insegnante.Realizzazione interviste: Marta Koral, Pierpaolo BettoniMontaggio audio: Patrik Ugone

Vandaag bespreken we het boek Waarom we politiek niet alleen aan politici kunnen overlaten van Eva Rovers. Subtitel: pleidooi voor een derde kamer. We bespraken eerder haar boek Nu is het aan ons.  (16 sep 2022) Zoals we gewend zijn van de Correspondent is dit een boekje dat goed leesbaar is en een kernidee goed uitlegt. Eva heeft net als in het eerste boek voorbeelden uit de praktijk die ze verduidelijkt heeft met interviews waar burgerparlement en burgerberaden zijn ingevoerd. Ze is op zoek gegaan naar wat er werkt en wat er niet werkt. Met deze inzichten heeft ze een alternatief idee opgezet voor Nederland, De Derde Kamer. Inhoud Proloog: we hebben democratische moed nodig 1 Van burgerberaad naar burgerparlement 2 Het eerste burgerparlement ter wereld : Ostbelgien 3 Zorg dat niet alleen de politiek de agenda bepaalt: Marseille 4 Leer van buurlanden en heb geduld: Aken 5 Neem verantwoordelijkheid als de regering dat niet doen: Brussel 6 Ken je eigen kracht en gebruik hem: Parijs 7 De Derde Kamer Epiloog: Bouwen aan een weerbare democratie Proloog: we hebben democratische moed nodig Het gevoel van machteloosheid in ruilen voor een gevoel van verantwoordelijkheid. Onze democratie heeft ons nodig. Het naeel van gekozen politieke leiders. Ze moeten telkens opnieuw de stem van de kiezers winnen. Korte termijn politiek. Voor de buhne.  De plekken waar het goed en veilig leven is, zijn vaak liberale democratische rechtstaten. Omdat je er een opleiding kunt volgen, gebruik kunt maken van medische zorg, een woning en er is een kwaliteit van leven. En de overheid heeft de plicht om jouw rechten als minderheid te beschermen. Conclusie van van een democratie, het is niet perfect maar ze zijn een stuk veiliger en aangenamer om te wonen dan de meeste niet democratische landen. Toch zien we Nederland en de landen om ons heen afgleiden naar onvrijheid. Mensen die protesteren markeren als criminelen. Geen gedeelde waarden meer. Feiten, onderzoek en de pers afschilderen als partijdig. Een korte uitleg van een burgerberaad en het verschil met een burgerparlement. 1 Van burgerberaad naar burgerparlement Hannah Arendt - De representatieve overheid zelf verkeert momenteel in een crisis. Als burger politieke actie ondernemen (1972) (meer dan alleen stemmen), door met elkaar in gesprek te gaan over allerlei vraagstukken, gezamenlijk tot een oordeel te komen en dan ook daadwerkelijk iets te doen. In jan 2025 het Nationale Burgerberaad Klimaat. Ze komt tot de conclusie dat burgerberaden, buurtbudgetten, referenda niet voldoende zijn, je hebt ook een burgerparlement nodig dat wettelijk vastgelegde bevoegdheden heeft. De democratie gaat te hard achteruit. Een burgerparlement heeft vijf basiskenmerken: loting, democratisch overleg, continuïteit, roulatie en invloed. Continuïteit, roulatie en invloed vormen het verschil met een bugerberaad. Bij een burgerberaad bepaalt de politiek meestal de onderwerpen, bij een burgerparlement doen inwoners dat. Een burgerparlement levert initatiefwetten (is een aanpassing van de grondwet voor nodig). Een burgerparlement bestaat uit gelote en roulerende inwoners waardoor de druk wegvalt om herkozen te worden, en de korte termijn (van een kabinetsperiode - 4 jaar) kan worden omgezet in een lange termijn. Tegen verkiezingen - David van Reybrouck Aristoteles - Politica - verkiezingen zijn niet democratisch. Hij zei dat door verkiezingen macht gaat klonteren bij diegenen die voldoende middelen hebben en een netwerk hebben. Om corruptie te voorkomen moet de macht niet te lang in dezelfde handen blijven. Vrjiheid is afwisselend besturen en bestuurd worden. 2 Het eerste burgerparlement ter wereld : Ostbelgien Het Ostbelgien model. Uitleg van een deelnemer, hij vertrouwd politici niet. Alleen maar hoger opgeleiden, geen arbeiders. Ze hebben geen idee wat er speelt. Het leek me een kans om iets te veranderen zonder dat je de politiek in hoe...

Vandaag gaat Nederland naar de stembus en wordt het duidelijk wie wel, en wie geen plek in de Tweede Kamer heeft weten te bemachtigen. Maar hoe vind je als politicus nou je nieuwe droombaan aan het einde van je politieke carrière? Sibel Köklü van Transitium Groep is te gast in BNR Zakendoen. Macro met Mujagić Elke dag een intrigerende gedachtewisseling over de stand van de macro-economie. Op maandag en vrijdag gaat presentator Thomas van Zijl in gesprek met econoom Arnoud Boot, de rest van de week praat Van Zijl met econoom Edin Mujagić. Ook altijd terug te vinden als je een aflevering gemist hebt. Blik op de wereld Wat speelt zich vandaag af op het wereldtoneel? Het laatste nieuws uit bijvoorbeeld Oekraïne, het Midden-Oosten, de Verenigde Staten of Brussel hoor je iedere werkdag om 12.10 van onze vaste experts en eigen redacteuren en verslaggevers. Ook los te vinden als podcast. Lobbypanel De campagneperiode is voorbij. Hoe hebben de partijen de afgelopen weken gepresteerd? En werknemersorganisaties FBZ en vakbond FNV maken zich grote zorgen over plannen voor een nieuwe aftoppingsgrens voor pensioenen. Dat en meer om 11.30 in het lobbypanel met Nora van Elferen, Partner bij EPPA en Tristan Bons, met adjunct-directeur van Vastgoed Nederland. Luister l Lobbypanel Zakenlunch Elke dag, tijdens de lunch, geniet je mee van het laatste zakelijke nieuws, actuele informatie over de financiële markten en ander economische actualiteiten. Op een ontspannen manier word je als luisteraar bijgepraat over alles wat er speelt in de wereld van het bedrijfsleven en de beurs. En altijd terug te vinden als podcast, mocht je de lunch gemist hebben. Contact & Abonneren BNR Zakendoen zendt elke werkdag live uit van 11:00 tot 13:30 uur. Je kunt de redactie bereiken via e-mail. Abonneren op de podcast van BNR Zakendoen kan via bnr.nl/zakendoen, of via Apple Podcast en Spotify. See omnystudio.com/listener for privacy information.

Wilma Borgman begon in 1995 als parlementair journalist en verslaat dit jaar voor de elfde keer de Tweede Kamerverkiezingen voor de radio. In de podcast vertelt ze wat de campagne anno 2025 toch weer bijzonder maakt en hoe ze politiek Den Haag in de afgelopen dertig jaar zag veranderen. 'Eigenlijk is alles anders.' Zowel politici als journalisten zijn nu veel kwetsbaarder, zegt Wilma. Dat heeft ermee te maken dat er altijd en overal camera's zijn, maar ook dat de rol van journalisten in de duiding en analyse van het nieuws groter is geworden. Daarnaast zijn de onderlinge verhoudingen tussen journalisten en politici sterk veranderd. Politici wantrouwen journalisten, en journalisten weten dat er soms glashard tegen ze gelogen wordt. 'Dat gebeurde vroeger niet op deze manier.'  Het maakt haar werk moeilijker, maar ook belangrijker dan ooit. Reageren? Mail dedag@nos.nl Presentatie en montage: Elisabeth Steinz Redactie: Lisa Konings

Die Forum for South Africa sê die huidige beleid oor swart ekonomiese bemagtiging het nie in sy ware doel geslaag nie. Die DA het verlede week sy Wetsontwerp oor Ekonomiese Insluiting vir Almal bekendgestel wat daarop gemik is om die land se huidige SEB-wette met ʼn inklusiewe verkrygingstelsel te vervang. Die forum se leier, Tebogo Mashilompane, sê SEB moes agtergeblewe burgers bemagtig, maar is nou ʼn manier waarop politici en hul bondgenote hulleself verryk:

De laatste uren tikken weg: verkiezingsdag komt dichterbij! En na tig debatten, talloze tv-programma’s en tientallen interviews met de lijsttrekkers maken we net voor de eindsprint de balans op. Het dreigt een nek-aan-nek-race te worden, maar hoe is dat zo gekomen? Wat voor campagne hebben we gezien? Wat ging er goed voor de partijen — en wat juist niet? Wie staken er bijvoorbeeld een mes in de rug van de partijleider? Presentator Thomas Brouwer in gesprek met politiek verslaggevers Tobias den Hartog en Hans van Soest. See omnystudio.com/listener for privacy information.

Politici zijn vooral met beleid bezig en nauwelijks met uitvoering, zo luidt de klacht van Aart van der Gaag. Mr. Arbeidsmarkt loopt al vijftig jaar rond in de wereld van arbeidsbemiddeling. In Kwestie van Centen interviewt Martin Visser hem over de grote uitdagingen van de arbeidsmarkt van dit moment. „Ambtenaren hebben amper verstand van de arbeidsmarkt, want ze moeten elke vier jaar van portefeuille wisselen." Van der Gaag was tien jaar het boegbeeld van het Banenplan, waarmee 90.000 arbeidsgehandicapten aan werk zijn geholpen. Net zo'n aanpak zou in de bijstand ook werken, denkt hij: „Met gerichte bemiddeling is de helft aan het werk te krijgen."See omnystudio.com/listener for privacy information.

Slovensko si už nemôže dovoliť tak rozsiahly systém sociálnej pomoci ako sú 13. dôchodky či plošná energopomoc, hovorí Prezident AZZZ Rastislav Machunka. Podľa neho je situácia príliš vážna na to, aby sme rešpektovali červené čiary politikov, ktorí sa riadia iba voličskými preferenciami a nemyslia za horizont volebného obdobia.Parlament schválil štátny rozpočet. Podľa neho má Slovensko v budúcom roku hospodáriť s príjmami 62 miliárd eur a výdavkami takmer 68 miliárd eur. Kľúčový parameter - teda rozpočtový deficit, plánuje vláda stlačiť na niečo cez 4 percentá HDP. Opozícia, ale ani Rada pre rozpočtovú zodpovednosť však vládnym plánom neveria a Rada rozpočet považuje za nerealistický.Hoci vláda označila ozdravenie verejných financií za svoju prioritu, zadlženosť Slovenska bude napriek tomu i naďalej rásť a a ani tri Kamenického konsolidačné balíčky naše choré verejné financie uzdraviť nedokázali. Politici majú priveľa červených čiar, ale dnes je to tak vážne, že ich treba prekračovať. Všetky tie skonsolidované miliardy miznú tam, kde si politici vedia kúpiť voličov, hovorí prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislav Machunka. Verejné výdavky tohto štátu sa pritom v budúcom roku zvýšia na takmer 50 % HDP no a zdaňovanie ekonomiky bude najvyššie v celej našej histórii.S vládnym rozpočtom nesúhlasia ani sociálny partneri pričom zamestnávatelia mu vyčítajú najmä nedostatok prorastových opatrení, privysoké zdaňovanie, ale aj neochotu štátu šetriť na sebe samom.Kam teda všetky tie skonsolidované miliardy, ktoré od nás táto vláda vyberá, vlastne miznú? Ako zasiahnu konsolidačné opatrenia našich podnikateľov a ako sa firmy vyrovnajú s vysokými daňami, chabými investičnými stimulmi a drahou cenou práce? No a napokon, prečo sa proti vláde postavili obaja sociálny partneri a kamže sa to vytratil ten - Robertom Ficom kedysi tak vzývaný, sociálny dialóg a zmier?Ráno Nahlas s prezidentom Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislavom Machunkom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Slovensko si už nemôže dovoliť tak rozsiahly systém sociálnej pomoci ako sú 13. dôchodky či plošná energopomoc, hovorí Prezident AZZZ Rastislav Machunka. Podľa neho je situácia príliš vážna na to, aby sme rešpektovali červené čiary politikov, ktorí sa riadia iba voličskými preferenciami a nemyslia za horizont volebného obdobia.Parlament schválil štátny rozpočet. Podľa neho má Slovensko v budúcom roku hospodáriť s príjmami 62 miliárd eur a výdavkami takmer 68 miliárd eur. Kľúčový parameter - teda rozpočtový deficit, plánuje vláda stlačiť na niečo cez 4 percentá HDP. Opozícia, ale ani Rada pre rozpočtovú zodpovednosť však vládnym plánom neveria a Rada rozpočet považuje za nerealistický.Hoci vláda označila ozdravenie verejných financií za svoju prioritu, zadlženosť Slovenska bude napriek tomu i naďalej rásť a a ani tri Kamenického konsolidačné balíčky naše choré verejné financie uzdraviť nedokázali. Politici majú priveľa červených čiar, ale dnes je to tak vážne, že ich treba prekračovať. Všetky tie skonsolidované miliardy miznú tam, kde si politici vedia kúpiť voličov, hovorí prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislav Machunka. Verejné výdavky tohto štátu sa pritom v budúcom roku zvýšia na takmer 50 % HDP no a zdaňovanie ekonomiky bude najvyššie v celej našej histórii.S vládnym rozpočtom nesúhlasia ani sociálny partneri pričom zamestnávatelia mu vyčítajú najmä nedostatok prorastových opatrení, privysoké zdaňovanie, ale aj neochotu štátu šetriť na sebe samom.Kam teda všetky tie skonsolidované miliardy, ktoré od nás táto vláda vyberá, vlastne miznú? Ako zasiahnu konsolidačné opatrenia našich podnikateľov a ako sa firmy vyrovnajú s vysokými daňami, chabými investičnými stimulmi a drahou cenou práce? No a napokon, prečo sa proti vláde postavili obaja sociálny partneri a kamže sa to vytratil ten - Robertom Ficom kedysi tak vzývaný, sociálny dialóg a zmier?Ráno Nahlas s prezidentom Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislavom Machunkom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

In deze aflevering van de Holland Gold Podcast spreekt Yael Potjer met econoom Kees de Kort over Trump, de energietransitie, de rol van de media, de Nederlandse verkiezingen en de economie.Volgens Kees zijn de gevestigde partijen het in grote lijnen met elkaar eens over de grote thema's als migratie, klimaat en Oekraïne. Ze geloven dat de overheid elk probleem kan oplossen door er geld tegenaan te gooien, maar staan zelden stil bij de gevolgen op de lange termijn. Ook zijn ze volgens hem te weinig bezig met hoe we in de toekomst ons geld gaan verdienen. Beleidsmakers willen groei zonder hun beleid aan te passen of risico in de maatschappij te accepteren, maar vergeten dat juist risico nemen en leren van fouten nodig is om vooruit te komen. Wanneer gaat dit beleid veranderen?Zijn eurobonds een gevaar voor de Nederlandse belastingbetaler? En waarom gaat het zo weinig over de economie? Kees is zeer kritisch op de rol van de media. Hij zegt dat de media ook politici zijn geworden met een eigen agenda. Waarom is er geen discussie meer over belangrijke onderwerpen?Ook bespreken ze de kans op een schuldencrisis, goud en bitcoin. Waarom waarschuwt Kees niet meer voor een crisis?Is Trump een zegen voor de wereld? En gaat het hem lukken om het begrotingstekort van Amerika onder controle te krijgen? Tot slot bespreken ze de toekomst van Nederland. Hoe moeten we ons positioneren om onze welvaart veilig te stellen?Yael Potjer op X: https://x.com/GoedWeerGenieteOverweegt u om goud en zilver aan te kopen? Dat kan via de volgende website: https://bit.ly/3xxy4sYTimestamps00:00 Intro01:52 Nederlandse verkiezingen06:49 Economie & Energietransitie10:20 Rol van de Media15:20 Gemeenschappelijke schulden19:00 Wanneer gaat het beleid veranderen?22:58 Bestaanszekerheid, Regelgeving & Consequenties29:10 Stemadvies31:28 Crisis, schulden, goud & bitcoin37:15 Trump & DOGE succesvol?40:25 De dollar en goud44:44 Is Trump een zegen voor de wereld?49:42 Toekomst Nederland & EUTwitter:@Hollandgold:   / hollandgold  @paulbuitink:   / paulbuitink  Let op: Holland Gold vindt het belangrijk dat iedereen vrijuit kan spreken. Wij willen u er graag op attenderen dat de uitspraken die worden gedaan door de geïnterviewde niet persé betekenen dat Holland Gold hier achter staat. Alle uitspraken zijn gedaan op persoonlijke titel door de geïnterviewde en dragen zo bij aan een breed, kleurrijk en voor de kijker interessant beeld van de onderwerpen. Zo willen en kunnen wij u een transparante bijdrage en een zo volledig mogelijk inzicht geven in de economische marktontwikkelingen. Al onze video's zijn er enkel op gericht u te informeren. De informatie en data die we presenteren kunnen verouderd zijn bij het bekijken van onze video's. Onze video's zijn geen financieel advies. U alleen kunt bepalen hoe het beste uw vermogen kunt beleggen. U draagt zelf de risico's van uw keuzes.Bekijk onze website: https://www.hollandgold.nl

Wij moesten zelf lachen om de titel, maar als je aandelen Novo Nordisk hebt (of Eli Lilly) dan lach je niet. President Trump vindt namelijk dat de prijzen van afslankmedicatie te hoog is en eist een gigantische prijsverlaging. Waardoor nu vooral de prijs van een aandeel daalt.Deze aflevering hebben we het over de actie van Trump. Wat betekent dit voor de marges van die bedrijven? En is er nog een sector waar Trump zich niet mee bemoeit?Ook gaat het over Nexperia. De week begon met de chipmaker en eindigde er mee. De Nederlandse overheid stelde het bedrijf onder curatele, waarop de Chinese regering een exportverbod instelde. Een beslissing die inmiddels zo'n beetje alle autobouwers op de wereld raken. Hebben we het ook over: De kwartaalcijfers van Basic-Fit. Dat groeit zelf niet, maar het trekt wel meer klanten aan De Europese beurs. De Duitse bondskanselier wil één grote aandelenbeurs De Amerikaanse shutdown, die inmiddels een echte shitdown is Jamie Dimon die naar Europese banken kijkt. Of toch niet? See omnystudio.com/listener for privacy information.

De campagne voor de Tweede Kamerverkiezingen is van start gegaan. Op 29 oktober mogen we naar de stembus. In de tussentijd krijg je van ons elke week een speciale verkiezingspodcast, waarin we je één verkiezingsterm uitleggen. Frederique zoekt deze week voor je uit hoe peilingen precies werken en waarom politici vaak zeggen dat peilingen net palingen zijn.

Do platenej nenávistnej reklamy voči novinárom a mimovládkam najviac investuje vládna strana Smer. Spoločnosť Meta vďaka tomu počas uplynulého roka zarobila desaťtisíce eur.Analýza medzinárodného projektu „Platená nenávisť“ ukázala, že za posledný rok sa na sociálnych sieťach na Slovensku objavilo viac ako 500 platených politických útokov na novinárov a mimovládne organizácie. Slovensko sa tak v tomto nelichotivom rebríčku umiestnilo na prvom mieste spomedzi krajín V4, keďže takmer 70 percent všetkých identifikovaných nenávistných reklám pochádzalo práve od našich politikov. Viac o tejto téme nájdete tu.Ataky, ktorých cieľom je šíriť nenávistné a dezinformačné naratívy, pritom financovala najmä vládna strana Smer. Tá na svojom facebookovom profile za posledný rok zverejnila najmenej 117 útočných príspevkov namierených proti novinárom a mimovládkam, čo prestavuje až jednu pätinu z celkového počtu.O tom, prečo sa tak deje a aké dôsledky môžu mať takéto prejavy, sa budeme rozprávať s novinárkou Investigatívneho centra Jána Kuciaka a spoluautorkou spomínanej analýzy, Karin Kőváry Sólymos.

Do platenej nenávistnej reklamy voči novinárom a mimovládkam najviac investuje vládna strana Smer. Spoločnosť Meta vďaka tomu počas uplynulého roka zarobila desaťtisíce eur.Analýza medzinárodného projektu „Platená nenávisť“ ukázala, že za posledný rok sa na sociálnych sieťach na Slovensku objavilo viac ako 500 platených politických útokov na novinárov a mimovládne organizácie. Slovensko sa tak v tomto nelichotivom rebríčku umiestnilo na prvom mieste spomedzi krajín V4, keďže takmer 70 percent všetkých identifikovaných nenávistných reklám pochádzalo práve od našich politikov. Viac o tejto téme nájdete tu.Ataky, ktorých cieľom je šíriť nenávistné a dezinformačné naratívy, pritom financovala najmä vládna strana Smer. Tá na svojom facebookovom profile za posledný rok zverejnila najmenej 117 útočných príspevkov namierených proti novinárom a mimovládkam, čo prestavuje až jednu pätinu z celkového počtu.O tom, prečo sa tak deje a aké dôsledky môžu mať takéto prejavy, sa budeme rozprávať s novinárkou Investigatívneho centra Jána Kuciaka a spoluautorkou spomínanej analýzy, Karin Kőváry Sólymos.

Eind vorig jaar legde De Tijd samen met Hongaarse collega's al bloot hoe Europese speurders en EU-delegaties verregaand bespioneerd werden wanneer ze in Boedapest waren. Vandaag kunnen we aantonen dat de Hongaarse spionage nog veel verder gaat, tot diep in de Europese instellingen in Brussel. Met nepdiplomaten die agressieve tactieken gebruiken, onder de hoede van de huidige Eurocommissaris van Hongarije, nota bene zelf een EU-lidstaat. In deze Extra-aflevering van De 7 trekken host Roan Van Eyck en Tijd-onderzoeksjournalist Lars Bové de straat op, op zoek naar de Hongaarse spionnen in de Europese wijk in Brussel. Hoe gaan ze hier te werk? En waarom? Lees: Het nieuws - Hongaarse premier Viktor Orbán bespioneert al jaren EU-instellingen in Brussel De reacties - Politici reageren: ‘Hongaarse spionage mag niet zonder gevolgen blijven’ De impact - Europese Commissie start onderzoek naar Hongaarse spionage in Brussel See omnystudio.com/listener for privacy information.

Het panel van de AD Media Podcast heeft zich verveeld bij Vandaag Inside. Gast Frans Timmermans werd weinig kritisch bevraagd en er viel ook weinig te lachen in het programma. „Met al die politici te gast wordt VI doodsaai.” Bij Manuel Venderbos thuis wordt er kritisch gekeken naar De slimste mens. In huize Venderbos missen ze chemie tussen presentator Herman van der Zandt en eenmansjury Paulien Cornelisse. Oud-De slimste mens-winnaar Angela de Jong kan zich daar niet in vinden. Eric Corton krijgt kritiek op zijn rol als rechercheur in het nieuwe seizoen van Flikken Maastricht. Fans van de serie leggen zich niet neer bij het vertrek van Victor Reinier als Floris Wolfs. Dan heeft ook Flikken Rotterdam nog eens lagere kijkcijfers dan voorheen. Maar er is ook goed nieuws voor de Flikken-franchise. Daarnaast wordt het afvallerseiland bij Expeditie Robinson besproken. Het nieuwe Art Rooijakkers-programma Zwaard van Damocles wordt kritisch bekeken. Wat is het format nou precies? En de kandidaten waren ook al erg vaak te zien in gelijksoortige programma’s. Het panel kreeg buikpijn bij het kijken van Kiespijn. Diederik Ebbinge wordt gemist als presentator en Roel Maalderink maakt geen goede beurt. Dennis Jansen heeft een kijktip en er is een oproep aan de luisteraars: geef ons tips voor programma’s waar je wel blij van wordt. Luisteren dus! Naar de wekelijkse AD Media Podcast, waarin columnist Angela de Jong en verslaggevers Dennis Jansen en Mark den Blanken alle hoofd-, rand-, en bijzaken bespreken op het gebied van media. De presentatie is in handen van Manuel Venderbos. Luister je liever via Spotify of Apple, of een andere podcastapp? Dat kan! Vind al onze podcasts op ad.nl/podcasts.Support the show: https://krant.nl/See omnystudio.com/listener for privacy information.

Met nog drie weken tot de verkiezingen is de campagne in een cruciale fase terechtgekomen. En juist nu zijn de regels voor online politieke reclames aangescherpt. Meta en Google staan ze niet meer toe. Toch vinden partijen allerlei manieren om op jouw scherm te belanden. Online strateeg bij campagnebureau BKB Justin Koornneef vertelt in deze podcast hoe politici en politieke partijen hun online strategieën voorbereiden en wat je daar nu en de komende weken van gaat terugzien op de socials. Van 'bolletjesterreur' tot snippets van interviews, en van een eigen podcast tot samenwerking met politieke influencers, het komt allemaal voorbij. Toch blijven, zeker nu de regels voor politieke reclames online zijn aangescherpt, de traditionele media het belangrijkst, legt Tom Dobber uit. Hij is universitair docent aan Universiteit van Amsterdam en deed onderzoek naar online campagnes van partijen. Vooral aan de talkshowtafels kunnen partijen impact maken. Maar om daar te komen wordt er vaak wel eerst geprobeerd om online aandacht voor of ophef over 'hun' onderwerp te krijgen.  Reageren? Mail dedag@nos.nl Presentatie en montage: Elisabeth Steinz Redactie: IJsbrand Terpstra

Moeten politici een IQ-test doen voordat ze de Kamer in mogen? In deze aflevering bespreken Maarten van Rossem en Tom Jessen het idee om Kamerleden vooraf te toetsen. Is dat een manier om de kwaliteit van het parlement te verbeteren of een bedreiging voor de democratie en representatie? Aanleiding is een interview dat Maarten had met Jesse Klaver.

Česko stojí před zásadními otázkami: jak reagovat na ruskou agresi, co obětovat pro bezpečnost, jak naložit s napjatými vztahy na Blízkém východě nebo zda přijmout euro. Předvolební debata Studia N ukázala, jak politici vidí naše místo v NATO, vztahy s Izraelem i budoucnost evropské integrace. Na otázky odpovídali Eduard Hulicius (Spolu), Barbora Urbanová (STAN) a Vladimír Votápek (Piráti). Zástupci hnutí ANO, SPD, Stačilo! a Motoristů sobě dali přednost mlčení a debatě o mezinárodní politice se vyhnuli. Celé díly Studia N najdete na platformě Herohero, na webu Deníku N jsou přístupné předplatitelům a předplatitelkám Klubu N. Bezplatné části zveřejňujeme v podcastových aplikacích Spotify, Apple Podcasts, Podbean či YouTube. Sledovat nás můžete také na Instagramu.

Česká vláda poslala do Sněmovny návrh rozpočtu pro příští rok na poslední chvíli, schválila jej v úterý 30. září. Současný návrh však s největší pravděpodobností bude přepracován novou vládou, kterou si Češi zvolí 3. a 4. října. „Co se týká míry zadlužení, tedy celkové velikosti dluhu, tak jsme na tom velmi dobře,“ hodnotí v pořadu Řečí peněz hlavní ekonom Patria Finance Jan Bureš.

Od Evy Decroix po Karla Havlíčka. Lídry sedmi stran, hnutí a koalic jsme ve volební reality show vzali do příbramské hospody Na Vršíčku. Místní štamgasti mají teď ve volbách jedinečnou možnost - vybírat podle osobních zkušeností.Asi jako v každé hospodě, tak i tady se schází pestrá společnost lidí. Někteří nadávají na vládu, jiní ji brání - a další se do řečí o politice odmítají nechat vtáhnout. Tým pořadu Ve stínu se sem pár dnů před volbami vypravil zjistit, jaké nálady převládají.Tým Ve stínu v příbramské hospodě promítli v předpremiéře poslední epizodu volební reality show Seznam Zpráv Republika Příbram. Ta se odehrává právě Na Vršíčku, kam jsme letos v květnu a červnu postupně na debatu s místními lidmi pozvali volební lídry sedmi stran, které mají podle průzkumů šanci projít do Sněmovny: Evu Decroix (koalice Spolu), Jaroslava Foldynu (SPD), Petra Macinku (Motoristé sobě), Janu Maláčovou (Stačilo!), Zdeňka Hřiba (Piráti), Víta Rakušana (STAN) a Karla Havlíčka (ANO). Co štamgasti říkali na politiky, které osobně potkali?---Ve stínu:Případy a příběhy od vás. Z míst, kam média většinou nevidí, je na světlo vynáší investigativní a reportážní tým Jiřího Kubíka. Nová epizoda vždy v neděli dopoledne na Seznam Zprávách, Podcasty.cz a ve všech podcastových aplikacích.Své náměty, postřehy a připomínky nám pište na e-mail: vestinu@sz.cz

Mezinárodní bezpečnostní situace se v posledních letech prudce mění. Kybernetické operace, které probíhají nejen v souvislosti s válkou na Ukrajině nebo v rámci izraelsko-palestinského konfliktu, potvrzují, že kyberprostor se stal standardním kolbištěm současných konfliktů. Bezpečnostní hrozby navíc nabývají nových podob a jejich původci nových ambicí. Jak si představují budoucnost kybernetické bezpečnosti ti, kteří budou rozhodovat o jejím směřování?  V brněnské předvolební debatě Studia N a Národního úřadu pro kybernetickou a informační bezpečnost se střetli zástupci politických stran a hnutí, aby obhájili své strategické priority a předložili konkrétní návrhy pro zajišťování kyberbezpečnosti Česka. Pozvání přijali Robert Králíček (ANO), Michal Zuna (TOP 09), Petr Letocha (STAN) a Ondřej Profant (Piráti). Jak by vyvážili právo občanů na zachování soukromí s potřebou státu bojovat s trestnou činností v kyberprostoru? Co by měl stát dělat, aby přitáhl a udržel špičkové odborníky v kyberbezpečnosti? A jak řešit prohlubující se závislost Česka a Evropy na technologiích svých zahraničních rivalů? Podívejte se na celou předvolební debatu Studia N z brněnského výstaviště. Celé díly Studia N najdete na platformě Herohero, na webu Deníku N jsou přístupné předplatitelům a předplatitelkám Klubu N. Bezplatné části zveřejňujeme v podcastových aplikacích Spotify, Apple Podcasts, Podbean či na YouTube. Sledovat nás můžete také na Instagramu.

Drones duiken steeds vaker op in Europa. Politici en experts wijzen meteen naar Rusland. Maar Maarten van Rossem gelooft er niets van: “Waar is het bewijs?” Tom Jessen confronteert hem met stevige kritiek van vooraanstaande namen op zijn laconieke houding.Op 7 oktober is er een live podcast in Den Haag waarin we hier dieper op ingaan. De laatste kaartjes zijn nu hier verkrijgbaar.

Hij is vaak voorspeld. Door autojournalisten, door analisten. Telkens wist Elon Musk hem te ontwijken, maar nu lijkt dat lastig. Techbedrijf Xiaomi, slechts een jaar bezig, zou dan toch echt dé Tesla-killer worden.De Chinese autobouwer wil showrooms openen in Europa en zelfs ook auto's willen bouwen op ons continent. Deze aflevering kijken we wat dat voor autobouwers (en Tesla in het specifiek) betekent. Ook duiken we in het aandeel van Xiaomi. Dat is in 12 maanden met bijna 200 procent gestegen.Hebben we het ook over Apple. Dat wil dat Brussel de regels aanpast. Volgens eigen zeggen is de wet digitale markten niet goed voor gebruikers, maar het lijkt er op dat Apple vooral zelf last heeft van de wet.Intel heeft op zijn beurt weer wat nodig van Apple. Geld en een samenwerking om precies te zijn. Rupsje Nooitgenoeg wil namelijk nog meer centjes bij (oud) klanten ophalen.Verder bespreken we het onderzoek dat Brussel doet naar SAP, een Amerikaans onderzoek naar Philips en hun concurrenten, TKH dat iets afsplitst (of toch niet) en je hoort meer over Trump die 'gesaboteerd' wordt. See omnystudio.com/listener for privacy information.

Novinárka Denníka N Monika Tódová vyberá každý piatok 10 dôležitých udalostí týždňa týkajúcich sa boja proti korupcii, právneho štátu a transparentnosti.

Prelomový moment Nežnej revolúcie i triumf občianskych iniciatív proti komunistickému režimu. Hodnotenia, ktoré historici spájajú s generálnym štrajkom z Novembra'89. Po udalostiach zo 17. novembra z Pražskej národní třídy, kde sa ukázala neľudská tvár policajných obuškov proti študentom, tu bol 27. november. Vtedy vyšlo do ulíc 75 percent fabrík a závodov, a tiež škôl. Ďalší si zo solidarity krátili pracovný čas. Na dve hodiny vtedy stíchli stroje a výrobné pásy a život krajiny sa presunul do ulíc a námestí, aby dal vtedajším mocným signál, že nespokojnosť s režimom dokáže zastaviť aj ekonomiku. Už dva dni na to z Ústavy vypadol článok 4 o vedúcej úlohe komunistickej strany. A mesiac na to už na čele bývalej Československej socialistickej republiky stál niekdajší prísne strážený a internovaný disident Václav Havel.Téma generálneho štrajku tu ožíva opäť. Otvára ju opozícia. Mieri pritom na vládne snahy takmer trojmiliardovej konsolidácie, pričom vláda nekonsoliduje seba – ako zaznieva z opozičných vôd.Je krajina v stave, aby sa dokázala zmobilizovať podľa vzoru spred štvrťstoročia? A sú tu paralely, ktoré by téme dávali silu? Otázky pre Ladislava Snopka, dramaturga námestí Novembra'89, niekdajšieho disidenta a neskôr aj ministra kultúry.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

1. Vláda v tieni iných opatrení zvýši tiché zdanenie

Už je to venku. Všechny politické strany a hnutí, které mají podle dlouhodobých průzkumů volebních preferencí šanci překročit pětiprocentní hranici, zveřejnily své programy. Naplno se tak může rozběhnout kolotoč pří o sazby DPH, výši daně z příjmu, emisní povolenky nebo platy ve veřejné sféře.

CELOU EPIZODU NAJDETE NA HEROHERO.CO/STUDION Investigativní novinářka Deníku N Zdislava Pokorná a šéfredaktorka Page Not Found Apolena Rychlíková v posledních měsících čelily vlnám výhrůžek, urážek a online nenávisti. V některých případech verbální útoky koordinovali sami politici. Co to s nimi dělá, jak se proti tomu bránit – a proč se stupňuje agresivita vůči ženám v médiích? Podívejte se na otevřený rozhovor s oběma novinářkami v nové epizodě Studia N. Prvním spouštěčem tři týdny trvající koordinované vlny nenávisti vůči Apoleně Rychlíkové bylo zveřejnění zpravodajského textu o europoslanci Filipu Turkovi, na kterého jeho bývalá partnerka podala trestní oznámení kvůli podezření ze sexuálního a domácího násilí. „Obrovskou reakci to vyvolalo hlavně kvůli aktivitě předsedy Motoristů sobě Petra Macinky,“ říká Rychlíková. Útoky přitom daleko přesáhly běžnou kritiku. „Byla jsem terčem extrémně sexistické kampaně. Vytáhli si moje nejškaredější fotky a začali je masivně sdílet. Vznikly taky falešné účty, které rozšiřovaly, že jsem sexuálně neuspokojená, nešťastná, neatraktivní a že žárlím na ženy, kterým Filip Turek věnuje pozornost,“ popisuje. „Chodily mi i výhrůžky smrtí. Některé z nich byly explicitní – typu ‚chtěl bych tě rozčtvrtit a rozházet prasatům‘. Běžně mi psali, že mě vypnou, že si objednali mou vraždu nebo že ví, kde bydlím, a najdou si mě.“ Investigativní novinářka Deníku N Zdislava Pokorná se stala terčem nenávisti kvůli sérii textů odhalujících bitcoinovou kauzu. „Postupně se to stupňovalo, vrchol to mělo v červnu,“ říká. Ačkoliv šlo o jiný typ útoků – častěji sofistikovanější než v případě Rychlíkové –, tlak byl dlouhodobý a vyčerpávající. „Denně jsem si procházela patnáct e-mailů, proč jsem neschopná, nevzdělaná, co všechno na mě vytáhnou nebo kde žije můj otec. Byl to nátlak, který mě měl znevěrohodnit.“ Obě novinářky se shodují, že cílem takových útoků bývá právě pokus o znevěrohodnění jejich osoby: „Z mezinárodních průzkumů víme, že v případě útoků na novinářky je to kromě výhrůžek sexualizovaným násilím také snaha o delegitimizaci. Jsou-li mladé, poukazuje se na jejich věk nebo domnělou nevzdělanost. Jsou-li etablovanější, přichází narativ, že se ke své práci dostaly přes postel,“ zmiňuje Rychlíková. Součástí útoků je i jazyk a oslovování. „Obě máme problém s tím, že máme atypická jména. U nás dvou se znormalizovalo, že se nemusí dodávat příjmení, protože tolik Apolen a Zdislav ve veřejném prostoru není. Politici a jejich fanoušci a fanynky nám říkají ‚paní Apolenka‘ nebo ‚slečna Zdíša‘… Je to iritující. Mně bude za čtyři roky čtyřicet, jsem máma dvou dětí a mám dvanáctiletou novinářskou kariéru. Neumím si představit, že bych přišla za nějakým mužem, oslovovala ho křestním jménem a ještě ho zdrobňovala,“ říká Rychlíková. Je to podle ní jedna ze strategií, jak novinářky hned v úvodu diskuze oslabit. „Cítíš se méněcenná, bezbranná, ohrožená a ve stresu,“ popisuje. Rozdíl v diskuzích s muži popisuje i Pokorná: „Každý den se se mnou muži baví zvláštním způsobem. Vyvolávají ve mně pocit, že jsem úplně vymaštěná a že o světě nic nevím.“ Tlak přitom nezmizí po pár dnech. „Vyvine se v tobě extrémní sebekontrola. Člověk má až úzkostný strach, jestli někde neudělal byť jen drobnou chybičku a nezačali ho na sítích vláčet lidé, kteří na to čekají,“ říká Rychlíková. „Každý čeká na tvou chybu,“ popisuje stejný pocit Pokorná. „A může tě to zlomit. Je to dlouhotrvající pocit, ze kterého je člověk unavený.“ Kteří politici roztleskávají útoky na novináře a novinářky? Proč se tolik lidí nechá strhnout k nenávisti? A doporučily by mladým lidem, aby šli pracovat do médií? Podívejte se na celou epizodu na herohero.co/studion

EPIZODY V PLNÉ VERZI MŮŽETE POSLOUCHAT NA HEROHERO.CO/STUDION „Jsme ve značném průšvihu, brzy se bude rozhodovat o tom, v jakém světě budeme žít. V sázce je bezpečnost evropského kontinentu,“ říká ve Studiu N náčelník Generálního štábu Armády ČR Karel Řehka. Celou situaci podle něj komplikuje fakt, že se političtí lídři napříč spektrem bojí mluvit o nepříjemných věcech. „Lidé vystrašení nebudou, oni to pochopí a zvyknou si. My jsme racionální národ,“ tvrdí v rozhovoru s Filipem Titlbachem. Na rozdíl od jiných států východního křídla NATO podle Řehky velké části české populace nedochází vážnost situace. „Dekády se s ničím takovým nepočítalo. Nikdo se na nic nechystal, všechno bylo upozaděné, nedávaly se zdroje do obrany a bezpečnosti. Je potřeba lidi edukovat tak, aby podstatná část společnosti – a nikdy to nebudou všichni – pochopila, co se děje, a logicky tlačila na volené politické lídry a ptala se jich, co s tím dělají,“ upozorňuje náčelník generálního štábu. V rozhovoru padne i téma sporů a komplikovaného vztahu s ministryní obrany Janou Černochovou. „Nic jí nezatajuji. To, co jako ministryně potřebuje vědět, jí říkám,“ reaguje na kritiku své nadřízené. Ve Studiu N připouští, že on sám vadí řadě lidí. „Jsme tu ale i pro lidi, kteří nás nenávidí. Přísaháme, že za ně nasadíme svůj život,“ říká. „Myslím si, že dáváme velký důraz na to, co slyšíme od křiklounů na sítích. Když pak jdete reálně mezi lidi – mimo svou bublinu – a normálně se s nimi bavíte, zjistíte, že ten stav není tak hrozný. Nejvíc jsou slyšet magoři, co blijí nesmysly na sociálních sítích. Šokující sdělení jsou vidět a rezonují, ale pak je tady spousta normálních lidí, která nemá potřebu se k tomu vyjadřovat,“ zdůrazňuje. Jak reaguje na kritiku, že armáda monitorovala politickou opozici a občany kritizující její činnost? Proč si myslí, že je dronové iniciativě Nemesis věnována nestandardně velká pozornost? Jak chce přesvědčit lidi, aby se přidali do prořídlých armádních řad? A ovlivní Putinovo Rusko výsledek českých sněmovních voleb? Podívejte se na celou epizodu. Celé díly Studia N najdete na platformě Herohero, na webu Deníku N jsou přístupné předplatitelům a předplatitelkám Klubu N. Bezplatné části zveřejňujeme v podcastových aplikacích Spotify, Apple Podcasts, Podbean či YouTube. Sledovat nás můžete také na Instagramu.