Podcasts about jamesa webba

Spolupracovník Postoja Michal Novota a redaktor Lukáš Krivošík sa rozprávajú o novinkách i dejinách kozmonautiky. Dnes v historickej časti rozoberú obdobie po sovietskom a americkom vypustení prvých umelých družíc Zeme. K Mesiacu následne smerovala americká sonda Pioneer a sovietske sondy Luna. K Venuši zase sovietska sonda Venera a na Mars americký Mariner 4. V úvode relácie sa naša dvojica dotkne aktuálnych udalostí: Prvá orbitálna raketa štartujúca z kontinentálnej Európy skončila výbuchom (Isar Aerospace z Agdoya). Čiastočné zatmenie Slnka cez víkend u nás. UFO či Falcon 9 nad strednou Európou? Finále sondy Blue Ghost, posledný západ Slnka z povrchu Mesiaca. Prvá ostrá snímka cudzej planetárnej sústavy z vesmírneho teleskopu Jamesa Webba a ďalšia fotka, pripomínajúca hviezdne tornádo. A napokon otázka, či vo vesmíre človek starne rýchlejšie, ktorú otvoril návrat dvojice astronautov z ISS.

Zgodnje vesolje je bilo precej drugačno, kot smo si še včeraj zamišljali. Zvezde in galaksije so bile večje in svetlejše, nastajati pa so začele mnogo prej, kot smo domnevali. Že v središčih najzgodnejših galaksij najdemo tudi orjaške črne luknje, kar povsem spreminja naše razumevanje, kako so ti nenavadni pojavi nastajali. Ob določenih pogojih je mogoče opazovati posamezne zvezdne kopice, torej večje skupke zvezd znotraj mlade galaksije, kot je na primer galaksija, imenovana Roj kresničk, ki jo raziskuje prof. dr. Maruša Bradač. Opaziti je mogoče celo eno samo posamezno zvezdo, kot je primer zvezde Eärendil. Vsa ta nova odkritja in z njimi kup svežih ugank je prinesel vesoljski teleskop Jamesa Webba, naslednik legendarnega Hubbla. Kakšna spoznanja se nam zdaj s tem odpirajo, preverjamo v tokratni Intelekti. Gosta sta astrofizika prof. dr. Maruša Bradač in prof. dr. Tomaž Zwitter s fakultete za matematiko in fiziko Univerze v Ljubljani. Foto: Galaksija Roj kresničk je na Webbovi fotografiji razpotegnjena črta na sredini posnetka. Nastala je približno 600 milijonov let po velikem poku. Tako jo razpotegne gravitacijsko lečenje.Vir: NASA, ESA, CSA, STScI, Chris Willott (NRC-Canada), Lamiya Mowla (Wellesley College), Kartheik Iyer (Columbia)

V podcaste SHARE sme za rok pokryli obrovské množstvo tém. Klasických dielov vyšlo 74, okrem toho bol celý rad špeciálov či Slnečná zostava a mali sme dokonca aj podcast, ktorý za nás nahrala umelá inteligencia.Čo nás rok 2024 naučil? Bol taký, ako sme v januári očakávali? A čo očakávame od toho nadchádzajúceho. V novom dieli podcastu SHARE sa o svoje dojmy podelia redaktori Živé.sk Marek Jurčík, Ján Trangel a Filip Maxa. Rozpráva s a s nimi Maroš Žofčin.V podcaste hovoríme o týchto témach:Či vesmírny teleskop Jamesa Webba priniesol v 2024 nejaké šokujúce objavy.Ako to je napokon s objavom galaxií, ktoré nemali existovať.Ktoré využitie AI sa v roku 2024 najviac osvedčilo.Či je reálne, aby v novom roku prišiel na Slovensko nový operátor.Kedy by mohlo dôjsť k zdieľaniu sietí medzi 4kou a Orange.Naše minuloročné predpovede si môžete vypočuť tu:Vesmír, AI, operátori či mikročipy. Redakcia Živé.sk hodnotí rok 2023 (podcast)Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk. Na odber všetkých nových dielov našich podcastov SHARE sa môžete prihlásiť cez platformy Apple Podcasts, Spotify, Deezer a YouTube.

Vesmírny teleskop Jamesa Webba už prepisuje naše predstavy o vesmíre. Kedy vznikali prvé štruktúry? Ako sa správa tmavá hmota? A aké zostávajú veľké otázniky? O tom všetkom diskutujú Norbi, Samuel a Tereza Jeřábková. Máme novú knihu – Rozhovory o vesmíre https://www.martinus.sk/2901887-rozhovory-o-vesmire/kniha 1. Vedatour, Záhrada Banská Bystrica, 26. 11. o 18:00 Lístky: https://goout.net/sk/vedatour/szrrenx/ 2. Rozhovory o vesmíre, Kácečko Bratislava, 27. 11. o 19:00 Lístky: https://goout.net/sk/takmer-vianocna-kometa-a-ini-nebeski-putnici/szvcxmx 3. Vedatour, Pink Whale Bratislava, 3. 12. o 19:00 Lístky: https://goout.net/sk/vedatour/szyrenx/      

Kdaj in kako so začele nastajati prve zvezde in galaksije v oddaljenem in v temo zavitem otroštvu našega vesolja, je eno izmed najbolj vznemirljivih vprašanj sodobne kozmologije. A iskanje odgovorov nanj je vse prej kot preprosto. Govorimo namreč o času, ki je tako oddaljen in odmaknjen, da je iskanje informacij o tem, kaj se je dogajalo pred 13 milijardami let in več, izredno zahtevno in dobesedno na sami meji možnega. Med ključnimi orodji za reševanje tovrstnih ugank je zdaj brez dvoma vesoljski teleskop Jamesa Webba, katerega kamere lahko v bližnji infrardeči svetlobi vidijo globje v čas, kot smo zmogli kadarkoli prej. Z njegovo pomočjo raziskuje letošnja prejemnica priznanja Ambasadorska znanosti Republike Slovenije prof. dr. Maruša Bradač s Fakultete za matematiko in fiziko Univerze v Ljubljani. Foto: Igor Napast

Naši predkovia boli bystrí, rozumeli svetu okolo seba a vedeli sa mu prispôsobiť. Reči o dávnych primitívoch tak hovoria viac o primitívoch dnešných, než o našich predchodcoch. Teraz, dokonca, vedci objavili stopy po drevenej stavbe, ktorá má takmer pol milióna rokov. Vesmírny teleskop Jamesa Webba zase narazil na zvláštnu molekulu pri ďalekej planéte. Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Opis Podcast z prof. Markiem Demiańskim kontynuuje temat teleskopu Jamesa Webba, wystrzelonego na daleką orbitę w 2021 roku. Teleskop o średnicy 6,5 metra i 18 elementach jest technologicznym cudem, pozwalającym na obserwacje w podczerwieni. Dzięki pięciowarstwowej osłonie o rozmiarze kortu tenisowego może utrzymać niskie temperatury. Porównując go z Hubblem, który był bardziej dostępny dla napraw, podkreśla, że Webb, na odległości miliona km, to technologiczny unikat. Obserwacje w podczerwieni przynoszą odkrycia dalekiego Wszechświata i młodych galaktyk z masywnymi czarnymi dziurami. Zdjęcia Webb'a zapewniają cenne dane i frapujące informacje dla astronomii. Opis wygenerowany na podstawie transkypcji przez chat GPT Zapowiedź: James Webb Space Telescope, w skrócie JWST a po polsku Kosmiczny teleskop nazwany na cześć dyrektora NASA James Webb jest już dziewiątym teleskopem w przestrzeni kosmicznej, a trzecim umieszczonym w punkcie Lagrange'a L2. Naukowcy dostają gigantyczne ilości danych a media co chwilę rozbrzmiewają nowymi sensacjami. Za wyjątkiem teleskopu Hubble'a, który wyniesony był na orbitę 33 lata temu żaden z nich nie cieszył się tak dużym zainteresowaniem. Można nawet posłuchać obrazów przesyłanych przez ten teleskop. O nadziejach związanych z eksploracją kosmosu przy pomocy tego teleskopu rozmawiam z prof. Markiem Demiańskim, z którym w Nauce XXI wieku spotykamy się już siódmy raz. Zapraszam, Borysław Kozielski Wesprzyj Naukę XXI wieku Darowiznę można przekazać poprzez: Patronite: https://patronite.pl/boryskozielski PayPal: https://www.paypal.com/donate Bezpośrednio na moje osobiste konto w Mbank: 37 1140 2004 0000 3702 4218 5268 W Bitcoinach: bc1qe86lzdnjrv7tv36xcge5det0shgfhupjpyr09u Opis odcinka na licencji CC0, a odcinek dostęny jest na licencji CC-BY dostępnej pod adresem https://creativecommons.org/licenses/by/3.0/pl/ Zdjęcia i szczegóły w newsletterze. Zapisz się http://nauka.podkasty.info/#newsletter

Vesmírny teleskop Jamesa Webba poriadne funguje ešte iba relatívne krátky čas a už vidí veci, ktoré by vlastne ani vidieť nemal. Dokonca sa teda hovorí, že nová revolúcia vo fyzike by mohla aj vďaka nemu prísť práve z kozmu. Tentoraz sa totiž zdá, že v rannom vesmíre už boli galaxie, ktoré tam nemajú čo robiť. Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberieme do kozmu krátko po veľkom tresku, zistíme, ako by ste mali cvičiť po štyridsiatke, aby ste neskončili v nemocnici a dozvieme sa, ako funguje zázvor na našu imunitu. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Na používanie sociálnych sietí sa možno raz budeme pozerať podobne, ako na fajčenie. Dnes už tušíme, že pomáhajú šíriť nezmysly, škodia spoločnostiam a zrejme aj zdraviu jednotlivcov. Teraz o tom začali vychádzať prvé vedecké štúdie. Tento týždeň sa v podcaste Zoom dozvieme, čo robia sociálne siete s našimi mozgami, zistíme, ako funguje staroveký rímsky betón a vyberieme sa aj za hlukom, ktorý nás neustále obklopuje. Krátky prehľad správ Muži sa stávajú otcami vo vyššom veku ako ženy matkami a platilo aj v dávnej minulosti. Vedci sa na základe mutácii v DNA pozreli, kedy sa ľudia za posledných 250-tisíc rokov stávali rodičmi. Muži bývali v priemere o sedem rokov starší ako ženy. Organizácia spojených národov potvrdila, že rok 2022 bol jeden z ôsmich najteplejších v histórií meraní. Minulý rok bola zároveň priemerná teplota o 1,15 stupňa vyššia ako teplota pred priemyselnou revolúciou. Najteplejším rokom bol zatiaľ rekordný rok 2018. Vedci narazili na prekvapujúcu magmatickú komoru, ktorá rastie v Stredozemnom mori. Nové technológie odhalili, že sa nachádza pod aktívnym podmorským vulkánom Kolumbu neďaleko Santorini. Prítomnosť takejto komory zvyšuje pravdepodobnosť, že sopka v budúcnosti vybuchne. NASA ukázala svoje plány na nový teleskop, ktorý by mohol hľadať život na mimozemských svetoch. Prvé návrhy hovoria o teleskope veľkom asi ako je ďalekohľad Jamesa Webba, ktorý by mohol pátrať po exoplanétach podobných Zemi. Ak by projekt prešiel, do kozmu by sa teleskop mohol dostať v štyridsiatych rokoch. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Raz si ich vypestujeme. Budeme mať umelú krv aj umelé orgány... a toto "raz" nie je veľmi vzdialené. Pretože vedci už ukázali, že to zvládnu, teraz si len musíme počkať, kým na takéto orgány narazíme v nemocniciach. Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, ako sú na tom umelé orgány aj organoidy, dozvieme sa, v akom stave sa nachádza šikmá veža v Pise a preskúmame vzťah medzi vyšším vekom a horším spánkom. Krátky prehľad správ Odlesňovanie amazonského pralesa zrejme ovplyvňuje počasie v Tibete. Ten sa však nachádza zhruba 15-tisíc kilometrov ďaleko. Prales sa pritom podľa odborníkov blíži k bodu zlomu, z ktorého sa už nebude možné vrátiť k jeho prirodzenému stavu. V mladučkom vesmíre sa pravdepodobne vytvorilo viac galaxií, ako sme sa dosiaľ domnievali. Naznačujú to dáta z Vesmírneho teleskopu Jamesa Webba. Objav nás zároveň približuje k prvým galaxiám, ktoré sa objavili hneď po veľkom tresku. Astronómovia preskúmali dvanásť exoplanét, či na nich náhodou nenarazia na zaujímavý mimozemský signál. Počas ich prechodu popred materskú hviezdu vedci pátrali po prípadných technosignatúrach. Vedci síce nenarazili na žiaden dôkaz, no dva rádiozdroje sa zdajú zaujímavé a vyžadujú si ďalšie preskúmanie. Dávni lovci a zberači mohli využívať lunárny kalendár, a to už pred desiatkami tisíc rokov. Ukazujú na to drobné značky na maľbách na jaskynných stenách. Tie zobrazujú rôzne druhy zvery v odlišných obdobiach roka, pričom obrazy sa dajú priradiť k trinástim periódam zodpovedajúcim lunárnemu kalendáru. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Vesmírny teleskop Jamesa Webba bude prinášať nové zábery, spustia sa ďalšie ohromujúce ďalekohľady. Technológia mRNA vakcín ukázala, že funguje, takže ju budeme častejšie používať. A možno narazíme aj na stopy novej fyziky. Aký bude rok 2023 vo vede? Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Kosmiczny Teleskop Jamesa Webba opuścił ziemską atmosferę i pojawił się w przestrzeni kosmicznej 25 grudnia 2021 r. Jego zdjęcia raz po raz zachwycały nie tylko naukowców, ale także amatorów nocnego nieba. Odległe galaktyki, gwiazdy, mgławice i planety... ale dzieła teleskopu to nie tylko warstwa estetyczna, to też potężna porcja wiedzy o kosmosie. NASA przedstawiła pierwsze zdjęcie wykonane po uruchomieniu Teleskopu Webba 11 lipca 2022 roku. Prezentujemy Wam subiektywnym okiem najlepsze fotografie i dzieła teleskopu. Przygotujcie się na pełną wrażeń podróż Nie z tej Ziemi.

Pełna transkrypcja dostępna na https://radionaukowe.pl/Podcast działa dzięki wsparciu na https://patronite.pl/radionaukowe***Ten teleskop to majstersztyk. Działa znakomicie, a jego parametry – zdaniem NASA – są nawet lepsze niż przewidywano. Teleskop Jamesa Webba (JWST) został wystrzelony 25 grudnia 2021 r.Z okazji tej rocznicy rozmawiamy o jego dotychczasowych osiągnięciach i planach astronomów na kolejne lata. JWT szybko pokazał swoje możliwości. Naukowcy oceniają, że dostrzeżona przez niego galaktyka GLASS-z12 powstała raptem 350 milionów lat po Wielkim Wybuchu. Poprzednia, obserwowana przez Hubble'a (GN-z11) prawdopodobnie powstała 50 milionów lat później. JWST pierwszy raz w historii przeanalizował też w pełni skład atmosfery egzoplanety, znajdując m.in. dwutlenek węgla. Do badań ustawia się kolejka chętnych. - Astronomowie z całego świata mogą składać wnioski na obserwacje. Projekty są oceniane raz do roku, w nadzwyczajnych sytuacjach dyrektor może dodać dodatkowe obserwacje, jeśli coś szczególnego dzieje się na niebie – mówi w Radiu Naukowym dr hab. Radosław Poleski z Obserwatorium Astronomicznego Uniwersytetu Warszawskiego. Napisanie wniosku i jego oceny to długi i wymagający proces. Astronom podkreśla, że często decydują najdrobniejsze szczegóły. JWST był często porównywany do Teleskopu Hubble'a. Dr hab. Poleski jest jednak wobec te3go sceptyczny. – Nie używałbym słowa „detronizacja”. Nadal jest cała masa bardzo ciekawych rzeczy, które można zrobić teleskopem Hubble'a i takich, których nie będzie można zrobić teleskopem Webba – podkreśla. Astronom jest w zespole pracującym nad powstaniem kolejnego wielkiego teleskopu: Nancy Grace Roman. Urządzenie nazwane na cześć astronomki z NASA i kluczowej postaci dla tworzenia Teleskopu Hubble'a – ma zostać wystrzelone już w 2026 lub 2027. - Ocenia się, że teleskop Roman odkryje około półtora tysiąca planet metodą mikrosoczewkowania – mówi dr hab. Poleski. W podcaście wyjaśniamy dlaczego JWST obserwuje w podczerwieni, w jakim formacie przychodzą dane z teleskopu przed obróbką i odpowiadamy na kilka pytań Patronów. Polecam!

Už vieme, že s neandertálcami je to inak: dokonca tak inak, že tento rok si to vyslúžilo Nobelovu cenu. Neboli ani menej bystrí ako moderní ľudia, mali jazyk, aj kultúru, a ešte sme s nimi mali aj sex – a dodnes sme všetci tak trochu neandertálcami. No a teraz vedci zistil, v akých skupinách neandertálci žili. Tento týždeň sa znovu vyberieme za neandertálcami a ich rodinami, zistíme, prečo večerné jedenie v skutočnosti hlad zvyšuje a dozvieme, sa, prečo je nám pri vode tak dobre. Krátke správy z vedy 1. Hviezdy nás na konci svojho riadneho života varujú. Masívne slnká totiž niekoľko mesiacov pred výbuchom ako supernovy náhle prestanú svietiť vo viditeľnom spektre. Spôsobuje to nahromadenie materiálu, ktorý blokuje fotóny, takže sa zdá, že ich svietivosť pred výbuchom stonásobne poklesne. 2. Neandertálci boli mäsožravci. Ukazuje to nový výskum izotopov zinku zo stoličiek týchto našich príbuzných. Platí to prinajmenšom na neandertálcov zo Španielskej Gabasy, vedci chcú teraz preskúmať pozostatky z ďalších nálezísk. 3. Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba priniesol nové zábery na slávne Stĺpy stvorenia. Známa štruktúra je studeným, hustým mrakom prachu a vodíkového plynu, ktorá sa nachádza 6500 svetelných rokov od Zeme, a dnes už pravdepodobne nejestvuje. Je to však región, kde vznikajú nové hviezdy. 4. Videohry prinášajú deťom kognitívne benefity. A to dokonca také, že školopovinné deti, ktoré trávia hodiny denne hraním videohier, dokážu v niektorých testoch mentálnej agility prevýšiť svojich rovesníkov. Platí to najmä na testy krátkodobej pamäte a na sledovanie impulzívneho správania. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

W najnowszej odsłonie „Skądinąd” gości prof. Agnieszka Pollo, astrofizyczka i kosmolożka związana z Obserwatorium Astronomicznym Uniwersytetu Jagiellońskiego oraz Narodowym Centrum Badań Jądrowych. A rozmawiamy o początkach wszechświata. Rozmawiamy także o słynnych zdjęciach wykonanych przez teleskop Jamesa Webba. O ciemnej materii i ciemnej energii. O powstawaniu galaktyk. O Wielkim Wybuchu i innych koncepcjach początków wszechświata. O potencjale gwiazdotwórczym. A także o wielu jeszcze innych sprawach. Owocnego słuchania!

Odkar je poleti začel z resnim znanstvenim delom, Vesoljski teleskop Jamesa Webba navdušuje z bogastvom podatkov in podrobnimi ter tudi čudovitimi fotografijami. Več kot očitno je, da prinaša res številna nova spoznanja o vesolju, nove uvide. Med svežimi odkritji je tudi galaksija s svetlikajočimi se najstarejšimi zvezdnimi kopicami v vesolju, ki jo je odkrila mednarodna skupina raziskovalcev, pri kateri sodeluje tudi naša astrofizičarka prof. dr. Maruša Bradač s Fakultete za matematiko in fiziko Univerze v Ljubljani. Opis slike: Raziskovalci so preučili galaksijo Sparkler v Webbovem prvem globokem polju in s pomočjo teleskopa JWST za pet svetlikajočih se objektov okrog galaksije ugotovili, da so kroglaste kopice. Avtorji fotografije: Lamiya Mowla s slikami avtorjev; NASA, ESA, CSA, STScI; Mowla, Iyer in sod. 2022

Hypotéza by mohla znieť nejako takto: keďže vám chceme uľahčiť život, vy si nemusíte nič rátať, stačí, ak si jedlo odfotíte. A potom bude diéta fungovať, budete chudším, šťastnejším a... akurát že to nefunguje. Naopak sa zdá, že ľudia, ktorí si fotia svoje jedlo, môžu skôr svoju snahu o diétu sabotovať. Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, ako je to s fotením jedla a diétami, vrátime sa späť k vedcovi, ktorý mal geneticky upraviť deti a vyberieme sa aj za takzvanými večnými chemikáliami a zistíme, ako sa ich zbaviť. Krátke správy z vedy: Vesmírny teleskop Jamesa Webba priniesol nové zábery planéty Neptún. Zvláštnosťou sú prstence, ktoré túto planétu obklopujú. Zachytiť takýmto spôsobom jemné prachové štruktúry okolo Neptúna sa podľa astronómov nepodarilo desaťročia, naposledy pri prelete sondy Voyager 2. Vedci zistili, koľko mravcov sa nachádza na našej planéte. Nové odhady založené na dátovej analýze naznačujú, že na Zemi sú dve biliardy mravcov, čo je dvadsiatka a za ňou pätnásť núl. Výskumníci vychádzali z približne piatich stoviek vedeckých štúdií, ktoré skombinovali v jednej databáze. Vesmírne vozidlo Perseverance získalo kľúčové vzorky na Marse. Vŕta totiž na dne krátera Jezero, presnejšie v jeho delte, kde sa ukladali sedimenty. Na našej planéte by to boli ideálne oblasti na hľadanie minulého života, pretože práve v sedimentárnych skalách po sebe život zanecháva stopy. Dinosaury už vymierali, keď našu planétu zasiahlo veľké vesmírne teleso a spečatilo ich osud. Nový výskum sa pozrel na stav dinosaurej populácie v posledných dvoch miliónoch rokov pred nárazom a vychádzal z tisícky rôznych dinosaurích vajíčok. Ukázal, že prinajmenšom v Číne už boli tieto tvory na ústupe. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Máte niekedy pocit, že tej rakoviny je akosi viac ako v minulosti? Nuž, možno to nie je iba pocit: isteže, radikálne sa nám zlepšila diagnostika. No nový výskum naznačuje, že pri našom dnešnom životnom štýle sa riziko rakoviny naozaj zvyšuje s každou ďalšou generáciou. Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, ako sa s každou ďalšou generáciou zvyšuje riziko rakoviny, dozvieme sa, že žiaci z chudobnejšieho prostredia bývajú závislejší od sociálnych sietí a pozrieme sa, ako fungujú i ako vlastne nefungujú diéty. Krátke správy z vedy: Astronómovia objavili dvojicu superzemí pri neďalekej hviezde. Slnko LP 890-9 je červeným trpaslíkom vzdialeným zhruba sto svetelných rokov v súhvezdí Eridanus. Planéta "c" v systéme dokonca obieha v obývateľnej zóne, a je tak ideálnym cieľom pre ďalšie pozorovanie Vesmírnym teleskopm Jamesa Webba. Ľudia si prispôsobili oslov niekedy pred 7-tisíc rokmi v Afrike. Naznačuje to skúmanie genómu stoviek moderných a dávnych oslov, ktoré ukázalo, kedy domestikácia tohto druhu prebehla. Somárov sme si prispôsobili najskôr vo východnej Afrike, odtiaľ sa následne rozšírili do Európy a Ázie. Študenti nie sú práve najideálnejším testovacím subjektom na behaviorálne experimenty. Tvrdí to nový výskum, ktorý sa pozrel na ich využívanie pri skúmaní hypotéz. Ukázal, že študenti a ich rozhodovanie nekopíruje presne všeobecnú populáciu, takže výsledky a ich dôsledky potom môžu byť skreslené. Prečo má Saturn prstence a prečo je taký naklonený? Nové vysvetlenie hovorí, že dôvodom môže byť chýbajúci mesiac. Výskumníci sa pritom domnievali, že príčinou môže byť Neptún, no nové modely ukazujú skôr na chýbajúce teleso: mesiac, ktorý Saturn roztrhal niekedy pred 160 miliónmi rokov. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Najskôr vydesila lekárov. U mladých pacientov v Indii sa objavila zvláštna nákaza s vyrážkami veľkými ako paradajky. Dokonca sa začalo špekulovať, že sa objavil nový vírus, akási paradajková chrípka. Akurát, že nemá nič spoločné s paradajkami ani s chrípkou. A teraz vedci zistili, čo to naozaj je. Tento týždeň budeme v podcaste Zoom pátrať po takzvanej paradajkovej chrípke, zistíme, prečo sa NASA chce vrátiť na Mesiac a dozvieme sa niekoľko podstatných vecí o hemoroidoch. Krátke správy z vedy: Vesmírny teleskop Jamesa Webba prvý raz uvidel oxid uhličitý v atmosfére exoplanéty. Objav ukázalo preskúmanie spektra planéty WASP-39b, horúceho Jupitera vzdialeného zhruba 700 svetelných rokov v súhvezdí Panny. Prítomnosť oxidu uhličitého naznačovali už staršie pozorovania, no dáta neboli jednoznačné. Pohrebné hostiny v starovekom Ríme sa zrejme nelíšili od bežného jedla. Ukázali to archeologické nálezy z dobovej nekropoloy neďaleko dnešnej Barcelony. Mäso rituálne umiestňované v hroboch bolo rovnakého druhu ako to, ktoré osoby konzumovali počas svojho života. Inžinieri by mohli napodobňovať termity, aby vytvorili nové druhy materiálov. Výskumníci teraz opísali sériu prírodných pravidiel, ktorým tento hmyz postupuje, čo by zase mohlo pomôcť pri budúcom dizajnovaní materiálov. Zároveň by sa týmto materiálom dali vopred naprogramovať ich vlastnosti. Astronómovia objavili neďalekú exoplanétu TOI-1452b, ktorá by mohla byť morským svetom. Planéta vzdialená asi sto svetelných rokov v súhvezdí Drak obieha v obývateľnej zóne a výpočty naznačujú, že voda môže tvoriť až 30 percent jej hmoty. Moria na Zemi v skutočnosti tvoria len percento hmoty našej planéty. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

⭕️ ZOSTAŃ NASZYM PATRONEM: https://patronite.pl/dobrapodrozNie lecimy jeszcze w gwiazdy, ale zadzieramy wysoko głowę i... nadstawiamy uszu. W tym odcinku dowiesz się jak brzmi czarna dziura, ziemska atmosfera, czy Droga Mleczna. A także: po co tak naprawdę piraci nosili opaski na oczach? Dlaczego Jan Heweliusz jest the best? Czym są księżyce Kordylewskiego?No i przede wszystkim - gdzie szukać rozgwieżdżonego nieba, gdzie są największe teleskopy i czy można je zwiedzać? Nasz rozmówca - Pavol Duris dzieli się potężną dawką wiedzy o gwiazdach i ich obserwacjach. Po tym odcinku inaczej spojrzycie w niebo!Zapraszamy do słuchania,Kasia i KubaLinki do stron wspomnianych w podkaście:- Astroturystyka Pawła i Edyty: https://www.dolistowie.pl- Park gwiezdnego nieba w Bieszczadach i miejsce do rezerwacji pokazów: https://www.gwiezdnebieszczady.pl- Rozmowa z Pawłem o Bieszczadzkim Parku Gwiezdnego Nieba: https://open.spotify.com/episode/2qRMbD6CvsznLlFIcyNybN?si=b0e747339b564442(jest tez na youtube)- Zdjecia z teleskopu Jamesa Webba: https://webbtelescope.org/news/first-images/gallery- Sonifikacja Drogi Mlecznej i innych obiektów z kosmosu: https://chandra.harvard.edu/photo/2020/sonify/- Top 100 zdjęć z teleskopu Hubble'a https://esahubble.org/images/viewall/⭕️ YouTube:Subskrybuj nasz kanał:http://bit.ly/subskrybuj_dobrapodroz⭕️‍ Posłuchaj naszych podcastów na:Spotify: https://spoti.fi/34c7C7yApple Podcast: https://apple.co/38sysvB⭕️‍ Social media:Instagram: https://www.instagram.com/dobra_podroz/Facebook: https://www.facebook.com/tudobrapodroz/

Vesmírny teleskop Jamesa Webba robí vedu zhruba dva mesiace a už prináša výsledky, ktoré nevieme dobre vysvetliť. Zdá sa totiž, že galaxie a hviezdy v nich vznikajú príliš skoro po veľkom tresku. A zdá sa tiež, že ich je v ranom kozme akosi priveľa. Vedci sa tiež pozreli, či starovekí Rimania bývali podvodníkmi. Ich hracie kocky totiž mávali nepravidelné podlhovasté tvary, ktoré zvýhodňovali niektoré čísla. Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

NASA zaprezentowała pierwsze zdjęcia i dane uzyskane za pomocą Kosmicznego Teleskopu Jamesa Webba. Co zobaczyliśmy i czy ich jakość zaskoczyła naukowców? Rozmawiamy o tym z dr Aleksandrą Hamanowicz - badaczką pracującą w Space Science Telescope Institute - ośrodku zajmującym się pracą wielkich teleskopów kosmicznych takich jak Hubble czy Webb.

Wreszcie mamy pierwsze fotki z kosmicznego teleskopu Jamesa Webba i dostajemy kolejne. Pogadamy o nich z zapalonym astrofotografem. Mimo wakacji w kosmosie dzieje się dużo. O czym będziemy mówili? Wspieraj WNMS! Space R - Rosja chce wycofać się z ISS i zbudować stację ROSS Space M - będą helikoptery w misji Mars Sample Return Space M - Masten Space bankrutuje Space W - pierwsze zdjęcia z Webba komentujemy z astrofotografem Michałem Ostaszewskim Space C - Chiny rozbudowują stację kosmiczną Tiangong Space X - eksplozja podczas testów Super Heavy; kiedy lot orbitalny? Space L - naprawa paneli słonecznych sondy Lucy Space S - polska firma SpaceForest wybrana do prac nad następcą Ariane Space A - 92 rocznica urodzin Neila Armstronga Małe Newsy Obserwujcie naszego gościa, astrofotografa Michała Ostaszewskiego na Instagramie: https://www.instagram.com/michael_ostaszewski

“100 lat temu myśleliśmy, że jest tylko jedna galaktyka. Teraz ich liczba jest nieograniczona w naszej galaktyce mamy miliardy gwiazd i są też miliardy galaktyk z miliardami gwiazd a to dopiero nasze pierwsze spojrzenie. Tak jak Pan powiedział Panie prezydencie patrzymy w przeszłość odleglejszą niż 13 miliardów lat świetlnych. Światło biegnie z prędkością blisko 300 tysięcy km na sekundę a to światło, które tu widzimy na tym jednym maleńkim fragmencie nieba podróżuje ponad 13 miliardów lat, ale my sięgniemy jeszcze dalej bo to jest dopiero pierwsze zdjęcie. Spojrzymy w przeszłość około trzynastu i pół miliarda lat świetlnych a jak wiemy wszechświat jest w wieku 13, 8 miliarda lat więc sięgniemy prawie do samego początku.” To fragment wypowiedzi administratora NASA, senatora Florydy Billa Nelsona podczas briefingu dla prezydenta Joe Bidena i wiceprezydent Kamali Harris. O tym co nowego dowiedzieliśmy się z zaledwie kilku pierwszych zdjęć teleskopu Jamesa Webba rozmawiam z prof. Markiem Demiańskim. Rozdziały (0:00) Intro (00:09) Bill Nelson (02:46) Początek rozmowy (03:15) Krótko o początkach (06:27) Obserwacje w podczerwieni (10:38) Gromada galaktyk SMACS 0723 (11:26) Soczewka grawitacyjna (14:53) Efekt Dopplera (18:37) Ciemna materia i ciemna energia (20:26) Rozszerzajacy się wszechświat (21:34) Co nowego dowiedzieliśmy się z tego zdjęcia (23:25) Początek wszechświata? (23:53) Okres rekombinacji (24:31) Zdjęcie promieniowania tła (27:53) Drugie zdjęcie - widmo egzoplanety WASP-96 B (28:37) Woda na egzoplanecie (30:19) Planety pozasłoneczne (31:03) Czy tam jest życie? (32:24) Skorzystaj z JWST (36:48) Mgławica planetarna NGC 3132 (42:11) Zdjęcia w ruchu (44:29) Kwintet Stefana (48:16) Mgławica Karina NGC 3324 (53:46) Strona James Webb Space Telescope (54:10) Zakończenie (54:48) Zapisy na newsletter (56:42) patronite.pl/boryskozielski Potrzebuję Twojego wsparcia Jeśli słuchasz podkastu Nauka XXI wieku to przekaż darowiznę już od 3 zł miesięcznie na jego tworzenie. Podkast nie zawiera reklam i nie tworzę odcinków za wynagrodzenie od firm. Dzięki temu mogę swobodnie prezentować poglądy swoje i moich rozmówców a także realizować misję dostarczania wiedzy tym, którzy chcą wiedzieć więcej. Darowiznę można przekazać poprzez: Patronite: https://patronite.pl/boryskozielski PayPal: https://www.paypal.com/donate/?hosted_button_id=2L5Z9XBAL3X46 I bezpośrednio na moje osobiste konto w Mbank: 37 1140 2004 0000 3702 4218 5268 Wszystkie sposoby znajdziesz na stronie głównej podkastu: https://podkasty.info/nauka Odcinek dostępny jest na licencji Creative Commons, Uznanie autorstwa a jego opis na licencji CC0

Rozmowa Michała Górskiego z Karolem Wójcickim (Z głową w gwiazdach). Wywiad dotyczył rocznicy lądowania człowieka na księżycu i teleskopie Jamesa Webba.

Je to najdôležitejší stroj, aký sme kedy poslali do vesmíru, a zároveň najvýkonnejší ďalekohľad. Vesmírny teleskop Jamesa Webba už posiela prvé zábery a je to strhujúce pozeranie. Vidíme na nich ďaleký vesmír, atmosféru vzdialenej exoplanéty aj miesta, kde sa rodia nové hviezdy. Inžinieri tiež experimentovali s umelou inteligenciou: a ukázalo sa, že sa prírodné zákony učí podobne ako naše bábätká. Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Pozeráme sa do minulosti. Americký prezident Joe Biden v pondelok verejnosti predstavil prvú snímku z vesmírneho teleskopu Jamesa Webba. Je na nej vidieť množstvo galaxií vo veľmi vzdialenom vesmíre. V utorok pribudli ďalšie dychberúce zábery. O tom, čo na nich vidíme a aké má Webbov teleskop ešte možnosti sa Ľubica Melcerová porozprávala s teoretickým fyzikom, popularizátorom vedy a autorom Vedátorského podcastu Samuelom Kováčikom. Článok s fotogalériou: https://tech.sme.sk/c/22959147/prve-fotky-z-teleskopu-jamesa-webba.html Zdroje zvukov: CNN Odporúčanie na záver: Ak máte radi slovné hračky, odporúčam vám sledovať tvorbu mladej slovenskej výtvarníčky Márie Sládečkovej, ktorú nájdete pod pseudonymom Saturejka. Práve v týchto dňoch dopĺňa novými kúskami svoju sériu grafík tvorených technikou linorytu. Niektoré jej diela ste mohli vidieť aj ako streetart v bratislavských uliciach. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dobré ráno a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Narodowa Agencja Aeronautyki i Przestrzeni Kosmicznej NASA w ciągu ostatnich 2 dni opublikowała 2  fotografie, które wykonał wysłany pół roku temu teleskop Jamesa Webba. Naukowcy mówią wprost: to krok do poznania historii naszego wszechświata. Dlaczego te zdjęcia są tak ważne i jaki wkład mogą mieć w kilkudziesięcioletnią historię badania kosmosu? O tym z dr Kamilem Dereszem z Centrum Nauki Kopernik rozmawiała Anna Zakrzewska.

O tym co wydarzyło się w kosmosie mówi cały świat. To wielkie wydarzenie w historii kosmicznych odkryć. Kosmiczny Teleskop Jamesa Webba zrobił takie zdjęcia, że można się w nie wpatrywać godzinami. Mgławice, gromady galaktyk i wiele więcej. A to dopiero początek.

Resetovanie mozgov už nie je čírou vedeckou fantastikou. Vedecký tím teraz na experimentoch s hlodavcami ukázal, že takýto postup je možný. Prinajmenšom v prípade istého génu, ktorý vplýva na úzkosť a alkoholizmus. Jeho správne fungovanie narúša pitie alkoholu v tínedežerskom veku. NASA zase hovorí, že testovacia fáza Vesmírneho teleskopu Jamesa Webba sa skončila a všetko funguje správne. Ešte sa musí overiť prenos dát a nasledovať bude konečne veda. Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

O czym mówiliśmy? Zapraszamy na wydanie specjalne Space XYZ we Wrocławiu Co się dzieje z kosmicznym teleskopem Jamesa Webba? Mega kontrakt na loty 83 rakiet! 8 astronautów zawiezionych na ISS przez SpaceX 150 lotów i inne rekordy Falcona 9 Astronauta z ZEA poleci na ISS dzięki Axiom Space Ingenuity robi zdjęcia pozostałościom Perseverance Co się dzieje z SLS? Dlaczego wraca do VAB? Postępy księżycowego lądownika firmy Astrobotic Raport Dekady - jakie misje w Układzie Słonecznym zobaczymy przez następne 30 lat? SpaceX - co z decyzją FAA? Elon Musk kupuje Twittera Odpakowywanie europejskiego ramienia robotycznego ERA Co się wydarzy w maju w kosmosie?

Tento Ad hoc podcast Vám premiérovo prináša tipy a predpovede na rok 2022 zo sveta vedy a vesmíru. Ak Vás zaujímajú dôleźité plánované udalosti v kozmonautike a ste zvedaví, čo zaujímavé nás čaká v oblasti výskumu vesmíru v tomto roku, môžete sa tešiť na vypočutie nového podcastu, v ktorom sa dozviete: Aké vesmírne misie sú plánované pre rok 2022? Kedy uvidíme prvé snímky vesmírneho teleskopu Jamesa Webba? Aké okrúhle výročia si tento pripomenieme? Počas postprodukcie prvého Ad hoc podcastu roku 2022 sa vo svete udiali dramatické udalosti, ktoré môžu mať vplyv aj na niektoré v podcaste spomínané plánované misie. Európska kozmická agentúra ESA odsúdila tragické následky Ruskej agresie na Ukrajine a kvôli vojenskému konfliktu pozastavila spoluprácu s Ruskou vesmírnou agentúrou Roskosmos na misii ExoMars. O ISS v súčasnej geopolitickej situácii si povieme niečo nabudúce. AD HOC je séria podcastov, v ktorých vám Alenka a Peter (ne)pravidelne prinášajú novinky zo sveta vedy, vesmíru a vôbec. (5. 2. 2022) Diskutujú: Alenka Petejová & Peťo Sivanič Strihá: Alenka Petejová Mix a zvučka: Peťo Sivanič Grafika: Jakub Lenart www.kandelaber.sk

Jakie były najważniejsze kosmiczne wydarzenia stycznia 2022 roku? Co działo się w Space N jak NASA, Space X jak... SpaceX? O tym dowiecie się z najnowszego odcinka z serii live'ów i podcastów Space XYZ. Startujemy z nowym sezonem! Rozkładanie się Kosmicznego Teleskopu Jamesa Webba Nowe satelity na orbicie polskiej firmy SatRevolution Deorbitacja satelity KRAKsat - gość Alicja Musiał SpaceX wygrywa kontrakt na dostawy ładunków na Ziemi Drugi człon Falcona 9 uderzy w Księżyc Asystent głosowy Amazon Alexa poleci w misji Artemis 1 Pierwszy lot rakiety ULA Vulcan uczci twórcę Star Treka Zablokowane przejęcie Aerojet Rocketdyne przez Lockheed Martina Kosmiczne aukcje dla WOŚP Zapowiedź kosmicznych wydarzeń lutego 2022

Snažia sa nás oklamať. Sú sladké a predsa nie sú umelé sladidlá cukrom. Lenže experimenty ukázali, že aj myši vyšľachtené bez chuťových pohárikov dávali prednosť cukru - a nik nerozumel, prečo. Teraz ale vedci zistili, že kľúčom k tajomstvu sú bunky v črevách: a zdá sa, že akési chuťové receptory máme aj tam. Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, ako črevá rozlišujú cukor, vyberieme sa do sveta parazitických mravcov a pozrieme sa na objav záhadnej častice X. Krátke správy z vedy: Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba je už na svojom mieste. Nachádzať sa bude zhruba 1,5 milióna kilometrov od Zeme v takzvanom libračnom bode. Teraz musí teleskop nastaviť svoje zrkadlá, vychladiť ich a postupne začať s astronomickými pozorovaniami. Znečistenie oceánov mikroplastami môže byť horšie, než sme sa domnievali. Dôvodom je, že vedci používajú rôzne metódy, no tie nie sú schopné zachytiť skutočný stav znečistenia. Napríklad Stredozemné more je na tom horšie, než naznačujú staršie merania. Ak by sonda odštartovala v roku 2028, mohla by dobehnúť záhadný medzihviezdny objekt Oumuamua. Let by však trval 26 rokov. Vedci totiž dodnes netušia, čo to v roku 2017 preletelo slnečnou sústavou, pozorovania nesedia so žiadnou prirodzenou hypotézou. Špekuluje sa preto aj o umelom telese, napríklad poháňanom slnečnou plachtou. Náraz, ktorý ukončil nadvládu dinosaurov a pomohol nástupu cicavcov, sa pravdepodobne odohral v júni. Naznačujú to fosílne nálezy rýb, ktorým sa mierne menia kosti podľa toho, v ktorom období roka sa nachádzajú, i fosílne nálezy rastlín. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Na Vianoce, 25. decembra 2021, odštartovala z Francúzkej Guyany raketa Ariane 5 so vzácnym a dlhoočakávaným nákladom - Vesmírnym teleskopom Jamesa Webba. Tento prístroj má významne posunúť hranice v možnostiach pozorovania vesmíru. Je tento teleskop náhradou za Houbblov vesmírny teleskop? Prečo musí byť taký studený? Dozvieme sa niečo nové o zrode vesmíru? Počúvajte náš podcast! AD HOC je séria podcastov, v ktorých vám Alenka a Peter (ne)pravidelne prinášajú novinky zo sveta vedy, vesmíru a vôbec. (27. 12. 2021) Diskutujú: Alenka Petejová & Peťo Sivanič Strihá: Alenka Petejová Mix a zvučka: Peťo Sivanič www.kandelaber.sk

W zeszłym roku aż 19 turystów kosmicznych odwiedziło przestrzeń kosmiczną, w tym 90-letni William Shatner, odtwórca roli kapitana Kirka w serialu „Star Trek”. Swoje łaziki na Marsa wysłali Amerykanie i Chińczycy, którzy po ciemnej stronie Księżyca odkryli ślady wody. O przestrzeń kosmiczną walczą też miliarderzy – Jeff Bezos i Elon Musk, a dzięki długo oczekiwanemu teleskopowi Jamesa Webba będziemy mogli lepiej poznać wszechświat. Czy na podboju kosmosu można zarobić? Czy dzięki tej ekspansji możemy odkryć nowe prawa fizyki? Czy marzenie o zamieszkaniu na Marsie może się spełnić? Jakie technologie zawdzięczamy rozwojowi rywalizacji kosmicznej? Jakie polskie projekty poleciały w kosmos? O tym w podcaście „Posłuchaj, Plus Minus” rozmawiają Michał Płociński i Hubert Salik. See acast.com/privacy for privacy and opt-out information.

Hosť: Ján Baláž z Ústavu experimentálnej fyziky Slovenskej akadémie vied Jeden z najväčších vedeckých triumfov vo výskume vesmíru – aj takto označujú médiá vývoj a úspešné dopravenie Webbovho teleskopu do kozmu. Jeho úlohou bude skúmať históriu nekonečného priestoru a pátrať po známkach možného života mimo Slnečnej sústavy. V kozme nahrádza svojho predchodcu – známy Hubblov vesmírny ďalekohľad. Vďaka novým technológiám Webbov teleskop dovidí až do počiatkov existencie nášho vesmíru. Aké nové poznatky môže priniesť a čo všetko si od neho vedci sľubujú? Aj o tom budú štvrtkové Kontakty s Lukášom Manom. Kontakty pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Teleskop kosmiczny Jamesa Webba, czyli nowe okno na kosmos. A tu, na Ziemi, nowe, piękne okno na świat rzeczy najmniejszych. A do tego dwa pytania: dlaczego łososie cieszą się na globalne ocieplenie? I czy sztuczna inteligencja umie wymyślać nową matematykę?

Jakie było najważniejsze kosmiczne wydarzenie 2021? A jakie było najciekawsze? które będziemy wspominać za 10 lat, a które znikną w niepamięci? Które zostaną umieszczone w kolejnych edycjach kalendarza TJK? Jakie jest TWOIM zdaniem najważniejsze wydarzenie? Najważniejsze wydarzenia wg Radka: 1 Ingenuity - pierwszy dron (helikopter) na innej planecie 2 2021 - rok odrodzenia się turystyki kosmicznej 3 Setne lądowanie F9 i 11 lot używanego boostera 4 Udana kampania lotów i lądowań statku Starship 5 Wybór Starshipa na księżycowy lądownik załogowy dla NASA 6 Międzynarodowa ofensywa marsjańska - sondy i łaziki z ZEA, Chin i USA 7 Inspiration 4 - pierwsza prywatna misja kosmiczna z załogą amatorów 8 Loty Bransona i Bezosa „w kosmos” 9 Chińska stacja Tiangong (budowa i pierwsze misje załogowe) 10 Wystrzelenie kosmicznego teleskopu Jamesa Webba 11 Virgin Orbit i Astra - Dwie nowe firmy osiągnęły orbitę 12 Starty misji NASA do asteroid: Lucy i DART

Ernest Wagner o kosmicznej misji teleskopu Jamesa Webba, której celem jest zbadanie dziejów Wszechświata. Omówione zostają ponadto perspektywy eksploracji Księżyca i Marsa. --- Send in a voice message: https://anchor.fm/radiownet/message

Co ciekawego i kosmicznego działo się w grudniu 2021? Oczywiście w końcu poleciał JWST z pomocą Ariane 5 dokładnie 25 grudnia. Ale działy się też inne rzeczy. Porozmawiamy o tym razem z Kubą Hajkusiem z To Jakiś Kosmos. Szczególnie zajrzymy do Boca Chica i zobaczymy kiedy Starship poleci na orbitę. Start kosmicznego teleskopu Jamesa Webba Elon Musk człowiekiem roku Time Zarzuty molestowania seksualnego w SpaceX Rekordy Falcona 9 - 100 lądowań boostera w 6 lat! Co nowego w Starbase Boca Chica? Start teleskopu kosmicznego IXPE Szczegóły prezentacji rakiety Neutron od RocketLab Wyniki analizy próbek asteroidy Ryugu 2 rocznica startu Starlinera i... cisza Małe newsy: Parker Solar Probe, Angara A5 Co będzie się działo w styczniu i lutym 2022 Zapraszamy na podsumowanie 2022

Do kozmu sa konečne vybral Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba. Odštartoval komerčný vesmírny turizmus, aj s pretekmi medzi miliardármi. A umelá inteligencia nám pomohla pochopiť všetky tie státisíce bielkovín v ľudskom tele. V koncoročnej epizóde podcastu TECH_FM sme sa obzreli za najväčšími vedeckými objavmi roku 2021.

Piąte podsumowanie minionego tygodnia przed nami. Mówimy o przyznaniu tytułu Człowieka Roku komputerowi, Bezosowi, Wałęsie, Hitlerowi i Stalinowi. W dziale teraźniejszość nie mogło zabraknąć wyjątkowego, nuakowego wydarzenia jakim było wystrzelenie w przestrzeń kosmiczną teleskopu Jamesa Webba. O tym co da to ludzkości opowiada Damian Jabłeka, astronom z Planetarium Śląskiego i autor strony DotknijNieba.pl. Po naukowej uczcie wracamy do tematów rozrywkowych. Linki z działu historia: https://www.geekweb.pl/inne/kartka-z-kalendarza/item/548-time-magazine-czlowiek-roku Linki z działu teraźniejszość: https://www.geekweb.pl/nauka/item/2530-teleskop-jamesa-webba-zmierza-do-punktu-libracyjnego https://www.geekweb.pl/rozrywka/item/2525-uncharted-nowy-zwiastun https://www.geekweb.pl/rozrywka/item/2532-spider-man-no-way-home-miliard-dolarow-przychodu https://www.geekweb.pl/rozrywka/item/2533-nie-patrz-w-gore-kroluje-na-netflixie Zero-jedynkowy to podcast o technologiach, popkulturze, grach i wydarzeniach z tym związanych. Nie wykluczone, że rozmawiać będziemy również o nauce, czy prawie. Podcast tworzony jest przez Dominika i Michała, którzy swoje w życiu już widzieli, swoje przegrali, a teraz chcą sobie o tym porozmawiać, a jesli ktoś zechce jeszcze posłuchać to bedzie nam niezmiernie miło. W drugim sezonie dochodzi nowy format, Zero-jedynkowy: Tydzień w którym, co tydzień, prezentujemy wybrane wydarzenia z historii oraz teraźniejszości.

Opulentné prejedanie sa. Aj tak niektorí trávia štedrovečerné večere a následné sviatky. Lenže ak kalórie prijímame, musíme ich aj vydávať, inak budeme priberať. Vedci teraz vyrátali, že sviatočnej večeri zodpovedá zhruba 12-hodinová chôdza. Väčšina výskumníkov však teraz upiera svoje pohľady k oblohe. V sobotu by totiž konečne mohol odštartovať Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba. Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Čakalo sa na neho dlho, konečne je (snáď) tu. Vesmírny teleskop Jamesa Webba bude najbližšie roky udávať smerovanie astrofyziky. Dovidí až na kraj vesmíru? Môže nájsť stopy mimozemského života? A prečo ide o veľmi rizikovú misiu? O tom všetkom diskutuje Samuel s Norbertom Wernerom a Martinom Topinkom. Podcast vzniká v spolupráci so SME a MUNI v Brne. Podcastové hrnčeky a ponožky nájdete na stránke https://vedator.space/podporte-nas/ Vedátora môžete podporiť cez stránku Patreon https://www.patreon.com/Vedator_sk Podcast môžete počúvať aj cez Spotify: https://tinyurl.com/V-spotify Apple: https://tinyurl.com/V-applePodcast Podbean: https://tinyurl.com/V-podbean Google Podcast: https://tinyurl.com/V-GooglePodcast YouTube: https://tinyurl.com/V-YouTube-kanal Vedátora nájdete aj na FB: https://www.facebook.com/vedator.svk IG: https://www.instagram.com/vedator_sk/ web: https://vedator.space/

Napeto čakanje na izstrelitev najdražjega teleskopa vseh časov, Vesoljskega teleskopa Jamesa Webba, ki velja za tistega pravega naslednika legendarnega Hubbla, se približuje vrhuncu. Samo še nekaj dni nas loči od trenutka, ko bo teleskop po več desetletjih načrtovanja in spopadanja s tehnološkimi izzivi zapustil Zemljo in se podal proti svojemu milijon in pol kilometrov oddaljenemu cilju onkraj tirnice Lune, kjer se bo zazrl daleč nazaj v čas. Pričakovanja astronomske skupnosti - pa tudi širše javnosti - glede novih uvidov v velike uganke vesolja so res izjemna. Ne brez razloga, nadejamo se namreč lahko odgovorov tako na vprašanja o nastanku prvih zvezd in galaksij, črnih lukenj, pa vse do potencialnega odkritja znakov življenja na oddaljenih planetih. In verjetno še česa, česar ta hip sploh še ne znamo predvideti. Med najbolj nestrpnimi so zagotovo znanstveniki in znanstvenice, ki pri tem veleprojektu aktivno sodelujejo. Med njimi je tudi astrofizičarka prof. dr. Maruša Bradač, predavateljica na Kalifornijski univerzi v Daviesu, ki z novim letom prihaja poučevat na ljubljansko Fakulteto za matematiko in fiziko. Ne brez razloga, saj Maruša Bradač aktivno sodeluje pri načrtovanju, upravljanju in uporabi enega izmed štirih znanstvenih inštrumentov na krovu, spričo česar ima tudi že zagotovljen dragoceni raziskovalni čas na novem teleskopu. Ko je pogovor nastal, je bil predvideni datum izstrelitve 22.12.2021, po zadnjih informacijah Nase pa naj bi se to zgodilo 24. decembra 2021. Foto: Igor Napast

To leto mineva 31 let, odkar je ameriška vesoljska agencija Nasa v vesolje izstrelila Hubblov vesoljski teleskop, ki je znanstvenikom omogočil vpogled v najzgodnejše obdobje vesolja. Še več odkritij in dogovorov o zgodovini vesolja in našem mestu v njem pa si zdaj že obetajo od njegovega naslednika, vesoljskega teleskopa Jamesa Webba. Tega naj bi po najnovejših Nasinih napovedih v vesolje izstrelili to leto tik pred božičem iz Francoske Gvajane. In ker je pri njegovem razvoju sodelovala tudi slovenska astrofizičarka Maruša Bradač z univerze v Kaliforniji, smo o prelomni vlogi teleskopa govorili z njo, skupaj s profesorjem Tomažem Zwittrom pa smo teleskopu skušali določiti pravo mesto na zemljevidu astronomije.