Podcasts about takmer

150. EPIZÓDA / Roger Scruton bol humanitným polyhistorom, písal o filozofii, umení, politike a veľa aj o kráse. Takmer všetci ľudia vyhľadávajú krásne veci, príbehy, zážitky. Všetci tak trochu hľadáme krásu vo svete aj v iných ľuďoch. Ale zhodneme sa na tom, čo je krásne? Je všetko iba otázkou vkusu a sentimentu alebo tam je aj hlbšie vysvetlenie? O tom, ako pristúpiť ku kráse vedecky a filozoficky, sa rozprávalo trio: fyzik Jaro, neurovedec Peter a filozof Jakub.----more---- V diskusii sme spomenuli, alebo odporúčame: Jakub o Rogerovi Scrutonovi  kniha I Drink Therefore I Am kniha The Miraculous from the Material rozhovor s Rogerom Scrutonom Feynman o pohári vína  Pozývame Vás:

1. Dobabrali, na čo siahli, a nemôžu sa na nič vyhovárať 2. Premiér kašľal na zákon, zastavil ho až Ústavný súd 3. Jeden z najhorších okamihov kariéry Petra Pellegriniho

Petra Tóth je šperkárka. Takmer 20 rokov oživuje vo svojej tvorbe slovenský folklór, históriu aj silné príbehy. Vytvorila projekt Vyšperkovaná cesta Slovenskom v rámci ktorého precestovala celú krajinu a vytvorila šperky, ktoré reprezentujú 25 slovenských regiónov. Z tohto projektu vznikla putovná výstava. Venuje sa aj projektom spojeným s našou kultúrou - otvorila pamätnú izbu rodičov Andyho Warhola v Mikovej a zachraňuje aj rodný dom Boženy Slančíkovej-Timravy.

Čo sa skrýva na Babej hore a prečo ju vraj nemecké vojenské mapy radšej obchádzali? Kto je Veselica — bytosť, po ktorej stretnete smrť… od smiechu? A prečo Adam hovorí, že ho písanie poslednej knihy doslova vysalo?Porozprávali sme sa aj o tom, ako vznikal zvukový dizajn, z ktorého vám nabehne husia koža. A keď sme si od temnoty trochu oddýchli, vypadli z nás guilty pleasures, za ktoré by sme sa mali asi hanbiť. Ale nebudeme.

Slováci v Holandsku: Krajina včiel – Tomáš Gabzdila Libertíny, výtvarník vyrábajúci diela vytvorené z včelieho vosku v jedinečnej spolupráci s medonosnými včelami. Jeho diela spájajú svet umenia a dejín so svetom prírody. Takmer dvadsať rokov žije v holandskom Rotterdame. Jeho tvorba bola vystavená v prestížnych svetových galériách po celom svete od USA po Japonsko; Slováci v Maďarsku: Mapa - Slovenská Budapešť - v unikátnej mape čítame spolu s Evou Fabianovou; Novinky z hudobného života: „Večne milovaná“ - hudobný redaktor Rado Mešša predstavuje hudobnú novinku skupiny Elán;

VYPLŇTE NÁŠ PODCASTOVÝ PRIESKUM: http://www.zabavavpodcastoch.sk/prieskum Zdá sa, že srdce ako sval je celkom odolné voči rakovine. Dlho bolo záhadou, prečo vlastne: a teraz s novým vysvetlením prišla vedecká štúdia, ktorá sa zamerala na jeho mechanické vlastnosti. Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na naše srdcia. Objavom týždňa je zistenie, že semiačka rastlín už môžu vnímať zvuk. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Odoberajte aj (Ne)vedecký newsletter Tomáša Prokopčáka na sme.sk/nevedecky – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Panacea. Všeliek. Ako sa pustiť do obnovy tela? Ako sa spúšťa sanogenéza? https://skola.odznova.sk/produkt/kurz-3-dnove-hladovanie/Kupón na lepšiu cenu: VYHODNE15 RNDr. Jozef Valuch v rozhovore priniesol nové informácie o biochémii v organizme s dopadom na ľudský organizmus. Pripravili sme spolu aj kurz 3-ňové hladovanie v domácich podmienkach. Pozývame sledovať. ❤ živé podujatia: https://www.40plus.sk/podujatia-odznova/ ❤ vychytávky a zľavy: https://www.40plus.sk/vychytavky/ ) Som rada, že ste tu so mnou a svojimi darmi podporujete tvorbu podcastu ODznova. *************************************************Ďakujem, že ma podporujete na herohero alebo tu na YouTube. Aj vďaka vám vzniká tento obsah. Chcete ma začať podporovať? Info tu: https://herohero.co/odznova Podpora je možná aj tu na YouTube.. zmysel to pre má od 5,99€ (50% z vášho predplatného mi zoberie YouTube ako províziu. Tak si to viete spočítať...Hero berie len 12,5%) Predplatné 2,99 na YT je bez nároku na obsah vopred. Ide len o sympatizovanie, za čo ďakujem... Ak nechcete platiť kartou, možné je podporovať aj cez číslo účtu o.z. : SK45 8330 0000 0022 0165 1060 - do poznámky uveďte, že ide o DAR ĎAKUJEM a nezabudnite pozrieť info a linky o podujatiach a vychytávkach... ( INFO: Podujatia ❤ - https://www.40plus.sk/podujatia-odznova/ ❤Prof. Horáková

Takmer polovica slovenských firiem využíva podnikový softvér s umelou inteligenciou. Významne im šetrí čas, peniaze a dokáže prinášať aj nové rozvojové impulzy. „Je to slušné číslo. Je to dokonca o trochu viac ako v prípade Českej republiky,“ hovorí Martin Ferenec, generálny riaditeľ spoločnosti SAP Slovensko, ktorá stojí za prieskumom. Umelá inteligencia predstavuje zásadnú technologickú zmenu, ktorá sa presadzuje rýchlejšie ako v deväťdesiatych rokoch internet. „Je to zlom v životoch firiem i ľudí. Otázka už nestojí tak, či firmy budú využívať AI, ale ako rýchlo si ju osvoja a adaptujú svoje fungovanie. Žiadna firma sa tomu nevyhne,“ hovorí Martin Ferenec. Umelá inteligencia preberá v korporáciách čoraz viac oblastí - plánovanie, nákup, predaj, logistiku, služby zákazníkom i výberové konania. Trend dnes smeruje k využívaniu AI agentov, ktorí sa špecializujú na rôzne oblasti. Ak sú dobre nastavení, dokážu samostatne vykonať celý proces - od naplánovania cez objednávku, platbu až po expedíciu a komunikáciu so zákazníkmi. AI agent dokáže byť veľmi prospešný a ušetriť firmám veľkú časť nákladov. Ak však nemá dobre nastavené pravidlá a supervíziu, môže narobiť aj škody, napríklad vybieliť firemné účty. „Agenta treba trénovať, kontrolovať a učiť ho na správnych dátach robiť správne veci,“ zdôrazňuje šéf SAP Slovensko. Umelá inteligencia mení aj situáciu na trhu práce. Až 57 percent firiem dokáže vďaka AI znížiť počet zamestnancov. Zároveň však vďaka nej vznikajú nové pozície a vo výsledku sa trh práce skôr transformuje. Rozhovor s Martinom Ferencom moderuje Eva Mihočková. V rozhovore sa dozviete: čo všetko dokáže AI robiť vo firme, aké náklady dokáže firma ušetriť, ktoré profesie sú najviac ohrozené, aké bezpečnostné riziká prináša AI, aké sú trendy jej využívania v budúcnosti. See omnystudio.com/listener for privacy information.

Ako funguje moderná medicína bez čakania v čakárni? V tomto rozhovore sme sa rozprávali s riaditeľom MEDDI Hub, ktorým je Jiří Pecina. T éma rozhovoru je moderná telemedicína, ktorá mení zdravotníctvo na Slovensku aj vo svete. A naplno využíva umelú inteligenciu. Vo videu sa dozviete: - ako funguje konzultácia s lekárom cez aplikáciu MEDDI - prečo až 30 % prípadov netreba riešiť fyzicky - čo je technológia Bioscan a ako sa dá zmerať zdravie cez kameru - ako firmy šetria náklady vďaka digitálnemu zdravotníctvu - prečo sa Slovensko radí medzi lídrov v digitalizácii zdravotníctva MEDDI dnes obsluhuje milióny pacientov a počas sviatkov dokáže spojiť pacienta s lekárom v priemere len za 39 sekúnd. Viac na www.touchit.sk

Hosťom relácie Zo zákulisia politiky bol nezaradený poslanec Ján Ferenčák, okolo ktorého je v posledných týždňoch veľmi rušno. V rozhovore pre Startitup otvorene hovorí, že sa na jeho príklade Matúš Šutaj Eštok snaží zastrašiť ostatných poslancov Hlasu, ktorí by chceli hovoriť. Priznáva si aj chybu ohľadom nahrávky z "tajomnej garáže", ale jedným dychom dodáva, že to nie je tak, ako to vyzeralo.Čoho sa politik obával, keď polícia prišla domov po jeho mamu? Koho blízka rodina je zapojená v pokuse o kompromitovanie jeho osoby ako to sám hovorí? Prečo sa rozhodol zostať v Hlase aj napriek kritike ministra vnútra? Dostal ponuky vstúpiť do inej strany alebo hnutia? To sa už dozvieš v rozhovore.

Celé epizody včetně videa a bonusové části najdeš na www.herohero.co/vyhonitdabla Podcastové aplikace nám nic neplatí. Moc vám děkujeme za odběry, díky nim můžeme fungovat.

Slovenskí autori sa navzájom podporujú, doprajú si a čítajú sa. Aj preto sme oslovili 15 spisovateľov, aby odporučili iných slovenských autorov a ich knihy, ktoré sa oplatí prečítať. Vzišlo z toho viac ako 30 skvelých tipov... 15 slovenských autorov odporúča... Zuzana Smatanová Jana Pronská Lucia Lackovičová Václav Neuer Tamara Šimončíková Heribanová Hana Repová Diana Mozoláková Peter Šloser Lucia Sasková Michala Ries Nina Protušová Jozef Banáš Veronika Homolová Tóthová Kristína Brestenská Katarína Gillerová Aj tieto tipy zaznejú v podcaste: Knihy Antona Heretika a Andrey Heretikovej Marsalovej ako Zlo, Dobro alebo Humor Mengeleho dievča (Veronika Homolová Tóthová) Krvavý erb a V mene jej veličenstva (Jana Pronská) Hľadanie Adama (Frankie Kozmon) Líška (Frankie Kozmon) Niekto ťa má rád (Katarína Gillerová) Šarády (Nina Protušová) Takmer dokonalá (Michala Ries) Amerikáni (Tomáš Hudák) Som Baťa, dokážem to! (Jozef Banáš) Biele mesto (Dominika Sakmárová) Dobrá forma (Roman Chrappa) Ako som prekonal sám seba (Štefan Karak) Na smrť a Tma (Jozef Karika) Áčko za lásku (Iveta Pernišová a Natali Fox) A vy sa ako máte? (Peter Bielik) Spolok Judášov (Peter Šloser) Urobíme všetko, čo sa dá (Eva Borušovičová) O rodičovaní (Kristína Tormová) Storočie (Vanda Rozenbergová) Mäso (Arpád Soltész) Dokonalý svet (Silvia Demovičová) Skrytý impulz (Michaela Zamari) Podcast pripravil Milan Buno. 

(25.2.2026) Takmer lusknutím prstov sme sa ocitli pred bránami jarných klasík. Otvárací víkend sľubuje poriadnu dávku akcie aj so sľubným slovenským a českým zastúpením. Na UAE Tour sme videli, že ani heroický výkon Tiberiho nakoniec nestačil na motivovaného Del Tora. A Ayuso v Algarve potvrdil, že nová metla dobre metie. Teraz už však hurá na klasiky! Diskutujte a súťažte s nami na Discorde! Najlepším kávovým partnerom CykloPodcastu je slovenská pražiareň kávy COFFEEIN. Odporúčame! Hlavným mediálnym partnerom je magazín o cyklistike Cycling-Info.sk. Mediálny partner je RoadCycling.cz.

Marcela Kramplová je pohybová lektorka, ktorá vedie komunitné/pohybové centrum Bublinka a ZMYSLUplnú záHRAdu, autorka publikácií Zdravé nôžky a Pohybová abeceda. Takmer tri desaťročia sa venuje pohybu tých najmenších. Okrem toho že je mama, deťom sa venovala aj v materskej škole a dnes v komunitnom pohybovom centre v bratislavskej Devínskej Novej Vsi. No a popri tom buduje prírodnú záhradu. Dnes sa teda budeme s Marcelou Kramplovou hýbať, hovoriť o komunitnom živote a jeho budovaní, pestovať a vytvárať zmysluplnú záhradu a popri tom myslieť na to, aby sa naše deti a vnúčatá správne hýbali a mali zdravé nôžky. | Hosť RRZ: Marcela Kramplová (pohybová lektorka). | Moderuje: Hana Overweter Rapantová. | Tolkšou Hosť Rádia Regina Západ pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Regina Západ, RRZ.

Takmer presne na prvé výročie od inaugurácie Donalda Trumpa sa v jeho sídle na Floride ocitol Robert Fico s delegáciou. Za zatiaľ nie najtransparentnejších podmienok sa rodí dohoda s americkým Westinghousom o jadrovej spolupráci. Robert Fico mal šancu postaviť sa za Európsku úniu a odmietnuť Trumpove clá – teda pomstu za Grónsko. Šancu nevyužil. Nielen za to ho v podcaste Dobré ráno v rozhovore s Janou Krescanko Dibákovou kritizuje bývalý minister, diplomat a veľvyslanec v Dánsku MIROSLAV WLACHOVSKÝ. Zdroje zvukov: Facebook/Robert Fico, Youtube/SMER - Sociálna Demokracia, The Guardian, Youtube/BBC News Odporúčanie: Už v stredu je v bratislavskom Neptúne Tragéd roka, piatočkári pozývajú na zábavu do popuku a na kúsok sprostredkovanej hanby za výkony nominovaných. Ak nemôžete prísť, skúste si kúpiť aspoň lajfku cez videostream. Viac sa dozviete na piatocek.com. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.

Jozef Golonka, jedna z najväčších legiend slovenského hokeja, sa v podcaste Góly z bufetu s Tomášom Prokopom a Marekom Marušiakom rozhovoril o neuveriteľných príbehoch zo svojej kariéry. Od ponúk z NHL cez stretnutia so svetovými lídrami až po takmer smrteľný úraz – rozhovor je plný momentov, o ktorých málokto vie.Jozef Golonka na úvod odhalil svoj vzťah k Nitre, kde strávil detstvo počas vojny a kde neskôr pomáhal budovať hokej. Spomína, ako s krompáčom v ruke stál pri stavbe prvej ľadovej plochy a ako neskôr vybojoval v Prahe 365 miliónov korún na postavenie krytej haly vo Zvolene. „Za to som dostal župan od Zvolena. To je pre mňa väčšia pocta ako niektoré iné veci,” povedal dojato.Najšokujúcejšie sú jeho spomienky na rok 1960, keď dostal ponuku z Toronta Maple Leafs. „Bol som prvý Európan, ktorý sa mal dostať do NHL, keď bolo len 6 klubov,” vysvetlil s tým, že v hokejovej Sieni slávy v Toronte má dodnes dres s číslom 19. Režim ho však nepustil a táto situácia sa opakovala každý rok. Jozef Golonka vtipne spomínal na kanadských „skautov”, ktorí mu dávali podpisovať prázdne papiere len preto, aby mali zaplatený výlet do Československa.Legendárny útočník otvorene hovoril aj o najtemnejšom momente kariéry – v roku 1962 sa po zákroku švédskeho hráča ocitol na pokraji smrti. „Mal som 34 kg, všetci ma odpísali,” spomína na 3,5 mesiaca v nemocnici, kde ho liečili na tuberkulózu, hoci išlo o zápal pohrudnice. Zachránilo ho až radikálne rozhodnutie lekárov. O rok neskôr už hral na olympiáde v Innsbrucku a Rusom dal 2 góly.Zaujímavé sú aj príbehy z medzinárodnej scény. Jozef Golonka rozprával, ako potriasol rukou anglickej kráľovnej, švédskeho kráľa aj prezidenta Richarda Nixona, ktorého musel opraviť, že nie je Slovinec, ale Slovák. „Tieto zážitky mi nikto nezoberie. Ľudia ponúkajú peniaze za tieto memorabílie, ale ja ich nepredám,” skonštatoval s hrdosťou.Kriticky sa vyjadril k aktuálnej situácii v slovenskom športe: „Protekcionizmus v športe neexistuje – buď vyhráš, alebo prehráš. A u nás sme sa naučili niečo iné.” Mrzí ho, že slovenské médiá nedostatočne pripomínajú velikánov hokeja a návštevnosť na zápasoch klesá.Jozef Golonka odhalil aj príbeh o neuznanom góle v Štokholme, ktorý mu neuznal legendárny rozhodca Josef Kompalla. „Ak by mi ten gól uznal, mal by som zlatú medailu,” povedal o stretnutí s Josefom Kompallom po rokoch v Garmisch-Partenkirchene.Dojemné sú spomienky na spoluhráčov – Jardu Holíka, Gusta Havla či Stana Mikitu, ktorý ho priamo na ľade prehovával, aby utiekol do Kanady. „Hovoril mi: ‚Budeme hrať spolu, budeme najlepší.' Ale ja som mal len pás na pančuchy a niečo k tomu,” spomína so smiechom na ich tajné stretnutie za zatvorenými dverami.„Žiletka”, ako znie prezývka Jozefa Golonka, chystá aj štvrtú knihu, v ktorej by chcel napísať veci, o ktorých doposiaľ mlčal. „Teraz už môžem povedať to, čo som predtým nemohol,” avizuje ďalšie šokujúce odhalenia.

Jozef Golonka, jedna z najväčších legiend slovenského hokeja, sa v podcaste Góly z bufetu s Tomášom Prokopom a Marekom Marušiakom rozhovoril o neuveriteľných príbehoch zo svojej kariéry. Od ponúk z NHL cez stretnutia so svetovými lídrami až po takmer smrteľný úraz – rozhovor je plný momentov, o ktorých málokto vie.Jozef Golonka na úvod odhalil svoj vzťah k Nitre, kde strávil detstvo počas vojny a kde neskôr pomáhal budovať hokej. Spomína, ako s krompáčom v ruke stál pri stavbe prvej ľadovej plochy a ako neskôr vybojoval v Prahe 365 miliónov korún na postavenie krytej haly vo Zvolene. „Za to som dostal župan od Zvolena. To je pre mňa väčšia pocta ako niektoré iné veci,” povedal dojato.Najšokujúcejšie sú jeho spomienky na rok 1960, keď dostal ponuku z Toronta Maple Leafs. „Bol som prvý Európan, ktorý sa mal dostať do NHL, keď bolo len 6 klubov,” vysvetlil s tým, že v hokejovej Sieni slávy v Toronte má dodnes dres s číslom 19. Režim ho však nepustil a táto situácia sa opakovala každý rok. Jozef Golonka vtipne spomínal na kanadských „skautov”, ktorí mu dávali podpisovať prázdne papiere len preto, aby mali zaplatený výlet do Československa.Legendárny útočník otvorene hovoril aj o najtemnejšom momente kariéry – v roku 1962 sa po zákroku švédskeho hráča ocitol na pokraji smrti. „Mal som 34 kg, všetci ma odpísali,” spomína na 3,5 mesiaca v nemocnici, kde ho liečili na tuberkulózu, hoci išlo o zápal pohrudnice. Zachránilo ho až radikálne rozhodnutie lekárov. O rok neskôr už hral na olympiáde v Innsbrucku a Rusom dal 2 góly.Zaujímavé sú aj príbehy z medzinárodnej scény. Jozef Golonka rozprával, ako potriasol rukou anglickej kráľovnej, švédskeho kráľa aj prezidenta Richarda Nixona, ktorého musel opraviť, že nie je Slovinec, ale Slovák. „Tieto zážitky mi nikto nezoberie. Ľudia ponúkajú peniaze za tieto memorabílie, ale ja ich nepredám,” skonštatoval s hrdosťou.Kriticky sa vyjadril k aktuálnej situácii v slovenskom športe: „Protekcionizmus v športe neexistuje – buď vyhráš, alebo prehráš. A u nás sme sa naučili niečo iné.” Mrzí ho, že slovenské médiá nedostatočne pripomínajú velikánov hokeja a návštevnosť na zápasoch klesá.Jozef Golonka odhalil aj príbeh o neuznanom góle v Štokholme, ktorý mu neuznal legendárny rozhodca Josef Kompalla. „Ak by mi ten gól uznal, mal by som zlatú medailu,” povedal o stretnutí s Josefom Kompallom po rokoch v Garmisch-Partenkirchene.Dojemné sú spomienky na spoluhráčov – Jardu Holíka, Gusta Havla či Stana Mikitu, ktorý ho priamo na ľade prehovával, aby utiekol do Kanady. „Hovoril mi: ‚Budeme hrať spolu, budeme najlepší.' Ale ja som mal len pás na pančuchy a niečo k tomu,” spomína so smiechom na ich tajné stretnutie za zatvorenými dverami.„Žiletka”, ako znie prezývka Jozefa Golonka, chystá aj štvrtú knihu, v ktorej by chcel napísať veci, o ktorých doposiaľ mlčal. „Teraz už môžem povedať to, čo som predtým nemohol,” avizuje ďalšie šokujúce odhalenia.

Laureát tohtoročnej Veľkej ceny SOZA. Celoživotne pôsobí ako pedagóg hudobno-teoretických predmetov a kompozície na bratislavskom konzervatóriu, externe pôsobil na Katedre hudobnej vedy FF UK a aj v Slovenskom rozhlase ako lektor scénickej hudby. Takmer 30 rokov bol zástupcom riaditeľa konzervatória v Bratislave. Aktívne pôsobí v Spolku slovenských skladateľov, Hudobnom fonde aj v SOZA. Je umeleckým garantom súťaže žiakov ZUŠ Schneiderova Trnava. Systematicky sa venuje aj tvorbe didaktickej hudobnej literatúry pre deti a mládež. Vo svojej skladateľskej tvorbe sa venoval rôznym žánrom inštrumentálnej hudby, zhudobnil ľudové, latinské či biblické texty a tiež básne domácich i zahraničných autorov. Vyštudoval Konzervatórium v Bratislave - kompozíciu u Juraja Pospíšila a JAMU v Brne u Ctirada Kohoutka. Rodák z Drahoviec, žije v Bratislave. Má rád turistiku, s manželkom a vnukom precestovali Slovensko, Čechy aj Moravu, venuje sa tiež záhrade. Rád zájde na koncert do Slovenskej filharmónie i na školské koncerty. Je ženatý, má dcéru knihovníčku. | Hosť: Stanislav Hochel (laureát tohtoročnej Veľkej ceny SOZA, pedagóg hudobno-teoretických predmetov a kompozície). | Moderuje: Kata Martinková. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Turista má ružové päty, nesmrdí a jeho topánky sú čisté. To sú tri základné rozdiely medzi turistom a pútnikom. Tí, ktorí absolvovali púť do Santiaga de Compostela, sa zhodujú, že je to ozdravný zážitok, pri ktorom si človek siahne na dno a poriadne si vyčistí hlavu. Nájdu sa však aj takí, ktorí na tejto púti podvádzajú. Buď si trasu rapídne skrátia alebo si nechávajú batožinu doviezť autom, a dokonca sú aj takí, ktorí keď nevládzu, zavolajú si taxík. Muzikantka Katka Knechtová však túto púť podstúpila so všetkým, čo k nej patrí. Takmer 800 kilometrov, malý ruksak a jeden a pol mesiaca každodenného kráčania.

V relácii Ide o peniaze sa dozviete: Na úvod anketa s mladými Bratislavčanmi: Ako bývajú a majú na vlastný byt? Môže Generácia Z vstupom na trh ovplyvniť ceny realít či úrokové sadzby hypoték? Ako sa má mladý človek vyrovnať s paradoxom, že kým si šetrí na vlastné zdroje, cena nehnuteľnosti v tom istom čase rastie?  Aký príjem v čistom potrebuje mladý človek, aby vôbec dostal priemernú hypotéku vo výške 120-tisíc? Aké sú najefektívnejšie možnosti získať chýbajúcich 10 – 20 % vlastných zdrojov? Aké sú najčastejšie chyby, ktorých sa dopúšťajú rodičia pri ručení pre svoje deti a aké to má riziká? Banky ponúkajú aj 90 % hypotéky. Aká je šanca, že ju mladý klient dostane a aké sú parametre takejto hypotéky? Aký je reálny rozdiel v maximálnej výške hypotéky, ktorú si dokáže zobrať jeden človek a pár s dvoma príjmami?  Aké sú špeciálne rady pre „singles“, ktorí chcú bývať vo väčších mestách? Kúpa vlastnej nehnuteľnosti a možnosť dostať hypotéku: nielen Generácii Z poradí Michal Ďuriš, partner spoločnosti Umbrella Group.

V septembri 2021 došlo k zrušeniu môjho kanála na platforme YouTube zo strany kontrolórov obsahu, ktorí tvrdili, že „sa domnievajú, že som porušil pravidlá pre komunitu“. Toto obvinenie mi nikdy nebolo vysvetlené, napriek mojej snahe komunikovať. Môj kanál mal vtedy vyše 400 videí, takmer 150 000 odberateľov a takmer 40 miliónov pozretí.V septembri 2025, teda po dlhých štyroch rokoch, mi správcovia YouTube obsahu oznámili, že sa mýlili a že z dôvodu, že som neporušil pravidlá pre komunitu obnovujú môj kanál v plnom rozsahu.Zrušenie kanála v roku 2021 vyvolalo obrovskú vlnu mediálnych reakcií. Takmer všetky slovenské médiá informovali o zrušení kanála a v desiatkach difamačných článkov, ktoré zavádzali verejnosť od samého začiatku, pokračujú doteraz.O celej situácií som znovu vydal tlačovú správu, ale väčšina slovenských médií odmietla o nej doteraz informovať objektívne, nezaujato a mnohé pokračujú v šírení svojich dezinformácií o mojej osobe, vzdelaní a informáciách, ktoré som prinášal počas kovidovej krízy.Verejnoprávna STVR dokonca túto správu zásadného spoločenského charakteru o tom, že nadnárodná spoločnosť sa priznala k páchaniu protiústavnej cenzúry pod politickým nátlakom vlády bývalého amerického prezidenta Josepha Bidena a poškodila osobnostné, ústavné aj ľudské práva slobodného občana SR, úplne ignoruje.Predkladám preto slovenskej verejnosti fakty a nech si každý človek, ktorý sa zaujíma o veci verejné, urobí svoj názor.

Nič z toho, čo o nás premiér rozprával nesedí. Bol to masívny a mimoriadne odporný útok. Toto si nemôže dovoliť ani premiér, hovorí aktivistka Marta Šimečková. Podľa nej sme sa dostali za hranu normálnosti a svet, v ktorom žijú naši údajní sociálni demokrati je šialený.Stala sa symbolom útokov vládnej koalície na mimovládny sektor i občiansku spoločnosť no a stala sa aj premiérovou výhovorkou, ktorá by mala svojou tvárou i menom stelesniť prakticky všetky negatívne dopady vládneho uťahovania opaskov. Bývalá disidentka, dnes občianska aktivistka Marta Šimečková.Určite to bude pokračovať a určite sa to bude stupňovať. Myslím si však, že premiérovi to nepomáha, nových voličov mu to nezískava a môjho syna to bude skôr motivovať než odradzovať od politiky, povedala pre Ráno Nahlas Marta Šimečková. Takmer trojmiliardový konsolidačný balíček verzus údajný subvenčný podvod za približne 130 tisíc. Slová o parazitoch, príživníkoch či lenivých darebákoch a to z úst najvyšších vládnych lídrov verzus trestné oznámenie na samotného premiéra a mnohofarebný, pluralitný a slobodný svet občianskej spoločnosti. Ako to teda bolo s financovaním Stredoeurópskeho fóra a o čom svedčia všetky tie narastajúce útoky vládnej moci na Tretí sektor ako i celú občiansku spoločnosť? Vraciame sa opäť do doby husákovského normalizačného bezčasia a všadeprítomnej šedivosti? "Sloboda je pre tých, čo nepociťujú jej potrebu, zbytočná," napísal v Obnovení poriadku disident Milan Šimečka. Tak čo je dnes pre nás tou slobodou a nakoľko si ju ceníme - a to i zoči voči moci so všetkými jej zastrašovaním, ale aj lákadlami a pôžitkami? No a kam nás to unáša táto vládna moc a čo nám - okrem dvoch pohlaví v Ústave, zastrašovania mimovládok či médií a neustáleho kolovrátku rečí o suverenite vlastne ponúka? No a napokon, kde dnes hľadať tie povestné "ostrovčeky pozitívnej deviácie"?Opäť ide o lámenie chrbtovej kosti národa a zasa na to moc ide cez lámanie rodín tých, ktorí sa jej postavili, tvrdí Šimečková.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Nič z toho, čo o nás premiér rozprával nesedí. Bol to masívny a mimoriadne odporný útok. Toto si nemôže dovoliť ani premiér, hovorí Marta Šimečková. Podľa nej sme sa dostali za hranu normálnosti a svet, v ktorom žijú naši údajní sociálni demokrati je šialený.Stala sa symbolom útokov vládnej koalície na mimovládny sektor i občiansku spoločnosť no a stala sa aj premiérovou výhovorkou, ktorá by mala svojou tvárou i menom stelesniť prakticky všetky negatívne dopady vládneho uťahovania opaskov. Bývalá disidentka, dnes občianska aktivistka Marta Šimečková.Určite to bude pokračovať a určite sa to bude stupňovať. Myslím si však, že premiérovi to nepomáha, nových voličov mu to nezískava a môjho syna to bude skôr motivovať než odradzovať od politiky, povedala pre Ráno Nahlas Marta Šimečková. Takmer trojmiliardový konsolidačný balíček verzus údajný subvenčný podvod za približne 130 tisíc. Slová o parazitoch, príživníkoch či lenivých darebákoch a to z úst najvyšších vládnych lídrov verzus trestné oznámenie na samotného premiéra a mnohofarebný, pluralitný a slobodný svet občianskej spoločnosti. Ako to teda bolo s financovaním Stredoeurópskeho fóra a o čom svedčia všetky tie narastajúce útoky vládnej moci na Tretí sektor ako i celú občiansku spoločnosť? Vraciame sa opäť do doby husákovského normalizačného bezčasia a všadeprítomnej šedivosti? "Sloboda je pre tých, čo nepociťujú jej potrebu, zbytočná," napísal v Obnovení poriadku disident Milan Šimečka. Tak čo je dnes pre nás tou slobodou a nakoľko si ju ceníme - a to i zoči voči moci so všetkými jej zastrašovaním, ale aj lákadlami a pôžitkami? No a kam nás to unáša táto vládna moc a čo nám - okrem dvoch pohlaví v Ústave, zastrašovania mimovládok či médií a neustáleho kolovrátku rečí o suverenite vlastne ponúka? No a napokon, kde dnes hľadať tie povestné "ostrovčeky pozitívnej deviácie"?Opäť ide o lámenie chrbtovej kosti národa a zasa na to moc ide cez lámanie rodín tých, ktorí sa jej postavili, tvrdí Šimečková.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Možno až pol miliardy. Toľko by mohlo priniesť extra zdanenie slovenských ultraboháčov. Nebolo by to jednoduché, ale určite by to bolo lepšie než daň z finančných transakcií či rast daní pre strednú triedu, tvrdí daňová poradkyňa Renáta Bláhová. Prečo sa toho Fico bojí a prečo neprinesú vyššie zdravotné odvody lepšie služby pre pacientov? Takmer tri miliardy Eur. Tak vyzerá účet za aktuálne kolo vládnej konsolidácie. Štát bude brať zamestnancom, živnostníkom, podnikateľom, ale už aj penzistom či chorým.Konsolidačný balík sa však ministrovi financií môže rozsypať ešte predtým než vôbec vstúpi do každodennej reality. Centrálna banka prognózuje citeľné ochladenie ekonomiky, ministrovi analytici upozorňujú na obrovské výpadky vo výbere daní no a podnikatelia? Tí pred takto vysokým -a stále rastúcim, daňovo odvodovým zaťažením už doslova bijú na poplach. Kasta našich ultrabohatých však môže i naďalej pokojne spávať. "Slovenskí boháči zaplatia trojpercentnú daň zo zisku pol miliardy eur," tvrdí daňová poradkyňa Renáta Bláhová Ako je vôbec možné, že ti naozaj najbohatší z nás sa na uťahovaní opaskov nepodieľajú spravodlivou mierou - tak, ako my všetci ostatní? A prečo sa tá naša "suverénne slovenská" Sociálna demokracia Roberta Fica zjavne bojí siahnuť na majetky ako i životnú úroveň slovenskej oligarchie?Je toto vôbec fér a kde je dnes ten povestný štátny nôž, ktorého sa finančné skupiny mali tak veľmi báť - teda, aspoň tak, ako o tom kedysi tak rád rozprával istý Robert Fico? Komu sa u nás oplatí obchádzať platenie daní a prečo štát skôr otvára okno príležitostí pre optimalizáciu daní než motivuje poctivých podnikateľov platiť dane a kto si túto politiku napokon odnesie?Tento spôsob vládnej konsolidácie je dlhodobo neudržateľný, dusí ekonomický rast. Slovensko nutne potrebuje zásadnú reformu daní a odvodov, hovorí Renáta Bláhová.No a pôjdu všetky tie stámilióny vyšších zdravotných odvodov skutočne do zdravotníctva a ak nie, čo je to za poistný systém, v ktorom síce platíme stále viac, ale žiadne lepšie služby pre pacientov za to nedostávame?Kto teda reálne kontroluje peňažné toky finančných skupín v slovenskom zdravotníctve, kto má fakticky pod palcom kontrolu zdravotných poisťovní a prečo to štát s pacientmi - ako i verejným záujmom v oblasti nášho zdravia, de facto zrejme už vzdal?Ráno Nahlas s daňovou poradkyňou, audítorkou a bývalou šéfkou Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Renátou Bláhovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Možno až pol miliardy. Toľko by mohlo priniesť extra zdanenie slovenských ultraboháčov. Nebolo by to jednoduché, ale určite by to bolo lepšie než daň z finančných transakcií či rast daní pre strednú triedu, tvrdí daňová poradkyňa Renáta Bláhová. Prečo sa toho Fico bojí a prečo neprinesú vyššie zdravotné odvody lepšie služby pre pacientov? Takmer tri miliardy Eur. Tak vyzerá účet za aktuálne kolo vládnej konsolidácie. Štát bude brať zamestnancom, živnostníkom, podnikateľom, ale už aj penzistom či chorým.Konsolidačný balík sa však ministrovi financií môže rozsypať ešte predtým než vôbec vstúpi do každodennej reality. Centrálna banka prognózuje citeľné ochladenie ekonomiky, ministrovi analytici upozorňujú na obrovské výpadky vo výbere daní no a podnikatelia? Tí pred takto vysokým -a stále rastúcim, daňovo odvodovým zaťažením už doslova bijú na poplach. Kasta našich ultrabohatých však môže i naďalej pokojne spávať. "Slovenskí boháči zaplatia trojpercentnú daň zo zisku pol miliardy eur," tvrdí daňová poradkyňa Renáta Bláhová Ako je vôbec možné, že ti naozaj najbohatší z nás sa na uťahovaní opaskov nepodieľajú spravodlivou mierou - tak, ako my všetci ostatní? A prečo sa tá naša "suverénne slovenská" Sociálna demokracia Roberta Fica zjavne bojí siahnuť na majetky ako i životnú úroveň slovenskej oligarchie?Je toto vôbec fér a kde je dnes ten povestný štátny nôž, ktorého sa finančné skupiny mali tak veľmi báť - teda, aspoň tak, ako o tom kedysi tak rád rozprával istý Robert Fico? Komu sa u nás oplatí obchádzať platenie daní a prečo štát skôr otvára okno príležitostí pre optimalizáciu daní než motivuje poctivých podnikateľov platiť dane a kto si túto politiku napokon odnesie?Tento spôsob vládnej konsolidácie je dlhodobo neudržateľný, dusí ekonomický rast. Slovensko nutne potrebuje zásadnú reformu daní a odvodov, hovorí Renáta Bláhová.No a pôjdu všetky tie stámilióny vyšších zdravotných odvodov skutočne do zdravotníctva a ak nie, čo je to za poistný systém, v ktorom síce platíme stále viac, ale žiadne lepšie služby pre pacientov za to nedostávame?Kto teda reálne kontroluje peňažné toky finančných skupín v slovenskom zdravotníctve, kto má fakticky pod palcom kontrolu zdravotných poisťovní a prečo to štát s pacientmi - ako i verejným záujmom v oblasti nášho zdravia, de facto zrejme už vzdal?Ráno Nahlas s daňovou poradkyňou, audítorkou a bývalou šéfkou Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Renátou Bláhovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Nevedia, čo činia. Ničia tých, čo ešte ako tak držia našu ekonomiku i celý tento štát. Je to strašná hanba, čo táto vláda pri konsolidácií predvádza. Opozícií to však do lona nespadne zadarmo, hovorí exminister práce, sociálnych vecí (SaS) Jozef Mihál.Takmer tri miliardy eur, i tak vyzerá aktuálny konsolidačný balíček z dielne vládnej koalície. Výraznú časť tohto opätovného uťahovania opaskov pritom zaplatia živnostníci - teda presne tí z nás, ktorí v pote svojej tváre denno-denne riskujú svoje meno, tvár i akékoľvek úspory - na penziu, v chorobe alebo čo i len pre prežitie vlastnej rodiny.Odmenou za podnikateľskú samostatnosť - či snahu byť na štáte čo najviac nezávislý, je pritom neustále rastúce daňovo odvodové bremeno, ako i vŕšiace sa komplikácie od štátnej byrokracie hatiacej podnikateľské iniciatívy a - na oplátku žiadne lepšie či kvalitnejšie služby vidieť nie je. Ba práve naopak.Chradnúce zdravotníctvo, upadajúce školstvo, rozpadajúca sa cestná, ako i železničná infraštruktúra - no a nadôvažok, bobtnajúci štát či rastúce prebendy pre politikov. Nechuť k akýmkoľvek systémovým reformám, ktoré uberajú moc tým, ktorí by mali tento štát spravovať ku prospechu nás všetkých, neodvratne smerujú našu krajinu na grécku cestu, varujú ekonomický odborníci.I toto je dnešné Slovensko v roku 2025. Štát, ktorý bol ešte pred dvomi desaťročiami označovaný za ekonomického "Tigra Európy", sa tak pre neochotu čokoľvek a akokoľvek systémovo meniť, zmenil na akúsi pĺznucu domácu mačku, ktorá prestáva obsluhovať už i tie najzákladnejšie funkcie štátu. No a na stole je pritom mastný účet. Ten účet sa volá konsolidácia, teda uťahovanie opaskov - Nám: Zamestnancom, podnikateľom či živnostníkom.Ako ďalej živnostníci či podnikatelia? A kde sú všetky tie deklarované úspory štátu, ktoré si vopred platíme z našich daní, no o ktorých zatiaľ nikto nič konkrétne ani nechyroval?O konsolidačnom balíčku z pozície živnostníkov i drobných podnikateľov, ale aj o možných úsporách štátu i neschopnosti vlády šetriť samej na sebe či aspoň ponúknuť ekonomicky udržateľnú víziu.Ráno Nahlas s exministrom práce, sociálnych vecí a rodiny, ako aj bývalým poslancom SaS a dnes odborníkom na dane a odvody Jozefom Mihálom.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Nevedia, čo činia. Ničia tých, čo ešte ako tak držia našu ekonomiku i celý tento štát. Je to strašná hanba, čo táto vláda pri konsolidácií predvádza. Opozícií to však do lona nespadne zadarmo, hovorí exminister práce, sociálnych vecí (SaS) Jozef Mihál.Takmer tri miliardy eur, i tak vyzerá aktuálny konsolidačný balíček z dielne vládnej koalície. Výraznú časť tohto opätovného uťahovania opaskov pritom zaplatia živnostníci - teda presne tí z nás, ktorí v pote svojej tváre denno denne riskujú svoje meno, tvár i akékoľvek úspory - na penziu, v chorobe alebo čo i len pre prežitie vlastnej rodiny.Odmenou za podnikateľskú samostatnosť - či snahu byť na štáte čo najviac nezávislý, je pritom neustále rastúce daňovo odvodové bremeno, ako i vŕšiace sa komplikácie od štátnej byrokracie hatiacej podnikateľské iniciatívy a - na oplátku žiadne lepšie či kvalitnejšie služby vidieť nie je. Ba práve naopak.Chradnúce zdravotníctvo, upadajúce školstvo, rozpadajúca sa cestná, ako i železničná infraštruktúra - no a nadôvažok, bobtnajúci štát či rastúce prebendy pre politikov. Nechuť k akýmkoľvek systémovým reformám, ktoré uberajú moc tým, ktorí by mali tento štát spravovať ku prospechu nás všetkých, neodvratne smerujú našu krajinu na grécku cestu, varujú ekonomický odborníci.I toto je dnešné Slovensko v roku 2025. Štát, ktorý bol ešte pred dvomi desaťročiami označovaný za ekonomického "Tigra Európy", sa tak pre neochotu čokoľvek a akokoľvek systémovo meniť, zmenil na akúsi pĺznucu domácu mačku, ktorá prestáva obsluhovať už i tie najzákladnejšie funkcie štátu. No a na stole je pritom mastný účet. Ten účet sa volá konsolidácia, teda uťahovanie opaskov - Nám: Zamestnancom, podnikateľom či živnostníkom.Ako ďalej živnostníci či podnikatelia? A kde sú všetky tie deklarované úspory štátu, ktoré si vopred platíme z našich daní, no o ktorých zatiaľ nikto nič konkrétne ani nechyroval?O konsolidačnom balíčku z pozície živnostníkov i drobných podnikateľov, ale aj o možných úsporách štátu i neschopnosti vlády šetriť samej na sebe či aspoň ponúknuť ekonomicky udržateľnú víziu.Ráno Nahlas s exministrom práce, sociálnych vecí a rodiny, ako aj bývalým poslancom SaS a dnes odborníkom na dane a odvody Jozefom Mihálom.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Redaktori Denníka N, Vlado Šnídl a Roman Pataj, hovorili o tom, prečo je takmer isté, že ruské drony nad Poľskom boli vyslané úmyselne, ako by sme na podobnú situáciu reagovali u nás a aj o tom, že pred časom Ukrajinci zostrelili ruskú raketu, len 58 sekúnd predtým, ako by vletela na naše územie.

Európska prokuratúra má viac práce, čo je jeden z dôsledkov novely trestných kódexov. Na to už musia reagovať aj slovenské úrady, napríklad dôslednou kontrolou prideľovania dotácií, hovorí európsky prokurátor Juraj Novocký. V rozhovore s Veronikou Prušovou priznáva, že po zrušení NAKA stáli niektoré prípady aj rok.

Pavol Hubinák a Oliver Rehák v rozhovore o tom, čo zostalo v tieni najznámejších diel Jara Filipa.

V najnovšej epizóde podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk privítali moderátori Marek Marušiak a Rasťo Konečný jednu z najväčších streleckých osobností slovenskej extraligy Romana Tománka. Takmer 40-ročný rodák z malebného Milochova v Považskej Bystrici sa otvorene rozhovoril o svojej bohatej kariére aj prešľapoch, ktoré ju ovplyvnili.Charizmatický útočník, ktorý bol v roku 2004 draftovaný Phoenixom Coyotes v rovnakom ročníku ako Alexander Ovečkin či Jevgenij Malkin, sa v rozhovore vrátil k hokejovým začiatkom. Ako chlapec, ktorého hokej bavil nielen na štadióne, ale aj mimo neho - či už pri vytváraní hokejok z čísel autobusov, alebo zo zemiakových vriec.Roman Tománek bol najlepším strelcom majstrovstiev sveta do 18 rokov, o prvenstvo sa delil s Philom Kesselom. Napriek talentu však v rozhovore priznáva, že vtedy ani nevedel, čo draft znamená.V najnovšej epizóde podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk sa dozviete detaily aj o premiére Romana Tománka v kempe Phoenixu, kde neveril vlastným očiam, keď ho trénoval Wayne Gretzky. Rovnako úprimne porozprával aj o svojom pôsobení v zahraničí - od divokých zážitkov v Kazachstane, kde zažil cestu po púšti a aj ulomené koleso, až po nemeckú precíznosť v Rostocku.Fanúšikovia slovenského hokeja si určite vychutnajú spomienky na pôsobenie v Nitre, kde vytvoril obávané ofenzívne duo s Jozefom Stümpelom. Hovoril aj o tom, že v jednej sezóne mal po desiatom zápase 0+0, no nakoniec skončili s vyše 70 bodmi. Roman Tománek má na konte viac ako 40-gólovú sezónu v extralige a patrí k hokejistom, ktorým chýba vo vitríne len slovenský titul. Dvakrát sa dostal do finále - najprv s Nitrou, potom s Banskou Bystricou, vždy však ťahal za kratší koniec.V rozhovore si zaspomína na „staré časy” aj Rasťo Konečný, ktorý s Romanom Tománkom zdieľal spoločný ľad, a prezradil, ako vyzerali ich spoločné rozcvičky: „‚Gejzo' si zobral puk, ‚prešmotlal' a vystrelil. A my dvaja mu hovoríme, že by sme si mohli ten puk ešte vymeniť. A Gejzo: ‚Sorry, chalani. Ja si skúšam'.”Skúsený útočník, ktorý síce dnes stále hrá, ale zároveň už aj trénuje mládež v Považskej Bystrici, sa zamyslel aj nad pokračovaním svojej aktívnej kariéry: „V mojom veku je to v tomto smere už také, že ak to nebude mať význam, ani hlavu, ani pätu, tak to jednoducho ukončím.”Rozhovor uzatvoril úprimným odkazom mladým hokejistom, v ktorom upozornil, že jeho príbeh je príkladom toho, ako môžu byť blízko k rozprávkovej kariére, ale zároveň od nej aj ďaleko. Zdôraznil, že talent nestačí, dôležitá je drina a schopnosť požiadať v ťažkých chvíľach o pomoc.

Scenárista a režisér Jozef Banyák Pochádzal z rómskej rodiny kováčov, počas komunizmu miništroval v kostole. Rodina z Viedne ovplyvnila jeho pohľad na svet. Vyštudoval réžiu na VŠMU, pracoval na hollywoodskych produkciách na Slovensku. Má zásluhu na desiatkach hodnotných projektov – filmov a relácií.

Tento denný podcast, vytváraný s pomocou umelej inteligencie, ponúka unikátny a efektívny spôsob, ako sa dozvedieť o najzaujímavejších udalostiach a článkoch dňa. Umelej inteligencii sa darí analyzovať obrovské množstvo informácií z rôznych zdrojov, aby vybrala tie najrelevantnejšie a najpútavejšie obsahy pre širokú škálu poslucháčov. Každá epizóda je navrhnutá tak, aby poskytla hlboký ponor do vybraných tém, od politiky cez vedecké objavy, až po kultúrne udalosti, a to všetko podané informatívne, prístupne a bez emócií. Podcast je ideálnym spoločníkom pre zaneprázdnených ľudí, ktorí hľadajú pohodlný spôsob, aby zostali informovaní o svetovom dianí bez nutnosti tráviť hodiny čítaním rôznych zdrojov, čím poskytuje efektívny a príjemný spôsob, ako prijímať správy.  

Tento denný podcast, vytváraný s pomocou umelej inteligencie, ponúka unikátny a efektívny spôsob, ako sa dozvedieť o najzaujímavejších udalostiach a článkoch dňa. Umelej inteligencii sa darí analyzovať obrovské množstvo informácií z rôznych zdrojov, aby vybrala tie najrelevantnejšie a najpútavejšie obsahy pre širokú škálu poslucháčov. Každá epizóda je navrhnutá tak, aby poskytla hlboký ponor do vybraných tém, od politiky cez vedecké objavy, až po kultúrne udalosti, a to všetko podané informatívne, prístupne a bez emócií. Podcast je ideálnym spoločníkom pre zaneprázdnených ľudí, ktorí hľadajú pohodlný spôsob, aby zostali informovaní o svetovom dianí bez nutnosti tráviť hodiny čítaním rôznych zdrojov, čím poskytuje efektívny a príjemný spôsob, ako prijímať správy.  

V posledných dňoch a týždňoch sa čoraz viac hovorí o ďalšom konsolidačnom balíčku, ktorý pripravuje rezort financií na budúci rok. Šetrenie, ktoré malo spočiatku dosiahnuť maximálne 600 miliónov eur, sa dnes blíži k viac ako dvom miliardám a von sa dostávajú rôzne verzie toho, ako a na čom chce vláda budúci rok získať potrebné peniaze. „Takmer na sto percent sa do konsolidácie dostane daň z hazardu a vyššia daň z nehnuteľností,“ hovorí ekonomická redaktorka denníka SME Michaela Štalmachová s tým, že hnutie Slovensko a strana Demokrati hovoria aj o znižovaní prídavku na dieťa, ktoré by malo byť súčasťou uniknutých materiálov z ministerstva financií. Na verejnosť prenikli tri možné alternatívy znižovania prídavku, a to zo šesťdesiat na tridsať eur vynímajúc rodiny v hmotnej núdzi, respektíve aj osamelých rodičov a rodiny s tromi a viac deťmi. Poslednou možnosťou by bolo zrušenie prídavkov pre nezaopatrené deti staršie ako osemnásť rokov. Aj keď minister práce Erik Tomáš tvrdí, že siahnutie na prorodinné opatrenia by preňho bolo prekročenie červenej čiary, podľa Michaely to tak nemusí byť. „Tomáš je súčasťou skupiny, ktorá pracuje na konsolidácii, čiže nejakú vyjednávaciu silu určite má. Na strane druhej, on dlhodobo opakuje aj to, že je proti znižovaniu odvodov do druhého piliera, no minister Kamenický stále odpovedá, že preňho sú otvorené všetky alternatívy,“ dodáva Michaela. Isté je však zvýšenie dane z nehnuteľností. Zatiaľ je podľa Michaely jasné, že sa navýši tým, čo vlastnia viac ako jednu nehnuteľnosť, a to jeden a pol až trojnásobne. Pri administratívnych budovách sa zase navýši daň za poschodie a spomína sa aj valorizácia dane každý rok o infláciu. Do parlamentu by sa pritom navyšovanie dane malo dostať už na májovej, respektíve na júnovej schôdzi. O akých ďalších opatreniach sa hovorí, aká je pravdepodobnosť, že tie, ktoré sa dostávajú von, sa aj stanú skutočnosťou a na koho plecia opäť padne oprava štátneho rozpočtu? V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá ekonomická redaktorka denníka SME Michaela Štalmachová. ​V rozhovore sa dozviete: 0:47 Aká konsolidácia nás budúci rok čaká. 3:30 Nakoľko oficiálne sú uniknuté informácie. 5:56 Ako by sa mohli meniť prídavky na deti. 10:16 Čo na návrhy hovorí minister Kamenický. 12:20 Čo vieme o navyšovaní dane z nehnuteľností. 15:20 Dáta o investičných nehnuteľnostiach 16:47 Navyšovanie dane každoročne o infláciu. 20:27 Vyššia daň v prevádzkach hazardu. 22:37 Prečo obciam a mestám chýbajú peniaze? 25:41 Zmena odpočtu DPH pri služobných autách. 29:49 Ako sa darí napĺňať tohtoročnú konsolidáciu. 32:44 Kedy bude schválená konsolidácia na budúci rok. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na ⁠sme.sk/indexodber⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Index.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Takmer 17 miliárd dôchodkových úspor bezmála dvoch miliónov sporiteľov. Štát pre ne otvára cestu, ako by mohli pomôcť veľkým projektom na Slovensku. „Považujeme za správne, aby majetok v tejto výške nebol investovaný len v USA, Nemecku, ale aj na Slovensku“, tvrdí minister práce Erik Tomáš z Hlasu. Podmienkou bude podľa neho výhodnosť pre sporiteľov a garantovaná dobrovoľnosť pre správcov. „Dôchodkové správcovské spoločnosti rozhodnú, či sú pre nich alternatívne investičné fondy zaujímavé alebo nie“, dopĺňa.Dôchodkoví správcovia hovoria, že ak je tu deklarovaná spokojnosť na strane štátu, dohoda je dobrou správou pre sporiteľov, ktorých zastupujú. „Nikto nás nenúti podľa tohto návrhu zákona investovať do infraštruktúrnych projektov alebo do dlhopisov Slovenskej republiky. Platí naďalej, že spodný limit je nula a je v réžii dôchodkových správcovských spoločností či a do ktorých projektov sa rozhodnú ísť“, tvrdí Miroslav Kotov, šéf Asociácie dôchodkových správcovských spoločností. Čo však v prípade, že otvorená možnosť podporiť veľké slovenské projekty, dôchodkové peniaze nepritiahne? Nehrozí tlak na ďalšie otvárenie druhého dôchodkového piliera?Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Takmer 17 miliárd dôchodkových úspor bezmála dvoch miliónov sporiteľov. Štát pre ne otvára cestu, ako by mohli pomôcť veľkým projektom na Slovensku. „Považujeme za správne, aby majetok v tejto výške nebol investovaný len v USA, Nemecku, ale aj na Slovensku“, tvrdí minister práce Erik Tomáš z Hlasu. Podmienkou bude podľa neho výhodnosť pre sporiteľov a garantovaná dobrovoľnosť pre správcov. „Dôchodkové správcovské spoločnosti rozhodnú, či sú pre nich alternatívne investičné fondy zaujímavé alebo nie“, dopĺňa.Dôchodkoví správcovia hovoria, že ak je tu deklarovaná spokojnosť na strane štátu, dohoda je dobrou správou pre sporiteľov, ktorých zastupujú. „Nikto nás nenúti podľa tohto návrhu zákona investovať do infraštruktúrnych projektov alebo do dlhopisov Slovenskej republiky. Platí naďalej, že spodný limit je nula a je v réžii dôchodkových správcovských spoločností či a do ktorých projektov sa rozhodnú ísť“, tvrdí Miroslav Kotov, šéf Asociácie dôchodkových správcovských spoločností. Čo však v prípade, že otvorená možnosť podporiť veľké slovenské projekty, dôchodkové peniaze nepritiahne? Nehrozí tlak na ďalšie otvárenie druhého dôchodkového piliera?Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Takmer polovica živnostníkov na Slovensku nemala podnikateľský účet. Nová transakčná daň však urýchľuje ich rozhodovanie Podľa prieskumu agentúry Focus pre mBank malo začiatkom roka podnikateľský účet len 46 percent živnostníkov. Viac ako polovica si ho plánuje zriadiť až koncom marca, pričom 22 percent si chcelo účet otvoriť do konca februára a 12 percent tak plánovalo urobiť už v januári. „Očakávali sme, že mnohí budú túto povinnosť odkladať, keďže ide o prirodzenú vlastnosť – riešiť veci na poslednú chvíľu," uviedol v rozhovore generálny riaditeľ mBank Slovensko Roman Fink. Podnikateľský účet mKonto Biznis prináša živnostníkom viaceré výhody – jasnejšiu evidenciu finančných tokov, oddelenie firemných a osobných financií a jednoduchšiu správu transakcií. Je určený pre podnikajúce fyzické osoby bez ohľadu na odbor ich podnikania. Roman Fink zdôrazňuje, že v mBank je podnikateľský účet mKonto Biznis vedený navždy zadarmo a klienti môžu využívať aj ďalšie výhody, ako sú bezplatné platby vrátane medzinárodných SEPA platieb a výbery z bankomatov nad 70 eur po celom svete. Nová transakčná daň bude podľa neho znamenať pre podnikateľov zvýšené náklady v desiatkach eur mesačne, avšak mBank sa snaží ich dosahy minimalizovať. „Za podnikateľov túto daň odvedieme a zároveň do konca roka kompenzujeme jej časť, všetko teda za klientov vybavíme my, nemusia sa o nič starať, " vysvetľuje R. Fink. Digitalizácia zohráva kľúčovú úlohu pri znižovaní administratívnej záťaže. „Podnikateľský účet si klienti môžu založiť online, telefonicky alebo na pobočke, pričom im stačí občiansky preukaz. Ostatné údaje si banka overí sama," dodáva generálny riaditeľ. mBank sa snaží podnikateľom uľahčiť orientáciu aj prostredníctvom online poradenskej platformy Podnikateľov poradca. Tá ponúka viac ako sto článkov na témy ako právo, dane, účtovníctvo či digitalizácia. Banky očakávajú, že v dôsledku legislatívnych zmien a transakčnej dane vzrastie záujem o podnikateľské účty v týchto dňoch. „Veríme, že živnostníci ocenia jednoduché riešenia a nebudú čakať do poslednej chvíle," dodáva R. Fink. Viac podrobností sa dozviete vo videorozhovore: https://www.trend.sk/ekonomika/podnikatelsky-ucet-bude-aprila-povinny-zivnostnici-ho-mozu-mat-zdarma?itm_brand=trend&itm_template=listing&itm_modul=articles-rubric-list&itm_position=1

V zahraničí bežný štandard, na Slovensku ako šafránu. O čom hovoríme? O priestoroch, ktoré by mohli využívať malí podnikatelia pre svoj biznis. Či už ako showroomy, kancelárie alebo sklady. V Senci vzniká zaujímavý projekt pre malých podnikateľov Small Business Units na predaj a prenájom. Ide o moderné priestory s flexibilným využitím už od 220 m2. V podcaste portálu Nehnuteľnosti.sk o nich hovoril duchovný otec projektu Valter Vrškový.V podcaste sa dozviete: prečo majú malí podnikatelia problém nájsť reprezentatívne priestory na Slovensku, pre aké typy podnikateľov sú Small Business Units určené, ako ekologické riešenia znižujú prevádzkové náklady, ako vyzerajú samotné priestory Small Business Units, ako sa dajú financovať a ako sa cenovo pohybujú priestory pre malých podnikateľov, za koľko mesiacov sa klient môže nasťahovať do nových priestorov.Na Slovensku chýbali moderné priestory pre malých podnikateľovKoncept tzv. Small Business Units sú v zahraniční bežnou praxou. Valter Vrškový hovorí v podcaste portálu Nehnuteľnosti.sk o tom, že konečne dozrel čas, aby mohli tento koncept priniesť aj na naše územie. „Myslím si, že dlhodobo na Slovensku neexistujú priestory novostavby. Všetci malí podnikatelia hľadajú priestory v existujúcich družstvách - starých nehnuteľnostiach. Ich priestory nie sú reprezentatívne. Nie tu nič za posledných 30 rokov, čo by vyhovovalo podmienkam západného štýlu alebo podmienkam nejakej vyššie úrovne týchto priestorov.”On sám sa inšpiroval v Austrálii, kde niekoľko rokov žil a kde sú pre malých podnikateľov vytvorené oveľa lepšie podmienky na ich uplatnenie. „Takmer každé okresné mesto v zahraničí má takýto areál logistiky a služieb. Je to vyslovene až nutné. Na Slovensku sa nejako na to pozabudlo. Až teraz nastal ten čas, aby sme takéto priestory vedeli ponúknuť aj malým podnikateľom.“ Podnikateľské priestory s rozlohou od 220 m² do 680 m² na predaj a prenájom sú vhodné pre rôzne podnikateľské činnosti, ako sú skladovanie, výroba, poľnohospodárske činnosti, montáž, služby a distribúcia produktov.Exkluzívne obchodné priestory v Senci sa dajú upravovať na mieruO moderné a praktické podnikateľské priestory je veľký záujem. „Klienti, ktorí nás oslovia a idú na obhliadku hotového skladu alebo objektu, tak sú veľmi prekvapení, lebo vidia, ak si spravili prieskum v okolí Bratislavy do 50 kilometrov, že takýto produkt nenájdu. Všetkých 5 objektov bude rovnako vizuálne vyzerať, rovnaké farby, rovnaké výkladové strany. Vždy je polovica haly presklená, kde je to administratívne zázemie a druhá polovica je garážová brána a vstup. Všetky sú identické,” pre predstavu priestorov vysvetľuje Vrškový.Zároveň Vrškový dodáva, že sa snažili pre malých podnikateľov pripraviť aj praktické ekologické riešenia na chladenie či vykurovanie. „Navrhli sme tepelné čerpadlá. Skladová plocha aj administratívna plocha sú oddelené a môžete si ich nastaviť presne podľa teploty, či už v lete alebo v zime, ktorú potrebujete. Čiže na týchto tepelných čerpadlách - na spotrebe elektriny sa určite najviac ušetrí.” V prípade záujmu je možné nainštalovať aj fotovoltaiku. „Na strechu vždy robíme predprípravu na fotovoltaiku, keďže ten trend tu je. Jednotliví klienti, prípadne aj s našou spoluprácou, si tam vedia umiestniť...

Väčšina Slovákov má prozápadnú orientáciu, výnimkou sú najmä voliči SMERu, ktorí sa klonia viac na východ. Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus. Prieskum však ukazuje aj našu geopolitickú nekonzistentnosť. Chceme byť neutrálni, ale aj sa viac angažovať v spoločnej euroobrane, deklarujeme členstvo v NATO, no nechceme sa v nej angažovať vojensky. Kto sme a kam smerujeme?Výrazná väčšina obyvateľov Slovenska má prozápadnú orientáciu. Vyplýva to z aktuálneho prieskumu agentúry Focus pre think-tank Fórum Budúcnosti Slovenska. Naopak, väčšinová orientácia voličov najväčšej vládnej strany SMER SSD preferuje príklon na východ. Väčšinovo si to však zo Slovákov želá iba necelá pätina respondentov. Takmer polovica oslovených si zároveň želá našu neutralitu a pritom viac ako 50 percent opýtaných podporuje aktívnejšiu účasť Slovenska v rámci spoločnej európskej obrany v takzvanej "koalícií ochotných." Prieskum ukazuje aj rozkol v geopolitickej orientácií voličov vládnej koalície. Kto sme a kam smerujeme, vieme to vôbec? Kde, ako spoločnosť, vidíme svoje miesto na geopolitickej šachovnici a akú veľkú úlohu dnes hrajú tieto témy pri našom politickom rozhodovaní? Trápia nás vôbec otázky zahraničnej politiky a bude ich váha so stúpajúcou nestabilitou sveta rásť? A prečo je premiér v týchto témach radikálnejší než voliči Republiky? No a napokon, čo ukazujú dlhodobejšie trendy preferencií politických strán a prečo z nich opakovane vyplývajú scenáre možného povolebného patu a riziko tzv. bulharských či talianskych krátkych a nestabilných vlád? Je kľúčovou témou volieb hrozba prepadu hlasov a teda potreba integrácie strán oscilujúcich na hrane zvoliteľnosti?Ráno Nahlas so šéfom agentúry Focus Martinom Slosiarikom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Väčšina Slovákov má prozápadnú orientáciu, výnimkou sú najmä voliči SMERu, ktorí sa klonia viac na východ. Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus. Prieskum však ukazuje aj našu geopolitickú nekonzistentnosť. Chceme byť neutrálni, ale aj sa viac angažovať v spoločnej euroobrane, deklarujeme členstvo v NATO, no nechceme sa v nej angažovať vojensky. Kto sme a kam smerujeme?Výrazná väčšina obyvateľov Slovenska má prozápadnú orientáciu. Vyplýva to z aktuálneho prieskumu agentúry Focus pre think-tank Fórum Budúcnosti Slovenska. Naopak, väčšinová orientácia voličov najväčšej vládnej strany SMER SSD preferuje príklon na východ. Väčšinovo si to však zo Slovákov želá iba necelá pätina respondentov. Takmer polovica oslovených si zároveň želá našu neutralitu a pritom viac ako 50 percent opýtaných podporuje aktívnejšiu účasť Slovenska v rámci spoločnej európskej obrany v takzvanej "koalícií ochotných." Prieskum ukazuje aj rozkol v geopolitickej orientácií voličov vládnej koalície. Kto sme a kam smerujeme, vieme to vôbec? Kde, ako spoločnosť, vidíme svoje miesto na geopolitickej šachovnici a akú veľkú úlohu dnes hrajú tieto témy pri našom politickom rozhodovaní? Trápia nás vôbec otázky zahraničnej politiky a bude ich váha so stúpajúcou nestabilitou sveta rásť? A prečo je premiér v týchto témach radikálnejší než voliči Republiky? No a napokon, čo ukazujú dlhodobejšie trendy preferencií politických strán a prečo z nich opakovane vyplývajú scénáre možného povolebného patu a riziko tzv. bulharských či talianskych krátkych a nestabilných vlád? Je kľúčovou témou volieb hrozba prepadu hlasov a teda potreba integrácie strán oscilujúcich na hrane zvoliteľnosti?Ráno Nahlas so šéfom agentúry Focus Martinom Slosiarikom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Vitajte pri 45. vydaní Index newslettra v audio verzii. Som Eva Frantová a aj tento piatok vám prinášam to najzaujímavejšie zo sveta biznisu a ekonomiky za posledný týždeň. Analytici ministerstva financií tento týždeň oznámili nemilú správu - štát na daniach nevyberie toľko ako si zaumienil. V realite to znamená, že bude musieť v ďalších rokoch šetriť ešte viac. V Index newslettri sa preto na daňové novinky pozrieme bližšie. Ďakujem, že odoberáte Index newsletter. Ak ste tak náhodou ešte neurobili, zmeniť to môžete na tomto odkaze. V prípade, že ho chcete pravidelne počúvať v audio verzii, stačí ak zakliknete jeho odber v akejkoľvek podcastovej aplikácii. _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

Ľudia na Slovensku už začínajú pociťovať prvé dosahy konsolidačných opatrení, ktoré majú štátu pomôcť zlepšiť rozpočet o 2,7 miliardy eur. Minimálne niektoré z nich, napríklad vyššia DPH, už totiž začali platiť.Vláda pritom konsolidáciu od začiatku prezentovala ako sociálne udržateľnú, takú ktorá je síce nevyhnutná, ale nejde len za ľuďmi, ale aj za firmami či podnikateľmi. Tí však, ako sa ukazuje, v mnohých prípadoch nové náklady posúvajú opäť len na samotných ľudí.Čo konkrétne je už dnes drahšie, ako to cítia bežné rodiny a čo ešte len príde?Eva Frantová sa v podcaste Dobré ráno rozpráva s Michaelou Štalmachovou, ekonomickou reportérkou domácej redakcie denníka SME.Zdroj zvukov: TV JOJOdporúčanie:Ak sa chcete o fungovaní ekonomiky dozvedieť viac, Marek Franko vám odporúča knihu Good Economics for Hard Times, ktorej autormi sú dvaja nobelisti. V knihe ukazujú, ako nám ekonómia, ak sa správne aplikuje, môže pomôcť vyriešiť najpálčivejšie sociálne a politické problémy súčasnosti. Od prisťahovalectva po nerovnosť, spomaľovanie rastu až po zrýchľovanie klimatických zmien. My totiž máme zdroje na riešenie problémov, často sme ale zaslepení ideológiou.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

Takmer trinásť miliárd eur. Presne toľko má aktuálna vláda k dispozícii z eurofondových zdrojov. Peniaze, ktoré sú v gescii ministerstva investícií, na ktorého čele stojí Richard Raši z Hlasu, však doslova ležia úhorom. Odborníci aj opozícia už niekoľko týždňov kričia, že peniaze nie sme schopní minúť, čerpanie je v jednotkách percent a ministerstvá nerobia nič, aby to zmenili. „Do konca roka musíme podľa nových pravidiel vyčerpať 1,5 miliardy eur. Ak to nezvládneme, budeme ich vracať do Bruselu,“ hovorí exminister investícií Peter Balík. Pravdepodobnosť, že sa to tak nebude, je podľa neho mizivá, keďže zatiaľ je vyčerpaných len 400 miliónov eur. K dispozícii je tak stále vyše miliarda. Neobstoja podľa neho ani vyjadrenia ministra Rašiho o tom, že už 36 percent všetkých prostriedkov máme zazmluvnených a vyše 70 percent je vo vyhlásených výzvach. „V Čechách mali vo výzvach už pred pol rokom všetky peniaze. Zaostávame,“ dodáva. Najviac problémov pritom podľa neho vykazuje ministerstvo životného prostredia a rezort hospodárstva. Práve ministerstvo v gescii Denisy Sakovej malo podľa Balíka zrušiť už pripravenú výzvu pre malé a stredné podniky, ktorá predstavovala kombináciu grantu a zvýhodnenej pôžičky od komerčných bánk. Nová vláda sa však rozhodla, že peniaze radšej posunie veľkým podnikom a zmenu v schéme dala na prehodnotenie Európskej komisie. Tá ju po pätnástich mesiacoch zamietla a Slovensko tak stratilo vzácny čas a aj možnosť mať čerpanie o tristo miliónov eur vyššie. „Ak tento rok prepadnú eurofondy, bude za to môcť strana Hlas, konkrétne rozhodnutia ministerky Sakovej a neschopnosť Rašiho držať eurofondové opraty pevne v rukách,“ dodáva bývalý minister. Navyše, vláda sa chystá na rekonštrukciu a Raši sa skloňuje ako kandidát na post predsedu Národnej rady. Ten, kto po ňom získa ministerstvo investícií, dostane podľa Balíka do rúk Čierneho Petra. Ako sa dá ešte čerpanie zachrániť a čo pravdepodobne vláda skúsi, ako sú na tom peniaze, o ktorých rozhodujú priamo regióny a prečo Slovensko nikdy, doslova nikdy, nevie, čo s eurofondami? V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá exminister investícií za úradníckej vlády Peter Balík. ​V rozhovore sa dozviete: 0:00 Úvod 1:05 Hrozba prepadnutia miliárd. 5:09 Aktuálne čísla o čerpaní eurofondov. 10:15 Kto za to môže? Remišová alebo Raši? 18:24 Reakcia Európskej komisie. 20:27 Rola Rašiho ministerstva.​​​ 22:45 Ktoré ministerstvá majú problémy s čerpaním. 29:09 Ako sa vláda pokúsi prepadnutie peňazí zvrátiť. 35:14 Ako regióny (ne)čerpajú eurofondy. 40:44 Je reálne balík 13 miliárd vyčerpať? 42:49 Prečo sa problémy s čerpaním opakujú. See omnystudio.com/listener for privacy information.

„Dnes počúvame a hovoríme o ceste Roberta Fica a jeho poslancov do Moskvy viac, ako o ekonomických dopadoch konsolidácie“, hovorí Miroslav Wlachovský, bývalý šéf diplomacie. „Cena za to je však nesmierne vysoká, pretože tak ako Robert Fico poškodil renomé krajiny, to je nevídané“, dopĺňa. V Moskve najprv Robert Fico, potom Andrej Danko a Tibor Gašpar. Po návrate hovoria najprv len o plyne a mieri, v druhej vlne však už aj o „otváraní dvierok“ pre možný výstup krajiny z Európskej únie a Nato. „Chápem, že sa mu koalícia rozpadá. Chápem, že im to nefunguje. A chápem aj to, že za rok a pol vládnutia až tak veľa toho nedosiahli okrem toho, že si zabezpečili beztrestnosť“, hovorí Wlachovský. „Konsolidačný balíček, ktorý nás gniavi, nemá žiaden rastový potenciál. Je to len výberňa peňazí, ktorá nedáva šancu slovenským podnikateľom ani ekonomike k reštartu. Spomedzi susedov sme na tom asi najhoršie. Toto sú veci, ktoré by nás mali znepokojovať. A Robert Fico a spol namiesto sceľovania spoločnosti ešte prikladajú pod kotol“, vysvetľuje. Je to podľa neho dokonalé odklonenie verejnej debaty smerom, ktorá vládnej koalícii vyhovuje. „Dnes počúvame a hovoríme o ceste Roberta Fica a jeho poslancov do Moskvy, než o ekonomických dopadoch konsolidácie“, hovorí. „Cena za to je však nesmierne vysoká, pretože tak ako Robert Fico poškodil renomé krajiny, to je nevídané“, dopĺňa Wlachovský. Hlavnom témou podcastu je však inaugurácia Donald Trumpa. Do úradu sa vráti už v horizonte hodín. Ako 47. prezident Spojených štátov. Kandidát Republikánov v Bielom dome vystrieda Demokrata Joea Bidena. Takmer 83-ročného odchádzajúceho prvého muža Ameriky nahrádza 79-ročný developer, niekdajší vlastník značky Miss Universe, ale i mediálny producent a moderátor televíznej šou, ktorý už raz Američanov presvedčil a bol aj 45. prezidentom Spojených štátov. Vtedy sľuboval migráciu vyriešiť vysokým plotom a covid skôr zľahčoval, Spojené štáty dokonca vyviedol z Medzinárodnej zdravotníckej organizácie. Teraz hovorí o bleskovom vyriešení Putinovej agresie, o colnej vojne s Čínou, o anektovaní Kanady či zaujatí Grónska… A o opravovaní Ameriky. Čo čaká svet – a nás v ňom s Donaldom Trumpom ako novým prvým mužom Spojených štátov? „Môžeme sa obávať hrozby dvíhania ciel. Európska únia patrí medzi hlavných ekonomických partnerov Spojených štátov, čo môžu narušiť clá a môže sa začať obchodná vojna. Špeciálne my na Slovensku s našou produkciou áut z toho profitovať nebudeme, práve naopak“, tvrdí Wlachovský. Budeme hľadať aj odpoveď na otázku, ako ovplyvní Vladimíra Putina s jeho krvavou agresiou voči Ukrajine. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Aténčan Thukydides opísal vojnu medzi Peloponézanmi a Aténčanmi, tak ako ju spolu viedli, a začal hneď pri jej vypuknutí, pretože predvídal, že bude veľká, zo všetkých dovtedajších najdôležitejšia. Usudzoval tak z toho, že vojnové prípravy oboch strán dosiahli v každom ohľade vrchol, a videl, ako sa ostatný grécky svet pridáva k jedným či druhým, niektorí okamžite, iní to mali v úmysle. Je to vskutku najväčší otras, aký zažili Gréci a časť barbarov, ba takmer by sa dalo povedať väčšina ľudstva.“ To sú úvodné slová klasického literárneho diela Dejiny peloponézskej vojny z pera gréckeho historika Thukydida. Ten začína svoje rozprávanie naozaj impozantne. Čitateľ môže chvíľami nadobudnúť pocit, že sa schyľuje naozaj k veľkému, priam svetovému konfliktu. Už tento krátky úryvok totiž sľubuje všetko, čo aj moderný človek od vojny vedome či podvedome očakáva – dlhodobé prípravy, vytváranie spojeneckých aliancií, voľbu konkrétnej stratégie, ale i politiku zastrašovania, propagandu a obratnú diplomaciu. Aj preto sa natíska otázka – vedeli už starí Gréci o vojne všetko? A vnímali ju rovnako ako o viac než 2200 rokov neskôr pruský generál Carl von Clausewitz, ktorý označil vojnu za pokračovanie politiky inými prostriedkami? Alebo je aj naše chápanie vojny ako fenoménu skrz-naskrz grécke? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozpráva s historikom Michalom Habajom. *Podporte podcast Dejiny v aplikácii Toldo na sme.sk/extradejiny. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Až dvadsať percent maturantov chce ísť na vysokú školu do zahraničia. Je to desaťnásobok v porovnaní s rovesníkmi v okolitých krajinách. Za ich rozhodnutím sú najmä skúsenosti známych so slovenskými vysokými školami, potom ich samotná kvalita a až na treťom mieste nabádanie zo strany rodičov či blízkych. Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus pre mimovládnu organizáciu Therapolis. Naopak motivácie zvyšku maturantov pre štúdium na Slovensku sa točia okolo rodiny a priateľov, ktorých nechcú opustiť, či viazanosť budúcej profesie na Slovensko. Takmer 60% zostávajúcich deklaruje, že to robia preto, že chcú pomôcť rozvíjať svoju krajinu. Aké sú teda motivácie maturantov a čo je za nimi? Sme odkázaní na pokračujúci odliv mozgov? Pozrieme sa na to s Renatou Hall z Therapolis. „Nie je to ľahká cesta. Musíme zmeniť „zážitok“ tých ľudí z vysokých škôl. Až potom sa bude šíriť pozitívna skúsenosť z nich“, vysvetľuje Hall. „Ak chceme smerovať ľudí, ukážme im oblasti, ktoré považujeme za dôležité. A zámerne nehovorím o odboroch či programoch, dnešný svet je totiž natoľko komplexný, že si aj vo vzdelávaní vyžaduje kombinácie oblastí poznania“, hovorí Hall. Uvádza pritom príklad kombinácie štúdia medicíny, manažmentu a práva, ktorá môže byť odpoveďou na potreby lekárov so súkromnou praxou. Prieskum o motiváciách ísť na vysokú školu ukázal aj na fenomén prestávky v štúdiu po maturite. V zahraničí ide o známy fenomén označovaný ako „gap year“. Ide o rok, keď mladí zbierajú pracovné skúsenosti, učia sa jazyky alebo cestujú. U nás s ním počíta desatina maturantov. Podľa Renaty Hall je to čas, po ktorom zvykne prísť k zrelšiemu výberu ďalšieho štúdia. „Ako si vybrať vysokú školu? Neísť na ňu v devätnástich“, komentuje Hall. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

*Podporte podcast Dobré ráno v aplikácii Toldo na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/extradobrerano⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠. Prezident Rudolf Schuster tento rok oslávil okrúhle 90. narodeniny. Ak by sme si mali tipnúť jedného z prezidentov, ktorý sa nedožije vysokého veku a ešte aj v dobrom zdraví, asi by to bol práve on. Počas svojho mandátu prezidenta totiž takmer zomrel a snažil sa z podlomeného zdravia vystrábiť časť svojho mandátu. Toto je nová podcastová miniséria denníka SME Prezidenti. Druhý diel je o prezidentovi Rudolfovi Schusterovi.  Zdroje zvukov: STVR, SME, TV JOJ, Česká televize, KOŠICE DNES, TV Markíza, Youtube/Peter Strýček, Východoslovenská televízia, Elán, AP, M1, Youtube/Jaroslav Polaček. Produkcia: Zuzana Kovačič Hanzelová, Marek Franko, Jana Maťková – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte mesačný podcastový newsletter nielen o novinkách SME na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcastovenovinky⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ 

Štát ide míňať viac, firmy aj občania tak musia platiť viac. Takmer trojmiliardová Ficova a Kamenického konsolidácia znamená, že štát minie na budúci rok 66 a pol miliardy eur, no vyberie len necelých 60 miliárd. Zvyšok je deficit, teda dlh našich verejných financií.Rozpočet ráta s deficitom 4,7%. Ľudovo povedané vláda od nás vyberie viac peňazí ako skutočne potrebuje na zníženie deficitu. 235 miliónov eur má ísť na pomoc s cenami energií, do rezervy si vláda naplánovala takmer pol miliardy. Vyššie platy pre zamestnancov štátu či zdravotníkov sa neplánujú.Prečo vláda hovorí, že je rozpočet stabilizačný, no opozícia tvrdí, že ide proti ľuďom? Ako sa v ňom premietne obrovská konsolidácia a ako sa s týmito peniazmi chystá hospodáriť štát? Budú všetky tie zvýšené dane a poplatky vláde stačiť? Ako bude teda na budúci rok s našimi peniazmi a majetkom hospodáriť? Braňo Závodský sa rozprával s analytikom INESS Radovanom Ďuranom.