Podcasts about presnej

Zdraví nás v obtiahnutom tričku z jazera, proti televíziám organizuje odbojovú akciu s cieľom presunúť diskusné relácie z nedele na iný deň a na otázky o zdravotnom stave reaguje – čo je vás do toho. Ak už však premiér ruší svoj program, niečo nás do toho predsa len je, zvlášť keď sa v tejto chvíli chystá na náročný výlet do Moskvy.O nastoľovaní tém predsedom vlády, problémoch v koalícii a moskovskej ceste sa Jana Krescanko Dibáková porozprávala s komentátorom Petrom Tkačenkom.Zdroje zvukov: TA3, STVR, Facebook/Robert FicoOdporúčanie:Dnes vás opäť pozývam do divadla. Presnejšie, pozýva vás herec Šimonovič, ktorý podľa Denníka N obdivoval Tisa a pri jeho hrobe čítal oslavnú báseň. A neuveríte, práve on načítal pozvánku na celoštátne oslavy víťazstva nad fašizmom spolu so staručkým partizánom Strmeňom, môžete ich počuť v rozhlase i v Slovenskej televízii. Aktuálne však v Divadle Pavla Országha Hviezdoslava hrajú predstavenie Hitlerov prezident, po ktorom k Tisovmu hrobu určite neprídete. Prosím, nechajte jedno voľné miesto pre pána herca.-A ak ste ešte nevideli nového kanadského premiéra, ako tancuje so svojimi podporovateľmi po vyhlásení výsledkov, odporúčam. Je to len prá sekúnd, ktoré pokojne nájdete aj na Youtube. ⁠Ak už nič, aspoň vás rozosmeje.⁠–Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

Zostáva týždeň do parlamentnej schôdze. Teda už len týždeň a zrekonštruovaná koalícia podstúpi krst ohňom. Presnejšie tajnou voľbou predsedu parlamentu. Dočká sa po takmer roku národná rada nového vedenia? A podarí sa koalícii obnoviť parlamentnú väčšinu? A ak áno v minimalistickej alebo v jej v pôvodnej 79-člennej sile? No a kým sa na domácej scéne hrá o funkcie, za našimi hranicami, žiaľ, aj naďalej o ľudské životy.  Kyjev ohlásil, že je pripravený rokovať o prímerí. Prečo zo strany vlády nepočujeme jasné výzvy na to, aby Rusko zložilo zbrane? A pridá premiér už vo štvrtok na samite svoj hlas k tomu spoločnému európskemu? Aj o tom boli Analýzy 24.

Možno to nie je naša prvá predstava, no staroveký Egypt mohol voňať príjemne. Presnejšie, egyptské múmie, ktoré teraz preskúmali vedci, zvedaví, aké pachy ich mohli kedysi dávno sprevádzať. Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberieme za pachmi do starovekého Egypta a dozvieme sa, ako sme na tom s topením sa ľadovcov. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Odoberajte aj (Ne)vedecký newsletter Tomáša Prokopčáka na sme.sk/nevedecky – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Viac ako dvadsať rokov bol príslušníkom Slovenskej informačnej služby. Presnejšie od roku 1994 do 2015. Teda v období, keď vyvraždil Ľudovít Sátor a jeho gang na juhu Slovenska viac ako 200 ľudí. Roky pracoval v utajenom režime, v prostredí organizovaného zločinu. Do štúdia Na Stope s Ivanom Megom prišiel bývalý riaditeľ útvaru Slovenskej informačnej služby na boj proti organizovanej kriminalite Roman Osuský. V súvislosti s vyvraždením viac ako 200 ľudí na juhu Slovenska reportér Ivan Mego spovedal niekdajšieho policajného viceprezidenta a neskôr aj prezidenta Jaroslava Spišiaka a dlhoročného politika a trojnásobného podpredsedu parlamentu Bélu Bugára. Tí pri otázkach o zodpovednosti za vyvraždenie stoviek ľudí ukázali prstom na Slovenskú informačnú službu... Pre viac videí z kriminálneho a politického prostredia sleduj ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠Na Stope s Ivanom Megom.⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

"Fico chce svojou agresivitou vzbudiť agresivitu aj u tých ostatných a zatiahnuť ich do tej žumpy k sebe, a možno ich aj vyprovokovať k nejakému občianskemu násiliu. To je jeden z jeho cieľov, celú spoločnosť stiahnuť na svoju úroveň," varuje známy humorista Rasťo Piško. V čom vláda kopíruje hitlerovu taktiku a ako reagovať na stupňujúcu sa atmosféru násilia? "Nevidel som väčšiu paródiu ako výjazdové rokovanie vlády do Galanty, čo už môže minister zahraničia vybaviť z Galanty? To sú ťažko hlúpe, zbytočné maškarády v duchu normalizačného socializmu," hovorí o aktuálnej vládnej moci známy humorista Rasťo Piško. ktorého poznáme predovšetkým z čias mečiarizmu, keď spolu so Stanom Radičom či Jarom Filipom humorom vysmievali - a tým i porážali, toho vtedy najmocnejšieho muža v štáte ako i jeho snahu o režim, ktorý sa dnes akoby opäť vracal z politického hrobu no a ten vládnuci režim sa k moci zasa derie bez úsmevu, bez schopnosti nadhľadu i sebairónie a najmä - bez akéhokoľvek humoru, tobôž satiry.Možno i preto tento humorista, ktorého zocelili časy mečiarizmu, prostredníctvom sociálnych sietí verejnosť varuje:"Buďte opatrní, priatelia! Pomaly sa blíži finále, ktoré si naplánovala táto vláda. Majú v rukách takmer všetko, ale potrebujú dosiahnuť ešte jednu vec - POTREBUJÚ ZO SEBA UROBIŤ OBETE! Príkladom sú všetky tie Pelleho celebrity, ktorým zrušili benefity ich sponzori. Vraj trpia mediálnym lynčom a pácha sa im krivda. Preto sa neznižujte na ich úroveň. Nepoužívajte výrazy takých hulvátov ako sú Fico a Blaha. Nenadávajte im - odpor a pohŕdanie sa dá vyjadriť aj inak. Ovládajte sa. Ak nie - použijú to voči vám! Ak máme byť tou slušnejšou časťou Slovenska, nepristúpme na ich hru.Je to stará taktika, ktorú použili nemeckí nacisti. Keď sa Hitler dostal k absolútnej moci, potreboval zapáliť Reichstag a bolo mu jedno kto to urobí. Potreboval zámienku, aby mohol zničiť aj posledné zvyšky demokracie a zdravého rozumu. Ficov Reichstag máme byť my - ktorí sa im vraj vyhrážame, nadávame a ohrozujeme ich bezpečnosť. Budú na nás váľať všetky svoje neúspechy, lebo ich údajne nerešpektujeme a hádžeme im polená pod nohy...Robte to aj naďalej. Ale, prosím s noblesou a s odstupom. Oddeľme zrno od pliev. Budú to oni, ktorí to nezvládnu a budú za to trpieť najmä ich voliči. Zostaňte v kľude. Protestujte, ale slušne a s humorom. Oni žiaden humor ani nadhľad nemajú. Sú iba zúriví a túžia po pomste. Nemajú sa čoho chytiť. Ak im nedáme náboje, čiže zámienku, budú strieľať, ale iba do gatí...Ficovým a Dankovým cieľom je, stiahnuť celú našu spoločnosť na absolútne civilizačné dno. Bez rozdielu! Svojich voličov tam už dostali. Ešte tam potrebujú dostať zvyšok, čiže nás. Aby sa všetci nenávideli a nadávali si. Aby Fico mohol povedať: "Pozrite sa, dámy a páni! Tu nie je žiaden rozdiel. Na Slovensku žije už len čvarga!"To je jeden zo statusov Rasťa Piška v ktorých i takto varuje verejnosť pred snahou vládnej moci o nielen politickú, ale dnes už aj doslova občiansku konfrontáciu - a to bez akéhokoľvek zmyslu pre humor ako i bez akéhokoľvek úsmevu. "Táto vládnuca klika nám vyrazila zbraň z ruky, začali totiž robiť paródiu sami na seba. Presnejšie, už tou paródiou vlastne sú. Prispôsobovať sa Ficovi či Blahovi je naozaj veľmi ťažké," hovorí v dnešnom podcaste humorista Rasťo Piško. Kam zmizol politický humor a prečo politikom chýba zmysel pre sebairóniu, nadhľad či dokonca čo i len obyčajná schopnosť úsmevu, ktorý dnes nahradil výsmech a úškľabok?Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

"Fico chce svojou agresivitou vzbudiť agresivitu aj u tých ostatných a zatiahnuť ich do tej žumpy k sebe, a možno ich aj vyprovokovať k nejakému občianskemu násiliu. To je jeden z jeho cieľov, celú spoločnosť stiahnuť na svoju úroveň," varuje známy humorista Rasťo Piško. V čom vláda kopíruje hitlerovu taktiku a ako reagovať na stupňujúcu sa atmosféru násilia? "Nevidel som väčšiu paródiu ako výjazdové rokovanie vlády do Galanty, čo už môže minister zahraničia vybaviť z Galanty? To sú ťažko hlúpe, zbytočné maškarády v duchu normalizačného socializmu," hovorí o aktuálnej vládnej moci známy humorista Rasťo Piško. ktorého poznáme predovšetkým z čias mečiarizmu, keď spolu so Stanom Radičom či Jarom Filipom humorom vysmievali - a tým i porážali, toho vtedy najmocnejšieho muža v štáte ako i jeho snahu o režim, ktorý sa dnes akoby opäť vracal z politického hrobu no a ten vládnuci režim sa k moci zasa derie bez úsmevu, bez schopnosti nadhľadu i sebairónie a najmä - bez akéhokoľvek humoru, tobôž satiry.Možno i preto tento humorista, ktorého zocelili časy mečiarizmu, prostredníctvom sociálnych sietí verejnosť varuje:"Buďte opatrní, priatelia! Pomaly sa blíži finále, ktoré si naplánovala táto vláda. Majú v rukách takmer všetko, ale potrebujú dosiahnuť ešte jednu vec - POTREBUJÚ ZO SEBA UROBIŤ OBETE! Príkladom sú všetky tie Pelleho celebrity, ktorým zrušili benefity ich sponzori. Vraj trpia mediálnym lynčom a pácha sa im krivda. Preto sa neznižujte na ich úroveň. Nepoužívajte výrazy takých hulvátov ako sú Fico a Blaha. Nenadávajte im - odpor a pohŕdanie sa dá vyjadriť aj inak. Ovládajte sa. Ak nie - použijú to voči vám! Ak máme byť tou slušnejšou časťou Slovenska, nepristúpme na ich hru.Je to stará taktika, ktorú použili nemeckí nacisti. Keď sa Hitler dostal k absolútnej moci, potreboval zapáliť Reichstag a bolo mu jedno kto to urobí. Potreboval zámienku, aby mohol zničiť aj posledné zvyšky demokracie a zdravého rozumu. Ficov Reichstag máme byť my - ktorí sa im vraj vyhrážame, nadávame a ohrozujeme ich bezpečnosť. Budú na nás váľať všetky svoje neúspechy, lebo ich údajne nerešpektujeme a hádžeme im polená pod nohy...Robte to aj naďalej. Ale, prosím s noblesou a s odstupom. Oddeľme zrno od pliev. Budú to oni, ktorí to nezvládnu a budú za to trpieť najmä ich voliči. Zostaňte v kľude. Protestujte, ale slušne a s humorom. Oni žiaden humor ani nadhľad nemajú. Sú iba zúriví a túžia po pomste. Nemajú sa čoho chytiť. Ak im nedáme náboje, čiže zámienku, budú strieľať, ale iba do gatí...Ficovým a Dankovým cieľom je, stiahnuť celú našu spoločnosť na absolútne civilizačné dno. Bez rozdielu! Svojich voličov tam už dostali. Ešte tam potrebujú dostať zvyšok, čiže nás. Aby sa všetci nenávideli a nadávali si. Aby Fico mohol povedať: "Pozrite sa, dámy a páni! Tu nie je žiaden rozdiel. Na Slovensku žije už len čvarga!"To je jeden zo statusov Rasťa Piška v ktorých i takto varuje verejnosť pred snahou vládnej moci o nielen politickú, ale dnes už aj doslova občiansku konfrontáciu - a to bez akéhokoľvek zmyslu pre humor ako i bez akéhokoľvek úsmevu. "Táto vládnuca klika nám vyrazila zbraň z ruky, začali totiž robiť paródiu sami na seba. Presnejšie, už tou paródiou vlastne sú. Prispôsobovať sa Ficovi či Blahovi je naozaj veľmi ťažké," hovorí v dnešnom podcaste humorista Rasťo Piško. Kam zmizol politický humor a prečo politikom chýba zmysel pre sebairóniu, nadhľad či dokonca čo i len obyčajná schopnosť úsmevu, ktorý dnes nahradil výsmech a úškľabok?Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Vypočujte si ohliadnutie za posledným ročníkom Slovenskej EFFIE z pohľadu porotcov 1. aj 2. kola. O svojich skúsenostiach a prácach z poroty vám porozprávajú Monika Farkašová a Šimon Gál v diskusii s Martinom Woskom. Presnejšie vás čaká: rýchle potešenie z Young Lions rozoberieme práce, ktoré najviac rezonovali s Mončou a Šimonom povieme si prečo je tak ťažké vyhrať kategóriu digitál čo je to atribučný problém či sú EFFIE práce aj kreatívne aké médium najčastejšie využívajú najefektívnejšie kampane či sú earned media relevantné a ktorá kategória vynáša najviac zlatých ocenení Sledujte nás na našich sociálnych sieťach Facebook , Instagram a LinkedIn.

Po Krpovi nepomenovali žiadny syndróm, ale ak by sa na neho predsa len nejaký vzťahoval, tak to bola neuveriteľná zlosť, ktorá do neho vstúpila keď ho odmietla nejaká žena. Presnejšie keď sa s ním odmietla na počkanie vyspať. NEXT? Posteľ bola cela krvavá  https://open.spotify.com/episode/33Xd3rG21fmtKs9N96VWcQ?si=85h0OV0XQDa4ycvkTOM6BA  Žilina po druhýkrát zažije elektrizujúcu atmosféru Vražedného Psyché NAŽIVO! Premiérovo sa predstaví aj úspešný podcast zo sveta realít Ľahkosť Bytia. Žilina – 25. marca o 18:30 v Dome Odborov. Vstupenky na  www.zapotour.sk  Autorom námetov @vrazedne_psyche je moderátor Richard Mažonas, príbeh vraha do literárnej podoby preniesol spisovateľ Dušan Budzak  https://www.pantarhei.sk/autori/budzak-dusan  Konanie vraha analyzujeme s dlhoročným súdnym znalcom z oblasti psychiatrie, MUDr. Svetozárom Drobom. Zverejnené informácie pochádzajú z voľne dostupných zdrojov, účelom umeleckého diela nie je zasiahnutie do osobnostných práv dotknutých osôb.  https://linktr.ee/vrazednepsyche  Produkcia @vrazedne_psyche by ZAPO  https://www.zabavavpodcastoch.sk/reklama/  

Čo robiť, keď je nepriateľ na prahu hlavného mesta? Otázka, ktorú si pred dvomi rokmi položili mnohí Kyjevčania a Kyjevčanky - a to v čase, keď sa Rusi premávali kyjevskými oblasťami. Odpoveď na túto otázku napokon našli.Chodia do práce, starajú sa o deti, žijú svoje životy, no učia sa žiť s realitou vojny. Presnejšie, ako realitu vojny zvládnúť. Reč je o ukrajinských „valkýrach“ – nimi sa Ukrajinky stanú, keď prejdú kurzom sebaobrany, ktoré im ponúka jedno z kyjevských občianskych združení.Ženy sa každý týždeň stretnú na konkrétnom mieste, v konkrétnom čase a cvičia – ako pracovať so zbraňou, ako sa pohybovať v ostreľovanom meste, či ako sa evakuovať.Reportérka Stanislava Harkotová sa bola na takéto cvičenie pozrieť a v podcaste Nahlas z Ukraїny približuje, ako to prebiehalo.„Hovoria, že chcú byť lepšie pripravené a nechcú zažívať paniku ako vo februári 2022. To je ich základná motivácia. Jedna žena mi dokonca povedala, že odkedy trénuje, tak sa stala pokojnejšou a lepšie znáša sirény. Kurz ti dodá sebavedomie, že vieš čo máš robiť v ohrozujúcej situácii,“ približuje v podcaste.Cvičenie prebieha vonku v prírode, medzi opustenými budovami. „Začiatočníci sa učia ako správne držať zbraň, na čo si dať pozor, ako hádzať špeciálnym cvičným granátom,“ dopĺňa Stanislava Harkotová. Kurz má niekoľko úrovní, a keď ich ženy splnia, stanú sa „valkýrami“, ktoré okrem iného pomáhajú zraneným ukrajinským vojakom.Podcast z Nahlas z Ukraїny moderuje Denisa Hopková.

Mečiarizmus sa vracia, ale už v úplne inej podobe pretože tá vtedajšia podoba už dnes nie je možná. To, čo vláda voči médiám skúša je hlúposť, ktorá sa vláde určite vráti a to veľmi rýchlo, tvrdí dlhoročný novinár, bývalý viacnásobný šéfredaktor a expredseda Syndikátu novinárov Ján Füle. Podľa neho vládna moc uverila v existenciu tzv. Alternatívnych médií. Alternatívne médiá sú ale otrava, tvrdí Füle.Vláda ešte ani nezískala dôveru parlamentu a už začína napĺňať niektoré svoje predvolebné sľuby a pretavovať predvolebnú rétoriku do mocenskej praxe. Jedným z prvých terčov vládnej moci sa tak stávajú médiá. Presnejšie tie médiá, ktoré boli voči stranám aktuálnej vládnej moci, ale nielen im, kritické a za svoju úlohu vždy považovali predovšetkým kontrolu moci.Na rad tak prichádza ich demonštratívne ignorovanie vládnymi politikmi, ale Robert Fico svoj nevraživý postoj voči vybraným redakciám už pretavil aj do reálnej snahy odoprieť im prístup na Úrad vlády. Pripomeňme, že tej vlády, ktorá vládne nielen voličom vládnych strán, ale vládne všetkým občanom Slovenska a rovnako tak, je aj všetkými občanmi Slovenska i financovaná.Neblahý osud môže čakať aj verejnoprávnu RTVS kde už vládna moc netají ambíciu Telerozhlas rozdeliť, mocensky ovládnuť a znormalizovať verenoprávne médiá.Nie je to pritom nič nové, obdobne zakazoval svojim ministrom komunikovať počas svojho vládnutia i Vladimír Mečiar a rovnako tak za jeho éry zažili verejnoprávna STV i SRo svoj najväčší úpadok a stratu dôveryhodnosti. A opäť pripomeňme, že tento zápas s médiami skončil pre Vladimíra Mečiara jeho politickou porážkou v roku 1998.Rozbieha sa teda opäť ten povestný mečiarovský valec zo “Zlatej Idky” a ako môže konfrontácia vládnej moci s mediálnym mainstreamom dopadnúť? Prečo majú čitatelia, poslucháči a diváci médií označených Ficom za tzv. Nepriateľské” právo na rovnaký prístup k informáciám? Nakoľko sa vládna moc môže spoliehať na takzvanú mediálnu alternatívu a nezrátajú jej to tieto médiá, ak moc nebude schopná plniť ich predstavy? Ustojí verejnoprávna RTVS tlak moci a prečo je tak dôležité brániť a chrániť hodnoty verejnoprávnosti?No a napokon, ako to dopadne so škodoradostnými veštbami o konci mainstreamových médií a dokedy bude ľuďom postačovať alternatívna realita odtrhnutá od faktov i štandardných, overených redakčných postupov a prečo je pre demokraciu podstatná mediálna výchova?“Tak, ako nemôže nikto vyrábať párky len tak - a predávať to ako párky, tak rovnako nemôže nikto predávať informácie len tak - a tvrdiť, že to sú vlastne také alternatívne informácie no a vyskúšajte, čo to s vami spraví: Možno nezomriete, ale možno i zomriete. To je jednoducho nezmysel. Vráti sa im to, vráti sa im to určite a vráti sa im to podľa mňa veľmi rýchlo, hovorí skúsený dlhoročný novinár Ján Füle. Podľa neho nám tu už veľmi dlho zúfalo chýba mediálna výchova.Témy a otázky pre dlhoročného novinára Jána Füleho.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Mečiarizmus sa vracia, ale už v úplne inej podobe pretože tá vtedajšia podoba už dnes nie je možná pretože sme v EÚ a je aj iné storočie. To čo vláda voči médiám skúša je hlúposť, ktorá sa im určite vráti a to veľmi rýchlo, tvrdí dlhoročný novinár, bývalý viacnásobný šéfredaktor a expredseda Syndikátu novinárov Ján Füle. Podľa neho vládna moc uverila v existenciu tzv. Alternatívnych médií. Alternatívne médiá sú ale otrava, tvrdí Füle.Vláda ešte ani nezískala dôveru parlamentu a už začína napĺňať niektoré svoje predvolebné sľuby a pretavovať predvolebnú rétoriku do mocenskej praxe. Jedným z prvých terčov vládnej moci sa tak stávajú médiá. Presnejšie tie médiá, ktoré boli voči stranám aktuálnej vládnej moci, ale nielen im, kritické a za svoju úlohu vždy považovali predovšetkým kontrolu moci.Na rad tak prchádza ich demonštratívne ignorovanie vládnymi politikmi, ale Robert Fico - tentoraz už v úlohe premiéra, svoj nevraživý postoj voči vybraným redakciám, pretavil už aj do reálnej snahy odopriet im prístup na Úrad vlády. Pripomeňme, že tej vlády, ktorá vládne nielen voličom vládnych strán, ale vládne všetkým občanom Slovenska a rovnako tak, je aj všetkými občanmi Slovenska z ich daní i financovaná.Neblahý osud môže čakať aj verejnoprávnu RTVS kde už vládna moc netaj´í mabíciu Telerozhlas rozdeliť, mocensky ovládnuť a znormalizovať verenoprávne médiá v duchu ich politických, ideových či hodnotoých predstáv.Nie je to pritom nič nové, obdobne zakazoval vojim ministro komunikovať s rádiom Twist, televíziou Markíza a danníkom SME počas svojho vládnutia i Vladimír Mečiar a rovnako tak za jeho éry zažili verejnoprávna STV i SRo svoj naväčší úpadok, stratu dôveryhodnosti a stali sa doslova slúžkami vládnej moci. A opäť pripomeňme, že tento zápas s médiami skončil pre vladimíra Mečiara jeho politickou porážkou v roku 1998.Rozbieha sa teda opäť ten povestný mečiarovský valez zo “Zlatej Idky” a ako môže konfrontácia vládnej moci s mediálnym mainstreamom dopadnúť? Prečo majú čitatelia, poslucháči a diváci médií označených ficom za tzv. Nepriateľské” právo na rovnaký prístup k informácám, ako všetci ostatní? Nakoľko sa vládna moc môže spoliehať na takzvanú mediálnu alternatívu a nezrátajú jej to tieto médiá, ak moc nebude schopná plniť ich predstavy a ambície?Ustojí verejnoprávna RTVS tlak moci a prečo je tak dôležité bránich a chrániť hodnoty nezávislej verejnoprávnosti?No a napokon, ako to dopadne so škodoradostnými veštbami o konci mainstreamových médií a doedy bude ľuďom postačovač alternatívna reality odtrhnutá od faktov i úplne štandardných a dlhodobo overených redakčných postupov a “receptúr” a prečo je pre demokraciu pdstatná mediálny výchova?“Tak, ako nemôže nikto vyrábať párky len tak - a predávať to ako párky, tak rovnako nemôže nikto predávať informácie len tak - a tvrdiť, že to sú vlastne také alternatívne informácie no a vyskúšajte, čo to s vami spraví: Možno nezomriete, ale možno i zomriete. To je jednoducho nezmysel. Vráti sa im to, vráti sa im to určite a vráti sa im to podľa mna veľmi rýchlo, hovorí skúsený dlhoročný novinár Ján Füle. Podľa neho nám tu už veľmi dlho zúfalo chýba mediálna výchova.Témy a otázky pre dlhoročného novinára Jána Füleho.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Posledné dni sa akoby o situácii na Ukrajine prestalo rozprávať, pozornosť sa totiž presunula na Izrael. No Ukrajinu čaká ďalšia zima pod ruským ostreľovaním, zdá sa tiež, že front sa zasekol, pritom na Západe sa plíživo mení nálada. Čo to znamená pre Ukrajinu a ako to vyzerá a bude vyzerať na bojisku? Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno pýta Petry Procházkovej z českého Deníka N. Zdroje zvukov: Telegram/combatfootageua, X/Illia Ponomarenko, Youtube/SMER-SSD, CNN, Sky News Odporúčanie: Viete si predstaviť, že vám ktosi zastrie slnko? Presnejšie, že sa nejaká zúfalá krajina rozhodne napumpovať aerosóly do atmosféry, aby ochránila našu planétu? Môže to znieť ako nepravdepodobný scenár, no presne nad takýmto sa zamýšľa BBC Future v texte Čo keby sa nejaká krajina rozhodla zatemniť slnko, aby sa vyhla klimatickej katastrofe a tento text je mojim dnešným odporúčaním. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte mesačný podcastový newsletter nielen o novinkách SME na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcastovenovinky⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠  – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

„Masa uhorských voličov vôbec nemyslí na to, že by výkonom svojho volebného práva chcela nejako ovplyvniť vedenie verejných záležitostí. Vie, že „páni“ po voľbách beztak urobia tak, ako oni chcú, že z toho, čo sľúbili pred voľbami, nič nedodržia. Priemerný uhorský volič je ľahostajný k tomu, kto bude zvolený. Podstatné však je, že môže voliť, pretože na volebné právo nazerá ako na výsostne materiálne právo. Ako na právo na primeraný prospech zo svojho hlasu a ako na právo na bezplatné jedenie a pitie počas kortešovania.“ Toto pesimistické pozorovanie pochádza z roku 1910 z Wiener Deutschen Korrespondenz - tento komentár bol veľmi populárny a bol prebratý viacerými nemecko-jazyčnými novinami v Čechách. V dnešnom podcaste sa pozrieme aj na to, do akej miery tento komentár zachytáva skutočnosť a do akej miery je skôr novinárskou hyperbolou. Témou tejto epizódy budú voľby. Nebudeme však hovoriť o prítomnosti – budeme hovoriť o nie tak dávnej minulosti. Presnejšie, o atmosfére volebných kampaní a o fenoméne volebnej korupcie v Uhorsku v 19. storočí. Ako vyzerali voľby v 19. storočí? Kto mal právo voliť a ako sa toto právo postupne rozšírilo? Ako vyzerali volebné kampane? Kto boli korteši? O čom hovoríme, ak hovoríme o volebnej korupcii v 19. storočí? A napokon, ako chápali volebné právo bežní ľudia v Uhorsku. 19. storočia. Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s historikom Petrom Šoltésom z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied. Peter Šoltés sa venuje sociálnym a kultúrnym dejinám Uhorska v 19. storočí, dejinám korupcie, nacionalizmu, etnickým a konfesionálnym stereotypom a napokon migrácii v rámci Karpatskej kotliny v 18. a 19. storočí. Je autorom mnohých štúdii vo viacerých jazykoch: okrem iného aj knihy Tri jazyky, štyri konfesie o etnickej a konfesionálnej pluralite na Zemplíne, Spiši a v Šariši, a tiež spoluautorom prvých dejín Korupcie v priestore bývalej Habsburskej monarchia. Peter Šoltés a tiež scenáristicky podieľa na príprave publicistickej relácie Dejiny Sk, ktoré môžete pravidelne vidieť na RTVS. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ - Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

- Mladý informatik a medicína? Čo ho inšpirovalo, aby svoj výskum sústredil na pomoc vážne chorým ľuďom? - Prečo jeho metóda umožňuje lepšie liečiť ľudí? Presnejšie lokalizovať zhubný tumor i jeho tvar, a to v reálnom čase? - Čím znížil riziko poškodenia zdravého tkaniva pri rádioterapii? Je to dôležité, pretože to má vplyv na výrazne rýchlejšie zotavovanie pacienta.  - Aká je šanca, že sa jeho nápady dostanú do nemocníc? Kto a čo ich brzdí? - Študentská osobnosť roka - otvorila mu táto cena ďalšie cesty, ako jeho nápady realizovať?

Máj nám už skončil a s ním aj miniseriál S Primatour po svete. Odborník na cestovanie, Martin Viskupič, bol hosťom v Rannej šou Trnavského rádia. V našich miniseriáloch sme si spomínali krajiny Európy, ako boli Grécko, Južný Cyprus, Taliansko, spomenuli sme si aj relaxačné oázy, ktoré je dobré navštíviť cez zimu. Dnes si predstavíme krajinu, v ktorej možno vyrastie nový Dubaj. Presnejšie, Marsa Matrouh. Prečo sa môže stať mesto druhým Dubajom? Dá sa v Egypte splavovať Níl? Hurgada, alebo si radšej vybrať novú destináciu Marsa Matrouh? To sa dozviete v dnešnej epizóde. Ďalšie dovolenkové typy a rady si môžete vypočuť v našich podcastoch S Primatour po svete.

Na to, aby ste boli úspešná a rastúca firma, nepotrebujete zamestnávať veľké množstvo ľudí. A možno nepotrebujete zamestnávať nikoho... Chalani Jaro a Lukáš z TOP Clerks sú moji susedia "cez ulicu". Presnejšie - jedna z ich pobočiek je v Trenčíne. Okrem toho však majú tých kancelárií viac. Inšpirujte sa ich príbehom a pohľadom na podnikanie.

Na počítačoch klameme viac. Presnejšie, ak porovnáme laptopy a mobilné telefóny, pri notebookoch máme väčšiu tendenciu klamať. Ukázalo to viacero experimentov a dôvodom môže byť, ako tieto zariadenia vnímame. Iný vedecký tím zase narazil na mutáciu, ktorá sa v našej evolučnej minulosti odohrala niekedy pred 500-tisíc rokmi. Jej výsledkom sú naše dnešné šikovnejšie mozgy. Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Nová tradícia kočovného festivalu a oslavy jedinečného stromu, ktorý rastie len v zaujímavom regióne. Presnejšie ide o najvyšší výbežok Ipeľskej pahorkatiny, magické a históriou poznačené miesto v priestore obcí Pukanec, Devičany, Bohunice, Bátovce. Strom moruše čiernej, Morus nigra, je jedinečný vo viacerých aspektoch. Jeho prítomnosť v regióne je spájaná s viacerými udalosťami. Jeho liečivé účinky sú ospevované už od dôb rimanov. Jeho vzácnosť je dôvodom byť hrdý a nedopustiť, aby sa zanedbávali a odstraňovali. Atmoféru Festivalu moruše čiernej a zaujímavé rozprávanie o nej ponúkli Tatiana Šušková a Richard Šümeghy.

Mali byť zázrakom, mali byť zdravšou náhradou, mali bojovať proti našej epidémii obezity. Problémom je, že s umelými sladidlami je to zložitejšie: a nie všetky sú zdravé, skôr naopak. Teraz sa vedci pozreli, ako je to s ich spojitosťou s rakovinou. A zistili, že niektoré umelé sladidlá sú naozaj rizikom. Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, ktorým umelým sladidlám by ste sa mali radšej vyhnúť, dozvieme sa, kedy bude ľudstvo skutočnou vesmírnou civilizáciou a pozrieme sa aj na to, koľko treba týždenne cvičiť, ak máte sedavú prácu. Krátke správy z vedy Obežná dráha Pluta je prekvapivo nestabilná. Nový výskum naznačuje, že aj keď z dlhodobého hľadiska je excentrická orbita tejto trpasličej planéty relatívne stabilná, v kratších časových úsekoch zažíva chaotické zmeny a perturbácie. Mohol by tiež pomôcť vysvetliť, prečo niektoré telesá obiehajú v našej slnečnej sústave zvláštne a čo ich dnes či v minulosti ovplyvnilo. Patogény sa dokážu dostať až na morské dno a na túto cestu využívajú plasty. Presnejšie, mikroplasty, čo zase môže mať dôsledky na zdravie nielen morských ekosystémov. Výskum totiž teraz po prvý raz spojil mikroplasty v oceáne s patogénmi, ktoré sú typické pre súš. Dingovia nie sú potomkovia dnešných psov, ktoré niekedy v priebehu posledných desaťtisíc rokov zdivočeli. Nový výskum ukazuje, že geneticky sú tieto šelmy niekde medzi vlkmi a psami. Otázkou teraz zostáva, ako sa dingovia dostali do Austrálie a kedy. Po trojročnej prestávke fyzici znovu spúšťajú Veľký hadrónový urýchľovač. Inžinieri a výskumníci totiž experiment upravovali a vylepšovali, aby dokázal zrážať zväzky protónov pri väčších energiách. To by mohlo konečne viesť k objavu takzvanej novej fyziky za štandardným modelom. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Pavol Orságh Hviezdoslav a džes. Presnejšie Hviezdoslavova tvorba v jazzovom odeve. Velikán poetickej a dramatickej klasiky v neklasickom rúchu jazzového slohu. Paradox, ktorý sa stal skutočnosťou na sté výročie od smrti tohto velikána, ktorú sme si pripomenuli práve tento týždeň. A stojí za ním František Báleš, klavirista, skladateľ, aranžér a v neposlednej rade pedagóg. „Inšpirovala ma čarovná zvukomalebnosť neexistujúcich slov ako čaropohár, krasopani či maľovidlá…“, hovorí v podcaste Ráno Nahlas.   Džezovému Hviezdoslavovi predchdzal projekt Básne múzické, v ktorom zhudobnil poéziu Smreka, Rúfusa, Kostru a Dilonga.   „Hviezdoslav zaodetý v džeze je len prirodzeným vyústením faktu, že každé slovo jeho poézie je zvukomaľba. A to je hudba. Cítil som, že ho musím zhudobniť“, tvrdí autor zhudobnených Sonetov.   Vysoká poetika Pavla Orzságha Hviezdoslava odetá do hudby je podľa Františka Báleša liekom na stres a strach z pandemickej doby.   V podcaste reflektuje aj na to, ako zasiahol covid do života hudobníkov a pedagógov.   „Nepoviem nič nové, keď skonštatujem, že ako pedagógovi a hudobníkovi sa v pandémii žije ťažko“, tvrdí Báleš.   Dnešné RánoNahlas je poctou Hviezdoslavovi, od smrti ktorého sme si v týchto dňoch pripomenuli sto rokov.   Moderuje Jaroslav Barborák.

Australia's Therapeutic Goods Administration, TGA has officially recognised two additional vaccines for inoculation against COVID-19. - Austrálsky Úrad pre liečivá pridal ďalšie dve vakciny proti koronavírusu na zoznam tých, ktoré budú v Austrálii akceptované. 

Magnetické pole našej planéty chráni. Presnejšie, chráni život pred žiarením z kozmu. Vedci sa teraz pozreli do minulosti, ako toto magnetické pole funguje a kedy zoslabuje. Iný tím sa zase pozrel na pamäťové schopnosti hlavonožcov. Fungujú inak, ako u človeka. Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Čuch je komplikovaný. Presnejšie, spôsob, ako fungujú čuchové receptory a ako na základe ich impulzov naše mozgy určujú vôňu, je zložitejší, ako zrak. Chemikálií je mnoho a majú ešte viac kombinácií. Vedci však konečne zistili, ako tento mechanizmus funguje. Iní výskumníci zase počas pandémie sledovali aljašské veľryby. A všimli si, že sú šťastnejšie. Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Maďarsko ďalej pokračuje v hľadaní vnútorných nepriateľov a pritvrdzuje svoju vojnu voči LGBT komunite. Nový návrh zákona chce totiž zakázať propagáciu homosexuality a zmeny pohlavia pre osoby mladšie ako 18 rokov. Za propagáciu sa pritom považuje aj informovanie či reklama. Pri prísnom výklade by to však znamenalo, že televízie v Maďarsku by už nemohli v normálnom čase vysielať niektoré populárne filmy a seriály. Prečo to Viktor Orbán robí, ako to súvisí s voľbami a aká nášho suseda čaká budúcnosť? Tomáš Prokopčák sa pýta Lukáša Onderčanina. Odporúčanie: Spisovateľku Becky Chambersovú som v Dobrom ráne už odporúčal. Presnejšie, jej sériu Pútnici. No a teraz v českom preklade vyšla aj jej novela S pokorou a nádejou. Nenechajte sa zmiasť popiskami o space opere, toto je jedna z najkrajších pôct zvedavosti, túžbe po poznaní, vede a vedeckému skúmaniu, akú som za posledné roky čítal - možno dokonca najkrajšia. Isteže, pre Chambersovú je vesmír len kulisou a sci-fi len javiskom na prežívanie postáv, ale ak milujete vedu... alebo ešte lepšie, ak sa pýtate, prečo by ste vedu mali milovať. Túto útlu knihu naozaj naozaj odporúčam. Novela nájdete napríklad tu: https://www.hostbrno.cz/s-pokorou-a-nadeji/ – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dobré ráno a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Maďarsko ďalej pokračuje v hľadaní vnútorných nepriateľov a pritvrdzuje svoju vojnu voči LGBT komunite. Nový návrh zákona chce totiž zakázať propagáciu homosexuality a zmeny pohlavia pre osoby mladšie ako 18 rokov. Za propagáciu sa pritom považuje aj informovanie či reklama. Pri prísnom výklade by to však znamenalo, že televízie v Maďarsku by už nemohli v normálnom čase vysielať niektoré populárne filmy a seriály. Prečo to Viktor Orbán robí, ako to súvisí s voľbami a aká nášho suseda čaká budúcnosť? Tomáš Prokopčák sa pýta Lukáša Onderčanina. Odporúčanie: Spisovateľku Becky Chambersovú som v Dobrom ráne už odporúčal. Presnejšie, jej sériu Pútnici. No a teraz v českom preklade vyšla aj jej novela S pokorou a nádejou. Nenechajte sa zmiasť popiskami o space opere, toto je jedna z najkrajších pôct zvedavosti, túžbe po poznaní, vede a vedeckému skúmaniu, akú som za posledné roky čítal - možno dokonca najkrajšia. Isteže, pre Chambersovú je vesmír len kulisou a sci-fi len javiskom na prežívanie postáv, ale ak milujete vedu... alebo ešte lepšie, ak sa pýtate, prečo by ste vedu mali milovať. Túto útlu knihu naozaj naozaj odporúčam. Novela nájdete napríklad tu: https://www.hostbrno.cz/s-pokorou-a-nadeji/ –  Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk  –  Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty  –  Podporte vznik podcastu Dobré ráno a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast  –  Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme  –  Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Už to pár dní vyzeralo, že koaličná kríza je za nami. Presnejšie, zhruba sedem dní. Potom sa však rozhodol Igor Matovič kamarátiť s nedemokratickými režimami, letel do Moskvy aj za Orbánom a pourážal každého, koho uraziť vedel: tentoraz už nielen koaličných partnerov, ale aj slovenskú diplomaciu, slovenské odborné inštitúcie a vedcov. Tí sa mu ale postavili na odpor, slovenskí diplomati vystúpili bezprecedentne ostro a vedci od neho požadujú ospravedlnenie. Čo sa teda stalo, prečo sa Matovič pustil do odborných autorít a ako sa tento rozvrat môže skončiť? Tomáš Prokopčák sa rozprával s Michalom Katuškom. Zdroj zvukov: TASR Odporúčanie Za moje dnešné odporúčanie sa musím poďakovať Lucii Haverlik. Upozornila ma na seriál Atypical, ktorý... ja viem, asi ste ho už všetci videli, ale tak mne to trvá niekedy dlhšie. Relatívne humornou a milou formou sa v ňom na Netflixe stretnete s problémami dospievajúceho autistu, ktorý sa snaží fungovať vo svete okolo neho – ale aj s problémami rodiny, ktorá dieťa s poruchou v podobnom spektre vychováva. https://www.netflix.com/sk/title/80117540 – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dobré ráno a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Už to pár dní vyzeralo, že koaličná kríza je za nami. Presnejšie, zhruba sedem dní. Potom sa však rozhodol Igor Matovič kamarátiť s nedemokratickými režimami, letel do Moskvy aj za Orbánom a pourážal každého, koho uraziť vedel: tentoraz už nielen koaličných partnerov, ale aj slovenskú diplomaciu, slovenské odborné inštitúcie a vedcov. Tí sa mu ale postavili na odpor, slovenskí diplomati vystúpili bezprecedentne ostro a vedci od neho požadujú ospravedlnenie. Čo sa teda stalo, prečo sa Matovič pustil do odborných autorít a ako sa tento rozvrat môže skončiť? Tomáš Prokopčák sa rozprával s Michalom Katuškom. Zdroj zvukov: TASR Odporúčanie Za moje dnešné odporúčanie sa musím poďakovať Lucii Haverlik. Upozornila ma na seriál Atypical, ktorý... ja viem, asi ste ho už všetci videli, ale tak mne to trvá niekedy dlhšie. Relatívne humornou a milou formou sa v ňom na Netflixe stretnete s problémami dospievajúceho autistu, ktorý sa snaží fungovať vo svete okolo neho – ale aj s problémami rodiny, ktorá dieťa s poruchou v podobnom spektre vychováva. https://www.netflix.com/sk/title/80117540  –  Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk  –  Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty  –  Podporte vznik podcastu Dobré ráno a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast  –  Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme  –  Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk Výmena ministra je normálny politický akt. Lenže u nás to akosi nejde. Presnejšie, ministrom zdravotníctva je stále Marek Krajčí, napriek tomu že o jeho konci nerozpráva len opozícia, predstaviť si ho vie prezidentka aj koaliční partneri OĽaNO. Dôvodov by bolo viacero, no jeden je najdôležitejší: na Slovensku katastroficky nezvládame pandémiu koronavírusu. Je teda na stole koniec ministra? Prečo ním zostáva? A naozaj by ho nik nemohol nahradiť? Tomáš Prokopčák sa pýta Petra Tkačenka. Zdroj zvukov: TASR Odporúčanie: Som fanúšik Terryho Pratchetta, a to taký, že aj relatívne väčší. Ale k jeho tínedžerskej sérii o Johnnym som sa dostal až teraz... nuž asi preto, že je určená tínedžerom. Ale viete čo, Johnny a mrtví je pekné oddychová novela a ukrýva v sebe množstvo typickej pratchettovskej situačnej komiky. Ak hľadáte nejaké jednoduché, ľahké a príjemné rýchle čítanie, napríklad túto drobnú knižku odporúčam. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dobré ráno a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

–  Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk  Výmena ministra je normálny politický akt. Lenže u nás to akosi nejde. Presnejšie, ministrom zdravotníctva je stále Marek Krajčí, napriek tomu že o jeho konci nerozpráva len opozícia, predstaviť si ho vie prezidentka aj koaliční partneri OĽaNO. Dôvodov by bolo viacero, no jeden je najdôležitejší: na Slovensku katastroficky nezvládame pandémiu koronavírusu. Je teda na stole koniec ministra? Prečo ním zostáva? A naozaj by ho nik nemohol nahradiť? Tomáš Prokopčák sa pýta Petra Tkačenka. Zdroj zvukov: TASR Odporúčanie: Som fanúšik Terryho Pratchetta, a to taký, že aj relatívne väčší. Ale k jeho tínedžerskej sérii o Johnnym som sa dostal až teraz... nuž asi preto, že je určená tínedžerom. Ale viete čo, Johnny a mrtví je pekné oddychová novela a ukrýva v sebe množstvo typickej pratchettovskej situačnej komiky. Ak hľadáte nejaké jednoduché, ľahké a príjemné rýchle čítanie, napríklad túto drobnú knižku odporúčam. –  Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty  –  Podporte vznik podcastu Dobré ráno a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast  –  Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme  –  Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Vďaka projektu Učiteľ Slovenska sa čoraz viac dostávajú do povedomia spoločnosti pedagógovia, ktorí v zmysle našej relácie učia trochu inak. Presnejšia – lepšie, kreatívnejšie, zábavnejšie, skrátka tak, že si decká niečo aj zapamätajú a každý deň sa kvôli svojmu tútorovi tešia do školy. Druhým víťazom tejto súťaže sa stal Peter Pallo z Trstenej. Občas sa stane, že žiakov na hodine drží za nohy dolu hlavou, aby pochopili život zakuklenej larvy alebo ich vezme rovno do prírody, kde im dokáže vysvetliť základy matematiky aj pomocou pesničky zahranej na akordeóne. Čím viac vnemov, tým sa informácie v malých hlavách lepšie prepájajú a ukladajú. Nevieme, aká je veľká vaša hlava, no ponúkame vám len vnem zvukový. No veríme, že dostatočne zaujímavý.

Grónsko sa topí. Presnejšie, grónsky ľad sa roztápa a ak to bude pokračovať dnešným tempom, už sa nikdy nevráti. Vedci odhadujú, že v takom prípade môže náprava trvať aj desaťtisíce rokov. Výskumníci tiež dokázali opraviť poškodený zrak myšiam, a možno pri tom narazili na spôsob, ako omladiť bunky. Viac sa dozviete v podcaste Tech_FM.

Americká NASA sa chce vrátiť na Mesiac. Presnejšie, dúfa, že sa po povrchu našej prirodzenej družice bude človek prechádzať už v roku 2024. To je veľmi ambiciózny plán, na ktorý treba asi 28 miliárd dolárov. Vedci tiež pozorovali čiernu dieru v strede galaxie M87, ktorú pred rokom ukázali na prvej takejto snímke vôbec. A zistili, ako sa jej okolie mení. Viac sa dozviete v podcaste Tech_FM.

Všimli si to už v devätnástom storočí. Ukazovalo sa, že štatistiky kriminality sa zhoršujú rovnako ako rastú vonkajšie teploty. Od vtedy si výskumníci kladú otázku, či počasie môže ovplyvňovať naše konanie. A či naozaj vysoké teploty majú čosi spoločné s nárastom kriminality. Vedci sa tiež pozreli, ako sa sociálne tvory dokážu vysporiadať so svojimi vlastnými pandémiami. Presnejšie, ako termity a mravce reagujú na nákazu a ako sa za milióny rokov naučili proti nej brániť. Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Mysleli sme si, že to už vieme. Presnejšie, tristo rokov sme si mysleli že ľudským spermiám a ich pohybu celkom dobre rozumieme. Akurát že sme sa celý čas mýlili a dôvodom boli mikroskopy, ktoré sme používali. Tie totiž stáročia celý pohyb pohlavných buniek skresľovali. Až teraz sme tak zistili, ako sa spermie hýbu... čo môže viesť k novým spôsobom liečby neplodnosti. Tento týždeň sa v podcaste Zoom lepšie pozrieme na človeka: zistíme, ako sa naozaj pohybujú spermie aj čo presne môže za nepríjemný zápach spotených ľudských tiel, ale dozvieme sa aj to, odkiaľ pochádzajú veľké kamene z kultového Stonehenge. Krátke správy z vedy Malé kôrovce dokážu rozdrobiť mikroplasty. Dosiaľ sa drobenie plastov pripisovalo najmä pomalým fyzikálnym procesom, ako sú slnečné žiarenie a činnosť vĺn, ktoré však trvajú aj desaťročia. Teraz ale vedci objavili rôznonôžky, ktoré plasty požierali a vznikali následne nanoplasty. Otázkou je, aké dôsledky budú mať nanoplasty na životné prostredie. Paleontológovia teraz objavili veľmi staré dôkazy rakoviny. Našli ich totiž na kostiach dinosaurov. Deformovaná kosť nohy má 76 miliónov rokov a objavili ju u bylinožravého Centrosaura na území dnešnej Kanady. Vedci zistili, ako sa chlamýdie množia v ľudských bunkách. V prípade ľudí totiž tieto baktérie dokážu prežiť len vtedy, ak vstúpia do našich buniek. Mikróby si následne v bunke vytvoria akúsi bublinku a množia sa v nej. Chlamýdie najskôr preprogramujú metabolizmus hosťovskej bunky, aby začali získavať viac glutamínu, ktorý chlamýdie potrebujú na tvorbu molekúl, z ktorých napokon vytvárajú nové bunkové steny potrebné na delenie. Umelá inteligencia pomohla objaviť ďalšiu mladučkú galaxiu. Vedci skombinovali veľké množstvo dát z havajského teleskopu Subaru so strojovým učením sa a narazili na galaxiu s extrémne malým výskytom kyslíka. To naznačuje, že väčšina hviezd v galaxii sa zrodila len nedávno.

Prekvapujúce je najmä to, že to dosiaľ nikoho neprekvapovalo. No zdá sa, že ľudia sú prakticky jediným druhom, ktorý sa pári v súkromí. Presnejšie, okrem nás takéto správanie poznáme už iba u vtákov druhu timáliovec tamariškový. Dosiaľ to však nik neskúmal. Vedci sa teda pozreli, či to je iba náš kultúrny vzorec, alebo to platí pre všetky ľudské spoločnosti. A tiež prišli s hypotézou, prečo to tak robíme. Iní výskumníci sa zase pozreli, prečo masovo umierali slony v Botswane. A zdá sa, že našli odpoveď. Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Živí sa plastami. Presnejšie, dokáže rozkladať niektoré chemické väzby a tým bo nám pomohla zbaviť sa odpadu. Takúto baktériu teraz vedci objavili na skládkach a snažia sa lepšie pochopiť, ako to dokáže. Iný tím zase ukázal, že neandertálci boli rybári. A to je zásadná správa, pretože to mohlo mať významný vplyv na vývoj ich mozgov. Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Ten meteorit je starší, ako naša Zem, Slnko aj celá naša slnečná sústava. Presnejšie, v tom meteorite sa nachádzajú zrniečka, ktoré sú staršie a ktoré sú pozostatkom po výbuchu hviezdy niekedy pred siedmimi miliardami rokov. Ako je to možné? A ako sa na našu planétu dostali? Výskumníci tiež vytvorili tehly, ktoré sa samé dokážu zahojiť alebo množiť. Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Správy. Téma dňa. Presnejšia diagnostika vďaka umelej inteligencii - recept na zníženie predčasných úmrtí? - výskum Martina Tamajku by mohol pomôcť znížiť predčasné úmrtia. Rozhľadňa Soblahov- Dúbravka pri Trenčíne - reportáž Sylvie Hoffmannovej. Pohnutý život Maríny Paulíny - rozhovor o živote podpredsedníčky Československého Červeného kríža, aj po emigrácií do USA, naďalej pomáhala svojej rodnej krajine a rozbehla u nás napr. charitatívnu činnosť.

Hattrick Vránu. 15 gólov Pastrňáka. Viete, koľko bodov mal pred rokom o takomto čase Nikita Kučerov? Rekordná séria Islanders, skaza Detroitu, prekvapenie z Vancouveru a klasická hádka kvôli Bostonu. Presnejšie, kvôli Marchandovej frajerine na modrej za stavu 4:3 pre Pittsburgh v zápase týždňa.

Vesmír je obrovský. A má ešte jednu čudnú vlastnosť: ak za zahľadíte naozaj, ale naozaj ďaleko, dokážete sa pozrieť do jeho minulosti. Alebo či majú iné hviezdy planéty a ak áno, aké asi sú. Na to však potrebujete výkonné ďalekohľady alebo... nuž, alebo aj nie. Vedci teraz totiž prišli s nápadom, ako by sa ako ohromný teleskop dala využiť celá naša planéte. Presnejšie, niektoré časti jej atmosféry. Mohli by sme sa tak napríklad lepšie pozrieť na superhmotnú čiernu dieru v jadre našej galaxie. Tá sa totiž začala správať zvláštne. Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberieme do vesmíru sa ďalekými hviezdami aj za čiernymi dierami a povieme si, čo môže robiť pitie kávy s migrénou. Krátke správy z vedy Tmavá hmota môže byť staršia ako veľký tresk, naznačuje nový výskum. Ten opisuj hypotézu, podľa ktorej by mohli častice tmavej hmoty predchádzať big bangu a následne by potom utvárali spôsob, akým sa galaxie roztrúsili po kozme. Vzory, ktoré sa vyskytujú vo vode, možno pozorovať aj v svetle. Vedci si všimli, že podobné štruktúry, aké sa objavujú pri kolízii morských vĺn, sa nachádzajú aj pri strete svetelných vĺn. Navyše, rovnice, ktoré sa používanie na modelovanie vĺn vody, fungujú dobre aj na modelovanie interakcií svetla. Metán ma Marse nespôsobuje vietor. Vedci teraz vylúčili veternú eróziu ako zdroj tejto látky. Metán na Marse poznáme od roku 2003 a momentálne sa vedci snažia zistiť, ako vzniká. Môžu ho totiž vytvárať geologické procesy, ale mohol by pochádzať z biologických zdrojov. Život sa na našej planéte objavil niekedy pred 4 miliardami rokov. Otázkou je, ako vznikol. Vedci teraz ukázali, ako aminokyseliny môžu stabilizovať bunkové membrány, čo je predpokladom ochrany buniek pred nehostinným vonkajším prostredím a vzniku RNA.

O prepojení človek-stroj rozprával nedávno Elon Musk. Teraz sa k nemu pridala aj spoločnosť Facebook, ktorá financuje výskum čítania myšlienok. Presnejšie, umelej inteligencie, ktorá by mala lepšie rozoznávať, čo sa chceme spýtať a čo odpovedať. Cieľom je pomáhať ľuďom s rôznymi ochoreniami či problémami. Vedci zároveň ukázali, že placenta je sterilná. A bábätká získavajú kľúčovú črevnú mikroflóru až pri prirodzenom pôrode. Viac si vypočujte v podcaste TECH_FM.

Ľudia tam príliš nechodia, najbližšie osídlenia sú kilometre vzdialené... vlastne by ste tam čakali skôr nádhernú panenskú prírodu a nie znečistenie. Lenže aj na takýchto nedotknutých miestach sa nachádzajú plasty. Presnejšie, mikroplasty a najhoršie na tom je, že zrejme môžu putovať vzduchom - a to na obrovské vzdialenosti. A dnes máme ešte jednu zlú a jednu dobrú správu. Zlá je, že sa stravujeme zle a postupne sa touto zlou stravou skracujeme o svoj život. Dobrá správa ale je, že vám dnes povieme, čo by ste podľa vedcov mali jesť. Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na to, čo vlastne jeme, ako sa – bohužiaľ – plast šíri po celej našej planéte i na výskum, ktorý sa vraj pozrel na dlhé mužské brady a porovnal ich so psou srsťou. Krátke správy z vedy Mesiac stráca ročne dvesto ton vody.Vedci naznačujú, že dôvodom sú meteority. Malé množstva vody sa totiž na našej prirodzenej družici nachádzajú pod povrchom a keď na povrch Mesiaca dopadne meteorit, vyvrhne do okolia materiál, aj s vodou. Sonda Cassini aj po svojej smrti prináša vedecké objavy. Teraz na základe jej dát vedci zistili, že metánové jazerá na severe Titanu sú oveľa hlbšie, než odborníci pôvodne predpokladali. Otestovať sa chystajú novú vakcínu proti malárii, tentokrát sa plánujú už terénne testy. Očkovanie by malo zaručovať takmer 100-percentnú ochranu a teraz ho budú vedci skúšať na viac ako dvoch tisíckach dobrovoľníkov. Baktérie v našom tráviacom trakte potrebujú vedieť rozlíšiť, kto je ich priateľ a ktoré mikróby môžu byť voči ním nepriateľské. Vytvorili si na to mechanizmus, pri ktorom zrejme využívajú vírusy, ktoré ich kedysi nakazili a potom sa s nimi naučili žiť.

Je to stratený svet. Ukrýva sa v nehostinnej Antarktíde, asi pod kilometrovou vrstvou ľadu a... nuž, ešte donedávna sme vôbec netušili, ako vlastne vyzerá. Nedávno sa vedci konečne prevŕtali do podľadovcového jazera Mercer a teraz povedali, čo tam vlastne našli. Čo sme ale ešte stále nenašli, je Deviata planéta kdesi za Neptúnom. Totižto, telesá v diaľavách našej slnečnej sústavy sa správajú zvláštne – akoby ich dráhy ovplyvňovalo čosi veľké. Niektorí astronómovia ale naznačujú, že to môže byť celé inak. V Zoome sa tento týždeň sa vyberieme do chladnej Antarktídy, pozrieme sa na našu slnečnú sústavu ďaleko za poslednou planétou a spomenieme aj Svetovú zdravotnícku organizáciu, ktorá tento rok zaradila odpor voči očkovaniu medzi najvážnejšie hrozby pre zdravie ľudí. Krátke správy z vedy Roztápanie sa grónskeho ľadu je v súčasnosti štyrikrát horšie,ako v roku 2003. Naznačuje to nový výskum a hovorí, že topenie sa ľadu je v oblasti oveľa rýchlejšie, ako si odborníci dosiaľ mysleli. Cítite sa pri počúvaní hudby extrémne príjemne?Nový výskum hovorí, že za to môže dopamín. Vedci skúmali dobrovoľníkov, ktorým liekmi zvyšovali či znižovali hladiny dopamínu a sledovali ich reakciu na hudobné podnety. Ľudia s vyššími hladinami dopamínu prežívali väčšie potešenie z hudby, boli aj ochotnejší si hudbu kúpiť a zaplatiť za ňu viac. Antarktická populácia krilu sa posúva čoraz viac na juh. Dôvodom je otepľovanie sa oceánu, ukazuje nová vedecká štúdia. Kril je pritom základnou zložkou potravinového reťazca, od ktorej závisia tučniaky, veľryby či ryby. Samota prospieva. Presnejšie, občasná samota, nie osamelosť, tá ma negatívne dôsledky nielen na psychiku. Príležitostná samota však podľa vedcov podporuje kreativitu, môže znižovať stres, dokonca dokáže zvýšiť produktivitu. Prenos chorôb funguje aj opačne: ukazuje sa, že ľudské vírusyunikajú do voľnej prírody. Pred dvomi rokmi sa potvrdil prípad, keď šimpanz v Ugande umrel na následky bežnej ľudskej nádchy. Teraz vedci opísali dva ďalšie vírusy, ktoré sa bežne vyskytujú u detí. V jednom prípade nákaza zabila 25 jedincov z asi dvestočlennej skupiny šimpanzov.

Zdá sa, že príroda urobila vážnu chybu. Presnejšie, kedysi to možno dávalo zmysel, no dnes má fotosyntéza problém, ktorý spôsobuje jej neefektívnosť. No vedci zrejme prišli na spôsob, ako ho opraviť. A dnes nepotešíme ani či fajčiarov ani extrémistov. Dnes sa budeme rozprávať o rastlinách, pozrieme sa, ako dlho trvá, kým sa zbavíme následkov fajčenia a aké zmeny sa dejú v našich hlavách, keď sa staneme radikálmi. Ďalšie správy z vedy Rôzne plemená psov naozaj majú rôzne osobnosti, potvrdil nový výskum. A dôvodom sú ich gény, potvrdili teraz vedci, ktorí sa pozreli na štatistické odchýlky v genetických a behoviorálnych dátach. Našli napokon 131 miest v DNA, ktoré majú vplyv na 14 kľúčových vlastností psov. Vedci zistili, že naše telá majú schopnosť nahradiťnefunkčné bunky produkujúce inzulín a raz by tak mohli s menšou pomocou samé liečiť cukrovku. Výskumníci totiž zistili, že bunky v pankrease produkujúce glukagón môžu teoreticky zmeniť svoju identitu a zastúpiť svoje príbuzné, bunky produkujúce inzulín. Kanadský rádioteleskop narazil na množstvo dosiaľ neznámych rádiových zábleskov. Takzvané FRBs sú pritom fenoménom, o ktorom veľa nevieme, objavujú sa všade v kozme a dnes ani poriadne netušíme, čo tieto pulzy spôsobuje. Ak dôjde na monogamiu, prinajmenšom na monogamiu u párov zvierat, zdá sa, že evolúcia používa rovnaké spôsoby. Vedci teraz narazili na rovnaké zmeny v génovej expresii, ktoré sa objavovali o rôznych druhov stavovcov.

Kilogram už nie je to, čo býval. Presnejšie, vo svete okolo nás práve prebehla váhová revolúcia, zmení sa totiž definícia kilogramu. Už to jednoducho viac nebude tá vec kdesi v Parížskom sejfe. Tomáš Prokopčák sa s Ondrejom Podstupkom rozpráva o kilograme, mierach a mierkach, no pozrie sa aj do ďalekého kozmu za ďalšou čudnou hviezdou, pri ktorej sa znovu špekuluje o mimozemskej stavbe a na nový hoax, ktorý sa šíri na sociálnych sieťach.