Podcasts about covidu

Celý podcast sledujte na http://www.Echoprime.czTéma covidových vakcín stále funguje jak rudý hadr na býka. Česká společnost se brání diskusím o tom, co jsme si to udělali. „A přitom je to napěchované emocemi z obou stran. Já nejsem doktor, ale jako novinář mám za povinnost mít povědomí o tom, jaké kontroverze jsou s touhle vakcínou spjaté,“ říká Daniel Kaiser.Epidemii připomíná i trend léků na hubnutí. Kolik lidí je dnes na Ozempicu, Mounjaru či Wegovy? „Ten lék má sílu změnit pohled na nadváhu a obezitu, kdy přestaneme moralizovat a řekneme si – vždyť ty lidi potřebují lék. A má to svou odvrácenou stránku. Stejně jako se těžko zbavuje antidepresiv, i tady se objevuje kritika, že na lécích na hubnutí může vznikat závislost. Jaké budou mít dlouhodobé účinky, se teprve zjišťuje,“ říká Tereza Matějčková.Na závěr došlo ještě na spanilou jízdu Andreje Babiše po evropských státnících. „Podle mě je to Babišovo hledání spojenců pro vybržďování green dealu,“ myslí si Kaiser.Na Echo Poradě diskutují Tereza Matějčková, Jiří Peňás, Daniel Kaiser a Dalibor Balšínek.X: http://twitter.com/echo24czFacebook: http://twitter.com/echo24cz

Vakcíny proti covidu na bázi mRNA výrazně zvyšují dobu přežití u pacientů s nádory plic anebo kůže v pokročilé fázi. Vědci z Floridské univerzity zjistili, že jejich podání stimuluje imunitní systém a tím přispívá k úspěšnosti onkologické léčby.Všechny díly podcastu Laboratoř můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Staronový ministr Adam Vojtěch (za ANO) si dal za cíl provést zásadní změny českého zdravotnictví. Zaměřit se chce na prevenci, dostupnost a kvalitu péče, digitalizaci, ale i finanční stabilitu systému. Co je reálně možné zvládnout? Hostem Ptám se já byl náměstek ministra zdravotnictví Ladislav Švec. S klíčovými reformami českého zdravotnictví má šéfovi resortu Vojtěchovi pomoci právě náměstek Ladislav Švec. Bývalý šéf Kanceláře zdravotního pojištění a zakladatel Platformy pro udržitelné zdravotnictví mnohé systémové změny sám dlouhodobě prosazuje. S příchodem na ministerstvo se mu teď - jak sám řekl - otevřelo „okénko příležitosti“. Už do poloviny roku by měl připravit několik velkých legislativních balíků. Zaměřit se předně chce na nastavení udržitelnosti a efektivity zdravotnictví. Velkou výzvou podle něj bude také reforma ochrany veřejného zdraví, kterou předchozí vláda nedotáhla. Švec chce sjednotit hygienické stanice a další klíčové inistituce tak, aby bylo Česko odolnější v době krize, jako byla třeba covidová pandemie. „Kolegové ze Světové zdravotnické organizace říkají: vůbec nepřemýšlejte o tom, jestli přijde něco takového, jako byl covid. Jediná smysluplná otázka je: kdy to přijde a jestli na to budeme připraveni?“ prohlásil Švec v Ptám se já a dodal:„Republika a společnost si to zaslouží. Já bych byl hrozně nerad, aby jednou přišlo něco podobného a my jsme si znovu říkali: kdo to vlastně řídí? Kdo má pravdu? Který vědecký tým je vědečtější?“ Na to si ostatně minulý víkend na volebním sjezdu ANO postěžoval i předseda hnutí a premiér Andrej Babiš. To, že jeho tehdejší vláda věřila odborníkům, označil za chybu a důvod, proč ANO v roce 2021 prohrálo volby. „Andrej Babiš to řídil jako premiér republiky, ale musím přiznat, že mu ten systém jako takový příliš nepomohl,“ poznamenal k tomu Švec. Dotáhne nový ministr změny, nebo je zastaví ti, kterých by se úprava dotkla? A co zdravotnictví v tuhle chvíli trápí úplně nejvíc?--Podcast Ptám se já. Rozhovory s lidmi, kteří mají vliv, odpovědnost, informace.Sledujte na Seznam Zprávách, poslouchejte na Podcasty.cz a ve všech podcastových aplikacích.Archiv všech dílů najdete tady. Své postřehy, připomínky nebo tipy nám pište prostřednictvím sociálních sítí pod hashtagem #ptamseja nebo na e-mail: audio@sz.cz.

Nezamestnanosť na Slovensku začala byť problémom. Disponibilná miera nezamestnanosti vzrástla v decembri minulého roka až na 5,3 percenta, čo je najviac od apríla 2020. Ide tak o najhoršie dáta od pandémie Covidu. Podľa Inštitútu finančnej politiky sa miera nezamestnanosti zvýšila až v 80 percentách okresov Slovenska, čo hovorí o tom, že vôbec nejde o lokálny problém. Pribudli aj prípady hromadného prepúšťania.Paradoxne, nezamestnanosť rastie v čase, keď počet voľných pracovných miest aj počet zamestnaných cudzincov atakuje historické maximá. Podľa aktuálnych údajov Inštitútu finančnej politiky prekročil počet cudzincov zamestnaných na Slovensku hranicu 135-tisíc, čo je najvyššia úroveň v histórii pričom počet pracovníkov z krajín mimo EÚ presiahol 100-tisíc. Navyše, rastie dopyt po manuálnej práci vo výrobe, nie po manažérskych a iných vysokokvalifikovaných pozíciách.K tomu treba pripočítať dopady už tretieho kola vládnej konsolidácie, ktoré udrelo na zamestnancov, ale aj živnostníkov či podnikateľov no a slovenskú ekonomiku podľa odborníkov výrazne priškrtilo a spomalilo. Vláda pritom pokračuje pokračuje vo zvyšovaní minimálnej mzdy – dnes na úrovni 915 eur, pričom už v roku 2028 by dokonca mala prekročiť 1000 eurovú hranicu. Premiér Fico však už verejne pripúšťa, že jeho doterajší spôsob ozdravovania verejných financií nefunguje.Niektorí zamestnávatelia volia cestu lacnej pracovnej sily, ktorú dovážajú z tretích krajín. Svedčí to o tom, že náš pracovný trh je deformovaný a Slovensko sa tak nevymaní z pasce lacnej pracovnej sily a nízkych príjmov. Navyše, i toto vzdelanú a kvalifikovanú silu vyháňa do zahraničia, hovorí prezidentka Konfederácie odborových zväzov Monika Uhlerová.Sledujete Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Nezamestnanosť na Slovensku začala byť problémom. Disponibilná miera nezamestnanosti vzrástla v decembri minulého roka až na 5,3 percenta, čo je najviac od apríla 2020. Ide tak o najhoršie dáta od pandémie Covidu. Podľa Inštitútu finančnej politiky sa miera nezamestnanosti zvýšila až v 80 percentách okresov Slovenska, čo hovorí o tom, že vôbec nejde o lokálny problém. Pribudli aj prípady hromadného prepúšťania.Paradoxne, nezamestnanosť rastie v čase, keď počet voľných pracovných miest aj počet zamestnaných cudzincov atakuje historické maximá. Podľa aktuálnych údajov Inštitútu finančnej politiky prekročil počet cudzincov zamestnaných na Slovensku hranicu 135-tisíc, čo je najvyššia úroveň v histórii pričom počet pracovníkov z krajín mimo EÚ presiahol 100-tisíc. Navyše, rastie dopyt po manuálnej práci vo výrobe, nie po manažérskych a iných vysokokvalifikovaných pozíciách.K tomu treba pripočítať dopady už tretieho kola vládnej konsolidácie, ktoré udrelo na zamestnancov, ale aj živnostníkov či podnikateľov no a slovenskú ekonomiku podľa odborníkov výrazne priškrtilo a spomalilo. Vláda pritom pokračuje pokračuje vo zvyšovaní minimálnej mzdy – dnes na úrovni 915 eur, pričom už v roku 2028 by dokonca mala prekročiť 1000 eurovú hranicu. Premiér Fico však už verejne pripúšťa, že jeho doterajší spôsob ozdravovania verejných financií nefunguje.Niektorí zamestnávatelia volia cestu lacnej pracovnej sily, ktorú dovážajú z tretích krajín. Svedčí to o tom, že náš pracovný trh je deformovaný a Slovensko sa tak nevymaní z pasce lacnej pracovnej sily a nízkych príjmov. Navyše, i toto vzdelanú a kvalifikovanú silu vyháňa do zahraničia, hovorí prezidentka Konfederácie odborových zväzov Monika Uhlerová.Sledujete Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Virusne bolezni kot sta covid-19 in gripa pa tudi razna rakava obolenja kljub stalnemu raziskovanju še vedno porajajo številna vprašanja. Po eni strani želimo do potankosti razumeti njihov nastanek, po drugi hočemo zanje razviti zdravila ali že obstoječa zdravila izboljšati. Mnogo raziskav je zato usmerjenih v razvozlavanje zapletenih interakcij, ki se med proteini in drugimi molekulami odvijajo v celicah in ponujajo vpogled tako v bolezenske procese kot tudi to, kako zdravila pravzaprav učinkujejo. Raziskovanje tovrstnih povezav je bilo nekdaj dolgotrajno, orodja umetne inteligence, s katerimi je možno izvesti obsežne simulacije, pa danes omogočajo, da izboljšamo cepivo za covid-19, zdravilo za gripo ali ustvarimo spojine, ki bi upočasnile pojav raka, ne da bi bili za to potrebni laboratorijski poskusi. Svoja dognanja s tega področja bo z nami delil tokratni gost Podob znanja, prof. dr. Urban Bren,vodja Laboratorija za fizikalno kemijo in kemijsko termodinamiko na mariborski Fakulteti za kemijo in kemijsko tehnologijo. Dr. Bren je za raziskovalne uspehe prejel več nagrad, nazadnje so mu novembra podelili Zoisovo priznanje za pomembne dosežke na področju biomolekularnih simulacij.   Foto: Urban Bren (Klara Jurečič)

Je tomu už skoro šest let, co byl celý svět nečekaně zasažen pandemií onemocnění covid-19. Zákeřný virus SARS-CoV-2 se z čínského města Wu-chan závratnou rychlostí rozšířil do všech koutů naší planety. Lidstvo tak zase jednou muselo čelit společnému nepříteli, se kterým až dosud nemělo zkušenost.Všechny díly podcastu Ex libris můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Představíme vám novou básnickou sbírku s názvem Hrajku. Jejím autorem je Slávek Hamaďák, veselý a přemýšlivý člověk, který mnoho let pracoval i v Českém rozhlase Hradec Králové jako hudební dramaturg. Hrál v kapelách Čertovi soustružníci a Piráti 44. Dělal také manažera kapele Satelit Kanibal.Všechny díly podcastu Host ve studiu můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

V tomto diele Jergy Talks sa ponoríme do sveta Mária Hrbasa, ktorý sa sám definuje ako obchodník od narodenia. Zistite, ako tento networker a vizionár pomáha ľuďom zorientovať sa vo finančnom svete a prečo je jeho cieľom vrátiť úctu a rešpekt tomuto povolaniu.Kľúčové body, o ktorých sa dozviete:- Genéza značky: Prečo nebol nápad budovať si osobnú značku pôvodne jeho a ako sa na ňom synovec-stratég vyskúšal budovanie brandu. Zistite, prečo bol Mário prvý finančník, ktorý začal dávať edukačné a zábavné videá online počas Covidu.- Konzistentnosť a systém: Prečo sú konzistentnosť a systém absolútne kľúčové metriky pre budovanie značky a tvorbu biznisu.- Vzácna komodita: Mário prezrádza silný príbeh o šošovici, kde 36 000 zrniek predstavuje 100 rokov života. Zistite, prečo považuje čas za najdrahšiu komoditu na svete a prečo jeho dnešný cieľ znie: "Dosypať tak ešte kilo tej šošovice".- Motivácia a úžitok: Prečo ho dnes motivuje predovšetkým cesta edukácie klienta a prinášanie úžitku (úspora peňazí a času), a nie zisk.- Líderská filozofia: Ako pomáha ľuďom nájsť ich správne miesto vo firme My Life, a to aj presunutím spolupracovníkov do iných riaditeľstiev, kde dokážu robiť násobne lepší zisk (napríklad presun z 2 500 € na 5 000 €).- Transparentnosť v biznise: Prečo je zástanca otvorených konferencií, kam pozýva aj konkurenciu, aby sa vzájomne obohatili.Mário Hrbas – obchod, vzťahy a férovosť – prináša do podcastu nefiltrovaný a priamy pohľad na podnikanie, lídrovstvo a hodnotu času. Nezabudnite si vypočuť tento inšpiratívny rozhovor!Vychutnajte si tento inšpiratívny rozhovor plný úprimnosti, motivácie a cenných rád pre osobný aj profesionálny život!

Hostem podcastu byl Peter Švaral, CEO a spoluzakladatel fitness platformy Fitshaker. Fitness, kurzy, recepty, doplňky a zdravý životní styl – to je jejich mise už přes 10 let. Čím ale mise začala? Zumbou! Poslechněte si, jak zvládla platforma covid – kdy sice rostla, ale narostla taky konkurence. A jak se jim daří dnes, kdy trenduje osobní setkávání? Jak na to ve Fitshakeru reagují? Malá fitness exkurze do českých i slovenských obýváků je tu.  Hlasujte pro Ondru Ratajského – tvůrce tohoto podcastu – v anketě Osobnost roku v českém digitálu WebTop100 do pátku 31. 10.: https://www.webtop100.cz/osobnost Partnery podcastu jsou: SmartEmailing – Profesionální nástroj pro váš e-mail marketing. Czech On-line Expo – Největší akce v českém digitálu a e-commerce: Veletrh. Konference. Festival.   

V najnovšej epizóde JERGY talks sa ponoríme do príbehu Juraja Balogha – milujúceho otca, analytika a vizionára, ktorý s „naivitou v podnikaní“ (v tom najlepšom slova zmysle) vybudoval Creditcall.  Úspešnú firmu v oblasti call centier a automatizácie procesov. Juraj sa s nami podelí o svoju cestu z detstva v Petržalke, cez futbalové tréningy so Slovanom, ktoré ho naučili disciplíne a schopnosti prehrávať, až po budovanie vlastného biznisu.Zistite, ako Juraj vníma budúcnosť umelej inteligencie v zákazníckom servise a prečo verí, že ľudský element zostane nenahraditeľný. Odhalí tiež svoju stratégiu a prezradí, ako dokázal so svojím tímom počas Covidu v extrémne krátkom čase prestavať celú firmu a zvládnuť nepredstaviteľný nápor hovorov. Rozhovor je plný príbehov o prekonávaní výziev, dôležitosti dát a kreativity, a cenných lekcií pre každého podnikateľa či lídra. Pripravte sa na dávku inšpirácie, pragmatizmu a úprimnosti!Daj palec hore, ak sa ti podcast páčil, prihlás sa na odber kanála a zanechaj komentár s tvojimi uvedomieniami!

S podzimem je v Česku další vlna covidu-19. Podle dat na webu ministerstva zdravotnictví týdně přibývají nižší tisíce nakažených. Jen za úterý to je 1065, což jsou nicméně pouze evidované případy, nejsou do toho započítáni lidé, kteří se testují sami a onemocnění nikde nenahlásí. Podle Státního zdravotního ústavu tvoří mezi vzorky od nemocných s infekcemi dýchacích cest skoro polovinu právě SARS-COV-2, který covid-19 způsobuje. Jak ve Výtahu Respektu vysvětluje Martin Uhlíř, ve většině případů jde o novou variantu Stratus: „Je to varianta Omikronu a šíří se rychleji než jeho předchozí mutace. Společně s variantou Nimbus se šíří v mnoha státech včetně Česka. Například ve Spojených státech byla silná letní vlna, která teprve začíná odeznívat. Stratus je směs genetického materiálu ze dvou jiných variant Omikronu, má několik dalších mutací na spike proteinu, který umožňuje vstup do buňky, přičemž toto všechno z něj dělá nakažlivější variantu, která snáze obchází imunitu lidí, kteří už covid-19 v minulosti měli nebo byli očkování proti jiným variantám." Očkuje se i proti těm novým? Komu a kdy se vakcína doporučuje? A jaké jsou příznaky nové varianty?

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Většina zájemců je ve věku 50 let a výš. Pokud bude zájem o očkování proti covidu pokračovat, přidá jihlavská nemocnice ke zkušebním 2,5 hodinám týdně ještě další časy.

Hygienické stanice v Česku zkraje podzimu opět registrují za den stovky případů onemocnění covidem. Je epidemie koronaviru zpátky? Jaké vakcíny jsou k dispozici a kdo by je měl využít? Proč přibývá onemocnění žloutenkou a svrabem? A proč je tolik boreliózy a klíšťové encefalitidy? Vladimír Kroc se ptal hlavní hygieničky Barbory Mackové, ředitelky Státního zdravotního ústavu.

Hygienické stanice v Česku zkraje podzimu opět registrují za den stovky případů onemocnění covidem. Je epidemie koronaviru zpátky? Jaké vakcíny jsou k dispozici a kdo by je měl využít? Proč přibývá onemocnění žloutenkou a svrabem? A proč je tolik boreliózy a klíšťové encefalitidy? Vladimír Kroc se ptal hlavní hygieničky Barbory Mackové, ředitelky Státního zdravotního ústavu.Všechny díly podcastu Dvacet minut Radiožurnálu můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Skupina People Watching, založená v roce 2020, brzy začala pracovat na představení „Play Dead“, kde zkoumá témata intimity, transformace, plynutí času a lidskosti. To vše s trochou surrealismu. Představení je jako vzít lupu a prozkoumat, jaké to je být člověkem. Setkáváme se za horkého letního odpoledne v Letenské sadě v Praze. Nedaleko šapita, kde se představení hrálo téměř každý den po dobu dvou týdnů v cirkusové vesničce Letní Letná. Diskutujeme o inspiraci pro představení, a to jak kreativně, tak prakticky, o roli COVIDu a času a snažíme se zjistit, co toto představení znamená pro samotné umělce. Poslechněte si podcast Cirqueon Circus od Elvīry Avoty.

To, čo robilo ministerstvo zdravotníctva v sanitkovom tendri je absolútne neprijateľné. Bol to Klondajk. Potvrdzuje sa, že zdravotníctvo ukradli lobisti a vedenie ministerstva rezignovalo na verejný záujem. Tvrdí šéf NKÚ Ľubomír Andrassy. Podľa neho je Slovensko v zvládaní kríz na tom ešte horšie ako v čase pandémie Covidu. No a štát? Nekoná."Klondajk," tak označil šéf Najvyššieho kontrolného úradu takzvaný sanitkový tender za takmer 2 miliardy, ktorý musel minister zdravotníctva napokon zrušiť. V hre boli ako podozrenia z vážnej netransparentnosti, tak aj medializované informácie, ktoré hovorili o dopredu dohodnutých výsledkoch. Tender bol napokon zrušený, na základe čoho - a či to neprinesie mnohomiliónové žaloby na štát však zatiaľ nie je jasné.Napriek tomu chaosu však minister zdravotníctva dáva od celej situácie ruky preč a nad politickou zodpovednosťou si doslova umýva ruky. Minister nesie zodpovednosť za členov výberovej komisie, minister, nesie zodpovednosť za nastavenie pravidiel takže sa nemôže tváriť, že s tým nič nemá pretože on zodpovedá za rezort zdravotníctva. Myslím si, že v tomto prípade by bolo absolútne čestné aby Kamil Šaško prebral zodpovednosť a aby povedal: Áno, nevenoval som tomu takú pozornosť ako som mal. Ministerstvo na čele s ministrom zlyhalo, povedal predseda NKÚ.Vláda si objednala od Slovenskej akadémie vied analýzu vakcín aby tak reagovala na správu vlastného splnomocnenca, ktorý očkovanie voči Covidu zásadne spochybňuje a na verejnosti šíri medicínsky nepodložené dezinformácie. Vládny splnomocnenec ale správu SAV odmietol rešpektovať a vláda najvyššiu vedeckú autoritu v krajine nepodržala. Manažment pandémií, ktoré mal Peter Kotlár priamo v náplni práce pritom zostáva zúfalo nedostatočné a vláda pre zlepšenie krízového riadenia zatiaľ nepohla ani prstom.Situácia, ktorá je dnes na Slovensku ukazuje, že verejnosť nemá uistenia, že štát a štátne inštitúcie v časoch mimoriadnej situácie vedia občanom podať pomocnú ruku. To je veľká výzva pre politikov a politici by mali začať konečne konať. Z hľadiska procesov a systému sme ostali na úrovni subsaharskej Afriky, ale z hľadiska spoločenského, z hľadiska zodpovednosti ľudí za správanie sa (a ich dôvery v štát) sme na tom ešte horšie," varuje Andrassy. No a napokon, čo vie tento štát ponúknuť našim deťom čeliacim vážnym duševným problémom a prečo nevieme zastaviť odlev mladých mozgov z tejto krajiny?To sú témy ďalšieho rozhovoru - v rámci pravidelného cyklu, s predsedom Najvyššieho kontrolného úradu. Ráno Nahlas s Ľubomírom Adrassym. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

To, čo robilo ministerstvo zdravotníctva v sanitkovom tendri je absolútne neprijateľné. Bol to Klondajk. Potvrdzuje sa, že zdravotníctvo ukradli lobisti a vedenie ministerstva rezignovalo na verejný záujem. Tvrdí šéf NKÚ Ľubomír Andrassy. Podľa neho je Slovensko v zvládaní kríz na tom ešte horšie ako v čase Covidu. No a štát? Nekoná."Klondajk," tak označil šéf Najvyššieho kontrolného úradu takzvaný sanitkový tender za takmer 2 miliardy, ktorý musel minister zdravotníctva napokon zrušiť. V hre boli ako podozrenia z vážnej netransparentnosti, tak aj medializované informácie, ktoré hovorili o dopredu dohodnutých výsledkoch. Tender bol napokon zrušený, na základe čoho - a či to neprinesie mnohomiliónové žaloby na štát však zatiaľ nie je jasné.Napriek tomu chaosu však minister zdravotníctva dáva od celej situácie ruky preč a nad politickou zodpovednosťou si doslova umýva ruky. Minister nesie zodpovednosť za členov výberovej komisie, minister, nesie zodpovednosť za nastavenie pravidiel takže sa nemôže tváriť, že s tým nič nemá pretože on zodpovedá za rezort zdravotníctva. Myslím si, že v tomto prípade by bolo absolútne čestné aby Kamil Šaško prebral zodpovednosť a aby povedal: Áno, nevenoval som tomu takú pozornosť ako som mal. Ministerstvo na čele s ministrom zlyhalo, povedal predseda NKÚ.Vláda si objednala od Slovenskej akadémie vied analýzu vakcín aby tak reagovala na správu vlastného splnomocnenca, ktorý očkovanie voči Covidu zásadne spochybňuje a na verejnosti šíri medicínsky nepodložené dezinformácie. Vládny splnomocnenec ale správu SAV odmietol rešpektovať a vláda najvyššiu vedeckú autoritu v krajine nepodržala. Manažment pandémií, ktoré mal Peter Kotlár priamo v náplni práce pritom zostáva zúfalo nedostatočné a vláda pre zlepšenie krízového riadenia zatiaľ nepohla ani prstom.Situácia, ktorá je dnes na Slovensku ukazuje, že verejnosť nemá uistenia, že štát a štátne inštitúcie v časoch mimoriadnej situácie vedia občanom podať pomocnú ruku. To je veľká výzva pre politikov a politici by mali začať konečne konať. Z hľadiska procesov a systému sme ostali na úrovni subsaharskej Afriky, ale z hľadiska spoločenského, z hľadiska zodpovednosti ľudí za správanie sa (a ich dôvery v štát) sme na tom ešte horšie," varuje Andrassy. No a napokon, čo vie tento štát ponúknuť našim deťom čeliacim vážnym duševným problémom a prečo nevieme zastaviť odlev mladých mozgov z tejto krajiny?To sú témy ďalšieho rozhovoru - v rámci pravidelného cyklu, s predsedom Najvyššieho kontrolného úradu. Ráno Nahlas s Ľubomírom Adrassym. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Slovensku chýbajú psychológovia a jasné pravidlá. Na začiatku školského roka na to upozornil Najvyšší kontrolný úrad. Pripomína, že čelíme kritickému nedostatku školských psychológov, čo v praxi vyzerá tak, že na jedného pripadá v priemere 710 žiakov. V niektorých okresoch ich pritom bolo aj vyše tri tisíc, tri okresy nemali školského psychológa vôbec. Odporúčania odborníkov pritom hovoria, že na jedného by malo byť maximálne 500 žiakov.Nedávna pandémia COVIDu-19 pritom odhalila zhoršené duševné zdravie, čo potvrdzujú aj dáta: výrazne pribudlo pokusov o samovraždu u mladých ľudí, sebapoškodzovania, depresií a pocitov úzkosti.Školy by psychológov či podporné tímy uvítali, zápasia však s nedostatkom peňazí i samotných odborníkov. Kontrola tiež ukázala, že na nápravu stavu chýbajú aj potrebné dáta.Ako to vyzerá v praxi a aké sú možnosti riešenia? Pozrieme sa na to s Viktorom Križom, ktorý sa popri inom snaží humanistickú psychológiu implementovať do školského prostredia.„Pri humanistickej psychológii sa nezameriavam na to, že chcem človeka zmeniť, ale v prvom rade ho akceptujem ako človeka,“ reaguje na výsledky záverov kontroly NKÚ školský psychológ a psychoterapeut Viktor Križo.„To, že som v danom momente tam, že žiaka prijímam, úplne stačí. Nepotrebujem žiadnu ďalšiu techniku, nepotrebujem ho meniť. Lieči už fakt, že ho prijímam, rešpektujem a vytváram s ním vzťah,“ dodáva.„Často sa mi stáva, že mi príde tínedžer a rozpráva, ako by vystrieľal polovicu školy, lebo prežíva veľký hnev. Vtedy nepočúvam prioritne ten obsah. Pozerám sa naňho ako na človeka, ktorý predo mnou sedí, je smutný, nahnevaný… A keď moje prvé reakcie nie sú o tom obsahu, ale o tom, že ho beriem ako človeka, trvá zvyčajne len pár minút, keď zmení tému o strieľaní a začne hovoriť o sebe,“ rozpráva Viktor Križo.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Slovensku chýbajú psychológovia a jasné pravidlá. Na začiatku školského roka na to upozornil Najvyšší kontrolný úrad. Pripomína, že čelíme kritickému nedostatku školských psychológov, čo v praxi vyzerá tak, že na jedného pripadá v priemere 710 žiakov. V niektorých okresoch ich pritom bolo aj vyše tri tisíc, tri okresy nemali školského psychológa vôbec. Odporúčania odborníkov pritom hovoria, že na jedného by malo byť maximálne 500 žiakov.Nedávna pandémia COVIDu-19 pritom odhalila zhoršené duševné zdravie, čo potvrdzujú aj dáta: výrazne pribudlo pokusov o samovraždu u mladých ľudí, sebapoškodzovania, depresií a pocitov úzkosti.Školy by psychológov či podporné tímy uvítali, zápasia však s nedostatkom peňazí i samotných odborníkov. Kontrola tiež ukázala, že na nápravu stavu chýbajú aj potrebné dáta.Ako to vyzerá v praxi a aké sú možnosti riešenia? Pozrieme sa na to s Viktorom Križom, ktorý sa popri inom snaží humanistickú psychológiu implementovať do školského prostredia.„Pri humanistickej psychológii sa nezameriavam na to, že chcem človeka zmeniť, ale v prvom rade ho akceptujem ako človeka,“ reaguje na výsledky záverov kontroly NKÚ školský psychológ a psychoterapeut Viktor Križo.„To, že som v danom momente tam, že žiaka prijímam, úplne stačí. Nepotrebujem žiadnu ďalšiu techniku, nepotrebujem ho meniť. Lieči už fakt, že ho prijímam, rešpektujem a vytváram s ním vzťah,“ dodáva.„Často sa mi stáva, že mi príde tínedžer a rozpráva, ako by vystrieľal polovicu školy, lebo prežíva veľký hnev. Vtedy nepočúvam prioritne ten obsah. Pozerám sa naňho ako na človeka, ktorý predo mnou sedí, je smutný, nahnevaný… A keď moje prvé reakcie nie sú o tom obsahu, ale o tom, že ho beriem ako človeka, trvá zvyčajne len pár minút, keď zmení tému o strieľaní a začne hovoriť o sebe,“ rozpráva Viktor Križo.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„V roce 2023, kdy už se prach usadil, tak očkovaným ženám se plodnost nikdy nevrátila zpátky na předpandemickou úroveň, ale zůstala asi o třetinu nižší. Zatímco neočkovaným ženám se rodilo asi tak stejně dětí jako všem ženám před epidemií,“ upozorňuje matematik Tomáš Fürst v rozhovoru pro pořad Kupředu do minulosti. 1. díl, 27.06.2025, www.RadioUniversum.cz

Long Covid není jen soubor fyzických, psychických a kognitivních potíží – je to globální fenomén, který zasahuje do politiky, ekonomiky i společenského života. Odhaduje se, že touto často opomíjenou nemocí trpí až 400 milionů lidí po celém světě. Jak dlouhodobé následky Covidu ovlivňují každodenní život nemocných a s jakými nedostatky ve zdravotní péči se potýkají? Jakou další podporu od systému potřebují? A proč je tato skrytá pandemie jednou z největších výzev současného zdravotního systému? Uslyšíte osobní výpovědi těch, kteří s Long Covidem žijí – umělce, designéra a performera Adama Hrubého, a fotografky a básnířky Hany Pololáníkové. Do diskuse se dále zapojily Klára Šimáčková Laurenčíková, vládní zmocněnkyně pro lidská práva, publicistka a členka crip kolektivu Rebeka Veselá a lékařka Silvie Dobrodenková, specialistka na tropickou medicínu. Debatu vedla Magdalena Dušková. Podcast uvádí neurovědkyně a vědecká novinářka Pavla Hubálková. 

Zvolení Donalda Trumpa do čela Spojených států amerických přivítala po světě zejména pravicová média. V Česku třeba Echo24. „Nevidím důvod měnit názor,“ říká šéf českého Echa24 Dalibor Balšínek i dnes, kdy Trumpa kritizují média napříč spektrem.„Wokeismus a veškerá progresivistická ideologie přicházely ze Spojených států a Evropa je na to trochu nastavena. Ta obrovská kritika Donalda Trumpa z mainstreamových médií nejen v Evropě, ale i v Americe je součástí kulturní války, která pokračuje. Pro hodnocení toho, jaký bude význam Donalda Trumpa, je ještě brzo,“ říká Balšínek, který byl hostem  nejnovějšího dílu podcastu Mediální cirkus.Balšínek je matadorem mezi českými mediálními manažery. Jeho poslední projekt je  právě Echo24, které založil před 11 lety poté, co s nástupem Andreje Babiše odešel z vydavatelství MAFRA. Dnes patří Echo mezi výrazně konzervativně laděná média, což se ještě umocnilo v momentě, kdy se jeho vydavatelem stal podnikatel Marek Španěl, sponzor konzervativního spolku Aliance pro rodinu.„My o sobě sami píšeme, že jsme liberálně konzervativní médium, jenže pojem liberál změnil význam, je spojený spíš s levicovým pohledem na svět. Takže klidně nás můžete označit jako konzervativní, je to jedno,“ říká Balšínek a dodává:„Zastoupení liberálního, toho progresivního proudu v médiích je mnohem větší, než jaké jsou skutečně nálady ve společnosti, chybí větší rovnováha.“Echo24 na sebe upozornilo nejprve jako médium silně zaměřené na kauzy Andreje Babiše - především kauza takzvaných korunových dluhopisů. V roce 2015 silně zpochybňovalo evropskou migrační politiku a během covidu pak třeba výzvy k povinnému očkování. V článcích i rozhovorech pak Echo dávalo prostor odborníkům, kteří zpochybňovali vládní protiepidemická opatření. Tímto postojem si Echo24 získalo u části publika a veřejnosti kontroverzní pověst a nejednou bylo předmětem debat o tom, zda na webu nedává prostor zprávám, které  hraničí s dezinformacemi.„U části lidí možná kontroverzní pověst máme. Myslím, že je to dobře a dokonce je i naše role otvírat jako nepříjemné otázky a dávat pohled, který není moderní nebo který není teď in,“ říká na to Balšínek.Kdo jsou dnes čtenáři a posluchači Echa24? Jak je mediální byznys v Česku ziskový? A jak důležitou roli sehrají média před letošními sněmovními volbami? --Mediální cirkus. Podcast Marie Bastlové o dění na mediální scéně. Zajímá ji pohled do redakcí, za kulisy novinářské práce – s předními novináři i mediálními hráči.Sledujte na Seznam Zprávách, poslouchejte na Podcasty.cz a ve všech podcastových aplikacích.Archiv všech dílů najdete tady. Své postřehy, připomínky nebo tipy nám pište prostřednictvím sociálních sítí pod hashtagem #medialnicirkus nebo na e-mail: audio@sz.cz.

Hosťom relácie Dírerov filter bol líder Hnutia Slovensko Igor Matovič. V politike je od roku 2010, keď sa do NR SR dostal na kandidátke SaS, spolu s ktorou hlasoval za pád vlády I. Radičovej. Liberálov neskôr opustil a založil Hnutie Slovensko (predtým OĽaNO), ktorému šéfuje dodnes. V roku 2020 jeho hnutie vyhralo voľby a I. Matovič sa stal premiérom. Jeho vládnutie poznačili okrem pandémie koronavírusu, vojny na Ukrajine či energetickej krízy aj dezorganizácia v opatreniach na boj proti Covidu a spory v rámci koalície, ktoré vyústili do rozpadu vlády a predčasných volieb.

„Těsně před začátkem pandemie covidu-19 mi zřejmě na covid zemřela maminka. Pak se u nás na JIPce objevil známý první pacient ,taxikář‘, kterého jsme pak převáželi na VFN na Karlově náměstí a nakonec zachránili,“ vzpomíná na první dny pandemie lékařka Martina Koziar Vašáková. Její specializací je vnitřní lékařství, pneumologie, alergologie a také klinická imunologie.

Prezident republiky sa obul do vládnej koalície. Premiérovi vyčíta koaličnú krízu aj zahraničnú politiku, koalíciu zas kritizuje za covidovú amnestiu či rentu pre generálneho prokurátora. Premiér sa medzitým sťažuje, že na úrade vlády vyzerajú ako idioti a spolu s Tiborom Gašparom kritizujú ministra vnútra, že sa za rok a pol nezbavil vyšetrovateľa Čurillu. Andrej Danko by zas napriek koalícii zrušil transakčnú daň. Prezident hovorí, že došlo len k domnelému vyriešeniu vládnej krízy. No a Rusko ďalej vraždí na Ukrajine. Rakety zhadzuje na deti a civilistov. A Slovensko nesedí za stolom pri diskusiách o bezpečnosti v Európe, o pomoci Ukrajine.Prečo to premiér robí, je v tom strach s kauzy Očistec, ktorá smeruje na súd a medzi obžalovanými je aj Tibor Gašpar či Norbert Bödör? Čo medzi tým robí opozícia? Podporí s SNS zmeny v transakčnej dani? A čo hovorí na covidovú amnestiu ako odpoveď vlády za jej bývalé manažovanie Covidu? Ako vyzerá opozičná spolupráca, je pre nich ťažké postaviť napríklad tieňový kabinet?Braňo Závodský sa rozprával s predsedom opozičnej strany Sloboda a Solidarita Branislavom Gröhlingom.

Javnega življenja niso ustavili. Švedska se je boja proti novemu koronavirusu in covidu lotila s strategijo, ki je bila drugačna od večine drugih evropskih držav. Brez strogega lockdowna in policijske ure, brez zapovedane uporabe zaščitnih mask, brez zapiranja osnovnih šol. Namesto na prepovedi so stavili na priporočila. Prav zato je bil tako imenovani švedski model obvladovanja pandemije novega koronavirusa za mnoge najbolj učinkovit način boja proti covidu. Pa je temu res tako? Kaj se je dogajalo Švedskem? Ali je bil Švedski pristop bolj primeren? Sogovorniki intelekte so bili v takratno dogajanje na Švedskem aktivno vpleteni. To so »oče« švedske strategije, infektolog in med epidemijo prvi državni epidemiolog dr. Anders Tegnell, članica tako imenovane skupine dvaindvajsetih virologinja dr. Lena Einhorn, ki je v javnem pismu izrazila odmevno kritiko in zaskrbljenost nad načinom švedskega boja proti covidu, in ekonomist dr. Joakim Sonnegard, sekretar neodvisne komisije, ki je ocenila ravnanje švedske politike in stroke v prvih dveh letih pandemije. V oddaji so izpostavili prednosti in slabosti tako imenovanega švedskega modela boja proti covidu. Oddaja je nastala kot del projekta Pet let pozneje. Sodelujoči: Lena Einhorn, Joakim Sonnegord, Anders Tegnell, Blaž Oder in Luka Smajila. Maja Moll, Renato Horvat in Matej Rus, ki so brali prevode. Za tehnično izvedbo so poskrbeli: Janez Ahlin, Jernej Boc, Damjan Rostan in David Lap. Pripravil Iztok Konc. Foto: MMC RTV/ Kaja Sajovic Daljši intervju z dr. Tegnellom TUKAJ  Podkast "Pet let pozneje" TUKAJ

W Serbii już od ponad pięciu miesięcy trwają społeczne protesty przeciwko władzy. Zapalnikiem dla nich była katastrofa budowlana w Nowym Sadzie, początkowo kompletnie zignorowana przez władze. Dziś protesty odbywają się w ponad stu miejscowościach w Serbii: studenci okupują kampusy uniwersyteckie, organizują blokady i marsze. Władza broni się, niekiedy używając przemocy wobec protestujących, a opinia międzynarodowa pozostaje w większości obojętna na wydarzenia w tym kraju. Wysłannik Raportu relacjonuje w tym tygodniu bezpośrednio z Serbii protesty, które zmieniają ten kraj i pokazują, jak bardzo – zwłaszcza młodzi Serbowie – tęsknią za sprawiedliwymi rządami.Prezydent Trump ogłosił wprowadzenie taryf celnych na produkty z ponad 180 krajów. Zapowiada kres trwającego od dekad plądrowania i ograbiania Ameryki przez obce państwa oraz przewiduje rozkwit amerykańskiej gospodarki. Politycy Unii Europejskiej mówią o błędzie administracji Trumpa i zapowiadają cła odwetowe, choć wyrażają również gotowość do negocjacji. Giełdy amerykańskie zanotowały najwyższe spadki od czasów Covidu w 2020 roku. Czy plan Trumpa ma szansę się powieść? Jakie będą jego skutki w najbliższej przyszłości? Czy rzeczywiście 2 kwietnia nastąpił koniec ery wolnego handlu na świecie?W Birmie już ponad 3 tysiące osób uznano za zmarłe w wyniku tragicznego trzęsienia ziemi. Rządząca krajem junta wojskowa ogłasza rozejm w trwającej od czterech lat wojnie domowej, a jednocześnie utrudnia dostarczanie pomocy i do niedawna bombardowała ludność na terenach objętych skutkami tragedii.We Włoszech kolejna kobieta została zabita przez mężczyznę, który nie chciał zaakceptować odrzucenia. Dlaczego temu krajowi tak trudno wyzbyć się kultury maczyzmu?A także: Jakie znaczenie może mieć słowo „wyzwolenie”?Rozkład jazdy: (02:56) Marcin Żyła: Protesty w Serbii(28:45) gnacy Morawski: Trump wprowadza cła na towary sprowadzane do USA(1:01:58) Grzegorz Dobiecki: Świat z boku - Wyzwolenie(1:08:22) Podziękowania(1:14:29) Marcin Żyła: Protesty na serbskiej prowincji(1:36:50) Michał Lubina: Junta wykorzystuje powódź w Birmie(1:59:55) Anna Kowalewska: Włochy: kolejny przypadek zabójstwa kobiety przez niedoszłego partnera(2:13:33) Marcin Żyła: Czy protesty zmienią Serbię?(2:18:40) Do usłyszenia---------------------------------------------Raport o stanie świata to audycja, która istnieje dzięki naszym Patronom, dołącz się do zbiórki ➡️ ⁠https://patronite.pl/DariuszRosiak⁠Subskrybuj newsletter Raportu o stanie świata ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠➡️ ⁠https://dariuszrosiak.substack.com⁠Koszulki i kubki Raportu ➡️ ⁠https://patronite-sklep.pl/kolekcja/raport-o-stanie-swiata/⁠ [Autopromocja]

Tento denný podcast, vytváraný s pomocou umelej inteligencie, ponúka unikátny a efektívny spôsob, ako sa dozvedieť o najzaujímavejších udalostiach a článkoch dňa. Umelej inteligencii sa darí analyzovať obrovské množstvo informácií z rôznych zdrojov, aby vybrala tie najrelevantnejšie a najpútavejšie obsahy pre širokú škálu poslucháčov. Každá epizóda je navrhnutá tak, aby poskytla hlboký ponor do vybraných tém, od politiky cez vedecké objavy, až po kultúrne udalosti, a to všetko podané informatívne, prístupne a bez emócií. Podcast je ideálnym spoločníkom pre zaneprázdnených ľudí, ktorí hľadajú pohodlný spôsob, aby zostali informovaní o svetovom dianí bez nutnosti tráviť hodiny čítaním rôznych zdrojov, čím poskytuje efektívny a príjemný spôsob, ako prijímať správy.  

Netrestáme politikov, ktorí zlyhali. Robia si čo chcú a nerešpektujú nič a nikoho. Hovorí šéf NKÚ. Nevyvodzujeme dôsledky za chyby politikov. Je tu kopu manažérov - či politikov, ktorí zlyhali, no za to, čo robia, nečelia následkom. To, čo žijeme, je horšie ako Potemkinova dedina. Toto je anarchia, tvrdí Ľubomír Andrássy.Vláda vyhlásila mimoriadnu situáciu na celom Slovensku, dôvodom je výskyt vysokonákazlivej slintačky a krívačky. Premiér tvrdí, že momentálne nie je možné odhadnúť škody, no podľa neho sa môžu šplhať do astronomických výšok a hovorí dokonca i o ohrození národnoštátnych záujmov. Berie však vláda a príslušné inštiúcie a túto epidémckú a skutočne vážne a neuprednostnili ministri oslavy MDŽ pred rýchlou a ráznou protiepidemickou reakciou? Poučil sa vláda zo zlého manažovania pandémie Covidu, na kritike ktorej sám SMER výrazne volebne vyrástol a prečo vlastne tento štát opakovane zlyháva pri riešení vážnejších kríz? Pôdohospodárska platobná agentúra zostáva i naďalej pod kontrolou Najvyššieho kontrolného úradu. V čom je probém a prečo táto inštitúcia - známa aj z kauzy Dobytkár, ktorú samotný sudca označil za "za mega stroj korupcie a prania špinavých peňazí,“ už celé roky nedokáže presvedčiť kontrolórov a zreformovať sa na dôveryhodnú inštitúciu? Nastupuje tu absolútna anarchia, Ľudia neveria štátu, ani systému, hovorí šéf NKÚ "Proste, dnes v týchto otázkach, sme na úrovni - a nechcem to preháňať, ale je to na základe výsledkov našich kontrol, naozaj niekde na úrovni krajín, ktoré sa nachádzajú niekde na africkom kontinente." To sú slová šéfa Najvyššieho kontrolného úradu na margo toho, ako je tento štát pripravený čeliť vážnym krízovým či mimoriadnym situáciám. Máme tu vraj absolútnu anarchiu, nezvládame zásadne krízové situácie - ako štát, a aj ako spoločnosť. Kde je predseda vlády a prečo to nerieši? Kde je je premiér Fico a čo vlastne dnes robí predseda vlády? Problém Slovenska je, že nevyvodzujeme dôsledky za zlyhania manažérov vo verejných funkciách.Témy pre pravidelný rozhovor so šéfom Najvyššieho kontrolného úradu. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Netrestáme politikov, ktorí zlyhali. Robia si čo chcú a nerešpektujú nič a nikoho. Hovorí šéf NKÚ. Nevyvodzujeme dôsledky za chyby politikov. Je tu kopu manažérov - či politikov, ktorí zlyhali, no za to, čo robia, nečelia následkom. To, čo žijeme, je horšie ako Potemkinova dedina. Toto je anarchia, tvrdí Ľubomír Andrássy.Vláda vyhlásila mimoriadnu situáciu na celom Slovensku, dôvodom je výskyt vysokonákazlivej slintačky a krívačky. Premiér tvrdí, že momentálne nie je možné odhadnúť škody, no podľa neho sa môžu šplhať do astronomických výšok a hovorí dokonca i o ohrození národnoštátnych záujmov. Berie však vláda a príslušné inštiúcie a túto epidémckú a skutočne vážne a neuprednostnili ministri oslavy MDŽ pred rýchlou a ráznou protiepidemickou reakciou? Poučil sa vláda zo zlého manažovania pandémie Covidu, na kritike ktorej sám SMER výrazne volebne vyrástol a prečo vlastne tento štát opakovane zlyháva pri riešení vážnejších kríz? Pôdohospodárska platobná agentúra zostáva i naďalej pod kontrolou Najvyššieho kontrolného úradu. V čom je probém a prečo táto inštitúcia - známa aj z kauzy Dobytkár, ktorú samotný sudca označil za "za mega stroj korupcie a prania špinavých peňazí,“ už celé roky nedokáže presvedčiť kontrolórov a zreformovať sa na dôveryhodnú inštitúciu? Nastupuje tu absolútna anarchia, Ľudia neveria štátu, ani systému, hovorí šéf NKÚ "Proste, dnes v týchto otázkach, sme na úrovni - a nechcem to preháňať, ale je to na základe výsledkov našich kontrol, naozaj niekde na úrovni krajín, ktoré sa nachádzajú niekde na africkom kontinente." To sú slová šéfa Najvyššieho kontrolného úradu na margo toho, ako je tento štát pripravený čeliť vážnym krízovým či mimoriadnym situáciám. Máme tu vraj absolútnu anarchiu, nezvládame zásadne krízové situácie - ako štát, a aj ako spoločnosť. Kde je predseda vlády a prečo to nerieši? Kde je je premiér Fico a čo vlastne dnes robí predseda vlády? Problém Slovenska je, že nevyvodzujeme dôsledky za zlyhania manažérov vo verejných funkciách.Témy pre pravidelný rozhovor so šéfom Najvyššieho kontrolného úradu. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Ako môže minister pôdohospodárstva postovať fotky z MDŽ, keď mu horí rezort? Toto odhalilo ich neschopnosť riadiť štát a ich úbohosť, kritizuje v súvislosti s epidémiou slintačky a krívačky ministra Takáča poslanec SaS Alojz Hlina. Zároveň vyzýva vládu, aby do riešenia krízovej situácie zapojila i opozíciu. A prečo vláda nevie riadiť štát, a my tak zrejme budeme musieť „ryť nosom v zemi"?Na Slovensko dorazila slintačka a krívačka. Keďže ide o vysokonákazlivé ochorenie, cez víkend mimoriadne zasadla vláda i krízová komisia. Premiér hovorí dokonca o ohrození slovenských štátnych záujmov. Vláda síce ubezpečuje, že šírenie zastavila, no opozícia hovorí o vládnej liknavosti, marketingovom riadení štátu a hrozbe vážnych hospodárskych škôd.SLAK, teda slintačka a krívačka, opäť testuje limity našej schopnosti manažovať vážne krízové situácie. O nezvládaní krízového riadenia počas Covidu však len nedávno v Aktualitách mimoriadne kriticky hovoril aj šéf Najvyššieho kontrolného úradu.Slovensko pritom stojí pred ďalším konsolidačným balíčkom. Namiesto diskusií o tom, kde má tento štát rezervy a na čo všetko, pri vysokej miere zadlženosti, vlastne máme, koalícia dlhé mesiace riešila krízu s nedostatkom poslancov. Už takmer rok sa nevie dohodnúť na predsedovi parlamentu. A namiesto vážnych tém sa zameriava na boj s mimovládkami, médiami či LGBTI komunitou.Budeme musieť zrejme ryť nosom v zemi, inak sa nepoučíme, tvrdí poslanec Hlina. Podľa neho na tom bude najhoršie, že tí, čo teraz vládnu, odtiaľto potom zmiznú. „Oni investujú na Riviére, oni investujú v Dubaji, nič tu oficiálne nemajú, a keď majú, tak sa k tomu nepriznávajú, lebo to nevedia preukázať. Oni zoberú tašky a utečú," tvrdí hosť dnešného podcastu poslanec SaS Alojz Hlina.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši želá Braňo Dobšinský.

Ako môže minister pôdohospodárstva postovať fotky z MDŽ, keď mu horí rezort? Toto odhalilo ich neschopnosť riadiť štát a ich úbohosť, kritizuje v súvislosti s epidémiou slintačky a krívačky ministra Takáča poslanec SaS Alojz Hlina. Zároveň vyzýva vládu, aby do riešenia krízovej situácie zapojila i opozíciu. A prečo vláda nevie riadiť štát, a my tak zrejme budeme musieť „ryť nosom v zemi"?Na Slovensko dorazila slintačka a krívačka. Keďže ide o vysokonákazlivé ochorenie, cez víkend mimoriadne zasadla vláda i krízová komisia. Premiér hovorí dokonca o ohrození slovenských štátnych záujmov. Vláda síce ubezpečuje, že šírenie zastavila, no opozícia hovorí o vládnej liknavosti, marketingovom riadení štátu a hrozbe vážnych hospodárskych škôd.SLAK, teda slintačka a krívačka, opäť testuje limity našej schopnosti manažovať vážne krízové situácie. O nezvládaní krízového riadenia počas Covidu však len nedávno v Aktualitách mimoriadne kriticky hovoril aj šéf Najvyššieho kontrolného úradu.Slovensko pritom stojí pred ďalším konsolidačným balíčkom. Namiesto diskusií o tom, kde má tento štát rezervy a na čo všetko, pri vysokej miere zadlženosti, vlastne máme, koalícia dlhé mesiace riešila krízu s nedostatkom poslancov. Už takmer rok sa nevie dohodnúť na predsedovi parlamentu. A namiesto vážnych tém sa zameriava na boj s mimovládkami, médiami či LGBTI komunitou.Budeme musieť zrejme ryť nosom v zemi, inak sa nepoučíme, tvrdí poslanec Hlina. Podľa neho na tom bude najhoršie, že tí, čo teraz vládnu, odtiaľto potom zmiznú. „Oni investujú na Riviére, oni investujú v Dubaji, nič tu oficiálne nemajú, a keď majú, tak sa k tomu nepriznávajú, lebo to nevedia preukázať. Oni zoberú tašky a utečú," tvrdí hosť dnešného podcastu poslanec SaS Alojz Hlina.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši želá Braňo Dobšinský.

V 95. epizóde Vertiga podrobne rozoberieme nového Williama Tella (to je ten s tou kušou), divokú béčkovú jazdu pre odvážnych Čarodejnica a lovec alias Milla Jovovich to stále nevzdáva, ale predstavíme si aj zmysluplné filmy, skvelý dánsky kus Dievča s ihlou, fínsku dramédiu Raketa či netradičný singapurský Nedokončený film, ktorý nás vracia do obdobia začiatku Covidu. Seriály budú zastupovať výnimočný britský Adolescent, netradiční Zlodějíčkovia, na ktorých robil aj Ridley Scott, ale nevynecháme ani popkultúrnu robotiku v The Electric State za neskutočných 300 miliónov dolárov, kde sa opäť potvrdzuje, že môžete mať peňazí koľko len chcete, na dobrý film je dôležité niečo úplne iné. Stále platí, že Vertigo hľadá dlhodobých reklamných partnerov a ak nás máte radi, určite nám napíšte na vertigo@sme.sk. Bez vás sa filmový happyend nekoná. Vážime si vašu podporu. Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) 00:00:00 Úvod 00:01:47 William Tell 00:11:39 Čarodejnica a lovec / In the Lost Lands 00:21:12 Dievča s ihlou / Pigen med nålen 00:30:22 Raketa / Ohjus 00:38:40 Nedokončený film / An Unfinished Film 00:43:40 Adolescence / Adolescent (Netflix) 00:51:43 Dope Thief / Zlodějíčci (AppleTV+) 00:56:06 The Electric State / Pasáž (Netflix) 01:04:08 After Party (HBO) 01:07:25 Záver _ Ak nám chcete napísať, ozvite sa na vertigo@sme.sk _ Ďakujeme, že počúvate podcast Vertigo a zaujímate sa o filmový svetSee omnystudio.com/listener for privacy information.

My si doslova platíme šírenie nevedeckých nezmyslov, hovorí o teóriách vládneho splnomocnenca Kotlára lekár a vedec Peter Celec. Podľa neho ide o hoaxy, ktoré nie sú ani len zábavne a preto by sme si mali dobre zvážiť svoj čas a nevenovať ho: "Totálnym blbostiam len preto, že to sleduje veľa ľudí. Tým len podporujeme ich šírenie." Prečo Kotlár šíri bludy, kam smeruje veda za Trumpa a prečo je to naša šanca? "Ľudia, urobili z vás kukuricu. Stávate sa geneticky modifikovaným organizmom,“ vyhlásil vládny splnomocnenec Peter Kotlár, ktorý pokračuje vo svojej ofenzíve voči modernej vede, faktom i racionalite. Podľa neho očkovaním voči Covidu bola podaná génová terapia, čím vraj bola narušená integrita slovenského genofondu. Vládny splnomocnenec preto opätovne volá po zákaze očkovania mRNA vakcínami a žiada dokonca zvolanie Bezpečnostnej rady. Slovenská veda je z jeho slov v šoku, ako Lekárska fakulta Univerzity Komenského, tak aj Štátny ústav pre kontrolu liečív jeho slová dôrazne odsúdili - ako nevedecké, nebezpečné a spôsobilé ohroziť dokonca i verejné zdravie.Kotlárovo ťaženie pritom zapadá do nového globálneho rámca akejsi kontrarevolúcie voči vede a racionálnym faktom, kde napríklad trumpov minister zdravotníctva - a známy antivaxer, šíri podobné pavedecké teórie a na juhu USA sa začali šíriť osýpky.Končí sa éra modernej medicíny - a vôbec vedy, založenej na overiteľných a testovateľných faktoch? Vraciame sa späť v čase a prečo sa ľudia búria voči osvietenskej modernite, ktorá im priniesla blahobyt a zdravie v takej miere, akú dejiny predtým nepoznali? Ako bojovať so svetom bludov, povier a ich šíriteľmi? No a napokon, je útok trumpovej administratívy na vedu, šancou pre Európu a čo vlastne vie slovenská veda dnes ponúknuť vedcom i mladým talentom, ktoré z tejto krajiny utekajú v čoraz masovejšom meradle?Témy pre lekára a vedca - patofiziológa a molekulárneho biológa, Petra Celeca. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.xxxxxxxxxxxxxxxxx

My si doslova platíme šírenie nevedeckých nezmyslov, hovorí o teóriách vládneho splnomocnenca Kotlára lekár a vedec Peter Celec. Podľa neho ide o hoaxy, ktoré nie sú ani len zábavne a preto by sme si mali dobre zvážiť svoj čas a nevenovať ho: "Totálnym blbostiam preto, že to sleduje veľa ľudí. Tým len podporujeme ich šírenie." Prečo Kotlár šíri bludy, kam smeruje veda za Trumpa a prečo je to naša šanca? "Ľudia, urobili z vás kukuricu. Stávate sa geneticky modifikovaným organizmom,“ vyhlásil vládny splnomocnenec Peter Kotlár, ktorý pokračuje vo svojej ofenzíve voči modernej vede, faktom i racionalite. Podľa neho očkovaním voči Covidu bola podaná génová terapia, čím vraj bola narušená integrita slovenského genofondu. Vládny splnomocnenec preto opätovne volá po zákaze očkovania mRNA vakcínami a žiada dokonca zvolanie Bezpečnostnej rady. Slovenská veda je z jeho slov v šoku, ako Lekárska fakulta Univerzity Komenského, tak aj Štátny ústav pre kontrolu liečív jeho slová dôrazne odsúdili - ako nevedecké, nebezpečné a spôsobilé ohroziť dokonca i verejné zdravie.Kotlárovo ťaženie pritom zapadá do nového globálneho rámca akejsi kontrarevolúcie voči vede a racionálnym faktom, kde napríklad trumpov minister zdravotníctva - a známy antivaxer, šíri podobné pavedecké teórie a na juhu USA sa začali šíriť osýpky.Končí sa éra modernej medicíny - a vôbec vedy, založenej na overiteľných a testovateľných faktoch? Vraciame sa späť v čase a prečo sa ľudia búria voči osvietenskej modernite, ktorá im priniesla blahobyt a zdravie v takej miere, akú dejiny predtým nepoznali? Ako bojovať so svetom bludov, povier a ich šíriteľmi? No a napokon, je útok trumpovej administratívy na vedu, šancou pre Európu a čo vlastne vie slovenská veda dnes ponúknuť vedcom i mladým talentom, ktoré z tejto krajiny utekajú v čoraz masovejšom meradle?Témy pre lekára a vedca - patofiziológa a molekulárneho biológa, Petra Celeca. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Minulý týden uběhlo pět let od propuknutí covidové pandemie. To, co se tvářilo jako dva týdny školních prázdnin, udělalo pořádnou rýhu do všech sfér každodenního života. Vilma s Mírou ve Slejváku zavzpomínali hlavně na některá pozitiva, která jim složitá doba poskytla.

W 2025 Wrocławski Dom Literatury oraz Kino Nowe Horyzonty ponownie łączą siły, w efekcie czego wraca cykl Dom w Kinie, w którym to film spotyka się z literaturą, a pokazom towarzyszą chwytające za gardło dyskusje. Tym razem może nawet wpijające się w gardło, jako że najpierw oglądaliśmy „Nosferatu” Roberta Eggersa, by zaraz po pokazie zasiąść do dyskusji i film porównać między innymi z nieoficjalnym pierwowzorem literackim, czyli „Draculą” Brama Stokera.A rozmawialiśmy w gronie wampiryczno-eksperckim, czyli były z nami Nina Anna Trzaska, Patrycja Pichnicka-Trivedi i Łukasz Kozak.  Udanego słuchania! O osobach dyskutujących:

S Dagmar Dzúrovou, Klárou Hulíkovou-Tesárkovou, Jakubem Hlávkou a Tomášem Lintnerem. Moderuje František Trojan.

Jak výhodná je pro Ukrajinu i USA smlouva o nerostném bohatství, kterou mají dnes v Bílém domě podepsat prezidenti Trump a Zelenskyj? Jak ji hodnotí bývalý americký velvyslanec v Praze John Shattuck? A pět let od začátku covidové epidemie v Česku se ptáme, jak dlouhodobě poznamenala psychiku českých dětí.

Aký je rozdiel medzi Trumpom počas prvého prezidentovania a Trumpom dnes? Je silná americká ekonomika dobrou správou pre trhy a nebude to na úkor ostatných ekonomík sveta? Je pre akcie najväčších technologických firiem výhodou, že ich majitelia majú blízko k Trumpovi? Do akej miery sú pre trhy nebezpečné avizované clá? Na čo by sa mal zamerať investor, ak chce byť úspešný aj v roku 2025? Ak budú akcie vďaka Trumpovi v ohrození, aké investičné príležitosti ich môžu nahradiť?  Pre koho môže byť výhodou, ak budú akcie lacnejšie? V relácii Ide o peniaze odpovedá Martin Babocký z Babocky Investment Office.

Lekári zo štátnych nemocníc sú vybavení. Čo bude teraz s našimi ambulanciami? Tie už minulý rok varovali pred kolapsom o ohrozením zdravia občanov. Pohrozili aj, že podpisovať zmluvy so zdravotkami nie je ich povinnosť. Čo to všetko znamená pre pacientov? Čakajú nás nové poplatky a platby u našich lekárov? Hrozí aj ďalšie zatváranie ambulancií, ak ich je už teraz málo? Ktorých lekárov chýba najviac a ako to chce štát riešiť? Cítia sa ambulancie diskriminované?Slovensko si dnes pripomína 7 rokov od vraždy Jána a Martiny. Nikdy na nich nezabudneme. Otvorený list psychiatrov premiérovi podporili aj lekári z ambulancií. Čo hovoria na to, že ministerka kultúry posiela z práce ľudí, ktorý chodia k psychiatrom alebo že policajti berú ako podozrivého lekára pre očkovanie počas pandémie Covidu? Ako sa v takejto atmosfére cítia odborníci a pracujú?Braňo Závodský sa rozprával s prezidentkou Zväzu ambulantných poskytovateľov Jaroslavou Orosovou.

Pomedzi ohlasovanie možných prevratov, občianskych protestov a hľadania stratenej koaličnej väčšiny, musí vláda definitívne vyriešiť aj hrozby hromadných výpovedí 3300 lekárov. Aby ich udržala v nemocniciach, po decembrovej zmluve o sociálnom zmieri, teraz odklepla na vláde aj návrhy nových zdravotníckych zákonov. Teraz bude na rade parlament. Medzitým čelí vyšetrovaniu pre hromadné očkovanie počas pandémie Covidu lekár a poslanec SaS Tomáš Szalay.Čo teda vláda odklepla aby udržala lekárov v nemocniciach? Stihne to teraz celé do konca februára schváliť aj parlament, keď má vláda problémy s väčšinou? Prečo opozícia hovorí, že niektoré opatrenia môžu ohroziť pacienta? Ako teda pacientom pomôžu vyššie lekárske platy či ich kratšia pracovná doba? Ako to zvládnu zadlžené štátne nemocnice, ktoré sa po tlaku lekárov nesmú transformovať na akciovky?Braňo Závodský sa rozprával s poslancom a členom zdravotníckeho výboru za stranu Sloboda a Solidarita Tomášom Szalayom a s lekárskym odborovým predákom Petrom Visolajským.

Ste kdaj zasledili, koliko zdravstvenih zapletov se v zadnjem obdobju v laičnih pogovorih pripisuje okužbam s covidom oziroma cepljenju zoper njega? Pa kaj od tega drži? V pogovoru z imunologom, pulmologom, epidemiologinjo raka in nevrologom pet let po izbruhu pandemije raziskujemo, če je raka res več, kako je z dolgotrajnim covidom, kako hitro so okrevali najhuje prizadeti in kako kaže mRNK cepivom. Sodelovali so: dr. Rok Berlot, Klinični oddelek za bolezni živčevja v UKC Ljubljana, docent za področje nevrologija na Medicinski fakulteti v Ljubljani prim. mag. Matjaž Turel, vodja Kliničnega oddelka za pljučne bolezni in alergije na UKC Ljubljana dr. Vesna Zadnik, predstojnica sektorja Onkološke epidemiologije in registra raka na Onkološkem inštitutu v Ljubljani dr. Alojz Ihan, vodja Laboratorija za celično imunologijo in oddelka za imunologijo na Inštitutu za mikrobiologijo in imunologijo, predstojnik Katedre za mikrobiologijo in imunologijo na Medicinski fakulteti v Ljubljani Strokovna sodelavka: dr. Zarja Muršič. Bral je Igor Velše.

Zachrání Sokol aspoň část z milionů, které mu byly ukradeny? Podrží znovu prezidenta Asada klíčoví spojenci Rusko a Írán? Co víme o dlouhodobých zdravotních dopadech covidu?

Exministerka zdravotníctva Dolinková bola prekvapená, keď zistila, že sa má konsolidácia dotknúť aj zdravotníctva. Dnes už hrozby výpovedí lekárov a sestier pre nižšie platy musí riešiť nový minister zdravotníctva. Premiér mu odkazuje, že si musí poradiť sám, že zdravotníctvo nie je pre neho premiérska téma. Minister medzitým ohlásil, že má pre lekárov a sestry novú ponuku. A to s tým, že ak ju nezoberú, nedostanú nič.Čo na to hovoria lekári? Ako vnímajú odkazy premiér, že majú podstatne vyššie platy ako je slovenský priemer a že aj vzdelanie od štátu dostali zadarmo? Bude im ponuka nového ministra stačiť, alebo nás opäť čakajú lekárske aj sesterské výpoveď z práce či zo služieb? Čo by to pre nás, občanov štátu a ich pacientov znamenalo? A čo hovoria lekári na vyšetrovanie pandémie Covidu a slová splnomocnenca o tom, že to bola biologická zbraň a vakcíny, ktoré zachránili milióny životov, sú vlastne nebezpečné?Braňo Závodský sa rozprával s predsedom Lekárskeho odborového združenia Petrom Visolajským.

Úřady nabádají, aby se lidé nechali očkovat proti covidu. Proč to ale u většiny praktiků nejde? Uvítali by praktičtí lékaři změny ze strany zdravotních pojišťoven nebo dodavatelů vakcín? Zvolí si Moldavané v prezidentských volbách i v referendu proevropskou cestu? Snaží se volby ovlivnit Rusko? Jak bude volit moldavská diaspora? A mohlo by zabránit týrání zvířat, kdyby v celém prostoru jatek byly kamery?

21-tisíc ľudí zomrelo na Slovensku na Covid počas nedávnej celosvetovej pandémie koronavírusu. Krajinu okrem toho trápili stále kolabujúce zdravotníctvo, státisíce chorých a miliardy eur. Našťastie sme však mali vakcíny. A nie len tak hocijaké, ale tie najmodernejšie.Aká je situácia s Covidom dnes? Aké varianty kolujú medzi ľuďmi a ako na (ne)fungujú vakcíny? Ako rozoznáme Covid od chrípky a ako sa proti tomu brániť? Kto by sa mal dať určite zaočkovať?A ako je možné, že pandémiu Covidu s tisícmi obetí spochybňuje splnomocnenec vlády? Ako je možné, že tvrdí, že je Covid biologická zbraň a vakcíny sú nebezpečné a navrhuje nimi neočkovať, pričom vedci, ktorí stoja za mRNA vakcínami práve dostali Nobelovu cenu za medicínu? A čo hovoria vedci na to, že ho v tom podporuje aj premiér a ako jeden z dôvodov demisie ho uviedla aj exministerka zdravotníctva?Braňo Závodský sa rozprával s virológom Slovenskej akadémie vied Borisom Klempom a epidemiologičkou z Lekárskej Fakulty Univerzity Komenského profesorkou Alexandrou Bražinovou.

Štvrtá vláda Roberta Fica prišla o prvého ministra. Ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková sa s rezortom lúči kritickými slovami, že zdravotníctvo nie je prioritou vlády a nejde správnym smerom.Problémom sú stámiliónové škrty v zdravotníctve či pôsobenie splnomocnenca vlády Petra Kotlára. Podľa toho existujú dôkazy, že pandémia Covidu vlastne nebola, že vakcíny sú nákazlivé a menia ľudskú DNA.Ak teda nie je naše kolabujúce zdravotníctvo prioritou vlády, tak potom čo ňou je? Prečo je problém konsolidácia a s akými opatrenia teda príde vláda a nový minister? Čakajú nás ďalšie výpovede zdravotníkov? Budeme sa mať vôbec kam ísť dať ošetriť? A kedy budeme mať tie desaťročia sľubované nové nemocnice?Braňo Závodský sa rozprával s poslancom strany Smer – SD a predsedom parlamentného výboru pre zdravotníctvo Vladimírom Balážom a členom zdravotníckeho výboru a poslancom strany SaS Tomášom Szalayom.Tento podcast Vám prináša Elgas. Váš dodávateľ elektriny a plynu s nízkymi cenami a vysokou spoľahlivosťou. Energiu pre Vaše podnikanie nájdete na Elgas.sk.