Podcasts about vedeli

"Už som mal aj 6 hodinovú konzultáciu. Niekedy ľudia prídu v hodine 12ej. Ako sa liečiť stravou? Bez mäsa i vajec? Celorastlinná strava vedie k zaujímavým výsledkom..."Hovorí Jan HubinskýLekári nemajú čas riešiť príčinu ochorenia... riešia iba následky. Pacientov je veľa a lekárov málo. Jan Hubinský už roky pomáha ľuďom, ktorí prichádzajú a už nevedia, čo so sebou. Tam, kde klasická medicína nemá odpovede, prichádza na rad príroda a zmena návykov...Celorastlinná strava? Áno? NIE? Ján hovorí jasné ÁNO a dáva aj príklady.Vedeli ste, že tenista Djokovič sa stravuje len čisto rastlinne? Svetové výkony podáva vraj od času, keď začal jesť práve rastlinnú stravu..."Ľuďom sa pri celorastlinnej strave riešia civilizačné ochorenia, ale aj zhubné choroby..."To všetko a viac v rozhovore. Ak chcete knihy od Jana, objednávajte na https://www.klubzdravieludom.sk/klubove-predmety/knihy-a-cd/Kupón ZDRAVIE (všetko veľkým) vám zabezpečí zľavu z ceny...Krásny deň plný zdravia prajemMartinaP.S: Díky za podporuĎakujem, že ma podporujete na herohero alebo tu na YouTubeAj vďaka vám vzniká tento obsahChcete ma začať podporovať? Info tu: https://herohero.co/odznovaMnohí sa pýtate, kedy bude obsahu viac. Kedy bude tá miniTV Odznova.No bude, keď vás bude 2 000. Skôr neviem najať tím (kameraman + strihač + novinárka + korektorka...)Ja budem trpezlivá. Ale napadlo mi, že ak by každý zohnal 10-20 ľudí zo svojho okolia, tak by sa to mohlo podariť dosť skoro..Podpora je možná aj tu na YouTube.. zmysel to pre má od 5,99€ (50% z vášho predplatného mi zoberie YouTube ako províziu. Tak si to viete spočítať...) Predplatné 2,99 je bez nároku na obsah vopred. Ide len o sympatizovanie, za čo ďakujemAk nechcete platiť kartou, možné je podporovať aj cez číslo účtu: SK45 8330 0000 0022 0165 1060 - do poznámky uveďte, že ide o dar Chcete záznam z festivalu? LINK: https://www.budeakonebolo.sk/videozaznam-z-festivalu-odznova-v-pravdivosti-2024/

Nový muž v bielom – Lev XIV. prevzal svoj úrad už aj oficiálne. Po jeho prvých slovách o mieri z toho ôsmeho mája, keď sa svetu predstavil na priečelí baziliky svätého Petra, sa z nich stal refrén jeho pontifikátu. Od „nikdy viac vojnám“ až po to nedeľňajšie: „mučená Ukrajina očakáva rokovania o spravodlivom a trvalom mieri“. V čase jeho voľby boli v Ríme aj Aktuality. A v hektike tých dní som mal možnosť navštíviť priestory, v ktorých žil zatiaľ posledný zo slovenských kardinálov Jozef Tomko. Z jeho kardinálskeho bytu sa stalo sídlo Slovenského historického ústavu v Ríme. S jeho riaditeľom Danielom Černým som sa rozprával aj o vatikánskych archívoch a období Slovenského štátu. Od jesene 2023 sa z bývalého kardinálskeho bytu Jozefa Tomka stal Slovenský historický ústav v Ríme. Jedinečný svojim poslaním. I polohou. Je len pár metrov od Vatikánu. „Túto adresu poznali mnohí Slováci, ktorí prichádzali do Ríma. Vedeli, že dvere sú tu pre nich vždy otvorené. Že kardinál Tomko je tu vždy pre nich. Dnes sa snažíme, aby tieto priestory boli neoficiálnou treťou slovenskou ambasádou v Ríme“, hovorí riaditeľ Černý. Ústav je tak otvorený prioritne pre vedeckých pracovníkov, ktorí chodia za svojim výskumom do vatikánskych archívov, či archívov rímskych ústredí väčšiny reholí. „Sme nápomocní pri podpore výskumu v knižniciach, galériách či archívoch tak Vatikánu, ako aj Talianska. Archívy sú tu na dosah ruky“, dopĺňa. Vatikánske archívy sú zdrojom vzácnych prameňov aj na Slovensku najmä v cirkevnom prostredí ešte stále citlivú tému Slovenského štátu a jeho prezidenta, ktorým bol katolícky kňaz Jozef Tiso. „Až donedávna neboli prístupné materiály z tohto obdobia. Je to len päť rokov, ako pápež František otvoril archívy z čias pontifikátu Pia XII. - obdobie 1939 až 1958. Vedci len teraz študujú tieto dokumenty. Podporujeme aj výskum tohto obdobia. Sme radi, že dokumenty Vatikán sprístupnil. No pravda je aj taká, že ešte nie sú všetky dostupné. Dôvodom nie je ich citlivosť, skôr obmedzené kapacity vatikánskych archívov“, hovorí Daniel Černý, riaditeľ Slovenského historického ústavu v Ríme. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Nový muž v bielom – Lev XIV. prevzal svoj úrad už aj oficiálne. Po jeho prvých slovách o mieri z toho ôsmeho mája, keď sa svetu predstavil na priečelí baziliky svätého Petra, sa z nich stal refrén jeho pontifikátu. Od „nikdy viac vojnám“ až po to nedeľňajšie: „mučená Ukrajina očakáva rokovania o spravodlivom a trvalom mieri“. V čase jeho voľby boli v Ríme aj Aktuality. A v hektike tých dní som mal možnosť navštíviť priestory, v ktorých žil zatiaľ posledný zo slovenských kardinálov Jozef Tomko. Z jeho kardinálskeho bytu sa stalo sídlo Slovenského historického ústavu v Ríme. S jeho riaditeľom Danielom Černým som sa rozprával aj o vatikánskych archívoch a období Slovenského štátu. Od jesene 2023 sa z bývalého kardinálskeho bytu Jozefa Tomka stal Slovenský historický ústav v Ríme. Jedinečný svojim poslaním. I polohou. Je len pár metrov od Vatikánu. „Túto adresu poznali mnohí Slováci, ktorí prichádzali do Ríma. Vedeli, že dvere sú tu pre nich vždy otvorené. Že kardinál Tomko je tu vždy pre nich. Dnes sa snažíme, aby tieto priestory boli neoficiálnou treťou slovenskou ambasádou v Ríme“, hovorí riaditeľ Černý. Ústav je tak otvorený prioritne pre vedeckých pracovníkov, ktorí chodia za svojim výskumom do vatikánskych archívov, či archívov rímskych ústredí väčšiny reholí. „Sme nápomocní pri podpore výskumu v knižniciach, galériách či archívoch tak Vatikánu, ako aj Talianska. Archívy sú tu na dosah ruky“, dopĺňa. Vatikánske archívy sú zdrojom vzácnych prameňov aj na Slovensku najmä v cirkevnom prostredí ešte stále citlivú tému Slovenského štátu a jeho prezidenta, ktorým bol katolícky kňaz Jozef Tiso. „Až donedávna neboli prístupné materiály z tohto obdobia. Je to len päť rokov, ako pápež František otvoril archívy z čias pontifikátu Pia XII. - obdobie 1939 až 1958. Vedci len teraz študujú tieto dokumenty. Podporujeme aj výskum tohto obdobia. Sme radi, že dokumenty Vatikán sprístupnil. No pravda je aj taká, že ešte nie sú všetky dostupné. Dôvodom nie je ich citlivosť, skôr obmedzené kapacity vatikánskych archívov“, hovorí Daniel Černý, riaditeľ Slovenského historického ústavu v Ríme. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Umenie nás inšpiruje, robí z náš vnímavejších, citlivejších a lepších ľudí. Pridajte sa k našim podporovateľom - každá, aj malá suma, nám pomôže pripravovať pre vás ďalší zaujímavý obsah a dávať priestor hlasom, ktoré si zaslúžia byť vypočuté. Ďakujeme, že ste súčasťou našej komunity! Prispieť môžete jednorazovo alebo pravidelným darom prostredníctvom portálu DARUJME.sk. Viac informácií o možnostiach podpory nájdete na našom webe www.artstory.sk. Ďakujeme! -- Vedeli ste, že slovenská fotografka Oľga Bleyová je považovaná za inovátorku a experimentátorku najmä v oblasti čiernobielej fotografie a ženských aktov 60. rokov? Pri príležitosti výročia jej narodenia 17.mája, bude uvedená predpremiéra celovečerného dokumentárneho filmu o Oľge Bleyovej s názvom Smutné rozkoše. Prečo a ako film vznikal, kto bola Oľga Bleyová, čím sa vyznačovala jej tvorba a v čom spočíva jej výnimočnosť, vďaka ktorej má svoje miesto medzi významnými slovenskými umelcami, nám prišli porozprávať režisér filmu  Lukáš Vízner a kurátor a galerista Dušan Kochol. Lukáš Vízner je scenárista a režisér, ktorý v roku 2020 spoluzaložil produkčnú spoločnosť EMEDI productions, ktorá sa zameriava na autorské filmové projekty s dôrazom na silné výpovede a osobitý rukopis. V roku 2025 dokončil svoj celovečerný dokumentárny debut Smutné rozkoše: Oľga Bleyová a aktuálne pracuje na svojom prvom hranom filme. Dušan Kochol je kurátor, galerista, fotograf a organizátor festivalu OFF. V roku 2020 založil galériu FOG, ktorá prezentuje a zhodnocuje lokálnu scénu umeleckej fotografie a nových médií. VÝSTAVA: Smutné rozkoše, Oľga Bleyová, 15. máj – 5. júl 2025, otvorenie 15. máj o 18:00, FOG Gallery, Kúpeľná 1, Bratislava PREDPREMIÉRA FILMU: Smutné rozkoše, 17.5.2025 v kine Lumiére KDE SA BUDE DAŤ FILM VIDIEŤ: Svetová premiéra filmu bude na Ačkových festivaloch, neskôr bude film vo festivalovej distribúcii, v kino distribúcii a na VOD platformách či v televízií. Taktiež na webe produkčnej spoločnosti v časti Filmografia. LINKY: Web produkčnej spoločnosti EMEDI productions: https://emedi.pro Web galérie FOG: www.fogbratislava.sk Web festivalu OFF: www.offbratislava.sk Sledujte nás aj na našej facebook stránke, na našej Instagram stránke a na našom webe https://artstory.sk/ -- EV 160/23/EPP | 5. ročník | epizóda 05/2025

Spolupracovník Postoja Andrej Žiarovský a redaktor Lukáš Krivošík sa rozprávajú o konci druhej svetovej vojny v Európe. Dotýkajú sa pritom málo známych súvislostí. Vedeli ste napríklad, že skoro tretinu slovenského územia oslobodili rumunské vojská? Že popri Sovietoch a Rumunoch oslobodzoval Slovensko aj československý armádny zbor? Vedeli ste, že skoro desatinu vojsk, ktoré sa zúčastnili na protinemeckej strane bitky o Berlín tvorili Poliaci? A prečo sa takmer do úplného konca vojny, ba po nej, bojovalo v Čechách?

V tejto epizóde sa dozviete: všetko o súťaži FIRST Global, ktorej sa darí spájať študentov z rôznych krajín sveta. Hosťom v podcaste je predseda OZ FIRST Global Slovakia Adam Kukla a Martin Hronský, ktorý je študent a dobrovoľník vo FIRST Global Slovakia. Nie je to len súťaž, je to medzinárodná disciplína, v ktorej sa mladá učia spolupráci, komunikácii, prezentácii a konštruktívnym procesom. Vedeli ste, že do tejto súťaže sa aktívne zapájajú aj dievčatá? Nízke sebavedomie žien a dievčat vo vede a technike nestojí na výsledkoch, ale na predsudkoch. Pokiaľ deti zoznamujeme s vedou a technológiami zodpovedne, u dievčat je možné, že ich záujem o tieto odvetvia enormne vzrastie! O ženách vo svete vedy diskutujeme tu: https://vedanadosah.cvtisr.sk/podujatie/zeny-vo-vede-zvedave-debaty-zvolen/?utm_source=vnd&utm_poradie=EJ1&utm_campaign=vnoreneevent&utm_content=zvedave-debaty

Slovenská ekonomika je na spodných priečkach medzi krajinami Európskej únie. Americké clá Donalda Trumpa ohrozujú tisíce pracovných miest a transakčná daň vyťahuje peniaze z peňaženiek firiem a živnostníkov. Zamestnanci žiadajú vyššie platy, naša kúpna sila je vysoko podpriemerná a naše domácnosti majú najnižší čistý príjem spomedzi všetkých krajín Európskej únie. A do toho vládnu koalíciu zmieta jedna kríza za druhou.Sú odborári pripravení zastať sa ľudí, ktorých postihujú vládne konsolidácie a aké riešenia navrhujú? Ako vidia diskusie o zrušení transakčnej dane a obávajú sa zákona proti mimovládkam?Prečo odbory vyzývajú vládu aj na reformu sociálneho poistenia, ako by podľa nich mal vyzerať tretí dôchodkový pilier a prečo by sa malo z druhého financovať nájomné bývanie, najmä ak štátnu agentúru nájomného bývania vedie niekdajšia realitná podvodníčka? A pomohli by našej ekonomike dane na roboty vo fabrikách?Braňo Závodský sa rozprával s prezidentkou Konfederácie odborových zväzov Monikou Uhlerovou.

Vedeli ste, že vinič je rád v strese? A počuli ste už o tom, že víno by sa nemalo skladovať v bežnej chladničke? A aké víno teraz fičí? Toto všetko musí dobrý vinár ovládať. Jedným z nich je aj Peter Fučík, ktorého privítal Šarkan v Nedeľnej talkshow.

V našej rubrike pokračujeme vo vysvetľovaní rôznych zaujímavostí. Tentokrát sa pozrieme trošku hlbšie do histórie. Venovať sa bude kráľovi Ľudovítovi XIV. Vedeli ste, že mu hovorili Kráľ Slnko? Prečo je to tak? My vám všetky podrobnosti prezradíme v novej časti.

V našej rubrike pokračujeme vo vysvetľovaní rôznych zaujímavostí. Zamysleli ste sa niekedy nad tým, prečo a kedy vlastne vznikli chipsy? Vedeli ste, že zemiakové lupienky majú viac ako 190 rokov? My vám všetky podrobnosti prezradíme v novej časti.

V ďalšej epizóde podcastu NA PLNÝ PRÚD je hosťom Andrej Hutta, viceprezident AZZZ SR a predseda Rady zamestnávateľov pre odborné vzdelávanie a prípravu. Témou je aktuálna a dôležitá otázka: Kto pripraví budúcich elektroautomechanikov?Vedeli ste, že mechatronik môže už krátko po skončení školy zarábať vyše 2200 eur v hrubom? Ako sa na Slovensku darí prepájať odborné školy s potrebami trhu práce? Funguje duálne vzdelávanie v praxi alebo zostáva len na papieri? Vie systém riešiť nedostatok technikov, keď na opravu BEV sa čaká celé týždne? Ako sa menia očakávania moderného priemyslu? Čo dnes musí ovládať absolvent technickej školy, aby obstál v sektore elektromobility? Máme dostatok motivovaných firiem, ktoré sa chcú zapojiť do prípravy odborníkov? A vieme zapojiť aj dospelých cez rekvalifikácie a celoživotné vzdelávanie?Odpovede na tieto a ďalšie otázky ako aj návrhy konkrétnych riešení prináša hosť riaditeľa SEVA Patrika Križanského v novej epizóde nášho podcastu NA PLNÝ PRÚD.

V našej novej rubrike pokračujeme vo vysvetľovaní rôznych zaujímavostí. Zamysleli ste sa niekedy nad tým, prečo sú zvieratá zdomácnené? Odkedy takto žijeme? Vedeli ste, že koňa chováme už približne 6-tisíc rokov? Prinášame vám odpovede aj rebríček domestikovaných zvierat.

Po 50 rokoch sa na Slovensku objavila nákaza slintačky a krívačky, ktorá útočí na naše hospodárske zvieratá. Po troch zasiahnutých farmách hrozí, že sa vírus rozšíri aj ďalej. Ukáže dnes koalícia v parlamente stratenú 79-tku a po takmer roku zvolí aj svojho nového predsedu Národnej rady? Sú teraz farmy a zvieratá zabezpečené dobre? Prečo sa množia správy o nezabezpečených hraniciach či prevozoch nakazených zvierat naprieč Slovenskom v neuzavretých nákladiakoch? Máme vôbec kapacity na to, vyrovnať sa s nebezpečným vírusom, keď tu máme jedinú kafilériu? Je ohrozené aj zdravie ľudí? Čo majú robiť farmári, veľkí aj malí chovatelia dobytka a ako pocíti situáciu spotrebiteľ na dostupnosti a cenách potravín? Braňo ZÁVODSKÝ sa zhováral s ministrom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka a podpredsedom strany Smer – SD Richardom TAKÁČOM.

Tento týždeň sa spolu povozíme vlakmi a pozrieme sa na novinky, ktoré v železničnej doprave pribudli v uplynulých mesiacoch. Vedeli ste napríklad, že prvý expres z Bratislavy do Košíc vyráža ponovom už pred pol štvrtou ráno? Do vlaku nastúpil Michal Herceg.

Vedeli ste, že vaše telo po smrti začne jesť samo seba? Alebo že máte na tvári tisíce mikroskopických pavúkov? A že niektorí ľudia sú pochovaní zaživa aj dnes? V tejto epizóde rozoberáme strašidelné fakty, ktoré sú možno desivé, ale hlavne fascinujúce. Pripravte sa na nepríjemné zistenia a absurdné úvahy o tom, či paradajka kričí, keď ju krájate, a prečo by ste mali prestať pískať v noci.smrť, pavúky, márnica, pohreb, katalepsia, desivé fakty, mozog, halucinácie, creepy, duchovia, strašidelné príbehyDvaja kamaráti po tridsiatke, ktorí si myslia, že svet potrebuje viac sarkazmu, nevyžiadaných rád a absurdných úvah.

Aj dnes pokračujeme vo vysvetľovaní rôznych zaujímavostí. Možno ste sa nad nimi už niekedy zamysleli. Prečo sa na Slovensku zdravíme "ahoj, čau alebo servus"? Z čoho vznikli tieto slová? Vedeli ste, že "ahoj" je pôvodne námornícky pozdrav? Prinášame vám odpovede a vysvetlenia, tak pozorne počúvajte.

Vedeli smo. A nismo dovolj naredili. To je sporočilo pred kratkim odprte razstave v Prvem predverju Cankarjevega doma z naslovom: Vesti, ki niso zbudile vesti. Gre za razstavo povezano z obeleževanje 30 obletnice genocida v Srebrenici z izborom časopisnih naslovnic in izrezkov slovenskega, bosanskega in svetovnega tiska, ki prikazuje kako so novice o dogajanju v Bosni in Hercegovini z začetka devetdesetih let prejšnjega stoletja pronicale v javnost. In kako je, kljub temu da so dogodki vodili v genocid, svet ostal nemočen pred bližajočo katastrofo. Sogovornika: kustos razastave dr. Ali Žerdin vodja programa "8372 živih spominov" Ela Porić

Poslanec Samuel Migaľ v rozhovore pre Pravdu uviedol aj to, že na základe vecí, ktoré sa okolo štyroch poslancov dejú, sa obáva, či sa naozaj nevracajú 90. roky. Nechcel by na Slovensku zažiť občiansku vojnu. O Šutajovi Eštokovi hovorí ako o slabom predsedovi. Veľa straníkov podľa neho odišlo potom, čo Hlas vstúpil do koalície so Smerom a SNS, aktuálne v strane demokracia nevládne.

V našej rubrike pokračujeme vo vysvetľovaní zaujímavostí, nad ktorými ste sa už možno niekedy zamysleli. Vedeli ste, že sa vtáky nepotia? Alebo že prehriatie organizmu je pre nich nebezpečné? A ako je možné, že mnohé vtáky dokážu tak dlho stáť na ľade? Prinášame vám odpovede, tak počúvajte.

Today's episode is about the Slovak modal verb  “vedieť". We'll conjugate it and then you will practice it in short sentences.Episode notesLast week we practiced the Slovak modal verb “smieť” in the present tense. Today we are going to look at the verb “vedieť". This verb means "to know”, “to be aware of”, or” to have some ability”, usually after mastering some skills. Then we will practice it in short sentences.1. Conjugation of “vedieť” – Present TenseSingular: viem (I know)                     Plural: vieme (we know)                 vieš (you know)                             viete (you know)                 vie (he, she, it knows)                  vedia (they know)2. Negation of the modal verb “vedieť” in the Present TenseSingular:  neviem (I don't know)                   Plural: nevieme (we don't know)                  nevieš (you don't know)                           neviete (you don't know)                  nevie (he, she, it doesn't know)              nevedia (they don't know)Sentences1. Vieš, kde je tvoj otec? (Do you know where your father is?)   Myslím, že išiel na futbal. (I think he went to the football game.)2. Vie Karla rozprávať po slovensky? (Can Karla speak Slovak? / Is she able to?    Ešte nie, ale už rozumie jednoduchú konverzáciu. (Not yet, but she can understand a simple conversation.)3. Vedia vaše dvojčatá už chodiť? (Can your twins walk yet?)    Nie, nevedia, sú ešte maličké. (No, they can't, they're still tiny.)4. Viete opraviť poistky v našom byte? (Can you fix the fuses in our apartment?)    Neviem, ale môj brat ich vie opraviť. (I don't know, but my brother can fix them.)5. Vedeli ste, že náš sused vie hrať na klavír? (Did you know that our neighbor can play the piano?)   Áno, počula som ho hrať na večierku. (Yes, I heard him play at the party.)6. Viete / Vieš rozprávať po slovensky? (Can you speak Slovak?)Timestamps00:36 Introduction to the episode02:19 The end of the season03:02 Slovak lesson12:40 Final thoughtsIf you have any questions, send it to my email hello@bozenasslovak.com. Check my Instagram https://www.instagram.com/bozenasslovak/ where I am posting the pictures of what I am talking about on my podcast. Also, check my website https://www.bozenasslovak.com © All copywrites reserved to Bozena O Hilko LLC

Ob izteku preteklega leta, v tistih prazničnih dneh, ko si vzamemo čas za veselje, druženje in ustvarjanje načrtov, se je po dolgotrajni bolezni poslovila najina dobra prijateljica Ivanka. Vedeli smo, da je rak napredoval preko meje ozdravljivosti. Veliko smo molili z njo in za njo. Nekateri za čudež popolne ozdravitve, drugi, za srečno zadnjo uro s čim manj trpljenja, tretji predvsem za njene najbližje.Komentar sta pripravila Polonca in Tomaž Sokol, publicistka in obrtnik.

Nikomur, ki je pred tremi tedni sam ali s svojo družino zašel v decembrski mestni šunder, ne želim reči nič kritičnega. Vsakomur, ki mu prijajo mrzleči decembrski večeri v mestnem središču, kjer je zrak nasičen z vabljivim vonjem po kuhanem vinu in mesninah, iskreno privoščim dobro počutje in veselo druženje. Gneča na okrašenih ulicah in velike smreke z drobnimi lučkami ustvarjajo intimo, kjer bi se želeli zadrževati v neskončnost in bi stisnjeni k ljubečemu sozakoncu in otroku, obsijanemu s srečo, da je z nami, pozabili na vse tegobe iztekajočega se leta. Naše duše te decembrske večere napolnjuje skrivnostno pričakovanje. Toda, do kam sega hrepenenje, ki nas prežema, ko se sprehajamo ob stojnicah in brezskrbno pogledujemo, kaj od tega, kar je na njih, bi si glede na globino svojega žepa lahko privoščili. Kaj, razen tega, da bi ostali zdravi in z zalogo na bančni kartici, v resnici hočemo? O tem nas nihče nič ne vpraša, ne sozakonec ne otrok ne prijatelj. O tem najglobljem, kar bi želeli razumeti in občutiti sredi decembrskega šundra, vladata zadržanost in molk, ki se nadaljujeta tudi prek novoletnih praznikov in nato skozi vse leto. Ali je bila v to nerazložljivo hrepenenje, ki tiči globoko v nas, že kdaj izrečena beseda, ki bi dajala pomen življenju tudi potem, ko v poznih večernih urah zapuščamo mestno središče? Danes, na četrto adventno nedeljo, bodo verniki v svojih cerkvah slišali neobičajen pozdrav, ki ga je Mariji namenila njena teta Elizabeta, mati Janeza Krstnika: Blagor ti, ki si verovala. Ko si prestopila prag mojega doma, se je od veselja zganilo dete v mojem telesu. Obe noseči ženi sta v tistih zelo skromnih razmerah pred dva tisoč leti z očmi vere videli daleč prek sebe, v brezdanjost Božje ljubezni. Plamen vere je v njima oznanjal, da Bog ni pozabil nanju. Oni dve sta to verjeli. Ljudje našega časa pa imamo s tem težave. Ne zaupamo ničemur, kar presega domet naših oči in predvidevanja. Vsak dan se teže zanesemo celo na tistega, s katerim imamo otroke, in s katerim želimo biti družina. Kaj bi lahko povezalo naše skrhane odnose, zaradi česar nad vsem, kar delamo, visi senca dvoma in nesmisla. Marija in njena teta Elizabeta sta v vaški shodnici večkrat slišali preroka Izaija, ki je govoril: »Naj vriska puščava in goljava, naj poganja kakor narcisa.« Vedeli sta, da v puščavi ne bo pognala narcisa, sta pa v sinagogi doživeli, da se je v njuno dušo po veri prelivala Božja milina in njegova tolažba. In o tem danes znova beremo v cerkvi, da se v nas na kar najbolj preprost način ponovi vse tisto odrešujoče, kar je dajalo moč tudi Mariji in Elizabeti.

Kateřina Zavadová,kreatívna producentky, je žena, ktorá vybrala Bachelora spomedzi 300 nádejných mladých mužov! Jak to prebiehalo?  Aké dievčatá hľadajú do show? Vedeli, že Denisa je bývalá P°herečka a čo si o tom myslí? A čo si myslíme my?

Kto nemá prístup k veľkým peniazom od oligarchov, nemal by sa miešať do politiky. To je signál, ktorý vysiela návrh Roberta Fica zvýšiť volebnú kauciu na pol milióna eur, hovorí politológ Pavol Hardoš. Podľa neho je to pohŕdanie občanmi. Politici nie sú schopní doručiť reálne veci ako napríklad diaľnica, a tak je pre nich ľahšie ľuďom dodať niečo symbolické. Preto sa sústredia na fiktívne problémy, ktorými odpútavajú pozornosť. Alebo dokonca vymyslia konkurenčný problém, ktorým zabávajú verejnosť, vysvetľuje politológ z Univerzity Komenského.Je Ficov návrh na polmiliónovú kauciu oligarchizáciou a posilňovaním nerovnosti, keď kandidovať by mohli iba bohatí? Ide to presne proti sociálnej demokracii, hovorí Pavol Hardoš. Dodáva, že Robert Fico je dobrý v nastoľovaní tém, o ktorých potom ľudia hovoria.Zmena volebného systému naše problémy nevyrieši, lebo aj regionálnosť sa dá obísť – napríklad si napíše trvalý pobyt u babky. Vedeli ste, že aj Robert Fico kedysi kandidoval na východe Slovenska?Prečo sme v štádiu, keď niektorí politici chcú obmedzovať rozsah ľudských práv a niektorých z nich vylučovať?Rozhovor nahrával Braňo Dobšinský.

Kto nemá prístup k veľkým peniazom od oligarchov, nemal by sa miešať do politiky. To je signál, ktorý vysiela návrh Roberta Fica zvýšiť volebnú kauciu na pol milióna eur, hovorí politológ Pavol Hardoš. Podľa neho je to pohŕdanie občanmi. Politici nie sú schopní doručiť reálne veci ako napríklad diaľnica, a tak je pre nich ľahšie ľuďom dodať niečo symbolické. Preto sa sústredia na fiktívne problémy, ktorými odpútavajú pozornosť. Alebo dokonca vymyslia konkurenčný problém, ktorým zabávajú verejnosť, vysvetľuje politológ z Univerzity Komenského.Je Ficov návrh na polmiliónovú kauciu oligarchizáciou a posilňovaním nerovnosti, keď kandidovať by mohli iba bohatí? Ide to presne proti sociálnej demokracii, hovorí Pavol Hardoš. Dodáva, že Robert Fico je dobrý v nastoľovaní tém, o ktorých potom ľudia hovoria.Zmena volebného systému naše problémy nevyrieši, lebo aj regionálnosť sa dá obísť – napríklad si napíše trvalý pobyt u babky. Vedeli ste, že aj Robert Fico kedysi kandidoval na východe Slovenska?Prečo sme v štádiu, keď niektorí politici chcú obmedzovať rozsah ľudských práv a niektorých z nich vylučovať?Rozhovor nahrával Braňo Dobšinský.

Európska únia má odvčera novú Európsku komisiu. Na ďalších päť rokov ju opäť povedie Ursula von der Leyen. Z našich europoslancov komisiu podporili len poslanci z Progresívneho Slovenska a Hlasu. Poslanci Republiky a Smeru boli proti, Smer tak nepodporil ani len vlastného eurokomisára Maroša Šefčoviča.Môže to nejak ovplyvniť jeho prácu, ak má riešiť napríklad obchodné spory s Čínou či Spojenými štátmi a popritom podporuje vojenskú pomoc Ukrajine? Aké najväčšie výzvy stoja pred novou komisiou? Je to práve vojna na Ukrajine a spoločná obrana a bezpečnosť? Kam smeruje Európska únia a kam vedie Slovensko štvrtá Ficova vláda?Braňo Závodský sa rozprával s politológom s Univerzity Komenského v Bratislave profesorom Jozefom Bátorom.

Vedeli ste, že môžete pracovať úplne mimo tradičné jurisdikcie? V paralelnej krypto ekonomike sa dejú veľké veci a tie si vyžadujú talent. Peťove alterego v podobe kreslenej postavičky sa dostalo do vedenia jednej z týchto organizácií a vysvetľuje nám, ako tento paralelný svet funguje. Odkiaľ sa berú zamestnanci, kde sú používatelia a na čo celý […]

„Je smutné, že motivácia zo strany štátu pri ohodnotení učiteľov nie je lepšia. Mladý začínajúci učiteľ z pohľadu ohodnotenie namá dôvod prísť do školstva, čo je smutné“, hovorí Martina Gánovská, učiteľka roka, ocenená nadáciou Dioníza Ilkoviča. Keď vyučovanie nekončí na vyučovaní, či v triede. Keď učiteľ nielen učí, ale aj inšpiruje a motivuje. K tomu v predmetoch, ktoré nie sú „na prvú“ pre študentov z radu „šik“. Naviac, ak o ňom môžete povedať, že spolupracuje s NASA – a teda Americkou vesmírnou a leteckou agentúrou! A to všetko v jednom ani nie okresnom mestečku pod Tatrami vo Svite. To všetko sa spája v osobe pôvodom ochranárky a už dve dekády učiteľky chémie, ktorá je čerstvou nositeľkou ceny Dioníza Ilkoviča. Hosťom dnešného RánaNahlas je Martina Gánovská. Ako byť motivátorom mladých, ako z nich vydolovať to najlepšie? Lebo, keby som ju mal parafrázovať - „učiteľ ak mladým načúva, príde na to, že sú studnicou dobrých nápadov“.Ako sa dostať cez škrupinu jedného študenta? Ako sa mu dostať pod kožu, ako ho zaujať?Ja si myslím, že vždy spájať učivo s bežným životom, nie oddelene reagovať na to, že toto sú témy, ktoré musíme prebrať a ja musím teda o tom hovoriť, ale ako to vidím v realite. Čo za tým javom je, hľadať jeho skryté významy. No a potom samozrejme je veľmi dôležité ho oceniť. Pozitívna spätná väzba je podľa mňa to, čo žiaka otvorí a čo prinesie vzájomnú dôveru medzi ním a mnou. (...)Štatistky ukázali, že tesne pred začiatkom školského roka chybalo vyše 1400 učiteľov, nejakých dvanásť riaditeľov. A keď hovoríme, že za všetkým sú peniaze, keby to finančné ohodnotenie bolo iné, bol by aj iný prístup študentov, že za svoje prvé zamestnanie si zvolia učiteľstvo, pedagogický smer? Myslím si, že áno. Bolo by to lepšie. Určite by ich to motivovalo k tomu, že áno, chcem byť učiteľom. A druhá vec, ktorá je v školstve zložitejšia, je neexistujúci kariérny postup. Akonáhle mladí učitelia nastúpia, tak sú učiteľmi až do konca svojho života. Čiže neexistuje tam kariérny postup ako v iných povolaniach. Vedeli by si predstaviť aj v školstve predstaviť takýto model? Určite, aj v dnešnej dobe existuje nejaký predseda alebo člen predmetovej komisie, čiže na základe toho by mohli postupovať učitelia, že tí, ktorí sú naozaj skvelí, vedia pracovať s deťmi, by sa mohli stať tými predsedami predmetových komisí, mohli by sa stať nejakými poradnými orgánmi vedenia školy. Na mnohých školách sa to už deje, školstvo ide týmto smerom dopredu. A verím, že to bude lepšie. Nedostatok učiteľov na Slovensku sa aj lokalizuje. Pociťujú ho hlavne v tých najväčších mestách ako Bratislava, Košice a tiež Bansko-Bistrický kraj. Je to spojené s tým, že tam sú iné pracovné možnosti a iné finančné ohodnotenia tých iných smerov. Z tohto pohľadu je postavenie a status učiteľa v menších mestách a obciach iný ako vo veľkých mestách. Určite áno, je to lepšie. V tých menších mestách a na východe sa skôr trápime s marginalizovanými skupinami obyvateľov. V akom zmysle? V tom, že deti z týchto komunít sú nemotivované. Nie sú vôbec motivované, aby študovali ďalej. Nevidia svoje budúce povolanie niekde v tom, aby pracovali. Hovoríme o rómskej komunite. Máte ich aj medzi svojimi žiakmi. V čom vidíte tú ich nemotivovanosť? Majú pocit, že si tak, či tak nenájdu zamestnanie v obore, ktorý študovali a pre ktoré sa rozhodli. Väčšina na nich pozera ešte stále cez zvláštne okuliare, že veď nepracuje, nebude pracovať, takže tá motivácia je tam veľmi, veľmi nízka. Ak sa už nájde niekto, kto je motivovaný, ten to naozaj dotiahne...

Učiteľka roka: Ekonomika sa nebude posúvať bez šikovných mladých ľudí , štát ich musí motivovať k návratu zo zahraničia (podcast)„Je smutné, že motivácia zo strany štátu pri ohodnotení učiteľov nie je lepšia. Mladý začínajúci učiteľ z pohľadu ohodnotenie namá dôvod prísť do školstva, čo je smutné“, hovorí Martina Gánovská, učiteľka roka, ocenená nadáciou Dioníza Ilkoviča. Keď vyučovanie nekončí na vyučovaní, či v triede. Keď učiteľ nielen učí, ale aj inšpiruje a motivuje. K tomu v predmetoch, ktoré nie sú „na prvú“ pre študentov z radu „šik“. Naviac, ak o ňom môžete povedať, že spolupracuje s NASA – a teda Americkou vesmírnou a leteckou agentúrou! A to všetko v jednom ani nie okresnom mestečku pod Tatrami vo Svite. To všetko sa spája v osobe pôvodom ochranárky a už dve dekády učiteľky chémie, ktorá je čerstvou nositeľkou ceny Dioníza Ilkoviča. Hosťom dnešného RánaNahlas je Martina Gánovská. Ako byť motivátorom mladých, ako z nich vydolovať to najlepšie? Lebo, keby som ju mal parafrázovať - „učiteľ ak mladým načúva, príde na to, že sú studnicou dobrých nápadov“.Ako sa dostať cez škrupinu jedného študenta? Ako sa mu dostať pod kožu, ako ho zaujať?Ja si myslím, že vždy spájať učivo s bežným životom, nie oddelene reagovať na to, že toto sú témy, ktoré musíme prebrať a ja musím teda o tom hovoriť, ale ako to vidím v realite. Čo za tým javom je, hľadať jeho skryté významy. No a potom samozrejme je veľmi dôležité ho oceniť. Pozitívna spätná väzba je podľa mňa to, čo žiaka otvorí a čo prinesie vzájomnú dôveru medzi ním a mnou. (...)Štatistky ukázali, že tesne pred začiatkom školského roka chybalo vyše 1400 učiteľov, nejakých dvanásť riaditeľov. A keď hovoríme, že za všetkým sú peniaze, keby to finančné ohodnotenie bolo iné, bol by aj iný prístup študentov, že za svoje prvé zamestnanie si zvolia učiteľstvo, pedagogický smer? Myslím si, že áno. Bolo by to lepšie. Určite by ich to motivovalo k tomu, že áno, chcem byť učiteľom. A druhá vec, ktorá je v školstve zložitejšia, je neexistujúci kariérny postup. Akonáhle mladí učitelia nastúpia, tak sú učiteľmi až do konca svojho života. Čiže neexistuje tam kariérny postup ako v iných povolaniach. Vedeli by si predstaviť aj v školstve predstaviť takýto model? Určite, aj v dnešnej dobe existuje nejaký predseda alebo člen predmetovej komisie, čiže na základe toho by mohli postupovať učitelia, že tí, ktorí sú naozaj skvelí, vedia pracovať s deťmi, by sa mohli stať tými predsedami predmetových komisí, mohli by sa stať nejakými poradnými orgánmi vedenia školy. Na mnohých školách sa to už deje, školstvo ide týmto smerom dopredu. A verím, že to bude lepšie. Nedostatok učiteľov na Slovensku sa aj lokalizuje. Pociťujú ho hlavne v tých najväčších mestách ako Bratislava, Košice a tiež Bansko-Bistrický kraj. Je to spojené s tým, že tam sú iné pracovné možnosti a iné finančné ohodnotenia tých iných smerov. Z tohto pohľadu je postavenie a status učiteľa v menších mestách a obciach iný ako vo veľkých mestách. Určite áno, je to lepšie. V tých menších mestách a na východe sa skôr trápime s marginalizovanými skupinami obyvateľov. V akom zmysle? V tom, že deti z týchto komunít sú nemotivované. Nie sú vôbec motivované, aby študovali ďalej. Nevidia svoje budúce povolanie niekde v tom, aby pracovali. Hovoríme o rómskej komunite. Máte ich aj medzi svojimi žiakmi. V čom vidíte tú ich nemotivovanosť? Majú pocit, že si tak, či tak nenájdu zamestnanie v obore, ktorý študovali a pre ktoré sa rozhodli. Väčšina na nich pozera ešte stále cez zvláštne okuliare, že veď nepracuje, nebude...

Vedeli ste, že vyhorieť môžete nie len v práci, ale aj vo vzťahoch či iných oblastiach života? Prvé znaky vyhorenia netreba ignorovať, pretože dlhodobé ignorovanie či potláčanie prvých symptómov, môže neskôr prerásť až do depresívnych stavov. Dnes na tému ''vyhorenie'' s jednou zo zakladateliek a CMO platformy www.ksebe.sk. Ak poznáte niekoho, na koho sedí popis v podcaste, prípadne sami takéto obdobie prežívate, nebojte sa vyhľadať odbornú pomoc.

17. september je svetovni dan varnosti pacientov, zato se bomo v torkovem Svetovalnem servisu na Prvem vprašali, kaj varnost pomeni v pravnem smislu. Kaj naj bi pacienti vedeli o medicinskem pravu, kakšne so njihove pravice pred posegom gleda pojasnil in morebitnih zapletov? Gost v studiu Prvega bo magister prava odvetnik Luka Švab.

Tretí diel podcastovej krimisérie Mafiánsky štát o Mikulášovi Černákovi prináša analýzu jeho aktuálnej žiadosti o podmienečné prepustenie z doživotného trestu. Podľa akých kritérií sa bude súd rozhodovať? Čo svedčí v prospech bossa odsúdeného za vraždy a čo v jeho neprospech? A čo by v praxi znamenalo podmienečné prepustenie?Podcast Mafiánsky štát môžete počúvať po zaplatení predplatného v službe Aktuality Navyše.Vedeli ste, ako trávi Mikuláš Černák čas vo väzení a čo je jeho plán po prípadnom prepustení? Aj tieto skutočnosti bude brať do úvahy súd. V dnešnej epizóde nám skúsení právnici vysvetlia, ako proces podmienečného prepustenia funguje. Kľúčový bude znalecký posudok o tom, či je Černák po 26-tich rokoch za mrežami napravený človek.Moderuje Peter Hanák.

Ľudia si mafiánov niekedy príliš romantizujú. V skutočnosti sa priživovali na bežných ľuďoch a podnikateľoch, ktorých oberali o majetok, peniaze, celé firmy a niektorých aj o život.Vedeli ste, že Mikuláš Černák bol trestaný už za socializmu? A prečo sa dal na kriminálnu dráhu, keď pôvodne plánoval legálny biznis?V podcastovej krimisérii Mafiánsky štát sa dozviete aj to, čo je pravdivo zobrazené vo filme Miki, a čo si filmári domysleli. Nová epizóda bude vychádzať každé dva týždne.Autorom scenára a aj hlasom podcastu je Peter Hanák. V úlohe experta na mafiu vystupuje Ján Petrovič, autor knihy Slovenská mafia, príbehy písané krvou.

Vedeli ste, že samovražda je druhá v poradí príčin smrti ľudí do 18 rokov? Že viac ako 600 tisíc ľudí na Slovensku sa lieči na duševné poruchy, podľa štatistík? Kvôli stigme sa veľká časť ľudí s duševnými ťažkosťami nelieči vôbec a ich skutočné počty sú omnoho vyššie, odhadom sa blížia ku miliónu. Zároveň platí, že čakacie lehoty u psychiatra a psychológa sú v týždňoch, či v mesiacoch. Ak potrebuje človek v úzkych pomoc IHNEĎ a ZADARMO - už 12 rokov je tu IPčko, kde je možné nájsť odbornú psychologickú a krízovú pomoc. PhDr. Marek Madro PhD., zakladateľ a riaditeľ IPčka v DÁSATO hovorí o tom, s čím táto neziskovka aktuálne zápasí a čo SA DÁ pre duševné zdravie spraviť. Prajem príjemné počúvanie a nezabúdajte, že ❤️DÁSATO    

Je tu leto a festivalová sezóna je v plnom prúde. Okrem zábavy a dobrej hudby sú jej súčasťou aj drogy. I keď by sme možno chceli, aby existoval svet bez nich, boj s ich produkciou a distribúciou sa zatiaľ nepodarilo vyhrať nikomu. Práve preto je dobré byť o ich účinkoch informovaný a vedieť o dostupných možnostiach ako predísť nežiadúcim účinkom. S dnešným hosťom Nerudacastu, Dominikou Jašekovou sa budeme rozprávať o tom, ako čo najbezpečnešie tieto látky užívať, ak sa tak rozhodnete. Vedeli ste o tom, že si drogy môžete na festivaloch vďaka ich občianskemu združeniu OZ Odyseus otestovať, a tak zistiť či neobsahujú nebezpečné prímesy? O tom, ako testy fungujú, čo sa z nich dozviete, a ako na come down na ďalší deň sa dozviete v dnešnej epizóde! Bonusové časti dnešnej epizódy nájdete na platforme Hero Hero. https://herohero.co/pavolneruda Čo je to Nerudacast? Za posledné roky som stretol množstvo zaujímavých a šikovných ľudí, ktorí ma obohatili svojimi názormi, postojmi, alebo skúsenosťami. Rád zachádzam do tém, ktoré sú nevšedné. Témy, ktoré možno mnohí v sebe skrývame, no málokedy o nich hovoríme. Práve toto je mojim cieľom v tomto podcaste. Otvoriť témy, ktoré majú potenciál byť pre nás všetkých obohatením. Štúdio PODCASTER na prenájom aj pre Váš podcast: http://www.podcaster.sk/ Instagram: @pavolneruda TikTok: @nerudacast

O atómovej energii a štiepení Uránu mnoho z nás počulo prvýkrát z príbehov či prednášok o atómových bombách v Hiroshime a Nagasaki. Dnes už tento proces vieme kontrolovať a efektívne ho využívať na produkciu energie do dašich príbytkov. Vedeli ste napríklad, že práve vďaka atómovým elektrárňam na slovensku platíme 3krát menej za energie než v Nemecku? Prečo to tak je a ká je budúcnosť atómových elektrární dnes preberiem s Richardom Sulíkom, ktorý sa tejto téme dlhodobo venuje. Bonusové časti dnešnej epizódy nájdete na platforme Hero Hero.

Ak ste sa niekedy pokúšali urobiť čokoľvek cez slovensko.sk zrejme rozumiete frustrácii z neefektívne minutých miliónov eur na služby, ktoré fakt nie sú dobré. Vedeli ste, že existuje partia IT nadšencov, ktorý sa to rozhodli zlepšiť a ešte to robia aj udržateľne ako neziskovka? Jano Suchal zo Slovensko.Digital - občianskeho združenia, ktoré robí na zlepšovaní kvality digitálnych služieb štátu v relácii DÁSATO prezradí, ako SA TO DÁ. Prajem príjemné sledovanie a nezabúdajte, že DÁSATO.

Majster sveta z roku 2002 Ján Lašák je dnes tréner brankárov, pôsobí aj pri reprezentácii Slovenska na MS v hokeji. Jeho úlohou je aj skautovať súperových brankárov a pripravovať hráčom videá. Vo veľkom rozhovore sme s ním prebrali okrem tejto aj mnoho ďalších tém. Vedeli ste napríklad, že brankári sa neustále predbiehajú s útočníkmi a majú rôzne držania hokejky?Čo sa v rozhovore dozviete?ako funguje skauting brankárov a ako dlho mu trváako to vlastne prebiehaako sa pripravujú na súpera slovenskí brankáriako sa neustále predbiehajú s útočníkmiako sa vyvíjal brankársky štýlčo sú aktuálne trendy v brankárskom sveteže držanie hokejky nie je také jednoznačnéa jeho odkaz rodičom malých brankárov

Vedeli ste, že žaby sa kedysi používali namiesto tehotenských testov, že zvieracie črevá plnili funkciu kondómov a že mravce slúžili na šitie rán? Alebo že vďaka prvým kvalitným konzervám bolo pečené teľacie mäso jedlé aj po 100 rokoch, že vynálezca suchého zipsu sa inšpiroval bodliakom a že cena poštovej známky v minulosti závisela od vzdialenosti? Autorka vedeckých a humorných publikácií Helen Pilcher sa s nami delí o prekvapujúce príbehy 50 prostých inovácií od vynájdenia kardiostimulátora až po dômyselný vynález námorného kapitána, ktorý umožnil nakrúcanie Hviezdnych vojen. Preklad: Nikola Betková Audiokniha: Malé vynálezy, ktoré zmenili svet Autor: Helen Pilcher Interpret: Michaela Husárová Dĺžka: 8:50 h Vydavateľstvo: Publixing Audiokniha Malé vynálezy, ktoré zmenili svet na webe Audiolibrix (MP3 na stiahnutie) Audiokniha Malé vynálezy, ktoré zmenili svet na webe Publixing (MP3 CD)

Ako si vyjednať lepšiu cenu za nové bývanie? A dá sa to vôbec? Dokáže si laik vyjednať lepšiu cenu za byt či dom, keď stojí oproti skúsenému realitnému maklérovi a developerovi? Skúsený profesionálny vyjednávač a konzultant Viktor Kostický tvrdí, že áno. V podcaste portálu Nehnuteľnosti.sk poradí, ako na to.Netreba sa báť vyjednávať o cene nehnuteľnostiKúpa nehnuteľnosti je pre mnohých najväčšia investícia v živote. Aj napriek tomu majú mnohí ľudia strach z vyjednávania o znížení ceny nehnuteľnosti. „Deje sa to, tiež som to zažil, keď som predával s manželkou byt pred mnohými rokmi. Chceli sme nejakú sumu a kupujúci povedali dobre. A urobili obrovskú chybu. Inými slovami, čo chcem povedať je, že získanie lepšej ceny, získanie zľavy pri takejto veľkej životnej investícii, je zásadná vec,“ hovorí profesionálny vyjednávač a konzultant obchodu Viktor Kostický. Bežne v živote vyjednávame, bez toho, aby sme si to uvedomovali, pri oveľa menej závažných rozhodnutiach o kúpe nejakého produktu či služby. „Ak to neurobíte pri takto zásadných veciach ako je pozemok či byt, tak si veľmi škodíte. Ale veľmi. Napríklad nehnuteľnosť stojí 250 000 eur. Povedzme, že by šlo len o neúspešné vyjednávanie, v ktorom by ste získali len 3% zľavu, čo je 7 500 eur. Vedeli by ste využiť tieto peniaze na niečo iné, ako na to, že ich darujete druhej strane?“ Aj takýmto spôsobom objasňuje dôležitosť vyjednávania o cene nového bývania v podcaste Nehnuteľnosti.sk Viktor Kostický.Odpoveď NIE neznamená definitívne odmietnutieJednou z chýb, ktorá sa robí pri snahe o vyjednávanie, je to, že prvotnú negatívnu odpoveď považujeme za koniec vyjednávania. „Keď prvýkrát počujem odmietavú odpoveď, tak mám pocit, že ide o definitívu. Ale nie je to tak, skoro nikdy. Je psychologicky úplne normálne pre každého človeka na prvýkrát povedať nie, nedá sa, bol tu iný záujemca, atď. Moje uši to počujú. Bolo to prvé nie a v tomto momente to pre mňa len začína. Ideme na druhý pokus, na tretí pokus, na štvrtý a uvidíme ako sa situácia vyvinie. To je zásadná vec.“ Kostický vidí za touto bežnou reakciou cúvnutia ľudí strach z odmietnutia. Odmietnutie totiž spôsobuje nielen psychickú, ale až fyzickú bolesť, preto sa jej snažíme vyhnúť. Ďalšou chybou pri vyjednávaní o cene nehnuteľnosti môže byť, keď žiadame o neracionálnu zľavu a na vyjednávanie sa vopred nepripravíme. V podcaste sa dozviete aj:- aké ďalšie chyby robíme pri vyjednávaní- ako sa pripraviť na vyjednávanie o cene nehnuteľnosti- kedy je ten správny čas začať s vyjednávaním- ako nás emócie ovplyvňujú pri vyjednávaní- ako klásť kľúčové otázky pri obhliadke nehnuteľnosti- aké techniky vyjednávania môžeme použiť, keď chceme zľavu na nehnuteľnosť- či všetky argumenty, ktoré používa druhá strana, sú vždy pravdivéS profesionálnym vyjednávačom a konzultantom obchodu Viktorom Kostickým sa rozprávala redaktorka Zuzana Majerčíková.

Rozhodnutie, ktoré nepoteší oligarchov a blízkych ľudí strany Smer. Ústavný súd pozastavil účinnosť viacerých zmien v novele Trestného zákona, ktoré mali pôvodne premlčať niektoré exponované kauzy a znížiť tresty napríklad za korupciu. Pozastavenie účinnosti sa však netýka zrušenia špeciálnej prokuratúry. Tá by mala zaniknúť k 20. marcu a Robert Fico to vníma ako svoje víťazstvo. Prečo ústavný súd rozhodol tak, ako rozhodol a čo sa teraz bude diať s otvorenými spismi zo špeciálnej prokuratúry? Jana Maťková sa v podcaste Dobré ráno pýta redaktora Petra kováča a redaktorky Daniely Hajčákovej z domácej redakcie denníka SME. Zdroj zvukov: Facebook/Robert Fico Odporúčanie: Ak milujete históriu a už vám nestačia témy v našom podcaste Dejiny, skúste týždenný podcast You're dead to me od BBC Radio4. Špeciálne odporúčam epizódu o histórii Bollywoodu zo 17. februára. Vedeli ste, že sa v "indickom Hollywoode" točia filmy až v sedemnástich jazykoch? A že možno existuje len desať snímok v celej histórii bollywoodskej kinematografie, ktoré neobsahujú tanec a spev? Vtipne, satiricky aj vážne o histórii čohokoľvek - to všetko nájdete v podcaste You're dead to me. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte mesačný podcastový newsletter nielen o novinkách SME na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcastovenovinky⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠  – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

„Som bratislavská kaviareň. Jedna úplne konkrétna. Tu, neďaleko. Na námestí, ktoré nesie rovnaké meno ako toto divadlo.“ To sú úvodné slová v podaní Zuzany Kronerovej z inscenácie Pozsony Dance Club v Divadle Pavla O. Hviezdoslava. Prepožičiava tak svoj hlas dobre známej kaviarni Savoy v bratislavskom hoteli Carlton. A hoci sa pri speve a hudbe môže zdať, že to bude veselý príbeh, ten istý hlas nás po chvíli schladí: „Udával? Vraždil? Arizoval? Nemilé. A je to dobrý Slovák? Je. Tak je náš! Zatvorme všetci spolu oči. Myslime na niečo iné. Príjemnejšie. Na krajšie zajtrajšky.“ Kaviareň, či už tá konkrétna z hotela Carlton, ale v prenesenom zmysle slova aj každá iná kaviareň či verejný priestor na Slovensku, je vlastne miestom, z ktorého sa neustále odchádzalo a v ktorej sa striedalo osadenstvo. Jedných štamgastov nahrádzali iní bez toho, aby sa poznali či vôbec chceli poznať. Maďarov, Nemcov či Židov vyhadzovali Slováci, buržoáziu vytláčal novopríchodzí proletariát, ateistov novopečení katolíci, ktorí ešte včera boli komunistami, a tak stále dokola až do dnešných novotvarov, keď na „slniečkarov“ spoza vedľajšieho stola zazerajú obrancovia tradičných hodnôt či akokoľvek naopak, alebo inak. Kedy sa tento kolotoč zastaví? To je azda otázka, ktorá vám možno v mysli vystane po pozretí spomínaného predstavenia. A hoci v ňom dominuje predovšetkým tanec a hudba, po chvíli si uvedomíte, že veľa slov k tomuto obrazu nás samých ani netreba. My si dnes však o našej minulosti, tak trochu z divadelnej perspektívy, povieme o trochu viac. Počúvate Dejiny, pravidelný podcast denníka SME. Moje meno je Jaro Valent, som šéfredaktor časopisu Historická revue a rozprávať sa budem s riaditeľkou DPOH a spoluautorkou inscenácie Valériou Schulczovou a etnológom Petrom Salnerom u Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

Zistili, ako veľryby pod hladinou spievajú Stáročia to bola záhada. Vedeli sme, že veľryby sa dorozumievajú zvukmi, no nevedeli sme, ako presne. Výskumníci teraz objavili a opísali orgán, ktorý to vráskavcom umožňuje. Iný tím zase narazil na dosiaľ najjasnejší objekt vo vesmíre: na ďaleký kvazar. Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Vedeli ste, že jedna z najznámejších slovenských herečiek, Táňa Pauhofová, má chorvátske korene? Nevie sa o tom, pretože sa vraj nik nepýta. V 5 epizóde podcastu Tajné korene vďaka Táni Pauhofovej otvoríme tému čiastočných koreňov  a zoberieme si k srdcu úlohu, ktorú nám známa herečka uložila, zistiť čo najviac o slovenských Chorvátoch. Vydáme sa pátrať do Jaroviec, objavíme výnimočný cintorín a na vlastné uši zistíme, čo sú „ljubavy“. Prelúskame aj históriu, zistíme kedy a prečo na naše územie prišli Chorváti a neobídeme ani chorvátskych šľachticov, ktorých mená sa spájajú s najznámejšími budovami na Slovensku.

Prezidentka v parlamente odmietla nižšie tresty, zrušenie špeciálnej prokuratúry či krátke premlčacie lehoty pre kriminálnikov. Smer výhrady hlavy štátu odmietol a prezidentku označil za hovorkyňu opozície. Pri mimoriadnej schôdzi vládni poslanci podržali Andreja Danka.Prečo teda vládna koalícia nechce o zmenách v trestnej politike štátu diskutovať s opozíciou? Prečo hovorí o porušovaní ľudských práv, no prezidentka hovorí, že to nie je pravda? Prečo je pre Smer, Hlas a SNS tak dôležité rýchlo meniť tresty a rušiť špeciálnu prokuratúru?A čo hovoria politici na katastrofálnu správu generálnej prokuratúry o situácii deti v našich reedukačných zariadeniach? Vedeli o tom, že tam pri deťoch porušujú ľudské práva, že deti nemajú toaletný papier či zubné kefky, že ich trestajú, v horších podmienkach ako vo väzniciach? Čo teraz s tým? A mal byť bývalý riaditeľ Čistého dňa dostať od štátu novú akreditáciu?Braňo Závodský sa rozprával s predsedom poslaneckého klubu strany Smer – SD a predsedom sociálneho výboru parlamentu, exministrom práce Jánom Richterom a s poslancom parlamentu za SaS a členom sociálneho výboru Vladimírom Ledeckým.

“Pred rokom o tomto čase museli Charkovčania ostávať doma už po štvrtej podvečer, niekedy pri sviečkach, a nie iba pre výpadky elektrickej energie. Dnes už nemusia.” Týmito slovami sa začína séria reportáží z Ukrajiny, kde odcestoval náš spolupracovník Braňo Ondrášik spolu s fotografom Michalom Burzom. Vrátili sa do miest, ktoré navštívili na začiatku ruskej invázie a dostali sa aj front, len pár kilometrov od ruskej armády. Ako sa Ukrajina zmietaná vojnou za 21 mesiacov okupácie zmenila? Majú ešte to svoje povestné odhodlanie? A kedy sa podľa nich všetko toto skončí? Jana Maťková sa v podcaste Dobré ráno pýta Braňa Ondrášika. Odporúčanie: Ak vás zaujíma PR a aktuálne trendy v marketingu, nemal by vám ujsť event Komunikátori budúcnosti. Pripravujú ho naše kolegyne zo SME konferencie a okrem umelej inteligencie v PR, krízovej komunikácie firiem, výhodách a nevýhodách inhouse PR tímu a spolupráce s agentúrou sa môžete dozvedieť viac aj o PR v podcastoch. V panelovej diskusii budem vystupovať aj ja a budem hovoriť o skúsenostiach s inzerciou z pohľadu podcastov SME. A na evente bude aj moja kolegyňa Eva Frantová rozprávať o tom, aký je pohľad novinára na PR. Podujatie Komunikátori budúcnosti sa uskutoční 29. novembra, lístky naň si môžete kúpiť na stránke smekonferencie.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte mesačný podcastový newsletter nielen o novinkách SME na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcastovenovinky⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠  – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Vedeli by ste vymenovať nejaké matematičky? A nejaké matematičky z prelomu 18. a 19. storočia? Čoskoro budete jednu poznať! Ako sa Germain dostala k matematike? V akých oblastiach pôsobila? A ako bolo jej dielo prijaté? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel. Kúsky reality https://www.martinus.sk/2676099-kusky-reality/kniha Podcast vzniká v spolupráci so SME.  Podcastové hrnčeky a ponožky nájdete na stránke https://vedator.space/vedastore/ Vedátora môžete podporiť cez stránku Patreon https://www.patreon.com/Vedator_sk Všetko ostatné nájdete tu https://linktr.ee/vedatorsk Vedátorský newsletter http://eepurl.com/gIm1y5      

„Som smutná z Fica. Ak on hovorí, že vojna na Ukrajine nie je našou vojnou, ja tvrdím, že je aj mojou“, reaguje Eliška Horsáková, ktorá už druhý rok vozí na Ukrajinu humanitárnu pomoc, ktorú sama vyzbiera. „Veď keby náhodou Ukrajina prehrala, salámovou metódou Putina bude Slovensko prvé na rade“, dodáva. „Vedeli ste, že tanky majú vždy prednosť? Vždy vás však spoľahlivo privedú k babičkám, tam niekde obďaleč na frontovej línii.“ Status vodičky s desiatkami tisíc kilometrov na cestách i nestách Ukrajiny, ktorá sa už pomaly druhý rok bráni Putinovej agresii. A ak staronový premiér Robert Fico hovorí, že „vojna na Ukrajine nie je našou“ ona ju za „svoju“ berie. Už takmer druhý rok zháňa to, čo Putinova vojna Ukrajincom nasilu berie. A zásobuje – áno aj babičky na frontovej línii. Eliška Horsáková. „Keď mi povedia, že na odovzdávku pomoci máme štyri a pol minúty, ideš za našim autom, tu máš vysielačku a keby niečo, vyskoč z auta a ľahni si na zem, ja to rešpektujem“, rozpráva Eliška. Na Ukrajine si za ten čas, čo tam vozí humanitárnu pomoc, získala sieť kontaktov, ktoré siahajú aj do ozbrojených zložiek. Vďaka tomu sa môže príležitostne spoliehať aj na protileteckú ochranu, vyhradenú priamo jej. „V niektorých najviac ostreľovaných mestečkách a dedinách mám dohodnuté, že jedna hliadka protivzdušnej obrany má vysielačku a vie, že je tu Slovenska. Nevedia síce zmeniť všetko, no naozaj sa o mňa starajú tak, že skôr by oni zahynuli za mňa, ako by som mala zahynúť ja“. Eliška hovorí, že už vie rozoznať typ striel podľa zvuku, ktorý vydávajú. „Je to dôležité, lebo podľa toho sa vieme pripraviť, čo môže prísť“, vysvetľuje. Na východ Ukrajiny vozí aktuálne najmä potravinové a hygienické balíčky, minulú zimu to boli aj generátory. Vozí tam to, čo sama vyzbiera. Keď sa pýtam, že pri takejto práci sa aj zomiera – naposledy to boli dvaja dobrovoľníci koncom septembra, ktorých auto zasiahla strela – Eliška reaguje vetou o vďačnosti tých, ktorých stretáva. „Niektorí nemajú strechu, možno majú porozbíjané okná, polepené igelitom. Ale keď vás privíta stará žena s barlou, podá vám čaj – hoci aj v neumytom hrnčeku – uprie na vás pohľad a povie vám, že je vďačná, že som tam prišla, to sa nedá pustiť z pamäte“, rozpráva Eliška. Ak minulú zimu bol dopyt najmä po generátoroch, teraz je to „teplé oblečenie, ponožky a topánky“. Únava z vojnyUkrajinci sú podľa dobrovoľníčky Elišky Horsákovej čoraz viac unavení z ťahajúceho sa konfliktu. „Už to nie sú prvé dni a mesiace, keď boli všetci zajedno. Musia platiť šeky, verejnú dopravu. Aj ja som čoraz častejšie vystavená korupcii, ktorá sa tam vracia“, otvorene rozpráva Eliška. V podcaste budete počuť aj konkrétne podoby korupčnej chobotnice. „Je smutné, že niektorí aj na vojne zarábajú“, konštatuje. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Kaliňák, Saková, Raši, Šimkovičová, Huliak. To sú mená nových ministrov a ministeriek, ktoré navrhuje koalícia Smer - Hlas - SNS. Asi najväčšiu vlnu protestu medzi odborníkmi vzbudili práve nominanti strany Andreja Danka. Opozícia vyzýva prezidentku Zuzanu Čaputovú, aby nominácie stopla. Kto bude po novom šéfovať rezortom zdravotníctva, vnútra či kultúry a ako do celého procesu môže zasiahnuť prezidentka? Jana Maťková sa v podcaste Dobré ráno pýta komentátorky denníka SME Nataši Holinovej. Zdroj zvukov: TV Markíza, Denník N, TV Slovan Odporúčanie: Vedeli ste o tom, že od 50-tych do konca 80-tych rokov študovali v Československu desaťtisíce ľudí z Afriky a Ázie? Niektorí z nich tu zostali doteraz a v českom podcaste Můžu ti říkat Mirečku? si môžete vypočuť ich príbehy - spomienky na to, ako sa ich kultúrne zvyky stretli s československom komunistickou realitou, ako náročné pre nich bolo naučiť sa jazyk a zapadnúť do vysokoškolského prostredia alebo ako vnímali naše stravovanie a pitie alkoholu. Veľmi úsmevné, miestami až komické a inokedy smutné počúvanie o našej krajine. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte mesačný podcastový newsletter nielen o novinkách SME na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcastovenovinky⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠  – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.