POPULARITY
Bifľovanie poučiek končí. Vedeli ste, že slovenské deti na druhom stupni prestávajú rozumieť číslam a realite rozpočtov? Dospelým to nejde o nič lepšie. Pozrite si, ako bezplatný program FinQ rúca detské ilúzie o peniazoch a učí ich finančnú gramotnosť cez príbehy kráľov či cenu medu. Školy sa môžu zapojiť len do 10. júla 2026!
Vedeli ste o tom, že v bratislavskom Starom meste máme mestský mini-lesopark, v ktorom sa vzájomne prepája príroda, komunita, umenie, história, kde sa budujú „Generačné mosty“ a robia mnohé iné aktivity? Práve blížiaci sa Víkend otvorených parkov a záhrad je vhodnou príležitosťou na to, aby sme sa poobzerali okolo seba a všimli si priestory, ktorým častokrát vracajú život ľudia, ktorým ich osud nie je ľahostajný. S pozvánkou na špeciálny víkend, v ktorého centre pozornosti sú parky a záhrady, príde Michaela Kubíková z neziskovej organizácie Národný Trust a Martina Ostricová z Henčekovej záhrady v Bratislave. | Hostia: Michaela Kubíková a Martina Ostricová. | Moderuje: Hana Rapantová. | Talkshow Hosť Rádia Regina Západ pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Regina Západ, RRZ.
Zaujímavosti zo slovenského internetu. Prečo vám nestačí len Instagram, najmä ak podnikáte a potrebujete vlastnú webovú stránku? Vedeli ste, že mať vlastný web je bezpečnejšie, ako sa snažiť robiť biznis iba cez sociálne siete? Bežne sa stáva, že vám platforma zablokuje jedno video alebo celý kanál, čo okamžite ohrozí vaše podnikanie. Hosť: Peter Bíro, riaditeľ SK-NIC
V dnešnej časti relácie Na zdravie privítal Filip Mosnár mentálneho kouča Pavla Hudeca. Pavol je odborník na nastavenie mysle, ktorý pomáha ľuďom zvládať extrémny informačný tlak dnešnej doby a učí ich, ako si udržať mentálne zdravie v prostredí orientovanom na výkon.Vedeli ste, že za jediný týždeň prijmeme toľko informácií, čo naši predkovia za celý život? Ako sa z toho nezblázniť? Rozoberáme metódu „varenia žaby“, silu vizualizácie, ktorá mení štruktúru mozgu, a odpovedáme na otázku, či na nás naozaj fungujú mikroodmeny podobne ako na domáce zvieratá.
Veľkolepá Piano Gala Show 2026 sa tento rok uskutoční 11. septembra 2026 na Bratislavskom hrade. My v IAD Investments sme hrdí na to, že môžeme byť generálnym partnerom tohto podujatia. Vedeli ste o tom, že za touto show stojí talentovaný Michal Mrocek? A práve jeho sme si tentoraz pozvali do nášho štúdia na rozhovor. Michal nám porozprával o svojej kariére, splnených snoch, životných výzvach a zostal čas aj na témy ako investovanie...IAD TALKS, týždenník, IAD Investments, správ. spol., a.s., Malý trh 2/A, 811 08 Bratislava, IČO: 17 330 254, dátum vydania: 14.05.2026, 25/2026, EV 139/23/EPP..*UPOZORNENIE. Tento materiál je marketingovým oznámením. Kompletné znenie upozornenia nájdete na stránke www.iad.sk/marketingoveoznamenia
Ty a ja si rozumieme, pretože sme ľudia. Máme ducha, ktorého má každý človek. Napríklad viem, ako sa cítiš, keď sa pošmykneš a spadneš na podlahu v obchode plnom ľudí. Je to trápne, však? Viem to, lebo aj ty, aj ja sme ľudia. Viem, ako ti je, keď si do dverí privrieš prsty. Pocit je ten istý, či žiješ ako veriaci alebo neveriaci. Skúsenosti, zážitky, to, že rozmýšľame, že cítime, to máme viac menej spoločné. Nevieme ale, ako cíti a rozmýšľa Boh. Ak máme niečomu z Neho porozumieť, musí nám to sám zjaviť. Pavol o tom hovorí: „Boh totiž zjavil nám to Duchom; lebo Duch skúma všetko, aj hĺbky Božie.“ (1Kor 2,10) Pavol hovorí o poznaní a múdrosti, ktoré sa dajú získať len Božím zjavením, ako dar. Nedá sa to zaslúžiť alebo dosiahnuť z vlastných síl. Je to Boží vstup do nášho života. Hovorí o Duchu, ktorý je od Boha a ktorý je dôležitý na to, aby sme porozumeli a prijali, čo nám Boh dáva. My sme však neprijali ducha sveta, ale Ducha, ktorý je z Boha, aby sme vedeli, čo sme z milosti Božej dostali. (1Kor 2,12) Aby sme vedeli…Sú veci, ktoré jednoducho musíme vedieť, keď kráčame touto zemou. Vedomosť o tom, čo nám Boh dal, môže zapáliť naše srdcia a chrániť nás v živote viery až kým nedôjdeme do cieľa. Musíme poznať, čo nám Boh vo svojej milosti dal. Musíme poznať rozhodujúci rozdiel medzi zmýšľaním tohto sveta a kráľovstvom, ktoré z tohto sveta nie je. „Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta,“ povedal Ježiš Pilátovi. Pavol hovorí, že sme neprijali ducha sveta. Neznamená to ale, že svet na nás nevplýva a netlačí nás. Dostali sme Ducha, ktorý je od Boha, aby sa naše oči otvorili pre večné, Božské bohatstvo, ktoré Boh z milosti dal všetkým, ktorí hľadajú útočisko v Ježišovi. Zvlášť vo chvíľach pokušenia je dôležité pamätať na to, čo nám Boh vo svojej milosti dal. Napríklad vtedy, keď sa nám zdá, že vonkajšie podmienky v živote nie sú podľa toho, ako Boh zasľúbil. Takéto pokušenie sa týka tela, materiálnych, pozemských vecí. Ide o to, aby sme uspokojili to, čo sa nám na základe našich ľudských pocitov a rozumu zdá dôležité. To, čo náš egoizmus požaduje a definuje ako dôležité, aby sme sa uspokojili. Pozeráme sa na pokušenie a naše oči a rozum nám hovoria, že to bude pre nás dobre. Ak to ale nedostaneme, Boh nie je dobrý. Práve takéto pokušenie prišlo na Evu…….. žena videla, že by bolo dobre jesť zo stromu, že je pre oči zvodný… (1M 3,6) Keď je Ježiš pokúšaný na púšti, odpovedá Božím slovom. Cituje 5. knihu Mojžišovu ôsmu kapitolu tretí verš: „... nie samým chlebom žije človek, ale všetkým, čo vychádza z úst Hospodinových.“ Ježiš pozná Božie slovo. V tom je Jeho sila. Vie, že slovo je Božia večná pravda. Ježiš túto vieru premieňa v konkrétny skutok aj v tých najťažších okolnostiach života. Stáva sa, že človek má hlavu plnú dobrého poznania, je plný dobrých ľudských túžob a má plné ústa Božieho slova, ale srdce má naplnené egoizmom, svetskými pôžitkami a pohodlnosťou. Pohľad viery je vtedy v hmle. Boh nie je skutočný. Božie zasľúbenia sú teóriou. Nevieme uchopiť, čo nám Boh vo svojej milosti dal. Chytáme sa potom toho, čo naše oko vidí, čo náš rozum chápe a pocity registrujú. Zabúdame, že keď opúšťame Božiu vôľu a odvraciame sa od zodpovednosti a povinností, tak sa odvraciame aj od zasľúbení. Staviame sa mimo Božiu starostlivosť, výchovu a vedenie. Namiesto toho, aby viera rástla končí v hmle, nádej je preč a už ani nevieme, čo nám Boh dal. Obviňujeme Boha a tvrdíme, že nás opustil. Avšak aj napriek takémuto tragickému konaniu a zlyhaniu nás verný, všemocný Boh neodvrhol. Nie sme zavrhnutí, ale zostávame batoľatami v Kristu, nedozrievame v dospelého človeka podobne ako veriaci v Korinte. Pavol im preto píše: „My sme však neprijali ducha sveta, ale Ducha, ktorý je z Boha, aby sme vedeli, čo sme z milosti Božej dostali.“ (1Kor 2,12) Nejde tu o to, že si máme niečo namýšľať alebo vsugerovať. Napísané je: „… aby sme vedeli, čo sme z milosti Božej dostali.“ Nie je to o tom, že možno, snáď či azda. Nič nie je istejšie ako Božie sľuby. Nájdi si čas študovať Božie zasľúbenia v Starej a Novej zmluve. My sme však neprijali ducha sveta, ale Ducha, ktorý je z Boha, aby sme vedeli, čo sme z milosti Božej dostali. Curt Westman
Vedeli ste, že starovekí Egypťania pili pivo cez trstinové slamky? Že pri mumifikácii vyhadzovali mozog z tela?Alebo že britská a francúzska smotánka sa v 19. storočí zabávala verejným odbaľovaním múmií?Egyptológ Jozef Hudec priblíži spôsob života v starovekom Egypte spred niekoľkých tisícročí, a to cez fascinujúce detaily, každodenné zvyky aj veľké dejinné príbehy. Dozviete sa, prečo faraóni kedysi odchádzali na druhý svet spolu so svojimi služobníkmi, ako Egypťania pristupovali k smrti a posmrtnému životu aj to, prečo vnímali srdce ako sídlo identity a ľudskosti. Rozhovor vysvetlí rôzne prístupy k mumifikácii, ktoré opisoval grécky historik Herodotos, a ozrejmí, čo všetko predchádzaloceste do večnosti. Nahliadneme aj do staroegyptských domácností: pozrieme sa na to, ako sa starali o rodinu, aké postavenie mali ženy a čo sa dialo, keď niekto ochorel alebo zomrel.Rozoberieme, ako sa vyrábalo staroegyptské pivo a prečo ho pili cez trstinové rúrky. Pristavíme sa pri tom, že pitie alkoholu má dlhú históriu aj u nás v Európe a že v stredovekudeťom do vody prilievali víno. Porozprávame sa o jedle, vôňach, hygiene a sviatkoch, ktoré prežili až do dnešných dní. Jedným z nich je aj sviatok Šam el-Nessim. Za múmiami netreba cestovať ďaleko do zahraničia, zopár ich nájdemeaj na Slovensku.Na záver sa presunieme do súčasného Egypta a k archeologickému výskumu v Tell el-Retábí, ktorý už rokyprináša poľsko-slovenskej misii významné objavy a nové pohľady na život starovekej civilizácie. Mgr. et Mgr. Jozef Hudec, PhD., vyštudoval archeológiu, egyptológiu a politológiu na Univerzite Karlovej v Prahe. Pôsobí v Ústave orientalistiky Slovenskej akadémie vied. Od roku 2007 je spoluriaditeľom poľsko-slovenskej archeologickej misie v Tell el-Retábí. V období rokov 2018 až 2022 bol riaditeľom Slovenskej archeologickej misie v Sudáne v Duwejme Wad Hadž. V roku 1995 spoluzaložil nadáciu Aigyptos, ktorá vznikla s cieľom všestranne podporiť rozvoj slovenskej egyptológie. O podcastePodcast Veda na dosah vznikol preto, aby sa k slovu dostali naše odborníčky a naši odborníci. Slovenská vedaje plná osobností, ktoré denne objavujú svet, aby sa nám mohlo ľahšie žiť. V epizódach môžete počuť výskumníkov z rôznych vedeckých oblastí.Všetky podcasty Veda na dosah sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na Youtube CVTI SR, cezaplikácie Spotify a Apple Podcasts a na ďalších streamovacích platformách. Nahrávanie podcastu sa uskutočnilo v priestoroch NIVAM. Podcasty z oblasti školstva si môžete vypočuť nahttps://nivam.sk/?s=podcast.
Farma lobby, šaman z Ruska, astrológia, planéty a tradičná čínska medicína. ( pozrite aj ❤ živé podujatia: https://www.40plus.sk/podujatia-odznova/ ❤ vychytávky a zľavy: https://www.40plus.sk/vychytavky/ ) A čo biorezonancia? Zuzana Hriňová musela začať ODznova, keď skončila, ako sama hovorí, na chodníku. Vo veku 53 rokov. Žena, vďaka ktorej vyšla aj kniha Vedľajší účinok smrť od Johna Virapena, ktorá pojednávala o praktikách farma lobby. Zuzana po strate práce začala študovať u ruského šamana, ovláda techniku tzv. planétového kódu, tradičnú čínsku medicínu, atrológiu a numerológiu. Vedeli ste, že má na vás vplyv aj PSČ, kde žijete? Užite si rozhovor a keď budete mať záujem, Zuzanu nájdete tu: https://planetencode.sk/Ak budete chciet jej služby vyskúšať, kupón VYHODNE (poviete pri objednaní) vám zabezpečí lepšiu cenu... Tak sľúbila pani Zuzana*********************************************************Ďakujem, že ma podporujete na herohero alebo tu na YouTube. Aj vďaka vám vzniká tento obsah. Chcete ma začať podporovať? Info tu: https://herohero.co/odznova Podpora je možná aj tu na YouTube.. zmysel to pre má od 5,99€ (50% z vášho predplatného mi zoberie YouTube ako províziu. Tak si to viete spočítať...Hero berie len 12,5%) Predplatné 2,99 na YT je bez nároku na obsah vopred. Ide len o sympatizovanie, za čo ďakujem... Ak nechcete platiť kartou, možné je podporovať aj cez číslo účtu o.z. : SK45 8330 0000 0022 0165 1060 - do poznámky uveďte, že ide o DAR ĎAKUJEM a nezabudnite pozrieť info a linky o podujatiach a vychytávkach... ( INFO: Podujatia ❤ - https://www.40plus.sk/podujatia-odznova/ ❤Prof. Horáková
Vedeli ste, že na Slovensku máme diamantový reaktor? Rastú v ňom drahokamy, ktoré dokážu očistiť vodu od škodlivých chemikálií. A to nie je zďaleka všetko! Vedec Marian Vojs vie čítať v odpadových vodách, čo jeme, aké choroby máme a či sme, alebo nie sme, závislí od omamných látok. | Hosť: Marian Vojs (vedec). | Moderuje: Nora Gubková. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.
Zákazníci vám nič neodpustia. Stačia dve chyby a váš e-shop nadobro opustia. Vedeli ste, že pri telefonáte strácajú trpezlivosť už po dvadsiatich sekundách? Umelá inteligencia dnes dokáže vyriešiť viac než polovicu všetkých vašich starostí. Dokáže dokonca meniť objednávky či posielať linky na platbu úplne bez vášho zásahu. Prestaňte sa báť botov a začnite ich konečne poriadne kŕmiť dátami. Viac informácií nám poskytol Jakub Sidorják, Sales Manager, Daktela
Vedeli smo, da bo volilni večer pester, a da bo tako zelo infarkten, si verjetno ni obetal nihče. Gibanje Svoboda in Slovensko demokratsko stranko je na koncu ločil manj kot odstotek glasov, tekom večera, ko so se glasovi še preštevali, pa sta se nekajkrat tudi izmenjali v vodstvu. Zelo napeto je bilo tudi pri ostalih strankah, ki so se uspele prebiti v parlament; razlika med Socialnimi demokrati in Demokrati Anžeta Logarja denimo znaša manj kot 100 glasov, dobrih 500 glasov pa loči Levico, ki se je na tokratne volitve podala skupaj z Vesno, in Resnico Zorana Stevanovića. Sinočnje dogajanje bi lahko opisali kot napeto in negotovo, temu primerno pa je bilo tudi vzdušje po štabih. Zvočno sliko volilnega večera sta pripravila Luka Pogačnik in Jure Čepin.
Pokračujeme v našej pravidelnej rubrike Prečo je to tak. Gregor Mareš vysvetlí, prečo vlastne vznikla Tour de France? Vedeli ste, že populárne preteky profesionálnych cyklistov sú spojené s politikou? Ako je to možné? Všetko sa dozviete v dnešnej časti.
Vedeli ste, že aj stavanie snehuliaka môže byť súčasťou matematiky? Sedieť v lavici a hľadieť na svet cez okno triedy je len začiatok – skutočné poznanie nás čaká tam vonku.Platforma Hurá von! pod vedením Ivany Poláčkovej dokazuje, že slovenské školstvo môže byť moderné, hravé a prepojené s realitou – a to aj vtedy, keď je vonku zasnežené zima alebo slnečné leto. Veď niet zlého počasia, je len zle oblečený žiak či nepripravený učiteľ.V najnovšom EKOcaste sme sa pozreli na to, ako sa z matematiky stáva dobrodružstvo v snehu a prečo by sa deti mali učiť aj v sadoch či záhradách.Čo sa v Ekocaste dozviete? Aké aktivity sa dajú robiť počas celého roka? Centrom projektov je často Zaježová. Čím je táto lokalita a tamojšia škola dôležitá pre slovenské školstvo? Čo by malo byť tou prvou a najjednoduchšou vecou, ktorú by mal učiteľ alebo rodič urobiť hneď zajtra, ak chce vziať deti aspoň na jednu hodinu von?
Pokračujeme v našej pravidelnej rubrike Prečo je to tak. V tejto časti sa pozrieme na názvy hudobných nástrojov. Prečo sa organ vlastne volá organ? Vedeli ste, že je najväčším a mechanicky najzložitejším nástrojom? A odkiaľ sa vlastne zobral názov fujary? Na všetko vám odpovie Gregor Mareš v novej časti podcastu.
Dlho očakávaný štart misie Artemis 2, ktorá má po 50 rokoch vrátiť ľudí k Mesiacu, sa posúva. Pôvodný februárový termín padol kvôli technickým problémom s únikom paliva. Tento odklad nám však dáva priestor pozrieť sa na to, čo astronautov čaká tam, kam sa ISS nikdy nedostala – v hlbokom vesmíre.Pobyt mimo ochranného obalu Zeme prináša riziká, o ktorých sa často nehovorí. Vedeli ste, že astronauti môžu vo vesmíre oslepnúť kvôli tlaku tekutín v lebke? Alebo že bežné lieky sa vplyvom radiácie môžu stať toxickými?O tom, prečo sa Artemis 2 odkladá, ako dopadla slávna štúdia dvojičiek (Scott a Mark Kellyovci) a prečo posádka stanice Skylab v minulosti vyhlásila vzburu a vypla rádio, sa v podcaste SHARE rozpráva moderátor Maroš Žofčin s astrofyzikom a redaktorom Živé.sk Marekom Jurčíkom.Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz ju máme aj v elektronickej verzii. Nájdete ju na obchod.aktuality.sk.TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Zdravotné riziká dlhodobého pobytu vo vesmíre.Štúdia dvojičiek: Astronaut Scott Kelly vo vesmíre omladol.Lieky vo vesmíre, vplyv radiácie či beztiažového stavu.Psychika a vzbura: Prípad stanice Skylab, kedy posádka kvôli frustrácii a prepracovaniu prerušila kontakt so Zemou.Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.
Z čašníka a pomocníka na patológii až na pódiá, kde prednáša tisíckam ľudí. Pavla to do sveta kyberbezpečnosti odvialo úplne náhodou. 9 rokov bol v ESET-e a dnes má svoju vlastnú firmu, ktorá učí ľudí nenechať sa v online priestore nachytať.
Aj tento týždeň sme si pripravili ďalší diel našej pravidelnej rubriky Prečo je to tak. Vysvetlíme vám, prečo pri krájaní cibule plačeme. Vedeli ste, že odpoveď je spojená s chémiou? Vysvetlíme vám prečo je to tak a povieme si tiež o tom, prečo je cibuľa veľmi dôležitá potravina.
Keď sa povie slovo charita, predstavujeme si rôzne druhy pomoci. Vedeli ste však, že Bratislavská arcidiecézna charita pomáha aj ľuďom so schizofréniou? Konkrétne v Domove sociálnych služieb a rehabilitačnom stredisku Samária, ktoré vedie Karol Vlasák, nás dnešný hosť. Zhováral sa s ním Juraj Turis.
Kúpa jazdeného auta môže byť malá detektívka.
Pilier – miesto s jednou zástrčkou v strede ničoho. Na tomto mieste sa pred približne dvadsiatimi rokmi stretávali mladí ľudia a práve na tomto mieste sa zrodila kapela A.M.O. Kapela má na konte niekoľko vydarených spoluprác, napríklad s Polemicom, Celeste Buckingham či kapelou Para. Vedeli ste, že pesnička Abstinent má dve verzie? Jedna je tá, ktorú všetci veľmi dobre poznáme, a druhú si kapela A.M.O. prispôsobila svojmu gustu. Nahrali jej reggae verziu a podieľal sa na tom aj frontman kapely Para – Lasky. Viac porozprávali členovia kapely A.M.O. Viktor Hazard a Opak.
Prinášame vám ďalší diel našej rubriky Prečo je to tak. Venujeme sa v nej vysvetľovaniu rôznych zaujímavostí. Napríklad, zamysleli ste sa už niekedy nad tým, prečo sa rifliam hovorí džínsy? Vedeli ste, že to súvisí s mestom, v ktorom sa predávali a tiež s ich farbou? Všetko vám vysvetlíme v dnešnom podcaste.
Prinášame vám ďalší diel našej rubriky Prečo je to tak? Tentokrát vám vysvetlíme, prečo pápež nosí väčšinou biely odev. Vedeli ste, že za tento zvyk môže Pius V.? Podrobnosti sú v podcaste.
Estetické úpravy, prešli z vyrovnávania nedostatkov až po novodobú posadnutosť.Prečo si čoraz mladšie ženy dávajú aplikovať kyselinu hyalurónovú? A aké sú riziká výplní? Vedeli ste, že takéto výplne skutočne netreba aplikovať každých 8 mesiacov, lebo v tvári vydržia roky? U niektorých ľudí dokonca až 10 rokov?Exkluzívna, dlhšia, až hodinová a podrobná verzia tohto podcastu je dostupná pre predplatiteľov HeroHero: https://herohero.co/ggw
Umelej inteligencii sa darí meniť bankový sektor na Slovensku. Experti z VÚB hovoria o personalizácii služieb a nových rozhraniach ako o krokoch vpred.Bankový sektor patrí medzi najdôležitejšie a kľúčové odvetvia v ekonomike každej krajiny, vrátane Slovenska. Aj ten sa však mení, a to aj vďaka využívaniu umelej inteligencie. Vedeli ste, že podľa štúdie spred pár rokov až 79 % bankových manažérov verí, že AI fundamentálne revolucionalizuje spôsob, akým komunikujú s klientmi?Ako AI uľahčuje správu peňazí a čo to znamená pre budúcnosť bankového sektora? S naším hosťom, expertom Tomášom Horníčkom z VÚB banky, sme prešli od personalizovaných služieb až po otázky bezpečnosti a etiky.
Nový muž v bielom – Lev XIV. prevzal svoj úrad už aj oficiálne. Po jeho prvých slovách o mieri z toho ôsmeho mája, keď sa svetu predstavil na priečelí baziliky svätého Petra, sa z nich stal refrén jeho pontifikátu. Od „nikdy viac vojnám“ až po to nedeľňajšie: „mučená Ukrajina očakáva rokovania o spravodlivom a trvalom mieri“. V čase jeho voľby boli v Ríme aj Aktuality. A v hektike tých dní som mal možnosť navštíviť priestory, v ktorých žil zatiaľ posledný zo slovenských kardinálov Jozef Tomko. Z jeho kardinálskeho bytu sa stalo sídlo Slovenského historického ústavu v Ríme. S jeho riaditeľom Danielom Černým som sa rozprával aj o vatikánskych archívoch a období Slovenského štátu. Od jesene 2023 sa z bývalého kardinálskeho bytu Jozefa Tomka stal Slovenský historický ústav v Ríme. Jedinečný svojim poslaním. I polohou. Je len pár metrov od Vatikánu. „Túto adresu poznali mnohí Slováci, ktorí prichádzali do Ríma. Vedeli, že dvere sú tu pre nich vždy otvorené. Že kardinál Tomko je tu vždy pre nich. Dnes sa snažíme, aby tieto priestory boli neoficiálnou treťou slovenskou ambasádou v Ríme“, hovorí riaditeľ Černý. Ústav je tak otvorený prioritne pre vedeckých pracovníkov, ktorí chodia za svojim výskumom do vatikánskych archívov, či archívov rímskych ústredí väčšiny reholí. „Sme nápomocní pri podpore výskumu v knižniciach, galériách či archívoch tak Vatikánu, ako aj Talianska. Archívy sú tu na dosah ruky“, dopĺňa. Vatikánske archívy sú zdrojom vzácnych prameňov aj na Slovensku najmä v cirkevnom prostredí ešte stále citlivú tému Slovenského štátu a jeho prezidenta, ktorým bol katolícky kňaz Jozef Tiso. „Až donedávna neboli prístupné materiály z tohto obdobia. Je to len päť rokov, ako pápež František otvoril archívy z čias pontifikátu Pia XII. - obdobie 1939 až 1958. Vedci len teraz študujú tieto dokumenty. Podporujeme aj výskum tohto obdobia. Sme radi, že dokumenty Vatikán sprístupnil. No pravda je aj taká, že ešte nie sú všetky dostupné. Dôvodom nie je ich citlivosť, skôr obmedzené kapacity vatikánskych archívov“, hovorí Daniel Černý, riaditeľ Slovenského historického ústavu v Ríme. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Nový muž v bielom – Lev XIV. prevzal svoj úrad už aj oficiálne. Po jeho prvých slovách o mieri z toho ôsmeho mája, keď sa svetu predstavil na priečelí baziliky svätého Petra, sa z nich stal refrén jeho pontifikátu. Od „nikdy viac vojnám“ až po to nedeľňajšie: „mučená Ukrajina očakáva rokovania o spravodlivom a trvalom mieri“. V čase jeho voľby boli v Ríme aj Aktuality. A v hektike tých dní som mal možnosť navštíviť priestory, v ktorých žil zatiaľ posledný zo slovenských kardinálov Jozef Tomko. Z jeho kardinálskeho bytu sa stalo sídlo Slovenského historického ústavu v Ríme. S jeho riaditeľom Danielom Černým som sa rozprával aj o vatikánskych archívoch a období Slovenského štátu. Od jesene 2023 sa z bývalého kardinálskeho bytu Jozefa Tomka stal Slovenský historický ústav v Ríme. Jedinečný svojim poslaním. I polohou. Je len pár metrov od Vatikánu. „Túto adresu poznali mnohí Slováci, ktorí prichádzali do Ríma. Vedeli, že dvere sú tu pre nich vždy otvorené. Že kardinál Tomko je tu vždy pre nich. Dnes sa snažíme, aby tieto priestory boli neoficiálnou treťou slovenskou ambasádou v Ríme“, hovorí riaditeľ Černý. Ústav je tak otvorený prioritne pre vedeckých pracovníkov, ktorí chodia za svojim výskumom do vatikánskych archívov, či archívov rímskych ústredí väčšiny reholí. „Sme nápomocní pri podpore výskumu v knižniciach, galériách či archívoch tak Vatikánu, ako aj Talianska. Archívy sú tu na dosah ruky“, dopĺňa. Vatikánske archívy sú zdrojom vzácnych prameňov aj na Slovensku najmä v cirkevnom prostredí ešte stále citlivú tému Slovenského štátu a jeho prezidenta, ktorým bol katolícky kňaz Jozef Tiso. „Až donedávna neboli prístupné materiály z tohto obdobia. Je to len päť rokov, ako pápež František otvoril archívy z čias pontifikátu Pia XII. - obdobie 1939 až 1958. Vedci len teraz študujú tieto dokumenty. Podporujeme aj výskum tohto obdobia. Sme radi, že dokumenty Vatikán sprístupnil. No pravda je aj taká, že ešte nie sú všetky dostupné. Dôvodom nie je ich citlivosť, skôr obmedzené kapacity vatikánskych archívov“, hovorí Daniel Černý, riaditeľ Slovenského historického ústavu v Ríme. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Slovenská ekonomika je na spodných priečkach medzi krajinami Európskej únie. Americké clá Donalda Trumpa ohrozujú tisíce pracovných miest a transakčná daň vyťahuje peniaze z peňaženiek firiem a živnostníkov. Zamestnanci žiadajú vyššie platy, naša kúpna sila je vysoko podpriemerná a naše domácnosti majú najnižší čistý príjem spomedzi všetkých krajín Európskej únie. A do toho vládnu koalíciu zmieta jedna kríza za druhou.Sú odborári pripravení zastať sa ľudí, ktorých postihujú vládne konsolidácie a aké riešenia navrhujú? Ako vidia diskusie o zrušení transakčnej dane a obávajú sa zákona proti mimovládkam?Prečo odbory vyzývajú vládu aj na reformu sociálneho poistenia, ako by podľa nich mal vyzerať tretí dôchodkový pilier a prečo by sa malo z druhého financovať nájomné bývanie, najmä ak štátnu agentúru nájomného bývania vedie niekdajšia realitná podvodníčka? A pomohli by našej ekonomike dane na roboty vo fabrikách?Braňo Závodský sa rozprával s prezidentkou Konfederácie odborových zväzov Monikou Uhlerovou.
Vedeli ste, že vinič je rád v strese? A počuli ste už o tom, že víno by sa nemalo skladovať v bežnej chladničke? A aké víno teraz fičí? Toto všetko musí dobrý vinár ovládať. Jedným z nich je aj Peter Fučík, ktorého privítal Šarkan v Nedeľnej talkshow.
Po 50 rokoch sa na Slovensku objavila nákaza slintačky a krívačky, ktorá útočí na naše hospodárske zvieratá. Po troch zasiahnutých farmách hrozí, že sa vírus rozšíri aj ďalej. Ukáže dnes koalícia v parlamente stratenú 79-tku a po takmer roku zvolí aj svojho nového predsedu Národnej rady? Sú teraz farmy a zvieratá zabezpečené dobre? Prečo sa množia správy o nezabezpečených hraniciach či prevozoch nakazených zvierat naprieč Slovenskom v neuzavretých nákladiakoch? Máme vôbec kapacity na to, vyrovnať sa s nebezpečným vírusom, keď tu máme jedinú kafilériu? Je ohrozené aj zdravie ľudí? Čo majú robiť farmári, veľkí aj malí chovatelia dobytka a ako pocíti situáciu spotrebiteľ na dostupnosti a cenách potravín? Braňo ZÁVODSKÝ sa zhováral s ministrom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka a podpredsedom strany Smer – SD Richardom TAKÁČOM.
Poslanec Samuel Migaľ v rozhovore pre Pravdu uviedol aj to, že na základe vecí, ktoré sa okolo štyroch poslancov dejú, sa obáva, či sa naozaj nevracajú 90. roky. Nechcel by na Slovensku zažiť občiansku vojnu. O Šutajovi Eštokovi hovorí ako o slabom predsedovi. Veľa straníkov podľa neho odišlo potom, čo Hlas vstúpil do koalície so Smerom a SNS, aktuálne v strane demokracia nevládne.
Today's episode is about the Slovak modal verb “vedieť". We'll conjugate it and then you will practice it in short sentences.Episode notesLast week we practiced the Slovak modal verb “smieť” in the present tense. Today we are going to look at the verb “vedieť". This verb means "to know”, “to be aware of”, or” to have some ability”, usually after mastering some skills. Then we will practice it in short sentences.1. Conjugation of “vedieť” – Present TenseSingular: viem (I know) Plural: vieme (we know) vieš (you know) viete (you know) vie (he, she, it knows) vedia (they know)2. Negation of the modal verb “vedieť” in the Present TenseSingular: neviem (I don't know) Plural: nevieme (we don't know) nevieš (you don't know) neviete (you don't know) nevie (he, she, it doesn't know) nevedia (they don't know)Sentences1. Vieš, kde je tvoj otec? (Do you know where your father is?) Myslím, že išiel na futbal. (I think he went to the football game.)2. Vie Karla rozprávať po slovensky? (Can Karla speak Slovak? / Is she able to? Ešte nie, ale už rozumie jednoduchú konverzáciu. (Not yet, but she can understand a simple conversation.)3. Vedia vaše dvojčatá už chodiť? (Can your twins walk yet?) Nie, nevedia, sú ešte maličké. (No, they can't, they're still tiny.)4. Viete opraviť poistky v našom byte? (Can you fix the fuses in our apartment?) Neviem, ale môj brat ich vie opraviť. (I don't know, but my brother can fix them.)5. Vedeli ste, že náš sused vie hrať na klavír? (Did you know that our neighbor can play the piano?) Áno, počula som ho hrať na večierku. (Yes, I heard him play at the party.)6. Viete / Vieš rozprávať po slovensky? (Can you speak Slovak?)Timestamps00:36 Introduction to the episode02:19 The end of the season03:02 Slovak lesson12:40 Final thoughtsIf you have any questions, send it to my email hello@bozenasslovak.com. Check my Instagram https://www.instagram.com/bozenasslovak/ where I am posting the pictures of what I am talking about on my podcast. Also, check my website https://www.bozenasslovak.com © All copywrites reserved to Bozena O Hilko LLC
Kateřina Zavadová,kreatívna producentky, je žena, ktorá vybrala Bachelora spomedzi 300 nádejných mladých mužov! Jak to prebiehalo? Aké dievčatá hľadajú do show? Vedeli, že Denisa je bývalá P°herečka a čo si o tom myslí? A čo si myslíme my?
Kto nemá prístup k veľkým peniazom od oligarchov, nemal by sa miešať do politiky. To je signál, ktorý vysiela návrh Roberta Fica zvýšiť volebnú kauciu na pol milióna eur, hovorí politológ Pavol Hardoš. Podľa neho je to pohŕdanie občanmi. Politici nie sú schopní doručiť reálne veci ako napríklad diaľnica, a tak je pre nich ľahšie ľuďom dodať niečo symbolické. Preto sa sústredia na fiktívne problémy, ktorými odpútavajú pozornosť. Alebo dokonca vymyslia konkurenčný problém, ktorým zabávajú verejnosť, vysvetľuje politológ z Univerzity Komenského.Je Ficov návrh na polmiliónovú kauciu oligarchizáciou a posilňovaním nerovnosti, keď kandidovať by mohli iba bohatí? Ide to presne proti sociálnej demokracii, hovorí Pavol Hardoš. Dodáva, že Robert Fico je dobrý v nastoľovaní tém, o ktorých potom ľudia hovoria.Zmena volebného systému naše problémy nevyrieši, lebo aj regionálnosť sa dá obísť – napríklad si napíše trvalý pobyt u babky. Vedeli ste, že aj Robert Fico kedysi kandidoval na východe Slovenska?Prečo sme v štádiu, keď niektorí politici chcú obmedzovať rozsah ľudských práv a niektorých z nich vylučovať?Rozhovor nahrával Braňo Dobšinský.
Kto nemá prístup k veľkým peniazom od oligarchov, nemal by sa miešať do politiky. To je signál, ktorý vysiela návrh Roberta Fica zvýšiť volebnú kauciu na pol milióna eur, hovorí politológ Pavol Hardoš. Podľa neho je to pohŕdanie občanmi. Politici nie sú schopní doručiť reálne veci ako napríklad diaľnica, a tak je pre nich ľahšie ľuďom dodať niečo symbolické. Preto sa sústredia na fiktívne problémy, ktorými odpútavajú pozornosť. Alebo dokonca vymyslia konkurenčný problém, ktorým zabávajú verejnosť, vysvetľuje politológ z Univerzity Komenského.Je Ficov návrh na polmiliónovú kauciu oligarchizáciou a posilňovaním nerovnosti, keď kandidovať by mohli iba bohatí? Ide to presne proti sociálnej demokracii, hovorí Pavol Hardoš. Dodáva, že Robert Fico je dobrý v nastoľovaní tém, o ktorých potom ľudia hovoria.Zmena volebného systému naše problémy nevyrieši, lebo aj regionálnosť sa dá obísť – napríklad si napíše trvalý pobyt u babky. Vedeli ste, že aj Robert Fico kedysi kandidoval na východe Slovenska?Prečo sme v štádiu, keď niektorí politici chcú obmedzovať rozsah ľudských práv a niektorých z nich vylučovať?Rozhovor nahrával Braňo Dobšinský.
Európska únia má odvčera novú Európsku komisiu. Na ďalších päť rokov ju opäť povedie Ursula von der Leyen. Z našich europoslancov komisiu podporili len poslanci z Progresívneho Slovenska a Hlasu. Poslanci Republiky a Smeru boli proti, Smer tak nepodporil ani len vlastného eurokomisára Maroša Šefčoviča.Môže to nejak ovplyvniť jeho prácu, ak má riešiť napríklad obchodné spory s Čínou či Spojenými štátmi a popritom podporuje vojenskú pomoc Ukrajine? Aké najväčšie výzvy stoja pred novou komisiou? Je to práve vojna na Ukrajine a spoločná obrana a bezpečnosť? Kam smeruje Európska únia a kam vedie Slovensko štvrtá Ficova vláda?Braňo Závodský sa rozprával s politológom s Univerzity Komenského v Bratislave profesorom Jozefom Bátorom.
Vedeli ste, že môžete pracovať úplne mimo tradičné jurisdikcie? V paralelnej krypto ekonomike sa dejú veľké veci a tie si vyžadujú talent. Peťove alterego v podobe kreslenej postavičky sa dostalo do vedenia jednej z týchto organizácií a vysvetľuje nám, ako tento paralelný svet funguje. Odkiaľ sa berú zamestnanci, kde sú používatelia a na čo celý […]
„Je smutné, že motivácia zo strany štátu pri ohodnotení učiteľov nie je lepšia. Mladý začínajúci učiteľ z pohľadu ohodnotenie namá dôvod prísť do školstva, čo je smutné“, hovorí Martina Gánovská, učiteľka roka, ocenená nadáciou Dioníza Ilkoviča. Keď vyučovanie nekončí na vyučovaní, či v triede. Keď učiteľ nielen učí, ale aj inšpiruje a motivuje. K tomu v predmetoch, ktoré nie sú „na prvú“ pre študentov z radu „šik“. Naviac, ak o ňom môžete povedať, že spolupracuje s NASA – a teda Americkou vesmírnou a leteckou agentúrou! A to všetko v jednom ani nie okresnom mestečku pod Tatrami vo Svite. To všetko sa spája v osobe pôvodom ochranárky a už dve dekády učiteľky chémie, ktorá je čerstvou nositeľkou ceny Dioníza Ilkoviča. Hosťom dnešného RánaNahlas je Martina Gánovská. Ako byť motivátorom mladých, ako z nich vydolovať to najlepšie? Lebo, keby som ju mal parafrázovať - „učiteľ ak mladým načúva, príde na to, že sú studnicou dobrých nápadov“.Ako sa dostať cez škrupinu jedného študenta? Ako sa mu dostať pod kožu, ako ho zaujať?Ja si myslím, že vždy spájať učivo s bežným životom, nie oddelene reagovať na to, že toto sú témy, ktoré musíme prebrať a ja musím teda o tom hovoriť, ale ako to vidím v realite. Čo za tým javom je, hľadať jeho skryté významy. No a potom samozrejme je veľmi dôležité ho oceniť. Pozitívna spätná väzba je podľa mňa to, čo žiaka otvorí a čo prinesie vzájomnú dôveru medzi ním a mnou. (...)Štatistky ukázali, že tesne pred začiatkom školského roka chybalo vyše 1400 učiteľov, nejakých dvanásť riaditeľov. A keď hovoríme, že za všetkým sú peniaze, keby to finančné ohodnotenie bolo iné, bol by aj iný prístup študentov, že za svoje prvé zamestnanie si zvolia učiteľstvo, pedagogický smer? Myslím si, že áno. Bolo by to lepšie. Určite by ich to motivovalo k tomu, že áno, chcem byť učiteľom. A druhá vec, ktorá je v školstve zložitejšia, je neexistujúci kariérny postup. Akonáhle mladí učitelia nastúpia, tak sú učiteľmi až do konca svojho života. Čiže neexistuje tam kariérny postup ako v iných povolaniach. Vedeli by si predstaviť aj v školstve predstaviť takýto model? Určite, aj v dnešnej dobe existuje nejaký predseda alebo člen predmetovej komisie, čiže na základe toho by mohli postupovať učitelia, že tí, ktorí sú naozaj skvelí, vedia pracovať s deťmi, by sa mohli stať tými predsedami predmetových komisí, mohli by sa stať nejakými poradnými orgánmi vedenia školy. Na mnohých školách sa to už deje, školstvo ide týmto smerom dopredu. A verím, že to bude lepšie. Nedostatok učiteľov na Slovensku sa aj lokalizuje. Pociťujú ho hlavne v tých najväčších mestách ako Bratislava, Košice a tiež Bansko-Bistrický kraj. Je to spojené s tým, že tam sú iné pracovné možnosti a iné finančné ohodnotenia tých iných smerov. Z tohto pohľadu je postavenie a status učiteľa v menších mestách a obciach iný ako vo veľkých mestách. Určite áno, je to lepšie. V tých menších mestách a na východe sa skôr trápime s marginalizovanými skupinami obyvateľov. V akom zmysle? V tom, že deti z týchto komunít sú nemotivované. Nie sú vôbec motivované, aby študovali ďalej. Nevidia svoje budúce povolanie niekde v tom, aby pracovali. Hovoríme o rómskej komunite. Máte ich aj medzi svojimi žiakmi. V čom vidíte tú ich nemotivovanosť? Majú pocit, že si tak, či tak nenájdu zamestnanie v obore, ktorý študovali a pre ktoré sa rozhodli. Väčšina na nich pozera ešte stále cez zvláštne okuliare, že veď nepracuje, nebude pracovať, takže tá motivácia je tam veľmi, veľmi nízka. Ak sa už nájde niekto, kto je motivovaný, ten to naozaj dotiahne...
Učiteľka roka: Ekonomika sa nebude posúvať bez šikovných mladých ľudí , štát ich musí motivovať k návratu zo zahraničia (podcast)„Je smutné, že motivácia zo strany štátu pri ohodnotení učiteľov nie je lepšia. Mladý začínajúci učiteľ z pohľadu ohodnotenie namá dôvod prísť do školstva, čo je smutné“, hovorí Martina Gánovská, učiteľka roka, ocenená nadáciou Dioníza Ilkoviča. Keď vyučovanie nekončí na vyučovaní, či v triede. Keď učiteľ nielen učí, ale aj inšpiruje a motivuje. K tomu v predmetoch, ktoré nie sú „na prvú“ pre študentov z radu „šik“. Naviac, ak o ňom môžete povedať, že spolupracuje s NASA – a teda Americkou vesmírnou a leteckou agentúrou! A to všetko v jednom ani nie okresnom mestečku pod Tatrami vo Svite. To všetko sa spája v osobe pôvodom ochranárky a už dve dekády učiteľky chémie, ktorá je čerstvou nositeľkou ceny Dioníza Ilkoviča. Hosťom dnešného RánaNahlas je Martina Gánovská. Ako byť motivátorom mladých, ako z nich vydolovať to najlepšie? Lebo, keby som ju mal parafrázovať - „učiteľ ak mladým načúva, príde na to, že sú studnicou dobrých nápadov“.Ako sa dostať cez škrupinu jedného študenta? Ako sa mu dostať pod kožu, ako ho zaujať?Ja si myslím, že vždy spájať učivo s bežným životom, nie oddelene reagovať na to, že toto sú témy, ktoré musíme prebrať a ja musím teda o tom hovoriť, ale ako to vidím v realite. Čo za tým javom je, hľadať jeho skryté významy. No a potom samozrejme je veľmi dôležité ho oceniť. Pozitívna spätná väzba je podľa mňa to, čo žiaka otvorí a čo prinesie vzájomnú dôveru medzi ním a mnou. (...)Štatistky ukázali, že tesne pred začiatkom školského roka chybalo vyše 1400 učiteľov, nejakých dvanásť riaditeľov. A keď hovoríme, že za všetkým sú peniaze, keby to finančné ohodnotenie bolo iné, bol by aj iný prístup študentov, že za svoje prvé zamestnanie si zvolia učiteľstvo, pedagogický smer? Myslím si, že áno. Bolo by to lepšie. Určite by ich to motivovalo k tomu, že áno, chcem byť učiteľom. A druhá vec, ktorá je v školstve zložitejšia, je neexistujúci kariérny postup. Akonáhle mladí učitelia nastúpia, tak sú učiteľmi až do konca svojho života. Čiže neexistuje tam kariérny postup ako v iných povolaniach. Vedeli by si predstaviť aj v školstve predstaviť takýto model? Určite, aj v dnešnej dobe existuje nejaký predseda alebo člen predmetovej komisie, čiže na základe toho by mohli postupovať učitelia, že tí, ktorí sú naozaj skvelí, vedia pracovať s deťmi, by sa mohli stať tými predsedami predmetových komisí, mohli by sa stať nejakými poradnými orgánmi vedenia školy. Na mnohých školách sa to už deje, školstvo ide týmto smerom dopredu. A verím, že to bude lepšie. Nedostatok učiteľov na Slovensku sa aj lokalizuje. Pociťujú ho hlavne v tých najväčších mestách ako Bratislava, Košice a tiež Bansko-Bistrický kraj. Je to spojené s tým, že tam sú iné pracovné možnosti a iné finančné ohodnotenia tých iných smerov. Z tohto pohľadu je postavenie a status učiteľa v menších mestách a obciach iný ako vo veľkých mestách. Určite áno, je to lepšie. V tých menších mestách a na východe sa skôr trápime s marginalizovanými skupinami obyvateľov. V akom zmysle? V tom, že deti z týchto komunít sú nemotivované. Nie sú vôbec motivované, aby študovali ďalej. Nevidia svoje budúce povolanie niekde v tom, aby pracovali. Hovoríme o rómskej komunite. Máte ich aj medzi svojimi žiakmi. V čom vidíte tú ich nemotivovanosť? Majú pocit, že si tak, či tak nenájdu zamestnanie v obore, ktorý študovali a pre ktoré sa rozhodli. Väčšina na nich pozera ešte stále cez zvláštne okuliare, že veď nepracuje, nebude...
Vedeli ste, že vyhorieť môžete nie len v práci, ale aj vo vzťahoch či iných oblastiach života? Prvé znaky vyhorenia netreba ignorovať, pretože dlhodobé ignorovanie či potláčanie prvých symptómov, môže neskôr prerásť až do depresívnych stavov. Dnes na tému ''vyhorenie'' s jednou zo zakladateliek a CMO platformy www.ksebe.sk. Ak poznáte niekoho, na koho sedí popis v podcaste, prípadne sami takéto obdobie prežívate, nebojte sa vyhľadať odbornú pomoc.
17. september je svetovni dan varnosti pacientov, zato se bomo v torkovem Svetovalnem servisu na Prvem vprašali, kaj varnost pomeni v pravnem smislu. Kaj naj bi pacienti vedeli o medicinskem pravu, kakšne so njihove pravice pred posegom gleda pojasnil in morebitnih zapletov? Gost v studiu Prvega bo magister prava odvetnik Luka Švab.
Tretí diel podcastovej krimisérie Mafiánsky štát o Mikulášovi Černákovi prináša analýzu jeho aktuálnej žiadosti o podmienečné prepustenie z doživotného trestu. Podľa akých kritérií sa bude súd rozhodovať? Čo svedčí v prospech bossa odsúdeného za vraždy a čo v jeho neprospech? A čo by v praxi znamenalo podmienečné prepustenie?Podcast Mafiánsky štát môžete počúvať po zaplatení predplatného v službe Aktuality Navyše.Vedeli ste, ako trávi Mikuláš Černák čas vo väzení a čo je jeho plán po prípadnom prepustení? Aj tieto skutočnosti bude brať do úvahy súd. V dnešnej epizóde nám skúsení právnici vysvetlia, ako proces podmienečného prepustenia funguje. Kľúčový bude znalecký posudok o tom, či je Černák po 26-tich rokoch za mrežami napravený človek.Moderuje Peter Hanák.
Ľudia si mafiánov niekedy príliš romantizujú. V skutočnosti sa priživovali na bežných ľuďoch a podnikateľoch, ktorých oberali o majetok, peniaze, celé firmy a niektorých aj o život.Vedeli ste, že Mikuláš Černák bol trestaný už za socializmu? A prečo sa dal na kriminálnu dráhu, keď pôvodne plánoval legálny biznis?V podcastovej krimisérii Mafiánsky štát sa dozviete aj to, čo je pravdivo zobrazené vo filme Miki, a čo si filmári domysleli. Nová epizóda bude vychádzať každé dva týždne.Autorom scenára a aj hlasom podcastu je Peter Hanák. V úlohe experta na mafiu vystupuje Ján Petrovič, autor knihy Slovenská mafia, príbehy písané krvou.
Vedeli ste, že samovražda je druhá v poradí príčin smrti ľudí do 18 rokov? Že viac ako 600 tisíc ľudí na Slovensku sa lieči na duševné poruchy, podľa štatistík? Kvôli stigme sa veľká časť ľudí s duševnými ťažkosťami nelieči vôbec a ich skutočné počty sú omnoho vyššie, odhadom sa blížia ku miliónu. Zároveň platí, že čakacie lehoty u psychiatra a psychológa sú v týždňoch, či v mesiacoch. Ak potrebuje človek v úzkych pomoc IHNEĎ a ZADARMO - už 12 rokov je tu IPčko, kde je možné nájsť odbornú psychologickú a krízovú pomoc. PhDr. Marek Madro PhD., zakladateľ a riaditeľ IPčka v DÁSATO hovorí o tom, s čím táto neziskovka aktuálne zápasí a čo SA DÁ pre duševné zdravie spraviť. Prajem príjemné počúvanie a nezabúdajte, že ❤️DÁSATO
Ak ste sa niekedy pokúšali urobiť čokoľvek cez slovensko.sk zrejme rozumiete frustrácii z neefektívne minutých miliónov eur na služby, ktoré fakt nie sú dobré. Vedeli ste, že existuje partia IT nadšencov, ktorý sa to rozhodli zlepšiť a ešte to robia aj udržateľne ako neziskovka? Jano Suchal zo Slovensko.Digital - občianskeho združenia, ktoré robí na zlepšovaní kvality digitálnych služieb štátu v relácii DÁSATO prezradí, ako SA TO DÁ. Prajem príjemné sledovanie a nezabúdajte, že DÁSATO.
Rozhodnutie, ktoré nepoteší oligarchov a blízkych ľudí strany Smer. Ústavný súd pozastavil účinnosť viacerých zmien v novele Trestného zákona, ktoré mali pôvodne premlčať niektoré exponované kauzy a znížiť tresty napríklad za korupciu. Pozastavenie účinnosti sa však netýka zrušenia špeciálnej prokuratúry. Tá by mala zaniknúť k 20. marcu a Robert Fico to vníma ako svoje víťazstvo. Prečo ústavný súd rozhodol tak, ako rozhodol a čo sa teraz bude diať s otvorenými spismi zo špeciálnej prokuratúry? Jana Maťková sa v podcaste Dobré ráno pýta redaktora Petra kováča a redaktorky Daniely Hajčákovej z domácej redakcie denníka SME. Zdroj zvukov: Facebook/Robert Fico Odporúčanie: Ak milujete históriu a už vám nestačia témy v našom podcaste Dejiny, skúste týždenný podcast You're dead to me od BBC Radio4. Špeciálne odporúčam epizódu o histórii Bollywoodu zo 17. februára. Vedeli ste, že sa v "indickom Hollywoode" točia filmy až v sedemnástich jazykoch? A že možno existuje len desať snímok v celej histórii bollywoodskej kinematografie, ktoré neobsahujú tanec a spev? Vtipne, satiricky aj vážne o histórii čohokoľvek - to všetko nájdete v podcaste You're dead to me. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Odoberajte mesačný podcastový newsletter nielen o novinkách SME na sme.sk/podcastovenovinky – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.
„Som bratislavská kaviareň. Jedna úplne konkrétna. Tu, neďaleko. Na námestí, ktoré nesie rovnaké meno ako toto divadlo.“ To sú úvodné slová v podaní Zuzany Kronerovej z inscenácie Pozsony Dance Club v Divadle Pavla O. Hviezdoslava. Prepožičiava tak svoj hlas dobre známej kaviarni Savoy v bratislavskom hoteli Carlton. A hoci sa pri speve a hudbe môže zdať, že to bude veselý príbeh, ten istý hlas nás po chvíli schladí: „Udával? Vraždil? Arizoval? Nemilé. A je to dobrý Slovák? Je. Tak je náš! Zatvorme všetci spolu oči. Myslime na niečo iné. Príjemnejšie. Na krajšie zajtrajšky.“ Kaviareň, či už tá konkrétna z hotela Carlton, ale v prenesenom zmysle slova aj každá iná kaviareň či verejný priestor na Slovensku, je vlastne miestom, z ktorého sa neustále odchádzalo a v ktorej sa striedalo osadenstvo. Jedných štamgastov nahrádzali iní bez toho, aby sa poznali či vôbec chceli poznať. Maďarov, Nemcov či Židov vyhadzovali Slováci, buržoáziu vytláčal novopríchodzí proletariát, ateistov novopečení katolíci, ktorí ešte včera boli komunistami, a tak stále dokola až do dnešných novotvarov, keď na „slniečkarov“ spoza vedľajšieho stola zazerajú obrancovia tradičných hodnôt či akokoľvek naopak, alebo inak. Kedy sa tento kolotoč zastaví? To je azda otázka, ktorá vám možno v mysli vystane po pozretí spomínaného predstavenia. A hoci v ňom dominuje predovšetkým tanec a hudba, po chvíli si uvedomíte, že veľa slov k tomuto obrazu nás samých ani netreba. My si dnes však o našej minulosti, tak trochu z divadelnej perspektívy, povieme o trochu viac. Počúvate Dejiny, pravidelný podcast denníka SME. Moje meno je Jaro Valent, som šéfredaktor časopisu Historická revue a rozprávať sa budem s riaditeľkou DPOH a spoluautorkou inscenácie Valériou Schulczovou a etnológom Petrom Salnerom u Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
Vedeli ste, že jedna z najznámejších slovenských herečiek, Táňa Pauhofová, má chorvátske korene? Nevie sa o tom, pretože sa vraj nik nepýta. V 5 epizóde podcastu Tajné korene vďaka Táni Pauhofovej otvoríme tému čiastočných koreňov a zoberieme si k srdcu úlohu, ktorú nám známa herečka uložila, zistiť čo najviac o slovenských Chorvátoch. Vydáme sa pátrať do Jaroviec, objavíme výnimočný cintorín a na vlastné uši zistíme, čo sú „ljubavy“. Prelúskame aj históriu, zistíme kedy a prečo na naše územie prišli Chorváti a neobídeme ani chorvátskych šľachticov, ktorých mená sa spájajú s najznámejšími budovami na Slovensku.
Prezidentka v parlamente odmietla nižšie tresty, zrušenie špeciálnej prokuratúry či krátke premlčacie lehoty pre kriminálnikov. Smer výhrady hlavy štátu odmietol a prezidentku označil za hovorkyňu opozície. Pri mimoriadnej schôdzi vládni poslanci podržali Andreja Danka.Prečo teda vládna koalícia nechce o zmenách v trestnej politike štátu diskutovať s opozíciou? Prečo hovorí o porušovaní ľudských práv, no prezidentka hovorí, že to nie je pravda? Prečo je pre Smer, Hlas a SNS tak dôležité rýchlo meniť tresty a rušiť špeciálnu prokuratúru?A čo hovoria politici na katastrofálnu správu generálnej prokuratúry o situácii deti v našich reedukačných zariadeniach? Vedeli o tom, že tam pri deťoch porušujú ľudské práva, že deti nemajú toaletný papier či zubné kefky, že ich trestajú, v horších podmienkach ako vo väzniciach? Čo teraz s tým? A mal byť bývalý riaditeľ Čistého dňa dostať od štátu novú akreditáciu?Braňo Závodský sa rozprával s predsedom poslaneckého klubu strany Smer – SD a predsedom sociálneho výboru parlamentu, exministrom práce Jánom Richterom a s poslancom parlamentu za SaS a členom sociálneho výboru Vladimírom Ledeckým.
“Pred rokom o tomto čase museli Charkovčania ostávať doma už po štvrtej podvečer, niekedy pri sviečkach, a nie iba pre výpadky elektrickej energie. Dnes už nemusia.” Týmito slovami sa začína séria reportáží z Ukrajiny, kde odcestoval náš spolupracovník Braňo Ondrášik spolu s fotografom Michalom Burzom. Vrátili sa do miest, ktoré navštívili na začiatku ruskej invázie a dostali sa aj front, len pár kilometrov od ruskej armády. Ako sa Ukrajina zmietaná vojnou za 21 mesiacov okupácie zmenila? Majú ešte to svoje povestné odhodlanie? A kedy sa podľa nich všetko toto skončí? Jana Maťková sa v podcaste Dobré ráno pýta Braňa Ondrášika. Odporúčanie: Ak vás zaujíma PR a aktuálne trendy v marketingu, nemal by vám ujsť event Komunikátori budúcnosti. Pripravujú ho naše kolegyne zo SME konferencie a okrem umelej inteligencie v PR, krízovej komunikácie firiem, výhodách a nevýhodách inhouse PR tímu a spolupráce s agentúrou sa môžete dozvedieť viac aj o PR v podcastoch. V panelovej diskusii budem vystupovať aj ja a budem hovoriť o skúsenostiach s inzerciou z pohľadu podcastov SME. A na evente bude aj moja kolegyňa Eva Frantová rozprávať o tom, aký je pohľad novinára na PR. Podujatie Komunikátori budúcnosti sa uskutoční 29. novembra, lístky naň si môžete kúpiť na stránke smekonferencie.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Odoberajte mesačný podcastový newsletter nielen o novinkách SME na sme.sk/podcastovenovinky – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.
Kaliňák, Saková, Raši, Šimkovičová, Huliak. To sú mená nových ministrov a ministeriek, ktoré navrhuje koalícia Smer - Hlas - SNS. Asi najväčšiu vlnu protestu medzi odborníkmi vzbudili práve nominanti strany Andreja Danka. Opozícia vyzýva prezidentku Zuzanu Čaputovú, aby nominácie stopla. Kto bude po novom šéfovať rezortom zdravotníctva, vnútra či kultúry a ako do celého procesu môže zasiahnuť prezidentka? Jana Maťková sa v podcaste Dobré ráno pýta komentátorky denníka SME Nataši Holinovej. Zdroj zvukov: TV Markíza, Denník N, TV Slovan Odporúčanie: Vedeli ste o tom, že od 50-tych do konca 80-tych rokov študovali v Československu desaťtisíce ľudí z Afriky a Ázie? Niektorí z nich tu zostali doteraz a v českom podcaste Můžu ti říkat Mirečku? si môžete vypočuť ich príbehy - spomienky na to, ako sa ich kultúrne zvyky stretli s československom komunistickou realitou, ako náročné pre nich bolo naučiť sa jazyk a zapadnúť do vysokoškolského prostredia alebo ako vnímali naše stravovanie a pitie alkoholu. Veľmi úsmevné, miestami až komické a inokedy smutné počúvanie o našej krajine. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Odoberajte mesačný podcastový newsletter nielen o novinkách SME na sme.sk/podcastovenovinky – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.