Podcasts about kanady

Spoločnosť Paramount na jeseň tohto roka oznámila, že hudobná stanica MTV končí všade okrem Spojených štátov a Kanady. Prežije len kanál, ktorý vysiela reality shows. Končia u nás teda MTV Music, MTV 80s, MTV 90s, Club MTV a MTV Live. Ani tie zaoceánske stanice nemusia prežiť najbližšie obdobie, pretože ich vlastník povedal, že bude ich fungovanie ešte analyzovať. Z televízie 90. rokov si živo pamätám niekoľko vecí – okrem Mečiarovho "Neublížil som" tam patrí aj videoklip kapely Nirvana k piesni Heart Shaped Box na MTV. Zízala som naň ako zhypnotizovaná, aj som sa trochu bála, bola som, predsa len, stále dieťa. Ale nikdy som sa nedonútila ho prepnúť a s otvorenými ústami sledovala Kurta Cobaina a výraznú symboliku kulís a postáv v klipe. To pre mňa osobne znamená MTV, aj keď mi je jasné, že táto stanica priniesla svetu oveľa viac. Formovala generácie, revolucionalizovala hudobný priemysel a obohatila nás výnimočným MTV Unplugged. V novom roku už však nebude vysielať inde ako v Spojených štátoch a Kanade. Je to skutočne koniec jednej éry, ako tvrdia hádam všetky titulky článkov alebo sa táto éra skončila už oveľa dávnejšie? Nikola Šuliková Bajánová sa o prvej hudobnej stanici na svete, jej význame, prínose a napokon aj páde rozpráva s hudobným publicistom, moderátorom a producentom Jurajom Čurným. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠sme.sk/brifing⁠⁠⁠ See omnystudio.com/listener for privacy information.

Chiny dominują w kluczowych technologiach, USA chcą zabezpieczyć „zachodnią półkulę”. Zdaniem Orła to sygnał końca starego porządku globalnego.Dr Józef Orzeł, podsumowując mijający rok, stawia tezę, że kluczowym procesem globalnym nie jest już sama wojna Rosji z Ukrainą, lecz głębokie przesunięcie równowagi sił między Stanami Zjednoczonymi a Chinami. W jego ocenie to właśnie ta rywalizacja — rozgrywana w technologii, gospodarce i strategii — będzie decydować o przyszłym kształcie świata.„Ten rok prawdopodobnie w jakichś rocznikach historycznych będzie zapisany jako rok, w którym Chiny uzyskały albo równowagę światową z Ameryką, albo zaczęły przeważać.”Ukryty smokOrzeł podkreśla, że nie da się dziś prosto wskazać jednego zwycięzcy tej rywalizacji. Pola konkurencji są rozproszone: od militariów, przez finanse, po technologie przyszłości. Mimo to zaznacza, że w wielu kluczowych obszarach Chiny wyszły już na prowadzenie — i robią to w sposób przemyślany, bez demonstracyjnego epatowania siłą.„Chiny dalej ukrywają swoją potęgę. W wielu dziedzinach już ją pokazują, ale w innych ją chowają, zostawiając sobie argumenty na przyszłe starcie albo negocjacje.”W tym kontekście Orzeł zwraca uwagę na propozycję Donalda Trumpa zawartą w amerykańskiej strategii bezpieczeństwa narodowego — ideę nowego „stolika światowego”, przy którym miałyby zasiąść USA, Chiny, Rosja i pośrednio Indie. Dla Orła sam fakt takiej propozycji jest sygnałem słabości Waszyngtonu.„Jeżeli Ameryka chce dzielić świat przy stole, to znaczy, że cały świat nie jest już amerykański. Ameryka przestaje być strażnikiem porządku światowego.”Gwarancje USAZdaniem Orła Stany Zjednoczone coraz wyraźniej myślą o zabezpieczeniu własnej strefy wpływów — „zachodniej półkuli” — zamiast utrzymywać globalną dominację. W tym ujęciu pojawiają się także wątki Kanady, Arktyki i szlaków północnych, które z perspektywy USA mają znaczenie strategiczne wobec Rosji i Chin.„Ameryka chce przede wszystkim zapewnić sobie bezpieczeństwo, obejmując kontrolą całą zachodnią półkulę. To jest myślenie defensywne, a nie imperialne.”Kluczowym elementem tej zmiany — według Orła — jest technologia. Przywołuje on analizy pokazujące dominację Chin w większości kluczowych obszarów badań i innowacji, od sztucznej inteligencji po zaawansowaną robotykę. To właśnie ten czynnik ma w dłuższej perspektywie przesądzić o przewadze strategicznej.„Jeżeli uwzględnia się kilkadziesiąt najważniejszych technologii świata, to w zdecydowanej większości liderem są Chiny. To rozstrzygnie o tym, kto będzie silniejszy w najbliższych latach.”Przewaga technologicznaOrzeł zwraca też uwagę na technologiczne uzależnienie Zachodu — zarówno od chińskiej infrastruktury telekomunikacyjnej, jak i od produktów codziennego użytku, takich jak inteligentne samochody. W jego ocenie skala potencjalnej inwigilacji i kontroli jest większa, niż powszechnie się przyznaje.„Obowiązek współpracy z państwem chińskim mają wszystkie chińskie firmy. To oznacza możliwość istnienia backdoorów w urządzeniach, z których korzysta cały świat.”Wojna na UkrainieNa tym tle wojna Rosji z Ukrainą jawi się Orłowi jako jeden z frontów szerszego procesu. Konflikt pozostaje ważny — zwłaszcza dla Europy — ale nie decyduje samodzielnie o przyszłym porządku globalnym. Orzeł uważa, że trwały rozejm jest mało prawdopodobny, głównie z powodu braku realnych gwarancji bezpieczeństwa dla Ukrainy.„Bez twardych gwarancji bezpieczeństwa Rosja zawsze będzie mogła zaatakować ponownie. A Ameryka nie chce się tak głęboko angażować.”Jednocześnie Orzeł wskazuje, że Ukraina gra na czas — licząc na wyczerpanie rosyjskich możliwości gospodarczych oraz zmianę globalnego układu sił. To jednak strategia obarczona dużym ryzykiem.„Ukraińcy chcą przetrwać rok, dwa, licząc, że świat się zmieni na ich korzyść.”Na końcu Orzeł wraca do Europy, którą określa jako najsłabsze ogniwo obecnego układu. Jego zdaniem kontynent zamiast wzmacniać swoją podmiotowość, pogłębia centralizację i spory ideologiczne, co grozi dalszą marginalizacją.„Europa idzie w kierunku absolutnego samobójstwa. Centralizacja, ideologia, brak realnej siły — pytanie, czy Europa będzie jeszcze coś znaczyć.”

Jozef Golonka, jedna z najväčších legiend slovenského hokeja, sa v podcaste Góly z bufetu s Tomášom Prokopom a Marekom Marušiakom rozhovoril o neuveriteľných príbehoch zo svojej kariéry. Od ponúk z NHL cez stretnutia so svetovými lídrami až po takmer smrteľný úraz – rozhovor je plný momentov, o ktorých málokto vie.Jozef Golonka na úvod odhalil svoj vzťah k Nitre, kde strávil detstvo počas vojny a kde neskôr pomáhal budovať hokej. Spomína, ako s krompáčom v ruke stál pri stavbe prvej ľadovej plochy a ako neskôr vybojoval v Prahe 365 miliónov korún na postavenie krytej haly vo Zvolene. „Za to som dostal župan od Zvolena. To je pre mňa väčšia pocta ako niektoré iné veci,” povedal dojato.Najšokujúcejšie sú jeho spomienky na rok 1960, keď dostal ponuku z Toronta Maple Leafs. „Bol som prvý Európan, ktorý sa mal dostať do NHL, keď bolo len 6 klubov,” vysvetlil s tým, že v hokejovej Sieni slávy v Toronte má dodnes dres s číslom 19. Režim ho však nepustil a táto situácia sa opakovala každý rok. Jozef Golonka vtipne spomínal na kanadských „skautov”, ktorí mu dávali podpisovať prázdne papiere len preto, aby mali zaplatený výlet do Československa.Legendárny útočník otvorene hovoril aj o najtemnejšom momente kariéry – v roku 1962 sa po zákroku švédskeho hráča ocitol na pokraji smrti. „Mal som 34 kg, všetci ma odpísali,” spomína na 3,5 mesiaca v nemocnici, kde ho liečili na tuberkulózu, hoci išlo o zápal pohrudnice. Zachránilo ho až radikálne rozhodnutie lekárov. O rok neskôr už hral na olympiáde v Innsbrucku a Rusom dal 2 góly.Zaujímavé sú aj príbehy z medzinárodnej scény. Jozef Golonka rozprával, ako potriasol rukou anglickej kráľovnej, švédskeho kráľa aj prezidenta Richarda Nixona, ktorého musel opraviť, že nie je Slovinec, ale Slovák. „Tieto zážitky mi nikto nezoberie. Ľudia ponúkajú peniaze za tieto memorabílie, ale ja ich nepredám,” skonštatoval s hrdosťou.Kriticky sa vyjadril k aktuálnej situácii v slovenskom športe: „Protekcionizmus v športe neexistuje – buď vyhráš, alebo prehráš. A u nás sme sa naučili niečo iné.” Mrzí ho, že slovenské médiá nedostatočne pripomínajú velikánov hokeja a návštevnosť na zápasoch klesá.Jozef Golonka odhalil aj príbeh o neuznanom góle v Štokholme, ktorý mu neuznal legendárny rozhodca Josef Kompalla. „Ak by mi ten gól uznal, mal by som zlatú medailu,” povedal o stretnutí s Josefom Kompallom po rokoch v Garmisch-Partenkirchene.Dojemné sú spomienky na spoluhráčov – Jardu Holíka, Gusta Havla či Stana Mikitu, ktorý ho priamo na ľade prehovával, aby utiekol do Kanady. „Hovoril mi: ‚Budeme hrať spolu, budeme najlepší.' Ale ja som mal len pás na pančuchy a niečo k tomu,” spomína so smiechom na ich tajné stretnutie za zatvorenými dverami.„Žiletka”, ako znie prezývka Jozefa Golonka, chystá aj štvrtú knihu, v ktorej by chcel napísať veci, o ktorých doposiaľ mlčal. „Teraz už môžem povedať to, čo som predtým nemohol,” avizuje ďalšie šokujúce odhalenia.

Jozef Golonka, jedna z najväčších legiend slovenského hokeja, sa v podcaste Góly z bufetu s Tomášom Prokopom a Marekom Marušiakom rozhovoril o neuveriteľných príbehoch zo svojej kariéry. Od ponúk z NHL cez stretnutia so svetovými lídrami až po takmer smrteľný úraz – rozhovor je plný momentov, o ktorých málokto vie.Jozef Golonka na úvod odhalil svoj vzťah k Nitre, kde strávil detstvo počas vojny a kde neskôr pomáhal budovať hokej. Spomína, ako s krompáčom v ruke stál pri stavbe prvej ľadovej plochy a ako neskôr vybojoval v Prahe 365 miliónov korún na postavenie krytej haly vo Zvolene. „Za to som dostal župan od Zvolena. To je pre mňa väčšia pocta ako niektoré iné veci,” povedal dojato.Najšokujúcejšie sú jeho spomienky na rok 1960, keď dostal ponuku z Toronta Maple Leafs. „Bol som prvý Európan, ktorý sa mal dostať do NHL, keď bolo len 6 klubov,” vysvetlil s tým, že v hokejovej Sieni slávy v Toronte má dodnes dres s číslom 19. Režim ho však nepustil a táto situácia sa opakovala každý rok. Jozef Golonka vtipne spomínal na kanadských „skautov”, ktorí mu dávali podpisovať prázdne papiere len preto, aby mali zaplatený výlet do Československa.Legendárny útočník otvorene hovoril aj o najtemnejšom momente kariéry – v roku 1962 sa po zákroku švédskeho hráča ocitol na pokraji smrti. „Mal som 34 kg, všetci ma odpísali,” spomína na 3,5 mesiaca v nemocnici, kde ho liečili na tuberkulózu, hoci išlo o zápal pohrudnice. Zachránilo ho až radikálne rozhodnutie lekárov. O rok neskôr už hral na olympiáde v Innsbrucku a Rusom dal 2 góly.Zaujímavé sú aj príbehy z medzinárodnej scény. Jozef Golonka rozprával, ako potriasol rukou anglickej kráľovnej, švédskeho kráľa aj prezidenta Richarda Nixona, ktorého musel opraviť, že nie je Slovinec, ale Slovák. „Tieto zážitky mi nikto nezoberie. Ľudia ponúkajú peniaze za tieto memorabílie, ale ja ich nepredám,” skonštatoval s hrdosťou.Kriticky sa vyjadril k aktuálnej situácii v slovenskom športe: „Protekcionizmus v športe neexistuje – buď vyhráš, alebo prehráš. A u nás sme sa naučili niečo iné.” Mrzí ho, že slovenské médiá nedostatočne pripomínajú velikánov hokeja a návštevnosť na zápasoch klesá.Jozef Golonka odhalil aj príbeh o neuznanom góle v Štokholme, ktorý mu neuznal legendárny rozhodca Josef Kompalla. „Ak by mi ten gól uznal, mal by som zlatú medailu,” povedal o stretnutí s Josefom Kompallom po rokoch v Garmisch-Partenkirchene.Dojemné sú spomienky na spoluhráčov – Jardu Holíka, Gusta Havla či Stana Mikitu, ktorý ho priamo na ľade prehovával, aby utiekol do Kanady. „Hovoril mi: ‚Budeme hrať spolu, budeme najlepší.' Ale ja som mal len pás na pančuchy a niečo k tomu,” spomína so smiechom na ich tajné stretnutie za zatvorenými dverami.„Žiletka”, ako znie prezývka Jozefa Golonka, chystá aj štvrtú knihu, v ktorej by chcel napísať veci, o ktorých doposiaľ mlčal. „Teraz už môžem povedať to, čo som predtým nemohol,” avizuje ďalšie šokujúce odhalenia.

Na atlantickém pobřeží Kanady se český projekt Cape Smokey posouvá do další fáze. Po letech výstavby a příprav spouští prodej prvních luxusních vil a zároveň rozšiřuje své působení o akvizici zavedeného lyžařského areálu Martock. Cíl je jasný: vybudovat celoroční destinaci, která propojí moře, hory a evropskou preciznost. Za projektem stojí skupina českých podnikatelů vedená Martinem Kulíkem a Jiřím Kejvalem. K týmu patří Joseph Balaz, Miloš Kratochvíl,Martin Krupauer, rodina Nepalova a Aleš Pavlík, za architektonickými návrhy stojí studio ADR. „My spolu děláme třicet let, známe se čtyřicet. Rozumíme si, držíme se pravidel, která jsme si nastavili, a navzájem se respektujeme. Nikdy jsme za ty roky neměli krizi, kdy bychom řešili kompromisy,“ doplňuje architekt Petr Kolář.

Švandovo divadlo mělo výjimečný rok. Původní českou inscenaci Dívenka na trampolíně, inspirovanou životem Zdeny Salivarové a Josefa Škvoreckého, vyvezlo do USA a samozřejmě taky do Kanady. „U Američanů rezonovala nejen ženská otázka, ale taky otázka cenzury,” podotýká ve Vizitce. Jak vypadá tamní spolupráce s českou komunitou? Jaké žánrové rozpětí se snaží smíchovská scéna v Praze obsáhnout? A zkoušeli získat práva na hudbu k inscenaci Pravidla Nirvány? Ptá se Ondřej Cihlář.Všechny díly podcastu Vizitka můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Švandovo divadlo mělo výjimečný rok. Původní českou inscenaci Dívenka na trampolíně, inspirovanou životem Zdeny Salivarové a Josefa Škvoreckého, vyvezlo do USA a samozřejmě taky do Kanady. „U Američanů rezonovala nejen ženská otázka, ale taky otázka cenzury,” podotýká ve Vizitce. Jak vypadá tamní spolupráce s českou komunitou? Jaké žánrové rozpětí se snaží smíchovská scéna v Praze obsáhnout? A zkoušeli získat práva na hudbu k inscenaci Pravidla Nirvány? Ptá se Ondřej Cihlář.

Vatikán vrátil ze svých muzeí do Kanady desítky artefaktů původních obyvatel. Mluvit o tom budeme v dnešní Vertikále. Pařížská dohoda o klimatu podle papeže Lva XIV. selhává, protože jejímu plnění některým státům a aktérům chybí politická vůle. A zeptáme se, co jsou digitální hřbitovy a jaké jsou trendy v pohřbívání.Všechny díly podcastu Vertikála můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Podcast, ktorý pripravujeme v spolupráci s Ústavom výskumu progresívnych technológií MTF STU v Trnave. Približne pred troma rokmi sme uverejnili podcastovú vedu pri víne pod názvom "Práca s plazmovou komorou a niečo o oxidoch paládia". Vtedy začínajúci doktorand Filip Ferenčík rozprával o svojom začínajúcom výskume. Po troch rokoch je z doktoranda doktor a zo začínajúceho výskumu pekný výsledok kde sa našla nová forma oxidu paládia. V novej časti Filip rozpráva o divokej ceste k hľadanému oxidu, o svojej doktorantúre a o pracovných cestách do Singapuru, Kanady a Fínska.

Slováci v Srbsku: Na návšteve v ateliéri Jána Glózika - je predstaviteľom kovačickej insity, toto umenie bolo v závere minulého roka zapísané do zoznamu UNESCO. Na obrazoch zobrazuje dedinský život, roľnícku prácu, ľudové tradície a historické témy. Je známy veľkorozmernými obrazmi. K maľovaniu ho inšpirovala Zuzana Chalupová, ktorá patrí k zakladateľom tohto umenia a v tomto roku si Kovačičania pripomínajú 100 rokov od jej narodenia; Slováci v USA a Kanade: Oltár slovenského vysťahovalectva - záchrana vitráži zo slovenských kostolov ktoré sa v minulosti nachádzali na území USA a Kanady; na tomto území sa nachádzalo 709 kostolov z ktorých sa podarilo historikovi Martinovi Javorovi zachrániť 12 vitráži; našiel ich na americkom inzertnom portáli a chce z nich vyrobiť Oltár slovenského vysťahovalectva; 4 vitráže sú už na Slovensku, 8 sa plaví cez oceán; vitráže boli vyrobené pred viac ako 100 rokmi a dali ich zhotoviť Slováci, ale aj Rusíni žijúci v štátoch Conecticat a Pensylvánia; pochádzali z Kežmarku, Veľkého Šariša, Michaloviec a pracovali najmä v amerických baniach; Avízo súťaže Mysteriózne Slovensko;

(0:00) Wstęp(0:47) Stany Zjednoczone osiągnęły porozumienie z Chinami w sprawie kształtu nowej umowy handlowej(2:16) Donald Trump zapowiada dalsze podwyższanie ceł nałożonych na Kanadę(3:41) Komisja Europejska przygotowuje nowy plan mający uzależnić Europę od dostaw z Chin(5:05) Specjalny wysłannik prezydenta Rosji twierdzi, że wojna na Ukrainie może skończyć się już niedługo(6:24) Rosja przeprowadziła testy nowego pocisku z napędem jądrowym(7:46) Lewicowa polityk Catherine Connolly została nowym prezydentem IrlandiiInformacje przygotował Maurycy Mietelski. Nadzór redakcyjny – Igor Janke. Czyta Michał Ziomek.

Bronzová medaila z MS juniorov napriek bizarnej penalizácii a obrovský sen do ďalších rokov. Triatlonistka Diana Dunajská žila do 15 rokov v Kanade a venovala sa plávaniu, po príchode na Slovensko presedlala na triatlon a podľa výsledkov urobila zjavne dobre. Po senzačnom úspechu prijala pozvanie do Olympijského videocastu. Hovorila nielen o triatlone, ale aj o mentálnej príprave, prechode do inej krajiny a jej veľkej záľube - filozofii.Olympijský videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.Čo sa v rozhovore dozviete?prečo dostala 10-sekundovú penalizáciu ešte pred pretekmiako sa pracuje so stratégiou na triatloneako vníma 3. miesto a či mohla byť aj vyššieo jej prechode z Kanady na Slovensko a čo bolo najťažšieako fungovala na piatich hodinách spánku a ako sa to zlepšilo po školeako myslí tak, že chce niečo dokázaťako pracuje po mentálnej stránkeaké je prejsť z plávania na triatlonže keď je v šoku, začne sa smiaťo olympiáde 2028o filozofii

Bronzová medaila z MS juniorov napriek bizarnej penalizácii a obrovský sen do ďalších rokov. Triatlonistka Diana Dunajská žila do 15 rokov v Kanade a venovala sa plávaniu, po príchode na Slovensko presedlala na triatlon a podľa výsledkov urobila zjavne dobre. Po senzačnom úspechu prijala pozvanie do Olympijského videocastu. Hovorila nielen o triatlone, ale aj o mentálnej príprave, prechode do inej krajiny a jej veľkej záľube - filozofii.Olympijský videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.Čo sa v rozhovore dozviete?prečo dostala 10-sekundovú penalizáciu ešte pred pretekmiako sa pracuje so stratégiou na triatloneako vníma 3. miesto a či mohla byť aj vyššieo jej prechode z Kanady na Slovensko a čo bolo najťažšieako fungovala na piatich hodinách spánku a ako sa to zlepšilo po školeako myslí tak, že chce niečo dokázaťako pracuje po mentálnej stránkeaké je prejsť z plávania na triatlonže keď je v šoku, začne sa smiaťo olympiáde 2028o filozofii

Po desiatich sezónach v českej extralige a troch tituloch s Třincom sa Tomáš Marcinko rozhodol vrátiť domov. Skúsený slovenský útočník sa ihneď stal kapitánom Slovana Bratislava. V podcaste Góly z bufetu na ŠPORT.sk prezradil, čo ho priviedlo späť na Slovensko, ako vníma rolu lídra či prečo je spokojný s tým, ako mužstvo vstúpilo do sezóny.Po dlhom pôsobení za hranicami sa rozhodol pre návrat do rodnej krajiny. Hovorí, že rozhodnutie prísť do Slovana sa formovalo už dlhšie a okrem hokejových ambícií zohrali úlohu najmä rodinné dôvody. Po ôsmich sezónach mimo domova cítil, že potrebuje byť bližšie k rodine a prostrediu, v ktorom vyrastal.Hneď po príchode do Bratislavy sa stal kapitánom, čo vyvolalo rozporuplné reakcie niektorých fanúšikov. Tomáš Marcinko si to uvedomuje, no podľa vlastných slov sa sústredí len na veci, ktoré môže ovplyvniť. „Nie som prvý ani posledný hráč, ktorý to mal takto, ale tu sme doma,” povedal 37-ročný center, ktorý už v minulosti nosil kapitánske „céčko” aj v zámorskej juniorke Barrie Colts.Slovan pod vedením trénera Brada Tappera momentálne patrí medzi najlepšie tímy Tipsport ligy. Klub má 10 výhier v rade a ukazuje atraktívny ofenzívny hokej. Tomáš Marcinko však upozorňuje, že sezóna je dlhá a rozhodujúce obdobie ešte len príde: „Stále máme na čom pracovať. Príjemnejšie sa to hovorí, ak už máte určitý počet bodov, ale stále to vnímam ako úvod sezóny, keď to ešte až tak veľa neznamená.”Niekdajší reprezentant si taktiež váži, že v kabíne Slovana dostávajú priestor mladí obrancovia. Verí, že práve takýto prístup pomáha slovenskému hokeju napredovať. Zároveň si pochvaľuje pestrosť ligy, kde sa v popredí pravidelne striedajú viaceré tímy. Po skúsenostiach z Kanady či Česka berie návrat domov ako uzatvorenie jedného veľkého hokejového kruhu, s cieľom odovzdať skúsenosti a priviesť Slovan opäť na vrchol.

Po desiatich sezónach v českej extralige a troch tituloch s Třincom sa Tomáš Marcinko rozhodol vrátiť domov. Skúsený slovenský útočník sa ihneď stal kapitánom Slovana Bratislava. V podcaste Góly z bufetu na ŠPORT.sk prezradil, čo ho priviedlo späť na Slovensko, ako vníma rolu lídra či prečo je spokojný s tým, ako mužstvo vstúpilo do sezóny.Po dlhom pôsobení za hranicami sa rozhodol pre návrat do rodnej krajiny. Hovorí, že rozhodnutie prísť do Slovana sa formovalo už dlhšie a okrem hokejových ambícií zohrali úlohu najmä rodinné dôvody. Po ôsmich sezónach mimo domova cítil, že potrebuje byť bližšie k rodine a prostrediu, v ktorom vyrastal.Hneď po príchode do Bratislavy sa stal kapitánom, čo vyvolalo rozporuplné reakcie niektorých fanúšikov. Tomáš Marcinko si to uvedomuje, no podľa vlastných slov sa sústredí len na veci, ktoré môže ovplyvniť. „Nie som prvý ani posledný hráč, ktorý to mal takto, ale tu sme doma,” povedal 37-ročný center, ktorý už v minulosti nosil kapitánske „céčko” aj v zámorskej juniorke Barrie Colts.Slovan pod vedením trénera Brada Tappera momentálne patrí medzi najlepšie tímy Tipsport ligy. Klub má 10 výhier v rade a ukazuje atraktívny ofenzívny hokej. Tomáš Marcinko však upozorňuje, že sezóna je dlhá a rozhodujúce obdobie ešte len príde: „Stále máme na čom pracovať. Príjemnejšie sa to hovorí, ak už máte určitý počet bodov, ale stále to vnímam ako úvod sezóny, keď to ešte až tak veľa neznamená.”Niekdajší reprezentant si taktiež váži, že v kabíne Slovana dostávajú priestor mladí obrancovia. Verí, že práve takýto prístup pomáha slovenskému hokeju napredovať. Zároveň si pochvaľuje pestrosť ligy, kde sa v popredí pravidelne striedajú viaceré tímy. Po skúsenostiach z Kanady či Česka berie návrat domov ako uzatvorenie jedného veľkého hokejového kruhu, s cieľom odovzdať skúsenosti a priviesť Slovan opäť na vrchol.

Niemal wszyscy pianiści na Konkursie Chopinowskim mają nazwiska chińskie czy japońskie, nawet jeśli są z Kanady czy USA - mówi znawca muzyki klasycznej Stanisław Bukowski w Poranku Wnet.

Vratislav Brabenec vypráví o cestě do Kanady, o potřebě někam patřit a o podobnosti lidské společnosti s kolonií mravenců.

Leonard Cohen, kanadský básník a prozaik se proslavil hlavně díky úspěšné a dlouholeté hudební kariéře, která zcela zastínila jeho literární činnost. Narodil se 21. září 1934. Svými lyrickými písněmi a hlubokomyslnými texty si získal miliony fanoušků a zároveň inspiroval generace dalších zpěváků. V jeho skladbách se často objevuje téma náboženství, izolace a složitých mezilidských vztahů. V rodné Kanadě byl oceněn Řádem Kanady, tamním nejvyšším čestným vyznamenáním.

Polecam dzisiaj kolejny komiks z Kanady. Guy Delisle i jego "Kroniki jerozolimskie" to przykład komiksu-reportażu. Bardzo zresztą interesującego.

Leonard Cohen, kanadský básník a prozaik se proslavil hlavně díky úspěšné a dlouholeté hudební kariéře, která zcela zastínila jeho literární činnost. Narodil se 21. září 1934. Svými lyrickými písněmi a hlubokomyslnými texty si získal miliony fanoušků a zároveň inspiroval generace dalších zpěváků. V jeho skladbách se často objevuje téma náboženství, izolace a složitých mezilidských vztahů. V rodné Kanadě byl oceněn Řádem Kanady, tamním nejvyšším čestným vyznamenáním.Všechny díly podcastu Příběhy z kalendáře můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Prezident Spojených štátov, pápež, expremiér Veľkej Británie, šéf diplomacie Izraela. Už bezmála dvojročná vojna medzi Izraelom a Hamasom zamestnáva svetové špičky.Donald Trump je po strategickej schôdzke o Gaze, kde mu radí aj niekdajší britský premiér Tony Blair. Pápež Lev apeluje na ochranu civilistov a vyslovuje „nie“ kolektívnemu trestu v podobe násilného vysídlenia Palestínčanov. Bezpečnostná rada OSN s výnimkou USA odsudzuje hladomor v Gaze a klasifikuje ho ako dôsledok vojny. Izrael pritom vyzýva na okamžité a bezpodmienečné zrušenie obmedzení dodávok potravinovej pomoci. A šéf izraelskej diplomacie – po tom, ako sa stretol so svojim americkým náprotivkom – opakovane odmieta ideu Palestínskeho štátu. Ideu, ktorá má podporu Francúzska či Kanady, ktorou sa má zaoberať aj Valné zhromaždenie OSN v septembri.Aké sú vyhliadky už takmer dvojročnej vojny medzi Izraelom a Hamasom? Téma pre orientalistu Attilu Kovácsa z katedry porovnávacej religionistiky UK v Bratislave.„Problémom je, že medzinárodné spoločenstvo napriek vážnosti situácie a obetiam nevenuje stále dostatočnú pozornosť tomuto konfliktu. Jedna vec sú pekné reči, no druhá činy,“ hovorí Attila Kovács. „Dostatočná časť izraelskej spoločnosti už má Netanjahuovej vojny dosť, je však paradoxom, že vláda Benjamina Netanjahua sa viac bojí mieru ako vojny,“ vysvetľuje. Z tohto pohľadu sú mierové vyhliadku pre región bez tlaku zvonka nerealistické.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Prezident Spojených štátov, pápež, expremiér Veľkej Británie, šéf diplomacie Izraela. Už bezmála dvojročná vojna medzi Izraelom a Hamasom zamestnáva svetové špičky.Donald Trump je po strategickej schôdzke o Gaze, kde mu radí aj niekdajší britský premiér Tony Blair. Pápež Lev apeluje na ochranu civilistov a vyslovuje „nie“ kolektívnemu trestu v podobe násilného vysídlenia Palestínčanov. Bezpečnostná rada OSN s výnimkou USA odsudzuje hladomor v Gaze a klasifikuje ho ako dôsledok vojny. Izrael pritom vyzýva na okamžité a bezpodmienečné zrušenie obmedzení dodávok potravinovej pomoci. A šéf izraelskej diplomacie – po tom, ako sa stretol so svojim americkým náprotivkom – opakovane odmieta ideu Palestínskeho štátu. Ideu, ktorá má podporu Francúzska či Kanady, ktorou sa má zaoberať aj Valné zhromaždenie OSN v septembri.Aké sú vyhliadky už takmer dvojročnej vojny medzi Izraelom a Hamasom? Téma pre orientalistu Attilu Kovácsa z katedry porovnávacej religionistiky UK v Bratislave.„Problémom je, že medzinárodné spoločenstvo napriek vážnosti situácie a obetiam nevenuje stále dostatočnú pozornosť tomuto konfliktu. Jedna vec sú pekné reči, no druhá činy,“ hovorí Attila Kovács. „Dostatočná časť izraelskej spoločnosti už má Netanjahuovej vojny dosť, je však paradoxom, že vláda Benjamina Netanjahua sa viac bojí mieru ako vojny,“ vysvetľuje. Z tohto pohľadu sú mierové vyhliadku pre región bez tlaku zvonka nerealistické.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Prezident Spojených štátov, pápež, expremiér Veľkej Británie, šéf diplomacie Izraela. Už bezmála dvojročná vojna medzi Izraelom a Hamasom zamestnáva svetové špičky.Donald Trump je po strategickej schôdzke o Gaze, kde mu radí aj niekdajší britský premiér Tony Blair. Pápež Lev apeluje na ochranu civilistov a vyslovuje „nie“ kolektívnemu trestu v podobe násilného vysídlenia Palestínčanov. Bezpečnostná rada OSN s výnimkou USA odsudzuje hladomor v Gaze a klasifikuje ho ako dôsledok vojny. Izrael pritom vyzýva na okamžité a bezpodmienečné zrušenie obmedzení dodávok potravinovej pomoci. A šéf izraelskej diplomacie – po tom, ako sa stretol so svojim americkým náprotivkom – opakovane odmieta ideu Palestínskeho štátu. Ideu, ktorá má podporu Francúzska či Kanady, ktorou sa má zaoberať aj Valné zhromaždenie OSN v septembri.Aké sú vyhliadky už takmer dvojročnej vojny medzi Izraelom a Hamasom? Téma pre orientalistu Attilu Kovácsa z katedry porovnávacej religionistiky UK v Bratislave.„Problémom je, že medzinárodné spoločenstvo napriek vážnosti situácie a obetiam nevenuje stále dostatočnú pozornosť tomuto konfliktu. Jedna vec sú pekné reči, no druhá činy,“ hovorí Attila Kovács. „Dostatočná časť izraelskej spoločnosti už má Netanjahuovej vojny dosť, je však paradoxom, že vláda Benjamina Netanjahua sa viac bojí mieru ako vojny,“ vysvetľuje. Z tohto pohľadu sú mierové vyhliadku pre región bez tlaku zvonka nerealistické.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Kanadská aktivistka Cheryl Maloney je příslušnicí komunity Mikmaků. Narodila se do vztahu s půdou, který nechce přerušit. Les, řeka a lov jsou součástí života i dědictví, které původní obyvatelé Kanady odmítají opustit. Po staletí však státy domorodým komunitám právo na lov odebírají, soudy trestají dodržování tradic, těžební firmy znečišťují vodní zdroje a školy učí zapomínat, kým člověk je.Maloney brání řeku, právo svého syna na domorodý lov i paměť komunity, která přežila kolonizaci, převýchovné školy a systematické ničení vztahu ke krajině. Mluví o zodpovědnosti, která nevychází z volby, ale z místa, odkud člověk pochází. A o tom, co všechno je třeba hájit, abychom mohli přežít.Příběhem Cheryl Maloney provází vědecká novinářka Pavla Hubálková.Český hlas Cheryl Maloney byl vygenerován pomocí nástroje umělé inteligence Eleven Labs.

Nápad na otevření první palírny ginu ve Švédsku si její majitelé přivezli z Kanady. A do ginu přidali květiny a bylinky, které rostou na jednom ze stockholmských ostrovů, kde měli svatbu. Co všechno tam kromě tradičního jalovce patří? A kde se palírna usídlila? Poslechněte si reportáž Jakuba Luckého ze Stockholms Bränneri!

Nápad na otevření první palírny ginu ve Švédsku si její majitelé přivezli z Kanady. A do ginu přidali květiny a bylinky, které rostou na jednom ze stockholmských ostrovů, kde měli svatbu. Co všechno tam kromě tradičního jalovce patří? A kde se palírna usídlila? Poslechněte si reportáž Jakuba Luckého ze Stockholms Bränneri!Všechny díly podcastu Zápisník zahraničních zpravodajů můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Historia "Kena i Barbie" na zawsze zmieniła Kanadę. Zniszczyła poczucie bezpieczeństwa i niewinności. Pokazała, że największe zło może ukrywać się za najpiękniejszym uśmiechem i mieszkać w uroczym, błękitnym domu tuż za rogiem. To opowieść o tym, jak łatwo jest dać się zwieść pozorom i jak cienka jest granica między miłością a obłędem.

Na 1200 kilometrech železničních tratí v Česku už půl roku funguje zabezpečovací systém ETCS. Jak se osvědčil? Spojené státy a Kanada obnoví obchodní jednání. Proč Ottawa nakonec odstoupila od zavedení daně z digitálních služeb? A jaké plány má dirigent Jakub Hrůša, který se od podzimu 2028 postaví do čela České filharmonie?

Na 1200 kilometrech železničních tratí v Česku už půl roku funguje zabezpečovací systém ETCS. Jak se osvědčil? Spojené státy a Kanada obnoví obchodní jednání. Proč Ottawa nakonec odstoupila od zavedení daně z digitálních služeb? A jaké plány má dirigent Jakub Hrůša, který se od podzimu 2028 postaví do čela České filharmonie?

Na 1200 kilometrech železničních tratí v Česku už půl roku funguje zabezpečovací systém ETCS. Jak se osvědčil? Spojené státy a Kanada obnoví obchodní jednání. Proč Ottawa nakonec odstoupila od zavedení daně z digitálních služeb? A jaké plány má dirigent Jakub Hrůša, který se od podzimu 2028 postaví do čela České filharmonie?Všechny díly podcastu Hlavní zprávy - rozhovory a komentáře můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Záznam z diskusie so zástupcami diplomatických misií na Fóre o integrácii. Tisíce ukrajinských detí boli deportované alebo násilne presídlené do Ruska. Medzinárodná koalícia pre návrat ukrajinských detí sa usiluje o ich návrat domov. Zatiaľ čo väčšina členských štátov Európskej únie je súčasťou tejto skupiny, Slovensko v rámci koalície plní funkciu pozorovateľa. Prečo sú tieto praktiky podľa medzinárodného práva považované za vojnové zločiny? Ako môžu štáty pomôcť s návratom deportovaných detí? Vypočujte si záznam diskusie z Fóra o integrácii, ktoré zorganizovala Liga za ľudské práva. Hostky diskusie odpovedali v anglickom alebo českom jazyku. Fórum o integrácii 2025 finančne podporilo Britské veľvyslanectvo na Slovensku a Nadácia Friedrich-Ebert-Stiftung. Hostky diskusie: • Karen E. Mollica, veľvyslankyňa Kanady na Slovensku • Natalia Nykyforak, zástupkyňa vedúceho misie Veľvyslanectva Ukrajiny • Veronika Víchová, právnička Kancelárie verejného ochrancu práv ČR a Nadácie Emile Foundation Moderuje: • Miroslava Mittelmannová, programová riaditeľka Ligy za ľudské práva čo je to „Migračný kompas“? Podcast z dielne Ligy za ľudské práva, občianskeho združenia, ktoré už 20 rokov podporuje utečencov a iných cudzincov žijúcich na Slovensku. čo je cieľom podcastu? Podcast Ligy za ľudské práva Migračný kompas sa venuje témam ľudských práv, migrácie, integrácie cudzincov a azylu. Jeho cieľom je priblížiť tieto témy odborne aj ľudsky, priniesť osobné príbehy a priame výpovede ľudí, ktorí sú v migračnej situácii, alebo odborníkov a odborníčok, ktorí sa téme venujú profesionálne.

Posloucháte rádi Ptám se já? I letos pro nás i další pořady z dílny Seznam Zpráv můžete hlasovat v anketě Podcast roku. Moc děkujeme za podporu a přejeme příjemný poslech této epizody. --Mezinárodní kritika Izraele kvůli humanitární situaci v Gaze sílí. Vyslovila ji drtivá většina evropských zemí, USA, ale třeba i nový papež. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu kritiku ostře odmítl. Kam může situace zajít? Hostem Ptám se já byla analytička a ředitelka Herzlova centra izraelských studií Univerzity Karlovy Irena Kalhousová.Humanitární situace v Pásmu Gazy vyvolala ostré reakce Západu. Evropská unie v souvislosti s katastrofálními podmínkami v Gaze chystá revizi asociační dohody s Izraelem, která posiluje vzájemné vztahy mezi unií a židovským státem. Znepokojení vyjádřili také představitelé USA, Kanady a Velké Británie nebo nový papež Lev XIV.Do otevřené kritiky Izraele se pustil i český prezident Petr Pavel, který označil humanitární situaci v Gaze za neudržitelnou a vyžadující velice urgentní řešení. Česko by podle něj mělo oddělit obecnou podporu Izraele od podpory některých kroků vlády premiéra Benjamina Netanjahua. K prudkému zhoršení humanitární situace v Pásmu Gazy vedla více než dvouměsíční izraelská blokáda. Dodávky nové pomoci a zásob potravin do oblasti nepřicházely od začátku března, kdy vypršela první fáze příměří s teroristickým hnutím Hamás. Izrael o víkendu oznámil omezené obnovení dodávek, podle humanitárních organizací se tak ale stále neděje. Nedávnou kritiku od EU Izrael odmítl jako naprosté nepochopení složité reality. Premiér Netanjahu poté oznámil, že Izrael je nyní ochoten přistoupit na dočasné příměří kvůli výměně rukojmích. Zároveň dodal, že po skončení současné vojenské ofenzivy v Pásmu Gazy bude celá oblast pod kontrolou židovského státu.Ofenzivu zahájil Izrael 7. října 2023 v reakci na teroristický útok hnutí Hamás a jeho spojenců. Při něm ozbrojenci na jihu Izraele pozabíjeli asi 1200 lidí a dalších 251 unesli jako rukojmí. Od té doby bylo při izraelských útocích podle dnešních údajů  ministerstva zdravotnictví v Gaze zabito více než 53 600 Palestinců.Do jaké pozice na mezinárodní scéně se Izrael dostal? Chystá se změna české politiky vůči Izraeli? A sílí antisemitské nálady ve světě? --Podcast Ptám se já. Rozhovory s lidmi, kteří mají vliv, odpovědnost, informace.Sledujte na Seznam Zprávách, poslouchejte na Podcasty.cz a ve všech podcastových aplikacích.Archiv všech dílů najdete tady. Své postřehy, připomínky nebo tipy nám pište prostřednictvím sociálních sítí pod hashtagem #ptamseja nebo na e-mail: audio@sz.cz.

Slovensko utrpelo na MS v hokeji 2025 zdrvujúcu prehru 0:7 s Kanadou, čím si pripísalo tretiu najvyššiu prehru v histórii na majstrovstvách sveta. Čo ukázal zápas s mužstvom nabitým hviezdami NHL? Prečo sme nedokázali využiť ani jednu šancu, vrátane obrovskej príležitosti Róberta Lantošiho v úvode? A ako bude tento výsledok ovplyvňovať našu cestu za postupom do štvrťfinále?Vypočujte si analýzu hokejového experta ŠPORT.sk Juraja Juríka, ktorý detailne rozoberá dôvody vysokej prehry so zámorským tímom. „Bol to iný level. Ak to mám opísať futbalovou terminológiou - Los Galacticos,” hodnotí náš odborník výkon Kanady s hviezdami ako Nathan MacKinnon, Sidney Crosby či Macklin Celebrini.V podcaste sa dozviete, ako sa podpísala pod výsledok naša najhoršia efektivita na turnaji, prečo je zápas s Lotyšskom kľúčový v boji o postup, a ktoré pozitíva si napriek vysokej prehre môžeme odniesť z konfrontácie s hokejovou veľmocou.„Nebolo to o brankárovi. Paťo Rybár je vždy hodený do ťažkej vody,” obhajuje Juraj Jurík slovenského brankára, ktorý čelil obrovskému tlaku kanadských útočníkov.Vypočujte si náš šampionátový špeciál a získajte komplexný pohľad na to, prečo bola kanadská kvalita pre slovenský tím zatiaľ neprekonateľnou prekážkou!

Je logické, že tak velká, mocná a bohatá země, jako jsou Spojené státy, ovlivňuje své okolí. Na příkladu Kanady a jejích parlamentních voleb jde ilustrovat, jak se jednoduché tlaky ve složité realitě mění zcela nepředvídatelným způsobem.

Każdy ma swoje ukochane miejsce z dawnych lat, do których tęsknimy, których już często nie ma... O swoim miejscu na Mazurach, opowiada z Kanady, polska autorka książek Małgorzata Sidz.

(0:00) Wstęp(1:21) Premier Kanady ogłasza przedterminowe wybory. Chce otrzymać mandat społeczeństwa do walki z Donaldem Trumpem(2:44) Stany Zjednoczone mają nadzieję na pomyślne rozmowy w sprawie zakończenia wojny na Ukrainie(4:12) Nie powiódł się plan komisarz Unii Europejskiej w sprawie dodatkowego wsparcia militarnego dla Ukrainy(5:49) Turecki sąd nakazał aresztowanie opozycyjnego burmistrza Stambułu(7:25) Pięćdziesiąt tysięcy Palestyńczyków miało zginąć podczas wojny z Izraelem(8:57) We Francji i w Holandii odbyły się protesty przeciwko rosnącej popularności prawicyInformacje przygotował Maurycy Mietelski. Nadzór redakcyjny – Igor Janke. Czyta Michał Ziomek.Mecenasi programu:Casa Playa:⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://casaplaya.pl/zakup-nieruchomosci-w-hiszpanii-pdf-pc-instruktaz/⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠AMSO - oszczędzaj na poleasingowym sprzęcie IT: ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠www.amso.pl⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

Izrael wznowił bombardowania i operację lądową w Strefie Gazy. Według danych podległego Hamasowi ministerstwa zdrowia w ciągu trzech dni zginęło w nich co najmniej 500 osób. W Izraelu tysiące ludzi protestowało przeciwko polityce premiera Netanjahu, którego rodziny zakładników oskarżają o świadome działanie przeciwko oswobodzeniu 59 zakładników, w tym około 24 wciąż żywych, pozostających w Gazie. Gabinet Netanjahu zwolnił ze stanowiska szefa służby bezpieczeństwa Szin Bet, Ronena Bara – to pierwsze zwolnienie szefa tej służby przez premiera w historii kraju. Izraelczycy kontynuują również działania przeciwko Palestyńczykom na Zachodnim Brzegu i nie wycofują się ze strefy buforowej na Wzgórzach Golan, na granicy z Syrią.Czy plan pokojowy dla Gazy jest już zupełnie martwy? Jaka jest alternatywa dla ponad miliona ludzi wciąż pozostających w Strefie? I czy Benjamin Netanjahu jest – jak twierdzi odchodzący szef Szin Bet – zagrożeniem dla bezpieczeństwa państwa żydowskiego?Lider opozycji tureckiej aresztowany pod zarzutem korupcji i wspierania terrorystów. Czy prezydent Erdogan próbuje pozbyć się najważniejszego rywala w ewentualnych wyborach?W Kanadzie Partia Liberalna po raz pierwszy od wielu miesięcy prowadzi w sondażach przedwyborczych. Czy to wynik zapowiedzi Trumpa o włączeniu Kanady do USA oraz wprowadzenia przez niego ceł na kanadyjskie towary i surowce?Astronauci, którzy mieli przebywać na Międzynarodowej Stacji Kosmicznej dziesięć dni, wrócili na Ziemię po dziewięciu miesiącach. Jak upolitycznienie NASA i amerykańskich programów kosmicznych wpłynie na rozwój badań w tej dziedzinie?A także: Jaką cenę płacą pracowniczki szwalni w hiszpańskim Elche za rozwój branży obuwniczej w tym mieście?Oraz: Jak współczesna polityka skraca dystans między narodami, zwłaszcza polityka mocarstw.Rozkład jazdy:(03:21) Łukasz Fyderek: Izrael znów atakuje Gazę(24:13) Karol Wasilewski: Aresztowanie lidera opozycji tureckiej(47:37) Grzegorz Dobiecki: Świat z boku - Skracanie dystansu(54:21) Podziękowania(1:00:21) Agnieszka Zielińska: Hiszpańskie szwaczki przeciw firmom obuwniczym(1:10:38) Marcin Gabryś: Trump zmienia politykę w Kanadzie(1:36:29) Tomasz Rożek: Jak Trump i Musk zmieniają amerykańskie badania kosmiczne(2:06:35) Do usłyszenia---------------------------------------------Raport o stanie świata to audycja, która istnieje dzięki naszym Patronom, dołącz się do zbiórki ➡️ ⁠https://patronite.pl/DariuszRosiak⁠Subskrybuj newsletter Raportu o stanie świata ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠➡️ ⁠https://dariuszrosiak.substack.com⁠Koszulki i kubki Raportu ➡️ ⁠https://patronite-sklep.pl/kolekcja/raport-o-stanie-swiata/⁠ [Autopromocja]

Pełnej wersji podcastu posłuchasz w aplikacji Onet Audio. [AUTOPROMOCJA] Głównym tematem najnowszego odcinka "Raportu Międzynarodowego" jest porażka Donalda Trumpa, który nie zdołał namówić Władimira Putina na zawieszenie broni w Ukrainie. Witold Jurasz i Zbigniew Parafianowicz zastanawiają się, czy amerykański prezydent wyciągnie z tej sytuacji wnioski, czy też jego chęć resetu z Rosją jest tak silna, że fakt, iż Putin nie idzie na żadne ustępstwa w sprawie Ukrainy – być może dla Trumpa drugorzędnej – nie będzie miał dla niego większego znaczenia. Prowadzący podcast odnotowują również coraz większe porażki Ukrainy w okupowanych do niedawna fragmentach obwodu kurskiego i stwierdzają, że Ukraina najprawdopodobniej niestety nie będzie miała możliwości handlowania okupowanymi terytoriami z Rosją. Tematem rozmowy są też wypowiedzi Andrzeja Dudy na temat broni atomowej. Witold Jurasz zauważa, że choć tradycyjnie takich spraw, jak dyslokacja broni atomowej, nie załatwia się w sposób, w jaki próbował to zrobić polski prezydent, to równocześnie sprawa ta najprawdopodobniej nie da się również rozwiązać tradycyjnymi metodami dyplomatycznymi. Może to wskazywać, że celem prezydenta nie było załatwienie sprawy, a jedynie wywołanie debaty na ten temat. Zbigniew Parafianowicz z kolei stwierdza, że nawet jeśli tak było, to fakt, że wiceprezydent Stanów Zjednoczonych J.D. Vance natychmiast negatywnie zareagował na wypowiedź Andrzeja Dudy, sprawia, że szanse na ściągnięcie amerykańskiej broni nuklearnej do Polski są mniejsze, a nie większe. Obaj prowadzący z uznaniem odnotowują zapowiedź wyjścia Polski z konwencji o zakazie min przeciwpiechotnych i przypominają, że o potrzebie takiego ruchu wspominali wielokrotnie. W podcaście pojawia się również kwestia tego, czy Rosja może zablokować dyslokację europejskich sił pokojowych w Ukrainie, czy też decyzja w tej sprawie będzie zależała wyłącznie od Ukrainy i jej europejskich sojuszników. Inne tematy poruszane w odcinku to: wznowione izraelskie ataki w Strefie Gazy, spotkanie króla Wielkiej Brytanii z premierem Kanady oraz amerykańskie uderzenia na Huti w Jemenie. Pojawia się również polski wątek, dotyczący okoliczności i powodów ataków na szefa Polskiego Instytutu Spraw Międzynarodowych (PISM). Witold Jurasz zauważa, że krytyka, która pojawia się wokół tej postaci, nie ma żadnych merytorycznych podstaw, a jest wynikiem działań ludzi związanych z układem towarzyskim rządzącym PISM-em za czasów PiS. Prowadzący podkreślają, że w polskim życiu publicznym linie podziału nie przebiegają według klasycznych osi politycznych czy światopoglądowych, lecz opierają się na przynależności do określonych elit towarzyskich. Witold Jurasz ironicznie zauważa, że najlepszym sposobem na poprawienie wizerunku nowego szefa PISM mogłoby być częstsze zapraszanie na konferencje osób niegdyś wpływowych w przeszłości, zapewnianie im honorariów za teksty i wystąpienia – bo to właśnie układy, a nie kompetencje, będą decydowały o tym, jak będzie się mówić o nowym szefie PISM. Drugim polskim wątkiem w podcaście jest zmiana na stanowisku ambasadora Izraela w Polsce. Witold Jurasz komentuje wywiad byłego ambasadora Yacova Livne dla TVN24, w którym ten nie był w stanie jednoznacznie potępić określenia “polskie obozy koncentracyjne”. Prowadzący zgodnie stwierdzają, że dla dobra relacji polsko-izraelskich oraz polsko-żydowskich dobrze się stało, że Livne zakończył swoją misję dyplomatyczną w Warszawie. Witold Jurasz i Zbigniew Parafianowicz zwracają także uwagę na decyzję USA o wstrzymaniu finansowania Radia Wolna Europa i Głosu Ameryki.  W tym odcinku “Raportu Międzynarodowego” pojawia się też analiza książki Marca Dunkelmana “Why Nothing Works”. Autor opisuje zjawisko “vetokracji”, czyli paraliżu decyzyjnego na Zachodzie, spowodowanego nadmierną liczbą przepisów pozwalających blokować każdą większą inwestycję. Dunkelman zauważa, że frustracja z tym związana stała się jednym z motorów napędowych popularności polityków populistycznych, takich jak Donald Trump. Na końcu podcastu prowadzący komentują przypadek sześcioletniego dziecka, które trafiło do szpitala w ciężkim stanie z powodu braku szczepienia przeciw błonicy. Witold Jurasz stanowczo stwierdza, że państwo powinno walczyć z głupotą ruchów antyszczepionkowych bardziej stanowczo i że kalendarz szczepień obowiązkowych powinien być rzeczywiście obowiązkowy, a nie opcjonalny. Podkreśla również, że Rosja, choć sama promuje antyszczepionkowe narracje na Zachodzie, wewnętrznie stosuje bardzo rygorystyczne zasady dotyczące szczepień.

Koupila jsem si pračku včetně montáže. Jsem z toho trochu nervózní, v diskusi jsem se dočetla, že někomu ji přidělali špatně, takže teče, někomu zas neodvezli tu starou. Můj roztomilý kukuč už pár let nezabírá, tak se ani nebudu malovat a radši pánům montérům něco uvařím. Hlavně zbytečně nemudrovat. Zazvoní zvonek.

Situace je vážnější, než se zdá. Rusové tomu říkají chtoň a je to jejich vývozní artikl. Izraelci čekají, kdy je Trump zradí. Trumpova pohádka. Schůzka o bezpečnosti bez ANO a SPD. Plivnout do Kanady.

Od středy platí 25procentní cla na dovoz veškeré oceli a hliníku do Spojených států. Týkat se budou i Kanady, i když to vypadalo, že na ni americký prezident Donald Trump uvalí dvojnásobné tarify. „Bavíme se o obrovských clech. Je to skoro, jako když vám zakáží dovoz do jejich země. Na tom nevydělá nikdo ve smyslu ekonomického růstu, ekonomika bude trpět,“ soudí ekonomka Jana Matesová.

(0:00) Wstęp(1:15) Komisja Europejska pozwie Polskę jeśli nie będzie przestrzegała paktu migracyjnego(2:44) Syryjskie władze podpisały porozumienie z Kurdami(4:21) Stany Zjednoczone wstrzymały większość programów pomocy zagranicznej(5:49) Przyszły premier Kanady oskarża Stany Zjednoczone o próbę zniszczenia kanadyjskiego stylu życia(7:12) We francuskim transporcie publicznym narasta problem przemocy seksualnej(8:37) Coraz młodsze dzieci mieszkające w Austrii poszczą w czasie RamadanuInformacje przygotował Maurycy Mietelski. Nadzór redakcyjny – Igor Janke. Czyta Michał Ziomek.Mecenasi programu:Casa Playa:⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://casaplaya.pl/zakup-nieruchomosci-w-hiszpanii-pdf-pc-instruktaz/⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠AMSO - oszczędzaj na poleasingowym sprzęcie IT: ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠www.amso.pl⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

Mark Carney został liderem Partii Liberalnej i wkrótce obejmie urząd premiera Kanady. Polityk jest znany Kanadyjczykom z przewodzenia bankowi centralnemu w okresie kryzysu finansowego z 2008 roku. "To człowiek spokojny, rozsądny, poukładany, potrafiący zarządzać" - uważa dr hab. Marcin Gabryś z UJ.

Může volby vyhrát někdo jiný než Andrej Babiš? Vyjděme ze statistik. Německo mělo za 75 poválečných let jen 9 kancléřů, přičemž většina z nich obhájila svůj mandát. Česko mělo za poloviční dobu už 13 premiérů a své křeslo obhájil v roce 1996 jen Václav Klaus, ale ani on následně nevytvořil funkční vládu.Může tato statistická data, která odrážejí českou mentalitu, porazit Petr Fiala? Zatím tomu nic nenasvědčuje. ODS zatím nevytvořila kandidátky v rámci SPOLU, ani nepředstavila svůj program. SPOLU a ODS působí tak, že jsou spokojeni se spořádanou porážkou. Proč se alespoň o něco nepokusí? Platí stará pravda, že proti slušnému klukovi se rebelie nedělá. Politika je však v první řadě o zastupování zájmů voličů. Nezradí je tím, že se tak brzy podvolují a zabývají se spíš tím, co bude po volební porážce?Všechny politické strany také řeší, jak přizpůsobit svůj program měnícímu se zahraničněpolitickému směřování, spojenému s nástupem Donalda Trumpa. Voliči ODS, potažmo SPOLU, sdílejí s Trumpem řadu programových prvků (kritika překotné dekarbonizace, zpřísnění nelegální migrace), ale jeho zahraniční politiku hodnotí převážně z hlediska českých národních zájmů. Na Trumpova vysoká cla, jeho vztah k Ukrajině a plány na odchod amerických vojsk z Evropy doplatí i Česká republika. V tomto smyslu český trumpismus skončil a program SPOLU musí obsahovat jeho kritiku.Jak může Trumpova politika ovlivnit rozložení sil uvnitř jiného státu, ukazuje příklad Kanady. Trumpovy útoky na integritu Kanady polily živou vodou umírající Liberální stranu, která díky svému ostrému akcentu proti Trumpovi povyskočila z 10 na 37 procent. Tyto postoje nelze mechanicky roubovat na Česko, naznačují však, že zahraniční politika může v českých sněmovních volbách sehrát velkou roli.

Na první pohled to zase vypadá jako naschvál. Počátkem února ohlásil Donald Trump, že zavádí 25procentní cla na veškerý dovoz z Kanady a Mexika, pokud dotyčné země nezastaví proud migrantů a dovoz drogy fentanylu do Spojených států. Kanada i Mexiko požadavky splnily, přinejmenším provedly dalekosáhlá opatření. Uplynul měsíc a americký prezident cla ve výši 25 procent stejně zavedl. Tentokrát svůj krok zdůvodnil jinak.

CELÝ DÍL NAJDETE NA HEROHERO.CO/STUDION, DOSTUPNÝ JE TAKÉ KLUBOVÝM PŘEDPLATITELKÁM A PŘEDPLATITELŮM DENÍKU N  Donald Trump rozehrál hned v prvních týdnech od nástupu do Bílého domu vysokou hru: odstartoval obchodní války a útočí cly. Připustil použití nátlaku k získání Grónska a Panamského průplavu. Mluví o získání Kanady a nově chce vlastnit Pásmo Gazy. Spojené státy vystupují z jedné organizace za druhou, státní zaměstnanci dostávají hromadné výpovědi a Elon Musk využívá nově nabytou moc pro získání citlivých dat stamilionů Američanů a ovlivňování politického dění v Evropě. Zahraniční zpravodajka Deníku N v USA Jana Ciglerová v rozhovoru s Filipem Titlbachem vysvětluje, jaké dopady má řádění nové administrativy. Podívejte se na celé Studio N.

Americký prezident Donald Trump zavedl v sobotu avizovaná cla na dovoz zboží z Mexika, Kanady a Číny. Nejbližší sousedé USA si však posléze telefonicky vyjednaly odklad o 30 dní. Kdy bude uvalena celní povinnost na výrobky z Evropské unie? A jaký dopad to bude mít na transatlantické vztahy? Politolog Jan Kubáček ještě vysvětlí, zda existují podmínky a důvody k obnovení česko-slovenských mezivládních konzultací, a vzpomene také na někdejšího předsedu Senátu Jaroslava Kuberu.

Jak vypadá současná politická a ekonomická situace v Kanadě po rezignaci tamního premiéra? A jak chápat plány Donalda Trumpa ohledně Grónska, Panamského průplavu a Kanady? Na otázky novinářky Zity Senkové odpovídá Bořek Lizec.