Podcasts about slne

V podcaste SHARE sme za rok pokryli obrovské množstvo tém. Klasických dielov vyšlo 74, okrem toho bol celý rad špeciálov či Slnečná zostava a mali sme dokonca aj podcast, ktorý za nás nahrala umelá inteligencia.Čo nás rok 2024 naučil? Bol taký, ako sme v januári očakávali? A čo očakávame od toho nadchádzajúceho. V novom dieli podcastu SHARE sa o svoje dojmy podelia redaktori Živé.sk Marek Jurčík, Ján Trangel a Filip Maxa. Rozpráva s a s nimi Maroš Žofčin.V podcaste hovoríme o týchto témach:Či vesmírny teleskop Jamesa Webba priniesol v 2024 nejaké šokujúce objavy.Ako to je napokon s objavom galaxií, ktoré nemali existovať.Ktoré využitie AI sa v roku 2024 najviac osvedčilo.Či je reálne, aby v novom roku prišiel na Slovensko nový operátor.Kedy by mohlo dôjsť k zdieľaniu sietí medzi 4kou a Orange.Naše minuloročné predpovede si môžete vypočuť tu:Vesmír, AI, operátori či mikročipy. Redakcia Živé.sk hodnotí rok 2023 (podcast)Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk. Na odber všetkých nových dielov našich podcastov SHARE sa môžete prihlásiť cez platformy Apple Podcasts, Spotify, Deezer a YouTube.

Samuel Kováčik, známy ako Vedátor, nám porozprával o tých najmenších kúskoch nášho vesmíru a ich pozorovaní. Čo ešte o hmote nevieme, čo môžu a nemôžu objaviť naše urýchľovače a čo si Samo myslí o AI? O fenomenológii kvantového priestoru sa v 84. epizóde Slnečnej zostavy rozprávame s Vedátorom. Pýtajú sa Matúš Toderiška a Marián Psár.V 84. časti Slnečnej zostavy sa tiež dozviete: prečo sa Samo venuje práve tejto téme, prečo nemá nový urýchľovač častíc FCC ideálny marketing, prečo nie je vákuum úplne „prázdne”, prečo sa niekedy viac oplatí jeden 20-miliardový projekt ako niekoľko pármiliardových, čo je to supersymetria, prečo je ťažké objaviť gravitóny, prečo sa Samo bráni Teórii strún, a čo majú spoločné mikroskopické čierne diery s tmavou hmotou.Zaujímavé odkazy: Kniha Samuel Kováčik & Norbert Werner – Rozhovory o vesmíre Kniha Samuel Kováčik – Kúsky reality Kniha Leonard Susskind – The Black Hole War YouTube Sabine Hossenfelder Sara Imari Walker – Kniha Life As No One Knows It (The Physics of Life's Emergence)Kvantovej fyzike sa Živé.sk venuje aj v nedávnom dieli podcastu SHARE.Podcast pripravuje magazín Živé.sk.

Lukáš Láni z Touch4IT priblížil, ako funguje softvér, ktorý pomáha tvorcom budúcich satelitov nastaviť im obežnú dráhu či vypočítať čas a dĺžku komunikačných okien. V 83. časti Slnečnej zostavy sa tiež dozviete:ako sa spolupracuje s ESA a koľko je s tým papierovačiek,ako sa dá zvládnuť za 2 hodiny dvojtýždňová práca,čo s tým majú geodeti a kartografi,aké vesmírne konzorcium zakladajú so spriaznenými dušami,bez ktorej obsadenej pracovnej pozície nezačínajú žiaden projekt,a prečo všetci nazývajú vesmírne projekty Štefánik.O analýze orbitálnej geometrie sa v 83. epizóde Slnečnej zostavy rozprávame s Lukášom Lánim z Touch4IT. Pýtajú sa Matúš Toderiška a Marián Psár.Máte otázku, žiadosť o doplnenie či len chuť na ponosovanie? Vaše postrehy píšte na na slnecnazostava@zive.sk. Čítame a odpisujeme!Viac na: https://zive.aktuality.sk/clanok/dWfjOZ7/tazka-skola-bolesti-takto-slovaci-robia-vesmirne-projekty-s-esa-podcast-slnecna-zostava/

Dokazuje nám kvantová fyzika, že vlastne ničomu nerozumieme? Aké sú najmenšie častice a čo by sme uvideli, ak by sme mali urýchľovač veľký, ako Slnečná sústava? A čo zaujímavé nám k téme povedal experiment Jürgen Schukraft, spoluzakladateľ experimentu ALICE, ktorý preukázal existenciu Higgsovho bozónu?Aj o tom sa v novom dieli podcastu SHARE rozprávajú redaktor Živé.sk a astrofyzik Marek Jurčík a moderátor podcastu SHARE Maroš Žofčin.V podcaste hovoríme o týchto témach:Čo sa dá vidieť mikroskopom a na čo už potrebujeme urýchľovač.Aké najmenšie častice v atóme poznáme.Aké ďalšie častice by tam ešte mohli byť.Ak UFO vie ovládať gravitáciu, čo na to hovorí kvantová fyzika?Prečo by bolo super mať urýchľovač veľký, ako Slnečná sústava.Či by mohli vedci v urýchľovači vytvoriť čiernu dieru a zničiť Zem.Čím je zaujímavý higgsov bozón a či vôbec niečím zaujímavý je.Prečítajte si aj náš rozhovor s Jürgenom Schukraftom:Rozhovor s vedcom z CERN-u: Zatiaľ sme veľmi ďaleko od pochopenia väčšiny vecíPodcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Naše pozvanie už po druhý raz prijal astrofotograf Tomáš Slovinský, ktorého fotky NASA už niekoľkokrát určila za Astronomy Picture of the Day. Ako sa pozoruje polárna žiara, kde a kedy bude v Španielsku zatmenie slnka spolu s Perseidmi, ako sa pod Tatrami cestuje za kométou tak, aby sadla nad Lomničák, ako sa bookuje ubytovanie v pásme totality a mnoho ďalšieho nám Tomáš prezradil počas výživnej trištvrťhodinky.Ak dopočúvate do konca, môžete súťažiť o jeden z dvoch podpísaných kalendárov na rok 2025!V 82. časti Slnečnej zostavy sa tiež dozviete:v čom je zatmenie odlišné na obzore a v nadhlavníku,čo je to protisvit,na aké nebeské úkazy sa môžeme tešiť budúci rok,ktorý meteorický roj by mal byť v 2025 bohatší ako Perseidy,a kam sa v Európe cestuje za polárnou žiarou.O astrofotografii a cestovaní za ňou sa v 82. epizóde Slnečnej zostavy s Tomášom Slovinským rozprávajú Matúš Toderiška a Marián Psár.Viac na - https://zive.aktuality.sk/clanok/snRih4d/cestuje-po-svete-a-foti-zatmenia-polarne-ziary-a-komety-tomas-slovinsky-podcast-slnecna-zostava/ Máte otázku, žiadosť o doplnenie či len chuť na ponosovanie? Vaše postrehy píšte na na slnecnazostava@zive.sk. Čítame a odpisujeme!

Piaty integrovaný testovací let pod označením ITF5 priniesol okrem zachytenia druhého stupňa rakety obrovskými „čínskymi paličkami” aj množstvo ďalších úspechov a cenných dát.V 81. časti Slnečnej zostavy sa tiež dozviete:v ktorom momente sa definitívne rozhodlo, že budú druhý stupeň chytať ramenami na rampe,ako sa oproti poslednému júnovému letu upravili tepelný štít či pánty predných krídel,aké povolenia potrebovali od Federálnej leteckej správy (FAA)a tiež sme sa bavili o kométe C/2023 A3 (Tsuchinshan-ATLAS), ktorú je možné pozorovať po západe Slnka.O piatom testovacom lete Starship Super Heavy sa v 81. epizóde Slnečnej zostavy rozprávajú Matúš Toderiška a Marián Psár.

Dátové centrá po celom svete síce majú kapacitu na nový hardware, no často na to svoj pohon nemajú dostatok elektriny. A bude jej stále menej. Ambiciózny startup Lumen Orbit to chce vyriešiť postavením datacentier na heliosynchrónnej obežnej dráhe. To prináša mnoho výhod, a ešte viacej výziev.V 80. časti Slnečnej zostavy sa tiež dozviete:čo s tým má spoločné AI,ktorých investorov už presvedčili,koľko kilometrov štvorcových musia mať solárne panely,o koľko efektívnejšie a lacnejšie by boli takéto centráči aký je tam najväčší problém s ochladzovaním.O ambicióznom startupe Lumen Orbit sa v 80. epizóde Slnečnej zostavy rozprávajú Matúš Toderiška a Marián Psár.Máme novú knižku v čitateľskom klube! Tentoraz je to klasika Stopárov sprievodca po galaxii od Douglasa Adamsa, ktorú si rozoberieme okolo Dušičiek.Máte otázku, žiadosť o doplnenie či len chuť na ponosovanie? Vaše postrehy píšte na na slnecnazostava@zive.sk. Čítame a odpisujeme!

Raketa Falcon 9 spoločnosti SpaceX vyniesla misiu Polaris Dawn na nízku obežnú dráhu Zeme 10. septembra 2024 o 5:23 ET.Päťdňová misia priniesla prvý komerčný „výstup”, alebo skôr nakuknutie do otvoreného vesmíru, testovala laserovú komunikáciu Starlinkov vo vesmíre a skúmala tiež vplyv vesmírneho žiarenia na ľudský organizmus.V 79. časti Slnečnej zostavy sa tiež dozviete: koľko experimentov stihli vykonať na palube Crew Dragon,aké úskalia so sebou prináša hra na husliach v mikrogravitácii,ako prebiehal pohľad do otvoreného vesmíru,a ako môžete podporiť charitatívnu stránku tohto projektu.O misii Polaris Dawn sa v 79. epizóde Slnečnej zostavy rozprávajú Matúš Toderiška a Marián Psár. Máte otázku, žiadosť o doplnenie či len chuť na ponosovanie? Vaše postrehy píšte na na slnecnazostava@zive.sk. Čítame a odpisujeme!

Za ani nie dekádu sa na niečo podobné podujal súkromník SpaceX a snaží sa systém znovupoužiteľných rakiet priviesť do dokonalosti. My sme sa pozreli na históriu jeho úspešného predchodcu.V 78. časti Slnečnej zostavy sa tiež dozviete:koľko jednotlivých kusov trosiek sa po nehode Columbie podarilo vyzbierať a katalogizovať,ktorý raketoplán vypustil na obežnú dráhu Hubblov vesmírny teleskop,prečo sa nástupca Challengeru nevolá „Challenger 2“a čo spôsobilo havárie Columbie a Challengera.O raketoplánoch a ich nesmiernom vplyve na výskum vesmíru sa v 78. epizóde Slnečnej zostavy rozprávajú Marián Psár a Matúš Toderiška.Máte otázku, žiadosť o doplnenie či len chuť na ponosovanie? Vaše postrehy píšte na na slnecnazostava@zive.sk. Čítame a odpisujeme!

Dvadsiaty piaty Slnečný cyklus vyvrcholí budúci rok. Meriame ich od roku 1775 a ten predposledný bol najslabší za posledných sto rokov. Čo to znamená pre nás? A ako súvisia polárne žiary a ľadové doby s Maunderovým minimom? Toto a oveľa viac sa dozviete v 77. epizóde Slnečnej zostavy. Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk. Na odber všetkých nových dielov našich podcastov SHARE sa môžete prihlásiť cez platformy Apple Podcasts, Google Podcasts, Spotify, Deezer a YouTube.

Niektoré planéty skutočne môžu byť ploché, nie však tak, ako si to väčšina ľudí predstavuje.Je možné, že planéty v rannom štádiu svojho vzniku nevyzerajú ako guľa, ale ako lentilka a zaguľatia sa až neskôr. Čo by sa však stalo, ak by bola Zem, či iná planéta skutočne plochá? V podcaste SHARE sme sa pozreli na to, ako by to asi vyzeralo z pohľadu fyziky tak, ako jej dnes rozumieme. V podcaste sa rozprávajú redaktori Živé.sk Marek Jurčík a Maroš Žofčin.V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Čo vieme o rannom štádiu vzniku planét.Podľa jednej z teórií planéty môžu byť v istej fáze skôr lentilky, než gule.Ak by Zem bola skutočne plochá, ako by to v praxi vyzeralo?Ako by na nej fungovala gravitácia?Mohla by mať magnetosféru či vulkanickú činnosť?Téme sa venujeme aj v týchto textoch:Zem nie je plochá, niektoré planéty však áno, zistila štúdia. Ako je to možné?Zarážajúce percento Slovákov verí v plochosť Zeme. Skončili sme priepastne horšie ako ČesiPrečo ľudia veria, že Zem je plochá? (Slnečná zostava 73)Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Pamätáte si ešte vesmírnu stanicu MIR? Podobnú otázku vám možno o desať rokov položíme o ISS. Tá by mala ukončiť svoje pôsobenie v roku 2031. Aká je história vesmírnych staníc a ako to vyzerá s tými novými v najbližšej budúcnosti? Toto a oveľa viac sa dozviete v 76. epizóde Slnečnej zostavy.

Ľudia si ich mýlia a vedci si pri tom trhajú vlasy. Astronómia a astrológia boli po stáročia úzko prepojené. Kedy sa začali oddeľovať? Prečo stále veríme na to, že náš osud ovládajú a určujú planéty? A čo hrozilo dvorným astrológom, keď ich veštba nespĺňala vládcove predstavy? Toto a oveľa viac sa dozviete v 75. epizóde Slnečnej zostavy.

*Podporte Dejiny v súťaži Podcast roka 2024 na podcastroka.sk.  „Bol to deň ako mnohé pred ním. Len naša nádej bola zasa o niečo väčšia,“ aj takto hodnotí slávny deň D, teda 6. jún 1944 a vylodenie Spojencov v Normandii Jiří Kafka. Tento posledný žijúci československý letec britského Royal Air Force sa 2. mája dožil sto rokov. Jeho životný príbeh má takmer filmový scenár. Bol jedným z detí, ktoré sa po nacistickej okupácii Československa podarilo zachrániť Nicholasovi Wintonovi a bezpečne ich dopraviť do Veľkej Británie, aby sa napokon sám zapojil do boja proti Hitlerovi ako letec Royal Air Force. Nie je to však len príbeh Jiřího Kafku, ktorý má takmer neuveriteľný spád a podobu. Môžeme spomenúť ďalšie mená – Imrich Gablech, Ivan Otto Schwarz, Emil Boček, Milan Píka a mnohí ďalší. Viacerí z nich po vojne a po komunistickom prevrate v roku 1948 museli znovu odísť zo svojej vlasti, naopak tí, ktorí zostali, si za svoju statočnosť počas vojny vyslúžili od komunistov degradovanie, perzekúcie a väzenie. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s novinárkou Soňou Gyarfášovou, ktorá dlhodobo mapuje životné osudy ľudí, ktorí bojovali s dvoma totalitami. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Máte radi vesmír s sci-fi literatúru? Vypočujte si aktuálny diel podcastu Slnečná zostava. V 74. epizóde sme sa zhovárali o kultovej knihe Roberta Heinleina Mesiac je drsná milenka.V neďalekej budúcnosti sa pretnú osudy opravára počítačov, mladej revolucionárky, starého profesora a vtipného superpočítača. Podarí sa im zvrhnúť vládu protektorátu, ktorý ich vykorisťuje?Pustite si šiesty čitateľský klub podcastu Slnečná zostava.

Today's episode is about the Vihorlat Primeval Forest in Eastern Slovakia. In the Slovak lesson you will learn 10 Slovak idioms. You will also learn how to say “I'm very hungry “in Slovak. At the end of this episode is my short story about the enchanting old forest Vihorlat.Episode notesIn today's episode, I'm talking about the Vihorlat Primeval Forest in Eastern Slovakia. In the Slovak lesson, you are going to learn 10 Slovak idioms. You will also learn how to say “I'm very hungry “in Slovak. At the end of this episode, you can find my short story about the enchanting old forest Vihorlat.Slovak lesson1. Byť hladný ako vlk – To be hungry as a wolf (referring to someone very hungry)2. Byť prefíkaný ako líška – To be sly as a fox (meaning cunning or clever)3. Ako medveď na bicykli - Like a bear on a bicycle (referring to something completely out of place or absurd)4. Byť múdry ako sova - To be smart like an owl (referring to someone very smart or clever)5. Byť zákerný ako zmija – To be devious as a snake (referring to someone cunning or treacherous)6. Byť mokrý ako myš – To be wet as a mouse (referring to someone soaked or very wet)7. Byť pracovitý ako včela – To be hardworking or industrious as a bee (meaning very hardworking)8. Byť slabý ako mucha – To be weak as a fly (referring to someone physically or emotionally fragile)9. Byť prelietavý ako motýľ – To be like a fluttering butterfly (refers to someone who is fickle, especially in a personal relationship, or is easily distracted and often changes his mind)10. Byť ako ryba na suchu - To be like a fish on dry land (meaning to feel uncomfortable or out of place)11. Som veľmi hladný. Som veľmi hladná. (I'm very hungry) OR: “Som hladný ako vlk.  Som hladná ako vlk.” STORY: Čarovný prales VihorlatNiekde vo svete je svetadiel Európa. Niekde v tej Európe je krajina Slovensko. A v tej krajine, na jej východnom bode leží prastarý les Vihorlat. Legenda hovori, že stromy si tu šepkajú tajomstvá staršie ako samotný čas a vzduch ožíva mágiou, ktorá tancuje medzi listami.Ak by ste si trúfli do pralesa Vihorlat, privíta vás symfónia farieb. Vysoké, majestátne stromy naťahujú svoje konáre smerom k oblohe, ich listy sfarbené v odtieňoch smaragdu, zlata a rubínu. Slnečné svetlo preniká cez baldachýn a vrhá strakaté tiene, ktoré tancujú po lesnej čistinke.Skutočné čaro Vihorlatu však spočíva v jeho obyvateľoch. Porastom poletujú nezbední škriatkovia, ktorí za sebou zanechávajú stopy trblietavého prachu. Múdre staré sovy sedia na konároch obrastených machom. Ich oči žiaria starodávnymi vedomosťami. A ak budete mať kúsoček šťastia, možno zahliadnete nepolapiteľné lesné nymfy, ktorých smiech sa obyčajne ozýva medzi stromami ako cinkajúce zvončeky.Ak sa náhodou zatúlate hlbšie do lesa, naskytne sa vám možnosť naraziť na iné skryté poklady. Len ich treba nájsť. Ako? Všimnite si napríklad krištáľovo čisté potoky, ktoré veselo zurčia po hladkých kameňoch. Ich vody sa hemžia hravými rybkami a farebnými leknami. A tam, v srdci Vihorlatu leží trblietavé jazero, ktoré je také čisté a jasné, že ako zrkadlo odráža hviezdy hore and sebou v perfektnom obraze.Timestamps00:33 Introduction02:30 About primeval forests02:47 Fun fact 109:09 Fun fact 212:36 Slovak lesson19:42 Story about Vihorlat primeval forest22:54 Final thoughtsIf you have any questions, send it to my email hello@bozenasslovak.com. Check my Instagram https://www.instagram.com/bozenasslovak/ where I am posting the pictures of what I am talking about on my podcast. Also, check my website https://www.bozenasslovak.com © All copywrites reserved to Bozena O Hilko LLC

www.alergia.skwww.pelovespravodajstvo.skV aktuálnom týždni pokračovala peľová sezóna brezy a jej peľ dominoval v ovzduší na celom území Slovenska. Okrem peľu brezy sa v ovzduší vyskytovali väčšinou alergiologicky významné koncentrácie peľu jaseňa, hrabu, duba a na severe stredného Slovenska aj peľ tisu. Počas celého týždňa sme na celom území Slovenska zaznamenávali vysoké denné koncentrácie peľu v ovzduší. Najvyššie denné koncentrácie peľu brezy zachytili v Banskej Bystrici, v Bratislave a v Košiciach. Peľ duba dosiahol najvyššie denné hladiny v Banskej Bystrici a v Bratislave. Peľ pŕhľavovitých v Bratislave dosiahol vysoké denné hladiny. Monitorovacie stanice v Bratislave, Nitre a Banskej Bystrici zachytili aj prvý peľ tráv z čeľade lipnicovitých. Začali kvitnúť ihličnany z čeľade borovicovitých, ktorých veľké peľové zrná môžeme v najbližšom období očakávať vo forme žltých povlakov na autách i parapetoch. Spóry húb (plesní) boli najpočetnejšie zastúpené najmä rodom Cladospórium.Prognóza peľovej situácie na víkend a začiatok 17.týždňa.Peľová sezóna brezy bude pokračovať na celom území Slovenska. V Bratislave a teplejších oblastiach Slovenska už peľová sezóna brezy prešla svojím vrcholom a denné koncentrácie peľu brezy tu budú mať klesajúcu tendenciu. Peľ brezy ale ostáva v najbližšom období najsilnejším a najvýznamnejším alergénom. Denné koncentrácie peľu drevín z čeľadí cyprusovité-tisovité sa v alergiologicky významných koncentráciách môžu vyskytnúť už len na severnom a severnej časti stredného Slovenska. Stúpajúcu tendenciu majú ešte denné koncentrácie peľu buka, hrabu, duba a v chladnejších oblastiach aj jaseňa. Slnečné počasie, teplo a vietor prispievajú k nárastu denných koncentrácií peľu a spór húb (plesní) v ovzduší. Spóry húb (plesní) zastúpené najmä rodom Cladospórium budú dosahovať vyššie denné hladiny. Vzhľadom na výrazne teplejšie jarné mesiace s dostatkom vlahy očakávame v tomto roku aj skorší nástup peľovej sezóny tráv.Podrobnejšie informácie nájdete na www.alergia.sk v časti peľové spravodajstvo. Ďakujeme Vám za pozornosť pri počúvaní odborného podcastu Alergia - Imunológia. Informácie o vývoji peľovej situácie na Slovensku pre Vás pripravila Dr. Janka Lafférsová, z koordinačného pracoviska peľovej informačnej služby Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici. Podcast Alergia - Imunológia je súčasťou skupiny podcastov ZDRAVIE. V prípade otázok k podcastu Alergia - Imunológia nám píšte na emailovú adresu info@alergia.sk. Pre pravidelné odoberanie podcastov Alergia – Imunológia sa prihláste vo svojej obľúbenej mobilnej podcastovej aplikácii. 

www.alergia.skwww.pelovespravodajstvo.skV aktuálnom týždni naplno pokračovala peľová sezóna brezy a jej peľ dominoval v ovzduší na celom území Slovenska. Okrem peľu brezy sa v ovzduší vyskytovali väčšinou alergiologicky významné koncentrácie peľu jaseňa, hrabu, duba a miestami ešte aj drevín z čeľadí cyprusovité-tisovité. Najvyššie koncentrácie peľu v ovzduší sme na celom území zaznamenali v druhej polovici týždňa. Najvyššie denné koncentrácie peľu brezy zachytili v Banskej Bystrici a v Košiciach. Väčšina monitorovacích staníc zachytila prvý peľ ihličnanov z čeľade borovicovité, v Bratislave pribudol aj peľ pŕhľavovitých. Denné koncentrácie spór húb (plesní) mierne poklesli a najpočetnejšie boli zastúpené najmä rodom Cladospórium. Prognóza peľovej situácie na víkend a začiatok 16.týždňa.Peľová sezóna brezy bude pokračovať na celom území Slovenska. V Bratislave a teplejších oblastiach Slovenska už peľová sezóna brezy prešla svojím vrcholom a denné koncentrácie peľu brezy tu budú mať klesajúcu tendenciu. Peľ brezy ale ostáva v najbližšom období najsilnejším a najvýznamnejším alergénom. Denné koncentrácie peľu drevín z čeľadí cyprusovité-tisovité sa v alergiologicky významných koncentráciách môžu vyskytnúť už len na severnom a severnej časti stredného Slovenska. Stúpajúcu tendenciu majú ešte denné koncentrácie peľu buka, hrabu, duba a v chladnejších oblastiach aj jaseňa. Slnečné počasie, teplo a vietor prispievajú k nárastu denných koncentrácií peľu a spór húb (plesní) v ovzduší. Spóry húb (plesní) zastúpené najmä rodom Cladospórium budú dosahovať vyššie denné hladiny. Vzhľadom na výrazne teplejšie jarné mesiace s dostatkom vlahy očakávame v tomto roku aj skorší nástup peľovej sezóny tráv.Podrobnejšie informácie nájdete na www.alergia.sk v časti peľové spravodajstvo. Ďakujeme Vám za pozornosť pri počúvaní odborného podcastu Alergia - Imunológia. Informácie o vývoji peľovej situácie na Slovensku pre Vás pripravila Dr. Janka Lafférsová, z koordinačného pracoviska peľovej informačnej služby Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici. Podcast Alergia - Imunológia je súčasťou skupiny podcastov ZDRAVIE. V prípade otázok k podcastu Alergia - Imunológia nám píšte na emailovú adresu info@alergia.sk. Pre pravidelné odoberanie podcastov Alergia – Imunológia sa prihláste vo svojej obľúbenej mobilnej podcastovej aplikácii. 

www.alergia.skwww.pelovespravodajstvo.skV aktuálnom týždni naplno pokračovala peľová sezóna brezy a jej peľ dominoval v ovzduší na celom území Slovenska. Okrem peľu brezy sa v ovzduší vyskytovali väčšinou alergiologicky významné koncentrácie peľu jaseňa, hrabu, duba a miestami ešte aj drevín z čeľadí cyprusovité-tisovité. Najvyššie koncentrácie peľu v ovzduší sme na celom území zaznamenali v druhej polovici týždňa. Najvyššie denné koncentrácie peľu brezy zachytili v Banskej Bystrici a v Košiciach. Väčšina monitorovacích staníc zachytila prvý peľ ihličnanov z čeľade borovicovité, v Bratislave pribudol aj peľ pŕhľavovitých. Denné koncentrácie spór húb (plesní) mierne poklesli a najpočetnejšie boli zastúpené najmä rodom Cladospórium. Prognóza peľovej situácie na víkend a začiatok 16.týždňa.Peľová sezóna brezy bude pokračovať na celom území Slovenska. V Bratislave a teplejších oblastiach Slovenska už peľová sezóna brezy prešla svojím vrcholom a denné koncentrácie peľu brezy tu budú mať klesajúcu tendenciu. Peľ brezy ale ostáva v najbližšom období najsilnejším a najvýznamnejším alergénom. Denné koncentrácie peľu drevín z čeľadí cyprusovité-tisovité sa v alergiologicky významných koncentráciách môžu vyskytnúť už len na severnom a severnej časti stredného Slovenska. Stúpajúcu tendenciu majú ešte denné koncentrácie peľu buka, hrabu, duba a v chladnejších oblastiach aj jaseňa. Slnečné počasie, teplo a vietor prispievajú k nárastu denných koncentrácií peľu a spór húb (plesní) v ovzduší. Spóry húb (plesní) zastúpené najmä rodom Cladospórium budú dosahovať vyššie denné hladiny. Vzhľadom na výrazne teplejšie jarné mesiace s dostatkom vlahy očakávame v tomto roku aj skorší nástup peľovej sezóny tráv.Podrobnejšie informácie nájdete na www.alergia.sk v časti peľové spravodajstvo. Ďakujeme Vám za pozornosť pri počúvaní odborného podcastu Alergia - Imunológia. Informácie o vývoji peľovej situácie na Slovensku pre Vás pripravila Dr. Janka Lafférsová, z koordinačného pracoviska peľovej informačnej služby Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici. Podcast Alergia - Imunológia je súčasťou skupiny podcastov ZDRAVIE. V prípade otázok k podcastu Alergia - Imunológia nám píšte na emailovú adresu info@alergia.sk. Pre pravidelné odoberanie podcastov Alergia – Imunológia sa prihláste vo svojej obľúbenej mobilnej podcastovej aplikácii. 

Pri príležitosti prvého apríla sme sa zamysleli, ako si ho uctiť, a tak sme sa pozreli na Flat Earth Society.Už v 6. storočí pred Kristom Pytagoras presadzoval myšlienku guľovitej Zeme. O 2 600 rokov neskôr máme internet, vesmírny výskum a tisíce ľudí, ktorí si myslia, že Zem je placka.Kam siahajú počiatky Flat Earth Society? Čo bolo hnacím motorom? Kde v tom hrá rolu Biblia?O placatej konšpiračnej teórii sa v 73. epizóde Slnečnej zostavy rozprávajú Marián Psár a Matúš Toderiška. V 73. časti Slnečnej zostavy sa tiež dozviete:dokedy si starí Číňania mysleli, že Zem má tvar štvorca,ako Eratosthenes vyrátal obvod Zeme pomocou jednej palice,ako sa plochozemci snažili dokázať svoje tvrdenia a pohoreli.Podcast pripravuje magazín Živé.sk.

Oakley spravilo do sveta premium okuliarov dieru jak hovado ale na pozadí sa dialo zopár pochybných machinácií. Podpor nás na Patreone: ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠patreon.com/ftapes⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ Tu odomkneš Extra Kazety na Spotify: ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠anchor.fm/ftapes/subscribe⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ Sleduj náš Instagram: ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠kazety_ftapes

V 72. epizóde sa rozprávame s Danielou Jović šéfkou predaja v spoločnosti Spacemanic, ktorá vysiela nanosatelity do vesmíru. Dozviete sa, aký kuriózny náklad sme už poslali na obežnú dráhu, v akom štádiu sa nachádza vypustenie prvého chorvátskeho satelitu CroCube a ako sa mal volať pôvodne, aké pivo vyslalo do vesmíru svoj vrchnáčik a ako sa vo vesmírnom biznise správajú k ženám.Toto a oveľa viac sa dozviete v najnovšej epizóde Slnečnej zostavy.TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/yHqC7Go/slnecna-zostava-72-rozhovor-s-danielou-jovic-ktora-predava-nanosatelity/

Starship je doposiaľ najväčšia a najvýkonnejšia raketa, aku ľudstvo postavilo. Je vysoká 121 m a pozostáva z dvoch stupňov. Tentoraz sa stupne od seba oddelili hladko, no booster sa neskôr po rotácii samozničil a v zdraví nedopadol ani druhý stupeň, ktorý pošiel tiež.Ako prebiehal let, čo všetko sa stihlo a nestihlo otestovať a je to naozaj neúspech, keď to postupne vybuchlo? (spoiler: NIE).O treťom testovacom lete Starshipu od SpaceX sa v 71. epizóde Slnečnej zostavy rozprávajú Matúš Toderiška a Marián Psár.TIP: Ďalšie informácie - https://zive.aktuality.sk/clanok/W7Ejtm0/spacex-testovalo-svoju-megaraketu-starship-ako-to-dopadlo/

V 69. epizóde sa rozprávame o jednej z najvýznamnejších udalostí slovenskej kozmonautiky. Ivan Bella sa 20. februára 1999 vydal na takmer osemdňový pobyt na vesmírnej stanici Mir a v týchto dňoch oslavujeme 25. výročie jeho prvého a zatiaľ jediného slovenského letu.Čo robili na palube rakety prepeličie vajíčka, ako prebiehali prípravy na let do vesmíru a čo s tým mal spoločné Vladimír Mečiar. Toto a oveľa viac sa dozviete v najnovšej epizóde Slnečnej zostavy.

Možno sme prví „len“ v našej galaxii.Už tretiu epizódu sme venovali riešeniam Fermiho paradoxu. Tentoraz sme sa pozreli na teóriu, ktorá je trošku strašidelná, ale aj plná nádeje. Možno sme úplne prvá civilizácia v celom vesmíre, alebo galaktickom okolí.Aké sú výhody a strachy, ktoré sprevádzajú túto teóriu? Mohla niekde existovať vyspelá civilizácia ako my, ale dnes by sme po nich na materskej planéte nenašli ani stopy?O vesmírnych jedináčikoch sa v 68. epizóde Slnečnej zostavy rozprávajú Matúš Toderiška a Marián Psár.Bude aj nový Čitateľský klub! Čítame Roberta A. Heinleina – Mesiac je drsná milenka a o približne mesiac si ju rozoberieme.Máte otázku, žiadnu o doplnenie či len chuť na ponosovanie? Vaše postrehy píšte na na slnecnazostava@zive.sk. Čítame a odpisujeme!V 68. časti Slnečnej zostavy sa tiež dozviete:aká príjemná teplota bola v celom vesmíre len 15 miliónov rokov po Veľkom tresku,prečo by civilizácie sterilizovali všetky ostatné planéty, na ktorých by mohol vznikať ďalší život,a prečo sú všetci mimozemšťania v Star Treku dvojnohí.Zaujímavé odkazy:Slnečná zostava #4: Fermiho paradox vo všeobecnostiSlnečná zostava #41: Fermiho paradox – Fosforová dilemaRobert A. Heinlein – Mesiac je drsná milenkaPodcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Slnečná sústava má nové kvapalné more, a ukrýva sa na nezvyčajnom mieste. Nový výskum totiž tvrdí, že sa oceán nachádza pod povrchom Saturnovho mesiaca Mimas. Navyše, je to veľmi mladučký oceán. Iný tím zase priniesol archeologické nálezy, ktoré hovoria odlišný príbeh o spolužití moderného človeka a neandertálcov. Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Praktického využitia sa možno dočkáme aj počas našich životov.Medzihviezdnemu pohonu sme sa zoširoka venovali už v 19. epizóde a tentoraz sme si Inšpirovaní sci-fi knihou Roberta L. Forwarda Rocheworld bližšie posvietili na vesmírny vietor.Na rozdiel od iných možností prepravy, tento sme už dokázali vyskúšať v malom a jeho škálovateľné využitie je “len” otázkou politickej a ekonomickej vôle. Museli by astronauti na takejto lodi povedať večné Zbohom životu na Zemeguli, alebo by mali dosť času ešte sa vrátiť?O jednom z najsľubnejších druhoch interstelárneho pohonu sa v 67. epizóde Slnečnej zostavy rozprávajú Matúš Toderiška a Marián Psár.V 67. časti Slnečnej zostavy sa tiež dozviete:aká veľká by musela byť plachta, ktorá by navigovala loď napríklad ku proxime Centauri,ako nám pri tom nehrá do karát červený posun,koľko rokov by trvala cesta do najbližšieho hviezdneho systému,a ako bude takáto vesmírna loď brzdiť.Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Každý nový rok je plný prognóz, finišujúcich výskumov a naplánovaných štartov rakiet so sondami, či ľudskou posádkou. Ako to už pri vesmírnom výskume býva, niektoré programy už presluhujú nejaký ten rok, iné zatiaľ šliapu ako hodinky a očakávame, že pôjdu ľahko.V tomto vydaní si po mesiacoch prejdeme celý nasledujúci rok a dozviete sa, čo všetko má (by malo) štartovať do ďalekého vesmíru a čo môžete s istotou pozorovať na nočnej oblohe.O pohyboch planét na oblohe, meteorických rojoch a plánovaných misiách na oblohe sa v 66. epizóde Slnečnej zostavy rozprávajú Matúš Toderiška a Marián Psár.V 66. časti Slnečnej zostavy sa tiež dozviete:o koľko rokov sa posúva štart ľudskej posádky misie Artemis,ktorý Jupiterov mesiac poctíme našou návštevou,aké meteorické roje môžete pozorovať v priebehu roka,a či budeme môcť u nás sledovať zatmenie SlnkaZaujímavé odkazy:Astronomická olympiádaČasozberná fotka štartu rakety Vulcan CentaurSlnečná zostava #27 o slnovrate, rovnodennosti a kalendárochPodcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Vulkanická činnosť prebieha na mnohých telesách Slnečnej sústavy. Z viacerých dôvodov je pre vedcov obzvlášť zaujímavá. Na Zemi napríklad pomohla vytvoriť podmienky pre život.V technologickom podcaste SHARE o vulkanizme v Slnečnej sústave porozpráva redaktor Živé.sk a astrofyzik Marek Jurčík. Rozpráva sa s ním Maroš Žofčin. V aktuálnej časti podcastu SHARE sa dozviete:Čo o vulkanizme vo vesmíre zistil český vedec Petr Brož.Čo sa dnes vie o vulkanickej činnosti na Marse.Prečo je vulkanizmus zaujímavý.Ako pomáha vytvoriť podmienky pre život.Aké druhy vulkanizmu sa v našej Slnečnej sústave vyskytujú.Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk. Na odber všetkých nových dielov našich podcastov SHARE sa môžete prihlásiť cez platformy Apple Podcasts, Google Podcasts, Spotify, Deezer a YouTube.

Všetko máte vyrátané na niekoľko desatinných miest, raketa si to páli smerom od Zeme a dúfate, že kozmonaut pomočil pneumatiku na autobuse, inak sa na misii niečo pokazí.Ak neviete, o čom hovoríme, vedzte, že ide o jednu z hlavných povier sprevádzajúcich štarty ruských rakiet. Ako sa modliť 5-krát denne smerom na východ, keď oblet okolo Zeme trvá 90 minút a kde je tam vlastne východ? A čo s Vianocami?Pozrieme sa aj na to, kde sa astronauti môžu a nesmú podpisovať, kto je Tanya a získate recept na pečené fazule na oslavu úspešného štartu raketoplánu.O Vianociach na obežnej dráhe a vplyve náboženstva a povier na výskum kozmu sa v 65. epizóde Slnečnej zostavy rozprávajú Matúš Toderiška a Marián Psár.V 65. časti Slnečnej zostavy sa tiež dozviete:prečo sa na Bajkonure neštartuje 24. októbra,či sa našla stratená cherry paradajka na ISS,aké meteorické roje sledovať v decembri,či na čo slúži na palube plyšák.Zaujímavé odkazy:Stratená rajčinka na ISSAko praktizovať islam na obežnej dráheRecept na “Launch Beans”Vianočný stromček na stanici SkylabMáte otázku, žiadnu o doplnenie či len chuť na ponosovanie? Vaše postrehy píšte na na slnecnazostava@zive.sk. Čítame a odpisujeme!Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk. Na odber všetkých nových dielov našich podcastov SHARE sa môžete prihlásiť cez platformy Apple Podcasts, Google Podcasts, Spotify, Deezer a YouTube.

Pár dní pred včerajším druhým orbitálnym letom Starshipu – najväčšej vesmírnej lode histórie – sme nahrali súhrnný podcast o vylepšeniach a vývoji rakiet Elona Muska a jeho tímu.Naposledy sme sa Starshipom venovali v jednej z úplne prvých častí nášho podcastu na jar 2022. Odvtedy sa v SpaceX pohli veci míľovými krokmi a všetky novinky sme zhrnuli v informačne naloženej epizóde.Ako sa zmenili (zmenšili a zefektívnili) motory Raptor? Ako pokračuje výstavba Star Factory? Čím sú rakety Falcon 9 také fenomenálne? Aké výzvy čakali pred sobotným štartom Starshipu?O megalomanských plánoch Elona Muska sa v 64. epizóde Slnečnej zostavy rozprávajú Matúš Toderiška a Marián Psár.Máte otázku, žiadnu o doplnenie či len chuť na ponosovanie? Vaše postrehy píšte na na slnecnazostava@zive.sk. Čítame a odpisujeme!Nie ste si istí, ako si tento podcast vypočuť najlepšie? Pozrite si nášho sprievodcu podcastovými appkami.V 64. časti Slnečnej zostavy sa tiež dozviete:prečo sa Main engine cut off zmení na Most engine cut off a čo to vlastne znamená,čo je to hot staging a prečo je taký efektívny,alebo ako upravili odpalisko, aby opäť do vzduchu nevylietavali metrové kusy betónu.Taktiež sme vzdali hold prvej slovenskej družici skCUBE, ktorá po šiestich rokoch deorbitovala a pogratulovali tretej v poradí – Veronike, ktorá zhodou okolností letela do vesmíru v takmer rovnaký čas.Zaujímavé odkazy:Prípravy na Starship test“Kontaktná hiezda”, ktorá nie je hviezda, ale asteroidChytanie Super Heavy boostera “čínskymi paličkami”Turbíny na hélium na odpaľovacom stojanePorovnanie motorov Raptor 1 a Raptor 2Hot stagingPlán druhého orbitálneho letuElon Musk u RoganaElon Musk u FridmanaPodcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk. Na odber všetkých nových dielov našich podcastov SHARE sa môžete prihlásiť cez platformy Apple Podcasts,...

Dňa 13. októbra vyštartovala sonda Psyché na rovnomenný asteroid, kde preskúma jeho povrch pripomínajúci jadro našej Zeme. Nachádza sa v hlavnom páse asteroidov medzi Marsom a Jupiterom a jeho skúmaním môžeme získať cenné informácie o formovaní a deformovaní mladých planét.Medzi ciele misie patrí napríklad určiť, relatívny vek oblastí povrchu Psyché (veľký ako tri Slovenská), charakterizovať jej topografiu či zistiť, aké prvky v sebe ukrýva.O prvej misii, ktorá preskúma kovovo-silikónový svet, sa v 63. epizóde Slnečnej zostavy rozprávajú Marián Psár a Matúš Toderiška.Máte otázku, žiadnu o doplnenie či len chuť na ponosovanie? Vaše postrehy píšte na slnecnazostava@zive.sk. Čítame a odpisujeme!Nie ste si istí, ako si tento podcast vypočuť najlepšie? Pozrite si nášho sprievodcu podcastovými appkami.V 63. časti Slnečnej zostavy sa tiež dozviete:kedy dorazí sonda k asteroiduna koľkých obežných dráhach bude obiehať,či aké prístroje sa budú nachádzať na palube a čo budú merať.Zaujímavé odkazy:Info o asteroideO misii, trajektórii cesty a orbitePodcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk. Na odber všetkých nových dielov našich podcastov SHARE sa môžete prihlásiť cez platformy Apple Podcasts, Google Podcasts, Spotify, Deezer a YouTube.

Sonda OSIRIS-REx vyštartovala 8. septembra 2016 a 3. decembra 2018 dorazila k asteroidu Bennu. Nasledujúce dva roky strávila analýzou povrchu, aby našla vhodné miesto, z ktorého by bolo možné odobrať vzorku.20. októbra 2020 OSIRIS-REx pristál a horniny úspešne odobral. Z asteroidu odletel 10. mája 2021 a 24. septembra 2023 sme sa dočkali okolo 250 gramov cenného regolitu, ktorý teraz budeme skúmať.Načo je to celé dobré a ako nám to môže pomôcť pri nasledujúcom Armageddone?O transporte vesmírnych hornín z asteroidu na Zem a ich využití sa v 62. epizóde Slnečnej zostavy rozprávajú Matúš Toderiška a Marián Psár.Máte otázku, žiadnu o doplnenie či len chuť na ponosovanie? Vaše postrehy píšte na na slnecnazostava@zive.sk. Čítame a odpisujeme!Nie ste si istí, ako si tento podcast vypočuť najlepšie? Pozrite si nášho sprievodcu podcastovými appkami.V 62. časti Slnečnej zostavy sa tiež dozviete:prečo sa OSIRIS-REx premenuje a kam poletí ďalej,ako prebiehal odber vzoriek a kde nastali problémy,a kedy sa dočkáme prvých výsledkov analýz.Podcast Slnečná zostava je súčasťou nášho redakčného podcastového feedu Technologický podcast SHARE | Živé.sk | HernáZóna.sk.Na odber všetkých nových dielov všetkých našich podcastov sa môžete prihlásiť cez platformy Apple Podcasts, Google Podcasts, Spotify alebo Deezer.

Slnečná sústava je plná skál, ktoré sú veľmi zaujímavé. Napríklad preto, že nesú informácie o tom, ako vyzeral náš svet tesne po vzniku. Kde sa takéto skaly nachádzajú? Prečo sme ich zatiaľ neskúmali? A aká misia ich plánuje navštíviť? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel. Kde je Lucy? https://whereislucy.space/ Podcast vzniká v spolupráci so SME.  Podcastové hrnčeky a ponožky nájdete na stránke https://vedator.space/vedastore/ Vedátora môžete podporiť cez stránku Patreon https://www.patreon.com/Vedator_sk Všetko ostatné nájdete tu https://linktr.ee/vedatorsk Vedátorský newsletter http://eepurl.com/gIm1y5      

Človek už dávno pochopil, že stredom vesmíru nie je Zem, ani Slnko a vlastne taký stred ani neexistuje. Preto upriamil svoju pozornosť smerom von a vydal sa hľadať svety, ktoré sa môžu podobať tomu nášmu.O exoplanétach sa špekulovalo dlho, ale prvú sme oficiálne zaznamenali až v roku 1992. Dnes nám s objavovaním výrazne pomáha Webbov teleskop, ktorý dokáže zachytiť oveľa viac infračerveného žiarenia ako napríklad ten Hubblov.Spôsobov, ako detegovať exoplanétu, je niekoľko a všetky sú nepriame. Aký je rozdiel medzi tranzitom, mikrošošovkovaním či meraním uhlovej rýchlosti?O objavovaní exoplanét sa v 61. epizóde Slnečnej zostavy rozprávajú Matúš Toderiška a Marián Psár.Máte otázku, žiadnu o doplnenie či len chuť na ponosovanie? Vaše postrehy píšte na na slnecnazostava@zive.sk. Čítame a odpisujeme!Nie ste si istí, ako si tento podcast vypočuť najlepšie? Pozrite si nášho sprievodcu podcastovými appkami.V 61. časti Slnečnej zostavy sa tiež dozviete:čo sú to tulácke planéty,aký je rozdiel medzi teplým Jupiterom a subneptúnom,koľko miliárd potenciálne obývateľných planét veľkosti Zeme nájdeme v Mliečej dráhe.Podcast Slnečná zostava je súčasťou nášho redakčného podcastového feedu Technologický podcast SHARE | Živé.sk | HernáZóna.sk.Na odber všetkých nových dielov všetkých našich podcastov sa môžete prihlásiť cez platformy Apple Podcasts, Google Podcasts, Spotify alebo Deezer.Mentioned in this episode:19-26.9. (Žive, Sport,)19.9. - 26.9.2023 - AutopolisAutopolis Ford Puma

Tím architekta Augustína Ugróczyho sa dostal medzi finalistov prestížnej súťaže Moon Station, v ktorej súťažili so svojím mesačným habitatom inšpirovaným včelím plástom.Boom vesmírnej architektúry zachytil ešte v plienkach, ale nakoniec ho to prešlo. Po niekoľkých rokoch zistil, že vývoj sa posunul omnoho dopredu a s kolegami začal navrhovať obydlia nielen pre pozemšťanov. Prečo budeme na Mesiaci bývať v jaskyni, prečo bude z okna habitatu vidno na kostru dinosaura a ako sa pri plánovaní pripraviť na výrazne menšiu gravitáciu Mesiaca.O vesmírnej architektúre sa v 60. epizóde Slnečnej zostavy s Augustínom Ugrócym rozprávajú Marián Psár a Matúš Toderiška.Máte nespochybniteľné dôkazy o existencii mimozemšťanov? Vaše postrehy píšte na na slnecnazostava@zive.sk. Čítame a odpisujeme!Nie ste si istí, ako si tento podcast vypočuť najlepšie? Pozrite si nášho sprievodcu podcastovými appkami.V 60. časti Slnečnej zostavy sa tiež dozviete:ako vyzeral víťazný návrh súťaže Moon Station,prečo im prišiel šesťuholníkový tvar obydlí ako najvhodnejší,čo je to Moon Village a ako sa do tohto projektu zapojili Slováci,kto sú hydronauti a prečo je ich “koníček” veľmi dôležitý pre testovanie pobytu mimo Zeme,ako by mohlo vyzerať vzdelávanie novonarodených detí na Mesiacia či by si vedel Augustín predstaviť dožiť mimo Zemegule.Zaujímavé odkazy:Súťaž Moon StationArchitektonický ateliér ArchaPodcast Slnečná zostava je súčasťou nášho redakčného podcastového feedu Technologický podcast SHARE | Živé.sk | HernáZóna.sk.Na odber všetkých nových dielov všetkých našich podcastov sa môžete prihlásiť cez platformy Apple Podcasts, Google Podcasts, Spotify alebo Deezer.

Ste na slovo vzatí ufológovia alebo iba nadšenci do lietajúcich tanierov? Vypočujte si aktuálny diel podcastu Slnečná zostava. V 59. epizóde rozoberáme fenomén UFO.Spravodajský dôstojník David Grusch koncom júla pred kongresom USA vyhlásil, že mimozemšťania existujú, spolupracujú s vládami po celom svete a že u nás už niekoľkokrát havarovali. A aby toho nebolo málo, niektorí vraj vedia aj hocikam cestovať pomocou dimenzionálnych brán.Čo by znamenalo keby bola všetko toto pravda? Počúvajte najnovšiu epizódu Slnečnej zostavy.TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/3IRi7Ey/zatajuje-americka-vlada-fakty-byvali-americki-vojenski-dostojnici-svedcili-o-existencii-ufo/

V dnes už klasickom kúsku hard sci-fi si zahráme tajomnú virtuálnu hru, spoznáme členov záhadného spoločenstva a budeme svedkami podivného odpočtu, ktorý sa hrdinovi zjavuje na fotkách i pred zrakom. A prečo vedci páchajú samovraždy? Príbeh sa začína počas Veľkej kultúrnej revolúcie v Číne v 60. rokoch. Mladá žena, Jie Če-tchajova dcéra Jie Wen-ťie je svedkom toho, ako na jej otca, profesora fyziky, na námestí ubijú gardistky na smrť. Jie Wen-ťie sa neskôr ocitne v Mongolsku ako súčasťou programu, v ktorom „vzdelanú mládež“ vláda pošle na vidiek vykonávať ťažkú manuálnu prácu. Na vrchole kopca stála veľká parabolická anténa. Neskôr zistí, že tento kopec je vojenská základňa a veliteľom sa zíde jej expertíza, ktorú nadobudla výskumom Slnka. O knihe Problém troch telies sa v 58. epizóde Slnečnej zostavy rozprávajú Marián Psár a Matúš Toderiška. Čítali ste knižku tiež? Vaše postrehy píšte na slnecnazostava@zive.sk. Čítame a odpisujeme! Nie ste si istí, ako si tento podcast vypočuť najlepšie? Pozrite si nášho sprievodcu podcastovými appkami: V 58. časti Slnečnej zostavy sa tiež dozviete: o čom vo fyzike hovoríme ako o “probléme troch telies”, aká bola prvá odpoveď mimozemšťanov, ktorí prijali našu správu, čo má za lubom tajomný spolok Hranice poznania a čo má s tým všetkým spoločné virtuálna hra Tri telesá. Podcast Slnečná zostava je súčasťou nášho redakčného podcastového feedu Technologický podcast SHARE | Živé.sk | HernáZóna.sk. Na odber všetkých nových dielov všetkých našich podcastov sa môžete prihlásiť cez platformy Apple Podcasts, Google Podcasts, Spotify alebo Deezer.

V júni 1978 Kessler a Burton Cour-Palais predpokladali, že okolo roku 2000 vesmírny odpad predbehne mikrometeoroidy ako primárne ablatívne riziko pre obiehajúce kozmické lode. Taktiež predpovedal, že prvá zrážka dvoch satelitov sa odohrá do 30 rokov a celkom sa trafil, keď sa v roku 2009 zrazil funkčný satelit Iridium 33 s vyradeným ruským vojenským satelitom Kosmos 2251. Kesslerov syndróm popisuje dej, keď je okolo Zeme toľko objektov, že to bude zapríčiňovať ich čoraz častejšie zrážky, a tým ešte viac úlomkov vesmírneho odpadu. Dá sa tomu zabrániť? V 57. časti podcastu Slnečná zostava sa o vesmírnom odpade a jeho eliminácii zhovárajú Matúš Toderiška a Marián Psár. Nie ste si istí, ako si tento podcast vypočuť najlepšie? Pozrite si nášho sprievodcu podcastovými appkami. V aktuálnej časti podcastu Slnečná zostava sa tiež dozviete: čo má spoločný Pás asteroidov s neporiadkom okolo Zeme, ako môže odpad na obežnej dráhe ohroziť odchod civilizácie z planéty, či ako nám vo „vysávaní” odpadu pomáhajú Mesiac a naša atmosféra. Zaujímavé odkazy: Rozmiestnenie odpadu okolo Zeme Satelit s „chápadlami“ prvýkrát zachytí odpad a stiahne ho z orbity. Vieme, kedy poletí OPRAVA: V novinkách spomíname štart kapsuly Starliner, ktorú sme nesprávne nazvali Dreamliner. Za to prepáčte. Podcast Slnečná zostava je súčasťou nášho redakčného podcastového feedu Technologický podcast SHARE. Na odber všetkých nových dielov všetkých našich podcastov sa môžete prihlásiť cez platformy Apple Podcasts, Google Podcasts, Spotify alebo Deezer.

Vplyv Slnka siaha oveľa-oveľa ďalej, ako si myslíte. Ak ste za Kuiperovým pásom už nečakali žiadny zaujímavý priestor, pripravte si pravítka, pretože tu sa už bavíme o úplne iných astronomických jednotkách. Zatiaľ čo Kuiperov pás má skôr elipsovitý či „donutový” tvar, Oortov mrak je predpokladaný guľovitý priestor, ktorý definuje okraj Slnečnej sústavy a rozprestiera sa do diaľky 2 000 – 200 000 AU (0,03 až 3,2 svetelných rokov). Naša najrýchlejšia a najvzdialenejšia sonda Voyager 1 ho dosiahne až o 300 rokov a prelet bude trvať ďalších 30 000. V 56. časti podcastu Slnečná zostava sa o ozajstných hraniciach Slnečnej sústavy zhovárajú Marián Psár a Matúš Toderiška. Nie ste si istí, ako si tento podcast vypočuť najlepšie? Pozrite si nášho sprievodcu podcastovými appkami: https://zive.aktuality.sk/clanok/KaFWa78/ako-na-podcasty-aj-aplikacie-zadarmo-ponukaju-mnohe-funkcie-navyse/ V aktuálnej časti podcastu Slnečná zostava sa tiež dozviete: ako delíme kométy a odkiaľ pravdepodobne prišla väčšina z nich, ako vyzerá príliv a odliv na škále Mliečnej dráhy, či ako NASA plánovala dosiahnuť 1000 AU za 50 rokov. Zaujímavé odkazy: Denné novinky o Betelgeuse Epizóda o hviezdach Epizóda o ženách vo vesmíre Epizóda o cestovaní hlbokým vesmírom Názorná ukážka obiehania planét okolo hviezdy Podcast Slnečná zostava je súčasťou nášho redakčného podcastového feedu Technologický podcast SHARE. Na odber všetkých nových dielov všetkých našich podcastov sa môžete prihlásiť cez platformy Apple Podcasts, Google Podcasts, Spotify alebo Deezer.

Vznik (inteligentného) života na Zemi a jeho vývoj bol ovplyvnený veľmi konkrétnymi podmienkami a okolnosťami. Gravitácia, radiácia, dostupné prvky, teplota a občas nejaký asteroid spôsobili, že vyzeráme tak ako vyzeráme. Potenciálni obyvatelia iných planét by však museli prejsť diametrálne odlišným vývojom a niektoré druhy by sa dokonca nikdy nemohli sať interplanetárnymi. Prečo? V 55. časti podcastu Slnečná zostava sa o možnostiach mimozemského života zhovárajú Matúš Toderiška a Marián Psár. Nie ste si istí, ako si tento podcast vypočuť najlepšie? Pozrite si nášho sprievodcu podcastovými appkami: https://zive.aktuality.sk/clanok/KaFWa78/ako-na-podcasty-aj-aplikacie-zadarmo-ponukaju-mnohe-funkcie-navyse/ V aktuálnej časti podcastu Slnečná zostava sa tiež dozviete: na aké problémy by narazila civilizácia žijúca na planéte pokrytej vodou, prečo sa neoplatí dávať si na cudzej planéte prilbu dole, aj keď prístroje vravia, že vzduch je dýchateľný, prečo nemôžeme o živote na iných planétach premýšľať ako o rastlinách, živočíchoch a hubách, ale ako o ich analógoch, na akú prekážky narážajú civilizácie na planétach s veľkou gravitáciou a či môže existovať život založený na báze kremíka. Zaujímavé odkazy: Všetky rasy v Star Treku Seriál Alien Worlds Pupeteer (bábkar) a ostatné hlavné postavy z Prstencového sveta, ktorý sme čítali nedávno Rozsievky Rozhovor o misii Dragonfly Pomalky Video od PBS Spacetime: What If Alien life Were Sillicon-Based? Podcast Slnečná zostava je súčasťou nášho redakčného podcastového feedu Technologický podcast SHARE. Na odber všetkých nových dielov všetkých našich podcastov sa môžete prihlásiť cez platformy Apple Podcasts, Google Podcasts, Spotify alebo Deezer.

Dlhé desaťročia sme Pluto považovali za deviatu planétu, no objav pásu skál a ľadu za dráhou Neptúnu nám dal najavo, že Pluto nie je výnimočným objektom a takých ako je on, sú v Kuiperovom páse tisíce. Mnoho mesiacov v Slnečnej sústave je väčších ako on, vrátane nášho. Dokonca planétka Eris je hmotnejšia ako on. Ako sa sformoval tento pás, prečo sa Pluto nikdy nezrazí s Neptúnom, aj keď sa ich dráhy prekrývajú a čo je Oortov oblak? V 54. časti podcastu Slnečná zostava sa o Kuiperovom páse zhovárajú Marián Psár a Matúš Toderiška. Nie ste si istí, ako si tento podcast vypočuť najlepšie? Pozrite si nášho sprievodcu podcastovými appkami: https://zive.aktuality.sk/clanok/KaFWa78/ako-na-podcasty-aj-aplikacie-zadarmo-ponukaju-mnohe-funkcie-navyse/ V aktuálnej časti podcastu Slnečná zostava sa tiež dozviete: Ako na Havaji objavili Albion, prvú planétku po Plute, čo sú rezonančné obehy okolo Slnka a koľko mesiacov má v skutočnosti Pluto. Zaujímavé odkazy: Rotácia Pluta a Chárona okolo spoločného barycentra Fotky zo sondy New Horizons Podcast Slnečná zostava je súčasťou nášho redakčného podcastového feedu Technologický podcast SHARE. Na odber všetkých nových dielov všetkých našich podcastov sa môžete prihlásiť cez platformy Apple Podcasts, Google Podcasts, Spotify alebo Deezer.

Na planéte Zem v roku 2850 nášho letopočtu oslavuje Louis Wu svoje 200. narodeniny. Napriek svojmu veku je v perfektnej fyzickej kondícii vďaka koreniu na podporu dlhovekosti – „životabudiču”. Na oslave stretne Nessusa, dvojhlavého trojnohého Piersonovho bábkara, ktorý mu ponúkne tajomnú prácu. Louis nakoniec ponuku prijme, aj keď nevie, do čoho ide. K posádke sa pridajú aj Hovoriaci-so-zvieratami, obrovský chlpáč kzinskej rasy, a Teela Brown, 20-ročná žena s nadpriemerným šťastím, ktorá sa stane Louisovou milenkou. Spoločne sa vydajú k prstencovému svetu, na ktorý by sa zmestili tri milióny Zemí. Čo objavia na prstenci? O ďalšom klasickom sci-fi diele sa v 53. epizóde Slnečnej zostavy rozprávajú Marián Psár a Matúš Toderiška. Čítali ste knižku tiež? Vaše postrehy píšte na na slnecnazostava@zive.sk. Čítame a odpisujeme! Nie ste si istí, ako si tento podcast vypočuť najlepšie? Pozrite si nášho sprievodcu podcastovými appkami: https://zive.aktuality.sk/clanok/KaFWa78/ako-na-podcasty-aj-aplikacie-zadarmo-ponukaju-mnohe-funkcie-navyse/ Zaujímavé odkazy: Ako si ilustrátori predstavovali Piersonových bábkarov Podcast Slnečná zostava je súčasťou nášho redakčného podcastového feedu Technologický podcast SHARE | Živé.sk | HernáZóna.sk. Na odber všetkých nových dielov všetkých našich podcastov sa môžete prihlásiť cez platformy Apple Podcasts, Google Podcasts, Spotify alebo Deezer.

Druhý slovenský nanosatelit GRBAlpha zaznamenal po dvoch rokoch na obežnej dráhe výrazný úspech. Družica dokázala zamerať jasnosť záblesku gama žiarenia z vlaňajšieho októbra aj v momentoch, keď veľké družice zlyhali. Signál z GRB 221009A cestoval približne 1,9 miliardy rokov kým dosiahol Zem. Zaradil sa tak medzi najbližšie známe GRB (Gamma-ray burst), ktorých počiatočné alebo okamžité žiarenie trvá viac ako dve sekundy. V 52. časti podcastu Slnečná zostava sa o Marián Psár, Matúš Toderiška a ich hosť, astrofyzik Norbert Werner, profesor na Ústav teoretickej fyziky a astrofyziky na Masarykovej univerzity v Brne. Nie ste si istí, ako si tento podcast vypočuť najlepšie? Pozrite si nášho sprievodcu podcastovými appkami: https://zive.aktuality.sk/clanok/KaFWa78/ako-na-podcasty-aj-aplikacie-zadarmo-ponukaju-mnohe-funkcie-navyse/ V aktuálnej časti podcastu Slnečná zostava sa dozviete: kde sa Norbert nachádzal, keď zachytili signál z GRB 221009A, prečo sa prvýkrát použili kremíkové detektory a ako sa osvedčili, v akom štádiu je projekt CAMELOT (CubeSats Applied for Measuring and Localising Transients) a na čo bude slúžiť a čo majú gamma záblesky spoločné s bleskami. Podcast Slnečná zostava je súčasťou nášho redakčného podcastového feedu Technologický podcast SHARE. Na odber všetkých nových dielov všetkých našich podcastov sa môžete prihlásiť cez platformy Apple Podcasts, Google Podcasts, Spotify alebo Deezer.

Tento mesiac, 14. apríla sme na rakete Ariane 5 poslali do hlbín vesmíru sondu JUICE (Jupiter Icy Moons Explorer – Prieskumník Jupiterových ľadových mesiacov), ktorá bude študovať Ganymedes, Europu a Callisto. Predpokladá sa, že pod ľadovým povrchom majú značné množstvo tekutej vody, čo by z nich urobilo potenciálne obývateľné prostredie. Táto výskumná časť potrvá od júla 2031 a v roku 2035 je naplánovaný koniec – sondu pošleme voľným pádom na povrch Ganymeda. Zaujímavý je však aj samotný let k Jupiteru, ktorý zahŕňa niekoľko obehov okolo Venuše. Prečo je to tak? V 51. časti podcastu Slnečná zostava sa o nedávno odštartovanej misii JUICE zhovárajú Marián Psár a Matúš Toderiška. Nie ste si istí, ako si tento podcast vypočuť najlepšie? Pozrite si nášho sprievodcu podcastovými appkami: https://zive.aktuality.sk/clanok/KaFWa78/ako-na-podcasty-aj-aplikacie-zadarmo-ponukaju-mnohe-funkcie-navyse/ V aktuálnej časti podcastu Slnečná zostava sa tiež dozviete: akých 11 prístrojov sa nachádza na palube a v ktorom majú prsty aj slovenskí vedci z Košíc, prečo nepošleme JUICE “priamou” cestou k Jupiteru, ale pomôžeme si gravitáciou blízkych planét, a ako a kedy môžete sledovať vrchol meteorického roja Lyridy. Zaujímavé odkazy: Znázornenie preletov JUICE okolo Zeme a Venuše cestou k Jupiteru Zoznam podivných a nasilu pozliepaných skratiek vesmírnych misií Podcast Slnečná zostava je súčasťou nášho redakčného podcastového feedu Technologický podcast SHARE. Na odber všetkých nových dielov všetkých našich podcastov sa môžete prihlásiť cez platformy Apple Podcasts, Google Podcasts, Spotify alebo Deezer.

Kde sa nachádza Voyager 2 a kam zmizol z horoskopov Hadonos? Vy ste sa pýtali, my sme robili, čo sa dalo. Drahí priatelia, ďakujeme za počúvanie 50 dielov a zopár live streamov! Tentoraz sme sa pri výbere tém chceli nechať inšpirovať vami. Niektoré mali vedecké vysvetlenie, pri niektorých sme išli (Marián) do hlbokej filozofie. Bavili sme sa o hraniciach Slnečnej sústavy, osídľovaní Marsu či vymazania Pluta z klubu planét. V 50. časti podcastu Slnečná zostava na otázky sledovačov s radosťou i humorom odpovedajú Matúš Toderiška a Marián Psár. Nie ste si istí, ako si tento podcast vypočuť najlepšie? Pozrite si nášho sprievodcu podcastovými appkami: https://zive.aktuality.sk/clanok/KaFWa78/ako-na-podcasty-aj-aplikacie-zadarmo-ponukaju-mnohe-funkcie-navyse/ V aktuálnej časti podcastu Slnečná zostava sa tiež dozviete: či existuje vesmírna láska, ako ďaleko sa nachádza 5 sond, ktoré už opustili Slnečnú sústavu, koľko hviezd na oblohe dokážeme rozoznať, a ako dlho bude žiť vesmír a čo bude na konci. Zaujímavé odkazy: Kniha Prstencový svet od Larryho Nivena, ktorú rozoberieme v epizóde 7. mája Krásna animácia blížiaceho sa testovacieho orbitálneho letu Starshipu Inklinácia Pluta voči ekliptike Pluto a Cháron v porovnaní s USA Apka na sledovanie nočnej oblohy Star Chart Porovnanie Slnečnej sústavy, Kuiperov pás a Oortov oblak Poloha Voyagerov, Pioneerov a New Horizons na ceste zo Slnečnej sústavy Rozhovor Lexa Fridmana s Elonom Muskom Ako sa bude vyvíjať vesmír a ako zomrie Kniha Richard Wiseman – Quirkology Kniha Marcel Grün – Je astrologie věda? Podcast Slnečná zostava je súčasťou nášho redakčného podcastového feedu Technologický podcast SHARE. Na odber všetkých nových dielov všetkých našich podcastov sa môžete prihlásiť cez platformy Apple Podcasts, Google Podcasts, Spotify alebo Deezer.

Vitamín D v lete? Toxicita? Déčko a depresia? A čo vitamín D v súvislosti s PMS či erekciou, tesťákom alebo výkonom? Asi najkomplexnejší podcast o vitamíne D, ktorý nájdeš v našich končinách. Celý diel vrátane bonusu nájdeš na herohero.co/fitclan.

Od prvých pokusov tlačenia príveskov na kľúče sa trojrozmerná tlač dostala až do vesmíru. Ako sme informovali v novinkách v minulej časti, raketa dosiahla Max Q a úspešne sa oddelil prvý stupeň, no, bohužiaľ, nezažal sa vákuový motor na druhom stupni a raketa sa nad hranicu vesmíru nakoniec nedostala. Čo je také výhodné na výrobe rakiet 3D tlačou a ako vyzerá budúcnosť tejto technológie? V 49. časti podcastu Slnečná zostava sa o plastovej i kovovej 3D tlači rozprávajú Matúš Toderiška a Marián Psár. Nie ste si istí, ako si tento podcast vypočuť najlepšie? Pozrite si nášho sprievodcu podcastovými appkami: https://zive.aktuality.sk/clanok/KaFWa78/ako-na-podcasty-aj-aplikacie-zadarmo-ponukaju-mnohe-funkcie-navyse/ V aktuálnej časti podcastu Slnečná zostava sa tiež dozviete: že jedna vrstva tlače je hrubá ako 1/20 ľudského vlasu, o koľko menej súčiastok treba vyrobiť, ak si pomôžete 3D tlačou, alebo za koľko dní dokáže Relativity Space postaviť svoje rakety. TIP: Zaujímavé odkazy k téme: Rakety Relativity Space 3D tlač rakety Terran R 3D tlač rakety Terran 1 20-minútová časť o Relativity Space od Veritasium 3D tlač malých súčiastok z prášku Podcast Slnečná zostava je súčasťou nášho redakčného podcastového feedu Technologický podcast SHARE. Na odber všetkých nových dielov všetkých našich podcastov sa môžete prihlásiť cez platformy Apple Podcasts, Google Podcasts, Spotify alebo Deezer.

Hosťom novej epizódy podcastu o vizuálnom umení bol konceptualistu Ľubomír Ďurček. Výtvarníčka Monika Pascoe Mikyšková sa s ním porozprávala o jeho sérii fotografii s názvom zachytávajúcich subtílnu akciu v prírode.