Chrobák v hlave_FM

Na Slovensku tento týždeň štartujú Majstrovstvá Európy vo futbale hráčov do 21 rokov. Je futbal iba voľnočasová zábavka, kolotoč peňazí, priestor pre agresívne a nacionalistické prejavy, alebo aj fenomén, ktorý reflektuje dôležité spoločenské tendencie? Prečo vo futbale nehľadať iba výsledky zápasov, ale aj umelecké, etické, filozofické či technologické otázky – téma Chrobáka v hlave so Zuzanou Botikovou, športovým redaktorom Martinom Kaiglom a filozofom Michalom Liptákom.

V dobe, keď sa v spoločnosti prehodnocujú úlohy žien a mužov, na internete sa objavujú ženy, takzvané tradwives, ktoré s hrdosťou zastávajú úlohu gazdiniek, matiek a opôr rodiny. Je to slobodná voľba, nostalgická romantika alebo politická agitka? Zuzana Botiková sa s českou sociálnou antropologičkou a odborníčkou na sociálne siete Marií Heřmanovou rozprávajú aj o širšom kontexte tvorcov obsahu na internete a kritických momentoch nedávnej minulosti, ktoré ich témam dodali nový étos aj pátos.

Okrúhle výročia dôležitých historických udalostí často podnecujú k pozastaveniu sa, reflexií ale aj možnému prisvojeniu si niektorej interpretácie dejín. Ako to vyzerá na Slovensku 80. rokov od skončenia 2. svetovej vojny? Kto a ako formuje verejný diskurz? Ktoré historické momenty tohto konfliktu ešte nemáme poriadne zmapovené? A má sa chodiť na verejné oslavy? Do Moskvy? Do Londýna? Či do Banskej Bystrice? Zuzana Botiková sa práve v Banskej Bystrici rozpráva s historikom Antonom Hruboňom.

Hostkou Zuzany Botikovej je slovenská novinárka Veronika Cosculluela. V jej debute "Scvrknutý svet" (Absynt, 2025) sa venuje téme väzenstva na Slovensku. Zaujímalo ju, ako rozmýšľajú o tejto téme ľudia, ktorí tento uzavretý systém tvoria. Čo sa deje v hlave človeka, ktorý prichádza do väzenia, kde má stráviť niekoľko dlhých rokov? Čo zahŕňa práca dozorcu? A tuší väzeň chystajúci sa na slobodu, ako sa veľmi sa ten svet zmenil, kým bol on zatvorený?

Veľa sa hovorí o zoznamovaní (a s tým spojených úskaliach) v časoch digitálnych technológií, menej sa hovorí o udržiavaní existujúcich partnerských vzťahov. Práve na tému prítomnosti digitálnych technológií vo vzťahoch sa zameral nedávny výskum Sociologického ústavu SAV. Čo považujeme za bežné zdieľať so svojím partnerom alebo partnerkou? Majú ľudia okolo seba prípady technologicky sprostredkovaného násilia? Kedy ide pri zdieľaní prístupu do mobilu či lokalizácie o vyjadrenie dôvery a lásky, a kedy to začne naberať toxické kontúry kontroly a žiarlivosti? Na otázky odpovedá sociálna antropologička Zuzana Sekeráková Búriková a sociologička Viera Poláková.

V roku 2025 si pripomíname 80. rokov od skončenia 2. svetovej vojny. Výročia často prinášajú priestor zamyslieť sa nad našim miestom v dejinách. Kam v tomto premýšľaní patrí Slovensko a jeho vojnová oportunistická podoba? Kto bol vlastne Jozef Tiso? Pre večných ľudákov a gardistov martýr, pre iných hanebná súčasť fašistickej mašinérie, hanba slovenskej histórie. Divadlo Pavla Országha Hviezdoslava uviedlo hru Hitlerov prezident, ktorá je pátraním, nemilosrdným spytovaním a hľadaním dôvodov, ktoré kňaza premenili na vraha. Podľa tvorcov je to hra o záchrane slobody a demokratických hodnôt, ale aj o viere, že z hrôz minulosti sa môže zrodiť nádej a odhodlanie. Inscenácia vznikla aj ako reakcia na nebezpečne sa meniacu situáciu v našej krajine a naprieč svetom. Vieme aktualizovať historickú postavu pre potreby súčasnosti? Nie je to už trochu únavné, či neskoro? Zuzana Botiková sa o Hitlerovom prezidentovi bude rozprávať s autorkou textu divadelnej predlohy, spisovateľkou a novinárkou Ľubou Lesnou.

Každý štvrtý dospelý Slovák pravidelne pociťuje výrazné pocity osamelosti a každý piaty nemá dostatok sociálnych kontaktov. Tieto výsledky priniesol rozsiahly epidemiologický výskum realizovaný na Slovensku na jeseň roku 2024. Pocity osamelosti sú častejšie u žien ako u mužov a najviac ich vnímajú starší ľudia vo veku 65+ rokov. Tieto pocity tiež úzko súvisia s vyšším rizikom výskytu symptómov depresie, úzkosti a iných psychických ťažkostí. Okrem toho sa spájajú s rizikovým správaním, ako je nadmerná konzumácia alkoholu či nadmerné používanie sociálnych sietí. Ako liečiť pandémiu osamelosti? Téme sa venuje projekt DISCONNECT, ktorý realizuje Katedra psychológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. V Chrobákovi v hlave o ňom bude hovoriť psychológ Michal Hajdúk, vedúceho projektu DISCONNECT a sociológ Daniel Gerbery z Katedry sociológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

Nevkusné šuštiaky, podnikateľský barok, mafia ale aj obdobie nespútanej transformácie. Aj s tým sa nám spája obdobie 90. rokov. Po páde totalitného režimu to u nás vyzeralo tak, že rýchlo treba dobehnúť zameškané, bez ohľadu na spôsob či povolené straty. Slovensko sa nadýchlo do novej existencie a už muselo bojovať o to, aby nebolo označené za „čiernu dieru na mape Európy“. Ako hodnotíme 90. roky s odstupom už pomaly troch desaťročí? Kto sú víťazi a kto porazení transformácie? A môžeme pociťovať nostalgiu za tak zvláštnym obdobím? Otázky do diskusie pre Zuzanu Botikovú a historika Mateja Ivančíka z Univerzity Komenského.

Odliv mozgov z regiónov do veľkých miest, či rovno do zahraničia. Duševné zdravie, digitálne zručnosti, ale aj klimatická úzkosť. To sú témy, ktoré zaujímajú dnešných mladých ľudí. Rozumieme im a vieme im s nimi pomôcť? Národný inštitút vzdelávania a mládeže nedávno zverejnil Správu o mládeži, ktorej zistenia Zuzana Botiková rozoberie s koordinátorkou projektu, Martinou Dorič.

Zatiaľ čo politici sa vyhýbajú diskusným formátom, administrátori spravodajských stránok regulujú diskusné komentáre, intelektuáli usporadúvajú verejné diskusie v okresných mestách. Vieme sa ešte medzi sebou rozprávať? Alebo sa rozprávame iba s tými, s ktorými si máme čo povedať? O čom, s kým a prečo má spoločenská diskusia ešte zmysel sa bude Zuzana Botiková rozprávať s dvomi bývalými moderátormi diskusnej relácie Chrobák v hlave – Jakubom Joštom a Fedorom Blaščákom.

Aká je súčasná Amerika? To je téma, ktorej sa bude Zuzana Botiková venovať v rozhovore s novinárkou Janou Ciglerovou, žijúcou takmer 10 rokov v Spojených štátoch. V českom Deníku N jej pravidelne vychádza stĺpček Americký deník, v ktorom na bežných, denno-denných zážitkoch ilustruje život v súčasnej Amerike. Čo stojí za opätovným zvolením Donalda Trumpa za amerického prezidenta, ako sa prisťahovalci začleňujú do väčšinovej spoločnosti a prečo humor či showbiznis nespája tak ako kedysi? Viac v Americkej elégií dneška.

Vysielanie na sviatok Troch kráľov venujeme diskusii o súčasných „vládcoch“, technologických feudáloch a poddanskej mentalite. Aké tipy lídrov rozlišujú sociálni vedci, ako sa mení ich prejav v časoch sociálnych sietí a prečo sa so Slovákmi (nielen v poslednom období) spája prívlastok holubičieho národa či post-sedliakov? Zuzana Botiková sa o týchto témach rozprávala so sociológom a publicistom Dominikom Želinským.

Rozprávanie s novinárom, prekladateľom, copywriterom a komentátorom Samom Marcom o politike.

S Andrejom Majerníkom, bývalým členom súdnej rady o jej fungovaní a na čo slúži.

So sociológom Dominikom Želinským zo SAV o tom, aké sú naše volebné vzorce.

Akým spôsobom sa o nej rozprávame, ako ju vnímame, ako ju kritizujeme, vieme kam sa uberá, dá sa nejako zadefinovať?

Maximilián Mucska Bespoke je značkou, kde remeselník znamená tvorcu luxusu svetového merítka. Zakladateľom je otec Maximilián. Krajčír, ktorý tvorí na zákazku už viac ako 40 rokov. Postupne zaúčal do tajomstiev krajčírskeho remesla aj syna Patrika. Druhý syn Erik má na starosti obchod, marketing a manažovanie salónu. Spoločne vytvorili rodinný podnik, ktorý sa venuje výrobe pánskych oblekov na mieru. Na jednom mieste strihajú, šijú aj predávajú. Zákazník môže nazrieť krajčírom priamo pod ruky

Jakub Jošt sa rozprával s Radom Tomekom, ktorého poznáte pod prezývkou DJ Kinet, o hudobno-tanečnom priemysle na Slovensku.

V súvislosti s nedávnym útokom na Filozofickej fakulte UK v Prahe aj s útokom na Zámockej ulici v Bratislave, sme sa pozreli na využívanie psychológie ako nástroja štátnej politiky na disciplinovanie obyvateľstva. Hosťom bol zakladateľ a riaditeľ IPečka Marek Madro.

Jakub Jošt sa sa rozprával s antropológom a autorom knihy esejí Postsediaci, Jurajom Buzalkom.

O prebiehajúcej vojne v pásme Gazy sa Jakub Jošt rozprával s ľudskoprávnym aktivistom Kamilom Kandalaftom.

O aktuálnej situácii v súvislosti s vojnou na Ukrajine, sme sa rozprávali s bezpečnostným analytikom a odborníkom na obranné plánovanie Vladimírom Bednárom.

V Chrobákovi v hlave_FM sme sa rozpráali o podnikaní na Zemi s cieľom ísť do vesmíru. Jakub Jošt si pozval Ondreja Farkasa, ktorý pracuje vo firme Spacemanic, ktorá sa zaoberá vývojom a výrobou komponentov pre vesmír.

Do Chrobáka v hlave_FM si Jakub Jošt pozval na tému “Koho znervózňuje LGBTI+?” reklamného tvorcu Róberta Slováka a lekára Petra Križana.

Prečo je dôležité vedu prezentovať verejnosti a ako ju prezentovať širokým masám? Na túto tému sme sa rozprávali s redaktormi Denníka N Zuzanou Vitkovou a Petrom Koubským.

Jakub Jošt sa na tému výskumu, vývoja a inovácií rozprával s Michelou Krškovou, prvou Chief Innovation Officer slovenskej vlády a zároveň tajomníčkou Rady vlády Slovenskej republiky pre vedu, techniku a inovácie.

Na tému bujnejúcich obchodných centier na Slovensku a predovšetkým v Bratislave sa Jakub Jošt rozprával s Adrianom Gubčom z portálu YIMBA.

O rozvoji slovenského, predovšetkým dokumentárneho filmu, sa Jakub Jošt rozprával s filmovým producentom Matejom Sotníkom, ktorý sa podelil aj o zážitky z tohtoročného Berlinale.

Čo je to umelá inteligencia a máme sa obávať, že nás zničí? Na túto tému debatovali s Jakubom Joštom traja hostia. Mária Bieliková z Kempelenovho inštitútu inteligentných technológií, Martin Takáč z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave a Michal Trnka z Gerulata Technologies.

Jakub Jošt sa rozprával o knihe Hrobári slovenskej politiky s jej autorom Radom Baťom.

O budúcnosti, minulosti a definícii slovenskej pravice sa Jakub Jošt rozprával so sociológom Michalom Vašečkom.

Projekt novej nemocnice Rázsochy bol zahrnutý do tzv. plánu obnovy, podľa ktorého sa má postaviť nemocnica s cca 650 lôžkami. Projekt je však z viacerých dôvodov kritizovaný. Jakub Jošt sa na tému nemocnice v Rázsochách pozrel z projektovo-manažérskeho a politického uhla a pozval si do štúdia bývalú štátnu tajomníčku a odborníčku na zdravotníctvo Janu Ježíkovú.

Jakub Jošť sa rozprával so sociológom Dominikom Želinským zo Slovenskej akadémie vied o dianí v politike počas krízových rokov definovaných pandémiou aj vojnou na Ukrajine.

Ako funguje a ako je financovaná naša zdravotná starostlivosť? Je toto financovanie nastavené efektívne a spravodlivo? O tejto téme sa Jakub Jošt rozprával s Adamom Marekom z Útvaru hodnoty za peniaze.

Matej Jurášek nedávno vstúpil do verejnej diskusie otvoreným rozhovorom o svojej minulosti v extrémistických skupinách. Jakub Jošt sa s ním rozprával o tom, ako sa v spoločnosti chuligánov ocitol, čo ho na tom priťahovalo a ako sa z tohto prostredia vyviazal.

Hosťom Jakuba Jošta bol bývalý moderátor a zakladateľ programu Chrobák v hlave_FM a súčasný predseda Nadácie otvorenej spoločnosti Fedor Blaščák, ktorý je aj autorom námetu k dokumentárnemu seriálu ŠTB: Prísne tajné. Rozprávali sa o tom, prečo takýto seriál vznikol, ako ŠTB fungovala a čo všetko sa dá pochopiť cez dejiny fungovania totalitnej štátnej polície.

15. októbra 1844 sa narodil Friedrich Nietzsche. O jeho filozofickom odkaze sa Jakub Jošt rozprával s filozofom Jozefom Majerníkom a Lukášom Makovickým, ktorý sa venuje politickej filozofii.

Témou Chrobáka v hlave_FM bola medzinárodno-právna úprava v súvislosti s použitím nukleárnych alebo jadrových zbraní a hosťom Jakuba Jošta bol Michal Onderčo, profesor medzinárodných vzťahov na Erazmovej univerzite v Rotterdame.

Jakub Jošt sa rozprával s bývalým vysokoškolským pedagógom a diplomatom Františkom Hruškom a Patriziou Prando Šušovou z Katerdry politológie Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela, o nedávnom volebnom úspechu radikálnej talianskej pravicovej strany, ale aj o kontextoch v medzinárodnej politike.

Hosťom Jakuba Jošta bol Filip Sedov, ktorý sa nedávno pred Národnou radou dostal do polemiky so zástupcami Občianskeho tribunálu, obhajujúcich Vladimira Putina. Filip Sedov je v Rusku narodený politológ a politický vedec žijúci na Slovensku.

Jakub Jošt sa rozprával s pedagógom, advokátom, bývalým politikom Radoslavom Procházkom o tom, aký význam má ústava pre spoločnosť.

Aký je vzťah Slovákov k železničnej doprave? S čím sú spokojní a naopak, čo je podľa cestujúcich najväčší problém? A ako je to s financovaním železníc? Nielen o tom sa Jakub Jošt rozprával s bývalým riaditeľom Železničnej spoločnosti Slovenska Filipom Hlubockým.