POPULARITY
Andrej Danko otvorene kritizuje predsedu vlády, ktorý zostáva ticho. Namiesto neho hovoria ministri a poslanci.Jednu krízu vládnej koalície v zložení Smer, Hlas a SNS sa podarilo zažehnať v marci, zdá sa však, že na spadnutie je ďalšia. Koaličná rada nezasadá týždne, vládne strany sa sporia aj pre transakčnú daň. Zatiaľ, čo Robert Fico rieši list pre televízie a koaličných partnerov o nedeľných debatách, Andrej Danko ho v týchto reláciách otvorene kritizuje.O tom, čo sa to znova deje vo vládnej koalícii sa budem rozprávať so šéfom oddelenia politiky Martinom Slizom.
Andrej Danko otvorene kritizuje predsedu vlády, ktorý zostáva ticho. Namiesto neho hovoria ministri a poslanci.Jednu krízu vládnej koalície v zložení Smer, Hlas a SNS sa podarilo zažehnať v marci, zdá sa však, že na spadnutie je ďalšia. Koaličná rada nezasadá týždne, vládne strany sa sporia aj pre transakčnú daň. Zatiaľ, čo Robert Fico rieši list pre televízie a koaličných partnerov o nedeľných debatách, Andrej Danko ho v týchto reláciách otvorene kritizuje.O tom, čo sa to znova deje vo vládnej koalícii sa budem rozprávať so šéfom oddelenia politiky Martinom Slizom.
Čo všetko je schopný urobiť premiér tejto krajiny aby zakryl svoju neschopnosť riešiť reálne problémy Slovenska? Premiérskou témou je kvalita života na Slovensku a od toho Fico neustále uteká, hovorí expremiérka Iveta Radičová. Podľa nej sa premiér Fico dnes už ani netají snahou zmeniť režim na Slovensku, vládnuť krajine však zjavne nevie. Reč bude aj o zásadnej zmene chorého zdravotníctva.Pri príležitosti osláv konca Druhej svetovej vojny navštívil slovenský premiér Moskvu a tam rokoval priamo s Vladimírom Putinom, ktorý dnes vedie vojnu na Ukrajine. Opozícia v tom má jasno a označila to za akt vlastizrady a kolaborácie s nepriateľskou mocnosťou. Medzitým ako sa slovenský premiér klaňal vládcovi Kremľa, sa však štát, ktorý vedie - či by ho aspoň viesť mal, rozpadá doslova v priamom prenose.Stav verejných financií sa napriek opakovanej konsolidácií, ktorá nám zvýšila dane a zhoršila služby štátu, príliš nezlepšil no a to nás čaká ešte ďalšie uťahovanie opaskov. Zatiaľčo vláda siahla na daňové bonusy na deti či šikanuje podnikateľov bizarnou transakčnou daňou, sama sa uskromniť odmieta. Ministrom rapídne narástli platy, šéf rezortu vnútra objednal pre policajtov kávové uniformy a počítače za tritisíc no a pod rukami PPA nám tu rozkvitli penzióny - nepenzióny.Namiesto riešenia reálnych problémov sa ale vládna koalícia neustále zaoberá sama sebou, útočí na média či mimovládny sektor no a dokonca vedie ľúty boj za práva extrémistu Bombica či konšpirátora Kotlára..Asi najlepšie úpadok štátu definoval šéf NKÚ, ktorý v rozhovore pre Aktuality povedal, že ministerstvo zdravotníctva ovládli lobisti a štát v oblasti zdravia na verejný záujem jednoducho rezignoval. Kam teda smeruje Slovensko pod touto vládou? Podarí sa Robertovi Ficovi uniesť krajinu z Európy a dokedy sa vôbec dá tento Potemkin - vydávaný za štát, ešte predstierať a imitovať modernú a funkčnú demokraciu? Naozaj práve toto voliči chcú a stačí im to? No a kde je silná, jednotná a najmä zmysluplná alternatíva politickej opozície? Témy pre bývalú premiérku a profesorku sociológie Ivetu Radičovú.Stále častejšie som svedkom "úteku od slobody," kde mnohým ľuďom je sloboda na príťaž. Máme v sebe veľký potenciál prispôsobovania sa, ktorý v nás táto vládna garnitúra živí vetami typu: Nechajme Rusa, veď on raz odíde. Nie, neodíde. Keď raz príde, buď ho pošlete preč alebo zostane - v našich hlavách, " hovorí expremiérka Radičová. Kto sme, k akým hodnotám sa hlásime a kde patríme, to je podľa nej dnes absolútne kľúčová téma politiky. Počúvate Ráno Nahlas, dnes s bývalou premiérkou a sociologičkou Ivetou Radičovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
0:15 – Ako vyzerala atmosféra pred Bazilikou sv. Petra vo štvrtok na poludnie 1:40 – Aké sú hypotézy, prečo sa natiahlo čakanie na prvý čierny dym v stredu večer 5:30 – Čo sa dialo pred prvým dymom čierneho sfarbenia 8:10 – Koho videli novinári ako najsilnejšieho karidnála v prvom hlasovaní
Za vlád Smeru a Hlasu už mala stáť špičková koncová nemocnica v Bratislave na štyroch rôznych miestach. Robili sa analýzy, pripravovali pozemky, búralo sa. Stálo nás ťažké milióny eur. Nakoniec sa má stavať inde. Nemocnicu za miliardu a tristo miliónov eur, odkopírovanú z Prešova, bude stavať ministerstvo obrany v Bratislavských Vajnoroch.Čo bude medzitým robiť minister zdravotníctva a čo hovorí na to, že sa opozícia Hlasu posmieva, že jej Smer zobral ďalšie ministerstvo? A bude už toto určite posledný plán a nemocnicu naozaj postavíme?Zatiaľ čo na mamičku s deťmi padne omietka a zraní ich, alebo v nemocnici na infekčnom lozia šváby a ľudia sa sami v zbierkach skladajú na rekonštrukcie v nemocniciach, premiér rieši zastavenie nákupov mRNA vakcín a hlasno podporuje splnomocnenca, ktorí má očkovaných ľudí za modifikované kukurice a vedcov za tragédov. Čo na to hovorí minister zdravotníctva, ak jeho kolega minister školstva odkazuje, že to je hanba?Braňo Závodský sa rozprával s ministrom zdravotníctva Kamilom Šaškom.
Tento denný podcast, vytváraný s pomocou umelej inteligencie, ponúka unikátny a efektívny spôsob, ako sa dozvedieť o najzaujímavejších udalostiach a článkoch dňa. Umelej inteligencii sa darí analyzovať obrovské množstvo informácií z rôznych zdrojov, aby vybrala tie najrelevantnejšie a najpútavejšie obsahy pre širokú škálu poslucháčov. Každá epizóda je navrhnutá tak, aby poskytla hlboký ponor do vybraných tém, od politiky cez vedecké objavy, až po kultúrne udalosti, a to všetko podané informatívne, prístupne a bez emócií. Podcast je ideálnym spoločníkom pre zaneprázdnených ľudí, ktorí hľadajú pohodlný spôsob, aby zostali informovaní o svetovom dianí bez nutnosti tráviť hodiny čítaním rôznych zdrojov, čím poskytuje efektívny a príjemný spôsob, ako prijímať správy.
V tejto časti LTB sme sa rozprávali s Pavlom Piešťanským, viceprezidentom RÚZ, ktorý v rozhovore vysvetľuje, ako vyzerá súčasný trh práce a či potrebujeme na Slovensku zamestnávať cudzincov. Ako využiť kvalifikovaných pracovníkov zo zahraničia pre rast našej ekonomiky a prečo je náš trh práce ohrozený? O tom všetkom v novej časti LTB.Táto epizóda ti prináša pohľad na dôležité témy priamo z perspektívy tých, ktorí ovplyvňujú ekonomické smerovanie Slovenska.
Neutíchajúce protesty, odpor voči nominantom ministerstva kultúry a destabilizované fondy - zdá sa, že nominantka SNS vo vedení rezortu kultúry Martina Šimkovičová má problémov viac, ako dosť.Pred jej rezortom vo štvrtok a piatok prebiehala protestná performancia, ktorá vládnej moci nie je po chuti. Problémy s dotačnými schémami dopadajú na nezriaďované kultúrne projekty, ale aj na folklórnu tvorbu. V regióne sa našli aj taký, ktorí hovoria o kultúrnej hanbe.Slovenská národná strana dokonca vyzvala Ministerstvo vnútra a políciu, aby bezodkladne zabezpečili poriadok pred Ministerstvom kultúry."Je nepredstaviteľné, aby v zmysle súčasne platných zákonov boli takýmto spôsobom blokované vstupy do ministerstva ako ústredného orgánu štátnej správy...Slovenská národná strana vyzýva na bezodkladný zákrok voči týmto ľuďom a na zabezpečenie verejného poriadku, a bezpečnosti v okolí ministerstva kultúry. Je to vyslovene trápne, ak musíme takýmto spôsobom apelovať na zabezpečenie poriadku v okolí budovy, kde sídli ministerstvo kultúry," oznámilo tlačové oddelenie SNS.Ohrozených je pritom niekoľko folklórnych festivalov, ktoré sú zatiaľ bez finančnej podpory. Deje sa tak napriek tomu, že detské folklórne festivaly už zachraňoval minister Rudolf Huliak zdrojmi z Tiposu a folkloristom financie prisľúbila aj samotná ministerka. Tá momentálne obviňuje šéfa FPU Ondreja Špotáka.O kultúrnom dianí v Banskobystrickom kraji pre Aktuality Nahlas hovorila kolegyňa Ivana Zigová.Zatiaľ, čo Slovenská národná galéria svojho nového šéfa Juraja Králika pozná, Andrea Predajňová zatiaľ oficiálne Slovenské národné múzeum nevedie. O situácii v Betliari, ale aj o tom, kto je bývalá hovorkyňa generálnej prokuratúry hovorila kolegyňa Kristína Braxatorová, ktorá sa dlhodobo venuje aj Slovenskej národnej galérii.
Neutíchajúce protesty, odpor voči nominantom ministerstva kultúry a destabilizované fondy - zdá sa, že nominantka SNS vo vedení rezortu kultúry Martina Šimkovičová má problémov viac, ako dosť.Pred jej rezortom vo štvrtok a piatok prebiehala protestná performancia, ktorá vládnej moci nie je po chuti. Problémy s dotačnými schémami dopadajú na nezriaďované kultúrne projekty, ale aj na folklórnu tvorbu. V regióne sa našli aj taký, ktorí hovoria o kultúrnej hanbe.Slovenská národná strana dokonca vyzvala Ministerstvo vnútra a políciu, aby bezodkladne zabezpečili poriadok pred Ministerstvom kultúry."Je nepredstaviteľné, aby v zmysle súčasne platných zákonov boli takýmto spôsobom blokované vstupy do ministerstva ako ústredného orgánu štátnej správy...Slovenská národná strana vyzýva na bezodkladný zákrok voči týmto ľuďom a na zabezpečenie verejného poriadku, a bezpečnosti v okolí ministerstva kultúry. Je to vyslovene trápne, ak musíme takýmto spôsobom apelovať na zabezpečenie poriadku v okolí budovy, kde sídli ministerstvo kultúry," oznámilo tlačové oddelenie SNS.Ohrozených je pritom niekoľko folklórnych festivalov, ktoré sú zatiaľ bez finančnej podpory. Deje sa tak napriek tomu, že detské folklórne festivaly už zachraňoval minister Rudolf Huliak zdrojmi z Tiposu a folkloristom financie prisľúbila aj samotná ministerka. Tá momentálne obviňuje šéfa FPU Ondreja Špotáka.O kultúrnom dianí v Banskobystrickom kraji pre Aktuality Nahlas hovorila kolegyňa Ivana Zigová.Zatiaľ, čo Slovenská národná galéria svojho nového šéfa Juraja Králika pozná, Andrea Predajňová zatiaľ oficiálne Slovenské národné múzeum nevedie. O situácii v Betliari, ale aj o tom, kto je bývalá hovorkyňa generálnej prokuratúry hovorila kolegyňa Kristína Braxatorová, ktorá sa dlhodobo venuje aj Slovenskej národnej galérii.
Európska únia zaostáva v digitalizácii a inováciách. Slovenské firmy brzdí nedostatok financií aj pracovníkov „Európska únia čelí čoraz väčšiemu zaostávaniu za Spojenými štátmi americkými a Čínou v oblasti konkurencieschopnosti, digitalizácie a priemyselného rozvoja,“ upozorňuje Emil Fitoš, prezident IT Asociácie Slovenska a generálny riaditeľ Slovenského centra digitálnych inovácií. V rozhovore poukazuje na nedostatočné systémové reformy, fragmentovaný vnútorný trh EÚ a prebytok regulácií, ktoré brzdia európske podniky aj slovenské firmy. „Európa je preregulovaná a úplne zaspala v oblasti umelej inteligencie,“ konštatuje E. Fitoš s odvolaním sa na Draghiho správu, ktorá pomenovala úpadok európskej konkurencieschopnosti. Zatiaľ čo Spojené štáty investujú do takzvanej reindustrializácie a technologickej sebestačnosti, Európa sa len pomaly spamätáva z dôsledkov zmeškaných príležitostí. Dokument Kompas konkurencieschopnosti, ktorý predstavila Európska komisia začiatkom tohto roka, E.Fitoš víta, no upozorňuje, že „dokument vyvoláva rovnako veľa otázok, ako dáva odpovedí“. Zároveň varuje, že kombinovanie starých a nových prístupov bez jasnej stratégie môže viesť k vnútorným konfliktom: medzi zelenými cieľmi a potrebou zvýšiť konkurencieschopnosť. Na úrovni Slovenska sú bariéry ešte výraznejšie. Firmy narážajú na nedostatok financií, kvalifikovaných pracovníkov a nadmernú národnú reguláciu. „V prieskume Industry Forum označilo šesťdesiat percent priemyselných podnikov financie za hlavnú prekážku digitalizácie,“ hovorí E. Fitoš. Zároveň poukazuje na akútny nedostatok odborníkov, pričom v samotnom IT sektore chýba 15 až 20-tisíc ľudí. Krátkodobé riešenia, ako je flexibilnejšia imigračná politika, pomáhajú len čiastočne. Dlhodobú zmenu môže priniesť iba reforma vzdelávacieho systému. „Z vysokých škôl odchádza päťdesiat percent absolventov, ktorí nepracujú v odbore, ktorý vyštudovali. Štát tak financuje niečo, čo ekonomika nepotrebuje.“ Európska únia čelí nevyhnutnosti rozhodnúť sa – či bude pokračovať v zelenej transformácii bez ohľadu na ekonomické dôsledky, alebo urobí kompromisy, ktoré umožnia technologický rozvoj a vyššiu produktivitu. Využívajú slovenské podniky digitálne technológie efektívne? Aké kroky by malo Slovensko podniknúť, aby sa stalo atraktívnejším pre investície do technologických inovácií? Odpovede na tieto a viacero ďalších otázok sa dozviete vo videorozhovore: https://www.trend.sk/ekonomika/europa-straca-konkurencieschopnost-digitalizacia-deregulacia-su-klucom-zmene?itm_brand=trend&itm_template=news&itm_modul=denny_suhrn_sprav&itm_position=1
V posledných dňoch a týždňoch sa čoraz viac hovorí o ďalšom konsolidačnom balíčku, ktorý pripravuje rezort financií na budúci rok. Šetrenie, ktoré malo spočiatku dosiahnuť maximálne 600 miliónov eur, sa dnes blíži k viac ako dvom miliardám a von sa dostávajú rôzne verzie toho, ako a na čom chce vláda budúci rok získať potrebné peniaze. „Takmer na sto percent sa do konsolidácie dostane daň z hazardu a vyššia daň z nehnuteľností,“ hovorí ekonomická redaktorka denníka SME Michaela Štalmachová s tým, že hnutie Slovensko a strana Demokrati hovoria aj o znižovaní prídavku na dieťa, ktoré by malo byť súčasťou uniknutých materiálov z ministerstva financií. Na verejnosť prenikli tri možné alternatívy znižovania prídavku, a to zo šesťdesiat na tridsať eur vynímajúc rodiny v hmotnej núdzi, respektíve aj osamelých rodičov a rodiny s tromi a viac deťmi. Poslednou možnosťou by bolo zrušenie prídavkov pre nezaopatrené deti staršie ako osemnásť rokov. Aj keď minister práce Erik Tomáš tvrdí, že siahnutie na prorodinné opatrenia by preňho bolo prekročenie červenej čiary, podľa Michaely to tak nemusí byť. „Tomáš je súčasťou skupiny, ktorá pracuje na konsolidácii, čiže nejakú vyjednávaciu silu určite má. Na strane druhej, on dlhodobo opakuje aj to, že je proti znižovaniu odvodov do druhého piliera, no minister Kamenický stále odpovedá, že preňho sú otvorené všetky alternatívy,“ dodáva Michaela. Isté je však zvýšenie dane z nehnuteľností. Zatiaľ je podľa Michaely jasné, že sa navýši tým, čo vlastnia viac ako jednu nehnuteľnosť, a to jeden a pol až trojnásobne. Pri administratívnych budovách sa zase navýši daň za poschodie a spomína sa aj valorizácia dane každý rok o infláciu. Do parlamentu by sa pritom navyšovanie dane malo dostať už na májovej, respektíve na júnovej schôdzi. O akých ďalších opatreniach sa hovorí, aká je pravdepodobnosť, že tie, ktoré sa dostávajú von, sa aj stanú skutočnosťou a na koho plecia opäť padne oprava štátneho rozpočtu? V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá ekonomická redaktorka denníka SME Michaela Štalmachová. V rozhovore sa dozviete: 0:47 Aká konsolidácia nás budúci rok čaká. 3:30 Nakoľko oficiálne sú uniknuté informácie. 5:56 Ako by sa mohli meniť prídavky na deti. 10:16 Čo na návrhy hovorí minister Kamenický. 12:20 Čo vieme o navyšovaní dane z nehnuteľností. 15:20 Dáta o investičných nehnuteľnostiach 16:47 Navyšovanie dane každoročne o infláciu. 20:27 Vyššia daň v prevádzkach hazardu. 22:37 Prečo obciam a mestám chýbajú peniaze? 25:41 Zmena odpočtu DPH pri služobných autách. 29:49 Ako sa darí napĺňať tohtoročnú konsolidáciu. 32:44 Kedy bude schválená konsolidácia na budúci rok. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcastindex@sme.sk – Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na sme.sk/indexodber – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Ďakujeme, že počúvate podcast Index.See omnystudio.com/listener for privacy information.
Folklórne festivaly a slávnosti mali byť pre rezort kultúry prioritou, keďže sú súčasťou tradičnej slovenskej kultúry. Dnes však práve organizátori takýchto podujatí hlásia, že tento rok zrejme neuskutočnia nič z plánovaných podujatí, pretože im chýbajú peniaze.Časť ich nákladov totiž pokrývala dotácia z Fondu na podporu umenia (FPU), tá však tento rok nedorazila. Dôvod? Problémy vo fonde, jeho rade, ale aj vo vyhodnocovaní samotných prihlášok.Čo sa to teda v FPU vlastne deje, ako sa k veci stavia rezort kultúry, čo bude s folklórnymi podujatiami a vôbec, ako sú na tom ďalšie kultúrne oblasti, ktoré bežne FPU podporoval?Eva Frantová sa v podcaste Dobré ráno rozpráva s redaktorkou a komentátorkou denníka SME Soňou Jánošovou.Zdroje zvukov: TASR, Markíza, Facebook/Fond na podporu umeniaOdporúčanieDostal sa k vám už seriál Štúdio? Novinka, ktorú nájdete na Apple TV, poskytuje fascinujúci pohľad do sveta hollywoodskych filmových štúdií, kde je dnes tak trochu problém skĺbiť biznis s umením. Inými slovami, nakrútiť niečo, čo zarobí milióny a zároveň to bude filmový skvost. Zatiaľ je vonku iba zopár epizód, no určite im dajte šancu.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
O aktuálnych politických témach sa v relácii Analýzy 24 s moderátorkou Luciou Stráňavovou rozprávali poslanci NR SR Ján Richter (Smer-SD) a Martin Dubéci (PS).
Aliancia pôjde do koalície s tým, kto splní viac jej požiadaviek, hovorí nový predseda strany Lázsló Gubík. Zatiaľ nemá slovenské štátne občianstvo, lebo po zákaze dvojitého občianstva požiadal o to maďarské a následne kandidoval v eurovoľbách za Fidesz. Teraz o občianstvo opäť požiadal, lebo bez neho nemôže kandidovať na Slovensku. Pri otázke, kde býva, najprv tvrdil, že v Komárne, aby potom priznal, že v skutočnosti býva v Komárome za maďarskou hranicou. Nechce budovať slovenský Fidesz, ale spájať Maďarov. Prezident Peter Pellegrini však podľa neho maďarskej menšine zatiaľ nesplnil, čo im sľúbil výmenou za podporu vo voľbách.V podcaste s Lázslóom Gubíkom sa dozviete:– od 1. minúty – čo hovorí na zatváranie hraníc s Maďarskom v rámci opatrení proti slintačke;– po 2:00 – či je za likvidáciu chovov alebo stojí na strane protestujúcich poľnohospodárov z juhu Slovenska;– po 4:00 – či by si rozumel viac s koalíciou alebo opozíciou;– po 5:00 – či je mu bližší Robert Fico alebo Michal Šimečka;– od 8:00 – s ktorými opozičnými politikmi sa pozná;– po 11:00 – ako Peter Pellegrini zatiaľ nedodržal sľuby dané Maďarom výmenou za podporu vo voľbách;– od 13:00 – prečo nemá slovenské štátne občianstvo;– po 14:00 – prečo kandidoval za Fidesz;– od 15:00 – či žije na Slovensku alebo v Maďarsku;– po 17:00 – že strana Maďarská Aliancia je partnerom maďarskej vlády, nie strany Fidesz;– od 19:00 – že nechce budovať slovenský Fidesz, a spolupracoval by aj s inou maďarskou vládou;– po 25:00 – prečo by liberálnejší slovenskí Maďari nemali voliť radšej Ódora alebo Hamrana;– od 28:00 – že je žiakom Miklósa Duraya a ako sa stavia k autonómii;– po 31:00 – čo hovorí o Trianone;– od 33:45 – čo myslel tým, že sa jeho predchodca Forró dostane na Ukrajinu bez pasu;– po 35:00 – odkiaľ by sa mali Rusi vrátiť a čo si myslí o Ukrajine;– od 36:00 – čo pre neho znamená pomenovanie Felvidék, keď organizoval majstrovstvá Felvidéku vo futbale;– po 39:00 – čo hovorí na šál Viktora Orbána s veľkým Uhorskom;– po 41:00 – či by mal Orbán myslieť na Maďarov za hranicami.
Aliancia pôjde do koalície s tým, kto splní viac jej požiadaviek, hovorí nový predseda strany Lázsló Gubík. Zatiaľ nemá slovenské štátne občianstvo, lebo po zákaze dvojitého občianstva požiadal o to maďarské a následne kandidoval v eurovoľbách za Fidesz. Teraz o občianstvo opäť požiadal, lebo bez neho nemôže kandidovať na Slovensku. Pri otázke, kde býva, najprv tvrdil, že v Komárne, aby potom priznal, že v skutočnosti býva v Komárome za maďarskou hranicou. Nechce budovať slovenský Fidesz, ale spájať Maďarov. Prezident Peter Pellegrini však podľa neho maďarskej menšine zatiaľ nesplnil, čo im sľúbil výmenou za podporu vo voľbách.V podcaste s Lázslóom Gubíkom sa dozviete:– od 1. minúty – čo hovorí na zatváranie hraníc s Maďarskom v rámci opatrení proti slintačke;– po 2:00 – či je za likvidáciu chovov alebo stojí na strane protestujúcich poľnohospodárov z juhu Slovenska;– po 4:00 – či by si rozumel viac s koalíciou alebo opozíciou;– po 5:00 – či je mu bližší Robert Fico alebo Michal Šimečka;– od 8:00 – s ktorými opozičnými politikmi sa pozná;– po 11:00 – ako Peter Pellegrini zatiaľ nedodržal sľuby dané Maďarom výmenou za podporu vo voľbách;– od 13:00 – prečo nemá slovenské štátne občianstvo;– po 14:00 – prečo kandidoval za Fidesz;– od 15:00 – či žije na Slovensku alebo v Maďarsku;– po 17:00 – že strana Maďarská Aliancia je partnerom maďarskej vlády, nie strany Fidesz;– od 19:00 – že nechce budovať slovenský Fidesz, a spolupracoval by aj s inou maďarskou vládou;– po 25:00 – prečo by liberálnejší slovenskí Maďari nemali voliť radšej Ódora alebo Hamrana;– od 28:00 – že je žiakom Miklósa Duraya a ako sa stavia k autonómii;– po 31:00 – čo hovorí o Trianone;– od 33:45 – čo myslel tým, že sa jeho predchodca Forró dostane na Ukrajinu bez pasu;– po 35:00 – odkiaľ by sa mali Rusi vrátiť a čo si myslí o Ukrajine;– od 36:00 – čo pre neho znamená pomenovanie Felvidék, keď organizoval majstrovstvá Felvidéku vo futbale;– po 39:00 – čo hovorí na šál Viktora Orbána s veľkým Uhorskom;– po 41:00 – či by mal Orbán myslieť na Maďarov za hranicami.
Zatiaľ čo Fico ospevoval Červenú armádu, Rusko zabíjalo deti. Dominik Hašek kritizuje USA a Kanadu - a ruských hokejistov. Danko sa chce zachrániť.
Internetových podvodov každým rokom pribúda a páchatelia sú pri svojich snahách oklamať ľudí čoraz viac sofistikovaní. Prieskum ukázal, že ľudia sa cítia najviac ohrození práve pri online platbách. V novom dieli podcastu SHARE sa o podvodoch pri online platbách, o tom, ako sa dá pred nimi brániť a aké bezpečnostné opatrenia ponúkajú komerčné slovenské banky, rozprávajú redaktorka Živé.sk Lucia Kobzová a redaktor Ján Trangel. V podcaste hovoríme o týchto témach:Ako rozšírené sú podvody pri online platbách a aké sú najčastejšie spôsoby, akými sa útočníci snažia oklamať ľudí.Ktoré najčastejšie chyby ľudia robia, a ako sa im vyhnúť.Aké bezpečnostné opatrenia ponúkajú banky a ako ich efektívne využívať.Prečo sú virtuálne platobné karty dôležitou formou ochrany pri platbách cez internet.Aké sú riziká a prínosy nových technológií v oblasti online bankovníctva.Súvisiace odkazy:Zneužitie karty pri výbere peňazí: Situácia sa zlepšila, klienti by mali byť stále obozretní (+kroky bánk) Slováci sa boja platieb cez internet. Proti kyberzlodejom ale existuje spoľahlivá ochrana Jednorazové platobné karty: Zatiaľ ich má len pár bánk. Aké ponúkajú výhody a kedy sa oplatia Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.
Spolupracovník Postoja Andrej Žiarovský a redaktor Lukáš Krivošík rozoberajú posledný vývoj okolo rusko-ukrajinskej vojny. Výsledkom telefonátu prezidentov Trumpa a Putina malo byť 30-dňové čiastočné prímerie, v rámci ktorého by prestali vzájomné útoky na energetickú infraštruktúru. Zatiaľ však vzájomné útoky na energetickú infraštruktúru pokračujú. Zaznelo tiež, že Trump by mal záujem o ukrajinské atómové elektrárne. Ako by ich prevzatie Američanmi mohlo vyzerať? A išlo by konečne o hmatateľnú záruku ukrajinskej bezpečnosti? Nemecko i Európska únia si vytvárajú priestor na zbrojenie. Zatiaľ tak, aby starý kontinent nebol už viac závislý od zbrojných dodávok zo Spojených štátov. Prebudila sa konečne Európa? Portugalsko zrušilo nákup amerických stíhačiek F-35. Môžu Američania zbrane, odpredané spojencom, vypnúť v prípade potreby diaľkovo? A čo Rusko? Uvítal by Putin nejaké ukončenie vojny, ktoré by mu umožnilo zachovať si tvár? Alebo si jeho režim naopak vypestoval závislosť na pokračovaní vojny?
„Zásadnou diskusiou bude, ako donútiť Rusko a Vladimíra Putina, aby (otázku prímeria) brali vážne. Aby boli ochotní sadnúť si k rokovaciemu stolu a preukázali dobrú vôľu. Zatiaľ ju nevidím“, konštatuje analytik Pavel Havlíček z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázkyAko sa javí Putinov postoj k okamžitému prímeriu s odstupom dní? Ak ho víta, no jedným dychom dodáva, že „nevedie k trvalému mieru“ a „nerieši prvotné príčiny konfliktu“, nie je jeho faktickým popretím? Už v prvej reakcii to naznačil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Britský premiér cez víkend zorganizoval virtuálny samit koalície „ochotných“, z ktorého vzišiel tlak v podobe návrhu na desaťtisícový kontingent mierových síl a kritika Putina za jeho prístup charakterizovaný postojom „áno, ale“. A tiež kritika za jeho faktické naťahovanie času. Už v utorok má s ruským prezidentom telefonicky rokovať Donald Trump. Aké sú výhliadky navrhovaného „okamžitého 30-dňového prímeria“? Téma pre Pavla Havlíčka z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky. „Zásadnou diskusiou bude, ako donútiť Rusko a Vladimíra Putina, aby (otázku prímeria) brali vážne. Aby boli ochotní sadnúť si k rokovaciemu stolu a preukázali dobrú vôľu. Zatiaľ ju nevidím“, konštatuje analytik Havlíček. „Pokračujú útoky, vojenské operácie“, dodáva. Vladimír Putin a jeho ľudia budú podľa Pavla Havlíčka naťahovať čas. „Na stôl dajú zdanlivo neprijateľné veci a budú chcieť o nich hovoriť. No nebudú chcieť krátkodobo dosiahnuť žiadny konkrétny výsledok“, hovorí. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
„Zásadnou diskusiou bude, ako donútiť Rusko a Vladimíra Putina, aby (otázku prímeria) brali vážne. Aby boli ochotní sadnúť si k rokovaciemu stolu a preukázali dobrú vôľu. Zatiaľ ju nevidím“, konštatuje analytik Pavel Havlíček z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázkyAko sa javí Putinov postoj k okamžitému prímeriu s odstupom dní? Ak ho víta, no jedným dychom dodáva, že „nevedie k trvalému mieru“ a „nerieši prvotné príčiny konfliktu“, nie je jeho faktickým popretím? Už v prvej reakcii to naznačil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Britský premiér cez víkend zorganizoval virtuálny samit koalície „ochotných“, z ktorého vzišiel tlak v podobe návrhu na desaťtisícový kontingent mierových síl a kritika Putina za jeho prístup charakterizovaný postojom „áno, ale“. A tiež kritika za jeho faktické naťahovanie času. Už v utorok má s ruským prezidentom telefonicky rokovať Donald Trump. Aké sú výhliadky navrhovaného „okamžitého 30-dňového prímeria“? Téma pre Pavla Havlíčka z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky. „Zásadnou diskusiou bude, ako donútiť Rusko a Vladimíra Putina, aby (otázku prímeria) brali vážne. Aby boli ochotní sadnúť si k rokovaciemu stolu a preukázali dobrú vôľu. Zatiaľ ju nevidím“, konštatuje analytik Havlíček. „Pokračujú útoky, vojenské operácie“, dodáva. Vladimír Putin a jeho ľudia budú podľa Pavla Havlíčka naťahovať čas. „Na stôl dajú zdanlivo neprijateľné veci a budú chcieť o nich hovoriť. No nebudú chcieť krátkodobo dosiahnuť žiadny konkrétny výsledok“, hovorí. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Ukrajina súhlasila s návrhom 30-dňového prímeria, no Rusko stále váha s odpoveďou. Zatiaľ čo americký minister zahraničia Marco Rubio hovorí o potrebe silného odstrašenia pred budúcimi útokmi, v Moskve čakajú na ďalšie informácie zo Spojených štátov. Medzitým v Európe rastie napätie v transatlantických obchodných vzťahoch – EÚ zavádza odvetné clá na americké tovary v hodnote 26 miliárd eur po tom, ako administratíva Donalda Trumpa uvalila 25% clá na európsku oceľ a hliník. Ako vníma Kremeľ tento návrh prímeria? Je to len diplomatická hra, ktorá sa skončí ďalšou eskaláciou? A aký vplyv bude mať obchodná vojna medzi EÚ a USA na slovenskú ekonomiku a naše vzájomné vzťahy? Aj na tieto otázky hľadala odpovede moderátorka Lenka Ježová so svojimi hosťami hosťami – poslancami Národnej rady SR Beátou Jurík (PS) a Pavlom Ľuptákom (Nezaradený).
„Určite sme dospeli do momentu, keď si i Rusko začína pomaly no iste uvedomovať, že táto situácia nikam nepovedie“, hovorí Pavel Havlíček z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky. Od začiatku Putinovej agresie voči nezávislej Ukrajine ubehli tri roky. 1096 dní a takmer milión obetí a zranených z oboch strán, bez civilných obetí; miesta ako Irpiň či Buča so stopami po masovej likvidácii civilov, so stopami po mučení či po zverstvách znásilňovania. Milióny Ukrajincov na úteku. Mestá zrovnané so zemou. Na druhej strane vlna medzinárodnej solidarity s napadnutou krajinou a odsúdenie agresie. Najnovšie však aj otáčanie diskurzu – keď Donald Trump robí z prezidenta Zelenského „diktátora“ bez podpory a z Ukrajiny kritizovanú krajinu, ktorá ten konflikt „nemala začať“. A z Vladimíra Putina sa stáva partner pre mierové rokovania, pričom Volodymyr Zelenskyj sa o svoje miesto pri stole musí domáhať a rovnako jeho európski spojenci. Aké sú vyhliadky riešenia pre tento konflikt, ktorý zamestnáva svet? Téma pre Pavla Havlíčka, experta na oblasť z pražskej Medzinárodnej asociácie pre medzinárodné otázky. „Zatiaľ nie sme svedkami skutočných rokovaní o povahe mieru na Ukrajine. Sme v určitej prípravnej fáze, v ktorej osobitne Spojené štáty zisťujú, či je ruská strana vôbec ochotná sadnúť si k rokovaciemu stolu a za akých podmienok“, hovorí analytik Havlíček. „Určite sme dospeli do momentu, keď si i Rusko začína pomaly no iste uvedomovať, že táto situácia nikam nepovedie“, dopĺňa. Špecifikuje to možnými ďalšími územnými ziskami či rozložením politickej kontroly v Kyjeve. „Mám nádej, že z „krívajúceho muža“ Európy sa Nemecko stane lídrom, ktorého potrebujeme“ – Pavel Havlíček takto reaguje na novú realitu v Nemecku po nedeľňajších voľbách. Vyhrala v nej koalícia CDU/CSU na čele s Friedrichom Mertzom. Merzt bol práve tým, kto bol ochotný poskytnúť Ukrajine aj nemecké systémy Taurus, proti čomu sa radikálne staval doterajší kancelár Olaf Scholz, ktorýho líderstvo je po týchto voľbách minulosťou. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
„Určite sme dospeli do momentu, keď si i Rusko začína pomaly no iste uvedomovať, že táto situácia nikam nepovedie“, hovorí Pavel Havlíček z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky. Od začiatku Putinovej agresie voči nezávislej Ukrajine ubehli tri roky. 1096 dní a takmer milión obetí a zranených z oboch strán, bez civilných obetí; miesta ako Irpiň či Buča so stopami po masovej likvidácii civilov, so stopami po mučení či po zverstvách znásilňovania. Milióny Ukrajincov na úteku. Mestá zrovnané so zemou. Na druhej strane vlna medzinárodnej solidarity s napadnutou krajinou a odsúdenie agresie. Najnovšie však aj otáčanie diskurzu – keď Donald Trump robí z prezidenta Zelenského „diktátora“ bez podpory a z Ukrajiny kritizovanú krajinu, ktorá ten konflikt „nemala začať“. A z Vladimíra Putina sa stáva partner pre mierové rokovania, pričom Volodymyr Zelenskyj sa o svoje miesto pri stole musí domáhať a rovnako jeho európski spojenci. Aké sú vyhliadky riešenia pre tento konflikt, ktorý zamestnáva svet? Téma pre Pavla Havlíčka, experta na oblasť z pražskej Medzinárodnej asociácie pre medzinárodné otázky. „Zatiaľ nie sme svedkami skutočných rokovaní o povahe mieru na Ukrajine. Sme v určitej prípravnej fáze, v ktorej osobitne Spojené štáty zisťujú, či je ruská strana vôbec ochotná sadnúť si k rokovaciemu stolu a za akých podmienok“, hovorí analytik Havlíček. „Určite sme dospeli do momentu, keď si i Rusko začína pomaly no iste uvedomovať, že táto situácia nikam nepovedie“, dopĺňa. Špecifikuje to možnými ďalšími územnými ziskami či rozložením politickej kontroly v Kyjeve. „Mám nádej, že z „krívajúceho muža“ Európy sa Nemecko stane lídrom, ktorého potrebujeme“ – Pavel Havlíček takto reaguje na novú realitu v Nemecku po nedeľňajších voľbách. Vyhrala v nej koalícia CDU/CSU na čele s Friedrichom Mertzom. Merzt bol práve tým, kto bol ochotný poskytnúť Ukrajine aj nemecké systémy Taurus, proti čomu sa radikálne staval doterajší kancelár Olaf Scholz, ktorýho líderstvo je po týchto voľbách minulosťou. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Dnes si pripomíname sedem rokov od vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej – tragédie, ktorá navždy poznačila Slovensko. Smrť mladého novinára a jeho snúbenice vyvolala bezprecedentné pobúrenie verejnosti a spustila vlnu protestov za spravodlivosť a slušné Slovensko.V podcaste budete počuť reportáž zo spomienkového stretnutia novinárov pri pamätníku Jána Kuciaka a výpovede zúčastnených. Zlatica Kušnírová, matka Martiny, pripomína, že výročie nie je len o spomienke, ale aj o potrebe pokračovať v boji za spravodlivosť.V druhej časti podcastu sa venujeme reakciám politikov. Zatiaľ čo koalícia zostáva ticho, opozičné hnutie Slovensko a mimoparlamentní Demokrati prišli s ostrými vyhláseniami. Igor Matovič priamo vyzval Roberta Fica, aby konečne vypovedal a Jaroslav Naď upozornil na zodpovednosť Smeru a Hlasu za atmosféru, ktorá vraždu umožnila.Moderuje Zorislav Poljak.
Dnes si pripomíname sedem rokov od vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej – tragédie, ktorá navždy poznačila Slovensko. Smrť mladého novinára a jeho snúbenice vyvolala bezprecedentné pobúrenie verejnosti a spustila vlnu protestov za spravodlivosť a slušné Slovensko.V podcaste budete počuť reportáž zo spomienkového stretnutia novinárov pri pamätníku Jána Kuciaka a výpovede zúčastnených. Zlatica Kušnírová, matka Martiny, pripomína, že výročie nie je len o spomienke, ale aj o potrebe pokračovať v boji za spravodlivosť.V druhej časti podcastu sa venujeme reakciám politikov. Zatiaľ čo koalícia zostáva ticho, opozičné hnutie Slovensko a mimoparlamentní Demokrati prišli s ostrými vyhláseniami. Igor Matovič priamo vyzval Roberta Fica, aby konečne vypovedal a Jaroslav Naď upozornil na zodpovednosť Smeru a Hlasu za atmosféru, ktorá vraždu umožnila.Moderuje Zorislav Poljak.
Rozuzlenie koaličnej krízy sa naťahuje. Hotovo malo byť podľa premiéra už v pondelok. Zatiaľ len Hlas a SNS odovzdali premiérovi po jednom ministerstve. Ako bude vyzerať dohoda s Huliakovcami či Migaľovcami stále nie je jasné.Má teda vládna koalícia 72 alebo 76, alebo 79 poslaneckých hlasov? Kto dostane od premiéra ministerstvo športu a kto zas ministerstvo investícii po Richardovi Rašim? A zvolí ho potom konečne koalícia za šéfa parlamentu?Ceny potravín, tovarov aj služieb medzitým stúpajú aj napriek zníženej DPH na základné potraviny. Ako sa teda ministrovi pôdohospodárstva podarilo nakupovať lacnejšie? A prečo zrušil 50 miliónovú eurofondovú výzvu pre farmárov, ktorí s ňou rátali? A čo bude s prečerpávacou elektrárňou či baterkárňou v Šuranoch? Budú sa stavať aj keď sú obyvatelia dotknutých miest proti? Braňo Závodský sa rozprával s podpredsedom strany Smer – Sociálna demokracia a ministrom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Richardom Takáčom.
www.alergia.skwww.pelovespravodajstvo.skV aktuálnom týždni môžeme konštatovať, že peľová sezóna 2025 sa síce začala na prelome januára a februára kvitnutím liesky a jelše aj v chladnejších oblastiach Slovenska, ale silné nočné mrazy i pokles denných teplôt opäť pribrzdili ich kvitnutie a začínajúca peľová sezóna liesky a jelše stagnovala. Poukazujú na to aj tohoročné údaje zo siedmeho kalendárneho týždňa, nakoľko monitorovacie stanice na Slovensku zaznamenali výskyt peľu liesky a jelše v ovzduší len vo veľmi nízkych až nízkych denných koncentráciách. Spóry húb (plesní) boli zastúpené najmä rodom Cladospórium a dosahovali len nízke hladiny. Prognóza peľovej situácie na víkend a začiatok 9. týždňaVzhľadom na predpovedané silné nočné mrazy na celom území očakávame, že v ovzduší sa budú vyskytovať nízke denné koncentrácie peľu jelše a liesky. Až po ústupe mrazov teplo, dostatok vlahy a slnečného svitu môžu priniesť nárast denných koncentrácií peľu v ovzduší. Potom sa znovu naplno rozbehne peľová sezóna jelše a liesky na celom území Slovenska. Veľmi mierny nárast denných hladín predpokladáme aj u spór húb (plesní).Podrobnejšie informácie nájdete na www.alergia.sk v časti peľové spravodajstvo. Ďakujeme Vám za pozornosť pri počúvaní odborného podcastu Alergia - Imunológia. Informácie o vývoji peľovej situácie na Slovensku pre Vás pripravila Dr. Janka Lafférsová, z koordinačného pracoviska peľovej informačnej služby Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici. Podcast Alergia - Imunológia je súčasťou skupiny podcastov ZDRAVIE. V prípade otázok k podcastu Alergia - Imunológia nám píšte na emailovú adresu info@alergia.sk. Pre pravidelné odoberanie podcastov Alergia – Imunológia sa prihláste vo svojej obľúbenej mobilnej podcastovej aplikácii.
www.alergia.skwww.pelovespravodajstvo.skV aktuálnom týždni môžeme konštatovať, že peľová sezóna 2025 sa síce začala na prelome januára a februára kvitnutím liesky a jelše aj v chladnejších oblastiach Slovenska, ale silné nočné mrazy i pokles denných teplôt opäť pribrzdili ich kvitnutie a začínajúca peľová sezóna liesky a jelše stagnovala. Poukazujú na to aj tohoročné údaje zo siedmeho kalendárneho týždňa, nakoľko monitorovacie stanice na Slovensku zaznamenali výskyt peľu liesky a jelše v ovzduší len vo veľmi nízkych až nízkych denných koncentráciách. Spóry húb (plesní) boli zastúpené najmä rodom Cladospórium a dosahovali len nízke hladiny. Prognóza peľovej situácie na víkend a začiatok 9. týždňaVzhľadom na predpovedané silné nočné mrazy na celom území očakávame, že v ovzduší sa budú vyskytovať nízke denné koncentrácie peľu jelše a liesky. Až po ústupe mrazov teplo, dostatok vlahy a slnečného svitu môžu priniesť nárast denných koncentrácií peľu v ovzduší. Potom sa znovu naplno rozbehne peľová sezóna jelše a liesky na celom území Slovenska. Veľmi mierny nárast denných hladín predpokladáme aj u spór húb (plesní).Podrobnejšie informácie nájdete na www.alergia.sk v časti peľové spravodajstvo. Ďakujeme Vám za pozornosť pri počúvaní odborného podcastu Alergia - Imunológia. Informácie o vývoji peľovej situácie na Slovensku pre Vás pripravila Dr. Janka Lafférsová, z koordinačného pracoviska peľovej informačnej služby Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici. Podcast Alergia - Imunológia je súčasťou skupiny podcastov ZDRAVIE. V prípade otázok k podcastu Alergia - Imunológia nám píšte na emailovú adresu info@alergia.sk. Pre pravidelné odoberanie podcastov Alergia – Imunológia sa prihláste vo svojej obľúbenej mobilnej podcastovej aplikácii.
1. Fico dúfa, že oňho zakopne Donald Trump 2. Nedarilo sa ani doma 3. Zdražovanie sa začalo
IAD Talks - týždenné spravodajstvo. Zatiaľ čo minulý týždeň sa pozornosť sústredila na clá voči Kanade, Mexiku a Číne, teraz USA rozširujú obchodné bariéry na oceľ a hliník. Prezident Donald Trump oznámil clo vo výške 25% na tieto suroviny. Téme sa vo svojom týždňovom komentári z finančných trhov venuje Adam Záhorský...IAD TALKS, týždenník, IAD Investments, správ. spol., a.s., Malý trh 2/A, 811 08 Bratislava, IČO: 17 330 254, dátum vydania: 17.2.2025, 7/2025, EV 139/23/EPP..*UPOZORNENIE. Tento materiál je marketingovým oznámením. Kompletné znenie upozornenia nájdete na stránke www.iad.sk/marketingoveoznamenia
Zatiaľ čo politici sa vyhýbajú diskusným formátom, administrátori spravodajských stránok regulujú diskusné komentáre, intelektuáli usporadúvajú verejné diskusie v okresných mestách. Vieme sa ešte medzi sebou rozprávať? Alebo sa rozprávame iba s tými, s ktorými si máme čo povedať? O čom, s kým a prečo má spoločenská diskusia ešte zmysel sa bude Zuzana Botiková rozprávať s dvomi bývalými moderátormi diskusnej relácie Chrobák v hlave – Jakubom Joštom a Fedorom Blaščákom.
Zatiaľ čo na Slovensku už viac ako 600 psychiatrov a psychológov vyzýva Roberta Fica aby sa správal slušne alebo odišiel z politiky a ľudia sa chystajú do ulíc, predseda vlády opäť pred protestami straší destabilizáciou štátu. Tajná služba sleduje podľa opozície občanov Slovenska, ktorí protesty organizujú, no o proruskej skupine, ktorá u nás ohlasuje zakladanie partizánskych buniek a referendum o vystúpení z Únie, zatiaľ ani slovo.Medzitým sa nový americký prezident Donald Trump ujal svojej funkcie. A medzi prvými rozhodnutiami bola aj amnestia pre 1600 ľudí, ktorí po jeho predchádzajúcej prehre zaútočili aj po jeho výzvach na americký kongres. Premiér Fico sa už aj pochválil s telefonátom s Donaldom Trumpom.O čom teda spolu hovorili? Ako sa bude Slovensko a únia brániť Trumpovým clám a ako sa Ficova vláda vyrovná s požiadavkami Trumpa na zvyšovanie peňazí na obranu? Ako vôbec prebehla Trumpova inaugurácia a čo boli jeho prvé kroky v úrade? Aké budú Spojené štáty s Trumpom a ako sa zmení svet, ak už je minimálne jasné, že Trump nedokáže napriek svojim vyhláseniam ukončiť vojnu na Ukrajine do 24 hodín? Braňo Závodský sa rozprával sa s politológom Univerzity Komenského v Bratislave Erikom Lášticom.
Podporte podcast Dobré ráno v aplikácii Toldo na sme.sk/extradobrerano. Nefunkčný kataster ukázal slabiny štátnej správy. Zatiaľ stále nefunguje systém, hoci vláda sa snaží zmenšovať rozsah útoku. Prezidentovi Pellegrinimu študent Simon Omaník nepodal ruku, na jeho gymnázium po verbálnych útokoch politikov vrátane premiéra prišiel obžalovaný youtuber Martin Daňo, aj agresívna žena, ktorú musela spacifikovať polícia. A vládna koalícia chodi do Ruskej federácie ako na klavír. Roberta Fica v Moskve vystriedala šesťčlenná delegácia poslancov - Andrej Danko, Adam Lučanský, Tibor Gašpar, Marián Kéry, Richard Glück a Ján Mažgút. Členovia delegácie sa stretli s predsedom ruskej dumy Viačeslavom Volodinom, ktorý sa nachádza na sankčných zoznamoch Európskej únie, Andrej Danko a Tibor Gašpar aj ministrom Lavrovom. Poslanci nakrúcali videá o krásach Moskvy, o tom, že v meste je dosť toaletného papiera alebo koľko stoja v moskovskom obchodnom dome párky či maslo. Danko a ďalší poslanci pri tom do Ruska cestovali ako oficiálna delegácia Národnej rady - celkové náklady na cestu sú 19-tisíc eur. Premiér zastiera aj zahraničnou politikou domáce problémy - opäť pripustil predčasné voľby, a po prvý raz sa zjednotila komplet celá opozícia, ktorá chce odvolávať vládu. A vo štvrtok na obed Slovensko zasiahla aj správa o útoku na gymnáziu na Spiši, 18 ročný študent zabil nožom učiteľku aj žiačku. Sobotným Dobrým ránom vás sprevádzajú Zuzana Kovačič Hanzelová a Jakub Filo. Otázky do nasledujúcej epizódy Dobrého rána sobota nám zasielajte na e-mail dobrerano@sme.sk, ideálne vo forme hlasovej správy. Do predmetu napíšte Otázka do sobotného Dobrého rána. Zdroje zvuku: Facebook/Anderj Danko, Tibor Gašpar, Markíza, TA3 – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
Máme za sebou prvú polovicu januára, s ktorou vstúpili do platnosti viaceré opatrenia z vládneho šetriaceho balíčka, vrátane vyššej DPH. Vláda zatiaľ stále trvá na tom, že nákupy, hlavne potravín a vecí bežnej spotreby, dokonca zlacneli a hore šlo len to, čo si nemusíme dovoliť kupovať každý deň. Minister pôdohospodárstva Richard Takáč sa dokonca vybral na nákup pred koncom roka a po ňom, aby dokázal, že ľudia tento rok za nákup tých istých vecí zaplatia o päť eur menej. Michaela Štalmachová však upozorňuje, že to nemusí byť celkom tak. Na nejasnosti v ministrovom nákupe vraj poukázal poslanec za stranu SaS Alojz Hlina. „Dve položky z ministrovho zoznamu v danej predajni neboli. Preto šiel o päťsto metrov ďalej do druhej prevádzky rovnakého reťazca, kde už dané produkty vraj stáli viac ako v predajni, kde nakupoval minister Takáč,“ približuje Michaela. Značný dopad na rodinné rozpočty má pritom podľa Michaely nielen vyššia DPH ale aj ponížený daňový bonus na dieťa. V jeho prípade sa totiž tento rok kombinujú dve legislatívne zmeny - jedna z pera súčasnej vlády, druhú zaviedol do zákona ešte Igor Matovič (hnutie Slovensko). „Rodine s dvomi rodičmi a dvomi deťmi konsolidačné opatrenia vezmú ročne šesťsto sedemnásť eur. Ak k tomu prirátame daňový bonus prídu o vyše 1270 eur,“ hovorí Michaela. Ako je to teda so zdražovaním, čo sa na ňom podieľa najväčšou mierou a kde ho už začíname vidieť v praxi? V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá Michaela Štalmachová z domácej redakcie denníka SME, ktorá sa venuje ekonomickým témam. 2:10 O aké peniaze oberie konsolidácia rodiny s deťmi.3:32 Zmeny v daňovom bonuse.7:37 Cena potravín po novom roku.14:37 Kto a ako bude platiť transakčnú daň.18:45 Dá sa transakčnej dani vyhnúť?24:07 Dopady dane z cukru na ceny.28:29 Cena vs. pomer pri diaľničnej známke.31:09 Ako sa zdražuje MHD a prímestská doprava. _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcastindex@sme.sk – Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na sme.sk/indexodber – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Ďakujeme, že počúvate podcast Index.See omnystudio.com/listener for privacy information.
Vitajte pri 39. vydaní Index newslettra v audio verzii. Som Eva Frantová a aj tento piatok vám prinášam to najzaujímavejšie zo sveta biznisu a ekonomiky za posledný týždeň. Prvý januárové dni sa niesli v znamení ruského plynu. Respektíve jeho tranzitu cez ukrajinské územie, ktorý sa skončil a premiér Robert Fico odvtedy snáď nerieši nič iné. Preto sa dnes v Index newslettri pozrieme na to, ako je to s jeho tranzitom v skutočnosti a priblížime si aj dopady novej DPH a ďalších opatrení, ktoré už začali platiť, na rodinné rozpočty. Ďakujem, že odoberáte Index newsletter. Ak ste tak náhodou ešte neurobili, zmeniť to môžete na tomto odkaze. V prípade, že ho chcete pravidelne počúvať v audio verzii, stačí ak zakliknete jeho odber v akejkoľvek podcastovej aplikácii. _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcastindex@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcastySee omnystudio.com/listener for privacy information.
*Podporte podcast Dobré ráno v aplikácii Toldo na sme.sk/extradobrerano. Vláde už zostáva len 10 dní do výpovedí lekárov. Zatiaľ sa stále nedohodli. Ministrovi zdravotníctva sťažovali viacerí členovia vlády situáciu výrokmi, ktoré lekárov viac a viac rozhnevali - napríklad, že sú teroristi. Prekvapil aj premiér Fico, ktorý povedal, že do rokovaní nevstúpi, lebo je po atentáte v hlbokom konflikte záujmov a je podľa svojich slov emotívny a nechce sa dostať do rozhovorov s ľuďmi, ktorí mu zachránili život. Do štrajku sa chystajú aj učitelia a minister vnútra Eštok poskytol ďalšiu verziu toho čo vybavoval na Formuli 1 v Abú Dabí. A rebeli z hlasu pokračujú v kritike koalície. Chcú, aby odstúpil Lukáš Machala. Sobotným Dobrým ránom vás sprevádzajú Zuzana Kovačič Hanzelová a Jakub Filo. Otázky do nasledujúcej epizódy Dobrého rána sobota nám zasielajte na e-mail dobrerano@sme.sk, ideálne vo forme hlasovej správy. Do predmetu napíšte Otázka do sobotného Dobrého rána. Zdroje zvuku: STVR, TA3, TASR – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
Vianoce už klopú na dvere a s nimi aj očakávania „sviatkov pokoja v kruhu rodiny“. Čo však, ak v rodine nie je žiadny pokoj a mier nie je ani v nás samých? S dilemou, akú masku si nasadiť, resp. prečo si ju vôbec nasadzovať, pritom bojujú i mnohé naše deti. Deti, ktoré sa práve s najbližšími cítia osamelé, a ktoré stáli i na samej hrane života a smrti. A budete počuť aj jeden vianočný príbeh obety, takmer až na smrť. Počúvate Aktuality Nahlas, tentoraz o tom, ako prežiť sviatky Vianoc i konca roka a – nezblázniť sa z toho. Tlak tradícií, spoločenských konvencií, ale i všadeprítomnej reklamy vytvára až enormný tlak na to, ako nesklamať očakávania rodiny či blízkych a byť, takpovediac, „v pohode“. Nech už sa v našom vnútri odohráva čokoľvek ťaživé a nesviatočné. Tlak týchto očakávaní o to viac prežívajú naše deti a naša mládež, neraz bojujú z vlastnými démonmi a do spevu kolied im rozhodne nie je. Téma pre šéfa internetovej poradne pre mladých IPčko Mareka Madra.Dodajme, že IPčko pre mladých ostáva otvorené aj počas sviatkov. Tlak na potrebu odbornej pomoci – niekedy doslova na hrane života a smrti, je totiž enormný, no a náš štát – napriek slovným deklaráciám, tému duševného zdravia detí neberie vôbec vážne.„Dostupnosť odbornej pomoci je absolútne katastrofálna. Deti čakajú na hospitalizáciu či pomoc psychiatra celé týždne až mesiace. Veľmi často sa deti k tejto pomoci dostanú, až keď sú úplne na hrane života a smrti. Toto je naozaj alarmujúce a musíme s tým niečo urobiť. Veľa sa o tom začalo rozprávať, ale zatiaľ sa len rozpráva,“ hovorí Marek Madro.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Vianoce už klopú na dvere a s nimi aj očakávania „sviatkov pokoja v kruhu rodiny“. Čo však, ak v rodine nie je žiadny pokoj a mier nie je ani v nás samých? S dilemou, akú masku si nasadiť, resp. prečo si ju vôbec nasadzovať, pritom bojujú i mnohé naše deti. Deti, ktoré sa práve s najbližšími cítia osamelé, a ktoré stáli i na samej hrane života a smrti. A budete počuť aj jeden vianočný príbeh obety, takmer až na smrť. Počúvate Aktuality Nahlas, tentoraz o tom, ako prežiť sviatky Vianoc i konca roka a – nezblázniť sa z toho. Tlak tradícií, spoločenských konvencií, ale i všadeprítomnej reklamy vytvára až enormný tlak na to, ako nesklamať očakávania rodiny či blízkych a byť, takpovediac, „v pohode“. Nech už sa v našom vnútri odohráva čokoľvek ťaživé a nesviatočné. Tlak týchto očakávaní o to viac prežívajú naše deti a naša mládež, neraz bojujú z vlastnými démonmi a do spevu kolied im rozhodne nie je. Téma pre šéfa internetovej poradne pre mladých IPčko Mareka Madra.Dodajme, že IPčko pre mladých ostáva otvorené aj počas sviatkov. Tlak na potrebu odbornej pomoci – niekedy doslova na hrane života a smrti, je totiž enormný, no a náš štát – napriek slovným deklaráciám, tému duševného zdravia detí neberie vôbec vážne.„Dostupnosť odbornej pomoci je absolútne katastrofálna. Deti čakajú na hospitalizáciu či pomoc psychiatra celé týždne až mesiace. Veľmi často sa deti k tejto pomoci dostanú, až keď sú úplne na hrane života a smrti. Toto je naozaj alarmujúce a musíme s tým niečo urobiť. Veľa sa o tom začalo rozprávať, ale zatiaľ sa len rozpráva,“ hovorí Marek Madro.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
1. Stali sme sa väčším rizikom. 2. Je to na trest pre Hlas alebo pre Danka. 3. Šaško cíti Ficovu podporu.
Dokazuje nám kvantová fyzika, že vlastne ničomu nerozumieme? Aké sú najmenšie častice a čo by sme uvideli, ak by sme mali urýchľovač veľký, ako Slnečná sústava? A čo zaujímavé nám k téme povedal experiment Jürgen Schukraft, spoluzakladateľ experimentu ALICE, ktorý preukázal existenciu Higgsovho bozónu?Aj o tom sa v novom dieli podcastu SHARE rozprávajú redaktor Živé.sk a astrofyzik Marek Jurčík a moderátor podcastu SHARE Maroš Žofčin.V podcaste hovoríme o týchto témach:Čo sa dá vidieť mikroskopom a na čo už potrebujeme urýchľovač.Aké najmenšie častice v atóme poznáme.Aké ďalšie častice by tam ešte mohli byť.Ak UFO vie ovládať gravitáciu, čo na to hovorí kvantová fyzika?Prečo by bolo super mať urýchľovač veľký, ako Slnečná sústava.Či by mohli vedci v urýchľovači vytvoriť čiernu dieru a zničiť Zem.Čím je zaujímavý higgsov bozón a či vôbec niečím zaujímavý je.Prečítajte si aj náš rozhovor s Jürgenom Schukraftom:Rozhovor s vedcom z CERN-u: Zatiaľ sme veľmi ďaleko od pochopenia väčšiny vecíPodcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.
Zatiaľ čo predseda vlády triumfálne ohlasuje svoju návštevu vojenskej prehliadky v Moskve, jeho vládna koalícia má v parlamente problémy s väčšinou. Ceny potravín nám stúpajú a Slováci v obchodoch nakupujú drahšie ako Poliaci či Česi. Koalícia sa snaží meniť konsolidačný balíček a parlamente musí schváliť rozpočet.Je vládna koalícia v kríze? Aké zmeny ešte prichystala v DPH či transakčnej dani? A dokážu sa dohodnúť na vyšších platoch s lekármi, učiteľmi, policajtami či hasičmi, alebo hrozia skôr výpovede lekárov či štrajky učiteľov? Ako vláda peniaze rozdelí pre ministerstvá a ako pomôže ľuďom s cenami energií?Braňo Závodský sa rozprával s politológom Radoslavom Štefančíkom, analytikom INESS Radovanom Ďuranom a poslancom za KDH Jozefom Hajkom.
Inštitúcie treba brániť, a to aj zvnútra. Tí, čo dnes ostávajú vo verejných inštitúciách, nie sú kolaboranti. Kým niekto nemusí robiť niečo proti svojmu presvedčeniu, tak prečo by mal odchádzať a vládnej moci to tak uľahčovať, hovorí bývalá šéfka Slovenskej národnej galérie Alexandra Kusá. Zoberme si to slovenské národne späť od tých, ktorí sa ho dnes skúšajú sprivatizovať, dodáva.Od Ladislava Chudíka až po Martinu Šimkovičovú. Takto vyzeral personalizovaný oblúk riadenia slovenskej kultúry za uplynulých 35 rokov od pádu bývalého nedemokratického režimu, ktorého výročie – stelesnené Novembrom 89, si práve v týchto dňoch pripomíname.Od vízíí o slobodnej, otvorenej občianskej spoločnosti a nášho návratu do civilizovanej Európy až po slová aktuálnej ministerky o národne čistej kultúre pretože "kultúra slovenského ľudu má byť predsa slovenská a žiadna iná," upresňuje súčasná šéfka rezortu, ktorý kedysi - v zdanlivo iných časoch, viedli aj takí ľudia ako Ladislav Novomestský, Miroslav Válek - no napríklad i Vasil Biľak.Okrem mrazivých predstáv o akejsi čistej kultúre a radikálnom odmietaní dúhovej komunity – i celého jej umenia, však zatiaľ môžeme v tomto rezorte vidieť iba snahy o výrazné personálne čistky, ako i masívny odpor veľkej časti kultúrnej obce voči aktuálnej vládnej moci. Jedným zo symbolov týchto personálnych rošád – ako i odporu voči nim, je i dnes už bývalá šéfka Slovenskej národnej galérie Alexandra Kusá."Zatiaľ sme počuli, čo všetko sa im nepáči a jediné, čo chýbalo, bola vlajka. Čiže jediné, čo by nám chceli priniesť je stožiar s vlajkou. To je aký kultúrny statok? Nemajú čo iné priniesť. Toto sú len neustále výkriky do tmy. Toto je automatické písanie a prúd vedomia. Surrealizmus. Máme to tu." Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Inštitúcie treba brániť, a to aj zvnútra. Tí, čo dnes ostávajú vo verejných inštitúciách, nie sú kolaboranti. Kým niekto nemusí robiť niečo proti svojmu presvedčeniu, tak prečo by mal odchádzať a vládnej moci to tak uľahčovať, hovorí bývalá šéfka Slovenskej národnej galérie Alexandra Kusá. Zoberme si to slovenské národne späť od tých, ktorí sa ho dnes skúšajú sprivatizovať, dodáva.Od Ladislava Chudíka až po Martinu Šimkovičovú. Takto vyzeral personalizovaný oblúk riadenia slovenskej kultúry za uplynulých 35 rokov od pádu bývalého nedemokratického režimu, ktorého výročie – stelesnené Novembrom 89, si práve v týchto dňoch pripomíname.Od vízií o slobodnej, otvorenej občianskej spoločnosti a nášho návratu do civilizovanej Európy až po slová aktuálnej ministerky o národne čistej kultúre pretože "kultúra slovenského ľudu má byť predsa slovenská a žiadna iná," upresňuje súčasná šéfka rezortu, ktorý kedysi - v zdanlivo iných časoch, viedli aj takí ľudia ako Ladislav Novomestský, Miroslav Válek - no napríklad i Vasil Biľak.Orem mrazivých predstáv o akejsi čistej kultúre a radikálnom odmietaní dúhovej komunity – i celého jej umenia, však zatiaľ môžeme v tomto rezorte vidieť iba snahy o výrazné personálne čistky, ako i masívny odpor veľkej časti kultúrnej obce voči aktuálnej vládnej moci. Jedným zo symbolov týchto personálnych rošád – ako i odporu voči nim, je i dnes už bývalá šéfka Slovenskej národnej galérie Alexandra Kusá."Zatiaľ sme počuli, čo všetko sa im nepáči a jediné, čo chýbalo, bola vlajka. Čiže jediné, čo by nám chceli priniesť je stožiar s vlajkou. To je aký kultúrny statok? Nemajú čo iné priniesť. Toto sú len neustále výkriky do tmy. Toto je automatické písanie a prúd vedomia. Surrealizmus. Máme to tu." Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Aj dnes bude na Slovensku pršať. Zatiaľ čo Česko hlási prvú obeť záplav a niekoľko nezvestných ľudí, Slovensko má zatiaľ šťastie v nešťastí. Najvážnejšie to bolo a je na Záhorí a v hlavnom meste, kde stále stúpa Dunaj a už o chvíľu dosiahne 9 metrov. Policajti pomáhali pri evakuácii niekoľkých domov v Devínskej Novej Vsi, úrady sú pripravené na prípadnú evakuáciu ďalších.Čo sa deje práve teraz? Ako hasiči a policajti zvládajú situáciu? A čo bude v najbližších hodinách, čo ešte hrozí na povodiach Moravy a Dunaja? Braňo Závodský sa rozprával s prezidentom hasičského a záchranného zboru Adriánom Mifkovičom a prezidentom policajného zboru Ľubomírom Solákom.
*Podporte podcast Dobré ráno v aplikácii Toldo na sme.sk/extradobrerano. Koalícia má vážne finančné problémy - vymýšľa ako konsolidovať financie, a hrozí jej zastavenie eurofondov. Komisia analyzuje zmeny v trestnom zákone, NAKA, aj zrušenie Špeciálnej prokuratúry a platba z plánu obnovy stojí už nezvyčajne dlho. Zatiaľ sa snažia tieto zásadné témy prekryť pseudotémami - v parlamente začali odvolávať podpredsedu parlamentu Michala Šimečku. Schôdza sa Smeru dosť rozpadla, PS zverejnilo zoznam všetkých poslancov, ktorí poberali v posledných rokoch dotácie, a že ich nie je málo. Zvrat je aj v kauze Čurillovci, ich odpočúvanie v kancelárii mohlo byť nezákonné. Sobotným Dobrým ránom vás sprevádzajú Zuzana Kovačič Hanzelová a Jakub Filo. Otázky do nasledujúcej epizódy Dobrého rána sobota nám zasielajte na e-mail dobrerano@sme.sk, ideálne vo forme hlasovej správy. Do predmetu napíšte Otázka do sobotného Dobrého rána. Zdroje zvuku: Startiup, Postoj, Dennik N, YouTube/SME-SD, Instagram/PS, SaS, X/jasemonkey, NRSR, STVR – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Odoberajte mesačný podcastový newsletter nielen o novinkách SME na sme.sk/podcastovenovinky
Putin chce demoralizovať bombardovaním miest obyvateľov Ukrajiny. Zatiaľ sa mu to nedarí. Vražda rukojemníkov v pásme Gazy ukázala skutočnú podstatu teroristov. Rodina Gašparovcov ohrozuje demokratickú podstatu Slovenska.