POPULARITY
Categories
Izjava Komisije pravičnost in mir: Ponujati asistirani samomor ne pomeni svobode, ampak izgubo upanja.K udeležbi na referendumu povabil tudi celjski škof Maksimilijan Matjaž.Vlada na seji pretresa Šutarjev zakon. V Svobodi ne vidijo razloga, da ne bi dobil podpore, v SD in Levici pomisleki.Delodajalci zamrznili sodelovanje v Ekonomsko-socialnem svetu, grozijo tudi z izstopom, če ne bo prišlo do ustavitve sprejemanja zakona o božičnici in normirancih.Glas upokojencev Pavla Ruparja v Državni zbor vložil predlog zakona o popravi krivic pri odmeri pokojnin.Vreme: Jutri bo na Primorskem sončno, drugod večinoma oblačno.Dosegli začasni dogovor o krepitvi evropske obrambe: dostop Ukrajine do obrambnega sklada in razvoj strateških digitalnih tehnologij.V Braziliji vrh voditeljev pred podnebno konferenco Združenih narodov.ŠPORT: Hokejisti Slovenije s tekmo proti Veliki Britaniji začenjajo novonastali evropski Pokal narodov.
Je to bitka o kľúčové mesto, ktorého strata by ohrozila ukrajinské zásobovanie a operácie v celom regióne. Pri Pokrovsku sa zároveň špekuluje, či by po jeho páde nemohlo nasledovať aj zrútenie celého miestneho frontu. Čo sa teda na Ukrajine deje, prečo je mesto Pokrovsk také dôležité a či je snaha Ukrajincov zachrániť ho zúfalá? Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno pýta vedúceho zahraničného spravodajstva denníka SME Lukáša Onderčanina. Zdroj zvukov: CT, YouTube/The Sun, France 24 English, Sky News Odporúčanie: Keď niekto niekedy použije pri hudobnom albume slovo eklektický, zvyčajne tým nemyslí nič pekné. Ale nový album Sudan Archives je zvukovým miš-mašom, a to v najlepšom slova zmysle. The BPM v sebe kombinuje muzikálnosť, elektroniku a hudobné experimenty spôsobom, že ak nejako, tak práve takto by mal znieť súčasný pop. Preto odporúčam. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
Pridružitev držav kandidatk Evropski uniji do leta 2030 je uresničljiv cilj, je danes povedala visoka zunanjepolitična predstavnica Kaja Kallas. V danes objavljenem poročilu o napredku kandidatk v pogajalskem procesu je Evropska komisija kot najbolj prizadevne navedla Črno Goro, Albanijo, Ukrajino in Moldavijo. Druge teme: - Dolgotrajna oskrba: zapletene prijave, na prostor v domovih za starejše čaka skoraj 40 tisoč ljudi. - Nadaljevanje konflikta med Izraelci in Palestinci: pred 30-imi leti ubili mirovnika Jicaka Rabina. - Odmeva napoved prodaje kulturnega doma v Trstu. Kaj bo s Slovenskim stalnim gledališčem?
„Kyjevu je potrebné stále pomáhať, musí zvíťaziť. Ak Ukrajina nezvíťazí, tá vojna sa bude týkať každého jedného z nás,“ tvrdí Marián Kulich z iniciatívy Mier Ukrajine.Po miliónoch pre Ukrajinu napadnutú Putinovou ozbrojenou mašinériou a po protestných zhromaždeniach proti premiérovej návšteve Moskvy a jeho podávaniu si rúk s agresorom sa iniciatíva Mier Ukrajine ozýva opäť. Volá po preverení najnovších aktivít prokremeľskej skupiny Brat za brata, ktorá avizovala budovanie akejsi paralelnej informačnej služby. S cieľom: „zbierať informácie na všetkých, ktorí poškodzujú Slovensko“. Mier Ukrajine sa obrátila na štátne orgány.Naďalej však pokračuje v pomoci napadnutej Ukrajine – zvlášť teraz pred zimou, ktorá sa aj vzhľadom na pokračujúce ruské útoky na energetickú infraštruktúru ukazuje ako riziková. Naviac v čase, keď náš južný sused Viktor Orbán avizuje akúsi protiukrajinskú alianciu, v ktorej vidí aj Slovensko.Na Ukrajinu a jej potreby a tiež na možné stopy Kremľa u nás sa pozrieme s Mariánom Kulichom práve z iniciatívy Mier Ukrajine.„Tvária sa (Brat za brata), že presadzujú národné záujmy, no keď sa na ne pozrieme bližšie, vidíme, že nie sú v súlade so záujmami Slovenska, ale sú v súlade so záujmami ruskej vojny a Ruska na Slovensku,“ hovorí Kulich.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
„Kyjevu je potrebné stále pomáhať, musí zvíťaziť. Ak Ukrajina nezvíťazí, tá vojna sa bude týkať každého jedného z nás,“ tvrdí Marián Kulich z iniciatívy Mier Ukrajine.Po miliónoch pre Ukrajinu napadnutú Putinovou ozbrojenou mašinériou a po protestných zhromaždeniach proti premiérovej návšteve Moskvy a jeho podávaniu si rúk s agresorom sa iniciatíva Mier Ukrajine ozýva opäť. Volá po preverení najnovších aktivít prokremeľskej skupiny Brat za brata, ktorá avizovala budovanie akejsi paralelnej informačnej služby. S cieľom: „zbierať informácie na všetkých, ktorí poškodzujú Slovensko“. Mier Ukrajine sa obrátila na štátne orgány.Naďalej však pokračuje v pomoci napadnutej Ukrajine – zvlášť teraz pred zimou, ktorá sa aj vzhľadom na pokračujúce ruské útoky na energetickú infraštruktúru ukazuje ako riziková. Naviac v čase, keď náš južný sused Viktor Orbán avizuje akúsi protiukrajinskú alianciu, v ktorej vidí aj Slovensko.Na Ukrajinu a jej potreby a tiež na možné stopy Kremľa u nás sa pozrieme s Mariánom Kulichom práve z iniciatívy Mier Ukrajine.„Tvária sa (Brat za brata), že presadzujú národné záujmy, no keď sa na ne pozrieme bližšie, vidíme, že nie sú v súlade so záujmami Slovenska, ale sú v súlade so záujmami ruskej vojny a Ruska na Slovensku,“ hovorí Kulich.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu
Zatiaľ, čo sa svet uprene pozerá, čo sa deje na Ukrajine a Blízkom východe, pozornosti sveta aj nás unikajú správy, že Al Kájdá sa chystá dobyť hlavné mesto Mali Bamako a získať kontrolu nad celým Mali. Update Ukrajina, Pokrovsk, Blízky východ - Gaza či prvé nasadenie Kaliňákových žandárov v Šuranoch Citát: „Vytrvalosť spojená s nadšením je zbraňou, s ktorou človečenstvo postupuje víťazne na ceste pokroku.“ Epizóda 137, účinkujú: gen. Pavel Macko Rado Macko Podcast vychádza každý piatok.
Európska únia zohráva kľúčovú úlohu v opatreniach na riešenie vojny na Ukrajine a zároveň sa snaží zabezpečiť udržateľný rozvoj prostredníctvom Zelenej dohody. O téme diskutovali poslanec Európskeho parlamentu Branislav Ondruš (Hlas-SD/nezaradený) a poslankyňa Európskeho parlamentu Ľubica Karvašová (PS, Obnovme Európu).
O tom, ako sa mení postoj Trumpa k vojne na Ukrajine, či hrozí ozbrojený konflikt s Venezuelou, či sa upokojí obchodná vojna medzi USA a Čínou, ale aj o zdemolovanom východnom krídle Bieleho domu sa s reportérkou českého Deníka N v USA, Janou Ciglerovou rozprával Braňo Bezák.
Summit Trump Putin v Budapešti sa nekoná. Rusko na Ukrajine bombarduje škôlky, bytovky a pred zimou opäť ničí ukrajinskú energetiku. Putin už vo vojne stratil milión ľudí, dohoda o mieri je však v nedohľadne. Spojené štáty aj Európska únia preto pritvrdzujú v sankciách proti Putinovmu režimu.V čo ešte Putin dúfa a ako ďaleko je schopný zájsť? Prečo stále útočí na deti a nevinných civilistov? A ako sa darí zasahovať v hĺbke Ruska Ukrajincom? Čo budú pre Putina znamenať nové európske a americké sankcie na jeho ropné giganty? Môže slabá ruská ekonomika koniec vojny urýchliť? A prečo Slovenská vláda hovorí o mieri, no nákupmi ruskej ropy a plynu sami pomáhame Putinovu vojnu financovať? Vytvorí Robert Fico s Viktorom Orbánom a Andrejom Babišom v Únii protiukrajinský blok?Braňo Závodský sa rozprával s vedúcim výskumníkom, analytikom Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku a profesorom na Prešovskej univerzite Alexandrom Dulebom.
V Novem mestu sta se z minuto molka ob 17. začela shod pred mestno hišo in izredna seja mestnega sveta, na katero je župan Gregor Macedoni povabil predstavnike vlade, pravosodja in policije. Seja se je nadaljevala z govori županov iz jugovzhodne Slovenije in Posavja, ki zahtevajo konkretne ukrepe za reševanje romskih vprašanj. Radikalne ukrepe je napovedal premier Robert Golob, predstavil naj bi jih že danes. Drugi poudarki oddaje: - Odbor za infrastrukturo potrdil podaljšanje veljavnosti letnih vinjet za štiri mesece. - Ruska vojska po letu obleganja Pokrovska in njegovem zavzetju napreduje v notranjost Ukrajine. - Izraelski premier zaradi domnevnih Hamasovih kršitev premirja ukazal napade na Gazo.
Vývoj konfliktu na Ukrajine
Parlament má za sebou schválenie štátneho rozpočtu aj konsolidačného balíka. Ten však nepodporil poslanec Hlasu Ján Ferenčák. Schytal za to ostrú kritiku svojich kolegov, ktorý hovorili o zrade.Má teda vládna koalícia 79, alebo len 78 poslancov, ako hovoril premiér Fico? Prečo preferencie Hlasu posledný rok klesajú? Zostane Ján Ferenčák v strane, bude podporovať koalíciu? A čo hovorí na nápady Smeru predĺžiť volebné obdobie vlády či samospráv? Zahlasuje za ďalšie zmeny v trestnom zákone či za zrušenie Špecializovaného trestného súdu? Ako vidí ako primátor kriminalitu v našich mestách a obciach na ktorú sa sťažuje aj Združenie miest a obcí Slovenska či Únia miest?A prečo Robert Fico podporí ďalšie kolo európskych sankcií proti Rusku a prečo vláda chystá 14. balík vojenskej pomoci Ukrajine? Braňo Závodský sa rozprával so stále poslancom koaličnej strany Hlas – SD, predsedom výboru parlamentu pre európskeho záležitosti a primátorom Kežmarku Jánom Ferenčákom.
Stovky miliárd eur sa nachádzajú na účtoch vo finančných inštitúciách v Belgicku a ďalších krajinách. Formálne síce patria Rusku, no Moskva na ne nedosiahne.Vrcholní predstavitelia chcú peniaze požičiať Ukrajine. Na jednej strane by to odbremenilo európske rozpočty, na druhej strane by to pomohlo krajine, ktorá čelí vojenskej invázii. Podarí sa dnes lídrom dosiahnuť dohodu? Ako by takzvaný reparačný úver fungoval? Akému veľkému ekonomickému tlaku vlastne Rusko čelí?Na tieto otázky odpovieme v diskusii s ekonómom a analytikom Globsecu Vladimírom Vaňom.
Stovky miliárd eur sa nachádzajú na účtoch vo finančných inštitúciách v Belgicku a ďalších krajinách. Formálne síce patria Rusku, no Moskva na ne nedosiahne.Vrcholní predstavitelia chcú peniaze požičiať Ukrajine. Na jednej strane by to odbremenilo európske rozpočty, na druhej strane by to pomohlo krajine, ktorá čelí vojenskej invázii. Podarí sa dnes lídrom dosiahnuť dohodu? Ako by takzvaný reparačný úver fungoval? Akému veľkému ekonomickému tlaku vlastne Rusko čelí?Na tieto otázky odpovieme v diskusii s ekonómom a analytikom Globsecu Vladimírom Vaňom.
Hrozba ničivými Tomahawkami ako cesta k mierovej diplomacii po osi Putin-Trump-Orbán? V Budapešti ako „ostrove mieru“, ako o ňom hovorí maďarský premiér? A dostane sa k stolu Volodymyr Zelenskyj?Otázky a paradoxy v nich, ktoré zachytáva vývoj posledných dní a hodín. Na počiatku bola hrozba poskytnutia striel s plochou dráhou letu, ktoré si šiel rovno do oválnej pracovne pýtať prezident napadnutej Ukrajiny. Ešte cestou tam ho predstihol dlhým telefonátom s Trumpom agresor Vladimír Putin.Výsledok? Správy o stretnutí Trump-Putin. V Budapešti Viktora Orbána, „ktorého máme radi“, ako podotkol americký prezident. Bez prísľubu Tomahawkov. A so síce neoficiálnou, no požiadavkou ukrajinského Donbasu ako výmeny za Putinove „áno“ mieru.Sú to znaky mierovej diplomacie? A čo s volaním litovského šéfa diplomacie po mieste za rokovacím stolom pre Volodymyra Zelenského? „Rokovania o konci agresie Ruska proti Ukrajine sa nemôžu uskutočniť len s agresorom, Ukrajina musí byť ich súčasťou,“ volal Litovčan Kestutis Budrys.Kontrasty, ktoré viedli až k zrušeniu avizovanej schôdzky lídrov „v najbližšej budúcnosti“, ako to nakoniec oznámil Biely dom. Téma pre bývalého šéfa diplomacie slovenskej diplomacie Miroslava Wlachovského.„Som presvedčený, že ide opätovne o odďalovaciu taktitu Putina,“ hovorí Wlachovský. „Nemajú dohodu na substancii rokovaní, v takom prípade mi (stretnutie Trump-Putin) nedáva zmysel,“ dopĺňa.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Hrozba ničivými Tomahawkami ako cesta k mierovej diplomacii po osi Putin-Trump-Orbán? V Budapešti ako „ostrove mieru“, ako o ňom hovorí maďarský premiér? A dostane sa k stolu Volodymyr Zelenskyj?Otázky a paradoxy v nich, ktoré zachytáva vývoj posledných dní a hodín. Na počiatku bola hrozba poskytnutia striel s plochou dráhou letu, ktoré si šiel rovno do oválnej pracovne pýtať prezident napadnutej Ukrajiny. Ešte cestou tam ho predstihol dlhým telefonátom s Trumpom agresor Vladimír Putin.Výsledok? Správy o stretnutí Trump-Putin. V Budapešti Viktora Orbána, „ktorého máme radi“, ako podotkol americký prezident. Bez prísľubu Tomahawkov. A so síce neoficiálnou, no požiadavkou ukrajinského Donbasu ako výmeny za Putinove „áno“ mieru.Sú to znaky mierovej diplomacie? A čo s volaním litovského šéfa diplomacie po mieste za rokovacím stolom pre Volodymyra Zelenského? „Rokovania o konci agresie Ruska proti Ukrajine sa nemôžu uskutočniť len s agresorom, Ukrajina musí byť ich súčasťou,“ volal Litovčan Kestutis Budrys.Kontrasty, ktoré viedli až k zrušeniu avizovanej schôdzky lídrov „v najbližšej budúcnosti“, ako to nakoniec oznámil Biely dom. Téma pre bývalého šéfa diplomacie slovenskej diplomacie Miroslava Wlachovského.„Som presvedčený, že ide opätovne o odďalovaciu taktitu Putina,“ hovorí Wlachovský. „Nemajú dohodu na substancii rokovaní, v takom prípade mi (stretnutie Trump-Putin) nedáva zmysel,“ dopĺňa.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
V relácii Európa od A po Z sa europoslanci venovali najmä otázke odstrihnutia sa od ruských energií – ropy, plynu aj jadrového paliva. Otvorili aj tému využitia zmrazených ruských aktív na pomoc Ukrajine a morálneho i právneho rámca takého kroku. Hovorili tiež o potrebe efektívneho čerpania eurofondov na znižovanie energetickej náročnosti domácností a o tom, ako má Slovensko v Bruseli presadzovať svoje záujmy bez izolácie od partnerov v EÚ. Hosťami boli europoslanci Branislav Ondruš (Hlas-SD), Judita Laššáková (Smer-SD), Miriam Lexmann (KDH) a Martin Hojsík (PS).
Hostia: Erik Láštic (politológ z Univerzity Komenského v Bratislave) a Gregor Martin Papucsek (spravodajca Rádia Slovensko, Slovenského rozhlasu v Budapešti). | Druhý samit lídrov USA a Ruska o ukončení vojny na Ukrajine by sa mal konať v horizonte dvoch týždňov v Budapešti. Sú na mieste väčšie očakávania, ako pri Aljaške? Prečo si vybrali práve Budapešť a aké historické konotácie to vyvoláva (memorandum z 1994)? V akej pozícii sa nachádza Ukrajina a aký je jej vzťah s maďarskou vládou – napr. pre podozrenia zo špionáže? V piatok sa stretnú D. Trump a V. Zelensky – témou stretnutia má byť ďalšia podpora, hovorí sa o strelách tomahawk – aké sú závery a odkazy stretnutia? Oddiali výhľad na samit s Putinom dodávku zbraní? Sú Zelenskému kladené podmineky? Čo samit znamená pre Viktora Orbána a Budapešť? Krajina je pred prezidentskými voľbami, pomôže Orbánovi stretnutie nakloniť priazeň voličov vo svoj prospech? Môže z udalosti ťažiť aj slovenská diplomacia? Ako vnímať, že na pôdu EÚ má vstúpiť medzi národne stíhaný ruský líder? | D. Trump a V. Putin sa stretnú v Budapešti. | Moderuje: Juraj Jedinák; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.
Prof. Petr Dulák: Potrebujeme zmenu režimu a viac spolupracovať v strede Európy. ( pozrite aj ❤Link na živé podujatia: https://www.40plus.sk/podujatia-odznova/ ❤Link na vychytávky a zľavy: https://www.40plus.sk/vychytavky/ ) Petr. Drulák: Dlhé roky pôsobil ako diplomat, vysokoškolský profesor. Pôsobil v zahraničí i v Čechách. Mojim hosťom v podcaste ODznova je po 9 mesiacoch profesor Petr Drulák. Pýtala som sa aj na tieto témy: Čo sa za tých 9 mesiacov udialo v spoločenskej klíme a stojí za povšimnutie? - protesty v Európe ...jednotlive krajiny, - Bezpečnosť... ako sa napríklad zo Švédska stáva krajina s veľkou kriminalitou.. - ako vnímate recesiu v Nemecku... - čo čakať v otázkach vojny na Ukrajine... -Vy hovoríte o potrebe zmeny režimu. Ako to myslíte? Hovoríte o spojení strednej Európy a pripúšťate spoluprácu so všetkými.. -Čo je to podľa vás politika všetkých smerov? -Jednotlivé krajiny sú už veľmi zadlžené. Celosvetovo. Niekto vypočítal, že ten dlh sa vlastne ani nedá splatiť. Čo podľa vás nastane? Môže prísť k niečomu podobnému ako v roku 1953... teda menová reforma? V ČR sa schyľuje k voľbám. -Aké sú šance na zmenu u vás? Záverečný odkaz bol pozitívny.Ďakujem, že ste tu so mnou a že podporujete tvorbu obsahu. Na podujatie 30.9.2025 je posledných 6 lístkov.. ak sa chcete pridať, tak odporúčam kúpiť ihneď (link na všetky podujatia https://40plus.sk/podujatia-odznovaNa Festival ODznova máme posledných 49 lístkov. Podujatie je o 6 týždňov, preto tiež odporúčam zakúpiť lístky obratom...Na víkendovku ešte sú voľné miesta. ********************************************************Ďakujem, že ma podporujete na herohero alebo tu na YouTube. Aj vďaka vám vzniká tento obsah. Chcete ma začať podporovať? Info tu: https://herohero.co/odznova Podpora je možná aj tu na YouTube.. zmysel to pre má od 5,99€ (50% z vášho predplatného mi zoberie YouTube ako províziu. Tak si to viete spočítať...Hero berie len 12,5%) Predplatné 2,99 na YT je bez nároku na obsah vopred. Ide len o sympatizovanie, za čo ďakujem... Ak nechcete platiť kartou, možné je podporovať aj cez číslo účtu o.z. : SK45 8330 0000 0022 0165 1060 - do poznámky uveďte, že ide o DAR ĎAKUJEM a nezabudnite pozrieť info a linky o podujatiach a vychytávkach... ( INFO: Podujatia ❤ - https://www.40plus.sk/podujatia-odznova/ ❤Info o overených vychytávkach z podcastu LINK: https://www.40plus.sk/vychytavky/ ) Buďte zdraví Martina Valachová
Namiesto drahých tankov a bojového letectva relatívne lacné drony. Putinova agresia voči Ukrajine ukázala, že drony zmenili vedenie vojny. A ukazujú to aj akcie tzv. tieňovej flotily, z ktorej narúšajú letiská či vojenské objekty. Skúsenosť už má Dánsko, Belgicko, Nemecko či Nórsko. V závere minulého týždňa sa na cudzie drony nad svojimi objektmi sťažovala česká armáda.Na novú situáciu reagujú vlády. Na línii hranice s Ruskom vzniká dokonca tzv. dronová stena. A rieši zdanlivý paradox – ako sa vyhnúť použitiu drahej techniky na lacné útočné zariadenia?Čoho všetkého sú drony schopné? A čo z nich robí účinné nástroje až vojnovej mašinérie?Téma pre Rastislava Sopka z asociácie Mám dron.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Namiesto drahých tankov a bojového letectva relatívne lacné drony. Putinova agresia voči Ukrajine ukázala, že drony zmenili vedenie vojny. A ukazujú to aj akcie tzv. tieňovej flotily, z ktorej narúšajú letiská či vojenské objekty. Skúsenosť už má Dánsko, Belgicko, Nemecko či Nórsko. V závere minulého týždňa sa na cudzie drony nad svojimi objektmi sťažovala česká armáda.Na novú situáciu reagujú vlády. Na línii hranice s Ruskom vzniká dokonca tzv. dronová stena. A rieši zdanlivý paradox – ako sa vyhnúť použitiu drahej techniky na lacné útočné zariadenia?Čoho všetkého sú drony schopné? A čo z nich robí účinné nástroje až vojnovej mašinérie?Téma pre Rastislava Sopka z asociácie Mám dron.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Témy: Aktuálna politická situácia; štátny rozpočet, Slovensko a bezpečnostná otázka; vojna na Ukrajine, Gaza vs. EÚ a iné; | Hostia: Robert Kaliňák (podpredseda vlády SR a minister obrany SR) a Michal Šimečka (poslanec a predseda strany Progresívne Slovensko). | Moderuje: Matej Baránek. | Diskusiu Sobotné dialógy pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 12:10.
Šéfka eurokomisie Ursula von der Leyenová ustála svoje odvolávanie v Európskom parlamente. Časti europarlamentu aj našej vláde sa nepáči európska zelená dohoda. Emisné povolenky pre vykurovanie a dopravu vraj vytiahnu z rozpočtov domácnosti stovky až tisícky eur. Revidovať by chceli aj plán na zákaz predaja benzínových a dieselových áut od roku 2035.Ako hlasovali naši Europoslanci? Je teda Green deal pre Európu dobrý, alebo nám berie peniaze a sťažuje podnikanie? A prečo europoslanci riešia zákaz vegeburgerov? Mala by Únia v čase, keď Rusi posielajú svoje drony a stíhačky nad naše územia a na Ukrajine stále vedú krvavú vojnu, zvyšovať výdavky na obranu?Braňo Závodský sa rozprával s poslancami európskeho parlamentu, podpredsedom Európskeho parlamentu za hnutie Progresívne Slovensko Martinom Hojsíkom a poslankyňou za Smer – SD Katarínou Roth Nedeďalovou.
Minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer-SD) v relácii Ide o pravdu hovoril o kľúčových zahraničnopolitických témach – od spolupráce Vyšehradskej štvorky cez vojnu na Ukrajine až po postoje Slovenska k Európskej únii, sankciám proti Rusku a ústavným zmenám.
Bo na Bližnjem vzhodu vendarle zavladal mir? Hamas v odzivu na ameriški mirovni načrt za Gazo navaja, da je pripravljen med drugim izpustiti preostale izraelske talce, vodenje enklave pa prepustiti tehnokratski palestinski upravi. Ob tem je palestinsko gibanje sporočilo, da se ne bo razorožilo, dokler Izrael ne konča vojaške ofenzive. H koncu bombardiranja je pozval ameriški predsednik Donald Trump, ki verjame, da si Hamas želi trajnega miru. Ob tem se je zahvalil vsem državam, ki so odigrale vlogo mirovnih posrednic in zaradi katerih so zelo blizu sklenitvi miru. Ostali poudarki oddaje: - Bo razplet parlamentarnih volitev na Češkem spremenil njeno politiko do Ukrajine? - Današnji kongres Levice kot priložnost za analizo opravljenega dela. - Ob dnevu živali pozivi k odgovornemu ravnanju s štirinožnimi prijatelji.
Hamas odmieta Trumpov plán na ukončenie vojny. USA budú Ukrajine pomáhať oveľa viac.
Prvýkrát sme si ho všimli, keď sa stal terčom premiéra Fica. Pozornosť najsilnejšieho muža štátu si vyslúžil kritikou dekana právnickej fakulty Eduarda Burdu za jeho vyjadrenia o možnej zločineckej skupine na Špeciálnej prokuratúre, ktorá bola vtedy v oku vládnej koalície. Pre Roberta Fica to bol „nepodstatný študent s pubertálnymi vyrážkami... bez skúseností“.Po tom, ako aj napriek tomu zorganizoval verejnú diskusiu k téme, si ho všimli v susednom Česku, kde ho za príklad líderstva a pozitívny vplyv na spoločnosť vyznamenali cenou Madeleine Albrightovej, niekdajšej šéfky americkej diplomacie z čias Václava Havla.Všimli si nielen jeho hlas pri téme rušenia Špeciálnej prokuratúry, ale aj pomoc Ukrajine, za ktorou stojí.Študent práva, so skúsenosťou mládežníckej poradnej komisie NATO a najnovšie aj absolvent intenzívneho výcviku v rámci Národných obranných síl, čo je projekt Ficovho ministra obrany Roberta Kaliňáka.Čo motivuje mladých zapájať sa do programov na prípadnú obranu vlasti? Pozrieme sa na to s Marekom Janigom, ktorý je hosťom dnešného Ráno Nahlas.„Na čom sa už v tejto krajine zhodneme, ak nie na tom, že to, čo máme – demokraciu a akokoľvek pokulhávajúci právny štát – máme brániť,“ hovorí Janiga.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Prvýkrát sme si ho všimli, keď sa stal terčom premiéra Fica. Pozornosť najsilnejšieho muža štátu si vyslúžil kritikou dekana právnickej fakulty Eduarda Burdu za jeho vyjadrenia o možnej zločineckej skupine na Špeciálnej prokuratúre, ktorá bola vtedy v oku vládnej koalície. Pre Roberta Fica to bol „nepodstatný študent s pubertálnymi vyrážkami... bez skúseností“.Po tom, ako aj napriek tomu zorganizoval verejnú diskusiu k téme, si ho všimli v susednom Česku, kde ho za príklad líderstva a pozitívny vplyv na spoločnosť vyznamenali cenou Madeleine Albrightovej, niekdajšej šéfky americkej diplomacie z čias Václava Havla.Všimli si nielen jeho hlas pri téme rušenia Špeciálnej prokuratúry, ale aj pomoc Ukrajine, za ktorou stojí.Študent práva, so skúsenosťou mládežníckej poradnej komisie NATO a najnovšie aj absolvent intenzívneho výcviku v rámci Národných obranných síl, čo je projekt Ficovho ministra obrany Roberta Kaliňáka.Čo motivuje mladých zapájať sa do programov na prípadnú obranu vlasti? Pozrieme sa na to s Marekom Janigom, ktorý je hosťom dnešného Ráno Nahlas.„Na čom sa už v tejto krajine zhodneme, ak nie na tom, že to, čo máme – demokraciu a akokoľvek pokulhávajúci právny štát – máme brániť,“ hovorí Janiga.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Rusija je ponoči z vso silo udarila po Kijevu in drugih delih Ukrajine, izstrelila je na stotine dronov in raket. Poljska je zaprla svoj zračni prostor v bližini dveh jugovzhodnih mest, vojska je poslala lovce, dokler nevarnost ni minila. Po mnenju ukrajinskih oblasti vse bolj brutalni ruski napadi kažejo, da si Rusija ne želi konca vojne. V oddaji tudi o tem: - Moldavci na prelomnih volitvah odločajo med proevropskim in proruskim taborom - Z novim letom višje nadomestilo za brezposelnost, starejši bodo lahko delali manj, upokojenci več - Ob mednarodnem dnevu gluhi opozarjajo na zapostavljenost znakovnega jezika - Pogačar na kolesarski cestni dirki v Kigaliju brani mavrično majico
Po tom, čo Poliaci zostreľovali nad svojím územím ruské drony, ruské stíhačky lietali v Estónskom vzdušnom priestore aj nad poľskou ropnou plošinou v Baltskom mori. NATO aktivovalo svoj článok štyri a spoločné konzultácie a Estónsko žiada rokovanie aj Bezpečnostnej rady OSN.Čo všetko tieto ruské provokácie znamenajú? Prečo Slovensko svoju bezpečnostnú radu štátu nezvolalo? Ako je chránený náš vzdušný priestor? A ako to vyzerá na Ukrajine, kde Rusi pokračujú v zabíjaní civilistov? Aký je stav na fronte?Spojené kráľovstvo, Kanada či Austrália uznali Palestínsky štát. Izrael ostro protestuje a pokračuje vo vojne v Gaze. Čo takéto vyhlásenia o Palestíne znamenajú a ako sa vyvíja situácia v Gaze? Má to celé vojenské riešenie? Braňo Závodský sa rozprával s generálom vo výslužbe a šéfom mimoparlamentnej ODS Pavlom Mackom.
„Bude sa menej nakupovať, cestovať, míňať,“ povedal uplynulý týždeň premiér Robert Fico, ale ako chce štát šetriť na sebe, stále nevieme. Ministri mali preto kolegovi Kamenickému do minulého piatka predložiť svoje návrhy. Po týždni má konsolidačný balíček trhliny a utŕžil kritiku nielen od živnostníkov, ale aj od odborárov. Koalícia už v parlamente ukázala, že diskusiu o skrátenom legislatívnom konaní jednoducho zastaví.V podcaste Dobré ráno sa Jana Krescanko Dibáková rozpráva s komentátorom Petrom Tkačenkom o absencii opatrení, ktoré by ukázali, kde našli rezervy jednotliví ministri. Opozícia znova zvoláva ľudí do ulíc, podarí sa jej presvedčiť davy a v uliciach zotrvať? Alebo sa podarí koalícii presvedčiť voličov o potrebe opatrení, ktoré najviac zasiahnu pracujúcich?Zdroj zvukov: TA3, TASR, TV MarkízaOdporúčanieDnes mám pre vás filmové odporúčanie. Pozrela som si Veľký vlastenecký výlet, dokument alebo road movie po Ukrajine s ľuďmi, ktorí podľahli ruskej propagande. Sonda do životov desaťtisícov ľudí, ktorí žijú aj u nás. Ako hovorí režisér – neveriaci možno zapochybujú o svojom popieračstve, citliví ľudia sa utvrdia v tom, prečo susedom pomáhať. Choďte do kina, aby podobné filmy mohli vznikať aj v budúcnosti.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
Štvrtá vláda Roberta Fica otočila zahraničnopolitický kurz Slovenska. Premiér hovorí o suverénnej zahraničnej politike orientovanej na všetky štyri svetové strany. Čo Slovensku premiérova nová zahraničná politika priniesla? Prečo naši exministri zahraničných vecí a diplomati hovoria, že nás to izoluje a ničí vzťahy s našimi spojencami?Minister zahraničných vecí protestuje proti účasti českého vicepremiéra na opozičnom proteste a Európski socialisti sa vraj definitívne chystajú vylúčiť Smer zo svojich radov. Rusi medzitým stále zabíjajú na Ukrajine civilistov, vrátane detí, desaťtisíce ich uniesli do Ruska a najnovšie sa ruské drony už objavili aj nad Poľskom či Rumunskom.Prečo si teda náš premiér stále podáva ruku s ruským prezidentom a Slovensko sa odmieta zbaviť ruského plynu a ropy aj keď nás už na to vyzýva aj americký prezident Trump? A ako dopadli rokovania premiéra s Ukrajinským prezidentom? V ako stave je spolupráca vo V4?Braňo Závodský sa rozprával s ministrom zahraničných vecí a európskych záležitostí a podpredsedom strany Smer – SD Jurajom Blanárom.
Stopka ruskej ambasáde na Slovensku a noha do dverí Ficovej promoskovskej politike. To je cieľ referenda, ktoré začalo pripravovať občianske združenie Streda a ktoré by malo v prípade úspachu uzatvoriť ambasádu Ruskej federácie. Cieľom je však aj oživenie diskusiu o vplyve proruskej propagandy, ale i o vládnej bezpečnostnej politike. "Slovensko je dlhodobo zasiahnuté vplyvovými operáciami Ruskej federácie. Podľa prieskumov sme - pokiaľ ide o (pro)ruskú propagandu - jedna z najzasiahnutejších a najzraniteľnejších krajín Európskej únie. Demokracia v Slovenskej republike je ohrozená." Tvrdí to Občianske združenie STREDA, ktoré prichádza s radikálnym riešením, ktoré by tento vývoj mohlo zásadne zmeniť. Tým riešením je referendum a to s otázkou: "Súhlasíte s tým, aby Slovenská republika na minimálne tri roky prerušila bilaterálne diplomatické vzťahy s každým štátom, ktorý vo svojej verejnej komunikácii prostredníctvom svojich inštitúcií, volených zástupcov štátu alebo prostredníctvom štátnych médií vyjadrí možnosť použitia vojenskej sily proti Slovenskej republike alebo členským štátom Európskej únie?" Koniec citátu. Občianske združenie však - okrem vyhostenia ruských diplomatov či agentov z nášho územia, žiada aj zastavenie vládnych aktivít, ktoré ohrozujú reputáciu Slovenskej republiky ako člena Európskej únie.Kto je teda občianske združenie STREDA, prečo prichádza s takouto - pre niekoho, až radikálnou agendou a naozaj verí v úspech svojho podniku v tejto krajine plnej pomníkov po neúspešných referendách? Ide skutočne o referendum alebo je to skôr o otvorení diskusie o našej bezpečnostnej situácií zoči voči vojne na Ukrajine a politike štvrtej vlády Roberta Fica? Mali by byť zložité otázky bezpečnostnej politiky vôbec predmetom priamej demokracie a nejde tu o pokus zvrátiť vôľu voličov v parlamentných voľbách? No a ako vnímajú zakladatelia STREDY ďalší vývoj vojny na Ukrajine a príklon časti slovenskej verejnosti k putinovmu Rusku?Ja sa strašne hnevám na Brat za Brata či na nášho premiéra Fica, ale voči ich voličom a podporovateľom nemáme aplikovať pomstu, musíme to s nimi vyskúšať znova. Potrebujeme daľšiu Nežnú revolúciu. Ak sa budeme do nekonečna mstiť jeden druhému, ak to bude oko za oko, tak napokon budeme všetci slepí, tvrdí jeden zo zakladateľov občianskeho združenia Streda a vysokoškolský pedagóg Patrik Lenghart.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Stopka ruskej ambasáde na Slovensku a noha do dverí Ficovej promoskovskej politike. To je cieľ referenda, ktoré začalo pripravovať občianske združenie Streda a ktoré by malo v prípade úspachu uzatvoriť ambasádu Ruskej federácie. Cieľom je však aj oživenie diskusiu o vplyve proruskej propagandy, ale i o vládnej bezpečnostnej politike. "Slovensko je dlhodobo zasiahnuté vplyvovými operáciami Ruskej federácie. Podľa prieskumov sme - pokiaľ ide o (pro)ruskú propagandu - jedna z najzasiahnutejších a najzraniteľnejších krajín Európskej únie. Demokracia v Slovenskej republike je ohrozená." Tvrdí to Občianske združenie STREDA, ktoré prichádza s radikálnym riešením, ktoré by tento vývoj mohlo zásadne zmeniť. Tým riešením je referendum a to s otázkou: "Súhlasíte s tým, aby Slovenská republika na minimálne tri roky prerušila bilaterálne diplomatické vzťahy s každým štátom, ktorý vo svojej verejnej komunikácii prostredníctvom svojich inštitúcií, volených zástupcov štátu alebo prostredníctvom štátnych médií vyjadrí možnosť použitia vojenskej sily proti Slovenskej republike alebo členským štátom Európskej únie?" Koniec citátu. Občianske združenie však - okrem vyhostenia ruských diplomatov či agentov z nášho územia, žiada aj zastavenie vládnych aktivít, ktoré ohrozujú reputáciu Slovenskej republiky ako člena Európskej únie.Kto je teda občianske združenie STREDA, prečo prichádza s takouto - pre niekoho, až radikálnou agendou a naozaj verí v úspech svojho podniku v tejto krajine plnej pomníkov po neúspešných referendách? Ide skutočne o referendum alebo je to skôr o otvorení diskusie o našej bezpečnostnej situácií zoči voči vojne na Ukrajine a politike štvrtej vlády Roberta Fica? Mali by byť zložité otázky bezpečnostnej politiky vôbec predmetom priamej demokracie a nejde tu o pokus zvrátiť vôľu voličov v parlamentných voľbách? No a ako vnímajú zakladatelia STREDY ďalší vývoj vojny na Ukrajine a príklon časti slovenskej verejnosti k putinovmu Rusku?Ja sa strašne hnevám na Brat za Brata či na nášho premiéra Fica, ale voči ich voličom a podporovateľom nemáme aplikovať pomstu, musíme to s nimi vyskúšať znova. Potrebujeme daľšiu Nežnú revolúciu. Ak sa budeme do nekonečna mstiť jeden druhému, ak to bude oko za oko, tak napokon budeme všetci slepí, tvrdí jeden zo zakladateľov občianskeho združenia Streda a vysokoškolský pedagóg Patrik Lenghart.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Evropske podpornice Ukrajine so skupaj z Združenimi državami po vdoru ruskih brezpilotnih letalnikov na Poljsko izrazile zaskrbljenost. Moskvo so obtožile kršenja mednarodnega prava in ustanovne listine Združenih narodov. Rusijo so tudi pozvale, naj konča agresijo na Ukrajino. Več po drugih poudarkih oddaje: - Kitajski zunanji minister Wang Yi na obisku v Sloveniji - Nova Slovenija na volilni kongres po novo vodstvo - V finalu evropskega prvenstva v košarki Nemčija in Turčija
Masové a systémové sexuálne násilie spojené i s mučením je jednou z definícií tejto vojny, hovorí o pôsobení ruských vojsk na Ukrajine novinárka Sára Činčurová. Venuje sa dokumentovaniu tohto násilia a zaznamenala aj viaceré svedectvá priamych obetí. Systémovým sexuálnym násilím sa Rusko snaží Ukrajincov zlomiť, tvrdí. Znásilňovania žien, a to bez ohľadu na ich vek - teda i detí či senioriek, skupinové či opakované znásilnenia neraz spojené i s brutálnym násilím voči obetiam. Znásilňovania mužov, ale aj systematické a masové používanie sexuálneho násilia či mučenia spojeného so sexuálnym násilím. Elektrický prúd do genitálií a iných citlivých častí tela, znásilňovanie predmetmi či dokonca zbraňami, nútená nahota a vedomé ponižovanie či dehumanizácia obetí a to všetko už nielen priamo na fronte, ale v ruských detenčných centrách. To všetko patrí do arzenálu ruskej agresie na Ukrajine. Tento fenomén zaznamenala aj Misia OSN pre monitorovanie ľudských práv na Ukrajine, ktorá zdokumentovala množstvo konkrétnych prípadov sexuálneho násilia, ktorého sa ruskí vojaci na Ukrajine dopustili. OSN zistila, že Rusko systematicky používa mučenie proti Ukrajincom, civilistom aj vojnovým zajatcom, v "takmer všetkých" detenčných centrách, kde sú zadržiavaní. A týmto praktikám ani zďaleka nie je koniec. Čo nasvedčuje tomu, že to nie sú len ojedinelé zlyhania jednotlivcov, ale naopak, ide o systém? Prečo to ruská armáda robí a čo tým vlastne sleduje? Kto tieto zverstvá pácha a ide o nejaké špeciálne komandá alebo sa takýchto činov dokážu dopúšťať aj takpovediac bežní vojaci a príslušníci iných represívnych zložiek? Aké dopady majú tieto prežité hrôzy na obeta, kto sa im venuje a domôžu sa niekedy spravodlivosti?Prečo sú tieto témy - napriek ich dôležitosti, stále tak trochu na okraji záujmu a verejnosť o nich nechce veľmi vedieť, vidieť ani počuť? No a napokon, ako vníma to, ako sa tu Slovensku stavia stavia časť verejnosti k vojne na Ukrajine, pred ktorou si -napriek takýmto zločinom, zatvára nielen oči a uši, ale aj srdcia? Prísť na Slovensko z Ukrajiny je ako dostať obrovskú facku. Je pre mňa nepochopiteľné, ako si tu ľudia pred tým zatvárajú oči, nechcú o tom počuť a spochybňujú to. Je to niečo, na čo sa o 50 - 80 rokov budeme pozerať ako na vlastnú zaostalosť, hovorí Sára Činčurová.Ráno Nahlas s novinárkou Sárou Činčurovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Ruské drony v noci z utorka na stredu zaútočili na Poľsko. Náš severný sused hovorí o bezprecedentnom akte agresie a poľská vláda spolu s prezidentom Karlom Nawrockim rozhodla o podaní návrhu na spustenie konzultácií podľa článku 4 Severoatlantickej zmluvy.Ten umožňuje členským štátom Aliancie spoločné konzultácie, ak je ohrozená územná celistvosť, nezávislosť alebo bezpečnosť ktoréhokoľvek z nich. Incident bol súčasťou masívneho ruského útoku 415-tich dronov a desiatok rakiet proti Ukrajine.Čo dopad dronov na poľské územie znamená a aká bude reakcia? V podcaste Aktuality Nahlas odpovedá reportér Peter Sabo a bývalý veľvyslanec Slovenska pri NATO Peter Bátor.
Masové a systémové sexuálne násilie spojené s mučením je jednou z definícií tejto vojny, hovorí o pôsobení ruských vojsk na Ukrajine novinárka Sára Činčurová. Venuje sa dokumentovaniu tohto násilia a zaznamenala aj viaceré svedectvá priamych obetí. Systémovým sexuálnym násilím sa Rusko snaži Ukrajincov zlomiť, hovorí novinárka.Znásilňovania žien, a to bez ohľadu na ich vek - teda i detí či senioriek, skupinové či opakované znásilnenia neraz spojené i s brutálnym násilím voči obetiam. Znásilňovania mužov, ale aj systematické a masové používanie sexuálneho násilia či mučenia spojeného so sexuálnym násilím. Elektrický prúd do genitálií a iných citlivých častí tela, znásilňovanie predmetmi či dokonca zbraňami, nútená nahota a vedomé ponižovanie či dehumanizácia obetí a to všetko už nielen priamo na fronte, ale v ruských detenčných centrách. To všetko patrí do arzenálu ruskej agresie na Ukrajine. Tento fenomén zaznamenala aj Misia OSN pre monitorovanie ľudských práv na Ukrajine, ktorá zdokumentovala množstvo konkrétnych prípadov sexuálneho násilia, ktorého sa ruskí vojaci na ukrajine dopustili. OSN zistila, že Rusko systematicky používa mučenie proti Ukrajincom, civilistom aj vojnovým zajatcom, v "takmer všetkých" detenčných centrách, kde sú zadržiavaní. A týmto praktikám ani zdaleka nie je koniec. Čo nasvedčuje tomu, že to nie sú len ojedinelé zlyhania jednotlivcov, ale naopak, ide o systém? Prečo to ruská armáda robí a čo tým vlastne sleduje? Kto tieto zverstvá pácha a ide o nejaké špeciálne komandá alebo sa takýchto činov dokážu dopúšťať aj tkpovediac bežní vojaci a príslušníci iných represívnych zložiek? Aké dopady majú tieto prežité hrôzy na obeta, kto sa im venuje a domôžu sa niekedy spravodlivosti?Prečo sú tieto témy - napriek ich dôležitosti, stále tak trochu na okraji záujmu a verejnosť o nich nechce veľmi vedieť, vidieť ani počuť? No a napokon, ako vníma to, ako sa tu Slovensku stavia stavia časť verejnosti k vojne na Ukrajine, pred ktorou si -napriek takýmto zločinom, zatvára nielen oči a uši, ale aj srdcia? Prísť na slovensko z Ukrajiny je ako dostať obrovskú facku. Je pre mňa nepochopiteľné, ako si tu ľudia pred tým zatvárajú oči, nechcú o tom počuť a spochybňujú to. Je to niečo, na čo sa o 50 - 80 rokov budeme pozerať ako na vlastnú zaostalosť, hovorí Sára Činčurová.Ráno Nahlas s novinárkou Sárou Činčurovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Ruské drony v noci z utorka na stredu zaútočili na Poľsko. Náš severný sused hovorí o bezprecedentnom akte agresie a poľská vláda spolu s prezidentom Karlom Nawrockim rozhodla o podaní návrhu na spustenie konzultácií podľa článku 4 Severoatlantickej zmluvy.Ten umožňuje členským štátom Aliancie spoločné konzultácie, ak je ohrozená územná celistvosť, nezávislosť alebo bezpečnosť ktoréhokoľvek z nich. Incident bol súčasťou masívneho ruského útoku 415-tich dronov a desiatok rakiet proti Ukrajine.Čo dopad dronov na poľské územie znamená a aká bude reakcia? V podcaste Aktuality Nahlas odpovedá reportér Peter Sabo a bývalý veľvyslanec Slovenska pri NATO Peter Bátor.
Robert Fico nereprezentuje celé Slovensko. List s týmto obsahom sa dostal až k ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému. Práve v deň, keď sa s ním prvýkrát z očí do očí rozprával na ukrajinskej pôde premiér Fico. Ukrajinskému prezidentovi ho odovzdalo občianske združenie Mier Ukrajine.Rovno v Užhorode. Tam, kde slovenský premiér nenašiel kritického slova k ruskej agresii; tam, kde si popri svojej produkcii o „suverénnej politike“ a o ochrane hospodárskych záujmov Slovenska vypočul, že za Putinovu vojnu Ukrajinci platia životmi! Nie obyvatelia zvyšku Európy.Zvláštnosťou odkazu zo Slovenska pre ukrajinského prezidenta bol počet podpisov. Nie premiérovej politike voči Ukrajine už vyjadrilo bezmála 26-tisíc obyvateľov svojim menom a priezviskom.Aké boli reakcie Kyjeva? A ako sa táto podpora vojnou zmietanej krajiny odmietnutím jej prehliadania zo strany Roberta Fica a jeho vlády pretavila až do ďalšieho avizovaného protestu? Téma pre Mariána Kulicha z občianskeho združenia Mier Ukrajine.„Robert Fico nereprezentuje názory Slovenska. Aj stretnutím v Číne dal najavo signál, že stojí v inej konštelácii. Že chce, aby bolo Slovensko akýmsi kolaborantom tej osi zla, ktorá sa vytvára združením krajín ako sú Rusko, Čína a ďalšie,“ hovorí aktivista Marián Kulich. „Ide o krajiny s imperialistickými ambíciami zrušiť náš svet, ako ho poznáme teraz. Ukazuje sa to na východnej Ukrajine. Robert Fico akoby prestal reprezentovať záujmy demokratického sveta, akoby presadzoval záujmy Ruska,“ dodáva.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Robert Fico nereprezentuje celé Slovensko. List s týmto obsahom sa dostal až k ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému. Práve v deň, keď sa s ním prvýkrát z očí do očí rozprával na ukrajinskej pôde premiér Fico. Ukrajinskému prezidentovi ho odovzdalo občianske združenie Mier Ukrajine.Rovno v Užhorode. Tam, kde slovenský premiér nenašiel kritického slova k ruskej agresii; tam, kde si popri svojej produkcii o „suverénnej politike“ a o ochrane hospodárskych záujmov Slovenska vypočul, že za Putinovu vojnu Ukrajinci platia životmi! Nie obyvatelia zvyšku Európy.Zvláštnosťou odkazu zo Slovenska pre ukrajinského prezidenta bol počet podpisov. Nie premiérovej politike voči Ukrajine už vyjadrilo bezmála 26-tisíc obyvateľov svojim menom a priezviskom.Aké boli reakcie Kyjeva? A ako sa táto podpora vojnou zmietanej krajiny odmietnutím jej prehliadania zo strany Roberta Fica a jeho vlády pretavila až do ďalšieho avizovaného protestu? Téma pre Mariána Kulicha z občianskeho združenia Mier Ukrajine.„Robert Fico nereprezentuje názory Slovenska. Aj stretnutím v Číne dal najavo signál, že stojí v inej konštelácii. Že chce, aby bolo Slovensko akýmsi kolaborantom tej osi zla, ktorá sa vytvára združením krajín ako sú Rusko, Čína a ďalšie,“ hovorí aktivista Marián Kulich. „Ide o krajiny s imperialistickými ambíciami zrušiť náš svet, ako ho poznáme teraz. Ukazuje sa to na východnej Ukrajine. Robert Fico akoby prestal reprezentovať záujmy demokratického sveta, akoby presadzoval záujmy Ruska,“ dodáva.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu
Fico v Pekingu zradil nielen Ukrajinu a Európsku úniu, ale aj občanov Slovenska. Rusko sa snaží preraziť na Ukrajine front – zatiaľ sa mu to nedarí.
Robert Fico, Vladimír Putin, na úvod otázka, ako sa máte a kritika Ukrajiny. Z úst ruského prezidenta dokonca zaznela rada vypnúť Ukrajine energetické zálohy, ak bude útočiť na ruskú energetickú infraštruktúru. Z Európy zaznelo oficiálne – no comment.V podcaste Dobré ráno sa Jana Krescanko Dibáková rozpráva so zástupcom šéfredaktorky Jakubom Filom o stretnutí slovenského premiéra s ruským prezidentom.O pohnútkach premiéra, reputačných rizikách a o obraze Slovenska v očiach európskych predstaviteľov, ktorí Vladimíra Putina označili za najväčšieho vojnového zločinca súčasnosti. Realizoval Robert Fico skutočne suverénnu politiku v dialógu s Putinom a v prítomnosti autoritárskych lídrov?Zdroje zvukov: TASR, TA3–Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
Naša vláda stále odsúva predstavenie ďalšej multimiliardovej konsolidácie, ktorá sa dotkne každého občana naše krajiny. Predseda vlády má ale inú prácu. Tentokrát oslavuje s diktátormi v Číne. Je tam ako jediný z lídrov krajín Európskej únie a NATO. On sám. A okolo neho Putin, Lukašenko či Kim Čong-un. Opozícia hovorí o vlastizrade. A že si premiér vybral Putina a nie Slovensko. Z Putina je sklamaný aj americký prezident Trump, nemecký kancelár Merz ho rovno nazval vojnovým zločincom.Čo to celé znamená pre Slovensko a čo na to občania, ktorí v prieskumoch stále vyjadrujú odhodlanie zostať v únii aj v NATO? A čo na to hovorí opozícia? Európa zvažuje rozmiestnenie mierových síl na Ukrajine, slovenská vláda je proti, slovenská opozícia s ňou v tomto donedávna súhlasila, zmenilo sa niečo? A a, ak najväčšou záťažou na naše výdavky sú napríklad trináste dôchodky, výdavky na obranu či vládne dotácie na ceny energií pre domácnosti?Braňo Závodský sa rozprával s predsedom hnutia Progresívne Slovensko a poslancom parlamentu Michalom Šimečkom.
Rusko zatiaľ mier nezaujíma. Aj počas mierových rokovaní Rusko a samitu Trumpa s Putinom Rusi útočia na Ukrajinu. Výsledok. Ďalšie desiatky mŕtvych civilistov vrátane detí, domy v ruinách. Raketový útok poškodil aj veľvyslanectvo Európskej únie v Kyjeve. Aký efekt mal teda americko-ruský samit na Aljaške, okrem toho že sa Putin previezol v americkej prezidentskej limuzíne na americkej vojenskej základni? Uskutoční sa vôbec sľubované rokovanie Putina so Zelenským? A čo na to Európska únia? Budú pokračovať ďalšie kolá sankcií? Ako by mohli vyzerať bezpečnostné záruky pre Ukrajinu, vrátane rozmiestnenia vojakov? A prečo Slovenská diplomacia mlčí, je už Slovensko na strane Ruska? Braňo Závodský sa rozprával s veľvyslankyňou Európskej únie na Ukrajine, našou diplomatkou Katarínou Mathernovou.
Stretnutie Trump, Zelenskyj a Putin, rokovanie o mieri, ale aj bezpečnostné záruky pre Ukrajinu, na ktorých by sa mali podieľať Spojené štáty.To by mohli byť výsledky rozhovorov s americkým prezidentom, ktorý sa po minulotýždňovom stretnutí s Vladimirom Putinom stretol aj s ukrajinským prezidentom a európskymi lídrami.Ako to vyzeralo, čo sa zmenilo a k čomu by to mohlo na Ukrajine viesť?Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno pýta expertky na Ukrajinu a výskumníčky v think-tanku Európska rada pre zahraničné vzťahy Jany Kobzovej.Zdroj zvukov: BBC, AFP News Agency, YouTube/The White HouseOdporúčanieMojím dnešným odporúčaním je... no chcel som povedať čosi ľahšie, ale nová videoherná Mafia: The Old Country ľahšia zase až tak nie je. Zažijete v nej zhruba pätnásťhodinový návrat ku koreňom série a k príbehu v naozaj nádhernom prostredí Sicílie... a aj keď herné mechaniky miestami trochu škrípu, mňa to bavilo.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
Hovoril o okamžitom prímerí, o strašných následkoch pre Rusko o tom, ako stretnutie s Putinom zastaví vojnu na Ukrajine.Nič z toho stretnutie medzi Donaldom Trumpom a Vladimirom Putinom na Aljaške neprinieslo. Najskôr to síce vyzeralo ako stretnutie dávnych priateľov, no samit napokon skončil predčasne a vlastne... bez výsledkov.Tomáš Prokopčák sa v mimoriadnom vydaní podcastu Dobré ráno rozpráva s Matúšom Halásom z Ústavu medzinárodných vzťahov v Prahe.Zdroj zvukov: C-SPAN–Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing