POPULARITY
Categories
Lahko bi rekli, da letos Evropa gori na več frontah: od migrantske invazije, vse bolj vročih debat v Evropskem parlamentu, kjer vedno več očitkov leti na Ursulo von der Leyen in njene pajdaše glede financiranja Ukrajine, glede slabe migrantske politike, ki vroče odmeva po Evropi. A je bilo resnično vroče tudi v Sloveniji, kjer visoke temperature vztrajajo že dobrih sedem tednov.
Sú alebo nie sú radary, ktoré v skúšobnom nastavení používa na cestách ministerstvo vnútra, ruskou technológiou, ktorá by pre Slovensko bola bezpečnostným rizikom? Po prvých sebavedomých odpovediach už váha aj ministerstvo vnútra a čaká sa na odpoveď Národného bezpečnostného úradu. Pochybnosti narastajú. Ak boli radarové systémy skutočne vyrobené v Rusku, ide v čase vojny na Ukrajine o mimoriadne vysoké bezpečnostné riziko. Indície zatiaľ smerujú k podozreniam, že ministerstvo vnútra situáciu mohlo podceniť. Aké intenzívne prepojenia na Rusko sa podarilo zdokumentovať a aké riziká hrozia Slovensku, analyzuje v podcaste Dobré ráno s reportérom domácej redakcie MARTINOM VANČOM moderátorka Jana Krescanko Dibáková. (Pozn.: Krátko po skončení nahrávania podcastu Ministerstvo vnútra SR vyzvalo dodávateľa na odstránenie radarov, keďže ich pôvod nebol dostatočne preukázaný.) Zdroje zvukov: STVR, JOJ, TA3, Markíza Odporúčanie Keď už sa nám znovu pojednáva v kauze Očistec, odporúčam knihu Petra Šlosera. Za týmto autorom sa skrýva bývalý vyšetrovateľ Peter Chudý a vo viacerých knihách opisuje, ako v polícii fungovali "kriví" policajti. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
Táto relácia vznikla vďaka našim podporovateľom. Pridajte sa k nim, prosím, teraz aj vy na: https://podpora.postoj.sk/podporte-najsilnejsie-konzervativne-medium?referral_source=youtube&referral_campaign=youtube&referral_content=ziarovsky&utm_source=youtube. Ďakujeme. Spolupracovník Postoja Andrej Žiarovský a redaktor Christian Heitmann sa rozprávajú o aktuálnom dianí na rusko-ukrajinskom fronte a novej vlne dronových a raketových útokov. Ako sa zapája Turecko do diania na Ukrajine a čo možno očakávať od novej tureckej aliancie s Pakistanom a Saudskou Arábiou? Čím pripomína Bagdadský pakt z obdobia studenej vojny a proti komu je namierený tentokrát? Okrem toho sa pozrieme na nový vývoj vo vojne na Ukrajine. Dokázali nájsť Rusi slabé miesto v ukrajinskom zásobovaní? Čo očakáva Ukrajina od útokov na sklady spoločnosti Wildberries v Rusku a aký dopad majú ruské útoky na ukrajinské prístavy? Vyplatilo sa Ukrajincom ťaženie proti ruským lodiam v Azovskom mori a kto zaplatí cenu za obmedzený vývoz obilia? Na záver sa pozrieme na najnovšie diskusie o licenčnej výrobe rakiet pre systémy protivzdušnej obrany Patriot. Čo bráni Ukrajincom v tom, aby spustili domácu výrobu rakiet a prečo má obavy americký zbrojný priemysel?
Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu
Zuzana Suchová je fundraisingová odborníčka a jedna z tvárí Donia na Slovensku. Vysvetľuje, ako vzniká a overuje sa zbierka, z čoho Donio financuje prevádzku a čo sa deje s peniazmi medzi darcom a príjemcom. Prečo pribúdajú zdravotné výzvy? Nestačí iba zverejniť link? Ako fungujú dve percentá, firemné nadácie a odmenový crowdfunding? Rozoberáme aj pomoc Ukrajine, psychickú záťaž ľudí, ktorí denne čítajú ťažké príbehy, podvody, veľké dary a pravidlá politického fundraisingu.Ak sa vám epizóda páči, necenzurovaná verzia s otázkami od patreonov (o 22 minút dlhšia) je na:
Opozorila pred visokimi temperaturami in nevarnostjo požarov v naravi.Požari in vročina še naprej ogrožajo jug Evrope.Setev novih kultur v trenutni suši in razmerah vročinskega vala popolnoma nemogoča. -Sebastijan Valentan o vandalskem napadu v Medžugorju: Časovna umestitev pred Mladifestom ni nujno naključna.V sindikatu voznikov avtobusov zahtevajo izredni strokovni nadzor nad vsemi vozili in konec uvoza poceni delovne sile z dvomljivim znanjem.Trump z voditeljema Izraela in Ukrajine o vojnah in varnosti.Iran po pogovorih v Washingtonu zaostruje retoriko.2021 je Slovenija zbrala 850.000 evrov za zdravljenje raka. A center še danes ne deluje.Visoka udeležba na počitniških dejavnostih v Cerkvi po mnenju mag. Cestnika dokaz, da imamo veliko sposobnih in odgovornih laikov.Šport: Celje po kazenskih strelih do naslednjega kroga kvalifikacij za nogometno ligo prvakov.
Slovenská vláda pristupuje k Ukrajine a vlastnej bezpečnosti ako Dr. Jekyll a Mr. Hyde, hovorí Jana Kobzová. Výskumníčka Európskej rady pre zahraničné vzťahy rozoberá stupňujúci sa tlak voči Putinovi a najnovší vývoj vojny Ruska proti Ukrajine.
Táto relácia vznikla vďaka našim podporovateľom. Pridajte sa k nim, prosím, teraz aj vy na: https://podpora.postoj.sk/podporte-najsilnejsie-konzervativne-medium?referral_source=youtube&referral_campaign=youtube&referral_content=ziarovsky&utm_source=youtube. Ďakujeme. Spolupracovník Postoja Andrej Žiarovský a redaktor Lukáš Krivošík sa rozprávajú o aktuálnom vývoji okolo rusko-ukrajinskej vojny. Objavila sa správa, že Slovensko je pozorovateľom v rámci takzvanej koalície ochotných. Ako túto správu čítať? Slovensko sa stalo cieľom ruského hackerského útoku. Ako je pripravená na podobné útoky slovenská energetika? Na Ukrajine prehrmela politická kríza, ktorú rozpútalo odvolanie ministra obrany Fedorova prezidentom Zelenským. U nášho východného suseda to spustilo vlnu nesúhlasu. Prezident neskôr odvolal aj generála Syrského z čela ukrajinskej armády. Nahradil ho Mychajlo Drapatyj. Kto je tento nový veliteľ. A dokáže Ukrajine priniesť v tejto vojne víťazstvo? Dotkneme sa aj polhodinového rokovania ministrov zahraničných vecí USA a Ruska Marca Rubia a Sergeja Lavrova.
Do novej epizódy relácie Za hranicou zavítal špeciálny hosť. Bol ním britský veľvyslanec Bilal Zahid. V rozhovore sme prebrali viacero tém, začali sme novým britským premiérom Andym Burnhamom, venovali sme sa Ukrajine, kde Jeho Excelencia priamo v Kyjeve aj pôsobil. Hovorili sme však aj o platení influencerov na Slovensku a na ich list, ktorý si vypýtala naša vláda. Reč tiež bola o rozdielnych vzťahoch Slovenska s Ukrajinou a Ruskom oproti Británii. Venovali sme sa Brexitu, Severoatlantickej aliancii a aj cieľom, ktoré veľvyslanec Zahid chce počas svojho pôsobenia dosiahnuť.
Komentátori Postoja hovoria o Ficovi a Ukrajine, kampani Šimečku, Matoviča a Gröhlinga aj o extrémistovi Bombicovi na pro-life pochode. Táto relácia vznikla vďaka našim podporovateľom. Pridajte sa k nim, prosím, teraz aj vy na: https://podpora.postoj.sk/podporte-najsilnejsie-konzervativne-medium?referral_source=youtube&referral_campaign=youtube&referral_content=debata&utm_source=youtube. Ďakujeme.
Ukrajinský prezident včera odvolal veliteľa armády Oleksandra Syrského. Tento legendárny generál bol za mnohými ukrajinskými vojenskými úspechmi, no aj za konfliktom, ktorý spôsobil protesty v ukrajinských uliciach. Tie vznikli ako reakcia na odvolanie ministra obrany Michajla Fedorova, Syrského kritika. Toto všetko prichádza v čase, keď ruský generál odhalil, že agresor sa už nepsolieha na vojenské víťazstvo, ale práve na vnútropolitickú krízu na Ukrajine.Najprv skončila celá vláda, na čele s premiérkou Yuliou Svyrydenko, iba po roku vo funkcii. Odvolaný bol aj populárny mladý minister obrany Fedorov, za ktorého sa postavili protestujúci v uliciach Kyjeva. Tí žiadali okrem iného aj koniec generála Syrského, ktorého časť ukrajinskej verejnosti prezýva Mäsiar - za obrovské straty. Ich skutočný rozsah ukrajinské velenie skrýva. Výmenou za ne však Syrskyj ubránil Kyjev, vyhnal Rusov z celých ukrajinských oblastí, zničil Wagnerovcov a veľkú časť ruského námorníctva, drží stabilnú a dlhú frontovú líniu, poslal pozemné vojsko do Ruska a bombardoval ciele hlboko na území agresora.Včera večer prezident Zelenskyj odvolal aj šéfa armády Syrského. Prinesie to koniec protestov a stabilizáciu vnútropolitickej situácie na Ukrajine?V dnešnom podcaste vysvetľuje a odpovedá Stanislava Harkotová, ktorá sa ako novinárka venuje Ukrajine už od roku 2014.Nahrával Peter Hanák.
Ukrajinský prezident včera odvolal veliteľa armády Oleksandra Syrského. Tento legendárny generál bol za mnohými ukrajinskými vojenskými úspechmi, no aj za konfliktom, ktorý spôsobil protesty v ukrajinských uliciach. Tie vznikli ako reakcia na odvolanie ministra obrany Michajla Fedorova, Syrského kritika. Toto všetko prichádza v čase, keď ruský generál odhalil, že agresor sa už nepsolieha na vojenské víťazstvo, ale práve na vnútropolitickú krízu na Ukrajine.Najprv skončila celá vláda, na čele s premiérkou Yuliou Svyrydenko, iba po roku vo funkcii. Odvolaný bol aj populárny mladý minister obrany Fedorov, za ktorého sa postavili protestujúci v uliciach Kyjeva. Tí žiadali okrem iného aj koniec generála Syrského, ktorého časť ukrajinskej verejnosti prezýva Mäsiar - za obrovské straty. Ich skutočný rozsah ukrajinské velenie skrýva. Výmenou za ne však Syrskyj ubránil Kyjev, vyhnal Rusov z celých ukrajinských oblastí, zničil Wagnerovcov a veľkú časť ruského námorníctva, drží stabilnú a dlhú frontovú líniu, poslal pozemné vojsko do Ruska a bombardoval ciele hlboko na území agresora.Včera večer prezident Zelenskyj odvolal aj šéfa armády Syrského. Prinesie to koniec protestov a stabilizáciu vnútropolitickej situácie na Ukrajine?V dnešnom podcaste vysvetľuje a odpovedá Stanislava Harkotová, ktorá sa ako novinárka venuje Ukrajine už od roku 2014.Nahrával Peter Hanák.
Papež na Montecassinu prosi za mir v regijah, ki jih zaznamujeta kri in konflikt.Novi britanski premier Andy Burnham katoličan »a la carte«.Slovenska karitas v Strunjanu gostila 50 otrok in mladih iz različnih regij Ukrajine.
Fotografia z jazdy s prezidentom Alijevom či obdivovanie pištole od Erdogana nepôsobia dôstojne, hodnotia posledné cesty Petra Pellegriniho komentátori Denníka N. Editor Rastislav Kačmár a komentátor Roman Pataj v rozhovore s reportérom Dušanom Mikušovičom rozoberajú udalosti posledného týždňa: kúpu Unionu Dôverou, rozhodnutie o bratislavskej spaľovni, kampaň Jozefa Ráža aj posledný vývoj na Ukrajine.
Ukrajina bez klasického námorníctva úspešne oslabuje ruskú logistiku v Azovskom mori, zatiaľ čo ruské útoky devastujú prístavy pri Odese. Generál Pavel Macko analyzuje aj novú eskaláciu medzi USA a Iránom, vznik európskej protibalistickej koalície a politické otrasy v Kyjeve, ktoré môžu ovplyvniť ďalší priebeh vojny. V 171. epizóde Bezpečnostného radaru generála Pavla Macka rozoberáme najdôležitejšie bezpečnostné udalosti uplynulého týždňa. Pozrieme sa na vývoj bojov na Ukrajine, ukrajinské údery na ruskú logistiku v Azovskom mori aj ničivé útoky na prístavy v okolí Odesy. Venujeme sa eskalácii konfliktu medzi USA a Iránom, rizikám pre svetové energetické trhy, vzniku európskej protibalistickej koalície, rekonštrukcii ukrajinskej vlády aj ambícii Slovenska stať sa nestálym členom Bezpečnostnej rady OSN.
V novej epizóde relácie Za hranicou bol hosťom podplukovník v zálohe Vladimír Koláček. Témou bolo porovnanie vojny na Ukrajine s vojnou na Blízkom východe. S hosťom sme prebrali najmä príčiny a ciele týchto vojenských konfliktov. Venovali sme sa tiež propagande, ktorú môžeme vidieť v oboch vojnách. Reč však bola aj o Západe, NATO, Izraeli či americkom prezidentovi Donaldovi Trumpovi.
Poslanke in poslance pred jutrišnjim začetkom parlamentarnih počitnic danes čakata dve izredni seji. V nasprotju s pričakovanji ne bodo obravnavali ukinitve uradniškega sveta. Na pisno zahtevo več kot petine poslancev bodo morali najprej odločati o tem, ali naj se predlog novele zakona o javnih uslužbencih sprejme po skrajšanem in ne po rednem postopku. V oddaji tudi o tem: - Premier Janša v Kijevu na vrhu držav jugovzhodne Evrope in Ukrajine o podpori tej državi - Združene države Amerike in Iran znova izmenjujejo ogenj, Trump grozi z napadi na iranske elektrarne - Španci prvi finalisti svetovnega nogometnega prvenstva
Čeprav Ljubljančani niso dosegli kvoruma za zavrnitev parkirnega odloka na referendumu, njegovi pobudniki v civilni iniciativi za Ljubljano pozdravljajo angažma občanov. Predstavnik iniciative Klemen Fajs je izraženo voljo glasujočih označil za opozorilo Zoranu Jankoviću pred jesenskimi lokalnimi volitvami in napovedal iskanje ljudskega soglasja o drugih kočljivih projektih dolgoletnega župana, kot so kanal C0, parkirna hiša pod tržnico in sežigalnica. Drugi poudarki oddaje: - V Parizu srečanje voditeljev podpornic Ukrajine, tudi s slovensko udeležbo. - Iran znova odgovoril na ameriške napade, tokrat na tnalu še Jordanija. - Jannik Sinner po maratonskem dvoboju drugič zapored osvojil teniški turnir v Wimbledonu.
V novej epizóde relácie Za hranicou bol hosťom francúzsky veľvyslanec na Slovensku Nicolas Suran. V rozhovore sme sa venovali najmä obrane Európy, hovorili sme napríklad o vyhrážaní sa zo strany USA a druhej administratívy Donalda Trumpa, o NATO a o francúzskom jadrovom dáždniku. Venovali sme sa však aj vojne na Ukrajine, francúzskej podpore pre našich východných susedov a či má zmysel hovoriť s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Témou bola aj Afrika, vplyv Francúzska na tomto kontinente či francúzske cudzinecké légie. Spomínali sme aj líderstvo v EÚ, európskej federácií a spoločnej armáde. Na záver sme sa venovali francúzskej kultúre, konkrétne tomu, ako Francúzi protestujú a umeniu či francúzskemu filmu.
1.Európa: Už aj v Rusku priznávajú, že vojna je vojna 2.Ázia: Čína otestovala medzikontinentálnu raketu 3.Afrika: Hrozí ďalšia tragédia v Sudáne 4.Severná Amerika: Trumpov zásah do futbalových MS 5.Latinská Amerika: Región sa ďalej posúva doprava
Hrozba, že Rusko bude eskalovať konflikt s niektorou z členských krajín NATO, aby otestovalo jednotu i akcieschopnosť Aliancie je síce malá, ale nie je to vylúčené. Tvrdí to profesor politológie Jozef Bátora. Slovensko sa podľa neho správa veľmi nezodpovedne a zahraničná politika Roberta Fica predstavuje pre našu krajinu vážnu bezpečnostnú hrozbu. Čo ukázal summit NATO a kam nás vedie premiér Fico? Viac ako päťdesiat miliárd do nových zbraní ako aj záväzok poskytnúť Ukrajine vojenskú pomoc v hodnote 70 miliárd, to je odpoveď NATO na “dlhodobú hrozbu, ktorú podľa Aliancie pre euroatlantickú bezpečnosť a stabilitu predstavuje Rusko.“ Summit v Turecku tak potvrdil, že éra takzvanej mierovej dividendy je definitívne pochovaná a Aliancia prepína na vojnové hospodárstvo s cieľom dosiahnuť päťpercentné výdavky HDP na obranu. Kým generálny tajomník Mark Rutte hovorí o jednote a akcieschopnosti, pod povrchom buble zásadný spor medzi Spojenými štátmi a európskymi členmi aliancie. Náš kontinent tak stojí pred kľúčovou až existenčnou otázkou: Dokáže Európa premeniť miliardové prísľuby na reálnu bojaschopnosť skôr, než sa americký jadrový dáždnik definitívne zavrie a unesieme hrozby z Kremľa úplne sami? No a kde v tom všetkom sa ocitlo Slovensko, ktoré sa pod vedením Roberta Fica správa ako čierny pasažier kolektívnej bezpečnosti? Téma dnešného podcastu s profesorom politológie Jozefom Bátorom. Sledujete Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Hrozba, že Rusko bude eskalovať konflikt s niektorou z členských krajín NATO, aby otestovalo jednotu i akcieschopnosť Aliancie je síce malá, ale nie je to vylúčené. Tvrdí to profesor politológie Jozef Bátora. Slovensko sa podľa neho správa veľmi nezodpovedne a zahraničná politika Roberta Fica predstavuje pre našu krajinu vážnu bezpečnostnú hrozbu. Čo ukázal summit NATO a kam nás vedie premiér Fico? Viac ako päťdesiat miliárd do nových zbraní ako aj záväzok poskytnúť Ukrajine vojenskú pomoc v hodnote 70 miliárd, to je odpoveď NATO na “dlhodobú hrozbu, ktorú podľa Aliancie pre euroatlantickú bezpečnosť a stabilitu predstavuje Rusko.“ Summit v Turecku tak potvrdil, že éra takzvanej mierovej dividendy je definitívne pochovaná a Aliancia prepína na vojnové hospodárstvo s cieľom dosiahnuť päťpercentné výdavky HDP na obranu. Kým generálny tajomník Mark Rutte hovorí o jednote a akcieschopnosti, pod povrchom buble zásadný spor medzi Spojenými štátmi a európskymi členmi aliancie. Náš kontinent tak stojí pred kľúčovou až existenčnou otázkou: Dokáže Európa premeniť miliardové prísľuby na reálnu bojaschopnosť skôr, než sa americký jadrový dáždnik definitívne zavrie a unesieme hrozby z Kremľa úplne sami? No a kde v tom všetkom sa ocitlo Slovensko, ktoré sa pod vedením Roberta Fica správa ako čierny pasažier kolektívnej bezpečnosti? Téma dnešného podcastu s profesorom politológie Jozefom Bátorom. Sledujete Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
V letných pondelkových epizódach podcastu Dobré ráno predstavuje Tatiana Čabáková Slovenky a Slovákov, ktorí sa presadili v Česku a výrazne ovplyvňujú tamojšiu spoločnosť. Jej dnešným hosťom je popredný priemyselný dizajnér Peter Olah. S jeho prácou sa stretol takmer každý, kto si niekedy sadol do auta značky Škoda. Do automobilky nastúpil ešte počas štúdia na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave. Postupne prešiel viacerými pozíciami, viedol oddelenie interiérového dizajnu a dnes pôsobí ako art director pre jednotnú dizajnovú identitu značky Škoda Auto. V dizajnérskom centre koncernu v nemeckom Postupime pracoval aj na projektoch pre značky Volkswagen, Audi, Seat, Lamborghini či Bugatti. Peter Olah sa však nevenuje iba automobilom. Navrhuje aj sklo, hodinky či písacie potreby a dlhodobo pôsobí ako pedagóg. Silnou skúsenosťou preňho bola aj práca na novom hlavnom organe pre Katedrálu svätého Víta v Prahe, ktorej venoval osem rokov. V epizóde sa dozviete: ako sa Peter Olah dostal z Bratislavy do firmy Škoda Auto, prečo o interiéri auta uvažuje ako o obývačke budúcnosti, ako vzniká návrh nového automobilu, čo mu dala práca pre značky Volkswagen, Audi, Lamborghini či Bugatti, ako vznikal nový organ pre Katedrálu svätého Víta, prečo ho prirovnáva k náhrdelníku pre katedrálu, ako umelá inteligencia mení prácu dizajnérov, prečo sa musí zmeniť spôsob výučby mladých dizajnérov, aby uspeli v ére umelej inteligencie. Krátky prehľad správ Víkendové referendum je neplatné, väčšina hlasujúcich však návrhy podporila. Účasť dosiahla 16,13 percenta, za zrušenie Ficovej doživotnej renty hlasovalo 93,43 percenta voličov, obnoviť špeciálnu prokuratúru a NAKA chcelo 92,2 percenta zúčastnených voličov. Predseda parlamentu Richard Raši v septembri navrhne zmenu ústavy, ktorá umožní skrátiť volebné obdobie parlamentu, a tým aj vlády, referendom. Francúzsko, Španielsko a Portugalsko zasiahli cez víkend rozsiahle lesné požiare, teploty v Európe zasiahnutej horúčavami opäť stúpali. Vladimir Putin telefonoval s Donaldom Trumpom, hovorili o situácii na Ukrajine. Trump sa predtým telefonicky spojil aj s ukrajinským prezidentom. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
“Už v minulosti sme si zvykli na to, že vyjadrenia pána premiéra nie vždy úplne korešpondujú s realitou, ktorá potom nastáva” - analytik Tomáš Strážay takto reaguje na postoj k Ukrajine, ktorý je na pôdoryse Vyšehradskej štvorky nie celkom jednotný.Vyšehradská štvorka. Svojho času považovaná za jeden z najúspešnejších regionálnych projektov v Európe. Štyri krajiny spoločne smerovali do NATO aj Európskej únie a neskôr dokázali v Bruseli presadzovať spoločné záujmy, napríklad počas migračnej krízy. Ruská invázia na Ukrajinu však ukázala hlboké rozdiely v zahraničnej politike jej členov a mnohí začali hovoriť o úpadku, či dokonca konci V4.Teraz Slovensko na rok preberá predsedníctvo skupiny s ambíciou obnoviť jej význam a posilniť regionálnu spoluprácu.Má ešte Vyšehradská štvorka potenciál byť dôležitým hráčom, alebo sa jej úloha definitívne zmenila? Téma pre Tomáša Strážaya zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.Pripravil Jaroslav Barborák.
“Už v minulosti sme si zvykli na to, že vyjadrenia pána premiéra nie vždy úplne korešpondujú s realitou, ktorá potom nastáva” - analytik Tomáš Strážay takto reaguje na postoj k Ukrajine, ktorý je na pôdoryse Vyšehradskej štvorky nie celkom jednotný.Vyšehradská štvorka. Svojho času považovaná za jeden z najúspešnejších regionálnych projektov v Európe. Štyri krajiny spoločne smerovali do NATO aj Európskej únie a neskôr dokázali v Bruseli presadzovať spoločné záujmy, napríklad počas migračnej krízy. Ruská invázia na Ukrajinu však ukázala hlboké rozdiely v zahraničnej politike jej členov a mnohí začali hovoriť o úpadku, či dokonca konci V4.Teraz Slovensko na rok preberá predsedníctvo skupiny s ambíciou obnoviť jej význam a posilniť regionálnu spoluprácu.Má ešte Vyšehradská štvorka potenciál byť dôležitým hráčom, alebo sa jej úloha definitívne zmenila? Téma pre Tomáša Strážaya zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.Pripravil Jaroslav Barborák.
„My ako organizácia, ktorá rešpektuje a uznáva medzinárodné právo, (Putinovu agresiu voči Ukrajine) odsudzujeme. Preto sme nespravili rozhovor s ruským veľvyslancom a kým sa vojna neukončí, tak to ani neplánujeme“, hovorí 17-ročný Adam Dacho. Pre desaťtisíce žiakov a študentov sa končí školský rok a začínajú sa letné prázdniny. V našom školstve sa pritom vedú nekončiace diskusie o tom, čo mladým ľuďom dáva, čo im naopak berie a prečo mnohí svoju budúcnosť spájajú skôr so zahraničím. My sa dnes na slovenské školy pozrieme cez príbeh 17-ročného študenta, ktorý založil vlastnú organizáciu, vedie podcasty s veľvyslancami, reprezentoval Slovensko na medzinárodných konferenciách a popritom píše aj knihu. Je jeho príbeh skôr výnimkou alebo dôkazom, že dorastá generácia, ktorá nechce svet len komentovať, ale ho aj meniť? Témou nás prevedie stredoškolák Adam Dacho.
„My ako organizácia, ktorá rešpektuje a uznáva medzinárodné právo, (Putinovu agresiu voči Ukrajine) odsudzujeme. Preto sme nespravili rozhovor s ruským veľvyslancom a kým sa vojna neukončí, tak to ani neplánujeme“, hovorí 17-ročný Adam Dacho. Pre desaťtisíce žiakov a študentov sa končí školský rok a začínajú sa letné prázdniny. V našom školstve sa pritom vedú nekončiace diskusie o tom, čo mladým ľuďom dáva, čo im naopak berie a prečo mnohí svoju budúcnosť spájajú skôr so zahraničím. My sa dnes na slovenské školy pozrieme cez príbeh 17-ročného študenta, ktorý založil vlastnú organizáciu, vedie podcasty s veľvyslancami, reprezentoval Slovensko na medzinárodných konferenciách a popritom píše aj knihu. Je jeho príbeh skôr výnimkou alebo dôkazom, že dorastá generácia, ktorá nechce svet len komentovať, ale ho aj meniť? Témou nás prevedie stredoškolák Adam Dacho.
Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu
Stotine ljudi po silovitem potresu v Venezueli ostaja ujetih pod ruševinami ali pogrešanih. Obubožani državi so na pomoč priskočile številne latinskoameriške sosede in človekoljubne organizacije. Po najnovejših podatkih je umrlo najmanj 235 ljudi, 4 tisoč je poškodovanih. V oddaji tudi o tem: - V Gdansku še danes konferenca za povojno obnovo Ukrajine; kljub sporu med Varšavo in Kijevom drugemu obsežne finančne injekcije. - Ob neugodnem gospodarskem gibanju po svetu kazalci v slovenskem gospodarstvu kažejo visoko mero optimizma. - Huda vročina se bo do konca tedna le še stopnjevala, kroničnim bolnikom in starejšim svetujejo umik na hladno.
Rusi na Ukrajine stupňujú ataky aj na humanitárnych pracovníkov. Snažia sa tak znemožniť ľuďom v ostreľovaných oblastiach život a pripraviť ich aj o poslednú pomoc, hovorí riaditeľka organizácie Človek v ohrození Andrea Najvirtová v podcaste V redakcii s Ninou Janešíkovou. Len pred pár týždňami sama zažila útok dronu v hoteli, kde spali len humanitárne organizácie. „Počula som posledné štyri sekundy veľmi hlasného dronového zvuku a potom to buchlo asi dvadsať metrov odo mňa.,“ opisuje. Vysvetľuje či ju to odradilo od pomoci Ukrajine, či by pomáhali aj v Rusku a aké morálne dilemy humanitárne organizácie riešia.
Vláda si konečne splnila svoj ústavný záväzok – odkladala to iba pol roka. Ukrajine sa podarilo na niekoľkých miestach zasiahnuť rafinériu na okraji Moskvy. Trumpova administratíva obhajuje svoju... zvláštnu rámcovú dohodu o prímerí s Iránom.
Vojna Spojených štátov a Izraela proti Iránu sa môže skončiť. Irán a Spojené štáty podpísali memorandum o jej ukončení. Tá má priniesť okamžité ukončenie bojov. Donald Trump však vyhlasuje, že keď sa mu nebude páčiť správanie Iránu, bude im opäť hádzať na hlavy bomby.Je teda vojna skutočne na konci? Kto je vlastne jej víťaz a kto porazený? Súhlasí s americko-iránskym memorandom aj Izrael? Čo vlastne v podpísanom dokumente je? Ako sa teraz zmení svetová geopolitika, čo to znamená pre perzský záliv a situáciu v Hormuzskom prielive? Bude teraz na trhu veľa ropy a bude lacnejšia? Pomôže to aj Ukrajine, ktorá sa už piaty rok bráni brutálnej ruskej agresii?Braňo Závodský sa rozprával so zahranično-politickým komentátorom a bývalý predsedom zahraničného výboru parlamentu Františkom Šebejom.
Spoločnosť edysea, nadväzujúca na viac ako tri desaťročia tradície v oblasti prepravy, stavia na kombinácii ľudského prístupu, flexibility a moderných logistických riešení. Edysea, ktorá vznikla rebrandingom logistickej firmy MJ SPED, pôsobiacej na trhu od roku 1993, patrí medzi úspešné príklady generačnej výmeny. Firma zabezpečuje cestnú, námornú, leteckú, železničnú aj intermodálnu prepravu zásielok a dnes ju vedie druhá generácia rodiny Jendekovcov. „Úspešnosť prechodu firmy z prvej na druhú generáciu je približne 30 percent. V tomto sme boli veľmi úspešní a celý proces prebehol hladko,“ hovorí CEO spoločnosti edysea Andrej Jendek, ktorý vedenie prevzal od svojej matky. Jednou z najvýraznejších zmien posledného obdobia bol rebranding firmy. Podľa A. Jendeka nešlo len o zmenu loga či názvu. „Náš rebranding nebol novou nálepkou na niečo staré. Bol pomenovaním toho, kým dnes sme,“ vysvetľuje. Nový názov vznikol z inšpirácie slovom odysea – cesta. Symbolicky tak odkazuje na podstatu podnikania v logistike, ale zároveň reflektuje aj cestu samotnej firmy. Výber ovplyvnili aj praktické dôvody, ako možnosť registrácie ochrannej známky a odlíšenie sa od tradičných technických názvov v odvetví. Hoci logistika patrí medzi odvetvia, ktoré čoraz viac využívajú automatizáciu a umelú inteligenciu, edysea si zachováva osobný prístup ku klientom. „Je to vedomá voľba. Verím, že práve ľudský kontakt bude v budúcnosti našou komparatívnou výhodou,“ zdôrazňuje A. Jendek. Firma síce využíva moderné technológie na zefektívňovanie procesov v pozadí, no komunikáciu so zákazníkmi ponecháva v rukách ľudí. Klienti tak vždy komunikujú s konkrétnym odborníkom a majú zabezpečenú zastupiteľnosť aj počas jeho neprítomnosti. Práve dôraz na individuálny prístup a detail stojí za označením „butikové služby“, ktoré spoločnosť používa pri opise svojho biznis modelu. „Nie sme pásová výroba. Poskytujeme detailné a individuálne služby pre každého klienta,“ vysvetľuje CEO. Logistický sektor patrí medzi odvetvia, ktoré veľmi citlivo reagujú na vývoj ekonomiky a geopolitické udalosti. Vojna na Ukrajine, narušené dodávateľské reťazce či kolísanie cien energií výrazne menia podmienky na trhu. Aj samotná edysea pocítila dôsledky konfliktu na Ukrajine. Firma totiž dlhodobo zabezpečovala prepravu do krajín bývalého Sovietskeho zväzu. „V roku 2022 sme prišli približne o tretinu tržieb. Napriek tomu sa nám podarilo situáciu zvládnuť a minulý rok sme opäť rástli takmer o 40 percent,“ približuje A. Jendek. Viac si vypočujete v podcaste.
Dogovor o končanju vojne med Washingtonom in Teheranom bo, kot kaže, v prvi vrsti usmerjen v končanje energetske krize. Cene nafte so strmoglavile, in čeprav določbe sporazuma pri drugih točkah še niso natančno izoblikovane, je v izjavah svetovnih voditeljev čutiti olajšanje. Več skepse glede sporazuma je slišati iz Izraela, ki se ni pripravljen umakniti iz Libanona. Drugi poudarki oddaje: - Ob tokratnem obstreljevanju Ukrajine zagorela zgodovinska katedrala v Kijevu, Rusija zanika odgovornost - Spremembe zakona o lokalnih volitvah bodo v parlamentu po pričakovanjih podprli; takoj nato sledi ustavna presoja. - Gibanje Svoboda zavrača ponudbo o partnerstvu s koalicijo, oblikovati namerava vlado v senci.
Ukrajina pokračuje v tlaku na ruské pozície a útoky na strategické mosty opäť rozprúdili špekulácie o možnej ofenzíve smerom na Krym. S Generálom Pavlom Mackom sa pozrieme na vývoj na bojisku, situáciu v Perzskom zálive, rastúce napätie okolo Iránu aj na možné scenáre ďalšieho vývoja vojny. Chýbať nebude ani pohľad na dianie v Afganistane a zákulisie medzinárodnej diplomacie.
Ameriška vojska je skladno z napovedjo predsednika Donalda Trumpa izvedla niz napadov na Iran, ki mu očita odgovornost za sestrelitev bojnega helikopterja blizu Hormuške ožine. Islamska republika ni ostala križem rok in je odgovorila z obstreljevanjem ameriških oporišč v regiji. Druge teme: - Na vrhu nordijsko-baltske osmerice v Talinu za odprtje vseh pogajalskih sklopov pristopnih pogajanj Ukrajine z Evropsko unijo že v tem in prihodnjem mesecu - Naša država med nepripravljenimi na petkovo uvedbo novih evropskih pravil za upravljanje migracij in mednarodne zaščite - Slovenske nogometašice po sinočnjem porazu proti Nemkam v dodatne kvalifikacije za svetovno prvenstvo
„Diplomatický post nemá byť odmena za zlyhanie v politickej sfére. Slovenská diplomacia prežíva obdobie úpadku, neprihliada sa na dlhodobý záujem štátu a na to, aby nás reprezentovali kvalifikovaní ľudia”, tvrdí Miroslav Wlachovský, bývalý šéf diplomacie. “Berie sa to ako politické trafiky a riešenia koaličných problémov a nedbá sa na to, ako vyznieme vo vzťahu k našim partnerom“, dodáva.Vojna na Ukrajine vstupuje do ďalšej z rozhodujúcich fáz. Prezident Volodymyr Zelenskyj priznal zákulisné kontakty s ruským oligarchom Romanom Abramovičom, európski lídri predstavili Putinovi nový mierový plán a Brusel zároveň pripravuje už 21. balík sankcií proti Rusku. Európa tvrdí, že cesta k mieru vedie cez tlak na Moskvu. Otázkou však zostáva, či sa skutočne približujeme k ukončeniu vojny, alebo len k jej ďalšej fáze.Aj slovenská diplomacia čelí ostrým sporom. Nominácie Petra Kmeca a Miroslava Radačovského na veľvyslanecké posty vyvolali kritiku opozície, ktorá hovorí o politických trafikách a poškodzovaní mena Slovenska v zahraničí. Namiesto deklarovanej diplomacie na štyri svetové strany tu máme mať „hanbu na všetky strany“.Rodí sa šanca na mier na Ukrajine? A v akej kondícii je dnes slovenská zahraničná politika? - témy pre bývalého šéfa slovenskej diplomacie Miroslava Wlachovského.Pripravil Jaroslav Barborák.
Ficova vláda bude odteraz musieť rétoriku o „parazitoch pricucnutých na štátny rozpočet“ používať opatrnejšie. Nikoho neprekvapuje, že odvolávanie Tibora Gašpara a Tomáša Druckera sa včera v Národnej rade nakoniec nekonalo. Kontrast medzi správaním našej vlády a prístupom severských a pobaltských štátov k napadnutej Ukrajine je ďalším dôkazom, že Smeru nikdy nešlo o skutočnú sociálnu demokraciu.
„Diplomatický post nemá byť odmena za zlyhanie v politickej sfére. Slovenská diplomacia prežíva obdobie úpadku, neprihliada sa na dlhodobý záujem štátu a na to, aby nás reprezentovali kvalifikovaní ľudia”, tvrdí Miroslav Wlachovský, bývalý šéf diplomacie. “Berie sa to ako politické trafiky a riešenia koaličných problémov a nedbá sa na to, ako vyznieme vo vzťahu k našim partnerom“, dodáva.Vojna na Ukrajine vstupuje do ďalšej z rozhodujúcich fáz. Prezident Volodymyr Zelenskyj priznal zákulisné kontakty s ruským oligarchom Romanom Abramovičom, európski lídri predstavili Putinovi nový mierový plán a Brusel zároveň pripravuje už 21. balík sankcií proti Rusku. Európa tvrdí, že cesta k mieru vedie cez tlak na Moskvu. Otázkou však zostáva, či sa skutočne približujeme k ukončeniu vojny, alebo len k jej ďalšej fáze.Aj slovenská diplomacia čelí ostrým sporom. Nominácie Petra Kmeca a Miroslava Radačovského na veľvyslanecké posty vyvolali kritiku opozície, ktorá hovorí o politických trafikách a poškodzovaní mena Slovenska v zahraničí. Namiesto deklarovanej diplomacie na štyri svetové strany tu máme mať „hanbu na všetky strany“.Rodí sa šanca na mier na Ukrajine? A v akej kondícii je dnes slovenská zahraničná politika? - témy pre bývalého šéfa slovenskej diplomacie Miroslava Wlachovského.Pripravil Jaroslav Barborák.
„Čína má silu (Putina nakloniť k rokovaniam). Otázkou je, či má aj motiváciu, pretože čiastočne jej táto situácia vyhovuje“, hovorí generál vo výslužbe Pavel Macko. „Čína je obchodná veľmoc, zaplavuje svet tovarom a má strategický záujem na globálnej stabilite. Dopady vojny na Ukrajine však poškodzujú čínske záujmy oveľa menej, ako napríklad konflikty v Perzskom zálive. Ak by mala Čína zatlačiť na Rusko, bude to pravdepodobne systémom „niečo za niečo“, dopĺňa.Táto vojna sa môže skončiť už dnes večer, ak sa Ukrajinci stiahnu z ruských území,“ odkazuje Kremeľ ústami Putinovho hovorcu. V tom istom čase však Rusko pokračuje v masívnych raketových a dronových útokoch na ukrajinské mestá, zatiaľ čo analytici už druhý mesiac po sebe hovoria, že Kyjev na fronte získava späť stratené pozície.Objavujú sa aj správy, že ruskí finanční predstavitelia varujú Kremeľ pred neudržateľnosťou vojnových výdavkov.Z Paríža zaznieva, že rozsiahle ruské bombardovanie je prejavom úplnej neúcty k snahám o mier, Volodymyr Zelenskyj hovorí o „okne príležitosti“ pre diplomaciu ešte pred zimou a Donald Trump mal dokonca požiadať čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga, aby využil svoj vplyv na Vladimíra Putina.Je vojenské víťazstvo jednej zo strán čoraz menej pravdepodobné a bude o osude vojny rozhodovať skôr ekonomika, technológie a diplomacia? Téma pre generála vo výslužbe Pavla Macka.Podcast pripravil Jaroslav Barborák
Front na Ukrajine sa prakticky nehýbe. Kaliňák označením nemocnice za vojenskú z nej urobil cieľ budúceho agresora.
Vypočujte si výber z relácie Braňo Závodský Naživo (25.5. - 29.5.)Hostia & témy:00:25 Grigorij Mesežnikov, politológ | Aktuálna politická situácia na Slovensku07:47 Monika Uhlerová, prezidentka Konfederácie odborových zväzov | Prorastové opatrenia17:24 Milan Majerský, predseda KDH | Aktuálna politicko-spoločenská situácia na Slovensku31:04 Róbert Kaliňák, podpredseda vlády a ministr obrany za stranu Smer – SD | Aktuálna situácia a vzťah k Rusku40:38 Miroslav Wlachovský, diplomat | Vojna na Ukrajine
Rusi masívne útočia na Kyjev a ďalšie Ukrajinské mestá. Na civilistov, vrátane detí posielajú stovky dronov a balistických rakiet a vyhrážajú sa že ich jadrové zbrane doletia až do Austrálie. Svetovým diplomatom a cudzincom odkazujú aby čo najskôr opustili Kyjev.O čo Rusom ide, ak Kyjev a ďalší mestá a civilné ciele bombarduje ničí už dlhodobo? Je to dôkaz, že sa Putinovi a jeho agresorom nedarí na bojiskách a že ich vážne zasahujú Ukrajinské údery na ich ropnú či plynovú infraštruktúru hlboko na ruskom území?A prečo Slovensko odmieta pristúpiť k medzinárodnému tribunálu pre Ruské zločiny na Ukrajine? Ako Ukrajine pomáha 90 miliardová pôžička od Európskej únie či darované stíhačky? Čo znamená, že spojené štáty znižujú svoj vojnový arzenál v Európe? A čo mierové rokovania a mier, ktorého majú plné ústa Putin a jeho podporovatelia? Je vôbec vo výhľade?Braňo Závodský sa rozprával s diplomatom a bývalým ministrom zahraničných vecí Miroslavom Wlachovským.
Nekonečná či zabudnutá? Tri a pol roka po začiatku ruskej invázie sa vojna na Ukrajine mení na konflikt bez jasného konca. Front sa hýbe pomaly, denne však zomierajú stovky ľudí a Rusko pokračuje v opotrebovávacej stratégii.Zároveň slabne pozornosť sveta, ktorý medzičasom zamestnali ďalšie krízy a konflikty. Kremeľ pritom stavil na jedinú kartu – že Ukrajina aj Západ sa unavia skôr než Rusko.Je teda Putinova vojna nekonečná, alebo sa z nej stáva zabudnutý konflikt, ktorý prestávame brať vážne, či inak – zvykli sme si naň?Téma pre Pavla Havlíčka z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky.Pripravil Jaroslav Barborák.
Predseda SNS Danko trvá na odvolaní svojho nominanta ministra Tarabu. Robert Fico mu najskôr odkázal, že na to nevidí dôvod. Potom zas odkázal, že ho odvolá, ale až na konci septembra, ak sa medzi tým nedohodnú. Roztrhal premiér koaličnú zmluvu?Minister obrany plánuje vyslať naše F16 na misiu NATO do Pobaltia. Andrej Danko s tým má problém. Nepokazí si takto Robert Fico jeho súkromné vzťahy s Putinom? A prečo Slovensko odmieta pristúpiť k medzinárodnému tribunálu pre Ruské zločiny na Ukrajine?Premiérska téma, nemocnica v Prešove má vážny problém. Prečo sa všetky zákazky dejú bez súťaže? Koľko nás vlastne nová nemocnica bude stáť? A čo vlastne má byť dokončené do volieb 2027?Braňo Závodský sa rozprával s podpredsedom vlády a ministrom obrany za stranu Smer – Sociálna demokracia Robertom Kaliňákom.
Keď zomrel Jakubov otec a lekári hovorili, ako statočne „do poslednej chvíle bojoval“, Jakub mal v očiach slzy. No ako komikovi mu v tej istej sekunde v hlabou preblesla otázka: „A keby nebojoval, povedali by nám to? Ako to vlastne vedia, keď bol v bezvedomí?“Komik a moderátor relácie Ťažký týždeň to považuje za moment, ktorý presne vystihuje, ako funguje mozog človeka, ktorý sa živí humorom. Keď jeho otcovi po mozgovej príhode zlyhávali orgány a plietli sa mu rôzne jazyky, rodina okolo neho nechodila po špičkách. Humor pre nich nebol útekom pred realitou, ale barličkou, ktorá im pomáhala prejsť ňou so vztýčenou hlavou.Pre Jakuba je humor terapiou a pomáha mu nielen v osobnom živote, ale aj v celospoločenskom kontexte. Aj ako spoločnosť prežívame vlastné „ťažké časy“ – od vojny na Ukrajine, cez konsolidáciu až po spoločenské napätie či atentát na premiéra. Jakub opakovane čelil kritike za vtipy o atentáte a kúsok z jeho rozhovoru sa dostal na vládnu tlačovku, kde sa púštal ako dôkazový materiál. Prečo si za svojimi vtipmi stojí? Kedy sám čelí autocenzúre? A je stand-up v dnešnej dobe len zábavou, alebo už funguje ako kolektívna terapia pre ľudí, ktorí sú z klasických správ unavení a znechutení?O tom, prečo nemá zlé svedomie za tvrdé vtipy, ako sa robí satira na politikov, ktorí sú smiešni najmä vtedy, keď nechcú, a prečo nám smiech pomáha nestratiť zdravý rozum v súkromných aj celospoločenských krízach, sa rozprávame s komikom Jakubom Gulíkom v dnešnom Ráne Nahlas.Moderuje Monika Vatrálová.
Slovakia Today, English Language Current Affairs Programme from Slovak Radio
The programme explores the initiative Mladí Ukrajine, which brings Slovak volunteers to war-affected village Pidhajne near Kyiv. Through rebuilding homes, organising children's camps, and supporting local residents, they offer both practical help and a sense of solidarity. Guests of this show are the co-founder of the initiative and a long-time professional in the field of education Kristína Uhlíková and one of the many young participats Martin Letko share their experiences from the ground and reflect on the impact of war on everyday life.
VYPLŇTE NÁŠ PODCASTOVÝ PRIESKUM: http://www.zabavavpodcastoch.sk/prieskum Zdá sa, že vojna na Ukrajine sa dostala do mŕtveho bodu, v Rusku sa začínajú prejavovať ekonomické problémy a ukrajinské drony útočia na Moskvu. Momentálne to pritom nevyzerá, že by sa na jednej alebo druhej strane mal očakávať nejaký zásadný prelom. Čo sa teda deje na Ukrajine, či nás v Európe ešte táto vojna zaujíma a na aké prípadné scenáre by sme sa mali pripraviť? Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno pýta Matúša Halása z Ústavu medzinárodných vzťahov v Prahe. Zdroj zvukov: ČT24, STVR, YouTube/Forbes Breaking News Odporúčanie: A ak nemáte program na utorok 26. mája, náš satirický podcast Piatoček oslavuje šieste narodeniny a vy môžete byť pri tom. Kolegovia si pripravili vtipné videá o politikoch a moderátor Adam Blaško sa na nich bude baviť s Gabikou Kajtárovou, Janou Krescanko Dibákovou a Václavom Dolejším. Lístky do bratislavského Kácečka nájdete na Piatocek.com. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
Vypočujte si výber z relácie Braňo Závodský Naživo (11.5. - 15.5.)Hostia & témy:00:08 Xénia Makarová, Nadácia Zastavme korupciu | Kauza očistec07:02 Lívia Labudová, klimatologička SHMÚ | Sucho na Slovensku14:09 Michal Vašečka, sociológ | Aktuálna politicko-spoločenská situácia25:12 Andrej Lasz, generálny sekretár Asociácie priemyslených zväzov a dopravy | Aktuálna ekonomická situácia34:39 Vladimír Bednár, vojenský analytik | Situácia vo vojne na Ukrajine.
Rusi vo svojej krvavej vojne tento krát útočili na Ukrajinské pozície tesne pri našich hraniciach, kde žije aj početná slovenská menšina. Slovensko dokonca dočasne zatvorili hraničné priechody a útoky pri Užhorode odsúdilo. Najmasívnejšie útoky dronmi a raketami zažil aj Kyjev. Opäť vraždil aj deti, zranených a nezvestných sú desiatky ľudí. A to všetko po prímerí, ktoré si vyžiadalo Rusko na Putinove oslavy v Moskve, na ktorých bol aj premiér Fico.Prečo Rusko útočí tak blízko pri našich hraniciach? Môžu sa takéto útoky opakovať? Prečo, zatiaľ čo si Maďarsko predvolá ruského veľvyslanca, náš premiér na útoky vôbec nereaguje? A ako to medzi tým vyzerá v piaty rok vojny na fronte, kde sa Rusom nepodarila jarná ofenzíva? Ako to zvládajú Ukrajinskí obrancovia?Braňo Závodský sa rozprával s expertom na obranné plánovanie a bezpečnostný analytikom Vladimírom Bednárom.