POPULARITY
Categories
Stopka ruskej ambasáde na Slovensku a noha do dverí Ficovej promoskovskej politike. To je cieľ referenda, ktoré začalo pripravovať občianske združenie Streda a ktoré by malo v prípade úspachu uzatvoriť ambasádu Ruskej federácie. Cieľom je však aj oživenie diskusiu o vplyve proruskej propagandy, ale i o vládnej bezpečnostnej politike. "Slovensko je dlhodobo zasiahnuté vplyvovými operáciami Ruskej federácie. Podľa prieskumov sme - pokiaľ ide o (pro)ruskú propagandu - jedna z najzasiahnutejších a najzraniteľnejších krajín Európskej únie. Demokracia v Slovenskej republike je ohrozená." Tvrdí to Občianske združenie STREDA, ktoré prichádza s radikálnym riešením, ktoré by tento vývoj mohlo zásadne zmeniť. Tým riešením je referendum a to s otázkou: "Súhlasíte s tým, aby Slovenská republika na minimálne tri roky prerušila bilaterálne diplomatické vzťahy s každým štátom, ktorý vo svojej verejnej komunikácii prostredníctvom svojich inštitúcií, volených zástupcov štátu alebo prostredníctvom štátnych médií vyjadrí možnosť použitia vojenskej sily proti Slovenskej republike alebo členským štátom Európskej únie?" Koniec citátu. Občianske združenie však - okrem vyhostenia ruských diplomatov či agentov z nášho územia, žiada aj zastavenie vládnych aktivít, ktoré ohrozujú reputáciu Slovenskej republiky ako člena Európskej únie.Kto je teda občianske združenie STREDA, prečo prichádza s takouto - pre niekoho, až radikálnou agendou a naozaj verí v úspech svojho podniku v tejto krajine plnej pomníkov po neúspešných referendách? Ide skutočne o referendum alebo je to skôr o otvorení diskusie o našej bezpečnostnej situácií zoči voči vojne na Ukrajine a politike štvrtej vlády Roberta Fica? Mali by byť zložité otázky bezpečnostnej politiky vôbec predmetom priamej demokracie a nejde tu o pokus zvrátiť vôľu voličov v parlamentných voľbách? No a ako vnímajú zakladatelia STREDY ďalší vývoj vojny na Ukrajine a príklon časti slovenskej verejnosti k putinovmu Rusku?Ja sa strašne hnevám na Brat za Brata či na nášho premiéra Fica, ale voči ich voličom a podporovateľom nemáme aplikovať pomstu, musíme to s nimi vyskúšať znova. Potrebujeme daľšiu Nežnú revolúciu. Ak sa budeme do nekonečna mstiť jeden druhému, ak to bude oko za oko, tak napokon budeme všetci slepí, tvrdí jeden zo zakladateľov občianskeho združenia Streda a vysokoškolský pedagóg Patrik Lenghart.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Evropske podpornice Ukrajine so skupaj z Združenimi državami po vdoru ruskih brezpilotnih letalnikov na Poljsko izrazile zaskrbljenost. Moskvo so obtožile kršenja mednarodnega prava in ustanovne listine Združenih narodov. Rusijo so tudi pozvale, naj konča agresijo na Ukrajino. Več po drugih poudarkih oddaje: - Kitajski zunanji minister Wang Yi na obisku v Sloveniji - Nova Slovenija na volilni kongres po novo vodstvo - V finalu evropskega prvenstva v košarki Nemčija in Turčija
Ruské drony v noci z utorka na stredu zaútočili na Poľsko. Náš severný sused hovorí o bezprecedentnom akte agresie a poľská vláda spolu s prezidentom Karlom Nawrockim rozhodla o podaní návrhu na spustenie konzultácií podľa článku 4 Severoatlantickej zmluvy.Ten umožňuje členským štátom Aliancie spoločné konzultácie, ak je ohrozená územná celistvosť, nezávislosť alebo bezpečnosť ktoréhokoľvek z nich. Incident bol súčasťou masívneho ruského útoku 415-tich dronov a desiatok rakiet proti Ukrajine.Čo dopad dronov na poľské územie znamená a aká bude reakcia? V podcaste Aktuality Nahlas odpovedá reportér Peter Sabo a bývalý veľvyslanec Slovenska pri NATO Peter Bátor.
Masové a systémové sexuálne násilie spojené i s mučením je jednou z definícií tejto vojny, hovorí o pôsobení ruských vojsk na Ukrajine novinárka Sára Činčurová. Venuje sa dokumentovaniu tohto násilia a zaznamenala aj viaceré svedectvá priamych obetí. Systémovým sexuálnym násilím sa Rusko snaží Ukrajincov zlomiť, tvrdí. Znásilňovania žien, a to bez ohľadu na ich vek - teda i detí či senioriek, skupinové či opakované znásilnenia neraz spojené i s brutálnym násilím voči obetiam. Znásilňovania mužov, ale aj systematické a masové používanie sexuálneho násilia či mučenia spojeného so sexuálnym násilím. Elektrický prúd do genitálií a iných citlivých častí tela, znásilňovanie predmetmi či dokonca zbraňami, nútená nahota a vedomé ponižovanie či dehumanizácia obetí a to všetko už nielen priamo na fronte, ale v ruských detenčných centrách. To všetko patrí do arzenálu ruskej agresie na Ukrajine. Tento fenomén zaznamenala aj Misia OSN pre monitorovanie ľudských práv na Ukrajine, ktorá zdokumentovala množstvo konkrétnych prípadov sexuálneho násilia, ktorého sa ruskí vojaci na Ukrajine dopustili. OSN zistila, že Rusko systematicky používa mučenie proti Ukrajincom, civilistom aj vojnovým zajatcom, v "takmer všetkých" detenčných centrách, kde sú zadržiavaní. A týmto praktikám ani zďaleka nie je koniec. Čo nasvedčuje tomu, že to nie sú len ojedinelé zlyhania jednotlivcov, ale naopak, ide o systém? Prečo to ruská armáda robí a čo tým vlastne sleduje? Kto tieto zverstvá pácha a ide o nejaké špeciálne komandá alebo sa takýchto činov dokážu dopúšťať aj takpovediac bežní vojaci a príslušníci iných represívnych zložiek? Aké dopady majú tieto prežité hrôzy na obeta, kto sa im venuje a domôžu sa niekedy spravodlivosti?Prečo sú tieto témy - napriek ich dôležitosti, stále tak trochu na okraji záujmu a verejnosť o nich nechce veľmi vedieť, vidieť ani počuť? No a napokon, ako vníma to, ako sa tu Slovensku stavia stavia časť verejnosti k vojne na Ukrajine, pred ktorou si -napriek takýmto zločinom, zatvára nielen oči a uši, ale aj srdcia? Prísť na Slovensko z Ukrajiny je ako dostať obrovskú facku. Je pre mňa nepochopiteľné, ako si tu ľudia pred tým zatvárajú oči, nechcú o tom počuť a spochybňujú to. Je to niečo, na čo sa o 50 - 80 rokov budeme pozerať ako na vlastnú zaostalosť, hovorí Sára Činčurová.Ráno Nahlas s novinárkou Sárou Činčurovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Záznam diskusie Na štyri strany o politike a geopolitike. Ekonóm Ivan Mikloš, komentátor Roman Pataj, analytik Róbert Ondrejcsák a novinárka Vitalia Bella debatovali o návšteve Roberta Fica v Číne, jeho schôdzkach s Vladimirom Putinom a Volodymyrom Zelenským, ale aj možnosti mierovej misie na Ukrajine
Robert Fico nereprezentuje celé Slovensko. List s týmto obsahom sa dostal až k ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému. Práve v deň, keď sa s ním prvýkrát z očí do očí rozprával na ukrajinskej pôde premiér Fico. Ukrajinskému prezidentovi ho odovzdalo občianske združenie Mier Ukrajine.Rovno v Užhorode. Tam, kde slovenský premiér nenašiel kritického slova k ruskej agresii; tam, kde si popri svojej produkcii o „suverénnej politike“ a o ochrane hospodárskych záujmov Slovenska vypočul, že za Putinovu vojnu Ukrajinci platia životmi! Nie obyvatelia zvyšku Európy.Zvláštnosťou odkazu zo Slovenska pre ukrajinského prezidenta bol počet podpisov. Nie premiérovej politike voči Ukrajine už vyjadrilo bezmála 26-tisíc obyvateľov svojim menom a priezviskom.Aké boli reakcie Kyjeva? A ako sa táto podpora vojnou zmietanej krajiny odmietnutím jej prehliadania zo strany Roberta Fica a jeho vlády pretavila až do ďalšieho avizovaného protestu? Téma pre Mariána Kulicha z občianskeho združenia Mier Ukrajine.„Robert Fico nereprezentuje názory Slovenska. Aj stretnutím v Číne dal najavo signál, že stojí v inej konštelácii. Že chce, aby bolo Slovensko akýmsi kolaborantom tej osi zla, ktorá sa vytvára združením krajín ako sú Rusko, Čína a ďalšie,“ hovorí aktivista Marián Kulich. „Ide o krajiny s imperialistickými ambíciami zrušiť náš svet, ako ho poznáme teraz. Ukazuje sa to na východnej Ukrajine. Robert Fico akoby prestal reprezentovať záujmy demokratického sveta, akoby presadzoval záujmy Ruska,“ dodáva.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Robert Fico nereprezentuje celé Slovensko. List s týmto obsahom sa dostal až k ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému. Práve v deň, keď sa s ním prvýkrát z očí do očí rozprával na ukrajinskej pôde premiér Fico. Ukrajinskému prezidentovi ho odovzdalo občianske združenie Mier Ukrajine.Rovno v Užhorode. Tam, kde slovenský premiér nenašiel kritického slova k ruskej agresii; tam, kde si popri svojej produkcii o „suverénnej politike“ a o ochrane hospodárskych záujmov Slovenska vypočul, že za Putinovu vojnu Ukrajinci platia životmi! Nie obyvatelia zvyšku Európy.Zvláštnosťou odkazu zo Slovenska pre ukrajinského prezidenta bol počet podpisov. Nie premiérovej politike voči Ukrajine už vyjadrilo bezmála 26-tisíc obyvateľov svojim menom a priezviskom.Aké boli reakcie Kyjeva? A ako sa táto podpora vojnou zmietanej krajiny odmietnutím jej prehliadania zo strany Roberta Fica a jeho vlády pretavila až do ďalšieho avizovaného protestu? Téma pre Mariána Kulicha z občianskeho združenia Mier Ukrajine.„Robert Fico nereprezentuje názory Slovenska. Aj stretnutím v Číne dal najavo signál, že stojí v inej konštelácii. Že chce, aby bolo Slovensko akýmsi kolaborantom tej osi zla, ktorá sa vytvára združením krajín ako sú Rusko, Čína a ďalšie,“ hovorí aktivista Marián Kulich. „Ide o krajiny s imperialistickými ambíciami zrušiť náš svet, ako ho poznáme teraz. Ukazuje sa to na východnej Ukrajine. Robert Fico akoby prestal reprezentovať záujmy demokratického sveta, akoby presadzoval záujmy Ruska,“ dodáva.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu
Rokovania s V. Putinom a V. Zelenským, vojna na Ukrajine, situácia v Gaze, domáca politika a iné. | Hosť: Robert Fico (predseda vlády SR; predseda strany SMER-SD). | Moderuje: Matej Baránek. | Diskusiu Sobotné dialógy pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 12:10.
Fico v Pekingu zradil nielen Ukrajinu a Európsku úniu, ale aj občanov Slovenska. Rusko sa snaží preraziť na Ukrajine front – zatiaľ sa mu to nedarí.
Robert Fico, Vladimír Putin, na úvod otázka, ako sa máte a kritika Ukrajiny. Z úst ruského prezidenta dokonca zaznela rada vypnúť Ukrajine energetické zálohy, ak bude útočiť na ruskú energetickú infraštruktúru. Z Európy zaznelo oficiálne – no comment.V podcaste Dobré ráno sa Jana Krescanko Dibáková rozpráva so zástupcom šéfredaktorky Jakubom Filom o stretnutí slovenského premiéra s ruským prezidentom.O pohnútkach premiéra, reputačných rizikách a o obraze Slovenska v očiach európskych predstaviteľov, ktorí Vladimíra Putina označili za najväčšieho vojnového zločinca súčasnosti. Realizoval Robert Fico skutočne suverénnu politiku v dialógu s Putinom a v prítomnosti autoritárskych lídrov?Zdroje zvukov: TASR, TA3–Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
Približno 30 voditeljev držav zaveznic Ukrajine se danes v Parizu pogovarja z ukrajinskim predsednikom Volodimirjem Zelenskim o varnostnih jamstvih za Ukrajino po morebitni sklenitvi mirovnega sporazuma z Rusijo. Vrha t. i. »koalicije voljnih«, ki ga gosti francoski predsednik Emanuel Macron, se poleg koalicije voljnih, ki je pripravljena napotiti svoje sile v Ukrajino, udeležujejo številni voditelji, tudi Avstralije, Kanade in Japonske, prek video povezave sodeluje tudi premier Golob. Na drugi strani pa iz Moskve prihajajo ostra sporočila, povezana z nameščanjem pripadnikov tujih vojsk v Ukrajini. V oddaji tudi: - Ljubljanska borza prek Zagrebške v hrvaško last - Med drobnico in govedom se zelo hitro širi bolezen modrikastega jezika - Slovenske košarkarje to popoldne na evropskem prvenstvu čaka tekma z izraelskimi športniki
Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu
Varnostna jamstva za Ukrajino po morebitni sklenitvi mirovnega dogovora z Rusijo so v ospredju srečanja koalicije voljnih v Parizu. Vroč kostanj v žerjavici ostaja možnost napotitve vojakov na ukrajinsko ozemlje, svojo pripravljenost sta doslej med drugimi potrdili Francija in Velika Britanija. Rusija ne bo razpravljala o tujem posredovanju v Ukrajini v nobeni obliki, medtem odločno poudarja predstavnica ruskega zunanjega ministrstva Marija Zaharova. Pogovori o Ukrajini medtem potekajo tudi v Pragi. Drugi poudarki oddaje: - Po smrtonosni nesreči vzpenjače na Portugalskem dan žalovanja - Bo več ameriških trgovinskih sporazumov razveljavljenih? - Umetnina renesančnega umetnika Carpaccia vrnjena v Piran
Naša vláda stále odsúva predstavenie ďalšej multimiliardovej konsolidácie, ktorá sa dotkne každého občana naše krajiny. Predseda vlády má ale inú prácu. Tentokrát oslavuje s diktátormi v Číne. Je tam ako jediný z lídrov krajín Európskej únie a NATO. On sám. A okolo neho Putin, Lukašenko či Kim Čong-un. Opozícia hovorí o vlastizrade. A že si premiér vybral Putina a nie Slovensko. Z Putina je sklamaný aj americký prezident Trump, nemecký kancelár Merz ho rovno nazval vojnovým zločincom.Čo to celé znamená pre Slovensko a čo na to občania, ktorí v prieskumoch stále vyjadrujú odhodlanie zostať v únii aj v NATO? A čo na to hovorí opozícia? Európa zvažuje rozmiestnenie mierových síl na Ukrajine, slovenská vláda je proti, slovenská opozícia s ňou v tomto donedávna súhlasila, zmenilo sa niečo? A a, ak najväčšou záťažou na naše výdavky sú napríklad trináste dôchodky, výdavky na obranu či vládne dotácie na ceny energií pre domácnosti?Braňo Závodský sa rozprával s predsedom hnutia Progresívne Slovensko a poslancom parlamentu Michalom Šimečkom.
Rusko zatiaľ mier nezaujíma. Aj počas mierových rokovaní Rusko a samitu Trumpa s Putinom Rusi útočia na Ukrajinu. Výsledok. Ďalšie desiatky mŕtvych civilistov vrátane detí, domy v ruinách. Raketový útok poškodil aj veľvyslanectvo Európskej únie v Kyjeve. Aký efekt mal teda americko-ruský samit na Aljaške, okrem toho že sa Putin previezol v americkej prezidentskej limuzíne na americkej vojenskej základni? Uskutoční sa vôbec sľubované rokovanie Putina so Zelenským? A čo na to Európska únia? Budú pokračovať ďalšie kolá sankcií? Ako by mohli vyzerať bezpečnostné záruky pre Ukrajinu, vrátane rozmiestnenia vojakov? A prečo Slovenská diplomacia mlčí, je už Slovensko na strane Ruska? Braňo Závodský sa rozprával s veľvyslankyňou Európskej únie na Ukrajine, našou diplomatkou Katarínou Mathernovou.
Na neformalnem srečanju zunanjih ministrov članic Evropske unije je več vodij diplomacije izrazilo kritiko do ameriške zavrnitve izdaje vizumov palestinski delegaciji za sodelovanje na septembrskem zasedanju generalne skupščine Združenih narodov. Odločitev je obsodila tudi slovenska zunanja ministrica Tanja Fajon. Med državami članicami sicer ni soglasja glede ukrepanja na ravni Unije proti Izraelu zaradi kršitev humanitarnega prava v Gazi. Druge teme: - Na zahodu Ukrajine ubit poslanec in nekdanji predsednik parlamenta Andrij Parubij. - Po poletnem zatišju se bliža pestra politična jesen; kaj prinaša? - Dela na Soči pri vasi Čezsoča razburila varuhe rek.
Zakaj evtanazija ni rešitev in zakaj je pomembna kakovostna paliativna oskrba?Bolniki, invalidi in ostareli škofij Maribor in Novo mesto na svetoletnem romanju.Vrnitev Marijine slike Vittoria Carpaccia iz Padove v nazaj v Piran.Rusija v bližini mesta Pokrovsk na vzhodu Ukrajine zbrala približno 100.000 vojakov.Se Izrael ob podpori Združenih držav Amerike pripravlja na nov napad na Iran?Letošnji Aljaževi dnevi v znamenju 130. obletnice postavitve stolpa na vrhu Triglava.Vreme: Danes še možne plohe in nevihte. Jutri zjutraj ponekod megla, čez dan sončno.
Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu
Spolupracovník Postoja Andrej Žiarovský a redaktor Lukáš Krivošík sa rozprávajú, čo po dvoch týždňoch zostalo z historického stretnutia Trump - Putin na Aljaške a s nadväzujúceho stretnutia amerického prezidenta s ukrajinským prezidentom Zelenským a európskymi lídrami. Stretnutie Putin - Zelenskyj, bezpečnostné garancie pre Ukrajinu i otázka odstúpenia, či výmeny území na Ukrajine zostávajú visieť vo vzduchoprázdne. Naproti tomu, pokračujú ruské útoky na civilné ciele na Ukrajine. Kyjev zase útočí na ruskú ropnú infraštruktúru. Cieľom sa stal aj ropovod Družba. Očakáva sa stretnutie vedúcich predstaviteľov Ruska, Číny a Indie. Najmä americko-indické vzťahy sa v súčasnosti nachádzajú na bode mrazu. Čo tieto rokovania prinesú? A ako sa Rusko vyrovnáva s problémami v zásobovaní ropou?
Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu
Stretnutie Trump, Zelenskyj a Putin, rokovanie o mieri, ale aj bezpečnostné záruky pre Ukrajinu, na ktorých by sa mali podieľať Spojené štáty.To by mohli byť výsledky rozhovorov s americkým prezidentom, ktorý sa po minulotýždňovom stretnutí s Vladimirom Putinom stretol aj s ukrajinským prezidentom a európskymi lídrami.Ako to vyzeralo, čo sa zmenilo a k čomu by to mohlo na Ukrajine viesť?Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno pýta expertky na Ukrajinu a výskumníčky v think-tanku Európska rada pre zahraničné vzťahy Jany Kobzovej.Zdroj zvukov: BBC, AFP News Agency, YouTube/The White HouseOdporúčanieMojím dnešným odporúčaním je... no chcel som povedať čosi ľahšie, ale nová videoherná Mafia: The Old Country ľahšia zase až tak nie je. Zažijete v nej zhruba pätnásťhodinový návrat ku koreňom série a k príbehu v naozaj nádhernom prostredí Sicílie... a aj keď herné mechaniky miestami trochu škrípu, mňa to bavilo.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
Medijsko odmevna srečanja ameriškega predsednika Trumpa z ruski predsednikom Putinom, nato pa še z voditelji Ukrajine in najpomembnejših članic Nata so minila brez konkretnega odziva Rusije. Kot nakazuje tudi Trump, se Ukrajina ne bo mogla izogniti prepustitvi izgubljenega ozemlja Rusiji. Generalni sekretar Nata Mark Rutte je poudaril, da je za Kijev v pogovorih o ozemlju najprej pomembno vedeti, s kakšnimi varnostnimi zagotovili bodo preprečili, da bi Putin še kdaj poskusil napasti dele Ukrajine. Drugi poudarki oddaje: - Izrael zdaj ne kaže namena, da bi končal vojno v Gazi, na predlog premirja se še ni odzval. - Zasebni detektivi ugotavljajo, da je zlorab na področju bolniških odsotnosti zelo veliko. - Ob prometnih kolapsih očitno, da smo o sodobni železniški infrastrukturi začeli razmišljati prepozno.
Trump prisľúbil leteckú podporu pri presadzovaní mieru na Ukrajine. Robert Fico pokračuje vo vlastizrade.
Veľké stretnutie v Bielom dome. Podarí sa ukončiť vojnu na Ukrajine? Hamas volá po rokovaní s Izraelom. Prečo zatiaľ nevieme nič o tom, ako sa skončila analýza vakcín na covid-19?
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok pricestoval do Washingtonu. Okolo 19. hodiny nášho času sa v Bielom dome stretne s americkým prezidentom Donaldom Trumpom.Kľúčové rokovanie, na ktorom budú prítomní aj viacerí významní európski lídri – vrátane nemeckého kancelára Friedricha Merza či šéfky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej – má za cieľ nájsť čo najefektívnejší spôsob, ako ukončiť pokračujúci vojenský konflikt na Ukrajine.Trump po piatkovom stretnutí s ruským prezidentom Vladimirom Putinom naznačil, že ak sa má vojna skončiť, Ukrajina pravdepodobne bude musieť pristúpiť na významné kompromisy voči Rusku. Medzi ne by patrilo vzdanie sa kontroly nad Krymom, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014, ako aj obmedzenie svojich snáh o vstup do NATO.„Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na to reaguje odmietavo a myslím si, že by tak robil akýkoľvek ukrajinský líder po troch rokoch krvavej vojny, v ktorej Rusko zabíja vojakov aj civilistov, znásilňuje ženy aj deti a desiatky tisíc obyvateľov už odvlieklo do Ruska,“ hovorí vedúci zahraničného oddelenia Aktuality.sk Pavol Štrba.Práve s ním sme sa rozprávali o tom, aké sú očakávané závery dnešných rokovaní a aký význam môžu mať pre ďalší vývoj vojnového konfliktu.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok pricestoval do Washingtonu. Okolo 19. hodiny nášho času sa v Bielom dome stretne s americkým prezidentom Donaldom Trumpom.Kľúčové rokovanie, na ktorom budú prítomní aj viacerí významní európski lídri – vrátane nemeckého kancelára Friedricha Merza či šéfky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej – má za cieľ nájsť čo najefektívnejší spôsob, ako ukončiť pokračujúci vojenský konflikt na Ukrajine.Trump po piatkovom stretnutí s ruským prezidentom Vladimirom Putinom naznačil, že ak sa má vojna skončiť, Ukrajina pravdepodobne bude musieť pristúpiť na významné kompromisy voči Rusku. Medzi ne by patrilo vzdanie sa kontroly nad Krymom, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014, ako aj obmedzenie svojich snáh o vstup do NATO.„Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na to reaguje odmietavo a myslím si, že by tak robil akýkoľvek ukrajinský líder po troch rokoch krvavej vojny, v ktorej Rusko zabíja vojakov aj civilistov, znásilňuje ženy aj deti a desiatky tisíc obyvateľov už odvlieklo do Ruska,“ hovorí vedúci zahraničného oddelenia Aktuality.sk Pavol Štrba.Práve s ním sme sa rozprávali o tom, aké sú očakávané závery dnešných rokovaní a aký význam môžu mať pre ďalší vývoj vojnového konfliktu.
Donald Trump nemá morálku a charakter, ktorý by mu zabránil v tom, aby sa stretol s vojnovým zločincom - s človekom, ktorý rozpútal hroznú vojnu na Ukrajine, hovorí v podcaste V redakcii komentátor Denníka N a autor Vývoja bojov Roman Pataj. Šéf zahraničnej redakcie Mirek Tóda dodáva, že čoraz viac je jasné, že Trump podrazil Európu a samit dopadol katastrofálnejšie ako sme si pôvodne mysleli.
Voditelji Nemčije, Francije in Velike Britanije bodo popoldne gostili video konferenco zaveznic Ukrajine v sklopu tako imenovane koalicije voljnih. V ospredju bo po pričakovanjih razprava o varnostnih jamstvih za Ukrajino v primeru mirovnega dogovora z Rusijo. Nemški kancler Friedrich Merz meni, da je ameriška pripravljenost sodelovati v takšnih zagotovilih dobra novica, saj tako Evropa ne bo sama v tem. Poudaril je, da moramo Evropejci opraviti svoj del. V oddaji tudi o tem: - Ob vnovičnem nasilju na srbskih protestih sinoči najhuje v Valjevu - Od Združitve prekmurskih Slovencev z matičnim narodom mineva 106 let - Nov poraz članske košarkarske reprezentance, tista do 16 let se kiti z evropskim bronom
Hovoril o okamžitom prímerí, o strašných následkoch pre Rusko o tom, ako stretnutie s Putinom zastaví vojnu na Ukrajine.Nič z toho stretnutie medzi Donaldom Trumpom a Vladimirom Putinom na Aljaške neprinieslo. Najskôr to síce vyzeralo ako stretnutie dávnych priateľov, no samit napokon skončil predčasne a vlastne... bez výsledkov.Tomáš Prokopčák sa v mimoriadnom vydaní podcastu Dobré ráno rozpráva s Matúšom Halásom z Ústavu medzinárodných vzťahov v Prahe.Zdroj zvukov: C-SPAN–Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
V najnovšej epizóde relácie Za hranicou sme sa venovali veľkej aktualite, a to samitu medzi americkým prezidentom Donaldom Trumpom a ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Samit na Aljaške nedosiahol svoj cieľ mieru na Ukrajine, no aj tak išlo o významnú udalosť. S hosťom sme prebrali dopad rokovania na Rusko a Ukrajinu, pozreli sme sa aj na reakciu americkej verejnosti či úlohu Európy v budúcnosti. V štúdiu sme privítali politológa a amerikanistu Kryštofa Kozáka. Sledujte ďalší diel relácie Za hranicou.
Po srečanju Donalda Trumpa in Vladimirja Putina je bilo od obeh voditeljev, pa tudi iz Ukrajine in Evropske unije, slišati dokaj enotna sporočila - o upanju, da se bo vojna končala. Kakšen bo konkreten izkupiček vrha, še nekaj časa ne bo znano, prav tako ne, kakšne koristi si obetata voditelja velesil. Kot je dejal politični analitik Klemens Fischer z univerze v Kölnu, je bila Ukrajina le odskočna deska, ne pa osrednja točka pogajanj. Bistvo je bil nov mirovni dogovor med Rusijo in Združenimi državami. Ostali poudarki oddaje: - Poplave in plazovi v Pakistanu zahtevali že več kot 320 življenj. - Število turistov pri nas tudi v začetku avgusta višje kot lani. - Mariborski Poletni lutkovni pristan letos v ospredje postavlja vprašanje človečnosti.
Aljašský summit Trump – Putin, výsledky a perspektíva ukončenia konfliktu na Ukrajine a iné. | Hostia: Juraj Blanár (minister zahraničných vecí SR a podpredseda strany SMER-SD) a Tomáš Valášek (poslanec NR SR a podpredseda Zahraničného výboru NR SR; podpredseda strany Progresívne Slovensko). | Moderuje: Matej Baránek. | Diskusiu Sobotné dialógy pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 12:10.
Evropski predstavniki bodo danes ameriškega predsednika Donalda Trumpa pred petkovim srečanjem z njegovim ruskim kolegom Vladimirjem Putinom skušali prepričati, naj pri dogovarjanju upošteva interese Ukrajine in Evrope. Predstavnica Bele hiše za odnose z javnostmi Karoline Lewitt je pred vrhom na Aljaski povedala, da bo Trump prisluhnil stališčem samo ene strani, ki je vpletena v vojno. Po njenih besedah bo to pripomoglo k boljšemu razumevanju in s tem iskanju načinov za končanje vojne. V oddaji tudi: - Izraelski premier prepričan, da sporazum s Hamasom ni več mogoč - Delovni inšpektorji začeli nadzore dela na prostem ob visokih temperaturah - Ponoči je bil na nebu viden vrhunec meteorskega roja perzeidov.
Evropa pred petkovim srečanjem Trump-Putin nadaljuje diplomatska prizadevanja za vključitev Unije in Ukrajine v pogovore. Kot poudarjajo, brez njih ne bo pravega miru. Drugi poudarki oddaje: - Kdo je podjetje Leonardo, ki bo Sloveniji dobavilo nova namenska helikopterja? - Ljubljanska občina zadovoljna z razpisom za sežigalnico, nasprotovanja civilne družbe ne ponehajo - Ob proastu solarne joga opozorila na nepopravljive okvare vida
Regionalni program: Aktuelno u 18 - Radio Slobodna Evropa / Radio Liberty
Jedan vojnik poginuo, drugi povrijeđen tokom gašenja požara nadomak Podgorice. Šta građani Ukrajine očekuju od najavljenog sastanka američkog i ruskog predsjednika na Aljasci? Suprotno presudi Suda BiH, predsjednik RS Milorad Dodik traži od građana da na referendumu odluče o njegovom mandatu.
Evropska zunanjepolitična predstavnica Kaja Kallas je za danes sklicala izredno videokonferenco zunanjih ministrov Unije o prihodnosti Ukrajine. Pred srečanjem ameriškega in ruskega predsednika Donalda Trumpa in Vladimirja Putina na Aljaski, napovedanim za petek, so konec tedna, kot rečeno, tako evropski voditelji kot ukrajinski predsednik Volodimir Zelenski opozorili, da o prihodnosti Ukrajine ni mogoče odločati brez te države ter da mora biti mir pravičen in trajen. V oddaji tudi o tem: - Med ubitimi v izraelskih napadih v Gazi znova novinarji - Približno tisoč ljudem z oviranostmi, ki živijo v stanovanjskih skupnostih, še vedno grozijo izselitve - Slovenski košarkarji znova izgubili proti svetovnim prvakom, a popravili vtis
Po potrditvi srečanja predsednikov Združenih držav Amerike in Rusije se vrstijo sestanki in pogovori predvsem evropskih držav. Te po eni strani vztrajajo pri ozemeljski celovitosti Ukrajine, po drugi pa so njihovi uradniki predlagali svoj predlog mirovnega sporazuma med Rusijo in Ukrajino, ki vključuje izmenjavo ozemelj. Drugi poudarki oddaje: Izrael zavrača kritike na načrt o zasedbi mesta Gaza, ki da ne bodo zamajale njihove odločnosti. Ob dobrih turističnih sezonah si lokalno prebivalstvo želi manj turistov in več gostov. Na Pohorju s pridelavo in gojenjem razveseljujejo z gurmanskimi gobami.
Nadaljujejo se prizadevanja za mir v Ukrajini. Šest evropskih voditeljev je skupaj s predsednico Evropske komisije von der Leyen sporočilo, da o prihodnosti Ukrajine ni mogoče odločati brez nje. Poudarili so tudi, da mednarodnih meja ni mogoče spreminjati s silo. Ukrajinski predsednik Zelenski je pozdravil njihova prizadevanja, včerajšnje pogovore ameriških, britanskih in evropskih svetovalcev za nacionalno varnost pa je označil za konstruktivne. Drugi poudarki oddaje: Vse več kritik na Netanjahujev načrt o zavzetju Gaze, kjer se povečuje število mrtvih zaradi lakote. Libanonska vlada namerava do konca leta razorožiti gibanje Hezbolah. V Posočju zadovoljni z obiskom turistov, ki jih privlači predvsem neokrnjena narava.
Težko pričakovano srečanje ameriškega in ruskega predsednika Donalda Trumpa in Vladimirja Putina bo v petek na Aljaski, sta potrdili strani. Trump je dejal, da je dogovor za končanje vojne blizu, vključeval pa naj bi tudi zamenjavo oziroma odvzem nekaterih ukrajinskih ozemelj. Ukrajinski predsednik Volodimir Zelenski je načrte osto zavrnil. Opozoril je, da odločitve brez Ukrajine ne bodo prinesle miru. Drugi poudarki oddaje: Izrael kljub številnim kritikam prepričan v svoj načrt za zavzetje mesta Gaza Dve leti po poplavah občine vračajo 16 milijonov evrov predplačil; želijo si hitrejših postopkov Festival Plavajoči grad do jutri z 250 nastopi
Európa musí prevziať zodpovednosť za svoju obranu a bezpečnosť na kontinente a mier na Ukrajine s tým, že sa hranice krajiny vrátia pred rok 2014, je nereálna predstava. Aj toto sú niektoré z vyjadrení amerického ministra obrany Peta Hegsetha z februára tohto roka. Hneď nato nasledoval telefonát medzi Trumpom a Putinom bez Ukrajiny. Odborníci hovoria o dohode o nás bez nás a o tom, že Európa stráca bezpečnostné záruky, na ktoré sa roky spoliehala. Faktom však ostáva aj to, že práve Európa sa dlhodobo spolieha na Spojené štáty a otázku vlastnej obrany zanedbávala. „Dialo sa to aj z pohodlnosti politických lídrov. Do zrkadla by sme sa však mali pozrieť aj my ako občania, či vôbec bol z našej strany požiadavka na politických lídrov, aby sa seriózne zaoberali obranou,“ hovorí vojnový analytik Matej Kandrík. V aktuálnych debatách o navýšení výdavkov na obranu by však podľa neho nemalo prevládať konkrétne percentuálne číslo navýšenia, ale to, čo za peniaze získame. „Rusko dnes zbrojí šialeným spôsobom. Veľká časť týchto zdrojov dnes horí na Ukrajine. My sme zase veľa techniky poskytli Ukrajine, vyprázdnili sme svoje zásoby a tri roky diskutujeme, ako nakopneme efektivitu zbrojného priemyslu tak, aby sme podporili Ukrajinu a súčasne doplnili vlastné prázdne sklady,“ hovorí Kandrík. Čo sa týka slovenskej obranyschopnosti, pohľad na ňu je podľa Kandríka smutný. „Na východnom krídle sme pravdepodobne najslabším článkom,“ dodáva. Dôvodom je podľa neho dlhodobé zanedbávanie, aktuálne nastavenie politikov, ale aj rôzne účtovné triky. Je teda Európa schopná brániť sa sama? Aké problémy má náš obranný priemysel, prečo krajiny nevynakladajú dostatočné množstvo peňazí na obranu a bolo by Rusko so svojou ekonomikou schopné viesť vojnu na celom kontinente? V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá šéf think tanku a vojnový analytik Adapt Institute Matej Kandrík. *Časť je reprízou z 20. februára 2025. V rozhovore sa dozviete: 3:50 Vzťah Európy k vlastnej bezpečnosti. 8:27 Bude Rusko schopné napadnúť ďalší štát? 11:42 Pripravenosť Európy na útok Ruska. 16:22 Slovensko a jeho výdavky na obranu. 19:57 Čo robia zvyšné krajiny východného krídla. 26:23 Rozhodnutie EÚ o výdavkoch na obranu. 35:10 Trumpove vyhrážky krajinám NATO. 38:39 Ako má Európa riešiť obranu spoločne. 43:24 Ako by Európa obranu financovala. 46:11 Voľby v Európy a ich dopady na obranu. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcastindex@sme.sk – Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na sme.sk/indexodber – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Ďakujeme, že počúvate podcast Index.See omnystudio.com/listener for privacy information.
Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu
Pokles počtu českých turistov zaznamenalo ministerstvo cestovného ruchu už aj minulý rok. Teraz ešte výraznejší pokles vidia ubytovacie zariadenia v Tatrách. Kým minister Rudolf Huliak za tým vidí medvede a “progresivizmus”, pre český web Novinky sa takmer 50-tisíc ľudí vyjadrilo, že na Slovensko nechodia pre politickú situáciu.Čechom prekážajú najmä cesty Roberta Fica do Moskvy a vyjadrenia o vojne na Ukrajine. Menšiu časť našich západných susedov od cestovania na Slovensko odrádzajú ceny, ktoré sú podobné ako v Rakúsku, avšak za horšie služby.Reportérka Aktualít sa na vysvetlenia situácie pýtala expertov z cestovného ruchu, ubytovacích zariadení a aj bežných Čechov, ktorí tento rok nešli na Slovensko.Nahrávali Peter Hanák a Katarína Runnová.
1. Premiér použil Palestínu proti Ukrajine. 2. Keď Matovič s Gašparom súznia.
Volodymyr Zelenský sa dostal do pozornosti médií v inom svetle ako doteraz. Ukrajinský prezident podpísal zákon, ktorým vzbudil pochybnosti o snahe bojovať proti korupcii a vyhnal aktivistov do ulíc. Oslabením dvoch kľúčových inštitúcií podobných slovenskej NAKA či ÚŠP a posilnením generálneho prokurátora, by mohol koncentrovať moc a oslabiť očistu krajiny od korupčných prepojení. Zelenský však po hlasnej kritike zo zahraničia sľúbil otvorenosť pri nových opatreniach a zapojenie aktérov boja proti korupcii do zefektívnenia procesov.Ešte v stredu prezident schválil nový návrh zákona, ktorý posilní právny poriadok a zároveň zachová nezávislosť protikorupčných úradov.V podcaste Dobré ráno sa Jana Krescanko Dibáková so zahraničnopolitickou analytičkou Janou Kobzovou rozpráva o úrovni korupcie na Ukrajine a o tom, čo prinieslo schválenie zákonov, ktoré oslabujú Národný protikorupčný úrad (NABU) a Špecializovanú protikorupčnú prokuratúru (SAPO), čo znamenajú slová ukrajinského prezidenta, ktorý v tejto súvislosti spomína ruské vplyvy a v čom sa od Ukrajiny môžeme učiť.Zdroj zvukov: TA3, STVR, Česká televize, Channel 4 News, Sky News, Youtube/Volodymyr Zelenskyj, Al Jazeera, Facebook/Robert FicoOdporúčanie:Dnes mám pre vás kultúrne tipy, Bratislavu čakajú Korunovačné slávnosti a na viacerých slovenských hradoch budú zaujímavé akcie, dokonca aj nočné. Ak ako ja občas neviete, kam vybehnúť s deťmi, na webe nájdete viaceré stránky sumarizujúce akcie. A ak budete v blízkosti Rimavskej Soboty, cez víkend tam natrafíte na našich Piatočkárov.
Vlada ima danes na mizi predlog zakona o lastniški zadrugi delavcev, ki omogoča, da se lastnik podjetja odloči za prodajo deleža ali delnic podjetja zaposlenim. Pri nas je 15 bolj znanih podjetij z notranjim lastništvom, med njimi je elektronsko podjetje Dewesoft. Vladni predlog zakona je med drugim namenjen družinskim podjetjem, ki imajo težave zaradi nasledstva. Ostali poudarki oddaje: - Pred novim krogom pogovorov Rusije in Ukrajine pičla pričakovanja. - Razkol v nemški vladi zaradi podpore Izraelu. - Velik premik v Trumpovi carinski vojni - ZDA sklenile sporazum z Japonsko.
Vojna na Ukrajine, vojna v Gaze, konflikt medzi Iránom a Izraelom, clá, deportácie, ale aj koniec spojenectva s Elonom Muskom. To je len krátka ukážka podstatných míľnikov prvého pol roka vládnutia druhej Trumpovej administratívy.On sám hovorí, že počas tej prvej sa snažil riadiť Spojené štáty a prežiť, aktuálne vraj riadi USA aj svet.Čo za prvých šesť mesiacov stihol, ktoré momenty boli najšokujúcejšie a ktoré definujú aktuálne dianie, a ako jeho politiku vnímajú Američania?Eva Frantová sa v podcaste Dobré ráno rozpráva s vedúcim zahraničnej redakcie denníka SME Lukášom Onderčaninom a redaktorom zahraničia Danielom Hoťkom.Zdroje zvukov: BBC, CNN, White houseOdporúčanie:Tento piatok a sobotu sa Rimavská Sobota mení na centrum kultúry, začína sa tam festival FRAJ. Návštevníkov festivalu čakajú dva dni plné hudby, divadla, filmov, diskusií, umenia a dobrej nálady. Tešiť sa môžete aj na kultový kvíz od tvorcov podcastu Piatoček, slam poetry, kabaret, workshopy aj program pre deti. Ak ešte nemáte plány na víkend, skúste dať šancu festivalu Fraj. Vstupenky a celý program nájdete na fraj.sk.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
Spojené štáty pošlú Ukrajine ďalšie zbrane a dávajú Rusku 50 dní na to, aby bolo prímerie... inak vraj uvalia ďalšie sankcie a clá, a to vrátane krajín, ktoré s Ruskom obchodujú.Donald Trump tak otočil a začal Ukrajinu viac podporovať.Čo sa teda stalo, prečo a aké to bude mať dôsledky?Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno pýta zahraničného reportéra denníka SME Daniela Hoťku.Zdroj zvukov: Associated Press, ČT24, The White HouseOdporúčanie:Už som ju tu raz odporúčal, no mojím dnešným odporúčaním je znovu ukrajinská skupina Onkua. Ak ste videli na Pohode jej strhujúce vystúpenie, viete, no ak aj nie a hľadáte skvelú modernú fúziu elektroniky a tradičnej hudby, vyskúšajte.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing