Podcasts about ukrajine

Vaša pomoc musí byť rýchlejšia, ako ruské útoky – Volodymir Zelenskij sa takto obrátil na mocných sveta, ktorí si minulý týždeň obrazne povedané podávali kľučky na ekonomickom fóre v Davose. Želanou odpoveďou by mali byť tanky nemeckej výroby Leopard, či americké Abramsy, ale najmä protivzdušné obranné systémy. Postoj Západu však stále charakterizuje aj obava zo zatiahnutia do konfliktu, či jeho rozšírenia za hranice Ukrajiny. Na druhej strane Vladimír Putin akoby sa chystal na konflikt s prívlastkom „dlhodobý“ a s deklarovaným cieľom – „Rusko z neho vyjde víťazne“ – ako povedal nedávno vo svojom rodnom Petrohrade. Aké sú teda perspektívy jeho „špeciálnej operácie“, ktorá bude mať už onedlho rok a doteraz si vyžiadala na desiatky tisíc ľudských životov? Podľa šéfa Nato „vstúpila do kľúčovej fázy“. Téma pre stratéga Mateja Kandríka z Adapt Institut – analytického think-tanku pre oblasť obrany a bezpečnosti.     „Nie sme ešte pri koncepte totálnej vojny, kde je mobilizovaná celá spoločnosť a celý štátny aparát, ale pomalými krokmi sa k tomu blížime. Rusko bez takéhoto pritvrdenia svojho postoja v zásadne nemá pozitívne výhliadky v tomto konflikte. Putin musí cestou propagandy zasiahnuť až jednotlivcov a priviesť ich k odhodlaniu zomierať za matičku Rus na fronte“.   Putinova „špeciálna operácia“ bez perspektívy úspechu   Po necelom roku od začiatku „špeciálnej vojenskej operácie“ sa podľa Mateja Kandríka ukazuje, že Putin je na Ukrajne zatiaľ neúspešný. Dôkazom má byť aj fakt, že zmenšuje a mení jej ciele. „Najprv to bola snaha vymeniť režim s útokmi priamo v Kyjeve, neskôr začal hovoriť o denacifikácii, potom sa sústredil na Donbas“, hovorí analytik.   „V tomto štádiu konfliktu je pre Putina kľúčovým problémom dostatok ľudskej sily. Vidíme, že režím je hladný po úspechu. Neváha preň obetovať nemalé počty vojakov“, vysvetľuje Kandrík.   Malý „veľký“ muž   Boli by Ukrajinci v tomto konflikte takí úspešní, keby nemali na čele Volodymira Zelenského?   „V kritických momentoch bol tam, kde mal byť, neodišiel do exilu. Krajinu nasmeroval na trajektóriu, ktorá smeruje k víťazstvu“, reaguje Kandrík. Dodáva, že už teraz je zapísaný v dejinách ako silný líder.   Bez Západu porážka len otázkou času   Bez pomoci Aliancie a spojencov by však nebolo ani hviezdy Volodymyra Zelenského. „Bez pomoci Západu by Ukrajina čelila tamer určitej porážke, bolo by to len otázkou času“, tvrdí analytik Matej Kandrík z Adapt Institute. Bez vojenskej podpory západu analytik predpokladá, že „partizánsky odboj“, ktorého sme dnes svedkami v okupovaných oblastiach by bol prítomný na celom území Ukrajiny.   Dostanú sa tanky nemeckej výroby Leopard na Ukrajinu? „Želal by som si, aby sa dostali“, reaguje Kandrík. Váhavý postoj kancelára Olafa Scholza je však podľa neho pochopiteľný. „Vidím za ním aj biľag agresora, ktorý si jeho krajina nesie ešte z druhej svetovej vojny, aj preto tá opatrnosť. Nemecko bolo od vojny tlačené do pacifistických pozícií“, dopĺňa. Poukuje však na fakt, že nemecká pomoc Ukrajine dosahuje významné podiely v oblasti finančnej pomoci, podpory občianskej spoločnosti či prijímania utečencov. Má ísť o neporovnanteľne silnejšiu pomoc napríklad v porovnaní s Francúzskom či Španielskom. Perspektívy konfliktu Čas hrá podľa Mateja Kandríka proti Ukrajine, vojna je totiž na jej území a trpí najmä jej obyvateľstvo. V jej záuje má byť čo najrýchlejšie ukončenie konfliktu. Naopak, Moskve vyhovuje tiahly konflikt.   „Pre Ukrajinu je veľmi dôležité využiť aktuálnu slabosť Ruska (potrebná mobilizácia a príprava vojakov) vo svoj prospech. Jednoznačne tu dáva logiku snaha o rýchlu koncentráciu síl a eskaláciu zisku západnej vojenskej techniky, aby tak mohli čo najskôr vytlačiť ruské jednotky“, tvrdí analytik.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

"Vždy, keď správy prinesú informáciu o bombardovaní alebo okupovaní konkrétneho ukrajinského mesta, vybavia sa mi obrazy toho istého mesta z čias druhej svetovej vojny," píše historička umenia Bohunka Koklesová, ktorá v rámci svojho výskumu analyzovala tisícky fotografií vojnových reportérov dokumentujúcich ťaženie armády Slovenského štátu po boku nemeckého Wehrmachtu na ukrajinských územiach Sovietskeho zväzu. Úlohou slovenskej armády bolo najmä zabezpečovanie dobytého územia na Ukrajine. Slovenská armáda operovala v oblasti Kijiva, či Mariupoľa, pričom takzvaná Rýchla divízia postupovala v línii Ľviv – Dnipro (pôvodne Dnepropetrovsk) – Zaporižžia – Mariupoľ– až po ruský Rostov. Slovenská armáda tiež okupovala územia južnej časti Donecka a Luhanska. Pôsobenie Slovenskej armády na Východnom fronte je ešte stále málo známa kapitola slovenských dejín. V aktuálnej epizóde podcastu si túto časť našej histórie priblížime prostredníctvom fotografií zachytávajúcich ťaženie slovenskej armády na východnom fronte. Príbeh týchto fotografií je mikrohistóriou propagandy Slovenského štátu, jej tvorby a jej recepcie bežnými Slovákmi. Akú realitu videli vojnoví reportéri na Ukrajine? Za akých okolností vznikali ich fotografie? Ako a s akým zámerom sú na fotografiách zobrazovaní Ukrajinci a Ukrajinky? Vieme zistiť ako Ukrajinci vnímali slovenskú armádu? A keď sa pozrieme domov na Slovensko: ktoré fotografie sa dostávajú do novín a časopisov a aký obraz o vojne vytvárajú? A napokon ako tieto fotografie vnímajú obyvatelia Slovenska? A ako ich vnímame dnes? Agáta Šústová Drelová z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied sa rozprávala s historičkou umenia Bohunkou Koklesovou, rektorkou Vysokej školy výtvarných umení. Bohunka Koklesová sa vo svojom výskume, kurátorskej a pedagogickej činnosti venuje aj vzťahu umenia a politiky. Je autorkou kníh V tieni tretej ríše (Oficiálne fotografie slovenského štátu) a knihy Súmrak doby, ktorá sa zameriava na fotografie z rokov bezprostredne pred nástupom komunistického režimu. Je tiež autorkou štúdií vo viacerých jazykoch. V roku 2016 spolupracovala s kurátorkami Slovenskej národnej galérie, Katarínou Bajcurovou a Petrou Hanákovou, na výstave Sen x Skutočnosť/Umenie a propaganda 1939 – 1945, ktorá sa stala najnavštevovanejšou výstavou roka a získala viacero ocenení. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

Podľa štatistík bolo v roku 2021 na Ukrajine približne 60 000 výskumníkov. Mnohí z nich museli od začiatku ruskej agresie krajinu opustiť, časť sa snaží pokračovať vo výskumoch na Ukrajine. O tom, ako vojna zmenila vedu, sa budeme rozprávať s koordinátorkou iniciatívy, ktorá ukrajinským vedcom pomáha, genetičkou Katarínou Juríkovou.  

Hegerova nová 76tka nebude, jeho vláda definitívne končí. Určite bude Ficove referendum, ďalšie drámy v parlamente a predčasné voľby. A možno, kým sa na nich poslanci dohodnú, aj prezidentská úradnícka vláda. Prečo sa to celé tak veľmi naťahuje a ako to dopadne? Budú voľby pred letom, alebo v septembri? Čo chystá Heger s Naďom? Chcú svoju novú stranu, alebo sa chcú spájať s inými? A ako je to s pomocou Ukrajine, kde stále zúri Putinova krvavá vojna? Braňo Závodský sa rozprával s dočasne povereným ministrom obrany a členom predsedníctva OĽANO Jaroslavom Naďom.

Zväz protifašistických bojovníkov čelí kritike ministra obrany za oslavy oslobodenia mesta Poltár, na ktorých bola ruská delegácia. Predseda zväzu Pavol Sečkár však dáva od podujatia ruky preč, hoci svojim členom účasť nevyčíta. „Išli tam ako občania...mali odísť, ale ani vojaci ozbrojených síl neodišli,“ argumentuje. Vojnu na Ukrajine síce odsudzuje, úlohou zväzu ale podľa neho nie je o nej diskutovať. „Vojna sa nás týka, ale nie priamo, aby sme sa k tomu vyjadrovali,“ dodáva Sečkár. V podcaste denníka Pravda si tiež vypočujte názor historika SAV Dušana Kováča. V podcaste tiež hovoríme o tom: na koho pozvanie boli na oslavách v Poltári zástupcovia ruskej ambasády a či je ich účasť na podobných akciách opodstatnená či zväz pozve Rusov na ďalšie spomienkové podujatia k oslobodeniu Slovenska v II. svetovej vojne prečo ministrovi obrany Jaroslavovi Naďovi šéf zväzu vyčíta jeho kritiku a prečo sú vlaňajšie oslavy SNP zdrojom napätia medzi zväzom a ministerstvom #pocuvajtepravdu

Rusko hovorí o strategickom úspechu, v skutočnosti je to však oveľa viac o symbolike. Šesť mesiacov trvajúce boje o mestá Bachmut a Soledar sa posúvajú do ďalšej fázy po tom, čo ruské vojská postúpili až k železnici pri Soledare a mesto obsadili. Mierny úspech na fronte však rozdeľuje aj samotný Kremeľ. Výmena generála veliaceho celej invázii môže podľa západných tajných služieb ukazovať, že aj Vladimir Putin si je vedomý nedostatkov na fronte pred potenciálnou jarnou ofenzívou. Vypočujte si Ukrajinský spravodaj, súhrn toho najpodstatnejšieho, čo sa za uplynulý týždeň udialo vo vojne na Ukrajine. Správy pripravil Lukáš Onderčanin, načítala ich Ľubica Melcerová. _ Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Ukrajinský spravodaj a Dobré ráno.

V Českej republike sa dnes otvorili volebné miestnosti a ľudia si v prvom kole volia novú hlavu štátu. Medzi najväčších favoritov patria expremiér Andrej Babiš, bývalá rektorka Danuše Nerudová a generál vo výslužbe Petr Pavel. Ako vníma posledné dni kampane a výkony v televíznych debatách? A kto má najväčšia šancu nahradiť Miloša Zemana? Otázky, na ktoré v podcaste odpoveda český komentátor Jindřich Šídlo. Šídlo očakáva, že počas druhého kola sa rozpúta špinavá kampaň. „Je jasné, že v druhom kole to bude špinavé, pretože aj dáta ukazujú, že Andrej Babiš- pokiaľ by postúpil do druhého kola - musí splniť dve úlohy. A to je zmobilizovať voličov, ktorí nedávno tvrdili, že Babiša z rôznych dôvodov, či už pre covid alebo jeho umiernený vzťah k Ukrajine, nebudú voliť. A tiež zneistiť a otráviť čo najviac voličov druhého tábora, a to Petra Pavla a Danuše Nerudovej, aby v druhom kole nešli voliť," hovorí tiež v podcaste. Očakáva tesný súboj, nech bude Babišov protikandidát ktokoľvek. „Viem si predstaviť sklamaných voličov, ktorí nepôjdu v druhom kole voliť. Nie je isté koľko ich bude, ale myslím, že je to aj úloha pre Babiša, aby sa snažil takýchto ľudí odradiť. Pokiaľ to Babiš nedokáže, tak prehrá, ale myslím, že preto urobí všetko," hovorí tiež Šídlo. Na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku pokračuje pojednávanie v kauze vraždy novinára Jána Kuciaka. Konanie sa obnovilo po tom, čo najvyšší súd v roku 2021 zrušil pôvodný oslobodzujúci rozsudok Marianovi Kočnerovi a Alene Zsuzsovej. Obžalovaní navyše čelia aj novým dôkazom, ktorými sa súd doposiaľ nezaoberal. Akým smerom môžu celú kauzu posunúť? Kam môžu celú kauzu posunúť. Odpovie investigatívna reportérka Aktualít Laura Kelloová. Podcast pripravili Denisa Hopková a Denisa Žilová.

Slováci najmenej v Európskej únii považujú za dobré, že sú jej členmi. Najmenej sme stotožnení s opatreniami na podporu Ukrajiny. Chceme, aby nám únia viac pomáhala, zároveň sme proti zvyšovaniu jej kompetencií. V záujme o voľby do europarlamentu sme na chvoste. Čo to všetko o nás vypovedá? Skepticizmu sa niet čo čudovať, inflácia nám skutočne priveľmi zasahuje do peňaženiek. Až 63 percent Slovákov podľa prieskumu vyžije z príjmu iba s ťažkosťami a to, že o rok bude ešte horšie očakáva polovica z nás, čo je najväčší podiel v jednotlivých krajinách únie. Viac ako je priemer v únii sa tiež bojíme rozšírenia vojny na Ukrajine do iných krajín či nukleárneho konfliktu. Viac si vypočujte v podcaste denníka Pravda s vedúcim slovenskej kancelárie Európskeho parlamentu Róbertom Sermekom a sociologičkou z Univerzity Komenského Oľgou Gyárfášovou. #pocuvajtepravdu

"Paradoxne najviac zachované interiéry sme našli v domoch, kde stále prebiehajú reštitučné spory. Alebo kde sú komplikované vlastnícke vzťahy a do toho domu nikto neinvestoval. Alebo sa čaká na to, kedy odtiaľ odídu poslední nájomníci, ktorí majú regulované nájomné. Tieto domy sú najzachovalejšie. Na jednej strane je smutné, že chodíme okolo ruiny, a na druhej strane tam vyzerá všetko ako v roku 1904," hovorí Štefan Cipár, ktorý ukazuje ľuďom na svojom instagramovom profile krásy architektúry v Bratislave. "Mám rád Slavín. To, že to pripomína viacerým socializmus alebo Sovietsky zväz, Rusko, vojnu, je jasná vec. Ale prirovnám to k mostu SNP - tá architektúra za to nemôže. Slavín nemôže za to, čo sa deje. Ak by sme ho zbúrali, nič sa nezmení. Mám pocit, že nikomu nepomôžeme, ani sa nikto nebude cítiť lepšie," dodáva Cipár. Čo by povedal niekomu, kto si myslí, že Bratislava je škaredá? Ktoré miesta v Bratislave má najradšej? Ako sa vyhľadáva a fotí pôvodná dlažba v domoch v Bratislave? A mali komunisti lepší vzťah k umeniu? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej so Štefanom Cipárom z Beautiful Bratislava. – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

Bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik sa postavil opäť pred súd v druhej korupčnej kauze. Podľa výpovedí viacerých svedkov mal v roku 2016 zobrať úplatok od podnikateľa Petra Košča za ututlanie viacerých vyšetrovaní. Proti Kováčikovi dnes vypovedal bývalý námestník SIS Boris Beňa a bývalý zástupca šéfa policajnej inšpekcie Adrián Szabó. Kauzu na Špecializovanom trestnom súde v Banskej Bystrici mapovala reportérka Ivana Zigová. Na Ukrajine prebiehaju ďalšie tvrdé boje. Ruská súkromná armáda Vagnerova skupina ohlásila dobytie dôležitého mesta Soledar na východe Ukrajiny. Zisk tohto mesta by mohol ruskej armáde otvoriť cestu k ďalším dôležitým územiam v Donbase. Kyjev ale tieto informácie poprel a tvrdí, že Soledar bol, je a bude ukrajinský. Rovnako aj Kremeľ informoval, že je dôležité neponáhľať sa s vyhláseniami. O situácii na Ukrajine povie v podcaste viac generál Pavel Macko.  

Pred vojnou malo mestečko Soledar v Doneckej oblasti iba 10-tisíc obyvateľov, dnes je terčom najnovšej ruskej ofenzívy. Je totiž kľúčovým bodom pre ochranu Bachmutu, mesta, ktoré už niekoľko mesiacov vzdoruje ruskému náporu a front sa v ňom takmer nehýbe. Bachmut tak dlhodobo leží priamo na frontovej línii, čo je na zdevastovanom meste vidno. Okupanti teraz v Soledare menia taktiku a snažia sa kopírovať postupy ukrajinských obrancov. Kým doposiaľ Rusi posielali svojich pešiakov vo veľkých počtoch na istú smrť, teraz sa snažia postupovať v malých skupinách. Vypočujte si Ukrajinský spravodaj, súhrn toho najpodstatnejšieho, čo sa za uplynulý týždeň udialo vo vojne na Ukrajine. Správy pripravila Nina Sobotovičová, načítala ich Ľubica Melcerová. _ Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Ukrajinský spravodaj a Dobré ráno.

320 dní utrpenia a zomierania. Už takmer rok Rusko zabíja ľudí, ničí a pustoší Ukrajinu. Ruský diktátor sa nehodlá zastaviť, no Ukrajinci sa ďalej statočne bránia. Na začiatku sa Ukrajincom podarilo odraziť útok na Kyjev, po ktorom Putin sníval o bábkovej vláde a bleskovom ovládnutí celej krajiny. Vojna je však pomalá a smrteľná. Rusi ostreľujú civilistov a energetickú infraštruktúru Ukrajiny raketami. Čo všetko sa minulý rok na Ukrajine stalo? Ako to na fronte vyzerá dnes? Aké sú vyhliadky? Dokáže sa nakoniec Ukrajina ubrániť? Vieme aj my čo všetko je v stávke a je pomoc západu dostatočná? Ozve sa niekedy proti vojne aj ruská verejnosť? Braňo Závodský sa rozprával s analytikom Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku aj poradcom dočasne povereného premiéra Hegera pre Ukrajinu a Rusko Alexandrom Dulebom.

My sa tu radi “národovecky” búchame do pŕs, ale na Ukrajine prázdne reči vykrikovať nemožu. Na Ukrajine musia konať a oni aj konajú a bránia svoju zem. Hovorí režisérka Viera Dubačová, ktorá už celé mesiace chodí na Ukrajinu dokumentovať príbehy ľudí, ktorým ruská agresia prevrátila ich životy celkom naruby. Aká je teda tá jej tvár vojny, s celým tým jej zmarom, utrpením, ale aj ukrajinským hrdinstvom a nezlomnosťou zoči voči brutálnej agresii? No a my? Sme porobený národ a takú máme aj morálku, morálku sluhov. Na Ukrajine už takme rok zúri brutálna a krvavá vojna. Vojna, ktorú rozpútalo putinovo Rusko. Vojna plná zverských zločinov, ale aj hrdinského odporu. Ako sa teda žije v krajine, kde pre ženy, starcov a dokonca ani pre malé nevinné deti, nie je zaručené čo i len to “pokojné nebo nad hlavou”?  Aké je to, čeliť tvárou v tvár smrti a kde berú všetky tie ženy, ktorým zmasakrovali ich deti či vnukov, silu žiť ďalej? No a kto sú vlastne tí, ktorí dokážu vražidiť aj malé deti lebo majú uniformu a zbraň? Ukrajinci chcú iba normálne žiť, a aj napriek vojne, život tam víťazí. A zvíťazí. Ale, doneste nám zbrane, aby sme sa mohli brániť. Odkazuje pre Aktuality režisérka Viera Dubačová. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Rok, keď covidovú krízu vystriedali nové krízy. Rok rozpadnutej a rozhádanej vlády a parlamentu. Rok Igora Matoviča, bývalého premiér a bývalého ministra. Rok vysokých cien a rok Ruskej vojny. Čo si berieme zo sebou z roku 2022 a čo by sme tam najradšej nechali? Čo teraz potrebuje Slovensko? Novú vládu, nové predčasné voľby, nového lídra? Dokedy bude ďalej Putin a Rusi zabíjať ľudí na Ukrajine? Ako to celé v roku 2023 celé dopadne? Braňo Závodský sa rozprával s politickým komentátorom, šéfredaktorom časopisu .týždeň Štefanom Hríbom.

Vstupovať do nového roka s priemernou infláciou vo výške 12 percent neteší zrejme nikoho. Ak sa k tomu pridá neistota z toho, ako sa vyvinú veci vo svetovej, ale aj domácej politike, predpovedať, čo sa stane najbližších 12 mesiacov, nie je vôbec jednoduché. Premenných je totiž veľa – od priebehu vojnového konfliktu na Ukrajine až po výmenu vlády a schválenie dôležitých zákonov. Čo teda na ekonomickom poli čakať v roku 2023? Zdražejú potraviny a energie ešte viac alebo si konečne vydýchneme? A čo mzdy? Pristúpia firmy k zvyšovaniu platov a aké to môže mať dôsledky? Aj na tieto otázky v prvej tohtoročnej časti podcastu Index odpovedá viceguvernér Národnej banky Slovenska Ľudovít Ódor. Moderuje Eva Frantová. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcastindex@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Index.

Hneď po vypuknutí vojny sa režisérka Viera Dubačová vybrala na Ukrajinu. Pomáhať a dokumentovať skutočné príbehy ľudí, ktorým sa z minúty na minútu zmenili životy, aby sme poznali pravdu a nepodľahli dezinformáciám.  Smrť, strach, zima, hlad, utrpenie, trauma, ale aj silné odhodlanie neopustiť svoje domovy a odvážny boj voči ruskému agresorovi, sa stali jej dennými témami.    Sledujte alebo vypočujte si rozhovor o aktuálnom živote nevinných ľudí na Ukrajine.    Za finančnú podporu vzniku tejto časti relácie ďakujeme Nadácii Slovenskej sporiteľne.

V decembri 2022, tesne po návrate z ukrajinského Chersonu sme mali možnosť privítať v RAMAGU váženého hosťa - Juraja Mravca. Neakceptovateľná a barbarská ruská agresia na Ukrajine očami človeka, ktorý ako fotograf niekoľkokrát do roka zažíva bojovú líniu. Informácie o Ukrajine z prvej ruky. Juraj Mravec je významným slovenským fotografom, držiteľom novinárskej ceny, či SLOVAK/CHZECH PRESS PHOTO.

Akútne potrebujeme novú kultúru dialógu. Ak má demokracia prežiť, tak iba v prostredí permanentého dialógu. Dialóg však neznamená boj, ale hľadanie vzájomnej úcty a fungujúceho spolužitia ako i zmierenie sa s tým, že žiadna so skupín nebude nikdy úplne uspokojená, hovorí kazateľ Cirkvi bratskej Daniel Patričák. Slovensko si podľa neho svoj príbeh ešte len musí vytvoriť. “Náš problém so zlom nezačína skutkami, ale tým, ako myslíme a čo v sebe nosíme. Už ten, ktorý v sebe nesie nenávisť k inému človeku a chce aby nebol, je na počiatku vraždy. Musíme zostúpiť do priepasti a temnoty vlastného srdca,” hovorí vo svetle uplynulého roka, ktorý nám priniesol ako vojnu priamo na našom prahu, teda v   sesednej Ukrajine, tak i dvojnásobnú vraždu z nenávisti na bratislavskej Zámockej ulici kazeteľ cirkvi bratskej Daniel Pastirčák. Staré grécke mýty hovoria, že na počiatku všetkého bol Chaos a z tohoto chaosu sa zrodili deti Urana a Gaie, Titáni. Titáni strachu, hnevu, aj pýchy. A rovnako tak dnešná doba plná neistoty, permanentných kríz a z toho vyplývajúcich úzkostí i frustrácie plodí svojich vlastných Titánov, strachu, hnevu aj pýchy. Ako im čeliť a ako ich poraziť? A kde v dnešnej, tak tekutej, dobe odmietajúcej nám priznať akékoľvek istoty hľadať nádej a vieru? Čo nám dnes, v 21. storočí dokáže ponúknuť posolstvo Tesára z Nazaretu a máme ako krajine, v tejto dobe ustavičnej atomizácie, nevraživosti, vzájomnej nedôvery a vymedzovania sa, ešte vôbec nejaký príbeh, ktorý by nás ako spoločnosť dokázal zjednotiť a zmobilizovať? No a prečo v toľkých kresťanoch panuje falošný pocit pýchy a údajného vlastníctva pravdy namiesto pokornej a tichej eanjelizácie svojim vlastným príkladom? A napokon, akú krajinu ako i spoločnosť zanechávame svojim deťom a prečo má zmysel snažiť sa, aj keď občas nevdíme cieľ ani plody nášho úsilia? Témy a otázky pre kazateľa a spisovateľa Daniela Pastirčáka. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.             ,      

Akútne potrebujeme novú kultúru dialógu. Ak má demokracia prežiť, tak iba v prostredí permanentého dialógu. Dialóg však neznamená boj, ale hľadanie vzájomnej úcty a fungujúceho spolužitia ako i zmierenie sa s tým, že žiadna so skupín nebude nikdy úplne uspokojená, hovorí kazateľ Cirkvi bratskej Daniel Pastričák. Slovensko si podľa neho svoj príbeh ešte len musí vytvoriť. “Náš problém so zlom nezačína skutkami, ale tým, ako myslíme a čo v sebe nosíme. Už ten, ktorý v sebe nesie nenávisť k inému človeku a chce aby nebol, je na počiatku vraždy. Musíme zostúpiť do priepasti a temnoty vlastného srdca,” hovorí vo svetle uplynulého roka, ktorý nám priniesol ako vojnu priamo na našom prahu, teda v   sesednej Ukrajine, tak i dvojnásobnú vraždu z nenávisti na bratislavskej Zámockej ulici kazeteľ cirkvi bratskej Daniel Pastirčák. Staré grécke mýty hovoria, že na počiatku všetkého bol Chaos a z tohoto chaosu sa zrodili deti Urana a Gaie, Titáni. Titáni strachu, hnevu, aj pýchy. A rovnako tak dnešná doba plná neistoty, permanentných kríz a z toho vyplývajúcich úzkostí i frustrácie plodí svojich vlastných Titánov, strachu, hnevu aj pýchy. Ako im čeliť a ako ich poraziť? A kde v dnešnej, tak tekutej, dobe odmietajúcej nám priznať akékoľvek istoty hľadať nádej a vieru? Čo nám dnes, v 21. storočí dokáže ponúknuť posolstvo Tesára z Nazaretu a máme ako krajine, v tejto dobe ustavičnej atomizácie, nevraživosti, vzájomnej nedôvery a vymedzovania sa, ešte vôbec nejaký príbeh, ktorý by nás ako spoločnosť dokázal zjednotiť a zmobilizovať? No a prečo v toľkých kresťanoch panuje falošný pocit pýchy a údajného vlastníctva pravdy namiesto pokornej a tichej eanjelizácie svojim vlastným príkladom? A napokon, akú krajinu ako i spoločnosť zanechávame svojim deťom a prečo má zmysel snažiť sa, aj keď občas nevdíme cieľ ani plody nášho úsilia? Témy a otázky pre kazateľa a spisovateľa Daniela Pastirčáka. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.      

Emeritný arcibiskup a ekumenický kazateľ hodnotia každý svojou optikou rok 2022 na Slovensku a v zahraničí, hlavne vraždu dvoch mužov z dôvodu príslušnosti k LGBTI+, politickú nestabilitu našej vlády, kroky prezidentky, vojnu na Ukrajine, prílev utečencov zo Sýrie, výroky trnavského arcibiskupa Jána Oroscha, smrť tretieho pozvaného hosťa Vladimíra Krčméryho a niekoľko ďalších vlastných postrehov a predpovedí. Hostia: Róbert Bezák – odvolaný trnavský arcibiskup Daniel Pastirčák – kazateľ, spisovateľ a výtvarník Moderuje: Michal Oláh

Predstavme si takýto obraz - dlhá vojenská kolóna motorizovaných jednotiek stojí rozbitá a zničená na zamrznutej ceste v ťažkom teréne uprostred lesov a močiarov. Veľké množstvo vojenskej techniky, ktoré na dĺžku meralo aj niekoľko kilometrov a vzbudzovalo rešpekt, teraz stojí vypálené a bezvládne, pričom tento obraz dopĺňajú stovky padlých vojakov. Mohlo by sa zdať, že je to výjav zo stále pokračujúcej vojny na Ukrajine. Miesto, kde sa však odohrala táto scéna sa nachádzala ďaleko na severe uprostred fínskych lesov v blízkosti mesta Suommusalmi a na ceste ležala rozstrieľaná sovietska 163. strelecká a 44. motorizovaná divízia. Písal 8. január 1940 a fínska armáda slávila svoj najväčší úspech proti inváznej Červenej armáde. Sovietsko-fínska vojna, známa ako zimná vojna na prelome rokov 1939 – 1940, sa stala príkladom zlyhania sovietskej vojnovej mašinérie a na druhej strane dôkazom, že aj malý národ sa môže úspešne brániť voči veľkému agresorovi. Dodnes je preto predmetom fínskej národnej hrdosti a presvedčenia, že húževnatý vlastenecký odpor môže zastaviť papierového obra. Tento príbeh si napokon získal aj záujem našich divákov a preto sa táto epizóda podcastu Dejiny na denníky SME zaradila medzi naše najpočúvanejšie rozhovory. Moderátor Jaro Valent sa o sovietsko-fínskej vojne rozprával s historikom Janom Rychlíkom. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

Slovensko spolu s ďalšími krajinami vyšetruje vojnové zločiny, ktoré sa dejú na Ukrajine. Ako to celé prebieha a ako nastaviť procesy, aby výsluchy prebiehali citlivo, rozpráva Alexandra Malangone z Ligy za ľudské práva. Po tom, ako vypukla vojna na Ukrajine, začali na Slovensko prichádzať desaťtisíce utečencov. Mnohí z nich boli svedkami alebo aj priamo obeťami vojnových zločinov. Naše orgány činné v trestnom konaní zbierajú svedectvá vojnových zločinov a spolupracujú tak s ďalšími krajinami na vyšetrení a potrestaní páchateľov. Liga za ľudské práva pomáha identifikovať možné obete a svedkov a tiež s nastavením systému tak, aby sa predchádzalo druhotnej viktimizácii obetí. Ako to celé prebieha, vysvetľuje v podcaste Migračný kompas právnička Ligy za ľudské práva Alexandra Malangone. Na Slovensku zatiaľ vypočuli okolo 50 ľudí. Oproti počtu možných obetí vojnových zločinov ide o zlomok, no podľa Malangone si treba uvedomiť, aké nesmierne úsilie sa za týmto číslom skrýva. “Je to mravenčia práca, kde musíte mať vybudovaný vzťah dôvery. Nemôžete človeka sklamať, ani sľúbiť niečo, čo nedokážete splniť. Treba veľkú trpezlivosť a úctu k človeku.” Alexandra Malangone je právnička Ligy za ľudské práva a členka správnej rady. Pôsobí aj ako konzultantka pri nastavovaní procesov spolupráce orgánov činných v trestnom konaní a mimovládneho sektora pri vyšetrovaní a práci s obeťami a svedkami vojnových zločinov. V súčasnosti pôsobí na Associate Fellow na Johns Hopkins School of Advanced International Studies v Bologni. V minulosti bola vedúcou úradu OSN pre drogy a kriminalitu v Bratislave. Moderuje: Stanka Luppová, členka mediálnej iniciatívy Svet medzi riadkami. Čo je to „Migračný kompas“? Podcast z dielne Ligy za ľudské práva, občianskeho združenia, ktoré podporuje utečencov a iných cudzincov žijúcich na Slovensku. Čo je cieľom podcastu? Podcast Ligy za ľudské práva Migračný kompas sa venuje témam ľudských práv, migrácie, integrácie cudzincov a azylu. Jeho cieľom je priblížiť tieto témy odborne aj ľudsky, priniesť osobné príbehy a priame výpovede ľudí, ktorí sú v migračnej situácii, alebo odborníkov a odborníčok, ktorí sa téme venujú profesionálne. Táto epizóda podcastu vznikla v rámci projektu, ktorý je podporený z prostriedkov Európskej únie, v rámci programu Práva, Rovnosť a Občianstvo (2014 – 2020).

Aký rok máme z pohľadu duševného zdravia za sebou? Ako vedieť nájsť radosť aj v ťažkých časoch a ako spomaliť a oddýchnuť si počas sviatkov - téma pre psychológa Aleša Bednaříka. Rok 2022 bol z hľadiska psychického zdravia náročný, či už pre prebiehajúcu vojnu na Ukrajine, ale aj pre nestabiliu vlády. Má to aj sociálny rozmer - hovorí v podcaste psychológ. „Nevieme, čo bude, nevieme predvídať. Bojíme sa o svoje istoty a rozbíja to spoločnosť, rodiny, komunity," tvrdí Bednařík. Mnohí podľa psychológa riešia, čo robiť s novými pocitmi, ktoré priniesla vojna, a tiež či si vôbec môžu dovoliť byť šťastný napriek zlému, čo sa deje vo svete. „Môžem si dovoliť byť šťastný a v kľude sa tešiť z bežných vecí napriek tomu, aké hrozné veci sa dejú okolo mňa? Mnohí by chceli pokračovať vo svojom živote, ale vonkajšie okolnosti, ktoré na nich doliehajú vyvolávajú pocity viny." V takých prípadoch radí pomáhať a zmierňovať tak utrpenie iných, no „tešiť sa z toho, čoho sa tešiť dá." Čo aktívne robiť pre lepší a spokojnejší život? Čo zároveň ale robiť s polarizovanou spoločnosťou a nenávisťou v priestore? No a ako si oddýchnuť počas sviatkov? Aj to sú témy rozhovoru s psychológom Bednaříkom. Podcast nahrala Denisa Hopková.

Aký rok máme z pohľadu duševného zdravia za sebou? Ako vedieť nájsť radosť aj v ťažkých časoch a ako spomaliť a oddýchnuť si počas sviatkov - téma pre psychológa Aleša Bednaříka. Rok 2022 bol z hľadiska psychického zdravia náročný, či už pre prebiehajúcu vojnu na Ukrajine, ale aj pre nestabiliu vlády. Má to aj sociálny rozmer - hovorí v podcaste psychológ. „Nevieme, čo bude, nevieme predvídať. Bojíme sa o svoje istoty a rozbíja to spoločnosť, rodiny, komunity," tvrdí Bednařík. Mnohí podľa psychológa riešia, čo robiť s novými pocitmi, ktoré priniesla vojna, a tiež či si vôbec môžu dovoliť byť šťastný napriek zlému, čo sa deje vo svete. „Môžem si dovoliť byť šťastný a v kľude sa tešiť z bežných vecí napriek tomu, aké hrozné veci sa dejú okolo mňa? Mnohí by chceli pokračovať vo svojom živote, ale vonkajšie okolnosti, ktoré na nich doliehajú vyvolávajú pocity viny." V takých prípadoch radí pomáhať a zmierňovať tak utrpenie iných, no „tešiť sa z toho, čoho sa tešiť dá." Čo aktívne robiť pre lepší a spokojnejší život? Čo zároveň ale robiť s polarizovanou spoločnosťou a nenávisťou v priestore? No a ako si oddýchnuť počas sviatkov? Aj to sú témy rozhovoru s psychológom Bednaříkom. Podcast nahrala Denisa Hopková.

Do novej časti relácie Startitup Diskusný Klub prijal pozvanie nezávislý novinár, ktorý podáva správy o konfliktoch z krízových oblastí na celom svete, Tomáš Forró. S naším moderátorom Šimonom Žďárským sa dopodrobna ponorili do vojenského konfliktu na Ukrajine, ktorý náš hosť aktívne monitoruje, ale taktiež nám porozprával aj zážitky priamo z centra konfliktu. Ak ťa zaujíma, aká je morálka Ukrajinskej armády alebo prečo Tomáš Forró skoro zhorel, tak si pozri tento rozhovor. "Mobilizovaných Rusov zabijú skôr, ako uvidia prvého ukrajinského vojaka. Rusi posielajú mobilizovaných ako na bitúnok, ani si nevystrelia, ich život nemá hodnotu ." Pre viac rozhovorov so zaujímavými osobnosťami a o aktuálnej politickej situácii sleduj aj ďalšie epizódy Diskusný Klub.

Aký rok máme z pohľadu duševného zdravia za sebou? Ako vedieť nájsť radosť aj v ťažkých časoch a ako spomaliť a oddýchnuť si počas sviatkov - téma pre psychológa Aleša Bednaříka. Rok 2022 bol z hľadiska psychického zdravia náročný, či už pre prebiehajúcu vojnu na Ukrajine, ale aj pre nestabiliu vlády. Má to aj sociálny rozmer - hovorí v podcaste psychológ. „Nevieme, čo bude, nevieme predvídať. Bojíme sa o svoje istoty a rozbíja to spoločnosť, rodiny, komunity," tvrdí Bednařík. Mnohí podľa psychológa riešia, čo robiť s novými pocitmi, ktoré priniesla vojna, a tiež či si vôbec môžu dovoliť byť šťastný napriek zlému, čo sa deje vo svete. „Môžem si dovoliť byť šťastný a v kľude sa tešiť z bežných vecí napriek tomu, aké hrozné veci sa dejú okolo mňa? Mnohí by chceli pokračovať vo svojom živote, ale vonkajšie okolnosti, ktoré na nich doliehajú vyvolávajú pocity viny." V takých prípadoch radí pomáhať a zmierňovať tak utrpenie iných, no „tešiť sa z toho, čoho sa tešiť dá." Čo aktívne robiť pre lepší a spokojnejší život? Čo zároveň ale robiť s polarizovanou spoločnosťou a nenávisťou v priestore? No a ako si oddýchnuť počas sviatkov? Aj to sú témy rozhovoru s psychológom Bednaříkom. Podcast nahrala Denisa Hopková.

    Jeden rok za nami a ten druhý pred. Aký bol a aký bude? Pozreli sme sa na to s Františkom Mikloškom, pozorným pozorovateľom vecí verejných.   Za základný pocit z neho označuje smútok. „Neviem byť šťastný, keď si pomyslím na utrpenie miliónov Ukrajincov pre nezmyselnú vojnu“, tvrdí. Na druhej strane pripomína, že ich strádanie prebudilo dobročinnosť vo zvyšku sveta.   Pri pohľade na slovenskú spoločnosť hovorí o znepokojení z hlbokého rozdelenia medzi liberálnou časťou a to konzervatívnejšou. Receptom na zaceľovania rozkolu je podľa neho vynakladanie úsilia na hľadanie vzájomného rešpektu z oboch strán.   Domáca politika vykazuje podľa Františka Mikloška znaky vyprázdnenosti. Demokracia podľa neho nie je len príležitosťou pre politické strany. Aktuálne má byť príležitosťou najmä pre občiansku spoločnosť a jednotlivcov, aby sa učili zmyslu pre spoločné dobro.   Očakáva, že sa tu zopakuje scenár z roku 1998, keď sa zmobilizovala široká koalícia strán, ktorá porazila Vladimíra Mečiara. „Myslím si, že sa to zopakuje. Robert Fico môže mať percentá, no nepodarí sa mu zostaviť vládu“ tvrdí.   V rozhovore bude reč aj o prezidentke Zuzane Čaputovej u pápeža Františka, právach pre „inakosť“, o hľadaní prienikov medzi liberálmi a konzervatívcami, ale aj o projekte Mikuláša Dzurindu a postave jedného z „generálov“ podzemnej cirkvi Vladimírovi Juklovi, o ktorom František Mikloško najnovšie napísal knihu.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Jeden rok za nami a ten druhý pred. Aký bol a aký bude? Pozreli sme sa na to s Františkom Mikloškom, pozorným pozorovateľom vecí verejných.   Za základný pocit z neho označuje smútok. „Neviem byť šťastný, keď si pomyslím na utrpenie miliónov Ukrajincov pre nezmyselnú vojnu“, tvrdí. Na druhej strane pripomína, že ich strádanie prebudilo dobročinnosť vo zvyšku sveta.   Pri pohľade na slovenskú spoločnosť hovorí o znepokojení z hlbokého rozdelenia medzi liberálnou časťou a to konzervatívnejšou. Receptom na zaceľovania rozkolu je podľa neho vynakladanie úsilia na hľadanie vzájomného rešpektu z oboch strán.   Domáca politika vykazuje podľa Františka Mikloška znaky vyprázdnenosti. Demokracia podľa neho nie je len príležitosťou pre politické strany. Aktuálne má byť príležitosťou najmä pre občiansku spoločnosť a jednotlivcov, aby sa učili zmyslu pre spoločné dobro.   Očakáva, že sa tu zopakuje scenár z roku 1998, keď sa zmobilizovala široká koalícia strán, ktorá porazila Vladimíra Mečiara. „Myslím si, že sa to zopakuje. Robert Fico môže mať percentá, no nepodarí sa mu zostaviť vládu“ tvrdí.   V rozhovore bude reč aj o prezidentke Zuzane Čaputovej u pápeža Františka, právach pre „inakosť“, o hľadaní prienikov medzi liberálmi a konzervatívcami, ale aj o projekte Mikuláša Dzurindu a postave jedného z „generálov“ podzemnej cirkvi Vladimírovi Juklovi, o ktorom František Mikloško najnovšie napísal knihu.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Málokto by na začiatku tohto roka dokázal predpovedať, čo všetko sa v ekonomike stane. Väčšinu predikcií zmenil už február, kedy sa začal ruský vojenský konflikt na Ukrajine a priniesol so sebou bezprecedentnú energetickú neistotu a ešte viac zatlačil na infláciu. Zdražovanie všetkého, čo si len vieme predstaviť, malo zastaviť zvyšovanie úrokových sadzieb, liekom na drahé energie sa okrem alternatívnych neruských zdrojov mali stať dočasné plošné opatrenia národných vlád. O tom, čoho všetkého sme boli tento rok svedkom a aký to malo vplyv na slovenskú ekonomiku, ale aj o tom, aké sú dôvody prudkej inflácie, čo sa za rok stalo s úsporami ľudí a akú úlohu v tom všetko zohrali drahšie energie, sa Eva Frantová v novej časti podcastu Index rozpráva s analytikom Slovenskej sporiteľne Matejom Horňákom. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcastindex@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Index.

Jeden rok za nami a ten druhý pred. Aký bol a aký bude? Pozreli sme sa na to s Františkom Mikloškom, pozorným pozorovateľom vecí verejných.   Za základný pocit z neho označuje smútok. „Neviem byť šťastný, keď si pomyslím na utrpenie miliónov Ukrajincov pre nezmyselnú vojnu“, tvrdí. Na druhej strane pripomína, že ich strádanie prebudilo dobročinnosť vo zvyšku sveta.   Pri pohľade na slovenskú spoločnosť hovorí o znepokojení z hlbokého rozdelenia medzi liberálnou časťou a to konzervatívnejšou. Receptom na zaceľovania rozkolu je podľa neho vynakladanie úsilia na hľadanie vzájomného rešpektu z oboch strán.   Domáca politika vykazuje podľa Františka Mikloška znaky vyprázdnenosti. Demokracia podľa neho nie je len príležitosťou pre politické strany. Aktuálne má byť príležitosťou najmä pre občiansku spoločnosť a jednotlivcov, aby sa učili zmyslu pre spoločné dobro.   Očakáva, že sa tu zopakuje scenár z roku 1998, keď sa zmobilizovala široká koalícia strán, ktorá porazila Vladimíra Mečiara. „Myslím si, že sa to zopakuje. Robert Fico môže mať percentá, no nepodarí sa mu zostaviť vládu“ tvrdí.   V rozhovore bude reč aj o prezidentke Zuzane Čaputovej u pápeža Františka, právach pre „inakosť“, o hľadaní prienikov medzi liberálmi a konzervatívcami, ale aj o projekte Mikuláša Dzurindu a postave jedného z „generálov“ podzemnej cirkvi Vladimírovi Juklovi, o ktorom František Mikloško najnovšie napísal knihu.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Do novej časti relácie Startitup Diskusný Klub prijal pozvanie historik a zároveň odborník na Ukrajinu David Svoboda. S naším moderátorom Šimonom Žďárským dopodrobna rozoberali vojenský konflikt na Ukrajine, ktorý náš hosť jednoznačne odsudzuje a vysvetľuje, ako sa Rusko svojimi krokmi postupne znemožnilo a nie je už ani jadrovou hrozbou. Nezabudol aj poukázať na to, ako silnú majú propagandu a koľko podľa neho lží vypúšťajú do sveta. V tomto rozhovore sa však dozvieš omnoho viac, preto si ho neváhaj pozrieť. "Rusi nevedia nič iné, len klamať a vyhrážať sa. Ani Hitlerovi sa nepodarilo zasviniť svet toľkými lžami ako Rusom." Pre viac rozhovorov so zaujímavými osobnosťami a o aktuálnej politickej situácii sleduj aj ďalšie epizódy Diskusný Klub.

Rozpad Sovietskeho zväzu bola najväčšia geopolitická katastrofa v moderných dejinách – to sú slová Vladimíra Putina, z ktorých behá mráz po chrbte. Aj ďalšie jeho vyjadrenia, no predovšetkým stále prebiehajúca vojna na Ukrajine, dávajú jasne tušiť, že ruskému prezidentovi nejde o nič menšie, než o obnovu niekdajšieho sovietskeho či ešte predchádzajúceho Ruského impéria. Scény, ktorých sme dnes a denne svedkami, keď sú počas raketových a leteckých útokov bombardované aj civilné ciele, nás vracajú viac než 70 rokov späť. Čo však stojí za týmto rozhodnutím? Aké historické traumy, dezinterpretácie a ideologické koncepty stoja v pozadí mysle človeka, ktorý sa rozhodol viesť vojnu prakticky proti celému civilizovanému svetu? Po odpoveď musíme siahnuť do bodu, keď sa pred 30 rokmi Sovietsky zväz rozpadol alebo ešte viac do minulosti. A rovnako sa musíme pýtať či je Ukrajina len prvá na rane a zasa naopak, o čo vlastne dnes táto krajina bojuje? Čo všetko je dnes v hre? Hoci táto epizóda vznikla ešte v marci, krátko po začatí ruskej invázie do Ukrajiny, je naďalej aktuálna a zaradila sa medzi najpočúvanejšie rozhovory pravidelného podcastu Dejiny na denníku SME. Moderuje Jaro Valent a rozprával sa s Jurajom Marušiakom z Ústavu politických vied SAV. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

Ako sa hľadá práca mladým ľuďom, ktorí majú diplom z covidu a po prvý krát vstupujú na trh práce v čase vojny na Ukrajine a energetickej a politickej krízy na Slovensku? Majú zamestnávatelia o nich záujem a čo očakávajú mladí ľudia od práce a kariéry? V poslednej epizóde Krajiny mladých v tomto roku preberieme nečakané zmeny, zistenia, ale aj nové výzvy pre mladých ľudí, ktorí dnes začínajú ich profesijný život.

Vojna na Ukrajine vstúpila do svojho tristo druhého dňa. Na oboch stranách si doteraz vyžiadala desiatky tisíc obetí a zranených, zostávajú po nej zničené mestá, viac miliónový exodus tých, čo boli krajinu schopní opustiť.   Na jednej strane pritom stojí až nepochopiteľný Putin, na druhej Volodymir Zelenskyj, ktorý mobilizuje a posilňuje svojich.   Aktuálne sa vydal prvýkrát za hranice svojej okupovanej krajiny – a rovno do Spojených štátov. Čo môže priniesť táto jeho misia a ako ovplyvní tiahnúci sa konflikt za našimi hranicami?   Téma pre Pavla Havlíčka z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Vianoce. Obdobie, kedy sa čas na chvíľku spomalí, sme v kruhu našich najbližśích v teple domova. No nie každý má také šťastie. Vojna na Ukrajine neutícha ani v tieto sviatočné dni. Putinova agresia vyhnala státisíce ľudí za hranice a tohtoročné Vianoce budú sláviť mimo svojej krajiny ďaleko od svojich rodín. Svoje tradície si tak pripomínajú len v rámci komunity, ktorá si našla dočasný domov niekde inde. Aj v Bratislave si Ukrajinky s deťmi urobili malé provizórne Vianoce pri varení varenykov, jedného z národných ukrajinských jedál, ktoré majú svoje miesto aj na vianočnom stole. A my s podcastom Dobré ráno, sme boli pri tom. Reportáž pripravila Jana Maťková. _ Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Vojna na Ukrajine vstúpila do svojho 302hého dňa. Na oboch stranách si doteraz vyžiadala desiatky tisíc obetí a zranených, zostávajú po nej zničené mestá, viac miliónový exodus tých, čo boli krajinu schopní opustiť. Na jednej strane pritom stojí až nepochopiteľný Putin, na druhej Volodymir Zelenskyj, ktorý mobilizuje a posilňuje svojich. Aktuálne sa vydal prvýkrát za hranice svojej okupovanej krajiny – a rovno do Spojených štátov. Čo môže priniesť táto jeho misia a ako ovplyvní tiahnúci sa konflikt za našimi hranicami? Téma pre Pavla Havlíčka z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Rok 2022. Rok pádu vlády. Rok rekordného nárastu cien všetkého. Rok vojny na Ukrajine. Ako sa nám tento rok žilo? Čo teraz čakáme od našich lídrov vo vláde a parlamente? Pomôže dohoda na rozpočte, či ďalšia Matovičova demisia? Mali by sa poslanci radšej rýchlo dohodnúť na predčasných voľbách? Aký budeme mať rok 2023? Braňo Závodský sa rozprával s bývalou premiérkou a profesorkou sociológie Ivetou Radičovou.

Vojna na Ukrajine trvá už tristo dní. Od februára si vyžiadala zrejme desaťtisíce civilných obetí a len samotné Rusko prišlo podľa odhadov západných tajných služieb o vyše 100-tisíc vojakov, ktorí sú mŕtvi, zranení alebo dezertovali. Podobné čísla sa však týkajú aj ukrajinskej armády. Ukrajina teraz musí čeliť neustávajúcim útokom na kritickú infraštruktúru aj hrozbe invázie zo strany Bieloruska. Vláda sa tiež obáva, že bombardovanie elektrární či teplární bude znamenať oveľa vyšší účet za vojnu, ako je Západ ochotný Ukrajine poskytnúť. Vypočujte si Ukrajinský spravodaj, súhrn toho najpodstatnejšieho, čo sa za uplynulý týždeň udialo vo vojne na Ukrajine. Správy pripravil Lukáš Onderčanin, načítala ich Ľubica Melcerová. Medzi sviatkami bude mať spravodaj krátku pauzu, počujeme sa opäť 10. januára. _ Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Ukrajinský spravodaj a Dobré ráno.

Špenátové produkty stiahlo z pultov predajní niekoľko obchodných reťazcov - - - Lesný požiar ohrozuje obyvateľov južne od mesta Perth - - - Austrália bude hostiť globálny summit s názvom "Nature positive" - - - Priebeh vojny na Ukrajine naznačuje, že "konflikty sa v súčasnosti sústreďujú na civilistov," tvrdí medzinárodný výbor záchranárov - - - WHO varuje, že svetu sa takmer minuli zásoby vakcíny proti cholere

"Minulotýždňové dvojdňové hlasovanie v parlamente uškodilo Bratislave viac, ako dvojročná covid kríza a vojna na Ukrajine dokopy. Urobili z Bratislavy jedno z najchudobnejších miest v Európe, za nami je možno už len Sofia," hovorí primátor Matúš Vallo a vysvetľuje, že niekoľkými zákonmi parlament zobral Bratislave zo dňa na deň desiatky miliónov eur z rozpočtu. "V posledných mesiacoch zaznamenávame veľký útok na to, akým spôsobom sa rozhoduje o výstavbe v Bratislave. Najmä poslaneckými návrhmi z prostredia OĽaNO. Hrozí, že by Bratislava nemohla rozhodovať o výstavbe na svojom území. Bojujeme o to, aby Bratislava nešla opačným trendom ako ostatné mestá, ktoré čoraz viac rozhodujú o svojom území. Sú to nevídané útoky, ktoré sú na to, aby mesto vedelo ovplyvňovať svoju fyzickú podstatu. Myslím, že vo finále sú za tým developeri," dodáva Vallo. Ako bude vyzerať rozpočet hlavného mesta? Čo môže primátor robiť, keďže mu chýbajú desiatky miliónov eur? Ako sa pozerá na strašenie progresívnym liberálnym pučom? A oslovil ho už Mikuláš Dzurinda do svojej novej strany? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s primátorom Bratislavy Matúšom Vallom. – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

Dráma ako sa pre túto vládu patrí. Čo sa stane dnes o 17-tej? A stane sa vôbec niečo? Čo robili lídri tie dva dni, ktoré zatiaľ získali navyše? Ako to celé dopadne? A čo bude s našou obrany schopnosťou a zahraničnou politikov v čase vojny na Ukrajine? Prečo je Slovensko na rozdiel od Únie voči utečencom z Ukrajiny také rezervované? Braňo Závodský sa rozprával s ministrom obrany za hnutie OĽANO Jaroslavom Naďom aj generálom vo výslužbe a predsedom strany ODS Pavlom Mackom.

Slovensko zavŕšilo nákup švédskych bojových vozidiel za takmer 1,7 miliardy eur. Systémy protivzdušnej obrany Patriot umiestnené u nás musia ísť na údržbu späť do Nemecka a vláda rokuje s NATO o poskytnutí našich ruských stíhačiek MiG-29 na Ukrajinu. Tam pokračujú najkrvavejšie boje od začiatku invázie Ruska a zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že sa tak skoro skončia. Aj to sú témy pre vojenského analytika a experta v oblasti bezpečnosti Jána Kofroňa z inštitútu politologických štúdii fakulty sociálnych vied Karlovej Univerzity. V podcaste denníka Pravda sa tiež dozviete: s čím má aktuálne Ukrajina vo vojenskej oblasti najväčšie problémy prečo sa pri meste Bachmut práve odohrávajú najkrvavejšie boje, hoci nejde o výrazne strategicky dôležité mesto v akej fáze je vojna, aké sú očakávania vplyvu nástupu tuhej zimy prečo si myslí, že Ukrajina znovu prevezme iniciatívu a z Bieloruska veľký prekvapivý útok zrejme nehrozí  prečo bude musieť Putin opäť mobilizovať, v akej miere a kedy či je namieste v dobe ekonomickej krízy vynakladať miliardy na zbrojenie a či ide o dobré nákupy čo by mali politici zdôrazňovať s rastúcou únavou z vojny a prečo je aj pre nás z pragmatického hľadiska dôležité naďalej pomáhať Ukrajine #pocuvajtepravdu

Nebojte, dobre bude! Glosa Igora Matoviča cestou na zasadnutie možno posledného riadneho rokovania tejto vlády. A hoci koaličná Sme rodina ústami ministra Krajniaka opakuje, že radšej predčasné voľby ako chaos, Juraj Šeliga preferuje rekonštrukciu vlády, aby sulíkovci nezahlasovali za jej pád. A Kollárov poslanec Patrick Linhart prišiel dokonca s ultimátom: alebo dá Matovič peniaze na potravinový semafór, alebo vládna koalícia príde o ďalšieho poslanca. S odpoveďou sa poponáhľal rezortný minister Samuel Vlčan: „Máme dohodu na finančné krytie“.   Aj tak to vyzerá deň pred rozhodujúcim hlasovaním o budúcnosti tejto vládnej zostavy. V druhej časti podcastu sa pozrieme aj na zverstvá ruskej armáddy, ktoré vychádzajú na povrch pri jej agresii na Ukrajine. S Róbertom Vassom z Globsecu.  Podcast pripravil Jaroslav Barborák

Putin plánuje do ruského vojenského ťaženia naliať ešte viac peňazí. V uplynulých dňoch šéf Kremľa podpísal zákon, na základe ktorého sa má zo štátneho rozpočtu na budúci rok vyčleniť viac ako deväť biliónov rubľov na „obranu a bezpečnosť“ - to je približne 136 miliárd eur. Podľa odhadov britského ministerstva obrany by čiastka mala predstavovať viac ako 30 percent celého ruského rozpočtu na budúci rok. V Donecku zatiaľ pokračujú ťažké boje a medzi Rusmi už silnejú obavy zo všeobecnej mobilizácie. Kremeľ síce tvrdí, že ďalšiu vlnu odvodov nechystá, no obyvatelia Ruskej federácie sa podľa sociológa Alexeja Levinsona z nezávislého výskumného centra Levada možnej mobilizácie boja. Vypočujte si Ukrajinský spravodaj súhrn najdôležitejśích informácii z vojny na Ukrajine. Text napísala Nina Sobotovičová, načítala ho Jana Maťková. _ Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Ukrajinský spravodaj a Dobré ráno.

Najprv pomoc na hranici, aktuálne takmer na frontovej línii, desiatky hodín za volantom starej dodávky, ktorú len čo na Slovensku naplní, zamieri na východ Ukrajiny. Aktívna na sociálnych sieťach, lebo jej pomáhajú zabezpečovať pomoc postihnutej Ukrajine. Eliška Horsáková.   Hovorí, že Ukrajine len vracia to, čo tam už pred desaťročím našla. Pochopenie a ľudskosť. Najprv tam cestovala ako skautka cez prázdniny robiť program deťom. Neskôr sa dostala aj na Majdan, kde rozdávala čaj.   Po vypuknutí vojny šla bez váhania pomáhať na hranicu. A už pár mesiacov zásobuje frontový východ Ukrajiny „všetkým, čo tamojší potrebujú“. Aktuálne je podľa nej potrebná obuv a generátory, ktoré môžu pomôcť s teplom a svetlom v postihnutých oblastiach.   Vďaka tomu, že sa naučila ukrajinčinu, sa jej už podarilo vytvoriť sieť pomoci priamo v postihnutých oblastiach.   „Na Ukrajine nakupujem to, čo je tam výhodnejšie ako u nás. Najmä potraviny a hygienické potreby. Tiež sa mi tam podarilo zafinancovať miestneho výrobcu piecok“, tvrdí.   Na Slovensku nakupuje generátory, ktoré následne smerujú jej „dvadsaťtri ročnou“ dodávkou do takmer dve tisíc kilomentrov vzdialených oblastí v okolí Charkova, či Dnipru. Sama ju pritom riadi.   Vianoce chce spríjemniť najmä starším ľuďom, ktorí nemohli opustiť svoje domovy „vianočnými pohľadnicami“ slovenských detí. Sú výsledkom akcie „maľuje celé Slovensko“.   V podcaste vyrozprávala svoj príbeh s Ukrajinou   „Okrem tepla a potravín Ukrajinci potrebujú najmä naše pochopenie“, tvrdí.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Deficit je veľký a je vysoko pravdepodobné, že v tejto podobe rozpočet neprejde a bude v ňom musieť prísť aj k nejakým škrtom, tvrdí poslanec Za ľudí Juraj Šeliga. Ešte predtým však požaduje, aby vládna koalícia jasne odmietla tzv. Tarabove novely  zmäkčujúce postihy za ekonomickú trestnú činnosť. Udrží sa Hegerova vláda a je Generálny prokurátor vydieraný? Vláda Eduarda Hegera čelí veľkému parlamentnému testu. Z vôle opozičnej SaS a Hlasu sa dnes v Národnej rade začína rozprava o vyslovení nedôvery vláde. "Koalícia dávno prestala bojovať proti mafii a proti korupcii. Ak by sme teraz neurobili nič, v riadnych voľbách, o 15 mesiacov, sa práve Robert Fico vráti tak, že možno tie voľby vyhrá, lebo jeho najväčším podporovateľom je Igor Matovič. Toto je fakt, preto musíme niečo spraviť," takto odôvodňuje snahu otestovať parlamentnú podporu vlády šéf liberálov Richard Sulík. Ak padne vláda, nevyhnutne prídu predčasné voľby, kontruje v rozhovore pre Ráno Nahlas poslanec Za ľudí Juraj Šeliga a pýta sa, či má Richard Sulík dostatočnú podporu na to, aby v prípadných predčasných voľbách dokázal zvrátiť návrat šéfa SMERu k moci. Preto je podľa neho konanie SaS nezodpovedné a to najmä vzhľadom na dianie na Ukrajine, naše geopolitické zameranie, ale aj v úsilí o udržanie právneho štátu. Ako dopadne hlasovanie o udržaní sa vlády a mal by Eduard Heger zostať pri moci? Ako dopadne hlasovanie o štátnom rozpočte a nie sú vládne kompenzácie energokrízy či podpora rodín, na naše možnosti a udržateľnosť verejných financií, príliš štedré a neadresné? Ako sa darí boju s korupciou a za právny štát v tandeme s Borisom Kollárom a odmietne vládna koalícia Tarabove novely? No a kam smeruje Generálny prokurátor a mala by prezidentka vyvinúť väčšie úsilie voči Marošovi Žilinkovi? Témy a otázky pre poslanca Za ľudí Juraja Šeligu. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.      

Rusko od začiatku invázie na Ukrajinu nezažilo útoky tak hlboko v ich vlastnom území ako v pondelok. Aj keď Ukrajina sa oficiálne k zasiahnutiu dvoch leteckých základní pri Riazani a Saratove nepriznala, doteraz došlo k útokom skôr v ukrajinskom pohraničí. Tento krok je podľa analytikov nielen potupou pre Kremeľ, no ukazuje aj slabosť ruskej protivzdušnej obrany. Všimli si to aj ruskí vojnoví blogeri, ktorí kritizujú neschopnosť brániť sa. Vojna na Ukrajine trvá už deväť mesiacov, no Rusko od jej začiatku stratilo už polovicu územia, ktoré pôvodne ich armáda obsadila. Americké tajné služby teraz očakávajú, že boje sa v zimných mesiacoch spomalia a posuny na fronte si Rusko bude kompenzovať ďalšími raketovými útokmi. Vypočujte si Ukrajinský spravodaj, prehľad toho najdôležitejšieho, čo sa stalo za posledný týždeň vo vojne na Ukrajine. Text napísal Lukáš Onderčanin, načítala Jana Maťková. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dobré ráno a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno a Ukrajinský spravodaj.

Rusi pokračujú vo vraždení Ukrajincov, ničení ich krajiny, vo svojej nezmyselnej vojne. Čo má robiť Európa a NATO aby sme odolali? Prečo Maďari stále otáľajú s odobrením vstupu Fínov a Švédov do NATO? Prečo to robia Turci? Má to súvis s tým, že im chce únia zablokovať miliardy z eurofondov? A ako vyriešime migrantov putujúcich cez naše územie ďalej na západ? Ako to všetko môže skomplikovať odvolanie Hegerovej vlády, o ktoré sa dnes pokúsi opozícia na čele s SaS a Hlasom? Braňo Závodský sa rozprával s ministrom zahraničných vecí Rastislavom Káčerom.