Podcasts about verejnos

Právnici stratili monopol pri poskytovaní právnych informácií. Je preto ich povolanie v ohrození? Ako vidia študenti budúcnosť právnikov? Učia sa už na školách prispôsobiť sa meniacim sa podmienkam v praxi? Je pre nich znalosť cudzích jazykov nevyhnutnosťou? Nielen na to sme sa pýtali dvoch študentov práva. A boli sme zvedaví aj na to, ako využívajú umelú inteligenciu – v bežnom živote, ale i na akademickej pôde či v právnej praxi.Hosťami boli: Maria Golubieva – študentka 3. ročníka bakalárskeho štúdia Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.Bc. Peter Synak – študent 1. ročníka magisterského štúdia Právnickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, ktorý je zároveň podpredseda Akademického senátu Právnickej fakulty UMB za študentskú časť a člen Disciplinárnej komisie UMB.Ako sa v štúdiu práva prejavuje trend globalizácie?Je znalosť cudzích jazykov pre dnešných študentov nevyhnutnosťou?Je na škole badať odklon od formalizmu a memorovania učiva k prepájaniu poznatkov?Verejnosť má zvýšený prístup k informáciám – aký to má vplyv na právnikov?Aké nové spôsoby poskytovania právnych služieb sa čoraz viac používajú?Umelá inteligencia – dobrý sluha, zlý pán. V čom vidia mladí študenti úskalia jej používania? Ako s ňou pracujú doma a ako v rámci školy?V akej právnickej sfére vidia svoju budúcnosť?Poradca podnikateľa – už 35 rokov sme spoľahlivým zdrojom právnych informácií.www.pp.sk

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Politikár je satirická diskusná relácia o politike a o tom, čo kvári a prekvapuje spoločnosť. Všetky situácie, osoby, ale aj ľudia v tomto podcaste sú vymyslené a nič sa nezakladá na pravde. Podobnosť so slovenskou realitou je čisto náhodná.Dobrý deň vážení diváci a diváčky, milí poslucháči a poslucháčky a ctené divácstvo a poslucháčstvo. Tibor Gašpar sa rozhovoril o možnosti výstupu Slovenska z EÚ a NATO, Andrej Danko zase nakupoval v potravinách v Moskve. Verejnosť nenechalo chladným ani dianie v FPÚ a tak sa pred posledným zasadnutím znovu konal protest. O témach diskutoval komik Šimon Ferstl a komička Diana Renner.V podcaste sa dozviete:Čo hovorí list psychiatrov a psychológov Robertovi Ficovi?Ako podpredseda parlamentu Andrej Danko nakupoval v Moskve?Čo s kultúrou v troskách?Budeme vystupovať z EÚ?Čo z opozície v Kyjeve?

*Podporte podcast Dobré ráno v aplikácii Toldo na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/extradobrerano⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠. Košický policajt zbil 48-ročného muža, ktorý na druhý deň zomrel. Verejnosť sa o celom prípade dozvedela až po niekoľkých dňoch, minister sa necíti na politickú zodpovednosť a opozícia tvrdí, že psychické rozpoloženie policajtov sa zhoršilo aj v dôsledku novely Trestného zákona. Čo sa teda udialo pred dvoma týždňami, či sa to polícia snažila zatĺkať a či máme v polícii systémový problém? Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno pýta Daniely Hajčákovej a Michala Katušku. Zdroj zvukov: SME, Markíza, TA3, Facebook/Matúš Šutaj Eštok Odporúčanie: Ľudské vedomie je jednou z najväčších záhad prírody: je otázkou filozofie aj biológie a stále nerozumieme, ako vlastne funguje a najmä ako vzniká. Nová hypotéza tvrdí, že kľúčom k jeho pochopeniu nie sú len naše mozgy a nervové bunky v nich, ale zrejme aj elektromagnetické mechanizmy navôkol. Ako by to celé mohlo fungovať, sa pozrel magazín Scientific American v texte Vedomie sa možno ukrýva v elektrických poliach našich mozgov. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

Robert Fico odkázal Putinovi, že ak by v Bratislave potreboval gubernátora, je k dispozícii, hovorí politický analytik a komentátor Marián Leško v podcaste V redakcii. Rozprávala sa s ním Monika Tódová.

Povodne ešte ani neodzneli, no už sa začala diskusia nielen o obnove zničenej krajiny, ale i o dôvodoch týchto problémov. Podľa odborníkov by zásadou malo byť využitie potenciálu prírodných spoločenstiev a ich schopnosti zmierňovať negatívne dopady zmeny klímy.Príkladom toho, ako dobre môže fungovať riečny ekosystém v čase záplav, je staré koryto Dunaja a jeho ramenná sústava pod Bratislavou. Dnes je však celý tento jedinečný ekosystém v zásadnom ohrození. To ohrozenie sa volá: projekt Insula Magna.Naši odborníci preto žiadajú zmrazenie prebiehajúcich rokovaní o projekte Insula Magna a chcú kompetentnú odbornú diskusiu. Verejnosť preto oslovili verejnou petíciou.V čom je problém s ďalšou reguláciou Dunaja, o čo všetko by sme prišli prehradením živých tokov dunajských ramien a napokon, prečo by to zhoršilo ešte aj schopnosť nášho veľtoku čeliť záplavám?O živote v krajine rieky Dunaj, o jej nesmiernej rozmanitosti, sile obnovujúcej sa prírody, ale i o omyloch našej civilizácie spoliehajúcej sa na silu železa a betónu zoči voči silám prírody s biológom Vladimírom Kováčom a hydromorfologičkou Katarínou Holubovou.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Povodne ešte ani neodzneli, no už sa začala diskusia nielen o obnove zničenej krajiny, ale i o dôvodoch týchto problémov. Podľa odborníkov by zásadou malo byť využitie potenciálu prírodných spoločenstiev a ich schopnosti zmierňovať negatívne dopady zmeny klímy.Príkladom toho, ako dobre môže fungovať riečny ekosystém v čase záplav, je staré koryto Dunaja a jeho ramenná sústava pod Bratislavou. Dnes je však celý tento jedinečný ekosystém v zásadnom ohrození. To ohrozenie sa volá: projekt Insula Magna.Naši odborníci preto žiadajú zmrazenie prebiehajúcich rokovaní o projekte Insula Magna a chcú kompetentnú odbornú diskusiu. Verejnosť preto oslovili verejnou petíciou.V čom je problém s ďalšou reguláciou Dunaja, o čo všetko by sme prišli prehradením živých tokov dunajských ramien a napokon, prečo by to zhoršilo ešte aj schopnosť nášho veľtoku čeliť záplavám?O živote v krajine rieky Dunaj, o jej nesmiernej rozmanitosti, sile obnovujúcej sa prírody, ale i o omyloch našej civilizácie spoliehajúcej sa na silu železa a betónu zoči voči silám prírody s biológom Vladimírom Kováčom a hydromorfologičkou Katarínou Holubovou.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Vládna koalícia veľkolepo oslávila SNP, podpísala memorandum o zahraničnopolitickom smerovaní krajiny so suverénnou diplomaciou na štyri svetové strany, ministerka kultúry pokračuje v personálnych zmenách na čele kultúrnych ustanovizní a prezident Peter Pellegrini premiérovi vymenoval šéfa tajnej služby. Verejnosť však ani po lete nepozná meno koaličného predsedu parlamentu, rovnako nástroje nevyhnutnej konsolidácie verejných financií. A ak pred menovaním šéfa tajných Andrej Danko zaznamenával verejnú podporu zo strany premiéra Fica pre svoj projekt šéfa parlamentu, po Pellegriniho potvrdení Gašpara mladšieho v čele SIS takáto verejná podpora zmizla. V opozičných vodách sa zas črtá silná posila pre Progresívne Slovensko. Čo by mu priniesol Ivan Korčok? Aká bude politická jeseň? Témy pre politológa Radoslava Štefančíka. Kľúčom k jej pochopeniu je podľa neho vymenovanie šéfa SIS. Peter Pellegrini vymenoval Robertovi Ficovi jeho nominanta Pavla Gašpara, syna Tibora Gašpara. A ak predtým premiér hovoril o podpore pre Andreja Danka na post predsedu parlamentu, teraz je ticho.„Andrej Danko je troubblemaker tejto vládnej koalície. Žiada si svoje. Veď on je vlastne taký malý Gašparko, ktorý ale vie zahrať veľké divadlo“, poukazuje Štefančík. Dodáva však, že mu chýba váha „volebného zisku“. V otázke prípadnej budúcnosti Ivana Korčoka spojenej s Progresívnym Slovenskom Radoslav Štefančík na jednej strane konštatuje, že „Korčok je magnetom na voličské hlasy“, na druhej môže PS oslabiť koaličný potenciál. „Môže sa stať, že PS takto povysáva v opozičných vodách nielen osobnosti, ale aj voličské hlasy a následkom bude fakt, že voľby síce vyhrajú, no nebudú mať s kým zostaviť koalíciu. Pretože ostatné politické strany sa nedostanú do parlamentu“. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Vládna koalícia veľkolepo oslávila SNP, podpísala memorandum o zahraničnopolitickom smerovaní krajiny so suverénnou diplomaciou na štyri svetové strany, ministerka kultúry pokračuje v personálnych zmenách na čele kultúrnych ustanovizní a prezident Peter Pellegrini premiérovi vymenoval šéfa tajnej služby. Verejnosť však ani po lete nepozná meno koaličného predsedu parlamentu, rovnako nástroje nevyhnutnej konsolidácie verejných financií. A ak pred menovaním šéfa tajných Andrej Danko zaznamenával verejnú podporu zo strany premiéra Fica pre svoj projekt šéfa parlamentu, po Pellegriniho potvrdení Gašpara mladšieho v čele SIS takáto verejná podpora zmizla. V opozičných vodách sa zas črtá silná posila pre Progresívne Slovensko. Čo by mu priniesol Ivan Korčok? Aká bude politická jeseň? Témy pre politológa Radoslava Štefančíka. Kľúčom k jej pochopeniu je podľa neho vymenovanie šéfa SIS. Peter Pellegrini vymenoval Robertovi Ficovi jeho nominanta Pavla Gašpara, syna Tibora Gašpara. A ak predtým premiér hovoril o podpore pre Andreja Danka na post predsedu parlamentu, teraz je ticho.„Andrej Danko je troubblemaker tejto vládnej koalície. Žiada si svoje. Veď on je vlastne taký malý Gašparko, ktorý ale vie zahrať veľké divadlo“, poukazuje Štefančík. Dodáva však, že mu chýba váha „volebného zisku“. V otázke prípadnej budúcnosti Ivana Korčoka spojenej s Progresívnym Slovenskom Radoslav Štefančík na jednej strane konštatuje, že „Korčok je magnetom na voličské hlasy“, na druhej môže PS oslabiť koaličný potenciál. „Môže sa stať, že PS takto povysáva v opozičných vodách nielen osobnosti, ale aj voličské hlasy a následkom bude fakt, že voľby síce vyhrajú, no nebudú mať s kým zostaviť koalíciu. Pretože ostatné politické strany sa nedostanú do parlamentu“. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Technologický pokrok mení podobu využívania a správy domácností i pracovísk. Verejnosť hľadá spôsoby, ako zefektívniť svoje náklady na chladenie či vykurovanie alebo zvýšiť komfort v interiéri. K lídrom vo vývoji smart technológií patrí spoločnosť Loxone. Branch manager pre Slovensko Ľuboš Barborík prezrádza, čo to vlastne smart domácnosť alebo pracovisko je a ako dokáže implementácia moderných produktov zlepšiť pohodu aj optimalizovať náklady. Pre viac zaujímavých videí z prostredia architektúry a developmentu sleduj reláciu ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠Metropola.⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

Poslanci SNS prichádzaju do Národnej rady s novelou zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Strana Andreja Danka navrhuje spoplatnenie poskytovania informácií - presnejšie po novom „by žiadateľ uhrádzal náklady spojené s vyhľadávaním mimoriadne rozsiahlych informácií." Infozákon pri tom často využívaju pri svojej práci novinári, mimovládne organizácie a aj občania.Podľa investigatívneho novinára Martina Turčeka je väčšina informácii v štáte taká, že verejnosť má na ne právo, ale automaticky sa nezvereňujú. On sám napísal stovky článkov aj vďaka infozákonu. Návrh zákona z dielne SNS je podľa neho nejasne sformulovaný. „Problém je, že nevieme, či si to niektoré ministerstva nevyložia tak, že budú skoro pri každej žiadosti chcieť spoplatnenie," hovorí v podcaste.Šéfka Nadácie Zastavme korupcie Zuzana Petková upozorňuje, že by sa verejnosť nemusela dozvedať o všetkých kauzách.„My si myslíme, že to nie je v poriadku, pretože občania už raz svojimi daňami zaplatili aj za činnosť týchto úradov a neviem prečo by mali platiť znova, ak chcú skontrolovať, ako hospodária s peniazmi," približuje v podcaste, čo im prekáža na novele poslancov SNS.Dodáva, že v zákone nie je jasné, aké poplatky by sa mali platiť.. „Avšak je veľký predpoklad, že by sme si my, organizácie, novinári nemohli dovoliť podávať toľko infožiadostí a získať informácie. Verejnosť by sa nedozvedala o mnohých kauzách," tvrdí Petková.Poslacni SNS novelu dôvodia aj tým, že sú uradníci „zahlcovaní častými alebo nadmernými požiadavkami na sprístupnenie informácií" a osoby „sú konfrontované s požiadavkami, ktoré si vyžadujú mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií, čo výrazne zaťažuje ich administratívne kapacity a zdroje.Na zaťaženosť úradnikov v mestách sa v podcaste pýtame prezidenta Únie miest Slovenska a primátora Trenčína Richarda Rybníčka. Ten nevidí dôvod na to, aby sa zákon menil.„Problém vidím v kapacitách menších obciach. Tam to problémové môže byť. Štátne úrady, vlýda, veľké mesta, ale aj obce nad 4-tisíc obyvateľov by to mali vedieť zvládnuť. Myslím, že zákon by mal ostať zachovalý," hovorí v podcaste.No a tému rozoberáme aj s expetom na mediálne právo Tomášom Kamencom. Novela zákona je podľa neho nepodarok. „Návrh ako je teraz koncipovaná skôr otvára priestor pre svojvôlu pri potenciálnej snahe nesprístupniť informácie, približuje advokát.Moderuje Denisa Hopková.

Poslanci SNS prichádzaju do Národnej rady s novelou zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Strana Andreja Danka navrhuje spoplatnenie poskytovania informácií - presnejšie po novom „by žiadateľ uhrádzal náklady spojené s vyhľadávaním mimoriadne rozsiahlych informácií." Infozákon pri tom často využívaju pri svojej práci novinári, mimovládne organizácie a aj občania.Podľa investigatívneho novinára Martina Turčeka je väčšina informácii v štáte taká, že verejnosť má na ne právo, ale automaticky sa nezvereňujú. On sám napísal stovky článkov aj vďaka infozákonu. Návrh zákona z dielne SNS je podľa neho nejasne sformulovaný. „Problém je, že nevieme, či si to niektoré ministerstva nevyložia tak, že budú skoro pri každej žiadosti chcieť spoplatnenie," hovorí v podcaste.Šéfka Nadácie Zastavme korupcie Zuzana Petková upozorňuje, že by sa verejnosť nemusela dozvedať o všetkých kauzách.„My si myslíme, že to nie je v poriadku, pretože občania už raz svojimi daňami zaplatili aj za činnosť týchto úradov a neviem prečo by mali platiť znova, ak chcú skontrolovať, ako hospodária s peniazmi," približuje v podcaste, čo im prekáža na novele poslancov SNS.Dodáva, že v zákone nie je jasné, aké poplatky by sa mali platiť.. „Avšak je veľký predpoklad, že by sme si my, organizácie, novinári nemohli dovoliť podávať toľko infožiadostí a získať informácie. Verejnosť by sa nedozvedala o mnohých kauzách," tvrdí Petková.Poslacni SNS novelu dôvodia aj tým, že sú uradníci „zahlcovaní častými alebo nadmernými požiadavkami na sprístupnenie informácií" a osoby „sú konfrontované s požiadavkami, ktoré si vyžadujú mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií, čo výrazne zaťažuje ich administratívne kapacity a zdroje.Na zaťaženosť úradnikov v mestách sa v podcaste pýtame prezidenta Únie miest Slovenska a primátora Trenčína Richarda Rybníčka. Ten nevidí dôvod na to, aby sa zákon menil.„Problém vidím v kapacitách menších obciach. Tam to problémové môže byť. Štátne úrady, vlýda, veľké mesta, ale aj obce nad 4-tisíc obyvateľov by to mali vedieť zvládnuť. Myslím, že zákon by mal ostať zachovalý," hovorí v podcaste.No a tému rozoberáme aj s expetom na mediálne právo Tomášom Kamencom. Novela zákona je podľa neho nepodarok. „Návrh ako je teraz koncipovaná skôr otvára priestor pre svojvôlu pri potenciálnej snahe nesprístupniť informácie, približuje advokát.Moderuje Denisa Hopková.

Koncom apríla si pripomíname Deň advokácie. V roku 1990 prijal parlament zákon o advokácii, došlo k obnoveniu advokátskeho povolania ako slobodného povolania na Slovensku a tiež k zriadeniu Slovenskej advokátskej komory (SAK). O činnosti SAK a aj o advokácii vo všeobecnosti sme sa rozprávali s dvoma advokátkami, ktoré sú zároveň regionálne zástupkyne SAK pre Žilinský kraj. JUDr. Magdaléna Hromcová, podpredsedníčka SAK a JUDr. Andrea Mesiarik Havelková, predsedníčka Odvolacej disciplinárnej komisie SAK. V rozhovore sa dozviete: Čo je náplňou práce Slovenskej advokátskej komory? Aký je rozdiel medzi právnikom a advokátom a prečo je dôležité vybrať si svojho advokáta? Aké sú regionálne aktivity SAK? Ku Dňu advokácie pripravuje SAK možnosť bezplatného právneho poradenstva, v Žiline to bude 24. 4. Ako to bude prebiehať a kto si môže prísť po radu? 26. apríla bude benefičný galavečer SAK v Košiciach – čo sa tam bude diať? Čomu sa venuje Nadácia slovenskej advokácie? Ako vidia hostky budúcnosť advokácie na Slovensku? „Internet nepozná vašu situáciu, dôverujte len svojmu advokátovi.” S týmto sloganom SAK rozhodne súhlasili aj naše odborné hostky a upozornili poslucháčov, že dôležitá je aj prevencia a včasné kontaktovanie spoľahlivého advokáta. Právny systém EPI má 20 rokov a prináša ho Poradca podnikateľa.www.epi.sk

Tento denný podcast, vytváraný s pomocou umelej inteligencie, ponúka unikátny a efektívny spôsob, ako sa dozvedieť o najzaujímavejších udalostiach a článkoch dňa. Umelej inteligencii sa darí analyzovať obrovské množstvo informácií z rôznych zdrojov, aby vybrala tie najrelevantnejšie a najpútavejšie obsahy pre širokú škálu poslucháčov. Každá epizóda je navrhnutá tak, aby poskytla hlboký ponor do vybraných tém, od politiky cez vedecké objavy, až po kultúrne udalosti, a to všetko podané informatívne, prístupne a bez emócií. Podcast je ideálnym spoločníkom pre zaneprázdnených ľudí, ktorí hľadajú pohodlný spôsob, aby zostali informovaní o svetovom dianí bez nutnosti tráviť hodiny čítaním rôznych zdrojov, čím poskytuje efektívny a príjemný spôsob, ako prijímať správy. Témy: 1. Slovenky otvorene o Veľkej noci: Je to zbytočné míňanie peňazí, tieto sviatky by sa mohli zrušiť (PRIESKUM): https://www.startitup.sk/slovenky-otvorene-o-velkej-noci-je-to-zbytocne-minanie-penazi-tieto-sviatky-by-sa-mohli-zrusit-prieskum/   2. Putin chce vyrobiť ruský Playstation či Xbox. Vývojom vlastných konzol a videohier poveril ruského giganta: https://www.startitup.sk/putin-chce-vyrobit-rusky-playstation-ci-xbox-vyvojom-vlastnych-konzol-a-videohier-poveril-ruskeho-giganta/   3. Poznáme časti Slovenska, kde žijú ľudia kratšie o 4 až 5 rokov. Život si dokážeš predĺžiť jednoducho: https://www.startitup.sk/pozname-casti-slovenska-kde-ziju-ludia-kratsie-o-4-az-5-rokov-zivot-si-dokazes-predlzit-jednoducho/   4. Ivan Korčok podáva trestné oznámenie. Falošný web, ktorý ho očierňuje, verejnosť spája s Pellegrinim: https://www.startitup.sk/ivan-korcok-podava-trestne-oznamenie-falosny-web-ktory-ho-ociernuje-verejnost-spaja-s-pellegrinim/   5. Ceny palív na Slovensku vystrelili: „Tankovacia turistika“ je aktuálne skutočne výhodná, hodnotí odborník: https://www.startitup.sk/ceny-paliv-na-slovensku-vystrelili-tankovacia-turistika-je-aktualne-skutocne-vyhodna-hodnoti-odbornik/   6. Finančná správa pripravuje kroky na elimináciu „gazdiniek“. Slovenský zväz pekárov bojuje proti nelegálnym zákuskom: https://www.startitup.sk/financna-sprava-pripravuje-kroky-na-eliminaciu-gazdiniek-slovensky-zvaz-pekarov-bojuje-proti-nelegalnym-zakuskom/   7. Nečakané vyhlásenie poľského premiéra: Sme pred vojnou. Putinove slová o nenapadnutí NATO neberie nikto vážne: https://www.startitup.sk/necakane-vyhlasenie-polskeho-premiera-sme-pred-vojnou-putinove-slova-o-nenapadnuti-nato-neberie-nikto-vazne/   8. Vláda chystá zásadnú zmenu pre lyžiarov. Dotkne sa najmä jednej vekovej kategórie: https://www.startitup.sk/vlada-chysta-zasadnu-zmenu-pre-lyziarov-dotkne-sa-najma-jednej-vekovej-kategorie/   9. Koniec obmedzeniam vo výbere priezviska. Nový návrh poslankýň PS poteší slovenské páry: https://www.startitup.sk/koniec-obmedzeniam-vo-vybere-priezviska-novy-navrh-poslankyn-ps-potesi-slovenske-pary/   10. Saharský prach na Slovensku naberá na intenzite. Jeho vrchol príde už o pár hodín: https://www.startitup.sk/saharsky-prach-na-slovensku-nabera-na-intenzite-jeho-vrchol-pride-uz-o-par-hodin/   11. Masívny únik dát svetoznámeho giganta. Zverejnili citlivé údaje 73 miliónov zákazníkov: https://www.startitup.sk/masivny-unik-dat-svetoznameho-giganta-zverejnili-citlive-udaje-73-milionov-zakaznikov/   12. Zem už nepotrebuje 24-hodinový deň. Vedci upozorňujú na časovú anomáliu, ktorá by prepísala dejiny: https://www.startitup.sk/zem-uz-nepotrebuje-24-hodinovy-den-vedci-upozornuju-na-casovu-anomaliu-ktora-by-prepisala-dejiny/

O Bratislave sa hovorí, že nie je Slovensko. Verejnosť aj politici tvrdia, že sa v hlavnom meste nežije skutočný život a toto je tak odlišné, že jeho obyvatelia ani nie sú praví Slováci. Tieto animozity sa prenášajú do miery podpory rozvoja Bratislavy zo strany štátu. O tom, kde sú korene tohto problému, aké sú rozdiely medzi obyvateľmi Bratislavy a Slovenska a či niekedy príde vrcholový politik, ktorý bude otvorene podporovať investície do metropoly, sme sa v najnovšej Metropole rozprávali so sociológom Michalom Vašečkom. Pre viac zaujímavých videí z prostredia architektúry a developmentu sleduj reláciu ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠Metropola.⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

Graeme Mark je pôvodom zo Severného Írska, no na Slovensku už je viac ako desať rokov. Prezradil nám, že skôr by sa cítil ako cudzinec, keby sa vrátil do svojej rodnej krajiny. Nový album nazvali Splunk a nájdeme na ňom tri skladby. Verejnosť sa k skladbám dostala prvýkrát práve dnes, kedy sa piesne objavili na streamovacích platformách. O čom sú skladby na albume a ako sa chalani stretli? To všetko sa dozviete v podcaste Trnavského rádia. 

Svojho času hovoril o „kolektívnom prúde slobody“ ako o pôdoryse, na ktorom vznikla aj jeho Verejnosť proti násiliu. V spojení s ďalšími vtedy porazila neporaziteľných – štyridsaťročnú moc komunistov. Dnes – a opäť z námestia – pripomína mocným, že „tu – na námestiach – stojíme znovu. A slušne.“ S upozornením, že prebudená občianska spoločnosť „tu bude stáť dovtedy, pokým jej kategória „našich ľudí, nevráti Slovensko občanom“. Ladislav Snopko, jeden zo zakladajúcich členov novembrovej Verejnosti proti násiliu, predtým archeológ, organizátor alternatívnej kultúry, ochranár z iniciatívy Bratislava/nahlas, neskôr aj minister kultúry. Vidí tu opäť niekde „kolektívny prúd slobody“ s potenciálom prečisťovať moc? „Námestie muselo vždy reagovať na väčšie či menšie snahy o absolútne alebo totalitné vedenie štátu“, tvrdí jedna z tvárí Novembra'89. „A to je sloboda. Že tí ľudia tam prídu. Slušne no rozhodne povedia svoj názor a my si ho máme možnosť uvedomiť“, pokračuje. „Kultúru a vzdelanie sme brali ako čosi automatické“, rozpráva Ladislav Snopko. A tvrdí, že v tom jeho generácia organizátorov Novembra'89 pochybila. „Mylne sme predpokladali, že tak to budú brať aj ďalší“. So vzdelaním a kultúrou prídu podľa neho aj ďalšie atribúty úspešnej a spokojnej spoločnosti: vyššia životná úroveň či lepšie zdravotníctvo. „V prvom rade potrebujeme vzdelaných a kultúrnych ľudí“, tvrdí. V opačnom prípade sa podľa neho spoločnosti zmocnia „nevzdelaní ľudia, ktorí fungujú na prvú“. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Svojho času hovoril o „kolektívnom prúde slobody“ ako o pôdoryse, na ktorom vznikla aj jeho Verejnosť proti násiliu. V spojení s ďalšími vtedy porazila neporaziteľných – štyridsaťročnú moc komunistov. Dnes – a opäť z námestia – pripomína mocným, že „tu – na námestiach – stojíme znovu. A slušne.“ S upozornením, že prebudená občianska spoločnosť „tu bude stáť dovtedy, pokým jej kategória „našich ľudí, nevráti Slovensko občanom“. Ladislav Snopko, jeden zo zakladajúcich členov novembrovej Verejnosti proti násiliu, predtým archeológ, organizátor alternatívnej kultúry, ochranár z iniciatívy Bratislava/nahlas, neskôr aj minister kultúry. Vidí tu opäť niekde „kolektívny prúd slobody“ s potenciálom prečisťovať moc? „Námestie muselo vždy reagovať na väčšie či menšie snahy o absolútne alebo totalitné vedenie štátu“, tvrdí jedna z tvárí Novembra'89. „A to je sloboda. Že tí ľudia tam prídu. Slušne, no rozhodne povedia svoj názor a my si ho máme možnosť uvedomiť“, pokračuje. „Kultúru a vzdelanie sme brali ako čosi automatické“, rozpráva Ladislav Snopko. A tvrdí, že v tom jeho generácia organizátorov Novembra'89 pochybila. „Mylne sme predpokladali, že tak to budú brať aj ďalší“. So vzdelaním a kultúrou prídu podľa neho aj ďalšie atribúty úspešnej a spokojnej spoločnosti: vyššia životná úroveň či lepšie zdravotníctvo. „V prvom rade potrebujeme vzdelaných a kultúrnych ľudí“, tvrdí. V opačnom prípade sa podľa neho spoločnosti zmocnia „nevzdelaní ľudia, ktorí fungujú na prvú“. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Naratív, že vysoké trestné sadzby budú odrádzať páchateľov a tí nebudú páchať trestnú činnosť, nefunguje tridsať rokov. Prečo si myslíme, že to bude fungovať ďalej?“ vraví profesor trestného práva z Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave TOMÁŠ STRÉMY, ktorý sa špecializuje na restoratívnu justíciu – už dvadsať rokov patrí k popularizátorom iných trestov než je zatváranie páchateľov do väzníc.  V rozhovore reaguje na novely trestných predpisov, ktoré dávajú súdom viac priestoru trestať páchateľov alternatívne a nie za každú cenu ich posielať do väzenia. „Dodnes sme vyprodukovali zhruba dvetisíc strán verejne dostupnej odbornej tvorby a výskumov, ktoré potvrdzujú, že trest odňatia slobody za každú cenu nie je zmysluplný,“ vraví T. Strémy.  „Sme blízko čísiel, ktoré majú krajiny východnej Európy, ale vlak nám odchádza. Napríklad Česká republika aplikuje alternatívne tresty vo väčšej miere. Zoberte si iba taký peňažný trest. Oni v 23 percentách prípadov, my v desiatich. Ten trend nevidíme, ale bude viditeľný o päť rokov, keď nám budú ľudia stále nastupovať do väzníc. V minulosti sme s Aktuality.sk analyzovali počty väznených za drogy. Pred piatimi rokmi to bolo 1000 ľudí, teraz je ich 1800. Do akých čísiel sa to my dostávame?“ Týždenný newsletter Adama Valčeka Bez názvu si môžete predplatiť ⁠na tomto odkaze⁠.

Verejnosť aj médiá sa pri skladaní vlády zaoberali najmä nomináciou Rudolfa Huliaka a ostatné prinajmenšom sporné mená zostali v úzadí, no a napokon aj dostali poverenie od prezidentky Zuzany Čaputovej. Slovensko má novú vládu a známe sú aj mená nových štátnych tajomníkov, teda predĺžených rúk šéfov ministerstiev, ktoré sú nemenej problematické. V rovnaký deň ako vláda, začalo fungovať aj nové zloženie parlamentu a hoci končiaci predseda národnej rady Boris Kollár vyzýval prítomných k väčšej slušnosti ako predvádzal parlament dosiaľ, vzápätí túto požiadavku jeho bývalý najbližší koaličný partner Igor Matovič hodil do koša. Medzitým už čerstvý šéf rezortu vnútra usilovne úradoval a doterajší policajný prezident a jeho zástupcovia sú už bez funkcií, pričom boli prevelení na druhý koniec Slovenska, čo najďalej od prezídia v Bratislave. Navyše, mimo službu skončila aj šestica policajtov NAKA okolo vyšetrovateľa Jána Čurillu, ktorý vyšetrovali podozrenia z korupcie a iných nelegálnych praktík viacerých predstaviteľov novej vlády.   Vypočujte si druhú časť komentovaného prehľadu politicko-spoločenských udalostí týždňa s názvom Počúvajte Pravdu, s komentátorom Mariánom Repom. #pocuvajtepravdu

Verejnosť aj médiá sa pri skladaní vlády zaoberali najmä nomináciou Rudolfa Huliaka a ostatné prinajmenšom sporné mená zostali v úzadí, no a napokon aj dostali poverenie od prezidentky Zuzany Čaputovej. Slovensko má novú vládu a známe sú aj mená nových štátnych tajomníkov, teda predĺžených rúk šéfov ministerstiev, ktoré sú nemenej problematické. V rovnaký deň ako vláda, začalo fungovať aj nové zloženie parlamentu a hoci končiaci predseda národnej rady Boris Kollár vyzýval prítomných k väčšej slušnosti ako predvádzal parlament dosiaľ, vzápätí túto požiadavku jeho bývalý najbližší koaličný partner Igor Matovič hodil do koša. Medzitým už čerstvý šéf rezortu vnútra usilovne úradoval a doterajší policajný prezident a jeho zástupcovia sú už bez funkcií, pričom boli prevelení na druhý koniec Slovenska, čo najďalej od prezídia v Bratislave. Navyše, mimo službu skončila aj šestica policajtov NAKA okolo vyšetrovateľa Jána Čurillu, ktorý vyšetrovali podozrenia z korupcie a iných nelegálnych praktík viacerých predstaviteľov novej vlády.   Vypočujte si druhú časť komentovaného prehľadu politicko-spoločenských udalostí týždňa s názvom Počúvajte Pravdu, s komentátorom Mariánom Repom. #pocuvajtepravdu

Naši futbaloví reprezentanti v októbri prehrali v Portugalsku 2:3 a zvíťazili v Luxembursku 1:0. Dve kolá pred koncom kvalifikácie im jediný bod stačí na postup na budúcoročné EURO. Slováci podľa názorov fanúšikovskej aj odbornej obce hrali výrazne horšie v porovnaní so septembrovými zápasmi, hoci sa posunuli k šampionátu v Nemecku. My sa na ich výkony pozrieme dnes rečou dát. Čo hovoria o zápasoch Slovenska čísla? Viac si povieme v našom dnešnom podcaste.

Naši futbaloví reprezentanti v októbri prehrali v Portugalsku 2:3 a zvíťazili v Luxembursku 1:0. Dve kolá pred koncom kvalifikácie im jediný bod stačí na postup na budúcoročné EURO. Slováci podľa názorov fanúšikovskej aj odbornej obce hrali výrazne horšie v porovnaní so septembrovými zápasmi, hoci sa posunuli k šampionátu v Nemecku. My sa na ich výkony pozrieme dnes rečou dát. Čo hovoria o zápasoch Slovenska čísla? Viac si povieme v našom dnešnom podcaste.

Katarína Šimončičová sa k ochrane prírody dostala vďaka náhodnej zmienke o existencii skupiny ochranárskych aktivistov združených v Slovenskom zväze ochrancov prírody a krajiny. V máji 1982 sa stala jeho aktívnou členkou a bola i pri tom, keď sa v novembri 1989 práve v tomto prostredí sformovalo občianske hnutie Verejnosť proti násiliu. Za svoje zásluhy pri ochrane prírody, monitorovaní výrubov stromov i angažovaniu sa v komunálnej politike získala v roku 2013 ocenenie Biela vrana.  

Slovenský ultramaratónec Jozech Rajchl už má za sebou niekoľko výnimočných bežeckých počinov. Verejnosť ho vníma cez organizáciu Skyrunu na streche budovy Slovenského rozhlasu. Absolvoval transkontinentálny beh Bratislava-Atény-Peking, prebehol z fínskych Helsínk do španielskej Tarify. Najväčší bežecký počin je však len pár mesiacov starou záležitosťou, a to 3800-kilometrová trasa po celej šírke Austrálie zo Sydney do Perthu. Bežnému smrteľníkovi sa už len z počutia musia roztriasť nohy, no Rajchl je borcom, ktorý takéto veci zvláda. Spoločne so svojou pravou rukou Ľubošom Kršiakom sa rozprával s moderátorkou Alenou Stračiakovou.

Termín volieb je oficiálne vyhlásený, ostrá volebná kampaň sa však už dávno začala. Ešte stále však môže byť horúcejšie a zrejme aj bude. Vplyvom diania na úrovni Európskej únie sa medzi predvolebné témy zrejme opäť dostane problém ilegálnych migrantov a celkovo to zatiaľ vyzerá hlavne na boj a aj úspešný rast populistov, či už z extrémne pravicového alebo ľavicového tábora. Verejnosť zatiaľ krúti hlavou nad ďalšími verdiktami, s ktorými sa ťažko stotožňuje a dá sa povedať, že opäť podkopávajú vieru v spravodlivosť na Slovensku. Vypočujte si prehľad udalostí týždňa v politike a spoločnosti s komentátorom denníka Pravda Mariánom Repom. #pocuvajtepravdu 

Verejnosť často svojich predstaviteľov označuje za bláznov. Môžu v európskom 21. storočí byť politikmi ľudia, ktorí zjavne nespĺňajú základné psychologické kritéria vyžadované dnes na zbrojný preukaz, alebo taxislužbu? Ako vlastne rozpoznať verejného činiteľa s duševnou poruchou, kto by mal na to upozorniť a prečo nemáme psychotesty pre ľudí, ktorí sa uchádzajú o verejnú funkciu? Hostia: Jozef Hašto (psychiater), Anton Heretik (psychológ), Péter Hunčík (psychiater)

Verejnosť je zahltená politickou nadprodukciou a samotné média čelia konkurencii instantnej informácie zo sociálnych sietí? Čo sa stalo z tandemu média- politika, kto zaostáva a kto ťaží z rozpadu mediálneho konsenzu založenom na kvalite a overenej expertíze? Hostia: Monika Tódová (novinárka), Peter Tkačenko (komentátor), Alexej Fulmek (vydavateľ)

V Tatrách som „banned“, napísal filmár na Instagram. Na TANAP sa za to zniesla kritika, ktorá nemusí byť oprávnená. Reportéri Denníka E každý štvrtok komentujú najdôležitejšie správy o ochrane planéty, životnom prostredí a udržateľnej energetike.

Poslanci chcú v povoľovaní stavieb obísť verejnosť | Hostia: Ivana Figuli (právnička organizácie Via Iuris) a Miloš Svrček (poslanec strany Sme rodina). | Zdĺhavé a byrokraticky náročné procesy súvisiace s povoľovaním veľkých stavieb sú dlhodobo tŕňom v päte investorov. Balík poslaneckých návrhov, ktorým skupina poslancov klubu Sme rodina nadväzuje na vlani prijatý nový stavebný zákon, má ambíciu povoľovanie zjednodušiť a zrýchliť. Deje sa tak však na úkor verejnosti. Ochranári ani obyvatelia zo susedstva takýchto stavieb by napríklad nemohli vstupovať do posudzovania vplyvov na životné prostredie v takej miere, ako doteraz. Poslanecký balík návrhov, ktorým vstupujú až do 68 rôznych zákonov, navyše obchádza štandardné legislatívne konanie a odbornú diskusiu. Aké riziká prináša stavebné povoľovanie v podaní poslancov Sme rodina? Je dôležitejšie silné slovo verejnosti v povoľovaní veľkých stavieb, alebo uľahčenie významných investícií do infraštruktúry a energetiky? A o čom vypovedá spôsob, akým poslanci zásadné zmeny predkladajú? | Moderuje: Karolína Lacová; | V premiére každý pracovný deň v Rádiu Slovensko po 18:30. Diskusiu K veci pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Slovensko napokon pošle Ukrajine stíhačky. Poslanci podľa premiéra sabotujú multimiliardový plán obnovy. Čo s tým chce robiť, a ako vláda vysvetlí ak o tie miliardy prídeme? Verejnosť čaká na nové nemocnice aj pokoj v politike, dočká sa toho? V prieskumoch víťazia Smer a Hlas, nová strana Demokrati sa dostala hneď po založení na takmer 5%. Pomôžu voľby v septembri nakoniec najviac Ficovi? Braňo Závodský sa rozprával s dočasne povereným predsedom vlády a predsedom mimoparlamentnej strany Demokrati Eduardom Hegerom.

Pôsobenie a očakávania od nového českého prezidenta Petra Pavla. | Hostia: Michal Pink (politológ z Masarykovej univerzity v Brne) a Michal Vašečka (sociológ z Bratislava Policy Institute). | Česko má nového prezidenta a jeho prvé kroky, už tradične, smerujú na Slovensko. Zvolenie generála Petra Pavla je aj zásadným ideovým obratom na Pražskom hrade. Verejnosť aj experti očakávajú, že krajinu vo svojej zahraničnej politike povedie jasne proatlantickým a proeurópskym smerom. Aké posuny v náladách českej verejnosti viedli k zvoleniu Petra Pavla za českého prezidenta? Kto budú jeho najsilnejší spojenci doma a v zahraničí? A ako je vnímaný verejnosťou na Slovensku? | Moderuje: Juraj Mikula. | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Stretávame sa s nimi všade, no ich prítomnosť si takmer neuvedomujeme. Reč je o baktériách, ktoré v sebe skrývajú mnohé neprebádané možnosti. Doposiaľ sú zmapované asi len dve percentá zo všetkých existujúcich baktérií a nájdeme ich aj na miestach, na ktorých by sme ich nečakali. Verejnosť často vníma baktérie negatívne, ako organizmy, ktorými sa môžu ľudia nakaziť a ktoré môžu vyvolať choroby. Pravda je však taká, že život na Zemi existuje predovšetkým vďaka baktériám. V súčasnosti sú baktérie aj kľúčom k liečbe rôznych ochorení. Život baktérií, ich mechanizmus delenia a budovanie odolnosti proti vonkajším vplyvom je fascinujúci a ponúka vede nové možnosti, o ktorých sme sa v podcaste Veda na dosah porozprávali s molekulárnym mikrobiológom doktorom Imrichom Barákom z Ústavu molekulárnej biológie Slovenskej akadémie vied. Dozviete sa o bunkových procesoch, o tom, kde všade sa baktérie nachádzajú, ale aj tom, že väčšina z nich neškodí, práve naopak, pomáha. Baktérie sú dnes dôležitými producentmi rôznych proteínov a látok v biotechnológiách a zároveň sú kľúčové pri výrobe mnohých liekov. RNDr. Imrich Barák, DrSc., je vedúcim Oddelenia mikrobiálnej genetiky Ústavu molekulárnej biológie Slovenskej akadémie vied. Absolvoval viacero stáží na University of Georgia v USA, na University of York a na Oxford University v Spojenom kráľovstve, bol hosťujúcim profesorom na Univerzite v Cagliari v Taliansku a na EPFL vo Švajčiarsku. Dlhodobo sa zapája do európskeho výskumu, kde reprezentuje slovenskú vedu aj ako člen Riadiaceho výboru európskej organizácie Bacell, ktorá spája základný a aplikovaný výskum v Európe v oblasti štúdia a využitia modelového organizmu Bacillus subtilis. Je členom Správnej rady konzorcií SFX a XBI v európskom zariadení XFEL (X-ray Free Electron Laser) v Hamburgu. V roku 2001 mu udelili cenu Vedec roka SR, v roku 2016 sa stal Osobnosťou vedy a techniky v rámci ocenenia Cena za vedu a techniku, v roku 2020 získal Cenu dr. Ludmily Sedlárovej-Rabanovej, v minulom roku bol laureátom ocenenia ESET Science Award v kategórii Výnimočná osobnosť slovenskej vedy a stal sa aj Vedcom roka SR 2020.

Jeden prišiel, kam pôvodne neplánoval – teda aspoň deklarovane, stiahol sa naopak z ulíc. Druhého zas brzdila choroba a najnovšie musí vyvracať správu o svojej smrti. Napriek tomu s percentuálnou prevahou. Verejný priestor poznačený efektom výkonného „hovnometu“, ktorý sa skloňuje už aj u nás na Slovensku.   Prezidentské voľby u našich bratov Čechov sú vo finále. Komu nakoniec dajú svoju dôveru a pošlú ho na starobylý pražský hrad, ktorý si pamätá nielen Karla IV., ale aj prezidentské legendy kalibru „tatíčka národa“ T. G. Masaryka, či svetoobčana Václava Havla? Ako vyriešia volebno-prezidentskú dilemu Babiš-Pavel? Téma pre Erika Taberyho, šéfredaktora týždenníka Respekt.   „S Petrom Pavlom by sme boli trocha nudnejšia krajina, o ktorej by ste u vás počuli podstatne menej. A to by bolo skvelé. S Andrejom Babišom by to bola permanentná zákopová vojna“, tvrdí Tabery. Hovorí o protiklade „pokoj verzus histéria“, k čomu by sa pridalo ešte ďalšie delenie spoločnosti.   „Bojové“ perspektívy v súvislosti s prezidentským kandidátom Babišom v prípade jeho zvolenia vidí Tabery v stálych konfliktoch s vládou a tou časťou spoločnosti, ktorá ho nevolila.   Tabery však v súvislosti s expremiérom hovorí ešte vážnejšie slová: „V prípade Babišovho víťazstva by som videl potenciálne riziko pre budúcnosť Českej republiky a pre podobu demokracie, ktorú dnes máme“. Tabery vysvetľuje, že Andrej Babiš by mal potenciál krajinu rovno vlastniť. „To by bolo nebezpečné pre ktorú koľvek krajinu, tobôž pre krajiny ako sú tie naše s krátkou demokratickou tradíciou“, dopĺňa.   Odhliadnuc od výsledku volieb šéfredaktor Tabery už teraz vidí aj posun, v akom sa viedla samotná predvolebná kampaň. „Babišovo presvedčenie, že sa dá klamať ľahko je až fascinujúce, no myslím si, že prvýkrát narazilo na limit“, hovorí. „Verejnosť i novinári sú omnoho pripravenejší naňho reagovať a nastaviť mu zrkadlo, že jednoducho nehovorí pravdu“, dopĺňa.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Jeden prišiel, kam pôvodne neplánoval – teda aspoň deklarovane, stiahol sa naopak z ulíc. Druhého zas brzdila choroba a najnovšie musí vyvracať správu o svojej smrti. Napriek tomu s percentuálnou prevahou. Verejný priestor poznačený efektom výkonného „hovnometu“, ktorý sa skloňuje už aj u nás na Slovensku.   Prezidentské voľby u našich bratov Čechov sú vo finále. Komu nakoniec dajú svoju dôveru a pošlú ho na starobylý pražský hrad, ktorý si pamätá nielen Karla IV., ale aj prezidentské legendy kalibru „tatíčka národa“ T. G. Masaryka, či svetoobčana Václava Havla? Ako vyriešia volebno-prezidentskú dilemu Babiš-Pavel? Téma pre Erika Taberyho, šéfredaktora týždenníka Respekt.   „S Petrom Pavlom by sme boli trocha nudnejšia krajina, o ktorej by ste u vás počuli podstatne menej. A to by bolo skvelé. S Andrejom Babišom by to bola permanentná zákopová vojna“, tvrdí Tabery. Hovorí o protiklade „pokoj verzus histéria“, k čomu by sa pridalo ešte ďalšie delenie spoločnosti.   „Bojové“ perspektívy v súvislosti s prezidentským kandidátom Babišom v prípade jeho zvolenia vidí Tabery v stálych konfliktoch s vládou a tou časťou spoločnosti, ktorá ho nevolila.   Tabery však v súvislosti s expremiérom hovorí ešte vážnejšie slová: „V prípade Babišovho víťazstva by som videl potenciálne riziko pre budúcnosť Českej republiky a pre podobu demokracie, ktorú dnes máme“. Tabery vysvetľuje, že Andrej Babiš by mal potenciál krajinu rovno vlastniť. „To by bolo nebezpečné pre ktorú koľvek krajinu, tobôž pre krajiny ako sú tie naše s krátkou demokratickou tradíciou“, dopĺňa.   Odhliadnuc od výsledku volieb šéfredaktor Tabery už teraz vidí aj posun, v akom sa viedla samotná predvolebná kampaň. „Babišovo presvedčenie, že sa dá klamať ľahko je až fascinujúce, no myslím si, že prvýkrát narazilo na limit“, hovorí. „Verejnosť i novinári sú omnoho pripravenejší naňho reagovať a nastaviť mu zrkadlo, že jednoducho nehovorí pravdu“, dopĺňa.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Mayka bola mladá a krásna Slovenka. Andy bol úspešný, zabezpečený a charizmatický Brit so slabosťou pre modelky či anjelsky krásne ženy. Napriek obrovskej prvotnej zamilovanosti sa ich vzťah skončil tromi výstrelmi. Dve guľky v honosnej španielskej vile pritom zasiahli práve Andyho hlavu. Španielska prokuratúra pre Mayku prvotne žiadala 25-ročný trest. Po 8 rokoch je však opäť na slobode a aj naďalej vyniká mladosťou a atraktívnosťou. Verejnosť nevychádza z úžasu. Naozaj vraždila žena, ktorej tvár pripomína anjela? Príbehom vás sprevádza herec Martin Kaprálik a psychologička Sylvia Dančiaková. Podcast špeciál "Keď vrahmi sú ženy" obsahuje násilné a sexuálne scény. Preto nie je vhodný pre poslucháčov mladších ako 18 rokov, ani pre citlivé povahy.

Vojna na Ukrajine predstavuje pre Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR veľkú výzvu. Vďaka komunikácii s domácimi aj zahraničnými partnermi však vedelo ministerstvo na ruskú vojenskú agresiu adekvátne reagovať. Usilovalo najmä o jasné pomenovanie agresora, popísanie udalostí a prezentáciu postoja Slovenska vo vzťahu ku konfliktu. Aké sú predpoklady na úspešnú strategickú komunikáciu? Aké kanály ministerstvo využíva na šírenie komunikačných posolstiev v súvislosti s vojnou na Ukrajine? Aké konkrétne činy komunikujú postoj Slovenska ku konfliktu? Čo zaručuje efektívnu a autentickú strategickú komunikáciu rezortu diplomacie a na akých hodnotách stojí? Existujú rozdiely medzi komunikáciou voči domácej verejnosti a zahraničnému publiku? Aké sú priority ministerstva pri komunikácii kľúčových tém? Ako bojuje Oddelenie strategickej komunikácie s dezinformačnými naratívmi o vojne na Ukrajine? Aké kapacity má v tomto ohľade ministerstvo a aké techniky využíva? Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s vedúcim Oddelenia strategickej komunikácie na Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Petrom Kölesom.

Má Krištálové krídlo za filantropiu, dlhoročné skúsenosti z olympijského výboru a venuje sa intelektuálne znevýhodneným športovcom. Eva Gažová je národná riaditeľka Špeciálnych olympiád, ktorá zastrešuje práve intelektuálne znevýhodnených športovcov. A povedzme si, že tí naši reprezentanti sú na svetových fórach mega úspešní. V rozhovore sa dozviete: - v čom Eve pomohla skúsenosť z Ameriky s prácou so znevýhodnenými ľuďmi, - ako pracujú s humorom, čo je vhodné a ako to vlastne je, - ako vníma intelektuálne znevýhodnený športovec výhru či prehru, - a inklúzia nie je tak náročná, ako sa zdá. Všetko je len o odblokovaní hlavy.

Pred 33 rokmi spustil protest študentov udalosti dnes známe ako Nežná revolúcia, ktoré viedli k pádu totalitného režimu a slobodným voľbám. V špeciálnom podcaste k tejto príležitosti si vypočujte historika z Ústavu pamäti Petra Jašeka, jednu z osobností Nežnej revolúcie, herca Milana Kňažka a Zuzanu Mistríkovú, jednu z lídrov študentského hnutia, neskôr poslankyňu za Verejnosť proti násiliu. #pocuvajtepravdu

Pred 33 rokmi spustil protest študentov udalosti dnes známe ako Nežná revolúcia, ktoré viedli k pádu totalitného režimu a slobodným voľbám. V špeciálnom podcaste k tejto príležitosti si vypočujte historika z Ústavu pamäti Petra Jašeka, jednu z osobností Nežnej revolúcie, herca Milana Kňažka a Zuzanu Mistríkovú, jednu z lídrov študentského hnutia, neskôr poslankyňu za Verejnosť proti násiliu. #pocuvajtepravdu

Ako vníma Milan Kňažko fakt, že novým riaditeľom RTVS sa stal Ľuboš Machaj? Aj o tom sme sa s hercom a politikom rozprávali v najnovšej epizóde Startitup Diskusný Klub. „Dobré je, že Rezník už nie je riaditeľom, chybou bolo, že sa vôbec stal riaditeľom. Žiaľ, nedospeli sme k tomu na čom v civilizovaných krajinách verejnoprávne médiá bežne fungujú, že nezávisia od politických strán takým priamym spôsobom, ako je to u nás, ale existuje rada, ktorá je zložená z odborníkov a nezávislých inštitúcií,“ komentuje Milan Kňažko. Rozprávali sme sa o aktuálnej politickej situácii na Slovensku, ako Milan Kňažko hodnotí správanie jednotlivých slovenských politikov a zhodnotil aj poslednú debatu bývalého českého prezidenta Klausa a bývalého slovenského premiéra Mečiara, ale aj úlohu prezidentky Zuzany Čaputovej. Nenechaj si ujsť najnovší rozhovor so Šimonom Žďárským. Pre viac politických rozhovorov sleduj Diskusný Klub.

Vypočujte si nový diel podcastu JERGY talks. Hosťom je herec a zabávač Peter Batthyany.  Peter Batthyany vytrvalý a verný rodák z Bratislavy. Majster Európy a tretí na svete v electric boogie. Bohaté skúsenosti má aj s účinkovaním v divadle Stoka a Ludus a GUnaGU. Verejnosť ho pozná najmä zo sitcomu Mafstory, kde stvárnil hneď dve postavy. Drsnejšiu rolu mafiána si zahral i v dokumentárnej snímke režiséra Jakuba Krónera s názvom Bratislava film. Herec a tanečník. V podcaste sa tiež dozviete:  ▶ o detstve a jeho tanečných začiatkoch ▶ kde hľadal vytrvalosť a odvahu ▶ ako sa dostal na majstrovstvá Európy ▶ o jeho začiatkoch vo fungovaní v divadle ▶ ako sa vyvíjala jeho divadelná kariéra ▶ ako vnímal rozdiely hrania pred Slovenským a zahraničným publikom ▶ ako sa dostal z divadelného predstavenia do televízie ▶ ako sa vyrovnával s popularitou ▶ ako prekonal ťažšie životné obdobia Podcast JERGY talks prináša Jerguš Holéczy v spolupráci s aktuality.sk

Peter Batthyany vytrvalý a verný rodák z Bratislavy. Majster Európy a tretí na svete v electric boogie. Bohaté skúsenosti má aj s účinkovaním v divadle Stoka a Ludus a GUnaGU. Verejnosť ho pozná najmä zo sitcomu Mafstory, kde stvárnil hneď dve postavy. Drsnejšiu rolu mafiána si zahral i v dokumentárnej snímke režiséra Jakuba Krónera s názvom Bratislava film. Herec a tanečník. V podcaste sa tiež dozviete: o detstve a jeho tanečných začiatkoch / kde hľadal vytrvalosť a odvahu / ako sa dostal na majstrovstvá Európy / o jeho začiatkoch vo fungovaní v divadle / ako sa vyvíjala jeho divadelná kariéra / ako vnímal rozdiely hrania pred Slovenským a zahraničným publikom / ako sa dostal z divadelného predstavenia do televízie / ako sa vyrovnával s poularitou / ako prekonal ťažšie životné obdobia Podcast JERGY talks prináša Jerguš Holéczy v spolupráci s aktuality.sk

1. Slovenský plukovník, ktorý donášal Rusom, nepôsobil vôbec dojmom človeka, čo s tým chce prestať. 2. Mikulec zatiaľ zostáva, jeho podriadený končí. 3. Ceny plynu budú politickou témou najbližších mesiacov.

Očkovanie je DOBROVOĽNÉ: Rada Európy odporúča informovať verejnosť o NEŽIADUCICH účinkoch

Verejnosť ho pozná ako fekálneho fantóma. Za útoky z roku 2015 ho právoplatne odsúdili, no v jeho prípade je mnoho pochybností a dôkazov skôr o jeho nevine. Martin Macko v rozhovore s Veronikou Prušovou hovorí, že aj keď stratil dôveru voči svetu okolo, neznamená to, že sa stiahne do ulity a bude do konca života žiť v jaskyni. "Treba bojovať a žiť ďalej, len sa poučiť z chýb minulosti a nebyť taký naivný ako predtým." 

Eugen Gindl bol intelektuál v tom pravom význame, osobnosť, ktorá ovplyvnila množstvo ďalších osobností. Tento novinár, scenárista a dramatik sa podpísal pod publikáciu Bratislava nahlas, prvú otvorenú kritiku socialistického zriadenia. Ako člen koordinačného výboru VPN dosiahol, že Nežná revolúcia sa dostala z námestí na obrazovky a viedol slávne noviny Verejnosť. Celý život bol oddaný environmentalista a v internetovom veku správne pochopil zničujúcu silu dezinformácií. Eugen Gindl nás opustil len nedávno, 14. novembra 2021.  Jeho odkaz v dnešných časoch, akoby pohŕdajúcich vzdelaním, žiari ako hviezda z časopisu Kozmos, ktorého šéfredaktorom bol celé desaťročia.   

V najnovšej epizóde sa Eugen Korda rozpráva s kolegami aj o tom, či Kollár vystúpi z koalície či o tom, čo s ľuďmi, ktorí sa nechcú dať zaočkovať. V podcaste si vypočujete: Fico sa nechtiac priznal k tomu, že je mafián, aká je opozícia a aká koalícia? Vystúpi Kollár z koalície? vydiera Fico Pellegriniho a čo s ľuďmi, ktorí sa nechcú dať zaočkovať?

Verejnosť sa stále viac a viac zamotáva v súboji inšpekcie, NAKA a tajnej služby a v zorientovaní sa nepomohlo ani odvolanie šéfky tímu Santusovej, ktorý mal vyšetrovať účelové výpovede kajúcnikov. Neprehľadnú situáciu využíva Smer na obhajobu svojich nominantov vo väzbe, ale aj Sme rodina. Kto na koho donáša a aké má motivácie? Zuzana Kovačič Hanzelová sa na túto tému pýta reportéra Denníka SME Romana Cuprika. Zdroj zvukov: TV Markíza, FB/SMER - SD Odporúčanie: Osem rokov šialeného príbehu, ked kukláči vymlátili rómsku osadu a štát ich potom roky ťahal po súdoch sa nedávno skončil rozsudkom v Štrasburgu, ktorý konečne obete policajnej represie oslobodil. Tento príbeh ľudí na Slovensku až tak nezaujíma, ale mal by. Kniha - Roky bezprávia, neuveriteľný príbeh razie v Moldave od Sama Mareca a Veroniky Prušovej popisuje príbeh, ktorý je hlbokou ranou pre Slovensko a každého, kto tu žije. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dobré ráno a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Verejnosť sa stále viac a viac zamotáva v súboji inšpekcie, NAKA a tajnej služby a v zorientovaní sa nepomohlo ani odvolanie šéfky tímu Santusovej, ktorý mal vyšetrovať účelové výpovede kajúcnikov. Neprehľadnú situáciu využíva Smer na obhajobu svojich nominantov vo väzbe, ale aj Sme rodina. Kto na koho donáša a aké má motivácie? Zuzana Kovačič Hanzelová sa na túto tému pýta reportéra Denníka SME Romana Cuprika. Zdroj zvukov: TV Markíza, FB/SMER - SD Odporúčanie: Osem rokov šialeného príbehu, ked kukláči vymlátili rómsku osadu a štát ich potom roky ťahal po súdoch sa nedávno skončil rozsudkom v Štrasburgu, ktorý konečne obete policajnej represie oslobodil. Tento príbeh ľudí na Slovensku až tak nezaujíma, ale mal by. Kniha - Roky bezprávia, neuveriteľný príbeh razie v Moldave od Sama Mareca a Veroniky Prušovej popisuje príbeh, ktorý je hlbokou ranou pre Slovensko a každého, kto tu žije. –  Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk  –  Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty  –  Podporte vznik podcastu Dobré ráno a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast  –  Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme  –  Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Očkovanie má byť dobrovoľné a NIKTO nemôže byť diskriminovaný za to, že sa nemôže alebo nechce nechať očkovať. Podľa analýzy dostupných dát spôsobuje očkovanie v 1. trimestri tehotenstva vo viac ako 80 % tehotenstiev stratu plodu a budúceho dieťaťa. Súvisiace informácie: • https://www.dailymail.co.uk/news/article-9738819/Vaccine-passports-over.html?ito=native_share_article-masthead• https://www.reuters.com/world/europe/germany-could-ease-travel-curbs-delta-variant-takes-over-2021-07-01/ • https://www.nejm.org/doi/pdf/10.1056/NEJMoa2104983?articleTools=true • https://www.sciencemediacentre.org/expert-reaction-to-a-study-looking-at-mrna-covid-19-vaccine-safety-in-pregnant-women/ • https://noorchashm.medium.com/an-open-letter-to-nejm-editors-indiscriminate-covid-19-vaccination-of-pregnant-women-with-recent-60d3b3406750• https://vervetimes.com/covid-vaccine-deaths-and-injuries-are-secretly-buried/ Mnoho informácií zo sveta zdravia a výživy nájdete bezplatne v encyklopédii AKV: https://encyklopedia.akv.sk/

Po fiasku so Sputnikom by mal Igor Matovič (OĽaNO) odísť. „Chýba politická aj hmotná zodpovednosť politikov,“ tvrdí komentátor Marián Repa. Kto proti komu? Konflikt v bezpečnostných zložkách nadobúda obludné rozmery. Verejnosť je dezorientovaná, a aktuálna otázka znie, kto v tomto zápase „drží opraty v rukách“? Prečo policajná inšpekcia urobila raziu v prípade Očistec? „Vietor fúka jednoznačne od hnutia Sme rodina,“ povedal v podcaste Počúvajte pravdu komentátor Marián Repa. 

Verejnosť, ani rodina Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej tomu celkom nerozumeli. Súd v rozsudku odmietol vnímať správy medzi Alenou Zsuzsovou a Mariánom Kočnerom v kontexte medzi riadkami. Rozhodol sa brať do úvahy len presnú formuláciu - teda keď sa rozprávali o vypadnutí zubov, súd to považoval za konverzáciu o zuboch, hoci Zsuzsovej ani podľa lekárskych záznamov žiadny nevypadol. Teraz prokuratúra predkladá nový znalecký posudok, ktorý má práve dovysvetľovávať konverzáciu medzi obžalovanými objednávateľmi Zsuzsovou a Kočnerom. Zuzana Kovačič Hanzelová sa rozprávala so šéfom domácej redakcie denníka SME Matúšom Burčíkom. Zdroj zvukov: TV Markíza Odporúčanie Známa moderátorka Českej televízie a bývalá modelka Linda Bartošová napísala tiež svoj komentár k téme sexuálneho obťažovania. Vo svojom silnom stĺpčeku popisuje s čím sa v práci aj vo verejnom priestore stretla ona, a príjemné čítanie to nie je. Je to naopak, odpoveď všetkým, ktorí tárajú o tom, ako muž už nebude môcť žene ponovom ani podržať dvere. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dobré ráno a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Verejnosť, ani rodina Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej tomu celkom nerozumeli. Súd v rozsudku odmietol vnímať správy medzi Alenou Zsuzsovou a Mariánom Kočnerom v kontexte medzi riadkami. Rozhodol sa brať do úvahy len presnú formuláciu - teda keď sa rozprávali o vypadnutí zubov, súd to považoval za konverzáciu o zuboch, hoci Zsuzsovej ani podľa lekárskych záznamov žiadny nevypadol. Teraz prokuratúra predkladá nový znalecký posudok, ktorý má práve dovysvetľovávať konverzáciu medzi obžalovanými objednávateľmi Zsuzsovou a Kočnerom. Zuzana Kovačič Hanzelová sa rozprávala so šéfom domácej redakcie denníka SME Matúšom Burčíkom. Zdroj zvukov: TV Markíza Odporúčanie Známa moderátorka Českej televízie a bývalá modelka Linda Bartošová napísala tiež svoj komentár k téme sexuálneho obťažovania. Vo svojom silnom stĺpčeku popisuje s čím sa v práci aj vo verejnom priestore stretla ona, a príjemné čítanie to nie je. Je to naopak, odpoveď všetkým, ktorí tárajú o tom, ako muž už nebude môcť žene ponovom ani podržať dvere. –  Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk  –  Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty  –  Podporte vznik podcastu Dobré ráno a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast  –  Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme  –  Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Verejnosť sa stráca v kauze SIS, a tiež v nečakaných zatknutiach policajných činiteľov. Čo sa to deje v bezpečnostných zložkách? Komentátor denníka Pravda Marián Repa priznáva, že situácia je veľmi neprehľadná nielen pre pozorovateľov ale i laickú verejnosť. Je čas, aby v tejto súvislosti vyslovila svoj názor prezidentka? „Zuzana Čaputová urobila chybu, keď išla na stretnutie do budovy SIS. Preto bude mlčať,“ myslí si . Kto zachráni stranu Za ľudí? „Veronika Remišová to nie je, a nedokáže to ani Mária Kolíková,“ domnieva sa Repa.

"Veľmi by ma mrzelo, keby nás verejnosť vnímalo teraz ako nejakých vybavovačov na súdoch. Je to v dvoch rovinách - na jednej strane je treba si priznať, že tak ako v celej spoločnosti, je časť osôb ktoré si nectia pravidlá a predpisy a tak je to aj v iných zložkách justície a určite aj medzi advokátmi také osoby sú," hovorí nový predseda Slovenskej advokátskej komory Viliam Karas a dodáva, že v disciplinárnych stíhaniach sú advokáti ďaleko vpredu oproti ostatným právnickým povolaniam. "Prieťahy počas pandémie už nedobehneme. V zásade sa nepojednáva, pojednávania sa odročujú. To neznamená, že sa ľudia nesporia. Dokonca vždy sa hovorí, že akonáhle prichádza spoločnosť do krízy, tak tá sporovosť narastá, pretože dnes je každé euro dobré. Na druhej strane tým, že sa nepojednáva, lehoty sa naťahujú. Z môjho pohľadu tá priemerná dĺžka lehôt bude narastať," dodáva Karas k súčasnej pandemickej situácii a kritizuje aj vyhlášky hlavného hygienika, ktoré prichádzajú na poslednú chvíľu a sú často nezrozumiteľné. "Prvý rozmer je normálny zdravý rozum. Druhý rozmer nie je ani tak právny ako faktický. Spôsobuje to obrovský zmätok k podnikateľskému a pracovnému prostrediu. Vytvára to obrovské tlaky na psychiku manažmentov, a zahraničných korporácií. A znižuje to atraktivitu vôbec slovenského prostredia pri takomto chaose. Môže niekto povedať, že to je všade. Áno, ale ak sa človek vie pripraviť, nastaviť, vedieť predpokladať čo nastane ak, tak je to predvídateľnejšie a vieme lepšie ekonomicky rozhodovať." Prečo nezverejnuje komora disciplinárne stíhania advokátov? Ako sa pozerajú advokáti na kritiku sudcov k novej súdnej mape? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s predsedom Slovenskej advokátskej komory Viliamom Karasom. – Ak máte pre nám spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

MUDr. Igor Bukovský, PhD. reaguje na súčasnú situáciu a vysvetľuje, že na zatvorenie reštaurácií, kaviarní, barov a hotelov neexistuje dostatok vedeckých dôkazov. Pandemická komisia, Krízový štáb či Ministerstvo zdravotníctva (vrátane Úradu verejného zdravotníctva) sú povinní predložiť verejnosti informácie a dôkazy, na základe ktorých realizujú svoje odporúčania a opatrenia. Verejnosť má právo poznať tieto informácie a overiť si ich. Takto to funguje v demokratickej spoločnosti. Zatajovanie informácií pred verejnosťou a šikanovanie ľudí, ktorí ich požadujú, je diktatúra. Je Slovenská republika ešte demokratická alebo je to už štátny režim diktatúry? Použité zdroje informácií vo videu: • https://www.aier.org/article/does-science-really-demand-that-bars-and-restaurants-close/ • https://www.mix24.cz/jaroslav-flegr-protahl-exponencialni-krivku-do-konce-prosince-a-zjistil-kolik-lidi-bude-umirat-o-vanocich/ • https://www.novinky.cz/koronavirus/clanek/mrazaky-a-tisice-mrtvych-kocici-proroctvi-profesora-flegra-se-nastesti-nenaplnuje-40342645 • https://www.health.gov.sk/Clanok?covid-19-17-3-2020

"Sudcom z Bratislavy som povedala, že nie je pravda, že by som si myslela, že na krajskom súde v Bratislave sú skorumpovaní sudcovia. Ale faktom je, že samotná súdna mapa, ktorého cieľom je špecializácia súdov, ale bonusom je, že sa pretrhnú korupčné väzby. Ak má niekto vychodené chodníčky k sudcom, tak tým, že zväčšujeme obvody, tak bude viac sudcov na náhodný výber a cesta k vybavovaniu bude ťažšia. Nechcem sa navážať do sudcov v Bratislave alebo v Košiciach, ale to, že sa všetko nesústreďuje v jednom meste, má protikorupčný náboj. Aj z tohto pohľadu to zmysel má, ale nie je to zamerané proti krajskému súdu Bratislava," hovorí o reforme súdnej mapy ministerka spravodlivosti Mária Kolíková. "Neviem, či je mapa súdov nepopulárna. Nevnímam to tak. Pre sudcov a justičný personál, ktorý sa týka tých budov, ktoré neplánujeme mať ako sídelné, rozumiem, že je tá otázka, že čo s nimi bude. Verejnosť očakáva, že nejaká zmena by sa mala udiať. V niečom by tu mohlo byť lepšie pochopenie. Reforma nech sa urobí v akejkoľvek oblasti, tak je vždy obava, že čo nám to prinesie. Musíte buď veriť tomu, čo robí tú reformu, že to zvládne, alebo tomu neveríte a nedávate tomu šance. Urobím všetko preto, aby mi ľudia verili, že tú reformu zvládnem. Či už je to verejnosť, justícia alebo poslanci," dodáva na výhrady a nechuť k zmene niektorých sudcov ministerka Kolíková. V akom štádiu sú rokovania o generálnom prokurátorovi? Ako presne robilo ministerstvo mapu súdov a škrtanie v regiónoch? Koľko bude reforma stáť a kedy môže verejnosť očakávať prvé výsledky? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s ministerkou spravodlivosti zo strany Za ľudí Máriou Kolíkovou.

Hospitalizovaných pacientov s Covidom 19 je už viac ako 500. Slovensko láme rekordy v počte nakazených a čísla sú násobne väčšie ako v polovici septembra odhadovalo ministerstvo zdravotníctva. Verejnosť nemá dáta, a na nedostatok čísel sa sťažuje už niekoľko dní aj minister hospodárstva Richard Sulík. Rozhorela sa preto opäť koaličná kríza medzi SaS a premiérom. Ako sme na tom s dátami, a kam sa rútime s rekordnými počtami nakazených? Odpovieme so Zuzanou Kovačič Hanzelovou a Martinom Smatanom, bývalým šéfom Inštitútu zdravotnej politiky. Zdroj zvuku: FB OĽaNO

"To sú tisícky správ, ktoré mi chodia, že sa mám začať živiť niečím normálnym. Verejnosť vníma umenie ako niečo nepotrebné, povrchné, čo sa nedá zjesť, chytiť. A je to smutné. Už som vedela, že Slováci sú rasisti, ale že sú aj takíto, fúha. Nedá sa ísť na to inak ako láskou, vysvetľovaním a dobrým príkladom," hovorí o pandémii hudobníčka a podnikateľka Dorota Nvotová. "Kvôli pandémii som predala auto, aj dom. Teraz klavír. Predala som aj deväť pesničiek, ešte na albume zostáva jedna, keby si niekto chcel kúpiť. 800 eur stojí jedna, k tomu dostanete taký balíček, že môžete prísť na nahrávanie, dostanete CD-čka a platne a doživotný vstup na koncerty zadarmo," hovorí Dorota Nvotová o živote hudobníkov počas koronakrízy. Ako sa žije počas pandémie hudobníčke, ktorá má navyše aj cestovnú kanceláriu? Skrachuje jej cestovka? Pomohol jej štát a čo by mal robiť pre umelcov lepšie? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s Dorotou Nvotovou.

Keď nás, podporovateľov dnešnej vlády začne skalpovať a dávať "dole" poslanec Blaha tak budeme opatrnejší. Štátne orgány nikomu nepatria. Vláda zákona, právny štát či medzinarodné "rule of law" je práve o tom. Inak je to len nová generácia "našich ľudí". Verejnosť vrátane podporovateľov opozície musí dostať zrozumiteľný signál, že sa všetko deje podľa zákona. Inak sa z konania polície vynára len "tradičná" neobjektivnost, keď svojim odpúšťame všetko, tým druhým nič. Nebyť ako oni znamená konat aj hovoriť inak ako oni.