Podcasts about psychol

Erwachsensein ist kompliziert. Dein Tarif nicht. Fraenk macht Mobilfunk einfach: 25 GB für 10 Euro im Telekomnetz,in Minuten per App startklar, Ohne Schnickschnack, monatlich kündbar. Lade dir die fraenk App herunter, nutze den Code „TRASH5“ und starte direkt mit extra Datenvolumen. Mehr Infos unter: fraenk.de/Trash. Folgt uns um keine Datenanalysen oder psychologischen Hintergrundinfos zu verpassen: [Instagram](https://www.instagram.com/trashologinnen/) | [TikTok](https://www.tiktok.com/@trashologinnen) Sounddesign und Schnitt: [Sophie Hiller ](https://www.instagram.com/soundbysophie_/) Literatur aus der Folge: Vink, M., Derks, B., Ellemers, N. et al. Penalized for Challenging Traditional Gender Roles: Why Heterosexual Relationships in Which Women Wear the Pants May Be More Precarious. Sex Roles 88, 130–154 (2023). https://doi.org/10.1007/s11199-022-01339-5 Vink M, van der Lippe T, Derks B and Ellemers N (2022) Does National Context Matter When Women Surpass Their Partner in Status?. Front. Psychol. 12:670439. doi: 10.3389/fpsyg.2021.670439 Cho, M., Impett, E. A., Campos, B., Chen, S., & Keltner, D. (2020). Socioeconomic inequality undermines relationship quality in romantic relationships. Journal of Social and Personal Relationships, 37(5), 1722-1742.

Psychológ Viktor Križo sa s Veronikou Folentovou rozpráva o zákaze sociálnych sietí pre deti do 16 rokov. Nový zákon oznámil minister školstva Tomáš Drucker v utorok, Križo ho už čítal. V rozhovore hovorí, prečo je podľa neho dobré zakázať sociálne siete do 16 rokov, ale aj o tom ako dnes dopamín zo sietí mení detský mozog.

„Nebuďme pohltení samozrejmosťou, začnime oceňovať, čo všetko dobré a pozitívne sa deje v našom živote,“ hovorí klinický psychológ a teológ Radoslav Naď. Pracoval v Odbornom liečebnom ústave na Prednej Hore a vo svojej profesijnej praxi v Brezne dnes spája starostlivosť s ľudským prístupom, psychológiu s vierou a zaoberá sa viacerými druhmi terapií. Viac porozpráva Sandre Vychlopenovej v tejto epizóde Nočnej pyramídy. | Hosť: Radoslav Naď (klinický psychológ a teológ). | Moderuje: Ľudovít Jakubove - Mravec. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Hero Hero a bonusový diel: https://herohero.co/momahornakovaJe éra influencerov na konci?Na svete je viac ako 50 miliónov tvorcov a takmer každý sa dnes snaží optimalizovať svoj život pre algoritmus. Výsledkom sú rovnaké videá a strata vlastnej identity.V tomto dieli rozoberám, prečo influencerský priemysel naráža na svoje hranice. Prečo OG tvorcovia vyhárajú, prečo nás dokonalé estetické profily prestávajú baviť a prečo budúcnosť patrí skôr „obyčajnosti“ a niche profilom namiesto nablýskaného luxusu.Moma: https://www.instagram.com/martinahornakova/GGW instagram: https://www.instagram.com/girlsgonewild_ggw/Timeline:[00:00] – Úvod[02:15] – Dnes je na svete okolo 50 miliónov influencerov/tvorcov. Porovnávanie s minulosťou. Dnes sú z influencerov globálne značky a brandy a nie len kamaráti z detských izieb ako kedysi.[04:44] – Osobnostná kríza influencerov, vyhorenie a naháňanie virality.[07:29] – Psychológia diváka a prispôsobovanie sa trendom. Rovnako aj konzumenti obsahu z evolučnej potreby niekam patriť nevedome nasávajú estetiku a trendy z internetu, čím tiež strácajú vlastnú osobnosť.[09:10] – Prečo influencerská bublina praská.[11:23] – Influencerka, ktorá si dnes na TikToku sťažuje na algoritmus namiesto toho, aby si priznala, že ľudí už jej starý typ obsahu (kabelky, kozmetika, hauly) nezaujíma. Diváci, ktorí s ňou vyrastali, majú dnes rodiny a reálne účty na platenie.[13:53] – Daň za slobodu a rozhodnutie chrániť si súkromie. Úspešní tvorcovia často každú dovolenku či životné rozhodnutie podriaďujú tomu, či to bude mať dosah na sieťach.[18:00] – Čo funguje na sieťach dnes? Skutočné príbehy reálnych ľudí.[21:03] – Záver: Odchod do offline sveta a dôležitosť reality.[23:37] – Výhľad do budúcna.Easter egg (25% zľava / 5,25 EUR) https://herohero.co/momahornakova/invites/UDRRQFOMAP

Bábätko sa budí každých 40 minút. Nezaspí bez prsníka. Nechce spať samo. A ty sa pýtaš - robím niečo zle? Nie, nerobíš. A práve o tom je tento diel. Vypočujte si znovu náš jeden z prvých dielov - epizódu s našou milovanou Jankou Zemandl - psychologičkou a spoluautorku knihy Psychológia pre milujúcich rodičov.Janka vysvetlila, prečo deti spia tak ako spia, čo je naozaj normálne a kde môžeme ako mamy jemne pomôcť. Rozprávali sme sa o tom, prečo spánkové cykly bábätiek fungujú úplne inak ako tie naše, ako melatonín, denné svetlo a nočný pokoj ovplyvňujú spánok, čo sú spánkové asociácie a prečo nie sú problém. Prečo vyplakávacie metódy nie sú riešenie, a ako blízkosť a bezpečie vytvárajú základ nielen pre dobrý spánok, ale pre celý život dieťaťa.Tento diel bol aj o tom, že čím viac blízkosti dieťaťu dopraješ - tým samostatnejšie bude, keď vyrastie.

Sociálne siete primárne „nie problémom, ale odpoveďou na potrebu kontaktu, spolupatričnosti a záujmu“. Tak ich vidia mladí.Na ich pohľady sa pýtalo IPčko v spolupráci s agentúrou Focus v kontexte prípravy zákona o ochrane maloletých v digitálnom priestore.„Pocit, že niekomu na nich záleží, je pre nich často dôležitejší než samotný obsah, ktorý na sociálnych sieťach konzumujú“ – aj to o sebe prezradili.Vedia aj o nástrahách, napriek tomu je im digitálny svet životným prostredím, nie doplnkom života. Trávia v ňom denne od dvoch do šiestich hodín, napriek tomu tvrdia, že to „nie je príliš veľa“.Regulácii obsahu sa nebránia, prípadné vekové obmedzenia sú však pripravení aj obchádzať.A pri rodičoch „pochybujú o ich digitálnych zručnostiach“ – sú v tom podľa nich slabší trojkári. Napriek tomu ich označili za dôležitejších ako školy. Tie sú pri vzdelávaní o sociálnych sieťach „zastarané a nesystémové“ – hovoria závery prieskumu.Ako naložiť s týmito závermi? Pozrieme sa na to s Marekom Madrom z IPčka.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Sociálne siete primárne „nie problémom, ale odpoveďou na potrebu kontaktu, spolupatričnosti a záujmu“. Tak ich vidia mladí.Na ich pohľady sa pýtalo IPčko v spolupráci s agentúrou Focus v kontexte prípravy zákona o ochrane maloletých v digitálnom priestore.„Pocit, že niekomu na nich záleží, je pre nich často dôležitejší než samotný obsah, ktorý na sociálnych sieťach konzumujú“ – aj to o sebe prezradili.Vedia aj o nástrahách, napriek tomu je im digitálny svet životným prostredím, nie doplnkom života. Trávia v ňom denne od dvoch do šiestich hodín, napriek tomu tvrdia, že to „nie je príliš veľa“.Regulácii obsahu sa nebránia, prípadné vekové obmedzenia sú však pripravení aj obchádzať.A pri rodičoch „pochybujú o ich digitálnych zručnostiach“ – sú v tom podľa nich slabší trojkári. Napriek tomu ich označili za dôležitejších ako školy. Tie sú pri vzdelávaní o sociálnych sieťach „zastarané a nesystémové“ – hovoria závery prieskumu.Ako naložiť s týmito závermi? Pozrieme sa na to s Marekom Madrom z IP čka.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Dismantling Authoritarian Information Warfare Networks Guest: Ivana Stradner Ivana Stradner emphasizes dismantling Viktor Orban's state-controlled information networks following his defeat. She warns that Vladimir Putin continues to use psychological warfare and influence operations to target other European statesMONET

Redaktor Lukáš Krivošík predstavuje v tejto epizóde relácie Knihomoľov zápisník novú knihu My, čo zápisíme s Bohom (vyd. Tatran, 2026), ktorú napísal svetoznámy kanadský psychológ Jordan B. Peterson. Kúpiť si ju môžete aj v e-shope Postoja: https://obchod.postoj.sk/produkt/my-co-zapasime-s-bohom Odporúčame aj knihu Jordan Peterson, Boh a kresťanstvo: https://obchod.postoj.sk/produkt/jordan-peterson-boh-a-krestanstvo Alebo možnosť kúpiť si obe knihy vo výhodnom balíku: https://obchod.postoj.sk/produkt/my-co-zapasime-s-bohom-jordan-peterson-boh-a-krestanstvo

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Učenie je proces a trvá celý život, vždy sa budeme učiť nové veci, či už pôjde o narábanie s novým systémom v práci, alebo o tú premietačku fungujúcu na báze rozšírenej reality, s ktorou možno budete musieť pracovať niekedy v budúcnosti. Čo sa týka druhov učenia, môže byť mechanické alebo logické. Pri mechanickom sa učíte veci naspamäť bez toho, aby ste im úplne pochopili, a pri logickom sa snažíte veciam prísť na koreň. Okrem toho môže byť učenie aj sociálne, motorické, cieľavedomé, systematické, či intelektuálne. Kľúčové slová: psychológia, Schooltag, maturita, Občianska náuka Tento podcast ti prináša 4ka. Jediná štvorka, ktorá ťa nebude v škole mrzieť.

Slová „cit“ a „emócia“ sa často používajú ako synonymá, aj keď v skutočnosti je ich význam trochu odlišný: emócie sú nižšie citové prejavy, ktoré sú spojené skôr s uspokojovaním našich primárnych potrieb a sú krátkodobejšie. Naopak city sú považované za vyššie prejavy a sú spájané s uspokojovaním našich vyšších potrieb – potreba medziľudských vzťahov, krásy, a tak ďalej. Dôležité je aj slovo afekt, čo je krátkodobý citový skrat, počas ktorého môže dôjsť k strate kontroly nad sebou samým. Ďalšími emocionálnymi stavmi sú nálady, ktoré sú normálne a ide o dlhodobejší stav. Vášne sú intenzívne, podobne ako afekty, no nepohltia človeka natoľko, aby stratil kontrolu. Kľúčové slová: Filozofia, Schooltag, maturita, Občianska náuka Tento podcast ti prináša 4ka. Jediná štvorka, ktorá ťa nebude v škole mrzieť.

Hippokrates delil ľudí na melancholikov, flegmatikov, sangvinikov a cholerikov. Melancholici citliví a uzavretí do seba, zároveň však starostliví a zodpovední. Flegmatici sú kľudní a vyrovnaní. Ak si sangvinik, si väčšinou plný optimizmu. No a cholerici sú impulzívni a nezávislí. Asi najzaužívanejšie rozdelenie na extrovertov a introvertov má na svedomí Carl Jung. Ďalej je tu Hans Jurgen Eysenck, ktorý rozdeľoval ľudí na základe ich stability a lability. Ernsta Kretschmera zaujímala vonkajšia stavba tela a podľa jeho rozdelenia by ste boli buď leptozóm, atletik, alebo pyknik. A nakoniec je tu Pavlov – ten so psom - a zaujímala ho sila vzruchov, ktoré jednotlivé typy zažívali. Kľúčové slová: psychológia, Schooltag, maturita, Občianska náuka Tento podcast ti prináša 4ka. Jediná štvorka, ktorá ťa nebude v škole mrzieť.

Wenn etwas Schlimmes passiert, haben Menschen verschiedene Strategien, wie sie damit umgehen. Das nennt man Coping. In dieser Folge geht es darum, wie wir belastende Dinge mithilfe dieser Methode besser verarbeiten können. (Wiederholung vom 14.11.24)**********An dieser Stelle findet ihr die Übung:00:31:33 - Übung zu Bewältigungsstrategien**********Quellen aus der Folge:Folkman, S., & Moskowitz, J. T. (2004). Coping: Pitfalls and promise. Annu. Rev. Psychol., 55(1), 745-774. Heffer, T., & Willoughby, T. (2017). A count of coping strategies: A longitudinal study investigating an alternative method to understanding coping and adjustment. PloS one, 12(10), e0186057. **********Mehr zum Thema bei Deutschlandfunk Nova:Interozeption: Körperbewusstsein trainierenDie Amygdala: Wie wir unser Angstzentrum schrumpfenGesundheit fördern: So hilft Salutogenese**********Ihr könnt uns auch auf diesen Kanälen folgen: TikTok und Instagram .**********Ihr habt Anregungen, Ideen, Themenwünsche? Dann schreibt uns gern unter achtsam@deutschlandfunknova.de

Psychológia ako veda vznikla na konci 19. storočia a spája sa s menom doktora Wilhelma Wundta. Zaoberá sa správaním a vnútorným prežívaním človeka a medzi jej vedecké metódy patria napríklad pozorovanie, experiment, dotazník, sociometria, či psychoanalýza. A nie, že si pomýlite psychológa a psychiatra! Psychológ je ako váš kamarát, ktorý si vás vypočuje a potom vám veľmi nenápadne pomôže prísť na koreň vašich problémov. Psychiater počúva tiež, ale jeho úlohou je určiť vašu diagnózu a môže vám predpísať lieky, ak trpíte napríklad depresiou alebo úzkosťami. Kľúčové slová: Filozofia, Schooltag, maturita, Občianska náuka Tento podcast ti prináša 4ka. Jediná štvorka, ktorá ťa nebude v škole mrzieť.

This week Paula and I discuss a research paper about knitting and attention in children.Sonnier F, Lussiana E and Gueraud S (2023) Boosting inhibition control process by knitting at school. Front. Psychol. 14:1062001. doi: 10.3389/fpsyg.2023.1062001This study is specifically focussed on whether knitting can affect our executive function skills, and found that primary school children had significant better scores on a test of inhibition after 20 minutes of knitting compared to spending 20 minutes at recess. They also found that knitting reduced the impact of emotion on response times.You can read the full text here -------------

Join us as we begin our two part discussion of Psychedelic Assisted Psychotherapy and Integration with Dr. Arayan Sarparast of the OHSU Psilocybin Education & Assessment Collaborative for Excellence (PEACE) Clinic and clinical research coordinator Will Lucas. This episode focuses primarily on counseling patients interested in Psychedelic Assisted Psychotherapy and harm reduction strategies when working with patients that have presented to the hospital with altered mental status after ingesting Psychedelic substances. We also discuss medico-legal issues surrounding psilocybin, primarily in the state of Oregon. Stay tuned for part 2 in which we will further dive into integration and psychotherapy after psychedelic experiences. Additional learning materials and resources for this episode can be found at: About Oregon Psilocybin Services:⁠https://www.oregon.gov/oha/ph/preventionwellness/pages/oregon-psilocybin-services.aspx⁠Kelan L. Thomas, B.E.S. Robert Jesse, Nicky J. Mehtani, Jennifer M. Mitchell & Brian T. Anderson (2023): Commentary: Evidence-Informed Recommendation to Achieve Approximate Parity in the Allowed Number of Doses for Common Psychedelics, Journal of Psychoactive Drugs, DOI: 10.1080/02791072.2023.2201244Bathje GJ, Majeski E and Kudowor M (2022) Psychedelic integration: An analysis of the concept and its practice.Front. Psychol. 13:824077. doi: 10.3389/fpsyg.2022.824077Carbonaro, T. M., Bradstreet, M. P., Barrett, F. S., MacLean, K. A., Jesse, R., Johnson, M. W., & Griffiths, R. R. (2016). Survey study of challenging experiences after ingesting psilocybin mushrooms: Acute and enduring positive and negative consequences. Journal of Psychopharmacology, 30(12), 1268-1278.For any questions and feedback, please contact us at psychiatryexplored@gmail.com.

Hosť podcastu: prof. ANTON HERETIK, psychológ a súdny znalec Prečo máme tak radi príbehy o vraždách, zmiznutiach, temných uličkách, sériových vrahoch? Naozaj máme v sebe všetci trochu agresie? Je to podobné s extrémnymi športmi, ako kickbox, MMA ap? Môže sa v čitateľovi krvákov a hororov prebudiť viac agresie? Necitlivosti? Ako je to so severskými detektívkami? A čo americká drsná škola? Zhoršila sa v posledných rokoch miera agresie v spoločnosti? Môže byť čítanie drsných príbehov so šťastným koncom katarziou, očistou? Vie nás čítanie hororov pripraviť na stresovejšie situácie, kedy nás niečo ohrozuje? Môže krvavá detektívka inšpirovať niekoho k násiliu, či dokonca k vražde?

Hoci sa Aleš Bednařík z paneláka presťahoval do lesa, ktorý považuje za svoj domov, ľudí má stále rád. Do dnešnej NP príde porozprávať, ako sa z psychológa stane happytarián, rozhodnutý žiť vedome šťastný život. Blažena Bóoczová sa ho opýta aj na to, či sa šťastie a radosť dajú natrénovať a či platí, že keď sa šťastie unaví, sadne si aj na somára. Chcete poznať odpovede? Vypočujte si túto NP. | Hosť: Aleš Bednařík (psychológ, autor viacerých publikácií a zvukových kníh). | Repríza zo 17.05.2024. | Moderuje: Blažena Bóoczová. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Pre mladých je témou číslo jedna osamelosť. Nehovoríme o tom, čo nás naozaj trápi a čím vnútorne žijeme. Namiesto toho nosíme masky a snažíme sa napĺňať očakávania tých druhých. Tvrdí šéf internetovej poradne pre mladých IPčko Marek Madro. Podľa neho, my dospelí mládež sklamávame pretože im nevieme poskytnúť istoty, ale ani nádej a preto sa deti utiekajú k pochopeniu v online priestore. Výsledkom je prehlbujúca sa radikalizácia mládeže, ktorá môže vyústiť až do opakovania fatálneho násilia, varuje psychológ Madro.„Srdce je malá vec, ale žiada si veľké veci. Ono samo by nepostačilo mačiatku na obed, a predsa mu nie je dosť ani celý svet.“ Napísal svojho času Victor Hugo. Podobne je tomu u našich detí. Na jednej strane neustále verbálne deklarujeme, že deti sú pre nás - i pre celú našu spoločnosť, tou absolútnou prioritou, témou tém, soľou zeme ako i našou budúcnosťou či nádejou. Na strane druhej, v realite, môžeme vidieť ako neustále narastá počet detí, ktoré sužujú vážne psychické a duševné problémy či dokonca stoja na samej hrane voľby medzi životom a nebytím. Trápi ich strach zo zlyhania, obavy z toho, že sklamú očakávania a - na dnešnú dobu plnú modernej komunikačnej techniky, paradoxne až neuveriteľná osamelosť.Zároveň registrujeme i narastajúci radikalizmus mládeže, ktorý už aj tu - na Slovensku, niekoľkokrát udrel s brutálne vražednou silou. K tomu treba prirátať stále pretrvávajúci problém šikany, tlaku od vysoko polarizovanej a frustrovanej spoločnosti nás dospelákov, ako i zlyhávajúci a až zúfalo nedostatočný systém pomoci pre deti vo vážnych ba dokonca až existenciálnych problémoch, ktoré až pričasto balansujú na samej hrane života a smrti. Áno, ide presne o tie deti, ktoré inak tak radi verbálne označujeme za to najdôležitejšie, čo ako spoločnosť vôbec máme. Naše vlastné deti. Čo teda tieto naše deti a našu mládež skutočne trápi, vieme to vôbec? A ako im v tom vieme reálne pomôcť - indviduálne, ale aj ako celá spoločnosť? No a ako si poradiť s týmto obdobím veľkých očakávaní ale i stretov snov, očakávaní s neraz šedivou až krutou realitou - teda sviatkami?Nám sa množia príbehy detí, ktoré chcú riešiť to, čo sa im deje, tak, že upozornia svet tým, že niekomu inému ublížia. Len aktuálne riešime takmer 50 takýchto príbehov. Situácia je naozaj veľmi vážna a náš systém dostatočne nereflektuje na tieto potreby ako i výzvy. Mreže pri bráne ani kamery riešením ozaj nie sú, tým je len dlhodobá a systémová práca s rizikovými prípadmi mladých ľudí, hovorí šéf internetovej poradne pre mladých IPčko psychológ Marek Madro. https://ipcko.sk/Témy dnešného Rána Nahlas s Marekom Madrom a Frederikou Hazeovou z internetovej poradne pre mladých IPčko. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Pre mladých je témou číslo jedna osamelosť. Nehovoríme o tom, čo nás naozaj trápi a čím vnútorne žijeme. Namiesto toho nosíme masky a snažíme sa napĺňať očakávania tých druhých. Tvrdí šéf internetovej poradne pre mladých IPčko Marek Madro. Podľa neho, my dospelí mládež sklamávame pretože im nevieme poskytnúť istoty, ale ani nádej a preto sa deti utiekajú k pochopeniu v online priestore. Výsledkom je prehlbujúca sa radikalizácia mládeže, ktorá môže vyústiť až do opakovania fatálneho násilia, varuje psychológ Madro.„Srdce je malá vec, ale žiada si veľké veci. Ono samo by nepostačilo mačiatku na obed, a predsa mu nie je dosť ani celý svet.“ Napísal svojho času Victor Hugo. Podobne je tomu u našich detí. Na jednej strane neustále verbálne deklarujeme, že deti sú pre nás - i pre celú našu spoločnosť, tou absolútnou prioritou, témou tém, soľou zeme ako i našou budúcnosťou či nádejou. Na strane druhej, v realite, môžeme vidieť ako neustále narastá počet detí, ktoré sužujú vážne psychické a duševné problémy či dokonca stoja na samej hrane voľby medzi životom a nebytím. Trápi ich strach zo zlyhania, obavy z toho, že sklamú očakávania a - na dnešnú dobu plnú modernej komunikačnej techniky, paradoxne až neuveriteľná osamelosť.Zároveň registrujeme i narastajúci radikalizmus mládeže, ktorý už aj tu - na Slovensku, niekoľkokrát udrel s brutálne vražednou silou. K tomu treba prirátať stále pretrvávajúci problém šikany, tlaku od vysoko polarizovanej a frustrovanej spoločnosti nás dospelákov, ako i zlyhávajúci a až zúfalo nedostatočný systém pomoci pre deti vo vážnych ba dokonca až existenciálnych problémoch, ktoré až pričasto balansujú na samej hrane života a smrti. Áno, ide presne o tie deti, ktoré inak tak radi verbálne označujeme za to najdôležitejšie, čo ako spoločnosť vôbec máme. Naše vlastné deti. Čo teda tieto naše deti a našu mládež skutočne trápi, vieme to vôbec? A ako im v tom vieme reálne pomôcť - indviduálne, ale aj ako celá spoločnosť? No a ako si poradiť s týmto obdobím veľkých očakávaní ale i stretov snov, očakávaní s neraz šedivou až krutou realitou - teda sviatkami?Nám sa množia príbehy detí, ktoré chcú riešiť to, čo sa im deje, tak, že upozornia svet tým, že niekomu inému ublížia. Len aktuálne riešime takmer 50 takýchto príbehov. Situácia je naozaj veľmi vážna a náš systém dostatočne nereflektuje na tieto potreby ako i výzvy. Mreže pri bráne ani kamery riešením ozaj nie sú, tým je len dlhodobá a systémová práca s rizikovými prípadmi mladých ľudí, hovorí šéf internetovej poradne pre mladých IPčko psychológ Marek Madro. https://ipcko.sk/ Témy dnešného Rána Nahlas s Marekom Madrom a Frederikou Hazeovou z internetovej poradne pre mladých IPčko. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Pre mladých je témou číslo jedna osamelosť. Nehovoríme o tom, čo nás naozaj trápi a čím vnútorne žijeme. Namiesto toho nosíme masky a snažíme sa napĺňať očakávania tých druhých. Tvrdí šéf internetovej poradne pre mladých IPčko Marek Madro. Podľa neho, my dospelí mládež sklamávame pretože im nevieme poskytnúť istoty, ale ani nádej a preto sa deti utiekajú k pochopeniu v online priestore. Výsledkom je prehlbujúca sa radikalizácia mládeže, ktorá môže vyústiť až do opakovania fatálneho násilia, varuje psychológ Madro.„Srdce je malá vec, ale žiada si veľké veci. Ono samo by nepostačilo mačiatku na obed, a predsa mu nie je dosť ani celý svet.“ Napísal svojho času Victor Hugo. Podobne je tomu u našich detí. Na jednej strane neustále verbálne deklarujeme, že deti sú pre nás - i pre celú našu spoločnosť, tou absolútnou prioritou, témou tém, soľou zeme ako i našou budúcnosťou či nádejou. Na strane druhej, v realite, môžeme vidieť ako neustále narastá počet detí, ktoré sužujú vážne psychické a duševné problémy či dokonca stoja na samej hrane voľby medzi životom a nebytím. Trápi ich strach zo zlyhania, obavy z toho, že sklamú očakávania a - na dnešnú dobu plnú modernej komunikačnej techniky, paradoxne až neuveriteľná osamelosť.Zároveň registrujeme i narastajúci radikalizmus mládeže, ktorý už aj tu - na Slovensku, niekoľkokrát udrel s brutálne vražednou silou. K tomu treba prirátať stále pretrvávajúci problém šikany, tlaku od vysoko polarizovanej a frustrovanej spoločnosti nás dospelákov, ako i zlyhávajúci a až zúfalo nedostatočný systém pomoci pre deti vo vážnych ba dokonca až existenciálnych problémoch, ktoré až pričasto balansujú na samej hrane života a smrti. Áno, ide presne o tie deti, ktoré inak tak radi verbálne označujeme za to najdôležitejšie, čo ako spoločnosť vôbec máme. Naše vlastné deti. Čo teda tieto naše deti a našu mládež skutočne trápi, vieme to vôbec? A ako im v tom vieme reálne pomôcť - indviduálne, ale aj ako celá spoločnosť? No a ako si poradiť s týmto obdobím veľkých očakávaní ale i stretov snov, očakávaní s neraz šedivou až krutou realitou - teda sviatkami?Nám sa množia príbehy detí, ktoré chcú riešiť to, čo sa im deje, tak, že upozornia svet tým, že niekomu inému ublížia. Len aktuálne riešime takmer 50 takýchto príbehov. Situácia je naozaj veľmi vážna a náš systém dostatočne nereflektuje na tieto potreby ako i výzvy. Mreže pri bráne ani kamery riešením ozaj nie sú, tým je len dlhodobá a systémová práca s rizikovými prípadmi mladých ľudí, hovorí šéf internetovej poradne pre mladých IPčko psychológ Marek Madro. https://ipcko.sk/Témy dnešného Rána Nahlas s Marekom Madrom a Frederikou Hazeovou z internetovej poradne pre mladých IPčko. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Bez hádok, bez urážok, s nadhľadom skúseného politického matadora. Béla Bugár v relácii O tom potom zhodnotil aktuálne dianie v politike.

Bez hádok, bez urážok, s nadhľadom skúseného politického matadora. Béla Bugár v relácii O tom potom zhodnotil aktuálne dianie v politike.

Psychológovia naozaj hovoria, že ak máme málo peňazí, máme sklony robiť hlúpe rozhodnutia. Ako nepodliehať tlaku vianočného nakupovania a ako sa stať sebavedomejším zákazníkom, ktorý nakupuje šetrí a rozhoduje sa lepšie? V podcaste sa dozviete: Čo s nami robí vianočná reklama a ako prekonať pocit, že musíme nakupovať draho? Ako "vycvičiť" náš mozog, aby nepodliehal tlaku akcií typu Black Friday? Prečo šetríme na maličkostiach, no utekajú nám stovky eur na veľkých poplatkoch? Aké sú najväčšie chyby v rozhodovaní pri finančnej úzkosti? Ako rozpoznať triky predajcov, nenápadné frázy a hlavný znak neférovej hry, aby ste si udržali kontrolu nad peňaženkou? Čo musíte vedieť, kým poviete "áno" zložitému produktu ako hypotéka či poistenie? Aký je najlepší prvý krok, ak chcete začať investovať alebo zmeniť banku? V relácii Ide o peniaze odpovedá Matej Šucha, riaditeľ spoločnosti Mindworx.

Hostia: Marek Madro (psychológ, riaditeľ poradne IPčko) a VIiktor Krížo (špeciálny pedagóg a riaditeľ Centra inkluzívneho vzdelávania). Zistenia NKÚ: Celoslovenský priemer 1 psychológ na 700 detí! Aké sú ideálne počty, štúdie hovoria o 500 žiakoch, niektoré školy sú bez psychológov, dôležitosť psychológov na školách, momentálna situácia, kde je najlepšia a kde najhoršia? Čo hovorí zber dát NKÚ, odporúčania kontrolného úradu, výpomoc psychiatrov, tiež ich je málo. Aké sú rozdiely s prácou s dospelými a s deťmi? Problémy detí: Najčastejšie problémy detí, príspevok moderných technológií, sociálne siete, ich obmedzenie, príklady zo zahraničia, zhoršenie po pandemických rokoch, duševné zdravie pri deťoch, dôležitosť prevencie, podchytenie problémov už v počiatočnom štádiu a podobne. | Nedostatok školských psychológov. | Moderuje: Nina Belicová Alžbetkinová; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Psychológ a laureát Bielej vrany Anton Heretik hodnotí útočné vystupovanie Roberta Fica a ako vníma, že ešte pritvrdil rétoriku od zverejnenia otvoreného listu, ktorý podporilo 855 psychológov a psychiatrov. V rozhovore s Máriou Benedikovičovou komentuje aj slová Fica, že z atentátu nemá traumu a čo si myslí o jeho návratoch do Handlovej, kde ho postrelili.

Is AI forcing a total rethink of what we hire for — and how we measure it? If skills now “expire” in a couple of years, what signal should TA teams use at the top of the funnel to predict who will succeed when the job inevitably changes?Meet Fiadhna McEvoy C.Psychol, MCIPD, Psychometric Innovation Director at Arctic Shores — a business psychologist with nearly 20 years' experience spanning occupational assessment, organisational development and psychometric innovation. At Arctic Shores, Fiadhna leads the design of task-based assessments built on cognitive science. And in this episode, she lifts the lid on a brand-new way to measure learning agility, the workplace capability everyone's talking about.Join host Robert Newry and guest Fiadhna McEvoy as they discuss:

O umelej inteligencii sa za posledné roky povedalo už veľmi veľa, avšak jednou z tém, o ktorej sa možno nehovorí toľko, sú psychické dopady chatovania s neživou entitou. Sú známe prípady, kedy sa do nástrojov ako ChatGPT ľudia zaľúbili, či v nich našli najlepších priateľov. Tento fenomén pritom prináša celý rad rizík, a to nielen pre jednotlivca, ale aj pre celú spoločnosť.V podcaste SHARE sa moderátor Maroš Žofčin rozpráva s klinickým psychológom a súdnym znalcom Dušanom Kešickým o tom, prečo je vzťah s chatbotom ako „porno pre dušu“ , ako nás AI robí kognitívne lenivšími , prečo nám chatboty lichotia a ako nás táto závislosť oberá o schopnosť žiť s druhými ľuďmi v reálnom svete.Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz aj ako ebook!https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Prečo nás umelá inteligencia robí kognitívne lenivšími a mozog bez nej ochabuje.V čom spočíva prirovnanie chatbotov k pornografii a ilúzii bez námahy.Prečo je AI trénovaná, aby nám lichotila a prečo je táto vlastnosť nebezpečná.Môže intenzívny rozhovor s chatbotom pôsobiť ako spúšťač duševnej poruchy?Prečo je terapia pomocou AI nezmysel a ako nás táto závislosť oberá o schopnosť spolupráce.Viac na: https://zive.aktuality.sk/clanok/kwtnyeS/psycholog-varuje-vztah-s-chatbotom-je-ako-zavislost-nici-nase-vztahy-aj-dusu-opisal-nam-ako/ Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Poznáte Paretovo pravidlo 80:20? Influenceri v manosfére často dezinterpretujú tohto ekonóma fašistickej Mussoliniho vlády tak, že len 20 percent atraktívnych mužov má prístup k sexu s 80-timi percentami žien. Je to úplný nezmysel a v dnešnom podcaste TELO si vysvetlíme prečo.V toxickom prostredí manosféry sa objavujú aj ďalšie lži. Psychológovia sa v poradniach často stretávajú s mladými mužmi, ktorí sú frustrovaní z nezáujmu žien, identifikujú sa s incelmi (involuntary celibate = nedobrovoľný celibát) a často hovoria o tom, že na vine je ich genetická výbava. Napríklad nedostatočná výška, pričom za dostatočnú sa považuje až 190 cm. Takáto hlúposť sa dá pomerne ľahko vyvrátiť - vaša genetická výbava prešla miliónmi rokov evolúcie a každý z vašich predkov, ktorí vám odovzdali gény, sa dokázal rozmnožiť - a teda gény nikoho nepredurčujú na incelstvo.Čo teda môže za neúspech konkrétnych mužov u žien? Ženy tvrdia, že je to mužské správanie. Aké presne? Počúvajte podcast TELO.

Slovensku chýbajú psychológovia a jasné pravidlá. Na začiatku školského roka na to upozornil Najvyšší kontrolný úrad. Pripomína, že čelíme kritickému nedostatku školských psychológov, čo v praxi vyzerá tak, že na jedného pripadá v priemere 710 žiakov. V niektorých okresoch ich pritom bolo aj vyše tri tisíc, tri okresy nemali školského psychológa vôbec. Odporúčania odborníkov pritom hovoria, že na jedného by malo byť maximálne 500 žiakov.Nedávna pandémia COVIDu-19 pritom odhalila zhoršené duševné zdravie, čo potvrdzujú aj dáta: výrazne pribudlo pokusov o samovraždu u mladých ľudí, sebapoškodzovania, depresií a pocitov úzkosti.Školy by psychológov či podporné tímy uvítali, zápasia však s nedostatkom peňazí i samotných odborníkov. Kontrola tiež ukázala, že na nápravu stavu chýbajú aj potrebné dáta.Ako to vyzerá v praxi a aké sú možnosti riešenia? Pozrieme sa na to s Viktorom Križom, ktorý sa popri inom snaží humanistickú psychológiu implementovať do školského prostredia.„Pri humanistickej psychológii sa nezameriavam na to, že chcem človeka zmeniť, ale v prvom rade ho akceptujem ako človeka,“ reaguje na výsledky záverov kontroly NKÚ školský psychológ a psychoterapeut Viktor Križo.„To, že som v danom momente tam, že žiaka prijímam, úplne stačí. Nepotrebujem žiadnu ďalšiu techniku, nepotrebujem ho meniť. Lieči už fakt, že ho prijímam, rešpektujem a vytváram s ním vzťah,“ dodáva.„Často sa mi stáva, že mi príde tínedžer a rozpráva, ako by vystrieľal polovicu školy, lebo prežíva veľký hnev. Vtedy nepočúvam prioritne ten obsah. Pozerám sa naňho ako na človeka, ktorý predo mnou sedí, je smutný, nahnevaný… A keď moje prvé reakcie nie sú o tom obsahu, ale o tom, že ho beriem ako človeka, trvá zvyčajne len pár minút, keď zmení tému o strieľaní a začne hovoriť o sebe,“ rozpráva Viktor Križo.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Slovensku chýbajú psychológovia a jasné pravidlá. Na začiatku školského roka na to upozornil Najvyšší kontrolný úrad. Pripomína, že čelíme kritickému nedostatku školských psychológov, čo v praxi vyzerá tak, že na jedného pripadá v priemere 710 žiakov. V niektorých okresoch ich pritom bolo aj vyše tri tisíc, tri okresy nemali školského psychológa vôbec. Odporúčania odborníkov pritom hovoria, že na jedného by malo byť maximálne 500 žiakov.Nedávna pandémia COVIDu-19 pritom odhalila zhoršené duševné zdravie, čo potvrdzujú aj dáta: výrazne pribudlo pokusov o samovraždu u mladých ľudí, sebapoškodzovania, depresií a pocitov úzkosti.Školy by psychológov či podporné tímy uvítali, zápasia však s nedostatkom peňazí i samotných odborníkov. Kontrola tiež ukázala, že na nápravu stavu chýbajú aj potrebné dáta.Ako to vyzerá v praxi a aké sú možnosti riešenia? Pozrieme sa na to s Viktorom Križom, ktorý sa popri inom snaží humanistickú psychológiu implementovať do školského prostredia.„Pri humanistickej psychológii sa nezameriavam na to, že chcem človeka zmeniť, ale v prvom rade ho akceptujem ako človeka,“ reaguje na výsledky záverov kontroly NKÚ školský psychológ a psychoterapeut Viktor Križo.„To, že som v danom momente tam, že žiaka prijímam, úplne stačí. Nepotrebujem žiadnu ďalšiu techniku, nepotrebujem ho meniť. Lieči už fakt, že ho prijímam, rešpektujem a vytváram s ním vzťah,“ dodáva.„Často sa mi stáva, že mi príde tínedžer a rozpráva, ako by vystrieľal polovicu školy, lebo prežíva veľký hnev. Vtedy nepočúvam prioritne ten obsah. Pozerám sa naňho ako na človeka, ktorý predo mnou sedí, je smutný, nahnevaný… A keď moje prvé reakcie nie sú o tom obsahu, ale o tom, že ho beriem ako človeka, trvá zvyčajne len pár minút, keď zmení tému o strieľaní a začne hovoriť o sebe,“ rozpráva Viktor Križo.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

1. Fico v protizápadnej koalícii. 2. Prezidentove reči nestačia. 3. Machalov falzifikát.

Wenn etwas Schlimmes passiert, dann haben wir Menschen verschiedene Strategien, wie wir damit umgehen. Das nennt man Coping. In dieser Folge geht es darum, wie wir belastende Dinge mithilfe dieser Strategie besser verarbeiten können. (Wiederholung vom 14.11.2024)Hörtipp: Chosen Family: Wie finden wir eine Familie, die uns gut tut? · Dlf Nova**********An dieser Stelle findet ihr die Übung:00:31:33 - Übung zu Bewältigungsstrategien**********Dianes und Main Huongs Empfehlungen:Folkman, S., & Moskowitz, J. T. (2004). Coping: Pitfalls and promise. Annu. Rev. Psychol., 55(1), 745-774.Heffer, T., & Willoughby, T. (2017). A count of coping strategies: A longitudinal study investigating an alternative method to understanding coping and adjustment. PloS one, 12(10), e0186057.**********Ihr könnt uns auch auf diesen Kanälen folgen: TikTok und Instagram .**********Ihr habt Anregungen, Ideen, Themenwünsche? Dann schreibt uns gern unter achtsam@deutschlandfunknova.de

Warum willst Du von allen gemocht werden? Du magst doch auch nicht alle. Sagt sich leicht, aber so viele von uns sind People-Pleaser. So vielen von uns ist es so wichtig, was andere von uns denken. Dabei schätzen wir unsere Wirkung auf andere oft völlig falsch ein und machen uns zu viel Druck. Atze und Leon klären, wie das gelassener geht. Fühlt euch gut betreut Leon & Atze Instagram: https://www.instagram.com/leonwindscheid/ https://www.instagram.com/atzeschroeder_offiziell/ Mehr zu unseren Werbepartnern findet ihr hier: https://linktr.ee/betreutesfuehlen Tickets: Atze: https://www.atzeschroeder.de/#termine Leon: https://leonwindscheid.de/tour/ VVK Münster 2025: https://betreutes-fuehlen.ticket.io/ Quellen: Das Hauptreview, auf das wir uns in der Folge beziehen: Flykt, A., Hörlin, T., Linder, F., Wennstig, A. K., Sayeler, G., Hess, U., & Bänziger, T. (2021). Exploring emotion recognition and the understanding of others' unspoken thoughts and feelings when narrating self-experienced emotional events. Journal of Nonverbal Behavior, 45(1), 67-81. https://doi.org/10.1007/s10919-020-00340-4 Weitere Studien: Ickes, W., Stinson, L., Bissonnette, V., & Garcia, S. (1990). Naturalistic social cognition: Empathic accuracy in mixed-sex dyads. Journal of personality and social psychology, 59(4), 730. https://psycnet.apa.org/doi/10.1037/0022-3514.59.4.730 Sels, L., Ickes, W., Hinnekens, C., Ceulemans, E., & Verhofstadt, L. (2021). Expressing thoughts and feelings leads to greater empathic accuracy during relationship conflict. Journal of Family Psychology, 35(8), 1199. https://psycnet.apa.org/doi/10.1037/fam0000871 Berlamont, L., Hodges, S., Sels, L., Ceulemans, E., Ickes, W., Hinnekens, C., & Verhofstadt, L. (2023). Motivation and empathic accuracy during conflict interactions in couples: it's complicated!. Motivation and Emotion, 47(2), 208-228. https://doi.org/10.1007/s11031-022-09982-x Ickes, W. (2016). Empathic accuracy: Judging thoughts and feelings. https://psycnet.apa.org/doi/10.1017/CBO9781316181959.003 Sels, L., Ickes, W., Hinnekens, C., Ceulemans, E., & Verhofstadt, L. (2021). Expressing thoughts and feelings leads to greater empathic accuracy during relationship conflict. Journal of Family Psychology, 35(8), 1199. https://psycnet.apa.org/doi/10.1037/fam0000871 Gilovich, T., Medvec, V. H., & Savitsky, K. (2000). The spotlight effect in social judgment: an egocentric bias in estimates of the salience of one's own actions and appearance. Journal of personality and social psychology, 78(2), 211. https://doi.org/0.1037//0022-3514.78.2.211 Vorauer, J. D., & Sucharyna, T. A. (2013). Potential negative effects of perspective-taking efforts in the context of close relationships: Increased bias and reduced satisfaction. Journal of personality and social psychology, 104(1), 70. https://doi.org/10.1037/a0030184 Gilovich T, Kruger J, Savitsky K. 1999. Everyday egocentrism and everyday interpersonal problems. In The Social Psychology of Emotional and Behavioral Problems: Interfaces of Social and Clinical Psychology, ed. RM Kowalski, MR Leary, pp. 69–95. Washington, DC: Am. Psychol. Assoc. Bond Jr, C. F., & DePaulo, B. M. (2008). Individual differences in judging deception: accuracy and bias. Psychological bulletin, 134(4), 477. https://doi.org/0.1037/0033-2909.134.4.477 Gilovich, T., Savitsky, K., & Medvec, V. H. (1998). The illusion of transparency: biased assessments of others' ability to read one's emotional states. Journal of personality and social psychology, 75(2), 332. https://doi.org/10.1037//0022-3514.75.2.332 Vorauer, J. D., Cameron, J. J., Holmes, J. G., & Pearce, D. G. (2003). Invisible overtures: Fears of rejection and the signal amplification bias. Journal of Personality and Social Psychology, 84(4), 793. https://psycnet.apa.org/doi/10.1037/0022-3514.84.4.793 Redaktion Julia Ditzer Produktion: Murmel Productions

Je možné zamilovať sa do umelej inteligencie? A čo sa stane, keď takýto vzťah skončí? Láska k chatbotom sa z futuristickej predstavy stáva realitou, ktorú už riešia aj psychológovia na Slovensku. Tento fenomén so sebou prináša nielen útechu pre osamelých, ale aj obrovské riziká – od prehĺbenia izolácie až po neschopnosť nadviazať reálny vzťah.V novej epizóde podcastu SHARE sa s riaditeľom psychologickej poradne IPčko Marekom Madrom rozprávame o tom, prečo sa vieme zamilovať do algoritmu, prečo bolí rozchod s AI viac ako ten reálny a s akými šokujúcimi prípadmi, vrátane ilúzie tehotenstva, sa stretávajú v praxi. Vypočujte si rozhovor o jednej z najväčších psychologických výziev digitálnej doby.Redaktori Živé.sk vydávajú knihu: Zo série rozhovorov sa dozviete, ako umelá inteligencia čoskoro zásadne zmení svet okolo nás:TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Prečo je náš mozog taký náchylný uveriť láske k stroju?Ako vyzerá rozchod s AI a prečo je často bolestivejší ako ten reálny?S akými extrémnymi prípadmi sa psychológovia na Slovensku už stretli?Môže byť AI terapeutom, alebo je to len ďalšie riziko?Aké sú praktické kroky, ako z tejto závislosti von?Viac na: https://zive.aktuality.sk/clanok/6F3kWdF/psychologovia-na-slovensku-biju-na-poplach-laska-k-ai-je-pasca-z-ktorej-je-tazka-cesta-von-rozhovor/Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Obstructive sleep apnea (OSA) is an increasingly common diagnosis. Yet most behavioral health providers are unaware that they can play a role in both the assessment and treatment of OSA in their patients. Today we're joined by an expert in the subfield of sleep psychology, Dr. Phil Gehrman. He shares basic information about what OSA is, how providers can effectively screen for it, and how they can facilitate treatment for this dangerous condition. Despite what you might have heard before, Dr. Gehrman posits that behavioral health providers can play “a huge potential role that really is untapped.” Dr. Phil Gehrman is Professor of Psychology in the Department of Psychiatry of the University of Pennsylvania School of Medicine. He directs the Sleep, Neurobiology and Psychopathology lab at Penn. He has an active research program exploring the mechanisms and treatment of sleep and circadian dysregulation in the context of mental health disorders. Dr. Gehrman's clinical specialization is on the delivery of cognitive behavioral and chronotherapeutic interventions for insomnia, circadian rhythm disorders, and other sleep disorders. The overarching goal of his work is to advance the understanding of the links between sleep and mental illness through translational research that spans biology to therapeutics.Resources mentioned in this episode: STOP Screening tool for Obstructive Sleep Apnea: https://deploymentpsych.org/content/insomnia-toolsMotivational Interviewing for CPAP Adherence: Rapelli G, Pietrabissa G, Manzoni GM, Bastoni I, Scarpina F, Tovaglieri I, Perger E, Garbarino S, Fanari P, Lombardi C and Castelnuovo G (2021) Improving CPAP Adherence in Adults With Obstructive Sleep Apnea Syndrome: A Scoping Review of Motivational Interventions. Front. Psychol. 12:705364. doi: 10.3389/fpsyg.2021.705364Motivational Interviewing resources: https://deploymentpsych.org/Clinical-Skills-ResourcesSystematic desensitization: https://www.veterantraining.va.gov/insomnia/docs/PAP_Desensitization.pdfPractical for Your Practice voice mail: speakpipe.com/cdpp4pPractical for Your Practice email: cdp-podcast-ggg@usuhs.edu Calls-to-action: Incorporate the STOP into your practiceBecome familiar with behavioral and motivational approaches listed aboveConnect with your local sleep medicine clinicReach out to us via Speakpipe with your questions and commentsSubscribe to the Practical for Your Practice PodcastSubscribe to The Center for Deployment Psychology Monthly Email at https://deploymentpsych.org/CDP-MED-Opt-In

Stress! Wir alle erleben ihn permanent, aber kaum jemand versteht ihn wirklich. Wir stellen eine super spannende (und ziemlich neue) Theorie zu Stress und psychischer Gesundheit vor, stürzen mit euch und maximalem Stress in einem Flugzeug ab und haben am Ende einen Köcher voll Ideen für einen besseren Umgang mit Stress. Fühlt euch gut betreut Leon & Atze Instagram: https://www.instagram.com/leonwindscheid/ https://www.instagram.com/atzeschroeder_offiziell/ Mehr zu unseren Werbepartnern findet ihr hier: https://linktr.ee/betreutesfuehlen Tickets: Atze: https://www.atzeschroeder.de/#termine Leon: https://leonwindscheid.de/tour/ Start ins heutige Thema: 04:25 min. Quellen Bericht zum Absturz 
https://www.nytimes.com/2009/02/06/nyregion/06crash.html https://www.spiegel.de/panorama/notwasserung-in-new-york-schicksalsentscheidungen-im-sekundentakt-a-601671.html https://www.fr.de/panorama/voegel-rief-ich-shit-rief-kopilot-11477316.html https://www.youtube.com/watch?v=w6EblErBJqw Das Transkript des Absturzes https://tailstrike.com/database/15-january-2009-us-airways-1549/ Die 2 Systeme bei Stress O'Connor, D. B., Thayer, J. F., & Vedhara, K. (2021). Stress and health: A review of psychobiological processes. Annual review of psychology, 72(1), 663-688. Die erste Studie von Hammer Hammen, C. (1991). Generation of stress in the course of unipolar depression. Journal of abnormal psychology, 100(4), 555. Weitere Forschung von Hammer Hammen, C. (2005). Stress and depression. Annu. Rev. Clin. Psychol., 1(1), 293-319. Die Arbeiten zur Stress Generation Rnic, K., Santee, A. C., Hoffmeister, J. A., Liu, H., Chang, K. K., Chen, R. X., ... & LeMoult, J. (2023). The vicious cycle of psychopathology and stressful life events: A meta-analytic review testing the stress generation model. Psychological bulletin, 149(5-6), 330. Santee, A. C., Rnic, K., Chang, K. K., Chen, R. X., Hoffmeister, J. A., Liu, H., ... & Starr, L. R. (2023). Risk and protective factors for stress generation: A meta-analytic review. Clinical psychology review, 103, 102299. Der Artikel von Nick Wignall https://nickwignall.com/manage-your-stressors-not-your-stress/ Redaktion: Dr. Leon Windscheid Produktion: Murmel Productions

Pre silné úzkosti nevedel spávať a za desať dní schudol desať kíl. Psychológ Michal Božík sa z najhoršieho dostal vďaka liekom a pomoci psychiatričky. V podcaste Terapia slovom opisuje, ako v ňom rozchod s dlhoročnou partnerkou prebudil nevyriešenú traumu, ako sa u neho súhrou okolností v detstve vyvinula úzkostná vzťahová väzba aj prečo je podľa neho potrebné viac hovoriť o duševnom zdraví mužov.

Comedy-Autor Miguel Robitzky findet mit Gossip mehr über sein Gegenüber heraus. Eine Kulturwissenschaftlerin erzählt, wie Tratsch zu seinem schlechten Ruf kam, und eine Wirtschaftswissenschaftlerin erklärt die wichtige soziale Rolle von Gossip. (Wiederholung vom 24. November 2024)**********Ihr hört: Gesprächspartner: Miguel Robitzky, Podcaster und Comedy-Autor Gesprächspartnerin: Birgit Althans, forscht an der Uni Duisburg-Essen zur Kulturgeschichte von "Klatsch" Gesprächspartnerin: Myriam Bechtoldt, Professorin für Leadership an der EBS Universität für Recht und Wirtschaft Autor und Host: Przemek Żuk Redaktion: Lara Lorenz, Marcel Bohn, Friederike Seeger Produktion: Julian Kretschel**********Quellen:The Bright and Dark Side of Gossip for Cooperation in Grous. Front. Psychol., 20 June 2019**********Mehr zum Thema bei Deutschlandfunk Nova:Psychologie: Nett verpackter Gossip macht sympathischLästern, verurteilen, denunzieren: Warum wir andere gerne shamenHate Following: Warum wir Leuten folgen, die uns aufregen**********Ihr könnt uns auch auf diesen Kanälen folgen: TikTok auf&ab , TikTok wie_geht und Instagram .**********Meldet euch!Ihr könnt das Team von Facts & Feelings über WhatsApp erreichen.Uns interessiert: Was beschäftigt euch? Habt ihr ein Thema, über das wir unbedingt in der Sendung und im Podcast sprechen sollen?Schickt uns eine Sprachnachricht oder schreibt uns per 0160-91360852 oder an factsundfeelings@deutschlandradio.de.Wichtig: Wenn ihr diese Nummer speichert und uns eine Nachricht schickt, akzeptiert ihr unsere Regeln zum Datenschutz und bei WhatsApp die Datenschutzrichtlinien von WhatsApp.

Today on Sense of Soul I have Adelheid Oesch, she is a counselor, teacher, and writer based in Lausanne, Switzerland. A mother of four, Adelheid spent the first part of her adult life raising her family and developing her career as a partner in the family art and antiques business. She later developed a second career as the founder of 'L'Atelier du Dialogue Intérieur' (Voice Dialogue Workshop), where she has been teaching ‘Voice Dialogue' and guiding people on their path of self-discovery and spiritual growth since 1993. Adel­heid's expertise in ‘Voice Di­a­logue' has been cul­ti­vat­ed through years of ded­i­cat­ed study and collaboration with some of the most influential figures in the field. She has worked close­ly with Dr. Hal Stone and Dr. Sidra Stone, the cre­ators and de­vel­op­ers of ‘Voice Di­a­logue, of the theory and practice of the Psychol­o­gy of selves and of the Aware Self'. Her book The Ark Within is a poetic yet pragmatic book guides you to rediscover yourself as a living Noah's Ark—a three-dimensional volume of conscious presence, stable and vast enough to actively embrace and support each facet of your being. She masterfully weaves together the spiritual wisdom of the world with the ground-breaking insights of 'Voice Dialogue' psychology. Continue Your Initiatory Journey with the Exercise Manual for The Ark Within- This practical companion guide helps you anchor the profound insights of Adelheid Oesch's groundbreaking book, The Ark Within, into tangible, life-changing practices. Both books are available on Amazon! https://www.dialogueinterieur.com www.senseofsoulpodcast.com www.newrealitytv.com

Kann man in Dating-Shows wirklich die wahre Liebe finden oder wollen Kandidaten und Kandidatinnen in erster Linie Aufmerksamkeit, Ruhm und Geld kassieren? Wir haben mit Ex-Bachelorette Stella Stegmann und einer Sozialpsychologin gesprochen.**********Ihr hört: Gesprächspartnerin: Stella Stegmann, hat an zwei Dating-Shows teilgenommen Gesprächspartnerin: Dr. Dinah, Sozialpsychologin, hostet den Podcast "Trashologinnen“, der Reality-Formate psychologisch analysiert Autor und Host: Przemek Żuk Redaktion: Friederike Seeger, Betti Brecke Produktion: Frank Klein**********Empfehlungen aus dieser Folge:Lenhard, A., Minten, M.-P. and Lenhard, W. (2023). When biology takes over: TV formats like The Bachelor and The Bachelorette confirm evolutionary theories of partner selection. Front. Psychol. 14:1219915.Psarras, E., Stein, K., & Shah, P. (2021). "You're not here for the right reasons!" From The Bachelorette to Instagram Influencer. Feminist Media Studies, 23(2), 571–587.Hamm, M. (2021). "Flirten, Daten, Fighten, Feiern" – ein sexual- und medienpädagogischer Blick auf die TV-Dating-Formate "Der Bachelor", "Die Bachelorette" und "Prince Charming". Z Sex Forsch 2021; 34(02): 103-109 **********Mehr zum Thema bei Deutschlandfunk Nova:Dating-Shows: Warum "Love Is Blind" und Co. so gut funktionierenDatingshows: Warum wir Liebe im TV feiern  Reality TV: "Trash-TV-Formate haben sich mit unserer Gesellschaft verändert"**********Den Artikel zum Stück findet ihr hier.**********Ihr könnt uns auch auf diesen Kanälen folgen: TikTok auf&ab , TikTok wie_geht und Instagram .**********Meldet euch!Ihr könnt das Team von Facts & Feelings über WhatsApp erreichen.Uns interessiert: Was beschäftigt euch? Habt ihr ein Thema, über das wir unbedingt in der Sendung und im Podcast sprechen sollen?Schickt uns eine Sprachnachricht oder schreibt uns per 0160-91360852 oder an factsundfeelings@deutschlandradio.de.Wichtig: Wenn ihr diese Nummer speichert und uns eine Nachricht schickt, akzeptiert ihr unsere Regeln zum Datenschutz und bei WhatsApp die Datenschutzrichtlinien von WhatsApp.

Psychológ Ján Hrustič hovorí, že osamelosť je, keď sme vedľa seba, ale každý vo svojom svete. Keď partnerstvo upadne do rutiny a láska je vyčerpávaná hádkami, vzájomnými zraneniami, netoleranciou a nepochopením, prichádza odcudzenie a pocit osamelosti. Nie je to však nezvratný proces a máme ho v našich rukách - stačí zamerať pozornosť na tie správne veci, naučiť sa vhodne komunikovať a nájsť odvahu vziať na seba zodpovednosť za kvalitu vzťahu. Čo spôsobuje, že sa vo vzťahu cítime osamelo? Čo robiť, ak sa zo vzťahu vytratila intimita? Ako a kedy sa s partnerom rozprávať o nepríjemných veciach a načo je dobrá nezáväzná konverzácia? Aký je rozdiel medzi zaľúbenosťou a zrelou partnerskou láskou? Akú úlohu v partnerstve zohráva egocentrizmus, manipulácia či vzťahy s rodičmi? A je pravda, že vďaka konfliktom sa naše vzťahy rozvíjajú? Ján Hrustič má za sebou 40 rokov praxe psychológa a terapeuta. Mnohým párom pomohol vrátiť do vzťahu blízkosť a dôveru, no mnohým pomohol aj dôstojne sa rozísť, či vyrovnať sa s rozchodom. Ďalších sprevádzal obdobiami osamelosti, neistoty, pochybností a pomohol im dozrieť a vyrásť. V rozhovore s Monikou Kompaníkovou sa zameriava na problémy blízkych vzťahov a ich korene a ponúka konkrétne techniky ako do partnerstva vrátiť pocit naplnenia, intimity, blízkosti a zároveň slobody. V druhej časti audioknihy hovorí Ján Hrustič aj o sebe, o svojom detstve na dedine v rusínskej rodine, o svojej ceste k psychológii a k mystike. Sám prešiel vďaka psychoterapii a pracovným skúsenostiam s väzňami či hendikepovanými mladými ľuďmi veľkou osobnou transformáciou a jeho rady tak nevychádzajú len z teórie, ale najmä z dlhoročnej praxe. Audiokniha: Umenie blízkosti Autor: Ján Hrustič a Monika Kompaníková Interpret: Michal Ďuriš a Zuzana Kyzeková Dĺžka: 10:15 h Vydavateľstvo: Publixing a N Press Audiokniha Umenie blízkosti na webe Publixing (MP3 na stiahnutie) Audiokniha Umenie blízkosti na webe Audiolibrix (MP3 na stiahnutie)

Nemusíme sa za každú cenu stotožniť vo všetkých názoroch. Sú ľudia, ktorí si myslia, že musíme sa počas Vianoc správať inak ako počas roka. A že vianočné sviatky musia byť dokonalé. No dobrý pocit sa nedá vynútiť. Ak to budeme siliť, dosiahneme opak, hovorí v rozhovore psychológ a odborník na konflikty Dušan Ondrušek, ktorý má za sebou zmierovanie hlbokých konfliktov v 40 krajinách sveta.Vysvetľuje, že pre mnohých ľudí sú Vianoce komplikované, pretože prevažne ide o stretnutia s rodinami a vidíme sa aj s ľuďmi, s ktorými sa často nerozprávame „Zrazu príde príležitosť pre hlbšie dialógy, no nedajú sa nadiktovať. A nevieme rozkázať, že to bude príjemný čas. V situáciách, keď sme dlho žili mimo domova, trochu trvá, než sa vrátime k našim vzťahom." konštatuje v rozhovore.V podcaste rozoberáme, ako sa počas sviatkov vyhnúť prípadným konfliktom v rodinách a čo robiť, ak sa pohádame na politike.„Myslím si, že by sme nemali prísť za našou babkou a vytiahnuť hneď v prvej vete polarizujúcu tému. Mali by sme začat tým, že babku pochválime - akú má peknú záhradu, ako pekne varí alebo ako sa venuje vnúčatám a aké pekné pesničky ich naučila. Radšej by sme mali oceňovať čo je na nej dobré a keď sa uistíme v našom vzťahu, že je v poriadku, tak vtedy môžeme spomínať témy, ktoré nás odlišujú. No stále to vnímať ako názor a že je v poriadku mať iné názory. Nemusíme sa za každú cenu stotožniť vo všetkých názoroch," hovorí v rozhovore psychológ a v rozhovore tiž vysvetľuje,Témou rozhovoru je aj polarizácia spoločnosti. Podľa Dušana Ondrušeka sa v poslednom odbobí situácia na Slovensku výrazne vyostrila.Vidíme javy, ktoré sme tu v takejto podobe ešte nemali - a to je fragmentarizácia. „To znamená, že sa nám rozpadá spoločnosť na uzavreté podskupiny, ktoré vzájomne nekomunikujú a ani sa nepoznaj. Takže si vytvárajú stále väčšie a väčšie predsudky voči sebe," približuje.Moderuje Denisa Hopková.

While we know the greatest commandment is to love the Lord your God with all your heart, mind, and soul, how do we activate this in business/work? Unpack that question in episode 281 with guest, Dr. Andrea LaFountain, author of Loving God: A Scriptural and Psychological Guide to Fulfilling the Greatest Commandment. Dr. Andrea LaFountain, PhD, C.Psychol. MSc, BSc, M.Theo is a Cognitive Neuroscientist, Strategist, Theologian, Author, and Speaker She is the CEO of MindField Solutions Corp and Founder of Truth First Ministry. Passionate about authenticity and peace, neuroscientist and theologian, Dr. Andrea LaFountain, develops psychometric tools and biblical teachings to support Christians in their journey to growing in Christ. She is offering a free copy of her book, Loving God, to the first listener to contact her at http://www.truthfirstministry.com YOUR CALL TO ACTION Connect with Dr. LaFountain at: LinkedIn https://linkedin.com/in/dr-andrea-lafountain YouTube: https://youtube.com/@dr.andrealafountain Get her book at http://www.truthfirstministry.com WORK WITH ME Schedule your FREE discovery call to explore working with me: https://erinharrigan.com/discoverycall LET'S BE FRIENDS ON SOCIAL LinkedIn: @erinharrigan IG: @erindharrigan SUBSCRIBE TO MY YOUTUBE CHANNEL https://youtube.com/@erinharrigan If this show brings you value, please give it a follow on Apple Podcasts and leave a review. If you listen on Spotify, be sure to click the "follow" button and the notification bell so you don't miss an episode.

Can adopting a positive mindset inadvertently lead to dismissing genuine struggles? How can we balance a healthy stress mindset without falling into the trap of toxic positivity? In this episode of the 'School for School Counselors Podcast, host Steph Johnson addresses the complexities of stress management for school counselors. The episode delves into recognizing the difference between a constructive stress mindset and falling into the trap of toxic positivity. Steph shares strategies for identifying warning signs of burnout, maintaining realistic expectations, and balancing professional efforts with emotional well-being. Listeners are encouraged to adopt mindful self-reflection, understand contextual limits, and seek peer support to sustain a healthy professional mindset.00:00 Introduction and Podcast Overview01:33 Understanding Stress Mindset vs. Toxic Positivity01:45 Listener Reviews and Reflections03:19 Reinterpreting Stress: A Deeper Dive05:03 Growth Mindset and Its Pitfalls08:12 Warning Signs of Toxic Positivity08:59 Personal Experience with Hustle Culture19:35 Strategies to Maintain a Healthy Mindset26:10 Conclusion*********************************References/Resources:American School Counselor Association. (2019). The ASCA national model: A framework for school counseling programs (4th ed.). American School Counselor Association.Dweck, C. S. (2006). Mindset: The new psychology of success. Random House.Tao W, Zhao D, Yue H, Horton I, Tian X, Xu Z and Sun H-J (2022) The Influence of Growth Mindset on the Mental Health and Life Events of College Students. Front. Psychol. 13:821206. doi: 10.3389/fpsyg.2022.821206Tsai, Min-Ying. 2023. Comparing Perfectionism, Cognitive Mindset, Constructive Thinking, and Emotional Intelligence in Gifted Students by Grade and Gender. Social Sciences 12: 233. https://doi.org/ 10.3390/socsci12040233**********************************Our goal at School for School Counselors is to help school counselors stay on fire, make huge impacts for students, and catalyze change for our roles through grassroots advocacy and collaboration. Listen to get to know more about us and our mission, feel empowered and inspired, and set yourself up for success in the wonderful world of school counseling.Hang out in our Facebook groupJump in, ask questions, share your ideas and become a part of the most empowering school counseling group on the planet! (Join us to see if we're right.)Join the School for School Counselors MastermindThe Mastermind is packed with all the things your grad program never taught you IN ADDITION TO unparalleled support and consultation. No more feeling alone, invisible, unappreciated, or like you just don't know what to do next. We've got you!Did someone share this podcast with you? Be sure to subscribe for all the new episodes!!

1011. This week, we look at language patterns that may indicate someone is lying, such as how often they say "um" and the diversity of the words they use. Then we tease out the difference between being legendary, famous, infamous, and notorious.The "language of lying" segment was written by Valerie Fridland, a professor of linguistics at the University of Nevada in Reno and the author of "Like, Literally, Dude: Arguing for the Good in Bad English." A version of this story originally appeared on Psychology Today, and you can find her at valeriefridland.com.

S Marekom Madrom, psycholģom, potápačom a zakladateľom internetovej poradne IPčko, som sa rozprával prečo je potrebné potápať sa do hlbín duše, čo ho priviedl k investovaniu energie do záchrany ľudí, ale aj o tom ako každý jeden z nás môže byť napomocný.  Ak sa ti páči obsah, ktorý tvoríme, chceš našu snahu oceniť a pomôcť tomuto projektu napredovať, tvojmu daru budeme vďační na: SK49 0200 0000 0044 6753 175

Cluster B This show aims to educate the audience from a scientifically informed perspective about the major cluster B personality disorders: narcissism, histrionic, borderline, and antisocial. References:  David S. Nichols (2017): Fake bad scale: the case of the missing construct, a response to Larrabee, Bianchini, Boone, and Rohling (2017), The Clinical Neuropsychologist, DOI: 10.1080/13854046.2017.1365934 Inaccuracies About the MMPI-2 Fake Bad Scale in the Reply by Ben-Porath, Greve, Bianchini, and Kaufman (2009) Psychol. Inj. and Law (2009) 2:182–197 DOI 10.1007/s12207-009-9046-3  Want more mental health content? Check out our other Podcasts: Mental Health // Demystified with Dr. Tracey Marks  True Crime Psychology and Personality Healthy // Toxic Here, Now, Together with Rou Reynolds Links for Dr. Grande Dr. Grande on YouTube Produced by Ars Longa Media Learn more at arslonga.media. Produced by: Erin McCue Executive Producer: Patrick C. Beeman, MD Legal Stuff The information presented in this podcast is intended for educational and entertainment purposes only and is not professional advice. Learn more about your ad choices. Visit megaphone.fm/adchoices

In this episode, I share a personal story about how the unconscious patterns were driving my behaviour and how to notice and work through them.When faced with revelations from the universe, it's tempting to shove them right back down where they came from.Rather than confronting the doubts, fears and lack of trust head-on, we often try and fix things by taking more action!Or drowning them out with distractions like food, drink, TV, or even more exercise... anything to avoid confronting the discomfort within.Change is an inner game  - the external world is simply a reflection.Continually ignoring the whispers of our unconscious mind, inevitably finds us grappling with the same challenges time & time again.Being a prisoner of our mind without realising we hold the key to our freedom.Freedom exists when we make peace with ourselves as we are, while also taking deliberate steps towards our desires, dissolving the resistance to life!By integrating all aspects of ourselves, we free up our energy, creating space to allow more into our lives.FREE STUFFGuide - Start Before You're Ready Roadmap - 5 Steps to Break Free from Comfort and Pursue Bold Action to Achieve Your Goals with EaseManifestation Masterclass - How to Create Your Reality from the Inside OutNLP Masterclass - Introduction to NLP and Time Line Therapy®STARTER KITMy Book - Activate Your RAS - The Art & Science of Creating Your Reality from the Inside OutEssential Foundations of NLP DiplomaForgiveness MeditationGOING DEEPERBreakthrough Breathwork 90-Minute Clarity Coaching Call Alignment Activator Coaching (Book A Free 30-minute Call) Accredited NLP Practitioner - 12-Week Online Programme Connect with me ...