Podcasts about mlad

Mladí Češi a Češky poslouchají hlavně rap. Největší tuzemská rádia ale do svých playlistů a studií dokola pouští staré, osvědčené hvězdy a kapely. Proč to tak je? A jaká je mladá česká hudba? Filip Titlbach si na stage festivalu United Islands pozval hudebnice a hudebníky, kteří působí na současné české scéně. Živého natáčení Studia N se zúčastnili Annet X, Emma Smetana, Jordan Haj a NobodyListen.

Lásky a pásky, dnešná epizóda bude veľmi smiešna, naším hosťom je náš kamarát a kolega stand-up komik, Šimon. Okrem iného sa venuje aj divadlu, basketbalu, vzdelávaniu a ďalším veciam. Je to fasa chalaň. Celé video môžete vidieť na https://youtu.be/T7sq9j8IJRs Shareujte, lajkujte, podporte nás na patreone. Zaslúžime si to. Teda ak chcete. ❤️▶▶▶ ⁠⁠https://www.patreon.com/luzifcak⁠⁠ Pripadne nás môžete pozvať na kávu na ⁠⁠https://www.buymeacoffee.com/luzifcak⁠⁠ Môžete nás podporiť aj kúpou Merchu ►►► ⁠⁠https://Luzifcak.com⁠⁠ Všetky dôležité odkazy nájdete aj na linku ►►► ⁠⁠https://luzifcak.bio.link⁠⁠ Náš dnešný hosť je https://www.instagram.com/ferstl_simon/ UPOZORNENIE: Toto je komediálny podcast dvoch komikov, ktorí sa niekedy viac a niekedy menej úspešne snažia každú situáciu premeniť na vtip a nenavádzajú nikoho na nič nesprávne. Všetko, čo je v ňom povedané, je humor a nemalo by byť brané doslova alebo nebodaj vážne. Obsahuje vulgarizmy, satiru a zvieratá chované v zajatí. Akákoľvek podobnosť postáv z našich príbehov so živými je čisto náhodná. Sledujte len po dovŕšení dospelosti alebo so súhlasom rodičov. V prípade výpadku celkovej kamery môže fotosenzitívnym ľuďom spôsobovať epileptický záchvat, vegánom zvracanie, mäsožravcom hlad a národovcom svrbenie. Kubov hlas môže vyvolať rezonovanie stredného ucha. Vlastne by to nemal pozerať nikto.

Svet nebol nikdy tak zmätený ako teraz. Máme prístup k obrovským kvantám informácií, z ktorých mnohé nie sú presné, niektoré zavádzajú, či dokonca naschvál klamú. Máme prístup k faktom, ale aj názorom. Ako sa v tom všetkom vyznajú mladí ľudia? Akí majú vzťah k médiám? Sú nedôverčiví, opatrní, alebo otvorení všetkému, čo vidia a počujú?

Petr Pavel ukončil svou první cestu na Ukrajinu. Začíná jarní zasedání izraelského parlamentu. 30. dubna tradičně probíhá takzvané pálení čarodějnic. Jaký je původ tohoto zvyku? Pozvánka na festival Mladí ladí Jazz.

Ako dávnejšie avizovala strana Sloboda a Solidarita spúšťa kampaň Meníme hru a prichádza s novým kampaňovým logom. Ako s  lídrom kandidátky však nemôže rátať s Ivanom Korčokom. V podcaste budete počuť politického redaktora Mareka Bira.  Čo bude znamenať pre úspech SaS, že lídrom kandidátky nebude Ivan Korčok? Dokáže jej zmena imidžu pomôcť? Je to uveriteľné? Odpovedá šéfredaktor Aktualít Peter Bárdy. „Pre SaS je veľmi vážny predvolebný problém, že Ivan Korčok nevstupuje ani stranícky a že nebude lídrom kandidátky. Pre mňa je zvláštne, že namiesto toho, aby SaS ukázala odborníkov sa snaží robiť zo svojich ľudí niečo, čo nie sú," opisuje v podcaste Peter Bárdy. No a s expertkou na marketing Simonou Bubánovou sa pozrieme na to, na koho SaS zmenou kampane cieli, čo láka slovenských voličov - ako veľmi si všímajú billboardy a reklamy, tváre a lídrov. Rovnako sa pozrieme na to, prečo bude kampaň špinavá. Podľa Bubánovej je zmena imidžu SaS cesta k mladému a novému voličovi. „Frekvencia, s akou sa ľudia stretávajú so značkou, je v prípade prvovoličov veľmi dôležitá," opisuje v podcaste. Expertka na marketing tiež v podcaste hovorí, že na to ide strana zo strategického hľadiska dobre. „Snaží sa ísť oproti voličom tým, že púta ich pozornosť jednoduchými a zrozumiteľnými nástrojmi. Dnešný volič môže totiž denne stretnúť v priemere dva milióny reklám," približuje s tým, že hoci je v krajine SaS známa až masy tvoria víťazstvo vo voľbách. Podcast nahrala Denisa Hopková.

  Zastrelení žiaci a pedagógovia – čerstvý prípad spred pár dní zo Spojených štátov. Strieľala pritom bývalá žiačka! Podobný inicident máme aj zo Slovenska - z Vrútok spred troch rokov. Bývalý žiak zabíjal nožom. Zostali po ňom dvaja mŕtvi päť zranených. A vídeí s násilným obsahom, na ktorých deti ponižujú deti, je v online priestore neúrekom! Čo sa to deje a kto za to môže? Deti, či ich rodičia?   Za túto bolestnú a citlivú oponu nahliadneme s Tomášom Gerbocom, jedným z nemnohých školských kaplánov na Slovensku. Ako vidí deti on a čo hýbe ich svetom?   Upratovaním k spoločenstvu Pôvodne historik, ktorý v sebe zacítil volanie k službe ľuďom v misijnej spoločnosti verbistov. Pôsobí na jednej z cirkevných škôl Bratislavy ako školský kaplán. Deti a študentov pritom nielen vyučuje, ale zdieľa s nimi aj čas pri zábave a povinnostiach.   Pravidelne ho možno stretnúť napríklad pri upratovaní kostola v obklopení mladých. A nerobí to z lásky k upratovaniu. „Vôbec ho nemám rád, z detstva mám až akúsi traumu, ktorá sa mi s ním spája“, hovorí s úsmevom. Prečo teda upratuje s mladými ľuďmi? „Keď niekoho pozývame k službe spoločenstvu, niekedy je potrebné aj ukázať, že sme ju ochotní robiť spolu s nimi“, vysvetľuje. „Nechcem byť ten, kto len hovorí, čo je potrebné urobiť, ale chcem byť ten, kto tú prácu s nimi aj rád urobí“.   Dôležitým rozmerom spoločnej práce je podľa Tomáša Gerboca vytváranie spoločenstva. „To nie je len o tom, že drhneme podlahu, alebo vysávame. Aj sa zasmejeme, spolu si urobíme kávu, čaj, alebo si vybehneme niečo zajesť. Tak sa buduje spoločenstvo, ktoré je pripravené robiť aj väčšie veci“.   Jedna nevydarená písomka, koniec všetkého? „Jednou nevydarenou písomkou, alebo pokazenou známkou akoby sa končil celý život a všetko strácalo zmysel“. Jeden z obrazov dnešných mladých ľudí optikou školského kaplána Gerboca.   Nie je podľa neho vôbec výnimkou, že žiaci či študenti dokážu pred vyučujúcimi „buchnúť do stola“ či „tresknúť dverami“, ale i „hodiť stoličkou“.   Čo je za takýmto až skratovým správaním? „Neraz príklad rodičov či iných dospelých ľudí“, hľadá odpovede Gerboc. „Stačí si všimnúť, aká vulgárna je dnešná spoločnosť. Čo si ľudia dovolia povedať, ako reagovať, či vysloviť smerom k druhému. Dokonca v momentoch, keď sa tvária, že sú v slušnej spoločnosti!“   Keď právo na niečo je viac ako povinnosť Zlým príkladom pre svoje deti sú podľa Tomáša Gerboca niekedy aj samotní rodičia. „Verim, že sa to nikoho nedotke, ale môže ísť o príklad rodičov, ktorí poukazujú na to, že človek má na všetko právo, všetko môže a tohto svojho práva sa aj musí dožadovať.“ Gerboc upozorňuje, že práve vtedy zabúdame na povinnosti.   Odhadnúť svoje sily, záujmy, sklony Problém vidí aj v „prehnane stanových cieľoch“. „Je dobré mať ciele, je dobré mať sny, no je potrebné aj reálne zhodnotiť, na čo vlasne mám“. A takýto pravdivý pohľad na seba prináša podľa Tomáša Gerboca aj poznanie, že niektoré sny sú jednoducho nedosiahnuteľné, alebo pre ich naplnenie je potrebná vytvrvalosť a rovnako trpezlivosť so sebou samým.   Študenti a žiaci riešia svojich rodičov S čím chodia žiaci a študenti na školským kaplánom? „Často riešia vzťahy s rodičmi. Nenaplnenie v týchto vzťahoch často vedie k tomu, že dieťa, ktoré navonok vyzerá ako veľmi silné, je v skutočnosti strašne zranené a dobité“, odpovedá. „Agresivita sa neraz prevteľuje do sklamania, opustenosti, nenaplnenia“, vysvetľuje školský kaplán Tomáš Gerboc.   Pre neprestajný tok informácií vytláčaní mimo realitu   24 hodinový spravodajský rytmus, ktorý so sebou prináša nové informácie prakticky v reálnom čase je podľa Gerboca je výzvou nielen pre schopnosť zachytiť, ale aj pre schopnosť kriticky spracovať informácie. „To všetko, čo nám zamestnáva oči a uši, nie sme prakticky schopní spracovať. Mozog premýšľa nad tým, čo som videl pred hodinou, pol hodinou, pred pätnástimi minútami. To všetko spracováva a v tom danom momente sa absolútne nevie sústrediť. Tých informácií je v porovnaní s minulosťou také množstvo, že sa nedokážeme sústrediť na daný moment a danú realitu“, konštatuje.   Dôsledkom sú aj najbanálnejšie veci typu „nie sme schopní pochopiť jednoduchú otázku a dať na ňu jednoduchú odpoveď“.   „Ako pedagóg som konfrontovaný so stavom, že ak do piatich minút neviem ponúknuť nový podnet, morálka v triede sa mi roztečie na stojatú vodu jazera a ja nemám šancu triedu do konca hodiny prebrať“, hovorí o svojej skúsenosti Gerboc. Pomoc nachádza v „dialogickom“ vedení hodín.   Existuje niečo mimo instagram, facebook či tik-tok? Tvrdí, že často je konfrontovaný s vlastnou otázkou, či pre dnešných mladých ľudí „existuje svet aj mimo instagramu, facebooku, tik-toku“. „Nechcem tým povedať, že dnešní mladí sú zlí, oni len žijú to, čo im tento svet prináša. Tento svet pritom tvoríme my, dospelí“, konštatuje.   Vnášať do takejto mentálnej výbavy dnešných žiakov a študentov koncepty ako „služba“ či „zodpovednosť“ alebo „zorientovanie sa v reáliach sveta“ sa potom podľa školského kaplána Tomáša Gerboca stáva ťažké.   „Sú zorientovaní vo virtuálnom svete, chýba im však kompas pre ten reálny“, dodáva. A tam vidí miesto „oživovania vzťahov“. V rodinách, v miestnych komunitách… „Inak nám hrozí generácia aj štyridsiatnikov závislých od svojich rodičov“, vystríha.   Pomocou má byť „investícia do vzťahov“, konkrétne do vzťahov medzi rodičmi a deťmi.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Narodil se a vyrostl v Praze, vystudoval techniku v Liberci a stal se specialistou na ruskou stíhačku Mig-21. Nebýt roku 1989, zřejmě by Lukáš Havlas svou kariéru rozvinul ve Výzkumném zkušebním leteckém ústavu v Letňanech.Ale to se nestalo. Rozhodl se být novinářem a poslal svoje povídky do deníku Lidová demokracie. Těmi tedy neprororazil, ale dostal nabídku nastoupit do vznikající ekonomické redakce. Pak pracoval v dalších denících, mimo jiné Mladé frontě nebo později Hospodářských novinách. Deníky, milé děti, to byly takové webové stránky vytištěné na papíře. Ano, o dnešní krizi v médiích a žurnalistice jsme taky v téhle epizodě trochu mluvili.Dětský sen stát se spisovatelem si Lukáš Havlas splnil až pár let po padesátce. V roce 2022 napsal a vydal knížku 180 stupňů, které je napínavým příběhem spolužáků, jejichž životy se ubíraly většinou jinak, než si původně představovali.O tom, že se to stává nejen v románech, jsme si povídali. Známe se z redakce Hospodářských novin, kde jsme společně pracovali. Ale to relativně nedávno. V devadesátých letech jsme se neznali, ale protože pro naši generaci byla v mnohém určující, tak jsme na ně zavzpomínali. Lukáš Havlas třeba na to, jak telefonoval tehdejšímu premiéru Václavu Klausovi a vydával se za Vladimíra Mečiara.A trochu jsme si i zanaříkali: nad knižním trhem, nad stárnutím a nemocemi a taky nad tím, jak těžké to mají začínající spisovatelé. Zejména ti po padesátce.Přeju příjemnou zábavu.

Erazmus, dobrovoľníčenie, vzdelávacie semináre - možností vycestovania na pobyt do zahraničia pre mladých ľudí je mnoho, ale má k nim prístup každý? V tejto epizóde podcastu Krajina Mladých budeme hovoriť o zahraničných pobytoch, čo môžu dať mladým ľuďom, prečo stres, úzkosť, či neistota sú bežnou súčasťou takýchto ciest a ako môže vďaka nim človek rásť. Spýtame sa aj na to, či zahraničné cesty sú len pre privilegovaných mladých ľudí a ako môžu cestovať mladí, ktorí na to nemajú financie, alebo majú zdravotné znevýhodnenie.

Je ich viac ako štrnásť tisíc a každý z nich prechádza veľmi dôležitým životným obdobím. Mladí Ukrajinci a Ukrajinky zažívajú pubertu, dospievanie a mladosť, nedobrovoľne, už rok na Slovensku. Pre niektorých z nich je Slovensko prechodnou stanicou, pre iných druhým domovom.

Jeho život bol síce krátky, no Tutanchamon nebol bezvýznamným panovníkom ako sa často hovorí. Mladý faraón sa do nášho povedomia najviac zapísal tým, že vďaka jeho hrobke a bohatej hrobovej výbave pomohol modernému človeku porozumieť starovekému Egyptu viac ako čokoľvek predtým. Nedávno ubehlo presne sto rokov od objavenia a odpečatenia jeho hrobky. Poďme sa spoločne pozrieť na život Tutanchamóna, najslávnejšieho faraóna v histórii. Podcastová verzia Dejepisu Inak vychádza v spolupráci s portálom ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠skpodcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠. Sledujte skpodcasty.sk na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠Instagrame⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ alebo ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠LinkedIne⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠.

„Prečo by som si mal kaziť pekný deň!“ Päť rokov po tragickej vražde Jána a Martiny medzi ľuďmi zaznievajú aj takéto reakcie! Vyšli sme do ulíc hlavného mesta, aby sme „zmapovali“, v akom stave je odkaz investigatívnej práce Jána Kuciaka. Zachytili sme pritom celý diapozón názorov.   Od „zbytočnosti“, cez ocenenie jeho odvahy, až po očakávania, že sa dotiahnu kauzy, ktoré začal.   „Ja sa bavím o deťoch, o prírode“, reaguje pán v rokoch na petržalskom korze na našu otázku o vražde Jána Kuciaka. „Toto ma duševne zaťažuje, poviem vám to na rovinu: prečo by som si mal kaziť pekný deň“. Argumentom preňho nebol ani fakt, že Jána Kuciaka zavraždili pre jeho prácu investigatívneho novinára.   „Mňa viac trápi zdravotníctvo, že to tu nefunguje“, reaguje ďalšia pani, ktorá má okolo päťdesiat rokov a venuje sa svojmu psíkovi. „V našom zdravotníctve umierajú ľudia, ktorí nemusia umierať, to ma trápi“, dopĺňa. Ak doplníme argument, že investigatíva, za ktorou stál Ján Kuciak, zachránila tomuto štátu milióny, ktoré sa mohli použiť v zdravotníctve, pani reaguje len konštatovaním, že „Kuciakovej práci nerozumie a jeho odkaz v nej nežije“.   „S týmto na mňa ani nechoďte, ďakujem“, reaguje ďalšia dôchodkyňa, ktorá nezabudne podotknúť, že je vysokoškolsky vzdelaná. „Čo tu zmenila tá vaša investigatíva, je tu horšie, ako bolo“, dodáva.   „Je to smutné, že smrť dvoch mladých ľudí ide do zabudnutia“, hovorí svoj názor tridsiatnička Zuzana. Vyjadruje však svoju obavu, či sa zmeny, ktoré naštartovali udalosti spred piatich rokov „dotiahnu do konca“. Či sa vyriešia aj kauzy, ktoré otvoril Ján Kuciak. „Som až zmetená, že sa tu politici hádajú o tom, či majú byť voľby v júni alebo septembri a nekladie sa dôraz na dôležitejšie veci“.   „Pre mňa je svedectvo Jána a Martiny silným momentom, aby som aj ja sám nachádzal odvahu“, hovorí štyridsiatnik Tomáš. Dodáva však, že „je našou hlúposťou, že v zmenách, ktoré nastúpili po Kuciakovej vražde, nevieme vytrvať a doviesť ich do dôsledkov“. Poukazuje pritom na vývoj, ktorý naznačujú najnovšie prieskumy verejnej mienky. „Stačí sa pozrieť na aktuálne preferencie. Ľudia opäť začínajú veriť tým, ktorí pravdepodobne stoja v pozadí všetkého. To je tragédia.“   Štyridsiatnik Peter hovorí, že je šťastie, že nemá rodinu a deti, vzhľadom na zložitú spoločensko ekonomickú situáciu. „Veď niektorí ľudia už nemajú ani čo do úst“, tvrdí. Ján Kuciak mu imponoval odvahou. „Nebál sa. Nebál. Neviem však, či tá jeho smrť mala zmysel“, tvrdí. „Kradne sa a je jedno, aká vláda tam je. A Slováci sa boja povedať svoj názor.“   Čo sa ľuďom spája s menom Jána Kuciaka? „Novinár, mafia, smrť“, reaguje gymnazistka Terezka. Mladá matka Erika hovorí, že sa jej v mysli okamžite „vynorí jeho tvár“. „Klobúk dole pred jeho odvahou“, dopĺňa.   Šesťdesiatnik Ľuboš zas reaguje vetou, že pri Kuciakovom mene vidí „udalosť, ktorá sa v tejto spoločnosti nemala stať, je to škvrna na našej histórii“. Hovorí pritom, že si všíma aj fakt, že „sa táto spoločnosť čistí“.   Imrich, ktorého sme zastihli v rozhovore s Ľubošom, vidí za Janovou prácou a tragédiou jeho vraždy aj pozitívne výsledky. „Mnohí doteraz nedotknuteľní už vedia, že si nemôžu dovoliť, čo bolo možné ešte pred piatimi rokmi“.   V dnešnom podcaste prinášame sondu do toho, ako vnímajú prácu Jána Kuciaka a to, čo z nej aj po tých piatich rokoch zostalo.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Pár dní po prezidentských volbách vláda sestavila několik pracovních skupin a oznámila některá reformních opatření. V jejich centru je zastavení dramaticky rostoucích penzí. Co to vyvolá? Nenávist mladých proti starým? A koho Petros nazval slizským sráčem?

Pri príležitosti 30. výročia rozdelenia Československa sa pozrieme na život mladých ľudí v Českej republike a na Slovensku. V čom je podobný a v čom sa líši? Z doby neslobody a potom frustrácie tu máme dnes dobu stresu a tak sa pýtame ako sa zmenili mladí ľudia za posledných pár dekád. Vyrastá nám tu generácia "snehových vločiek" a aké témy rieši? Prečo sa v oboch krajinách ešte stále nazerá na prácu s voľným časom mladých ako na luxus a ako pomohla vojna v Ukrajine toto mierne zmeniť?

Vy dnes jdete volit a Andrej Babiš včera (poprvé) přišel do televizní debaty s ostatními favority prezidentské volby. Podcast Vlevo dole byl u toho.Paradoxně ale tentokrát byla skoro zajímavější debata kandidátů s nižšími preferencemi - nejdřív z ní na protest odešel Marek Hilšer a po jejím skončení se tak rozčílil kandidát SPD Jaroslav Bašta, že vyhrožoval bitkou.V následujícím souboji Babiš - Nerudová - Pavel žádná šokující novinka nepadla. „Z debaty mám spíš dojem, že všichni svým vystoupením hlavně utvrdili vlastní příznivce. I když Danuše Nerudová na poslední chvíli zabrala a podala dobrý výkon,“ hodnotí Václav Dolejší.„Andrej Babiš nebyl špatný, ale čekala jsem, že bude ostřejší a přesvědčivější. Pro jeho voliče dobré, nemyslím si ale, že by tímhle zvedl nerozhodnuté. Nejspíš si to schovává na druhé kolo,“ dodává Lucie Stuchlíková.Ukradl Marek Hilšer show "béček”? Kolik minut se Andrej Babiš udržel v roli hodného strýčka? Kdo se cítí jako vítěz? A víte, jakého prezidenta nebo prezidentku nechcete? Poslechněte si poslední Reaktor před prvním kolem voleb!-------- Vlevo dole řeší politické kauzy, boje o vliv i šeptandu z kuloárů Sněmovny. Vychází každou středu v poledne. Podcast pro vás připravují Lucie Stuchlíková (@StuchlikovLucie) a Václav Dolejší (@VacDol), reportéři Seznam Zpráv. Další podcasty, ale taky články, komentáře a videa najdete na zpravodajském serveru Seznam Zprávy. Poslouchejte nás na webu Seznam Zpráv, na Podcasty.cz nebo ve své oblíbené podcastové aplikaci.  Své názory, návrhy, otázky, stížnosti nebo pochvaly nám můžete posílat na adresu audio@sz.cz.   Sledujte @SeznamZpravy na sociálních sítích: Twitter // Facebook // Instagram. Seznam Zprávy jsou zdrojem původních informací, nezávislé investigace, originální publicistiky.

„Je to komplexní problém, protože česká politika je tak trochu klučičí klub pro ty odrostlejší, spolu s holkami v trochu pozdějším věku,“ říká s nadsázkou zakladatelka iniciativy Youth, Speak Up! Jana Soukupová. Političtí lídři se pak obklopují lidmi ve stejném věku. „Mladí do toho bohužel nespadají,“ doplňuje v Osobnosti Plus.

Hosty prvního novoročního hotcastu Pot je mladý manželský pár Klára Geen a Jakub Chmúra, kteří se potkali na přehlídce latexového oblečení, kde oba dělali modely. S moderátory Eliškou Soukupovou a Karlem Vladykou mluvili o jejich pestrém sexuálním životě. „Než jsem potkal Klárku, tak jsem byl úplně vanilla,” říká Kuba, kterému s novou partnerkou přišla do života i větší sexuální pestrost.

Zuzana Fuksová a Ivana Veselková v aktuálním díle podcastu Mikrovlnky vybírají ty nejkřupavější rohlíčky ze zpravodajské ošatky. Jako obvykle se zaměřily na těžko pochopitelné zprávy jak ze světa, tak z regionů.Všechny díly podcastu Mikrovlnky můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Podle průzkumů až 40 procent lidí nesleduje vůbec žádné zpravodajství, často přitom jde o mladé lidi do 40 let. „Často slýchám, že mladí lidé nesledují zpravodajství tak, jak by si zasloužilo. Ale myslím, že spíš jen nevyhledávají tradiční média a čerpají informace přes kanály, na kterých tráví svůj volný čas,“ namítá Johana Bázlerová, autorka zpravodajského instagramového profilu Jsem v obraze.Všechny díly podcastu Interview Plus můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Zuzana Fuksová a Ivana Veselková v aktuálním díle podcastu Mikrovlnky vybírají ty nejkřupavější rohlíčky ze zpravodajské ošatky. Jako obvykle se zaměřily na těžko pochopitelné zprávy jak ze světa, tak z regionů.

Co přinese novela silničního zákona, která by měla zjednodušit bodový systém a zpřísnit postihy za závažné přestupky a naopak zmírnit pokuty u těch drobnějších? Má se snížit věková hranice řidičů a za jakých podmínek? A co je hlavní příčinou dopravních nehod a jak na to nová pravidla pamatují? Hostem Vladimíra Kroce byl Tomáš Neřold, vedoucí oddělení ministerstva dopravy pro bezpečnost silničního provozu.Všechny díly podcastu Dvacet minut Radiožurnálu můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Co přinese novela silničního zákona, která by měla zjednodušit bodový systém a zpřísnit postihy za závažné přestupky a naopak zmírnit pokuty u těch drobnějších? Má se snížit věková hranice řidičů a za jakých podmínek? A co je hlavní příčinou dopravních nehod a jak na to nová pravidla pamatují? Hostem Vladimíra Kroce byl Tomáš Neřold, vedoucí oddělení ministerstva dopravy pro bezpečnost silničního provozu.

Zkraje nového roku do podcastu Záložka zavítala Anna Beata Háblová, architektka, básnířka a autorka knížky Směna. Její debutový román se věnuje křehkosti současné mladé ženy a zároveň výtvarnice, lidským slabinám a nejistotám a jejich každodennímu prožívání.

Po viac ako dvadsiatich rokoch v Bratislave otvorili zrekonštruovanú galériu. Je to jedná z mála verejných budov, ktoré sme zrekonštruovali kvalitne a dobre. Väčšina verejných budov je v zúfalom stave. Niektoré dokonca búrame, aby ich nahradili sklenené moderné generické budovy. Ako sa správame k verejným budovám? Prečo si nevážime kvalitnú architektúru? A ako sa za posledných 30 rokov zmenil náš vzťah k obciam a mestám? Zuzana Kovačič Hanzelová sa v podcaste Dobré ráno rozprávala s architektom Jurajom Benetinom. _ Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Podcast: S mladým aktivním voličstvem o blížícím se výběru hlavy státu

Novoročním hostem Pochlap se byl čtrnáctiletý vášnivý rybář Matěj Houška známý svou tvorbou na sociálních sítích. Matěj se rozpovídal o rybaření, ale i natáčení videí s celou svou rodinou.

V roku 2007 takmer celý svet obletela nasledujúca správa: „Americká študentka na výmennom pobyte v Taliansku na smrť dobodala svoju spolubývajúcu.“ Mladé dievča britského pôvodu usmrtilo 47 bodných rán. Telo v kaluži krvi a bez známok života objavila polícia v zamknutej izbe. Hlavní podozriví sa v čase objavenia zločinu nachádzali priamo na mieste činu. Tvárili sa však, akoby sa nič zvláštne nedialo. Po ich zatknutí sa roztočil obrovský kolotoč lží a poloprávd, kvôli ktorým bolo neskôr spochybnené aj vyšetrovanie talianskych úradov a polície. Päť žien, päť príbehov, päť chladnokrvných vrážd, v ktorých zabíjala láska, vášeň či žiarlivosť. Príbehom vás sprevádza herec Martin Kaprálik a psychologička Sylvia Dančiaková. Podcast špeciál "Keď vrahmi sú ženy" obsahuje násilné a sexuálne scény. Preto nie je vhodný pre poslucháčov mladších ako 18 rokov, ani pre citlivé povahy.

''Mám pocit, že stúpame do nejakého kopca. A už by som rád videl vrchol a rád by som už išiel z kopca. Myslím, že táto téma sa veľmi podceňuje a nechcem úplne strašiť, máme tu obrovské množstvo detí a mladých ľudí, ktorí tú úzkosť zvládajú a zvládajú tým prechádzať. Ale fakt je, že minimálne naše skúsenosti hovoria o tom, že situácia je fakt zlá,'' upozorňuje Marek Madro, riaditeľ IPčka. ''To, čo sa mení, je obsah osamelosti. Ja som už niekoľkokrát vysvetľoval, že pocit osamelosti nám pred niekoľkými rokmi mladí popisovali ako strach z toho, že sa dospelí dozvedia o tom, že v niečom sa mi nedarí, nad niečím premýšľam zle, že príde nejaký trest. Toto sa zmenilo. Teraz je za tým strach, že sklamú svojich rodičov," dodáva Madro. Prečo sú Vianoce pre ľudí psychicky náročné? Prečo je na školách nedostatok psychológov? Ako spozorovať, že s dieťaťom nie je niečo v poriadku? Dá sa zvládnuť samota? Ako zvládnuť sviatky v nefunkčnej rodine? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s Marekom Madrom, šéfom linky IPčko. – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

Tlieskajú jej európske metropoly i Ázia, no u nás ju pozná len štipka ľudí. Vyštudovala prestížnu školu princeznej Grace v Monaku a už 18 rokov patrí do svetovej špičky. Miriam Káčerová. * Ako sa jej podarilo udržať tak dlho vo svetovej tanečnej špičke? * Čo jej pomohlo dostať sa na prestížnu školu princeznej Grace v Monaku? * Ako sa dá zladiť rola primabaleríny, tehotenstvo a výchova malého syna? * Prečo baletka naberie počas tehotenstva aj 20 - 30 kíl? * Čo varí a vypeká na Vianoce v Stuttgarte a aké slovenské zvyky v Nemecku dodržiava? * Prečo číta synovi slovenské rozprávky? * Ako sa jej po šiestich rokoch podarilo presvedčiť manžela, aby sa za ňou presťahoval?

Ako sa hľadá práca mladým ľuďom, ktorí majú diplom z covidu a po prvý krát vstupujú na trh práce v čase vojny na Ukrajine a energetickej a politickej krízy na Slovensku? Majú zamestnávatelia o nich záujem a čo očakávajú mladí ľudia od práce a kariéry? V poslednej epizóde Krajiny mladých v tomto roku preberieme nečakané zmeny, zistenia, ale aj nové výzvy pre mladých ľudí, ktorí dnes začínajú ich profesijný život.

Prezidentská kandidatura pro mě není žádné zlaté tele, říká Marek Hilšer s tím, že podruhé do boje o Hrad vstoupil proto, že cítí povinnost dotáhnout věci, které považuje za správné. Nad tím, jestli by do toho šel i do třetice, vůbec nepřemýšlí, jasno zatím nemá ani v tom, zda bude znovu usilovat o senátorské křeslo. Rozhodující pro něj bude, jak dopadnout prezidentské volby. „Možná překvapím, možná ne, jsem připraven na všechny varianty i shořet. Komu o něco jde, tak musí být připraven na porážku i vítězství. Věřím, že se to ještě nějakým způsobem vyvine,“ definitivně odmítá vyslyšet výzvy, aby netříštil hlasy a vzdal se podpory přibližně 5 % voličů, kterou mu přisuzují aktuální volební modely.

Mladý a neklidný, stejně jako jeho zákazníci. Třicetiletý rodák z Hodonína, který se pro kariéru módního návrháře rozhodl poté, co uviděl v Praze přehlídku Jakuba Polanky, působil jako kreativní ředitel značky Kara a pobýval na stáži u Louis Vuitton. Předčasně zesnulému kreativnímu řediteli Virgilu Ablohovi zde dokonce věnoval pár tenisek, které vytvořil ve spolupráci se značkou Prestige. Černý také často spolupracuje se svým kamarádem a další člověkem ze seznamu 30pod30 NobodyListenem. Černému se povedlo zachytit komunitu mladých lidí na sociálních sítích a vytvořit okolo sebe fanouškovskou základnu, která jeho oblečení nakupuje jako merchandise oblíbených hudebních interpretů. Zároveň ale šije pánské obleky na zakázku, s jejichž konstrukcí střihů mu pomáhá designér Boris Král. Co ale bude Jan Černý dělat, až jeho cílová skupina klientů zestárne a přestane chodit na večírky? A jak se mu spolupracuje s velkými značkami jako je Lexus nebo Jägermeister?

Kontroverzní mistrovství světa ve fotbale skončilo. Jak lze první šampionát pořádaný v muslimské zemi zpětně hodnotit? Není dobře, že se tam konal, uvádí v Pro a proti Michal Komárek ze serveru Seznam Zprávy. Miroslav Korecký z Mladé fronty DNES vidí mnoho důvodů k nespokojenosti, ale věří, že její konání Kataru pomohlo na cestě od despocie k demokracii.Všechny díly podcastu Pro a proti můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Kontroverzní mistrovství světa ve fotbale skončilo. Jak lze první šampionát pořádaný v muslimské zemi zpětně hodnotit? Není dobře, že se tam konal, uvádí v Pro a proti Michal Komárek ze serveru Seznam Zprávy. Miroslav Korecký z Mladé fronty DNES vidí mnoho důvodů k nespokojenosti, ale věří, že její konání Kataru pomohlo na cestě od despocie k demokracii.

(11:57) - Střež své srdce v oblasti identity (27:19) - Střež své srdce v poslušnosti (35:33) - Střež své srdce v pokoře ► http://www.krestanekurim.cz ► http://www.krestanekurim.cz/youtube ► https://www.facebook.com/krestanekurim

Mladý cestovatel, loňský vítěz Mistrovství ČR v autostopu a nadšený stopař Šebestián Bok se letos vydal do Gruzie a Arménie. Stopem, za několik málo tisíc korun celkových nákladů a „na punk“.Všechny díly podcastu Casablanca můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Jakého prezidenta by chtěli mladí lidé? Jak prezidentští kandidáti mladé lidi oslovují? A jakou moc v tom všem mají sociální sítě? Odpovídají Marie Heřmanová ze sociologického ústav akademie věd a Johana Bázlerová, která stojí za instagramovým profilem Jsem v obraze.Všechny díly podcastu Vinohradská 12 můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Vyhlídky dnešních třicátníků, ale i čtyřicátníků na důchod jsou neutěšené. Aby mohli penzi prožít důstojně, měli by si pravidelně odkládat zhruba desetinu příjmů. Začněte hned s první výplatou, říká investor Daniel Gladiš.„První výplatu bych dal mamince, ale hned z té druhé bych 10 procent investoval do akciového fondu, který kopíruje nějaký velký akciový index. A s každou další výplatou stejně tak. Až do důchodu. Vklady by narůstaly, protože očekávám, že i můj plat poroste,“ popisuje Gladiš základní strategii, jak se zajistit na důchod.Čím dříve člověk s investicí začíná, tím v lepší výchozí situaci totiž je. Déle benefituje z výhod složeného úročení. A může si dovolit rizikovější investice než třeba padesátník. Třeba jen akcie, zatímco deset let před důchodem už volí spíše bezpečnější dluhopisy.„Když se důchod blíží, musí se investice přesunout do trochu bezpečnějších aktiv, aby velký propad trhu z jistiny neukrojil v okamžiku, když začnu vybírat. Mladý těží z dlouhodobého horizontu, může se pustit do takových investic, kde je pravděpodobné, že porazí inflaci,“ vysvětluje v podcastu Ve vatě Daniel Gladiš, zakladatel hedgeového fondu Vltava Fund SICAV.O tom se může zhruba třem milionům Čechů, kteří mají peníze ve „starých“ transformovaných penzijních fondech, jen zdát. Jejich výnos sice nesmí jít podle zákona do minusu, v reálu ale kvůli vysoké inflaci v minusu je. Za loňský rok po jejím odečtení prodělaly šest až devět procent.„Je to paskvil. Garance nuly v každém roce bere možnost dosahovat vyšších výnosů. Penzijní fondy nemohou investovat agresivněji. Je to produkt, který nesplnil svůj úkol,“ hodnotí původní „penzijko“ Gladiš.Kolik by si měl člověk na důchod nastřádat, aby peníze nedošly? Na to není jednoduchá odpověď. Kdo půjde do penze až za několik dekád, netuší, kolik a zda vůbec bude dostávat něco od státu. Navíc každý má o svém podzimu života jiné představy. Někdo chce užívat předčasný důchod na chalupě s vnoučaty, jiný hodlá pracovat do 70 a mezitím cestovat po světě.Ekonomové z investiční společnosti T Rowe Price načrtli na základě historických zkušeností několik záchytných bodů a výši investic, které by měl mít člověk pro bezpečnou penzi nashromážděné.Vyšlo jim, že ve věku 30 let by investice měly dosahovat výše poloviny hrubého ročního příjmu. V Česku je mediánová mzda 35 tisíc měsíčně, tedy 420 tisíc ročně. Takže třicátník by měl v investicích mít 210 tisíc korun. Čtyřicátník by měl mít nainvestováno v hodnotě dvojnásobku hrubého ročního příjmu, tedy 840 000. Pětašedesátník by měl před odchodem do důchodu disponovat na kontě zhruba jedenáctinásobkem hrubého ročního příjmu, průměrně tedy 4,6 milionu korun.„Je to realistické, ale musíte začít už s tou druhou výplatou. Investovat hlavně do akcií a nepřestat. Pak je ta šance reálná. Člověk, který začne investovat jen o 10 let později, se připraví zhruba o polovinu toho výnosu,“ upozorňuje investor Gladiš.Kolik z investičního balíku vybírat, aby se peníze stále stihly generovat? A jak hodlá vláda dlouhodobé investice podpořit? Poslechněte si celý podcast.Zajímá vás další obsah o investicích a osobních financích? Podívejte se do naší rubriky Finance. Ve vatě. Podcast novinářky Markéty Bidrmanové. Poslechněte si konkrétní rady investorů a odborníků na téma investic, inflace, úvěrů a hypoték. Finanční „kápézetka“ pro všechny, kterým nejsou peníze ukradené. Vychází každý čtvrtek. Poslouchejte na Seznam Zprávách, Podcasty.cz nebo ve všech podcastových aplikacích. V podcastu vysvětlujeme základní finanční pojmy a principy, nejde ale o investiční poradenství. O čem byste chtěli poslouchat příště? Co máme zlepšit? A co naopak určitě neměnit? Vaše připomínky, tipy i výtky uvítáme na adrese audio@sz.cz.

FEJMRČ! : fejmici.si Vaše težave: podcast.fejmici@gmail.com Poljubna enkratna donacija na: https://tinyurl.com/y2uyljhm Mesečna finančna podpora možna na: 3€ - https://tinyurl.com/yxrkqgbc 5€ - https://tinyurl.com/y63643l5 8€ - https://tinyurl.com/y62ywkmt Motitelja: - Gašper Bergant https://www.gasperbergant.si https://www.instagram.com/gasper.bergant/ - Žan Papič https://www.zanpapic.si https://www.instagram.com/zanpapi/ Produkcija: warehousecollective https://www.warehousecollective.si Grafična podoba: Artex https://www.facebook.com/artextisk

Na Slovensku žije po spustení ruskej agresie približne 15 tisíc mladých Ukrajincov vo veku od 14 do 24 rokov, z ktorých sa iba 10 percent riadne vzdeláva v škole. O ostatných sa veľa nevie. Pomôcť im chce organizácia Medzinárodná cena vojvodu z Edinburghu, ktorá vedie program Stand by me. Mladých Ukrajincov sa snaží  prostredníctvom slovenských mladých dobrovoľníkov začleniť do novej spoločnosti. Slováci tak cez voľnočasové aktivity vytvárajú s Ukrajincami priateľstvá, ktoré, ako vraví v podcaste denníka Pravda Dominik Schwab a Andrea Vrbovská nepomáhajú iba samotným Ukrajincom. #pocuvajtepravdu

Po brutálnej vražde dvoch mladých ľudí v Bratislave sa spýtame na to, aké je dnes byť mladým a „iným“ na Slovensku. Boja sa mladí ľudia o svoju bezpečnosť a kde ich čakajú najväčšie prekážky? V škole, na trhu práce, alebo vo vlastných rodinách a priateľstvách? A v čom sa život líši pre ľudí, ktorí majú iný vzhľad, vierovyznanie, či sexuálnu orientáciu?

Ivana a Zuzana tentokrát ve studiu nepřivítaly nikoho. Byly totiž v Praze v Kampusu Hybernská živě a snažily se spolu s dvěma mladými lidmi přijít na to, jaké to je, když vám je dnes něco přes dvacet. Všechny díly podcastu Buchty můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Mariana Straková, ktorá získala cenu pre inšpiratívnych učiteľov hovorí, ako rozpoznáva vedecké talenty, ako motivovať tínedžerov k práci aj po škole a či jej absolventi zostávajú na Slovensku.

Proč kandidáti na prezidenta nereflektují témata mladých lidí? A po jakém člověku je poptávka? Karel Kovy Kovář, Adéla Karásková Skoupá a Johana Bázlerová hledali s Filipem Titlbachem odpovědi 17. listopadu v Národním divadle. 

Investigatívne centrum Jána Kuciaka v spolupráci so skupinou zahraničných novinárov získalo informácie, ktoré ukazujú, že vrah zo Zámockej sa dlhé roky radikalizoval v prostredí Terrorgramu. Rovnakou radikalizáciou prešli minimálne dvaja ďalší Slováci, no podarilo sa ich odhaliť predtým, ako by spáchali teroristický čin - píšu tiež novinári v texte. Jedným z nástrojov propagandy Terrorgamu je vyhlasovanie bielych masových vrahov za „svätých“. Na ich propagovanie využívajú aj takzvaný „Kalendár svätých“ - kde každý mesiac zdieľajú historické násilné teroristické činy. Viac v podcaste povie autorka textu Karin Kőváry Solymos. „Kľúčovým zistením bolo, že vrah zo Zámockej sa radikalizoval dlhé roky práve v prostredí Terrorgramu," hovorí v podcaste Kőváry Solymos. Ide o uzavretú sieť, takže získanie informácií o aktivite a obsahu bolo podľa nej komplikované. Pomohli im experti, vďaka ktorým pochopili, ako tam prebieha proces radikalizácie. Kőváry Solymos opisuje, že na platforme sa šírí nenávisť voči Židom, príslušníkom LGBTI + komunite a mnohým ďalším. „Snažia sa inšpirovať jednotlivcov, aby uskutočnili útoky." Radikalizuje sa na Slovensku čoraz viac mladých ľudí? V podcaste odpovedá expert na extrémizmus Daniel Milo. „To, že sa za posledných niekoľko mesiacov vynorilo viacero prípadov svedčí o tom, že online radikalizácia a mód osamelých vlkov je čím ďalej tým viac výraznejší na Slovensku," tvrdí expert. Bezpečnostné zložky by sa tým mali podľa neho zaoberať, pretože podľa neho pôjde aj o trend do budúcnosti. Ako vyzerá taka normalizácia extremistického obsahu? Milo vysvetľuje, že veľakrát sa deje aj cez humor a satiru. Ide o to, aby potenciálni sympatizanti prekonali prvotný odpor. „Je to len vtip, nemyslíme to vážne. Postupne sa hranica posúva," hovorí. Ide tiež napríklad o zobrazovanie násilných fotiek a streamovanie násilnych trestných činov, ktoré majú otupiť citlivosť. No a čo ukazuje prípad nedávno odsúdeného extrémistu známeho pod prezývkou Slovakbro a má polícia páky, aby vedela zabrániť činom, ako na Zámockej? Podľa Mila by sme potrebovali armádu policajtov, aby sme dokázali zmonitorizovať všetky platformy. No a ako si môžu rodičia všimnúť, že ich dieťa prepadlo extrémistickým platformám? A prečo niekto prepadne takému obsahu? Odpovie psychológ Marek Madro. Podcast spracovala Denisa Hopková.

V 80. rokoch sa v malej obci na východe Slovenska stala vražda, ktorá nemá v domácej kriminalistike obdobu. Mladá a krásna žena z tohto sveta zniesla svoje vlastné deti. Príčinou bolo zlomené srdce a strata ideálov. Hoci túžila po živote ako z rozprávky a láske ako z románu, jej činy ju navždy zapísali na stránky veľkých tragédií. O žene, ktorá je označovaná za "Slovenskú Médeu", sa dodnes po dedine šíria rôzne klebety. Nikto nevie, ako jej príbeh po odpykaní trestu pokračuje ďalej. Päť žien, päť príbehov, päť chladnokrvných vrážd, v ktorých zabíjala láska, vášeň či žiarlivosť. Príbehom vás sprevádza herec Martin Kaprálik a psychologička Sylvia Dančiaková. Podcast špeciál "Keď vrahmi sú ženy" obsahuje násilné a sexuálne scény. Preto nie je vhodný pre poslucháčov mladších ako 18 rokov, ani pre citlivé povahy.

Priatelia, ste skvelí! Dnešný deň si do kalendára značím ako deň oslavy lásky k Slovákom! Slovensko to nie je Blaha, Fico, Mazurek ani Chmelár. Slovensko ste vy!   Status vojnového fotografa a dokumentaristu Juraja Mravca. Opäť sa vybral na Ukrajinu. Tentoraz však do mesta, ktoré jasá slobodou. Do Chersonu. Napriek tomu je mesto na pokraji humanitárnej katastrofy – zničené, bez kúrenie či elektriny. Pomocou však budú aj spacáky a sviečky, ktoré zo Slovenska do oblasti doručí vojnový dokumentarista. Prečo to robí a je rozdiel dokumentovať slobodu od dokumentovania tomu, čo jej predchádzalo – teda vojny? Odpovie Juraj Mravec.   „Som zvedavý, čo mi miestni povedia na život pod ruskou okupáciou. Človek sa až bojí domyslieť, čo za príšernosti tam boli“, hovorí Mravec.   Ne cestu sa vydal autom známeho, ktoré na spiatočnej ceste nechá ako dar ukrajinským ozbrojeným silám. A smeruje tam so zásielkou spacákov a sviečok, ktoré sú výsledkom ani nie trojhodinovej výzvy na sociálnej sieti.   „Bol som až dojatý, ako ľudia chodili. Tri hodiny som sa nezastavil. Mladí i starší nosili nové spacáky, stovky sviečok i nejaké baterky, čelovky a tiež zápalky.“   Z kapacitných dôvodov Juraj Mravec výzvu predčasne ukončil s poďakovaním: „Priatelia ste skvelí. Dnešný deň si do kalendára značím ako deň oslavy lásky k Slovákom! Slovensko to nie je….   Keď ticho kričí   Vojnu na Ukrajine optikou vojnového fotografa a dokumentaristu Juraja Mravca môžu ľudia zhliadnuť aj v Bratislave na výstave v Univerzitnej knižnici. Jeden z návštevníkov zareagoval na vystavené fotografie aj odkazom v knihe návštev: „a silent cry of humanity“. Fotoreportér Mravec hovorí, že „fotografia je naozaj tichým dokumentom o dejinách“. „Ak je autentická, má silu vzbudzovať v človeku najsilnejšie emócie“, hovorí o svojej skúsenosti Mravec.   V podcaste sa tiež dozviete, či je rozdiel medzi fotením bied vojny a radosti zo slobody, rovnako ako sa vysporiadava so strachom, alebo tiež to, že „fotografia si ma našla“, ako konštatuje Juraj Mravec.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Jsou na tom dnešní mladí psychicky hůř než předchozí generace? Data i zkušenosti napovídají, že se situace po pandemii zhoršila, odborníci i lidé z praxe ale hledají cesty, jak z toho ven. Přinášíme vám záznam debaty Deníku N v Knihovně Václava Havla. Hosty byli studentka sociální práce Barbora Mudrová, klinický psycholog a psychoterapeut Jan Kulhánek a učitel Dan Pražák. Moderují Adéla Karásková Skoupá a Vítek Svoboda.

Ruské vojská opúšťajú ukrajinské mesto Cherson. Čo to znamená pre Ukrajinu? V podcaste odpovie analytik. Podľa analytika Matúša Halása z Ústavu medzinárodných vzťahov v Prahe nedochádza k chaotickému sťahovaniu, ktoré sme mohli sledovať v septembri v okolí Charkova. Ide o organizované sťahovanie ruských jednotiek. O plánovanom ústupe ruskej armády včera informoval minister obrany Sergej Šojgu. Ide o jeden z najvýznamnejších ústupov od začiatku vojny. Ukrajina ale vníma tento krok zatiaľ veľmi opatrne. V druhej téme podcastu sa pozrieme na Špecializovaný trestný súd, kde sa dnes postavil 22-ročný Slovák, ktorý na Telegrame fungoval pod prezývkou Slovakbro. Mladík je obvinený z teroristických aj extrémistických trestných činov. Na Telegrame mal mať niekoľko verejných kanálov, kde velebil teroristov bielej rasy a povzbudzoval k násilnému zvrhnutiu systému. Na Slovakbro odkazuje vo svojom manifeste aj Juraj K. ktorý pri teroristickom útoku na Zámockej ulici zavraždil dvoch ľudí.  Súd mu vymeral šesť rokov väzenia. Viac povie novinárka Aktualít Annamaria Dömeová. Podcast pripravili Denisa Hopková a Adam Oleš.

Ako sa žije mladým ľuďom v piatich rôznych krajinách. S hosťami z Macedónska, Lotyšska, Srbska, Estónska a Slovenska sa pozrieme na to, aké ľahké, alebo ťažké je osamostatniť sa od rodičov, kedy si mladí vedia prenajať vlastné bývanie, ako je to s prácou a plácou, kde je životné prostredie a odchod do zahraničia častou témou, ale aj aké výhody, či nevýhody môže priniesť digitalizácia krajiny, akou je Estónsko.