Podcasts about amerike

Po več kot štirih letih od ruskega napada na Ukrajino v mirovnih pogajanjih ni opaziti napredka. Združene države Amerike so bolj zaposlene z Iranom in Bližnjim vzhodom. Medtem naj bi Ukrajina počasi vzpostavila ravnotežje na bojišču, z vsakodnevnimi napadi na rusko vojaško in energetsko infrastrukturo pa sprva simbolična škoda postaja vse bolj realna. V tokratnem Studiu ob 17.00 bomo poskusili odgovoriti na vprašanje ali se mir v Ukrajini oddaljuje ali vseeno približuje in kakšno vlogo lahko v tem procesu odigra Evropa. Gostje: dr. Klemen Grošelj, obramboslovec; dr. Denis Mancevič, kolumnist in analitik; dr. Rok Spruk, Ekonomska fakulteta Univerze v Ljubljani; dr. Boštjan Udovič, Fakulteta za družbene vede Univerze v Ljubljani.

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Zdravstvo v ZDA funkcionira kot gospodarska dejavnost. Združene države Amerike za zdravstvo namenijo največ denarja na svetu. Kar 18 odstotkov svojega bruto domačega proizvoda (Slovenija približno 9 odstotkov, Nemčija 12). Kljub temu je bilo leta 2024 brez zdravstvenega zavarovanja v ZDA približno 27 milijonov ljudi, na desetine milijonov drugih pa si je zdravljenje zaradi visokih stroškov le težko privoščilo. Kako deluje sistem, ki premika meje sodobne medicine, hkrati pa številne prebivalce in prebivalke pušča brez osnove in optimalne zdravstvene oskrbe? O ameriškem zdravstvu, njegovih prednostih, pomanjkljivostih in o primerjavi s slovenskim sistemom v Intelekti razmišljajo: diplomirani zdravstvenik in reševalec asist. Andrej Fink (MSHS ZDA, UKC Ljubljana) , zdravstvena ekonomistka prof. dr. Petra Došenović Bonča (Ekonomska fakulteta v Ljubljani), pravnik doc. dr. Luka Mišič (Pravna fakulteta v Ljubljani) in strokovnjak za javno zdravje prof. dr. Tit Albreht (NIJZ). Združene države Amerike letos zaznamuje 250 let od podpisa Deklaracije o neodvisnosti, zato ji namenjamo tokratno in še nekaj naslednjih Intelekt. Foto: Fotografija z ulic New Yorka ZDA je simbolična/ Pixabay

Hostia: Mojmír Staško (publicista a redaktor Denníka Šport), Martin Kaigl (redaktor športu Rádia Slovensko). | Nahrávky: Martin Rajec (zahraničný spravodajca STVR, SRo, Rádio Slovensko) a Matej Tóth (olympionik). | Začína sa najdôležitejší turnaj v najsledovanejšom športe na svete. Majstrovstvá sveta vo futbale, ktoré tentokrát hostia USA, Kanada a Mexiko, budú plné kontrastov. Aj výškový rozdiel medzi štadiónmi Hard Rock v Miami a Banorte v Mexico City je viac ako dvetisíc metrov. Tak vysoké ako tento rok však ešte nikdy v histórii neboli ani ceny vstupeniek na jednotlivé zápasy. Môžu sa na trávniku stretnúť napríklad mužstvá USA a Iránu, ktorých armády medzičasom vedú vojnu? Stalo sa fandenie priamo na najväčšom futbalovom podujatí privilégiom elít? Čo turnaj znamená pre obyvateľov usporiadateľských krajín a do akej atmosféry prichádzajú zahraniční návštevníci? A najmä, ktorý tím má najväčšiu šancu zdvihnúť nad hlavu Pohár majstrov sveta? Z prvej ruky odpovedia športoví novinári Mojmír Staško z Denníka Šport a Martin Kaigl z Redakcie športu Rádia Slovensko. Reláciou vás prevedie Matej Baránek. | Kontroverzie futbalového šampionátu v Amerike. | Moderuje: Matej Baránek. | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Duhovniški oktet Oremus bo zapel na prvem koncertu ob obletnici. Svojo pot je namreč začel pred dvajsetimi leti, doslej pa pel na mnogih samostojnih in drugih koncertih, izdal dve zgoščenki in pričeval med Slovenci v Združenih državah Amerike, Avstraliji, Argentini in po mnogih evropskih državah. Duhovnika Marko Čižman in Sebastjan Likar sta povabila na koncert in predstavila utrip okteta.

V osrčju Provanse na jugovzhodu Francije nastaja ITER – največji fuzijski eksperiment na svetu. Gre za izjemno ambiciozen mednarodni projekt, v katerem Evropska unija, Združene države Amerike, Kitajska, Rusija, Indija, Japonska in Južna Koreja skušajo narediti nekaj, kar se sicer dogaja na Soncu - na Zemlji ustvariti energijo z zlivanjem atomskih jeder. V središču projekta je ideja fuzije - gre za proces, pri katerem se atomska jedra združujejo v težja in pri tem sproščajo ogromne količine energije. Da bi to dosegli, je treba snov segreti na več kot 150 milijonov stopinj Celzija. Kako nastaja ena najkompleksnejših naprav na svetu je na terenu preverila kolegica Špela Novak, ki je obiskala gradbišče ITER-ja v Franciji. Vsebina je del projekta Tu EU – Povezani za prihodnost, ki ga sofinancira Evropska unija.

Basketbalový život elitných slovenských reprezentantov prináša diametrálne odlišné príbehy a skúsenosti. Tie sa teraz stretli v najnovšej epizóde podcastu Pod košom, ktorým sprevádza Tomáš Kotlárik. Do štúdia ŠPORT.sk prijala pozvanie dvojica hráčov, ktorí momentálne pôsobia v úplne iných basketbalových vesmíroch.Na jednej strane sedí skúsený svetobežník Mário Ihring, ktorý po angažmánoch v Taliansku, Poľsku či Nemecku momentálne prežíva špecifickú atmosféru v Slovinsku a čelí tvrdej balkánskej náture. Na strane druhej je mladý talent Timotej Malovec, ktorý mieri na prestížnu univerzitu Kansas State a naplno zažíva americký univerzitný systém NCAA, v ktorom sa točia obrovské marketingové peniaze.Balkánske prostredie je známe svojou nekompromisnosťou a obrovským tlakom na výsledky, čo potvrdzuje aj Mário Ihring. Z jeho rozprávania je cítiť, že kultúra v regióne bývalej Juhoslávie neodpúšťa chyby, no ak hráč ukáže charakter a prispôsobí sa, získa si tamojšiu komunitu. O to viac si cení, že rýchlo našiel kľúč, ako si náročných ľudí získať na svoju stranu, pričom rozhodujúcim faktorom bola snaha o domácu komunikáciu.„S manažérom sme mali prvý kontakt po anglicky a hneď ako som mu povedal, že proste ‚pričam‘ (v preklade hovorím, pozn. red.), tak on hneď zmenil. Začal ma brať ako takého domáceho,“ spomína Mário Ihring na moment, ktorý mu ihneď otvoril dvere k rešpektu v novom klube.Úplný protipól k európskemu tlaku a fungovaniu predstavuje život 22-ročného Timoteja Malovca v zámorí. Americký systém sa čoraz viac mení na nekompromisný biznis, a to aj na univerzitnej úrovni vďaka pravidlám NIL, ktoré hráčom umožňujú zarábať na reklamách.Napriek pozlátku, tlaku na budovanie osobnej značky a faktu, že samotné univerzity berú basketbal ako veľkú šou, však mladý Slovák zostáva nohami pevne na zemi a prekvapuje svojím vysoko introvertným prístupom k životu.Namiesto budovania imidžu hviezdy volí radšej absolútne sústredenie. „Ráno sa zobudím, idem na tréning, po tréningu do školy, po škole znova na tréning a potom domáce úlohy, čítam knihy, pozerám filmy,“ opisuje svoj prísny každodenný stereotyp mladý reprezentant, ktorý dokonca funguje bez profilov na sociálnych sieťach.Bohatý rozhovor sa však netočí len okolo klubových povinností v zahraničí. Dvojica otvorene pomenúva aj tvrdú slovenskú realitu a demotiváciu, ktorú prinášajú prázdne domáce tribúny v porovnaní s elektrizujúcou kulisou v Európe či v zámorí.Nádejou na zmenu a akýmsi reštartom diváckeho záujmu má byť blížiaca sa predkvalifikácia na EuroBasket. V rámci nej sa totiž národný tím chystá na výnimočný zápas proti Kosovu na Zimnom štadióne Ondreja Nepelu.Ak vás zaujíma, aké ciele si obaja hráči kladú do budúcnosti, prečo je v Amerike dôležité strážiť si nielen to, čo poviete, ale aj ako to poviete, a akým spôsobom chcú vrátiť slovenský basketbal na svetovú mapu, nenechajte si ujsť mimoriadne úprimnú najnovšiu epizódu podcastu Pod košom na ŠPORT.sk.

Basketbalový život elitných slovenských reprezentantov prináša diametrálne odlišné príbehy a skúsenosti. Tie sa teraz stretli v najnovšej epizóde podcastu Pod košom, ktorým sprevádza Tomáš Kotlárik. Do štúdia ŠPORT.sk prijala pozvanie dvojica hráčov, ktorí momentálne pôsobia v úplne iných basketbalových vesmíroch.Na jednej strane sedí skúsený svetobežník Mário Ihring, ktorý po angažmánoch v Taliansku, Poľsku či Nemecku momentálne prežíva špecifickú atmosféru v Slovinsku a čelí tvrdej balkánskej náture. Na strane druhej je mladý talent Timotej Malovec, ktorý mieri na prestížnu univerzitu Kansas State a naplno zažíva americký univerzitný systém NCAA, v ktorom sa točia obrovské marketingové peniaze.Balkánske prostredie je známe svojou nekompromisnosťou a obrovským tlakom na výsledky, čo potvrdzuje aj Mário Ihring. Z jeho rozprávania je cítiť, že kultúra v regióne bývalej Juhoslávie neodpúšťa chyby, no ak hráč ukáže charakter a prispôsobí sa, získa si tamojšiu komunitu. O to viac si cení, že rýchlo našiel kľúč, ako si náročných ľudí získať na svoju stranu, pričom rozhodujúcim faktorom bola snaha o domácu komunikáciu.„S manažérom sme mali prvý kontakt po anglicky a hneď ako som mu povedal, že proste ‚pričam‘ (v preklade hovorím, pozn. red.), tak on hneď zmenil. Začal ma brať ako takého domáceho,“ spomína Mário Ihring na moment, ktorý mu ihneď otvoril dvere k rešpektu v novom klube.Úplný protipól k európskemu tlaku a fungovaniu predstavuje život 22-ročného Timoteja Malovca v zámorí. Americký systém sa čoraz viac mení na nekompromisný biznis, a to aj na univerzitnej úrovni vďaka pravidlám NIL, ktoré hráčom umožňujú zarábať na reklamách.Napriek pozlátku, tlaku na budovanie osobnej značky a faktu, že samotné univerzity berú basketbal ako veľkú šou, však mladý Slovák zostáva nohami pevne na zemi a prekvapuje svojím vysoko introvertným prístupom k životu.Namiesto budovania imidžu hviezdy volí radšej absolútne sústredenie. „Ráno sa zobudím, idem na tréning, po tréningu do školy, po škole znova na tréning a potom domáce úlohy, čítam knihy, pozerám filmy,“ opisuje svoj prísny každodenný stereotyp mladý reprezentant, ktorý dokonca funguje bez profilov na sociálnych sieťach.Bohatý rozhovor sa však netočí len okolo klubových povinností v zahraničí. Dvojica otvorene pomenúva aj tvrdú slovenskú realitu a demotiváciu, ktorú prinášajú prázdne domáce tribúny v porovnaní s elektrizujúcou kulisou v Európe či v zámorí.Nádejou na zmenu a akýmsi reštartom diváckeho záujmu má byť blížiaca sa predkvalifikácia na EuroBasket. V rámci nej sa totiž národný tím chystá na výnimočný zápas proti Kosovu na Zimnom štadióne Ondreja Nepelu.Ak vás zaujíma, aké ciele si obaja hráči kladú do budúcnosti, prečo je v Amerike dôležité strážiť si nielen to, čo poviete, ale aj ako to poviete, a akým spôsobom chcú vrátiť slovenský basketbal na svetovú mapu, nenechajte si ujsť mimoriadne úprimnú najnovšiu epizódu podcastu Pod košom na ŠPORT.sk.

Ob koncu šolskega leta smo pred mikrofon povabili Milana Mandeljca, profesorja angleščine na Gimnaziji in srednji šoli Rudolfa Maistra Kamnik. Ali se generacije otrok spreminjajo, ali je vzrok za pomanjkanje učiteljev prenizka plača, kako vzpostavlja avtoriteto in motivira učence, kako umetna inteligenca spreminja šolski prostor, kako komentira napoved nove vlade, da bo vzpostavila nevtralno šolo – to je le nekaj vprašanj za Mandeljca, ki je bil v okviru iniciative »Učitelj sem! Učiteljica sem!« izbran za Učitelja leta 2025. Med več kot 400 nominiranimi učitelji angleškega jezika z vsega sveta je bil izbran tudi med šestnajst udeležencev mednarodnega izobraževanja v Združenih državah Amerike. Pred mikrofon ga je povabila Darja Groznik.

Hostia: Erik Láštic (vedúci Katedry politológie Univerzity Komenského) a Martin Rey (odborník na Latinskú Ameriku). | Situácia na Kube – energetická blokáda USA, žiadosť o humanitárnu pomoc v OSN? Nálady v USA – videli sme Venezuelu, Irán, možno bude Kuba – aké je postavenie a popularita D. Trumpa pred novembrovými voľbami? Nakoľko je reálna operácia na Kube, čo by mala priniesť Amerike? Kuba nemá ropu, ale má nikel a kobalt. Čo môže Trumpova administratíva získať prípadnou operáciou na Kube ak nie nerastné bohatstvo? Majú Kubánci šancu sa obrániť pred prípadným útokom? Čo by mohlo byť zámienkou na útok? A prečo obžalovali Američania Raula Castra, ktorý už nevládne? Môže prípadnou akciou niečo získať Kuba? Dá sa očakávať, že ľudia povstanú? Boli údajné kontakty Američanov s mladšími Castrovcami – môže toto priniesť zmenu v podobe slobody a demokracie? Môže vzniknúť prípade niečo ako Čína, komunisti s funkčnou ekonomikou? Nemôžu sa USA popáliť a nemôže Trump popularitu pred voľbami naopak stratiť? | Situácia na Kube. | Moderuje: Soňa Mačor Otajovičová; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Pred 40 leti smo v Sloveniji zabeležili prvi primer AIDS-a, bolezni, ki jo povzroča virus HIV. Bolezen je bila takrat smrtonosna, oseba je umrla hitro, običajno v obdobju od enega do šestih mesecev. Sprva se je HIV razširil med moškimi, ki imajo spolne odnose z moškimi, in intravenoznimi uživalci drog, prvi primeri so bili tudi pri ljudeh, ki so s transfuzijo prejeli okuženo kri. Učinkovita zdravila so prišla šele desetletje pozneje, v veliki meri tudi po zaslugi aktivistk in aktivistov, ki so v Združenih državah Amerike zahtevali informacije o virusu, oblikovali sporočila o tem, kako se zaščititi pred okužbo, hkrati so tudi glasno pozivali k raziskovanju in razvoju zdravil. HIV/AIDS je po svetu podiral tabuje in predsodke, saj je bil za preprečitev širjenja okužbe nujen pogovor o spolnosti in drogah. Ljudem je bilo namreč treba razložiti, kako se virus prenaša. Okužba z virusom HIV danes ni več smrtonosna, saj obstajajo učinkovita zdravila in dobra preventiva, kljub temu pa letno po svetu zaradi AIDS-a umre 600 tisoč ljudi. Več kot 40 milijonov ljudi živi z virusom HIV, polovica v podsaharski Afriki. 30 milijonov okuženih prejema zdravila, 10 milijonov pa ne. Slovenija je država z najnižjim številom okužb v Evropi in v svetu. V tokratni oddaji Intelekta o vsem tem z gosti. To so Miran Šolinc (Škuc), prim. Evita Leskovšek (Nacionalni inštitut za javno zdravje) in Sebastjan Sitar (Legebitra). Gonoreja in sifilis v Evropi Aids po jugoslovansko? : začetni odziv na AIDS v Sloveniji in Jugoslaviji (1984-1987)

Iran in Združene države Amerike naj bi bile zelo blizu dogovora o končanju vojne. A za odpiranje šampanjca še ni čas, opozarjajo iranski mediji. Odprti ostajata še ena ali dve točki, zaradi katerih bi lahko po njihovem poročanju dogovor odpovedali. Še danes naj bi izvedeli, ali bodo kmalu odprli Hormuško ožino in končali mednarodno naftno krizo. Kot lahko sklepamo, so manjkajoče točke sporazuma povezane z vprašanjem iranskega jedrskega programa. Tako čakamo na odgovor, ali bo Iran glede tega kaj popustil.

Državni zbor je včeraj z 51-imi poslanskimi glasovi predsednika SDS Janeza Janšo izvolil za predsednika vlade. Po njegovih besedah gre za pomemben korak k oblikovanju nove vlade, a morajo potencialni partnerji opraviti še zadnji del usklajevanj o 15-članski ministrski ekipi. V oddaji tudi: - Združene države Amerike zaostrujejo postopke za priseljevanje. - Letošnja Internautica v znamenju rekordnega števila razstavljenih plovil in trajnostnih rešitev. - V Šentvidu pri Stični tradicionalen Tabor slovenskih pevskih zborov z osveženim konceptom.

Na výletnej lodi MV Hondius sa objavilo podozrenie na zriedkavý prenos hantavírusu z človeka na človeka, čo vyvolalo obavy aj množstvo dezinformácií na sociálnych sieťach. Aký nebezpečný je hantavírus v skutočnosti, čo o ňom vieme a prečo odborníci zatiaľ nehovoria o scenári podobnom covidu? Aj o tom diskutovala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou Demagóg.sk Veronikou Frankovskou a virológom Borisom Klempom, vedcom pôsobiacim v SAV a na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského.V úvodnej rubrike Dezinformačný radar Veronika Frankovská upozornila, že pri príležitosti druhého výročia atentátu na premiéra Roberta Fica sa opäť šíria obvinenia, že útočník bol nejakým spôsobom prepojený na stranu Demokrati. Objavujú sa aj autoritatívne formulované tvrdenia, že takéto prepojenie potvrdil súd. „To však nie je pravda. Naopak, rozsudok Špecializovaného trestného súdu aj rozsudok Najvyššieho súdu potvrdili, že Cintula konal sám, a nespomínali žiadne takéto prepojenia na žiadnych iných aktérov,“ uviedla Frankovská.V kontexte hantavírusu Frankovská upozornila, že na sociálnych sieťach sa objavujú tvrdenia, podľa ktorých hantavírus nie je taký nebezpečný a ide o nástroj, aby opäť vznikla svetová pandémia a niekto nás mohol znovu kontrolovať. „Táto obava, že môže opäť vzniknúť nejaká pandémia, je určite pochopiteľná. Čo už však nie je pravdivé, sú ďalšie spôsoby, akými sa to snažia dokazovať – napríklad tvrdenia, že vírus v skutočnosti unikol z laboratória, alebo že už existujú testovacie centrá vo Švajčiarsku na hantavírus,“ povedala Frankovská. Doplnila, že v Európe ani v Amerike nemáme schválené vakcíny na hantavírus ani takéto testovacie centrá.V druhej časti podcastu vedec Boris Klempa vysvetlil, že hantavírusy sú pomerne veľká skupina vírusov, v rámci ktorej rozlišujeme veľa konkrétnych vírusových druhov. Ide podľa neho typicky o vírusy prenášané hlodavcami. Len niektoré z týchto vírusov, ak sa náhodne dostanú do človeka, vedia spôsobiť závažné ľudské ochorenia.„Pravdepodobnosť, že by hantavírus spôsobil pandémiu, je veľmi nízka. Vo všeobecnosti sa hantavírusy považujú za také, že sa vôbec neprenášajú z človeka na človeka. To sa týka všetkých, ktoré sa nachádzajú v Európe a v Ázii. V podstate jediný hantavírus, pri ktorom bolo jednoznačne zdokumentované, že sa môže prenášať z človeka na človeka, je juhoamerický Andes vírus. A to je presne ten, čo sa zhodou nešťastných náhod ocitol práve na tej výletnej lodi,“ vysvetlil Klempa.Podľa Klempu je Andes vírus jediným hantavírusom, pri ktorom dochádza k šíreniu z človeka na človeka. Zdôraznil však, že aj v tomto prípade je šírenie veľmi málo účinné a vyžaduje si pomerne blízky a dlhodobý kontakt. „Riziko, že by došlo k nekontrolovateľnému šíreniu, je vlastne veľmi nízke,“ dodal.Z doteraz zdokumentovaných prípadov, ktoré boli doposiaľ len v Argentíne a Čile, podľa Klempu jednoznačne vyplýva, že najväčším rizikovým faktorom je zdieľanie spoločnej domácnosti alebo spoločného lôžka.

Z nami so bili člani študentske ekipe Edvard Rusjan, ki so zmagali na prestižnem letalskem tekmovanju Design/Build/Fly. S kakšnim letalom so premagali konkurenco, zakaj so mu dali ime Brvinc, koliko navdiha, dela in časa je bilo vključenega v projekt, kako so si razdelili delo in kako je bilo na tekmovanju v Združenih državah Amerike, smo izvedeli od gostov v studiu. To so bili Goran Dorčić, Aljaž Kirar, Alec Kleva, Matej Markuža, Viktor Primožič Gogala in Borut Purgar, svoje izkušnje in znanje pa sta z nami na daljavo delila tudi Teo Stupar in Brian Kleva.

Potem ko so Združene države Amerike januarja uvedle blokado dobave energentov na Kubo, so razmere tam vse bolj kritične. Prebivalstvo je tudi po 20 ur na dan brez električne energije, primanjkuje osnovnih dobrin, zdi se, da je padec komunističnih oblasti, ki so vse od začetka pod nadzorom dinastije Castro, le še vprašanje časa. Več o aktualnem dogajanju na Kubi in ameriško-kubanskih odnosih v tokratnem Studiu ob 17-ih. Gostje: Tone Hočevar, nekdanji dopisnik iz Kube; dr. Štefan Bogdan Šalej, poslovnež; Urša Geršak, Filozofska fakulteta Univerze v Ljubljani.

Srečanja med voditeljema Kitajske in Združenih držav Amerike imajo vedno predznak zgodovinska, tudi zaradi spomina na leto 1972 in obisk Richarda Nixona pri Mao Cetungu, kjer naj bi padla ena od prvih domin, ki je sprožila razpad Sovjetske zveze in vzhodnega bloka. Si bomo najnovejši Trumpov obisk pri Ši Džinpingu zapomnili po Šijevi omembi Tukididove zanke, s katero je Združene države označil za staro, Kitajsko pa za prihajajočo velesilo. Bo Kitajska okrepila svojo vlogo pri iskanju miru na Bližnjem vzhodu? So ZDA pripravljene zmanjšati vojaško podporo Tajvanu? Peking bo še nekaj časa v središču pozornosti svetovne javnosti, saj se tam vrstijo obiski z vsega sveta. Med drugim pričakujejo tudi Vladimirja Putina. O tem in še čem se bomo pogovarjali v tokratnem Studiu ob 17h.

Štiri leta po začetku ruske invazije na Ukrajino se v Evropski uniji vse glasneje odpira vprašanje, ali je Evropa sposobna sama poskrbeti za svojo varnost? Dolga desetletja je evropski prostor živel v prepričanju, da je vojna na celini skoraj nepredstavljiva, obrambni dežnik Združenih držav Amerike pa samoumeven. Toda vojna v Ukrajini in spremenjena ameriška politika sta evropske prestolnice prisilili v drugačen razmislek. V Bruslju danes številni opozarjajo, da Rusija ostaja največji varnostni izziv za Evropo. Ob tem pa se pojavljajo tudi bojazni, da bi Moskva lahko v prihodnjih letih preizkušala odzivnost in politično enotnost Severnoatlantskega zavezništva. In kaj lahko stori Evropa? Vsebina je del projekta Tu EU – Povezani za prihodnost, ki ga sofinancira Evropska unija.

Hostia: Boris Klempa (virológ SAV) a Peter Sabaka (infektológ). | O hantavíruse – čím je špecifický, v akých oblastiach sa objavuje, prečo spôsobuje až také vážne ochorenie (1-15% úmrtnosť v Európe a Ázii, 50% v Amerike). Prenos – ako sa dá nakaziť? Je už potvrdený možný prenos z človeka na človeka? Akú rolu hrajú v tom prípadné mutácie? Aké veľké je riziko nakazenia sa v slovenských podmienkach - kde je to možné a kto je najviac náchylný? Liečba – aké sú príznaky? Ako sa odlišuje hantavírusová nákaza od iných vírusových ochorení? Sú v príznakoch rozdiely alebo to určí iba testovanie? Existuje liečba? Dá sa účinne chrániť? Hrozba epidémii a prípadnej pandémie – je hantavírus rizikom? Zdravotníctvo a vírus – môžu byť v súvislosti s hantavírusom užitočné niektoré skúsenosti z pandémie koronavírusu? Budeme sledovať napríklad vývoj vakcín a liekov? | Hantavírus - prenos, riziká a prevencia. | Moderuje: Nina Belicová Alžbetkinová; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

V oddaji gostimo lektorico slovenskega jezika v Banja Luki Barbaro Hanuš, ki je že vrsto let zelo dobro povezana tudi s slovensko skupnostjo na tem območju, saj je skoraj desetletje opravljala tudi delo učiteljice slovenskega dopolnilnega pouka v okviru društva Triglav. Predstavljamo tudi rojakinjo Saro Ikeljič, ki je novi dom našla v Ameriki, kjer deluje v zdravstvu na področju estetske kirurgije. Seznanjamo vas tudi z živahnim dogajanjem v slovenski skupnosti v Clevelandu, kjer so pred kratkim pripravili tradicionalni Festival diatonične harmonike, ustavljamo pa se tudi pri folklorni dejavnosti slovenskega društva Lipa v Münchnu.

Njemačka vlada predstavila je reformu financiranja zdravstvenog sustava koji, navodno, više nije održiv. Ova reforma bi trebala jamčiti razinu doprinosa u blagajne zdravstvenog osiguranja. O kojim sumama je riječ? Odakle? Skraćenja za osiguranike? Po čemu se Europa razlikuje od Amerike? Nenad Kreizer analizira sa sociologinjom Natalijom Perišić iz Beograda i reporterom Filipom Slavkovićem najvažnije točke reforme. Održivost sustava zdravstvenog osiguranja u sadašnjem obliku više nije moguća? Von Nenad Kreizer.

Hostia: Martin Dendis (hlavný tréner SR 18) a Martin Chovan (bývalý hokejový reprezentant). | Dosiahnutý úspech: Ide o šťastnú zhodu náhod – alebo výsledok systematickej výchovy mladých športovcov? Čo znamená získané striebro po 23 rokoch pre slovenský šport a konkrétne slovenský hokej? Má Slovensko dostatočnú základňu a vytvorené motivačné podmienky pre kvalitných trénerov a príležitostí vyrásť, alebo to je výsledok pôsobenia hráčov v mládežníckych ligách v zahraničí? Čo potrebuje mladý hráč, aby uspel aj v seniorskej reprezentácii a mužstve, resp. aby sa dostal do NHL či iných kvalitných líg? Kde nás najviac „tlačia korčule“ a ako sa z toho dostať – napr. v porovnaní s Fínskom, ktoré má porovnateľný počet obyvateľov? Je hokej na Slovensku šport len pre deti rodičov čo majú na to peniaze a čas, alebo pre všetkých? Je aj v zahraničí (vo Fínsku, Kanade či Amerike) zvykom, že rodič a sponzor sú často dôležitejším faktorom, ako tréneri? V čom sú najväčšie rozdiely (učenie sa psychike, samostatnosti, priebojnosti, sebavedomiu a pod.). Sociálne aspekty zmysel športovania detí – obezita a pod. - čo im to dáva a majú na to všetci? | Striebro na MS18 – úspech hráčov a aj systému slovenského hokeja? | Moderuje: Matej Baránek; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Združene države Amerike bodo v prihodnjih 12 mesecih iz Nemčije umaknile približno 5 tisoč vojakov. Napoved zveni dramatično, a to pomeni le vrnitev na število pred letom 2022, ko je bilo v Nemčiji približno 30 tisoč ameriških vojakov. Berlin odgovarja: odločitev je pričakovana, Evropa mora storiti več za svojo varnost. Drugi poudarki: - Vojaški izdatki zlasti na stari celini poskočili. - Sindikati poudarjajo: morebitna razbremenitev plač za vse, ne le za najbogatejše. - Plezalka Janja Garnbret sezono začela z drugim mestom v kitajskem Kečiau.

Niektoré príbehy nám pripomenú, aké drahé môže byť slovo „nový začiatok“ o ktorý sa v našej najväčšej vysťahovaleckej vlne na prelome 19. a 20. storočia pokúsilo približne 600 000 ľudí. Príbehy vysťahovalectva, sú bolestným svedectvom našej minulosti, ale aj svedectvom o neuveriteľnej sile a húževnatosti. Audiokniha Amerikáni vytvára historicky verný obraz slovenských imigrantov v Pittsburghu na začiatku 20. storočia, približuje, čo všetko museli prisťahovalci obetovať, aby si v Amerike vybojovali dôstojný život – a aby sa v cudzine nestali len anonymnou masou bez hlasu. Ukazuje však, aj čo všetko získali. Zakladali spolky, kostoly, noviny, odbory… Prežili nielen každodennú drinu vo fabrikách, mnohé nástrahy integrácie, ale tiež dokázali, že identita sa nerodí len z pôvodu, ale najmä z vytrvalosti a odvahy postaviť sa za seba – aj keď sú okolnosti proti vám. Píše sa rok 1913 a pittsburghská štvrť South Side sa mení na malé „Nové Slovensko“. Prichádza sem aj mladý Andy, spolu so židovským muzikantom Lolim, ktorému kedysi zachránil život v Osvienčime. Lenže Amerika nie je rozprávka: v oceliarňach Jones & Laughlin vládne tvrdosť, šikana a vydieranie, najmä zo strany írskych predákov, ktorí v prisťahovalcoch vidia jedine lacnú pracovnú silu. Až kým jedna udalosť nespustí lavínu, ktorá mení osudy celej komunity – zrodí sa legenda o slovenskej imigrantskej mafii a robotníckom hrdinovi menom Joe Magarac. Audiokniha: Amerikáni Autor: Tomáš Hudák Interpret: Kamil Mikulčík Dĺžka: 13:59 h Vydavateľstvo: Publixing Audiokniha Amerikáni na webe Publixing (MP3 na stiahnutie) Audiokniha Amerikáni na webe Audiolibrix (MP3 na stiahnutie)

Po šestih epizodah Tečajnice, v kateri smo iskali boljše načine za upravljanje naših financ, v zadnji epizodi sezone preverjamo, kaj se dogaja na borznih trgih. Ti so se odkar Združene države Amerike vodi Donald Trump zamajali že večkrat. Najprej z napovedjo carin, sledila je vojna v Iranu, ki je povzročila zaprtje hormuške ožine in velik nihaj na borzah. Po velikem padcu v marcu, so borze doživele opazen odboj, a razmere še vedno ostajajo negotove.Kaj pomeni odboj na borzah, zakaj ima Ljubljanska borza dobre rezultate ter kako v trenutnih razmerah vztrajajo delnice nafte in kriptovalute, preverjamo s finančnim novinarjem Tomažem Okornom z MMC-ja.

Danes je državni praznik, dan upora proti okupatorju, ki je po osamosvojitvi zamenjal dan osvobodilne fronte slovenskega naroda. Tedaj mu je bil pripisan tudi spomin na celotno narodovo uporništvo 20. stoletja. Sosledje dveh dogodkov, pred natanko 85 leti, ki ju loči le nekaj ur, pa govori pomenu upora zoper nasilje in načrt narodnega izbrisa. Drugi poudarki oddaje: - Na kolegiju predsednika državnega zbora bodo jutri obravnavali predlog sprememb zakona o vladi, ki ga je vložila SDS. - V Združenih državah Amerike še naprej odmeva poskus napada na predsednika Donalda Trumpa in njegove najožje sodelavce. - Pri frančiškanskem samostanu Nova Štifta pri Sodražici se bodo danes že 28-tič zbrali motoristi iz domovine in tujine.

V Združenih državah Amerike še naprej odmeva sinočnji poskus vdora na večerjo Združenja dopisnikov Bele hiše, ko naj bi 31-letni napadalec skušal izvesti napad na predsednika Donalda Trumpa in njegove najožje sodelavce, a so ga pri tem ustavili in pridržali predsednikovi varnostniki. Napadalec je iz Kalifornije in naj bi bil podpornik Demokratske stranke, sodelovanje v preiskavi pa zavrača. Motivi za dejanje še niso znani.

Hormuška ožina je najbolj razširjeno zemljepisno ime, ki ga že nekaj tednov najpogosteje omenjajo vsi svetovni mediji. Kdo jo bo zaprl, kdo nadzoroval, kdo poskrbel za njeno odprtje? Ker je od nje odvisno trgovanje z nafto, pa tudi z mazivi, gnojili in z drugimi izdelki, se zanjo med vse večjo draginjo zanima ves svet. Opišemo razmere v okolici celotnega Perzijskega zaliva, obenem pa tudi aktualna dogajanja povezana z Izraelom, Libanonom in seveda Združenimi državami Amerike, ki se z Iranom še naprej pogajajo o dokončni ustavitvi sovražnosti.

V ospredju mednarodnega dogajanja je zaostrovanje odnosov med Združenimi državami Amerike in Iranom, saj se kljub uradnemu premirju razmere nevarno približujejo novi eskalaciji. Premirje je sicer podaljšano v ozračju medsebojnih obtožb in vse manjšega zaupanja. Posledice krize občutijo po vsem svetu. »Še nikoli ni bilo tako mračne in dolge sence geopolitike nad energetiko«, opozarja direktor Mednarodne agencije za energijo.

Študentska ekipa Edvard Rusjan Team s Fakultete za strojništvo Univerze v Ljubljani se je ta teden vrnila iz Združenih držav Amerike, kjer je na mednarodnem tekmovanju »Design, Build, Fly«, pod okriljem Ameriškega inštituta za aeronavtiko in astronavtiko, ki velja za enega najuglednejših in najzahtevnejših študentskih tekmovanj na področju letalstva, z lastnim zasnovanim in izdelanim letalom Brvinc pometla z elitno konkurenco. Premagali so 98 univerzitetnih ekip z vsega sveta. Pri zasnovi letala so sodelovali tudi študentje drugih fakultet Univerze v Ljubljani.

Dnes bude reč o statočnosti, hrdinských činoch, ale aj o prežití a silnom ľudskom príbehu. A to nielen preto, lebo k spomínaným úvahám nás priviedla nová kniha Jána Babaríka. Vrátime sa v čase, skúsime si predstaviť, aké by to bolo, keby sme sa ocitli v dobe, v ktorej by sme nechceli žiť a podebatujeme aj o tom, aká je výhoda písania pre človeka, ktorému prvá kniha vyšla v strednom veku a ktorý si vyskúšal mnohé povolania. Kedy si bol pomocník mlynára, či lesným robotníkom, pracoval aj ako novinár, neskôr si v Amerike vyskúšal prácu klampiara-pokrývača, prácu vo veľkosklade a aj pozíciu obchodného zástupcu. Dnes je supervízorom odstávok v rafinériách v Západnej Európe. No a popri tom je oceňovaným autorom viacerých kníh. | Hosť: Ján Babarík. | Moderuje: Hana Rapantová. | Talkshow Hosť Rádia Regina Západ pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Regina Západ, RRZ.

Vyštudovala geodéziu a kartografiu a dnes je uznávanou vitrážistkou. Ako sa to stalo? Kedy jej učarovala práca so sklom? Jej vitráže môžete obdivovať v kostoloch, na zámku, alebo aj na autobusovej zastávke. Reč bude o vodnom lúči, práci so sklom, o tom, ako vzniká doslova umelecké dielo, ktoré je ale aj o poctivej remeselnej práci, do akej miery jej prácu dotvára svetlo a akú trofej má momentálne v rukáchí. | Hosť: Darina Szöllösiová. | Moderuje: Michal Herceg. | Talkshow Hosť Rádia Regina Západ pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Regina Západ, RRZ. 260422 Ján Babarík - spisovateľ a muž mnohých povolaní Dnes bude reč o statočnosti, hrdinských činoch, ale aj o prežití a silnom ľudskom príbehu. A to nielen preto, lebo k spomínaným úvahám nás priviedla nová kniha Jána Babaríka. Vrátime sa v čase, skúsime si predstaviť, aké by to bolo, keby sme sa ocitli v dobe, v ktorej by sme nechceli žiť a podebatujeme aj o tom, aká je výhoda písania pre človeka, ktorému prvá kniha vyšla v strednom veku a ktorý si vyskúšal mnohé povolania. Kedy si bol pomocník mlynára, či lesným robotníkom, pracoval aj ako novinár, neskôr si v Amerike vyskúšal prácu klamiara-pokrývača, prácu vo veľkosklade i pozíciu obchodného zástupcu. Dnes je supervízorom odstávok v rafinériách v Západnej Európe. No a popri tom je oceňovaným autorom viacerých kníh. | Hosť: Ján Babarík. | Moderuje: Hana Rapantová. | Talkshow Hosť Rádia Regina Západ pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Regina Západ, RRZ.

Dekáda za morom, prechod drsným univerzitným systémom a náročný boj o prežitie v nižších zámorských súťažiach. Keď sa pred uplynulou sezónou objavilo na súpiske Michaloviec meno Matúša Spodniaka, mnohí fanúšikovia slovenského hokeja spozorneli. Dnes už však dobre vedia, o koho ide.Dvadsaťosemročný útočník má za sebou mimoriadne vydarený ročník, v ktorom nasúkal úctyhodných 24 gólov. Ako odmenu si vyslúžil svoju vôbec prvú pozvánku do národného tímu. O svojej strastiplnej ceste, špecifikách amerického hokeja, ale aj o tom, prečo sa rozhodol opustiť Zemplín a zamieriť k našim západným susedom, otvorene porozprával v najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu.Hoci je na reprezentačnej úrovni vo veku 28 rokov úplným nováčikom, z jeho hlasu cítiť zdravé sebavedomie vybudované ťažkými rokmi v Severnej Amerike. Matúš Spodniak v rozhovore pútavo približuje realitu amerických líg aj drsné prostredie ECHL, kde obliekal dres tímu Indy Fuel. Práve tam sa naučil, že hokejový život nie je pre padavky a človek si musí svoje miesto na ľade doslova vybojovať.Hokej na Slovensku ho preto po návrate v niektorých ohľadoch prekvapil. V podcaste sa s úsmevom pozastavuje nad prísnymi pravidlami našej najvyššej súťaže. Podľa jeho slov sa mu veľmi nepáči, že na Slovensku dostane hráč za bitku automaticky trest do konca zápasu, keďže v Amerike bol zvyknutý na úplne iný a voľnejší štýl riešenia konfliktov na ľade.Neštíti sa tak kedykoľvek zhodiť rukavice, hoci ako sám sebakriticky a vtipne dodáva, nie vždy to dopadne podľa predstáv. Zaspomínal si aj na moment, kedy ho súper nepríjemne zaskočil. „Raz sa mi stalo, že som zhodil rukavice a chalan bol ľavák. To som nečakal. Z ničoho nič to vymenil a dostal som dobrého šalátu. Učíme sa z chýb,“ rozosmial moderátorov otvoreným priznaním.Diskusia s Marekom Marušiakom a Tomášom Prokopom sa však netočí len okolo pästných súbojov. Matúš Spodniak úprimne opisuje svoj príchod do Michaloviec, kam podľa vlastných slov išiel s malou dušičkou a s očakávaním, čo mu slovenský hokej vlastne prinesie. Výsledok prekonal všetky očakávania. Prišla skvelá sezóna z individuálneho hľadiska, drsná sedemzápasová semifinálová séria proti Nitre a napokon aj životný posun vpred.Poslucháči sa dozvedia exkluzívne detaily o tom, prečo jeho kroky teraz smerujú do českej extraligy a aké méty má pred sebou vo svojej sľubne rozbehnutej kariére. Pustite si najnovšiu epizódu podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk a spoznajte silný príbeh hráča, ktorý si svoju cestu na výslnie musel tvrdo oddrieť. Okrem iného zistite aj to, ako sa rodák zo stredného Slovenska popasoval s typickým zemplínskym nárečím.

Vit Pohanka je češki novinar, trenutno sodelavec radia Prague International. Novinar je že več kot 32 let. V tem času je živel v šestih različnih državah in bival na 27 različnih naslovih. Bil je dopisnik v Združenih državah Amerike. Med drugim pa je navdušen skakalec s padalom, z letala je skočil že 232. Povsem mirno pa govori tudi o tem, da so ga leta 2004 v Iraku ugrabili. Čakaj, kaj? ZAPISKI:  Czechast, podkast Vita Pohanke o aktualnih razmerah na Češkem Epizoda Czechasta o obletnici ugrabitve  

Madžarski volilci so z rekordno udeležbo na včerajšnjih volitvah prepričljivo sporočili premierju Viktorju Orbanu: »Dovolj je!« Opozicijski voditelj Peter Magyar je prepričljiv zmagovalec, saj je stranka Tisza pod njegovim vodstvom dobila več kot dvetretjinsko parlamentarno večino. Orbanov poraz je dobra novica za Evropsko unijo ter slaba za njegove zaveznike, voditelje Združenih držav Amerike, Rusije, Srbije in Izraela. Kakšne spremembe in usmeritve je pričakovati po prelomnih volitvah na Madžarskem, v tokratnem Studiu ob 17-ih. Gostje: Darja Bavdaž Kuret, diplomatka, nekdanja veleposlanica na Madžarskem; dr. Luka Lisjak Gabrijelčič, zgodovinar in politični analitik; dr. Boštjan Udovič, politolog, FDV Univerza v Ljubljani. Avtorica oddaje Sandra Krišelj.

Škorpion na fabričkoj Apriliji položio i test Amerike - slavio u nedelju na stazi koja je nekada bila carstvo Marca Marqueza. Ali, pao, ponovo, u subotu u sprintu, uz spektakularnu pobedu klupskog kolege Jorgea Martina, koji kao da vreba reprizu 2024... Šta dalje za Ducati i Marqueza? Još jedan neuspeh.------------------OMV, ZVANIČNI PARTNER LAP 76 ⛽️Preuzmite OMV MyStation mobilnu aplikaciju, podržite Lap 76 - https://www.omv.co.rs/sr-rs/mystationPretvorite poene u trenutke radosti - svaka kupovina na OMV stanicama vam donosi poene, koje možete pretvoriti u trenutke radosti u prodavnici OMV-a.Pri kupovini goriva, preporučujemo MaxxMotion, za koji ostvarujete i popust!

Kako pomembno je za Združene države, da se večina svetovne nafte prodaja in kupuje v ameriških dolarjih, in ali je status dolarja kot svetovne rezervne valute v vse bolj multipolarnem svetu ogrožen?Iran se je na nedavne napade ameriške in izraelske vojske med drugim odzval tudi z zaprtjem strateško izjemno pomembe Hormuške ožine, skozi katero je še do pred kratkim potovalo več kot 20 milijonov sodov nafte dnevno oziroma kar petina svetovne naftne porabe. Vendar je Teheran kmalu začel razmišljati, da bi prehod skozi ožino selektivno dovoljeval nesovražnim ladjam, ki bi tranzitne takse in trgovanje z energenti poravnavale v kitajskih juanih, ne pa v ameriških dolarjih, v katerih sicer poteka velika večina svetovne trgovine z nafto. Ta strateška poteza Teherana pa ne deluje zgolj kot varnostni ukrep za zaščito lastnih prihodkov pred zahodnimi sankcijami, temveč pomeni tudi napad na geopolitični status dolarja. S prisilnim uvajanjem juana v samo osrčje svetovne energetske poti bi lahko namreč Iran poskusil spodkopati prevlado tako imenovanega petrodolarja, ki je nedvomno eden od temeljev ameriškega globalnega finančnega vpliva. Kaj torej sploh so petrodolarji, zakaj je za Združene države Amerike tako pomembno, da se nafta že pol stoletja kupuje in prodaja v njihovi valuti, kdaj se je ta sistem vzpostavil in kako bi se svet spremenil, če nastopi njegov konec, ki se zdi ob vedno šibkejšem in vse manj verodostojnem ravnanju Zahoda iz leta v leto in iz konflikta v konflikt bolj mogoč? To so nekatera od vprašanj, ki se jih bomo dotaknili v tokratni Intelekti, ko pred mikrofonom gostimo bančnika in ekonomista, dolgoletnega direktorja Slovenske investicijske banke Sibila Svilana, zgodovinarja in novinarja Dnevnika Gala Krizmaniča ter dr. Josipa Lučeva z zagrebške Fakultete za politične vede. Oddajo je pripravila Alja Zore. Foto: iranska naftna rafinerija Bandar Abbas, ki se nahaja prav v bližini Horuške ožine, Wikipedija Vabljeni tudi k poslušanju Intelekte o začetkih vzpostavitve dolarja kot rezervne valute: Brettonwoodski sistem ali kako se je svet začel vrteti okrog ameriškega dolarja.

Do Mimózy zavítala spisovateľka a novinárka známa pod pseudonymom JustTami, ktorá sa dlhodobo venuje slovenskému ľudovému odevu a tradíciám. V rozhovore vysvetľuje, prečo považuje folklór za kľúčovú súčasť národnej identity. Spomína aj na prvý sviatočný kroj, ktorý jej darovala babička. Tamare prekáža, ak sa kroj zneužíva. „Ja by som sa už sama do kroja bez toho, aby som o tom niečo vedela, neobliekla,“ zdôrazňuje.V Mimóze s JustTami sa (ne)dozviete:2:30 - čo sa aktuálne deje v jej živote;3:10 - prečo pátrala po predkoch v Amerike;5:00 - či by napísala knihu o svojej prababke;7:30 - ako spomína na časy, kedy bol kroj bežnou súčasťou odevu;8:40 - ako kroj zachránil život jej babičke;10:20 - kedy začala jej vášeň pre kroje;11:40 - čo si brali so sebou Slováci, keď emigrovali;12:20 - či máme famózny výskum;15:30 - prečo sa hovorí, že kroj je ako ŠPZ;17:00 - čo jej vadí na zneužívaní folklóru;18:40 - ako vedela, že to, čo mala ministerka Šimkovičová oblečené, nebol pravý kroj;23:30 - ktorá slovenská tradícia je najponižujúcejšia;24:40 - prečo bolo šibanie považované za predohru;27:00 - či existujú letné tradície;28:50 - čomu všetkému sa venuje a čo je súčasťou jej každodennosti;30:40 - prečo sa rozpráva s cudzími ľuďmi;32:00 - o čom sníva a po čom túži;33:40 - či je tímový hráč alebo sa radšej spolieha sama na seba;35:20 - aký je jej tip pre divákov.

Tudi ta petek na Prvem programu najprej pregled dogajanja v Sloveniji v Tedenskem aktualnem mozaiku, ki ga je pripravila Urška Valjavec. Končuje se zadnji teden volilnega boja. Pridevnikov, s katerimi bi opisali dogajanje, je skorajda zmanjkalo, lahko pa rečemo, da gre za boj do zadnjega. Za zadnjo kapljo cenejšega goriva pa si prizadevajo vozniki. Goriva naj bi bilo sicer dovolj, toda nejevolja in strah med uporabniki ne pojenjata. Neustrašnosti je namenjen tokratni Teden možganov – ob tem tudi poziv: Z zdravimi možgani se živi bolje. Če želimo živeti dobro, imejmo zdrave možgane. Podrobneje v Tedenskem aktualnem mozaiku, ki mu sledijo Labirinti sveta. Pripravil jih je Matej Hrastar. Kot ugotavlja, vse bolj kaže, da Izrael in Združene države Amerike v vojni z Iranom samo z zračnimi napadi ne morejo zmagati. Iranci pa se zdaj bolj kot z režimom ukvarjajo s preživetjem. Trump v svojem slogu zahteva pomoč zaveznic in hkrati grozi Kubi, kjer je vsa država brez elektrike. Evropske države pa imajo že brez nepredvidljivega zaveznika na drugi strani Atlantika dovolj skrbi, med drugim s prihajajočimi volitvami na Madžarskem.

Kljub vztrajnemu zatrjevanju ameriškega predsednika Trumpa, da je napad na Iran uspeh in da so dosegli zmago, nič ne kaže na umirjanje razmer v regiji. Izrael nadaljuje napade na Iran in Libanon, novi iranski vrhovni voditelj Modžtaba Hamenej pa je dejal, da mora Hormuška ožina ostati zaprta, države v regiji pa je pozval, naj zaprejo ameriška oporišča. Drugi poudarki oddaje: - Združene države Amerike delno umaknile energetske sankcije proti Rusiji - Pred poslanci končno poročilo o nezakonitem in obvodnem financiranju strank - Pripovedovalski festival bo letos ponudil 16 dogodkov z osrednjo temo "čudež"

Pogovori za končanje vojne v Ukrajini niso prinesli preboja, a bi se lahko nadaljevali že prihodnji teden. Ob ameriških grožnjah z vojaškim posredovanjem v Iranu tudi pogajanja med ZDA in Islamsko republiko o njenem jedrskem programu še niso prinesla dogovora. So pa omanski posredniki sporočili, da so dosegli napredek, kar je potrdil tudi iranski zunanji minister Abas Aragči. Resno smo se lotili elementov sporazuma, tako na področju jedrskih vprašanj kot odprave sankcij, je poudaril. V oddaji tudi: - Pakistan razglasil vojno proti Afganistanu - Evropska komisija bo omogočila uporabo obstoječih sredstev za varen in dostopen splav - Nogometaši Celja v osmini finala konferenčne lige

Ameriški predsednik Donald Trump je v rekordno dolgem letnem govoru o stanju v državi izpostavil gospodarske dosežke. Preletel je gospodarsko politiko, carine, politiko priseljevanja ter zunanjepolitične dosežke, pri tem je izpostavil operacijo v Venezueli ter znova zagrozil Iranu. Svoje prvo leto drugega mandata je označil za zlato dobo Amerike. Javnomnenjske raziskave sicer kažejo, da 60 odstotkov državljanov Trumpove politike ne podpira. V oddaji tudi o tem: - Na poti čez Sredozemlje zaradi močnih neurij letos umrlo ali ostalo pogrešanih od 600 do tisoč migrantov - Električno omrežje se je dolgo zanemarjalo, za nadgradnjo bi potrebovali približno štiri milijarde evrov - Na individualne naložbene račune bi se lahko letos preselilo do milijarde evrov iz bančnih vlog

Leta 2024 – podatki za leto 2025 še niso znani – so zdravniki v Sloveniji predpisali že več kot 1.817.000 škatlic antidepresivov. V Sloveniji po ocenah strokovnjakov približno 7 odstotkov prebivalcev redno jemlje antidepresive. Za primerjavo – v Združenih državah Amerike že 11 odstotkov. V tokratni oddaji Intelekta raziskujemo, kako antidepresivi delujejo, kakšne izkušnje imajo ljudje z dolgotrajnim zdravljenjem in s kakšnimi izzivi se soočajo, ko pride čas za opuščanje zdravil. Osvetlili bomo tako osebne zgodbe kot strokovne poglede: od uporabnika, ki z nami deli svojo izkušnjo, do psihiatra, farmacevtke in klinične psihologinje, ki razložijo prednosti terapije z antidepresivi, neželene učinke in tveganja, ki jih prinese opuščanje terapije. Sodelujejo: 47-letni Ljubljančan (uporabnik dnevnega centra ŠENT), prof. dr. Lucija Peterlin Mašič (Fakulteta za farmacijo v Ljubljani), klinična psihologinja Aleksandra Meško in psihiater Marko Saje (Psihiatrična klinika Ljubljana). Klic v duševni stiski 01 520 99 00 (vsak dan med 19. in 7. uro zjutraj) Zaupna telefona Samarijan in Sopotnik 116 123 (24ur/ dan, vsak dan). Klic je brezplačen. Pomoč v primeru duševne stiske TUKAJ Nacionalni program duševnega zdravja (MIRA) TUKAJ Društvo ŠENT TUKAJ Psihiatrična klinika Ljubljana TUKAJ Foto: Slika je simbolična/ Pixabay, jarmoluk, free to use

Pojam dualne karijere u svetu profesionalnog sporta  je sve istaknutiji u zemljama poput Španije, Kanade i Amerike, koje razvijaju programe kako bi se sportistima omogućilo što bolje obrazovanje i lakša tranzicija nakon sportske karijere. Istraživanja sprovedena u ovim zemljama pokazuju da izgradnja identiteta kroz obrazovanje ili razvoj paralelne karijere, obezbeđuje dugoročnu ličnu  i profesionalnu stabilnost sportiste.O tome da li je moguće i koliko je teško paralelno biti sjajan sportista i student u Srbiji, svedoče svojim primerom košarkašice Aleksandra i Ivana Katanić. Takođe ističu koje su prednosti i mane nastupanja za domaći klub u Evropskom takmičenju i otvoreno govore  o najdražim i najtežim trenutcima  u dosadašnjoj reprezentativnoj karijeri.Pratite nas na društvenim mrežama!Instagramhttps://www.instagram.com/jaomile_podcast/Facebook https://www.facebook.com/JAOMILEPODCASTTikTokhttps://www.tiktok.com/@jaomile_podcastTwitter https://twitter.com/mileilicGost: Aleksandra i Ivana Katanić Datum: 21. februar  2026. Autor i domaćin: Tina Krajišnik Lokacija: Studio Long MileProdukcija: Jao Mile#jaomilepodcast #tinakrajisnik #katanic #crvenazvezda #kkpartizan #NikolaJovic #nba  #nikolajokic #abaliga #jokic #bogdanovic #euroleague #doncic #nikolatopic

Nadaljevala se bo minhenska varnostna konferenca, na kateri se je včeraj znova pokazala razlika med Združenimi državami Amerike in Evropsko unijo glede odnosa do Združenih narodov. Mnogi evropski govorniki so poudarili, da se mora stara celina spet postaviti na lastne noge. Francoski predsednik Emmanuel Macron je dejal, da moramo svetu pokazati našo neomajno zavezanost k branjenju lastnih interesov. To se seveda začne z nadaljnjo podporo Ukrajini ter nadaljuje z odpravo neupravičenih carin in zavračanjem neupravičenih zahtev po evropskem ozemlju, je poudaril. V oddaji tudi: - Koalicija umaknila sporni del predloga sprememb za normirance - Fakultete in srednje šole tudi danes vabijo na informativne dneve - Akvarij Piran po obsežni prenovi znova odprt za obiskovalce

Jutri preneha veljati Novi start, zadnji sporazum, ki je omejeval kopičenje in razvijanje jedrskega orožja v Rusiji in Združenih državah Amerike in ga je povozil čas. Eden od vzrokov, da ga velesili ne podaljšata, je vojna v Ukrajini. Še bolj verjeten vzrok pa je vse večja dostopnost jedrske tehnologije tudi državam, ki so se še nedavno spopadale z revščino, predvsem Kitajski. Na jedrska vrata trka tudi Iran in vrsta drugih držav, za katere niti ne vemo. Bi dogovor o kriznih žariščih in vplivnih območjih med Združenimi državami Amerike in Rusijo lahko vzpostavil novo zaupanje in nov sistem jedrskega nadzora, ki bi vključeval tudi druge države? O tem v tokratnem Studiu ob 17h. Gostje: dr. Jelena Juvan, FDV Univerza v Ljubljani; mag. Miroslav Gregorič, strokovnjak za jedrsko varnost; poslanec Svobode v državnem zboru; Jožef Kunič, upokojeni veleposlanik Republike Slovenije Karmen Švegl, dopisnica RTV Slovenija iz Bližnjega vzhoda. Avtor oddaje Marjan Vešligaj.

Še slaba dva meseca sta do volitev v Državni zbor in slabe tri tedne do začetka predvolilne kampanje, a se zdi, kot da smo sredi nje. In letošnja bo, vsaj po predsezoni sodeč, brutalna. Kot ne pojenja brutalno ravnanje agentov ICE v Združenih državah Amerike, ki je zasenčilo tudi vse ‘trumpizme', s katerimi tudi ta teden ni varčeval predsednik Trump.

V čom je osud demokracie v Amerike spojený s osudom Európy a sveta; čo si navzájom vyčítame a v čom si nerozumieme; o pôvode, premenách a krízach americkej veľmoci; ako sa demokracie rodia a umierajú; čo býva v dejinách národov nepriznané; čoho sa obávali zakladatelia USA; prečo je kontrola moci životne dôležitá?

„Aliancia bola postavená na princípe ,všetci za jedného, jeden za všetkých', na spoločných hodnotách, demokracii a právnom štáte. A teraz Spojené štáty povedia, že si niečo zoberú aj vojenskou silou, ak partneri nebudú súhlasiť. To je rétorika Vladimíra Putina,“ hovorí generál vo výslužbe Pavel Macko.Nie Ukrajina, Gaza, Irán, Venezuela či Rusko, Čína alebo Izrael. Reflektory sveta sú aktuálne upriamené na Grónsko. Pre Donalda Trumpa. Chce ho, lebo má podľa neho jeho Amerike a spojencom zabezpečiť bezpečnosť. Pred Ruskom a Čínou. A keďže ho jeho optikou nevie ochrániť materské Dánsko, urobí to on a jeho Amerika.Na návrhy, že by sa na jeho ochrane podieľali spojenci z NATO - z tej Aliancie, ktoré Dánsko pomáhalo zakladať - pôvodne reagoval, že by šlo o eskaláciu. Najnovšie z Davosu prichádzajú správy, že sa črtá dohoda – vytvorením „rámca budúcej dohody o Grónsku a celej oblasti Arktídy“.Riešenie, ktoré ak sa podľa Trumpa dotiahne do konca, „bude prínosom nielen pre Spojené štáty, ale pre všetkých spojencov NATO“. Signálom dohody má byť aj rušenie avizovaných ciel pre európske štáty, ktoré podporili Dánsko.Ako sa to skončí? Je koniec opciám medzi Grónskom a Alianciou? A koncom NATO?Čo môže byť za takýmto uvažovaním Donalda Trumpa? V čom spočíva strategickosť ľadového Grónska? A pre koho? Sú Trumpove mocenské chúťky minulosťou?Otázky pre Pavla Macka, generála vo výslužbe so skúsenosťou aktívnej služby v Aliančných jednotkách.„Nemôžete porušovať suverenitu, podrezať princíp kolektívnej bezpečnosti a robiť cirkus pre Rusko a Čínu. Putin sa teraz len smeje a prilieva olej do ohňa, lebo kým je Aliancia zamestnaná vnútornými konfliktmi, on má voľné pole pôsobnosti,“ hovorí Pavel Macko.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.