Podcasts about amerike

V 96. epizóde som sa rozprával s Raulom Rodriguezom, podnikateľom a spoluzakladateľom značky Dajana Rodriguez a podľa mňa najväčším hustlerom, akého poznám. Raul mi dlho hovoril, že do podcastu príde až vtedy, keď uspejú v Amerike. Prišiel Trump, expanzia išla bokom a namiesto nej za sedem mesiacov prekopal celú firmu cez vibe coding.Začalo sa to strojom z Číny a jeho príšerným softvérom. Raul si zo srandy povedal, že si napíše vlastný – a o tri dni ho mal hotový. Odvtedy si postavil nadstavbu nad firemné ERP, vlastnú alternatívu Asany a aj nástroj, ktorý nahradil skoro celú prácu jednej marketérky. Hovorí o viac než 35-tisíc eurách ušetrených vo fixných nákladoch. Vo firme zároveň otvorene vyhlásil, že kto vibe coding používať nebude, ten tam robiť nebude. Rozpustil celé IT oddelenie a ajťákov posadil priamo k výrobe, logistike a marketingu.Druhá polovica podcastu patrí biznisu okolo kabeliek. Prečo Dajana Rodriguez pridala kozmetiku a čo s tým má spoločné Victoria Beckham? Ako sa dá expandovať s módnou značkou cez projekt Silné ženy a ako vznikol fialový kúzelnícky plášť, v ktorom Raul prednáša? Tento diel je pre každého podnikateľa, ktorý tuší, že sa doba mení, a chce vedieť, čo s tým v praxi robiť. Užívajte!---------------------------------------------------------------------------Kapitoly:00:00:00 – Predstavenie hosťa00:02:24 – Prvý dotyk s vibe codingom00:05:57 – Má vibe coding zmysel pre každého podnikateľa?00:13:44 – Príde kvôli AI veľa ľudí o prácu?00:17:14 – Ako sa vo firme spojil biznis a IT00:23:23 – Kam až vibe coding dokáže zájsť?00:29:21 – Čo sa oplatí vyvíjať a čo nie?00:44:06 – Prečo Dajana Rodriguez pridala kozmetiku?00:47:46 – Ako expandovať s módnou značkou?00:51:11 – Work-life balance podľa Raula00:53:10 – Čo odporúča Raul Rodriguez?00:57:58 – Ako vznikol fialový plášť?01:05:20 – Zmysel života podľa Raula Rodrigueza---------------------------------------------------------------------------Viac z podcastov nájdete na:https://www.truban.sk/podcast/---------------------------------------------------------------------------Všetky spomenuté knihy a podcasty nájdete v článku na blogu:https://wp.me/p5NJVg-YY---------------------------------------------------------------------------Podcast si môžete vypočuť aj na streamovacích platformách:● Spotify ▸ https://spoti.fi/31Nywax● Apple podcast ▸ https://apple.co/3n0SO8F---------------------------------------------------------------------------● Najlepšie z podcastu na Instagrame ●https://www.instagram.com/truban.podcast/● Truban.sk ●https://bit.ly/3r1vYQJ● Instagram ●https://www.instagram.com/truban/● Facebook ●https://www.facebook.com/miso.truban● LinkedIn ●https://sk.linkedin.com/in/truban

„Sociálne siete nás držia pod krkom a menia rozpočty zo dňa na deň,“ hovorí podnikateľka Katarina Van Derham, ktorá žije v USA takmer tri desaťročia. V roku 1998 sa v Amerike obchodovalo cez telefón, osobné stretnutia a podanie ruky. Katarina Van Derham prišla do tohto sveta s 500 dolármi vo vrecku. Presadila sa ako modelka, prenikla do šoubiznisu a neskôr vybudovala online magazín s miliónmi vzhliadnutí mesačne aj vlastnú kozmetickú značku. Dnes podniká v Kalifornii aj v Európe. Americký trh podľa nej stále ponúka viac príležitostí a jednoduchší štart, no úspech je drahší a menej predvídateľný. Algoritmy menia marketingové plány, investori strážia rozpočty a zákazníci si vyberajú značky podľa komunity, ktorá za nimi stojí. V relácii Umenie biznisu s Veronikou Vaňkovou hovorí, ako sa v USA dá firma založiť jednoduchšie než v Európe, porovnáva podnikateľskú mentalitu na oboch kontinentoch, aj to, ako Európanov často brzdí strach z neúspechu. Otvorene približuje aj tienisté stránky amerického života: rastúce životné náklady, tlak na rozpočty a neistotu, keď ľudia pracujú a zarábajú, no napriek tomu zápasia s vyčerpanými účtami či otázkou, kde budú bývať. Viac si vypočujete v podcaste.

Na Bledu poteka drugi in hkrati sklepni dan Blejskega strateškega foruma. Potem ko so včerajšnji nastopi političnih voditeljev odpirali predvsem širša vprašanja o vlogi in položaju Evrope v vse bolj napetih mednarodnih okoliščinah, se današnje razprave osredotočajo na konkretnejša vprašanja, kot so širitev Evropske unije, odnosi z Združenimi državami Amerike, prihodnost evropskega stebra zveze Nato in varnost na stari celini.

Roky patrí k absolútnej špičke pod deravými košmi pod Tatrami. Vladimír Brodziansky si prešiel cestu, aká v našich končinách nemá obdobu. Od neskorých basketbalových začiatkov, cez prestížne európske ligy, až po exotickú Áziu. V najnovšej epizóde podcastu Pod košom, ktorou vás sprevádza moderátor Tomáš Kotlárik, sa elitný slovenský reprezentant otvára a ponúka fascinujúci pohľad do sveta vrcholového športu.Málokto možno tuší, že súčasná opora národného tímu začínala pôvodne s futbalom. Až zdravotné problémy ho v tínedžerskom veku definitívne nasmerovali do haly.V rozhovore detailne spomína na svoje formatívne roky v mládežníckych kategóriách a prácu trénera Jelačiča, no skutočný prelom prišiel až po presune za veľkú mláku. Zastávka na Kanárskych ostrovoch ho síce čiastočne zocelila, no americká univerzitná realita mu doslova vyrazila dych. Poslucháči sa dozvedia, aký priepastný rozdiel panuje v starostlivosti o hráčov.„Majú najnovšie technológie. Tam vám merajú každý jeden kôš, aký je uhol strely... Majú v tom senzory, takže všetko je tam tip-top,“ uvádza Vladimír Brodziansky.Balkánsky fanatizmus a ázijská izoláciaVladimír Brodziansky si počas svojej bohatej kariéry obliekal dresy v tej najvyššej európskej spoločnosti. V podcaste farbisto opisuje svoje pôsobenie v srbskom Partizane Belehrad, kde zažil nefalšované balkánske peklo počas slávnych derby zápasov proti Crvenej Zvezde.Vášeň až fanatizmus tamojších priaznivcov je podľa jeho slov niečo, čo si bežný našinec len ťažko dokáže predstaviť, pričom v hale bolo cítiť obrovskú energiu hraničiacu s nenávisťou. Nevynechal ani hodnotenie španielskej ligy, ktorú považuje za suverénne najkvalitnejšiu v Európe.Úplne odlišnú kapitolu jeho profesionálneho života predstavuje nedávne pôsobenie v Ázii. S úsmevom, no úprimne spomína na špecifiká angažmánov v Číne a na Taiwane. Poslucháčom priblíži, aké náročné je fungovať v prostredí, kde pretrváva obrovská jazyková bariéra.„Je problém dorozumieť sa aj na letiskách alebo hoteloch. V reštauráciách je väčšinou maximálne jedna osoba, ktorá rozpráva anglicky,” pokračuje Vladimír Brodziansky.Budúcnosť slovenského basketbaluSúčasťou pútavého rozprávania je aj pohľad na domáci basketbal. Skúsený pivot pozitívne vníma stúpajúcu úroveň slovenskej ligy, pričom vyzdvihol prácu viacerých tradičných klubov. Rovnako sa dotkol svojej pozície v národnom tíme, kde sa plynule presunul do roly mentora pre nastupujúcu generáciu mladých talentov.Ak chcete zistiť, ako si spomína na letnú ligu NBA, ako vníma prácu so zahraničnými trénermi a čo odkazuje mladým hráčom, neváhajte. Pustite si celú epizódu podcastu Pod košom na ŠPORT.sk a ponorte sa do inšpiratívneho príbehu muža, ktorý to dotiahol medzi elitu.

Več kot sto let po prihodu prvih slovenskih priseljencev v Minnesoto je njihov pečat v tem delu ZDA še vedno zelo živ. V Elyju so Slovenci desetletja delali v rudnikih železove rude, gradili skupnost in ohranjali svojo kulturo. Ob letošnji stoletnici Slovenske zveze Amerike smo obiskali Ely, Chisholm, Fortune Bay in Saint Stephen – najstarejšo slovensko naselbino v ZDA. Kako so živeli prvi slovenski priseljenci, kaj je od njihove dediščine ostalo danes in kako svoje slovenske korenine doživljajo njihovi potomci?

Roky patrí k absolútnej špičke pod deravými košmi pod Tatrami. Vladimír Brodziansky si prešiel cestu, aká v našich končinách nemá obdobu. Od neskorých basketbalových začiatkov, cez prestížne európske ligy, až po exotickú Áziu. V najnovšej epizóde podcastu Pod košom, ktorou vás sprevádza moderátor Tomáš Kotlárik, sa elitný slovenský reprezentant otvára a ponúka fascinujúci pohľad do sveta vrcholového športu.Málokto možno tuší, že súčasná opora národného tímu začínala pôvodne s futbalom. Až zdravotné problémy ho v tínedžerskom veku definitívne nasmerovali do haly.V rozhovore detailne spomína na svoje formatívne roky v mládežníckych kategóriách a prácu trénera Jelačiča, no skutočný prelom prišiel až po presune za veľkú mláku. Zastávka na Kanárskych ostrovoch ho síce čiastočne zocelila, no americká univerzitná realita mu doslova vyrazila dych. Poslucháči sa dozvedia, aký priepastný rozdiel panuje v starostlivosti o hráčov.„Majú najnovšie technológie. Tam vám merajú každý jeden kôš, aký je uhol strely... Majú v tom senzory, takže všetko je tam tip-top,“ uvádza Vladimír Brodziansky.Balkánsky fanatizmus a ázijská izoláciaVladimír Brodziansky si počas svojej bohatej kariéry obliekal dresy v tej najvyššej európskej spoločnosti. V podcaste farbisto opisuje svoje pôsobenie v srbskom Partizane Belehrad, kde zažil nefalšované balkánske peklo počas slávnych derby zápasov proti Crvenej Zvezde.Vášeň až fanatizmus tamojších priaznivcov je podľa jeho slov niečo, čo si bežný našinec len ťažko dokáže predstaviť, pričom v hale bolo cítiť obrovskú energiu hraničiacu s nenávisťou. Nevynechal ani hodnotenie španielskej ligy, ktorú považuje za suverénne najkvalitnejšiu v Európe.Úplne odlišnú kapitolu jeho profesionálneho života predstavuje nedávne pôsobenie v Ázii. S úsmevom, no úprimne spomína na špecifiká angažmánov v Číne a na Taiwane. Poslucháčom priblíži, aké náročné je fungovať v prostredí, kde pretrváva obrovská jazyková bariéra.„Je problém dorozumieť sa aj na letiskách alebo hoteloch. V reštauráciách je väčšinou maximálne jedna osoba, ktorá rozpráva anglicky,” pokračuje Vladimír Brodziansky.Budúcnosť slovenského basketbaluSúčasťou pútavého rozprávania je aj pohľad na domáci basketbal. Skúsený pivot pozitívne vníma stúpajúcu úroveň slovenskej ligy, pričom vyzdvihol prácu viacerých tradičných klubov. Rovnako sa dotkol svojej pozície v národnom tíme, kde sa plynule presunul do roly mentora pre nastupujúcu generáciu mladých talentov.Ak chcete zistiť, ako si spomína na letnú ligu NBA, ako vníma prácu so zahraničnými trénermi a čo odkazuje mladým hráčom, neváhajte. Pustite si celú epizódu podcastu Pod košom na ŠPORT.sk a ponorte sa do inšpiratívneho príbehu muža, ktorý to dotiahol medzi elitu.

Prvi kolesar sveta Tadej Pogačar je predčasno končal dirko po Španiji. Proti koncu današnje etape, ki jo je začel v rdeči majici, je padel in se poškodoval. Z reševalnim vozilom so ga odpeljali v bližnjo bolnišnico. V oddaji tudi: - Venezuela potrdila sklenitev obsežnega naftnega sporazuma z Združenimi državami Amerike. - Pred začetkom novega šolskega leta povečane prometne obremenitve po vsej državi. - Zaradi naraščajočih pritiskov turizma v Bovcu sklicali sestanek pristojnih ustanov.

Več kot sto let po prihodu prvih slovenskih priseljencev v Minnesoto je njihov pečat v tem delu ZDA še vedno zelo živ. V Elyju so Slovenci desetletja delali v rudnikih železove rude, gradili skupnost in ohranjali svojo kulturo. Ob letošnji stoletnici Slovenske zveze Amerike smo obiskali Ely, Chisholm, Fortune Bay in Saint Stephen – najstarejšo slovensko naselbino v ZDA. Kako so živeli prvi slovenski priseljenci, kaj je od njihove dediščine ostalo danes in kako svoje slovenske korenine doživljajo njihovi potomci?

V tokratni oddaji lahko slišite zanimive zgodbe rojakinj in rojakov iz čezoceanskih držav. Harmonika, potica, spomini in zgodbe izseljencev so del praznovanja ob 100-letnici delovanja organizacije Slovenska zveza Amerike. Za vas smo ujeli utrip slavja, misli o pomenu zveze in ohranjanja slovenstva čez lužo. Obiskala sta nas zakonca Valter in Kristina Šuber, ki predstavljata steber slovenske skupnosti v Avstraliji, tudi zaradi povezovanja prek radijskega programa VOSA – Glas Slovencev v Avstraliji.

Today's episode is about the Slovak inventor Jozef Murgaš. In the Slovak lesson, you are going to learn about the Slovak conjunction či. You will also learn how to ask “Would you be able to help me?" in Slovak.Episode notesIn today's episode, I'm talking about the Slovak inventor Jozef Murgaš. In the Slovak lesson, you are going to learn about the Slovak conjunction či. You will also learn how to ask “Would you be able to help me?" in Slovak.Slovak lesson1.    Neviem, či príde. (I don't know whether he will come.)2.    Opýtaj sa ho, či má čas. (Ask him whether he has time.)3.    Nie som si istý, či je to pravda. (I am not sure whether it is true.)4.    Viete, či tu bol môj brat? (Do you know whether my brother was here?)5.    Viete, či majú otvorené? (Do you know if they are open?)6.    Viete, či je niekto doma? (Do you know if anyone is home?)7.    Chceš kávu, či čaj? (Do you want coffee or tea?)8.    Byť, či nebyť? (To be, or not to be?)9.    Neviem, či mám ísť do kina, či ostať doma. (I don't know whether I should go to the cinema or stay at home.)10. Či by ste mi mohli pomôcť? (Would you be able to help me?)Jozef MurgašJozef Murgaš bol slovenský kňaz, vynálezca, zberateľ, umelec a komunitný vodca, ktorého život spojil vieru, vedu a službu. Narodil sa na Slovensku v Tajove v roku 1864.  Pre svoju ranú prácu v oblasti bezdrôtovej komunikácie bol známy ako „rozhlasový kňaz“. Po presťahovaní sa do Wilkes-Barre v Pensylvánii, USA vybudoval laboratórium, získal niekoľko amerických patentov a v roku 1905 úspešne vyslal rádiovú správu medzi Wilkes-Barre a Scrantonom. Murgaš tiež podporoval slovenských prisťahovalcov, pomáhal budovať komunitné inštitúcie, písal pre slovenské noviny a zohral úlohu v slovenskom hnutí v Amerike. Jeho príbeh nám pripomína, že zvedavosť, kreativita a služba môžu zanechať trvalý signál naprieč generáciami.TRANSLATIONJozef Murgaš was a Slovak priest, inventor, collector, artist, and community leader whose life combined faith, science, and service. He was born in Tajov, Slovakia, in 1864. He was known as the “radio priest” for his early work in wireless communications. After moving to Wilkes-Barre, Pennsylvania, USA, he built a laboratory, received several U.S. patents, and successfully transmitted a radio message between Wilkes-Barre and Scranton in 1905. Murgaš also supported Slovak immigrants, helped build community institutions, wrote for Slovak newspapers, and played a role in the Slovak movement in America. His story reminds us that curiosity, creativity, and service can leave a lasting mark across generations.Timestamps00:36 Introduction to the episode02:14 About Jozef Murgaš03:09 Fun fact 111:50 Fun fact 212:29 Slovak lesson15:35 Sentences19:44 Summary about Jozef Murgaš in Slovak20:57 Translation of the summary22:03 Final thoughtsIf you have any questions, send it to my email hello@bozenasslovak.com. Check my  Instagram https://www.instagram.com/bozenasslovak/ where I am posting the pictures of what I am talking about on my podcast. Also, check my website  https://www.bozenasslovak.com© All copywrites reserved to Bozena Ondova Hilko LLC

Združene države Amerike stopnjujejo pritisk na Mednarodno kazensko sodišče, ki ga zaradi preganjanja izraelskih uradnikov obtožujejo spolitiziranosti. Zdaj je Washington sankcioniral predsednico in visokega tožilca sodišča. To je ameriško odločitev obsodilo in označilo za spodkopavanje vladavine prava. Drugi poudarki oddaje: Nova zakonodaja otežuje organizacijo nujne pediatrične pomoči v Ljubljani Krška nuklearka znova obratuje s polno močjo Severna Makedonija in Grčija se spopadata s porastom virusa Zahodnega Nila

Epizoda Popotniškega snepa z naslovom: »Spoznavanje argentinskih bogov« predstavlja Argentino skozi njihovo strast do nogometa. Po argentinski prestolnici Buenos Aires nas je popeljal moderator oddaje Luca Mian.Skupaj smo se podali v tako imenovani Pariz Južne Amerike, spoznali najlepše kotičke mesta in začutili temperament domačinov, ko je govora o nogometu. Izkoristite priložnost in v tokratni oddaji spoznajte državo, ki je svetu dala tako Maradono kot Messija.S07E10Gost: Luca MianModerator: Luca MianPremiera: Facebook Popotniško združenje Slovenije, 12. 08. 2026Projekt poteka v sodelovanju z MKC Maribor/Mladi Maribor. Oddajo si lahko v živo ogledate tudi na njihovih Facebook straneh.PovezaveSpletna stran PZS: ⁠www.youth-hostel.si/si⁠Facebook PZS: ⁠www.facebook.com/popotnistvo⁠Instagram PZS: ⁠www.instagram.com/higlobetrotter⁠Popotniški snep Youtube: www.youtube.com/popotnistvo

Tokrat predstavljamo slovensko igralko, režiserko, producentko in dramatičarko Tjašo Ferme, ki že osemnajst let živi in ustvarja v Združenih državah Amerike. Biva v večmilijonskem New Yorku, kjer je tudi soustanoviteljica in umetniška direktorica gledališča Transforma, v katerem se prepletata znanost in umetnost. Prihaja iz Velenja, doštudirala je na igralski akademiji v Ljubljani in že v času svojega študija v Sloveniji prejela kar nekaj nagrad za svoje umetniško delovanje. Že kmalu po diplomi na AGRFT se je odpravila v Ameriko, kjer je z leti zgradila uspešno kariero, v velikem jabolku pa ohranja stike tudi s tamkajšnjo slovensko skupnostjo. Močne pa so tudi njene vezi s Slovenijo, kamor se redno vrača. O svoji umetniški poti v Ameriko, o ustvarjanju in življenju v multikulturnem New Yorku igralka, režiserka in producentka Tjaša Ferme pripoveduje v oddaji Slovencem po svetu - Portreti.

Kako je mogoče, da so ameriški ustanovni očetje zaneseno govorili o življenju in svobodi in zasledovanju sreče kot pravicah, s katerimi da je obdarjen sleherni človek, potem pa so v svoji republiki dopustili suženjstvo?V začetku julija so Združene države Amerike praznovale 250. obletnico razglasitve neodvisnosti. V primerjavi s kakšno Kitajsko, Etiopijo ali Portugalsko je Amerika seveda zelo mlada država, a to nikakor ne pomeni, da nima pomembne, globalno odmevne pa tudi zagonetnih notranjih protislovij polne zgodovine. Eden največjih paradoksov te zgodovine pa je slej ko prej tale: kako je mogoče, da so ameriški ustanovni očetje zaneseno, navdahnjeno govorili o življenju in svobodi in zasledovanju sreče kot samorazvidnih pravicah, s katerimi da je obdarjeno sleherno človeško bitje, potem pa so v svoji republiki dopustili suženjstvo? In nadalje: kako je možno, da se država, ki je – nikakor ne neupravičeno – dolgo veljala za nesporen svetilnik svobode in demokracije, v četrt tisočletja še ni uspela otresti toksične družbeno-politične dediščine sužnjelastništva in rasizma? To sta vprašanji, ki sta nas zaposlovali, ko smo ob koncu junija, nekaj dni pred ameriškim 250. rojstnim dnem torej, pred mikrofonom gostili dr. Ireno Šumi, predavateljico na Fakulteti za socialno delo Univerze v Ljubljani, ki se v znanstveno-raziskovalnem smislu posveča preučevanju antropologije nacionalizma, rasizma in antisemitizma. Košček tega pogovora smo 30. junija sicer že objavili v kontekstu oddaje Intelekta na Prvem, no, v tokratnih Glasovih svetov pa diskusijo z dr. Šumi objavljamo v celoti. Foto: voditelji gibanja za državljanske pravice med pohodom na Washington avgusta 1963, na katerem je imel Martin Luther King ml. znamenit govor, v katerem je razvil svojo »sanjsko« vizijo prihodnjih medrasnih odnosov v Združenih državah Amerike (Rowland Scherman / Wikipedia, javna last)

Najboljša krepitev vezi s Slovenijo je vračanje v domovino in v skupnost, poudarja redna profesorica prava na univerzi Georgetown Urška Velikonja, ki z družino živi v Washingtonu. Po magisteriju na Harvardu, kjer je spoznala zdajšnjega moža, se je želela z njim ustaliti v Sloveniji, a so ju karierne priložnosti znova odpeljale v Združene države. V tokratni oddaji je prof. dr. Urška Velikonja z nami delila utrinke svoje razgibane življenjske poti, ki so jo zaznamovale selitve, rezervni načrti, raznovrstne izkušnje v svetu prava ter ščepec sreče, kot rada doda sama.

Gostili smo priznanega raziskovalca dr. Ivana Šprajca, ki nas je popeljal v skrivnostni svet arheoastronomije. Pogovorjali smo se o astronomski orientaciji v arhitekturi Mezoamerike. Ime označuje kulturno definirano območje, ki ustreza srednjemu in južnemu delu današnje Mehike in severnemu delu centralne Amerike. Na tem ozemlju so se namreč v zadnjih tisočletjih pred prihodom Špancev razvile razslojene, državno organizirane družbe z vrsto skupnih značilnosti, med katere sodijo tudi načela usmerjanja pomembnih stavb. Prevladujejo solarne orientacije, ki so omogočale ustrezno razporejanje ritualno pomembnih datumov v poljedelskem ciklu.

Slovenci v Združenih državah že več kot stoletje ohranjajo svoje korenine, jezik in kulturno dediščino. Ob stoletnici Slovenske zveze Amerike so se v severni Minnesoti zbrali člani ene najstarejših slovenskih izseljenskih organizacij. Spomnili so se začetkov zveze, pomena slovenskih društev ter odgovorili na vprašanje, kako slovensko identiteto prenašati na nove generacije.

V Mladoskop sem povabil vedno bolj poznana slovenska vplivneža, pa tudi simpatična zaročenca Petro in Aarona. S seboj prinašata zanimivo zgodbo Aaronove selitve v Slovenijo iz Amerike in koš načrtov za prihodnost.

V delu države je četrtič v njeni zgodovini razglašena najvišja - torej zelo visoka - požarna ogroženost naravnega okolja. To je Uprava za zaščito in reševanje z današnjim dnem razglasila za osem primorskih občin. V oddaji tudi o tem: - Na ministrstvu za demografijo opozarjajo na primanjkljaj zaradi neustreznega načrtovanja. - Napadi med Združenimi državami Amerike in Iranom znova terjali smrtne žrtve. - Obnova kopališča v Žusterni skoraj končana.

Potem ko je vlada začasno odpravila plačevanje dveh okoljskih dajatev, se bodo pogonska goriva opolnoči nekoliko pocenila. Liter bencina bo cenejši za 4 cente in pol ter bo stal 1,6 evra. Dizel se bo pocenil za 2,7 centa na liter; ta bo stal 1,83 evra. Za liter kurilnega olja pa bo treba odšteti 1,44 evra oziroma 2,8 centa manj kot doslej. Na cene nafte sicer močno vpliva dogajanje na Bližnjem vzhodu, kjer je začasna prekinitev ognja med Združenimi državami Amerike in Iranom dobrodošla.

Poteza poslanca Resnice Borisa Mijiča, ki je ob dolgovih do zaposlenih in države svoje podjetje podaril davčnemu svetovalcu Roku Snežiču, je v strokovnih krogih izzvala ogorčenje. Izogibanje razglasitvi insolventnosti je lahko tudi kaznivo. Druge teme: - Opozicija predlaga dva stalna referendumska dneva. - V zdravstvu po zamenjavi ministra za zdaj 51 izrednih napredovanj, v prejšnjem mandatu dobrih 650. - Združene države Amerike nove carine za Unijo utemeljujejo z evropsko delavsko zakonodajo.

Matúš Oľha sa zahral na Forresta Gumpa a počas behu sa stal prvým človekom, ktorý pešo zrazil auto. Aj vďaka nemu FPÚ rozhodol, že bude podporovať kultúru slovenskú a žiadnu inú, a tak priklepol 40-tisíc AI knihe pre deti. Lebo čo je viac narodné ako zadávanie príkazov na tvorenie obrázkov serverom uskladnených niekde v Amerike? Fakt nechceme obviňovať Rusko ešte aj z toho, že susedovi kríva mačka, ale ak vám náhodou raz nebude fungovať klubkarta v Lidli, tak hej, možno za to môže nejaký ten Rus. Tragédom sa stávajú ľudia, ktorí zorganizovali pochod Hrdí na rodinu, a zase sa im to úplnou náhodou podarilo spraviť v rovnaký deň ako Pride. Polievočku si prišlo prihriať aj pár náckov, ktorí ale narafali na čašníka. - HEROHERO: ⁠https://herohero.co/piatocek/subscribe - YouTube: ⁠http://youtube.com/@piatocek⁠ - Instagram:⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://www.instagram.com/piatocek_podcast/⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ - Náš Discord nebol nikdy lepší:⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠⁠⁠bit.ly/piatockaren⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

Pred slabim desetletjem je izšla knjiga treh botanikov o endemični rastlini »Fleischmannov rebrinec«. Gre za dragocenost Botaničnega vrta Univerze v Ljubljani, najstarejše akademske ustanove pri nas, ustanovljene leta 1810 v tedanjem glavnem mestu francoske politične tvorbe Ilirske province, Ljubljani. Pred dobrim desetletjem smo v tej oddaji predvajali reportažni zapis z učne poti dveh predanih vrtnarjev in botanikov o ekologiji ljubljanskega grajskega griča, na katerem so v prvi polovici 19. stoletja, še pred uvozom krompirja, ene temeljnih gomoljnih jedi evropskih množic, iz Amerike v Evropo, med drugim našli tudi takrat že skoraj izumrli rebrinec. Na grajskih pobočjih so našli preživele primere, za katere je od takrat skrbela akademska ustanova, ki ohranja tudi avtohtone in izumrtju zapisane rastlinske primerke. Po predstavitvi knjige leta 2017 smo posneli pogovor s tremi avtorji, vodjo vrta dr. Jožetom Bavconom, njegovo asistentko, ki je medtem postala doktorica znanosti, Blanko Ravnjak in z botaničarko iz Narodnega muzeja Slovenije, dr. Nado Praprotnik. FOTO: Na ljubljanskem gradu raste endemit Fleischmannov rebrinec (Pastinaca sativa var. Fleischmanni). VIR: Goran Tenze, program Ars

Poslanke in poslance pred jutrišnjim začetkom parlamentarnih počitnic danes čakata dve izredni seji. V nasprotju s pričakovanji ne bodo obravnavali ukinitve uradniškega sveta. Na pisno zahtevo več kot petine poslancev bodo morali najprej odločati o tem, ali naj se predlog novele zakona o javnih uslužbencih sprejme po skrajšanem in ne po rednem postopku. V oddaji tudi o tem: - Premier Janša v Kijevu na vrhu držav jugovzhodne Evrope in Ukrajine o podpori tej državi - Združene države Amerike in Iran znova izmenjujejo ogenj, Trump grozi z napadi na iranske elektrarne - Španci prvi finalisti svetovnega nogometnega prvenstva

Ide o to získať vplyv v meste, obci či v kraji alebo sa zviditeľniť v politike do budúcna? Koalícia aj opozícia už nasadzuje svojich favoritov v boji o miesta županov, starostov či primátorov a prebiehajú aj prvé spájania či trieštenia. Ako to vyzerá v jednotlivých mestách či krajoch, ktoré súboje sa oplatí sledovať a ako čítať rozhodnutia Smeru či Hlasu pokiaľ ide o kandidátov do komunálnych volieb a vzťahy v koalícii? Eva Frantová sa v podcaste Dobré ráno pýta zástupcu šéfredaktora Denníka SME Jakuba Fila. Zdroje zvukov: STVR, Markíza, Facebook_/Marián Porvažník, Martin Winkler, Jozef Ráž Odporúčanie Dnes je mojím odporúčaním kniha There is No Place for Us od Briana Goldstona, ktorá sa venuje fenoménu takzvaných pracujúcich bezdomovcov v USA. Ide o ľudí, ktorí majú prácu, často aj na plný úväzok, no pre vysoké nájmy, nízke mzdy a slabú ochranu nájomníkov si nedokážu udržať bývanie. Kniha ukazuje, ako sa ľudia napriek práci a ambíciám prepadávajú do bezdomovectva — spia v autách alebo v lacných hotelových izbách. Je obrazom toho, že bezdomovectvo v súčasnej Amerike nie je len o ľuďoch na ulici, mnohí ostávajú skrytí a často sa neobjavujú ani v oficiálnych štatistikách. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.

Vojna med Združenimi državami Amerike in Iranom se nadaljuje. Ameriške sile so udarile po Iranu, ta pa po ameriških bazah v Kuvajtu in Bahrajnu. Prvi mož Washingtona Donald Trump je ob robu vrha Nata dejal, da se s Teheranom ne želi več pogovarjati, saj da so Iranci izmečki, s katerimi je nekaj hudo narobe. Zaostreno retoriko je podkrepil z vnovičnimi grožnjami in očitki o iranskih jedrskih zmogljivostih, spet pa tudi z obljubo, da Iranu ne bodo dovolili imeti jedrskega orožja. Ameriški predsednik je bil na vrhu Nata kritičen tudi do evropskih zaveznic, ker niso podprle njegovih vojaških prizadevanj. Ostali poudarki oddaje: Premier Janša o povečanju izdatkov za obrambo na dva odstotka BDP: zaradi krize slovenskih javnih financ tega ni mogoče storiti čez noč. Bodo kulturniki ostali brez državnega denarja tudi za že izvedene dogodke? Arbitraža zavrnila 600-milijonsko tožbo proti Sloveniji zaradi domnevnega onemogočanja frackinga v Petišovcih.

Vrh Nata v Turčiji se začenja v senci napetosti med Združenimi državami Amerike in Evropo. Ob pritiskih Washingtona na zaveznice, naj prevzamejo večji del stroškov, generalni sekretar Nata Mark Rutte pričakuje izpolnitev zavez lanskega vrha, da bodo do leta 2035 zvišale izdatke za obrambo. V ospredju bo tudi nadaljnja pomoč Ukrajini. V oddaji tudi: - Težave v nemški avtomobilski industriji; sindikati grozijo s stavkami - V Ljubljani začetek predčasnega glasovanja na referendumu o parkiranju - V četrtfinale nogometnega svetovnega prvenstva še Španija in Belgija

Prometnim deloviščem na avtocestah se pridružuje tudi to jutro vzpostavljena popolna zapora dela vipavske hitre ceste. Vsak dan jo prevozi 20 tisoč vozil, od tega skoraj 4 tisoč 500 tovornjakov. Po vzpostavitvi začasnega režima bo od ponedeljka odprt le pas proti Italiji, s čimer bo stekel drugi del obsežne obnove. Drugi poudarki oddaje: Putin naznanil zavzetje celotne ukrajinske regije Lugansk. Združene države Amerike praznujejo 250 let neodvisnosti. Slovenski košarkarji utrpeli visok poraz proti Estoniji

Spojené štáty oslavujú 250 rokov svojej nezávislosti. Zároveň je prezidentom stále Donald Trump, a teda oslavy budú sprevádzať zvláštne nápady. K tomu sa Amerika stala rozdelenou krajinou, no stále pestrou, zaujímavou, plnou snov, príležitostí... a rozsiahlych problémov. Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno o dnešnej Amerike rozpráva s našou kolegyňou a moderátorkou Evou Frantovou, ktorá posledný rok strávila práve v USA. Zdroje zvukov: Youtube/DW News, Youtube/Reuters, Facebook/ABC News, Youtube/KTLA5, Youtube/C-SPAN Odporúčanie: Letné prázdniny prinášajú zmenu aj do podcastu Dobré ráno. Takže dnes vám odporúčam čosi, čo chystáme už od pondelka: každý prázdninový úvod týždňa vás Tatiana Čabáková zoznámi so Slovenkami a Slovákmi, ktorí spojili svoj profesijný aj osobný život s Českom a našli tam svoj druhý domov. A v utorok vás už potom čaká klasické Dobré ráno... a ako vám už možno napadlo, vracia sa v ňom Eva Frantová. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.

Dva dneva pred ameriškim dnevom neodvisnosti, s katerim bodo letos Združene države Amerike praznovale okroglih 250 let od nastanka, vam v poslušanje ponujamo pogovor iz oddaje Intelekta, v katerem smo se spraševali, kakšna je pravzaprav narava ameriškega imperializma. Ta vse od konca druge svetovne vojne bistveno oblikuje naš svet. Četudi so imele Združene države Amerike v Sovjetski zvezi še skoraj pol stoletja pomembnega rivala in niso igrale vloge izključnega svetovnega hegemona, so namreč odločilno vplivale na povojno resničnost. Še več, s svojo politično, ekonomsko, vojaško, institucionalno in kulturno močjo so dosegle tolikšen vpliv, da se je dejanska ozemeljska zasedba teritorijev, kakor so se tega lotevali stari imperiji, pokazala kot tako rekoč nepotrebna. Danes je hegemonska vloga Združenih držav – predvsem zaradi vzpona Kitajske – znova pod vprašajem. In vendar se zdi, da koncu ameriškega imperializma ne bomo priča tako zlahka. Na kakšen način so Združene države, ki so dolgo veljale za eno najbolj izolacionističnih držav, zavladale in še vladajo svetu, smo se pogovarjali z dr. Bogomirjem Kovačem z ljubljanske Ekonomske fakultete, radijskim urednikom, zgodovinarjem dr. Tomažem Gerdenom in sociologom dr. Markom Kržanom. Oddajo je pripravila Alja Zore.

Aj saudskoarabský princ má svoj súkromný bike park. A postavil ho Jaroslav Lučan. Okrem tohto Jaro priložil ruku k dielu aj pri bike parkoch v Amerike, Číne, ale aj u nás na Slovensku. A aká je vlastne Jarova práca? Kreatívna, precízna a niekedy aj dobrodružná. Raz ho skoro majiteľ hotela, v ktorom býval, vyhodil na ulicu, pretože mu ukázal plány svojho bike parku. Viac o práci staviteľa a dizajnéra bike parkov, ale aj o tom novom na Donovaloch sa dozviete v tomto diele Nedeľnej Talkshow so Šarkanom.

“Chcela som vytvoriť niečo, čo by pomáhalo globálne ľuďom, ktorí sú zraniteľní alebo znevýhodnení, aby to bolo udržateľné a aby to pre nich malo zmysel,” hovorí Martina Matejíčková z Kakaw Co+, ktorá získala špeciálnu cenu poroty EY Podnikateľ roka 2025.Jej firma už viac ako 5 rokov dováža kakao a kakaové produkty z Latinskej Ameriky, pričom zamestnáva znevýhodnených ľudí a ľudí, ktorí prešli ťažkými životnými situáciami. V súčasnosti poskytuje prácu 2000 zberačom kakaovníka v Kolumbii a Peru, na Slovensku má Kakaw Co+ 12 zamestnancov.V Južnej Amerike je sociálna situácia ľudí náročná aj kvôli narkobiznisu. Mnohí zo súčasných zberačov kakaovníka predtým pracovali na plantážach s kokou.“Ľudia v Kolumbii nie sú konzumentami drogy, hoci pri práci často počúvame vtipy v štýle ‘a biely prášok nemáte?'. Chápem, že hlavne pre mužov, ktorí pozerajú Narcos, to vie byť vtipné, ale keď to povieš pred Kolumbijčanmi, nikto sa nebude smiať. Pre nich sú to traumatické zážitky, veľa krviprelievania a vrážd,” hovorí Matejíčková, vďaka ktorej si títo ľudia našli eticky platenú prácu.Ako funguje pestovanie kakaa a aký vplyv na život ľudí v Južnej Amerike má narkobiznis? Ako vzniká z kakaových bôbov kakao? V čom je najťažšie sociálne podnikanie a ako ho brzdí byrokracia? Čo je naozaj kvalitné kakao? Aké nástrahy pre firmu skrýva AI?Vypočujte si podnikateľský príbeh spoločnosti Kakaw Co+. Nájdete ho v podcaste Prečo práve oni?, kde predstavujeme príbehy úspešných slovenských podnikateľov zo súťaže EY Podnikateľ roka. Podcast vychádza každú stredu a moderuje ho Adela Vinczeová.Podcast Prečo práve oni? a tento článok vám prináša  ⁠spoločnosť EY⁠. Pravidlá spolupráce medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť v  ⁠tomto odkaze⁠.

V švicarskem letovišču Bürgenstock se bodo danes med predstanvniki Združenih držav Amerike in Irana predvidoma začeli tehnični pogovori o uresničevanju dogovora o končanju vojne na Bližnjem vzhodu. Iransko delegacijo bosta vodila glavni pogajalec Mohamed Bager Galibaf in zunanji minister Abas Argči, ameriško pa podpredsednik J. D. Vance. Drugi poudarki oddaje: - Nemčija s podporo ukrepom Evropske unije za zaščito evropske industrije pred kitajskimi trgovinskimi praksami. - Obveščenost delavcev o tveganjih dela na soncu in vročini zelo slaba, opozarja zdravniška stroka. - V Poletni muzejski noči so muzeji in galerije brezplačno odprli svoja vrata. - Še naprej bo sončno in vroče, popoldne in zvečer možne posamezne plohe in nevihte.

Po preložitvi pogovorov med Združenimi državami Amerike in Iranom, ki bi se sicer začeli včeraj v Švici, je ponoči tja odpotoval posebni odposlanec ameriškega predsednika Donalda Trumpa Steve Witkoff. Kdaj bodo predstavniki Washingtona in Teherana sedli za skupno mizo in se skušali dogovoriti o naslednjih korakih za končanje vojne na Bližnjem vzhodu, še ni jasno. Trump kljub temu verjame, da bodo uspešni. Drugi poudarki oddaje: - Vrh Evropske unije minil tudi v znamenju pozivov k pospešitvi izvajanja uredbe o vračanju migrantov. - Gorski reševalci pred začetkom poletne sezone pozivajo k previdnosti in temeljiti pripravi na ture. - V Dolenjskem muzeju v Novem mestu zvečer odprtje razstave o festivalu Rock Otočec.

Svoboda govora, individualizem, potrošništvo kot način življenja in domnevna svoboda, ki s tem pride, tehnološki napredek, filmski način upovedovanja zgodb, kavbojke, hitra hrana, globalna glasbena industrija. Ne da bi omenila državo, sem prepričana, da je večina pomislila na Združene države Amerike. Da je ta globalna velesila vstopila v podzavest in življenje velike večine prebivalcev tega sveta, je posledica večdesetletne sposobnosti prepričevanja z uporabo mehke moči: zaželene cilje v mednarodnih odnosih je dosegla s privlačnostjo in prepričevanjem, predvsem pa brez uporabe prisile ali groženj. Oddajo je pripravila Tina Lamovšek. Sogovorniki:-profesor politologije dr. Tomaž Deželan, predstojnik Katedre za analizo politik in javno upravo ter koordinator doktorskega študija Ameriške študije na Fakulteti za družbene vede Univerze v Ljubljani-izr. prof. dr. Mirt Komel z Oddelka za kulturologijo na Fakulteti za družbene vede Univerze v Ljubljani-prof. dr. Peter Stanković s Katedre za kulturologijo Fakultete za družbene vede Univerze v Ljubljani Foto: Treptower (Pixabay)

Najväčšou výzvou pre každú rodinu je situácia, keď ochorie dieťa. A tie najťažšie chvíle prichádzajú vtedy, keď musí byť hospitalizované v nemocnici. V takých momentoch chceme jediné - byť mu nablízku, držať ho za ruku a dodať mu pocit bezpečia.Aj preto sa dnes budeme v najnovšej časti Pre mamy s Babsy rozprávať o tom, ako sa na Slovensku aj vo svete rozvíja rodinne orientovaná zdravotná starostlivosť. V diskusii Babsy Jagušák privíta dve hostky - prvou je Eva Konečná, výkonná riaditeľka organizácie Ronald McDonald House Slovakia a druhou hostkou je Veronika Silva Maljačková, ktorá si prešla nesmierne náročným obdobím a so svojím synčekom osobne využila služby Ronald McDonald House v zahraničí.V ich spoločnej odbornej diskusii sa dozviete:príbeh Veroniky a jej synčeka, ktorému diagnostikovali zriedkavú anomáliu srdca,čím všetkým si prešla, kým sa jej podarilo dostať syna do Ameriky na dôležitú operáciu, a ako jej v tom pomohol Ronald McDonald House,ako vďaka tejto organizácii môžu zostať rodiny pokope počas hospitalizácie na Slovensku aj v zahraničí,čím si slovenskí rodičia a ich deti prechádzajú počas hospitalizácie,kde a prečo vznikne na Slovensku prvý reálny Ronald McDonald House a koľko ich funguje vo svete,ako sa Veronika cítila v nemocnici v Amerike v porovnaní so slovenskými prístupmi; spomína aj na obdobie, keď musela pri svojom synovi spať na záhradnom lehátku,aké sú pozitívne skúsenosti, ale aj najčastejšie mýty o tom, či by mal byť rodič počas hospitalizácie vítaný pri svojom dieťati,s čím Ronald McDonald House aktuálne pomáha slovenským rodinám a nemocniciam a aké bariéry musia dnes prekonávať,čo rodičom najviac pomáha zvládať náročné chvíle, aby mohli byť oporou svojmu dieťaťu a tiež viac o tom, čo znamená dôležitý pojem „ekosystém pomoci“ - v našom podcaste dnes nájdete naozaj všetko dôležité o rodinne orientovanej zdravotnej starostlivosti u nás i vo svete. Počúvajte s nami podcast Pre mamy s Babsy.

Po več kot štirih letih od ruskega napada na Ukrajino v mirovnih pogajanjih ni opaziti napredka. Združene države Amerike so bolj zaposlene z Iranom in Bližnjim vzhodom. Medtem naj bi Ukrajina počasi vzpostavila ravnotežje na bojišču, z vsakodnevnimi napadi na rusko vojaško in energetsko infrastrukturo pa sprva simbolična škoda postaja vse bolj realna. V tokratnem Studiu ob 17.00 bomo poskusili odgovoriti na vprašanje ali se mir v Ukrajini oddaljuje ali vseeno približuje in kakšno vlogo lahko v tem procesu odigra Evropa. Gostje: dr. Klemen Grošelj, obramboslovec; dr. Denis Mancevič, kolumnist in analitik; dr. Rok Spruk, Ekonomska fakulteta Univerze v Ljubljani; dr. Boštjan Udovič, Fakulteta za družbene vede Univerze v Ljubljani.

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Zdravstvo v ZDA funkcionira kot gospodarska dejavnost. Združene države Amerike za zdravstvo namenijo največ denarja na svetu. Kar 18 odstotkov svojega bruto domačega proizvoda (Slovenija približno 9 odstotkov, Nemčija 12). Kljub temu je bilo leta 2024 brez zdravstvenega zavarovanja v ZDA približno 27 milijonov ljudi, na desetine milijonov drugih pa si je zdravljenje zaradi visokih stroškov le težko privoščilo. Kako deluje sistem, ki premika meje sodobne medicine, hkrati pa številne prebivalce in prebivalke pušča brez osnove in optimalne zdravstvene oskrbe? O ameriškem zdravstvu, njegovih prednostih, pomanjkljivostih in o primerjavi s slovenskim sistemom v Intelekti razmišljajo: diplomirani zdravstvenik in reševalec asist. Andrej Fink (MSHS ZDA, UKC Ljubljana) , zdravstvena ekonomistka prof. dr. Petra Došenović Bonča (Ekonomska fakulteta v Ljubljani), pravnik doc. dr. Luka Mišič (Pravna fakulteta v Ljubljani) in strokovnjak za javno zdravje prof. dr. Tit Albreht (NIJZ). Združene države Amerike letos zaznamuje 250 let od podpisa Deklaracije o neodvisnosti, zato ji namenjamo tokratno in še nekaj naslednjih Intelekt. Foto: Fotografija z ulic New Yorka ZDA je simbolična/ Pixabay

Basketbalový život elitných slovenských reprezentantov prináša diametrálne odlišné príbehy a skúsenosti. Tie sa teraz stretli v najnovšej epizóde podcastu Pod košom, ktorým sprevádza Tomáš Kotlárik. Do štúdia ŠPORT.sk prijala pozvanie dvojica hráčov, ktorí momentálne pôsobia v úplne iných basketbalových vesmíroch.Na jednej strane sedí skúsený svetobežník Mário Ihring, ktorý po angažmánoch v Taliansku, Poľsku či Nemecku momentálne prežíva špecifickú atmosféru v Slovinsku a čelí tvrdej balkánskej náture. Na strane druhej je mladý talent Timotej Malovec, ktorý mieri na prestížnu univerzitu Kansas State a naplno zažíva americký univerzitný systém NCAA, v ktorom sa točia obrovské marketingové peniaze.Balkánske prostredie je známe svojou nekompromisnosťou a obrovským tlakom na výsledky, čo potvrdzuje aj Mário Ihring. Z jeho rozprávania je cítiť, že kultúra v regióne bývalej Juhoslávie neodpúšťa chyby, no ak hráč ukáže charakter a prispôsobí sa, získa si tamojšiu komunitu. O to viac si cení, že rýchlo našiel kľúč, ako si náročných ľudí získať na svoju stranu, pričom rozhodujúcim faktorom bola snaha o domácu komunikáciu.„S manažérom sme mali prvý kontakt po anglicky a hneď ako som mu povedal, že proste ‚pričam‘ (v preklade hovorím, pozn. red.), tak on hneď zmenil. Začal ma brať ako takého domáceho,“ spomína Mário Ihring na moment, ktorý mu ihneď otvoril dvere k rešpektu v novom klube.Úplný protipól k európskemu tlaku a fungovaniu predstavuje život 22-ročného Timoteja Malovca v zámorí. Americký systém sa čoraz viac mení na nekompromisný biznis, a to aj na univerzitnej úrovni vďaka pravidlám NIL, ktoré hráčom umožňujú zarábať na reklamách.Napriek pozlátku, tlaku na budovanie osobnej značky a faktu, že samotné univerzity berú basketbal ako veľkú šou, však mladý Slovák zostáva nohami pevne na zemi a prekvapuje svojím vysoko introvertným prístupom k životu.Namiesto budovania imidžu hviezdy volí radšej absolútne sústredenie. „Ráno sa zobudím, idem na tréning, po tréningu do školy, po škole znova na tréning a potom domáce úlohy, čítam knihy, pozerám filmy,“ opisuje svoj prísny každodenný stereotyp mladý reprezentant, ktorý dokonca funguje bez profilov na sociálnych sieťach.Bohatý rozhovor sa však netočí len okolo klubových povinností v zahraničí. Dvojica otvorene pomenúva aj tvrdú slovenskú realitu a demotiváciu, ktorú prinášajú prázdne domáce tribúny v porovnaní s elektrizujúcou kulisou v Európe či v zámorí.Nádejou na zmenu a akýmsi reštartom diváckeho záujmu má byť blížiaca sa predkvalifikácia na EuroBasket. V rámci nej sa totiž národný tím chystá na výnimočný zápas proti Kosovu na Zimnom štadióne Ondreja Nepelu.Ak vás zaujíma, aké ciele si obaja hráči kladú do budúcnosti, prečo je v Amerike dôležité strážiť si nielen to, čo poviete, ale aj ako to poviete, a akým spôsobom chcú vrátiť slovenský basketbal na svetovú mapu, nenechajte si ujsť mimoriadne úprimnú najnovšiu epizódu podcastu Pod košom na ŠPORT.sk.

Pred 40 leti smo v Sloveniji zabeležili prvi primer AIDS-a, bolezni, ki jo povzroča virus HIV. Bolezen je bila takrat smrtonosna, oseba je umrla hitro, običajno v obdobju od enega do šestih mesecev. Sprva se je HIV razširil med moškimi, ki imajo spolne odnose z moškimi, in intravenoznimi uživalci drog, prvi primeri so bili tudi pri ljudeh, ki so s transfuzijo prejeli okuženo kri. Učinkovita zdravila so prišla šele desetletje pozneje, v veliki meri tudi po zaslugi aktivistk in aktivistov, ki so v Združenih državah Amerike zahtevali informacije o virusu, oblikovali sporočila o tem, kako se zaščititi pred okužbo, hkrati so tudi glasno pozivali k raziskovanju in razvoju zdravil. HIV/AIDS je po svetu podiral tabuje in predsodke, saj je bil za preprečitev širjenja okužbe nujen pogovor o spolnosti in drogah. Ljudem je bilo namreč treba razložiti, kako se virus prenaša. Okužba z virusom HIV danes ni več smrtonosna, saj obstajajo učinkovita zdravila in dobra preventiva, kljub temu pa letno po svetu zaradi AIDS-a umre 600 tisoč ljudi. Več kot 40 milijonov ljudi živi z virusom HIV, polovica v podsaharski Afriki. 30 milijonov okuženih prejema zdravila, 10 milijonov pa ne. Slovenija je država z najnižjim številom okužb v Evropi in v svetu. V tokratni oddaji Intelekta o vsem tem z gosti. To so Miran Šolinc (Škuc), prim. Evita Leskovšek (Nacionalni inštitut za javno zdravje) in Sebastjan Sitar (Legebitra). Gonoreja in sifilis v Evropi Aids po jugoslovansko? : začetni odziv na AIDS v Sloveniji in Jugoslaviji (1984-1987)

Državni zbor je včeraj z 51-imi poslanskimi glasovi predsednika SDS Janeza Janšo izvolil za predsednika vlade. Po njegovih besedah gre za pomemben korak k oblikovanju nove vlade, a morajo potencialni partnerji opraviti še zadnji del usklajevanj o 15-članski ministrski ekipi. V oddaji tudi: - Združene države Amerike zaostrujejo postopke za priseljevanje. - Letošnja Internautica v znamenju rekordnega števila razstavljenih plovil in trajnostnih rešitev. - V Šentvidu pri Stični tradicionalen Tabor slovenskih pevskih zborov z osveženim konceptom.

Na výletnej lodi MV Hondius sa objavilo podozrenie na zriedkavý prenos hantavírusu z človeka na človeka, čo vyvolalo obavy aj množstvo dezinformácií na sociálnych sieťach. Aký nebezpečný je hantavírus v skutočnosti, čo o ňom vieme a prečo odborníci zatiaľ nehovoria o scenári podobnom covidu? Aj o tom diskutovala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou Demagóg.sk Veronikou Frankovskou a virológom Borisom Klempom, vedcom pôsobiacim v SAV a na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského.V úvodnej rubrike Dezinformačný radar Veronika Frankovská upozornila, že pri príležitosti druhého výročia atentátu na premiéra Roberta Fica sa opäť šíria obvinenia, že útočník bol nejakým spôsobom prepojený na stranu Demokrati. Objavujú sa aj autoritatívne formulované tvrdenia, že takéto prepojenie potvrdil súd. „To však nie je pravda. Naopak, rozsudok Špecializovaného trestného súdu aj rozsudok Najvyššieho súdu potvrdili, že Cintula konal sám, a nespomínali žiadne takéto prepojenia na žiadnych iných aktérov,“ uviedla Frankovská.V kontexte hantavírusu Frankovská upozornila, že na sociálnych sieťach sa objavujú tvrdenia, podľa ktorých hantavírus nie je taký nebezpečný a ide o nástroj, aby opäť vznikla svetová pandémia a niekto nás mohol znovu kontrolovať. „Táto obava, že môže opäť vzniknúť nejaká pandémia, je určite pochopiteľná. Čo už však nie je pravdivé, sú ďalšie spôsoby, akými sa to snažia dokazovať – napríklad tvrdenia, že vírus v skutočnosti unikol z laboratória, alebo že už existujú testovacie centrá vo Švajčiarsku na hantavírus,“ povedala Frankovská. Doplnila, že v Európe ani v Amerike nemáme schválené vakcíny na hantavírus ani takéto testovacie centrá.V druhej časti podcastu vedec Boris Klempa vysvetlil, že hantavírusy sú pomerne veľká skupina vírusov, v rámci ktorej rozlišujeme veľa konkrétnych vírusových druhov. Ide podľa neho typicky o vírusy prenášané hlodavcami. Len niektoré z týchto vírusov, ak sa náhodne dostanú do človeka, vedia spôsobiť závažné ľudské ochorenia.„Pravdepodobnosť, že by hantavírus spôsobil pandémiu, je veľmi nízka. Vo všeobecnosti sa hantavírusy považujú za také, že sa vôbec neprenášajú z človeka na človeka. To sa týka všetkých, ktoré sa nachádzajú v Európe a v Ázii. V podstate jediný hantavírus, pri ktorom bolo jednoznačne zdokumentované, že sa môže prenášať z človeka na človeka, je juhoamerický Andes vírus. A to je presne ten, čo sa zhodou nešťastných náhod ocitol práve na tej výletnej lodi,“ vysvetlil Klempa.Podľa Klempu je Andes vírus jediným hantavírusom, pri ktorom dochádza k šíreniu z človeka na človeka. Zdôraznil však, že aj v tomto prípade je šírenie veľmi málo účinné a vyžaduje si pomerne blízky a dlhodobý kontakt. „Riziko, že by došlo k nekontrolovateľnému šíreniu, je vlastne veľmi nízke,“ dodal.Z doteraz zdokumentovaných prípadov, ktoré boli doposiaľ len v Argentíne a Čile, podľa Klempu jednoznačne vyplýva, že najväčším rizikovým faktorom je zdieľanie spoločnej domácnosti alebo spoločného lôžka.

Potem ko so Združene države Amerike januarja uvedle blokado dobave energentov na Kubo, so razmere tam vse bolj kritične. Prebivalstvo je tudi po 20 ur na dan brez električne energije, primanjkuje osnovnih dobrin, zdi se, da je padec komunističnih oblasti, ki so vse od začetka pod nadzorom dinastije Castro, le še vprašanje časa. Več o aktualnem dogajanju na Kubi in ameriško-kubanskih odnosih v tokratnem Studiu ob 17-ih. Gostje: Tone Hočevar, nekdanji dopisnik iz Kube; dr. Štefan Bogdan Šalej, poslovnež; Urša Geršak, Filozofska fakulteta Univerze v Ljubljani.

Srečanja med voditeljema Kitajske in Združenih držav Amerike imajo vedno predznak zgodovinska, tudi zaradi spomina na leto 1972 in obisk Richarda Nixona pri Mao Cetungu, kjer naj bi padla ena od prvih domin, ki je sprožila razpad Sovjetske zveze in vzhodnega bloka. Si bomo najnovejši Trumpov obisk pri Ši Džinpingu zapomnili po Šijevi omembi Tukididove zanke, s katero je Združene države označil za staro, Kitajsko pa za prihajajočo velesilo. Bo Kitajska okrepila svojo vlogo pri iskanju miru na Bližnjem vzhodu? So ZDA pripravljene zmanjšati vojaško podporo Tajvanu? Peking bo še nekaj časa v središču pozornosti svetovne javnosti, saj se tam vrstijo obiski z vsega sveta. Med drugim pričakujejo tudi Vladimirja Putina. O tem in še čem se bomo pogovarjali v tokratnem Studiu ob 17h.

Združene države Amerike bodo v prihodnjih 12 mesecih iz Nemčije umaknile približno 5 tisoč vojakov. Napoved zveni dramatično, a to pomeni le vrnitev na število pred letom 2022, ko je bilo v Nemčiji približno 30 tisoč ameriških vojakov. Berlin odgovarja: odločitev je pričakovana, Evropa mora storiti več za svojo varnost. Drugi poudarki: - Vojaški izdatki zlasti na stari celini poskočili. - Sindikati poudarjajo: morebitna razbremenitev plač za vse, ne le za najbogatejše. - Plezalka Janja Garnbret sezono začela z drugim mestom v kitajskem Kečiau.

Niektoré príbehy nám pripomenú, aké drahé môže byť slovo „nový začiatok“ o ktorý sa v našej najväčšej vysťahovaleckej vlne na prelome 19. a 20. storočia pokúsilo približne 600 000 ľudí. Príbehy vysťahovalectva, sú bolestným svedectvom našej minulosti, ale aj svedectvom o neuveriteľnej sile a húževnatosti. Audiokniha Amerikáni vytvára historicky verný obraz slovenských imigrantov v Pittsburghu na začiatku 20. storočia, približuje, čo všetko museli prisťahovalci obetovať, aby si v Amerike vybojovali dôstojný život – a aby sa v cudzine nestali len anonymnou masou bez hlasu. Ukazuje však, aj čo všetko získali. Zakladali spolky, kostoly, noviny, odbory… Prežili nielen každodennú drinu vo fabrikách, mnohé nástrahy integrácie, ale tiež dokázali, že identita sa nerodí len z pôvodu, ale najmä z vytrvalosti a odvahy postaviť sa za seba – aj keď sú okolnosti proti vám. Píše sa rok 1913 a pittsburghská štvrť South Side sa mení na malé „Nové Slovensko“. Prichádza sem aj mladý Andy, spolu so židovským muzikantom Lolim, ktorému kedysi zachránil život v Osvienčime. Lenže Amerika nie je rozprávka: v oceliarňach Jones & Laughlin vládne tvrdosť, šikana a vydieranie, najmä zo strany írskych predákov, ktorí v prisťahovalcoch vidia jedine lacnú pracovnú silu. Až kým jedna udalosť nespustí lavínu, ktorá mení osudy celej komunity – zrodí sa legenda o slovenskej imigrantskej mafii a robotníckom hrdinovi menom Joe Magarac. Audiokniha: Amerikáni Autor: Tomáš Hudák Interpret: Kamil Mikulčík Dĺžka: 13:59 h Vydavateľstvo: Publixing Audiokniha Amerikáni na webe Publixing (MP3 na stiahnutie) Audiokniha Amerikáni na webe Audiolibrix (MP3 na stiahnutie)

Danes je državni praznik, dan upora proti okupatorju, ki je po osamosvojitvi zamenjal dan osvobodilne fronte slovenskega naroda. Tedaj mu je bil pripisan tudi spomin na celotno narodovo uporništvo 20. stoletja. Sosledje dveh dogodkov, pred natanko 85 leti, ki ju loči le nekaj ur, pa govori pomenu upora zoper nasilje in načrt narodnega izbrisa. Drugi poudarki oddaje: - Na kolegiju predsednika državnega zbora bodo jutri obravnavali predlog sprememb zakona o vladi, ki ga je vložila SDS. - V Združenih državah Amerike še naprej odmeva poskus napada na predsednika Donalda Trumpa in njegove najožje sodelavce. - Pri frančiškanskem samostanu Nova Štifta pri Sodražici se bodo danes že 28-tič zbrali motoristi iz domovine in tujine.

Madžarski volilci so z rekordno udeležbo na včerajšnjih volitvah prepričljivo sporočili premierju Viktorju Orbanu: »Dovolj je!« Opozicijski voditelj Peter Magyar je prepričljiv zmagovalec, saj je stranka Tisza pod njegovim vodstvom dobila več kot dvetretjinsko parlamentarno večino. Orbanov poraz je dobra novica za Evropsko unijo ter slaba za njegove zaveznike, voditelje Združenih držav Amerike, Rusije, Srbije in Izraela. Kakšne spremembe in usmeritve je pričakovati po prelomnih volitvah na Madžarskem, v tokratnem Studiu ob 17-ih. Gostje: Darja Bavdaž Kuret, diplomatka, nekdanja veleposlanica na Madžarskem; dr. Luka Lisjak Gabrijelčič, zgodovinar in politični analitik; dr. Boštjan Udovič, politolog, FDV Univerza v Ljubljani. Avtorica oddaje Sandra Krišelj.

Škorpion na fabričkoj Apriliji položio i test Amerike - slavio u nedelju na stazi koja je nekada bila carstvo Marca Marqueza. Ali, pao, ponovo, u subotu u sprintu, uz spektakularnu pobedu klupskog kolege Jorgea Martina, koji kao da vreba reprizu 2024... Šta dalje za Ducati i Marqueza? Još jedan neuspeh.------------------OMV, ZVANIČNI PARTNER LAP 76 ⛽️Preuzmite OMV MyStation mobilnu aplikaciju, podržite Lap 76 - https://www.omv.co.rs/sr-rs/mystationPretvorite poene u trenutke radosti - svaka kupovina na OMV stanicama vam donosi poene, koje možete pretvoriti u trenutke radosti u prodavnici OMV-a.Pri kupovini goriva, preporučujemo MaxxMotion, za koji ostvarujete i popust!