Podcasts about medzin

Protivládne protesty v Srbsku trvajú už desiaty mesiac a v krajine sa nevyhýbajú ani slovnému spojeniu občianska vojna.To, čo vlani spustila tragédia na železničnej stanici v Novom Sade, prerástlo v konzistentný odpor voči prezidentovi Vučićovi a jeho strane. Dnes sa preto pôjdeme pozrieť priamo do ulíc srbských miest a obcí, kde protesty a zhromaždenia odolávajú veľkej a niekedy aj násilnej snahe o ich potlačenie.Nikola Šuliková Bajánová sa o téme rozpráva s Katarínou Jakubjakovou a Jozefom Jakubčom.Odporúčanie:Viac než sto filmov vrátane množstva slovenských premiér. Výnimočné filmové zážitky priamo v kinách, oslava skvelej kinematografie a dvadsať rokov festivalovej histórie. To všetko sľubuje 20. ročník Medzinárodného filmového festivalu Cinematik, ktorý sa koná od 10. do 15. septembra. Jeho súčasťou budú aj živé nahrávania obľúbených podcastov Dejiny a Vertigo.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠

Slováci v Ćesku: Jánošíkov dukát – 2. časť Medzinárodný festival slovenského folklóru v Rožńove pod Radhoštem, je najväčšie slovenské folklórne podujatie u našich západných susedov; Na 26. ročníku sa okrem slovenských súborov z Česka predstavili aj krajania z Rumunska, Maďarska a Srbska. (rozhovor s Vlastimilom Fabišíkom, vedúcim FS Púčik z Brna, s Jankom Tessenim vedúcim FS Dunajec z Olomouca; členmi cimbalovej hudby Záletníci; členmi slovenského folklórneho súboru Šarvanci z Prahy; Jankou a Jarkom Zetochovcami zo súboru Cerovina z Čerpotoku v Rumunsku, a fokloristami zo súboru Slnečnica z Padiny v Srbsku)

Pri pohľade na súčasnú bezpečnostnú situáciu vo svete, by sa mohlo zdať, že ide o podobnosť čisto náhodnú. Ale zrejme za tým predsa len niečo bude. Uveďme preto jeden citát. „Základom kremeľského neurotického prístupu k svetovým udalostiam je ruský tradičný inštinktívny pocit neistoty.“ Tieto slová Georga Kennana, amerického diplomata, znalca ruských pomerov a popredného člena americkej diplomatickej misie v Sovietskom zväze v kľúčových rokoch 1944 až 1946, sú tak trochu psychologickou diagnostikou. Tá je zároveň súčasťou tzv. Dlhého telegramu, ktorý Kennan adresoval predstaviteľom americkej administratívy. Zahraničná politika Spojených štátov sa krátko po 2. svetovej vojne potácala pri zmätených úvahách o tom, ako utlmiť podozrievavosť niekdajšieho spojenca na východe a kam vlastne ustúpiť, aby bolo možné upokojiť paranoidnú myseľ sovietskeho vodcu Josifa Stalina. Nebol to však len George Kennan, ale aj niekdajší britský vojnový premiér Winston Churchill a mnohí ďalší, ktorí upozorňovali, že reakciou predsa nemôže byť politika ústupkov, ale naopak jedine asertívny a odvážny prístup, ktorý voči vonkajšej hrozbe nasadí rovnako silovú odpoveď. Tieto úvahy získavajú na svojej aktuálnosti i teraz, keď vo vzduchu visí osud Ukrajiny, hrozba jej rozparcelovania a nový ústupok voči tradične agresívnej kremeľskej politike. Pred viac než 75 rokmi sa asertívna odpoveď Západu pretavila do vzniku Severoatlantickej aliancie. A aká je jeho odpoveď dnes? Nebude na škodu pripomenúť si časy, keď Západ dokázal vzdorovať. Prinášame preto staršiu epizódu podcastu Dejiny. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s Petrom Marešom, dlhoročným českým diplomatom, historikom a riaditeľom Medzinárodného vyšehradského fondu. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Zdieľajú si ľudia informácie o vašej značke v súkromných skupinách a vy o tom netušíte? Možno áno – a možno práve preto rastiete! V tejto epizóde sa Anka a Naďa vydávajú do sveta dark social, ktorý nie je ani tak temný, ako neviditeľný. A pritom má obrovský vplyv na značku, predaje aj dôveru zákazníkov. Dark social nie je trend – je to realita. Ak ju pochopíte, môže pracovať pre vás!V podcaste sa dozviete:Ako funguje neverejné zdieľanie obsahu cez chaty, e-maily či skupiny a prečo ho nemerajú štandardné analytiky.Reálne príklady z praxe, kde šírenie v uzavretých komunitách spôsobilo nečakaný nárast dosahu.4 tipy, ako dark social vedome podporiť. Prečo sú emócie, dôvera a charakter značky kľúčové. Bonusový materiál od Levosphere nájdete na našom Herohero.Lístky na 6. ročník Medzinárodného kongresu rodinných firiem, ktorý sa bude konať 18. - 19. 9. 2025 v Hoteli Château Bela, kúpite tu.

Slováci v Ćesku: Jánošíkov dukát – 1. časť Medzinárodný festival slovenského folklóru v Rožńove pod Radhoštem, je najväčšie slovenské folklórne podujatie u našich západných susedov; Na 26. ročníku sa okrem slovenských súborov z Česka predstavili aj krajania z Rumunska, Maďarska a Srbska. V tomto roku v programe dominoval región Orava; (rozhovor s organizátorom podujatia Vlastimilom Fabišíkom; zástupkyńou primátora Rožnova pod Radhoštem Markétou Blinkovou, Jindřichom Ondrušom, generálnym riaditeľom Národného múzea v prírode, ktoré v tomto roku oslavuje 100-té výročie svojho založenia; Jaromírom Slušným, bývalým predsedom Obce Slovákov v ČR; Viktorom Janoštinom, primášom FS Brestová zo Zuberca; Drahomírom Dalošom, výrobcom pastierských hudobných nástrojov; vedúcou destského FS Ondrášek z Brna; vedúcim FS Dunajec z Olomouca; reportáž zo školy tanca; reportáž z mútenia masla;)

Má toľko rokov ako múzeum, ktoré viedol tri desaťročia. Náš dnešný hosť má pri mene rôzne funkcie a prívlastky. Možno najviac ho vystihuje, že je bývalým a najdlhšie slúžiacim riaditeľom Slovenského národného múzea – Múzea Bojnice, ale dnes zistíme, ako to vníma on sám – historik umenia, autor viac ako desiatky odborných publikácií a Medzinárodného festivalu duchov a strašidiel. Aktuálne dôchodca, ktorý na svojom “domovskom” zámku vystavuje svoje maľby. Prečo maľuje na sklo, ako si spomína na takmer polstoročie na Bojnickom zámku, ale aj o svojich výskumoch nám viac povie viac Michalovi Hercegovi.

Povieme si zaujímavosti o ľavákoch, pretože 13. augusta sme si pripomenuli Medzinárodný deň ľavákov. A zaspomíname si aj na skladateľa, klaviristu, herca a komika Jara Filipa, ktorý nás pred 25 rokmi navždy opustil.

12. augusta bol Medzinárodný deň mládeže - teda deň, keď si pripomíname dôležitosť mladých ľudí a ich potenciál pre spoločnosť – okrem predstavenia šikovných a úspešných mladých ľudí si povieme aj o tom, že sa mladí ľudia cítia byť osamelí a nevypočutí a predstavíme projekt na zdieľanie frustrácie, trápenia aj strachov.

Ľubomír Polonec - študent Gymnázia Jura Hronca v BA, kapitán slovenského tímu na Medzinárodnom turnaji mladých fyzikov

Čo je marketingová stratégia a prečo ju firmy často podceňujú? So skúseným stratégom Ondřejom Váchom sme si posvietili na to, ako zo stratégie spraviť silný nástroj, nie len zdrap papiera. Ondřej ako stratég s 20-ročnou praxou otvorene hovorí o najčastejších chybách, cene kvalitnej stratégie, aj o tom, ako mu pri práci pomáha umelá inteligencia. Vysvetlí tiež, prečo je viesť firmu bez stratégie ako jazdiť autom so zaviazanými očami – a kto vám ich môže rozviazať.V epizóde sa dozviete aj: Čo všetko by mala kvalitná marketingová stratégia obsahovať a prečo sa nezmestí na jednu A4 alebo do jednej vety.Aké chyby robia agentúry pri tvorbe stratégií a ako sa im klient môže vyhnúť.Kedy a ako má zmysel využívať AI nástroje (napr. ChatGPT, Perplexity) pri tvorbe stratégie.Ako efektívne rozdeliť rozpočet medzi brand a performance marketing.Bonusový materiál od Levosphere nájdete na našom Herohero. Lístky na 6. ročník Medzinárodného kongresu rodinných firiem, ktorý sa bude konať 18. - 19. 9. 2025 v Hoteli Château Bela, kúpite tu. MARKETINGOVÁ STRATEGIE: Od chaosu k výsledkůmCo je marketingová strategie a proč ji firmy často podceňují? Se zkušeným stratégem Ondřejem Váchem jsme si posvítili na to, jak ze strategie udělat silný nástroj, ne jen cár papíru. Ondřej jako stratég s 20-letou praxí otevřeně hovoří o nejčastějších chybách, ceně kvalitní strategie, i o tom, jak mu při práci pomáhá umělá inteligence. Vysvětlí také, proč je vést firmu bez strategie, jak jezdit autem se zavázanýma očima – a kdo vám je může rozvázat.V epizodě se dozvíte také:Co všechno by měla kvalitní marketingová strategie obsahovat a proč se nevejde na jednu A4 nebo do jedné věty.Jaké chyby dělají agentury při tvorbě strategií a jak se jim klient může vyhnout.Kdy a jak má smysl využívat AI nástroje (např. ChatGPT, Perplexity) při tvorbě strategie.Jak efektivně rozdělit rozpočet mezi brand a performance marketing.Bonusový materiál od Levosphere naleznete na našem Herohero.Lístky na 6. ročník Mezinárodního kongresu rodinných firem, který se bude konat 18. - 19. 9. 2025 v Hotelu Château Bela, koupíte zde.

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Rebrand 30-ročnej firmy na značku budúcnosti. Marketingová riaditeľka Gabriela Trpišová z firmy KROS sa delí o odvážnu cestu transformácie, ktorú firma prešla – od rozhodnutia nájsť externého partnera, prvotnej konzultácie s Levosphere, cez strategický rebranding až po uvedenie na trh. Rozprávame sa o tom, ako zvládnuť zmenu mindsetu vo firme s 30-ročnou tradíciou, čo znamená budovať značku, ktorá zjednocuje segmenty, a prečo sa pri strategických zmenách netreba spoliehať iba na interné know-how. Vypočujte si príbeh o odvahe, spolupráci a vízii, ktorá dáva zmysel.Dozviete sa tiež:Ako „krása napredovania“ spája rôzne segmenty.Prečo rebrand nie je len o novom logu.Aké výzvy prináša zjednocovanie firemnej identity a implementácia stratégie.Ako strategické rozhodnutia ovplyvňujú rast aj vnútri tímu.Bonusový materiál od Levosphere nájdete na našom Herohero. Lístky na 6. ročník Medzinárodného kongresu rodinných firiem, ktorý sa bude konať 18. - 19. 9. 2025 v Hoteli Château Bela, kúpite tu. 

1. Vo svete si robíme hanbu za hanbou 2. V Nemocnici sv. Michala to smrdí

Spolupracovník Postoja Michal Novota a redaktor Lukáš Krivošík rozoberajú udalosti posledných dní a týždňov okolo vesmíru, astronómie a kozmonautiky. Dnes sa porozprávajú o novom planetáriu v Prahe. Naproti tomu Bratislava, hlavné mesto Slovenska, stále nemá žiadne Koncom júna boli zverejnené prvé obrázky z nového teleskopu, či presnejšie systému sústavného snímania oblohy, Vera C. Rubin Observatory v Čile. Michal Novota vysvetlí, prečo toto nové observatórium pravdepodobne zmení astronómiu. Poľský a maďarský astronaut spoločne leteli na Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS) v rámci komerčnej misie Axiom 4. Môžeme rátať v budúcnosti aj so Slovákom na podobnej misii? Spoločnosti SpaceX opäť vybuchla raketa. Avšak opakovane použiteľnú raketu úspešne otestovala spoločnosť Honda. Úspešný cubesat GRBAlpha so slovenskou účasťou zanikol v horných vrstvách atmosféry. Skúmal nebezpečné gama záblesky v hlbinách vesmíru, ktoré by mohli vymazať život na Zemi. Náš prehľad zakončíme prípravou na pristátie človeka na Mesiaci: Blue Moon Lander v NBL a ako bude vyzerať mesačná krajina.

Zmena ako príležitosť, ale pozor - mať skvelý nápad často nestačí. Anka s Naďou sa pozrú na to, prečo niektoré inovácie zlyhajú aj napriek veľkým očakávaniam a finančnej podpore. Vysvetlia, čo odlišuje úspešné inovácie od zabudnutých. Do ktorej kategórie patria Coca-Cola Bläk, Netflix, Nokia, Nike či Uber? Vypočujte si epizódu nabitú tipmi, ako inovácie uchopiť tak, aby vášmu biznisu priniesli nielen radosť, ale aj zisk. Začnite premýšľať o inováciách ako o súčasti stratégie, nie jej náhrade.V epizóde sa tiež dozviete: Ako pripraviť trh na novinku a čo sa stane, keď to neurobíte.Prečo je dôležité testovať, zrozumiteľne komunikovať a nestavať všetko na jednej vlne (napr. longevity trend). Ako inovácie fungujú nielen na úrovni produktu, ale aj služby, ceny či komunikácie. S akou rebéliou prišlo tento rok Levosphere na trh a ako sa aj vy môžete stať hrdinom svojho biznisu.Bonusový materiál od Levosphere nájdete na našom Herohero. Lístky na 6. ročník Medzinárodného kongresu rodinných firiem, ktorý sa bude konať 18. - 19. 9. 2025 v Hoteli Château Bela, kúpite tu.

Medzinárodná porota vybrala nominácie na ceny CE ZA AR pri obhliadkach po celom Slovensku. Spolu s ňou strávil päť dní na cestách za stavbami aj Patrik Garaj. V rozhovore s Pavlom Hubinákom približuje ako to pri obhliadkach vyzerá, aj ako vnímajú najlepšiu novú slovenskú architektúru zahraniční experti a ponúka aj knižné a hudobné tipy.

Záznam z diskusie so zástupcami diplomatických misií na Fóre o integrácii. Tisíce ukrajinských detí boli deportované alebo násilne presídlené do Ruska. Medzinárodná koalícia pre návrat ukrajinských detí sa usiluje o ich návrat domov. Zatiaľ čo väčšina členských štátov Európskej únie je súčasťou tejto skupiny, Slovensko v rámci koalície plní funkciu pozorovateľa. Prečo sú tieto praktiky podľa medzinárodného práva považované za vojnové zločiny? Ako môžu štáty pomôcť s návratom deportovaných detí? Vypočujte si záznam diskusie z Fóra o integrácii, ktoré zorganizovala Liga za ľudské práva. Hostky diskusie odpovedali v anglickom alebo českom jazyku. Fórum o integrácii 2025 finančne podporilo Britské veľvyslanectvo na Slovensku a Nadácia Friedrich-Ebert-Stiftung. Hostky diskusie: • Karen E. Mollica, veľvyslankyňa Kanady na Slovensku • Natalia Nykyforak, zástupkyňa vedúceho misie Veľvyslanectva Ukrajiny • Veronika Víchová, právnička Kancelárie verejného ochrancu práv ČR a Nadácie Emile Foundation Moderuje: • Miroslava Mittelmannová, programová riaditeľka Ligy za ľudské práva čo je to „Migračný kompas“? Podcast z dielne Ligy za ľudské práva, občianskeho združenia, ktoré už 20 rokov podporuje utečencov a iných cudzincov žijúcich na Slovensku. čo je cieľom podcastu? Podcast Ligy za ľudské práva Migračný kompas sa venuje témam ľudských práv, migrácie, integrácie cudzincov a azylu. Jeho cieľom je priblížiť tieto témy odborne aj ľudsky, priniesť osobné príbehy a priame výpovede ľudí, ktorí sú v migračnej situácii, alebo odborníkov a odborníčok, ktorí sa téme venujú profesionálne.

Hosť: profesor Ján Svák (ústavný právnik, autor knihy „Medzinárodnoprávna ochrana osôb so zdravotným postihnutím“). | Reportážna nahrávka z výstavy v NR SR: Ľudské práva očami ľudí so zdravotným postihnutím. | Aj právo na frajerku je ľudské právo! Zdravotne znevýhodnení túžia po láske, nežnostiach a sexe takisto ako všetci ostatní. V ústavoch však majú len málo priestoru na intimitu. Aj takéto prípady riešili viaceré európske súdy - niektoré z podnetov sa dostali až na Európsky súd pre ľudské práva. Hovoriť o nich budeme s ústavným právnikom, autorom knihy „Medzinárodnoprávna ochrana osôb so zdravotným postihnutím“ - v tejto epizóde Kontaktov s Petrou Strižkovou. | Porušovanie ľudských práv zdravotne znevýhodnených. | Moderuje: Petra Strižková; | Kontakty pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. V premiére v pondelok až štvrtok po 20. hodine v Rádiu Slovensko.

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Noc z trinásteho na štrnásteho júna spred týždňa – Izrael širokospektrálnym, no zároveň „chirurgickým“ útokom napadol iránske jadrové zariadenia, zneškodnil generalitu a zabil mozgy jadrového programu. Vážne poškodil iránske radary a raketové základne. Teherán odvtedy posiela jeho smerom rakety a drony, najnovšie dokonca na nemocnicu. A ak americký prezident Trump volá po „nepodmienečnej kapitulácii“, najvyšší iránsky vodca Ali Khamenei reaguje tým – „nevzdáme sa nikdy“. A ak by sa Amerika do vojny zapojila, vystríha ju pred „nenapraviteľnými škodami“.Napriek tomu sú tu informácie, že Donald Trump už odobril americký útok na Irán, no vyčkáva na kroky Teheránu. Či sa vzdá ďalšieho obohacovania uránu a svojho jadrového programu. Podľa Izraela bol v kritickom štádiu, keď sa mohol preklopiť do štádia, ktoré by ho priviedlo k jadrovej bombe. Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu však tvrdí, že nemá dôkazy o „systematickom úsilí Iránu vyvíjať jadrovú zbraň“.Ako je to s jadrovým programom Teheránu? A čo by znamenalo zapojenie Spojených štátov do tohto konfliktu? Téma pre Tomáša Nagya, experta na jadrové doktríny a obranného analytika Globscecu.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Noc z trinásteho na štrnásteho júna spred týždňa – Izrael širokospektrálnym, no zároveň „chirurgickým“ útokom napadol iránske jadrové zariadenia, zneškodnil generalitu a zabil mozgy jadrového programu. Vážne poškodil iránske radary a raketové základne. Teherán odvtedy posiela jeho smerom rakety a drony, najnovšie dokonca na nemocnicu. A ak americký prezident Trump volá po „nepodmienečnej kapitulácii“, najvyšší iránsky vodca Ali Khamenei reaguje tým – „nevzdáme sa nikdy“. A ak by sa Amerika do vojny zapojila, vystríha ju pred „nenapraviteľnými škodami“.Napriek tomu sú tu informácie, že Donald Trump už odobril americký útok na Irán, no vyčkáva na kroky Teheránu. Či sa vzdá ďalšieho obohacovania uránu a svojho jadrového programu. Podľa Izraela bol v kritickom štádiu, keď sa mohol preklopiť do štádia, ktoré by ho priviedlo k jadrovej bombe. Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu však tvrdí, že nemá dôkazy o „systematickom úsilí Iránu vyvíjať jadrovú zbraň“.Ako je to s jadrovým programom Teheránu? A čo by znamenalo zapojenie Spojených štátov do tohto konfliktu? Téma pre Tomáša Nagya, experta na jadrové doktríny a obranného analytika Globscecu.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Len jeden deň pred „dňom D“ prišli medzi nás organizátori jubilujúceho Medzinárodného folklórneho festivalu MYJAVA 2025. Začne sa totiž 65. Ročník, ktorý bude najmä o návratoch ku koreňom. Myjavský sviatok folklóru ponúkne divákom počas piatich dní viac ako 40 zaujímavých programov určených pre návštevníkov všetkých vekových kategórii. S hosťami Rádia Regina sa zhováral Juraj Turis.

Jaroslav Baran, animátor, režisér, pedagóg - o Medzinárodnom festivale animovaných filmov stredných škôl – ANIMOFES

Organizátor Pohody Michal Kaščák minulý rok zažil veľmi náročný priebeh festivalu, prišla však obrovská vlna solidarity vrátane zbierky a finančnej pomoci, z ktorej bol najprv v rozpakoch. V podcaste hovoril o tom, prečo sa rozhodol vycestovať na Ukrajinu a čo stojí za iniciatívou Slovenské srdce. Na záver prezradil, aké zmeny prinesie nový ročník Pohody a na čo sa môžu návštevníci najviac tešiť.V Mimóze s Michalom Kaščákom sa (ne)dozviete:1:38 – čo si pamätá z branných cvičení;4:30 – ako trávil čas v poslednom období;6:52 – či cíti pokles záujmu o kultúrne akcie;9:50 – ako zvládol minuloročný ťažký priebeh festivalu Pohoda;11:10 – prečo bol v rozpakoch zo zbierky pre Pohodu;13:50 – či sa dá predísť podobným situáciám, aké sa udiali na minulom ročníku;15:30 – akým spôsobom tento rok sprísnia pravidlá na festivale;18:15 – či je vyznávačom alternatívnej medicíny;21:50 – čo hovorí o iniciatíve Slovenské srdce;28:10 – čo si myslí o prítomnosti bazénov na Pohode;39:05 – čo nás tento rok na festivale čaká;41:50 – či sa už teší na aktuálny ročník Pohody;43:45 – aký odkaz má pre divákov.

Pri príležitosti nedávneho Medzinárodného dňa detí vám predstavíme zaujímavý medzinárodný projekt Fast Heroes, ktorý vzdeláva deti aj stredoškolákov o príznakoch cievnej mozgovej príhody a učí ich včas zavolať prvú pomoc a pripomenieme si dôležitosť starostlivosti o životné prostredie. 5. júna má totiž svoj Svetový deň.

Jediné podujatie svojho druhu na Slovensku – aj tak by sme mohli predstaviť Medzinárodný festival Dni starej hudby, ktorý sa začína už v piatok a opäť ponúkne zaujímavé premiéry, vrátane diel viažucich sa k dejinám hudby na území dnešného Slovenska. Do nášho štúdia s pozvánkou pre všetkých milovníkov starej hudby zavítali riaditeľ Hudobného centra Igor Valentovič a Peter Zajíček, ktorý je zakladateľom spomínaného festivalu a umeleckým vedúcim súboru Musica Aeterna. Rozprávala sa s nimi Hana Rapantová.

Dnes bolo u nás veselo. Prišli medzi nás dievčatá z folklórneho súboru Vienok a spolu s nimi riaditeľka Medzinárodného festivalu detských folklórnych súborov Barbora Krištofíková. Majú pre vás pozvánku na stretnutie mladých folkloristov. S Jurajom Turisom sa porozprávali spoločne o tom, čím je pre nich folkór zaujímavý, kam vďaka nemu cestovali a čo zažili a čo môžete zažiť v hlavnom meste a jeho okolí už počas najbližšieho víkendu.

Ako sa z malej slovenskej firmy stane globálny hráč v SEO, ktorý si programuje vlastné nástroje a rankuje na tisíce kľúčových slov vo viac než 25 jazykoch? V rozhovore s Viktorom Zemanom, zakladateľom Quality Unit (LiveAgent, Post Affiliate Pro), sa ponoríme hlboko do sveta technického aj obsahového SEO, automatizácie, linkbuildingu a aj pádov, z ktorých sa dá veľa naučiť. Viac nám povedal Viktor Zeman, CEO Quality Unit - LiveAgent.https://www.ecommercebridge.sk/SEO-vo-vysoko-konkurencnom-prostredi00:00 Úvod02:28 Prečo sa riaditeľ veľkej firmy sám venuje SEO? 03:47 Čo zmenili v roku 2019, že sa im zrazu začalo tak dariť? 08:50 Dá sa to vo veľkom vyriešiť, aj keď človek nie je programátor? 11:28 Kde zistiť, čo všetko treba spraviť pre maximalizáciu SEO? 16:39 Prečo zrazu v jednom momente tak spadli? 25:51 Akú veľkú časť prekladá AI a akú človek? 29:06 Koľko % transakčných kľúčových slov sa týkal už zmienený pád? 33:10 Ako pristupovali k externému linkbuildingu? 44:13 ZáverEcommerce Bridge SK: https://www.ecommercebridge.sk/Ecommerce Bridge CZ: https://www.ecommercebridge.cz/Sledujte nás na sociálnych sieťach ⬇️LinkedIn:SK https://www.linkedin.com/company/ecommerce-bridge-slovensko/CZ https://www.linkedin.com/company/ecommerce-bridge-cesko/Facebook:SK https://www.facebook.com/ecommercebridgeslovenskoCZ https://www.facebook.com/EcommerceBridgeCeskoTwitter:SK https://twitter.com/ecommbridgeskCZ https://twitter.com/ecommbridgecz

Medzinárodný deň rodiny - situácia jednorodičovských rodín na Slovensku. Súťaž „Mysteriózne Slovensko“ – štvrté kolo o bratislavskej Kačacej fontáne a o sochárovi ktorý ju vytvoril. Dni ukrajinského filmu

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Rašiho strieda Migaľ, Michala Kaliňáka Radomír Šalitroš. Vláda Roberta Fica uskutočnila rošády, ktoré však možno prinesú vznik úplne novej strany. Tým sa už, napokon, Migaľovci ani netaja. Koalícia v utorok pri voľbe predsedu Národnej rady ukáže, koľko verných hlasov nazbierala. Na ministra čaká slabé čerpanie eurofondov a vzhľadom na skúsenosti aj vysoké očakávania. Nastal už definitívne mier v koalícii alebo naopak - nová éra konfliktov?V podcaste Dobré ráno odpovie moderátorke Jane Krescanko Dibákovej kolega z domácej redakcie Michal Katuška.Zdroj zvukov: YouTube/SMER-SD, SMEOdporúčanie:Dnes mám pre vás odporúčania hneď dve. V uliciach po celom Slovensku stretnete v dnešný Medzinárodný deň jednorodičov viac ako 2200 študentov a študentiek so žltými pokladničkami. Sú to dobrovoľníci a dobrovoľníčky, ktorí sa zapojili do už 26. ročníka verejnej pokladničkovej zbierky Hodina deťom. Výťažok zo zbierky použije Nadácia pre deti Slovenska, ktorá zbierku organizuje, opäť na pomoc jednorodičovským rodinám v núdzi.A to druhé odporúčanie je pozvánkou na moju diskusiu, teda verejnú nahrávku Arény s Janou Krescanko Dibákovou. Rozprávať sa budeme o tom, či opozícia dokáže priniesť alternatívu a dohodnúť sa na zmenách, ktoré vrátia krajinu k západným hodnotám. Prídu Michal Šimečka, Branislav Gröhling a František Mikloško. Príďte aj vy - v utorok 25.marca o 19.00 hod. do bratislavského Kácečka. Vstupenky na diskusiu si môžete kúpiť tu.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

Fleret, kord, šabľa. Tri podoby toho, čo sa nám laikom a nezasväteným zlieva v šerme. A hoci šlo pôvodne o zbrane, dnes sú najmä nástrojmi na majstrovské športové zvládnutie. A ak boli v minulosti výsadou šľachticov, v súčasnosti sú aj cestou k dosahovaniu šľachetnosti. Lebo podriadiť si ich nejde bez cviku a výdrže, k čomu sa musí pripojiť inteligencia a taktické myslenie. Napriek tomu – či aj preto šerm u nás nikdy nebol športom s prívlastkom masový?Masy však ovplyvniť môže – a síce cez ľudí, ktorí sú nositeľmi jeho hodnôt. Ak bol kde pri jeho slovenských počiatkoch ikonický humanista, pedagóg a športovec Ferdinand Martinengo, jeho štafetu nesie čerstvá športová osobnosť roka Július Králik, ktorý má svoje miesto aj v Sieni slávy Medzinárodnej šermiarskej federácie. Ako môže šerm a šport všeobecne prispieť prispieť k spokojnosti jednej rozdelenej či napätej spoločnosti? „Šľachetnosť z pohľadu fair play – na toto je v šerme veľký dôraz. Až natoľko, že pravidlá regulujú situácie, keby sa niekto nesprával dostatočne slušne. Pravidlá ho napomínajú a rozhodca má povinnosť dosiahnuť, aby sa človek takto nesprával“, opisuje Július Králik. „Je to šport, v ktorom je prítomný silný etický rozmer a správanie na úrovni. Sme vedení k slušnosti“, dodáva. Čerstvá športová osobnosť roka Július Králik hovorí, že šport je najkomplexnejším spomedzi športov. „Silno je zastúpená fyzická príprava, no nemenej aj mentálna“, vysvetľuje jedinečnosť šermu. Za silnú stránku tohto športu považuje fakt, že šermiarov vedie k samostatnosti. „Súperom je vždy živý človek, musíte vedieť čítať jeho zámery, robiť extrémne rýchle rozhodnutia“, ilustruje. To všetko sú podľa dlhoročného trénera predpoklady, ktoré potom zo šermiarov robia veľmi dobre pripravené osobnosti. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Fleret, kord, šabľa. Tri podoby toho, čo sa nám laikom a nezasväteným zlieva v šerme. A hoci šlo pôvodne o zbrane, dnes sú najmä nástrojmi na majstrovské športové zvládnutie. A ak boli v minulosti výsadou šľachticov, v súčasnosti sú aj cestou k dosahovaniu šľachetnosti. Lebo podriadiť si ich nejde bez cviku a výdrže, k čomu sa musí pripojiť inteligencia a taktické myslenie. Napriek tomu – či aj preto šerm u nás nikdy nebol športom s prívlastkom masový?Masy však ovplyvniť môže – a síce cez ľudí, ktorí sú nositeľmi jeho hodnôt. Ak bol kde pri jeho slovenských počiatkoch ikonický humanista, pedagóg a športovec Ferdinand Martinengo, jeho štafetu nesie čerstvá športová osobnosť roka Július Králik, ktorý má svoje miesto aj v Sieni slávy Medzinárodnej šermiarskej federácie. Ako môže šerm a šport všeobecne prispieť prispieť k spokojnosti jednej rozdelenej či napätej spoločnosti? „Šľachetnosť z pohľadu fair play – na toto je v šerme veľký dôraz. Až natoľko, že pravidlá regulujú situácie, keby sa niekto nesprával dostatočne slušne. Pravidlá ho napomínajú a rozhodca má povinnosť dosiahnuť, aby sa človek takto nesprával“, opisuje Július Králik. „Je to šport, v ktorom je prítomný silný etický rozmer a správanie na úrovni. Sme vedení k slušnosti“, dodáva. Čerstvá športová osobnosť roka Július Králik hovorí, že šport je najkomplexnejším spomedzi športov. „Silno je zastúpená fyzická príprava, no nemenej aj mentálna“, vysvetľuje jedinečnosť šermu. Za silnú stránku tohto športu považuje fakt, že šermiarov vedie k samostatnosti. „Súperom je vždy živý človek, musíte vedieť čítať jeho zámery, robiť extrémne rýchle rozhodnutia“, ilustruje. To všetko sú podľa dlhoročného trénera predpoklady, ktoré potom zo šermiarov robia veľmi dobre pripravené osobnosti. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Brusel hostí 27 európskych lídrov a píše históriu. Európa sa po ráznych krokoch Donalda Trumpa mení, stavia sa na vlastné nohy a tvorí spoločnú obrannú politiku. Slovensko však zastupuje predseda vlády, ktorý torpéduje druhú tému – pomoc Ukrajine a pre stále neobnovený tranzit plynu kladie nohu do dverí.Rokovanie výboru pre európske záležitosti, na ktoré predseda vlády dorazil krátko pred odletom, ukazuje autoritársky prístup a pripomína spôsoby Vladimíra Mečiara. Ostrý komentár bývalého veľvyslanca Petra Weissa sa týka vyčlenenej jedinej hodiny pre členov výboru, hoci samotný premiér sa pochválil, že krátko predtým hodinu a pol športoval.Výbor odhalil aj to, že premiér budúci týždeň nemá vôľu rokovať o ochrannom jadrovom dáždniku ponúkanom francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom.V podcaste Dobré ráno sa Jana Krescanko Dibáková opýtala Petra Weissa aj na kontroverzné výroky šéfa premiérových poradcov o Rusku, z ktorého by bol vraj po páde Ukrajiny spoľahlivý sused.Zdroje zvukov: SME, NBC, InterezOdporúčanie:Dnešné odporúčanie sa týka soboty, máme totiž Medzinárodný deň žien. Skúste trochu oprášiť zabudnuté džentlmenstvo. Pridržať dvere, byť o málo slušnejší a pripraviť žene kávu. Mám 42 a kedysi dávno mne ako malej a mojej mame nebohý dedko nosieval snežienky. To sa dnes už síce nesmie, ale pekné a milé gestá si vaše ženy, dievčatá, baby či lásky budú pamätať možno navždy.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

Stavebný sektor sa mení pod vplyvom nových technológií, legislatívnych požiadaviek a tlaku na udržateľnosť Spoločnosť Kami Profit pôsobí na trhu už viac ako 20 rokov a v portfóliu má rôzne projekty od rekonštrukcie čerpacích staníc, cez výstavbu nákupných centier a bytových domov. Jej cieľom je dlhodobá stabilita a expanzia. „Firma je ako dieťa a bol by som rád, ak by prežila svojich zakladateľov. Inšpirujú ma historické spoločnosti západnej Európy, ktoré existujú celé desaťročia. Radi by sme ďalej pôsobili nielen lokálne, ale medzinárodne,“ hovorí majiteľ a konateľ spoločnosti Kami Profit Milín Kaňuščák. Prispôsobujú sa digitalizácii, rozširujú aktivity na zahraničné trhy a hľadajú riešenia, ako zostať konkurencieschopní v meniacom sa prostredí. „Stavebníctvo sa vyvíja, čím ďalej bude viac inteligentných budov prepojených na rôzne aplikácie. Pri materiáloch smerujeme k obnoviteľným zdrojom,“ dodáva M. Kaňuščák. „Otvorili sme pobočky aj v Spojených štátoch. A hoci aj tam naštartovali témy ako ESG a udržateľnosť, pravidlá sú tam často omnoho jednoduchšie a prijateľnejšie v porovnaní s Európskou úniou,“ konštatuje. Ako zaujímavú výzvu vníma projekt výstavby olomouckého mrakodrapu, na ktorom spolupracujú s renomovanou architektkou Evou Jiřičnou. „Je to známa architektka, ktorá pôsobí v Londýne. Celý svoj profesionálny život pôsobím v stavebníctve, a je až neuveriteľné, aký má konštruktívny prístup ku každej problematike. Je to veľmi inšpiratívne,“ hovorí majiteľ spoločnosti Kami Profit. Ako sa pozerá na nový stavebný zákon? Aké špecifiká prináša realizácia verejnej zákazky, ako je rekonštrukcia objektu Úradu vlády? V čom sa odlišuje slovenské a české prostredie v oblasti stavebníctva? Odpovede aj na ďalšie otázky nájdete vo videorozhovore: https://www.trend.sk/biznis/mrakodrapu-olomouci-expanziu-usa-slovenska-firma-razi-cestu-medzinarodne-trhy?itm_brand=trend&itm_template=listing&itm_modul=articles-rubric-list&itm_position=1

Neistote sa po amerických prezidentských voľbách nevyhla ani vesmírna agentúrna NASA. Vo februári sa na poslednú chvíľu vyhla plánu znížiť počet zamestnancov o desať percent a generácia mladých vedcov stále nevie, či nedostane zo dňa na deň výpoveď. Elon Musk, ktorý má zoštíhlenie štátnej správy na starosti, dnes hovorí o predčasnom ukončení prevádzky Medzinárodnej vesmírnej stanice ISS, uráža bývalých astronautov, no zároveň tvrdí, že čochvíľa budeme lietať na Mars. „Už v roku 2016 som na konferencii počula Muskove sľuby o tom, že na Mars pôjdeme myslím v roku 2024. Ako vedcom nám bolo jasné, že to nie je realistická vízia,“ hovorí astrobiologička Michaela Musilová, ktorá s NASA roky spolupracuje a pre agentúru viedla niekoľko simulovaných marťanských a mesačných misií.

„Určite sme dospeli do momentu, keď si i Rusko začína pomaly no iste uvedomovať, že táto situácia nikam nepovedie“, hovorí Pavel Havlíček z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky. Od začiatku Putinovej agresie voči nezávislej Ukrajine ubehli tri roky. 1096 dní a takmer milión obetí a zranených z oboch strán, bez civilných obetí; miesta ako Irpiň či Buča so stopami po masovej likvidácii civilov, so stopami po mučení či po zverstvách znásilňovania. Milióny Ukrajincov na úteku. Mestá zrovnané so zemou. Na druhej strane vlna medzinárodnej solidarity s napadnutou krajinou a odsúdenie agresie. Najnovšie však aj otáčanie diskurzu – keď Donald Trump robí z prezidenta Zelenského „diktátora“ bez podpory a z Ukrajiny kritizovanú krajinu, ktorá ten konflikt „nemala začať“. A z Vladimíra Putina sa stáva partner pre mierové rokovania, pričom Volodymyr Zelenskyj sa o svoje miesto pri stole musí domáhať a rovnako jeho európski spojenci. Aké sú vyhliadky riešenia pre tento konflikt, ktorý zamestnáva svet? Téma pre Pavla Havlíčka, experta na oblasť z pražskej Medzinárodnej asociácie pre medzinárodné otázky. „Zatiaľ nie sme svedkami skutočných rokovaní o povahe mieru na Ukrajine. Sme v určitej prípravnej fáze, v ktorej osobitne Spojené štáty zisťujú, či je ruská strana vôbec ochotná sadnúť si k rokovaciemu stolu a za akých podmienok“, hovorí analytik Havlíček. „Určite sme dospeli do momentu, keď si i Rusko začína pomaly no iste uvedomovať, že táto situácia nikam nepovedie“, dopĺňa. Špecifikuje to možnými ďalšími územnými ziskami či rozložením politickej kontroly v Kyjeve. „Mám nádej, že z „krívajúceho muža“ Európy sa Nemecko stane lídrom, ktorého potrebujeme“ – Pavel Havlíček takto reaguje na novú realitu v Nemecku po nedeľňajších voľbách. Vyhrala v nej koalícia CDU/CSU na čele s Friedrichom Mertzom. Merzt bol práve tým, kto bol ochotný poskytnúť Ukrajine aj nemecké systémy Taurus, proti čomu sa radikálne staval doterajší kancelár Olaf Scholz, ktorýho líderstvo je po týchto voľbách minulosťou. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Určite sme dospeli do momentu, keď si i Rusko začína pomaly no iste uvedomovať, že táto situácia nikam nepovedie“, hovorí Pavel Havlíček z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky. Od začiatku Putinovej agresie voči nezávislej Ukrajine ubehli tri roky. 1096 dní a takmer milión obetí a zranených z oboch strán, bez civilných obetí; miesta ako Irpiň či Buča so stopami po masovej likvidácii civilov, so stopami po mučení či po zverstvách znásilňovania. Milióny Ukrajincov na úteku. Mestá zrovnané so zemou. Na druhej strane vlna medzinárodnej solidarity s napadnutou krajinou a odsúdenie agresie. Najnovšie však aj otáčanie diskurzu – keď Donald Trump robí z prezidenta Zelenského „diktátora“ bez podpory a z Ukrajiny kritizovanú krajinu, ktorá ten konflikt „nemala začať“. A z Vladimíra Putina sa stáva partner pre mierové rokovania, pričom Volodymyr Zelenskyj sa o svoje miesto pri stole musí domáhať a rovnako jeho európski spojenci. Aké sú vyhliadky riešenia pre tento konflikt, ktorý zamestnáva svet? Téma pre Pavla Havlíčka, experta na oblasť z pražskej Medzinárodnej asociácie pre medzinárodné otázky. „Zatiaľ nie sme svedkami skutočných rokovaní o povahe mieru na Ukrajine. Sme v určitej prípravnej fáze, v ktorej osobitne Spojené štáty zisťujú, či je ruská strana vôbec ochotná sadnúť si k rokovaciemu stolu a za akých podmienok“, hovorí analytik Havlíček. „Určite sme dospeli do momentu, keď si i Rusko začína pomaly no iste uvedomovať, že táto situácia nikam nepovedie“, dopĺňa. Špecifikuje to možnými ďalšími územnými ziskami či rozložením politickej kontroly v Kyjeve. „Mám nádej, že z „krívajúceho muža“ Európy sa Nemecko stane lídrom, ktorého potrebujeme“ – Pavel Havlíček takto reaguje na novú realitu v Nemecku po nedeľňajších voľbách. Vyhrala v nej koalícia CDU/CSU na čele s Friedrichom Mertzom. Merzt bol práve tým, kto bol ochotný poskytnúť Ukrajine aj nemecké systémy Taurus, proti čomu sa radikálne staval doterajší kancelár Olaf Scholz, ktorýho líderstvo je po týchto voľbách minulosťou. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Dnes počúvame a hovoríme o ceste Roberta Fica a jeho poslancov do Moskvy viac, ako o ekonomických dopadoch konsolidácie“, hovorí Miroslav Wlachovský, bývalý šéf diplomacie. „Cena za to je však nesmierne vysoká, pretože tak ako Robert Fico poškodil renomé krajiny, to je nevídané“, dopĺňa. V Moskve najprv Robert Fico, potom Andrej Danko a Tibor Gašpar. Po návrate hovoria najprv len o plyne a mieri, v druhej vlne však už aj o „otváraní dvierok“ pre možný výstup krajiny z Európskej únie a Nato. „Chápem, že sa mu koalícia rozpadá. Chápem, že im to nefunguje. A chápem aj to, že za rok a pol vládnutia až tak veľa toho nedosiahli okrem toho, že si zabezpečili beztrestnosť“, hovorí Wlachovský. „Konsolidačný balíček, ktorý nás gniavi, nemá žiaden rastový potenciál. Je to len výberňa peňazí, ktorá nedáva šancu slovenským podnikateľom ani ekonomike k reštartu. Spomedzi susedov sme na tom asi najhoršie. Toto sú veci, ktoré by nás mali znepokojovať. A Robert Fico a spol namiesto sceľovania spoločnosti ešte prikladajú pod kotol“, vysvetľuje. Je to podľa neho dokonalé odklonenie verejnej debaty smerom, ktorá vládnej koalícii vyhovuje. „Dnes počúvame a hovoríme o ceste Roberta Fica a jeho poslancov do Moskvy, než o ekonomických dopadoch konsolidácie“, hovorí. „Cena za to je však nesmierne vysoká, pretože tak ako Robert Fico poškodil renomé krajiny, to je nevídané“, dopĺňa Wlachovský. Hlavnom témou podcastu je však inaugurácia Donald Trumpa. Do úradu sa vráti už v horizonte hodín. Ako 47. prezident Spojených štátov. Kandidát Republikánov v Bielom dome vystrieda Demokrata Joea Bidena. Takmer 83-ročného odchádzajúceho prvého muža Ameriky nahrádza 79-ročný developer, niekdajší vlastník značky Miss Universe, ale i mediálny producent a moderátor televíznej šou, ktorý už raz Američanov presvedčil a bol aj 45. prezidentom Spojených štátov. Vtedy sľuboval migráciu vyriešiť vysokým plotom a covid skôr zľahčoval, Spojené štáty dokonca vyviedol z Medzinárodnej zdravotníckej organizácie. Teraz hovorí o bleskovom vyriešení Putinovej agresie, o colnej vojne s Čínou, o anektovaní Kanady či zaujatí Grónska… A o opravovaní Ameriky. Čo čaká svet – a nás v ňom s Donaldom Trumpom ako novým prvým mužom Spojených štátov? „Môžeme sa obávať hrozby dvíhania ciel. Európska únia patrí medzi hlavných ekonomických partnerov Spojených štátov, čo môžu narušiť clá a môže sa začať obchodná vojna. Špeciálne my na Slovensku s našou produkciou áut z toho profitovať nebudeme, práve naopak“, tvrdí Wlachovský. Budeme hľadať aj odpoveď na otázku, ako ovplyvní Vladimíra Putina s jeho krvavou agresiou voči Ukrajine. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Dnes počúvame a hovoríme o ceste Roberta Fica a jeho poslancov do Moskvy viac, ako o ekonomických dopadoch konsolidácie“, hovorí Miroslav Wlachovský, bývalý šéf diplomacie. „Cena za to je však nesmierne vysoká, pretože tak ako Robert Fico poškodil renomé krajiny, to je nevídané“, dopĺňa. V Moskve najprv Robert Fico, potom Andrej Danko a Tibor Gašpar. Po návrate hovoria najprv len o plyne a mieri, v druhej vlne však už aj o „otváraní dvierok“ pre možný výstup krajiny z Európskej únie a Nato. „Chápem, že sa mu koalícia rozpadá. Chápem, že im to nefunguje. A chápem aj to, že za rok a pol vládnutia až tak veľa toho nedosiahli okrem toho, že si zabezpečili beztrestnosť“, hovorí Wlachovský. „Konsolidačný balíček, ktorý nás gniavi, nemá žiaden rastový potenciál. Je to len výberňa peňazí, ktorá nedáva šancu slovenským podnikateľom ani ekonomike k reštartu. Spomedzi susedov sme na tom asi najhoršie. Toto sú veci, ktoré by nás mali znepokojovať. A Robert Fico a spol namiesto sceľovania spoločnosti ešte prikladajú pod kotol“, vysvetľuje. Je to podľa neho dokonalé odklonenie verejnej debaty smerom, ktorá vládnej koalícii vyhovuje. „Dnes počúvame a hovoríme o ceste Roberta Fica a jeho poslancov do Moskvy, než o ekonomických dopadoch konsolidácie“, hovorí. „Cena za to je však nesmierne vysoká, pretože tak ako Robert Fico poškodil renomé krajiny, to je nevídané“, dopĺňa Wlachovský. Hlavnom témou podcastu je však inaugurácia Donald Trumpa. Do úradu sa vráti už v horizonte hodín. Ako 47. prezident Spojených štátov. Kandidát Republikánov v Bielom dome vystrieda Demokrata Joea Bidena. Takmer 83-ročného odchádzajúceho prvého muža Ameriky nahrádza 79-ročný developer, niekdajší vlastník značky Miss Universe, ale i mediálny producent a moderátor televíznej šou, ktorý už raz Američanov presvedčil a bol aj 45. prezidentom Spojených štátov. Vtedy sľuboval migráciu vyriešiť vysokým plotom a covid skôr zľahčoval, Spojené štáty dokonca vyviedol z Medzinárodnej zdravotníckej organizácie. Teraz hovorí o bleskovom vyriešení Putinovej agresie, o colnej vojne s Čínou, o anektovaní Kanady či zaujatí Grónska… A o opravovaní Ameriky. Čo čaká svet – a nás v ňom s Donaldom Trumpom ako novým prvým mužom Spojených štátov? „Môžeme sa obávať hrozby dvíhania ciel. Európska únia patrí medzi hlavných ekonomických partnerov Spojených štátov, čo môžu narušiť clá a môže sa začať obchodná vojna. Špeciálne my na Slovensku s našou produkciou áut z toho profitovať nebudeme, práve naopak“, tvrdí Wlachovský. Budeme hľadať aj odpoveď na otázku, ako ovplyvní Vladimíra Putina s jeho krvavou agresiou voči Ukrajine. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

„Na Slovensku vidím len veľmi málo ľudí usmievať sa. Prirodzene sa usmievať. Trápi ma to. A dúfam, že prídeme na to, a skutočne všetci, že tu nebudeme večne. Že toto divadielko, ktoré sa odohráva na mnohých frontoch, nie je ani o ľudskosti ani o rešpekte“, hovorí Monika Melcová, medzinárodne uznávaná organová virtuózka, ktorá aktuálne pôsobí v Španielsku. Za štúdiom kráľa medzi nástrojmi – organa – vycestovala do krajín s bohatou organovou kultúrou. Dnes tam organ a organovú interpretáciu či improvizáciu rovno učí, alebo sedí v medzinárodných porotách. A domov na Slovensko sa vracia a nadobudnutým majstrovstvom otvára hudobné horizonty ďalším a hladí duše krásou organovej hudby. Koncertná umelkyňa a pedagogička v španielskom San Sebastian a dánskej Kodani. Po absolvovaní konzervatória v Košiciach odišla do Viedne, pokračovala v Paríži, odskočila si do japonského Saporra a potom sa usadila v Španielsku. Aké Slovensko nachádza, keď si tu sporadicky odskočí? A čo o ňom počuje v cudzine? „Mám pocit, že nám vládnu ľudia, ktorí si myslia, že tu budú večne“, hovorí Melcová. „Zrejme si neuvedomujú, že môžu skončiť oveľa skôr ako my. Pretože ja pokiaľ nebudem chorá môžem hrať komukoľvek a kdekoľvek, toto mi nik nemôže zobrať, na rozdiel od nich“, dodáva.Medzinárodne uznávaná virtuózka reaguje aj na kauzu hudobnej úpravy štátnej hymny v podaní Oskara Rózsu. „Príde mi to ako také dobrodružstvo na obžinkoch“, pričom naráža na komédiu Jána Palárika. „Nerešpektujeme sa a to je ten najväčší problém, z čoho som smutná.“„Nevidím absolútne rešpekt voči komukoľvek, nielen k skladateľom, hudobníkom vo filharmónii, ale ani k ostatným, ktorí sa prípadne mohli uchádzať o projekt v konkurze“, vysvetľuje svoj postoj. „Vracia ma to doby, kedy boli veci postavené do polohy: takto to bude a nič sa už s tým nedá urobiť, vy to musíte len rešpektovať“. Melcová to rovno nazýva „diktátorským“ prístupom. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Na Slovensku vidím len veľmi málo ľudí usmievať sa. Prirodzene sa usmievať. Trápi ma to. A dúfam, že prídeme na to, a skutočne všetci, že tu nebudeme večne. Že toto divadielko, ktoré sa odohráva na mnohých frontoch, nie je ani o ľudskosti ani o rešpekte“, hovorí Monika Melcová, medzinárodne uznávaná organová virtuózka, ktorá aktuálne pôsobí v Španielsku. Za štúdiom kráľa medzi nástrojmi – organa – vycestovala do krajín s bohatou organovou kultúrou. Dnes tam organ a organovú interpretáciu či improvizáciu rovno učí, alebo sedí v medzinárodných porotách. A domov na Slovensko sa vracia a nadobudnutým majstrovstvom otvára hudobné horizonty ďalším a hladí duše krásou organovej hudby. Koncertná umelkyňa a pedagogička v španielskom San Sebastian a dánskej Kodani. Po absolvovaní konzervatória v Košiciach odišla do Viedne, pokračovala v Paríži, odskočila si do japonského Saporra a potom sa usadila v Španielsku. Aké Slovensko nachádza, keď si tu sporadicky odskočí? A čo o ňom počuje v cudzine? „Mám pocit, že nám vládnu ľudia, ktorí si myslia, že tu budú večne“, hovorí Melcová. „Zrejme si neuvedomujú, že môžu skončiť oveľa skôr ako my. Pretože ja pokiaľ nebudem chorá môžem hrať komukoľvek a kdekoľvek, toto mi nik nemôže zobrať, na rozdiel od nich“, dodáva.Medzinárodne uznávaná virtuózka reaguje aj na kauzu hudobnej úpravy štátnej hymny v podaní Oskara Rózsu. „Príde mi to ako také dobrodružstvo na obžinkoch“, pričom naráža na komédiu Jána Palárika. „Nerešpektujeme sa a to je ten najväčší problém, z čoho som smutná.“„Nevidím absolútne rešpekt voči komukoľvek, nielen k skladateľom, hudobníkom vo filharmónii, ale ani k ostatným, ktorí sa prípadne mohli uchádzať o projekt v konkurze“, vysvetľuje svoj postoj. „Vracia ma to doby, kedy boli veci postavené do polohy: takto to bude a nič sa už s tým nedá urobiť, vy to musíte len rešpektovať“. Melcová to rovno nazýva „diktátorským“ prístupom. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Na Slovensku vidím len veľmi málo ľudí usmievať sa. Prirodzene sa usmievať. Trápi ma to. A dúfam, že prídeme na to, a skutočne všetci, že tu nebudeme večne. Že toto divadielko, ktoré sa odohráva na mnohých frontoch, nie je ani o ľudskosti ani o rešpekte“, hovorí Monika Melcová, medzinárodne uznávaná organová virtuózka, ktorá aktuálne pôsobí v Španielsku. Za štúdiom kráľa medzi nástrojmi – organa – vycestovala do krajín s bohatou organovou kultúrou. Dnes tam organ a organovú interpretáciu či improvizáciu rovno učí, alebo sedí v medzinárodných porotách. A domov na Slovensko sa vracia a nadobudnutým majstrovstvom otvára hudobné horizonty ďalším a hladí duše krásou organovej hudby. Koncertná umelkyňa a pedagogička v španielskom San Sebastian a dánskej Kodani. Po absolvovaní konzervatória v Košiciach odišla do Viedne, pokračovala v Paríži, odskočila si do japonského Saporra a potom sa usadila v Španielsku. Aké Slovensko nachádza, keď si tu sporadicky odskočí? A čo o ňom počuje v cudzine? „Mám pocit, že nám vládnu ľudia, ktorí si myslia, že tu budú večne“, hovorí Melcová. „Zrejme si neuvedomujú, že môžu skončiť oveľa skôr ako my. Pretože ja pokiaľ nebudem chorá môžem hrať komukoľvek a kdekoľvek, toto mi nik nemôže zobrať, na rozdiel od nich“, dodáva.Medzinárodne uznávaná virtuózka reaguje aj na kauzu hudobnej úpravy štátnej hymny v podaní Oskara Rózsu. „Príde mi to ako také dobrodružstvo na obžinkoch“, pričom naráža na komédiu Jána Palárika. „Nerešpektujeme sa a to je ten najväčší problém, z čoho som smutná.“„Nevidím absolútne rešpekt voči komukoľvek, nielen k skladateľom, hudobníkom vo filharmónii, ale ani k ostatným, ktorí sa prípadne mohli uchádzať o projekt v konkurze“, vysvetľuje svoj postoj. „Vracia ma to doby, kedy boli veci postavené do polohy: takto to bude a nič sa už s tým nedá urobiť, vy to musíte len rešpektovať“. Melcová to rovno nazýva „diktátorským“ prístupom. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Mám pocit, že nám vládnu ľudia, ktorí si myslia, že tu budú večne“, hovorí Monika Melcová, organová virtuózka a pedagogička, ktorá aktuálne žije v Španielsku. Jej umelecké a pedagogické pôsobenie ju zaviedlo prakticky do všetkých končín sveta.„Zrejme si neuvedomujú, že môžu skončiť a skončia oveľa skôr ako my. Pretože ja pokiaľ nebudem chorá môžem hrať komukoľvek a kdekoľvek, toto mi nik nemôže zobrať. Na rozdiel od nich“, dodáva. Odišla. A teraz sa vracia. Vycestovala za štúdiom kráľa medzi nástrojmi, do krajín s bohatou organovou kultúrou. Dnes tam organ a organovú interpretáciu či improvizáciu rovno učí, alebo sedí v medzinárodných porotách. A domov na Slovensko sa vracia a nadobudnutým majstrovstvom otvára hudobné horizonty ďalším a hladí duše krásou organovej hudby. Monika Melcová. Organová virtuózka a pedagogička v španielskom San Sebastian a dánskej Kodani. Po absolvovaní konzervatória v Košiciach odišla do Viedne, pokračovala v Paríži, odskočila si do japonského Saporra a potom sa usadila v San Sebastian. Aké Slovensko nachádza, keď si tu sporadicky odskočí? A čo o ňom počuje v cudzine? „Mám pocit, že nám vládnu ľudia, ktorí si myslia, že tu budú večne“, hovorí Melcová. „Zrejme si neuvedomujú, že môžu skončiť oveľa skôr ako my. Pretože ja pokiaľ nebudem chorá môžem hrať komukoľvek a kdekoľvek, toto mi nik nemôže zobrať, na rozdiel od nich“, dodáva.Medzinárodne uznávaná koncertná umylkyňa zareagovala aj na kauzu s pripravovanou úpravou štátnej hymny v podaní Oskara Rózsu. „Príde mi to ako také dobrodružstvo na obžinkoch“, pričom naráža na komédiu Jána Palárika. „Nerešpektujeme sa a to je ten najväčší problém, z čoho som smutná.“„Nevidím absolútne rešpekt voči komukoľvek, nielen k skladateľom, hudobníkom vo filharmónii, ale ani k ostatným, ktorí sa prípadne mohli uchádzať o projekt v konkurze“, vysvetľuje svoj postoj. „Vracia ma to doby, kedy boli veci postavené do polohy: takto to bude a nič sa už s tým nedá urobiť, vy to musíte len rešpektovať“. Melcová to rovno nazýva „diktátorským“ prístupom. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Mám pocit, že nám vládnu ľudia, ktorí si myslia, že tu budú večne“, hovorí Monika Melcová, organová virtuózka a pedagogička, ktorá aktuálne žije v Španielsku. Jej umelecké a pedagogické pôsobenie ju zaviedlo prakticky do všetkých končín sveta.„Zrejme si neuvedomujú, že môžu skončiť a skončia oveľa skôr ako my. Pretože ja pokiaľ nebudem chorá môžem hrať komukoľvek a kdekoľvek, toto mi nik nemôže zobrať. Na rozdiel od nich“, dodáva. Odišla. A teraz sa vracia. Vycestovala za štúdiom kráľa medzi nástrojmi, do krajín s bohatou organovou kultúrou. Dnes tam organ a organovú interpretáciu či improvizáciu rovno učí, alebo sedí v medzinárodných porotách. A domov na Slovensko sa vracia a nadobudnutým majstrovstvom otvára hudobné horizonty ďalším a hladí duše krásou organovej hudby. Monika Melcová. Organová virtuózka a pedagogička v španielskom San Sebastian a dánskej Kodani. Po absolvovaní konzervatória v Košiciach odišla do Viedne, pokračovala v Paríži, odskočila si do japonského Saporra a potom sa usadila v San Sebastian. Aké Slovensko nachádza, keď si tu sporadicky odskočí? A čo o ňom počuje v cudzine? „Mám pocit, že nám vládnu ľudia, ktorí si myslia, že tu budú večne“, hovorí Melcová. „Zrejme si neuvedomujú, že môžu skončiť oveľa skôr ako my. Pretože ja pokiaľ nebudem chorá môžem hrať komukoľvek a kdekoľvek, toto mi nik nemôže zobrať, na rozdiel od nich“, dodáva.Medzinárodne uznávaná koncertná umylkyňa zareagovala aj na kauzu s pripravovanou úpravou štátnej hymny v podaní Oskara Rózsu. „Príde mi to ako také dobrodružstvo na obžinkoch“, pričom naráža na komédiu Jána Palárika. „Nerešpektujeme sa a to je ten najväčší problém, z čoho som smutná.“„Nevidím absolútne rešpekt voči komukoľvek, nielen k skladateľom, hudobníkom vo filharmónii, ale ani k ostatným, ktorí sa prípadne mohli uchádzať o projekt v konkurze“, vysvetľuje svoj postoj. „Vracia ma to doby, kedy boli veci postavené do polohy: takto to bude a nič sa už s tým nedá urobiť, vy to musíte len rešpektovať“. Melcová to rovno nazýva „diktátorským“ prístupom. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Dnes je Medzinárodný deň boja proti korupcii. Podľa Organizácie spojených národov je korupcia vážny problém, ktorý oslabuje chudobné aj bohaté krajiny. Ako je na tom Slovensko a náš boj proti korupcii? Ako korupciu vnímajú naši ľudia, naši podnikatelia či zahraniční investori, ktorí ku nám prichádzajú? Ako korupcia škodí ekonomike a ovplyvňuje bezpečnosť našej krajiny?A ktoré inštitúcie sa v tomto boji angažujú a ktoré boju proti korupcii hádžu polená pod nohy? V akej situácii je Úrad na ochranu oznamovateľov, ktorý udelil pokutu ministrovi vnútra Šutajovi Eštokovi a trestným oznámením za to jeho šéfke hrozí minister obrany Robert Kaliňák?Pobavíme sa s predsedníčkou Úradu na ochranu oznamovateľov Zuzanou Dlugošovou a riaditeľkou nadácie Zastavme korupciu Zuzanou Petkovou.

V týchto dňoch, pred tridsiatimi tromi rokmi, dobyli vojská Juhoslovanskej ľudovej armády a srbských polovojenských oddielov mesto Vukovar, aby o pár dní neskôr v noci z 20. and 21. novembra najskôr brutálne mučili a následne zavraždili najmenej 265 ľudí na družstve v neďalekom Ovčare. Hosťom Agáty Šústovej Drelovej v podcaste Dejiny bol Vladimírom Dzuro, vyšetrovateľ Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu, ktorý zohral kľúčovú úlohu v objasnení Masakru v Ovčare a následnom zatknutí páchateľov. Ako prebiehalo vyšetrovanie masakru v Ovčare? Do akej miery boli ochotní spolupracovať miestni a obzvlášť miestni Srbi? Ako sa podarilo nájsť hlavné dôkazy? Ako prebiehalo identifikovanie a zatknutie hlavných páchateľov? A čo je pre vyšetrovateľov osobne najťažšie pri vyšetrovaní vojnových zločinov takéhoto rozsahu? Je vôbec možné podobným masakrom zabrániť? Vladimír Dzuro okrem spomínaného pôsobenia v roli vyšetrovateľa Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu pôsobil tiež ako civilný zamestnanec mierových jednotiek UNPROFOR a neskôr viedol takmer 20 rokov Kanceláriu Úradu pre vnútorné záležitosti OSN v New Yorku. Je autorom dnes už bestselleru Vyšetrovateľ, ktorá sa nedávno dočkala 7. dotlače a prekladu do viacerých jazykov, a tiež spoluautorom knihy Démoni balkánske války. Za dnešnú návštevu Vladimíra Dzura vďačíme Centru pre Európsku politiku. *Podporte podcast Dejiny v aplikácii Toldo na sme.sk/extradejiny. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Už to bude tisíc dní čo Rusi útočia na Ukrajinu zasypávajú ich mestá a dediny dronmi, bombami a vraždia ľudí. Medzitým sa stane novým prezidentom Spojených štátov Donald Trump, ktorý sa chvastal, že vojnu ukončí za 24 hodín.Ako to teraz vyzerá na vojnových frontoch? Prečo sa Rusom darí obsadzovať ďalšie územia a ako to vyzerá v Kursku, kde na svoje rozkazy čakajú na ruskej strane tisíce severokórejských vojakov? A čo sa teda môže podariť Trumpovi? Ako jeho víťazstvo ovplyvní NATO a bezpečnosť celej Európy vrátane Slovenska? A ako to vyzerá v Izraeli?Braňo Závodský sa rozprával s generálom vo výslužbe Pavlom Mackom.