Podcasts about medzin

Hostia: Stanislav Ščepán (renomovaný športový novinár, komentátor a redaktor STVR, moderátor Rádia Slovensko. Ako redaktor sa zúčastnil na piatich paralympiádach /Atény 2004, Turín 2006, Peking 2008, Vancouver 2010, Londýn 2012/. V Soči 2014, Riu 2016 a Pjongčangu 2018 bol už ako tlačový atašé.) a Danka Hrbeková (Barteková) - slovenská reprezentantka v skeete, bronzová medailistka z letných olympijských hier v roku 2012. Je viceprezidentka Slovenského olympijského a športového výboru, členkou Medzinárodného olympijského výboru a predsedníčku pracovnej skupiny MOV pre OH mládeže. | Nahrávka: Zdeno Cíger (slovenská hokejová legenda, bývalý hráč NHL a našej najvyššej hokejovej ligy, reprezentant, reprezentačný tréner Slovenska - a dnes tréner, už roky sa venujúci športovej výchove mládeže - aj tej zo sociálne slabších rodín.). | Okruhy tém: Stručné zhodnotenie pôsobenia Slovenska a výkonov slovenských športovcov na ZOH v Taliansku, ide o úspech či neúspech; prevláda spokojnosť alebo je dôležité, že sa naplnila myšlienka Pierra de Coubertina: „Najdôležitejšie v živote nie je zvíťaziť, ale bojovať; hlavné nie je vyhrať, ale odvážne sa biť.“ Spája na Slovensku vrcholový šport alebo rozdeľuje? Alebo je aj šport odrazom spoločnosti a vnímania politiky? (napr. účasť hokejistov z KHL v rámci našej reprezentácie). Vyrastá nám na Slovensku mladá a úspešná generácia športovcov a zažíva Slovensko perspektívnu a úspešnú generačnú obmenu? Má na to podmienky, ako napr. v okolitých, či so Slovenskom porovnateľných. Čo by sa malo na Slovensku v športe a pri rozvoji mladých talentov malo robiť inak, aby bolo úspešné? Čo by mal robiť inak štát a čo zväzy? V čom to robia lepšie v zahraničí, v krajinách, porovnateľných s našou, ktoré sú v letných ako aj zimných športoch úspešnejšie? Je všetko len otázka peňazí? Nechýba Slovensku dlhodobá stratégia a vízia rozvoja športu? Pokiaľ áno – prečo? Nehrozí, že nám budú do susedných krajín utekať mladí športovci, ako sa to už pár krát stalo? Je cestou ako získať medzinárodný športový úspech kupovanie hotových športovcov za prísľub získania občianstva krajiny EÚ z Ruska, Vietnamu a ďalších tretích krajín sveta, ako sme toho boli svedkami v minulosti? Je toto stabilita rozvoja športu? Neohrozuje náš šport rodinkárstvo, byrokracia, katastrofálne podmienky na tréning a rozvoj, zlá infraštruktúra? Je šport len pre deti dobre situovaných rodičov? | ZOH 2026 a hľadanie odpovede na to, kam kráča slovenský šport. | Moderuje: Matej Baránek; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Slováci vo svete: Medzinárodný deň materinského jazyka, oslavovaný každoročne 21. februára, vyhlásilo UNESCO v roku 1999 na podporu kultúrnej a jazykovej rozmanitosti. Cieľom je pripomenúť hodnotu rodného jazyka; Pre ľudí, ktorí žijú mimo svojej materskej krajiny má ešte hlbší význam. Je jedným z prostriedkov, ktorý im umožňuje zachovať spojenie s domovom, kultúrou a komunitou; v montáži analyzujeme pôsobenie rodinného a školského prostredia, vydavateľskej a kultúrnej činnosti, ale aj rozhlasového vysielania na uchovanie slovenčiny v krajanskom prostredí; ( respondenti: Pavel Hlásznik- Rumunsko, Aležbeta Hollerová Račková – Maďarsko, Vladimír Valentík – Srbsko, Renáta Kamenárová – USA, Zuzana Barvínek – Veľká Británia, Peter Jankú, riaditeľ Slovenského rozhlasu); Fašiangy na Slovensku: Máme Popolcovú stredu, začína sa 40-dńový predveľkonočný pôst; o význame dńa hovorí etnologička Katarína Nádašská;

Alžbeta Marček Chorvátová je výraznou osobnosťou v oblasti biofotoniky, ktorú aktuálne zamestnávajú problémy znečistujúcich látok – predovšetkým mikroplastov a nanočastíc kovov. Po dlhých rokoch v zahraničí sa vrátila na Slovensko a dnes by sme ju našli v Medzinárodnom laserovom centre (CVTI SR) a na Fakulte prírodných vied Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Priblíži nám svetlo inou optikou, zistíme ako je možné prostredníctvom svetla zistiť, ako sa cítia bunky a prečo znečisťovanie životného prostredia skúma cez riasy a machy. | Hosť RRZ: Alžbeta Marček Chorvátová (vedkyňa) | Moderuje: Hana Overweter Rapantová. | Tolkšou Hosť Rádia Regina Západ pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Regina Západ, RRZ.

Láska k hokeju ho priviedla do väzenia. Medzinárodný olympijský výbor nemá ani kúsok citu – lebo vraj pravidlá. Hamran kritizuje ministra vnútra.

Čo robiť, keď pravidelne počúvate krik v susednom byte, vidíte násilie na ulici alebo spozorujete, že s kamarátkou niečo nie je v poriadku? Téma partnerského násilia je bohužiaľ bežnejšia, ako sa zdá. Reportérka a editorka Denníka N Ria Gehrerová prináša prípady niekoľkých žien, ktoré zažili partnerské násilie a nevyhýba sa ani príbehu svojej vlastnej rodiny. V mnohom sa na seba podobajú: uviaznutie v násilnom vzťahu, pocit ohrozenia, strach o zdravie a život či o budúcnosť svojich detí. A hlavne majú rovnaký začiatok. Bola to láska.  Podujatie sa konalo pri príležitosti Medzinárodného dňa za odstránenie násilia páchaného na ženách (25. novembra 2025) a uvedenia knihy Bola to láska.

Prof. MUDr. Dušan Hamar je lekár, ktorý si v oblasti funkčnej diagnostiky si získal svetové meno. Bývalý vedúci oddelenia telovýchovného lekárstva Ústavu vied o športe pri FTVŠ UK v Bratislave. Na medzinárodnej úrovni je členom predsedníctva EÚ komisie univerzitných športov. Od roku 2016 je predsedom jej Lekárskej komisie. Je členom Výkonného výboru a predseda Vedeckej komisie Medzinárodnej federácie športového lekárstva. Profesionálne sa venuje najmä funkčnej diagnostike. Je autorom vyše tridsiatich diagnostických systémov a postupov na posudzovanie špeciálnej trénovanosti a funkčného stavu športovcov a pacientov. Pri FTVŠ UK vybudoval Centrum aktívneho starnutia, zariadenie poskytujúce pohybové programy na zlepšenie kvality života seniorov. Venuje sa témam, ako sú problémy s nadváhou, športovanie v prírode, ako si udržiavať primeranú fyzickú výkonnosť, či vhodné športy pre rôzne vekové kategórie. Rodák z Považskej Bystrice, je sám športovec, bývalý atletický reprezentant vo vrhu guľou, bývalý slovenský, aj československý šampión. Športu sa venuje aj v seniorskom veku, veď napríklad so súčasným Vedúcim Slovenskej olympijskej výpravy, Romanom Bučekom majú na bicykloch prejazdenú takmer celú Európu. Prof. Dušan Hamar v tejto epizóde NP, kde sa s ním rozprávaĽudovít Jakubove - Mravec. | Hosť: Dušan Hamar (lekár, emeritný profesor, bývalý vedúci oddelenia telovýchovného lekárstva Ústavu vied o športe pri FTVŠ UK). | Moderuje: Ľudovít Jakubove - Mravec. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Zrazu som sa vyhýbala foteniu, nechcela som sa vidieť. Aj fyzicky som mala som rôzne príznaky a netušila, čo sa deje, hovorí Lenka Šóošová o perimenopauzeVedeli ste, že priemerná žena strávi v perimenopauze a menopauze až tretinu svojho života? Napriek tomu o nej vieme menej než o puberte. Počúvajte spolu s nami najnovšiu časť Pre mamy s Babsy.Perimenopauza je prirodzené prechodné obdobie v živote ženy, ktoré môže začať aj niekoľko rokov pred menopauzou. Prejavuje sa hormonálnymi výkyvmi a rôznymi fyzickými aj psychickými príznakmi (hovorí sa dpokonca o viac ako 30-tich) , ktoré si ženy často nevedia hneď spojiť s týmto obdobím. Práve preto býva perimenopauza často nepochopená a zbytočne stresujúca.O svojej skúsenosti s perimenopauzou v poslednej dobe otvorene komunikuje aj moderátorka Lenka Šóošová, ktorá priznala, že dlho netušila, čo sa s jej telom deje. Zažívala zabúdanie, únavu, búšenie srdca či stratu istoty a mala pocit, že s ňou niečo vážne nie je v poriadku. Až postupne zistila, že ide o perimenopauzu, a rozhodla sa o tom hovoriť verejne, aby povzbudila aj iné ženy a pomohla búrať tabu okolo tejto témy, ktorú vám dnes prinášame aj v najnovšej časti Pre mamy s Babsy. V otvorenej diskusii privítame nielen Lenku Šóošovú, ale aj farmaceutku, odborníčku v oblasti ženského zdravia a členku Medzinárodnej menopauzálnej spoločnosti Leilu Zajac, dozviete sa: čo je perimenopauza a čo menopauza kedy môže žena pozorovať úplne prvé príznaky, a koľko perimenopauza trvá prečo by o tomto období mali vedieť aj mladé ženy, ešte pred 40-tkou čo všetko je dôležité začať si o svojom tele uvedomovať ešte skôr, než prídu prvé príznaky ako toto obdobie prežívala moderátorka Lenka Šoóšová v dobe, kedy ešte nevedela, čo sa s ňou deje ako to prežívala už naopak v čase, kedy o perinomenopauze vedela čo jej pomohlo prekonať aj nepríjemné chvíle ako to vnímala ako žena, ktorá nielen chodí do práce, ale je navyše dennodenne aj pred kamerami a v centre záujmu viac, než iné profesie ako jej pomohol jej manžel a ako sa má dnes aj čo Lenka ako vždy s úmevom a úprimne odkazuje všetkým ženám.V našom podcaste dnes nájdete naozaj všetko dôležité, čo o ženskom zdraví (nielen) po 40-tke treba vedieť. Počúvať všetky doterajšie časti a prihlásiť sa aj na odber nových dielov podcastov Najmama.sk môžete cez iTunes, Google podcasty alebo

Týždeň, v ktorom rezonoval „šokovaný Robert Fico“ – to pre kauzu jeho údajných výrokov na Donalda Trumpa v neformálnej komunikácie s európskymi partnermi.V Paríži si zas od Emmanuela Macrona vyslúžil označenie „strategické prebudenie“ – to po ich štvrtkovom stretnutí.Ak ak so Spojenými štátmi premiér podpisoval rámcovú zmluvu pre jadrový biznis, v Paríži sa o jadre rozprával tiež.Jeho vládna väčšina pritom v parlamente poriešila správanie a obliekanie poslancov, alkoholu sa pritom nedotkla. A vo funkciách nebude mať problém ani s prípadne väzobne stíhaným poslancom! A ak časovo ohraničila rozpravu, ani náznakom nepristúpila k ohraničeniu prípadného lobingu, ktorému sú poslanci vo svojej funkcii vystavení.To všetko v čase, keď nám napríklad misia Medzinárodného menového fondu ordinuje nevyhnutnosť ďalšej takmer trojmiliardovej konsolidácie, ak by sme chceli zabrzdiť ďalšie zadlžovanie.A Európska komisia začala konanie voči Slovensko pre zmeny v ochrane oznamovateľov korupcie.Na odchádzajúci týždeň sa pozrieme s politológom Radoslavom Štefančíkom.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Týždeň, v ktorom rezonoval „šokovaný Robert Fico“ – to pre kauzu jeho údajných výrokov na Donalda Trumpa v neformálnej komunikácie s európskymi partnermi.V Paríži si zas od Emmanuela Macrona vyslúžil označenie „strategické prebudenie“ – to po ich štvrtkovom stretnutí.Ak ak so Spojenými štátmi premiér podpisoval rámcovú zmluvu pre jadrový biznis, v Paríži sa o jadre rozprával tiež.Jeho vládna väčšina pritom v parlamente poriešila správanie a obliekanie poslancov, alkoholu sa pritom nedotkla. A vo funkciách nebude mať problém ani s prípadne väzobne stíhaným poslancom! A ak časovo ohraničila rozpravu, ani náznakom nepristúpila k ohraničeniu prípadného lobingu, ktorému sú poslanci vo svojej funkcii vystavení.To všetko v čase, keď nám napríklad misia Medzinárodného menového fondu ordinuje nevyhnutnosť ďalšej takmer trojmiliardovej konsolidácie, ak by sme chceli zabrzdiť ďalšie zadlžovanie.A Európska komisia začala konanie voči Slovensko pre zmeny v ochrane oznamovateľov korupcie.Na odchádzajúci týždeň sa pozrieme s politológom Radoslavom Štefančíkom.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

27. januára sme si pripomenuli Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu. Práve 27. januára, pred 81 rokmi Červená armáda oslobodila najväčší vyhladzovací nacistický koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau. Vrátime sa na chvíľu do toho obdobia a prevedieme vás aj Múzeom holokaustu v Seredi, ktoré otvorili pred desiatimi rokmi, 26. januára. Navštívime aj bratislavské letisko Milana Rastislava Štefánika, ktoré sa môže pochváliť vlaňajším rekordným počtom vybavených cestujúcich a predstavíme vám aj 4 nové destinácie kam sa bude z Bratislavy lietať.

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

24. januára sme si pripomenuli Medzinárodný deň vzdelávania, povieme si o ňom a o novej školskej reforme. Rok 2026 bude pre školstvo na Slovensku prelomovým. Začína s implementáciou najväčšej reformy vzdelávania za posledných 20 rokov. O novej školskej reforme, jej prínose aj práci regionálnych centier podpory učiteľov porozpráva Jana Chomistová. A predstavíme vám aj stredoškolskú učiteľku Ivanu Bršťákovú, pre ktorú je jej práca poslaním a niekedy aj viac.

27. januára si v podcaste Svätá zem pripomíname Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu. O aktuálnom dianí v štáte Izrael hovorí Peter Švec a o trpení v koncentračných táboroch Herta Višná.

Hosťom Štefana Chrappu je profesor Marek Šmid, ústavný a medzinárodný právnik, predseda Slovenskej spoločnosti pre medzinárodné právo. Témou je 25. výročie nadobudnutia platnosti Základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou. | Moderuje: Štefan Chrappa. | Tolkšou Hosť sobotného Dobrého rána pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 8. hodine.

Podľa baťovskej filozofie musí úspešný líder najprv vybudovať seba, aby mohol úspešne viesť ostatných. Neexistuje však jeden univerzálny štýl vedenia. Na svete sú ich milióny a každý môže byť výnimočný líder vo vlastnom štýle. O tom, ako ho nájsť a ako sa stať majiteľom, ktorý vydrží dlhodobo, sme sa rozprávali v aktuálnom podcaste.Našou hostkou bola lektorka, certifikovaná Gallup koučka, členka Medzinárodnej federácie koučov (ICF) a zároveň CEO Lipa – coaching and consulting Vladimíra Sarvašová.Dozviete sa:Kedy si Vladimíra uvedomila svoje silné stránky a začala s nimi systematicky pracovať?Ako sa z účtovníčky a audítorky stala lektorka a koučka?Čo je Gallup test talentov (CliftonStrengths34) a v čom je užitočný?O aké typy talentov v týchto testoch ide a o čom hovorí výsledok?Ako je možné, že existujú milióny štýlov vedenia tímov/firiem?Ako byť lídrom v neistých časoch, ako komunikovať zmeny?Čo odporúča lídrom, ktorý chcú svoju funkciu vykonávať dlhodobo?Ako spracovávať emócie v tíme?Čo potrebujú ľudia v čase zmien od svojho lídra?Odomknite svoj potenciál a zistite, v čom ste jedinečný a ktorý je váš jedinečný štýl leadershipu.Poradca podnikateľa – pomáhame, inšpirujeme, vzdelávame.www.pp.sk

Hostia: Pavol Kanis (bývalý minister obrany SR) a Ján Figeľ (bývalý diplomat a komisár EÚ). Prístup prezidenta USA k zahraničnej politike: Ako vnímať rétoriku o anexii Grónska, je to reálna hrozba? Je skutočným adresátom výrokov Grónsko a Európa, alebo domáce publikum čoraz nepopulárnejšieho prezidenta? Ako by sa mala Európa postaviť k deklarovanej hrozbe vojenského obsadenia a eskalácii obchodnej vojny? Budúcnosť NATO v kontexte krokov USA: Počíta zmluva so scenárom napadnutia medzi členmi? Prečo z pohľadu USA nestačí členstvo Dánska v NATO ako garancia bezpečnosti Grónska? Pozorujeme rozpad transatlantického spojenectva? Má aliancia potenciál prežiť a čeliť hrozbám aj bez istoty podpory zo strany USA? Má vyvolaná neistota potenciál akcelerovať reformu EÚ a posilnenie európskej bezpečnosti? Ako by to mohlo a malo vyzerať? | Nový prístup USA k medzinárodnej politike. | Moderuje: Matej Baránek; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Ficova politika myslí iba na majetkové a bezpečnostné záujmy úzkej skupiny vládnucich, nie na záujmy a potreby krajiny, tvrdí exminister zahraničných vecí Miroslav Wlachovský. Podľa neho táto vládna garnitúra zásadne ohrozuje odolnosť i dôveryhodnosť Slovenska. Prežije NATO Trumpa a vyhne sa Európa vojne s Ruskom?Spojené štáty zaútočili na Venezuelu, uniesli tamojšieho autokratického prezidenta a zastrájajú sa inváziou na Grónsko. Vladimír Putin stupňuje bombardovanie Ukrajiny - nasadil už aj povestný Orešnik - a tak vojna na našich východných hraniciach napriek hekatombám obetí stále nemá konca. Medzinárodný poriadok sa úplne rozpadol, v hre je budúcnosť samotného NATO, ale naša vláda i naďalej fantazíruje o suverenite na všetky štyri svetové strany. No a napriek nadštandardným vzťahom na linke Fico Orbán sa predmetom aktuálneho sporu stala snaha vládnej koalície kriminalizovať akúkoľvek kritickú diskusiu o benešových dekrétoch, čo sa Budapešti zjavne vôbec nepáči. Počúvate Aktuality Nahlas, dnes s bývalým ministrom zahraničných vecí a skúseným exdiplomatom Miroslavom Wlachovským.Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Ficova politika myslí iba na majetkové a bezpečnostné záujmy úzkej skupiny vládnucich, nie na záujmy a potreby krajiny, tvrdí exminister zahraničných vecí Miroslav Wlachovský. Podľa neho táto vládna garnitúra zásadne ohrozuje odolnosť i dôveryhodnosť Slovenska. Prežije NATO Trumpa a vyhne sa Európa vojne s Ruskom?Spojené štáty zaútočili na Venezuelu, uniesli tamojšieho autokratického prezidenta a zastrájajú sa inváziou na Grónsko. Vladimír Putin stupňuje bombardovanie Ukrajiny - nasadil už aj povestný Orešnik - a tak vojna na našich východných hraniciach napriek hekatombám obetí stále nemá konca. Medzinárodný poriadok sa úplne rozpadol, v hre je budúcnosť samotného NATO, ale naša vláda i naďalej fantazíruje o suverenite na všetky štyri svetové strany. No a napriek nadštandardným vzťahom na linke Fico Orbán sa predmetom aktuálneho sporu stala snaha vládnej koalície kriminalizovať akúkoľvek kritickú diskusiu o benešových dekrétoch, čo sa Budapešti zjavne vôbec nepáči.Počúvate Aktuality Nahlas, dnes s bývalým ministrom zahraničných vecí a skúseným exdiplomatom Miroslavom Wlachovským.Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Hostia: Lukáš Mareček (odborník na medzinárodné právo z Univerzity Komenského v Bratislave), Jakubu Lepš (politológ, amerikanista) a Erik Láštic (politológ, amerikanista z Univerzity Komenského v Bratislave). | Medzinárodné právo: Postavenie Grónska, rokovania USA s Dánskom, vyjadrenia Donalda Trumpa o ceste „po dobrom“, alebo po zlom, možnosti Dánska, možnosti Grónska, ako situáciu vyriešiť z právneho pohľadu, dosahy na geopolitické rozloženie síl, americký prezident hovorí o záujmoch Ruska a Číny. Spojené štáty americké: Podmienky Američanov vo vzťahu k Venezuele, investície ropných spoločností, ktoré spomína americký prezident, medzinárodné právo a pôsobenie USA v latinskej Amerike, vývoj situácie v najbližších týždňoch. Zahraničná politika: Reakcie Európskej únie, ekonomický dosah na Európu, ako správanie sa amerického prezidenta ovplyvní dianie u nás, bezpečnostná architektúra nielen v EÚ, ale aj v NATO, v kontexte posledných udalostí, Spojené štáty americké ako spoľahlivý partner v Aliancii. | Geopolitický začiatok roka. | Moderuje: Marta Jančkárová; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Slováci v Ćesku: Jánošíkov dukát – 1. časť Medzinárodný festival slovenského folklóru v Rožńove pod Radhoštem, je najväčšie slovenské folklórne podujatie u našich západných susedov; Na 26. ročníku sa okrem slovenských súborov z Česka predstavili aj krajania z Rumunska, Maďarska a Srbska. V tomto roku v programe dominoval región Orava; (rozhovor s organizátorom podujatia Vlastimilom Fabišíkom; zástupkyńou primátora Rožnova pod Radhoštem Markétou Blinkovou, Jindřichom Ondrušom, generálnym riaditeľom Národného múzea v prírode, ktoré v tomto roku oslavuje 100-té výročie svojho založenia; Jaromírom Slušným, bývalým predsedom Obce Slovákov v ČR; Viktorom Janoštinom, primášom FS Brestová zo Zuberca; Drahomírom Dalošom, výrobcom pastierských hudobných nástrojov; vedúcou destského FS Ondrášek z Brna; vedúcim FS Dunajec z Olomouca; reportáž zo školy tanca; reportáž z mútenia masla;)

Kým Európska únia po útoku USA na Venezuelu vyzvala k zdržanlivosti, Čína žiada Donalda Trumpa, aby prepustili prezidenta Madura. Ten sa má aj s manželkou postaviť pred federálny súd. O tejto téme v Mimoriadnych Analýzach 24 diskutovali odborník na zahraničnú politiku Pavol Demeš a historik a analytik Eduard Chmelár.

Na výstave psov vidíme lesk, stužky a víťazov. Ale čo všetko je za tým? Našou hostkou bola Viktória Radkovič – medzinárodná rozhodkyňa pre exteriér aj junior handling, dlhoročná vystavovateľka a trénerka výstavných psov, ktorá spolupracuje aj na príprave vianočnej výstavy v Nitre. Porozprávala o tom, čo všetko musí vedieť dobrý vystavovateľ, ako sa z rodinného miláčika stáva výstavný šampión, čo sa deje v kruhu, keď ide o finálne umiestnenia, aj o umení predvádzať psa, ale aj tom, čím je nitrianska vianočná výstava pre majiteľov psov a deti v súťaži mladých vystavovateľov výnimočná. Zhovárala sa s ňou Hana Rapantová.

Katarína Ráczová-Lokšová je mimoriadne úspešná šermiarka, vicemajsterka sveta a trojnásobná olympionička v šerme fleuretom. Pre úspech je podľa nej dôležité mať sny. Len pred pár dňami získala trofej Medzinárodného výboru fair play, za šírenie myšlienok Fair Play. Hrať fair play by mal športovec i obyčajný človek. S Katou Martinkovou hovorí aj o jej vzťahu s vnukmi, o trénovaní detí, o kvetoch, ktoré má rada i o neľahkých situáciách, ktoré prežila jej rodina v minulosti. | Hostka: Katarína Ráczová-Lokšová (šermiarka, šíriteľka myšlienky fair play). | Moderuje: Kata Martinková. | Tolkšou Hosť sobotného Dobrého rána pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 8. hodine.

Medzinárodný deň boja proti korupcii sme si „uctili“ zrušením Úradu na ochranu oznamovateľov korupcie. Toto si Gašpar za klobúk nedá! Zuzana Mesterová mu poriadne naložila. Ráž by chcel byť primátorom v Bratislave, železnice riadiť nedokáže.

Poslanci Národnej rady v utorok definitívne schválili zrušenie súčasného Úradu na ochranu oznamovateľov. Za koniec inštitúcie a vytvorenie novej hlasovalo 78 koaličných poslancov. Hlasovanie symbolicky pripadlo na 9. december – Medzinárodný deň boja proti korupcii.„Neviem, koľko z tých 78 ľudí, ktorí hlasovali za zrušenie úradu, vie, že dnes je medzinárodný deň boja proti korupcii. Myslím si, že tí najcynickejší to vedia a dopredu si povedali, že to dáme na tento deň, aby sme to celé prekryli a dali tomu väčšiu vážnosť,“ reagoval v podcaste Peter Bárdy.Podľa šéfredaktora Aktualít parlament s koaličnou väčšinou neschvaľuje len užitočné veci, ale robí gestá, ktorými ukazuje, „ako sa vysporiadajú s progresivizmom“.Schválenie zákona otriaslo aj stabilitou koalície. Hlasovanie ignoroval poslanec Hlasu Ján Ferenčák, ktorý následne oznámil odchod z poslaneckého klubu. Vládna koalícia tak má v parlamente už len tesnú väčšinu 78 poslancov.Viac si vypočujte v našom podcaste.Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk.

Poslanci Národnej rady v utorok definitívne schválili zrušenie súčasného Úradu na ochranu oznamovateľov. Za koniec inštitúcie a vytvorenie novej hlasovalo 78 koaličných poslancov. Hlasovanie symbolicky pripadlo na 9. december – Medzinárodný deň boja proti korupcii.„Neviem, koľko z tých 78 ľudí, ktorí hlasovali za zrušenie úradu, vie, že dnes je medzinárodný deň boja proti korupcii. Myslím si, že tí najcynickejší to vedia a dopredu si povedali, že to dáme na tento deň, aby sme to celé prekryli a dali tomu väčšiu vážnosť,“ reagoval v podcaste Peter Bárdy.Podľa šéfredaktora Aktualít parlament s koaličnou väčšinou neschvaľuje len užitočné veci, ale robí gestá, ktorými ukazuje, „ako sa vysporiadajú s progresivizmom“.Schválenie zákona otriaslo aj stabilitou koalície. Hlasovanie ignoroval poslanec Hlasu Ján Ferenčák, ktorý následne oznámil odchod z poslaneckého klubu. Vládna koalícia tak má v parlamente už len tesnú väčšinu 78 poslancov.Viac si vypočujte v našom podcaste.Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk.

Silvia Kaščáková strávila stredoškolské roky v Košiciach na Škole úžitkového výtvarníctva (umelecká priemyslovka). Vysokoškolské štúdia absolvovala v Prešove, Banskej Bystrici a Ružomberku. Okrem vlastnej básnickej tvorby sa venuje aj prekladu. Debutovala v roku 2015 zbierkou básní Kŕmiť leva, v roku 2023 jej vyšla zbierka básní Rakúsky domov dôchodcov a len nedávno jej ako príloha časopisu Vertigo vyšla nová zbierka básní Medzinárodné právo.

5. decembra si pripomenieme Medzinárodný deň dobrovoľníctva, v pondelok v rámci krajského oceňovania dobrovoľníkov odovzdali ceny Srdce na dlani – to sú dôvody pozrieť sa bližšie na to, ako sa darí dobrovoľníctvu na Slovensku.

Od roku 1999 si vďaka iniciatíve OSN pripomíname 25. november ako Medzinárodný deň za odstránenie násilia na ženách. Až 48 % slovenských žien má podľa Inštitútu pre výskum práce a rodiny skúsenosť so psychickým násilím, s fyzickým alebo s vyhrážkami až takmer tretina žien. Podľa odborníkov nejde o individuálne zlyhania, ale rozsiahly spoločenský problém. Prečo tu stále máme rodovo podmienené násilie? Zuzana Botiková sa o tom bude rozprávať s Karin Štrofovou z OZ Vagus a Marianou Kováčovou z Centra Slniečko.

Pri príležitosti Svetového dňa prevencie týrania a zneužívania detí a tiež Svetového dňa detí – UNICEF sa pozrieme na to v akej miere sa deti na Slovensku stretávajú s násilím, ktoré deti sú najviac ohrozené aj ako je nastavený systém prevencie. S Kamilom Peterajom si zaspomíname na situáciu v kultúre pred 17. novembrom 1989 a pozveme vás aj na Medzinárodný charitatívny bazár.

Hostia: Alexander Šproch (Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR) a Richard Frida (projektový manažér DigiEdu). | Projekt DigiEDU prináša digitálne vybavenie a infraštruktúru do základných a stredných škôl. Pomôže odstrániť digitálnu priepasť medzi regiónmi? Pripraví žiakov aj učiteľov na vzdelávanie v 21. storočí? Počúvajte Kontakty, vydané počas Medzinárodného dňa študentov, s Romanom Bombošom. | Školy v 21. storočí. | Moderuje: Roman Bomboš; | Kontakty pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. V premiére v pondelok až štvrtok po 20. hodine v Rádiu Slovensko.

Jeden zo študentov, ktorí zorganizovali v Bratislave 16.novembra 1989 nepovolené stretnutie - Pochod Bratislavských vysokoškolákov s cieľom pripomenúť si Medzinárodný deň študentstva. Cez novembrové udalosti pôsobil v štrajkovom výbore na FiFUK. Aktuálne pracuje ako zamestnanec inštitúcií EÚ v Bruseli. Zameriava sa na zahraničnú politiku EÚ, pracuje v centrále Európskej služby pre vonkajšiu činnosť, venuje sa vzťahom medzi EÚ a krajinami západnej Afriky (Libéria, Sierra Leone a Guinea Bissau). Vyštudoval odbor filozofia - história na bratislavskej FiFUK. Predtým viedol bratislavskú kanceláriu Európskeho parlamentu. Pochádza z Bratislavy, športuje, užíva si turistiku a venuje sa cyklistike a jeho záľubou je tiež sledovať dianie vo svete, najmä v Afrike, ktorú považuje za kontinent silno prepojený s Európou. Sleduje trendy v architektúre, filme a literatúre a blízka mu je ochrana prírody a historických štruktúr krajiny. | Hosť: Dionýz Hochel (jeden zo študentov, ktorí zorganizovali v Bratislave 16. novembra 1989 nepovolené stretnutie - Pochod bratislavských vysokoškolákov). | Moderuje: Kata Martinková. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Táto relácia vznikla vďaka našim podporovateľom. Pridajte sa k nim, prosím, teraz aj vy na: https://podpora.postoj.sk/podporte-najsilnejsie-konzervativne-medium?referral_source=youtube&referral_campaign=youtube&referral_content=destinacia_vesmir&utm_source=youtube. Ďakujeme. Spolupracovník Postoja Michal Novota a redaktor Lukáš Krivošík sa v ďalšej časti relácie Destinácia vesmír rozprávajú o aktuálnych udalostiach i kapitolách z histórie kozmického výskumu. V rámci aktualít sa pozriem na raketu New Glenn a misiu Escapade. Pozrieme sa na dve pôsobivé fotky, vzťahujúce sa k Tatrám. Pripomíname si tiež 25 rokov Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS). Na čínskej orbitálnej stanici si taikonauti piekli v teplovzdušnej trúbe. SpaceX ukázal ako bude vyzerať ďalší Starship znútra. Udivuje najmä množstvom voľného priestoru. V rámci historickej témy sa pozrieme na lety Apollo 8 až 10. Predchádzali pristátiu Američanov na Mesiaci. Cieľom NASA bolo obletieť Mesiac a vyskúšať systémy, ktoré mali zabezpečiť bezpečné pristátie a návrat astronautov. Zvlášť Apollo 8 na Vianoce 1968 posilnilo vieru Američanov v náročnej dobe. Apollo 10 zase vypustilo do éteru vulgárnu nadávku jedného z astronautov.

251110_politika_Zacharova Celý článok nájdete TU: https://www.teraz.sk/slovensko/zacharova-osn-vyzvala-staty-na-podp/919877-clanok.html . Bratislava 11. novembra (Teraz.sk) – Organizácia spojených národov (OSN) rezolúciou vyzvala členské štáty, aby rok 2026 využili na podporu trvalo udržateľného dobrovoľníctva a slovenská vláda sa k tomuto záväzku prihlásila uznesením. V TASR TV to povedala splnomocnenkyňa vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti Simona Zacharová. . OSN vyhlásila rok 2026 za Medzinárodný rok dobrovoľníkov pre udržateľný rozvoj. „Piateho decembra sa zúčastním Valného zhromaždenia OSN, kde budeme predstavovať našu národnú stratégiu,“ konštatovala Zacharová. Koncom roka 2026, prípadne začiatkom roka 2027, by potom podľa nej mal na pôde OSN prebehnúť odpočet aktivít roka....

Pekárka Simi z Pečie celé Slovensko, teda Simona Siváková, aktuálne trávi dni na materskej dovolenke, každú voľnú chvíľu však stále venuje pečeniu. Ako hodnotí svoje účinkovanie v pekárskej šou? Po zisku bronzu na MS v austrálskom Wollongongu v kategórii junioriek triatlonistka Diana Dunajská už trénuje na Olympijské hry. V čom spočívajú tréningy? Povie v rozhovore s Gabikou. V rámci Medzinárodného deň rómskeho jazyka prišla do Dobrého rána Martina Horňáková porozprávať zaujímavosti o tomto jazyku. V akých prípadoch potrebujú rádiológa Maroša Rudnaya ako súdneho znalca? Prezradí v rozhovore. Skúsený klavirista Michal Mrocek má dar, aký má málokto a to byť aj vynikajúci pedagóg, v rozhovore s Richardom povedal aj to, či je dôležité poznať noty pri hre na klavíri... | Hostia: Sima Simona Siváková, Diana Dunajská, Martina Horňáková, Maroš Rudnay, Michal Mrocek, | Moderujú: Gabika Angibaud a Richard Dedek. | Počúvajte rozhovory s našimi hosťami v programe Dobré ráno, Slovensko! každý pracovný deň po 8:20. Hosť DRS pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Dvaja jednovaječní bratia spolu žijú na okraji spoločnosti, chcú vyrobiť perpetuum mobile a majú niečo ako manželskú krízu. To je v skratke nový slovenský dokumentárny film Raději zešílet v divočine. Režisér a dokumentarista Miro Remo si zaň toto leto prevzal Krištáľový glóbus na Medzinárodnom filmovom festivale v Karlových Varoch. A prepísal tým históriu – je to totiž úplne prvý slovenský film, ktorý túto cenu v Karlových Varoch získal. Ak čakáte ťažko stráviteľný film s hlbokou témou, veľmi sa mýlite.

Príbeh o tom, ako informačné siete budujú aj rúcajú náš svet. Za posledných 100 000 rokov sme my, druh Homo sapiens, nahromadili obrovskú moc. Ale napriek všetkým svojim objavom, vynálezom a víťazstvám stojíme na prahu existenčnej krízy. Svet je na pokraji ekologického kolapsu. Medzinárodné a politické napätie stúpa, zatiaľ čo my sa bezhlavo rútime do éry AI – cudzej informačnej siete, ktorá nás môže zničiť. Popritom všetkom, čo sme dosiahli, vzniká otázka, prečo sme takí sebadeštruktívni. Nexus mapuje dlhú históriu ľudstva a uvažuje, ako sme sa ocitli v tomto toku informácií. Yuval Noah Harari nás sprevádza od doby kamennej cez kanonizáciu Biblie, vynález tlače, vzostup masmédií a nedávne oživenie populizmu. Žiada nás, aby sme sa zamysleli nad zložitým vzťahom medzi informáciami a pravdou, byrokraciou a mytológiou, múdrosťou a mocou. Zamýšľa sa, ako pomocou informácií dosahovali svoje ciele systémy ako Rímska ríša, katolícka cirkev či Sovietsky zväz, či už v dobrom alebo zlom. Zaoberá sa naliehavými rozhodnutiami, pred ktorými stojíme, keď našu existenciu ohrozuje iná ako ľudská inteligencia. Informácie nie sú základnou surovinou pravdy, a nie sú ani obyčajnou zbraňou. Nexus skúma nádejnú zlatú strednú cestu medzi týmito extrémami a popritom znovu objavuje našu ľudskosť. Príbehy nás spojili. Knihy šírili naše myšlienky – aj mytológie. Internet nám sľúbil nekonečné poznanie. Algoritmus spoznal naše tajomstvá – a potom nás poštval proti sebe. Čo s nami urobí umelá inteligencia? „Užitočná, dobre podložená príručka... múdra a odvážna.“ – The New York Times „Strhujúce… Diagnóza a výzva k činu.“ – Guardian „Harariho rozprávanie je pútavé a pozoruhodne originálne.“ – The Economist „Vízia rýchlo sa blížiacej budúcnosti, ktorá je (zároveň) vzrušujúca a mrazivá.“ – Stephen Fry "Táto veľmi dôležitá kniha prichádza v kritickom čase, keď všetci premýšľame o dôsledkoch AI a automatizovanej produkcie obsahu...Majstrovské a provokatívne." – Mustafa Suleyman, autor knihy Nezadržitelná vlna "V konfrontácii s lavínou kníh o vyhliadkach AI by čitatelia mali začať s touto." – Kirkus Reviews Audiokniha: Nexus Autor: Yuval Noah Harari Interpret: Mário Zeumer Dĺžka: 17:51 h Vydavateľstvo: Publixing a Aktuell Audiokniha Nexus na webe Publixing (MP3 na stiahnutie) Audiokniha Nexus na webe Audiolibrix (MP3 na stiahnutie)

Protivládne protesty v Srbsku trvajú už desiaty mesiac a v krajine sa nevyhýbajú ani slovnému spojeniu občianska vojna.To, čo vlani spustila tragédia na železničnej stanici v Novom Sade, prerástlo v konzistentný odpor voči prezidentovi Vučićovi a jeho strane. Dnes sa preto pôjdeme pozrieť priamo do ulíc srbských miest a obcí, kde protesty a zhromaždenia odolávajú veľkej a niekedy aj násilnej snahe o ich potlačenie.Nikola Šuliková Bajánová sa o téme rozpráva s Katarínou Jakubjakovou a Jozefom Jakubčom.Odporúčanie:Viac než sto filmov vrátane množstva slovenských premiér. Výnimočné filmové zážitky priamo v kinách, oslava skvelej kinematografie a dvadsať rokov festivalovej histórie. To všetko sľubuje 20. ročník Medzinárodného filmového festivalu Cinematik, ktorý sa koná od 10. do 15. septembra. Jeho súčasťou budú aj živé nahrávania obľúbených podcastov Dejiny a Vertigo.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠

Pri pohľade na súčasnú bezpečnostnú situáciu vo svete, by sa mohlo zdať, že ide o podobnosť čisto náhodnú. Ale zrejme za tým predsa len niečo bude. Uveďme preto jeden citát. „Základom kremeľského neurotického prístupu k svetovým udalostiam je ruský tradičný inštinktívny pocit neistoty.“ Tieto slová Georga Kennana, amerického diplomata, znalca ruských pomerov a popredného člena americkej diplomatickej misie v Sovietskom zväze v kľúčových rokoch 1944 až 1946, sú tak trochu psychologickou diagnostikou. Tá je zároveň súčasťou tzv. Dlhého telegramu, ktorý Kennan adresoval predstaviteľom americkej administratívy. Zahraničná politika Spojených štátov sa krátko po 2. svetovej vojne potácala pri zmätených úvahách o tom, ako utlmiť podozrievavosť niekdajšieho spojenca na východe a kam vlastne ustúpiť, aby bolo možné upokojiť paranoidnú myseľ sovietskeho vodcu Josifa Stalina. Nebol to však len George Kennan, ale aj niekdajší britský vojnový premiér Winston Churchill a mnohí ďalší, ktorí upozorňovali, že reakciou predsa nemôže byť politika ústupkov, ale naopak jedine asertívny a odvážny prístup, ktorý voči vonkajšej hrozbe nasadí rovnako silovú odpoveď. Tieto úvahy získavajú na svojej aktuálnosti i teraz, keď vo vzduchu visí osud Ukrajiny, hrozba jej rozparcelovania a nový ústupok voči tradične agresívnej kremeľskej politike. Pred viac než 75 rokmi sa asertívna odpoveď Západu pretavila do vzniku Severoatlantickej aliancie. A aká je jeho odpoveď dnes? Nebude na škodu pripomenúť si časy, keď Západ dokázal vzdorovať. Prinášame preto staršiu epizódu podcastu Dejiny. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s Petrom Marešom, dlhoročným českým diplomatom, historikom a riaditeľom Medzinárodného vyšehradského fondu. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

1. Vo svete si robíme hanbu za hanbou 2. V Nemocnici sv. Michala to smrdí

Záznam z diskusie so zástupcami diplomatických misií na Fóre o integrácii. Tisíce ukrajinských detí boli deportované alebo násilne presídlené do Ruska. Medzinárodná koalícia pre návrat ukrajinských detí sa usiluje o ich návrat domov. Zatiaľ čo väčšina členských štátov Európskej únie je súčasťou tejto skupiny, Slovensko v rámci koalície plní funkciu pozorovateľa. Prečo sú tieto praktiky podľa medzinárodného práva považované za vojnové zločiny? Ako môžu štáty pomôcť s návratom deportovaných detí? Vypočujte si záznam diskusie z Fóra o integrácii, ktoré zorganizovala Liga za ľudské práva. Hostky diskusie odpovedali v anglickom alebo českom jazyku. Fórum o integrácii 2025 finančne podporilo Britské veľvyslanectvo na Slovensku a Nadácia Friedrich-Ebert-Stiftung. Hostky diskusie: • Karen E. Mollica, veľvyslankyňa Kanady na Slovensku • Natalia Nykyforak, zástupkyňa vedúceho misie Veľvyslanectva Ukrajiny • Veronika Víchová, právnička Kancelárie verejného ochrancu práv ČR a Nadácie Emile Foundation Moderuje: • Miroslava Mittelmannová, programová riaditeľka Ligy za ľudské práva čo je to „Migračný kompas“? Podcast z dielne Ligy za ľudské práva, občianskeho združenia, ktoré už 20 rokov podporuje utečencov a iných cudzincov žijúcich na Slovensku. čo je cieľom podcastu? Podcast Ligy za ľudské práva Migračný kompas sa venuje témam ľudských práv, migrácie, integrácie cudzincov a azylu. Jeho cieľom je priblížiť tieto témy odborne aj ľudsky, priniesť osobné príbehy a priame výpovede ľudí, ktorí sú v migračnej situácii, alebo odborníkov a odborníčok, ktorí sa téme venujú profesionálne.

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Noc z trinásteho na štrnásteho júna spred týždňa – Izrael širokospektrálnym, no zároveň „chirurgickým“ útokom napadol iránske jadrové zariadenia, zneškodnil generalitu a zabil mozgy jadrového programu. Vážne poškodil iránske radary a raketové základne. Teherán odvtedy posiela jeho smerom rakety a drony, najnovšie dokonca na nemocnicu. A ak americký prezident Trump volá po „nepodmienečnej kapitulácii“, najvyšší iránsky vodca Ali Khamenei reaguje tým – „nevzdáme sa nikdy“. A ak by sa Amerika do vojny zapojila, vystríha ju pred „nenapraviteľnými škodami“.Napriek tomu sú tu informácie, že Donald Trump už odobril americký útok na Irán, no vyčkáva na kroky Teheránu. Či sa vzdá ďalšieho obohacovania uránu a svojho jadrového programu. Podľa Izraela bol v kritickom štádiu, keď sa mohol preklopiť do štádia, ktoré by ho priviedlo k jadrovej bombe. Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu však tvrdí, že nemá dôkazy o „systematickom úsilí Iránu vyvíjať jadrovú zbraň“.Ako je to s jadrovým programom Teheránu? A čo by znamenalo zapojenie Spojených štátov do tohto konfliktu? Téma pre Tomáša Nagya, experta na jadrové doktríny a obranného analytika Globscecu.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Noc z trinásteho na štrnásteho júna spred týždňa – Izrael širokospektrálnym, no zároveň „chirurgickým“ útokom napadol iránske jadrové zariadenia, zneškodnil generalitu a zabil mozgy jadrového programu. Vážne poškodil iránske radary a raketové základne. Teherán odvtedy posiela jeho smerom rakety a drony, najnovšie dokonca na nemocnicu. A ak americký prezident Trump volá po „nepodmienečnej kapitulácii“, najvyšší iránsky vodca Ali Khamenei reaguje tým – „nevzdáme sa nikdy“. A ak by sa Amerika do vojny zapojila, vystríha ju pred „nenapraviteľnými škodami“.Napriek tomu sú tu informácie, že Donald Trump už odobril americký útok na Irán, no vyčkáva na kroky Teheránu. Či sa vzdá ďalšieho obohacovania uránu a svojho jadrového programu. Podľa Izraela bol v kritickom štádiu, keď sa mohol preklopiť do štádia, ktoré by ho priviedlo k jadrovej bombe. Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu však tvrdí, že nemá dôkazy o „systematickom úsilí Iránu vyvíjať jadrovú zbraň“.Ako je to s jadrovým programom Teheránu? A čo by znamenalo zapojenie Spojených štátov do tohto konfliktu? Téma pre Tomáša Nagya, experta na jadrové doktríny a obranného analytika Globscecu.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Organizátor Pohody Michal Kaščák minulý rok zažil veľmi náročný priebeh festivalu, prišla však obrovská vlna solidarity vrátane zbierky a finančnej pomoci, z ktorej bol najprv v rozpakoch. V podcaste hovoril o tom, prečo sa rozhodol vycestovať na Ukrajinu a čo stojí za iniciatívou Slovenské srdce. Na záver prezradil, aké zmeny prinesie nový ročník Pohody a na čo sa môžu návštevníci najviac tešiť.V Mimóze s Michalom Kaščákom sa (ne)dozviete:1:38 – čo si pamätá z branných cvičení;4:30 – ako trávil čas v poslednom období;6:52 – či cíti pokles záujmu o kultúrne akcie;9:50 – ako zvládol minuloročný ťažký priebeh festivalu Pohoda;11:10 – prečo bol v rozpakoch zo zbierky pre Pohodu;13:50 – či sa dá predísť podobným situáciám, aké sa udiali na minulom ročníku;15:30 – akým spôsobom tento rok sprísnia pravidlá na festivale;18:15 – či je vyznávačom alternatívnej medicíny;21:50 – čo hovorí o iniciatíve Slovenské srdce;28:10 – čo si myslí o prítomnosti bazénov na Pohode;39:05 – čo nás tento rok na festivale čaká;41:50 – či sa už teší na aktuálny ročník Pohody;43:45 – aký odkaz má pre divákov.

Rašiho strieda Migaľ, Michala Kaliňáka Radomír Šalitroš. Vláda Roberta Fica uskutočnila rošády, ktoré však možno prinesú vznik úplne novej strany. Tým sa už, napokon, Migaľovci ani netaja. Koalícia v utorok pri voľbe predsedu Národnej rady ukáže, koľko verných hlasov nazbierala. Na ministra čaká slabé čerpanie eurofondov a vzhľadom na skúsenosti aj vysoké očakávania. Nastal už definitívne mier v koalícii alebo naopak - nová éra konfliktov?V podcaste Dobré ráno odpovie moderátorke Jane Krescanko Dibákovej kolega z domácej redakcie Michal Katuška.Zdroj zvukov: YouTube/SMER-SD, SMEOdporúčanie:Dnes mám pre vás odporúčania hneď dve. V uliciach po celom Slovensku stretnete v dnešný Medzinárodný deň jednorodičov viac ako 2200 študentov a študentiek so žltými pokladničkami. Sú to dobrovoľníci a dobrovoľníčky, ktorí sa zapojili do už 26. ročníka verejnej pokladničkovej zbierky Hodina deťom. Výťažok zo zbierky použije Nadácia pre deti Slovenska, ktorá zbierku organizuje, opäť na pomoc jednorodičovským rodinám v núdzi.A to druhé odporúčanie je pozvánkou na moju diskusiu, teda verejnú nahrávku Arény s Janou Krescanko Dibákovou. Rozprávať sa budeme o tom, či opozícia dokáže priniesť alternatívu a dohodnúť sa na zmenách, ktoré vrátia krajinu k západným hodnotám. Prídu Michal Šimečka, Branislav Gröhling a František Mikloško. Príďte aj vy - v utorok 25.marca o 19.00 hod. do bratislavského Kácečka. Vstupenky na diskusiu si môžete kúpiť tu.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

Fleret, kord, šabľa. Tri podoby toho, čo sa nám laikom a nezasväteným zlieva v šerme. A hoci šlo pôvodne o zbrane, dnes sú najmä nástrojmi na majstrovské športové zvládnutie. A ak boli v minulosti výsadou šľachticov, v súčasnosti sú aj cestou k dosahovaniu šľachetnosti. Lebo podriadiť si ich nejde bez cviku a výdrže, k čomu sa musí pripojiť inteligencia a taktické myslenie. Napriek tomu – či aj preto šerm u nás nikdy nebol športom s prívlastkom masový?Masy však ovplyvniť môže – a síce cez ľudí, ktorí sú nositeľmi jeho hodnôt. Ak bol kde pri jeho slovenských počiatkoch ikonický humanista, pedagóg a športovec Ferdinand Martinengo, jeho štafetu nesie čerstvá športová osobnosť roka Július Králik, ktorý má svoje miesto aj v Sieni slávy Medzinárodnej šermiarskej federácie. Ako môže šerm a šport všeobecne prispieť prispieť k spokojnosti jednej rozdelenej či napätej spoločnosti? „Šľachetnosť z pohľadu fair play – na toto je v šerme veľký dôraz. Až natoľko, že pravidlá regulujú situácie, keby sa niekto nesprával dostatočne slušne. Pravidlá ho napomínajú a rozhodca má povinnosť dosiahnuť, aby sa človek takto nesprával“, opisuje Július Králik. „Je to šport, v ktorom je prítomný silný etický rozmer a správanie na úrovni. Sme vedení k slušnosti“, dodáva. Čerstvá športová osobnosť roka Július Králik hovorí, že šport je najkomplexnejším spomedzi športov. „Silno je zastúpená fyzická príprava, no nemenej aj mentálna“, vysvetľuje jedinečnosť šermu. Za silnú stránku tohto športu považuje fakt, že šermiarov vedie k samostatnosti. „Súperom je vždy živý človek, musíte vedieť čítať jeho zámery, robiť extrémne rýchle rozhodnutia“, ilustruje. To všetko sú podľa dlhoročného trénera predpoklady, ktoré potom zo šermiarov robia veľmi dobre pripravené osobnosti. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Brusel hostí 27 európskych lídrov a píše históriu. Európa sa po ráznych krokoch Donalda Trumpa mení, stavia sa na vlastné nohy a tvorí spoločnú obrannú politiku. Slovensko však zastupuje predseda vlády, ktorý torpéduje druhú tému – pomoc Ukrajine a pre stále neobnovený tranzit plynu kladie nohu do dverí.Rokovanie výboru pre európske záležitosti, na ktoré predseda vlády dorazil krátko pred odletom, ukazuje autoritársky prístup a pripomína spôsoby Vladimíra Mečiara. Ostrý komentár bývalého veľvyslanca Petra Weissa sa týka vyčlenenej jedinej hodiny pre členov výboru, hoci samotný premiér sa pochválil, že krátko predtým hodinu a pol športoval.Výbor odhalil aj to, že premiér budúci týždeň nemá vôľu rokovať o ochrannom jadrovom dáždniku ponúkanom francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom.V podcaste Dobré ráno sa Jana Krescanko Dibáková opýtala Petra Weissa aj na kontroverzné výroky šéfa premiérových poradcov o Rusku, z ktorého by bol vraj po páde Ukrajiny spoľahlivý sused.Zdroje zvukov: SME, NBC, InterezOdporúčanie:Dnešné odporúčanie sa týka soboty, máme totiž Medzinárodný deň žien. Skúste trochu oprášiť zabudnuté džentlmenstvo. Pridržať dvere, byť o málo slušnejší a pripraviť žene kávu. Mám 42 a kedysi dávno mne ako malej a mojej mame nebohý dedko nosieval snežienky. To sa dnes už síce nesmie, ale pekné a milé gestá si vaše ženy, dievčatá, baby či lásky budú pamätať možno navždy.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

Neistote sa po amerických prezidentských voľbách nevyhla ani vesmírna agentúrna NASA. Vo februári sa na poslednú chvíľu vyhla plánu znížiť počet zamestnancov o desať percent a generácia mladých vedcov stále nevie, či nedostane zo dňa na deň výpoveď. Elon Musk, ktorý má zoštíhlenie štátnej správy na starosti, dnes hovorí o predčasnom ukončení prevádzky Medzinárodnej vesmírnej stanice ISS, uráža bývalých astronautov, no zároveň tvrdí, že čochvíľa budeme lietať na Mars. „Už v roku 2016 som na konferencii počula Muskove sľuby o tom, že na Mars pôjdeme myslím v roku 2024. Ako vedcom nám bolo jasné, že to nie je realistická vízia,“ hovorí astrobiologička Michaela Musilová, ktorá s NASA roky spolupracuje a pre agentúru viedla niekoľko simulovaných marťanských a mesačných misií.