Podcasts about medzin

Pri príležitosti Medzinárodného dňa rodiny priblížime situáciu jednorodičovských rodín na Slovensku a pomoc, ktorú môžu využiť.

Študent tretieho ročníka strednej zdravotníckej školy Matúš Vavro sa rozhodol čeliť výzve, ktorú so sebou prináša klimatická zmena. Pod vedením svojho školiteľa a svojej učiteľky, ktorá v ňom rozpoznala vedecký potenciál, sa začal venovať testovaniu surového mlieka na prítomnosť nebezpečných aflatoxínov M1. Jeho cieľavedomá práca ho priviedla až medzi finalistov Festivalu vedy a techniky AMAVET 2025 a priniesla mu ocenenie od magazínu Quark.V aktuálnom rozhovore Matúš približuje pokrok vo svojom projekte, kde sa už nesústredí iba na potvrdenie prítomnosti toxínov, ale hľadá efektívne spôsoby ich odstraňovania. Opisuje proces získavania vzoriek a predstavuje riziká, ktorým ľudia čelia pri kontakte s týmito látkami. Mliekoje základom nášho jedálnička a jeho zdravotná neškodnosť je v čase globálneho otepľovania kľúčová, pretože vhodné podmienky na rast toxických húb sa čoraz častejšie objavujú aj v našom miernom podnebnom pásme. Matúš prezrádza svoju cestu k vede a radí, ako správne motivovať rovesníkov k bádaniu. Podľa neho stačí podaťpomocnú ruku a veľa sa pýtať, aby vtiahol kolegov do tajov poznania. Matúš Vavro je študentom tretieho ročníka strednej zdravotníckej školy v Bratislave, odbor zdravotnícky laborant.Vedeckej činnosti sa venuje už vyše roka a plánuje pokračovať aj v budúcnosti. Vedie školský parlament, zúčastňuje sa na rôznych súťažiach a je zapojený do programu Medzinárodná cena vojvodu z Edinburghu (DofE), kde sa sústredí na sebarozvoj.O podcastePodcast Veda na dosah – o štúdiu sa zameriava na témy vedy, štúdia a vzdelávania a prináša praktické rady, zrozumiteľné vysvetlenia a odpovede na otázky, ktoré mladí ľudia často riešia. Našou snahou je priniesť viac praktických tipov pre žiakov a študentov, ktoré sa týkajú napríklad výberuškôl, štúdia v zahraničí, kariéry či uplatnenia v STEM odboroch, ktoré sú orientované na vedu, technológie, matematiku a inžinierstvo. Všetky podcasty sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na YouTube CVTI SR, cez aplikácie Spotify a ApplePodcasts a na ďalších streamovacích platformách. Nahrávanie podcastu prebehlo v priestoroch NIVaM. Podcasty z oblasti školstva si môžete vypočuť nahttps://nivam.sk/?s=podcast.

Ruže pre dámy, guláš zadarmo, prvotriedne ozvučenie a kolóny autobusov, ktoré zvážajú voličov z celého Slovenska. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že ide o úprimnú oslavu Medzinárodného dňa žien. Lenže v politike nič nie je zadarmo – a pri strane Smer to platí doslova.Zatiaľ čo iné strany po voľbách šetria alebo sa sústredia na parlamentné debaty, Robert Fico neponecháva nič na náhodu. Aj v nevolebnom roku 2025 roztočil Smer miliónový kolotoč marketingu. A keď hovoríme miliónový, myslíme to vážne. Účtovná uzávierka vládnej strany totiž odhalila cifru, ktorá vyráža dych: takmer 1,7 milióna eur investovaných do pódií, hudby a dopravy.Pre porovnanie – je to šesťdesiatkrát viac, než do kontaktu s voličmi investovala koaličná SNS, a sumy, ktoré na kampaň vynakladá opozícia, vyzerajú pri Smere ako drobné na kávu. Ide o politické umenie, alebo si Smer svoju dominanciu jednoducho kupuje cez pompézne akcie, ktoré si nikto iný nemôže dovoliť?

Ruže pre dámy, guláš zadarmo, prvotriedne ozvučenie a kolóny autobusov, ktoré zvážajú voličov z celého Slovenska. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že ide o úprimnú oslavu Medzinárodného dňa žien. Lenže v politike nič nie je zadarmo – a pri strane Smer to platí doslova.Zatiaľ čo iné strany po voľbách šetria alebo sa sústredia na parlamentné debaty, Robert Fico neponecháva nič na náhodu. Aj v nevolebnom roku 2025 roztočil Smer miliónový kolotoč marketingu. A keď hovoríme miliónový, myslíme to vážne. Účtovná uzávierka vládnej strany totiž odhalila cifru, ktorá vyráža dych: takmer 1,7 milióna eur investovaných do pódií, hudby a dopravy.Pre porovnanie – je to šesťdesiatkrát viac, než do kontaktu s voličmi investovala koaličná SNS, a sumy, ktoré na kampaň vynakladá opozícia, vyzerajú pri Smere ako drobné na kávu. Ide o politické umenie, alebo si Smer svoju dominanciu jednoducho kupuje cez pompézne akcie, ktoré si nikto iný nemôže dovoliť?

Na štvrtý štvrtok štvrtého mesiaca v roku už tradične pripadá Medzinárodný deň žien v IT sektore. Pozrieme sa na to ako sa darí v tejto oblasti dievčatám a ženám na Slovensku. Zaspomíname si aj na špičkového slovenského architekta Jána Miloslava Bahnu, ktorý zomrel 21. apríla 2024 vo veku 80 rokov.

To, čo malo byť „referendom o budúcnosti Maďarska“ či „testom demokracie“, sa premenilo na „kar pre demokraciu illiberálnu“, tú alla Orbán.Volebné Maďarsko zvalcovala víťazná vlna Pétera Magyara a jeho Tiszy. Napriek vedeniu analytici pred voľbami upozorňovali, že výsledok bude neistý. Mali o ňom rozhodnúť nerozhodnutí, prekreslené obvody v prospech Orbánovho Fideszu či špinavá predvolebná kampaň.Volebná nedeľa však bola mobilizáciou za zmenu. Jej výsledok je známy - ústavná väčšina pre reprezentantov zmeny.Voľby, ktoré sledoval svet, mali aj svoj medzinárodný dozor v podobe pozorovateľských misií. A v jednej z nich bol aj Slovák Rasťo Kužel z Memo'98. Už cestou do Maďarska hovoril o „kritickom teste dôvery verejnosti a integrity volebného procesu“. Dôvodom bola podľa neho „mimoriadne špinavá kampaň“, s taktikami, ktoré vedú až k obavám o kvalitu volebného prostredia. Dôležitý tak nemal byť len samotný deň volieb, ale aj obdobie po nich.Práve Rasťo Kužel je mojim dnešným hosťom.Pripravil Jaroslav Barborák.

To, čo malo byť „referendom o budúcnosti Maďarska“ či „testom demokracie“, sa premenilo na „kar pre demokraciu illiberálnu“, tú alla Orbán.Volebné Maďarsko zvalcovala víťazná vlna Pétera Magyara a jeho Tiszy. Napriek vedeniu analytici pred voľbami upozorňovali, že výsledok bude neistý. Mali o ňom rozhodnúť nerozhodnutí, prekreslené obvody v prospech Orbánovho Fideszu či špinavá predvolebná kampaň.Volebná nedeľa však bola mobilizáciou za zmenu. Jej výsledok je známy - ústavná väčšina pre reprezentantov zmeny.Voľby, ktoré sledoval svet, mali aj svoj medzinárodný dozor v podobe pozorovateľských misií. A v jednej z nich bol aj Slovák Rasťo Kužel z Memo'98. Už cestou do Maďarska hovoril o „kritickom teste dôvery verejnosti a integrity volebného procesu“. Dôvodom bola podľa neho „mimoriadne špinavá kampaň“, s taktikami, ktoré vedú až k obavám o kvalitu volebného prostredia. Dôležitý tak nemal byť len samotný deň volieb, ale aj obdobie po nich.Práve Rasťo Kužel je mojim dnešným hosťom.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Hostia: Peter Blaškovitš (predseda platformy Export Analytica) a Andrej Gajdoš (predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory). | Európska únia sa podpisom obchodných dohôd snaží diverzifikovať dodávateľské reťazce. Odstraňovanie ciel sa týka aj masívnych trhov, ako sú India, Indonézia, juhoamerické krajiny skupiny Mercosur a Austrália. Nové dohody však okrem prístupu európskych firiem na nové trhy otvárajú aj opačnú cestu. Obavy majú najmä európski poľnohospodári, ktorých môže lacný import z tretích krajín existenčne ohroziť. Prečo sa Európska únia otvára svetovému obchodu práve teraz? Splní cudzokrajný dovoz vysoké nároky udržateľnosti a bezpečnosti rovnako, ako európske firmy? Kto bude z bezcolného vzťahu profitovať? A aké výhody môže vďaka dohodám očakávať bežný európsky spotrebiteľ? Ako veľmi sú podľa vás dohody EÚ s krajinami ako India či Mercosur motivované geopolitikou a snahou oslabiť závislosť od Číny a USA, a do akej miery ide stále primárne o ekonomické záujmy? Ktoré konkrétne sektory slovenskej ekonomiky môžu z týchto dohôd najviac profitovať a kde naopak hrozí, že otvorenie trhu prinesie viac strát než príležitostí? Je slovenské a európske poľnohospodárstvo v týchto dohodách skutočne „menou výmeny“ za priemyselné exporty, alebo sú obavy farmárov prehnané? Sú dohody ako Mercosur ešte stále aktuálne vzhľadom na to, že sa vyjednávali desaťročia, alebo riskujeme, že podpisujeme zmluvy pre „starý svet“, ktorý sa už zmenil? Kde v týchto dohodách vidíte príležitosti a výzvy pre Slovensko? | Európa sa otvára medzinárodnému obchodu. | Moderuje: Soňa Hagarová; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

„Ak zázračným spôsobom konflikt na Blízkom východe rýchlo neskončí a situácia neodeskaluje, Slovensko určite čaká ďalší výrazný nárast cien pohonných hmôt“, hovorí Radovan Potočár z Energie-portálu. „Nie je dlhodobo udržateľné, aby u nás cena zostávala hlboko pod regionálnym priemerom“, dodáva. Od vlády by očakával úpravu spotrebnej dane.Svet čelí najvážnejšiemu ropnému šoku za posledných 50 rokov, ktorý podľa expertov kombinuje krízy zo 70. rokov aj obdobia po roku 2022. Na rozdiel od minulosti však nejde len o ceny palív, ale o celkovú stabilitu globálneho energetického systému. Súčasný konflikt medzi Iránom a koalíciou vedenou Izraelom a USA spôsobil narušenie kľúčových dodávateľských trás vrátane Hormuzského prielivu. Podľa šéfa Medzinárodnej agentúry pre energetiku Fatiha Birola ide o bezprecedentnú kombináciu ropnej a plynovej krízy. Dôsledky už pociťujú domácnosti aj firmy po celom svete vrátane Slovenska. Slovensko už pre ňu čelí aj kritike Bruselu za dvojaké ceny nafty.Čo máme čakať od tejto kombinácie ropnej a plynovej krízy? Téma pre Radovana Potočára z Energie-portálu.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Ak zázračným spôsobom konflikt na Blízkom východe rýchlo neskončí a situácia neodeskaluje, Slovensko určite čaká ďalší výrazný nárast cien pohonných hmôt“, hovorí Radovan Potočár z Energie-portálu. „Nie je dlhodobo udržateľné, aby u nás cena zostávala hlboko pod regionálnym priemerom“, dodáva. Od vlády by očakával úpravu spotrebnej dane.Svet čelí najvážnejšiemu ropnému šoku za posledných 50 rokov, ktorý podľa expertov kombinuje krízy zo 70. rokov aj obdobia po roku 2022. Na rozdiel od minulosti však nejde len o ceny palív, ale o celkovú stabilitu globálneho energetického systému. Súčasný konflikt medzi Iránom a koalíciou vedenou Izraelom a USA spôsobil narušenie kľúčových dodávateľských trás vrátane Hormuzského prielivu. Podľa šéfa Medzinárodnej agentúry pre energetiku Fatiha Birola ide o bezprecedentnú kombináciu ropnej a plynovej krízy. Dôsledky už pociťujú domácnosti aj firmy po celom svete vrátane Slovenska. Slovensko už pre ňu čelí aj kritike Bruselu za dvojaké ceny nafty.Čo máme čakať od tejto kombinácie ropnej a plynovej krízy? Téma pre Radovana Potočára z Energie-portálu.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Pobyt v lese môže mať liečivé účinky. Možno aj vy ste už počuli podobné konštatovania. Práve na umenie vnútornej odolnosti chce poukázať pri príležitosti Medzinárodného dňa lesa naša dnešná hostka. Katarína Klimová o sebe hovorí, že je mamou troch detí, celoživotnou bylinkárkou, permakultúrnou dizajnérkou, lektorkou cvičení, ktoré prehlbujú liečivé účinky lesa a prírody na naše zdravie a životnú spokojnosť. Celý život ju zamestnáva ochrana prírody. My s ňou podebatujeme aj o tom, ako môžeme spomaliť a prečo je to pre mnohých z nás veľkou výzvou. | Hostka: Katarína Klimová. | Moderuje: Eva Viteková. | Talkshow Hosť Rádia Regina Západ pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Regina Západ, RRZ.

¨Júlia Čillíková pôsobí ako výkonná riaditeľka úseku dohľadu a ochrany finančého spotrebiteľa NBS. Slovensko sa aj tento rok zapája do medzinárodnej kampane Medzinárodný týždeň peňazí. Ako sa doma rozprávať o financiách a ako zabezpečiť deti do budúcnosti? Miroslav Kotov je predseda Asociácie dôchodkových správcovských spoločností. Príprava na dôchodok sa začína prvou výplatou. Spoliehať sa v budúcnosti iba na štátnu dôchodkovú dávku nestačí. V rozhovore povie viac. Monika Vranková a Marek Vaňous sú zakladatelia komunity spisopriateľov, ktorí dokazujú, že písať môže naozaj každý a nikto na to nemusí byť sám. Premýšľate nad vlastnou poviedkou, románom či vydaním knihy? Inšpirujte sa ich príbehom a praktickými radami. Profesionálny iridológ Ľubomír Jánoš prezradí, čo sa dá vyčítať z našich očí – od genetiky, cez zápaly, kondíciu orgánov až po neurologické signály. Čo odhalí dúhovka, zrenička či očné bielko? A čo si dokážeme všimnúť aj sami doma? Veronika Jursová Prachárová z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť hovorí o projekte Úradnícky čin roka, ktorý tento rok vstupuje do svojho 7. ročníka. Spoznáte aj príbeh, ktorý ju osobne chytil za srdce a ukázal, že aj verejná správa môže fungovať ľudsky, efektívne a s veľkým nasadením. Muzikálový herec Lukáš Pišta chystá v divadle Nová scéna premiéru muzikálu MÜLLER – Život na 2 ťahy. Ako sa mu Richard hrá? Aj to zodpovie v rozhovore. | Hosť DRS: Júlia Čillíková, Miroslav Kotov, Monika Vranková, Marek Vaňous, Ľubomír Jánoš, Veronika Jursová Prachárová, Lukáš Pišta. | Moderujú: Gabika Angibaud a Richard Dedek. | Počúvajte rozhovory s našimi hosťami v programe Dobré ráno, Slovensko! každý pracovný deň po 8:20. Hosť DRS pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

CELÉ TO NÁJDEŠ TU: herohero.co/piatocek/subscribe Smer oslavoval Medzinárodný deň žien a oslavy boli, nečakane, o tom, aké skvelé sú ženy… v tichom podporovaní mužov z pozadia. Dozviete sa napríklad, ako Smer pomocou AI videí oslavujúcich ženy pripravuje skutočné ženy o prácu, čo si Mažgút cení na ženách, kto oblieka Roberta Fica a čo si vybaví Takáč pod pojmom žena. V tomto videu nájdete len časť takmer hodinového Piatočku v obraze, celý diel si môžete pozrieť na Hero Hero. Zistíte tam napríklad, čo si minister Kamenický myslí o ženách a peniazoch a prečo po premiérovi Ficovi stále idú mladé ženy. Upozornenie: Názory na ženy, ktoré uvidíte v tomto videu, sú len paródiou na smerákov, nie našími skutočnými názormi. - PODPOR NÁS NA: herohero.co/piatocek/subscribe - Dajte odber na náš nový YouTube kanál: ⁠http://youtube.com/@piatocek⁠ - Instagram:⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://www.instagram.com/piatocek_podcast/See omnystudio.com/listener for privacy information.

Ako vyzerá skutočne zdravá rieka? Prečo je pre nás dôležité, aby ryby mohli voľne migrovať?14. marca si pripomíname Medzinárodný deň akcií proti priehradám a pre rieky, vodu a život. Je to deň, ktorý nám pripomína, že voda nie je len energetická surovina, ale základný predpoklad zdravej krajiny.O význame priechodnosti tokov, o slovenskom úseku Dunaja aj o vracaní života do vyschnutých ramien sme sa v podcaste EKOcaste rozprávali s expertkou na ochranu vôd Martinou Paulíkovou z WWF Slovensko.V rozhovore sa dozviete:- Kedy je rieka skutočne slobodná;- či máme na Slovensku dostatok takýchto rozmanitých vodných plôch, aby všetky ryby mali možnosti, ktoré potrebujú k svojmu životu;- prečo je migrácia pre ryby a iné vodné živočíchy otázkou života a smrti;- čo sa stane, keď sa priehrada postaví, a čo sa stane, ak dôjde k jej demontáži.

Slováci v USA: „Slovak Roots and Routes - Slovenské korene a cesty“ Vznik novej študentskej platformy; Marec mesiac knihy: Jozef Leikert: Študentská odysea cez druhú svetovú vojnu – najnovšia publikácia slovenského spisovateľa, ktorú nedávno predstavil na ZÚ SR v Londýne aj anglickej čitateľskej verejnosti; (zatvorenie českých vysokých škôl 17. novembra 1939 a odvlečenie študentov do koncentračného tábora Sachsenhausen, emigrácia ďalších študentov do vznikajúcej československej zahraničnej armády a ich účasť v bojoch vo Francúzsku a Anglicku, ukončenie štúdia na anglických vysokých školách a vznik Medzinárodného dňa študentstva v Londýne) Hudba SK: Luboš Zeman – V dolinách: ako vznikal text najznámejšej slovenskej piesne ktorú pôvodne naspieval Karol Ducoń a neskôr hudobná skupina Desmod;

Z Českej televízie odchádza legenda. Václav Moravec, ktorý 21 rokov každé nedeľné poludnie vysielal svoje Otázky Václava Moravce, ohlásil koniec vo verejnoprávnom médiu z dôvodu, ktorý silno pripomína slovenskú mediálnu realitu. Hovorí o tom, že už nevie zaručiť nezávislosť redakcie a v televízii sa – ako u nás – objavujú snahy o umelé vyvažovanie. Čo sa deje vo verejnoprávnej Českej televízii, ako sa to týka predsedu SPD Tomia Okamuru a v čom sa situácia podobá slovenským mediálnym udalostiam, komentuje v podcaste Dobré ráno s moderátorkou Janou Krescanko Dibákovou český komentátor Jindřich Šídlo. Zdroje zvukov: ČT Odporúčanie: Dnes vám chcem trošku netradične odporučiť víkendové instagramové video Vedátora Samuela Kováčika k Medzinárodnému dňu žien. Absolútne skvelo opisuje, ako sme pri ženách a ich možnostiach trochu zabudli na mnohých mladých mužov, ktorí sa pri úspešných ženách strácajú v tom, aká je ich úloha v spoločnosti alebo čo sa od nich očakáva, a z toho pramenia niektoré spoločenské problémy. Dôležité posolstvo na zamyslenie. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.

Ako už tradične s príchodom marca aj teraz sa straníci Smeru vydávajú na cesty do regiónov, aby oslávili Medzinárodný deň žien. Každý rok vidíme, ako najmä dôchodkyniam a ženám vo vyššom veku rozdávajú kvety a poklony za ich obetavosť, a ako ich rozosmievajú vtipmi z minulého storočia. V čele strany by ste pritom ženy hľadali len márne, čím sa zoznam nesúladu medzi oslavami v réžii Smeru a jeho činmi nekončí. Prečo ľudia na tieto oslavy chodia a ako vnímajú politickú situáciu na Slovensku? Nikola Šuliková Bajánová sa o téme rozpráva s reportérom denníka SME Marekom Moravčíkom a šéfkou domácej redakcie denníka SME Michaelou Terenzani. Odporúčanie How To Get To Heaven From Belfast alebo Ako sa dostať z Belfastu do neba je netflixový seriál od tvorkyne dnes už kultového Derry Girls. Lisa McGee však teraz siahla po čiernej krimikomédii s chaotickými hlavnými hrdinkami, ktoré riešia záhadu a svoj vlastný krk zároveň. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.

Ján Galla je operný a koncertný basový spevák. Spieval na svetových operných scénach po boku speváckych a dirigentských osobností, má bohatý operný i koncertný repertoár. Bol dlhoročný sólista SND, kde stvárnil rad postáv. Študoval spev na Hudobnej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave. Členom súboru Opery Slovenského národného divadla sa stal v roku 1981. O päť rokov neskôr (1986) získal na Medzinárodnej speváckej súťaži v Rio de Janeiro prvé miesto. Pravidelne vystupoval v zahraničí, kde stvárnil viacero postáv: Ramfisa (Aida) v Teatro Municipal Rio de Janeiro (1986), Veľkého Inkvizítora a Mnícha (Don Carlos) v Grand Opera Paris (1987), Waltona (Puritáni) v Bologni (1988), Kráľa (Aida) v chicagskej Opere North (1988),... spolupracoval so širokým spektrom známych svetových dirigentov a režisérov. S Národným divadlom Praha ako Sarastro v Mozartovej Čarovnej flaute absolvoval turné po viacerých japonských mestách (Osaka, Tokio, Nagano). Dôležitou súčasťou umeleckých aktivít speváka sú jeho koncertné vystúpenia. Tie ho zaviedli do prestížnych siení viedenského Musikvereinu, Salzburgu, Bologne či Kolína nad Rýnom. Na doskách Opery SND napr. titulná postava zo Suchoňovej hudobnej drámy Svätopluk v réžii Juraja Jakubiska i dve úlohy pod režijnou taktovkou svetoznámeho Petra Konwitschného: Bonzo v Pucciniho Madama Butterfly a Gremin v Čajkovského Eugenovi Oneginovi. V súčasnosti už v Opere SND nepôsobí, ale stal sa z neho „domáci pán“, ktorý si zveľaďuje, záhradku, dvor, venuje sa oddychu a sem-tam aj športu. Spolu s manželkou, tiež speváčkou rád cestuje. Len nedávno oslávil okrúhle 70. narodeniny. Do NP Jána Gallu pozval Ľudovít Jakubove - Mravec. | Hosť: Ján Galla (operný a koncertný basový spevák). | Moderuje: Ľudovít Jakubove - Mravec. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

„Musíme si dať dole klapky z očí a začať reálne riešiť otázku vlastnej obrany. V Európe to mnohé krajiny riešia, my na Slovensku sme sa ešte ani nezačali báť – v zmysle reálneho pohľadu do zrkadla“, hovorí Marek Janiga, študent medzinárodného práva a riešenia konfliktov na Univerzite Mieru OSN.„Máme tu vojnu, ktorá má štyri roky a dnes sa začala ďalšia“ – v sobotu si takéto slová vypočuli mladí rodičia, ktorí prišli do jedného z kostolov Bratislavy pokrstiť svoje dieťa. Kňaz ich adresoval na jednej strane s obavou z budúcnosti, na druhej s uznaním, že aj do takýchto čias rodičia privádzajú deti.Len pred pár dňami sa z vojny, ktorá už má štyri roky – a teda z Ukrajiny vrátil Marek Janiga. Humanitárny pracovník, študent práva, ktorého si pred časom všimol aj premiér – pre jeho kritiku rušenia Špeciálnej prokuratúry. Bol tam odviezť ďalšiu pomoc, paradoxne v čase, keď tá štátna a núdzová je z rozhodnutia premiéra zastavená.Marek však má za sebou aj ročný program v Mládežníckej poradnej komisii Nato. Naviac v štúdiu pokračuje na Univerzite pre mier, ktorá má mandát OSN. Jeho focusom je medzinárodné právo a riešenie sporov. Opäť - v čase, keď je mier atakovaný sériou vojen a na riešenie čaká nespočet sporov.Ako vidí ich riešenie a čomu ho učí skúsenosť s Ukrajinou?Hosťom RánoNahlas je Marek Janiga.

„Musíme si dať dole klapky z očí a začať reálne riešiť otázku vlastnej obrany. V Európe to mnohé krajiny riešia, my na Slovensku sme sa ešte ani nezačali báť – v zmysle reálneho pohľadu do zrkadla“, hovorí Marek Janiga, študent medzinárodného práva a riešenia konfliktov na Univerzite Mieru OSN.„Máme tu vojnu, ktorá má štyri roky a dnes sa začala ďalšia“ – v sobotu si takéto slová vypočuli mladí rodičia, ktorí prišli do jedného z kostolov Bratislavy pokrstiť svoje dieťa. Kňaz ich adresoval na jednej strane s obavou z budúcnosti, na druhej s uznaním, že aj do takýchto čias rodičia privádzajú deti.Len pred pár dňami sa z vojny, ktorá už má štyri roky – a teda z Ukrajiny vrátil Marek Janiga. Humanitárny pracovník, študent práva, ktorého si pred časom všimol aj premiér – pre jeho kritiku rušenia Špeciálnej prokuratúry. Bol tam odviezť ďalšiu pomoc, paradoxne v čase, keď tá štátna a núdzová je z rozhodnutia premiéra zastavená.Marek však má za sebou aj ročný program v Mládežníckej poradnej komisii Nato. Naviac v štúdiu pokračuje na Univerzite pre mier, ktorá má mandát OSN. Jeho focusom je medzinárodné právo a riešenie sporov. Opäť - v čase, keď je mier atakovaný sériou vojen a na riešenie čaká nespočet sporov.Ako vidí ich riešenie a čomu ho učí skúsenosť s Ukrajinou?Hosťom RánoNahlas je Marek Janiga.

Výmena obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom, ktorá sa začala v roku 1947 je témou ďalšej zo série historických Nočných pyramíd. Medzinárodná dohoda bola pritom podpísaná 27. februára 1946 v Budapešti, teda pred 80- timi rokmi. Za akých okolností vznikala a ako sa dotkla osudov bežných ľudí? Počúvajte historickú Nočnú pyramídu s Gabikou Angibaud. | Historická NP: Výmena obyvateľstva medzi Maďarskom a ČSR, rok 1946; Hosť: Štefan Šutaj (historik). | Moderuje: Gabika Angibaud. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Hostia: Stanislav Ščepán (renomovaný športový novinár, komentátor a redaktor STVR, moderátor Rádia Slovensko. Ako redaktor sa zúčastnil na piatich paralympiádach /Atény 2004, Turín 2006, Peking 2008, Vancouver 2010, Londýn 2012/. V Soči 2014, Riu 2016 a Pjongčangu 2018 bol už ako tlačový atašé.) a Danka Hrbeková (Barteková) - slovenská reprezentantka v skeete, bronzová medailistka z letných olympijských hier v roku 2012. Je viceprezidentka Slovenského olympijského a športového výboru, členkou Medzinárodného olympijského výboru a predsedníčku pracovnej skupiny MOV pre OH mládeže. | Nahrávka: Zdeno Cíger (slovenská hokejová legenda, bývalý hráč NHL a našej najvyššej hokejovej ligy, reprezentant, reprezentačný tréner Slovenska - a dnes tréner, už roky sa venujúci športovej výchove mládeže - aj tej zo sociálne slabších rodín.). | Okruhy tém: Stručné zhodnotenie pôsobenia Slovenska a výkonov slovenských športovcov na ZOH v Taliansku, ide o úspech či neúspech; prevláda spokojnosť alebo je dôležité, že sa naplnila myšlienka Pierra de Coubertina: „Najdôležitejšie v živote nie je zvíťaziť, ale bojovať; hlavné nie je vyhrať, ale odvážne sa biť.“ Spája na Slovensku vrcholový šport alebo rozdeľuje? Alebo je aj šport odrazom spoločnosti a vnímania politiky? (napr. účasť hokejistov z KHL v rámci našej reprezentácie). Vyrastá nám na Slovensku mladá a úspešná generácia športovcov a zažíva Slovensko perspektívnu a úspešnú generačnú obmenu? Má na to podmienky, ako napr. v okolitých, či so Slovenskom porovnateľných. Čo by sa malo na Slovensku v športe a pri rozvoji mladých talentov malo robiť inak, aby bolo úspešné? Čo by mal robiť inak štát a čo zväzy? V čom to robia lepšie v zahraničí, v krajinách, porovnateľných s našou, ktoré sú v letných ako aj zimných športoch úspešnejšie? Je všetko len otázka peňazí? Nechýba Slovensku dlhodobá stratégia a vízia rozvoja športu? Pokiaľ áno – prečo? Nehrozí, že nám budú do susedných krajín utekať mladí športovci, ako sa to už pár krát stalo? Je cestou ako získať medzinárodný športový úspech kupovanie hotových športovcov za prísľub získania občianstva krajiny EÚ z Ruska, Vietnamu a ďalších tretích krajín sveta, ako sme toho boli svedkami v minulosti? Je toto stabilita rozvoja športu? Neohrozuje náš šport rodinkárstvo, byrokracia, katastrofálne podmienky na tréning a rozvoj, zlá infraštruktúra? Je šport len pre deti dobre situovaných rodičov? | ZOH 2026 a hľadanie odpovede na to, kam kráča slovenský šport. | Moderuje: Matej Baránek; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Slováci vo svete: Medzinárodný deň materinského jazyka, oslavovaný každoročne 21. februára, vyhlásilo UNESCO v roku 1999 na podporu kultúrnej a jazykovej rozmanitosti. Cieľom je pripomenúť hodnotu rodného jazyka; Pre ľudí, ktorí žijú mimo svojej materskej krajiny má ešte hlbší význam. Je jedným z prostriedkov, ktorý im umožňuje zachovať spojenie s domovom, kultúrou a komunitou; v montáži analyzujeme pôsobenie rodinného a školského prostredia, vydavateľskej a kultúrnej činnosti, ale aj rozhlasového vysielania na uchovanie slovenčiny v krajanskom prostredí; ( respondenti: Pavel Hlásznik- Rumunsko, Aležbeta Hollerová Račková – Maďarsko, Vladimír Valentík – Srbsko, Renáta Kamenárová – USA, Zuzana Barvínek – Veľká Británia, Peter Jankú, riaditeľ Slovenského rozhlasu); Fašiangy na Slovensku: Máme Popolcovú stredu, začína sa 40-dńový predveľkonočný pôst; o význame dńa hovorí etnologička Katarína Nádašská;

Alžbeta Marček Chorvátová je výraznou osobnosťou v oblasti biofotoniky, ktorú aktuálne zamestnávajú problémy znečistujúcich látok – predovšetkým mikroplastov a nanočastíc kovov. Po dlhých rokoch v zahraničí sa vrátila na Slovensko a dnes by sme ju našli v Medzinárodnom laserovom centre (CVTI SR) a na Fakulte prírodných vied Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Priblíži nám svetlo inou optikou, zistíme ako je možné prostredníctvom svetla zistiť, ako sa cítia bunky a prečo znečisťovanie životného prostredia skúma cez riasy a machy. | Hosť RRZ: Alžbeta Marček Chorvátová (vedkyňa) | Moderuje: Hana Overweter Rapantová. | Tolkšou Hosť Rádia Regina Západ pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Regina Západ, RRZ.

Láska k hokeju ho priviedla do väzenia. Medzinárodný olympijský výbor nemá ani kúsok citu – lebo vraj pravidlá. Hamran kritizuje ministra vnútra.

Čo robiť, keď pravidelne počúvate krik v susednom byte, vidíte násilie na ulici alebo spozorujete, že s kamarátkou niečo nie je v poriadku? Téma partnerského násilia je bohužiaľ bežnejšia, ako sa zdá. Reportérka a editorka Denníka N Ria Gehrerová prináša prípady niekoľkých žien, ktoré zažili partnerské násilie a nevyhýba sa ani príbehu svojej vlastnej rodiny. V mnohom sa na seba podobajú: uviaznutie v násilnom vzťahu, pocit ohrozenia, strach o zdravie a život či o budúcnosť svojich detí. A hlavne majú rovnaký začiatok. Bola to láska.  Podujatie sa konalo pri príležitosti Medzinárodného dňa za odstránenie násilia páchaného na ženách (25. novembra 2025) a uvedenia knihy Bola to láska.

Prof. MUDr. Dušan Hamar je lekár, ktorý si v oblasti funkčnej diagnostiky si získal svetové meno. Bývalý vedúci oddelenia telovýchovného lekárstva Ústavu vied o športe pri FTVŠ UK v Bratislave. Na medzinárodnej úrovni je členom predsedníctva EÚ komisie univerzitných športov. Od roku 2016 je predsedom jej Lekárskej komisie. Je členom Výkonného výboru a predseda Vedeckej komisie Medzinárodnej federácie športového lekárstva. Profesionálne sa venuje najmä funkčnej diagnostike. Je autorom vyše tridsiatich diagnostických systémov a postupov na posudzovanie špeciálnej trénovanosti a funkčného stavu športovcov a pacientov. Pri FTVŠ UK vybudoval Centrum aktívneho starnutia, zariadenie poskytujúce pohybové programy na zlepšenie kvality života seniorov. Venuje sa témam, ako sú problémy s nadváhou, športovanie v prírode, ako si udržiavať primeranú fyzickú výkonnosť, či vhodné športy pre rôzne vekové kategórie. Rodák z Považskej Bystrice, je sám športovec, bývalý atletický reprezentant vo vrhu guľou, bývalý slovenský, aj československý šampión. Športu sa venuje aj v seniorskom veku, veď napríklad so súčasným Vedúcim Slovenskej olympijskej výpravy, Romanom Bučekom majú na bicykloch prejazdenú takmer celú Európu. Prof. Dušan Hamar v tejto epizóde NP, kde sa s ním rozprávaĽudovít Jakubove - Mravec. | Hosť: Dušan Hamar (lekár, emeritný profesor, bývalý vedúci oddelenia telovýchovného lekárstva Ústavu vied o športe pri FTVŠ UK). | Moderuje: Ľudovít Jakubove - Mravec. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Zrazu som sa vyhýbala foteniu, nechcela som sa vidieť. Aj fyzicky som mala som rôzne príznaky a netušila, čo sa deje, hovorí Lenka Šóošová o perimenopauzeVedeli ste, že priemerná žena strávi v perimenopauze a menopauze až tretinu svojho života? Napriek tomu o nej vieme menej než o puberte. Počúvajte spolu s nami najnovšiu časť Pre mamy s Babsy.Perimenopauza je prirodzené prechodné obdobie v živote ženy, ktoré môže začať aj niekoľko rokov pred menopauzou. Prejavuje sa hormonálnymi výkyvmi a rôznymi fyzickými aj psychickými príznakmi (hovorí sa dpokonca o viac ako 30-tich) , ktoré si ženy často nevedia hneď spojiť s týmto obdobím. Práve preto býva perimenopauza často nepochopená a zbytočne stresujúca.O svojej skúsenosti s perimenopauzou v poslednej dobe otvorene komunikuje aj moderátorka Lenka Šóošová, ktorá priznala, že dlho netušila, čo sa s jej telom deje. Zažívala zabúdanie, únavu, búšenie srdca či stratu istoty a mala pocit, že s ňou niečo vážne nie je v poriadku. Až postupne zistila, že ide o perimenopauzu, a rozhodla sa o tom hovoriť verejne, aby povzbudila aj iné ženy a pomohla búrať tabu okolo tejto témy, ktorú vám dnes prinášame aj v najnovšej časti Pre mamy s Babsy. V otvorenej diskusii privítame nielen Lenku Šóošovú, ale aj farmaceutku, odborníčku v oblasti ženského zdravia a členku Medzinárodnej menopauzálnej spoločnosti Leilu Zajac, dozviete sa: čo je perimenopauza a čo menopauza kedy môže žena pozorovať úplne prvé príznaky, a koľko perimenopauza trvá prečo by o tomto období mali vedieť aj mladé ženy, ešte pred 40-tkou čo všetko je dôležité začať si o svojom tele uvedomovať ešte skôr, než prídu prvé príznaky ako toto obdobie prežívala moderátorka Lenka Šoóšová v dobe, kedy ešte nevedela, čo sa s ňou deje ako to prežívala už naopak v čase, kedy o perinomenopauze vedela čo jej pomohlo prekonať aj nepríjemné chvíle ako to vnímala ako žena, ktorá nielen chodí do práce, ale je navyše dennodenne aj pred kamerami a v centre záujmu viac, než iné profesie ako jej pomohol jej manžel a ako sa má dnes aj čo Lenka ako vždy s úmevom a úprimne odkazuje všetkým ženám.V našom podcaste dnes nájdete naozaj všetko dôležité, čo o ženskom zdraví (nielen) po 40-tke treba vedieť. Počúvať všetky doterajšie časti a prihlásiť sa aj na odber nových dielov podcastov Najmama.sk môžete cez iTunes, Google podcasty alebo

Týždeň, v ktorom rezonoval „šokovaný Robert Fico“ – to pre kauzu jeho údajných výrokov na Donalda Trumpa v neformálnej komunikácie s európskymi partnermi.V Paríži si zas od Emmanuela Macrona vyslúžil označenie „strategické prebudenie“ – to po ich štvrtkovom stretnutí.Ak ak so Spojenými štátmi premiér podpisoval rámcovú zmluvu pre jadrový biznis, v Paríži sa o jadre rozprával tiež.Jeho vládna väčšina pritom v parlamente poriešila správanie a obliekanie poslancov, alkoholu sa pritom nedotkla. A vo funkciách nebude mať problém ani s prípadne väzobne stíhaným poslancom! A ak časovo ohraničila rozpravu, ani náznakom nepristúpila k ohraničeniu prípadného lobingu, ktorému sú poslanci vo svojej funkcii vystavení.To všetko v čase, keď nám napríklad misia Medzinárodného menového fondu ordinuje nevyhnutnosť ďalšej takmer trojmiliardovej konsolidácie, ak by sme chceli zabrzdiť ďalšie zadlžovanie.A Európska komisia začala konanie voči Slovensko pre zmeny v ochrane oznamovateľov korupcie.Na odchádzajúci týždeň sa pozrieme s politológom Radoslavom Štefančíkom.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Týždeň, v ktorom rezonoval „šokovaný Robert Fico“ – to pre kauzu jeho údajných výrokov na Donalda Trumpa v neformálnej komunikácie s európskymi partnermi.V Paríži si zas od Emmanuela Macrona vyslúžil označenie „strategické prebudenie“ – to po ich štvrtkovom stretnutí.Ak ak so Spojenými štátmi premiér podpisoval rámcovú zmluvu pre jadrový biznis, v Paríži sa o jadre rozprával tiež.Jeho vládna väčšina pritom v parlamente poriešila správanie a obliekanie poslancov, alkoholu sa pritom nedotkla. A vo funkciách nebude mať problém ani s prípadne väzobne stíhaným poslancom! A ak časovo ohraničila rozpravu, ani náznakom nepristúpila k ohraničeniu prípadného lobingu, ktorému sú poslanci vo svojej funkcii vystavení.To všetko v čase, keď nám napríklad misia Medzinárodného menového fondu ordinuje nevyhnutnosť ďalšej takmer trojmiliardovej konsolidácie, ak by sme chceli zabrzdiť ďalšie zadlžovanie.A Európska komisia začala konanie voči Slovensko pre zmeny v ochrane oznamovateľov korupcie.Na odchádzajúci týždeň sa pozrieme s politológom Radoslavom Štefančíkom.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

27. januára sme si pripomenuli Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu. Práve 27. januára, pred 81 rokmi Červená armáda oslobodila najväčší vyhladzovací nacistický koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau. Vrátime sa na chvíľu do toho obdobia a prevedieme vás aj Múzeom holokaustu v Seredi, ktoré otvorili pred desiatimi rokmi, 26. januára. Navštívime aj bratislavské letisko Milana Rastislava Štefánika, ktoré sa môže pochváliť vlaňajším rekordným počtom vybavených cestujúcich a predstavíme vám aj 4 nové destinácie kam sa bude z Bratislavy lietať.

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

24. januára sme si pripomenuli Medzinárodný deň vzdelávania, povieme si o ňom a o novej školskej reforme. Rok 2026 bude pre školstvo na Slovensku prelomovým. Začína s implementáciou najväčšej reformy vzdelávania za posledných 20 rokov. O novej školskej reforme, jej prínose aj práci regionálnych centier podpory učiteľov porozpráva Jana Chomistová. A predstavíme vám aj stredoškolskú učiteľku Ivanu Bršťákovú, pre ktorú je jej práca poslaním a niekedy aj viac.

27. januára si v podcaste Svätá zem pripomíname Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu. O aktuálnom dianí v štáte Izrael hovorí Peter Švec a o trpení v koncentračných táboroch Herta Višná.

Hosťom Štefana Chrappu je profesor Marek Šmid, ústavný a medzinárodný právnik, predseda Slovenskej spoločnosti pre medzinárodné právo. Témou je 25. výročie nadobudnutia platnosti Základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou. | Moderuje: Štefan Chrappa. | Tolkšou Hosť sobotného Dobrého rána pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 8. hodine.

Podľa baťovskej filozofie musí úspešný líder najprv vybudovať seba, aby mohol úspešne viesť ostatných. Neexistuje však jeden univerzálny štýl vedenia. Na svete sú ich milióny a každý môže byť výnimočný líder vo vlastnom štýle. O tom, ako ho nájsť a ako sa stať majiteľom, ktorý vydrží dlhodobo, sme sa rozprávali v aktuálnom podcaste.Našou hostkou bola lektorka, certifikovaná Gallup koučka, členka Medzinárodnej federácie koučov (ICF) a zároveň CEO Lipa – coaching and consulting Vladimíra Sarvašová.Dozviete sa:Kedy si Vladimíra uvedomila svoje silné stránky a začala s nimi systematicky pracovať?Ako sa z účtovníčky a audítorky stala lektorka a koučka?Čo je Gallup test talentov (CliftonStrengths34) a v čom je užitočný?O aké typy talentov v týchto testoch ide a o čom hovorí výsledok?Ako je možné, že existujú milióny štýlov vedenia tímov/firiem?Ako byť lídrom v neistých časoch, ako komunikovať zmeny?Čo odporúča lídrom, ktorý chcú svoju funkciu vykonávať dlhodobo?Ako spracovávať emócie v tíme?Čo potrebujú ľudia v čase zmien od svojho lídra?Odomknite svoj potenciál a zistite, v čom ste jedinečný a ktorý je váš jedinečný štýl leadershipu.Poradca podnikateľa – pomáhame, inšpirujeme, vzdelávame.www.pp.sk

Hostia: Pavol Kanis (bývalý minister obrany SR) a Ján Figeľ (bývalý diplomat a komisár EÚ). Prístup prezidenta USA k zahraničnej politike: Ako vnímať rétoriku o anexii Grónska, je to reálna hrozba? Je skutočným adresátom výrokov Grónsko a Európa, alebo domáce publikum čoraz nepopulárnejšieho prezidenta? Ako by sa mala Európa postaviť k deklarovanej hrozbe vojenského obsadenia a eskalácii obchodnej vojny? Budúcnosť NATO v kontexte krokov USA: Počíta zmluva so scenárom napadnutia medzi členmi? Prečo z pohľadu USA nestačí členstvo Dánska v NATO ako garancia bezpečnosti Grónska? Pozorujeme rozpad transatlantického spojenectva? Má aliancia potenciál prežiť a čeliť hrozbám aj bez istoty podpory zo strany USA? Má vyvolaná neistota potenciál akcelerovať reformu EÚ a posilnenie európskej bezpečnosti? Ako by to mohlo a malo vyzerať? | Nový prístup USA k medzinárodnej politike. | Moderuje: Matej Baránek; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Ficova politika myslí iba na majetkové a bezpečnostné záujmy úzkej skupiny vládnucich, nie na záujmy a potreby krajiny, tvrdí exminister zahraničných vecí Miroslav Wlachovský. Podľa neho táto vládna garnitúra zásadne ohrozuje odolnosť i dôveryhodnosť Slovenska. Prežije NATO Trumpa a vyhne sa Európa vojne s Ruskom?Spojené štáty zaútočili na Venezuelu, uniesli tamojšieho autokratického prezidenta a zastrájajú sa inváziou na Grónsko. Vladimír Putin stupňuje bombardovanie Ukrajiny - nasadil už aj povestný Orešnik - a tak vojna na našich východných hraniciach napriek hekatombám obetí stále nemá konca. Medzinárodný poriadok sa úplne rozpadol, v hre je budúcnosť samotného NATO, ale naša vláda i naďalej fantazíruje o suverenite na všetky štyri svetové strany. No a napriek nadštandardným vzťahom na linke Fico Orbán sa predmetom aktuálneho sporu stala snaha vládnej koalície kriminalizovať akúkoľvek kritickú diskusiu o benešových dekrétoch, čo sa Budapešti zjavne vôbec nepáči. Počúvate Aktuality Nahlas, dnes s bývalým ministrom zahraničných vecí a skúseným exdiplomatom Miroslavom Wlachovským.Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Ficova politika myslí iba na majetkové a bezpečnostné záujmy úzkej skupiny vládnucich, nie na záujmy a potreby krajiny, tvrdí exminister zahraničných vecí Miroslav Wlachovský. Podľa neho táto vládna garnitúra zásadne ohrozuje odolnosť i dôveryhodnosť Slovenska. Prežije NATO Trumpa a vyhne sa Európa vojne s Ruskom?Spojené štáty zaútočili na Venezuelu, uniesli tamojšieho autokratického prezidenta a zastrájajú sa inváziou na Grónsko. Vladimír Putin stupňuje bombardovanie Ukrajiny - nasadil už aj povestný Orešnik - a tak vojna na našich východných hraniciach napriek hekatombám obetí stále nemá konca. Medzinárodný poriadok sa úplne rozpadol, v hre je budúcnosť samotného NATO, ale naša vláda i naďalej fantazíruje o suverenite na všetky štyri svetové strany. No a napriek nadštandardným vzťahom na linke Fico Orbán sa predmetom aktuálneho sporu stala snaha vládnej koalície kriminalizovať akúkoľvek kritickú diskusiu o benešových dekrétoch, čo sa Budapešti zjavne vôbec nepáči.Počúvate Aktuality Nahlas, dnes s bývalým ministrom zahraničných vecí a skúseným exdiplomatom Miroslavom Wlachovským.Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Katarína Ráczová-Lokšová je mimoriadne úspešná šermiarka, vicemajsterka sveta a trojnásobná olympionička v šerme fleuretom. Pre úspech je podľa nej dôležité mať sny. Len pred pár dňami získala trofej Medzinárodného výboru fair play, za šírenie myšlienok Fair Play. Hrať fair play by mal športovec i obyčajný človek. S Katou Martinkovou hovorí aj o jej vzťahu s vnukmi, o trénovaní detí, o kvetoch, ktoré má rada i o neľahkých situáciách, ktoré prežila jej rodina v minulosti. | Hostka: Katarína Ráczová-Lokšová (šermiarka, šíriteľka myšlienky fair play). | Moderuje: Kata Martinková. | Tolkšou Hosť sobotného Dobrého rána pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 8. hodine.

Medzinárodný deň boja proti korupcii sme si „uctili“ zrušením Úradu na ochranu oznamovateľov korupcie. Toto si Gašpar za klobúk nedá! Zuzana Mesterová mu poriadne naložila. Ráž by chcel byť primátorom v Bratislave, železnice riadiť nedokáže.

Poslanci Národnej rady v utorok definitívne schválili zrušenie súčasného Úradu na ochranu oznamovateľov. Za koniec inštitúcie a vytvorenie novej hlasovalo 78 koaličných poslancov. Hlasovanie symbolicky pripadlo na 9. december – Medzinárodný deň boja proti korupcii.„Neviem, koľko z tých 78 ľudí, ktorí hlasovali za zrušenie úradu, vie, že dnes je medzinárodný deň boja proti korupcii. Myslím si, že tí najcynickejší to vedia a dopredu si povedali, že to dáme na tento deň, aby sme to celé prekryli a dali tomu väčšiu vážnosť,“ reagoval v podcaste Peter Bárdy.Podľa šéfredaktora Aktualít parlament s koaličnou väčšinou neschvaľuje len užitočné veci, ale robí gestá, ktorými ukazuje, „ako sa vysporiadajú s progresivizmom“.Schválenie zákona otriaslo aj stabilitou koalície. Hlasovanie ignoroval poslanec Hlasu Ján Ferenčák, ktorý následne oznámil odchod z poslaneckého klubu. Vládna koalícia tak má v parlamente už len tesnú väčšinu 78 poslancov.Viac si vypočujte v našom podcaste.Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk.

Poslanci Národnej rady v utorok definitívne schválili zrušenie súčasného Úradu na ochranu oznamovateľov. Za koniec inštitúcie a vytvorenie novej hlasovalo 78 koaličných poslancov. Hlasovanie symbolicky pripadlo na 9. december – Medzinárodný deň boja proti korupcii.„Neviem, koľko z tých 78 ľudí, ktorí hlasovali za zrušenie úradu, vie, že dnes je medzinárodný deň boja proti korupcii. Myslím si, že tí najcynickejší to vedia a dopredu si povedali, že to dáme na tento deň, aby sme to celé prekryli a dali tomu väčšiu vážnosť,“ reagoval v podcaste Peter Bárdy.Podľa šéfredaktora Aktualít parlament s koaličnou väčšinou neschvaľuje len užitočné veci, ale robí gestá, ktorými ukazuje, „ako sa vysporiadajú s progresivizmom“.Schválenie zákona otriaslo aj stabilitou koalície. Hlasovanie ignoroval poslanec Hlasu Ján Ferenčák, ktorý následne oznámil odchod z poslaneckého klubu. Vládna koalícia tak má v parlamente už len tesnú väčšinu 78 poslancov.Viac si vypočujte v našom podcaste.Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk.

Dvaja jednovaječní bratia spolu žijú na okraji spoločnosti, chcú vyrobiť perpetuum mobile a majú niečo ako manželskú krízu. To je v skratke nový slovenský dokumentárny film Raději zešílet v divočine. Režisér a dokumentarista Miro Remo si zaň toto leto prevzal Krištáľový glóbus na Medzinárodnom filmovom festivale v Karlových Varoch. A prepísal tým históriu – je to totiž úplne prvý slovenský film, ktorý túto cenu v Karlových Varoch získal. Ak čakáte ťažko stráviteľný film s hlbokou témou, veľmi sa mýlite.

Príbeh o tom, ako informačné siete budujú aj rúcajú náš svet. Za posledných 100 000 rokov sme my, druh Homo sapiens, nahromadili obrovskú moc. Ale napriek všetkým svojim objavom, vynálezom a víťazstvám stojíme na prahu existenčnej krízy. Svet je na pokraji ekologického kolapsu. Medzinárodné a politické napätie stúpa, zatiaľ čo my sa bezhlavo rútime do éry AI – cudzej informačnej siete, ktorá nás môže zničiť. Popritom všetkom, čo sme dosiahli, vzniká otázka, prečo sme takí sebadeštruktívni. Nexus mapuje dlhú históriu ľudstva a uvažuje, ako sme sa ocitli v tomto toku informácií. Yuval Noah Harari nás sprevádza od doby kamennej cez kanonizáciu Biblie, vynález tlače, vzostup masmédií a nedávne oživenie populizmu. Žiada nás, aby sme sa zamysleli nad zložitým vzťahom medzi informáciami a pravdou, byrokraciou a mytológiou, múdrosťou a mocou. Zamýšľa sa, ako pomocou informácií dosahovali svoje ciele systémy ako Rímska ríša, katolícka cirkev či Sovietsky zväz, či už v dobrom alebo zlom. Zaoberá sa naliehavými rozhodnutiami, pred ktorými stojíme, keď našu existenciu ohrozuje iná ako ľudská inteligencia. Informácie nie sú základnou surovinou pravdy, a nie sú ani obyčajnou zbraňou. Nexus skúma nádejnú zlatú strednú cestu medzi týmito extrémami a popritom znovu objavuje našu ľudskosť. Príbehy nás spojili. Knihy šírili naše myšlienky – aj mytológie. Internet nám sľúbil nekonečné poznanie. Algoritmus spoznal naše tajomstvá – a potom nás poštval proti sebe. Čo s nami urobí umelá inteligencia? „Užitočná, dobre podložená príručka... múdra a odvážna.“ – The New York Times „Strhujúce… Diagnóza a výzva k činu.“ – Guardian „Harariho rozprávanie je pútavé a pozoruhodne originálne.“ – The Economist „Vízia rýchlo sa blížiacej budúcnosti, ktorá je (zároveň) vzrušujúca a mrazivá.“ – Stephen Fry "Táto veľmi dôležitá kniha prichádza v kritickom čase, keď všetci premýšľame o dôsledkoch AI a automatizovanej produkcie obsahu...Majstrovské a provokatívne." – Mustafa Suleyman, autor knihy Nezadržitelná vlna "V konfrontácii s lavínou kníh o vyhliadkach AI by čitatelia mali začať s touto." – Kirkus Reviews Audiokniha: Nexus Autor: Yuval Noah Harari Interpret: Mário Zeumer Dĺžka: 17:51 h Vydavateľstvo: Publixing a Aktuell Audiokniha Nexus na webe Publixing (MP3 na stiahnutie) Audiokniha Nexus na webe Audiolibrix (MP3 na stiahnutie)

Protivládne protesty v Srbsku trvajú už desiaty mesiac a v krajine sa nevyhýbajú ani slovnému spojeniu občianska vojna.To, čo vlani spustila tragédia na železničnej stanici v Novom Sade, prerástlo v konzistentný odpor voči prezidentovi Vučićovi a jeho strane. Dnes sa preto pôjdeme pozrieť priamo do ulíc srbských miest a obcí, kde protesty a zhromaždenia odolávajú veľkej a niekedy aj násilnej snahe o ich potlačenie.Nikola Šuliková Bajánová sa o téme rozpráva s Katarínou Jakubjakovou a Jozefom Jakubčom.Odporúčanie:Viac než sto filmov vrátane množstva slovenských premiér. Výnimočné filmové zážitky priamo v kinách, oslava skvelej kinematografie a dvadsať rokov festivalovej histórie. To všetko sľubuje 20. ročník Medzinárodného filmového festivalu Cinematik, ktorý sa koná od 10. do 15. septembra. Jeho súčasťou budú aj živé nahrávania obľúbených podcastov Dejiny a Vertigo.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠

Pri pohľade na súčasnú bezpečnostnú situáciu vo svete, by sa mohlo zdať, že ide o podobnosť čisto náhodnú. Ale zrejme za tým predsa len niečo bude. Uveďme preto jeden citát. „Základom kremeľského neurotického prístupu k svetovým udalostiam je ruský tradičný inštinktívny pocit neistoty.“ Tieto slová Georga Kennana, amerického diplomata, znalca ruských pomerov a popredného člena americkej diplomatickej misie v Sovietskom zväze v kľúčových rokoch 1944 až 1946, sú tak trochu psychologickou diagnostikou. Tá je zároveň súčasťou tzv. Dlhého telegramu, ktorý Kennan adresoval predstaviteľom americkej administratívy. Zahraničná politika Spojených štátov sa krátko po 2. svetovej vojne potácala pri zmätených úvahách o tom, ako utlmiť podozrievavosť niekdajšieho spojenca na východe a kam vlastne ustúpiť, aby bolo možné upokojiť paranoidnú myseľ sovietskeho vodcu Josifa Stalina. Nebol to však len George Kennan, ale aj niekdajší britský vojnový premiér Winston Churchill a mnohí ďalší, ktorí upozorňovali, že reakciou predsa nemôže byť politika ústupkov, ale naopak jedine asertívny a odvážny prístup, ktorý voči vonkajšej hrozbe nasadí rovnako silovú odpoveď. Tieto úvahy získavajú na svojej aktuálnosti i teraz, keď vo vzduchu visí osud Ukrajiny, hrozba jej rozparcelovania a nový ústupok voči tradične agresívnej kremeľskej politike. Pred viac než 75 rokmi sa asertívna odpoveď Západu pretavila do vzniku Severoatlantickej aliancie. A aká je jeho odpoveď dnes? Nebude na škodu pripomenúť si časy, keď Západ dokázal vzdorovať. Prinášame preto staršiu epizódu podcastu Dejiny. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s Petrom Marešom, dlhoročným českým diplomatom, historikom a riaditeľom Medzinárodného vyšehradského fondu. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

1. Vo svete si robíme hanbu za hanbou 2. V Nemocnici sv. Michala to smrdí

Záznam z diskusie so zástupcami diplomatických misií na Fóre o integrácii. Tisíce ukrajinských detí boli deportované alebo násilne presídlené do Ruska. Medzinárodná koalícia pre návrat ukrajinských detí sa usiluje o ich návrat domov. Zatiaľ čo väčšina členských štátov Európskej únie je súčasťou tejto skupiny, Slovensko v rámci koalície plní funkciu pozorovateľa. Prečo sú tieto praktiky podľa medzinárodného práva považované za vojnové zločiny? Ako môžu štáty pomôcť s návratom deportovaných detí? Vypočujte si záznam diskusie z Fóra o integrácii, ktoré zorganizovala Liga za ľudské práva. Hostky diskusie odpovedali v anglickom alebo českom jazyku. Fórum o integrácii 2025 finančne podporilo Britské veľvyslanectvo na Slovensku a Nadácia Friedrich-Ebert-Stiftung. Hostky diskusie: • Karen E. Mollica, veľvyslankyňa Kanady na Slovensku • Natalia Nykyforak, zástupkyňa vedúceho misie Veľvyslanectva Ukrajiny • Veronika Víchová, právnička Kancelárie verejného ochrancu práv ČR a Nadácie Emile Foundation Moderuje: • Miroslava Mittelmannová, programová riaditeľka Ligy za ľudské práva čo je to „Migračný kompas“? Podcast z dielne Ligy za ľudské práva, občianskeho združenia, ktoré už 20 rokov podporuje utečencov a iných cudzincov žijúcich na Slovensku. čo je cieľom podcastu? Podcast Ligy za ľudské práva Migračný kompas sa venuje témam ľudských práv, migrácie, integrácie cudzincov a azylu. Jeho cieľom je priblížiť tieto témy odborne aj ľudsky, priniesť osobné príbehy a priame výpovede ľudí, ktorí sú v migračnej situácii, alebo odborníkov a odborníčok, ktorí sa téme venujú profesionálne.

Noc z trinásteho na štrnásteho júna spred týždňa – Izrael širokospektrálnym, no zároveň „chirurgickým“ útokom napadol iránske jadrové zariadenia, zneškodnil generalitu a zabil mozgy jadrového programu. Vážne poškodil iránske radary a raketové základne. Teherán odvtedy posiela jeho smerom rakety a drony, najnovšie dokonca na nemocnicu. A ak americký prezident Trump volá po „nepodmienečnej kapitulácii“, najvyšší iránsky vodca Ali Khamenei reaguje tým – „nevzdáme sa nikdy“. A ak by sa Amerika do vojny zapojila, vystríha ju pred „nenapraviteľnými škodami“.Napriek tomu sú tu informácie, že Donald Trump už odobril americký útok na Irán, no vyčkáva na kroky Teheránu. Či sa vzdá ďalšieho obohacovania uránu a svojho jadrového programu. Podľa Izraela bol v kritickom štádiu, keď sa mohol preklopiť do štádia, ktoré by ho priviedlo k jadrovej bombe. Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu však tvrdí, že nemá dôkazy o „systematickom úsilí Iránu vyvíjať jadrovú zbraň“.Ako je to s jadrovým programom Teheránu? A čo by znamenalo zapojenie Spojených štátov do tohto konfliktu? Téma pre Tomáša Nagya, experta na jadrové doktríny a obranného analytika Globscecu.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.