POPULARITY
22 episodes with medzin
13 episodes with medzin
10 episodes with medzin
11 episodes with medzin
7 episodes with medzin
7 episodes with medzin
8 episodes with medzin
6 episodes with medzin
5 episodes with medzin
5 episodes with medzin
4 episodes with medzin
7 episodes with medzin
53 episodes with medzin
3 episodes with medzin
5 episodes with medzin
5 episodes with medzin
3 episodes with medzin
3 episodes with medzin
3 episodes with medzin
6 episodes with medzin
27 episodes with medzin
2 episodes with medzin
2 episodes with medzin
2 episodes with medzin
2 episodes with medzin
2 episodes with medzin
17 episodes with medzin
2 episodes with medzin
9 episodes with medzin
8 episodes with medzin
8 episodes with medzin
7 episodes with medzin
7 episodes with medzin
6 episodes with medzin
5 episodes with medzin
5 episodes with medzin
5 episodes with medzin
5 episodes with medzin
4 episodes with medzin
4 episodes with medzin
3 episodes with medzin
3 episodes with medzin
3 episodes with medzin
3 episodes with medzin
3 episodes with medzin
Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu
Medzinárodný deň vtáctva. Budatínsky hrad. Rádio hlavy: Album roka 2024 podľa novinárov
Rašiho strieda Migaľ, Michala Kaliňáka Radomír Šalitroš. Vláda Roberta Fica uskutočnila rošády, ktoré však možno prinesú vznik úplne novej strany. Tým sa už, napokon, Migaľovci ani netaja. Koalícia v utorok pri voľbe predsedu Národnej rady ukáže, koľko verných hlasov nazbierala. Na ministra čaká slabé čerpanie eurofondov a vzhľadom na skúsenosti aj vysoké očakávania. Nastal už definitívne mier v koalícii alebo naopak - nová éra konfliktov?V podcaste Dobré ráno odpovie moderátorke Jane Krescanko Dibákovej kolega z domácej redakcie Michal Katuška.Zdroj zvukov: YouTube/SMER-SD, SMEOdporúčanie:Dnes mám pre vás odporúčania hneď dve. V uliciach po celom Slovensku stretnete v dnešný Medzinárodný deň jednorodičov viac ako 2200 študentov a študentiek so žltými pokladničkami. Sú to dobrovoľníci a dobrovoľníčky, ktorí sa zapojili do už 26. ročníka verejnej pokladničkovej zbierky Hodina deťom. Výťažok zo zbierky použije Nadácia pre deti Slovenska, ktorá zbierku organizuje, opäť na pomoc jednorodičovským rodinám v núdzi.A to druhé odporúčanie je pozvánkou na moju diskusiu, teda verejnú nahrávku Arény s Janou Krescanko Dibákovou. Rozprávať sa budeme o tom, či opozícia dokáže priniesť alternatívu a dohodnúť sa na zmenách, ktoré vrátia krajinu k západným hodnotám. Prídu Michal Šimečka, Branislav Gröhling a František Mikloško. Príďte aj vy - v utorok 25.marca o 19.00 hod. do bratislavského Kácečka. Vstupenky na diskusiu si môžete kúpiť tu.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
Martin Plesch sa venuje kvantovej informatike, špeciálne testovaniu kvantových počítačov. Je vedeckým pracovníkom Fyzikálneho ústavu SAV, v.v.i., a pôsobí na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Martin Plesch je však aj prezidentom Medzinárodného turnaja mladých fyzikov a predsedom poroty Ceny Dionýza Ilkoviča. No a práve o oceňovaní tých, čo podporujú záujem mladých o prírodné vedy sa s ním rozprávala Eva Viteková.
Spolupracovník Postoja Michal Novota a redaktor Lukáš Krivošík sa rozprávajú o míľniku kozmonautiky, ktorým bolo vypustenie družice Sputnik 1 Sovietskym zväzom v roku 1957. Išlo o prvú umelú družicu Zeme. Čo dokázal Sputnik 1 po technickej stránke a aký bol jeho osud? A hlavne, prečo sovietsky úspech tak veľmi zaskočil a znepokojil Spojené štáty americké? Okrem historickej témy sa naša dvojica v úvode rozpráva o aktuálnych udalostiach posledných dní: Český astronóm, astrofyzik a popularizátor vesmíru Jiří Grygar oslávil 17. marca 89. narodeniny. Sonda Blue Ghost úspešne pristála na Mesiaci, kým pristátie sondy Athena na ňom nevyšlo. Sonda ESA Hera preletela okolo Marsu a poslala na Zem pekné fotky marťanského mesiaca Deimos. Témou je tiež, či európske alternatívy ako Eutelsat dokážu nahradiť Starlink, za ktorým je americký miliardár Elon Musk. A napokon, americkí astronauti Sunita Williamsová a Barry Wilmore sa vracajú z Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS) na Zem.
Fleret, kord, šabľa. Tri podoby toho, čo sa nám laikom a nezasväteným zlieva v šerme. A hoci šlo pôvodne o zbrane, dnes sú najmä nástrojmi na majstrovské športové zvládnutie. A ak boli v minulosti výsadou šľachticov, v súčasnosti sú aj cestou k dosahovaniu šľachetnosti. Lebo podriadiť si ich nejde bez cviku a výdrže, k čomu sa musí pripojiť inteligencia a taktické myslenie. Napriek tomu – či aj preto šerm u nás nikdy nebol športom s prívlastkom masový?Masy však ovplyvniť môže – a síce cez ľudí, ktorí sú nositeľmi jeho hodnôt. Ak bol kde pri jeho slovenských počiatkoch ikonický humanista, pedagóg a športovec Ferdinand Martinengo, jeho štafetu nesie čerstvá športová osobnosť roka Július Králik, ktorý má svoje miesto aj v Sieni slávy Medzinárodnej šermiarskej federácie. Ako môže šerm a šport všeobecne prispieť prispieť k spokojnosti jednej rozdelenej či napätej spoločnosti? „Šľachetnosť z pohľadu fair play – na toto je v šerme veľký dôraz. Až natoľko, že pravidlá regulujú situácie, keby sa niekto nesprával dostatočne slušne. Pravidlá ho napomínajú a rozhodca má povinnosť dosiahnuť, aby sa človek takto nesprával“, opisuje Július Králik. „Je to šport, v ktorom je prítomný silný etický rozmer a správanie na úrovni. Sme vedení k slušnosti“, dodáva. Čerstvá športová osobnosť roka Július Králik hovorí, že šport je najkomplexnejším spomedzi športov. „Silno je zastúpená fyzická príprava, no nemenej aj mentálna“, vysvetľuje jedinečnosť šermu. Za silnú stránku tohto športu považuje fakt, že šermiarov vedie k samostatnosti. „Súperom je vždy živý človek, musíte vedieť čítať jeho zámery, robiť extrémne rýchle rozhodnutia“, ilustruje. To všetko sú podľa dlhoročného trénera predpoklady, ktoré potom zo šermiarov robia veľmi dobre pripravené osobnosti. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Fleret, kord, šabľa. Tri podoby toho, čo sa nám laikom a nezasväteným zlieva v šerme. A hoci šlo pôvodne o zbrane, dnes sú najmä nástrojmi na majstrovské športové zvládnutie. A ak boli v minulosti výsadou šľachticov, v súčasnosti sú aj cestou k dosahovaniu šľachetnosti. Lebo podriadiť si ich nejde bez cviku a výdrže, k čomu sa musí pripojiť inteligencia a taktické myslenie. Napriek tomu – či aj preto šerm u nás nikdy nebol športom s prívlastkom masový?Masy však ovplyvniť môže – a síce cez ľudí, ktorí sú nositeľmi jeho hodnôt. Ak bol kde pri jeho slovenských počiatkoch ikonický humanista, pedagóg a športovec Ferdinand Martinengo, jeho štafetu nesie čerstvá športová osobnosť roka Július Králik, ktorý má svoje miesto aj v Sieni slávy Medzinárodnej šermiarskej federácie. Ako môže šerm a šport všeobecne prispieť prispieť k spokojnosti jednej rozdelenej či napätej spoločnosti? „Šľachetnosť z pohľadu fair play – na toto je v šerme veľký dôraz. Až natoľko, že pravidlá regulujú situácie, keby sa niekto nesprával dostatočne slušne. Pravidlá ho napomínajú a rozhodca má povinnosť dosiahnuť, aby sa človek takto nesprával“, opisuje Július Králik. „Je to šport, v ktorom je prítomný silný etický rozmer a správanie na úrovni. Sme vedení k slušnosti“, dodáva. Čerstvá športová osobnosť roka Július Králik hovorí, že šport je najkomplexnejším spomedzi športov. „Silno je zastúpená fyzická príprava, no nemenej aj mentálna“, vysvetľuje jedinečnosť šermu. Za silnú stránku tohto športu považuje fakt, že šermiarov vedie k samostatnosti. „Súperom je vždy živý človek, musíte vedieť čítať jeho zámery, robiť extrémne rýchle rozhodnutia“, ilustruje. To všetko sú podľa dlhoročného trénera predpoklady, ktoré potom zo šermiarov robia veľmi dobre pripravené osobnosti. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Daniel Krajčík dnes u nás reprezentoval koníček, ktorý má na Slovensku bohatú históriu a tradíciu. Reč je o operencoch, ktoré dokážu preletieť stovky kilometrov a majú výborné orientačné schopnosti, vďaka čomu nájdu cestu domov. Kde však ale majú skutočný domov? Nielen na to sa pýtal viceprezidenta Slovenského zväzu a Medzinárodnej federácie chovateľov poštových holubov Miro Čief.
Brusel hostí 27 európskych lídrov a píše históriu. Európa sa po ráznych krokoch Donalda Trumpa mení, stavia sa na vlastné nohy a tvorí spoločnú obrannú politiku. Slovensko však zastupuje predseda vlády, ktorý torpéduje druhú tému – pomoc Ukrajine a pre stále neobnovený tranzit plynu kladie nohu do dverí.Rokovanie výboru pre európske záležitosti, na ktoré predseda vlády dorazil krátko pred odletom, ukazuje autoritársky prístup a pripomína spôsoby Vladimíra Mečiara. Ostrý komentár bývalého veľvyslanca Petra Weissa sa týka vyčlenenej jedinej hodiny pre členov výboru, hoci samotný premiér sa pochválil, že krátko predtým hodinu a pol športoval.Výbor odhalil aj to, že premiér budúci týždeň nemá vôľu rokovať o ochrannom jadrovom dáždniku ponúkanom francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom.V podcaste Dobré ráno sa Jana Krescanko Dibáková opýtala Petra Weissa aj na kontroverzné výroky šéfa premiérových poradcov o Rusku, z ktorého by bol vraj po páde Ukrajiny spoľahlivý sused.Zdroje zvukov: SME, NBC, InterezOdporúčanie:Dnešné odporúčanie sa týka soboty, máme totiž Medzinárodný deň žien. Skúste trochu oprášiť zabudnuté džentlmenstvo. Pridržať dvere, byť o málo slušnejší a pripraviť žene kávu. Mám 42 a kedysi dávno mne ako malej a mojej mame nebohý dedko nosieval snežienky. To sa dnes už síce nesmie, ale pekné a milé gestá si vaše ženy, dievčatá, baby či lásky budú pamätať možno navždy.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
Stavebný sektor sa mení pod vplyvom nových technológií, legislatívnych požiadaviek a tlaku na udržateľnosť Spoločnosť Kami Profit pôsobí na trhu už viac ako 20 rokov a v portfóliu má rôzne projekty od rekonštrukcie čerpacích staníc, cez výstavbu nákupných centier a bytových domov. Jej cieľom je dlhodobá stabilita a expanzia. „Firma je ako dieťa a bol by som rád, ak by prežila svojich zakladateľov. Inšpirujú ma historické spoločnosti západnej Európy, ktoré existujú celé desaťročia. Radi by sme ďalej pôsobili nielen lokálne, ale medzinárodne,“ hovorí majiteľ a konateľ spoločnosti Kami Profit Milín Kaňuščák. Prispôsobujú sa digitalizácii, rozširujú aktivity na zahraničné trhy a hľadajú riešenia, ako zostať konkurencieschopní v meniacom sa prostredí. „Stavebníctvo sa vyvíja, čím ďalej bude viac inteligentných budov prepojených na rôzne aplikácie. Pri materiáloch smerujeme k obnoviteľným zdrojom,“ dodáva M. Kaňuščák. „Otvorili sme pobočky aj v Spojených štátoch. A hoci aj tam naštartovali témy ako ESG a udržateľnosť, pravidlá sú tam často omnoho jednoduchšie a prijateľnejšie v porovnaní s Európskou úniou,“ konštatuje. Ako zaujímavú výzvu vníma projekt výstavby olomouckého mrakodrapu, na ktorom spolupracujú s renomovanou architektkou Evou Jiřičnou. „Je to známa architektka, ktorá pôsobí v Londýne. Celý svoj profesionálny život pôsobím v stavebníctve, a je až neuveriteľné, aký má konštruktívny prístup ku každej problematike. Je to veľmi inšpiratívne,“ hovorí majiteľ spoločnosti Kami Profit. Ako sa pozerá na nový stavebný zákon? Aké špecifiká prináša realizácia verejnej zákazky, ako je rekonštrukcia objektu Úradu vlády? V čom sa odlišuje slovenské a české prostredie v oblasti stavebníctva? Odpovede aj na ďalšie otázky nájdete vo videorozhovore: https://www.trend.sk/biznis/mrakodrapu-olomouci-expanziu-usa-slovenska-firma-razi-cestu-medzinarodne-trhy?itm_brand=trend&itm_template=listing&itm_modul=articles-rubric-list&itm_position=1
Neistote sa po amerických prezidentských voľbách nevyhla ani vesmírna agentúrna NASA. Vo februári sa na poslednú chvíľu vyhla plánu znížiť počet zamestnancov o desať percent a generácia mladých vedcov stále nevie, či nedostane zo dňa na deň výpoveď. Elon Musk, ktorý má zoštíhlenie štátnej správy na starosti, dnes hovorí o predčasnom ukončení prevádzky Medzinárodnej vesmírnej stanice ISS, uráža bývalých astronautov, no zároveň tvrdí, že čochvíľa budeme lietať na Mars. „Už v roku 2016 som na konferencii počula Muskove sľuby o tom, že na Mars pôjdeme myslím v roku 2024. Ako vedcom nám bolo jasné, že to nie je realistická vízia,“ hovorí astrobiologička Michaela Musilová, ktorá s NASA roky spolupracuje a pre agentúru viedla niekoľko simulovaných marťanských a mesačných misií.
28. február - Medzinárodný deň zriedkavých chorôb. O téme sme sa porozprávali so zástupcami občianskeho združenia Belasý motýľ, ktoré sa venuje pacientom s rôznymi nervovosvalovými ochoreniami. Končí sa najkratší mesiac v roku, ktorý dostal aj názov Suchý február a kampaň pod týmto názvom ponúkla ľuďom možnosť vyskúšať si či pitie alkoholu zvládajú alebo ich už má vo svojej moci. S odborníkmi sme sa porozprávali o problémoch v súvislosti s pitím alkoholu na Slovensku.
„Určite sme dospeli do momentu, keď si i Rusko začína pomaly no iste uvedomovať, že táto situácia nikam nepovedie“, hovorí Pavel Havlíček z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky. Od začiatku Putinovej agresie voči nezávislej Ukrajine ubehli tri roky. 1096 dní a takmer milión obetí a zranených z oboch strán, bez civilných obetí; miesta ako Irpiň či Buča so stopami po masovej likvidácii civilov, so stopami po mučení či po zverstvách znásilňovania. Milióny Ukrajincov na úteku. Mestá zrovnané so zemou. Na druhej strane vlna medzinárodnej solidarity s napadnutou krajinou a odsúdenie agresie. Najnovšie však aj otáčanie diskurzu – keď Donald Trump robí z prezidenta Zelenského „diktátora“ bez podpory a z Ukrajiny kritizovanú krajinu, ktorá ten konflikt „nemala začať“. A z Vladimíra Putina sa stáva partner pre mierové rokovania, pričom Volodymyr Zelenskyj sa o svoje miesto pri stole musí domáhať a rovnako jeho európski spojenci. Aké sú vyhliadky riešenia pre tento konflikt, ktorý zamestnáva svet? Téma pre Pavla Havlíčka, experta na oblasť z pražskej Medzinárodnej asociácie pre medzinárodné otázky. „Zatiaľ nie sme svedkami skutočných rokovaní o povahe mieru na Ukrajine. Sme v určitej prípravnej fáze, v ktorej osobitne Spojené štáty zisťujú, či je ruská strana vôbec ochotná sadnúť si k rokovaciemu stolu a za akých podmienok“, hovorí analytik Havlíček. „Určite sme dospeli do momentu, keď si i Rusko začína pomaly no iste uvedomovať, že táto situácia nikam nepovedie“, dopĺňa. Špecifikuje to možnými ďalšími územnými ziskami či rozložením politickej kontroly v Kyjeve. „Mám nádej, že z „krívajúceho muža“ Európy sa Nemecko stane lídrom, ktorého potrebujeme“ – Pavel Havlíček takto reaguje na novú realitu v Nemecku po nedeľňajších voľbách. Vyhrala v nej koalícia CDU/CSU na čele s Friedrichom Mertzom. Merzt bol práve tým, kto bol ochotný poskytnúť Ukrajine aj nemecké systémy Taurus, proti čomu sa radikálne staval doterajší kancelár Olaf Scholz, ktorýho líderstvo je po týchto voľbách minulosťou. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
„Určite sme dospeli do momentu, keď si i Rusko začína pomaly no iste uvedomovať, že táto situácia nikam nepovedie“, hovorí Pavel Havlíček z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky. Od začiatku Putinovej agresie voči nezávislej Ukrajine ubehli tri roky. 1096 dní a takmer milión obetí a zranených z oboch strán, bez civilných obetí; miesta ako Irpiň či Buča so stopami po masovej likvidácii civilov, so stopami po mučení či po zverstvách znásilňovania. Milióny Ukrajincov na úteku. Mestá zrovnané so zemou. Na druhej strane vlna medzinárodnej solidarity s napadnutou krajinou a odsúdenie agresie. Najnovšie však aj otáčanie diskurzu – keď Donald Trump robí z prezidenta Zelenského „diktátora“ bez podpory a z Ukrajiny kritizovanú krajinu, ktorá ten konflikt „nemala začať“. A z Vladimíra Putina sa stáva partner pre mierové rokovania, pričom Volodymyr Zelenskyj sa o svoje miesto pri stole musí domáhať a rovnako jeho európski spojenci. Aké sú vyhliadky riešenia pre tento konflikt, ktorý zamestnáva svet? Téma pre Pavla Havlíčka, experta na oblasť z pražskej Medzinárodnej asociácie pre medzinárodné otázky. „Zatiaľ nie sme svedkami skutočných rokovaní o povahe mieru na Ukrajine. Sme v určitej prípravnej fáze, v ktorej osobitne Spojené štáty zisťujú, či je ruská strana vôbec ochotná sadnúť si k rokovaciemu stolu a za akých podmienok“, hovorí analytik Havlíček. „Určite sme dospeli do momentu, keď si i Rusko začína pomaly no iste uvedomovať, že táto situácia nikam nepovedie“, dopĺňa. Špecifikuje to možnými ďalšími územnými ziskami či rozložením politickej kontroly v Kyjeve. „Mám nádej, že z „krívajúceho muža“ Európy sa Nemecko stane lídrom, ktorého potrebujeme“ – Pavel Havlíček takto reaguje na novú realitu v Nemecku po nedeľňajších voľbách. Vyhrala v nej koalícia CDU/CSU na čele s Friedrichom Mertzom. Merzt bol práve tým, kto bol ochotný poskytnúť Ukrajine aj nemecké systémy Taurus, proti čomu sa radikálne staval doterajší kancelár Olaf Scholz, ktorýho líderstvo je po týchto voľbách minulosťou. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
„Na fašiangy výskaj, v pôste brucho stískaj...“ ....aktuálne fašiangové podujatia Slovákov z Maďarska a Srbska, ktoré nadviazali na bohaté tradície krajanských komunít; V Slovenskom Komlóši sa konal Slovenský svadobný bál, ktorý pripomenul svadobné tradície tamojšej slovenskej komunity a v Báčskom Petrovci bol 10. ročník medzinárodného festivalu na výrobu klobás, ktorý nadviazal na tradíciu výroby známej petroveckej klobásy; „Mysteriózne Slovensko“ – Milan Rastislav Štefánik – 1. kolo – avízo
Nočnú pyramídu navštívila Soňa Chovanová Supeková, pedagogička, prezidentka Klubu slovenských poľovníčok, viceprezidentka pracovnej skupiny Artemis pri CIC (Medzinárodná rada pre poľovníctvo a ochranu zveri), prezidentka Medzinárodnej konferencie poľovníčok (Women and Sustainable Hunting International Conference). Ako pedagogička na súkromnej vysokej škole (Paneurópskej VŠ - masmediálna fakulta), sa venuje marketingu v súvislostiach s informačnými technológiami. Prednáša tiež poľovníkom, trvalo udržateľné poľovníctvo a ochranu zveri, pozná lesy nielen na Slovensku, ale tiež v okolitých krajinách. Má skúsenosti z Afriky a z mnohých atraktívnych miest (aj úlovky a trofeje). V minulosti bola tiež riaditeľkou Výskumného ústavu potravinárskeho, čo ju spolu s poľovníctvom inšpirovalo napísať kuchársku knihu spolu s umelou inteligenciou... Aby toho nebolo málo, žena s puškou, Soňa Chovanová Supeková, je aj bývalá majsterka Československa i Slovenska vo vodnom lyžovaní. | Hosť: Soňa Chovanová Supeková (pedagogička, učí marketing v súvislostiich s IT, šéfka poľovníčok na Slovensku). | Moderuje: Ľudovít Jakubove Mravec. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.
„Dnes počúvame a hovoríme o ceste Roberta Fica a jeho poslancov do Moskvy viac, ako o ekonomických dopadoch konsolidácie“, hovorí Miroslav Wlachovský, bývalý šéf diplomacie. „Cena za to je však nesmierne vysoká, pretože tak ako Robert Fico poškodil renomé krajiny, to je nevídané“, dopĺňa. V Moskve najprv Robert Fico, potom Andrej Danko a Tibor Gašpar. Po návrate hovoria najprv len o plyne a mieri, v druhej vlne však už aj o „otváraní dvierok“ pre možný výstup krajiny z Európskej únie a Nato. „Chápem, že sa mu koalícia rozpadá. Chápem, že im to nefunguje. A chápem aj to, že za rok a pol vládnutia až tak veľa toho nedosiahli okrem toho, že si zabezpečili beztrestnosť“, hovorí Wlachovský. „Konsolidačný balíček, ktorý nás gniavi, nemá žiaden rastový potenciál. Je to len výberňa peňazí, ktorá nedáva šancu slovenským podnikateľom ani ekonomike k reštartu. Spomedzi susedov sme na tom asi najhoršie. Toto sú veci, ktoré by nás mali znepokojovať. A Robert Fico a spol namiesto sceľovania spoločnosti ešte prikladajú pod kotol“, vysvetľuje. Je to podľa neho dokonalé odklonenie verejnej debaty smerom, ktorá vládnej koalícii vyhovuje. „Dnes počúvame a hovoríme o ceste Roberta Fica a jeho poslancov do Moskvy, než o ekonomických dopadoch konsolidácie“, hovorí. „Cena za to je však nesmierne vysoká, pretože tak ako Robert Fico poškodil renomé krajiny, to je nevídané“, dopĺňa Wlachovský. Hlavnom témou podcastu je však inaugurácia Donald Trumpa. Do úradu sa vráti už v horizonte hodín. Ako 47. prezident Spojených štátov. Kandidát Republikánov v Bielom dome vystrieda Demokrata Joea Bidena. Takmer 83-ročného odchádzajúceho prvého muža Ameriky nahrádza 79-ročný developer, niekdajší vlastník značky Miss Universe, ale i mediálny producent a moderátor televíznej šou, ktorý už raz Američanov presvedčil a bol aj 45. prezidentom Spojených štátov. Vtedy sľuboval migráciu vyriešiť vysokým plotom a covid skôr zľahčoval, Spojené štáty dokonca vyviedol z Medzinárodnej zdravotníckej organizácie. Teraz hovorí o bleskovom vyriešení Putinovej agresie, o colnej vojne s Čínou, o anektovaní Kanady či zaujatí Grónska… A o opravovaní Ameriky. Čo čaká svet – a nás v ňom s Donaldom Trumpom ako novým prvým mužom Spojených štátov? „Môžeme sa obávať hrozby dvíhania ciel. Európska únia patrí medzi hlavných ekonomických partnerov Spojených štátov, čo môžu narušiť clá a môže sa začať obchodná vojna. Špeciálne my na Slovensku s našou produkciou áut z toho profitovať nebudeme, práve naopak“, tvrdí Wlachovský. Budeme hľadať aj odpoveď na otázku, ako ovplyvní Vladimíra Putina s jeho krvavou agresiou voči Ukrajine. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
„Dnes počúvame a hovoríme o ceste Roberta Fica a jeho poslancov do Moskvy viac, ako o ekonomických dopadoch konsolidácie“, hovorí Miroslav Wlachovský, bývalý šéf diplomacie. „Cena za to je však nesmierne vysoká, pretože tak ako Robert Fico poškodil renomé krajiny, to je nevídané“, dopĺňa. V Moskve najprv Robert Fico, potom Andrej Danko a Tibor Gašpar. Po návrate hovoria najprv len o plyne a mieri, v druhej vlne však už aj o „otváraní dvierok“ pre možný výstup krajiny z Európskej únie a Nato. „Chápem, že sa mu koalícia rozpadá. Chápem, že im to nefunguje. A chápem aj to, že za rok a pol vládnutia až tak veľa toho nedosiahli okrem toho, že si zabezpečili beztrestnosť“, hovorí Wlachovský. „Konsolidačný balíček, ktorý nás gniavi, nemá žiaden rastový potenciál. Je to len výberňa peňazí, ktorá nedáva šancu slovenským podnikateľom ani ekonomike k reštartu. Spomedzi susedov sme na tom asi najhoršie. Toto sú veci, ktoré by nás mali znepokojovať. A Robert Fico a spol namiesto sceľovania spoločnosti ešte prikladajú pod kotol“, vysvetľuje. Je to podľa neho dokonalé odklonenie verejnej debaty smerom, ktorá vládnej koalícii vyhovuje. „Dnes počúvame a hovoríme o ceste Roberta Fica a jeho poslancov do Moskvy, než o ekonomických dopadoch konsolidácie“, hovorí. „Cena za to je však nesmierne vysoká, pretože tak ako Robert Fico poškodil renomé krajiny, to je nevídané“, dopĺňa Wlachovský. Hlavnom témou podcastu je však inaugurácia Donald Trumpa. Do úradu sa vráti už v horizonte hodín. Ako 47. prezident Spojených štátov. Kandidát Republikánov v Bielom dome vystrieda Demokrata Joea Bidena. Takmer 83-ročného odchádzajúceho prvého muža Ameriky nahrádza 79-ročný developer, niekdajší vlastník značky Miss Universe, ale i mediálny producent a moderátor televíznej šou, ktorý už raz Američanov presvedčil a bol aj 45. prezidentom Spojených štátov. Vtedy sľuboval migráciu vyriešiť vysokým plotom a covid skôr zľahčoval, Spojené štáty dokonca vyviedol z Medzinárodnej zdravotníckej organizácie. Teraz hovorí o bleskovom vyriešení Putinovej agresie, o colnej vojne s Čínou, o anektovaní Kanady či zaujatí Grónska… A o opravovaní Ameriky. Čo čaká svet – a nás v ňom s Donaldom Trumpom ako novým prvým mužom Spojených štátov? „Môžeme sa obávať hrozby dvíhania ciel. Európska únia patrí medzi hlavných ekonomických partnerov Spojených štátov, čo môžu narušiť clá a môže sa začať obchodná vojna. Špeciálne my na Slovensku s našou produkciou áut z toho profitovať nebudeme, práve naopak“, tvrdí Wlachovský. Budeme hľadať aj odpoveď na otázku, ako ovplyvní Vladimíra Putina s jeho krvavou agresiou voči Ukrajine. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Premiér chce rokovať so Zelenským na Slovensku, ten mu odkazuje nech príde v piatok do Kyjeva. Príjme pozvanie, alebo z dôvodu bezpečnosti odmietne? Čomu pomôže parlamentná návšteva Moskvy a reprezentuje Moskva celé Rusko? A bude druhý pokus o návštevu Kyjeva? V Analýzach 24 sa o tom porozprávala moderátorka Lenka Ježová s poslancami a podpredsedami parlamentného výboru pre európske záležitosti Beátou Jurík z PS a Michalom Stuškom zo Smeru.
Správy. Téma dňa. Medzinárodný vyšehradský fond. Mount Everest. Radoslav Malenovský.
S asistentom trénera Ivanom Švarným zhodnotila moderátorka Danica Susa Klein vystúpenie našich juniorov na nedávnych majstrovstvách sveta v hokeji a s Dankou Hrbekovou sa pozreli na historickú návštevu prezidenta Medzinárodného olympijského výboru na Slovensku.
Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu
Predstavíme zistenia Medzinárodného hodnotenia kľúčových kompetencií dospelých pod záštitou OECD, ktoré zisťovalo aj u dospelých na Slovensku ich matematickú aj čitateľskú gramotnosť, a aj schopnosti riešiť problémy. Vrátime sa aj k nedávnej konferencii pod názvom Cestovný ruch novej generácie, na ktorej odborníci riešili ako môžu hotely, reštaurácie a turistické destinácie prijať zodpovednosť za svoje dosahy a transformovať ich na konkurenčnú výhodu.
Vianočný čas je ideálny na to, aby sme si všetci oddýchli od hádzanej a venovali sa niečomu, na čo počas sezóny nezostáva priestor. V pravidelnom podcaste SZH dostane priestor človek, ktorý je hádzanej verný celý život a to na rôznych pozíciách, ktorý nepotrebuje konkrétne periodikum, aby o všetkom podstatnom ohľadne hádzanej, informoval. Hádzanársky nadšenec Viliam Petko v najnovšom podcaste SZH prezradil, ako mu fyzické predispozície znemožnili stať sa hádzanárom, ale uplatnil sa na poli novinárskom aj funkcionárskom, prečo si vybral hádzanú v Tatrane Prešov ako tému diplomovej práce a za čo vďačí legende Martinovi Gregorovi, aké zaujímavé situácie vznikali, keď bol ako vedúci reprezentačného mužstva rovesníkom vtedajších hráčov, ako zobral bohatého prešovského podnikateľa a bývalého hokejistu Miloslava Chmeliara na hádzanársky zápas a ten sa do hádzanej zamiloval, že osud ho do Tatrana opäť vrátil prostredníctvom syna Jakuba, prečo sú zápasy Prešova pre neho sviatkom a ako ho inšpiruje nemecká bundesliga, ako sa z človeka, ktorý dlho odolával sociálnym sieťam stal človek, ktorého profil je dnes symbolom informácií z hádzanárskeho sveta, že informovať presne mu pomáha vlastný hádzanársky archív a databáza, ktorú neustále zveľaďuje, prečo šport spája a z bývalých súperov robí priateľov, že atmosfére na Final four Ligy majstrov sa nevyrovnajú ani ME, či MS, akým spôsobom sa zoznámil s bývalým kapitánom srbskej reprezentácie Ratkom Nikoličom a rozbehli spolu legendárny kemp pre deti a mládež s medzinárodnou účasťou, prečo majú Balkánci systém, či prečo je jeho snom zažiť úspech slovenskej hádzanej.
„Na Slovensku vidím len veľmi málo ľudí usmievať sa. Prirodzene sa usmievať. Trápi ma to. A dúfam, že prídeme na to, a skutočne všetci, že tu nebudeme večne. Že toto divadielko, ktoré sa odohráva na mnohých frontoch, nie je ani o ľudskosti ani o rešpekte“, hovorí Monika Melcová, medzinárodne uznávaná organová virtuózka, ktorá aktuálne pôsobí v Španielsku. Za štúdiom kráľa medzi nástrojmi – organa – vycestovala do krajín s bohatou organovou kultúrou. Dnes tam organ a organovú interpretáciu či improvizáciu rovno učí, alebo sedí v medzinárodných porotách. A domov na Slovensko sa vracia a nadobudnutým majstrovstvom otvára hudobné horizonty ďalším a hladí duše krásou organovej hudby. Koncertná umelkyňa a pedagogička v španielskom San Sebastian a dánskej Kodani. Po absolvovaní konzervatória v Košiciach odišla do Viedne, pokračovala v Paríži, odskočila si do japonského Saporra a potom sa usadila v Španielsku. Aké Slovensko nachádza, keď si tu sporadicky odskočí? A čo o ňom počuje v cudzine? „Mám pocit, že nám vládnu ľudia, ktorí si myslia, že tu budú večne“, hovorí Melcová. „Zrejme si neuvedomujú, že môžu skončiť oveľa skôr ako my. Pretože ja pokiaľ nebudem chorá môžem hrať komukoľvek a kdekoľvek, toto mi nik nemôže zobrať, na rozdiel od nich“, dodáva.Medzinárodne uznávaná virtuózka reaguje aj na kauzu hudobnej úpravy štátnej hymny v podaní Oskara Rózsu. „Príde mi to ako také dobrodružstvo na obžinkoch“, pričom naráža na komédiu Jána Palárika. „Nerešpektujeme sa a to je ten najväčší problém, z čoho som smutná.“„Nevidím absolútne rešpekt voči komukoľvek, nielen k skladateľom, hudobníkom vo filharmónii, ale ani k ostatným, ktorí sa prípadne mohli uchádzať o projekt v konkurze“, vysvetľuje svoj postoj. „Vracia ma to doby, kedy boli veci postavené do polohy: takto to bude a nič sa už s tým nedá urobiť, vy to musíte len rešpektovať“. Melcová to rovno nazýva „diktátorským“ prístupom. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
„Na Slovensku vidím len veľmi málo ľudí usmievať sa. Prirodzene sa usmievať. Trápi ma to. A dúfam, že prídeme na to, a skutočne všetci, že tu nebudeme večne. Že toto divadielko, ktoré sa odohráva na mnohých frontoch, nie je ani o ľudskosti ani o rešpekte“, hovorí Monika Melcová, medzinárodne uznávaná organová virtuózka, ktorá aktuálne pôsobí v Španielsku. Za štúdiom kráľa medzi nástrojmi – organa – vycestovala do krajín s bohatou organovou kultúrou. Dnes tam organ a organovú interpretáciu či improvizáciu rovno učí, alebo sedí v medzinárodných porotách. A domov na Slovensko sa vracia a nadobudnutým majstrovstvom otvára hudobné horizonty ďalším a hladí duše krásou organovej hudby. Koncertná umelkyňa a pedagogička v španielskom San Sebastian a dánskej Kodani. Po absolvovaní konzervatória v Košiciach odišla do Viedne, pokračovala v Paríži, odskočila si do japonského Saporra a potom sa usadila v Španielsku. Aké Slovensko nachádza, keď si tu sporadicky odskočí? A čo o ňom počuje v cudzine? „Mám pocit, že nám vládnu ľudia, ktorí si myslia, že tu budú večne“, hovorí Melcová. „Zrejme si neuvedomujú, že môžu skončiť oveľa skôr ako my. Pretože ja pokiaľ nebudem chorá môžem hrať komukoľvek a kdekoľvek, toto mi nik nemôže zobrať, na rozdiel od nich“, dodáva.Medzinárodne uznávaná virtuózka reaguje aj na kauzu hudobnej úpravy štátnej hymny v podaní Oskara Rózsu. „Príde mi to ako také dobrodružstvo na obžinkoch“, pričom naráža na komédiu Jána Palárika. „Nerešpektujeme sa a to je ten najväčší problém, z čoho som smutná.“„Nevidím absolútne rešpekt voči komukoľvek, nielen k skladateľom, hudobníkom vo filharmónii, ale ani k ostatným, ktorí sa prípadne mohli uchádzať o projekt v konkurze“, vysvetľuje svoj postoj. „Vracia ma to doby, kedy boli veci postavené do polohy: takto to bude a nič sa už s tým nedá urobiť, vy to musíte len rešpektovať“. Melcová to rovno nazýva „diktátorským“ prístupom. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
„Na Slovensku vidím len veľmi málo ľudí usmievať sa. Prirodzene sa usmievať. Trápi ma to. A dúfam, že prídeme na to, a skutočne všetci, že tu nebudeme večne. Že toto divadielko, ktoré sa odohráva na mnohých frontoch, nie je ani o ľudskosti ani o rešpekte“, hovorí Monika Melcová, medzinárodne uznávaná organová virtuózka, ktorá aktuálne pôsobí v Španielsku. Za štúdiom kráľa medzi nástrojmi – organa – vycestovala do krajín s bohatou organovou kultúrou. Dnes tam organ a organovú interpretáciu či improvizáciu rovno učí, alebo sedí v medzinárodných porotách. A domov na Slovensko sa vracia a nadobudnutým majstrovstvom otvára hudobné horizonty ďalším a hladí duše krásou organovej hudby. Koncertná umelkyňa a pedagogička v španielskom San Sebastian a dánskej Kodani. Po absolvovaní konzervatória v Košiciach odišla do Viedne, pokračovala v Paríži, odskočila si do japonského Saporra a potom sa usadila v Španielsku. Aké Slovensko nachádza, keď si tu sporadicky odskočí? A čo o ňom počuje v cudzine? „Mám pocit, že nám vládnu ľudia, ktorí si myslia, že tu budú večne“, hovorí Melcová. „Zrejme si neuvedomujú, že môžu skončiť oveľa skôr ako my. Pretože ja pokiaľ nebudem chorá môžem hrať komukoľvek a kdekoľvek, toto mi nik nemôže zobrať, na rozdiel od nich“, dodáva.Medzinárodne uznávaná virtuózka reaguje aj na kauzu hudobnej úpravy štátnej hymny v podaní Oskara Rózsu. „Príde mi to ako také dobrodružstvo na obžinkoch“, pričom naráža na komédiu Jána Palárika. „Nerešpektujeme sa a to je ten najväčší problém, z čoho som smutná.“„Nevidím absolútne rešpekt voči komukoľvek, nielen k skladateľom, hudobníkom vo filharmónii, ale ani k ostatným, ktorí sa prípadne mohli uchádzať o projekt v konkurze“, vysvetľuje svoj postoj. „Vracia ma to doby, kedy boli veci postavené do polohy: takto to bude a nič sa už s tým nedá urobiť, vy to musíte len rešpektovať“. Melcová to rovno nazýva „diktátorským“ prístupom. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
„Mám pocit, že nám vládnu ľudia, ktorí si myslia, že tu budú večne“, hovorí Monika Melcová, organová virtuózka a pedagogička, ktorá aktuálne žije v Španielsku. Jej umelecké a pedagogické pôsobenie ju zaviedlo prakticky do všetkých končín sveta.„Zrejme si neuvedomujú, že môžu skončiť a skončia oveľa skôr ako my. Pretože ja pokiaľ nebudem chorá môžem hrať komukoľvek a kdekoľvek, toto mi nik nemôže zobrať. Na rozdiel od nich“, dodáva. Odišla. A teraz sa vracia. Vycestovala za štúdiom kráľa medzi nástrojmi, do krajín s bohatou organovou kultúrou. Dnes tam organ a organovú interpretáciu či improvizáciu rovno učí, alebo sedí v medzinárodných porotách. A domov na Slovensko sa vracia a nadobudnutým majstrovstvom otvára hudobné horizonty ďalším a hladí duše krásou organovej hudby. Monika Melcová. Organová virtuózka a pedagogička v španielskom San Sebastian a dánskej Kodani. Po absolvovaní konzervatória v Košiciach odišla do Viedne, pokračovala v Paríži, odskočila si do japonského Saporra a potom sa usadila v San Sebastian. Aké Slovensko nachádza, keď si tu sporadicky odskočí? A čo o ňom počuje v cudzine? „Mám pocit, že nám vládnu ľudia, ktorí si myslia, že tu budú večne“, hovorí Melcová. „Zrejme si neuvedomujú, že môžu skončiť oveľa skôr ako my. Pretože ja pokiaľ nebudem chorá môžem hrať komukoľvek a kdekoľvek, toto mi nik nemôže zobrať, na rozdiel od nich“, dodáva.Medzinárodne uznávaná koncertná umylkyňa zareagovala aj na kauzu s pripravovanou úpravou štátnej hymny v podaní Oskara Rózsu. „Príde mi to ako také dobrodružstvo na obžinkoch“, pričom naráža na komédiu Jána Palárika. „Nerešpektujeme sa a to je ten najväčší problém, z čoho som smutná.“„Nevidím absolútne rešpekt voči komukoľvek, nielen k skladateľom, hudobníkom vo filharmónii, ale ani k ostatným, ktorí sa prípadne mohli uchádzať o projekt v konkurze“, vysvetľuje svoj postoj. „Vracia ma to doby, kedy boli veci postavené do polohy: takto to bude a nič sa už s tým nedá urobiť, vy to musíte len rešpektovať“. Melcová to rovno nazýva „diktátorským“ prístupom. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
„Mám pocit, že nám vládnu ľudia, ktorí si myslia, že tu budú večne“, hovorí Monika Melcová, organová virtuózka a pedagogička, ktorá aktuálne žije v Španielsku. Jej umelecké a pedagogické pôsobenie ju zaviedlo prakticky do všetkých končín sveta.„Zrejme si neuvedomujú, že môžu skončiť a skončia oveľa skôr ako my. Pretože ja pokiaľ nebudem chorá môžem hrať komukoľvek a kdekoľvek, toto mi nik nemôže zobrať. Na rozdiel od nich“, dodáva. Odišla. A teraz sa vracia. Vycestovala za štúdiom kráľa medzi nástrojmi, do krajín s bohatou organovou kultúrou. Dnes tam organ a organovú interpretáciu či improvizáciu rovno učí, alebo sedí v medzinárodných porotách. A domov na Slovensko sa vracia a nadobudnutým majstrovstvom otvára hudobné horizonty ďalším a hladí duše krásou organovej hudby. Monika Melcová. Organová virtuózka a pedagogička v španielskom San Sebastian a dánskej Kodani. Po absolvovaní konzervatória v Košiciach odišla do Viedne, pokračovala v Paríži, odskočila si do japonského Saporra a potom sa usadila v San Sebastian. Aké Slovensko nachádza, keď si tu sporadicky odskočí? A čo o ňom počuje v cudzine? „Mám pocit, že nám vládnu ľudia, ktorí si myslia, že tu budú večne“, hovorí Melcová. „Zrejme si neuvedomujú, že môžu skončiť oveľa skôr ako my. Pretože ja pokiaľ nebudem chorá môžem hrať komukoľvek a kdekoľvek, toto mi nik nemôže zobrať, na rozdiel od nich“, dodáva.Medzinárodne uznávaná koncertná umylkyňa zareagovala aj na kauzu s pripravovanou úpravou štátnej hymny v podaní Oskara Rózsu. „Príde mi to ako také dobrodružstvo na obžinkoch“, pričom naráža na komédiu Jána Palárika. „Nerešpektujeme sa a to je ten najväčší problém, z čoho som smutná.“„Nevidím absolútne rešpekt voči komukoľvek, nielen k skladateľom, hudobníkom vo filharmónii, ale ani k ostatným, ktorí sa prípadne mohli uchádzať o projekt v konkurze“, vysvetľuje svoj postoj. „Vracia ma to doby, kedy boli veci postavené do polohy: takto to bude a nič sa už s tým nedá urobiť, vy to musíte len rešpektovať“. Melcová to rovno nazýva „diktátorským“ prístupom. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Desiaty december patrí Medzinárodnému dňu ľudských práv. Pri tejto príležitosti Amnesty International Slovensko vydala tradičnú bilanciu stavu ľudských práv na Slovensku za uplynulý rok. Porozpráva o nej riaditeľ AIS Rado Sloboda. A pripomenieme si aj zvyky na Luciu.
Úroveň ľudských práv na Slovensku. | Hosť: Róbert Dobrovodský (verejný ochranca práv). | Obmedzovanie verejných zhromaždení, pokračujúca segregácia rómskych detí či zvýšená vládna kontrola nad dôležitými inštitúciami. Medzinárodná organizácia Amnesty International v komplexnej správe pri príležitosti Medzinárodného dňa ľudských práv okrem toho upozornila aj na šírenie stereotypov voči menšinám, alebo prísne kritériá spôsobilosti na získanie obmedzeného počtu verejných bytov. Aká je vlastne úroveň dodržiavania ľudských práv na Slovensku? Ako sme na tom v porovnaní so zahraničím a kde sú u nás najvýraznejšie nedostatky z pohľadu kompetentných? Na tieto otázky sa opýtame v relácii K veci verejného ochrancu práv Róberta Dobrovodského. | Moderuje: Marián Žáry Kukelka. | V premiére každý pracovný deň v Rádiu Slovensko po 18:30. Diskusiu K veci pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.
Dnes je Medzinárodný deň boja proti korupcii. Podľa Organizácie spojených národov je korupcia vážny problém, ktorý oslabuje chudobné aj bohaté krajiny. Ako je na tom Slovensko a náš boj proti korupcii? Ako korupciu vnímajú naši ľudia, naši podnikatelia či zahraniční investori, ktorí ku nám prichádzajú? Ako korupcia škodí ekonomike a ovplyvňuje bezpečnosť našej krajiny?A ktoré inštitúcie sa v tomto boji angažujú a ktoré boju proti korupcii hádžu polená pod nohy? V akej situácii je Úrad na ochranu oznamovateľov, ktorý udelil pokutu ministrovi vnútra Šutajovi Eštokovi a trestným oznámením za to jeho šéfke hrozí minister obrany Robert Kaliňák?Pobavíme sa s predsedníčkou Úradu na ochranu oznamovateľov Zuzanou Dlugošovou a riaditeľkou nadácie Zastavme korupciu Zuzanou Petkovou.
V tejto epizóde podcastu NA PLNÝ PRÚD sme privítali Kamila Jašša, slovenského výskumníka pôsobiaceho na VUT a Univerzie obrany v Brne, ktorý sa špecializuje na batérie a vo svojej štúdii analyzoval ekologický vplyv vozidiel počas celého životného cyklu v špecifických podmienkach krajín V4. Spolu s riaditeľom SEVA Patrikom Križanským diskutovali o metóde posúdenia životného cyklu (LCA), ktorú štúdia využíva, a o tom, ako ovplyvňuje výsledky detailná analýza emisných faktorov od výroby cez prevádzku až po recykláciu vozidiel. Prečo je dôležité spravodlivé porovnávanie parametrov a aké mýty najčastejšie ovplyvňujú verejnú diskusiu o elektromobiloch? V štúdii bol ako modelové vozidlo použitý Hyundai Kona vo viacerých verziách pohonu – benzínový, dieselový, hybridný aj elektrický. Aký vplyv na výsledky má veľkosť batérie, pôvod energie a spôsob jej výroby? A čo hovoria čísla o životnosti batérií a ich výkone? Nezabudli sme ani na otázky regionálnych rozdielov. Prečo Slovensko, so svojim čistým energetickým mixom, ponúka skvelé podmienky na prevádzku elektromobilov? Aké výzvy však čakajú krajiny ako Poľsko či Česká republika? Aké sú najväčšie omyly vo verejnej diskusii o uhlíkovej stope elektromobilov? Ako môže prispieť transparentný výskum a dáta k efektívnejšiemu rozhodovaniu spotrebiteľov aj regulátorov? Ak vás zaujíma viac, prečítajte si aj SEVA rešerš, v ktorej sme sa okrem štúdie Kamila Jašša pozreli aj na analýzu Ricardo a Medzinárodnej rady pre čistú dopravu, ktoré sa dopočítali k veľmi podobným výsledkom. Stiahnuť si ju môžete tu. Prajeme príjemné počúvanie!
Historik a kritik umenia Peter Megyeši nám z pozície porotcu súťaže priblíži význam a priebeh súťaže Nadácie VÚB Maľba 2024. S Michaelou Šimonovou diskutujú o tom, akú úlohu táto súťaž zohráva v podpore mladých slovenských umelcov a ako ovplyvňuje smerovanie súčasného výtvarného umenia na Slovensku. Peter Megyeši tiež hovorí o procese hodnotenia diel medzinárodnou porotou a hodnotí umelecký prínos víťazného diela Miroslava Sandanusa s názvom Safe. Počúvajte a objavte inšpiratívne príbehy z pozadia tejto významnej umeleckej udalosti! Peter Megyeši sa venuje výskumu umenia stredoveku a raného novoveku, ikonografii a emblematike, ale aj reflexii súčasného umenia, výtvarnej kritike a problematike interpretácie. V súčasnosti pôsobí na Katedre dejín a teórie umenia Trnavskej univerzity a ako vedecký pracovník Centra vied o umení SAV v Bratislave. Od roku 2024 je prezidentom slovenskej sekcie Medzinárodnej asociácie kritikov umenia. LINK na súťaž Maľba 2024: https://www.nadaciavub.sk/malba/ Viac o súťaži: O odborné a nezávislé hodnotenie počas 19. ročníka renomovanej súťaže „Maľba – Cena Nadácie VÚB za maliarske dielo pre mladých umelcov“ sa tentokrát postarali nemecká historička umenia a kurátorka Katharina Schilling, historička umenia a kurátorka pôsobiaca v Rakúsku a Maďarsku Rita Kálmán, kurátor a historik umenia z Českej republiky Jan Kudrna a Peter Megyeši – domáci historik a kritik umenia. Experti vybrali v prvom kole v júli shortlist 20 finalistov a počas druhého zasadania a fyzického posúdenia diel tento týždeň určili troch víťazov. Tretie miesto s finančnou odmenou vo výške 5 000 eur získal Šimon Tóth s dielom Úsečka. Druhé miesto s finančnou odmenou vo výške 10 000 eur získala Nikola Šušovicová s obrazom Odborník / The Specialist. Prvé miesto s finančnou odmenou vo výške 15 000 eur získal Miroslav Sandanus s dielom Safe. Sledujte nás aj na našom FB, kde zdieľame novinky a zaujímavosti zo sveta umenia: https://www.facebook.com/ArtStoryPodcast , na našej IG stránke: https://www.instagram.com/artstory_podcast/ a na našom webe: https://artstory.sk/ -- EV 160/23/EPP | 4. ročník | epizóda 17/2024
Medzinárodný deň pre odstránenie násilia páchaného na ženách – povieme si o situácii v tejto oblasti na Slovensku. 1. decembra sa začína Advent - s etnologičkou Katarínou Nádaskou si priblížime tradičné zvyky na Slovensku v tomto období.
V týchto dňoch, pred tridsiatimi tromi rokmi, dobyli vojská Juhoslovanskej ľudovej armády a srbských polovojenských oddielov mesto Vukovar, aby o pár dní neskôr v noci z 20. and 21. novembra najskôr brutálne mučili a následne zavraždili najmenej 265 ľudí na družstve v neďalekom Ovčare. Hosťom Agáty Šústovej Drelovej v podcaste Dejiny bol Vladimírom Dzuro, vyšetrovateľ Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu, ktorý zohral kľúčovú úlohu v objasnení Masakru v Ovčare a následnom zatknutí páchateľov. Ako prebiehalo vyšetrovanie masakru v Ovčare? Do akej miery boli ochotní spolupracovať miestni a obzvlášť miestni Srbi? Ako sa podarilo nájsť hlavné dôkazy? Ako prebiehalo identifikovanie a zatknutie hlavných páchateľov? A čo je pre vyšetrovateľov osobne najťažšie pri vyšetrovaní vojnových zločinov takéhoto rozsahu? Je vôbec možné podobným masakrom zabrániť? Vladimír Dzuro okrem spomínaného pôsobenia v roli vyšetrovateľa Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu pôsobil tiež ako civilný zamestnanec mierových jednotiek UNPROFOR a neskôr viedol takmer 20 rokov Kanceláriu Úradu pre vnútorné záležitosti OSN v New Yorku. Je autorom dnes už bestselleru Vyšetrovateľ, ktorá sa nedávno dočkala 7. dotlače a prekladu do viacerých jazykov, a tiež spoluautorom knihy Démoni balkánske války. Za dnešnú návštevu Vladimíra Dzura vďačíme Centru pre Európsku politiku. *Podporte podcast Dejiny v aplikácii Toldo na sme.sk/extradejiny. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.
Tento denný podcast, vytváraný s pomocou umelej inteligencie, ponúka unikátny a efektívny spôsob, ako sa dozvedieť o najzaujímavejších udalostiach a článkoch dňa. Umelej inteligencii sa darí analyzovať obrovské množstvo informácií z rôznych zdrojov, aby vybrala tie najrelevantnejšie a najpútavejšie obsahy pre širokú škálu poslucháčov. Každá epizóda je navrhnutá tak, aby poskytla hlboký ponor do vybraných tém, od politiky cez vedecké objavy, až po kultúrne udalosti, a to všetko podané informatívne, prístupne a bez emócií. Podcast je ideálnym spoločníkom pre zaneprázdnených ľudí, ktorí hľadajú pohodlný spôsob, aby zostali informovaní o svetovom dianí bez nutnosti tráviť hodiny čítaním rôznych zdrojov, čím poskytuje efektívny a príjemný spôsob, ako prijímať správy. Témy: 0:31 - MIMORIADNE: SNG dnes neotvoria pre hrozbu „zneužitia“. Riaditeľ tak reaguje na výzvu jej zamestnancov https://www.startitup.sk/mimoriadne-sng-dnes-neotvoria-pre-hrozbu-zneuzitia-riaditel-tak-reaguje-na-vyzvu-jej-zamestnancov/ 1:51 - Zamestnanci SNG predstavili svoje požiadavky. 177 z nich hrozí výpoveďou do pár týždňov https://www.startitup.sk/zamestnanci-sng-predstavili-svoje-poziadavky-177-z-nich-hrozi-vypovedou-do-par-tyzdnov/ 2:59 - Šéf ZSSK hlási veľké novinky: Chystajú moderný systém na kúpu lístkov a mnoho ďalšieho https://www.startitup.sk/sef-zssk-hlasi-velke-novinky-chystaju-moderny-system-na-kupu-listkov-a-mnoho-dalsieho/ 4:24 - SHMÚ vydáva výstrahy pre všetky kraje: Celé Slovensko dnes zasype sneh, prvá kalamita začína https://www.startitup.sk/shmu-vydava-vystrahy-pre-vsetky-kraje-cele-slovensko-dnes-zasype-sneh-prva-kalamita-zacina/ 5:38 - Na najsevernejšom súostroví sveta zakázali pohreby. Ľudia tu musia vlastniť zbraň, za nájom platia 700 eur https://www.startitup.sk/na-najsevernejsom-suostrovi-sveta-zakazali-pohreby-ludia-tu-musia-vlastnit-zbran-za-najom-platia-700-eur/ 6:59 - Pošta zavádza nové „sviatočné opatrenia“. Nebudeš vďaka nim čakať v nekonečných radoch https://www.startitup.sk/wp-admin/post.php?post=981674&action=edit 8:18 - Frekventovaný horský priechod cez víkend úplne uzavrú. Čertovicu neprejde nikto https://www.startitup.sk/frekventovany-horsky-priechod-cez-vikend-uplne-uzavru-certovicu-neprejde-nikto/ 9:50 - Vedci ostali zaskočení: Severný magnetický pól sa bleskovo rúti k Rusku. Hrozí znefunkčnenie GPS https://www.startitup.sk/vedci-ostali-zaskoceni-severny-magneticky-pol-sa-bleskovo-ruti-k-rusku-hrozi-znefunkcnenie-gps/ 11:12 - Pentagón reaguje na vyhrážky Ruska jadrovými zbraňami. Washington priblížil riziko ich použitia https://www.startitup.sk/pentagon-reaguje-na-vyhrazky-ruska-jadrovymi-zbranami-washington-priblizil-riziko-ich-pouzitia/ 12:33 - Zatykače za vojnové zločiny: Medzinárodný trestný súd obvinil premiéra Netanjahua, ministra obrany Gallanta a vodcu militantného hnutia https://www.startitup.sk/zatykace-za-vojnove-zlociny-medzinarodny-trestny-sud-obvinil-premiera-netanjahua-ministra-obrany-gallanta-a-vodcu-militantneho-hnutia/ 14:07 - Slovenky od januára majú nárok až na 2 200 eur mesačne. Výpočet materskej sa v roku 2025 mení (PREHĽAD) https://www.startitup.sk/slovenky-od-januara-maju-narok-az-na-2-200-eur-mesacne-podmienky-materskej-sa-v-roku-2025-menia-prehlad/ 15:32 - Výživnú bombu za pár drobných má doma každý Slovák. Skryté benefity, o ktorých netušíš (TIPY) https://www.startitup.sk/vyzivnu-bombu-za-par-drobnych-ma-doma-kazdy-slovak-skryte-benefity-o-ktorych-netusis-tipy/ 16:46 - „Naliali sme do toho státisíce.“ Otec so synom otvorili prvý steakbar v Bratislave, mäso ti tu dozrie pred očami https://www.startitup.sk/wp-admin/post.php?post=981129&action=edit
Už to bude tisíc dní čo Rusi útočia na Ukrajinu zasypávajú ich mestá a dediny dronmi, bombami a vraždia ľudí. Medzitým sa stane novým prezidentom Spojených štátov Donald Trump, ktorý sa chvastal, že vojnu ukončí za 24 hodín.Ako to teraz vyzerá na vojnových frontoch? Prečo sa Rusom darí obsadzovať ďalšie územia a ako to vyzerá v Kursku, kde na svoje rozkazy čakajú na ruskej strane tisíce severokórejských vojakov? A čo sa teda môže podariť Trumpovi? Ako jeho víťazstvo ovplyvní NATO a bezpečnosť celej Európy vrátane Slovenska? A ako to vyzerá v Izraeli?Braňo Závodský sa rozprával s generálom vo výslužbe Pavlom Mackom.
Pozvanie prijala Eva Veldhuizen-Ochodničanová, ktorá je odborníčkou na ochranu detí v organizácii KIND. Eva Veldhuizen-Ochodničanová je forenzná psychologička, ktorá sa vo svojej práci venuje psychológii detí vo vojnových zónach a konfliktoch. Slovensko-holandská odborníčka na ochranu detí v súčasnosti pôsobí v organizácii Kids in Need of Defense (KIND). V minulosti spolupracovala s Medzinárodným trestným súdom, Interpolom, UNICEF a ďalšími inštitúciami. V podcaste Migračný kompas opisuje, aký vplyv má vojna na detskú psychiku a čo spôsobuje trauma pre ich vývoj. V rozhovore s Ligou za ľudské práva tiež vysvetľuje, ako vedie rozhovory s deťmi, ktoré zažili vojnové zločiny. Rozhovor je v anglickom jazyku.
*Podporte podcast Vertigo v aplikácii Toldo a získajte prístup k extra obsahu na sme.sk/extravertigo Špeciálna live epizóda podcastu Vertigo, priamo z 19. ročníka Medzinárodného filmového festivalu Cinematik. Vo festivalových Piešťanoch si Peter Konečný a Juraj Malíček zaspomínali na filmy, ktoré videli skôr, ako mali. Jednoducho, keď sa dostali k filmom, ktoré ešte neboli pre nich. Ako ich následne ovplyvnili a prečo si myslia, že dobré filmy treba vidieť opakovane v rôznych etapách života. Live epizóda filmového podcastu denníka SME bola spojená aj s diváckymi otázkami priamo od návštevníkov Cinematiku. Zoznam filmov z relácie: Valerie a týden divů (Jaromil Jireš) Mucha / The Fly (David Cronenberg) Pevnosť Apačov v Bronxe / Fort Apache the Bronx (Daniel Petrie) Spolok mŕtvych básnikov / Dead Poets Society (Peter Weir) The Evil Dead (Sam Raimi) Paprika (Tinto Brass) Saló alebo 120 dní sodomy / Salò o le 120 giornate di Sodoma (Pier Paolo Pasolini) Ryba menom Wanda / A Fish Called Wanda (Charles Crichton, John Cleese) Stalker (Andrej Arsenievič Tarkovskij) Plechový bubienok / Die Blechtrommel (Volker Schlöndorff) _ Ak nám chcete napísať, ozvite sa na vertigo@sme.sk _ Ďakujeme, že počúvate podcast Vertigo a zaujímate sa o filmový svetSee omnystudio.com/listener for privacy information.
Láka ťa stať sa koučom/koučkou? Zisti spolu s nami, čo presne ťa v tomto povolaní čaká. Ako vyzerá povolanie koučky nám prezradila profesionálna koučka a prezidentka Medzinárodnej federácie koučingu na Slovensku Zuzana Jojićová. V epizóde sa dozvieš: Vďaka čomu dokáže kouč viesť klienta k nájdeniu riešenia problému a k úspechu? Čo potrebuje vedieť dobrý kouč/dobrá koučka? Čo všetko okrem samotného koučovania k práci kouča patrí? Aké vlastnosti pre túto prácu potrebuješ? Ako vyzerá bežný pracovný deň? Ako úspešne rozbehnúť vlastnú koučovaciu kariéru? Byť koučom/koučkou neznamená, že sa ľudí len tak pýtaš a oni ti za to platia. No zároveň máš veľkú slobodu v tom, akým štýlom a v akom čase budeš pracovať. Zisti s nami, či je to tá pravá práca aj pre teba. JOBCAST ti prinášame v spolupráci s younique a GROWNi.
Tento denný podcast, vytváraný s pomocou umelej inteligencie, ponúka unikátny a efektívny spôsob, ako sa dozvedieť o najzaujímavejších udalostiach a článkoch dňa. Umelej inteligencii sa darí analyzovať obrovské množstvo informácií z rôznych zdrojov, aby vybrala tie najrelevantnejšie a najpútavejšie obsahy pre širokú škálu poslucháčov. Každá epizóda je navrhnutá tak, aby poskytla hlboký ponor do vybraných tém, od politiky cez vedecké objavy, až po kultúrne udalosti, a to všetko podané informatívne, prístupne a bez emócií. Podcast je ideálnym spoločníkom pre zaneprázdnených ľudí, ktorí hľadajú pohodlný spôsob, aby zostali informovaní o svetovom dianí bez nutnosti tráviť hodiny čítaním rôznych zdrojov, čím poskytuje efektívny a príjemný spôsob, ako prijímať správy. Témy: 1. Prokurátor zrušil dočasnému predsedovi parlamentu stíhanie pre korupciu https://www.startitup.sk/prokurator-zrusil-docasnemu-predsedovi-parlamentu-stihanie-pre-korupciu/ 2. STVR sa rebrandingu tak skoro nedočká. Dočasný šéf prehovoril o novom logu a cenzúre https://www.startitup.sk/stvr-sa-rebrandingu-tak-skoro-nedocka-docasny-sef-prehovoril-o-novom-logu-a-cenzure/ 3. Verdiho Maškarný bál v SND neuvidíš. Medzinárodný tím cúvol pre kroky Šimkovičovej https://www.startitup.sk/verdiho-maskarny-bal-v-snd-neuvidis-medzinarodny-tim-cuvol-pre-kroky-simkovicovej/ 4. Pellegrini vraj o ničom nevedel: Za reklamu so svojím psom mu hrozí pokuta 200 000 eur https://www.startitup.sk/pellegrini-vraj-o-nicom-nevedel-za-reklamu-so-svojim-psom-mu-hrozi-pokuta-200-000-eur/ 5. Poslanci sa vrátili do práce. Opozícia chce odvolávať Šimkovičovú aj Suska https://www.startitup.sk/poslanci-sa-vratili-do-parlamentu-odvolavanie-suska-simkovicovej/ 6. Uniknutá informácia: Podľa experta stratí väčšina Slovákov až 100 000 eur, môže za to jedna zmena https://www.startitup.sk/uniknuta-informacia-podla-experta-strati-vacsina-slovakov-az-100-000-eur-moze-za-to-jedna-zmena/ 7. Machala sa mal vyhrážať exšéfovi analytikov z rezortu kultúry: Pripadalo mi to ako psychologická metóda https://www.startitup.sk/machala-sa-mal-vyhrazat-exsefovi-analytikov-z-rezortu-kultury-pripadalo-mi-to-ako-psychologicka-metoda/ 8. Štát pripravuje nový varovný systém: Slováci dostanú SMS upozornenie pred nebezpečenstvom https://www.startitup.sk/stat-pripravuje-novy-varovny-system-slovaci-dostanu-sms-upozornenie-pred-nebezpecenstvom/ 9. POTVRDENÉ: Vysoko nákazlivé ochorenie vo veľkom slovenskom meste. Evidujú viacero prípadov https://www.startitup.sk/potvrdene-vysoko-nakazlive-ochorenie-vo-velkom-slovenskom-meste-eviduju-viacero-pripadov/ 10. Ukrajinci majú guľomety na ovládač zo známej hernej konzoly: „Hráči“ sa zbrane nemusia dotknúť https://www.startitup.sk/ukrajinci-maju-gulomety-na-ovladac-zo-znamej-hernej-konzoly-hraci-sa-zbrane-nemusia-dotknut/
*Podporte podcast Dobré ráno v aplikácii Toldo na sme.sk/extradobrerano. Pôvodne to mala byť len jednoduchá misia. No namiesto pôvodného plánu zostali astronauti Suni Williamsová a Butch Wilmore uväznení na Medzinárodnej vesmírnej stanici ISS. Z párdňového výletu sa tak stala niekoľkomesačná misia, pretože astronauti sa nedokážu vrátiť naspäť na Zem... Problémom je totiž pokazená vesmírna loď súkromnej spoločnosti Boeing. Ako sa to stalo, prečo a čo nám to hovorí o budúcnosti vesmírnych letov? Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno pýta Ondreja Podstupku. Zdroje zvukov: TA3, Youtube/Space Affairs Odporúčanie: Nové výskumy naznačujú, že ľudia starnú v skokoch. A tieto skoky sa odohrávajú dvakrát a akoby vo vlnách: niekedy v štyridsiatke a potom v šesťdesiatke. Ak vás to zaujíma, dnes odporúčam text Prečo starnutie prichádza v dramatických vlnách v štyridsiatke a v šesťdesiatke magazínu Scientific American. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Odoberajte mesačný podcastový newsletter nielen o novinkách SME na sme.sk/podcastovenovinky – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.
Dva „úkazy“ z domácej kunsthistórie, ktoré už majú takmer status legendy. Jedna výnimočná výstava a jedna mimoriadna skupina umelcov, ktorá na Slovensku pred viac ako polstoročím vytvorila niečo vzácne a dodnes aktuálne. Reč je o Medzinárodnom bienále mladých výtvarníkov Danuvius 1968 a o zakladateľských osobnostiach slovenského koceptuálneho umenia. Tieto fenomény môžete spoznať na dvoch výstavách v SNG. Projekt Umenie, ktoré zostalo. Kolekcia Medzinárodné bienále mladých výtvarníkov Danuvius 1968 je venovaný dnes už legendárnej prehliadke mladého umenia, ktorá konfrontovala slovenské a zahraničné umenie z východného i zo západného bloku za dramatických okolností po augustovej okupácii Československa. Výstava U.F.O. Umenie Fantastického Odhmotnenia odhaľuje vzrušujúcu počiatočnú kapitolu slovenského konceptuálneho umenia. Oba projekty svojím spôsobom rozprávajú príbeh umenia 60. rokov. Nová moderátorská posila Podcastu SNG Gabriela Kisová spolu s kurátorkou a kurátorom spomínaných projektov Vladimírou Büngerovovu a Aurelom Hrabušickým rozkryjú viacero pútavých súvislostí a okrem iného vysvetlia, prečo boli „sweet sixties“ také výnimočné a čo nám umenie tých čias môže povedať dnes. Nenechajte si ujsť! U.F.O. – do 11. augusta Umenie, ktoré zostalo – do 25. augusta Máte otázku, kritiku, pochvalu alebo návrh na tému, ktorú by ste chceli v našom podcaste počuť? Napíšte nám na podcast@sng.sk. Partnerom podcastu je spoločnosť KIA, pre ktorú je umenie inšpiráciou.
Blackout či cenzúra pre osemdesiatku západných médií z rozhodnutia Kremľa ako odpoveď na sankcie Bruselu voči dezinformačným webom Moskvy. Únia k tomu siaha Moskve aj na možnosť ziskov z plynu.Po Putinovi zatykače Medzinárodného trestného tribunálu už aj na exministra Šojgua a náčelníka Gerasimova. A podľa súdneho dvora v Štrasburgu Moskvou porušované ľudské práva po anexii Krymu. To všetko v kontexte oživenej vojnovej diplomacie Vladimíra Putina, ktorý po Severnej Kórei navštívil aj Vietnam. Napadnutá Ukrajina zas volá po vojenskej pomoci Aliancie, na čo sa z Moskvy ozývajú výrazy o „riziku eskalácie“. A Nato sa už pripravuje na prepriahanie. Jensa Stoltenberga nahradí Mark Rutte, o čom už padla definitívna dohoda aliančnej 32ojky. Spojené štáty naviac čaká výmena na poste prezidenta, pričom tieň Donalda Trumpa je pre krajinu stále silnejší.Aké je pred nami leto a následná jeseň z pohľadu globálnej bezpečnosti? Téma pre Mateja Kandríka z Adapt Intitute. Na otázku o prípadnom potenciáli eskalácie, ktorou hrozí ruská strana, obranná analytik Kandrík reaguje výrazom „nie príliš reálny“. Hovorí dokonca o „eskalačnom evergreene“, teda o opakujúcich sa výstrahách eskaláciou. „Kedykoľvek sa situácia nevyvíjala v ich prospech, Rusko začína hrať kartu eskalácie“, ilustruje Kandrík. Hovorí o psychologickej finte, ktorou sa Putin a jeho mašinéria snažia odstrašiť od podpory Ukrajiny. „Mali by sme sa už konečne poučiť a znefunkčniť eskalačnú kartu, lebo je to len psychologická hra“, uzatvára Kandrík. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Dnes je Peter Pellegrini na svojej prvej oficiálnej zahraničnej ceste vo funkcii prezidenta. Medzinárodný trestný súd vydal zatykač na bývalého ruského ministra obrany Sergeja Šojgua a náčelníka generálneho štábu Valerija Gerasimova. Macron varuje pred občianskou vojnou vo Francúzsku.
Blackout či cenzúra pre osemdesiatku západných médií z rozhodnutia Kremľa ako odpoveď na sankcie Bruselu voči dezinformačným webom Moskvy. Únia k tomu siaha Moskve aj na možnosť ziskov z plynu.Po Putinovi zatykače Medzinárodného trestného tribunálu už aj na exministra Šojgua a náčelníka Gerasimova. A podľa súdneho dvora v Štrasburgu Moskvou porušované ľudské práva po anexii Krymu. To všetko v kontexte oživenej vojnovej diplomacie Vladimíra Putina, ktorý po Severnej Kórei navštívil aj Vietnam. Napadnutá Ukrajina zas volá po vojenskej pomoci Aliancie, na čo sa z Moskvy ozývajú výrazy o „riziku eskalácie“. A Nato sa už pripravuje na prepriahanie. Jensa Stoltenberga nahradí Mark Rutte, o čom už padla definitívna dohoda aliančnej 32ojky. Spojené štáty naviac čaká výmena na poste prezidenta, pričom tieň Donalda Trumpa je pre krajinu stále silnejší.Aké je pred nami leto a následná jeseň z pohľadu globálnej bezpečnosti? Téma pre Mateja Kandríka z Adapt Intitute. Na otázku o prípadnom potenciáli eskalácie, ktorou hrozí ruská strana, obranná analytik Kandrík reaguje výrazom „nie príliš reálny“. Hovorí dokonca o „eskalačnom evergreene“, teda o opakujúcich sa výstrahách eskaláciou. „Kedykoľvek sa situácia nevyvíjala v ich prospech, Rusko začína hrať kartu eskalácie“, ilustruje Kandrík. Hovorí o psychologickej finte, ktorou sa Putin a jeho mašinéria snažia odstrašiť od podpory Ukrajiny. „Mali by sme sa už konečne poučiť a znefunkčniť eskalačnú kartu, lebo je to len psychologická hra“, uzatvára Kandrík. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
„Základom kremeľského neurotického prístupu k svetovým udalostiam je ruský tradičný inštinktívny pocit neistoty.“ Tieto slová Georga Kennana, amerického diplomata, znalca ruských pomerov a popredného člena americkej diplomatickej misie v Sovietskom zväze v kľúčových rokoch 1944 až 1946, sú tak trochu psychologickou diagnostikou. Tá je zároveň súčasťou tzv. Dlhého telegramu, ktorý Kennan adresoval predstaviteľom americkej administratívy. Zahraničná politika Spojených štátov sa krátko po 2. svetovej vojne potácala pri zmätených úvahách o tom, ako utlmiť podozrievavosť niekdajšieho spojenca na východe a kam vlastne ustúpiť, aby bolo možné upokojiť paranoidnú myseľ sovietskeho vodcu Josifa Stalina. Nebol to však len George Kennan, ale aj niekdajší britský vojnový premiér Winston Churchill a mnohí ďalší, ktorí upozorňovali, že reakciou predsa nemôže byť politika ústupkov, ale naopak jedine asertívny a odvážny prístup, ktorý voči vonkajšej hrozbe nasadí rovnako silovú odpoveď. Keď pred 75 rokmi, 4. apríla 1949 ministri zahraničných vecí 12 zakladajúcich štátov Severoatlantickej aliancie podpisovali Washingtonskú zmluvu, Európa i svet sa nachádzali už v inom politickom ovzduší. Eufória z víťazstva nad nacizmom pominula a čoraz hmatateľnejšie bolo možné sledovať narastajúci prízrak komunizmu, ktorý medzičasom ovládol strednú Európu, vrátane Československa. Ako sa teda rodilo NATO? A vari ešte dôležitejšou otázkou je, prečo táto obranná aliancia vôbec vznikla? A je diagnostika, ktorú v roku 1946 vyslovil George Kennan nečakane aktuálna aj dnes? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s Petrom Marešom, dlhoročným českým diplomatom, historikom a v súčasnosti riaditeľom Medzinárodného vyšehradského fondu. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.
© 2020-2025 Ivy Podcast Discovery LLC
