Podcasts about univerzity komensk

Fyzika nám dobre funguje. Akurát teda sme si úplne istí, že nie je kompletná. Novinárska skratka rada hovorí, že potrebujeme fyziku novú: takú, ktorá by dokázala pospájať kvantový svet a svet gravitácie, ale aj takú, ktorá by nám povedala, čo sú tmavá hmota a energia – ak teda vôbec existujú. Takúto fyziku hľadá aj Juraj Tekel z Katedry teoretickej fyziky Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského. Popri tom popularizuje vedu nielen v projekte Vedátor. Tomáš Prokopčák sa s ním rozprával v podcaste Zoom plus. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Zemetrasenie obrovských rozmerov a tisíce ľudí, ktorí zomreli pod troskami. Turecko a Sýriu postihlo ničivé zemetrasenie, ktoré má len doteraz už takmer 8500 obetí. Krajiny posielajú na miesto pomoc a záchranárov, ktorých prácu komplikuje ešte aj mrazivé počasie. Ako to na postihnutých miestach vyzerá teraz? Je ešte stále šanca na záchranu zavalených ľudí? Čo všetko pre nich môže urobiť svet aj Slovensko? A prečo bolo zemetrasenie tak obrovské? Prečo sa nedalo predvídať? A dá sa proti zemetraseniu vôbec nejako zabezpečiť? Braňo Závodský sa rozprával s veľvyslancom v Turecku Jánom Pšenicom a seizmológom Univerzity Komenského, profesorom Petrom Moczom.

V týchto dňoch máme možnosť pozorovať kométu, ktorú už v živote nikto neuvidí. Kométa C/2022 E3, inak nazývaná aj ako zelená kométa, totiž mieri mimo slnečnú sústavu. Trvalo jej pri tom 50-tisíc rokov kým sa priblížila opäť k Zemi, naposledy ju mohli vidieť neandertálci. O nej aj o iných zaujímavých vesmírnych telesách sa Jana Maťková v podcaste Dobré ráno rozprávala s popularizátorom astronómie Patrikom Čechvalom z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave. Zdroje zvukov: Youtube/Kristine Rose Photography, Youtube/StarTalk, WCNC, Youtube/The Secret of Universe, RTVS Odporúčanie: Tipov na výlety, túry, dobré jedlo či ubytovanie nikdy nie je dosť. A je super, ak ich máte vśetky pokope na jednom mieste. V knižke Dobrodruh občianskeho združenia Bystriny nájdete množstvo odporúčaní, ktoré sa vám zídu pri cestovaní po Slovensku, Málo frekventované miesta, zachránené objekty nadšencami, kvalitnú kuchyňu aj zaujímavé miesta na spanie. _ Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Ukrajinský spravodaj a Dobré ráno.

Slováci najmenej v Európskej únii považujú za dobré, že sú jej členmi. Najmenej sme stotožnení s opatreniami na podporu Ukrajiny. Chceme, aby nám únia viac pomáhala, zároveň sme proti zvyšovaniu jej kompetencií. V záujme o voľby do europarlamentu sme na chvoste. Čo to všetko o nás vypovedá? Skepticizmu sa niet čo čudovať, inflácia nám skutočne priveľmi zasahuje do peňaženiek. Až 63 percent Slovákov podľa prieskumu vyžije z príjmu iba s ťažkosťami a to, že o rok bude ešte horšie očakáva polovica z nás, čo je najväčší podiel v jednotlivých krajinách únie. Viac ako je priemer v únii sa tiež bojíme rozšírenia vojny na Ukrajine do iných krajín či nukleárneho konfliktu. Viac si vypočujte v podcaste denníka Pravda s vedúcim slovenskej kancelárie Európskeho parlamentu Róbertom Sermekom a sociologičkou z Univerzity Komenského Oľgou Gyárfášovou. #pocuvajtepravdu

Je prednostom Ústavu molekulárnej biomedicíny Univerzity Komenského. Je vedcom, ktorý pôsobil na Harvarde, získal dnes už vlastne prestížnu Ig Nobelovu cenu. Je lekárom, ktorý učí študentov, ale vyjadruje sa k spoločenským problémom. A zároveň pomáha popularizovať vedu. Peter Celec zároveň publikuje, rozpráva o vede, o medicíne aj o ľudskej zvedavosti a ako každý výskumník sa vlastne snaží bojovať s podmienkami vedy na Slovensku. V podcaste Zoom plus sa Tomáš Prokopčák a Peter Celec vyberú do sveta molekulárnej biológie. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Študenti žurnalistiky sú zdesení z útokov politikov na novinárov a mnohí chcú radšej písať o športe ako o politike. V dnešnom podcaste o tom hovoria vedúci katedry žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského a jeho kolegyňa Lucia Virostková. Novinár musí vedieť viac ako ostatní a preto musí veľa čítať. Ako sa dá rozlíšiť seriózna informácia? Slovensko potrebuje fungujúcu novinársku organizáciu, lebo politici si na novinárov dovoľujú priveľa. Politik predsa nemôže novinárovi určovať hranice, pokiaľ ho môže kritizovať. Novinárskych škôl je priveľa – a ak by ich bolo menej, mohli by sme si budúcich novinárov viac vyberať, hovorí novinárka a vysokoškolská učiteľka žurnalistiky Lucia Virostková. Ako rozlíšime spoľahlivý zdroj informácií od toho, ktorý s novinárčinou nemá nič spoločné? Majú novinári patent na pravdu a vedia ju vždy rozlíšiť? A ako má vyzerať žurnalistika v 21. storočí? Aby z detí nevyrástli konšpirátori, neschopní zorientovať sa vo svete, treba začať vzdelávať budúcich učiteľov. Filozofická fakulta UK to už robí a núti budúcich učiteľov vzdelávať sa v mediálnej výchove. Aj niektorí učitelia sú totiž konšpirátori a obhajujú extrémistov. Výchova ku kritickému mysleniu nemá byť na jendom predmete, ale na všetkých, a to už od materskej školy. A má byť učiteľ v 21. storočí autoritou? Nahrával Peter Hanák.

Študenti žurnalistiky sú zdesení z útokov politikov na novinárov a mnohí chcú radšej písať o športe ako o politike. V dnešnom podcaste o tom hovoria vedúci katedry žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského a jeho kolegyňa Lucia Virostková. Novinár musí vedieť viac ako ostatní a preto musí veľa čítať. Ako sa dá rozlíšiť seriózna informácia? Slovensko potrebuje fungujúcu novinársku organizáciu, lebo politici si na novinárov dovoľujú priveľa. Politik predsa nemôže novinárovi určovať hranice, pokiaľ ho môže kritizovať. Novinárskych škôl je priveľa – a ak by ich bolo menej, mohli by sme si budúcich novinárov viac vyberať, hovorí novinárka a vysokoškolská učiteľka žurnalistiky Lucia Virostková. Ako rozlíšime spoľahlivý zdroj informácií od toho, ktorý s novinárčinou nemá nič spoločné? Majú novinári patent na pravdu a vedia ju vždy rozlíšiť? A ako má vyzerať žurnalistika v 21. storočí? Aby z detí nevyrástli konšpirátori, neschopní zorientovať sa vo svete, treba začať vzdelávať budúcich učiteľov. Filozofická fakulta UK to už robí a núti budúcich učiteľov vzdelávať sa v mediálnej výchove. Aj niektorí učitelia sú totiž konšpirátori a obhajujú extrémistov. Výchova ku kritickému mysleniu nemá byť na jendom predmete, ale na všetkých, a to už od materskej školy. A má byť učiteľ v 21. storočí autoritou? Nahrával Peter Hanák.  

Študenti žurnalistiky sú zdesení z útokov politikov na novinárov a mnohí chcú radšej písať o športe ako o politike. V dnešnom podcaste o tom hovoria vedúci katedry žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského a jeho kolegyňa Lucia Virostková. Novinár musí vedieť viac ako ostatní a preto musí veľa čítať. Ako sa dá rozlíšiť seriózna informácia? Slovensko potrebuje fungujúcu novinársku organizáciu, lebo politici si na novinárov dovoľujú priveľa. Politik predsa nemôže novinárovi určovať hranice, pokiaľ ho môže kritizovať. Novinárskych škôl je priveľa – a ak by ich bolo menej, mohli by sme si budúcich novinárov viac vyberať, hovorí novinárka a vysokoškolská učiteľka žurnalistiky Lucia Virostková. Ako rozlíšime spoľahlivý zdroj informácií od toho, ktorý s novinárčinou nemá nič spoločné? Majú novinári patent na pravdu a vedia ju vždy rozlíšiť? A ako má vyzerať žurnalistika v 21. storočí? Aby z detí nevyrástli konšpirátori, neschopní zorientovať sa vo svete, treba začať vzdelávať budúcich učiteľov. Filozofická fakulta UK to už robí a núti budúcich učiteľov vzdelávať sa v mediálnej výchove. Aj niektorí učitelia sú totiž konšpirátori a obhajujú extrémistov. Výchova ku kritickému mysleniu nemá byť na jendom predmete, ale na všetkých, a to už od materskej školy. A má byť učiteľ v 21. storočí autoritou? Nahrával Peter Hanák.

Poškodené nervy chrbta sa hoja veľmi pomaly, rýchlosťou len 1 milimeter za deň. Vitamíny skupiny B, konkrétne vitamíny B1, B6 a B12, môžu tento proces urýchliť v prípade, že sa užívajú spolu, v dostatočne vysokých dávkach a dlhodobo. Po splnení týchto troch kritérií môžu nielen uľaviť od bolesti, ale aj nížiť spotrebu analgetík. Na pôsobenie vitamínov skupiny B pri bolestiach chrbta sa pozrieme spoločne s farmaceutkou Tatianou Foltánovou z Katedry farmakológie a toxikológie Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Viac o živote bez bolesti chrbta nájdete na stránke www.bezbolestichrbta.sk. Vysielanie podcastu podporila spoločnosť Wörwag Pharma Slovensko. Mediálnym partnerom podcastu je online magazín  Plní elánu, kde sa dočítate o zdraví a omnoho viac. Navštívte nás na našej Facebook stránke: Zdravissimo – podcasty o zdraví, na našej Instagram stránke: zdravissimo_podcast, na našom Youtube kanáli: Zdravissimo - podcasty o zdraví, alebo na našom webe: zdravissimo.sk.

Keď bojujeme s chorobou alebo so zdravotnými komplikáciami, často sa v duchu pýtame, čo sme mali urobiť inak. Prečo sme ochoreli práve my, čím sme si narušili zdravie a ako si ho máme dať naspäť do rovnováhy? Pri niektorých chorobách sme však spútaní vlastnými génmi, čiže vznik daných chorôb neovplyvňuje náš životný štýl, ale genetický kód. S doktorkou Danielou Gašperíkovou sme sa rozprávali najmä o genetickej predispozícii na sluchovú poruchu a cukrovku. Napriek tomu, že ide o ochorenia, na ktoré má významný dosah životný štýl či životné prostredie, časť pacientov s týmito diagnózami môže mať poruchu v génoch. Z klinického pohľadu je genetická diagnostika týchto ochorení podstatná, pretože pre niektoré podtypy sa terapia môže prispôsobiť špecifickému genetickému defektu. RNDr. Daniela Gašperíková, DrSc., pracuje v Ústave experimentálnej endokrinológie Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied v Bratislave. Venuje sa výskumu dedičných monogénových ochorení, pričom sa zameriava najmä na monogénovú cukrovku, dedičné poruchy sluchu a dedičné mitochondriálne ochorenia. V rámci týchto diagnóz prináša nielen novú diagnostiku pre pacientov (nové metodické prístupy, ktoré nie sú ešte aplikované v klinickej praxi), ale skúma aj molekulárne mechanizmy vzniku jednotlivých ochorení. Vyštudovala Prírodovedeckú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, pôsobila na niekoľkých zahraničných pracoviskách, napríklad na University of Texas at Austin v USA alebo v German Diabetes Center v nemeckom meste Düsseldorf. Je nositeľkou viacerých ocenení, ktoré jej udelila Európska endokrinologická spoločnosť, Slovenská lekárska spoločnosť a Slovenská diabetologická spoločnosť, a cenu dostala aj od Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR za vedenie najlepšieho vedecko-výskumného tímu roka.

Milí poslucháči ďakujeme Vám za Vašu priazeň v uplynulom roku. Prajeme Vám krásne a pohodové sviatky v kruhu svojich blízkych a do nového roku najmä pevné zdravie.V dnešnom MEDCAST NEWS - desaťminútovom súhrne najdôležitejších správ z oblasti zdravotníctva za uplynulý týždeň sa okrem iných dôležitých informácií dozviete: ·Na pomoc nemocniciam poputuje 258 miliónov eurLekári z Univerzity Komenského ako prví na Slovensku použili novú metódu lokalizácie nádorov prsníka Parlament schválil reguláciu zisku zdravotných poisťovní

Milí poslucháči ďakujeme Vám za Vašu priazeň v uplynulom roku. Prajeme Vám krásne a pohodové sviatky v kruhu svojich blízkych a do nového roku najmä pevné zdravie.V dnešnom MEDCAST NEWS - desaťminútovom súhrne najdôležitejších správ z oblasti zdravotníctva za uplynulý týždeň sa okrem iných dôležitých informácií dozviete: ·Na pomoc nemocniciam poputuje 258 miliónov eurLekári z Univerzity Komenského ako prví na Slovensku použili novú metódu lokalizácie nádorov prsníkaParlament schválil reguláciu zisku zdravotných poisťovní

V čase rôznych obmedzení bolo skvelé, že sme vďaka technológiám mohli byť o čosi bližšie s rodinou či priateľmi. Sociálne siete a komunikácia cez rôzne platformy však neraz menia naše správanie vo vzťahoch. Čo radí psychologička? "Nechajme si v živote dostatok priestoru aj na tie živé reálne vzťahy. Je fajn, keď to vidia aj deti, že rodičia majú aj reálnych priateľov, s ktorými sa stretávajú, ale ťažko ich to naučíme, keď my sami sme stále na mobile," hovorí Hana Ševčíková. Dnes už máme generáciu detí a mladých dospelých, ktorá svet bez internetu nezažila. Aké nástrahy a riziká prinášajú sociálne siete a zverejňovanie súkromia? Je v poriadku využívať dieťa ako marketingový nástroj pre zvyšovanie vlastnej sledovateľnosti? Do akej miery je zverejňovanie detí rodičmi na sociálnych sieťach neškodné? V otázke, či tvár dieťaťa na svojich sociálnych sieťach zverejňovať alebo nie, panujú rôzne názory. Boli sme zvedaví, ako to vníma Veronika Cifrová Ostrihoňová. Psychologička a psychoterapeutka Hana Ševčíková vyštudovala psychológiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Okrem iného je aj docentka, supervízorka a výcviková lektorka Slovenskej spoločnosti pre katatýmne-imaginatívnu psychoterapiu. Momentálne sa venuje predovšetkým súkromnej praxi. Metóda, ktorou pracuje, nie je dávanie rád či priame nasmerovanie klienta. Je to odborné sprevádzanie v hľadaní pôvodu vlastných problémov, nových spôsobov ich riešenia, ale i v hľadaní vlastných zdrojov a síl. To všetko sa deje v dôvernom a špecifickom psychoterapeutickom vzťahu, ktorý je nie len nevyhnutnosťou, ale často i nástrojom k lepšiemu porozumeniu vzťahových ťažkostí klienta. Autorom podcastu Bez modrín je nezisková organizácia Centrum Slniečko, ktorá už viac ako 20 rokov pomáha ľuďom zažívajúcim domáce násilie. Moderuje a projekt kreatívne vedie Martina Slováková, na jeho výrobe spolupracujú aj Melany Kurpielová, Mariana Kováčová, Jozef Pajerský, Paulína Rakúsová, Michal Sekera a ďalší. Zažívate násilie a potrebujete pomoc? Užitočné kontakty nájdete na webe bezmodrin.sk. Bez modrín nájdete na webe, Instagrame, Youtube alebo Spotify. Pokiaľ sa vám naša práca páči, môžete ju podporiť zdieľaním alebo finančne. Ďakujeme! Podcasty Bez modrín sú v roku 2022 realizované vďaka podpore The Velux Foundation a s finančnou podporou Ministerstva spravodlivosti SR v rámci dotačného programu na presadzovanie, podporu a ochranu ľudských práv a slobôd a na predchádzanie všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie.

Rozdiel medzi liekom a výživovým doplnkom mnohí ľudia nepoznajú a v prípade zdravotných problémov tak často siahajú po pomoci z nesprávnej kategórie. Farmaceutka PharmDr. Tatiana Foltánová, PhD., z Katedry farmakológie a toxikológie Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, v podcaste vysvetľuje aj to, ako medzi nimi rozlišovať a kedy je vhodné užiť liek a kedy výživový doplnok. Viac o živote bez bolesti chrbta nájdete na stránke www.bezbolestichrbta.sk. Vysielanie podcastu podporila spoločnosť Wörwag Pharma Slovensko. Mediálnym partnerom podcastu je online magazín  Plní elánu, kde sa dočítate o zdraví a omnoho viac. Navštívte nás na našej Facebook stránke: Zdravissimo – podcasty o zdraví, na našej Instagram stránke: zdravissimo_podcast, na našom Youtube kanáli: Zdravissimo - podcasty o zdraví, alebo na našom webe: zdravissimo.sk.

Ústava predpokladá nejakú úroveň jednania, nie na všetko potrebujeme lehoty, hovorí o situácii, v ktorej sa nachádzame, vedúci katedry ústavného práva na právnickej fakulte Univerzity Komenského a poradca prezidentky pre oblasť práva a spravodlivosti Marián Giba. Situácia, v ktorej sme, je podľa neho netypická, pretože ak niekto vysloví vláde nedôveru, logicky sa očakáva, že chce predčasné voľby. Rozprávala sa s ním Monika Tódová

Vláda v demisii a budúcnosť štátneho rozpočtu | Hostia: Vincent Bujňák (Katedra ústavného práva Univerzity Komenského v Bratislave) a Martin Šuster (ekonóm; Rada pre rozpočtovú zodpovednosť). | Vláde Eduarda Hegera väčšina poslancov Národnej rady vyjadrila nedôveru, prezidentka Zuzana Čaputová ju preto dnes odvolala. Doterajší vládny kabinet tak krajinu povedie už len v demisii, s okresanými právomocami a jasným zadaním pripraviť pôdu na vyhlásenie predčasných volieb. Otáznym však naďalej ostáva schválenie štátneho rozpočtu na budúci rok. Ako bude úradovanie vlády v demisii vyzerať v praxi? O ktoré kompetencie príde a čo musí vyhláseniu predčasných volieb ešte predchádzať? A v akej ekonomickej realite sa krajina ocitne na budúci rok, ak bez schváleného rozpočtu nastane rozpočtové provizórium? | Moderuje: Simona Beňová; | V premiére každý pracovný deň v Rádiu Slovensko po 18:30. Diskusiu K veci pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Vianoce sú obdobím, keď veľa nakupujeme a konzumujeme. Pri týchto činnostiach sa produkuje aj veľa odpadkov, ktoré v porovnaní s inými obdobiami zaznamenávajú vysoký nárast. Pritom stačí dodržiavať niekoľko užitočných rád a vianočné sviatky strávime ekologickejšie, praktickejšie a predovšetkým šetrnejšie k našej planéte. Jeden Slovák vytvorí priemerne 497 kilogramov odpadu ročne. Niektoré odpady sú na skládkach roky a sú veľkou záťažou pre naše prostredie, iným vieme dať druhú šancu, a tak prispieť k udržateľnejšiemu životu na Zemi. O tom, čo tvorí voľne pohodený odpad, aké chyby robíme pri triedení a ako je na tom Slovensko s recyklovaním odpadov, sme sa rozprávali v podcaste portálu Veda na dosah s Katarínou Kretter. Dozviete sa aj to, aké odpady sa nachádzajú v smetných košoch a akou cestou si prejdú jednotlivé odpadky, kým sa dostanú do cieľa, pričom o tom, aký bude ich cieľ, môže rozhodnúť každý z nás. Mgr. Katarína Kretter, MBA, je riaditeľkou oddelenia komunikácie organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV) ENVI – PAK. Vyštudovala marketingovú komunikáciu a anglický jazyk na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pôsobila v komunikačných a reklamných agentúrach, v ktorých sa venovala technológiám a zdravotníckym témam. Od roku 2008 energiu a skúsenosti venuje OZV ENVI – PAK, ktorá pôsobí v oblasti odpadov, životného prostredia a udržateľnosti. Vedie v nej tím komunikačných a marketingových expertov. Triedenie odpadu, udržateľnosť a ochrana životného prostredia sú atraktívne témy, ktoré s radosťou sprostredkúva verejnosti.

V rýchlom podcaste SHARE_now hovoríme aj o tom, čo je to digitálna patológia. Čím ďalej tým viac začínajú odborníci používať umelú inteligenciu aj v zdravotníctve. Jedným z nich je aj Stanislav Hronček, ktorý pracuje pre Univerzitnú nemocnicu Martin a Jesseniovu lekársku fakultu Univerzity Komenského v Martine. Zaoberá sa digitálnou patológiou a projektmi v oblasti digitálnych inovácií v zdravotníctve. V podcaste SHARE_now nám priblížil okrem iného aj problematiku digitalizácie pracovísk a prezradil, ako môžu technológie pomôcť slovenskému zdravotníctvu. Priamo na konferencii Jesenná ITAPA 2022 sa s ním zhovárala redaktorka Živé.sk Mária Dolniaková. V aktuálnej časti podcastu SHARE_now sa dozviete: Čo je to digitálna patológia. Čo je to prechod od klasického nahliadania do mikroskopu k digitálnemu obrazu. Čo je to digitalizácia pracovísk a či je na ňu slovenské zdravotníctvo pripravené. Ako v rámci zdravotníctva využíva umelú inteligenciu. Ako môže umelá inteligencia pomôcť pri diagnostike. Aké nástroje okrem umelej inteligencie využíva. Podcast SHARE_now pripravujú spoločne magazíny Živé.sk a HernáZóna.sk. NAPÍŠTE NÁM: Ak nám chcete niečo odkázať, doplniť nás alebo sme povedali niečo zle a chcete nás opraviť, môžete nám napísať na podcasty@zive.sk. Všetky maily čítame a na väčšinu odpovedáme.

Dráma okolo vyslovenia nedôvery vlády | Hostia: Darina Malová (politologička Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave) a Michal Mislovič (projektový manažér agentúry MEDIAN SK). | Dráma okolo vyslovenia nedôvery vlády vrcholí. Koalícia si odhlasovala preloženie hlasovania na štvrtok večer. Kým včera to vyzeralo, že vláda by to mala ustáť, dnes od rána prišlo niekoľko náznakov, že môže padnúť. Z klubu Sme Rodina odišli dvaja poslanci a povedali, že budú hlasovať a pád. Podobné rozhodnutie zverejnila aj Slavena Vorobelová, nezaradená. A tak sa začali veľké rokovania. K čomu môžu smerovať? Začalo sa už hrať o termín predčasných volieb? Komu by aký termín mohlo vyhovovať? | Moderuje: Juraj Jedinák; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Matematika je kostra, ktorá drží pokope vesmír. Alebo si to aspoň myslíme: je v pozadí prírodných zákonov aj našich technológií, bez nej by sme nevedeli nielen rátať, ale nemali ani počítače či nerozumeli pohybu riek. Mnohí však majú z matematiky traumu ešte z čias základných a stredných škôl. A je to škoda: pretože čísla sú krásne. Nielen pre svoju užitočnosť, ale aj samé osebe. A dejiny matematiky, to sú vlastne dejiny celého ľudského myslenia a poznávania sveta okolo nás. Jedným z najznámejších milovníkov, popularizátorov a učiteľov matematiky u nás je Zbyněk Kubáček - vedúci Katedry matematickej analýzy a numerickej matematiky Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského. Zoom+ je špeciálne vydanie podcastu Zoom, v ktorom vám raz do mesiaca prinesieme rozhovory so zaujímavými ľuďmi z prostredia slovenskej vedy, výskumu či vzdelávania. Tomáš Prokopčák sa v najnovšej epizóde rozpráva práve o láske k matematike. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Pracovníci záchranných služieb sú pri svojej obdivuhodnej práci vystavení mnohým zdravotným rizikám. Ich práca je náročná: čelia pravidelnému stresu a striedaniu služieb, ktoré narúša ich spánkový i stravovací režim. Z dlhodobého hľadiska majú na nich tieto faktory negatívny dosah a skôr či neskôr zanechajú hlbokú stopu na psychickom a fyzickom zdraví. O práci zdravotníckych záchranárov, jej rizikách aj o spôsoboch ochrany záchranárov a prevencie sme sa rozprávali v podcaste portálu Veda na dosah s doktorom Branislavom Uhreckým. Vo svojom výskume sa venuje najmä emočnej regulácii u zdravotníckych profesionálov v súvislosti s ich pracovným nasadením. Mgr. Branislav Uhrecký, PhD., je vedecko-výskumný pracovník Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied. Venoval sa pedagogickej činnosti na Fakulte sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave, kde absolvoval aj doktorandské štúdium. Bol súčasťou vedeckých grantov zameraných na výskum rozhodovania a netechnických zručností zdravotníckych záchranárov, ktoré sa skúmajú aj v rámci súťaží a simulovaných úloh riešených záchranárskymi posádkami. Venuje sa prevažne emóciám a emočnej regulácii u zdravotníckych profesionálov v kontexte výkonu ich profesie, predovšetkým prostredníctvom kvalitatívnej metodológie.

Diskusia inšpirovaná najnovšou knihou britského spisovateľa Kazua Ishigura Klára a Slnko.   Mária Bieliková (KiniT) a Martin Takáč (FMFI UK) sa spolu s moderátorom Samuelom Kováčikom (FMFMIM UK a Vedátor) budú zamýšľať nad tým, čo je podstata ľudskosti v kontexte pokroku v oblasti umelej inteligencie, strojového učenia a kognitívnej vedy.   Mária Bieliková je riaditeľka Kempelenovho inštitútu inteligentných technológií, bývalá dekanka Fakulty informatiky a informačných technológií Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, držiteľka titulu Osobnosť vedy a techniky 2010 a IT Osobnosť roka 2016. Vo výskume sa zaoberá umelou inteligenciou a skúmaním správania sa človeka v interakcii s počítačom, resp. aplikáciami, či službami v prostredí Internetu a webu a okrem iného je členkou expertnej skupiny Európskej komisie pre umelú inteligenciu.   Martin Takáč sa vo svojej práci venuje interdisciplinárnemu skúmaniu mysle – kognitívnej vede, ktorú vyučuje na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského. Od roku 2017 spolupracuje s novozélandskou firmou Soul Machines na projekte vývoja digitálnych ľudí.   Samuel Kováčik je teoretický fyzik a popularizátor vedy (Vedátor). Dizertáciu získal na FMFI UK, pôsobil na Dublinskom Inštitúte Pokročilých Štúdií. Pôsobí na FMFI UK a Masarykovej univerzite.

MUDr. Boris Kollárik je primár urologického oddelenia Univerzitnej nemocnice svätého Cyrila a Metoda v bratislavskej Petržalke. Špecializuje sa na onkologickú urológiu, najmä na ochorenia prostaty, nádory obličiek a močového ústrojenstva. Absolvoval Lekársku fakultu Univerzity Komenského v Bratislave a neskôr niekoľkomesačnú stáž v španielskej Barcelone. Pochádza v Bratislavy, nejaký čas v detstve žil aj v Komárne. Rád športuje, venuje sa skialpinizmu. Rád spoznáva umenie a architektúru. .Jeho záľubou je aj cestovanie s rodinou. Je ženatý, má dve deti. Moderuje: Kata Martinková Tolkšou Nočná pyramída pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Novela trestného zákona | Hostia: Daniel Lipšic (špeciálny prokurátor SR) a Tomáš Strémy (profesor trestného práva z Právnickej fakulty Univerzity Komenského). | Na Slovensku máme neprimerane vysoké trestné sadzby, ktoré sa vymykajú európskym zvyklostiam-zhodli sa na tom predstavitelia Najvyššieho súdu, Generálnej prokuratúry a Slovenskej advokátskej komory. Zmenu si sľubujú od pripravovanej novely Trestného zákona, ku ktorej sa v pondelok skončilo pripomienkové konanie. S návrhmi však prišli aj nezávislý poslanec Tomáš Taraba a Milan Vetrák z OĽaNO. Zníženie trestov za ekonomickú kriminalitu podporuje tiež líder hnutia Sme rodina Boris Kollár, hoci jeho snahu považuje Nadácia zastavme korupciu za konflikt záujmov, keďže obvinení sú aj ľudia z prostredia jeho strany. Potrebujeme znižovanie trestov? Nehrozí riziko zneužitia? | Moderuje: Marta Jančkárová; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

"Prinajlepšom sa ocitajú v pozícii šikovných asistentiek v predizbách moci." Tento komentár patrí nemeckej prekladateľke Angele Repka. Je rok 1993 a Repka frustrovane sleduje ako ženy, ktoré boli ešte pred pár rokmi aktívne zapojené do revolúcie 1989, sa v kolektívnej pamäti Novembra, najprv stávajú takpovediac obyčajnými asistentkami aby následne celkom zmizli z verejných spomienok na November. Niečo podobné sa deje naprieč celou Strednou Európou. Podobne miznú ženy zapojené v Charte 77, či aktivistky v poľskom opozičnom hnutí Solidarita. V posledných rokoch sa situácia začína meniť. Pred pár rokmi vznikla séria rozhovorov so ženami Novembra, Spomienky žien Novembra či študentský film Nežná. Ženy novembra a ich príbehy sa však začínajú objavovať len v hrubých obrysoch. Napokon, úprimne? Čo prvé nám napadne, keď sa povie November 89? Námestia, štrnganie kľúčmi a tribúni na tribúnach. Tváre a príbehy žien ešte stále nie sú súčasťou kolektívnej pamäte Novembra. Boli ženy skutočne len asistentkami revolúcie? Aká bola ich úloha a ako prispeli k politickej zmene? Ale tiež prečo sa pamäť Novembra vyvíjala bez žien? Čo táto neprítomnosť žien prezrádza o ich životoch po roku 89? A čo prezrádza o postavení žien v ponovembrovej demokracii na Slovensku? A napokon aké dôsledky má neviditeľnosť celej skupiny aktérov v obraze dôležitého momentu dejín modernej demokracie pre kvalitu demokracie samotnej? Agáta Šústová Drelová, sa rozprávala so Zuzanou Maďarovou výskumníčkou na Ústave európskych štúdii a medzinárodných vzťahov na Fakulte sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského a spolupracovníčkou vzdelávacej a publikačnej organizácie Aspekt. Zuzana Maďarová je autorkou prvej publikácie, ktorá sa venuje výlučne téme žien v politickej pamäti Novembra 1989. Kniha vyšla pod názvom Ako odvrávať novembru 1989 (môžete si ju prečítať alebo stiahnuť na tomto odkaze). Vo svojom výskume sa dlhodobo venuje výskumu politickej pamäti, politickej komunikácie a rodového usporiadania spoločnosti a politiky. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

Martin Baláž - čerstvý majiteľ doktorského titulu z Katedry astronómie, fyziky Zeme a meteorológie Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského. Je zároveň astrofyzik aj astronóm. Vo svojej vedeckej práci sa venuje možnostiam a pravdepodobnosti, kde sa v atmosfére Zeme objaví nový meteor. Hovoriť s Katou Martinkovou bude aj o jeho otcovi – slávnom konštruktérovi vesmírnych zariadení, o súťažiach, ktoré organizuje jeho katedra, či o tom, že verí, že jedného dňa bude človek ťažiť z asteroidov. | Tolkšou Hosť sobotného Dobrého rána pripravuje RTVS – Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 8. hodine.

Čo sa pôvodne javilo ako možný ruský útok na Poľsko ako člena Aliancie sa s postupujúcim časom ukazuje ako vedľajší produkt snahy ukrajinskej armády zostreliť ruskú raketu. Napriek tomu pre incident spozornel celý svet. Kyjev volal po odvete, Washington nabádal k zdržanlivosti a Poliaci vyšetrujú. Moskva dáva od incidentu ruky preč. Premiér Heger však tvrdí, že vyviniť sa nemôže.   „Či už to bola alebo nebola jeho raketa, Rusko je agresor, ktorý už mesiace útočí na Ukrajinu“, tvrdí. Premiér však ubezpečuje, že Slovensko má bezprecedentne zabezpečený svoj vzdušný priestor.   Aké sú možné scenáre po incidente na poľskom území. V podcaste sa na to pozrieme s Pavlom Havlíčkom z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky.   V druhej časti podcastu sa pozrieme na míľnik, ktorým si prešiel svet. Je nás osem miliárd. Demografi však majú aj ďalšie zaujímavé dáta a ich interpretáciu. Rozoberieme ich s Branislavom Blehom z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.   Podcast pripravili Jaroslav Barborák a Adam Oleš.  

Čo sa pôvodne javilo ako možný ruský útok na Poľsko ako člena Aliancie sa s postupujúcim časom ukazuje ako vedľajší produkt snahy ukrajinskej armády zostreliť ruskú raketu. Napriek tomu pre incident spozornel celý svet. Kyjev volal po odvete, Washington nabádal k zdržanlivosti a Poliaci vyšetrujú. Moskva dáva od incidentu ruky preč. Premiér Heger však tvrdí, že vyviniť sa nemôže.   „Či už to bola alebo nebola jeho raketa, Rusko je agresor, ktorý už mesiace útočí na Ukrajinu“, tvrdí. Premiér však ubezpečuje, že Slovensko má bezprecedentne zabezpečený svoj vzdušný priestor.   Aké sú možné scenáre po incidente na poľskom území. V podcaste sa na to pozrieme s Pavlom Havlíčkom z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky.   V druhej časti podcastu sa pozrieme na míľnik, ktorým si prešiel svet. Je nás osem miliárd. Demografi však majú aj ďalšie zaujímavé dáta a ich interpretáciu. Rozoberieme ich s Branislavom Blehom z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.   Podcast pripravili Jaroslav Barborák a Adam Oleš.  

Juraj Payer bude od februára budúceho roka dekanom Lekárskej fakulty Univerzity Komenského. V rozhovore s Veronikou Folentovou hovorí, prečo sú nespokojní medici aj vyučujúci, či by sa malo vyučovať aj v Boroch, ale aj o tom, koľko lekárov dalo na jeho oddelení výpoveď.

"Rektor je dnes tak, ako každý iný štatutár v tejto krajine, krízový manažér. Pre krízového manažéra je kľúčové mať dáta a my ich nemáme. Situácia je neprehľadná, nepredvídateľná a mimoriadne nám komplikuje možnosti rozhodovania do budúcna," hovorí o neprehľadnej situácii s rozpočtom v parlamente a zastropovaním energií rektor Univerzity Komenského Marek Števček. "Nevieme dať nijaký seriózny investičný plán. Nevieme nič investovať do internátov, lebo nevieme, koľko ušetríme. Na to potrebujeme vedieť, aký balík budeme mať k dispozícii. Som si vedomý politickej situácie, ale keby som bol teraz veľmi zlý, tak poviem, že ma to nemá čo zaujímať. Pred verejnosťou som zodpovedný za chod inštitúcie a veľmi ťažko sa kreuje akýkoľvek plán, ak nemáte vstupné dáta. Tá nepredvídateľnosť je enormná," vysvetľuje Števček. Bude v januári univerzita kúriť a svietiť? Ako reagovala vláda na to, že Univerzita Komenského nemá dodávateľa na energie? Ako rieši univerzita bezpečie queer ľudí? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s rektorom Univerzity Komenského Marekom Števčekom. – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

Čo sú a ako vznikajú neutrína? Kto a kedy ich objavil? Ako nám pomáhajú pochopiť ako vznikol vesmír a môžu naozaj byť kľúčom k pochopeniu temnej hmoty? O týchto a ďalších otázkach sa budeme rozprávať s jadrovým fyzikom a laureátom ESET Science Award v kategórii Výnimočná osobnosť vedy na Slovensku za rok 2020 Fedorom Šimkovicom. Moderuje Juraj Petrovič. Hosť: RNDr. Fedor Šimkovic, CSc - fyzik na Katedre jadrovej fyziky a biofyziky Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave

Nezaradený poslanec Tomáš Taraba, zvolený pôvodne za ĽSNS, už pred časom rokoval s novým ministrom spravodlivosti o svojom návrhu znížiť tresty pre páchateľov ekonomickej trestnej činnosti. Mnohí by sa mohli úplne vyhnúť väzeniu a vyviaznuť len s finančným trestom. Peter Pellegrini tento nápad podporuje. Naopak, exministerka spravodlivosti Mária Kolíková hovorí, že ide o boj za korupciu. Podľa páchateľ, ktorý ukradne viac ako 250 tisíc eur, patrí do väzenia. Väzenia sú však preplnené a alternatívne tresty sú lepšie, hovorí profesor trestného práva z Právnickej fakulty Univerzity Komenského Tomáš Strémy. Bude za Tarabov návrh hlasovať aj protikorupčné OĽaNO? Pýtali sme sa poslanca Gábora Grendela z OĽaNO. Nahrával Peter Hanák.

Igor Matovič oznámil, že chce zafinancovať 500 študentov na lekárskych fakultách navyše do každého ročníka. Vraj na to dá dodatočné milióny eur. Prečo sa proti nápadu ale ozvali samotní medici? Prečo hovoria, že peniaze na nových medikov nepomôžu? A čo na to lekárske fakulty? Bude nás mať kto liečiť, keď zdravotníci z nemocníc a ambulancií odchádzajú? Braňo Závodský sa rozprával s prezidentkou Slovenskej asociácie študentov medicíny Laurou Banovčanovou a dekanom Lekárskej fakulty Univerzity Komenského Jurajom Šteňom.

Kerčský most, Putinova pýcha, ktorý spája ukradnutý Krym s ruskou pevninou, vážne poškodil výbuch. Odveta na seba nenechala dlho čakať. No namiesto mostov útočili ruské rakety opäť na ľudí a energetické zariadenia. Niekoľko z nich dopadlo na centrum Kyjeva. Sledujeme nové stratégie z oboch strán? Ako na to reaguje svet a Slovensko? Prečo stále niektorí Slováci držia palce Putinovi? Braňo Závodský sa rozprával s profesorom Jozefom Bátorom z Katedry politológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského.

Začiatkom leta 1990 praskali volebné miestnosti vo švíkoch. Druhý júnový víkend sa v Československu konali prvé demokratické voľby po páde komunistického režimu a prvé demokratické voľby od tých posledných v roku 1946. Voliči na Slovensku volili súčasne do Slovenskej národnej rady aj do Federálneho zhromaždenia. Účasť na voľbách bola bezprecedentná. Komentátori stranám vyčítali amaterizmus a často podobné volebné programy. To však málokoho obralo o eufóriu: voliči sa spolu s novovznikajúcimi politickými stranami viezli na vlne nadšenia z novembrových námestí. Bežní ľudia na Slovensku sa prvé mesiace demokracie cítili byť suverénnym, aktívnym a počuteľným zdrojom politickej moci. V roku 1990 sa viac ako kedykoľvek potom, a kedykoľvek predtým na politike podieľali aj bežní občania. Napokon Verejnosť proti násiliu, najväčšie politické zoskupenie, ktoré vzišlo práve z novembrových námestí, vnímalo svoju úlohu v zaistení dialógu medzi občanmi a štátnou mocou; malo ambíciu aktívne počúvať, odhaľovať, pomenovať a analyzovať problémy bežných ľudí. Väčšina občanov tomu úprimne verila. Hlasy v júnových voľbách napokon odovzdalo vyše 95 percent všetkých oprávnených voličov. O pár mesiacov neskôr sa však začína šíriť sklamanie. Sklamanie, ktoré dnes mnohí vnímajú ako začiatok konca ponovembrového nadšenia z demokracie a tiež prvé štádium súčasnej podpory autoritárskym hnutiam a vodcom. V tejto epizóde sa pozrieme na prvé, formatívne mesiace modernej demokracie na Slovensku. Aký bol náš prvý rok demokracie? Aké témy vyvolávali vášne? Na čom sa v lete 1990 dokázali posekať aj dobrí známi? Čo si väčšina občanov predstavovala pod pojmom demokracia? A prečo sa často hovorí o rýchlom sklamaní z demokracie? Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s historikom Matejom Ivančíkom z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. Matej Ivančík sa vo svojom výskume dlhodobo zaoberá prechodom k demokracii so zameraním na ekonomickú transformáciu. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

Zuzana Maďarová je výskumníčka z Univerzity Komenského a pôsobí aj vo feministickej organizácii Aspekt. Skúmala spôsob, akým politici zneužívajú tému ochrany rodín. Tvrdí, že ochrana rodín sa využíva na šírenie nenávisti.  V podcaste Na rovinu sa dozviete: – ako s protirodovým hnutím na Slovensku začala cirkev a konšpirátori; – čo je zlé na podpore rodín; – že vláda pomáha len tým rodinám, ktoré sa jej páčia a iných z pomoci cielene vylučuje; – že ochrana rodiny sa používa na šírenie nenávisti; – či je strašenie genderom konšpiračná teória; – ako rozumie pojmu rod - čo to je ako sa líši od pohlavia; – či sa rodu alebo genderu treba báť; – koho ohrozuje feminizmus; – ako identifikovať, kto z politikov iba zneužíva rodové témy; – čo by sa liberálne strany mali naučiť od konzervatívnych.

Zuzana Maďarová je výskumníčka z Univerzity Komenského a pôsobí aj vo feministickej organizácii Aspekt. Skúmala spôsob, akým politici zneužívajú tému ochrany rodín. Tvrdí, že ochrana rodín sa využíva na šírenie nenávisti.  V podcaste Na rovinu sa dozviete: – ako s protirodovým hnutím na Slovensku začala cirkev a konšpirátori; – čo je zlé na podpore rodín; – že vláda pomáha len tým rodinám, ktoré sa jej páčia a iných z pomoci cielene vylučuje; – že ochrana rodiny sa používa na šírenie nenávisti; – či je strašenie genderom konšpiračná teória; – ako rozumie pojmu rod - čo to je ako sa líši od pohlavia; – či sa rodu alebo genderu treba báť; – koho ohrozuje feminizmus; – ako identifikovať, kto z politikov iba zneužíva rodové témy; – čo by sa liberálne strany mali naučiť od konzervatívnych.

ESET Science Award ocení výnimočné vedecké osobnosti aj tento rok. Juraj Petrovič v špeciálnom diele .jednoducho veda predstaví tohtoročných finalistov v hlavnej kategórii Výnimočná osobnosť vedy na Slovensku 2021, ktorými sú: - Roman Boča z Fakulty prírodných vied Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave, - Andrej Čerňanský z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, - Miroslava Kačániová z Fakulty záhradníctva a krajinného inžinierstva Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, - Andrea Madarasová Gecková z Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave a Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, - Silvia Pastoreková z Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied. Slávnostné vyhlásenie laureátov môžete sledovať 14. októbra o 19.00 na Facebook profile ESET Science Award.

Koalícii sa po minulotýždňovom neúspechu podarilo otvoriť schôdzu - a to aj za pomoci Smeru. Predseda parlamentu Boris Kollár zaradil ako druhý bod schôdze zmenu ústavy o skrátení volebného obdobia, za čo mu poslanci Smeru pomohli otvoriť schôdzu. Návrh napokon aj poslanci poslali do druhého čítania. Igor Matovič ešte doobeda uviedol, že Robert Fico dodrží sľub skôr ako Richard Sulík. Uvidíme viac takýchto dohôd trojkoalície so Smerom? Budete počuť šéfa poslaneckého klubu Oľano Michala Šipoša, odídenca z Oľano a dnes poslanca SaS Juraja Krúpu a Juraja Šeligu zo Za ľudí.  Ako chcú školy šetriť energiami? Témou druhej časti podcastu je opäť energetická kríza, ktorá sa dotkne aj škôl. Pociťujú energetickú krízu základné a stredné školy už teraz? Sú pripravené šetriť?  A aké úsporné opatrenia zavádzajú vysoké školy? Denisa Žilová sa na to pýtala riaditeľov dvoch základných škôl, dekana Fakulty aplikovaných jazykov Ekonomickej univerzity v Bratislave a rektora Univerzity Komenského. Podcast pripravili Denisa Hopková a Denisa Žilová.

"Cena za energie nám už len oproti minulému roku narástla o 170 percent," konštatuje rektor Univerzity Komenského Marek Števček. Spolu s ostatnými vysokými školami univerzita varuje, že ak od štátu nepríde pomoc, symbolicky, 17. novembra zatvorí svoje brány. Šéf najväčšej vysokej školy na Slovensku pripomína, že na situáciu upozorňujú kompetentných už mesiace. Slová premiéra Eduarda Hegera o panike preto odmieta. „Pripadali sme si, že búšime na dvere a z druhej strany nikto. Stále nám bolo prisľúbené, že ´stretnutie bude, počkajte...´. Dokedy máme čakať?“ hovorí rektor Števček. Priznáva, že si dnes vlastne nevie predstaviť, ako budú školy po 17. novembri fungovať, ak chýbajúce peniaze v dohľadnom čase nedostanú. Návrat k dištančnej výučbe, aká bola v období pandémie, však odmieta. „Asi budeme nútení začať študentov pripravovať aj na tie úplne najhoršie, katastrofické, scenáre,“ dodáva Števček. Rozhovor s rektorom Univerzity Komenského si vypočujte v podcaste denníka Pravda. #pocuvajtepravdu

Koalícii sa po minulotýždňovom neúspechu podarilo otvoriť schôdzu - a to aj za pomoci Smeru. Predseda parlamentu Boris Kollár zaradil ako druhý bod schôdze zmenu ústavy o skrátení volebného obdobia, za čo mu poslanci Smeru pomohli otvoriť schôdzu. Návrh napokon aj poslanci poslali do druhého čítania. Igor Matovič ešte doobeda uviedol, že Robert Fico dodrží sľub skôr ako Richard Sulík. Uvidíme viac takýchto dohôd trojkoalície so Smerom? Budete počuť šéfa poslaneckého klubu Oľano Michala Šipoša, odídenca z Oľano a dnes poslanca SaS Juraja Krúpu a Juraja Šeligu zo Za ľudí.  Ako chcú školy šetriť energiami? Témou druhej časti podcastu je opäť energetická kríza, ktorá sa dotkne aj škôl. Pociťujú energetickú krízu základné a stredné školy už teraz? Sú pripravené šetriť?  A aké úsporné opatrenia zavádzajú vysoké školy? Denisa Žilová sa na to pýtala riaditeľov dvoch základných škôl, dekana Fakulty aplikovaných jazykov Ekonomickej univerzity v Bratislave a rektora Univerzity Komenského. Podcast pripravili Denisa Hopková a Denisa Žilová.

"Možno by viac ako o mediálnej informačnej výchove malo zmysel hovoriť o vedeckej gramotnosti. Aby sme ľuďom vôbec vysvetlili, ako poznanie vzniká. Že to, že vieme, že fajčenie spôsobuje rakovinu, bol nejaký proces. Ako to niekto zistil, ako to testoval, na akej vzorke to musel robiť. Treba vedieť rozlíšiť, čo je naozaj vedecky dokázané, a čo je síce pekná hypotéza, ale vedecké dôkazy na to nie sú," hovorí prorektor Univerzity Komenského a psychológ Radomír Masaryk, ktorý viedol výskum o dezinformáciách a tom, ako im prepadajú mladí. "Je to cítiť v tom, že napríklad písanie bakalárskych, diplomových, dizertačných prác, je stresujúci moment. Práve teraz sme videli, ako veľmi pomáha, že v tom nie som sám. Mám spolužiakov, vidím, ako zažívajú to isté. Veľa ľudí trpelo. Veľa ľudí odovzdávalo práce až v náhradných termínoch, lebo nezvládali to nie po odbornej, ale práve po psychickej stránke. Je to citlivá téma a aj výskumy, ktoré sme robili u nás na Univerzite Komenského, nám ukázali, že prišlo k nárastu depresií, úzkostí aj rizikového pitia alkoholu," dodáva Masaryk k tomu, ako sa majú študenti po dvoch rokoch pandémie. Prečo sú mladí digitálne zruční, ale nevedia rozoznať dezinformácie? Ako je možné, že im neboli podozrivé ani gramatické chyby v dezinfosprávach? Ako sú na tom študenti psychicky? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s prorektorom Univerzity Komenského a psychológom Radomírom Masarykom. – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

Branislav Bleha z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského rozpráva o odhadovanej kapacite Zeme, o tom, čo sa môže stať, keď ju prekročíme a prečo si na Slovensku nepomôžeme bez migrantov. 

V podcaste SHARE sa dozviete aj to, prečo výskumníci úlomky z vesmíru následne v laboratóriu spálili. Slovenskí vedci z Univerzity Komenského viedli doposiaľ najväčšiu štúdiu zameranú na výskyt vody v meteoridoch. Aby svoje výsledky overili, vykonali experiment, pri ktorom simulovali prelet telesa atmosférou Zeme pomocou takzvaného plazmového tunela. Redaktor Živé.sk Marek Jurčík sa rozprával priamo s vedúcim výskumného tímu Pavlom Matlovičom a V podcaste SHARE nám vysvetlí, čím je tento výskum jedinečný. Rozpráva sa s ním Maroš Žofčin. V aktuálnej časti podcastu SHARE sa dozviete: Ako je možné, že práve Slováci urobili najväčší výskum tohto druhu na svete. Koľko preletov meteorov atmosférou vedci pozorovali. Prečo hľadali práve stopy vodíka. Ako inak sa dá nájsť a prečo zvolili tento spôsob. Prečo v druhej časti výskumu meteority pálili. Odkiaľ ich záskali a ako sa im podarilo darcov presvedčiť, aby ich mohli zničiť. Podcast spoločne pripravujú magazíny Živé.sk a HernáZóna.sk. NAPÍŠTE NÁM: Ak nám chcete niečo odkázať, doplniť nás alebo sme povedali niečo zle a chcete nás opraviť, môžete nám napísať na podcasty@zive.sk. Všetky maily čítame a na väčšinu odpovedáme.

Vyštudoval medzinárodné vzťahy a politickú ekonómiu na Università di Bologna, neskôr filozofiu na Katholieke Universitat Leuven a teraz si robí doktorát vo filozofii na University of Durham, kde sa venuje najmä filozofii jazyka a metaetike. Je zakladateľom podcastu Pravidelná dávka a spoluzakladateľom podcastu Kvantum ideí. Vyučuje večerné online kurzy o existencializme a filozofii Friedricha Nietzscheho a prednáša aj medicínsku etiku na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.   S Jakubom Betinským sa rozprávali Dominika Fričová a Michal Tomek zo zduženia Žijem vedu. Podcast vzniká v spolupráci so SME.  Podcastové hrnčeky a ponožky nájdete na stránke https://vedator.space/podporte-nas/ Vedátora môžete podporiť cez stránku Patreon https://www.patreon.com/Vedator_sk Všetko ostatné nájdete tu https://linktr.ee/vedatorsk

Ruská invázia na Ukrajinu zásadne zmenila nemeckú domácu aj zahraničnú politiku. Popri dlhodobom, spočiatku nútenom a neskôr dobrovoľnom pacifizme, viedlo Nemecko dlhé roky voči Rusku politiku známu ako Wandel durch Handel—obchodovanie bolo vnímané ako cesta podpory postupnej celospoločenskej zmeny v Rusku. Najznámejším symbolom tejto stratégie sa stal plynovod medzi Ruskom a Nemeckom, Nord Stream 2. Nemecký sen o obojstranne výhodnej záchrane demokracie v Rusku sa však predčasne skončil vo februári. 22. februára Nemecko Nordstream 2 zmrazilo v reakcii na Ruské uznanie nezávislosti Doneckej a Luhanskej oblasti, ktoré bezprostredne predchádzalo Ruskej invázii Ukrajinu. Pár dní po samotnej invázii Nemecko ukončilo roky spolupráce s Ruskom, odsúdilo ruskú agresiu a ohlásilo začiatok masívnych investícii do obrany. Nemecký kancelár Olaf Scholz v dnes už známej reči z 27. februára vyhlásil navýšenie rozpočtu na obranu o 100 miliárd eur. Svetové média písali o historickom obrate. V Nemecku vyvolali tieto zmeny vlnu podpory aj kritiky. Samotný Scholz označil túto zmenu za historický medzník -Zeitenwende. Do akej miery ide o zásadnú historickú zmenu? Čo sa dialo v Nemecku po Druhej svetovej vojne? Ako sa vyvíjal vzťah Nemecka ku krajinám Sovietskeho zväzu a k sovietskym satelitom? Ako tieto vzťahy ovplyvnilo nemecké vyrovnávanie sa s nacistickou minulosťou? Čo znamená koniec oficiálneho pacifizmu pre Nemecko a jeho vzťahy s Ruskom? A aké je v tom všetkom miesto pre Ukrajinu? Agáta Šústová Drelová, výskumníčka z Historického ústavu Slovenskej Akadémie Vied sa rozprávala s historikom a germanistom Miloslavom Szabóom z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

Konferencia biskupov Slovenska pozvala na prednáškové turné konšpirátorku, ktorá odštartovala konšpirácie o tzv. gender ideológii, tvrdí politológ z Univerzity Komenského Pavol Hardoš. Nemalou mierou k tejto konšpirácii podľa neho prispel aj bývalý pápež Benedikt XVI. Niektorí ľudia majú sexuálnu úzkosť – nepokoj z rozprávania o sexe. Rozpad OĽaNO sa už deje a bude záležať, na ktorú stranu sa pridá premiér Heger. Je tu priestor na novú stranu? A má Zuzana Čaputová šancu na znovuzvolenie za prezidentku? Politológ Hardoš má aj prepočet, koľko percent by mohla získať strana vedená Zuzanou Čaputovou v parlamentných voľbách. Matovičovu rétoriku o jeho balíčku nazýva orgiami manipulatívnosti. Podľa Pavla Hardoša sa nesmieme nechať zatiahnuť do rozdelenia spoločnosti na prorodinnú a protirodinnú časť. Ak sa preberá jazyk manipulátora, manipulátor už vyhráva. Slovensko podľa neho nie je konzervatívne ani liberálne, ale podstatne farebnejšie. Čo by sa muselo stať, aby po ďalších voľbách nevládli spolu Hlas a Smer? Hovorí sa o ďalšej stredovej a prozápadnej strane, ktorá by bola novou SDKÚ. V tej však liberálov a konzervatívcov spájala hrozby zo strany Mečiara a cieľ vstupu do EÚ. Bude dnes na takéto spojenie ako hrozba stačiť ruská agresia? Moderuje Peter Hanák.

#26 POBÁSNENIE   Adam Štefunko celý život niečo hľadá. A najmä hľadá seba. Hľadá sa vo vede, v umení, dokonca i v športe. Preto popri štúdiu informatiky a kognitívnej vedy na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského vyštudoval aj klavír na Konzervatóriu v Bratislave. Preto momentálne študuje historické klávesové nástroje na hudobnej fakulre JAMU v Brne. Väčšinou ho hľadanie baví a občas sa i nájde. A keď sa na chvíľu nájde v poézii, tak píše básne, hádajte, o čom…   Číta: Martin Jakubčo Dramaturgia: Natália Timaniková Postprodukcia: Martin Jakubčo, Patrik Kako Hudba: Patrik Kako: .musica brevis   Instagram @pobásnenie: https://www.instagram.com/pobasnenie/   Kunstkameru môžete sledovať na Instagrame:  https://www.instagram.com/kunstkamerapodcast/ alebo na Facebooku: https://www.facebook.com/Kunstkamera/ alebo na Youtube: https://www.youtube.com/channel/UCaNbO_M_Cz_l8XZ5lOWzPeA   Taktiež môžete sledovať naše ďalšie podcasty: Silný výber  https://silnyvyber.podbean.com/ Hybadlo: https://hybadlo.podbean.com/

Je skupina okolo Roberta Fica, Roberta Kaliňáka a Mareka Paru naozaj zločineckou skupinou? Ako sa to vôbec posudzuje? V podcaste Ráno Nahlas sme sa rozprávali s trestným právnikom Lukášom Turayom. Podľa experta z katedry trestného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského sú v obvinení Fica a Kaliňáka aj problematické body. Ak sa im dokáže, že páchali kriminalitu ako organizovaná zločinecká skupina, hrozí im prepadnutie majetku. Dokázať to však bude komplikované a je tu niekoľko nástrah. Aké sú znaky zločineckej skupiny, ako ich napĺňa Fico a Kaliňák a čo bude posudzovať súd? Dá sa Fico porovnávať s Černákom či Sýkorovcami? Podľa Špecializovaného trestného súdu sa aktuálne organizovaná trestná činnosť posudzuje inak ako v 90. rokoch – a nemusí vždy ísť o násilnú činnosť. Čo o tom hovorí judikatúra? A ak by Fico prišiel o majetok, môže mu ho vrátiť Ústavný súd? Rozhovor s Lukášom Turayom nahrával Peter Hanák.

Verejné vysoké školy protestujú a obávajú sa straty suverenity a politických vplyvov. Ministerstvo školstva naopak hovorí o kvalitnejšom vysokom školstve na Slovensku. Za všetko môže novela vysokoškolského zákona, ktorá sa dostala už na rokovanie parlamentu. Prečo sú teda rektori a dekani našich verejných vysokých škôl proti? Čoho sa obávajú? A ako ich presviedča ministerstvo školstva? Prejde napokon reforma parlamentom? Braňo Závodský sa rozprával so štátnym tajomníkom ministerstva školstva pre vysoké školy Ľudovítom Paulisom a dekanom Lekárskej fakulty Univerzity Komenského profesorom Jurajom Šteňom.