POPULARITY
V roku 1783 vychádza prvý slovenský román, román Jozefa Ignáca Bajzu: René mládenca príhody a skúsenosti. Ako tí z Vás, ktorí túto knihu čítali budú určite vedieť nejde o obyčajný príbeh. To napokon nebolo ani autorovým cieľom. J. I. Bajza nechcel byť obyčajným „rozprávačom príbehov.“ Výsledkom rokov práce bol román, ktorý ponúkol unikátny vhľad do uhorskej a európskej spoločnosti na prelome 18. a 19. storočia. Román, ktorý je autenticky stredoeurópskou reakciou na Osvietenstvo. V týchto mesiacoch vychádza Bajzov René prvýkrát aj v anglickom preklade Davida Shorta v rámci série Štúdie Osvietenstva Oxfordskej Univerzity (Oxford University Studies in Enlightment). Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s odborníčkami, ktoré sa editorsky podieľali na príprave anglického vydania, docentkou Dobrotou Pucherovou z Ústavu svetovej literatúry SAV a z Viedenskej univerzity, docentkou Erikou Brtáňovou, z Ústavu slovenskej literatúry SAV a Katedry slovenského jazyka a literatúry Pedagogickej Fakulty Univerzity Komenského a napokon s docentku Anikó Dušíkovú z Katedry maďarského jazyka a literatúry Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.
Nedávny rozhovor predsedu Konferencie biskupov Slovenska Bernarda Bobera pre Aktuality.sk vyvolal reakcie historikov. Košický arcibiskup a hlava katolíckej cirkvi na Slovensku totiž tvrdil, že Slovenský štát a jeho prezident Jozef Tiso ešte stále neboli historikmi objektívne zhodnetené a Tiso sa už nemôže brániť. Biskup Bober tvrdil, že pohľad na Slovakštát je stále pokrivený komunistickou totalitou. Oslovili sme preto trojicu historikov Slovenského štátu, ktorí vyštudovali históriu až po roku 1989. Katolícka cirkev a napríklad aj opozičná strana KDH sa verejne zastáva aj biskupa Jána Vojtaššáka, ktorý pôsobil v oficiálnych štruktúrach ľudáckeho režimu. Historici pritom krútia hlavou, že cirkev by si pokojne mohla vybrať aj pozitívnejších hrdinov. V podcaste Ráno Nahlas budete počuť docenta histórie z Univerzity Mateja Bela Antona Hruboňa, historičku Hanu Kubátovú z Fakulty sociálních věd Univerzity Karlovej v Prahe, a historika Miloslava Szabóa z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Moderuje Peter Hanák.
Nedávny rozhovor predsedu Konferencie biskupov Slovenska Bernarda Bobera pre Aktuality.sk vyvolal reakcie historikov. Košický arcibiskup a hlava katolíckej cirkvi na Slovensku totiž tvrdil, že Slovenský štát a jeho prezident Jozef Tiso ešte stále neboli historikmi objektívne zhodnetené a Tiso sa už nemôže brániť. Biskup Bober tvrdil, že pohľad na Slovakštát je stále pokrivený komunistickou totalitou. Oslovili sme preto trojicu historikov Slovenského štátu, ktorí vyštudovali históriu až po roku 1989. Katolícka cirkev a napríklad aj opozičná strana KDH sa verejne zastáva aj biskupa Jána Vojtaššáka, ktorý pôsobil v oficiálnych štruktúrach ľudáckeho režimu. Historici pritom krútia hlavou, že cirkev by si pokojne mohla vybrať aj pozitívnejších hrdinov. V podcaste Ráno Nahlas budete počuť docenta histórie z Univerzity Mateja Bela Antona Hruboňa, historičku Hanu Kubátovú z Fakulty sociálních věd Univerzity Karlovej v Prahe, a historika Miloslava Szabóa z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Moderuje Peter Hanák.
Hostia: Daniel Gurňák (regionálny geograf z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave) a Jiří Krejčík (politológ z Metropolitnej univerzity v Prahe). | Jadrové veľmoci India a Pakistan sa priblížili k vojenskej konfrontácii. Obe krajiny si navzájom zrušili víza po streľbe v Kašmíre, pri ktorej útočníci zabili 26 turistov. Čo je podstatou napätia, pre ktoré Kašmír pripomína ohnisko, ktoré sa po útlme zvykne rozhorieť? Ako vyzerá život v Kašmíre? Vlani ho navštívilo 23 miliónov ľudí. Turizmus je dôležitým prvkom obživy. Snaha kašmírskych separatistov o vytvorenie zjednoteného nezávislého územia – alebo pripojenie k prevažne moslimskému Pakistanu trvá 35 rokov – ako odhadujete šance na trvácne riešenie? Sú obavy z indickej invázie oprávnené alebo prehnané, má India záujem na rozpútaní lokálnej vojny? Indický premiér Nárendra Módí tento týždeň uviedol, že „armáda má voľnosť vo výbere cieľov, načasovania a spôsobu indickej odvety za útok“. Prečo Pakistan v konflikte ťahá za slabší koniec? Ak osi stojí vojensky v porovnaní s Indiou? Obe krajiny disponujú jadrovým potenciálom? | Rastúce napätie medzi Indiou a Pakistanom. | Moderuje: Soňa Hagarová; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.
Hostia: Roman Džambazovič (vedúci katedry sociológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského) a Juraj Roháč (spoluzakladateľ sociálnych behov na Slovensku). | Máj je lásky čas, ale my sa budeme venovať opaku lásky - samote a izolácii, ktorá podľa veľkého reprezentatívneho prieskumu trápi až štvrtinu našej populácie. Aby sme ale ponúkli aj východisko - predstavíme novodobý športový fenomén, ktorý sa už rozšíril do všetkých kútov Slovenska. Začneme teda samotou a skončíme sociálnym behom. To je naša ponuka prvomájového vydania Kontaktov s Evou Gergelyovou. | Osamelosť a sociálny beh. | Moderuje: Eva Gergelyová; | Kontakty pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. V premiére v pondelok až štvrtok po 20. hodine v Rádiu Slovensko.
Po maturite Daniel Hevier v roku 1974 vyštudoval estetickú výchovu a slovenčinu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Už počas štúdia začal pracovať ako redaktor literárnej redakcie Československého rozhlasu. V rokoch 1982 – 1989 bol profesionálnym spisovateľom v slobodnom povolaní. Po roku 1989 sa stal šéfredaktorom vydavateľstva Mladé letá. Od roku 1992 vydal do dnešného dňa vyše 100 titulov. Je ženatý, má tri deti a žije v bratislavskej Petržalke. Príležitostne prednáša na vysokých školách a učí (VŠMU, FFUK). Učil na škole a gymnáziu pre mimoriadne nadané deti v Bratislave. Jeho prvé literárne diela začali vychádzať už v 70. rokoch 20. storočia. Daniel Hevier je takmer univerzálnou tvorivou osobnosťou. Stal sa autorom poézie, prózy, esejí, básní pre deti, rozprávok, prekladov, autorských antológií pre dospelých i pre deti, textov piesní, divadelných a rozhlasových hier, libret muzikálov, filmových a televíznych scenárov, scenárov pre multimediálne projekty a spolupracuje s rozhlasom aj televíziou. Okrem toho sa venuje výtvarnému umeniu, interpretácii vlastných piesní a autorskému divadlu. Je aj priekopníkom tvorivého písania na Slovensku, vedie početné workshopy a e-learningové tvorivé písanie online. Začínal písaním poézie pre dospelých, neskôr sa začal venovať najmä tvorbe pre deti a mládež. Do poézie vniesol duch ľahkosti a hravosti, hýrivú metaforiku a vtip, na rozdiel od všetkých dovtedajších zvyklostí je viac očarený mestom než dedinou a je veľmi senzitívny a spontánny. Má veľký zmysel pre slovné hry, ktoré sú často funkčným prvkom stavby jeho rozprávok. Roku 2009 vydal svoj prvý román Kniha, ktorá sa stane... (Kalligram). | Hosť: Daniel Hevier (básnik, prozaik, dramatik, scenárista, textár, výtvarník a autor literatúry pre deti a mládež). | Moderuje: Ľudovít Jakubove - Mravec. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.
Najskôr politici Progresívneho Slovenska zámerne odkomunikovali, že s Igorom Matovičom a jeho hnutím Slovensko spolupracovať nechcú. Matovič v reakcii skritizoval PS a odkázal, že sa pred PS "nebudú klaňať".Strana Michala Šimečku (PS) hovorí o želanej koalícii v zložení s SaS, KDH a tiež s mimoparlamentnými Demokratmi, s ktorými sa ešte nedávno dostávali do sporov.Prečo vôbec hovoriť o spájaní opozície uprostred volebného obdobia? Prečo dištancovanie sa od Igora Matoviča môže byť napokon na prospech volebného výsledku Igora Matoviča?Michal Katuška sa v podcaste Dobré ráno pýtal politológa a sociológa z katedry sociológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, Pavla Baboša.Zdroje zvukov: Postoj, Pravda, Interez, Startitup, MarkízaOdporúčanie:V ére prezidenta Trumpa je až nutnosť dať priestor politickej satire v jej najvyššej kvalite. Preto vašu pozornosť upriamujeme na dvoch Johnov – Johna Stewarta a jeho Daily Show a Johna Oliver a jeho Last week tonight. Nájdete si ich na Youtube.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
Právnici stratili monopol pri poskytovaní právnych informácií. Je preto ich povolanie v ohrození? Ako vidia študenti budúcnosť právnikov? Učia sa už na školách prispôsobiť sa meniacim sa podmienkam v praxi? Je pre nich znalosť cudzích jazykov nevyhnutnosťou? Nielen na to sme sa pýtali dvoch študentov práva. A boli sme zvedaví aj na to, ako využívajú umelú inteligenciu – v bežnom živote, ale i na akademickej pôde či v právnej praxi.Hosťami boli: Maria Golubieva – študentka 3. ročníka bakalárskeho štúdia Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.Bc. Peter Synak – študent 1. ročníka magisterského štúdia Právnickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, ktorý je zároveň podpredseda Akademického senátu Právnickej fakulty UMB za študentskú časť a člen Disciplinárnej komisie UMB.Ako sa v štúdiu práva prejavuje trend globalizácie?Je znalosť cudzích jazykov pre dnešných študentov nevyhnutnosťou?Je na škole badať odklon od formalizmu a memorovania učiva k prepájaniu poznatkov?Verejnosť má zvýšený prístup k informáciám – aký to má vplyv na právnikov?Aké nové spôsoby poskytovania právnych služieb sa čoraz viac používajú?Umelá inteligencia – dobrý sluha, zlý pán. V čom vidia mladí študenti úskalia jej používania? Ako s ňou pracujú doma a ako v rámci školy?V akej právnickej sfére vidia svoju budúcnosť?Poradca podnikateľa – už 35 rokov sme spoľahlivým zdrojom právnych informácií.www.pp.sk
Dlhoročná pracovníčka Univerzitnej knižnice v Bratislave v kabinete starých a vzácnych tlačí, to je promovaná knihovníčka Vlasta Okoličányová. Venovala sa výskumu kníh 16. storočia, ktorých „Univerzitka“ vlastní zhruba tri tisícky. Predtým pracovala roky v Lýcejnej knižnici v Kežmarku. Jej špecialitou je práca s historickými knihami a srdcovou záležitosťou štúdium osobností Evanjelickej cirvki a. v. na Slovensku a v Európe. Aktuálne jej vyšla kniha Predbehli svoju dobu, ktorá prináša 13 životných príbehov výnimočných evanjelických žien 18. – 20. storočia. Nadväzuje na prvú monografiu, na ktorej participovala – Reformácia po praslici (výnimočné evanjelické ženy 16.-18. storočia). Pochádza z Holíča zo Záhoria, aktuálne žije v Kežmarku. Vyštudovala knihovedu a nemecký jazyk na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Jej sestra je evanjelická farárka. Rada číta, študuje, má rada prechádzky v prírode, prácu v záhrade. Chodieva na koncerty klasickej hudby, takmer 50 rokov spievala v cirkevnom zbore. | Hosť: Vlasta Okoličányová (promovaná knihovníčka, dlhoročná pracovníčka Univerzitnej knižnice v kabinete starých a vzácnych tlačí). | Moderuje: Kata Martinková. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.
My si doslova platíme šírenie nevedeckých nezmyslov, hovorí o teóriách vládneho splnomocnenca Kotlára lekár a vedec Peter Celec. Podľa neho ide o hoaxy, ktoré nie sú ani len zábavne a preto by sme si mali dobre zvážiť svoj čas a nevenovať ho: "Totálnym blbostiam len preto, že to sleduje veľa ľudí. Tým len podporujeme ich šírenie." Prečo Kotlár šíri bludy, kam smeruje veda za Trumpa a prečo je to naša šanca? "Ľudia, urobili z vás kukuricu. Stávate sa geneticky modifikovaným organizmom,“ vyhlásil vládny splnomocnenec Peter Kotlár, ktorý pokračuje vo svojej ofenzíve voči modernej vede, faktom i racionalite. Podľa neho očkovaním voči Covidu bola podaná génová terapia, čím vraj bola narušená integrita slovenského genofondu. Vládny splnomocnenec preto opätovne volá po zákaze očkovania mRNA vakcínami a žiada dokonca zvolanie Bezpečnostnej rady. Slovenská veda je z jeho slov v šoku, ako Lekárska fakulta Univerzity Komenského, tak aj Štátny ústav pre kontrolu liečív jeho slová dôrazne odsúdili - ako nevedecké, nebezpečné a spôsobilé ohroziť dokonca i verejné zdravie.Kotlárovo ťaženie pritom zapadá do nového globálneho rámca akejsi kontrarevolúcie voči vede a racionálnym faktom, kde napríklad trumpov minister zdravotníctva - a známy antivaxer, šíri podobné pavedecké teórie a na juhu USA sa začali šíriť osýpky.Končí sa éra modernej medicíny - a vôbec vedy, založenej na overiteľných a testovateľných faktoch? Vraciame sa späť v čase a prečo sa ľudia búria voči osvietenskej modernite, ktorá im priniesla blahobyt a zdravie v takej miere, akú dejiny predtým nepoznali? Ako bojovať so svetom bludov, povier a ich šíriteľmi? No a napokon, je útok trumpovej administratívy na vedu, šancou pre Európu a čo vlastne vie slovenská veda dnes ponúknuť vedcom i mladým talentom, ktoré z tejto krajiny utekajú v čoraz masovejšom meradle?Témy pre lekára a vedca - patofiziológa a molekulárneho biológa, Petra Celeca. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.xxxxxxxxxxxxxxxxx
My si doslova platíme šírenie nevedeckých nezmyslov, hovorí o teóriách vládneho splnomocnenca Kotlára lekár a vedec Peter Celec. Podľa neho ide o hoaxy, ktoré nie sú ani len zábavne a preto by sme si mali dobre zvážiť svoj čas a nevenovať ho: "Totálnym blbostiam preto, že to sleduje veľa ľudí. Tým len podporujeme ich šírenie." Prečo Kotlár šíri bludy, kam smeruje veda za Trumpa a prečo je to naša šanca? "Ľudia, urobili z vás kukuricu. Stávate sa geneticky modifikovaným organizmom,“ vyhlásil vládny splnomocnenec Peter Kotlár, ktorý pokračuje vo svojej ofenzíve voči modernej vede, faktom i racionalite. Podľa neho očkovaním voči Covidu bola podaná génová terapia, čím vraj bola narušená integrita slovenského genofondu. Vládny splnomocnenec preto opätovne volá po zákaze očkovania mRNA vakcínami a žiada dokonca zvolanie Bezpečnostnej rady. Slovenská veda je z jeho slov v šoku, ako Lekárska fakulta Univerzity Komenského, tak aj Štátny ústav pre kontrolu liečív jeho slová dôrazne odsúdili - ako nevedecké, nebezpečné a spôsobilé ohroziť dokonca i verejné zdravie.Kotlárovo ťaženie pritom zapadá do nového globálneho rámca akejsi kontrarevolúcie voči vede a racionálnym faktom, kde napríklad trumpov minister zdravotníctva - a známy antivaxer, šíri podobné pavedecké teórie a na juhu USA sa začali šíriť osýpky.Končí sa éra modernej medicíny - a vôbec vedy, založenej na overiteľných a testovateľných faktoch? Vraciame sa späť v čase a prečo sa ľudia búria voči osvietenskej modernite, ktorá im priniesla blahobyt a zdravie v takej miere, akú dejiny predtým nepoznali? Ako bojovať so svetom bludov, povier a ich šíriteľmi? No a napokon, je útok trumpovej administratívy na vedu, šancou pre Európu a čo vlastne vie slovenská veda dnes ponúknuť vedcom i mladým talentom, ktoré z tejto krajiny utekajú v čoraz masovejšom meradle?Témy pre lekára a vedca - patofiziológa a molekulárneho biológa, Petra Celeca. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Každý štvrtý dospelý Slovák pravidelne pociťuje výrazné pocity osamelosti a každý piaty nemá dostatok sociálnych kontaktov. Tieto výsledky priniesol rozsiahly epidemiologický výskum realizovaný na Slovensku na jeseň roku 2024. Pocity osamelosti sú častejšie u žien ako u mužov a najviac ich vnímajú starší ľudia vo veku 65+ rokov. Tieto pocity tiež úzko súvisia s vyšším rizikom výskytu symptómov depresie, úzkosti a iných psychických ťažkostí. Okrem toho sa spájajú s rizikovým správaním, ako je nadmerná konzumácia alkoholu či nadmerné používanie sociálnych sietí. Ako liečiť pandémiu osamelosti? Téme sa venuje projekt DISCONNECT, ktorý realizuje Katedra psychológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. V Chrobákovi v hlave o ňom bude hovoriť psychológ Michal Hajdúk, vedúceho projektu DISCONNECT a sociológ Daniel Gerbery z Katedry sociológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
V posledných týždňoch sa zdá, že zahraničná politika Spojených štátov amerických mení smer. Prezident Trump preberá rétoriku ruskej dezinformačnej scény a dostáva sa do konfliktov s dlhoročnými americkými spojencami. Čo to znamená pre nový svetový poriadok? A aké to má dôsledky pre Slovensko? O tejto téme diskutovala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou portálu Demagóg.sk Veronikou Frankovskou a vedúcim Katedry politológie Univerzity Komenského, doc. Erikom Lášticom.Veronika Frankovská poukázala na fenomén tzv. trumpflácie – Trump totiž mnohé svoje nepravdivé tvrdenia opakuje a dokonca ešte pritvrdzuje. „Novinári to pozorujú opakovane,“ uviedla Frankovská.V podcaste rozobrala aj Trumpov status z 19. februára, v ktorom uviedol množstvo nepresností o vojne na Ukrajine. „Asi najšokujúcejšie na tom je, že ide o vyjadrenie amerického prezidenta, ktorý deklaruje snahu vyjednať mier, a pritom šíri nepravdivé informácie a opakuje ich,“ vysvetlila. Príkladom je podľa nej tvrdenie o pomoci Ukrajine, kde Trump výrazne nadhodnotil objem americkej podpory.Politológ Erik Láštic poukázal na to, že ráznejší prístup Donalda Trumpa súvisí s meniacou sa štruktúrou ľudí v jeho okolí. „Počas jeho prvého obdobia vo vláde tam bola významná skupina ľudí, ktorí prešli dekádami v republikánskej strane, radili predchádzajúcim republikánskym prezidentom a boli súčasťou politického establishmentu. V konečnom dôsledku zohrávali rolu 'dospelých v miestnosti', ktorí Trumpa usmerňovali. To sa však zmenilo, pretože Donald Trump dokázal výrazne pretvoriť republikánsku stranu,“ vysvetlil Láštic.Moderuje Veronika Jursová Prachárová.
Právo patrí medzi najstaršie študijné odbory a profesie. Právnický titul vás môže pripraviť na rôzne zamestnania vo sfére humanitných a spoločenských vied, ktoré vyžadujú rozvíjanie kritického myslenia a praktického prístupu k riešeniu problémov, ako napr. advokát, diplomat, politik, novinár, policajt či manažér. Ako sa dnes študuje právo na Slovensku? Prichádzajú budúci právnici do kontaktu s praxou dostatočne už počas štúdia?Aby sme sa dozvedeli viac, pozvali sme na rozhovor dvoch študentov práva.Maria Golubieva – študentka 3. ročníka bakalárskeho štúdia Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Bc. Peter Synak – študent 1. ročníka magisterského štúdia Právnickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.Prečo sa rozhodli študovať právo?Aké sú špecifiká výučby na právnickej fakulte?Čo je to a ako funguje „právnická klinika“? Ako sa stretávajú s praxou v rámci klinického vzdelávania?Odkiaľ študenti práva čerpajú informácie? Čo sú ich overené zdroje?Je študovanie práva (aj pre drahú literatúru) finančne náročné?Čo vyšlo v prieskume o používaní tlačených kníh a online zdrojov? Hľadajú mladí radšej informácie na webe?S akými modernými spôsobmi podávania informácií a systémami sa učia pracovať?Prečo odporúčajú štúdium práva napr. aj podnikateľom?Poradca podnikateľa – váš zdroj spoľahlivých informácií už 35 rokov. www.pp.sk
Nevkusné šuštiaky, podnikateľský barok, mafia ale aj obdobie nespútanej transformácie. Aj s tým sa nám spája obdobie 90. rokov. Po páde totalitného režimu to u nás vyzeralo tak, že rýchlo treba dobehnúť zameškané, bez ohľadu na spôsob či povolené straty. Slovensko sa nadýchlo do novej existencie a už muselo bojovať o to, aby nebolo označené za „čiernu dieru na mape Európy“. Ako hodnotíme 90. roky s odstupom už pomaly troch desaťročí? Kto sú víťazi a kto porazení transformácie? A môžeme pociťovať nostalgiu za tak zvláštnym obdobím? Otázky do diskusie pre Zuzanu Botikovú a historika Mateja Ivančíka z Univerzity Komenského.
Historičkám a historikom sa výnimočne stane, že mimo oficiálnych archívov narazia na mimoriadne vzácny osobný archív, ktorý prinesie celkom nové poznatky a neraz aj novú perspektívu na celé historické obdobie. Najnovší rozhovor v Dejinách bude o takomto objave. Nepôjde však o nález denníkov diktátora či známeho štátnika. Hovoriť budeme o rozsiahlej pozostalosti mladej ženy, ktorá bola súčasťou spoločenskej elity v medzivojnovej Bratislave. Keďže ide o prebiehajúci výskum, jej meno nateraz musíme ponechať v anonymite. Napriek tomu sa prostredníctvom jej denníkov a listov budeme môcť pozrieť na medzivojnové Československo, jeho vzostup, nútený zánik a nasledujúce roky vojnového slovenského štátu z perspektívy mladého človeka. Aký bol život detí a mladých ľudí v medzivojnovom Československu a počas druhej svetovej vojny? Do akej miery si uvedomovali širší politický a geopolitický kontext? A ako tento kontext vnímali zo svojej pozície? Boli skúsenosti a reflexie mladých žien v niečom špecifické? Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s Evou Škorvánkovou, docentkou histórie na Katedre všeobecných dejín Univerzity Komenského v Bratislave a autorkou viacerých kníh a štúdií na tému dejín žien v 20. storočí vrátane monografie Strážkyne rodinných Kozubov? O žene v ideológii a politike slovenského štátu. Rozhovor je najnovším podcastom v rámci série o dejinách žien na Slovensku v 20. storočí, série, ktorá sa začala pred viac ako dvoma rokmi práve rozhovorom s Evou Škorvánkovou. Tento výskum bol podporený z verejných zdrojov Fondom na podporu umenia v roku 2024. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.
Robert Fico koniec minulého týždňa strávil vo Washingtone v spoločnosti svetových, ale aj európskych lídrov krajnej pravice na konferencii CPAC. Tá už roky združuje konzervatívne zmýšľajúcich politikov brojacich proti socializmu či globalizácii, dnes je však hlavne oslavou aktuálneho amerického prezidenta Donalda Trumpa.Čo Ficova účasť medzi krajnou pravicou znamená, aký dopad môže mať prejav s ktorým vystúpil a poškodí to ešte viac vnímanie Slovenska medzi spojencami v rámci Európskej únie či NATO?Aj o tom sa Eva Frantová v podcaste Dobré ráno rozprávala s docentom Katedry politológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Erikom Lášticom.Zdroje zvukov: FOX, YouTube/Smer-SD, Facebook/Robert FicoOdporúčanie:Videli ste už špeciálne epizódy Top Gearu? Mne osobne sa najviac páči tá v Bolívii, kde Jeremy, Richard a James musia okrem iného prekonať Camino de La Muerte, cestu smrti, ale aj najsuchšiu púšť na zemi, Atacamu. Za úlohu pritom dostali kúpiť si z internetového bazáru akékoľvek autá s náhonom 4x4, s ktorými musia prejsť 1600km dlhú cestu až k Tichému oceánu. Je to zábava od začiatku až do konca.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
Hostia: Pavol Baboš (sociológ z Univerzity Komenského v Bratislave) a Mikuláš Hanes (vedúci kvalitatívneho výskumu v agentúre NMS ). | Piatkových protivládnych protestov sa zúčastnilo približne 100-tisíc ľudí vo viac ako tridsiatich mestách. Účastníci odmietajú úvahy o odklone Slovenska od Európskej únie a NATO, vyjadrili podporu Ruskom napadnutej Ukrajine a zaznela aj požiadavka na odstúpenie premiéra Roberta Fica. Nespokojnosť s prácou vládnej koalície preukázal aj aktuálny prieskum NMS, podľa ktorého sa až 64 % respondentov prikláňa k negatívnemu hodnoteniu. Podobnej nespokojnosti obyvateľov však čelí aj opozícia. Kadiaľ v súčasnosti vedú deliace čiary v spoločnosti? Rozdeľuje obyvateľov v prvom rade domáca politická situácia, alebo rezonujú aj iné témy – hodnotové, zahraničnopolitické a pod.? Kto a akým spôsobom sa podieľa na tomto štiepení? Ako sa súčasná situácia pretavuje do voličských preferencií politických strán? Zatiaľ u väčšiny subjektov zdanlivo nebadať zásadný posun preferencií v porovnaní s voľbami – spomaľuje vyhranenosť názorov fluktuáciu medzi tábormi? Narastá v spoločnosti letargia voči politike alebo sa spoločnosť naopak aktivizuje? Môže vývoj preferencií zdynamizovať rétorika o predčasných voľbách? Ktoré realizované politiky vnímajú voliči pozitívne a negatívne? | Spoločnosť rozdeľuje politická situácia. | Moderuje: Matej Baránek; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.
„V Slaviansku sme postavili humanitárne centrum. Z recesie sme ho nazvali Slovenské a žiadne iné. Chceli sme sa postaviť tomu „slovenskému“, ktoré presadzuje ministerka Šimkovičová. Ako Slováci sa nechceme nechať zahanbiť, že budeme vyzerať ako kolaboranti. Ako niekto, kto zastavuje humanitárnu pomoc, kto prestáva pomáhať Ukrajine. Ako jednoduchí ľudia z Oravy či z východného Slovenska sme sa rozhodli vybudovať toto humanitárne centrum“, tvrdí študent práva Marek Janiga, ktorého svojho času kritizoval premiér Robert Fico. Ak je doma aj v nevyberanom slovníku jedného premiéra, za hranicami sedí za jedným stolom s prezidentom a preberá si cenu za líderstvo. Ak si na ňom Robert Fico všimol tak mladícke vyrážky, Petr Pavel svojou prítomnosťou ocenil jeho inšpiratívnosť, úspech a pozitívny vplyv na spoločnosť. Všetko hodnoty, ktoré podčiarkuje ocenenie, ktoré nesie pomenovanie po ďalšej výraznej osobnosti svetovej diplomacie Madeleine Albrigtovej a odovzdáva ho pražská pobočka amerického Aspenovho inštitútu.Mareka Janigu si všimla ako humanitárneho pracovníka a študentského senátora Univerzity Komenského, ktorý na pomoc Ukrajincom napadnutých Putinom založil mimovládku United for Help. Príbeh líderstva a odvahy, ktorý si podľa Aspen inštitútu zaslúži uznanie, zvlášť v týchto náročných časoch. Práve tento Marek Janiga nám bude robiť spoločnosť v dnešnom podcaste. „Podarilo sa spojiť ľudí naprieč vierovyznaniami, názormi, pravica, ľavica, liberáli, progresívci, konzervatívci...Spájajúcim prvkom bola pomoc druhým. Začalo sa to formovať po tom, ako Rusi vyhodili do vzduchu v Chersone priehradu“, hovorí študent a humanitárny pracovník Janiga. Na Ukrajine udržiava a zo zbierok podporuje dva projekty. V Chersone a v Slaviansku. Prvý predstavuje upravené podpivničené priestory miestneho chrámu, v ktorých je päťdesiatka lôžok. V Slaviansku zas humanitárne centrum. Už nie bratia, ale kolaboranti – kvôli Ficovi Pri svoje ostatnej ceste na Ukrajinu, z ktorej sa vrátil len v piatok, počúval medzi Ukrajincami aj zmienky o krokoch premiéra Roberta Fica a jeho ľudí smerom k Putinovi, k prezidentovi Zelenskému, či vyhrážky zastavenia štátnej humanitárnej pomoci a vetovania pomoci EÚ. „Každý vedel, že je tam nejaký Fico, tým, že rozdúchal konflikt s prezidentom Zelenským. Dokonca vedeli také detaily, že bol niekde vo Vietname, v zlatej vani. Veľmi nepríjemne sa mi to počúvalo“, hovorí. Ešte nepríjemnejší však bol pre Janigu fakt, ako sa na Ukrajine vyvinul pohľad na Slovensko. „Predtým nás vnímali ako jedných z najbližších spojencov, ako skutočných bratov. Teraz sa na nás pozerajú ako na semikolaborantov, ako na tých, čo sa stretávajú s Putinom, legitimizujú názory Ruskej federácie“, ilustruje Marek Janiga. Keď slovo biskupov zostáva prázdnymŠtudentovi práva, ktorý je aktívnym kresťanom, chýba v tejto situácii aj jasné stanovisko biskupov. „Cirkev potrebuje zaujať jasný postoj“, hovorí. Nedávne stanovisko katolíckych biskupov označil za „nič nehovoriace prázdne gesto“. Reaguje pritom na list biskupov, v ktorom apelujú na vládne strany, opozíciu, kultúrnu obec a dokonca i na médiá, aby „kompetentne, spravodlivo, zodpovedne a v duchu služby celej spoločnosti pristupovali k svojim vyjadreniam i rozhodnutiam a nezohľadňovali vlastný prospech a záujmy pred verejným dobrom“. „Myslím si, že aj podľa biblického: buďte horúci, alebo buďte studení. Keď ste vlažní, je to akoby nič“, hovorí. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
„V Slaviansku sme postavili humanitárne centrum. Z recesie sme ho nazvali Slovenské a žiadne iné. Chceli sme sa postaviť tomu „slovenskému“, ktoré presadzuje ministerka Šimkovičová. Ako Slováci sa nechceme nechať zahanbiť, že budeme vyzerať ako kolaboranti. Ako niekto, kto zastavuje humanitárnu pomoc, kto prestáva pomáhať Ukrajine. Ako jednoduchí ľudia z Oravy či z východného Slovenska sme sa rozhodli vybudovať toto humanitárne centrum“, tvrdí študent práva Marek Janiga, ktorého svojho času kritizoval premiér Robert Fico. Ak je doma aj v nevyberanom slovníku jedného premiéra, za hranicami sedí za jedným stolom s prezidentom a preberá si cenu za líderstvo. Ak si na ňom Robert Fico všimol tak mladícke vyrážky, Petr Pavel svojou prítomnosťou ocenil jeho inšpiratívnosť, úspech a pozitívny vplyv na spoločnosť. Všetko hodnoty, ktoré podčiarkuje ocenenie, ktoré nesie pomenovanie po ďalšej výraznej osobnosti svetovej diplomacie Madeleine Albrigtovej a odovzdáva ho pražská pobočka amerického Aspenovho inštitútu.Mareka Janigu si všimla ako humanitárneho pracovníka a študentského senátora Univerzity Komenského, ktorý na pomoc Ukrajincom napadnutých Putinom založil mimovládku United for Help. Príbeh líderstva a odvahy, ktorý si podľa Aspen inštitútu zaslúži uznanie, zvlášť v týchto náročných časoch. Práve tento Marek Janiga nám bude robiť spoločnosť v dnešnom podcaste. „Podarilo sa spojiť ľudí naprieč vierovyznaniami, názormi, pravica, ľavica, liberáli, progresívci, konzervatívci...Spájajúcim prvkom bola pomoc druhým. Začalo sa to formovať po tom, ako Rusi vyhodili do vzduchu v Chersone priehradu“, hovorí študent a humanitárny pracovník Janiga. Na Ukrajine udržiava a zo zbierok podporuje dva projekty. V Chersone a v Slaviansku. Prvý predstavuje upravené podpivničené priestory miestneho chrámu, v ktorých je päťdesiatka lôžok. V Slaviansku zas humanitárne centrum. Už nie bratia, ale kolaboranti – kvôli Ficovi Pri svoje ostatnej ceste na Ukrajinu, z ktorej sa vrátil len v piatok, počúval medzi Ukrajincami aj zmienky o krokoch premiéra Roberta Fica a jeho ľudí smerom k Putinovi, k prezidentovi Zelenskému, či vyhrážky zastavenia štátnej humanitárnej pomoci a vetovania pomoci EÚ. „Každý vedel, že je tam nejaký Fico, tým, že rozdúchal konflikt s prezidentom Zelenským. Dokonca vedeli také detaily, že bol niekde vo Vietname, v zlatej vani. Veľmi nepríjemne sa mi to počúvalo“, hovorí. Ešte nepríjemnejší však bol pre Janigu fakt, ako sa na Ukrajine vyvinul pohľad na Slovensko. „Predtým nás vnímali ako jedných z najbližších spojencov, ako skutočných bratov. Teraz sa na nás pozerajú ako na semikolaborantov, ako na tých, čo sa stretávajú s Putinom, legitimizujú názory Ruskej federácie“, ilustruje Marek Janiga. Keď slovo biskupov zostáva prázdnymŠtudentovi práva, ktorý je aktívnym kresťanom, chýba v tejto situácii aj jasné stanovisko biskupov. „Cirkev potrebuje zaujať jasný postoj“, hovorí. Nedávne stanovisko katolíckych biskupov označil za „nič nehovoriace prázdne gesto“. Reaguje pritom na list biskupov, v ktorom apelujú na vládne strany, opozíciu, kultúrnu obec a dokonca i na médiá, aby „kompetentne, spravodlivo, zodpovedne a v duchu služby celej spoločnosti pristupovali k svojim vyjadreniam i rozhodnutiam a nezohľadňovali vlastný prospech a záujmy pred verejným dobrom“. „Myslím si, že aj podľa biblického: buďte horúci, alebo buďte studení. Keď ste vlažní, je to akoby nič“, hovorí. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Marek Debnár pôsobil ako porotca v literárnej súťaži Anasoft Litera, venuje sa literárnej kritike aj teórii, je docentom v odbore estetika. Vyštudoval filozofiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V súčasnosti pracuje ako docent na Katedre žurnalistiky a nových médií na Filozofickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre a pracoval aj v Ústave slovenskej literatúry SAV. Zaoberá sa literárnou teóriou, predovšetkým vzťahom subjektu a autora, teóriou minoritných žánrov a digitálnymi humanitnými prístupmi k filozofii, semiotike a literatúre. V posledných rokoch sa primárne venuje digitálnym výskumom literatúry.
Zatiaľ čo na Slovensku už viac ako 600 psychiatrov a psychológov vyzýva Roberta Fica aby sa správal slušne alebo odišiel z politiky a ľudia sa chystajú do ulíc, predseda vlády opäť pred protestami straší destabilizáciou štátu. Tajná služba sleduje podľa opozície občanov Slovenska, ktorí protesty organizujú, no o proruskej skupine, ktorá u nás ohlasuje zakladanie partizánskych buniek a referendum o vystúpení z Únie, zatiaľ ani slovo.Medzitým sa nový americký prezident Donald Trump ujal svojej funkcie. A medzi prvými rozhodnutiami bola aj amnestia pre 1600 ľudí, ktorí po jeho predchádzajúcej prehre zaútočili aj po jeho výzvach na americký kongres. Premiér Fico sa už aj pochválil s telefonátom s Donaldom Trumpom.O čom teda spolu hovorili? Ako sa bude Slovensko a únia brániť Trumpovým clám a ako sa Ficova vláda vyrovná s požiadavkami Trumpa na zvyšovanie peňazí na obranu? Ako vôbec prebehla Trumpova inaugurácia a čo boli jeho prvé kroky v úrade? Aké budú Spojené štáty s Trumpom a ako sa zmení svet, ak už je minimálne jasné, že Trump nedokáže napriek svojim vyhláseniam ukončiť vojnu na Ukrajine do 24 hodín? Braňo Závodský sa rozprával sa s politológom Univerzity Komenského v Bratislave Erikom Lášticom.
Prioritne ho zaujímajú mravce, ale keďže za posledné desaťročia choval takmer 500 rôznych druhov bezstavovcov, je zrejmé, že budeme mať o čom hovoriť - s vedeckým pracovníkom Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Adriánom Purkartom. Rodený Bratislavčan nám porozpráva o fascinujúcich častiach hlavného mesta, ktoré ho zaujali ešte ako amatérskeho entomológa na základnej a strednej škole, ale aj o svojej ceste na čelo Slovenskej entomologickej spoločnosti, o potrebe osloviť ďalších nadšencov. Darina Mikolášová sa ho spýtala prečo sú mravce pre prírodu užitočné, kde videl najväčšie mravenisko a spolu nahliadli do sveta mravčieho otrokárskeho systému.
Premiér pripustil možnosť predčasných volieb. | Hostia: Aneta Világi (politologička z Univerzity Komenského v Bratislave) a Marián Sekerák (politológ z vysokej školy Ambis v Prahe). | Súčasný stav vládnej koalície: Možno po turbulentnom závere roka hovoriť o stabilnej vládnej koalícii? Nakoľko pevná je jej podpora v Národnej rade a sú poslanecké kluby koaličných strán jednotné? Aká je reálna sila frakcií v týchto kluboch – napríklad niektorí poslanci Hlas-SD žiadajú výmenu vo vedení klubu? Avizovaná zhoda na mene predsedu NR SR: Môže vyriešenie tejto témy upokojiť vnútrokoaličné spory? Je potrebné očakávať, že prípadný ústupok zo strany klubu SNS bude oplatený ústupkom Hlas-SD v inej oblasti – kde by to mohlo byť? Bude zvolenie nominanta Hlas-SD politickým víťazstvom tejto strany? Premiér deklaruje, že nestabilita v koalícii môže viesť k predčasným voľbám – komu by takýto vývoj vyhovoval? Aké šance by v predčasnom súboji mali súčasné vládne strany? Je opozícia pripravená na prípadné predčasné voľby? Možno už cestu premiéra do Moskvy vnímať ako rozohrávanie predvolebnej kampane? | Moderuje: Matej Baránek; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.
Digitálny svet je veľmi zradný, vytvárať v ňom falošnú realitu je dnes mimoriadne ľahké. Bude nevyhnutné vytvárať nástroje, ktoré nám pomôžu zisťovať čo je to vlastne pravda, hovorí pre Aktuality špičkový odborník na umelú inteligenciu Igor Farkaš. Ako sa brániť záplave lží na internete, prečo je Elon Musk nebezpečný a dokážu počítače myslieť?Od známeho turingovho testu, v ktorom si zakladateľ kybernetiky Alan Turing položil otázku či môžu stroje myslieť - alebo presnejšie: „či je alebo nie je možné, aby stroje vykazovali inteligentné správanie“ neuplynulo ani sto rokov a zdá sa, že dnešná doba na ňu dala presvedčivo kladnú odpoveď. Umelá inteligencia za nás píše články, prekladá cudzie jazyky, šoféruje autá, medicínsky nás diagnostikuje a prakticky kam sa pozrieme, je náš život zásadne ovplyvnený nejakou formou umelej inteligencie.Moderné systémy AI, ktoré sú založené na hlbokých neurónových sieťach, sú v podstate obrovské štatistické modely, ktoré sa naučili to, čo vedia, z obrovského množstva dát no a či sú inteligentné? Tak to my môžeme posudzovať na základe ich vonkajších prejavov - to znamená, ako ten program odpovie na moju otázku a či mi to dáva zmysel alebo nie, teda tzv. behaviorálne hľadisko. Takže, ja osobne, by som tomu prisúdil nejakú formu inteligentného správania, čo vieme ohodnotiť okom, uchom a našou hlavou, tvrdí Igor Farkaš. Dokáže AI skutočne myslieť a čo to vlastne znamená? Čo je to umelé vedomie a vieme AI naučiť aj súcitu, empatií a pochopeniu takých pojmov ako je láska, česť či sebaobeta alebo vina? Ako sa počítače učia myslieť a nechýba im pritom fyzické telo a jeho pocity? No a napokon, v duchu čapkovho citátu o zrkadle, ktoré si myslí, že človek je iba jeho predstava, bude Umelá inteligencia osudovým zlomom v dejinách civilizácie a môže ľudské spoločenstvo nielen pozdvihnúť, ale i rozvrátiť a zničiť? "Otázka či stroje môžu myslieť je v prvom rade filozofická - v prvom rade bby sme sa museli zhodnúť na tom, čo znamená myslenie, ale ak si to stotožníme s nejakou formou inteligentného správania, tak dnes stroje disponujú nejakou formou inteligentného správania," tvrdí Igor Farkaš. Podľa neho dnešné veľké jazykové modely už prešli tzv. Turingovým testom, čo ale neznamená, že tieto modely/stroje vôbec rozumejú tomu, čo robia.Témy a otázka pre jednu z našich najšpičkovejších hláv v týchto témach Igora Farkaša, vedúceho Katedry aplikovanej informatiky na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Digitálny svet je veľmi zradný, vytvárať v ňom falošnú realitu je dnes mimoriadne ľahké. Bude nevyhnutné vytvárať nástroje, ktoré nám pomôžu zisťovať čo je to vlastne pravda, hovorí pre Aktuality špičkový odborník na umelú inteligenciu Igor Farkaš. Ako sa brániť záplave lží na internete, prečo je Elon Musk nebezpečný a dokážu počítače myslieť?Od známeho turingovho testu, v ktorom si zakladateľ kybernetiky Alan Turing položil otázku či môžu stroje myslieť - alebo presnejšie: „či je alebo nie je možné, aby stroje vykazovali inteligentné správanie“ neuplynulo ani sto rokov a zdá sa, že dnešná doba na ňu dala presvedčivo kladnú odpoveď. Umelá inteligencia za nás píše články, prekladá cudzie jazyky, šoféruje autá, medicínsky nás diagnostikuje a prakticky kam sa pozrieme, je náš život zásadne ovplyvnený nejakou formou umelej inteligencie.Moderné systémy AI, ktoré sú založené na hlbokých neurónových sieťach, sú v podstate obrovské štatistické modely, ktoré sa naučili to, čo vedia, z obrovského množstva dát no a či sú inteligentné? Tak to my môžeme posudzovať na základe ich vonkajších prejavov - to znamená, ako ten program odpovie na moju otázku a či mi to dáva zmysel alebo nie, teda tzv. behaviorálne hľadisko. Takže, ja osobne, by som tomu prisúdil nejakú formu inteligentného správania, čo vieme ohodnotiť okom, uchom a našou hlavou, tvrdí Igor Farkaš. Dokáže AI skutočne myslieť a čo to vlastne znamená? Čo je to umelé vedomie a vieme AI naučiť aj súcitu, empatií a pochopeniu takých pojmov ako je láska, česť či sebaobeta alebo vina? Ako sa počítače učia myslieť a nechýba im pritom fyzické telo a jeho pocity? No a napokon, v duchu čapkovho citátu o zrkadle, ktoré si myslí, že človek je iba jeho predstava, bude Umelá inteligencia osudovým zlomom v dejinách civilizácie a môže ľudské spoločenstvo nielen pozdvihnúť, ale i rozvrátiť a zničiť? "Otázka či stroje môžu myslieť je v prvom rade filozofická - v prvom rade by sme sa museli zhodnúť na tom, čo znamená myslenie, ale ak si to stotožníme s nejakou formou inteligentného správania, tak dnes stroje disponujú nejakou formou inteligentného správania," tvrdí Igor Farkaš. Podľa neho dnešné veľké jazykové modely už prešli tzv. Turingovým testom, čo ale neznamená, že tieto modely/stroje vôbec rozumejú tomu, čo robia.Témy a otázka pre jednu z našich najšpičkovejších hláv v týchto témach Igora Farkaša, vedúceho Katedry aplikovanej informatiky na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Všetci sme si už zvykli, že fyzické priestory - ako budovy či verejné priestranstvá - sa prispôsobujú pre ľudí s nejakým znevýhodnením a máme bezbariérové vstupy do budov, máme reliéfy pre ľudí so zrakovým postihnutím, je pre nich aj zvuková signalizácia na semaforoch. To sa deje v reálnom svete - ale ako je to v online svete, v ktorom trávime čoraz viac času? A je aj online svet pripravený na to, aby bol prívetivejší pre ľudí s nejakým zdravotným znevýhodnením? Rozprávali sme sa o tom s Milanom Regecom z Univerzity Komenského, ktorý je aj členom expertnej skupiny pre webovú prístupnosť pri Európskej komisii.
Kto nemá prístup k veľkým peniazom od oligarchov, nemal by sa miešať do politiky. To je signál, ktorý vysiela návrh Roberta Fica zvýšiť volebnú kauciu na pol milióna eur, hovorí politológ Pavol Hardoš. Podľa neho je to pohŕdanie občanmi. Politici nie sú schopní doručiť reálne veci ako napríklad diaľnica, a tak je pre nich ľahšie ľuďom dodať niečo symbolické. Preto sa sústredia na fiktívne problémy, ktorými odpútavajú pozornosť. Alebo dokonca vymyslia konkurenčný problém, ktorým zabávajú verejnosť, vysvetľuje politológ z Univerzity Komenského.Je Ficov návrh na polmiliónovú kauciu oligarchizáciou a posilňovaním nerovnosti, keď kandidovať by mohli iba bohatí? Ide to presne proti sociálnej demokracii, hovorí Pavol Hardoš. Dodáva, že Robert Fico je dobrý v nastoľovaní tém, o ktorých potom ľudia hovoria.Zmena volebného systému naše problémy nevyrieši, lebo aj regionálnosť sa dá obísť – napríklad si napíše trvalý pobyt u babky. Vedeli ste, že aj Robert Fico kedysi kandidoval na východe Slovenska?Prečo sme v štádiu, keď niektorí politici chcú obmedzovať rozsah ľudských práv a niektorých z nich vylučovať?Rozhovor nahrával Braňo Dobšinský.
Kto nemá prístup k veľkým peniazom od oligarchov, nemal by sa miešať do politiky. To je signál, ktorý vysiela návrh Roberta Fica zvýšiť volebnú kauciu na pol milióna eur, hovorí politológ Pavol Hardoš. Podľa neho je to pohŕdanie občanmi. Politici nie sú schopní doručiť reálne veci ako napríklad diaľnica, a tak je pre nich ľahšie ľuďom dodať niečo symbolické. Preto sa sústredia na fiktívne problémy, ktorými odpútavajú pozornosť. Alebo dokonca vymyslia konkurenčný problém, ktorým zabávajú verejnosť, vysvetľuje politológ z Univerzity Komenského.Je Ficov návrh na polmiliónovú kauciu oligarchizáciou a posilňovaním nerovnosti, keď kandidovať by mohli iba bohatí? Ide to presne proti sociálnej demokracii, hovorí Pavol Hardoš. Dodáva, že Robert Fico je dobrý v nastoľovaní tém, o ktorých potom ľudia hovoria.Zmena volebného systému naše problémy nevyrieši, lebo aj regionálnosť sa dá obísť – napríklad si napíše trvalý pobyt u babky. Vedeli ste, že aj Robert Fico kedysi kandidoval na východe Slovenska?Prečo sme v štádiu, keď niektorí politici chcú obmedzovať rozsah ľudských práv a niektorých z nich vylučovať?Rozhovor nahrával Braňo Dobšinský.
Európska únia má odvčera novú Európsku komisiu. Na ďalších päť rokov ju opäť povedie Ursula von der Leyen. Z našich europoslancov komisiu podporili len poslanci z Progresívneho Slovenska a Hlasu. Poslanci Republiky a Smeru boli proti, Smer tak nepodporil ani len vlastného eurokomisára Maroša Šefčoviča.Môže to nejak ovplyvniť jeho prácu, ak má riešiť napríklad obchodné spory s Čínou či Spojenými štátmi a popritom podporuje vojenskú pomoc Ukrajine? Aké najväčšie výzvy stoja pred novou komisiou? Je to práve vojna na Ukrajine a spoločná obrana a bezpečnosť? Kam smeruje Európska únia a kam vedie Slovensko štvrtá Ficova vláda?Braňo Závodský sa rozprával s politológom s Univerzity Komenského v Bratislave profesorom Jozefom Bátorom.
Od roku 2019 nadácia ESET ocenila už šesť výnimočných osobností vedy na Slovensku. V špeciálnom vydaní relácie .jednoducho veda s moderátorom Jurajom Petrovičom sa laureáti ocenenia ESET Science Award podelia o to, ako im toto ocenenie pomohlo, aké príležitosti im prinieslo, a spolu sa zamyslia nad budúcnosťou vedy na Slovensku, ako aj nad jej najväčšími výzvami. Hosťami relácie budú: - Mária Bieliková z Kempelenovho inštitútu inteligentných technológií,
Liečba rakoviny nemá u nás takú prioritu akú by mala mať a kvalita liečby je podmienená i regionálne, hovorí Hlavný odborník pre klinickú onkológiu Michal Mego. Problém sú i moderné lieky. Z hľadiska ich dostupnosti má pacient s rakovinou väčšiu šancu na vyliečenie v Prahe, než v Bratislave. Prečo u nás zbytočne umierajú ľudia s diagnózou rakoviny a ako to zmeniť?Rakovina, to slovo ešte pred pár desiatkami rokov znamenalo prakticky istý rozsudok smrti. Dnes to tak už nie je pretože pokrok v liečbe dosiahol až neuveriteľné parametre, zlomiť jej moc sa však doteraz medicíne nedarí. Onkologické ochorenia tak zostávajú druhou najčastejšou príčinou úmrtí Slovákov a Slovensko v rámci Európskej únie figuruje na popredných priečkach v úmrtnosti na nádorové ochorenia.Navyše, Slovensko má najmenej moderných inovatívnych liekov na liečbu rakoviny v rámci krajín V4 a tak sa voľba doslova "medzi životom a smrťou" na nádorové ochorenia neraz stávajú pre mnohých i finančne nedostupné. Výsledkom je záplava zbierok, v ktorých sa –namiesto poisťovní, skladáme na liečbu našich blížnych a napokon i mnohé úplne zbytočné úmrtia.„Oproti Čechom, Maďarom či Poliakom v dostupnosti moderných liekov na rakovinu zaostávame a keďže sme súčasťou Stredoeurópskeho regiónu, tak by sme ani v tomto nemali negatívne vyčnievať,“ tvrdí onkológ Mego. Podľa neho je našim problémom nielen príliš dlhá cesta pacienta k špičkovej modernej liečbe, ale i nedostupnosť inovatívnych liekov či dostupnosť kvalitnej operatívnej či podpornej liečby.Zároveň náš Hlavný odborník pre klinickú onkológiu pripomína, že do veľkej miery je to aj o nás samých, presnejšie je to i o našom životnom štýle.„Na Slovensku dominujú rakoviny hrubého čreva a pankreasu, za čo zodpovedá predovšetkým životný štýl a strava a ak by sme zmenili tieto faktory a zapojili by sme sa aj do skríningového programu – teda preventívnych kolonoskopiií tak pokles úmrtnosti by mohol byť ozaj značný,“ hovorí Michal Mego.Počúvate Ráno Nahlas, dnes s prednostom Onkologickej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Národného onkologického ústavu Michalom Megom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Liečba rakoviny nemá u nás takú prioritu akú by mala mať a kvalita liečby je podmienená i regionálne, hovorí Hlavný odborník pre klinickú onkológiu Michal Mego. Problém sú i moderné lieky. Z hľadiska ich dostupnosti má pacient s rakovinou väčšiu šancu na vyliečenie v Prahe, než v Bratislave. Prečo u nás zbytočne umierajú ľudia s diagnózou rakoviny a ako to zmeniť?Rakovina, to slovo ešte pred pár desiatkami rokov znamenalo prakticky istý rozsudok smrti. Dnes to tak už nie je pretože pokrok v liečbe dosiahol až neuveriteľné parametre, zlomiť jej moc sa však doteraz medicíne nedarí. Onkologické ochorenia tak zostávajú druhou najčastejšou príčinou úmrtí Slovákov a Slovensko v rámci Európskej únie figuruje na popredných priečkach v úmrtnosti na nádorové ochorenia.Navyše, Slovensko má najmenej moderných inovatívnych liekov na liečbu rakoviny v rámci krajín V4 a tak sa voľba doslova "medzi životom a smrťou" na nádorové ochorenia neraz stávajú pre mnohých i finančne nedostupné. Výsledkom je záplava zbierok, v ktorých sa –namiesto poisťovní, skladáme na liečbu našich blížnych a napokon i mnohé úplne zbytočné úmrtia.„Oproti Čechom, Maďarom či Poliakom v dostupnosti moderných liekov na rakovinu zaostávame a keďže sme súčasťou Stredoeurópskeho regiónu, tak by sme ani v tomto nemali negatívne vyčnievať,“ tvrdí onkológ Mego. Podľa neho je našim problémom nielen príliš dlhá cesta pacienta k špičkovej modernej liečbe, ale i nedostupnosť inovatívnych liekov či dostupnosť kvalitnej operatívnej či podpornej liečby.Zároveň náš Hlavný odborník pre klinickú onkológiu pripomína, že do veľkej miery je to aj o nás samých, presnejšie je to i o našom životnom štýle.„Na Slovensku dominujú rakoviny hrubého čreva a pankreasu, za čo zodpovedá predovšetkým životný štýl a strava a ak by sme zmenili tieto faktory a zapojili by sme sa aj do skríningového programu – teda preventívnych kolonoskopií, tak pokles úmrtnosti by mohol byť ozaj značný,“ hovorí Michal Mego.Počúvate Ráno Nahlas, dnes s prednostom Onkologickej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Národného onkologického ústavu Michalom Megom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Pred pár dňami bol v prezidentských voľbách v Spojených štátoch amerických opäť zvolený Donald Trump. Vo svojom prvom prejave hovoril o „zlatej ére Ameriky,“ ale aj o uzatvorení hraníc. Vo videu zverejnenom pred niekoľkými dňami zas ohlásil podporu absolútnej slobody prejavu bez fact-checkingu. Čo nám jeho nové pôsobenie môže priniesť? Aj o tom diskutovala Veronika Jursová Prachárová v podcaste so šéfkou portálu Demagóg.sk Veronikou Frankovskou a vedúcim Katedry politológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského Erikom Lášticom.Frankovská upozornila, že Trump má v pláne zaviesť veľmi konkrétne opatrenia proti údajnej cenzúre: „Fact-checking v prvom rade nie je cenzúra v zmysle obmedzovania informácií, ktoré môžu alebo nemôžu byť vo verejnom priestore. Ak sa objavia nepravdivé alebo zavádzajúce informácie, považujeme za dôležité ich doplniť a upozorniť, že ide o nepravdivé údaje, a uviesť zdroje, ktoré nás presviedčajú o opaku.“Frankovská zvýraznila, že Trumpov prejav o slobode prejavu pôsobil, akoby súvisel s jeho dobrým vzťahom s Elonom Muskom. Idey a názory, ktoré budúci americký prezident prezentoval, totiž veľmi rezonovali s Muskovými víziami o tom, ako má jeho sieť X vyzerať. Musk navyše Trumpa významne podporil počas kampane.Politológ Erik Láštic v druhej časti podcastu upozornil, že jedným zo silných motívov Trumpovho návratu je pomsta: „Časť jeho návrhov a prvých aktivít, ktorým sa chce venovať, súvisí vyslovene so snahou vyrovnať sa s pocitom, že Bidenova administratíva zneužila Ministerstvo spravodlivosti na jeho stíhanie.“Podľa Láštica spočíva najväčšie riziko Trumpovho pôsobenia v Bielom dome v jeho nepredvídateľnosti: „Ak by išlo o tradičného politika alebo političku, ktorý sa riadi určitými konvenciami a ideológiou, vedeli by sme aspoň približne predvídať jeho kroky, nielen na úrovni komunikácie, ale aj rozhodnutí.“Láštic uviedol, že jedným z možných vysvetlení Trumpovho víťazstva je jeho schopnosť znížiť mieru polarizácie medzi etnickými skupinami, ktoré ho podporili: „Získal pomerne silnú podporu medzi hispánskymi a afroamerickými voličmi, čo naznačuje, že politika sa láme na iných otázkach než na etnickom princípe.“Podľa Láštica sa Američania vo voľbách zamerali najmä na ekonomickú situáciu a vysokú infláciu, „čo prehlušovalo všetko ostatné.“ Ak teda existuje jeden veľký problém, ktorý voličov trápi najviac, sú ochotní prehliadnuť iné otázky: „Naratív o tom, že Trump je hrozbou pre demokraciu, drvivú väčšinu Američanov v konečnom dôsledku nezaujímal. Súviselo to aj s jeho slovníkom a spôsobom komunikácie.“Moderuje Veronika Jursová Prachárová
*Podporte podcast Dobré ráno v aplikácii Toldo na sme.sk/extradobrerano. Chce Ameriku opäť urobiť skvelou, hovorí o najväčších deportáciách prisťahovalcov v amerických dejinách, spomína, že prepustí tých, čo zatkli počas útoku na Kapitol 6. januára. To je len úryvok tvrdení z niekoľko mesačnej kampane Donalda Trumpa, ktorému sa podarilo zvíťaziť v utorkových prezidentských voľbách. Demokratickú kandidátku Kamalu Harrisovú porazil s prehľadom, a to aj napriek prieskumom, ktoré predikovali jeden z najtesnejších súbojov v histórii. Čím Trump presvedčil Američanov, kým sa počas svojho druhého mandátu obklopí a čo pod jeho vedením čaká USA a zvyšok sveta? Eva Frantová sa v podcaste Dobré ráno rozpráva s docentom Katedry politológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Erikom Lášticom. Zdroj zvukov: FOX 5 Washington DC Odporúčanie: Ak chcete ostať v téme, odporúčam vám pozrieť si film The Apprentice, ktorý rozpráva skutočný príbeh o tom, ako mladý Donald Trump na začiatku svojej kariéry stretáva politického stratéga Roya Cohna, ktorý sa stáva jedným z najdôležitejších ľudí v jeho živote. Cohn, vplyvný právnik, ktorý sa preslávil usvedčením manželov Rosenbergovcov zo špionáže a vyšetrovaním podozrivých komunistov z okruhu senátora McCarthyho, vidí v mladom Donaldovi potenciál. Naučí ho, ako získať moc a bohatstvo prostredníctvom manipulácie, zastrašovania a popierania pravdy. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
Harrisová alebo Trump. Celý svet sleduje ako dopadnú americké voľby prezidenta.Zvíťazí republikán Donald Trump, ktorý už raz prezidentom bol, a pri ďalšej prehre poslal svojich prívržencov zaútočiť na kapitol? Alebo to bude Kamala Harrisová, ktorá len počas kampane vymenila prezidenta Joa Bidena?Ako vôbec americké voľby prebiehajú a prečo majú taký zložitý systém? Ktoré štáty sú kľúčové a prečo? Ako vyzerala kampaň, počas ktorej demokrati zmenili kandidáta a Trump prežil pokus o atentát? Prečo sú voľby prezidenta Spojených štátov tak dôležité pre svet a prečo pre Slovensko? A kedy sa dozvieme výsledky?Braňo Závodský sa rozprával s politológom Univerzity Komenského v Bratislave Erikom Lášticom a politológom žijúcim v USA Daliborom Roháčom.
Rok po volebním triumfu a následném návratu do čela slovenské vlády se Robert Fico potýká s demisí první členky kabinetu. Jinak se ale zdá, že drží moc pevně v rukou. Podle kritiků však Ficova koalice zachází na poměry demokratické země až příliš daleko. V jakém stavu tedy je současné Slovensko? Host: Aneta Világi - politoložka z Filozofické fakulty Univerzity Komenského v BratislavěČlánek a další informace najdete na webu Seznam ZprávySledujte nás na sociálních sítích X (Twitter), Instagram nebo Threads. Náměty a připomínky nám můžete psát na e-mail zaminutusest@sz.cz
Nehrozí z Blízkeho východu totálna vojna? Po ukrutnostiach Hamasu a následnej ešte krvavejšej odvete Izraela, ktorá trvá už desať mesiacov, sa do konfliktu zapojilo libanonské teroristické hnutie Hizballáh. Po mesiaci tak chcelo odčiniť usmrtenie jedného zo svojich vysokopostavených mužov Fuáda Šukra. Má za tým stáť Izrael, no k činu sa nepriznáva. Na jednej strane stovky odpálených rakiet zacielených na Izrael, na druhej stovky leteckých útokov, ktoré mali preventívne zneškodniť libanonský útok väčšieho rozsahu. Proti sebe pritom stoja rivali, za ktorými sú atómové mocnosti – Irán a Spojené štáty. K čomu smeruje napätie na Blízkom východe? Téma pre odborníka na oblasť Attilu Kovácsa z bratislavskej Univerzity Komenského. „Ak nechceme byť svedkami radikálneho zdražovania pohonných hmôt či novej utečeneckej krízy, konflikt na Blízkom východe nám nemôže byť ľahostajný“, tvrdí Kovács. „Určite si musíme všímať, čo sa v oblasti Blízkeho východu deje. Minimálne ekonomicky to môže mať na nás veľký vplyv. Veď ropa je stále dôležitá. Nemali by sme to podceňovať. A rovnako sociálny impakt. Keby tam nastala globálna vojna, nedávna utečenecká kríza by bola nič v porovnaní s tým, čo by hrozilo v prípade vypuknutia konfliktu na Blízkom východe“, vysvetľuje arabista Attila Kovács z katedry porovnávacej religionistiky Filozofickej fakulty UK v Bratislave. „My sa správame, ako by sa nás to ani netýkalo“, uzatvára. V rozhovore sa tiež dozviete: - o aké hnutie ide v prípade libanonského Hizballáhu- aké môže mať následky rozšírenie konfliktu do Libanonu- prečo je dôležité sledovať situáciu na Blízkom východe- kto môžu byť garanti mierového riešeniaPodcast pripravil Jaroslav Barborák.
Nehrozí z Blízkeho východu totálna vojna? Po ukrutnostiach Hamasu a následnej ešte krvavejšej odvete Izraela, ktorá trvá už desať mesiacov, sa do konfliktu zapojilo libanonské teroristické hnutie Hizballáh. Po mesiaci tak chcelo odčiniť usmrtenie jedného zo svojich vysokopostavených mužov Fuáda Šukra. Má za tým stáť Izrael, no k činu sa nepriznáva. Na jednej strane stovky odpálených rakiet zacielených na Izrael, na druhej stovky leteckých útokov, ktoré mali preventívne zneškodniť libanonský útok väčšieho rozsahu. Proti sebe pritom stoja rivali, za ktorými sú atómové mocnosti – Irán a Spojené štáty. K čomu smeruje napätie na Blízkom východe? Téma pre odborníka na oblasť Attilu Kovácsa z bratislavskej Univerzity Komenského. „Ak nechceme byť svedkami radikálneho zdražovania pohonných hmôt či novej utečeneckej krízy, konflikt na Blízkom východe nám nemôže byť ľahostajný“, tvrdí Kovács. „Určite si musíme všímať, čo sa v oblasti Blízkeho východu deje. Minimálne ekonomicky to môže mať na nás veľký vplyv. Veď ropa je stále dôležitá. Nemali by sme to podceňovať. A rovnako sociálny impakt. Keby tam nastala globálna vojna, nedávna utečenecká kríza by bola nič v porovnaní s tým, čo by hrozilo v prípade vypuknutia konfliktu na Blízkom východe“, vysvetľuje arabista Attila Kovács z katedry porovnávacej religionistiky Filozofickej fakulty UK v Bratislave. „My sa správame, ako by sa nás to ani netýkalo“, uzatvára. V rozhovore sa tiež dozviete: - o aké hnutie ide v prípade libanonského Hizballáhu- aké môže mať následky rozšírenie konfliktu do Libanonu- prečo je dôležité sledovať situáciu na Blízkom východe- kto môžu byť garanti mierového riešeniaPodcast pripravil Jaroslav Barborák.
Neurobiologička Dominika Fričová rozpráva o tom, ako vznikajú spomienky, ako si udržať mozog čo najdlhšie zdravý a čo sa ňom deje počas Parkinsonovej či Alzheimerovej choroby. „Rada hovorím, že ja už asi tú Nobelovu cenu nedostanem, ale stále verím, že vychovám niekoho, kto ju získa,“ dodáva dodáva vedkyňa, ktorá je vedúcou translačného výskumu neurodegeneratívnych ochorení na Druhej neurologickej klinike Lekárskej fakulty Univerzity Komenského.
*Podporte podcast Dobré ráno v aplikácii Toldo na sme.sk/extradobrerano. Vraj nemôže veriť právnikom, ktorých využíval bývalý minister životného prostredia Ján Budaj a preto zazmluvnil človeka, ktorému dôveruje. Právnik Patrik Podhorský, zhodou náhod známy ministra Tarabu z Modry, sa tak dostal k zákazkám rezortu a príslušných inštitúcií za zhruba 600-tisíc eur. Minister konflikt záujmov nevidí. Rovnako ako nevidí problém v tom, že mešká v plnení míľnikov z plánu obnovy najviac spomedzi všetkých ministerstiev a radšej sa venuje reforme zálohového systému. Čo sa to na rezorte životného prostredia vlastne deje, kto je Patrik Podhorský a čo Slovensku kvôli nečinnosti Tomáša Tarabu hrozí? Eva Frantová sa v podcaste Dobré ráno rozpráva s expertom na životné prostredie za stranu Demokrati a bývalým štátnym tajomníkom envirorezortu Michalom Kičom. Zdroj zvukov: TASRTV, Aktuality, Facebook/Tomáš Taraba Odporúčanie: Dnes vychádzajú aj nové epizódy podcastov Vedátor, Všesvet a Vizita. A práve nová Vizita je mojím dnešným odporúčaním. Denisa Prokopčáková sa v nej rozpráva s docentom Milanom Sedliakom z Fakulty telovýchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave aj o tom, či je šport fér, prečo prípad boxerky Imane Khelifovej vyvolal taký veľký rozruch, aké biologické abnormality mal Michael Phelps, ale aj o tom, čo je génový doping. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Odoberajte mesačný podcastový newsletter nielen o novinkách SME na sme.sk/podcastovenovinky – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.
Tradičné hodnoty bývajú stotožnené s istou formou do seba uzavretého kresťanstva, ľudáckeho nacionalizmu, ktorý odmieta modernitu, je zahľadený do seba a nedôverčivý voči všetkému modernému. U nás sa vďaka takémuto vnímaniu darí za tradičné hodnoty rámcovať mizogýniu, homofóbiu a všeobecnú netoleranciu k inakosti.V čom spočíva podstata liberalizmu a prečo môže byť vnímaný ako znepokojivý? Aké sú základné princípy, na ktorých liberalizmus stojí? Nakoľko sú spojené s liberálnou demokraciou? Čo sa zvykne označovať termínom tradičné hodnoty? Do akej miery je argumentácia tradičnými hodnotami prirodzená? Ako sú tradičné hodnoty zneužívané antidemokratickými silami?Prečo vzniká paradox využívania moderných nástrojov ako sú sociálne siete na boj proti modernite? Akú úlohu zohráva pri presadzovaní tradičných hodnôt hľadanie nepriateľa? Prečo vznikajú argumenty o odmietnutí liberalizmu a snahe postaviť demokraciu na špecifických národných princípoch? Do akej miery preberajú protagonisti tradičných hodnôt naratívy z amerického diskurzu?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s publicistom a politológom z Univerzity Komenského v Bratislave Pavlom Hardošom.
Mal byť generálnym prokurátorom, dnes je vedúci Katedry trestného práva, kriminológie a kriminalistiky Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Profesor Jozef Čentéš v relácii Na Stope s Ivanom Megom rozobral novelu Trestného zákona a Trestného poriadku. Zásadné zmeny nastanú dňom, keď bude novela zapísaná v Zbierke zákonov. V tento deň sa podľa profesora Čentéša udejú na Slovensku veľké veci. Na slobodu sa z výkonu väzby či výkonu trestu dostanú stovky väzňov. Profesor Jozef Čentéš v rozhovore vysvetľuje, ktorí väzni a prečo sa musia za jediný deň dostať na slobodu a aké riziká štát nesie, ak to súdy nedokážu zvládnuť. Pre viac videí z kriminálneho a politického prostredia sleduj Na Stope s Ivanom Megom.
Eurovoľby na Slovensku vyhralo Progresívne Slovensko. Jeho poslanci obsadia šesť kresiel v europarlamente. Druhý Smer má päť poslancov a tretia Republika dvoch. Po jednom europoslancovi získali Hlas a KDH. Vládna SNS prepadla, volilo ju menej ako dve percentá voličov. V Európskom parlamente budú najsilnejší ľudovci, socialisti a liberáli.Ako to teda bude vyzerať v novom Europarlamente? Ostanú najsilnejší ľudovci, socialisti a liberáli? Dokážu vytvoriť vlastnú frakciu aj radikálne sily, ktoré po Európe získavali? A prečo pre voľby rozpustil parlament Francúzsky prezident a čo sa deje v Nemecku či Škandinávii? Aká bude Európska únia najbližších päť rokov a aký vplyv na to budú mať aj slovenskí novozvolení europoslanci?Braňo Závodský sa rozprával s politológom Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave profesorom Jozefom Bátora.
Premiér na lůžku, Slovensko na kapačkách. Nad Ficem bdí lékaři, kdo se ale postará o chřadnoucí stát? Kde se na Slovensku vzala nenávist a jak se jí zbavit? O tom mluví Juraj Buzalka, sociální antropolog z Univerzity Komenského v Bratislavě. Ptá se Matěj Skalický.
Premiér na lůžku, Slovensko na kapačkách. Nad Ficem bdí lékaři, kdo se ale postará o chřadnoucí stát? Kde se na Slovensku vzala nenávist a jak se jí zbavit? O tom mluví Juraj Buzalka, sociální antropolog z Univerzity Komenského v Bratislavě. Ptá se Matěj Skalický.Všechny díly podcastu Vinohradská 12 můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.
Premiér na lůžku, Slovensko na kapačkách. Nad Ficem bdí lékaři, kdo se ale postará o chřadnoucí stát? Kde se na Slovensku vzala nenávist a jak se jí zbavit? O tom mluví Juraj Buzalka, sociální antropolog z Univerzity Komenského v Bratislavě. Ptá se Matěj Skalický.
Kandidáti na prezidenta nám vo svojich programoch aj kampani všeličo sľubovali. Čo však v skutočnosti prezident republiky môže a čo nie? Aké sú jeho ústavné právomoci a ako s nimi môže nakladať? Ktoré z nich sú kľúčové? Má priamo volený prezident dostatok kompetencií? Kto prezidenta kontroluje a kto môže rozhodnúť že koná v rozpore s ústavou?Braňo Závodský sa rozprával s poradcom prezidentky a šéfom katedry ústavného práva právnickej fakulty Univerzity Komenského profesorom Mariánom Gibom.
Robert Fico vystrašil Slovensko aj svojich voličov. Vraj aj keby mal skončiť ako premiér, zabráni účasti slovenských vojakov v Ruskej vojne v Ukrajine. Vzápätí odletel na summit do Paríža, ktorý zorganizoval na podporu Ukrajiny prezident Macron.Prečo Fico vôbec hovorí o tom, že by ho malo stáť kreslo niečo, o čom môže rozhodnúť len on a jeho väčšina v parlamente? Prečo jeho slová šokujú poľského premiéra a český premiér Fiala chcel tomu nášmu do očí povedať, že Rusko je agresor? Ako sa vie vlastne Európa brániť pred možnými rizikami, alebo útokom Ruska, ak sama hovorí, že môže hroziť? Bude našou zárukou stále NATO aj po amerických prezidentských voľbách?Braňo Závodský sa rozprával s politológom Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave profesorom Jozefom Bátorom.
Prošel si klasickou cestou od reformního komunisty přes disidenta k obhájci demokracie. Politolog, filozof, publicista, vysokoškolský pedagog, rektor Univerzity Komenského v Bratislavě a jeden z nemnoha signatářů Charty 77 na Slovensku Miroslav Kusý zažil leccos z historie moderního Slovenska.