Podcasts about zauj

Spolupracovník Postoja Andrej Žiarovský a redaktor Lukáš Krivošík sa rozprávajú o osobnosti československej špionáže, ktorou bol Karel Köcher. Rodák z Bratislavy pre ŠtB infiltroval americkú CIA. V roku 1986 bol posledným agentom, ktorého vymenili na známom moste špiónov medzi vtedajším západným Berlínom a východným Nemeckom. Köcher bol veľmi inteligentný, vzdelaný a kultivovaný. Ako si racionalizoval prácu pre rozviedku komunistického štátu? A čo robil po Nežnej revolúcii? Zaujímavosťou je, že stále žije. Má 91 rokov.

Zaujíma nás, čo ste ako prvé počuli z Rádia_FM?

Niektorí ľudia vedia jedlo uvariť, iní ho vedia odfotiť tak, že ho chcete zjesť z obrazovky. Naša dnešná hostka o sebe hovorí, že je milovníčkou koláčov a zeleniny a práve o zdravom varení a pečení s moderným šmrncom s ňou podebatujeme aj my. Zaujímať nás však budú predovšetkým chute zachytené objektívom fotoaparátu, lebo naša dnešná hostka - Zuzana Rainet – je fotografka jedla a food stylistka, ktorá tvorí vizuály pre reštaurácie, potravinové značky aj časopisy na Slovensku, v Česku a Rakúsku. Čo všetko sa skrýva za dokonale „naaranžovanou“ fotkou, ktorá sa pohrá s našimi chuťovými pohárikmi? | Hosť RRZ: Zuzana Rainet (fotografka jedla a food stylistka) | Moderuje: Eva Viteková. | Tolkšou Hosť Rádia Regina Západ pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Regina Západ, RRZ.

V 82. epizóde som sa rozprával s Václavom Staněkom, zakladateľom firmy Vasky. Václav otvorene pomenoval, čo sa deje vo vašej hlave, keď vám firma rastie, ale vy sa aj tak neviete zastaviť. Bavili sme sa o tom, ako sa mení founder spolu s biznisom, prečo sa vie človek úplne zaseknúť v nekonečnom kole, no tiež prečo je spokojnosť často nedosiahnuteľný cieľ, aj keď zvonka všetko vyzerá „úspešne“. Médiá ho prirovnávajú k slávnemu Baťovi. Je mu niečím podobný, alebo je to len mediálny nadpis?Časť rozhovoru bola o strese a tlaku, ktorý si zakladatelia nosia domov. Václav vysvetľoval, čo mu reálne pomáha, keď to začne liezť na hlavu, a prečo je pohyb a režim niekedy dôležitejší než ďalší „hack“. Rozobrali sme aj to, ako sa mení osobnosť pri raste firmy a prečo niektorí ľudia zostanú zacyklení v tom, že stále niečo „musí byť viac“, aj keď už dávno majú výsledky, o ktorých kedysi snívali.Prebrali sme aj jeho skúsenosť s televíznou šou a veľmi prakticky sme otvorili otázku, či má takýto formát pre značku reálny prínos, alebo je to len jednorazový šum. Zaujímavá bola aj téma brandu zakladateľa. Václav popisoval, prečo ľudia kupujú intenzívnejšie, keď vedia, kto za značkou stojí. Dal aj brutálne konkrétny príklad z praxe, keď rozdával doživotné topánky a zákazník mu neveril, že je majiteľom firmy.V závere sme sa dostali k rastu značky, expanzii na Slovensko a k ambícii budovať firmu dlhodobo bez toho, aby musela byť závislá od investorov. Tento diel je plný skúseností, užitočných a hlavne praktických rád pre podnikanie, vďaka ktorým dokážete zlepšiť svoj biznis aj v prípade, že nepredávate topánky. Užívajte!---------------------------------------------------------------------------Kapitoly: 00:00:00 – Predstavenie hosťa 00:04:04 – Začiatok firmy Vasky 00:11:35 – Ako riešiť stres? 00:15:31 – Vývoj biznisu a osobnosti 00:19:54 – Zacyklený founder 00:23:47 – TV šou ako marketing00:27:07 – Tvár zakladateľa predáva viac než kampaň00:33:27 – Marketing firmy Vasky 00:38:46 – Ako rásť bez toho, aby sa rozpadla kvalita? 00:42:34 – Expanzia na Slovensko 00:48:57 – Celoživotná firma bez investície? 00:52:11 – Čo odporúča Václav Staněk?00:54:13 – Zmysel života podľa Václava Staněka---------------------------------------------------------------------------Viac z podcastov nájdete na:https://www.truban.sk/podcast/---------------------------------------------------------------------------Všetky spomenuté knihy a podcasty nájdete v článku na blogu:https://wp.me/p5NJVg-Vb---------------------------------------------------------------------------Podcast si môžete vypočuť aj na streamovacích platformách:● Spotify ▸ https://spoti.fi/31Nywax ● Apple podcast ▸ https://apple.co/3n0SO8F---------------------------------------------------------------------------● Najlepšie z podcastu na Instagrame ●https://www.instagram.com/truban.podcast/● Truban.sk ●https://bit.ly/3r1vYQJ ● Instagram ●https://www.instagram.com/truban/● Facebook ●https://www.facebook.com/miso.truban● LinkedIn ●https://sk.linkedin.com/in/truban

Hráč na klávesových nástrojoch a jeden z posledných mohykánov, ktorí sú fascinovaní Hammond organom, na ktorom virtuózne hrá. Je spoľahlivým sidemanom (teda sprievodným hudobníkom), ktorý hral po boku mnohých výrazných hudobných osobností z domácej i zahraničnej scény. Aktuálne sprevádza bluesového speváka Juraja Turteva. Je to promovaný stavebný inžinier, celý život sa popri hudbe naplno venoval tomuto povolaniu. Narodil sa na Morave, od detstva žije v Bratislave. Má tri deti, jeho syn má kapelu Koreňová zelenina. Má štyri vnúčatá. Zaujíma ho história, najmä obdobie Rakúsko-Uhorska, rád číta. | Hosť: Peter Koreň (hráč na klávesových nástrojoch). | Moderuje: Kata Martinková. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

V 81. epizóde som sa rozprával s Martinom Basilom, CEO a spoluzakladateľom Sensoneo, slovenskej firmy, ktorá pomáha mestám a firmám riadiť odpad cez dáta a technológie. Sensoneo sa z lokálneho nápadu postupne posunulo na globálny trh. Martin v podcaste otvorene vysvetľuje, čo museli urobiť, aby sa nestali len ďalším pekným IoT projektom, ale reálnym produktom, ktorý sa predáva.Rozobrali sme to, ako sa pozeral na investície pri hardvéri a prečo ho investičný svet začal baviť až vtedy, keď pochopil, že nejde len o peniaze, ale o urýchlenie rastu a lepšie rozhodnutia. Zaujímavá bola aj časť o expanzii, pri ktorej Martin priznáva, že v B2B často netreba robiť raketovú vedu a že veľkú časť dopytu im dnes robí web. Hovoril, že leady im vo veľkom chodia cez vyhľadávanie, partner program a landing pages, nie cez nekonečné naháňanie ľudí po LinkedIne.V praktickej časti sme išli do riadenia firmy a tímov. Martin popísal, že mu najviac pomohlo postaviť silný manažment a zmeniť systém tak, aby predaj nebol len na foundrovi. Povedal, že u nich predáva každý – dokonca aj šéf supportu, ktorý z podpory vie spraviť upsell a dotlačiť produkt dopredu. Dotkli sme sa aj toho, ako sa dá budovať firma, keď je v nej aj manželka, a čo to robí s hranicami medzi prácou a rodinou.Prebrali sme aj širší kontext odpadu a regulácií. Martin veľmi triezvo vysvetľuje, že v niektorých oblastiach neexistuje nič ako „posunieme deadline“ – a že keď do systému vstúpia zákonné termíny a veľkí stakeholderi, tlak je úplne iný. Tento diel je plný skúseností, užitočných a hlavne praktických rád pre podnikanie, vďaka ktorým dokážete zlepšiť svoj biznis aj v prípade, že nie ste technologická firma. Užívajte!---------------------------------------------------------------------------Kapitoly: 00:00:00 – Predstavenie hosťa00:01:38 – Ako vzniklo Sensoneo?00:04:45 – Investície do firiem00:09:36 – Rast firmy cez produkt00:13:26 – Ako expandovať?00:21:58 – Ako hirovať manažérov?00:32:23 – Ako fungujú malé tímy?00:35:33 – Manželka vo firme00:40:14 – Vízia odpadového hospodárstva00:45:58 – Vyjadrenia k politike00:51:57 – Čo odporúča Martin Basila?00:53:47 – Zmysel života podľa Martina Basilu---------------------------------------------------------------------------Viac z podcastov nájdete na:https://www.truban.sk/podcast/---------------------------------------------------------------------------Všetky spomenuté knihy a podcasty nájdete v článku na blogu:https://wp.me/p5NJVg-UX---------------------------------------------------------------------------Podcast si môžete vypočuť aj na streamovacích platformách:● Spotify ▸ https://spoti.fi/31Nywax ● Apple podcast ▸ https://apple.co/3n0SO8F---------------------------------------------------------------------------● Najlepšie z podcastu na Instagrame ●https://www.instagram.com/truban.podcast/● Truban.sk ●https://bit.ly/3r1vYQJ ● Instagram ●https://www.instagram.com/truban/● Facebook ●https://www.facebook.com/miso.truban● LinkedIn ●https://sk.linkedin.com/in/truban

Keby ste sa z ničoho nič ocitli v mocenskej pozícii, odolali by ste nutkaniu napchať si vrecká či pomstiť sa svojim nepriateľom? Je pravda, že moc korumpuje? Rodia sa ľudia ako tyrani, alebo sa nimi stávajú? Sú defraudanti a policajti, ktorí zavraždia väzneného, výsledkom nefunkčného systému, alebo sú to jednoducho zlí ľudia? Tieto a mnohé ďalšie otázky si kladie politológ Brian Klaas, ktorý za svoju kariéru vyspovedal viac ako päťsto vplyvných osôb. Nachádzali sa medzi nimi prezidenti, povstalci, diktátori či filantropi. Zaujímalo ho teda, čo je to moc, kto ju získava a čo sa deje po jej uchopení. Je možné, že moc priťahuje istý typ ľudí a ide práve o tých, ktorí by ju nemali mať? A čo je dôležitejšie, prečo im ju my ostatní vlastne vkladáme do rúk? K zaujímavým zisteniam napríklad patrí, že výzor kandidáta ovplyvňuje naše rozhodnutie vo voľbách viac, ako si pripúšťame. Mnohí despoti sú naživo šarmantní a človek ich charizme ľahko podľahne. Niektorých ľudí, naopak, moc vôbec neláka a iných k nej zas priťahujú psychopatické impulzy. Tak či onak, zachovali by sme sa za istých okolností na ich mieste rovnako? „Zábavné a pútavé… Klaas šikovným literárnym rukopisom opisuje, ako pozície ponúkajúce moc a možnosti obohatenia obsahujú stimuly, ktoré priťahujú nesprávny typ ľudí.“ —Washington Post „Fascinujúce a zábavné čítanie… Klaas má pozoruhodné postrehy, prezentuje bezchybnú vedu prístupným spôsobom a rozpráva skvelé príbehy – to všetko so skvelým písaním a úžasne jedovatým humorom.“ —Robert Sapolsky, najpredávanejší autor podľa New York Times Audiokniha: Moc Autor: Brian Klaas Interpret: Milo Kráľ Dĺžka: 12:02 h Vydavateľstvo: Publixing Audiokniha Moc na webe Publixing (MP3 na stiahnutie) Audiokniha Moc na webe Audiolibrix (MP3 na stiahnutie)

Slovenské lektoráty vo svete: Slovenčina v Soule – o výuke nášho jazyka na Kórejskej univerzite, ako aj o vzťahu Kórejčanov k našej krajine hovorí lektorka slovenčiny Terézia Kulíková; (2. časť 6- dielného cyklu) Slováci v Maďarsku: zaujímavosti z histórie a aktuálneho života krajanov žijúcich v Békešskej Čabe, Slovenskom Komlóši, Veńarci a Níži; Slováci v Rumunsku: Sklári z Novej Huty – história sklárskej výroby v slovenskej obci Nová Huta v Rumunsku a súčasné aktivity slovenskej komunity;

Rok 2025, ktorý sa skončil len pred pár dňami, nám priniesol všeličo, obci Budmerice napríklad titul Dedina roka. Známa dedina v okrese Pezinok sa do súťaže zapojila z bratislavského kraja ako jediná. Navyše, prihlášku podali takpovediac o päť minút dvanásť. Vďaka čomu uspeli práve Budmerice? Zaujímalo Michala Hercega.

Jozef Golonka, jedna z najväčších legiend slovenského hokeja, sa v podcaste Góly z bufetu s Tomášom Prokopom a Marekom Marušiakom rozhovoril o neuveriteľných príbehoch zo svojej kariéry. Od ponúk z NHL cez stretnutia so svetovými lídrami až po takmer smrteľný úraz – rozhovor je plný momentov, o ktorých málokto vie.Jozef Golonka na úvod odhalil svoj vzťah k Nitre, kde strávil detstvo počas vojny a kde neskôr pomáhal budovať hokej. Spomína, ako s krompáčom v ruke stál pri stavbe prvej ľadovej plochy a ako neskôr vybojoval v Prahe 365 miliónov korún na postavenie krytej haly vo Zvolene. „Za to som dostal župan od Zvolena. To je pre mňa väčšia pocta ako niektoré iné veci,” povedal dojato.Najšokujúcejšie sú jeho spomienky na rok 1960, keď dostal ponuku z Toronta Maple Leafs. „Bol som prvý Európan, ktorý sa mal dostať do NHL, keď bolo len 6 klubov,” vysvetlil s tým, že v hokejovej Sieni slávy v Toronte má dodnes dres s číslom 19. Režim ho však nepustil a táto situácia sa opakovala každý rok. Jozef Golonka vtipne spomínal na kanadských „skautov”, ktorí mu dávali podpisovať prázdne papiere len preto, aby mali zaplatený výlet do Československa.Legendárny útočník otvorene hovoril aj o najtemnejšom momente kariéry – v roku 1962 sa po zákroku švédskeho hráča ocitol na pokraji smrti. „Mal som 34 kg, všetci ma odpísali,” spomína na 3,5 mesiaca v nemocnici, kde ho liečili na tuberkulózu, hoci išlo o zápal pohrudnice. Zachránilo ho až radikálne rozhodnutie lekárov. O rok neskôr už hral na olympiáde v Innsbrucku a Rusom dal 2 góly.Zaujímavé sú aj príbehy z medzinárodnej scény. Jozef Golonka rozprával, ako potriasol rukou anglickej kráľovnej, švédskeho kráľa aj prezidenta Richarda Nixona, ktorého musel opraviť, že nie je Slovinec, ale Slovák. „Tieto zážitky mi nikto nezoberie. Ľudia ponúkajú peniaze za tieto memorabílie, ale ja ich nepredám,” skonštatoval s hrdosťou.Kriticky sa vyjadril k aktuálnej situácii v slovenskom športe: „Protekcionizmus v športe neexistuje – buď vyhráš, alebo prehráš. A u nás sme sa naučili niečo iné.” Mrzí ho, že slovenské médiá nedostatočne pripomínajú velikánov hokeja a návštevnosť na zápasoch klesá.Jozef Golonka odhalil aj príbeh o neuznanom góle v Štokholme, ktorý mu neuznal legendárny rozhodca Josef Kompalla. „Ak by mi ten gól uznal, mal by som zlatú medailu,” povedal o stretnutí s Josefom Kompallom po rokoch v Garmisch-Partenkirchene.Dojemné sú spomienky na spoluhráčov – Jardu Holíka, Gusta Havla či Stana Mikitu, ktorý ho priamo na ľade prehovával, aby utiekol do Kanady. „Hovoril mi: ‚Budeme hrať spolu, budeme najlepší.' Ale ja som mal len pás na pančuchy a niečo k tomu,” spomína so smiechom na ich tajné stretnutie za zatvorenými dverami.„Žiletka”, ako znie prezývka Jozefa Golonka, chystá aj štvrtú knihu, v ktorej by chcel napísať veci, o ktorých doposiaľ mlčal. „Teraz už môžem povedať to, čo som predtým nemohol,” avizuje ďalšie šokujúce odhalenia.

Karol Wimmer, najúspešnejší mládežnícky tréner slovenského basketbalu posledných rokov, sa v podcaste Pod košom s Tomášom Kotlárikom rozhovoril o práci s talentmi, problémových rodičoch aj o tom, prečo projekt NextGen nedozrel. Rozhovor prináša otvorený pohľad do zákulisia výchovy basketbalových hviezd.Karol Wimmer, ktorý pravidelne od roku 2020 získava ocenenie najlepšieho mládežníckeho trénera v ankete Basketbalista roka, v úprimnom rozhovore vysvetlil, prečo je vzdelávanie trénerov jednou z najväčších výziev slovenského basketbalu. „Netreba veci preceňovať. Verím, že budú aj iní, ktorí preberú to žezlo,” hovorí skromne o svojich úspechoch.Zaujímavá je jeho analýza dnešných detí a rodičov. Karol Wimmer otvorene hovoril o fenoméne „helicopter parent” a „snowplow parent” – rodičov, ktorí neprimerane zasahujú do tréningového procesu. „Je to o nastavení pravidiel od začiatku. My ideme ‚old school' prístupom – aby to tie deti mali ťažké a museli sa niečím prehrýzť,” vysvetlil svoju filozofiu.Tréner Inter SB Akadémie odhalil aj zákulisie práce s talentmi. Priznáva, že nie každé dieťa má potenciál na profesionálnu kariéru, no všetci môžu byť v budúcnosti užitoční pre basketbal ako rodičia, sponzori, rozhodcovia či tréneri. „Talent je 5 %, všetko ostatné je o tom, kto ako chce pracovať,” skonštatoval pragmaticky.O Sebastiánovi Rančíkovi, ktorý dnes hrá v NCAA a má reálnu šancu dostať sa do NBA, hovoril Karol Wimmer s patričným nadhľadom: „Mal asi 14 rokov, keď povedal, že chce hrať v NBA. V lete mi už hovoril, že sa chce v nej udržať.” Tréner vysvetlil, prečo nechal Sebastiána Rančíka aj Timoteja Malovca dlho hrať na pozícii rozohrávača, hoci mohli kvôli výške hrať pod košom.Kriticky sa vyjadril k zrušeniu projektu NextGen, ktorý mal dať priestor najtalentovanejším slovenským tínedžerom v najvyššej súťaži. „Na Slovensko to nedozrelo. Pýtam sa, či je kvalita zahraničných hráčov v našej lige naozaj taká, že by im mladí Slováci nemohli konkurovať,” kladie otázku, ktorá rezonuje celým slovenským basketbalom.Karol Wimmer sa venoval aj problematike pozície rozohrávača, na ktorú muselo Slovensko naturalizovať hráčov zo zámoria. Vysvetľuje, že problém nie je len v technických zručnostiach, ale aj v charakterových črtách a líderskych schopnostiach, ktoré sa od mladých slovenských hráčov v nižších kategóriách dostatočne nevyžadujú.Zaujímavý je aj jeho pohľad na moderné trendy – od vplyvu sociálnych sietí na mladých hráčov cez obrovské finančné balíky v NCAA až po využívanie pokročilých technológií a dát v tréningovom procese. „Vymyslené je všetko, náš šport zaznamenal v silovej príprave a biomechanike obrovský pokrok,” vysvetľuje, ako sa sám vzdeláva.Na záver Karol Wimmer otvorene priznal, že minulý rok bol pre neho ťažký a uvažoval o konci. „Mal som dosť toho, čo sa dialo okolo, ale podarilo sa mi z toho vyhrabať,” hovorí o náročných momentoch v kariére.Rozhovor, ktorý moderuje Tomáš Kotlárik, poskytuje vzácny pohľad do práce človeka, ktorý formuje budúcnosť slovenského basketbalu a ktorého absolventi dnes hrajú aj na univerzitách v USA.

Jozef Golonka, jedna z najväčších legiend slovenského hokeja, sa v podcaste Góly z bufetu s Tomášom Prokopom a Marekom Marušiakom rozhovoril o neuveriteľných príbehoch zo svojej kariéry. Od ponúk z NHL cez stretnutia so svetovými lídrami až po takmer smrteľný úraz – rozhovor je plný momentov, o ktorých málokto vie.Jozef Golonka na úvod odhalil svoj vzťah k Nitre, kde strávil detstvo počas vojny a kde neskôr pomáhal budovať hokej. Spomína, ako s krompáčom v ruke stál pri stavbe prvej ľadovej plochy a ako neskôr vybojoval v Prahe 365 miliónov korún na postavenie krytej haly vo Zvolene. „Za to som dostal župan od Zvolena. To je pre mňa väčšia pocta ako niektoré iné veci,” povedal dojato.Najšokujúcejšie sú jeho spomienky na rok 1960, keď dostal ponuku z Toronta Maple Leafs. „Bol som prvý Európan, ktorý sa mal dostať do NHL, keď bolo len 6 klubov,” vysvetlil s tým, že v hokejovej Sieni slávy v Toronte má dodnes dres s číslom 19. Režim ho však nepustil a táto situácia sa opakovala každý rok. Jozef Golonka vtipne spomínal na kanadských „skautov”, ktorí mu dávali podpisovať prázdne papiere len preto, aby mali zaplatený výlet do Československa.Legendárny útočník otvorene hovoril aj o najtemnejšom momente kariéry – v roku 1962 sa po zákroku švédskeho hráča ocitol na pokraji smrti. „Mal som 34 kg, všetci ma odpísali,” spomína na 3,5 mesiaca v nemocnici, kde ho liečili na tuberkulózu, hoci išlo o zápal pohrudnice. Zachránilo ho až radikálne rozhodnutie lekárov. O rok neskôr už hral na olympiáde v Innsbrucku a Rusom dal 2 góly.Zaujímavé sú aj príbehy z medzinárodnej scény. Jozef Golonka rozprával, ako potriasol rukou anglickej kráľovnej, švédskeho kráľa aj prezidenta Richarda Nixona, ktorého musel opraviť, že nie je Slovinec, ale Slovák. „Tieto zážitky mi nikto nezoberie. Ľudia ponúkajú peniaze za tieto memorabílie, ale ja ich nepredám,” skonštatoval s hrdosťou.Kriticky sa vyjadril k aktuálnej situácii v slovenskom športe: „Protekcionizmus v športe neexistuje – buď vyhráš, alebo prehráš. A u nás sme sa naučili niečo iné.” Mrzí ho, že slovenské médiá nedostatočne pripomínajú velikánov hokeja a návštevnosť na zápasoch klesá.Jozef Golonka odhalil aj príbeh o neuznanom góle v Štokholme, ktorý mu neuznal legendárny rozhodca Josef Kompalla. „Ak by mi ten gól uznal, mal by som zlatú medailu,” povedal o stretnutí s Josefom Kompallom po rokoch v Garmisch-Partenkirchene.Dojemné sú spomienky na spoluhráčov – Jardu Holíka, Gusta Havla či Stana Mikitu, ktorý ho priamo na ľade prehovával, aby utiekol do Kanady. „Hovoril mi: ‚Budeme hrať spolu, budeme najlepší.' Ale ja som mal len pás na pančuchy a niečo k tomu,” spomína so smiechom na ich tajné stretnutie za zatvorenými dverami.„Žiletka”, ako znie prezývka Jozefa Golonka, chystá aj štvrtú knihu, v ktorej by chcel napísať veci, o ktorých doposiaľ mlčal. „Teraz už môžem povedať to, čo som predtým nemohol,” avizuje ďalšie šokujúce odhalenia.

Gabika Halčáková pracuje ako zdravotná sestra, ktorá sa stará o pacientov s rovnakou láskavosťou, akú vkladá do svojich koláčov. Ako s odstupom času vníma svoje účinkovanie v šou Pečie celé Slovensko? Vo vianočnej rozprávke Čáry-máry, ktorú Slovenská televízia uvedie na Štedrý večer, sa diváci stretnú s mladým pekárom Ondrejom. Hrá ho Martin Klinčúch, ktorý v rozhovore porozpráva nielen o tejto postave. Psychologička Ivana Čergeťová všetkým poslucháčom poradí, ako sa vysporiadať so stresom pred sviatkami aj počas nich. Trénerky tanca Erika Brantnerová a Tamara Olejarová rozprávajú o úspechoch našich reprezentantov v Show Dance, aj o mixe tanečných štýlov (od contemporary, cez moderný a scénický tanec). Zaujíma vás, ako ľudia kedysi varili, obliekali sa, či aké mali hygienické návyky? Televízna Jednotka pripravila novinku História chutí. Jej moderátorka Martina „Maca“ Zábranská povie aj to, čo ste netušili. | Hostia: Gabika Halčáková, Martin Klinčuch, Ivana Čergeťová, Erika Brantnerová, Tamara Olejarová, Martina Maca Zábranská. | Moderujú: Gabika Angibaud a Richard Dedek. | Počúvajte rozhovory s našimi hosťami v programe Dobré ráno, Slovensko! každý pracovný deň po 8:20. Hosť DRS pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Karol Wimmer, najúspešnejší mládežnícky tréner slovenského basketbalu posledných rokov, sa v podcaste Pod košom s Tomášom Kotlárikom rozhovoril o práci s talentmi, problémových rodičoch aj o tom, prečo projekt NextGen nedozrel. Rozhovor prináša otvorený pohľad do zákulisia výchovy basketbalových hviezd.Karol Wimmer, ktorý pravidelne od roku 2020 získava ocenenie najlepšieho mládežníckeho trénera v ankete Basketbalista roka, v úprimnom rozhovore vysvetlil, prečo je vzdelávanie trénerov jednou z najväčších výziev slovenského basketbalu. „Netreba veci preceňovať. Verím, že budú aj iní, ktorí preberú to žezlo,” hovorí skromne o svojich úspechoch.Zaujímavá je jeho analýza dnešných detí a rodičov. Karol Wimmer otvorene hovoril o fenoméne „helicopter parent” a „snowplow parent” – rodičov, ktorí neprimerane zasahujú do tréningového procesu. „Je to o nastavení pravidiel od začiatku. My ideme ‚old school' prístupom – aby to tie deti mali ťažké a museli sa niečím prehrýzť,” vysvetlil svoju filozofiu.Tréner Inter SB Akadémie odhalil aj zákulisie práce s talentmi. Priznáva, že nie každé dieťa má potenciál na profesionálnu kariéru, no všetci môžu byť v budúcnosti užitoční pre basketbal ako rodičia, sponzori, rozhodcovia či tréneri. „Talent je 5 %, všetko ostatné je o tom, kto ako chce pracovať,” skonštatoval pragmaticky.O Sebastiánovi Rančíkovi, ktorý dnes hrá v NCAA a má reálnu šancu dostať sa do NBA, hovoril Karol Wimmer s patričným nadhľadom: „Mal asi 14 rokov, keď povedal, že chce hrať v NBA. V lete mi už hovoril, že sa chce v nej udržať.” Tréner vysvetlil, prečo nechal Sebastiána Rančíka aj Timoteja Malovca dlho hrať na pozícii rozohrávača, hoci mohli kvôli výške hrať pod košom.Kriticky sa vyjadril k zrušeniu projektu NextGen, ktorý mal dať priestor najtalentovanejším slovenským tínedžerom v najvyššej súťaži. „Na Slovensko to nedozrelo. Pýtam sa, či je kvalita zahraničných hráčov v našej lige naozaj taká, že by im mladí Slováci nemohli konkurovať,” kladie otázku, ktorá rezonuje celým slovenským basketbalom.Karol Wimmer sa venoval aj problematike pozície rozohrávača, na ktorú muselo Slovensko naturalizovať hráčov zo zámoria. Vysvetľuje, že problém nie je len v technických zručnostiach, ale aj v charakterových črtách a líderskych schopnostiach, ktoré sa od mladých slovenských hráčov v nižších kategóriách dostatočne nevyžadujú.Zaujímavý je aj jeho pohľad na moderné trendy – od vplyvu sociálnych sietí na mladých hráčov cez obrovské finančné balíky v NCAA až po využívanie pokročilých technológií a dát v tréningovom procese. „Vymyslené je všetko, náš šport zaznamenal v silovej príprave a biomechanike obrovský pokrok,” vysvetľuje, ako sa sám vzdeláva.Na záver Karol Wimmer otvorene priznal, že minulý rok bol pre neho ťažký a uvažoval o konci. „Mal som dosť toho, čo sa dialo okolo, ale podarilo sa mi z toho vyhrabať,” hovorí o náročných momentoch v kariére.Rozhovor, ktorý moderuje Tomáš Kotlárik, poskytuje vzácny pohľad do práce človeka, ktorý formuje budúcnosť slovenského basketbalu a ktorého absolventi dnes hrajú aj na univerzitách v USA.

V tejto epizóde Finax radí sa pozrieme na otázky, ktoré riešia Milan, Pavol a Martin. Milan má nasporených 47-tisíc eur a premýšľa, či zostať pri bankových fondoch alebo prejsť na ETF. Zaujíma ho, aký rozdiel môžu po rokoch spraviť vyššie poplatky a daň z výnosov. Pavol chce vedieť, či sa dajú dobehnúť stratené roky, keďže s investovaním začal až pred štyridsiatkou. Martin zase zvažuje investovať 100-tisíc eur z predaja bytu a na pár rokov ísť do nájmu, aby jeho peniaze medzitým rástli rýchlejšie.   decembrová akcia: https://www.finax.eu/sk/blog/xmas-relax-decembrove-vklady-spravujeme-cely-rok-2026-bez-poplatku-za-riadenie-portfolia   

Ženy na Slovensku pracujú posledné dva mesiace roka 2025 zadarmo.Pozrieme sa na to prečo tomu tak je. A pozveme vás aj na zaujímavú výstavu do bratislavského Divadla Astorka Korzo '90

Značky, ktoré aktívne formujú svoju zákaznícku skúsenosť, výrazne zvyšujú lojálnosť svojich zákazníkov. Spoločným menovateľom týchto značiek býva silné CX zázemie v organizačnej štruktúre, ktoré im umožňuje tvoriť zážitok premyslene a konzistentne..V aktuálnej epizóde Minimum Viable Podcast Sprint* sa Dominika Babulicová rozpráva s Kristínou Malíkovou o vyspelosti slovenských firiem v oblasti zákazníckej skúsenosti. Kristína ako líderka CX transformácie v Lighting Beetle* zdieľa konkrétne príklady zo svojej viac než desaťročnej praxe — čo dokáže silné CX zázemie priniesť organizácii, aké dopady má na procesy a biznis, čo hrozí firmám, ktoré zákaznícku skúsenosť podceňujú, a aké úrovne CX vyspelosti dnes vidíme na Slovensku..Zaujíma vás, aká je úroveň CX vyspelosti vašej spoločnosti? Zapojte sa do štúdie zákazníckej skúsenosti slovenských firiem 2025: https://form.typeform.com/to/J1MlGDwW.Minimum Viable Podcast Sprint* je formát rozhovorov s expertmi z Lighting Beetle*, v ktorom odhaľujeme zákulisie našich projektov a ich reálny dopad na biznis. Po dopozeraní epizód získate praktické inšpirácie pre váš biznis.

Tomáš Chrenko a Adam Nemec sa v podcaste Góly z bufetu na ŠPORT.sk podelili o svoje začiatky v nabitom kádri Nitry, porozprávali o tlaku z očakávaní a aj o tom, čo im radí Šimon Nemec, Adamov starší brat, z NHL.Keď majú dvaja útočníci spolu menej rokov ako jeden z moderátorov, no pritom patria k najsledovanejším talentom slovenského hokeja, je jasné, že ich príbeh stojí za pozornosť. Tomáš Chrenko a Adam Nemec si v premiérovom dvojrozhovore v Góloch z bufetu sadli k mikrofónu a otvorene porozprávali o svojej ceste k hokeju, súčasnosti aj blízkej budúcnosti, ktorá im môže zmeniť život.Ich hokejový príbeh sa začal na turnaji v Quebecu, kde sa ako 12-roční stretli prvýkrát. Odvtedy ich spája nielen ľad, ale aj školská lavica a nerozlučné priateľstvo. „Spolu sme nastúpili na tú istú školu, sme v rovnakej triede a pohybujeme sa všade spolu,” priznal Adam Nemec, ktorý prišiel do Nitry z Liptovského Mikuláša práve s vedomím, že bude hrať po boku Tomáša Chrenka.V rozhovore prezradili, ako zvládajú obrovskú konkurenciu v jednom z najsilnejších kádrov Tipsport ligy, prečo im nevadí, keď ich súperi podcenia, a ako sa cítia, keď proti nim nastúpia skúsení štyridsiatnici. „Starší hráči nás po zápase ešte potľapkajú a poprajú nám veľa šťastia v kariére,” opísal Tomáš Chrenko atmosféru medzi generáciami.Zatiaľ čo Tomáš Chrenko nesie ťažké bremeno známeho priezviska a už v 15 rokoch sa na sociálnych sieťach stretával so slovíčkom „protekcia”, Adam Nemec vyrastal v tieni staršieho brata Šimona, dvojky draftu NHL. Obaja mladíci však otvorene rozprávali o tom, ako sa s týmito očakávaniami vyrovnávajú a čo pre nich znamená podpora rodiny.Tomáš Chrenko sa priznal, že jeho otec je „megakritik”, zatiaľ čo Adam Nemec so smiechom dodal, že otec si všetku prísnosť vybil na staršom bratovi Šimonovi. Zaujímavé sú aj ich vzory – kým kreatívny center Tomáš Chrenko obdivuje Nathana MacKinnona a Williama Nylandera, Adam Nemec sa inšpiruje Jasonom Robertsonom.Obaja útočníci sa nachádzajú v predraftových rebríčkoch, no ich prístup k celej situácii prezrádza zrelosť. „Nenechávam sa tým tlačiť, snažím sa ďalej pracovať,” vyhlásil Tomáš Chrenko. Adam Nemec dodal, že cieľom nie je konkrétne kolo draftu. „Dostať sa tam je sen každého chlapca.”V najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu sa dozviete aj to, aké rady dostávajú od Šimona Nemca z NHL, prečo vypĺňali už vyše 10 dotazníkov od rôznych klubov, a či sa pri hraní NHL na playstation rozhodujú práve pre tie tímy, ktoré by ich mohli draftovať.Mladí Nitrania otvorene hovorili aj o minuloročnom striedaní medzi seniorským „áčkom”, juniorkou a Levicami v I. lige. Vysvetlili, prečo im každé prostredie dalo niečo iné, a ako im táto skúsenosť pomohla adaptovať sa na extraligu.Pred blížiacim sa MS v hokeji do 20 rokov priznali, že na predchádzajúcich šampionátoch „osemnástky” ich všetci podceňovali ako „slabý ročník”, no práve súdržnosť partie im pomohla dostať sa medzi najlepšie tímy. Teraz idú po tom, čo im doteraz ušlo – po medaile.Najnovšia epizóda podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk je plná úprimných odpovedí, humoru aj momentov, keď mladí hokejisti ukázali, že aj vo veku 18 rokov dokážu zvládať tlak Tipsport ligy a očakávania spojené s draftom NHL.

Tomáš Chrenko a Adam Nemec sa v podcaste Góly z bufetu na ŠPORT.sk podelili o svoje začiatky v nabitom kádri Nitry, porozprávali o tlaku z očakávaní a aj o tom, čo im radí Šimon Nemec, Adamov starší brat, z NHL.Keď majú dvaja útočníci spolu menej rokov ako jeden z moderátorov, no pritom patria k najsledovanejším talentom slovenského hokeja, je jasné, že ich príbeh stojí za pozornosť. Tomáš Chrenko a Adam Nemec si v premiérovom dvojrozhovore v Góloch z bufetu sadli k mikrofónu a otvorene porozprávali o svojej ceste k hokeju, súčasnosti aj blízkej budúcnosti, ktorá im môže zmeniť život.Ich hokejový príbeh sa začal na turnaji v Quebecu, kde sa ako 12-roční stretli prvýkrát. Odvtedy ich spája nielen ľad, ale aj školská lavica a nerozlučné priateľstvo. „Spolu sme nastúpili na tú istú školu, sme v rovnakej triede a pohybujeme sa všade spolu,” priznal Adam Nemec, ktorý prišiel do Nitry z Liptovského Mikuláša práve s vedomím, že bude hrať po boku Tomáša Chrenka.V rozhovore prezradili, ako zvládajú obrovskú konkurenciu v jednom z najsilnejších kádrov Tipsport ligy, prečo im nevadí, keď ich súperi podcenia, a ako sa cítia, keď proti nim nastúpia skúsení štyridsiatnici. „Starší hráči nás po zápase ešte potľapkajú a poprajú nám veľa šťastia v kariére,” opísal Tomáš Chrenko atmosféru medzi generáciami.Zatiaľ čo Tomáš Chrenko nesie ťažké bremeno známeho priezviska a už v 15 rokoch sa na sociálnych sieťach stretával so slovíčkom „protekcia”, Adam Nemec vyrastal v tieni staršieho brata Šimona, dvojky draftu NHL. Obaja mladíci však otvorene rozprávali o tom, ako sa s týmito očakávaniami vyrovnávajú a čo pre nich znamená podpora rodiny.Tomáš Chrenko sa priznal, že jeho otec je „megakritik”, zatiaľ čo Adam Nemec so smiechom dodal, že otec si všetku prísnosť vybil na staršom bratovi Šimonovi. Zaujímavé sú aj ich vzory – kým kreatívny center Tomáš Chrenko obdivuje Nathana MacKinnona a Williama Nylandera, Adam Nemec sa inšpiruje Jasonom Robertsonom.Obaja útočníci sa nachádzajú v predraftových rebríčkoch, no ich prístup k celej situácii prezrádza zrelosť. „Nenechávam sa tým tlačiť, snažím sa ďalej pracovať,” vyhlásil Tomáš Chrenko. Adam Nemec dodal, že cieľom nie je konkrétne kolo draftu. „Dostať sa tam je sen každého chlapca.”V najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu sa dozviete aj to, aké rady dostávajú od Šimona Nemca z NHL, prečo vypĺňali už vyše 10 dotazníkov od rôznych klubov, a či sa pri hraní NHL na playstation rozhodujú práve pre tie tímy, ktoré by ich mohli draftovať.Mladí Nitrania otvorene hovorili aj o minuloročnom striedaní medzi seniorským „áčkom”, juniorkou a Levicami v I. lige. Vysvetlili, prečo im každé prostredie dalo niečo iné, a ako im táto skúsenosť pomohla adaptovať sa na extraligu.Pred blížiacim sa MS v hokeji do 20 rokov priznali, že na predchádzajúcich šampionátoch „osemnástky” ich všetci podceňovali ako „slabý ročník”, no práve súdržnosť partie im pomohla dostať sa medzi najlepšie tímy. Teraz idú po tom, čo im doteraz ušlo – po medaile.Najnovšia epizóda podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk je plná úprimných odpovedí, humoru aj momentov, keď mladí hokejisti ukázali, že aj vo veku 18 rokov dokážu zvládať tlak Tipsport ligy a očakávania spojené s draftom NHL.

Prezident Slovenskej basketbalovej asociácie (SBA) Michal Ondruš sa vo videopodcaste Pod košom s Tomášom Kotlárikom rozhovoril o transformácii slovenského basketbalu, kontroverznom rebrandingu Interu na Slovan a o ambíciách dostať reprezentácie na veľké podujatia. Rozhovor prináša pohľad do zákulisia najdôležitejších rozhodnutí posledných mesiacov.Michal Ondruš po viac ako dvoch rokoch vo funkcii prezidenta SBA bilancoval, čo sa podarilo a čo ešte potrebuje zlepšiť. Najväčší dôraz kladie na vzdelávanie trénerov, ktorých podľa neho Slovensko potrebuje výrazne viac. „Iba inteligentný a dobrý tréner môže vychovať dobrého hráča,” vysvetľoval svoju víziu systematickej práce s mládežou.Osobitne zaujímavá je jeho obhajoba kontroverznej transformácie Interu Bratislava na BC Slovan. Michal Ondruš priznal, že komunikácia rebrandingu mohla byť lepšia, no zdôrazňuje stabilitu a dlhodobú víziu nového majiteľa. Zároveň odhaľuje, že Slovan má najvyššie ambície – v najbližších rokoch chce pravidelne hrať Ligu majstrov.Prezident SBA otvorene hovoril aj o naturalizácii hráčov. Kyra Lambertová už obliekla reprezentačný dres, David DeJulius by mal byť čoskoro k dispozícii mužskému tímu. Michal Ondruš objasnil kritériá výberu naturalizovaných hráčov a prečo je dôležité nájsť ten správny profil.Veľká pozornosť patrí aj mladým talentom v NCAA. O Sebastiánovi Rančíkovi hovoril s veľkým presvedčením: „Dávam mu veľkú šancu dostať sa do NBA. Je absolútne moderný hráč pre dnešný basketbal.”V rozhovore sa dozviete aj o plánoch na organizáciu veľkých podujatí na Slovensku. SBA síce neuspela s kandidatúrou na ženský Eurobasket 2027, no v lete 2026 privíta v Bratislave chlapčenské ME do 20 rokov. Michal Ondruš to vníma ako dôležitý krok k ešte väčším projektom.Šéf slovenského basketbalu neskrýval ani problémy. Priznáva, že Slovanu nevyšli letné posily a skauting nefungoval podľa predstáv. Otvorene hovoril o procese prebudovania kádra a o tom, že klub potrebuje trpezlivosť na zohratie nových hráčov.Zaujímavé sú aj jeho osobné momentky – spomienky na hráčske časy, úvahy o trénerských ambíciách, ktoré opustil kvôli funkcionárskej ceste, či debaty o basketbale s dvomi synmi, ktorí taktiež hrávali na reprezentačnej úrovni.Rozhovor, ktorý moderuje Tomáš Kotlárik, poskytuje komplexný pohľad na súčasný stav slovenského basketbalu očami človeka, ktorý má tento šport v rukách a rozhoduje o jeho smerovaní.

Prezident Slovenskej basketbalovej asociácie (SBA) Michal Ondruš sa vo videopodcaste Pod košom s Tomášom Kotlárikom rozhovoril o transformácii slovenského basketbalu, kontroverznom rebrandingu Interu na Slovan a o ambíciách dostať reprezentácie na veľké podujatia. Rozhovor prináša pohľad do zákulisia najdôležitejších rozhodnutí posledných mesiacov.Michal Ondruš po viac ako dvoch rokoch vo funkcii prezidenta SBA bilancoval, čo sa podarilo a čo ešte potrebuje zlepšiť. Najväčší dôraz kladie na vzdelávanie trénerov, ktorých podľa neho Slovensko potrebuje výrazne viac. „Iba inteligentný a dobrý tréner môže vychovať dobrého hráča,” vysvetľoval svoju víziu systematickej práce s mládežou.Osobitne zaujímavá je jeho obhajoba kontroverznej transformácie Interu Bratislava na BC Slovan. Michal Ondruš priznal, že komunikácia rebrandingu mohla byť lepšia, no zdôrazňuje stabilitu a dlhodobú víziu nového majiteľa. Zároveň odhaľuje, že Slovan má najvyššie ambície – v najbližších rokoch chce pravidelne hrať Ligu majstrov.Prezident SBA otvorene hovoril aj o naturalizácii hráčov. Kyra Lambertová už obliekla reprezentačný dres, David DeJulius by mal byť čoskoro k dispozícii mužskému tímu. Michal Ondruš objasnil kritériá výberu naturalizovaných hráčov a prečo je dôležité nájsť ten správny profil.Veľká pozornosť patrí aj mladým talentom v NCAA. O Sebastiánovi Rančíkovi hovoril s veľkým presvedčením: „Dávam mu veľkú šancu dostať sa do NBA. Je absolútne moderný hráč pre dnešný basketbal.”V rozhovore sa dozviete aj o plánoch na organizáciu veľkých podujatí na Slovensku. SBA síce neuspela s kandidatúrou na ženský Eurobasket 2027, no v lete 2026 privíta v Bratislave chlapčenské ME do 20 rokov. Michal Ondruš to vníma ako dôležitý krok k ešte väčším projektom.Šéf slovenského basketbalu neskrýval ani problémy. Priznáva, že Slovanu nevyšli letné posily a skauting nefungoval podľa predstáv. Otvorene hovoril o procese prebudovania kádra a o tom, že klub potrebuje trpezlivosť na zohratie nových hráčov.Zaujímavé sú aj jeho osobné momentky – spomienky na hráčske časy, úvahy o trénerských ambíciách, ktoré opustil kvôli funkcionárskej ceste, či debaty o basketbale s dvomi synmi, ktorí taktiež hrávali na reprezentačnej úrovni.Rozhovor, ktorý moderuje Tomáš Kotlárik, poskytuje komplexný pohľad na súčasný stav slovenského basketbalu očami človeka, ktorý má tento šport v rukách a rozhoduje o jeho smerovaní.

Táto relácia vznikla vďaka našim podporovateľom. Pridajte sa k nim, prosím, teraz aj vy na: https://podpora.postoj.sk/podporte-najsilnejsie-konzervativne-medium?referral_source=youtube&referral_campaign=youtube&referral_content=ziarovsky&utm_source=youtube. Ďakujeme. Spolupracovník Postoja Andrej Žiarovský a redaktor Lukáš Krivošík rozoberajú vo vojensko-historickom podcaste poľské povstania proti ruskej nadvláde, ku ktorým došlo počas 19. storočia. Koncom 18. storočia Poľsko zmizlo z mapy Európy rozdelením medzi Rusko, Prusko a Rakúsko. Najmä v ruskom zábore však došlo počas nasledujúceho storočia k povstaniam. Jedného z nich sa zúčastnil aj slovenský básnik Samo Chalupka, autor básne Mor ho! Hoci boli tieto pokusy neúspešné, Poliaci z týchto hrdinských bojov čerpajú dodnes. Ich odkaz vytvoril priestor pre obnovenie samostatného Poľska na sklonku prvej svetovej vojny. Zaujímavosťou je, že asi najslobodnejšie podmienky na národný rozvoj mali Poliaci v rámci rakúskej časti habsburskej monarchie. Prečo tomu tak bolo? Táto relácia vznikla v spolupráci s Veľvyslanectvom Poľska v SR.

Klienti nechcú počúvať o tom, čo všetko vaša firma dokáže. Zaujíma ich, či rozumiete ich problémom. CEO Creative Sites, Ivo Cingel, hovorí o rokoch, keď technológiou prehlušovali to podstatné, o tom, ako dlho môže trvať prelomiť vlastnú bublinu a prečo je zvedavosť cennejšia než akýkoľvek feature. Vysvetľuje tiež, prečo sa firmám neoplatí byť „pre všetkých“, čo spôsobí zanedbaný brand a ako sa mení firma, keď začne hovoriť jazykom svojich klientov. Moderátor Tomáš Török je spoluzakladateľ firmy BizBuilders, kde s tímom skúsených ľudí z marketingu tvorí biznis-marketingové stratégie vychádzajúc z dát a trendov, orientované na ambíciu, konkrétne ciele a výsledky.

Legenda slovenského basketbalu Radoslav Rančík sa v podcaste Pod košom s Tomášom Kotlárikom rozrozprával nielen o minulosti, ale najmä o súčasnosti a budúcnosti basketbalu na Slovensku. Rozhovor je plný pikantných spomienok, ostrých názorov aj cenných rád pre mladých hráčov.Radoslav Rančík v úprimnom rozhovore vysvetlil, prečo už nehrá basketbal ani na rekreačnej úrovni a čo ho odradilo od mestskej ligy. Kriticky sa vyjadril k mentalite slovenských hráčov, ktorí podľa neho v konfrontácii so zahraničnými súpermi často prejavujú „malomeštiactvo”.Osobitne zaujímavé sú jeho postrehy k reprezentačným témam. Chválil ženskú reprezentáciu za energiu v novembrových kvalifikačných zápasoch a hovorí o šanciach mužského tímu pred predkvalifikáciou ME 2029. Nezabudol ani na mladé talenty – o synovcovi Sebastiánovi Rančíkovi, ktorý v NCAA dáva priemerne 15 bodov, hovoril ako o potenciálnom adeptovi na NBA.Zaujímavý je aj jeho pohľad na domáce klubové úspechy. Prievidzu a Levice pochválil za systematickú prácu a marketingovú komunikáciu, zároveň sa však kriticky vyjadril k spôsobu, akým prebehla transformácia Interu Bratislava na Slovan.Radoslav Rančík odhalil aj jednu pikantnosť zo svojej kariéry – ako ho v minulosti hľadal Interpol kvôli autu od poľského klubu, ktorý mu nezaplatil. Spomínal aj na časy na Ukrajine, kde prezident klubu po prehre strhol hráčom 15 % z platu.V závere rozdával mladým hráčom rady, ktoré vychádzajú z jeho bohatých skúseností. Dôraz kladie na „inštinkt zabijaka” a na to, aby každý tréning brali ako zápas.Rozhovor, ktorý moderuje Tomáš Kotlárik, ponúka unikátny pohľad jednej z najvýraznejších osobností slovenského basketbalu na súčasné dianie na domácej i zahraničnej scéne.

Legenda slovenského basketbalu Radoslav Rančík sa v podcaste Pod košom s Tomášom Kotlárikom rozrozprával nielen o minulosti, ale najmä o súčasnosti a budúcnosti basketbalu na Slovensku. Rozhovor je plný pikantných spomienok, ostrých názorov aj cenných rád pre mladých hráčov.Radoslav Rančík v úprimnom rozhovore vysvetlil, prečo už nehrá basketbal ani na rekreačnej úrovni a čo ho odradilo od mestskej ligy. Kriticky sa vyjadril k mentalite slovenských hráčov, ktorí podľa neho v konfrontácii so zahraničnými súpermi často prejavujú „malomeštiactvo”.Osobitne zaujímavé sú jeho postrehy k reprezentačným témam. Chválil ženskú reprezentáciu za energiu v novembrových kvalifikačných zápasoch a hovorí o šanciach mužského tímu pred predkvalifikáciou ME 2029. Nezabudol ani na mladé talenty – o synovcovi Sebastiánovi Rančíkovi, ktorý v NCAA dáva priemerne 15 bodov, hovoril ako o potenciálnom adeptovi na NBA.Zaujímavý je aj jeho pohľad na domáce klubové úspechy. Prievidzu a Levice pochválil za systematickú prácu a marketingovú komunikáciu, zároveň sa však kriticky vyjadril k spôsobu, akým prebehla transformácia Interu Bratislava na Slovan.Radoslav Rančík odhalil aj jednu pikantnosť zo svojej kariéry – ako ho v minulosti hľadal Interpol kvôli autu od poľského klubu, ktorý mu nezaplatil. Spomínal aj na časy na Ukrajine, kde prezident klubu po prehre strhol hráčom 15 % z platu.V závere rozdával mladým hráčom rady, ktoré vychádzajú z jeho bohatých skúseností. Dôraz kladie na „inštinkt zabijaka” a na to, aby každý tréning brali ako zápas.Rozhovor, ktorý moderuje Tomáš Kotlárik, ponúka unikátny pohľad jednej z najvýraznejších osobností slovenského basketbalu na súčasné dianie na domácej i zahraničnej scéne.

Slovenský futbalový tréner Adrián Guľa otvorene prehovoril o svojej prvej sezóne v lotyšskom tíme FC Riga, kde hneď v úvodnom ročníku doviedol klub po štyroch rokoch k vytúženému majstrovskému titulu. V exkluzívnom rozhovore v podcaste Striedame! na ŠPORT.sk odhalil nielen detaily zo zákulisia úspešnej sezóny, ale aj momenty, keď musel zvažovať svoj odchod.Adrián Guľa neskrýva, že úvod v Rige bol dramatický. Po prvých štyroch zápasoch mal bilanciu 1 výhra, 2 remízy, 1 prehra. „Ešte som nebol ani vybalený. Býval som na akadémii,” priznáva otvorene tréner, ktorý do projektu išiel s jasným poslaním - vyhrať titul alebo odísť.Situácia bola natoľko vyhrotená, že s manažmentom klubu si museli nanovo nastaviť pravidlá spolupráce. „Dostali sme to na hranu a z nej sme sa potom odrazili do pozitívna, ale naozaj to bolo na hrane,” vysvetľuje 50-ročný kouč, ktorý v kluboch ako Plzeň či Dunajská Streda nebol zvyknutý na takýto typ riadenia.Po zvládnutí úvodnej krízy prišla nevídaná dominancia. Riga zaznamenala 15 víťazstiev po sebe a celkovo 31 zápasov bez prehry. Ako sa to podarilo? Adrián Guľa odhalil svoju filozofiu budovania tímu: „Vnímam hráčov ako ľudí, ako partnerov. Disciplína, charakter a dobrá mentalita plus silný team spirit.”Zaujímavou súčasťou rozhovoru je pohľad do fungovania klubu s hráčmi z 10 rôznych národností - od Peru cez Ghanu až po Ukrajinu. „Medzi hráčmi sa rozpráva minimálne tromi jazykmi,” opisuje Adrián Guľa prostredie, kde angličtina, španielčina aj francúzština tvoria každodenný komunikačný mix.Šokujúcim odhalením je finančné nastavenie klubu: „Pätnásť víťazstiev za sebou a jednoducho nula. Čistá nula.” Prémie boli viazané výlučne na konečný výsledok - zisk majstrovského titulu.Tréner sa venoval aj neúspešnému pokusu prebojovať sa do skupinovej fázy európskych pohárov, kde Rigu vyradila pražská Sparta. Zároveň načrtol víziu klubu do budúcnosti a hovoril aj o tom, čo by ho presvedčilo na odchod z Lotyšska.V rozhovore Adrián Guľa neskrýval ani emócie po nedávnom vysokom debakli slovenskej reprezentácie, v ktorej s hráčmi má osobné vzťahy z predchádzajúcich pôsobení.Celý rozhovor prináša úprimný pohľad na život trénera v zahraničí, fungovanie moderného futbalového klubu pod vedením ruského investora Sergeja Lomakina a detaily z prostredia lotyšskej ligy, o ktorej sa na Slovensku vie len málo.

Slovenský futbalový tréner Adrián Guľa otvorene prehovoril o svojej prvej sezóne v lotyšskom tíme FC Riga, kde hneď v úvodnom ročníku doviedol klub po štyroch rokoch k vytúženému majstrovskému titulu. V exkluzívnom rozhovore v podcaste Striedame! na ŠPORT.sk odhalil nielen detaily zo zákulisia úspešnej sezóny, ale aj momenty, keď musel zvažovať svoj odchod.Adrián Guľa neskrýva, že úvod v Rige bol dramatický. Po prvých štyroch zápasoch mal bilanciu 1 výhra, 2 remízy, 1 prehra. „Ešte som nebol ani vybalený. Býval som na akadémii,” priznáva otvorene tréner, ktorý do projektu išiel s jasným poslaním - vyhrať titul alebo odísť.Situácia bola natoľko vyhrotená, že s manažmentom klubu si museli nanovo nastaviť pravidlá spolupráce. „Dostali sme to na hranu a z nej sme sa potom odrazili do pozitívna, ale naozaj to bolo na hrane,” vysvetľuje 50-ročný kouč, ktorý v kluboch ako Plzeň či Dunajská Streda nebol zvyknutý na takýto typ riadenia.Po zvládnutí úvodnej krízy prišla nevídaná dominancia. Riga zaznamenala 15 víťazstiev po sebe a celkovo 31 zápasov bez prehry. Ako sa to podarilo? Adrián Guľa odhalil svoju filozofiu budovania tímu: „Vnímam hráčov ako ľudí, ako partnerov. Disciplína, charakter a dobrá mentalita plus silný team spirit.”Zaujímavou súčasťou rozhovoru je pohľad do fungovania klubu s hráčmi z 10 rôznych národností - od Peru cez Ghanu až po Ukrajinu. „Medzi hráčmi sa rozpráva minimálne tromi jazykmi,” opisuje Adrián Guľa prostredie, kde angličtina, španielčina aj francúzština tvoria každodenný komunikačný mix.Šokujúcim odhalením je finančné nastavenie klubu: „Pätnásť víťazstiev za sebou a jednoducho nula. Čistá nula.” Prémie boli viazané výlučne na konečný výsledok - zisk majstrovského titulu.Tréner sa venoval aj neúspešnému pokusu prebojovať sa do skupinovej fázy európskych pohárov, kde Rigu vyradila pražská Sparta. Zároveň načrtol víziu klubu do budúcnosti a hovoril aj o tom, čo by ho presvedčilo na odchod z Lotyšska.V rozhovore Adrián Guľa neskrýval ani emócie po nedávnom vysokom debakli slovenskej reprezentácie, v ktorej s hráčmi má osobné vzťahy z predchádzajúcich pôsobení.Celý rozhovor prináša úprimný pohľad na život trénera v zahraničí, fungovanie moderného futbalového klubu pod vedením ruského investora Sergeja Lomakina a detaily z prostredia lotyšskej ligy, o ktorej sa na Slovensku vie len málo.

V 77. epizóde som sa rozprával s Tomášom Havrylukom, dlhoročným architektom rastu Alzy a dnes zakladateľom zdravotníckeho startupu Medevio. Tomáš patril roky k najdôležitejším ľuďom v Alze. Od doktoranda, ktorý hral Counter Strike a išiel „náhodou“ robiť IT koordinátora, až po človeka, ktorý spoluvytváral jej expanziu, systémy a každodenné fungovanie. V podcaste otvorene vysvetľuje, čo stálo za tým, že sa z malého obchodu s cédečkami stal e-commerce gigant, a prečo bola najväčšia výhoda Alzy v tom, že si vedela robiť väčšinu vecí sama – od vývoja vlastného systému až po online marketing.Detailne sme rozobrali, ako premýšľal o vývoji softvéru, procesoch a nástrojoch v takej veľkej firme. Tomáš vysvetľuje, prečo je dôležitejšie mať dobrý backoffice a metriku typu AZ index (pomer otázok k objednávkam), než naháňať ďalších marketérov. Hovorí o tom, prečo sa v Alze snažili všetko merať, ako si chránili programátorov pred nekonečnými požiadavkami biznisu a prečo je často problém, že IT aj biznis strana žijú vo vlastných bublinách. Zaujímavá bola aj debata o tom, ako komunikovať P&L, KPI a priority tak, aby tím nezačal „robiť všetko“ a nezasekol sa v enterprise byrokracii.Dotkli sme sa aj budúcnosti e-commerce a toho, či má zmysel budovať lokálny marketplace, keď nad Európou visí tieň Amazonu. Tomáš rozprával o tom, ako sa mení správanie zákazníkov, akú rolu majú marketplace platformy a kde ešte stále majú šancu menšie e-shopy. Pri AI sme prešli od dnešného používania nástrojov typu ChatGPT 1.0 až k predstave agentov, ktorí budú samostatne vybavovať časť úloh.V poslednej časti podcastu sme sa rozprávali o tlaku, strese a odchode z Alzy. Tomáš úprimne opisuje roky, počas ktorých ťahal 15-hodinové dni, myslel si, že je nezničiteľný, no potom ho dobehli psychosomatické problémy. Hovorí, čo by dnes urobil inak a ako mu pomohol šport, potápanie a úplné vypnutie po odchode z korporátu. Tento diel je plný veľmi konkrétnych lekcií pre manažérov, e-commerce firmy, ale aj startupy. Užívajte!---------------------------------------------------------------------------Kapitoly:00:00:00 – Predstavenie hosťa00:01:19 – Od doktoranda k pravej ruke Alzy00:07:14 – Ako v Alze vznikal vlastný softvér00:18:41 – Tajomstvo úspechu Alzy00:25:31 – Manažér vs. šéf00:29:16 – Hrozba od Amazonu?00:34:23 – AI v Alze00:44:03 – Mladí ľudia v biznise00:50:36 – Stres, ktorý vás dobehne00:59:40 – Ako investuje Tomáš Havryluk01:01:09 – Čo odporúča Tomáš Havryluk01:04:44 – Zmysel život podľa Tomáša Havryluka---------------------------------------------------------------------------Viac z podcastov nájdete na:https://www.truban.sk/podcast/---------------------------------------------------------------------------Všetky spomenuté knihy a podcasty nájdete v článku na blogu:https://wp.me/p5NJVg-Uj---------------------------------------------------------------------------Podcast si môžete vypočuť aj na streamovacích platformách:● Spotify ▸ https://spoti.fi/31Nywax ● Apple podcast ▸ https://apple.co/3n0SO8F---------------------------------------------------------------------------● Najlepšie z podcastu na Instagrame ●https://www.instagram.com/truban.podcast/● Truban.sk ●https://bit.ly/3r1vYQJ ● Instagram ●https://www.instagram.com/truban/● Facebook ●https://www.facebook.com/miso.truban● LinkedIn ●https://sk.linkedin.com/in/truban

Žilinský brankár Roman Rychlík prišiel do podcastu suSPEAK s Marekom Marušiakom a Rasťom Konečným s príbehom, ktorý by mal poznať každý slovenský športový fanúšik.V podcaste na ŠPORT.sk sa 24-ročný gólman otvorene rozhovoril o boji s diabetom 1. typu, ktorý mu diagnostikovali v 13 rokoch. „Prvá veta doktorky bola, že nemôžem hrať hokej, že s tým sa mám rozlúčiť,” spomína Roman Rychlík na moment, ktorý mohol ukončiť jeho kariéru skôr, než sa poriadne rozbehla.Namiesto toho sa však začala cesta plná sebadisciplíny a sebapoznávania. Trebišovský rodák, ktorý začínal na zamrznutom rybníku v mestskom parku, sa prepracoval až do extraligy a dnes patrí medzi najstabilnejších slovenských brankárov. V otvorenom rozhovore vysvetlil, ako vyzerá jeho každodenný režim s podávaním inzulínu štyrikrát denne a prečo sú zápasové dni pre diabetického športovca extrémnou výzvou.Roman Rychlík podrobne opísal, ako stres a adrenalín pred zápasom robí jeho telo inzulínovo rezistentným a ako sa snaží udržať psychickú pohodu, pretože práve tá zásadne ovplyvňuje hladinu cukru. Hovoril aj o tom, ktorí hokejisti z NHL s rovnakým ochorením sú pre neho vzorom a inšpiráciou, že sa dá fungovať aj na najvyššej úrovni.V podcaste si spomenul aj na kurióznu situáciu zo začiatku kariéry, keď mal za jednotku a zároveň svojho agenta Tomáša Vošvrdu. Roman Rychlík vysvetlil, prečo v tom nevidel problém a ako táto netradičná situácia vyzerala zvnútra šatne. Zaujímavosťou je aj fakt, že chytá s lapačkou v pravej ruke, čo v rozhovore vtipne rozobral spolu s moderátormi.Dnes je súčasťou jednej z najsilnejších brankárskych trojíc v extralige po boku Connora LaCouveea a Andreja Košarišťana. Roman Rychlík ponúkol v suSPEAKu úprimný rozhovor o tom, že limity sú často len v našej hlave a stačí ich neprijať.

Žilinský brankár Roman Rychlík prišiel do podcastu suSPEAK s Marekom Marušiakom a Rasťom Konečným s príbehom, ktorý by mal poznať každý slovenský športový fanúšik.V podcaste na ŠPORT.sk sa 24-ročný gólman otvorene rozhovoril o boji s diabetom 1. typu, ktorý mu diagnostikovali v 13 rokoch. „Prvá veta doktorky bola, že nemôžem hrať hokej, že s tým sa mám rozlúčiť,” spomína Roman Rychlík na moment, ktorý mohol ukončiť jeho kariéru skôr, než sa poriadne rozbehla.Namiesto toho sa však začala cesta plná sebadisciplíny a sebapoznávania. Trebišovský rodák, ktorý začínal na zamrznutom rybníku v mestskom parku, sa prepracoval až do extraligy a dnes patrí medzi najstabilnejších slovenských brankárov. V otvorenom rozhovore vysvetlil, ako vyzerá jeho každodenný režim s podávaním inzulínu štyrikrát denne a prečo sú zápasové dni pre diabetického športovca extrémnou výzvou.Roman Rychlík podrobne opísal, ako stres a adrenalín pred zápasom robí jeho telo inzulínovo rezistentným a ako sa snaží udržať psychickú pohodu, pretože práve tá zásadne ovplyvňuje hladinu cukru. Hovoril aj o tom, ktorí hokejisti z NHL s rovnakým ochorením sú pre neho vzorom a inšpiráciou, že sa dá fungovať aj na najvyššej úrovni.V podcaste si spomenul aj na kurióznu situáciu zo začiatku kariéry, keď mal za jednotku a zároveň svojho agenta Tomáša Vošvrdu. Roman Rychlík vysvetlil, prečo v tom nevidel problém a ako táto netradičná situácia vyzerala zvnútra šatne. Zaujímavosťou je aj fakt, že chytá s lapačkou v pravej ruke, čo v rozhovore vtipne rozobral spolu s moderátormi.Dnes je súčasťou jednej z najsilnejších brankárskych trojíc v extralige po boku Connora LaCouveea a Andreja Košarišťana. Roman Rychlík ponúkol v suSPEAKu úprimný rozhovor o tom, že limity sú často len v našej hlave a stačí ich neprijať.

Jeseň mení krajinu, no bzukot opeľovačov sa v nej nekončí. Mnohé druhy, od čmeliakov s termoregulačnými schopnosťami až po špeciálne druhy včiel, hľadajú potravu na neskoro kvitnúcich rastlinách a pripravujú si úkryty na prezimovanie. WWF Slovensko sa zameriava na ich ochranu prostredníctvom biopásov a ekologického kosenia, čím poukazuje na kľúčový význam týchto malých hrdinov pre celú našu krajinu.Štefan Jančo nám v podcaste Ekokast prezradil, ako im môžeme pomôcť v meste aj v záhrade a prečo je ich prežitie našou spoločnou zodpovednosťou.Čo sa v podcaste Ekocaste dozviete? Ako dokáže čmeľ premenlivý hľadať potravu pri nižších teplotách? Aké biologické mechanizmy mu to umožňujú? Bolo vedecky dokázané, že aj včely spia. Ako a kde presne odpočívajú voľne žijúce druhy včiel? Hodvábnice a iné samotárky si hniezda budujú v zemi alebo v dreve. Zaujímavé je hniezdo vlnárky balotovej. Ako sa teda od seba možno líšia a čo ich charakterizuje? V rámci projektu WWF Slovensko sa zameriavajú aj na vzácne druhy. Prečo sú napríklad modráčik krvavcový a ohniváčik veľký zraniteľné?

Rodinné podniky sú pilierom slovenskej ekonomiky, no bez jasne nastavených pravidiel môžu rýchlo skončiť v ohni konfliktov a generačných rozdielov Advokát a spoločník CCS Premium Trust a Portos Jakub Hollmann hovorí, prečo čoraz viac slovenských podnikateľov presúva svoj majetok do zahraničných štruktúr - napríklad v Lichtenštajnsku či Česku – a ako tým chránia rodinné dedičstvo aj vlastné vzťahy. „Aj tá najlepšie fungujúca rodina môže zlyhať, ak nemá podnikanie právne ošetrené. To nie je pesimizmus, to je realita,“ uvádza J. Hollmann. Podľa neho netreba čakať, kým príde kríza alebo generačný konflikt. Práve naopak – pravidlá, zodpovednosti aj vízia ďalšieho smerovania firmy by mali byť jasne nastavené od začiatku. Zaujímavý je aj postoj mladej generácie. „Mnohí mladí vnímajú majetok ako bremeno. Vidia, koľko obetí stál ich rodičov, a nechcú ísť rovnakou cestou. Aj preto je dôležité ich zapojiť postupne – nie silou, ale motiváciou,“ dodáva. Viac podrobností sa dozviete v podcaste.

V najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk sa Julo a Muťo porozprávali s bývalým slovenským reprezentantom a súčasným generálnym manažérom FK Pohronie Róbertom Ježom. Tento futbalista s bilanciou troch gólov v deviatich reprezentačných štartoch ponúkol úprimný pohľad na svoju bohatú kariéru, ktorá ho zaviedla z Nitry cez Plzeň až do Žiliny, kde získal dva ligové tituly.Róbert Jež otvorene spomínal na najúspešnejšie obdobie kariéry v MŠK Žilina, kde odohral viac ako 5 rokov a získal niekoľko trofejí. S úsmevom opísal kontrast medzi hráčmi Žiliny a Chelsea počas Ligy majstrov: „Oni prišli v sakách, vestičkách a kravatách, ako vystrihnutí z katalógu. My sme tam prišli v teplákových súpravách ako chudobní príbuzní.”V rozhovore Róbert Jež prezradil aj pikošky zo zákulisia, napr. ako sa hráči Žiliny schovávali pred trénerom, keď si chceli zapáliť cigaretu. Neobišiel ani tému svojho pôsobenia v Poľsku, kde zažil ešte starý futbalový svet pred vybudovaním moderných štadiónov.Diváci sa tiež dozvedia detaily o zdravotných problémoch, ktoré ukončili jeho kariéru v Trnave, aj o súčasnej práci generálneho manažéra v Pohroní, ktoré úzko spolupracuje s Podbrezovou. Róbert Jež hovoril o výzvach slovenského futbalu, o financovaní klubov a o tom, ako funguje druholigový tím s rozpočtom okolo 700-800-tisíc eur ročne.Zaujímavý je aj jeho pohľad na aktuálne slovenské reprezentačné zápasy, keďže pôsobí aj ako spolukomentátor v televízii. Neváhal priznať, že stretnutie s Luxemburskom nebolo z našej strany dobré: „Jedinú emóciu, ktorú sme v tom zápase aj s Matúšom Lukáčom (komentátor, pozn. red.) mali, bol gól.”Róbert Jež poskytol aj pohľad bývalého hráča na prácu v médiách a podal zaujímavé svedectvo o stave súčasného slovenského futbalu.

Ešte pred cestou do Číny vyslovila Denisa Baránková odvážnu vetu - chcela by priniesť zlato. Dnes už ho má doma. V rozhovore opisuje svoje začiatky, keď ako 7-ročná bola na prvej súťaži, zákulisie prípravy, tréningové rituály aj to, ako dokáže odolať tlaku na medzinárodných podujatiach. Zaujímavý je aj jej pohľad na mentálnu stránku lukostreľby - každý výstrel je malým testom trpezlivosti a pokoja.Olympijský videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.Čo sa v rozhovore dozviete?prečo sa začala venovať ľukostreľbečo je na nej výnimočnéaké sú disciplíny v lukostreľbev čom je to extrémne náročnéako prebieha prípravači skúsila trafiť jablko ako vo filme Robin Hoodprečo sa jej páči medaila práve z Čínyčo plánuje v najbližších rokoch

„K Hlasu ako strane pekných sme doplnili aj výraz bohatých, lebo to preukazujú dáta z našho projektu Knižnica darcov. Z 1,7 milióna eur darov, ktoré Hlas vyzbieral za štyri roky svojej existencie, až tri štvrtiny pochádzajú len od 47 ľudí, ktorí darovali minimálne desaťtisíc eur,“ hovorí Michal Piško, riaditeľ Transparency International Slovensko.Financovanie politických strán je jednou z kľúčových tém, ktoré rozhodujú o kvalite demokracie. Peniaze ovplyvňujú, kto sa dostane do politiky, aké kampane môže viesť a komu bude po voľbách zaviazaný.Na Slovensku pritom vidíme, že každé voľby sa nesú aj v znamení otázok, kto koho financuje a aký to má vplyv na rozhodnutia politikov.Transparency International Slovensko dlhodobo sleduje tok peňazí do straníckych pokladníc a poukazuje na riziká netransparentnosti či oligarchických väzieb.Kľúčová otázka preto znie: je politika u nás skutočne predovšetkým „dobrý biznis“? Pozrieme sa na to s Michalom Piškom, riaditeľom Transparency International Slovensko.„Je to skôr investícia,“ reaguje Piško.Transparency najnovšie aktualizovala svoju databázu darcov politických strán – tzv. knižnicu darcov.V TOP5 strán s najväčšími privátnymi darmi sa popri Hlase ocitlo KDH, Demokrati, PS a menej známa strana Volt.Zaujímavé dáta ponúka rebríček TOP 10 darcov. Na jeho čele je Miroslav Suja z Republiky (predtým ĽSNS) – pri ňom svieti suma 305-tisíc eur. Kto ďalší je v tejto Topke? A z čoho žije vládny Smer?Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„K Hlasu ako strane pekných sme doplnili aj výraz bohatých, lebo to preukazujú dáta z našho projektu Knižnica darcov. Z 1,7 milióna eur darov, ktoré Hlas vyzbieral za štyri roky svojej existencie, až tri štvrtiny pochádzajú len od 47 ľudí, ktorí darovali minimálne desaťtisíc eur,“ hovorí Michal Piško, riaditeľ Transparency International Slovensko.Financovanie politických strán je jednou z kľúčových tém, ktoré rozhodujú o kvalite demokracie. Peniaze ovplyvňujú, kto sa dostane do politiky, aké kampane môže viesť a komu bude po voľbách zaviazaný.Na Slovensku pritom vidíme, že každé voľby sa nesú aj v znamení otázok, kto koho financuje a aký to má vplyv na rozhodnutia politikov.Transparency International Slovensko dlhodobo sleduje tok peňazí do straníckych pokladníc a poukazuje na riziká netransparentnosti či oligarchických väzieb.Kľúčová otázka preto znie: je politika u nás skutočne predovšetkým „dobrý biznis“? Pozrieme sa na to s Michalom Piškom, riaditeľom Transparency International Slovensko.„Je to skôr investícia,“ reaguje Piško.Transparency najnovšie aktualizovala svoju databázu darcov politických strán – tzv. knižnicu darcov.V TOP5 strán s najväčšími privátnymi darmi sa popri Hlase ocitlo KDH, Demokrati, PS a menej známa strana Volt.Zaujímavé dáta ponúka rebríček TOP 10 darcov. Na jeho čele je Miroslav Suja z Republiky (predtým ĽSNS) – pri ňom svieti suma 305-tisíc eur. Kto ďalší je v tejto Topke? A z čoho žije vládny Smer?Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Hoci žijeme v dobe online marketingu, sociálnych sietí a umelej inteligencie, osobný kontakt a budovanie dôvery tvárou v tvár majú pre zákazníkov stále obrovskú silu. Presne o tom je Veľtrh bývania a nehnuteľností, ktorý bude 16. až 18. októbra 2025 v Incheba Expo Bratislava. Aké investičné príležitosti môžete získať hovorí CEO spoločnosti EQUILIBRIO syntra Richard Gál v podcaste Nehnuteľnosti.skV podcaste sa dozviete:• aké investičné príležitosti získal Richard Gál účasťou na veľtrhu,• ako sa cez veľtrh budovať dôvera osobnou skúsenosťou,• s koľkými ľuďmi sa dokážu vystavovatelia stretnúť počas veľtrhu,• aká je návratnosť investície do veľtrhu v porovnaní s online marketingom,• aké sú 3 dôvody, prečo sa naozaj oplatí ísť na Veľtrh bývania a nehnuteľností.Richard, minulý rok si bol na veľtrhu vystavovateľom a tento rok ste generálnym partnerom. Čo sa za ten rok zmenilo, že si sa tak rozhodol?Minulý rok to bolo naozaj dobré. Keď sme sa rozprávali s organizátorkami, rozhodli sme sa ísť do toho opäť a vo väčšej miere. Získali sme výraznú znalosť na bratislavskom trhu, čo bol náš cieľ. Klienti si nás pamätajú, aj keď sa po roku vrátia. Dokonca si spomínajú na našu korytnačku, ktorá bola dobrým poznávacím znakom a priťahovala pozornosť. Reálne nám to prinieslo úspešné obchody.Zaujímajú ma tie úspešné obchody. Vedel by si ich aj vyčísliť?Získali sme mnoho obchodných príležitostí a investorov do našich projektov. Napríklad, na pódiu som každý deň prednášal o investovaní na Slovensku, o flipových obchodoch či investíciách na Cypre. Mnoho ľudí, ktorí si nás neskôr vyhľadali a kontaktovali, sa po stretnutí a vybudovaní dôvery rozhodli investovať. Boli to investície rádovo v 100 000 eurách.Ďalším príkladom je slečna, ktorá prišla na veľtrh s cieľom stať sa realitnou maklérkou. Navštívila viacero kancelárií, ale nakoniec si vybrala Equilibrio Real. Po doštudovaní strednej školy sa nám ozvala, dnes už u nás prechádza zaškolením v Košiciach a čoskoro sa sťahuje do Bratislavy, aby s nami spolupracovala.Narazili ste aj na klientov, ktorí mali záujem o investície alebo predaj nehnuteľností?Áno, na veľtrhu som sa zoznámil s majiteľom jedného kaštieľa, ktorého predaj aktuálne zabezpečujeme formou kolektívneho podnikania cez webovú stránku Mojkastiel.sk. Táto obchodná príležitosť vznikla práve vďaka účasti na veľtrhu. Ak by som tam nebol, s najväčšou pravdepodobnosťou by som o ňu prišiel.

V dnešnej epizóde podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk sme privítali náš 16-ročný hokejový klenot Olivera Ozogányho, ktorý si hetrikom v zápase proti favorizovaným Američanom nedávno podmanil turnaj Hlinka Gretzky Cup. Tento mladý útočník z HOBA Bratislava rozprával o svojej ceste do zámoria, ambíciách pred draftom NHL 2027 a o každodennom tréningu, ktorý ho odlišuje od rovesníkov.Oliver Ozogány sa netají veľkými ambíciami - jeho prvoradým cieľom je byť draftovaný do NHL, ideálne v 1. kole. Svojím herným štýlom sa inšpiruje hviezdami ako Patrick Kane či Auston Matthews, ktorých streľbu sa snaží napodobňovať. Unikátny je jeho prístup k trénovaniu - doma má vlastnú plochu s bránkou a sieťkou, kde každý deň vystrelí až 300 pukov.V rozhovore sa dozviete, ako sa už ako 15-ročný dostal do reprezentácie do 18 rokov a aké bolo nastúpiť proti výrazne starším protihráčom. Zaujímavý je tiež jeho príbeh, ako sa v 14 rokoch presťahoval do USA, aby rozvíjal svoj talent. Najprv hral v Iowe a Clevelande, teraz ho čaká sezóna v tíme Tri-City v prestížnej USHL, ktorá je často predstupňom pred NCAA.Oliver Ozogány otvorene hovoril o tom, aký to bol pre neho šok, keď prvýkrát trénoval v americkej juniorskej lige: „Bol to veľký skok. Cítil som, že to bolo strašne rýchle, nemal som čas na nič.” Napriek tomu sa na nové pôsobisko teší a cení si profesionálny prístup trénerov a celého realizačného tímu.Mladý útočník označil aj svoje slabiny, na ktorých musí pracovať, aby uspel medzi elitou: „Viem, že v NHL a aj v ostatných ligách, je veľmi dôležitá hra bez puku. Na tom by som asi chcel zapracovať najviac, lebo keď mám puk, tak je to určite lepší pocit než bez neho.”V rozhovore sa dozviete aj o jeho študijných povinnostiach v Amerike, o režime počas sezóny a letných prázdnin či o tom, ako prebieha jeho letná príprava. Oliver Ozogány prezradil, že po sezóne si dáva 3 týždne voľno bez hokeja a venuje sa iným športom, aby si oddýchol mentálne aj fyzicky.Najnovšia epizóda podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk ponúka unikátny pohľad do života vychádzajúcej hviezdy slovenského hokeja, ktorá napriek mladému veku prejavuje neuveriteľnú vyspelosť a odhodlanie. Oliver Ozogány dopĺňa novú generáciu slovenských hokejistov, ktorí majú potenciál výrazne prehovoriť do svetovej špičky.

V najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk sa moderátori Julo a Muťo porozprávali s mediálnou manažérkou slovenskej futbalovej reprezentácie Monikou Jurigovou, ktorá poodhalila zákulisie svojej práce a každodenný život pri národnom tíme.Monika Jurigová, ktorá prišla do sveta futbalu vďaka svojmu otcovi a niekdajšiemu trénerovi Dušanovi Radolskému, dnes koordinuje všetky mediálne aktivity slovenských reprezentácií - od mužského A-tímu až po mládežnícke výbery. V rozhovore otvorene hovorila o tom, aké náročné je manažovať mediálne povinnosti hráčov, koordinovať rozhovory pre televízie a organizovať tlačové konferencie.Dozviete sa, ako vyzerá príprava hráčov na rozhovory a kto je podľa nej najlepší v komunikácii s médiami. Spomenula Stanislava Lobotku, Milana Škriniara, ale aj príbeh, ako sa v priebehu rokov vyprofiloval Tomáš Suslov, ktorý prišiel do reprezentácie ako 17-ročný a dnes je jednou z jej najvýraznejších osobností.Monika Jurigová prezradila aj to, čo sa deje v mixzóne bezprostredne po zápasoch, keď sú hráči plní emócií. „Niekto vie, že nerád rozpráva, tak povie: ‚Monika, tu by som nechcel ísť, nevieš ma prešupnúť? Pôjdem radšej robiť niečo iné,'” opísala situácie, keď sa snaží nájsť rovnováhu medzi požiadavkami médií, resp. partnerov a komfortom hráčov.Zaujímavý je aj pohľad na to, ako sa mediálna práca líšila počas covidového Eura a minuloročného šampionátu v Nemecku. „Na covidovom Eure boli tlačovky v podstate online. Ja som tam niekedy sedela len s trénerom a odpovedali sme cez monitory. Bolo to veľmi neosobné,” spomína.Monika Jurigová tiež vysvetlila, ako sa vyberajú hráči na oficiálne tlačové konferencie a čo znamená, keď sa na nej objaví konkrétny futbalista. „Nemôžete priniesť hráča, ktorý nebude v základnej zostave,” prezrádza jedno z pravidiel UEFA.V závere rozhovoru sa moderátori s Monikou Jurigovou venovali aj téme podpory slovenských fanúšikov. „Mňa to mrzí za chalanov. Dúfam, že ľudia prídu a pomôžu nám. Keď sa bavíme s hovorcami z menších krajín, tak v momente, keď prišli fanúšikovia a začali držať palce, tak sa im začalo dariť,” apeluje na fanúšikov pred blížiacimi sa kvalifikačnými zápasmi.Najnovšia epizóda podcastu Striedame! na ŠPORT.sk prináša jedinečný pohľad na fungovanie slovenskej reprezentácie a život v jej zákulisí očami človeka, ktorý sprevádza našich futbalistov na každom kroku a pozná ich aj z inej stránky než tej, ktorú môžeme vidieť na ihrisku.

V najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk zavítal do štúdia jeden z našich najúspešnejších hokejových obrancov - Andrej Meszároš. V otvorenom a miestami úsmevnom rozhovore s moderátormi Marekom Marušiakom a Tomášom Prokopom odkryl zákulisie svojej bohatej kariéry, ktorá ho zaviedla z Dukly Trenčín až do NHL.Andrej Meszároš, ktorý je štatisticky medzi TOP 5 slovenskými obrancami v NHL, spomínal na svoje začiatky v zámorí, keď sa ako 19-ročný dokázal presadiť v Ottawe Senators.Príbeh jeho cesty do NHL je fascinujúci - po drafte totiž nasledoval lockout, počas ktorého sa v juniorskej súťaži stretával s budúcimi hviezdami ako Ryanom Getzlafom, Brentom Seabrookom či Careym Priceom. V podcaste detailne opísal svoj draft do NHL v mimoriadne silnom ročníku (Alexander Ovečkin, Jevgenij Malkin), aj to, ako sa od samotného generálneho manažéra Steva Yzermana dozvedel o svojej výmene z Tampy Bay Lightning do Philadelphie Flyers.Zaujímavé sú spomienky na spoluprácu so Zdenom Chárom a jeho vplyv na hokejový rast Andreja Meszároša, detaily o zraneniach a jedenástich operáciách, ktoré výrazne ovplyvnili jeho kariéru, i spomienky na prehraté finále Stanley Cupu s Ottawou v roku 2007.Andrej Meszároš otvorene porozprával o skúsenostiach z KHL a pôsobenia v Slovane Bratislava, o tom, čo robí dnes a prečo sa venuje výchove mladých hokejistov v Považskej Bystrici. Zaujímavé sú jeho úvahy o tom, či bolo správne hrávať aj so zraneniami, keďže v NHL platí, že „na tvoje miesto čaká ďalších 10 chalanov”.S pokorou porozprával o svojich úspechoch a bez zatrpknutosti okomentoval „smolu” na tímové úspechy, keď tesne nedosiahol na najvýznamnejšie trofeje.Andrej Meszároš v závere pozval fanúšikov na špeciálnu akciu 6. septembra v Považskej Bystrici, kde sa pri príležitosti 30. výročia založenia klubu stretnú jeho odchovanci vrátane bývalých hráčov NHL.

V najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk privítali Julo a Muťo mimoriadnu hosťku - Andreu Václavínek, producentku úspešnej dokumentárnej série Do neba a do pekla, ktorá sa dostala pod kožu slovenským futbalovým klubom a odhalila ich vnútorný svet.Andrea Václavínek, ktorá spolu s kolegom Marekom Prochácom tvorí gro produkčného tímu, poodhalila v rozhovore zaujímavé detaily z nakrúcania dokumentov o Spartaku Trnava, MŠK Žilina a najnovšie aj o Slovane Bratislava.Čo sa v podcaste dozviete? Ako sa tvorcom podarilo dostať do šatní klubov a prelomiť počiatočnú nedôveru hráčov aj funkcionárov? Aké rozdielne sú prístupy jednotlivých klubov k natáčaniu? Julo a Muťo sa pýtali aj na konkrétne pikošky zo zákulisia - napríklad na momenty, keď im tréner povedal „teraz vypnite kamery” alebo na reakcie hráčov, keď sa v ich blízkosti objavila žena s kamerou.Andrea Václavínek otvorene hovorí o rozdieloch medzi natáčaním v jednotlivých kluboch: „Ak by sme išli ako do prvého klubu do Slovana, tak si myslím, že by nás slušne vy*akovali. Teraz už videli, že nie sme čudní, tak nás zobrali...” Zaujímavé je aj porovnanie prístupu mladých hráčov Žiliny s „hviezdami” Slovana.Producenti sa snažili zachytiť aj osobné príbehy futbalistov mimo ihriska - od návštev v ich domácnostiach až po stretnutia s partnerkami či rodinami. „Snažili sme sa tam dať aj nejaký inside, ako ísť k ním domov alebo riešiť s nimi nejaké iné aktivity,” prezrádza Andrea Václavínek.V najnovšej epizóde sa dozviete aj to, ktorí hráči Andreu Václavínek najviac prekvapili svojou inteligenciou a osobnosťou - medzi nimi Marko Tolič, Kevin Wimmer, ale aj tréner Vladimír Weiss, o ktorom producentka prezrádza: „Človek vidí, že mu naozaj reálne záleží na hráčoch.”Seriál Do neba a do pekla patrí podľa Andrey Václavínek k najsledovanejším formátom na Voyo a fanúšikovia sa môžu tešiť aj na ďalšie projekty. Kam sa produkčný tím pozrie najbližšie? A plánujú rozšíriť svoj záber aj na iné športy? To všetko sa dozviete v najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk.

V najnovšej epizóde hokejového podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk sa diváci môžu tešiť na exkluzívny rozhovor s Martinom Dendisom, trénerom slovenskej hokejovej reprezentácie do 18 rokov, ktorá v posledných rokoch pravidelne dosahuje na MS v hokeji pozoruhodné výsledky.Martin Dendis, mladý a ambiciózny tréner, ktorý sa vrátil na Slovensko po 10 rokoch v zahraničí (9 vo Švédsku a rok vo Fínsku), otvorene hovoril o tom, čo sa skrýva za tromi po sebe nasledujúcimi štvrtými miestami našej „osemnástky” na MS v hokeji tento vekovej kategórie. Zmienil sa o dôležitosti vytvárania správneho kolektívu, o disciplíne, ktorú s kolegami od mladých hráčov vyžaduje, ale aj o kvalitách, ktoré vidí v slovenských hokejistoch.V podcaste sa dotkol aj očakávaní pred nadchádzajúcim Hlinka Gretzky Cupom a domácim svetovým šampionátom, ktorý čaká jeho zverencov v nasledujúcej sezóne. Diváci sa dozvedia, prečo Martin Dendis považuje turnaje za „checkpointy” v príprave, nie za konečný cieľ, a prečo je pre neho dôležitejšie, aby hráči odovzdali maximum, než samotný výsledok.„U nás je to veľmi prísne. Nerobíme kompromisy ani žiadne výnimky. A radšej zoberieme trošku slabšieho hokejistu, ale výborného človeka ako naopak,” uviedol Martin Dendis v najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk.Zaujímavé sú jeho postrehy o rozdieloch v mentalite medzi slovenskými a švédskymi mladými hokejistami, či o tom, ako vníma nedávny draft NHL a jeho vplyv na mladých hráčov. Martin Dendis vysvetlil, prečo sa nenechá pri skladaní nominácie ovplyvňovať rodičmi, ani agentmi a ako sa snaží vštepovať mladým hokejistom správne hodnoty.Na záver v rýchlych otázkach odhalil, ktorého súčasného hráča NHL by najradšej trénoval vo svojej „osemnástke”, a odhalil svoj najväčší kariérny sen - získať medailu pre Slovensko na majstrovstvách sveta.

V uplynulých rokoch sa rast produktivity, ktorý je dôležitý pre rast ekonomiky, mierne zrýchlil. Na citeľné zlepšenie životnej úrovne to však nestačí.To, čo sme sa na škole naučili pred 20 rokmi, v modernom hospodárstve nestačí. Potrebujeme inovovať, hovorí v podcaste Aktuality Nahlas ekonóm, riaditeľ odboru prierezových iniciatív v Národnej banke Slovenska, Branislav Reľovský. Spolu s kolegami už päť rokov pravidelne vykonávajú hĺbkovú kontrolu našej ekonomiky.Ak chceme čeliť výzvam 21. storočia, musíme s populáciou pracovať a zvyšovať jej produktivitu. Zahraniční investori však do krajiny prinášajú málo kapitálu a ani domáci investori nie sú dostatočne motivovaní zlepšovať hospodárstvo. Zaujímavosťou je, že generácia mileniálov síce zarába viac ako ich rodičia, no naozaj bohatých ľudí je medzi mladšími ročníkmi menej.Nahrával Vladimír Amrich.

V uplynulých rokoch sa rast produktivity, ktorý je dôležitý pre rast ekonomiky, mierne zrýchlil. Na citeľné zlepšenie životnej úrovne to však nestačí.To, čo sme sa na škole naučili pred 20 rokmi, v modernom hospodárstve nestačí. Potrebujeme inovovať, hovorí v podcaste Aktuality Nahlas ekonóm, riaditeľ odboru prierezových iniciatív v Národnej banke Slovenska, Branislav Reľovský. Spolu s kolegami už päť rokov pravidelne vykonávajú hĺbkovú kontrolu našej ekonomiky.Ak chceme čeliť výzvam 21. storočia, musíme s populáciou pracovať a zvyšovať jej produktivitu. Zahraniční investori však do krajiny prinášajú málo kapitálu a ani domáci investori nie sú dostatočne motivovaní zlepšovať hospodárstvo. Zaujímavosťou je, že generácia mileniálov síce zarába viac ako ich rodičia, no naozaj bohatých ľudí je medzi mladšími ročníkmi menej.Nahrával Vladimír Amrich.

Soňa Ferienčíková je slovenská tanečnica, performerka, choreografka, pedagogička a tiež mama Táničky a partnerka Michala Šimečku.Predstavila nám od základov, čo je to súčasný tanec aj aká bol jej cesta, kým sa stala profesionálnou tanečnicou. Odhalila nám, ako sa zoznámili s Mišom aj, čo museli všetko zvládnuť kým sa stali rodičmi. Zaujímalo nás tiež ako sa vyrovnávala s novou rolou matky, ako sa zmenilo jej telo a kedy sa vrátila k práci. Súčasná politická situácia a útoky našich vládnych predstaviteľov na ich rodinu sú obrovskou skúškou odolnosti a Soňa nám v závere rozhovoru ukázala, že sú pripravení v tejto skúške obstáť. A my stojíme pevne za nimi.

Útočník Oliver Okuliar, ktorý zažil najdlhšiu sezónu spomedzi všetkých slovenských hokejistov, zavítal do podcastu Góly z bufetu, kde v rozhovore s Tomášom Prokopom a Marekom Marušiakom otvorene prehovoril o svojich skúsenostiach z AHL.Stále len 25-ročný útočník sa v uplynulej sezóne dostal s tímom Charlotte Checkers (farmou Floridy Panthers) až do finále AHL, kde so spoluhráčmi podľahli Abbotsfordu Canucks 2:4 na zápasy. V rozhovore Oliver Okuliar úprimne priznáva, že prehru vo finále stále nestrávil.„Dvakrát som bol vo finále a dvakrát som mohol siahnuť na pohár. Keď sa človek obzrie späť, tak ho to štve,” hovorí Oliver Okuliar, ktorý zažil finále aj v českej extralige s Hradcom Králové.V podcaste sa dozviete aj detaily o jeho ceste v AHL, kde začínal na pozícii štvrtého centra, hoci prirodzene hráva na krídle, a postupne sa vypracoval až na pozíciu druhého útočníka. Zaujímavé je aj porovnanie AHL s európskymi súťažami, či jeho nečakané prirovnanie k Bradovi Marchandovi.Talentovaný Slovák sa otvorene vyjadril aj k svojmu aktuálnemu prestupu do švédskeho klubu Skelleftea AIK, olympijským ambíciám a tiež prehovoril o drafte NHL v súvislosti s mladými slovenskými hokejistami.V exkluzívnom rozhovore sa dozviete aj to, ako vnímal hokejové „dozrievanie” v Amerike, rozhovoril sa o náročnom cestovaní v AHL, a dokonca prezradil aj to, že by mu vôbec neprekážalo hrať hokej celý rok v štýle futbalovej Premier League.

MS v hokeji 2025 na Slovensku ešte doznievajú, no popritom sa už začína hovoriť aj o novej sezóne extraligy. Tomáš Surový bol na šampionáte v pozícii televízneho experta, no teraz už naplno pracuje ako asistent trénera v bratislavskom Slovane. V podcaste Góly z bufetu na ŠPORT.sk sa vrátil k majstrovstvám, no rozprával aj o minulej a budúcej sezóne v hlavnom meste.Pri svetovom šampionáte si podľa neho dávame niekedy až nereálne očakávania a stále akoby sme žili v nádeji, že to bude ako za starých čias: „Staviame si trochu nereálne vzdušné zámky. Ťažko sa nám ustúpilo z pozícii, na ktorých sme boli, keď sme mali viacerých top hráčov v NHL.” Zaujímavé je porovnanie Slovákov so Švajčiarmi, ktorí nás momentálne predbehli. Čo za to môže? Podľa Tomáša Surového aj kvalita ich ligy a fakt, že si dokážu udržať domácich hráčov.Obísť nemohol ani Slovan Bratislava. Veď uplynulú sezónu dotrénoval ako jeho hlavný kouč. Nepostúpil s tímom do play-off, ale nepozerá sa na to katastroficky. „Z dlhodobého hľadiska bolo lepšie, že sme vypadli, ako sme vypadli. Keď si vyzlečený do naha a vieš, kde si urobil všetky chyby, môžeš sa odraziť od dna,” vyhlásil Tomáš Surový, podľa ktorého však fanúšikov „belasých” čaká už iná sezóna.V čom bude Slovan iný? „V hráčskej disciplíne, prístupe a v tom, po čom legitímne a správne volali fanúšikovia, v slovanistickom srdci.”

Sára je milovníčka JDM, začínajúca moderátorka, zberateľka nepojazdných áut a bývalý linux admin. UžívajteAk sa vám epizóda páčila a chcete vidieť viac, môžete si pozrieť necenzurovanú, takmer o 4 minúty dlhšiu verziu s otázkami od našich patreonov na ⁠⁠⁠⁠https://www.patreon.com/luzifcak⁠⁠⁠⁠Alebo na Toldo ⁠⁠⁠⁠https://luzifcak.tol.do⁠⁠⁠⁠Video môžete sledovať aj na našom Youtubehttps://youtu.be/sp7S4aXoKfsNáš dnešný hosť je https://www.instagram.com/smusiataPrípadne nás môžete pozvať na kávu na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://www.buymeacoffee.com/luzifcak⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠Môžete nás podporiť aj kúpou Merchu ►►►⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://Luzifcak.com⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠Všetky dôležité odkazy nájdete aj na linku ►►►⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://luzifcak.bio.link⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠UPOZORNENIE: Toto je komediálny podcast dvoch komikov, ktorí sa niekedy viac a niekedy menej úspešne snažia každú situáciu premeniť na vtip a nenavádzajú nikoho na nič nesprávne. Všetko, čo je v ňom povedané, je humor anemalo by byť brané doslova alebo nebodaj vážne. Obsahuje vulgarizmy, satiru a zvieratá chované v zajatí. Akákoľvek podobnosť postáv z našich príbehov so živými je čisto náhodná. Sledujte len po dovŕšení dospelosti alebo so súhlasom rodičov. V prípade výpadku celkovej kamery môže fotosenzitívnym ľuďom spôsobovať epileptický záchvat, vegánom zvracanie, mäsožravcom hlad a národovcom svrbenie. Kubov hlas môže vyvolať rezonovanie stredného ucha. Vlastne by to nemal pozerať nikto.

V 71. epizóde som sa rozprával s Jurajom Masárom, spoluzakladateľom Better Stack – jednej z najrýchlejšie rastúcich DevTools firiem v Európe, ktorá získala investície od fondu, za ktorým stojí aj zakladateľ Heroku. Juraj dnes riadi firmu v New Yorku z Prahy a v podcaste otvorene hovorí o tom, čo naozaj znamená budovať globálny biznis z Európy.V podcaste sme sa rozprávali o tom, prečo sa podľa neho neoplatí budovať globálnu firmu na Slovensku a aké sú najväčšie výhody i nevýhody podnikania v USA. Juraj otvorene priznal, že Better Stack musel otočiť produktový smer, hoci predtým získali investíciu. Zároveň priblížil, ako sa im darí škálovať tím – napríklad tým, že výber nových ľudí trvá aj 5 mesiacov, ale výsledok stojí za to. V podcaste nájdete konkrétny postup výberu, položené otázky a aj spôsob eliminácie uchádzačov.Prebrali sme aj tému CTO a CMO vo firmách – kto má kedy čo robiť, čo patrí do ich zodpovedností a ako udržať oba svety – produkt aj marketing – v rovnováhe. Juraj popísal aj svoj názor na AI vo vývoji softvéru a tiež to, prečo podľa neho senior programátorov tak skoro nenahradí. Zaujímavý bol aj pohľad na ich marketing – prečo v Better Stacku nevytvárajú tradičný marketingový tím, ale namiesto toho stavajú výkonný obsahový tím, ktorý má za cieľ pomáhať developerom po celom svete?Tento diel je plný skúseností, užitočných a hlavne praktických rád pre podnikanie, vďaka ktorým dokážete zlepšiť svoj biznis aj v prípade, že nie ste technologická firma. Užívajte!---------------------------------------------------------------------------Kapitoly:00:00:00 – Predstavenie hosťa00:01:16 – Prečo začať podnikať mimo Slovenska?00:04:51 – Ako sa podniká v USA a čo to prináša?00:11:02 – Ako škálovať firmu aj bez investorov?00:15:31 – Príbeh Better Stack00:22:59 – Ako získať špičkových vývojárov do tímu?00:35:15 – Kedy startup potrebuje pivot?00:45:01 – Vymení AI developerov?00:53:24 – Marketing, ktorý funguje01:08:50 – Ako rozdeliť zodpovednosť medzi CTO a CMO?01:11:09 – Founder mindset01:17:41 – Zmysel života podľa Juraja Masára---------------------------------------------------------------------------Viac z podcastov nájdete na:https://www.truban.sk/podcast/---------------------------------------------------------------------------Všetky spomenuté knihy a podcasty nájdete v článku na blogu:https://wp.me/p5NJVg-QQ---------------------------------------------------------------------------Podcast si môžete vypočuť aj na streamovacích platformách:● Spotify ▸ https://spoti.fi/31Nywax ● Apple podcast ▸ https://apple.co/3n0SO8F---------------------------------------------------------------------------● Najlepšie z podcastu na Instagrame ●https://www.instagram.com/truban.podcast/● Truban.sk ●https://bit.ly/3r1vYQJ ● Instagram ●https://www.instagram.com/truban/● Facebook ●https://www.facebook.com/miso.truban● LinkedIn ●https://sk.linkedin.com/in/truban