Podcasts about zauj

❗ Nová povinnosť pre e-shopy.

Hrozí Slovensku podľa občanov zmrazenie eurofondov? Ako vnímajú podozrenia zo zneužívania finančných prostriedkov a oslabenie schopnosti štátu vyšetrovať korupciu? Agentúra AKO pre nás pripravila exkluzívny prieskum, v ktorom sme zisťovali názory verejnosti na možné zastavenie čerpania fondov Európskej únie. Zaujíma nás tiež, aké dôsledky by takýto krok mohol mať pre slovenskú ekonomiku. Dokázalo by Slovensko bez eurofondov naďalej ekonomicky rásť alebo by ich strata výrazne ohrozila jeho ďalší rozvoj? Viac si už povedala moderátorka JOJ 24 Mária Ölvedyová s riaditeľom agentúry AKO Václavom Hříchom a ekonomickým analytikom Slovenskej sporiteľne Mariánom Kočišom. 

V 90. epizóde som sa rozprával s Petrom Velitsom, bývalým profesionálnym cyklistom a spoluzakladateľom značky Isadore. Peter sa vracia ku svojej športovej kariére a veľmi úprimne rozoberá, čo sa deje v hlave športovca, keď telo už nevládze a preteky sa rozhodujú skôr v mysli než v nohách. Hovorí o tom, ako sa vyrovnať s tým, že dnes jednoducho nie je váš deň, kedy sa človek láme a prečo talent bez disciplíny, pokory a ochoty tvrdo pracovať nestačí ani v športe, ani v živote.V rozhovore sme sa dotkli aj tém vrcholového športu, rivality a porovnávania sa s ostatnými, vrátane vzťahu s jeho bratom a toho, čo dokáže spraviť súťaživé prostredie aj v rodine. Rozprávali sme sa o tom, prečo vôbec začal bicyklovať, čo ho pri tomto športe roky držalo a aký dopad má vrcholový šport na bežný život. Zaujímavá je najmä jeho reflexia obdobia po skončení kariéry – keď zrazu zmizne režim, tím aj jasný cieľ a človek si musí nanovo vybudovať identitu, motiváciu a fungovanie v každodennom živote.V druhej polovici epizódy sme sa pozreli na príbeh značky Isadore – od prvých dresov až po medzinárodnú značku. Peter rozoberá, prečo sa do jej budovania pustili, ako ju postupne škálovali a čo je najťažšie na raste, ak nechcete obetovať kvalitu ani hodnotu značky. Otvorene hovorí aj o tom, prečo Isadore v určitom bode potrebovala investora a čo sa následne zmenilo v rozhodovaní, tempe rastu a miere zodpovednosti. Na záver prezrádza, ktoré princípy si preniesol z profesionálneho športu do podnikania, čo sa musel naučiť nanovo, čo ho motivuje dnes a odporučí aj niekoľko kníh pre cyklistov. Tento diel je plný praktických lekcií o hlave, disciplíne a výkone, ale aj o jednoduchosti života a o tom, čo človeka drží nad vodou, keď talent nestačí. Rozprávali sme sa tiež o prechode zo športu do podnikania a o tom, ako budovať značku, ktorá vydrží roky. Užívajte!---------------------------------------------------------------------------Kapitoly: 00:00:00 – Predstavenie hosťa00:01:30 – Spomienky na kariéru00:10:32 – Hlava v pretekoch00:15:14 – Talent vs. drina00:18:44 – (Ne)súperenie s bratom 00:21:24 – Prečo Velits bicykloval?00:25:03 – Zabíja vrchol v športe bežný život?00:28:53 – Začiatky firmy Isadore00:36:53 – Škálovanie firmy do šírky00:44:34 – Prečo Isadore potrebovala investora?00:47:27 – Vízia Isadore00:51:48 – Knihy pre cyklistov00:53:50 – Motivácia podľa Petra Velitsa00:59:23 – Zmysel života podľa Petra Velitsa---------------------------------------------------------------------------Viac z podcastov nájdete na:https://www.truban.sk/podcast/---------------------------------------------------------------------------Všetky spomenuté knihy a podcasty nájdete v článku na blogu:https://wp.me/p5NJVg-Xt---------------------------------------------------------------------------Podcast si môžete vypočuť aj na streamovacích platformách:● Spotify ▸ https://spoti.fi/31Nywax ● Apple podcast ▸ https://apple.co/3n0SO8F---------------------------------------------------------------------------● Najlepšie z podcastu na Instagrame ●https://www.instagram.com/truban.podcast/● Truban.sk ●https://bit.ly/3r1vYQJ ● Instagram ●https://www.instagram.com/truban/● Facebook ●https://www.facebook.com/miso.truban● LinkedIn ●https://sk.linkedin.com/in/truban

VYPLŇTE NÁŠ PODCASTOVÝ PRIESKUM: http://www.zabavavpodcastoch.sk/prieskum Poznáte jeho texty – teraz ich budete môcť aj počuť. Každú nedeľu vo svojej podcastovej aplikácii nájdete trochu iný formát Dobrého rána – Roth číta Marca. Eseje a komentáre publicistu Sama Marca v podaní herca Roberta Rotha. Načítaný text: https://www.sme.sk/komentare/c/pol-miliardy-eur-by-fica-mohlo-zaujimat-pise-samo-marec – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.

Jerguš Tesák je odborník na divoké šelmy. Zaujíma ho najmä vlk, o ktorom tvrdí, že človeka nijako neohrozuje. Pozoruje a skúma aj medvede, s ktorými sa stretnúť, už môže byť nebezpečné. Pôsobí ako lektor prírodného turizmu, sprevádza záujemcov v divokej prírode. V tejto epizóde s Katou Martinkovu hovorí aj o jeho synoch, ktorých po tragickej udalosti vychováva sám, o kapele Buchaj Tramka, v ktorej pôsobí, či o rysoch. | Hosť: Jerguš Tesák (lektor prírodného turizmu, odborník na divoké šelmy). | Moderuje: Kata Martinková. | Tolkšou Hosť sobotného Dobrého rána pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 8. hodine.

V 89. epizóde som sa rozprával s Vladom Zlatošom, jedným z prvých ľudí na Slovensku, ktorí riešili stravu, pohyb a zdravý životný štýl ešte dávno pred Instagramom. Vlado vysvetľuje, že trendy v zdraví sa v skutočnosti nemenia, mení sa len balenie a marketing okolo nich. Základ je stále ten istý – človek potrebuje pohyb, silu, kondíciu, lepší metabolizmus a systém, ktorý sa dá udržať roky, nie týždeň.V rozhovore rozoberáme myšlienku „nákupu“ zdravého tela, teda že výsledok si neodkliknete ani nekúpite, ale postupne si ho odmakáte. Vlado vysvetľuje, prečo sa ľudia často snažia kompenzovať rozbitý životný štýl rýchlymi dopamínovými riešeniami – či už sladkým, kávou alebo inými rýchlymi stimulmi. Hovorí, že káva vie krátkodobo vystreliť nervový systém, ale pri dlhodobom fungovaní často len maskuje problém, ktorý je v energii, kondícii a hormonálnej nerovnováhe.Veľká časť epizódy je o tom, ako sa zbaviť závislostí a vzorcov správania sa. Vlado vysvetľuje, že človek potrebuje postupnosť a primeranosť, nie extrémy, a že veľkú rolu hrá prostredie a dohody s ľuďmi, ktoré z vás spravia konzistentného človeka aj vtedy, keď sa vám nechce. Pri cvičení rozoberáme rozdiel medzi silovým tréningom a kalistenikou. Prečo práve sila je jedným z najväčších pilierov longevity?Dotkli sme sa aj biohackingu. Vlado tvrdí, že veľa ľudí rieši „optimalizácie“, ale pritom nemajú vyriešené základy. Zaujímavá časť bola aj o AI a dátach. Vlado hovorí, že AI vám zdravie nenapraví, ale keď máte dlhodobú históriu a merateľné ukazovatele, viete z neho dostať lepšie odporúčania a rady. V závere sme sa dostali k jeho projektom a k tomu, ako motivovať deti k športu tak, aby pohyb nebol trest, ale prirodzené právo dieťaťa. Tento diel je plný veľmi praktických princípov, ktoré sa dajú hneď preniesť do života, tréningu aj výchovy. Užívajte!---------------------------------------------------------------------------Kapitoly: 00:00:00 – Predstavenie hosťa00:01:58 – Trendy, ktoré sa nemenia00:06:39 – Nákup zdravého tela00:08:56 – Čo robiť pre zdravý život? 00:11:45 – Ako sa zbaviť závislosti?00:17:35 – Silový tréning vs. kalistenika 00:21:48 – Prečo nepiť kávu? 00:25:12 – Biohacking 00:31:44 – Ako rieši Vlado Zlatoš svoj sebarozvoj? 00:34:53 – Využitie AI na 100 % 00:38:58 – Projekty Vlada Zlatoša 00:47:33 – Ako motivovať svoje deti k pohybu? 00:51:35 – Čo odporúča Vlado Zlatoš? 00:55:45 – Zmysel života podľa Vlada Zlatoša---------------------------------------------------------------------------Viac z podcastov nájdete na:https://www.truban.sk/podcast/---------------------------------------------------------------------------Všetky spomenuté knihy a podcasty nájdete v článku na blogu:https://wp.me/p5NJVg-WK---------------------------------------------------------------------------Podcast si môžete vypočuť aj na streamovacích platformách:● Spotify ▸ https://spoti.fi/31Nywax ● Apple podcast ▸ https://apple.co/3n0SO8F---------------------------------------------------------------------------● Najlepšie z podcastu na Instagrame ●https://www.instagram.com/truban.podcast/● Truban.sk ●https://bit.ly/3r1vYQJ ● Instagram ●https://www.instagram.com/truban/● Facebook ●https://www.facebook.com/miso.truban● LinkedIn ●https://sk.linkedin.com/in/truban

Rozhovor s klimatologičkou SHMÚ Jaroslavou Slavkovou o aktuálnom suchu aj o tom, čo nás čaká v budúcnosti. „Budeme mať viac extrémov. Čakajú nás horúcejšie letá, na juhu aj s bežnými štyridsiatkami, častejšie suchá, ale aj intenzívne búrky. Zaujímavé je, že sa môžu vyskytnúť aj extrémne úhrny snehu, ktoré však padnú v priebehu jedného dňa a na druhý deň sa hneď roztopia,“hovorí.

Zaujímavosti zo slovenského internetu. Prečo vám nestačí len Instagram, najmä ak podnikáte a potrebujete vlastnú webovú stránku? Vedeli ste, že mať vlastný web je bezpečnejšie, ako sa snažiť robiť biznis iba cez sociálne siete? Bežne sa stáva, že vám platforma zablokuje jedno video alebo celý kanál, čo okamžite ohrozí vaše podnikanie. Hosť: Peter Bíro, riaditeľ SK-NIC

VYPLŇTE NÁŠ PODCASTOVÝ PRIESKUM: http://www.zabavavpodcastoch.sk/prieskum Koncom predminulého roka sa pri španielskom pobreží potopila nákladná loď. Už to by bolo zvláštne, no zvláštnosti sa v skutočnosti tým len začínajú: loď mohla patriť do ruskej tieňovej flotily, zrejme ju niekto alebo niečo potopilo zámerne a špekuluje sa, že mohla niesť nukleárne technológie. Čo o prípade Ursy Major vieme a prečo to pripomína až príbeh z Jamesa Bonda? Tomáš Prokopčák sa pýta zahraničného reportéra denníka SME Daniela Hoťku. Zdroje zvukov: Youtube/CNN, Youtube/ABC News (Australia) Odporúčanie: Zaujímavého čítania o jedle tu zase až tak veľa nemáme, preto ma špeciálne teší ambícia skúsiť vydávať čosi podobné ako magazín. Dnes teda odporúčam druhé číslo časopisu Babilon, po vývare sa totiž venuje chlebíčkom. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.

Poplatky v bankách neustále rastú, no na trhu stále existujú účty, za ktoré nezaplatíte ani cent. A to bez nutnosti spĺňať prísne podmienky, ako je minimálny obrat, aktívne využívanie úverových produktov či desiatky platieb kartou.Fio banka, ČSOB, mBank či 365.bank lákajú klientov na bezplatné základné balíky. Každá z nich však volí iný prístup – od postupného spoplatnenia fyzických platobných kariet až po poplatky za výbery z bankomatov. Zaujímavou alternatívou sú aj plne digitálne banky ako Revolut či N26, ktoré mnohí Slováci využívajú ako sekundárne účty, no pre absenciu niektorých produktov u nás zatiaľ nahrádzajú hlavný účet len ťažko.Vďaka okamžitým platbám už navyše vôbec nemusíte riešiť, v akej inštitúcii majú účet vaši známi či rodina. O tom, ako si vybrať ten správny bezplatný účet a ako banky zarábajú na klientoch, ktorí im neplatia mesačné poplatky, sa v podcaste SHARE rozpráva Maroš Žofčin s redaktorom Živé.sk Filipom Maxom.Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz ju máme v elektronickej verzii. Nájdete ju na obchod.aktuality.sk.TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Ktoré štyri banky na Slovensku ponúkajú bežný účet úplne zadarmo.Kde si priplatíte za vydanie fyzickej platobnej karty.Kto si účtuje poplatky za výbery z bankomatu.Z čoho inštitúcie žijú, ak im klienti neplatia žiadne paušálne poplatky za vedenie účtu.Prečo sú služby ako Revolut a N26 ideálne na cestovanie, no ako hlavným účtom im stále niečo chýba.Prečo sa musíme pripraviť na to, že vydanie klasickej fyzickej karty bude čoskoro spoplatnené takmer všade.Či môžete získať bezplatný účet ako retenčnú ponuku, keď banke pohrozíte odchodom ku konkurencii.Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Aj keby dostalo pokutu 1500 € tisíc stánkov s langošmi, našej ekonomike, ktorá takmer nerastie, by to nepomohlo. Slovensko čaká už mesiace no nové vládne opatrenia na pomoc občanom a ekonomike. A europarlament vyzval Európsku komisiu aby nám zmrazila eurofondové miliardy.Medzitým sa na súde otvorila a hneď aj prerušila kauza Očistec, kde ako obžalovaní vystupujú aj podpredseda parlamentu za Smer, bývalý špeciálny prokurátor či oligarcha z Nitry a Smer sa už tretí krát pokúša zmeniť pravidlá pre kajúcnikov. A Progresívne Slovensko stále zaneprázdňuje kauza matky jeho predsedu.Aké sa teda dnes na Slovensku vlastne máme? Ako čakanie na vládne opatrenia vnímajú občania a čo od štátu skutočne potrebujú? Môže Slovensko prísť o eurofondy? Ako sa to všetko odzrkadľuje na našich preferenciách? Zaujíma nás vôbec popri tom všetkom korupčná kauza Očistec?Braňo Závodský sa rozprával so sociológom a vysokoškolským pedagógom Michalom Vašečkom.

Michal Patarák nie je úplne básnikom v pravom slova zmysle. Vyštudoval medicínu na Jesseniovej lekárskej fakulte v Martine v roku 2006, odvtedy po krátkom úvodnom hľadaní správnej nemocnice pracuje v Rooseveltovej nemocnici v Banskej Bystrici ako psychiater a súčasne 5. rok aj ako prednosta. Zaujíma sa o umenie, najmä maliarske a hudbu, prírodu, miluje filozofiu a prácu s textom, ku ktorej niekedy patria aj básne, ktoré píše.

„Vtedy povedal Peter Ježišovi: Majstre, dobre je nám tu! Urobme tri stánky: jeden Tebe, jeden Mojžišovi, jeden Eliášovi. Ani sám totiž nevedel, čo povedať, lebo sa preľakli.“ Marek 9:5–6 Niekedy slová na chvíľu visia vo vzduchu. Ten strašný moment, keď si príliš neskoro uvedomíš, že si mal mlčať. Ten moment, keď ty a ľudia, ktorí ťa počúvajú, si v duchu kladiete tú istú otázku: Prečo si to práve povedal? Kedy si naposledy povedal niečo, čo si želáš, aby si radšej nepovedal? Niečo, čo ti v hlave znelo perfektne, keď si to formuloval, ale keď to vyšlo z tvojich úst, vyznelo to neuveriteľne hlúpo? Stáva sa to aj tým najlepším z nás. Stalo sa to aj Petrovi. A to v najhoršom možnom momente. Ježiš viedol Petra, Jakuba a Jána, svojich najbližších učeníkov, na horu, aby im poskytol jedinečnú príležitosť. Táto udalosť je známa ako Premenenie. Boh na okamih dovolil Ježišovým učeníkom vidieť Ježiša v jeho sláve. Ježišova tvár a odev náhle zažiarili ako slnko. Mojžiš a Eliáš, dve z najuctievanejších postáv židovskej histórie, sa zjavili a rozprávali sa s ním. Je ťažké si predstaviť hlbší zážitok, ktorý by tak zmenil život. Je ťažké si predstaviť scénu, ktorá by bola vhodnejšia pre úctivé, užasnuté ticho. Je ťažké si predstaviť situáciu, ktorá by bola menej vhodná pre Petra. Neschopný sa ovládať, Peter ako inokedy prerušil rozhovor, tentokrát medzi Ježišom, Mojžišom a Eliášom, a vykríkol: „Majstre, dobre je nám tu! Urobme tri stánky: jeden Tebe, jeden Mojžišovi, jeden Eliášovi.“ (Mk 9:5). Marek pridáva tento zaujímavý komentár: „Ani sám totiž nevedel, čo povedať, lebo sa preľakli.“ (verš 6). Zaujímalo by ma, či sa Mojžiš obrátil na Ježiša a spýtal sa: „Kto je ten chlap?“ Alebo či Ježiš trochu zagúľal očami a odpovedal: „Ach, to je Skala. Nevadí.“ Ako ľahko nám myšlienky skáču do hlavy a potom z úst, skôr ako ich úplne spracujeme. O koľko by bolo lepšie, keby sme mohli stlačiť tlačidlo dočasného odkladu a spýtať sa sami seba: „Je to správna vec, čo hovorím? Je to vhodné vyhlásenie? Oslávi to Pána?“ Ako hovorí staré príslovie: „Lepšie je mlčať a byť považovaný za hlupáka, ako otvoriť ústa a odstrániť tým všetky pochybnosti.“ Autor knihy Kazateľ napísal: „Všetko má svoj čas a každé počínanie pod nebom má svoju chvíľu: … Čas mlčať i čas hovoriť“ (Kazateľ 3:1, 7). Ak nevieš, ako „rozpoznať čas“, pokiaľ ide o tvoj jazyk, popros Boha, aby ti pomohol. Jakub 1:5 hovorí: „Ak sa niekomu z vás nedostáva múdrosť, nech si ju prosí od Boha, ktorý prosto a ochotne dáva všetkým, a dostane sa mu jej.“ Otázka na zamyslenie: Kedy je pre teba vhodné mlčať? Greg Laurie

Ján Lašák je meno, ktoré má v slovenskom hokeji obrovský cveng a automaticky sa spája so zlatými časmi našej reprezentácie. V najnovšej epizóde podcastu suSPEAK si za mikrofón k Marekovi Marušiakovi a Rasťovi Konečnému sadol práve tento legendárny brankár. Debata sa však ani zďaleka netočila len okolo nostalgických spomienok na úspechy z minulosti.Zlatý úspech mu síce navždy zmenil život, čo sám s úsmevom glosuje slovami, že vyhráte jeden turnaj a veziete sa na tom celý život, no jeho súčasná misia je upriamená predovšetkým na budúcnosť slovenského hokeja a výchovu talentov. Ústrednou témou tohto pútavého rozhovoru je projekt mládežníckych brankárskych kempov, ktorým sa Ján Lašák naplno venuje už ôsmy rok.Zaujímavosťou je, že tieto intenzívne sústredenia prebiehajúce v Dolnom Kubíne zďaleka nie sú len o pilovaní postoja či techniky v bránkovisku. Mladí brankári tam dostávajú komplexný servis, ktorý presahuje mantinely klziska. Od prednášok s finančným poradcom o fungovaní hypoték či inflácie až po večerné stolové hry na rozvoj rýchleho uvažovania a rozhodovania.Samotný Ján Lašák otvorene priznáva, že hlavnou motiváciou pre vznik tohto detailného programu bola jeho vlastná skúsenosť z mladosti, kedy po príchode do zámoria najviac cítil absenciu odborného mentorstva a nebol pripravený na mnohé nástrahy profesionálneho športu. Ako v rozhovore sympaticky prízvukuje: „V podstate nerobíme žiadnu vedu, robíme len to, aby tí chalani nerobili chyby, ktoré sme robili my.“Okrem detailov z výchovy novej generácie sa však v podcaste dostanete aj do špecifickej a pre bežného smrteľníka často bizarnej mysle hokejového brankára. Moderátori s Jánom Lašákom podrobne rozobrali známu poverčivosť strážcov svätyne, pričom padli aj vtipné historky o legendárnom Dominikovi Hašekovi či Lašákových vlastných úsmevných predzápasových rituáloch.Fanúšikovia psychológie športu dozaista ocenia úprimnú pasáž, v ktorej majster sveta z Göteborgu opisuje stav tzv. „flow“, teda absolútneho ponorenia sa do prítomného okamihu, keď brankár počas zápasu nevníma okolie a stopercentne sa sústredí výhradne na dianie pred sebou.Legendárny gólman detailne vysvetľuje svoju predzápasovú rutinu z aktívnej kariéry a to, ako si tento stav dokázal v hlave navodiť: „Hodinu a pol pred zápasom som začínal svoju prípravu, keď som prišiel skôr, tak som musel sedieť naboso na zemi a robením dýchacích cvičení som sa snažil dostať do seba ten flow.“Ak vás zaujíma, ako vidí Ján Lašák aktuálnu kvalitu slovenských brankárov v porovnaní so svetovou špičkou a prečo je nevyhnutné, aby domáce kluby prejavovali mladým maskovaným mužom oveľa väčšiu dôveru a vrážali do ich rozvoja viac priestoru, najnovšia epizóda podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk je pre vás absolútnou povinnou jazdou.Pripravte sa na výbornú hokejovú nálož, v ktorej sa plynule prelína humor, tvrdá úprimnosť a hlboký odborný pohľad muža, ktorý si prešiel tými najťažšími aj najkrajšími hokejovými skúškami.

Ján Lašák je meno, ktoré má v slovenskom hokeji obrovský cveng a automaticky sa spája so zlatými časmi našej reprezentácie. V najnovšej epizóde podcastu suSPEAK si za mikrofón k Marekovi Marušiakovi a Rasťovi Konečnému sadol práve tento legendárny brankár. Debata sa však ani zďaleka netočila len okolo nostalgických spomienok na úspechy z minulosti.Zlatý úspech mu síce navždy zmenil život, čo sám s úsmevom glosuje slovami, že vyhráte jeden turnaj a veziete sa na tom celý život, no jeho súčasná misia je upriamená predovšetkým na budúcnosť slovenského hokeja a výchovu talentov. Ústrednou témou tohto pútavého rozhovoru je projekt mládežníckych brankárskych kempov, ktorým sa Ján Lašák naplno venuje už ôsmy rok.Zaujímavosťou je, že tieto intenzívne sústredenia prebiehajúce v Dolnom Kubíne zďaleka nie sú len o pilovaní postoja či techniky v bránkovisku. Mladí brankári tam dostávajú komplexný servis, ktorý presahuje mantinely klziska. Od prednášok s finančným poradcom o fungovaní hypoték či inflácie až po večerné stolové hry na rozvoj rýchleho uvažovania a rozhodovania.Samotný Ján Lašák otvorene priznáva, že hlavnou motiváciou pre vznik tohto detailného programu bola jeho vlastná skúsenosť z mladosti, kedy po príchode do zámoria najviac cítil absenciu odborného mentorstva a nebol pripravený na mnohé nástrahy profesionálneho športu. Ako v rozhovore sympaticky prízvukuje: „V podstate nerobíme žiadnu vedu, robíme len to, aby tí chalani nerobili chyby, ktoré sme robili my.“Okrem detailov z výchovy novej generácie sa však v podcaste dostanete aj do špecifickej a pre bežného smrteľníka často bizarnej mysle hokejového brankára. Moderátori s Jánom Lašákom podrobne rozobrali známu poverčivosť strážcov svätyne, pričom padli aj vtipné historky o legendárnom Dominikovi Hašekovi či Lašákových vlastných úsmevných predzápasových rituáloch.Fanúšikovia psychológie športu dozaista ocenia úprimnú pasáž, v ktorej majster sveta z Göteborgu opisuje stav tzv. „flow“, teda absolútneho ponorenia sa do prítomného okamihu, keď brankár počas zápasu nevníma okolie a stopercentne sa sústredí výhradne na dianie pred sebou.Legendárny gólman detailne vysvetľuje svoju predzápasovú rutinu z aktívnej kariéry a to, ako si tento stav dokázal v hlave navodiť: „Hodinu a pol pred zápasom som začínal svoju prípravu, keď som prišiel skôr, tak som musel sedieť naboso na zemi a robením dýchacích cvičení som sa snažil dostať do seba ten flow.“Ak vás zaujíma, ako vidí Ján Lašák aktuálnu kvalitu slovenských brankárov v porovnaní so svetovou špičkou a prečo je nevyhnutné, aby domáce kluby prejavovali mladým maskovaným mužom oveľa väčšiu dôveru a vrážali do ich rozvoja viac priestoru, najnovšia epizóda podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk je pre vás absolútnou povinnou jazdou.Pripravte sa na výbornú hokejovú nálož, v ktorej sa plynule prelína humor, tvrdá úprimnosť a hlboký odborný pohľad muža, ktorý si prešiel tými najťažšími aj najkrajšími hokejovými skúškami.

Hádzanári by si v rebríčku obetavosti mohli bez problémov podať ruky s hokejistami. Najnovšia epizóda podcastu suSPEAK to potvrdzuje od prvej minúty. Moderátorská dvojica Marek Marušiak a Rasťo Konečný si do štúdia pozvala čerstvého reprezentačného dôchodcu, bývalého kapitána a ikonu slovenskej hádzanej Ľubomíra Ďuriša.Ľubomír Ďuriš sa v rozhovore vracia k momentu, keď po vyše dekáde a desiatkach zápasov s kapitánskou páskou uzavrel reprezentačnú kariéru. Jeho posledný duel však nemal scenár ako z filmu. Namiesto vysnívaného gólu a potlesku prišla bizarná situácia, a to hra bez brankára, strata lopty a inkasovaný gól. Aj takto môže vyzerať realita vrcholového športu.Diskusia ponúka aj pohľad na nečakane tvrdú stránku hádzanej. Zabudnite na masívne chrániče, ide o šport plný pádov, kontaktov a bolesti. Ľubomír Ďuriš otvorene opisuje, aké je hrať so zlomenou sánkou či poškodeným nervom v oku. „Mesiac som pil len cez slamku. Bolo to najhoršie zranenie v kariére,“ spomína na moment, ktorý na ňom zanechal trvalé následky.Veľký priestor v podcaste dostávajú aj úsmevné príbehy z hráčskeho života. Medzi nimi vyniká napríklad netradičný príchod na maturitu na červenom Ferrari, v ktorom ho zobral sponzor. „Ráno som sa zobudil a zrazu mi zvoní telefón: ‚Kedy máme prísť? Brácho príde na tom Ferrari. Povedz triednemu, že my si tam ideme sadnúť a budeme s tebou maturovať,‘“ prezrádza s humorom spomienku na deň, ktorý ho na škole zaručene preslávil viac než samotný prospech.Nechýbajú ani spomienky na legendárne kabínové tresty či divoké oslavy postupov, kde hlavnú rolu zohrávala aj päťlitrová fľaša borovičky.Zaujímavý je aj pohľad do taktickej stránky hádzanej. Ľubomír Ďuriš vysvetľuje, ako sa tvorca hry dokáže presadiť proti fyzicky dominantným súperom, akým bol napríklad Dainis Krištopans. Kľúčom je kombinácia rýchlosti, techniky a špecifického hádzanárskeho „lepidla“, bez ktorého si modernú hru už nemožno predstaviť.Výborná atmosféra v štúdiu a otvorenosť hosťa robia z tejto epizódy kombináciu humoru, tvrdých skúseností aj autentických zákulisných príbehov. Ak máte radi športové spovede bez prikrášlenia či s humorom, najnovšiu epizódu podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk by ste si rozhodne nemali nechať ujsť.

Hádzanári by si v rebríčku obetavosti mohli bez problémov podať ruky s hokejistami. Najnovšia epizóda podcastu suSPEAK to potvrdzuje od prvej minúty. Moderátorská dvojica Marek Marušiak a Rasťo Konečný si do štúdia pozvala čerstvého reprezentačného dôchodcu, bývalého kapitána a ikonu slovenskej hádzanej Ľubomíra Ďuriša.Ľubomír Ďuriš sa v rozhovore vracia k momentu, keď po vyše dekáde a desiatkach zápasov s kapitánskou páskou uzavrel reprezentačnú kariéru. Jeho posledný duel však nemal scenár ako z filmu. Namiesto vysnívaného gólu a potlesku prišla bizarná situácia, a to hra bez brankára, strata lopty a inkasovaný gól. Aj takto môže vyzerať realita vrcholového športu.Diskusia ponúka aj pohľad na nečakane tvrdú stránku hádzanej. Zabudnite na masívne chrániče, ide o šport plný pádov, kontaktov a bolesti. Ľubomír Ďuriš otvorene opisuje, aké je hrať so zlomenou sánkou či poškodeným nervom v oku. „Mesiac som pil len cez slamku. Bolo to najhoršie zranenie v kariére,“ spomína na moment, ktorý na ňom zanechal trvalé následky.Veľký priestor v podcaste dostávajú aj úsmevné príbehy z hráčskeho života. Medzi nimi vyniká napríklad netradičný príchod na maturitu na červenom Ferrari, v ktorom ho zobral sponzor. „Ráno som sa zobudil a zrazu mi zvoní telefón: ‚Kedy máme prísť? Brácho príde na tom Ferrari. Povedz triednemu, že my si tam ideme sadnúť a budeme s tebou maturovať,‘“ prezrádza s humorom spomienku na deň, ktorý ho na škole zaručene preslávil viac než samotný prospech.Nechýbajú ani spomienky na legendárne kabínové tresty či divoké oslavy postupov, kde hlavnú rolu zohrávala aj päťlitrová fľaša borovičky.Zaujímavý je aj pohľad do taktickej stránky hádzanej. Ľubomír Ďuriš vysvetľuje, ako sa tvorca hry dokáže presadiť proti fyzicky dominantným súperom, akým bol napríklad Dainis Krištopans. Kľúčom je kombinácia rýchlosti, techniky a špecifického hádzanárskeho „lepidla“, bez ktorého si modernú hru už nemožno predstaviť.Výborná atmosféra v štúdiu a otvorenosť hosťa robia z tejto epizódy kombináciu humoru, tvrdých skúseností aj autentických zákulisných príbehov. Ak máte radi športové spovede bez prikrášlenia či s humorom, najnovšiu epizódu podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk by ste si rozhodne nemali nechať ujsť.

Spolupracovník Postoja Michal Novota a redaktor Lukáš Krivošík rozoberajú desaťdňovú misiu Artemis II, ktorá odštartovala 1. apríla 2026. Štvorčlenná americko-kanadská posádka obletela Mesiac a hoci nepristála na povrchu, je pre budúce lety kľúčová. V relácii rozoberieme priebeh misie, jednotlivé prvenstvá, ktoré si táto výprava pripísala a ukážeme tiež niekoľko pozoruhodných záberov z vesmíru. Zaujímavý je obsah posolstiev a dojmov astronautov z obežnej dráhy. A popri záberoch, ktoré už boli zverejnené sa môžeme tešiť na ďalšie, ktoré budú publikované postupne v nasledujúcich dňoch. Táto relácia vznikla vďaka našim podporovateľom. Pridajte sa k nim, prosím, teraz aj vy na: https://podpora.postoj.sk/podporte-najsilnejsie-konzervativne-medium?referral_source=youtube&referral_campaign=youtube&referral_content=destinacia_vesmir&utm_source=youtube. Ďakujeme.

Na Veľkonočný pondelok podľa tradícií tisíce mužov a mládencov vyrážajú s korbáčmi a vedrami pooblievať a vyšibať ženy. Aký je symbolický rozdiel medzi vodou a prútom? Odpovie etnologička Katarína Popelková. Zuzana Klinčáková z Úradu regionálneho zdravotníctva rozpráva o tom, ako si udržať pevné zdravie v každodennom živote. Povie aj ako nám môžu pomôcť moderné aplikácie pri sledovaní pohybu, kalórií či krokov. Pri príležitosti Svetového dňa zdravia zároveň prezradila, kde sa s odborníkmi môžu ľudia stretnúť a aké bezplatné vyšetrenia môžu absolvovať. Dlhoročný redaktor Slovenského rozhlasu, osobnosť rómskeho národnostného vysielania Roman Goroľ sa vo svojej práci zameriava na objektívne informovanie o rómskej komunite. Stretol sa počas svojej dlhoročnej práce s niečím, na čo spomína dodnes? Prezradí Gabike a Richardovi. Staničný hlas Rádia Slovensko Tomáš Palonder je najmä hercom, teraz ho máte možnosť vidieť v aktuálnom kinofilme Tanec s medveďom. Nielen o ňom, ale aj o svojom vzťahu k ruštine, hudbe a spevu hovorí v rozhovore. Výnimočný krasokorčuliar Jozef Sabovčík dodnes žije športom a stojí na korčuliach každý deň a svoje skúsenosti odovzdáva deťom. V rozhovore prezradí, či niekedy v minulosti uvažoval nad koncom kariéry, prečo si bez korčuľovania nevie predstaviť život a ako sa tento šport za desaťročia zmenil. Reč prišla aj na jeho život v USA, vzťah k Slovensku či to, či jeho synovia hovoria po slovensky. Zaujímavosťou je, že oddych nachádza pri práci s drevom – vyrába nábytok, čo ho naučilo trpezlivosti. Vypočujte si inšpiratívny rozhovor s legendou, ktorá zostáva verná ľadu aj po rokoch. | Hostia: Katarína Popelková, Zuzana Klinčáková, Roman Goroľ, Tomáš Palonder, Jozef Sabovčík | Moderujú: Gabika Angibaud a Richard Dedek. | Počúvajte rozhovory s našimi hosťami v programe Dobré ráno, Slovensko! každý pracovný deň po 8:20. Hosť DRS pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Slovenský basketbal sa po rokoch čakania pozerá na generáciu, ktorá by mohla vrátiť náš mužský reprezentačný tím na európsku mapu. Jedným z najvýraznejších budúcich lídrov bude nepochybne Sebastian Rančík, ktorý bol hosťom najnovšej epizódy basketbalového podcastu Pod košom s moderátorom Tomášom Kotlárikom.Dvestodesať centimetrov vysoký hráč tímu Colorado Buffaloes sa otvorene rozhovoril o svojej sezóne v prestížnej americkej univerzitnej súťaži NCAA. Tú hodnotí ako cennú skúsenosť, hoci priznáva, že si prešiel aj náročnejšími obdobiami, ktoré ho výrazne posilnili po mentálnej stránke. Popri zlepšení v obrane či na doskoku sa aktuálne sústredí najmä na stabilizáciu streľby.Značnou témou rozhovoru bola aj jeho životná cesta za oceánom. Do Spojených štátov amerických odišiel už ako 14-ročný, čo ho podľa vlastných slov prinútilo rýchlo dospieť a vybudovať si víťaznú mentalitu. Práve tá ho dnes radí medzi najväčšie nádeje slovenského basketbalu, hoci s tým prirodzene prichádza aj tlak verejnosti.„Anglicky sa hovorí, že pressure is privilege (tlak je privilégium, pozn. red.), a ja tomu fakt verím. Príliš ten tlak necítim, tú hru milujem a hrám ju preto, že ma baví,“ vysvetľuje svoj prístup mladý talent, ktorý zdôrazňuje dôležitosť zdravého sebavedomia bez skĺznutia do arogancie.Podcast sa nevyhol ani téme draftu NBA a najprestížnejšej ligy sveta. Sebastian Rančík má vo svojich prioritách jasno a otvorene hovorí o tom, kam smerujú jeho kroky. „Môj cieľ je NBA. Európa tu vždy bude, ale teraz rozmýšľam iba nad NBA. To je jediný môj cieľ,“ vyhlásil jednoznačne.Zaujímavý je aj jeho pohľad na rozdiely medzi európskym a americkým basketbalom. Kým európsky štýl vníma ako tímovejší a založený na pohybe lopty, americký označuje za mimoriadne fyzický, rýchly a orientovaný na individuálne súboje jeden na jedného.V rozsiahlom rozhovore nechýbala ani osobnejšia rovina. Mládežnícky reprezentant hovorí o silnom rodinnom zázemí, pričom s úsmevom spomína návštevu starého otca v USA či svoje slovenské korene. S veľkou vďakou vyzdvihuje aj trénera Karola Wimmera, o ktorom úprimne vyhlásil, že nebyť jeho pomoci na ihrisku i mimo neho, nevie, kde by dnes vôbec bol.Ak chcete zistiť, prečo si tento vyše dvojmetrový obor na uvoľnenie mysle najradšej stavia detské stavebnice lego, s ktorými spoluhráčmi je v najužšom kontakte, a aké sú jeho očakávania smerom k reprezentácii, určite si nenechajte ujsť túto inšpiratívnu epizódu podcastu Pod košom na ŠPORT.sk.

Slovenský basketbal sa po rokoch čakania pozerá na generáciu, ktorá by mohla vrátiť náš mužský reprezentačný tím na európsku mapu. Jedným z najvýraznejších budúcich lídrov bude nepochybne Sebastian Rančík, ktorý bol hosťom najnovšej epizódy basketbalového podcastu Pod košom s moderátorom Tomášom Kotlárikom.Dvestodesať centimetrov vysoký hráč tímu Colorado Buffaloes sa otvorene rozhovoril o svojej sezóne v prestížnej americkej univerzitnej súťaži NCAA. Tú hodnotí ako cennú skúsenosť, hoci priznáva, že si prešiel aj náročnejšími obdobiami, ktoré ho výrazne posilnili po mentálnej stránke. Popri zlepšení v obrane či na doskoku sa aktuálne sústredí najmä na stabilizáciu streľby.Značnou témou rozhovoru bola aj jeho životná cesta za oceánom. Do Spojených štátov amerických odišiel už ako 14-ročný, čo ho podľa vlastných slov prinútilo rýchlo dospieť a vybudovať si víťaznú mentalitu. Práve tá ho dnes radí medzi najväčšie nádeje slovenského basketbalu, hoci s tým prirodzene prichádza aj tlak verejnosti.„Anglicky sa hovorí, že pressure is privilege (tlak je privilégium, pozn. red.), a ja tomu fakt verím. Príliš ten tlak necítim, tú hru milujem a hrám ju preto, že ma baví,“ vysvetľuje svoj prístup mladý talent, ktorý zdôrazňuje dôležitosť zdravého sebavedomia bez skĺznutia do arogancie.Podcast sa nevyhol ani téme draftu NBA a najprestížnejšej ligy sveta. Sebastian Rančík má vo svojich prioritách jasno a otvorene hovorí o tom, kam smerujú jeho kroky. „Môj cieľ je NBA. Európa tu vždy bude, ale teraz rozmýšľam iba nad NBA. To je jediný môj cieľ,“ vyhlásil jednoznačne.Zaujímavý je aj jeho pohľad na rozdiely medzi európskym a americkým basketbalom. Kým európsky štýl vníma ako tímovejší a založený na pohybe lopty, americký označuje za mimoriadne fyzický, rýchly a orientovaný na individuálne súboje jeden na jedného.V rozsiahlom rozhovore nechýbala ani osobnejšia rovina. Mládežnícky reprezentant hovorí o silnom rodinnom zázemí, pričom s úsmevom spomína návštevu starého otca v USA či svoje slovenské korene. S veľkou vďakou vyzdvihuje aj trénera Karola Wimmera, o ktorom úprimne vyhlásil, že nebyť jeho pomoci na ihrisku i mimo neho, nevie, kde by dnes vôbec bol.Ak chcete zistiť, prečo si tento vyše dvojmetrový obor na uvoľnenie mysle najradšej stavia detské stavebnice lego, s ktorými spoluhráčmi je v najužšom kontakte, a aké sú jeho očakávania smerom k reprezentácii, určite si nenechajte ujsť túto inšpiratívnu epizódu podcastu Pod košom na ŠPORT.sk.

Najhoršie na odchode kolegu nie je to, že odišiel. Ale to, čo to spraví s tebou. V 223 epizóde podcastu Sprievodca manažéra sme sa s @Gabriel Galgoci rozprávali o situácii, ktorá je nepríjemne reálna. Kolega, s ktorým sa mi dobre robilo, po pár rokoch odchádza. Oficiálne „po dohode“. Neoficiálne… to už znie inak. A ja s tým nesúhlasím. Nie preto, že by som nerozumel dôvodom. Ale preto, že som ich nezažil tak, ako boli prezentované. Lenže problém nie je jeho odchod. Problém je, čo to robí so mnou. Zrazu sa pozerám na nového človeka a v hlave mi ide: „Ty tu nemáš byť.“ A to je moment, kde si uvedomím jednu nepríjemnú vec Že už to nie je o rozhodnutí firmy. Ale o mojom emočnom nevyrovnaní sa s touto situáciou. . Gabriel to pomenoval priamo. Ak si to neupracem, začnem byť problém ja. Zaujímavé je, že riešenie nie je ísť hneď za šéfom a pýtať sa „prečo“. Skôr si najprv odpovedať na inú otázku: Som ešte v súlade so smerovaním našej firmy? Ak áno, tak to znamená jediné. Oddeliť ,,, . To čo treba oddeliť sa dozviete po vypočutí epizódy. Ale môžem vám povedať, že to oddelenie je extrémne ťažké. Ale ak to nedokážete, tak sa dostanete do špirály, kde začnete sám sebe podkopávať nohy. A viete čo je na tejto situácii paradoxné? Možno práve ten nový človek prinesie niečo, čo nás posunie ďalej. Len vy to neuvidíte, pokiaľ budete stále pozerať dozadu. Novú epizódu podcastu Sprievodca manažéra si môžete vypočuť vo vašich podcastových aplikáciách. A ak chcete bezplatné manažérske vzdelávanie, dajte si na náš podcast aj odber. Aby vám už žiadna rada, ako zvládať rolu manažéra, nikdy neušla.

1. slávnosť veľkonočná – Pascha Ježiš hovorí: „Bol som mŕtvy a hľa, žijem na veky vekov a mám kľúče smrti a podsvetia.“ Zjavenie 1,18 Ján 20,1-10 1 V prvý deň po sobote, včasráno, keď bola ešte tma, prišla k hrobu Mária Magdaléna a videla, že kameň je od hrobu odvalený. 2 Bežala teda a prišla k Šimonovi Petrovi a k druhému učeníkovi, ktorého mal Ježiš rád, a povedala im: „Vzali Pána z hrobu a nevieme, kam ho položili.“ 3 Peter a ten druhý učeník šli k hrobu. 4 Bežali obaja spolu, ibaže druhý učeník bežal rýchlejšie ako Peter, takže prišiel k hrobu prvý. 5 Keď sa nahol, videl tam ležať plachty, ale dnu nevošiel. 6 Vzápätí za ním prišiel aj Šimon Peter, vošiel do hrobu a videl ležať plachty 7 aj šatku, ktorú mal Ježiš na hlave. Tá však nebola medzi plachtami, ale zvinutá osobitne na inom mieste. 8 Vtedy vošiel aj ten druhý učeník, ktorý prišiel k hrobu prvý. Videl a uveril. 9 Ešte totiž nerozumeli Písmu, že má vstať z mŕtvych. 10 Potom sa učeníci vrátili domov. Zrodenie svedkov a zvestovateľov. Mária Magdaléna a učeníci Peter a Ján nachádzajú hrob prázdny. O Jánovi je napísané, že „videl a uveril“. O učeníkovi Tomášovi (a miliónoch jemu podobných) bude povedané, že „nevideli, a predsa uverili“. Ján „videl a uveril“. Zaujímavé sú tri veci: Prvá, že táto trojica pred príchodom k hrobu nedostala žiadnu pomocnú „nápovedu“ k tomu, čo zažijú. To, čo Ján videl, však v okamihu pochopil, ako zmŕtvychvstanie; kozmickú udalosť, ktorá sa udiala s Jeho Majstrom. Sme presvedčení, že to nebola jeho spontánna úvaha. Duch Svätý podal Jánovi pravý výklad toho, čo sa stalo. Duch Svätý to robí dodnes, robí to u teba aj u mňa. Druhé je to, že učeníci si nepamätali na žiadnu z Ježišových predpovedí o Jeho smrti a vzkriesení. To nás upozorňuje na fakt, že ani to najkvalitnejšie kázanie a vyučovanie nemusí priniesť žiadaný výsledok v podobe viery a učeníctva. Viera zostáva vždy nadprirodzeným darom milosti. A po tretie: O učeníkoch sa tu píše, že „ešte nepoznali Písma“. Ich dovtedajšie poznanie Písma ich nepripravilo na Ježišovo vzkriesenie. Vzkriesený Pán im počas Svojich zjavení otvára nové pohľady na Písmo – teda na samotnú Božiu vôľu, ktorá sa naplnila v Jeho smrti i v Jeho vzkriesení. Je úžasné, že dnes máme pred sebou ich svedectvá, skúsenosti, argumentácie a povzbudenia! Modlitba: Bože, ďakujeme Ti, že nám Tvoj Duch pomáha chápať aj veci, ktoré nevidíme! Odpusť, že sa niekedy nechávam zneistiť svetom a moja viera v Tvoje nadprirodzené veci slabne! Oživuj môj duchovný zrak a daj mi srdce, ktoré Ti bude stále dôverovať! Amen. Pieseň: ES 136 Autor: Ivan Eľko Prestieraš mi stôl pred mojimi protivníkmi, hlavu mi natieraš olejom, môj kalich preteká. Žalm 23,5 Ako posledný nepriateľ bude zničená smrť. 1.Korinťanom 15,26 Marek 16,1-8 • 1.Korinťanom 15,1-11 • 1.Samuel 2,1-8a •  Modlíme sa za: Turčiansky seniorát Otázky na rozjímanie: Ako dnes verím prázdnemu hrobu ako Ján, ktorý „videl a uveril“ bez pochopenia Písma na 1. veľkonočnú slávnosť? Čo pre mňa znamená Duch Svätý, ktorý dáva Jánovi pochopiť vzkriesenie, keď Mária Magdaléna beží v tme? Ako môžem dnes stať svedkom a zvestovateľom Paschy, že nádej žije a Pán otvoril dvere večného života? Dnes som vďačný za tieto 3 veci: _________________________________ _________________________________ _________________________________ Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

V 85. epizóde som sa rozprával s Petrom Hajdučkom, zakladateľom Footshopu, jednej z najvýraznejších e-commerce značiek v strednej Európe. Peter otvorene rozpráva, ako sa z človeka z online agentúry, ktorý chcel mať vlastný e-shop, stal founder značky, ktorá vyrástla zo sneakers kultúry na niečo oveľa väčšie. Footshop začínal ako online projekt. Peter vysvetľuje, že na začiatku vôbec netušil, aký veľký trh to môže byť. V podcaste rozoberá aj kľúčový moment prechodu z online do kamennej predajne. Vysvetľuje, že bez fyzického obchodu by sa k niektorým značkám jednoducho nedostali. Priamo popisuje, ako to celé vznikalo, čo ich to stálo a prečo sa z predajne nakoniec stala esenciálna časť brandu. Prebrali sme aj investorov vo Footshope, a to od úplných začiatkov s angel investorom, až po to, čo znamená mať vo firme akcionárov a tlak na výkon. (Footshop je od roku 2023 verejne obchodovaný na pražskej burze.) Veľká časť rozhovoru je o budúcnosti Footshopu a o tom, ako Peter rozmýšľa nad tým, či robiť len retail, alebo byť aj tvorcom vlastných kolaborácií a produktov. Zaujímavé je aj to, ako opisuje svoju rolu vo firme. Hovorí, že ho baví byť CEO, ale zároveň sa snaží budovať systém a manažérsky framework tak, aby firma nebola závislá od jedného človeka. V časti o marketingu ideme prakticky – čo dnes funguje, prečo sa trendy menia rýchlejšie než kedysi a prečo brand marketing nie je o jednom videu, ale o konzistentnej práci s komunitou, obsahom a spoluprácami?V závere riešime stres management, jeho pohľad na exit a kam dnes investuje. Tento diel je plný skúseností a praktických postrehov pre podnikateľov, marketérov aj ľudí z e-commerce, ktorí chcú budovať značku dlhodobo, a nie len naháňať krátkodobé kampane. Užívajte!---------------------------------------------------------------------------Kapitoly: 00:00:00 – Predstavenie hosťa00:01:34:07 – Vznik Footshopu00:06:43:11 – Z onlinu do kamennej predajne00:09:57:11 – Investori vo Footshope00:17:35:04 – Budúcnosť Footshopu00:22:22:15 – Peter Hajduček a jeho riadenie00:24:10:04 – Trendy v marketingu00:29:43:15 – Ako robiť brand marketing?00:34:30:12 – Peter Hajduček a exit00:40:07:15 – Ako manažovať stres?00:51:01:06 – Kam investuje Peter Hajduček?00:56:10:09 – Čo odporúča Peter Hajduček?00:58:28:19 – Zmysel života podľa Petra Hajdučka---------------------------------------------------------------------------Viac z podcastov nájdete na:https://www.truban.sk/podcast/---------------------------------------------------------------------------Všetky spomenuté knihy a podcasty nájdete v článku na blogu:https://wp.me/p5NJVg-VM---------------------------------------------------------------------------Podcast si môžete vypočuť aj na streamovacích platformách:● Spotify ▸ https://spoti.fi/31Nywax ● Apple podcast ▸ https://apple.co/3n0SO8F---------------------------------------------------------------------------● Najlepšie z podcastu na Instagrame ●https://www.instagram.com/truban.podcast/● Truban.sk ●https://bit.ly/3r1vYQJ ● Instagram ●https://www.instagram.com/truban/● Facebook ●https://www.facebook.com/miso.truban● LinkedIn ●https://sk.linkedin.com/in/truban

Prémiový výrobca áut nám ponúkol na test jazdený model EQS SUV s nájazdom 70-tisíc kilometrov. Zaujímal nás najmä stav auta a batérie po diagnostike. Že bude kapacity ešte viac ako v čase výroby sme ale nečakali. Tri roky a 70-tisíc najazdených kilometrov sú dosť dlhá doba a vzdialenosť na to, aby sa začali prejavovať nedostatky aj luxusného vozidla. Napríklad môžu vznikať vôle na nápravách, začínajú sa ozývať tyčky stabilizátora alebo silentbloky, karoséria začne strácať tuhosť a pri výjazde na obrubník vŕzga, môže sa spomaľovať infotainment alebo už nedisponovať pôvodnými funkciami z dôvodu vypršania prvých licencií. Mnohé automobily, najmä tie s koženými a plastovými interiérmi, zasa začínajú práve po troch rokoch aktívnej prevádzky vykazovať prvé materiálové nedostatky, vŕzgať či prichádzať o svoju pôvodnú povrchovú textúru.V prípade elektromobilov sa pridáva ďalšia a oprávnená obava o trakčný akumulátor. Na internete nájdete tisícky a tisícky vyjadrení, že po pár rokoch majú tak zdegradované batérie, že sa prakticky nedajú využívať a auto patrí čoskoro do šrotu. To nám medzičasom vyvrátil technologický novinár René Hubinský v podcaste Autobazar.EU.Mercedes-Benz však nie je automobilka, ktorá by ponúkala práve lacné a prvoplánové riešenia. Trakčné akumulátory sa od čias elektrickej B250e výrazne modernizovali, a tak napríklad nami testovaná EQS SUV disponuje vysokonapäťovou batériou s kapacitou až 282 Ah (108 kWh) s 10-ročnou zárukou. Zaujímavosťou je, že Mercedes-Benz v porovnaní s ostatnými výrobcami zákazníka nelimituje počtom rýchlonabíjaní. Automobilka dôveruje svojej technológii natoľko, že zákazníka nemusí obmedzovať a umožňuje mu využívať vozidlo tak, ako to skutočne potrebuje, vrátane nabíjania.Nami testovaný Mercedes-Benz EQS 580 4MATIC SUV s rokom výroby 2023 patrí už do druhej polovice produkčného roka, a tak má mierne výkonnejší akumulátor ako rovnaký model starší o niekoľko mesiacov.Videotest: Jazdený Mercedes-Benz EQS 580 4MATIC SUV po 70.000 kmVýchodiskový stavPohľad na špecifikáciu testovaného vozidla vyvoláva nadšenie. Vozidlo za bezmála 200-tisíc eur má azda všetko, čo čakáte od superluxusného vozidla. Sú tu masážne, ventilované a vyhrievané sedadlá, všetky elektronicky polohovateľné, auto má zrejme najvyspelejší automobilový infotainment sveta s naozaj funkčným hlasovým asistentom a vysokým apelom na funkčnú estetiku, tri obrazové plochy vzadu, opulentné priestorové pomery, no aj najvyššiu možná bezpečnosť pre posádku. Napríklad o číslo menší model EQE SUV získal v testoch EuroNCAP najvyššie možné hodnotenie bezpečnosti, zodpovedúci výsledok sa pripisuje aj väčšiemu EQS SUV.A potom tie jazdné vlastnosti, ktoré nemožno nazvať inak ako úchvatnými. EQS 580 4MATIC SUV s maximálnym výkonom závratných 400 kW (544 koní) a krútiacim momentom až 858 Nm môže konkurovať najlepším športovým SUV na trhu.A predsa dokáže jazdiť nevídane sofistikovane, komfortne, ticho a hladko ako guľa. Ak si ako vodič vyberiete komfortný jazdný režim a úplne vypnete rekuperáciu (pravou páčkou plus za volantom), je to skoro akoby ste jazdili Rolls-Royce. A taký dojem budú mať pasažieri vzadu.Testovaný model disponoval pohonom, ale aj natáčaním všetkých kolies - zadné sa natáčajú štandardne o 4,5°, v testovanej verzii až 10°. Vďaka tomu je pri nízkych rýchlostiach v meste a pri parkovaní toto veľké SUV nadmieru obratné, podstatne uľahčuje parkovanie a zmenšuje priemer otáčania až o jeden meter na 11 metrov. Bez aktívneho riadenia zadných kolies by SUV s týmto rázvorom mohlo mať priemer otáčania aj viac ako 13 metrov.Po 3 rokoch a 70 000 kmPri aute tejto kategórie a cenovej relácie prirodzene očakávame, že po troch rokoch od výroby a viac ako dvoch rokoch aktívneho jazdenia (celkom 70 000 km) nebude vykazovať takmer žiadne známky používania. Auto si síce nevyberá svojho majiteľa, a ten môže byť nedbalý. Preto musia byť všetky materiály použité pri výrobe odolné, trvácne, bezpečné.V testovanom EQS SUV sme si všimli mierne praskanie plastových dielov v interiéri, čo bol ešte pred pár rokmi často kritizovaný nedostatok interiérov značky. Dnes ho považujeme za vyriešený, ale táto EQS SUV sa s ním ešte stretávala. Je na mieste položiť si dve otázky: je pre nás vôbec dôležité, či bežne nekontaktné plochy po stlačení vrźgajú? A je toto nedostatok odpustiteľný pri aute s hodnotou takmer dvestotisíc eur? Odpovedzte si sami.Keď sme si prvý raz sadli do jazdeného EQS SUV, skutočne sme nepostrehli významnejší nedostatok, ktorý by nasvedčoval o strate pôvodných vlastností. Kontaktné plochy, ako volant, madlá dverí, sedadlá, lakťová opierka a páky za volantom, to všetko vyzeralo v podstate ako nové. Nepochybne automobilka vozidlo na náš test pripravila, ale detailing nezakryje väčšie materiálové nedostatky.Dôsledne sme kontrolovali celé vozidlo zvnútra a jediné miesto, ktoré trochu poukazovalo na predchádzajúce používanie, bola nadobudnutá patina kože napa na sedadle vodiča. Mnohí by si boli pomysleli, že to takto bolo už od výroby.Jeden príznak opotrebovania sme ale predsa len našli. Skrytý a nenápadný, skoro nepodstatný - poškodený prešívaný okraj podlahového koberčeka, evidentne poškodený každodenným kontaktom s podrážkami. Samotný povrch koberčeka však bol bez akýchkoľvek známok používania.Rýchlosť infotainmentu bola podľa nášho subjektívneho dojmu totožná s úplne novým Mercedesom. Naviac, fungovali tu všetky tie softvérové doplnky, ako hlasové ovládanie (v anglickom jazyku) aktivované povelom Hej, Mercedes. Hlasová asistentka vám nastaví klimatizáciu, nastaví cieľ v navigácii, zavolá na kontakt z vášho mobilu, otvorí kufrové dvere, strešné okno alebo pravé zadné okno - stačí o to požiadať. Dokonca vám povie vtip o BMW, ak si to želáte.Bezproblémové sa ukázalo aj prepojenie s mobilným telefónom cez apku Mercedes-Benz. S ňou viete ovládať funkcie vozidla na diaľku, napríklad si nastaviť časy odjazdu pre včasné vyhrievanie alebo vychladenie auta, naplánovať si trasu s nabíjacími zastávkami alebo kontrolovať servisné intervaly aj bez zapnutia auta.Ako vyzerá batéria elektromobilu po 3 rokoch?Najčastejší mýtus o elektromobiloch sa týka skorej degradácie ich akumulátorov. Tento mýtus je ale postavený na reálnych základoch, pretože komerčné elektromobily prvej generácie skutočne medzičasom prišli o takú kapacitu batérií, že sú v praxi málo využiteľné, typickým príkladom je prvá generácia Nissanu Leaf.Dnes je všetko inak, automobilky investovali miliardy eur do vývoja akumulátorov, spojili sa s autoritami v danej oblasti a trhu ponúkli podstatnejšie kvalitnejšie produkty.Možno sa pýtate, ako k tomu prídu tí prví majitelia, ktorí priskoro prišli o hodnotu svojich áut? Tu ale nachádzame súvislosť s technologickými inováciami a ochotou do nich investovať takzvanými early adopters. Tí sú ochotní akceptovať riziká, ako to bolo aj pri prvých skladacích telefónoch s ohybnými displejmi. Zatiaľ čo prvé Galaxy ZFold majú dnes všetky popraskané displeje, aktuálny Galaxy Z Fold7 je výnimočne odolným zariadením.Jazdený Mercedes-Benz EQS SUV prešiel testom kapacity batérie 16. januára 2026, teda iba niekoľko dní pred naším testom. Skúšky boli vykonané cez bratislavský XENTRY. Výsledky sú mimoriadne zaujímavé, najprv nás zarazili.Auto sa na diagnostiku dostavilo so stavom nabitia 79,20 percenta. Report z diagnostiky uvádza, že maximálny počet spínacích cyklov stykačov je 500 000 to - predstavuje mechanickú životnosť fyzických kontaktov, teda koľkokrát dokážu bezpečne zapnúť a vypnúť obvod predtým, než sa opotrebujú.HVB 1 a HVB 2 sú hlavné stykače navrhnuté tak, aby izolovali celú vysokonapäťovú batériu od zvyšku vozidla, keď je vypnuté alebo v prípade nehody.DCB sa aktivuje len vtedy, keď auto pripojíte k rýchlonabíjačke. Musí zvládať obrovské prúdy (často stovky ampérov), preto je konštrukčne veľmi robustný.OBC je stykač pre palubnú nabíjačku, používa sa pri pomalom nabíjaní. Keďže výkony sú tu nižšie (typicky 3,7 kW až 22 kW), býva tento stykač subtílnejší než DCB.Po troch rokoch od výroby auta boli tieto stykače využité najviac 3 636x, pričom palubný len 113x a rýchlonabíjací stykač iba 1 585x. Ostáva teda viac ako 498-tisíc nabíjacích cyklov.Podľa testu elektrický systém umožňuje max. prietok energie až 247,12 kWh.Najviac nás zaujímala reálna kapacita batérie. Zatiaľ čo podľa výrobných údajov malo byť 100% 282,00 Ah, po 3 rokoch od výroby a po prejdení 68 813 km mala reálna nameraná kapacita batérie 282,17 Ah. To znamená 100,1%. Neuveriteľný výsledok, akoby kapacita batérie po 3 rokoch ešte narástla. Samozrejme, že v skutočnosti kapacita nevzrástla, len reálna kapacita bola vyššia už od výroby, než výrobca uviedol. Tieto úchýlky na úrovni desatiny percenta sú úplne v poriadku.V praxi to znamená, že tento Mercedes v porovnaní s nominálnou kapacitou nestratil ani jediné percento kapacity. Fantastický výsledok, ktorý úplne odporuje tvrdeniam o skorej degradácii...

Brankársky post v najslávnejšom slovenskom futbalovom klube neznamená len chytať strely súperov. Zahŕňa aj obrovský psychický tlak, s ktorým sa musí vyrovnať každý, kto si oblečie dres Slovana Bratislava. Práve o tejto realite prišiel do najnovšej epizódy podcastu Striedame! porozprávať brankár „belasých” Dominik Takáč.Rodák z Galanty v otvorenom rozhovore s moderátormi Julom a Muťom priblížil zákulisie svojho pôsobenia v klube z hlavného mesta. Prestup z konkurenčného Spartaka Trnava patril medzi najdiskutovanejšie presuny v slovenskom futbale posledných rokov a sprevádzali ho aj silné reakcie fanúšikov oboch táborov. Samotný brankár priznáva, že začiatky v novom prostredí neboli jednoduché, no dnes sa už v Bratislave cíti ako doma.V podcaste zároveň vysvetľuje, aký veľký rozdiel vníma medzi pôsobením v menšom klube a v mužstve, ktoré je na Slovensku často prirovnávané k Realu Madrid. V Slovane sa totiž víťazstvo považuje za samozrejmosť, zatiaľ čo každá strata bodov ihneď vyvoláva kritiku.Debata sa nevyhla ani náročnému jesennému programu spojenému s európskymi pohármi, počas ktorého tím bojoval s kolísavou formou aj zdravotnými problémami. Dominik Takáč bez okolkov hovoril o tom, ako brankár prežíva zápasy, keď naňho smeruje jedna strela za druhou, ale aj o obdobiach, keď sa tímu nedarí a každá chyba je ihneď viditeľná.„Niekedy ma lopta doslova triafa tak, že sa jej neviem ani uhnúť, všetko ide na mňa. A potom príde obdobie, keď ani nezasvieti. Všetko sa vtedy jednoducho kazí,” opísal nevďačnú stránku brankárskeho remesla.Zaujímavou témou bola aj jeho digitálna absencia. V čase, keď väčšina profesionálnych futbalistov komunikuje so svetom prostredníctvom sociálnych sietí, Dominik Takáč patrí k výnimkám. Vysvetľuje, že za tým nestojí odpor k technológiám, ale skôr pocit zodpovednosti voči mladým fanúšikom. „Neprišlo by mi to úplne zodpovedné. Nechcem sa tam tváriť, že toto som ja, toto robím a tu som najlepší,“ vysvetľuje svoj postoj k svetu Instagramu či Facebooku.Okrem vážnych tém však nechýbal ani odľahčený tón. Reč prišla na atmosféru v kabíne Slovana, majstrovské oslavy či tradičné rituály, ktorými si noví hráči musia prejsť po príchode do tímu. Dominik Takáč prezradil aj to, kto v kabíne patrí medzi najväčších zabávačov a ako vyzerajú oslavy úspechov „belasých”.Diskusia sa dotkla aj slovenskej reprezentácie, spolupráce s brankárskymi legendami či otázky, či by dal prednosť boju o záchranu v jednej z top európskych líg pred pravidelným účinkovaním v európskych súťažiach so Slovanom.Ako sa pozerá na svoju budúcnosť, či má na stole novú zmluvu a čo všetko mu dal prestup do najúspešnejšieho slovenského klubu? To všetko a ešte oveľa viac sa dozviete v najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk.

V tejto epizóde Finax radí riešime dve daňové otázky od poslucháčov. Prvý v roku 2025 zarobil 30 % na technologických akciách, no zároveň prerobil na kryptomenách. Zaujíma ho, či si môže zisky a straty vzájomne započítať v daňovom priznaní. Druhý poslucháč investuje cez Finax od roku 2019 a zvažuje darovať časť portfólia dospelým deťom. Chce vedieť, či deti preberú jeho dobu držby a pôvodnú nákupnú cenu, alebo im všetko začína odznova. 0:00 Intro 0:53 Zarobil som 30 % na akciách, ale na kryptomenách som stratil 2 000 USD. Môžem si zisky a straty vzájomne započítať? 11:07 Chcem darovať ETF portfólio deťom. Preberú moju dobu držby a nákupnú cenu, alebo začínajú odznova?

Brankársky post v najslávnejšom slovenskom futbalovom klube neznamená len chytať strely súperov. Zahŕňa aj obrovský psychický tlak, s ktorým sa musí vyrovnať každý, kto si oblečie dres Slovana Bratislava. Práve o tejto realite prišiel do najnovšej epizódy podcastu Striedame! porozprávať brankár „belasých” Dominik Takáč.Rodák z Galanty v otvorenom rozhovore s moderátormi Julom a Muťom priblížil zákulisie svojho pôsobenia v klube z hlavného mesta. Prestup z konkurenčného Spartaka Trnava patril medzi najdiskutovanejšie presuny v slovenskom futbale posledných rokov a sprevádzali ho aj silné reakcie fanúšikov oboch táborov. Samotný brankár priznáva, že začiatky v novom prostredí neboli jednoduché, no dnes sa už v Bratislave cíti ako doma.V podcaste zároveň vysvetľuje, aký veľký rozdiel vníma medzi pôsobením v menšom klube a v mužstve, ktoré je na Slovensku často prirovnávané k Realu Madrid. V Slovane sa totiž víťazstvo považuje za samozrejmosť, zatiaľ čo každá strata bodov ihneď vyvoláva kritiku.Debata sa nevyhla ani náročnému jesennému programu spojenému s európskymi pohármi, počas ktorého tím bojoval s kolísavou formou aj zdravotnými problémami. Dominik Takáč bez okolkov hovoril o tom, ako brankár prežíva zápasy, keď naňho smeruje jedna strela za druhou, ale aj o obdobiach, keď sa tímu nedarí a každá chyba je ihneď viditeľná.„Niekedy ma lopta doslova triafa tak, že sa jej neviem ani uhnúť, všetko ide na mňa. A potom príde obdobie, keď ani nezasvieti. Všetko sa vtedy jednoducho kazí,” opísal nevďačnú stránku brankárskeho remesla.Zaujímavou témou bola aj jeho digitálna absencia. V čase, keď väčšina profesionálnych futbalistov komunikuje so svetom prostredníctvom sociálnych sietí, Dominik Takáč patrí k výnimkám. Vysvetľuje, že za tým nestojí odpor k technológiám, ale skôr pocit zodpovednosti voči mladým fanúšikom. „Neprišlo by mi to úplne zodpovedné. Nechcem sa tam tváriť, že toto som ja, toto robím a tu som najlepší,“ vysvetľuje svoj postoj k svetu Instagramu či Facebooku.Okrem vážnych tém však nechýbal ani odľahčený tón. Reč prišla na atmosféru v kabíne Slovana, majstrovské oslavy či tradičné rituály, ktorými si noví hráči musia prejsť po príchode do tímu. Dominik Takáč prezradil aj to, kto v kabíne patrí medzi najväčších zabávačov a ako vyzerajú oslavy úspechov „belasých”.Diskusia sa dotkla aj slovenskej reprezentácie, spolupráce s brankárskymi legendami či otázky, či by dal prednosť boju o záchranu v jednej z top európskych líg pred pravidelným účinkovaním v európskych súťažiach so Slovanom.Ako sa pozerá na svoju budúcnosť, či má na stole novú zmluvu a čo všetko mu dal prestup do najúspešnejšieho slovenského klubu? To všetko a ešte oveľa viac sa dozviete v najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk.

V 82. epizóde som sa rozprával s Václavom Staněkom, zakladateľom firmy Vasky. Václav otvorene pomenoval, čo sa deje vo vašej hlave, keď vám firma rastie, ale vy sa aj tak neviete zastaviť. Bavili sme sa o tom, ako sa mení founder spolu s biznisom, prečo sa vie človek úplne zaseknúť v nekonečnom kole, no tiež prečo je spokojnosť často nedosiahnuteľný cieľ, aj keď zvonka všetko vyzerá „úspešne“. Médiá ho prirovnávajú k slávnemu Baťovi. Je mu niečím podobný, alebo je to len mediálny nadpis?Časť rozhovoru bola o strese a tlaku, ktorý si zakladatelia nosia domov. Václav vysvetľoval, čo mu reálne pomáha, keď to začne liezť na hlavu, a prečo je pohyb a režim niekedy dôležitejší než ďalší „hack“. Rozobrali sme aj to, ako sa mení osobnosť pri raste firmy a prečo niektorí ľudia zostanú zacyklení v tom, že stále niečo „musí byť viac“, aj keď už dávno majú výsledky, o ktorých kedysi snívali.Prebrali sme aj jeho skúsenosť s televíznou šou a veľmi prakticky sme otvorili otázku, či má takýto formát pre značku reálny prínos, alebo je to len jednorazový šum. Zaujímavá bola aj téma brandu zakladateľa. Václav popisoval, prečo ľudia kupujú intenzívnejšie, keď vedia, kto za značkou stojí. Dal aj brutálne konkrétny príklad z praxe, keď rozdával doživotné topánky a zákazník mu neveril, že je majiteľom firmy.V závere sme sa dostali k rastu značky, expanzii na Slovensko a k ambícii budovať firmu dlhodobo bez toho, aby musela byť závislá od investorov. Tento diel je plný skúseností, užitočných a hlavne praktických rád pre podnikanie, vďaka ktorým dokážete zlepšiť svoj biznis aj v prípade, že nepredávate topánky. Užívajte!---------------------------------------------------------------------------Kapitoly: 00:00:00 – Predstavenie hosťa 00:04:04 – Začiatok firmy Vasky 00:11:35 – Ako riešiť stres? 00:15:31 – Vývoj biznisu a osobnosti 00:19:54 – Zacyklený founder 00:23:47 – TV šou ako marketing00:27:07 – Tvár zakladateľa predáva viac než kampaň00:33:27 – Marketing firmy Vasky 00:38:46 – Ako rásť bez toho, aby sa rozpadla kvalita? 00:42:34 – Expanzia na Slovensko 00:48:57 – Celoživotná firma bez investície? 00:52:11 – Čo odporúča Václav Staněk?00:54:13 – Zmysel života podľa Václava Staněka---------------------------------------------------------------------------Viac z podcastov nájdete na:https://www.truban.sk/podcast/---------------------------------------------------------------------------Všetky spomenuté knihy a podcasty nájdete v článku na blogu:https://wp.me/p5NJVg-Vb---------------------------------------------------------------------------Podcast si môžete vypočuť aj na streamovacích platformách:● Spotify ▸ https://spoti.fi/31Nywax ● Apple podcast ▸ https://apple.co/3n0SO8F---------------------------------------------------------------------------● Najlepšie z podcastu na Instagrame ●https://www.instagram.com/truban.podcast/● Truban.sk ●https://bit.ly/3r1vYQJ ● Instagram ●https://www.instagram.com/truban/● Facebook ●https://www.facebook.com/miso.truban● LinkedIn ●https://sk.linkedin.com/in/truban

V 81. epizóde som sa rozprával s Martinom Basilom, CEO a spoluzakladateľom Sensoneo, slovenskej firmy, ktorá pomáha mestám a firmám riadiť odpad cez dáta a technológie. Sensoneo sa z lokálneho nápadu postupne posunulo na globálny trh. Martin v podcaste otvorene vysvetľuje, čo museli urobiť, aby sa nestali len ďalším pekným IoT projektom, ale reálnym produktom, ktorý sa predáva.Rozobrali sme to, ako sa pozeral na investície pri hardvéri a prečo ho investičný svet začal baviť až vtedy, keď pochopil, že nejde len o peniaze, ale o urýchlenie rastu a lepšie rozhodnutia. Zaujímavá bola aj časť o expanzii, pri ktorej Martin priznáva, že v B2B často netreba robiť raketovú vedu a že veľkú časť dopytu im dnes robí web. Hovoril, že leady im vo veľkom chodia cez vyhľadávanie, partner program a landing pages, nie cez nekonečné naháňanie ľudí po LinkedIne.V praktickej časti sme išli do riadenia firmy a tímov. Martin popísal, že mu najviac pomohlo postaviť silný manažment a zmeniť systém tak, aby predaj nebol len na foundrovi. Povedal, že u nich predáva každý – dokonca aj šéf supportu, ktorý z podpory vie spraviť upsell a dotlačiť produkt dopredu. Dotkli sme sa aj toho, ako sa dá budovať firma, keď je v nej aj manželka, a čo to robí s hranicami medzi prácou a rodinou.Prebrali sme aj širší kontext odpadu a regulácií. Martin veľmi triezvo vysvetľuje, že v niektorých oblastiach neexistuje nič ako „posunieme deadline“ – a že keď do systému vstúpia zákonné termíny a veľkí stakeholderi, tlak je úplne iný. Tento diel je plný skúseností, užitočných a hlavne praktických rád pre podnikanie, vďaka ktorým dokážete zlepšiť svoj biznis aj v prípade, že nie ste technologická firma. Užívajte!---------------------------------------------------------------------------Kapitoly: 00:00:00 – Predstavenie hosťa00:01:38 – Ako vzniklo Sensoneo?00:04:45 – Investície do firiem00:09:36 – Rast firmy cez produkt00:13:26 – Ako expandovať?00:21:58 – Ako hirovať manažérov?00:32:23 – Ako fungujú malé tímy?00:35:33 – Manželka vo firme00:40:14 – Vízia odpadového hospodárstva00:45:58 – Vyjadrenia k politike00:51:57 – Čo odporúča Martin Basila?00:53:47 – Zmysel života podľa Martina Basilu---------------------------------------------------------------------------Viac z podcastov nájdete na:https://www.truban.sk/podcast/---------------------------------------------------------------------------Všetky spomenuté knihy a podcasty nájdete v článku na blogu:https://wp.me/p5NJVg-UX---------------------------------------------------------------------------Podcast si môžete vypočuť aj na streamovacích platformách:● Spotify ▸ https://spoti.fi/31Nywax ● Apple podcast ▸ https://apple.co/3n0SO8F---------------------------------------------------------------------------● Najlepšie z podcastu na Instagrame ●https://www.instagram.com/truban.podcast/● Truban.sk ●https://bit.ly/3r1vYQJ ● Instagram ●https://www.instagram.com/truban/● Facebook ●https://www.facebook.com/miso.truban● LinkedIn ●https://sk.linkedin.com/in/truban

Keby ste sa z ničoho nič ocitli v mocenskej pozícii, odolali by ste nutkaniu napchať si vrecká či pomstiť sa svojim nepriateľom? Je pravda, že moc korumpuje? Rodia sa ľudia ako tyrani, alebo sa nimi stávajú? Sú defraudanti a policajti, ktorí zavraždia väzneného, výsledkom nefunkčného systému, alebo sú to jednoducho zlí ľudia? Tieto a mnohé ďalšie otázky si kladie politológ Brian Klaas, ktorý za svoju kariéru vyspovedal viac ako päťsto vplyvných osôb. Nachádzali sa medzi nimi prezidenti, povstalci, diktátori či filantropi. Zaujímalo ho teda, čo je to moc, kto ju získava a čo sa deje po jej uchopení. Je možné, že moc priťahuje istý typ ľudí a ide práve o tých, ktorí by ju nemali mať? A čo je dôležitejšie, prečo im ju my ostatní vlastne vkladáme do rúk? K zaujímavým zisteniam napríklad patrí, že výzor kandidáta ovplyvňuje naše rozhodnutie vo voľbách viac, ako si pripúšťame. Mnohí despoti sú naživo šarmantní a človek ich charizme ľahko podľahne. Niektorých ľudí, naopak, moc vôbec neláka a iných k nej zas priťahujú psychopatické impulzy. Tak či onak, zachovali by sme sa za istých okolností na ich mieste rovnako? „Zábavné a pútavé… Klaas šikovným literárnym rukopisom opisuje, ako pozície ponúkajúce moc a možnosti obohatenia obsahujú stimuly, ktoré priťahujú nesprávny typ ľudí.“ —Washington Post „Fascinujúce a zábavné čítanie… Klaas má pozoruhodné postrehy, prezentuje bezchybnú vedu prístupným spôsobom a rozpráva skvelé príbehy – to všetko so skvelým písaním a úžasne jedovatým humorom.“ —Robert Sapolsky, najpredávanejší autor podľa New York Times Audiokniha: Moc Autor: Brian Klaas Interpret: Milo Kráľ Dĺžka: 12:02 h Vydavateľstvo: Publixing Audiokniha Moc na webe Publixing (MP3 na stiahnutie) Audiokniha Moc na webe Audiolibrix (MP3 na stiahnutie)

Karol Wimmer, najúspešnejší mládežnícky tréner slovenského basketbalu posledných rokov, sa v podcaste Pod košom s Tomášom Kotlárikom rozhovoril o práci s talentmi, problémových rodičoch aj o tom, prečo projekt NextGen nedozrel. Rozhovor prináša otvorený pohľad do zákulisia výchovy basketbalových hviezd.Karol Wimmer, ktorý pravidelne od roku 2020 získava ocenenie najlepšieho mládežníckeho trénera v ankete Basketbalista roka, v úprimnom rozhovore vysvetlil, prečo je vzdelávanie trénerov jednou z najväčších výziev slovenského basketbalu. „Netreba veci preceňovať. Verím, že budú aj iní, ktorí preberú to žezlo,” hovorí skromne o svojich úspechoch.Zaujímavá je jeho analýza dnešných detí a rodičov. Karol Wimmer otvorene hovoril o fenoméne „helicopter parent” a „snowplow parent” – rodičov, ktorí neprimerane zasahujú do tréningového procesu. „Je to o nastavení pravidiel od začiatku. My ideme ‚old school' prístupom – aby to tie deti mali ťažké a museli sa niečím prehrýzť,” vysvetlil svoju filozofiu.Tréner Inter SB Akadémie odhalil aj zákulisie práce s talentmi. Priznáva, že nie každé dieťa má potenciál na profesionálnu kariéru, no všetci môžu byť v budúcnosti užitoční pre basketbal ako rodičia, sponzori, rozhodcovia či tréneri. „Talent je 5 %, všetko ostatné je o tom, kto ako chce pracovať,” skonštatoval pragmaticky.O Sebastiánovi Rančíkovi, ktorý dnes hrá v NCAA a má reálnu šancu dostať sa do NBA, hovoril Karol Wimmer s patričným nadhľadom: „Mal asi 14 rokov, keď povedal, že chce hrať v NBA. V lete mi už hovoril, že sa chce v nej udržať.” Tréner vysvetlil, prečo nechal Sebastiána Rančíka aj Timoteja Malovca dlho hrať na pozícii rozohrávača, hoci mohli kvôli výške hrať pod košom.Kriticky sa vyjadril k zrušeniu projektu NextGen, ktorý mal dať priestor najtalentovanejším slovenským tínedžerom v najvyššej súťaži. „Na Slovensko to nedozrelo. Pýtam sa, či je kvalita zahraničných hráčov v našej lige naozaj taká, že by im mladí Slováci nemohli konkurovať,” kladie otázku, ktorá rezonuje celým slovenským basketbalom.Karol Wimmer sa venoval aj problematike pozície rozohrávača, na ktorú muselo Slovensko naturalizovať hráčov zo zámoria. Vysvetľuje, že problém nie je len v technických zručnostiach, ale aj v charakterových črtách a líderskych schopnostiach, ktoré sa od mladých slovenských hráčov v nižších kategóriách dostatočne nevyžadujú.Zaujímavý je aj jeho pohľad na moderné trendy – od vplyvu sociálnych sietí na mladých hráčov cez obrovské finančné balíky v NCAA až po využívanie pokročilých technológií a dát v tréningovom procese. „Vymyslené je všetko, náš šport zaznamenal v silovej príprave a biomechanike obrovský pokrok,” vysvetľuje, ako sa sám vzdeláva.Na záver Karol Wimmer otvorene priznal, že minulý rok bol pre neho ťažký a uvažoval o konci. „Mal som dosť toho, čo sa dialo okolo, ale podarilo sa mi z toho vyhrabať,” hovorí o náročných momentoch v kariére.Rozhovor, ktorý moderuje Tomáš Kotlárik, poskytuje vzácny pohľad do práce človeka, ktorý formuje budúcnosť slovenského basketbalu a ktorého absolventi dnes hrajú aj na univerzitách v USA.

Jozef Golonka, jedna z najväčších legiend slovenského hokeja, sa v podcaste Góly z bufetu s Tomášom Prokopom a Marekom Marušiakom rozhovoril o neuveriteľných príbehoch zo svojej kariéry. Od ponúk z NHL cez stretnutia so svetovými lídrami až po takmer smrteľný úraz – rozhovor je plný momentov, o ktorých málokto vie.Jozef Golonka na úvod odhalil svoj vzťah k Nitre, kde strávil detstvo počas vojny a kde neskôr pomáhal budovať hokej. Spomína, ako s krompáčom v ruke stál pri stavbe prvej ľadovej plochy a ako neskôr vybojoval v Prahe 365 miliónov korún na postavenie krytej haly vo Zvolene. „Za to som dostal župan od Zvolena. To je pre mňa väčšia pocta ako niektoré iné veci,” povedal dojato.Najšokujúcejšie sú jeho spomienky na rok 1960, keď dostal ponuku z Toronta Maple Leafs. „Bol som prvý Európan, ktorý sa mal dostať do NHL, keď bolo len 6 klubov,” vysvetlil s tým, že v hokejovej Sieni slávy v Toronte má dodnes dres s číslom 19. Režim ho však nepustil a táto situácia sa opakovala každý rok. Jozef Golonka vtipne spomínal na kanadských „skautov”, ktorí mu dávali podpisovať prázdne papiere len preto, aby mali zaplatený výlet do Československa.Legendárny útočník otvorene hovoril aj o najtemnejšom momente kariéry – v roku 1962 sa po zákroku švédskeho hráča ocitol na pokraji smrti. „Mal som 34 kg, všetci ma odpísali,” spomína na 3,5 mesiaca v nemocnici, kde ho liečili na tuberkulózu, hoci išlo o zápal pohrudnice. Zachránilo ho až radikálne rozhodnutie lekárov. O rok neskôr už hral na olympiáde v Innsbrucku a Rusom dal 2 góly.Zaujímavé sú aj príbehy z medzinárodnej scény. Jozef Golonka rozprával, ako potriasol rukou anglickej kráľovnej, švédskeho kráľa aj prezidenta Richarda Nixona, ktorého musel opraviť, že nie je Slovinec, ale Slovák. „Tieto zážitky mi nikto nezoberie. Ľudia ponúkajú peniaze za tieto memorabílie, ale ja ich nepredám,” skonštatoval s hrdosťou.Kriticky sa vyjadril k aktuálnej situácii v slovenskom športe: „Protekcionizmus v športe neexistuje – buď vyhráš, alebo prehráš. A u nás sme sa naučili niečo iné.” Mrzí ho, že slovenské médiá nedostatočne pripomínajú velikánov hokeja a návštevnosť na zápasoch klesá.Jozef Golonka odhalil aj príbeh o neuznanom góle v Štokholme, ktorý mu neuznal legendárny rozhodca Josef Kompalla. „Ak by mi ten gól uznal, mal by som zlatú medailu,” povedal o stretnutí s Josefom Kompallom po rokoch v Garmisch-Partenkirchene.Dojemné sú spomienky na spoluhráčov – Jardu Holíka, Gusta Havla či Stana Mikitu, ktorý ho priamo na ľade prehovával, aby utiekol do Kanady. „Hovoril mi: ‚Budeme hrať spolu, budeme najlepší.' Ale ja som mal len pás na pančuchy a niečo k tomu,” spomína so smiechom na ich tajné stretnutie za zatvorenými dverami.„Žiletka”, ako znie prezývka Jozefa Golonka, chystá aj štvrtú knihu, v ktorej by chcel napísať veci, o ktorých doposiaľ mlčal. „Teraz už môžem povedať to, čo som predtým nemohol,” avizuje ďalšie šokujúce odhalenia.

V tejto epizóde Finax radí sa pozrieme na otázky, ktoré riešia Milan, Pavol a Martin. Milan má nasporených 47-tisíc eur a premýšľa, či zostať pri bankových fondoch alebo prejsť na ETF. Zaujíma ho, aký rozdiel môžu po rokoch spraviť vyššie poplatky a daň z výnosov. Pavol chce vedieť, či sa dajú dobehnúť stratené roky, keďže s investovaním začal až pred štyridsiatkou. Martin zase zvažuje investovať 100-tisíc eur z predaja bytu a na pár rokov ísť do nájmu, aby jeho peniaze medzitým rástli rýchlejšie.   decembrová akcia: https://www.finax.eu/sk/blog/xmas-relax-decembrove-vklady-spravujeme-cely-rok-2026-bez-poplatku-za-riadenie-portfolia   

Tomáš Chrenko a Adam Nemec sa v podcaste Góly z bufetu na ŠPORT.sk podelili o svoje začiatky v nabitom kádri Nitry, porozprávali o tlaku z očakávaní a aj o tom, čo im radí Šimon Nemec, Adamov starší brat, z NHL.Keď majú dvaja útočníci spolu menej rokov ako jeden z moderátorov, no pritom patria k najsledovanejším talentom slovenského hokeja, je jasné, že ich príbeh stojí za pozornosť. Tomáš Chrenko a Adam Nemec si v premiérovom dvojrozhovore v Góloch z bufetu sadli k mikrofónu a otvorene porozprávali o svojej ceste k hokeju, súčasnosti aj blízkej budúcnosti, ktorá im môže zmeniť život.Ich hokejový príbeh sa začal na turnaji v Quebecu, kde sa ako 12-roční stretli prvýkrát. Odvtedy ich spája nielen ľad, ale aj školská lavica a nerozlučné priateľstvo. „Spolu sme nastúpili na tú istú školu, sme v rovnakej triede a pohybujeme sa všade spolu,” priznal Adam Nemec, ktorý prišiel do Nitry z Liptovského Mikuláša práve s vedomím, že bude hrať po boku Tomáša Chrenka.V rozhovore prezradili, ako zvládajú obrovskú konkurenciu v jednom z najsilnejších kádrov Tipsport ligy, prečo im nevadí, keď ich súperi podcenia, a ako sa cítia, keď proti nim nastúpia skúsení štyridsiatnici. „Starší hráči nás po zápase ešte potľapkajú a poprajú nám veľa šťastia v kariére,” opísal Tomáš Chrenko atmosféru medzi generáciami.Zatiaľ čo Tomáš Chrenko nesie ťažké bremeno známeho priezviska a už v 15 rokoch sa na sociálnych sieťach stretával so slovíčkom „protekcia”, Adam Nemec vyrastal v tieni staršieho brata Šimona, dvojky draftu NHL. Obaja mladíci však otvorene rozprávali o tom, ako sa s týmito očakávaniami vyrovnávajú a čo pre nich znamená podpora rodiny.Tomáš Chrenko sa priznal, že jeho otec je „megakritik”, zatiaľ čo Adam Nemec so smiechom dodal, že otec si všetku prísnosť vybil na staršom bratovi Šimonovi. Zaujímavé sú aj ich vzory – kým kreatívny center Tomáš Chrenko obdivuje Nathana MacKinnona a Williama Nylandera, Adam Nemec sa inšpiruje Jasonom Robertsonom.Obaja útočníci sa nachádzajú v predraftových rebríčkoch, no ich prístup k celej situácii prezrádza zrelosť. „Nenechávam sa tým tlačiť, snažím sa ďalej pracovať,” vyhlásil Tomáš Chrenko. Adam Nemec dodal, že cieľom nie je konkrétne kolo draftu. „Dostať sa tam je sen každého chlapca.”V najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu sa dozviete aj to, aké rady dostávajú od Šimona Nemca z NHL, prečo vypĺňali už vyše 10 dotazníkov od rôznych klubov, a či sa pri hraní NHL na playstation rozhodujú práve pre tie tímy, ktoré by ich mohli draftovať.Mladí Nitrania otvorene hovorili aj o minuloročnom striedaní medzi seniorským „áčkom”, juniorkou a Levicami v I. lige. Vysvetlili, prečo im každé prostredie dalo niečo iné, a ako im táto skúsenosť pomohla adaptovať sa na extraligu.Pred blížiacim sa MS v hokeji do 20 rokov priznali, že na predchádzajúcich šampionátoch „osemnástky” ich všetci podceňovali ako „slabý ročník”, no práve súdržnosť partie im pomohla dostať sa medzi najlepšie tímy. Teraz idú po tom, čo im doteraz ušlo – po medaile.Najnovšia epizóda podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk je plná úprimných odpovedí, humoru aj momentov, keď mladí hokejisti ukázali, že aj vo veku 18 rokov dokážu zvládať tlak Tipsport ligy a očakávania spojené s draftom NHL.

Prezident Slovenskej basketbalovej asociácie (SBA) Michal Ondruš sa vo videopodcaste Pod košom s Tomášom Kotlárikom rozhovoril o transformácii slovenského basketbalu, kontroverznom rebrandingu Interu na Slovan a o ambíciách dostať reprezentácie na veľké podujatia. Rozhovor prináša pohľad do zákulisia najdôležitejších rozhodnutí posledných mesiacov.Michal Ondruš po viac ako dvoch rokoch vo funkcii prezidenta SBA bilancoval, čo sa podarilo a čo ešte potrebuje zlepšiť. Najväčší dôraz kladie na vzdelávanie trénerov, ktorých podľa neho Slovensko potrebuje výrazne viac. „Iba inteligentný a dobrý tréner môže vychovať dobrého hráča,” vysvetľoval svoju víziu systematickej práce s mládežou.Osobitne zaujímavá je jeho obhajoba kontroverznej transformácie Interu Bratislava na BC Slovan. Michal Ondruš priznal, že komunikácia rebrandingu mohla byť lepšia, no zdôrazňuje stabilitu a dlhodobú víziu nového majiteľa. Zároveň odhaľuje, že Slovan má najvyššie ambície – v najbližších rokoch chce pravidelne hrať Ligu majstrov.Prezident SBA otvorene hovoril aj o naturalizácii hráčov. Kyra Lambertová už obliekla reprezentačný dres, David DeJulius by mal byť čoskoro k dispozícii mužskému tímu. Michal Ondruš objasnil kritériá výberu naturalizovaných hráčov a prečo je dôležité nájsť ten správny profil.Veľká pozornosť patrí aj mladým talentom v NCAA. O Sebastiánovi Rančíkovi hovoril s veľkým presvedčením: „Dávam mu veľkú šancu dostať sa do NBA. Je absolútne moderný hráč pre dnešný basketbal.”V rozhovore sa dozviete aj o plánoch na organizáciu veľkých podujatí na Slovensku. SBA síce neuspela s kandidatúrou na ženský Eurobasket 2027, no v lete 2026 privíta v Bratislave chlapčenské ME do 20 rokov. Michal Ondruš to vníma ako dôležitý krok k ešte väčším projektom.Šéf slovenského basketbalu neskrýval ani problémy. Priznáva, že Slovanu nevyšli letné posily a skauting nefungoval podľa predstáv. Otvorene hovoril o procese prebudovania kádra a o tom, že klub potrebuje trpezlivosť na zohratie nových hráčov.Zaujímavé sú aj jeho osobné momentky – spomienky na hráčske časy, úvahy o trénerských ambíciách, ktoré opustil kvôli funkcionárskej ceste, či debaty o basketbale s dvomi synmi, ktorí taktiež hrávali na reprezentačnej úrovni.Rozhovor, ktorý moderuje Tomáš Kotlárik, poskytuje komplexný pohľad na súčasný stav slovenského basketbalu očami človeka, ktorý má tento šport v rukách a rozhoduje o jeho smerovaní.

Klienti nechcú počúvať o tom, čo všetko vaša firma dokáže. Zaujíma ich, či rozumiete ich problémom. CEO Creative Sites, Ivo Cingel, hovorí o rokoch, keď technológiou prehlušovali to podstatné, o tom, ako dlho môže trvať prelomiť vlastnú bublinu a prečo je zvedavosť cennejšia než akýkoľvek feature. Vysvetľuje tiež, prečo sa firmám neoplatí byť „pre všetkých“, čo spôsobí zanedbaný brand a ako sa mení firma, keď začne hovoriť jazykom svojich klientov. Moderátor Tomáš Török je spoluzakladateľ firmy BizBuilders, kde s tímom skúsených ľudí z marketingu tvorí biznis-marketingové stratégie vychádzajúc z dát a trendov, orientované na ambíciu, konkrétne ciele a výsledky.

Legenda slovenského basketbalu Radoslav Rančík sa v podcaste Pod košom s Tomášom Kotlárikom rozrozprával nielen o minulosti, ale najmä o súčasnosti a budúcnosti basketbalu na Slovensku. Rozhovor je plný pikantných spomienok, ostrých názorov aj cenných rád pre mladých hráčov.Radoslav Rančík v úprimnom rozhovore vysvetlil, prečo už nehrá basketbal ani na rekreačnej úrovni a čo ho odradilo od mestskej ligy. Kriticky sa vyjadril k mentalite slovenských hráčov, ktorí podľa neho v konfrontácii so zahraničnými súpermi často prejavujú „malomeštiactvo”.Osobitne zaujímavé sú jeho postrehy k reprezentačným témam. Chválil ženskú reprezentáciu za energiu v novembrových kvalifikačných zápasoch a hovorí o šanciach mužského tímu pred predkvalifikáciou ME 2029. Nezabudol ani na mladé talenty – o synovcovi Sebastiánovi Rančíkovi, ktorý v NCAA dáva priemerne 15 bodov, hovoril ako o potenciálnom adeptovi na NBA.Zaujímavý je aj jeho pohľad na domáce klubové úspechy. Prievidzu a Levice pochválil za systematickú prácu a marketingovú komunikáciu, zároveň sa však kriticky vyjadril k spôsobu, akým prebehla transformácia Interu Bratislava na Slovan.Radoslav Rančík odhalil aj jednu pikantnosť zo svojej kariéry – ako ho v minulosti hľadal Interpol kvôli autu od poľského klubu, ktorý mu nezaplatil. Spomínal aj na časy na Ukrajine, kde prezident klubu po prehre strhol hráčom 15 % z platu.V závere rozdával mladým hráčom rady, ktoré vychádzajú z jeho bohatých skúseností. Dôraz kladie na „inštinkt zabijaka” a na to, aby každý tréning brali ako zápas.Rozhovor, ktorý moderuje Tomáš Kotlárik, ponúka unikátny pohľad jednej z najvýraznejších osobností slovenského basketbalu na súčasné dianie na domácej i zahraničnej scéne.

Slovenský futbalový tréner Adrián Guľa otvorene prehovoril o svojej prvej sezóne v lotyšskom tíme FC Riga, kde hneď v úvodnom ročníku doviedol klub po štyroch rokoch k vytúženému majstrovskému titulu. V exkluzívnom rozhovore v podcaste Striedame! na ŠPORT.sk odhalil nielen detaily zo zákulisia úspešnej sezóny, ale aj momenty, keď musel zvažovať svoj odchod.Adrián Guľa neskrýva, že úvod v Rige bol dramatický. Po prvých štyroch zápasoch mal bilanciu 1 výhra, 2 remízy, 1 prehra. „Ešte som nebol ani vybalený. Býval som na akadémii,” priznáva otvorene tréner, ktorý do projektu išiel s jasným poslaním - vyhrať titul alebo odísť.Situácia bola natoľko vyhrotená, že s manažmentom klubu si museli nanovo nastaviť pravidlá spolupráce. „Dostali sme to na hranu a z nej sme sa potom odrazili do pozitívna, ale naozaj to bolo na hrane,” vysvetľuje 50-ročný kouč, ktorý v kluboch ako Plzeň či Dunajská Streda nebol zvyknutý na takýto typ riadenia.Po zvládnutí úvodnej krízy prišla nevídaná dominancia. Riga zaznamenala 15 víťazstiev po sebe a celkovo 31 zápasov bez prehry. Ako sa to podarilo? Adrián Guľa odhalil svoju filozofiu budovania tímu: „Vnímam hráčov ako ľudí, ako partnerov. Disciplína, charakter a dobrá mentalita plus silný team spirit.”Zaujímavou súčasťou rozhovoru je pohľad do fungovania klubu s hráčmi z 10 rôznych národností - od Peru cez Ghanu až po Ukrajinu. „Medzi hráčmi sa rozpráva minimálne tromi jazykmi,” opisuje Adrián Guľa prostredie, kde angličtina, španielčina aj francúzština tvoria každodenný komunikačný mix.Šokujúcim odhalením je finančné nastavenie klubu: „Pätnásť víťazstiev za sebou a jednoducho nula. Čistá nula.” Prémie boli viazané výlučne na konečný výsledok - zisk majstrovského titulu.Tréner sa venoval aj neúspešnému pokusu prebojovať sa do skupinovej fázy európskych pohárov, kde Rigu vyradila pražská Sparta. Zároveň načrtol víziu klubu do budúcnosti a hovoril aj o tom, čo by ho presvedčilo na odchod z Lotyšska.V rozhovore Adrián Guľa neskrýval ani emócie po nedávnom vysokom debakli slovenskej reprezentácie, v ktorej s hráčmi má osobné vzťahy z predchádzajúcich pôsobení.Celý rozhovor prináša úprimný pohľad na život trénera v zahraničí, fungovanie moderného futbalového klubu pod vedením ruského investora Sergeja Lomakina a detaily z prostredia lotyšskej ligy, o ktorej sa na Slovensku vie len málo.

V 77. epizóde som sa rozprával s Tomášom Havrylukom, dlhoročným architektom rastu Alzy a dnes zakladateľom zdravotníckeho startupu Medevio. Tomáš patril roky k najdôležitejším ľuďom v Alze. Od doktoranda, ktorý hral Counter Strike a išiel „náhodou“ robiť IT koordinátora, až po človeka, ktorý spoluvytváral jej expanziu, systémy a každodenné fungovanie. V podcaste otvorene vysvetľuje, čo stálo za tým, že sa z malého obchodu s cédečkami stal e-commerce gigant, a prečo bola najväčšia výhoda Alzy v tom, že si vedela robiť väčšinu vecí sama – od vývoja vlastného systému až po online marketing.Detailne sme rozobrali, ako premýšľal o vývoji softvéru, procesoch a nástrojoch v takej veľkej firme. Tomáš vysvetľuje, prečo je dôležitejšie mať dobrý backoffice a metriku typu AZ index (pomer otázok k objednávkam), než naháňať ďalších marketérov. Hovorí o tom, prečo sa v Alze snažili všetko merať, ako si chránili programátorov pred nekonečnými požiadavkami biznisu a prečo je často problém, že IT aj biznis strana žijú vo vlastných bublinách. Zaujímavá bola aj debata o tom, ako komunikovať P&L, KPI a priority tak, aby tím nezačal „robiť všetko“ a nezasekol sa v enterprise byrokracii.Dotkli sme sa aj budúcnosti e-commerce a toho, či má zmysel budovať lokálny marketplace, keď nad Európou visí tieň Amazonu. Tomáš rozprával o tom, ako sa mení správanie zákazníkov, akú rolu majú marketplace platformy a kde ešte stále majú šancu menšie e-shopy. Pri AI sme prešli od dnešného používania nástrojov typu ChatGPT 1.0 až k predstave agentov, ktorí budú samostatne vybavovať časť úloh.V poslednej časti podcastu sme sa rozprávali o tlaku, strese a odchode z Alzy. Tomáš úprimne opisuje roky, počas ktorých ťahal 15-hodinové dni, myslel si, že je nezničiteľný, no potom ho dobehli psychosomatické problémy. Hovorí, čo by dnes urobil inak a ako mu pomohol šport, potápanie a úplné vypnutie po odchode z korporátu. Tento diel je plný veľmi konkrétnych lekcií pre manažérov, e-commerce firmy, ale aj startupy. Užívajte!---------------------------------------------------------------------------Kapitoly:00:00:00 – Predstavenie hosťa00:01:19 – Od doktoranda k pravej ruke Alzy00:07:14 – Ako v Alze vznikal vlastný softvér00:18:41 – Tajomstvo úspechu Alzy00:25:31 – Manažér vs. šéf00:29:16 – Hrozba od Amazonu?00:34:23 – AI v Alze00:44:03 – Mladí ľudia v biznise00:50:36 – Stres, ktorý vás dobehne00:59:40 – Ako investuje Tomáš Havryluk01:01:09 – Čo odporúča Tomáš Havryluk01:04:44 – Zmysel život podľa Tomáša Havryluka---------------------------------------------------------------------------Viac z podcastov nájdete na:https://www.truban.sk/podcast/---------------------------------------------------------------------------Všetky spomenuté knihy a podcasty nájdete v článku na blogu:https://wp.me/p5NJVg-Uj---------------------------------------------------------------------------Podcast si môžete vypočuť aj na streamovacích platformách:● Spotify ▸ https://spoti.fi/31Nywax ● Apple podcast ▸ https://apple.co/3n0SO8F---------------------------------------------------------------------------● Najlepšie z podcastu na Instagrame ●https://www.instagram.com/truban.podcast/● Truban.sk ●https://bit.ly/3r1vYQJ ● Instagram ●https://www.instagram.com/truban/● Facebook ●https://www.facebook.com/miso.truban● LinkedIn ●https://sk.linkedin.com/in/truban

Žilinský brankár Roman Rychlík prišiel do podcastu suSPEAK s Marekom Marušiakom a Rasťom Konečným s príbehom, ktorý by mal poznať každý slovenský športový fanúšik.V podcaste na ŠPORT.sk sa 24-ročný gólman otvorene rozhovoril o boji s diabetom 1. typu, ktorý mu diagnostikovali v 13 rokoch. „Prvá veta doktorky bola, že nemôžem hrať hokej, že s tým sa mám rozlúčiť,” spomína Roman Rychlík na moment, ktorý mohol ukončiť jeho kariéru skôr, než sa poriadne rozbehla.Namiesto toho sa však začala cesta plná sebadisciplíny a sebapoznávania. Trebišovský rodák, ktorý začínal na zamrznutom rybníku v mestskom parku, sa prepracoval až do extraligy a dnes patrí medzi najstabilnejších slovenských brankárov. V otvorenom rozhovore vysvetlil, ako vyzerá jeho každodenný režim s podávaním inzulínu štyrikrát denne a prečo sú zápasové dni pre diabetického športovca extrémnou výzvou.Roman Rychlík podrobne opísal, ako stres a adrenalín pred zápasom robí jeho telo inzulínovo rezistentným a ako sa snaží udržať psychickú pohodu, pretože práve tá zásadne ovplyvňuje hladinu cukru. Hovoril aj o tom, ktorí hokejisti z NHL s rovnakým ochorením sú pre neho vzorom a inšpiráciou, že sa dá fungovať aj na najvyššej úrovni.V podcaste si spomenul aj na kurióznu situáciu zo začiatku kariéry, keď mal za jednotku a zároveň svojho agenta Tomáša Vošvrdu. Roman Rychlík vysvetlil, prečo v tom nevidel problém a ako táto netradičná situácia vyzerala zvnútra šatne. Zaujímavosťou je aj fakt, že chytá s lapačkou v pravej ruke, čo v rozhovore vtipne rozobral spolu s moderátormi.Dnes je súčasťou jednej z najsilnejších brankárskych trojíc v extralige po boku Connora LaCouveea a Andreja Košarišťana. Roman Rychlík ponúkol v suSPEAKu úprimný rozhovor o tom, že limity sú často len v našej hlave a stačí ich neprijať.

Jeseň mení krajinu, no bzukot opeľovačov sa v nej nekončí. Mnohé druhy, od čmeliakov s termoregulačnými schopnosťami až po špeciálne druhy včiel, hľadajú potravu na neskoro kvitnúcich rastlinách a pripravujú si úkryty na prezimovanie. WWF Slovensko sa zameriava na ich ochranu prostredníctvom biopásov a ekologického kosenia, čím poukazuje na kľúčový význam týchto malých hrdinov pre celú našu krajinu.Štefan Jančo nám v podcaste Ekokast prezradil, ako im môžeme pomôcť v meste aj v záhrade a prečo je ich prežitie našou spoločnou zodpovednosťou.Čo sa v podcaste Ekocaste dozviete? Ako dokáže čmeľ premenlivý hľadať potravu pri nižších teplotách? Aké biologické mechanizmy mu to umožňujú? Bolo vedecky dokázané, že aj včely spia. Ako a kde presne odpočívajú voľne žijúce druhy včiel? Hodvábnice a iné samotárky si hniezda budujú v zemi alebo v dreve. Zaujímavé je hniezdo vlnárky balotovej. Ako sa teda od seba možno líšia a čo ich charakterizuje? V rámci projektu WWF Slovensko sa zameriavajú aj na vzácne druhy. Prečo sú napríklad modráčik krvavcový a ohniváčik veľký zraniteľné?

Rodinné podniky sú pilierom slovenskej ekonomiky, no bez jasne nastavených pravidiel môžu rýchlo skončiť v ohni konfliktov a generačných rozdielov Advokát a spoločník CCS Premium Trust a Portos Jakub Hollmann hovorí, prečo čoraz viac slovenských podnikateľov presúva svoj majetok do zahraničných štruktúr - napríklad v Lichtenštajnsku či Česku – a ako tým chránia rodinné dedičstvo aj vlastné vzťahy. „Aj tá najlepšie fungujúca rodina môže zlyhať, ak nemá podnikanie právne ošetrené. To nie je pesimizmus, to je realita,“ uvádza J. Hollmann. Podľa neho netreba čakať, kým príde kríza alebo generačný konflikt. Práve naopak – pravidlá, zodpovednosti aj vízia ďalšieho smerovania firmy by mali byť jasne nastavené od začiatku. Zaujímavý je aj postoj mladej generácie. „Mnohí mladí vnímajú majetok ako bremeno. Vidia, koľko obetí stál ich rodičov, a nechcú ísť rovnakou cestou. Aj preto je dôležité ich zapojiť postupne – nie silou, ale motiváciou,“ dodáva. Viac podrobností sa dozviete v podcaste.

„K Hlasu ako strane pekných sme doplnili aj výraz bohatých, lebo to preukazujú dáta z našho projektu Knižnica darcov. Z 1,7 milióna eur darov, ktoré Hlas vyzbieral za štyri roky svojej existencie, až tri štvrtiny pochádzajú len od 47 ľudí, ktorí darovali minimálne desaťtisíc eur,“ hovorí Michal Piško, riaditeľ Transparency International Slovensko.Financovanie politických strán je jednou z kľúčových tém, ktoré rozhodujú o kvalite demokracie. Peniaze ovplyvňujú, kto sa dostane do politiky, aké kampane môže viesť a komu bude po voľbách zaviazaný.Na Slovensku pritom vidíme, že každé voľby sa nesú aj v znamení otázok, kto koho financuje a aký to má vplyv na rozhodnutia politikov.Transparency International Slovensko dlhodobo sleduje tok peňazí do straníckych pokladníc a poukazuje na riziká netransparentnosti či oligarchických väzieb.Kľúčová otázka preto znie: je politika u nás skutočne predovšetkým „dobrý biznis“? Pozrieme sa na to s Michalom Piškom, riaditeľom Transparency International Slovensko.„Je to skôr investícia,“ reaguje Piško.Transparency najnovšie aktualizovala svoju databázu darcov politických strán – tzv. knižnicu darcov.V TOP5 strán s najväčšími privátnymi darmi sa popri Hlase ocitlo KDH, Demokrati, PS a menej známa strana Volt.Zaujímavé dáta ponúka rebríček TOP 10 darcov. Na jeho čele je Miroslav Suja z Republiky (predtým ĽSNS) – pri ňom svieti suma 305-tisíc eur. Kto ďalší je v tejto Topke? A z čoho žije vládny Smer?Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

V uplynulých rokoch sa rast produktivity, ktorý je dôležitý pre rast ekonomiky, mierne zrýchlil. Na citeľné zlepšenie životnej úrovne to však nestačí.To, čo sme sa na škole naučili pred 20 rokmi, v modernom hospodárstve nestačí. Potrebujeme inovovať, hovorí v podcaste Aktuality Nahlas ekonóm, riaditeľ odboru prierezových iniciatív v Národnej banke Slovenska, Branislav Reľovský. Spolu s kolegami už päť rokov pravidelne vykonávajú hĺbkovú kontrolu našej ekonomiky.Ak chceme čeliť výzvam 21. storočia, musíme s populáciou pracovať a zvyšovať jej produktivitu. Zahraniční investori však do krajiny prinášajú málo kapitálu a ani domáci investori nie sú dostatočne motivovaní zlepšovať hospodárstvo. Zaujímavosťou je, že generácia mileniálov síce zarába viac ako ich rodičia, no naozaj bohatých ľudí je medzi mladšími ročníkmi menej.Nahrával Vladimír Amrich.