POPULARITY
Hoci žijeme v dobe online marketingu, sociálnych sietí a umelej inteligencie, osobný kontakt a budovanie dôvery tvárou v tvár majú pre zákazníkov stále obrovskú silu. Presne o tom je Veľtrh bývania a nehnuteľností, ktorý bude 16. až 18. októbra 2025 v Incheba Expo Bratislava. Aké investičné príležitosti môžete získať hovorí CEO spoločnosti EQUILIBRIO syntra Richard Gál v podcaste Nehnuteľnosti.skV podcaste sa dozviete:• aké investičné príležitosti získal Richard Gál účasťou na veľtrhu,• ako sa cez veľtrh budovať dôvera osobnou skúsenosťou,• s koľkými ľuďmi sa dokážu vystavovatelia stretnúť počas veľtrhu,• aká je návratnosť investície do veľtrhu v porovnaní s online marketingom,• aké sú 3 dôvody, prečo sa naozaj oplatí ísť na Veľtrh bývania a nehnuteľností.Richard, minulý rok si bol na veľtrhu vystavovateľom a tento rok ste generálnym partnerom. Čo sa za ten rok zmenilo, že si sa tak rozhodol?Minulý rok to bolo naozaj dobré. Keď sme sa rozprávali s organizátorkami, rozhodli sme sa ísť do toho opäť a vo väčšej miere. Získali sme výraznú znalosť na bratislavskom trhu, čo bol náš cieľ. Klienti si nás pamätajú, aj keď sa po roku vrátia. Dokonca si spomínajú na našu korytnačku, ktorá bola dobrým poznávacím znakom a priťahovala pozornosť. Reálne nám to prinieslo úspešné obchody.Zaujímajú ma tie úspešné obchody. Vedel by si ich aj vyčísliť?Získali sme mnoho obchodných príležitostí a investorov do našich projektov. Napríklad, na pódiu som každý deň prednášal o investovaní na Slovensku, o flipových obchodoch či investíciách na Cypre. Mnoho ľudí, ktorí si nás neskôr vyhľadali a kontaktovali, sa po stretnutí a vybudovaní dôvery rozhodli investovať. Boli to investície rádovo v 100 000 eurách.Ďalším príkladom je slečna, ktorá prišla na veľtrh s cieľom stať sa realitnou maklérkou. Navštívila viacero kancelárií, ale nakoniec si vybrala Equilibrio Real. Po doštudovaní strednej školy sa nám ozvala, dnes už u nás prechádza zaškolením v Košiciach a čoskoro sa sťahuje do Bratislavy, aby s nami spolupracovala.Narazili ste aj na klientov, ktorí mali záujem o investície alebo predaj nehnuteľností?Áno, na veľtrhu som sa zoznámil s majiteľom jedného kaštieľa, ktorého predaj aktuálne zabezpečujeme formou kolektívneho podnikania cez webovú stránku Mojkastiel.sk. Táto obchodná príležitosť vznikla práve vďaka účasti na veľtrhu. Ak by som tam nebol, s najväčšou pravdepodobnosťou by som o ňu prišiel.
Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu
V roku 1940 mala Bratislava vyše 15.000 židovských obyvateľov, po 2. svetovej vojne už len okolo 3000. Synagóga na Rybnom námestí musela ustúpiť Mostu SNP, no v čase jej zbúrania už neslúžila ako duchovné centrum, boli v nej aj televízne sklady. Bratislavu volali kedysi uhorský Jeruzalem, pamätník niekdajšieho hlavného rabína mesta Chatama Sófera je pútnickým miestom. O židovskej Bratislave nám porozprával pracovník SAV Peter Salner, ktorý v minulosti pôsobil ako predseda Židovskej náboženskej obce.
Kapitulská ulica vznikla v 13. storočí a názov si zachovala až dodnes. To je však v Bratislave výnimkou. Ulice aj námestia sa menili podľa aktuálneho zriadenia. Ktoré ulice boli vychytené a ktoré obávané? Kde sa nachádza Firšnál alebo Sahara či Mierko? Kto by si zaslúžil svoju ulicu alebo námestie? Odpovedal miestny sprievodca a popularizátor dejín hlavného mesta Roman Delikát.
Petržalka, kedysi Engerau, sa stala súčasťou Bratislavy až po druhej svetovej vojne. Pred masívnou výstavbou tu boli aj legendárne marhuľové sady. Kde sa dajú ešte dodnes nájsť staropetržalské domy? Vyzerala by Petržalka inak, ak by neprišiel 21. august 1968? To nám prezradil rodený Petržalčan Martin Kleibl. Okrem iného stojí za obnovou pôvodných malieb na niektorých petržalských panelákoch.
Prvý provizórny most v Bratislave bol postavený z lodiek. Neskôr sa oficiálnou spojnicou brehov stal od roku 1891 Most Františka Jozefa, ktorý slúžil až kým ho Nemci na konci druhej svetovej vojny nevyhodili do vzduchu. Bol predchodcom dnešného Starého mosta. O tom, ako postupne pribúdali ďalšie mosty sme sa v ďalšej epizóde podcastu Ulicami Bratislavy rozprávali s historikom Jurajom Jeleňom.
Vypočujte si diskusiu s autormi ikonickej knihy Mozaika Bratislavy Juliou Itin a Štefanom Cipárom a dozviete sa, ako sa dostali do stoviek historických domov v Starom meste. Moderuje Tamara Šimončíková Heribanová.
Vo svojich ambicióznych plánoch malo mať bratislavské metro celkovú dĺžku 42 kilometrov a 45 staníc. Dokonca sa začalo stavať aj dočasné metro. Revolúcia priniesla zlom, no s výstavbou metra sa koketovalo aj po roku 2000. Mimochodom - dnešná električka v Petržalke kopíruje líniu plánovaného metra. V podcaste Ulicami Bratislavy sme sa o osude nikdy nepostaveného metra rozprávali s nadšencom dopravy Petrom Martinkom.
Dnes sa pozrieme na dôležitú súčasť dejín raného novoveku v malokarpatskej oblasti, dejín Bratislavy a jej širšieho okolia. A pomôžeme si vínom. Ako ukazuje výskum nášho hosťa, ak sa na víno, jeho výrobu, distribúciu a konzumáciu pozrieme očami archivára a historika, získame veľmi zaujímavý pohľad do dejín spoločnosti na našom území v ranom novoveku. Ako sa pestovalo víno v tomto období? Kedy začína vinárska tradícia v Bratislave a jej okolí? Ako sa vinohradníctvo premietalo do fungovania miest, v hospodárskej ale aj politickej oblasti? Kto pracoval vo viniciach? Od čoho závisela kvalita vína konkrétne z malokarpatskej oblasti? A napokon, aký bol vplyv dostupného alkoholu na ľudí – ako súviselo v ranom novoveku víno s kriminalitou? Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s archivárom a historikom Michalom Duchoňom, vedúcim Archívu mesta Bratislavy. Michal Duchoň sa vo svojom výskume venuje problematike mestských dejín raného novoveku, historickej kriminológii a dejinám každodenného života. Na svojom konte má niekoľko publikácií vrátane kníh Zločin v meste, kriminalita a každodennosť v ranonovovekom Pezinku; Modra v premenách stáročí; Bernolákovo 1209-2009: Dejiny obce, a je tiež spoluatorom Dejín Svätého Jura. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.
Vily na chorvátskom pobreží si obľúbil nielen Robert Fico, ktorý tam trávi čas a do Bratislavy len odbieha. Naša redaktorka sa bola pozrieť na vilu v Sukošane, kde väčšinu apartmánov vlastnia ľudia blízki prezidentovi Pellegrinimu. Postavil ich expolitik zo strany Most-Híd Andrej Hrnčiar, no aktuálne spájajú prezidentovu sestru, poslanca za Hlas Petra Náhlika, smeráckeho poslanca Ľubomíra Vážneho, u ktorého kedysi Peter Pellegrini začínal, a pravdepodobne deti ďalšieho poslanca Hlasu.Poslanec, bývalý minister a tiež bývalý šéf Sociálnej poisťovne Ľubomír Vážny kedysi pripustil, že cena jedného dovolenkového apartmánu bola 300 tisíc eur. Odkiaľ na to vzali politici? A majú tieto nehnuteľnosti v majetkových priznaniach?A ako vznikli známa fotka a video s Robertom Ficom v mori? V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas nám o tom viac povie redaktorka Aktualít Kristína Braxatorová, ktorá sa vrátil z pracovnej cesty v Chorvátsku.Nahrával Peter Hanák.Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk.
Vily na chorvátskom pobreží si obľúbil nielen Robert Fico, ktorý tam trávi čas a do Bratislavy len odbieha. Naša redaktorka sa bola pozrieť na vilu v Sukošane, kde väčšinu apartmánov vlastnia ľudia blízki prezidentovi Pellegrinimu. Postavil ich expolitik zo strany Most-Híd Andrej Hrnčiar, no aktuálne spájajú prezidentovu sestru, poslanca za Hlas Petra Náhlika, smeráckeho poslanca Ľubomíra Vážneho, u ktorého kedysi Peter Pellegrini začínal, a pravdepodobne deti ďalšieho poslanca Hlasu.Poslanec, bývalý minister a tiež bývalý šéf Sociálnej poisťovne Ľubomír Vážny kedysi pripustil, že cena jedného dovolenkového apartmánu bola 300 tisíc eur. Odkiaľ na to vzali politici? A majú tieto nehnuteľnosti v majetkových priznaniach?A ako vznikli známa fotka a video s Robertom Ficom v mori? V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas nám o tom viac povie redaktorka Aktualít Kristína Braxatorová, ktorá sa vrátil z pracovnej cesty v Chorvátsku.Nahrával Peter Hanák.Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk.
Záhorská Bystrica je na prvý pohľad málo významná okrajová mestská časť Bratislavy. Svoju identitu stavia na zachovaní vidieckeho charakteru. Jej význam ale rastie - a nie je to len kvôli nevydarenému festivalu Rubicon. O obrovskom rozvoji, ktorý ju čaká, hovoril v najnovšej relácii Metropola starosta Jozef Krúpa.
Bratislava, rovnako ako mnohé iné metropoly, čelí výzvam, ktoré so sebou prináša klimatická zmena. Od apríla 2024 má v rukách dôležitý nástroj – svoj prvý Klimatický plán. Čo to presne pre mesto znamená priblíži Soňa Andrášová z Klimatickej kancelárie mesta Bratislavy.
Je dôležité poukazovať na to, čo páchatelia trestných činov urobili, nie na ich vierovyznanie či národnosť, hovorí bezpečnostný expert Martin Královič. V rozhovore s Luciou Osvaldovou objasňuje, či má Bratislava problém s agresívnymi Ukrajincami a hovorí aj o tom, aké incidenty najčastejšie riešia policajti v nočnom meste.
Dlhé roky viedol jednu z najvýznamnejších developerských firiem na Slovensku, počas ktorých si vybudoval povesť úspešného lídra. Napriek tomu v priebehu tohto roka oznámil odchod nielen z vedenia, ale aj zo spoločnosti ako takej. Juraj Nevolník, bývalý country managing director v Penta Real Estate, výrazne prispel k rastu firmy na jedného z najväčších hráčov v biznise s projektmi, ktoré menia podobu hlavného mesta. V najnovšej Metropole prezradil, ako vidí svoju ďalšiu budúcnosť a priniesol svoj pohľad na rozvoj Bratislavy.
V príjemných útrobách lesa nad Pražskou ulicou stála kedysi kalvária. Vznikla ako poďakovanie za to, že naše územie nepadlo Turkom. Bola ozdobou hlavného mesta až do 50. rokov minulého storočia. Práve pri budovaní Pražskej ulice sa odbagrovalo z kopca a za obeť padlo niekoľko kaplniek. Za socializmu kalvária celkom zanikla, zvyšky kaplniek sa používali aj na stavbu okolitých domov. Vďaka viacerým nadšencom však kalvária ožíva a dostáva modernú podobu. O osude kalvárskeho vrchu porozprával v podcaste Ulicami Bratislavy predseda občianskeho združenia Bratislavská Kalvária Ján Klepáč.
Metropolka, Uránia, ktorá sa neskôr stala Hviezdou, alebo Mladosť fungujúca už vyše 100 rokov. Bratislavčania mali v časoch pred multiplexami veľa možností, kam zájsť do kina. Prvýkrát sa premietalo v dnešnom hoteli Carlton v roku 1905. V obľube boli tiež záhradné kiná, dokonca sa premietalo aj na Bratislavskom hrade. O kultových kinách v hlavnom meste sme sa v podcaste Ulicami Bratislavy rozprávali s historikom Jurajom Jeleňom.
Z Bratislavy kedysi chodila električka priamo do centra Viedne. Keď sa v nej viezla princezná Štefánia Belgická, musela vystúpiť, pretože cez hranice prevážala mak. Počas vojny bolo treba ukryť vozidlá MHD-čky pred bombardovaním, no autobusy sa stali aj vojnovou korisťou. Prečo prestala premávať električka po Štefánikovej ulici? Dokedy sa v Bratislave jazdilo naľavo? V podcaste Ulicami Bratislavy odpovedal Michal Jajcaj z Múzea dopravy v Bratislave.
Karen vyrazila s manželem na party a skončila ve vazbě. Kate šla na rande, které nedopadlo dobře. Více o epizodě na https://www.ozlociny.cz/e/387/s/ (00:00:00) znělka(00:00:07) ahoj Zločinožrouti z Bratislavy(00:00:35) Karen Read(00:40:00) film tipy(00:42:17) Kate Beagley(01:07:18) zůstaňte naživu, zůstaňte na svobodě
Proč německému kancléři došla trpělivost s Robertem Ficem? Ukrajina potřebuje investice, ale především mír. Americká cla, poslední hřebík do konkurenceschopnosti Evropy? Potíže s Grokem. Fiala píše do Bratislavy.
Předminulý víkend na cyrilometodějských oslavách v Nitře český emeritní arcibiskup Duka „pokorně prosil“ slovenské věřící o „odpuštění za ty pány, kteří mají pocit, že vás mohou poučovat o demokracii a svobodě“. A měl evidentně na mysli politiky vládní koalice i prezidenta, delší dobu kritické ke slovenské zahraniční politice.
Proč německému kancléři došla trpělivost s Robertem Ficem? Ukrajina potřebuje investice, ale především mír. Americká cla, poslední hřebík do konkurenceschopnosti Evropy? Potíže s Grokem. Fiala píše do Bratislavy. Všechny díly podcastu Názory a argumenty můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.
Předminulý víkend na cyrilometodějských oslavách v Nitře český emeritní arcibiskup Duka „pokorně prosil“ slovenské věřící o „odpuštění za ty pány, kteří mají pocit, že vás mohou poučovat o demokracii a svobodě“. A měl evidentně na mysli politiky vládní koalice i prezidenta, delší dobu kritické ke slovenské zahraniční politice.Všechny díly podcastu Názory a argumenty můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.
Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu
Herec Marek Rozkoš bol ďalším z hostí v relácii Ide o nás. Hoci plán na stretnutie sa začal odvíjať už vo februári, nabitý pracovný kalendár, účinkovanie v dennom seriáli aj tanečnej šou a kombinovanie práce s rodinnými povinnosťami ho oddialilo. Aj to bola teda jedna z tém rozhovoru, v ktorom Rozkoš prezradil, že hoci často padajú otázky, kedy sa už presťahuje do Bratislavy, s manželkou Katkou nad tým zatiaľ neuvažujú. "Stojí mi za to vždy po natáčaní večer ešte šoférovať naspäť do Zvolena," uviedol herec Divadla Jozefa Gregora Tajovského, ktorý si cení, že ho Zvolenčania prijali za svojho. Na živote v menšom meste na strednom Slovensku rodákovi z Prešova vyhovuje kontakt s prírodou, komunitnosť, ale aj pokoj pre výchovu detí. Rozkoš má s manželkou - tiež herečkou Katarínou Rozkošovou - dve. Opakovane jej dáva kredit za to, ako zvláda manažovanie domácnosti a priznáva, že väčšina povinností ohľadom detí je na jej pleciach. Dokázal by si predstaviť vymeniť si to a ísť na otcovskú dovolenku? "Áno, dokázal," vyhlásil bez váhania. Dôvodom je nepochybne aj fakt, že v poslednom čase mal Rozkoš toľko aktivít spojených s prácou, že by mu chvíľkové odstrihnutie sa od hrania asi neprekážalo. Ale naozaj len chvíľkové. "Dlho by som to nevydržal. Bez hrania, bez učenia - myslím, že by sme sa museli doma nejako dohodnúť," uviedol v Ide o nás. V rozhovore sme prebrali aj témy, ktoré nie sú možno divákom a čitateľom známe. Aké bolo jeho detstvo so štyrmi súrodencami a otcom, ktorý je grécko-katolícky kňaz? Dokáže byť voči cirkvi Marek Rozkoš kritický a prečo považuje otca za otvoreného a chápavého človeka? Aké spomienky sa zdieľajú v rodine Rozkošovcov na časy socializmu? Dozviete sa tiež, prečo nad pôvodným snom stať sa policajtom napokon zvíťazilo herectvo a mnoho ďalšieho. Viac v relácii Ide o nás.
Slováci v Kanade: Vychodná Slovak Dancers – slovenský folklórny súbor pôsobiaci v Toronte, oslavuje 40. rokov od svojho založenia; najväčší slovenský folklórny súbor na severoamerikcom kontinente; Prvý raz v histórii vystupujú na Slovensku v plnom zložení, okrem Bratislavy aj v Michalovciach a v Detve; O súbore a živote v Kanade hovoria vedúca súboru Miriam Valová, tanečníci a spevákov z dospelej skupiny, ako aj najmladší členovia súboru;
V najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk privítali Julo a Muťo slovenského reprezentanta Davida Hrnčára, ktorý momentálne pôsobí v belgickom klube FCV Dender EH. Skúsený 27-ročný rodák z Bratislavy sa počas letnej prestávky vrátil domov a v otvorenom rozhovore prehovoril o svojej futbalovej kariére i osobnom živote.Odchovanec Slovana Bratislava, ktorý v minulosti hosťoval v Interi či Karlovke, sa rozrozprával o svojej ceste zo Zlatých Moraviec cez Slovan až do belgickej ligy. David Hrnčár vysvetlil okolnosti svojho odchodu z bratislavského klubu a vyvrátil mýty o údajne zlých vzťahoch s trénerom Vladimírom Weissom.„Fakt, že ja ho mám úplne rád... Dodnes mám s ním výborný vzťah. Neviem, prečo si ľudia myslia, že som nemal,” hovorí David Hrnčár o trénerovi Vladimírovi Weissovi.V rozhovore sa futbalista podelil aj o svoje dojmy z pôsobenia v belgickom Denderi, kde sa po postupe tímu do najvyššej súťaže dokázal presadiť. Podľa jeho slov je belgická liga vysoko kvalitná a slovenskými fanúšikmi často podceňovaná, hoci patrí medzi sedem najlepších v Európe.„Keby by som mal možnosť, išiel by som niekde preč. Dender je stále pre mňa len prestupová stanica. Určite nie konečná,” priznáva David Hrnčár, ktorý netají ambície posunúť sa do ešte lepšej ligy.V podcaste sa rozhovoril aj o svojich reprezentačných zážitkoch, o tom, ako trénuje pod vedením svojho otca počas letnej prípravy, ale aj o čerstvo oznámených zásnubách. Nechýbali ani vtipné historky z kabíny Slovana a porovnanie života v Belgicku s milovanou Bratislavou.
V podcaste Ulicami Bratislavy, ktorý vychádza v spolupráci s TASR, sa Martina Kriková a Mária Šumichrastová pýtajú svojich hostí na zaujímavosti a históriu Bratislavy. V tejto epizóde sa pozrieme do útrob sídla Národnej rady SR. Stavať sa začalo ešte za socializmu. Po páde režimu sa diskutovalo, čo urobiť s rozostavanou budovou. Chcel ju kúpiť aj finančník George Soros. Napokon v nej začali prví poslanci zasadať v roku 1994. O zákutiach tejto budovy nám porozprával pracovník Kancelárie Národnej rady SR Ľubomír Adamišin.
V najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk privítali Julo a Muťo slovenského reprezentanta Davida Hrnčára, ktorý momentálne pôsobí v belgickom klube FCV Dender EH. Skúsený 27-ročný rodák z Bratislavy sa počas letnej prestávky vrátil domov a v otvorenom rozhovore prehovoril o svojej futbalovej kariére i osobnom živote.Odchovanec Slovana Bratislava, ktorý v minulosti hosťoval v Interi či Karlovke, sa rozrozprával o svojej ceste zo Zlatých Moraviec cez Slovan až do belgickej ligy. David Hrnčár vysvetlil okolnosti svojho odchodu z bratislavského klubu a vyvrátil mýty o údajne zlých vzťahoch s trénerom Vladimírom Weissom.„Fakt, že ja ho mám úplne rád... Dodnes mám s ním výborný vzťah. Neviem, prečo si ľudia myslia, že som nemal,” hovorí David Hrnčár o trénerovi Vladimírovi Weissovi.V rozhovore sa futbalista podelil aj o svoje dojmy z pôsobenia v belgickom Denderi, kde sa po postupe tímu do najvyššej súťaže dokázal presadiť. Podľa jeho slov je belgická liga vysoko kvalitná a slovenskými fanúšikmi často podceňovaná, hoci patrí medzi sedem najlepších v Európe.„Keby by som mal možnosť, išiel by som niekde preč. Dender je stále pre mňa len prestupová stanica. Určite nie konečná,” priznáva David Hrnčár, ktorý netají ambície posunúť sa do ešte lepšej ligy.V podcaste sa rozhovoril aj o svojich reprezentačných zážitkoch, o tom, ako trénuje pod vedením svojho otca počas letnej prípravy, ale aj o čerstvo oznámených zásnubách. Nechýbali ani vtipné historky z kabíny Slovana a porovnanie života v Belgicku s milovanou Bratislavou.
„Když jsem jako malá poprvé viděla Hannu Montanu, bylo mi jasné, že tohle je přesně to, co chci dělat,“ vypráví Adéla Jergová. O slovenské zpěvačce s růžovými vlasy jste nejspíš ještě neslyšeli, přesto má letos šanci stát se opravdu výrazným popovým jménem. A to globálně. Žije v Los Angeles, účinkovala v trháku od Netflixu a její videoklipy mají milionové views. V tom novém s ní hraje i Grimes. A nově ji podepsal světový label Interscope. Adéla Jergová, jednadvacetiletá rodačka z Bratislavy, je ten typ, kterému velmi brzy došlo, že z Česka nebo Slovenska se světový pop dělat nedá. „Uvědomila jsem si, že všechny moje oblíbené popové hvězdy jsou Američanky. Řekla jsem si, že když už sama nemůžu být odtamtud, můžu tak alespoň znít,“ vzpomíná na dětství. „Takže jsem hodiny sledovala americké youtubery a rozhovory s mými oblíbenými zpěvačkami a trénovala angličtinu, abych zněla perfektně jako ony,“ popisuje s až chladnou racionalitou, kterou v sobě obyčejně holky na základce nemají.V podcastu Honzy Vedrala se dozvíte, jak její hudební příběh začal. A jak bude pokračovat? To se teprve uvidí. PS: Omluvte sníženou kvalitu nahrávky
Záver tohto týždňa prinesie najväčší stredoeurópsky literárny festival Mesiac autorského čítania aj do Bratislavy. Počas mesiaca sa predstavia so svojou tvorbou zahraniční spisovatelia a spisovateľky z celého sveta spolu s domácimi autormi. Témou aktuálneho ročníka je exilová literatúra. K nám do štúdia ju prišla predstaviť programová riaditeľka festivalu Zuzana Bujačková. Zhovárala sa s ňou Eva Viteková.
Bratislava sa výrazne rozvíja, čoho súčasťou je aj vznik nových lokálnych centier. Ide o vývoj v súlade s víziou 15-minútového mesta. O budúcnosti Bratislavy, ktorá sa inšpirovala týmto konceptom, hovorí aj nová kniha Rozumne rastúce mesto. Jeden z jej spoluautorov Juraj Benetin v najnovšej Metropole prezradil, aké veľké projekty sa v meste vybudujú a ako bude vyzerať už v dohľadnej dobe.
Finalisti bratislavskej súťaže predzáhradiek
Amfiteáter pod hradom Devín patrí medzi najzaujímavejšie, no zároveň najkontroverznejšie verejné priestory v Bratislave. Jeho vznik je spätý s dramatickými dejinnými udalosťami – budovať sa začal v čase, keď bol Devín pričlenený k nacistickej tretej ríši, a dokončili ho po nastolení komunistickej diktatúry v roku 1948. Počas studenej vojny bol jeho osud spojený aj so železnou oponou, pričom jeho stavba spolu s hľadiskom zasiahla nielen do historického opevnenia hradu, ale aj do chráneného prírodného územia. V druhej polovici 20. storočia sa však aj napriek tejto ideologickej záťaži stal dôležitým centrom kultúrneho a spoločenského diania a dodnes je prítomný v pamäti mnohých obyvateľov Bratislavy. V minulom roku bol dokonca vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku a po dlhoročných majetkových sporoch ho do vlastníctva získalo hlavné mesto SR Bratislava. Na pilotnom ročníku festivalu Sútok na hrade Devín sme hovorili o komplikovanej histórii amfiteátra, o kontroverzných aspektoch jeho existencie, o jeho architektonických či urbanistických kvalitách, ale aj o možnostiach jeho revitalizácie a o jeho budúcnosti. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom architektúry Petrom Szalayom, vedúcim hradu Devín (Múzeum mesta Bratislavy) a vedúcou oddelenia kultúry na magistráte hl. mesta Bratislavy Ninou Vrbanovou. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.
Dizajnér Fero Mikloško nedávno oslávil jubileum a pri tej príležitosti navštívil aj reláciu Ide o nás. Nebola však len o bilancovaním, ale aj humorných spomienkach, vzťahu k móde o plánoch a mnohom ďalšom. V rozhovore s Ferom Mikloškom sa dozviete: - ako oslávil svoju päťdesiatku a prečo nerád bilancuje. - o svojich začiatkoch, keď tajne šil šaty pre bábiky svojich sestier. - aké to bolo budovať kariéru v 90. rokoch, ktoré nazýva módnym „divokým západom“. - ktorá známa Slovenka bola jeho úplne prvou klientkou a spolupracuje s ním dodnes. - príbeh ikonických červených šiat pre Zdenu Studenkovú, ktoré odštartovali jeho slávu. - ako si za 40-tisíc korún otvoril prvý salón v centre Bratislavy. - že je v skutočnosti diagnostikovaný introvert a ako sa s tým vyrovnáva v šoubiznise. - s akými typmi klientov sa za roky stretol a či niekomu povedal „už nikdy viac“. - v čom sa líši od svojich kolegov a prečo u neho nevisia plné štendre nepredaných šiat. - či ľutuje niektorú zo svojich kolekcií, napríklad tú z gumených obrusov. - prečo už štyri roky nezažil skutočnú jar a čo mu berie práca na šou Let's Dance. - a akú veľkolepú prehliadku sa môžeme tešiť a aký je jeho odvážny životný cieľ.
Výtah z prvního dne konference Globsec Forum a rozhovor s Magdalénou Fajtovou. Moderuje Štěpán Sedláček.V Praze se už po druhé koná bezpečnostní konference GLOBSEC Forum, která se do české metropole přesunula z Bratislavy. Dvacátý ročník zahájil prezident Petr Pavel, který se za Česko chystá do Haagu na summit Severoatlantické aliance, kde budou za dva týdny členské země jednat mimo jiné o zvyšování výdajů na obranu. Co ukázala vystoupení českých i zahraničních politiků na 20. ročníku prestižní konference v souvislosti s bezpečnostními výzvami, kterým dnes Evropa čelí i s ohledem na změnu přístupu ze strany vlády USA? Nejen o tom uslyšíte ve Výtahu Respektu z prvního dne konference od Štěpána Sedláčka a Magdalény Fajtové.
Nie je to novela ani román, ale skutočný príbeh. Dušan Mikušovič si detaily domýšľať nemusel – príbeh veľkobytčianskej lúpeže je taký fascinujúci, že stačilo opísať realitu. Vylúpenie banky vo Veľkej Bytči patrí medzi najkrvavejšie a najodvážnejšie zločiny na Slovensku v poslednom storočí. Vodca banditov Lajos Bognár a jeho traja kumpáni sa vlakom z Bratislavy vybrali vylúpiť malú banku na Považí, no zločin neprebiehal podľa ich plánu. Dušan Mikušovič historicky verne zmapoval neznámy prípad lúpeže, ktorý novinové články spred sto rokov označovali za filmový príbeh z divokého západu. Autor udalosti rekonštruoval na základe faktov z vyšetrovacích správ, policajných záznamov a súdnych zápisov, spolu s desiatkami článkov zo slovenských, maďarských a nemeckých denníkov. Zachytil prácu policajtov, detektívov aj súdov počas prvej československej republiky, keď mnohé četnícke stanice ešte nemali telefóny ani automobily a zločincov museli naháňať peši, na bicykloch alebo sedliackych vozoch. Audiokniha: Neprišli sme vraždiť Autor: Dušan Mikušovič Interpret: Juraj Smutný Dĺžka: 09:02 h Vydavateľstvo: Publixing a N Press Audiokniha Neprišli sme vraždiť na webe Publixing (MP3 na stiahnutie) Audiokniha Neprišli sme vraždiť na webe Audiolibrix (MP3 na stiahnutie)
Supermoderná nemocnica v bratislavských Vajnoroch nahradí bradaté plány s Rázsochami. Pozemok či umiestnenie nevyvolávajú otázniky, do celého procesu sa však dostáva ministerstvo obrany a otázky transparentnosti. Po schválení vládou sme už len na krok od príchodu prvého bagra a hľadania viac ako jednej miliardy eur.O "pre a proti", stavebných plánoch, reálnych možnostiach a očakávaniach v spojitosti s novou nemocnicou v podcaste Dobré ráno diskutovala Jana Krescanko Dibáková s analytičkou a bývalou štátnou tajomníčkou rezortu zdravotníctva Janou Ježíkovou.Zdroj zvukov: TA3, MarkízaOdporúčanie:Dnes mám pre vás hradné a výletné odporúčanie. Na viaceré slovenské hrady sa vracajú šermiari a rytierske slávnosti a ako bývalá šermiarka vám poviem, dajte im v nasledujúcej sezóne šancu. Deti sa uvidia živú históriu, pozriete si Beckov, Čachtický hrad alebo iné hrady a zámky, možností je veľa. A odporúčanie pre Bratislavčanov – nezabudnite na dopravnú klasiku – obmedzenia na diaľnici vo východnej časti Bratislavy.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
„Fascinuje ma, že pivo nielen je len nejakým alkoholickým nápojom a k tomu populárnym. Ono je aj spoločenským nápojom. Vychutnávame si ho na celom svete v skupinách, v komunitách, v spoločnosti. Je súčasťou kultúry, preto by sme ho mali oceniť nielen ako nápoj, ale aj ako spoločenský jav.“Na Slovensko zavítal britský pivný kráľ – presnejšie viacnásobný víťaz ankety „Pivný autor roka“, a teda najlepšie píšuci autor o pive. Martyn Cornell. Autor kníh o dejinách piva, pivovarníctva a pivných štýlov. Minulý rok mu vyšla aj tá: Okolo sveta cez 80 pív – Around the World in 80 Beers.Prišiel do mesta na Dunaji - do Bratislavy, aby hodnotil tie slovenské. Je certifikovaný pivný degustátor a porotca prestížnych súťaží vrátane World Beer Cup. Čo na Slovensku z pohľadu piva našiel? A čo pivo vlastne je, keď ľudstvo sprevádza už od čias Sumerov a malo aj svoju bohyňu? Čo ho robí sviežim? Je „nápojom barbarov“, ako to o ňom šírili Gréci a Rimania ako vyznavači vína?Všetko otázky pre Martyna Cornella, ktorý za ním precestoval svet. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
„Fascinuje ma, že pivo nielen je len nejakým alkoholickým nápojom a k tomu populárnym. Ono je aj spoločenským nápojom. Vychutnávame si ho na celom svete v skupinách, v komunitách, v spoločnosti. Je súčasťou kultúry, preto by sme ho mali oceniť nielen ako nápoj, ale aj ako spoločenský jav.“Na Slovensko zavítal britský pivný kráľ – presnejšie viacnásobný víťaz ankety „Pivný autor roka“, a teda najlepšie píšuci autor o pive. Martyn Cornell. Autor kníh o dejinách piva, pivovarníctva a pivných štýlov. Minulý rok mu vyšla aj tá: Okolo sveta cez 80 pív – Around the World in 80 Beers.Prišiel do mesta na Dunaji - do Bratislavy, aby hodnotil tie slovenské. Je certifikovaný pivný degustátor a porotca prestížnych súťaží vrátane World Beer Cup. Čo na Slovensku z pohľadu piva našiel? A čo pivo vlastne je, keď ľudstvo sprevádza už od čias Sumerov a malo aj svoju bohyňu? Čo ho robí sviežim? Je „nápojom barbarov“, ako to o ňom šírili Gréci a Rimania ako vyznavači vína?Všetko otázky pre Martyna Cornella, ktorý za ním precestoval svet. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Ružinov je jednou z najväčších mestských častí Bratislavy a prebieha tu najvýraznejšia výstavba. V najbližších rokoch by tu mali pribudnúť ďalšie tisíce bytov, výškové budovy alebo nové električkové trate.To všetko sa deje v kontexte finančne podvýživených samospráv alebo meniacej sa stavebnej legislatívy. Ako sa hodlá s týmito výzvami vyrovnať, odpovedá starosta Ružinova Martin Chren.
Bratislava měla být na konci druhé světové války dobře opevněnou a neprostupnou pevností. Pokud skrze ni Rudá armáda projde na Vídeň, tak jedině přes její trosky, představoval si Adolf Hitler. Skutečnost však byla nakonec taková, že takzvaná Festung Pressburg padla za jediný den, 4. dubna 1945. A proč se z Bratislavy nestala hromádka rozvalin? Údajně za to mohla i její krása, jak vzpomíná v Archivu Plus jeden z pamětníků.Všechny díly podcastu Archiv Plus můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.
Rusko sa nás snaží destabilizovať záplavou propagandy a dezinformácií, tvrdí Domicián Zahorjan z Inštitútu pre nové bezpečnostné hrozby. Využíva na to svoj zastupiteľský úrad v Bratislave. Analýza jeho aktivít na sociálnych sieťach ukázala, že v porovnaní s Britániou či Spojenými štátmi je jeho výkonnosť osemnásobná. „Rozdiel je enormný“, poukazuje expert. „Ruská ambasáda tu na sociálnych sieťach za dva roky vyprodukovala viac ako 16 tisíc príspevkov. Britská približne 2 100 a americká necelých 2 tisíc. Rusko má zjavne záujem šíriť svoje naratívy na Slovensku“, dopĺňa Zahorjan. Putin a jeho Rusko je vo vojne. V horúcej s Ukrajinou, no v hybridnej aj so Slovenskom. Digitálne stopy Kremľa vedú aj do Bratislavy, poukazujú experti. Jeho ambasáda je tu na Facebooku jednou z najaktívnejších z ruských veľvyslanectiev v Európe. Pričom násobne prevyšuje aktivity ostatných ambasád na Slovensku. Možný záver: Rusko tu má značný záujem ovplyvňovať informačný priestor. Otázkou zostáva: prečo? Nebude to v napätí medzi pozíciami premiéra a jeho ľudí a väčšiny krajiny? Ak prví s Ruskom nezakryte sympatizujú, väčšia časť krajiny tento vektor nezdieľa. Digitálne stopy Kremľa sú pod drobnohľadom expertov z Nest Institute – a teda Inštitútu pre nové bezpečnostné hrozby. Pôjdeme po nich s Domiciánom Zahorjanom. „Slovensko je veľmi polarizované. Zo strany Ruska je tu záujem, aby našu spoločnosť ovplyvňovalo prokremeľskými naratívmi. (…) Cieľom je až ovplyvnenie politík Euróspkej únie voči Ruskej federácii“, hovorí expert. Dodáva, že prostredníctvom spochybnenia hlasu Slovenska v EÚ či Nato sa môžu Rusku ľahšie na týchto úrovniach presadzovať naratívy Kremľa. Domicián Zahorjan z Nest Institute upozorňuje na stretnutia so šéfom ruskej rozviedky Sergejom Naryškinom. „Stretnutie s takýmito ľuďmi indikuje hrozbu pre bezpečnosť Slovenska. Lebo keď sa pozriete, kto je Naryškin a čo má v náplni práce, tak vidíte, že vedie inštitúciu, ktorá vykonáva okrem iného operácie, ktoré sa snažia destabilizovať iné krajiny a vykonáva aj informačné operácie“, hovorí. Stretol sa s ním šéf proruskej skupiny Brat za brata Matúš Alexa, či podpredseda Smeru Ľuboš Blaha. V prípade europoslanca Blahu Zahorjan reaguje, že je to ešte horšie. „Tu vidíme náznak nejakej organizovanej spolupráce. (…) Už len samotný fatk, že sa stretli, predstavuje vážne bezpečnostné riziko pre Slovensko“, hovorí. Stretnutie premiéra Roberta Fica s prezidentom Vladimírom Putinom je podľa Zahorjana len ďalším vystupňovaním vážneho bezpečnostného rizika pre krajinu. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Slintačka a krívačka je už aj v maďarskej obci Dunakiliti, hneď vedľa Rajky, z ktorej denne dochádza množstvo Slovákov do Bratislavy. Aké je riziko, že sem prinesú vírus? Vláda by sa podľa bývalého šéfa veterinárov a exministra Jozefa Bíreša mala poučiť z kritiky európskych odborníkov a odstrániť nedostatky, ktoré nám vytkli. Hranice sme mali kontrolovať lepšie a pomohlo by aj ubytovanie chovateľov na farmách. Zdravé zvieratá v okruhu troch kilometrov podľa neho nie je nevyhnutné zlikvidovať, ale vyšetriť. Ak sa u nich choroba nepotvrdí, môžu sa konzumovať doma.V podcaste s profesorom z Univerzity veterinárneho lekárstva a farmácie Jozefom Bírešom sa dozviete:– od 1. minúty – čo pre hlavné mesto znamená, že nákaza je hneď vedľa Rajky;– po 3:30 – či nás čakajú znova zatvorené hranice;– po 6:00 – že odborníci z Európskej komisie našli na Slovensku nedostatky a musíme ich veľmi rýchlo odstrániť;– od 8:00 – či by robil nejaké opatrenia inak, ak by stále šéfoval štátnym veterinárom;– po 9:00 – že u nás zo začiatku krívala kontrola hraníc a komunikácia s farmármi;– od 10:00 – či je potrebné utrácať zvieratá v okruhu troch kilometrov od ohniska;– okolo 12:30 – že zdravé zvieratá v karanténe treba vyšetriť a možno ich doma skonzumovať;– po 13:45 – či nákazu prenášajú divé zvieratá a či ich treba strieľať;– od 16:20 – aké opatrenia platili pred 50-timi rokmi a či by sa rovnaké nemali zaviesť aj teraz;– po 18:00 – že niektorí farmári už prespávajú na farmách;– od 19:45 – aké škody napáchala nákaza SLAK v 70.rokoch na našom území;– po 21:00 – či by straty slovenských chovateľov vôbec mali nejaký vplyv na ceny v obchodoch;– od 23:00 – že v obchodoch je len pasterizované a teda bezpečné mlieko;– po 24:00 – prečo sa netreba báť ani nepasterizovaného mlieka a výrobkov z neho;– od 25:00 – že nikto nechodí s taškou plnou vírusu a nerozosieva ho naschvál po Slovensku, ako tvrdia konšpirátori a pravicoví extrémisti.
Rusko sa nás snaží destabilizovať záplavou propagandy a dezinformácií, tvrdí Domicián Zahorjan z Inštitútu pre nové bezpečnostné hrozby. Využíva na to svoj zastupiteľský úrad v Bratislave. Analýza jeho aktivít na sociálnych sieťach ukázala, že v porovnaní s Britániou či Spojenými štátmi je jeho výkonnosť osemnásobná. „Rozdiel je enormný“, poukazuje expert. „Ruská ambasáda tu na sociálnych sieťach za dva roky vyprodukovala viac ako 16 tisíc príspevkov. Britská približne 2 100 a americká necelých 2 tisíc. Rusko má zjavne záujem šíriť svoje naratívy na Slovensku“, dopĺňa Zahorjan. Putin a jeho Rusko je vo vojne. V horúcej s Ukrajinou, no v hybridnej aj so Slovenskom. Digitálne stopy Kremľa vedú aj do Bratislavy, poukazujú experti. Jeho ambasáda je tu na Facebooku jednou z najaktívnejších z ruských veľvyslanectiev v Európe. Pričom násobne prevyšuje aktivity ostatných ambasád na Slovensku. Možný záver: Rusko tu má značný záujem ovplyvňovať informačný priestor. Otázkou zostáva: prečo? Nebude to v napätí medzi pozíciami premiéra a jeho ľudí a väčšiny krajiny? Ak prví s Ruskom nezakryte sympatizujú, väčšia časť krajiny tento vektor nezdieľa. Digitálne stopy Kremľa sú pod drobnohľadom expertov z Nest Institute – a teda Inštitútu pre nové bezpečnostné hrozby. Pôjdeme po nich s Domiciánom Zahorjanom. „Slovensko je veľmi polarizované. Zo strany Ruska je tu záujem, aby našu spoločnosť ovplyvňovalo prokremeľskými naratívmi. (…) Cieľom je až ovplyvnenie politík Euróspkej únie voči Ruskej federácii“, hovorí expert. Dodáva, že prostredníctvom spochybnenia hlasu Slovenska v EÚ či Nato sa môžu Rusku ľahšie na týchto úrovniach presadzovať naratívy Kremľa. Domicián Zahorjan z Nest Institute upozorňuje na stretnutia so šéfom ruskej rozviedky Sergejom Naryškinom. „Stretnutie s takýmito ľuďmi indikuje hrozbu pre bezpečnosť Slovenska. Lebo keď sa pozriete, kto je Naryškin a čo má v náplni práce, tak vidíte, že vedie inštitúciu, ktorá vykonáva okrem iného operácie, ktoré sa snažia destabilizovať iné krajiny a vykonáva aj informačné operácie“, hovorí. Stretol sa s ním šéf proruskej skupiny Brat za brata Matúš Alexa, či podpredseda Smeru Ľuboš Blaha. V prípade europoslanca Blahu Zahorjan reaguje, že je to ešte horšie. „Tu vidíme náznak nejakej organizovanej spolupráce. (…) Už len samotný fatk, že sa stretli, predstavuje vážne bezpečnostné riziko pre Slovensko“, hovorí. Stretnutie premiéra Roberta Fica s prezidentom Vladimírom Putinom je podľa Zahorjana len ďalším vystupňovaním vážneho bezpečnostného rizika pre krajinu. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Slintačka a krívačka je už aj v maďarskej obci Dunakiliti, hneď vedľa Rajky, z ktorej denne dochádza množstvo Slovákov do Bratislavy. Aké je riziko, že sem prinesú vírus? Vláda by sa podľa bývalého šéfa veterinárov a exministra Jozefa Bíreša mala poučiť z kritiky európskych odborníkov a odstrániť nedostatky, ktoré nám vytkli. Hranice sme mali kontrolovať lepšie a pomohlo by aj ubytovanie chovateľov na farmách. Zdravé zvieratá v okruhu troch kilometrov podľa neho nie je nevyhnutné zlikvidovať, ale vyšetriť. Ak sa u nich choroba nepotvrdí, môžu sa konzumovať doma.V podcaste s profesorom z Univerzity veterinárneho lekárstva a farmácie Jozefom Bírešom sa dozviete:– od 1. minúty – čo pre hlavné mesto znamená, že nákaza je hneď vedľa Rajky;– po 3:30 – či nás čakajú znova zatvorené hranice;– po 6:00 – že odborníci z Európskej komisie našli na Slovensku nedostatky a musíme ich veľmi rýchlo odstrániť;– od 8:00 – či by robil nejaké opatrenia inak, ak by stále šéfoval štátnym veterinárom;– po 9:00 – že u nás zo začiatku krívala kontrola hraníc a komunikácia s farmármi;– od 10:00 – či je potrebné utrácať zvieratá v okruhu troch kilometrov od ohniska;– okolo 12:30 – že zdravé zvieratá v karanténe treba vyšetriť a možno ich doma skonzumovať;– po 13:45 – či nákazu prenášajú divé zvieratá a či ich treba strieľať;– od 16:20 – aké opatrenia platili pred 50-timi rokmi a či by sa rovnaké nemali zaviesť aj teraz;– po 18:00 – že niektorí farmári už prespávajú na farmách;– od 19:45 – aké škody napáchala nákaza SLAK v 70.rokoch na našom území;– po 21:00 – či by straty slovenských chovateľov vôbec mali nejaký vplyv na ceny v obchodoch;– od 23:00 – že v obchodoch je len pasterizované a teda bezpečné mlieko;– po 24:00 – prečo sa netreba báť ani nepasterizovaného mlieka a výrobkov z neho;– od 25:00 – že nikto nechodí s taškou plnou vírusu a nerozosieva ho naschvál po Slovensku, ako tvrdia konšpirátori a pravicoví extrémisti.
Patrí medzi najobľúbenejšie aj najobsadzovanejšie české herečky. Veronika Žilková nedávno predstavila aj projekt, ktorý ju prilákal do Bratislavy. Zahrala si v jednej z epizód nového jojkárskeho projektu Lásky v Istanbule, no pri našom rozhovore sme zďaleka nezostali iba pri práci. Žilková rada diskutuje o rozličných témach, vracia sa k vlastnému životu, sumarizuje, čo sa počas neho naučila. Jednou z vecí podľa nej bolo, že by v rodinách posilnila úlohu muža a otca. "Na toto som prišla až po troch nevydarených manželstvách," vyhlásila hrdinka stoviek filmov a seriálov, medzi ktorými dominuje napríklad klasika My všichni školou povinní, ale aj oceňované Zabudnuté svetlo či naposledy Svetielka. Už vážnejšie potom doplnila, že deti a všetky povinnosti okolo nich boli pre ňu vždy na prvom mieste, po nich nasledovala práca, no na mužov veľa času nezostalo. "Nevedela som, že sa to má," konštatovala pri otázke, prečo vlastne nedokázala preniesť viac pozornosti, ale aj povinností na svojich partnerov. "Ja som možno venovala na šesťdesiat percent času deťom, štyridsať práci a pre toho partnera nezostalo nič. Nevedela som naňho delegovať práce a aj preto vlastne mám za sebou tri neúspešné manželstva, čo nie je bohvieaká vizitka. Nemám z toho radosť," uviedla pragmaticky, no stále s energickou náladou Žilková. To bude určite aj jej najväčšie tajomstvo. Napriek tomu, že nie všetko v jej živote vyšlo podľa predstáv, život miluje. Herečka Veronika Žilková nám prezradila aj to, ako dospela do stavu vyrovnanosti a spokojnosti či pocitu osobnej slobody. Hovorili sme o jej deťoch, ako ich vychovala a či si myslí, že je dôležité, že musí byť spokojná ona ako matka. Žilková tiež v relácii prezradila, v ktorom momente svojho života si možno až príliš "uverila" a aký kolega ju z jej stavu veľmi ľahko vyviedol. A tiež sa dozviete, čo by dnes 64-ročná Veronika odkázala svojmu mladšiemu ja. Viac v podcaste.
Zachráňme budovu YMCA v Bratislave – to je výzva aktuálnej občianskej iniciatívy a verejnej finančnej zbierky, ktorú si azda už všimli viacerí obyvatelia nášho hlavného mesta. Budova postavená v rokoch 1920 - 1923 vo vzácnom rondokubistickom štýle podľa projektu architektov Jiřího Grossmana a Aloisa Balána, dnes potrebuje pomoc, aby vôbec prežila. Každý z nás ju pritom dobre pozná. Ikonická stavba na križovatke Karpatskej a Šancovej ulice je miestom, kde sa stretávajú celé generácie Bratislavčanov a každý z nás má preto s ňou spojené svoje osobné spomienky. Ale ešte zaujímavejší je príbeh tejto budovy z pohľadu spoločenských a sociálnych dejín nielen Bratislavy, ale aj celého Slovenska. Táto dnes už národná kultúrna pamiatka sa stala sídlom pobočky svetového združenia Young men´s christian association (teda YMCA), ktoré v medzivojnovom Československu vytváralo možnosti zábavy a rozptýlenia, ale i príležitosti na vzdelávanie, šport a duchovný rozvoj pre mladých ľudí. Práve bratislavská YMCA priniesla do stále ešte malého mesta kus veľkého sveta so všetkými vtedajšími modernými výdobytkami – kinom, telocvičňou, čitárňou či samoobslužnou jedálňou na americký štýl. Dnes po sto rokoch je miestom, kde pracujú viaceré občianske združenia a kde sa stále stretávajú mladí ľudia. O histórii tejto výnimočnej budovy sa Jaro Valent z časopisu Historická revue rozpráva s Luciou Škyrtovou, facility managerkou budovy YMCA v Bratislave a s historikom Lukášom Krajčírom z Historického ústavu SAV. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.
Pripomína to 90. roky. Po hlavnom meste sa potuluje jedna či viac bánd s nacistickými symbolmi, ktoré na ulici napádajú a mlátia ľudí. Polícia si nevie rady, bulvár dokonca špekuluje, či v gangu nie sú aj policajní príslušníci. Čo sa teda deje, ako polícia postupuje a či sa máme obávať o svoju bezpečnosť v uliciach nielen Bratislavy? Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno pýta Mareka Moravčíka. Odporúčanie: Dnes už vieme, že všetci sme tak trochu neandertálcami. Ich gény dodnes ovplyvňujú napríklad našu imunitu: no možno je toho viac. Možno má naša dávna neandertálska história dosah aj na to, ako myslíme. Naznačuje to aspoň text Ako neandertálska DNA môže ovplyvňovať spôsoby, akými myslíme v magazíne Scientific American. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
„Dnes už máme možnosť akademicky študovať, koľko úsilia to stálo. Vzdelaná žena je povinná pracovať kultúrne a verejne v záujme druhých. Má bojovať o lepšie sociálne pomery. Má kultúrnou, sociálnou činorodosťou a umením napĺňať formu života.“ Toto sú slová Hany Gregorovej. Podľa kurátorov výstavy Hana, ktorú až do 31. Augusta 2025 nájdete v Múzeu Mesta Bratislavy, bola Hana Gregorová spisovateľka, intelektuálka, feministka, organizátorka kultúrneho života, matka, čechoslovakistka, novinárka a publicistka či funkcionárka, ale aj manželka spisovateľa Jozefa Gregora Tajovského. Výstava Hana sa koná pri príležitosti 140. výročia narodenia Hany Gregorovej a dnešné Dejiny sú neskrývanou pozvánkou na túto výstavu. Ale tiež príležitosťou ponoriť sa do života jednej z najvýraznejších postáv moderných slovenských dejín. Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala so spolutvorcami výstavy Hana, Janou Jablonickou Zezulovou, kurátorkou a historičkou v Múzeu mesta Bratislavy, ktorá sa venuje výskumu súčasných dejín, histórii žien a kvír menšiny v stredoeurópskom kontexte, a Danielom Hupkom, historikom, kurátorom a vedúcim odborného oddelenia Múzea mesta Bratislavy. *Podporte podcast Dejiny v aplikácii Toldo na sme.sk/extradejiny. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.