Podcasts about bratislavy

V novej expozícii Múzea mesta Bratislavy, v Dejisku

Today, I'm talking about grape harvest festivals near Bratislava and the Malocarpathian wine route in Slovakia. In the Slovak lesson, you will learn a few new words from my article. You will also learn how to ask “Can I taste some wines?“ in Slovak. At the end of this episode, you can find my short article about the wine route in western Slovakia.Episode notesIn today's episode, I'm talking about grape harvest festivals near Bratislava and the Malocarpathian wine route in Slovakia. In the Slovak lesson, you will learn a few new words from my article. You will also learn how to ask “Can I taste some wines?“ in Slovak. At the end of this episode, you can find my short article about the wine route in western Slovakia.Slovak lesson1.    spoznať (to get to know)2.    vínna cesta (wine route)3.    preskúmať (to explore)4.    vinobranie (wine harvest)5.    otvorené pivnice (open cellars)6.    miestne jedlo (local food)7.    prípitok (toast)8.    ochutnávka vín (wine tasting)9.    ochutnať (to taste / to try food or drink)10. Môžem ochutnať nejaké vína? (Can I taste some wines?)Summary:Je tu jeseň a s ňou obdobie na preskúmanie slovenského vinárskeho kraja. Len kúsok od Bratislavy ožíva Malokarpatská vínna cesta vinobraním, otvorenými pivnicami, miestnym jedlom, hudbou a množstvom prípitkov na zdravie!Začnite v Rači, ktorá má dlhú vinársku tradíciu, a potom pokračujte do Pezinka, Modry a Svätého Jura. Počas septembra a októbra otvárajú miestni vinári svoje pivnice a ponúkajú návštevníkom ochutnávky slovenských vín, najmä sviežich bielych vín, ako sú Rizling vlašský a Veltlínske zelené, ale aj Frankovka modrá či slovenská odroda Devín.Nemusíte byť odborníkom na víno. Stačí zvedavosť, dobrá chuť a  znalosť slovenského slovíčka: Na zdravie!Translation:Autumn is here and with it the time to explore Slovakia's wine region. Just a short distance from Bratislava, the Malocarpathian Wine Route comes alive with vintages, open cellars, local food, music and plenty of toasts to your health!Start in Rača, which has a long winemaking tradition, and then continue to Pezinok, Modra and Svätý Jur. During September and October, local winemakers open their cellars and offer visitors tastings of Slovak wines, especially crisp whites such as Riesling Wlašský and Grüner Veltliner, but also Frankovka Modrá or the Slovak variety Devín.You don't have to be a wine expert. All you need is curiosity, good taste and a knowledge of the Slovak phrase: Na zdravie! Meaning:Cheers!Timestamps00:33 Introduction to the episode02:18 About wine harvest and wine routes07:56 Fun fact 109:01 Fun fact 217:56 Slovak lesson22:16 Summary in Slovak24:47 Translation of the summary24:47 Final thoughtsIf you have any questions, send it to my email hello@bozenasslovak.com. Check my  Instagram https://www.instagram.com/bozenasslovak/ where I am posting the pictures of what I am talking about on my podcast. Also, check my website  https://www.bozenasslovak.com© All copywrites reserved to Bozena Ondova Hilko LLC

Presťahovala sa do Bratislavy, pripravuje na na lyžiarsku sezónu v Argentíne, ak by nevidela šancu sa vrátiť, po zranení kolena, nešla by do toho, ale to, že spadla na svahu v Jasnej a zranenie ju vyradilo zo súťaženia na niekoľko mesiacov dnes hodnotí ako vec, za ktorú je vďačná, že sa jej stala. Pracovala na svojom mentálnom nastavení, na sezónu sa pripravuje bez tlaku a hovorí, že je šťastnejšia než keď mala úspechy a myslela iba na lyžovanie a preteky. | Petra Vlhová je slovenská reprezentantka v zjazdovom lyžovaní. Je olympijskou víťazkou, Majsterkou sveta, aj víťazkou Svetového pohára.

Správy. Téma dňa. Bojnický zámok. Priemyselné pamiatky Bratislavy. Obnovená hotelová legenda.

Máme za sebou extrémne suchý júl a august. Ak zapršalo, poväčšine to boli silné búrky, ktoré za sebou zanechali spúšť od západného Slovenska cez stred až na východ. Suchom však trpí celá Európa a mnohí hovoria, že sa treba pripraviť na podobné letá aj v budúcnosti. Či je to naozaj tak, čo sa to deje v Európe, ale aj v ďalších častiach sveta a treba si na podobné úkazy len jednoducho zvyknúť? Eva Frantová sa v Dobrom ráne pýta klimatológa Pavla Faška z Hydrometeorologického ústavu. Zdroje zvukov: STVR Krátky prehľad správ: Vláda odsúhlasila podpis dohovoru, ktorým sa zriaďuje komisia na odškodnenie Ukrajiny. Bývalý vyšetrovateľ NAKA Ján Čurilla sa dohodol s poslancom SNS Romanom Michelkom na zmieri. Poslanec mu zaplatí odškodné. EÚ si predvolala ruského veľvyslanca v Bruseli pre pokus o hybridný útok s použitím dronu na nemeckom letisku v Lipsku. Volkswagen chystá radikálne škrty, časť výroby má ísť pravdepodobne do Bratislavy, informoval denník Handelsblatt. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.

Brian Cox prichádza do Bratislavy, a tak sme mali možnosť sa porozprávať. Čo je nosnou myšlienkou jeho Emergence tour? Má zmysel stavať ďalšie časticové urýchľovače? A čo ak sme jediný život v našej Galaxii? O tom všetkom diskutujú Jozef, Samuel a Brian. Lístky na Brianovu prednášku, ktorá bude 9.9.2029 v Incheba Expo Aréna sa dajú kúpiť na stránke https://www.ticketportal.sk/event/Brian-Cox-Emergence-World-Tour-2026 PS: Na YouTube si viete pustiť titulky s prekladom. Naša producentka je na dovolenke, tak zvukovo to riešil Samuel a tak je to divné ako za starých čias, kým sme nemali Veroniku :)

V novej epizóde relácie Za hranicou bol hosťom holandský veľvyslanec na Slovensku Jules Gerzon. V rozhovore sa dozviete pohľad holandskej strany na konflikt medzi Slovenskom a Holandskom o údajnom podkopávaní Európy so strany Budapešti či Bratislavy. Hovorili sme však aj o Ukrajine a o tom, aký efekt malo zostrelenie letu MH17 Ruskom na vzťah medzi Amsterdamom a Moskvou. Reč tiež bola o NATO a spoločnej európskej armáde či federalizácii. Na záver sme sa venovali unikátnemu pohľadu Holanďanov na slobodu a takisto aj klimatickej zmene.

Tlieskali mu v Brnianskej filharmónii aj pražskom Rudolfíne. Prvé úspechy získal Lukáš Kunst v detskom zbore ako sólista. Dnes vedie Detské zborové štúdio Opery SND a je dirigentom jeho Operného štúdia. Zároveň stojí za ženským zborom Les Sirènes, s ktorým získal dve zlaté medaily na Olympijských zborových hrách. Umelecky vedie aj zbor Sirénčatá a Sirénčiatka a Spevácky zbor mesta Bratislavy. Aká bola jeho cesta od detského zboru k profesionálnemu dirigovaniu? | Hosť: Lukáš Kunst (dirigent a zbormajster). | Moderuje: Zuzana Šebestová. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Kasha Potrohosh prišla z Užhorodu do Bratislavy, aby študovala umenie. Stala sa z nej umelkyňa, v tvorbe ktorej nájdete video, maľbu aj hudbu, ale aj háčkovanie či masky a iné objekty. Inšpiruje ju ukrajinský, slovenský, ale aj maďarský folklór. O svojom živote, ceste za umením a tvorbe vám porozprávala v utorok v Ráne na eFeMku.

S našou dnešnou hostkou sme sa rozprávali o Bratislave. O jednej konkrétnej časti, ktorú ona nazvala „Desať jeleňov“. Anna Grusková sa zaoberá stredoeurópskymi kultúrnymi dejinami a osudmi pozabudnutých hrdinov a hrdiniek na území dnešného Slovenska a málo známym osobnostiam Bratislavy. Je divadelníčka, filmárka, kurátorka, ale aj spisovateľka. Rozprávali sme sa s ňou o desaťročiach prežitých vo štvrti pod bratislavskou hlavnou stanicou, ale zašli si aj do divadla na „Bratislavské srdce“ a spoznali kunsthistoričku a muzeologičku Alžbetu Günterovú Mayerovú. | Hosť RRZ: To najlepšie (REPRÍZA). | Hosť: Anna Grusková. | Moderuje: Eva Viteková. | Talkshow Hosť Rádia Regina Západ pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Regina Západ, RRZ.

Nikola Trebulová je projektová manažérka a analytička spoločnosti, ktorá niekedy vzbudzuje kontroverziu pre „štátom posvätené podnikanie s kontrolami originality“. V rozhovore objasňuje význam týchto kontrol, prípady z praxe aj prečo je slovenský ODO-Pass lepší ako riešenia zo zahraničia.Hoci sa spoločnosť Iris Ident často spája s rôznymi názormi, jej reálnym a dokázateľným výsledkom sú tisíce odhalených podvodov a kultivácia trhu s jazdenými vozidlami. Iris Ident pôsobí pod dohľadom Ministerstva dopravy SR ako technická služba kontroly originality, pričom vyvíja softvér a spravuje Register prevádzkových záznamov vozidiel (RPZV).Podľa projektovej manažérky a analytičky spoločnosti Nikoly Trebulovej siaha história spoločnosti do hlbokej minulosti – už v roku 1995 napríklad vytvorila automatizovaný systém na kontrolu pohybu vozidiel na hraničných priechodoch.Kontrola originality nie je len byrokraciaNa Slovensku sa ročne vykoná zhruba 90- až 100-tisíc kontrol originality (KO), a to prevažne pri dovezených vozidlách, no nevyhnutná je napríklad aj pri zmene farby auta Mnohí motoristi vnímajú túto povinnosť ako dodatočnú byrokraciu a poplatok, avšak Trebulová upozorňuje na jej opodstatnenosť: „Existujú vozidlá, ktoré sú vyhodnotené stupňom 3 (nevyhovel) a odsúvajú sa na skúmanie políciou. Tento systém preukázateľne znižuje cieľovú destináciu podvodníkov na Slovensko.“ Kontrola samotná je nedeštruktívna, overujú sa pri nej nielen doklady, ale aj neoprávnené zásahy do konštrukcie. Ak sa zistí podozrenie, auto sa zadrží a detailné skúmanie preberá polícia.Unikátne prepojenia a dáta, ktoré tvoria ODO-PassNajznámejším výstupom pre bežného kupujúceho je ODO-Pass. Ide o výpis z registra RPZV, ktorý má referenčný charakter, právnu váhu a je použiteľný aj v súdnych sporoch. Tento register čerpá dáta od širokej škály subjektov – od staníc technickej a emisnej kontroly, cez poisťovne, leasingové spoločnosti až po inzertné portály. Slovensko je navyše napojené na medzinárodné informačné systémy ako Eucaris (moduly Mileage a AVIS) a získava dáta z oficiálnych autorít z USA. Prednedávnom sa podarilo získať aj dlho očakávané prístupy k dôležitej histórii nemeckých vozidiel.Kuriózne podvody z praxe: Ako oklamať STK čiernou páskou?Podvody sú s príchodom moderných technológií síce zložitejšie a drahšie, no stále existujú. Nikola Trebulová v podcaste spomenula pobavujúci, no zároveň odstrašujúci prípad z Bratislavy. Išlo o Škodu Octavia využívanú ako taxík, ktorá mala graf vývoja kilometrov veľmi "zubatý". Analytici detailným skúmaním zistili extrémne primitívny, no účinný podvod: „Pán iba prelepil posledné číslo na odometri čiernou páskou. To auto nemalo najazdené 50 000, ale 500 000 kilometrov,“ uviedla Trebulová, pričom toto vozidlo vďaka páske opakovane prechádzalo kontrolami bez toho, aby si to niekto na prvý pohľad všimol.Budúcnosť patrí elektromobilom a tvrdšej ochrane spotrebiteľaS narastajúcim podielom elektromobilov vzniká nová výzva – zistenie degradácie batérie. „Elektromobily nebudú predajné bez toho, aby tam bolo vlastne to zdravie baterky uvedené,“ hovorí Trebulová. Iris Ident sa preto spojil s lídrami v oblasti diagnostiky a plánuje certifikáty o zdraví batérie integrovať priamo do svojich systémov a reportov pre širšie komerčné využitie.Výrazný krok vpred by mala čoskoro priniesť aj nová slovenská legislatíva. Pripravuje sa zákon, ktorý stanoví, že ak kupujúci odhalí manipuláciu s odometrom a súčasťou predaja nebol výpis z registra prevádzkových záznamov (ODO-Pass), bude môcť úplne odstúpiť od kúpnej zmluvy. Stočené kilometre sú totiž na vozidle považované za neodstrániteľnú vadu.Vypočujte si celý rozhovor, dozviete sa viac o zákulí spoločnosti IRIS IDENT, o prípadoch z praxe aj o tom, aké nové taktiky používajú moderní podvodníci pri dovoze áut.

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Láska sa kedysi vyšívala do košieľ, darovala sa ako medovníkové srdcia a zdobené pracie piesty, stavala sa v podobe májov a rozprávala sa symbolmi, ktorým rozumela celá dedina.Dvorenie našich predkov malo svoje pravidlá aj rituály. V rozhovore s historičkou a etnologičkou Katarínou Nádaskou sa vydáme do sveta, kde sa láska prejavovala skutkami viac než slovami. Spoznáme jednotlivé fázy dvorenia od prvých záletov a nesmelého klopkania na oblôčik cez vohľady v dome nevestinej rodiny až po zásnuby, ktoré predstavovali verejný sľub vernosti pred príbuznými.Dozviete sa, aké dary si zaľúbenci vymieňali, akú úlohu zohrávali máje, kraslice či galantné básne. Porozprávame sa i o zásnubách v kolíske, ktoré boli typické pre aristokraciu, o takzvaných tichých svadbách uzatvorených bez súhlasu rodiny, ale takisto o tom, prečo ľudové svadby v minulosti trvali aj sedem dní a prečo sa postupne skracovali. Pristavíme sa tiež pri tajomstvách prvej svadobnej noci a pri spôsoboch, akými sa overovala konzumácia manželstva. Počas celého rozhovoru sa vraciame k otázke, čo bolo pre našich predkov základom dobrého partnerstva. Nie preto, že by boli ich vzťahy vždy ideálne a romantické, ale preto, že za dôležité považovali najmä vzájomnú úctu a toleranciu.Môžeme sa z ich pohľadu na lásku a partnerstvo niečomu priučiť aj dnes?Mgr. Katarína Nádaská, PhD., je historička, etnologička a jedna z najznámejších popularizátoriek slovenskej ľudovej kultúry. Vyštudovala etnológiu a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pôsobila ako kurátorka v Múzeu mesta Bratislavy, ako odborná vedecká pracovníčka v Divadelnom ústave a dnes sa venuje historickému poradenstvu pre médiá a film. Prednáša na slovenských i zahraničných univerzitách a je autorkou viacerých monografií, vedeckých štúdií, popularizačných publikácií a dokumentárnych filmov.

Volkswagen čelí najväčšej kríze vo svojej histórii, v hre je rušenie až 140 000 pracovných miest. Z Nemecka zároveň presakujú správy o možnom presune lukratívnej výroby z Bratislavy do Lipska. Zaplatí slovenský závod a naša ekonomika za záchranu nemeckých fabrík? V relácií Ekonomické Analýzy 24 o aktuálnych problémoch v automobilovom priemysle diskutoval moderátor Lukáš Dzivý s výkonným viceprezidentom Zväzu automobilového priemyslu Pavlom Prepiakom a analytikom J&T Banky Stanislavom Pánisom. 

Ondrej Kandráč rozoberá dôvody svojho presťahovania z východného Slovenska do Bratislavy a porovnáva život u nás so zahraničím. V rozhovore hovorí aj o svojom postoji k politike, prežívaní kresťanskej viery a vyjadruje sa k povahe Slovákov, ktorí podľa neho zbytočne prepadajú skepse. Tiež približuje fungovanie kapely, svoj pohľad na transformáciu folklóru do modernej „poctivej komercie“ a úskalia výchovy detí v tieni šoubiznisu. V rozhovore sa tiež dozviete: - prečo sa presťahoval z Košíc do Bratislavy, - že Slováci nemajú dôvod sa sťažovať, - ako chráni deti pred negatívami popularity, - a čo robí, keď mu pred koncertom odíde hlas. Táto relácia vznikla vďaka našim podporovateľom. Pridajte sa k nim, prosím, teraz aj vy na: https://podpora.postoj.sk/potrebujeme-vas?referral_source=youtube&referral_campaign=youtube&utm_source=youtube. Ďakujeme.

Kedysi to bol len zanedbaný kúsok zeme pred panelákom. Dnes je to rozkvitnutá predzáhradka, pri ktorej sa zastavujú susedia, deti zo škôlky, okoloidúci a dokonca aj včely. Dobro netreba hľadať ďaleko. Niekedy kvitne rovno pod oknami paneláka. A to vďaka takým ľuďom, akým bol náš dnešný hosť - Ján Varoščák, víťaz súťaže Bez burinky – Majstrovstvá Bratislavy v predzáhradkárčení. Tá oceňuje Bratislavčanky a Bratislavčanov, ktorí dobrovoľne a bez odmeny skrášľujú verejný priestor a robia mesto príjemnejším pre všetkých. Rozprávali sme sa s ním o kvetoch, susedstve, Bratislave, aktívnom živote v seniorskom veku a aj o tom, ako môže malý zelený priestor zmeniť život pred panelákom. | Hosť: Ján Varoščák. | Moderuje: Hana Rapantová. | Talkshow Hosť Rádia Regina Západ pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Regina Západ, RRZ.

Chceli by ste doma pestovať huby? Branislav Sidor je stavebný inžinier, ktorý si však popri práci našiel koníček naberajúci stále viac profesionálne rozmery, v pivnici starého domu priamo v centre Bratislavy. A čo tam robí? Pestuje huby. Farmárčenie v centre mesta ho baví, rovnako ako aj hubárčenie. Vypýtali sme si zopár dobrých rád, receptov, prešli sa podzemím, ale aj lesom a reč bola samozrejme najmä o hubách. | Hosť RRZ: To najlepšie (REPRÍZA). | Hosť: Branislav Sidor. | Moderuje: Eva Viteková. | Talkshow Hosť Rádia Regina Západ pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Regina Západ, RRZ.

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Počas jarného Dobrého trhu (16. 5. 2026) sme v Artfore hostili zaujímavú diskusiu o kultúre a slobode v Bratislave, ktorej sa zúčastnila Veronika Němcová a Bohunka Koklesová. Diskusiou sprevádzal Michal Hvorecký.    Ak ste nestihli prísť, ale téma kultúry vás zaujíma, nech sa páči, započúvajte sa.     O diskutujúcich:    Veronika Němcová pochádza z Pezinka, absolvovala štúdium kulturológie na Filozofickej fakulte UKF v Nitre. Od roku 2018 do jari 2025 viedla Schaubmarov mlyn, vysunuté pracovisko Slovenskej národnej galérie v Pezinku. Je členkou koordinačného tímu platformy Otvorená kultúra!, ktorá kriticky mapuje kroky súčasného vedenia ministerstva kultúry.   Bohunka Koklesová pochádza zo Žiaru nad Hronom) a je slovenská historička umenia, kurátorka a vysokoškolská pedagogička, od roku 2019 rektorka Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave. Na svojom konte má množstvo národných aj medzinárodných výstav a publikácií.    Michal Hvorecký pochádza z Bratislavy a je slovenský spisovateľ a publicista. Vyštudoval estetiku na Filozofickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, viedol Goetheho inštitút a momentálne vedie oddelenie kultúry na Miestnom úrade Starého mesta Bratislava. 

V letných pondelkových epizódach podcastu Dobré ráno predstavuje Tatiana Čabáková Slovenky a Slovákov, ktorí sa presadili v Česku a výrazne ovplyvňujú tamojšiu spoločnosť. Jej dnešným hosťom je popredný priemyselný dizajnér Peter Olah. S jeho prácou sa stretol takmer každý, kto si niekedy sadol do auta značky Škoda. Do automobilky nastúpil ešte počas štúdia na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave. Postupne prešiel viacerými pozíciami, viedol oddelenie interiérového dizajnu a dnes pôsobí ako art director pre jednotnú dizajnovú identitu značky Škoda Auto. V dizajnérskom centre koncernu v nemeckom Postupime pracoval aj na projektoch pre značky Volkswagen, Audi, Seat, Lamborghini či Bugatti. Peter Olah sa však nevenuje iba automobilom. Navrhuje aj sklo, hodinky či písacie potreby a dlhodobo pôsobí ako pedagóg. Silnou skúsenosťou preňho bola aj práca na novom hlavnom organe pre Katedrálu svätého Víta v Prahe, ktorej venoval osem rokov. V epizóde sa dozviete: ako sa Peter Olah dostal z Bratislavy do firmy Škoda Auto, prečo o interiéri auta uvažuje ako o obývačke budúcnosti, ako vzniká návrh nového automobilu, čo mu dala práca pre značky Volkswagen, Audi, Lamborghini či Bugatti, ako vznikal nový organ pre Katedrálu svätého Víta, prečo ho prirovnáva k náhrdelníku pre katedrálu, ako umelá inteligencia mení prácu dizajnérov, prečo sa musí zmeniť spôsob výučby mladých dizajnérov, aby uspeli v ére umelej inteligencie. Krátky prehľad správ Víkendové referendum je neplatné, väčšina hlasujúcich však návrhy podporila. Účasť dosiahla 16,13 percenta, za zrušenie Ficovej doživotnej renty hlasovalo 93,43 percenta voličov, obnoviť špeciálnu prokuratúru a NAKA chcelo 92,2 percenta zúčastnených voličov. Predseda parlamentu Richard Raši v septembri navrhne zmenu ústavy, ktorá umožní skrátiť volebné obdobie parlamentu, a tým aj vlády, referendom. Francúzsko, Španielsko a Portugalsko zasiahli cez víkend rozsiahle lesné požiare, teploty v Európe zasiahnutej horúčavami opäť stúpali. Vladimir Putin telefonoval s Donaldom Trumpom, hovorili o situácii na Ukrajine. Trump sa predtým telefonicky spojil aj s ukrajinským prezidentom. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.

Hosťkou epizódy je Illah van Oijen, fotografka, organizátorka, spolutvorkyňa Dobrého trhu a jedna z ľudí, ktorí dlhodobo menia spôsob, akým Bratislava premýšľa o verejnom priestore, komunitách, susedstve, lokálnej ekonomike a mestskom živote. Rozprávame sa o tom, prečo Holanďania žijú s otvorenými oknami a Slováci za dvojmetrovými plotmi, kedy sa v Bratislave zlomilo premýšľanie o verejnom priestore, ako vznikal Dobrý trh, prečo nestačí iba nadávať na škaredú zastávku a ako sa z malých susedských a kultúrnych iniciatív stáva reálna zmena mesta.Ak sa vám epizóda páči, necenzurovaná verzia s otázkami od patreonov (o 28 minút dlhšia) je na:

Jozef Ráž kandiduje za primátora Bratislavy, festivalu Rock pod Kameňom finančne pomohla vláda, Robert Fico urážal novinárku STVR slovami že je “hlupaňa”, OECD nás upozorňuje na zlý stav verejných financií, v čele odborov ostáva Monika Uhlerová a politici nedokážu normálne reagovať ani na brutálnu vraždu učiteľky z Gelnice jej manželom, ktorý ju zabil 11 dní po prepustení z väzby. Dobrým ránom sobota vás sprevádza Zuzana Kovačič Hanzelová s Jakubom Filom. Zdroj zvukov: Denník N, 360tka, TA3, Facebook/ Ľudovít Ódor, Jozef Ráž, Matúš Šutaj Eštok, Rock pod Kameňom – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.

Obrovská križovatka diaľnic D1 a D4 pred hlavným mestom je konečne otvorená. S meškaním a 5 rokov po dostavbe samotnej diaľnice D4. Prečo to trvalo tak dlho, bude diaľnica stačiť a kedy bude tunel Karpaty?Pol roka mešká aj sľubované otváranie časti D1 okolo Ružomberka. Čo sa tu deje a prečo je najnovší termín až v septembri? A ako to vyzerá na poslednom úseku D1 Turany – Hubová? Prečo diaľničiari nevedia napísať súťaž tak, aby ju nenapadli uchádzači či Úrad pre verejné obstarávanie? Stratili sme ďalšie tri roky. Kedy bude diaľnica z Bratislavy do Košíc konečne hotová?Rušňovodiči sa stále búria proti ministrovým telovým kamerám, hrozia odchodmi, no incidenty na železniciach pribúdajú. Čo s tým chce robiť minister? A prečo sa uprostred týchto projektov chystá kandidovať na primátora Bratislavy?Braňo Závodský sa rozprával s ministrom dopravy a najnovšie aj kandidátom do samosprávnych volieb Jozefom Rážom.

Petržalka, nemocnica na Kramároch či dnes už neexistujúci Istropolis patria medzi stavby, ktoré sú už desaťročia predmetom verejných sporov. Často bývajú označované za symboly architektonických zlyhaní socializmu alebo za zdroje krízy vizuálnej identity Bratislavy. Na druhej strane máme stavby, najmä z medzivojnového obdobia, ako napríklad Avion, ktoré široká verejnosť naopak prijíma. Prečo je to tak? Na prvú by sme mohli povedať, že je to celkom prirodzene tým, že zatiaľ čo Avion pripomína obdobie našej prvej demokracie, naopak Kramáre či Petržalka sú spomienkou na totalitu. V aktuálnej epizóde podcastu toto tvrdenie sproblematizujeme: budeme diskutovať o tom, či môžu tieto stavby za režimy, v ktorých vznikli. Pozrieme sa na to, aké boli pôvodné ambície autoriek a autorov týchto projektov a ako podobu týchto stavieb ovplyvnili politické zásahy, ekonomické limity či zmeny režimov. Tento podcast je záznamom z diskusie na tému Kríza mestskej identity v minulosti a dnes, ktorá sa uskutočnila 13. júna 2026 na festivale Sútok, multižánrovom festivale, každoročne organizovanom Múzeom mesta Bratislava. Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s historičkou a architektkou Laurou Krištekovou a kunsthistoričkou Katarínou Haberlandovou z oddelenia dejín architektúry na Historickom ústave SAV, kde sa venujú výskumu histórie, teórie a plánovania architektúry 20. a 21. storočia a aktívne pôsobia aj na poli ochrany moderného architektonického dedičstva. Tento podcast vzniká vďaka podpore JUDr. Daga Vaškora, zberateľa, fanúšika histórie, fanúšika nášho podcastu. Ďakujeme za podporu. Na výrobe tejto relácie spolupracovali Tomáš Rybár a Michal Jurík. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

Zo SaS ma vylúčila klika vplyvných členov, ktorí sa báli, že ich ohrozím, vraví primátorský kandidát Martin Winkler o tom, prečo musel zo SaS po roku a pol členstva odísť. V rozhovore s reportérom Dušanom Mikušovičom vysvetľuje, prečo kandiduje a či je Matúš Vallo zlým primátorom, či by jeho zmeny v parkovaní nepriniesli viac áut, aj koľko dal do kampane.

Slovensko je druhé najhoršie v EÚ z hľadiska podielu elektromobilov na nových registráciách. Je to výsledok štátnej politiky, ekonomickej situácie aj celkového nastavenia spoločnosti. „Prechod od spaľovacích motorov k elektromobilom musí byť výsledkom dlhodobého vývoja trhu. Náš zákazník je stále pomerne konzervatívny,“ hovorí Juraj Krajcár, člen predstavenstva spoločnosti Západoslovenská energetika v brandovanom rozhovore, ktorý vznikol v spolupráci so ZSE Drive. Postupne sa však akceptácia elektromobilov na Slovensku začína meniť. Výrazným impulzom bol nárast cien energií po roku 2022. To robí elektromobilitu atraktívnejšou aj pre slovenských zákazníkov. „Vidíme to najmä na firemných flotilách. Záujem o elektromobily kulminuje práve v týchto mesiacoch a riešenia pre firemných zákazníkov tvoria najväčšiu časť toho, čím sa aktuálne zaoberáme,“ hovorí J. Krajcár. Firmy prechádzajú na elektromobily z racionálnych dôvodov. Chcú si zabezpečiť optimálne prevádzkové náklady po tom, ako narástli ceny pohonných hmôt. Je to významný faktor najmä pre firmy podnikajúce v doprave. „V poslednom kvartáli narástol záujem firiem o elektromobilitu v trojciferných číslach,“ dodáva člen predstavenstva ZSE. Tomu zodpovedá aj budovanie nabíjacej siete. V lete by mal byť dokončený ucelený koridor z Bratislavy do Košíc, čo umožní nabiť elektromobil najmenej každých 30 kilometrov. Zároveň nové technológie umožňujú skracovať dobu nabíjania. „Vo verejnej nabíjacej sieti dnes vieme poskytnúť výkon 400 kW, ale vo svete sú technológie, ktoré dávajú výkon až 1500 kW,“ hovorí J. Krajcár. To reálne vyrovnáva čas nabíjania elektromobilu s časom tankovania klasického auta. Takáto technológia príde aj na Slovensko. „V pilotnej prevádzke to budeme testovať čoskoro. Finálne nasadenie však bude závisieť od komerčných podmienok na trhu,“ dodáva člen predstavenstva ZSE. V rozhovore sa ešte dozviete: prečo je na Slovensku málo elektromobilov, aký význam má elektromobilita pre firmy, ako sa vyvíja sieť nabíjacích staníc, ako vyzerá elektromobil ako energetický prvok. See omnystudio.com/listener for privacy information.

V novej časti Godzone podcastu Flešbeky sa rozprávame o tom, aké to je, keď do tvojich veľkých životných plánov a hudobnej kariéry radikálne zasiahne Ježiš. Naša dnešná hosťka Evka Kovalčíková, zasvätená sestra z Koinonie Jána Krstiteľa vo Vyšnom Klatove, otvorene zdieľa svoj neuveriteľný príbeh. Ako 15-ročná odišla z východu študovať gitaru na konzervatórium do Bratislavy, kde čelila tlaku svetského života a túžbe zapadnúť medzi rovesníkov.Dozviete sa, ako vyzerá proces zasväteného života, od prvých sľubov až po trvalé záväzky, a čo to prakticky znamená žiť v komunite 14 ľudí so spoločnou kasou a sľubom chudoby. Evka svedčí o momente, kedy odovzdala Bohu to najdrahšie – svoju milovanú gitaru – a ako jej Boh túto obetu vrátil v úplne inom leveli skrze chvály. Tento rozhovor je silným pozvaním k tomu, aby sme si nenechali ukradiť osobnú modlitbu a pochopili, že v živote s Bohom je najdôležitejšie najprv s ním iba byť, a až potom preňho niečo robiť.#viera #povolanie #komunita #svedectvo #zasvatenyzivot #godzone #worshipV tomto podcaste sa dozviete:Sila Božieho slova: Ako stačila jedna prorocká veta od maminy v kuchyni, aby Evka neprestala spievať na Božiu slávu.Život na dvoch stoličkách: O dospievaní na internáte v Bratislave, tajných hriešikoch a odvahe objednať si v bare kofolu namiesto piva.Zvádzal si ma a nechal som sa zviesť: Ako Evka deväť mesiacov bojovala s tichým vábením do zasväteného života.Prebúdzanie v jazykoch: Ako vyzerá bežný utorok vo Vyšnom Klatove a čo je to hodinové poobedné "Ripózo".Generačný festival Žijem: Pozvánka na rodinný festival na východe Slovenska, kde zažijete spoločenstvo bez pretvárky.Súťaž o knihu: Napíš komentár pod video a vyhraj knihu z Godzone shopu "Nadprirodzený život svätých"!Ak vás naše podcasty povzbudzujú vo viere, staňte sa naším pravidelným podporovateľom: https://podpora.godzone.sk/

Posloucháte Jedno procento Miloše Čermáka. Já jsem Miloš Čermák a moje jedno procento jsou dva centimetry na výšku a asi kilogram živé váhy. Jedno procento je taky podcast, kam si zvu zajímavé a zábavné hosty. Nebo prostě lidi, které mám rád či z různých důvodů obdivuju.Tomáš Bella patří do všech zmíněných kategorií. Známe se dlouho. Pamatuju ho jako spokojeného redaktora slovenského deníku Sme, pro který jsem před dvaceti lety psal sloupky o technologiích. Pamatuju ho jako rozzlobeného redaktora deníku Sme, když tyto noviny koupila Penta, a on se s dalšími čtyřiceti kolegy rozhodl založit na zelené louce deník nový. A pamatuju ho jako úspěšného redaktora už Denníku N, když nám z vedení pražských Hospodářských novin ukazoval, jak se to dělá získávat platící čtenáře na webu.Pamatuju ho také jako jednoho z těch, s kterými jsme v Praze před patnácti lety zakládali firmu NextBig, s velkými plány a celkem krátkou existencí, ale z ní se pak vylíhla společnost Piano Média, což byl jeden z nejzajímavějších pokusů zpoplatnit média už v evropském, ne-li globálním měřítko. Piano pak několik let Tomáš řídil.A hlavně, Tomáš je jeden z lidí, které když nazvu mediálními nebo technologickými vizionáři, tak to není ironie ani přehánění. Vždycky si s ním rád o tom, co se s médii děje a kam směřují, rád popovídám, a teď dvojnásob proto, že se Denník N rozhodl pro neobvyklé dobrodružství: poté, co spoluvlastní několik českých médií, konkrétně český Deník N a Respekt, nakupoval ještě mnohem dál na Západě. Stal se majitelem bruselského média EU Observer. A Tomáš Bella je muž, který si tenhle projekt vzal na starost a minimálně na čas se do Bruselu přesouvá. Fyzicky i mentálně.O tom všem mluvíme v podcastu. A taky o tom, jak se médium, které patří svým zaměstnancům, brání riziku potenciálního nepřátelského převzetí některým z oligarchů. Proč je někdy nejlepší byznysplán zamířit tam, kde nejsou peníze, nebo si to aspoň všichni myslí. A čemu Tomáš říká reverzní kolonizace.Mluvili jsme ale nejen o médiích. Třeba i o tom, proč mně vadí a Tomášovi nevadí víčka připoutaná k plastovým lahvím, a obecně co Tomáše na Bruselu nejvíc překvapilo. Nápověda: že je levný a plný lidí, kteří opravdu upřímně chtějí, aby svět byl lepší.Dotkli jsme se i tématu, o kterém se Tomáš chystá napsat knihu. Už začal, a teď na ni zrovna nemá úplně moc času, ale prý se k textu určitě vrátí. Téma? Jaké to je být bohatý. Opravdu bohatý. Hodně bohatý. Na Slovensku, ale i obecně. Poslouchejte, dozvíte se víc.A já se ještě pochlubím, že mám za sebou premiéru svého standupového speciálu v Divadle v Řeznické, konala se ve čtvrtek 28. května, bylo vyprodáno a měl jsem z toho radost. Takže vás o to sebevědoměji zvu na na první reprízu už 19. června v pátek. Lístky si kupte na webu divadla a já se na vás těším.Tomáš z Bratislavy asi nepřijede, ale já vás teď zvu k poslechu našeho rozhovoru. Natočili jsme ho v Bratislavě ve studiu Denníku N.Přeju příjemný a nikým a ničím nerušený poslech.

Novinárka Malgorzata Wojcieszynska patrí medzi známe osobnosti poľsko-slovenskej kultúry. Pamätá si bývalý režim, výnimočný stav v Poľsku a revolučné roky. Hneď po Nežnej revolúcii sa odsťahovala za svojim partnerom Stanom do Bratislavy a to ju vraj naučilo byť naozajstnou vlastenkou. Je všade tam, kde dochádza ku kultúrno-spoločenským prienikom medzi našimi dvoma krajinami, vedie časopis Monitor Polonyjny, pôsobí ako moderátorka a okrem toho je aj textárkou piesní.

Jedinečný true crime román, aký na Slovensku ešte nebol. Očami detektíva prežijete vyšetrovanie najznámejšej a najbrutálnejšej série vrážd po roku 1989. Kriminálne podhubie divokých deväťdesiatok nedefinovala len mafia, ale aj krimi scéna, ktorá dovtedy nemala obdobu. Rané 90. roky tak priniesli do slovníka strážcov zákona aj nový pojem – sériový vrah. Práve začiatok ponovembrovej dekády je pre pamätníkov nielen obdobím nových možností a slobody, ale aj synonymom strachu a nesmiernej brutality, šíriacej sa ulicami Bratislavy. Pred vyše tridsiatimi rokmi sériový vrah Ondrej Rigo odštartoval svoju brutálnu vražednú šnúru, počas ktorej pripravil o život deväť obetí – osem žien a jedno dieťa. Bezprecedentné vraždenie v tom čase postavilo na nohy viacerých slovenských vyšetrovateľov a kriminalistov. Jedným z detektívov, ktorí sériového vraha napokon dostali za mreže, bol aj Jozef Vachálek. Ten sa rozhodol spolu s novinárom Pavlom Knapkom rozpovedať svoj príbeh. Príbeh detektíva po prvýkrát detailne opisuje pátranie po jednom z najznámejších sériových vrahov, ale tiež to, ako policajnú prácu zmenila priekopnícka metóda testov DNA. V koži kriminalistu sa tak stanete svedkami najdivokejších rokov moderného Slovenska. Audiokniha: Príbeh detektíva Autori: Jozef Vachálek, Pavel Knapko Interpret: Juraj Smutný Dĺžka: 7:55 h Vydavateľstvo: Publixing a Interez Audiokniha Príbeh detektíva na webe Publixing (MP3 na stiahnutie) Audiokniha Príbeh detektíva na webe Audiolibrix (MP3 na stiahnutie)

Snaha politicky presadiť rovnosť v platoch podľa Richarda Sulíka ženám škodí. V budúcich voľbách bude konkurovať strane SaS, ktorú zakladal. Ak následkom toho prepadnú hlasy a vládnuť bude Robert Fico, podľa neho za to bude niesť vinu súčasné vedenie SaS. Okrem Borisa Kollára pripúšťa spoluprácu aj s Martinom Winklerom, protikandidátom Matúša Valla na post primátora Bratislavy. Nevylučuje ani kandidatúru so svojím synom. Sľuby PS a Borisa Kollára o nájomných bytoch považuje za blud. On sám sľubuje znižovanie daní a znovuzavedenie NAKA a ÚŠP. Referenda o nich sa ale nezúčastní.V podcaste s Richardom Sulíkom sa dozviete:– od 1. minúty – prečo sa vracia do politiky, keď z nej už odišiel;– po 3:00 – či tentoraz bude sedieť štyri roky v parlamente, alebo bude opäť hľadať cestičky von;– od 4:00 – či zalepil palicu, ktorú zlomil nad Slovenskom;– od 5:00 – že medzi jeho možnosti politickej spolupráce patrí aj nová strana Martina Winklera;– po 7:00 – kde všade sa zhoduje s krajnou pravicou a ako sa líši od Uhríka;– po 12:00 – prečo je proti zákonu, aby ženy zarábali rovnako;– od 15:00 – či je možné, že bude na jednej kandidátke so synom;– po 16:30 – že v žiadnom prípade nebude spolupracovať so Smerom ani Republikou;– od 17:45 – že štátne nájomné byty sú blud, či ich navrhuje PS alebo Boris Kollár;– po 21:00 – ako mohla SaS sprogresívnieť, keď si adoptovala politikov z KDH a zakázala tlačovky kritizujúce cirkev;– od 23:00 – že uprednostňovanie trhu je tiež ideológia;– po 26:00 – že chcel kandidovať za SaS, ale nesmie;– okolo 28:00 – že ak prepadnú hlasy a bude znovu vládnuť Robert Fico, na vine bude SaS;– po 32:00 – či jeho kandidatúra nie je len riešenie vlastnej krivdy bez ohľadu na následky;– od 33:00 – či nehádže vinu vždy na niekoho iného – od Radičovej, cez Matoviča až po Gröhlinga;– po 35:30 – či sa dá opraviť konsolidácia a zaviesť prorastové opatrenia;– od 37:00 – aké dane by zrušil a čím by to nahradil;– po 39:00 – ktoré výdavky štátu sa dajú ľahko škrtnúť;– od 40:00 – či by hlasoval za zastavenie eurofondov Slovensku a či to nie je jediný nástroj, ktorý kto má na Fica;– po 42:30 – prečo sa nezúčastní referenda, ak sľubuje obnovenie NAKA a ÚŠP.

Snaha politicky presadiť rovnosť v platoch podľa Richarda Sulíka ženám škodí. V budúcich voľbách bude konkurovať strane SaS, ktorú zakladal. Ak následkom toho prepadnú hlasy a vládnuť bude Robert Fico, podľa neho za to bude niesť vinu súčasné vedenie SaS. Okrem Borisa Kollára pripúšťa spoluprácu aj s Martinom Winklerom, protikandidátom Matúša Valla na post primátora Bratislavy. Nevylučuje ani kandidatúru so svojím synom. Sľuby PS a Borisa Kollára o nájomných bytoch považuje za blud. On sám sľubuje znižovanie daní a znovuzavedenie NAKA a ÚŠP. Referenda o nich sa ale nezúčastní.V podcaste s Richardom Sulíkom sa dozviete:– od 1. minúty – prečo sa vracia do politiky, keď z nej už odišiel;– po 3:00 – či tentoraz bude sedieť štyri roky v parlamente, alebo bude opäť hľadať cestičky von;– od 4:00 – či zalepil palicu, ktorú zlomil nad Slovenskom;– od 5:00 – že medzi jeho možnosti politickej spolupráce patrí aj nová strana Martina Winklera;– po 7:00 – kde všade sa zhoduje s krajnou pravicou a ako sa líši od Uhríka;– po 12:00 – prečo je proti zákonu, aby ženy zarábali rovnako;– od 15:00 – či je možné, že bude na jednej kandidátke so synom;– po 16:30 – že v žiadnom prípade nebude spolupracovať so Smerom ani Republikou;– od 17:45 – že štátne nájomné byty sú blud, či ich navrhuje PS alebo Boris Kollár;– po 21:00 – ako mohla SaS sprogresívnieť, keď si adoptovala politikov z KDH a zakázala tlačovky kritizujúce cirkev;– od 23:00 – že uprednostňovanie trhu je tiež ideológia;– po 26:00 – že chcel kandidovať za SaS, ale nesmie;– okolo 28:00 – že ak prepadnú hlasy a bude znovu vládnuť Robert Fico, na vine bude SaS;– po 32:00 – či jeho kandidatúra nie je len riešenie vlastnej krivdy bez ohľadu na následky;– od 33:00 – či nehádže vinu vždy na niekoho iného – od Radičovej, cez Matoviča až po Gröhlinga;– po 35:30 – či sa dá opraviť konsolidácia a zaviesť prorastové opatrenia;– od 37:00 – aké dane by zrušil a čím by to nahradil;– po 39:00 – ktoré výdavky štátu sa dajú ľahko škrtnúť;– od 40:00 – či by hlasoval za zastavenie eurofondov Slovensku a či to nie je jediný nástroj, ktorý kto má na Fica;– po 42:30 – prečo sa nezúčastní referenda, ak sľubuje obnovenie NAKA a ÚŠP.

Československo se ve druhé polovině 20. století stalo místem významných zahraničních návštěv, zejména z východního bloku. V archivu Českého rozhlasu jsou dodnes zajímavé nahrávky z pionýrského tábora na Tachovsku, kde zpívala slavná astronautka Valentina Těreškovová, z Bratislavy, kde Gorbačovův příznivec získal jeho podpis, nebo z pražských ulic a z pražského letiště při příletu Ivana Stěpanoviče Koněva.Všechny díly podcastu Archiv Plus můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Európska únia začala hovoriť o kolektívnej obrane. A aj keď to už trochu začína pripomínať náhradu za NATO, celé je to komplikovanejšie. Čo však hovoria európske zmluvy, či je Európa schopná sa sama brániť a pred kým? Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno pýta zahraničného reportéra denníka SME Daniela Hoťku. Zdroj zvukov: ČT24 Odporúčanie: Dnes odporúčam najnovšiu epizódu podcast Vizita. Hosťom podcastu bol Richard Olexa, ktorý na záchranu svojho syna Vilka kráčal z Košíc naprieč celým Slovenskom až do Bratislavy. Jedenapolročný Vilko trpí Duchennovou svalovou dystrofiou a jeho rodičia sa teraz pokúšajú vyzbierať štyri milióny eur na synovu liečbu. Vizita vysvetľuje, prečo je to také drahé a ako môže Vilkova liečba pomôcť ďalším pacientom. Vypočujte si podcast a prípadne zbierku aj podporte. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.

Všetko sa začalo nenápadnými signálmi po narodení syna Vilka, kedy si jeho mama Zuzana všimla jeho neštandardne veľké lýtka a neskoršie zaostávanie v psychomotorickom vývine. Po sérii odborných vyšetrení si rodina vypočula zdrvujúci verdikt: Vilko trpí Duchennovou svalovou dystrofiou. Toto vzácne genetické ochorenie spôsobuje postupné odumieranie svalstva, pričom chlapci s touto diagnózou obvykle končia na vozíku pred desiatym rokom života.Rodičia sa však odmietli vzdať a otec Richard sa ponoril do štúdia vedeckej literatúry, aby porozumel podstate choroby. Jeho cesta za nádejou viedla až na odbornú konferenciu do Texasu, kde nadviazal kontakt so špičkovým vedcom Nicolasom Weinom.Ten pracuje na prelomovom výskume génovej terapie, ktorá by mohla Vilkovo ochorenie v podstate "zakonzervovať" a darovať mu šancu na plnohodnotný život.„Liek už je vyvinutý, jeho zloženie je na svete, my však teraz musíme splniť legislatívou a regulačnými úradmi stanovené požiadavky, aby sme ho vôbec ako prvýkrát mohli podať človeku. Tieto procesy, testy a výroba lieku je nesmierne komplikovaná a veľmi nákladná, a to celé tvorí tú vysokú sumu,“ vysvetľuje dvojnásobný otec Richard Olexa.Cena lieku sa odhaduje na astronomické štyri milióny eur. Na to, aby ju rodina Olexovcov vyzbierala, spustila kampaň milión dobrých ľudí. A Vilkov otec sa vydal na peší pochod z rodných Košíc do Bratislavy, aby ich našiel.O tom, ako sa mu kráčalo, hoci nie je na podobnú fyzickú aktivitu zvyknutý, čo pre neho znamená otcovstvo aj to, ako hľadal v zahraničí liečbu pre svojho syna si môžete vypočuť v dnešnom Ráne Nahlas.

Všetko sa začalo nenápadnými signálmi po narodení syna Vilka, kedy si jeho mama Zuzana všimla jeho neštandardne veľké lýtka a neskoršie zaostávanie v psychomotorickom vývine. Po sérii odborných vyšetrení si rodina vypočula zdrvujúci verdikt: Vilko trpí Duchennovou svalovou dystrofiou. Toto vzácne genetické ochorenie spôsobuje postupné odumieranie svalstva, pričom chlapci s touto diagnózou obvykle končia na vozíku pred desiatym rokom života.Rodičia sa však odmietli vzdať a otec Richard sa ponoril do štúdia vedeckej literatúry, aby porozumel podstate choroby. Jeho cesta za nádejou viedla až na odbornú konferenciu do Texasu, kde nadviazal kontakt so špičkovým vedcom Nicolasom Weinom.Ten pracuje na prelomovom výskume génovej terapie, ktorá by mohla Vilkovo ochorenie v podstate "zakonzervovať" a darovať mu šancu na plnohodnotný život.„Liek už je vyvinutý, jeho zloženie je na svete, my však teraz musíme splniť legislatívou a regulačnými úradmi stanovené požiadavky, aby sme ho vôbec ako prvýkrát mohli podať človeku. Tieto procesy, testy a výroba lieku je nesmierne komplikovaná a veľmi nákladná, a to celé tvorí tú vysokú sumu,“ vysvetľuje dvojnásobný otec Richard Olexa.Cena lieku sa odhaduje na astronomické štyri milióny eur. Na to, aby ju rodina Olexovcov vyzbierala, spustila kampaň milión dobrých ľudí. A Vilkov otec sa vydal na peší pochod z rodných Košíc do Bratislavy, aby ich našiel.O tom, ako sa mu kráčalo, hoci nie je na podobnú fyzickú aktivitu zvyknutý, čo pre neho znamená otcovstvo aj to, ako hľadal v zahraničí liečbu pre svojho syna si môžete vypočuť v dnešnom Ráne Nahlas.

Profesor Juraj Šedivý je odborníkom na pomocné vedy historické – paleografiu a epigrafiu. Špecializuje na stredoveké rukopisy a stojí aj za pamäťovým portálom dejín Bratislavy, na ktorom možno vyhľadať množstvo historických fotografií, či zistiť, kto, kedy, v akom dome býval, ale aj to, ako ten dom vyzeral. Aktuálne sa zaoberá aj dejinami bratislavských židovských obyvateľov. Pôsobí na katedre archívnictva a muzeológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a pre históriu zahorel už ako chlapec. S Katou Martinkovou hovorí aj o včelách, ktoré chová s manželkou, alebo o tom, či sa ľudia v priebehu histórie menia. | Hosť: prof. Juraj Šedivý (historik). | Moderuje: Kata Martinková. | Tolkšou Hosť sobotného Dobrého rána pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 8. hodine.

Posledné natáčanie relácie Zo zákulisia politiky bolo skutočne zákulisné. Natáčali sme totiž na streche budovy ministerstva dopravy s ministrom Jozefom Rážom osobne.Hovorili sme spolu o stave slovenských ciest, zlom technickom stave mostov, ale aj o problémoch na železniciach. Minister naopak na druhej strane víta vysokú popularitu bratislavského letiska a spustenie jednotného cestovného lístka, ktoré je naplánované na júl tohto roka. Trochu viac konečne prezradil aj o svojej možnej kandidatúre na primátora Bratislavy.Za akých podmienok bude protikandidátom Matúša Valla? Je bratislavské letisko pripravené na letnú sezónu? Je v hre stavba nového terminálu? Je južná železničná trať ministrovou prioritou? Budú peniaze z PPP stačiť na opravu mostov v havarijnom stave? Keď sa začnú opravovať všetky naraz, neskolabuje doprava? Dozvieš sa už v rozhovore.

V 48. díle videopodcastu týdeníku Respekt Dělníci kultury spolu Jindřiška Bláhová a Jan H. Vitvar debatují o tom, co je v uplynulém týdnu v kultuře zaujalo a o své aktuální práci. Tentokrát došlo na: plán ministra kultury Oty Klempíře ovládnout Státní fond audiovize demonstraci Velká kulturní mobilizace v centru Bratislavy seriál Harry Hole (Netflix) premiéru inscenace Služebnictvo v Dejvickém divadle seriál Soul Power: The Legend of the American Basketball Association (Prime Video) Když už člověk jednou je, tak má sledovat kulturu v Respektu.

Česká a slovenská vláda se po třech letech znovu schází u jednoho stolu. Země chtějí po pauze, kterou inicioval Fialův kabinet kvůli hlubokým rozporům s představiteli Slovenska, opět prohlubovat spolupráci. Co od toho lze čekat?Hostem Ptám se já byl slovenský sociolog z Bratislava Policy Institute Michal Vašečka.Mezivládní česko-slovenské konzultace se naposledy uskutečnily v březnu 2023. Zhruba o rok později je tehdejší vláda Petra Fialy (ODS) přerušila kvůli odlišným názorům na  některá témata zahraniční politiky, zejména kvůli postojům k Ukrajině a kontaktům slovenských představitelů s Ruskem. Po loňských sněmovních volbách se z české strany snížila rétorická podpora Ukrajiny. Podle premiéra Adreje Babiše (ANO) není na rozdíl od předchozího kabinetu prioritou české vlády. Na obnovení bližších vzájemných pracují představitelé české vládní koalice od konce roku, kdy do Bratislavy vyjel předseda Poslanecké sněmovny a šéf SPD Tomio Okamura v doprovodu koaličních poslanců. Slovensko poté navštívili i noví ministři. Na dnešním setkání chtějí premiér Babiš a jeho slovenský protějšek Robert Fico otevřít cestu k užší spolupráci nejen v zahraniční politice, ale i v ekonomice, obraně, digitalizaci, cestovním ruchu nebo sportu.Můžeme očekávat nějakou reálnou spolupráci obou zemí? Jak si v současné době stojí Ficova vláda? A jde Česko slovenskou cestou?--Podcast Ptám se já. Rozhovory s lidmi, kteří mají vliv, odpovědnost, informace.Sledujte na Seznam Zprávách, poslouchejte na Podcasty.cz a ve všech podcastových aplikacích.Archiv všech dílů najdete tady. Své postřehy, připomínky nebo tipy nám pište prostřednictvím sociálních sítí pod hashtagem #ptamseja nebo na e-mail: audio@sz.cz.

Opozičné strany prestali organizovať protivládne protesty. V minulosti plánovali generálny štrajk, zvolávali protestný beh k haciendam, no v súčasnosti prebrali ich úlohu študenti a mimovládne organizácie. O témy však stále nie je núdza — vláda chce zrušiť voľbu poštou, rastú ceny ropy a vo verejnoprávnej STVR prebieha hromadné prepúšťanie.Na protesty však už prichádzajú len stovky či desiatky Slovákov a Sloveniek. V minulosti sa napríklad v uliciach Bratislavy zišlo aj 50-tisíc ľudí.Čo sa vlastne stalo s opozičným odhodlaním protestovať? Sú občania vyčerpaní alebo chýbali protivládnym zhromaždenia jasne splniteľné ciele?Aj o týchto otázkach sa budeme rozprávať so šéfredaktorom Aktuality.sk Petrom Bárdym. Podcast moderuje Frederika Lodová.

Opozičné strany prestali organizovať protivládne protesty. V minulosti plánovali generálny štrajk, zvolávali protestný beh k haciendam, no v súčasnosti prebrali ich úlohu študenti a mimovládne organizácie. O témy však stále nie je núdza — vláda chce zrušiť voľbu poštou, rastú ceny ropy a vo verejnoprávnej STVR prebieha hromadné prepúšťanie.Na protesty však už prichádzajú len stovky či desiatky Slovákov a Sloveniek. V minulosti sa napríklad v uliciach Bratislavy zišlo aj 50-tisíc ľudí.Čo sa vlastne stalo s opozičným odhodlaním protestovať? Sú občania vyčerpaní alebo chýbali protivládnym zhromaždenia jasne splniteľné ciele?Aj o týchto otázkach sa budeme rozprávať so šéfredaktorom Aktuality.sk Petrom Bárdym. Podcast moderuje Frederika Lodová.

„Bolo veľké nedorozumenie, keď sa brojilo proti žene nespokojnej len s vareškou. Keď sa predpokladalo, že bude nevernou rodine, nebude obetavou matkou, stratí dobré mravy atď. Boli to kruté časy pre ženu vymykajúcu sa z úzkoprsého chápania poslania. Jej nespokojnosť bola podmienená vrodenou schopnosťou mať význam i za hranice rodiny.“ Tento prejav predniesla Hana Gregorová na zakladajúcom valnom zhromaždení Zväzu slovenských žien v roku 1945. Je súčasťou knihy, „Chcela som viac“ (Daniel Hupko, Jana Jablonická Zezulová a kol.) ktorá vyšla nedávno v Mestskom múzeu Bratislava pri príležitosti výstavy o Hane Gregorovej, spisovateľke, intelektuálke, feministke, organizátorke kultúrneho života, matke, patriotke, novinárke a publicistke. Tento prejav je plný typicky povojnového optimizmu. Možno ohlasuje koniec dejín - máme vyhraté, prvá fáza dejín boja za rovnosť žien je na konci. Dnes 80 rokov po tomto prejave vieme, že konce dejín sa veľmi nekonajú. Nekoná sa konečný mier, všeobecné rešpektovanie medzinárodného práva, konečná výhra liberálnej demokracie, či rovnosť žien. O toto všetko treba neustále bojovať. A tak sa vraciame k príbehom a hľadáme inšpiráciu u žien, ktoré nám základné práva vybojovali. Ktoré myšlienky Hany Gregorovej rezonujú aj dnes? Aká bola reakcia verejnosti na výstavu o Hane Gregorovej? A čo by Hana Gregorová odkázala malým chlapcov s veľkými egami obývajúcim dnešnú manosféru? Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s Danielom Hupkom, historikom, kurátorom a vedúcim odborného oddelenia Múzea mesta Bratislavy. Tento diel Dejín vychádza vďaka podpore Aukčnej spoločnosti SOGA, pri príležitosti 30. výročia jej založenia. Ďakujeme za podporu. Na výrobe tejto relácie spolupracovali Tomáš Rybár a Michal Jurík. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

„Musíme si dať dole klapky z očí a začať reálne riešiť otázku vlastnej obrany. V Európe to mnohé krajiny riešia, my na Slovensku sme sa ešte ani nezačali báť – v zmysle reálneho pohľadu do zrkadla“, hovorí Marek Janiga, študent medzinárodného práva a riešenia konfliktov na Univerzite Mieru OSN.„Máme tu vojnu, ktorá má štyri roky a dnes sa začala ďalšia“ – v sobotu si takéto slová vypočuli mladí rodičia, ktorí prišli do jedného z kostolov Bratislavy pokrstiť svoje dieťa. Kňaz ich adresoval na jednej strane s obavou z budúcnosti, na druhej s uznaním, že aj do takýchto čias rodičia privádzajú deti.Len pred pár dňami sa z vojny, ktorá už má štyri roky – a teda z Ukrajiny vrátil Marek Janiga. Humanitárny pracovník, študent práva, ktorého si pred časom všimol aj premiér – pre jeho kritiku rušenia Špeciálnej prokuratúry. Bol tam odviezť ďalšiu pomoc, paradoxne v čase, keď tá štátna a núdzová je z rozhodnutia premiéra zastavená.Marek však má za sebou aj ročný program v Mládežníckej poradnej komisii Nato. Naviac v štúdiu pokračuje na Univerzite pre mier, ktorá má mandát OSN. Jeho focusom je medzinárodné právo a riešenie sporov. Opäť - v čase, keď je mier atakovaný sériou vojen a na riešenie čaká nespočet sporov.Ako vidí ich riešenie a čomu ho učí skúsenosť s Ukrajinou?Hosťom RánoNahlas je Marek Janiga.

Juhozápad Slovenska zasiahlo zemetrasenie s magnitúdom 4,3. Otrasy cítili ľudia od Bratislavy, cez Šamorín až po Nové Zámky. Pri zemetrasení sa našťastie nikto nezranil. No včera zomrel jeden človek a dvaja sa zranili po páde prístrešku z budovy Klientskeho centra v Komárne. Minister vnútra vyhlásil, že to mohlo spôsobiť víkendové zemetrasenie.O aké zemetrasenie to vlastne išlo, kde bolo jeho epicentrum a kam až dosiahli otrasy? Čo znamená, že malo magnitúdo 4,3? Dalo sa očakávať práve na týchto miestach? Aké sú podobnosti zo zemetrasením na východnom Slovensku z pred troch rokov a môžeme na Slovensku čakať aj silnejšie zemetrasenia? Aká je u nás ich história? Da sa na zemetrasenie vôbec pripraviť?Braňo Závodský sa rozprával so seizmológom s Univerzity Komenského profesorom Petrom Moczom, ktorý patrí vo svojej profesii medzi svetovú vedeckú špičku.

Polský politolog Jaroslaw Kuisz zaznamenal, že se americký ministr zahraničí Rubio po tom, co vystoupil na Mnichovské bezpečnostní konferenci, vydal do Bratislavy a Budapešti. Zato prezidentský palác ve Varšavě, vzdor tomu, že v něm sídlí prezident Nawrocki, jeden z největších fanoušků Donalda Trumpa, ostentativně vynechal.

Zatímco v Praze schválila vláda novou hospodářskou strategii, v Bratislavě se v plné míře začaly projevovat dopady třetího konsolidačního balíčku kabinetu Roberta Fica – a nastalo velké rozčarování.

Proč by měli ministři Babišovy vlády jezdit spíš do Varšavy než do Bratislavy. Válka mezi Slovenskem, Maďarskem a Ukrajinou. Trump narazil u Nejvyššího soudu. Pozdě, ale přece. Boj o české porodnictví nekončí. Kancléř Merz přepnul do merkelovsky uhlazeného režimu.

Kedysi dávno premiér Robert Fico hovoril, že diaľnica z Bratislavy do Košíc bude hotová do roku 2010. Po 27 rokoch už máme otvorený tunel Višňové. Tesne pred jeho otvorením sa ale ukázalo, že odbočka za tunelom na Vrútky a Martin nemôže byť otvorená. Pre problémy mešká aj obchvat Ružomberka. Zostáva posledný úsek Turany – Hubová s dvomi tunelmi. Tu však po roku a pol Úrad pre verejné obstarávanie zrušili súťaž a musí sa ísť odznova. Do konca roka nebola dokončená ani obrovská križovatka D1/D4 pri hlavnom meste, na ktorú štát pri výstavbe diaľnice zabudol.Kedy sa teda skutočne prevezieme po D1 z Košíc do Bratislavy? Kedy bude otvorený úsek Hubová – Ivachnová a kedy sa dokončí križovatka pri Bratislave? A ako sú na tom po dvoch vážnych zrážkach vlakov, pri ktorých sa zranili takmer dve stovky ľudí, naše železnice? Je teraz čas hovoriť o rýchlodráhe do Prahy?Braňo Závodský sa rozprával s ministrom dopravy, nominantom strany Smer – SD Jozefom Rážom.

Pravdepodobne tisícky mŕtvych, volanie po zmene režimu aj čakanie, či Spojené štáty na Irán vojensky zaútočia. V krajine prebiehajú momentálne najkrvavejšie a najmasovejšie protesty hádam za posledné desaťročia a otázkou je, či sa Iráncom podarí zvrhnúť brutálnu náboženskú diktatúru. Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno pýta Daniela Hoťku. Zdroj zvukov: CNN, BBC Krátky prehľad správ: Najvyšší súd oslobodil Štefana Harabina v kauze schvaľovania ruskej agresie. Zamietol odvolanie prokurátora. Robert Fico chce znovu spustiť fabriku Slovalco. Tvrdí, že do konca januára vláda podpíše s hlinikárňou memorandum o pomoci. Starostka Karlovej Vsi Dana Čahojová bude kandidovať za primátorku Bratislavy. Chcela by sa stať konkurenciou Matúšovi Vallovi. Predstavitelia Dánska a Grónska by sa mali dnes stretnúť v Bielom dome s americkým viceprezidentom a ministrom zahraničných vecí. Republikánsky kongresman Randy Fine medzičasom predložil návrh zákona na anexiu Grónska a jeho začlenenie do USA. Prokurátor žiada trest smrti pre juhokórejského exprezidenta Jun Sok-jola. Exprezident je obvinený zo vzbury v súvislosti s vyhlásením stanného práva v decembri 2024. Odporúčanie: A dnes odporúčam vybrať si svojho tragéda. Teda presnejšie, ak ste ešte nestihli, zahlasujte v bohatej a vyrovnanej konkurencii za Tragéda roka nášho podcastu Piatoček. Hlasovať môžete na piatocek.com. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.