Podcasts about bratislavy

Herečka Aniko Vargová je jednou z najvýraznejších tvárí súčasnej televíznej tvorby. Diváci si ju zamilovali ako Helenku v dobovom seriáli Sľub, no jej herecký register je oveľa širší.  Život Anikó Vargovej sa odohráva na trase medzi Košicami, kde má rodinné zázemie, a Bratislavou, kde ju čaká práca. Neustále cestovanie je pre ňu prirodzenou súčasťou života, no ako priznáva, srdce ju vždy ťahá domov, za manželom a rodinou. "Vždy cestou do Bratislavy navštívim aj mamu v dedinke neďaleko Rimavskej Soboty. Stihla som to aj dnes," prezradila s úsmevom usadená v kresle v našom štúdiu. Jej manželom je vedec Jozef Kačmarčík a takáto kombinácia možno na prvý pohľad vytvára kontrast medzi svetom exaktných čísel a svetom umenia. Aniko Vargová však stereotyp s úsmevom búra. „Je to umelecká duša. Má rád divadlo, dokonca amatérsky hral,“ prezradila. Dodala, že aj jeho kolegovia vedci sú často „veľkí bohémovia“, ktorí milujú kultúru. Manžel je jej veľkou oporou a s humorom sleduje, ako sa jej aktuálne roly premietajú do bežného života. „Niekedy mi s láskavým tónom povie, že či by som nemohla hrať také pozitívnejšie postavy,“ smeje sa herečka. V rozhovore pre reláciu Rozhovory so Zdenom Gáfrikom sa herečka dotkla aj veľmi osobných a citlivých tém. Jednou z nich bola skutočnosť, že s manželom nemajú deti. Priznala, že dlho to vnímala ako hendikep a spoločenský tlak ju ovplyvňoval. Zlom nastal, keď si uvedomila, čo je v živote skutočne dôležité. „Povedala som si, že je dôležité, že keď som stretla taký úžasný vzťah, tak nebudem ho ničiť práve tým, že budem nešťastná z toho, čo nemáme,“ vysvetlila svoj postoj. Naučila sa „variť z toho, čo jej chladnička ponúkne“ – teda tešiť sa z toho, čo má, a menej sa zaoberať tým, čo jej v živote chýba. Diváci si ju zamilovali v Sestričkách, Tajných životoch či seriáli 1890. Anikó sa venuje intenzívne aj divadlu a vlastným projektom. Cesta k úspechu však nebola priamočiara. Na VŠMU sa dostala až na štvrtý pokus. Aby sa uživila, neváhala si privyrobiť na brigádach, hoci aj v pekárni na nočnej smene. „Najhoršia práca v pekárni je, keď vám idú rožky na páse osem hodín a vy ich oddeľujete,“ spomína s humorom na obdobie, keď sa jej spolužiaci čudovali, čo tam robí budúca herečka. Práve táto húževnatosť a schopnosť nevzdať sa ju formovali. Dnes patrí k umelcom, ktoré si svoje postavy nielen osvoja, ale ich aj neustále formujú a dávajú im životnosť. „Sloboda prichádza s vedomosťami a skúsenosťami. Považujem ju za zodpovednosť,“ vysvetľuje svoj herecký prístup. Aj preto sa nebojí do svojich postáv vkladať časť seba a hľadať nové polohy, ktoré neboli v scenári.  V rozhovore sme však otvorili aj ďalšie témy. Kde sa cíti naozaj doma? Ako sa menila jej postava Helenky v seriáli Sľub a čo na to hovorí jej herecký kolega Gregor Hološka? Prečo si myslí, že pre herectvo je dôležité vedieť sa dotknúť cesta? A čo jej v herectve pomáha viac – slovenčina alebo maďarčina? Dozviete sa ešte omnoho viac v novej epizóde Rozhovorov so Zdenom Gáfrikom.

V novej epizóde Metropoly sme privítali realitného experta Filipa Žoldáka, ktorý vysvetlil, prečo podľa neho obyvateľstvo Bratislavy v posledných rokoch reálne zbohatlo. Hovoril aj o tom, že ceny novostavieb vzrástli až o 100 % a priemerná cena za meter štvorcový sa dnes pohybuje nad hranicou 4 000 eur. Žoldák zároveň tvrdí, že momentálne je ideálny čas na predaj starších bytov, keďže dopyt po nich výrazne stúpa. Vysvetlil aj to, ako sa zmenilo správanie kupujúcich a na čo by si mali dávať pozor pri výbere nehnuteľnosti. V epizóde nechýbajú ani jeho predpovede vývoja cien a rady, ako ušetriť tisíce eur pri kúpe bytu či domu.

Ak sa pýtate, kde je v príbehoch podcastu Nezhasínaj! hranica medzi pravdou a fikciou a zaujíma vás, ako podcast vzniká, my vám ponúkneme odpovede! Už 26. novembra 2025 sa v Bratislave môžete stať súčasťou magického večera, počas ktorého vás pohltí atmosféra dávneho zločinu, ktorý sa naozaj odohral v mesta Zvolen. Iba na nejaký čas ostal zabudnutý v čase!Pozor! Vo vzduchu sa bude vznášať niečo, čo ste doma pri počúvaní podcastu nikdy nezažili.Všetky informácie nájdete na www.expres.skPS: Báť sa bude dovolené!

Ministerstvo vnútra priznalo, že priestupky proti majetku vinou zmien v trestnom zákone narástli o 10 percent - a to už minulý rok, tesne po schválení zmien v trestnom práve. Ak takýto nárast spôsobil zákon platný až od augusta, aký bude nárast počtu krádeží za celý tento rok? Kradnúť sa naučili najmä tí, na ktorých pokuty nezaberajú, naznačujú primátori miest.Kým vládni politici problém popierajú, primátori sa generálnym prokurátorom aj opozíciou zhodujú, že krádeže treba riešiť zmenou trestného zákona. Kriminológ Květoň Holcr pre náš podcast hovorí, že opätovné zvýšenie trestov nepomôže. Podľa neho musí zabrať polícia a zvýšiť objasnenosť trestných činov. Vieme pritom, že policajtov je nedostatok a pri zvýšenom počte krádeží sa im kopia prípady. Květoň Holcr upozorňuje, že niektoré majetkové trestné činy majú alarmujúco nízku objasnenosť.V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas budete okrem kriminológa počuť primátorov Trenčína, Nitry aj Bratislavy, hlasy z koalície aj opozície.Nahrával Peter Hanák.

Ministerstvo vnútra priznalo, že priestupky proti majetku vinou zmien v trestnom zákone narástli o 10 percent - a to už minulý rok, tesne po schválení zmien v trestnom práve. Ak takýto nárast spôsobil zákon platný až od augusta, aký bude nárast počtu krádeží za celý tento rok? Kradnúť sa naučili najmä tí, na ktorých pokuty nezaberajú, naznačujú primátori miest.Kým vládni politici problém popierajú, primátori sa generálnym prokurátorom aj opozíciou zhodujú, že krádeže treba riešiť zmenou trestného zákona. Kriminológ Květoň Holcr pre náš podcast hovorí, že opätovné zvýšenie trestov nepomôže. Podľa neho musí zabrať polícia a zvýšiť objasnenosť trestných činov. Vieme pritom, že policajtov je nedostatok a pri zvýšenom počte krádeží sa im kopia prípady. Květoň Holcr upozorňuje, že niektoré majetkové trestné činy majú alarmujúco nízku objasnenosť.V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas budete okrem kriminológa počuť primátorov Trenčína, Nitry aj Bratislavy, hlasy z koalície aj opozície.Nahrával Peter Hanák.

Už v novembri sa po šiestich rokoch obnoví pravidelná letecká linka Bratislava - Košice. Deje sa to zároveň s tým, ako naše najväčšie letisko ožíva a profituje z novej politiky rakúskeho Schwechatu.Maďarský Wizz Air v ňom ruší základňu a časť biznisu presúva do Bratislavy. Tu sa však musí pasovať s najväčšími európskymi aerolinkami Ryanair, ktoré mu v konkurenčnom boji zatiaľ naozaj nič nechcú darovať.Vydrží Wizz Air tento tlak? Udrží pri živote spojenie hlavného mesta a metropoly východu, na ktoré získal od Slovenska licenciu a dotáciu? A ako z tohto všetko budeme profitovať my cestujúci?Nikola Šuliková Bajánová sa pýta redaktora magazínu Closer Adama Novosada.Zdroje zvukov: TV JOJ, STVR, TA3OdporúčanieAko presvedčiť mozog prekonať vlastné limity? O tom bude živé nahrávanie podcastu Brainstorming, ktoré sa uskutoční v pondelok 10. novembra o 18.00 v Rivers Clube v Bratislave. Moderátorka Denisa Prokopčáková a neurovedkyňa Dominika Fričová sa porozprávajú s bývalým premiérom Ľudovítom Ódorom a dekanom FTVŠ Viktorom Bielikom o tom, ako sa pripravovali na Ironmana, ako zvládali extrémnu záťaž a čo im šport priniesol. Lístky na podujatie nájdete na zabavavpodcastoch.sk–Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/brifing⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

Ako majitelia obchodu s hudobninami v historickom centre chodili každý deň okolo rozpadávajúceho sa domu, spätého so známou bratislavskou hudobníckou rodinou. Toto si Albrechtovci nezaslúžia, povedali si manželia Valentovičovci a dali dokopy milión eur na záchranu národnej kultúrnej pamiatky. Vypočujte si podcast Bod k dobru, v ktorom prinášame príbehy filantropov a filantropiek a búrame tabu spojené so slovom filantropia.Stredoveká budova v samotnom srdci Bratislavy ožila po druhej svetovej vojne domácim muzicírovaním. Komorná hudba a pravidelné stretnutia umelcov patrili k životu rodiny Albrechtovcov. Dom po smrti Jána Albrechta stíchol. Manželia Vlasta a Igor Valentovičovci sa s ním poznali osobne, spolupracovali pri vydávaní notových publikácií. V tom čase zrejme netušili, že okrem lásky k hudbe ich spojí aj na slovenské pomery nevídaný príbeh. Z ruín vybudovali kultúrne centrum, kde opäť znie klasická hudba.V podcaste sa dozviete: prečo Valentovičovci urobili prvý koncert ešte v ruinách, aké majú skúsenosti so zahraničnými hosťami, čím ich prekvapil syn, aké motto si požičali od Aristotela, čo plánujú otvoriť v Dome Albrechtovcov.Kto sú Vlasta a Igor Valentovičovci?Vlasta Valentovičová pôsobí v spoločnosti MUSIC FORUM, ktorá sa venuje vydavateľskej, obchodnej a agentúrnej činnosti v oblasti klasickej hudby. V občianskom združení Albrecht Forum má na starosti produkciu podujatí.Igor Valentovič bol redaktorom v časopise Slovenská hudba, pôsobil v Slovenskej filharmónii, stál pri založení medzinárodných festivalov Melos-Étos a Dni starej hudby. Je riaditeľom Hudobného centra a predsedom občianskeho združenia Albrecht Forum. Bod k dobru V podcaste Bod k dobru, ktorý ste doteraz poznali ako Impact Talks, už tretí rok predstavujeme inšpiratívne osobnosti z biznisu, kultúry a športu. Príbehy pomáhania sú pestré, od spontánnych činov až po premyslené projekty s veľkým spoločenským dopadom.Bod k dobru vám prináša Nadácia Pontis, ktorá sa dlhodobo venuje rozvíjaniu filantropie, sociálnych inovácií a zodpovedného podnikania.Podcast vzniká v spolupráci s portálom Aktuality.sk a moderuje ho Martin Staňo.

Po desiatich sezónach v českej extralige a troch tituloch s Třincom sa Tomáš Marcinko rozhodol vrátiť domov. Skúsený slovenský útočník sa ihneď stal kapitánom Slovana Bratislava. V podcaste Góly z bufetu na ŠPORT.sk prezradil, čo ho priviedlo späť na Slovensko, ako vníma rolu lídra či prečo je spokojný s tým, ako mužstvo vstúpilo do sezóny.Po dlhom pôsobení za hranicami sa rozhodol pre návrat do rodnej krajiny. Hovorí, že rozhodnutie prísť do Slovana sa formovalo už dlhšie a okrem hokejových ambícií zohrali úlohu najmä rodinné dôvody. Po ôsmich sezónach mimo domova cítil, že potrebuje byť bližšie k rodine a prostrediu, v ktorom vyrastal.Hneď po príchode do Bratislavy sa stal kapitánom, čo vyvolalo rozporuplné reakcie niektorých fanúšikov. Tomáš Marcinko si to uvedomuje, no podľa vlastných slov sa sústredí len na veci, ktoré môže ovplyvniť. „Nie som prvý ani posledný hráč, ktorý to mal takto, ale tu sme doma,” povedal 37-ročný center, ktorý už v minulosti nosil kapitánske „céčko” aj v zámorskej juniorke Barrie Colts.Slovan pod vedením trénera Brada Tappera momentálne patrí medzi najlepšie tímy Tipsport ligy. Klub má 10 výhier v rade a ukazuje atraktívny ofenzívny hokej. Tomáš Marcinko však upozorňuje, že sezóna je dlhá a rozhodujúce obdobie ešte len príde: „Stále máme na čom pracovať. Príjemnejšie sa to hovorí, ak už máte určitý počet bodov, ale stále to vnímam ako úvod sezóny, keď to ešte až tak veľa neznamená.”Niekdajší reprezentant si taktiež váži, že v kabíne Slovana dostávajú priestor mladí obrancovia. Verí, že práve takýto prístup pomáha slovenskému hokeju napredovať. Zároveň si pochvaľuje pestrosť ligy, kde sa v popredí pravidelne striedajú viaceré tímy. Po skúsenostiach z Kanady či Česka berie návrat domov ako uzatvorenie jedného veľkého hokejového kruhu, s cieľom odovzdať skúsenosti a priviesť Slovan opäť na vrchol.

Po desiatich sezónach v českej extralige a troch tituloch s Třincom sa Tomáš Marcinko rozhodol vrátiť domov. Skúsený slovenský útočník sa ihneď stal kapitánom Slovana Bratislava. V podcaste Góly z bufetu na ŠPORT.sk prezradil, čo ho priviedlo späť na Slovensko, ako vníma rolu lídra či prečo je spokojný s tým, ako mužstvo vstúpilo do sezóny.Po dlhom pôsobení za hranicami sa rozhodol pre návrat do rodnej krajiny. Hovorí, že rozhodnutie prísť do Slovana sa formovalo už dlhšie a okrem hokejových ambícií zohrali úlohu najmä rodinné dôvody. Po ôsmich sezónach mimo domova cítil, že potrebuje byť bližšie k rodine a prostrediu, v ktorom vyrastal.Hneď po príchode do Bratislavy sa stal kapitánom, čo vyvolalo rozporuplné reakcie niektorých fanúšikov. Tomáš Marcinko si to uvedomuje, no podľa vlastných slov sa sústredí len na veci, ktoré môže ovplyvniť. „Nie som prvý ani posledný hráč, ktorý to mal takto, ale tu sme doma,” povedal 37-ročný center, ktorý už v minulosti nosil kapitánske „céčko” aj v zámorskej juniorke Barrie Colts.Slovan pod vedením trénera Brada Tappera momentálne patrí medzi najlepšie tímy Tipsport ligy. Klub má 10 výhier v rade a ukazuje atraktívny ofenzívny hokej. Tomáš Marcinko však upozorňuje, že sezóna je dlhá a rozhodujúce obdobie ešte len príde: „Stále máme na čom pracovať. Príjemnejšie sa to hovorí, ak už máte určitý počet bodov, ale stále to vnímam ako úvod sezóny, keď to ešte až tak veľa neznamená.”Niekdajší reprezentant si taktiež váži, že v kabíne Slovana dostávajú priestor mladí obrancovia. Verí, že práve takýto prístup pomáha slovenskému hokeju napredovať. Zároveň si pochvaľuje pestrosť ligy, kde sa v popredí pravidelne striedajú viaceré tímy. Po skúsenostiach z Kanady či Česka berie návrat domov ako uzatvorenie jedného veľkého hokejového kruhu, s cieľom odovzdať skúsenosti a priviesť Slovan opäť na vrchol.

Devín je prierezom dejepisu - od doby kamennej, cez Rimanov, Slovanov až po Napoleona, štúrovcov, Tretiu ríšu a komunizmus. Napoleon síce vyhodil honosný hrad do vzduchu, no chcel postaviť most cez Dunaj. Prvýkrát sa spomína územie Devína v roku 864 ako Dowina, čo znamená dievča. Strategickú polohu hradu a historický význam využívali viaceré režimy. Keď sa stal Devín súčasťou nemeckej Tretej ríše, na vrchu sa vypínal hákový kríž. Nacisti tu začali stavať amfiteáter, ktorý sa využíval aj za socializmu. O Devíne nám rozprávali dvaja hostia - vedúci hradu Milan Zálešák a správkyňa hradu Petra Palíková Kohútová.

Najstarší dodnes fungujúci vysokoškolský internát je na Svoradovej ulici. Ďalší intrák v čase jeho výstavby prišiel navštíviť aj vtedajší prezident Jozef Tiso. Átriové domky v Mlynskej doline sú dielom Vladimíra Dedečka. Špecifickú architektúru má aj intrák nazývaný ľudovo Kukurica, bohaté výtvarné diela skrýva Družba. A vedeli ste, že chátrajúcu ruinu Bratislavského hradu chceli svojho času zbúrať a postaviť na hradnom kopci tzv. univerzitný palác? O internátoch v Bratislave sme sa rozprávali s historikom Jozefom Pírym.

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Primátor hlavného mesta Matúš Vallo v rozhovore s Veronikou Folentovou hovorí ako sa zhoršila bezpečnosť v Bratislave. Ako to ovplyvnila novela trestného zákona a aj to, aké vyzerá jeho komunikácia s ministrom vnútra Matúšom Šutajom Eštokom. „Bratislava je z pohľadu štatistík bezpečné mesto, ale situácia sa zhoršuje. Najmä ženy sa po zotmení na niektorých miestach cítia menej bezpečne.“

Recap Bratislavy, OKTAGON 78, KSW 111 & důležité vítězství PROCHÁZKY

Tušíte, čo všetko stálo za historickým postupom tímu Patrioti Levice do Ligy majstrov a čo to znamená pre celý slovenský basketbal? V prvej epizóde nového podcastu Pod košom, ktorý vzniká v spolupráci ŠPORT.sk a SBA, sa generálny manažér Ladislav Garaj obzrel za filmovým príbehom - od trojky v poslednej sekunde, ktorá „odpálila” internet a dostala klub na mapu Európy, až po úplne praktické otázky: financie, zázemie, kádrová politika či presun európskych zápasov do Bratislavy.Dozviete sa, prečo je Liga majstrov pre Levice najvyšším reálnym stropom, ako sa líšia odmeny vo svete FIBA oproti futbalu (áno, bavíme sa o desiatkach tisíc vs. miliónoch) a prečo je dnes rozpočet klubu blízko hranice jedného milióna eur - pri spomienke, že pred dekádou sa hralo „na nálepky” a klub zachraňovali fanúšikovia a lokálni patróni.Ladislav Garaj otvorene hovorí o tom, čo všetko pokryje príspevok z kvalifikácie, aké sú reálne náklady na cestovanie, aké sú mantinely platov legionárov a aký servis dnes dostávajú hráči v Leviciach - od regenerácie po bývanie.Pridáva aj transparentný pohľad na infraštruktúru: nová palubovka, LED panely, VIP zóny a prečo si európske večery vyžiadajú väčšiu arénu v hlavnom meste.Čaká vás aj športová diplomacia: atraktívna skupina s AEK Atény, Rigou a Szolnokom, ambícia uhrať 3. miesto a baráž i to, prečo sa tréner Michal Madzin stal symbolom stability a rastu (a prečo mu „zvoní telefón”).Prvá epizóda nového basketbalového podcastu Pod košom je jednoducho insiderský rozhovor bez príkras, ktorý vysvetľuje, ako sa z malého mesta dá vybudovať rešpektovaná európska značka.

Tušíte, čo všetko stálo za historickým postupom tímu Patrioti Levice do Ligy majstrov a čo to znamená pre celý slovenský basketbal? V prvej epizóde nového podcastu Pod košom, ktorý vzniká v spolupráci ŠPORT.sk a SBA, sa generálny manažér Ladislav Garaj obzrel za filmovým príbehom - od trojky v poslednej sekunde, ktorá „odpálila” internet a dostala klub na mapu Európy, až po úplne praktické otázky: financie, zázemie, kádrová politika či presun európskych zápasov do Bratislavy.Dozviete sa, prečo je Liga majstrov pre Levice najvyšším reálnym stropom, ako sa líšia odmeny vo svete FIBA oproti futbalu (áno, bavíme sa o desiatkach tisíc vs. miliónoch) a prečo je dnes rozpočet klubu blízko hranice jedného milióna eur - pri spomienke, že pred dekádou sa hralo „na nálepky” a klub zachraňovali fanúšikovia a lokálni patróni.Ladislav Garaj otvorene hovorí o tom, čo všetko pokryje príspevok z kvalifikácie, aké sú reálne náklady na cestovanie, aké sú mantinely platov legionárov a aký servis dnes dostávajú hráči v Leviciach - od regenerácie po bývanie.Pridáva aj transparentný pohľad na infraštruktúru: nová palubovka, LED panely, VIP zóny a prečo si európske večery vyžiadajú väčšiu arénu v hlavnom meste.Čaká vás aj športová diplomacia: atraktívna skupina s AEK Atény, Rigou a Szolnokom, ambícia uhrať 3. miesto a baráž i to, prečo sa tréner Michal Madzin stal symbolom stability a rastu (a prečo mu „zvoní telefón”).Prvá epizóda nového basketbalového podcastu Pod košom je jednoducho insiderský rozhovor bez príkras, ktorý vysvetľuje, ako sa z malého mesta dá vybudovať rešpektovaná európska značka.

Nejeden Bratislavčan pozná jeho knihu Zo starých zápisníc mesta Bratislavy. Ak aj nie, tak či onak sa jeho príbehy v publicistickej forme a často i ústnym podaním dostali do kolektívnej pamäti, neraz aj navzdory novým a už revidovaným poznatkom. Ovídius Faust bol významný bratislavský archivár, múzejník, organizátor vedeckého a kultúrneho života, zberateľ a nadaný publicista, ale aj veľký fabulátor a falzifikátor. Jeho životný osud je zaujímavý ako celé 20. storočie. V roku 1919 sa v Archíve mesta Bratislavy objavil s odpismi diplomov, ktoré mu dokladovali vynikajúce univerzitné vzdelanie a kvalifikáciu. Ako sa však dnes ukazuje, boli to falzifikáty, ktoré vtedy nikto nepreveril a neodhalil. Aj vďaka tomuto podvodu dosiahol v nasledujúcich rokoch raketový kariérny rast a jeho publicistické nadanie, rozprávačský talent a spoločenské konexie ho posunuli do pozície azda najznámejšej osobnosti nášho hlavného mesta. Bez Ovídia akoby sa v kultúrnej sfére nemohlo nič podariť. No v kariére pokračoval aj počas vojnového slovenského štátu, pričom sprevádzal po meste aj návštevy nacistických pohlavárov, za čo bol po vojne obvinený z kolaborácie. Hral však opäť dvojakú hru, v tajnosti pomáhal príslušníkom protifašistického odboja a opäť využil svoj falšovateľský talent, aby zachránil množstvo partizánov vystavením dokladov s falošnou pečiatkou policajného riaditeľstva. Výpočet zaujímavostí sa v prípade Ovídia Fausta týmto ani zďaleka nekončí, naopak dodnes fascinuje a privádza k výskumu celú komunitu historikov a archivárov. Výsledkom takéhoto záujmu je aj nová publikácia Múzea mesta Bratislavy – Ovídius Faust. Legenda alebo mýtus? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozpráva s editorom a spoluautorom tejto knihy a kurátorom Múzea mesta Bratislavy Štefanom Hrivňákom. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

Na čele štátu máme absolútneho a totálne egocentrického nihilistu. Premiér vôbec nerieši výsledky svojho vládnutia pretože žiadne nemá. Rozpráva iba o sebe alebo o tých, ktorých nenávidí, hovorí publicista Michal Havran. Novela Ústavy je krokom k "farskému" štátu a sprisahaním voči modernému Slovensku, tvrdí. Ako z toho von?„Slovenská republika si zachováva zvrchovanosť predovšetkým vo veciach národnej identity tvorenej najmä základnými kultúrno-etickými otázkami, ktoré sa týkajú ochrany života a ľudskej dôstojnosti, súkromného a rodinného života, manželstva, rodičovstva a rodiny, verejnej morálky, osobného stavu, kultúry a jazyka, ako aj rozhodovania o veciach s tým súvisiacich v oblasti zdravotníctva, vedy, výchovy, vzdelávania, osobného stavu a dedenia.“To je aktuálne znenie tzv. dvojpohlavnej novelizácie Ústavy. Jej schválenie bolo prekvapením i pre samotného premiéra a okrem jeho triumfu, obnažilo aj roztrieštenosť opozičnej alternatívy.Slovensko má už takmer Kristove roky a tento štát je dávno vo veku dospelého človeka nesúceho zodpovednosť za svoj vlastný osud. Otázkou je, čo - okrem pohlaví v Ústave a ďalšieho kola bezuzdného uťahovania opaskov, ktoré nevedie k výsledkom - dokáže Slovensko svojim občanom ponúknuť? Diaľnica z Bratislavy do Košíc je stále nedostavaná. Počet ľudí žijúcich pod hranicou chudoby sa šplhá k miliónu. Na drahé lieky na smrteľné ochorenia sa až pričasto zbierame v internetových zbierkach pričom zdravotné poisťovne dokážu generovať miliónové zisky. Tendre na sanitky sa stali synonymom netransparentnosti, konfliktu záujmov a babráctva. Deti čelia epidémií duševných problémov, ale štát pre nich nevie zabezpečiť dostatok kvalifikovaných odborníkov. Slovenské lesy sa rabujú, výsledky školákov sa prepadajú, vedcom z SAV káže vládny splnomocnenec o okrúhlej pečiatke a vládna elita? Tá sa utápa v luxuse i škandáloch penziónov, ktoré žiadnymi penziónmi ani nie sú.No a kto môže za všetky tieto reálne problémy? Podľa vlády protištátne médiá, lenivé darebácke mimovládky a samozrejme - všemožné puče riadené zo zahraničia. Je toto to, čo sme v Novembri 89 alebo pri vzniku Slovenskej republiky chceli? Je toto to, čo nám má - ako občanom, stačiť? Načo sme - ako štát, vlastne tu a kam v tejto geopoliticky nebezpečnej dobe smerujeme? Tušíme to vôbec alebo je to skôr také ťapákovské: "Požijeme, uvidíme"? Kde je nejaká reálna a zmysluplná alternatíva? No a napokon, pre koho je vlastne tento štát, komu slúži a je to, v čom dnes žijeme, skutočne to maximum na čo máme?Vládnutie stratilo akúkoľvek úroveň. Sú v takej miere morálneho, ale i odborného rozkladu, že ono sa to musí časom zrútiť, tvrdí Michal Havran a dodáva, že sa nebojí, že by sa Slovensko neposunulo k lepšej alternatíve. Nechali sme si mylne nahovoriť, že na viac nemáme, ale to nie my - oni sú tí vykorenení ľudia, ktorí so Slovenskom nič nemajú. Oni ho iba ťažia, dodáva publicista. Témy a otázky pre publicistu Michala Havrana, ktorý aktuálne štartuje diskusie s názvom "Pochopiť Slovensko." Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Na čele štátu máme absolútneho a totálne egocentrického nihilistu. Premiér vôbec nerieši výsledky svojho vládnutia pretože žiadne nemá. Rozpráva iba o sebe alebo o tých, ktorých nenávidí, hovorí publicista Michal Havran. Novela Ústavy je krokom k "farskému" štátu a sprisahaním voči modernému Slovensku, tvrdí. Ako z toho von?„Slovenská republika si zachováva zvrchovanosť predovšetkým vo veciach národnej identity tvorenej najmä základnými kultúrno-etickými otázkami, ktoré sa týkajú ochrany života a ľudskej dôstojnosti, súkromného a rodinného života, manželstva, rodičovstva a rodiny, verejnej morálky, osobného stavu, kultúry a jazyka, ako aj rozhodovania o veciach s tým súvisiacich v oblasti zdravotníctva, vedy, výchovy, vzdelávania, osobného stavu a dedenia.“To je aktuálne znenie tzv. dvojpohlavnej novelizácie Ústavy. Jej schválenie bolo prekvapením i pre samotného premiéra a okrem jeho triumfu, obnažilo aj roztrieštenosť opozičnej alternatívy.Slovensko má už takmer Kristove roky a tento štát je dávno vo veku dospelého človeka nesúceho zodpovednosť za svoj vlastný osud. Otázkou je, čo - okrem pohlaví v Ústave a ďalšieho kola bezuzdného uťahovania opaskov, ktoré nevedie k výsledkom - dokáže Slovensko svojim občanom ponúknuť? Diaľnica z Bratislavy do Košíc je stále nedostavaná. Počet ľudí žijúcich pod hranicou chudoby sa šplhá k miliónu. Na drahé lieky na smrteľné ochorenia sa až pričasto zbierame v internetových zbierkach pričom zdravotné poisťovne dokážu generovať miliónové zisky. Tendre na sanitky sa stali synonymom netransparentnosti, konfliktu záujmov a babráctva. Deti čelia epidémií duševných problémov, ale štát pre nich nevie zabezpečiť dostatok kvalifikovaných odborníkov. Slovenské lesy sa rabujú, výsledky školákov sa prepadajú, vedcom z SAV káže vládny splnomocnenec o okrúhlej pečiatke a vládna elita? Tá sa utápa v luxuse i škandáloch penziónov, ktoré žiadnymi penziónmi ani nie sú.No a kto môže za všetky tieto reálne problémy? Podľa vlády protištátne médiá, lenivé darebácke mimovládky a samozrejme - všemožné puče riadené zo zahraničia. Je toto to, čo sme v Novembri 89 alebo pri vzniku Slovenskej republiky chceli? Je toto to, čo nám má - ako občanom, stačiť? Načo sme - ako štát, vlastne tu a kam v tejto geopoliticky nebezpečnej dobe smerujeme? Tušíme to vôbec alebo je to skôr také ťapákovské: "Požijeme, uvidíme"? Kde je nejaká reálna a zmysluplná alternatíva? No a napokon, pre koho je vlastne tento štát, komu slúži a je to, v čom dnes žijeme, skutočne to maximum na čo máme?Vládnutie stratilo akúkoľvek úroveň. Sú v takej miere morálneho, ale i odborného rozkladu, že ono sa to musí časom zrútiť, tvrdí Michal Havran a dodáva, že sa nebojí, že by sa Slovensko neposunulo k lepšej alternatíve. Nechali sme si mylne nahovoriť, že na viac nemáme, ale to nie my - oni sú tí vykorenení ľudia, ktorí so Slovenskom nič nemajú. Oni ho iba ťažia, dodáva publicista. Témy a otázky pre publicistu Michala Havrana, ktorý aktuálne štartuje diskusie s názvom "Pochopiť Slovensko." Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„My netvoríme jedno spoločenstvo a nie sme ani suverénne spoločenstvo. Ako spoločnosť sme natoľko rozbití, že nemáme schopnosť a ani potenciál napredovania, pretože sa navzájom likvidujeme,“ hovorí pre Aktuality expremiérka Iveta Radičová. Ako hodnotí vládnu konsolidáciu a prečo podľa nej tento štát už i v tých najkľúčovejších funkciách prestáva fungovať?Upadajúce školstvo, rozpadajúce sa zdravotníctvo, neschopnosť štátu konečne dostavať čo i len diaľnicu z Košíc do Bratislavy na strane jednej, na strane druhej ustavične bobtnajúci verejný sektor, prakticky takmer úplne plošná energopomoc - platená z eurofondov či neadresné trináste dôchodky - tie zasa na dlh a s nemalými úrokmi. I tak dnes vyzerá Slovensko v roku 2025.„Verejné výdavky sa budúci rok zvýšia na takmer 50 percent HDP a zdaňovanie ekonomiky bude najvyššie v histórii,“ odkazuje vláde Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Podľa Rady bude mať po schválení pripravovaného konsolidačného balíčka Slovensko najvyšší podiel príjmov na HDP v našej novodobej histórii.Tento život na dlh je jednoducho dlhodobo neudržateľný a preto vláda pristúpila k ďalšiemu kolu ozdravovania verejných financií. Tentoraz by mal konsolidačný balíček dosiahnuť sumu takmer troch miliárd. Vie však vláda čo robí - keďže ani predchádzajúce uťahovanie opaskov neprinieslo zásadnejšie zníženie rozpočtového deficitu? A ponúka opozícia nejakú ekonomicky zmysluplnú alternatívu ako z tejto dlhovej pasce von? Kam vlastne miznú všetky tie skonsolidované miliardy, keďže ich v lepšej kvalite služieb štátu nie je vôbec vidieť? No a smerujeme týmto vládnym šafárením už naozaj na „grécku cestu“?„Robia si z nás srandu? Zháňajú desiatky miliónov, a pritom stovky miliónov až miliardy - napríklad v zdravotníctve - neriešia?“ pýta sa bývalá premiérka. Podľa nej sú nevyhnutné minimálne tri zásadné reformy: životného minima a naň nadviazaných dávok, zásadná reforma dôchodkov, pretože poistný systém ich už dnes nedokáže zafinancovať, a napokon reforma právneho štátu s reálnou vymožiteľnosťou práva.Počúvate Aktuality Nahlas, dnes s bývalou predsedníčkou vlády Ivetou Radičovou. O vládnej konsolidácií a umení vládnuť, ale hovoriť budeme aj o tom, či sa ešte dokážeme zhodnúť na tom, kde skutočne sme a kam chceme smerovať.Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„My netvoríme jedno spoločenstvo a nie sme ani suverénne spoločenstvo. Ako spoločnosť sme natoľko rozbití, že nemáme schopnosť a ani potenciál napredovania, pretože sa navzájom likvidujeme,“ hovorí pre Aktuality expremiérka Iveta Radičová. Ako hodnotí vládnu konsolidáciu a prečo podľa nej tento štát už i v tých najkľúčovejších funkciách prestáva fungovať?Upadajúce školstvo, rozpadajúce sa zdravotníctvo, neschopnosť štátu konečne dostavať čo i len diaľnicu z Košíc do Bratislavy na strane jednej, na strane druhej ustavične bobtnajúci verejný sektor, prakticky takmer úplne plošná energopomoc - platená z eurofondov či neadresné trináste dôchodky - tie zasa na dlh a s nemalými úrokmi. I tak dnes vyzerá Slovensko v roku 2025.„Verejné výdavky sa budúci rok zvýšia na takmer 50 percent HDP a zdaňovanie ekonomiky bude najvyššie v histórii,“ odkazuje vláde Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Podľa Rady bude mať po schválení pripravovaného konsolidačného balíčka Slovensko najvyšší podiel príjmov na HDP v našej novodobej histórii.Tento život na dlh je jednoducho dlhodobo neudržateľný a preto vláda pristúpila k ďalšiemu kolu ozdravovania verejných financií. Tentoraz by mal konsolidačný balíček dosiahnuť sumu takmer troch miliárd. Vie však vláda čo robí - keďže ani predchádzajúce uťahovanie opaskov neprinieslo zásadnejšie zníženie rozpočtového deficitu? A ponúka opozícia nejakú ekonomicky zmysluplnú alternatívu ako z tejto dlhovej pasce von? Kam vlastne miznú všetky tie skonsolidované miliardy, keďže ich v lepšej kvalite služieb štátu nie je vôbec vidieť? No a smerujeme týmto vládnym šafárením už naozaj na „grécku cestu“?„Robia si z nás srandu? Zháňajú desiatky miliónov, a pritom stovky miliónov až miliardy - napríklad v zdravotníctve - neriešia?“ pýta sa bývalá premiérka. Podľa nej sú nevyhnutné minimálne tri zásadné reformy: životného minima a naň nadviazaných dávok, zásadná reforma dôchodkov, pretože poistný systém ich už dnes nedokáže zafinancovať, a napokon reforma právneho štátu s reálnou vymožiteľnosťou práva.Počúvate Aktuality Nahlas, dnes s bývalou predsedníčkou vlády Ivetou Radičovou. O vládnej konsolidácií a umení vládnuť, ale hovoriť budeme aj o tom, či sa ešte dokážeme zhodnúť na tom, kde skutočne sme a kam chceme smerovať.Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Vyrastala v Holandsku, herectvo študovala v Maastrichte aj v Bratislave, k filmu mala blízko od detstva a dnes sa snaží edukovať v tomto smere najmä mladšie ročníky. Juliána Johanidesová je spoluzakladtaľkou Filmového festivalu pre deti a mládež CINEDU, kde tvorí program, vedie worshopy a stará sa o živý dabing filmov. Aktuálne je už v plnom prúde v Novom meste nad Váhom a od októbra sa presunie do Bratislavy. Rozprával sa s ňou Juraj Turis.

Fond na podporu umenia škrtá dotácie tam, kde s nimi doteraz mohli počítať. Za kontroverzných okolností, takmer bez prítomnosti verejnosti, fond rozdelil peniaze tak, aby sa mohli financovať veľké oslavy, ale na úkor kultúrnych centier, knižníc, malých divadiel či galérií.Ako Fond na podporu umenia funguje, čo môže strata možnosti získať dotáciu znamenať pre konkrétne inštitúcie a umelcov a čo podporu získalo, objasňuje v Dobrom ráne s Janou Krescanko Dibákovou reportérka redakcie kultúry denníka SME Soňa Jánošová.Zdroje zvukov: TASR, Youtube/TA3, SME, Youtube/Denník NOdporúčanieDnes mám pre vás hudobné odporúčanie, štartuje jubilejný 60. ročník Bratislavských hudobných slávností. Ak to do Bratislavy máte ďaleko, skúste koncert vážnej hudby o niečo bližšie k vám. Organových a iných koncertov bude s klesajúcou teplotou postupne viac.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠

Počas procesu dekolonizácia získavali kolónie nezávislosť od koloniálnej mocnosti a začali si hľadať svoju vlastnú cestu. Aj kultúra sa môže zbavovať nánosov kolonializmu. Obnoviť pôvodnú identitu, hodnoty či kriticky prehodnotiť a odstrániť nadvlády iných kultúrnych vzorcov. Ako tento proces vyzerá v muzeálnej inštitúcií? Múzeum mesta Bratislavy nedávno predstavilo nový programový formát - Spicy Depository - ktorý priamo zasahuje do múzejného depozitára a hľadá v ňom témy, o ktorých sa predtým v múzeu veľmi nerozprávalo. Či už ide o menšiny, kontroverzné praktiky, sexualitu alebo iné témy, ktoré sú v mestskej inštitúcii možno menej očakávané. Čo do múzea patrí a čo nie so Zuzanou Botikovou rozoberajú Doris Sisková a Linda Mendelová z Múzea mesta Bratislavy.

Hoci žijeme v dobe online marketingu, sociálnych sietí a umelej inteligencie, osobný kontakt a budovanie dôvery tvárou v tvár majú pre zákazníkov stále obrovskú silu. Presne o tom je Veľtrh bývania a nehnuteľností, ktorý bude 16. až 18. októbra 2025 v Incheba Expo Bratislava. Aké investičné príležitosti môžete získať hovorí CEO spoločnosti EQUILIBRIO syntra Richard Gál v podcaste Nehnuteľnosti.skV podcaste sa dozviete:• aké investičné príležitosti získal Richard Gál účasťou na veľtrhu,• ako sa cez veľtrh budovať dôvera osobnou skúsenosťou,• s koľkými ľuďmi sa dokážu vystavovatelia stretnúť počas veľtrhu,• aká je návratnosť investície do veľtrhu v porovnaní s online marketingom,• aké sú 3 dôvody, prečo sa naozaj oplatí ísť na Veľtrh bývania a nehnuteľností.Richard, minulý rok si bol na veľtrhu vystavovateľom a tento rok ste generálnym partnerom. Čo sa za ten rok zmenilo, že si sa tak rozhodol?Minulý rok to bolo naozaj dobré. Keď sme sa rozprávali s organizátorkami, rozhodli sme sa ísť do toho opäť a vo väčšej miere. Získali sme výraznú znalosť na bratislavskom trhu, čo bol náš cieľ. Klienti si nás pamätajú, aj keď sa po roku vrátia. Dokonca si spomínajú na našu korytnačku, ktorá bola dobrým poznávacím znakom a priťahovala pozornosť. Reálne nám to prinieslo úspešné obchody.Zaujímajú ma tie úspešné obchody. Vedel by si ich aj vyčísliť?Získali sme mnoho obchodných príležitostí a investorov do našich projektov. Napríklad, na pódiu som každý deň prednášal o investovaní na Slovensku, o flipových obchodoch či investíciách na Cypre. Mnoho ľudí, ktorí si nás neskôr vyhľadali a kontaktovali, sa po stretnutí a vybudovaní dôvery rozhodli investovať. Boli to investície rádovo v 100 000 eurách.Ďalším príkladom je slečna, ktorá prišla na veľtrh s cieľom stať sa realitnou maklérkou. Navštívila viacero kancelárií, ale nakoniec si vybrala Equilibrio Real. Po doštudovaní strednej školy sa nám ozvala, dnes už u nás prechádza zaškolením v Košiciach a čoskoro sa sťahuje do Bratislavy, aby s nami spolupracovala.Narazili ste aj na klientov, ktorí mali záujem o investície alebo predaj nehnuteľností?Áno, na veľtrhu som sa zoznámil s majiteľom jedného kaštieľa, ktorého predaj aktuálne zabezpečujeme formou kolektívneho podnikania cez webovú stránku Mojkastiel.sk. Táto obchodná príležitosť vznikla práve vďaka účasti na veľtrhu. Ak by som tam nebol, s najväčšou pravdepodobnosťou by som o ňu prišiel.

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

V roku 1940 mala Bratislava vyše 15.000 židovských obyvateľov, po 2. svetovej vojne už len okolo 3000. Synagóga na Rybnom námestí musela ustúpiť Mostu SNP, no v čase jej zbúrania už neslúžila ako duchovné centrum, boli v nej aj televízne sklady. Bratislavu volali kedysi uhorský Jeruzalem, pamätník niekdajšieho hlavného rabína mesta Chatama Sófera je pútnickým miestom. O židovskej Bratislave nám porozprával pracovník SAV Peter Salner, ktorý v minulosti pôsobil ako predseda Židovskej náboženskej obce.

Kapitulská ulica vznikla v 13. storočí a názov si zachovala až dodnes. To je však v Bratislave výnimkou. Ulice aj námestia sa menili podľa aktuálneho zriadenia. Ktoré ulice boli vychytené a ktoré obávané? Kde sa nachádza Firšnál alebo Sahara či Mierko? Kto by si zaslúžil svoju ulicu alebo námestie? Odpovedal miestny sprievodca a popularizátor dejín hlavného mesta Roman Delikát.

Petržalka, kedysi Engerau, sa stala súčasťou Bratislavy až po druhej svetovej vojne. Pred masívnou výstavbou tu boli aj legendárne marhuľové sady. Kde sa dajú ešte dodnes nájsť staropetržalské domy? Vyzerala by Petržalka inak, ak by neprišiel 21. august 1968? To nám prezradil rodený Petržalčan Martin Kleibl. Okrem iného stojí za obnovou pôvodných malieb na niektorých petržalských panelákoch.

Dnes sa pozrieme na dôležitú súčasť dejín raného novoveku v malokarpatskej oblasti, dejín Bratislavy a jej širšieho okolia. A pomôžeme si vínom. Ako ukazuje výskum nášho hosťa, ak sa na víno, jeho výrobu, distribúciu a konzumáciu pozrieme očami archivára a historika, získame veľmi zaujímavý pohľad do dejín spoločnosti na našom území v ranom novoveku. Ako sa pestovalo víno v tomto období? Kedy začína vinárska tradícia v Bratislave a jej okolí? Ako sa vinohradníctvo premietalo do fungovania miest, v hospodárskej ale aj politickej oblasti? Kto pracoval vo viniciach? Od čoho závisela kvalita vína konkrétne z malokarpatskej oblasti? A napokon, aký bol vplyv dostupného alkoholu na ľudí – ako súviselo v ranom novoveku víno s kriminalitou? Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s archivárom a historikom Michalom Duchoňom, vedúcim Archívu mesta Bratislavy. Michal Duchoň sa vo svojom výskume venuje problematike mestských dejín raného novoveku, historickej kriminológii a dejinám každodenného života. Na svojom konte má niekoľko publikácií vrátane kníh Zločin v meste, kriminalita a každodennosť v ranonovovekom Pezinku; Modra v premenách stáročí; Bernolákovo 1209-2009: Dejiny obce, a je tiež spoluatorom Dejín Svätého Jura. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Vily na chorvátskom pobreží si obľúbil nielen Robert Fico, ktorý tam trávi čas a do Bratislavy len odbieha. Naša redaktorka sa bola pozrieť na vilu v Sukošane, kde väčšinu apartmánov vlastnia ľudia blízki prezidentovi Pellegrinimu. Postavil ich expolitik zo strany Most-Híd Andrej Hrnčiar, no aktuálne spájajú prezidentovu sestru, poslanca za Hlas Petra Náhlika, smeráckeho poslanca Ľubomíra Vážneho, u ktorého kedysi Peter Pellegrini začínal, a pravdepodobne deti ďalšieho poslanca Hlasu.Poslanec, bývalý minister a tiež bývalý šéf Sociálnej poisťovne Ľubomír Vážny kedysi pripustil, že cena jedného dovolenkového apartmánu bola 300 tisíc eur. Odkiaľ na to vzali politici? A majú tieto nehnuteľnosti v majetkových priznaniach?A ako vznikli známa fotka a video s Robertom Ficom v mori? V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas nám o tom viac povie redaktorka Aktualít Kristína Braxatorová, ktorá sa vrátil z pracovnej cesty v Chorvátsku.Nahrával Peter Hanák.Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk.

Vily na chorvátskom pobreží si obľúbil nielen Robert Fico, ktorý tam trávi čas a do Bratislavy len odbieha. Naša redaktorka sa bola pozrieť na vilu v Sukošane, kde väčšinu apartmánov vlastnia ľudia blízki prezidentovi Pellegrinimu. Postavil ich expolitik zo strany Most-Híd Andrej Hrnčiar, no aktuálne spájajú prezidentovu sestru, poslanca za Hlas Petra Náhlika, smeráckeho poslanca Ľubomíra Vážneho, u ktorého kedysi Peter Pellegrini začínal, a pravdepodobne deti ďalšieho poslanca Hlasu.Poslanec, bývalý minister a tiež bývalý šéf Sociálnej poisťovne Ľubomír Vážny kedysi pripustil, že cena jedného dovolenkového apartmánu bola 300 tisíc eur. Odkiaľ na to vzali politici? A majú tieto nehnuteľnosti v majetkových priznaniach?A ako vznikli známa fotka a video s Robertom Ficom v mori? V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas nám o tom viac povie redaktorka Aktualít Kristína Braxatorová, ktorá sa vrátil z pracovnej cesty v Chorvátsku.Nahrával Peter Hanák.Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk.

Záhorská Bystrica je na prvý pohľad málo významná okrajová mestská časť Bratislavy. Svoju identitu stavia na zachovaní vidieckeho charakteru. Jej význam ale rastie - a nie je to len kvôli nevydarenému festivalu Rubicon. O obrovskom rozvoji, ktorý ju čaká, hovoril v najnovšej relácii Metropola starosta Jozef Krúpa.

Je dôležité poukazovať na to, čo páchatelia trestných činov urobili, nie na ich vierovyznanie či národnosť, hovorí bezpečnostný expert Martin Královič. V rozhovore s Luciou Osvaldovou objasňuje, či má Bratislava problém s agresívnymi Ukrajincami a hovorí aj o tom, aké incidenty najčastejšie riešia policajti v nočnom meste.

Dlhé roky viedol jednu z najvýznamnejších developerských firiem na Slovensku, počas ktorých si vybudoval povesť úspešného lídra. Napriek tomu v priebehu tohto roka oznámil odchod nielen z vedenia, ale aj zo spoločnosti ako takej. Juraj Nevolník, bývalý country managing director v Penta Real Estate, výrazne prispel k rastu firmy na jedného z najväčších hráčov v biznise s projektmi, ktoré menia podobu hlavného mesta. V najnovšej Metropole prezradil, ako vidí svoju ďalšiu budúcnosť a priniesol svoj pohľad na rozvoj Bratislavy.

Karen vyrazila s manželem na party a skončila ve vazbě. Kate šla na rande, které nedopadlo dobře. Více o epizodě na https://www.ozlociny.cz/e/387/s/ (00:00:00) znělka(00:00:07) ahoj Zločinožrouti z Bratislavy(00:00:35) Karen Read(00:40:00) film tipy(00:42:17) Kate Beagley(01:07:18) zůstaňte naživu, zůstaňte na svobodě

Proč německému kancléři došla trpělivost s Robertem Ficem? Ukrajina potřebuje investice, ale především mír. Americká cla, poslední hřebík do konkurenceschopnosti Evropy? Potíže s Grokem. Fiala píše do Bratislavy.

Předminulý víkend na cyrilometodějských oslavách v Nitře český emeritní arcibiskup Duka „pokorně prosil“ slovenské věřící o „odpuštění za ty pány, kteří mají pocit, že vás mohou poučovat o demokracii a svobodě“. A měl evidentně na mysli politiky vládní koalice i prezidenta, delší dobu kritické ke slovenské zahraniční politice.

Proč německému kancléři došla trpělivost s Robertem Ficem? Ukrajina potřebuje investice, ale především mír. Americká cla, poslední hřebík do konkurenceschopnosti Evropy? Potíže s Grokem. Fiala píše do Bratislavy. Všechny díly podcastu Názory a argumenty můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Předminulý víkend na cyrilometodějských oslavách v Nitře český emeritní arcibiskup Duka „pokorně prosil“ slovenské věřící o „odpuštění za ty pány, kteří mají pocit, že vás mohou poučovat o demokracii a svobodě“. A měl evidentně na mysli politiky vládní koalice i prezidenta, delší dobu kritické ke slovenské zahraniční politice.Všechny díly podcastu Názory a argumenty můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Herec Marek Rozkoš bol ďalším z hostí v relácii Ide o nás. Hoci plán na stretnutie sa začal odvíjať už vo februári, nabitý pracovný kalendár, účinkovanie v dennom seriáli aj tanečnej šou a kombinovanie práce s rodinnými povinnosťami ho oddialilo. Aj to bola teda jedna z tém rozhovoru, v ktorom Rozkoš prezradil, že hoci často padajú otázky, kedy sa už presťahuje do Bratislavy, s manželkou Katkou nad tým zatiaľ neuvažujú. "Stojí mi za to vždy po natáčaní večer ešte šoférovať naspäť do Zvolena," uviedol herec Divadla Jozefa Gregora Tajovského, ktorý si cení, že ho Zvolenčania prijali za svojho. Na živote v menšom meste na strednom Slovensku rodákovi z Prešova vyhovuje kontakt s prírodou, komunitnosť, ale aj pokoj pre výchovu detí.  Rozkoš má s manželkou - tiež herečkou Katarínou Rozkošovou - dve. Opakovane jej dáva kredit za to, ako zvláda manažovanie domácnosti a priznáva, že väčšina povinností ohľadom detí je na jej pleciach. Dokázal by si predstaviť vymeniť si to a ísť na otcovskú dovolenku? "Áno, dokázal," vyhlásil bez váhania. Dôvodom je nepochybne aj fakt, že v poslednom čase mal Rozkoš toľko aktivít spojených s prácou, že by mu chvíľkové odstrihnutie sa od hrania asi neprekážalo. Ale naozaj len chvíľkové. "Dlho by som to nevydržal. Bez hrania, bez učenia - myslím, že by sme sa museli doma nejako dohodnúť," uviedol v Ide o nás.  V rozhovore sme prebrali aj témy, ktoré nie sú možno divákom a čitateľom známe. Aké bolo jeho detstvo so štyrmi súrodencami a otcom, ktorý je grécko-katolícky kňaz? Dokáže byť voči cirkvi Marek Rozkoš kritický a prečo považuje otca za otvoreného a chápavého človeka? Aké spomienky sa zdieľajú v rodine Rozkošovcov na časy socializmu? Dozviete sa tiež, prečo nad pôvodným snom stať sa policajtom napokon zvíťazilo herectvo a mnoho ďalšieho. Viac v relácii Ide o nás.  

V najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk privítali Julo a Muťo slovenského reprezentanta Davida Hrnčára, ktorý momentálne pôsobí v belgickom klube FCV Dender EH. Skúsený 27-ročný rodák z Bratislavy sa počas letnej prestávky vrátil domov a v otvorenom rozhovore prehovoril o svojej futbalovej kariére i osobnom živote.Odchovanec Slovana Bratislava, ktorý v minulosti hosťoval v Interi či Karlovke, sa rozrozprával o svojej ceste zo Zlatých Moraviec cez Slovan až do belgickej ligy. David Hrnčár vysvetlil okolnosti svojho odchodu z bratislavského klubu a vyvrátil mýty o údajne zlých vzťahoch s trénerom Vladimírom Weissom.„Fakt, že ja ho mám úplne rád... Dodnes mám s ním výborný vzťah. Neviem, prečo si ľudia myslia, že som nemal,” hovorí David Hrnčár o trénerovi Vladimírovi Weissovi.V rozhovore sa futbalista podelil aj o svoje dojmy z pôsobenia v belgickom Denderi, kde sa po postupe tímu do najvyššej súťaže dokázal presadiť. Podľa jeho slov je belgická liga vysoko kvalitná a slovenskými fanúšikmi často podceňovaná, hoci patrí medzi sedem najlepších v Európe.„Keby by som mal možnosť, išiel by som niekde preč. Dender je stále pre mňa len prestupová stanica. Určite nie konečná,” priznáva David Hrnčár, ktorý netají ambície posunúť sa do ešte lepšej ligy.V podcaste sa rozhovoril aj o svojich reprezentačných zážitkoch, o tom, ako trénuje pod vedením svojho otca počas letnej prípravy, ale aj o čerstvo oznámených zásnubách. Nechýbali ani vtipné historky z kabíny Slovana a porovnanie života v Belgicku s milovanou Bratislavou.

Bratislava sa výrazne rozvíja, čoho súčasťou je aj vznik nových lokálnych centier. Ide o vývoj v súlade s víziou 15-minútového mesta. O budúcnosti Bratislavy, ktorá sa inšpirovala týmto konceptom, hovorí aj nová kniha Rozumne rastúce mesto. Jeden z jej spoluautorov Juraj Benetin v najnovšej Metropole prezradil, aké veľké projekty sa v meste vybudujú a ako bude vyzerať už v dohľadnej dobe.

Amfiteáter pod hradom Devín patrí medzi najzaujímavejšie, no zároveň najkontroverznejšie verejné priestory v Bratislave. Jeho vznik je spätý s dramatickými dejinnými udalosťami – budovať sa začal v čase, keď bol Devín pričlenený k nacistickej tretej ríši, a dokončili ho po nastolení komunistickej diktatúry v roku 1948. Počas studenej vojny bol jeho osud spojený aj so železnou oponou, pričom jeho stavba spolu s hľadiskom zasiahla nielen do historického opevnenia hradu, ale aj do chráneného prírodného územia. V druhej polovici 20. storočia sa však aj napriek tejto ideologickej záťaži stal dôležitým centrom kultúrneho a spoločenského diania a dodnes je prítomný v pamäti mnohých obyvateľov Bratislavy. V minulom roku bol dokonca vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku a po dlhoročných majetkových sporoch ho do vlastníctva získalo hlavné mesto SR Bratislava. Na pilotnom ročníku festivalu Sútok na hrade Devín sme hovorili o komplikovanej histórii amfiteátra, o kontroverzných aspektoch jeho existencie, o jeho architektonických či urbanistických kvalitách, ale aj o možnostiach jeho revitalizácie a o jeho budúcnosti. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom architektúry Petrom Szalayom, vedúcim hradu Devín (Múzeum mesta Bratislavy) a vedúcou oddelenia kultúry na magistráte hl. mesta Bratislavy Ninou Vrbanovou. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Dizajnér Fero Mikloško nedávno oslávil jubileum a pri tej príležitosti navštívil aj reláciu Ide o nás.  Nebola však len o bilancovaním, ale aj humorných spomienkach, vzťahu k móde o plánoch a mnohom ďalšom. V rozhovore s Ferom Mikloškom sa dozviete: - ako oslávil svoju päťdesiatku a prečo nerád bilancuje. - o svojich začiatkoch, keď tajne šil šaty pre bábiky svojich sestier. - aké to bolo budovať kariéru v 90. rokoch, ktoré nazýva módnym „divokým západom“. - ktorá známa Slovenka bola jeho úplne prvou klientkou a spolupracuje s ním dodnes. - príbeh ikonických červených šiat pre Zdenu Studenkovú, ktoré odštartovali jeho slávu. - ako si za 40-tisíc korún otvoril prvý salón v centre Bratislavy. - že je v skutočnosti diagnostikovaný introvert a ako sa s tým vyrovnáva v šoubiznise. - s akými typmi klientov sa za roky stretol a či niekomu povedal „už nikdy viac“. - v čom sa líši od svojich kolegov a prečo u neho nevisia plné štendre nepredaných šiat.   - či ľutuje niektorú zo svojich kolekcií, napríklad tú z gumených obrusov. - prečo už štyri roky nezažil skutočnú jar a čo mu berie práca na šou Let's Dance. - a akú veľkolepú prehliadku sa môžeme tešiť a aký je jeho odvážny životný cieľ.

Výtah z prvního dne konference Globsec Forum a rozhovor s Magdalénou Fajtovou. Moderuje Štěpán Sedláček.V Praze se už po druhé koná bezpečnostní konference GLOBSEC Forum, která se do české metropole přesunula z Bratislavy. Dvacátý ročník zahájil prezident Petr Pavel, který se za Česko chystá do Haagu na summit Severoatlantické aliance, kde budou za dva týdny členské země jednat mimo jiné o zvyšování výdajů na obranu. Co ukázala vystoupení českých i zahraničních politiků na 20. ročníku prestižní konference v souvislosti s bezpečnostními výzvami, kterým dnes Evropa čelí i s ohledem na změnu přístupu ze strany vlády USA? Nejen o tom uslyšíte ve Výtahu Respektu z prvního dne konference od Štěpána Sedláčka a Magdalény Fajtové.

Supermoderná nemocnica v bratislavských Vajnoroch nahradí bradaté plány s Rázsochami. Pozemok či umiestnenie nevyvolávajú otázniky, do celého procesu sa však dostáva ministerstvo obrany a otázky transparentnosti. Po schválení vládou sme už len na krok od príchodu prvého bagra a hľadania viac ako jednej miliardy eur.O "pre a proti", stavebných plánoch, reálnych možnostiach a očakávaniach v spojitosti s novou nemocnicou v podcaste Dobré ráno diskutovala Jana Krescanko Dibáková s analytičkou a bývalou štátnou tajomníčkou rezortu zdravotníctva Janou Ježíkovou.Zdroj zvukov: TA3, MarkízaOdporúčanie:Dnes mám pre vás hradné a výletné odporúčanie. Na viaceré slovenské hrady sa vracajú šermiari a rytierske slávnosti a ako bývalá šermiarka vám poviem, dajte im v nasledujúcej sezóne šancu. Deti sa uvidia živú históriu, pozriete si Beckov, Čachtický hrad alebo iné hrady a zámky, možností je veľa. A odporúčanie pre Bratislavčanov – nezabudnite na dopravnú klasiku – obmedzenia na diaľnici vo východnej časti Bratislavy.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

„Fascinuje ma, že pivo nielen je len nejakým alkoholickým nápojom a k tomu populárnym. Ono je aj spoločenským nápojom. Vychutnávame si ho na celom svete v skupinách, v komunitách, v spoločnosti. Je súčasťou kultúry, preto by sme ho mali oceniť nielen ako nápoj, ale aj ako spoločenský jav.“Na Slovensko zavítal britský pivný kráľ – presnejšie viacnásobný víťaz ankety „Pivný autor roka“, a teda najlepšie píšuci autor o pive. Martyn Cornell. Autor kníh o dejinách piva, pivovarníctva a pivných štýlov. Minulý rok mu vyšla aj tá: Okolo sveta cez 80 pív – Around the World in 80 Beers.Prišiel do mesta na Dunaji - do Bratislavy, aby hodnotil tie slovenské. Je certifikovaný pivný degustátor a porotca prestížnych súťaží vrátane World Beer Cup. Čo na Slovensku z pohľadu piva našiel? A čo pivo vlastne je, keď ľudstvo sprevádza už od čias Sumerov a malo aj svoju bohyňu? Čo ho robí sviežim? Je „nápojom barbarov“, ako to o ňom šírili Gréci a Rimania ako vyznavači vína?Všetko otázky pre Martyna Cornella, ktorý za ním precestoval svet. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.