Podcasts about bratislavy

Karen vyrazila s manželem na party a skončila ve vazbě. Kate šla na rande, které nedopadlo dobře. Více o epizodě na https://www.ozlociny.cz/e/387/s/ (00:00:00) znělka(00:00:07) ahoj Zločinožrouti z Bratislavy(00:00:35) Karen Read(00:40:00) film tipy(00:42:17) Kate Beagley(01:07:18) zůstaňte naživu, zůstaňte na svobodě

Proč německému kancléři došla trpělivost s Robertem Ficem? Ukrajina potřebuje investice, ale především mír. Americká cla, poslední hřebík do konkurenceschopnosti Evropy? Potíže s Grokem. Fiala píše do Bratislavy.

Předminulý víkend na cyrilometodějských oslavách v Nitře český emeritní arcibiskup Duka „pokorně prosil“ slovenské věřící o „odpuštění za ty pány, kteří mají pocit, že vás mohou poučovat o demokracii a svobodě“. A měl evidentně na mysli politiky vládní koalice i prezidenta, delší dobu kritické ke slovenské zahraniční politice.

Proč německému kancléři došla trpělivost s Robertem Ficem? Ukrajina potřebuje investice, ale především mír. Americká cla, poslední hřebík do konkurenceschopnosti Evropy? Potíže s Grokem. Fiala píše do Bratislavy. Všechny díly podcastu Názory a argumenty můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Předminulý víkend na cyrilometodějských oslavách v Nitře český emeritní arcibiskup Duka „pokorně prosil“ slovenské věřící o „odpuštění za ty pány, kteří mají pocit, že vás mohou poučovat o demokracii a svobodě“. A měl evidentně na mysli politiky vládní koalice i prezidenta, delší dobu kritické ke slovenské zahraniční politice.Všechny díly podcastu Názory a argumenty můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Herec Marek Rozkoš bol ďalším z hostí v relácii Ide o nás. Hoci plán na stretnutie sa začal odvíjať už vo februári, nabitý pracovný kalendár, účinkovanie v dennom seriáli aj tanečnej šou a kombinovanie práce s rodinnými povinnosťami ho oddialilo. Aj to bola teda jedna z tém rozhovoru, v ktorom Rozkoš prezradil, že hoci často padajú otázky, kedy sa už presťahuje do Bratislavy, s manželkou Katkou nad tým zatiaľ neuvažujú. "Stojí mi za to vždy po natáčaní večer ešte šoférovať naspäť do Zvolena," uviedol herec Divadla Jozefa Gregora Tajovského, ktorý si cení, že ho Zvolenčania prijali za svojho. Na živote v menšom meste na strednom Slovensku rodákovi z Prešova vyhovuje kontakt s prírodou, komunitnosť, ale aj pokoj pre výchovu detí.  Rozkoš má s manželkou - tiež herečkou Katarínou Rozkošovou - dve. Opakovane jej dáva kredit za to, ako zvláda manažovanie domácnosti a priznáva, že väčšina povinností ohľadom detí je na jej pleciach. Dokázal by si predstaviť vymeniť si to a ísť na otcovskú dovolenku? "Áno, dokázal," vyhlásil bez váhania. Dôvodom je nepochybne aj fakt, že v poslednom čase mal Rozkoš toľko aktivít spojených s prácou, že by mu chvíľkové odstrihnutie sa od hrania asi neprekážalo. Ale naozaj len chvíľkové. "Dlho by som to nevydržal. Bez hrania, bez učenia - myslím, že by sme sa museli doma nejako dohodnúť," uviedol v Ide o nás.  V rozhovore sme prebrali aj témy, ktoré nie sú možno divákom a čitateľom známe. Aké bolo jeho detstvo so štyrmi súrodencami a otcom, ktorý je grécko-katolícky kňaz? Dokáže byť voči cirkvi Marek Rozkoš kritický a prečo považuje otca za otvoreného a chápavého človeka? Aké spomienky sa zdieľajú v rodine Rozkošovcov na časy socializmu? Dozviete sa tiež, prečo nad pôvodným snom stať sa policajtom napokon zvíťazilo herectvo a mnoho ďalšieho. Viac v relácii Ide o nás.  

Slováci v Kanade: Vychodná Slovak Dancers – slovenský folklórny súbor pôsobiaci v Toronte, oslavuje 40. rokov od svojho založenia; najväčší slovenský folklórny súbor na severoamerikcom kontinente; Prvý raz v histórii vystupujú na Slovensku v plnom zložení, okrem Bratislavy aj v Michalovciach a v Detve; O súbore a živote v Kanade hovoria vedúca súboru Miriam Valová, tanečníci a spevákov z dospelej skupiny, ako aj najmladší členovia súboru;

V najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk privítali Julo a Muťo slovenského reprezentanta Davida Hrnčára, ktorý momentálne pôsobí v belgickom klube FCV Dender EH. Skúsený 27-ročný rodák z Bratislavy sa počas letnej prestávky vrátil domov a v otvorenom rozhovore prehovoril o svojej futbalovej kariére i osobnom živote.Odchovanec Slovana Bratislava, ktorý v minulosti hosťoval v Interi či Karlovke, sa rozrozprával o svojej ceste zo Zlatých Moraviec cez Slovan až do belgickej ligy. David Hrnčár vysvetlil okolnosti svojho odchodu z bratislavského klubu a vyvrátil mýty o údajne zlých vzťahoch s trénerom Vladimírom Weissom.„Fakt, že ja ho mám úplne rád... Dodnes mám s ním výborný vzťah. Neviem, prečo si ľudia myslia, že som nemal,” hovorí David Hrnčár o trénerovi Vladimírovi Weissovi.V rozhovore sa futbalista podelil aj o svoje dojmy z pôsobenia v belgickom Denderi, kde sa po postupe tímu do najvyššej súťaže dokázal presadiť. Podľa jeho slov je belgická liga vysoko kvalitná a slovenskými fanúšikmi často podceňovaná, hoci patrí medzi sedem najlepších v Európe.„Keby by som mal možnosť, išiel by som niekde preč. Dender je stále pre mňa len prestupová stanica. Určite nie konečná,” priznáva David Hrnčár, ktorý netají ambície posunúť sa do ešte lepšej ligy.V podcaste sa rozhovoril aj o svojich reprezentačných zážitkoch, o tom, ako trénuje pod vedením svojho otca počas letnej prípravy, ale aj o čerstvo oznámených zásnubách. Nechýbali ani vtipné historky z kabíny Slovana a porovnanie života v Belgicku s milovanou Bratislavou.

V najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk privítali Julo a Muťo slovenského reprezentanta Davida Hrnčára, ktorý momentálne pôsobí v belgickom klube FCV Dender EH. Skúsený 27-ročný rodák z Bratislavy sa počas letnej prestávky vrátil domov a v otvorenom rozhovore prehovoril o svojej futbalovej kariére i osobnom živote.Odchovanec Slovana Bratislava, ktorý v minulosti hosťoval v Interi či Karlovke, sa rozrozprával o svojej ceste zo Zlatých Moraviec cez Slovan až do belgickej ligy. David Hrnčár vysvetlil okolnosti svojho odchodu z bratislavského klubu a vyvrátil mýty o údajne zlých vzťahoch s trénerom Vladimírom Weissom.„Fakt, že ja ho mám úplne rád... Dodnes mám s ním výborný vzťah. Neviem, prečo si ľudia myslia, že som nemal,” hovorí David Hrnčár o trénerovi Vladimírovi Weissovi.V rozhovore sa futbalista podelil aj o svoje dojmy z pôsobenia v belgickom Denderi, kde sa po postupe tímu do najvyššej súťaže dokázal presadiť. Podľa jeho slov je belgická liga vysoko kvalitná a slovenskými fanúšikmi často podceňovaná, hoci patrí medzi sedem najlepších v Európe.„Keby by som mal možnosť, išiel by som niekde preč. Dender je stále pre mňa len prestupová stanica. Určite nie konečná,” priznáva David Hrnčár, ktorý netají ambície posunúť sa do ešte lepšej ligy.V podcaste sa rozhovoril aj o svojich reprezentačných zážitkoch, o tom, ako trénuje pod vedením svojho otca počas letnej prípravy, ale aj o čerstvo oznámených zásnubách. Nechýbali ani vtipné historky z kabíny Slovana a porovnanie života v Belgicku s milovanou Bratislavou.

V podcaste Ulicami Bratislavy, ktorý vychádza v spolupráci s TASR, sa Martina Kriková a Mária Šumichrastová pýtajú svojich hostí na zaujímavosti a históriu Bratislavy. V tejto epizóde sa pozrieme do útrob sídla Národnej rady SR. Stavať sa začalo ešte za socializmu. Po páde režimu sa diskutovalo, čo urobiť s rozostavanou budovou. Chcel ju kúpiť aj finančník George Soros. Napokon v nej začali prví poslanci zasadať v roku 1994. O zákutiach tejto budovy nám porozprával pracovník Kancelárie Národnej rady SR Ľubomír Adamišin.

„Když jsem jako malá poprvé viděla Hannu Montanu, bylo mi jasné, že tohle je přesně to, co chci dělat,“ vypráví Adéla Jergová. O slovenské zpěvačce s růžovými vlasy jste nejspíš ještě neslyšeli, přesto má letos šanci stát se opravdu výrazným popovým jménem. A to globálně. Žije v Los Angeles, účinkovala v trháku od Netflixu a její videoklipy mají milionové views. V tom novém s ní hraje i Grimes.  A nově ji podepsal světový label Interscope. Adéla Jergová, jednadvacetiletá rodačka z Bratislavy, je ten typ, kterému velmi brzy došlo, že z Česka nebo Slovenska se světový pop dělat nedá. „Uvědomila jsem si, že všechny moje oblíbené popové hvězdy jsou Američanky. Řekla jsem si, že když už sama nemůžu být odtamtud, můžu tak alespoň znít,“ vzpomíná na dětství. „Takže jsem hodiny sledovala americké youtubery a rozhovory s mými oblíbenými zpěvačkami a trénovala angličtinu, abych zněla perfektně jako ony,“ popisuje s až chladnou racionalitou, kterou v sobě obyčejně holky na základce nemají.V podcastu Honzy Vedrala se dozvíte, jak její hudební příběh začal. A jak bude pokračovat? To se teprve uvidí. PS: Omluvte sníženou kvalitu nahrávky

Záver tohto týždňa prinesie najväčší stredoeurópsky literárny festival Mesiac autorského čítania aj do Bratislavy. Počas mesiaca sa predstavia so svojou tvorbou zahraniční spisovatelia a spisovateľky z celého sveta spolu s domácimi autormi. Témou aktuálneho ročníka je exilová literatúra. K nám do štúdia ju prišla predstaviť programová riaditeľka festivalu Zuzana Bujačková. Zhovárala sa s ňou Eva Viteková.

Bratislava sa výrazne rozvíja, čoho súčasťou je aj vznik nových lokálnych centier. Ide o vývoj v súlade s víziou 15-minútového mesta. O budúcnosti Bratislavy, ktorá sa inšpirovala týmto konceptom, hovorí aj nová kniha Rozumne rastúce mesto. Jeden z jej spoluautorov Juraj Benetin v najnovšej Metropole prezradil, aké veľké projekty sa v meste vybudujú a ako bude vyzerať už v dohľadnej dobe.

Náš dnešný hosť aktuálne pracuje na knihe o významej osobnosti nášho hlavného mesta. Ovídius Faust bude určite aj jednou z tém, ktorú rozoberieme so Štefanom Hrivňákom, ktorého zamestnáva aj príprava výstavy venovanej prešporským rodinám. Tie, rovnako ako bratislavské osobnosti, ale aj dejiny vinárstva, či heraldika - sú objektom jeho profesionálneho záujmu. Pracuje ako kurátor historických zbierok v Múzeu mesta Bratislavy. Je vyštudovaný archivár, angažuje sa v OZ Petržalské lipy, ktoré sa snaží zachovať bohatú históriu tejto bratislavskej mestskej časti. O všetkom sa s ním porozprávala Darina Mikolášová.

Finalisti bratislavskej súťaže predzáhradiek

Amfiteáter pod hradom Devín patrí medzi najzaujímavejšie, no zároveň najkontroverznejšie verejné priestory v Bratislave. Jeho vznik je spätý s dramatickými dejinnými udalosťami – budovať sa začal v čase, keď bol Devín pričlenený k nacistickej tretej ríši, a dokončili ho po nastolení komunistickej diktatúry v roku 1948. Počas studenej vojny bol jeho osud spojený aj so železnou oponou, pričom jeho stavba spolu s hľadiskom zasiahla nielen do historického opevnenia hradu, ale aj do chráneného prírodného územia. V druhej polovici 20. storočia sa však aj napriek tejto ideologickej záťaži stal dôležitým centrom kultúrneho a spoločenského diania a dodnes je prítomný v pamäti mnohých obyvateľov Bratislavy. V minulom roku bol dokonca vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku a po dlhoročných majetkových sporoch ho do vlastníctva získalo hlavné mesto SR Bratislava. Na pilotnom ročníku festivalu Sútok na hrade Devín sme hovorili o komplikovanej histórii amfiteátra, o kontroverzných aspektoch jeho existencie, o jeho architektonických či urbanistických kvalitách, ale aj o možnostiach jeho revitalizácie a o jeho budúcnosti. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom architektúry Petrom Szalayom, vedúcim hradu Devín (Múzeum mesta Bratislavy) a vedúcou oddelenia kultúry na magistráte hl. mesta Bratislavy Ninou Vrbanovou. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Dizajnér Fero Mikloško nedávno oslávil jubileum a pri tej príležitosti navštívil aj reláciu Ide o nás.  Nebola však len o bilancovaním, ale aj humorných spomienkach, vzťahu k móde o plánoch a mnohom ďalšom. V rozhovore s Ferom Mikloškom sa dozviete: - ako oslávil svoju päťdesiatku a prečo nerád bilancuje. - o svojich začiatkoch, keď tajne šil šaty pre bábiky svojich sestier. - aké to bolo budovať kariéru v 90. rokoch, ktoré nazýva módnym „divokým západom“. - ktorá známa Slovenka bola jeho úplne prvou klientkou a spolupracuje s ním dodnes. - príbeh ikonických červených šiat pre Zdenu Studenkovú, ktoré odštartovali jeho slávu. - ako si za 40-tisíc korún otvoril prvý salón v centre Bratislavy. - že je v skutočnosti diagnostikovaný introvert a ako sa s tým vyrovnáva v šoubiznise. - s akými typmi klientov sa za roky stretol a či niekomu povedal „už nikdy viac“. - v čom sa líši od svojich kolegov a prečo u neho nevisia plné štendre nepredaných šiat.   - či ľutuje niektorú zo svojich kolekcií, napríklad tú z gumených obrusov. - prečo už štyri roky nezažil skutočnú jar a čo mu berie práca na šou Let's Dance. - a akú veľkolepú prehliadku sa môžeme tešiť a aký je jeho odvážny životný cieľ.

Francúzsky antropológ a sociológ Didier Fassin v eseji  Morálna abdikácia skúma, ako väčšina západných vlád súhlasila a často prispela k ničeniu Gazy, jej domov, infraštruktúry, nemocníc, vzdelávacích inštitúcií a civilného obyvateľstva izraelskou armádou. O tom, ako väčšina západných vlád a elít podporila zničenie Gazy a umlčala hlasy volajúce po právach Palestínčanov a Palestínčaniek, diskutoval s Didierom Fassinom filozof Michal Lipták. Diskusia prebiehala v anglickom jazyku. Hosť diskusie: Didier Fassin Moderátor: Michal Lipták Podujatie organizoval mesačník Kapitál a bolo súčasťou literárneho festivalu BraK 2025. Podujatie z verejných zdrojov podporila Nadácia mesta Bratislavy. Tento projekt finančne podporila mestská časť Bratislava-Staré Mesto.

Didier Eribon, známy francúzsky filozof a sociológ, sa vo svojej najnovšej eseji "Život, staroba a smrť ženy z ľudu" vracia do obdobia posledných rokov, mesiacov a dní života svojej matky, ktorá zomrela v opatrovateľskom zariadení pre seniorov neďaleko Remeša. Autor v knihe podáva svedectvo o problémových rodinných vzťahoch, ťažkom živote robotníckej triedy, ale najmä o snahe pochopiť strach, hnev a smútok matky, ktorá musela v živote znášať chudobu, mužskú dominanciu a napokon aj samotu a fyzický úpadok. Diskusiu s autorom moderoval šéfredaktor časopisu Kapitál Tomáš Hučko. Diskusia prebiehala v anglickom jazyku. Hosť diskusie: Didier Eribon Moderátor: Tomáš Hučko Podujatie organizoval mesačník Kapitál v spolupráci s literarnyklub.sk a bolo súčasťou literárneho festivalu BraK 2025. Vydanie publikácie Život, staroba a smrť ženy z ľudu podporil Fond na podporu umenia. Podujatie z verejných zdrojov podporila Nadácia mesta Bratislavy. Tento projekt finančne podporila mestská časť Bratislava-Staré Mesto.

Výtah z prvního dne konference Globsec Forum a rozhovor s Magdalénou Fajtovou. Moderuje Štěpán Sedláček.V Praze se už po druhé koná bezpečnostní konference GLOBSEC Forum, která se do české metropole přesunula z Bratislavy. Dvacátý ročník zahájil prezident Petr Pavel, který se za Česko chystá do Haagu na summit Severoatlantické aliance, kde budou za dva týdny členské země jednat mimo jiné o zvyšování výdajů na obranu. Co ukázala vystoupení českých i zahraničních politiků na 20. ročníku prestižní konference v souvislosti s bezpečnostními výzvami, kterým dnes Evropa čelí i s ohledem na změnu přístupu ze strany vlády USA? Nejen o tom uslyšíte ve Výtahu Respektu z prvního dne konference od Štěpána Sedláčka a Magdalény Fajtové.

Hostka: Magda Ďurdíková (vedúca oddelenia územných koncepcií a analýz, ktorá sa špecializuje na územné plány a brownfieldy; Metropolitný inštitút Bratislavy). | Nahrávka: Martin Jerguš (vedúci referátu urbanizmu; Útvar hlavného architekta mesta Košice). | Voláme ich „brownfieldy“ - je to zanedbaný, nevyužívaný, často znečistený pozemok, na ktorom kedysi stáli továrne, poľnohospodárske podniky, či kasárne. Pripomínajú scény z hororu - ale majú veľký stavebný potenciál. Najmä brownfieldy v mestách priťahujú developerov ako magnet. Ako premeniť bývalú priemyslenú lokalitu na modernú mestskú štvrť? V tomto vydaní Kontaktov s Petrou Strižkovou. | Premena bývalých priemyslených lokalít na moderné mestské štvrte. | Moderuje: Petra Strižková; | Kontakty pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. V premiére v pondelok až štvrtok po 20. hodine v Rádiu Slovensko.

Na cestě z Jihoafrické republiky do Lesotha si Tadeáš Šíma trochu zajel, aby se jeho trasa protnula s Lacem Branickým z Bratislavy. „Tento kluk si před pár lety pořídil moji knihu Na kole přes Afriku a zkrátka se rozhodl, že se vypraví po mých stopách. Laco má v nohách už 20 tisíc kilometrů podél západního pobřeží Afriky a míří do Kapského Města,“ vysvětluje cestovatel. Během putování má Tadeáš Šíma v plánu podpořit ještě jednoho známého, kvadruplegika Adama z Prachatic.Všechny díly podcastu Seriál Radiožurnálu můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Na vode je už jedenásť rokov, ale zázemie má aj v oblasti personalistiky. V 80.rokoch emigrovala s rodičmi do Nemecka, neskôr sa vrátila do Bratislavy a aktuálne žije vo Viedni. Naša dnešná hostka sa venuje jachtingu a vraj s plachetnicou parkuje lepšie ako väčšina jej kolegov – kapitánov. Dohovorili by ste s ňou siedmimi jazykmi, ale na to, aby dala “do pozoru” posádku, využíva maďarčinu. Námorníčka, kapitánka, personalistka Katharina Getlik sa rozprávala s Hanou Rapantovou.

Prednostka Kliniky kardiológie a angiológie Lekárskej fakulty Slovenskej zdravotníckej Univerzity a Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb v Bratislave, kardiologička profesorka Iveta Šimková. Primárka oddelenia pre vrodené chyby srdca v dospelosti. Je členka Výkonnej rady Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školstvo. Pochádza z Bratislavy. Jej manžel a obaja synovia sú tiež lekári. Manžel je úrazový chirurg – profesor Peter Šimko. Hostka má aj technické nadanie, s manželom sú zruční domáci majstri. V zime lyžuje a v lete sa potápa. Má rada umenie, často chodí na kultúrne podujatia. | Hosť: Iveta Šimková (kardiologička z Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb v Bratislave). | Moderuje: Kata Martinková. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Nie je to novela ani román, ale skutočný príbeh. Dušan Mikušovič si detaily domýšľať nemusel – príbeh veľkobytčianskej lúpeže je taký fascinujúci, že stačilo opísať realitu. Vylúpenie banky vo Veľkej Bytči patrí medzi najkrvavejšie a najodvážnejšie zločiny na Slovensku v poslednom storočí. Vodca banditov Lajos Bognár a jeho traja kumpáni sa vlakom z Bratislavy vybrali vylúpiť malú banku na Považí, no zločin neprebiehal podľa ich plánu. Dušan Mikušovič historicky verne zmapoval neznámy prípad lúpeže, ktorý novinové články spred sto rokov označovali za filmový príbeh z divokého západu. Autor udalosti rekonštruoval na základe faktov z vyšetrovacích správ, policajných záznamov a súdnych zápisov, spolu s desiatkami článkov zo slovenských, maďarských a nemeckých denníkov. Zachytil prácu policajtov, detektívov aj súdov počas prvej československej republiky, keď mnohé četnícke stanice ešte nemali telefóny ani automobily a zločincov museli naháňať peši, na bicykloch alebo sedliackych vozoch. Audiokniha: Neprišli sme vraždiť Autor: Dušan Mikušovič Interpret: Juraj Smutný Dĺžka: 09:02 h Vydavateľstvo: Publixing a N Press Audiokniha Neprišli sme vraždiť na webe Publixing (MP3 na stiahnutie) Audiokniha Neprišli sme vraždiť na webe Audiolibrix (MP3 na stiahnutie)

Zahrala si v rozprávkach, ktoré sú v našom zlatom filmovom fonde. Plavčík a Vratko, Popolvár, najväčší na svete, vo filme Miloslava Luthera Zabudnite na Mozarta, ale aj v trojdielnej filmovej sérii Anička Jurkovičová. Tá mapuje život našej prvej slovenskej herečky, ktorej otec bol významný učiteľ a národovec Samuel Jurkovič. Zuzana Frenglová si ako sedemročné dievčatko zahrala aj v známej snímke Slávnosť v botanickej záhrade. Rodáčka z Bratislavy, ktorá vyrastala v Krasňanoch. | Hosť: Zuzana Frenglová (herečka). | Moderuje: Gabika Angibaud. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

V Bernolákove neďaleko Bratislavy sa nachádza závod, v ktorom sa repasujú automobilové alternátory.  Odborníci zo spoločnosti Bosch tak zhodnocujú už použité autodiely a vracajú ich opäť ako plnohodnotné súčiastky do obehu, čo šetrí nielen vašu peňaženku, ale aj životné prostredie.  V rozhovore sa dozviete, ako tento proces prebieha a kam z Bernolákova alternátory putujú.  Viac informácií sa dozviete aj na našom webe www.touchit.sk. 

Supermoderná nemocnica v bratislavských Vajnoroch nahradí bradaté plány s Rázsochami. Pozemok či umiestnenie nevyvolávajú otázniky, do celého procesu sa však dostáva ministerstvo obrany a otázky transparentnosti. Po schválení vládou sme už len na krok od príchodu prvého bagra a hľadania viac ako jednej miliardy eur.O "pre a proti", stavebných plánoch, reálnych možnostiach a očakávaniach v spojitosti s novou nemocnicou v podcaste Dobré ráno diskutovala Jana Krescanko Dibáková s analytičkou a bývalou štátnou tajomníčkou rezortu zdravotníctva Janou Ježíkovou.Zdroj zvukov: TA3, MarkízaOdporúčanie:Dnes mám pre vás hradné a výletné odporúčanie. Na viaceré slovenské hrady sa vracajú šermiari a rytierske slávnosti a ako bývalá šermiarka vám poviem, dajte im v nasledujúcej sezóne šancu. Deti sa uvidia živú históriu, pozriete si Beckov, Čachtický hrad alebo iné hrady a zámky, možností je veľa. A odporúčanie pre Bratislavčanov – nezabudnite na dopravnú klasiku – obmedzenia na diaľnici vo východnej časti Bratislavy.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

„Fascinuje ma, že pivo nielen je len nejakým alkoholickým nápojom a k tomu populárnym. Ono je aj spoločenským nápojom. Vychutnávame si ho na celom svete v skupinách, v komunitách, v spoločnosti. Je súčasťou kultúry, preto by sme ho mali oceniť nielen ako nápoj, ale aj ako spoločenský jav.“Na Slovensko zavítal britský pivný kráľ – presnejšie viacnásobný víťaz ankety „Pivný autor roka“, a teda najlepšie píšuci autor o pive. Martyn Cornell. Autor kníh o dejinách piva, pivovarníctva a pivných štýlov. Minulý rok mu vyšla aj tá: Okolo sveta cez 80 pív – Around the World in 80 Beers.Prišiel do mesta na Dunaji - do Bratislavy, aby hodnotil tie slovenské. Je certifikovaný pivný degustátor a porotca prestížnych súťaží vrátane World Beer Cup. Čo na Slovensku z pohľadu piva našiel? A čo pivo vlastne je, keď ľudstvo sprevádza už od čias Sumerov a malo aj svoju bohyňu? Čo ho robí sviežim? Je „nápojom barbarov“, ako to o ňom šírili Gréci a Rimania ako vyznavači vína?Všetko otázky pre Martyna Cornella, ktorý za ním precestoval svet. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Fascinuje ma, že pivo nielen je len nejakým alkoholickým nápojom a k tomu populárnym. Ono je aj spoločenským nápojom. Vychutnávame si ho na celom svete v skupinách, v komunitách, v spoločnosti. Je súčasťou kultúry, preto by sme ho mali oceniť nielen ako nápoj, ale aj ako spoločenský jav.“Na Slovensko zavítal britský pivný kráľ – presnejšie viacnásobný víťaz ankety „Pivný autor roka“, a teda najlepšie píšuci autor o pive. Martyn Cornell. Autor kníh o dejinách piva, pivovarníctva a pivných štýlov. Minulý rok mu vyšla aj tá: Okolo sveta cez 80 pív – Around the World in 80 Beers.Prišiel do mesta na Dunaji - do Bratislavy, aby hodnotil tie slovenské. Je certifikovaný pivný degustátor a porotca prestížnych súťaží vrátane World Beer Cup. Čo na Slovensku z pohľadu piva našiel? A čo pivo vlastne je, keď ľudstvo sprevádza už od čias Sumerov a malo aj svoju bohyňu? Čo ho robí sviežim? Je „nápojom barbarov“, ako to o ňom šírili Gréci a Rimania ako vyznavači vína?Všetko otázky pre Martyna Cornella, ktorý za ním precestoval svet. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Ružinov je jednou z najväčších mestských častí Bratislavy a prebieha tu najvýraznejšia výstavba. V najbližších rokoch by tu mali pribudnúť ďalšie tisíce bytov, výškové budovy alebo nové električkové trate.To všetko sa deje v kontexte finančne podvýživených samospráv alebo meniacej sa stavebnej legislatívy. Ako sa hodlá s týmito výzvami vyrovnať, odpovedá starosta Ružinova Martin Chren.

Bratislava měla být na konci druhé světové války dobře opevněnou a neprostupnou pevností. Pokud skrze ni Rudá armáda projde na Vídeň, tak jedině přes její trosky, představoval si Adolf Hitler. Skutečnost však byla nakonec taková, že takzvaná Festung Pressburg padla za jediný den, 4. dubna 1945. A proč se z Bratislavy nestala hromádka rozvalin? Údajně za to mohla i její krása, jak vzpomíná v Archivu Plus jeden z pamětníků.Všechny díly podcastu Archiv Plus můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Rusko sa nás snaží destabilizovať záplavou propagandy a dezinformácií, tvrdí Domicián Zahorjan z Inštitútu pre nové bezpečnostné hrozby. Využíva na to svoj zastupiteľský úrad v Bratislave. Analýza jeho aktivít na sociálnych sieťach ukázala, že v porovnaní s Britániou či Spojenými štátmi je jeho výkonnosť osemnásobná. „Rozdiel je enormný“, poukazuje expert. „Ruská ambasáda tu na sociálnych sieťach za dva roky vyprodukovala viac ako 16 tisíc príspevkov. Britská približne 2 100 a americká necelých 2 tisíc. Rusko má zjavne záujem šíriť svoje naratívy na Slovensku“, dopĺňa Zahorjan. Putin a jeho Rusko je vo vojne. V horúcej s Ukrajinou, no v hybridnej aj so Slovenskom. Digitálne stopy Kremľa vedú aj do Bratislavy, poukazujú experti. Jeho ambasáda je tu na Facebooku jednou z najaktívnejších z ruských veľvyslanectiev v Európe. Pričom násobne prevyšuje aktivity ostatných ambasád na Slovensku. Možný záver: Rusko tu má značný záujem ovplyvňovať informačný priestor. Otázkou zostáva: prečo? Nebude to v napätí medzi pozíciami premiéra a jeho ľudí a väčšiny krajiny? Ak prví s Ruskom nezakryte sympatizujú, väčšia časť krajiny tento vektor nezdieľa. Digitálne stopy Kremľa sú pod drobnohľadom expertov z Nest Institute – a teda Inštitútu pre nové bezpečnostné hrozby. Pôjdeme po nich s Domiciánom Zahorjanom. „Slovensko je veľmi polarizované. Zo strany Ruska je tu záujem, aby našu spoločnosť ovplyvňovalo prokremeľskými naratívmi. (…) Cieľom je až ovplyvnenie politík Euróspkej únie voči Ruskej federácii“, hovorí expert. Dodáva, že prostredníctvom spochybnenia hlasu Slovenska v EÚ či Nato sa môžu Rusku ľahšie na týchto úrovniach presadzovať naratívy Kremľa. Domicián Zahorjan z Nest Institute upozorňuje na stretnutia so šéfom ruskej rozviedky Sergejom Naryškinom. „Stretnutie s takýmito ľuďmi indikuje hrozbu pre bezpečnosť Slovenska. Lebo keď sa pozriete, kto je Naryškin a čo má v náplni práce, tak vidíte, že vedie inštitúciu, ktorá vykonáva okrem iného operácie, ktoré sa snažia destabilizovať iné krajiny a vykonáva aj informačné operácie“, hovorí. Stretol sa s ním šéf proruskej skupiny Brat za brata Matúš Alexa, či podpredseda Smeru Ľuboš Blaha. V prípade europoslanca Blahu Zahorjan reaguje, že je to ešte horšie. „Tu vidíme náznak nejakej organizovanej spolupráce. (…) Už len samotný fatk, že sa stretli, predstavuje vážne bezpečnostné riziko pre Slovensko“, hovorí. Stretnutie premiéra Roberta Fica s prezidentom Vladimírom Putinom je podľa Zahorjana len ďalším vystupňovaním vážneho bezpečnostného rizika pre krajinu. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Slintačka a krívačka je už aj v maďarskej obci Dunakiliti, hneď vedľa Rajky, z ktorej denne dochádza množstvo Slovákov do Bratislavy. Aké je riziko, že sem prinesú vírus? Vláda by sa podľa bývalého šéfa veterinárov a exministra Jozefa Bíreša mala poučiť z kritiky európskych odborníkov a odstrániť nedostatky, ktoré nám vytkli. Hranice sme mali kontrolovať lepšie a pomohlo by aj ubytovanie chovateľov na farmách. Zdravé zvieratá v okruhu troch kilometrov podľa neho nie je nevyhnutné zlikvidovať, ale vyšetriť. Ak sa u nich choroba nepotvrdí, môžu sa konzumovať doma.V podcaste s profesorom z Univerzity veterinárneho lekárstva a farmácie Jozefom Bírešom sa dozviete:– od 1. minúty – čo pre hlavné mesto znamená, že nákaza je hneď vedľa Rajky;– po 3:30 – či nás čakajú znova zatvorené hranice;– po 6:00 – že odborníci z Európskej komisie našli na Slovensku nedostatky a musíme ich veľmi rýchlo odstrániť;– od 8:00 – či by robil nejaké opatrenia inak, ak by stále šéfoval štátnym veterinárom;– po 9:00 – že u nás zo začiatku krívala kontrola hraníc a komunikácia s farmármi;– od 10:00 – či je potrebné utrácať zvieratá v okruhu troch kilometrov od ohniska;– okolo 12:30 – že zdravé zvieratá v karanténe treba vyšetriť a možno ich doma skonzumovať;– po 13:45 – či nákazu prenášajú divé zvieratá a či ich treba strieľať;– od 16:20 – aké opatrenia platili pred 50-timi rokmi a či by sa rovnaké nemali zaviesť aj teraz;– po 18:00 – že niektorí farmári už prespávajú na farmách;– od 19:45 – aké škody napáchala nákaza SLAK v 70.rokoch na našom území;– po 21:00 – či by straty slovenských chovateľov vôbec mali nejaký vplyv na ceny v obchodoch;– od 23:00 – že v obchodoch je len pasterizované a teda bezpečné mlieko;– po 24:00 – prečo sa netreba báť ani nepasterizovaného mlieka a výrobkov z neho;– od 25:00 – že nikto nechodí s taškou plnou vírusu a nerozosieva ho naschvál po Slovensku, ako tvrdia konšpirátori a pravicoví extrémisti.

Rusko sa nás snaží destabilizovať záplavou propagandy a dezinformácií, tvrdí Domicián Zahorjan z Inštitútu pre nové bezpečnostné hrozby. Využíva na to svoj zastupiteľský úrad v Bratislave. Analýza jeho aktivít na sociálnych sieťach ukázala, že v porovnaní s Britániou či Spojenými štátmi je jeho výkonnosť osemnásobná. „Rozdiel je enormný“, poukazuje expert. „Ruská ambasáda tu na sociálnych sieťach za dva roky vyprodukovala viac ako 16 tisíc príspevkov. Britská približne 2 100 a americká necelých 2 tisíc. Rusko má zjavne záujem šíriť svoje naratívy na Slovensku“, dopĺňa Zahorjan. Putin a jeho Rusko je vo vojne. V horúcej s Ukrajinou, no v hybridnej aj so Slovenskom. Digitálne stopy Kremľa vedú aj do Bratislavy, poukazujú experti. Jeho ambasáda je tu na Facebooku jednou z najaktívnejších z ruských veľvyslanectiev v Európe. Pričom násobne prevyšuje aktivity ostatných ambasád na Slovensku. Možný záver: Rusko tu má značný záujem ovplyvňovať informačný priestor. Otázkou zostáva: prečo? Nebude to v napätí medzi pozíciami premiéra a jeho ľudí a väčšiny krajiny? Ak prví s Ruskom nezakryte sympatizujú, väčšia časť krajiny tento vektor nezdieľa. Digitálne stopy Kremľa sú pod drobnohľadom expertov z Nest Institute – a teda Inštitútu pre nové bezpečnostné hrozby. Pôjdeme po nich s Domiciánom Zahorjanom. „Slovensko je veľmi polarizované. Zo strany Ruska je tu záujem, aby našu spoločnosť ovplyvňovalo prokremeľskými naratívmi. (…) Cieľom je až ovplyvnenie politík Euróspkej únie voči Ruskej federácii“, hovorí expert. Dodáva, že prostredníctvom spochybnenia hlasu Slovenska v EÚ či Nato sa môžu Rusku ľahšie na týchto úrovniach presadzovať naratívy Kremľa. Domicián Zahorjan z Nest Institute upozorňuje na stretnutia so šéfom ruskej rozviedky Sergejom Naryškinom. „Stretnutie s takýmito ľuďmi indikuje hrozbu pre bezpečnosť Slovenska. Lebo keď sa pozriete, kto je Naryškin a čo má v náplni práce, tak vidíte, že vedie inštitúciu, ktorá vykonáva okrem iného operácie, ktoré sa snažia destabilizovať iné krajiny a vykonáva aj informačné operácie“, hovorí. Stretol sa s ním šéf proruskej skupiny Brat za brata Matúš Alexa, či podpredseda Smeru Ľuboš Blaha. V prípade europoslanca Blahu Zahorjan reaguje, že je to ešte horšie. „Tu vidíme náznak nejakej organizovanej spolupráce. (…) Už len samotný fatk, že sa stretli, predstavuje vážne bezpečnostné riziko pre Slovensko“, hovorí. Stretnutie premiéra Roberta Fica s prezidentom Vladimírom Putinom je podľa Zahorjana len ďalším vystupňovaním vážneho bezpečnostného rizika pre krajinu. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Slintačka a krívačka je už aj v maďarskej obci Dunakiliti, hneď vedľa Rajky, z ktorej denne dochádza množstvo Slovákov do Bratislavy. Aké je riziko, že sem prinesú vírus? Vláda by sa podľa bývalého šéfa veterinárov a exministra Jozefa Bíreša mala poučiť z kritiky európskych odborníkov a odstrániť nedostatky, ktoré nám vytkli. Hranice sme mali kontrolovať lepšie a pomohlo by aj ubytovanie chovateľov na farmách. Zdravé zvieratá v okruhu troch kilometrov podľa neho nie je nevyhnutné zlikvidovať, ale vyšetriť. Ak sa u nich choroba nepotvrdí, môžu sa konzumovať doma.V podcaste s profesorom z Univerzity veterinárneho lekárstva a farmácie Jozefom Bírešom sa dozviete:– od 1. minúty – čo pre hlavné mesto znamená, že nákaza je hneď vedľa Rajky;– po 3:30 – či nás čakajú znova zatvorené hranice;– po 6:00 – že odborníci z Európskej komisie našli na Slovensku nedostatky a musíme ich veľmi rýchlo odstrániť;– od 8:00 – či by robil nejaké opatrenia inak, ak by stále šéfoval štátnym veterinárom;– po 9:00 – že u nás zo začiatku krívala kontrola hraníc a komunikácia s farmármi;– od 10:00 – či je potrebné utrácať zvieratá v okruhu troch kilometrov od ohniska;– okolo 12:30 – že zdravé zvieratá v karanténe treba vyšetriť a možno ich doma skonzumovať;– po 13:45 – či nákazu prenášajú divé zvieratá a či ich treba strieľať;– od 16:20 – aké opatrenia platili pred 50-timi rokmi a či by sa rovnaké nemali zaviesť aj teraz;– po 18:00 – že niektorí farmári už prespávajú na farmách;– od 19:45 – aké škody napáchala nákaza SLAK v 70.rokoch na našom území;– po 21:00 – či by straty slovenských chovateľov vôbec mali nejaký vplyv na ceny v obchodoch;– od 23:00 – že v obchodoch je len pasterizované a teda bezpečné mlieko;– po 24:00 – prečo sa netreba báť ani nepasterizovaného mlieka a výrobkov z neho;– od 25:00 – že nikto nechodí s taškou plnou vírusu a nerozosieva ho naschvál po Slovensku, ako tvrdia konšpirátori a pravicoví extrémisti.

Patrí medzi najobľúbenejšie aj najobsadzovanejšie české herečky. Veronika Žilková nedávno predstavila aj projekt, ktorý ju prilákal do Bratislavy. Zahrala si v jednej z epizód nového jojkárskeho projektu Lásky v Istanbule, no pri našom rozhovore sme zďaleka nezostali iba pri práci. Žilková rada diskutuje o rozličných témach, vracia sa k vlastnému životu, sumarizuje, čo sa počas neho naučila. Jednou z vecí podľa nej bolo, že by v rodinách posilnila úlohu muža a otca. "Na toto som prišla až po troch nevydarených manželstvách," vyhlásila hrdinka stoviek filmov a seriálov, medzi ktorými dominuje napríklad klasika My všichni školou povinní, ale aj oceňované Zabudnuté svetlo či naposledy Svetielka. Už vážnejšie potom doplnila, že deti a všetky povinnosti okolo nich boli pre ňu vždy na prvom mieste, po nich nasledovala práca, no na mužov veľa času nezostalo. "Nevedela som, že sa to má," konštatovala pri otázke, prečo vlastne nedokázala preniesť viac pozornosti, ale aj povinností na svojich partnerov. "Ja som možno venovala na šesťdesiat percent času deťom, štyridsať práci a pre toho partnera nezostalo nič. Nevedela som naňho delegovať práce a aj preto vlastne mám za sebou tri neúspešné manželstva, čo nie je bohvieaká vizitka. Nemám z toho radosť," uviedla pragmaticky, no stále s energickou náladou Žilková. To bude určite aj jej najväčšie tajomstvo. Napriek tomu, že nie všetko v jej živote vyšlo podľa predstáv, život miluje. Herečka Veronika Žilková nám prezradila aj to, ako dospela do stavu vyrovnanosti a spokojnosti či pocitu osobnej slobody. Hovorili sme o jej deťoch, ako ich vychovala a či si myslí, že je dôležité, že musí byť spokojná ona ako matka. Žilková tiež v relácii prezradila, v ktorom momente svojho života si možno až príliš "uverila" a aký kolega ju z jej stavu veľmi ľahko vyviedol. A tiež sa dozviete, čo by dnes 64-ročná Veronika odkázala svojmu mladšiemu ja. Viac v podcaste.

V zahraničí bežný štandard, na Slovensku ako šafránu. O čom hovoríme? O priestoroch, ktoré by mohli využívať malí podnikatelia pre svoj biznis. Či už ako showroomy, kancelárie alebo sklady. V Senci vzniká zaujímavý projekt pre malých podnikateľov Small Business Units na predaj a prenájom. Ide o moderné priestory s flexibilným využitím už od 220 m2. V podcaste portálu Nehnuteľnosti.sk o nich hovoril duchovný otec projektu Valter Vrškový.V podcaste sa dozviete: prečo majú malí podnikatelia problém nájsť reprezentatívne priestory na Slovensku, pre aké typy podnikateľov sú Small Business Units určené, ako ekologické riešenia znižujú prevádzkové náklady, ako vyzerajú samotné priestory Small Business Units, ako sa dajú financovať a ako sa cenovo pohybujú priestory pre malých podnikateľov, za koľko mesiacov sa klient môže nasťahovať do nových priestorov.Na Slovensku chýbali moderné priestory pre malých podnikateľovKoncept tzv. Small Business Units sú v zahraniční bežnou praxou. Valter Vrškový hovorí v podcaste portálu Nehnuteľnosti.sk o tom, že konečne dozrel čas, aby mohli tento koncept priniesť aj na naše územie. „Myslím si, že dlhodobo na Slovensku neexistujú priestory novostavby. Všetci malí podnikatelia hľadajú priestory v existujúcich družstvách - starých nehnuteľnostiach. Ich priestory nie sú reprezentatívne. Nie tu nič za posledných 30 rokov, čo by vyhovovalo podmienkam západného štýlu alebo podmienkam nejakej vyššie úrovne týchto priestorov.”On sám sa inšpiroval v Austrálii, kde niekoľko rokov žil a kde sú pre malých podnikateľov vytvorené oveľa lepšie podmienky na ich uplatnenie. „Takmer každé okresné mesto v zahraničí má takýto areál logistiky a služieb. Je to vyslovene až nutné. Na Slovensku sa nejako na to pozabudlo. Až teraz nastal ten čas, aby sme takéto priestory vedeli ponúknuť aj malým podnikateľom.“ Podnikateľské priestory s rozlohou od 220 m² do 680 m² na predaj a prenájom sú vhodné pre rôzne podnikateľské činnosti, ako sú skladovanie, výroba, poľnohospodárske činnosti, montáž, služby a distribúcia produktov.Exkluzívne obchodné priestory v Senci sa dajú upravovať na mieruO moderné a praktické podnikateľské priestory je veľký záujem. „Klienti, ktorí nás oslovia a idú na obhliadku hotového skladu alebo objektu, tak sú veľmi prekvapení, lebo vidia, ak si spravili prieskum v okolí Bratislavy do 50 kilometrov, že takýto produkt nenájdu. Všetkých 5 objektov bude rovnako vizuálne vyzerať, rovnaké farby, rovnaké výkladové strany. Vždy je polovica haly presklená, kde je to administratívne zázemie a druhá polovica je garážová brána a vstup. Všetky sú identické,” pre predstavu priestorov vysvetľuje Vrškový.Zároveň Vrškový dodáva, že sa snažili pre malých podnikateľov pripraviť aj praktické ekologické riešenia na chladenie či vykurovanie. „Navrhli sme tepelné čerpadlá. Skladová plocha aj administratívna plocha sú oddelené a môžete si ich nastaviť presne podľa teploty, či už v lete alebo v zime, ktorú potrebujete. Čiže na týchto tepelných čerpadlách - na spotrebe elektriny sa určite najviac ušetrí.” V prípade záujmu je možné nainštalovať aj fotovoltaiku. „Na strechu vždy robíme predprípravu na fotovoltaiku, keďže ten trend tu je. Jednotliví klienti, prípadne aj s našou spoluprácou, si tam vedia umiestniť...

Zachráňme budovu YMCA v Bratislave – to je výzva aktuálnej občianskej iniciatívy a verejnej finančnej zbierky, ktorú si azda už všimli viacerí obyvatelia nášho hlavného mesta. Budova postavená v rokoch 1920 - 1923 vo vzácnom rondokubistickom štýle podľa projektu architektov Jiřího Grossmana a Aloisa Balána, dnes potrebuje pomoc, aby vôbec prežila. Každý z nás ju pritom dobre pozná. Ikonická stavba na križovatke Karpatskej a Šancovej ulice je miestom, kde sa stretávajú celé generácie Bratislavčanov a každý z nás má preto s ňou spojené svoje osobné spomienky. Ale ešte zaujímavejší je príbeh tejto budovy z pohľadu spoločenských a sociálnych dejín nielen Bratislavy, ale aj celého Slovenska. Táto dnes už národná kultúrna pamiatka sa stala sídlom pobočky svetového združenia Young men´s christian association (teda YMCA), ktoré v medzivojnovom Československu vytváralo možnosti zábavy a rozptýlenia, ale i príležitosti na vzdelávanie, šport a duchovný rozvoj pre mladých ľudí. Práve bratislavská YMCA priniesla do stále ešte malého mesta kus veľkého sveta so všetkými vtedajšími modernými výdobytkami – kinom, telocvičňou, čitárňou či samoobslužnou jedálňou na americký štýl. Dnes po sto rokoch je miestom, kde pracujú viaceré občianske združenia a kde sa stále stretávajú mladí ľudia. O histórii tejto výnimočnej budovy sa Jaro Valent z časopisu Historická revue rozpráva s Luciou Škyrtovou, facility managerkou budovy YMCA v Bratislave a s historikom Lukášom Krajčírom z Historického ústavu SAV. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Na jih od Bratislavy, v bodě, kde se setkávají hranice tří zemí, stojí trojúhelníkový stůl. Slovák, Maďar a Rakušan u něj mohou společně posvačit, aniž by opustili své domoviny. Navíc stačí tu zvednout hlavu a při troše štěstí spatříte hlavní místní atrakci – létající srny. Místní tak přezdívají dropům velkým, nejtěžším létajícím ptákům Evropy, kteří stále žijí na Slovensku. A daří se jim.Všechny díly podcastu Zápisník zahraničních zpravodajů můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Pripomína to 90. roky. Po hlavnom meste sa potuluje jedna či viac bánd s nacistickými symbolmi, ktoré na ulici napádajú a mlátia ľudí. Polícia si nevie rady, bulvár dokonca špekuluje, či v gangu nie sú aj policajní príslušníci. Čo sa teda deje, ako polícia postupuje a či sa máme obávať o svoju bezpečnosť v uliciach nielen Bratislavy? Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno pýta Mareka Moravčíka. Odporúčanie: Dnes už vieme, že všetci sme tak trochu neandertálcami. Ich gény dodnes ovplyvňujú napríklad našu imunitu: no možno je toho viac. Možno má naša dávna neandertálska história dosah aj na to, ako myslíme. Naznačuje to aspoň text Ako neandertálska DNA môže ovplyvňovať spôsoby, akými myslíme v magazíne Scientific American. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

Do kin jde pokračování slovenského filmu Miky o mafiánském bossovi Černákovi. „Chtěl jsem v tom hrát. Mafiánské téma mě zajímá a byl jsem poctěný tím, že jsem roli dostal.“ Co si ze setkání s Černákem vzal jako herec? Proč před lety odjel do Bratislavy? Co mu přináší řezbářství? Považoval se zpočátku své kariéry za nepopsaný list? Má rád kontrastní role? Jak se naučil pracovat s hlasem?Všechny díly podcastu Blízká setkání můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

V tejto časti Podcastu SNG opustíme galerijné priestory a vykročíme do mesta. Témou je verejný priestor a v našich končinách pomerne nová profesia mestského kurátora. Pozvanie Gabriely Kisovej prijali historicky prví dvaja mestskí kurátori na Slovensku: Omar Mirza, ktorý aktuálne pôsobí v Trenčíne (EHMK 2026) a Adrián Kobetič, bývalý mestský kurátor Trnavy. Reč bude o tom, ako regulovať vizuálny smog, v akej kondícii je umenie vo verejnom priestore v našich mestách a aké má mať kvality umenie, ktoré pre verejný priestor ešte len vznikne. Spomenieme aj špecifiká tejto profesie a porovnáme ju s galerijnou prácou.   Dotazník poslucháčskej spokojnosti s Podcastom SNG: ⁠⁠https://602v7jq58zi.typeform.com/to/VkeF5zM0⁠⁠⁠⁠ Kliknite si aj na: Súpis umeleckých diel v Trnave Mapa výtvarných diel v meste Trenčín Online databáza umenia vo verejnom priestore Bratislavy

Naši moderátori Diana a Albert ti dnes, 25. januára, prinášajú epizódu nášho unikátneho UP NEWS - špeciálu. Každú sobotu ťa zoberieme na cestu plnú inšpirácie, zaujímavých tém a príbehov. 0:49 - „Lacná letenka neznamená hneď lacnú dovolenku," radí skúsená cestovateľka. Ak chceš ušetriť, na toto si dávaj pozor: https://www.startitup.sk/lacna-letenka-neznamena-hned-lacnu-dovolenku-radi-skusena-cestovatelka-ak-chces-usetrit-na-toto-si-davaj-pozor/ 2:36 - Ryanair vypočul Slovákov: Bratislavské letisko spustí 5 nových liniek. Zrušenú linku nahradí lukratívnejšou: https://www.startitup.sk/ryanair-vypocul-slovakov-bratislavske-letisko-spusti-5-novych-liniek-zrusenu-linku-nahradi-lukrativnejsou/ 3:53 - Rekordy v predaji vstupeniek: Film Černák priťahuje davy divákov ešte pred premiérou: https://www.startitup.sk/rekordy-v-predaji-vstupeniek-film-cernak-pritahuje-davy-divakov-este-pred-premierou/ 5:04 - Slováci si za dovolenky v roku 2025 poriadne priplatia. Takto sa zvýšia ceny, pomocou jednoduchej veci môžeš ušetriť: https://www.startitup.sk/slovaci-si-za-dovolenky-v-roku-2025-poriadne-priplatia-takto-sa-zvysia-ceny-pomocou-jednoduchej-veci-mozes-usetrit/ 6:10 - „Nový hráč“ na gastroscéne: Elitný šéfkuchár dnes v Bratislave otvoril nové raňajkové bistro. Jeho jedlo ocenila kapela Depeche Mode (RECENZIA): https://www.startitup.sk/novy-hrac-na-gastroscene-elitny-sefkuchar-dnes-v-bratislave-otvoril-nove-ranajkove-bistro-jeho-jedlo-ocenila-kapela-depeche-mode-recenzia/ 7:47 - Traja Slováci otvorili kaviareň na mieste, kde podnikala Zuzana Plačková. Ich recepty sú tajné: https://www.startitup.sk/traja-slovaci-otvorili-kaviaren-na-mieste-kde-podnikala-zuzana-plackova-ich-recepty-su-tajne/ 8:41 - „Nikdy neukazujem deťom, že sa to nedá.“ Cukrárka Kejtlyn založila na Slovensku detskú školu pečenia: https://www.startitup.sk/nikdy-neukazujem-detom-ze-sa-to-neda-cukrarka-kejtlyn-zalozila-na-slovensku-detsku-skolu-pecenia/ 9:57 - Len 1 hodinu od Bratislavy vznikla špičková samoobslužná výberová kaviareň s „Porsche medzi kávovarmi“: https://www.startitup.sk/len-1-hodinu-od-bratislavy-vznikla-spickova-samoobsluzna-vyberova-kaviaren-s-porsche-medzi-kavovarmi/ 10:51 - FOTO: V Bratislave otvorila nová gruzínska reštaurácia. Na známej adrese ponúka najväčšie špeciality: https://www.startitup.sk/foto-v-bratislave-otvorila-nova-gruzinska-restauracia-na-znamej-adrese-ponuka-najvacsie-speciality/ 12:05 - Bezlepková strava sa už „nenosí“ a „BIO“ nie je vždy lepšia voľba. Toto sú najväčšie mýty alternatívneho stravovania: https://www.startitup.sk/bezlepkova-strava-sa-uz-nenosi-a-bio-nie-je-vzdy-lepsia-volba-toto-su-najvacsie-myty-alternativneho-stravovania/ 12:52 - Headhunterka radí, ako na vyšší plat: „Ľudia majú pocit, že im zamestnávateľ zdvihne výplatu automaticky alebo na to idú free style”: https://www.startitup.sk/vyjednavanie-o-vyssom-plate-je-umenie-vdaka-tymto-radam-od-headhunterky-budes-mat-v-praci-vyhrate/ 14:30 - Odhalili tajomstvo najšťastnejšej krajiny na svete. Ich tisícročnú tradíciu tvorí 5 bodov: https://www.startitup.sk/odhalili-tajomstvo-najstastnejsej-krajiny-na-svete-ich-tisicrocnu-tradiciu-tvori-5-bodov/ 16:02 - Rado sa venuje hudbe 40 rokov, hral na Kanároch či v New Orleans: „Do auta sadám medzi druhou a treťou ráno“: https://www.startitup.sk/slovaka-rada-zivi-hudba-40-rokov-hral-na-kanaroch-ci-v-new-orleans-do-auta-sadam-medzi-druhou-a-tretou-rano/ 18:40 - 124-ročná Číňanka prezradila tajomstvo svojej dlhovekosti. Nedá naň dopustiť, lekári krútia hlavou: https://www.startitup.sk/124-rocna-cinanka-prezradila-tajomstvo-svojej-dlhovekosti-neda-nan-dopustit-lekari-krutia-hlavou/

„Dnes už máme možnosť akademicky študovať, koľko úsilia to stálo. Vzdelaná žena je povinná pracovať kultúrne a verejne v záujme druhých. Má bojovať o lepšie sociálne pomery. Má kultúrnou, sociálnou činorodosťou a umením napĺňať formu života.“ Toto sú slová Hany Gregorovej. Podľa kurátorov výstavy Hana, ktorú až do 31. Augusta 2025 nájdete v Múzeu Mesta Bratislavy, bola Hana Gregorová spisovateľka, intelektuálka, feministka, organizátorka kultúrneho života, matka, čechoslovakistka, novinárka a publicistka či funkcionárka, ale aj manželka spisovateľa Jozefa Gregora Tajovského. Výstava Hana sa koná pri príležitosti 140. výročia narodenia Hany Gregorovej a dnešné Dejiny sú neskrývanou pozvánkou na túto výstavu. Ale tiež príležitosťou ponoriť sa do života jednej z najvýraznejších postáv moderných slovenských dejín. Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala so spolutvorcami výstavy Hana, Janou Jablonickou Zezulovou, kurátorkou a historičkou v Múzeu mesta Bratislavy, ktorá sa venuje výskumu súčasných dejín, histórii žien a kvír menšiny v stredoeurópskom kontexte, a Danielom Hupkom, historikom, kurátorom a vedúcim odborného oddelenia Múzea mesta Bratislavy. *Podporte podcast Dejiny v aplikácii Toldo na sme.sk/extradejiny. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Po roce jsme vyrazili na průzkum trhu do Bratislavy. Měli jsme rezervaci do restaurace Irin, ale u toho stihli opravdu řadu návštěv. První den jsme strávili s Danielem aka Čo je Bratislava. A tak jsme před demonstrací u kávy probrali jeho foodblogování, příchod nových a nových účtů, které referují o svých zákaznických zkušenostech. A probrali jsme samozřejmě i místní našlápnutou gastro scénu.

Vyštudovaná historička a filozofka Jana Jablonická Zezulová sa venuje téme rodovej rovnosti. V súčasnosti pracuje ako kurátorka v Múzeu mesta Bratislavy. Dlhodobo sa zaujíma o životné podmienky a príbehy žien, históriu feminizmu a rodové štúdiá. Spolu sa zhovárame o živote a diele Hany Gregorovej – výnimočnej ženy, ktorá bojovala za práva žien na Slovensku. Gregorová však nebola "len" feministkou. Bola predovšetkým uvedomelým človekom, scestovaným, zvedavým a otvoreným. Ľudácky režim ju nazval "protislovenskou a štvavou" pretože tvrdila, že milovať svoju krajinu a svojich ľudí neznamená nenávidieť tých druhých. Aj vďaka Hane Gregorovej je dnes možnosť vysokoškolského štúdia pre ženy v našej krajine bežnou záležitosťou, hoci kedysi tomu tak rozhodne nebolo. Aj preto sa s Janou zhovárame aj o tom, ako vyzerá feminizmus na Slovensku dnes, prečo je o týchto témach dôležité hovoriť, a aké príbehy ju pri jej práci najviac fascinujú. 

Liečba rakoviny nemá u nás takú prioritu akú by mala mať a kvalita liečby je podmienená i regionálne, hovorí Hlavný odborník pre klinickú onkológiu Michal Mego. Problém sú i moderné lieky. Z hľadiska ich dostupnosti má pacient s rakovinou väčšiu šancu na vyliečenie v Prahe, než v Bratislave. Prečo u nás zbytočne umierajú ľudia s diagnózou rakoviny a ako to zmeniť?Rakovina, to slovo ešte pred pár desiatkami rokov znamenalo prakticky istý rozsudok smrti. Dnes to tak už nie je pretože pokrok v liečbe dosiahol až neuveriteľné parametre, zlomiť jej moc sa však doteraz medicíne nedarí. Onkologické ochorenia tak zostávajú druhou najčastejšou príčinou úmrtí Slovákov a Slovensko v rámci Európskej únie figuruje na popredných priečkach v úmrtnosti na nádorové ochorenia.Navyše, Slovensko má najmenej moderných inovatívnych liekov na liečbu rakoviny v rámci krajín V4 a tak sa voľba doslova "medzi životom a smrťou" na nádorové ochorenia neraz stávajú pre mnohých i finančne nedostupné. Výsledkom je záplava zbierok, v ktorých sa –namiesto poisťovní, skladáme na liečbu našich blížnych a napokon i mnohé úplne zbytočné úmrtia.„Oproti Čechom, Maďarom či Poliakom v dostupnosti moderných liekov na rakovinu zaostávame a keďže sme súčasťou Stredoeurópskeho regiónu, tak by sme ani v tomto nemali negatívne vyčnievať,“ tvrdí onkológ Mego. Podľa neho je našim problémom nielen príliš dlhá cesta pacienta k špičkovej modernej liečbe, ale i nedostupnosť inovatívnych liekov či dostupnosť kvalitnej operatívnej či podpornej liečby.Zároveň náš Hlavný odborník pre klinickú onkológiu pripomína, že do veľkej miery je to aj o nás samých, presnejšie je to i o našom životnom štýle.„Na Slovensku dominujú rakoviny hrubého čreva a pankreasu, za čo zodpovedá predovšetkým životný štýl a strava a ak by sme zmenili tieto faktory a zapojili by sme sa aj do skríningového programu – teda preventívnych kolonoskopiií tak pokles úmrtnosti by mohol byť ozaj značný,“ hovorí Michal Mego.Počúvate Ráno Nahlas, dnes s prednostom Onkologickej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Národného onkologického ústavu Michalom Megom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Slovensko má opäť nový stavebný zákon. Za posledné dva roky už tretí. Teraz ho bude schvaľovať parlament. Diaľnica s Košíc do Bratislavy je však stále v nedohľadne.Kedy teda konečne prejdeme tunelom Višňové pri Žiline? Kedy bude hotový obchvat Ružomberka? A koľko rokov ešte potrvá kým sa prevezieme po diaľnici z Bratislavy do Košíc, ak nám to premiér Fico sľuboval ešte v roku 2010? A budú nám Číňania stavať nový tunel Karpaty v Bratislave? A prečo, ak nemáme diaľnicu, máme problémy s padajúcimi mostami, riešime leteckú linku Bratislava – Košice?Braňo Závodský sa rozprával s ministrom dopravy a nominantom strany Smer – SD Jozefom Rážom.