Podcasts about bratislavy

"Keď mi na plot nastriekali slovo buzna, vtedy som prišiel o domov. Neuvedomil som si to hneď, až odstupom času, že ja tam nechcem bývať. Vytesnil som to a začal som riešiť ako dom predať," hovorí František "Fero Joke" Košarišťan o tom prečo sa rozhodol predať svoj dom na Záhorí a odsťahovať sa späť do Bratislavy."Ja už mám normálne úzkosť, keď idem otvoriť instagram. Že čo to zas tam bude, komu budem musieť odpísať. Reálne to prestávam robiť, a zisťujem, že to nastavenie instagramu je troška choré a začínam sa z toho vymaňovať. Pochopil som, že to pre mňa nie je zdravé. Ak sa necítim na to, aby som natáčal videá, tak do toho nejdem," hovorí Fero o svojom vzťahu k sociálnym sieťam, ktoré ho živia.V akej fáze je jeho predaj domu? Ako reagovali susedia, keď zverejnil, že sa chce odsťahovať? Ako sa stará o svoje psychické zdravie? A bude robiť aj pred voľbami satirické videá o politike? Pozrite si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s komikom Františkom Košarišťanom alias Ferom Jokeom.

Prieskum: Prieskum poslucháčov podcastu Dobré ráno (office.com) Nemocnica v Malackách chcela zatvoriť svoj urgentný príjem. Situácia v okolí Bratislavy a na západnom Slovensku je pritom zložitá, dnes je bežné, že ako pacient si na urgente – ak nie ste v ohrození života – počkáte hodiny, pokojne aj pol dňa. Tomáš Prokopčák sa Jána Krempaského v podcaste Dobré ráno pýta, ako táto situácia nastala, či sa môže vôbec zmeniť a aký je vlastne rozdiel medzi urgentom a pohotovosťou. Zdroj zvukov: TV Markíza, RTVS, TA3 Odporúčanie: Položili ste si niekedy otázku, čo sa deje v múzeu či v galérii, keď odíde posledný turista či návštevník? A čo sa odohráva, napríklad, v takej Sixtínskej kaplnke? Nuž, magazín The Atlantic to zažil a text Moja noc v Sixtínskej kaplnke je mojím dnešným odporúčaním.

Z Bratislavy sa na tri dni stane akési intelektuálne laboratórium, v ktorom sa bude hľadať odpoveď na jednu z najvážnejších otázok dneška – na Putinovu agresiu proti Ukrajine a na jej možné dosahy. Emanueal Macron, Ursula von der Leyen, Zuzana Čaputová alebo Petr Fiala a Ľudovít Ódor. Ale aj Michail Chodorkovskij či Svetlana Cichanovská. Prezidenti, premiéri, či opoziční lídri Ruska a Bieloruska. Tiež šéfovia diplomacií, generáli, predstavitelia think tankov… Mozgový trust s dosahom na aparáty štátov či medzinárodných organizácii. To všetko je v skratke obranná medzinárodná konferencia Globsec, ktorej osemnásty ročník odštartuje práve dnešný pondelok. Ako môže prispieť k vyriešeniu krvavej vojny tesne za hranicami Slovenska a Európskej únie? Téma pre zakladateľa a prezidenta tohto fóra Róberta Vassa.   Globsec 18 ročný „Globsec sme zakladali pred osemnástimi rokmi s cieľom, aby sme priniesli svet do Bratislavy“, spomína Robert Vass na začiatky. Hovorí rovnako o ambícii „dať Slovensku hlas v medzinárodnej diskusii“. „Slovensko je síce malá krajina, no môže prispieť zásadným spôsobom do globálneho diskurzu“, hovorí.   Bezpečnosť zoširoka „Bezpečnosť my definujeme široko, hovoríme o kybernetickej, energetickej, hospodárskej bezpečnosti. Dokonca počas pandémie sme zaviedli nový program verejného zdravia. Videli sme totiž ako jedna globálna padnémia môže zásadne ovplyvňovať fungovanie spoločnosti“.   Ako na bezprecedentnú nestabilitu? Tohtoročné tématické zamerania konferencie Globsec sa sústredí na prekonanie nestability, akú sme tu podľa Vassa dávno nemali. „Nikdy tá nestabilita či krehkosť nebola väčšia ako teraz“, hovorí. Zásadný narušením rovnaváhy bola Putinova agresia voči Ukrajine.   Ak mier tak len spravodlivý Tohtoročná konferencia Globsecu bude hostiť francúzskeho prezidenta Emanueala Macrona, či šéfku európskej komisie Ursulu von der Leyen. Do Bratislavy príde aj generálny prokurátor Ukrajiny Andrij Kostin. Práve s ním bude na Globsecu diskusia o vojnových zločinoch. „Mier nikdy nebude spravodlivý bez potrestania vojných zločinov“, tvrdí Vass. „Ak by sa tak nestalo, bol by to zlý signál pre všetkých budúcich agresorov“.   Dnes sa podľa Vassa aj na Ukrajine bojuje za odmietnutie princípu politiky sfér vplyvu.   Slovensko na chvoste podpory Ukrajine Globsce pravidelne mapuje vývoj trendov v postoji k vážnym globálnym trednom. Aktuálne sú to postoje k vojne na Ukrajine či dôvere k inštitúciám.   Hlavnú zodpovednosť za vojnu na Ukrajine podľa prieskumu Globscecu pripisuje Risku 40 percent ľudí. Je to najmenej z krajín strednej a váchodnej Európy. 34 peccent vidí pôvodcu konfliktu v Západe, podľa 17 percent ju spôsobila Ukrajina.   „Toto je tiež dôsledok politických hádok a chaosu v krajine“, vysvetľuje Vass.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Brat a priateľ – slová ktoré o ňom vyslovil pápež František. Obsahom ich však naplnil ešte v čase, keď nestál v čele vyše miliardy katolíkov. To „brat a priateľ“ ale neadresoval katolíkovi. Obracia sa ním na bratovi vo viere, ktorá tú kresťanskú ešte predchádza. K židovskému rabínovi z jeho Buenos Aires, ktorý si prišiel na Slovensko prevziať čestný doktorát. A opäť: nie niektorej zo židovských univerzít, ale univerzitnej ustanovizne, ktorú zakladali ešte spolubratia pápeža Františka – jezuiti v Trnave.   Hosťom RánoNahlas je Františkov spolurodák s poľskými koreňmi - rabín Abraham Skorka.   Rabín Abraham Skorka v súčasnosti pôsobí na prestížnej Georgetownskej univerzite v Spojených štátoch ako hlavný výskumník pre židovské štúdiá a medzináboženské vzťahy.   Počas predchádzajúceho pôsobenia v Latinskej Amerike sa venoval aj židovskému právu a bol riaditeľom rabínskej školy. V rokoch 1996-2008 a 2010-2017 pôsobil ako rektor a tiež ako profesor židovského a rabínskeho práva v Latinsko-americkom rabínskom seminári.   Prítomnosť rabína Skorku na Slovensku si všimol aj jeho vatikánsky priateľ pápež František. Na slávnosť odovzdania čestného doktorátu na Trnavskej univerzite mu poslal pozrav v podobe listu. František si v ňom spomína aj na svoju návštevu Bratislavy a osobitne na stretnutie so židovskou komunitou na Rybnom námestí. Priateľstvo s rabínom Skorkom označuje za dar.

Na Slovensku ju ročne diagnostikujú 40 000 ľuďom. Ak sa rakovina nedotkne priamo nás osobne, stretneme sa s ňou cez našich blízkych či priateľov. Avšak, hoci krivka diagnostikovaných prípadov stúpa, diagnostika a liečba rakoviny nebola nikdy tak efektívna ako dnes. Krátky pohľad do dejín jej terapie za posledné storočie dáva veľkú nádej. Aj preto má zmysel hovoriť na konci apríla, a týždeň po Dni narcisov o rakovine aj v podcaste Dejiny. A tiež preto lebo aj pohľad do histórie nás môže povzbudiť využiť privilégia modernej medicíny—a využiť možnosť prevencie. V poslednom aprílovom podcaste skúmame dejiny diagnostiky, terapie a napokon prevencie rakoviny. Kedy sa objavujú prvé zmienky o rakovine? Ako diagnostikovali a ako liečili rakovinu v antike a ako v stredoveku? A čo sa deje v 19 storočí: premieta sa pokrok v medicíne aj do liečby rakoviny? A napokon kam nás vracajú takzvané alternatívne spôsoby liečby rakoviny? Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s historičkou Žofiou Lysou z Historického ústavu SAV. Žofia Lysá sa špecializuje na dejiny Bratislavy v stredoveku. Zaujíma sa aj o dejiny liečby nádorových ochorení, a pomáha pri propagácii portálu Onkoinfo.sk, kde okrem iného spolupracuje aj na tvorbe pravidelných podcastov. Hudba: Sheryl Crow - "Make It Go Away" – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠ - Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

Takmer 40 percent koľajovej infraštruktúry je v nevyhovujúcom stave. To vedie k pomalejším vlakom, meškaniam, ale i obchádzania Slovenska zahraničnými obchodnými partnermi. Investičný dlh železníc sa pritom šplhá k stámilionom eur. No a na moderné rýchlovlaky môžeme u nás rovno zabudnúť. Politické elity hazardujú s bezpečnosťou cestujúcej verejnosti, hovorí šéf Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo Ondrej Matej. A kedy sa podarí dostavať diaľnicu Bratislava Košice? 203 prechodných traťových obmedzení rýchlosti v celkovej dĺžke vyše 97,5 kilometra. Také sú aktuálne údaje Železníc Slovenskej republiky, ktoré dokonale ilustrujú čoraz viac kolabujúci stav našej koľajovej infraštruktúry. „Už ani tie koľaje neudržiavame tak, ako by sme mali a tým pádom degradujú rýchlejšie. Verím, že sa nemusí stať nešťastie, aby sme sa zmobilizovali,“ takto tento stav komentuje minister dopravy Andrej Doležal. Vysoké percento tratí v sieti Železníc Slovenskej republiky je v nevyhovujúcom stave, investície do nových sú utlmené už celé roky a výsledkom je tak obrovský investičný dlh no a vo vzduchu tak visí otázka, čo sa ešte musí stať, aby sa na našich železniciach nestala nejaká veľká tragédia, ktorá konečne prinúti kompetentných tento problém zásadne riešiť.  No a kedy sa konečne podarí naplniť sľub vtedajšieho premiéra Roberta Fica, že diaľnica medzi Bratislavou a Košicami bude hotová do roku 2010? Je totiž rok 2023 a do metropoly východu sa z Bratislavy po diaľnici stále nedostaneme. Aké sú dôvody a kedy sa tejto dopravnej tepny už konečne dočkáme?   Témy a otázky pre riaditeľa Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo Ondreja Mateja. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.  

#110 Silný výber – PRVÝ FANTASMAGORICKÝ DIEL!   Chráň si chráň tie krásne bláznovstvá… Tak sme si zase trošku poblúznili, poprevaľovali myšlienočky, ako to tu v podkarpatskom zriadení máme radi… Niekto o nádeji pravice menom Hlas, niekto o spájaní, niekto (SPvR napr.) o kresaní iskierky nádeje… A zase prišlo na slová Černomyrdina - chceli sme to najlepšie - a to dopadlo to ako vždy. No nič, nie nám rady ani pomoci… Takže priatelia, hor sa do využívania Štyroch slobôd - čo dnes začneš, 1. októbra, ako keby si našiel! Pripíjame a pripomíname:  Pavol Zelenay 95! Skončil Ramadán. Gratulujeme oceneným cenou Slnko v Sieti, ako aj laureátom Ceny primátora hlavného mesta Bratislavy - osobitne Alexandre Kusej. Vyjadrujeme podporu ruskému opozičnému politikovi Vladimírovi Kara-Murza, ktorý bol odsúdený na 25 rokov odňatia slobody. A takisto vyjadrujeme podporu aj ďalšiemu nespravodlivo potrestanému ruskému opozičnému politikovi  Iljovi Jašinovi, ktorý “dostal” 8 a pol roka. Historický kalendár Jána Žideka (výber) Pripomíname si 111 rokov od potopenia lode Titanic. 151 rokov od narodenia Andreja Sládkoviča autora básní ako Marína a Detvan. Pred 57 rokmi získala Oscara film Obchod na korze. 68 rokov od smrti fyzika Alberta Einsteina. 12 rokov od upravenia Maďarskej ústavy, ktorá posilnila moc premiéra a Fideszu. Pred 20 rokmi podpísali Rudolf Schuster a Mikuláš Dzurinda Zmluvu o pristúpení SR do EÚ. Pred 73 rokmi sa narodil spevák Karol Duchoň. Pred 459 rokmi sa narodil William Shakespeare. Endorse:  https://www.donio.sk/podporte-inaque Vypočujte si aj naše ďalšie podcasty: Kunstkamera:  https://kunstfilter.podbean.com/ Hybadlo: https://hybadlo.podbean.com/   Hudba v podcaste:  George Gershwin – Rhapsody in Blue Odporúčaná hudba:  HEX – Kde je tu láska https://www.youtube.com/watch?v=sEd1ClVybn0 Muzikant Králíček - Krasavec (z albumu Předseda) https://www.youtube.com/watch?v=xvAKlLLeudQ

Stámiliónové investície do nových nemocníc či opráv tých starých sú ohrozené. Najväčšiu nemocnicu na Rázsochách staviame tridsať rokov a teraz to chceme stihnúť za šesť. Nebude to znovu celé ako s tou diaľnicou z Bratislavy do Košíc do 2010? Stihneme to? Nemali by sme radšej peniaze poslať do menších projektov? A ako ministerstvo vyrieši protesty proti rušeniu pôrodníc? Ako budú vyzerať naše nemocnice po ich optimalizácii a rozdelení do piatich skupín? A čo ambulancie, bude nás mať kto a kde liečiť? Braňo Závodský sa rozprával s I. štátnym tajomníkom ministerstva zdravotníctva, aktuálne jeho faktickým šéfom Michalom Palkovičom, profesionálne lekárom, patológom.

  Zastrelení žiaci a pedagógovia – čerstvý prípad spred pár dní zo Spojených štátov. Strieľala pritom bývalá žiačka! Podobný inicident máme aj zo Slovenska - z Vrútok spred troch rokov. Bývalý žiak zabíjal nožom. Zostali po ňom dvaja mŕtvi päť zranených. A vídeí s násilným obsahom, na ktorých deti ponižujú deti, je v online priestore neúrekom! Čo sa to deje a kto za to môže? Deti, či ich rodičia?   Za túto bolestnú a citlivú oponu nahliadneme s Tomášom Gerbocom, jedným z nemnohých školských kaplánov na Slovensku. Ako vidí deti on a čo hýbe ich svetom?   Upratovaním k spoločenstvu Pôvodne historik, ktorý v sebe zacítil volanie k službe ľuďom v misijnej spoločnosti verbistov. Pôsobí na jednej z cirkevných škôl Bratislavy ako školský kaplán. Deti a študentov pritom nielen vyučuje, ale zdieľa s nimi aj čas pri zábave a povinnostiach.   Pravidelne ho možno stretnúť napríklad pri upratovaní kostola v obklopení mladých. A nerobí to z lásky k upratovaniu. „Vôbec ho nemám rád, z detstva mám až akúsi traumu, ktorá sa mi s ním spája“, hovorí s úsmevom. Prečo teda upratuje s mladými ľuďmi? „Keď niekoho pozývame k službe spoločenstvu, niekedy je potrebné aj ukázať, že sme ju ochotní robiť spolu s nimi“, vysvetľuje. „Nechcem byť ten, kto len hovorí, čo je potrebné urobiť, ale chcem byť ten, kto tú prácu s nimi aj rád urobí“.   Dôležitým rozmerom spoločnej práce je podľa Tomáša Gerboca vytváranie spoločenstva. „To nie je len o tom, že drhneme podlahu, alebo vysávame. Aj sa zasmejeme, spolu si urobíme kávu, čaj, alebo si vybehneme niečo zajesť. Tak sa buduje spoločenstvo, ktoré je pripravené robiť aj väčšie veci“.   Jedna nevydarená písomka, koniec všetkého? „Jednou nevydarenou písomkou, alebo pokazenou známkou akoby sa končil celý život a všetko strácalo zmysel“. Jeden z obrazov dnešných mladých ľudí optikou školského kaplána Gerboca.   Nie je podľa neho vôbec výnimkou, že žiaci či študenti dokážu pred vyučujúcimi „buchnúť do stola“ či „tresknúť dverami“, ale i „hodiť stoličkou“.   Čo je za takýmto až skratovým správaním? „Neraz príklad rodičov či iných dospelých ľudí“, hľadá odpovede Gerboc. „Stačí si všimnúť, aká vulgárna je dnešná spoločnosť. Čo si ľudia dovolia povedať, ako reagovať, či vysloviť smerom k druhému. Dokonca v momentoch, keď sa tvária, že sú v slušnej spoločnosti!“   Keď právo na niečo je viac ako povinnosť Zlým príkladom pre svoje deti sú podľa Tomáša Gerboca niekedy aj samotní rodičia. „Verim, že sa to nikoho nedotke, ale môže ísť o príklad rodičov, ktorí poukazujú na to, že človek má na všetko právo, všetko môže a tohto svojho práva sa aj musí dožadovať.“ Gerboc upozorňuje, že práve vtedy zabúdame na povinnosti.   Odhadnúť svoje sily, záujmy, sklony Problém vidí aj v „prehnane stanových cieľoch“. „Je dobré mať ciele, je dobré mať sny, no je potrebné aj reálne zhodnotiť, na čo vlasne mám“. A takýto pravdivý pohľad na seba prináša podľa Tomáša Gerboca aj poznanie, že niektoré sny sú jednoducho nedosiahnuteľné, alebo pre ich naplnenie je potrebná vytvrvalosť a rovnako trpezlivosť so sebou samým.   Študenti a žiaci riešia svojich rodičov S čím chodia žiaci a študenti na školským kaplánom? „Často riešia vzťahy s rodičmi. Nenaplnenie v týchto vzťahoch často vedie k tomu, že dieťa, ktoré navonok vyzerá ako veľmi silné, je v skutočnosti strašne zranené a dobité“, odpovedá. „Agresivita sa neraz prevteľuje do sklamania, opustenosti, nenaplnenia“, vysvetľuje školský kaplán Tomáš Gerboc.   Pre neprestajný tok informácií vytláčaní mimo realitu   24 hodinový spravodajský rytmus, ktorý so sebou prináša nové informácie prakticky v reálnom čase je podľa Gerboca je výzvou nielen pre schopnosť zachytiť, ale aj pre schopnosť kriticky spracovať informácie. „To všetko, čo nám zamestnáva oči a uši, nie sme prakticky schopní spracovať. Mozog premýšľa nad tým, čo som videl pred hodinou, pol hodinou, pred pätnástimi minútami. To všetko spracováva a v tom danom momente sa absolútne nevie sústrediť. Tých informácií je v porovnaní s minulosťou také množstvo, že sa nedokážeme sústrediť na daný moment a danú realitu“, konštatuje.   Dôsledkom sú aj najbanálnejšie veci typu „nie sme schopní pochopiť jednoduchú otázku a dať na ňu jednoduchú odpoveď“.   „Ako pedagóg som konfrontovaný so stavom, že ak do piatich minút neviem ponúknuť nový podnet, morálka v triede sa mi roztečie na stojatú vodu jazera a ja nemám šancu triedu do konca hodiny prebrať“, hovorí o svojej skúsenosti Gerboc. Pomoc nachádza v „dialogickom“ vedení hodín.   Existuje niečo mimo instagram, facebook či tik-tok? Tvrdí, že často je konfrontovaný s vlastnou otázkou, či pre dnešných mladých ľudí „existuje svet aj mimo instagramu, facebooku, tik-toku“. „Nechcem tým povedať, že dnešní mladí sú zlí, oni len žijú to, čo im tento svet prináša. Tento svet pritom tvoríme my, dospelí“, konštatuje.   Vnášať do takejto mentálnej výbavy dnešných žiakov a študentov koncepty ako „služba“ či „zodpovednosť“ alebo „zorientovanie sa v reáliach sveta“ sa potom podľa školského kaplána Tomáša Gerboca stáva ťažké.   „Sú zorientovaní vo virtuálnom svete, chýba im však kompas pre ten reálny“, dodáva. A tam vidí miesto „oživovania vzťahov“. V rodinách, v miestnych komunitách… „Inak nám hrozí generácia aj štyridsiatnikov závislých od svojich rodičov“, vystríha.   Pomocou má byť „investícia do vzťahov“, konkrétne do vzťahov medzi rodičmi a deťmi.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

"Pomohlo nám, že sme zjednodušili spôsob, ako Ukrajincov zamestnať. Nebolo to na začiatku také jednoduché, no musím pochváliť ministerstvo. Keď sme sa na jeseň minulého roka pýtali na ústredí práce, koľko odídencov u nás pracuje a našlo uplatnenie, bolo to okolo desať percent, čo je fajn. A napriek tomu, že časť voľných miest obsadili Ukrajinci, neznižujeme mzdy a nezobrali nikomu prácu. Vôbec to nie je pravda, potvrdzuje sa, že obsadzujú tie miesta, o ktoré Slováci nemajú záujem," hovorí Marek Harbuľák, prezident Asociácie hotelov a reštaurácií. "Čo sa týka návštevnosti reštaurácií, tam vidíme výrazné šetrenie. Napríklad táckarne, menučkárske reštaurácie. Ľudia si radšej uvaria doma. Vidíme to hlavne v regiónoch mimo Bratislavy, kde sú priemerné mzdy nižšie. Naozaj sa výrazne šetrí už aj na tom, či pôjdem alebo nepôjdem na obed," dodáva Harbuľák. Ako sú na tom hotely a reštaurácie? Prečo nedostali dotácie za zvýšené ceny energií za posledný štvrťrok 2022? A dá sa donekonečna všetko dotovať? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s prezidentom Asociácie hotelov a reštaurácií Marekom Harbuľákom.  – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise   –  Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk –  Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty  –  Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast  –  Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme  –  Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

Petr Pavel se v pondělí vydal na svoji první zahraniční návštěvu, a to tradičně do Bratislavy. „V letošním roce si připomínáme 30 let od rozdělení Československa a vzniku dvou samostatných států, je tedy naprosto logické, že naše první zahraniční cesty téměř vždy vedou na Slovensko. A stejně je to v případě našich slovenských protějšků, kteří po uvedení do funkce zase cestují do Prahy,“ okomentoval Pavlovu cestu ministr zahraničí Jan Lipavský (Piráti).

#109 Silný výber – PRVÝ ŽENSKÝ DIEL! Satirický politicast ako sme my by mohol ľahko skĺznuť do predstavy, že ženy sú len ľudia ako Romana Tabak, Anna Záborská alebo JBC. Našťastie, nie je tomu tak. Ženou je aj Veronika Remišová napríklad. Ničmenej, nedávno sme oslávili MDŽ. A keďže sme len chudobný podcast a nie zbojnícka družina, nemôžeme vás pozvať do kulturáku na Martina Nikotína a Senzi Senzus a strčiť vám do rúčky z nazbíjaného po karafiátiku, ani vás oblažiť božtekom s vôňou Karpatského brandy Špeciál.. Ale môžme vám podarovať značkový Prvý ženský diel Silného výberu. Tak všetko najlepšie - a nech vám padne na úžitok! Silný výber. Kapesní průvodce inteligentní ženy po vlastním osudu Pripíjame a pripomíname: in memoriam Ján Kuciak a Martina  Kušnírová (5), in memoriam Boris Nemcov (8), MDŽ, rok od začiatku vojny na Ukrajine, in memoriam Gleb Pavlovsky, podporujeme Sviatlanu Cichanovskú, očakávame vydanie Pozvanej a nového albumu pána Stanislava a Rakety Historický kalendár Jána Žideka (výber) Pred 75 rokmi sa komunisti v Československu dostali k moci prevratom, až na 41 rokov, kým nenastala Nežná revolúcia. Pred 80 rokmi sa narodil prvý kozmonaut Jurij Gagarin. Strana SNS oslavuje Kristove roky (33). A my zažívame Kristove rany:-). Pred 173 rokmi sa narodil prvý prezident ČSR Tomáš Garrigue Masaryk. Pred 179 rokmi vznikla pri demonštratívnom odchode študentov z Bratislavy do Levoče hymnická pieseň Nad Tatrou sa blýska, ktorej autorom bol Janko Matuška. Podporiť nás môžete aj takto:  https://www.paypal.com/paypalme/volebnanoc  https://www.paypal.com/paypalme/slavomirolsovsky?country.x=LU&locale.x=en_US  Endorse:  https://www.facebook.com/laventurabar/ https://www.iberian.sk/ Vypočujte si aj naše ďalšie podcasty: Kunstkamera:  https://kunstfilter.podbean.com/ Hybadlo: https://hybadlo.podbean.com/   Hudba v podcaste:  George Gershwin – Rhapsody in Blue Odporúčaná hudba:  Mitoda – Galaxie https://www.youtube.com/watch?v=5IrP6G2PeA0 Meowlau X Val https://www.youtube.com/watch?v=1HeGvek91Go Linky k obsahu: Pripili sme si s:    Čaj z materinej dúšky samozrejme, keď už je ten deň!   https://www.amazon.de/-/en/dp/B07S74NZLY 

"Ochrane prírody pomáha, keď sa ťažba dreva limituje. My sme ju znížili o dve tretiny. A máme tu ucelené územia kľudu. Bez áut, bez ťažby dreva. Pre vydru sú najväčším problémom autá. To je pre nich najnáročnejšie. V mestských lesoch sme výrazne obmedzili motorové vozidlá a je nižšie riziko, že ju zrazí auto. Tu, na Železnej studničke, máme veľa živočíchov, ktoré migrujú cez cestu. Hady, pomalé salamandry, žaby. Každý jeden prejazd auta je ohrozením pre živočíchy aj pre vydru," hovorí viceprimátor Bratislavy a člen lesnej stráže Jakub Mrva o tom, prečo sa do mestských lesov vrátila vydra riečna. Vydru zachytila už aj fotopasca a roky v mestských lesoch nebola. "Je mi to veľmi ľúto, lebo na magistrát som prišiel pracovať s víziou, ako zelenú tému posilníme. Momentálne to je skôr krízový manažment. Finančné prostriedky na väčšie zelené projekty, vodozádržné opatrenia v tom rozpočte nie sú. Na nové projekty momentálne financie nemáme a dokonca v rozpočte nemáme skoro žiadne prostriedky na výsadbu stromov. My, ako hlavné mesto, sme po tom, ako vyzerá náš rozpočet, museli vyškrtať všetko a vieme svietiť a kúriť. Nemáme peniaze na nejaké väčšie opatrenia," opisuje Mrva to, ako hlavné mesto ovplyvnili zásahy z parlamentu, ktoré zobrali samosprávam desiatky miliónov eur. Prečo sa vrátila vydra riečna do mestských lesov? Čo s premnoženými diviakmi v Bratislave? A ako rozpočet ovplyvnil zelené opatrenia v hlavnom meste? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s viceprimátorom Bratislavy Jakubom Mrvom. – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

Obrátili sa nám občianske cnosti, za hrdinov považujeme tých, čo sa bijú v pomyselných politických klietkach. Čím viac ste neokrôchaný, tým väčším kultúrnym hrdinom sa stávate. Navyše, žijeme v akomsi hypnotickom fatalizme, v ktorom si myslíme, že tak ako to je, tak to aj má byť. No, netreba to vzdávať pretože Slovensko má historickú príležitosť stať sa výkladnou skriňou, ale nesmieme sa nechať rušiť politickými pasákmi. Tvrdí publicista Michal Havran. Fico je podľa neho bezpečnostná hrozba. Stojíme pred osudovými voľbami a stojíme pred nimi  opäť. Stojíme pred nimi, tak ako v roku 1990 či v roku 1998 alebo 1992. Prečo sa teda zas a znova vraciame v čase a opäť riešime dilemy, ktoré sme už “vyriešili” či sme ich mali mať dávno vyriešené? Čo nás tak máta, že sa musíme vracať v čase a znova riešiť to, čo sme už mali mať dávno vyriešené? Čo je tou našou osudovosťou, ktorej sa odmietame poctivo pozrieť rovno do tváre a čeliť tomu, kým a čím sme? O čo  budeme hrať v septembrových predčasných voľbách a kto sú vlastne tí naši “píštalkári” vedúci nás do nových politických, ale dnes už aj aj geostrategických úsvitov? A znova a zas to budú tie isté dilemy ako v rokoch 1990 či 1998? A prečo zas a znova tie isté dilemy? Témy a otázky pre publicistu Michala Havrana. Podľa Havrana na Slovensku pripisujeme politike príliš veľkú moc a necháme ju vnikať aj do intimity a vzťahov, kde nemá vôbec čo robiť. Výsledkom je akýsi magicky sadizmus politických pseudokazateľov a večné, no nikdy nenaplnené, rozprávky potulných politických zápasníkov. Bojíme sa konfrontovať s vlastnými problémami, hovorí Havran. V zahraničí ani nemôžeme hovoriť, že nevieme dostavať diaľnicu z Bratislavy do Košíc.  Tento štát sa k vlastným občanom správa nepriateľsky a šikanózne, dodáva. Ako to, že sme si nechali vnútiť predstavu politiky ako bulváru a cirkusového zápasu v klietkach? Prečo neriešime reálne politické problémy a necháme sa opantávať a niekedy až doslova šikanovať falošnými témami? Aké je to naše slovenské kresťanstvo aj v jeho dilemách odmietajúcich akúkoľvek inakosť? Čo považujeme za politiku a prečo od nej už neočakávame riešenie našich skutočne reálnych problémov, ako je nedostavaná cestná infraštruktúra či zlyhávajúce vzdelávanie alebo zdravotníctvo?  No a prečo tak značnú časť našej verejnosti fascinuje agresívne putinovo Rusko, ako aj jeho model autoritatívneho vládnutia? “Rusko je akousi predfreudiánskou spoločnosťou, ktorá samú seba odmieta analyzovať a nepripúšťa si žiadne zlyhania. Na politickej úrovni neexistuje žiadny akt pokánia ani žiadne ospravedlnenie sa za chyby, ktoré Rusko v dejinách urobilo a to mnohým môže imponovať. Imponuje im to ako predstava života, v ktorom sa aj za vážne a ťažké chyby nemusíte nikdy nikomu ospravedlňovať a nemusíte skladať žiadne účty pretože vaše zlyhania sú pilierom politického systému, hovorí o príchylnosti značnej časti slovenskej verejnosti k putinovmu Rusku publicista Michal Havran. Ráno Nahlas s publicistom Michalom Havranom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský  

Za posledný rok prišlo na Slovensko vyše sto tisíc Ukrajincov a Ukrajiniek. No aj pred rokom 2022 tu boli medzi nami príslušníci ukrajinskej minority. Koľko ich je, aká je ich história a prečo je slovíčko „A“ medzi rusínskou a ukrajinskou minoritou také dôležité? A ako to vyzerá s ruskou menšinou na Slovensku, ako sa stavia k ruskej vojne na Ukrajine? V epizóde 5 sa pozrieme na to, ako vojna dokáže zahýbať priateľstvom medzi Ukrajinkou a Ruskou a v uliciach Bratislavy budeme hľadať odkazy z minulosti. Podcast Noví Susedia vznikol vďaka finančnej podpore Fondu na podporu kultúry národnostných menšín – Kultminor a Nadácie Milana Šimečku. 

Hrad Devín v súčasnosti prechádza rozsiahlou rekonštrukciou. Múzeum mesta Bratislavy, v správe ktorého sa táto národná kultúrna pamiatka nachádza, zároveň ohlásilo, že pôjde o obnovu, ktorá prinesie autentickejšiu podobu hradu. Čo to presne znamená a ako sa dnes vlastne obnovujú hradné ruiny či všeobecne naše architektonické dedičstvo? Aké metódy dnes používa pamiatková ochrana a ako tomu bolo v minulých desaťročiach? Nezostaneme len pri hrade Devín, ale nahliadneme do remesla pamiatkarov. Veď výsledok ich práce sa výrazným spôsobom zapisuje do celkového charakteru kultúrnej krajiny. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s odborníkom na prípravu projektov obnovy pamiatkových objektov Vladimírom Kohútom. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

"Minulotýždňové dvojdňové hlasovanie v parlamente uškodilo Bratislave viac, ako dvojročná covid kríza a vojna na Ukrajine dokopy. Urobili z Bratislavy jedno z najchudobnejších miest v Európe, za nami je možno už len Sofia," hovorí primátor Matúš Vallo a vysvetľuje, že niekoľkými zákonmi parlament zobral Bratislave zo dňa na deň desiatky miliónov eur z rozpočtu. "V posledných mesiacoch zaznamenávame veľký útok na to, akým spôsobom sa rozhoduje o výstavbe v Bratislave. Najmä poslaneckými návrhmi z prostredia OĽaNO. Hrozí, že by Bratislava nemohla rozhodovať o výstavbe na svojom území. Bojujeme o to, aby Bratislava nešla opačným trendom ako ostatné mestá, ktoré čoraz viac rozhodujú o svojom území. Sú to nevídané útoky, ktoré sú na to, aby mesto vedelo ovplyvňovať svoju fyzickú podstatu. Myslím, že vo finále sú za tým developeri," dodáva Vallo. Ako bude vyzerať rozpočet hlavného mesta? Čo môže primátor robiť, keďže mu chýbajú desiatky miliónov eur? Ako sa pozerá na strašenie progresívnym liberálnym pučom? A oslovil ho už Mikuláš Dzurinda do svojej novej strany? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s primátorom Bratislavy Matúšom Vallom. – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

Vypočujte si nový diel podcastu JERGY talks. Hostkou je  Mária Fuseková, podnikateľka a developerka žijúca v Dubaji. "Vždy som vo svojom vnútri cítila, že zmenu potrebujem. Dokonca som ju sama vyhľadávala." Mária Fuseková autentická, kreatívna a pracovitá rodáčka z Bratislavy.  Absolventka Trenčianskej Univerzity Alexandra Dubčeka a Vysokej školy ekonómie a manažmentu v Bratislave. Vo svojej kariére si prešla viacero odvetví a pozícií. Najviac jej však učaroval svet realít. Jedného dňa sa rozhodla. Zbalila kufre, zobrala manžela, 3 deti a presťahovali do Dubaja.  Ten si ju získal svojou dynamikou v oblasti realít,  počas jednej z dovoleniek s rodinou. Na Slovensku jej pritom stále bežia osobné developerské projekty. "Zmeny mám rada. Znamenajú pre mňa to, že sa vo mne prebudí kreativita a chuť niečo riešiť. Kedysi som si hovorila, prečo nemôžem mať spokojný kľudný život, prečo sa stále niečo mení a musím prijímať nové výzvy, ale nakoniec som pochopila, že pre mňa sú práve tieto zmeny to, čo ma posúva ďalej. Riešenie životných výziev ma doteraz vždy len posunulo. V konečnom dôsledku mi priniesli veľa nových priateľstiev a vecí, ktoré ma sformovali a niečo mi do života priniesli", hovorí Fuseková o životných zmenách a vlastných rozhodnutiach, ktoré sformovali jej život do súčasnej podoby. V podcaste sa tiež dozviete: ▶️ ako sa vysporiadala so stereotypmi o ženách v biznise ▶️ aké mala detstvo v Senci a v Bratislave ▶️ ako najradšej prejavuje svoju kreativitu ▶️ prečo jej v práci najviac pomáha porozumenie a citové vnímanie ▶️ ako vnímala pracovný život v Los Angeles v USA ▶️ prečo sa po 4 rokoch života v USA rozhodli s priateľom vrátiť späť na Slovensko ▶️ ako rozbehli franšízovú sieť Subway na Slovensku ▶️ čo jej dodalo motiváciu a energiu pokračovať v podnikaní ▶️ ako dokázala skĺbiť kariéru s výchovou detí ▶️ ako sa dostala do realít v Dubaji V podnikaní tiež vždy nebolo všetko ružové. Musela sa pýtať samej seba, či je to to, čomu sa chce naďalej venovať alebo s tým definitívne sekne. "Bolo to len o mne a o tom, ako si to v hlave dám dokopy. Či pôjdem ďalej, alebo sa zastavím a neskôr to budem ľutovať. Zastavila som sa na polceste a spýtala som samej seba, či budem ľutovať, ak ten biznis teraz ukončím a či skutočne chcem dosiahnuť svoj cieľ. Povedala som si, že áno, chcem ísť dopredu a práve odpovede na tieto otázky boli môj hnací motor. Viem, že fyzicky sa mi nič nemôže stať, nikomu tým neublížim, tak prečo to neskúsiť", hovorí Fuseková. Podcast JERGY talks prináša Jerguš Holéczy v spolupráci s aktuality.sk

V dnešnej časti podcastu Múzeum sa vyberieme po stopách židovských architektov v uliciach Bratislavy.  „Ide o architektov z obdobia 19. a 20. storočia," opisuje v podcaste kurátor Michal Budaj z Múzea židovskej kultúry SNM. Reportáž začína na Rybnom námesti, kde stála židovská synagóga, no komunisti ju zbúrali pri stavbe mosta SNP. Architektom neologickej synagógy bol Dionýz Milch, ktorý pochádzal zo Slovenska. „Nie je u nás veľmi známy. Zanechal aj viacero stavieb, ktoré vidime v centre Viedne a tvoria charakter mesta," hovorí tiež v podcaste Budaj. V reportáži sa pozrieme aj na ďalšie Milchove stavby v Bratislave. Podcast Múzeum vznika v spolupráci redakcie Aktuality.sk so Slovenským národným múzeom. Reportáž nahrala Denisa Hopková.

Inžinierka geodézie a bývalá stredoškolská učiteľka odborných predmetov Alžbeta Strižincová vyrastala v bratislavskom Starom meste. Dlhé roky robila zememeračku, vďaka čomu pozná každý centimeter Bratislavy, nielen jeho povesti a legendy. Po emigrácii najstaršieho brata v roku 1968 ju v práci preradili z odboru fotogrametrie, aby nemala prístup k tajným materiálom (teda k mapám a súradniciam objektov). V 90-tych rokoch sa rozhodla pre pedagogickú kariéru. Okrem geodézie a fotogrametrie vyučovala aj odbornú prax a grafické informačné systémy.  Mnohí z tých, ktorí ju kedysi učili sa neskôr v škole stali jej kolegami. Jej študenti na ňu spomínajú aj po dlhých rokoch. Brala ich totiž ako rovnocenných partnerov a vždy chcela, aby sa neuspokojili s priemernosťou. Škola sa pre ňu stala druhým domovom a učenie naplnením života. V súčasnosti sa stará o múzeum geodézie, ktoré sama založila v priestoroch Strednej priemyselnej školy stavebnej a geodetickej v Bratislave. Má dcéru Janu a syna Martina, ktorý je hovorcom prezidentky SR.

Vypočujte si nový diel podcastu JERGY talks. Hosťom je Martin Krupa, milovník inovácií a technológií,spoluzakladateľ ui42. Martin Krupa, malý, rýchly a veselý rodák z Hanušoviec nad Topľou. Absolvent Matematicko-fyzikálnej fakulty UK. Je spoluzakladateľom one-stop-shop agentúry ui42, ktorá tento rok oslávila 25 rokov. Zaujíma ho, ako sa nové internetové technológie dajú využiť v praxi tak, aby boli prínosom pre používateľov. Venuje sa nielen user experience, ale aj umelej inteligencii. Tému použiteľnosti webov a aplikácií propaguje medzi odbornou verejnosťou na konferenciách aj v akademickom svete a vedie odborné workshopy. V podcaste sa tiež dozviete:  ▶ čo je pre Martina v živote najdôležitejšie ▶ o slovenskom jazyku a jeho problematike v praxi ▶ ako sa dostal k počítačom a na MatFyz do Bratislavy ▶ prečo si vo voľnom čase rád zahrá šach ▶ kedy nastala revolúcia vo svete informačných technológií ▶ ako vznikol názov firmy ui42 a čo bolo motívom jej založenia ▶ ako vytvorili prvý generovaný GIF s mapou lyžiarskych stredísk na Slovensku ▶ vďaka čomu dokáže byť firma ui42 na trhu už viac ako 25 rokov ▶ akú rolu hrá umelá inteligencia v našom živote ▶ ako vníma moderné technológie a to, čo nás v budúcnosti čaká Podcast JERGY talks prináša Jerguš Holéczy v spolupráci s aktuality.sk

Nedeľa sa ponesie nielen v znamení štartu futbalových majstrovstiev sveta. Pozornosť našich fanúšikov sa totiž bude sústrediť do Bratislavy, kde sa oficiálne rozlúči s reprezentáciou veľká legenda. Tou legendou je bývalý reprezentačný kapitán Marek Hamšík, ktorý si na bratislavskom Tehelnom poli v dueli s Čile posledný raz oblečie slovenský dres a pripíše si 136. štart v národnom tíme. Netreba pripomínať, že už jeho súčasných 135 zápasov a 26 gólov sú rekordné zápisy. Viac si povieme v našom dnešnom podcaste.

Za primátora Bratislavy som volil Matúša Valla, Rudolf Kusý išiel do volieb zrejme preto, lebo Team Bratislava proti nemu postavila v Novom Meste kandidáta, hovorí opätovne zvolený starosta bratislavského Ružinova Martin Chren. V rozhovore s reportérkou Luciou Osvaldovou hovorí aj o tom, aké projekty chce nasledujúce štyri roky v Ružinove rozbehnúť, ale aj o tom, či má ambície presadiť sa aj vo vysokej politike.

Slovensko si na spojenie Bratislavy a Košíc po diaľnici ešte dlhé roky počká. Aktuálne čakáme na tunel Višňové, ktorý môže meškať, či diaľnicu okolo Ružomberka. Pri hlavnom meste zas na križovatku D1/D4. V novom grafikone sú rýchlejšie rýchliky aj vynechané stanice. Aké sú teda termíny dostavby diaľnic a aká je šanca, že sa aj stihnú? A prečo naráža nový reformný grafikom na odpor? A prečo je vláda ochotná pomôcť s nižšou DPH iba vlekárom, štadiónom a aquaparkom? Braňo Závodský sa rozprával s ministrom dopravy nominantom hnutia Sme Rodina Andrejom Doležalom.

Today's episode is about the city Piešťany in Slovakia. In the Slovak lesson, you're going to learn some words about the history of Piešťany and practice them in short sentences. You will also learn how to ask “Do you know spa Piešťany?“ in Slovak. At the end you can find some information about town of Piešťany.Episode notesToday's episode is about the city Piešťany in Slovakia. In the Slovak lesson, you're going to learn some words about the history of Piešťany and practice them in short sentences. You will also learn how to ask “Do you know spa Piešťany?“ in Slovak. At the end you can find some information about town of Piešťany.Slovak lesson   1. osada (settlement)   2. dedina (village)   3. mesto (town, city)   4. kúpele (spa)   5. kúpeľné mesto (spa town)   6. človek (person)  7.  ľudia (people)   8. obyateľ (resident, inhabitant)   9. obyvatelia (residents, inhabitants)10. miestni obyvatelia (local residents)11. hosť (guest)12. hostia (guests)13. kúpeľní hostia (spa guests)14. prameň (spring)15. termálny prameň (thermal spring)16. liečivý prameň (healing spring)17. liečivé blato (healing mud)18. Poznáš kúpele Piešťany? (Do you know spa Piešťany?)Sentences1. Piešťany sú svetovo známe kúpeľné mesto. (Piešťany is a world-famous spa town.)2. Piešťany sa nachádzajú 75 kilometrov (47 míľ) severovýchodne od Bratislavy. (Piešťany is located 75 kilometres (47 miles) north-east of Bratislava.)3. Piešťany majú okolo 28 000 obyvateľov. (Piešťany has around 28,000 inhabitants.)4. Piešťany ležia v údolí rieky Váh. (Piešťany is situated in the valley of the Váh river.)5. Prvé ľudské osídlenie v oblasti je datované do praveku. (The first human settlement in the area is dated to the prehistoric times.)6. Pravekí ľudia prišli do tejto oblasti kvôli množstvu zveri a termálnym prameňom, ktoré v zime nezamŕzali. (Prehistoric people came to this area because of the abundance of game and thermal springs that did not freeze in winter.)7. Prvá písomná zmienka o dedine Piešťany pochádza z roku 1113. (The first written record about Piešťany village dates back to 1113.)Timestamps00:29 Introduction to the episode02:22 Location of Piešťany02:49 Fun fact 104:16 Fun fact 207:15 Fun fact 313:30 Slovak lesson19:27 Sentences29:24 Final thoughtsIf you have any questions, send it to my email hello@bozenasslovak.com. Check my website www.bozensslovak.com  and my Instagram  www.instagram@bozenasslovak/ where I am posting the pictures of what I am talking about on my podcast.Thank you for listening to my podcast

Svojim koaličným partnerom SaS a PS nezávidím dilemu, či by na celoslovenskej úrovni mali spolupracovať s Hlasom, hovorí v povolebnom rozhovore novozvolený primátor Bratislavy Matúš Vallo. O tom, ktoré projekty chce v Bratislavy počas nasledujúcich štyroch rokov zrealizovať aj či bude o 20 rokov stále primátorom hlavného mesta sa s ním rozprávala reportérka Lucia Osvaldová.

V centre Bratislavy sa stala dvojnásobná vražda a tragicka nehoda. Čo to urobilo s primátorom, ktorý buduje bezpečné mesto? O čo ide v týchto voľbách? Prečo sú na jednej kope Flašík, Kusý, KDH a Za ľudi? Čo je ponuka Matúša Valla na ďalšie 4 roky? hosť: Matúš Vallo, primátor hlavného mesta

Post bratislavského primátora chce obhájiť Matúš Vallo. Pozrite si predvolebnú debatu s ním a jeho súperom – starostom mestskej časti Rudolfom Kusým. Komunálne voľby budú s sobotu 29. októbra spojené so župnými voľbami. O post primátora Bratislavy sa okrem Valla a Kusého uchádzajú Miroslav Heredoš, Martin Jakubec, Martin Mlýnek, Peter Poláček, Andrej Trnovec a Miroslav Vetrík.

Aká je aktuálna nálada na Ukrajinskej hranici? Prebehla na východe sebareflexia po invázii na Ukrajinu, alebo stále inklinujú k Rusku? A aké to je, keď vás sledujú a odpočúvaju kvôli tomu, že sa ako novinár zaujímate o dianie na hranici a poukazujete na veci? Pohľad na tieto zaujímavé témy nám poskytol novinár Marek Boka v novej epizóde relácie Startitup Diskusný Klub so Šimonom Žďárským. "Známy oznámil zločiny na hranici, začali sa mu vyhrážať samotní policajti!" V tomto rozhovore nám Marek Boka prezradil viac z diania na Ukrajinskej hranici. Vraj aj ľudia, ktorí pomáhali pri invázii stále obviňovali Ameriku z vojny, a to aj napriek tomu, že sa na východe už 30 rokov nič nezmenilo. "Kvantum našich vojakov nepochopiteľne podporuje Rusko a konšpiruje." Toto všetko a oveľa viac môžeš vidieť v najnovšom Startitup Diskusnom klube.

Prečo sa Rudolf Kusý stretol s kandidátom ĽSNS? Má zmysel kandidovať, keď Martina Mlýneka nikto nepozná? A čo urobí Matúš Vallo, ak sa nestihne dostavať električka do Petržalky? Ako sa kandidáti na primátora Bratislavy stavajú k LGBTI+ komunite a registrovaným partnerstvám? Ako by pomohli ľuďom bez domova? A aké riešenia majú pre dopravu v meste? Vypočujtesi veľkú predvolebnú debatu denníka SME s kandidátmi na primátora Bratislavy. Hosťami Zuzany Kovačič Hanzelovej boli kandidáti Matúš Vallo, Rudolf Kusý a Martin Mlýnek. Diskusia sa konala v nízkoprahovej nocľahárni pre ľudí bez domova v spolupráci s organizáciou Depaul. Podporte prácu s ľuďmi bez domova na č. ú. SK02 1100 0000 0026 2152 1983 alebo adopciou postele na www.adoptujsipostel.sk. Ďakujeme. – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

Vrah, ktorý minulý týždeň zabil dvoch mužov z LGBTI+ komunity v Bratislave, vo svojom manifeste napísal, že bojuje proti sionistickej vláde. Obdivoval teroristov, ktorí majú na svedomí desiatky mŕtvych a hlásil sa k rasovému nacionalizmu. Všetko napovedá tomu, že 19-ročný vrah sa zradikalizoval sám na internete aj prostredníctvom zahraničných konšpiračných stránok. Ako sa z mladých stávajú radikáli a existujú prevencie, ktorými môžeme situáciám z minulého týždňa zabrániť? Jana Maťková sa v podcaste Dobré ráno pýtala Kariny Andrášikovej z organizácie Mládež ulice, ktorá sa zameriava najmä na terénnu sociálnu prácu s deťmi a mládežou. Zdroje zvukov: RTVS Odporúčanie na záver: Ako sú domácnosti a firmy pripravené na zvyšovanie cien energii? Akou formou im pomôže štát a je lepšia plošná dotácia alebo cielená pomoc? Aj na tieto otázky budú odpovedať hostia na konferencii denníka SME o energetickej politike. Koná sa už dnes, v utorok 18. októbra od 17-stej hodiny v HubHube na Mlynských Nivách v Bratislave. Vstup je voľný, takže zúčastniť sa môže ktokoľvek. Príďte na diskusiu kandidátov na primátora Bratislavy, ktorá sa uskutoční priamo v nocľahárni Depaul na Ivánskej ceste 32 v stredu 19. októbra o 17:00 - https://www.facebook.com/events/387438740133657?acontext=%7B%22event_action_history%22%3A[%7B%22surface%22%3A%22page%22%7D]%7D – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dobré ráno a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Pôvodne FX, teraz trocha lepšie. Rozpočet pre zdravotníctvo kritizovali úplne všetci, dokonca ho odborníci nazvali najhorším rozpočtom v histórii. Rozpočtová rada zas Igorovi Matovičovi odkázala, že takto sa rozpočet nerobí. Ako to nakoniec s rozpočtom dopadlo? Ako vážne berie táto vláda krízu v zdravotníctve a ako to dopadne s výpoveďami lekárov? Zuzana Kovačič Hanzelová sa v podcaste Dobré ráno rozprávala s analytikom Martinom Smatanom. Zdroje zvukov: TV Markíza Odporúčanie: Ak vás zaujíma podrobnejšie komentár rozpočtovej rady k rozpočtu na budúci rok, je to naozaj zaujímavé a dôležité čítanie a preto je to môj zaujímavý tip na záver. Príďte na diskusiu kandidátov na primátora Bratislavy, ktorá sa uskutoční priamo v nocľahárni Depaul na Ivánskej ceste 32 v stredu 19. októbra o 17:00 - https://www.facebook.com/events/387438740133657?acontext=%7B%22event_action_history%22%3A[%7B%22surface%22%3A%22page%22%7D]%7D – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dobré ráno a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Pri príležitosti výročia povstania vo vyhladzovacom tábore Sobibor sa s historikom Jánom Hlavinkom rozprávame o absolútnom zle a unikátnom, avšak stále málo známom svedectve Jozefa Schnitzera, rodáka zo Sabinova. Epizódu venujeme tiež obetiam nenávistného útoku na LGBTI komunitu v centre Bratislavy, ktorý Hlavinka považuje za výkričník a varovanie, že antisemitizmus a prejavy nenávisti sú na Slovensku na vzostupe.

Slovenskem otřásla dvojnásobná vražda z nenávisti v centru Bratislavy. Před barem Tepláreň, který často navštěvují lidé s jinou než většinovou sexuální orientací, a jen pár desítek metrů od místa, kde před ani ne dvěma týdny zabil opilý řidič pět studentů čekajících na zastávce, zastřelil devatenáctiletý mladík dva muže a postřelil barmanku. Policie o několik hodin později střelce vypátrala, ale nalezla ho již mrtvého – spáchal sebevraždu.

Róbert Dobrovodský je dlhoročným právnikom, legislatívcom a poslaneckým asistentom Kataríny Hatrákovej. Aké sú dôvody, prečo sa rozhodol kandidovať na viac ako pol roka neobsadenú funkciu ombudsmana? Ako hodnotní a vníma prácu svojich dvoch predchodkýň vo funkcii, Jany Dubovcovej a Márie Pattakyovej? Ako a či by sa zmenilo fungovanie a smerovanie úradu Verejného ochrancu práv pod vedením Róberta Dobrovodského? Prevzal by si mandát aj v prípade, že by bol zvolený poslancami, ktorí boli zvolení za fašistickú ĽSNS a aká je reflexia vraždy dvoch mladých ľudí v LGBTI+ podniku v centre Bratislavy?

Dvojnásobná vražda pred barom Tepláreň v centre Bratislavy vykazuje znaky terorizmu - polícia nevylučuje, že trestný čin prekvalifikujú.  Po stredajších udalostiach o tom informovali špeciálny prokurátor Daniel Lipšic, riaditeľ NAKA Ľubomír Daňko a viceprezident policajného zboru Branko Kišš. Podľa polície sa páchateľ na streľbu pripravoval a ešte v tú noc prijali bezpečnostné opatrenia.  Dnes sa v reakcii na tragédiu koná aj spomienkový pochod v Bratislave pod záštitou iniciatívy Inakosť. Ako sa cítia LGBTI komunita na Slovensku po chladnokrvnej vražde dvoch mladých ľudí? Sú reakcie politikov na tento trestný čin akceptovateľné? Ako chceme na Slovensku zlepšiť postavenie tejto komunity, keď chýba politická vôľa? A chceme vôbec? V druhej časti podcastu sa na život LGBTI ľudí na Slovensku pýtala Denisa Žilová Martina Macka z iniciatívy Inakosť. Podcast pripravili Denisa Hopková a Denisa Žilová.

Dvojnásobná vražda pred barom Tepláreň v centre Bratislavy vykazuje znaky terorizmu - polícia nevylučuje, že trestný čin prekvalifikujú.  Po stredajších udalostiach o tom informovali špeciálny prokurátor Daniel Lipšic, riaditeľ NAKA Ľubomír Daňko a viceprezident policajného zboru Branko Kišš. Podľa polície sa páchateľ na streľbu pripravoval a ešte v tú noc prijali bezpečnostné opatrenia.  Dnes sa v reakcii na tragédiu koná aj spomienkový pochod v Bratislave pod záštitou iniciatívy Inakosť. Ako sa cítia LGBTI komunita na Slovensku po chladnokrvnej vražde dvoch mladých ľudí? Sú reakcie politikov na tento trestný čin akceptovateľné? Ako chceme na Slovensku zlepšiť postavenie tejto komunity, keď chýba politická vôľa? A chceme vôbec? V druhej časti podcastu sa na život LGBTI ľudí na Slovensku pýtala Denisa Žilová Martina Macka z iniciatívy Inakosť. Podcast pripravili Denisa Hopková a Denisa Žilová.

Před prezidentským palácem v Bratislavě proběhla protivládní demonstrace. Svolala ji strana Smer bývalého premiéra Roberta Fica, který měl ambici udělat z protestní akce něco podobného, co se uskutečnilo několik dní předtím v Praze. Zatímco ale v Praze dorazilo 70 tisíc lidí, do centra Bratislavy jich přišlo jen asi 5 tisíc z celého Slovenska. Účastníci protestovali proti rostoucím cenám za energie, ale požadovali také demisi současné vlády a předčasné volby.

Pred komunálnymi voľbami je mobilizovanejšia opozícia, analyzuje komentátor Aktualít Ľubo Jaško, ktorý žije a pracuje v regióne severného Slovenska. Študoval teológiu, no dnes kritizuje dogmatických a náboženských konzervatívcov, ktorí idú nasilu proti prúdu aj cez konšpirácie.   Na Liptove si strana Hlas adoptovala starostov za SNS. Inde je stále silné KDH, ale aj tak je väčšina kandidátov nezávislých. Akú pozíciu majú v regiónoch extrémisti a nezaskočia nás ziskom vo voľbách?   Podľa Ľuba Jaška sú slovenskí konzervatívci buď náboženskí, alebo naopak pragmatici typu Boris Kollár alebo Robert Fico. Predseda Smeru môže dokonca vyhrať voľby. Nová strana Mikuláša Dzurindu sa podľa neho nebude vyhraňovať na konzervatívno-liberálnych, ale na praktických témach. Regióny vnímajú vládnutie z Bratislavy kriticky najmä pre to, ako bratislavská politika vyzerá. V osobný comeback Mikuláša Dzurindu však neverí.   Je mainstreamom na Slovensku konzervativizmus alebo liberalizmus? Žije v bubline Bratislava alebo naopak slovenský vidiek?   Ľubo Jaško pracuje aj ako úradník na okresnom súde. Čo si myslia v regióne o súdnej reforme exministerky Márie Kolíkovej?   Nahrával Peter Hanák.

Pred komunálnymi voľbami je mobilizovanejšia opozícia, analyzuje komentátor Aktualít Ľubo Jaško, ktorý žije a pracuje v regióne severného Slovenska. Študoval teológiu, no dnes kritizuje dogmatických a náboženských konzervatívcov, ktorí idú nasilu proti prúdu aj cez konšpirácie.   Na Liptove si strana Hlas adoptovala starostov za SNS. Inde je stále silné KDH, ale aj tak je väčšina kandidátov nezávislých. Akú pozíciu majú v regiónoch extrémisti a nezaskočia nás ziskom vo voľbách?   Podľa Ľuba Jaška sú slovenskí konzervatívci buď náboženskí, alebo naopak pragmatici typu Boris Kollár alebo Robert Fico. Predseda Smeru môže dokonca vyhrať voľby. Nová strana Mikuláša Dzurindu sa podľa neho nebude vyhraňovať na konzervatívno-liberálnych, ale na praktických témach. Regióny vnímajú vládnutie z Bratislavy kriticky najmä pre to, ako bratislavská politika vyzerá. V osobný comeback Mikuláša Dzurindu však neverí.   Je mainstreamom na Slovensku konzervativizmus alebo liberalizmus? Žije v bubline Bratislava alebo naopak slovenský vidiek?   Ľubo Jaško pracuje aj ako úradník na okresnom súde. Čo si myslia v regióne o súdnej reforme exministerky Márie Kolíkovej?   Nahrával Peter Hanák.

Vzácna a unikátna pamiatka s bohatou históriou, romantickými ľúbostnými príbehmi a zaujímavými historkami. Kaštieľ v Rusovciach. Môžeme sa vôbec nazývať kultúrnym národom, keď takto necháme schátrať kaštieľ, ktorý je v štýle anglických hradov, ktoré sú navštevované miliónmi turistov každoročne? Možno za tým všetkým stojí náš nezáujem a za nezáujmom aj nevedomosť. Buď vôbec nevieme, že niečo takéto na našom území stojí alebo ak aj vieme, nikto nám nikdy nerozpovedal, prečo je kaštieľ v Rusovciach významný, kto všetko tu žil a kto všetko ho navštevoval. V dnešnom podcaste sa to pokúsim aspoň trochu napraviť.

Hlas Slobodnej Európy, podnikateľka, ktorá vybudovala svetovú značku či experta v robotike. Vypočujte si príbehy ďalších žien, ktoré ovplyvnili svet a majú prepojenie na územie Slovenska. V najnovšej časti podcastu budete počuť príbeh Agnešy Kalinovej, ktorá bola hlasom Slobodnej Európy, či Ruženy Bajcsy - rodáčky z Bratislavy, ktorú časopis Discover pred 20 rokmi zaradil medzi 50 najvýznamnejších žien vo vede. V podcaste budete počuť aj príbeh ženy, ktorej meno sa svetu spája so známou kozmetickou značkou. Pôvod Estée Lauder je spojený s Rakúsko-Uhorskou monarchiou, no ona sa nikdy nehlásila k skutočnému pôvodu. „Popierala ho, aby sa dostala do  smotánky v New Yorku. Zvykla si vymýšľať svoj príbeh a rodinné korene,uvádza kurátor výstavy Michal Budaj. „Na výstave môžete vidieť jedenásť významných ženských židovských osobností. Spoločné majú prepojenie s teritóriom dnešného Slovenska. Buď tu žili, alebo sa tu narodili,“ opisuje kurátor Michal Budaj novú výstavu Ženy – príbehy žien, ktoré ovplyvnili svet. Podcast vzniká v spolupráci redakcie Aktuality.sk so Slovenským národným múzeom. Reportáž nahrala Denisa Hopková.

Patrí medzi najznámejšie speváčky na Slovensku aj v Česku. Určite aj preto, lebo jej kariéra odštartovala ešte v čase, keď bola malým dievčatkom so zázračným hlasom. Trvá dodnes, no Dara Rolins má mnoho podôb, nielen tú spevácku.  Rodáčka z Bratislavy, ktorá tento rok presne 7. decembra oslávi svoje okrúhle narodeniny, prežíva momentálne už viac ako rok šťastné obdobie v súkromí. Jej partnerom sa stal známy futbalista Pavel Nedvěd. O láske k nemu hovorí Dara bez ostychu. "Aha, tak takto má vyzerať ten kvalitný vzťah," hovorí vraj, čo si uvedomila po boku českej legendy z futbalového trávnika. V rozhovore pre Pravdu, ktorý sme nahrali v rámci špeciálnej epizódy relácie Ide o nás, sa však nebojí hovoriť ani o starnutí, o tom, ako vníma blížiacu sa päťdesiatku. Otvorene hovorí o láske, o vnímaní vzťahov kedysi a dnes, o tom, čo mali spoloční všetci jej doterajší partneri či ako by reagovala, ak by s mužom po jej boku nevychádzala jej dcéra Laura. Aj to sú veci, ktoré môžu byť inšpiratívne pre iných - ženy, mužov. Nevynechali sme, samozrejme, ani jej kariéru. Viac si už vypočujte v podcaste.

Hoci je dnes historická budova SND v havarijnom stave a čaká na svoju rekonštrukciu, stále má čím prekvapiť. V zbierkach Galérie mesta Bratislavy pred nedávnom objavili štyri veľkorozmerné plátna, ktoré historici identifikovali ako maľby zo stropu v hľadisku niekdajšieho Mestského divadla v Prešporku. To sa práve v búrlivom 20. storočí premenilo na národné a samotné mesto zasa za hlavné. Keď však toto divadlo v roku 1886 otváralo svoje brány, bola i Bratislava či skôr Prešporok celkom iným mestom. Popri rýchlo rastúcej Budapešti či blízkej Viedni akoby strácalo na niekdajšej korunovačnej sláve a mešťanov čoraz viac roztrpčovala neblahá nálepka provinčnosti či dokonca bezvýznamnosti. Aj preto sa práve nové divadlo stalo objektom ich ambícií, túžby po prezentácii, ktorá by obyvateľom niekdajšieho Prešporka dodala sebavedomie i kultúrne uspokojenie. Ako sa teda rodilo toto divadlo, kam siahali jeho umelecké ambície a čo nám o tejto dobe prezrádza jeho výzdoba? Kde sa doteraz štyri stratené plátna nachádzali a čo nám ich osud hovorí o uplynulom storočí? Jaro Valent sa rozprával s divadelnou historičkou Janou Laslavíkovou a historičkou umenia Janou Lukovou z Historického ústavu SAV. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

Máloktoré mesto prešlo takými dramatickými zmenami ako Bratislava v 20. storočí a svoju podobu mení vlastne aj dnes. Kým po dlhú dobu pôsobila ako ospalé provinčné mesto, so vznikom Československej republiky sa s ňou počítalo už ako s hlavným mestom Slovenska. Ako sa neustále premeny režimov v nasledujúcich desaťročiach podpísali na jej podobe? Ako sa Bratislavy dotklo obdobie socializmu? Čo všetko z tejto éry zatracujeme a čo naopak môžeme obdivovať? Tentoraz sme sa rozhodli s našimi poslucháčmi stretnúť osobne a naživo. A vybralo sme vari najlepšie miesto pre dnešnú tému, Tyršovo nábrežie odkiaľ sme mohli pozorovať celú panorámu Bratislavy. Moderátor Jaro Valent sa na dunajskom nábreží rozprával s Alexandrou Kusou, riaditeľkou SNG a Petrom Szalayom z Historického ústavu SAV. – Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

  Témou najnovšieho vydania podcastu o vizuálnom umení je maľba Zuckermandel v Bratislave. O diele Karola Frecha, ktoré namaľoval v období medzi dvomi svetovými vojnami, rozpráva historička umenia a kurátorka Patrícia Ballxová z Galérie mesta Bratislavy.

Utečenci z Ukrajiny stále potrebujú materiálnu pomoc. Od augusta ju ale dostáva menej ľudí. Kto môže po novom žiadať o pomoc? A v čom všetkom je iné štvrté kolo pomoci Ukrajincom?  Vyšetrovanie kauzy Súmrak už bolo na konci a vyšetrovateľ predložil spis s návrhom na podanie obžaloby Roberta Fica, Roberta Kaliňáka a ďalších Situácia sa však zmenila a prokurátor vyšetrovateľovi prípad vrátil na doplnenie dokazovania. Našiel aj procesné pochybenia. Viac povie novinárka Aktuality.sk Annamária Dömeová. Iniciatíva Kto pomôže Ukrajine poskytuje materiálnu pomoc utečencom z Ukrajiny v bratislavskom Auparku od marca. Začiatkom augusta spustila štvrté kolo pomoci v nových priestoroch a s novými prísnejšími podmienkami pre utečencov. Humanitárnu pomoc dostanú už len najohrozenejšie skupiny ľudí - matky s deťmi, seniori nad 65 rokov a invalidní dôchodcovia, ktorí musia byť vopred zaregistrovaní. V centre humanitárnej pomoci sme sa boli pozrieť. Reportáž z bratislavského Auparku nahrávala Denisa Žilová. Podcast pripravili Denisa Hopková a Denisa Žilová.

"Viedenčania nás úplne vyjedajú, prichádzajú k nám denne po stovkách a v nedeľu po tisícoch, aby nakúpili tu, čo vo Viedni nedostať. Oni platia toľko, koľko sa od nich žiada, a my Prešporčania, ak nechceme hladovať, musíme zaplatiť tie isté ceny." Je leto 1917, a obyvatelia dnešnej Bratislavy naplno pociťujú vrcholiacu potravinovú a surovinová krízu sprevádzajúcu prvú svetovú vojnu. Rovnako frustrovaní sú však aj Viedenčania, mnohí sú presvedčení, že sú "obklopení nepriateľmi" nielen z Uhorska (a Prešporka), ale aj okolitých rakúskych regiónov. Nepriateľmi, pretože Viedeň nezásobujú a nechávajú ich hladovať. Hnev Prešporčanov rovnako ako Viedenčanov bol reakciou na akútny nedostatok základných potravín a zlyhávanie dodávok z vidieka. Ešte zložitejšia bola situácia na tých územiach Slovenska, ktorými prechádzal front. Tieto informácie pochádzajú z knihy historičky Gabriely Dudekovej Kováčovej, Človek vo vojne o stra vojne o stratégiách prežitia a sociálnych dôsledkoch prvej svetovej vojny na Slovensku. Ako sa mení situácia bežných ľudí v dôsledku vojny? Ako reaguje na túto situáciu štát? Aké opatrenia a obmedzenia sprevádzajú každodenný život počas vojny? Aká je situácia na tých územiach, ktorými prechádza front? A napokon aké stratégie prežitia si civilné obyvateľstvo počas vojny vytvorilo a čo z vojny sa zachovalo v ich spomienkach? Agáta Šústová Drelová v rozhovore s historičkou Gabrielou Dudekovou Kováčovou pôsobiacou v Historickou ústave Slovenskej akadémie vied diskutuje o dopade prvej svetovej vojny na civilistov a na domáci front. Zdroje zvukov: Marián Varga: Virágom – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

V najnovšom vydaní podcastu o vizuálnom umení sa rozprávame o obraze Gusztáva Keletiho z roku 1900 s Dušanom Badom so združenia Bratislavské ostrovy. Seriál vzniká v spolupráci s Galériou mesta Bratislavy.

"Dlhodobo chýbajú sestry, momentálne na Antolskej myslím 28. Nie je problém len so sestrami, s pôrodnicami je to o to zložitejšie, že musíme mať špeciálne sestry. Takzvané pôrodné asistentky. Bratislava ako taká ide dlhodobo na hranu, chýbajú nám eurofondy, stimuly, ktoré majú sestry dajme tomu v Prešove. My také nemáme," hovorí hlavný odborník ministerstva zdravotníctva pre gynekológiu a pôrodníctvo a prednosta pôrodnice na Antolskej v Petržalke Miroslav Borovský o nedostatku sestier a presúvaní rodičiek medzi nemocnicami. "Odchádzajú stále. Po prvé do dôchodku a po druhé, bohužiaľ, pre podmienky s platmi. Koľko sa hovorí o platoch sestier? Veď to sú desiatky rokov. Ja som už na ministerstve jednal o platoch s desiatimi ministrami. Platy sestier sú základ. Doktori možno vydržia, ale so sestrami naozaj nevieme nič robiť. Nedajú sa zohnať. Bez sestry sa nedá robiť," dodáva Borovský, ktorý nepredpokladá, že by rodičky presúvali mimo Bratislavy. Aktuálny plán je presúvať ich len medzi Kramármi, Ružinovom a Antolskou. Prečo sa problém s bratislavskými pôrodnicami dlhodobo nerieši? Koľko sestier momentálne chýba v pôrodnici na Antolskej? A aký je plán pre túto situáciu? Čo by pôrodniciam v hlavnom meste pomohlo? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s prednostom pôrodnice na Antolskej v Bratislave Miroslavom Borovským. – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.