POPULARITY
Ob deseti obletnici dneva slovenskega znakovnega jezika, ki smo ga obeležili 14. novembra, smo v oddajo Oder povabili gluho režiserko in igralko Lado Orešnik. Študirala je dramatiko za gluhe na Janačkovi akademiji v Brnu. Že od leta 2000 je občasno ustvarjala v slovenskem prostoru, pred petnajstimi leti pa se je preselila v Slovenijo in redno deluje kot režiserka in igralka, vodi pa tudi kulturne in jezikovne delavnice ter poučuje znakovni jezik. Z Lado Orešnik smo se pogovarjali o ustvarjanju oseb z okvaro sluha v gledališču, dostopnosti slovenskih profesionalnih gledališč in primerih dobrih praks, ki bi jih lahko implementirali v slovenski kulturni prostor. Prepis oddaje, s katerim želimo oddajo narediti vsak delno dostopno za osebe z okvaro sluha, najdete na spodnji povezavi. https://www.rtvslo.si/kultura/oder/lada-oresnik-gluhi-imajo-izjemen-talent-in-strast-do-gledalisca/728674
Advokát MICHAL MANDZÁK zastupuje obvinených a obžalovaných vo viacerých sledovaných kauzách. Niekoľko úspechov zaznamenal na Európskom súde pre ľudské práva, kde majú aj teraz jeho klienti prijaté sťažnosti na ďalšie konanie. Napríklad prípad Mucha proti Slovenskej republike výrazne ovplyvnil podobu trestnej justície – sudcovia, ktorí ľahkovážne sformulujú rozsudok o schválení dohody o vine a treste, nesmú rozhodovať o spoluobvinených, ktorí sa k trestnej činnosti nepriznávajú. Práve to bol dôvod, pre ktorý pred niekoľkými dňami päťčlenný dovolací senát Najvyššieho súdu zrušil doživotný trest pre Róberta Lališa, údajného bossa mafiánskej skupiny sýkorovcov. Už pred siedmimi rokmi ten istý názor prezentoval senát vtedajšieho sudcu Najvyššieho súdu Štefana Harabina, ale väčšina stakeholderov ho spochybňovala. „Absurdné,“ reagoval vtedajší advokát Daniel Lipšic na premisu, že sudcovia, ktorí schvaľovali dohody o vine a treste by nemali dostatok nestrannosti súdiť nepriznávajúcich sa spoluobvinených. Dnes je z toho štandard. Ale trestné stíhanie sýkorovcov zbytočne stratilo sedem rokov. „Na Slovensku sme v určitých prípadoch, v záujme akéhosi vyššieho princípu mravného, v záujme potrestania páchateľa za akúkoľvek cenu, problematické otázky zametali pod koberec. V záujme toho, aby pán Lališ alebo iní médiami označovaní kriminálnici boli potrestaní, sa spravodlivosť krivila. Sudcovia sa tomu podriaďovali len preto, aby neboli perzekvovaní za to, že si dovolili povedať, že aj údajný zločinec má právo na spravodlivý proces a musia byť zachované elementárne princípy,“ tvrdí M. Mandzák. Prepis rozhovoru nájdete TU alebo TU, video verziu rozhovoru zas TU. Týždenný newsletter Adama Valčeka Bez názvu si môžete predplatiť na tomto odkaze.
„Aj keď som prijal vaše pozvanie, veľmi dlho som rozmýšľal, že aj týmto rozhovorom si vykoledujem ďalšie obvinenie z nejakej šuplíkovej kauzy,“ hovorí v rozhovore 51-ročný bývalý podnikateľ PATRIK VIDAŠIČ, ktorý na Špecializovanom trestnom súde čelí obžalobe pre podozrenie z podporovania údajnej zločineckej skupiny tzv. takáčovcov. Po takmer troch rokoch dokazovania je prípad takmer na začiatku, pretože jeden zo sudcov trojčlenného senátu odišiel na Najvyšší súd a väčšinu svedkov preto bude treba vypočuť nanovo. Proti zvyšným dvom sudcom podal P. Vidašič námietku zaujatosti. Policajná inšpekcia totiž v roku 2021 nahrala, ako sa o nich vyšetrovatelia Národnej kriminálnej agentúry rozprávajú, že títo dvaja sudcovia okamžite neprepustia P. Vidašiča z väzby na slobodu, hoci vedeli, že je v nej už nezákonne. Práve tak vytvorili policajtom priestor, aby pripravili ďalšie obvinenie, pre ktoré P. Vidašiča následne opätovne zadržali a uväznili. Ide o udalosti z leta 2021. Vtedy končila P. Vidašičovi lehota väzby v kauze tzv. takáčovcov, ale špeciálna prokuratúra na neho podala obžalobu a tak Špecializovaný trestný súd už nemal čas, aby v zákonnej lehote rozhodol o prípadnom predĺžení väzby. Od 6. júla 2021 v nej bol nezákonne. Vyšetrovatelia NAKA už od 7. júla 2021 vedeli, že P. Vidašič je v nezákonnej väzbe a vedeli, že bude prepustený. Prezrádzajú to odposluchy, ktoré v tom čase vyhotovila policajná inšpekcia. „Treba vyrobiť skutok a treba ich ísť zobrať,“ znie na nahrávkach. Cíti P. Vidašič zadosťučinenie, že nahrávky potvrdzujú podozrenie, ktoré má už od roku 2021, ale žiaden orgán presadzovania práva mu neveril? „Nie je to zadosťučinenie,“ odpovedá. Odposluchy už predložil Európskemu súdu pre ľudské práva, ktorý teraz vyhodnocuje, či sa bude detailne zaoberať jeho sťažnosťou na otočku pred väznicou v júli 2021. Na Ústavnom súde nepochodil, ale vtedy ešte nahrávky neboli známe. Prepis rozhovoru nájdete TU alebo TU, video verziu rozhovoru zas TU. Týždenný newsletter Adama Valčeka Bez názvu si môžete predplatiť na tomto odkaze.
„Existencia uložených kontaktov v mobiloch (spolupracujúceho svedka) a obžalovaných preukazujú výlučne iba tú skutočnosť, že tieto vymenované osoby mali na seba navzájom uložené kontakty. Z toho však nie je možné vyvodzovať závery o účasti menovaných na spáchanom skutku,“ uviedol Krajský súd v Bratislave v roku 2016 v reakcii na odvolanie prokurátora, ktorý argumentoval, že vzájomné uloženie kontaktov zvyšuje vierohodnosť spolupracujúcej osoby, ktorá vypovedala o údajnej účasti dvoch obžalovaných na vraždách. Aj pre rozpory v jeho výpovediach mu Okresný súd Bratislava I ani Krajský súd v Bratislave neuverili a dvaja obžalovaní boli spod obžaloby právoplatne oslobodení. Členkou odvolacieho senátu na krajskom súde bola aj sudkyňa a členka Súdnej rady SR (zvolená sudcami) MARCELA KOSOVÁ. V rozhovore vysvetľuje, ako pristupuje k hodnoteniu vierohodnosti spolupracujúcich osôb, ktoré výmenou za miernejší trest alebo úplnú beztrestnosť spolupracujú s orgánmi činnými v trestnom konaní. „Vo všeobecnosti sa nedá pristupovať k hodnoteniu vierohodnosti tak, že ak spolupracujúca osoba vypovedá o nesporných skutočnostiach, o niečom čo je evidentné, ale pridáva k tomu niečo, čo je sporné, tak jej veríme, pretože k tým nesporným skutočnostiam existujú dôkazy,“ vysvetľuje. M. Kosová podporuje zvýšenie transparentnosti benefitov, ktoré sú spolupracujúcim osobám sľúbené výmenou za ich usvedčujúce výpovede. Riešia to novely trestných predpisov, ktoré by mali nadobudnúť účinnosť 15. marca. „Je veľmi dôležité, aby spolupracujúci obvinení boli pod kontrolou rovnako ako benefity, ktoré sú im ponúkané.“ Rozsudok, o ktorom je v podcaste reč, nájdete na TOMTO odkaze. Prepis rozhovoru nájdete TU alebo TU, video verziu rozhovoru zas TU. Týždenný newsletter Adama Valčeka Bez názvu si môžete predplatiť na tomto odkaze.
„Je veľmi ľahké byť prísny a je veľmi ťažké byť spravodlivý. Väčšinou ju žiadate pre seba, nie pre iných,“ hovorí advokát a poradca predsedu vlády Roberta Fica MAREK PARA v súvislosti so znižovaním trestných sadzieb za drogovú trestnú činnosť. „Necítim sa v konflikte záujmov,“ odpovedá na otázky v súvislosti s prípravou vládnych noviel trestných predpisov, z ktorých budú benefitovať aj jeho klienti. Riešia aj jemu odborne blízku tému – presah európskeho práva do vnútroštátnych pravidiel trestného konania: „Európska komisia o tom mohla komunikovať a potom, samozrejme, to urobí kolečko a javí sa to ako Parova úprava, ale nie je to tak,“ vysvetľuje. O rušení Úradu špeciálnej prokuratúry tvrdí, že na všetky iné miernejšie riešenia je neskoro, pretože tri roky sa ignorovala diskusia o zlyhaniach. „Boli by príliš experimentálne. Zaradenie hŕstky tridsiatich prokurátorov pod generálneho prokurátora nenarúša systém, žiadnym spôsobom ho nezužuje, neberie im právomoci. Iba nastoľuje objektívnu kontrolu,“ argumentuje. Pri premlčacích lehotách pripúšťa, že návrh na ich skrátenie prichádza bez akéhokoľvek náznaku z predchádzajúcich rokov, že by boli dlhé. „Ani ja som nezachytil takú diskusiu. (...) Z dlhodobého hľadiska si však myslím, že to bude ozdravenie procesu a zároveň sa umožní vyšetrovať v reálnom čase a tiež brániť sa v reálnom čase,“ tvrdí. Vysoké trestné sadzby sú podľa neho jeden z dôvodov, pre ktorý bolo treba prijať novely trestných predpisov v skrátenom legislatívnom konaní: „Myslím, že naprieč názorovými skupinami existuje zhoda na tom, že máme extrémne vysoké trestné sadzby. Tak ako dlho ešte môžeme otáľať? Koľko ľudí ešte môže zomlieť nespravodlivý valec, kým legislatívny orgán zasiahne?“ Prepis rozhovoru nájdete TU alebo TU, video verziu rozhovoru zas TU. Týždenný newsletter Adama Valčeka Bez názvu si môžete predplatiť na tomto odkaze.
„Nešpecializovať prokuratúru na jednom mieste je veľmi nesystematické riešenie,“ myslí si prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR MATÚŠ HARKABUS. Po jej zrušení sa plánuje vrátiť na Krajskú prokuratúru Žilina. V rozhovore sa vyjadruje k na najčastejším výhradám, ktoré súvisia s vyšetrovaním exponovaných káuz i pôsobením Daniela Lipšica vo funkcii špeciálneho prokurátora. „Otázka znie, či sú pochybnosti o integrite stíhaní reálne alebo sú vytvorené reakciou protistrany. (...) Aj za kolegov môžem povedať, že my máme svedomie čisté,“ reaguje. Nahraté rozhovory vyšetrovateľov NAKA, že bez väzby nezískajú priznanie vníma iba ako reči: „Nechcem to zľahčovať, ale ak by ste nasadili odpočúvanie okresným vyšetrovateľom, tak takéto reči sa vedú v každom okrese.“ Prepis rozhovoru nájdete TU alebo TU, video verziu rozhovoru zas TU. Týždenný newsletter Adama Valčeka Bez názvu si môžete predplatiť na tomto odkaze.
„Konopu testujeme kvalitnejšie pre dotácie, pri drogách sú jej analýzy netransparentné,“ upozorňuje advokát IGOR RIBÁR, ktorý zastupuje aj známe prípady domácich pestovateľov marihuany. Debata o predvídateľných pravidlách chemických analýz drog je síce nudná, ale patrí k tým podstatnejším. Sú to totiž práve výsledky rozborov, ktoré určujú, či niekto dostane trojročnú podmienku alebo pätnásť rokov natvrdo. Ako novela trestných predpisov ovplyvní rekreačných užívateľov drog a domácich pestovateľov marihuany? Čo by bolo treba zmeniť, aby boli rozbory drog transparentnejšie? A čo je to trestnoprávny populizmus? Prepis rozhovoru nájdete TU alebo TU, video TU. Týždenný newsletter Adama Valčeka Bez názvu si môžete predplatiť na tomto odkaze.
Predsedníčka Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti ZUZANA DLUGOŠOVÁ pripúšťa, že príslušníci Policajného zboru nemusia mať prístup k statusu chráneného oznamovateľa, ale zákon podľa nej nemožno zmeniť bez poctivej diskusie a analýzy alternatív. „Je mi ľúto, že ako štát aj ako spoločnosť rezignujeme na komplikovanejšie systémové debaty.“ Upozorňuje, že policajti podľa zistení úradu nedôverujú inšpekcii a vnútornému systému nahlasovania nekalej činnosti a preto sa jej nateraz nezdá rozumné, aby prišli o prístup k statusu chráneného oznamovateľa: „Tu sme v stave, že jednoducho to celé ideme zrušiť a vôbec sa nevenujeme tomu, čo potom, akú sú alternatívy.“ V rozhovore vysvetľuje, prečo je podľa nej nezmysel, aby sa zamestnávateľ mohol brániť proti tomu, že jeho pracovník získal status chráneného oznamovateľa. Zavedenie revízneho postupu podľa nej ohrozí prešetrovanie samotných oznámení, pretože zamestnávateľ sa pri odvolaní dozvie jeho podrobnosti. „Dochádza k demontáži tohto inštitútu,“ tvrdí. Napriek tomu vidí zmysel ďalšej existencie úradu aj v pokračovaní svojej misie vo funkcii: „Celá infraštruktúra ochrany oznamovateľov je oveľa širšia ako statusy chránených oznamovateľov.“ Prepis rozhovoru nájdete TU alebo TU, video TU. Týždenný newsletter Adama Valčeka Bez názvu si môžete predplatiť na tomto odkaze.
JÁN HRUBALA sa doteraz vyjadroval najmä k dopadom zrušenia špeciálnej prokuratúry, ale zmeny v trestných predpisoch výrazne ovplyvnia aj Špecializovaný trestný súd, ktorému predsedá. Ročne môže súdu pribudnúť na vybavenie dvesto až tristo nových podaní. „Neviem, čo to spraví. Je možné, že budeme pojednávať rok alebo dva. Možno aj my budeme ako okresné súdy,“ povedal. V rozhovore tiež reaguje na rozhodnutia Ústavného súdu, ktoré ukazujú, že v rokoch 2020 a 2021 došlo k početnejšiemu porušovaniu práva na osobnú slobodu nedostatočne odôvodnenou vyšetrovacou väzbou. „Nestalo sa nič medzi sudcami. Nikto nám nesignalizoval, že tohto treba tak alebo onak rozhodnúť.“ Pripúšťa, že prehnane prísna právna kvalifikácia skutku v úvode trestného stíhania môže slúžiť ako páka na obvineného, aby radšej s orgánmi presadzovania práva spolupracoval. Prepis rozhovoru nájdete TU, video TU. Týždenný newsletter Adama Valčeka Bez názvu si môžete predplatiť na tomto odkaze.
Obhajca príslušníkov Národnej kriminálnej agentúry okolo vyšetrovateľa Jána Čurillu PETER KUBINA z advokátskej kancelárie Dentons vysvetľuje, prečo sú z jeho klientov chránení oznamovatelia a či by policajti mali mať prístup k tejto ochrane. „Vyňatie nejakej veľkej skupiny štátnych zamestnancov spod režimu ochrany by túto ochranu znefunkčnilo,“ tvrdí. Pripúšťa, že ministerstvo vnútra už teraz môže napadnúť rozhodnutia o ochrane J. Čurillu a spol. na súde, ale úspech podľa advokáta nemá istý: „Viem si to predstaviť v prípade súkromného zamestnávateľa.“ Nebolo by zmysluplnejšie, ak by Mestský súd Bratislava IV vydal neodkladné opatrenia iba do času, kým by sa policajti mohli brániť na správnom súde? „Nie som zástancom toho, aby sa okázalo demonštrovala policajná sila vo veciach, kde nejde o hrubokrkú mafiu a násilnú kriminalitu," hovorí P. Kubina. Ako potom vníma zodpovednosť svojich klientov za policajné zásahy v posledných troch rokoch? A čo hovorí na chystané zmeny v trestných predpisoch? „Vôbec by mi neprekážalo, ak by sa do (uzatvárania dohôd so spolupracujúcimi svedkami) vnieslo trochu viac svetla. Ale nemôže to byť tak, že sa ten inštitút úplne znefunkční.“ Prepis rozhovoru nájdete na weboch trend.sk a adamvalcek.sk. Video aj na YouTube. Týždenný newsletter Adama Valčeka Bez názvu si môžete predplatiť na tomto odkaze.
Aj tento rok vám prinášame kľúčové zistenia z výskumu, ktorým sme zmapovali úroveň CX vyspelosti slovenských organizácii. Ktoré odvetvia sú na tom najlepšie a ktoré, naopak, zaostávajú? Michal Blažej sa v 19. epizóde Minimum Viable Podcast zhovára o komplexnom pohľade CX na slovenskom trhu s Jurajom Blichárom, riaditeľom produkcie v Lighting Beetle*. Vypočujte si, aká je úroveň CX vyspelosti za posledný rok, ktoré faktory za tým stoja a akým výzvam budú firmy čeliť v najbližšom období. Zaujíma vás na akej úrovni je vaša organizácia? Zistite to za pár sekúnd odpovedaním na týchto 6 otázok.
Zákaznícka skúsenosť by mala byť dôležitou súčasťou každej spoločnosti. Čím je však firma väčšia, tým ťažšie je udržiavať ju na vysokej úrovni naprieč celou zákazníckou cestou. Michal Blažej sa v 18. epizóde Minimum Viable Podcast zhovára o riadení CX vo veľkých organizáciach s Evou Šípkovou, hlavou CX v Alze. Eva s kolegami v Alze razí cestu dôležitosti zákazníckeho zážitku a snaží sa o to, aby bol zákazník na prvom mieste v každom oddelení.
Vo väčšine zamestnaní vás za zlyhanie môžu vyhodiť. Keď ale pracujete v exploračnom oddelení, zlyhania si tu dávajú na raňajky, obed aj večeru. A dokonca to označujú za úspech. Michal Blažej sa v 17. epizóde Minimum Viable Podcast zhovára o explorácii s Tomášom Ulejom, hlavou exploračného tímu v Martinuse. Tomáš s kolegami v Martinuse objavuje nové príležitosti, ktoré ponúkajú priestor pre rast biznisu alebo majú potenciál zlepšiť zákaznícky zážitok.
Slovenská národná galéria má svojho UX dizajnéra, prevádzkuje vlastný systém na digitalizáciu umenia a nedávno spustila novú aplikáciu, ktorá návštevníka sprevádza galériou. Nahliadnite s nami za múry SNG a zistite, aké problémy pomáha CX riešiť vo svete umenia a kultúry. Michal Blažej sa v 16. epizóde Minimum Viable Podcast zhovára o CX v kultúre s Michalom Čudrnákom, Head of Digital Collections and Services v Slovenskej národnej galérii.
Ešte aj v dnešnej dobe je veľa firiem, ktoré pracujú s waterfall prístupom. Vyvíjajú funkcie bez spätnej väzby zákazníka či validácie. Dual-track agile tieto nedostatky eliminuje priorizáciou výskumu a simultánnou spoluprácou naprieč tímami. Zavedenie takejto zmeny ale nie je jednoduché. Michal Blažej sa v 15. epizóde Minimum Viable Podcast zhovára o agile a discovery fáze s BoBom Marvanom. Bob bol v čase nahrávania epizódy Discovery manager v Avaste, kde mal na starosti podporu spôsobu práce s využitím dual-track agile metód.
Covid masívne zasiahol kamenné prevádzky. Odhady hovoria, že retailoví predajcovia sa budú z pandémie spamätávať celé dva roky. Výskumy renomovaných konzultačiek zase predikujú, že retail sa už nikdy nevráti späť do predcovidovej doby a čaká ho transformácia. Michal Blažej z Lighting Beetle* sa v 12. epizóde Minimum Viable Podcast zhovára o budúcnosti retailu s Milanom Novotom. Milan je CEO a spoluzakladateľ analytickej platformy Pygmalios, vďaka ktorej je možné analyzovať správanie zákazníkov a zlepšovať ich zákaznícke cesty aj vo fyzických predajniach. Prepis rozhovoru si môžete prečítať v tomto blogu na našom webe. Viac od Lighting Beetle* LinkedIn Instagram Facebook Twitter Medium
Prepis ali overitev dokumenta, prodaja nepremičnine, prepis deleža družbe, ločitev, oporoka…. To so vse situacije, v katerih se srečamo z notarjem. Nekateri radi rečejo, da nas notarji spremljajo vse od rojstva do smrti. A o delu notarjev ne govorimo pogosto. Izjema so različne afere, v katere so bili vpleteni tudi notarji: največja je zagotovo Orion. Notarska zbornica je pred mesecem dobila novega predsednika. To je vnovič postal ljubljanski notar Bojan Podgoršek. Napoveduje spremembe. Predvsem na področju digitalizacije notarskih postopkov, v kar jih je - delno - prisilila tudi epidemija.
S ekológom Erikom Balážom sa rozprávame o vlkoch. Hľadáme dôvody, prečo za ministra pôdohospodárstva Jána Mičovského, ktorý sa chcel profilovať zelenšie, bola schválená vyššia kvóta na odstrel, ako za jeho predchodkyne. Rozprávame sa o efekte, ktorý má vlk na krajinu a prečo bez neho už nemôžeme hovoriť o divokej prírode. Prečo je les bez vlka už úplne iný les. Prepis pre nepočujúcich: https://docs.google.com/document/d/1BDwPa3WTMLxy8C9hCXtsk2mG_frk4fbgXnX5l6VMu_c/edit?usp=sharing
Zdalo by sa, že syntetická biológia a astronómia si musia byť na míle vzdialené - syntetická biológia skúma maličké bunky a astronómia sa zase venuje nedozerným vesmírnym diaľavám. ----more----Pri príležitosti 50. výročia pristátia misie Apollo 11 na Mesiaci sa v ďalšej Pravidelnej Dávke porozprávame o tom, ako syntetická biológia môže pomôcť astronautom pri budúcich vesmírnych misiách. Použitá a odporúčaná literatúra: [1] Krátky článok o diskutovaných výzvach kozmonautiky, ktoré nám môže syntetická biológia pomôcť riešiť: https://www.nasa.gov/content/synthetic-biology[2] Komplexný článok popisujúci možnosti a výzvy využitia syntetickej biológie vo vesmíre: Menezes, A. A., Montague, M. G., Cumbers, J., Hogan, J. A., & Arkin, A. P. (2015). Grand challenges in space synthetic biology. J. R. Soc. Interface, 12. https://doi.org/10.1098/rsif.2015.0803[3] Prepis podcastu s Lynn Rothschild, ktorá sa venuje astrobiológii, v ktorom možno vybadať veľmi zaujímavý spôsob uvažovania nad pôvodom života: https://www.nasa.gov/ames/nisv-podcast-Lynn-Rothschild/***Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk
Pochopenie rozdielov medzi mužskou a ženskou bytosťou pre zlepšenie partnerského vzťahu. Prepis podcastu pre čitateľov: https://novymuz.sk/5-podcast-polarita-medzi-muzom-a-zenou/
V dnešnom 2.diely podcastu Nový muž, sa dozvieš prečo je nesmierne dôležité pre každého muža uzdraviť vzťah s jeho otcom. Prepis podcastu pre čitateľov: https://novymuz.sk/2-podcast-vztah-otec-a-syn-odpustenie/
1.Diel podcastu Novzmuz.sk - Predstavenie projektu + téma lásky a úcty. Prepis podcastu pre čitateľov: https://novymuz.sk/1-podcast-predstavenie-novymuz-sk-laska-a-ucta/