Podcasts about debata

Komunální volby se uskuteční v pátek 9. a sobotu 10. října. O situaci v Boskovicích před začátkem ostré fáze volební kampaně debatuje s Tomášem Trumpešem v redakčním podcastu Tomáš Znamenáček. Kdo bude kandidovat a jak se komu podařila první část kampaně? Kdo má na čem stavět a kdo by měl hodně přidat, pokud chce uspět? A co je v Boskovicích letos jinak?

Teraz wszyscy coś mają” versus „kiedyś nikt nie miał orzeczenia o”. Między tymi dwiema skrajnościami rozciąga się dziś nasza rzeczywistość. Dostęp do diagnozowania jest większy niż w przeszłości, a jednocześnie wielu wystarczy wypełnienie krótkiego, internetowego testu, by jego wynik natychmiast uczynić fundamentem własnej tożsamości. Z jednej strony półki w księgarniach uginają się od poradników o życiu z ADHD (niektóre nazywają go życiową „supermocą”), w spektrum, z chorobą X lub zaburzeniem Y. Z drugiej – influencerzy w krótkich rolkach albo uczestnicy popularnych reality show (choćby Love is Blind) tłumaczą swoje zachowania (nierzadko nieodpowiedzialne, a często krzywdzące innych) stwierdzeniem: „Bo to ja i moje ADHD”.Podczas spotkania krytycznie przyglądaliśmy się zjawisku, w którym diagnoza – często wyłącznie domniemana – staje się narzędziem do opisu siebie. Czasem również zwalniającym z autorefleksji. Zastanawialiśmy się, gdzie leży granica między zrozumieniem własnych ograniczeń a używaniem ich jako tarczy ochronnej („Zawaliłam przez moje ADHD”; „On jest po prostu toksyczny”).'Rozmawialiśmy też o słowach, które wyciekły z gabinetów terapeutycznych i całkowicie zdominowały naszą codzienność. Czy ten nowy, na pozór pogłębiony język faktycznie pomaga lepiej rozumieć siebie i naszych bliskich, czy raczej zamyka nas w ograniczającym zbiorze medycznych etykiet?W rozmowie wzięły udział:Kama Wojtkiewicz – psycholożka, autorka podcastu Sznurowadła myśli i książki Sobą zajęci. O pułapkach samorozwoju i kultury terapeutycznej (Wydawnictwo Agora). Publikowała w takich magazynach, jak „Newsweek Psychologia”, „Tygodnik Powszechny”, „Vogue”, „Kukbuk”, „Wysokie Obcasy”, „Glamour”. Absolwentka prawa na King's College London w Wielkiej Brytanii, jednolitych studiów magisterskich z psychologii klinicznej i zdrowia na Uniwersytecie SWPS w Warszawie oraz ZPSM nr 1 II stopnia w klasie skrzypiec. Doświadczenie kliniczne zdobywała na Oddziale Całodobowym w Klinice Psychiatrii, Stresu Bojowego i Psychotraumatologii w Wojskowym Instytucie Medycznym w Warszawie. Prowadzi warsztaty psychoedukacyjne, konsultacje psychologiczne i psychoedukuje w mediach społecznościowych (@sznurowadla.mysli).Olimpia Jenczek – prezeska Fundacji Mamy Podobnie, samorzeczniczka ADHD, trenerka, podcasterka i organizatorka bezpłatnych spotkań psychoedukacyjnych „Korki z neuroróżnorodności” dla dorosłych. Przez kilka lat tworzyła strefę zdrowia psychicznego na Slot Art Festival. Prowadzi szkolenia i warsztaty z zakresu neuroróżnorodności dla firm i organizacji, szkoliła między innymi pracowników Benefit Systems, Brain Embassy, Taurona czy Generali. Współautorka raportu Neurokomfort w pracy i rekrutacji, czyli przed jakimi wyzwaniami stajemy jako neuroróżnorodni w świecie pełnym bodźców? przygotowanego z Pracuj.pl, nagrodzonego Brązowym Spinaczem w konkursie Złote Spinacze. W 2025 roku opublikowała książkę Życie z ADHD. Brakująca instrukcja obsługi (Wydawnictwo W.A.B.).Debatę poprowadziła Magdalena Kicińska, redaktorka prowadząca w „Piśmie”, dziennikarka, reporterka, pisarka.---Zamów aktualne wydanie magazynu: https://magazynpismo.pl/kup-aktualny-numer-pisma/

Jiří Tyleček působí jako vedoucí analytického oddělení společnosti XTB. Na finančních trzích se aktivně pohybuje již více než 20 let. Během této doby se věnoval různým finančním i ekonomickým tématům. Pravidelně vystupuje v médiích a na konferencích s finančním zaměřením. Jeho zálibou je měnová politika a dění na komoditních trzích. V tomto díle Štěpán Křeček s Jiřím Tylečkem rozebírají aktuální vývoj na finančních trzích a výhled do konce roku 2026. Věnují se situaci na amerických a evropských trzích, obrovskému zadlužení Spojených států a tomu, proč vysoký americký dluh zatím investory výrazně neznepokojuje. Diskutují také o vývoji technologického sektoru, množství peněz proudících do oblasti umělé inteligence a o tom, zda současné investice do AI mohou být dlouhodobě udržitelné. Debata se dále zaměřuje na rizikovost dluhopisů a budoucí vývoj jednotlivých trhů. Řeč přichází také na ropu a další komodity, zemní plyn, elektřinu a geopolitické faktory včetně situace kolem Íránu, které mohou v dalších měsících ovlivňovat ceny energií i celkový vývoj světové ekonomiky. Celý díl najdete na Herohero a Forendors.

Rusko zvyšuje raketové útoky na Ukrajinu, tá zase pokračuje v útokoch na ruskú kritickú infraštruktúru. Podarí sa Američanom obnoviť mierové rokovania? Dokážu pri nich ešte vôbec zohrať nejakú úlohu? V súvislosti s Blízkym východom pokračujú rokovania o Hormuzskom prielive. Podarí sa ho otvoriť bezplatne, alebo budeme za plavbu platiť? V relácii Politická debata boli hosťami Hany Kostelníkovej analytici a komentátori Alexander Duleba a Eduard Chmelár.

Brankárska legenda, dvojnásobný držiteľ prestížnej Jennings Trophy a muž, ktorý si v zámorí vybudoval obrovské meno. Hosťom najnovšej epizódy podcastu Góly z bufetu bol po druhýkrát bývalý slovenský reprezentačný brankár Jaroslav Halák, ktorý si v NHL obliekol dresy Bostonu Bruins, Montrealu Canadiens, St. Louis Blues či New Yorku Islanders.Moderátori Marek Marušiak a Tomáš Prokop s ním rozobrali jeho súčasný život po kariére, elektrizujúce spomienky na play-off v Montreale, ale aj zákulisie dlhej cesty, ktorú v najlepšej lige sveta absolvoval. Rozhovor prináša uvoľnený pohľad na hokej z pozície človeka, ktorý si momentálne plnými dúškami užíva zaslúžený športový dôchodok.Hoci slávny bratislavský rodák už zhruba tri roky nestál v bránkovisku, onedlho ho čaká veľký a ostro sledovaný návrat. Dôvodom je pripravovaný exhibičný zápas „Posledné striedanie“ legendárneho slovenského obrancu Zdena Cháru. Jaroslav Halák s úsmevom priznáva, že hoci ide o priateľský rozlúčkový duel, ako brankár sa musí pripraviť a odkrútiť si zopár tréningov, pretože exhibície plné nájazdov a prečíslení bývajú pre gólmanov bez formy mimoriadne kruté.Okrem jednorazovej prípravy na exhibíciu sa Jaroslav Halák v súčasnosti naplno venuje rodine na americkom kontinente, najmä 10-ročnému synovi a dcére, ktorí takisto prepadli kúzlu hokeja. Bývalý špičkový brankár sa snaží deťom odovzdávať cenné rady na ľade, pričom občas dochádza k úsmevným situáciám, keď mu mladá generácia pri jeho usmerneniach oponuje.Pri výchove mladých hokejistov často s nadhľadom prízvukuje jedno dôležité a rokmi overené pravidlo: „Vždy hovorím brankárom: ‚Nikdy never svojim obrancom ani útočníkom, keď vyvážajú puk spoza bránky, lebo z nejakého dôvodu ho chcú nahrávať krížom cez stred.‘“Od rodinného života sa debata prirodzene presunula k bilancovaniu jeho vlastnej hviezdnej dráhy. Jaroslav Halák zaspomínal na svoje začiatky a dotkol sa aj obrovského tlaku v hokejovom meste, akým je Montreal, fantastických spomienok na tamojšiu fanúšikovskú atmosféru a nezabudnuteľného momentu zo súčasného obdobia, keď pred zápasom play-off NHL z tejto sezóny viedol pochod s horiacou fakľou v ikonickej hale Bell Centre.Nevyhli sa však ani téme samotného záveru jeho aktívnej profesionálnej dráhy. Netajil sa tým, že na sklonku kariéry ho hnala vpred najmä magická hranica 300 víťazstiev v základnej časti NHL. Práve to bol primárny dôvod, prečo v posledných rokoch na voľnom hráčskom trhu preferoval kratšie ročné kontrakty s vidinou, že tento vzácny míľnik nakoniec definitívne pokorí. „Pre mňa bolo tých 300 víťazstiev métou, pre ktorú som to robil, a hoci som na ňu nakoniec nedosiahol, pokus tam bol,“ zhodnotil úprimne a bez kúska trpkosti.Debata v štúdiu sa presunula aj k špekuláciám ohľadom jeho možného pôsobenia v drese bratislavského Slovana pred koncom kariéry, ktoré objektívne objasnil. Rozsiahly priestor v príjemnej diskusii dostal aj jeho triezvy pohľad na súčasnú mladú generáciu slovenských brankárov, draftové úspechy Juraja Slafkovského a celkový progres domáceho hokeja.Najnovšia epizóda podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk tak ponúka nesmierne otvorený rozhovor s jednou z najvýraznejších postáv našej modernej hokejovej histórie. Odhaľuje nielen silné spomienky na vrcholy a tlak v zámorskej NHL, ale pripomína aj to, že za každou výnimočnou kariérou stojí aj trpezlivosť, pokora a v neposlednom rade dôležitá podpora najbližšej rodiny.

Brankárska legenda, dvojnásobný držiteľ prestížnej Jennings Trophy a muž, ktorý si v zámorí vybudoval obrovské meno. Hosťom najnovšej epizódy podcastu Góly z bufetu bol po druhýkrát bývalý slovenský reprezentačný brankár Jaroslav Halák, ktorý si v NHL obliekol dresy Bostonu Bruins, Montrealu Canadiens, St. Louis Blues či New Yorku Islanders.Moderátori Marek Marušiak a Tomáš Prokop s ním rozobrali jeho súčasný život po kariére, elektrizujúce spomienky na play-off v Montreale, ale aj zákulisie dlhej cesty, ktorú v najlepšej lige sveta absolvoval. Rozhovor prináša uvoľnený pohľad na hokej z pozície človeka, ktorý si momentálne plnými dúškami užíva zaslúžený športový dôchodok.Hoci slávny bratislavský rodák už zhruba tri roky nestál v bránkovisku, onedlho ho čaká veľký a ostro sledovaný návrat. Dôvodom je pripravovaný exhibičný zápas „Posledné striedanie“ legendárneho slovenského obrancu Zdena Cháru. Jaroslav Halák s úsmevom priznáva, že hoci ide o priateľský rozlúčkový duel, ako brankár sa musí pripraviť a odkrútiť si zopár tréningov, pretože exhibície plné nájazdov a prečíslení bývajú pre gólmanov bez formy mimoriadne kruté.Okrem jednorazovej prípravy na exhibíciu sa Jaroslav Halák v súčasnosti naplno venuje rodine na americkom kontinente, najmä 10-ročnému synovi a dcére, ktorí takisto prepadli kúzlu hokeja. Bývalý špičkový brankár sa snaží deťom odovzdávať cenné rady na ľade, pričom občas dochádza k úsmevným situáciám, keď mu mladá generácia pri jeho usmerneniach oponuje.Pri výchove mladých hokejistov často s nadhľadom prízvukuje jedno dôležité a rokmi overené pravidlo: „Vždy hovorím brankárom: ‚Nikdy never svojim obrancom ani útočníkom, keď vyvážajú puk spoza bránky, lebo z nejakého dôvodu ho chcú nahrávať krížom cez stred.‘“Od rodinného života sa debata prirodzene presunula k bilancovaniu jeho vlastnej hviezdnej dráhy. Jaroslav Halák zaspomínal na svoje začiatky a dotkol sa aj obrovského tlaku v hokejovom meste, akým je Montreal, fantastických spomienok na tamojšiu fanúšikovskú atmosféru a nezabudnuteľného momentu zo súčasného obdobia, keď pred zápasom play-off NHL z tejto sezóny viedol pochod s horiacou fakľou v ikonickej hale Bell Centre.Nevyhli sa však ani téme samotného záveru jeho aktívnej profesionálnej dráhy. Netajil sa tým, že na sklonku kariéry ho hnala vpred najmä magická hranica 300 víťazstiev v základnej časti NHL. Práve to bol primárny dôvod, prečo v posledných rokoch na voľnom hráčskom trhu preferoval kratšie ročné kontrakty s vidinou, že tento vzácny míľnik nakoniec definitívne pokorí. „Pre mňa bolo tých 300 víťazstiev métou, pre ktorú som to robil, a hoci som na ňu nakoniec nedosiahol, pokus tam bol,“ zhodnotil úprimne a bez kúska trpkosti.Debata v štúdiu sa presunula aj k špekuláciám ohľadom jeho možného pôsobenia v drese bratislavského Slovana pred koncom kariéry, ktoré objektívne objasnil. Rozsiahly priestor v príjemnej diskusii dostal aj jeho triezvy pohľad na súčasnú mladú generáciu slovenských brankárov, draftové úspechy Juraja Slafkovského a celkový progres domáceho hokeja.Najnovšia epizóda podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk tak ponúka nesmierne otvorený rozhovor s jednou z najvýraznejších postáv našej modernej hokejovej histórie. Odhaľuje nielen silné spomienky na vrcholy a tlak v zámorskej NHL, ale pripomína aj to, že za každou výnimočnou kariérou stojí aj trpezlivosť, pokora a v neposlednom rade dôležitá podpora najbližšej rodiny.

Minister cestovného ruchu a športu Rudolf Huliak opäť stopol štátne peniaze Slovenskému futbalovému zväzu (SFZ). Ten reaguje žalobou. Navzájom sa obidve strany obviňujú z nedostatku komunikácie. Nie som hrobárom slovenského futbalu, chránim verejné financie, reaguje Huliak a dodáva, že za 15 rokov činnosti dostal prezident Ján Kováčik so svojím výkonným výborom zväz do stavu, že dlhujú 58 miliónov. V kauze národného štadióna je 11 súdnych sporov a právnici môžu stáť ďalšie milióny. Zavaril to Matovič, tvrdí minister a pripravuje materiál pre premiéra na rozhodnutie, čo ďalej. Na septembrovú koaličnú radu a následne do parlamentu chce Huliak so Stranou vidieka prísť s množstvom zákonov, ktoré podľa neho môžu ozdraviť verejné financie až vo výške jednej miliardy eur.

Incident, při kterém desítky tisíc Maročanů pronikly do španělské Ceuty, vyvolal pochopitelný ohlas. Debata se soustředila na hledání viníků a rozdělila lidi do znepřátelených táborů. Tím se setřela podivuhodná komplikovanost celého případu.Všechny díly podcastu Názory a argumenty můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Európske elity už na migrantov reagujú úplne inak. Merkelovej prístup už nikomu ani nenapadne (Debata v redakcii) by Denník Postoj

Mimořádný díl podcastu Přepište dějiny přináší záznam veřejné debaty, která se uskutečnila v Jihlavě v předvečer blahořečení páterů Jana Buly a Václava Drboly. Setkání se konalo jen nedaleko místa, kde byli oba kněží povykonstruovaných procesech komunistického režimu popraveni. Debata se vrací k jejich životním osudům, okolnostem babických událostí, mechanismům politicképerzekuce počátku padesátých let i k tomu, jak se proměňovala paměť na jejich příběh a proč je důležité se k němu vracet i dnes.

Nacistický režim ukazoval nenávistné myšlenky ve velkolepých obrazech. Dnes se můžeme nejen s estetikou a odkazy na třetí říši setkat i v jiných, někdy zdánlivě humorných kontextech. „Zesměšnění oběti prostě není žádným humorem, satirou, nebo něčím podobným,“ zdůrazňuje historik Vojtěch Kyncl. V debatě Českého rozhlasu Plus na Letní filmové škole se potkává s publicistou Matějem Forejtem a umělcem a dokumentaristou Pavlem Stercem.

S akými problémami sa na neho ľudia najčastejšie obracajú? Čo považuje za najväčšie porušenie ľudských práv, odkedy sa ujal svojho mandátu? Hosťom relácie Politická debata je verejný ochranca práv Robert Dobrovodský. 

CELÝ ROZHOVOR V DÉLCE 60 MIN. JEN NA ⁠HTTPS://HEROHERO.CO/CESTMIR⁠⁠⁠⁠ A ⁠HTTPS://FORENDORS.CZ/CESTMIR „Když mladí lidé nebudou moci bydlet v Praze, je to pro město ohromný průšvih,“ říká architekt Vít Máslo. Jeho vlastní byt v Holešovicích podle něj za pět let zdvojnásobil cenu ze 120 na 240 tisíc korun za metr čtvereční. Pokud budou nemovitosti kupovat především investoři a lidé, kteří už několik bytů vlastní, mladší generace se bude muset odstěhovat za Prahu a každý den dojíždět. Město tím podle něj zestárne, přijde o ekonomicky aktivní obyvatele a zároveň ještě více zatíží dopravu. Důvodem bytové krize je podle Másla především to, že se málo staví. Systém jsme prý „zaplevelili takovou spoustou zákonů a regulací, že se tady vlastně nedá stavět“. Sám pracuje na třiceti projektech, většina ale stojí a čeká na razítko. Praha by se přitom neměla dál rozpínat do krajiny, ale využívat brownfieldy, stavět uvnitř svých hranic a nebát se vyšších budov. „Hustota je ekologická věc, výšková stavba je ekologická věc,“ tvrdí. Architektura je podle něj umění svázané klientem, normami, penězi i veřejným zájmem. „Vlastně vyplňujete excelovou tabulku a vyleze vám dům,“ popisuje. České školy navíc budoucí architekty připravují na navrhování galerií a filharmonií, přestože většinu měst tvoří obyčejné bytové a kancelářské budovy. Neučí je podle něj ani komunikovat, spolupracovat nebo správně spočítat vlastní honorář. Máslo kritizuje také neschopnost institucí přijímat rozhodnutí. Dvorecký most bez aut označuje za „totální průšvih“, u Výtoňského mostu se podle něj čeká „až vlak spadne do vody“. Zároveň ale nechce centrum podřídit automobilům: parkovat by v něm měli především rezidenti a lidé dojíždějící do Prahy by měli auta nechávat na jejím okraji. Debata o dopravě se podle něj změnila v kulturní válku, v níž existují jen „cyklisté a Filip Turek“ a nic mezi tím. Proč se mladým lidem vzdaluje možnost bydlet v Praze? Může nový stavební zákon skutečně urychlit výstavbu? Potřebuje město vyšší domy, méně aut a instituce, které se konečně odváží rozhodovat? A nakolik jeho podobu určují architekti a nakolik developeři, úředníci a aktivisté? Pusťte si celý rozhovor.

Petr Hlaváček je architekt, urbanista a vysokoškolský pedagog. Působí jako náměstek primátora hlavního města Prahy pro oblast územního a strategického rozvoje a dlouhodobě se věnuje rozvoji měst, architektuře a urbanismu. V minulosti vedl Institut plánování a rozvoje hlavního města Prahy a působí také na Fakultě architektury ČVUT. V tomto díle Štěpán Křeček s Petrem Hlaváčkem rozebírají budoucnost rozvoje Prahy a změny, které přinese nový územní plán. Věnují se tomu, jak ovlivní další výstavbu, podobu jednotlivých městských čtvrtí i výškový profil metropole. Diskutují také o současných možnostech bytové výstavby, překážkách, které brání rychlejšímu rozvoji města, a o tom, jak lze zlepšit dostupnost bydlení v Praze. Debata se dále zaměřuje na koncept města krátkých vzdáleností, rozvoj dopravní infrastruktury včetně výstavby metra D a městského okruhu i na to, jaké investice budou pro budoucnost hlavního města klíčové. Celý díl najdete na Herohero a Forendors.

Opozičné strany sa počas leta roztrúsili po celom Slovensku a presviečajú voličov, prečo nevoliť Roberta Fica. Niektorí voličom rozdávajú trička, iní dokonca aj peniaze, ani iní zase ukazujú luxusné majetky politikov vo svete. Ktorá kampaň bude účinná? Čo bude s predvolebným spájaním? A aká téma vyhrá voľby? Politologička Aneta Világi a marketér Michal Ruttkay debatujú o súčasnej politickej situácii s Hanou Kostelníkovou v relácii Politická debata. 

W nowym odcinku wideokastu „Kultura na weekend” Bartek Chaciński gości dwóch wybitnych przedstawicieli współczesnej sceny muzycznej: perkusistę i producenta Huberta Zemlera oraz saksofonistę Piotra Chęckiego. Pretekst: festiwal Nowe Horyzonty we Wrocławiu. Muzycy prezentują tu swoje najnowsze projekty: od interpretacji kultowych soundtracków po futurystyczne wizje jazzu. Zaczynamy od głośnej debaty nad „podsiadłoizacją”, którą wywołał tekst o kondycji, w jakiej znalazł się młody polski jazz. Goście zastanawiają się, czy sukcesy, jakie odnoszą Dawid Podsiadło czy Hania Rani, faktycznie wymuszają na muzykach konformizm. Czy improwizacja jazzowa w czasach kapitalizmu to wciąż „muzyka wolności”, czy już tylko sprawny marketing? Hubert Zemler (znany z formacji Opla) odsłania kulisy performatywnego projektu Muzyka z Twin Peaks. Opowiada, jak uniknąć kiczu, mierząc się z legendą, którą stworzyli David Lynch i Angelo Badalamenti. Dowiemy się, dlaczego syntezatory DX7 Yamaha są tu kluczowe, i jak odtworzyć ikoniczne solówki saksofonowe, które w oryginale brzmią niczym „żywe sample”. Z kolei Piotr Chęcki (członek Nene Heroin) dzieli się doświadczeniami z pracy nad autorską muzyką do filmu i opowiada o swoich mistrzach. W rozmowie wracają wielkie nazwiska kina: Stanley Kubrick i jego wizjonerska „Odyseja kosmiczna 2001”, Quentin Tarantino, Ennio Morricone. Pojawia się też wątek muzyki klasycznej w popkulturze: od instrumentu viola da gamba, który spopularyzował Jordi Savall, po dreszczowiec, jaki w filmach Lyncha stworzył Krzysztof Penderecki. Ważnym punktem dyskusji jest AI w muzyce. Jak na cyfrową rewolucję zapatrują się twórcy? Piotr Chęcki opowiada o swojej najnowszej płycie „Ey Ay”, którą współtworzył m.in. perkusista Tymek Papior, a Hubert Zemler przywołuje literackie wizje, które snuł Stanisław Lem. Ta rozmowa to fascynująca podróż i soundtrack naszego życia, a muzyka na żywo pozostaje jedynym skutecznym antidotum na „ekranozę”. Czego dowiesz się z odcinka: 1. Jaka jest kondycja polskiej sceny instrumentalnej i czy „podsiadłoizacja” realnie zmienia sposób, w jaki artyści budują swoje kariery? 2. Jak współcześni twórcy wchodzą w dialog z kinem i dlaczego kultowe ścieżki dźwiękowe wciąż stanowią tak silny punkt odniesienia? 3. Jakie zagrożenia i szanse niesie ze sobą rozwój sztucznej inteligencji w sztuce i dlaczego fizyczny kontakt z instrumentem i koncertowa energia stają się towarem deficytowym? Oś czasu: 00:00 - Najlepsze fragmenty 02:47 - Debata o „podsiadłoizacji” polskiego jazzu 07:12 - „Polish Jazz” a rynek europejski 16:15 - Muzyka w kontekście festiwalu filmowego 21:13 - Twin Peaks: mierzenie się z legendą Lyncha 27:01 - Filmowy soundtrack marzeń i inspiracje kinem 35:54 - AI vs muzyka na żywo: przyszłość branży Dowiedz się więcej na polityka.pl https://www.polityka.pl/ Obserwuj nas w mediach społecznościowych: Facebook https://www.facebook.com/TygodnikPolityka Instagram https://www.instagram.com/tygodnikpolityka X https://x.com/Polityka_pl

Komentátori Postoja hovoria o Ficovi a Ukrajine, kampani Šimečku, Matoviča a Gröhlinga aj o extrémistovi Bombicovi na pro-life pochode. Táto relácia vznikla vďaka našim podporovateľom. Pridajte sa k nim, prosím, teraz aj vy na: https://podpora.postoj.sk/podporte-najsilnejsie-konzervativne-medium?referral_source=youtube&referral_campaign=youtube&referral_content=debata&utm_source=youtube. Ďakujeme.

W lipcowym odcinku Warszawskiego Tętna kontynuujemy naszą rozmowę o dzikach w stolicy.Tym razem usłyszycie o powołanym przez Rafała Trzaskowskiego zespole ds. dzikich zwierząt oraz o tym, co robić i czego nie robić, gdy sami spotkamy dzika na swojej drodze.Spojrzenie urbanistyczne a także społeczne przedstawiają nasi goście; dr inż. Robert Skrzypczyński, urbanista i założyciel Biura Urbanistyki Wielogatunkowej, oraz Dorota Hemi, członkini oddolnej inicjatywy Dziki Zostają i Dziki Kolektyw.Miłego słuchania!

Prawo i Sprawiedliwość powinno jak najszybciej zakończyć wewnętrzny spór, ponieważ najbardziej korzysta na nim obecnie konkurencja po prawej stronie sceny politycznej – uważa poseł PiS Olga Semeniuk-Patkowska, związana ze Stowarzyszeniem Rozwój Plus. 

Prečo internetové útoky voči novinárke Zuzane Kovačič-Hanzelovej zo strany Daniela Bombica (Dannyho Kollára) skončili ako priestupok? Kde je hranica medzi slobodou slova a trestným činom? "Trestný súd rozhoduje vždy na podklade obžaloby prokurátora. Takže pre nás je záväzne to, ako prokurátor formuluje skutok, čo doňho dá a ako to právne kvalifikuje," uviedol sudca Peter Šamko v relácii Politická debata. Predsedal senátu krajského súdu, ktorý dal bodku za sporom Kovačič-Hanzelovej s Bombicom. 

Rynek suplementów diety bije rekordy – w Polsce wydajemy na nie już miliardy złotych rocznie. Coraz więcej płacimy również za wszelkiego rodzaju produkty kultury wellness – od świec zapachowych i kul do kąpieli, które mają wprowadzić nas w nastrój hygge, poprzez poradniki i dzienniki wdzięczności aż po weekendowe wyjazdy rozwojowe, treningi uważności i jogi z udziałem młodych kóz. Wszystko to robimy w jednym celu: poprawienia swojego dobrostanu, osiągnięcia „najlepszej możliwej wersji siebie”. W imię czego to jednak robimy: potrzeb własnych czy tych wykreowanych przez sztaby marketingowców próbujących monetyzować nasze kompleksy, lęki i niepokoje? Jak zorientować się, na ile motywacja do zmiany wynika z czytania sygnałów ciała i ducha, a na ile jest skutkiem komunikatów reklamowych? Dlaczego tak często sięgamy po rozwiązania w trybie instant – szybkie, nierzadko na skróty? W trakcie lipcowej Premiery Pisma próbowaliśmy podsumować te procesy. Sprawdzaliśmy, co zyskujemy, a co tracimy w pogoni za doskonałością. W rozmowie wzięły udział: Ewa Jarczewska-Gerc - doktorka nauk humanistycznych, adiunktka w Katedrze Psychologii Różnic Indywidualnych, Diagnozy i Psychometrii na Uniwersytecie SWPS. Psycholożka, trenerka biznesu i promotorka zdrowia psychicznego. Bada, dlaczego jedni ludzie lepiej radzą sobie z wyzwaniami niż inni oraz jak skutecznie wspierać dobrostan psychiczny. Kieruje projektami dotyczącymi emocji, motywacji i profilaktyki depresji, w tym pierwszym ogólnopolskim reprezentatywnym badaniem poświęconym depresji mężczyzn.Lena Gontarek - dziennikarka freelancerka, redaktorka, absolwentka Polskiej Szkoły Reportażu. Publikowała m.in. w "Wysokich Obcasach", "Gazecie Wyborczej", portalu Weekend.gazeta.pl, a ostatnio również w "Tygodniku Powszechnym".Debatę poprowadzi Magdalena Kicińska, redaktorka prowadząca w "Piśmie", reporterka i poetka.  ---Zamów aktualne wydanie magazynu: https://magazynpismo.pl/kup-aktualny-numer-pisma/

Michael Romancov je politický geograf UK FSV, pedagog a publicista. Působí na katedře politologie Institutu politologických studií FSV UK. Přispívá do řady českých periodik. Je absolventem Pedagogické fakulty, Filozofické fakulty a Fakulty sociálních věd UK. Ve svých přednáškách a knihách se zaměřuje na historii mezinárodních vztahů s orientací na Evropskou unii, Rusko a Blízký východ. V tomto díle Štěpán Křeček s Michaelem Romancovem rozebírají aktuální vývoj války na Ukrajině a ekonomické i politické postavení Ruska. Věnují se tempu ruského postupu, životní úrovni obyvatel, postoji ruské společnosti k válce i tomu, jak se proměňuje fungování tamního režimu. Diskutují také o tom, v jaké kondici se nachází ruská ekonomika a jaké vyhlídky může mít po skončení konfliktu. Debata se dále zaměřuje na situaci na Blízkém východě, včetně konfliktu mezi Izraelem a Íránem, role Spojených států a strategického významu Hormuzského průlivu pro světovou ekonomiku. Řeč přichází také na ekonomickou situaci Íránu, stabilitu tamního režimu a širší geopolitické souvislosti, které mohou ovlivnit další vývoj v regionu i světové hospodářství. Celý díl najdete na Herohero a Forendors.

Manipulacje szyjne to jeden z tych tematów, które wciąż budzą emocje w środowisku fizjo. Dla jednych są ważnym narzędziem terapii manualnej. Dla innych techniką obciążoną ryzykiem, mitami i klątwą „nastawiania kręgów”. Porozmawiajmy o tym! Debata 3.0: Grzegorz Gałuszka – instruktor metody Cyriax, Radosław Składowski – twórca koncepcji FRSc, Jacek Tuz – instruktor metody McKenziego / MDT. Każdy z gości odpowiada na te same pytania, żebyśmy mogli porównać nie tylko techniki, ale przede wszystkim sposób myślenia klinicznego. Rozmawiamy o tym: – kiedy manipulacje szyjne mają sens, – kiedy są nadużyciem, – jak oceniać ryzyko i czerwone flagi, – jak rozmawiać z pacjentem o bezpieczeństwie i świadomej zgodzie, – czy szybka ulga po manipulacji oznacza dobrą decyzję kliniczną.

Debata Michala Magušina s Martinom Hanusom o tom, prečo je zločin spred 50 rokov ešte stále témou. Táto relácia vznikla vďaka našim podporovateľom. Pridajte sa k nim, prosím, teraz aj vy na: https://podpora.postoj.sk/podporte-najsilnejsie-konzervativne-medium?referral_source=youtube&referral_campaign=youtube&referral_content=debata&utm_source=youtube. Ďakujeme. Od únosu, znásilnenia a vraždy 20-ročnej študentky medicíny Ľudmily Cervanovej uplynula 9. júla polovica storočia. Debatu v redakcii sme sa preto rozhodli namiesto komentovania udalostí uplynulého týždňa venovať práve tejto udalosti, ktorá dodnes rozdeľuje verejnú mienku na Slovensku. „Žiaden prípad vraždy v dejinách Slovenska – a možno ani v dejinách mnohých iných štátov – nevyvolal niečo porovnateľné. Aj po päťdesiatich rokoch sa rozprávame o kauze, ktorá v nejakej miere rozdeľuje spoločnosť aj ľudí z rovnakého prostredia. Čiastočne by sa to dalo porovnať s doteraz neuzavretým prípadom vraždy Jána Kuciaka a jeho snúbenice, pri ktorom však nikto v médiách reálne nepochybuje o tom, kto bol jej skutočným objednávateľom,“ hovorí šéfredaktor Postoja Martin Hanus, ktorý o prípade napísal knihu Hra sa skončila: https://obchod.postoj.sk/produkt/hra-sa-skoncila?_gl=1*p59foi*_up*MQ..*_ga*Njc1NzYxNzc4LjE3ODM2NzYxNTE.*_ga_2S8KBJV37R*czE3ODM2NzYxNTIkbzEkZzAkdDE3ODM2NzYxNTIkajYwJGwwJGgw Prečo prípad, v ktorom boli páchatelia viackrát právoplatne odsúdení, stále rezonuje v spoločnosti?

Strana Konzervatívci - Kresťanská únia chce byť podľa jej predsedu Milana Krajniaka alternatívou, ktorá ponúkne voličom, že si nemusia vyberať medzi dvomi zlými možnosťami, Progresívnym Slovenskom na jednej strane a Smerom na druhej. Ako bývalý člen predošlej koalície hovorí, že jednu vec v minulom volebnom období hodnotí ako dobrú - rodinnú politiku. Na tom chce stavať. Nevidí problém v Igorovi Matovičovi, považuje ho za normálneho politika, nedémonizuje ho, ale nevidí v ňom ani spasiteľa. Podľa neho je s Matovičom rokovanie veľmi ťažké, ale dá sa s ním na mnohých veciach dohodnúť. Ak by podľa Krajniaka vytvorilo Matovičove hnutie Slovensko a KDH v budúcom parlamente konzervatívny blok, ten by mohol byť silnejší ako PS či Smer a postaviť premiéra. Milan Krajniak zvažuje aj kandidatúru v komunálnych voľbách na predsedu Bratislavského samosprávneho kraja, rozhodne sa čoskoro.

Nakolik dnes vstupují sociální sítě do obsazování herců? Podepsal se jejich vliv na podobě castingů? A dá se předpovědět, jak AI promění filmový průmysl? Poslechněte si debatu s agentkou Kateřinou Oujezdskou, hercem a režisérem Jiřím Mádlem a herečkami Gabrielou Heclovou a Denisou Pfauserovou.Všechny díly podcastu Host Radiožurnálu můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Nakolik dnes vstupují sociální sítě do obsazování herců? Podepsal se jejich vliv na podobě castingů? A dá se předpovědět, jak AI promění filmový průmysl? Poslechněte si debatu s agentkou Kateřinou Oujezdskou, hercem a režisérem Jiřím Mádlem a herečkami Gabrielou Heclovou a Denisou Pfauserovou.Všechny díly podcastu Host Radiožurnálu můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Bractwo Kaplanskie św. Piusa X wyświęciło czterech nowych biskupów wbrew zakazowi Leona XIV, a w odpowiedzi Watykan obłożył ekskomuniką biskupów, kapłanów i wiernych należących do Bractwa. O co chodzi w tym sporze i kto ma rację?Wiadomo było od dawna, że ten moment nastąpi, bo zostało dwóch biskupów FSSPX i robili się coraz starsi. Czemu nie doszło do porozumienia ani nawet dłuższych rozmów i jakie były zasadnicze punkty sporne? Któraś strona była zainteresowana pojednaniem?Czemu zdaniem Bractwa potrzebne było wyświęcenie aż czterech biskupów? Czy można rzeczywiście mówić o stanie wyższej konieczności?Jak uzasadnić, że Bractwo - tak kapłani jak wierni - zostali potraktowani tak surowo, gdy równolegle nie ma ekskomunik choćby wobec niemieckich biskupów i innych radykalnych progresistów, mamy dialog z protestantami, Żydami, porozumienie z Komunistyczną Partią Chin?Czy ekskomunika zaistniała?Czy twierdzenie Bractwa, że przez ponad 60 lat Kościół głosi błędne nauczanie i przez ponad 50 lat stosuje liturgię, na którą lepiej nie chodzić, jest do pogodzenia z Bożą obietnicą ufundowania Kościoła na Piotrze? Trudno znaleźć historyczny precedensO tym dyskutowali Paweł Chmielewski i Sergiusz Muszyński. Debatę poprowadził Kacper Kita

Má smysl vyznat se v tom o co jde v debatě o zákonu a financování veřejnoprávních médií. Udělejte si názor sami, nemusíte souhlasit se mnou ani s dámou, která dnes usedla za mikrofon proti mě. Ale prosím nenechejte to plavat, že to rozhodnou jiní. Změny a důsledky pocítíme všichni, i když si třeba nikdy nepustíte českou televizi nebo Český rozhlas. Má proto smysl, získat nějakou vlastní orientaci.Právě teď sledujete kompletní rozhovor pro moje odběratele. Je v plné, dvojnásobné délce a nebudou nás přerušovat reklamy.Docentka Alice Němcová Tejkalová je vedoucí katedry žurnalistiky na fakultě sociálních věd Univerzity Karlovy. Jako expert se účastní i jednání s premiérem, s poslanci a jejich mediálním výborem. Z vlastní zkušenosti zná i praxi v mediálních domech. Je tedy na slovo vzatá odbornice v souvislosti se současnou vyhrocenou debatou o financování a o budoucnosti veřejnoprávních médií. Debata byla místy docela ostrá a konkrétní, protože na nějaké tanečky kolem zjevného dění teď není čas.Díky moc za poslech - dneska nejen za naše setkání na kanále Hausbot PH. Ale také chci poděkovat za vaši ochotu přemýšlet o společenských a občanských tématech. Nemusíme být politici, nemusíme organizovat pouliční hnutí, ale nad některými problémy bychom neměli odklánět hlavu. Vážím si toho, že přemýšlíte. A zvu vás na můj odběratelský kanál na herohero, kde má tento rozhovor dvojnásobnou délku, a kde nás nepřerušují reklamy. Mějte krásně, Váš Petr HorkýOdkaz na můj předplatitelský kanál: www.herohero.co/petrhorky 00:00 Změna financování médií veřejné služby.08:17 Co způsobí méně peněz pro veřejnoprávní média.18:32 Je to snaha o nápravu nebo jednoduše boj o vliv?29:49 Chybí debata - jak to?Support the show

Na prorastové opatrenia zabudnime, v rámci hašterenia v parlamente budeme radi, ak sa rozpočet schváli v decembri. Každý už pôjde za seba, uviedol minister cestovného ruchu a športu a šéf Strany vidieka Rudolf Huliak v relácii Politická debata. Podľa neho konsolidácia zlikvidovala slovenskú „zlatú strednú vrstvu“, ale alternatívu voči tejto vláde nevidí. Za vlády Matoviča bolo horšie, povedal a dodal, že ľudia zabúdajú, nechajú sa opiť rožkom bláznivým videom pred voľbami. Počúvam šumy, že progresívcom bude stačiť vládnuť iba dva roky, uviedol Huliak a pýta sa – potom nás odovzdajú Bruselu?

Moravskoslezský kraj se podle odhadů bude dál postupně vylidňovat, do 50 let může ubýt asi třetina obyvatel. „Trend se musí zvrátit. Současné vedení kraje už pro to dělá dost a image Moravskoslezského kraje mění,“ říká v Pro a proti z festivalu Slunovrat René Kolek z krajské Hospodářské komory. „Aktivity kraje a některých samospráv jsou průkopnické. Ukazuje se, že se zde daří řešit i jiné problémy – třeba exekuce,“ míní sociální geograf Roman Matoušek z Ostravké univerzity.Všechny díly podcastu Pro a proti můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Rovnost žen a mužů. V zákonech působí samozřejmě, v realitě stále naráží na rozdíly. Téma každoročně připomíná červnový Mezinárodní den rovnosti žen a mužů. Jak dnes tuto rovnost vnímáme? A proč některé vzorce přetrvávají? I na to se ptá Vertikála s historičkou Denisou Nečasovou a socioložkou Lucií Jarkovskou. Moderuje Karolina Antlová.

CELÝ DÍL NAJDETE NA https://herohero.co/studion A V RÁMCI KLUBOVÉHO PŘEDPLATNÉHO DENÍKU N https://denikn.cz/podcast-studio-n/ Když přijede do měst poblíž fronty, stále sebou při výbuších trhne. Místní už často ne. „Jejich těla na to nereagují, jejich nervová soustava už to nevnímá. Jsou jako chodící duchové, jako přízraky města,“ popisuje ve Studiu N válečná zpravodajka České televize Darja Stomatová. Když viděla první mrtvé tělo, zažila šok. „Můj mozek začal fungovat specifickým způsobem. Dodnes si nemůžu vybavit, jak to tělo vypadalo a v jakém prostředí bylo,“ říká. Nejhorší vzpomínky ale podle ní nejsou vizuální. „Horší je pach. Ten smrad, který je na takovém místě.“ Po letech reportování z fronty si podle ní mozek na obrazy smrti zvykne víc, než by si člověk chtěl připustit. Čichová paměť ale zůstává. „Často se mi stává, že když vidím záběry z fronty, vybaví se mi, jak to tam smrdí.“ „Zápach tlejícího těla, střelný prach, všechno se to mísí dohromady. Je to podivný sladký zápach, který se ti vryje do mozku,“ popisuje. Vzpomíná i na situaci, kdy jejich auto stálo daleko od místa, kde byla vykládána těla. Přesto v něm zápach zůstal ještě několik dní. Rusko podle zpravodajky útoky na Ukrajinu v poslední době výrazně stupňuje. „Ruský prezident situaci graduje. Útoky eskalovaly – obzvlášť na Kyjev. Byly to útoky plné pomsty,“ míní. „Říká se, že krátce před koncem války konflikty běžně eskalují. Já si ale říkám – když je eskalace teď, co může být dalšího? Mír je v nedohlednu,“ tvrdí. Ukrajina podle ní může uspět jen tehdy, dokáže-li přenášet náklady války i na ruskou stranu. Za zásadní považuje útoky na ruské rafinerie, přístavy nebo logistickou infrastrukturu. „Je vidět velký pokrok. To, jak Ukrajina využívá vlastní technologie, je zásadní krok.“ Ve Studiu N se dostáváme i k tlaku Babišovy vlády na veřejnoprávní média. Podle Stomatové se Česká televize ocitla v situaci, kdy neřeší svou budoucí roli, ale vlastní existenci. „Česká televize a televize obecně by dnes měly diskutovat o tom, jak obstát ve světě sociálních sítí a technologických změn. Místo toho bojujeme o přežití.“ Debata o fungování České televize by se podle ní měla vést především s veřejností. „My se zodpovídáme poplatníkům, ne politikům.“ Kritizuje, že diskuzi o podobě veřejné služby převzali političtí aktéři namísto samotných koncesionářů. Jestliže mají lidé vůči České televizi výhrady, televize by je podle ní měla reflektovat a případně se měnit. „Jenže tahle debata neexistuje, protože tu iniciativu přebral někdo jiný – politici.“ Celé díly Studia N najdete na platformě Herohero, na webu Deníku N jsou přístupné předplatitelům a předplatitelkám Klubu N. Bezplatné části zveřejňujeme v podcastových aplikacích Spotify, Apple Podcasts, Podbean či na YouTube. Sledovat nás můžete také na Instagramu.

Minister zdravotníctva Kamil Šaško v Politickej debate obhajoval zákon, ktorý má zrýchliť prístup k moderným liekom. Zároveň čelil výčitke, že pacienti doteraz zmenu necítia a mnohí sú odkázaní na rozhodnutie poisťovne. Štát dáva na lieky takmer 1,7 miliardy eur.

S Igorom Matovičom už nikdy, je to zákerný a pomstychtivý človek, tvrdí bývalý podpredseda parlamentu a aktuálne predseda strany Bratia Slovenská Peter Pčolinský. Za tragédiu slovenskej politiky považuje, že lídri majú také neuveriteľne veľké ego, že niekedy nie sú schopní "prekusnúť" osobné animozity. Uviedol to v relácii Politická debata. Ak by dnešná opozícia musela ísť do koalície s Matovičom, tak aj keby si dali podmienku, že líder hnutia Slovensko nebude vo vláde, tak bude robiť zle v parlamente, je presvedčený Pčolinský, ktorý ho zažil na koaličných radách v rokoch 2020 - 2023.

29 maja 2026 roku podczas uroczystej gali Człowieka Roku „Gazety Wyborczej” odbyła się debata Adama Michnika i Anne Applebaum, podczas której prowadzący Bartosz T. Wieliński pytał m.in. o strategię Donalda Trumpa. Publikujemy zapis tej debaty.

1. Debata o betóne je to, čo chcú. 2. Kamenický oznámil pomoc Slovnaftu. 3. Botox, Pohoda a Putin, pomaly čo hodina, to zvrhlosť.

Debata je tekla predvsem o zadnji tekmi z Bravom, na kateri smo videli sedem mladincev in enega influenserja. Ker tekma ni odločala o ničemer, smo več pozornosti namenili tem mladim igralcem in razvoju mladih nogometašev nasploh. Ostalo pa je tudi nekaj časa za druge teme, kot so možnost prihoda novega vlagatelja, verjetno slovo trenerja in zaključek košarkarske sezone.

Debata o budoucnosti financování médií veřejné služby znovu otevírá otázku jejich nezávislosti. Mediální socioložka Marína Urbániková upozorňuje, že přechod na financování ze státního rozpočtu může zvýšit politický tlak. Evropské zkušenosti navíc podle ní ukazují, že současný model patří k méně rizikovým variantám. V čem je podle vlády současný systém poplatků nevyhovující?Všechny díly podcastu Jak to vidí... můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Olomoučtí zastupitelé schválili před nedávnem podání žádosti o notifikaci veřejné podpory u Evropské komise pro chystanou stavbu multifunkční haly. Důvodem je, že soukromý developer žádá o podporu z veřejných rozpočtů, tedy z rozpočtu Olomouckého kraje a města Olomouce.

Debata kolem sněmu Sudetoněmeckého krajanského sdružení, který se má konat příští týden v Brně, nabírá na intenzitě. Zatímco organizátoři vnímají první konání akce na českém území jako symbol dialogu a pokračování odkazu Roku smíření 2015, část české politické reprezentace vystupuje proti a chce její konání zpochybnit parlamentním usnesením. O dopadech vyhrocené debaty na česko-německé vztahy, i o tom, nakolik obě země zpracovaly minulost, hovořila germanistka Zuzana Lizcová.Všechny díly podcastu Jak to vidí... můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

7 maja na Uniwersytecie Warszawskim w gronie ekspertów i praktyków rozmawialiśmy o tym, jak państwa członkowskie Unii Europejskiej wspólnie reagują na kryzysy. Była to pierwsza z serii rozmów organizowanych pod hasłem "EU Solidarity Talks Kapuściński series" przez Dyrekcję Generalną Komisji Europejskiej ds. Pomocy Humanitarnej i Ochrony Ludności — instytucję, która koordynuje unijne działania, od międzynarodowych akcji strażackich podczas pożarów lasów po pomoc dla Ukrainy.Podejście do wspólnego reagowania na kryzysy zmieniło się w ostatnich latach m.in. na skutek zagrożenia ze strony Rosji. Czym różni się pomoc humanitarna od ochrony ludności? Kto decyduje o uruchomieniu europejskiej pomocy? Czego od polskich organizacji pozarządowych uczą się partnerzy z zagranicy?Zapraszamy do wysłuchania rozmowy, której partnerem był „Raport o stanie świata”.Goście: :Karolina Moycho - oficer reagowania kryzysowego, Centrum Koordynacji Reagowania Kryzysowego, Komisji EuropejskiejJacek Szczypiorski - ekspert Unijnego Mechanizmu Ochrony Ludności, uczestnik międzynarodowych misji ratowniczych, STRATPOINTdr Jowanka Jakubek-Lalik - ekspertka w zakresie prawa i instytucji publicznych, Uniwersytet WarszawskiZofia Kwolek - członkini Zarządu, Dyrektorka ds. Relacji Zewnętrznych, Fundacja Polskie Centrum Pomocy MiędzynarodowejProwadzenie: Marcin ŻyłaRealizacja: Kris WawrzakDebata została zrealizowana we współpracy z Działem Komisji Europejskiej ds. Pomocy Humanitarnej i Ochrony Ludności.---------------------------------------------Raport o stanie świata to audycja, która istnieje dzięki naszym Patronom, dołącz się do zbiórki ➡️ ⁠https://patronite.pl/DariuszRosiak⁠Subskrybuj newsletter Raportu o stanie świata ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠➡️ ⁠https://dariuszrosiak.substack.com⁠Koszulki i kubki Raportu ➡️ ⁠https://patronite-sklep.pl/kolekcja/raport-o-stanie-swiata/⁠ [Autopromocja]

Michał Gulczyński - założyciel Stowarzyszenia na Rzecz Chłopców i Mężczyzn, autor książki "Mężczyźni. O nierówności płci". Rozmawiamy na temat tabu, jakim jest równouprawnienie kobiet i mężczyzn. Czym jest męskość? Jakie prawa mężczyzn są respektowane, czy wiek emerytalny w Polsce powinien być zrównany? Jak działa manosfera, gdzie szaleje Andrew Tate. Jak wygląda zdrowie mężczyzn i jak dbać o zdrowie. Głos mężczyzn słyszalny w internecie, tak głośno jak feminizm. Debata na temat zdrowia fizycznego i psychicznego mężczyzn jest niemal nieznana. Dyskryminacja chłopców, gorsze oceny w szkole i mniej stopni naukowych - to tylko niektóre z problemów. Samotność mężczyzn, często samotność w związku i poza nim towarzyszy przez całe życie, zapraszam bardzo serdecznie na ten podcast. Książka Michała Gulczyńskiego - https://lubimyczytac.pl/ksiazka/5230582/mezczyzni-o-nierownosci-plci

„Dítě vnímám jako autentickou bytost, která se může vyvíjet úplně jiným směrem, než jsem si představoval. Stejně jako v jiném druhu partnerství nebo přátelství ho nechci zavřít do klece svých představ, ale dávám mu bezpečný prostor k růstu. To je za mě podstata lásky,“ říká ředitel Ligy otevřených mužů Josef Petr. Debata o rodičovství proběhla v rámci festivalu Nenásilí.

„Dítě vnímám jako autentickou bytost, která se může vyvíjet úplně jiným směrem, než jsem si představoval. Stejně jako v jiném druhu partnerství nebo přátelství ho nechci zavřít do klece svých představ, ale dávám mu bezpečný prostor k růstu. To je za mě podstata lásky,“ říká ředitel Ligy otevřených mužů Josef Petr. Debata o rodičovství proběhla v rámci festivalu Nenásilí.Všechny díly podcastu Houpačky můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Ján Lašák je meno, ktoré má v slovenskom hokeji obrovský cveng a automaticky sa spája so zlatými časmi našej reprezentácie. V najnovšej epizóde podcastu suSPEAK si za mikrofón k Marekovi Marušiakovi a Rasťovi Konečnému sadol práve tento legendárny brankár. Debata sa však ani zďaleka netočila len okolo nostalgických spomienok na úspechy z minulosti.Zlatý úspech mu síce navždy zmenil život, čo sám s úsmevom glosuje slovami, že vyhráte jeden turnaj a veziete sa na tom celý život, no jeho súčasná misia je upriamená predovšetkým na budúcnosť slovenského hokeja a výchovu talentov. Ústrednou témou tohto pútavého rozhovoru je projekt mládežníckych brankárskych kempov, ktorým sa Ján Lašák naplno venuje už ôsmy rok.Zaujímavosťou je, že tieto intenzívne sústredenia prebiehajúce v Dolnom Kubíne zďaleka nie sú len o pilovaní postoja či techniky v bránkovisku. Mladí brankári tam dostávajú komplexný servis, ktorý presahuje mantinely klziska. Od prednášok s finančným poradcom o fungovaní hypoték či inflácie až po večerné stolové hry na rozvoj rýchleho uvažovania a rozhodovania.Samotný Ján Lašák otvorene priznáva, že hlavnou motiváciou pre vznik tohto detailného programu bola jeho vlastná skúsenosť z mladosti, kedy po príchode do zámoria najviac cítil absenciu odborného mentorstva a nebol pripravený na mnohé nástrahy profesionálneho športu. Ako v rozhovore sympaticky prízvukuje: „V podstate nerobíme žiadnu vedu, robíme len to, aby tí chalani nerobili chyby, ktoré sme robili my.“Okrem detailov z výchovy novej generácie sa však v podcaste dostanete aj do špecifickej a pre bežného smrteľníka často bizarnej mysle hokejového brankára. Moderátori s Jánom Lašákom podrobne rozobrali známu poverčivosť strážcov svätyne, pričom padli aj vtipné historky o legendárnom Dominikovi Hašekovi či Lašákových vlastných úsmevných predzápasových rituáloch.Fanúšikovia psychológie športu dozaista ocenia úprimnú pasáž, v ktorej majster sveta z Göteborgu opisuje stav tzv. „flow“, teda absolútneho ponorenia sa do prítomného okamihu, keď brankár počas zápasu nevníma okolie a stopercentne sa sústredí výhradne na dianie pred sebou.Legendárny gólman detailne vysvetľuje svoju predzápasovú rutinu z aktívnej kariéry a to, ako si tento stav dokázal v hlave navodiť: „Hodinu a pol pred zápasom som začínal svoju prípravu, keď som prišiel skôr, tak som musel sedieť naboso na zemi a robením dýchacích cvičení som sa snažil dostať do seba ten flow.“Ak vás zaujíma, ako vidí Ján Lašák aktuálnu kvalitu slovenských brankárov v porovnaní so svetovou špičkou a prečo je nevyhnutné, aby domáce kluby prejavovali mladým maskovaným mužom oveľa väčšiu dôveru a vrážali do ich rozvoja viac priestoru, najnovšia epizóda podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk je pre vás absolútnou povinnou jazdou.Pripravte sa na výbornú hokejovú nálož, v ktorej sa plynule prelína humor, tvrdá úprimnosť a hlboký odborný pohľad muža, ktorý si prešiel tými najťažšími aj najkrajšími hokejovými skúškami.

Predseda hnutia Sme rodina Boris Kollár v relácii Politická debata otvorene hovoril o návrate do veľkej politiky, o ekonomickej situácii Slovenska, sociálnych opatreniach, nájomnom bývaní, možnej spolupráci s inými politikmi, ale aj o osobných a kontroverzných témach, ktoré sa s jeho menom spájajú. 

Naruči svoj primerak Kosogor Metod kartica - https://ivankosogor.com/#metod Dr Vera Šćepanović je lekar koja u svom radu povezuje medicinu i veru, naglašavajući važnost celovitog pristupa zdravlju – tela, uma i duha. Takođe je i vlasnica kompanije Trivit, koja se bavi proizvodnjom zdrave hrane._______________________________________________________________________________________________Sponzori ⚡️Crux suplementi: Ja koristim Ashwagandu pred svako snimanje podkasta ili pred neku meni lično važnu aktivnost koja zahteva moj fokus i energiju. Pružite prirodnu snagu svom umu i telu: