Podcasts about nebolo

Ako môžu ľudia v dnešnej dobe ešte podporovať cirkev, ktorá je homofóbna, pokrytecká a napriek temnej histórii sa tvári ako neomylná inštitúcia, ktorá má patent na pravdu? Nie je cirkev príčinou všetkého zla a všetkých vojen? Nebolo by nám bez cirkvi lepšie? Ako môžu kresťania hovoriť o tom, ako treba žiť, keď to sami nedokážu? Je dobré, ak je cirkev radikálna, alebo by mala byť skôr umiernená? Na tieto a mnohé ďalšie otázky hľadajte odpovede aj v nasledujúcom podcaste. Rozprávajú sa Martin Viglaš a Ondrej Kolárovský. Všetky staršie chcemviac podcasty nájdete na našom youtube, ale tiež na spotify či apple platformách. Sme vďační za vaše postrehy, nápady a komentáre. Ak vás niečo oslovilo, zdieľajte to medzi svojimi priateľmi. Článok, ktorý spomínal Ondrej — https://idea-list.sk/comu-vlastne-verili-prvi-krestania/ 5. marca sme začali v našom podcaste apologetickú sériu — ťažké otázky a výčitky voči kresťanstvu. Existuje Boh? Ak áno, prečo dopúšťa utrpenie a zlo vo svete? Môže dobrý Boh posielať ľudí do pekla? Ako môže dnes niekto veriť vo vzkriesenie? Čo Boh na cirkev, ktorá je plná pokrytcov? A ak aj kresťania majú pochybnosti? Ak máte ďalšie otázky alebo výčitky voči kresťanstvu a kresťanom s ktorými si neviete rady, napíšte nám. Radi ich zaradíme do ďalších podcastov. Zamyslenia z EVS môžete odberať prihlásením sa cez tento link: https://evs.sk/rast/

Ako môžu ľudia v dnešnej dobe ešte podporovať cirkev, ktorá je homofóbna, pokrytecká a napriek temnej histórii sa tvári ako neomylná inštitúcia, ktorá má patent na pravdu? Nie je cirkev príčinou všetkého zla a všetkých vojen? Nebolo by nám bez cirkvi lepšie? Ako môžu kresťania hovoriť o tom, ako treba žiť, keď to sami nedokážu? Je dobré, ak je cirkev radikálna, alebo by mala byť skôr umiernená? Na tieto a mnohé ďalšie otázky hľadajte odpovede aj v nasledujúcom podcaste. Rozprávajú sa Martin Viglaš a Ondrej Kolárovský. Všetky staršie chcemviac podcasty nájdete na našom youtube, ale tiež na spotify či apple platformách. Sme vďační za vaše postrehy, nápady a komentáre. Ak vás niečo oslovilo, zdieľajte to medzi svojimi priateľmi. Článok, ktorý spomínal Ondrej — https://idea-list.sk/comu-vlastne-verili-prvi-krestania/ 5. marca sme začali v našom podcaste apologetickú sériu — ťažké otázky a výčitky voči kresťanstvu. Existuje Boh? Ak áno, prečo dopúšťa utrpenie a zlo vo svete? Môže dobrý Boh posielať ľudí do pekla? Ako môže dnes niekto veriť vo vzkriesenie? Čo Boh na cirkev, ktorá je plná pokrytcov? A ak aj kresťania majú pochybnosti? Ak máte ďalšie otázky alebo výčitky voči kresťanstvu a kresťanom s ktorými si neviete rady, napíšte nám. Radi ich zaradíme do ďalších podcastov. Zamyslenia z EVS môžete odberať prihlásením sa cez tento link: https://evs.sk/rast/

Slovensko utrpelo na MS v hokeji 2025 zdrvujúcu prehru 0:7 s Kanadou, čím si pripísalo tretiu najvyššiu prehru v histórii na majstrovstvách sveta. Čo ukázal zápas s mužstvom nabitým hviezdami NHL? Prečo sme nedokázali využiť ani jednu šancu, vrátane obrovskej príležitosti Róberta Lantošiho v úvode? A ako bude tento výsledok ovplyvňovať našu cestu za postupom do štvrťfinále?Vypočujte si analýzu hokejového experta ŠPORT.sk Juraja Juríka, ktorý detailne rozoberá dôvody vysokej prehry so zámorským tímom. „Bol to iný level. Ak to mám opísať futbalovou terminológiou - Los Galacticos,” hodnotí náš odborník výkon Kanady s hviezdami ako Nathan MacKinnon, Sidney Crosby či Macklin Celebrini.V podcaste sa dozviete, ako sa podpísala pod výsledok naša najhoršia efektivita na turnaji, prečo je zápas s Lotyšskom kľúčový v boji o postup, a ktoré pozitíva si napriek vysokej prehre môžeme odniesť z konfrontácie s hokejovou veľmocou.„Nebolo to o brankárovi. Paťo Rybár je vždy hodený do ťažkej vody,” obhajuje Juraj Jurík slovenského brankára, ktorý čelil obrovskému tlaku kanadských útočníkov.Vypočujte si náš šampionátový špeciál a získajte komplexný pohľad na to, prečo bola kanadská kvalita pre slovenský tím zatiaľ neprekonateľnou prekážkou!

Slovensko utrpelo na MS v hokeji 2025 zdrvujúcu prehru 0:7 s Kanadou, čím si pripísalo tretiu najvyššiu prehru v histórii na majstrovstvách sveta. Čo ukázal zápas s mužstvom nabitým hviezdami NHL? Prečo sme nedokázali využiť ani jednu šancu, vrátane obrovskej príležitosti Róberta Lantošiho v úvode? A ako bude tento výsledok ovplyvňovať našu cestu za postupom do štvrťfinále?Vypočujte si analýzu hokejového experta ŠPORT.sk Juraja Juríka, ktorý detailne rozoberá dôvody vysokej prehry so zámorským tímom. „Bol to iný level. Ak to mám opísať futbalovou terminológiou - Los Galacticos,” hodnotí náš odborník výkon Kanady s hviezdami ako Nathan MacKinnon, Sidney Crosby či Macklin Celebrini.V podcaste sa dozviete, ako sa podpísala pod výsledok naša najhoršia efektivita na turnaji, prečo je zápas s Lotyšskom kľúčový v boji o postup, a ktoré pozitíva si napriek vysokej prehre môžeme odniesť z konfrontácie s hokejovou veľmocou.„Nebolo to o brankárovi. Paťo Rybár je vždy hodený do ťažkej vody,” obhajuje Juraj Jurík slovenského brankára, ktorý čelil obrovskému tlaku kanadských útočníkov.Vypočujte si náš šampionátový špeciál a získajte komplexný pohľad na to, prečo bola kanadská kvalita pre slovenský tím zatiaľ neprekonateľnou prekážkou!

Today's episode is about the traditions of Maypoles in Slovakia. In the Slovak lesson, you are going to learn the Slovak dative case of neuter nouns in plural. You will also learn how to say “That sounds like a fight.“ in Slovak. At the end of this episode, you can find my short dialogue.Episode notesIn today's episode, I'm talking about the traditions of Maypoles in Slovakia. In the Slovak lesson, you are going to learn the Slovak dative case of neuter nouns in plural. You will also learn how to say “That sounds like a fight.“ in Slovak. At the end of this episode, you can find my short dialogue between a grandfather and his grandson about the Maypole tradition in Slovakia.Slovak lesson1.    jablko (apple) – PLURAL: jablká / DATIVE: jablkám2.    múzeum (museum) – múzeá / múzeám3.    srdce ( heart) – srdcia / srdciam4.    nástupište (platform / for a bus or train) nástupištia / nástupištiam5.    pole (field) – polia / poliam6.    stretnutie (meeting) – stretnutia / stretnutiam7.    vysvedčenie (report card) – vysvedčenia / vysvedčeniam8.    umenie (art) – umenia / umeniam9.    dievča (girl) – dievčatá / dievčatám10. dieťa (child) – deti / deťom11. kurča (chicken) – kurčatá / kurčatám12. zviera (animal) – zvieratá / zvieratámSentences:1.    Pridajte trochu cukru k tým jablkám. (Add some sugar to those apples.)2.    Láskavosť susedov sa priblížila k našim srdciam. (The kindness of the neighbors has come close to our hearts.)3.    Víchor sa rýchlo blížil k poliam. (A storm was fast approaching the fields.)4.    Napriek mnohým stretnutiam s odborníkom, Pavol nevie, čo má robiť. (Despite many meetings with the expert, Pavol doesn't know what to do.)5.    Viktor dal zbohom všetkým dievčatám z ulice. (Viktor said goodbye to all the girls on the street.)6.    Nedávajte coca-colu mojím deťom. (Don't give my children Coca-Cola.)7.    Babka nasypala kurčatám trochu zrna. (Grandma sprinkled some grain for the chickens.)8.    Nepribližujte sa k divokým zvieratám! (Don't go near the wild animals!)9.    To znie ako do bitky. (That sounds like a fight.)DIALOGUEVnuk: Dedko, pozri, ľudia stavajú veľký strom uprostred dediny.Dedko: Ach, to je máj! To je tradícia na oslavu jari, lásky a nového života.Vnuk: Ale prečo strom? Nebolo by jednoduchšie dať tam veľký nápis?Dedko: Možno, ale v tom nie je zábava. Dávno mladíci stavali máje pred domami dievčat, do ktorých boli zaľúbení. Ak strom ostal stáť celú noc, znamenalo to veľa šťastia v láske!Vnuk: A keby strom padol?Dedko: Nuž... potom mal chudák chlapec čo vysvetľovať! Niekedy sa  iní chlapci zo žiarlivosti pokúšali ten strom podpíliť. Bola to skutočná súťaž!Vnuk: To znie ako “do bitky”!Timestamps00:36 Introduction to the episode02:33 Tradition of maypoles in Slovakia08:52 Slovak lesson17:47 Short sentences27:07 Dialogue in Slovak29:17 Dialogue with the English translation32:54 Final thoughtsIf you have any questions, send it to my email hello@bozenasslovak.com. Check my Instagram https://www.instagram.com/bozenasslovak/ where I am posting the pictures of what I am talking about on my podcast. Also, check my website https://www.bozenasslovak.com © All copywrites reserved to Bozena O Hilko LLC

Nie každý koniec kariéry prichádza na základe vlastného rozhodnutia. Bývalý slovenský reprezentant Andrej Šťastný v suSPEAKu emotívne a otvorene hovoril o tom, ako mu komplikácie po operácii kolena predčasne ukončili hokejovú kariéru, a že v kritickej chvíli išlo doslova o jeho nohu. Spomenul tiež silu vypredaných štadiónov v KHL a nezabudnuteľnú atmosféru v Trenčíne. Vypočujte si novú epizódu podcastu na ŠPORT.sk s Rastislavom Konečným a Marekom Marušiakom.UPOZORNENIE: Nasledujúca relácia nie je vhodná pre divákov mladších ako 18 rokov.

Nie každý koniec kariéry prichádza na základe vlastného rozhodnutia. Bývalý slovenský reprezentant Andrej Šťastný v suSPEAKu emotívne a otvorene hovoril o tom, ako mu komplikácie po operácii kolena predčasne ukončili hokejovú kariéru, a že v kritickej chvíli išlo doslova o jeho nohu. Spomenul tiež silu vypredaných štadiónov v KHL a nezabudnuteľnú atmosféru v Trenčíne. Vypočujte si novú epizódu podcastu na ŠPORT.sk s Rastislavom Konečným a Marekom Marušiakom.UPOZORNENIE: Nasledujúca relácia nie je vhodná pre divákov mladších ako 18 rokov.

„Zhrabli všetko, k čomu sa dostali, len preto, že to tu bolo. Nebolo to nič iné než násilná lúpež, masová vražda, a títo muži ju vykonávali bez rozmyslu, lebo tak sa správajú tí, čo sa púšťajú do temnoty. Dobývanie zeme znamená väčšinou iba to, že ju vezmete niekomu, kto má inú farbu pokožky alebo trochu ploskejší nos ako my. Ak sa na to pozriete zblízka, nie je to pekný pohľad. Ospravedlňuje to iba myšlienka. Idea, ktorá za tým stojí – nie sentimentálna zámienka, ale myšlienka a nezištná viera v túto myšlienku. Tú môžete pred seba postaviť, klaňať sa jej a prinášať jej obete...“ To je útržok zo slávneho románu anglického spisovateľa poľského pôvodu Josepha Conrada Srdce temnoty, ktorý v literárnom obraze približuje éru európskeho kolonializmu na africkom kontinente, konkrétnejšie azda jeho najčernejšiu kapitolu – viac než 20-ročnú epochu existencie tzv. Konžského slobodného štátu s odhadovaným počtom miliónov obetí z radov domorodého obyvateľstva. Tomu však predchádzala udalosť, ktorá sa síce príliš často stráca z nášho historického obzoru, no pre africký kontinent je o to dôležitejšia či rovno fatálna. Na prelome rokov 1884 a 1885 sa v Berlíne konala konferencia európskych štátov, ktorej hostiteľom i organizátorom sa stal nemecký kancelár Otto von Bismarck. Mocní vtedajšieho sveta si na nej prakticky rozparcelovali Afriku na jednotlivé koloniálne panstvá, pričom hlavným víťazom sa stal belgický kráľ Leopold II. s jeho obrovským súkromným impériom v Kongu. Čo teda Berlínska konferencia spred 140 rokov vlastne znamenala pre Afriku? A do akej miery spoluurčuje jej osud dodnes? A prečo je stále na okraji nášho historického povedomia, hoci išlo o kľúčovú udalosť globálnych dejín. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozpráva s historikom a afrikanistom Silvestrom Trnovcom z Ústavu orientalistiky SAV. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Poľský podvodník Grzegorz Szymanek zarobil milióny dolárov, no prinieslo mu to akurát prenasledovanie od viacerých mafiánskych skupín. Uniesli ho vo Viedni, ale scénou ako z akčného filmu sa mu podarilo ujsť. Vybral sa na Slovensko, lenže poľskí mafiáni spolupracovali s Mikulášom Černákom. Peniaze z neho zrejme nevymlátili. Ako sa teda stalo, že Poliaka popravil sám bystrický boss so slovami o stretnutí v pekle?Podcast Mafiánsky štát si môžete vypočuť po prihlásení do služby predplatného Aktuality Navyše.Nahrával Peter Hanák. V úlohe odborník na mafiu v podcaste vystupuje Ján Petrovič, autor knihy Slovenská mafia: Príbehy písané krvou.Všetky predchádzajúce diely Mafiánskeho štátu nájdete na webe Aktuality.sk v sekcii Podcasty

„Momentálne je predčasné ísť do úvah, kto by mohol byť ďalším v poradí, lebo je tu nádej, že pápež František sa z aktuálnej choroby dostane a bude riadne vykonávať svoj úrad“, hovorí cirkevný analytik Imrich Gazda z denníka Postoj. „Nebolo by vôbec šokujúce, keby jeho nástupca prišiel z Afriky či Ázie“, dodáva. Poukazuje pritom na vitalitu tamojších cirkevných komunít. Už takmer týždeň je pápež František hospitalizovaný s obojstranným zápalom pľúc. Hoci ide už o jeho štvrtú hospitalizáciu, tento krát to vyzeralo vážnejšie. Z jeho najužšieho prostredia totiž prenikli informácie, podľa ktorých mal sám obavy, či to tento raz dá. Podľa Vatikánu je jeho aktuálny stav stabilizovaný s náznakmi mierneho zlepšenia, zvlášť čo sa týka zápalových ukazovateľov. „Noc strávil v pokoji, pápež vstal a naraňajkoval sa v kresle“, uvádza sa v stanovisku tlačového strediska Vatikánu zo štvrtkového predpoludnia 20. februára. Ako na tom 88-ročný pápež je? Má sa kardinálsky zbor obzerať po jeho nástupcovi? Téma pre Imricha Gazdu, cirkevného analytika denníka Postoj. „Momentálne je predčasné ísť do úvah, kto by mohol byť ďalším v poradí, lebo je tu nádej, že pápež František sa z aktuálnej choroby dostane a bude riadne vykonávať svoj úrad“, hovorí Gazda. Pripomína však, že „v šuflíku“ má už takmer od svojho zvolenia pripravený abdikačný list. „Viackrát zdôraznil, že neplánuje rezignovať ako Benedikt XVI.. Bol by to ochotný urobiť len v jedinom prípade, keby nebol schopný vykonávať svoj úrad“, vysvetľuje analytik. „Už vopred podpísal rezignačný list, pre prípad, že by napríklad upadol do kómy“, dopĺňa. „S podmienkou, že do platnosti vstúpi vtedy, keď nebude schopný výkonu svojho úradu“.Pri otázke na možných „papabili“, a teda kardinálov, o ktorých sa hovorí ako o možných kandidátoch na pápežský stole, analytik Gazda reaguje, že po tom, ako je dnes v úrade pápež pôvodom z Latinskej Ameriky, dozrel čas na pápeža z Afriky či Ázie. „Centrum a vitalita katolíckej Cirkvi sa stále viac presúva z priestoru civilizovaného západu do priestoru globalizovaného juhu. V krajinách ako Nigéria, Filipíny či Vietnam cirkev prekvitá“, vysvetľuje. „Nebolo by vôbec šokujúce, keby ďalší pápež pochádzal z týchto končín“, hovorí Gazda. Čo zostáva po doterajších už takmer dvanástich rokoch pontifikátu Františka? „Jeho pamätné výroky: Chcem Cirkev chudobnú pre chudobných či Kto som ja, aby som druhých súdil naznačujú misiu, ktorú si vytýčil. Vychádzať z cirkevného centra na existenciálne periférie. Približovať sa ľuďom, ktorí sú na spoločenskom okraji. Či už ide o ľudí z nižších sociálnych skupín, migrantov, LGBTI komunitu, o rozvedených a pod.“, uvádza príklady Imrich Gazda.Konštatuje, že hoci mnohých František týmito dôrazmi aj vyrušoval, jeho ústredným mottom je milosrdenstvo a snaha priblížiť Cirkev aj tomu najposlednejšiemu človeku. Imrich Gazda v podcastovom rozhovore vysvetľuje aj Františkov postoj k Putinovej agresii. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Momentálne je predčasné ísť do úvah, kto by mohol byť ďalším v poradí, lebo je tu nádej, že pápež František sa z aktuálnej choroby dostane a bude riadne vykonávať svoj úrad“, hovorí cirkevný analytik Imrich Gazda z denníka Postoj. „Nebolo by vôbec šokujúce, keby jeho nástupca prišiel z Afriky či Ázie“, dodáva. Poukazuje pritom na vitalitu tamojších cirkevných komunít. Už takmer týždeň je pápež František hospitalizovaný s obojstranným zápalom pľúc. Hoci ide už o jeho štvrtú hospitalizáciu, tento krát to vyzeralo vážnejšie. Z jeho najužšieho prostredia totiž prenikli informácie, podľa ktorých mal sám obavy, či to tento raz dá. Podľa Vatikánu je jeho aktuálny stav stabilizovaný s náznakmi mierneho zlepšenia, zvlášť čo sa týka zápalových ukazovateľov. „Noc strávil v pokoji, pápež vstal a naraňajkoval sa v kresle“, uvádza sa v stanovisku tlačového strediska Vatikánu zo štvrtkového predpoludnia 20. februára. Ako na tom 88-ročný pápež je? Má sa kardinálsky zbor obzerať po jeho nástupcovi? Téma pre Imricha Gazdu, cirkevného analytika denníka Postoj. „Momentálne je predčasné ísť do úvah, kto by mohol byť ďalším v poradí, lebo je tu nádej, že pápež František sa z aktuálnej choroby dostane a bude riadne vykonávať svoj úrad“, hovorí Gazda. Pripomína však, že „v šuflíku“ má už takmer od svojho zvolenia pripravený abdikačný list. „Viackrát zdôraznil, že neplánuje rezignovať ako Benedikt XVI.. Bol by to ochotný urobiť len v jedinom prípade, keby nebol schopný vykonávať svoj úrad“, vysvetľuje analytik. „Už vopred podpísal rezignačný list, pre prípad, že by napríklad upadol do kómy“, dopĺňa. „S podmienkou, že do platnosti vstúpi vtedy, keď nebude schopný výkonu svojho úradu“.Pri otázke na možných „papabili“, a teda kardinálov, o ktorých sa hovorí ako o možných kandidátoch na pápežský stole, analytik Gazda reaguje, že po tom, ako je dnes v úrade pápež pôvodom z Latinskej Ameriky, dozrel čas na pápeža z Afriky či Ázie. „Centrum a vitalita katolíckej Cirkvi sa stále viac presúva z priestoru civilizovaného západu do priestoru globalizovaného juhu. V krajinách ako Nigéria, Filipíny či Vietnam cirkev prekvitá“, vysvetľuje. „Nebolo by vôbec šokujúce, keby ďalší pápež pochádzal z týchto končín“, hovorí Gazda. Čo zostáva po doterajších už takmer dvanástich rokoch pontifikátu Františka? „Jeho pamätné výroky: Chcem Cirkev chudobnú pre chudobných či Kto som ja, aby som druhých súdil naznačujú misiu, ktorú si vytýčil. Vychádzať z cirkevného centra na existenciálne periférie. Približovať sa ľuďom, ktorí sú na spoločenskom okraji. Či už ide o ľudí z nižších sociálnych skupín, migrantov, LGBTI komunitu, o rozvedených a pod.“, uvádza príklady Imrich Gazda.Konštatuje, že hoci mnohých František týmito dôrazmi aj vyrušoval, jeho ústredným mottom je milosrdenstvo a snaha priblížiť Cirkev aj tomu najposlednejšiemu človeku. Imrich Gazda v podcastovom rozhovore vysvetľuje aj Františkov postoj k Putinovej agresii. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Donald Trump nafukuje problémy, ktoré nie su tak veľké a následne sľubuje zlaté zajtrašky. Lenže sľuby, ktoré dáva nebude môcť dodržať a to prinesie omnoho horšie prúdy, v najhoršom prípade svetový konflikt.Nebolo to tak dávno, čo kandidáti na prezidenta USA Mccain a Obama ukazovali svetu gentlemanský boj, ale doba gentlematstva nás príchodom Trumpa opúšťa. Politici už nie su konkurenti, porušujú pisané aj nepisané pravidlá, čij zákony. Trump sa v prvom prejave dokonca piblížil jazyku fašistov.Aby toho nebolo málo, na domácej scéne sledujeme odvolávanie Fica, aj pre zahraničné smerovanie Slovenska. Premiér reaguje svojsky alebo inak: Pobozkanie Zelenského prsťeňa vyčíta Šimečkovi človek, ktorý pobozkal hemeroidy vrahovi.

Herečka Jana Kovalčiková bude moderátorkou novej sezóny televíznej súťaže Let's Dance na televízie Markíza. Spolu s ňou aj Anna Jakab Rakovská. Tanečná súťaž sa vráti na obrazovky na jar. Doterajší moderátor Viktor Vincze, ktorý vedie spravodajské odbory v televízii, skončil. Pre nesúhlas s týmto krokom televízie sa rozhodla skončiť v porote súťaže jeho manželka Adela Vinczeová. Kovalčiková v rozhovore hovorí, prečo prijala ponuku na moderovanie Let's Dance, ale rozpráva aj o situácii v Slovenskom národnom divadle a o tom, prečo často uvažuje, že by zo Slovenska odišla. Hovorila s ňou Veronika Folentová.

V Gruzínsku uz viac ako týžden prebiehajú masove protesty. Deje sa tak po tom, čo vládna strana Gruzínsky sen oznámila, že pozastavuje prístupové rokovanie do Európskej únie. Policajné zložky v krajine sú terčom domácej aj zahraničnej kritiky pre zaobchádzanie s protestujúcimi. Napríklad Gruzínsky ombudsman Levan Ioseliani poukázal na to, že zadržaní demonštranti majú väčšinou zranenia na tvári či v oblasti hlavy, čo podľa neho naznačuje, že policajti používajú násilie ako trest. Udalosti v Gruzínsku v podcaste budeme rozoberať s odborníkom na postovietsky priestor Jánom Cingelom.Cingel sa už štrnásť rokov sa venuje téme Gruzínska. Do krajiny pravidelne cestuje a má tam veľa známych. Tí mu hovoria, že ide najhoršie protesty pokiaľ ide o intenzitu násilia. „Obávajú sa spôsobu, akým sa snažia bezpečnostné zložky utlmiť demoštrácie," približuje.Krajina dnes stojí na križovatke, či smeruje k proruskému satelitu a diktátorskému režimu alebo či dôjde k zmene vlády, myslí si odborník. Aj z toho majú protestujúci Gruzínci strach. „Obávajú sa, akým spôsobom sa bude snažiť vláda udržať pri moci. Či to pôjde cestou upevňovania policajných štruktúr, ktoré budú prerastať do ďalších sfér riadenia štátu. Niečo ako v Rusku silovici," konštatuje.Násilie je používané forma trestu a podľa odborníka ide aj o snahu vyradiť ľudí z ďalších protestov. „Zameriavajú sa napríklad na tvár - oči, nos či ústa. Spôsobujú vážne zranenia s dlhou dobou liečenia a takto chcú aktivistov alebo opozičných politikov vyradiť z obehu. Ide o drsný spôsob, ktorý kopírujú z Ruska," hovorí tiež v podcaste Cingel.Gruzínska vláda podľa odborníka bojuje o prežitie a používa všetky prostriedky. Medzi policajnými zložkami majú byť aj v čiernom odetí neoznačení muži. „Majú kukly a ide o stavaných mužov. No a otázne je, kto sú. Je niekoľko teórii a jedna z nich hovorí, že ide o ľudí regrutovaných z protredia kriminálnych zložiek, ktoré podporujú kriminálne skupiny. Nebolo by to niečo ojedinelé, takéto skupiny zvyknú byť používané. Mafia, respektíve organizovaný zločin závisí od toho, aby mali aspoň nejakú podporu zo strany štátu."Nevylučuje, že to môže vyústiť aj do pádu vlády, pretože nespokojnosť začali vyjadrovať niektorí policajti, ale aj úradníci.Prečo by sme tomu mali venovať pozornosť? Podľa odborníka ide o ďalšiu krajinu, ktorá trpí tým, že je v susedstve s Ruskom. „Mala by to byť lekcia pre nás, kam až môže dospieť polarizácia v spoločnosti, pretože v Gruzínsku to bolo podobné, ako u nás. Niektoré zákony na Slovensku sú podobné."Moderuje Denisa Hopková.

V Gruzínsku uz viac ako týžden prebiehajú masove protesty. Deje sa tak po tom, čo vládna strana Gruzínsky sen oznámila, že pozastavuje prístupové rokovanie do Európskej únie. Policajné zložky v krajine sú terčom domácej aj zahraničnej kritiky pre zaobchádzanie s protestujúcimi. Napríklad Gruzínsky ombudsman Levan Ioseliani poukázal na to, že zadržaní demonštranti majú väčšinou zranenia na tvári či v oblasti hlavy, čo podľa neho naznačuje, že policajti používajú násilie ako trest. Udalosti v Gruzínsku v podcaste budeme rozoberať s odborníkom na postovietsky priestor Jánom Cingelom.Cingel sa už štrnásť rokov sa venuje téme Gruzínska. Do krajiny pravidelne cestuje a má tam veľa známych. Tí mu hovoria, že ide najhoršie protesty pokiaľ ide o intenzitu násilia. „Obávajú sa spôsobu, akým sa snažia bezpečnostné zložky utlmiť demoštrácie," približuje.Krajina dnes stojí na križovatke, či smeruje k proruskému satelitu a diktátorskému režimu alebo či dôjde k zmene vlády, myslí si odborník. Aj z toho majú protestujúci Gruzínci strach. „Obávajú sa, akým spôsobom sa bude snažiť vláda udržať pri moci. Či to pôjde cestou upevňovania policajných štruktúr, ktoré budú prerastať do ďalších sfér riadenia štátu. Niečo ako v Rusku silovici," konštatuje.Násilie je používané forma trestu a podľa odborníka ide aj o snahu vyradiť ľudí z ďalších protestov. „Zameriavajú sa napríklad na tvár - oči, nos či ústa. Spôsobujú vážne zranenia s dlhou dobou liečenia a takto chcú aktivistov alebo opozičných politikov vyradiť z obehu. Ide o drsný spôsob, ktorý kopírujú z Ruska," hovorí tiež v podcaste Cingel.Gruzínska vláda podľa odborníka bojuje o prežitie a používa všetky prostriedky. Medzi policajnými zložkami majú byť aj v čiernom odetí neoznačení muži. „Majú kukly a ide o stavaných mužov. No a otázne je, kto sú. Je niekoľko teórii a jedna z nich hovorí, že ide o ľudí regrutovaných z protredia kriminálnych zložiek, ktoré podporujú kriminálne skupiny. Nebolo by to niečo ojedinelé, takéto skupiny zvyknú byť používané. Mafia, respektíve organizovaný zločin závisí od toho, aby mali aspoň nejakú podporu zo strany štátu."Nevylučuje, že to môže vyústiť aj do pádu vlády, pretože nespokojnosť začali vyjadrovať niektorí policajti, ale aj úradníci.Prečo by sme tomu mali venovať pozornosť? Podľa odborníka ide o ďalšiu krajinu, ktorá trpí tým, že je v susedstve s Ruskom. „Mala by to byť lekcia pre nás, kam až môže dospieť polarizácia v spoločnosti, pretože v Gruzínsku to bolo podobné, ako u nás. Niektoré zákony na Slovensku sú podobné."Moderuje Denisa Hopková.

Z trojdňovej špeciálnej operácie je už 1000 dní ruskej brutálne a krvavej vojne v Ukrajine. 1000 dní zabíjania a unášania civilistov vrátane detí, mučenia zajatcov, totálneho ničenie ukrajinských miest, dedín aj prírody. Rusom už pomáhajú Iránci, najnovšie si priviezli aj tisíce vojakov Severokórejského diktátora. Napriek obrovskej presile sa Ukrajinky a Ukrajinci aj za cenu obrovských obetí už 1000 dní statočne bránia.Prečo prišlo povolenie používať západné zbrane na ruskom území až teraz? Malo to rozhodnutie prísť skôr a čo teraz bude znamenať? Prečo náš premiér kričí, že to zmarí mier a takúto pomoc odmieta, no prezident hovorí, že Slovensko pokračuje v podpore a solidarite s ukrajinským národom?Braňo Závodský sa rozprával bývalým ministrom zahraničných vecí aj veľvyslancom v Maďarsku či v Spojených štátoch amerických Rastislavom Káčerom.

Ten režim si zaslúžil aby ho vyhnala ulica. Nedokázal reflektovať nálady v spoločnosti, ani o tom diskutovať. Bola v tom mocenská spupnosť a hlúposť vtedajšej „červenej šľachty,“ hovorí jeden z tých, čo boli v Novembri 89 priamo pri tom. Nebolo to však v drese VPN, on vtedy zastupoval tábor Komunistov. Peter Weiss. Ako sa z totalitnej KSS stala demokratická SDĽ a kto sa stal víťazom ponovembrovej transformácie?Veľká časť spoločnosti má pocit, že ponovembrovou transformáciou nezískala. I to je jeden z dôvodov nostalgie po bývalom režime. A došlo i k tomu, že víťazom tej transformácie sa za vlády SMERu, stala oligarchia, ktorá vyšla z ponovembrového majetkového prevratu, hovorí v Ráno Nahlas Peter Weiss.Je 17. november 1989, v Sovietskom zväze, matke boľševického teroru Lenina, Stalina i Brežneva, vládne reformátor Michail Gorbačov. Na severe od nás – v susednom Poľsku, si odborárske hnutie Solidarita, po rokoch tvrdých zápasov, vydobilo poloslobodné voľby, na juh od nás – v Maďarsku, zasa nestíhajú na hraniciach odbavovať prúdy utečencov z komunistického Nemecka no a napokon padá i symbol „Studenej vojny,“ Berlínsky múr. A čo tu, u nás, v husákovskom Československu?Miloš Jakeš kdesi v Červenom hrádku kádruje platy celebrít, symbol okupácie na prezidentskom hrade chátra, ale rameno moci, všemocná ŠTB, má stále dosť sily cenzurovať, prenasledovať za názory i vieru, no najmä, má silu zatýkať a biť na koho si len pomyslí. Moc pritom sedí na bajonetoch 100 tisícovej okupačnej armády Sovietov.Do šedivosti moci reprezentovanej „kolom v plote“ ale prichádza 17. November. Brutálny zásah štátnej moci voči bezbranným študentom pretne už i tak mimoriadne krehkú dohodu medzi chátrajúcou mocou a občanmi, ktorí ju živia. Kto z koho. Je tu November 1989. čas kedy si spoločnosť po vyše 40. rokoch útlaku a zvôle konečne povie: Dosť, už stačilo!Vláda permanentnej lži, štátom posväteného násilia a predovšetkým neslobody padá.Tesne pred Novembrom 89 bolo na Slovensku takmer pol milióna členov Komunistickej strany. Táto sila však prestala mať ochotu bojovať za udržanie vtedajšieho režimu pretože pohŕdali svojimi vlastnými straníckymi predstaviteľmi a nedôverovali im. Strana sa vlastne zrútila dovnútra a prestali byť ambície udržiavať moc, hovorí bývalý prvý ponovembrový predseda KSS a potom dlhé roky šéf SDĽ Peter Weiss. Ako však dodáva, ešte v povestnom štúdiu Dialóg mal strach, pretože moc podľa neho zvažovala aj násilné riešenia.November 89 nebola prokapitalistická revolúcia, ale antikomunistická revolúcia voči vláde vtedajšej „červenej šľachty“ a spôsobom, akým vládla. Navyše, Československo zaostávalo a napriek všetkým politickým proklamáciám nebolo schopné urobiť pokrok, tvrdí Weiss, ktorý v čase 17. Novembra pôsobil na Ústave marxizmu-leninizmu Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska.Príbehy ľudí bezmoci, ktorí režim v Novembri 89 napokon povalili poznáme už celkom dobre, aké však boli príbehy tých, ktorí stáli na tej pomyselnej „druhej strane revolučnej barikády?“ Ako novembrovú revolúciu vnímali ľudia priamo z prostredia komunistickej moci? Počúvate Ráno Nahlas, dnes s Petrom Weissom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Ten režim si zaslúžil aby ho vyhnala ulica. Nedokázal reflektovať nálady v spoločnosti, ani o tom diskutovať. Bola v tom mocenská spupnosť a hlúposť vtedajšej „červenej šľachty,“ hovorí jeden z tých, čo boli v Novembri 89 priamo pri tom. Nebolo to však v drese VPN, on vtedy zastupoval tábor Komunistov. Peter Weiss. Ako sa z totalitnej KSS stala demokratická SDĽ a kto sa stal víťazom ponovembrovej transformácie?Veľká časť spoločnosti má pocit, že ponovembrovou transformáciou nezískala. I to je jeden z dôvodov nostalgie po bývalom režime. A došlo i k tomu, že víťazom tej transformácie sa za vlády SMERu, stala oligarchia, ktorá vyšla z ponovembrového majetkového prevratu, hovorí v Ráno Nahlas Peter Weiss.Je 17. november 1989, v Sovietskom zväze, matke boľševického teroru Lenina, Stalina i Brežneva, vládne reformátor Michail Gorbačov. Na severe od nás – v susednom Poľsku, si odborárske hnutie Solidarita, po rokoch tvrdých zápasov, vydobilo poloslobodné voľby, na juh od nás – v Maďarsku, zasa nestíhajú na hraniciach odbavovať prúdy utečencov z komunistického Nemecka no a napokon padá i symbol „Studenej vojny,“ Berlínsky múr. A čo tu, u nás, v husákovskom Československu?Miloš Jakeš kdesi v Červenom hrádku kádruje platy celebrít, symbol okupácie na prezidentskom hrade chátra, ale rameno moci, všemocná ŠTB, má stále dosť sily cenzurovať, prenasledovať za názory i vieru, no najmä, má silu zatýkať a biť na koho si len pomyslí. Moc pritom sedí na bajonetoch 100 tisícovej okupačnej armády Sovietov.Do šedivosti moci reprezentovanej „kolom v plote“ ale prichádza 17. November. Brutálny zásah štátnej moci voči bezbranným študentom pretne už i tak mimoriadne krehkú dohodu medzi chátrajúcou mocou a občanmi, ktorí ju živia. Kto z koho. Je tu November 1989. čas kedy si spoločnosť po vyše 40. rokoch útlaku a zvôle konečne povie: Dosť, už stačilo!Vláda permanentnej lži, štátom posväteného násilia a predovšetkým neslobody padá.Tesne pred Novembrom 89 bolo na Slovensku takmer pol milióna členov Komunistickej strany. Táto sila však prestala mať ochotu bojovať za udržanie vtedajšieho režimu pretože pohŕdali svojimi vlastnými straníckymi predstaviteľmi a nedôverovali im. Strana sa vlastne zrútila dovnútra a prestali byť ambície udržiavať moc, hovorí bývalý prvý ponovembrový predseda KSS a potom dlhé roky šéf SDĽ Peter Weiss. Ako však dodáva, ešte v povestnom štúdiu Dialóg mal strach, pretože moc podľa neho zvažovala aj násilné riešenia.November 89 nebola prokapitalistická revolúcia, ale antikomunistická revolúcia voči vláde vtedajšej „červenej šľachty“ a spôsobom, akým vládla. Navyše, Československo zaostávalo a napriek všetkým politickým proklamáciám nebolo schopné urobiť pokrok, tvrdí Weiss, ktorý v čase 17. Novembra pôsobil na Ústave marxizmu-leninizmu Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska.Príbehy ľudí bezmoci, ktorí režim v Novembri 89 napokon povalili poznáme už celkom dobre, aké však boli príbehy tých, ktorí stáli na tej pomyselnej „druhej strane revolučnej barikády?“ Ako novembrovú revolúciu vnímali ľudia priamo z prostredia komunistickej moci? Počúvate Ráno Nahlas, dnes s Petrom Weissom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Ministerstvo kultúry nám dáva nové podnety takmer každý týždeň, hovorí v podcaste umelkyňa a profesorka Ilona Németh ocenená Bielou vranou. „A veľmi si prajem, aby si ľudia na to nezvykli, že kultúra padá, padá, padá. Lebo v skutočnosti padáme s ňou. Musíme naďalej vnímať, čo sa to deje.“ Ministerstvo kultúry na ňu tento rok podalo trestné oznámenie v súvislosti s verejnou výzvou na odstúpenie ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej, ktorú podpísalo takmer 190-tisíc ľudí.        

Futbalista Ivan Schranz je po zranení opäť pripravený strieľať góly aj v drese slovenskej reprezentácie. Držiteľ Zlatej kopačky pre najlepšieho strelca EURO 2024 v Nemecku pauzoval v uplynulých zápasoch v národnom tíme, no nejaký čas sa už dáva dokopy aj kondične. Naša, tentoraz netradičná moderátorská úderka Muťo a Majo ho tak pozvala do najnovšej epizódy podcastu Striedame!V sobotňajšom stretnutí Ligy národov vo Švédsku je Ivan Schranz pripravený odohrať celých 90 minút. V debate si zaspomínal nielen na úspešné letné mesiace, ale vrátil sa aj k nešťastnému vypadnutiu Slavie Praha z Ligy majstrov, prehovoril o nálade v klube i národnom mužstve, okrem iného ponúkol aj svoj pohľad na najbližších súperov Slovenska v Lige národov a nevynechal ani nezrealizovaný životný prestup, ktorý mu po európskom šampionáte predpovedali viacerí odborníci.„Počítal som aj s touto možnosťou a beriem to úplne v pohode. Všetko je tak, ako má byť, a uvidíme, čo bude v budúcnosti,“ vysvetlil Ivan Schranz v najnovšej epizóde podcastu Striedame!

Futbalista Ivan Schranz je po zranení opäť pripravený strieľať góly aj v drese slovenskej reprezentácie. Držiteľ Zlatej kopačky pre najlepšieho strelca EURO 2024 v Nemecku pauzoval v uplynulých zápasoch v národnom tíme, no nejaký čas sa už dáva dokopy aj kondične. Naša, tentoraz netradičná moderátorská úderka Muťo a Majo ho tak pozvala do najnovšej epizódy podcastu Striedame!V sobotňajšom stretnutí Ligy národov vo Švédsku je Ivan Schranz pripravený odohrať celých 90 minút. V debate si zaspomínal nielen na úspešné letné mesiace, ale vrátil sa aj k nešťastnému vypadnutiu Slavie Praha z Ligy majstrov, prehovoril o nálade v klube i národnom mužstve, okrem iného ponúkol aj svoj pohľad na najbližších súperov Slovenska v Lige národov a nevynechal ani nezrealizovaný životný prestup, ktorý mu po európskom šampionáte predpovedali viacerí odborníci.„Počítal som aj s touto možnosťou a beriem to úplne v pohode. Všetko je tak, ako má byť, a uvidíme, čo bude v budúcnosti,“ vysvetlil Ivan Schranz v najnovšej epizóde podcastu Striedame!

Dáša je výtvarníčka a autorka knihy Každý deň k nám chodí život, kde píše o spracovaní smrti blízkej osoby. Ak sa vám epizóda páčila a chcete vidieť viac, za jedno eurko si môžete pozrieť necenzurovanú, takmer o 4 minúty dlhšiu verziu s otázkami od našich patreonov na ⁠⁠https://www.patreon.com/luzifcak⁠⁠ Video môžete sledovať aj na našom Youtube https://youtu.be/LI1lQDzvZWs Ak sa vám epizóda páčila a chcete vidieť viac, za jedno eurko si môžete pozrieť necenzurovanú, verziu na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://www.patreon.com/luzifcak⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ Alebo sa pripojte na Toldo ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://luzifcak.tol.do⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ Prípadne nás môžete pozvať na kávu na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://www.buymeacoffee.com/luzifcak⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ Náš dnešný hosť je https://www.instagram.com/dasakinik/ Môžete nás podporiť aj kúpou Merchu ►►► ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://Luzifcak.com⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ Všetky dôležité odkazy nájdete aj na linku ►►► ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://luzifcak.bio.link⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ UPOZORNENIE: Toto je komediálny podcast dvoch komikov, ktorí sa niekedy viac a niekedy menej úspešne snažia každú situáciu premeniť na vtip a nenavádzajú nikoho na nič nesprávne. Všetko, čo je v ňom povedané, je humor a nemalo by byť brané doslova alebo nebodaj vážne. Obsahuje vulgarizmy, satiru a zvieratá chované v zajatí. Akákoľvek podobnosť postáv z našich príbehov so živými je čisto náhodná. Sledujte len po dovŕšení dospelosti alebo so súhlasom rodičov. V prípade výpadku celkovej kamery môže fotosenzitívnym ľuďom spôsobovať epileptický záchvat, vegánom zvracanie, mäsožravcom hlad a národovcom svrbenie. Kubov hlas môže vyvolať rezonovanie stredného ucha. Vlastne by to nemal pozerať nikto.

Čo netradičné vám príde príťažlivé? Vizuálne, osobnostne, nejaká aktivita či hobby? Sto ľudí, sto chutí. V Hemendexe 4 ľudia a tiež rôzne chúťky. Nebolo to ľahké, ale vyšli sme s pravdou von... aj keď podaktorí až moc. Že, Marek?

Today's episode is about the Slovak National Uprising. In the Slovak lesson, you will learn a few new words from my dialogue. You will also learn how to say “I'll try again tomorrow “ in Slovak. At the end of this episode, you can find the dialogue between Great-Grandfather and Great-Grandson about events in 1944. Episode notesIn today's episode, I'm talking about the Slovak National Uprising. In the Slovak lesson, you will learn a few new words from my dialogue. You will also learn how to say “I'll try again tomorrow “ in Slovak. At the end of this episode, you can find the dialogue between Great-Grandfather and Great-Grandson about events in 1944. Slovak lesson1.    povstanie (uprising, rebellion)2.    vojak / vojaci (soldier soldiers)3.    partizán / partizáni (partisan partisans)4.    zbraň / zbrane (weapon weapons)5.    puška / pušky (rifle rifles)6.    odvaha (courage)7.    sloboda (freedom)8.    bojovať (to fight)9.    skúsiť (to try)10. Zajtra to skúsim znova. (I'll try again tomorrow.)DIALOGUEPravnuk: Dedko, môžeš mi povedať niečo o Slovenskom národnom povstaní? Dnes sme o tom hovorili v škole, ale ja som zvedavý na váš príbeh. Vraj ste boli ešte len decko, keď sa to stalo.Dedko: Ach, áno, mal som vtedy len 10 rokov. Ale všetko si pamätám, akoby sa to stalo len včera.Pravnuk: Porozprávajte mi o tom, prosím! Aké to bolo?Dedko: No, bolo to hrozné obdobie, o tom niet pochýb. Nacisti nás mali pod kontrolou a život bol ťažký. Ale niečo bolo vo vzduchu – niečo, čo prinútilo ľudí bojovať. Všetci to cítili. A ja som to cítil tiež. Aj keď som bol len chlapec.Pravnuk: Aj vy ste bojovali?Dedko: No hej, všetci sme bojovali, ale nie ako vojaci s puškami. Iba sme pomáhali.Pravnuk: Ako? Čo ste robili?Dedko: Moja mama, tvoja praprastará mama, vedela najlepšie ako pomôcť. Vtedy partizáni, tí statoční muži a ženy, bojovali v horách a nemali vždy dosť jedla. Boli neustále v pohybe, skrývali sa pred nacistami a potrebovali jedlo, aby si udržali sily. A tak sa mama rozhodla, že im upečie chlieb. Robila aj koláče a sušienky. Potom to zabalila, a aj iné veci, také ktoré v horách vydržia.Pravnuk: To znie úžasne! Ako sa však partizáni dostali k jedlu?Dedko: Tu som prišiel na rad ja. Moja mama nemohla opustiť dom – nebolo to bezpečné. Takže som to nosil partizánom ja. Cestičky cez les som poznal ako svoje topánky.Pravnuk: Dedko, nebáli ste sa?Dedko: Ach, samozrejme, že som sa bál! Ale bol som aj hrdý. Vedel som, že moja pomoc, aj keď malá, je veľmi potrebná. Pravnuk: Akí boli partizáni?Dedko: Boli silní a statoční. Niektorí z nich boli veľmi mladí, iní starší. Všetci však mali jedno spoločné: milovali Slovensko a boli ochotní zaň bojovať.Pravnuk: Dedko, myslíte si, že to, čo ste urobili, bolo dôležité?Dedko: Áno, chlapče. Nebolo to len o chlebe. Išlo o to ukázať, že sme v tom všetci spolu. Bolo to ako to, čo hovorili partizáni: „Odvaha nie vždy reve. Niekedy je to tichý hlas na konci dňa, ktorý hovorí: ‚Zajtra to skúsim znova‘.“Timestamps00:37 Introduction to the episode02:37 About the uprising08:36 Fun fact12:26 Slovak lesson16:23 Dialogue20:23 Dialogue with the English translation26:52 Final thoughtsIf you have any questions, send it to my email hello@bozenasslovak.com. Check my Instagram https://www.instagram.com/bozenasslovak/ where I am posting the pictures of what I am talking about on my podcast. Also, check my website https://www.bozenasslovak.com © All copywrites reserved to Bozena O Hilko LLC

Charlotte Luna Srnčík pochádza z malého mesta, kde ju každý pozná. Počas puberty na ňu ľudia ukazovali na ulici prstom a pred rodičmi jej vulgárne nadávali. Dnes sa s ňou fotia ako s celebritou. Charlotte si totiž prešla tranzíciou. Nebolo to ľahké a aj preto dnes šíri povedomie o transrodovosti a o problémoch, ktoré sú s ňou na Slovensku spojené.   Moderátorka Kamila Šebestová sa v novom podcaste Generácia N bude rozprávať s mladými úspešnými ľuďmi, ktorí už niečo dokázali, o ich živote, často aj o pohľade na Slovensko zo zahraničia. Generácia N v názve je novou nastupujúcou generáciou. Podcast vychádza v kanáli Denníka N V redakcii.

Ministerstvo spravodlivosti iniciovalo kontrolu náhodnosti prideľovania prípadov sudcom na Špecializovanom trestnom súde a Najvyššom súde SR, dáta mu však zatiaľ vydal iba Špecializovaný trestný súd. „Bude ich analyzovať znalec, ktorý bol k tejto previerke prizvaný,“ povedala v rozhovore štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti KATARÍNA ROSKOVÁNYI. Preveriť má aj podozrenie, či sa na súde krátko pred pridelením exponovaných káuz nevypli súdne oddelenia tak, aby v rámci náhodného výberu ostalo jedno – navonok mohlo vyzerať všetko v poriadku, ale v skutočnosti by o žiaden náhodný výber nešlo. „Predstavte si šesť pohárov. Teoreticky sa viete napiť z každého z nich. Ak však päť z nich otočíte, stále vám ostane na stole šesť pohárov, ale reálne sa napijete iba z jedného,“ vysvetlila. „Myslím, že každý politik má právo vyjadriť. Aj expresívne. Navyše v prípade, ak má pocit, že sa deje neprávosť. Ale myslím si, že všetci účastníci tlačovej konferencie sú si vedomí, že disciplinárne konanie môže byť začaté len na základe zákona,“ reaguje štátna tajomníčka na tlačovú konferenciu, počas ktorej predseda vlády Robert Fico (Smer), jeho poradcovia pre oblasť právneho štátu a poslanec Smeru Tibor Gašpar spoločne vyzvali na vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti sudcov senátu 5T Najvyššieho súdu pre porušenia zákona, ktoré konštatoval Ústavný súd. Nekomentovala však otázku, či minister Boris Susko (Smer) disciplinárny návrh proti ním zvažuje: „Nebolo by to vhodné. Myslím si, že nie je správne ísť s bubnom na zajace skôr než začneme niečo konať.“ Pod ministerstvo spravodlivosti patrí aj zastupovanie krajiny pred Európskym súdom pre ľudské práva (ESĽP). Na súde má prijatú sťažnosť aj premiér R. Fico – v súvislosti s odpočúvaním poľovníckej chaty, ktoré protiprávne uniklo na verejnosť. ESĽP v tomto prípade preveruje aj podozrenie, či nedošlo k zneužitiu inštitútu trestného práva na politickú diskreditáciu opozície. „Myslím si, že nestrannosť vybavenia tejto sťažnosti je garantovaná našou zástupkyňou pred ESĽP, pretože ide o dlhoročnú pracovníčku, ktorá svoju prácu vykonáva zodpovedne a nestranne,“ reagovala K. Roskoványi. Ešte ako prokurátorka Generálnej prokuratúry publikovala niekoľko kritických príspevkov na Právnych listoch o spolupracujúcich obvinených. Upozorňovala v nich, že napríklad v USA systém dohôd o vine a treste v kombinácii s vysokými trestnými sadzbami produkuje aj falošné priznania – ľudia sa priznávajú k trestnej činnosti, ktorú nespáchali. V rozhovore vysvetľuje, že v prípade zločineckých a organizovaných skupín by bolo najlepšie, aby o všetkých obvinených rozhodoval súd naraz a pri určovaní trestu zohľadnil kto sa kedy priznal a či pomohol prípad vyšetriť. Dohody o vine a treste podľa nej nie sú určené pre spolupracujúcich obvinených: „Dohody majú urýchliť konanie. Ale ako urýchľuje konanie, keď sa spolupracujúca osoba drží niekde v konaní, čakáme, kým bude niekde vypočutá ako svedok a až následne sa s ním uzatvorí dohoda?“ V rozhovore sa tiež vyjadruje ku kritickému otvorenému listu prokurátorov niekdajšej špeciálnej prokuratúry. Generálny prokurátor Maroš Žilinka podľa nej riadi rezort transparentne. „Zverejňuje svoje rozhodnutia, ktoré je treba zverejniť. Ale nemyslím si, že úplne všetky vzťahy by sa mali riešiť navonok.“ Týždenný newsletter Adama Valčeka Bez názvu si môžete predplatiť ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠na tomto odkaze⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠.

Lekárka Mária Kachlíková ako prvá na Slovensku zaviedla fekálnu transplantáciu, ktorá pomáha pacientom s ťažkými ochoreniami čriev. Vypočuj si, príbeh, ako sa jej to podarilo, ako môže byť niečo, čo bežne splachujeme liekom, ako mať dobrú kakinu a prečo je náročné nájsť darcov. Zbierku na fekálnu banku, aby pomáhali ešte viac nájdeš tu: https://donio.sk/podporte-nasu-fekalnu-banku

ZKH píše vychádza na nejaký čas naposledy. Dôvody sú vážne, osobné a spísala som ich práve v dnešnom newslettri. Nezvyčajne v stredu, pretože ide o nezvyčajnú situáciu. Nebolo to jednoduché rozhodnutie, čo možno budete cítiť aj z môjho dnešného rozlúčkového textu. Ďakujem, že ste tu so mnou boli. Vážim si to. Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠  –  Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk –  Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠  –  Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠  –  Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠  –  Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH

Zažíva vydarenú sezónu v drese Komety Brno v českej extralige. Kristián Pospíšil by si chcel výkonmi v klube opäť vybojovať pozvánku do reprezentácie, do ktorej ho po MS 2022 nepozývali. A ešte radšej by sa v nej stretol aj s bratom, hráčom Calgary Flames Martinom Pospíšilom.Slovensko reprezentoval na majstrovstvách sveta dvakrát a má na konte aj bronz z olympiády v roku 2022. Jeho doteraz posledný duel za národný tím dopadol neslávne, v prvej tretine zápasu proti Kazachstanu dvakrát fauloval a Slováci z toho dostali dva góly.Zvyšok stretnutia už len presedel na striedačke a nezasiahol ani do ďalších duelov na majstrovstvách. Odvtedy sa v národnom tíme ani raz neobjavil a ako sám povedal, chcel by sa do nej vrátiť a aj počuť dôvod, prečo ho z nej vynechávali.Posledné dve sezóny má totiž pomerne vydarené. Minulú začal vo Fínsku, kde mal v 24 dueloch 11 bodov, potom zaznamenal v Komete Brno v 19 zápasoch bod na zápas, v play-off pridal v ďalších desiatich štyri body. V Brne hráva stále a v tomto ročníku dosiahol 28 bodov v 40 zápasoch.Okrem situácii okolo reprezentácie v Góloch z bufetu hovoril aj o svojom bratovi Martinovi Pospíšilovi, Jurajovi Slafkovskom a Šimonovi Nemcovi, ale aj vyjadril sa aj k otázke, či by mali byť Slováci z KHL na majstrovstvách.

Prezidentka Zuzana Čaputová dnes podpísala kontroverznú novelu trestného zákona, hoci s obsahom nesúhlasí. Ústavnému súdu chce poskytnúť čas na rozhodnutie, keďže novela má nadobudnúť účinnosť už 15. marca.Na jej rozhodnutie reagoval aj predseda vlády Robert Fico. Znepokouje ho, s akou istotou Zuzana Čaputová očakáva rozhodnutie Ústavného súdu v jej prospech. A pýtal sa, či je či je to výsledok intenzívnej komunikácie medzi prezidentskou kanceláriou a Ústavným súdom, o ktorom „čvirikajú vrabce“. Uviedol tiež, že urobia všetko preto, aby novela nadobudla účinnosť aj platnosť.Bola Zuzana Čaputová rozhodnutá podpísať novelu trestného zákona už minulý týždeň po tom, ako ju schválili poslanci alebo zvažovala aj zákon vetovať? O rozhodnutí prezidentky sa rozprávame s jej poradcom a vedúcim katedry ústavného práva na Právnickej fakulte Univerzity Komenského Mariánom Gibom.„Nebolo to jednoznačné. Zvažovala na laboratórných váhach, akou cestou ísť. A rozhodla sa ísť cestou, ktorú vyhodnotila ako najlepšiu, aby sa čo najskôr celá žáležitosť nestranného apolitického orgánu, ktorý by ju mohol rozhodnúť," hovorí v podcaste Marián Giba.Pýtali sme sa ho aj na tvrdenia premiéra Roberta Fica. Komunikoval úrad prezidenta s Ústavným súdom a je si hlava štátu istá, že rozhodne v jej prospech? „Neviem o žiadnej komunikácii. Bolo by to nenáležité. Nie je mi známe, že by prezidentka predikovala rozhodnutie Ústavného súdu alebo by si bola istá, že jej návrhom vyhodie. Nevie, ako s tým Ústavný súd naloží," hovorí tiež jej poradca Giba.V podcaste tiež budete počuť, prečo si palác myslí, že Ústavný súd môže zasiahnuť aj v prípade, že by došlo k prípadnému zdržovaniu publikovania novely v zbierke zákonov. Podľa Gibu má súd široké možnosti ako konať - ak bude chcieť.„Aj na obštrukcie bude môcť Ústavný súd reagovať. Nestojí ako štatista, ktorý čaká či mu iná je zložka moci dovolí rozhodnúť alebo ho vyšachuje z hry. Je to v rukách Ústavného súdu. Má možnosti a to ako s nimi naloži netušíme," uviedol Giba. Podľa neho je ústavný súd je jeden z najmocnejších orgánov v štáte a vie veci autonómne vyhodnotiť.Čo bude nasledovať? O možných scenároch sa v podcaste tiež rozprávame s politológom Erikom Lášticom. Prezidentkine pôsobenie je z hľadiska toho čo mala možnosť zažiť politicky a ľudsky unikátne. Jedinú paralelu z minulosti môžeme hľadať u prvého prezidenta Michala Kováča," hovorí v podcaste politológ.Podcast nahrala Denisa Hopková a Zorislav Poljak.Mentioned in this episode:Vražda Jána a Martiny – Vyšetrovanie

Alkoholizmus, povery, nízke hygienické štandardy a neschodné cesty. Aj takto by sme si mohli predstaviť prostredie, do ktorého vstúpil Ladislav Nádaši-Jégé v roku 1919, keď prijal pozíciu oravského župného lekára. Hoci chcel pomáhať tým najbiednejším, stretával sa často s ľudskou hlúposťou, zadubenosťou či dokonca odporom tých, ktorým prichádzal slúžiť. O tom, že lekárska služba zďaleka neznamená len liečiť choroby či zaceľovať rany, ale aj rozháňať povery a prinášať aspoň trochu osvety do uzavretých hláv, by mohol rozprávať práve tento slovenský filantrop a spisovateľ. Nádaši-Jégého tak nepoznáme len ako spisovateľa, významného slovenského prozaika a autora známeho románu Adam Šangala. Bol aj usilovným prispievateľom do novín a časopisov, pričom upozorňoval na neutešené pomery na slovenskej dedine a čerpal pri tom zo svojej každodennej lekárskej praxe. Aj po storočí nám tieto jeho poznámky a spomienky umožňujú nahliadnuť do sveta slovenského človeka, zďaleka nie ideálneho, nepoškvrneného a úprimného ako ho neraz vykresľovala a stále vykresľuje naša romantizujúca naivita, ale človeka zaostalého, poverčivého a zatrpknutého, ktorý neverí nikomu a ničomu. S čím všetkým sa Nádaši-Jégé ako lekár stretával? Aké choroby a neduhy trápili Oravu krátko po vzniku prvej republiky? A ako na ne reagovali štátne a župné orgány? Počúvate Dejiny, pravidelný podcast denníka SME. Moje meno je Jaro Valent, som šéfredaktor časopisu Historická revue a rozprávať sa budem s historikom Lukášom Krajčírom, z HÚ SAV. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

V TPA Slovensko dosahuje spokojnosť zamestnancov v posledných rokoch opakovane okolo 95%. Tento údaj získava HR oddelenie každoročne z anonymného prieskumu spokojnosti. Nebolo to tak vždy. K tomuto výsledku sa v TPA Slovensko dopracovali postupne počas dlhšieho obdobia. Aké sú dôvody týchto dobrých výsledkov sme sa rozprávali s 3 manažérmi odborných oddelení. K téme poskytli praktický pohľad profesionálov ktorí riadia tímy kolegov poskytujúcich klientom odborné služby v oblasti poradenstva, auditu, daní a účtovného a mzdového outsourcingu. Diskutujúci nie sú HR profesionáli a k téme poskytujú svoj praktický pohľad.

Obhajca príslušníkov Národnej kriminálnej agentúry okolo vyšetrovateľa Jána Čurillu PETER KUBINA z advokátskej kancelárie Dentons vysvetľuje, prečo sú z jeho klientov chránení oznamovatelia a či by policajti mali mať prístup k tejto ochrane. „Vyňatie nejakej veľkej skupiny štátnych zamestnancov spod režimu ochrany by túto ochranu znefunkčnilo,“ tvrdí. Pripúšťa, že ministerstvo vnútra už teraz môže napadnúť rozhodnutia o ochrane J. Čurillu a spol. na súde, ale úspech podľa advokáta nemá istý: „Viem si to predstaviť v prípade súkromného zamestnávateľa.“ Nebolo by zmysluplnejšie, ak by Mestský súd Bratislava IV vydal neodkladné opatrenia iba do času, kým by sa policajti mohli brániť na správnom súde? „Nie som zástancom toho, aby sa okázalo demonštrovala policajná sila vo veciach, kde nejde o hrubokrkú mafiu a násilnú kriminalitu," hovorí P. Kubina. Ako potom vníma zodpovednosť svojich klientov za policajné zásahy v posledných troch rokoch? A čo hovorí na chystané zmeny v trestných predpisoch? „Vôbec by mi neprekážalo, ak by sa do (uzatvárania dohôd so spolupracujúcimi svedkami) vnieslo trochu viac svetla. Ale nemôže to byť tak, že sa ten inštitút úplne znefunkční.“ Prepis rozhovoru nájdete na weboch trend.sk a adamvalcek.sk. Video aj na YouTube. Týždenný newsletter Adama Valčeka Bez názvu si môžete predplatiť na tomto odkaze.

Vyplňte podcastový prieskum a pomôžte nám zlepšiť váš poslucháčsky zážitok: ⁠https://forms.office.com/e/7hfFpLaMgz⁠  – Nezáleží na tom či ste Slovák, Čech, Maďar, Nemec alebo Žid, ani či ste katolík, evanjelik, pravoslávny či ateista, brány združenia YMCA sú pre každého mladého človeka otvorené. Azda takto jednoducho by sa dala pre slovenské či československé pomery zhrnúť základná myšlienka tohto svetového združenia. Young men´s christian association, teda Kresťanské združenie mladých ľudí vzniklo ešte v polovici 19. storočia ako odpoveď na niektoré dehumanizujúce dôsledky rýchlej industrializácie či raných fáz vývoja kapitalizmu a malo ponúknuť mladému človeku alternatívu – teda telesný i duševný rozvoj, silné kamarátske väzby, sebadisciplínu a bezpečné zázemie pre osobný a následne i spoločenský rozvoj. To sú všetko myšlienky, ktoré do značnej miery korešpondovali aj s duchom mladej Československej republiky a s filozofiou jej prezidenta T. G. Masaryka. Nebolo preto prekvapením, že medzi hlavných podporovateľov YMCA v Československu patril aj on. Pre obyvateľov Bratislavy je YMCA zároveň aj symbol. Reprezentuje ho krásna budova postavená v rokoch 1920 – 1923 v rondokubistickom štýle v blízkosti Hlavnej železničnej stanice. V týchto dňoch je to práve 100 rokov od jej otvorenia a zároveň rozbehnutia hlavných aktivít Združenia či už v našom hlavnom meste, ale i po celej krajine. A ako inak, dramatické 20. storočie sa podpísalo tak na činnosti YMCI i na vzhľade a kondícii jej budovy. Počúvate Dejiny, pravidelný podcast denníka SME. Moje meno je Jaro Valent, som šéfredaktor časopisu Historická revue a spolu s historikom Lukášom Krajčírom z HÚ SAV sa pozrieme na túto pozoruhodnú kapitolu našich dejín dejín. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

#114 Silný výber – PRVÝ DÉJÀ VU DIEL!  (trochu muzikál, trochu s hviezdičkou;-). Na Kráľovej holi žiadny strom nestojí, hoľa je vrch holý… Tak a máme po voľbách… Ako to vystihnúť čo najstručnejšie, aby sme zase nemuseli citovať výrok Černomyrdina o tom, že chceli sme to najlepšie, a dopadlo to ako vždy? Snáď len slovami nášho klasika - bola to radosť iná - bol to smútok… No ale čo už. Aj keď aj my v redakcii tripujeme z toho, že pán Valášek už nie je v parlamentne taký sám, odkedy do NR SR prikvitla početná komanda Psychedelických Slovákov,  a hoci samozrejme aj SPvR bol na omši Te Deum celý rád, že KDH uniklo z politickej hrobárskej lopaty a vrátilo do lavíc, ktoré predhriali esá ako Hrušovský či Muránsky, obávame sa, že celé to bude akosi viac menej len cenička v útechy na ceste do pekla na bielom koni, kam má nasmerované istý Robert F. No ale aspoň, že „Našiľudia“ budú už na Vianoce doma - a Dušky bude konečne môcť kúpiť tú lúku! Silný výber. Až do úplného zákazu. Pripíjame a pripomíname: pri príležitosti narodenín zakladajúcej poslucháčky Lucie Štasselovej, pietne spomíname na všetky obete konfliktu medzi Hamasom a Izraelom, pripíjame si pri príležitosti nedožitých 64 zavraždeného ruského politika Borisa Nemcova, v pietnej spomienke spomíname na nedávno zosnulú opernú speváčku Patríciu Janečkovú a gratulujeme nášmu Václavovi Hříchovi a jeho agentúre AKO k prieskumu, ktorý najviac zodpovedal výsledkom volieb. Historický kalendár Jána Žideka (výber) Pripíjame a pripomíname si vznik samostatného československého štátu, Sviatok všetkých svätých a Pamiatky zosnulých. Pred 85 rokmi bola podpísaná Viedenská arbitráž. 109 rokov od vzniku patentu na podprsenku. Pred 66 rokmi pes Lajka vyletela do vesmíru v družici Sputnik 2. Pred 18 rokmi bol v Bratislave zavraždený študent Daniel Tupý. Pred 15 rokmi sa stal Barack Obama prvým afroamerickým prezidentom. Pred 208 rokmi sa narodil Ľudovít Štúr. Pripili sme si s:    Tohto teraz na litre. Na litre!   https://bad-heilbrunner.de/schlaf-und-nerven-tee/  Endorse:  https://www.basnenie.com/  https://www.instagram.com/basnenie_milana_lasicu/ https://www.youtube.com/channel/UCBhFIVwadcQ2iLMyfx77Zww  Hudba v podcaste:  George Gershwin – Rhapsody in Blue Odporúčaná hudba:  Pokyman & Cocoman - Riders (prod. Lukie FWD) https://www.youtube.com/watch?v=Oz8QW7Lq2cY Tornádo Lue - Oči slnka https://www.youtube.com/watch?v=LvC1h2fPSN8  

Päťmesačná ministerka kultúry, skúsenosť, o ktorej hovorí ako o „neprenosnej“ a „výnimočnej“; predtým riaditeľka Divadelného ústavu, Slovenského národného divadla, Opery národného divadla a Štátnej opery v Prahe či Film Europe Media Company. Ale aj záchrankyňa starej dedinskej školy v Kokave nad Rimavicou. Kultúrna manažérka a teatrologička, ale najmä človek kultúry - Silvia Hroncová. Neprenosnosť ministerskej skúsenosti vidí v dvoch rovinách: v spolupráci so „vzácnymi kolegami“ z vlády odborníkov, ako spomína čerstvá exministerka a v tom, že v tridsiatke podriadených organizácií ministerstva kultúry stretla „veľmi zaujímavých ľudí, ktorí pracujú v kultúre“. „A boli niektoré organizácie, do ktorých som ako minister prišla až ja, hovorili mi“, spomína Silvia Hroncová. Pre jedného ministra je podľa nej dôležité nielen spoznanie rezortu, ale najmä živá komukácia s ľuďmi, ktorí v ňom pracujú. „Môžete poznať návody, ako to prostredie zlepšiť, no nezastupiteľné je spoznávať ľudí, vypočuť si ich, ich problémy, nápady a to vás môže inšpirovať k lepším riešeniam“, tvrdí. „Neprenosnosť“ svojej skúsenosti však chce prevteliť do „nových nápadov“ pre kultúru na Slovensku. Ako vidí budúcnosť verejnoprávnej RTVS? „Nebolo veľmi šťastné zrušiť tak rýchlo koncesionárske poplatky“, tvrdí exministerka Hroncová„Neprebehla diskusia a to bolo veľkou chybou“, dopĺňa. Vymeniť príspevky divákov a poslucháčov na jednej strane aktuálne zaručí pre RTVS viac peňazí, na strane druhej môže inštitúciu držať v područí politikov. Aktuálne nastavenie, keď poslanci odsúhlasili RTVS 0,17% HDP, môže parlamentná väčšina kedykoľvek zmeniť obyčajným zákonom. Na priamu otázku, či RTVS s takýmto modelom financovania nebude viac na úžitom politikom ako verejnosti exministerka opakuje, že „nebolo to šťastné rozhodnutie“. „Mali by sme sa snažiť, aby RTVS zostala verejnoprávnou inštitúciou, nezávislou od politikov“, dopĺňa. „Vyspelosť krajiny sa meria aj mierou nezávislosti verejnoprávnych médií. Uvidíme, či tento zákon bude platiť. Či RTVS po novom roku skutočne dostane sľúbených 0,17 percenta HDP“, pýta sa Hroncová. Generálneho riaditeľa RTVS by mali podľa nej voliť nie politici, ale odborníci. „Môžeme sa inšpirovať Českou repoublikou. Tam sa riaditelia ČT a Čro volia v radách“, poukazuje. Opätovné delenie RTVS? Nové povolebné usporiadanie s novou parlamentnou väčšinou strán Smer, Hlas a SNS prinieslo aj tému možného opätovného delenia RTVS. V politickom zákulisí sa hovorí aj o vplyvovom obsadení: Smer - televízna zložka, SNS - rozhlasová. Exministerka Hroncová hovorí, že by to bolo chybou. „Je veľmi dôležité, aby RTVS zostala nezávislá, apolitická a naďalej vykonávala verejnú službu“, argumentuje exministerka. „Na delenie RTVS nevidím žiadny dôvod“, tvrdí. „Malo by sa zadefinovať, čo je cieľom toho rozdelenia. Ekonomika to určite nebude, lebo náklady na rozdelenie by boli určite vyššie“, poukazuje. Čo so snahami o oslabovanie tradičných médií na úkor alternatívnych?„Musia sa ozývať profesionáli, umelci, novinári“, na druhej strane „nemožno zanedbávať vzdelávanie v oblasti mediálnej výchovy“, reaguje Hroncová. „Mám obavy o rezort pod vedením M. Šimkovičovej“„Je mi ľuto, že rezort nie je obsadený niekým, kto má ku kultúre dlhodobo vzťah, koho kultúrna obec vníma, poznám a koho rešpektuje. Ide už o predpoklady, keď sa vytvárajú podmienky pre kultúru oveľa ľahšie“, hovorí exministerka Hroncová. Podcast pripravil Jaroslav Barborák

Päťmesačná ministerka kultúry, skúsenosť, o ktorej hovorí ako o „neprenosnej“ a „výnimočnej“; predtým riaditeľka Divadelného ústavu, Slovenského národného divadla, Opery národného divadla a Štátnej opery v Prahe či Film Europe Media Company. Ale aj záchrankyňa starej dedinskej školy v Kokave nad Rimavicou. Kultúrna manažérka a teatrologička, ale najmä človek kultúry - Silvia Hroncová. Neprenosnosť ministerskej skúsenosti vidí v dvoch rovinách: v spolupráci so „vzácnymi kolegami“ z vlády odborníkov, ako spomína čerstvá exministerka a v tom, že v tridsiatke podriadených organizácií ministerstva kultúry stretla „veľmi zaujímavých ľudí, ktorí pracujú v kultúre“. „A boli niektoré organizácie, do ktorých som ako minister prišla až ja, hovorili mi“, spomína Silvia Hroncová. Pre jedného ministra je podľa nej dôležité nielen spoznanie rezortu, ale najmä živá komukácia s ľuďmi, ktorí v ňom pracujú. „Môžete poznať návody, ako to prostredie zlepšiť, no nezastupiteľné je spoznávať ľudí, vypočuť si ich, ich problémy, nápady a to vás môže inšpirovať k lepším riešeniam“, tvrdí. „Neprenosnosť“ svojej skúsenosti však chce prevteliť do „nových nápadov“ pre kultúru na Slovensku. Ako vidí budúcnosť verejnoprávnej RTVS? „Nebolo veľmi šťastné zrušiť tak rýchlo koncesionárske poplatky“, tvrdí exministerka Hroncová„Neprebehla diskusia a to bolo veľkou chybou“, dopĺňa. Vymeniť príspevky divákov a poslucháčov na jednej strane aktuálne zaručí pre RTVS viac peňazí, na strane druhej môže inštitúciu držať v područí politikov. Aktuálne nastavenie, keď poslanci odsúhlasili RTVS 0,17% HDP, môže parlamentná väčšina kedykoľvek zmeniť obyčajným zákonom. Na priamu otázku, či RTVS s takýmto modelom financovania nebude viac na úžitom politikom ako verejnosti exministerka opakuje, že „nebolo to šťastné rozhodnutie“. „Mali by sme sa snažiť, aby RTVS zostala verejnoprávnou inštitúciou, nezávislou od politikov“, dopĺňa. „Vyspelosť krajiny sa meria aj mierou nezávislosti verejnoprávnych médií. Uvidíme, či tento zákon bude platiť. Či RTVS po novom roku skutočne dostane sľúbených 0,17 percenta HDP“, pýta sa Hroncová. Generálneho riaditeľa RTVS by mali podľa nej voliť nie politici, ale odborníci. „Môžeme sa inšpirovať Českou repoublikou. Tam sa riaditelia ČT a Čro volia v radách“, poukazuje. Opätovné delenie RTVS? Nové povolebné usporiadanie s novou parlamentnou väčšinou strán Smer, Hlas a SNS prinieslo aj tému možného opätovného delenia RTVS. V politickom zákulisí sa hovorí aj o vplyvovom obsadení: Smer - televízna zložka, SNS - rozhlasová. Exministerka Hroncová hovorí, že by to bolo chybou. „Je veľmi dôležité, aby RTVS zostala nezávislá, apolitická a naďalej vykonávala verejnú službu“, argumentuje exministerka. „Na delenie RTVS nevidím žiadny dôvod“, tvrdí. „Malo by sa zadefinovať, čo je cieľom toho rozdelenia. Ekonomika to určite nebude, lebo náklady na rozdelenie by boli určite vyššie“, poukazuje. Čo so snahami o oslabovanie tradičných médií na úkor alternatívnych?„Musia sa ozývať profesionáli, umelci, novinári“, na druhej strane „nemožno zanedbávať vzdelávanie v oblasti mediálnej výchovy“, reaguje Hroncová. „Mám obavy o rezort pod vedením M. Šimkovičovej“„Je mi ľuto, že rezort nie je obsadený niekým, kto má ku kultúre dlhodobo vzťah, koho kultúrna obec vníma, poznám a koho rešpektuje. Ide už o predpoklady, keď sa vytvárajú podmienky pre kultúru oveľa ľahšie“, hovorí exministerka Hroncová. Podcast pripravil Jaroslav Barborák

Ja nemám strach pretože som zažil epochálny pád komunizmu. Celých 40 rokov som žil v komunizme, v mojom okolí stále niekoho zatvárali a nedalo sa predpokladať, že to niekedy skončí no v jednej chvíli to padlo ako domček z karát. Nebolo k tomu treba nič len taký tichý vánok z raja. To je taká historická skúsenosť, že keby teraz aj čokoľvek prišlo, tak mám stále vieru, že to nakoniec dobre dopadne. Samozrejme nie tak, že budeme pasívne sedieť v kúte, ale že sa pokúsime mať opäť spoločenstvá, mať hodnotovú líniu, mať vzory a ísť za nejakou ideou. Hovorí bývalý disident a dlhoročný poslanec KDH František Mikloško. Ako vidí výzzvy, ktorým bude Slovensko dnes čeliť a kde sú jeho červené čiary?Do parlamentu nastúpil krátko po páde komunistickej totality, už v marci 1990,pôsobil v ňom ako poslanec dlhých 20 rokov. Čelil snahe o ovládnutie štátu Vladimírom Mečiarom, keď kládol politický odpornásledkom tzv. “noci dlhých nožov”, zmerenému referendu, pozbaveniu mandátu jeho kolegu z HZDS Gauliedera či vyčínaniu lexovej tajnej služby. Bol pri formovaní bloku demokratických opozičných strán, ktoré pod názvom SDK napokon vladimíra Mečiara vo voľbách porazil. Dnes sa do parlamentu po 13 rokoch zasa vracia.O čom to hovorí, keď sa do politického zápasu mobilizujú už i autority prednovembrového disentu? Čo František Mikloško očakáva od štvrtej vlády Roberta Fica a čomu podľa neho budeme čeliť? Hrozí nám orbanizácia režimu a kam povedie frustrácia vládnych voličov v prípade nenaplnených predvolebných sľubov?O čo sa môžeme v našich dejinách oprieť a kde dnes ležia autority, na ktoré sa môžeme v zápase o charekter štátu odvolávať? Slovensko je rozpoltené. Ako národ sme v našich hlavách rozpoltení Polovica chce vodcu a polovica demokraciu. Problém je, že tú jednu polovicu spája ich vodca, zatiaľ čo tá demokratická časť je rozhádaná. Tu sa ukáže zodpovednosť týchto ľudí za krajinu, či chcú ísť iba za svjomi ideovými cieľmi alebo tá demokratická časť ukáže schopnosť pre dobro krajiny sa dohodnúť, hovorí Mikloško.Nie je teda opäť čas na integráciu opozičných síl a akú rolu by v tom malo hrať jeho materské KDH? No a odolajú kresťanskí demokrati vábeniu tzv. “hodnotových” sírén z radov vládneho tábora?Počúvate Ráno Nahlas, s poslancom KDH a autoritou prednovembrového disentu Františkom Mikloškom. Pekný deň a pokoj v duši praje braňo Dobšinský.Mentioned in this episode:Posledný kus Hyundai Kona Hybrid style 1. 6 GDI HEV za skvelú cenuAutopolis Kona

Ja nemám strach pretože som zažil epochálny pád komunizmu. Celých 40 rokov som žil v komunizme, v mojom okolí stále niekoho zatvárali a nedalo sa predpokladať, že to niekedy skončí no v jednej chvíli to padlo ako domček z karát. Nebolo k tomu treba nič len taký tichý vánok z raja. To je taká historická skúsenosť, že keby teraz aj čokoľvek prišlo, tak mám stále vieru, že to nakoniec dobre dopadne. Samozrejme nie tak, že budeme pasívne sedieť v kúte, ale že sa pokúsime mať opäť spoločenstvá, mať hodnotovú líniu, mať vzory a ísť za nejakou ideou. Hovorí bývalý disident a dlhoročný poslanec KDH František Mikloško. Ako vidí výzzvy, ktorým bude Slovensko dnes čeliť a kde sú jeho červené čiary?Do parlamentu nastúpil krátko po páde komunistickej totality, už v marci 1990,pôsobil v ňom ako poslanec dlhých 20 rokov. Čelil snahe o ovládnutie štátu Vladimírom Mečiarom, keď kládol politický odpornásledkom tzv. “noci dlhých nožov”, zmerenému referendu, pozbaveniu mandátu jeho kolegu z HZDS Gauliedera či vyčínaniu lexovej tajnej služby. Bol pri formovaní bloku demokratických opozičných strán, ktoré pod názvom SDK napokon vladimíra Mečiara vo voľbách porazil. Dnes sa do parlamentu po 13 rokoch zasa vracia.O čom to hovorí, keď sa do politického zápasu mobilizujú už i autority prednovembrového disentu? Čo František Mikloško očakáva od štvrtej vlády Roberta Fica a čomu podľa neho budeme čeliť? Hrozí nám orbanizácia režimu a kam povedie frustrácia vládnych voličov v prípade nenaplnených predvolebných sľubov?O čo sa môžeme v našich dejinách oprieť a kde dnes ležia autority, na ktoré sa môžeme v zápase o charekter štátu odvolávať? Slovensko je rozpoltené. Ako národ sme v našich hlavách rozpoltení Polovica chce vodcu a polovica demokraciu. Problém je, že tú jednu polovicu spája ich vodca, zatiaľ čo tá demokratická časť je rozhádaná. Tu sa ukáže zodpovednosť týchto ľudí za krajinu, či chcú ísť iba za svjomi ideovými cieľmi alebo tá demokratická časť ukáže schopnosť pre dobro krajiny sa dohodnúť, hovorí Mikloško.Nie je teda opäť čas na integráciu opozičných síl a akú rolu by v tom malo hrať jeho materské KDH? No a odolajú kresťanskí demokrati vábeniu tzv. “hodnotových” sírén z radov vládneho tábora?Počúvate Ráno Nahlas, s poslancom KDH a autoritou prednovembrového disentu Františkom Mikloškom. Pekný deň a pokoj v duši praje braňo Dobšinský.Mentioned in this episode:Posledný kus Hyundai Kona Hybrid style 1. 6 GDI HEV za skvelú cenuAutopolis Kona

Predseda KDH nazval queer ľudí pliagou a povedal, že sú rovnako nebezpeční ako korupcia. Predtým sa zase časť verejnosti búrila proti novému plagátu divadla DPOH, na ktorom sú ukrajinská aj dúhová zástava a preškrtnutý fašistický znak. Sme pred voľbami a táto kampaň je špinavá, no znamená to, že Slovensko je stále ľudáckou krajinou alebo krajinou, kde ľudácke témy zaberajú? A prečo v sebe máme takúto nenávisť? Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno pýta Beaty Balogovej. Zdroje zvukov: TV Markíza, TV JOJ, AP, Facebook/SMER-SD, Facebook/Milan Mazurek  Odporúčanie: Leto je už za nami, ale letné, trošku oddychové čítanie nemusí. Možno si totiž ešte spomínate na to veľké leto, ktoré ste kedysi dávno prežili. To formatívne, to zásadné, to leto, keď sa možno zmenil beh vášho života. Ak sa tam chcete vrátiť a ak si chcete prečítať peknú knižku, dnes odporúčam Veľké leto Ewalda Arenza. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte mesačný podcastový newsletter nielen o novinkách SME na ⁠⁠sme.sk/podcastovenovinky⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Každá ôsma žena u nás ochorie na rakovinu prsníka. Už samovyšetrenie v pohodlí domova dokáže odhaliť rôzne hrčky v prsníkoch. Niektoré nebolia, iné môžu byť bolestivé a spôsobovať ťažkosti. Jedno je však jasné, kľúčová je prevencia a včasné riešenie problému. Svoje o tom vie aj známa Slovenka, ktorá si sama prešla ochorením a dnes pomáha iným ženám.Ženy z onkologických ochorení najviac ohrozuje rakovina prsníka. Až jedna z ôsmich žien sa s týmto ochorením stretne a aj napriek tejto štatistike sa na Slovensku skríningu zúčastňuje stále veľmi malé percento žien. Na Slovensku sú stále ženy, ktoré aj keď si nahmatajú hrčnu v prsníku nejdú k lekárovi. Včasné diagnostikovanie rakoviny prsníka je kľúčové a aj vďaka tomu sa až 70% diagnostikovaných pacientiek z ochorenia vylieči. Pomoc a podporu ženám, ktorým bolo diagnostikované toto ochorenie poskytuje občianske združenie Amazonky, ktoré na Slovensku funguje už 10 rokov. Členkou predsedníctva je Eva Bacigalová, ktorá má s týmto ochorením aj osobnú skúsenosť. Sama si našla hrčku v prsníku tesne pred 50-rokom života, trvalo však 9 mesiacov, kým sa dostala na mamografické vyšetrenie. Žiaľ, už bolo neskoro a musela podstúpiť náročnú liečbu. Dnes pomáha iným ženám, ktoré si od lekára vypočujú ťažkú diagnózu. Ženy na Slovensku totiž okrem zdravotnej pomoci, potrebujú aj tú psychologickú, aby sa s náročnou situáciou vedeli vyrovnať, odborníkov je však u nás stále málo.Prevenciu ženy stále podceňujú „Presvedčiť ľudí, aby nepodceňovali svoje zdravie je to najťažšie. Tie čísla sú veľmi zahanbujúce. Iba 20% ľudí chodí na akékoľvek preventívne prehliadky. Zatiaľ čo v Škandinávii je to vyše 80%. My sa tak nemáme radi, že nie sme ochotní venovať čas vlastnému zdraviu,“ hovorí Eva Bacigalová. "Rakovina prsníka sa jedna z mála, ktorej vieme predchádzať vďaka prevencii, napriek tomu ženy kontroly podceňujú," hovorí. Viac o téme rakoviny prsníka si vypočujte v podcaste Najmama.sk, v ktorom sa s Evou Bacigalovou rozprávame aj o tom: -prečo sa rozhodla založiť občianske združenie a pomáhať iným ženám -prečo a ako dôležité sú preventívne prehliadky a prečo nepodcenovať aj samovyšetrenie -ako a o čom sa rozprávať so ženou, ktorej bola diagnostikovaná rakovina prsníka -prečo potrebujú ženy aj psychologickú pomoc -ktoré najčastejšie mýty sú spájané s rakovinou prsníka -prečo je dôležitá mamografia a prečo sa jej netreba obávať -čo je pre ženu, ktorej diagnostikujú rakovinu prsníka, najťažšie

Vedeckú komunitu schladili správy o nepotvrdení objavu supravodivosti. Nebolo to však prvýkrát a asi ani posledný, výskum supravodivosti patrí medzi najaktívnejšie oblasti výskumu. Čo je to supravodivosť? Ako vzniká? A na čo je dobrá? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel. Podcast vzniká v spolupráci so SME.  Podcastové hrnčeky a ponožky nájdete na stránke https://vedator.space/vedastore/ Vedátora môžete podporiť cez stránku Patreon https://www.patreon.com/Vedator_sk Všetko ostatné nájdete tu https://linktr.ee/vedatorsk Vedátorský newsletter http://eepurl.com/gIm1y5      

1. Koľko riaditeľov SIS ešte musia obviniť? 2. Hlas bojuje o druhé miesto. 3. Ďalší policajný funkcionár je právoplatne odsúdený.

V najnovšom podcaste portálu Demagóg.sk sa moderátorka Veronika Jursová Prachárová rozprávala so šéfku fact-checkingového tímu Veronikou Hincovou Frankovskou a následne s ekológom a dokumentaristom Erikom Balážom.   Napriek problémom kolabujúceho zdravotníctva, chýbajúcim miliónom pre samosprávy či nedostatkom učiteľov sú jednou z hlavných tém na politickej scéne útoky medveďov. Debatu ovládajú emócie, nie fakty. Cieľom podcastu bolo zhrnutie toho, čo ukazujú dáta a čo hovoria o danej téme odborníci. Hincová Frankovská v podcaste hneď na úvod uviedla, že vyjadrenia politikov o premnožených medveďoch vedci nepotvrdili. Rovnako poznamenala, že neexistuje štúdia, ktorá by dokázala súvislosť medzi nárastom počtu medveďov a zintenzívnením ich útokov na ľudí. Podľa šéfky Demagóg.sk dochádza aj k šíreniu množstva hoaxov, ktoré len prehlbujú strach medzi ľuďmi. Začiatkom tohto roka sa začalo šíriť video s dvoma naháňajúcimi sa medveďmi údajne pri Borinke, obci blízko pri Bratislave, „V skutočnosti sa to stalo pri obci Komjatná. Nebolo to teda v blízkosti ľudských obydlí.“ V druhej časti podcastu Erik Baláž zaspomínal na svoje prvé stretnutia s medveďmi,  „Pásli na tráve. To očakávanie je, že medveď bude obrovský a on je v skutočnosti oveľa menší, ako si človek predstavuje.“ Dlhé hodiny až dni ich pozoroval a oni buď jedli alebo spali, pričom, keď ho zacítili, hneď ušli. 99 percent medveďov sa podľa Baláža správa štandardne a sú plaché. Netypické chovanie majú len tzv. kontajnerové medvede a tie sú na Slovensku dlhé roky, čiže aktuálny stav nie je výnimočný, „Medvede so zmeneným správaním sú väčšinou odstránené z populácie.“ Baláž hovorí, že to, čo sa zmenilo je, že medvede chodia bližšie k obydliam. Ďalej vysvetľuje, že to súvisí s veľkou ponukou potravy – mnoho kukuričných polí a opustené ovocné sady v intraviláne obcí alebo v ich okolí. „Ak je tam vysoká tráva, tak tam majú medvede mesiace veľký kľud, dokonca väčší ako v lese, kde chodia hubári,“ upresňuje Baláž. Navyše sa okolo dedín toľko nepohybujú ľudia aj so zvieratami a strážnymi či pastierskymi psami. „Ruch ustal a je tam kukurica, tak sa medvede približujú,“ dodal Baláž. Riešením nie je odstrel, ale súbor systematických riešení, ktoré vymenúva v podcaste.                

- Ako sa  ocitla mladá Slovenka v osade uprostred pralesa? Nebolo to nebezpečné? - Kto jej  pomohol získať dôveru domorodých obyvateľov? - Už 11 rokov pomáha obyvateľom v amazonských pralesoch, vie o tom aj kolumbijská vláda?

Expartnerka Borisa Kollára tvrdí, že ju sleduje SIS. Nebolo by to prvý raz, čo politici zneužívajú tajnú službu na vybavovanie si vlastných účtov. SIS má tragickú históriu a na krku podozrenia z únosu prezidentovho syna, vraždy Roberta Remiáša a najnovšie aj vyfabrikovanie kompromateriálu proti vyšetrovateľom NAKA okolo Jána Čurillu. Ako vlastne fungujú tajné služby? Dajú sa vôbec kontrolovať? A nevymkla sa SIS už úplne spod kontroly? Zuzana Kovačič Hanzelová sa v podcaste Dobré ráno rozprávala s novinárom denníka SME Matúšom Burčíkom. Zdroje zvukov: TASR TV, Denník N Odporúčanie: New York Times prinieslo pekný článok so psychológmi, ako byť viac v pohode, keď je človek nahý. Ako prijať svoje telo a necítiť sa zle. Hodí sa aj na prebiehajúcu plavkovú sezónu. How to feel better naked je zaujímavý tip na záver. https://www.nytimes.com/2022/06/17/well/live/feel-better-naked.html

"Kampaň NATO nie je o Smere, o voľbách ani o Slovensku. Je o tom, prečo záleží na tom, aby Ukrajina v tejto vojne obstála, čo sú bezpečnostné dopady toho, ak by sa Rusku podarilo Ukrajinu podmaniť. Smer surfuje najhoršie konšpiračné vlny, ktoré tu sú. Ale poviem otvorene, nemyslím si, že bolo úplne múdre im nahrávať. Keby táto kampaň nebola na svete, nemali by sme ani túto debatu, ktorú máme," hovorí bývalý veľvyslanec pri NATO a poslanec za Progresívne Slovensko Tomáš Valášek. "Dôvod, prečo sa nevyjadrujeme k Hlasu, je, že nevieme, kde v otázke európskej budúcnosti stojí. V princípe je síce za, ale keď príde na lámanie chleba v praxi, nie. Pre nás to nie je okrajová téma, počkajme si na rozhodnutia a hlasovania. Počkajme si, či z tej hrušky zídu dolu a či sa vyjadria k euroatlantickej orientácii jasnejšie ako teraz," vysvetľuje Valášek pozíciu PS k prípadnej spolupráci s Hlasom. Aká by mala byť odozva Západu na odpálenie vodnej priehrady na Ukrajine? Čo bude po samite NATO v Litve? A prečo Progresívne Slovensko v kampani zatiaľ až také viditeľné nie je? Pozrite si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s bývalým veľvyslancom pri NATO a poslancom za Progresívne Slovensko Tomášom Valáškom. - Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: ⁠⁠⁠https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise⁠⁠⁠   –  Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk –  Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠  –  Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné ⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠ na ⁠⁠⁠sme.sk/podcast⁠⁠⁠  –  Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠  –  Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

Spoločnosť Apple predstavila okuliare pre rozšírenú realitu Apple Vision Pro. Nebolo to žiadne prekvapenie, keďže sa o nich hovorilo už dlhšiu dobu. Apple dúfa, že po osobných počítačoch, smartfónoch, či hodinkách budú okuliare ich nový kľúčový produkt. Ako Apple Vision Pro vidí redakcia Živé.sk sa v podcaste SHARE porozprávajú redaktori Maroš Žofčin a Lukáš Koškár. V aktuálnej časti podcastu SHARE zistíte: Ako okuliare Apple Vision Pro fungujú. Ako sa budú dať ovládať. Prečo je obraz poriadne detailný. Či tento produkt osloví širokú verejnosť. Aká bude jeho pridaná hodnota. Kedy sa okuliare dostanú na trh a koľko budú stáť. Či budú revolučné. Téme sa bližšie venujeme aj tu: Historický moment, Apple predstavil revolučné okuliare pre zmiešanú realitu Ako si tento podcast vypočuť najlepšie? Tu je náš sprievodca podcastovými appkami. Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk. Na odber všetkých nových dielov našich podcastov SHARE sa môžete prihlásiť cez platformy Apple Podcasts, Google Podcasts, Spotify, Deezer a YouTube. NAPÍŠTE NÁM: Ak nám chcete niečo odkázať, doplniť nás alebo sme povedali niečo zle a chcete nás opraviť, môžete nám napísať na podcasty@zive.sk. Všetky maily čítame a na väčšinu odpovedáme.

"Pomohlo nám, že sme zjednodušili spôsob, ako Ukrajincov zamestnať. Nebolo to na začiatku také jednoduché, no musím pochváliť ministerstvo. Keď sme sa na jeseň minulého roka pýtali na ústredí práce, koľko odídencov u nás pracuje a našlo uplatnenie, bolo to okolo desať percent, čo je fajn. A napriek tomu, že časť voľných miest obsadili Ukrajinci, neznižujeme mzdy a nezobrali nikomu prácu. Vôbec to nie je pravda, potvrdzuje sa, že obsadzujú tie miesta, o ktoré Slováci nemajú záujem," hovorí Marek Harbuľák, prezident Asociácie hotelov a reštaurácií. "Čo sa týka návštevnosti reštaurácií, tam vidíme výrazné šetrenie. Napríklad táckarne, menučkárske reštaurácie. Ľudia si radšej uvaria doma. Vidíme to hlavne v regiónoch mimo Bratislavy, kde sú priemerné mzdy nižšie. Naozaj sa výrazne šetrí už aj na tom, či pôjdem alebo nepôjdem na obed," dodáva Harbuľák. Ako sú na tom hotely a reštaurácie? Prečo nedostali dotácie za zvýšené ceny energií za posledný štvrťrok 2022? A dá sa donekonečna všetko dotovať? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s prezidentom Asociácie hotelov a reštaurácií Marekom Harbuľákom.  – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise   –  Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk –  Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty  –  Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast  –  Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme  –  Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

"Z toho si divák musí urobiť svoj názor. Našou ambíciou nebolo vynášať súdy, niekoho pranierovať. Vedeli sme, že sa strhne diskusia, ale nečakal som, že to bude až takéto. Nečakal som až takú silnú spätnú väzbu. Vedel som, že to bude predmetom záujmu, mediálneho záujmu, a myslím si, že je aj správne, že sa takéto veci uzatvárajú. My nevynášame súdy, ani sa v tom dokumente nesnažíme vynášať súdy. My konfrontujeme ľudí, ktorých sa to dotýka, s faktami, ktoré sme našli, ktoré sme vyrešeršovali, ktoré ponúkli historici, a dostávajú priestor vyjadriť sa," tvrdí Tibor Búza, producent dokumentárneho projektu ŠTB: Prísne tajné, pri ktorého príprave po 30 rokoch objavili spis Jána Budaja v archívoch. "To, akým spôsobom sme sa vysporiadali so svojou minulosťou, znamená, že sme si preniesli bremeno ŠtB a ŠtB-ákov aj do súčasnosti. Tým, že sa celých 30 rokov naháňame za agentmi a spolupracovníkmi ŠtB, nikto nevníma a nikto nehľadá tých skutočných ŠtB-ákov, ktorí boli celý čas v pozadí a celý čas to riadili," dodáva Búza. Prečo sa Budajov spis našiel až teraz a aký bol priebeh jeho nájdenia? Ako sa podarilo presvedčiť Alojza Lorenca na rozhovor? Ako vníma morálne dilemy, s ktorými naši rodičia museli žiť? A ako vidí zrušenie koncesionárskych poplatkov a nového riaditeľa RTVS? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s producentom dokumentu ŠTB: Prísne tajné, Tiborom Búzom. – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.