Podcasts about Treba

U ovoj epizodi Nemanja Milović priča o jutarnjim i večernjim rutinama, dobrim ali i lošim navikama kao i o značaju spavanja, uticaju treniranja na mozak i dugovečnost.Novi YouTube kanal:  @ivan.kosogor  _______________________________________________________________________________________________

"Ak nedodržuje pravidlá Schengenu, treba ho vylúčiť zo Schengenu. Určite áno, ak nebude chrániť hranicu. Ak sa nedodržiavajú pravidlá spolku, tak v tom spolku nemá byť," hovorí predseda SaS Richard Sulík o migračnej kríze, ktorá k nám prichádza z Maďarska. "Nabetón sme tam. Trúfame si na viac ako 5 percent," hovorí o odhadoch s akým výsledkom bude vo voľbách SaS jej predseda Sulík. Kde jeho strana bude konsolidovať? Ako by riešil migračnú krízu? A čo by povedal voličom, ktorý môžu mať pocit, že zľahčuje klimatickú krízu? Pozrite si predvolebný rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s predsedom SaS Richardom Sulíkom. Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠  Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠  Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠  Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠  Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH

"Neviem si predstaviť nejakú inú krajinu Európskej únie, kde by kariérni prokurátori boli takto napádaní politikmi. A je tu ešte druhá vec, oni vedia, že sa nemôžeme brániť. Lebo ak by sme sa začali vehementnejšie brániť, vytvoríme im priestor, aby namietali našu zaujatosť. A oni to dobre vedia. To je také hrdinstvo, ako keby ste šli do boxerského zápasu, ale boxer bude mať zviazané ruky," hovorí Špeciálny prokurátor Daniel Lipšic. "Domnievať sa, že spolupracujúca osoba, ktorá odhaľuje nejakú korupčnú schému alebo zločineckú skupinu, že to bude bezúhonná rehoľná sestra, tak určite nie. To sú ľudia, ktorí sú v tej trestnej činnosti zapojení a áno, aj výmenou za nižší trest, spolupracujú. Treba ich výpovede preverovať, aj sa preverujú," dodáva Lipšic. "Od Pčolinského som vedel, že Peter Košc je osoba, ktorá má vplyv v tajnej službe. S ním som sa stretol ako advokát dvakrát. Myslím si, že stretutia tohoto charakteru, všetky sú nahraté. Na zvuku, možno aj na obraze. Kedykoľvek nech sa zverejnia, nie je problém. Nemyslím si, že si nahrali mňa, ale aj iné osoby, ktoré na týchto stretnutiach možno boli, alebo boli v iných priestoroch. A to si myslím, že je možno tiež jeden z problémov v súčasnosti. Že možno sú viaceré osoby tým pádom vydierateľné," opisuje Lipšic svoje stretnutie s Petrom Koščom. Ako sa pozerá na politické útoky? Ako sa má občan vyznať vo vojne v polícii? A ktorej prokuratúre má veriť? Pozrite si záznam diskusie Zuzany Kovačič Hanzelovej a Špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica v Košiciach. Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH

Nova epizoda podcasta Snaga uma donosi razgovor o poslovnom, finansijskom i kreativnom osnaživanju i osamostaljivanju, pre svaga žena, ali i ne smo žena. Iva Parađanin, autorka podcasta "Tampon zona" koji je za kratko vreme dobio veliku popularnost kao "siguran prostor za žene na internetu", govorila je o svom putu profesionalnog osnaživanja, iz ugla Milenijalke koja je na tržište rada stupila u vreme plata koje su se dobijale u kovertama "kad dođu. Iva je pričala o preispitivanju koje je prethodilo njenoj odluci da napusti korporaciju i otpočne samostalnu priču, uprkos malom detetu, kreditima i svim ostalim razlozima koji su ulazak u nepoznato možda činili zastrašujućim. Govorila je i o podršci, lekcijama koje je za ovo vreme naučila i odnosu prema sistemu koji svojim radom menja, imposter sindromu sa kojim se dugo suočava, perfekcionizmu... Pred vama je iskren i topao razgovor o borbi za slobodu, na ličnom, profesionalnom i društvenom planu.

Čo všetko je na skládke chemického odpadu vo Vrakuni? Majú sa báť Bratislavčania kontaminovanej vody? Chemické látky prenikajú do podzemných vôd - sú už aj v Šamoríne a kam mieria? Vieme to aspoň monitorovať, keď skládku stále nik nerieši? Bude sa dať chemický odpad niekedy vôbec zrecyklovať? Čo má so skládkou Andrej Babiš a môžu s jej zabezpečením pomôcť Holanďania? Mimoriadne vážnu tému rozoberáme v relácii Pravda o klíme so starostom bratislavskej mestskej časti Vrakuňa Martinom Kurucom.

V kinách momentálne beží film Oppenheimer od slávneho režiséra Christophera Nolana. Ten rozpráva príbeh vedca Roberta Oppenheimera, ktorý významne prispel vo viacerých oblastiach fyziky, ale bol angažovaný aj na politickej scéne. My sme sa na film o ňom boli pozrieť. Aký je? O tom sa v podcaste SHARE baví astrofyzik a redaktor Živé.sk Marek Jurčík, ktorý sa zameriava na vedeckú stránku filmu a redaktor Živé.sk Maroš Žofčin, ktorý rieši filmovú stránku Oppenheimera. Oppenheimer bola historická postava. V podcaste spomíname historické udalosti z jeho života. Myslíme si, že je dôležité ich poznať, aby mal divák kontext, ktorý mu pomôže film lepšie oceniť. Ak by však niekto historický kontext považoval za formu spoileru, môže si podcast vypočuť až po tom, ako si pozrie samotný film V aktuálnej časti podcastu SHARE sa dozviete: Kto je Robert Oppenheimer. Či bol výber herca Cilliana Murphyho na jeho stvárnenie dobrý krok. Prečo fakt, že vo filme neboli využité počítačové efekty (CGI) zážitok z filmu umocňuje. Prečo sa film Oppenheimer oplatí vidieť v iMAX kine. Z akého dôvodu sa rozhodol režisér Christopher Nolan natočiť film o Oppenheimerovi. Ako sa nám páčil samotný film. Téme sa bližšie venujeme aj tu: Recenzia filmu Oppenheimer: Stará dobrá filmárčina naplnila očakávania Ako si tento podcast vypočuť najlepšie? Tu je náš sprievodca podcastovými appkami. Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk. Na odber všetkých nových dielov našich podcastov SHARE sa môžete prihlásiť cez platformy Apple Podcasts, Google Podcasts, Spotify, Deezer a YouTube. NAPÍŠTE NÁM: Ak nám chcete niečo odkázať, doplniť nás alebo sme povedali niečo zle a chcete nás opraviť, môžete nám napísať na podcasty@zive.sk. Všetky maily čítame a na väčšinu odpovedáme.

Današnja emisija posvećena je mirisnim štapićima - dodatku koji su veoma cijenile spiritualne i duhovne osobe. Mirisni štapići su korisni u mnogim situacijama, od održavanja atmosfere, odbijanje insekata, do intenziviranja određenih emotivnih stanja i sjećanja. Otpuštajući različite arome iz biljaka, cvjetova i začina, ovi štapići mogu pomoći u spiritualnim praksama i meditaciji, ali mogu jednostavno oplemeniti prostor. Međutim, nisu svi štapići dobri, neki mogu smrdjeti, pa je važno odabrati prave, koji su često dostupni u specijaliziranim trgovinama. Iako mogu biti korisni, štapići također mogu proizvesti puno dima, što može biti štetno, pa je važno paziti. Bez obzira na sve, mirisni štapići su dragocjeni čuvari duše pomažući osjećati mir, energiju, smanjenje stresa i anksioznosti. Ukratko: 1. Mirisni štapići se koriste već tisućama godina u spiritualne i duhovne svrhe. 2. Izrađeni su od prirodnih materijala, sadrže biljke, cvjetove, drvene note i začine. 3. Način njihove upotrebe mogu se razlikuju od oplemenjivanja prostora do podrške u meditaciji i spiritualnim praksama. 4. Odabir pravog mirisnog štapića je važan, neki mirisi neće odgovarati svima. 5. Štapići se mogu koristiti za čišćenje prostora od teške energije. 6. Može smanjiti stres, anksioznost, nesanicu te povećati mir i radost. 7. Treba biti oprezan sa štapićima zbog mogućih problema s dimom i vatrom. Cijeli članak Priključite se našoj Reiki Dojo Online Dojo zajednici Ako osjetite poziv, uzvratite srcem kroz donaciju

Današnja emisija posvećena je mirisnim štapićima - dodatku koji su veoma cijenile spiritualne i duhovne osobe. Mirisni štapići su korisni u mnogim situacijama, od održavanja atmosfere, odbijanje insekata, do intenziviranja određenih emotivnih stanja i sjećanja. Otpuštajući različite arome iz biljaka, cvjetova i začina, ovi štapići mogu pomoći u spiritualnim praksama i meditaciji, ali mogu jednostavno oplemeniti prostor. Međutim, nisu svi štapići dobri, neki mogu smrdjeti, pa je važno odabrati prave, koji su često dostupni u specijaliziranim trgovinama. Iako mogu biti korisni, štapići također mogu proizvesti puno dima, što može biti štetno, pa je važno paziti. Bez obzira na sve, mirisni štapići su dragocjeni čuvari duše pomažući osjećati mir, energiju, smanjenje stresa i anksioznosti. Ukratko: 1. Mirisni štapići se koriste već tisućama godina u spiritualne i duhovne svrhe. 2. Izrađeni su od prirodnih materijala, sadrže biljke, cvjetove, drvene note i začine. 3. Način njihove upotrebe mogu se razlikuju od oplemenjivanja prostora do podrške u meditaciji i spiritualnim praksama. 4. Odabir pravog mirisnog štapića je važan, neki mirisi neće odgovarati svima. 5. Štapići se mogu koristiti za čišćenje prostora od teške energije. 6. Može smanjiti stres, anksioznost, nesanicu te povećati mir i radost. 7. Treba biti oprezan sa štapićima zbog mogućih problema s dimom i vatrom. Cijeli članak Priključite se našoj Reiki Dojo Online Dojo zajednici Ako osjetite poziv, uzvratite srcem kroz donaciju

Do konca Dirke po Franciji je le še teden dni. Voditelja Slavko Jerič in Toni Gruden razmišljata o možnostih Tadeja Pogačarja pred zadnjimi šestimi etapami.

Treba je rešiti Slovenijo. Tako je češko-francoski pisatelj Milan Kundera, od katerega se poslavljamo v teh dneh, naslovil svoje besedilo, ki ga je leta 1991 napisal za pariški Le Monde. Še vedno velja, da je treba rešiti Slovenijo. Rešujemo slovensko zdravstvo, pokojninski sistem, promet, kostanj pred Dramo, RTV … Treba pa je rešiti tudi svet. Kako neznosno težo ima reševanje, v centrifugi navihano opisuje Tatjana Pirc.

Umelá inteligencia a riziká, resp. nebezpečenstvá, ktoré sú s ňou spojené, sú predmetom diskusii posledných mesiacov. Na strachu z nej pridal príchod takzvanej generatívnej AI a nástrojov ako Midjourney alebo ChatGPT, ktoré vytvárajú ucelené texty či pôsobivé vizuály. Treba sa obávať vývoja umelej inteligencie? O tomto probléme diskutoval na festivale Pohoda redaktor Živé.sk Maroš Žofčin s hosťami: Mária Bieliková – informatička a expertka na umelú inteligenciu, zakladateľka a riaditeľka Kempelenovho inštitútu inteligentných technológií (KInIT). Miroslav Chlipala – advokát so zameraním na IT právo a moderné technológie, člen Stálej komisie pre etiku a reguláciu umelej inteligencie pri MIRRI SR. Ján Trangel – technologický novinár Živé.sk špecializujúci sa na moderné technológie a trendy. V aktuálnej časti podcastu SHARE sa dozviete: Prečo sa ľudia boja AI. Či jej vývoj ide raketovým tempom dopredu. Akú formu regulácie umelej inteligencie Európska únia chystá. Aký je problém týkajúci sa vyvodzovania zodpovednosti za to, čo AI vytvorí, alebo spôsobí. Prečo nám umelá inteligencia nerozumie, hoci vyvoláva mylný dojem, že áno. Aké výzvy AI prinesie v oblasti tvorby vizuálneho a audio obsahu. Téme sa bližšie venujeme aj tu: Akú najväčšiu zmenu čoskoro prinesie AI? Pýtali sme odborníkov AI nesmie narúšať súkromie: Europarlament prijal svoju pozíciu k Zákonu o umelej inteligencii Živé.sk na Pohode: AI sa zastaviť nedá, to by sa museli zastaviť ľudia (+video z diskusie) Ako si tento podcast vypočuť najlepšie? Tu je náš sprievodca podcastovými appkami. Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk. Na odber všetkých nových dielov našich podcastov SHARE sa môžete prihlásiť cez platformy Apple Podcasts, Google Podcasts, Spotify, Deezer a YouTube. NAPÍŠTE NÁM: Ak nám chcete niečo odkázať, doplniť nás alebo sme povedali niečo zle a chcete nás opraviť, môžete nám napísať na podcasty@zive.sk. Všetky maily čítame a na väčšinu odpovedáme.

U Srebrenici je obilježena 28. godišnjica genocida. Jedni ga negiraju, drugi iskorištavaju, treći rade i jedno i drugo. U međuvremenu, u memorijalnom centru ukopano je još 30 žrtava. Amir Sužanj i Amir Kamber razgovaraju o tome zašto ovaj grad nakon komemoracije, do sljedećeg 11. jula, iz godinu u godinu uglavnom ostaje prepušten sam sebi? Zbog čega braća Mandžić, njih trojica, uprkos svemu budućnost vide u svom kraju? Treba li 11. juli proglasiti Međunarodnim danom sjećanja na žrtve Srebrenice? Von Amir Kamber.

Poďte do kina, aby Čobejová neskrachovala! Prvýkrát ma piclo pred predstavením, keď som mal štyridsať. Ľudia v hľadisku sa na našej komédii smiali a ja som vzadu umieral. Telo sa bráni byť každý večer niekym iným. Keď neprídeš na golf, nebudeš môj kamarát. Treba si užiť život, lebo je krátky a potom budeme dlho mŕtvi. NEXT? KASTA ŠPINAVÝCH TURISTOV  https://open.spotify.com/episode/046La1FO6X2humzbPyLoiQ?si=WNb3-IN3Rj6O4yye0b3W_A  * Prirastie vám k srdcu  https://www.maladinovo.sk/  * Výhodné last minute ponuky na toto leto  https://www.orextravel.sk/  * Produkcia @marakua_passionpodcast by ZAPO  @zapoofficial  

Treba je poskusiti, če hočeš uspeti … Pripoveduje: Boris Ostan. Napisal: Tomo Kočar. Posneto v studiih Radia Slovenija 2002.

Meditácia je cesta zvnútra. Najlepšia cesta je aktívna meditácia. Liana praktizuje a učí ľudí meditovať. Jej inšpiráciou je Osho. Techniky meditácie sú rôzne. Dôležité je nájsť tú svoju. V momente, ako robíme niečo z povinnosti, tak netvoríme, bojujeme. A to pri meditácii nejde. Ako meditovať pri pohybe alebo pri práci? Za tzv. "no extra time"? Čo robiť po meditácii a len málokto to robí? Dozviete sa v rozhovore. Ak chcete kontaktovať Lianu, lebo nie všetko sme stihli, prípadne máte záujem o jej knihu F*ck The System, Make Love : Revolution of consciousness ®️ Revolúcia vedomia nájdete ju na : http://www.lianalaga.com/https://t.me/lianalaga Ak sa vám rozhovor zapáči, zdieľajte. Ďakujem za ochotu urobiť tento rozhovor. Odzneli v ňom názory mojej respondentky. Keď s niektorými nesúhlasíte, je to v poriadku. Informácií je všade veľa. Treba si skladať vlastný obraz o realite a skutočnosti...

12. Spider, festival radikalnih teles, se je letos končal z geslom "Nič nam ni treba!" Mednarodna zasedba plesalcev, performerjev, vizualnih umetnikov, pesnikov, glasbenikov in mislecev je v zavetju ljubljanskega parka Tivoli ponovno vzpostavila alternativno skupnost, ki je napovedala boj zoper kulturo nasilja, kulturo lažnih novic, kulturo izolacije in kulturo izkoriščanja in svoj pogled usmerila proti kulturi umetnosti. V oddaji Oder predstavljamo radijsko reportažo z letošnjega festivala Spider.

Európska únia má ambíciu znížiť závislosť od Číny. Podľa europoslancov sa nechce dostať do podobnej situácie ako s Ruskom, keď sa Vladimir Putin vyhrážal uťahovaním kohútikov. Únia závisí od Číny v mnohých dôležitých surovinách a technológiach. Podľa europoslankyne Miriam Lexmann (KDH) chcú v EÚ zabrániť tomu, aby vo vzťahu s Čínou nastala podobná situácia ako v prípade Ruska. V tomto prípade je závislosť na surovinách ešte vyššia. „Závislosť od Číny je hrozbou. Uvedomujeme si, aká je ekonomická závislosť pri výrobe kritickej infraštruktúry, surovín a technológie," približuje v podcaste s tým, že napríklad pri výrobe liekov je vo veľkej miere Únia závisla od Číny. Za zníženie závislosti aj ďalší europoslanec Eugen Jurzyca (Sas). „Treba však odkontrolovať, aby to bolo z dôvodu, že Čína predstavuje bezpečnostné riziko a nie z dôvodu, že sa domácia výrobcovia v EÚ chcú izolovať od zahraničnej konkurencie," približuje. Aké sú dnes vzťahy Európskej únie a Číny? V čom Čína predstavuje hrozbu? V podcaste odpovedá expert na Čínu Matej Šimalčík. „Vzťahy Únie a Číny sú komplikované a napäté," približuje. Problémom je podľa experta aj využívanie nútenej práce v prospech čínskych firiem. „Na úkor porušovania ľudských práv zvyšujú svoju konkurencieschopnosť na medzinárodných trhoch," približuje. Podcast Európa vzniká v spoluprácie redakcie Aktuality.sk s Európskym parlamentom. Podcast nahrala Denisa Hopková.

Rytmus udáva v kapele Le Payaco, aj vo svojej vlastnej eventovej agentúre. Odjakživa pracuje s našou ľubozvučnou slovenčinou ako textár piesní, aj ako reklamný copywriter. Dobrý večer priatelia! 

1. Aj SIS už potrebuje plán obnovy. 2. Čo robia naši „mierotvorcovia“, keď Prigožin tiahne na Moskvu? Mlčia. 3. Ako štát sme nanič, ak si nevieme chrániť prezidentku.

u 41. maloj muzičkoj avanturi Željko Čačija nastavlja da vas podseća koje ploče nikako ne pozajmljuje, a to savetuje i vama...

Majka Spirita zase niekto pustil k internetu a najnovšie z neho vypadlo, že klimatická kríza je hoax. My už nevieme, vyšiel niekedy von na ulicu? V parlamente bol po sto rokoch bašavel a premiér Ódor dal taký mic-drop, že Blaha ešte teraz zbiera zvyšky sebaúcty zo zeme. Do Trenčína prišiel Rammstein a kresťania to videli ako perfektnú príležitosť na boj proti satanizmu. Problém s kapelou je pritom úplne, ale že úplne inde. - Budeme radi, ak za nás a iné podcasty Denníka Sme zahlasujete⁠ v súťaži Podcast roka 2023⁠. - Ešte stále nás môžete podporiť (ak chcete) aj na:⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ patreon.com/piatocek⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ - Náš Discord nebol nikdy lepší:⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ bit.ly/piatockaren⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ - A najväčšie hlúposti a zákulisie nájdete tu:⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ instagram.com/piatocek_podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ - Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast

V parlamente je opäť horúco. Poslanci diskutujú o programovom vyhlásení vlády. Podľa Matoviča je to vata, Fico zas kričí o peniazoch pre Soroša. Naopak liberáli z SaS či Hegerovi demokrati chcú vláde vysloviť dôveru. A čo Pellegriniho Hlas? Prečo dôveru vláde vysloviť odmieta? Prečo nechce mať viac kontroly nad Ódorom a jeho ministrami? V čom má s vládou a jej programom problém? Braňo Závodský sa rozprával s expremiérom, poslancom parlamentu a predsedom strany Hlas – SD Petrom Pellegrinim.

Snáď najznámejšia slovenská astrobiologička, ktorá je však viac za hranicami Slovenska ako doma. Jej doménou sú simulované misie, ktoré majú ľudstvo pripraviť na možnosť existencie mimo rodnej planéty Zem. Hovoria o nej aj ako o Žene z Marsu, ktorá paradoxne na tom Marse nikdy nebola. Študuje extrémofily - organizmy, ktoré majú radi extrémy, či v nich dokážu prežívať. Čomu sa od nich naučila a nie je jednou z nich?   Michaela Musilová.   Podieľala sa na príprave štyridsiatky simulovaných misií na Mars, tridsiatke pritom velila. Vyberala do nich posádky, riešila kritické situácie, aj milostné štvrouholníky.   „Čo sa týka tých „romantických“ veci som nastavila pravidlo, že ešte pred odchodom na simulovanú misiu sa musí celá posádka otvorene porozprávať, ako riešiť podobnú situáciu. Každá posádka si to nastavila svojim spôsobom. Boli také, ktoré sa riadili pravidlom zachovať diskrétnosť, no boli aj také, ktoré romantiku nezakrývali“, hovorí Musilová. Dôležité podľa nej je spoločná dohoda na pravidlách. „Ľudia majú na to sa kontrolovať, no dôležitá je spoločná dohoda“, tvrdí.   Ako na extrém, a to aj v spoločnosti? „Je potrebné dať na vlastný inštinkt. Ten vám povie, či je osoba dôveryhodná alebo nie. Je potrebné to počúvať, veď sme si ho pestovali celý život“. Otázka, ako na extrém pritom padla v kontexte toho, že Michaela Musilová je vo svojom vedeckom bádaní zameraná na štúdium extrémnych foriem života a čo si práve z toho odniesla.   Naviac pri potláčaní extrému v spoločnosti podľa nej pomáha aj odvaha na veci pozerať sa inak, spochybňovať ponúkané verzie. A tiež dať na rady ľudí a informačných zdrojov, ktorým dôverujeme.   V podcaste sa dozviete aj o časovom výhľade reálnej misie na Mars, alebo o tom, či budú lístky na ňu jednosmerné. Rovnako o programoch osídľovania Mesiaca.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

U 39. emisiji Male Muzičke Avanture saznajte koje ploče ne bi trebalo nikada pozajmljivati

Mária Bieliková, ktorá založila a vedie Kempelenov inštitút inteligentných technológií, sa v téme umelej inteligencie považuje za optimistku. V rozhovore vysvetľuje, ktoré etické rozmery výskumu umelej inteligencie by sme nemali podceniť, ako jej čo najlepšie nastaviť pravidlá a prečo by sme sa mali učiť viac matematiky, ak nechceme, aby nás nahradila. 

Tijana Janković je globalni VP i bivši CEO za Brazil latinoameričkog start-upa Rappi koje je izmenio poslovanje i celu preduzetničku scenu na ovom uzbudljivom kontinentu. Pričali smo o njenom putu do Sao Paola koji je geografski vodio preko Milana, Londona i Njujorka, a profesionalno kroz investiciono bankarstvo, Uber i Google. Podržite na Patreon.com/belgrade i paypal.me/sgarcevic

V Bratislave rozprával francúzsky prezident Macron aj o tom, že Slovensko má problém s dezinformáciami. Ficov Smer v tom istom čase vykrikoval pre cestu úradníkov do Bruselu o organizovanom zločine proti demokracii a proti opozícii. Ruská propaganda útočí na Slovensko plnou silou, viac ako polovica z nás si myslí, že za vojnou na Ukrajine je západ a Američania. Chceme teda stále patriť na západ, alebo chceme radšej ruské pasy? Je naša zhoda v tom, že patríme do Európskej únie a NATO ohrozená? Čo sa dohodlo na Globsecu a čo sa bude riešiť na summite NATO vo Vilniuse? A čo to všetko znamená pre nás? Prečo je naša spoločnosť tak rozdelená a mnohí nevidia zločiny Putinovho Ruska? Braňo Závodský sa rozprával s ministrom zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslavom Wlachovským.

Emanuel Macron, Ursula von der Leyenová, prezidentka Čaputová, či premiéri Odor a Fiala. A ďalšie desiatky prezidentov, premiérov, komisárov, ministrov či diplomatov aj viac ako dve stovky novinárov. Spolu okolo 1500 hostí zo 70tich krajín sveta. Slovenský GLOBCEC má za sebou už 18. ročník. Čo všetko sa tam dohodlo, kto rokoval s kým a ako je možné, že všetci títo ľudia prídu ku nám na Slovensko? O čom hovoril prezident Macron a čo znamená podpora pre členstvo Ukrajiny v NATO? A prečo niektorí politici vedú proti Globsecu kampaň? Braňo Závodský sa so zakladateľom a prezidentom Globsecu Robertom Vassom.

Ako sú na tom Slováci s investovaním a prečo sa ho boja? Čo sú to korporátne dlhopisy a prečo vo svete fungujú a na Slovensku až tak nie? Ako si overiť, komu požičiavame a ako zistiť, ktoré dlhopisy sú rizikové? Akú sú pri dlhopisoch chránení ich držitelia? Aká výška výnosov je reálna a aká už zaváňa potenciálnou hrozbou? Pýtali sme sa odborníka na investovanie Mariána Búlika zo spoločnosti OVB Allfinanz Slovensko.

Milica Prlainović je jedna od najtalentovanijih dizajnera enterijera. Pričali smo o arhitekturi, trendovima, promenama na tržištu i u ukusima, kao i o tome zašto treba držati kafić i studirati u inostranstvu. Beleške: https://www.instagram.com/prlainovic.milica/?hl=en https://www.instagram.com/bistrobarbistro/?hl=en https://thenutshelltimes.com/2017/11/06/pokretaci-1-8-momcilo-ostojic-mod/ https://soundcloud.com/srdjan-garcevic/pokretaci-116-artez

U novoj Mamazjaniji pričali smo sa Jovanom Ružičić, osnivačicom i direktorkom “Centra za mame”, koja se školovala u Sjedinjenim Američkim Državama, gde je i potekla ideja za ovaj Centar, koji danas pomera granice u poslovanju, ali i načinu života zaposlenih mama. Osim što je maksimalno posvećena svom poslu, Jovana najlepše trenutke čuva za svog sina Jevrema i ćerkicu Anđeliju, koje je dobila u srednjim tridesetim, kako ona naglašava - u najboljim godinama. Jovana nam u novoj epizodi objašnjava šta treba da uradimo da olakšamo život zaposlenim mamama i koji je to neophodni “činilac” koji omogućava zaposlenoj mami da brine o porodici, ali da istovremeno napreduje u svom poslu? Naša gošća opisuje razlike između zaposlene mame u Srbiji i u Americi i ukazuje na to šta je u našoj zemlji bolje, a u čemu bismo mogli da oponašamo Amerikanke. Od čega zavisi uspeh radnog dana zaposlene mame, a posebno one koja se bavi preduzetništvom i koliko mamama preduzetnicama znači novi Zakon o finansijskoj podršci porodici. Jovana naglašava da zaposlene mame ne smeju da zaborave koliko su važne u svom životu i da svakodnevno podržavaju same sebe, posebno ako nemaju podršku partnera ili okoline. Iz ličnog iskustva, borbe za svoje slobodno vreme sa decom, knjigom, prijateljima, ali i za svoj posao, bez kojeg ne bi bila to što jeste, Jovana nas uči kako da ne posustanemo i ne odustanemo, uprkos težini prepreka, koje ne prestaju.

Osemdesiatročný americký prezident Joe Biden sa bude znovu uchádzať o úrad prezidenta Spojených štátov. Svetové médiá komentujú, či je to aj vzhľadom na jeho vek správne rozhodnutie. Treba od istého veku "vycúvať" z verejného života a prenechať miesto mladším? Kedy je vlastne človek skutočne starý? Aké sú najčastejšie stereotypy o produktivite a kompetenciách starších ľudí? Sociologička Zora Bútorová, psychiatrička Elena Žigová a psychologička Elena Ondrušková v rozhovore na tému búrania predsudkov voči seniorom hovoria aj o tom, ako je u nás na Slovensku vnímaná hodnota života a spoločenský prínos staršieho človeka a kedy vlastne starších ľudí prestávame okolo nás vnímať. Ich osobné výpovede sú hodnotnou inšpiráciou, povzbudením aj faktami na zamyslenie v procese uvažovania o našom vlastnom starnutí.  Diskusia vznikla pod odbornou garanciou Ligy za duševné zdravie. 

  Marci je psychologička a terapeutka, ktorá využíva najnovšie poznatky a výskumy neurovedy, psychiky či somatiky na pomoc ľuďom s traumou /novapsychológia.sk/. Je organizátorkou prvej Trauma online konferencie na Slovensku a v Česku a autorkou 21 dňovej somatickej cesty. Ide o sériu cvičení vychádzajúcej zo systému SE /Somatic Experience/.  V rozhovore sa dozviete: Čo je to trauma? Akým spôsobom trauma vplýva na našu nervovú sústavu? Čo znamená, že v bežných situáciách po prežití traumy nereagujeme na prítomný okamih, ale na traumu? Aké sú najvhodnejšie prístupy pri liečení traumy?  

Psychedeliká rozpúštajú koncept Ega a pomáhajú nám nazrieť do našej autenticity. Majú veľký terapeutický potenciál, či už pre liečbu depresií, závislostí, alebo i tráum. Stali sa však módnou vlnou a rozhodne nemôžu byť  “partydrogou” bez bezpečnej kontroly ich použitia. Hovorí psychologička Kristína Pomothy. Je to práve 80 rokov čo Albert Hofmann po prvý raz vyskúšal účinky LSD. Halucinogénne účinky psychedelík sa v 60. rokoch stali výrazom rôznych kontrakultúr, ako napríklad kultúry “Hippie”, či všemožných umeleckých experimentov, no začiatkom 70. rokov záujem o psychedeliká násilne uťalo rozhodnutie OSN zaradiť ich medzi nelegálne tvrdé drogy ako napríklad Heroín. Po rokoch represie sa však psychedeliká opätovne vracajú na scénu. Tentoraz ako látka, ktorá môže mať v oblasti duševného zdravia veľký, a zatiaľ ešte stále dostatočne neprebádaný význam, napríklad v  liečbe depresií, závislostí či posttraumatického stresového syndrómu.  Treba sa teda psychedelík báť či naopak: Ide o látky, ktoré môžu významne pomôcť v boji s viacerými duševnými ochoreniami či poruchami? Čo môžeme očakávať od halucinogénov akými je napríklad LSD a ako sa k ním správať tak, aby boli pomocou, nie hrozbou? Ako vlastne fungujú v našom mozgu a čo je to neuroplasticita mozgu? No a nakoľko im ublížilo zaradenie medzi tvrdé drogy a prečo halucinogény vo svetle modernej vedy vedia pomôcť v liečbe tráum, ktorých je aj naša spoločnosť plná priam až po okraj? Trauma je tu až príliš populárne slovo. Chýba nám komunita, odpájame sa od blízkych a bojíme sa intimity. Žijeme osamelé a izolované životy a to je pre nás veľmi nebezpečné, hovorí psychologička Kristína Pomothy, ktorá okrem odborného štúdia na tieto témy má za sebou i osobnú skúsenosť s týmito látkami. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.  

U današnjoj epizodi odgovaram na pitanje kako znati kada je bilo dovoljno edukacija, a kada nam treba još ta jedna, koja će upotpuniti naše vještine i dovesti nas do željenih poduzetničkih ciljeva. Pridruži se newsletter listi: https://saraperanic.com/#newsletter Website: https://saraperanic.com/ Instagram: https://www.instagram.com/sara.peranic/

"Aj najsilnejšia banka, ak by si dostatočné množstvo ľudí išlo vybrať peniaze, kľakne," hovorí analytik a ekonóm INESS Juraj Karpiš o situácii v bankovom sektore po krachu Silicon Valley Bank. "Treba diverzifikovať banky. Ak máte do 100-tisíc, je to garantované štátom. Do 100-tisíc v jednej banke na jednu osobu garantuje štát. Čiže, ak má niekto viac peňazí, treba ich dať minimálne do viacerých bánk. Univerzálna rada je diverzifikácia," radí ľuďom Karpiš. "Politici si zvykli veľa míňať. Stredný scenár podľa mňa je, že budeme mať dlhšie vyššiu infláciu. Aj keď teraz asi klesne, ale k nízkym inflačným scenárom s nízkymi úrokmi sa tak skoro nevrátime. Prichádza finančná zima. Rast úrokov, asi začne rásť aj nezamestnanosť, niektorí nebudú dávať splácanie pôžičiek, zastavia sa ceny nehnuteľností," predpovedá analytik Karpiš a dodáva, že všetko toto by sa dialo aj bez vojny na Ukrajine. Čo sa vlastne stalo v USA v bankovom sektore? Ako sú na tom európske a slovenské banky? Čo by odporučil bežným klientom bánk? A opakujeme tie isté chyby, ako počas krízy v 2008? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s analytikom INESS Jurajom Karpišom.  – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise   –  Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk –  Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty  –  Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast  –  Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme  –  Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

Rasulo sa novobeogradskim splavovima na Savi počelo je pre deset godina! Današnja gradska vlast ne želi red na reci, već legalizovanje kriminala i krupnog kapitala. Ne sme novac da bude jedino merilo za postavljanje splava na reci! Lokacije za splavove izlicitirali su ljudi sa sumnjivim kapitalom kojima ugostiteljstvo nije osnovna delatnost. Ova vlast mora da shvati da ne sme da tera vlasnike splavova koji su poštovali zakon i sva pravila koja je država uspostavila kada su se doseljavali na Savu pre 30 godina. Pozivam Šapića i Vučića da dođu i kažu mi koga ja ugrožavam sa splavom od 50 kvadrata. Pre 30 godina, splav nije smeo da bude viši od 6 metara, morao je da ima velike prozore na obe strane, kako bi se kroz njega videla reka, razdaljina između splavova morala je biti 15 metara uzvodno. Pravila su se poštovala do pre 10 godina, kada je počela najezda splavova na nekoliko spratova koji su postavljeni bez reda i zakona. To nisu splavovi, nego Hiltoni od njih se ne vidi ni reka, ni nebo. Zbog takvih sada ispaštaju građani kojima je splav od 50 kvadrata jedina imovina i mesto za život! Lokacije su dobili ljudi koji će podići splavove od 500 kvadrata, u pitanju su milioni evra! Gošća: Margarita Petrović, vlasnica splava na Savi u Novom Beogradu

Biografia Narodila som sa pod šťastnou hviezdou od prvej rómskej spisovateľky, novinárky a aktivistky Eleny Lackovej empaticky, informovane a zároveň pútavo sprevádza dlhým 20. storočím v dejinách Rómov na Slovensku. Elena Lacková sa narodila v medzivojnovom Československu, v rómskej osade vo Veľkom Šariši, v rodine primáša Mikuláša Doktora a Márie Gzigozevičovej, pôvodom Poľky. Elena Lacková intenzívne žila svoju dobu a zároveň ju v mnohom predbehla. Vydala sa a mala veľkú rodinu. No zároveň bola prvou absolventkou Karlovej univerzity rómskeho pôvodu či prvou úradníčkou a funkcionárkou Červeného kríža rómskeho pôvodu. 20. storočie ju pritom vôbec nešetrilo. V jej biografii, ktorá vychádza po prvý raz v slovenskom preklade práve v týchto dňoch, nájdeme spomienky na rómsky holokaust, generačnú chudobu a hlad ale aj príbehy aktívneho a úspešného boja proti diskriminácii Rómov naprieč striedajúcimi sa politickými režimami. Cez príbeh Eleny Lackovej sa pokúsime priblížiť ku komplexným dejinám Rómov na Slovensku v minulom storočí: Aký bol vzťah Rómov a majoritného obyvateľstva pred nástupom totalitných režimov? Ako sa s Rómami zaobchádzalo počas slovenského štátu? Čo sa zmenilo počas komunistického režimu? Aký bol vzťah Eleny Lackovej ku komunizmu a ako sa menil? A napokon aké majú dejiny Rómov miesto v súčasnej oficiálnej pamäti na Slovensku? Na väčšinu z týchto otázok by samozrejme najlepšie odpovedala samotná Elena Lacková, ktorá už žiaľ nie je medzi nami. 1 januára tohto roka uplynulo 20 rokov od jej úmrtia. Sú však medzi nami Tí, ktorí ju veľmi dobre poznali. Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s kultúrnym antropológom a romistom Alexandrom Mušinkom z Ústavu rómskych štúdií na Prešovskej univerzite v Prešove. Výskumu rómskej problematiky sa venuje už viac ako 30 rokov—spolupracuje s viacerými domácimi i zahraničnými univerzitami, vedeckými inštitúciami, organizáciami a spoločnosťami venujúcimi sa rómskej problematike. Je autorom desiatok publikácii, pričom viaceré sú zamerané na príbehy úspešnej integrácie Rómov. Za všetky spomeniem: Darí sa: úspešné príklady obcí v spolunažívaní s Rómami (2018, 2020 v anglickej verzii); Atlas rómskych komunít na Slovensku 2013 (2014); (Ne)legálne osady: možnosti samospráv a mechanizmy vysporiadania pozemkov v prostredí rómskych osídlení (2012); Z chudoby k sebestačnosti : metodika určená tým, ktorí pracujú so sociálne znevýhodnenými občanmi (2017). Alexander Mušinka je tiež autorom doslovu k slovenskému prekladu knihy Narodila som sa pod šťastnou hviezdou. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

Miroslav Varga je gost Vladimira Stankovića u 91. Biznis priči.

“Vieme burcovať na sociálnych sieťach, ale potom čakáme, kedy sa nájde jeden odvážlivec, ktorý sa postaví za všetkých, a neuvedomujeme si, že je potrebná sila celého kolektívu. Zlikvidovať jedného odvážlivca je veľmi jednoduché a ostatní sa stiahnu. Ale nie je možné zlikvidovať 100 percent zamestnancov,“ odpovedá prezidentka Konfederácie odborových zväzov Monika Uhlerová na otázku, prečo máme na Slovensku slabé odbory. “Ľudia si musia uvedomiť, že nositeľmi týchto problémov sú aj politici. Sú volení aj preto, aby nastavovali verejné politiky tak, aby bol život v krajine lepší a nebudú sa vytvárať mnohopočetné skupiny sociálne vylúčených v dôsledku zle nastavených verejných politík. Ľudia si vo voľbách vyberajú na základe emócií a vzhľadu, nečítajú volebné programy, na ktoré samotné strany rezignovali,” tvrdí Monika Uhlerová. “Treba nastaviť valorizačný mechanizmus. Navrhujeme, aby to sa to odvíjalo od priemernej mzdy. Boli roky, keď životné minimum vôbec nerástlo. Životné minimum rastie oveľa pomalším tempom ako priemerná mzda alebo minimálna mzda,” dodáva Uhlerová. Ako hodnotí štrajk vodičov MHD v Košiciach? Ako vyriešiť problém príspevku na bývanie, ktorý je naviazaný na dávky v hmotnej núdzi? Ako sa pozerá na zmluvu so Smerom spred takmer 20 rokov? Ako hodnotí túto vládu? A prečo nechcú mladí zakladať odbory? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s prezidentkou Konfederácie odborových zväzov Monikou Uhlerovou. – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

Zastavte rast hnevu populácie lebo sa vyleje. Ten hnev je všade vo svete, ale na Slovensku pracujeme na tom aby bol ten výbuch skutočne masívny, varuje sociológ Michal Vašečka. Podľa neho je v tejto chvíli nevyhnutný rázny krok pretože v spoločnosti to vrie no a keďže ho nemožno čakať od premiéra, zasiahnuť by mala prezidentka. Matovič a Fico sú ako Scylla a Charybda, tvrdí Vašečka. Termín predčasných volieb sa zrejme posúvať nebude, parlament totiž odmietol o tejto téme rokovať a bývalí vládni politici predčasné voľby presunúť pred letné prázdniny, tak ako to žiada prezidentka, nechcú. Sociológ Michal Vašečka ale upozorňuje, že aktuálny parlament je doslova v rozklade, spoločnosť bobtná hnevom a preto by iniciatívu mala prevziať hlava štátu a do politického diania by mala rázne zasiahnuť. Prečo by mali mať občania možnosť ísť k volebným urnám čo najskôr a aký výsledok z ich voľby dnes môžeme očakávať? Sú za aktuálny stav verejného diania zodpovední len politici alebo svoj diel zodpovednosti za to nesú aj ich voliči? No a napokon, o čo sa bude hrať vo voľbách a čoa kto sú najväčšie hrozby pre Slovensko a jeho budúcnosť. Témy a otázky pre sociológa Michala Vašečku. V druhej téme dnešného podcastu sa pozrieme na snahy Ruska o destabilizáciu moldavskej proeurópskej vlády. Premiérka Natalia Gavrilitsaová začiatkom týždňa rezignovala. Na poste ju nahradil bezpečnostný poradca prezidentky Dorin Recean. Jeho profesijné pozadie naznačuje podľa analytika Globsecu Jána Cingeľa, že nová vláda sa bude viac zaoberať bezpečnostnými problémami. Má Moskva šancu a kapacity na výmenu novej vlády? A má Moskva kapacitu na zničenie moldavskej vlády? Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši prajú Denisa Žilová a Braňo Dobšinský.  

"Ja som bol od začiatku za júnový termín. Treba ale povedať, že keď sa robila dohoda, tak to bol balík so zmenou ústavy a termínom predčasných volieb. Boli to spojené nádoby, kde sme sa dohodli a termín po rokovaniach bol september. Prezidentka vtedy súhlasila so septembrovým termínom. Teraz tu máme novú výzvu prezidentky, otvorene poviem, že o tom v strane diskutujeme. Budem tlačiť na to, aby bol júnový termín a urobím pre to všetko," hovorí poslanec za SaS a predseda branno-bezpečnostného výboru Juraj Krúpa. "Vyvrcholenie protikorupčného svätého boja Igora Matoviča sa skončilo v pokuse o korumpovanie voličov. Všetkým nám to dochádza, len jemu nie. Dva roky som si to v OĽaNO vytrpel, zažil som tam všetko možné. Vždy som sa spoliehal na pár racionálne uvažujúcich jedincov, ktorí tam boli, že sa budeme snažiť vyvažovať tieto atómovky," dodáva Krúpa. Prečo by sme mali dať Ukrajine migy? Zlyhal Maroš Žilinka pri vyšetrovaní únosu Vietnamca? Bude robiť kampaň SaS Marek Prchal? A prečo SaS nechce zahlasovať za predčasné voľby v júni? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s poslancom za SaS Jurajom Krúpom. – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

Nikola Kosić je akademski slikar koji se, pored slikanja, specijalizovao za obrazovanje umetnika hobista u svom ateljeu u Beogradu. Pričali smo o tome zašto se treba baviti umetnošću, kako se tržište menja, slikanju konja u galopu i angažovanoj umetnosti. Podržite Pokretače na paypal.me/sgarcevic i patreon.com/belgrade Beleške: https://www.instagram.com/nikokosi_/ https://www.instagram.com/kosiatelje/ https://www.instagram.com/dobre_brlje/ https://www.instagram.com/lovers.rs/

Da, "natjerati". A ni motivirati. Gošća ove epizode Dijana Vettureli, suosnivačica qohubsa, platforme za grupno konverzacijsko učenje, kaže da se ljude ne može motivirati izvana. Kad je učenje u kompanijama u pitanju ljudima ne trebaju koordinatori, promjene koje se "spuštaju odozgo", a ni samo puko prenošenje informacija. Treba im ono što im prirodno dolazi - druženje, konverzacije i samoorganizacija. Iz toga je nastao qohubs, platforma na kojoj zaposlenici uče upravo na taj način, a osim što uče, povezuju se s kolegama, usvajaju nove spoznaje i čuju različite perspektive.Dijana nam je ispričala sve o qohubsu: 00:00 Tko je Dijana i koje je sve profesionalne uloge imala dosad u karijeri03:30 Različite vrste učenja, zašto je učenje izazov u kompanijama i po čemu je qohubs drugačiji07:50 Što je konverzacijsko učenje09:00 Učenje u malim grupama, kako funkcionira qohubs i zašto povezuje ljude12:09 Kako napraviti digitalni proizvod za samoorganizirano učenje i zašto14:12 Zašto 1-2 team buildinga nisu dovoljni za stvaranje tima koji odlično funkcionira16:00 Učenje na 7 jezika i u 70 različitih država18:17 Ljudi su društvena bića, zašto se to zaboravlja kod učenja?20:43 Zašto ljude ne možemo motivirati da uče24:46 Što je kompanijska kultura i može li se mijenjati30:15 Umjesto da razgovaraju na hodnicima i u kantini, zaposlenici razgovaraju u qohubsu34:35 Povezivanje, različite perspektive, nove spoznaje i uvidi kao najveći benefiti 37:50 Kako isprobati qohubs_______________

"Vedec roka, z nejakého dôvodu, nezverejňuje finalistky ani finalistov. My vlastne vidíme len finálny výsledok, že za tých 25 rokov to stále bol len muž. Je možné, že tam boli ženy na druhom, treťom mieste každý rok, nevieme. Myslím si, že ak by sa Vedec roka inšpiroval aj medzinárodnými oceneniami alebo aj ESET Science Award, trošku by to zvýšilo aj prestíž a pravdepodobne by to rozptýlilo aj pochybnosti o tom, ako ten proces vyzerá a ako prebieha," tvrdí Sofia Trommlerová, vedkyňa z organizačného tímu za otvoreným listom a výskumníčka v oblasti ekonómie a demografie na Univerzite Komenského. Petícia žiada, aby premenovali anketu Vedec roka na Vedeckú osobnosť roka. "Na Slovensku je vo vede iba jedna pätina rektorských pozícií v rukách žien. To je veľmi málo. 40 % výskumníčok sú ženy, ale iba 20 % rektoriek sú ženy. Tu už je veľký nepomer. Treba to vysvetľovať a poukazovať na tieto veci," dodáva Trommlerová. Aká bola reakcia na otvorený list vedcov? Ako sa majú ženy vo vede na Slovensku? Ako nájsť lexikálny priestor pre ženy v jazyku a zároveň ho nekomplikovať? Ako do diskusie o rodovej rovnosti zapojiť aj mužov? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s vedkyňou Sofiou Tommlerovou, zároveň členkou novo vznikajúcej Slovenskej Asociácie výskumníčok a inovátoriek (SAVIA, www.savia.sk). – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

Jer svaka reakcija - pa čak i ona kojom kritiziramo ili konstatiramo da je neka izjava glupa, spornim mišljenjima samo pomaže da dosegnu više publike. Osobito ako komentar ide uz dijeljenje!Jesu li same sebi skočile u usta jer i one reagiraju, umjesto da ignoriraju te koji reagiraju umjesto da ignoriraju?00:00 Zašto ljudi objavljuju kontroverzan sadržaj i zašto drugi reagiraju na nj?03:08 Svaki put kad dijeliš sadržaj trolova, pomažeš im. 08:00 Zašto uopće dijelimo nešto na društvenim mrežama? Altruizam, osobno brendiranje, hipsteri, bumeranzi, komentatori...10:51 Zašto je tako teško ignorirati trolove?12:55 Kako na to utječe TikTok i kultura "stichanja"?14:37 Nitko neće javno priznati da nije u pravu!15:20 Treba li ispraviti baš svaku krivu činjenicu na internetu?_______________

Proveli smo dobar deo prethodnog podkasta pričajući o Hakimu Olajdžuvonu i njegovoj viziji moderne centarske igre, te kako on u svemu tome vidi Nikolu Jokića i Džoela Embida, i to sve iskoristili kao najavu meča između Filadelfije i Denvera. Međutim, meč je protekao mimo Hakimovih očekivanja, a možemo reći i naših želja. Embid je, nakon nervoznog početka, pokazao klasu i ubacio 47 poena u direktnom duelu sa našim centrom. Siksersi su pobedili, a ovaj duel na nacionalnoj frekvenciji sigurno je malo pokolebao neke MVP glasače. Ali ima još puno da se igra – i da kažemo odmah, revanš u Koloradu je u noći između 27. i 28. marta. I verujemo da će Nikola biti spremniji ovaj put! Ostalo? Pa od svega po malo, znate kako već ide. Ovaj put nismo imali širi pogled na poneke ekipe, već smo sve prešli gotovo jednako, i fokusirali se na njihove trejd opcije. Hoće li neki Bogdanović napustiti svoj sadašnji tima? Gde će Dianđelo Rasel? Džon Kolins? Džejkob Peltl? Situacija se zahuktava polako, akcije još uvek nema, ali gde ima dima... Malo smo duže pričali o vrhu istoka, tj. o Milvokiju pre svega, jer su im se vratili „topovi“ za visoki plasman i „jeleni“ su odmah vezali pet pobeda u nizu. Filadelfiju smo već pokrili, a u gustom vrhu istoka naravno i dalje vlada Boston. Treba obratiti pažnju i na Bruklin...može li Majami nešto? Malo su dodali gas! Na zapadu je i Denver dalje u vrhu, dok Memfis zaostaje sitno, ali primetno. Sakramento se ozbiljno umešao u borbu za prvih pet mesta, a Edin i dalje tiho (dobro, ne baš tiho) favorizuje Kliperse, koji se već sada profilišu kao nagazna mina u kosturu doigravanja. Podigli su se Voriorsi, pa i Mevsi, ali Lejkersima nikako da krene. Ovaj sudijski previd koji je kumovao porazu od Seltiksa sigurno nije pomogao! Ovaj put, u vašoj omiljenoj intro sekciji, pričamo malo o muzici ali imamo i čvrstu preporuku – stend-ap performansi Edija Marfija iz osamdesetih su apsolutna lektira za sve. Ako niste gledali, pogledajte! A da, pogledajte i podkast. Vidimo se sledeće nedelje!

That's a question being raised as the country continues to see growing migration from non-European countries. - To pitanje se postavlja sve više jer zemlja nastavlja bilježiti porast migracije iz neevropskih zemalja.