Podcasts about Treba

Igor Štemberger je ustanovitelj, lastnik in predsednik uprave Ilirike d.d., ene najstarejših in najbolj prepoznavnih finančnih hiš v Sloveniji. Kot dolgoletni strokovnjak za kapitalske trge in investicijsko upravljanje vodi Iliriko skozi obdobje rasti, digitalizacije in širitve v širšo regijo. Igor je znan po svojem strateškem razmišljanju, jasni komunikaciji in sposobnosti povezovanja tržnih trendov s potrebami vlagateljev. V Sloveniji velja za izjemno kredibilen glas, ko gre za razumevanje financ, portfeljev in dolgoročnega investiranja. Je oseba, ki razume psihologijo vlagateljev in zna razložiti trende tako, da so razumljivi tudi širši javnosti. O družbi Ilirika:Ilirika je ena vodilnih in najdlje delujočih finančnih institucij v Sloveniji, ustanovljena leta 1993. Podjetje je specializirano za borzno posredništvo, upravljanje premoženja, investicijske sklade, finančno svetovanje ter podporo institucionalnim in malim vlagateljem. Deluje v Sloveniji, Srbiji, Severni Makedoniji in širši regiji, kjer gradi svoj ugled na strokovnosti, zanesljivosti in dolgoročni investicijski filozofiji. Ilirika je ena redkih domačih institucij, ki združuje tradicijo, regionalno prisotnost in modernizacijo portfeljskih storitev. Najljubsi citat: Mark Avrelij: Če ni prav, tega ne stori, če ni res, tega ne reciNajljubša knjiga: Starec in morje, Ernest HemingwayNajljubša serija: Izgubljeni v vesolju ter Lucky Luciano je bilo ime seriji,ki sem jo zelo rad gledal ob petkih zvečer leta 1999. Bil je to čas 1930 mafijskih družin v ZDA čas prihibicije.Hobiji: šport - kolesarstvo, smučanje, plavanjeNajljubša hrana: ribe Najljubši podjetnik: v Sloveniji jih je kar nekaj, žal ne moreš našteti prav vseh; brata Jakopin, izjemen dosežek v gradnji jadrnic; g. Akrapovič, g. Ivo Boscarol, oba ustanovitelja Bitstampa, lastnik-stanovitelj NGEN baterijski polnilniki, …G. Pleško, director in ustanovitelj Cosylab.Med tujimi: ne poznam vseh - a ustanovitelj in dolgoletni vodja Microsofta in prav tako podjetja Apple so po mojem mnenju zagotovo med najbolj uspešnimi Najljubša aplikacija: email aplikacija, Delo, Zaključni nauki za poslušalce: ·      V življenju je zelo pomembno vedeti, kaj je prav in kaj narobe. Treba se je držati dobrega občutka, da lahko dobro spiš. Nujno je delati v skladu z zakonom, da ne zaideš s prave poti, kajti potem zelo pogosto ni več vrnitve, saj to pomeni nemir v telesu,nemir v družini, slabo samozavest…·      Potrebno je čuvati zdravje, saj je to ključno, ker življenje ni tekma na kratke proge, skrbeti za dobro hrano, dovolj spanja..·      Morajo si prisluhniti in ugotoviti, kaj bi zares radi delali in ugotoviti, ali imajo v svojem telesu tudi vsaj osnovne predpostavke za to. Kajti če jih nekaj zares zanima in to delajo z veseljem, delo postane hobij. S tem in tako imajo seveda tudi voljo. Tam, kjer je volja, je tudi moč in to pomeni, da ni težko v taki simbiozi najti tudi disciplino, ker rad delaš tudi poskrbiš za pravi ritem in na dolgi rok ne utruja telesa in misli ter prinaša tudi rezultat.

Ime tedna je postal Tomaž Lahajnar, predsednik Društva Laufarija Cerkno, ki obeležuje 70 let od ponovne oživitve ene najbolj prepoznavnih tradicionalnih pustnih skupin v Sloveniji. Tradicija, o kateri se v Cerknem ne prepira in ima veliko podporo domačinov, šteje 25 likov; za tri med njimi člani društva vsako leto obleke izdelajo na novo. Cerkljanska Laufarija je bila leta 2014 razglašena tudi za nesnovno kulturno dediščino državnega pomena. Kandidati so bili tudi: Domen Prevc, Nika Prevc, Nika Vodan in Anže Lanišek,skakalni kvartet, ki je v Predazzu osvojil olimpijski naslov na tekmi mešanih ekip. Domen Prevc je z zlato medaljo na veliki skakalnici postal tudi prvi slovenski posamični olimpijski prvak v smučarskih skokih, Nika Prevc pa se z osvojenim bronom domov vrača s kompletom medalj vseh barv.  Herta Maurer Lausegger, etnologinja in slavistka, ki se že desetletja posveča ohranjanju kulturne dediščine ter dokumentiranju slovenskih narečij na avstrijskem Koroškem, tudi z obsežnim avdiovizualnim gradivom. Trenutno se osredotoča na dokumentiranje ziljskega narečja. Za svoje življenjsko delo je prejela Tischlerjevo nagrado, najvišje priznanje Narodnega sveta koroških Slovencev in Krščanske kulturne zveze.

Nahradia chatboti priateľstvo či aj romantické vzťahy a aj sex? Kam až chceme pustiť umelú inteligenciu, kde je jej miesto a dokážeme ešte mať AI pod kontrolou? Vieme, čo od umelej inteligencie chceme a otázka otázok: Dokážeme ju v prípade - že nám prerastie cez hlavu, vôbec vypnúť? AI a jej etické dilemy s filozofkou Danielou Vacek.Dobrý sluha, no zlý pán. I tak by sa dala označiť AI – teda Umelá inteligencia, ktorej čoraz masovejšie nasadenie, ako i priam rýchlo rastúca chytrosť či neuveriteľná schopnosť učiť sa, zásadne mení svet okolo nás. Éra AI však prináša i veľmi veľa veľmi zásadných etických otázok a problémov.Od prípadov, v ktorých ktorých chatboty prakticky dohnali používateľov k samovražde - ako boli kauzy belgickej Elizy či floridskej Dany až po hrozbu prakticky nerozoznateľných deepfaekov. Témou sú však aj otázky právnej subjektivity - a teda i zodpovednosti AI, spôsoby odfiltrovania rôznych predsudkov pri procese učenia sa umelej inteligencie, masívny zber dát bez nášho súhlasu, ale aj téma vytvárania pocitu falošnej “ľudskej” emocionality.Cieľom nie je naučiť AI myslieť, ale vyvinúť nástoj, ktorý nám vie uľahčiť niektoré činnosti - a teda i život. To by mal byť cieľ v oblasti AI. Obsesia všeobecnou Umelou inteligenciou, ktorá by mala dosiahnuť- či dokonca presiahnuť človeka, nie je dobrým cieľom a nie je to ani eticky obhájiteľné, tvrdí filozofka Daniala Vacek. Podľa nej je chybou umiestňovať AI do rolí, ktoré jej vôbec neprináležia - ako napríklad úloha terapeutov či učiteľov, tvrdí. Navyše, podľa nej by sme mali – ako spoločnosť, žiadať od tvorcov AI oveľa viac zodpovednosti k rolám, ktoré AI dnes zastupuje.Vážnou témou sú i veľmi zásadné zmeny na trhu práce - a nahrádzanie celých segmentov ľudskej práce, environmentálne dopady a napokon nesmie chýbať ani téma tém - teda možná hrozba samotnej straty kontroly nad Umelou inteligenciou. Sledujete Ráno Nahlas, dnes s filozofkou z Filozofického ústavu SAV Danielou Vacek. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský. Dovidenia v lepších časoch.

Nahradia chatboti priateľstvo či aj romantické vzťahy a aj sex? Kam až chceme pustiť umelú inteligenciu, kde je jej miesto a dokážeme ešte mať AI pod kontrolou? Vieme, čo od umelej inteligencie chceme a otázka otázok: Dokážeme ju v prípade - že nám prerastie cez hlavu, vôbec vypnúť? AI a jej etické dilemy s filozofkou Danielou Vacek.Dobrý sluha, no zlý pán. I tak by sa dala označiť AI – teda Umelá inteligencia, ktorej čoraz masovejšie nasadenie, ako i priam rýchlo rastúca chytrosť či neuveriteľná schopnosť učiť sa, zásadne mení svet okolo nás. Éra AI však prináša i veľmi veľa veľmi zásadných etických otázok a problémov.Od prípadov, v ktorých ktorých chatboty prakticky dohnali používateľov k samovražde - ako boli kauzy belgickej Elizy či floridskej Dany až po hrozbu prakticky nerozoznateľných deepfaekov. Témou sú však aj otázky právnej subjektivity - a teda i zodpovednosti AI, spôsoby odfiltrovania rôznych predsudkov pri procese učenia sa umelej inteligencie, masívny zber dát bez nášho súhlasu, ale aj téma vytvárania pocitu falošnej “ľudskej” emocionality.Cieľom nie je naučiť AI myslieť, ale vyvinúť nástoj, ktorý nám vie uľahčiť niektoré činnosti - a teda i život. To by mal byť cieľ v oblasti AI. Obsesia všeobecnou Umelou inteligenciou, ktorá by mala dosiahnuť- či dokonca presiahnuť človeka, nie je dobrým cieľom a nie je to ani eticky obhájiteľné, tvrdí filozofka Daniala Vacek. Podľa nej je chybou umiestňovať AI do rolí, ktoré jej vôbec neprináležia - ako napríklad úloha terapeutov či učiteľov, tvrdí. Navyše, podľa nej by sme mali – ako spoločnosť, žiadať od tvorcov AI oveľa viac zodpovednosti k rolám, ktoré AI dnes zastupuje.Vážnou témou sú i veľmi zásadné zmeny na trhu práce - a nahrádzanie celých segmentov ľudskej práce, environmentálne dopady a napokon nesmie chýbať ani téma tém - teda možná hrozba samotnej straty kontroly nad Umelou inteligenciou. Sledujete Ráno Nahlas, dnes s filozofkou z Filozofického ústavu SAV Danielou Vacek. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský. Dovidenia v lepších časoch.

Je li normalno da je dijete stalno prehlađeno? Koliko dugo smije trajati kašalj? Kada vaditi krv, a kada jednostavno pričekati? Treba li svaku temperaturu skidati, a kada je vrijeme za antibiotik?Silvije Šegulja, dr. med., spec. pedijatrije, subspec. pedijatrijske alergologije i kliničke imunologije objašnjava što je u dječjoj dobi normalno, kako prepoznati ozbiljne situacije i zašto su česte respiratorne infekcije zapravo dio razvoja imuniteta.

Príbeh o rodine a vzťahoch. Fenomenálne fantasy. Historická romanca. Slávna klasika v novom vydaní. Kniha, ktorá pohladí po duši. Knižky pre menšie i väčšie deti.  10 knižných tipov, ktoré si treba vo februári prečítať. Podcast pripravil Milan Buno. 

1. Kde vládne korupcia, trpia ľudia 2. Kamenický s Ficom namiesto záchranných člnov urobili do lode diery 3. Priemysel sa mení z motora rastu na brzdu 4. Aj Európa má startupy s umelou inteligenciou a dronmi  

Basketbalový zápas má množstvo hrdinov, no tí najdôležitejší často zostávajú v úzadí. Sú to ľudia, ktorí musia rozhodovať v zlomku sekundy, pod enormným tlakom a bez možnosti opravy. Do najnovšej epizódy podcastu Pod košom s moderátorom Tomášom Kotlárikom bola pozvaná jedna z najvýraznejších osobností slovenského basketbalového rozhodovania Veronika Obertová, elitná rozhodkyňa, ktorá si vybudovala rešpekt nielen doma, ale aj na medzinárodnej scéne.Rozhovor ponúka pohľad do zákulisia profesie, ktorá si vyžaduje vysokú fyzickú pripravenosť, mentálnu odolnosť a schopnosť zvládať chyby bez toho, aby ovplyvnili ďalší priebeh zápasu. Veronika Obertová otvorene hovorí o tom, že hoci ju mnohí vnímajú ako jednu z najlepších rozhodkýň v Európe, sama sa snaží zostať nohami pevne na zemi.Cesta medzi európsku elitu však nevedie cez skratky. Ako v podcaste zaznelo, rozhodovanie na najvyššej úrovni je výsledkom rokov neustáleho štúdia pravidiel, videoanalýzy či sledovania moderných trendov. Elitná arbiterka zdôrazňuje, že dobrý rozhodca nemôže fungovať len na základe litery pravidiel. „Ak by sme mali pravidlá úplne pred nosom a pískali podľa toho, tak by niektoré tie zápasy trvali možno aj tri hodiny. Dôležité je mať taký ten cit pre hru, aby si v konečnom dôsledku na nás nikto nespomenul,” vysvetľuje.V diskusii sa vracia aj k svojim basketbalovým začiatkom. Pôvodne sa venovala hre, no rozhodcovská dráha prišla v čase, keď bolo potrebné urobiť zásadné životné rozhodnutie. Kľúčovú úlohu v tom zohral jej otec, ktorý ju na rozhodovanie prihlásil. Práve rodinné zázemie a pravidelné diskusie o basketbale sú pre Veroniku Obertovú dodnes dôležitým zdrojom spätnej väzby.Veľká časť rozhovoru sa prirodzene venuje aj mentálnej stránke rozhodovania. Veronika Obertová otvorene opisuje tlak fanúšikov, najmä v emotívnych domácich halách, kde si rozhodcovia často vypočujú všetko možné. Podľa jej slov je kľúčom schopnosť sústrediť sa výlučne na vlastný výkon. „Jediné, čo môžeme ovplyvniť, je náš výkon, čiže sa vždy naň snažím sústrediť, aby bol čo najlepší. Treba sa vždy tak mentálne nastaviť,” priznala.Témou bola aj moderná technológia, ktorá dnes v basketbale zohráva významnú úlohu. Video systém IRS vníma slovenská rozhodkyňa ako pomocníka, nie hrozbu. Podčiarkuje, že vedomie možnosti kontroly kľúčových momentov dodáva rozhodcom väčší pokoj. „Predsa len sme tiež len ľudia a chyby naozaj robíme. Samozrejme, neúmyselne, ale vďaka tejto technológii si to vieme pozrieť a je hotovo,” dodáva.Podcast sa nevyhýba ani osobným obetiam, ktoré si vrcholové rozhodovanie vyžaduje. Zmeškané rodinné oslavy, svadby či dlhé hodiny na cestách sú daňou za možnosť rozhodovať zápasy Euroligy, majstrovstiev Európy či iných finálových turnajov. Veronika Obertová však veľmi úprimne podotýka, že ak chce človek dosiahnuť vrchol, musí byť pripravený niečo obetovať.Na záver sa pozornosť obracia k budúcnosti a vysnívanej méte, ktorou je olympiáda. Veronika Obertová zostáva realistická a pokorná. „Treba mať veľké ciele, ale zbierať aj tie malé omrvinky po ceste, ktoré sú veľmi dôležité,” uvádza rozhodkyňa, ktorá už dnes patrí medzi tie najrešpektovanejšie mená európskeho basketbalu.Ak vás zaujíma, ako vyzerá príprava elitnej rozhodkyne, prečo sú detaily vo vrcholovom basketbale rozhodujúce, čo všetko musí arbiter zvládnuť počas jedného zápasu alebo aký je život na cestách medzi halami celej Európy, určite si nenechajte ujsť najnovšiu epizódu podcastu Pod košom.

Basketbalový zápas má množstvo hrdinov, no tí najdôležitejší často zostávajú v úzadí. Sú to ľudia, ktorí musia rozhodovať v zlomku sekundy, pod enormným tlakom a bez možnosti opravy. Do najnovšej epizódy podcastu Pod košom s moderátorom Tomášom Kotlárikom bola pozvaná jedna z najvýraznejších osobností slovenského basketbalového rozhodovania Veronika Obertová, elitná rozhodkyňa, ktorá si vybudovala rešpekt nielen doma, ale aj na medzinárodnej scéne.Rozhovor ponúka pohľad do zákulisia profesie, ktorá si vyžaduje vysokú fyzickú pripravenosť, mentálnu odolnosť a schopnosť zvládať chyby bez toho, aby ovplyvnili ďalší priebeh zápasu. Veronika Obertová otvorene hovorí o tom, že hoci ju mnohí vnímajú ako jednu z najlepších rozhodkýň v Európe, sama sa snaží zostať nohami pevne na zemi.Cesta medzi európsku elitu však nevedie cez skratky. Ako v podcaste zaznelo, rozhodovanie na najvyššej úrovni je výsledkom rokov neustáleho štúdia pravidiel, videoanalýzy či sledovania moderných trendov. Elitná arbiterka zdôrazňuje, že dobrý rozhodca nemôže fungovať len na základe litery pravidiel. „Ak by sme mali pravidlá úplne pred nosom a pískali podľa toho, tak by niektoré tie zápasy trvali možno aj tri hodiny. Dôležité je mať taký ten cit pre hru, aby si v konečnom dôsledku na nás nikto nespomenul,” vysvetľuje.V diskusii sa vracia aj k svojim basketbalovým začiatkom. Pôvodne sa venovala hre, no rozhodcovská dráha prišla v čase, keď bolo potrebné urobiť zásadné životné rozhodnutie. Kľúčovú úlohu v tom zohral jej otec, ktorý ju na rozhodovanie prihlásil. Práve rodinné zázemie a pravidelné diskusie o basketbale sú pre Veroniku Obertovú dodnes dôležitým zdrojom spätnej väzby.Veľká časť rozhovoru sa prirodzene venuje aj mentálnej stránke rozhodovania. Veronika Obertová otvorene opisuje tlak fanúšikov, najmä v emotívnych domácich halách, kde si rozhodcovia často vypočujú všetko možné. Podľa jej slov je kľúčom schopnosť sústrediť sa výlučne na vlastný výkon. „Jediné, čo môžeme ovplyvniť, je náš výkon, čiže sa vždy naň snažím sústrediť, aby bol čo najlepší. Treba sa vždy tak mentálne nastaviť,” priznala.Témou bola aj moderná technológia, ktorá dnes v basketbale zohráva významnú úlohu. Video systém IRS vníma slovenská rozhodkyňa ako pomocníka, nie hrozbu. Podčiarkuje, že vedomie možnosti kontroly kľúčových momentov dodáva rozhodcom väčší pokoj. „Predsa len sme tiež len ľudia a chyby naozaj robíme. Samozrejme, neúmyselne, ale vďaka tejto technológii si to vieme pozrieť a je hotovo,” dodáva.Podcast sa nevyhýba ani osobným obetiam, ktoré si vrcholové rozhodovanie vyžaduje. Zmeškané rodinné oslavy, svadby či dlhé hodiny na cestách sú daňou za možnosť rozhodovať zápasy Euroligy, majstrovstiev Európy či iných finálových turnajov. Veronika Obertová však veľmi úprimne podotýka, že ak chce človek dosiahnuť vrchol, musí byť pripravený niečo obetovať.Na záver sa pozornosť obracia k budúcnosti a vysnívanej méte, ktorou je olympiáda. Veronika Obertová zostáva realistická a pokorná. „Treba mať veľké ciele, ale zbierať aj tie malé omrvinky po ceste, ktoré sú veľmi dôležité,” uvádza rozhodkyňa, ktorá už dnes patrí medzi tie najrešpektovanejšie mená európskeho basketbalu.Ak vás zaujíma, ako vyzerá príprava elitnej rozhodkyne, prečo sú detaily vo vrcholovom basketbale rozhodujúce, čo všetko musí arbiter zvládnuť počas jedného zápasu alebo aký je život na cestách medzi halami celej Európy, určite si nenechajte ujsť najnovšiu epizódu podcastu Pod košom.

Piše Marija Švajncer, bereta Eva Longyka Marušič in Bernard Stramič. Na začetku romana Za nagrado bi morda predvidevali, da bo pisateljica Semira Osmanagić razgrnila svoj kritični pogled na delovanje komisije, ki ima zadnjo besedo in z literarno nagrado ovenča izbranko ali izbranca. Roman pa je vsekakor še marsikaj drugega. Že res, da spregovori o merilih za podeljevanje časti, ki jo na koncu doživi en sam književnik, toda roman je hkrati neke vrste literarizirana študija človeških nravi, predvsem nadvse duhovito in s humorjem in ironijo obloženo pisanje v dobrem pomenu besede. Oris značajev članov komisije nakazuje predvsem to, da je človek nekakšno dvojno bitje: eno sta njegova zunanja podoba in ravnanje, kadar je okoli sebe obkrožen z ljudmi, nekaj čisto drugega pa je njegov notranji svet. Pisateljica iskrivo in v izbranem slogu piše o tem, kako visoko lahko poletijo človekove misli in kakšno neverjetno moč ima domišljija. Kar je v realnosti neuresničljivo, se v domišljijskem svetu primeri z lahkoto in seže zelo daleč, tako rekoč kamor koli. V poletu fantazije nekdo, ki se mu v stvarnosti bolj malo posreči, postane zmagovalec, osvajalec in uspešnež. Ni se treba obvladovati in si postavljati mej, saj je mogoče skoraj vse. Morda pa je potem pristanek na trdnih tleh toliko bolj neprijeten. V spletu okoliščin se člani komisije drug pred drugim razgalijo in razkrijejo slabosti, ki so jih vse življenje skrivali, toda to se zgodi samo za hip, saj kaj kmalu spet postanejo ugledni in vsevedni razsojevalci, ki odločajo o kakovosti sodobne slovenske književnosti. Sprašujejo se, ali je to, kar prebirajo in vrednotijo, nekakšno stopicanje na mestu. Treba bi bilo stopiti korak naprej, če že ne naprej, pa vsaj na stran. Eden od njih se zamisli: »Takrat ga v želodcu nekaj zbode, v misli mu trešči predstava, ki si jo je zadnjič ogledal, Gaza in enormno trpljenje, ki se tam dogaja, medtem ko se ukvarjamo z našimi prozaičnimi ali manj prozaičnimi zadevami. Bi o tem načel debato, preden izberejo tekst? Čudno, v nobenem tekstu tega danes aktualnega dogajanja ni. Nima smisla, saj nič ne morejo spremeniti, zakaj bi to omenjali, pa še težje bodo izbrali, če padejo v še bolj duhamorno razpoloženje.« Domiselna posebnost literarnega dela Za nagrado je roman v romanu. Vsak član komisije mora izbrati po tri romane, o katerih je prepričan, da so se avtorju ali avtorici najbolj posrečili. Ne prikrivajo tega, da imajo prednost že znani pisci, toda večina se navduši nad pisateljem z neznanim imenom, nekom, ki piše dobro, vendar o njem še ni bilo ničesar slišati. Nekaj strani tega dela je mogoče tudi spoznati. Bodo znani in z javnimi priznanji povzdignjeni pisatelji zaradi takšne izbire nejevoljni? Ali je bolje vse skupaj storiti s čim manjšim trudom in nagraditi imenitneže, ki so nagrad že vajeni? Priznajo si, da takšne obilice knjig, ki se vsako leto razbohoti na knjižnem tržišču, ni mogoče prebrati od prve do zadnje strani. Pet članov komisije, dve ženski in trije moški, mora izreči oceno o kar šestinpetdesetih rokopisih. Ljudje pišejo kot obsedeni, veliko imajo povedati, bralcev, pravzaprav bralk, pa je čedalje manj. K sreči s komisijo sodeluje referent, ki opravlja pomožna opravila, med vsemi pa je prav on najbolj vzoren in natančen bralec ter veliko ve o literaturi in njenem pomenu. Zadnjo besedo bodo, če se bodo seveda poenotili, izrekli različni ljudje, tako rekoč primerki, v katerih sta združena duh in telo, se pravi pojavne oblike bogate notranjosti in težave, ki jih kdaj pa kdaj povzročijo človekovi organi in telesni deli. Telo ima svojo pamet in mu je čisto vseeno, če se upre prav tedaj, kadar se skupina ukvarja z globokoumnimi zadevami. Tako duh kot telo sta zahtevna gospodarja. Članstvo v komisiji je začasno, saj imajo posamezniki tudi svoje skrbi, na primer kujavo družico, pomanjkanje samozavesti, uporništvo brez razloga ali utemeljeno postavljanje po robu vsakomur in vsemu in ne nazadnje nezmožnost in nemoč, da bi sami napisali kaj tehtnega. Prebrali so skladovnice knjig in so o marsičem dobro poučeni. Nekdo od njih ve naslednje: »Saj ve, da je vse že napisano, vse že povedano, ve pa tudi, da obstajajo novi prijemi, novi načini, kako predstaviti kaj novega, če ne novega, pa vsaj rahlo nepričakovanega.« Marsikateremu neizbranemu piscu se bo zgodila krivica, tudi moški spol bo prevladal nad ženskim, toda nagrada, ki jo podeljuje časopisna hiša, je ena sama. Zmagovalca bodo mediji slavili, seveda ne pretirano dolgo, našel se bo kdo, ki bo njegovo delo hlastno prebral, zlasti kak zavistnež. Knjigi Za nagrado so dodane barvne fotografije, ki jih je posnel neodvisni umetnik, fotograf in založnik Tadej Vaukman. V fotografsko oko ujete podobe so dopolnilo vsebine romana, sočasno pa imajo svojo lastno zgodbo, saj pisateljica na primer nikjer ne navede, da bi člani komisije na mizo moleli gole noge. Med precej slabo razpoloženimi in zaskrbljenimi osebami je mogoče prepoznati igralca Marka Mandića, tudi tokrat razgaljenega, vendar je na eni od fotografij njegovo golo telo videti samo do pasu. Jezikoslovec, prevajalec in glasbenik Primož Vitez je v spremni besedi v zgoščeni obliki podal poglavitno sporočilo romana Za nagrado in poudaril, da je tekst kritičen do literature na splošno, prav tako sodobne slovenske, v kateri manjka humorja in prave družbene vrednosti, očitna pa je hiperprodukcija. Besedilo je napisano v zajetnih proznih blokih in v očitni fascinaciji nad jezikom in pripovednim potencialom, ki ga jezik omogoča. K temu lahko dodamo, da Semira Osmanagić v svojem pisanju podaja resnice našega časa, odete v šegavost in prepredene z zabavnimi domislicami. Tudi resnih tem se je mogoče lotevati s prijazno zbadljivostjo in prizanesljivo kritičnostjo.

Z toho, čím sa Rusi chvália netreba mať strach, to je len zastrašujúca propaganda, obavu mám z toho, o čom nevieme, hovorí expert na bezpečnosť a jadrové zbrane Andrej Žiarovský. Európa má podľa neho dostatočný potenciál nahradiť jadrový dáždnik USA. Achilovkou sú však spravodajské a špionážne informácie. A skutočne sa premiér Fico zaviazal k výstavbe jadrovej elektrárne Američanmi?Slovensko podpísalo s americkou vládou rámcovú dohodu o spolupráci v oblasti jadrovej energetiky. Vláda síce zdôraznila, že podpísaná dohoda nie je záväzkom postaviť jadrovú elektráreň americkou spoločnosťou Westinghouse, ale premiér v tejto téme už dlhodobo presadzuje strategickú spoluprácu s USA. Cieľom je zabezpečenie energetickej suverenity a tak by podľa Roberta Fica mala byť nová jadrová elektráreň plne vo vlastníctve slovenského štátu. Odhadované náklady na výstavbu sa šplhajú až k sume 15. Miliárd. Odpovede na legitímne a relevantné otázky prečo sa vláda vyhla transparentnej súťaži a ako vlastne bude vyzerať ekonomika celej tejto skutočne obrovskej investície zatiaľ nepoznáme pretože vláda to zatiaľ jasne nevysvetlila.Zo zadaných špecifikácií - teda požadovanej technológie a výkonu vyplýva, že jediným možným riešením je iba reaktor Westighousu. Komunikácií vlády nerozumiem pretože tu niet ozaj čo skrývať tvrdí Andrej Žiarovský.Potrebuje Slovensko novú jadrovú elektráreň a zaviazala sa vláda podpisom dohody ku konkrétnej zákazke od američanov? Nakoľko to bude pre tento štát výhodná investícia a neexistujú aj iné a lacnejšie riešenia?No a pri jadre, tentoraz však už nie pri jeho mierovej podobe ešte ostaneme. Krach medzinárodného práva a kolaps geopolitického poriadku čoraz viac otvárajú otázky aj o možnej hrozbe jadrovej vojny. Minimálne putinovo Rusko a jeho propagandisti nukleárnou kataklizmou Európe vyhrážaj na pravidelnej báze. Treba brať tieto ruské vyhrážky skutočne vážne a dokážeme si poradiť aj bez jadrového dáždnika Spojených štátov? Nakoľko je vôbec hrozba jadrového konfliktu reálna a je Slovensko – a jeho obyvatelia, na tento typ ohrozenia reálne pripravené? Strategického jadrového arzenálu sa obávam najmenej, najviac sa bojím obnovenia rakiet stredného doletu, ktoré sa nám dnes opäť vracajú do obehu. Pokiaľ Rusko väzí vo vojne na Ukrajine, voči Európe sa na nič nezmôže, pripomína expert. Témy pre Andreja Žiarovského, energetického a bezpečnostného experta KDH, ako i riaditeľa pre strategický rozvoj jadrovej firmy VUJE. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Z toho, čím sa Rusi chvália netreba mať strach, to je len zastrašujúca propaganda, obavu mám z toho, o čom nevieme, hovorí expert na bezpečnosť a jadrové zbrane Andrej Žiarovský. Európa má podľa neho dostatočný potenciál nahradiť jadrový dáždnik USA. Achilovkou sú však spravodajské a špionážne informácie. A skutočne sa premiér Fico zaviazal k výstavbe jadrovej elektrárne Američanmi?Slovensko podpísalo s americkou vládou rámcovú dohodu o spolupráci v oblasti jadrovej energetiky. Vláda síce zdôraznila, že podpísaná dohoda nie je záväzkom postaviť jadrovú elektráreň americkou spoločnosťou Westinghouse, ale premiér v tejto téme už dlhodobo presadzuje strategickú spoluprácu s USA. Cieľom je zabezpečenie energetickej suverenity a tak by podľa Roberta Fica mala byť nová jadrová elektráreň plne vo vlastníctve slovenského štátu. Odhadované náklady na výstavbu sa šplhajú až k sume 15. Miliárd. Odpovede na legitímne a relevantné otázky prečo sa vláda vyhla transparentnej súťaži a ako vlastne bude vyzerať ekonomika celej tejto skutočne obrovskej investície zatiaľ nepoznáme pretože vláda to zatiaľ jasne nevysvetlila.Zo zadaných špecifikácií - teda požadovanej technológie a výkonu vyplýva, že jediným možným riešením je iba reaktor Westighousu. Komunikácií vlády nerozumiem pretože tu niet ozaj čo skrývať tvrdí Andrej Žiarovský.Potrebuje Slovensko novú jadrovú elektráreň a zaviazala sa vláda podpisom dohody ku konkrétnej zákazke od američanov? Nakoľko to bude pre tento štát výhodná investícia a neexistujú aj iné a lacnejšie riešenia?No a pri jadre, tentoraz však už nie pri jeho mierovej podobe ešte ostaneme. Krach medzinárodného práva a kolaps geopolitického poriadku čoraz viac otvárajú otázky aj o možnej hrozbe jadrovej vojny. Minimálne putinovo Rusko a jeho propagandisti nukleárnou kataklizmou Európe vyhrážaj na pravidelnej báze. Treba brať tieto ruské vyhrážky skutočne vážne a dokážeme si poradiť aj bez jadrového dáždnika Spojených štátov? Nakoľko je vôbec hrozba jadrového konfliktu reálna a je Slovensko – a jeho obyvatelia, na tento typ ohrozenia reálne pripravené? Strategického jadrového arzenálu sa obávam najmenej, najviac sa bojím obnovenia rakiet stredného doletu, ktoré sa nám dnes opäť vracajú do obehu. Pokiaľ Rusko väzí vo vojne na Ukrajine, voči Európe sa na nič nezmôže, pripomína expert. Témy pre Andreja Žiarovského, energetického a bezpečnostného experta KDH, ako i riaditeľa pre strategický rozvoj jadrovej firmy VUJE. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Tento denný podcast, vytváraný s pomocou umelej inteligencie, ponúka unikátny a efektívny spôsob, ako sa dozvedieť o najzaujímavejších udalostiach a článkoch dňa. Umelej inteligencii sa darí analyzovať obrovské množstvo informácií z rôznych zdrojov, aby vybrala tie najrelevantnejšie a najpútavejšie obsahy pre širokú škálu poslucháčov. Každá epizóda je navrhnutá tak, aby poskytla hlboký ponor do vybraných tém, od politiky cez vedecké objavy, až po kultúrne udalosti, a to všetko podané informatívne, prístupne a bez emócií. Podcast je ideálnym spoločníkom pre zaneprázdnených ľudí, ktorí hľadajú pohodlný spôsob, aby zostali informovaní o svetovom dianí bez nutnosti tráviť hodiny čítaním rôznych zdrojov, čím poskytuje efektívny a príjemný spôsob, ako prijímať správy. Partner tohoto podcastu je

Čekaš savršeni trenutak i stalno si pod pritiskom da sve bude idealno?U ovom videu otkrivam kako perfekcionizam zapravo štiti tvoje tijelo – i kako ga možeš nadvladati kroz male, sigurni korake. Ne treba ti savršeno. Treba ti dopuštenje da počneš.

Slovenské ministerstvo dopravy chystá liberalizáciu železničnej dopravy. Súkromní dopravcovia by tak mohli začať jazdiť po slovenských koľajniciach už od roku 2030. To by mohlo priniesť vyššiu kvalitu pre cestujúcich a nižšie náklady štátu na dotácie. Tvrdí to majiteľ českého dopravcu RegioJet Radim Jančura, ktorý sa do pripravovaných súťaží o slovenské železničné trate chce prihlásiť. „My sme pred rokmi odišli zo Slovenska kvôli vyjadreniam Andreja Danka, ktorý povedal, že neznáša RegioJet. Ak nie ste vítaný v krajine, kde chcete podnikať, tak radšej idete preč. Ale teraz vidíme pozitívny krok ministra dopravy Jozefa Ráža, ktorý urobil harmonogram súťaží,“ hovorí Jančura. Tvrdí, že hoci slovenské koľajnice pripomínajú tankodrom, RegioJet sa chce na Slovensko vrátiť. Všetko však bude záležať od toho, ako minister Ráž nastaví pravidlá súťaží o jednotlivé železničné trasy. „Musí to byť nastavené tak, aby sa prihlásili minimálne traja dopravcovia. Treba na to aspoň tri - štyri roky, súťažiť sa musia minimálne dva milióny vlakokilometrov ročne a ministerstvo musí mať jasnú predstavu, aké vlaky a kde majú jazdiť,“ dodáva majiteľ českého dopravcu. Slovensko dlhodobo trpí veľkým investičným dlhom na železniciach, čo sa odráža aj v nízkej kvalite cestovania a relatívne vysokom počte vlakových nehôd v uplynulom roku. „V Česku idú do železničných investícií ročne dve miliardy eur. Na Slovensku je to menej ako 300 miliónov,“ vysvetľuje situáciu Jančura. Podľa jeho názoru sa na českých železniciach doslova plytvá peniazmi a pri opravách sa vyhadzujú aj funkčné koľajnice. „Možno to skončí tak, že sa budú používať na Slovensku,“ dodáva majiteľ RegioJetu Radim Jančura. Moderuje Eva Mihočková. V rozhovore sa dozviete: Prečo sa chce RegioJet vrátiť na Slovensko Čo môže priniesť liberalizácia železničnej dopravy Ako by mala vyzerať súťaž, aby vznikla konkurencia Prečo sa v Česku na železniciach plytvá peniazmi Ako Jančura dnes vníma Andreja Danka a korupciu See omnystudio.com/listener for privacy information.

Piše Katarina Mahnič, bereta Eva Longyka Marušič in Aleksander Golja. Čeprav je Alen Steržaj že leta 2015 izdal zbirko kratkih zgodb Pa ste vi normalni?! in je diplomirani novinar, pisec glasbenih besedil, nekdanji glasbeni urednik revije Stop in med drugim sestavljavec križank, je najbolj znan kot basist priljubljene rokovske skupine Big Foot Mama. In tako strastno, kot nastopa na odru, tudi potuje. Gora ni zadeta (zadet je, kdor gre gor) ni le še eno delo o pri Slovencih tako priljubljeni “plezariji”, ampak, kot o knjigi zapiše založnik, pustolovščina iskanja poti na “konec sveta”. Kot v enem od intervjujev pove avtor sam, je knjiga kompilacija petih potovanj po Aziji, ki jo je obiskoval po etapah, od leta 1996 naprej. Med prvo in zadnjo potjo so minila skoraj tri desetletja. Vendar je sestavljena tako domišljeno in posrečeno, da je videti, kot da si je ta megalomanski popotniški zalogaj privoščil v enem kosu. Pa še nekaj je zelo osvežujoče: Alena Steržaja je zanimalo, kako se do konca sveta pride “po tleh”. Na to iskanje je prvič odrinil s prijateljem še kot študent z ljubljanske železniške postaje, iz Budimpešte potem s turškim avtobusom skozi neskončna polja sončnic, pa skozi Romunijo, Bolgarijo do Turčije, s še enim avtobusom do Irana in od tam naprej z vsakršnim prevozom – s kombiji, tovornjaki, ladjami, vlaki, čolni, tuktuki, rikšami, vpregami, motorji, peš – in prek različno zapletenih državnih mej skozi Pakistan, Indijo, Nepal, Kitajsko, Mjanmar, Tajsko, Kambodžo, Vietnam, Borneo vse do Pacifika v zalivu Jayapure na Papui Novi Gvineji, kjer je, kot je evforično zapisal, prispel na skrajno točko našega sveta. Steržajevo popotovanje je vse kaj drugega kot današnji množični “instantni izleti” s turističnimi agencijami, kjer ljudje, varno spravljeni pod vodičevim steklenim zvonom, mislijo, da raziskujejo svet. Brez lastnega truda in napenjanja možganov, brez vsakodnevnega ubadanja s prevozi in prenočišči, brez želje po samostojnem sporazumevanju v različnih jezikih. Brez resničnega stika z deželo in njenim vsakodnevnim življenjem, brez pristajanja na čim bolj pristno doživljanje njenih razmer. Vsi bi bili danes popotniki, le da brez nepredvidenih zapletov in težav. Vsi bi se družili z domačini, ampak takšnimi, h katerim jih (za denar) pripelje nekdo drug, in preizkušeno niso nevarni. In vsi bi poskušali njihovo hrano – le da po njej po možnosti ne bi imeli želodčnih težav. Vsi bi si privoščili adrenalinske avanture – ampak brez tveganja. Tudi tisti, ki se na pot še odpravijo sami, si jo v današnjih časih natančno zrežirajo in že od doma olajšajo s spletnimi rezervacijami prenočišč, avtomobilskih najemov in ogledov največjih znamenitosti. Pravzaprav jim, omejenim z dnevi dopusta, kaj drugega niti ne preostane, da sploh pridejo zraven. Knjiga Gora ni zadeta je dragocena tudi in prav zato, ker ujame duha nekdanjega popotništva, ko je bil svet še odprt in prvinski in se vanj ni odpravil vsak, ker si je bilo treba za to vzeti čas. In zbrati pogum. Potovanje je bilo nekaj, kar te je v očeh sorodnikov, prijateljev in znancev naredilo posebnega, rahlo prismuknjenega in lahkomiselnega. Zabušanta. Takrat, ko še ni bilo tehnoloških pomagal, ko se je na pot odšlo z nahrbtnikom, papirnatim zemljevidom in kakšnim knjižnim vodnikom – po navadi je bil to Lonely Planet – v žepu. Seveda tudi z beležko in pisalom. Vsakemu, ki je kdaj samostojno potoval, je ob branju jasno, da je Steržajev odlični, napeti literarno-dnevniški potopis nastal iz pridnega sprotnega zapisovanja na krajih samih, saj kako bi drugače lahko tako oprijemljivo poustvaril kraje in dogodke, natančno ujel trenutke, koščke pogovorov, misli, vonje in okuse izpred toliko let, oživil vzdušje, ki je včasih tudi prav zagatno in grozeče. Kot na primer na poti iz Irana v Pakistan, ko je bil še popotniški zelenec: “Čez eno uro res pride nekdo mimo z napol razpadlim pajkanom. Samo da bo zdržal do meje! Končno šibnemo iz Zahedana. A ni tako preprosto: po zgolj treh kilometrih nas na cesti ustavi skupina bradatih Irancev s turbani! Videti je kot zaseda! Oba ven! Kaj se dogaja? Napad? Ugrabitev? Rop? Možje se med sabo prerekajo, ničesar ne razumeva. ... Vse se odvija tako hitro in nejasno. Doslej je bilo še zabavno, ker si imel občutek, da se lahko kadarkoli vrneš domov, če bi bila frka. Onkraj puščave, pet tisoč kilometrov od doma, kjer ni rednega transporta, pa ni več hec. Treba bo narediti premik v glavi! A vzdušje zna biti tudi prijazno, sproščeno in povezovalno, kot ko v Katmanduju najde prijatelje med Nepalci. Pravzaprav na verandi prenočišča skupina mladih fantov z akustično kitaro najde njega. “Povabijo me, da prisedem, ker 'smo prepričani, da si glasbenik'. Takoj najdemo skupen jezik. Nepalski rokerji v skajastih jaknah so face, ne delujejo kot pokvarjena banda, čeprav je prvo, kar me vprašajo, ali uživam hašiš.” Potopisni žanr je nehvaležna zadeva, saj je veliko ljudi prepričanih, da je svoje popotne doživljaje preprosto preliti na papir. Da zna vsak napisati “reportažo”. Samo malo na Wikipedijo skočiš, prepišeš zgodovino in opise krajev in tamkajšnje znamenitosti, to začiniš še z nasveti, kje najceneje spati in se prehranjevati, kako se je obnesel rent-a-car, kakšno kartico vstaviti v mobilnik, in navržeš še nekaj cenenih anekdot. “Profesionalni” potovalci si na veliko pomagajo s sponzorji in ko je knjiga zunaj še z javnimi nastopi in nasveti (kot da je potovanje nekaj, česar se lahko priučiš); televizijo in splet kar razganja od popotniških izkušencev. V resnici pa so dobri, predani in nesamovšečni potopisci, tisti, ki imajo res kaj povedati in jim je potovanje v krvi ter se z njim tudi notranje razvijajo, redka vrsta. Kot ljubiteljica potopisnega pisanja ne dobim pogosto v roke kaj vsaj približno podobnega odličnim popotnim zapisom Alme Karlin (morda sta me v zadnjih desetletjih na tem področju presenetili Sonja Porle in Agata Tomažič) in, če grem še malo na tuje, Potovanju s Charliejem Johna Steinbecka ali Velikemu železniškemu bazarju Paula Therouxa. Pa na polno, kot strela z jasnega, “uleti” Alen Steržaj. Ne da bi se mi sploh sanjalo, da fant ni le odličen glasbenik, ampak tudi zaprisežen popotnik, ki se ne hvali s tem, ki zna pisati in razume, da je “smisel potopisa osebna izkušnja, osebno doživetje”. Potovanje, če ga hočeš zapisati in urediti tako, kot je večdesetletno izkušnjo ubesedil Steržaj, je tudi garanje. In disciplina. In dobršna mera drznosti, da pričakovanju bralcev navkljub razbiješ določene stereotipe, v katere si bil pred obiskom neke dežele tudi sam trdno prepričan, kot se mu je zgodilo v “poduhovljeni” Indiji: “Zdaj vem, da je tudi duhovnost dobrina, tako kot čapati ali sari, ki pač ni zastonj. Kako lahko duhovnost, ki naj bi bila negacija materializma, razprodajajo na tako podle in grobe načine? In se pri tem še sklicujejo na karmo! Tega indijskega paradoksa ne razumem!” Gora ni zadeta zadene bralca z divjim ritmom, kot dober rock. Potegne ga v sam vrtinec potovanja, še posebej v prvi tretjini, obarvani z mladostniško vnemo, nerodnostmi, predsodki, strahovi in humorjem. Pravzaprav je vse, kar bi lahko knjigi očitali, dolžina 350 strani (in še 16 strani fotografij za povrh); saj ne, da bi opešal avtor, ampak od neznosnega tempa, neznanske odkritosrčnosti, nenavadnih avantur in neverjetnih čudes omaga bralec, čeprav očaran. Bo že držalo, da je v njej ujetih “nekaj zadnjih trenutkov kamene dobe, preden jo bo požrla globalizacija”. Slovenski potopis svetovnega formata.

Daniš, Bukovský a Sulík. DOhola na horúce témy! (Linky pre vás: Prof. Horáková

We are introducing you to the 309th Album of the Week - 'Stara slava' by Sacher, offering the HR Top 100 chart changes and bringing the local music news. Host: Ana Radišić

Piše Iztok Ilich, bere Dejan Kaloper. Boris Pahor je bil človek in pisatelj tolikih razsežnosti in dano mu je bilo tako dolgo živeti, da njegove biografije še dolgo ne bo mogoče skleniti z zadnjo piko. To potrjujejo predvsem epizode iz njegovega zasebnega življenja, o katerih dolgo ni rad ne govoril ne pisal in jih večidel niso razkrivali niti vpleteni bližnji in najbližji. Celo pisateljev sin Adrian je v uvodu v knjigo dolgoletne zaupne družinske prijateljice Ligi Roberto priznal, da je v njej odkril vrsto dotlej neznanih podrobnosti o očetu, ki »zdaj mozaik dopolnjujejo s podobo človeka in misleca«. Spominja se tudi njenih dragocenih besed, ko mu je nekega dne v želji, da premisli o svojih nespravljivih stališčih do premalo ljubečega in šibko navzočega očeta, dejala: »'Adrijan, nekoč sem v knjigi nekega cenjenega misleca prebrala, da so sinovi najslabši sodniki svojih očetov.' Zdaj lahko rečem,« ji je odvrnil on, »da sem si o svojem očetu ustvaril manj neprizanesljivo mnenje, in razumem, zakaj je moja mati odločitev za ločitev od življenjskega sopotnika venomer odlagala. Vodilo jo je čustvo, ki se mu pravi ljubezen …« Ligi Roberto svoje beležnice spominov, anekdot in premislekov, kot jo je podnaslovila, ni v prvi vrsti posvetila pisatelju, zvestemu prijatelju, temveč njegovi soprogi, »dragi prijateljici Radi zdaj, ko so se odrske luči utrnile.« Največ zato, ker je v tej poslovilni knjigi zapisala in objavila marsikaj, kar je tudi pisateljevi najbližji sopotnici ostalo prikrito. Ali pa je vedela, le besede so ostale neizrečene. Na doslej neznane poteze v Pahorjevem portretu opozarja tudi pisec druge uvodne besede Miran Košuta. »V knjigo preliti spomin Ligi Roberto,« pravi, »nam izrisuje povsem drugačnega človeka: mehkega in radodarnega prijatelja, prisrčnega pošiljatelja razglednic z vseh koncev Evrope, obzirnega zaupnika in družinskega dopisnika, krhkega, nege, zdrobovih juhic in volnenih šalov potrebnega starostnika, skrbnega in krivdno skesanega soproga ljubljene in varane žene Rade …« V prvem delu knjige Ligi Roberto Moje prijateljstvo z Borisom Pahorjem zaživijo svoje posebno življenje njeni pogosti telefonski pogovori z Rado, ko sta si delili čustva, se umirjali in spodbujali, kdaj tudi smejali. Ko je prijateljičino šibko srce omagalo, je ona ostala tu, da ohranja njene misli. Oživljala jih je, ko si je obnavlja njene besede, polne tankočutnih razmislekov, vprašanj in ženskih zaupnosti. Da je ni še pogosteje klicala, jo je »zadrževala utrujenost v njenem glasu, ko je bil govor o rečeh, ki so ji vzbujale boleče spomine«. Poleti 2009, po civilnem slovesu množice prijateljev od Rade na Repentabru in po zadnjem dejanju na pokopališču pri Sv. Ani, kjer je Ligi ob odprtem grobu prebrala svoj poslovilni pozdrav, se je vez med njo in ovdovelim pisateljem še poglobila. Stala mu je ob strani, mu dajala oporo in ga opogumljala. Med njima so romala pisma, nekatera natipkana, druga izpisana z roko, dolga ali le pozdravi v nekaj besedah na razglednicah. Ligi se je veselila pisateljevih vse številnejših priznanj in počastitev ter prevodov, posebno zamudniških v italijanščino. Nekaterim je tudi sama pomagala odpirati vrata, že leta 2012 na primer Zlati ptici, kovancu, s katerim so Benetke od časov republike počastile svoje plemiče, člane Velikega sveta. S prijatelji iz Veneta je nato poskrbela, da je mesto Treviso, odlikovano z zlato medaljo za odpor, Borisu Pahorju, kandidatu za Nobelovo nagrado za literaturo, leta 2014 podelilo častno meščanstvo. Poleti 2020, štirinajst let po njeni pobudi takratnemu predsedniku Italije za visoko državno priznanje Pahorju, je pisatelj ob stoti obletnici požiga Narodnega doma v Trstu iz rok Sergia Matarelle to odlikovanje – Veliki križ reda zaslug Republike Italije – tudi prejel. Ligi Roberto se z nežnostjo in obžalovanjem spominja tudi zadnjega prijateljevega klica po telefonu. Bilo je na velikonočno jutro leta 2022, poldrugi mesec pred njegovo smrtjo. Po tem ganljivem slovesu je ostala sama s spomini na skupne trenutke. V knjigi, nadaljevanju pogovora iz tostranstva v onstranstvo, jih je nanizala v prizadevanju, da bi ostala kar najbolj zvesta pisateljevim besedam. Večinoma jih je zapisala kot dvogovore ne glede na časovno zaporedje, kot da so ravnokar izzveneli, Pomemben delež v knjigi Ligi Roberto Moje prijateljstvo z Borisom Pahorjem, ki jo zaključujejo strani z izbranim dokumentarnim gradivom, imajo avtoričini spomini na otroštvo v Novigradu. Posebno na dan, ko je morala družina v izgnanstvo. V knjigi Ljubljena in neznana Istra je zapisala: Naš odhod, v strahu pred maščevalnim nasiljem nad Italijani, »je bil pristen, bridek beg duš mimo vseh dogovorov, gnan od hudournega toka moralnega in stvarnega nasilja novih okupatorjev«. Pahor jo je, se spominja, takoj po tem, ko mu je v pismu omenila odličen sprejem svoje knjige, poklical po telefonu in dejal: »Treba je podpreti začeti proces pomiritve, ki ga nihče ne more obsojati, da se boleča igra zaključi.« Sama je pozneje v tem duhu dodala: »Potrebujemo skupno voljo za spoštovanje spomina tolikih mrtvih, da bi arhivirali poglavje o strahotni drugi svetovni vojni.«

Prof. Horáková - 2 diel / Mikrobiota, črevo, diagnózy a riešenia.

Hosť podcastu: LADISLAV KUŽELA, gastroenterológ Rozoberáme jeho novú knihu Keď sa brucho nadúva – naozaj má tak veľa ľudí problémy so žalúdkom, nafukovanie, kŕče, rôzne pridružené problémy? Čo môže nadúvanie signalizovať a kedy spozornieť? Koľkokrát by sme mali požuť stravu? Naozaj 30x? A prečo je to dôležité. L.Kužela odporúča aj metódu forking... A kedy viem, že je to sústo dobre spracované? Existujú potraviny, ktoré nám zlepšujú trávenie a naopak, škodia nám? Naozaj robia problémy so žalúdkom tzv. nafukovacie potraviny ako strukoviny? Prečo ženy trpia nadúvaním častejšie ako muž? V knihe autor rozoberá gastritídu a ideálny jedálniček, intolerancie, alebo lepok, ktorý nájdeme aj tam, kde by sme ho naozaj nečakali. Čo je to masticha a ako mi to môže pomôcť? Koľko vetrov denne je normálne? Pri akých vetroch by sme mali spozornieť? Počas sviatkov to občas preženieme s jedlom – kde robí najčastejšie chyby? Na čo si dávať napríklad počas Vianoc pozor, aby nás nenafukovalo?  

Mnogi roditelji ali i nastavnici su zabrinuti. Da li je opravdan taj strah od mladih „zombija“ koji samo bulje u mobilne telefone koji ih zaglupljuju? Treba li ih zato zabraniti u školama? Mladi navodno više nisu u stanju da zadrže pažnju na nešto što je duže od prosečnog Tik-Tok videa. Za to se najviše okrivljuje mobilni telefon. Nove studije pak pokazuju nešto drugačiju sliku. O tome koji su rizici, opasnosti ali i prednosti mobilnog telefona, u ovom podkastu govore Saša Bojić i Maja Marić. Von Sasa Bojic.

Glavna tema tokratnega zasedanja je bila tekma z Radomljami, ki jo je oslabljena Olimpija še kar suvereno dobila. Prvič smo na delu videli mladega bosanskega Srba Miljana Pantića, ki v štoperskem paru z junakom tekme Janom Gorencem ni razočaral in je prikazal solidno predstavo. Obdelali smo seveda tudi prihajajočo »tekmo sezone« v osmini finala pokala proti Celju, ki bo dala mnogo odgovorov na to, česa se lahko veselimo v spomladanskem delu sezono. Treba je bilo omeniti tudi smešne govorice o odhodu direktorja Barišića v Osijek in njegov odziv na to, za konec pa po tradiciji še basket in hokej.

AI nije terapeut. Danas otvaramo vrlo osjetljivu temu – tehnologiju i mentalno zdravlje. Povod je reakcija OpenAI-ja, koji se prvi put službeno oglasio oko optužbi da je njihov alat, ChatGPT, navodno pomogao tinejdžeru u provođenju ideje da si oduzme život. Prije nesretnog događaja 16-godišnjak je, prema tvrdnjama roditelja, proveo sate razgovarajući o svojoj namjeri sa ChatGPT-jem. Ipak, iz OpenAI-ja odbacuju odgovornost i kažu da je mladić prekršio pravila korištenja alata i da je model više puta ponavljao da potraži stručnu pomoć.Platformerov intervju s Robloxovim CEO-om Davidom Baszuckijem izazvao je val reakcija – najkomentiraniji u tri godine emisije. Publika i novinari ostali su šokirani njegovim minimiziranjem pitanja o sigurnosti djece, iako većina od 151,5 milijuna mjesečnih korisnika platforme jesu upravo djeca._______________0:00 Uvod0:25 ChatGPT sudjelovao u samoubojstvu4:30 Lako zaboravljamo da ne pričamo sa živim bićem9:30 Treba li maloljetnima zabraniti ChatGPT?13:40 Roblox kao jedna od najopasnijih platformiTOP i FLOP21:15 ChatGPT uveo opciju grupnog chata20:20 AI medvjedić koji priča o pornografiji?23:40 Objavljena posljednja epizoda Stranger Thingsa24:40 EU će zabraniti društvene mreže mlađima od 16_______________

Ocenenia FéliX Business Award poznajú svojich víťazov. Hlavnú cenu v kategórii excelentný business príbeh si odniesla nitrianska spoločnosť Klimak, ktorá sa venuje vývoju a výrobe vzduchotechniky. Jej spolumajiteľ Marek Vaško v rozhovore vysvetľuje, že slovenské firmy môžu uspieť aj vo svetovej konkurencii, ak majú dostatočne kvalitný produkt a dokážu vystupovať ako rovnocenný hráč. „Slovenským firmám chýba väčšie sebavedomie. Potrebujeme zmeniť myslenie a neočakávať, že k nám príde nejaký veľký zahraničný investor a ukáže nám, čo robiť. My sami máme na to, aby sme boli svetoví. Treba sa cítiť v Európe ako rovnocenný hráč, nebáť sa byť aj tvrdý a konkurovať veľkým etablovaným značkám,“ hovorí Vaško. Rozvoju podnikania však nepomáha politika štátu, ktorá poškodzuje imidž krajiny v zahraničí, vytvára nepredvídateľné prostredie a nevie doručiť vymožiteľnosť práva. „Bolo by fajn, keby štát robil takú politiku, aby značka Slovensko bola rešpektovanejšia, aby tu mali chuť zahraničné spoločnosti rozvíjať svoje aktivity. Potom môžu reagovať aj slovenské firmy s ponukou svojich služieb a ekonomika napreduje.“ Marek Vaško v rozhovore približuje aj svoj pohľad na zelenú transformáciu, nedostatok pracovných síl a zodpovednosť firiem ozvať sa, keď krajina ide zlým smerom. Rozhovor moderuje Eva Mihočková. V článku sa dozviete: Ako sa posunúť z montážnej dielne na inovačnú spoločnosť Problém konkurencieschopnosti slovenských firiem je mentálny Ako zlepšiť imidž krajiny pre podnikanie Ako sa získavajú zákazky pre Teslu alebo Tik Tok Kedy nastáva radosť z platenia daní Ako vyriešiť nedostatok pracovnej sily Zelená transformácia je príležitosť Má byť firma aj spoločensky angažovaná? See omnystudio.com/listener for privacy information.

„Vtedy sme hovorili, že zoberme ako občania svoju budúcnosť do vlastných rúk. Dnes to nestačí, musíme ju zobrať aj do vlastných nôh,“ hovorí Martin Bútora, dramaturg novembrových námestí z roku 1989. „Chodiť všade, kde je to potrebné, vysvetľovať a pomáhať odhaľovať pravdu. A musíme to zobrať aj do vlastného srdca. Aby sa odkaz Novembra rozšíril na celého človeka,“ dodáva. November, aký tu dlho nebol. Paradoxne – za mobilizáciou jeho osláv na tisíc spôsobov je snaha vlády Roberta Fica premeniť ho na jeden zo zdrojov štátnej konsolidácie. Zo symbolu slobody a demokracie urobiť jeden zo zdrojov štátneho šetrenia.A ak sme si 17. november pripomínali už tri dekády vždy v kategóriách intenzívnej slávnostnosti, tento rok to bude zásahom vládneho aparátu ešte intenzívnejšie. November, aký tu dlho nebol, sa tak na Slovensku oblúkom priblíži tomu spred 36 rokov. Vtedy to bol November, ktorý mocných zaskočil, až sa z toho nespamätali. Aktuálne otriasa štátom krieda a jej revolúcia.Na tento dejinný oblúk sa pozrieme s mužom, ktorý v tie historické novembrové dni spred troch dekád „dramaturgoval“ energiu námestí. Stál pri zrode Verejnosti proti násiliu a z terapeuta v protialkoholickej poradne - čo mal byť trest za odsúdenie Anticharty - putoval na hrad rovno ako poradca symbolu Novembra Václava Havla.Sociológ a čestný prezident Inštitútu pre verejné otázky a rovnako niekdajší veľvyslanec v Spojených štátoch Martin Bútora.Čo spája November vtedy a dnes?„Dnešné prieskumy verejnej mienky hovoria, že nemalá časť demosu - teda voličov - by ešte stále bola pripravená a ochotná voliť nedemokratické, nekompetentné, antisystémové strany. No, aby sa to nestalo, tak vlastne treba robiť všetko to, o čom sa toľko hovorí. Rešpektovať vládu zákona, ľudské práva... Veď premiér otvorene hovorí o tom, že liberálna demokracia je už minulosť. Má svoj vzor vo Viktorovi Orbánovi. Je dôležité, aby sa politici opozície zrozumiteľne prihovorili aj tým, čo majú pocit, že z tých všetkých zmien vlastne nezískali skoro nič, alebo veľmi málo, aby im zrozumiteľne a presvedčivo vysvetlili, že je možné aj iné Slovensko,“ hovorí Bútora.Upozorňuje, že komunistický režim sa v Novembri'89 podarilo povaliť za desať dní. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Vtedy sme hovorili, že zoberme ako občania svoju budúcnosť do vlastných rúk. Dnes to nestačí, musíme ju zobrať aj do vlastných nôh,“ hovorí Martin Bútora, dramaturg novembrových námestí z roku 1989. „Chodiť všade, kde je to potrebné, vysvetľovať a pomáhať odhaľovať pravdu. A musíme to zobrať aj do vlastného srdca. Aby sa odkaz Novembra rozšíril na celého človeka,“ dodáva. November, aký tu dlho nebol. Paradoxne – za mobilizáciou jeho osláv na tisíc spôsobov je snaha vlády Roberta Fica premeniť ho na jeden zo zdrojov štátnej konsolidácie. Zo symbolu slobody a demokracie urobiť jeden zo zdrojov štátneho šetrenia.A ak sme si 17. november pripomínali už tri dekády vždy v kategóriách intenzívnej slávnostnosti, tento rok to bude zásahom vládneho aparátu ešte intenzívnejšie. November, aký tu dlho nebol, sa tak na Slovensku oblúkom priblíži tomu spred 36 rokov. Vtedy to bol November, ktorý mocných zaskočil, až sa z toho nespamätali. Aktuálne otriasa štátom krieda a jej revolúcia.Na tento dejinný oblúk sa pozrieme s mužom, ktorý v tie historické novembrové dni spred troch dekád „dramaturgoval“ energiu námestí. Stál pri zrode Verejnosti proti násiliu a z terapeuta v protialkoholickej poradne - čo mal byť trest za odsúdenie Anticharty - putoval na hrad rovno ako poradca symbolu Novembra Václava Havla.Sociológ a čestný prezident Inštitútu pre verejné otázky a rovnako niekdajší veľvyslanec v Spojených štátoch Martin Bútora.Čo spája November vtedy a dnes?„Dnešné prieskumy verejnej mienky hovoria, že nemalá časť demosu - teda voličov - by ešte stále bola pripravená a ochotná voliť nedemokratické, nekompetentné, antisystémové strany. No, aby sa to nestalo, tak vlastne treba robiť všetko to, o čom sa toľko hovorí. Rešpektovať vládu zákona, ľudské práva... Veď premiér otvorene hovorí o tom, že liberálna demokracia je už minulosť. Má svoj vzor vo Viktorovi Orbánovi. Je dôležité, aby sa politici opozície zrozumiteľne prihovorili aj tým, čo majú pocit, že z tých všetkých zmien vlastne nezískali skoro nič, alebo veľmi málo, aby im zrozumiteľne a presvedčivo vysvetlili, že je možné aj iné Slovensko,“ hovorí Bútora.Upozorňuje, že komunistický režim sa v Novembri'89 podarilo povaliť za desať dní. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Pôdohospodárska platobná agentúra známa ako z Penziónovej kauzy, tak i z kauzy Dobytkár systémovo, opakovane a masívne zlyháva. Kontroly ani audity tam nefungujú, korupčné kauzy pribúdajú. PPA treba zrušiť, tvrdí šéfka Pirátov Zuzana Šubová. A prečo podľa nej opozícia na poslaneckom prieskume v PPA zlyhala?Ak nechcem mať špinavé ruky za niečo, čo som nezapríčinil, tak by som Pôdohospodársku agentúru otvoril trestnoprávnemu vyšetrovaniu. Do agentúry by mali nabehnúť vyšetrovatelia i prokurátori a mali by začať konať. Povedal nedávno v podcaste Ráno Nahlas predseda Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomír Andrassy.Polícia i prokuratúra kauzy spojené s PPA už rieši, no a aktuálne do PPA nabehli aj poslanci. Poslanecký prieskum, ktorý sa týkal preskúmania projektov na vidiecky turizmus - teda tú takzvanú penziónovú kauzu - však dopadol neslávne. Zatiaľ čo Pôdohospodárska platobná agentúra na svojej strane žiadne pochybenia nevidí a minister Takáč je s kontrolou spokojný, opozícia hovorí o nedostatku informácií, formálnej kontrole a alibizme ako PPAčky, tak i samotného ministra pôdohospodárstva.Faktom zostáva, že z vyše 50 skontrolovaných penziónov sa našli pochybenia v deviatich prípadoch, pričom šesť z nich už vyšetrujú aj orgány činné v trestnom konaní.Penzióny, ktoré fakticky nie sú žiadnymi penziónmi, no pritom zjavný luxus na pohľadanie. A to všetko z peňazí EÚ. Deje sa to pritom v agentúre, ktorá je spojená i so známou kauzou Dobytkár. Navyše, PPA je predmetom opakovaných kontrol Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý však stále nie je schopný agentúre udeliť certifikát spoľahlivej a dôveryhodnej inštitúcie.Ako je toto vôbec možné a o čom to vypovedá? Akú budúcnosť PPA pri tomto všetkom ešte môže mať, kto stojí v pozadí týchto káuz a prečo ich moc vlastne kryje? No a čo odhalil aktuálny poslanecký prieskum, prečo v ňom opozícia údajne zlyhala a ako sa budú vyvíjať kauzy sporných - a dnes už aj vyšetrovaných - penziónov?V Aktualitách Nahlas na to odpovie bývalá šéfka protikorupčnej sekcie PPA a dnes predsedníčka Pirátov Zuzana Šubová. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Pôdohospodárska platobná agentúra známa ako z Penziónovej kauzy, tak i z kauzy Dobytkár systémovo, opakovane a masívne zlyháva. Kontroly ani audity tam nefungujú, korupčné kauzy pribúdajú. PPA treba zrušiť, tvrdí šéfka Pirátov Zuzana Šubová. A prečo podľa nej opozícia na poslaneckom prieskume v PPA zlyhala?Ak nechcem mať špinavé ruky za niečo, čo som nezapríčinil, tak by som Pôdohospodársku agentúru otvoril trestnoprávnemu vyšetrovaniu. Do agentúry by mali nabehnúť vyšetrovatelia i prokurátori a mali by začať konať. Povedal nedávno v podcaste Ráno Nahlas predseda Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomír Andrassy.Polícia i prokuratúra kauzy spojené s PPA už rieši, no a aktuálne do PPA nabehli aj poslanci. Poslanecký prieskum, ktorý sa týkal preskúmania projektov na vidiecky turizmus - teda tú takzvanú penziónovú kauzu - však dopadol neslávne. Zatiaľ čo Pôdohospodárska platobná agentúra na svojej strane žiadne pochybenia nevidí a minister Takáč je s kontrolou spokojný, opozícia hovorí o nedostatku informácií, formálnej kontrole a alibizme ako PPAčky, tak i samotného ministra pôdohospodárstva.Faktom zostáva, že z vyše 50 skontrolovaných penziónov sa našli pochybenia v deviatich prípadoch, pričom šesť z nich už vyšetrujú aj orgány činné v trestnom konaní.Penzióny, ktoré fakticky nie sú žiadnymi penziónmi, no pritom zjavný luxus na pohľadanie. A to všetko z peňazí EÚ. Deje sa to pritom v agentúre, ktorá je spojená i so známou kauzou Dobytkár. Navyše, PPA je predmetom opakovaných kontrol Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý však stále nie je schopný agentúre udeliť certifikát spoľahlivej a dôveryhodnej inštitúcie.Ako je toto vôbec možné a o čom to vypovedá? Akú budúcnosť PPA pri tomto všetkom ešte môže mať, kto stojí v pozadí týchto káuz a prečo ich moc vlastne kryje? No a čo odhalil aktuálny poslanecký prieskum, prečo v ňom opozícia údajne zlyhala a ako sa budú vyvíjať kauzy sporných - a dnes už aj vyšetrovaných - penziónov?V Aktualitách Nahlas na to odpovie bývalá šéfka protikorupčnej sekcie PPA a dnes predsedníčka Pirátov Zuzana Šubová. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Prijave za poslednju rundu Biznis baze gde Jovana radi koučing uživo su otvorene :)Prijavi se ovde: ⁠⁠⁠⁠⁠https://www.jovanamiljanovic.com/biznis-baza⁠Borisov trening "3 tehnike pregovaranja": https://sendfox.com/lp/m5578m

Prijave za poslednju rundu Biznis baze gde Jovana radi koučing uživo su otvorene :)Prijavi se ovde: ⁠⁠⁠⁠https://www.jovanamiljanovic.com/biznis-baza⁠

Keď nerobíme tendre na policajtov, prečo tendrujeme sanitky a záchranárov? To nemá žiadnu logiku, hovorí dlhoročný lekár - záchranár Juraj Čierny. Podľa neho treba Záchranný zdravotný systém zoštátniť pretože patrí k pilierom kritickej infraštruktúry štátu. A ako žijú lekári zo sanitiek?Netransparentný a doslova zbabraný sanitkový tender otvoril otázku zásadnej zmeny vo fungovaní Záchranného zdravotného systému. Ma sa stať - a to aj majetkovo, jedným z pilierov kľúčovej kritickej infraštruktúry štátu - tak, ako sú ňou hasiči či policajti, kde o tom, že by sme tieto zložky sprivatizovali nikto ani len nediskutuje? Mal by teda i celý Záchranný zdravotný systém (ľudovo povedané sanitky) prejsť do vlastníctva štátu? Alebo si i naďalej ponecháme zajacom zdedený systém, v ktorom jeden netransparentný tender strieda druhý a napriek tomu, že do systému zrejme nalievame viac peňazí než susedné Česko, jeho kvalita tomu nie vždy zodpovedá? Ovládla finančná oligarchia už aj záchranu našich životov - a ak áno, ako z toho von? No a ako to vyzerá medzi záchranármi po tendri-netendri, o ktorom vážne pochybnosti vyjadril ako Najvyšší kontrolný úrad, tak i Lekárske odborové združenie a dnes ho prešetruje dokonca Generálna prokuratúra?Ako sa v tomto systéme, kde ide doslova o naše životy a ich záchranu, žije samotným lekárom - záchranárom? Tí sú totiž chrbticou - i achilovkou, celého systému no neraz sú pritom odkázaní iba na neistotu niekoľkoročných pracovných zmlúv, čelia masívnemu nárastu zneužívania prvej pomoci zbytočnými telefonátmi, ale aj hrozbe vyhoretia či dokonca stúpajúcej agresivite pacientov. Ráno Nahlas s dlhoročným lekárom - záchranárom Jurajom Čiernym. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Keď nerobíme tendre na policajtov, prečo tendrujeme sanitky a záchranárov? To nemá žiadnu logiku, hovorí dlhoročný lekár - záchranár Juraj Čierny. Podľa neho treba Záchranný zdravotný systém zoštátniť pretože patrí k pilierom kritickej infraštruktúry štátu. A ako žijú lekári zo sanitiek?Netransparentný a doslova zbabraný sanitkový tender otvoril otázku zásadnej zmeny vo fungovaní Záchranného zdravotného systému. Ma sa stať - a to aj majetkovo, jedným z pilierov kľúčovej kritickej infraštruktúry štátu - tak, ako sú ňou hasiči či policajti, kde o tom, že by sme tieto zložky sprivatizovali nikto ani len nediskutuje? Mal by teda i celý Záchranný zdravotný systém (ľudovo povedané sanitky) prejsť do vlastníctva štátu? Alebo si i naďalej ponecháme zajacom zdedený systém, v ktorom jeden netransparentný tender strieda druhý a napriek tomu, že do systému zrejme nalievame viac peňazí než susedné Česko, jeho kvalita tomu nie vždy zodpovedá? Ovládla finančná oligarchia už aj záchranu našich životov - a ak áno, ako z toho von? No a ako to vyzerá medzi záchranármi po tendri-netendri, o ktorom vážne pochybnosti vyjadril ako Najvyšší kontrolný úrad, tak i Lekárske odborové združenie a dnes ho prešetruje dokonca Generálna prokuratúra?Ako sa v tomto systéme, kde ide doslova o naše životy a ich záchranu, žije samotným lekárom - záchranárom? Tí sú totiž chrbticou - i achilovkou, celého systému no neraz sú pritom odkázaní iba na neistotu niekoľkoročných pracovných zmlúv, čelia masívnemu nárastu zneužívania prvej pomoci zbytočnými telefonátmi, ale aj hrozbe vyhoretia či dokonca stúpajúcej agresivite pacientov. Ráno Nahlas s dlhoročným lekárom - záchranárom Jurajom Čiernym. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Interno izvješće Vatikana se oštro obrušilo na način na koji se katolička crkva nosi s destljećima starim optužbama za seksualno zlostavljanje koje je zabilježeno diljem svijeta. Poziva na financijske odštete i sankcije za zlostavljače. Upozoravamo da bi sadržaj ove priče mogao biti uznemirujući za neke slušatelje.

Umelá inteligencia dokáže do nejakej miery nahradiť aj dietológa či nutričného poradcu. Treba si dať pozor, lebo AI sa môže mýliť. Nám odporúčala na večeru zjesť podstatne viac ako bol pôvodný plán – k zemiakom bolo potrebné pridať ešte tvaroh, vajce aj mlieko, aby sme dosiahli určené množstvo bielkovín aj kalórií.Dnešný podcast TELO je pokračovaním rozhovoru s trénerom Majom Pitelom, ktorý hodnotí experiment Petra Hanáka s cvičením a stravovaním podľa umelej inteligencie. Cvičenie sme podrobne rozobrali v minulej epizóde. Dnes sa pozrieme na stravu, a okrem jedla budeme hovoriť aj o cvičení na estetiku, o umelo nafúknutých svaloch na kulturistoch, zdravom chudnutí. Je obezita najmä v hlave?

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Boris Balog je šéfom právnikov u prezidenta Petra Pellegriniho a vyučuje ústavné právo na Univerzite Komenského. Tvrdí, že ústavné zmeny, vrátane pohlaví či nadradenosti slovenského práva nad európskym, sú potrebné. Ak by zmeny v parlamente prešli, prezidentovi poradí neposlať ich na Ústavný súd SR. Boris Balog napísal knihu o materiálnom jadre ústavy a je aj autorom návrhu na ústavnú ochranu minerálnej vody v ústave, ktorú v minulosti presadil Smer.(Rozhovor sme nahrávali 24. septembra 2025, hlasovanie o ústave poslanci zrejme posunú.)V podcaste so šéfom právnikov v Kancelárii prezidenta SR Borisom Balogom sa dozviete:– od 1. minúty – či má ústava nedotknuteľné jadro;– po 2:30 – či by Ústavný súd SR musel zasiahnuť, keby sa mal Robert Fico stať diktátorom;– od 4:00 – že priestor na zásah súdu proti ústavnému zákonu je len v extrémnej situácii;– po 6:00 – či odporučí prezidentovi prípadné ústavné zmeny poslať na Ústavný súd SR;– od 6:30 – či aktuálny návrh novely ústavy odporuje materiálnemu jadru ústavy alebo nie;– od 8:00 – že nadradenosť európskeho práva slovenskému nie je v materiálnom jadre;– po 10:30 – ako ďalšia generácia si môže inak vyložiť, čo je národná identita;– od 12:00 – prečo podľa neho treba zmeniť ústavu a zaviesť do nej národnú identitu;– po 14:00 – či by takáto úprava ústavy znamenala oslabenie jedinej nezávislej inštitúcie, ktorá nás môže chrániť pred šikanou štátu;– od 18:00 – čo je to národná identita a kto ju určuje, keď sa nevieme zhodnúť na základných faktoch;– po 20:40 – či má národnú identitu určovať väčšina v parlamente alebo Ústavný súd SR;– od 23:00 – či je národnou identitou Jánošík, halušky a kresťanstvo;– po 24:00 – čo ak národnú identitu ovplyvňujú mýty;– od 25:30 – čo majú pohlavia s národom;– po 28:30 – či by malo byť ťažšie meniť ústavu;– od 30:00 – že ochranu minerálky a potrubí do ústavy napísal on;– po 33:00 – či máme na Slovensku najmenej chránenú ústavu v EÚ a či máme zvýšiť kvórum na 100 hlasov;– od 35:30 – ako dodnes chodí po súdoch preto, že sa o ňom hovorilo v Gorile pri privatizácii Slovenských elektrární;– po 37:00 – prečo Gorila stále nie je vyšetrená.

Boris Balog je šéfom právnikov u prezidenta Petra Pellegriniho a vyučuje ústavné právo na Univerzite Komenského. Tvrdí, že ústavné zmeny, vrátane pohlaví či nadradenosti slovenského práva nad európskym, sú potrebné. Ak by zmeny v parlamente prešli, prezidentovi poradí neposlať ich na Ústavný súd SR. Boris Balog napísal knihu o materiálnom jadre ústavy a je aj autorom návrhu na ústavnú ochranu minerálnej vody v ústave, ktorú v minulosti presadil Smer.(Rozhovor sme nahrávali 24. septembra 2025, hlasovanie o ústave poslanci zrejme posunú.)V podcaste so šéfom právnikov v Kancelárii prezidenta SR Borisom Balogom sa dozviete:– od 1. minúty – či má ústava nedotknuteľné jadro;– po 2:30 – či by Ústavný súd SR musel zasiahnuť, keby sa mal Robert Fico stať diktátorom;– od 4:00 – že priestor na zásah súdu proti ústavnému zákonu je len v extrémnej situácii;– po 6:00 – či odporučí prezidentovi prípadné ústavné zmeny poslať na Ústavný súd SR;– od 6:30 – či aktuálny návrh novely ústavy odporuje materiálnemu jadru ústavy alebo nie;– od 8:00 – že nadradenosť európskeho práva slovenskému nie je v materiálnom jadre;– po 10:30 – ako ďalšia generácia si môže inak vyložiť, čo je národná identita;– od 12:00 – prečo podľa neho treba zmeniť ústavu a zaviesť do nej národnú identitu;– po 14:00 – či by takáto úprava ústavy znamenala oslabenie jedinej nezávislej inštitúcie, ktorá nás môže chrániť pred šikanou štátu;– od 18:00 – čo je to národná identita a kto ju určuje, keď sa nevieme zhodnúť na základných faktoch;– po 20:40 – či má národnú identitu určovať väčšina v parlamente alebo Ústavný súd SR;– od 23:00 – či je národnou identitou Jánošík, halušky a kresťanstvo;– po 24:00 – čo ak národnú identitu ovplyvňujú mýty;– od 25:30 – čo majú pohlavia s národom;– po 28:30 – či by malo byť ťažšie meniť ústavu;– od 30:00 – že ochranu minerálky a potrubí do ústavy napísal on;– po 33:00 – či máme na Slovensku najmenej chránenú ústavu v EÚ a či máme zvýšiť kvórum na 100 hlasov;– od 35:30 – ako dodnes chodí po súdoch preto, že sa o ňom hovorilo v Gorile pri privatizácii Slovenských elektrární;– po 37:00 – prečo Gorila stále nie je vyšetrená.

120. epizóda Vertiga bude opäť bohatá na predstavenie noviniek z kín a online priestoru. Z kín sme vybrali veľa slovenských a koprodukčných filmov rôznych žánrov. Nebudú chýbať Otec, Karavan, Veľký vlastenecký výlet, Letopis, ale pridáme aj Ameriku – drsný Dlhý pochod a zábavné Otvorené vzťahy. Zo streamov nás zaujali americká krimiséria Jednotka, ale aj veľká poľská produkcia Breslau. Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) 01:09 Otec 08:05 Veľký vlastenecký výlet 12:50 Dlhý pochod / The Long Walk 20:28 Téma: Jednozáberové filmy a seriály / Robert Redford 31:13 Karavan 34:44 Letopis 38:11 Otvorene vzťahy / Splitsville 42:05 Jednotka / Task 45:03 Breslau / The Breslau Murders _ Ak nám chcete napísať, ozvite sa na vertigo@sme.sk _ Ďakujeme, že počúvate podcast Vertigo a zaujímate sa o filmový svetSee omnystudio.com/listener for privacy information.

Ep 267Best 80 Mac PodcastsCitymapper: All Live Transit podržava i Beograd!Mis-issued certificates for 1.1.1.1 DNS service pose a threat to the InternetAtlassian Acquires The Browser Company for $610 Million - TidBITSThe $69 Billion Domino Effect: How VMware's Debt-Fueled Acquisition Is Killing Open Source, One Repository at a TimeCourt Allows Google-Apple Search Deal to Continue With ConditionsPozadina 'suludog' plana kojim EU želi čitati sve naše porukeThe EU's “Encryption Roadmap” Makes Everyone Less SafeThe EU wants to introduce a mass surveilance system onto your phoneIzgleda neće proći...Memory Integrity Enforcement: A complete vision for memory safety in Apple devices - Apple Security ResearchIntroducing AirPods Pro 3, the ultimate audio experienceApple debuts Apple Watch Series 11, featuring groundbreaking health insightsIntroducing Apple Watch Ultra 3Apple introduces Apple Watch SE 3Apple debuts iPhone 17Apple unveils iPhone 17 Pro and iPhone 17 Pro MaxIntroducing iPhone Air, a powerful new iPhone with a breakthrough designiPhone Air and iPhone 17 Limited to USB 2New Live Translation Feature Coming to AirPods 4, AirPods Pro 2Apple blocks translation AirPods in EU over regulatory concernsHypertension Alerts Coming to Older Apple Watch ModelsiOS 26 divota 1, divota 2, divota 3Jerry Schulze:Affordable 6K Displays have arrived! Asus ProArt PA32QCVDid you know your MacBook has a sensor that knows the exact angle of the screen hinge?Vintage Macintosh Programming Book LibraryOd izdvojenih mogućih naslova, izabran je broj 4:Pegi, pokaži svoje zmijsko teloPa to ti je, bre, eUpravaNema džabe ni kod babeTreba mi ozbiljna koncentracija da se ne ispovraćamZahvalniceSnimano 12.9.2025.Uvodna muzika by Vladimir Tošić, stari sajt je ovde.Logotip by Aleksandra Ilić.Artwork epizode by Saša Montiljo, njegov kutak na Devianartu

Futbalisti ŠK Slovan Bratislava sa v pohárovej Európe prepadli z Ligy majstrov do Konferenčnej ligy. Môžeme hovoriť o úspechu alebo skôr neúspechu? Spravili vôbec všetko pre úspech a čo sa to vlastne v klube deje? Aj o týchto témach, ale napríklad aj o tom, či je Ivan Kmotrík ml. človek na svojom mieste a čo sa to deje s Weissovcami, debatovali v podcaste Z redakcie novinári ŠPORT.sk Ján Jasenka a Erik Farkaš.Čo sa dozviete v rozhovore?akú chybu robí Slovan v prestupochči urobil všetko pre úspechako resiscutuje hráčovako (ne)funguje príchod posílči je Ivan Kmotrík ml. dobrý generálny riaditeľči sa Slovan predávamôže vyhrať Konferenčnú ligu?aká je budúcnosť oboch Weissovcov?či by mohol mať iného trénera

Zuzana je herečka, dabérka, modrerátorka a influencerka. Užívajte!Ak sa vám epizóda páčila a chcete vidieť viac, môžete si pozrieť necenzurovanú, takmer o 8 minút dlhšiu verziu s otázkami od našich patreonov na ⁠⁠⁠⁠⁠patreon.com/luzifcak⁠⁠⁠⁠⁠Alebo na ⁠⁠⁠⁠⁠herohero.co/luzifcak⁠⁠⁠⁠⁠Video môžete sledovať aj na našom Youtube⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠youtu.be/bBI-cii5FW0Náš dnešný hosť je instagram.com/zuzanavackova/Prípadne nás môžete pozvať na kávu na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠buymeacoffee.com/luzifcak⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠Môžete nás podporiť aj kúpou Merchu ►►►⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠Luzifcak.com⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠Všetky dôležité odkazy nájdete aj na linku ►►►⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠luzifcak.bio.link⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠UPOZORNENIE: Toto je komediálny podcast dvoch komikov, ktorí sa niekedy viac a niekedy menej úspešne snažia každú situáciu premeniť na vtip a nenavádzajú nikoho na nič nesprávne. Všetko, čo je v ňom povedané, je humor a nemalo by byť brané doslova, alebo nebodaj vážne. Obsahuje vulgarizmy, satiru a zvieratá chované v zajatí. Akákoľvek podobnosť postáv z našich príbehov so živými je čisto náhodná. Sledujte len po dovŕšení dospelosti alebo so súhlasom rodičov. V prípade výpadku celkovej kamery môže fotosenzitívnym ľuďom spôsobovať epileptický záchvat, vegánom zvracanie, mäsožravcom hlad a národovcom svrbenie. Kubov hlas môže vyvolať rezonovanie stredného ucha. Vlastne by to nemal pozerať nikto.

Poznáte jeho texty – teraz ich budete môcť aj počuť.Každú nedeľu vo svojej podcastovej aplikácii nájdete trochu iný formát Dobrého rána – Roth číta Marca.Eseje a komentáre publicistu Sama Marca v podaní herca Roberta Rotha.Načítaný text: ⁠https://komentare.sme.sk/c/23523530/boris-kollar-sa-hneva.html⁠–Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

Treba spozornieť, Danko sa chystá zachrániť Slovensko. Izrael asi obsadí celé pásmo Gazy. Trump tlačí na Indiu, aby prestala kupovať ruskú ropu.

Dragan Đorđević gost je Vladimira Stankovića u 187. epizodi podkasta Biznis priče.

v dnešnom podcaste si vypočujete aj: - Prečo treba Ukrajine držať palce, aby Trump dodržal slovo a podporoval ju v boji? - Čo sa v skutočnosti skrýva za Ficovým bojom za „lacný“ ruský plyn?

Fond na podporu umenia opäť úradoval, tentoraz sa obeťou rozhodnutí politických nominantov Rady Fondu stali vydavatelia pôvodnej slovenskej literatúry. Napriek kladným stanoviskám odborných komisií - po politickom zásahu Šimkovičovej nominantov a bez vecného odôvodnenia, s nulovou podporou odišli známe vydavateľstva BRAK či Artfórum. No a dlhoročný nestor v oblasti vydávania slovenskej literatúry a objaviteľ mnohých našich literárnych talentov Koloman Kertész Bagala odišiel s desatinou toho, čo žiadal. Paradoxom pritom je, že rezort vedený Martinou Šimkovičovou sa síce navonok riadi heslom „kultúra slovenského ľudu má byť slovenská a žiadna iná“, no v praxi sa Fond do podpory vydávania pôvodnej slovenskej literatúry - a žiadnej inej, už akosi veľmi nehrnie.Počúvate Aktuality Nahlas, dnes s dlhoročným vydavateľom pôvodnej slovenskej literatúry, ktorý má na konte už približne 500 kníh z našej domácej produkcie, a stojí aj za etablovanou súťažou Poviedka, Kolomanom Kertészom Bagalom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Fond na podporu umenia opäť úradoval, tentoraz sa obeťou rozhodnutí politických nominantov Rady Fondu stali vydavatelia pôvodnej slovenskej literatúry. Napriek kladným stanoviskám odborných komisií - po politickom zásahu Šimkovičovej nominantov a bez vecného odôvodnenia, s nulovou podporou odišli známe vydavateľstva BRAK či Artfórum. No a dlhoročný nestor v oblasti vydávania slovenskej literatúry a objaviteľ mnohých našich literárnych talentov Koloman Kertész Bagala odišiel s desatinou toho, čo žiadal. Paradoxom pritom je, že rezort vedený Martinou Šimkovičovou sa síce navonok riadi heslom „kultúra slovenského ľudu má byť slovenská a žiadna iná“, no v praxi sa Fond do podpory vydávania pôvodnej slovenskej literatúry - a žiadnej inej, už akosi veľmi nehrnie.Počúvate Aktuality Nahlas, dnes s dlhoročným vydavateľom pôvodnej slovenskej literatúry, ktorý má na konte už približne 500 kníh z našej domácej produkcie, a stojí aj za etablovanou súťažou Poviedka, Kolomanom Kertészom Bagalom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Labubu — plyšová postavička, ktorá pobláznila svet a stojí stovky, niekedy až tisícky eur. Podobá sa na staré známe Mončiči. Kúpiť Labubu vôbec nie je jednoduché. Aktuality navštívili thajskú predajňu Pop Martu, kde ľudia na tento produkt čakajú aj niekoľko dní. V dnešnom podcaste budete počuť redaktorky Aktualít Michaelu Paulovič a Katarínu Runnovú, ktoré o tomto fenoméne pripravili rozsiahlu reportáž.

Snimak poslednjeg Zum druženja:https://open.substack.com/pub/jovanamiljanovic/p/zum-druzenje-od-danasPrijava za Substack njuzleter: ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://jovanamiljanovic.substack.com⁠⁠Prijava za Biznis bazu:⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://forms.gle/RQywvhn1c3E3GKK26⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠Prijava za ponudu od 97eur:https://www.instagram.com/p/DIBJpOfozfH/?hl=en&img_index=1