Podcasts about Treba

Zajacova reforma, ktorá umožnila vytváranie ziskov zo zdravotného poistenia bola chybou. Poisťovne nenaplnili očakávania a štát nemá zmysluplné regulačné mechanizmy. Stali sme sa exotmi, tvrdí exminister zdravotníctva Marek Krajčí. Podľa neho treba zanalyzovať čo by prinieslo vyvlastnenie súkromných poisťovní. Stámiliónové zisky poisťovní? Veď to sú šialené peniaze, hovorí.Zdravotníctvo - respektíve čoraz viditeľnejší kolaps jeho kvality i dostupnosti, a to pri neustále sa zvyšujúcej sa cene, za ktorú si ho financujeme. To je jedna z najpálčivejších tém, ktoré nás už chronicky trápia. Hoci do sektoru zdravotníctva lejeme čoraz viac miliárd, zvyšujúcu sa kvalitu pacient nepocíti, tvrdí po niekoľkých hlbkových kontrolách šéf Najvyššieho kontrolného úradu. Podľa Ľubomíra Andrassyho je totiž problém zakopaný v zle nastavených základoch toho, ako naše zdravotníctvo ne-funguje. Štát na verejný záujem rezignoval, pacient ho nezaujíma, ministerstvo ovládli lobisti a celé je to poháňané snahou o zisky pre súkromné finančné skupiny, tvrdí. Naopak, ľudia Penty zasa hovoria o prílišnej regulácií štátu, legitimite mnoho miliónových ziskov a hlasne sa dožadujú čo najväčšej privatizácie zvyškov štátneho - a podľa nich, neefektívneho zdravotníctva.Záujem skupín Penta, Agel - ale aj ďalších, na tvorbe verejnej politiky v oblasti zdravotníctva je naozaj enormný. Nepríjemné je to, že častokrát sa ten ich lobizmus deje netransparentne, tak ako to popisuje šéf NKÚ, hovorí exminister zdravotníctva Marek Krajčí. Podľa neho zdravotníctvo poháňané neobmedzenými ziskami sa stane drahé a sociálne nedostupné. Takto nám odtiekli stovky miliónov, tvrdí Krajčí. Treba sa však pozrieť aj na efektivitu štátneho sektora a utesniť v nej diery. Nech súkromné poisťovne súťažia v pripoistení, dodáva.Nastal čas na skutočne zásadné zmeny systému, ktorý má v rukách naše zdravie i holé životy? Je legitímne profitovať zo zdravotných odvodov alebo sa treba vrátiť pred časy Rudolfa Zajaca? Ako skrotiť lobistov predátorského kapitálu, ale aj neefektivitu štátneho spolitizovaného systému a dá a má sa zdravie na Slovensku kupovať? Kto teda v skutočnosti vládne nášmu zdravotníctvu a ako to celé vrátiť k záujmom pacientov? Ráno Nahlas s exministrom zdravotníctva Marekom Krajčím. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Zajacova reforma, ktorá umožnila vytváranie ziskov zo zdravotného poistenia bola chybou. Poisťovne nenaplnili očakávania a štát nemá zmysluplné regulačné mechanizmy. Stali sme sa exotmi, tvrdí exminister zdravotníctva Marek Krajčí. Podľa neho treba zanalyzovať čo by prinieslo vyvlastnenie súkromných poisťovní. Stámiliónové zisky poisťovní? Veď to sú šialené peniaze, hovorí.Zdravotníctvo - respektíve čoraz viditeľnejší kolaps jeho kvality i dostupnosti, a to pri neustále sa zvyšujúcej sa cene, za ktorú si ho financujeme. To je jedna z najpálčivejších tém, ktoré nás už chronicky trápia. Hoci do sektoru zdravotníctva lejeme čoraz viac miliárd, zvyšujúcu sa kvalitu pacient nepocíti, tvrdí po niekoľkých hlbkových kontrolách šéf Najvyššieho kontrolného úradu. Podľa Ľubomíra Andrassyho je totiž problém zakopaný v zle nastavených základoch toho, ako naše zdravotníctvo ne-funguje. Štát na verejný záujem rezignoval, pacient ho nezaujíma, ministerstvo ovládli lobisti a celé je to poháňané snahou o zisky pre súkromné finančné skupiny, tvrdí. Naopak, ľudia Penty zasa hovoria o prílišnej regulácií štátu, legitimite mnoho miliónových ziskov a hlasne sa dožadujú čo najväčšej privatizácie zvyškov štátneho - a podľa nich, neefektívneho zdravotníctva.Záujem skupín Penta, Agel - ale aj ďalších, na tvorbe verejnej politiky v oblasti zdravotníctva je naozaj enormný. Nepríjemné je to, že častokrát sa ten ich lobizmus deje netransparentne, tak ako to popisuje šéf NKÚ, hovorí exminister zdravotníctva Marek Krajčí. Podľa neho zdravotníctvo poháňané neobmedzenými ziskami sa stane drahé a sociálne nedostupné. Takto nám odtiekli stovky miliónov, tvrdí Krajčí. Treba sa však pozrieť aj na efektivitu štátneho sektora a utesniť v nej diery. Nech súkromné poisťovne súťažia v pripoistení, dodáva.Nastal čas na skutočne zásadné zmeny systému, ktorý má v rukách naše zdravie i holé životy? Je legitímne profitovať zo zdravotných odvodov alebo sa treba vrátiť pred časy Rudolfa Zajaca? Ako skrotiť lobistov predátorského kapitálu, ale aj neefektivitu štátneho spolitizovaného systému a dá a má sa zdravie na Slovensku kupovať? Kto teda v skutočnosti vládne nášmu zdravotníctvu a ako to celé vrátiť k záujmom pacientov? Ráno Nahlas s exministrom zdravotníctva Marekom Krajčím. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Uvek postoji novo pitanje koje roditelj ima, nikad nije kraj učenju i edukaciji o odnosu sa decom, ali ako su prioriteti dobro postavljeni i ako na licu imamo osmeh, a u glavi manje brige, onda je sve na svom mestu, priča u novoj Mamazjaniji Ivana Bunčić, poznatija kao „Profi mama“, koja je osnovala istoimenu akademiju, inače stručnjakinja za marketing i edukatorka roditeljstva, a pre svega mama jedne male Srne i jednog malog Juga. Kada je rodila prvo dete, ćerku Srnu, Ivana je poželela da bude najbolja mama na svetu, pa je pročitala svu moguću literaturu o roditeljstvu, slušala razne savete i na kraju osnovala Akademiju „Profi mama“. „Tom nazivu kumovala je prijateljica, koja kad je videla koliko sam knjiga o roditeljstvu pročitala rekla da ću postati - profi mama. Ipak, nisam ja profi, već sam kao i sve ostale mame i tate, i dalje puna pitanja o roditeljstvu. Na našoj akademiji okupljamo upravo najveće stručnjake za roditeljstvo koji odgovaraju na nedoumice koje muče većinu nas, a njihovi odgovori i saveti pomažu da se bolje snađemo i budemo prisutniji kao roditelji u svetu naše dece“, priča sa osmehom Ivana. Ubrzo posle rođenja ćerke, stigao je i sin Jug, a Ivana je uveliko prestala sa poslom od devet do pet i na neki način povezala svoju marketinšku struku sa majčinstvom. „Shvatila sam na vreme da bi za mene sve drugo bilo preveliki stres i odlučila da želim posao koji će mi omogućiti više vremena sa porodicom. Dok su deca mala mi smo im najpotrebniji, zapravo roditelj je sve što im je potrebno, i zato želim da sam tu. Svoju struku iskoristila sam u radu Akademije, a u taj posao uključen je i moj muž, pa se nadopunjavamo, kako službeno, tako i sa obavezama prema deci i kući, sve delimo“, priča naša gošća. Neka od ključnih pitanja i strahova sa kojima se roditelji suočavaju jesu granice koje postavljaju deci, a koje su često fleksibilne. „Roditelj postavlja granice, ali one se deci ne dopadaju uvek, tako da moramo da budemo spremni da kad im kažemo ne, dobijemo burnu reakciju. Ne znači da će uvek biti tako, ali dete ume da se baca, viče, negoduje na sve moguće načine, jer ne može da se pomiri sa tim da nešto ne može. Roditelj mora biti istrajan jer će tako dobiti samosvesno dete, koje će samo sebe ograničavati kasnije u životu“ , objašnjava Ivana. Takođe, roditelje, mahom starije dece, brinu razna pitanja koja se tiču virutelnog sveta sa kojim se svi suočavamo, a u koji su deca od najmlađih godina uvučena. „Malu decu ne smemo ostavljati samu sa ekranom, niti im davati aparate u ruke, sve dok bar ne krenu u osnovnu školu. Preporuka je da roditelji gledaju različit sadržaj zajedno sa decom, da budu upućeni u ono što ona prate, iako to nije uvek moguće. Ipak istraživanja su pokazala da dete koje je samosvesno u oflajn svetu, nikada ne podleže virtuelnom nasilju, niti bilo kakvim navlakama koje nudi svet interneta“, kaže gošća Mamazjanije. Da bi roditelj mogao da brine o detetu, da provodi sa njim to čuveno kvalitetno vreme, mora misliti i o sebi. „Treba češće postavljati pitanje kako smo mi, kao roditelji. Mnogo toga se promeni u našim životima kad dođu deca i oni koji kažu da se ništa nije promenilo, ne govore istinu, jer to je nemoguće“. Liste svakodnevnih obaveza, koje svaka mama ima, nikada se ne smanjuju, ali nije neophodno ispuniti sva očekivanja sa tih „kilometarskih“ papirića. „Svaka mama je u stresu da mora da uradi sve sa tog spiska, koji neke drže u glavi, a neke na papiru, telefonu, svakako mnogo je važnije da budemo prisutni kada smo sa decom, nego da neprestano razmišljamo šta je ono što sledeće treba da uradimo, da li smo nešto preskočile, hoćemo li stići sve, jer - ne mora sve, spisak može i da sačeka“, nasmejano priča Ivana.

Snimak poslednjeg Zum druženja:https://open.substack.com/pub/jovanamiljanovic/p/zum-druzenje-od-danasPrijava za Substack njuzleter: ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://jovanamiljanovic.substack.com⁠⁠Prijava za Biznis bazu:⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://forms.gle/RQywvhn1c3E3GKK26⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠Prijava za ponudu od 97eur:https://www.instagram.com/p/DIBJpOfozfH/?hl=en&img_index=1 

Účinkujú Martin Mojžiš, Juraj Petrovič a Štefan Hríb. Moderuje Eugen Korda.

Kako je, ko se v družino rodi otrok z redko boleznijo? Kako težka je pot do diagnoze in v kakšni stiski se znajdejo starši, ko izvejo, da zdravila za otrokovo bolezen ni? Mima More Bolta je mama deklice z redko boleznijo, ki pravi, da ne smemo upati le na zdravilo, ampak se je treba truditi sprejemati in vključevati te otroke. Kakšno podporo potrebujeta otrok in družina, kako se z možem spopadata s hčerkino redko boleznijo in si prizadevata, da bi bila srečna – o tem bo Mima More Bolta pripovedovala v oddaji Med štirimi stenami. O delovanju Centra za redke bolezni in o tem, kakšne pravice pripadajo staršem otrok z redko boleznijo, bosta govorili specialistka klinične genetike in pediatrije, vodja Centra za redke bolezni Pediatrične klinike UKC Ljubljana Sara Bertok, in univerzitetna diplomirana socialna delavka, magistrica Klara Škvarč Kirn. Z njima se bo pogovarjala Petra Medved.

En mesec je premalo časa, da bi lahko ocenili delo in usmeritve voditelja. Treba je počakati na prve poteze, dokumente, imenovanja … Še kasneje je sredi dogajanja težko videti celotno sliko. Tako na primer šele zdaj začenjamo bolje razumeti, kaj je pomenil za Cerkev in svet papež Frančišek. Enako velja tudi za Roberta Francisa Prevosta, ki je pred mesecem dni prišel iz konklava kot papež Leon XIV. V tem kratkem obdobju pa smo vseeno lahko zaznali vsaj bežno skico njegove osebnosti in duhovnosti.

Kakve kvalifikacije su potrebne za zanimanje „grobar pasa“? Treba li diploma, može li preko veze? Ili je ključno životno iskustvo? Amir Kamber razgovara s piscem Goranom Samardžićem o ljubavi, psima, korijenima i životu između dva grada – Sarajeva i Beograda. Za roman "Grobar pasa" Samardžić je nagrađen renomiranom književnom nagradom izdavačke kuće V.B.Z. Naš literarni selektor Davor Korić smatra da se ova knjiga veoma lako čita zato što je pisana jezgrovito, kratkim rečenicama, veoma emotivno. Von Amir Kamber.

Keď Zita prvýkrát zahliadne sochu Zvestovania na priečelí remešskej katedrály, netuší, že jej práve vstúpila do života kvalita, bez ktorej sa neobíde. Bude ju hľadať tým naliehavejšie, čím bližšie bude k smrti. Pretože rozpliesť vlásočnice živého nie je vždy ľahké. Treba vedieť kadečo zabudnúť, kadečo odpustiť. Aj Zita má čo odpúšťať, najmä to neodpustiteľné. Aby to dokázala, potrebuje sa najskôr stretnúť so Stelou, sväticou-chimérou, ktorá neváhala zostúpiť do priepasti vlastného srdca, aby tam zabudla na všetky presvedčenia. Rozprávanie spletené z troch línií - súčasnej, spomienkovej a historickej, ktoré nachádzajú vyústenie v jedinom okamihu. Akom? No predsa v tom poslednom. Číta: Lucia Vráblicová

Dr. Lucija Hrovat je doktorica znanosti iz zakonske in družinske terapije ter vzgojiteljica predšolskih otrok. Pogovarjali smo se o podpori otrok in mladih ob sklepu šolskega leta, zaključevanju ocen, kako jim biti v oporo, kako blažiti prevelike pritiske in ohranjati ravnovesje ob pretiranih pričakovanjih družbe, sovrstnikov, šolskega sistema, staršev, ... zakaj mladi izgubljajo smisel in si nekateri posamezniki strežejo po življenju?, pa tudi, kakšen naj bo odziv odraslih ob izbruhih mladih in ob njihovih duševnih izzivih?

Bude slúžiť slovenská AI na rozháňanie demonštrácií? Sú v žalári národov vychádzky? Sú v Rusku predajne s oblečením rozdelené podľa náboženstiev? Komu držíte v kauze Mýtnik? Treba chrobákom robiť voliéry? Ako si za pomoci výkalov overiť, že vás v práci potrebujú? Čo nám chce príroda povedať horúčkou?        

K pogovoru smo povabili inženirko oblikovanja, kreatorko, direktorico in ustanoviteljico podjetja ter blagovne znamke moških oblačil SENS, Zlato Zavašnik. Urejenost je pomembna, zelo vpliva na človeka in na njegovo počutje, tudi na okolje, v katerem se giblje. Zato je vredno v to vložiti nekaj časa, koliko?, naj vsak presodi sam. S pregovorom, da obleka naredi človeka, se ne strinjam najbolj. Bi pa rekla, obleka spremeni razpoloženje človeka in dejansko vpliva nanj navzven in navznoter, in to se mi zdi izjemno pomembno. Zlata še doda: Obleka vseeno nima takšnega vpliva, da bi nas naredila. Lahko pa držo in svoj karakter izrazimo ali podpremo z obleko, to pa. Zlata Zavašnik ustvarja že štirideset let. Kombinacija oblikovalke in podjetnice, ki se v njej prepleta, se je izkazala za veliko prednost. Eno od njenih vodil je trajnost, med prvimi je vstopila v bolj trajnostne in do okolja ter ljudi odgovornejše izdelan tekstil. Trideset let praznuje njena blagovna znamka. S svojo predanostjo in zavedanjem o potrebah trga po kakovostni moški modi in obleki je leta 1994 zagnala lastno blagovno znamko. Z minimalističnimi in vsestranskimi dizajni je revolucionirala slovensko modo, postala del slovenske oblačilne dediščine. Njena zavezanost etiki v poslovnih odnosih je bila odločilna za preživetje in rast tudi v obdobju ko so se številna tekstilna podjetja zapirala. Spominja se, kako se je čez noč trg razpolovil. Njena odločitev, da bo nadaljevala, je v celoti spremenila platformo podjetja. Treba je bilo zožiti poslovanje. Se specializirati. Meni je pomembno, da nisem razpršena. Potrebujem fokus. Najti širino znotraj tega, je zame izziv. In da se, kar je zanimivo. »Obleka ne more narediti človeka, to se mi zdi premočno. Obleka vseeno nima takšnega vpliva. Mislim, da mora imeti človek že sam po sebi neko držo, karakter, da lahko potem to izrazi ali poudari skozi obleko. Če nima vrednot, mu jih žal tudi obleka ne more dati. Z obleko lahko pridobi pozornost, zgradila pa ga ne bo kot človeka v polnem pomenu te besede.«»Žal večini ljudi trendi in cene narekujejo izbor. Vse skupaj je danes žal na kvantiteti in ne na kakovosti. Tudi mladi si raje kupijo pet majic kot eno, ki je za nošnjo prijetnejša in ki »boža« kožo. To bi morali veliko bolj izpostavljati, ker z obleko kažemo tudi svoje vrednote. Manj je več, ne samo v smislu barv in vzorcev, tudi v količinskem smislu je manj več. Na koncu prihranimo, ko smo za oblačilo na začetku odšteli več, a ga nosili dolgo časa. To vpliva na mnoga področja življenj, smo vzor naslednjim generacijam, to je velika tema.« Ko sem bila mlajša sem seveda imela ideje, večje, močnejše, tudi po tujih trgih, željo se pokazati. Bili so poizkusi, a izkušnje ne dobre. »Delala sem kalkulacije, koliko sem dobila za vloženo energijo. Rezultat ni bil v prid moje energije. Počutje mi je bilo pomembno in žal sem ugotovila, da vložim preveč za majhen rezultat. Nisem želela delati samo za modno pisto, ko potem kolekcija obstane v skladišču ali na smetišču. Vedno sem zato iskala mejo, do kod grem lahko z estetiko, da še ohranim produkt, ki je nosljiv.« »Svoboda je v minimalizmu. Obleka je tudi naš tihi govor, z njo sporočamo marsikaj o sebi, svojih načelih, kažemo tudi, koliko časa smo porabili za izbor in urejanje. Če imamo dober izbor, s tem prihranimo čas še za kaj drugega, meni se to zdi pomembno. Zato je začetni premislek ob nakupu zelo dragocen. Dober izbor oblačil postane naša druga koža, v katerih se odlično počutimo in jih nosimo dolgo časa. Na področju tekstila so se zgodile velike spremembe. Danes morajo biti proizvodnje tkanin celostne, izpolnjevati morajo številne kriterije in zaveze, ki zmanjšujejo obremenitve na okolje. V osnovi velja, da se v neki tkanini počutimo dobro, mora biti naravnega deleža v njej vsaj trideset odstotkov, kar še omogoča dihanje in nas ne zapre.« »Obleka je naš podpis. Mediji - in toliko jih je, vemo, da močno vplivajo. Vpijejo o tem, koliko boljši bi morali biti. Vsak se nekoliko podvrže temu. Pritisk je močan. Dobro je izoblikovati svoj stil, v katerem se dobro počutimo in se z njim lahko poistovetimo.«

Novi Zakon o grobljima u Hrvatskoj protiv "četničkih" obilježja iz 90-ih, ali ne i ustaških iz Drugog svjetskog rata. NSRS usvojila zakon kojim se ukida budžetsko finansiranje stranaka iako su u suprotnosti s zakonima BiH. Treba li za papinu posjetu Crnoj Gori saglasnost Srpske pravoslavne crkve?

Povinnosť vykonať ročné zúčtovanie dane či podať daňové priznanie bola do 31. 3. 2025. Napriek tomu ešte aj v máji môže nastať situácia, že zamestnanec alebo zamestnávateľ zistia, že ročné zúčtovanie dane nebolo vykonané správne, prípadne zamestnanec zistí, že bol povinný podať daňové priznanie a nie žiadať o vykonanie ročného zúčtovania dane. Čo v takom prípade? Aj o tom bola reč v aktuálnom podcaste Poradcu podnikateľa. Na otázky odpovedala poradkyňa Mzdového centra Viera Kubanková.V akom prípade nemal zamestnanec žiadať o vykonanie ročného zúčtovania dane, ale mal si podať daňové priznanie?Čo v prípade, ak zamestnávateľ vykonal ročné zúčtovanie a nebolo potrebné?Kedy môže zamestnávateľ vykonať opravu dane zamestnancovi?Ako to má zamestnávateľ opraviť?Môže takúto opravu zamestnanec zamestnancovi urobiť, aj keď by mu zrazil nižšiu daň?Môže zamestnávateľ urobiť opravu ročného zúčtovania dane, ak v ročnom zúčtovaní dane nebol uplatnený napríklad daňový bonus na deti alebo daňový bonus na zaplatené úroky?Ak zamestnanec v žiadosti tieto nároky neuviedol, môže mu zamestnávateľ vykonať opravu dane a vyplatiť daňový bonus aj tak?Je ešte veľa možností, kombinácií a prípadov týkajúcich sa opravy dane, resp. podania daňového priznania – či už riadneho, opravného, alebo dodatočného. Ku všetkým nájdete množstvo článkov, reálnych príkladov z praxe, vzorov tlačív i školení na našom Daňovom centre a Mzdovom centre.Poradca podnikateľa – pomáhame, informujeme, vzdelávame – už 35 rokov.www.pp.sk

Broj nezaposlenih u Njemačkoj raste, velik broj kompanija je najavio smanjenje broja radnih mjesta. No kako se ponašati u slučaju otkaza? Koje prve korake treba poduzeti i koja prava imaju radnici koji se nađu na cesti? Nenad Kreizer o pravima radnika razgovara sa Šejlom Vojić iz servisa "Faire Mobilität". Što preporučuje pogođenima kao prvu mjeru? Treba li uzimati odvjetnika? Kakvu ulogu igraju sindikati? Reporterka Maja Marić iznosi detalje glede trenutnog stanja na njemačkom tržištu rada. Von Nenad Kreizer.

Penzionová výzva je kolosálny podvod, Pôdohospodárska platobná agnentúra je nefunkčná, netransparentná a skorumpovaná organizácia, ktorú nie je možné nijako sfunkčniť. Jediným riešením je ju rozpustiť a založiť úplne nanovo, hovorí v Ráno Nahlas Zuzana Šubová, ktorá pôsobila v protikorupčnej zložke PPA."Peniaze, ktoré mali ísť na podporu cestovného ruchu skončili v súkromných haciendách. Našli sme ďalšie dotácie. Nitky vedú k obžalovanému oligarchovi Bödörovi, ktorého si premiér pozýva na úrad vlády." To je úryvok zo statusu Nadácie Zastavme korupciu na margo takzvanej penziónovej kauzy.O čo ide?Penzióny, ktoré fakticky nie sú žiadnymi penziónmi, takzvaná penziónová výzva. V nej, počas vlády Roberta Fica, agentúra PPA finančne podporila výstavbu ubytovania pre turistov. To sa však podľa kritikov i médií, čoraz viac ukazuje ako kolosálny podvod. Deje sa to pritom v presne tej istej agentúre, ktorá je spojená i so známou kauzou Dobytkár - kde išlo o netransparentné rozdeľovanie agrodotácií - a v ktorej priamo sudca hovoril o "megastroji korupcie a prania špinavých peňazí."Navyše, PPA je predmetom opakovaných hĺbkových kontrol Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý však i po rokoch kontrol nie je schopný - a ani ochotný, PPAčke udeliť takzvanú okrúhlu pečiatku spoľahlivosti."Existencia korupčných rizík a netransparentnosť procesov sú na Pôdohospodárskej platobnej agentúre naďalej významnou hrozbou a jej protifraudový program nemožno ani po poslednej kontrole Najvyššieho kontrolného úradu považovať za dostatočne účinný," tvrdí NKÚ.Ako je to vôbec možné, že sa v agentúre hospodáriacej s mnohomiliónovými verejnými zdrojmi už doslova celé roky nedarí urobiť poriadok a ako to, že kauzy spojené s PPAčkou evidentne prerástli cez hlavu viacerým politickým garnitúram - od SMERu až po matovičovo OĽANO? Koľko miliónov sme už takto vyhodili do vzduchu a pochovali v prachu podozrení z korupcie a klientelizmu, kto mocný v pozadí to všetko kryje no a najmä: Čo ďalej s Poľnohospodárskou platobnou agentúrou?Ráno Nahlas s bývalou šéfkou protikorupčnej sekcie na Pôdohospodárskej platobnej agentúre a dnes predsedníčkou Pirátskej strany Zuzanou Šubovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Penzionová výzva je kolosálny podod, Pôdohospodárska platobná agnentúra je nefunkčná, netransparentná a skorumpovaná organizácia, ktorú nie je možné nijako sfunkčniť. Jediným riešením je ju rozpustiť a založiť úplne nanovo, hovorí v Ráno Nahlas Zuzana Šubová, ktorá pôsobila v protikorupčnej zložke PPA."Oni skončili v súkromných haciendách. Našli sme ďalšie dotácie. Nitky vedú k obžalovanému oligarchovi Bödörovi, ktorého si premiér pozýva na úrad vlády." To je úryvok zo statusu Nadácie Zastavme korupciu na margo takzvanej penziónovej kauzy.O čo ide?Penzióny, ktoré fakticky nie sú žiadnymi penziónmi, takzvaná penziónová výzva. V nej, počas vlády Roberta Fica, agentúra PPA finančne podporila výstavbu ubytovania pre turistov. To sa však podľa kritikov i médií, čoraz viac ukazuje ako kolosálny podvod. Deje sa to pritom v presne tej istej agentúre, ktorá je spojená i so známou kauzou Dobytkár - kde išlo o netransparentné rozdeľovanie agrodotácií - a v ktorej priamo sudca hovoril o "megastroji korupcie a prania špinavých peňazí."Navyše, PPA je predmetom opakovaných hĺbkových kontrol Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý však i po rokoch kontrol nie je schopný - a ani ochotný, PPAčke udeliť takzvanú okrúhlu pečiatku spoľahlivosti."Existencia korupčných rizík a netransparentnosť procesov sú na Pôdohospodárskej platobnej agentúre naďalej významnou hrozbou a jej protifraudový program nemožno ani po poslednej kontrole Najvyššieho kontrolného úradu považovať za dostatočne účinný," tvrdí NKÚ.Ako je to vôbec možné, že sa v agentúre hospodáriacej s mnohomiliónovými verejnými zdrojmi už doslova celé roky nedari urobiť poriadok a ako to, že kauzy spojené s PPAčkou evidentne prerástli cez hlavu viacerým politickým garnitúram - od SMERu až po matovičovo OĽANO? Koľko miliónov sme už takto vyhodili do vzduchu a pochovali v prachu podozrení z korupcie a klientelizmu, kto mocný v pozadí to všetko kryje no a najmä: Čo ďalej s Poľnohospodárskou platobnou agentúrou?Ráno Nahlas s bývalou šéfkou protikorupčnej sekcie na Pôdohospodárskej platobnej agentúre a dnes predsedníčkou Pirátskej strany Zuzanou Šubovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Rad imam sončne zahode. So pač nekaj tako zelo lepega, da se mi zdi skorajda greh, če vsak večer, ko je za to možnost, ne vsaj za nekaj trenutkov obstaneš pred zardelim nebom in brez besed preprosto gledaš in se čudiš. Vedno sem si mislil, da podobno razmišljajo tudi drugi ljudje. Pa ne. Večina lepoto na nebu samo na hitro ošine in se spusti naprej v divjanje. To me boli. Še bolj pa me boli, če kdo slučajno pride mimo in ga opozoriš na ta čudež, pa se samo namrdne, zamahne z roko in gre svojo pot. Saj mi ni težko, če komu sončni zahodi pač niso nič kaj takega. Težko mi je zato, ker vem, da je ta njihova gesta samo dokaz, da jim lepota ni pomembna. Da taki ljudje tudi sicer ne znajo najti ničesar lepega, ničesar, čemur bi se čudili, ničesar, pred čimer bi jim vzelo sapo in jih očaralo, ničesar, v čemer bi uživali in si s hvaležnostjo napolnili od hoje po svetu izpraznjene duše. Človek, ki se ne zna čuditi, ki ne zna videti lepega, je zagrenjen in črnogled. Nima upanja in nima volje. Nima življenja v sebi. In zato nima prihodnosti. Na splošno se mi zdi, da nam je težavnost časa tako omračila um in srce, da res ne zmoremo več videti lepega. Ne lepega v naravi, ne lepega v dogodkih, ne lepega v ljudeh. Da so na naših očeh kakor luskine dogodkov, porazov in razočaranj našega sveta. Da je zato vse, česar smo sposobni, samo nerganje nad tem in onim, nerganje, za katerega smo vsi že davno ugotovili, da ne bo ničesar popravilo, ničesar izboljšalo, pa se ga še kar poslužujemo. Ker je teža vsega pač prevelika in se nam zdi, da jo to vsaj za malo zmanjša, ko jo prenese na sogovorca. Pa je ne. In tako je velikokrat. Življenje je težko. Kar pa ne pomeni, da v njem ni lepote. Le da lepota pripada tistim, ki so jo pripravljeni iskati vedno, tudi v težkih časih. Lepote tako ni sposoben videti, kdor je ne išče, kdor si je ne želi, kdor se ne bori zanjo. Treba jo je v svojem življenju zahtevati. Potem jo najdemo. Nujno si je treba vzeti čas za lepoto. Iti v hribe ali na sprehod, občudovati lepoto narave, brati, pogovarjati se, se igrati z otroki, biti razigran, vzeti si čas za mir in tišino. Iskati lepoto v stvarstvu in v ljudeh okoli nas, in sicer vseh ljudeh. Vzeti si torej čas, da bi spet spoznali, opazili in se prepričali o lepoti življenja, lepoti ljudi in lepoti sveta. Preprosto zato, da bi jo znali potem najti tudi tam, kjer se na prvi pogled zdi, da je ni. V vsakdanjih opravkih in teži dneva, v napornih in žalostnih dneh, v ljudeh, ki so nam ljubi in prav tako v tistih, ki jih težko prebavljamo. Da bi bili vedno sposobni ustaviti svoj korak, odmisliti besede in dejstva, ki nam jih vsiljuje svet, in v vsem in vsakomur poiskati lepo. Kajti lepota je vedno in povsod. In težji kot so časi, bolj moramo iskati lepoto in tega učiti tudi druge. Vedno in povsod, ker je lepota v vsem in v vsakomur. Če temu ne verjamemo, potem že potrebujemo te vzgoje. Ne vzgoje v sanjače, temveč vzgoje v tiste, ki so sposobni videti dlje, globlje in bolje. Vzgoje v tiste, ki si želijo prihodnosti. Ker je prihodnost samo za tiste, ki iščejo in si želijo lepote.

Hemofilija je redka dedna motnja strjevanja krvi. Že nekaj generacij jo imajo tudi v družini Janeza Dolinška, predsednika Društva hemofilikov in drugih z motnjo strjevanja krvi Slovenije, ki pravi, da je danes bolezen obvladljiva in da je za bolnike dobro poskrbljeno. Zaradi svojih izkušenj meni, da je treba o bolezni govoriti odkrito, ker so bremena bolezni pretežka in prinašajo številne preizkušnje, zato imajo v društvu številne strokovno-izobraževalne programe v podporo svojim članom. O tem, kako se spoprijema z boleznijo, o stigmi, ki so jo doživljali tako on in tudi nekateri drugi hemofiliki, ko so se v osemdesetih letih prejšnjega stoletja med zdravljenjem okužili z virusom HIV, ter o kampanji Tudi ženske in dekleta krvavijo bo Janez Dolinšek pripovedoval v oddaji Med štirimi stenami. Z njim se bo pogovarjala Petra Medved.

Treba si rozhodne pozrieť, ako sa Putin tváril počas Ficovej návštevyTvorcovia Ťažkého týždňa sa pozreli na to, ako sa Slovensko po atentáte nezmenilo a Robert Fico tiež príliš nie.Táto epizóda humoristickej relácie je sponzorovaná.

Nenad Gujaničić je kod Vladimira Stankovića u 179. epizodi podkasta Biznis Priče

Témami ďalšej časti relácie Európa od A po Z boli ochrana eurofondov, výročie konca 2. svetovej vojny, ako aj celoeurópska zmena statusu vlka. Moderátor Adam Zavřel privítal eurposlancov Branislava Ondruša (Hlas-SD) a Michala Wiezika (PS).

Hosťom relácie Dírerov filter bol líder Hnutia Slovensko Igor Matovič. V politike je od roku 2010, keď sa do NR SR dostal na kandidátke SaS, spolu s ktorou hlasoval za pád vlády I. Radičovej. Liberálov neskôr opustil a založil Hnutie Slovensko (predtým OĽaNO), ktorému šéfuje dodnes. V roku 2020 jeho hnutie vyhralo voľby a I. Matovič sa stal premiérom. Jeho vládnutie poznačili okrem pandémie koronavírusu, vojny na Ukrajine či energetickej krízy aj dezorganizácia v opatreniach na boj proti Covidu a spory v rámci koalície, ktoré vyústili do rozpadu vlády a predčasných volieb.

Omogočanje podnapisov, črkovalnikov, sinhronizacije in podobnih prevodnih rešitev v digitalnih izdelkih in storitvah ni več zahtevno vprašanje, ne s finančnega ne s tehnološkega gledišča. Pa vendar mednarodne korporacije na pretočnih storitvah, kot so Netflix, Disney+ in Amazon Prime, pogosto ne ponujajo podnapisov ali sinhronizacije v vseh uradnih jezikih EU. Tudi Apple iOS, Googleovi Zemljevidi in črkovalniki, ki temeljijo na umetni inteligenci, izključujejo več uradnih jezikov. Evropsko združenje nacionalnih ustanov za jezik EFNIL je na Evropsko komisijo in Evropski parlament zato naslovilo Izjavo o dostopu do medijev in komunikacijskih naprav v vseh evropskih jezikih. V njej opozarjajo, da mora EU okrepiti večjezičnost in zavezati korporacije k upoštevanju manjših jezikov v digitalni dobi. Član izvršnega odbora EFNILA Kozma Ahačič je poudaril, da korporacije v EU ne omogočajo večjezičnosti, ker jim pač ni treba. V to bi jih lahko prisilile posodobitve evropske direktive o avdiovizualnih medijskih storitvah in elektronskih komunikacijah. Brez teh sprememb so tudi nacionalne vlade brez moči. Na potezi so ustanove Evropske unije, še podarja Ahačič (FOTO: Gerd Altmann / Pixabay).

V najnovšej epizóde podcastu NA PLNÝ PRÚD si riaditeľ SEVA Patrik Križanský pozval k mikrofónu Rastislava Žemberyho, Head of Business Development zo spoločnosti ZSE Drive – popredného hráča na slovenskom trhu s nabíjacími službami. Témou ich rozhovoru je predovšetkým efektívne, škálovateľné a udržateľné nabíjanie pre jednotlivcov, ale aj firmy.Kde začať, keď chce firma budovať nabíjacie stanice a poskytnúť ich na použitie pre zamestnancov? Koľko nabíjacích bodov je potrebných s ohľadom na veľkosť flotily a čo ak zamestnanci potrebnujú nabíjať okrem firmy aj doma? Je wallbox nový firemný benefit? A dá sa vlastne nabíjanie služobného auta doma vôbec zúčtovať? Kedy má zmysel investovať do rýchlonabíjačky a ako môže firma kombinovať fotovoltiku s nabíjaním?Odpovede, tipy a odporúčania z prvej ruky prináša Rastislav Žembery v najnovšej epizóde podcastu NA PLNÝ PRÚD. ⚡

Biti majka nije uloga, to je nešto najlepše na svetu, ali nije sve što jedna žena može i treba da bude, priča u novoj Mamazjaniji Marta Lović, poznatija na mrežama kao Mada Faka Maka, mama četvoromesečnog Tadije, koji je njenom suprugu i njoj stigao kao „novogodišnji paketić“. Želja da postane majka, kod Marte se, kaže, javila, onda kad je shvatila da više ne želi da bude sebična. „Bilo je vreme da moje potrebe padnu na drugo mesto, prosto svi smo mi sebični dok smo mladi i bez dece i to je normalno i skroz u redu. Međutim, kad sam upoznala mog muža i zaljubila se, jako brzo smo se i venčali, poželela sam da tu ljubav podelimo sa trećim bićem, a onda i sa četvrtim, petim, videćemo“, sa osmehom priča naša gošća. Na nju nisu mnogo uticala upozorenja, predviđanja i zastrašivanja koja su stizala sa svih strana i koja često okružuju trudnice sa pričama o mogućim komplikacijama na porođaju, teškoćama sa bebom u prvim mesecima, problemima u braku zbog hormona, psiho-fizičkih promena i tome slično. „Očekivala sam da se nešto od toga obistini, ali nije, nekako je sve do sada išlo lagano i bez stresa. Tadija je divna beba, toliko da ne smem svima to da pričam jer ima majki koje mesecima ne spavaju. On se do ujutru ne budi, a zaspi u osam uveče. Dobro jede, veseo je, a sa nama učestvuje i u videima koji su duhovitog sadržaja. Nekako sa njim je sve lakše, daje nam dodatnu energiju i inspiraciju“. Ljubav i međusobna podrška između Marte i njenog supruga, doprineli su da i Tadija bude mirna i zadovoljna beba. „Verovatno ima veze sa našim odnosom u kući, jer nekako toliko smo ga želeli i bili presrećni kad se rodio, da beba to oseća. Kad nismo kod kuće, samo čekamo da se vratimo i da budemo sa njim jer nam nedostaje. Sve te priče da ću ‚tek videti kako će nam biti i šta me čeka‘, još se ne dešavaju, a nadam se i da neće, ali ljudi iz najbolje namere imaju potrebu da upozore, pa to nekad dobije neočekivne razmere i ne zvuči baš dobronamerno“, priča Marta. Ona ističe da je na porođaju, a kasnije sa bebom super prošla, ali da ima pomoć njene i Lazarove majke, pre svega, ali tu su i drugarice i ona i suprug koji sve dele. Ipak, nisu svi te sreće. „Ima žena koje su same sa detetom i nije im lako. Majke koje rade kao preduzetnice, recimo, nemaju nikakve benefite, niti privilegije u društvu, a o tome niko ne govori“. Takođe, ženama često treba pomoć nakon porođaja, jer nisu sve u dobrom psihičkom stanju, ističe ona, i normalno je da dođe do promena, ali ovde podrška izostaje, što mora da se menja. „Kao neko ko se bavi društvenim mrežama, meni nije bilo teško da se brzo vratim na posao, iz porodilišta sam snimala video i izvinjavala se pratiocima što kasnim, jer ‚eto, porodila sam se‘. Iako mi često treba predah i od mog posla, drugačije je onima koje rade same, vode firmu i izdržavaju porodicu. Previše očekivanja je danas na ženama, koje su i majke“, objašnjava Marta. Okolina je ta koja postavlja imperative i očekivanja. „Kad smo suprug i ja otišli jednom na rođendan, a Tadija je imao samo mesec dana, ‚razapeli‘ su me na mrežama. Kako sam mogla da ostavim dete, zašto foliram da se dobro provodim na rođendanu, kad je to nemoguće i tome slični komentari. Ljudi prosto sebi mnogo daju za pravo. Mi smo savesni i brižni roditelji, a imamo pravo i jedno na drugo, ipak smo nas dvoje par, a ljudi često zaborave da su u braku jer se opsesivno posvećuju deci. Dete je srećnije, ako su roditelji srećni, zadovoljni i ostvareni jer onda i sa decom imaju bolji i kvalitetniji odnos“, zaključuje Marta.

Da kupiš ponudu od 97eur pošalji mejl na: jovana@jovanamiljanovic.comPopuni prijavu za Biznis bazu ovde:⁠⁠⁠⁠https://forms.gle/RQywvhn1c3E3GKK26⁠⁠⁠⁠Zaprati besplatni Substack blog i njuzleter: ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://jovanamiljanovic.substack.com⁠

Vo veľkonočnom vydaní podcastu v redakcii hosťujú autorka a autori rubriky Nekázeň. O boji proti cirkevným aj svetským autoritám, zmysle utrpenia, ale aj nenávisti davov sa s Annou Polckovou, Petrom Križanom a Danielom Pastirčákom, rozprával Braňo Bezák.

Slovenská ekonomika je na spodných priečkach medzi krajinami Európskej únie. Americké clá Donalda Trumpa ohrozujú tisíce pracovných miest a transakčná daň vyťahuje peniaze z peňaženiek firiem a živnostníkov. Zamestnanci žiadajú vyššie platy, naša kúpna sila je vysoko podpriemerná a naše domácnosti majú najnižší čistý príjem spomedzi všetkých krajín Európskej únie. A do toho vládnu koalíciu zmieta jedna kríza za druhou.Sú odborári pripravení zastať sa ľudí, ktorých postihujú vládne konsolidácie a aké riešenia navrhujú? Ako vidia diskusie o zrušení transakčnej dane a obávajú sa zákona proti mimovládkam?Prečo odbory vyzývajú vládu aj na reformu sociálneho poistenia, ako by podľa nich mal vyzerať tretí dôchodkový pilier a prečo by sa malo z druhého financovať nájomné bývanie, najmä ak štátnu agentúru nájomného bývania vedie niekdajšia realitná podvodníčka? A pomohli by našej ekonomike dane na roboty vo fabrikách?Braňo Závodský sa rozprával s prezidentkou Konfederácie odborových zväzov Monikou Uhlerovou.

Po havarijnom poistení dnes siahne skoro každý majiteľ nového alebo hodnotnejšieho auta. Počuli ste už ale o havarijnom poistení bicykla? Generali prináša túto novinku ako prvá poisťovňa na slovenskom trhu. A prečo by ste mali uvažovať nad takýmto poistením? Odpoveď nájdete v rozhovore s Tomášom Potúčkom, riaditeľom poistenia majetku a zodpovednosti poisťovne Generali. V relácii Ide o peniaze sa dozviete aj: Akých škôd sa týka havarijné poistenie bicykla a v čom sa líši od poistenia domácnosti, ktoré kryje aj bicykle? Dajú sa poistiť iba nové či aj staršie bicykle a do akej výšky? Aké ďalšie dopravné prostriedky (kolobežky, trojkolky) si viete poistiť? Čo všetko sa skrýva pod asistenčnými službami a platí poistenie aj mimo územia Slovenskej republiky? Pomôže vám nový typ poistenia aj v prípade, ak bicyklom spôsobíte škodu či ujmu na zdraví? Treba pri poistnej udalosti volať políciu a bude sa skúmať napríklad množstvo alkoholu v krvi? Kde a ako sa bude dať havarijné poistenie bicykla uzavrieť a koľko bude stáť?

Jedenásť prípadov policajného násilia zistil verejný ochranca práv. Ombudsman žiada parlament o mimoriadne vystúpenie.O aké závažné porušovania ľudských práv políciou ide, čo všetko zistil ombudsman? Nebol teda prípad zabitého človeka políciou teda individuálnym zlyhaním, ako to hovoril minister vnútra Šutaj Eštok? Aké opatrenia mu opäť navrhuje verejný ochranca práv a jeho doterajšie zistenia ministerstvo vnútra a polícia ignorovali? Zmení sa to teraz? Vypočujú si poslanci ombudsmana, alebo im na našich ľudských právach veľmi nezáleží?A ako dopadlo monitorovanie občianskych protestov kanceláriou ombudsmana, po tom čo protesty premiér označoval za puč a zvolával pre ne bezpečnostnú radu? A čo hovorí ombudsman na to že ústavný súd zastavil vládnu koalíciu pri novele infozákona, podľa ktorej mali občania za informácie od štátu platiť?Braňo Závodský sa rozprával s verejným ochrancom práv, ombudsmanom Róbertom Dobrovodským.

Nebezpečná slintačka a krívačka sa šíri po Slovensku. Po štyroch farmách na južnom Slovensku už hlásia ďalšie, piate ohnisko na Záhorí v Plaveckom Štvrtku. Ide o obrovskú farmu s 3500 kusmi hovädzieho dobytka. Pre šírenie nákazy zasadal ešte včera krízový štáb.Aké opatrenia a ďalšie kroky prijal krízový štáb, robí vláda proti nákaze dosť? Boli farmári informovaní včas a dostali potrebnú pomoc? Aká je situácia v nájdených ohniskách a ako chránime pred nákazou ďalšie farmy? Je skutočne nutné likvidovať celé chovy v trojkilometrovom okruhu od ohniska a prečo opozícia žiada odstúpenie hlavného veterinára? Európska únia medzitým vyšetruje možný zdroj vírusu. Podľa premiéra nás za opatrenia chváli, podľa opozície nám zas vyčíta nedostatky. Ako to celé je a aké škody nám hrozia? Kto to všetko postihnutým chovateľom zaplatí?Braňo Závodský sa rozprával s predsedom Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Andrejom Gajdošom a Michalom Kičom.

Podobá sa dnešok na končiaci sa mečiarizmus? Ako vtedy demokratické sily postupovali, aby vyhrali? Môže sa z toho dnešné Slovensko poučiť? Čo sú kľúčové podmienky zmeny? Čo je dnes úloha médií, občianskej spoločnosti, a čo opozície? Hostia: - František Mikloško, jeden z lídrov zmeny v roku 1998 - Peter Zajac, jeden z lídrov zmeny v roku 1998

Obviňujeme obete a násilníkov ospravedlňujeme. Ako spoločnosť v téme sexualizovaného násilia zlyhávame, tvrdí Alexandra Dematrianová z iniciatívy Pochod odvážnych. Štatistika sexuálneho násilia voči ženám je na Slovensku hrozivá, trendy zlepšovaniu pritom vôbec neprajú. Riešením môže byť sexuálna výchova detí či zmena definície znásilnenia.Môj starý otec mi vždy hovoril: Nikdy never trom veciam. Psovi, ktorý spí, Cigáňovi, čo niečo sľubuje a žene, čo plače. Tento nepodarený pokus o vtip nám iba nedávno zvestoval priamo náš pán premiér. Robert Fico to pritom verejne povedal v krajine, kde podľa Eurostatu zažila sexualizované násilie v dospelosti - vrátane znásilnenia, každá šiesta žena, každá piata čelí fyzickému alebo sexualizovanému násiliu zo strany svojho partnera, príbuzného alebo iného člena svojej domácnosti, no a každá tretia žena bola zasa sexualizovane obťažovaná na pracovisku. Všetky tieto hrozivé čísla - i všetky ďalšie relevantné štatistiky, hovoria, že zažívame doslova epidémiu sexualizovaného násilia. Navyše toto násilie je sprevádzané i návratom tzv. mačistickej kultúry šírenej priamo z tých najvyšších poschodí moci - a to nielen u nás, ale už aj v USA.Policajné štatistiky pritom odhaľujú výrazný nepomer medzi živou realitou a tým, čo sa reálne deje - a čo obete násilia vlastne chcú riešiť oficiálnou cestou. Inak povedané, nepomer medzi nahláseným násilím a realitou môže veľa vypovedať o nízkej dôvere obetí násilia voči nášmu represívno justičnému systému. Čoraz viac sa problematizuje i sexuálna výchova detí, no a útoky štátu na mimovládny sektor, ktorý sa tejto téme významne venuje, pribúdajú a eskaluje aj ich radikálnosť. Každoročne si pritom tento typ násilia vypýta dokonca aj tú najvyššiu cenu - cenu ľudského života žien zavraždených svojimi súčasnými či bývalými partnermi.To sú témy Pochodu odvážnych a s ním spojených sprievodných akcií.Počúvate Ráno Nahlas, dnes s Alexandrou Demetrianovou Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Obviňujeme obete a násilníkov ospravedlňujeme. Ako spoločnosť v téme sexualizovaného násilia zlyhávame, tvrdí Alexandra Dematrianová z iniciatívy Pochod odvážnych. Štatistika sexuálneho násilia voči ženám je na Slovensku hrozivá, trendy zlepšovaniu pritom vôbec neprajú. Riešením môže byť i sexuálna výchova detí či zmena definície znásilnenia.Môj starý otec mi vždy hovoril: Nikdy never trom veciam. Psovi, ktorý spí, Cigáňovi, čo niečo sľubuje a žene, čo plače. Tento nepodarený pokus o vtip nám iba nedávno zvestoval priamo náš pán premiér. Robert Fico to pritom verejne povedal v krajine, kde podľa Eurostatu zažila sexualizované násilie v dospelosti - vrátane znásilnenia, každá šiesta žena, každá piata čelí fyzickému alebo sexualizovanému násiliu zo strany svojho partnera, príbuzného alebo iného člena svojej domácnosti, no a každá tretia žena bola zasa sexualizovane obťažovaná na pracovisku. Všetky tieto hrozivé čísla - i všetky ďalšie relevantné štatistiky, hovoria, že zažívame doslova epidémiu sexualizovaného násilia. Navyše toto násilie je sprevádzané i návratom tzv. mačistickej kultúry šírenej priamo z tých najvyšších poschodí moci - a to nielen u nás, ale už aj v USA.Policajné štatistiky pritom odhaľujú výrazný nepomer medzi živou realitou a tým, čo sa reálne deje - a čo obete násilia vlastne chcú riešiť oficiálnou cestou. Inak povedané, nepomer medzi nahláseným násilím a realitou môže veľa vypovedať o nízkej dôvere obetí násilia voči nášmu represívno justičnému systému. Čoraz viac sa problematizuje i sexuálna výchova detí, no a útoky štátu na mimovládny sektor, ktorý sa tejto téme významne venuje, pribúdajú a eskaluje aj ich radikálnosť. Každoročne si pritom tento typ násilia vypýta dokonca aj tú najvyššiu cenu - cenu ľudského života žien zavraždených svojimi súčasnými či bývalými partnermi.To sú témy Pochodu odvážnych a s ním spojených sprievodných akcií.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Ep 255V nesreči na Veliki planini umrl solastnik strani The Pirate Bay | 24ur.comMarques Brownlee:Send this to a friend trying to understand why M3 Ultra > M4 MaxChatGPT on macOS can now directly edit code | TechCrunchSomething Is Rotten in the State of Cupertino | Daring FireballApple innovation and execution — Benedict EvansWhither Swift Assist? — MJ TsaiA Look at Code Completion and Swift Assist Coming in Xcode 16iOS 19 and iOS 20 Must Include a Long List of Major Changes, EU Says3D Printed Retro Mini PC – Macintosh 128K Tribute | Not From ConcentrateZahvalniceSnimano 22.3.2025.Uvodna muzika by Vladimir Tošić, stari sajt je ovde.Logotip by Aleksandra Ilić.Artwork epizode by Saša Montiljo, njegov kutak na Devianartu

Treba si pozrieť, čo dokázal Robert Kaliňák povedať k nehnuteľnosti v Chorvátsku.Opäť a znovu: opozícii je možné vyčítať kadečo, ale že by sa jej zástupcom vynáralo toľko nehnuteľností v zahraničí ako „sociálnym demokratom“ zo Smeru, to sa povedať nedá.

Voditelji Evropske unije na izrednem vrhu v Bruslju razpravljajo o nadaljnji podpori Ukrajini in okrepitvi obrambnih izdatkov. Premier Robert Golob je ob prihodu na zasedanje poudaril, da bo Slovenija morala izdatke za obrambo na dva odstotka bruto domačega proizvoda zvišati pred letom 2030. Slovenija naj bi scenarij zvišanja izdatkov pripravila do vrha zveze Nato konec junija v Haagu. Svet Evropske centralne banke je petič zapored znižal obrestne mere v evrskem območju za četrtinko odstotne točke. Ob tem so v svetu pojasnili, da denarna politika s temi znižanji postaja manj omejevalna. Državni zbor je sprejel predlog za začetek postopka ustavnih sprememb glede imenovanja vlade. Poslanke in poslanci so danes tudi začeli obravnavati predlog zakona o priznavanju poklicnih kvalifikacij. Ministrstvo za gospodarstvo do leta 2030 načrtuje povečanje konkurenčnosti in dodane vrednosti slovenskih lesnih izdelkov s poudarkom na trajnostnem in digitalnem prehodu panoge.

Koaličná kríza vyniesla do kresla ministra športu a cestovného ruchu Rudolfa Huliaka, ktorý túto agendu ani nemal v programe. Dokáže v tomto rezorte niečo zlepšiť alebo naopak pokaziť? Pýtali sme sa expertov. Zaujímavý postreh je, že na Slovensku ide do športu pomerne málo peňazí. Tie, ktoré tam tečú netrasparentne a nepredvídateľne, má pritom často v rukách premiér a nie minister športu. V dnešnom podcaste budete počuť Ivana Husára, bývalého štátneho tajomníka pre šport, a Martina Tótha-Vaňa, športového novinára.Obaja sa zhodujú, že treba strážiť najmä toky peňazí.Nahrával Peter Hanák.

Koaličná kríza vyniesla do kresla ministra športu a cestovného ruchu Rudolfa Huliaka, ktorý túto agendu ani nemal v programe. Dokáže v tomto rezorte niečo zlepšiť alebo naopak pokaziť? Pýtali sme sa expertov. Zaujímavý postreh je, že na Slovensku ide do športu pomerne málo peňazí. Tie, ktoré tam tečú netrasparentne a nepredvídateľne, má pritom často v rukách premiér a nie minister športu. V dnešnom podcaste budete počuť Ivana Husára, bývalého štátneho tajomníka pre šport, a Martina Tótha-Vaňa, športového novinára.Obaja sa zhodujú, že treba strážiť najmä toky peňazí.Nahrával Peter Hanák.

"Slovensko dnes hrá lokaja Kremľa. Fico vedie Slovensko do izolácie. Ani Berlín, Londýn či Paríž nebudú čakať ako sa vyspí slovenský premiér. Tá voľba je dnes úplne jednoduchá - klub slobodných krajín alebo prokremeľské lokajstvo," tvrdí expremiér Mikuláš Dzurinda. Podľa neho EÚ v jej súčasnej podobe zrejme končí, NATO však mŕtve nie je. A čo zastaví Putina a jeho agresiu?"Neverím, že ľudia okolo Trumpa sú tak naivní, že si vážne myslia, že USA si v novom geopolitickom priestore dokážu dať rady úplne sami. Treba im to pripomínať, ale hlavne treba dobehnúť to, na čo Európa celé desaťročia kašlala. Postaviť sa na vlastné nohy a investovať do našej bezpečnosti. Potom si nás budú vážiť aj vo Washingtone," hovorí pre Aktuality bývalý premiér Mikuláš Dzurinda a dodáva, že Amerika nie je len Trump a hnutie Maga a preto transatlantické partnerstvo netreba zahadzovať.Na bezpečnostné záruky trumpovej Ameriky sa Európa dnes spoliehať zjavne nemôže. Namiesto maľovania čiernych scénárov si však podľa premiéra, ktorý doviedol Slovensko do NATO, treba vyhrnúť rukávy a začať intenzívne pracovať na zabezpečení bezpečnosti Európy z vlastných zdrojov a kapacít. "Máme na to, treba len chcieť a mať odvahu aj k nepopulárnym a ráznym riešeniam," myslí si Dzurinda."Osobne pochybujem, že NATO formálne skončí, ale že sa dostane do akéhosi latentného a spiaceho stavu, to si predstaviť viem veľmi živo," hovorí bývalý dvojnásobný premiér.Európska únia tak v jej súčasnej podobe zrejme končí, nahradiť ju môže takzvaná koalícia ochotných - teda krajín, ktoré chcú spraviť z Európy skutočnú a sebestačnú mocnosť schopnú - i ochotnú, sa brániť. Slovensko tam však pod Ficovým vedením zjavne patriť nebude."Európa sa zariadi, či už s Ficom a Orbánom alebo bez Slovenska a Maďarska, ale zariadi sa. Ak to títo páni nechápu, tak sú hlupáci," poznamenal pre Aktuality Nahlas expremiér.Ako napokon skončí Ruská agresia na Ukrajine, bude nevyhnutné, aby prípadný mier zabezpečoval ozbrojený kontingent krajín EÚ a máme sa obávať eskalácie konfliktu do akejsi "Veľkej vojny", a to i priamo na území štátov EÚ?Počúvate Aktuality Nahlas, dnes bude témou aktuálna geopolitická situácia, ktorú podrobne rozoberieme s bývalým premiérom slovenskej vlády Mikulášom Dzurindom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

"Slovensko dnes hrá lokaja Kremľa. Fico vedie Slovensko do izolácie. Ani Berlín, Londýn či Paríž nebudú čakať ako sa vyspí slovenský premiér. Tá voľba je dnes úplne jednoduchá - klub slobodných krajín alebo prokremeľské lokajstvo," tvrdí expremiér Mikuláš Dzurinda. Podľa neho EÚ v jej súčasnej podobe zrejme končí, NATO však mŕtve nie je. A čo zastaví Putina a jeho agresiu?"Neverím, že ľudia okolo Trumpa sú tak naivní, že si vážne myslia, že USA si v novom geopolitickom priestore dokážu dať rady úplne sami. Treba im to pripomínať, ale hlavne treba dobehnúť to, na čo Európa celé desaťročia kašlala. Postaviť sa na vlastné nohy a investovať do našej bezpečnosti. Potom si nás budú vážiť aj vo Washingtone," hovorí pre Aktuality bývalý premiér Mikuláš Dzurinda a dodáva, že amerika nie je len Trump a hnutie Maga a preto transatlantické partnerstvo netreba zahadzovať.Na bezpečnostné záruky trumpovej Ameriky sa Európa dnes spoliehať zjavne nemôže. Namiesto maľovania čiernych scenárov si však podľa premiéra, ktorý doviedol Slovensko do NATO, treba vyhrnúť rukávy a začať intenzívne pracovať na zabezpečení bezpečnosti Európy z vlastných zdrojov a kapacít. "Máme na to, treba len chcieť a mať odvahu aj k nepopulárnym a ráznym riešeniam," myslí si Dzurinda."Osobne pochybujem, že NATO formálne skončí, ale že sa dostane do akéhosi latentného a spiaceho stavu, to si predstaviť viem veľmi živo," hovorí bývalý dvojnásobný premiér.Európska únia tak v jej súčasnej podobe zrejme končí, nahradiť ju môže takzvaná koalícia ochotných - teda krajín, ktoré chcú spraviť z Európy skutočnú a sebestačnú mocnosť schopnú - i ochotnú, sa brániť. Slovensko tam však pod Ficovým vedením zjavne patriť nebude."Európa sa zariadi, či už s Ficom a Orbánom alebo bez Slovenska a Maďarska, ale zariadi sa. Ak to títo páni nechápu, tak sú hlupáci," poznamenal pre Aktuality Nahlas expremiér.Ako napokon skončí Ruska agresia na Ukrajine, bude nevyhnutné, aby prípadný mier zabezpečoval ozbrojený kontingent krajín EÚ a máme sa obávať eskalácie konfliktu do akejsi "Veľkej vojny", a to i priamo na území štátov EÚ?Počúvate Aktuality Nahlas, dnes bude témou aktuálna geopolitická situácia, ktorú podrobne rozoberieme s bývalým premiérom slovenskej vlády Mikulášom Dzurindom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Piatkové ostro sledované stretnutie medzi Volodymyrom Zelenskym a Donaldom Trumpom sa skončilo tak, ako by nečakal asi nikto. Spočiatku mierumilovná debata pred kamerami sa zmenila na výmenu názorov, v ktorej Trump spoločne so svojím viceprezidentom J.D.Vencom obvinili Zelenskeho, že hazarduje s treťou svetovou vojnou a správa sa bez rešpektu voči Spojeným štátom, ktorým vraj počas stretnutia ani raz nepoďakoval za pomoc.Zelensky nakoniec z Bieleho domu odchádzal bez dohody a na príkaz Trumpovej administratívy.Čo sa to v piatok vlastne stalo, ide skutočne o bezprecedentný okamih v dejinách diplomacie a čo to spraví s ukrajinsko-americkými vzťahmi a ako by sa mala zachovať Európa?Eva Frantová sa v podcaste Dobré ráno pýta odborníka v oblasti bezpečnostnej politiky a medzinárodných vzťahov a bývalého ministra obrany v úradníckej vláde Martina Sklenára.Zdroj zvukov: YouTube/Associated Press, Fox NewsOdporúčanie:Moje dnešné odporúčanie ostane v téme. Ak vás dianie v Bielom dome v súvislosti s Ukrajinou zajíma ešte hlbšie, odporúčam vypočuť si piatkovú epizódu podcastu BBC Ukrainecast, ktorý sa venuje čisto konfliktu na Ukrajine a táto konkrétna epizóda analyzuje práve Zelenskeho návštevu.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

Vyberáme vyššiu DPH, ľudia si všímajú prvé zdražovanie a najnovšie modely ministerstva financií aj tak ukazujú, že plán koľko peňazí vďaka tomu cinkne v rozpočte, sa vôbec nemusí naplniť. Analytik Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster hovorí, že dôvodov je hneď niekoľko. „Nemecká ekonomika stagnuje, možno bude aj v recesii. Zároveň sa ani naším ostatným zahraničným partnerom nedarí tak, ako sme čakali ešte pred niekoľkými mesiacmi,“ vysvetľuje. Problémom je ale aj predpoklad nižšieho výberu spotrebných daní, hlavne pokiaľ ide o transakčnú daň, ktorá má začať platiť od apríla. Podľa Šustra nie je vhodná pre ekonomiku nášho typu a zároveň má stále výrazné nedostatky. „V kombinácii s vyššou DPH takisto vedie k tomu, že zdaňovanie výroby a predaja je na Slovensku extrémne vysoké,“ objasňuje analytik. Koalícia však aj napriek tomu hovorí o navyšovaní trinástych dôchodkov a o vyšších platoch pre učiteľov. Naopak debaty o škrtoch na strane výdavkov tento rok, či do budúcna nepočuť vôbec. Len samotný dôchodkový systém je podľa Šustra neudržateľný. „Treba ho dotovať zo štátneho rozpočtu tromi miliardami ročne a bude to ďalej stúpať. Iba trináste dôchodky vyjdú tento rok na deväťsto miliónov eur a máme tu ďalšie sociálne dávky, ktoré pribudli za posledných desať rokov,“ približuje. Sociálna poisťovňa tak podľa neho vytvára už skoro polovicu zo skoro sedem miliardového deficitu. Čo je teda pravdy na tom, že budúci rok bude treba šetriť ešte viac než sa plánovalo, čo dávky ako trináste dôchodky spôsobujú dnes a do budúcna, či štát siahne na II. pilier alebo na niektoré zo sociálnych dávok a čo sa stane ak sa dlh nepodarí stlačiť dolu? V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá analytik Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster. ​V rozhovore sa dozviete: 0:00 Úvod 1:11 Prečo štát vyberie na daniach menej. 5:30 Kedy uvidíme, koľko štát vybral na DPH. 10:57 Prečo neplníme plány vlády na šetrenie. 14:52 Dopady vyšších trinástych dôchodkov. 21:34 Ako sa dôchodky zvyšujú.​​​ 24:12 Správne nastavenie dôchodkov. 30:34 Ako sa pripraviť na dôchodok. 33:07 Aké veľké šetrenie nás o rok čaká. 39:30 Kde vláda bude šetriť. 45:34 Siahne vláda na II. pilier? 48:49 II. pilier a štátne investičné projekty 52:09 Čo ak štát nezačne šetriť? See omnystudio.com/listener for privacy information.

Ako sa darilo II. pilieru v roku 2024 a kto najviac zarobil?  Čo všetko nájdete v ročnom výpise a ako si viete vypočítať váš celkový budúci dôchodok? Má zmysel na základe výnosov meniť Dôchodkovú správcovskú spoločnosť? Treba meniť investičnú stratégiu a kto by to určite mal urobiť? Ako naložiť s dôchodkom z II. piliera, kým si môžeme robiť s úsporami z neho takmer čokoľvek? Čo sa mení tento rok v II. pilieri a ako ho zmení novela, ktorá začne platiť v roku 2029? Je II. dôchodkový pilier v ohrození? Odpovedá odborník na dôchodkový systém, ekonóm Ján Šebo.

Už len z toho, čo sme počuli, je zrejmé, že je to na politickú objednávku, tvrdí o správe SIS, ktorou sa zaštiťoval premiér, keď označil občianske protesty za snahu o protištátny prevrat bývalá premiérka Iveta Radičová. SIS podľa nej nie je tajnou službou, ktorá garantuje bezpečnosť Slovenska a jeho občanov. "Dôverovať jej, tak to chce veľkú dávku fantázie," dodáva expremiérka. A ako hodnotí aktuálneho premiéra Fica?Slovensko zažilo veľké protivládne demonštrácie. Premiér ale demonštrantom odkazuje, že republiku si rozvracať nenechá a šíri teórie o protištátnom prevrate. Robert Fico je majstrom zástupných tém a odvádzania pozornosti od jeho neschopnosti vládnuť, tvrdí v rozhovore pre Aktuality expremiéra Iveta Radičová."Rozprávať o štátnom prevrate z dôvodu protestov v uliciach? Veď to je choré a úplne scestné," tvrdí expremiérka Radičová. Do teórií o majdanizácií spoločnosti však premiér zaplietol aj našu tajnú službu - s celou jej neslávnou minulosťou a teda i relevantnými pochybnosťami o dôveryhodnosti SIS. "SISka vstupuje do politiky spôsobom, ktorý nezodpovedá úlohe a pozícií tajnej služby." reaguje Radičová.Slovensko sa ocitlo vo víre udalostí, v ktorých nastupujúcu konsolidáciu, rozpadajúcu sa vládnu väčšinu a kolabujúci štát, strieda premiérov výlet za Putinom, jeho konflikt so Zelenským a nastupujúcimi masovými občianskymi protestami. Tie však Robert Fico označil za protištátny prevrat a svoju teóriu podporil aj utajenou správou SIS. Napriek údajnej vážnosti situácie, sa však už o pár dní vrhol do témy definovania manželstva či zákazu adopcie homosexuálnymi pármi. "Všimnite si ako často strieda určujúce témy. Najprv prehlušoval témou zlej Ukrajiny, ktorá nám nechce pustiť plyn, potom protištátny prevrat a následne téma muž a ženy. To všetko preto aby prehlušil realitu dňa, že sa mu rozpadá vládna koalícia, nevie riadiť spoločnosť, nevie konsolidovať verejné financie ani reštartovať ekonomiku," dodáva expremiérka Radičová.Aktuality Nahlas, dnes s bývalou premiérkou Ivetou Radičovou. Reč bude aj o možnosti predčasných volieb a stave opozície. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Link za Biznis Klub: https://luciadzic.com/biznisklub

Može jedan referat na temu "kako smo proveli zimske praznike"? Netko je skijao i zabavljao se, netko je umro od dosade i jedva dočekao školu. Ali to nije sve, kako kažu top shop reklame, ispalo je da smo vam lagale cijelo vrijeme i da ipak imamo - novogodišnje odluke! Koliko su realne i odakle nam sad one odjednom? Ali pošto ovo ipak nije sastav za 7. osnovne, mi se dotičemo mamećih strana ferija i svih popratnih aktivnosti. Pa tako raspravljamo o tome koliko košta skijanje, smije li se prenositi sarma preko granice, isplati li se u Bosnu za praznike i zašto je Austrija toliko skuplja. I zašto će Maja blokirati Margaritu na društvenim mrežama kad idući put bude na skijanju bez nje. Koji planovi su se izjalovili, što smo odlučile za buduća putovanja, kome treba putovnica i zašto Margarita želi ići u New York samo s ručnom prtljagom? Treba li Maja u Škotsku ili na Kubu, zašto neće nikad napisati knjigu i kako se preživljava zima u Njemačkoj? Da, kao što vidite, čeka naj još jedan "bosanski lonac" u izdanju Margarite i Maje. Samo što ovaj put zapravo ima barem neke veze s Bosnom!

Slovensko zažilo včera ďalší čierny deň. Po hroznom útoku mladého 18-ročného žiaka na gymnáziu v Spišskej Starej Vsi zomrela žiačka a zástupkyňa riaditeľa školy. Ďalšiu študentku útočník vážne zranil. Policajti chlapca zhruba hodinu po útoku vypátrali v neďalekom lese.Čo táto tragédia pre nás, našu spoločnosť a pre naše školstvo znamená? Ako na ňu reagovať a ako to robia politici? Školstvo na Slovensku trpí však dlhodobo. Málo učiteľov a nízke platy, školskí odborári sú opäť v štrajkovej pohotovosti. Ako to bude riešiť minister školstva? Je cestou naviazať platy učiteľov na výsledky ich žiakov? Ako pomáha nežná revolúcia v školstve?Braňo Závodský sa rozprával s ministrom školstva, výskumu, vývoja a mládeže a podpredsedom strany Hlas – Sociálna demokracia Tomášom Druckerom.