Kázne - Cirkevný zbor ECAV Prešov

List Jakuba 2, 1 - 13: Bratia moji, neuprednostňuje nikoho, keďže veríte v nášho osláveného Pána Ježiša Krista. 2 Veď ak by do vášho zhromaždenia vošiel muž so zlatými prsteňmi, v nádhernom rúchu, a vošiel by aj chudobný v chatrnom rúchu, 3 a vy by ste s úľubou pohliadli na toho, čo má nádherné rúcho, a povedali by ste: Ty sa posaď pekne sem! ale tomu chudobnému by ste povedali: Ty stoj tam, alebo sadni si mi ku nohám! 4 či ste nerobili rozdiel medzi sebou a nesúdili podľa zlého uvažovania? 5 Počujte, bratia moji milovaní: či Boh tých, čo sú v očiach sveta chudobní, nevyvolil, aby boli bohatí vo viere a dedičia kráľovstva zasľúbeného tým, čo Ho milujú? 6 Ale vy ste znevážili chudobného. Či nie bohatí vás utláčajú a vláčia po súdoch? 7 Či sa nie oni rúhajú slávnemu menu, ktoré bolo vyslovené nad vami? 8 Iste, ak plníte kráľovský zákon podľa Písma: Milovať budeš blížneho ako seba samého! dobre činíte. 9 Ale ak uprednostňujete osoby, páchate hriech a zákon vás usvedčuje ako priestupníkov. 10 Lebo keby niekto celý zákon zachoval, ale previnil by sa v jednom (prikázaní), previnil sa proti všetkým. 11 Veď Ten, ktorý povedal: Nescudzoložíš! povedal aj: Nezabiješ! A keď aj nescudzoložíš, ale zabíjaš, prestúpil si zákon. 12 Aj hovorte aj konajte ako ľudia, ktorí majú byť súdení podľa zákona slobody. 13 Lebo nemilosrdný bude súd nad tým, kto nepreukazoval milosrdenstvo; milosrdenstvo nemá strach pred súdom.

Iz 43, 1 - 7: Teraz však takto vraví Hospodin, tvoj Stvoriteľ, ó, Jákob, tvoj Tvorca, ó, Izrael: Neboj sa, lebo som ťa vykúpil, povolal som ťa tvojím menom; môj si ty! 2 Keď pôjdeš cez vodu, budem s tebou, a keď cez rieky, nezaplavia ťa; keď budeš kráčať cez oheň, nezhoríš, ani plameň ťa nespáli, 3 lebo ja, Hospodin, som tvoj Boh, Svätý Izraela, tvoj Spasiteľ. Ako výkupné dal som za teba Egypt, Kúš a Sebu miesto teba, 4 pretože si bol drahý v mojich očiach, vzácny si bol a miloval som ťa. Aj ľudí dám za teba i národy za tvoj život. 5 Neboj sa, lebo ja som s tebou! Privediem od východu tvoje potomstvo a zhromaždím ťa od západu. 6 Severu poviem: Vydaj! a juhu: Nedrž v zajatí! Zďaleka priveď mojich synov, od konca zeme moje dcéry, 7 každého, kto sa volá mojím menom, koho som stvoril na svoju slávu, koho som sformoval a učinil.

Mt 4, 4: On však povedal: Napísané je: Nie samým chlebom bude človek žiť, ale každým slovom, ktoré vychádza z úst Božích.

1 Kráľ 17, 8 - 16:  Vtedy mu zaznelo slovo Hospodinovo: 9 Vstaň, choď do Sarepty, ktorá patrí k Sidónu, a bývaj tam. Prikázal som tam vdove, aby ťa živila. 10 Vstal teda a odišiel do Sarepty. Keď prišiel k bráne mesta, bola tam práve vdova, ktorá zbierala drevo. Zavolal na ňu: Prines mi, prosím, trochu vody v nádobe, nech sa napijem. 11 Keď mu šla priniesť, zavolal za ňou: Prines mi so sebou aj krajec chleba. 12 Ona však povedala: Akože žije Hospodin, tvoj Boh, nemám nič upečené. Mám iba za hrsť múky v hrnci a trochu oleja v krčahu. Práve zbieram zopár kúskov dreva, idem to pripraviť sebe a svojmu synovi. Keď to zjeme, zomrieme. 13 Nato jej Eliáš povedal: Neboj sa, choď, urob ako hovoríš, ale urob z toho najprv malý posúch a prines mi ho. Sebe a svojmu synovi urobíš potom. 14 Lebo takto hovorí Hospodin, Boh Izraela: Z hrnca sa neminie múka, ani z krčaha nebude chýbať olej až do dňa, keď Hospodin zošle na zem dážď. 15 Odišla teda, urobila podľa Eliášovho slova, jedla ona i on, i jej domácnosť po tie dni. 16 Múka z hrnca sa nemíňala, ani olej z krčaha nechýbal podľa slova Hospodinovho, ktoré povedal prostredníctvom Eliáša.

Žalm 146, 1 - 10: Haleluja! Chváľ, duša moja, Hospodina! 2 Chváliť budem Hospodina, dokiaľ žijem, a spievať budem svojmu Bohu, dokiaľ tu budem. 3 Nespoliehajte sa na kniežatá, na človeka, u ktorého niet pomoci. 4 Keď jeho duch vyjde, on vráti sa do zeme; jeho úmysly zaniknú v ten istý deň. 5 Blahoslavený, komu je Boh Jákobov na pomoci, ktorého nádej je v Hospodinovi, jeho Bohu, 6 ktorý učinil nebesá i zem, more i všetko, čo je v ňom; ktorý zachováva vernosť naveky; 7 On dopomáha utláčaným k právu a hladným dáva chlieb. Hospodin vyslobodzuje uväznených, 8 Hospodin otvára oči slepým, Hospodin dvíha skleslých, Hospodin miluje spravodlivých, 9 Hospodin chráni cudzincov, zachováva sirotu a vdovu, ale cestu bezbožníkov prevracia. 10 Hospodin bude večne kraľovať, tvoj Boh, ó Sion, z rodu na rod. Haleluja!

2. Samuelova 9, 1 - 13:  Potom Dávid povedal: Ostal ešte niekto zo Saulovho domu, aby som mu preukázal láskavosť kvôli Jonatánovi? 2 V Saulovom dome bol sluha menom Cíbá. Toho predvolali k Dávidovi. Kráľ sa ho opýtal: Ty si Cíbá? On odpovedal: Áno, tvoj sluha. 3 Nato kráľ povedal: Nieto už nikoho z kráľovho domu nažive, aby som mu preukázal milosrdenstvo Božie? Nato Cíbá odpovedal kráľovi: Je ešte jeden Jonatánov syn, chromý na nohy. 4 Kráľ sa ho opýtal: Kdeže je? Cíbá odpovedal kráľovi: Je v dome Amíélovho syna Máchíra v Lódebáre. 5 Vtedy kráľ Dávid poslal poňho a dal ho priviesť z domu Amiélovho syna Máchíra z Lódebáru. 6 Keď Mefibóšet, syn Saulovho syna Jonatána, predstúpil pred Dávida, padol na tvár a poklonil sa. A Dávid zavolal: Mefibóšet! Ten odpovedal: Ajhľa, tvoj sluha. 7 Dávid mu povedal: Neboj sa, lebo určite ti chcem preukázať milosrdenstvo pre tvojho otca Jonatána a vrátiť ti celé pole tvojho otca Saula; a budeš jedávať trvale pri mojom stole. 8 On sa mu vtedy poklonil a povedal: Ktože je tvoj služobník, že si vzhliadol na mŕtveho psa, ako som ja? 9 Potom kráľ zavolal Saulovho služobníka Cíbú a povedal mu: Všetko, čo mal Saul a celý jeho dom, dal som synovi tvojho pána. 10 Budeš mu obrábať zem ty, tvoji synovia a tvoji sluhovia, a budeš znášať úrodu, aby syn tvojho pána mal chlieb, ktorým by sa živil; ale Mefibóšet, syn tvojho pána, bude trvale jedávať pri mojom stole. Cíbá mal pätnásť synov a dvadsať sluhov. 11 Cíbá odpovedal kráľovi: Tvoj služobník urobí celkom tak, ako môj pán, kráľ, prikázal svojmu služobníkovi. Mefibóšet však jedával pri Dávidovom stole ako jeden z kráľovských synov. 12 Mefibóšet mal malého syna menom Míchá. Všetci obyvatelia Cíbóvho domu sa stali Mefibóšétovými služobníkmi. 13 A Mefibóšet býval v Jeruzaleme, pretože trvale jedával pri kráľovom stole. Ale bol krivý na obe nohy.

Mt 13, 36 - 43: Potom rozpustil zástupy a šiel domov. I prišli k Nemu učeníci a povedali: Vylož nám podobenstvo o kúkoli na poli. 37 Odpovedal: Rozsievač dobrého semena je Syn človeka; 38 pole je svet a dobré semeno sú synovia kráľovstva, kúkoľ však sú synovia toho zlého; 39 nepriateľ, ktorý ho zasial, je diabol; žatva je koniec sveta a ženci sú anjeli. 40 Ako teda vyberajú kúkoľ a pália v ohni, tak bude na konci sveta: 41 Syn človeka pošle svojich anjelov a vyberú z Jeho kráľovstva všetko, čo pohoršuje, i tých, čo páchajú neprávosť, 42 a hodia ich do ohnivej pece; tam bude plač a škrípanie zubov. 43 Vtedy sa spravodliví zaskvejú sťa slnko v kráľovstve svojho Otca. Kto má uši, nech počuje!

Mt 5, 5: Blahoslavení krotkí, lebo oni dedičmi zeme budú.

Mt 12, 38 - 42: Vtedy Mu povedali niektorí zákonníci a farizeji: Majstre, chceme vidieť znamenie od Teba. 39 On im však odpovedal: Zlé a cudzoložné pokolenie vyhľadáva znamenie; ale nedostane sa mu iného znamenia, len ak znamenie proroka Jonáša. 40 Lebo ako Jonáš bol vo veľrybe tri dni a tri noci, tak aj Syn človeka bude v lone zeme tri dni a tri noci. 41 Mužovia ninivskí povstanú na súde s týmto pokolením a odsúdia ho; lebo oni sa kajali na kázanie Jonášovo, a hľa, tu je väčší ako Jonáš. 42 Kráľovná Juhu povstane na súde s týmto pokolením a odsúdi ho; lebo od končín zeme prišla počuť múdrosť Šalamúnovu, a hľa, tu je väčší ako Šalamún.

L 8, 12b: ...a potom prichádza diabol a vyberá im slovo zo srdca, aby neverili a neboli spasení.

1 Korintským 9, 24 - 27: Či neviete, že tí, čo bežia na závodisku, bežia síce všetci, ale iba jeden cenu dostáva? Tak bežte, aby ste ju dosiahli! 25 A každý, kto závodí, zdržuje sa všetkého; oni preto, aby dostali porušiteľný veniec, my však neporušiteľný. 26 Preto ja tak bežím, nie ako na neisto; tak zápasím, nie akoby som vzduch rozrážal, 27 ale ukázňujem si telo a službe ho podrobujem, aby som sám nebol nehodný, keď iným kážem.

2Kr 5, 1-5a. 9-10. 14-16: Naamán, vojvodca sýrskeho kráľa, bol vo veľkej úcte a priazni u svojho pána, lebo prostredníctvom neho spôsobil Hospodin Sýrii záchranu. Tento muž bol udatným hrdinom, ale bol malomocný. 2 Keď raz Sýrčania vytiahli na lúpežnú výpravu, odvliekli z Izraela do zajatia malé dievča. To potom slúžilo u Naamánovej manželky. 3 Raz povedalo svojej panej: Ach, keby môj pán bol u proroka, ktorý je v Samárii, ten by ho zbavil jeho malomocenstva. 4 Naamán šiel a oznámil svojmu pánovi: Toto a toto hovorilo dievča z Izraela. 5 Sýrsky kráľ povedal: Vyber sa a choď! 9 Naamán prišiel aj so svojimi koňmi a vozmi a zastal pri vchode do Elízeovho domu. 10 Elízeus poslal k nemu posla s odkazom: Choď a umy sa sedemkrát v Jordáne, a telo budeš mať ako predtým. Budeš čistý. 14 Odišiel teda, ponoril sa sedemkrát v Jordáne, ako to žiadal Boží muž, a jeho telo bolo ako predtým - ako telo malého chlapca. Očistil sa. 15 Tak sa vrátil k Božiemu mužovi, on i celý jeho sprievod. Keď prišiel a zastal pred ním, povedal: Ajhľa, poznal som, že nieto Boha na celej zemi, len v Izraeli. Teraz prijmi dar od svojho služobníka. 16 Ale ten povedal: Akože žije Hospodin, ktorému slúžim, neprijmem. A hoci naliehal na neho, aby prijal, odmietol.

Job 38, 1 - 11: Vtedy Hospodin odpovedal Jóbovi z búrky a riekol: 2 Kto to zatemňuje moju radu nezmyselnými slovami? 3 Opáš si bedrá ako statný muž; budem sa ťa pýtať, a ty ma pouč! 4 Kde si bol, keď som kládol základy zeme? Povedz niečo rozumné, ak vieš! 5 Ty iste vieš, kto jej určil rozmery a kto roztiahol nad ňou merací pás! 6 Na aký základ boli spustené jej piliere a kto položil jej uholný kameň 7 vtedy, keď ranné hviezdy zvučne plesali a jasali všetci nebešťania? 8 Kto uzavrel more bránami, keď vyrazilo prúdom z lona hlbiny, 9 keď som mu oblaky dal za odev a hustú mrákavu za plienky, 10 keď som mu vyznačil medze a položil závoru i bránu? 11 Vtedy som povedal: Až potiaľ môžeš ísť, a nie ďalej, tu sa zlomí pýcha tvojich vĺn.

R 12, 19 - 21: Nepomstite sa, milovaní, ale ponechajte to hnevu (Božiemu) - lebo je napísané: Mne patrí pomsta, ja odplatím; hovorí Pán. 20 Naopak: ak je tvoj nepriateľ hladný, nakŕm ho; ak je smädný, napoj ho; lebo keď tak urobíš, žeravé uhlie zhrnieš mu na hlavu. 21 Nedaj sa premôcť zlému, ale zlé premáhaj dobrom!

Ján 2, 5: Matka povedala posluhovačom: Urobte všetko, čo vám povie.

Jozua 3, 14 - 17: Keď sa ľud pohol zo svojich stanov, aby prešiel cez Jordán, kňazi niesli truhlu zmluvy pred ľudom. 15 Keď tí, čo niesli truhlu, prišli k Jordánu a nohy kňazov, ktorí niesli truhlu, sa omočili v pokraji vôd - Jordán totiž po celý čas žatvy preplňoval celé svoje riečisko - 16 zastavili sa vody zhora tečúce a postavili sa ako hrádza veľmi ďaleko pri mieste Ádám, ktoré je pri Cartáne, a tie, čo tiekli smerom k moru Aráby, t. j. k Soľnému moru, sa pretrhli a ľud prešiel naproti Jerichu. 17 Vtedy kňazi, ktorí niesli truhlu zmluvy Hospodinovej, pevne zastali na súši uprostred Jordánu a celý Izrael prechádzal po súši, kým všetok ľud neprešiel cez Jordán.

Mt 10, 17 - 22: Majte sa na pozore pred ľuďmi, lebo vás budú vydávať súdom, budú vás bičovať vo svojich synagógach; 18 aj pred vladárov a pred kráľov budú vás vodiť pre mňa, aby ste im aj pohanom vydávali svedectvo. 19 Keď vás vydajú, netrápte sa, ako a čo hovoriť, lebo v tej chvíli bude vám dané, čo máte hovoriť; 20 veď nie vy budete hovoriť, ale Duch vášho Otca bude hovoriť vo vás. 21 A brat vydá brata na smrť a otec dieťa a deti povstanú proti rodičom a usmrtia ich. 22 A všetci vás budú nenávidieť pre moje meno. Ale kto vytrvá do konca, bude spasený.

L 2, 15 - 20: Keď anjeli odišli od nich do neba, povedali si pastieri: Poďme až do Betlehema a pozrime sa, čo sa to stalo, čo nám oznámil Pán. 16 Poponáhľali sa teda a našli Máriu a Jozefa i nemluvniatko uložené v jasliach. 17 Keď to videli, vyrozprávali, čo im bolo povedané o dieťatku. 18 A všetci, ktorí to počuli, divili sa tomu, čo im pastieri hovorili. 19 Ale Mária zachovala si toto všetko a premýšľala o tom v srdci. 20 Potom sa pastieri vrátili, oslavujúc a chváliac Boha za všetko, čo počuli a videli, ako im bolo povedané.

Sk 20, 35: Vo všetkom som vám ukázal príklad, že tak musíme pracovať a ujímať sa slabých a pamätať na slová Pána Ježiša; veď On povedal: Blahoslavenejšie je dávať, ako brať.

Iz 43, 19: Hľa, robím čosi nové, teraz to klíči, či to nebadáte? Áno, urobím cestu na púšti a rieky na pustatine.

Matúš 11, 2 - 11: Keď Ján v žalári počul o skutkoch Kristových, poslal k Nemu svojich učeníkov, 3 aby sa Ho spýtali: Či si Ty ten, čo má prísť, a či iného čakať? 4 Ježiš im odpovedal: Choďte a oznámte Jánovi, čo počúvate a čo vidíte: 5 slepí vidia, chromí chodia, malomocní sa čistia, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa zvestuje evanjelium. 6 Blahoslavený je, kto by sa nepohoršil na mne. 7 Keď (poslovia) odišli, začal Ježiš hovoriť zástupom o Jánovi: Čo ste vy šli vidieť na púšť? Či trstinu, ktorú vietor sem-tam kolíše? 8 Alebo čo ste vyšli vidieť? Človeka, oblečeného do mäkkého rúcha? Ajhľa, tí, čo nosia mäkké rúcho, bývajú v kráľovských domoch. 9 Čo ste teda vyšli? Či vidieť proroka? Áno, hovorím vám: omnoho viac ako proroka. 10 Toto je ten, o ktorom je napísané: Ajhľa, posielam svojho posla pred Tebou a on Ti pripraví cestu.

Iz 63, 15 - 19: Pohliadni z nebies a uviď zo svojho svätého a slávneho príbytku! Kde je Tvoja horlivosť a moc? Pohyb Tvojich citov a Tvoje zľutovanie sa mi odopierajú. 16 Veď Ty si Otec náš, lebo Abrahám nevie o nás a Izrael nás nepozná. Ty, Hospodine, si Otec náš, Tvoje meno od pradávna je: Náš Vykupiteľ. 17 Hospodine, prečo si nám dal poblúdiť od Tvojich ciest a zatvrdil si nám srdcia, tak, že sa Ťa nebojíme? Vráť sa kvôli svojim služobníkom, kvôli kmeňom svojho dedičstva. 18 Tvoj ľud vlastnil Tvoju svätyňu len krátky čas, naši protivníci ju pošliapali. 19 Takí sme, akoby si nad nami oddávna nepanoval, ako tí, nad ktorými nikdy neodznelo Tvoje meno.

Lk 19, 28 - 38: Keď to povedal, išiel vopred, poberajúc sa do Jeruzalema. 29 Ako sa priblížil k Betfagé a k Betánii, k vrchu pomenovanému Olivový, poslal dvoch učeníkov 30 a povedal: Choďte do dediny, ktorá je naproti. Keď vojdete do nej, nájdete osliatko priviazané, na ktorom nikdy nikto nesedel. Odviažte ho a priveďte. 31 A ak sa vás niekto spýta, prečo (ho) odväzujete, takto poviete: Pán ho potrebuje. 32 I odišli tí, čo boli poslaní, a našli (všetko), ako im povedal. 33 Keď odväzovali osliatko, povedali im jeho majitelia: Čo odväzujete to osliatko? 34 Odpovedali: Pán ho potrebuje. 35 A priviedli ho k Ježišovi, položili svoje rúcha na osliatko a posadili naň Ježiša. 36 Ako šiel, prestierali svoje plášte po ceste. 37 Keď sa však už blížil ku svahu Olivového vrchu, celé množstvo učeníkov začalo radostne mohutným hlasom chváliť Boha za všetky mocné činy, ktoré videli, 38 a volali: Požehnaný, ktorý prichádza, kráľ v mene Pánovom. Pokoj na nebi a sláva na výsostiach!

Zjavenie Jána 21, 1 - 7: Videl som nové nebo a novú zem, lebo prvotné nebo a prvotná zem sa pominuli a mora už niet. 2 A videl som sväté mesto, nový Jeruzalem, zostupovať z neba od Boha, pripravený ako nevestu vyzdobenú svojmu ženíchovi. 3 A počul som mohutný hlas od trónu: Ajhľa, stánok Boží s ľuďmi; prebývať bude s nimi a oni budú Jeho ľudom a On, Boh, bude s nimi, 4 zotrie im každú slzu z očí a smrť už viac nebude, ani smútok, ani plač, ani bo lesť už viac nebude, lebo prvotné sa pominulo. 5 A Ten, ktorý sedel na tróne, povedal: Ajhľa, všetko tvorím nové. A ešte povedal: Napíš, že tieto slová sú verné a pravé. 6 A doložil: Stalo sa! Ja som Alfa i Omega, Počiatok i Koniec. Ja dám vysmädnutému zadarmo z prameňa vody života. 7 Kto zvíťazí, zdedí toto: budem mu Bohom a on mi bude synom.

Mal 3, 19 - 21: Lebo, hľa, prichádza deň, horiaci ako pec. Vtedy sa stanú všetci spupní a všetci, ktorí páchajú bezbožnosť, slamou, a prichádzajúci deň ich spáli - vraví Hospodin mocností. Nezanechá koreň ani vetvu. 20 No vám, ktorí sa bojíte môjho mena, vyjde slnko spásy a uzdravenie pod jeho krídlami. Potom vyjdete, budete poskakovať ako teľce zo stajne 21 a rozšliapete bezbožných, lebo oni sa stanú popolom pod chodidlami vašich nôh v ten deň, ktorý ja chystám - vraví Hospodin mocností.

Matúš 24, 12.13: Pretože neprávosť vyvrcholí, ochladne láska mnohých. 13 Ale kto vytrvá až do konca, bude spasený.

Mt 10, 24 - 33: Nie je učeník nad učiteľa, ani sluha nad svojho pána. 25 Dosť, keď je učeník ako jeho učiteľ a sluha ako jeho pán. Keď pána domu nazývali Belzebubom, o čo skôr jeho domácich! 26 Preto nebojte sa ich, veď nieto skryté, čo by nevyšlo najavo; a nieto tajné, čo by sa nevyzvedelo. 27 Čo vám hovorím potme, hovorte na svetle, a čo pošepky, rozhlasujte zo striech. 28 A nebojte sa tých, ktorí zabíjajú telo, ale dušu nemôžu zabiť; bojte sa skôr Toho, ktorý aj dušu aj telo môže zahubiť v pekle. 29 Či nepredávajú dvoch vrabčekov za groš? A ani jeden z nich nespadne na zem bez vôle vášho Otca. 30 A vám aj všetky vlasy spočítal na hlave. 31 Preto nebojte sa, vy ste viac ako mnoho vrabcov! 32 Preto, ktokoľvek vyzná ma pred ľuďmi, toho vyznám aj ja pred svojím Otcom, ktorý je v nebesiach; 33 kto by ma však zaprel pred ľuďmi, toho zapriem aj ja pred svojím Otcom, ktorý je v nebesiach.

Žid 11, 1 - 10: Viera je zaiste podstatou toho, čoho sa nádejame, a dôvodom toho, čo nevidíme. 2 Ňou si predkovia získali (dobré) osvedčenie. 3 Vierou chápeme, že veky povstali slovom Božím, aby - čo je viditeľné - nepovstalo z viditeľného. 4 Vierou priniesol Ábel hodnotnejšiu obeť Bohu ako Kain. Ňou si získal vysvedčenie, že je spravodlivý, keď sa sám Boh priznal k jeho darom, a ňou hovorí, aj keď je mŕtvy. 5 Vierou bol uchvátený Henoch, aby nevidel smrť, a nenašli ho viac, lebo Boh ho uchvátil. A skôr, ako bol uchvátený, dostalo sa mu osvedčenia, že si ho Boh obľúbil. 6 Bez viery však nie je možné páčiť sa (Bohu). Lebo ten, kto pristupuje k Bohu, musí veriť, že Boh je a odplatí sa tým, ktorí Ho hľadajú. 7 Vierou Nóach, prijmúc od Boha znamenie o tom, čo ešte nebolo vidieť, s bázňou postavil koráb na záchranu svojej rodiny. Touto vierou odsúdil svet a stal sa dedičom spravodlivosti z viery. 8 Vierou poslúchol Abrahám, keď ho (Boh) povolal, aby sa vysťahoval na miesto, ktoré mal prijať ako dedičstvo. Vysťahoval sa, a nevedel, kam ide. 9 Vierou sa usadil v zemi zasľúbenej ako v cudzej a prebýval v stánkoch s Izákom a Jákobom, dedičmi toho istého zasľúbenia. 10 Očakával totiž mesto, majúce pevné základy, ktorého Tvorcom a Staviteľom je Boh.

2 Tim 4, 9 - 18: Poponáhľaj sa, aby si rýchlo prišiel ku mne, 10 lebo Démas ma opustil, zamilujúc si tento svet, a odišiel do Tesaloniky, Krescens do Galácie, Títos do Dalmácie. 11 Jediný Lukáš je so mnou. Marka zober a priveď so sebou, lebo mi je veľmi užitočný na službu. 12 Tychika som poslal do Efezu. 13 Keď prídeš, dones mi plášť, ktorý som nechal u Karpa v Troade, aj knihy, najmä pergameny. 14 Alexandros, kováč, mi spôsobil mnoho zlého, Pán mu odplatí podľa jeho skutkov. 15 Aj ty sa ho chráň, lebo sa veľmi protivil našim rečiam. 16 Keď som sa prvýkrát bránil, nikto nebol pri mne, ale všetci ma opustili. Nech sa im to nezapočíta. 17 Pán však stál pri mne a posilnil ma, aby som plne vykonal zvesť, a aby ju počuli všetci pohania. Tak som bol vytrhnutý z levovej tlamy. 18 Pán ma zbaví všetkého zlého a zachová pre svoje nebeské kráľovstvo. Jemu sláva naveky vekov. Amen. 19 Pozdrav Prisku a Akvilu i dom Oneziforov.

Jer 15, 10 a 15 - 19: Beda mi, matka moja, že si ma zrodila, muža sporu a sváru pre celú krajinu. Nepožičiaval som, ani mne nepožičiavali, predsa ma všetci preklínajú. ... 15 Ty to vieš, Hospodine; rozpomeň sa na mňa a ujmi sa ma, pomsti sa za mňa na mojich prenasledovateľoch a nenič ma tým, že im zhovievaš. Vedz, že pre Teba znášam pohanenie. 16 Keď sa vyskytli Tvoje slová, zjedol som ich, Tvoje slová boli mi radosťou a útechou môjmu srdcu. Veď Tvoje meno nosím, ó Hospodine, Bože mocností. 17 Nesedával som v kruhu žartujúcich a nejasal som; pre Tvoju ruku sedím osamelý, lebo si ma naplnil svojím hnevom. 18 Prečo musí byť moja bolesť ustavičná a moja rana nevyliečiteľná? Nechce sa zahojiť. Chceš byť voči mne ako klamný potok, voda, na ktorú sa nedá spoľahnúť? 19 Preto takto vraví Hospodin: Ak sa obrátiš, navrátim ťa, aby si opäť stával predo mnou, ak budeš vyslovovať iba to, čo je vzácne, a nie podlé, budeš akoby mojimi ústami! Nech sa oni obrátia k tebe, ale ty sa k nim neobracaj!

Žalm 65, 10 - 14: Navštevuješ zem a napájaš ju, hojne ju obohacuješ. Potok Boží plný vody; pripravuješ im obilie. Vskutku takto ju pripravuješ: 11 jej brázdy zvlažuješ, jej hrudy zarovnávaš, dažďom obmäkčuješ, jej porast požehnávaš. 12 Dobrotou svojou korunuješ rok, šľapaje Tvoje vlhnú tukom; 13 pastviská púšte vlhnú, kopce sa opasujú jasotom. 14 Lúky sa priodievajú stádami a doliny sa pokrývajú obilím; výskajú a prespevujú.

1. Tes 1, 1 - 10: Pavel, Silvanos a Timoteos cirkevnému zboru Tesalonických v Bohu Otcovi a v Pánovi Ježišovi Kristovi. Milosť vám a pokoj! 2 Ďakujeme Bohu za všetkých vás, kedykoľvek sa zmieňujeme o vás vo svojich modlitbách, 3 a neprestajne spomíname pred naším Bohom a Otcom dielo vašej viery, úsilie lásky a vytrvalosť nádeje v nášho Pána Ježiša Krista. 4 Vieme, bratia Bohom milovaní, o vašom vyvolení, 5 lebo sme vám nezvestovali evanjelium len slovom, ale aj v moci a Duchu Svätom a v úplnej istote, veď viete, akí sme boli medzi vami a pre vás. 6 A vy ste sa stali našimi aj Pánovými napodobňovateľmi, keď ste, hoci v mnohom súžení, s radosťou z Ducha Svätého prijali slovo, 7 takže ste sa stali vzorom všetkým veriacim v Macedónii a Acháji. 8 Lebo od vás sa rozhlásilo slovo Pánovo nielen v Macedónii a Acháji, ale vaša viera v Boha sa rozniesla po celom kraji, takže nám ani netreba hovoriť. 9 Však (oni) sami rozprávajú o nás, ako sme prišli k vám a ako ste sa obrátili od modiel k Bohu, aby ste slúžili živému a pravému Bohu 10 a očakávali z nebies Jeho Syna, ktorého vzkriesil z mŕtvych, Ježiša, ktorý nás vytrhuje z budúceho hnevu.

1 Petra 5, 7: Na Neho uvaľte všetky svoje starosti, lebo On sa o vás stará.

1. Samuelova 2, 1 - 3 a 7: I modlila sa Anna a prehovorila: Plesá mi srdce v Hospodinovi, vyvýšil sa v Hospodinovi môj roh; ústa sa mi rozšírili proti mojim nepriateľom, lebo sa radujem z Tvojej pomoci. 2 Nikto nie je svätý ako Hospodin, lebo niet nikoho okrem Teba, a nik nie je skalou ako náš Boh. 3 Nehovorte viac tak veľmi hrdo, nech nevychádza drzosť z vašich úst, bo vševedúcim Bohom je Hospodin, ktorý zváži skutky. ... 7 Hospodin ochudobňuje aj obohacuje, ponižuje i povyšuje.

2. Kronická 28, 8 - 15: Izraeliti odvliekli od svojich bratov do zajatia dvestotisíc žien, synov a dcér. Nazbíjali si u nich i značnú korisť a odniesli ju do Samárie. 9 Tam bol Hospodinov prorok menom Odéd, ktorý predstúpil pred vojsko, čo vchádzalo do Samárie. Povedal im: „Iste sa rozhneval Hospodin, Boh vašich otcov, na Júdovcov, keď vám ich vydal do moci. Vy ste ich však vraždili tak zúrivo, že sa to dostalo až do neba. 10 Zamýšľate podrobiť si Júdovcov a Jeruzalemčanov za otrokov a otrokyne. Tým ste sa sami previnili proti Hospodinovi, svojmu Bohu. 11 Poslúchnite ma teda a prepustite svojich zajatcov, ktorých ste vzali svojim bratom, inak pocítite páľavu Hospodinovho hnevu.“ 12 Tu vyšli niektorí efrajimskí vodcovia: Jochanánov syn Azarja, Mešillemótov syn Berechja, Šallúmov syn Jechizkija a Chadlajov syn Amasa oproti tým, čo sa vracali z výpravy. 13 Povedali im: „Nevoďte sem zajatcov. Mohli by ste sa tým previniť proti Hospodinovi, ba ešte rozmnožiť svoje hriechy a previnenia. Aj tak máme mnoho vín a páľava hnevu dolieha na Izrael.“ 14 Ozbrojenci sa nato v prítomnosti hodnostárov a celého zhromaždenia vzdali zajatcov a koristi. 15 Zvlášť vymenovaní muži povstali, ujali sa zajatcov a z koristi zaodeli všetkých nahých. Keď ich zaodeli, zaobuli, nakŕmili, napojili a ošetrili masťou, previezli všetkých vyčerpaných na osloch do Jericha, mesta paliem, k ich rodákom a vrátili sa do Samárie.

Lk 18, 9 - 14: Tým, čo boli presvedčení, že sú spravodliví a ostatnými pohŕdali, povedal toto podobenstvo: 10 „Dvaja muži vošli do chrámu modliť sa. Jeden bol farizej, druhý mýtnik. 11 Farizej stál a takto sa v duchu modlil: ‚Bože, ďakujem ti, že nie som ako ostatní ľudia: vydierači, nespravodliví, cudzoložníci alebo ako tento mýtnik.‘ 12 Postím sa dva razy do týždňa, dávam desiatky zo všetkého, čo získam. 13 Mýtnik však stál v diaľke a neodvážil sa ani len oči zdvihnúť k nebu, bil sa do pŕs a hovoril: ‚Bože, buď milostivý mne hriešnemu.‘ 14 Hovorím vám: Tento odišiel domov ospravedlnený, a tamten nie. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.“

Jn 12, 48: Kto pohŕda mnou a neprijíma moje slová, má svojho sudcu: slovo, ktoré som hovoril, bude ho súdiť v posledný deň.

Jk 1, 2 12: Bratia moji, pokladajte si za najväčšiu radosť, že prišli na vás rozličné pokúšania, 3 vediac, že skúšky vašej viery spôsobia vytrvalosť. 4 Ale vytrvalosť nech je dokonalá v skutku, aby ste boli dokonalí a celí bez úhony, aby ste v ničom nemali nedostatok. 5 Ak sa niekomu z vás nedostáva múdrosť, nech si ju prosí od Boha, ktorý prosto a ochotne dáva všetkým, a dostane sa mu jej. 6 Ale nech prosí s vierou, bez akéhokoľvek pochybovania. Lebo kto pochybuje, podobá sa morskej vlne, ktorú vietor unáša a zmieta. 7 Lebo nech si taký človek nemyslí, že dostane niečo od Pána - 8 muž (to) rozpoltený, vo všetkom počínaní nestály. 9 Brat, ktorý je v nízkom postavení, nech sa chváli svojou vyvýšenosťou, 10 a bohatý svojou poníženosťou, pretože sa pominie ako kvet trávy. 11 Lebo vyšlo slnko so svojou pálčivosťou, spálilo trávu, jej kvet opršal a krása jej zjavu zahynula. Tak vyjde nazmar aj boháč na svojich cestách. 12 Blahoslavený muž, ktorý vytrvá v pokúšaní, lebo keď sa osvedčil, prijme veniec života, ktorý zasľúbil (Pán) tým, čo Ho milujú.

Lk 15, 1 - 8: Približovali sa k nemu všetci mýtnici a hriešnici, aby ho počúvali. 2 Farizeji a zákonníci však reptali: „Tento prijíma hriešnikov a jedáva s nimi.“ 3 Vtedy im povedal toto podobenstvo: 4 „Ak niekto z vás má sto oviec a jednu z nich stratí, či nenechá tých deväťdesiatdeväť na púšti a nevydá sa za stratenou, kým ju nenájde? 5 A keď ju nájde, položí si ju s radosťou na plecia. 6 Príde domov, zvolá priateľov a susedov a povie im: ‚Radujte sa so mnou, lebo som našiel svoju stratenú ovcu.‘ 7 Hovorím vám: Tak aj v nebi bude väčšia radosť nad jedným hriešnikom, ktorý robí pokánie, ako nad deväťdesiatimi deviatimi spravodlivými, ktorí pokánie nepotrebujú. 8 Alebo: Keď má nejaká žena desať drachiem a jednu drachmu stratí, či nezažne lampu, nevymetie a neprehľadá dôkladne dom, kým ju nenájde?

Mt 15, 1 - 8: Vtedy prišli k Ježišovi farizeji a zákonníci z Jeruzalema a spýtali sa: 2 „Prečo tvoji učeníci prestupujú tradíciu starších? Veď si neumývajú ruky, keď idú jesť chlieb!“ 3 On im odpovedal: „A vy prečo prestupujete Božie prikázanie pre svoju tradíciu? 4 Veď Boh povedal: Cti otca a matku! a Kto zlorečí otcovi alebo matke, musí zomrieť. 5 Vy však hovoríte: Človek, ktorý by povedal otcovi alebo matke: ‚Čokoľvek, čím by som ti mal pomôcť, je obetný dar,‘ 6 ten už vraj nemusí ctiť svojho otca. Takto ste zbavili platnosti Božie slovo pre svoju tradíciu. 7 Pokrytci, dobre o vás prorokoval Izaiáš, keď povedal: 8 Tento ľud ma ctí perami, ale jeho srdce je odo mňa ďaleko.

Lukáš 16, 25: Ale Abrahám mu odpovedal: Synu, rozpomeň sa, že si ty svoje dobré veci vzal zaživa a podobne Lazár zlé; teraz tento sa tu teší a ty sa trápiš.

Žalm 26, 8: Hospodin! Milujem dom, v ktorom prebývaš, a miesto, kde je príbytok tvojej slávy.

Jozua 1, 9: Veď som ti prikázal: Buď silný a odvážny, nestrachuj sa a nezúfaj! Lebo Hospodin, tvoj Boh, bude s tebou, kamkoľvek pôjdeš.

Sk 2, 36 - 38: Nech teda vie bezpečne celý dom izraelský, že aj Pánom, aj Kristom učinil Boh toho Ježiša, ktorého ste vy ukrižovali. Keď to počuli, bodlo ich to v srdci, a povedali Petrovi a ostatným apoštolom: Čo robiť, mužovia, bratia? I odpovedal im Peter: Kajajte sa! A nech sa každý z vás dá pokrstiť v meno Ježiša Krista na odpustenie hriechov. A prijmete dar Ducha Svätého.

Ef 3, 14 - 21: Preto zohýnam kolená pred Otcom, 15 od ktorého má meno každý rod na nebi i na zemi, 16 aby vás podľa bohatstva svojej slávy posilnil mocou skrze svojho Ducha na vnútornom človeku 17 a aby Kristus skrze vieru prebýval vo vašich srdciach, aby ste tak zakorenení a upevnení v láske 18 mohli so všetkými svätými pochopiť, aká je to šírka, dĺžka, výška a hĺbka, 19 a poznať Kristovu lásku, ktorá prevyšuje poznanie, a tak aby ste sa dali naplniť celou Božou plnosťou. 20 Tomu však, ktorý pôsobením svojej moci v nás a nad to všetko môže urobiť omnoho viac, ako my prosíme alebo rozumieme, 21 tomu sláva v cirkvi a v Kristovi Ježišovi po všetky pokolenia na veky vekov. Amen.

1Sam 1, 9 - 18: Keď sa v Šíle najedli a napili, Anna vstala a predstúpila pred Hospodina; zatiaľ kňaz Éli sedel na stolci pri dverách chrámu Hospodinovho. 10 Ona, roztrpčená v duši, sa modlila k Hospodinovi a veľmi plakala. 11 I urobila takýto sľub: Hospodine mocností, ak vzhliadneš na trápenie svojej služobnice a rozpomenieš sa na mňa, ak nezabudneš na svoju služobnicu, ale dáš jej mužského potomka, oddám ho Tebe, Hospodine, po všetky dni jeho života, a britva sa nedotkne jeho hlavy. 12 Keď sa už dlho modlila pred tvárou Hospodinovou, Éli pozoroval jej ústa. 13 Anna si však hovorila v srdci: len pery sa jej chveli, ale hlas jej nebolo počuť, preto ju Éli pokladal za opitú. 14 Povedal jej Éli: Dokedy sa budeš ešte správať ako opitá? Preber sa zo svojho opilstva. 15 Anna odpovedala takto: Nie, pane môj, som žena, ktorej je ťažko na duši; nepila som ja víno ani iný opojný nápoj, ale vylievala som si dušu pred Hospodinom. 16 Nepokladaj svoju služobnicu za naničhodnicu, lebo od veľkého žiaľu a zármutku hovorila som až doteraz. 17 Nato jej Éli odpovedal: Choď v pokoji a Boh Izraela nech ti splní to, o čo si Ho prosila. 18 Ona odpovedala: Kiež tvoja služobnica nájde milosť v tvojich očiach! Nato žena odišla svojou cestou, zajedla si a jej tvár už nebola smutná.

Sk 16, 23 - 26: Keď ich zbičovali, uvrhli ich do väzenia a žalárnikovi prikázali, aby ich starostlivo strážil. 24 Keď dostal taký príkaz, uvrhol ich do vnútorného väzenia a nohy im tuho zovrel do klady. 25 Okolo polnoci modlili sa Pavel a Sílas, spievali Bohu chvály a väzni ich počúvali. 26 Odrazu nastalo veľké zemetrasenie, takže sa otriasali základy žalára, všetky dvere sa razom otvorili a všetkým sa uvoľnili okovy.

Mt 10, 16 - 20: Ajhľa, posielam vás ako ovce medzi vlkov. Buďte teda opatrní ako hady a bez falše ako holubice. 17 Majte sa na pozore pred ľuďmi, lebo vás budú vydávať súdom, budú vás bičovať vo svojich synagógach; 18 aj pred vladárov a pred kráľov budú vás vodiť pre mňa, aby ste im aj pohanom vydávali svedectvo. 19 Keď vás vydajú, netrápte sa, ako a čo hovoriť, lebo v tej chvíli bude vám dané, čo máte hovoriť; 20 veď nie vy budete hovoriť, ale Duch vášho Otca bude hovoriť vo vás.

Ž 23, 1: Hospodin je môj pastier, nebudem mať nedostatku.

Jn 20, 19 - 29: V ten istý prvý deň po sobote, keď už bola tma a dvere, kde boli učeníci, boli zatvorené zo strachu pred Židmi, prišiel Ježiš a postaviac sa do prostriedku, riekol im: Pokoj vám! 20 Ako to povedal, ukázal im ruky aj bok. A zaradovali sa učeníci, keď videli Pána. 21 Ježiš im opäť riekol: Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás. 22 A keď to povedal, dýchol na nich a hovoril: Prijmite Ducha Svätého. 23 Ktorýmkoľvek odpustíte hriechy, odpúšťajú sa im; ktorýmkoľvek zadržíte, zadržujú sa im. 24 Tu však Tomáš, jeden z dvanástich, prímenom Dvojča, nebol s nimi, keď Ježiš prišiel. 25 Povedali mu teda ostatní učeníci: Videli sme Pána! Ale on im odpovedal: Ak neuvidím stopy klincov v Jeho rukách a nevložím si prst na miesto, kde tie klince boli, a ruku Mu nevložím do boku, vôbec neuverím. 26 Po ôsmich dňoch zase boli Jeho učeníci dnu; aj Tomáš bol s nimi. A prišiel Ježiš, hoci dvere boli zatvorené, a postaviac sa do prostriedku, riekol im: Pokoj vám! 27 Potom hovorí Tomášovi: Daj sem prst a pozri sa na moje ruky; daj sem ruku a vlož ju do môjho boku a nebuď neveriaci, ale veriaci. 28 Tomáš mu povedal: Pán môj a Boh môj! 29 A Ježiš mu riekol: Pretože si ma videl, uveril si; blahoslavení, ktorí nevideli, a predsa uverili.